16. Rozvíjanie sociálnych kompetencií adolescentov v príprave rovesníckych poradcov univerzálnej prevencie závislostí

Transcription

1 Rozvíjanie sociálnych kompetencií adolescentov v príprave rovesníckych poradcov univerzálnej prevencie závislostí Miriam Slavkovská (miracoli@atlas.sk) Katedra psychológie, Filozofická fakulta, Prešovská univerzita, Prešov Pedagogicko-psychologická poradňa pre stredné školy, Košice Abstrakt Drogová závislosť je v súčasnej dobe jedným zo závažných spoločenských problémov. Riešenie tohto negatívneho fenoménu nie je jednoduché, pretože je multodimenzionálne podmienený. Problém drog sa týka všetkých vekových skupín, ale významným obdobím pre vznik a rozvoj rizikového správania sa javí obdobie adolescencie. V príspevku sú prezentované rizikové a protektívne faktory vzniku závislostí, možné formy preventívnych postupov, ktoré sú realizované v období adolescencie na úrovni univerzálnej prevencie, ich výhody a nedostatky. Pozornosť je venovaná rovesníckym programom, ktorých cieľom je príprava rovesníckych poradcov v oblasti prevencie závislostí, zameraná na priame skupinové aktivity so svojimi rovesníkmi. Development of Social Competence of Adolescents during the Preparation of a Peer Counsellor for Universal Addiction Prevention Miriam Slavkovská (miracoli@atlas.sk) Abstract At present, drug addiction is one of serious social problems in our country. Solution of this negative phenomenon is not an easy task because it is multidimensionally conditioned. Although the problem of drugs applies to all age groups, adolescence appears to be a significant period for the development of this risk behaviour. The paper presents risk and protective factors of the development of addiction, possible forms of prevention procedures realized in the period of adolescence on the level of universal prevention, their advantages and drawbacks. It pays attention to peer programmes whose aim is to prepare peer advisors for direct group activities with their peers in the area of prevention of addiction. Adolescencia je jedným z citlivých období pre rozvoj rizikového správania, ktoré je možné charakterizovať ako správanie, ktorého výsledok nie je jasný a môže priniesť negatívne následky (straty), alebo pozitívne výsledky (zisky).

2 119 K rizikovým formám správania sa zaraďujú rôzne sociálno-patologické javy ako napr. fajčenie, pitie alkoholu, užívanie drog, nebezpečné riadenie auta, rizikové športy, nechránené sexuálne aktivity a porušovanie sociálnych noriem (Nešpor 2000, Vágnerová 2000, Macek 1999). Drogy predstavujú jeden zo závažných globálnych problémov dnešného sveta a sú aktuálnym problémom nie len dospelých ale aj detí a dospievajúcich. Prieskumy hovoria (Bieliková, 2003, Nociar, 2002, Hurrelmann, 2001, Matula, 2001, Řehulková, 1996), že až 70-95% adolescentov vo veku 15-18r. vo zvýšenej miere experimentuje s alkoholom, cigaretami a mäkkými drogami. Otázky ako uchrániť mladých ľudí pred experimentovaním s drogami a závislosťou si kladie odborná aj laická verejnosť. Problematika prevencie závislostí vystupuje do popredia v období adolescencie z týchto dôvodov: - aj len experimentovanie s návykovými látkami v období dospievania je spojené s problémami v rôznych oblastiach života (škola, rodina, trestná činnosť) - u detí a dospievajúcich závislých na návykových látkach, alebo pri ich častom zneužívaní, býva zjavné zaostávanie v psychosociálnom vývoji (oblasť vzdelávania, citového zrenia, sebakontroly, sociálnych zručností) - častá je tendencia zneužívania širšieho spektra návykových látok a prechádzanie od jednej drogy k druhej, alebo zneužívanie viacerých látok súčasne, čo výrazne zvyšuje riziko otráv a ďalších komplikácií - recidívy sú u dospievajúcich časté, aj keď dlhodobá prognóza môže byť u dospievajúcich priaznivejšia. Dôvodom je prirodzený spôsob zrenia, ktorý je možné označiť za tichého spojenca preventívnych a liečebných snáh Štúdium mechanizmov vzniku závislostí viedlo k poznaniu, že ide o multifaktorovú podmienenosť problému (Nešpor, 2000, Jensen, 2001, Tyas a Pederson, 1998). Faktory napomáhajúce vzniku závislosti sa nazývajú rizikové faktory a tie, ktoré redukujú potenciu takéhoto správania sa nazývajú ochranné faktory. Rizikové faktory môžeme rozdeliť na dve základné skupiny (Varmuža, 2000): A/ Osobnostné alebo individuálne faktory: - genetická predispozícia (biologické a osobnostné zvláštnosti, ktoré napomáhajú vzniku tzv. predisponovanej osobnosti, kedy sa pri istých životných podmienkach výrazne zvyšuje možnosť vzniku závislosti), - bazálne vývinové konflikty (nezvládnutie krízy identity, neprimerané vzťahy s okolím) pričom za najrizikovejšie obdobie sa považuje adolescencia (Orosová, 2000),

3 120 - osobnostná štruktúra a vlastnosti osobnosti - labilní jedinci s neurotickou osobnostnou štruktúrou, jedinci s nedostatočne rozvinutými sociálnymi zručnosťami, s nízkym sebavedomím, s málo pozitívnym sebaobrazom, ktorí nevedia odolávať sociálnemu tlaku a ťažko sa vyrovnávajú zo záťažovými situáciami, príp. nemajú vytvorený pozitívny životný program (Kopasová, 2000, 1999), - fyzický vek - za najrizikovejšie obdobie sa považuje adolescencia - raná a stredná, kedy je správanie sa adolescentov dočasne uvoľnené, racionálne menej spracovávané, - podnetová situácia - rôzne spúšťače individuálne podmienené. K podnetovým situáciám môžeme zaradiť aj rizikové duševné stavy. Okrem baženia a nudy sú to HALTS faktory (hungry, angry, lonely, tired, sick) čiže hlad, zlosť, osamelosť, únava, choroba a často sa do tohto zoznamu pridáva aj radosť a nuda (Nešpor, 2000), B/ enviromentálne činitele: - dostupnosť drogy čím je ľahšia dostupnosť k drogám, tým je väčšie riziko ich zneužívania, - spoločenské normy a tolerancia k užívaniu drog, - čím benevolentnejší postoj ku konzumácii drog, tým častejšie zneužívanie, - vplyv sociálneho prostredia - rodinné prostredie (spôsob výchovy, vzor rodičov) a rovesnícke skupiny (riziko vzniká vtedy, ak členovia skupiny majú voči drogám tolerantný postoj, alebo ak je droga súčasťou ich štýlu života, zábavy). Protektívne faktory môžeme zaradiť do troch kategórií (Nešpor, 2000): A/ Dobré vnímanie seba: - rýchle rozpoznanie rizikového telesného alebo duševného stavu, - sebauvedomovanie - zvyšuje schopnosť sebaovládania, vytvárajú sa predpoklady pre lepšie sebaspoznávanie, čo následne uľahčuje komunikáciu, B/ Dobré vnímania okolia: - schopnosť vyhýbať sa spúšťačom a ďalším rizikovým faktorom vo vonkajšom prostredí a ich lepšie zvládanie, abstinencia a/alebo kontrolované konzumovanie návykových látok, - reálne stanovované ciele (pre seba aj okolie), - lepšia komunikácia a vzťahy s okolím, - lepšie využívanie možností, ktoré okolie ponúka, C/ Zručnosti potrebné pre život:

4 121 - sociálne zručnosti - zdravé sebapresadenie, efektívna verbálna a neverbálna komunikácia, spôsobilosť rozhodovať o svojom živote, tvoriť ho, mať vlastné názory a pocity, posudzovať svoje správanie a byť za nich zodpovedný, - zručnosti potrebné pre zvládanie rizikových duševných stavov - použitie vhodných relaxačných techník, Obidve skupiny faktorov sú veľmi dôležité pre vypracovanie efektívnych preventívnych programov. Prevencia je vo všeobecnosti chápaná ako posilňovanie zdravia, alebo ako spôsob predchádzania rôznym formám rizikového správania. Je to prístup, ktorý sa snaží nerepresívnym spôsobom znížiť dopady negatívneho javu, proti ktorému je zameraný (Kadrmas, 1999). Prevencia drogovej závislosti je komplexný program zameraný na redukovanie výskytu problémov medzi členmi určitej skupiny ešte pred vznikom problémového užívania drog, realizovaného prostredníctvom systematickej aplikácie prístupov zabezpečujúcich rovnováhu osobných a spoločenských podmienok tak, aby neviedli k problémovému užívaniu drog (Orosová, 2000, Verešová, 1999). Prevencia je najčastejšie chápaná v troch rovinách: - primárna prevencia predstavuje formovanie optimálnych podmienok na rozvoj človeka. Cieľom preventívnych aktivít primárnej prevencie je predchádzanie vzniku sociálno-patologických javov, napomáhanie jedincovi, rodine, skupine, komunite v danom prostredí vytvárať najvhodnejšie podmienky pre zdravý vývoj. Cieľom primárnej prevencie by mala byť prezentácia sociálne pozitívneho správania, - sekundárna prevencia - má zabrániť pretrvávaniu relatívne ľahkých foriem porúch správania a vzniku porúch sociálneho a psychického vývinu v počiatočnom štádiu a okamžite zabezpečiť potrebné opatrenia. Cieľom preventívnych aktivít sekundárnej prevencie je: - zabraňovať prehlbovaniu už vzniknutých porúch vývinu jednotlivca skupiny; ide o tzv. rizikových jedincov a skupiny, u ktorých sa poruchy vývinu už objavili a je zameraná na zníženie alebo zmenu rizikového správania. (napr. problémové správanie a menej závažné poruchy správania, experimentujúci s drogami, deti s nariadenou ústavnou výchovou a uloženou ochrannou výchovou, ľudia bez prístrešia apod.). - pomoc jednotlivcom a skupinám (najmä rodinám), ktorí sú ohrození sociálnopatologickými javmi, t.j. ohrození jedinci a skupiny (potencionálne obete trestnej činnosti, drogovej závislosti, xenofóbie apod.).

5 122 - kontrola podmienok a faktorov vytvárajúcich možnosti pre páchanie trestnej činnosti a vznik ostatných sociálno-patologických javov. - terciárna prevencia úlohou preventívnych aktivít terciárnej prevencie je predchádzať zhoršovaniu, prehlbovaniu a opakovaniu patologických foriem správania jednotlivcov a skupín ako aj minimalizovanie následkov sociálno-patologických javov. Terciárna prevencia závislostí je určená tým, ktorí prešli liečbou závislosti a jej cieľom je zabrániť recidíve V praktickej preventívnej práci je uvedené členenie prevencie spochybňované a často nie je možné oddeliť populáciu s ktorou sa pracuje na základe uvedených kritérií. Bieliková (2003) uvádza, že indikácia primárnej prevencie stráca vo vzťahu k legálnym drogám opodstatnenosť už vo veku 9 rokov (niekedy aj menej), kedy sa niektoré deti dostávajú do kontaktu s drogami. Podobne Nociar (2001) vníma primárnu prevenciu v takto ponímanej podobe odsúdenú na neúspech, pretože väčšina populácie (90-95%) sa v dospelosti stane minimálne konzumentmi. Legitímnym cieľom prevencie sa stáva oddialenie kontaktov dieťaťa a dospievajúceho s návykovou látkou čo najďalej do budúcnosti, kedy je organizmus a psychika zrelšia a riziká vzniku závislosti menšie. V súčasnom období vystupuje do popredia nový model v prístupe k prevencii, nazývaný prevenčné spektrum, v ktorom je prevencia chápaná v troch kategóriách: Univerzálna prevencia - zameraná všeobecne na celú populáciu ako i na špecifické podskupiny (napr. podľa veku, bydliska a pod.). Selektívna prevencia je zameraná na subpopuláciu v podmienkach vysokého rizika (deti alkoholikov, mladí dospelí vo vysoko stresových situáciách) a má zabrániť pretrvávaniu relatívne ľahkých foriem porúch správania a vzniku porúch sociálneho a psychického vývinu, zachytiť ich v počiatočnom štádiu a okamžite zabezpečiť potrebné opatrenia pre ohrozené deti a mládež (Berkowitz, 2003, Matula, 2000). Indikovaná prevencia je zameraná na jednotlivcov, ktorí prejavujú špeciálne znaky a symptómy, napr. drogovo závislí, alebo prejavujú znaky závislosti. Je určená jednotlivcom u ktorých sa môžu v správaní a prežívaní odraziť následky tranzitnej, alebo stresogénnej udalosti (napr. rozvod, smrť rodiča). Pri príprave a realizácii preventívnych programov je potrebné definovať: - akej populácii sú preventívne služby určené (univerzálnej, selektívnej, indikovanej), - ktoré rizikové a ochranné faktory sú pre kľúčové populácie najdôležitejšie, - v akých oblastiach sa vyskytujú, - ktoré rizikové faktory je potrebné efektívne redukovať, a ktoré ochranné treba posilniť.

6 123 Špecifických postupov, ktorými je možné prevenciu realizovať je široká paleta. Každý z nich má svoje výhody a nevýhody a je nutné zvážiť ich nasadenie vzhľadom k očakávanému efektu. Informovanosť - poskytovanie informácií je z dôvodu možnosti zneužitia citlivé. Podávané informácie je potrebné dobre zvážiť, aby nemohlo dôjsť k ich zneužitiu a aby sa nestali návodom ku konzumácii drog. Informácie môžu byť podávané médiami, zahrnuté vo vyučovaní na vybraných predmetoch, realizované odborníkmi. Prevencia vo vyučovaní - drogovú problematiku je možné nechať spracovať žiakmi na vyučovaní formou samostatných projektov a postupovať pritom formou hier, súťaží. Je možné vyrobiť informačné materiály, ktoré budú slúžiť pre ďalšie šírenie informácií. Besedy a prednášky sú na našich školách často realizované. Na kvalitu vplýva vzdelanie a pripravenosť prednášajúceho a tiež je tu riziko poskytnutia informácií vedúcich k experimentovaniu s návykovými látkami. Podpora zdravého životného štýlu zamerané na motivačnú úroveň jednotlivcov, zodpovednosť za svoj život, zdravie a uvedomenie si rozdielu reálneho života a života pod vplyvom drog Ponúkanie pozitívnych alternatív - ponuka zmysluplného využitia voľného času, najčastejšie zabezpečujú centrá voľného času vo forme krúžkov, klubov, športových podujatí, kde je garantované prostredie bez omamných látok Špecifické programy s určitým zameraním a vopred stanoveným cieľom indikované na určitú skupinu populácie. Tieto programy kombinujú informačný prístup (samotné podávanie informácií je považované za neefektívne, pretože strach budiace správy nezodpovedajú každodennej skúsenosti cieľovej skupiny a podávanie objektívnych informácií môže mať paradoxný efekt: môže znižovať úzkosť mnohých adolescentov, čo môže následne viesť k zvýšeniu konzumácie drog) (Novotný, 2001, Nešpor, 2001, Anderson 1988) a afektívne vzdelávanie (Popelková, Sollárová a Verešová, 1991), ktoré sa objavilo ako výsledok výskumu ukazujúceho korelácie medzi užívaním drog a sociálnymi kompetenciami. (Neúspech programov zameraných len na afektívne vzdelávanie spočíval v neprítomnosti jasne zameraného cieľa prevencie závislostí a nedostatočného počtu intervencií napr. EXPO program) a sú zacielené na rozvoj sociálnych kompetencií, na nácvik zručností pre účinné zvládanie rizikových situácií. Hlavnou črtou týchto programov je ich dôraz na zvyšovanie kompetencií pomocou nácviku, posilňovania, modelovania a vytvárajú u študentov povedomie o rôznych sociálnych vplyvoch vedúcich k užívaniu drog.

7 124 Sociálna kompetencia sa obyčajne chápe ako multidimenzionálny konštrukt. Jednotlivé dimenzie sociálnej kompetencie nachádzame ako rizikové, alebo protektívne faktory rizikového správania. V psychológii sa pojem sociálna kompetencia používal ako jedno z kritérií dospelosti vo vývinovej psychológii (v zmysle - cieľom dospievania je nadobudnutie sociálnej kompetencie, t.j. prevzatie zodpovednosti za svoj život a perspektívne aj za životy iných. V súčasnosti sa sociálna kompetencia začína požívať vo význame želateľných resp. reálne vytýčených cieľov Medzi jej zložky sa zaraďujú (Výrost, 2002): - efektívna komunikácia v rôznych sociálnych vzťahoch a rôznych situáciách, - schopnosť vytvárať a udržiavať vzťahy, - úspešné riešenie sociálnych problémov, - schopnosť rozhodovania, - konštruktívne riešenie konfliktov, - efektívne uplatňovanie základných sociálnych zručností (komunikácia, empatia, asertivita, coping atď.), - sociálne poznávanie - presná, adekvátna identifikácia pravidiel sociálneho prostredia (rodina, škola, spoločnosť), - sebakontrola a sebamonitorovanie vlastného správania a jeho dopadov na iných, - vnímanie self-efficacy, adekvátne sebaponímanie, identita, - schopnosť poskytovať a získavať sociálnu podporu a efektívna sociálna sieť, - rešpektovanie individuálnych odlišností a rozdielov, podmienených rodom a etnicitou, - orientácia na budúcnosť - schopnosť stanoviť ciele a konať v smere ich dosahovania, - záujem o well-being druhých a schopnosť preberať zodpovednosť za nich, - schopnosť diferencovať medzi sociálne pozitívnymi a negatívnymi vplyvmi rovesníckych skupín. Medzi špecifické programy zaraďujeme aj rovesnícke (peer) programy - výskumné práce v oblasti prevencie závislostí ukazujú ako jednu z efektívnych možností redukcie škôd spôsobených návykovými látkami v normálnej populácii aplikáciu rovesníckych programov, v ktorých aktívne pôsobia vopred pripravení mladí ľudia na svojich rovesníkov. Rovesnícke programy sú založené na prístupoch, ktoré predpokladajú, že tlak a ovplyvnenie rovesníkmi je najdôležitejším faktorom v počiatočnej a udržiavacej fáze užívania alebo neužívania drog. Za rovesnícke skupiny označujeme spravidla vekovo homogénne neformálne skupiny, ktoré možno neraz označiť za spontánne. Ide o skupiny, ktoré v sebe spájajú existenciu vzťahov face-to-face, ktoré sú typické pre takzvané primárne skupiny, poskytujúce svojim členom pocit istoty a bezpečia, ktoré sú nevyhnutné pre vznik a rozvoj osobnosti človeka

8 125 Rovesnícka skupina predstavuje významný socializačný prvok, ktorý má silný pozitívny, tak aj negatívny vplyv na svojich členov (Ondrejkovič, 2002). Vzťahy s rovesníkmi nadobúdajú veľký význam práve v období adolescencie, pretože umožňujú uspokojiť niektoré základné psychické potreby: - potreba stimulácie je uspokojovaná kontaktom s blízkymi rovesníkmi, alebo formou spoločnej účasti na rôznych aktivitách a zdieľaním spoločného zážitku, skúsenosti - kontakt s rovesníkmi uspokojuje potrebu orientácie a zmysluplného učenia. Dochádza k experimentovaniu v oblasti riešenia rôznych situácií. Získava sociálne stratégie a zisťuje ich účinnosť v rôznych situáciách. Porovnávanie sa s ostatnými vedie k lepšiemu sebapoznaniu. Takéto skúsenosti nie je možné získať v rodine, pretože medzi dospelými a dospievajúcimi je viac rozdielov, rola rodičov je iná, majú iné skúsenosti, ktoré formovali ich postoje - rovesníci postupne nahrádzajú rodinu aj v oblasti uspokojovania potreby citovej istoty a bezpečia. Keď sa dospievajúci odpúta od rodiny, stráca tým automaticky aj do istej miery aj citové zázemie, ktoré mu rodina poskytovala a saturujú ju rovesníci. Ak tu adolescent z nejakého dôvodu neuspeje, hľadá náhradné riešenia. Potreba akceptácie je taká silná, že sa jedinec výmenou za jej uspokojenie vzdáva doterajších hodnôt a rolí. (členstvo v rozličných partiách) Snaha rodičov dostať adolescenta z takejto skupiny je náročná, pretože mu nemôžu ponúknuť inú alternatívu rovesníckeho vzťahu - rovesnícka skupina prispieva k formovaniu identity a to na základe porovnávania sa s referenčnou skupinou. Prostredníctvom porovnávania sa s ostatnými členmi malej sociálnej skupiny sa dospievajúci učí o sebe, hodnotí svoje prežívanie a formuje svoje názory o vlastných schopnostiach Identita dospievajúceho je modifikovaná rôznymi sociálnymi vplyvmi. Každá sociálna skupina podporuje rozvoj určitých vlastností osobnosti a prejavov správania. Pre každú je typický nejaký model správania, ktorý považuje za najlepší a rôznym spôsobom ho posilňuje. Vytvára sa tu tlak na konformitu v niektorých rolách. Hoci mnoho adolescentov priznáva, že cíti tlak svojich kamarátov, aby sa správal v súlade s hodnotami a cieľmi skupiny, povaha tlaku je v rôznych skupinách rôzna. Cieľom rovesníckeho programu je vyškoliť rovesníkov, za pomoci ktorých bude realizovaná prevencia na školách, ako aj v neformálnych kamarátskych vzťahoch. Podstatou rovesníckych programov je myšlienka, že informácie o zdravom spôsobe života a škodlivosti návykových látok sú poskytované blízkym človekom rovesníkom - je to osoba blízka

9 126 z hľadiska sociálnej situácie, veku, role, čo je výhoda v porovnaní s odborníkmi. Rovesnícki poradcovia hovoria a cítia rovnako ako ich spolužiaci, rovnako túžia po slobode a samostatnosti, majú svoj vlastný názor na drogy a môžu svojím správaním priamo ovplyvniť svojich rovesníkov. Pritom sú poskytované nie len informácie, ale aj postoje, hodnoty a spôsoby správania. Interakcia medzi vyškoleným rovesníckym poradcom a skupinou rovesníkov môže mať formu rovesníckeho poradenstva, rovesníckeho vzdelávania, alebo rovesníckych projektov. Program rovesníckej (peer) skupiny je chápaný primárne ako výcvikový (tréningový) a nie terapeutický. V špecifických programoch sa využívajú metódy sociálnej psychológie: sociálno-psychologický výcvik s dôrazom na zážitkové formy učenia sa (afektívne vzdelávanie). Pojem sociálno-psychologický výcvik používame na označenie systematicky plánovaného prístupu na ovplyvňovanie skupinových procesov a skupinového správania (Hermochová, 1988). Pod pojmom skupinové procesy rozumieme konkrétne skupinové dianie. V sociálno-psychologickom výcviku si môže každý účastník osvojiť nové, poznatky, postoje, zručnosti a umožňuje každému členovi skupiny experimentovať so svojím správaním. Každý si tak môže overiť, aké dôsledky majú nové prvky v jeho správaní. V priebehu sociálno-psychologického výcviku môže dôjsť k odhaleniu vnútorných a vonkajších konfliktov. Výcviková skupina však nie je miestom, kde by mali osobné problémy riešiť. Jej význam spočíva v tom, že jej členovia získavajú hlbší vhľad do svojho sociálneho pôsobenia a dozvedajú sa o vplyve svojho správania na ostatných. Primárnym cieľom sociálnopsychologického výcviku je dosiahnuť, aby sa jeho absolventi dopracovali k takým zmenám svojho sociálneho správania, ktoré im umožní byť úspešnejší v rôznych sociálnych situáciách. Literatúra: Berkowitz, A., D., 2003: The Social Norms Approach: Theory, Research, and Annotated bibliography, Bielková, M., Pétiová, M., Druzíková, E., 2003: Fajčenie žiakov základných a stredných škôl, ústav informácií a prognóz školstva, Bratislava Kadrmas, P., 1999: Drogová prevence, Kopasová, D., 2000: Intervenčný program rozvíjania prosociálneho správania so zameraním na prevenciu závislostí, in Psychologické poradenstvo na prelome tisícročia, zborník, Košice

10 127 Kopasová, D.,1999: Vznik, vývin a možnosti prevencie závislostí, in Zvládanie psychologickej záťaže a stres, Trenčianske psychologické dni, zborník Labáth, V., Smik, J., 1991: EXPOPROGRAM, Psychodiagnostika, Bratislava Macek, P., 1999: Adolescence Psychologické a sociálni charakteristiky ospívajícich, Portál, Praha Matula, Š., a kol., 2002: Minimálne zásady uplatňovania rovesníckych programov, in Rovesnícke programy v práci CVPP, MŠ SR, Bratislava Nešpor, K., 2000: Návykové chování a závislost, Portál, Praha Nešpor, K., Pernicová, H., Csémy, L., 1999: Jak zústat fit a predejít závislostem, Portál, Praha Nociar, A., 2001: Alkohol, drogy a osobnosť, ASKLEPIOS, Bratislava Ondrejkovič, P., 2000: Negatívne stánky individualizácie mládeže, PdF UK, Bratislava Orosová, O., Schnitzerová, E., a kol, 2000: Prevencia drogových závislostí, KPs PF UPJŠ, Košice Salbot, V., 1999: Rodina ako rizikový faktor drogovej závislosti, in Zvládanie psychologickej záťaže a stres, Trenčianske psychologické dni, zborník Settertobulte, W., Jensen, B.B., Hurrelmann, K., 2001: Drinking among young Europeans, WHO EU Steinberg, L, 1989: Adolescence, McGraw-Hill, Inc, USA Tyas, S. L, Pederson L.L, 1998: Psychosocial factors related to adolescent smoking: a critical review of the literature, Tob Control, 7:s Vágnerová, M., 2000: Vývojová psychologie Dětství, dospělost, stáří, Portál, Praha Varmuža, J. 2001: Metodická príručka pre koordinátorov prevencie drogových závislostí na základných školách, stredných školách a v školských zariadeniach SR, OZ PREVENCIA V&P, Bratislava Verešová, M., Sollárová, E., Popelková, M., 1999: K otázke prevencie závislostí, in Zvládanie psychologickej záťaže a stres, Trenčianske psychologické dni, zborník Výrost, J., 2002: Sociálne kompetencie a starnutie, in Bačová, V., (Ed.): Psychológia rodiny a psychológia starnutia, Prešov, Kps FF PU. Na CD nosiči.