STAV DROGOVÝCH ZÁVISLOSTÍ A KONTROLA DROG V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

STAV DROGOVÝCH ZÁVISLOSTÍ A KONTROLA DROG V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Správa 2004 Národného monitorovacieho centra pre drogy Generálny sekretariát Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog Bratislava 2004

Úrad vlády Slovenskej republiky Generálny sekretariát Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog Národné monitorovacie centrum pre drogy Bratislava 2004 Stav drogových závislostí a kontrola drog v Slovenskej republike Vývoj, trendy a vybrané otázky drogovej problematiky v SR 2004 správa pre EMCDDA národný uzlový bod REITOX 1 - SR Pre Úrad vlády Slovenskej republiky vydal: KOMPRINT, spol. s r. o. Úrad vlády Slovenskej republiky Generálny sekretariát Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog Riaditeľ: PhDr. Blažej Slabý, CSc. Adresa: Námestie slobody 1 813 70 Bratislava Slovenská republika Tel. 02/ 572 95 111* 02/ 572 95 746, 572 95 732 Editori: PhDr. Alojz Nociar, CSc. národný koordinátor REITOX a kolektív Národného monitorovacieho centra pre drogy Technická redakcia: Marta Kožíková Tlač: Komprint, spol. s r.o. Borinská 8 841 03 Bratislava 47 Počet výtlačkov: 1000 ks ISBN 80-968631-3-4 Nepredajné 1 REITOX Európska informačná sieť o drogách a drogových závislostiach rámec pre výmenu informácií v členských štátoch EMCDDA 2

2004 Správa pre EMCDDA Národný uzlový bod siete Reitox SLOVENSKÁ REPUBLIKA Vývoj, trendy a vybrané otázky drogovej problematiky REITOX 3

Poďakovanie Národná správa bola vypracovaná vďaka podpore mnohých odborníkov pôsobiacich vo verejnej i súkromnej sfére, v oblasti zdravotníctva, školstva a sociálnej práce a iných oblastí, ktorí sa podieľali na zbere a spracovaní údajov. Chceme poďakovať tým, ktorí poskytli informácie a údaje pre štandardné tabuľky a dotazníky EMCDDA, ktoré túto správu predchádzali a stali sa dôležitou súčasťou Správy 2004 agentúry EÚ - Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogové závislosti Stav drogovej problematiky v EÚ a v Nórsku.. Mimoriadna vďaka patrí predovšetkým tímu spoluautorov Národnej správy, ktorými po prvýkrát v jej histórii boli a pevne veríme, že v budúcnosti budú: MUDr. Ľubomír Okruhlica, CSc. RNDr. Ján Luha, CSc. PaeDr. Ján Galáš PhDr. Eva Tomková RNDr. Mária Slovíková, CSc. JUDr. Martina Tabačíková Mgr. Danica Klempová PhDr. Marianna Pétiová Ing. Mária Andočová Ing. Ivana Bučková Mgr. Katarína Jirešová Mgr. Barbora Kuchárová Mgr. Alexander Kunošík hlavný odborník pre drogové závislosti Ministerstva zdravotníctva SR - Centrum pre liečbu drogových závislostí Ústav pre výskum verejnej mienky Štatistický úrad SR Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ministerstvo školstva SR Ústav informácií a prognóz školstva Ministerstvo spravodlivosti SR Centrum pre liečbu drogových závislostí - Inštitút drogových závislostí Ústav informácií a prognóz školstva Ministerstvo financií SR Ministerstvo vnútra SR Národná protidrogová jednotka OZ Odyseus OZ Prima Ministerstvo spravodlivosti SR Bratislava december 2004 Úrad vlády Slovenskej republiky Národné monitorovacie centrum pre drogy Generálny sekretariát Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog S finančným prispením EMCDDA 4

OBSAH Úvod...7 Súhrn...8 Hlavné zistenia a vybrané témy...8 Časť A : Vývoj a nové trendy...14 Národná protidrogová politika a jej kontext...14 1.1 Právny rámec...14 1.2 Inštitucionálny rámec, stratégie a opatrenia...18 1.2.1 Národný akčný plán a stratégia...19 1.3 Rozpočet a verejné výdavky...20 1.4 Sociálny a kultúrny kontext...21 1.4.1 Názory verejnosti na drogovú problematiku...22 1.4.2 Diskusie a iniciatívy v parlamente a občianskej spoločnosti...23 1.4.3 Mediálne pokrytie problematiky...23 2. Užívanie drog v populácii...25 2.1 Užívanie drog v celkovej populácii...29 TREND...31 Skupina...31 2.2 Užívanie drog v školskej populácii a medzi mládežou...33 2.3 Užívanie drog v špecifických skupinách populácie...49 2.4 Postoje k drogám a k užívateľom drog...49 3. Prevencia...56 3.1 Prevencia v oblasti školstva...56 3.2 Sociálna prevencia - rezort práce, sociálnych vecí a rodiny...72 3.3 Zdravotníctvo...75 4. Problémové užívanie drog...76 4.1 Odhady prevalencie a incidencie...76 4.2 Profil klientov v liečbe...82 5. Liečba...83 5.1 Systém liečby v SR...83 5.2 Čistá liečba...87 5.3 Liečba poskytovaná zdravotníkmi...89 6. Zdravotné súvislosti a dôsledky užívania drog...91 6.1 Drogová úmrtnosť a mortalita užívateľov drog...91 6.2 Infekcie spojené s užívaním drog...92 6.3 Psychiatrická komorbidita (duálna diagnóza)...94 6.4 Ďalšie zdravotné dôsledky užívania drog...94 7. Opatrenia zamerané na zdravotné súvislosti a dôsledky užívania drog...96 7.1 Prevencia úmrtnosti v dôsledku užívania drog...96 7.2 Prevencia a liečba infekčných chorôb v súvislosti s drogami...97 7.3 Intervencie spojené s psychiatrickou komorbiditou...102 7.4 Intervencie spojené s ďalšími zdravotnými súvislosťami a dôsledkami...103 8. Sociálne súvislosti a dôsledky užívania drog...104 8.1 Sociálna exklúzia...104 8.2. Sociálna podpora...108 8.3 Drogová kriminalita...109 Vekové hľadisko...110 Rok...110 8.4 Spoločenské náklady spojené s užívaním drog...112 9. Opatrenia v oblasti sociálnych súvislostí a dôsledkov užívania drog...114 5

9.1 Sociálna reintegrácia... 114 9.2 Prevencia drogovej kriminality... 117 10. Trh s drogami...119 10.1 Dostupnosť a ponuka drog... 120 10.1.1 Dostupnosť drog pre užívateľov...123 10.2 Záchyty... 124 10.3 Cena drogy... 126 Časť B: Vybrané otázky...128 11. Buprenorfín - liečba, zneužívanie a preskripcia...128 11.1 Liečba buprenorfínom... 128 11.2 Zneužívanie buprenorfínu... 129 12. Alternatívy trestov odňatia slobody...130 Charakteristika trestov... 130 Najčastejšie využívané alternatívy v Slovenskej republike...131 1. Podmienečné odsúdenie...131 2. Ukladanie primeraných povinností a obmedzení...132 Alternatívne tresty a ochranné opatrenia navrhované v rekodifikácii trestných kódexov...133 1. Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom...133 2. Trest povinnej práce...134 3. Ochranné opatrenia - ochranné liečenie...136 13. Public nuissance - znepokojenie verejnosti... 138 Časť C: Bibliografia, prílohy...141 14. Literatúra a použité zdroje...141 15. Prílohy...143 15.1 Národný program boja proti drogám na obdobie 2004 2008... 143 15.2 Zoznam obrázkov a tabuliek použitých v texte... 154 15.3 Zoznam použitých skratiek v texte... 156 Časť D: Štandardné tabuľky a štruktúrované dotazníky...158 6

Úvod Vstupom do Európskej únie sa začala odvíjať nová kapitola kontroly drog v Slovenskej republike, symbolom ktorej je vznik Národného monitorovacieho centra pre drogy pri Generálnom sekretariáte Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog. Jednou z najdôležitejších úloh monitorovacieho centra je vypracovanie výročnej národnej správy o stave drogových závislostí a kontrole drog v Slovenskej republike. Práve predkladaná správa prvá svojho druhu - má za cieľ predstaviť komplexnú analýzu boja proti drogám za obdobie do roku 2004. Je svedectvom každodenného zápasu s drogovou závislosťou, do ktorej sú zapojené desiatky najrôznejších štátnych a neštátnych inštitúcií, stovky odborníkov a tisíce dobrovoľníkov. Aktuálny stav protidrogovej scény v Slovenskej republike a dosiahnutý stav boja proti drogám vyvolávajú množstvo diskusií a porovnaní s inými krajinami, a to predovšetkým s pôvodnými členskými krajinami Európskej únie. Správa na množstve faktov, analýz, štatistických dát a prehľadov vypovedá, že v porovnaní s takými vyspelými krajinami v oblasti boja proti drogám, ako sú napríklad Francúzsko, Holandsko, Veľká Británia, Nemecko a ďalšie pôvodné členské krajiny Európskej únie sme dosiahli solídny štandard. Dlhoročná práca významných domácich a medzinárodných odborníkov a bohatá prax desiatok inštitúcií dokazujú, že boj proti drogám má v Slovenskej republike kvalitné odborné a inštitucionálne zázemie, ktoré sa teší významnej spoločenskej a politickej podpore. Kde však máme problémy, tak to je predovšetkým v požiadavke aktuálnej odpovede na niektoré najnovšie trendy v oblasti boja proti drogám, ako sú napríklad implementácia a rozvoj Systému včasného varovania užívania nových drog (Early Warning System), a to predovšetkým syntetických drog. Nedostatočne máme rozpracovaný systém monitoringu a vyhodnocovania niektorých kľúčových indikátorov drogovej problematiky v odhadoch počtu drogovo závislých osôb a sledovania počtu úmrtí v dôsledku drogových závislostí, resp. úmrtí spôsobených užitím drogy. Máme problémy v materiálno technickom zabezpečení nových metód v liečbe a resocializácii drogových závislostí a taktiež nemáme dopracované niektoré legislatívne normy na požadovanej európskej úrovni. Určite by sme mali efektívnejšie pracovať v oblasti prevencie drogových závislostí a mediálnych stratégií. Sú to však nedostatky, ktoré sú odstrániteľné a Generálny sekretariát Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog pri Úrade vlády Slovenskej republiky, v spolupráci s príslušnými ministerstvami, krajskými úradmi, obcami a mestami a taktiež mimovládnymi organizáciami, vyvíja v týchto oblastiach maximálne úsilie v dosiahnutí európskeho štandardu. Konkrétne riešenie mnohých úloh je priamo stanovené aj v Národnom programe boja proti drogám na roky 2004 až 2008, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky a poslanci Národnej rady. Národná správa o stave drogových závislostí a kontrole drog v Slovenskej republike sa určite nestane bestsellerom, ktorý by oslovil tisíce čitateľov, čo napokon nie je ambíciou autorského kolektívu. Cieľom bolo predložiť fakty a vyvolať diskusiu ako ďalej v boji proti drogám na Slovensku. Zaželajme Generálnemu sekretariátu Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog a jeho Národnému monitorovaciemu centru pre drogy, aby táto diskusia bola vecná a posunula boj proti drogám do nových a efektívnejších dimenzií. PhDr. Blažej Slabý, CSc. Riaditeľ Generálneho sekretariátu Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog, Úrad vlády Slovenskej republiky 7

Súhrn Národná správa podáva prehľad o inštitucionálnom usporiadaní a koordinácii v rámci protidrogovej politiky štátu, o legislatívnych nástrojoch tejto politiky a o ich zmenách v období od roku 2000. Prináša prehľad o vývoji drogovej scény, ako aj analýzu trendov na základe výsledkov monitoringu piatich kľúčových indikátorov z oblasti zdravotníctva, ako aj ostatných hlavných indikátorov z oblasti presadzovania práva. V správe sú podrobne zdokumentované komplexné programy primárnej, sekundárnej a terciárnej prevencie, vypracované rezortmi školstva, zdravotníctva a sociálnych vecí. Po prvýkrát sa podávajú na národnej úrovni odhady prevalencie problémového užívania drog a na lokálnej úrovni odhady počtov užívateľov mimo liečbu na základe analýzy programu výmeny injekčných striekačiek. Na záver sa charakterizuje situácia na čiernom trhu s drogami a podáva sa opis troch vybraných tém: Buprenorfín (Subutex), alternatívne tresty a znepokojenie verejnosti z hľadiska drog. Hlavné zistenia a vybrané témy Inštitucionálne usporiadanie a koordinácia sa oproti stavu spred roka 2000 nezmenila, t.j. Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog zostáva medzirezortným orgánom pre koordináciu štátnej politiky voči drogám, vyjadrenej v prijatom Národnom programe boja proti drogám, ktorého nová verzia bola prijatá na jar 2004 pre roky 2004 2008. Exekutíva Výboru, Generálny sekretariát, zostáva administratívnym orgánom pre implementáciu štátnej protidrogovej politiky a jej kontrolu. Dňa 22. mája 2002 bolo vládou SR prijaté uznesenie o zriadení Národného monitorovacieho centra pre drogy (NMCD). Na drogovej scéne, ktorá sa od roku 1992 skladbou dostupných drog postupne približuje situácii v západoeurópskych krajinách, nastala po roku 2000 kvalitatívna zmena. Absolútna dominancia heroínu sa prakticky skončila v roku 2003, pričom možno očakávať ďalší posun k častejšiemu užívaniu marihuany a syntetických drog, najmä stimulancií amfetamínového typu a tanečných drog typu extázy. Najmarkantnejšie stúpla celoživotná prevalencia marihuany u stredoškolských študentov vo veku od 15-16 do 18-19 rokov, a to z 23,0% v roku 1999 na 35,5% v roku 2003 (Nociar A.,2004). Obdobne bol v prieskume ESPAD 2 zaznamenaný nárast užívania extázy, ale aj čoraz frekventovanejšia polykonzumácia drog (napr. alkohol spolu s tabletami, alkohol spolu s marihuanou) Z hľadiska sledovaných kľúčových aj hlavných indikátorov toto bolo možné pozorovať na paralelnom vývoji v oblasti indikátora dopytu po liečbe, kde sa po roku 2000 zmenil pomer liečených závislých od heroínu oproti závislým od marihuany a amfetamínov, a indikátorom množstva zachytených drog a počtu záchytov drog. Krivky počtov liečených závislých od heroínu, podobne ako krivky množstiev zachyteného heroínu a počtov týchto záchytov súbežne stúpali až do roku 2000, odkedy nastal ich pokles (obr. 1, 4 a 5). Na druhej strane, výsledky populačných prieskumov v rokoch 2000 a 2002,(Luha J.,2004) ako aj výsledky školských prieskumov v rokoch 2002 a 2003 (Bieliková M.,Pétiová M.,2003) potvrdili protikladný trend vo vnútri samotného indikátora dopytu po liečbe, kde klesajúce počty liečených závislých od heroínu vystriedal nárast počtov liečených závislých od marihuany a amfetamínov (predovšetkým od metamfetamínu (pervitínu). Údaje z roku 2003 3 ukázali stále pomerne vysoké percento prvoliečby (41%), ktorých je najviac práve medzi závislými od stimulancií. 2 ESPAD Európsky školský prieskum o alkohole a drogách 3 ÚZIŠ Zdravotnícka štatistika 44/ľ2004 Drogová závislosť liečba užívateľa drog v SR 2003 8

Počty liečených pacientov vzrástli od roku 1994 (n = 1 189) do roku 2000 (n = 2 345) viac ako dvojnásobne, neskôr sa začal prejavovať zostupný trend, pričom prudko ubúdali najmä pacienti závislí od heroínu a výsledný graf v roku 2002 svedčil pre celkový pokles počtov liečených drogovo závislých. Táto tendencia sa v roku 2003 čiastočne zmenila smerom k stabilizácii počtu liečených, ale už pri výraznej zmene skladby užívaných drog (obr. 1) 1189 89 139 892 1239 51 89 1026 1594 50 63 140 1290 2199 2236 2074 114 145 82 46 52 82 134 107 190 165 215 1753 1665 1654 2345 144 85 101 194 1800 2186 158 116 88 153 1510 1582 182 166 116 135 964 1705 253 336 121 156 812 halucinogény iné drogy marihuana a hašiš stimulanciá CNS sedatíva a hypnotiká prchavé inhaláty heroín a opiáty 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 Obr. 1. Indikátor dopytu po liečbe: Počty liečených drogovo závislých pacientov na Slovensku v rokoch 1994-2003 Zdroj údajov: ÚIZŠ, spracovanie a grafika: GS VMDZKD/NMCD Hoci na prvý pohľad indikátor dopytu po liečbe ukazuje iba to, že počty liečených drogovo závislých klesajú, bolo by chybou usudzovať len na tomto základe, že sa znižujú aj celkové počty závislých a problémových užívateľov drog. Už jednoduchá dekompozícia grafu naznačí napr. protikladné trendy poklesu pre heroín a opiáty po roku 2000, na rozdiel trendov rastu pre liečených závislých od kanabinoidov a tiež od niektorých syntetických drog (obr. 2, 3). 9

2000 1800 Počty prípadov 1654 1665 1753 1800 1600 1510 1400 1290 1200 1000 892 1026 964 812 800 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 Obr. 2. Heroín ako primárna droga u liečených drogovo závislých pacientov: Slovensko počas dekády 1994 2003 Zdroj: Nociar A., 2004 350 Počty prípadov Marihuana Amfetamíny Inhaláty 336 300 253 250 215 190 200 194 182 165 158 150 139 140 145 144 114 153 166 156 100 89 82 116 135 50 85 50 26 25 46 52 29 25 31 38 0 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 Obr. 3. Trendy užívania primárnych drog u liečených drogovo závislých: Slovensko počas dekády 1994 2003 Zdroj: Nociar A., 2004 Pokles počtu liečených drogovo závislých teda neznamenal, že klesá aj rozsah problému s drogami. Bolo treba vziať do úvahy ďalšie údaje o drogovej scéne, napr. popri poklese počtu liečených závislých od heroínu nastal nárast počtu závislých od marihuany a syntetických drog. Na druhej strane ťažko hovoriť o poklese počtu experimentujúcich, či rekreačných užívateľov, ak vidíme stúpajúce trendy vo výsledkoch populačných 10

a školských prieskumov, rast množstiev zachytených drog i počtov týchto zachytení podľa druhov drog. 140 120 100 80 60 40 20 0 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 Kokaín (kg) 0 1,3 0 25,7 0 9,6 1,6 2,51 1,7 0,4 0,1 0,9 LSD (tripy) 0 0 0 13 14 19 63 72 110 60 8 217 Heroín (kg) 70,2 4,1 4 121 10,6 90,4 13,7 5,81 98,5 15,7 15,4 7,1 Extáza (tabl.) 0 0 0 0 0 1 35 8 493 1379 435 1892 Obr. 4. Množstvá vybraných druhov drog zachytených v Slovenskej republike: roky 1992-2003 Zdroj údajov: KEÚ PZ, spracovanie a grafika: GS VMDZKD/NMCD 1000 800 600 400 200 0 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 LSD 0 1 1 1 4 3 11 6 13 8 4 8 Kokaín 1 11 11 16 19 15 18 29 25 30 35 22 Extáza 0 0 0 0 0 1 5 3 25 27 44 22 Hašiš 1 5 5 12 6 6 10 28 25 28 30 23 H e roín 25 45 105 563 687 1086 567 401 604 437 293 272 K o no pe 29 54 60 153 246 161 378 399 619 569 689 968 Obr. 5. Počty zachytení podľa vybraných druhov drog v Slovenskej republike: roky 1992-2003 Zdroj údajov: KEÚ PZ, spracovanie a grafika: GS VMDZKD/NMCD Ak porovnávame zmeny v počtoch liečených závislých od jednotlivých drog, s nástupom heroínu v roku 1994 a vrcholom v roku 2000, po ktorom rastú počty liečených prípadov závislých od kanabisu a syntetických drog a porovnáme ich s množstvom a počtami zachytení drog, vidíme súvislosť ponuky drog na čiernom trhu s dopytom po nich na drogovej scéne. V tomto kontexte je treba vnímať i výsledky popu- 11

lačných a školských prieskumov, s trendmi identifikovanými pri ich opakovaniach počas minulej dekády (obr. 6). 36 32 % Marihuana In haláty Amfetamíny Extáza 35,5 28 24 23,0 20 16 12,3 12 8,9 8 6,3 6,3 5,6 4 0,2 1,8 3,5 1,0 0 1,6 1995 1999 2003 O br. 6. Trendy celož ivotnej prevalencie drog u 15 18 roč ných študentov stredných škôl na Slovensku Zdroj: Nociar A., 2004 Je zrejmé, že ak sa sledované indikátory pokúsime dať do vzájomných súvislostí a v tom zmysle ich aj interpretovať, tzv. triangulácia problému je možná i užitočná, tak ako je to v prípade indikátora dopytu po liečbe a populačných prieskumov. V systéme prevencie, liečby a resocializácie, v období od 2000 do 2003 nenastali nijaké zásadné zmeny a všetky tieto systémy sa rozvíjali v súlade s Národným programom boja proti drogám na roky 1999 2003. Znamená to, že programy primárnej prevencie boli realizované v sieti školských i mimoškolských zariadení v pôsobnosti MŠ SR (napr. Centrá výchovnej a psychologickej prevencie, poradne), strednodobá liečba bola ešte garantovaná štátom v rámci siete centier pre liečbu drogových závislostí, a napokon systém resocializačných centier, napojený zväčša na niektoré liečebné zariadenie, pôsobil v rámci siete mimovládnych organizácií, podporovaných sčasti Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a Protidrogovým fondom. Z hľadiska indikátora infekčných ochorení súvisiacich s drogami 4, podarilo sa zachovať relatívnu intaktnosť Slovenska v zmysle veľmi nízkej prevalencie HIV pozitivity u liečených drogovo závislých, ako aj relatívne nízkeho počtu prípadov HBV a HCV. K tomuto stavu do značnej miery prispel aj program výmeny injekčných striekačiek pri štátnom zdravotníckom zariadení, ale aj neskorší rozvoj programov výmeny injekčných striekačiek v rámci terénnej práce a ďalších foriem aktivít harm reduction v mimovládnych organizáciách nielen už v hlavnom meste, ale aj v niektorých krajských mestách. Okrem údajov zo štandardných informačných systémov bola vykonaná aj prvá štúdia 5, kde sa pomocou skrátenej Poissonovej metódy ( Truncated Poisson method ) a ďalších metód zachytenie-znovuzachytenie (capture-recapture) určuje odhad skrytej populácie problémových užívateľov, s horným limitom cca 20 500 problémových užívateľov. Od roku 2000 sa znížil objem zachytených množstiev opiátov, kým naopak množstvo aj frekvencia zachytení sa zvýšila pri marihuane a syntetických drogách 6. Objavilo 4 Pozri kap.6 5 Pozri kap.4. 6 Pozri kap.10 12

sa viacero pokusov o výrobu syntetických drog na území SR, i keď zatiaľ nešlo o mimoriadne závažné množstvá takto produkovaných drog. Podľa údajov Národnej protidrogovej jednotky vzrástol počet páchateľov drogovej trestnej činnosti z 1 002 v roku 2001 na 1 276 v roku 2003. V danom období nedošlo k dramatickým zmenám ceny za jednotlivé druhy drog. Čo sa týka troch vybraných tém Buprenorfín určený na substitučnú liečbu u pacientov so závislosťou od opiátov bol zaregistrovaný v SR ako preparát Subutex v roku 2000. Podľa odhadu sa v súčasnosti v SR takto lieči asi 200 pacientov. Konkrétnejšie údaje z prieskumu o poznatkov k užívaniu a zneužívaniu buprenorfínu sú uvedené v časti 11.2. Alternatívne tresty 7 sú navrhované v rekodifikácii trestných kódexov, no zatiaľ sa v praxi nepoužívali. Rušenie verejného poriadku alebo znepokojenie verejnosti ( public nuisance ) 8 nie je relevantný a presne definovaný koncept pre oblasť drog. S istou dávkou voľnosti ho možno použiť azda na niektoré aktivity skupín, ktoré sa usilovali o legalizáciu alebo dekriminalizáciu tzv. mäkkých drog, najmä marihuany. Bratislava december 2004 Doc. PhDr. Alojz Nociar, CSc. Národné monitorovacie centrum pre drogy 7 Pozri kap.12 8 Pozri kap.13 13

Časť A : Vývoj a nové trendy Národná protidrogová politika a jej kontext Od roku 1996 niesla a bude niesť naďalej zodpovednosť za tvorbu a napĺňanie protidrogovej politiky Slovenskej republiky vláda SR. Schvaľuje národnú stratégiu, definuje jej ciele, zásady a princípy, vrátane vytvárania príslušného legislatívneho prostredia. Štátna protidrogová politika Slovenskej republiky je od r. 1995 formulovaná v dokumente Národný program boja proti drogám ( ďalej len NPBD) 9. Vláda SR na svojej 81. schôdzi, dňa 15. apríla 2004 uznesením č.289/2004 vzala na vedomie Súhrnnú správu o realizácii Národného programu boja proti drogám za roky 1999 2003 s aktualizáciou na rok 2004 a schválila v poradí tretí Národný program boja proti drogám na obdobie 2004 2008. Poradným orgánom vlády pre otázky protidrogovej politiky je Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog (ďalej len VM DZKD). Exekutíva VM DZKD Generálny sekretariát (ďalej len GS VMDZKD ), koordinuje, metodicky usmerňuje a kontroluje realizáciu protidrogovej politiky na centrálnej a regionálnej úrovni. Od roku 2002 pri GS VMDZKD pôsobí Národné monitorovacie centrum pre drogy (ďalej len NMCD ), ktoré je partnerskou organizáciou agentúry Európskej Únie Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogové závislosti. (ďalej len EMCDDA ) pre SR. EMCDDA zastrešuje v rámci členských štátov EÚ monitoring piatich kľúčových indikátorov 10 v jednotlivých krajinách a okrem nich aj indikátory ako trestné činy súvisiace s drogami, množstvá a počty zachytených drog, uväznenia. Tieto ukazovatele spadajú pod programy P1 (monitoring situácie), P2 reakcia spoločnosti na drogy ; P3 Včasný varovný systém (Early Warning System EWS); P4 hodnotenie národnej stratégie. 1.1 Právny rámec Základný právny rámec pre kontrolu drog a drogových závislostí SR tvoria najmä : Zákon č.139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších zmien a predpisov ostatná zmena bola uskutočnená zákonom č.13/2004. Zákon č.219/2003 Z.z. o zaobchádzaní s chemickými látkami, ktoré možno zneužiť na nezákonnú výrobu omamných látok a psychotropných látok a o zmene zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). Na jeseň 2004 boli prijaté reformné zákony pre oblasť zdravotníctva pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti zákon č.577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Podmienky pre pacientov liečiacich sa pre závislosť od drog v zdravotníckych zariadeniach nezmenia a liečba bude v podstatnej miere plne hradená zo zdrojov zdravotného poistenia. 9 Pozri kap.15 Príloha č. 1 Národný program boja proti drogám na roky 2004-2008 9 Kľúčové indikátory podľa EMCDDA 1. Populačné prieskumy 2. Odhady prevalencie 3. Požiadavky na liečbu 4. Infekčné ochorenia súvisiace s drogami 5. Úmrtia a úmrtnosť súvisiaca s drogami 14

Právny rámec regulujúci sociálne súvislosti užívania drog Pomoc drogovo závislým v sociálnej oblasti je zabezpečovaná prostredníctvom sociálnej prevencie (vrátane resocializácie a sociálnej rehabilitácie), sociálno-právnej ochrany, sociálneho poradenstva a sociálnych služieb, ktorých vykonávanie je v súčasnosti upravené v zákone č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. (V roku 2004 bol zákon doplnený dvakrát zákonom č.45/2004 Z.z. a zákonom č.141/2004 Z.z.) V r.2004 je v legislatívnom procese predložený návrh Zákona o sociálno-právnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý rozširuje a upravuje formy a metódy práce s deťmi, mladými dospelými, plnoletými občanmi a rodinou v krízových životných situáciách, vrátane problémov spojených so zneužívaním drog. Cieľom novej právnej úpravy je právnou reguláciou vzťahov právom doposiaľ neupravených a zmenou a doplnením súčasnej právnej úpravy vytvoriť právny základ na o dôslednú ochranu práv a záujmov maloletých detí, o účelnú, intenzívnu a systematickú pomoc a podporu deťom a rodinám, o zabezpečenie rovnocenného náhradného prostredia deťom v prípade, že nie sú vychovávané v prirodzenej rodine, o efektívne predchádzanie, odstraňovanie príčin vzniku, na zamedzovanie prehlbovania, šírenia a na zabraňovanie opakovania porúch psychického, fyzického alebo sociálneho vývinu jednotlivca, skupín a väčších sociálnych celkov. Zákon, okrem iného, má upraviť opatrenia sociálno-právnej ochrany a sociálnej prevencie vo vzťahu k sociálnym udalostiam spojených s poruchami správania, drogových závislostí a iných sociálno-patologických javov, pričom sa o.i. vymedzujú výchovné a preventívne opatrenia sociálnej kurately pre maloletých i plnoletých občanov, ktorí zneužívajú drogy, resp. sú závislí na drogách. Osobitne sa vymedzujú opatrenia pre zabezpečenie pomoci drogovo závislým a to najmä rozšírenie možností vykonávania terénnych, stacionárnych a mobilných prvokontaktných služieb, poradenských, výchovných, sociálnych, resocializačných a pomáhajúcich programov na predchádzanie príčin, prehlbovania alebo opakovania sociálno-patologických javov, ambulantného liečenia, opatrení sociálnej kurately pre maloletých a plnoletých občanov, ktorí zneužívajú drogy alebo sú závislí na drogách. Zákon taktiež vytvára podmienky pre zriaďovanie samostatných špecializovaných skupín v detských domovoch pre deti s nariadenou ústavnou výchovou alebo výchovnými opatreniami, ktoré sú drogovo závislé. Ďalej upravuje podmienky akreditácie neštátnych subjektov na vykonávanie opatrení sociálno-právnej ochrany a sociálnej prevencie, ako i nevyhnutné kvalifikačné predpoklady pre výkon týchto činností na profesionálnom základe. Účinnosť zákona sa predpokladá od 1. marca 2005. Právny rámec kontroly ponuky represia V roku 1999, novela Trestného zákona č. 183/1999 Z.z. v znení neskorších predpisov zmenila znenie paragrafu 183 nezákonná výroba a držba drog, psychotropných a toxických látok a prekurzorov a nezákonné obchodovanie s nimi ustanovením, ktoré držbu omamných látok, psychotropných a toxických látok a prekurzorov pre vlastné použitie označilo ako trestný čin. Je tu možnosť uväznenia až na 3 roky, ale v prípade drogovej závislosti sú trestné sadzby modifikované. Nastala tiež zmena paragrafu 187. Paragraf hovorí o každom, kto neoprávnene omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor vyrobí, vyvezie, dovezie alebo prevezie, kúpi, vymení alebo inak zadováži, predá alebo inak sprostredkuje alebo prechováva po akúkoľvek dobu. Novelizácia znamenala zmenu príslušných ustanovení, ktoré sa stali detailnejšie 15

a uvádzajú nové okolnosti na základe ktorých môžu byť uložené prísnejšie tresty odňatia slobody. Základnými trestami sú odňatie slobody od 2 do 8 rokov, prepadnutie veci, alebo peňažná pokuta. Ustanovenie však neberie do úvahy, či uvedené aktivity boli vykonané pre vlastnú potrebu alebo pre tretiu osobu. Napriek tomu sa v praxi 186 používa v prípadoch držby pre vlastnú potrebu a 187 sa vzťahuje na nezákonné obchodovanie. V roku 2001 novelizácia č. 53/2001 trestného zákona, zmenila znenie 187 v zmysle zvýšenia závažnosti trestného činu ak je spáchaný v spolupráci s organizovanou skupinou operujúcou v niekoľkých krajinách. Pre túto trestnú činnosť novelizácia zvýšila minimálnu výšku trestu odňatia slobody na 8 až 10 rokov. Zároveň namiesto získania značného prospechu ako okolnosť oprávňujúca zvýšenie trestu, 1 novely zákona hovorí o zaobchádzaní s drogami alebo podobnými látkami značnej alebo podstatnej hodnoty. Novela trestného zákona (novela č. 171/2003) zaviedla nové znenie v 43 ktorý zahŕňa nový princíp slovenského trestného práva tri krát a dosť. V nadväznosti na tento princíp, ak súd odsúdi páchateľa za určité trestné činy ako napr. nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu, prekurzora a obchodovania s nimi podľa 187 ods. 2 až 7, ale tiež obchodovania s deťmi podľa 216a ods. 2 alebo 3 alebo 216b, sexuálneho násilia ( 241a), sexuálneho zneužívania podľa 242 ods. 2 až 4 alebo obchodovania s ľuďmi ( 246), hoci už bol za takéto trestné činy dvakrát potrestaný a trest aspoň sčasti vykonal, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v zákone, inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov. Generálna Prokuratúra Slovenskej republiky dohliada na správnosť policajného konania v rámci vyšetrovania, ktoré zahŕňa aj oprávnenosť policajných akcií mimo územia štátu vzhľadom na to, že tieto aktivity sú súčasťou trestného stíhania. Rozhodnutie z 31. mája 2000 schválilo legislatívny plán na novelizáciu trestného poriadku. Návrhy novelizovaného trestného poriadku a trestného zákona boli predložené na pripomienkové konanie. Podľa týchto návrhov by mali policajné úrady získať kompetenciu viesť zrýchlené vyšetrovanie (zjednodušená evidencia) priestupkov, tak isto ako trestných činov. Do kategórie trestných činov, ktoré môžu byť vyšetrované policajnými útvarmi patria úmyselné trestné činy, za ktoré trestný zákon ukladá trest odňatia slobody nie na viac ako 5 rokov, ako aj trestné činy spáchané z nedbalosti. Novelizácia zákona, ako súčasť implementácie legislatívy Európskej únie, jasne posilňuje pozíciu prokurátora, ktorý bude oprávnený posúdiť závažnosť trestného činu ešte vo fáze vyšetrovania. V medzinárodných súvislostiach na základe Dohovoru Organizácie spojených národov o nelegálnom obchodovaní na mori a na základe článku 17 Dohovoru Organizácie spojených národov proti nelegálnemu obchodovaniu s omamnými látkami a psychotropnými látkami (1998) bola v roku 1995 v Štrasburgu podpísaná Dohoda Organizácie Spojených Národov o nelegálnom obchodovaní na mori. Slovenská republika sa pripojila k Dohode jej ratifikáciou v Národnej rade SR v roku 2003. 16

Legislatívny a inštitucionálny rámec činnosti Colnej správy Slovenskej republiky v oblasti drog Podmienky vývozu tovaru zo Slovenskej republiky a dovozu tovaru do Slovenskej republiky upravuje nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2.júla 1993, zavádzajúce ustanovenia pre vykonávanie nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 ustanovujúceho Colný kódex spoločenstva, nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23.júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, nariadenie Rady (EHS) č.2913/92 z 12.októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, nariadenia Rady (EHS) č. 918/93 z 28.marca 1983 ustanovujúce systém spoločenstva pre oslobodenie od cla. Colná správa SR podľa zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva colný dohľad nad uplatňovaním opatrení vydaných na základe osobitných predpisov Európskej únie pre pohyb tovaru medzi úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky a opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky. Colná správa SR podľa zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve v znení neskorších predpisov plní a zabezpečuje okrem iných úloh aj úlohy v oblasti boja proti nedovolenému dovozu, vývozu a tranzitu omamných látok, psychotropných látok, ich prekurzorov, rádioaktívnych látok a iných nebezpečných materiálov a ich prekurzorov v súvislosti s ich dovozom, vývozom alebo tranzitom. Túto činnosť zabezpečuje prostredníctvom organizačných útvarov colného kriminálneho úradu (ďalej len CKÚ), a to oddelením drog, oddelením nebezpečných materiálov a pobočkami CKÚ. Ak si to vyžaduje zistenie osôb, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom podieľajú na trestných činoch páchaných na úseku omamných látok, psychotropných látok a ich prekurzorov, po dohode s colnými orgánmi iných štátov vykonáva a zabezpečuje colný dohľad, sledovanú a kontrolovanú dodávku, alebo iný spôsob sledovania, ak je odôvodnený predpoklad, že zásielka obsahuje omamné látky, psychotropné látky a ich prekurzory. Kontrolovanú dodávku realizuje v súčinnosti s príslušným útvarom Policajného zboru. Na základe tohto zákona sú colníci oprávnení použiť donucovacie prostriedky. Pri odhaľovaní obzvlášť závažných trestných činov spáchaných v súvislosti s porušením colných predpisov okrem iného na úseku dovozu, vývozu a tranzitu omamných látok, psychotropných látok a ich prekurzorov boli colným orgánom dané dodatočné kompetencie zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré umožňujú použiť prostriedky operatívno-pátracej činnosti ako je sledovanie osôb a vecí, nástrahová a zabezpečovacia technika, využívanie osôb konajúcich v prospech colnej správy a tiež informačno-technické prostriedky používané utajovaným spôsobom pri vyhľadávaní, otváraní a skúmaní dopravovaných zásielok a ich vyhodnocovaní využívaním kriminalistických metód, odpočúvaní a zaznamenávaní telekomunikačnej prevádzky, vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo iných záznamov. Tieto činnosti zabezpečuje oddelenie špeciálnych činností CKÚ a Policajný zbor. Colníci tvoria ozbrojený zbor a podľa zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov plnia úlohy colnej správy v služobnom pomere. Colná správa SR sa aktívne zúčastňuje na plnení úloh Národného programu boja proti drogám v oblasti represie drogových trestných činov. S cieľom neustáleho znižovania ponuky drog prijíma opatrenia na zníženie rozsahu nelegálneho dovozu, vývozu a tranzitu omamných a psychotropných látok a svojou činnosťou prispieva k rozloženiu a zadržaniu organizovaných zločineckých skupín v tejto oblasti. Z pohľadu praktického výkonu činnosti odboru drog a nebezpečných materiálov čoraz viac nadobúda na význame cezhraničná spolupráca nielen na centrálnej, ale aj na regionálnej úrovni s partnerskými colnými správami. Predovšetkým sú to colné správy susediacich štátov. Nie menej dôležitá je aj spolupráca s ostatnými zložkami štátnej správy v oblasti boja proti drogám na základe memoránd o porozumení so Slovenskou poštou, expresnými zásielkovými službami, Železnicami Slovenskej republiky, Daňovým riaditeľstvom SR, Ministerstvom vnútra SR, Slovenským chemickým a farmaceutickým priemyslom 17

a v neposlednom rade aj spolupráca s policajnými orgánmi, najmä Národnou protidrogovou jednotkou Prezídia Policajného zboru. Tieto dohody a memorandá umožňujú predovšetkým organizovanie školení, výmeny skúseností, poskytovania informácií na základe dožiadaní a iné. 1.2 Inštitucionálny rámec, stratégie a opatrenia VMDZKD koordinuje jednotlivé aktivity boja proti drogám všetkých zainteresovaných ústredných orgánov štátnej správy, ďalších orgánov, organizácií a inštitúcií na celoštátnej úrovni. Zabezpečuje súbežnosť a nadväznosť opatrení a aktivít z hľadiska časového, vecného a priestorového i z hľadiska spôsobov ich realizácie. Výbor koordinuje najmä: a. rozvíjanie, aktualizovanie a dôsledné presadzovanie Národného programu organizáciami a inštitúciami, b. prípravu legislatívnych opatrení na úseku boja proti vzniku drogových závislostí a na úseku kontroly drog a podieľa sa na ich zosúlaďovaní s právnym poriadkom Európskej únie. Exekutíva Výboru ministrov Generálny sekretariát (GS VMDZKD),ktorý je organizačnou zložkou Úradu vlády SR, má v zmysle štatútu možnosť zriaďovať osobitné komisie - poradné a koordinačné orgány. Takými sú medzirezortná Horizontálna skupina pre kontrolu drog v SR, ktorej predmetom činnosti je prenos informácií a údajov medzi rezortmi, krajskými úradmi a odbornými inštitúciami v rámci Slovenskej republiky a vo vzťahu k EÚ, najmä pokiaľ ide o komunitárne projekty. Akčná medzirezortná protidrogová skupina bola zriadená vo februári 2004 na riešenie naliehavých problémov a pre operatívnu spoluprácu pri riešení akútnej situácie v súvislosti s drogovou scénou. Koordinácia opatrení boja proti drogám na regionálnej úrovni je zabezpečovaná komisiami pre prevenciu drogových závislostí na úrovni orgánov miestnej štátnej správy a samosprávy. Profesionalizácia a organizačno personálne zabezpečenie činnosti koordinátorov prevencie drogových závislostí a inej protispoločenskej činnosti na krajskej úrovni bola podporená zákonom č. 515/2003 Z.z. o krajských a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého v súlade s 4, ods.5 citovaného zákona je na úrovni krajských a obvodných úradov zabezpečovaná i problematika prevencie drogových závislostí, kriminality a inej protispoločenskej činnosti. V rámci krajských, obvodných a mestských komisií pre prevenciu protispoločenskej činnosti pracujú i delegovaní zástupcovia úradov práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Centier poradenskopsychologických služieb a zariadení sociálnych služieb, ktorí sa podieľajú na spolupráci relevantných subjektov pri riešení problematiky prevencie sociálno-patologických javov v regionálnych podmienkach a príprave a plnení Akčných plánov plnenia Národného programu boja proti drogám. Realizácia protidrogovej politiky musí byť založená na zodpovedajúcej koordinácii a spolupráci. Praktické plnenie stanovených úloh, budovanie efektívneho systému spolupráce, tvorba stratégií zohľadňujúcich miestne podmienky a potreby bez existencie systému vertikálnej a horizontálnej koordinácie je nerealizovateľná a preto je nevyhnutné skvalitniť koordináciu a spoluprácu na všetkých úrovniach štátnej správy a samosprávy. 18

1.2.1 Národný akčný plán a stratégia Vláda SR na svojej 81. schôdzi, dňa 15. apríla 2004 11 vzala na vedomie Súhrnnú správu o realizácii Národného programu boja proti drogám za roky 1999 2003 s aktualizáciou na rok 2004 a schválila návrh Národného programu boja proti drogám na obdobie 2004 2008. NPBD reflektuje protidrogovú stratégiu, ktorej cieľom je v súlade s medzinárodnými záväzkami skvalitniť podmienky pre realizáciu progresívneho a kvalitného systému prevencie, liečby, resocializácie a represie. Osobitný dôraz NPBD kladie na regionálny a lokálny rozmer kultúrnych, sociálnych a ekonomických podmienok, ktoré sa musia modifikovať tak, aby sa predchádzalo ďalšiemu zhoršovaniu situácie v oblasti drogovej závislosti obyvateľov, osobitne v skupinách detí a mládeže. Tvorba stratégie na obdobie 2004 2008 sa opierala o skúsenosti a poznatky z realizácie zámerov a cieľov prvého a druhého Národného programu boja proti drogám. 12 Základným východiskom tvorby stratégie NPBD je v súlade so Stratégiou EÚ a Akčným plánom boja proti drogám EÚ 13 : 1. Dosiahnuť rovnováhu v znižovaní dopytu po drogách a ponuky, 2. vytvoriť efektívnu koordináciu na horizontálnej a vertikálnej úrovni, 3. vypracovať zodpovedajúcu komunikačnú a informačnú stratégiu v praxi, medzi orgánmi verejnej správy, občianskou spoločnosťou a medzinárodnými inštitúciami, 4. dosiahnuť, aby sa problematika drog stala jednou z priorít spoločnosti v kontexte prijatých opatrení EÚ. Protidrogovú politiku Slovenskej republiky tvoria tieto základné piliere: Prevencia Liečba Resocializácia Represia Aktivity zamerané na znižovanie dopytu po drogách Dostupnosť programov liečby závislostí pre širokú verejnosť a znižovanie zdravotných rizík Poskytovanie primeranej pomoci pri opätovnej integrácii jednotlivca Znižovanie ponuky presadzovanie práva súbor zákonných opatrení a aktivít smerujúcich k potlačovaniu ponuky drog Efektívnosť stratégie podmieňujú požiadavky na komplexný a štruktúrovaný prístup, v ktorom jednotliví aktéri protidrogovej politiky hrajú nezastupiteľnú a rovnocennú rolu, občiansku angažovanosť a účasť územnej samosprávy, ktorá má byť nielen významným realizátorom protidrogových aktivít, ale aj ich iniciátorom, reflektujúc tak špecifiká komunít v regióne, meste a obci. Schválená národná stratégia pokrýva aj legálne drogy osobitne alkohol. 11 Uznesenie č.289/2004 12 1. NPBD na obdobie 1995-1998 2. NPBD na obdobie 1999-2003 s výhľadom do roku 2008. 13 Európska stratégia boja proti drogám a Akčný plán na obdobie 2000-2004 19

Uplatňovanie opatrení a stratégie Aktuálne sa pripravujú Akčné plány realizácie plnenia zámerov Národného programu boja proti drogám do roku 2008 v kontexte prijatej stratégie a Európskeho akčného plánu boja proti drogám v podmienkach rezortov a krajských úradov, ktoré VMDZKD bude posudzovať do 31. marca 2005. Dopad opatrení zakotvených v konkrétnych akčných plánoch sa bude vyhodnocovať v dvojročných intervaloch, prvýkrát v r.2007. 1.3 Rozpočet a verejné výdavky Národný program boja proti drogám gestoruje Úrad vlády SR. Nebol naň vytvorený medzirezortný program. Aktivity jednotlivých rezortov participujúcich na úseku boja proti drogám boli vyhodnotené v materiáli Správa o realizácii Národného programu boja proti drogám za roky 1999 2003 s aktualizáciou na rok 2004, ktorý obsahuje aj národnú stratégiu a hlavné ciele na roky 2004 2008. Protidrogové aktivity boli podporované z vlastných rozpočtových kapitol Úradu vlády, jednotlivých rezortov, ako i z rozpočtov krajských samosprávnych celkov, ďalej z prostriedkov zdravotných poisťovní a sociálnej poisťovne. Doplnkovo tiež z dotácií neštátneho Protidrogového fondu 14, na podporu projektov zameraných na oblasť prevencie, liečby a resocializácie drogových závislostí v súhrnnej ročnej výške cca. 50 mil. Sk a v menšej miere tiež z iných súkromných zdrojov. Napr. financovanie zariadení sociálnych služieb prevádzkovaných neštátnymi subjektami u resocializačných stredísk je to 130 tis. Sk na občana a rok ( t.j. pri kapacite 234 miest cca 30,425 mil. Sk), krízových stredísk vo výške 70. tis. na občana a rok ( t.j. pri kapacite 278 miest cca 19,460 mil. Sk), chráneného bývania 95 tis. Sk na občana a rok ( t.j. pri kapacite 44 miest pre drogovo závislých cca 3, 960 mil. Sk). Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR podporilo v r. 2003 z výťažkov z hier a lotérií viacero projektov zameraných na skvalitnenie a rozšírenie vykonávania sociálnej prevencie pre občanov ohrozených sociálno-patologickým vývinom, a to v oblasti resocializácie a pracovnej terapie, chráneného bývania, krízovej intervencie a terénnej sociálnej práce. Celkovo bolo v rámci podpory neštátnych subjektov, pracujúcich v oblasti sociálnej prevencie, krízovej intervencie, terénnej sociálnej práce a resocializácie poskytnutých ministerstvom 12.474. mil. Sk (vrátane dotácie PF vo výške 5 mil. Sk). Priama podpora protidrogových aktivít v sociálnej oblasti bola zabezpečovaná prostredníctvom dotácií z Protidrogového fondu, ktorý schválil celkovo 45 projektov zameraných na sociálnu prevenciu, resocializáciu, socioterapeutické hnutie, preventívne programy a vzdelávanie v súhrnnej výške 8,100.920 Sk. Na 106 školských preventívnych projektov v roku 2003 bolo poskytnutých z PF vyše 12 mil. Sk a Ministerstvo školstva 15 v r. 2003 poskytlo priamo na realizáciu NPBD a Koncepcie prevencie drogových závislostí 650 tis. Sk. Verejné, no neštátne finančné prostriedky, s ktorými hospodária zdravotné poisťovne boli hlavným zdrojom zabezpečujúcim liečbu v zdravotníckych zariadeniach. Takto napr. tzv. čistá liečba ( drug-free ) jedného pacienta pri dennej platbe poisťovne cca 960,- Sk a priemernej ošetrovacej dobe 30 dní v špecializovaných CPLDZ stála ročne spolu s nadväzujúcou ambulantnou starostlivosťou približne 40. tis. Sk. Mimo to bola zdravotná 14 V r. 2003 poskytol PF tieto prostriedky na doplnkové financovanie 237 projektov. Zdroj : www.protidrogovyfond.sk 15 Zdroj: Súhrnná správa o plnení programu NPBD do r.2003, 2004 prijatá uznesením vlády SR č.289/2004 dňa 15.4.2004 20

starostlivosť o občanov majúcich problémy s drogami v menšej miere spolufinancovaná z iných prostriedkov; z rozpočtu kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR, doplnkovo z prostriedkov Protidrogového fondu a tiež malým finančným prispením samotnými občanmi. Ministerstvo spravodlivosti vynakladalo z pridelených prostriedkov zo štátneho rozpočtu na jedného väzňa (v tom aj na uväzneného v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou) v priemere 311 tis. Sk za rok pobytu. V rámci štátneho rozpočtu kapitoly MF SR, MV SR, MDPT SR zabezpečujú boj proti drogám v rámci plnenia svojich funkcií policajno-colné pracoviská, železničná polícia monitorovaním obchodu s nezákonnými látkami, formou školení, bojom proti drogovej kriminalite, poskytovaním informácií o drogovej scéne v SR prostredníctvom masmédií a pod. GP SR vykonáva túto činnosť v oblasti legislatívnej, MP SR kontrolou drog na poľnohospodárskej pôde, MZV SR spoluprácou s organizáciami vyvíjajúcimi aktivity v oblasti boja proti drogám. V roku 2002 prijala NPJ narkotesty NIK v celkovej hodnote 646 800.- Sk, tieto boli hradené z rozpočtu MV SR. Odbor kynológie v roku 2000 na svoje aktivity z rozpočtu MV SR minul 10 tis. Sk (celkové náklady predstavovali cca 70 tis. Sk).V oblasti prevencie bol v roku 2001 podporený projekt Správaj sa normálne prostriedkami z Protidrogového fondu vo výške 537 tis. Sk, v roku 2002 vo výške 696 tis. Sk. V roku 2003 bolo na preventívne aktivity Ministerstva vnútra SR zo štátneho rozpočtu uvoľnených 973 tis. Sk. Činnosť Národného monitorovacieho centra pre drogy v Slovenskej republike bola v roku 2003 finančne zabezpečená systémom spolufinancovania zo štátneho rozpočtu a Európskeho spoločenstva, v celkovom objeme 6,8 mil.sk. V zmysle Dohody medzi Úradom vlády SR a Európskym spoločenstvom zastúpené EMCDDA - sa EMCDDA zaväzuje prispieť na činnosť NMCD 50% z celkových oprávnených nákladov. 1.4 Sociálny a kultúrny kontext Problémy so zakázanými alebo tzv. nelegálnymi drogami boli pred rokom 1990 na Slovensku prakticky neznáme. Výnimočne bola zaznamenaná marihuana, u mladých ľudí sa relatívne často vyskytovalo čuchanie prchavých inhalátov a občas u rizikových profesií boli prípady závislosti od morfínu a pod. Prevládalo len zneužívanie niektorých medikamentov na predpis, ako napr. diazepam či rudotel, neskôr alnagon. Ostatné nelegálne drogy však boli na Slovensku prakticky neznáme. Prudký nárast konzumácie omamných a psychotropných látok po roku 1989 sa postupne stal problémom všetkých transformujúcich sa postkomunistických krajín strednej a východnej Európy. Možnosť voľného pohybu občanov cez štátne hranice priniesla so sebou aj zvýšenú možnosť prístupu k drogám. V spoločnosti sa po nevyhnutných ekonomických, politických a sociálnych reformách, výrazne zvýšil podiel dysfunkčných rodín, počet detí s rizikovým správaním, počet detí, ale aj dospelých s poruchami správania. Výrazne sa zvýšil aj podiel nezamestnaných, čo bol dovtedy takmer neznámy jav. Všetky tieto faktory, ktoré v mnohých ľuďoch vyvolali pocit beznádeje pri riešení vlastných problémov, pocit neschopnosti zaujať miesto v novom spoločenskom prostredí, sa stali živnou pôdou pre rôznych obchodníkov s drogami, pre ktorých sa spôsob získavania finančných prostriedkov prostredníctvom obchodu s drogami stal základom živobytia. Mnohí ľudia, keďže do roku 1989 neboli nútení vlastným aktívnym prístupom hľadať uplatnenie v spoločnosti, začali svoju pozornosť orientovať na prostriedky, pomocou ktorých sa im podarí zabudnúť na vzniknuté existenčné problémy. Užívanie psychoaktívnych látok sa postupne stalo jedným so základných problémov celej spoločnosti. Kým do roku 1989 siahali rizikové vrstvy obyvateľov najmä po rôznych medikamentoch ovplyvňujúcich psychickú stránku človeka, po spoločenských zmenách prišlo v súlade s celoeurópskym trendom k nárastu konzumácie nelegálnych drog a v tejto súvislosti aj 21

k rozmachu protizákonného obchodovania s omamnými a psychotropnými látkami. Ku konzumácii a abúzu spoločensky akceptovaných, tzv. legálnych drog, ako je alkohol alebo tabak, sa po roku 1989 najprv v Bratislave a neskôr na celom Slovensku postupne pridala celá škála nelegálnych drog, najmä však heroín a marihuana. Bolo zistené (Nociar A.,1995) že napr. v roku 1994 aspoň raz v živote skúsilo marihuanu 11% 18 ročných študentov stredných škôl na Slovensku, no dvakrát viac, a to 22%, v tom istom roku ich bolo v Bratislave. Vývoj drogovej scény na Slovensku, ale aj v susedných štátoch po spoločenských zmenách v roku 1989 je, okrem iných ukazovateľov, charakteristický aj výrazným nárastom ponuky rôznych druhov nelegálnych drog, čo v konečnom dôsledku spôsobuje aj postupné zvyšovanie dopytu po drogách. V záujme koncepčného a systémového znižovania ponuky a dopytu po drogách je nevyhnutné podporiť aj vedeckú analýzu a výskum fenoménu drog, spôsobov ich šírenia, sledovanie trendov výskytu drog a vyhodnocovanie účinnosti prijatých opatrení v oblasti prevencie, liečby i následnej resocializácie a spoločenskej reintegrácie. Nezastupiteľnú úlohu pri tejto analýze zohrávajú aj prieskumy verejnej mienky, ktoré poskytnú ucelený obraz o situácii v oblasti drog na Slovensku. Objektom všeobecných populačných prieskumov, ktoré boli vykonávané Ústavom pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR (ďalej len ÚVVM pri ŠÚ SR) v dvojročnom intervale od roku 1994 do roku 2002 boli tri výberové súbory: (a) populácia SR od 18 rokov vyššie; (b) mládež SR vo veku 15 29 rokov; (c) mládež Bratislavy vo veku 15 29 rokov. Ostatný prieskum bol realizovaný v roku 2004, výsledky budú zverejnené budúcej Národnej správe. Je zrejmé, že nárast ponuky a s tým súvisiace aj zvýšenie dostupnosti nezákonných drog sa stalo jednou z príčin celkového nárastu užívateľov drog medzi obyvateľmi. Tento nárast počtu užívateľov, problémových užívateľov a napokon drogovo závislých následne zvyšuje aj vnímanie hrozby drogových závislostí vo verejnosti, či už pre seba, svoje deti, rodinu, ale aj celú spoločnosť. 1.4.1 Názory verejnosti na drogovú problematiku Po náraste vnímania hrozby drogového fenoménu v období od roku 1994 do roku 1998 a poklese v roku 2000, sa v nasledujúcom období podiel oslovených, ktorí sa v zisťovaniach vyjadrili, že pociťujú veľké nebezpečenstvo alebo čiastočné nebezpečenstvo vzniku drogovej závislosti pre seba alebo svoju rodinu, postupne ustálil na súhrnnej úrovni asi siedmich z desiatich občanov. V súčasnosti pociťuje veľkú hrozbu vzniku drogovej závislosti pre svoje okolie viac ako pätina občanov, takmer polovica slovenskej populácie cíti určité nebezpečenstvo, ale celkovo nemá výraznejšie obavy. Viac ako štvrtina obyvateľov Slovenska 27%, čo je rovnako ako v roku 2000 - necíti momentálne žiadne nebezpečenstvo vzniku drogovej závislosti u seba alebo vo svojej rodine. Mládež Slovenska vo veku 15 až 29 rokov sa v porovnaní s celoslovenským priemerom, rovnako ako v roku 2000, vyznačuje mierne nižším podielom tých, ktorí pociťujú veľké nebezpečenstvo drogovej závislosti pre seba, svoje dieťa alebo pre svoju rodinu. Obdobná tendencia je badateľná aj medzi bratislavskou mládežou. V skupine mládeže Slovenska aj mládeže Bratislavy je, naopak, výrazne vyšší podiel tých, ktorí síce pociťujú určité obavy z hrozby vzniku drogových závislostí vo svojej rodine alebo priamo u seba, ale výraznejšie nebezpečenstvo im podľa vlastného názoru nehrozí. Rovnako ako pred dvoma rokmi, občania Slovenska vo veku 15 až 29 rokov sa podľa subjektívneho pocitu v menšej miere ako je priemer za celoslovenský súbor necítia vôbec ohrození drogovou závislosťou. Prehľad 22

názorov mládeže SR a mládeže Bratislavy na hrozbu vzniku drogových závislostí pre seba alebo svoju rodinu poskytuje tabuľka. 1.4.1 Cítite alebo necítite hrozbu drogovej závislosti pre seba alebo svoje dieťa, pre svoju rodinu? (údaje v %) Mládež SR Mládež Bratislavy 1994 1996 1998 2000 2002 1994 1996 1998 2000 2002 cítim veľkú hrozbu, obávam sa toho 13 22 22 17 16 21 27 32 21 20 určité nebezpečenstvo tu je, ale nemám výraznejšie 51 50 49 53 55 47 49 48 57 57 obavy nám nehrozí žiadne nebezpečenstvo, 33 22 23 25 25 26 19 15 20 21 vôbec sa toho nebojím Neviem 3 6 6 5 4 6 5 5 2 2 Tab. 1.4.1 Vnímanie hrozby drogovej závislosti Zdroj: ÚVVM pri ŠÚ SR 1.4.2 Diskusie a iniciatívy v parlamente a občianskej spoločnosti V zásade najväčšia verejná diskusia v roku 2004 na Slovensku v súvislosti s drogovou politikou bola debata o legalizácii užívania marihuany, ktorú rozprúdila mimovládna organizácia Slobodná voľba. Prevažná časť verejnosti, masmédiá a politické reprezentácie sa k prezentovaným zámerom vyjadrovali kriticky. Druhou, vo verejnosti a v masmédiách diskutovanou otázkou, bola otázka prípravy rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku, najmä paragrafov týkajúcich sa páchateľov tzv. drogových trestných činov. Návrh ministerstva spravodlivosti podľa vyjadrení rezortného ministra by mal smerovať k sprísneniu trestov pre dílerov pri výrobe, distribúcii a obchodovaní s drogami a k zmierneniu trestov pre užívateľov v prípade policajného zistenia držania drogy pre ich vlastnú potrebu. Pokračujúca polemika je o reálnych dopadoch navrhovaného paragrafového znenia zákona na užívateľov a časť názorov tiež podporuje dekriminalizáciu pre užívateľov v prípade zistenia držby drogy pre vlastnú potrebu, prípadne iní presun kvalifikácie takéhoto činu do zákona o priestupkoch. Kým debaty o týchto dvoch témach naďalej pokračujú, prijatím reformných zdravotníckych zákonov v Národnej rade SR v októbri 2004, bola ukončená diskusia o tom, či by si pacienti s drogovou závislosťou mali v plnej miere platiť náklady na liečbu v zdravotníckych zariadeniach z ich vlastných súkromných zdrojov. Akceptoval sa názor prevažnej väčšiny odborníkov a politikov, napriek opozícii časti verejnosti požadujúcej plné financovanie liečby pacientom. Od začiatku roku 2005 sa podmienky pre pacientov liečiacich sa pre závislosť od drog v zdravotníckych zariadeniach nezmenia. Liečba bude v podstatnej miere plne hradená so zdrojov zdravotného poistenia. 1.4.3 Mediálne pokrytie problematiky Situácia v oblasti mediálnej prezentácie politiky štátu v oblasti kontroly drog nebola a stále nie je uspokojivá. Mediálna stratégia prakticky neexistovala 16 a médiá elektronické či printové - s výnimkou verejnoprávneho rozhlasu a čiastočne televízie, ktorým povinnosť vysielať programy vo verejnom záujme vyplýva priamo zo zákona - reflektovali vo väčšine prípadov situáciu spravodajsky a s majoritou informácii vytvárajúcich a podporujúcich stereotyp vzťahu drogové závislosti a kriminalita. 16 Slabý B., Urmanič M: Návrh mediálnej stratégie - jún 2004, interný dokument GS VMDZKD 23

Väčšiu pozornosť médií, pokiaľ ide o politiku štátu v oblasti drogových závislostí a kontroly drog, vyvolala len kampaň Týždeň boja proti drogám 17 a národné tlačové konferencie v súvislosti s prezentáciou výročnej správy Európskej agentúry pre drogy a drogové závislosti 18 a výsledkov školského prieskumu ESPAD 19. Ambíciu dlhodobejšieho pôsobenia s výchovno-preventívnym obsahom vykazuje v rezorte zdravotníctva Úrad verejného zdravotníctva - uskutočnil veľkú tlačovú konferenciu z príležitosti svetového dňa boja proti drogám za účasti zástupcov ďalších zdravotníckych organizácií a mimovládnych organizácií. Z ostatných aktivít v rámci rezortu Ministerstva zdravotníctva, len Inštitút drogových závislostí pri CPLDZ Bratislava v rámci systematickej práce s masmédiami uskutočnil v roku 2004 vyše 40 masmediálnych vstupov o zdravotných aspektoch problematiky drogových závislostí a usporiadal 3 tlačové konferencie na túto tému. Podobne svojimi masmediálnymi vystúpeniami prispeli i ďalší odborníci z CPLDZ Predná Hora, CPLDZ Banská Bystrica, CPLDZ Žilina a ďalší odborníci najmä z odboru liečby drogových závislostí a psychiatrie. 17 15 22.11.2004 18 25.11.2004 19 14.11.2004 24

2. Užívanie drog v populácii Podľa populačných prieskumov najponúkanejšími drogami na Slovensku zostávajú naďalej marihuana a hašiš a tieto drogy už niekedy ponúkli pätine opýtaných v celoslovenskom súbore a jednej desatine počas ostatného roka 20. Ponuku užiť tieto najrozšírenejšie drogy dostalo až 49% opýtaných medzi mládežou SR a 53% mladých ľudí v Bratislave. Ponuka ostatných nelegálnych drog na Slovensku je výrazne nižšia. Z nich je najdostupnejšou extáza, ktorú malo možnosť niekedy užiť 6% oslovených v súbore SR, ale až 19% mládeže SR a 27% mladých ľudí v Bratislave. V súboroch mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov sa ponuka užiť extázu v porovnaní s rokom 2000 mierne zvýšila. Amfetamíny, kokaín/crack, heroín a LSD/iné halucinogény boli v súbore SR niekedy dostupné pre 2-3% opýtaných, v súbore mládeže Bratislavy však až pre viac ako 10% opýtaných (najviac 13% dostalo niekedy ponuku amfetamínu). Medzi prostredia, v ktorých je možné sa dostať k nezákonným drogám patria najmä diskotéky, koncerty, pohostinstvá, bary, v porovnaní s rokom 2000 výrazne klesla ponuka drog na verejných priestranstvách na uliciach alebo v parkoch. V roku 2002 prišlo k výraznému nárastu občanov, ktorí už majú skúsenosť s užitím nelegálnej drogy. V súbore SR sa vyjadrilo, že už niekedy užilo drogu 23% respondentov, čo je o 11% viac ako v roku 2000, v súbore mládeže SR 36% oslovených, nárast za obdobie dvoch rokov predstavuje 10 percentuálnych bodov a v súbore mládeže Bratislavy až 39% opýtaných, čo je o 11 percentuálnych bodov viac ako v roku 2000. Najviac občanov, ktorí už prišli k osobnému kontaktu s nezákonnou drogou je medzi mladými ľuďmi vo veku 15 až 29 rokov. Z hľadiska vzdelania prichádza postupne k stieraniu rozdielov medzi vzdelanostnými stupňami, v súčasnosti najmä vďaka výraznému nárastu oslovených, ktorí už užili drogu medzi vysokoškolsky vzdelanými. Experimentovanie s drogami sa viaže do značnej miery na rodinnú situáciu občanov, skúsenosti s užitím drog majú v najväčšej miere oslovení, ktorí majú k rodičom zlý vzťah až 46%. V súčasnosti pociťuje veľkú hrozbu drogovej závislosti pre seba, svoje dieťa alebo rodinu takmer štvrtina občanov zo súboru dospelej populácie, šestina zo súboru mládeže SR a pätina z opýtaných mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov v Bratislave. Hrozby drogovej závislosti pre seba, svoje dieťa, rodinu sa najviac obávajú občania stredného veku, medzi najmladšími a najstaršími vekovými skupinami je hladina obáv výrazne nižšia. 21 Za hlavné nebezpečenstvo drogovej závislosti považujú občania nárast kriminality 22. Drogovú závislosť spájajú občania Slovenska tiež so šírením vírusov HIV/AIDS, hepatitídy typu B, so stratou osobnosti narkomanov, s nebezpečenstvom smrti predávkovaním a s finančnými stratami pre celú spoločnosť. V oblasti protidrogovej politiky uprednostňujú občania Slovenska stále skôr represiu ako tolerantnú politiku voči konzumácii omamných a psychotropných látok. Za najúčinnejšie považujú prísne protidrogové zákony ich existenciu by privítalo 56% oslovených a zvýšenie aktivity polície a colnej kontroly 55% 23. Pri frekvencii obidvoch prostriedkov však dochádza k postupnému znižovaniu, čo môže predznamenávať zmenu postoja občanov k riešeniu problémov s drogami. Takmer tri pätiny obyvateľov Slovenska sú presvedčené, že drogovo závislí by sa mali povinne liečiť, viac ako tretina uprednostňuje liečenie narkomanov len v prípade, ak to sami naozaj chcú. Prevažná časť respondentov 52% je presvedčených, že narkomani by ani v záujme predchádzania šírenia vírusov a chorôb nemali dostávať zadarmo alebo za malú úhradu injekčné ihly a sterilné striekačky, opak tvrdí 30% oslovených. Riešenie drogového problému legalizáciou drog nepovažujú občania za 20 In: ŠÚ SR Verejná mienka Bratislava 1996, 1998, 2000, 2002: Rozšírenosť užívania drog na Slovensku a názory občanov na problémy spojené s drogovou závislosťou, Bratislava 2002,s.8 21 ibid, s.5-6 22 ibid s.40-41 23 ibid s.54 25

najšťastnejšiu. Až 77% opýtaných sa vyslovilo za to, aby všetky drogy boli zakázané 24. Opýtaní v súboroch mládeže SR a mládeže Bratislavy vo vyššej miere preferujú čiastočnú alebo úplnú legalizáciu drog, najviac ľudí by povolilo užívanie marihuany, vo väčšej miere však s určitými obmedzeniami, napr. len na lekársky predpis. Sociodemografická štruktúra respondentov so skúsenosťou s užitím drogy v celoslovenskom súbore sa podľa údajov z októbrového zisťovania 2002 podstatne nezmenila. Skúsenosť s konzumáciou drogy, rovnako ako v predošlých zisťovaniach, vo výrazne väčšej miere deklarovali v prieskume oslovení z najväčších aglomerácií s viac ako 100 tisíc obyvateľmi (34%) a obyvatelia Bratislavského (33%) a Trnavského (31%) kraja. V optike veku jednorazových, občasných alebo pravidelných užívateľov drog sme identifikovali tendencie tak, ako ich prezentuje tabuľka 2.0.1 Vek: Skúsenosti občanov s užitím drog z hľadiska ich veku (údaje v %) užili už drogu ešte neužili drogu 1994 1996 1998 2000 2002 1994 1996 1998 2000 2002 15 až 17 rokov 8 25 24 27 43 92 75 76 73 57 18 až 24 rokov 12 22 20 26 35 88 78 80 74 65 25 až 29 rokov 7 15 22 28 38 93 85 78 72 62 30 až 39 rokov 7 11 11 10 19 93 89 89 90 81 40 až 49 rokov 4 6 7 13 23 96 94 93 87 77 50 až 59 rokov 5 5 3 4 19 95 95 97 96 81 viac ako 60 rokov 2 3 2 1 14 98 97 98 99 86 Tab.2.0.1 Skúsenosti občanov s užitím drogy z hľadiska ich veku v období r.1994-2002. Zdroj : ÚVVM pri ŠÚ SR Najvyšší podiel užívateľov nezákonných drog sa aj naďalej koncentruje medzi mladými ľuďmi vo vekových skupinách 15 až 17 ( z nich užilo drogu 43%), 18 až 24 (35%) a 25 až 29 (38%) rokov. Vo všetkých vekových skupinách sa oproti roku 2002 výrazne zvýšil podiel opýtaných so skúsenosťou s užitím drogy, k najvýraznejšiemu nárastu o 16, resp. 15 percentuálnych bodov v skupine 15 až 17 ročných, resp. 50 až 59 ročných (v tejto vekovej skupine však vo väčšine prípadov užitia drogy respondenti deklarovali užitie lekárskych drog, ktoré im boli predpísané v nemocnici aj to však dokazuje výrazný nárast užívania rôznych sedatív, hypnotík a barbiturátov). Od roku 1998 sa postupne mení aj vzdelanostná štruktúra občanov, ktorí majú skúsenosti s užitím nezákonnej drogy. Kým v rokoch 1998 a 2000 bol medzi občanmi so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity výrazne vyšší podiel osôb so skúsenosťou s drogami platilo to predovšetkým v súboroch mládeže Slovenska a mládeže Bratislavy - podľa ostatných údajov sa postupne stierajú rozdiely medzi jednotlivými vzdelanostnými skupinami, najmä vďaka výraznému nárastu užívania (jednorazového, občasného alebo pravidelného) drog medzi vysokoškolsky vzdelanými. V súbore mládeže SR vzrástol podiel vysokoškolákov so skúsenosťou s užitím drogy zo 16% v roku 2000 na 56%, v súbore mládeže Bratislavy z 11 na 39%, teda až o 40, resp. 28 percentuálnych bodov. 24 In: ŠÚ SR Verejná mienka: Rozšírenosť užívania drog na Slovensku a názory občanov na problémy spojené s drogovou závislosťou, Bratislava 2002,s.54 26

Podiel občanov, ktorí skúsili užiť drogu podľa ich vzdelania v rokoch 1998 až 2002 (údaje v %) Súbor SR Súbor mládeže SR Súbor mládeže Bratislavy 1998 7 12 11 15 22 23 18 24 11 26 29 44 2000 10 14 13 10 31 27 23 16 11 29 28 37 2002 22 27 21 24 35 41 31 56 40 44 36 39 základné stredné bez maturity stredné s maturitou vysokoškolské Obr.2.0.1 Podiel občanov, ktorí skúsili užiť drogu, podľa vzdelania Zdroj: ÚVVM pri ŠÚ SR Sociálno ekonomická situácia občanov sa podpisuje do istej miery pod ich spôsob života, v tejto súvislosti najmä pod ich inklinovanie k užívaniu omamných a psychotropných látok, ale aj na základe získaných údajov z prieskumu možno tvrdiť, že nie je určujúcim faktorom fenoménu experimentovania s drogami. Rozdiely medzi užívaním drog v rôznych sociálno ekonomických vrstvách obyvateľov (tak ako sa k nim subjektívne v zisťovaní zaradili) nie sú výrazné. Mierne vyšší podiel respondentov so skúsenosťami s užívaním drog sme zaznamenali medzi oslovenými, ktorí sa zaradili ku skupine bohatých, k jej nižšej vrstve alebo k najchudobnejšej skupine občanov. Vyplýva to zrejme zo skutočnosti, že po drogách siahajú nielen občania v absolútnej hmotnej núdzi, pričom drogy berú ako prostriedok úniku z reálneho sveta, ale aj občania z najbohatších vrstiev. Pre nich sú naopak drogy často cestou k zažehnaniu nudy alebo k zaradeniu sa medzi istú skupinu mládeže, vzhľadom na absenciu priateľov v ich veku. 27

Skúsenosť občanov s drogami v kontexte vzťahu k rodičom dobrý vzťah k rodičom 1/ 22% zlý vzťah k rodičom 2/ 46% nevie posúdiť 32% 78% 54% 68% užil drogu neužil ešte drogu Obr.2.0.2 Skúsenosť občanov s drogami v kontexte vzťahu k rodičom Zdroj: ÚVVM pri ŠÚ SR Porovnanie skúseností respondentov s užitím drogy s ich vzťahom k rodičom dokázalo, že inklinovanie ľudí ku konzumácií omamných a psychotropných látok je do značnej miery viazané na ich rodinnú situáciu 25, oveľa výraznejšie ako na ich sociálno ekonomickú situáciu. Spomínaná komparácia ukázala, že medzi občanmi, ktorí charakterizovali svoj vzťah k rodičom ako dobrý, má skúsenosť s užitím drogy asi každý piaty oslovený, kým medzi opýtanými, podľa ktorých je ich vzťah k rodičom zlý, má túto skúsenosť až takmer polovica všetkých respondentov. Súvislosť rodinného zázemia s drogovými excesmi dokazuje aj komparácia užívania drog s vzťahom rodičov oslovených: Medzi oslovenými, podľa ktorých medzi jeho rodičmi prevažoval harmonický vzťah, deklarovalo skúsenosť s užitím drogy 19% oslovených, kým medzi tými, medzi ktorého rodičmi prevažoval nesúlad, malo v čase terénnej fázy prieskumu skúsenosť s drogou až 32% oslovených. Tento podiel je ešte výraznejší u občanov, ktorých rodičia sa rozviedli, pretože medzi nimi už skúsilo nelegálnu drogu až 45% respondentov. Tieto údaje jasne potvrdzujú úzky vzťah medzi situáciou v rodine a užívaním drog. (Pozri obr.2.0.3) 50 % ESPAD1995 ESPAD1999 ESPAD2003 46,2 42,0 40 30 33,9 30,3 30,6 23,1 20 11,7 20,3 15,5 10 0 Úplné rodiny s obidvomi vlastnými rodičmi Neúplné rodiny s jedným osamelým rodičom Pozmenené rodiny s nevlastným otcom alebo matkou Obr. 2.0.3 Konzumácia akejkoľvek nelegálnej drogy jeden alebo viackrát počas života podľa úplnosti rodinného prostredia Zdroj: Nociar A., 2004 25 In: ŠÚ SR Verejná mienka: Rozšírenosť užívania drog na Slovensku a názory občanov na problémy spojené s drogovou závislosťou, Bratislava 2002,s.19 28

Vek pri prvom užití drogy Priemerný vek prvého užitia drogy sa v porovnaní s rokom 2000 výrazne nezmenil, k miernemu nárastu prišlo len v celoslovenskom súbore: v Súbore SR bol v r.2002 priemerný vek prvej skúsenosti s nelegálnymi drogami 25 rokov, v roku 2000 to bolo 23 rokov, v Súbore mládeže SR predstavuje vek prvého užitia drogy podľa prieskumu 2002 18 rokov, čo je rovnako ako v roku 2000, a v Súbore mládeže Bratislavy bol vek prvého užitia drogy najnižší 17 rokov, čo je opäť rovnako ako v roku 2000. Z respondentov, ktorí pravidelne užívajú nelegálne drogy ich približne sedmina (14%) začala pravidelne užívať vo veku nižšom ako 15 rokov, najväčšia časť 57% medzi 15. až 20. rokom života a 29% pravidelných užívateľov nezákonných drog ich začala brať až po dovŕšení 21. roku života. Vek, odkedy začínajú občania pravidelne užívať nezákonné drogy, dokazuje špecifickosť postavenia Bratislavy v rámci výskytu drogového fenoménu na Slovensku. Hoci údaje sú len orientačné vzhľadom na nízky podiel pravidelných užívateľov drog, ktorí sa k tomu v prieskume priznali - je zrejmé, že: z mládeže Bratislavy, ktorá pravidelne užíva drogy, až tretina opýtaných začala užívať drogy vo veku nižšom ako 15 rokov, v Súbore mládeže Slovenska začína drogy pravidelne užívať vo veku pod 15 rokov len niečo vyše pätiny občanov, takmer tretina respondentov z celoslovenského súboru, ktorí boli počas zisťovania oslovení a pravidelne užívajú nelegálne drogy, ich začína užívať až po 20. roku života. 2.1 Užívanie drog v celkovej populácii Na Slovensku sa mapuje rozsah konzumácie nezákonných drog od roku 1994, kedy sa začalo zisťovať 26, či občania vo svojom okolí poznajú človeka závislého od nelegálnych drog. Výsledky populačných prieskumov ukázali, že sa postupne až do roku 2000 zvyšoval podiel tých, ktorí uviedli, že také osoby poznajú vo všetkých sledovaných prostrediach v rodine, v okruhu priateľov, v okruhu bydliska i na pracovisku. Tento nárast bol viditeľný vo všetkých troch súboroch a naopak, úmerne sa znižoval podiel respondentov, ktorí sa v zisťovaniach vyjadrovali, že žiadneho človeka závislého od nezákonných drog nepoznajú. V zisťovaní v roku 2002 prišlo k istej stagnácii tohto nárastu, keďže v porovnaní s rokom 2000 sa nezaznamenali žiadne výrazné odchýlky. Mierne sa zvýšil len podiel mladých ľudí z Bratislavy, ktorí majú alebo mali drogovo závislého vo svojej rodine a rovnako mládeže hlavného mesta, ktorí poznajú drogovo závislého z okruhu svojho pracoviska. Názorne to dokresľuje nasledujúca tabuľka 2.1.1. 26 pozn.: Pravidelné výskumy Ústavu pre výskum verejnej mienky pri ŠÚ SR v spolupráci s GS VMDZKD, ktoré sa realizujú v dvojročných intervaloch od r.1994. 29

Poznáte alebo nepoznáte vo svojom okolí človeka, ktorý je alebo bol závislý na drogách, ako je napríklad marihuana, hašiš, kokaín, heroín, LSD, extáza? (údaje v %) 1/ SR 1994 1996 1998 2000 2002 ml. SR ml. Ba SR ml. SR poznám, máme takého v rodine 1 1 3 3 2 7 2 2 7 3 3 5 3 3 8 poznám, z okruhu mojich priateľov 6 13 21 13 25 33 10 25 31 13 29 34 12 28 36 poznám, z okruhu môjho bydliska 12 16 29 18 24 50 18 26 41 22 29 47 23 32 45 poznám z okruhu môjho pracoviska 6 7 8 8 8 12 7 8 10 9 8 11 7 8 16 nepoznám 78 68 50 66 51 29 69 49 31 62 43 32 62 43 29 ml. Ba 1/ Pri možnosti uviesť viac odpovedí súčet percent prevyšuje 100 Tab. 2.1.1 Poznanie drogovo závislého človeka Zdroj: ÚVVM pri ŠÚ SR SR ml. SR ml. Ba SR ml. SR ml. Ba SR ml. SR ml. Ba Dôležitým indikátorom zisťovania rozšírenosti užívania drog vo verejnosti prostredníctvom prieskumu verejnej mienky je osobné deklarovanie respondentov, či už niekedy užili nelegálnu drogu. Pri tejto forme zisťovania rozsahu konzumácie drog je veľmi dôležitá ochota respondenta vyjadriť sa k otázke, ale aj schopnosť anketárov vysvetliť oslovenému, že zisťovanie je anonymné, že jeho odpovede nebudú zneužité a získať si jeho dôveru. Preto môžu byť zistené empirické údaje opäť do istej miery skreslené, čo však napriek tomu neznižuje ich výpovednú hodnotu, nakoľko súhrnný prehľad za celé sledované obdobie poskytuje plastický obraz o zmenách a trendoch v užívaní drog na Slovensku. Získané údaje potom možno porovnávať s výsledkami obdobných prieskumov realizovaných v okolitých krajinách, čo umožní lepšiu medzinárodnú spoluprácu v boji proti nelegálnym drogám, ako aj obchodovaniu s nimi. V tejto súvislosti však netreba zabudnúť na jednu podstatnú vec pokiaľ ide o konzumáciu rôznych psychoaktívnych látok, každá spoločnosť má svoje vlastné limity, v priebehu rokov si každá krajina vytvorila vlastné, špecifické názory na drogy a ich konzumáciu na základe kultúrnych tradícií a skúseností. Neznižuje to však potrebu tesnej vzájomnej spolupráce v rámci medzinárodného spoločenstva. Od roku 1994 neustále vzrastá podiel občanov, ktorí už užili nejakú drogu. V súčasnosti 27 sme však v porovnaní so zisťovaním realizovaným pred dvoma rokmi zaznamenali najväčší nárast za celé sledované obdobie, a to vo všetkých výberových súboroch v súbore SR, v súbore mládeže SR i v súbore mládeže Bratislavy : V celoslovenskom súbore sa oproti roku 2000 zvýšil podiel občanov, ktorí už užili drogu o 11 percentuálnych bodov z 12 na 23 %. Od roku 1994 sa tento podiel zvýšil takmer štvornásobne zo 6% na 23%. Znamená to, že v súčasnosti má skúsenosť s užitím drogy takmer každý štvrtý občan SR. Medzi mládežou Slovenska vo veku 15 až 29 rokov sa oproti roku 2000 zvýšil podiel mladých ľudí so skúsenosťou s užitím drogy o 10 percentuálnych bodov z 26 na 36 %. V období rokov 1994 2002 tento podiel vzrástol o 26 percentuálnych bodov, z 10 na 36%. V aktuálnom prieskume deklaroval u mládeže SR vo veku 15 až 29 rokov skúsenosť s užitím nejakej drogy každý tretí respondent. Kým v rokoch 1994 až 2000 sa v experimentovaní s nezákonnými drogami mládež SR postupne približovala k mladým ľu- 27 pozn.: Ide o údaj z r.2002 In: ŠÚ SR Verejná mienka: Rozšírenosť užívania drog na Slovensku a názory občanov spojené s drogovou závislosťou 30

ďom v Bratislave, v r.2002 sa tento trend zastavil. Až ďalšie zisťovania však ukážu, či ide o trvalý alebo len prechodný jav. Medzi mládežou Bratislavy je dlhodobo najvyšší podiel mladých ľudí so skúsenosťou s užitím drogy. V súčasnosti sa v tomto zmysle vyjadrili už takmer dvaja z piatich oslovených. Od roku 2000 ich podiel vzrástol o 11 percentuálnych bodov, z 28 na 39%, oproti roku 1994 až o 23 percentuálnych bodov, z vtedajších 16% na 39%. K najvýraznejším nárastom prišlo v období od roku 1994 do roku 1996 a v dvojročnej perióde od roku 2000 do roku 2002, kým v rokoch 1996 až 2000 bola hladina občanov so skúsenosťou s užitím drogy relatívne ustálená. V skupine občanov, ktorí už skúsili drogu, však nie sú zahrnutí len pravidelní konzumenti, ale aj tí, ktorí okúsili drogu len raz, prípadne aj tí, ktorí užili alebo užívajú lekárske drogy. Celkové výsledky uvedené vyššie sumarizuje tabuľka 2.1.2, ktorá okrem rozšírenosti užitia akejkoľvek nezákonnej drogy vyjadrenom v percentuálnom náraste, uvádza aj odhad počtu osôb v populácii, ktoré takúto drogu niekedy počas života vyskúšali: Akákoľvek nelegálna droga počas života 1994 % 1996 % 1998 % 2000 % 2002 % TREND Skupina Výber Slovenska (cca 1400 subj. V 1994-6-8-2000) 6 Odhad bol: 228 tisíc 10 Odhad bol: 389 tisíc 10,2 Odhad bol: 407 tisíc 12,4 Odhad bol: 504 tisíc 23,3 Odhad bol: 956 tisíc Rast>>94-96 rast: 1998 rast> 2000 rast>> 2002 18 a viac roční Mládež Slovenska (cca 900 subj. V 1994-6-8-2000) 10 Odhad bol: 121 tisíc 19 Odhad bol: 243 tisíc 21,3 Odhad bol: 273 tisíc 26,3 Odhad bol: 353 tisíc 36,2 Odhad bol: 490 tisíc Rast>>94-96 rast: 1998 rast>> 2000 rast >> 2002 15-29 roční Mládež Bratislavy (cca 300 subj. V 1994-6-8-2000) 16 Odhad bol: 14 tisíc 28 Odhad bol: 27,9 tisíc 29,0 Odhad bol: 28,7 tisíc 28,2 Odhad bol: 29,8 tisíc 39,0 Odhad bol: 41,8 tisíc Rast>>94-96 rast: 1998 rast: 2000 rast>> 2002 15-29 roční Tab. 2.1.2 Trendy v celoživotnom výskyte užitia akejkoľvek nezákonnej drogy v sérii reprezentatívnych populačných prieskumov v Slovenskej republike Zdroj: ÚVVM pri ŠÚ SR Štruktúru užitých drog na Slovensku uvádzame ako podiely užitia (bez ohľadu na to, či jednorazového, občasného alebo pravidelného užívania) jednotlivých druhov omamných a psychotropných látok vypočítané z celých výberových súborov, teda nielen z respondentov, ktorí už nejakú drogu užili. Pri drogách, ktorých prevalencia v sledovaných obdobiach je uvedená vo forme tabuliek, sme túto formu prehľadu zvolili v záujme väčšej prehľadnosti, predovšetkým vzhľadom na nízke podiely užívateľov týchto druhov drog. Skúsenosť s užitím marihuany alebo hašiša deklarovala v októbri 2002 viac ako desatina respondentov v celoslovenskom súbore 13%, takmer tretina oslovených medzi mládežou Slovenska 30% a 32% oslovených 15 až 29 ročných obyvateľov hlavného mesta SR. V spomínaných podieloch sú zahrnutí občania, ktorí užili jednu z týchto drog v priebehu posledných 30 dní, v priebehu posledného roka alebo niekedy v dávnejšej minulosti. 31

V porovnaní s rokom 2000 prišlo k najvýraznejšiemu nárastu podielu občanov, ktorí majú skúsenosť s konzumáciou marihuany alebo hašiša v súboroch mládeže Slovenska o 8 percentuálnych bodov a mládeže Bratislavy o 7 percentuálnych bodov. Tento nárast je spojený najmä so zvýšením podielu občanov, ktorí v zisťovaní v roku 2002 uviedli, že marihuanu alebo hašiš užili naposledy v časovom horizonte viac ako rok pred realizáciou prieskumu. Lekárske drogy, teda rôzne sedatíva, barbituráty alebo hypnotiká užil do októbra 2002 približne každý desiaty občan Slovenska 12% z oslovených respondentov v prieskume. Pri analýze rozšírenosti užívania lekárskych drog sa, na rozdiel od iných druhov omamných a psychotropných látok, nezistili výrazné diferencie medzi jednotlivými výberovými súbormi. Podiel respondentov, ktorí deklarovali užitie lekárskych drog je v celoslovenskom súbore, medzi mládežou Slovenska a bratislavskou mládežou takmer identický. Extáza je oproti celoslovenskému priemeru opäť najrozšírenejšou drogou medzi bratislavskou mládežou, medzi ktorou má skúsenosť s užitím extázy takmer každý desiaty oslovení 9%, v súbore mládeže SR je to len 5% a v celoslovenskom súbore 2%. Oproti roku 2000 vzrástol v najväčšej miere podiel tých, ktorí ju už užili medzi mladými ľuďmi v hlavnom meste, a to predovšetkým v časovom horizonte pred viac ako rokom o 4 percentuálne body. Na rozdiel od marihuany/hašiša sa podiel občanov, ktorí majú osobnú skúsenosť s rozpúšťadlami alebo s inými prchavými látkami od roku 1996 nezvyšuje, ale skôr stagnuje alebo postupne klesá, a to predovšetkým v súboroch mládeže Slovenska a mládeže Bratislavy. V porovnaní s rokom 2000 sa podiel oslovených so skúsenosťou s rozpúšťadlami medzi mladými ľuďmi vo veku 15 až 29 rokov v Bratislave znížil o 4 percentuálne body, medzi mládežou na celom Slovensku a v celoslovenskom súbore o 1 percentuálny bod. Prehľad skúseností občanov Slovenska s ďalšími typmi omamných a psychotropných látok prezentuje nasledujúca tabuľka č. 2.1.3, keďže vzhľadom na veľmi nízky podiel respondentov, ktorí s nimi majú skúseností, by forma prezentácie formou grafov nebola dostatočne prehľadná. Ak ste užil niektorú z nasledujúcich drog, mohli by ste, prosím povedať, o akú drogu išlo a kedy ste ju užili? (v %) rozpúšťadlá áno, počas posledných 30 dní 1996 1998 2000 2002 SR ml. Ba SR ml. Ba SR ml. Ba SR ml. Ba 0 1 0 0 0 1 0 1 0 0 1 0 áno, počas posledného roka 0 1 2 1 1 2 0 1 3 1 1 1 niekedy dávnejšie 3 4 5 2 4 2 1 3 5 1 2 3 neužil som 97 94 93 97 95 95 99 95 92 98 96 96 LSD/iné halucinogény SR ml. Ba SR ml. Ba SR ml. Ba SR ml. Ba áno, počas posledných 30 dní 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 1 áno, počas posledného roka 1 1 1 0 1 0 1 1 1 0 1 0 niekedy dávnejšie 1 1 1 1 1 1 0 1 1 1 1 1 neužil som 98 98 98 99 98 99 99 98 97 99 98 98 32

kokaín/ crack heroín 1/ anaboliká 1/ Amfetamíny SR ml. Ba SR ml. Ba SR ml. Ba SR ml. Ba áno, počas posledných 30 dní 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 áno, počas posledného roka 0 1 2 0 1 1 0 1 2 0 1 1 niekedy dávnejšie 1 0 1 1 1 2 1 1 2 1 1 1 neužil som 99 99 97 99 98 97 99 98 96 99 98 98 SR ml. Ba SR ml. Ba SR ml. Ba SR ml. Ba áno, počas posledných 30 dní - - - 0 1 0 0 0 2 0 0 0 áno, počas posledného roka - - - 0 1 2 0 0 1 0 1 1 niekedy dávnejšie - - - 1 1 1 1 2 2 1 1 2 neužil som - - - 99 97 97 99 98 95 99 98 97 SR ml. Ba SR ml. Ba SR ml. Ba SR ml. Ba áno, počas posledných 30 dní - - - 0 1 1 0 0 1 0 0 1 áno, počas posledného roka - - - 1 0 1 1 1 1 1 2 2 niekedy dávnejšie - - - 1 1 1 1 2 2 2 2 2 neužil som - - - 98 98 97 98 97 95 97 96 95 SR ml. Ba SR ml. Ba SR ml. Ba SR ml. Ba áno, počas posledných 30 dní 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 áno, počas posledného roka 1 1 2 0 0 0 0 1 2 0 1 1 niekedy dávnejšie 0 1 1 1 2 1 1 1 2 1 1 0 neužil som 99 98 97 99 98 99 99 98 96 99 98 98 1/ Užitie heroínu a anabolík nebolo v roku 1996 súčasťou zisťovania Tab.2.1.3 Skúseností občanov Slovenska s ďalšími typmi omamných a psychotropných látok v období 1996-2002 Zdroj: ÚVVM pri ŠÚ SR 2.2 Užívanie drog v školskej populácii a medzi mládežou Spoločenské zmeny priniesli so sebou zvýšenie výskytu sociálno-patologických javov, medzi ktorými zaujímajú dôležité miesto nelegálne drogy a drogová závislosť mladých ľudí. Pracovníci Odboru mládeže a športu, Ústavu informácií a prognóz školstva 28 v Bratislave, venujú tejto závažnej problematike pozornosť už od roku 1995. Výskum má kontinuálny charakter a jeho cieľom je analyzovať túto problematiku a prostredníctvom opakovaného výskumu vyšpecifikovať v oblasti drog najzávažnejšie problémy, ako aj zachytiť celkové vývojové trendy názorov a postojov mládeže ku konzumácii nelegálnych drog. Základnú výskumnú metódu tvoril každý rok modifikovaný dotazník, pričom výberový súbor vždy spĺňal kritériá reprezentatívnosti vzhľadom na základný súbor mladých ľudí žijúcich v SR vo veku od 15 do 26 rokov. Najnižší počet respondentov, ktorí priznali skúsenosti s nelegálnymi drogami bol zistený v roku 1998 (15,4%), avšak roku 2002 uviedlo drogové skúsenosti najviac opýtaných (až 20,7%). V roku 2003 uviedlo skúsenosti s nelegálnymi drogami len 16,1% opýtaných, avšak oproti iným rokom bol zaznamenaný zvýšený počet respondentov, ktorí na otázku neodpo- 28 Bieliková M., Pétiová M : Drogy a životný štýl mládeže v SR štúdia ÚIPŠ Bratislava 2003 33

vedali (5,0%). Na základe týchto údajov je možné konštatovanie, že od roku 1995 je zaznamenaná stúpajúca tendencia v experimentovaní mladých ľudí s nelegálnymi drogami. Respondenti, ktorí majú skúsenosti s nelegálnymi drogami Rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 % 18,0 15,4 17,5 15,5 19,6 17,8 17,3 20,7 16,1 Tab. 2.2.1 Respondenti vo veku 15-26 rokov, ktorí majú skúsenosti s nelegálnymi drogami Zdroj: ÚIPŠ Na základe porovnania zistených výsledkov výskumov je zrejmé, že viac skúsenosti s nelegálnymi drogami majú muži, najmä respondenti vo veku od 18 do 22 rokov Najčastejšie ich vyskúšali opýtaní, ktorí sú zamestnaní, prípadne študujú na vysokých školách alebo gymnáziách. Vo vyššej miere experimentujú s nelegálnymi drogami aj respondenti s trvalým bydliskom vo väčších mestách a mladí ľudia žijúci v Bratislavskom a Žilinskom kraji. Respondenti, ktorí majú skúsenosti s drogami častejšie pochádzajú z neúplných a doplnených rodín a z rodín, kde nie sú vytvorené dobré vzájomné vzťahy. Títo mladí ľudia výrazne vo vyššom počte ako ostatní fajčia a často konzumujú alkohol, častejšie sa opijú a majú viac skúseností s hrou na hracích automatoch. Vo výrazne vyššej miere udržiavajú priateľské kontakty s osobami, ktoré tiež vyskúšali nelegálne drogy, čo negatívne ovplyvňuje aj ich názory týkajúce sa tejto problematiky 29. Od roku 1995 výrazne stúpa počet opýtaných, ktorí experimentujú s injekčnou aplikáciou drog. Je zaznamenaný aj mierny vzostup počtu opýtaných, ktorí vyskúšali fajčenie nelegálnych drog, pričom u drog, ktoré sa vdychujú a berú vo forme tabletiek je zistený pokles počtu opýtaných. Najhoršia situácia u drog, ktoré sa berú injekčne, je zistená v rokoch 2000 a 2003, pričom údaj za rok 2003 je najvyšší za celé sledované obdobie. U drog, ktoré sa inhalujú kulminoval počet experimentujúcich v rokoch 1997 a 2001, zatiaľ čo v skupine drog, ktoré sa konzumujú prehĺtaním je najhoršia situácia zaznamenaná v roku 2001. V skupine drog, ktoré sa fajčia je zistený najvyšší počet užívajúcich mladých ľudí v roku 2002. Spôsob aplikácie drogy 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 vnútrožilovo 0,2 0,5 0,9 0,6 0,6 1,0 0,9 0,6 1,4 vdychovanie 3,3 2,5 4,1 2,5 3,6 3,8 4,2 3,8 2,7 prehĺtanie 3,5 1,4 4,5 3,1 4,4 3,3 4,6 4,1 2,5 fajčenie 14,8 14,0 16,3 14,5 18,0 15,9 16,6 20,0 15,5 Tab. 2.2.2 Spôsob aplikácie drogy Zdroj: ÚIPŠ 29 Toto zistenie korešponduje so zisteniami z populačných prieskumov a prieskumu ESPAD s.28 obr.2.0.2 a 2.0.3 34

a) Školská populácia Prehľad výsledkov z troch vĺn prieskumov 30 škálami TAD1 ( Tabak, alkohol, drogy ) u žiakov základných škôl a TAD2 u študentov stredných škôl v rokoch 1994, 1998 a 2002 ukázal konštantný nárast problémov s alkoholom, tabakom a ostatnými drogami (Nociar, A., 1995, 2003). Dospelí, či už v role rodičov, starších príbuzných a iných dospelých, pokračujú v prenose rituálov, postojov a zvyklostí voči alkoholu, o niečo menej tabaku, na nastupujúcu generáciu. Napriek účinnosti tohto prenosu (napr. ¾ už malo vlastný zážitok podnapitosti), nadmerné pitie v rodine prekáža vyše 20% súboru, menej chlapcom, zato však vyše ¼ dievčat. Vek prvej skúsenosti s tabakom a alkoholom ako hlavnými legálnymi drogami je vcelku konštantný (osciluje okolo 10 rokov) a napriek existencii a implementovaniu početných preventívnych programov sa ho nedarí odsunúť na neskoršie (pozri obr.2.2.1). 11 Priemerný vek V roku 1994 V roku 1998 V roku 2002 10,7 10,7 10,5 10 10,4 10,3 10,2 10,1 10,0 10,2 9,8 9,7 9,5 9,5 9,4 9 cigareta pivo víno tvrdé Obr. 2.2.1 TAD1: Prvá skúsenosť s tabakom a alkoholom u 11 14 ročných žiakov základných škôl v rokoch 1994 až 2002 na Slovensku Zdroj: Nociar A., 1995, 2003 Výskyt a rozsah prvej skúsenosti s tabakom a tromi druhmi alkoholu, ako aj s priamymi účinkami alkoholu v zmysle podnapitosti i opitosti u 11 14 ročných žiakov základných škôl naďalej plynulo narastá (pozri nasledujúci obr.2.2.2). 30 ŠZÚ, ÚIPŠ,NMCD 35

35 30 % TAD1: 1998 TAD1: 2002 29,8 25 20 15 10 10,4 19,9 18,2 17,1 12,3 22,4 9,0 24,3 11,7 23,7 15,0 18,3 18,4 17,8 14,7 13,5 22,2 5 0 Slovensko Košický Prešovský Žilinský B.Bystrický Nitriansky Trenčiansky Trnavský Bratislavský Obr. 2.2.2 11 14-roční žiaci v roku 1998 a 2002: Už sa aspoň raz v živote podnapil/a Zdroj: Nociar A., 2003 Táto, pre legálne drogy čoraz priaznivejšia, klíma nachádza svoj odraz v zmene postojov aj správania mladých ľudí voči týmto drogám, ale následne aj voči nezákonným drogám. Mladí vnímajú alkohol a tabak ako súčasti obrazu muža i ženy, čo sa týka aj fajčenia a pitia u rovesníkov. Za osem rokov občasné aj pravidelné fajčenie u žiakov a študentov vzrástlo viac ako dvojnásobne, pitie alkoholu sa u časti mládeže čoraz viac problematizuje, pričom pitie v globále naďalej tvorí bežnú súčasť spoločenskej atmosféry. Zvyšuje sa vnímaná dostupnosť prakticky všetkých druhov nelegálnych drog, najmä však marihuany, pričom zároveň klesá vnímané riziko ich užívania. Nárast vnímanej dostupnosti, nárast poznania drog a zníženie vnímanej škodlivosti drog predstavujú súčasť širšieho procesu vrastania drogy do celkového sociálneho prostredia. Oboznámenosť s jednotlivými druhmi drog, vrátane ich názvov, vlastností a pod., narastá v posledných rokoch najmä pri marihuane a nových syntetických drogách, ako sú extáza, halucinogény alebo stimulanciá amfetamínového typu. Prejavuje sa aj čoraz väčší súhlas s experimentovaním alebo užívaním drog, čo sa týka najmä marihuany a takisto extázy, čo poukazuje na rast prodrogovej orientácie mládeže. Tieto fakty dané zvyklosťami a kultúrou a zmeny dostupnosti alkoholu, tabaku a ostatných drog sa prejavujú neustálym pribúdaním fajčiacich a pijúcich detí a dospievajúcich a zároveň stúpaním ich ochoty experimentovať (pozri obr.2.2.3), ako aj reálneho experimentovania s nelegálnymi drogami, čím sa u časti mladých ľudí zvyšuje riziko postupného vzniku závislosti od čoraz širšieho spektra nezákonných drog. 36

15 % áno V roku 1994 V roku 1998 V roku 2002 13,6 12 10,7 10,5 9 7,1 6 5,7 4,2 3 1,5 1,7 2,6 1,9 1,6 2,6 0 11 roč ní 12 roč ní 13 roč ní 14 roč ní Obr. 2.2.3. Výsledky 11 14-ročných v TAD 1: dal/a by sa prehovoriť na vyskúšanie marihuany Zdroj: Nociar A., 2003 Pokiaľ ide o výsledky prieskumov u stredoškolákov, opierame sa o tri vlny prieskumu ESPAD 31. (Nociar A., 2004) Výsledky predchádzajúcich školských prieskumov ukázali rast užívania legálnych aj nelegálnych drog s narastajúcim vekom a poukázali aj na odlišnosti medzi pohlaviami. Ukázalo sa, že s odstupom štyroch až ôsmich rokov vzrástla informovanosť o nelegálnych drogách, pričom sa zmenili aj postoje k najrozšírenejšej z nich marihuane. Kým ešte v roku 1995 jej občasné fajčenie vnímali študenti väčšinou ako dosť rizikové, v nasledujúcich rokoch to už tak nebolo. Ukazujú to grafy o vnímanom riziku občasného a pravidelného užívania rôznych drog v troch najväčších mestách Slovenska: 40 % áno ESPAD1995 ESPAD1999 ESPAD2003 39,5 30 31,6 32,1 30,9 31,0 30,3 22,1 20 14,0 10,9 17,4 16,5 10 7,9 0 Nijaké Mierne Stredné Vel ké Obr. 2.2.4 Porovnanie prieskumov ESPAD 1995, 1999 a 2003 u študentov 1. 4. ročníkov SŠ v Bratislave - vnímané riziko občasného fajčenia marihuany Zdroj: Nociar A., 2004 31 Európsky školský prieskum o drogách a alkohole 37

Najmarkantnejšie sa táto situácia prejavovala v Bratislave, kde sa krivka vnímaného rizika občasného užívania marihuany s odstupom štyroch rokov pomaly mení zo stúpajúcej priamky na krivku sledujúcu normálne rozloženie. Inými slovami, normou (definovanou aspoň v štatistickom zmysle) sa stáva pocit mierneho až stredného ohrozenia. Porovnanie regiónov podľa bývalého administratívneho členenia ukázalo typický stav na začiatku postupného šírenia nových drog (marihuana, heroín) z hlavného mesta do troch ostatných častí krajiny, pričom dve tradičné drogy (inhaláty a sedatíva) boli rozdelené v podstate rovnomerne na celom území Slovenska (pozri obr. 2.2.5). 25 % 22,8 20 15 13,8 11,8 12,4 10 7,8 5 0 Hlavné mesto Bratislava Západoslovenský kraj Stredoslovenský kraj Východoslovenský kraj Slovenská republika 1995 Obr. 2.2.5. Výsledky prieskumu ESPAD95 na Slovensku u študentov 1. 4. ročníkov SŠ podľa krajov. (1 a viackrát za život: Marihuana alebo hašiš). Zdroj: Nociar A., 2004 Pokiaľ ide o súčasné administratívne členenie, v priebehu štyroch rokov nastali na Slovensku podstatné zmeny v dostupnosti marihuany, aj v experimentovaní s ňou a v jej rekreačnom užívaní, či v prípadnom abúze. Prejavili sa jednak v náraste celoživotnej prevalencie marihuany, no najmä vo vyrovnávaní sa problému medzi jednotlivými regiónmi. Napríklad kraje, ako Prešovský a sčasti aj Košický, ktoré boli ešte v roku 1999 značne pod celoslovenským priemerom, sa v roku 2003 dostali prakticky na priemernú úroveň (obr.2.2.6). 38

50 % 46,2 ESPAD1999 ESPAD2003 40 30 20 29,7 24,3 36,9 32,8 28,9 24,8 24,3 26,0 20,7 25,9 40,4 30,9 30,4 19,6 35,5 23,0 10 14,3 12,3 0 Slovensko 1995 Slovensko 1999 Slovensko 2003 Košický Prešovský B.Bystrický Žilinský Nitriansky Trenčiansky Trnavský Bratislavský Obr. 2.2.6 Prieskumy ESPAD 1999 a 2003 na Slovensku u študentov 1. 4. ročníkov SŠ podľa krajov. (1 a viackrát za život: Marihuana alebo hašiš) Zdroj: Nociar A., 2004 Výsledky v roku 2003 preukázali, že u chlapcov aj dievčat dominuje užívanie marihuany. Na druhom mieste u chlapcov boli prchavé inhaláty, u dievčat trankvillizéry a sedatíva, kým tretie miesto u oboch pohlaví patrilo kombinácii alkoholu s tabletkami. Pre porovnanie, v roku 1999 bola situácia pri marihuane taká istá jej užívanie počas života stúplo skoro dvojnásobne (z 12 na 23%), pričom zvýšenie sa prejavilo viac u dievčat ako u chlapcov. Na druhom mieste bola v roku 1999 kombinácia alkoholu s tabletkami, na treťom boli u chlapcov prchavé inhaláty, u dievčat trankvillizéry a sedatíva, ktoré boli predtým na druhom mieste. Ako je zrejmé z porovnania výsledkov opakovaných prieskumov ESPAD, situácia vo fajčení sa veľmi nepriaznivo zmenila u mladých dievčat vo veku 15 až 19 rokov - s odstupom štyroch rokov udávalo vždy pravidelné fajčenie prakticky rovnako veľa dievčat ako pred štyrmi rokmi chlapcov. Dievčatá konzumujú viac legálnych aj nelegálnych drog ako ich rovesníčky pred štyrmi a ôsmimi rokmi a zároveň užívajú o niečo menej drog ako chlapci, s výnimkou trankvilizérov a sedatív, ako aj pitia alkoholu spolu s tabletami. Prakticky vo všetkých druhoch legálnych aj nelegálnych drog nastalo mierne až veľmi výrazné zvýšenie konzumácie oproti roku 1995, s výnimkou stagnácie užívania inhalátov v roku 1999. Aj tu však po štyroch rokoch užívanie u oboch pohlaví vzrástlo. Údaje roztriedené podľa veku ukázali plynulé narastanie konzumácie všetkých druhov drog, pričom najväčší nárast s vekom je pri marihuane, kde bol zároveň bezmála trojnásobný rozdiel medzi 15 až 19 ročnými aj v roku 2003. Obdobný nárast bol zistený taktiež pri extáze, ale aj pri amfetamínoch (pozri nasledujúce obrázky). 39

45 % áno V roku 1995 V roku 1999 V roku 2003 42,6 40 39,0 35 30 32,2 29,8 33,9 25 26,6 24,6 21,8 20 15 16,0 19,0 13,5 17,6 10 5 6,7 10,3 9,1 0 15 roční 16 roční 17 roční 18 roční 19 roční Obr. 2.2.7. Porovnanie podľa veku: Marihuana alebo hašiš 1 a viackrát počas celého života Zdroj: Nociar A., 2004 % áno V roku 1995 V roku 1999 V roku 2003 6,6 6,8 6 4,5 4 3,2 2,7 2 1,5 1,9 1,6 0 0,7 0,7 0,5 0,3 0,4 0,4 0,2 15 roční 16 roční 17 roční 18 roční 19 roční Obr. 2.2.8 Porovnanie podľa veku: Extáza 1 a viackrát počas celého života Zdroj: Nociar A., 2004 40

5 % áno V roku 1995 V roku 1999 V roku 2003 4,9 4,5 4 3 2 2,1 2,0 2,4 2,3 2,1 1 0,9 0,9 0,6 0,6 0,6 1,5 1,3 1,1 0 15 roční 16 roční 17 roční 18 roční 19 roční Obr. 2.2.9 Porovnanie podľa veku: Amfetamíny 1 a viackrát počas celého života Zdroj: Nociar A., 2004 Výsledky prieskumov boli spracované aj podľa konzumácie legálnych i nelegálnych drog vo vzťahu k odhadom socio-ekonomickej situácie, úrovne vzdelania rodičov a úplnosti verzus neúplnosti rodiny. Porovnania podľa druhu drog ukázali, že pri nákladnejších alebo módnych drogách, ako kokaín, LSD, anabolické steroidy či extáza, je badateľný mierny trend k vyššej frekvencii užívania u tých študentov, ktorí uviedli, že sú veľmi spokojní s finančnou situáciou svojej rodiny a zároveň aj u tých, ktorí uviedli, že ich rodina je na tom oveľa lepšie v porovnaní s ostatnými rodinami na Slovensku (obr. 2.2.10 a 2.2.11). 8 7 6 % Finančne a celkovo nadpriemer: 1999 Finančne a celkovo podpriemer: 1999 Finančne a celkovo nadpriemer: 2003 Finančne a celkovo podpriemer: 2003 6,3 5 4,6 4,6 4 3 3,7 2,4 3,3 3,2 3,3 3 2,5 2 1 1,4 1,0 0,7 1,21,3 1,3 1,0 0,7 0,8 0,5 0 LSD Extáza "Magické huby" Anaboliká Kokaín Obr. 2.2.10 Užívanie drog u študentov podľa finančného a socio-ekonomického statusu ich rodín. Zdroj: Nociar A., 2004 41

Finančne a celkovo nadpriemer: 1999 Finančne a celkovo podpriemer: 1999 35 % 34,5 Finančne a celkovo nadpriemer: 2003 Finančne a celkovo podpriemer: 2003 31,8 30 25 21,7 24,9 22,0 24,1 22,9 20 15 10 6,8 14,2 7,2 19,8 17,5 10,8 12,2 15,7 7,8 7,1 8,1 9,0 5 4,4 0 Marihuana počas celého života Tranvilizéry alebo sedatíva Alkohol spolu s tabletami Alkohol spolu s marihuanou Prchavé inhaláty Obr. 2.2.11 Užívanie drog u študentov podľa finančného a socio-ekonomického statusu ich rodín. Zdroj: Nociar A., 2004 Analýza výsledkov podľa dodatočných kritérií socio-ekonomického statusu rodín študentov, vzdelanostnej úrovne rodičov, ako aj podľa kompletnosti rodín teda ukázala, že okrem vzdelanostnej úrovne rodičov, ktorej vplyv na konzumáciu drog bol dosť slabý, má podstatný vplyv kompletnosť rodiny, ale aj ďalšie charakteristiky súvisiace s jej finančným a celkovým socio-ekonomickým statusom. Ďalšie analýzy potvrdili výhody toho, že mladý človek žije v úplnej rodine, ale aj nevýhody, ktoré vyplývajú z neúplnej alebo pozmenenej rodiny. Hoci po ôsmich rokoch ani kompletné rodiny neodolali zmene situácie v oblasti drog a konzumácia nelegálnych drog sa opäť zvýšila, úplná rodina si naďalej zachováva relatívne najmenej narušenú pozíciu vo vzťahu k drogám (pozri nasledujúce obrázky). 42

50 % ESPAD1995 ESPAD1999 ESPAD2003 46,2 42,0 40 33,9 30 30,3 30,6 23,1 20 20,3 15,5 11,7 10 0 Úplné rodiny s obidvomi vlastnými rodičmi Neúplné rodiny s jedným osamelým rodičom Pozmenené rodiny s nevlastným otcom alebo matkou Obr. 2.2.12 Konzumácia akejkoľvek nelegálnej drogy jeden alebo viackrát počas života. Zdroj: Nociar A., 2004 12 % ESPAD1995 ESPAD1999 ESPAD2003 11,7 10,7 10 8 7,4 8,8 8,1 6 5,5 5,4 4,4 4 2 2,4 0 Úplné rodiny s obidvomi vlastnými rodič mi Neúplné rodiny s jedným osamelým rodič om Pozmenené rodiny s nevlastným otcom alebo matkou Obr. 2.2.13 Konzumácia akejkoľvek nelegálnej drogy (okrem marihuany) jeden alebo viackrát počas života podľa úplnosti rodinného prostredia. Zdroj: Nociar A., 2004 43

b) Drogy a mládež Užívanie drog u mladých ľudí sa pri vykonávaní série populačných prieskumov (Luha, J., 2004) sledovalo kontinuálne v rámci dvoch skupín, a to skupina mládeže Slovenska a skupina mládeže Bratislavy, pričom v oboch prípadoch išlo o mladých ľudí vo veku od 15 do 29 rokov. Výsledky prieskumu z roku 2002 boli nasledovné: Vo výrazne väčšej miere poznajú vo svojom okolí človeka, ktorý je alebo bol drogovo závislý, občania, ktorí už niekedy užili drogu. Ako je zrejmé z obr.2.2.14, tento jav je najvýraznejší medzi mládežou Bratislavy, kde z tých mladých ľudí, ktorí už skúsili nezákonnú drogu, pozná niekoho, kto je alebo bol drogovo závislý až 90% opýtaných, v súbore mládeže Slovenska je to 74%, v celoslovenskom súbore však už len 59% oslovených. Medzi respondentami, ktorí ešte neokúsili žiadnu drogu, v celoslovenskom súbore nepozná nikoho, kto je alebo bol drogovo závislý až 69%, medzi mládežou v hlavnom meste je to už len 41%. Poznáte vo vašom okolí človeka, ktorý je alebo bol závislý na drogách? (údaje v %) Soubor SR užil drogu 59 41 neužil drogu 31 69 Súbor mládeže SR užil drogu 74 26 neužil drogu 47 53 užil drogu Súbor mládeže Bratislavy 90 10 neužil drogu 59 41 poznám nepoznám Obr.2.2.14 Poznanie drogovo závislého človeka (pozri aj tab.2.1.1) Zdroj: ÚVVM pri ŠÚ SR V roku 2002 nastali v porovnaní s rokom 2000 značné zmeny v preferovaní oblastí, v ktorých sú pre občanov, predovšetkým mládež od 15 do 29 rokov, dostupné drogy. Najväčší pokles ponuky drog nastal priamo na verejnosti, v uliciach a rôznych parkoch, čo zrejme súvisí so zvýšením sledovania a kontrolovania uvedených oblastí príslušníkmi Policajného zboru, prípadne iných zložiek zaoberajúcich sa bojom proti užívaniu drog a obchodovaniu s nimi. Tento pokles je najzreteľnejší v Bratislave, pričom v našom hlavnom meste prišlo paralelne k výraznému nárastu možnosti získať drogu v pohostinstvách, reštauráciách alebo kaviarňach, ale predovšetkým v rôznych mládežníckych kluboch. Z týchto údajov je zrejmé, že ponuka drog sa z verejných priestranstiev postupne sťahuje do uzavretých miestností, kde je nižšia možnosť odhalenia tejto nezákonnej činnosti, zvýšená anonymita a s tým súvisiaca zvýšená možnosť experimentovania s nelegálnymi drogami. V rámci protidrogovej politiky 44

štátu je teda potrebné postupne sa preorientovať z najčastejšie uskutočňovaného sledovania a sondovania obchodníkov s drogami na verejnosti na systematickejšie, precíznejšie, ale hlavne namáhavejšie odhaľovanie miest, v ktorých sa predovšetkým mladí ľudia zhromažďujú a majú možnosť tu prísť do bezprostredného kontaktu s rôznymi omamnými a psychotropnymi látkami. V porovnaní s celoslovenským priemerom sú najvýraznejšie odchýlky v dostupnosti drog u mladých ľudí vo veku od 15 do 29 rokov: mladí ľudia sa k drogám oveľa častejšie dostávajú na diskotékach, koncertoch, v školách a na internátoch, v mierne nižšej miere ako v celoslovenskom súbore zahrňujúcom celú dospelú populáciu Slovenska prichádzajú mladí ľudia vo veku 15 a 29 rokov ku kontaktu s drogami v rôznych pohostinských zariadeniach, medzi mládežou Bratislavy je výrazne vyššia možnosť ponuky drog v bytoch u kamarátov, priateľov a napriek značnému poklesu v súčasnosti ešte stále aj na verejnosti, na uliciach a v parkoch. Pri sledovaní počtu drog, ktoré respondenti vyskúšali je zrejmé, že v porovnaní s rokom 1995 sa znižuje počet opýtaných, ktorí majú skúsenosti s jedným druhom drogy a stúpa počet mladých ľudí, ktorí uvádzajú skúsenosti s dvomi a vyšším počtom nelegálnych drog, pričom v roku 2003 32 je zaznamenaný najmä zvýšený počet respondentov, ktorí vyskúšali viac ako štyri druhy drog. Z týchto údajov je zrejmé, že pribúda mladých ľudí, ktorí prechádzajú z jedného druhu nelegálnej drogy na ďalší. Skúsenosti s viacerými druhmi nelegálnych drog majú najmä muži a respondenti žijúci vo veľkých mestách. Najčastejším vekom, kedy mladí ľudia začínajú s drogami experimentovať je obdobie medzi 15 až 18 rokom, avšak najnižší zistený vek pri experimentovaní s drogami bol 10 a 12 rokov. V roku 2003 do veku 14 rokov vyskúšalo drogy 8,9% mladých ľudí, vo veku od 15 do 17 rokov nadobudlo drogové skúsenosti až 60,1% respondentov a viac ako tretina opýtaných ich vyskúšala vo veku vyššom ako 18 rokov. Muži začínajú experimentovať s drogami skôr ako ženy, a to najmä vo veku do 14 rokov. Pri prvom experimentovaní s drogami získavajú mladí ľudia najčastejšie drogu od priateľa alebo spolužiaka, pričom tieto výsledky poukazujú na silný vplyv rovesníckej skupiny. Hlbšia analýza údajov poukazuje na fakt, že od roku 1999 klesá počet rovesníkov, ktorí zaobstarávajú priateľom drogy (1997: 84,2%, 1999: 89,6%, 2001: 82,6%, 2003: 81,8%), pričom sa zistilo, že mladí ľudia častejšie získavajú drogu vlastným pričinením (nákup, prípadne vypestovanie). Medzi najčastejšie skúšané drogy na Slovensku patrí marihuana, prchavé látky, hašiš, extáza, tabletky (často užívané spoločne s alkoholom), pervitín a LSD 33. S ostatnými drogami (heroín, kokaín a crack) experimentujú respondenti len ojedinelo. Marihuana zostáva prioritnou drogou po celé sledované obdobie (1995-2003) a pre všetky sledované skupiny respondentov. V roku 2003 boli pre mužov druhou najfrekventovanejšou drogou prchavé látky, zatiaľ čo ženy dávali prednosť hašišu. Okrem toho muži vo vyššej miere konzumovali LSD, pervitín a crack, pričom ženy priznali vyššiu konzumáciu kokaínu a tabletiek. Výsledky výskumu ukazujú, že v porovnaní so zisteniami od roku 1999 je zaznamenaný pokles v užívaní prchavých látok, marihuany a v prípade tabletiek je zistené zníženie až o 50,0%. Vzrástla konzumácia extázy, pervitínu, hašiša a cracku, pričom u extázy a cracku je možné konštatovať výrazne vzrastajúcu tendenciu v užívaní už od roku 1999. Na približne rovnakej úrovni zostáva u drogou za celé sledované obdobie, pričom v rokoch 1999 a 2001 je zhodne na druhom a treťom mieste zaznamenaná konzumácia tabletiek a prchavých látok. V roku 2003 sú druhou najužívanejšou drogou prchavé látky a na treťom mieste hašiš. Vo zvýšenej miere konzumujú drogy najmä mladí ľudia, ktorí drogu získali od priateľov alebo spolužiakov. So stúpajúcou frekvenciou užívania drog sa zároveň zvyšuje aj počet 32 ÚIPŠ: Drogy a životný štýl mládeže v SR, Bratislava 2003 33 Táto skutočnosť je v súlade s informáciami a údajmi prieskumu ESPAD 2003 45

respondentov uvádzajúcich príjemné a veľmi príjemné pocity spojené s užitím drogy Respondenti, ktorí po konzumácii drog nepociťovali žiadne zvláštne pocity alebo ich hodnotili ako nepríjemné, najčastejšie prestali s experimentovaním nelegálnych drog po týchto prvých pokusoch. Väčšina opýtaných experimentujúcich s nelegálnymi drogami, nemá obavy z drogovej závislosti, ani z prenosu rôznych infekčných chorôb a mladí ľudia tieto závažné problémy vo veľkej miere podceňujú. Pri vytvorení správnych názorov a postojov je dôležité, aby mal mladý človek k dispozícií dostatok objektívnych informácií a podľa nich sa mohol rozhodnúť. Z výsledkov výskumu 34 za rok 2003 vyplýva, že 67,2% respondentov je o drogách dostatočne informovaných, avšak 17,4% opýtaných pociťuje určitý nedostatok informácií. O danú problematiku sa nezaujíma 15,4% mladých ľudí vo veku od 15 do 26 rokov. So svojou informovanosťou sú spokojnejšie ženy, najstarší respondenti, žiaci gymnázií a študenti vysokých škôl, pričom informácie chýbajú najmä žiakom SOU. Z porovnávaných údajov je zrejmé, že od roku 1999 klesá počet mladých ľudí, ktorí majú dostatok informácií o drogách a zároveň sa zvyšuje počet opýtaných, ktorým informácie chýbajú a narastá aj počet respondentov, ktorých táto problematika nezaujíma. Za negatívne zistenie je považovaný fakt, že respondenti, ktorí sa začali o túto problematiku zaujímať nemajú dostatok informácií. Dostatok informácií o drogách 1999 2001 2003 áno 71,7 67,5 67,2 nie 15,6 14,0 17,4 problematika ma nezaujíma 12,7 18,5 15,4 Tab. 2.2.3 Vnímanie dostupnosti informácií o drogách Zdroj: ÚIPŠ Respondenti, ktorí majú dostatok informácií o drogách, ich častejšie ako ostatní získavajú z novín a časopisov, prípadne si ich vyhľadávajú sami, avšak opýtaní, ktorým informácie chýbajú sa vo vyššej miere poradia so svojimi priateľmi alebo rodičmi. Objektívnosť a pravdivosť informácií vo veľkej miere závisí od zdroja, ktorý ich poskytuje. Prioritným zdrojom pre všetkých respondentov je televízia a rozhlas, avšak chlapci/muži častejšie získavajú informácie od priateľov, zatiaľ čo dievčatá/ženy si ich prečítajú v novinách a časopisoch, prípadne požiadajú o radu svojich učiteľov, resp. si informácie zaobstarajú z odbornej literatúry. Respondentom vo veku od 15 do 17 rokov najčastejšie sprostredkujú informácie učitelia. Za negatívne je považované zistenie, že všetky tri sledované kategorie v najnižšej miere získavajú tieto závažné informácie od rodičov. Za najčastejšie dôvody experimentovania mládeže s drogami považujú respondenti snahu prispôsobiť sa rovesníckej skupine, zvedavosť, únik z rodinného prostredia a nudu. Za najnebezpečnejšie drogy pokladajú mladí ľudia heroín, kokaín a LSD, pričom každý desiaty opýtaný nevie určiť tri druhy drog, ktoré najviac škodia ľudskému organizmu. Za miesta, kde si môžu drogu najľahšie kúpiť alebo zohnať označujú respondenti najčastejšie diskotéky a koncerty, zábavné podniky a herne a internáty a školy 35. Na otázku, či podľa ich názoru venuje spoločnosť dostatok pozornosti problematike drog a drogových závislostí odpovedá v roku 2003 kladne len 22,5% opýtaných a viac ako tretina mladých ľudí pokladá túto pozornosť za nedostatočnú. Necelá polovica respondentov nevie situáciu posúdiť. Z výsledkov je zrejmé, že spokojnosť s mierou pozornosti, ktorú venuje spoločnosť problematike drog prejavuje najmenšia časť respondentov vo veku od 15 do 26 rokov. Pozornosť za nedostatočnú považujú najmä opýtaní vo veku od 23 do 26 34 ÚIPŠ 35 pozri tiež údaje z populačných prieskumov 46

rokov, respondenti žijúci vo veľkých mestách a mladí ľudia, ktorí si myslia, že majú dostatok informácií o problematike nelegálnych drog. Viac ako polovica respondentov sa domnieva, že súčasné rozšírenie drog v spoločnosti je celospoločenský problém, ktorý treba okamžite riešiť a pätina opýtaných zastáva názor, že ide o veľký problém, na riešenie ktorého je dnes už neskoro. Len 2,5% mladých ľudí pokladá súčasné rozšírenie drog v spoločnosti za malý problém, ktorému netreba venovať pozornosť a 22,2% respondentov nedokážu na túto otázku odpovedať. Porovnanie zistení od roku 1997 ukazuje, že mierne stúpa počet opýtaných, ktorí tento závažný problém bagatelizujú a nepovažujú jeho riešenie za nutné a zároveň sa zvyšuje počet respondentov, ktorí nedokážu zaujať vlastné stanovisko. Mierne klesá počet opýtaných, ktorí považujú súčasnú drogovú epidémiu za veľký a neriešiteľný problém, ale aj počet mladých ľudí, ktorí ho pokladajú za celospoločenský problém, vyžadujúci si urgentné riešenie. Za najúčinnejšie opatrenia v boji proti drogám považujú mladí ľudia obmedzenie prísunu drog do republiky, schválenie prísnejších zákonov na postihovanie dílerov a výrobcov drog, zvýšenie právomoci polície na postihovanie dílerov drog a zvýšenie spolupráce rodičov, školy a centier pre prevenciu drogových závislostí. Strednú účinnosť pripisujú opýtaní opatreniam ako sú: Zaradenie prevencie do povinnej školskej výučby, uvádzanie pravidelných programov s protidrogovou tematikou v masmédiách, podpora činnosti informačných centier, vyškolenie dobrovoľných pracovníkov pre protidrogovú prevenciu a zabezpečenie kvalitnej prípravy pedagogických pracovníkov pre protidrogovú prevenciu. Za najmenej účinné opatrenia pokladajú respondenti vyškolenie rovesníckych skupín na pôsobenie medzi mládežou (tzv. rovesnícke programy), vydávanie informačných letákov, plagátov a brožúr, rozšírenie zdravotnej starostlivosti o drogovo závislé osoby a vytvorenie zvláštnych liečebných centier len pre deti a mládež. Z výsledkov výskumu je zrejmé, že mladí ľudia upozorňujú na niektoré nedostatky v legislatíve a pokladajú za dôležité tie opatrenia, v ktorých podľa ich názoru mohla práve správne fungujúca legislatíva situáciu zlepšiť. Primeranú dôležitosť pripisujú opatreniam zameraným na starostlivosť o osoby, ktoré sú už drogovo závislé, avšak podceňujú účinnosť opatrení zameraných na preventívne pôsobenie. Dlhodobo veľmi nedocenené sú opatrenia zamerané na vyškolenie dobrovoľných pracovníkov pre protidrogovú prevenciu a vyškolenie aktivistov na pôsobenie medzi mládežou (tzv. rovesnícke programy), ktorí v praxi pri systematickom vedení koordinátorov protidrogovej prevencie pracujúcich na základných a stredných školách môžu dosahovať veľmi dobré výsledky. Z toho istého výskumu vyplýva, že viac ako polovica opýtaných SR drogovo závislú osobu nepozná, pričom do kontaktu s narkomanom sa dostávajú vo výrazne vyššej miere mladí ľudia žijúci vo veľkých a najväčších mestách ako respondenti pochádzajúci z malých aglomeračných jednotiek. Narkomani sú mladými ľuďmi najčastejšie považovaní za chorých ľudí, ktorí by sa mali liečiť, prípadne sú hodnotení ako osoby, ktoré nie sú schopné riešiť svoje osobné problémy. Za ľudí nespokojných so svojim doterajším životom ich pokladá 14,2% mladých ľudí a 7,5% respondentov v nich vidí osoby ohrozujúce iných ľudí. Zhodne po 3,7% opýtaných zastáva názor, že sú to ľudia trpiaci komplexom menejcennosti alebo osoby, ktoré sa neboja skúsiť aj neznáme veci. Na daný problém nemá vytvorený vlastný názor 6,0% respondentov a 1,5% mladých ľudí ich pokladá za osoby, ktoré treba vnímať rovnako ako ostatných ľudí. Pri stretnutí sa s drogovo závislým človekom pociťujú najčastejšie mladí ľudia ľútosť, ľahostajnosť alebo ho za jeho konanie odsudzujú. Približne každý desiaty opýtaný sa narkomana bojí a 3,7% respondentov ho nenávidí. Žiadne pocity pri stretnutí s drogovo závislou osobou nemá 4,7% respondentov, pričom títo mladí ľudia zastávajú názor, že aj narkomani patria do súčasnej spoločnosti a nevyžadujú od ostatných nijakú zvláštnu pozornosť. V porovnaní so zisteniami od roku 1997 je zrejmé, že na približne rovnakej úrovni zostal počet opýtaných, ktorí sa narkomanov boja. Klesol počet respondentov, ktorí pri stretnutí s takouto osobou pociťujú závisť, zvedavosť alebo ľahostajnosť. Zároveň stúpol počet opýtaných, ktorí narkomanov ľutujú, odsudzujú ich alebo nenávidia. Komparácia zistení zároveň 47

poukazuje na skutočnosť, že za celé sledované obdobie prestávajú byť narkomani mladým ľuďom ľahostajní a častejšie sú ľutovaní, ale i odsudzovaní a nenávidení. V prípade partnerovej (partnerkinej) drogovej závislosti by mladí ľudia najčastejšie navštívili odborníkov v pedagogicko-psychologickej poradni, prípadne by sa poradili s rodičmi alebo by zatelefonovali na Linku dôvery. Každý piaty opýtaný by nevedel, čo má v tejto situácii robiť. Od roku 1997 stúpol počet opýtaných, ktorí by sa poradili s odborníkmi v pedagogicko-psychologickej poradni a znížil sa počet mladých ľudí, ktorí by o radu požiadali rodičov, priateľov alebo spolužiakov. Na približne rovnakej úrovni zostal počet respondentov, ktorí by zatelefonovali na Linku dôvery alebo by poprosili o pomoc učiteľov. V roku 1997 boli prioritným činiteľom pomoci rodičia, od roku 2001 by mladí ľudia hľadali pomoc a radu najčastejšie u odborníkov v pedagogicko-psychologickej poradni. Z uvedených výsledkov je zrejmé, že mnohí mladí ľudia pochopili, že zvládnuť problém drogovej závislosti je možné len v spolupráci s odborníkmi (Bieliková M., Pétiová M., 2003) Významným determinačným faktorom užitia drogy zostáva tiež, rovnako ako v predošlých prieskumoch, (Luha J., 2004) náboženská orientácia občanov. Platí, že ľudia nevyznávajúci žiadne náboženstvo a ľudia bez vyhraneného názoru v otázke náboženstva majú sklony vo väčšej miere experimentovať s nelegálnymi drogám, kým medzi nábožensky veriacimi sú v oveľa menšej miere zastúpení tí, ktorí už užili niekedy nelegálnu drogu (Obr. 2.2.15). Najviac občanov SR, ktorí sú podľa vlastného vyjadrenia nábožensky veriaci a užili už nejakú nezákonnú drogu, je zastúpených v súbore mládeže Slovenska (26%), menej medzi bratislavskou mládežou (22%), najmenej v celoslovenskom súbore (18%). V celoslovenskej populácii je oproti mládeži SR i Bratislavy výrazne vyšší podiel tých, ktorí nevyznávajú žiadne náboženstvo alebo sú bez vyhraneného vzťahu k náboženstvu a neužili ešte žiadnu omamnú, ani psychotropnú látku. Skúsenosti občanov s užitím drog podľa náboženského vyznania (údaje v %) Súbor SR Súbor mládeže SR Súbor mládeže Bratislavy nábožensky veriaci 18 82 26 74 22 78 nevyznávajúci žiadne náboženstvo 32 67 49 51 49 51 bez vyhraneného vzťahu k náboženstvu. 32 68 48 52 52 48 užili drogu neužili ešte drogu Obr.2.2.15 Skúsenosti občanov s s užitím drog podľa náboženského presvedčenia Zdroj: ÚVVM pri ŠÚ SR 48

Otázka náboženského vyznania je významným faktorom aj pri poznaní drogovo závislých. Všeobecne platí, že občania s nevyhraneným názorom v otázke náboženstva a neveriaci poznajú vo väčšej miere ľudí, ktorí sú alebo boli závislí na nezákonných drogách. V skupine občanov (v celoslovenskom súbore) bez vyhraneného vzťahu k otázke vierovyznania poznala osobu závislú na drogách takmer polovica oslovených (48%), v skupine neveriacich poznalo takéhoto človeka 45% a medzi nábožensky veriacimi len necelá tretina opýtaných (32%). 2.3 Užívanie drog v špecifických skupinách populácie Poskytovatelia sexuálnych služieb sú vo všeobecnosti vo verejnosti a v médiách vnímaní ako užívatelia drog a doteraz nebol realizovaný žiadny výskum týkajúci sa tejto komunity sexuálnych pracovníkov a ani výskum týkajúci sa užívania drog v tejto špecifickej komunite. Preto akékoľvek údaje vychádzajú z poznania terénnych pracovníkov v projektoch, ktoré pokrývajú aj prostitútov a prostitútky. Podľa informácií získaných OZ Odyseus 36 v rámci ich programov terénny projekt a projekt nízko- prahového klubu je počet užívateľov drog v tejto komunite signifikantne vyšší ako v celkovej populácii. Počet užívateľov drog s vnútrožilovou aplikáciou sa pohybuje od 5 do 53 % v závislosti od miesta kontaktu. 37 Ako pouliční prostitúti a prostitútky sa tieto osoby nachádzajú v obzvlášť zraniteľnom postavení s vysokým rizikom fyzického a sexuálneho zneužívania klientmi, partnermi a pasákmi v porovnaní s tými, ktorí sexuálne služby poskytujú v iných podmienkach. Byť súčasne prostitútkou/prostitútom, prípadne závislým na drogách, Rómom a/alebo bezdomovcom zatvára mnohé dvere, vyvoláva zaujatosť a minimalizuje prístup k informáciám a službám na ktoré majú základné ľudské právo. 2.4 Postoje k drogám a k užívateľom drog Užívanie drog spôsobuje problémy vo viacerých oblastiach života spoločnosti. Prináša so sebou súvisiace negatívne javy, ako sú napríklad kriminalita, šírenie vírusu HIV, prípadne hepatitídy, a najmä finančné straty pre celú spoločnosť. Užívanie drog ako celospoločenský problém nie je možné vyriešiť v krátkodobom horizonte, ale potrebná je vhodná dlhodobá stratégia zameraná na najrizikovejšie skupiny obyvateľstva. Okrem prevencie, znižovania ponuky drog, presadzovania práva v boji proti drogám, ako i účinnej masmediálnej politiky je súčasťou boja proti drogovým závislostiam a obchodu s drogami nevyhnutne aj liečba a následná resocializácia po návrate z liečenia. Práve posledná fáza liečenia drogovo závislých, t.j. ich resocializácia a reintegrácia do spoločnosti však často naráža na odpor veľkej časti verejnosti, ktorý často vychádza zo zakorenených predsudkov, pričom nie je podložený adekvátnymi argumentmi. Tento odpor vo verejnosti je často príčinou opätovného experimentovania vyliečených narkomanov s drogami. Aj z tohto je zrejmé, že problém drog a drogových závislosti nemožno chápať výlučne z pohľadu jednotlivca, ale je ho potrebné vidieť v širšom kontexte života spoločnosti. Nasledujúci obrázok ukazuje hlavné nebezpečenstvá drogovej závislosti pre spoločnosť podľa názorov občanov podľa získaných údajov v prieskume 38, ako aj porovnanie výsledkov s predchádzajúcimi zisťovaniami. 36 Občianske združenie Odyseus od svojho vzniku pôsobí v oblasti harm reduction a primárnej prevencie v špecifických skupinách užívateľov drog, prostitútov a prostitútok www.odyseus.net 37 Ústna informácia prezentácia Katarína Jirešová Stretnutie expertov o problematike poskytovania starostlivosti špecifickým skupinám ženám užívateľkam drog, December 2003, Viedeň, Rakúsko 38 ŠÚ SR Verejná mienka Rozšírenost užívania drog na Slovensku a názory občanov na problémy spojené s drogovou závislosťou, Bratislava 2002 49

Hlavné nebezpečenstvá drogovej závislosti pre spoločnosť podľa názoru občanov (údaje v %) 1/ rastie s ňou kriminalita podporuje šírenie vírusu HIV/AIDS, hepatitídy B narkoman stráca svoju osobnosť narkomanovi hrozí smrť s predávkovania prináša finančné straty pre spoločnosť napomáha šíreniu prostitúcie iná odpoveď neviem 1 2 1 2 1 7 8 7 6 39 34 37 35 38 23 29 25 29 27 18 33 27 31 25 30 21 25 25 24 67 61 64 57 66 1994 1996 1998 2000 2002 1/ Pri možnosti uviesť viac odpovedí presahuje súčet percent 100 Obr.2.4.1 Vývoj vnímania nebezpečenstva drogovej závislosti občanmi v r.1994-2002 Zdroj: ÚVVM pri ŠÚ SR V porovnaní s rokom 2000 sa o 9 percentuálnych bodov zvýšil podiel občanov, podľa ktorých je jedným z hlavných nebezpečenstiev drogovej závislosti pre spoločnosť nárast kriminality. Nárastu zločinnosti sa v súvislosti s drogovou závislosťou obávali dve tretiny oslovených. K nárastu oproti predchádzajúcemu zisťovaniu došlo aj v druhom najrozšírenejšom nebezpečenstve drogovej závislosti podľa občanov šírení vírusu HIV/AIDS, prípadne hepatitídy typu B, a to o 3 percentuálne body. V menšej miere oproti roku 2000 zaradili občania medzi hlavné nebezpečenstvá drogovej závislosti v roku 2002 prípadnú smrť narkomana v prípade predávkovania sa omamnými alebo psychotropnými látkami. Každá spoločnosť si počas svojho vývoja na základe vlastných kultúrnych tradícií vypestuje vlastný, špecifický vzťah k osobám, ktoré sa svojim životným štýlom odlišujú od väčšiny obyvateľstva. K tejto skupine je možné zaradiť aj osoby závislé na užívaní drog, keďže napriek postupnému zvyšovaniu ich podielu sú stále vo výraznej menšine. Aj náhľad 50

verejnosti na drogovo závislých je v rôznych krajinách rozdielny, keďže každá spoločnosť prešla vlastným historickým vývojom, ktorý vyústil do rôznych národných tradícií. Náhľad verejnosti na drogovo závislých spoluobčanov je možné analyzovať rôznymi indikátormi. V zisťovaniach zameraných na drogovú problematiku sú preto otázky, z ktorých: časť mapuje celkový náhľad verejnosti na narkomanov, časť sonduje názory občanov na jednotlivé formy závislosti, a ďalší okruh sa sústreďuje na vzťah k osobám závislým na drogách z hľadiska pracovných a partnerských vzťahov. Názory občanov na charakteristiku osôb závislých na drogách (údaje v %) 1/ Narkomani sú: chorí ľudia výstredné osoby nespokojné s prevládajúcim spôsobom života kriminálne živly iná odpoveď nevie posúdiť 7 11 8 9 8 6 4 5 3 2 61 63 64 67 62 44 52 50 56 59 40 43 36 40 41 1994 1996 1998 2000 2002 1/ Keďže respondenti mali viac možností odpovedí, súčet percent v grafe prevyšuje 100 Obr.2.4.2 Názory občanov na drogovo závislé osoby Zdroj: ÚVVM pri ŠÚ SR Porovnanie prieskumu v roku 2002 s predchádzajúcimi zisťovaniami od roku 1994 dokazuje, že za obdobie ôsmich rokov nenastali výrazné zmeny v pohľade verejnosti na narkomanov. K nárastu došlo len v podiele občanov, podľa ktorých sú narkomani výstredné osoby nespokojné s prevládajúcim spôsobom života, a to od roku 1994 o 15 percentuálnych bodov a v porovnaní s predošlým prieskumom v roku 2000 o 3 percentuálne body. Stabilne najväčšia časť obyvateľov Slovenska zastáva názor, že osoby závislé na drogách sú chorí ľudia, pričom v zisťovaní sa v tomto zmysle vyjadrili viac ako tri pätiny respondentov. V rámci iných odpovedí sme zaznamenali napr. nasledujúce názory na narkomanov: "ľudia so zanedbanou výchovou", "zúfalci", "sú výsledkom spôsobu života spoločnosti", "individualisti", "slabé povahy", "unikajú so skutočného sveta", "potrebujú pomoc, ale neve- 51

dia, kde ju hľadať", "deti bohatých, ktoré nevedia, čo so sebou robiť", "nevedia si nájsť miesto v živote", ľudia, ktorí terorizujú okolie", a podobne. Oslovení s názorom, že narkomani sú chorí ľudia, boli zastúpení - vo väčšej miere ako je priemer za celoslovenský súbor - medzi občanmi maďarskej národnosti (77%), vysokoškolsky vzdelanými, zamestnancami (po 65%), opýtanými zo sídiel s 2 až 10 tisíc obyvateľmi (66%), medzi respondentmi z Banskobystrického a Prešovského kraja (po 67%) a z hľadiska rodinného stavu v najväčšej miere medzi rozvedenými (70%). Za výstredné osoby - nespokojné so spôsobom života, akým žije väčšina ľudí v spoločnosti - považovali narkomanov vo väčšej miere ako je celoslovenský priemer vysokoškolsky vzdelaní respondenti (65%), robotníci (63%), študenti (66%), obyvatelia Žilinského (63%) a Košického (65%) kraja a v optike rodinného stavu opäť rozvedení (64%). Medzi dvoma pätinami občanov, ktorí považovali drogovo závislých za kriminálne živly sú vo vyššej miere ako je priemer za celoslovenský súbor zastúpení 60 a viac roční respondenti (52%), občania so základným vzdelaním (47%), robotníci (46%), obyvatelia Trenčianskeho kraja (49%) a ovdovení občania (50%). Od roku 1996 sú do prieskumu zameraného na oblasť drog zaraďované aj otázky zisťujúce názory občanov Slovenska na potrebu prioritných opatrení protidrogovej politiky. V týchto otázkach sa občania vyjadrujú, ktoré opatrenia by boli, podľa ich názoru, najúčinnejšie v záujme zastavenia šírenia drogovej závislosti. Údaje získané v roku 2002 a ich následná komparácia s výsledkami predchádzajúcich prieskumov priniesli nasledovné zistenia: Rovnako ako v minulých výskumoch, aj v roku 2002 považovali občania za najúčinnejšie v boji proti šíreniu drogovej závislosti prísne protidrogové zákony a zvýšenie aktivity polície a colnej kontroly v oblasti boja proti drogám. Aj napriek miernemu znižovaniu frekvencie zaraďovania týchto prostriedkov medzi prioritné opatrenia v boji proti drogám, stále ich považovala za najúčinnejšie viac ako polovica občanov Slovenska - účinnosť prísnych protidrogových zákonov akcentovalo v roku 2002 56% oslovených (v roku 1996 to bolo 63%) a zvýšenie aktivity represívnych zložiek štátnej moci považovalo za účinný prostriedok boja proti drogám 55% respondentov (v roku 1996 to bolo 64%). Viac ako dve pätiny respondentov oslovených v prieskume opäť zaradili medzi najúčinnejšie prostriedky proti šíreniu drogovej závislosti opatrenie z oblasti prevencie boja proti omamným a psychotropným látkam - školské vzdelávacie protidrogové programy. Je zaujímavé, že vo všetkých prieskumoch účinnosť týchto programov deklarovalo presne 41% oslovených. Podiely uvádzania ostatných prostriedkov v boji proti šíreniu drogových závislostí sa v porovnaní s predošlými zisťovaniami takmer nezmenili. Zaujímavé je rozvrstvenie jednotlivých protidrogových opatrení z hľadiska ich zaradenia medzi jednotlivé formy boja proti omamným látkam - dve najúčinnejšie opatrenia v boji proti drogám podľa občanov sú v podstate represívnymi prostriedkami, na ďalších miestach sa objavili opatrenia z oblasti prevencie - okrem už spomínaných školských vzdelávacích protidrogových programov aj kampane zamerané na riziká užívania drog a v ďalšom poradí opatrenia zamerané na liečbu drogovo závislých ich nútená liečba alebo dobrovoľná liečba a ekonomická a sociálna pomoc narkomanom. Legalizáciu mäkkých drog považovalo za účinný prostriedok boja proti šíreniu drog len 5% opýtaných občanov, čo je podiel porovnateľný s predošlými zisťovaniami. Nasledujúca tabuľka 2.4.1 prezentuje prehľad názorov oslovených v jednotlivých súboroch na najúčinnejšie prostriedky v boji proti šíreniu drog, aj v porovnaní s údajmi získanými v predchádzajúcich prieskumoch zameraných na drogovú tematiku, v ktorých bola otázka mapujúca účinnosť jednotlivých protidrogových opatrení zaradená do zisťovania. 52

Opatrenia, ktoré by bolo potrebné urobiť proti šíreniu drogovej závislosti v názoroch verejnosti (údaje v %) /1,2 1996 1998 2000 2002 zvýšenie aktivity polície a colnej Súbor SR 64 63 57 55 kontroly Mládež SR 58 55 50 48 Mládež Bratislavy 58 64 50 51 prísne protidrogové zákony Súbor SR 63 62 58 56 Mládež SR 51 54 47 47 školské vzdelávacie protidrogové programy nútená liečba drogovo závislých ľudí kampane zamerané na riziká užívania drog dobrovoľná liečba drogovo závislých ľudí ekonomická a sociálna pomoc drogovo závislým legalizácia mäkkých drog iná odpoveď nevie netreba robiť žiadne opatrenia Mládež Bratislavy 51 57 53 45 Súbor SR 41 41 41 41 Mládež SR 46 44 46 41 Mládež Bratislavy 48 41 45 43 Súbor SR 30 28 29 29 Mládež SR 26 26 25 27 Mládež Bratislavy 25 29 29 27 Súbor SR 22 21 27 25 Mládež SR 27 27 28 30 Mládež Bratislavy 31 31 29 33 Súbor SR 14 13 13 13 Mládež SR 18 15 16 18 Mládež Bratislavy 16 16 17 15 Súbor SR 10 11 8 8 Mládež SR 16 15 14 11 Mládež Bratislavy 17 13 11 12 Súbor SR 5 4 6 5 Mládež SR 8 8 11 10 Mládež Bratislavy 11 10 10 14 Súbor SR 2 2 2 1 Mládež Bratislavy 5 3 3 4 Mládež SR 2 2 2 3 Súbor SR 2 2 2 3 Mládež Bratislavy 1 3 2 3 Mládež Bratislavy 1 2 1 1 Súbor SR 1 1 2 2 Mládež SR 1 1 2 3 Mládež Bratislavy 2 0 1 2 1/ Vzhľadom na možnosť uviesť viac odpovedí, prevyšuje súčet percent 100 Tab. 2.4.1 Názory občanov na spôsoby riešenia drogovej problematiky Zdroj: ÚVVM pri ŠÚ SR Medzi inými odpoveďami sa vyskytli napr.: "starať sa o využitie voľného času mladých ľudí", "názorné príklady formou besied s narkomanmi", "dať narkomanom prácu, aby nemali čas na užívanie drog", a pod. 53

Na liečbu drogovo závislých sa v spoločnosti drogovo závislých vyskytujú dva rozdielne názory: podľa časti populácie by sa mali narkomani povinne liečiť, druhá časť je presvedčená, že liečiť by sa mali len v prípade, keď to sami naozaj chcú. V rámci mapovania názorov občanov na protidrogovú politiku štátu sme zisťovali aj zastúpenie oboch týchto postojov k liečbe narkomanov v slovenskej populácii. Názory občanov na liečbu drogovo závislých (údaje v %) 1994 Súbor SR Súbor mládeže SR Súbor mládeže Bratislavy mali by sa povinne liečiť 60 53 52 mali by sa liečiť len vtedy, ak chcú 32 41 39 nevie posúdiť 8 6 9 1996 mali by sa povinne liečiť 56 45 45 mali by sa liečiť len vtedy, ak chcú 34 46 49 nevie posúdiť 10 9 6 1998 mali by sa povinne liečiť 58 47 49 mali by sa liečiť len vtedy, ak chcú 32 42 43 nevie posúdiť 10 11 8 2000 mali by sa povinne liečiť 59 47 47 mali by sa liečiť len vtedy, ak chcú 36 47 48 nevie posúdiť 5 6 5 2002 mali by sa povinne liečiť 59 49 49 mali by sa liečiť len vtedy, ak chcú 36 46 48 nevie posúdiť 5 5 3 Tab.2.4.2 Názory občanov na liečbu drogovo závislých Zdroj: ÚVVM pri ŠÚ SR V zisťovaní v r.2002 sa opäť potvrdila tendencia, že občania v súboroch mládeže SR i Bratislavy sú vo vyššej miere presvedčení o tom, že liečiť by sa mali narkomani len vtedy, keď to naozaj sami chcú. V súbore mládeže Bratislavy je pomer podporovateľov povinného a nepovinného liečenia narkomanov takmer identický. V celoslovenskom súbore dospelej populácie je výrazne rozšírenejší názor, že drogovo závislí by sa mali povinne liečiť. V súvislosti s liečbou drogovo závislých je vo verejnosti značne diskutovaná aj otázka, či by narkomani mali zadarmo alebo za minimálnu úhradu dostávať injekčné ihly a sterilné striekačky, aby sa predišlo prenosu vírusov HIV/AIDS, hepatitídy, prípadne iných chorôb. V spoločnosti existujú opäť dva protikladné názory časť občanov je presvedčená, že by ich mali dostávať, časť je a priori proti takémuto kroku, ktorý je realizo- 54

vaný v rámci minimalizácie škôd ("harm reduction") vznikajúcich v dôsledku drogových závislostí. 52 52 46 42 43 Názory občanov na to, či by mali narkomani dostávať zadarmo, za malú úhradu injekčné ihly a striekačky (v %) 3/ nemali by ich dostávať 2/ Súbor SR mali by ich dostávať 1/ 30 37 36 44 38 39 35 35 32 40 Súbor mládeže SR 42 48 45 58 49 44 38 29 29 32 Súbor mládeže Bratislavy 41 50 53 64 61 1994 1996 1998 2000 2002 1/ Zlúčené sú odpovede "mali by ich dostávať" a "asi by ich mali dostávať" 2/ Zlúčené sú odpovede "nemali by ich dostávať" a "asi by ich nemali dostávať" 3/ Dopočet do 100 percent tvoria odpovede neviem posúdiť Obr. 2.4.3 Názory občanov na poskytovanie injekčných ihiel a striekačiek zadarmo alebo za úhradu Zdroj: ÚVVM pri ŠÚ SR V porovnaní s rokom 2000 v roku 2002 pomerne výrazne poklesol podiel občanov, podľa ktorých by mali drogovo závislí dostávať zadarmo alebo za malú úhradu injekčné ihly a sterilné striekačky v celoslovenskom súbore o 6 percentuálnych bodov, v súbore mládeže Slovenska o 9 a v súbore bratislavskej mládeže o 3 percentuálne body. Paralelne sa zvýšil podiel tých respondentov, ktorí sú proti tomu, aby narkomani dostávali zadarmo alebo za malú úhradu injekčné ihly a sterilné striekačky, aby sa predišlo prenosu infekcií HIV/AIDS, hepatitídy typu B a ďalších prenosných chorôb. Pripomíname, že okrem výsledkov vyššie uvedených prieskumov Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR sa postoje a názory mladých ľudí na drogy a zisťovali aj v opakovaných prieskumoch Ústavu informácií a prognóz školstva - ÚIPŠ 39. 39 pozri časť 2.2 Užívanie drog v školskej populácii a medzi mládežou časť b. Drogy a mládež str. 44 55

3. Prevencia V znižovaní dopytu po drogách je ústrednou aktivitou prevencia, a to na niekoľkých úrovniach - univerzálnej respektíve primárnej, sekundárnej prevencie a terciárnej prevencie - pričom je to cieľová skupina, ktorá určuje druh prevencie. Univerzálna prevencia je zameraná na všeobecnú (zvyčajne mladú) populáciu napr. v školách bez ohľadu na konkrétne rizikové skupiny, zatiaľ čo selektívna prevencia je zameraná na zraniteľné skupiny a indikovaná prevencia na zraniteľných jedincov Vo všeobecnosti je cieľom opatrení v oblasti drogovej prevencie znížiť počet osôb, ktoré prídu do styku s užívaním drog alebo čo je častejšie oddialiť užívanie drog na neskoršiu dobu a tak aspoň zmierniť drogový problém 40. Drogová prevencia zahŕňa aj vzdelávanie o drogách a varovanie o ich nebezpečenstve, ale neobmedzuje sa len naň. Zameranie sa na konkrétne drogy tvorí v skutočnosti len menšiu časť drogovej prevencie. V ideálnom prípade by politiku prevencie, plánovanej a uplatňovanej z pohľadu verejného zdravia s cieľom zabezpečiť základnú a nákladovo efektívnu mieru univerzálnej prevencie pre veľkú cieľovú populáciu, mali dopĺňať intenzívnejšie a na mieru šité intervencie zamerané najmä na zraniteľné skupiny a jedincov. Štátna protidrogová politika SR je v zásade orientovaná takto. Smeruje k prevencii drogových závislostí a k zlepšeniu dostupnosti, kvality a efektívnosti zdravotnej starostlivosti pre užívateľov drog, vybudovaniu preventívnych zariadení, centier pre liečbu drogových závislostí, realizovaniu rôznych preventívnych programov, napr. pre deti a mládež, ženy a matky s deťmi, osoby vo výkone trestu, zníženiu negatívnych sociálnych a zdravotných dopadov, zabezpečeniu realizácie výskumov a zberov dát v oblasti prevencie DZ, k výchove kvalifikovaného personálu, a pod. Realizácia preventívnych protidrogových aktivít v SR je prioritou troch rezortov - školstva, rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny a rezortu zdravotníctva. V období od 2000 do 2003 nenastali nijaké zásadné zmeny a všetky tieto systémy sa rozvíjali v súlade s Národným programom boja proti drogám na roky 1999 2003. Znamená to, že programy primárnej prevencie boli realizované v sieti školských i mimoškolských zariadení v pôsobnosti MŠ SR (napr. Centrá výchovnej a psychologickej prevencie, poradne), strednodobá liečba bola ešte garantovaná štátom v rámci siete centier pre liečbu drogových závislostí, a napokon systém resocializačných centier, napojený zväčša na niektoré liečebné zariadenie, pôsobil v rámci siete mimovládnych organizácií, podporovaných sčasti Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a Protidrogovým fondom. 3.1 Prevencia v oblasti školstva Konkrétne úlohy pre rezort školstva boli rozpracované v Koncepcii prevencie drogových závislostí v rezorte školstva do roku 2003 (ďalej len Koncepcia), ktorú schválil minister školstva v roku 1999 a následne Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog v roku 2000. V roku 2003 boli úlohy, vyplývajúce z Koncepcie, vyhodnotené a predložené na schválenie ministrovi školstva s návrhom nových opatrení na roky 2004-2007. Koncepcia prevencie v rezorte školstva je zameraná na celú šírku problematiky v oblastiach: Výchovy a vzdelávania (v predškolskej výchove, v školskom systéme, v mimoškolskej záujmovej činnosti), 40 EMCDDA Rhodes,T-Lilly,R-Fernández,O et allií 56

aktívnej ochrany dieťaťa pred sociálno-patologickými javmi v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa článok 33, odbornej psychologickej a poradenskej starostlivosti, spolupráce s rodinou, reedukácie a resocializácie. Prevencia drogových závislostí a sociálno-patologických javov sa zameriava na realizáciu aktivít v rámci troch základných úrovní jej uskutočňovania: Univerzálnej (primárnej) prevencie v školách a školských zariadeniach v zmysle cieľavedomého vytvárania optimálnych podmienok pre zdravý vývin detí, realizácie súboru pedagogických a psychologických opatrení zameraných na redukciu príčin vyvolávajúcich poruchy psychosociálneho vývinu a realizáciu aktivít zameraných na včasnú elimináciu vznikajúcich problémov u detí a mládeže; selektívnej (sekundárnej) prevencie na úrovni špeciálnej starostlivosti v zmysle odbornej práce s deťmi s poruchami psychosociálneho vývinu a s poruchami správania, preventívnych programov, ktorých cieľom je zabrániť fixovaniu sociálnopatologických javov, spolupráce škôl a školských zariadení s rodinou a vecne príslušnými inštitúciami za účelom odstránenia príčin, ambulantnej a sanatórnej starostlivosti s možnosťou umiestnenia dieťaťa v diagnostickom centre, resp. liečebno výchovnom sanatóriu na krátkodobý diagnostický alebo liečebnovýchovný pobyt; Indikovanej (terciárnej) prevencie, v rámci ktorej je riešená komplexná a odborná starostlivosť o deti so závažnými poruchami správania a asociálnym vývinom, u ktorých bola nariadená ústavná výchova, needukačný a terapeutický prístup k dieťaťu, ktorý koreluje s typom poruchy a etiológiou jej vzniku a vývinu. Prevencia drogových závislostí v rezorte školstva je zameraná na: Zabezpečovanie monitorovania situácie v oblasti užívania drog u detí a mládeže, realizácia prieskumov a výskumu, zabezpečovanie primárnej prevencie drogových závislostí v školách a školských zariadeniach v rámci výchovno vzdelávacieho procesu, akcentovanie systému dlhodobých, kontinuálnych aktivít prevencie na rozdiel od neefektívnych jednorazových akcií, napr. jednorazové prednášky, besedy, osveta, príp. moralizovanie a zastrašovanie, odborné vzdelávanie pedagogických a nepedagogických pracovníkov v rezorte školstva, zabezpečovanie podpory a rozvoja voľno časových a športových aktivít, podporovanie činnosti pedagógov voľného času, zabezpečovanie výchovno-vzdelávacej a odbornej starostlivosti pre deti problémové, pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a pre deti s poruchami správania, zabezpečenie prepojenia rezortných inštitúcií a spoluprácu s inštitúciami iných vecne príslušných rezortov (zdravotníckymi, sociálnymi zariadeniami a políciou v smere aktívnej ochrany detí pred negatívnymi vplyvmi), zabezpečovanie činnosti preventívnych a poradenských zariadení rezortu školstva (centier výchovnej a psychologickej prevencie - CVPP, pedagogicko-psychologických poradní- PPP, diagnostických centier, liečebno-výchovných sanatórií, reedukačných domovov a pod.) s dôrazom na možnosti poskytnutia odbornej, najmä psychologickej a reedukačnej pomoci, dobudovanie rezortného informačného systému v oblasti prevencie - monitoring, tvorba, zber a aktualizácia údajov, príprava celoslovenských analýz a podkladov pre nové stratégie prevencie, realizovanie preventívnych projektov s dôrazom na potrebu evaluácie v zmysle smerníc EMCDDA, 57

sústredenie sa na tvorbu a realizáciu komplexných preventívnych programov, zahŕňajúcich ako legálne, tak aj nelegálne drogy. Zákon NR SR č.279/1993 Z.z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov stanovuje možnosť zriaďovať špeciálne (školské zariadenia) zariadenia výchovnej prevencie (centrá výchovnej a psychologickej prevencie, diagnostické centrá, liečebno-výchovné sanatóriá) a poradenské zariadenia (pedagogicko-psychologické poradne a špeciálno-pedagogické poradne). V roku 2003 nebolo zaznamenané rozšírenie siete školských zariadení CVPP, PPP, LVS a DC, bol však zaregistrovaný nárast počtu zamestnancov o 15,4% najmä v profesiách psychológ a sociálny zamestnanec. V roku 2003 pracovalo 42 CVPP v SR, z toho bolo 7 samostatných školských zariadení (CVPP) a 35 oddelení v rámci štruktúry PPP, ktorých poslaním je prevencia sociálno - patologických javov, vrátane prevencie drogových závislostí a odborná pedagogická a psychologická starostlivosť a poradenstvo pre deti, učiteľov a rodičov. V každom okresnom meste Slovenska pracuje pedagogicko-psychologická poradňa (78 okresných a 8 krajských poradní). V školskom roku 2002/2003 bolo v poradniach evidovaných spolu 138 498 klientov, ktorým boli poskytnuté služby poradenského alebo odborného charakteru jednorazovo alebo opakovane, realizované individuálnou alebo skupinovou formou. Z tohto počtu bolo 19,2% klientov z materských škôl, 46,6% zo základných škôl (vrátane špeciálnych ZŠ), 25,6% zo stredných škôl (gymnáziá, odborné školy, stredné odborné učilištia, špeciálne stredné školy) a 6,4% bolo iných (nezaradených, rodín, apod.). V rámci aktivít v oblasti prevencie drogových závislostí realizovali poradne rôzne činnosti (bližšie tab.3.1.a). V CVPP v školskom roku 2002/2003 bolo evidovaných spolu 11 406 klientov, z ktorých bolo 8 854 detí (77,6%), z toho 554 pred povinnou školskou dochádzkou (ďalej len PŠD), 2 548 po PŠD, 5 752 plniacich si PŠD a 2 552 (22,4%) rodičov a iných osôb (Slovíková, M., Földes, T., 2004). Komentár [GB1]: Page: 1 Yes - No - Planned PPP počet aktivít počet účastníkov CVPP počet aktivít Aktivity a účastníci v oblasti prevencie DZ počet účastníkov Skupinové činnosti s klientom 2 080 35 395 3 865 49 737 v výcvikové skupiny 932 4 135 2 386 14 884 tom prednášky, besedy 1 148 28 260 1 479 34 853 Služby pedagógom 2 534 8 236 3 054 8 617 v metodické konzultácie 2 224 3 277 2 694 3 660 tom kurzy, semináre 310 4 959 360 4 957 Vzdelávanie preventistov 90 1 052 385 3 407 Ostatné odborné činnosti 301 8 388 809 23 096 v publikačná a odborná 191 4 228 504 6 998 tom čin. propagačné a inform. akcie 90 3 657 258 15 212 pobytové akcie 20 503 47 886 SPOLU 5 005 53 071 8 113 84 857 Tab.3.1.a Aktivity a účastníci v oblasti prevencie drogovej závislosti Zdroj: ÚIPŠ Prípady žiakov experimentujúcich s drogami sú sledované v rámci dôvodov príchodu klientov do centier výchovnej a psychologickej prevencie (ďalej len CVPP), medzi 58

ktorými sú rodinné problémy, poruchy správania, experimentovanie s drogou, patologické hráčstvo, asociálne a antisociálne problémy, osobnostné a psychické problémy, záškoláctvo. Experimentovanie s drogou (tab.3.1.b) predstavuje 2,7% (281 prípadov) v školskom roku 2002/2003 (Slovíková, M., Földes, T., 2004). klient zákonný iná osoba škola orgán Spolu sám zástupca Rodinné problémy 308 507 33 168 56 1 72 Poruchy správania 104 732 140 483 25 2 484 Experimentovanie s drogou 60 114 9 97 1 281 Patologické hráčstvo 4 20 1 2 0 27 Osobnostné a psychické 293 303 45 227 1 869 problémy Asociálna a antisociálna 1 16 8 66 40 131 činnosť Záškoláctvo 12 64 34 277 11 398 Iné 1 917 107 285 2 890 78 5 277 SPOLU 2 699 1 863 55 5 210 212 10 539 % 25,6 17,7 5,3 49,4 2,0 100,0 Tab. 3.1.b Dôvody príchodu klientov do CVPP Zdroj: ÚIPŠ V záväzných Pedagogicko-organizačných pokynoch MŠ SR boli pre školy a školské zariadenia, pre štátnu a verejnú správu v školstve v šk. rok 2002/2003 v oblasti prevencie drogových závislostí a iných sociálno-patologických javov uvedené informácie k usmerneniu výchovno-vzdelávacích aktivít škôl a školských zariadení, ako aj povinnosť priebežného monitorovania zmien v správaní detí a zabezpečovania ich aktívnej ochrany. Mnohé školy uzavreli s rodičmi dohodu o stálej kontrole a monitorovaní žiakov počas vyučovania. Náhodne boli vykonané kontroly aj pomocou diagnostických testov. Akútne prípady boli riešené prizvaním rodičov prípadne návštevou v rodine. Akcentovalo sa zabezpečovanie uplatňovania zákona o ochrane nefajčiarov v školských priestoroch, potreba ustanoviť v každej plnoorganizovanej škole učiteľa ako koordinátora prevencie, ktorý zodpovedá za celoročné a celoškolské preventívne opatrenia a aktivity v rámci školy, aj za spoluprácu s ostatnými subjektmi a rodičmi, určuje sa povinnosť zapracovanie opatrení na zabránenie šírenia drog v školách do školských poriadkov a realizovanie opatrení v oblasti ochrany detí pred negatívnymi javmi (v zmysle článku 33 Dohovoru o právach dieťaťa). Za dôležitý sa považuje priebežný a stály monitoring žiakov a zmien v ich správaní (v prípadoch odôvodneného podozrenia sa postupuje podľa interných pokynov a školskej legislatívy). Spravidla sa problémy s experimentálnym užívaním drog riešili ako narušenie školského poriadku - v prvom rade s rodičmi. Vedenie školy odporučilo v odôvodnených prípadoch návštevu preventívneho alebo poradenského zariadenia, vyšetrenie a pohovor s psychológom, lekárske vyšetrenie. V prípadoch hrubého porušenia školského poriadku sú stanovené stupne sankcií až po vylúčenie zo školy. V prípadoch podozrenia z trestnej činnosti spolupracuje vedenie školy s policajtmi. Odporúčalo sa realizovanie preventívnych aktivít a programov založených na zásadách efektívnej prevencie (moralizovanie, zastrašovanie, zjednodušené informácie sú kontraproduktívne), poukazovalo sa na potrebu preferovať holistický prístup, posilňovať výchovu k zdraviu a zdravému životnému štýlu, etickým normám, humánnemu cíteniu apod. Esenciálna bola spolupráca škôl s centrami výchovnej a psychologickej prevencie a s pedagogicko-psychologickými poradňami, v ktorých sú vyčlenení odborní pracovníci preventisti (psychológ, sociálny pracovník, špeciálny pedagóg), ktorí sa venovali preventívnym aktivitám aj uceleným programom prevencie pre detí a žiakov v zmysle diferencovaného prístupu v rámci cieľových skupín (deti predškolského 59

veku, deti v predpubertálnom veku, deti v období puberty, adolescencie, vysokoškoláci). Súčasťou preventívnych aktivít a prístupov bolo aj špecifické zameranie sa na prácu s rizikovými skupinami detí a mládeže v zmysle reedukačného a psychoterapeutického prístupu. Túto prácu realizovali špecializované školské zariadenia centrá výchovnej a psychologickej prevencie (CVPP), diagnostické centrá, liečebno-výchovné zariadenia, pedagogickopsychologické poradne (PPP) a reedukačné domovy pre deti, reedukačné domovy pre mládež. V rámci výchovno-vzdelávacieho procesu sa realizovala prevencia drogových závislostí v rámci povinného kurikula, najmä v predmetoch biológia, etická výchova, náuka o spoločnosti, slovenský jazyk, občianska náuka, náboženská výchova apod. V roku 2003 sa realizovali viaceré rovesnícke programy na školách v spolupráci a miestne a regionálne akcie a aktivity v rámci Európskeho týždňa boja proti drogám, Svetového dňa boja proti drogám, Svetovému dňu nefajčenia, Týždňa zdravia a pod. Uvedené úlohy a aktuálne otázky prevencie v rezorte školstva boli zapracované do Pedagogicko-organizačných pokynov MŠ SR pre školy a školské zariadenia a orgány verejnej správy v školstve na šk. rok 2003/2004 (ďalej len POP ), v časti Všeobecné informácie a pokyny a v časti Špeciálne výchovné zariadenia. Pedagogicko-organizačné pokyny (aktualizované pre príslušný školský rok) sú sprístupnené na internetových stránkach ministerstva (www.education.gov.sk). Na ilustráciu sú uvedené tie časti POP, ktoré majú vzťah ku koncepcii a realizácii preventívnych aktivít. Časť I. Všeobecné informácie a pokyny Informácie k výchovno-vzdelávacím aktivitám škôl a školských zariadení Bod 5) V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý nadobudol platnosť 6.2. 1991 a) V oblasti prevencie drogových závislostí odporúčame priebežne realizovať úlohy rezortu školstva v súlade s Koncepciou prevencie drogových závislostí v rezorte školstva do roku 2003 a v zmysle aktualizácie úloh rezortu školstva v rámci Aktualizácie Národného programu boja proti drogám na rok 2003. Riaditelia škôl a školských zariadení sú povinní vymedziť v školskom poriadku opatrenia proti šíreniu legálnych a nelegálnych drog v školskom prostredí. O týchto opatreniach pedagógovia oboznámia rodičov žiakov školy. Vedenie školy a koordinátor prevencie môže priebežne informovať rodičov o preventívnych aktivitách školy a možnostiach pomoci ohrozeným deťom, poskytnúť informácie o možnostiach účinnej prevencie a pomoci, ako aj o preventívnych a poradenských zariadeniach v mieste pôsobnosti školy. b) Uskutočniť besedy na základných a stredných školách zamerané na výchovu detí a mládeže v oblasti prevencie trestnej činnosti. V zmysle úloh vyplývajúcich pre rezort školstva zo Stratégie prevencie kriminality odporúčame zabezpečovať aktivity, ktoré sú zamerané na prevenciu rizikového správania. Naďalej zabezpečovať aplikáciu prevencie kriminality tak, aby bola integrálnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu na všetkých stupňoch a typoch škôl. Dôraz klásť na výchovu k právnemu vedomiu, demokracii, mravným hodnotám a prosociálnemu cíteniu. c) Vytvoriť priestor pre podporu preventívnych programov cielených na elimináciu sexuálneho násilia určených pre deti materských, základných a stredných škôl. d) Vytvárať také podmienky pre deti, aby mohli rozvíjať svoje záujmy, nadanie a talent. e) Oboznamovať o hlavných zámeroch Dohovoru o právach dieťaťa a informovať o jeho zásadách a cieľoch prostredníctvom projektov mimoškolských a voľno časových aktivít. Bod 6) V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa sú školy a školské zariadenia povinné zabezpečovať aktívnu ochranu detí pred sociálno patologickými javmi. Realizovanie princípu včasnej prevencie odporúčame aj stálym a priebežným monitorovaním zmien v správaní detí. V prípadoch začínajúcich problémov v správaní odporúčame riešiť problémy v spolupráci so 60

školským psychológom, pedagogicko-psychologickou poradňou, resp. centrom výchovnej a psychologickej prevencie. Bod 7) Podieľať sa na plnení úloh vyplývajúcich z Národného programu podpory zdravia, najmä v súvislosti s realizáciou projektu Svetovej zdravotníckej organizácie Školy podporujúce zdravie v súlade so závermi a odporúčaniami 3. národnej konferencie Škôl podporujúcich zdravie. Bod 8) V zmysle plnenia úloh vyplývajúcich z Národného programu podpory zdravia a v súlade s rezolúciou Európskej rady č. 5418/2002 o prevencii pred toxikomániou v rámci školských programov odporúčame prispievať k zlepšeniu verejného zdravia, k prevencii pred civilizačnými chorobami a pred nebezpečenstvami pre verejné zdravie, posilňovať zdravý životný štýl žiakov a realizovať programy podpory zdravia vo všetkých školách. Bod 9) V zmysle zásad Svetovej zdravotníckej organizácie odporúčame pokračovať v realizácii projektu Školy podporujúce zdravie a vyhlasovať aktivity k Svetovému dňu výživy, Týždňu zdravia, Svetovému dňu duševného zdravia, Svetovému dňu boja proti AIDS, Európskemu týždňu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, Európskemu týždňu boja proti drogám a pod. Bod 9) V prípadoch oprávneného podozrenia, že deti sú fyzicky alebo psychicky týrané, šikanované, je ohrozovaný ich morálny vývin, je riaditeľ školy povinný bezodkladne riešiť problém s vedením školy. V prípadoch nedodržania školou prijatých opatrení zo strany zákonných zástupcov detí je riaditeľ povinný kontaktovať príslušný odbor sociálnych vecí, lekára pediatra a príslušné oddelenie policajného zboru. Bod 10) Riaditelia škôl a školských zariadení ako aj vedúci orgánov štátnej a verejnej správy v školstve sú povinní zabezpečovať uplatňovanie zákona č. 67/1997 Z.z. o ochrane nefajčiarov v školských priestoroch. Bod 11) Odporúčame stanoviť v školách funkciu koordinátora prevencie (drogových závislostí a iných sociálno-patologických javov), ktorého úlohou bude v spolupráci s vedením školy iniciovať preventívne aktivity a koordináciu prevencie ako integrálnu súčasť výchovnovzdelávacieho procesu. Koordinátor prevencie v spolupráci s vedením školy koordinuje a metodicky usmerňuje preventívnu protidrogovú výchovu a informačnú činnosť pedagogických pracovníkov školy. Vypracuje preventívny program školy a sprostredkúva prepojenie školy s preventívnymi, poradenskými a inými odbornými zariadeniami. Úzko spolupracuje a konzultuje s centrom výchovnej a psychologickej prevencie v mieste pôsobnosti školy. Bod 12) Pri realizácii preventívno výchovných programov odporúčame spolupracovať s centrami výchovnej a psychologickej prevencie tak, aby sa rešpektovali a dodržiavali zásady efektívnej prevencie (moralizovanie, zastrašovanie, zjednodušené informácie sú kontraproduktívne, je potrebné preferovať pozitívny a holistický prístup, posilňovať výchovu k zdraviu a zdravému životnému štýlu, primeranému hodnotového systému, etickým normám, humánnemu cíteniu a preberaniu zodpovednosti za vlastné správanie). Bod 13) Prevencia a riešenie problémových prípadov v oblasti šikanovania môžu byť priebežne konzultované s vyškolenými odborníkmi centier výchovnej a psychologickej prevencie, prípadne interaktívne na webovej stránke OZ Centrum ochrany detí (www.ochranadeti.sk). Centrá výchovnej a psychologickej prevencie 1. Naďalej poskytovať odbornú psychologickú a psychoterapeutickú pomoc deťom, rodičom a učiteľom detí z výchovne alebo sociálne rizikového prostredia, deťom s narušeným psychosociálnym vývinom. Riešiť ich problémy včasnou psychologickou intervenciou, v prípade potreby spolupracovať aj so zdravotníckymi a sociálnymi zariadeniami. 2. Centrá výchovnej a psychologickej prevencie v mieste svojej pôsobnosti garantujú odbornosť a efektívnosť preventívnych programov. Odporúča sa ich zameranie na prevenciu všetkých sociálno-patologických javov (prevenciu porúch správania, prevenciu drogových závislostí, šikanovania, zvýšenej agresivity, suicidálneho správania, sexuálneho zneužívania, záškoláctva, apod.). 61

3. Programy v oblasti prevencie drogových závislostí odporúčame realizovať s dôrazom na vyhodnocovanie projektov podľa Smerníc na hodnotenie drogovej prevencie vydaných Európskym monitorovacím centrom pre drogy a drogovú závislosť. 4. Odporúča sa realizácia rovesníckych (peer) programov podľa Minimálnych zásad realizácie preventívnych programov, ktoré vypracoval Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie. 5. Centrá výchovnej a psychologickej prevencie v mieste svojej pôsobnosti v spolupráci s metodicko-pedagogickými centrami garantujú priebežné vzdelávanie učiteľov - koordinátorov prevencie v časovej dotácii 40 hodín a poskytujú aj ďalšiu metodickú pomoc a supervíziu pre učiteľov koordinátorov prevencie v mieste pôsobnosti. 6. V súlade s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie odporúčame realizovať preventívne aktivity aj v rámci Európskeho týždňa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a k Svetovému dňu duševného zdravia s dôrazom na prevenciu stresu a posilňovanie psychickej odolnosti. 7. V súlade s rezolúciou Rady Európy č. 5418/2002 o prevencii pred toxikomániou v rámci školských programov odporúčame realizovať aktivity v smere podpory zdravia, zdravého spôsobu života a získavania schopností participovania a komunikácie. 8. V zmysle odporúčania Rady Európy 2001/458/EC a v súlade s Národným akčným plánom pre problémy s alkoholom odporúčame venovať pozornosť komunitným preventívnym plánom a aktivitám s cieľom predchádzať rizikám, ktoré sú spojené s užívaním alkoholických nápojov študentov, ako aj programom prevencie fajčenia. 9. Metodickú pomoc a ďalšie vzdelávanie odborných zamestnancov centier výchovnej a psychologickej prevencie poskytuje Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie. 10. Pri realizácii rovesníckych programov dodržiavať metodické zásady uplatňovania rovesníckych programov pri práci s deťmi a mládežou pre pracovníkov príslušných rezortov a mimovládnych organizácií. 11. Pri sledovaní detí s problémovým správaním využívať Depistážnu dotazníkovú metodiku (Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, 2002). 12. Odporúčame sledovať odborný časopis Prevencia, ktorý vydáva Ústav informácií a prognóz školstva. Preventívne postupy a aktivity zakotvené v Koncepcii prevencie drogových závislostí v rezorte školstva sa realizovali v zmysle nasledovných princípov: Poskytovanie odbornej pomoci podľa potrieb detí Rešpektovanie zásady včasnej prevencie Individuálny prístup k deťom Zvýšenie informovanosti detí aj rodičov o rizikách užívania drog a účinkoch sociálneho vylúčenia jednotlivcov. Využívať pozitívny vplyv rovesníckych programov. Inštitucionálne sú na úrovni národnej zaangažované priamoriadené organizácie MŠ SR: Ústav informácií a prognóz školstva (realizácia drogového informačného systému, analýzy, prieskumy a výskumy v oblasti užívania drog). Metodicko-pedagogické centrá (vzdelávanie učiteľov v oblasti efektívnych spôsobov prevencie na školách). Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (v oblasti prieskumov a analýz a vzdelávania odborných zamestnancov preventívnych a poradenských zariadení). Štátny pedagogický ústav posudzovanie pedagogických dokumentov a učebných textov v rámci prevencie drogových závislostí. Na úrovni regiónov sú do preventívnych aktivít zapojené najmä: materské školy, základné 62

školy, stredné školy, špeciálne školy, vysoké školy najmä pedagogického zamerania, školské výchovné zariadenia zariadenia výchovnej prevencie, poradenské zariadenia, do voľno časových aktivít školské kluby detí, centrá voľného času. Spolupráca s MVO, obcami, rezortom zdravotníctva a polície. (Výchovno-vzdelávací proces sa zameriava na podporu kvality života, prosociálnu orientáciu jednotlivca a zdravý životný štýl, podporu duševného zdravia a význam prevencie ochrany vlastného zdravia, význam nadobúda aj výchova vo voľnom čase ako výrazná preventívna alternatíva k drogám v rámci zmysluplného využívania voľného času.) V okresných mestách Slovenska poskytuje odborné služby deťom, rodičom a učiteľom v oblasti poradenstva a prevencie pedagogicko-psychologická poradňa. V každom okrese je viacero základných a stredných škôl. Na školách sú ustanovení učitelia - koordinátori prevencie drogových závislostí a iných sociálno-patologických javov. Učiteľ - koordinátor prevencie v spolupráci s vedením školy koordinuje a metodicky usmerňuje preventívnu protidrogovú výchovu a informačnú činnosť pedagogických pracovníkov školy Informuje rodičov o opatreniach školy v rámci prevencie šírenia drog na školách. Každý školský rok koordinátor v spolupráci s pedagogickým zborom vypracováva celoročný preventívny program školy a sprostredkúva prepojenie školy s preventívnymi, poradenskými a inými odbornými zariadeniami. Pri výkone preventívnych aktivít koordinátor úzko spolupracuje a konzultuje s centrom výchovnej a psychologickej prevencie v mieste pôsobnosti školy tak, aby sa rešpektovali a dodržiavali zásady efektívnej prevencie (preferovať pozitívny a holistický prístup, posilňovať výchovu k zdraviu a zdravému životnému štýlu, primeranému hodnotového systému, etickým normám, humánnemu cíteniu a preberaniu zodpovednosti za vlastné správanie). Aktívna ochrana detí - riaditelia škôl a školských zariadení vymedzujú v školskom poriadku opatrenia proti šíreniu legálnych a nelegálnych drog v školskom prostredí Spolupráca s rodičmi Rodičia sú pravidelne zapájaní do školských činností. Participácia na činnosti školy je súčasťou pravidelne organizovaných tzv. rodičovských združení. Na školách sa organizujú rôzne besedy pre rodičov, podobne v rámci preventívnych a poradenských zariadení rezortu. Mnohé aktivity sú určené spoločne pre rodičov a ich deti. O školských opatreniach pedagógovia informujú rodičov. Vedenie školy a koordinátor prevencie priebežne informuje rodičov o preventívnych aktivitách školy a možnostiach pomoci ohrozeným deťom, poskytuje informácie o možnostiach účinnej prevencie a pomoci, ako aj o preventívnych a poradenských zariadeniach v mieste pôsobnosti školy. V prípade začínajúcich problémov u žiakov vykonáva prvú intervenciu triedny učiteľ, resp. učiteľ - koordinátor. V prípade potreby odbornej pomoci kontaktuje škola príslušné preventívne alebo poradenské zariadenie v regióne. Psychologická intervencia je možná len so súhlasom rodičov, resp. zákonných zástupcov. V oblasti prevencie sociálnej patológie školy zabezpečovali protidrogovú atmosféru na škole opatreniami, ktoré sú v súlade s možnosťami školy. Niektoré školy realizovali ucelené preventívne programy a projekty ako sú napríklad projekt Svetovej zdravotníckej organizácie Škola podporujúca zdravie, národný program Cesta k emocionálnej zrelosti, projekt Kým nie je príliš neskoro, Škola bez alkoholu, cigariet a iných drog, Chceme dýchať čistý vzduch, rovesnícke programy a iné projekty podľa regionálnych špecifík. Školy venovali osobitnú pozornosť deťom zo znevýhodneného sociálneho prostredia, deťom zdravotne, zmyslovo a mentálne postihnutým, deťom z rómskych komunít.prevencia drogových závislostí je integrálnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu, najmä na základných školách. Preventívne programy na školách sú spravidla realizované v rámci celoročného pôsobenia, počas hodín predmetu etická výchova, resp. počas triednických hodín a rôznych besied, súťaží a aktivít v rámci vyučovania i v mimo vyučovacom čase. Rovesnícke programy sa realizujú v rámci garantovaných projektov. Pracujú na základných aj stredných školách, Komentár [GB2]: Page: 4 No information 1 2 3 4 63

pripravujú a ich realizujú pracovníci PPP/CVPP, ktorí zároveň zabezpečujú školenie pedagogických pracovníkov a garantujú dodržiavanie zásad rovesníckych programov. V rámci ZŠ sa realizovali viaceré garantované preventívne programy, napr. Chceme dýchať čerstvý vzduch Sladkosti závislosťou, Poklady v nás, Aby sme si rozumeli, Škola bez alkoholu, cigariet a iných drog, Kým nie je príliš neskoro a pod. V roku 2003 sa začali využívať na I. stupni ZŠ aj Pracovné zošity pod názvom Do not destroy your wise body, ktoré rešpektuje vekové osobitosti žiakov I. stupňa ZŠ. Najviac škôl a školských zariadení (aj materských škôl ) je zapojených do projektu pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) pod názvom Školy podporujúce zdravie. Vytvorila sa a postupne sa rozširovala Národná sieť škôl podporujúcich zdravie. K decembru 2003 bolo do projektu zapojených 2 082 škôl a školských zariadení, z ktorých má 1 977 (96%) certifikát (tab.3.1.1). Z celkového počtu zapojených škôl je 979 (47,0%) materských škôl, 960 (46,1%) základných škôl, 112 (5,4%) stredných škôl, 34 (1,6%) učilíšť. Projekt je realizovaný na školách a v školských zariadeniach vo všetkých 79 okresov Slovenska (Földes, T., Slovíková, M., 2004). počet - majú certifikát Materské školy 937 Základné školy 924 Stredné odborné školy 36 Gymnáziá 29 Stredné odborné učilištia 26 Špeciálne základné školy 16 Iné (školské zariadenia) 9 Spolu 1 977 Tab.3.1.1 Počet škôl s certifikátom - projekt Školy podporujúce zdravie Zdroj: ÚIPŠ V spolupráci s Ústavom informácií a prognóz v školstve (ÚIPŠ) boli zaktualizované preventívne počítačové programy prof. Thomasovej pre alkohol, tabak, marihuanu, iné psychotropné látky, drogy ulice a kokaín. Bol schválený doplnkový učebný text pre 4. ročník stredných škôl a pre 8. ročník osemročných gymnázií autorov Zelina-Uhreková Ako byť sám sebou? (Program cesty) a metodická príručka k DUT. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) pripravil pre školy a školské zariadenia metodický materiál k programu Cesta k emocionálnej zrelosti; rovesnícke programy; zborník Dieťa v ohrození XI: Zdravotný, sociálny a psychický stav detí a mládeže, Status quo a perspektívy, ďalej vypracoval Strednodobú komplexnú koncepciu výchovnej a psychologickej činnosti v školách a školských zariadeniach, Vzorové metodické zásady činnosti centra výchovnej a psychologickej prevencie, Návrh minimálnych metodických zásad uplatňovania rovesníckych programov pri práci s deťmi a mládežou pre pracovníkov príslušných rezortov a mimovládnych organizácií. Pracovná skupina VÚDPaP-u vypracovala Návrh zásad uplatňovania rovesníckych programov v systéme psychologickej a výchovnej prevencie preventívnych a poradenských zariadení. V rokoch 1999-2003 boli vydané doplnkové učebné texty Ako poznám sám seba, Metodická príručka pre učiteľov. Taktiež sa realizovalo sa vzdelávanie pedagogických a nepedagogických zamestnancov rezortu v oblasti prevencie DZ. V spolupráci s ministerstvom 64

zdravotníctva sa realizoval projekt Školy podporujúce zdravie. Bol vypracovaný preventívny program Cesta k emocionálnej zrelosti, ktorý bol experimentálne overovaný v základných školách. Pre odborných zamestnancov rezortu boli vydané: Smernica na hodnotenie drogovej prevencie príručka pre autorov a hodnotiteľov projektu EMCDDA; publikácia A. Nociara Alkohol, tabak a drogy u študentov vysokých škôl na Slovensku a Rovesnícky program pre starších žiakov. Základné školstvo Aj v roku 2003 sa na ZŠ realizoval preventívno-výchovný program Cesta k emocionálnej zrelosti (autora Š. Matulu). Program je realizovaný pod odbornou garanciou VÚDPaP-u a s priebežným vyhodnocovaním zo strany ÚIPŠ ako externého hodnotiteľa (Slovíková M., 2004). Na regionálnej úrovni boli vyškolení zodpovední odborní garanti projektu. Zapojených bolo 740 škôl (z toho 24 osemročných gymnázií) a počas štvorročného obdobia sa do realizácie preventívneho programu Cesta k emocionálnej zrelosti zapojilo spolu 3 524 škôl. V školskom roku 2002/2003 bol aplikovaný program v 2 280 triedach a počas štvorročného obdobia realizovaný spolu v 9 943 triedach. V priebehu celého obdobia realizácie Cesty k emocionálnej zrelosti programom prešlo 176 087 žiakov. V školskom roku 2002/2003 program absolvovalo 42 504 žiakov a program realizovalo 1 149 učiteľov. Cesta k emocionálnej zrelosti má 10 obsahových tém, ktoré sú realizované v rámci zásad skupinovej dynamiky. Program je zostavený tak, aby prispieval nielen k postupnému sebauvedomovaniu si detí, ale aj k tomu, aby deti postupne prežívali najpodstatnejšie stránky emocionálnej zrelosti. V júni 2003 vykonal ÚIPŠ prieskum u učiteľov pripravujúcich sa na realizáciu programu. Cieľom bolo zistenie motivujúcich pohnútok, ktoré viedli učiteľov k účasti na školení realizovanom PPP alebo CVPP, aby sa mohli stať realizátormi Cesty na svojej úrovni. Prieskumu sa zúčastnilo 311 učiteľov, prevažne koordinátorov prevencie na školách s funkciou triedneho učiteľa a triedni učitelia. Zaškolenie a prípravu absolvovali učitelia z dôvodu spoznať niečo nové a z dôvodu cieleného záujmu o problematiku. Stredné školstvo všetky typy škôl (gymnáziá, odborné stredné školy, učňovské školstvo) V rámci stredných škôl a gymnázií s osemročným štúdiom sa vo výchovno-vzdelávacom procese využívajú doplnkové učebné texty (DUT) schválené Štátnym pedagogickým ústavom, autorov Zelinu a Uherekovej pod názvom Ako byť sám sebou, ktoré boli zvlášť vyvinuté pre ročníky 1. až 4. stredných škôl a gymnázií. Preventívne počítačové programy prof. Thomasovej (pre alkohol, tabak, marihuanu, iné psychotropné látky, drogy ulice a kokaín) sú distribuované do všetkých stredných škôl v SR a dostupné aj žiakom ZŠ. Ich využívanie vo vyučovacom procese je však limitované nedostatočným vybavením škôl počítačmi. Vo viacerých regiónoch boli vydané vlastné metodické materiály, didaktické pomôcky, publikácie a videokazety. Na SŠ sa v sledovanom období realizoval Program rozvoja osobnosti žiaka so zameraním na drogovú prevenciu autorky V. Hybenovej. Projekt je zameraný na cieľovú skupinu stredoškolskej mládeže, realizovali ho odborní pracovníci krajských pedagogicko psychologických poradní (ďalej len KPPP) formou vyškolenia učiteľov - koordinátorov prevencie SŠ a následným realizovaním jednotlivých častí programu, najmä v rámci predmetu etická výchova. Program je hodnotený pozitívne, oceňuje sa najmä rôznorodosť tém, ktoré sa nenásilne dotýkajú drogovej závislosti, čo vyhovuje žiakom, ktorí sú už mnohokrát informačne presýtení. Školy a školské zariadenia sa zameriavali na preventívne pôsobenie počas celého školského roka. Otázky prevencie majú školy zapracované do celoročných plánov preventívnych aktivít, v časovo-tematických plánoch, plánoch práce koordinátorov prevencie a plánoch predmetových komisií. Predmety v rámci ktorých sa otázky prevencie preberajú sú najmä : etická výchova, občianska výchova, prírodopis, chémia, biológia a triednické hodiny. Žiaci a ich rodičia sú priebežne oboznamovaní s opatreniami škôl proti šíreniu drog. Školy posky- 65

tujú informácie rodičom o možnostiach využívania voľno časových, preventívnych a poradenských zariadení. Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) vykonala v r. 1999 a v r. 2002 cielené inšpekcie zamerané na úroveň prevencie drogových závislostí v základných školách. Správy v záveroch konštatujú, že prevencia drogových závislostí sa v ZŠ stáva postupne integrálnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Úroveň primárnej prevencie bola hodnotená vo väčšine okresom ako dobrá, ojedinele uspokojivá. Rezort školstva, ktorý plní úlohy v oblasti prevencie drogových závislostí venuje dostatočnú pozornosť boju proti drogám. Do viacerých aktivít sa zapájali samosprávne orgány, MVO, rodičia, predstavitelia miest, sponzori. MŠ SR schválilo doplnkové učebné texty pre ZŠ a SŠ pre oblasť prevencie drogových závislostí: Komentár [GB3]: Page: 3 No information 1 2 3 4 Pre I. stupeň ZŠ text C.Raynerová Nenič si svoje múdre telo, Pre II. stupeň ZŠ (pre ročníky 5. až 9 triedy ZŠ) doplnkové učebné texty autorov Kašparová, Houška, Uhereková Ako poznám sám seba Pre stredné školy a osemročné gymnáziá texty Zelina-Uhereková Ako byť sám sebou? Texty sa využívajú komprehenzívne, najmä v predmetoch biológia, etická výchova, slovenský jazyk, občianska výchova, dejepis, triednické hodiny, resp. aj na voliteľných predmetoch pre stredné školy (Onkologická výchova) alebo v rámci krúžkovej činnosti extrakurikulárne aktivity. Odborné vzdelávanie pedagogických a nepedagogických pracovníkov v rezorte školstva Úlohu vzdelávania a špeciálnych výcvikov a tréningov zabezpečujú najmä metodickopedagogické centrá (MPC), Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP), Štátny pedagogický ústav v spolupráci s regionálnymi centrami výchovnej a psychologickej prevencie (CVPP) a viacerými typmi mimovládnych organizácií realizujú vzdelávacie akcie (priebežné vzdelávanie- cca 40 hodín; špecializačné vzdelávanie trvajúce 1-3 roky; tematické bloky pre riadiacich pracovníkov; workshopy; sociálnopsychologické výcviky, supervízia, a pod.). VÚDPaP v spolupráci s Protidrogovým fondom realizuje výcvikové školenia regionálnych koordinátorov rovesníckych programov pre účastníkov zo všetkých regiónov Slovenska. Priebežné vzdelávanie (zabezpečované najmä pre učiteľov-koordinátorov prevencie drogových závislostí a sociálno-patologických javov) je v časovej dotácii 40-60 hodín a rozdeľuje sa na 2 bloky. Blok teoretického charakteru (práca koordinátora v škole, psychologické aspekty v jeho práci, vytvorenie priaznivej sociálnej klímy v škole, zdravý životný štýl, psychologická charakteristiky vývinových období, najčastejšie poruchy vo vývine jedinca, rozlišovanie drog, trestno-právne aspekty, informácia o overených preventívnych programoch v rezorte, prevencia násilia, šikanovania, agresivity Zážitkový blok nácvik praktických zručností (techniky na sebavyjadrenie a sebarozvíjanie dieťaťa, komunikácia, asertivita, empatia a prosociálnosť, zvládanie agresivity, stresov a náročných životných situácií, praktické aktivity na prevenciu fajčenia, alkoholu, závislosti na drogách Priebežne sa realizujú vzdelávacie aktivity pre učiteľov - koordinátorov prevencie, pre riadiacich zamestnancov (riaditeľov škôl a ich zástupcov) v rámci ďalšieho vzdelávania. Pokračuje sa v špecializovanej profesionálnej príprave pracovníkov preventívnych, poradenských a výchovných zariadení. 66

Realizujú sa aj sústredenia výcvikovo - vzdelávacieho školenia regionálnych koordinátorov rovesníckych programov pre účastníkov zo všetkých regiónov, viacdňové supervízne výcvikové sústredenia pracovníkov preventívnych a poradenských zariadení rezortu v oblasti univerzálnej a selektívnej prevencie drogových závislostí, kurzy v skupinových formách preventívnej práce s deťmi a mládežou apod. Dôraz sa kladie na kvalitnú odbornú prípravu učiteľov - koordinátorov prevencie, riadiacich pracovníkov škôl, učiteľov predmetov etická výchova, občianska výchova, náboženstvo, vychovávateľov v domovoch mládeže, učiteliek materských škôl, majstrov odborného výcviku a výchovných poradcov. Metodicko-pedagogické centrum (MPC) v Prešove realizovalo v roku 2003 projekt priebežného vzdelávania koordinátorov v časovej dotácii 40 hodín. Projekt je koncipovaný na blok teoretických informácií, ktoré súvisia s prácou koordinátora a blok zážitkový zameraný na nácvik praktických zručností súvisiacich s konkrétnou činnosťou koordinátora so žiakmi a mladými ľuďmi. Program priebežného vzdelávania je aktualizovaný a dopĺňaný informáciami, ktoré prináša prax v školách a školských zariadeniach. Pre koordinátorov boli pripravené metodické listy a materiály, napr. Informátor pre koordinátorov prevencie a iných sociálno-patologických javov (č. 11 a č. 12), Blahutková, M.: Psychomotorika pre každého, Zdravá škola : Zborník 8.ročník, Bosá, M.: Ako predchádzať násiliu v rodovo párových vzťahoch? Kolektív autorov : Pomocná ruka Za hodnotené obdobie (r. 2003) ukončilo spomínané vzdelávanie spolu: 145 koordinátorov prevencie ZŠ, SŠ a ŠZ Prešovského a Košického kraja, zároveň ukončilo aj 26 koordinátorov škôl podporujúcich zdravie na úseku materských škôl. Obsah tohto projektu je základný, absolvuje ho každý koordinátor. Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave na Tomašíkovej ulici zabezpečilo v rámci vzdelávania nasledovné aktivity: Špecializačné inovačné štúdium (ŠIŠ) koordinátorov drogovej prevencie podľa projektu "Zajtra bude neskoro". Štúdium bolo otvorené v troch skupinách: Trnava (32 prihlásených), Piešťany (30 prihlásených), Topoľčany (31 prihlásených). K decembru 2003 je evidovaných 86 účastníkov, z prihlásených účastníkov v roku 2003 ukončilo štúdium 8 frekventantov (3 - Topoľčany a Piešťany, 5 - Trnava), takže celkový počet absolventov je 19. V rámci priebežného vzdelávania pre materské školy sa realizoval projekt Mám rád/rada seba aj Teba s cieľom prevencie sociálno patologických javov v spoločnosti. Obsahom tohto štúdia sú témy: Emočné sebauvedomenie; Rozvoj komunikačných zručností; Vytváranie reálneho sebaobrazu; Budovanie sebadôvery a sebauvedomenia; Empatia; Tvorivosť; Tvorba atmosféry bezpečia a pohody; Integrita osobnosti. V šk. roku 2002/2003 boli otvorené 2 skupiny v Leviciach a Piešťanoch s počtom prihlásených účastníčok 60 (absolventov je 51). Projekt sa realizuje v rozsahu 80 hodín. V rámci participácie na projekte INFOVEK bola realizovaná 31. 7. 2003 v ŠS MPC v Budmericiach diskusná skupina pre problémy mladých, v rámci ktorej bola podaná metodika k CD ROM -u k drogovej prevencii, počet účastníkov bolo 30, rozsah 2 hodiny. MPC mesta Bratislavy realizovalo v roku 2003 ŠIŠ kým nie je neskoro v rozsahu 200 hodín pre 41 účastníkov. Priebežné vzdelávanie pre 452 účastníkov a Špecializačné kvalifikačné štúdium pre 12 majstrov odbornej výchovy na SOU, pre 25 vychovávateľov školských zariadení. Spolu zrealizovalo 577 podujatí pre 1325 účastníkov. Metodicko-pedagogické centrum mesta Bratislavy vydalo v roku 2003 k uvedenej problematike nasledovné metodické materiály: Kováčik J., Právo na život, MPCMB, II. vydanie, 2003 Kováčik J., Utečenci v dnešnom svete, II. vydanie, 2003 Vargová D. - Pilátová N., Ako učiť ekologickú etiku, MPCMB, 2003 Špeciálnopedagogické poradenstvo - informačný bulletin VII., MPCMB, 2003 Bratská M. - Prednosti a úskalia komunikácie alebo ako komunikovať, MPCMB, 2003 Kolektív - Pozorovanie ako jedna z foriem diagnostikovania vývinu dieťaťa, MPCMB, 2003 Kolektív - Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa, MPCMB, 2003 67

Metodicko-pedagogické centrum v Banskej Bystrici realizovalo v roku 2003 nasledovné vzdelávacie aktivity: Prevencia drogových závislostí s využitím programov počítačom asistovanej inštrukcie (PAI) na hodinách etickej výchovy pre 43 účastníkov, špecializačné kvalifikačné štúdium Etická výchova pre 23 účastníkov, cyklické vzdelávanie pod názvom Koordinátor prevencie drogových závislostí pre 24 účastníkov, cyklické vzdelávania pod názvom Prosociálna výchova pre 82 účastníkov, Prosociálne pôsobenie učiteľa pri riešení záťažových situácií v školskom systéme pre 39 účastníkov, Koordinátor prevencie sociálnopatologických javov pre 43 účastníkov, Stret La (Právo na každý deň) pre 21 účastníkov. VÚDPaP v roku 2003 pripravil dve celoslovenské týždenné sústredenia výcvikovovzdelávacieho školenia regionálnych koordinátorov rovesníckych programov; 3 a 4-dňové supervízne výcvikovo-vzdelávacie školenia pre zamestnancov rezortu (najmä CVPP a PPP) v oblasti univerzálnej a selektívnej prevencie drogových závislostí; výcvikové sústredenia nadstavbového výcvikovo-vzdelávacieho kurzu v skupinových formách preventívnej práce s deťmi a mládežou pre začínajúcich zamestnancov PPP a CVPP. Problematika prevencie drogových závislostí sa na vysokých školách etablovala vo viacerých aprobačných predmetoch. Zvýšil sa počet zadávania seminárnych prác tematicky zameraných na prevenciu závislostí. Vo všeobecnom základe je pre všetkých študentov 1. a 2. ročníkov magisterského učiteľského štúdia zaradená problematika drogovej prevencie. V minulom roku sa kládol dôraz na aktualizovanie širokej ponuky vzdelávacích aktivít podľa vypracovaného Katalógu aktivít ďalšieho vzdelávania pre učiteľov ZŠ, SŠ a ŠZ. Voľno časové aktivity Pozornosť je venovaná aj záujmovej činnosti, rozvíjaniu tvorivosti a nadaní žiakov prostredníctvom krúžkovej činnosti v školách, v školských kluboch detí, v školských strediskách záujmovej činnosti a v centrách voľného času v rámci výchovy mimo vyučovania. V oblasti voľno časových aktivít detí a mládeže pôsobia v SR špecializované školské zariadenia: Centrá voľného času a Školské strediská záujmovej činnosti, ktorých štatút upravuje zákon č. 279/1993 o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov. MŠ SR eviduje 155 aktívnych voľno časových zariadení ku koncu roku 2003 ( z toho 134 CVČ a 21 ŠSZČ). Centrá voľného času a školské strediská záujmovej činnosti sa zameriavajú na starostlivosť o voľný čas detí a mládeže vytváraním pravidelnej záujmovej činnosti (5 507 krúžkov a 72 151 evidovaných členov), príležitostnej záujmovej činnosti (27 602 podujatí, na ktorých sa zúčastnilo 1 564 255 detí a mládeže), ako aj organizovaním táborov v čase školských prázdnin (788 táborov s 22 280 účastníkmi). Prostredníctvom spomínaných aktivít vytvárajú voľno časové zariadenia paletu príležitostí pre zmysluplné využívanie voľného času, ako účinného prostriedku výchovy a primárnej prevencie negatívnych javov v spoločnosti. Ponuku týchto zariadení využívajú najmä deti vo veku do 15 rokov, ktoré tvoria 84% členov krúžkov pravidelnej činnosti, 75,5% účastníkov príležitostnej záujmovej činnosti a 83,3% účastníkov táborov. Najväčší počet detí a mládeže má záujem o krúžky a podujatia v oblasti telovýchovy a športu, tesne nasledovaných podujatiami v oblasti kultúry a umenia, na každú z týchto oblastí sa zameriava približne jedna štvrtina detí a mládeže zapájajúcej sa do aktivít organizovaných voľno časovými zariadeniami. V pravidelnej záujmovej činnosti sa tešia zvýšenej obľube aj krúžky zamerané na výučbu jazykov (11,8% členov), no okrem už spomínaných oblastí sa ponuka aktivít rozširuje o spoločenské vedy, prírodné vedy, vedu a techniku, ekologickú výchovu a aktivity určené deťom a ich rodičom, ktoré majú svojich pravidelných ako aj príležitostných účastníkov. Naďalej bola venovaná veľká pozornosť výchove detí a mládeže športom. V rámci telovýchovných a športových aktivít sa snaží ministerstvo presadzovať, aby sa telesná výchova a šport stali integrálnou súčasťou širšieho komplexu výchovy k ochrane zdravia. V súlade s celosvetovým vývojom zdravého spôsobu života, ministerstvo venovalo značnú pozornosť vytváraniu podmienok pre telovýchovnú a športovú činnosť - zapájanie čo naj- 68

väčšieho počtu detí a mládeže do pravidelných športových aktivít a podujatí, vrátane žiakov so zdravotným postihnutím. Ministerstvo schválilo v oblasti vytvárania podmienok pre záujmovú činnosť projekty: Vráťme šport do škôl, Otvorená škola v oblasti športu, Prázdninové školské dvory so športom, Jednota pre školákov, Mliečna školská liga, realizáciu ktorých aj finančne podporilo cca 30 mil. Sk. Cieľom týchto projektov bolo otvoriť a sprístupniť školu, telocvične, školské dvory deťom, mládeži aj občanom a umožniť im tak, počas celého roka, aktívne vyplniť voľný čas športom. Mnohé školy a školské zariadenia realizovali rôzne akcie a aktivity v rámci Európskeho týždňa boja proti drogám, Týždňa zdravia, Svetového dňa boja proti drogám a pod. V roku 2003 boli dotácie na projekt Šport pre všetkých vo výške 38 955 000.-Sk, na občianske združenia 62 381 000.-Sk a realizáciu NPBD a Koncepcie 650 000.-Sk. V tom istom roku bola 47 občianskym združeniam detí a mládeže poskytnutá dotácia na zabezpečenie činnosti pre detí a mládež vo výške 56 121 000,-Sk. Od 1. 1. 1996 bol Zákonom NR SR č. 381/1996 Z.z. zriadený Protidrogový fond ako neštátny účelový fond, ktorý sústreďuje a poskytuje finančné prostriedky na protidrogovú prevenciu, liečbu a resocializáciu drogovo závislých osôb. V roku 2003 poskytol dotáciu pre 106 školských preventívnych projektov za vyše 12 miliónov Sk. Výskum Problematikou výskumu sa dlhodobo zaoberá Odbor mládeže a športu Ústavu informácií a prognóz školstva a Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie. Názory a postoje mladých ľudí ku konzumácií legálnych a nelegálnych drog sú na ÚIPŠ riešené od roku 1995 (zamerané na deti a mládež vo veku 15 až 26 rokov - reprezentatívne celoslovenské údaje), Fajčenie žiakov na základných a stredných školách je riešené od roku 2001 a opakovaný výskum v roku 2003 a problematika záškoláctva je sledovaná v rámci kvantitatívnych údajov (aj kvalitatívne) od roku 2001. Realizovaná bola aj výskumná úloha Záškoláctvo ako prejav problémového správania vo vybratých okresoch, výskumná úloha Súčasný stav prevencie DZ na vysokých školách a ďalšie výskumné a analytické úlohy Sociálno-patologická problematika mládeže v SR apod. VÚDPaP sleduje incidenciu porúch správania a možnosti psychologickej intervencie u rizikových skupín detí a mládeže. Univerzita Komenského v Bratislave Pedagogická fakulta sa spolupodieľa na vypracovávaní učebných textov a preventívnych programov. ÚIPŠ tvorí aj školský drogový informačný systém (DIS), spracováva údaje o realizovaných preventívnych programoch a aktivitách za subjekty pracujúce v tejto oblasti v rezorte školstva, realizuje práce spojené s definovaním obsahu, štruktúr, zabezpečením zberu a prípravy softvéru pre evidenciu údajov, tvorí register subjektov a štatistické výkazníctvo v oblasti prevencie DZ. V roku 2003 ÚIPŠ vydal niekoľko separátov z výskumu, prieskumov, o činnosti preventívnych a poradenských zariadení, o preventívnom programe CESTA, preventívnych programoch realizovaných PPP a CVPP, projekty predložené za školské subjekty na PF apod. Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) zrealizoval v hodnotenom období reprezentatívny prieskum vhodnosti a primeranosti DUT v primárnej prevencii DZ v ročníkoch 5.-9. ZŠ. DUT Ako poznám sám seba boli preložené do jazyka maďarského a následne distribuované do škôl s vyučovacím jazykom maďarským. ŠPÚ spracoval prieskum Primárna prevencia drogových závislostí v stredných školách, v rámci ktorého zisťovali názor študentov a učiteľov na doplnkové učebné texty Ako sa stať sám sebou. V roku 2003 pokračoval VÚDPaP v sledovaní incidencie porúch správania v populácii detí a mládeže Slovenska. Aktuálny percentuálny výskyt problémových žiakov sa pohybuje od 3-14% a tvoria približne 10% detí sledovanej populácie. V správaní problémových žiakov dominujú problémy impulzivity, inklinovanie k problémovej skupine, emočná labilita a negativizmus. 69

Ďalej bola riešená grantová úloha Psychologická prevencia a psychologická intervencia ako fázy integrovanej starostlivosti o deti a mládež s poruchami správania. Rizikové skupiny školskej mládeže Problematika záškoláctva a problémového správania sa žiakov na základných školách a študentov na stredných školách je v rezorte školstva sledovaná v rámci kvantitatívnych údajov na ÚIPŠ, ktoré je poverené dlhodobým sledovaním týchto údajov a monitorovaním daného stavu. V roku 2003 pripadalo na jedného žiaka základnej školy 3,1 neospravedlnenej hodiny, I. stupeň - 2,5 hodiny (6 až 10 roční) a II. stupeň 3,6 hodiny (11 až 15 roční). V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k zníženiu tejto hodnoty o 0,9 bodu (o 22,0%). Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 Index 2002/2003 Index 1998/2003 I. stupeň 1,3 1,7 2,2 2,1 3,0 2,5 0,83 1,92 II. stupeň 2,9 3,2 4,4 4,3 4,8 3,6 0,75 1,24 spolu ZŠ 2,1 2,5 3,4 3,3 4,0 3,1 0,78 1,48 Tab.3.1.2 Vývoj počtu neospravedlnených hodín na 1 žiaka v ZŠ Zdroj: ÚIPŠ Najvýraznejšie sa to prejavuje v 5.ročníku (5 neospravedlnených hodín na žiaka) na základných školách (pokles o 0,9 bodu, oproti predchádzajúcemu roku). V okresoch je počet vymeškaných hodín veľmi diferencovaný. Extrémne hodnoty tohto ukazovateľa boli zistené v okresov Trebišov (19,4), Košice-okolie (13,2), resp. Michalovce (9,99). Ide o okresy, kde je sociálno-ekonomická situácia veľmi problematická, vysoká nezamestnanosť a vysoký podiel žiakov rómskej národnosti. Na stredných školách je počet neospravedlnených hodín na žiaka veľmi rozdielny, najnižší u gymnázií 0,42 hodiny (tabuľka), vyšší u stredných odborných škôl (1,17 hodiny), viď. Tab.3.1.3 ale u stredných odborných učilíšť je táto hodnota veľmi vysoká a tvorí až 8,04 hodiny (v tomto prípade ide o mládež vo veku od 15 do 19 rokov). Aj z pohľadu krajov je tento údaj dostatočne rozdielny a najvýraznejšie sa to prejavuje na stredných odborných školách v Bratislavskom kraji, kde pripadá na študenta až 1,72 neospravedlnenej hodiny (oproti celoslovenskému počtu vyššie o 0,55) a v prípade stredných odborných učilíšť v rámci Košického kraja, čo tvorí až 11,29 hodiny (oproti celoslovenskej hodnote vyššie o 3,25). Rovnako vysoké hodnoty boli zistené aj v Bratislavskom kraji (10,65 hodín, t.j. oproti celoslovenskému údaju vyššie o 2,6 hodiny). Rok 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 spolu SR 0,42 0,38 0,40 0,43 0,42 0,39 0,35 0,43 0,42 0,46 0,42 Tab. 3.1.3 Neospravedlnené hodiny na študenta gymnázia Zdroj: ÚIPŠ 70

Rok 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 spolu SR 0,78 0,75 0,74 0,83 0,80 0,79 0,79 1,04 1,09 1,56 1,17 Tab.3.1.4 Neospravedlnené hodiny na študenta strednej odbornej školy Zdroj: ÚIPŠ Problémové správanie je sledované počtom žiakov, ktorým bola znížená známka zo správania. V roku 2003 bola evidovaná znížená známka zo správania u 14 123 žiakov základných škôl (2,4% z celkového počtu žiakov), čo predstavuje pokles oproti predchádzajúcemu roku, ale je potrebné uviesť, že došlo aj k zníženiu počtu žiakov zaradených do výchovno-vzdelávacieho procesu (znížený prirodzený nárast počtu novonarodených detí). Táto skutočnosť je výraznejšia pre II. stupeň základných škôl (12 150 žiakov, t.j. 86,0% z celkového počtu), bližšie tab. 3.1.5 počet žiakov 2001 2002 2003 % z celk. počet % z celk. počet žiakov počtu žiakov počtu % z celk. počtu I. stupeň 2 192 0,8% 2 555 0,9% 1 973 0,8% II. stupeň 13 599 3,8% 13 690 3,9% 12 150 3,7% ZŠ spolu 15 791 2,4% 16 245 2,6% 14 123 2,4% Tab. 3.1.5 Počet žiakov so zníženou známkou zo správania na ZŠ v SR Zdroj: ÚIPŠ Zníženú známku zo správania malo v roku 2003 spolu 1,1% študentov gymnázií. U stredných odborných škôl je tento údaj ešte výraznejší (nasledujúca tabuľka 3.1.6). Kraj/rok 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 spolu SR 2,3 2,1 2,3 2,5 2,3 2,3 2,3 2,8 2,8 3,1 3,2 Tab. 3.1.6 Vývoj percenta žiakov so zníženou známkou zo správania na SOŠ Zdroj: ÚIPŠ Oproti uvádzaným hodnotám sa javí problém so správaním najaktuálnejší v rámci stredných odborných učilíšť, kde v roku 2003 až 12,3% týchto žiakov malo zníženú známku zo správania (najvýraznejšie v Bratislavskom, Banskobystrickom, Trnavskom a Košickom kraji). Počet žiakov so zníženou známkou zo správania na stredných školách mal oproti roku 2002 klesajúcu tendenciu, mierne zvýšenie bolo zistené len u SOŠ (o 0,1%) a výraznejšie u stredných odborných učilíšť - o 0,6% (Slovíková, M., Dugovičová, M., 2004). 71

3.2 Sociálna prevencia - rezort práce, sociálnych vecí a rodiny Úlohou štátu je - okrem iných významných úloh - prijímať opatrenia, ktorých cieľom je vytvoriť priestor na predchádzanie príčin a negatívnych dôsledkov rôznych životných situácií, v ktorých sa rodina a jej členovia ocitajú a priestor na podporu a pomoc v prípade, ak takéto životné situácie nastanú. Riešenie niektorých vopred uznaných životných udalostí občanov a rodín s deťmi podporuje systémom štátnej sociálnej podpory. V situáciách, keď nie sú jednotlivci a rodiny sami schopní riešiť nepriaznivé sociálne situácie, v ktorých sa ocitajú, garantuje štát poskytnutie sociálnej pomoci. Sociálna pomoc pre občanov v sociálnej núdzi ( vrátane občanov zneužívajúcich drogy, alebo závislých na drogách) sa zabezpečuje najmä v týchto formách: Sociálna prevencia je vymedzená ako odborná činnosť na predchádzanie a na zabraňovanie príčin vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu občana. Poskytuje sa najmä maloletým, ktorých výchova je vážne ohrozená alebo narušená, deťom s poruchami správania, ako i deťom a plnoletým občanom ohrozených drogovou závislosťou a inými sociálno-patologickými javmi alebo občanom s nepriaznivým zdravotným stavom. Sociálna prevencia v pôsobnosti MPSVR SR sa zmeriava najmä na opatrenia sekundárnej a terciárnej prevencie. Výkonnými subjektmi sociálnej prevencie sú popri samosprávnych orgánoch najmä odbory sociálnych vecí Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny SR celkov 46 úradov so 124 pracovníkmi sociálnej prevencie pre maloletých a 64 pracovníkmi sociálnej prevencie pre plnoletých. Sociálno-právna ochrana je zameraná na ochranu práv a právom chránených záujmov občanov, najmä maloletých a pozostáva z : 1) výchovnej činnosti, 2) organizovania náhradnej rodinnej starostlivosti, 3) rozhodovania o okamžitom umiestnení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak je dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život alebo zdravie v doterajšom prostredí vážne ohrozené, alebo o výchovných opatreniach, ak rodičia, iní občania zodpovední za výchovu dieťaťa alebo iní občania ohrozujú alebo narušujú riadnu výchovu dieťaťa, vážne porušujú práva a povinnosti, najmä tým, že neutvárajú podmienky na výchovu, vzdelávanie a všestranný vývoj podľa schopností dieťaťa, alebo ak sa u dieťaťa prejavujú poruchy správania 4) ďalších činností ako výkon kolízneho opatrovníka maloletých, výkon funkcie opatrovníka maloletých, podávanie návrhov súdu na nariadenie ústavnej výchovy a zrušenie ústavnej výchovy, na zrušenie výchovných opatrení uložených súdom, obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv, sledovanie vývoja detí v ústavnej výchove a v ochrannej výchove, účasť v trestnom konaní proti mladistvým, vykonávanie opatrení v záujme maloletého, ktorý nie je občan Slovenskej republiky, spisovanie návrhov a podnetov vo veciach výchovy a výživy maloletých, plnenie úloh vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov v oblasti práv detí. Túto agendu zabezpečovalo v roku 2003 celkovo 332 pracovníkov odborov sociálnych vecí orgánov miestnej štátnej správy. Sociálne poradenstvo je zamerané na zistenie rozsahu a charakteru sociálnej núdze, na zistenie príčin jej vzniku, na poskytnutie informácií o možnostiach riešenia hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a na usmernenie občana pri voľbe a uplatňovaní foriem sociálnej pomoci; sociálne poradenstvo sa poskytuje najmä rodinám. V roku 2003 bolo vykonaných celkovo 9456 poradenských pohovorov, z toho cca 6% tvorili problémy primárne zapríčinené zneužívaním alkoholu a iných drog. Sociálne služby sú špecializované činnosti na riešenie sociálnej núdze a vykonávajú sa v prirodzenom rodinnom prostredí občana alebo v zariadeniach sociálnych služieb. Na vykonávanie sociálnej prevencie, krízovej intervencie a resocializácie sa zameriavajú najmä krízové a resocializačné strediská, útulky a zariadenia chráneného bývania. 72

Základnými činnosťami sociálnej prevencie je: vyhľadávanie (v spolupráci so školou, rodinou, políciou, komunálnou sférou); nápravná činnosť (dlhodobé pôsobenie na úpravu výchovných pomerov maloletých); rehabilitačná a resocializačná činnosť (vytvorenie podmienok na integráciu občana do spoločnosti, uplatnenia na trhu práce, obnovy rodinných vzťahov, redukciu dôsledkov konzumácie drog). Do foriem sociálnej prevencie patrí i organizácia výchovno-rekreačnej činnosti, postpenitenciárna starostlivosť pre občanov po ukončení trestu odňatia slobody. Sociálna prevencia je zabezpečovaná i ďalšími formami, a to: Práca v otvorenom prostredí pôsobenie v prirodzenom sociálnom prostredí občanov, sanácia rodín, práca s drogovo závislými občanmi bez prístrešia, prostituujúcimi a pod., ambulantné formy práce najmä činnosť Centier poradensko-psychologických služieb pre jednotlivca, pár a rodinu ( celkovo 46 územných a 14 detašovaných pracovísk), rezidenciálne služby poskytovanie starostlivosti najmä v resocializačných strediskách pre drogovo závislých ( registrovaných je 16 resocializačných stredísk s kapacitou 236 miest), krízových strediskách ( 24 stredísk s kapacitou 278 krízových lôžok ), útulkoch ( 60 útulkov s kapacitou 1130 miest pre občanov bez prístrešia, obete domáceho násilia a mládež po ukončení ústavnej alebo ochrannej výchovy) a zariadeniach chráneného bývania tzv. Domy na pol ceste ( 6 zariadení s kapacitou 44 miest). Z celkového počtu 30 786 detí pre ktoré boli v r. 2003 na odboroch sociálnych vecí poskytované činnosti sociálno-právnej ochrany a vykonávané formy sociálnej prevencie ( v r. 2002 to bolo 29 581 detí ) bola vykonávaná sociálna prevencia pre 21 729 detí ( r. 2002 21 999 detí) v súvislosti so sociálno-patologickým vývinom a poruchami správania (t. j.70,1 % z celkového počtu detí). Z celkového počtu detí pre ktoré bola vykonávaná sociálna prevencia primárne v súvislosti so zneužívaním drog bola poskytnutá odbormi sociálnych vecí pomoc 285 maloletým (z toho do l5 rokov v 91 prípadoch ). V oblasti terénnej sociálnej práce sa v roku 2003 vykonalo 80 021 šetrení v rodinách (pre 51 888 prípadov) a 19 461 návštev v inštitúciách pre 14 467 prípadov ( r. 2002 80 393, resp. 20 732 ), pričom bolo v priemere bolo vykonaných 1,54 šetrenia v prirodzenom prostredí na jeden prípad ( v r. 2002 1,87) a v inštitúcii v priemere 1,34 návštev na jeden prípad.( v r. 2001 1,67) Na aktivitách v prevencii drogových závislostí sa podieľajú i mnohé neštátne subjekty, ktoré vykonávajú svoju činnosť na základe povolenia na vykonávanie sociálnej prevencie, poskytovania sociálneho poradenstva a vybraných činností sociálno-právnej ochrany. Celkovo bolo v minulom roku evidovaných 131 žiadostí o vydanie povolenia, u ktorých bolo rozhodnuté o vydaní povolenia pre 94 žiadateľov. Rizikové skupiny a rodina Významnú úlohu v zabezpečovaní sociálnej prevencie, sociálno-psychologického poradenstva a terapie zohráva 46 územných a 14 detašovaných pracovísk CPPS (Centrá poradensko-psychologických služieb pre jednotlivca, pár a rodinu), ktoré sa podieľali najmä na indikovanej a selektívnej prevencii v oblasti drogových závislostí a iných sociálno-patologických javov predovšetkým formou cyklických podujatí, so zameraním na mládež základných a stredných škôl, na rizikové skupiny a ohrozené rodiny, sociálne skupiny a riešenie osobnostných a sociálnych dôsledkov sociálno-patologického vývinu. Služby CPPS sú jedným z nástrojov štátu (resp. rezortu MPSVR SR) v oblasti: preventívnej psychologickej a psychosociálnej starostlivosti o duševné zdravie občanov; prevencie výskytu sociálno-patologických javov v spoločnosti; 73

podpory a pomoci rodine, vrátane terapie rodiny so závislým členom. CPPS má osobitné až jedinečné postavenie v oblasti manželského/ partnerského, rodinného, rozvodového poradenstva. Tvorí ju psychologické poradenstvo a terapia v individuálnych, manželských, rodinných a iných vzťahových problémoch. Zameriava sa najmä na rizikové skupiny obyvateľstva ohrozené partnerskými a rodinnými problémami, nezamestnanosťou, závislosťami, sociálnym vylúčením a pod.. Problematika prevencie a terapie v oblasti drogových závislostí (so zameraním na individuálnu, skupinovú a rodinnú terapiu) tvorila popri osobnostnej, partnerskej, rodinnej, rozvodovej a porozvodovej problematike, problematike náhradnej rodinnej starostlivosti významnú časť zamerania činnosti CPPS. Špecifické problémy 2003 2002 2001 Prejavy násilia v rodine 776 771 830 Alkoholizmus v rodine 746 688 569 Iné drogy 113 173 253 Hráčska vášeň (gambling) 85 138 91 Tab.3.2.1 Výskyt sociálno-patologických javov v klientele CPPS Zdroj: MPSVR SR Krátkodobé činnosti v roku 2003: realizácia aktivít komplexného projektu schváleného Protidrogovým fondom Dieťa a rodina v centre prevencie závislostí II. Projekt bol zameraný na oblasť prevencie závislostí, predovšetkým primárnej a sekundárnej, skladal sa z 22 čiastkových projektov, ktoré realizovali odborníci viacerých územných pracovísk CPPS na Slovensku. Čiastkové projekty boli zoradené do 3 blokov: 1. blok - projekty zamerané na vzdelávanie odborníkov pre prácu s rodinou s problémom závislosti, domáceho násilia a iných sociálno-patologických javov a problematiku spoluzávislostí v rodine, 2. blok projekty zamerané na realizáciu primárnej prevencie v teréne, cieľovou skupinou boli predovšetkým deti a mládež, 3. blok projekty zamerané na tréningy peer aktivistov, na prácu s rovesníckymi skupinami, na programy pre deti a vychovávateľky detských domovov a pod. Preventívnovýchovná činnosť bola zameraná na rôzne cieľové skupiny vo forme prednášok, besied a pravidelných klubových stretnutí tematicky zameraných najmä na výchovu k manželstvu rodičovstvu, na primárnu prevenciu drogových a iných závislostí, na zdravý životný štýl a rozvoj osobnosti. CPPS zrealizovali v r. 2003 celkovo 2113 podujatí pre 39 428 účastníkov, z toho 71% bola mládež (27 917 účastníkov), ostatní dospelí. 74

3.3 Zdravotníctvo Úlohy primárnej protidrogovej prevencie s dôrazom na negatívne zdravotné aspekty užívania drog systematicky a v širokej miere realizujú v rámci svojich úloh jednak úrady verejného zdravotníctva 41 a všeobecní lekári a primárnu prevenciu v skupinách mládeže vo zvýšenom riziku ohrozenia drogami tiež špecializované centrá pre liečbu drogových závislostí. Špecializovaní zdravotnícki pracovníci sa systematicky podieľajú na základe dohôd o vzájomnej spolupráci na spoločných vzdelávacích, školiacich procesoch pre pedagogickovýchovných pracovníkov z rezortu ministerstva školstva v primárnej prevencii drogových závislostí. Vzťahuje sa to najmä na školenie protidrogových koordinátorov na školách. Prevencia v ohrozených skupinách Inštitút drogových závislostí CPLDZ Bratislava napr. realizoval: (1) V roku 2003/04 projekt primárnej protidrogovej prevencie v rómskom etniku: "Rómske protidrogové fórum" v Bratislave v spolupráci s občianskym združením olašských Rómov Slovenska na ich požiadanie. Aktivity boli zamerané najmä na rómsku mládež a na ich rodiny ; (2) Vyše 2000 žiakov a študentov zo základných a stredných škôl hlavného mesta a Bratislavského regiónu sa zúčastnilo v roku 2004 protidrogového vzdelávania v CPLDZ Bratislava. Jednalo sa o tie školy, kde pedagógovia cítili potenciálne riziko ohrozenia mladých ľudí drogami a potrebu rozšírených informácií o negatívnych zdravotných dôsledkoch užívania drog. V rámci terénnej práce OZ Odyseus bolo v roku 2003 uskutočnených 7258 kontaktov s cieľovou skupinou užívateľov drog a osôb pracujúcich v sex biznise, pričom aspoň raz využilo služby terénnej práce 1097 osôb, z toho 600 mužov a 497 žien. I keď je terénna práca vykonávaná len v I.II. a III. bratislavskom obvode, servis pravidelne využívajú osoby s trvalým pobytom v rámci celej Bratislavy, ako aj mimo bratislavskí klienti. Neustále však narastá potreba rozšírenia terénnej práce spojenej s výmenou striekačiek aj do 4. obvodu. Pri servise výmeny injekčných striekačiek bolo distribuovaných 145 645 sterilných striekačiek a ihiel a vyzbieraných 119 108 použitých striekačiek a ihiel. V rámci prevencie pred sexuálne prenosnými ochoreniami bolo distribuovaných 11 847 kondómov. 41 http://www.uvzsr.sk 75

4. Problémové užívanie drog Indikátor problémového užívania drog má za cieľ poskytovať čo najlepšie porovnateľné, vedecky založené odhady závažnejších vzorcov užívania drog, ktoré sa nedajú spoľahlivo merať pomocou prieskumov. Projekty, ktoré by produkovali takého odhady sa môžu realizovať jednak na lokálnej a jednak na národnej úrovni. Úloha takéhoto zisťovania je najmä určenie miery potreby liečby v populácii našej krajiny, ale tiež sa na báze týchto údajov dá dobre založiť napr. odhad nákladov spoločnosti na problémy s drogami (Wiessing, 2004). Hoci tieto odhady nie sú veľmi finančne náročné, ich kvalita záleží od kvality a existencie dát vstupujúcich do analýzy. Prvým obmedzením našej snahy je to, že zber dát pre niektoré indikátory je zatiaľ v našej krajine len v štádiu budovania (napr. s drogami súvisiace úmrtia). Na Slovensku zatiaľ neexistuje štúdia, ktorá by pomocou zavedených metód odhadla populáciu problémových užívateľov drog. Preto sme sa snažili využiť všetky dostupné údaje, ktorých je zatiaľ k dispozícii pomerne málo, za účelom vypracovania tohto odhadu. EMCDDA operacionálne definuje problémové užívanie drog ako: vnútrožilové užívanie alebo dlhotrvajúce/pravidelné užívanie opiátov, kokaínu alebo amfetamínov, toto užívanie sa odohralo v priebehu posledného roka pred zberom dát, a to vo vekovej skupine 15 až 64 rokov. Kvôli odhadu, ktorý by mal väčšiu použiteľnosť na plánovanie služieb pre osoby s problémom s užívaním psychoaktívnych látok sme si túto definíciu rozšírili aj o užívanie iných látok okrem opiátov, kokaínu alebo amfetamínov, pre prípad, ak má osoba, ktorá ich užíva problémy vyplývajúce z ich užívania, pri ktorých by benefitovala z nejakej formy odbornej starostlivosti. 4.1 Odhady prevalencie a incidencie 42 Odhad populácie injekčných užívateľov drog v hlavnom meste Bratislava v rokoch 1997 2001. Na odhad populácie injekčných užívateľov drog sme použili metódu Truncated Poisson Estimator s využitím dát z programu poskytovania sterilných ihiel a striekačiek Centra pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ) v Bratislave. Tento program bol založený na konci roku 1994. Klienti v ňom mohli dostať do troch sterilných striekačiek na deň a bol otvorený najmenej 16 hodín denne, 7 dní v týždni. Použili sme až údaje od roku 1997, lebo vtedy sme už mohli predpokladať, že bol ako-tak zavedený a injekčným užívateľom drog (IUD) pomerne známy. Truncated Poisson Estimator je vcelku pomerne jednoduchá metóda vychádzajúca z Poissonovho rozdelenia, ktoré pomocou segmentu 1 a segmentu 2 (čo sú počty osôb, ktoré prišli do programu iba raz alebo iba dvakrát) odhadne počet potenciálnych návštevníkov programu, osôb, ktoré prišli nula krát, čiže skrytej populácie (Hay a Smit, 2003, Hay, 2004). Táto metóda vychádza z mnohých predpokladov, o ktorých vieme, že prakticky nemôžu byť úplne splnené (predpoklad uzatvorenosti populácie injekčných užívateľov, predpoklad homogenity tejto skupiny, predpoklad dokonalej identifikácie, t.j. nemožnosti opakovania sa toho istého jedinca vo viacerých kategóriách, nemeniaca sa pravdepodobnosť záchytu/opätovného záchytu) a preto je nutné počítať s určitou chybovosťou tohto odhadu. Ako pripomína Hay a Smit (2003), hoci Zelmerov estimátor má dokázanú pomerne dobrú robustnosť, najmä heterogenita v rámci sledovanej skupiny môže spôsobiť podhodnotenie 42 Klempová D., 2004 76

odhadovaného počtu. Tento náš odhad by mal byť interpretovaný ako zarátanie počtu tých, ktorí majú latentnú pravdepodobnosť prísť do programu poskytovania sterilných striekačiek (PPSS), z ktorého odhady počítame. Táto môže byť automaticky znížená napr. zavedením druhého výmenného programu, ktorý je napr. geograficky bližšie situovaný k miestu bydliska IUD. Tabuľka 4.1.1 udáva počty odhadovanej celkovej populácie potenciálnych aj reálnych návštevníkov programu poskytovania sterilných striekačiek a konfidenčný interval toho odhadu v jednotlivých 6-mesačných intervaloch od 1.1.1997 do 31.12.2001. Rok Počet osôb, ktoré navštívili PPSS Odhad celkovej veľkosti populácie IUD Odhad skrytej populácie Konfidenčný interval odhadu celkovej populácie 1. polrok r.1997 617 771 152 770-772 2. polrok r.1997 859 1466 603 1465-1466 1. polrok r.1998 881 1315 431 1314-1315 2. polrok r.1998 877 1210 333 1209-1210 1. polrok r.1999 861 1194 333 1193-1196 2. polrok r.1999 842 1295 450 1294-1296 1. polrok r.2000 891 1263 369 1262-1263 2. polrok r.2000 827 1102 272 1101-1103 1. polrok r.2001 722 1099 376 1072-1100 2. polrok r.2001 537 841 303 838-844 Tabuľka 4.1.1. Počet reálnych návštev PPSS, odhad celkovej veľkosti populácie IUD v Bratislave, odhad skrytej populácie a konfidenčný interval odhadu celkovej populácie IUD (bez stratifikácie) Ďalšia analýza pomocou stratifikácie ukázala, že stratifikácia podľa pohlavia prakticky vôbec nezmení odhad, zatiaľ čo pri stratifikácii podľa veku (do 29 rokov a 30 rokov a viac) dôjde k určitému posunu hodnôt. Pri analýze sme tiež videli, že starší klienti programu majú aj v priemere oveľa viac návštev na osobu. Preto v Tabuľke 4.1.2 uvádzame odhady pre obe vekové skupiny, mladších a starších a ich sumu. 77

Rok Veková skupina Počet osôb, ktoré navštívili PPSS Odhad celkovej populácie Odhad skrytej Spolu populácie populácia IUD po prispôsobení na vekové skupiny 1. polrok 1997 2. polrok 1997 mladší 551 659 108 starší 66 179 113 838 mladší 769 1235 466 starší 90 264 174 1499 mladší 785 1204 419 1. polrok 1998 starší 96 118 22 1322 mladší 788 1068 280 2. polrok 1998 starší 89 148 59 1216 mladší 753 1000 247 1. polrok 1999 starší 108 239 131 1239 mladší 740 1097 357 2. polrok 1999 starší 102 229 127 1326 mladší 754 1087 333 1. polrok 2000 starší 137 174 37 1261 mladší 685 930 245 2. polrok 2000 starší 142 174 32 1104 mladší 580 884 304 1. polrok 2001 starší 142 213 71 1097 mladší 450 679 229 2. polrok 2001 starší 87 174 87 853 Tabuľka 4.1.2 Odhady populácie injekčných užívateľov drog v Bratislave metódou Truncated Poisson po stratifikácii podľa vekových skupín 78

Časový trend návštev v PPSS a odhadov celkovej populácie injekčných užívateľov drog v Bratislave je zrejmý z obr. 4.1.1 Trend počtu klientov PPSS a odhadovanej celkovej populácie VUD v Bratislave 1500 1450 1400 1350 1300 1250 1200 1150 1100 1050 1000 950 900 850 800 750 700 650 600 550 500 450 400 350 300 250 200 150 100 50 0 mladší - návštevy v PPSS starší - návštevy v PPSS Spolu návštevy v PPSS mladší - odhad celkovej populácie starší - odhad celkovej populácie Suma odhadu populácie mladších a starších Odhad celkovej populácie bez stratifikácie podľa veku 1.pol. 1997 2.pol. 1997 1.pol. 1998 2.pol. 1998 1.pol. 1999 2.pol. 1999 1.pol. 2000 2.pol. 2000 1.pol. 2001 2.pol. 2001 Obr.4.1.1 Trendy návštev v PPSS, kontaktovaná a odhadovaná celková populácia IUD Vrchol počtu návštev v PPSS sa objavuje až po vrchole počtu novoprijatých pacientov so závislosťou od opiátov, ktorý bol v rokoch 1994-1995. Hoci intuitívne by sme čakali, že to bude naopak, môže to byť spôsobené jednak tým, že PPSS sa od roku 1994 iba zavádzal, ale ešte viac k tomu mohol prispieť fakt, že spočiatku bola hlavná droga liečených aj návštevníkov PPSS heroín užívaná fajčením, až neskôr vnútrožilovo (Okruhlica Ľ., 2004). Takisto je zaujímavý pokles celkového počtu návštevníkov PPSS od roku 2000. Toto môže byť spoluspôsobené najmenej dvoma známymi faktormi v roku 1999 bol založený pouličný program výmeny ihiel a striekačiek, kde mohli niektorí klienti, ktorí tento nový program mali geograficky bližšie od miesta svojho bydliska, prejsť. Tiež sledujeme celkový pokles užívania heroínu a prvých vstupov do liečby kvôli tejto návykovej látke, v súlade s podobným trendom v iných krajinách EU. Slabé stránky použitej metódy Metóda Truncated Poisson odhadu skrytej populácie je založená na mnohých predpokladoch, medzi inými uzavretosť študovanej populácie. Tento predpoklad zjavne nie je realistický. Kvôli dosiahnutiu nižšej možnej migrácie sme si určili časové intervaly 6 mesiacov. Nevýhodou je tiež relatívne menšia vzorka starších, čo je zrejmé aj z väčšieho kolísania odhadov oproti skutočnému trendu návštevnosti v PPSS. Multivariačná metóda pomocou indikátorov Táto metóda odhadu je založená na tom, že z rôznych indikátorov problémového užívania drog sa extrahuje jeden faktor (latentný faktor problémového užívania drog) a jeho skóre sa dosadia do lineárnej regresnej rovnice na odhad prevalencie problémového užívania drog v jednotlivých regiónoch pomocou tzv. kotviacich bodov, ktoré musia tvoriť určité odhady z aspoň dvoch regiónov. Z hľadiska dostupnosti dát sme si zvolili rok 2002 a použili sme tieto indikátory problémového užívania drog: počet páchateľov s drogami súvisiacich trestných činov počet pacientov v liečbe v zdravotníckych zariadeniach 79

počet klientov vo väzení, ktorí vyžadovali liečbu kvôli problémom s návykovými látkami počet osôb na sto tisíc obyvateľov, ktoré podľa prepočtu z populačného prieskumu realizovaného ŠÚ SR v roku 2002 udali užitie opiátov, amfetamínov alebo kokaínu v priebehu posledného roka Za jednotky analýzy sme si zvolili kraje a kotviace body tvorili odhady pomocou metódy záchytu/opakovaného záchytu ľudí s problémom s nealkoholovými návykovými látkami vo väzení a v liečbe v Bratislavskom kraji, kde podľa všetkých indikátorov je užívanie nealkoholových psychoaktívnych látok najrozšírenejšie a Prešovskom kraji, kde je užívanie psychoaktívnych látok zrejme najmenej rozšírené. Pre použitie celkového počtu užívateľov s takými problémami s návykovými látkami, že kvôli nim potrebovali liečbu sme sa rozhodli preto, že sme predpokladali, že existuje jeden spoločný faktor užívania drog v spoločnosti a keď niektorá návyková látka nie je už dostupná, bude nahradená inou, momentálne dostupnou, ako ukazujú historické príklady napr. z Japonska, Thajska a pod. Za populáciu v riziku sme si určili populáciu vo veku 15-54 rokov, teda v produktívnom veku v jednotlivých krajoch. Počty boli použité podľa sčítania ľudu k 31.12.2001. Po prepočítaní všetkých dát na 100 000 obyvateľov v produktívnom veku a štandardizácii jednotlivých premenných sme extrahovali faktor užívania drog. Na jeho základe sme pomocou lineárnej regresie vypočítali odhady počtu problematických užívateľov drog v jednotlivých regiónoch. Výsledky sú zosumarizované v tabuľke 4.1.3 a na obr. 4.1.2. kraj Regresné skóre faktoru užívania drog Odhadovaná populácia problémových užívateľov psychoaktívnych látok Bratislavský kraj 2,3376 7496 Trnavský kraj 0,3003 2859 Trenčiansky kraj -0,2707 1858 Nitriansky kraj -0,3238 2043 Žilinský kraj -0,4137 1751 Banskobystrický kraj -0,2676 2021 Prešovský kraj -0,9010 611 Košický kraj -0,4611 1798 Tab. 4.1.3. Regresné skóre faktoru užívania drog v jednotlivých krajoch a odhady počtu problémových užívateľov psychoaktívnych látok Znamenalo by to, že na Slovensku je zhruba do 20 500 užívateľov psychoaktívnych látok, či už so závislosťou alebo bez nej (a to nielen heroínu, amfetamínov alebo kokaínu, ale aj marihuany, sedatív a hypnotík, inhalancií a iných), ktorí by mohli benefitovať z nejakej intervencie. Odhadované číslo by bolo menšie, ak by zahŕňalo iba osoby so závislosťou od psychoaktívnych látok, nakoľko definícia problémového užívania je širší pojem. 80

Obr.4.1.2 Odhady problematických užívateľov psychoaktívnych látok v jednotlivých krajoch 7500 7000 6500 6000 5500 5000 4500 4000 3500 3000 2500 2000 1500 1000 500 0 1 2 3 4 5 6 7 8 Obr.4.1.2 Odhady problematických užívateľov psychoaktívnych látok v jednotlivých krajoch Legenda: 1 - Bratislavský kraj 2 - Trnavský kraj 3 - Trenčiansky kraj 4 - Nitriansky kraj 5 - Žilinský kraj 6 - Banskobystrický kraj 7 - Prešovský kraj 8 - Košický kraj Obmedzenia odhadu Nami uvedený odhad považujeme za veľmi približný. Keďže pri metóde zachytenia/opakovaného zachytenia použitej na konštrukciu kotviacich bodov predpokladáme, že objavenie sa v nápravno-výchovnom zariadení limituje pravdepodobnosť objaviť sa v liečebnom zariadení mimo väzbu, pokladáme, že výsledný odhad bude skôr hornou hranicou a skutočný počet problémových užívateľov psychoaktívnych látok mimo alkohol sa bude pohybovať niekde pod ním. Za veľmi dôležitý aspekt s vysokým rizikom skreslenia považujeme to, že do odhadu nebolo zahrnuté užívanie alkoholu, ktoré tiež nahrádza užívanie drog v prípade ich nedostupnosti a tak sa zúčastňuje na jednotnom faktore užívania návykových 81

látok. Za ďalšiu slabú stránku metódy považujeme to, že predpokladá homogénne užívanie drog v rámci jednotlivých krajov, čo je tiež predpoklad, ktorý zjavne nemôže byť realistický. Preto upozorňujeme na to, že získaný odhad je veľmi približný a bude potrebné ho v nasledujúcich štúdiách spresniť aj s použitím ďalších metód. 4.2 Profil klientov v liečbe Vďaka jednotnému systému hlásenia liečby užívateľov drog v Slovenskej republike, ktorý sa realizuje prostredníctvom zasielania Hlásení liečby užívateľa drog na Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky 43 existujú viac-menej spoľahlivé dáta bez duplicít o počte a druhu liečených užívateľov drog okrem alkoholu. Celkovo dochádza medzi liečenými k poklesu počtu užívateľov opiátov (najmä heroínu) a k vzostupu počtu užívateľov stimulancií (najmä metamfetamínu). Tento trend začal po roku 1999 a v prvej polovici roku 2004 začína počet liečených užívateľov stimulancií dobiehať užívateľov opiátov a medzi prvoliečenými ich dokonca prevažuje. V roku 2003 bolo spolu hlásených 2136 liečených užívateľov drog, čo je stabilizácia v súlade s rokom 2002 po poklese od roku 2000. Liečení boli vo väčšine muži (75%). 431 pacientov bolo liečených v rezorte Ministerstva spravodlivosti SR. Najpočetnejšou vekovou skupinou bola v rezorte Ministerstva zdravotníctva skupina 20-24- ročných, zatiaľ čo v rezorte Ministerstva spravodlivosti to bola skupina 25-29-ročných. Najčastejšou primárnou drogou boli opiáty (najmä heroín - 52% pacientov) v 19% to boli stimulanciá, v 14% kanabis, 9% prchavé látky a 6% hypnotiká a sedatíva. Pacienti, ktorí užívali opiáty ich v 81% užívali injekčne. Základné charakteristiky profilu klienta v liečbe pre závislosť od drog v zdravotníckych zariadeniach v Slovenskej republike v roku 2003 sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom výraznejšie nezmenili. Jednalo sa prevažne o mužov v pomere 4:1 k liečeným ženám (77% vs. 23%), ktorí sa najčastejšie nachádzali vo vekovom rozpätí 20-24 rokov. Ich priemerný vek sa blížil k 26 rokom. Najčastejšie, u približne polovice z nich (49%), išlo o liečbu kvôli diagnóze závislosti od opioidov - dominantne od heroínu, na druhom mieste v poradí primárnej drogy bola diagnóza závislosti od stimulancií - od metamfetamínov - pervitínu (18%) a tretia najčastejšia bola požiadavka na liečbu kvôli užívaniu kanabisu (16% liečených pacientov). Prvé užitia primárnej drogy sa v histórii u liečených klientov pohybovali najčastejšie v období medzi ich 14.-18. rokom života. Viac ako polovica liečených (60%) si niekedy v živote aplikovala drogu vnútrožilovým spôsobom. Najčastejšie mali vnútrožilovú cestu užívania drogy vo svojej anamnéze pacienti liečení pre závislosť od opioidov až 84% a liečení pre závislosť od stimulancií amfetamínového typu (38%). U menej ako u dvoch tretín (59%) liečených išlo už o opakovanú liečbu, kým viac ako jedna tretina (41%) prišla na liečbu kvôli drogám v roku 2003 po prvý raz. Temer tretina z nich prišla na liečbu z vlastnej iniciatívy. Prevažná väčšina, okolo 3/4 klientov bola slobodná a bývali s rodičmi. Najčastejším trvalým bydliskom klienta bol Bratislavský kraj a po ňom v poradí nasledovali ďalšie kraje zo západnej časti krajiny: Trnavský a Nitriansky a tiež s nimi porovnateľne veľký počet liečených pochádzal z Banskobystrického kraja zo stredu Slovenska. 90% malo stabilné ubytovanie. Prevažná väčšina z nich, až 60% bola nezamestnaná. Viac ako 3/4 nedosiahli vzdelanie s maturitou. 43 ÚZIŠ- Zdravotnícka štatistika 44/2004 Drogová závislosť liečba užívateľa drog v SR 2003 - http://www.uzis.sk 82

5. Liečba Najvýraznejšia zmena na drogovej scéne v poslednom roku mala za následok významný posun v zmysle zvýšeného počtu pacientov, ktorí žiadali o liečbu kvôli závislosti od stimulancií amfetamínového typu (metamfetamínov) a pokles žiadostí o liečbu kvôli závislosti od opiátov. Napriek snahám o poskytovanie komplexnej, dostupnej liečebnej starostlivosti, bez poradovníkov pre pacientov s drogovou závislosťou, nedarí sa zabezpečiť jej celé spektrum. Týka sa to najmä systémového zavedenie substitučnej udržiavacej liečby. Kým metadónová udržiavacia liečba je dostupná iba v jednom programe v Bratislave, liečba buprenorfínom je obmedzená len na maximálnu dobu 2 mesiacov, čo je terapeuticky suboptimálna dĺžka a naltrexon vôbec nie je v krajine registrovaným liekom a preto je nedostupným. Osobitnou nedoriešenou otázkou zostáva plynulejšia realizácia súdom nariadených odvykacích liečebných postupov. Je potrebné preorientovávať časť liečebných zariadení na zavádzanie a rozširovanie programov odvykacej liečby "drug free" pre pacientov so závislosťou od metamfetamínov, kde nie je známy účinný biologický preparát - liek, tak ako je tomu u opiátov. Hodnotiace štúdie osudov pacientov so závislosťou od drog opakovane realizované v Bratislave vykazujú, že väčšina z nich dlhodobo neberie drogy a abstinuje od nich. 5.1 Systém liečby v SR Liečebný systém v Slovenskej republike v rokoch 2003 a v súčasnosti nadväzoval na prístupy k užívaniu drog a k drogovej závislosti z pohľadu, kde existujú jasné hranice medzi zdravím a chorobou, medzi javom čisto sociálnym a javom biologickým, medicínskym. V oblasti liečby bol jadrom liečebných prístupov medicínsky model, ktorý presne v zmysle MKCH-10 (ICD-10) definuje líniu medzi užívateľmi drog bez diagnózy označujúcej zdravotné poškodenie a tými, u ktorých došlo v dôsledku užívaniu drog k poškodeniu zdravia. Podľa týchto oficiálnych kritérií Svetovej zdravotníckej organizácie boli a sú stanovované diagnózy škodlivého užívania drog ( harmful use ) a užívania drog so závislosťou ( drug dependency ), prípadne rada ďalších porúch zdravia, ktoré s týmito diagnózami súvisia. Systém liečby drogových závislostí vychádza z vedecky doložených prístupov. Koncentrovaný je v odbore drogových závislostí, ktorý je nadstavbovým odborom psychiatrie a metodicky je vedený hlavným odborníkom pri Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky (MZ SR) pre odbor drogových závislostí. Kontinuitu implementácie výskumne podložených vedeckých metód diagnostiky a liečby zabezpečuje Inštitút drogových závislostí Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave. Jedná sa o štátnu, zdravotnícku inštitúciu. Kľúčovým východiskovým dokumentom pre formovanie programov liečby závislosti od drog sa stal výskumný manuál vydaný Národným inštitútom drogových závislostí v USA v roku 1999: "Princípy liečby závislosti od drog", ktorý bol preložený a vydaný v slovenskej verzii Inštitútom drogových závislostí v roku 2000. Všetky prístupy v oblasti liečby súvisiacej s užívaním drog sa dominantne sústredili do oblasti pôsobnosti rezortu ministerstva zdravotníctva a ministerstva sociálnych vecí a rodiny, v menšej miere potom do pôsobnosti ministerstva spravodlivosti (najmä väzenské zariadenia) a ministerstva vnútra. V rámci medicínskeho modelu diagnostikovania škodlivého užívania a závislostí od drog je potom väčšina ľudí požadujúcich liečbu usmerňovaná do zdravotníckych zariadení, ktoré sú doplňované a kombinované s aktivitami organizácií poskytujúcich sociálnu pomoc a facilitujúcimi sociálnu reintegráciu tam, kde si to situácia vyžaduje. Dominantnou formou liečby bola, tak ako aj v predchádzajúcich rokoch, liečba dobrovoľná na požiadanie zo strany pacienta, ktorý liečbu kvôli problémom s drogami sám 83

vyhľadal, v menšej miere sa jednalo o nedobrovoľnú požiadavku po liečbe zo strany pacienta, ktorá bola na základe súdneho nariadenia po zistení drogovej závislosti v súvislosti s trestnou činnosťou. Túto diagnózu stanovil a návrh liečby pre drogovú závislosť súdu odporučil nariadiť súdny znalec z odboru zdravotníctva - psychiater. Podiel dobrovoľných požiadaviek po liečbe ku súdom nariadeným nie je štatisticky zisťovaný, ale z praxe je zrejmé, že nedobrovoľné, súdom nariadené liečenia tvorili výrazne menšiu, nie rozhodujúcu časť doporučení na liečbu a ich podiel v uplynulých rokoch skôr klesal. Mierny pokles by mohol súvisieť so zmenami v konzumovaní drog na drogovej scéne a v menšej miere možno aj so zmenou prístupov orgánov činných v trestnom konaní. V oblasti nedobrovoľných, súdom nariadených liečení, či už ambulantnou, alebo ústavnou formou nedošlo v uplynulom období k výraznejšej systémovej zmene. Aktuálne sú v súvislosti s aktuálne pripravovanou rekodifikáciou Trestného zákona a Trestného poriadku niektoré návrhy odborníkov z rezortu ministerstva zdravotníctva napr. návrh na možnosť zmeny ústavnej formy súdom nariadenej ústavnej liečby na ambulantnú a naopak, bez nového súdneho rozhodnutia, vzhľadom na potrebu rýchlej reakcie na zdravotný stav pacienta zo strany zdravotníckeho zariadenia. Pre veľké množstvo neukončených, pred viacerými rokmi súdom nariadených odvykacích liečení kvôli závislosti od drog, bude potrebné túto oblasť problematiky liečby v dohľadnej dobe systémovo riešiť na národnej úrovni. Dostupnosť liečby v kvantite, pokiaľ ide liečebné kapacity, bola a zostáva v Slovenskej republike na dobrej úrovni. Je zabezpečená rýchla dostupnosť a prístup k liečbe ( availability and accessibility ). Platí to aj v kvalite a palete poskytovaných liečebných programov a služieb pokiaľ ide o hlavné mesto Slovenska - Bratislavu, ale v menšej miere je zabezpečený prístup k celej palete všetkých liečebných programov a služieb pri pokrytí na celom území krajiny. Do istej miery je to pochopiteľné, nakoľko v hlavnom meste je najväčšia koncentrácia ľudí, ktorí majú zdravotné problémy v súvislosti s drogami, ale napriek tomu existujú možnosti a potreba doplnenia prístupnosti niektorých liečebných programov na viacerých miestach na Slovensku. Napr. hlavný odborník pre odbor drogových závislostí ministerstva zdravotníctva opakovane vo svojich správach upozorňuje na potrebu zavedenia udržiavacej medikamentóznej sociálne asistovanej liečby metadónom systémovo do ďalších miest mimo Bratislavy. Okrem hlavného mesta je dostupnosť špecifickej prevencie v zmysle znižovania poškodenia pre vnútrožilových užívateľov drog iba sporadická. Zdravotná liečebná starostlivosť pre užívateľov drog so závislosťou je poskytovaná kombináciou súkromných, neštátnych a štátnych ambulantných a nemocničných zdravotníckych zariadení. Kým veľkú časť ambulantnej starostlivosti poskytujú neštátni lekári, nemocničná starostlivosť je prevažne poskytovaná v štátnych zdravotníckych zariadeniach. Po prijatí reformných zákonov parlamentom Slovenskej republiky koncom roku 2004 pre celý rezort zdravotníctva, aj pokiaľ ide o nemocničnú starostlivosť pre pacientov s drogovou závislosťou, by táto mala byť v budúcnosti poskytovaná len v neštátnych zdravotníckych zariadeniach. Zdroje na financovanie liečby v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva poskytujú na základe kontraktov s poskytovateľmi (samostatní lekári, zdravotnícke zariadenia) zdravotné poisťovne z finančných fondov zdravotného poistenia. Pacient je pri vstupe do liečby povinný uhradiť si len minimálny manipulačný poplatok. Každý občan je zo zákona zdravotne poistený a má nárok na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. V zásade bola liečba pre zdravotné problémy súvisiace s užívaním drog v uplynulom období dostupná pre každého občana Slovenskej republiky. Rôzne prelínajúce sa a poskytované fázy liečebnej starostlivosti pre užívateľov drog na Slovensku možno zo systémového hľadiska formálne členiť na: predklinickú starostlivosť (poradenstvo, minimalizácia poškodenia zdravia, motivačné programy k liečbe, resp. k abstinencii), detoxifikačnú liečbu, liečbu odvykaciu tzv. čistú ( drug free ), udržiavaciu liečbu pre pacientov s chronickou, recidivujúcou závislosťou od opiátov, 84

a programy následnej starostlivosti. K organizácii poskytovania zdravotníckej starostlivosti pre pacientov s duševnými poruchami zdravia v dôsledku užívania drog v pôsobnosti rezortu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (MZ SR), bolo v roku 2003 vypracované a Vestníkom MZ SR čiastka 12-15 roč. 51, 2003 vydané Odborné usmernenie o štandardoch pre diagnostiku a liečbu v odbore drogové závislosti. Ďalším dôležitým dokumentom, ktorý bol vydaný Vestníkom MZ SR v čiastke 21-27 roč. 2004 bolo organizačné usmernenie na zavedenie metadónovej udržiavacej liečby: Metodický pokyn na zabezpečenie metadónovej udržiavacej liečby. Koncom roku 2003 MZ SR z rozhodnutia Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR (č. M/5649/2003), ktoré vstúpilo v platnosť 15.11.2003 došlo k zmene a k plnej úhrade lieku Subutexu (buprenorfínu) zo zdrojov zdravotného poistenia pri liečbe pacientov so závislosťou od opiátov. Predtým bol liek po predpise príslušným lekárom pri výbere v lekárni plne finančne hradený pacientom. Následne (18.11.2003) bolo vydané pre zmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nariadenie najväčšej zdravotnej poisťovne na Slovensku - Všeobecnej zdravotnej poisťovne, regulujúce predpisovanie Subutexu. Komplex programov pre poskytovanie starostlivosti a liečby pre osoby trpiace poškodením zdravia v súvislosti s užívaním drog je tvorený nízko prahovými programami pôsobiacimi na uliciach ( street work ), kde sa realizuje predmedicínska starostlivosť, výmena sterilných ihiel a striekačiek, zdravotnícke poradenstvo a odosielanie do liečby. Odosielanie do liečby spočíva v "samo-odosielaní" k špecialistom, resp. v doporučení sociálnym pracovníkom, alebo praktickým lekárom. Liečba pacientov so závislosťou od drog je realizovaná prevažne ambulantnou, ale i ústavnou, nemocničnou formou, podľa stavu, potreby a priania pacienta. Systém liečby pre problémy s drogami je v pôsobnosti rezortu zdravotníctva zabezpečovaný praktickými lekármi, ktorí robia diagnostický skríning a prvú diagnózu problému, odbornými lekármi psychiatrami vo všeobecnej psychiatrickej praxi či už ambulantnou, alebo ústavnou - nemocničnou formou liečby a najcielenejšia zdravotnícka starostlivosť je poskytovaná v sieti špecializovaných centier pre liečbu drogových závislostí a v ambulanciách psychiatrov pre liečbu alkoholizmu a toxikománií. Takýchto centier je momentálne na Slovensku 8, ale ako samostatné právne subjekty pôsobia iba 4 z nich. Z rozhodnutia ministerstva zdravotníctva, by sa do konca roku 2004 mali všetky centrá pre liečbu drogových závislosti na Slovensku stať samostatnými právnymi subjektmi so samostatným vedením a hospodárením a mali by sa pretransformovať na neziskové organizácie. Kapacita lôžok na odvykaciu liečbu pre pacientov s drogovou závislosťou v špecializovaných centrách pre liečbu drogových závislostí a na špecializovaných oddeleniach pre odvykaciu liečbu v psychiatrických nemocniciach a v psychiatrických liečebných ústavoch je dostatočná. Následná starostlivosť je tvorená jednak medicínskou rehabilitáciou a jednak programami sociálnej reintegrácie. Realizujú sa formou klubov abstinujúcich či už v ambulantných podmienkach zdravotníckych zariadení alebo mimo nich, s podporou špecialistov, alebo aj bez nich ako sú "NA" ( Narcotics Anonymous ). Inou formou následnej starostlivosti sú terapeutické komunity a domy na pol ceste, ktoré sú zamerané na sociálnu reintegráciu abstinujúcich od drog po predošlej odvykacej medicínskej liečbe. Metodicky sú v pôsobnosti rezortu ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny a v pôsobnosti rezortu ministerstva vnútra a samosprávnych krajov, samospráv miest a obcí. S výnimkou jedného štátneho resocializačného zariadenia sú všetky ostatné neštátnymi subjektmi, väčšinou sa jedná o neziskové organizácie založené mimovládnymi organizáciami, občianskymi združeniami, cirkevnými organizáciami. Financovanie sociálnych programov v zariadeniach terapeutických komunít je na základe zákona o sociálnej pomoci zabezpečované podľa počtu klientov z úrovní krajov a cestou vyšších územných celkov z prostriedkov daňových poplatníkov. Čiastočne si financiami na pobyt v zariadeniach pre sociálnu reintegráciu prispievajú klienti samotní. Požadovaný finančný príspevok zo strany klientov je rôzny a je limitujúcim faktorom pre vstup do toho-ktorého resocializač- 85

ného zariadenia. V celku sa počet miest v zariadeniach pre sociálnu reintegráciu (resocializáciu) ľudí so závislosťou od drog - v terapeutických komunitách pohyboval na Slovensku v počte miest prierezovo okolo 200, čo z hľadiska dopytu po tejto forme starostlivosti bolo postačujúce. Domy na pol ceste - ich počet a rozvoj je limitovaný. Prakticky mimo Bratislavu neexistujú a bolo by vhodné ich počet rozšíriť. Inštitútom drogových závislostí Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave bol 11.9.2004 usporiadaný seminár o ekonomickom význame a o hodnotení liečby drogovej závislosti. Vydaná a distribuovaná v roku 2004 v slovenskom jazyku bola tiež príručka UNODC: Investovanie do liečby zneužívania drog diskusný dokument pre tvorcov politiky a abstrakt publikácie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO): Neuroveda a užívanie psychoaktívnych látok. Vzhľadom na zmeny na drogovej scéne, vzostup užívania stimulancií amfetamínového typu a polytoxikomániu, čo sa premieta aj do zmeny v profile pacienta pri dopyte po liečbe pripravil okrem školenia, Inštitút drogových závislostí CPLDZ v Bratislave na vydanie preklad manuálu liečebnej pomôcky z NIDA (USA) "MATRIX" slúžiaci na zavedenie nových liečebných programov pre tento typ pacientov. Personál v zariadeniach pre liečbu drogových závislostí je tvorený lekármi, zdravotnými sestrami, ošetrovateľmi, sociálnymi pracovníkmi, psychológmi, laborantmi a podporným personálom. Akreditované formy špecializovaného výcviku a vzdelávania odborného zdravotníckeho personálu pre odbor liečby drogových závislostí, okrem pregraduálneho vzdelávania, zabezpečuje Slovenská zdravotnícka akadémia v Bratislave na úrovni vysokoškolského vzdelávania, doplnkovo tiež kurz pre poradenstvo v odbore drogových závislostí pri Inštitúte drogových závislostí CPLDZ v Bratislave a doplnkovo v oblasti psychoterapie výcvik v kognitívno-behaviorálnej psychoterapii na akreditovanom pracovisku v Liptovskom Mikuláši. Kvôli pokračujúcemu trendu poklesu dopytu po liečbe (relatívnemu i absolútnemu) zo strany ľudí so závislosťou od opiátov, čo naznačujú aj údaje zaznamenané za polrok roku 2004 Ústavom zdravotníckych informácií a štatistiky, došlo za posledné roky v realizácii liečby k posunu objemu spôsobu liečených osôb medzi tzv. čistou liečbou a medicínsky asistovanou liečbou smerom k "čistej" liečbe. Stabilná zostáva veková skladba liečených pacientov - opakovane najviac (okolo 1/3 liečených) ich je vo vekovom rozmedzí 20-24 rokov (34% v prvom polroku roku 2004). Tiež pomer medzi pohlaviami sa významnejšie nezmenil a je približne 3:1 v prospech mužov, hoci v porovnaní s rokom 2002 sa mierne zvýšilo do prvého polroka 2004 zastúpenie žien (21.5% vs. 24.0%). Po prvých rokoch epidémie užívania drog, najmä heroínu v polovici 90-tych rokov, kedy prevládali počty prvoliečených pacientov nad opakovane liečenými sa tento pomer v zdravotníckych zariadeniach už po viac rokov stabilizoval. Teraz približne 1/3 tvoria pacienti žiadajúci liečbu pre závislosť od drog po prvýkrát a zhruba 2/3 sú opakovane liečení. Uvedené štatistické zistenia by mohli nasvedčovať na celkove nezvyšujúci sa nárast počtu pacientov so závislosťou od drog na Slovensku. Nemalo by sa jednať o žiadny prudký nárast nových prípadov osôb so závislosťou od drog a vyššie citované štatistické údaje o dopyte po liečbe naznačujú, že sa dramaticky a výrazne nezvyšuje ani objem pacientov s chronickou závislosťou od drog, čo by sa bolo možné očakávať. Zostáva len špekuláciou do akej miery sa jedná o reálny odraz situácie vo všeobecnej populácii, a do akej miery to môže byť dôsledok účinných preventívnych, liečebných programov a iných faktorov. Faktom ale je, že napríklad v hlavnom meste v Bratislave sa pri existujúcej možnosti okamžitej dostupnosti liečby pre užívateľov drog so závislosťou, ktorá nebola kapacitne obmedzená, dopyt po tejto liečbe v posledných rokoch výrazne nezvýšil. Vyššie uvedené je možné podporiť a doplniť zisteniami cyklicky sa opakujúcej hodnotiacej štúdie vykonávanej za účelom zistenia osudov liečených pacientov v Centre pre liečbu drogových závislostí v Bratislave. Ako v prvej kohorte z roku 1997, tak aj vo výsledkoch sledovania osudov druhej kohorty po prvý raz liečených pacientov z roku 2001 sa po 1, resp. 3 rokoch (zatiaľ len zistenia z prvej kohorty pacientov) stabilne zisťuje vysoká miera (55%) dlhodobo abstinujúcich od drog. 86

5.2 Čistá liečba V rámci tzv. čistej liečby ( drug free ) je v našom systéme u toho istého človeka ústavná liečba spravidla kombinovaná s liečbou ambulantnou a ambulantná často s liečbou ústavnou v rámci jedného kontinuálneho liečebného procesu. Čistá liečba je prevažujúcou formou odvykacej liečby drogových závislostí na Slovensku. Ústavné, resp. rezidenčné typy liečby Odvykacie liečenia ústavnou (rezidenčnou) formou sa v Slovenskej republike realizujú, či už bez, alebo po predchádzajúcej medicínsky asistovanej detoxifikácii v zásade v špecializovaných zdravotníckych zariadeniach a to (1) buď na lôžkových oddeleniach centier pre liečbu drogových závislostí, alebo (2) na špecializovaných lôžkových oddeleniach pre odvykaciu liečbu v rámci psychiatrických nemocníc a špecializovaných psychiatrických ústavov a (3) v menšej miere alternatívou k medicínskej ústavnej liečbe je odvykacia liečba v resocializačných zariadeniach typu terapeutických komunít, kde má pacient napriek pobytovej liečbe status ambulantného pacienta z pohľadu medicínskej liečby. Odporúčaná doba odvykacej liečby pre pacientov s drogovou závislosťou je v súlade so štandardami MZ SR vydanými v roku 2003 do 3 mesiacov. V priemere sa pohybovala doba trvania jednotlivej epizódy odvykacej liečby okolo štyroch týždňov v závislosti od typu liečebného programu a zariadenia, ale v niektorých programoch a u niektorých pacientov presahovala odporúčanú dobu 3 mesiacov, najmä ak sa jednalo o pacientov s psychiatrickou komorbiditou. Okrem základnej epizódy ústavnej odvykacej liečby je tiež odporúčaná a zdravotnými poisťovňami plne hradená, minimálne jedna epizóda tzv. posilňovacej 1-2-týždňovej pobytovej ústavnej liečby, spravidla v druhej polovici prvého roka abstinencie. Túto formu ústavnej liečby ale počas abstinencie využije len malá časť pacientov. Liečebné postupy aplikované v odvykacej ústavnej liečbe sú založené na princípoch režimovej liečby a kognitívno-behaviorálnej psychoterapie. Využívajú sa metodiky podpornej, motivačnej a rodinnej psychoterapie, logoterapia, techniky prevencie relapsov, arteterapie, psychodrámy, konfrontácií. Jedná sa o kombináciu individuálnych a skupinových psychoterapeutických sedení. Podľa zariadenia a programu vo väčšej, alebo v menšej miere sú aplikované prvky režimu terapeutických komunít v programoch ústavnej nemocničnej liečby. V menšej miere v niektorých zariadeniach používajú aj prvky dynamických, nondirektívnych psychoterapeutických škôl. Odvykacia, čistá liečba je v zdravotníckych zariadeniach okrem základnej psychiatrickej starostlivosti tiež kombinovaná s komplexnou diagnostikou a liečbou telesných ochorení, s dôrazom na krvou prenosné a venerické infekčné ochorenia. Pacient má celú ústavnú odvykaciu liečbu v zdravotníckom zariadení v plnej miere platenú zo solidárneho fondu zdravotného poistenia. Jeho povinnosťou je prispieť finančne na časť nákladov na stravu a ubytovanie, ale len počas prvých 14 dní jednotlivého liečebného pobytu sumou 50 Sk (cca 1,2 Euro) na deň, ďalej je celý pobyt v zdravotníckom zariadení plne hradený zdravotnou poisťovňou. Menšia časť pacientov s výrazným sociálno-ekonomickým deficitom pokračuje po absolvovaní ústavnej odvykacej liečby v pobyte v resocializačnom zariadení pre sociálnu reintegráciu, najčastejšie typu terapeutickej komunity. Napriek tomu, že sa jedná o následnú starostlivosť aj pobytové (rezidenčné) nezdravotnícke zariadenia aplikujú u časti klientov odvykanie liečebné programy, bez, alebo po predchádzajúcej detoxifikácii, ktoré sú alternatívou k medicínskej odvykacej liečbe ústavného typu. Aplikuje sa v nich režimová liečba, systém liečby terapeutických komunít, poradenstvo, podporná a motivačná liečba, spirituálna terapia, skupinová a individuálna psychoterapia, akupunktúra, arteterapia, liečba prácou, výcvik a výučba ako príprava pre zamestnanie. Resocializačné zariadenia pokiaľ ide o liečebné prístupy je možné deliť na: (1) komunity používajúce metodiky Day Topu v USA - ktoré tvoria na Slovensku menšinu, (2) ďalej na komunity tzv. humanitného typu, menej autoritatívne, ktoré tvoria väčšinu 87

a (3) menší počet terapeutických komunít, ktorých zakladateľmi je cirkev, s dominujúcou spirituálnou náboženskou tematikou. Spirituálna terapia, logoterapia sú najfrekventovanejšie používané terapeutické prístupy v nezdravotníckej rezidenčnej liečbe v cirkevných zariadeniach. Klienti podľa zákona o sociálnej pomoci majú v takýchto zariadeniach status ambulantných pacientov z pohľadu zdravotníckej liečby a majú garanta a sú pod supervíziou odborného lekára - psychiatra. Napriek tomu mnohé z nich zakladajú svoje terapeutické metódy na nemedicínskych pohľadoch a prevažne na sociálnom modely chápania závislosti od drog. Ich celková kapacita cca 200 postelí nie je v plnej miere využitá, čo do istej miery spôsobujú aj vysoké finančné požiadavky na úhradu časti pobytu klientmi. Väčšina personálu resocializačných zariadení je tvorená odborníkmi psychológmi, sociálnymi pracovníkmi a pracovníkmi, ktorí sú abstinujúci bývalí užívatelia so závislosťou od alkoholu alebo drog bez príslušného vysokoškolského vzdelania, ale absolvovali zodpovedajúci psychoterapeutický a poradenský výcvik pre liečbu pacientov so závislosťou. Ambulantné typy liečby Podobne ako ústavná liečba aj ambulantná liečba je poskytovaná zdravotníckymi a alternatívne tiež nezdravotníckymi poskytovateľmi najmä pokiaľ sa jedná o tzv. čistú, alebo drug free formu liečby. Všetky špecializované zdravotnícke zariadenia poskytujú systematickú ambulantnú liečebnú starostlivosť, nadväzujúcu na ústavnú liečbu podobne ako v Centrách pre liečbu drogových závislostí, s výnimkou (CPLDZ Predná Hora). V niektorých je to aj prevažujúci spôsob liečby. Kým veľká väčšina pacientov z ústavnej liečby absolvuje aj liečbu ambulantnú, v úvode a/alebo po liečbe ústavnou formou, tak na druhej strane veľká časť pacientov v ambulantnej odvykacej - tzv. čistej liečbe - nikdy nenastúpi na liečbu ústavnú. Význam tzv. čistej ambulantnej liečby na Slovensku v posledných rokoch vzrástol vďaka zmenám na drogovej scéne s poklesom pacientov so závislosťou od heroínu a so vzostupom počtu tých, čo žiadajú liečbu kvôli závislosti od amfetamínov a od kanabisu. Vykonávaná je: (1) v zdravotníckych zariadeniach lekármi, psychológmi, školenými zdravotnými sestrami, špeciálnymi pedagógmi, liečebnými pedagógmi s primeraným výcvikom v psychoterapii a liečbe drogových závislostí. Používané sú metódy a metodiky kognitívno-behaviorálnej psychoterapie, didaktoterapie, rodinnej psychoterapie, techniky prevencie relapsu, motivačnej a podpornej psychoterapie formou individuálnych a skupinových sedení. (2) Ambulantná odvykacia, čistá liečba najmä neopiátových závislostí je často vykonávaná tiež alternatívne k medicínskej liečbe individuálnou a skupinovou psychoterapiou v psychologických poradniach v rámci rezortu ministerstva školstva alebo v pôsobnosti rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. (3) Alternatívnou formou liečby najmä vo veľkých mestách sú svojpomocné skupiny abstinujúcich pacientov so závislosťou od drog: anonymní narkomani (Narcotics Anonymous). Kým počty ambulantne liečených v rezorte zdravotníctva je možné zistiť podľa štatistík Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky, nie je prakticky možné zistiť koľko ich bolo ambulantne liečených v programoch, ktoré sú alternatívou k ambulantnej medicínskej liečbe. Ale temer každý, komplikovanejší, na liečbu rezistentný klient skôr, či neskôr či už z vlastného rozhodnutia, alebo na základe odoslania terapeutom sa dostane do programov zdravotníckej starostlivosti. Výrazným novým trendom z posledných 2-3 rokov je v Bratislave, kde je jediný veľký program substitučnej metadónovej liečby na Slovensku, pribúdanie pacientov s opiátovou závislosťou v udržiavacej metadónovej liečbe, ktorí sú pre kombinovanú závislosť od meta- 88

mfetamínov súčasne liečení v programoch odvykacej liečby ústavnou, prípadne ambulantnou formou pre závislosť od stimulancií. 5.3 Liečba poskytovaná zdravotníkmi Detoxifikačná liečba Detoxifikačná liečba je realizovaná v zdravotníckych zariadeniach ambulantnou, alebo ústavnou formou. Podstupuje ju za asistencie zdravotníckeho personálu už tradične väčšina pacientov so závislosťou od opiátov, ktorí sa chcú pre závislosť liečiť a prestať s užívaním opiátov a opioidov, to znamená že nemajú alebo nechcú voľbu substitučnej liečby. Inou skupinou sú pacienti s inými diagnózami primárne ilegálne užívanej návykovej látky, sú to hlavne ľudia so závislosťou od sedatív a hypnotík (najmä benzodiazepínov) a so závislosťou od prchavých látok. Častejšou je v posledných rokoch detoxifikácia pacientov so závislosťou od psychoaktívnych látok so súčasným kombinovaným užívaním viacerých návykových látok. Z najčastejšie aplikovanej formy medicínsky liekmi asistovanej detoxifikácie je to detoxifikácia závislosti od opiátov. Bežne sa v znižujúcich dávkach používajú na detoxifikáciu agonisti opiátových receptorov ako je kodeín, etylmorfín, buprenorfín, ale aj metadón a tiež pomaly sa uvoľňujúci morfín. Ako prvý liek voľby je odporúčaný buprenorfín, no neraz sa vykonáva medicínsky asistovaná detoxifikácia pri závislosti od opiátov aj bez použitia agonistov s ordináciou benzodiazepínov, alebo neuroleptík. Chýba v inštrumentári antagonista opiátových receptorov na detoxifikáciu -naltrexon, ktorý nie na Slovensku registrovaným liekom a preto nie je pre liečbu dostupným. Substitučná - udržiavacia liečba Pri závislosti od drog je aplikovateľná iba u závislých od opiátov. Na Slovensku je dostupná len v obmedzenej miere. Jediný program metadónovej udržiavacej liečby, ktorý má v priemere okolo 300-350 pacientov je v Bratislave. Jeho systémové rozšírenie do iných miest narážalo napriek vydaniu metodického pokynu pre metadónovú liečbu ministerstvom zdravotníctva v roku 2004 na prekážku nedostatočného financovania udržiavacích metadónových programov. Udržiavacia liečba buprenorfínom: Liek je plne hradený zo zdrojov zdravotného poistenia, ale je limitovaný len na dobu 3 mesiacov od začatia liečby, čím sa stáva dlhodobá substitučná liečba buprenorfínom prakticky v širšom meradle nerealizovateľnou. Zostáva ale možnosť jeho aplikácie na medicínsku detoxifikáciu. Obe formy existujúcej substitučnej formy liečby opiátovými agonistami sú prepojené s programami psychosociálnej asistencie. Pravidelne sa v nich toxikologicky monitoruje moč, spojené sú s psychoterapeutickými programami. Očakávanými výstupmi okrem primárneho, ktorým je abstinencia od užívania ilegálnych opioidov, je tiež sociálna reintegrácia, zamestnanie sa a život v usporiadanej domácnosti bez drog. Nakoľko sa ale jedná o zdravotnícky program, prvoradým výstupom zostáva abstinencia od užívania ilegálnych opiátov. Ostatné očakávané výstupy sú významné, ale z pohľadu zdravotníckeho hodnotenia účinnosti liečby až sekundárne. K najvýznamnejším druhotným dopadom patrí i pokles kriminality v súvislosti s drogami. Jediným kritériom, ktoré musí byť splnené u pacienta pred zaradením do substitučnej liečby je lekárom stanovená diagnóza závislosti od opioidov. Relatívnou podmienkou pre indikáciu je ale vek pacienta nad 18 rokov, čo je vek dosiahnutia plnoletosti. Substitučná metadónová liečba nie je vo výške dávky ani v dĺžke podávania časovo obmedzená, Minimálna, medicínsky odporúčaná doba účinnej substitučnej liečby je však stanovená na 12 mesiacov. Program substitučnej, lekárom asistovanej liečby na Slovensku je primárne terapeutickým programom, kde sa zdôrazňuje individualizácia dávok, procesu liečby a cieľ 89

abstinencie od ilegálnych drog. Sekundárne sa sledujú aj efekty znižovania poškodenia ako sú predchádzanie a redukcia infekčných, krvou prenosných ochorení medzi užívateľmi opiátov a opioidov. Okrem toho sa v jedinom programe substitučnej metadónovej liečby v Bratislave pravidelne monitoruje kompliancia a retencia pacientov v programe do roka od jej začatia. Morfín sulfát a diacetylmorfín nie sú medicínsky registrovanými preparátmi a preto ich legálne predpisovanie na substitučnú liečbu na Slovensku neprichádza do úvahy. Medicínsky asistovaná udržiavacia liečba antagonistami typu naltrexonu nie je realizovateľná pretože na Slovensku nie je naltrexon registrovaným liekom. Žiadna firma neprejavila dostatočný záujem o jeho registráciu a dovoz na malý slovenský trh. Iná liečba s asistenciou zdravotníkov Na Slovensku nie je aplikovaná iná forma medicínsky asistovanej liečby, ak neberieme do úvahy liečby akútnych toxických psychóz neuroleptikami, ktorých počet v posledných rokoch po vzraste užívania metamfetamínov sa výrazne zvýšil. 90

6. Zdravotné súvislosti a dôsledky užívania drog Systematické monitorovanie úmrtí súvisiacich s užívaním drog nie je na Slovensku zavedené. Niektoré vedľajšie zistenia iných štúdií ale indikujú, že úmrtnosť medzi už liečenými užívateľmi drog pre závislosť od nich je výrazne vyššia ako medzi ich rovesníkmi. Lepšie je implementovaný systém monitorovania s drogami súvisiacich infekčných ochorení, aj keď má len sentinelový charakter. Krajina má jeden z najnižších výskytov HIV medzi vnútrožilovými užívateľmi drog v Európe. Na druhej strane sa na prelome rokov 2002/2003 objavila v Bratislave medzi užívateľmi drog epidémia výskytu hepatitídy typu A. Najväčším problémom zostáva pretrvávajúca a narastajúca epidémia hepatitídy typu C. Jej rozmery dosiahli v sentinelovom sledovaní medzi po prvý raz liečenými vnútrožilovými užívateľmi drog v Centre pre liečbu drogových závislostí v Bratislave až hodnotu 42%. Napriek dvojtretinovej prevahe na liečbu dobre odpovedajúceho genotypu 3a vírusu hepatitídy typu C medzi užívateľmi drog, je pomerne málo tých, ktorí túto liečbu absolvujú, čo je v dôsledku prísnych vylučovacích kritérií stanovených na úhradu liečby zo strany zdravotných poisťovní. Iné infekčné ochorenia ako syfilis, či raritná tuberkulóza nedosahujú medzi užívateľmi drog významnejšiu mieru výskytu. Pacienti s dvojitou diagnózou závažnej duševnej poruchy popri diagnóze závislosti od drog majú prístup k štandardnej a plne hradenej psychiatrickej starostlivosti bez poradovníkov na liečbu. Tiež liečba iných - s drogami súvisiacich - telesných poškodení je pre pacientov so závislosťou plne dostupná v potrebnej kvalite. 6.1 Drogová úmrtnosť a mortalita užívateľov drog Nepodarilo sa vytvoriť jednotný systém monitorovania úmrtí súvisiacich s užívaním drog na národnej úrovni. Problémom je zhromažďovanie údajov na celonárodnej úrovni, ale najmä znížený počet pitiev, odmietanie pitiev zo strany blízkych, najmä rodičov zomrelých mladých ľudí, zatajovanie histórie užívania drog pozostalými príbuznými. Populácia, u ktorej prichádzajú do úvahy riziká úmrtia v súvislosti s užívaním drog je na Slovensku relatívne mladá, jej prevažná časť sa nachádza v tretej dekáde života, čím je tiež daná menšia pravdepodobnosť výskytu úmrtí v súvislosti s chronickým priebehom hepatitídy C, resp. v dôsledku HIV/AIDS, ktorý je medzi užívateľmi drog na Slovensku veľmi málo prevalentný. Jediným zdrojom štatistických údajov, ktoré nám boli o úmrtiach súvisiacich s drogami na Slovensku k dispozícii, sú zistenia z malých vzoriek kohort dlhodobej štúdie sledovania osudov pacientov po prvý raz liečených pre drogovú závislosť v CPLDZ Bratislava. Kým po roku v mortalite pacientov medzi kohortami z roku 1997 a 2001 nebol veľký rozdiel, bolo to 1.8% a 1.5%, tak po troch rokoch od vstupu do liečby zomrelo z kohorty roku 1997 iba 3.2% pacientov v porovnaní s kohortou prvoliečených v roku 2001, kde po 3 rokoch z dohľadaných bývalých pacientov nežilo už 6.2%. Údaje majú výrazné obmedzenia z pohľadu možnosti ich všeobecnejších interpretácií. Jednalo sa o relatívne malé súbory s počtami medzi 200-300 subjektami, kde neboli zistené presné príčiny ich úmrtí, väčšina z nich pochádzala z jednej lokality, a to z Bratislavy. Ďalším obmedzením možnosti zovšeobecňovania je to, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o užívateľov drog so závislosťou, ktorí žiadali o liečbu. Nie je možné si preto utvoriť predstavu o mortalite v širšej skupine užívateľov drog bez závislosti, resp. so závislosťou, ktorí nevyhľadali pomoc zdravotníckeho zariadenia. 91

6.2 Infekcie spojené s užívaním drog V rámci Slovenskej republiky nie je zavedené celoplošné systematické monitorovanie výskytu s drogami súvisiacich infekčných ochorení medzi užívateľmi drog. Avšak ako sentily pre epidemiologickú surveillance 44 slúžia centrá pre liečbu drogových závislostí a z nich najkonzistentnejšie a najdlhšie sa tejto problematike venuje od roku 1997 najväčšie CPLDZ v Bratislave. Navyše špecializované zdravotnícke zariadenia, ktoré poskytujú lôžkovú detoxifikačnú, alebo aj odvykaciu liečbu pre pacientov so závislosťou od drog vyšetrujú spravidla v rámci základných vyšetrení krv na protilátky voči krvou prenosným chorobám u všetkých pacientov. Výnimku tvoria tí, ktorým nie je možné odobrať krv a veľmi malá skupina pacientov, ktorí odmietnu vyšetrenie na HIV. Hepatitída typu A Najmarkantnejšou zmenou v uplynulom období pokiaľ ide o výskyt infekčných ochorení medzi užívateľmi drog bola mikroepidémia hepatitídy typu A v Bratislave na prelome rokov 2002 a 2003 nastala na pozadí relatívne nízkej úrovne výskytu HAV v celkovej populácii hlavného mesta. Na základe povinnej notifikácie klinických prípadov hepatitídy typu A bolo v tomto období do mája roku 2003 zaevidovaných v Bratislave 144 prípadov tohto ochorenia, z čoho tvorili užívatelia drog 42% s priemerným vekom 23-24 rokov. Bolo to v kontraste s výskytom hlásenej hepatitídy typu A v Bratislave z roku 2001, kedy sa jednalo o nízky výskyt, tak ako po iné predchádzajúce roky, len o 26 prípadov ochorenia prevažne u detí mladšieho školského veku za celý rok, v porovnaní so 45 prípadmi v roku 2002 a s 98 pacientmi iba za prvých 5 mesiacov roku 2003, kedy už išlo vo väčšine prípadov o mladých dospelých v tretej dekáde ich života. Na Slovensku nie je zavedené celoplošné očkovanie populácie proti hepatitíde typu A, ani bezplatné očkovanie užívateľov drog, čo by do istej miery mohlo zabrániť vzniku a šíreniu takejto epidémie. V sentinelovom monitorovaní výskytu ostatných krvou prenosných ochorení medzi po prvý raz liečenými užívateľmi drog v CPLDZ Bratislava, neboli zaznamenané žiadne väčšie zmeny ich trendov. Hepatitída typu B V CPLDZ Bratislava bol zaznamenaný v roku 2003 ľahký vzostup markera infekcie vírusu hepatitídy typu B - core antigénu (HBc) z 5% v roku 2002 na 9% u všetkých a v podskupine po prvý raz liečených injekčných užívateľov zo 6% na 10%. Len ťažko je možné pripísať túto zmenu na úkor zastavenia vakcinácie prvoliečených užívateľov drog v CPLDZ Bratislava kvôli zrušeniu plnej úhrady vakcinácie proti hepatitíde typu B (HBV) u pacientov s diagnózou závislosti od drog, ktorá bola do roku 2002 pre nich plne hradená zo zdrojov zdravotného poistenia. Podporovať by to mohol až pokračujúci nárast výskytu infekcie HBV v sub-populácii pacientov so závislosťou od drog, ak by bol zistený v budúcnosti. Preto nie je možné hovoriť o epidémii HBV medzi užívateľmi drog na Slovensku a jej zistený výskyt je sub-epidemického charakteru. Marker akútnej infekcie HBsAg antigén sa zisťuje u užívateľov drog v CPLDZ Bratislava iba zriedka a podobne to potvrdili zistenia z multicentrickej štúdie monitorovania krvou prenosných ochorení medzi liečenými užívateľmi drog, do ktorej sa zapojili 3 ďalšie centrá pre liečbu drogových závislostí z iných krajov. Hepatitída typu C Infekcia vírusom hepatitídy typu C (HCV) je jedinou krvou prenosnou infekciou, ktorej výskyt má charakter epidémie v subpopulácii liečených pacientov pre drogovú závislosť na Slovensku. Potvrdili to v roku 2003 aj zistenia z iných CPLDZ a u pacientov z 44 surveillance = dozor, dohľad, pozorovanie 92

iných krajov krajiny. Jednalo sa však o epidemický výskyt len u tých, ktorí mali históriu vnútrožilovej aplikácie drog. V sledovaní trendu výskytu infekcie HCV medzi po prvý raz liečenými vnútrožilovými užívateľmi drog v CPLDZ Bratislava od roku 2002 došlo v roku 2003 k nárastu z 33% na 43% pacientov so zistenými protilátkami proti HCV. Napriek tomu zo všetkých prvokontaktov bolo HCV pozitívnych 28% pacientov, čo bolo zhruba na úrovni roku 2001, ale to len vzhľadom na pokles absolútneho počtu a relatívnej proporcie vnútrožilových užívateľov medzi po prvý raz liečenými v Bratislave. K dispozícii sú aj čiastkové výsledky dvoch sondážnych štúdií zisťovania prevalencie PCR pozitivity pacientov medzi na HCV protilátky pozitívnymi užívateľmi drog so závislosťou od drog a výsledky genotypovej skladby vírusu HCV v týchto vzorkách. Tieto štúdie realizoval Ústav preventívnej a klinickej medicíny v spolupráci s Inštitútom drogových závislostí v Bratislave. Prvá z roku 1997 zo vzorky 71 pacientov CPLDZ zistila 57% PCR pozitívnych pacientov, z ktorých bol genotyp 1 detekovaný u 22% a genotyp 2 u 78%. Druhá štúdia z roku 2004 bola zameraná na klientov z terapeutických komunít. V nej vo vzorke 72 pacientov bolo 38% (27) anti-hcv pozitívnych, z nich 29% (21 a dvaja nevyšetrení) bolo HCV RNA pozitívnych. Genotyp 1 bol zistený u 35% a genotyp 3 u 65% liečených pre závislosť od drog. Zvláštna pozornosť je v liečebných programoch popri skríningu infekčných ochorení venovaná tiež ich dôsledkom, akým je napr. poškodenie pečene, sledovaním dynamiky pečeňových testov u HCV pozitívnych pacientov a návrhom na ich liečbu v spolupráci s hepatológom, imunológom, alebo infektológom. Podmienkou schválenia poskytnutia kombinovanej liečby interferónom a ribavirínom pre pacientov so závislosťou od drog s plnou úhradou zo zdrojov zdravotného poistenia je, aby mali špecialistom psychiatrom doložené v čase pred zaradením na takúto liečbu aspoň 6 mesiacov trvajúce neprerušené, toxikologicky dokumentované obdobie abstinencie od drog. Zdravotné poisťovne v zásade odmietajú uhrádzať zo svojich zdrojov liečbu hepatitídy typu C u pacientov, ktorí sú hoci aj viac rokov plne stabilizovaní v metadónovej udržiavacej liečbe. HIV/AIDS Slovensko napriek epidémii injekčného užívania drog patrí medzi malú skupinu krajín s raritným výskytom infekcie HIV medzi vnútrožilovými užívateľmi drog. Výskyt infekcie HIV/AIDS patril k trvalo najnižším na svete a aj v roku 2003 sa pohyboval podiel preukázaných HIV pozitívnych pacientov medzi liečenými užívateľmi drog v skupine vnútrožilových užívateľov pod 0.1%. Aktuálne sa jedná o 2 pacientov, u ktorých bol preukázaný prenos HIV vnútrožilovou cestou pri užívaní drog. K infekcii ale došlo pri ich pobytoch v zahraničí. Ani prieskumy vykonané v minulosti anonymne v programoch výmeny použitých ihiel a striekačiek za sterilné nezistili vyšší výskyt infekcie HIV. Ďalšie infekcie Syfilis bol opakovane zistený medzi užívateľmi drog. Jeho výskyt ale neprekračuje podľa sledovania v CPLDZ Bratislava 1%. Častejšie sa nachádza u sexuálnych pracovníčok so závislosťou od drog, ktoré praktizujú sex na uliciach. Podobná je situácia pravdepodobne aj pokiaľ ide o iné sexuálne prenosné ochorenia, ktorých výskyt medzi závislými od drog nebol na Slovensku predmetom špeciálnej štúdie. Tuberkulóza nie je zisťovaná medzi užívateľmi drog na Slovensku a nebola medzi pacientmi liečenými pre závislosť od drog v roku 2003 ani zistená. Na tomto základe ju možno považovať v tejto subpopulácii za zriedka sa vyskytujúcu infekciu. Neboli k dispozícii informácie o žiadnom ďalšom väčšom výskyte inej infekcie medzi užívateľmi drog, okrem vyššie uvedených. 93

6.3 Psychiatrická komorbidita (duálna diagnóza) Napriek vyššiemu výskytu depresívnych prejavov v čase užívania opiátov a na počiatku odvykacej liečby, prieskumy výskytu veľkej depresívnej poruchy medzi pacientmi liečenými pre závislosť od opiátov vykonané v CPLDZ, preukázali podiel primárnej depresívnej poruchy iba približne u 8% pacientov. U ostatných sa jednalo o sekundárnu depresiu pri prvotnej diagnóze závislosti od opioidov. Aktuálne bol v klinickej praxi zaznamenaný vyšší výskyt najmä paranoidnoperzekučných a halucinatórnych syndrómov v rámci toxických psychóz u užívateľov metamfetamínov ("pervitínu"). Napriek abstinencii sa mnohokrát jedná o niekoľko týždňov pretrvávajúce psychotické poruchy s klinickými obrazmi podobnými na schizofréniu, ktoré iba pozvoľna ustupujú. Nie sú zatiaľ k dispozícii presnejšie štatistické údaje. Podobne bola niekoľkokrát zaznamenaná komorbidita medzi diagnózou škodlivého užívania a závislosti od kanabisu a diagnózou schizofrénie. Staršie klinické práce poukázali na zvýšený výskyt porúch osobnosti medzi liečenými pacientmi so závislosťou od heroínu. Inak definovanou formou duálnej diagnózy je diagnóza dvoch súbežne sa vyskytujúcich typov závislostí od psychoaktívnych látok. V starších prieskumoch Inštitútu drogových závislostí bola zistená u pacientov so závislosťou od opioidov v 98% tiež diagnóza závislosti od tabaku, ktorá síce v miernejšom stupni, ale u väčšiny pacientov pretrváva aj v čase ich abstinencie od opioidov. Pokles takto definovanej komorbidity bol tiež zaznamenaný klinicky, pokiaľ ide o spolu sa vyskytujúcu závislosť od benzodiazepínov popri primárnej závislosti od opioidov. Naopak nastal vzostup prípadov kombinovanej závislosti od opioidov a stimulancií amfetamínového typu (metamfetamínov) najmä u vnútrožilových užívateľov drog a miniepidémia výskytu závislosti od metamfetamínov medzi už predtým dlhšiu dobu stabilizovanými pacientmi v metadónovej udržiavacej liečbe. Ako to už bolo uvedené vyššie, v rámci diagnostického procesu u liečených pacientov pre závislosť od drog je venovaná systematická pozornosť výskytu ďalších, či už primárnych, alebo sekundárnych duševných porúch a ochorení. Tam, kde je to nevyhnutné, je súbežne s liečbou závislosti poskytovaná liečba pacientom najmä u depresívnych porúch, úzkostných stavov, ale aj u schizofrénnych porúch. Liečba týchto duševných porúch je pre pacientov bezplatná a dostupná. 6.4 Ďalšie zdravotné dôsledky užívania drog V populácii u pacientov s diagnózou závislosti od drog sa aj na Slovensku v ich vekovej skupine vyskytuje nadpriemerný počet ďalších iných poškodení zdravia, ktoré si frekvenčnejšie vyžadujú zdravotnícku starostlivosť, ako sú častejšie mnohopočetné zubné kazy, abscesy, nekrózy tkaniva kože a svalstva pri infekciách v miestach po nesterilných injekčných aplikáciách drog, infekčné endokarditídy, flebitídy a tromboflebitídy, infekčné a toxické hepatitídy a hepatopatie, poškodenia obličiek a iné. Užívatelia drog so závislosťou liečbu týchto telesných ochorení dlho odkladajú a do zdravotníckych zariadení preto prichádzajú nezriedka v pokročilých štádiách neliečených somatických ochorení, s rozsiahlejším poškodením zdravia. Ich komplexné a presnejšie vyhodnotenie nebolo dosiaľ v slovenských podmienkach realizované. Vyšší ako priemerný v tejto vekovej skupine je u užívateľov drog, najmä so závislosťou, aj výskyt úrazov, fraktúr pri dopravných a iných nehodách ako i poškodení zdravia v dôsledku fyzického násilia. Hoci podrobnejšie štúdie v tomto smere neboli vykonané, o odôvodnenosti týchto tvrdení, podložených klinickou skúsenosťou, nepriamo svedčia hore uvedené výsledky sondážnej štúdie sledovania osudov pacientov liečených pre závislosť od drog, kde bola zistená oveľa 94

vyššia mortalita ako tá, ktorú by sme mohli očakávať u ich rovesníkov bez diagnózy závislosti od drog. Dopravné a iné nehody Výskyt dopravných a iných nehôd a úrazov bol v čase užívania drog podľa klinických zistení u pacientov v liečbe pre problémy s drogami odhadom vyšší ako v porovnateľnej skupine v ich vekovej kategórii. Nie sú ale k dispozícii údaje a ani na Slovensku implementované žiadne špecializované projekty skúmania morbidity zamerané výlučne týmto smerom. 95

7. Opatrenia zamerané na zdravotné súvislosti a dôsledky užívania drog Vzdelávanie verejnosti a cielené programy pre užívateľov drog na predchádzanie predávkovania drogami je realizované mimovládnymi organizáciami, ktoré vykonávajú terénnu sociálnu prácu a špecializovanými zdravotníckymi centrami pre liečbu drogových závislostí. Okrem osobnej komunikácie boli vydané aj tlačené materiály pre užívateľov drog. Krytie Slovenska je ale nedostatočné a ako svedčia výstupy niektorých štúdií ani dopad týchto aktivít nie je úplne podľa očakávania. Úmrtnosť medzi užívateľmi drog je stále pomerne vysoká. Úspešnejšia je realizácia programov prevencie šírenia krvou prenosných infekčných ochorení medzi vnútrožilovými užívateľmi drog. Výmeny a bezplatné vydávanie sterilných ihiel a striekačiek v kombinácii s ich bežnou dostupnosťou pre užívateľov drog za pomerne nízku cenu v lekárňach prispeli k predchádzaniu šírenia epidémie HIV/AIDS. Zaznamenaný bol pretrvávajúci pokles vnútrožilových užívateľov drog medzi po prvý raz liečenými pacientmi v roku 2003, ako aj indikácie zníženia rizikového správania - zdieľania nesterilných ihiel a striekačiek navzájom medzi sebou - z prieskumu v Bratislave. Vakcináciou proti hepatitíde typu B sa zatiaľ podarilo udržať jej výskyt medzi užívateľmi v subepidemickom rozmere. Nepodarilo sa a nedarí žiadnymi dostupnými opatreniami zabrániť šíreniu epidémie hepatitídy C medzi vnútrožilovými užívateľmi drog. Liečba HIV a hepatitíd, ale i iných infekčných ochorení je pre užívateľov drog dostupnou bez znevýhodňovania tak, ako pre ostatných pacientov, s výnimkou liečby infekcie hepatitídy C, kde je vyžadovaná pred liečbou aspoň pol roka trvajúca, medicínsky dokumentovaná abstinencia. Aj liečba iných telesných ochorení je pre užívateľov drog v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku dostupná v takej istej miere ako pre ostatných občanov. Týka sa to aj liečby dvojitých diagnóz štandardným postupom na psychiatrických oddeleniach nemocníc. 7.1 Prevencia úmrtnosti v dôsledku užívania drog V Bratislave už viac rokov funguje systematické vzdelávanie a výcvik užívateľov drog o spôsoboch bezpečnej aplikácie drog a o opatreniach ako predísť fatálnemu predávkovaniu, resp. ako poskytnúť prvú pomoc spoluužívateľovi drog. Na takýchto aktivitách sa dominantne podieľajú jednak mimovládne organizácie OZ Odyseus a OZ Prima, ktorých hlavným predmetom činnosti sú programy znižovania poškodenia zacielené na skupinu užívateľov drog, ale aj Centrum pre liečbu drogových závislostí v Bratislave na didaktoterapiách. Realizácia výcviku sa uskutočňuje buď formou priamej komunikácie s užívateľmi alebo prostredníctvom takto zameraných brožúr a letákov, ktoré pripravujú vyššie spomenuté organizácie. V poslednom roku sa podarilo znovu oživiť prácu mimovládnej organizácie zaoberajúcej sa znižovaním poškodenia a výcviku užívateľov v predchádzaní predávkovaniam v Banskej Bystrici a za podpory OZ Odyseus vznikla podobná mimovládna organizácia v Púchove a v ďalšom krajskom meste v Nitre s pôsobnosťou aj v Hlohovci. Globálne sú takto orientované aktivity na Slovensku rozvinuté nedostatočne, čo naznačujú aj opakovane sa vyskytujúce správy o smrteľných predávkovaniach drogami v masmédiách. Presné štatistiky ale neexistujú. Nikde v krajine neexistujú izby na bezpečné užívanie drog, užívatelia drog nemajú k dispozícii kity s antagonistom naloxonom pre prípadnú aplikáciu pri predávkovaní. Kým prvému bránia názorové postoje veľkej väčšiny populácie, druhé opatrenie je brzdené obmedzenými finančnými zdrojmi. 96

Prevencia predávkovania Popri centrách pre liečbu drogových závislostí a v niektorých ďalších zdravotníckych pracoviskách, ktoré však majú iba limitovaný dosah na vnútrožilových užívateľov drog, sa prednostne venujú prevencii predávkovania mimovládne organizácie zaoberajúce sa sociálnou prácou zameranou predovšetkým na užívateľov drog v teréne. 7.2 Prevencia a liečba infekčných chorôb v súvislosti s drogami Cielenú prevenciu krvou prenosných ochorení medzi vnútrožilovými užívateľmi drog formou výmeny sterilných ihiel a striekačiek za použité vykonávajú v rámci "street-worku" mimovládne organizácie, ako aj špecializované centrá pre liečbu drogových závislostí v Košiciach a v Bratislave, kde však namiesto výmeny prebieha rozdávanie. Mimovládne organizácie okrem toho prostredníctvom dobrovoľných pracovníkov rozdávajú tiež kondómy pre užívateľov drog, najmä pre ženy, ktoré si zadovažujú finančné prostriedky na drogy prostitúciou. Poskytovanie sterilných ihiel a striekačiek zadarmo pre injekčných užívateľov drog stačí len pre oblasť hlavného mesta Bratislavy, prípadne pre krajské mestá ako sú Košice, Banská Bystrica a najnovšie aj Nitra. Na základe sledovania poklesol počet liečených pacientov s vnútrožilovým užívaním drog medzi prvýkrát liečenými v živote pre problémy s drogami z vyše 70% v roku 1998 na menej ako 50% v roku 2003. V CPLDZ Bratislava sa pri opakovanom sondážnom prierezovom zisťovaní výskytu rizikového správania medzi klientmi programu výmeny striekačiek v roku 2004 zistil výrazný pokles rizikového správania - požičiavania si nesterilných ihiel a striekačiek od iných. Hlavným zdrojom sterilných injekčných ihiel a striekačiek pre ostatných užívateľov drog, ktorí sa nachádzajú mimo tieto geografické oblasti, sú lekárne. Ceny parafernálií na injikovanie sú v lekárňach relatívne nízke a tým sú pre užívateľov dostupné. Iným problémom zostávajú negatívne postoje niektorých lekárnikov k predaju sterilných ihiel a striekačiek pre užívateľov drog, napriek tomu, že zákon im to umožňuje. Z tohto dôvodu vykonal Inštitút drogových závislostí v septembri 2004 telefonický prieskum 97 lekární z hlavného mesta Bratislavy a 83 lekární z vybraných vidieckych miest. Výstupy ukázali, že kým na vidieku až 54% dopytovaných lekárnikov predá sterilné ihly a striekačky užívateľom drog, tak v hlavnom meste to bolo ochotných urobiť iba 21% opýtaných. Následne preto - ako praktické opatrenie - realizoval Inštitút drogových závislostí masmediálnu vzdelávaciu kampaň zameranú na lekárnikov, ale aj na širšiu verejnosť. Vakcinácia užívateľov drog proti hepatitíde typu B, ktorá bola do roku 2002 pre nich zadarmo, nakoľko bola plne hradená z fondov zdravotných poisťovní sa prakticky z ekonomických dôvodov zastavila. Máloktorý užívateľ vstupujúci do liečby má na to a chce si očkovanie proti HBV sám zaplatiť. Na druhej strane perspektívne môžeme v budúcnosti očakávať protektívne pôsobenie plošnej, bezplatnej vakcinácie všetkých novorodencov a detí vo veku 12 rokov, ktoré sa premietne aj do prevencie infekcie HBV medzi užívateľmi drog. Ako preukázala epidémia hepatitídy typu A v rokoch 2002-3 v hlavnom meste Bratislave malo by praktický význam aj zavedenie dostupnej vakcinácie pre užívateľov drog proti tomuto typu vírusovej hepatitídy. Poradenstvo o predchádzaní poškodenia zdravia pre užívateľov drog vykonávajú všetky organizácie zapojené do programov redukcie poškodenia. Anonymné testovanie krvi a slín na syfilis a na HIV, respektíve ich vykonáva na ulici medzi užívateľmi drog v hlavnom meste občianske združenie Odyseus. Vždy sa vykonáva poradenstvo a na dobrovoľnej báze sa ponúka testovanie krvi na krvou prenosné ochorenia v špecializovaných CPLDZ, ale aj v psychiatrických oddeleniach nemocníc a v psychiatrických ústavoch, 97

ako aj v špecializovaných ambulanciách pre liečbu alkoholizmu a toxikománií. Legálne testovanie syntetických drog pre užívateľov pred ich použitím náš zákon neumožňuje. Liečba infekčných ochorení u užívateľov drog, ako vyplýva z ústavy, je na Slovensku bezplatná, a teda aj v zásade pre všetkých z nich dostupná. V realite to platí len pre infikovaných vírusmi HIV, HBV a HAV, nie ale pre všetkých infikovaných vírusom HCV. Kritériá stanovené zdravotnými poisťovňami na úhradu liečby hepatitídy typu C z ich zdrojov vylučujú z bezplatného poskytovania tejto liečby aktívnych užívateľov drog, všetkých bývalých užívateľov drog, u ktorých je obdobie abstinencie kratšie ako 6 mesiacov a pacientov, ktorí sú zaradení v substitučnej liečbe agonistami opiátov. Odborníci z odboru drogových závislostí sa usilujú v prvom rade presadiť zmenu týchto kritérií tak, aby umožňovali bezplatné poskytovanie liečby infekcie HCV aj pre pacientov dostatočne stabilizovaných v programe metadónovej udržiavacej liečby. Vzhľadom na vysoký podiel genotypu 3a vírusu a mladý vek infikovaných pacientov, prognóza a tiež doterajšie výsledky liečby sú u nich veľmi dobré. Drvivá väčšina liečených kombinovanou liečbou interferónom s ribavirínom nevykazuje prítomnosť vírusu pri vyšetreniach po absolvovaní liečby. Tiež kompliancia interferónovou liečbu je veľmi dobrá. Prevencia zdravotných, telesných následkov užívania drog je vykonávaná jednak v špecializovaných zdravotníckych zariadeniach, nepriamo tiež vo verejných lekárňach, jednak v terénnej práci sociálnymi pracovníkmi a dobrovoľníkmi neziskových mimovládnych organizácií - občianskych združení. Kým vakcinácia, poskytovanie sterilných ihiel a striekačiek, informačných a vzdelávacích materiálov je v zdravotníckych zariadeniach obmedzené iba na tú skupinu užívateľov drog, ktorá sa s nimi skontaktuje a sem príde, mimovládne organizácie ich dosiahnu aj v teréne tam, kde sa užívatelia nachádzajú aj keď neprejavujú záujem, alebo potrebu liečby, či kontaktu so zdravotníckymi zariadeniami. V tomto smere sú preto ich aktivity rozhodujúce a podstatné. Najdlhšiu históriu a najviac skúseností s terénnou prácou medzi užívateľmi drog na Slovensku majú mimovládne organizácie OZ Prima 45 a OZ Odyseus. Cieľovou skupinou OZ PRIMA je skrytá populácia, ktorá sa zdržiava prevažne na ulici. OZ PRIMA pracuje s aktívnymi užívateľmi drog, prostitútkami, homoprostitútmi a bezdomovcami. Títo klienti väčšinou nie sú nikde zaevidovaní či už z dôvodu, že nemajú preukaz totožnosti, preukaz poistenca alebo nie sú dostatočne motivovaní vyhľadať odbornú pomoc. Z tohto dôvodu sa OZ PRIMA snaží podchytiť ich zdravotný stav a snaží sa motivovať ich k menej rizikovému užívaniu drog a k bezpečnému pohlavnému styku. V rámci tohto cieľa OZ PRIMA má tri programy, ktoré sú zamerané práve na zdravie klienta: 1. Program základného zdravotníckeho ošetrenia priamo v teréne poskytujú ho terénni pracovníci priamo na ulici, za dodržania prísnych hygienických zásad. Najčastejšie sa jedná o ošetrenie abscesov, flegmón a ľahších poranení 2. Program návštevy lekára priamo v teréne dvakrát mesačne (každý druhý utorok) je v teréne s pracovníkmi OZ Prima aj lekár, ktorý poskytuje odborné ošetrenie alebo poradenstvo klientom, ak je potrebné lekár zabezpečí následne vyšetrenie a pokračovanie liečby pre klienta aj mimo terénu 3. Program sociálnej asistencie - je zameraný na sprevádzanie klientov streetworkermi po rôznych úradoch, lekároch, polícií apod. Za rok 2003 OZ PRIMA testovala klientov na HIV a hepatitídu, poskytovala zdravotné poradenstvo, navštevovala lekárov s klientmi v rámci projektu sociálnej asistencie, pomáhala 45 Občianske združenie PRIMA od svojho vzniku v r.1998 pôsobí v oblasti harm reduction a primárnej prevencie v špecifických skupinách užívateľov drog,prostitútov a prostitútok, bezdomovcov. 98

im vybavovať detox a následne aj liečenie, najviac však ošetrovala priamo v teréne. Presné čísla jednotlivých týchto zásahov sú na obr.7.2.1 68 15 36 20 52 testovanie HIV/ HP poradenská služba návšteva odborného lekára pomoc pri vybavovaní detoxu ošetrenie na streete Obr. 7.2.1 Podiely harm-reduction aktivít občianskeho združenia OZ Prima OZ PRIMA nemá finančné prostriedky na očkovanie klientov, maximálne môže klienta otestovať na protilátky na hepatitídu A, B, C. OZ PRIMA sa zameriava na výmenu injekčných striekačiek a zvyšného zdravotníckeho materiálu, ktorý aktívni užívatelia potrebujú na bezpečné aplikovanie drogy. Súčasťou sterilnej výbavy okrem striekačiek sú aj :alkoholové tampóny slúžia na dezinfekciu miesta pred vpichom, suché tampóny slúžia na zadržanie krvácania po vpichu, filtre sú určené na prečistenie nečistôt, keď sa droga naťahuje do striekačky, injekčné vody na zmiešanie drogových roztokov a prepláchnutie striekačiek, ascorbín je to vitamín C, ktorý sa používa na spracovanie heroínu (musí tam byť zásadité kyslé prostredie), leukoplasty, obväzy, kondómy. Za rok 2003 OZ PRIMA vyzbierala od vnútrožilových užívateľov drog 47 709 použitých ihiel a striekačiek. V tom istom období pracovníci tejto mimovládnej organizácie rozdali pre vnútrožilových užívateľov drog: 67 161 sterilných jednorazových ihiel a striekačiek, 3 954 dávok askorbínu, 23 823 kusov alkoholových tampónov, 19 684 suchých tampónov, 15 157 kusov filtrov, 12 244 ampuliek vody na vnútrožilovú aplikáciu, 2 228 kusov kondómov a 324 kusov sterilných rukavíc. Za rok 2003 OZ PRIMA vydala edukatívne letáky a brožúrky pre klientov : Vybavovanie dokladov a čo ak ich stratím?! leták je zameraný na pomoc pri vybavovaní si nových dokladov (občiansky preukaz a cestovný doklad tzv. pas), čo má klient robiť, ak tieto doklady stratí, ak mu boli ukradnuté alebo už im vypršala platnosť. Ako sa správať k policajtovi! leták stručne a jasne popisuje aké právomoci má policajt voči občanovi, čo môže a čo si nemôže dovoliť, rovnako sa leták zameriava na práva a povinnosti, ktoré má občan voči policajtovi. 99

Hepatitída, žltačka leták popisuje tri hepatitídy typu A, B, C, ako ich je možné dostať, aké príznaky má jednotlivý typ, ako sa dá liečiť a ako sa dá pred hepatitídou chrániť. HIV, AIDS leták vysvetľuje čo je to HIV, AIDS, ako sa dá nakaziť, ako sa dá chrániť, aký je priebeh ochorenia a ako sa máme dať otestovať a kedy na HIV. Kam sa môžem ísť liečiť? leták sa zameral na liečebne, resocializačné zariadenia a na kluby pre abstinentov, v letáku sú kontakty a podmienky vstupu na jednotlivé zariadenia. Pohlavné choroby leták obsahuje prenos a priebeh najčastejších ochorení s ktorými sa OZ PRIMA stretáva u svojich klientov na ulici napr. syfilis, kandidóza, kvapavka, herpes genitalis, svrab, chlamýdie atď.. Projekt Chráň sa sám OZ Odyseus je projektom terénnej sociálnej práce, spojenej s výmenou injekčných striekačiek, kedy sociálna prevencia v cieľových skupinách prebieha priamo v uliciach mesta Bratislava. Projekt bol oficiálne spustený v októbri 1998 ako prvý na Slovensku. Od roku 2003 tiež úspešne realizuje projekt terénnej sociálnej práce, spojenej s výmenou injekčných striekačiek, v Púchove. Výmena striekačiek v teréne je realizovaná dvojicou terénnych pracovníkov, špeciálne vyškolených na vykonávanie terénnej sociálnej práce, ktorá pôsobí pravidelne, štyrikrát do týždňa, na presne vymedzenej trase v uliciach mesta Bratislava, v čase kedy potenciálny klient/-ka je reálne zastihnuteľný/-á v teréne, teda v popoludňajších a večerných hodinách. Mobilnú výmenu injekčných striekačiek/ihiel projekt zabezpečuje každý štvrtok v štvrti, kde sa zdržuje veľká časť injekčných užívateľov drog a ďalších 2 krát v týždni popri testovaní na syfilisové a HCV protilátky. V rámci vykonávania terénnej práce OZ Odyseus klientom a klientkám distribuuje sterilné striekačky a formou výmeny zabezpečuje bezpečný zber a likvidáciu použitých, ďalej poskytuje kondómy, lubrikanty a iný zdravotnícky materiál a materiál na bezpečnú injekčnú aplikáciu (alkoholové tampóny, filtre, askorbín, injekčnú vodu, suché tampóny na zastavenie krvácania, štuple Stericup). Neoddeliteľnou súčasťou poradenstva sú informatívno - edukačné materiály, vytvorené pre klienta/-ku pútavou formou, ktoré si môže zobrať so sebou (HIV/AIDS; Hepatitídy; Kondómy a lubrikanty; Čo keď praskne kondóm; Syfilis; Práva a povinnosti klienta na polícii, na úrade, vybavenie sociálnych dávok; Bezpečnosť v sexbiznise osobitný leták pre mužov, osobitný pre ženy) a informačné materiály sociálnej asistencie, ktoré obsahujú praktické informácie o pomáhajúcej sieti, otváracie hodiny úradov a pod.. V rámci prevencie je pri výkone poradenstva v terénnej práci kladený vysoký dôraz na edukáciu cieľovej skupiny v oblasti harm reduction, a to najmä o bezpečnejšej aplikácii drog, o bezpečnejšom sexe, bezpečnejšej práci pri práci v sexbiznise. V súčasnosti začína OZ Odyseus opäť zapájať do výmeny striekačiek v teréne v Bratislave aktívneho užívateľa z komunity injekčných užívateľov, tzv. peervýmencu 46. Peer-výmenca, vzhľadom na vytvorené vzťahy a kontakty, je veľmi užitočným článkom pri vedení klientov ku bezpečnejšiemu injekčnému užívaniu. Aktívny užívateľ drog, zapojený do výmeny striekačiek, má prístup k iným injekčným užívateľom, je v danej oblasti expertom a môže vykonávať terénnu prácu v miestach, ktoré sú najmä zo subkulturálnych, časových a priestorových dôvodov nedostupné pre tím profesionálnych terénnych 46 V roku 2002 v rámci projektu CHSS-Bratislava v teréne pracoval peer výmenca aktívny užívateľ drog 100

pracovníkov. Jeho úlohou je okrem distribúcie sterilných injekčných striekačiek a materiálu aj šírenie informácii o bezpečnejšom užívaní drog a bezpečnejšom sexe. Projekt chráň sa sám v Púchove je jednou z aktivít, ktorú OZ Odyseus začalo realizovať od roku 2003. Vzhľadom na špecifickosť prostredia malého mesta terénna práca využíva odlišné metódy práce. Terénnu sociálnu prácu, zameranú na injekčných užívateľov drog, vykonáva dvojica terénnych pracovníčok/-kov, ktoré sú k dispozícii na telefóne každý v určené dni. Klient/-ka sa môže dohodnúť na stretnutí, kde mu terénna pracovníčka poskytne výmenu ihiel/striekačiek, distribúciu kondómov, zdravotníckeho materiálu, distribúciu informačných a edukačných materiálov, spojenú s poradenstvom a individuálnymi konzultáciami face to face, sprostredkovanie kontaktu na sieť zdravotníckych a sociálnych inštitúcií. Servis v rámci projektu už viac ako rok je zabezpečený prostredníctvom nakontaktovaných peer-výmencov, pochádzajúcich priamo z komunity injekčných užívateľov drog. Preventívne tlačené materiály sú v programe poskytovania sterilných ihiel a striekačiek a v súvislosti s ambulantnou liečbou dostupné a tiež poskytované pre všetkých pacientov a klientov navštevujúcich špecializované zdravotnícke zariadenia pre liečbu závislostí - centrá pre liečbu drogových závislostí, pokiaľ ešte neprestali s užívaním drog. Verejné lekárne sú významnými kontaktnými bodmi s vnútrožilovými užívateľmi drog na Slovensku, nakoľko v porovnaní s vyššie uvedenými špecializovanými organizáciami, sieť s približne 200 verejnými lekárňami pokrýva celé územie krajiny. Z tohto dôvodu Inštitút drogových závislostí CPLDZ v Bratislave uskutočnil v septembri 2004 prieskum a následne masmediálnu kampaň zameranú na informovanosť lekárnikov o potrebe predaja sterilných ihiel a striekačiek užívateľom drog a lekárňam v hlavnom meste a súčasne poskytol lekárňam ako metodickú pomôcku informačný leták určený pre užívateľov drog kupujúcich sterilné striekačky v lekárňach. Poradenstvo a testovanie Poradenstvo, osveta o zdravotných dôsledkoch užívania drog a testovanie na krvou prenosné ochorenia u užívateľov sa rutinne realizuje cestou špecializovaných zdravotníckych zariadení. Je bezplatné a existuje aj možnosť anonymného, bezplatného testovania na HIV. Okrem poradenstva realizovaného osobným kontaktom, nemalú úlohu zohráva rozširovanie osvetových letákov a poskytovanie informácií cestou poradenstva na internete. Veľkú a nezastupiteľnú časť práce ale vykonávajú v tejto oblasti práve mimovládne organizácie venujúce sa sociálnej, terénnej práci medzi užívateľmi drog na uliciach miest. Príkladom sú aktivity OZ PRIMA a OZ Odyseus. OZ PRIMA sa snaží klientom pomáhať aj v rámci programu Sociálnej asistencie, ktorý sa sústreďuje prevažne na tých klientov, ktorí nie sú dostatočne sociálne zruční a nie sú schopní sami vyhľadať adekvátnu pomoc na riešenie ich problému. V rámci tohto programu streetworkeri sprevádzajú klienta a pomáhajú mu pri vybavovaní na rôznych úradoch, polícii a v nemocniciach. Dôležité je klienta správne motivovať, aby sa sám snažil v rámci svojich možností a schopností riešiť svoje problémy a streetworkeri mu iba pomáhajú, ale nevybavujú veci zaňho. Preto je veľmi potrebná spolupráca medzi jednotlivými inštitúciami ako sú polícia, nemocnice a úrady. Súčasťou práce streetworkerov na ulici je naučiť klienta k bezpečnejšiemu užívaniu drog, k bezpečnejšiemu sexu. K tomu OZ PRIMA poskytuje edukatívne materiály, kde majú vysvetlené jednotlivé typy infekčných ochorení, ako sa môžu nakaziť, ako sa majú správať, aby sa neinfikovali. OZ PRIMA za rok 2003 otestovala 20 klientov na hepatitídu a na HIV, poskytla poradenské služby týkajúce sa zdravotných problémov 52 klientom. V rámci projektu Chráň sa sám OZ Odyseus je klientom poskytované poradenstvo, so zameraním na zistenie príčin vzniku ťažkostí, na poskytnutie informácií o možnostiach riešenia hmotnej a sociálnej núdze a na usmernenie klientov pri voľbe a uplatňovaní foriem sociálnej pomoci. V rámci poradenstva je odporučený a sprostredkovaný kontakt na špeciali- 101

zované inštitúcie, zaoberajúce sa problematikou drogových závislostí, sieť inštitúcií a zariadení poskytujúcich následný sociálny a zdravotnícky servis, príp. ubytovne a azylové domy. Keďže osoby z cieľovej skupiny sú často marginalizované, stigmatizované a vytlačené zo sociálneho systému, majú obavy, prípadne zlé skúsenosti s vybavovaním na úradoch (tieto obavy sú často obojstranné), OZ Odyseus poskytuje možnosť osobného doprevádzania klientov/-tiek do inštitúcií (mimo hodín terénnej práce), podľa potreby klienta, a to prostredníctvom sociálnej asistencie. Od augusta 2004 začali sociálnu asistenciu, po zaškolení, vykonávať terénni pracovníci. Výhodou tejto zmeny je opäť zníženie prahu pre klienta, ktorý má možnosť priamo v teréne si dohodnúť službu sociálnej asistencie (sprevádzanie na políciu, k lekárovi, na HIV testovanie a pod.), a to s terénnym pracovníkom, ktorému už o svojom probléme povedal (ten istý terénny pracovník/pracovníčka ho bude sprevádzať do pomáhajúcej inštitúcie). Kontakt s klientom je zameraný na sociálne poradenstvo, orientované na potreby jednotlivca, na zistenie rozsahu a charakteru jeho potrieb, ako aj na zlepšenie orientácie klienta v sociálnej sieti, pričom sa ho snaží nasmerovať k akejkoľvek pozitívnej zmene. Od roku 2002 OZ ODYSEUS pravidelne realizuje testy na syfilisové protilátky v teréne, ktoré sú súčasťou terénnej práce na vybraných miestach a časoch. Každotýždenné anonymné testovanie v kombinácii s vyhľadávacou prácou a výmenou striekačiek prebieha za účasti špeciálne vyškolených terénnych pracovníkov v určené dni, popri mobilnej výmene injekčných striekačiek/ihiel priamo v lokalitách častého výskytu klientov. V júli až septembri 2004 prebiehal testovanie na protilátky hepatitídy typu C (HCV), v ktorom bude OZ Odyseus pokračovať od konca roka 2004 a v ďalšom období. Po otestovaní v teréne však klient/-ka naráža na ťažkosti s pretestovaním v zdravotníckom zariadení a takisto s liečením (liečenie prepláca zdravotná poisťovňa len tým, ktorí už minimálne pol roka abstinujú od drog). V súčasnosti vidíme takisto potrebu a dopyt cieľovej skupiny po testovaní na HIV protilátky priamo v teréne, nakoľko testovanie na HIV protilátky je na Slovensku veľmi vysokoprahové. V roku 2003 OZ Odyseus v teréne realizovalo 391 testov na syfilisové protilátky. Liečba infekčných chorôb Liečba všetkých infekčných ochorení, ktoré sa vyskytujú, alebo sa môžu vyskytovať u užívateľov drog je pre túto skupinu ľudí na Slovensku bezplatná a dostupná. Jediným výrazným obmedzením je poskytovanie antivírovej liečby pre infikovaných vírusom hepatitídy typu C, kde na uhradenie liečby z ich zdrojov požadujú zdravotné poisťovne minimálne 6 mesiacov trvajúcu abstinenciu od drog a neposkytujú liečbu ani pacientom v metadónovej udržiavacej liečbe, bez ohľadu na dĺžku ich abstinencie od užívania ilegálnych návykových látok. Poskytovaná liečba je realizovaná v zdravotníckych zariadeniach v špecializovaných odborných ambulanciách. U krvou prenosných infekčných ochorení sú liečení v starostlivosti infektológov, imunológov a hepatológov v spolupráci s lekármi špecialistami na liečbu závislostí. Pre zvýšenie kompliance bola v CPLDZ Bratislava zriadená ambulantná služba imunológa, ktorý sa zaoberá starostlivosťou o túto skupinu pacientov. Problematické ale zostáva po absolvovaní úspešnej odvykacej liečby kontaktovanie a motivácia časti dlhodobo abstinujúcich pacientov k tomu, aby nastúpili na antivírovú liečbu, predovšetkým infekcie vírusom hepatitídy C, ktorú získali v čase užívania drog. 7.3 Intervencie spojené s psychiatrickou komorbiditou Pacienti s výraznou psychiatrickou komorbiditou sú bez bariér v dostupnosti a bez poradovníkov prijímaní na liečbu do psychiatrických oddelení nemocníc, kde im je poskytovaná štandardná psychiatrická starostlivosť. 102

7.4 Intervencie spojené s ďalšími zdravotnými súvislosťami a dôsledkami Pacienti so závislosťou od drog, ktorá trpia v tejto súvislosti inými poškodeniami zdravia nemajú žiadne prekážky v poskytovaní zdravotnej starostlivosti podobne ako iní občania. Nie sú nijako pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti znevýhodňovaní, či diskriminovaní. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje problematika riadenia motorových vozidiel pod vplyvom drog. Je predpoklad, že veľká časť užívateľov drog pod ich vplyvom riadi najmä autá a ohrozuje tak seba aj svoje okolie. Svedčia pre to aj anamnézy pacientov vstupujúcich do liečby pre závislosti od drog. Doposiaľ sa ale nepodarilo vytvoriť a zaviesť na Slovensku systém monitorovania použitia drog u vodičov v cestnej premávke tak, ako je to bežné v prípade alkoholu. Aj v roku 2004 sa touto problematikou zaoberala medzirezortná komisia zložená zo zástupcov Ministerstva zdravotníctva a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Somatická komorbidita Najčastejšie diagnózy pridružených telesných poškodení zdravia boli uvedené vyššie. Ich liečba je pre užívateľov drog v zdravotnom systémy dostupná a bezplatná. Predávkovanie bez smrteľných následkov a lekárska starostlivosť Zdravotná záchranná služba, pohotovostní lekári pri výjazdoch na zavolanie občanmi v teréne, alebo zdravotnícky personál po príchode pacientov na urgentných prijímacích oddeleniach nemocníc, ošetrí každoročne na Slovensku niekoľko, odhadom desiatok prípadov urgentných stavov spojených s užitím drogy, najčastejšie sa jedná o neúmyselnú intoxikáciu po vnútrožilovej aplikácii. Neexistuje systém ani presná evidencia o počte takto ošetrených pacientov v súvislosti s užitím drog. Lekárska starostlivosť je v takýchto prípadoch dostupná a bezplatná. Podobná je možnosť dostupnosti liečby všeobecných zdravotných problémov vyskytujúcich sa u užívateľov drog v sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Výskyt ťažkých dlhodobých poškodení zdravia, s výnimkou infekcie vírusom hepatitídy typu C, je v súčasnosti na Slovensku pre relatívne mladú kohortu užívateľov, nízku prevalenciu HIV a celkove dobrú úroveň poskytovania bezplatnej zdravotnej starostlivosti, pomerne nízky. Prevencia a redukcia dopravných nehôd v dôsledku užívania drog Pripravuje sa legislatívna úprava na zabezpečenie testovania vodičov v cestnej doprave na zistenie vedenia motorového vozidla pod vplyvom drog. K tejto problematike zasadala v roku 2004 spoločná odborná komisia na úrovni ministerstiev vnútra a zdravotníctva. Opatrenie ešte nie je v platnosti. 103

8. Sociálne súvislosti a dôsledky užívania drog 8.1 Sociálna exklúzia Opatrenia na prevenciu sociálnej exklúzie sú obsiahnuté v Spoločnom memorande o sociálnej inklúzii a v Národnom akčnom pláne sociálnej inklúzie. Vláda SR uznesením č.1156 zo dňa 2.12. 2003 schválila návrh Spoločného memoranda o inklúzii (JIM).Následne bol vypracovaný návrh Národného akčného plánu sociálnej inklúzie 2004-2006 (ďalej len NAP sociálnej inklúzie), ktorý po schválení vládou SR v júli 2004 bol predložený na Európsku komisiu. Hlavnými kľúčovými opatreniami, na ktorý je NAP sociálnej inklúzie zameraný sú: podpora zamestnanosti a zamestnateľnosti skupín obyvateľstva so zvýšeným rizikom sociálneho vylúčenia; predchádzanie exklúzii podporovaním adaptability a mobility pracovnej sily; garantovanie nevyhnutných prostriedkov na dôstojný život pri súčasnom podporení motivácie k samostatnosti a nezávislosti občanov, - uľahčenie prístupu všetkým k právnej pomoci, slušnému bývaniu, dostupným zdravotníckym službám, vzdelaniu, doprave a kultúrnym hodnotám; vytvorenie podmienok pre podporu rodinnej solidarity a prevenciu sociálneho vylúčenia - prístup k informačno-komunikačným technológiám pre skupiny obyvateľstva ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením; podporovanie sociálnej inklúzie najzraniteľnejších skupín obyvateľstva; komplexný prístup riešenia exklúzie rómskych komunít. Uvedené základné oblasti sú rozpracované vo forme konkrétnych opatrení s vymedzeným obsahovým a termínovým realizačným plánom. NAP sociálnej inklúzie sa zameriava na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, medzi ktorých patria najmä dlhodobo nezamestnaní, nízkopríjmové rodiny s deťmi, občania ohrození drogovou závislosťou, kriminalitou a inými sociálno-patologickými javmi, príslušníci segregovaných rómskych komunít, ďalej zdravotne postihnutí, starší ľudia vyžadujúci dlhodobú starostlivosť a tí, ktorí majú sťažený prístup k bývaniu, alebo sú úplne bez domova Bezdomovci Medzi najzraniteľnejšie skupiny patria aj bezdomovci. Vysoká koncentrácia bezdomovcov je predovšetkým v hlavnom meste, kde ich žije na základe zistení policajnej akcie uskutočnenej v r. 2003 na podnet magistrátu okolo 600 a až 90% všetkých kontrolovaných bezdomovcov má trvalé bydlisko. Približne rovnaký počet bezdomovcov žije v Košiciach, ale i v iných mestách krajského významu, čo je predurčené celým radom podmienok ako napr. anonymita veľkého mesta, vyššia úroveň migrácie a pod. Celkove na Slovensku žije cca. 2000 bezdomovcov. Avšak podľa mimovládnych organizácií pracujúcich s bezdomovcami, jedincov trpiacich bezdomovectvom t.j. deprimovaných stratou domova (čo nie je totožné so stratou obydlia), žije len v samotnej Bratislave okolo dve až tri tisíc. Starostlivosť o bezdomovcov sa v súčasnosti uskutočňuje predovšetkým na miestnej úrovni v spolupráci orgánov samosprávy obcí s mimovládnymi a charitatívnymi organizáciami. Ich pomoc sa vzťahuje na výdaj stravy, hygienu a v niektorých prípadoch aj dočasné ubytovanie. Samosprávne kraje a obce v rámci svojho sociálneho programu postupne rozširujú sieť útulkov pre ľudí bez prístrešia, ktorých je v súčasnosti v rámci SR 60 s kapacitou 1130 miest. Bratislavský samosprávny kraj v spolupráci s a primátormi iných miest má v úmysle vybudovať s pomocou Európskej únie sieť útulkov po celom regióne. Cieľom siete útulkov je poskytnúť ľuďom bez domova prvú pomoc a pomôcť im pri inklúzii do spoločnosti. 104

Medzi skupiny najviac ohrozené sociálnou exklúziou a chudobou, u ktorých sa kumulujú viaceré kľúčové znevýhodnenia, patria neintegrované rómske komunity žijúce vo vidieckych alebo mestských osídleniach, ktorých počet sa na Slovensku odhaduje na niekoľko sto. V týchto osadách žije približne 100 000 Rómov, čo predstavuje necelé 2% z celkovej populácie SR a 28% z odhadovaného počtu rómskej populácie na Slovensku (podľa odborných demografických odhadov cca. 350 000 Rómov). Rómovia na jednej strane žijú v marginalizovaných regiónoch, v ktorých je minimálna možnosť zamestnať sa a tým sa vymaniť zo sociálnej siete, zároveň sú z rôznych príčin reálne neumiestniteľní na trhu práce, alebo je ich vstup na trh práce sťažený (napr. v dôsledku pracovného znevýhodnenia alebo sociálneho vylúčenia). V rámci nezamestnanosti sa tak sformoval fenomén etnicky špecifickej rómskej nezamestnanosti, ktorej rozsah, ako aj sociálne dosahy sú väčšie a hlbšie ako u majoritného obyvateľstva. Miera nezamestnanosti v niektorých rómskych osídleniach dosahuje takmer 100%. Charakter ponuky práce a neschopnosť časti obyvateľstva na túto ponuku reflektovať, spôsobuje, že výrazná skupina ľudí je naďalej odkázaná len na pomoc v hmotnej núdzi. K tomu sa ako dodatočná komplikácia pridávajú isté špecifické faktory, akými sú etnická diskriminácia alebo sociálne patologické javy v segregovaných rómskych komunitách, kde sa v poslednom čase výrazne zvýšilo zneužívanie alkoholu, prchavých látok, liekov, pervitínu a marihuany. Nezamestnanosť V roku 2003 pokračoval pokles nezamestnaných pokračoval a miera nezamestnanosti sa znížila o 1,1 percentuálneho bodu. Priemerná miera evidovanej nezamestnanosti poklesla zo 17,8 % v roku 2002 na 15,2 % v roku 2003.( k júlu 2004 to bolo len 13, 1% - tab.8.1.1) Naďalej sa však udržuje vysoká diferencovanosť v miere nezamestnanosti v jednotlivých krajoch od 6,9% v bratislavskom kraji po 23,8% v banskobystrickom kraji. Podľa vekovej štruktúry najpočetnejšiu skupinu tvorili 35-49 roční (34,8%), 15-24 roční (26,9%) a 25-34 (25,2%). V roku 2003 sa nezamestnanosť mladých ľudí (do 25 rokov) znížila o 15,6 percentuálnych bodov. V roku 2002 až 37,6% a v roku 2003 32,9% mladých ľudí vo veku do 25 rokov bolo nezamestnaných. Naďalej však mladí ľudia sú najviac postihnutí dlhodobou nezamestnanosťou. Podľa údajov evidovanej nezamestnanosti, mladí ľudia vo veku 15-29 rokov predstavovali až 28,2% z celkového počtu dlhodobo nezamestnaných. Minimálne šance nájsť si zamestnanie mali evidovaní nezamestnaní bez vzdelania, z ktorých až 83,4% bolo dlhodobo nezamestnaných. Miera nezamestnanosti u evidovaných drogovo závislých dosiahla v r. 2003 cca 66%. Občania so zdravotným postihnutím v roku 2003 predstavovali 5,4% na celkovom priemernom počte evidovaných nezamestnaných. Počet evidovaných nezamestnaných pripadajúcich na 1 voľné pracovné miesto poklesol z 33 na 22 osôb v roku 2003. 105

Evidovaná nezamestnanosť január február marec apríl máj jún júl august september október november december 1998 13,4% 13,6% 13,4% 13,2% 12,9% 13,5% 14,1% 13,8% 13,8% 13,9% 14,5% 15,6% 1999 16,3% 16,5% 16,7% 16,4% 16,5% 17,7% 18,3% 18,2% 17,8% 17,7% 18,3% 19,2% 2000 19,5% 19,5% 19,3% 18,8% 18,6% 19,1% 19,4% 17,4% 16,6% 16,1% 16,7% 17,9% 2001 19,8% 19,7% 19,2% 18,3% 17,5% 17,7% 17,9% 17,8% 17,4% 17,3% 17,7% 18,6% 2002 19,7% 19,6% 19,1% 18,1% 17,7% 17,6% 17,6% 17,2% 16,6% 16,4% 16,8% 17,4% 2003 17,7% 17,1% 16,5% 15,4% 14,8% 14,6% 14,5% 14,3% 13,9% 13,7% 14,2% 15,6% 2004 16,6% 16,5% 16,0% 15,3% 14,5% 13,9% 13,7% 13,2% 13,1% 12,7% 12,6% 13,0% Tab. 8.1.1: Miera evidovanej nezamestnanosti - mesačná od roku 1998 Zdroj: ÚPSVaR, www.employment.gov.sk V roku 2003 sa zamestnanosť v hospodárstve SR medziročne zvýšila o 1,8%, pričom rast zamestnanosti bol zaznamenaný u oboch pohlaví a vo všetkých krajoch. Počet pracujúcich rástol najvýraznejšie v skupine obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním (o 9,3%), ale aj u vyučených s maturitou (o 8,5%). Najdynamickejší rast počtu pracujúcich bol vo vekovej skupine nad 55 rokov (počet pracujúcich vo veku 55-59 vzrástol o 8,6%, 60+ ročných o 12,6%). Poukazuje to na určité pozitívne trendy v predlžovaní pracovného života. Celková miera zamestnanosti v roku 2003 dosiahla úroveň 57,6 %, pričom tradične je u mužov vyššia (63,0%) ako u žien (52,2%). V roku 2003 dochádza aj k rastu zamestnanosti mladých vo veku 15-24 rokov (o 1,7%), pričom miera zamestnanosti tejto vekovej kategórie dosahovala stále 27,3%. V súlade s priaznivým vývojom celkovej nezamestnanosti sa znížil počet dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie. Podiel uchádzačov o zamestnanie evidovaných na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny viac ako 1 rok dosiahol 47%, pričom v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku poklesol o 2,2 percentuálneho bodu. Avšak podiel uchádzačov o zamestnanie evidovaných viac ako 2 roky na celkovom počte uchádzačov o zamestnanie vzrástol o 2 percentuálne body (z 28,5% koncom júna 2003 na 30,5% koncom júna 2004). Z hľadiska vekovej štruktúry uchádzačov o zamestnanie sa situácia mierne zmenila. Poklesol počet uchádzačov o zamestnanie do 25 rokov, čo pravdepodobne súvisí so zmenami v podmienkach evidencie a na druhej strane, posun veku odchodu do dôchodku začína vplývať na rast počtu uchádzačov o zamestnanie vyšších vekových kategórií (Obr.8.1.1). 106

Počet evidovaných nezamestnaných podľa veku 90 000 80 000 70 000 60 000 50 000 40 000 30 000 20 000 10 000 0 do 19 20-24 25-29 30-34 35-39 40-44 45-49 50-54 55-59 nad 60 jún 2003 jún 2004 Obr. 8.1.1 - Počet evidovaných nezamestnaných podľa veku - Zdroj: ÚPSVaR Z hľadiska vzdelanostnej štruktúry najviac uchádzačov o zamestnanie v prvom polroku 2004 malo nízke vzdelanie. Ku koncu júna 2004 najvyšší podiel (35,2%) z celkovej nezamestnanosti tvorili uchádzači o zamestnanie s vyučením, ktorých podiel zároveň aj medziročne najvýraznejšie vzrástol (o 1,4 percentuálnych bodov). S podielom 29,5% nasledovali uchádzači o zamestnanie so základným vzdelaním. Podiel nezamestnaných s ukončeným stredoškolským vzdelaním s maturitou klesol o jeden percentuálny bod (Obr.8.1.2). 40% Podiel evidovaných nezamestnaných podľa vzdelania na celkovom počte 30% 20% 10% 0% VŠ Vyššie vzdelanie Stredné s maturitou Stred. bez maturity Vyučení ZŠ Bez vzdelania jún 2003 jún 2004 Obr.8.1.2 Počet evidovaných nezamestnaných podľa vzdelania Zdroj ÚPSVaR 107

Finančné problémy Miera rizika sociálneho vylúčenia je o.i. podmienená finančnými problémami jednotlivcov a rodín a možnosťami občanov zabezpečiť si dostatočný príjem nad hranicou životného minima. Jedným z významných faktorov determinujúcich riziko sociálnej exklúzie a chudoby je preto príjem a jeho rozdelenie v spoločnosti. Miera rizika chudoby, ktorá vyjadruje podiel jednotlivcov žijúcich v domácnostiach, kde príjem je nižší ako 60% mediánu ekvivalentného príjmu dosiahla na Slovensku 21% v roku 2002. Za národný indikátor chudoby na Slovensku sa považuje aj životné minimum alebo počet poberateľov a osôb závislých od dávky sociálnej pomoci (od 1.1.2004 od pomoci v hmotnej núdzi). Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum (v súčasnosti je suma životného minima 4 580 pre plnoletú fyzickú osobu, 3 200 Sk pre druhú spoločne posudzovanú osobu a 2080 na dieťa) a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Občan, ktorý je bez príjmu má nárok na pomoc zo strany štátu formou dávok v hmotnej núdzi, aktivačných a ochranných príspevkov a príspevku na bývanie. Tie ale nemôžu byť trvalou, ale len dočasnou náhradou pracovného príjmu. Sociálne zabezpečenie Sociálne zabezpečenie na Slovensku má tri základné formy, ktorými sú sociálne poistenie, sociálna pomoc a sociálna podpora. 1. Úlohou sociálneho poistenia je ochrana obyvateľov v rôznych situáciách (ako napr. materstvo, či pracovná neschopnosť), a to najmä pokiaľ ide o následky vo vzťahu k pracovnej sile. Podstata poistného systému vychádza z predchádzajúcej ekonomickej aktivity občanov a ich príjmov. Ide o systém zásluhovosti, ktorý je súčasťou reformy sociálneho poistenia, čo v praxi znamená, že výška poistnej dávky bude adekvátna odvedenej časti (odvodov do poistných fondov) prostriedkov do systému. 2. Sociálna pomoc predstavuje systém náhradných zdrojov najčastejšie v situáciách sociálnej alebo hmotnej núdze najzraniteľnejších skupín obyvateľov. Občan, ktorý je bez príjmu má nárok na pomoc zo strany štátu formu dávok v hmotnej núdzi. Občan je v sociálnej núdzi, keď si nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, starostlivosť o svoju domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobenosť alebo stratu zamestnania. Za sociálnu núdzu sa považuje aj stav, keď občan s ťažkým zdravotným postihnutím potrebuje zmierniť sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia alebo ich prekonať. 8.2. Sociálna podpora Prostredníctvom sociálnej podpory sa zo štátneho rozpočtu financujú rodinné dávky, čím sa štát priamo podieľa na riešení niektorých životných situácií obyvateľov ako napr. narodenie, výživa a výchova dieťaťa, smrť rodinného príslušníka a podobne. Nárok na rodinné dávky nie je podmienený platením príspevkov, či príjmovými pomermi oprávnených osôb. Základnými dávkami štátnej sociálnej podpory sú: prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa, príspevky v pestúnskej starostlivosti. Výška jednotlivých dávok štátnej sociálnej podpory a počet ich poberateľov je uvedená v nasledujúcej tabuľke. 108

Dávka Rodičovský príspevok spolu - vo výške 3 790 Sk - vo výške 1 200 Sk - 1 200 Sk druhý rodič Rok 2003 I. polrok 2004 Skutočnosť Skutočnosť výdavky počet pob. výdavky počet pob. 5 646 750 116 649 8 350 36 203 2 795 607 117 137 7 887 12 591 Prídavok na dieťa 8 818 446 807 005 4 156 947 758 388 Prísp. pri nar. dieťaťa 160 092 50 892 96 753 24 934 Zvýšený prísp. pri nar. dieťaťa 60 13 15 3 Príspevok rodičom 708 95 380 51 Príspevok na pohreb 107 811 51 082 52 963 25 065 Zaopatrovací príspevok 2 507 205 798 133 Pestúnska starostlivosť spolu - jednorazový príspevok v PS - opakov príspevok v PS - odmena pestúna 63 910 654 2 098 2 499 65 967 486 2 165 2 578 Príspevok na bývanie 894 675 59 675 206 608 35 830 Spolu 15 694 959-7 376 038 - Tab. 8.1.2 Počet poberateľov a výdavky na dávky štátnej sociálnej podpory v tis. Sk, 2003-2004 Zdroj: Sociálna poisťovňa, informačný systém MPS VR SR 8.3 Drogová kriminalita Drogové trestné činy realizované PZ Ako vyplýva z tabuľky 8.2.1 počet drogových trestných činov stúpol v roku 2003 oproti roku 2002 o 18,14%. V roku 2002 bol v porovnaní s rokom 2001 nárast 7,78%. Rok Prípady drogovej trestnej činnosti 2001 1002 2002 1080 2003 1276 Tab. 8.2.1 Počet prípadov drogovej trestnej činnosti v SR v rokoch 2001-2003 Zdroj: NPJ ÚBOK PPZ 109

Štruktúra páchateľov drogovej trestnej činnosti Z hľadiska vekovej štruktúry páchateľov najpočetnejšiu skupinu tvoria páchatelia vo veku 18-30 rokov, kde v roku 2003 v porovnaní s rokom 2001 sa zvýšil počet páchateľov o 29,1%. O 16,3% stúpol v roku 2003 v porovnaní s rokom 2001 počet páchateľov vo veku 30-40 rokov. O 16.2% sa zvýšil v uvedenom období aj počet páchateľov od 15-18 rokov. O 26,7% oproti roku 2001 stúpol počet mužov v roku 2003. Vekové hľadisko Rok Spolu Muž Žena Do 15 15-18 18-30 30-40 40-50 50-60 Nad 60 2001 1002 754 114 18 105 597 92 43 9 4 2002 1080 770 106 19 83 621 90 46 12 5 2003 1276 955 104 13 122 771 107 28 17 1 Tab. 8.2.2 Štruktúra páchateľov drogovej trestnej činnosti v SR z hľadiska veku a pohlavia: 2001-2003 Vzdelanie Rok Základné Stredné VŠ Iné 2001 586 110 7 165 2002 526 161 14 175 2003 600 195 12 252 Tab. 8.2.3 Štruktúra páchateľov drogovej trestnej činnosti v SR z hľadiska vzdelania: 2001-2003 Pri porovnaní roku 2003 s rokom 2001 je možné konštatovať viac ako trojnásobný nárast počtu páchateľov - riadiacich pracovníkov. O 57,5% sa zvýšil počet páchateľov robotníkov. Nárast o 43,3% bol zaznamenaný aj v kategórii podnikateľov. Hľadisko sociálneho postavenia Rok Robotn Prev. prac. Techn prac. Riadiaci prac. Z hľadiska vzdelania tvoria najpočetnejšiu skupinu páchatelia so základným vzdelaním, v roku 2003 tvoria 47% páchateľov. O 77,7% oproti roku 2001 sa v roku 2003 zvýšil počet páchateľov so stredoškolským vzdelaním. O 71% sa v uvedenom období zvýšil počet vysokoškolákov. Nevýr. Nezamest. Ostatní Výrob. Prac. Podnikatel Ostatní 2001 40 33 6 3 4 577 103 30 175 2002 46 38 8 15 6 541 83 58 164 2003 63 49 10 10 10 665 83 43 209 Tab. 8.2.4 Štruktúra páchateľov drogovej trestnej činnosti v SR z hľadiska sociálneho postavenia: 2001-2003 110

Situácia podľa regiónov Podľa nižšie uvedenej tabuľky, najviac drogovej kriminality sa sústreďuje v Bratislave. V roku 2003 bol podiel Bratislavy a okolia v rámci celoslovenského počtu trestných činov 55,25%. V roku 2003 sa o 25% zvýšil počet registrovaných narkomanov. Ukazovateľ nárastu drogových trestných činov, kde bola zachytená syntetická droga sa oproti roku 2002 zvýšil v roku 2003 o 70%. Uvedené údaje naznačujú, že drogová scéna v hlavnom meste má znaky epidémie a ešte nedosiahla svoj vrchol. Z geografického hľadiska je Bratislava nielen hlavným mestom, ale je ľahko dostupná z Rakúska, Čiech a Maďarska. Sústreďuje sa tu školstvo a kultúra, hospodárske a podnikateľské aktivity. V kombinácii s najvyššou hustotou obyvateľstva a najvyššími príjmami obyvateľstva umožňujú latentné organizovanie drogovej trestnej činnosti. Dominantnou drogou pre Bratislavu je heroín, pervitín a diskotékové drogy. Stúpa záujem o pestovanie šľachtenej marihuany. Cena kokaínu v poslednom období klesla a stáva sa zaujímavým a prístupným pre širšiu základňu. V oblasti západného Slovenska, t.j. Nitriansky a Trnavský kraj, sa konzumuje predovšetkým marihuana a heroín. Sídlia tu dealeri zadovažujúci drogy priamo z Bratislavy. Okolie Hlohovca je kritické z pohľadu výroby pervitínu, čo priamo súvisí s dostupnosťou jednotlivých surovín v Slovakofarme Hlohovec. Kritické je aj okolie Serede, Piešťan a Galanty. Stredné Slovensko, t.j. Banskobystrický kraj, Liptovský Mikuláš, Kežmarok, sú známe konzumovaním marihuany. Výrobu pervitínu jeho distribúciu zabezpečujú organizované skupiny. Základný materiál sa získava z Poľska a Čiech. Organizátori obchodu s drogami majú nadviazané kontakty v Bratislave, ale aj v zahraničí. Dovoz a distribúcia sa obmedzuje na menšie množstvá, 10-20g. Jednotlivé skupiny navzájom spolupracujú, ich činnosť je vysoko organizovaná a utajená. Žilinský a Trenčiansky kraj predstavuje sever Slovenska. K najžiadanejším produktom patrí marihuana a hašiš medzi študujúcou mládežou. Stúpa výroba pervitínu a konzumácia extázy medzi mládežou. Východné Slovensko, Košice, Poprad, Prešov, je typické vysokou nezamestnanosťou. Heroín sa dováža z Bratislavy v malých množstvách, 20-30g. Aj tu stúpa záujem o syntetické drogy, z ktorých časť sa produkuje priamo v regióne. Hašiš je rozšírený medzi zahraničnými študentmi, kokaín sa vyskytuje len zriedkavo. Prípady drogovej trestnej činnosti realizované PZ podľa miest 2001 2002 2003 Bratislava 527 498 705 Trnava 81 113 94 Trenčín 63 139 115 Nitra 92 94 81 Žilina 54 71 86 Banská Bystrica 106 92 122 Prešov 31 23 25 Košice 48 50 48 Spolu 1002 1080 1276 Tab. 8.2.5 Prípady drogovej trestnej činnosti realizované PZ podľa miest Zdroj: NPJ ÚBOK PPZ 111

8.4 Spoločenské náklady spojené s užívaním drog Sociálna oblasť Základné formy riešenia hmotnej núdze podľa nového zákona č. 599/2003 je poskytnutie dávky v hmotnej núdzi (u jednotlivca je to 1450 Sk) a príspevkov k dávke ktorými sú najmä aktivačné príspevky (1 500 Sk pri zvyšovaní si kvalifikácie, účasti na verejno-prospešných a dobrovoľníckych prácach), príspevok na bývanie (780 1330 Sk mesačne na úhradu nákladov za bývanie) ochranný príspevok (1 500 Sk ak sa občan zúčastňuje napr. resocializačných programov, má nepriaznivý zdravotný stav a pod) a jednorazová dávka v hmotnej núdzi (najviac 3 násobok životného minima na úhradu mimoriadnych výdavkov na nevyhnutné ošatenie, vybavenie domácnosti, liečebné náklady a pod.). Výška dávok je uvedená v nasledujúcej tabuľke 8.3.1 Sumy dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke Základná dávka jednotlivec jednotlivec s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi dvojica bez detí dvojica s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi jednotlivec s viac ako štyrmi deťmi dvojica s viac ako štyrmi deťmi Príspevok na zdravotnú starostlivost Aktivačný príspevok Príspevok na bývanie jeden občan v hmotnej núdzi jeden občan v hmotnej núdzi + ďalšie spolu posudzované osoby Ochranný príspevok 1 450 Sk 2 160 Sk 2 530 Sk 3 210 Sk 3 160 Sk 4 210 Sk 50 Sk 1 500 Sk 780 Sk 1 330 Sk 1 500 Sk Tab. 8.3.1 Sumy dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke Zdroj: ÚPSVaR Priemerná výška mesačnej dávky a príspevkov v 1. polroku 2004 dosiahla sumu 2 742 Sk, čo v porovnaní s predchádzajúcim porovnateľným období (1. polrok 2003) predstavuje nárast cca o 5%, absolútne o 137 Sk. V prvom polroku 2004 bolo priemerne mesačne 400 252 občanov riešených v systéme pomoci v hmotnej núdzi. Táto skupina občanov predstavuje na celkovom počte obyvateľov Slovenska 7,4% podiel, a oproti rovnakému obdobiu minulého roka je zaznamenaný pokles o 3 percentuálne body. Najvyšší podiel poberateľov a s nimi spoločne posudzovaných osôb je v Košickom kraji (13%), nasleduje kraj Prešovský (10%) a Banskobystrický (11%). Naopak, najnižší podiel poberateľov dávky na obyvateľstve má Bratislavský kraj (1%).Priemerný mesačný počet poberateľov dávky a príspevkov v 1. polroku 2004 predstavoval 187 159 poberateľov a za týmto účelom boli vyplatené finančné prostriedky vo výške 3 079, 136 mil. Sk. 112

Vývoj počtu poberateľov pomoci v hmotnej núdzi v I. polroku 2004 600 000 500 000 400 000 300 000 200 000 100 000 0 I. II. III IV V VI Počet poberateľov pomoci v HN Počet poberateľov so spol.posudz.osobami Obr.8.3.1 Vývoj počtu poberateľov pomoci v hmotnej núdzi v I. polroku 2004 K 30. júnu 2004 bolo evidovaných 92 970 osôb, ktoré spĺňali podmienky nároku na aktivačný príspevok. Najväčšie zastúpenie v rámci aktivácií mala skupina uchádzačov o zamestnanie, ktorí sa zúčastňujú menších obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác, a to v počte 82 625. Pre skupinu občanov, ktorí nemajú možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa poskytuje ochranný príspevok, k 30. júnu 2004 išlo o 11 125 osôb. Príspevok na bývanie bol k 30. 6. 2004 poskytnutý 52 238 poberateľom, z uvedeného počtu ide o 37% samostatne posudzovaných občanov a o 63% občanov so spoločne posudzovanými osobami. Základnými dávkami štátnej sociálnej podpory sú: prídavok na dieťa,rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa, príspevky v pestúnskej starostlivosti.spolu na všetky dávky štátnej sociálnej podpory bolo v 1. polroku 2004 vyplatených cca 7 376 038 tis. Sk Náklady na liečbu Priame náklady na jedného pacienta ročne, ktorý bol liečený v ústavnej odvykacej liečbe pre diagnózu závislosti od drog zo zdrojov verejného zdravotného poistenia sa pohybovali pri v priemere mesiac trvajúcom pobyte okolo 40 tis. Sk. V prípade ambulantnej liečby to boli výdavky z tých istých zdrojov do výšky približne 20 tis. Sk za rok a v substitučnej metadónovej liečbe okolo 24-27 tis. Sk. 113

9. Opatrenia v oblasti sociálnych súvislostí a dôsledkov užívania drog 9.1 Sociálna reintegrácia Bývanie V záujme zlepšenia podmienok bývania pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva pripravilo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja v spolupráci s ostatnými rezortmi, vrátane MPSVR SR Dlhodobú koncepciu bývania pre marginalizované skupiny obyvateľstva a model jej financovania Koncepcia štátnej bytovej politiky určuje základné ciele a zámery bytovej politiky v rozvoji bývania a spolu s podpornými ekonomickými nástrojmi rozvoja bývania vytvára podmienky pre dostupnosť bývania obyvateľov Slovenskej republiky. Určitá minoritná časť obyvateľov si však vzhľadom k svojej vzdelanostnej, kultúrnej a sociálnej úrovni nedokáže bežnými prístupmi a spôsobmi zabezpečiť vlastné bývanie. Cieľom navrhovaných opatrení je prijať zásady a vytvoriť podmienky pre riešenie problematiky bývania marginalizovaných skupín obyvateľstva, ku ktorým patria najmä: - príslušníci sociálne vylúčených rómskych komunít, - osoby s problémami sociálneho začlenenia (bezdomovci, osoby po výkone trestu, osoby závislé na drogách a pod.), - odchovanci detských domovov, - starší občania, - občania s ťažkým zdravotným postihnutím. Zabezpečenie finančnej a celkovej dostupnosti bývania je potrebné obzvlášť vo vzťahu k sociálne slabším skupinám obyvateľstva, t.j. tých, ktorí si na trhu s bytmi nedokážu sami zabezpečiť adekvátne bývanie. V priebehu 90-tych rokov došlo k masovému odpredávaniu obecných nájomných bytov, čím sa ich podiel na celkovom bytovom fonde zredukoval z 25% v roku 1989 na 4% v roku 2003. Napriek rastu počtu dokončovaných bytov v SR chýba okolo 250 tis. bytov. Pre priblíženie sa k týmto potrebám je nevyhnutné, aby sa zvýšila intenzita a podpora výstavby predovšetkým cenovo dostupných verejných nájomných bytov. Podpora štátu v oblasti bytovej výstavby je realizovaná prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) a Programu rozvoja bývania. V roku 2004 boli zo Štátneho rozpočtu vyčlenené do ŠFRB finančné prostriedky vo výške 2 519,4 mil. SK. Obce a mestá chcú prostredníctvom týchto výhodných pôžičiek postaviť vyše 2300 bytov v regiónoch Slovenska. Žiadateľovi, ktorý obstaráva bývanie pre občana so zdravotným postihnutím je možné poskytnúť nenávratný príspevok vo výške 50% obstarávacej ceny, maximálne 100 tis. SK. Prostredníctvom fondu sa priemerne ročne podporí obstaranie cca 200 bezbariérových bytov. Podporu prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania možno poskytnúť aj na výstavbu zariadení sociálnych služieb, obnovu bytovej budovy a výstavbu obecného nájomného bytu. V rámci programu rozvoja bývania na obstarávanie nájomných bytov môže obec, mesto, mestská časť alebo nezisková organizácia založená štátom alebo obcou, ktorá zabezpečuje obstarávanie nájomných bytov alebo nezisková organizácia vykonávajúca všeobecne prospešné služby, získať dotáciu až do výšky 30 % obstarávacích nákladov stavby, Nájomcami týchto bytov môžu byť občania, ktorých príjem a príjem osôb posudzovaných spoločne nepresahuje trojnásobok životného minima. V roku 2004 boli zo Štátneho rozpočtu na realizá- 114

ciu Programu rozvoja bývania v časti Podprogram poskytovania dotácií na obstarávanie nájomných bytov vyčlenené finančné prostriedky vo výške 845 mil. Sk. MPSVR SR pripravuje v rámci novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi možnosť poskytovania príspevku na bývanie nájomcom obytných miestností v zariadeniach určených na trvalé bývanie (ubytovne). V októbri 2003 bola schválená Aktualizácia koncepcie rozvoja bytovej výstavby, v ktorej boli prehodnotené a následne navrhnuté zefektívnenia v oblasti finančných nástrojov podpory rozvoja bývania. Vzhľadom na skutočnosť, že objem finančných prostriedkov vyčleňovaných v štátnom rozpočte pre oblasť rozvoja bývania je obmedzený, bolo potrebné smerovať poskytovanie podpory štátu najmä pre sociálne bývanie, t.j. bývanie určené pre občanov s limitovaným príjmom domácnosti, na byty s obmedzenou podlahovou plochou a limitovaným obstarávacím nákladom na m 2 podlahovej plochy. Vzdelávanie, výcvik Programy pre mladých mimo školy Jedno resocializačné stredisko je zriadené mestom (RETEST Bratislava) a jedno samosprávnym krajom RS Košice I). Ich činnosť je financovaná z rozpočtových kapitol vyšších územných celkov a čiastočne z PF. Pre dlhodobú resocializáciu sú zriadené: Dom Života bez drog - Ľudovítov, Road Tomky, Návrat-Králová, Koš-Provital Prievidza, Adam Adamov, Bethesda Sered, Retest Bratislava I, Centrum resocializácie mladých narkomanov Košice I. RS Nádej - Bátorové Kosihy, COR Centrum Banská Bystrica, Pahorok Bohunice, RS Žakovce, Dom Charitas Prešov, RS Čistý deň Galanta Hody. Súčasná kapacita RS je 236 miest a sú konštituované vo všetkých krajských územných celkoch, okrem žilinského kraja, kde sa pripravuje konštituovanie RS v budúcom roku. Po ukončení resocializácie je možné drogovo závislým poskytovať ďalšiu starostlivosť vo forme bývania a dohľadu v zariadeniach chráneného bývania tzv. Domy na pol ceste, ktoré sa v poslednom období začali zriaďovať pri RS Provital Koš, RS Bethesda Sereď, RS Ľudovítov, RS Dom Charitas Prešov, RS Čistý deň Galanta,RS Žakovce. V hodnotenom období sa podarilo zabezpečiť primeranú finančnú podporu zo strany príslušných VÚC pre všetky registrované resocializačné strediská vo výške 100% rozdielu medzi príjmami a nákladmi na poskytovanie sociálnych služieb. V r. 2003 bolo v SR registrovaných 16 RS s kapacitou 236 miest, pričom vyťaženosť kapacity bola v priemere 84% ( priemerná obložnosť bola 197,5 klientov na rok ). Celkovo VÚC v priebehu r. 2003 poskytli finančné prostriedky pre RS vo výške 26, 255 mil. Sk, čo tvorí priemer na klienta a rok 132 938, pričom poskytnuté prostriedky na osobomesiac tvorili v priemere 11.078 Sk. Klientelu RS tvorili z väčšej miery muži (77%), 62% bolo závislých na tvrdých drogách, závislosť na alkohole bola primárnym dôvodom umiestnenia v RS u 23,1% klientov. Vekové zloženie bolo nasledovné 3,9 % klientov tvorili maloletí do 18 rokov, 54,2 % klientov vo veku 18 24 rokov, 34,7 % vo veku 25 40 rokov a 7,2 % klientov vo veku viac ako 40 rokov. Podľa predložených údajov pracovalo v sledovanom období v RS celkovo 83 interných pracovníkov, z toho 72,3 % (t.j. 60 zamestnancov) tvorili pracovníci priameho kontaktu (odborní pracovníci) a pomocných, prevádzkových pracovníkov bolo 27,7%. Z celkového počtu interných pracovníkov bolo 54 % mužov a 46% žien. Z hľadiska kvalifikačných predpokladov malo 43,4% zamestnancov vysokoškolské vzdelanie, pričom prevládali humanitne orientované odbornosti ako psychológia, sociálna práca, pedagogika a pod.. U pracovníkov priameho kontaktu spĺňalo požiadavku VŠ vzdelania 55% zamestnancov. Takmer polovinu pracovníkov tvorili stredoškolsky vzdelaní zamestnanci, ktorí absolvovali doplnkové, rozširujúce vzdelávanie, resp. výcviky či tréningy. Pri prepočítaní stavu pracovníkov na reálny počet klientov v resocializačnom procese tvorí celkový personálny koeficient v priemere 0,45 interného pracovníka na jedného klienta. 115

Zamestnanie Súčasťou resocializačného procesu je i oblasť sociálnej reinsercie a profesionálnej rehabilitácie ex-userov a ich uplatnenie na trhu práce, ktorá je jednou z prioritných oblastí v rámci pôsobnosti MPSVR SR. V Národnom pláne zamestnanosti bola rozpracovaná i problematika aktívnej politiky práce so zameraním na rekvalifikačné programy pre mladých ľudí a verejno-prospešné práce dlhodobo nezamestnaných, do ktorých boli zaradení i drogovo závislí, ktorí stratili zamestnanie, resp. kvôli svojej kvalifikácii nenašli uplatnenie v pracovnom procese. V rámci rozpracovania programu Podpory zamestnávania absolventov škôl a mladých ľudí s neukončenou prípravou na povolanie boli vo vybraných regiónoch vytvorené podmienky pre prípravu a pracovné uplatnenie mladých ľudí znevýhodnených na trhu práce z dôvodu závislosti. V záujme skvalitnenia a podpory tejto oblasti bol spracovaný a predložený projekt Profesijná a sociálna rehabilitácia drogovo závislých, ktorý pozostáva z viacerých komponentov podporujúcich možnosti pracovného uplatnenia, pracovnej terapie, rekvalifikácie a reintegrácie drogovo závislých do prirodzeného sociálneho prostredia, vrátane podpory ich zamestnávania. V rámci politiky zamestnanosti sa akcentuje najmä využívanie nových nástrojov aktívnej politiky práce a to najmä vzdelávanie a príprava na trh práce, príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, príspevok na vykonávanie absolventskej praxe, príspevok na aktivačnú činnosť, príspevok na sťahovanie za prácou, príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska a ich zachovanie, príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť, príspevok na činnosť pracovného asistenta. V rozvojových plánoch podpory uplatnenia znevýhodnených skupín obyvateľstva na trhu práce sa venuje zvýšená pozornosť rozvoju siete agentúr podporovaného zamestnávania, ktoré poskytujú komplex služieb, určených najmä pre ľudí so zdravotným postihnutím, vrátane občanov po ukončení liečby alebo resocializácie, ktorí pre získanie, či udržanie si pracovného miesta potrebujú špecifickú podporu. Zároveň uvedené agentúry poskytujú pomoc a poradenstvo zamestnávateľom pri zriaďovaní a prevádzkovaní chránených pracovísk a chránených dielní pre občanov so zdravotným postihnutím. Na splnenie tejto úlohy bol vypracovaný národný projekt Aktivácia nezamestnaných a nezamestnaných s nízkou motiváciou odkázaných na dávku v hmotnej núdzi, na ktorý sú vyčlenené finančné prostriedky z ESF vo výške 526, 8 mil. SK. Hlavným cieľom projektu je podpora udržiavania pracovných návykov predovšetkým dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú závislí od pomoci v hmotnej núdzi. Prostredníctvom zvýšenia motivácie obcí a právnických alebo fyzických osôb sa očakáva spolupráca štátnej správy, miestnej samosprávy a podnikateľských subjektov pri riešení miestnej zamestnanosti. Otázka motivácie uchádzačov o zamestnanie, ktorí súčasne poberajú dávku v hmotnej núdzi, je založená na zvýšení základnej dávky v hmotnej núdzi o aktivačný príspevok za účasť na rekvalifikačných programoch alebo menších službách pre obec a na dobrovoľníckych prácach organizovaných právnickými a fyzickými osobami. Účelom organizovania menších obecných služieb je obnovovanie a udržanie pracovných návykov, ktoré sa realizujú prostredníctvom vhodných pracovných činností zohľadňujúc vek, zdravotný stav, vzdelanie a dĺžku praxe. 116

9.2 Prevencia drogovej kriminality Pomoc rizikovým skupinám Na pomoc drogovo závislým sa zameriavajú i opatrenia postpenitenciárnej starostlivosti, ktoré zabezpečujú najmä pracovníci úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci výkonu sociálnej prevencie pre plnoletých. Súčasťou tejto práce je najmä práca s občanmi vo výkone trestu odňatia slobody alebo väzby pred resp. po prepustení na slobodu, zameraná na sociálnu reintegráciu, podporu uplatnenia na trhu práce, pomoc pri hľadaní bývania a obnove rodinných vzťahov. V roku 2003 bolo v rámci sociálnej rehabilitácie pre plnoletých občanov poskytnutá pomoc pri hľadaní zamestnania pre1258 prípadov, pomoc pri motivácii k liečbe, resp. resocializácii drogových závislostí v 253 prípadoch, pomoc pri riešení problémov súvisiacich s bývaním v 1003 prípadoch, zvýšil sa taktiež počet občanov, pre ktorých bola vykonávaná terénna sociálna práca v otvorenom prostredí na 5668 prípadov, v inštitúciách na 2474 prípadov (z toho návštevy v nápravno-výchovných ústavoch 420 prípadov). Z dôvodu úspešnej integrácie občana do spoločnosti bolo vykonávanie sociálnej prevencie pre plnoletých ukončené v 2014 prípadoch. MPSVR SR podporuje taktiež programy harm reduction v rámci projektov terénnej sociálnej práce s rizikovými skupinami populácie ( najmä injekční užívatelia drog, prostituujúci a pod.), súčasťou ktorých je poskytovanie sociálneho a špecializovaného poradenstva, výmenné programy, distribúcia ochranných prostriedkov a pod.. V rámci výťažkov hier a lotérií podporilo MPSVR SR projekt Chráň sa sám, zameraného na street-work a harm-reduction programy, ktoré zabezpečuje OZ Odyseus Bratislava. S podporou MPSVR SR bola vydaná publikácia Harm reduction v problematike injekčného užívania drog. Problematika podpory terénnej sociálnej práce patrí medzi prioritné oblasti pri posudzovaní projektov predkladaných na Protidrogový fond. Podporené boli napr. projekty OZ PRIMA Bratislava zamerané na harm-reduction v hlavnom meste SR, ako i na prevenciu drogových závislostí a HIV/AIDS v rómskych komunitách (v rámci európskeho programu SASTIPEN). Ďalej boli podporené projekty OZ HEURÉKA Žilina, OZ ALTERNATÍVA Banská Bystrica, OZ Čistá ihla Košice a OZ RIDZ Prešov, ktoré sú zamerané i na prevenciu HIV/AIDS u užívateľov drog a prostituujúcich. Významnú úlohu pri rozvíjaní sociálnej práce, sociálno-právnej ochrany, sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva zohrávajú i pripravované zmeny v oblasti trestného práva t.j. rekodifikácia trestného zákona a trestného poriadku (ktoré akcentujú širšie využívanie alternatívnych trestov 47 ), zákon o probačných a mediačných úradníkoch (ktorý upravuje inštitút probácie a mediácie v rámci odklonov a podmienečných trestoch), ako i pripravované resp. aktuálne zmeny v oblasti práva rodinného. Pri uplatňovaní mimotrestných opatrení budú zohrávať významnú úlohu sociálni pracovníci. MPSVR SR sa zapojilo do prípravy a zabezpečenia pilotného projektu probačnej a mediačnej služby, ktorý bol pod gestorstvom ministerstva spravodlivosti overovaný v r. 2003 v okresoch Bratislava, Nové Zámky a Spišská Nová Ves. MPSVR SR taktiež aktívne participovalo na príprave návrhu zákona o rodine, ktorý predložilo MS SR do legislatívneho procesu. Nakoľko prevažná väčšina opatrení spojených s intervenciou do rodiny je založená rozhodnutím súdu alebo predchádza rozhodnutiu súdu, bola navrhovaná právna úprava sociálno-právnej ochrany a sociálnej prevencie zosúladená okrem iného s príslušnými ustanoveniami návrhu zákona o rodine, najmä v oblasti úpravy opatrení súdu na zabezpečenie výchovy dieťaťa, osobitnej úpravy osvojenia, poručníctva, opatrovníctva, kolízneho a majetkového opatrovníctva, či rozšírenia možností výchovných opatrení, vrátane výkonu ústavnej výchovy. V rámci navrhovaných výchovných opatrení možno uložiť maloletému a jeho rodičom napr. povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach, zúčastniť sa ambulantného liečenia na liečbu drogových závislostí, na výchovnom programe alebo na sociálnom 47 pozri Časť B kap. 12 Alternatívy k trestom odňatia slobody jestvujúce a navrhované 117

programe. Ak uvedené výchovné opatrenia neviedli k náprave, môže súd dočasne odňať maloletého zo starostlivosti rodičov alebo osôb zodpovedných za jeho výchovu a nariadiť maloletému za podmienok uvedených v osobitnom zákone o sociálno-právnej ochrane detí a o sociálnej kuratele: a) Pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky najdlhšie na dobu šesť mesiacov, b) pobyt v zdravotníckych zariadeniach alebo iných špecializovaných zariadeniach, najdlhšie na dobu šesť mesiacov, c) pobyt v zariadení na resocializáciu drogovo závislých. 118

10. Trh s drogami Drogová scéna v SR sa po roku 1989 začala prudko vyvíjať. Kým po otvorení hraníc je možné charakterizovať Slovensko ako krajinu tranzitnú, veľmi rýchlo sa na začiatku 90-tych rokov mení na krajinu s rozvinutým drogovým trhom. Na prelome tisícročí je situácia v oblasti drog takmer identická so situáciou v ostatných krajinách Európskej únie. Drogy sa cez Slovensko už nielen prevážajú a skladujú na jeho území, ale v krajine existuje aj rozvinutý drogový trh reagujúci na všetky trendy. Dostupné sú všetky druhy drog. Po roku 2000 je možné sledovať nárast záujmu o syntetické drogy. Tieto sa vyrábajú jednoduchým postupom v menšom množstve v domácich laboratóriách v bytoch, z liekov a liečiv obsahujúcich pseudoefedrín alebo prekurzorov pochádzajúcich zo zahraničia s obsahom efedrínu. V roku 2003 sa určité záujmové skupiny snažili v súvislosti s rekodifikáciou Trestného zákona vyvolať verejnú diskusiu o dekriminalizácii marihuany a tzv. jednej dávke pre osobnú potrebu. Zvýšenie záujmu o dekriminalizáciu marihuany súvisí aj s pestovaním vyšľachtenej marihuany napr. hydropónnym spôsobom, u ktorej je vyšší obsah účinnej látky. Otázne je aj určenie tzv. osobnej dávky - u jednotlivca dlhodobo závislého na droge - je iná, ako u začínajúceho narkomana. Slovenskú drogovú scénu po roku 2000 je možné charakterizovať: trvalý nárast drogovej kriminality všetky druhy drog dostupné v Európskej únii sú dostupné aj na slovenskom drogovom trhu obchod s drogami je pod kontrolou zahraničných organizovaných zločineckých skupín dominuje organizovaný bytový predaj drog bytový predaj drog majú pod kontrolou Rómovia v oblasti bytového predaja prevláda distribúcia menších množstiev drog stúpajúci záujem konzumentov o syntetické drogy vlastná produkcia syntetických drog (výroba pervitínu a laboratórne pestovanie konope siateho hydropónnym spôsobom s vysokým obsahom THC ) trvalý nárast osôb užívajúcich drogy značný podiel konzumentov sa v súvislosti s užívaním drog podieľa na páchaní majetkovej trestnej činnosti, v rámci dokumentovania a odhaľovania drogovej trestnej činnosti úplne absentuje zaisťovanie majetku získaného obchodom s drogami. Spoločné policajné colné pracovisko V rámci skvalitnenia boja proti kriminalite a na zabezpečenie plnenia úloh vyplývajúcich z ustanovení príslušných právnych noriem bola dňa 18.10.1999 medzi MV SR a Colným riaditeľstvom SR podpísaná Dohoda o vytvorení spoločného policajne colného pracoviska. Svoju činnosť začalo v marci 2000. Úlohy spoločného policajne colného pracoviska sú: - sledovanie určených látok, - príprava a uzatvárane Memoránd porozumenia o dobrovoľnej spolupráci s priemyselnými subjektami, - analytická, informačná a dokumentačná činnosť, - presadzovanie práva v boji proti nelegálnemu nakladaniu s prekurzormi a inými chemickými látkami, ktoré môžu byť zneužité na výrobu omamných a psychotropných látok. 119

Heroín 10.1 Dostupnosť a ponuka drog Hlavné postavenie v obchode s heroínom si na území Slovenska udržuje kosovsko-albánska komunita. V poslednom období je zaznamenávané aj prepojenie na osoby z Chorvátska, Maďarska, Albánska a Turecka. Takmer vo všetkých prípadoch ide o kosovských Albáncov operujúcich v danej krajine. Pre tranzit heroínu sa stále častejšie využíva južná balkánska trasa, pričom významnú úlohu zohrávajú Bulharsko a Chorvátsko ako prekladiská tovaru. Na prepravu sa využívajú všetky dostupné prostriedky osobnej a nákladnej dopravy. Zásielky sa v súčasnosti prevážajú v menších množstvách, cca 1 2 kg. V prípade zadržania zásielky organizácia takto znižuje svoju finančnú stratu. Koncentrácia dovážaného heroínu sa v poslednom období podstatne znížila. Po celej trase je mnohopočetný reťazec subjektov podieľajúcich sa na distribúcii drogy od dodávateľa ku konzumentovi. Etnickí Albánci sú organizáciou založenou na etnickom, náboženskom a rodinnom princípe. Štruktúra skupiny, postavenie jednotlivých členov, ich úlohy sú pred najatými osobami zvonku určenými na jednorazovú činnosť (kuriér, poskok) uzavreté. Čoraz častejšie dochádza k opätovnému zapájaniu osôb z balkánskych krajín, predovšetkým Albáncov, ktorí sú v prípade záchytu drogy väčšou zárukou mlčanlivosti z dôvodu dodržiavania princípu mlčanlivosti. Bytový predaj, špecifikum slovenskej drogovej scény, má pod kontrolou rómska komunita. Olašskí Rómovia plnia úlohu zásobovačov, majú kontakty na dodávateľov z albánskej komunity a so zahraničím. Fungujú na princípe rodinných klanov, kde platia prísne nepísané zákony. Ich porušenie sa trestá rôznymi postihmi, od pokuty až po najbrutálnejšie fyzické tresty, prípadne smrť. Sú schopní obetovať najslabšieho jedinca, ktorý dobrovoľne prevezme vinu a organizácia nerušene pôsobí v danom teritóriu ďalej. Kokaín Do obchodu s kokaínom sa u nás najčastejšie zapájajú albánske skupiny, nakoľko majú po celom svete vybudované kontakty. Vo väčšine prípadov dovážajú kokaín z krajín južnej Ameriky. Droga je letecky dopravovaná do západnej Európy alebo hlavných miest okolitých krajín, nakoľko SR nemá vybudované dostatočné letecké prepojenie. Osoby tak majú dostatok času na manipuláciu s drogou ešte pred vstupom na naše územie. V obchode s kokaínom sú v posledných rokoch stále aktívnejší občania západnej Afriky. Nigérijci ťažia z dobre vybudovaných štruktúr v okolitých krajinách. Absolútna uzavretosť tejto komunity a silná jazyková bariéra (užívanie nárečia Edo, Ibu) spôsobujú veľké potiaže pri prenikaní do týchto skupín nielen v rámci SR, ale všetkých krajín Európskej únie. Na podnet NPJ bol založený medzinárodný projekt SUN zameraný na sledovanie aktivít nigérijských skupín. V súčasnom období Slovensko, ako zakladateľ projektu, muselo z neho po 1.1.2004 vystúpiť. Dôvodom je nedostatočné personálne obsadenia NPJ ÚBOK PPZ dané novou organizačnou štruktúrou P PZ. Po vystúpení Slovenska bol projekt ukončený. Kanabis a jeho produkty V uplynulom období bol zaznamenaný zvýšený záujem organizovaných skupín Slovákov o pestovanie marihuany hydroponickým spôsobom. Percento účinnej látky THC v produkte z umelo vypestovanej marihuany je podstatne vyššie ako u marihuany pestovanej vo voľnej prírode. Úrodu je možné zbierať štyrikrát do roka. Tento spôsob produkcie umožňuje za relatívne bezpečnejších podmienok zisk úmerný ziskom z predaja heroínu. Skupiny majú vlastnú hierarchiu a spôsoby konania. Komunikácia medzi členmi prebieha často cez Internet. Pestovatelia pravidelne menia miesta pestovania, pričom využívajú 120

prenajaté domy na vidieku. Z tohto dôvodu je veľmi zložité pozorovať ich konanie utajeným spôsobom. Predajom hašiša sa zaoberá prevažne arabská komunita. Hlavnými predajcami sú Arabi tuniského pôvodu a Alžírčania. Predaj sa uskutočňuje v bytoch, predovšetkým v Bratislave a Piešťanoch. V rámci obchodovania s hašišom nie je Slovensko cieľová krajina. Droga pochádza hlavne z Maroka, Indie, Libanonu, Pakistanu a Afganistanu. Cieľovou krajinou sú Holandsko, Švajčiarsko a Španielsko. Preváža sa v úkrytoch vybudovaných v nákladných autách a karavanoch. Syntetické drogy a prekurzory V rámci SR sa zvýšil v súlade s európskymi trendmi záujem o syntetické drogy. Ide o látky vyrobené jednoduchým technologickým postupom z dostupných liekov a liečiv obsahujúcich napr. pseudoefedrin. Pervitín (metamfetamín) získava na trhu významné postavenie. Podľa odhadu NPJ expanzia pervitínu bude ďalej narastať, čo prináša obavy z jeho prílišného rozmachu na drogovom trhu. Výrobou metamfetamínu sa v drvivej väčšine zaoberajú občania SR, iba výnimočne občania iných národností (odborníci na varenie variči z Čiech). V súčasnosti prevláda trend vyberať miesta na výrobu tak, aby nebolo možné ich spojiť s menom výrobcu drogy. Najímané sú rôzne chaty a odľahlé objekty, neraz až vo vzdialenosti 50-100 km od miesta pobytu organizátora. Veci potrebné k výrobe (laboratórium, chemikálie) po uvarení drogy demontujú a odsťahujú na iné miesto. Extáza je populárna najmä medzi mládežou. Dováža sa z Holandska. Dovozcovia pracujú dvomi spôsobmi: a) nepravidelne dovážajú obmedzené množstvo v nepravidelných intervaloch, pričom peniaze sa vyberajú dopredu b) veľkí dovozcovia organizujú dovoz tisícových množstiev v pravidelných intervaloch. V súčasnosti NPJ disponuje informáciami o rozvozovom systéme distribúcie drogy, t.j. po ceste z Holandska časť drogy ostáva v Českej republike, časť na Slovensku, pričom sa jedná o tisícové množstvá s vyrazeným logom. Čoraz viac sa medzi profesionálnymi, ale aj rekreačnými športovcami zneužívajú látky na zvyšovanie fyzického výkonu (extáza a pod.) alebo zlepšenie vzhľadu (anaboliká a pod.). Obchodovaním s týmito látkami sa zaoberajú tréneri a zamestnanci fitnes centier, pričom niektorí sú prepojení aj na organizované skupiny zaoberajúce sa obchodovaním s inými drogami. V rámci operatívne pátracej činnosti boli príslušníkmi NPJ ÚBOK PPZ zistené nasledovné ceny drog. Ceny drog Druh drogy Cena / EUR / Hašiš 2-15 / g Marihuanová cigareta 1,5 2,5 / ks Kokaín 65-75 / g Heroín 7,5 15 / dávka Extáza 1 5 / ks LSD 4-7 / trip Metamfetamín 55 60 / kubík Tab. 10.1.1 Ceny drog podľa zistení NPJ ÚBOK PPZ 121

Situácia podľa regiónov Podľa nižšie uvedenej tabuľky, najviac drogovej kriminality sa sústreďuje v Bratislave. V roku 2003 bol podiel Bratislavy a okolia v rámci celoslovenského počtu trestných činov 55,25%. V roku 2003 sa o 25% zvýšil počet registrovaných narkomanov. Ukazovateľ nárastu drogových trestných činov, kde bola zachytená syntetická droga sa oproti roku 2002 zvýšil v roku 2003 o 70%. Uvedené údaje naznačujú, že drogová scéna v hlavnom meste má znaky epidémie a ešte nedosiahla svoj vrchol. Z geografického hľadiska je Bratislava nielen hlavným mestom, ale je ľahko dostupná z Rakúska, Čiech a Maďarska. Sústreďuje sa tu školstvo a kultúra, hospodárske a podnikateľské aktivity. V kombinácii s najvyššou hustotou obyvateľstva a najvyššími príjmami obyvateľstva umožňujú latentné organizovanie drogovej trestnej činnosti. Dominantnou drogou pre Bratislavu je heroín, pervitín a diskotékové drogy. Stúpa záujem o pestovanie šľachtenej marihuany. Cena kokaínu v poslednom období klesla a stáva sa zaujímavým a prístupným pre širšiu základňu. V oblasti západného Slovenska, t.j. Nitriansky a Trnavský kraj, sa konzumuje predovšetkým marihuana a heroín. Sídlia tu dealeri zadovažujúci drogy priamo z Bratislavy. Okolie Hlohovca je kritické z pohľadu výroby pervitínu, čo priamo súvisí s dostupnosťou jednotlivých surovín v Slovakofarme Hlohovec. Kritické je aj okolie Serede, Piešťan a Galanty. Stredné Slovensko, t.j. Banskobystrický kraj, Liptovský Mikuláš, Kežmarok, sú známe konzumovaním marihuany. Výrobu pervitínu jeho distribúciu zabezpečujú organizované skupiny. Základný materiál sa získava z Poľska a Čiech. Organizátori obchodu s drogami majú nadviazané kontakty v Bratislave, ale aj v zahraničí. Dovoz a distribúcia sa obmedzuje na menšie množstvá, 10-20g. Jednotlivé skupiny navzájom spolupracujú, ich činnosť je vysoko organizovaná a utajená. Žilinský a Trenčiansky kraj predstavuje sever Slovenska. K najžiadanejším produktom patrí marihuana a hašiš medzi študujúcou mládežou. Stúpa výroba pervitínu a konzumácia extázy medzi mládežou. Východné Slovensko, Košice, Poprad, Prešov, je typické vysokou nezamestnanosťou. Heroín sa dováža z Bratislavy v malých množstvách, 20-30g. Aj tu stúpa záujem o syntetické drogy, z ktorých časť sa produkuje priamo v regióne. Hašiš je rozšírený medzi zahraničnými študentmi, kokaín sa vyskytuje len zriedkavo. Prípady drogovej trestnej činnosti realizované PZ podľa miest 2001 2002 2003 Bratislava 527 498 705 Trnava 81 113 94 Trenčín 63 139 115 Nitra 92 94 81 Žilina 54 71 86 Banská Bystrica 106 92 122 Prešov 31 23 25 Košice 48 50 48 Spolu 1002 1080 1276 Tab. 10.1.2 Prípady drogovej trestnej činnosti realizované podľa miest v rokoch 2001-2003 Zdroj: NPJ ÚBOK PPZ 122

10.1.1 Dostupnosť drog pre užívateľov OZ PRIMA pôsobí len v Bratislave, a to v obvodoch I. (Staré mesto), II. (Dolné Hony, Slovnaft, Vrakuňa) a V. (Petržalka). Obvod I. je zastúpený klientmi, ktorí si na svoje živobytie zarábajú formou žobrania, v obvode II. a V. sú klienti, ktorí nie sú motivovaní prísť do stredu mesta do Starého mesta, či už z dôvodu finančného (prostitútky alebo homoprostitúti) alebo z iných dôvodov (pasáci prostitútok, dealeri). Počas roku 2003 v týchto obvodoch II. a V. OZ PRIMA nezaregistrovala nespokojnosť s ťažkou dostupnosťou drog na ulici. V Starom meste je to inak, klienti mali problém zohnať si svoju potrebnú dávku, lebo dealeri sa začali viac sťahovať na perifériu Bratislavy, čím sa im skomplikovala dostupnosť a zásobovanie drogami. Za rok 2003 OZ PRIMA evidovala 724 klientov, najviac z nich v obvode II. a V. Špecifiká klientov obvod, pohlavie a rok narodenia sú uvedené v tabuľkách: Klienti podľa obvodov I. 54 II. 222 III. 43 IV. 59 V. 279 Mimo BA 67 SPOLU 724 Tab. 10.1.1.1 Klienti OZ Prima v Bratislave, podľa obvodov Klienti podľa pohlavia Muži 373 Ženy 351 Spolu 724 Tab. 10.1.1.2 - Klienti OZ Prima podľa pohlavia Klienti podľa rokov narodenia 1986 1990 43 1985 1981 137 1980 1976 278 1975 1971 121 1970 1966 67 1965 1960 51 1956 1960 27 SPOLU 724 Tab. 10.1.1.3 Klienti OZ Prima podľa roku narodenia 123

10.2 Záchyty Heroín Od roku 2000 po súčasnosť je v oblasti represie zaznamenávaný klesajúci trend zadržania heroínu, okrem iného aj na Slovensku. Uvedený pokles vyplýva aj zo súčasného geopolitického začlenenia Slovenska do EÚ, kde sa podľa Schengenskej dohody odhaduje termín zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach EÚ najskôr k 1. 7. 2007. V tejto súvislosti sa prechod hraníc SR zdá byť pre kuriérov rizikovejší. Heroín vyrábaný v Južnej Amerike sa dostáva do Európy, a teda aj na Slovensko buď námornou prepravou, či vzdušnou cestou. Ópium, resp. heroín z Afganistanu sa do západnej Európy dostáva z baltických krajín aj cez hodvábnu cestu (napr. cez Rusko). Tranzitnými krajinami sú Irán a Pakistan. Od roku 2002 nastupuje silnejúci trend prepravy menších množstiev v osobných automobiloch, resp. vanoch (v minulosti preprava veľkých množstiev heroínu v kamiónoch), pričom sa na prepravu heroínu najímajú kuriéri, hlavne bulharskej národnosti. Ide o zoskupenia, ktoré majú silné zázemie v Nemecku. Vo veľkej miere sa používajú aj turecké cestovné autobusy, majiteľmi ktorých sú osoby dlhodobo žijúce v Nemecku s tureckým pôvodom. Dovoz sa realizuje buď Balkánskou cestou alebo obrátenou Balkánskou cestou (napr. kuriér si vyzdvihne drogy v severnom Nemecku trasou cez Českú republiku). Späť cestuje kuriér okľukou cez Rakúsko, čo pre neho znamená menšie riziko (prejde iba jednu hranicu) pri organizovaní, prípadne spoluorganizovaní prepravy drog z producentských oblastí na trhy mimo Slovenskej republiky. V rámci Slovenskej republiky pôsobia zločinecké organizácie, ktoré sú súčasťou zahraničných zločineckých gangov, prípadne s nimi úzko spolupracujú. Zabezpečujú kuriérov, prekládku a dočasné skladovanie drog. Zvyšuje sa výroba heroínu (vyrábaný z metadonu na Slovensku), ktorý je u konzumentov stále viac žiadaný. Kokaín Od roku 2003 slovenské represívne zložky zaznamenali zvýšený dopyt kokaínu, hlavne medzi dobre situovanými zákazníkmi, ktorý sa postupne začal odrážať aj v počtoch zadržaní kokaínu na území SR, alebo ešte výraznejšie - v počte slovenských kuriérov zadržaných v zahraničí. V obchodovaní s kokaínom sú celkovo aktívne albánske, dominikánske, talianske, libanonské, srbské, juhoamerické organizácie, ako aj organizácie z bývalej Juhoslávie. Existujú indície o existujúcej multi-etnickej spolupráci medzi rozličnými na trhu pôsobiacimi kriminálnymi zoskupeniami, pričom fungovanie a druh spolupráce zatiaľ nie je známy. Posledne zaznamenané prípady na základe troch zadržaní na Slovensku naznačujú, odkiaľ sa pravdepodobne kokaín na Slovensko dostáva: v prvom prípade z Nemecka, a to podľa zadržania troch slovenských občanov s kokaínom v máji 2004 v Nemecku. Kuriéri cestovali pre kokaín do severného Nemecka zo Slovenska cez Českú republiku a trasou späť cez západné Nemecko a Rakúsko, v druhom prípade z Južnej Ameriky na základe zadržania kuriéra na letisku v Bratislave v máji 2004, ktorý priletel z Južnej Ameriky a pracoval pre organizátora albánskej národnosti, tretí prípad zadržania dvoch občanov SR na letisku Schwechat Viedeň s kokaínom. Prileteli z Karibiku, čo svedčí o použití priamej leteckej prepravy. 124

Syntetické drogy Metamfetamín Jedným z najvýraznejších trendov na slovenskej drogovej scéne v posledných rokoch je stále stúpajúci trend konzumácie syntetických drog, predovšetkým metamfetamínu (pervitín) a s tým súvisiaci nárast ponuky uvedenej látky. V minulosti bol pervitín dovážaný prevažne z Českej republiky, najmä osobnými autami a autobusmi. V súčasnosti sa odhaduje, že rozhodujúcu časť spotreby tejto drogy na Slovensku pokrýva jej domáca výroba v malých ilegálnych laboratóriách, resp. výrobniach. Boli zaznamenané informácie o nezákonnom vývoze pervitínu zo západného Slovenska do Českej republiky. Išlo však len o lokálnu záležitosť. Situácia medzi Slovenskou a Českou republikou, týkajúca sa dovozu, resp. vývozu pervitínu zrejme závisí od momentálnej dostupnosti a ceny na hranici SR-ČR. Prekurzory Hlavným prekurzorom pre výrobu pervitínu je efedrín, resp. pseudoefedrín. Sú to látky uvedené ako prekurzory skupiny I. podľa zákona č. 219/2003 Z. z. o zaobchádzaní s chemickými látkami, ktoré možno zneužiť na nezákonnú výboru omamných látok a psychotropných látok a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu narástol od roku 2001 podiel pervitínu, vyrábaného z liečiv obsahujúcich efedrín/pseudoefedrín. Okrem tradičného Solutanu sa čoraz viac zneužívajú aj u nás registrované liečivá Modafen, Disofrol, Clarinase, Nurofen a ďalšie. Operatívne poznatky i realizované prípady colnej správy a policajného zboru v poslednom období potvrdzujú, že jedným z najčastejšie zneužívaných liečiv pre výrobu pervitínu na Slovensku je americký prípravok Disophrol Repetabs s obsahom 120 mg (60 mg v obale a 60 mg v jadre) pseudoefedrín sulfátu v tablete. Ďalším zdrojom efedrínu pre výrobu metamfetamínu je jeho nelegálny dovoz, a to predovšetkým cez hranice s Maďarskom a Ukrajinou. V prípade Maďarska najčastejšie ide o tabletový efedrín, a to buď tureckého alebo rumunského pôvodu. V minulosti boli zaznamenané pokusy o pašovanie tureckého prípravku Efedrin Arsan, tabliet s obsahom 50 mg efedrín hydrochloridu, vyrábaného tureckou farmaceutickou firmou Bilim Pharmaceuticals Inc., Istanbul. Tento istý prípravok bol objavený aj vo viacerých prípadoch nezákonnej výroby pervitínu, realizovaných Národnou protidrogovou jednotkou. Rovnako sa cez Maďarsko pašuje aj rumunský prípravok Efedrin Armedica, taktiež s obsahom 50 mg efedrín hydrochloridu v tablete. V pašovaní tureckého efedrínu dominujú najmä bulharskí alebo srbskí štátni príslušníci. Je potrebné uviesť, že značná časť nezákonne dovezených tabliet efedrínu neslúži len na výrobu metamfetamínu, ale používa sa ako nedovolený podporný prostriedok v športe a predovšetkým ako prostriedok na zvýšenie výkonnosti pri rekreačnom športovaní, najmä pri chudnutí a tzv. vyrysovaní svalstva cvičiacich vo fitnes centrách. Tu je efedrín často pokútnym spôsobom ponúkaný a predávaný, pričom uvedené prostriedky nie sú na Slovensku registrované farmaceutiká. MDMA Spomedzi syntetických drog dovážaných na Slovensko za účelom ich konzumácie dominuje syntetická tanečná droga extáza s obsahom aktívnej substancie MDMA. Zrejme sa pašuje na Slovensko najmä z Holandska, ktoré je jej dominantným výrobcom. V menšej miere sa dováža aj amfetamín, ktorý taktiež, najmä v tabletovej forme, patrí k obľúbeným disko-drogám. Colným, ani policajným orgánom SR sa však doposiaľ nepodarilo získať 125

rozsiahlejšie poznatky k pašovaniu týchto drog, ani významnejšie narušiť kriminálne organizácie, ktoré ich dovážajú a distribuujú. LSD Colné riaditeľstvo SR v rámci spoločného pracoviska s Prezídiom Policajného zboru zaznamenalo v roku 2003 dovtedy zrejme najväčšie svetové odhalenie pašovania ergotamínu prekurzora na výrobu LSD. Ten bol určený na nezákonný vývoz do Holandska, ktoré sa aj podľa ďalších operatívnych poznatkov od rôznych zahraničných služieb stalo strediskom celosvetového nezákonného obchodu s týmto prekurzorom. K samotnej výrobe LSD na Slovensku neboli zaznamenané žiadne operatívne poznatky, dovoz na Slovensko sa uskutočnil predovšetkým z Maďarska. Iné liečivá Okrem pretrvávajúcich trendov konzumácie Rohypnolu a ďalších benzodiazepínov bol zaznamenaný zvýšený dopyt po barbiturátoch prípravok Tardyl. 10.3 Cena drogy 48 OZ PRIMA za rok 2003 zaregistrovala od svojich klientov sťažnosti na nekvalitný heroín, z toho dôvodu veľa z nich začalo užívať len pervitín alebo začali heroín kombinovať s pervitínom. Rovnako OZ Prima zaregistrovala, že viacero klientov sa začalo rozhodovať pre liečenie, práve vďaka zlej kvalite heroínu na ulici. Cena drogy na ulici Názov drogy Cena Poznámka Marihuana 300 Sk Cena je za 1 gram, najkvalitnejšia marihuana môže stáť aj 500 Sk Hašiš 60 až 100 Sk Heroín 1 500 Sk Cena je za 1 gram Kokaín 3 000 Sk Kokaín j u nás ťažko dostupný, preto jeho cena je veľmi vysoká za 1 gram Pervitín 250 Sk Cena 250 Sk je za jeden dielik Extáza cca 200 Sk Cena sa pohybuje, 200 Sk je najnižšia cena, cena záleží aj od obrázku, ktorý sa na tabletke nachádza LSD cca 400 Sk Cena záleží od veľkosti, od obrázku, ktorý je na známke alebo na tabletke, môže byť aj vyššia alebo nižšia cena Tab.10.3.1 Cena drogy na ulici podľa informácií OZ PRIMA Ďalej sú uvedené ceny drog na ulici v Bratislave, zostavené na základe skúseností terénnych pracovníkov OZ Odyseus a informácií od aktívnych užívateľov drog klientov projektu Chráň sa sám. Ceny sa môžu v danom rozmedzí pohybovať a závisia predovšetkým od dílera ponúkajúceho drogu, kvality predávaného tovaru (vrátane obsiahnutých prímesí) a najmä v prípade marihuany, od sezónnosti. 48 pozri aj cenu drogy str. 121 126

Názov drogy Cena Poznámka Marihuana 400 Sk 1 gram Joint 50-200 Sk 1 ks Heroín od 800 1200 Sk gram Kokaín 2500-3000 Sk gram Pervitín 250-300 Sk 2000-2500 Sk čiara (0,010); kubík (kubík=10čiar) Extáza 200-300 až 400 Sk 1ks LSD 350 Sk 1 ks 200-300 Sk Crack - Nie je na ulici Tab.10.3.2 Cena drogy na ulici podľa informácií OZ Odyseus 127

Časť B: Vybrané otázky 11. Buprenorfín - liečba, zneužívanie a preskripcia Hoci je buprenorfínový preparát na určený na substitučnú liečbu pacientov so závislosťou od opiátov zaregistrovaný a k dispozícii na Slovensku už od roku 2000, nedospela jeho preskripcia k väčšiemu rozsahu. Spôsobujú to výrazne obmedzujúce opatrenia na jeho predpisovanie zo strany najväčšej zdravotnej poisťovne a jednak je to dôsledok relatívne vysokej ceny lieku. Je dominantne predpisovaný mimo hlavného mesta Bratislavy, nakoľko nikde na vidieku nie je k dispozícii metadónová udržiavacia liečba. Napriek vyššie uvedeným reštrikciám boli v roku 2004 viaceré informácie zo strany pacientov, lekárov i polície o zvýšenej miere zneužívania buprenorfínu na slovenskom čiernom trhu. Časté sú údaje o vnútrožilovom spôsobe zneužívania buprenorfínu. Oficiálne nebolo zatiaľ zaznamenané na Slovensku žiadne smrteľné predávkovanie užívateľa buprenorfínom. 11.1 Liečba buprenorfínom Na Slovensku existuje legálna báza na poskytovanie substitučnej liečby buprenorfínom. Na túto indikáciu bol zaregistrovaný buprenorfínový preparát Subutex. Buprenorfín sa na substitučnú liečbu u pacientov so závislosťou od opioidov v praxi predpisuje a používa od roku 2000. a) Kritériom na zaradenie do liečby buprenorfínom je lekárom stanovená diagnóza závislosti od opioidov a vek pacienta nad 15 rokov. Okrem toho dodatočné vlastné požiadavky ako podmienku na úhradu liečby zo zdrojov zdravotného poistenia stanovila najväčšia zdravotná poisťovňa na Slovensku - Všeobecná zdravotná poisťovňa. Lekár predpisujúci buprenorfín musí byť špecialistom psychiatrom s nadstavbovou skúškou v oblasti medicíny závislostí alebo musí pracovať v centre pre liečbu drogových závislostí. Liek je určený na liečbu drogovej závislosti po predchádzajúcej ústavnej detoxifikačnej liečbe pre závislosť na heroíne. Liečba trvá maximálne 2 mesiace. Počas 12 mesiacov od prvého podania sa nesmie liečba opakovať viac ako trikrát. Vylučujúcimi kritériami pred zahájením substitúcie buprenorfínom sú: precitlivenosť na buprenorfín a pomocné látky, závažná respiračná insuficiencia, závažná pečeňová insuficiencia, akútny alkoholizmus, alebo delírium tremens, terapia inhibítormi MAO a obdobie 14 dní po ukončení ich podávania, deti mladšie ako 15 rokov, ženy v období laktácie, zistenie prítomnosti benzodiazepínov a/alebo metadónu v moči odobratom pod supervíziou, prítomnosť alkoholu v dychu. Vylučujúcimi kritériami v priebehu liečby buprenorfínom sú podľa usmernenia zdravotnej poisťovne: pozitívny nález v moči svedčiaci pre benzodiazepíny, pozitívny nález alkoholu v dychu nad 0.5 promile, tri razy po sebe pozitívny nález v moči na morfín, vynechanie dávky tri razy po sebe. V prípade nedodržania liečebného režimu a vylúčenia pacienta z liečby nie je možné ho opäť zaradiť do udržiavacej liečby buprenorfínom skôr ako uplynie doba 6 mesiacov. b) Všeobecní lekári nemôžu podľa metodiky ministerstva zdravotníctva ani podľa usmernení zdravotnej poisťovne predpisovať buprenorfín na liečbu závislostí od opioidov. c) V súčasnosti - odhadom - môže byť v udržiavacej liečbe buprenorfínom na celom Slovensku asi 200 a viac pacientov. V zásade sa títo pacienti odlišujú od pacientov v metadónovom programe substitučnej liečby, len tým, že vo veľkej miere ide o pacientov žijúcich v oblastiach na vidieku, kde je pre nich metadónová liečba nedostupná. d) Počet pacientov v buprenorfínovej substitučnej liečbe sa v priebehu posledných rokov udržiava približne na rovnakej úrovni. 128

Na Slovensku neprebiehajú výcvikové kurzy na administráciu buprenorfínu ani žiadne výskumné, alebo evaluačné sledovania. 11.2 Zneužívanie buprenorfínu Za účelom získania orientačných poznatkov o možných spôsoboch a rozsahu zneužívania buprenorfínu na Slovensku vykonal Inštitút drogových závislostí v druhej polovici roku 2004 takto zameraný prieskum medzi vybranými odbornými lekármi psychiatrami z rôznych miest Slovenska, ako aj medzi pacientmi v metadónovej udržiavacej liečbe v Bratislave. a) Informácie o zneužívaní buprenorfínu mala v roku 2000 polovica dopytovaných lekárov psychiatrov na Slovensku a asi 2/3 pacientov v metadónovom udržiavacom programe v Bratislave. Vzhľadom na reštriktívnu politiku v preskripcii buprenorfínu miera jeho zneužívania nie je v krajine veľká. V tomto smere však neexistujú žiadne populačné prieskumy. Väčšia miera zneužívania sa predpokladá mimo hlavného mesta, kde nie je dostupná alternatíva metadónovej udržiavacej liečby. b) Viac ako 50% opýtaných psychiatrov malo informácie o vnútrožilovom zneužívaní buprenorfínu a približne15% pacientov s metadónového programu ho ilegálne vyskúšalo. c) Na Slovensku neexistujú žiadne špecifické opatrenia prijaté za účelom znižovania poškodenia vznikajúceho v dôsledku ilegálneho vnútrožilového užívania buprenorfínu. d) Popri benzodiazepínoch a metadóne užili ešte niektorí buprenorfín spolu s metamfetamínmi. e) Relatívne v pomere k počtu pacientov na substitúcii buprenorfínom sa javí jeho miera diverzie na čierny trh ako pomerne veľká, ale v absolútnych hodnotách je pre celkovo obmedzenú preskripciu miera diverzie buprenorfínu malá. Jedna tabletka buprenorfínu (Subutexu) stála na jeseň 2004 podľa jedného informátora z Bratislavského kraja 150 Sk, čo je ekvivalent približne 4 Euro. f) Aj pacienti v substitučnej liečbe buprenorfínom sú medzi tými, čo ho zneužívajú, ale nie sú to len oni. g) Tromboflebitídy boli popísané na Slovensku po ilegálnom injekčnom podávaní buprenorfínu, ťažkosti s dýchaním a podozrenia na úmrtia z predávkovania v kombinácii s benzodiazepínmi. Tieto správy zatiaľ neboli v žiadnom prípade medicínsky dokumentované. h) Na základe katamnestického dotazníkového prieskumu medzi pacientmi v metadónovej udržiavacej liečbe v Bratislave z októbra 2004 bolo zistené, že zo vzorky 115 pacientov, len 14% nepozná buprenorfín, 20% pozná niekoho kto ho užil, 10% z opýtaných ho zneužívalo osobne v minulosti a iba jeden si ho aplikoval vnútrožilovo. i) Okrem hore uvedených prieskumov, nie sú k dispozícii žiadne ďalšie štatistické údaje, či výsledky hodnotenia výstupov liečby a pod. Operatívne poznatky represívnych zložiek naznačujú aj rozsiahle zneužívanie substitučného prípravku Subutex s obsahom látky buprenorphin prevažne medzi závislými na opiátoch, predovšetkým v oblasti južného Slovenska. Ceny v pouličnom predaji sa odhadujú na 40 50, Sk/1 kapsulu. Droga sa aplikuje injekčne aj neinjekčne. Potvrdené poznatky o nezákonnom dovoze a vývoze nie sú k dispozícii. 129

12. Alternatívy trestov odňatia slobody Charakteristika trestov Tresty je možné v slovenskom trestnom práve charakterizovať ako špecifické, zákonom stanovené a štátom vynútiteľné následky spáchaného trestného činu, ktoré ukladajú súdy v trestnom konaní a ktoré - na rozdiel od ochranných opatrení - obsahujú negatívne hodnotenie trestného činu a jeho páchateľa a pôsobia mu určitú ujmu, prostredníctvom ktorej sa sleduje splnenie účelu trestu aj trestného zákona. Trest je jedným z právnych následkov spojených so spáchaním trestného činu. Nie je právnym následkom jediným ani nutným v tom zmysle, že by nasledoval vždy po spáchaní každého trestného činu. Popri treste alebo namiesto trestu môže byť právnym následkom spáchaného trestného činu najmä ochranné opatrenie, povinnosť nahradiť škodu apod. Tresty sú popri ochranných opatreniach právnymi prostriedkami, ktoré vedú k dosiahnutiu účelu trestného zákona. Tohto účelu sa má dosiahnuť tak hrozbou trestom, tak jeho uložením a výkonom. Hrozba trestom spočíva v tom, že trestný zákon stanoví vo svojich skutkových podstatách, ktoré konanie považuje za nežiadúce a spoločnosti škodlivé, a aká ujma v podobe trestu môže po spáchaní takéhoto skutku nastať. Ukladanie trestov nastupuje pri splnení vyššie uvedených podmienok, ak nepostačuje len hrozba trestom. Naše trestné právo je pri ukladaní trestov ovládané zásadami humanizmu, zákonnosti trestu, jeho individualizácie, personálnosti a proporcionality, výsledkom čoho by mal byť spravodlivý trest. Tieto zásady sa veľmi významne uplatňujú aj pri ukladaní alternatívnych trestov k trestu odňatia slobody. Tresty, podľa trestného zákona, môžu ukladať len súdy, žiadne iné štátne orgány, a to len za spáchané trestné činy (teda nie za žiadne iné hoci závažné porušenie zákona) a po riadne vykonanom trestnom konaní. Výkon trestu predstavuje vlastne bezprostrednú realizáciu účelu trestného zákona a trestu. Obsahom vykonávaného trestu je potom určitá ujma na inak chránených občianskych právach a slobodách páchateľa trestného činu. Ujma by však nikdy nemala byť cieľom alebo zmyslom trestu. Zásadne by mala byť, a to aj pri alternatívnych trestoch, len nevyhnutným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu a trestného zákona. Náš trestný zákon vychádza zo zásady pomocnej úlohy trestnej represie, čo z hľadiska účelu trestu znamená, že k jeho dosiahnutiu má viesť len nevyhnutne potrebná miera trestnej represie, ktorá je nutná s ohľadom na spoločenskú nebezpečnosť spáchaného trestného činu a hodnotenie jeho páchateľa, ktorá zároveň ešte povedie k splneniu účelu trestu. Výchovný účinok trestu nie je priamo úmerný intenzite represie, ale neplatí to ani naopak trest nie je tým výchovnejší, čím je miernejší. Pokiaľ ide o jednotlivé druhy trestov, nedajú sa dopredu kvalifikovať na tresty výchovné a represívne. Spravidla každý trest obsahuje prvky tak represívne, ako aj výchovné, ich konkrétny pomer sa dá však meniť jednak samotnou výmerou trestu, a jednak kombináciou jednotlivých druhov trestov. Preto sa tiež hovorí o alternatívach k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, a nie o výchovných trestoch. Za spáchané trestné činy môže súd uložiť len tresty, ktoré sú taxatívne vymedzené v 27 Trestného zákona, teda konkrétne trest odňatia slobody, straty čestných titulov a vyznamenaní, straty vojenskej hodnosti, zákazu činnosti, prepadnutia majetku, prepadnutia veci, vyhostenia, zákazu pobytu a peňažný trest. Výpočet trestov uvedených v 27 Trestného zákona nemožno rozširovať žiadnym spôsobom (napr. výkladom), ani s poukazom na žiaden dôvod (napr. na splnenie účelu trestného zákona). V systéme trestov prevažujú druhy trestov, ktoré nie sú spojené s odňatím slobody a s izoláciou páchateľa od spoločnosti (alternatívne tresty), pretože sa predpokladá, že prevažná väčšina páchateľov je menej narušených a pri týchto páchateľoch by sa mohlo negatívne prejaviť ich násilné vytrhnutie z prirodzeného sociálneho prostredia, narušenie sociálne užitočných zväzkov a negatívny vplyv osôb viac narušených. Zároveň sa uloženie trestov nespojených s bezprostredným odňatím slobody chápe ako prejav dôvery voči páchateľovi, 130

pričom pri ich výkone sa dá oprieť o páchateľove kladné vlastnosti a návyky a výchovný vplyv naň môžu vykonávať tak odborníci, ako aj laická verejnosť. V celosvetovom vývoji sa presadzuje úsilie o širšie využívanie trestov nespojených s odňatím slobody a postupné nahrádzanie trestu odňatia slobody trestami alternatívnymi. Týka sa to aj páchateľov, ktorí spáchali niektorý z trestných činov pod vplyvom drogy alebo sú drogovo závislí. Hlavné dôvody je potrebné vidieť najmä v tom, že alternatívy k trestu odňatia slobody nemajú nevýhody odňatia slobody, ich výkon je spojený s nižšími nákladmi a nie sú prekážkou opätovného začlenenia páchateľa do spoločnosti ale naopak, v mnohých prípadoch mu účinne pomáhajú. Veľmi dôležitá je okolnosť, že alternatívy k nepodmienečnému trestu odňatia slobody sú u časti menej narušených páchateľov trestných činov podstatne účinnejšie, ako nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý spravidla prehlbuje v odsúdených pocit nezáujmu zo strany spoločnosti o ich osud, frustrácie a krivdy. Tieto pocity potom vedú k negatívnym postojom týchto odsúdených k hodnotovým základom spoločnosti, v ktorej žijú, obzvlášť v prípadoch, kedy u takýchto páchateľov dôjde k zásadnému narušeniu ich rodinných a spoločenských vzťahov, strate zamestnania a bývania, ako sa to veľmi často stáva v priebehu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Ako opozitum tu potom vystupujú tresty alternatívne, ktoré najmä pri vhodnom vedení zo strany probačného a mediačného úradníka, poskytujú menej narušeným páchateľom trestných činov ďalšiu príležitosť ako riešiť svoje problémy spôsobom, ktorý im dáva šancu opätovne sa začleniť do spoločnosti pri súčasnom zachovaní ich rodinných a spoločenských vzťahov. Najčastejšie využívané alternatívy v Slovenskej republike 1. Podmienečné odsúdenie Podmienečné odsúdenie ako najčastejšia forma trestu je významným prostriedkom výchovného pôsobenia na páchateľa a dôležitou alternatívou krátkodobých nepodmienečných trestov odňatia slobody, najmä pri páchateľoch menej závažných trestných činov. Prejavuje sa v ňom odklon od nahliadania na trest ako na odplatu. Podstata podmienečného odsúdenia spočíva v tom, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok a uloží trest odňatia slobody, ale jeho výkon odloží (výkon trestu odňatia slobody prepáči) pod podmienkou, že sa odsúdený bude v súdom stanovenej skúšobnej dobe riadne chovať a vyhovie uloženým podmienkam. Podmienečné odsúdenie vychádza z predpokladu, že už samotné trestné stíhanie páchateľa, negatívne zhodnotenie jeho osoby a jeho činu rozsudkom, hrozba budúceho eventuálneho výkonu trestu, obmedzenia a podmienky týkajúce sa správania odsúdeného a prípadné výchovné pôsobenie toho, kto prevzal záruku za jeho nápravu či vykonáva dohľad, môžu mať samy o sebe z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie účinky, ktoré by mal inak výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podmienečným odsúdením sa poskytuje páchateľovi dôvera aj možnosť, aby bez izolácie od spoločnosti svojim správaním v skúšobnej dobe odčinil svoj spáchaný trestný čin, pričom sa mu dáva možnosť, aby dosiahol osvedčenie, kedy výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody nariadený nebude a nastane fikcia neodsúdenia, teda sa bude na páchateľa pozerať, akoby nebol odsúdený. Týmto podmienečné odsúdenie umožňuje vzbudiť záujem páchateľa na vlastnom riadnom živote a jeho snaha sa prípadne môže oprieť o sociálnu, psychickú prípadne aj faktickú pomoc probačného a mediačného úradníka, záujmových združení občanov alebo sociálnych pracovníkov. Podmienečné odsúdenie je prostriedkom k dosiahnutiu účelu trestu, a preto je ho možné uložiť len v tých prípadoch, ak to pripúšťa účel trestu. Pri podmienečnom odsúdení súd právoplatne zistil skutok, kvalifikoval ho ako trestný čin, uznal páchateľa vinným z jeho spáchania a uložil mu za tento skutok trest, ktorého výkon bol zatiaľ odložený a súčasne bola stanovená skúšobná doba a v rámci 131

nej aj primerané povinnosti a obmedzenia smerujúce k tomu, aby podmienečne odsúdený viedol riadny život, prípadne bol nad páchateľom vyslovený aj dohľad. Na základe správania sa odsúdeného v skúšobnej dobe, plnení povinností v rámci výkonu dohľadu či uložených primeraných povinností a obmedzení nemusí vôbec nastať samotný výkon trestu odňatia slobody priamo v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Tým síce uložený trest odňatia slobody na páchateľa pôsobí, ale nie vlastným výkonom, ale len hrozbou jeho výkonu v prípade, že odsúdený v skúšobnej dobe nepovedie riadny život, nebude plniť povinnosti v rámci uloženého dohľadu, či nedodrží uložené primerané povinnosti a obmedzenia. Zákon na prvom mieste ukladá hodnotiť osobu páchateľa, ktorá je spolu s prihliadnutím na okolnosti trestného činu základná pri úvahe, či bude výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený. Takáto úvaha znamená predovšetkým nutnosť prihliadať na celý profil páchateľovej osobnosti, najmä k povahovému založeniu páchateľa, k jeho charakterovým vlastnostiam, k jeho sklonom a záľubám, k jeho vzťahu k práci, k rodine, k spoločnosti a k jeho spoločenskému postaveniu. Pri drogovo závislých páchateľoch sa skúmajú najmä rodinné a osobné pomery páchateľa, ktoré existujú v dobe rozhodovania o treste a miera akceptácie výchovného pôsobenia takéhoto trestu páchateľom. Ide teda o okolnosti, ktorá priamo nesúvisia so spáchaným trestným činom, významne však ovplyvňujú úvahy o treste, teda aj o uložení trestu podmienečného odsúdenia. Prostredie, v ktorom páchateľ žije a pracuje mohlo, ale nemuselo mať vplyv na spáchanie trestného činu, v každom prípade však ovplyvňuje možnosť nápravy páchateľa a niekedy môže mať rozhodujúci vplyv na páchateľovu resocializáciu. Jednou zo základných podmienok však je, že si drogovo závislý páchateľ uvedomuje svoju závislosť a je ochotný a schopný s ňou pracovať. Bude potrebné zisťovať aj skutočnosti z doterajšieho života páchateľa, ktoré súvisia so spáchaním jeho činu, a ktoré by preto mohli svedčiť o určitej miere pravdepodobnosti, že páchateľ bude opakovať páchanie trestnej činnosti aj v budúcnosti. V tomto smere má nenahraditeľnú úlohu probačná a mediačná služba. Základom musí byť zistenie, aké sú klady a zápory osobnosti páchateľa v dobe rozhodovania o treste. Pre zhodnotenie doterajšieho života páchateľa bude mať význam aj jeho správanie sa v časovom úseku po spáchaní trestného činu až do momentu rozhodovania súdu, najmä z hľadiska postoja k spáchanej trestnej činnosti (napr. či sa páchateľ snažil nahradiť škodu, ktorá vznikla spáchaním trestného činu, či sa nakontaktoval na probačného a mediačného úradníka a aktívne s ním spolupracoval ešte pred vynesením rozsudku, či má ochotu absolvovať liečenie, atď.). 2. Ukladanie primeraných povinností a obmedzení O podmienečnom odsúdení rozhoduje súd, spravidla po vykonaní hlavného pojednávania, rozsudkom. Hlavnou a obligatórnou podmienkou, ktorá má za následok, že sa odkladá výkon trestu odňatia slobody, je vedenia riadneho života odsúdeného v skúšobnej dobe. Ak nie je možné vzhľadom k povahe spáchaného trestného činu alebo k osobe páchateľa predpokladať, že samotné pôsobenie podmienečného odsúdenia, teda samotná hrozba výkonu trestu odňatia slobody, povedie u odsúdeného k vedeniu riadneho života, môže súd, na základe 59 ods. 2 Trestného zákona, uložiť odsúdenému ďalšie primerané obmedzenia alebo povinnosti. Podstatou týchto primeraných povinností a obmedzení, ktoré môžu byť uložené páchateľovi za tým účelom, aby viedol riadny život, sú zásahy do slobody jednania a rozhodovania sa páchateľa v skúšobnej dobe. Môžu mať formu zákazu určitého konania (teda formu povinnosti zdržať sa nejakého konania) aj formu príkazu k pozitívnemu konaniu. V praxi sa jedná o také primerané povinnosti alebo obmedzenia, ktoré umožnia odstrániť príčinu, podmienky alebo príležitosť k opätovnému spáchaniu trestného činu, ktorého sa odsúdený už dopustil. Obmedzenia a povinnosti musia byť tiež primerané povahe podmie- 132

nečného odsúdenia, ktorého sú integrálnou súčasťou. Zároveň musí byť obmedzenie alebo povinnosť primerané trestnému činu, za spáchanie ktorého bol páchateľ uznaný vinným. Medzi primerané povinnosti a obmedzenia, ktoré je možné uložiť odsúdenému, môžeme zaradiť napríklad: a) Podrobiť sa výcviku na získanie potrebnej pracovnej kvalifikácie, b) podrobiť sa vhodnému programu sociálneho výcviku a prevýchovy, c) podrobiť sa liečeniu závislosti na návykových látkach, d) zdržať sa návštev nevhodného prostredia a styku s určitými osobami, e) zdržať sa hazardných hier, hrania na hracích prístrojoch a stávok. Pre prácu s drogovo závislým páchateľom má najväčší význam povinnosť podrobiť sa liečeniu závislosti na návykových látkach. Tú môže absolvovať formou ambulantnou alebo formou ústavného liečenia. Alternatívne tresty a ochranné opatrenia navrhované v rekodifikácii trestných kódexov 1. Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom Pri treste podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom sa jedná o zavedenie prvkov probácie do trestného poriadku. Jedná sa vlastne o inštitucionalizovaný dohľad nad správaním sa páchateľa a o také zaobchádzanie s ním, pri ktorom sa kombinuje aspekt penologický (hrozba trestom, stanovenie obmedzení) a aspekt sociálny (dohľad a pomoc). Dohľad teda môže byť v tomto zmysle spojený aj s výchovným vplyvom toho, kto ponúkol záruku za nápravu páchateľa a súd takúto záruku prijal. Pri drogovo závislých páchateľoch sa jedná najmä o najbližšie sociálne spoločenstvo (rodinu), ktoré preberá funkciu dohľadovú a súčasne plní aj funkciu pomocnú. Dohľad nad správaním páchateľa by mal vykonávať probačný a mediačný úradník. Priamo v rozsudku by mal súd dohľad vymedziť tak, že sa ním rozumie pravidelný osobný kontakt odsúdeného s probačným a mediačným úradníkom, spolupráca pri vytváraní a realizácii probačného programu v skúšobnej dobe a kontrola dodržiavania podmienok, ktoré boli odsúdenému uložené súdom. Jedná sa teda o: a) Sledovanie a kontrolu páchateľa, čím sa má zaistiť ochrana spoločnosti a zníženie možnosti opakovania trestnej činnosti, b) odborné vedenie a pomoc páchateľovi s cieľom zaistiť, aby v budúcnosti viedol riadny život, Medzi ďalšie povinnosti, ktoré je možné uložiť odsúdenému je možné zaradiť povinnosť: a) Spolupracovať s probačným a mediačným úradníkom spôsobom, ktorý mu tento stanoví na základe jeho probačného programu, b) dostavovať sa k probačnému a mediačnému úradníkovi v lehotách stanovených súdom, resp. probačným a mediačným úradníkom, c) informovať probačného a mediačného úradníka o svojom pobyte, zamestnaní, dodržiavaní súdom uložených primeraných povinností a obmedzení a o iných dôležitých skutočnostiach pre výkon dohľadu, d) umožniť probačnému a mediačnému úradníkovi vstup do obydlia, v ktorom sa zdržiava, 133

e) podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok, ak mu nebolo uložené ochranné liečenie. Dohľad by mal zásadne vykonávať probačný a mediačný úradník. Súčasťou probačného programu, ktorý vypracúva odsúdený v spolupráci s probačným a mediačným úradníkom, môže byť aj povinnosť absolvovať liečenie závislosti na návykových látkach (týka sa to drogovo závislých páchateľov). 2. Trest povinnej práce Trest povinnej práce (ďalej len PP ) je výraznou alternatívou trestu odňatia slobody. Dá sa to odvodzovať aj zo skutočnosti, že v prípade zavineného nevykonania tohto trestu alebo nevedenia riadneho života v dobe jeho výkonu, sa premení na trest odňatia slobody. Vo svojej podstate ide o druh legálnej nútenej práce, ktorá sa vykonáva k všeobecnému prospech širšieho okruhu ľudí. Navyše sa páchateľ podrobuje, okrem kontroly nad výkonom práce, aj dohľadu v tom smere, či po dobu výkonu tohto trestu viedol riadny život a prípadne, či vyhovel uloženým obmedzeniam a povinnostiam. Práca je významným prevýchovným prvkom tohto trestu a má prispieť k sociálnej a pracovnej adaptácii páchateľa. Podmienky ukladania trestu povinnej práce Trest PP je všeobecným trestom a je ho možné uložiť za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov. Možnosť uloženia trestu PP je ďalej podmienená dôvodným predpokladom, že vzhľadom k povahe spáchaného trestného činu a možnosti nápravy páchateľa bude účel trestu dosiahnutý rovnako, ako keby páchateľ vykonal trest odňatia slobody. Je otázne, nakoľko bude možné využívať tento druh trestu pri drogovo závislých páchateľoch, nakoľko u nich zvyčajne absentujú pracovné návyky. O tomto druhu trestu je možné pri týchto páchateľoch uvažovať najmä v prípadoch, ak už počas prípravného konania, absolvovali liečenie a sociálne prostredie, v ktorom žijú, podporuje ich snahu o začlenenie sa do spoločnosti. Tu je najmä vyjadrená alternatívna povaha trestu PP k trestu odňatia slobody, a to najmä nepodmienečnému, pretože zákon počíta s uložením a výkonom trestu PP práve v tých prípadoch, kde by inak bolo potrebné k dosiahnutiu účelu trestu vykonať trest odňatia slobody. Podmienky pre uloženie trestu PP sú teda vymedzené tak, aby sa tento druh trestu uplatnil pri páchateľoch menej závažných činov, na ktorých nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody a z určitých dôvodov zároveň nepostačuje alebo nie je vhodné uloženie peňažného trestu, buď ako trestu samostatného alebo v kombinácii s iným trestom nespojeným s odňatím slobody. Odôvodnený záver, že uložením trestu PP bude splnený účel trestu rovnako, ako pri uložení trestu odňatia slobody, musí byť opretý o povahu spáchaného trestného činu a zároveň o osobu páchateľa. Pôjde teda o prípady, kedy ani jedno z týchto hľadísk nebude vyžadovať uloženie a výkon trestu odňatia slobody, s ktorým je výkon trestu PP nezlučiteľný. Uloženie trestu PP bude z tohto hľadiska odôvodňovať predovšetkým nižší stupeň spoločenskej nebezpečnosti spáchaného trestného činu, týka sa to najmä trestných činov výtržníctva, menej závažné majetkové trestné činy, kde je žiadúce pôsobiť na páchateľa aj verejnou mienkou, pretože samotný výkon trestu PP bude často prebiehať na verejnosti, resp. výsledok práce pri výkone trestu PP bude mať dopad na širšiu verejnosť. Pre záver, že nie je potrebné uložiť a vykonať trest odňatia slobody, a že k dosiahnutiu účelu trestu je dostačujúce uloženie a výkon trest PP bude svedčiť najmä doterajšia bezúhonnosť páchateľa, prípadne možnosť pôsobenia na jeho osobu vedľa toho aj ďalším trestom bez odňatia slobody, napr. zákazom činnosti, alebo stanovením primeraných obmedzení alebo povinností smerujúcich k tomu, aby odsúdený viedol riadny život. 134

Podstatou trestu PP je vždy určitá pracovná povinnosť, ktorú musí páchateľ splniť v stanovenom rozsahu osobne, vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu bezplatne. Okruh vykonávaných činností je zvyčajne stanovený tak, aby bolo možné vhodne dopĺňať práce inak vykonávané v pracovnoprávnom vzťahu alebo zaistiť výkon takých prác, ktoré sa z nejakého dôvodu v pracovnom pomere spravidla nevykonávajú. PP je trestom, ktorý vyžaduje, aby bol páchateľ v priebehu výkonu tohto trestu podrobený určitej inštitucionalizovanej kontrole zameranej tak na samotný výkon práce, súčasne aj na to, či vedie riadny život, prípadne, či dodržiava obmedzenia a povinnosti uložené súdom. Úlohu takejto kontroly môže účelne plniť probačný a mediačný úradník. Zaisťovanie výkonu trestu povinnej práce v sebe zahŕňa jednak pomoc odsúdenému a tiež kontrolu nad výkonom trestu verejnoprospešných prác, pretože v tomto prípade sa nejedná ani tak o typický príklad probačného dohľadu nad odsúdeným, ale skôr ide o spoluprácu s príslušným obecným úradom a kontakty s odsúdeným, najmä pokiaľ má problémy, ktoré ovplyvňujú samotný výkon konkrétne uložených prác. Možnosti spoločnej práce viacerých odsúdených v kolektíve (úvahy de lege ferenda) Tento model výkonu trestu povinnej práce sa zvyčajne uplatňuje v Holandsku a týka sa výkonu takých prác, ktoré sú trvalejšej povahy, napr. práce pri zaisťovaní ochrany prírody a krajiny, kde by bolo možné docieliť pozitívne ovplyvnenie odsúdených, ktorí by prichádzali do za týmto účelom založených stredísk. V takýchto trvalejších strediskách je možné zamestnať niektorého z bývalých odsúdených klientov v trvalom pracovnom pomere aj po skončení výkonu trestu povinnej práce. Pozitívny príklad takýchto už adaptovaných klientov by mohol mať podstatný vplyv najmä na mladistvých odsúdených. Pre drogovo závislých odsúdených má význam najmä to, že sú v kolektíve vekovo blízkych jednotlivcov a práca v komunite ich môže motivovať k zmene osobného postoja k drogám a k zmene prípadného následného páchania trestnej činnosti. V takomto prípade by bolo možné aj lepšie zabezpečiť kontrolu klientov, ktorí novonastupujú trest povinnej práce. Prístup probačného a mediačného úradníka k odsúdenému a kontrola výkonu trestu povinnej práce Pokiaľ ide o spoluprácu s klientom a kontrolu výkonu trestu povinnej práce a jeho celkového spôsobu života, musí sa zamerať probačný a mediačný úradník najmä na získanie dôvery klienta, že mu môže naozaj v reálnom živote pomôcť. Pri získavaní informácií o obvinenom je potrebné sa zamerať na získanie čo najkomplexnejších informácií o jeho rodinnom a sociálnom živote, ale tiež aj informácie týkajúce sa jeho postoja k práci a jeho pracovným návykom. Kontrolu výkonu trestu povinnej práce je potrebné založiť na osobnom a dobrovoľnom prístupe klienta na podávaní informácií o priebehu trestu a na podávaní informácií o spôsobe života páchateľa priamo probačnému a mediačnému úradníkovi. Jedná sa tu teda o kontrolu, ktorá sa vykonáva menej invazívnym spôsobom ako kontrola pri podmienečnom odsúdení, napriek tomu by mal probačný a mediačný úradník zvoliť také postupy, ktoré by mali byť, vzhľadom k osobe klienta, dostatočne účinné pri odhaľovaní prípadných problémov klienta, a to nielen pri výkone samotného trestu povinnej práce, ale aj v bežnom spôsobe života. Pokiaľ boli rozsudkom uložené odsúdenému aj primerané povinnosti alebo obmedzenia, kontrola ich plnenia sa vykonáva rovnako, ako pri podmienečnom odsúdení. Probačný a mediačný úradník by mal oboznámiť klienta, ktorý je drogovo závislý, aj so spôsobom riešenia problémových situácií (abstinenčné príznaky, nezvládanie emócií, stresu) a mal by ho kontaktovať aj na inštitúcie, ktoré mu v takýchto situáciách môžu pomôcť. 135

3. Ochranné opatrenia - ochranné liečenie Súd môže uložiť ochranné liečenie v prípadoch, ak páchateľ spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním. Ochranné liečenie môže súd uložiť aj popri treste alebo pri upustení od potrestania. Ak je ochranné liečenie uložené, ale odsúdený nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody, toto liečenie sa vykoná v príslušnom liečebnom zariadení (ústave) alebo ambulantnou formou. Vzhľadom na možnosti liečenia je možné meniť spôsob výkonu ochranného liečenia z ústavného na ambulantné a naopak. Dohľad nad výkonom trestov nespojených s odňatím slobody vykonávajú probační a mediační úradníci. Ich postavenie a kompetencie upravuje zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch. Pre prácu s drogovo závislým klientom má význam najmä probácia. Probáciou sa na účely zákona o probačných a mediačných úradníkoch rozumie: 1. organizovanie a výkon dohľadu nad obvineným, obžalovaným alebo odsúdeným, 2. kontrola výkonu trestu nespojeného s odňatím slobody, vrátane uloženej povinnosti alebo obmedzenia, 3. dohľad nad správaním obvineného v priebehu skúšobnej doby pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, 4. napomáhanie obvinenému k tomu, aby viedol riadny život a vyhovel podmienkam, ktoré mu boli uložené rozhodnutím prokurátora alebo súdu v trestnom konaní, Probační a mediační úradníci pôsobia od 1.1.2004 na všetkých okresných súdoch v Slovenskej republike, k 30.11.2004 ich pracuje 78. Ministerstvo spravodlivosti realizovalo v období 1.4.2002 31.12.2003 pilotný projekt probácie a mediácie v trestných veciach na troch okresných súdoch v Nových Zámkoch, Spišskej Novej Vsi a na Okresnom súde Bratislava IV. Výborné výsledky z pilotného projektu (probačný a mediačný úradník pôsobiaci na Okresnom súde Bratislava IV sa stal členom protidrogovej komisie v tomto okrese) prispeli k tomu, že ministerstvo spravodlivosti pripravilo návrh zákona o probačných a mediačných úradníkoch, ktorý bol v októbri 2003 schválený na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky. Napriek očakávaniam ministerstva spravodlivosti, probácia a mediácie sa minimálne využívajú pri mladistvých páchateľoch a pri drogovo závislých páchateľoch sa takmer vôbec nevyužíva. Absentuje tu primeraná spolupráce všetkých zložiek a stále pretrváva obava orgánov činných v trestnom konaní pracovať s takýmito páchateľmi na slobode. Ministerstvo spravodlivosti koncepčne a metodicky riadi a usmerňuje výkon probácie a mediácie. Za týmto účelom zriadil minister spravodlivosti v marci 2004 Radu pre probáciu a mediáciu, ako svoj stály poradný orgán. Členmi Rady pre probáciu a mediáciu sú zástupcovia štátnej správy, probační a mediační úradníci, zástupcovia justície, prokuratúry, policajného zboru, tretieho sektora a odbornej verejnosti. Probačný a mediačný úradník je štátnym zamestnancom (v zmysle zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe). Ministerstvo spravodlivosti pripravuje pre probačných a mediačných úradníkov školenia, tréningy a workshopy. Vzdelávanie probačných a mediačných úradníkov je zamerané na získanie nevyhnutných všeobecných a odborných vedomostí a zručností potrebných na vykonávanie práce probačných a mediačných úradníkov na súdoch. Podľa zákona o probačných a mediačných úradníkoch za probačného a mediačného úradníka môže byť vymenovaný občan, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa absolvovaním magisterského právnického, učiteľského, teologického alebo iného spoločenského študijného odboru. Vzhľadom na skutočnosť, že jednotlivé druhy vysokoškolského štúdia nemôžu zohľadňovať špecifické potreby uvedeného povolania, vzdelávanie probačných a mediačných úradníkov zároveň kompenzuje absenciu vedomostí z potrebných oblastí. Odborným garantom vzdelávania je sekcia trestné- 136

ho práva ministerstva spravodlivosti. Systémovo sa vzdelávacie aktivity delia na prednášky, odborné semináre, workshopy, diskusie a praktické cvičenia, ktorých obsahom sú nasledovné tematické okruhy: Základy práva - Systém práva v Slovenskej republike, základy trestného práva a štádiá trestného konania, Občianske právo základy záväzkového práva, Právne predpisy. Probácia a mediácia alternatívne spôsoby riešenia trestných vecí, filozofické východiská, poslanie, historický vývoj sprostredkovania alternatívneho riešenia trestných vecí, komunikačné znalosti a techniky. Mediácia - Podstata mediácie, zásady a fázy mediačného procesu, typy mediácie; postavenie a úloha mediátora v mediačnom jednaní; právny rámec pre uplatnenie mediácie, možnosti a formy uplatnenia v trestnom konaní, sprostredkovanie výsledkov mediácie orgánom činným v trestnom konaní Probácia - Vývoj probácie a prehľad európskych systémov pomoci; profesionálne spôsoby pomoci a kontroly; metódy práce probačných činností, zásady a princípy, podstata a účel; komunikačné znalosti využívané v probácii probačné činnosti; súčinnosť s orgánmi činnými v trestnom konaní, probačná správa; alternatívne tresty (so zameraním na trest povinnej práce) Systém ukladania trestov v Slovenskej republike upravuje zákon č. 140/1961 Zb. (Trestný zákon) a zákon č. 141/1961 Zb. (Trestný poriadok). Trest môže uložiť len súd. Systematiku trestov (podľa 27 Trestného zákona) tvoria nasledujúce druhy trestov: a) odňatie slobody b) strata čestných titulov a vyznamenaní c) strata vojenskej hodnosti d) zákaz činnosti e) prepadnutie majetku f) peňažný trest g) prepadnutie veci h) vyhostenie i) zákaz pobytu Podľa navrhovanej rekodifikácie trestných kódexov, budú v blízkej budúcnosti existovať nasledujúce tresty: a) trest odňatia slobody, b) trest domáceho väzenia, c) trest povinnej práce d) peňažný trest, e) trest prepadnutia majetku f) trest prepadnutia veci, g) trest zákazu činnosti, h) trest zákazu pobytu, i) trest straty čestných titulov a vyznamenaní, j) trest straty vojenskej a inej hodnosti, k) trest vyhostenia. Rozšírenie alternatívnych trestov má za cieľ posilniť zásadu, že nepodmienečný trest odňatia slobody je len "ultima ratio", ktoré treba uplatniť len vtedy, keď iné, menej závažné prostriedky boja proti zločinnosti, vrátane trestov bez odňatia slobody, zlyhali. 137

13. Public nuissance - znepokojenie verejnosti Jedno z diskutovaných riešení v oblasti drogových závislostí, ktoré vyvoláva vo verejnosti značnú polemiku, je legalizácia mäkkých drog, ako sú napr. marihuana a hašiš. Stúpenci legalizácie marihuany sú presvedčení o nízkej návykovosti tejto drogy, veľmi nízkom nebezpečenstve jej užívania, pričom argumentujú krajinami, ako je napríklad Holandsko, kde sa legalizácia marihuany realizovala bez väčšieho porušenia spoločenského života krajiny. Opačným príkladom je napr. Švédsko, kde už vyskúšali cestu dekriminalizácie marihuany, ale vrátili sa naspäť k trestnému stíhaniu jej pestovania, predaja aj konzumácie. Legalizácia marihuany/hašiša by znamenala nastúpenie cesty tolerantnej alebo liberálnej politiky k užívaniu a užívateľom drog. Dôsledkami takejto politiky by mohli byť nárast užívateľov drog, zvýšenie celkovej konzumácie drog, aj keď priemerná konzumácia bude mať tendenciu znižovať sa, pravdepodobne by sa väčšina užívateľov naučila užívať drogu kontrolovaným spôsobom, čím by pravdepodobne klesla potreba pomoci zo strany špecializovaných liečebných inštitúcií. Vzhľadom na zložitosť národných a medzinárodných vzťahov sa však v blízkej budúcnosti nedá predpokladať legalizácia drog, tým skôr, že obyvateľstvo, aj podľa údajov z prieskumu (Luha, J. 2004), je viac naklonené radikálnym opatreniam k obchodu s drogami a prijímaniu rigoróznych prístupov voči užívateľom omamných a psychotropných látok. Túto tendenciu názorne dokumentuje aj nasledujúci obr.13.0.1, ktorý prezentuje názory občanov Slovenska na legalizáciu drog. Názory občanov na legalizáciu drog (údaje v %) všetky drogy by mali byť zakázané 62 62 77 marihuana by mala byť povolená s určitými obmedzeniami (napr. len na lekársky predpis) všetky drogy by mali byť povolené, ale s určitými obmedzeniami (napr. len na lekársky predpis) marihuana by mala byť povolená bez akýchkoľvek obmedzení všetky drogy by mali byť povolené bez akýchkoľvek obmedzení nevie posúdiť 9 16 14 6 8 10 3 5 7 1 3 3 4 6 4 Súbor SR Súbor mládeže SR Súbor mládeže BA Obr.13.0.1 Názory občanov na legalizáciu drog - 2002 Zdroj: ÚVVM pri ŠÚ SR V celoslovenskom súbore dospelej populácie Slovenska je výrazne vyšší podiel občanov, ktorí preferujú názor, že všetky drogy by bez výnimky mali byť zakázané. Naopak v súbore SR je nižší podiel všetkých ďalších možností poskytujúcich možnosti úplnej alebo čiastočnej legalizácie drog. 138

Mladí ľudia vo veku 15 až 29 rokov na Slovensku i v Bratislave vo väčšej miere podporujú všetky ostatné názory podporujúce úplnú alebo čiastočnú legalizáciu drog, a to: Názor, že marihuana by mala byť povolená bez akýchkoľvek obmedzení, názor, že marihuana by mala byť povolená s určitými obmedzeniami, ako napr. len lekársky predpis, názor, že všetky drogy by mali byť povolené, ale s určitými obmedzeniami, ako napr. len na lekársky predpis, ako aj názor, že všetky drogy by mali byť povolené bez akýchkoľvek obmedzení. Z hľadiska skúmaných sociodemografických charakteristík respondentov sme z hľadiska preferencií týchto skupín v jednotlivých možnostiach legalizácie drog identifikovali nasledovné zistenia: Podporu zlegalizovaniu všetkých drog bez obmedzenia v relatívne vyššej miere oproti celoslovenskému priemeru deklarovali 25 až 29 roční, nezamestnaní, oslovení v mestách s viac ako 100 tisíc obyvateľmi, respondenti žijúci v Bratislavskom kraji, oslovení bez vyhraneného vzťahu k otázke náboženstva a rozvedení občania (všetci po 3%), názor, že všetky drogy by mali byť povolené, ale s určitými obmedzeniami, podporujú vo väčšej miere v porovnaní s priemerom za celoslovenský súbor 18 až 24 roční (10%), nezamestnaní (11%), obyvatelia Prešovského kraja (10%) a slobodní respondenti (11%), marihuanu by v plnej miere zlegalizovali vo vyššej miere ako v celoslovenskom súbore 18 až 24 a 25 až 29 roční, robotníci, nezamestnaní, študenti, občania z miest s viac ako 100 tisíc obyvateľmi, oslovení z Bratislavského kraja (všetci po 5%) a tiež slobodní respondenti (7%), povolenie marihuany, ale s určitými obmedzeniami, ako napr. len na lekársky predpis by privítali predovšetkým 18 až 24 (17%) a 25 až 29 (18%) roční, študenti (18%), občania nevyznávajúci žiadne náboženstvo (16%), ako aj bez vyhraneného vzťahu k náboženstvu (15%) a v optike rodinného stavu respondentov najmä slobodní (17%) a rozvedení (16%), predstava úplného zákazu všetkých druhov drog má svojich zástancov v najväčšej miere oproti celoslovenskému priemeru medzi ženami (82%), 50 až 59 (82%) a 60 a viac (87%) ročnými, obyvateľmi Banskobystrického kraja 84%). Všetkým možnostiam čiastočnej alebo úplnej legalizácie omamných látok sú viac oproti priemeru za celoslovenský súbor naklonení občania, ktorí už majú osobnú skúsenosť s užitím nelegálnej drogy, naopak tí, ktorí ešte drogu neužili, vo vyššej miere podporujú absolútny zákaz všetkých drog. Okrem celkového deklarovania podpory určitým možnostiam čiastočnej alebo úplnej legalizácie drog, alebo na druhej strane absolútnemu zákazu užívania drog, je možné vzťah občanov k legalizácii omamných látok skúmať aj v závislosti od ich názorov na dôsledky prípadnej legalizácie drog v spoločnosti. Drvivá väčšina občanov štyri pätiny v celoslovenskom súbore si myslí, že legalizáciou drog by sa zvýšil počet narkomanov. Podiel oslovených s týmto názorom je mierne nižší v súboroch mládeže Slovenska a mládeže Bratislavy. Viac ako tri pätiny oslovených deklarovala v prieskume názor, že prípadnou legalizáciou drog v našej spoločnosti by sa zvýšil dopyt po drogách. V porovnaní s rokom 2000 sa podiel preferovania tohto stanoviska zvýšil o 8 percentuálnych bodov. 139

Takmer polovica občanov súhlasí s tvrdením, že legalizáciou drog by sa sprístupnili zdravotné a sociálne služby narkomanom, pričom ich podiel je identický ako v roku 2000. Asi dve pätiny respondentov sa stotožňujú s názorom, že prípadnou legalizáciou drog by sa zvýraznil rozdiel medzi tvrdými a mäkkými drogami, vo väčšej miere s tým súhlasia oslovení v súbore mládeže SR i medzi mladými ľuďmi v Bratislave. Približne rovnaká časť občanov súhlasila s tým, že legalizáciou drog by sa znížili ich ceny a umožnila sa dôslednejšia kontrola obchodu s drogami, vo väčšej miere - podobne ako v roku 2000 - sa s týmto názorom stotožnili mladí ľudia v Bratislave i na celom Slovensku. Názory občanov na dôsledky prípadnej legalizácie drog v našej spoločnosti (údaje v %) 1/ Legalizáciou drog by sa: Súbor SR Mládež SR Mládež Bratislavy 2000 2002 2000 2002 2000 2002 A N P A N P A N P A N P A N P A N P zvýšil počet narkomanov 78 16 6 80 16 4 75 20 5 75 22 3 73 23 4 75 20 5 zvýšil dopyt po drogách 68 22 10 76 17 7 68 23 9 72 20 8 65 26 9 69 22 9 sprístupnili zdravotné a sociálne služby narkomanom 45 34 21 45 38 17 50 29 21 47 35 18 50 30 20 43 39 18 zvýraznil rozdiel medzi tvrdými a 38 mäkkými drogami 41 21 38 44 18 42 41 17 46 39 15 45 40 15 41 44 15 znížila kriminalita, prostitúcia a nelegálne obchodovanie s drogami 22 68 10 21 72 7 28 63 9 25 66 9 28 67 5 27 65 8 znížili ceny drog a umožnila kontrola obchodu s drogami 32 49 19 36 53 11 41 45 14 40 49 11 41 47 12 33 54 13 zvýšila úcta k zákonom a obmedzila činnosť zločineckých organizácií 21 69 10 20 72 8 23 66 11 22 69 9 22 70 8 20 71 9 Legenda: A áno, zlúčené sú odpovede "áno" a "viac áno ako nie" B nie, zlúčené sú odpovede "nie" a "viac nie ako áno" P nevie posúdiť Tab. 13.0.1 Názory občanov na dôsledky prípadnej legalizácie drog v našej spoločnosti porovnanie 2000 a 2002 Zdroj: ÚVVM pri ŠÚ SR 140

Časť C: Bibliografia, prílohy 14. Literatúra a použité zdroje 141

142

15. Prílohy 15.1 Národný program boja proti drogám na obdobie 2004 2008 143

144

145

146

147

148

149

150

151

152

153

154 15.2 Zoznam obrázkov a tabuliek použitých v texte

155

156 15.2 Zoznam obrázkov a tabuliek použitých v texte

157

Časť D: Štandardné tabuľky a štruktúrované dotazníky 158

Časť C: Bibliografia, prílohy 14. Literatúra a použité zdroje 1. Nociar, A.: Fajčenie, alkohol a drogy u žiakov základných a stredných škôl v Bratislave a na Slovensku: prehľadová štúdia. In: L. Komárek a kol. (Eds.), III. konference na téma Podpora a ochrana zdraví, Liberec 11.-13. dubna. Příloha č. 1/1995 k Acta hygienica, epidemiologica et microbiologica, SZÚ Praha, Leden 1995, s. 46-57. 2. Nociar, A.: Porovnanie prieskumov ESPAD na Slovensku v rokoch 1995 1999. [Comparison of ESPAD Surveys in Slovakia in 1995-1999]. Bratislava, vydavateľstvo Asklepios 2000, 170 p. ISBN 80-7167-041-3. 3. Nociar, A., Miller, P.: Alcohol tolerance and illicit substance use among teenagers in Slovakia. Drugs: education, prevention and policy 9, 2002, 247 252. ISSN 0968-7637. 4. Nociar, A.: Prieskumy o drogách u žiakov, študentov a ich učiteľov v rokoch 1994-2002. Bratislava, vydavateľstvo Asklepios 2003, 105 s. 5. Nociar, A.: Key results; Sampling and data collection: The Slovak Republic. In: Hibell, B. et al.: The ESPAD Report 2003. Alcohol and Other Drug Use Among Students in 35 European Countries. Stockholm, Modintryckoffset AB, 2004, pp. 215, 275 277. ISBN 91-7278-103-3. 6. Nociar, A.: Prieskumy o drogách, alkohole a tabaku u slovenskej mládeže. [Surveys about Drugs, Alcohol and Tobacco among Slovakian Youth]. Bratislava, vydavateľstvo SAV Veda 2004, 207 p. ISBN 80-224-0832-8. 7. EMCDDA: Draft guidelines: Methods of prevalence estimation. Study to Obtain Comparable National Estimates of Problem Drug Use Prevalence for all EU Member States, Lisboa: EMCDDA, December 1999. 8. EMCDDA: Methodological Guidelines to Estimate the Prevalence of Problem Drug Use on the Local Level, Lisboa: EMCDDA, December 1999. 9. EMCDDA: Scientific Review of the Literature on Estimating the Prevalence of Drug Misuse on the Local Level, Lisboa: EMCDDA, July 1999. 10. EMCDDA: Estimating the Prevalence of Problem Drug Use in Europe. In: EMCDDA Scientific Monograph Series No. 1, Lisboa: EMCDDA, November 1997. 11. HAY, G. Truncated Poisson analyses of data from a Baltic State needle exchange. Glasgow: University of Glasgow, May 2004. 12. HAY, G..- SMIT, F. Estimating the Number of Drug Injectors from Needle Exchange Data. In: Addiction Research and Theory. Vol. 11, no. 4, August, 2003, p. 235 243. 13. Okruhlica, L. osobná informácia, 2004. 14. Zelterman, D. Robust Estimation in Truncated Discete Distribution with Application to Capture Recapture Experiments. In: Journal of Statistical Planning and Inference, No. 18, 1988, p. 225-237. 15. Wiessing, L. Problem drug use. http://www.emcdda.eu.int/?nnodeid=1372, stiahnuté 30.11.2004. 16. Klempová D.: Odhady prevalencie a incidencie In: Stav drogových závislostí a kontrola drog v SR (Národná správa pre EMCDDA) kap. 4, s.76-82 17. Okáliová, D. Luha, J. Drogový problém v našej spoločnosti. Bratislava: Štatistický úrad SR, 1995. 18. Rozšírenosť užívania drog na Slovensku a názory občanov na problémy spojené s drogovou závislosťou. Štatistický úrad SR, Ústav pre výskum verejnej mienky, Okruh: Verejná mienka, Bratislava, 1996. 19. Rozšírenosť užívania drog na Slovensku a názory občanov na problémy spojené s drogovou závislosťou. Štatistický úrad SR, Ústav pre výskum verejnej mienky, Okruh : Verejná mienka, Bratislava, 1998. 141

20. Rozšírenosť užívania drog na Slovensku a názory občanov na problémy spojené s drogovou závislosťou. Štatistický úrad SR, Ústav pre výskum verejnej mienky, Okruh : Verejná mienka, Bratislava, 2000. 21. Okáliová, D. Šoucová, D. Luha, J. Drugs in the Slovak Republic Spread and Public opinion (Trends 1994 2000). In: Studia Psychologica, vol. 43, no. 3, 2001. 22. Rozšírenosť užívania drog na Slovensku a názory občanov na problémy spojené s drogovou závislosťou. Okruh : Verejná mienka, Štatistický úrad Slovenskej republiky, Ústav pre výskum verejnej mienky, Bratislava 2002 23. Luha, J. Populačné prieskumy prevalencie drog, alkoholu a fajčenia na Slovensku. In: Zborník seminára Súčasnosť a perspektívy využívania informačných systémov v boji proti drogám 15.-16.decembra 2003, Bratislava: Generálny sekretariát Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog, Úrad vlády Slovenskej republiky, 2004. 24. Slovíková,M., Dugovičová,M.: Záškoláctvo a problémové správanie žiakov základných a stredných škôl za rok 2003, ÚIPŠ Bratislava, 2004, separát, rozsah 29 strán, formát A5, ISBN: 80-7098-387-6 25. Földes,T., Slovíková,M.: Školy zapojené do Národnej siete škôl podporujúcich zdravie, ÚIPŠ Bratislava, október 2004, separát, rozsah 21 strán, formát A5, ISBN: 80-7098-386-8 26. Slovíková,M., Földes, T.: Činnosť PPP v školskom roku 2002/2003, ÚIPŠ Bratislava, marec 2004, separát, rozsah 31 strán, formát A5, ISBN: 80-7098-369-8 27. Slovíková,M., Földes,T.: Činnosť CVPP v školskom roku 2002/2003, ÚIPŠ Bratislava, apríl 2004, separát, rozsah 33 strán, formát A5, ISBN: 80-7098-376-0 28. Slovíková,M.: Cesta k emocionálnej zrelosti v školskom roku 2002/2003, ÚIPŠ Bratislava, marec 2004, separát, rozsah 29 strán, formát A5, ISBN: 80-7098-368-X 29. PREVENCIA - Informačný bulletin zameraný na prevenciu sociálno-patologických javov v rezorte školstva, ročník II, 3/2003, ÚIPŠ Bratislava, september 2003 rozsah 76 strán, formát A4, ISSN 1336-3689 30. PREVENCIA - Informačný bulletin zameraný na prevenciu sociálno-patologických javov v rezorte školstva, ročník II, 4/2003, rozsah 70 strán, formát A4, ISSN 1336-3689 31. PREVENCIA - Informačný bulletin zameraný na prevenciu sociálno-patologických javov v rezorte školstva, ročník III, 1/2004, rozsah 92 strán, formát A4, ISSN 1336-3689 32. PREVENCIA - Informačný bulletin zameraný na prevenciu sociálno-patologických javov v rezorte školstva, ročník III, 2/2004, rozsah 72 strán, formát A4, ISSN 1336-3689 33. Bieliková M.,Pétiová M.: Drogy a životný štýl mládeže v Slovenskej republike, ÚIPŠ, Bratislava november 2003. ISBN 80-7098-364-7 34. ÚZIŠ Zdravotnícka štatistika 44/2004 Drogová závislosť liečba užívateľa drog v SR 2003 35. Súhrnná správa o realizácii Národného programu boja proti drogám za roky 1999 2003 s aktualizáciou na rok 2004. Dokument GS VMDZKD, marec 2004 36. Národný plán boja proti drogám na obdobie 2004-2008, Dokument GS VMDZKD, marec 2004 142

15. Prílohy 15.1 Národný program boja proti drogám na obdobie 2004 2008 PREAMBULA Slovenská republika vedomá si zložitosti a závažnosti problému drog, s plnou vážnosťou pristupuje k jeho riešeniu. V zmysle deklarovaných zásad protidrogovej politiky a prijatých medzinárodných záväzkov v oblasti boja proti drogám a zohľadňujúc skúsenosti získané pri realizácii Národného programu boja proti drogám za obdobie 1995 1999 a 1999 2003 sa vláda Slovenskej republiky rozhodla prijať novú stratégiu protidrogovej politiky na obdobie 2004 2008. Bude vytvárať prostredie pre účinné predchádzanie vzniku a šírenia drogových závislostí, potláčanie výroby, tranzitu a obchodu s drogami a uplatňovať komplexný, vyvážený a koordinovaný prístup, s dôrazom na spoločnú zodpovednosť celej spoločnosti za riešenie úloh spojených s bojom proti drogovému nebezpečenstvu. Národná stratégia vyjadrená Národným programom boja proti drogám sa prioritne zameriava na omamné a psychotropné látky v zmysle medzinárodných dohovorov OSN z rokov 1961, 1978 a 1986 o drogách a psychotropných látkach a Akčného plánu boja proti drogám Európskej únie na obdobie 2000-2004. Pretože užívanie tzv. legálnych drog, najmä alkoholu s uvedenou problematikou úzko súvisí, je národná stratégia zameraná i na problematiku ich zneužívania a s tým súvisiacich problémov. ÚVOD Užívanie drog sa stalo jedným z vážnych celospoločenských problémov. Napriek všetkým doposiaľ prijatým a realizovaným opatreniam neustále narastá počet osôb, ktorých priemerný vek sa znižuje, ktoré experimentujú s drogami, zneužívajú ich alebo sú od nich závislé. Zvyšuje sa počet odhalených a stíhaných trestných činov nedovolenej výroby, prechovávania a distribúcie drog. Drogy poškodzujú zdravie a kvalitu života nielen ich užívateľom, ale aj ich najbližším. Riziká sú v zmenách základných životných hodnôt, v oslabovaní vôle, v narušovaní medziľudských vzťahov a v postupnom rozklade rodín. V dôsledku negatívnych zdravotných, sociálnych, ekonomických a bezpečnostných dosahov, ktoré s užívaním drog súvisia, je ohrozovaný zdravý vývoj spoločnosti, verejné zdravie, všeobecný poriadok a bezpečnosť v mestách a obciach. Zmeny v tomto nepriaznivom vývoji možno dosiahnuť len spoločným a koordinovaným postupom. V súlade s poznatkami vývoja drogovej scény v našej spoločnosti je nevyhnutné hľadať nové prístupy. Skvalitňovať existujúce, praxou a najnovšími poznatkami overené metódy a formy. V záujme dlhodobého a integrujúceho úsilia je žiaduce sústrediť pozornosť na dôkladnú analýzu vývoja drogovej scény. Poznať príčiny výskytu a šírenia drog, spôsoby ich užívania a vyhodnocovať účinnosť prijatých opatrení v kontexte medzinárodných skúseností, národných špecifík a poznatkov. Oblasť znižovania dopytu a redukcia ponuky je systém kontinuálny. Zachováva a rešpektuje jednotlivé špecifiká. Realizátori aktivít musia svoju činnosť skvalitňovať a koordinovať. Učiť sa vzájomnej spolupráci a vytvárať priestor pre rozvoj a upevnenie občianskej 143

a celospoločenskej zodpovednosti za riešenie tohto problému. Uvedomiť si naliehavosť a aktuálnosť vznikajúcich rizík, určiť vlastné miesto a rolu v tomto procese. Významným realizátorom protidrogových aktivít sa stávajú orgány územnej samosprávy- regióny, mestá a obce. Hlavným cieľom stratégie Národného programu boja proti drogám (ďalej len NPBPD) Slovenskej republiky je skvalitniť podmienky pre realizáciu progresívneho a kvalitného systému prevencie, liečby, resocializácie, represie v kontexte prijatých medzinárodných dokumentov a skúseností s dôrazom na deti a mládež. Využiť poznatky z oblastí vedy a praxe (epidemiológia drog, medicína, pedagogika, psychológia, sociálne vedy, činnosť mimovládnych organizácií a pod.). Významným cieľom stratégie je riešiť zdravotné a sociálne problémy ľudí v špecificky regionálnych, geografických, kultúrnych, sociálnych a ekonomických podmienkach, mobilizácia, budovanie a podpora tvorby kapacít, posilňovanie a zvyšovanie podielu regionálnych a miestnych zdrojov. Neoddeliteľnou súčasťou stratégie bude dôsledne sa pridržiavať medzinárodných záväzkov smerujúcich k zabráneniu legalizácie zisku z nezákonných aktivít pochádzajúcich alebo majúcich vzťah k drogovej trestnej činnosti. Je rozhodnutá rešpektovať a uplatňovať medzinárodné dohovory a zásady medzinárodnej spolupráce v rámci kontroly legálnej výroby drog a ich prekurzorov. Úsilie zameria na obmedzenie nezákonnej výroby a obchodu s drogami. Realizuje programy redukcie požiadavky po drogách, zdravotnej starostlivosti o závislých jedincov, programy pre rizikové skupiny. Stanovené ciele možno dosiahnuť len prostredníctvom prijatia zodpovednosti za plnenie úloh protidrogovej politiky. Narastá význam a postavenie orgánov územnej samosprávy v procese realizácie stratégie protidrogovej politiky. Zvýrazňuje sa úloha mimovládnych organizácií a občianskych aktivít a potreba aktívneho zapájania sa občianskej spoločnosti do riešenia protidrogového problému. Vytvorenie systému stabilného finančného zabezpečenia je jednou z podmienok pre tvorbu a realizáciu zámerov protidrogovej politiky a stratégie. Stratégia NPBPD definuje ciele v širšom - celospoločenskom kontexte predchádzajúcich poznatkov a skúseností. Tieto sa ako jeden z hlavných princípov integrovaného prístupu k danej problematike stali podkladom pre jej zameranie na nasledujúce obdobie. Stratégia a hlavné ciele Národného programu boja proti drogám A. Základné východiská a prístup pre tvorbu stratégie Redukcia ponuky a znižovanie dopytu sú rovnako dôležité a vzájomne sa podporujúce časti. Základným predpokladom pre napĺňanie zámerov stratégie je komplexný a vyvážený multidisciplinárny prístup, ktorý vychádza zo širokej celospoločenskej, medzirezortnej a medzisektorovej spolupráce. Základným východiskom tvorby stratégie je v súlade s Akčným plánom boja proti drogám EÚ a Stratégiou EÚ pre drogy : dosiahnuť rovnováhu v znižovaní dopytu po drogách (prevencia, liečba a resocializácia ) a ponuky (zákonná represia a presadzovanie práva) vytvoriť efektívnu koordináciu na horizontálnej a vertikálnej úrovni 144

vypracovať zodpovedajúcu komunikačnú a informačnú stratégiu v praxi, medzi orgánmi verejnej správy, občianskou spoločnosťou a medzinárodnými inštitúciami, aby sa problematika drog stala jednou z priorít našej spoločnosti v kontexte prijatých opatrení EÚ. Tvorba stratégie na obdobie 2004 2008 sa opiera o skúsenosti a poznatky z realizácie zámerov a cieľov Národného programu boja proti drogám na obdobie 1995 1998, schváleného vládou SR uznesením číslo 583 z 8. augusta 1995 a Národného programu boja proti drogám na obdobie 1999-2003 s výhľadom do roku 2008, schváleného vládou SR uznesením č. 298 z 21. apríla 1999 (pozri príloha 1 : Epidemiológia drog v SR 1994-2002). Zdrojom sú tiež poznatky z Výročných správ Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogové závislosti (EMCDDA) za roky 2002 a 2003, zásady a ciele obsiahnuté v Deklarácii Organizácie Spojených národov o základných princípoch znižovania dopytu po drogách, v príslušných dokumentoch Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a skúseností z medzinárodnej spolupráce. V súlade s Akčným plánom EÚ pre drogy na roky 2000 2004 a s dokumentmi Osobitného VZ OSN na roky 1998 2008, a na základe hodnotenia súčasnej situácie na drogovej scéne, identifikovaných trendov a predpokladaného vývoja bude stratégia realizovať ciele v týchto piatich hlavných oblastiach: A. Znižovanie dopytu po drogách: Prevencia Liečba Resocializácia B. Znižovanie ponuky drog: Represívne opatrenia Presadzovanie práva a boj s organizovanou kriminalitou Legislatívna oblasť C. Hodnotenie a monitoring: Vyhodnocovanie impaktu národného programu sledovanie efektivity Sledovanie spoločenských nákladov na drogy Monitorovanie a implementácia základných a kľúčových indikátorov (v zmysle nariadenia Rady EÚ č. 302/1993) 145

Vývoj systému včasného varovania pri nových syntetických drogách D. Koordinácia protidrogovej politiky: Rozšírenie mandátu VM DZKD na legálne drogy Zmena koordinačného mechanizmu E. Medzinárodná spolupráca Protidrogová politika Slovenskej republiky je teda tvorená týmito základnými piliermi: Prevencia aktivity zamerané na znižovanie dopytu po drogách Liečba dostupnosť programov liečby závislostí pre širokú verejnosť a znižovanie zdravotných rizík Resocializácia poskytovanie primeranej pomoci pri opätovnej socializácii jednotlivca Znižovanie ponuky a presadzovanie práva súbor zákonných opatrení a aktivít smerujúcich k potlačovaniu ponuky drog Každý z týchto pilierov je nezastupiteľný, navzájom sa ovplyvňujúci a doplňujúci. Spôsob ich uplatňovania v praxi musí byť vyvážený. Pokiaľ tomu tak nie je, dochádza k narušeniu tvorby systému, narušeniu stability a k redukcii zámerov protidrogovej politiky. Vzniká riziko nárastu negatívnych dôsledkov a dosahov. Prístup vychádza z Deklarácie Spojených národov o základných princípoch znižovania dopytu po drogách. Umožňuje ovplyvniť problematiku užívania drog od experimentovania s drogami, až po obmedzovanie negatívnych zdravotných, sociálnych, ekonomických a bezpečnostných dôsledkov ich užívania. B. Hlavné princípy stratégie Neustále sa zvyšujúca preferencia zneužívania drog, nárast zdravotných problémov a sociálneho vylúčenia, obchodovanie s drogami a škody spôsobené prostredníctvom drogovej kriminality zasiahli i našu spoločnosť. Boj s drogovým problémom sa stáva imperatívom pre spoločný postup a spoluprácu. 146

Predpokladom realizácie a účinnosti stratégie sa musí stať spolupráca s členskými štátmi EÚ, regionálna a miestna spolupráca s príslušnými medzinárodnými inštitúciami a fórami, v súlade s globálnou, multidisciplinárnou a integrovanou stratégiou boja proti drogám EÚ. Problémy spojené so zneužívaním drog je potrebné vnímať v kontexte širších sociálnych znevýhodnení, medzi ktoré možno zaradiť chudobu, depriváciu, nezamestnanosť, bezdomovectvo a sociálne vylúčenie. Zvyšovanie sociálneho blahobytu, hlavne podpora pre rodiny a tých, ktorí sú v najväčších ťažkostiach, sa musí stať jedným z efektívnych nástrojov ochrany proti drogovému problému. Riešenie drogového problému vyžaduje komplexný a štruktúrovaný prístup, v ktorom jednotlivé zložky protidrogovej politiky hrajú nezastupiteľnú a rovnocennú rolu. Zmeny nemožno dosiahnuť jednorazovými a izolovanými opatreniami. Realizované aktivity musia vychádzať z platných, vedecky a praxou overených údajov, štatistík, poznatkov a informácií. Oblasť výskumu a jeho podpora, zber, analýza a šírenie objektívnych, spoľahlivých a porovnateľných údajov sa musí stať jednou z podmienok uplatňovania a aplikácie prijatých stratégií a intervencií v nasledujúcom období. Tvorba a realizácia protidrogovej politiky predpokladá osobitný záujem, otvorenú, priamu a kritickú diskusiu. Občianska participácia sa musí stať významným článkom napĺňania zámerov stratégie a zabezpečenia transparentnosti realizácie stratégie. Narastá jej úloha a význam vrátane samotných rizikových skupín. Napĺňanie zámerov stratégie predpokladá partnerstvo a širokú spoluprácu všetkých článkov spoločenskej správy. Spoločný postup všetkých jej zložiek bude vyžadovať koordináciu na miestnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni. Významným článkom realizácie zámerov stratégie sa musí stať oblasť plánovania, definovanie indikátorov hodnotenia efektivity a úspešnosti plnenia stanovených cieľov. Domáce a zahraničné poznatky a skúsenosti ukazujú, že problematiku užívania drog možno ovplyvniť len dlhodobým úsilím a dlhodobými stratégiami. C. Zameranie stratégie Pozornosť sústrediť na : vybudovanie systému pravidelného monitorovania indikátorov abúzu drog. Sledovať a analyzovať epidemiologickú situáciu a vývinové trendy v zneužívaní drog. V nadväznosti na to prijímať cielené opatrenia pre rizikové skupiny a rizikové regióny; skvalitnenie informovanosti širokej verejnosti o rizikách spojených s užívaním drog a meniace sa trendy vo vývoji drogovej scény. Poskytovať informácie o nových druhoch drog; zdôraznenie významu prevencie užívania drog, hlavne medzi deťmi a mladými ľuďmi. Skvalitňovať zdravotnú a sociálnu starostlivosť a zodpovedajúcu pomoc drogovo závislým jednotlivcom, s cieľom obnovy ich fyzického a psychického zdravia a opätovného zapojenia sa do spoločnosti. Vytvoriť a využívať komplexný preventívny informačný systém o drogovo ohrozených deťoch a mládeži, s cieľom poskytnutia primeranej preventívnej a včasnej zdravotnej starostlivosti; 147

realizáciu dlhodobých, intervenčných a preventívnych projektov. V súlade s akceptovanými európskymi štandardmi, pravidlami a postupmi monitorovať ich hospodárnosť, preventívnu, terapeutickú a resocializačnú a spoločenskú účinnosť a prospešnosť; posilnenie partnerstva a spolupráce s orgánmi územnej samosprávy. Zvýrazniť ich podiel, úlohu a spoluzodpovednosť za napĺňanie zámerov stratégie NPBPD; podporu programov a projektov verejnoprávnych inštitúcií. Priebežne monitorovať dodržiavanie preventívnych, vzdelávacích, liečebných a terapeutických štandardov a zásad pri ich realizácii vrátane profesionálnej a finančnej zodpovednosti; aplikáciu postupov znižovania zdravotných rizík mladých užívateľov drog, s dôrazom na programy výmeny injekčných ihiel a striekačiek a street work; rozvíjanie medzinárodnej spolupráce s partnerskými inštitúciami v rámci plnenia Akčného plánu boja proti drogám EU a prijatých záverov Rady Európy, Medzinárodnej zdravotníckej organizácie (WHO) a Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC); vytvorenie účinného systému finančného zabezpečenia realizácie stratégie NPBPD; D. Ciele stratégie Hlavným cieľom stratégie je predchádzať ďalšiemu zhoršovaniu situácie v oblasti abúzu a drogovej závislosti občanov Slovenskej republiky, s dôrazom na deti a mládež. Znižovanie dopytu a ponuky drog a presadzovanie práva v boji proti drogám sa musí stať súčasťou činnosti celej spoločnosti, príslušných štátnych orgánov a inštitúcií, miestnych a regionálnych orgánov územnej samosprávy, komunít a občianskych aktivít. Podmienkou úspešnosti je vybudovanie účinného systému koordinácie aktivít protidrogovej politiky na horizontálnej a vertikálnej úrovni, odborná spôsobilosť, spolupráca a partnerstvo. Dôraz upriamiť na postupnú štandardizáciu kvality, účinnosti a profesionálneho prístupu pri plnení jej zámerov. Spolupodieľať sa na tvorbe a realizácii medzinárodných aktivít a programov zameraných na potlačovanie ponuky a dopytu po drogách. D.1 Oblasť prevencie vzniku drogových závislostí Prevencia sa musí stať prioritou a priestorom pre rozvoj spolupráce, tvorbu a realizáciu spoločných stratégií a postupov. Jej skvalitnením obmedziť narastajúci dopyt po drogách a možnosť ponuky. Pozornosť venovať zníženiu prevalencie užívania drog, najmä mladými ľuďmi vo veku do 18 rokov. Výchovno-vzdelávací proces zamerať na podporu kvality života, prosociálnu orientáciu jednotlivca a zdravý životný štýl, podporu duševného zdravia a význam prevencie ochrany vlastného zdravia. Zvýrazniť význam výchovy vo voľnom čase ako výraznú preventívnu alternatívu k drogám. Deťom a mládeži umožniť tvorivé využívanie voľného času. Podporovať činnosť občianskych aktivít v tejto oblasti. Osobitne sa zamerať na ohrozené skupiny detí a mládeže a rodinu. Pozornosť sústrediť na tvorbu a realizáciu rozsiahlych preventívnych programov, zahŕňajúcich ako legálne, tak aj nelegálne drogy. Zvýšiť vekovú hranicu prvého kontaktu s drogou a minimalizovať negatívne dôsledky ich užívania pre spoločnosť. Zvýšiť informovanosť širokej verejnosti o nebezpečenstve a rizikách užívania drog a účinkoch sociálneho vylúčenia jednotlivcov. Mediálne kampane zamerať na podporu regionálnych a miestnych aktivít a praktických zásahov. Vytvárať celospoločenské podmienky pre aktívne zapájanie sa mládeže do tvorby a realizácie preventívnych programov. Opierať sa o prijaté medzinárodné dokumenty, najmä Chartu 148

mládeže pre 21. storočie, zamerané na znižovanie spotreby legálnych drog. Využívať pozitívny vplyv rovesníckych programov. D.2 Oblasť liečby drogových závislostí Sústrediť úsilie na rozširovanie a kvalitu poskytovaných zdravotníckych služieb vrátane liečby drogových závislostí a jej dostupnosti. Pozornosť venovať liečbe drogovo závislých v nápravnovýchovných zariadeniach. Podporovať liečebnú starostlivosť aj podľa závažnosti a zmien epidemiologickej situácie. Zamerať sa na komplexnosť poskytovaných služieb, kvalitu postupov zameraných na znižovanie zdravotných rizík a škôd. Podieľať sa na zabezpečení nadväznosti na resocializáciu a dlhodobú rehabilitáciu jednotlivcov na základe spolupráce a koordinácie činnosti zariadení zdravotníckeho a sociálneho charakteru. S cieľom rozšírenia komplexnej zdravotnej starostlivosti postupne zapájať do preventívnoliečebného procesu aj lekárov prvého kontaktu. Vytvoriť priestor pre spoluprácu so zdravotníckymi zariadeniami poskytujúcimi liečebnú starostlivosť. Zvláštnu pozornosť venovať vzniku a rozvíjaniu zariadení zabezpečujúcich odborno- zdravotnú a psychosociálnu starostlivosť o gravidné ženy závislé od drog a ich deti. Prijímať opatrenia zamerané na znižovanie zdravotných rizík spojených s drogovou závislosťou. Pozornosť sústrediť na zníženie incidencie poškodenia zdravia spojenej s užívaním drog, najmä infekčných ochorení HIV, hepatitídy B a C a TBC. Podporovať a rozvíjať liečebnú a sociálnu starostlivosť o HIV pozitívnych a chorých na AIDS. Aktivizovať zriaďovanie nízkoprahových zariadení a mobilných jednotiek so zameraním na najťažšie dosiahnuteľných užívateľov drog s rizikom vzniku infekčných chorôb. D.3 Oblasť resocializácie drogových závislostí V rámci resocializačnej starostlivosti dbať na kvalitu poskytovaných služieb a súčinnosť štátnych i neštátnych subjektov, so zreteľom na regionálne odlišnosti. Dbať na rozsah, odbornosť a kvalitu činnosti v oblasti výkonu resocializačnej činnosti. Pozornosť venovať metódam a spôsobom profesijnej readaptácie a postupnej reintegrácie postihnutých jednotlivcov do prirodzeného sociálneho prostredia. Podporovať aktivity svojpomocné socioterapeutické hnutie pri obnove a stabilizácii rodinných, pracovných a sociálnych vzťahov. Skvalitniť systém dostupnej, včasnej a profesionálnej pomoci pri riešení problémov jednotlivcov a rodín spojených s užívaním drog. Rozšíriť poskytovanie služieb v oblasti sociálnej pomoci a resocializácie drogovo závislých jednotlivcov, vytvoriť zodpovedajúci systém a nástroje spolupráce s procesom liečby. D.4 Oblasť znižovania dopytu a presadzovania práva (represia) Uvedenú oblasť vnímať ako integrovanú a multidisciplinárnu, v kontexte stratégie Európskej únie. Cieľom je dosiahnuť kvalitatívny pokrok a výsledok v boji proti medzinárodnému organizovanému zločinu. Upevniť spoluprácu a koordináciu aktivít na úseku spravodlivosti a vnútorných vecí priamo alebo prostredníctvom Interpolu a Europolu, medzi policajným zložkami, colníkmi a hraničnou kontrolou, súdnymi a ostatnými kompetentnými inštitúciami. Úsilie zamerať na zníženie dostupnosti nezákonných drog ako zdroja ponuky, s dôrazom na syntetické drogy a psychotropné látky. Obmedziť nezákonné obchodovanie s prekurzormi, početnosť drogovej kriminality a pranie drogových peňazí. Postihovať organizovaný zločin, pouličnú kriminalitu, nedovolené organizovanie výroby, držanie a distribúciu drog, zameraný na deti a mládež. 149

Podporiť výskum efektivity potláčania organizovanej drogovej kriminality. Vytvoriť kriminalistické a policajné ukazovatele na posudzovanie pokroku v kontrole a prevencii organizovaného zločinu. Zamerať sa na prevenciu, užívanie, detekciu a postihovanie užívania drog pri vedení dopravných prostriedkov. V inštitúciách výkonu vyšetrovacej väzby a výkonu trestu prijať opatrenia na zlepšenie podmienok pre ochrannú a dobrovoľnú liečbu závislostí ľudí počas výkonu trestu odňatia slobody. Zriaďovať oddelenia s prvkami režimu bezdrogovej terapeutickej komunity aj vo väzenských zariadeniach. Podporiť preventívne a liečebné opatrenia v armáde. Dôraz položiť na prevenciu drogovej kriminality. Využiť aktívne zapájanie sa občianskej spoločnosti do prevencie drogovej kriminality, možnosti a medzinárodné skúsenosti. D.5 Oblasť informácie a vyhodnocovania Zlepšiť dostupnosť a kvalitu údajov a informácií o drogovej situácii, jej porovnateľnosť a spoľahlivosť s kľúčovými epidemiologickými ukazovateľmi EÚ. Vytvoriť vhodný mechanizmus vyhodnocovania a príslušné vyhodnocovacie metódy. Vytvoriť príslušné databázy projektov, partnerov, rozpočtov, časových plánov a trendov v drogovej oblasti, hlavne v oblasti chemických prekurzorov a syntetických drog. Vytvoriť efektívny systém monitorovania a vyhodnocovania činnosti v oblasti drogovej problematiky v súlade s požiadavkami Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogové závislosti (EMCDDA). Dobudovať a aktivizovať Národné monitorovacie centrum pre drogy v rámci činnosti generálneho sekretariátu Výboru ministrov pre drogy a drogové závislosti (NMCD). Vytvoriť systém priebežného hodnotenia účinnosti a úspešnosti liečebných postupov v kontexte medzinárodných poznatkov a skúseností. Posilniť systém výmeny informácií o stave a opatreniach zameraných na spôsob a potlačenie nepriaznivých zdravotných a sociálnych dôsledkov užívania drog a zamedzenie vylúčenia drogovo závislých zo sociálneho života. D.6 Oblasť koordinácie Vláda SR bude niesť i naďalej zodpovednosť za tvorbu a napĺňanie protidrogovej politiky Slovenskej republiky. Schvaľuje národnú stratégiu, definuje jej ciele, zásady a princípy. Príslušným inštitúciám verejnej správy bude i naďalej stanovovať úlohy a prijímať opatrenia smerujúce k potlačeniu nepriaznivého vývoja v oblasti boja proti drogám. Poradným orgánom pre otázky protidrogovej politiky je Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog (VM DZKD) a jeho exekutíva generálny sekretariát (GSVM DZKD), ktorý koordinuje, metodicky usmerňuje a kontroluje realizáciu protidrogovej politiky na centrálnej a regionálnej úrovni. Systém realizácie protidrogovej politiky musí byť založený na zodpovedajúcej koordinácii a spolupráci. Praktické plnenie stanovených úloh, budovanie efektívneho systému spolupráce, tvorba stratégií zohľadňujúcich miestne podmienky a potreby bez existencie systému vertikálnej a horizontálnej koordinácie je nerealizovateľná. Bude potrebné skvalitniť koordináciu a spoluprácu na všetkých úrovniach štátnej správy a samosprávy. 150

Pozornosť sústrediť na nasledujúce oblasti : Drogová problematika svojím charakterom vyžaduje širokú multidisciplinárnu spoluprácu na rôznych úrovniach a spoločný postup organizácií a inštitúcií štátnej správy a samosprávy, vzdelávacích, výchovných, zdravotníckych a resocializačných zariadení, bezpečnostných zložiek, masovokomunikačných prostriedkov, mimovládnych, dobrovoľníckych, záujmových a svojpomocných organizácií a hnutí. Reforma verejnej správy a prenos kompetencií výkonu štátnej správy na orgány územnej samosprávy vytvára priestor pre skvalitnenie existujúceho systému, nie ohrozenie jeho cieľov a zámerov. Výrazným nástrojom presadzovania zámerov stratégie sa musí stať kvalitný systém koordinácie protidrogovej politiky na všetkých úrovniach. Do jej napĺňania zapojiť celú spoločnosť. Napriek dosiahnutej úrovni neformálnej spolupráce pozornosť sústrediť na efektívnosť horizontálnej spolupráce medzi príslušnými inštitúciami a zariadeniami verejnej správy. Dôraz položiť na orgány územnej samosprávy tak, aby prijali svoju rolu a zodpovednosť za riešenie drogového problému. Na úrovni VM DZKD uskutočniť výber zodpovedných partnerov na zmluvnom základe. Metodicky usmerniť, podporiť a koordinovať tvorbu a realizáciu regionálnych a miestnych programov znižovania dopytu a redukcie dopytu po drogách. Podporu tvorby koordinačného mechanizmu s Národným programom podpory zdravia a Národným akčným plánom pre problémy s alkoholom v súlade s príslušnými dokumentmi WHO, Európskej charty o alkohole a Európskeho akčného plánu proti alkoholu. Predpokladom tvorby nového systému koordinácie stratégie je vytvorenie funkcie regionálnych protidrogových koordinátorov v štruktúre transformovaných orgánov miestnej štátnej správy (krajské úrady) a územnej samosprávy (VÚC). Zabezpečiť zodpovedajúcu úroveň ich profesionality, v súlade s požiadavkami a potrebami. Vybudovať pravidlá pre ich odborný rast a priebežné vzdelávanie. Periodicky uskutočňovať stretnutia na celom území Slovenska, za účasti príslušných členov vlády a VM DZKD, samosprávy a zástupcov mimovládnych organizácií. Definovať a implementovať spôsoby a prostriedky pravidelného šírenia údajov a informácií a pravidelne ich aktualizovať. Vybudovať a prevádzkovať systém spolupráce a koordinácie s médiami, vzhľadom na potrebu poskytovania objektívnych a spoľahlivých informácií širokej verejnosti. Pre zabezpečenie plnenia zámerov národnej stratégie je potrebné vypracovať Akčné plány realizácie NPBPD príslušných ústredných orgánov štátnej správy, krajských úradov a orgánov územnej samosprávy. Tieto vypracovať v súlade so stratégiou NPBPD a Akčným plánom boja proti drogám EÚ na obdobie 2005-2008. Realizácia stratégie nie je v súčasnosti možná bez účasti verejnoprávnych inštitúcií. Tieto neposkytujú len doplnkové alebo nadštandardné služby. Realizujú tiež činnosti a programy, ktoré štát zabezpečuje len obmedzene, prípadne vôbec. Pôsobia v oblasti prevencie, liečby a resocializácie. Preto musia i pre nich platiť rovnaké podmienky a nároky na kvalitu, efektivitu a prevádzkovanie ako v prípade organizácií štátnej správy. Jednou z priorít stratégie je podpora tých inštitúcií, organizácií a služieb, ktoré sú súčasťou siete preventívnej, liečebnej a resocializačnej starostlivosti a ktoré spĺňajú stanovené štandardy kvality a efektivity poskytovaných služieb. Avšak uvedené pravidlá, hlavne v oblasti zabezpečenia služieb a efektivity vynaložených finančných prostriedkov musia dodržiavať i príslušné štátne organizácie. 151

D.7 Oblasť medzinárodnej spolupráce Globálna povaha drogového problému vyžaduje intenzívnejšiu medzinárodnú spoluprácu. Táto sa stáva významnou súčasťou stratégie NPBPD do roku 2008. Základom bude vyvážený, multidisciplinárny a integrovaný prístup v kontexte prijatých medzinárodných dokumentov, princípov a Akčného plánu boja proti drogám EÚ. Slovenská republika bude pokračovať v spolupráci s členskými štátmi v oblasti protidrogovej politiky vrátane výmeny informácií medzi zodpovednými inštitúciami a posilnenia multi-agentúrnej spolupráce. Bude podporovať medzinárodnú spoluprácu založenú na princípoch spoločnej zodpovednosti a partnerstva, v súlade so závermi Osobitného zasadania Valného zhromaždenia OSN o drogách v roku 1998. Spoločná hrozba, ktorú nezákonné drogy pre našu krajinu predstavujú vyžaduje, aby opatrenia vo vzťahu k drogám boli riešené v medzinárodnom kontexte. Slovenská republika bude aj naďalej rozvíjať spoluprácu s ministerskou skupinou Rady Európy pre drogy Pompidou Group v zmysle Pracovného programu na obdobie 2004-2006, ktorý bol prijatý ako záväzný dokument ministerskej konferencie v októbri 2003 v Dubline. Bude sa podieľať na presadzovaní týchto hlavných cieľov: Podpora a hodnotenie protidrogovej politiky založenej na vedeckých, praxou podložených a overených dôkazoch. Podpora medzirezortnej spolupráce a spoločných postupov v boji proti drogám. Podpora multidisciplinárnych prístupov vo výskume a pri prijímaní opatrení. Podpora spoločných štandardov dobrej praxe vrátane etických štandardov. Aktívnejšie sa bude podieľať na práci poradnej skupiny Európskej komisie Horizontálnej pracovnej skupiny pre drogy HWPD ( Horizontal Working Party on Drugs ). Prostredníctvom zástupcov rezortov a GSVM DZKD bude presadzovať expertné aj politické stanoviská Slovenskej republiky pri dokumentoch, pripravovaných do Komisie stálych predstaviteľov členských krajín v EÚ (COREPER) a následne do Európskeho parlamentu a Európskej rady. Slovenská republika sa bude zúčastňovať na projektoch a práci Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA). Ako súčasť Európskej informačnej siete o drogách (Reitox) bude spolupracovať s národnými strediskami pre monitorovanie drog v ostatných členských krajinách EÚ. V zmysle Pracovného programu EMCDDA bude prostredníctvom Národného monitorovacieho centra pre drogy (NMCD) realizovať najmä tieto hlavné programy: P1: Monitorovanie situácie v drogách na báze štandardných indikátorov P2: Vyhodnocovanie konkrétneho reagovania spoločnosti na drogový problém P3: Spoločný postup voči novým syntetickým drogám a Systém včasnej výstrahy- EWS (Early warning system). P4: Vyhodnocovanie národnej stratégie a programov protidrogovej politiky. Slovenská republika bude plniť svoje úlohy vyplývajúce z ratifikovaných zmlúv o kontrole drog. Bude dbať na implementáciu všetkých Dohovorov OSN a ich uplatňovanie v národnej legislatíve tak, aby boli v súlade s princípmi Charty OSN a medzinárodného práva. 152

D.8 Oblasť finančného zabezpečenia Dosiahnuť stanovené ciele bude možné len s prijatím zodpovednosti a podielu za realizáciu zámerov stratégie na všetkých úrovniach verejnej správy. Súčasný spôsob financovania vyžaduje prestavbu a vytvorenie nového systému financovania programov protidrogovej politiky i s ohľadom na uskutočnenú reformu štátnej správy a prenos výkonu štátnej správy na orgány samosprávy. Výška finančných prostriedkov vyčlenených v štátnom rozpočte na protidrogovou politiku nie je primeraná a stabilná, čo ohrozuje nielen stabilitu siete a rozvoj nových programov, ale i kvalitu a efektivitu poskytovaných služieb. Základom úspešnosti realizácie a implementácie stratégie NPBPD a podmienkou zaručenia udr?ateľnosti aktivít v oblasti znižovania dopytu a ponuky po drogách je zabezpečenie zodpovedajúcich finančných zdrojov, vytvorenie dlhodobo stabilného finančného prostredia a nového systému financovania služieb protidrogovej politiky, dávajúceho garancie pre zaistenie kontinuity požadovaných a realizovaných služieb. K tomu je nevyhnutné identifikovať príslušné zdroje finančných prostriedkov a ich efektívne využívanie - napr. odvod 3-5% zo spotrebnej dane z predaja alkoholu a tabakových výrobkov, výťažok zo zabaveného a predaného majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti spojenej s výrobou a distribúciou drog a aktívna podpora v rámci grantovej stratégie. Je potrebné definovať finančné potreby protidrogovej politiky, vytvoriť nástroje a mechanizmy ich udržania, čo je možné dosiahnuť len systémovým riešením. Výsledkom bude vytvorenie dlhodobo stabilného a udržateľného fondu finančných prostriedkov potrebných na realizáciu stratégie NPBPD a zásadná zmena v súčasnom systéme prideľovania a prerozdelenia finančných prostriedkov. Pri vytváraní daného systému zohľadniť potreby orgánov samosprávy, avšak v súlade s ich participáciou na vytváraní potrebných finančných zdrojov. 153

15.2 Zoznam obrázkov a tabuliek použitých v texte Obr. 1 Indikátor dopytu po liečbe: počty liečených drogovo závislých pacientov na Slovensku v rokoch 1994 2003 9 Obr. 2 Heroín ako hlavný dôvod u liečených drogovo závislých pacientov: Slovensko počas dekády 1994 2003 10 Obr. 3 Trendy užívania primárnych drog u liečených drogovo závislých: Slovensko počas dekády 1994 2003 10 Obr. 4 Množstvá vybraných druhov drog zachytených v Slovenskej republike: roky 1992 2003 11 Obr. 5 Počty zachytení podľa vybraných druhov drog v Slovenskej republike: roky 1992 2003 11 Obr. 6 Trendy celoživotnej prevalencie drog u 15 18 ročných študentov stredných škôl na Slovensku 12 Tab. 1.4.1 Vnímanie hrozby drogovej závislosti 23 Tab. 2.0.1 Skúsenosti občanov s užitím drogy z hľadiska ich veku v období 1994 2002 26 Obr. 2.0.1 Podiel občanov, ktorí skúsili užiť drogu, podľa vzdelania 27 Obr. 2.0.2 Skúsenosť občanov s drogami v kontexte vzťahu k rodičom 28 Obr. 2.0.3 Konzumácia akejkoľvek nelegálnej drogy jeden- alebo viackrát počas života, podľa úplnosti rodinného prostredia 28 Tab. 2.1.1 Poznanie drogovo závislého človeka 30 Tab. 2.1.2 Trendy v celoživotnom výskyte užitia akejkoľvek nezákonnej drogy v sérii reprezentatívnych populačných prieskumov v Slovenskej Republike 31 Tab. 2.1.3 Skúsenosti občanov Slovenska s ďalšími typmi omamných a psychotropných látok v období 1996-2002 32 Tab. 2.2.1 Respondenti vo veku 15 26 rokov, ktorí majú skúsenosti s nelegálnymi drogami 34 Tab. 2.2.2 Spôsob aplikácie drogy 34 Obr. 2.2.1 TAD1: Prvá skúsenosť s tabakom a alkoholom u 11-14-ročných žiakov základných škôl v rokoch 1994 až 2002 na Slovensku 35 Obr. 2.2.2 11-14-roční žiaci v roku 1998 a 2002: Už sa aspoň raz v živote podnapil/a 36 Obr. 2.2.3 Výsledky 11-14-ročných v TAD 1: dal/a by sa prehovoriť na vyskúšanie marihuany 37 Obr. 2.2.4 Porovnanie prieskumov ESPAD 1995, 1999 a 2003 u študentov 1.-4. ročníkov SŠ v Bratislave vnímané riziko občasného fajčenia marihuany 37 Obr. 2.2.5 Výsledky prieskumu EPSAD 95 na Slovensku u študentov 1.- 4. ročníkov SŠ podľa krajov 38 Obr. 2.2.6 Prieskumy ESPAD 1999 a 2003 na Slovensku u študentov 1.-4. ročníkov SŠ podľa krajov (1 a viackrát za život: Marihuana alebo hašiš) 39 Obr. 2.2.7 Porovnanie podľa veku: Marihuana alebo hašiš 1 a viackrát počas celého života 40 Obr. 2.2.8 Porovnanie podľa veku: Extáza 1 a viackrát počas celého života 40 Obr. 2.2.9 Porovnanie podľa veku: Amfetamíny 1 a viackrát počas celého života 41 154

Obr. 2.2.10 Užívanie drog u študentov podľa finančného a socio-ekonomického statusu ich rodín 41 Obr. 2.2.11 Užívanie drog u študentov podľa finančného a socio-ekonomického statusu ich rodín 42 Obr. 2.2.12 Konzumácia akejkoľvek nelegálnej drogy jeden- alebo viackrát počas života 43 Obr. 2.2.13 Konzumácia akejkoľvek nelegálnej drogy (okrem marihuany) jeden alebo viackrát počas života podľa úplnosti rodinného prostredia 43 Obr. 2.2.14 Poznanie drogovo závislého človeka 44 Tab. 2.2.3 Vnímanie dostupnosti informácií o drogách 46 Obr. 2.2.15 Skúsenosti občanov s užitím drog podľa náboženského presvedčenia 48 Obr. 2.4.1 Vývoj vnímania nebezpečenstva drogovej závislosti občanmi v r.1994-2002 50 Obr. 2.4.2 Názory občanov na drogovo závislé osoby 51 Tab. 2.4.1 Názory občanov na spôsoby riešenia drogovej problematiky 53 Tab. 2.4.2 Názory občanov na liečbu drogovo závislých 54 Obr. 2.4.3 Názory občanov na poskytovanie injekčných ihiel a striekačiek zadarmo alebo za úhradu 55 Tab. 3.1.a Aktivity a účastníci v oblasti prevencie drogovej závislosti 58 Tab. 3.1.b Dôvody príchodu klientov do centier výchovnej a psychologickej prevencie 59 Tab. 3.1.1 Počet škôl s certifikátom projekt Školy podporujúce zdravie 64 Tab. 3.1.2 Vývoj počtu neospravedlnených hodín na 1 žiaka v ZŠ 70 Tab. 3.1.3 Neospravedlnené hodiny na študenta gymnázia 70 Tab. 3.1.4 Neospravedlnené hodiny na študenta strednej odbornej školy 71 Tab. 3.1.5 Počet žiakov so zníženou známkou zo správania na ZŠ v SR 71 Tab. 3.1.6 Vývoj percenta žiakov so zníženou známkou zo správania na SOŠ 71 Tab. 3.2.1 Výskyt sociálno-patologických javov v klientele CPPS 74 Tab. 4.1.1 Počet reálnych návštev PPSS, odhad celkovej veľkosti populácie IUD v Bratislave, odhad skrytej populácie a konfidenčný interval odhadu celkovej populácie IUD (bez stratifikácie 77 Tab. 4.1.2 Odhad populácie injekčných užívateľov drog v Bratislave metódou Truncated Poisson po stratifikácii podľa vekových skupín 78 Obr. 4.1.1 Trendy návštev v PPSS, kontaktovaná a odhadovaná celková populácia IUD 79 Tab. 4.1.3 Regresné skóre faktoru užívania drog v jednotlivých krajoch a odhady počtu problémových užívateľov psychoaktívnych látok 80 Obr. 4.1.2 Odhady problematických užívateľov psychoaktívnych látok v jednotlivých krajoch 81 Obr. 7.2.1 Podiely harm-reduction aktivít občianskeho združenia OZ Prima 99 Tab. 8.1.1 Miera evidovanej nezamestnanosti mesačná od roku 1998 106 Obr. 8.1.1 Počet evidovaných nezamestnaných podľa veku 107 Obr. 8.1.2 Počet evidovaných nezamestnaných podľa vzdelania 107 Tab. 8.1.2 Počet poberateľov a výdavky na dávky štátnej sociálnej podpory v tis. Sk, 2003 2004 109 155

Tab. 8.2.1 Počet prípadov drogovej trestnej činnosti v SR v rokoch 2001-2003 109 Tab. 8.2.2 Štruktúra páchateľov drogovej trestnej činnosti v SR z hľadiska veku a pohlavia, 2001-2003 110 Tab. 8.2.3 Štruktúra páchateľov drogovej trestnej činnosti v SR z hľadiska vzdelania, 2001-2003 110 Tab. 8.2.4 Štruktúra páchateľov drogovej trestnej činnosti v SR z hľadiska sociálneho postavenia, 2001-2003 110 Tab. 8.2.5 Prípady drogovej trestnej činnosti realizované PZ podľa miest 111 Tab. 8.3.1 Sumy a dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke 112 Obr. 8.3.1 Vývoj počtu poberateľov pomoci v hmotnej núdzi v I. polroku 2004 113 Tab. 10.1.1 Ceny drog v SR podľa zistení NPJ ÚBOK P PZ 121 Tab. 10.1.2 Prípady drogovej trestnej činnosti realizované PZ podľa miest v rokoch 2001-2003 122 Tab. 10.1.1.1 Klienti OZ Prima v Bratislave, podľa obvodov 123 Tab. 10.1.1.2 Klienti OZ Prima podľa pohlavia 123 Tab. 10.1.1.3 Klienti OZ Prima podľa roku narodenia 123 Tab. 10.3.1 Cena drogy na ulici podľa informácií OZ Prima 126 Tab. 10.3.2 Cena drogy na ulici podľa informácií OZ Odyseus 127 Obr. 13.0.1 Názory občanov na legalizáciu drog - 2002 138 Tab. 13.0.1 Názory občanov na dôsledky prípadnej legalizácie drog v našej spoločnosti porovnanie prieskumov v roku 2000 a 2002 140 15.3 Zoznam použitých skratiek 1 v texte Použitá Úplné znenie skratka 1. CPLDZ Centrum pre liečbu drogových závislosti 2. CPPS Centrum poradensko-psychologických služieb 3. CVČ Centrá voľného času 4. CVPP Centrum výchovnej a psychologickej prevencie 5. DC Diagnostické centrum 6. DUT Doplnkové učebné texty 7. DZ Drogové závislosti 8. EMCDDA European Monitoring Centre for Drugs and Drug Addiction Agentúra EÚ: Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogové závislosti 9. ESF Európsky sociálny fond 10. ESPAD Európsky školský prieskum o drogách a alkohole 11. EWS Early warning system - Včasný varovný systém (informovania o nových syntetických drogách) 12. GP SR Generálna prokuratúra Slovenskej republiky 13. GS Generálny sekretariát Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog VMDZKD 14. HBV Hepatitída typu B 15. HCV Hepatitída typu C 1 V abecednom poradí 156

16. HIV/AIDS Human Immunodeficiency Virus - Vírus ľudskej imunodeficiencie Acquired Immunedeficiency Syndrome - syndróm získanej imunodeficiencie 17. IUD Injekčné užívanie drog 18. KEÚ Kriminalisticko-expertízny ústav 19. KPPP Krajská pedagogicko-psychologická poradňa 20. LSD Dietylamid kyseliny lysergovej (lysergid) 21. LVS Liečebno-výchovné sanatóriá 22. MDPT SR Ministerstvo dopravy,pôšt a telekomunikácii SR 23. MF SR Ministerstvo financií SR 24. MKCH Medzinárodná klasifikácia chorôb 25. MPSVR SR Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR 26 MŠ SR Ministerstvo školstva SR 27. MV SR Ministerstvo vnútra SR 28. MVO Mimovládne organizácie 29. MZV SR Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky 30. NA Narcotics Anonymous (Anonymní užívatelia drog, anonymní alkoholici ) - forma klubov pre abstinujúcich 31. NMCD Národné monitorovacie centrum pre drogy 32 NCPZ Národné centrum podpory zdravia 2 33. NPBD Národný program boja proti drogám 34 NPJ Národná protidrogová jednotka 35. OZ Občianske združenie 36. PF Protidrogový fond 37. PCR Polymerázová reťazová reakcia (používa sa pri diagnostike vírusu HIV) 38. POP Pedagogicko-organizačné pokyny MŠ SR 39. PP (trest) povinnej práce 40 PPP Pedagogicko-psychologická poradňa 41. PPSS Program výmeny sterilných striekačiek 42. PPZ Prezídium policajného zboru 43. PZ Policajný zbor 44. REITOX Réseau europeend information sur les drogues et les toxicomanies Európska informačná sieť o drogách a drogových závislostiach 45. RNA Ribonukleová kyselina 46. RS Resocializačné stredisko 47 ŠFRB Štátny fond rozvoja bývania 48. ŠIŠ Špeciálne inovačné štúdium 49. ŠŠI Štátna školská inšpekcia 50. ŠSZČ Školské strediská záujmovej činnosti 51 ŠZÚ SR Štátny zdravotný ústav Slovenskej republiky 52. TAD Tabak, alkohol drogy - názov prieskumu 53. ÚBOK Úrad boja proti organizovanej kriminalite 54. ÚIPŠ Ústav informácií a prognóz školstva 55. ÚPSVaR Ústredie práce,sociálnych vecí a rodiny 56. ÚVVM pri ŠÚ SR Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade Slovenskej republiky 57. ÚZV Ústav zdravotnej výchovy 3 58. ÚZIŠ Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky 59. VM DZKD Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog 60. VÚC Vyšší územný celok 61. VÚDPaP Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie 2 Zrušené 3 Zrušený 157

Časť D: Štandardné tabuľky a štruktúrované dotazníky 4 1 STANDARD TABLE 01: BASIC RESULTS AND METHODOLOGY OF POPULATION SURVEYS ON DRUG USE (Štandardná tabuľka č. 01 - Základné údaje a metodológia populačných prieskumov o užívaní drog) 2 - STANDARD TABLE 02: METHODOLOGY AND RESULTS OF SCHOOL SURVEYS ON DRUG USE ( ŠT 02 - Metodológia a výsledky školských prieskumov o užívaní drog) 3 STANDARD TABLE 03: CHARACTERISTICS OF PERSONS STARTING TREATMENT FOR DRUGS (ŠT 03 - Charakteristiky /Profil osôb v prvoliečbe) 4 - STANDARD TABLE 04: EVOLUTION OF TREATMENT DEMANDS ( ŠT 04 -Vývoj požiadaviek na liečbu ) 5 - STANDARD TABLE 05: ACUTE/DIRECT DRUG-RELATED DEATHS ( ŠT 05 - Akútne úmrtia v priamej súvislosti s užívaním drog) 6 - STANDARD TABLE 06: EVOLUTION OF ACUTE/DIRECT DRUG-RELATED DEATHS FIGURES ( ŠT 06 - Vývoj akútnych úmrtí v súvislosti s užívaním drog) 7 - STANDARD TABLE 07: NATIONAL PREVALENCE ESTIMATES OFPROBLEM DRUG USE ( ŠT 07 - Odhady problémového užívania drog v populácii ) 8 - STANDARD TABLE 08: LOCAL PREVALENCE ESTIMATES OF PROBLEM DRUG USE (ŠT 08 - Odhady problémového užívania drog v lokalite) 9 - STANDARD TABLE 09: PREVALENCE OF HEPATITIS B/C AND HIV INFECTION AMONG INJECTING DRUG USERS (ŠT 09 - Prevalencia hepatitídy typu B/C a HIV infekcií medzi užívateľmi s injekčnou aplikáciou drogy) 10 - STANDARD TABLE 10: SYRINGE EXCHANGE - DISTRIBUTION AND SALE (ŠT 10 - Výmena striekačiek - distribúcia a predaj) 11 - STANDARD TABLE 11: ARRESTS/REPORTS FOR DRUG LAW OFFENCES ( ŠT 11 - Väzba/ Sledovanie drogovej kriminality) 12 - STANDARD TABLE 12: DRUG USE AMONG PRISONERS (ŠT 12 - Užívanie drog vo väzení) 13 - STANDARD TABLE 13: QUANTITY AND NUMBER OF SEIZURES OF ILLICIT DRUGS (ŠT 13 Množstvo a počty zachytených drog) 14 - STANDARD TABLE 14: PURITY AT STREET LEVEL OF ILLICIT DRUGS ( ŠT 14 - Čistota nelegálnych drog pri pouličnom predaji) 15 - STANDARD TABLE 15: COMPOSITION OF TABLET SOLD AS ILLICIT DRUGS (ŠT 15 - Zloženie tabliet predávaných ako nelegálna droga) 16 - STANDARD TABLE 16: PRICE IN EUROS AT STREET LEVEL OF ILLICIT DRUGS (ŠT 16 - Cena drogy v pouličnom predaji v Euro) 17 - STANDARD TABLE 17: LEADING EDGE INDICATORS FOR NEW DEVELOPMENTS IN DRUG CONSUMPTION (ŠT 19 Nové trendy v užívaní drog) 18 - STANDARD TABLE 18: OVERAL MORTALITY AND CAUSES OF DEATH AMONG DRUG USERS (ŠT 18 - Mortalita a príčiny úmrtí drogovo závislých osôb) 21 STANDARD TABLE 21: DRUG RELATED TREATMENT AVAILABILITY ( ŠT 21 - Dostupnosť liečby drogových závislostí) 22 STRUCTURED QUESTIONNAIRE 22: UNIVERSAL SCHOOL-BASED PREVENTION (Štrukturovaný dotazník 22 - Univerzálna /primárna prevencia v školách) 23 STRUCTURED QUESTIONNAIRE 23: HARM REDUCTION MEASURES TO PREVENT INFECTIOUS DISEASES IN INJECTING DRUG USERS (Štruktúrovaný dotazník 23 - Opatrenia na znižovanie škodlivých následkov užívania drog - ochrana užívateľov drog s injekčnou aplikáciou pred infekčnými ochoreniami ) 4 Nie sú obsahom tejto publikácie Boli vypracované a postúpené v AJ v priebehu roka 2004 EMCDDA pre potreby Výročnej správy 2004 Stav drogovej problematiky v EÚ a Nórsku a pre údaje siete REITOX. 158