S finančnou pomocou Programu Prevencia a boj proti kriminalite Európskej únie Európskej Komisie Generálne riaditeľstvo Spravodlivosť, Sloboda a

Transcription

1 S finančnou pomocou Programu Prevencia a boj proti kriminalite Európskej únie Európskej Komisie Generálne riaditeľstvo Spravodlivosť, Sloboda a Bezpečnosť Bratislava 2012

2 Sfinančnou pomocou Programu Prevencia a boj proti kriminalite Európskej únie Európskej Komisie Generálne riaditeľstvo Spravodlivosť, Sloboda a Bezpečnosť

3 ASPEKTY NÚTENEJ PRÁCE VSLOVENSKEJ REPUBLIKE Bratislava 2012

4

5 OBSAH ÚVOD OBCHODOVANIE S ĽUĎMI A JEHO PREPOJENOSŤ NA NÚTENÚ PRÁCU OBCHODOVANIE S ĽUĎMI NÚTENÁ PRÁCA PRÍČINY OBCHODOVANIA S ĽUĎMI ZA ÚČELOM NÚTENEJ PRÁCE ZRANITEĽNÉ SKUPINY CUDZINCI SLOVENSKÍ OBČANIA RIZIKOVÉ OBLASTI DOPYT MECHANIZMUS OBCHODOVANIA S ĽUĎMI ZA ÚČELOM NÚTENEJ PRÁCE NÁBOR PREPRAVA PRECHOVÁVANIE, PRIJÍMANIE, ODOVZDÁVANIE A VYKORISŤOVANIE VYSLOBODENIE, IDENTIFIKÁCIA A REINTEGRÁCIA VYSLOBODENIE IDENTIFIKÁCIA REINTEGRÁCIA TRESTANIE OBCHODOVANIA S ĽUĎMI ZA ÚČELOM NÚTENEJ PRÁCE TRESTANIE PÁCHATEĽA TRESTANIE ZAMESTNÁVATEĽA OBETE TRESTANIE OBETE ZÁVER ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY PRÍLOHA VZOROVÁ PRACOVNÁ ZMLUVA... 71

6

7 ÚVOD Táto publikácia bola zostavená a vydaná v rámci projektu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky s názvom Prevencia a rozšírený harmonizovaný systém zberu dát o obchodovaní s ľuďmi, spolufinancovaného Európskou komisiou z programu Prevencia a boj proti trestnej činnosti na roky PRE KOHO JE PRÍRUČKA URČENÁ Hlavným cieľom príručky je rozšíriť vedomostný obzor odbornej verejnosti, ktorá vrámci pracovných povinností prichádza do kontaktu s obeťami alebo páchateľmi zločinu obchodovania s ľuďmi. Určená je najmä policajtom, inšpektorom práce, vládnym úradníkom, mimovládnym organizáciám a ďalším, ktorí sú pri výkone svojej profesie konfrontovaní s fenoménom NÚTENÁ PRÁCA. V súlade s Národným programom boja proti obchodovaniu s ľuďmi bude našim spoločným zámerom eliminovať na maximálnu možnú mieru javy, ktoré znevažujú ľudskú dôstojnosť. PREČO JE DÔLEŽITÉ ZAOBERAŤ SA PROBLEMATIKOU NÚTENEJ PRÁCE Medzinárodná organizácia práce (ďalej len ILO ), ktorá pôsobí ako špeciálna agentúra Organizácie spojených národov, sa zaoberá výhradne problematikou práce. Uvádza, že najmenej 12,3 milióna ľudí na celom svete sa ocitlo v situácii, kedy boli vykorisťovaní nútenou prácou. 1) Navyše nespočetne veľa prípadov sa, žiaľ, ani nepodarilo zachytiť v tejto štatistike. Čísla v kolónkach štatistík sú aj napriek tejto skutočnosti z roka na rok alarmujúcejšie. Praktiky zločineckých skupín sa zdokonaľujú, preto nesmieme tento jav podceňovať. Do boja proti obchodovaniu s ľuďmi za účelom nútenej práce musia aktívne vstúpiť nielen štátne inštitúcie a mimovládne organizácie, ale tiež súkromná sféra, školy, odborové organizácie a cirkvi. Po dlhodobom neúspešnom hľadaní práce na Slovensku sa rozhodnú mnohí Slováci vycestovať za prácou do zahraničia. Iných láka za hranice republiky vidina lepších zárobkov. Z celkového počtu 2,7 milióna ekonomicky aktívnych obyvateľov Slovenskej republiky sa v rokoch recesie ocitlo až 14,4 percenta ľudí v aktívnom veku v evidenciách úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len úrad práce ) ako uchádzači o zamestnanie. Ide o bezmála 400 tisíc potenciálnych adeptov na vycestovanie za prácou do zahraničia. 2) 1) 2) Zdroj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky: 5

8 Takmer každý z týchto ľudí sa za určitých okolností môže stať obeťou novodobého otroctva, ktoré zanechá zvyčajne na psychike človeka ďalekosiahle následky. Treba však zdôrazniť, že protizákonným praktikám, ktoré pri získavaní pracovnej sily využívajú individuálni náborári, ako aj takí, ktorí sú začlenení do organizovaných skupín, môže človek vo finančnej núdzi podľahnúť rovnako aj na území Slovenska. Slováci zo slabších sociálnych pomerov, ale tiež cudzinci (najčastejšie Ukrajinci) 3) sa stávajú obeťami novodobého otroctva. Ešte v nedávnej minulosti sa pri vyslovení spojenia obchodovanie s ľuďmi vynorili človeku v mysli iba často medializované prípady sexuálneho vykorisťovania, ktorých obeťami boli najmä mladé ženy. V posledných rokoch je badateľný odklon vo výskyte obchodovania s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania a stále častejšie sa obeťami stávajú muži, ako aj osoby rôzneho vekového rozpätia. 4) Veľmi často ide o ľudí, ktorí sa po prípadnom prepustení zo zamestnania na domácom trhu uplatnia ťažšie. Preto práve táto skupina osôb prejavuje zvýšený záujem o pracovné príležitosti v zahraničí. Profil obetí obchodovania s ľuďmi sa však neustále mení. 3) Pozri Prehľad o vydaných povolených pobytoch v Slovenskej republike v podkapitole Cudzinci. Zdroj: štatistické údaje poskytnuté úradom hraničnej a cudzineckej polície prezídia Policajného zboru. 4) Pozri 6

9 INŠTITÚCIE, KTORÉ SA ANGAŽUJÚ V BOJI PROTI OBCHODOVANIU S ĽUĎMI NA MEDZINÁRODNEJ ÚROVNI ORGANIZÁCIA SPOJENÝCH NÁRODOV OSN Všeobecná deklarácia ľudských práv je základným svetovým dokumentom ľudských práv a základných slobôd. Bola prijatá v New Yorku Generálnym zhromaždením Organizácie spojených národov dňa 10. decembra 1948 (10. december je dodnes uznávaný za Medzinárodný deň ľudských práv). Už v roku 1948 pamätala na obchodovanie s ľuďmi, keď v článkoch 4 a 5 zakazuje obchodovanie s otrokmi vo všetkých jeho formách. Napriek tomu, že nemá záväzný charakter, v súčasnosti sa všetkých 192 členských štátov OSN zaviazalo k jej všeobecnému uznávaniu ako spoločného štandardu pre dodržiavanie ľudských práv a slobôd. Dodatkový protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi 5) (ďalej len Palermský protokol ) je základným medzinárodným dokumentom, ktorý upravuje problematiku obchodovania s ľuďmi. V mene Slovenskej republiky bol podpísaný 14. decembra 2000 v Palerme. Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s protokolom súhlas uznesením č. 582 z 28. októbra 2003 aprezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 20. novembra Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, depozitára dohovoru 3. decembra MEDZINÁRODNÁ ORGANIZÁCIA PRÁCE ILO Medzinárodná organizácia práce je medzinárodná organizácia zodpovedná za vypracovanie a dohľad nad medzinárodnými pracovnými štandardami. Ide o jedinú trojstrannú agentúru Organizácie spojených národov, ktorá združuje zástupcov vlád, zamestnávateľov a zamestnancov za účelom spoločnej tvorby politík a programov podporujúcich dôstojnú prácu pre všetkých ľudí. 5) Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o tom, že 15. novembra 2000 bol v New Yorku prijatý Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúci Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu. 7

10 RADA EURÓPY Najdôležitejším dokumentom z dielne Rady Európy je Dohovor o boji proti obchodovaniu s ľuďmi zo dňa 16. mája Slovenská republika ho ratifikovala v roku 2007 a v zbierke zákonov je uverejnený pod číslom 487/2008 Z. z. Prostredníctvom Skupiny expertov na boj proti obchodovaniu s ľuďmi GRETA, ktorú tvorí pätnásť nezávislých, nestranných, celosvetovo uznávaných expertov sa zaviedol systém kontroly dodržiavania jeho ustanovení. Dohovor jasne definuje obchodovanie s ľuďmi ako porušovanie ľudských práv a zločin proti ľudskej dôstojnosti a integrite. Zdôrazňuje, že jeho obete potrebujú ochranu a špecifikuje súbor opatrení na ochranu a podporu ich práv. EURÓPSKA ÚNIA Charta základných práv Európskej únie v článku 5 ods. 3 explicitne zakazuje obchodovanie s ľuďmi. Čo sa týka právneho charakteru tohto dokumentu v rámci štruktúr EÚ, nadobudol účinnosť súčasne s Lisabonskou zmluvou v roku 2009 avsúčasnosti je právne záväzným dokumentom vo všetkých členských štátoch, nakoľko dosiahol právnu silu Zmluvy o EÚ a Zmluvy o fungovaní EÚ. V oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi vyvíja činnosť v rámci EÚ najmä Európska komisia. Tá bola, okrem iného, aj iniciátorkou toho, aby si verejnosť každoročne pripomínala 18. október ako Európsky deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Vroku 2011 bola za účelom zjednotenia prístupu členských štátov EÚ k tejto problematike prijatá Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV. 6) Táto smernica zavádza v porovnaní s rámcovým rozhodnutím o boji proti obchodovaniu s ľuďmi zroku 2002 širšie poňatie toho, čo by sa malo považovať za obchodovanie s ľuďmi. 6) Súvisiace smernice: Smernica Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi alebo pre štátnych príslušníkom tretích krajín, ktorí sa stali predmetom žaloby nelegálneho prisťahovalectva a ktorí spolupracujú s príslušným orgány, Rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV z 22. decembra 2003 o boji proti pohlavnému zneužívaniu detí a detskej pornografii priamo aplikovateľné a Rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV z 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom konaní - priamo aplikovateľné. 8

11 NA NÁRODNEJ ÚROVNI Prvým krokom, ktorým Slovenská republika vyhlásila boj proti obchodovaniu sľuďmi, bolo uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 668 zo dňa 7. septembra 2005 prijaté k správe o aktivitách vlády Slovenskej republiky v roku Na základe uvedeného uznesenia bol prijatý prvý koncepčný materiál na národnej úrovni vyhlasujúci boj proti tejto závažnej trestnej činnosti v podobe Národného akčného plánu boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky ) Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 96 zo 16. februára Cieľom Národného programu boja proti obchodovaniu s ľuďmi je zabezpečiť komplexnú a účinnú národnú stratégiu boja proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorá podporuje koordinované činnosti všetkých zainteresovaných subjektov v rámci eliminácie rizík a predchádzania trestného činu obchodovania s ľuďmi. Národný program si kladie zároveň za cieľ vytvárať podmienky pre poskytovanie podpory a pomoci obetiam obchodovania sľuďmi a zabezpečiť ochranu ich ľudských práv a dôstojnosti. K napĺňaniu týchto cieľov slúžia aj legislatívne nástroje. Za účelom zjednotenia postupu vydalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v decembri 2006 interný akt riadenia o zabezpečení programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi. V roku 2007 sa v Slovenskej republike realizoval pilotný projekt k programu na základe dohôd o spolupráci a koordinácii činností pri zabezpečení programu v Slovenskej republike medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a vybranými mimovládnymi organizáciami. V rámci tohto programu sa obetiam obchodovania s ľuďmi poskytovala komplexná starostlivosť prostredníctvom týchto mimovládnych organizácií, s ktorými Ministerstvo vnútra uzatvorilo zmluvy o poskytovaní finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. V roku 2008 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky novelizovalo interný akt riadenia o programe a vydalo nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 47/2008 o zabezpečení programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi, ktoré bolo v roku 2010 novelizované nariadením ministra vnútra Slovenskej republiky č. 170 z 29. decembra ) Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky

12 Vybraným mimovládnym organizáciám sú poskytované finančné prostriedky s účelovým určením na projekty zamerané na: pomoc osobám, ktoré sa nachádzajú v záujmovom prostredí a sú potenciálnymi obeťami obchodovania s ľuďmi, s osobitným dôrazom na ich identifikáciu, priamu podporu a pomoc identifikovaným obetiam v súlade s Programom podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi a na prevenciu obchodovania s ľuďmi. Subjektom, ktorý na národnej úrovni prevzal zodpovednosť za boj proti obchodovaniu s ľuďmi, je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 668/2005 vymenoval minister vnútra Slovenskej republiky národného koordinátora pre oblasť boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Tento post zastáva štátny tajomník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Koncom roka 2006 bol vydaný interný akt riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý bol novelizovaný a v súčasnosti je platný rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 50/2011 o ustanovení Expertnej skupiny pre oblasť boja proti obchodovaniu sľuďmi. EXPERTNÁ SKUPINA PRE OBLASŤ BOJA PROTI OBCHODOVANIU S ĽUĎMI Expertná skupina je nadrezortnou skupinou pod vedením národného koordinátora pre oblasť boja proti obchodovaniu s ľuďmi (štátny tajomník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky), ktorá koordinuje plnenie úloh aktuálneho Národného programu boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Expertná skupina je zložená zo zástupcov: 10 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky; Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky; Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky; Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky; Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky; Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky; Ministerstva financií Slovenskej republiky; Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality; Úradu vlády Slovenskej republiky; Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity; Generálnej prokuratúry;

13 Združenia miest a obcí Slovenska; Medzinárodnej organizácie pre migráciu Bratislava; mimovládnych organizácií. Vzmysle plnenia úloh Národného programu pre oblasť boja proti obchodovaniu sľuďmi na roky 2008 až 2010 boli interným aktom riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 4. septembra 2008 vytvorené multidisciplinárne pracovné skupiny zamerané na riešenie konkrétne aktuálne vzniknutých potrieb a výziev. Pracovné skupiny sú zamerané na prevenciu obchodovania s ľuďmi a na poskytovanie komplexnej starostlivosti o obete obchodovania s ľuďmi. INFORMAČNÉ CENTRUM NA BOJ PROTI OBCHODOVANIU S ĽUĎMI A PREVENCIU KRIMINALITY KOŠICE Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality Košice bolo zriadené Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Pôsobí ako vedecko výskumné pracovisko od marca Zabezpečuje zber a spracovanie údajov o obetiach a páchateľoch trestného činu obchodovania s ľuďmi. Veľmi dôležitou stránkou pôsobenia je vypracovávanie typológie obetí a páchateľov. V rámci prevencie sa vďaka tejto typológii zameriava na určité kategórie ľudí. Informačné centrum pôsobí aj v oblasti prevencie kriminality. V tejto spojitosti pripravujú jeho pracovníci školenia pre účastníkov z rozličných oblastí, ktorí môžu byť nápomocní pri eliminácii trestnej činnosti súvisiacej s obchodovaním s ľuďmi za účelom nútenej práce. Za pol druha roka existencie Informačného centra prednášali jeho pracovníci problematiku obchodovania s ľuďmi pred takmer dvetisíc žiakmi a študentmi stredných avysokých škôl. V roku 2011 sa aktivity pracovníkov informačného centra rozšírili opropagáciu problematiky aj v rámci rozsiahlej mediálnej kampane zameranej na zviditeľnenie Národnej linky pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi a nových foriem obchodovania s ľuďmi, s dôrazom na nútenú prácu. 11

14 1 OBCHODOVANIE S ĽUĎMI A JEHO PREPOJENOSŤ NA NÚTENÚ PRÁCU Vpraxi sa s nelegálnou prácou stretávame často. Ak však niekto pracuje nelegálne, zvyšuje sa riziko, že bude podvedený, či inak zneužitý, napríklad aj na nútenú prácu. Pri nelegálnej práci neexistujú možnosti efektívnej kontroly zamestnávateľa zo strany úradov, pracovník nemá žiadnu istotu, že jeho práva budú dodržané a pod. Navyše, nelegálny status pracovníka sa môže stať slabým miestom napríklad jedným z predmetov vydierania zamestnávateľom. 1.1 OBCHODOVANIE S ĽUĎMI 8) Obchodovaním s ľuďmi sa porušujú práva zaručené v ustanoveniach najvyššieho a najzákladnejšieho zákona nášho štátu, t. j. v ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len Ústava SR ). Konkrétne ide o: článok 23 ods. 1 Ústavy SR keďže jedným zo základných aspektov obchodovania sľuďmi je porušenie práva slobody, východiskovým je tento článok: sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje ; článok 16 ods. 2 Ústavy SR nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu ; článok 18 ods. 1 Ústavy SR je dôležitý v súvislosti s osobitným zameraním tejto príručky na nútenú prácu: nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby. Vprvom rade je potrebné povedať, že v právnom poriadku Slovenskej republiky je obchodovanie s ľuďmi trestným činom, ktorého skutková podstata je upravená v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný zákon ). Táto platná právna úprava vychádza predovšetkým z rámcového rozhodnutia Rady 2002/629/SVV a z Palermského protokolu. 8) Pojem obchod s bielym mäsom je síce atraktívny najmä pre bulvárne médiá, ale významovo vystihuje len obchodovanie s ľuďmi na nútenú prostitúciu. Je nevhodný a zároveň je aj nálepkou vyvolávajúcou predsudky voči osobám, ktoré boli obchodované za účelom prostitúcie, čím by sme nepomohli ich snahám znovu sa integrovať do spoločnosti. Keďže v súčasnosti je dominantným účelom nútená práca, mal by sa používať výstižnejší termín novodobé otroctvo. 12

15 Zo systematického hľadiska sú trestné činy v Trestnom zákone usporiadané do jednotlivých hláv podľa dôležitosti ochrany objektu, ku ktorého ohrozeniu alebo porušeniu dochádza práve tými trestnými činmi, ktoré sú v nej zahrnuté. Trestný čin obchodovania s ľuďmi je zaradený do druhej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, t. j. medzi trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti, z dôvodu dôležitosti trestnoprávnej ochrany slobody a ľudskej dôstojnosti, ktoré patria po ochrane života a zdravia (trestné činy proti životu a zdraviu I. hlava Trestného zákona) k prioritne chráneným záujmom trestného práva. Z obsahového hľadiska trestný čin obchodovania s ľuďmi korešponduje s definíciou obchodovania s ľuďmi obsiahnutou v Palermskom protokole: Kto s použitím podvodného konania, ľsti, obmedzovania osobnej slobody, násilia, hrozby násilia, hrozby inej ťažkej ujmy alebo iných foriem donucovania, prijatia alebo poskytnutia peňažného plnenia či iných výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, na ktorú je iná osoba odkázaná, alebo zneužitia svojho postavenia alebo zneužitia bezbrannosti alebo inak zraniteľného postavenia zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo prevezme iného, hoci aj s jeho súhlasom, na účel jeho prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej služby, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, odoberania orgánov, tkanív či buniek alebo iných foriem vykorisťovania, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov. 1. prvok PROSTRIEDKY Ako sa to deje? 2. prvok KONANIE Čo sa deje? (hoci aj s jeho súhlasom) 3. prvok ÚČEL Prečo sa to deje? Všetky tri prvky definície (PROSTRIEDKY, KONANIE, ÚČEL) musia byť prítomné vskutku, ktorý stal, aby išlo o trestný čin obchodovania s ľuďmi. Osobitná výnimka sa vzťahuje na obete obchodovania s ľuďmi do 18. roku života, ktoré sú natoľko zraniteľné, že pri kvalifikácii obchodovania s ľuďmi sa v ich prípade neprihliada na to, či bol v skutku, ktorý páchateľ spáchal voči dieťaťu použitý niektorý z prostriedkov. PROSTRIEDKY Ako sa to deje? použitie podvodného konania a ľsti podľa 122 ods. 6 Trestného zákona je trestný čin spáchaný ľsťou, ak bol spáchaný s využitím omylu. Napríklad ak páchateľ uvedie osobu do omylu, že ide pracovať na miesto, ktoré ani v predmetnom štáte neexistuje, páchateľ však pôsobí presvedčivo prezentáciou fiktívnych fotiek zprostredia, kde by mala osoba pracovať; 13

16 obmedzovanie osobnej slobody 9) je typické pre trestný čin obchodovania s ľuďmi, ktorý je účelovo zaradený do druhej hlavy Trestného zákona, ktorý pokrýva všetky trestné činy proti slobode. Napríklad pracovníci na farme, ktorí nemohli uniknúť, pretože priestor, kde pracovali bol monitorovaný kamerami a obchodníkmi, prípadne pod hrozbami násilia, hrozieb a inych foriem donucovania priestor nemohli opustiť; použitie násilia podľa 122 ods. 7 Trestného zákona je trestný čin spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou. Z dostupných zdrojov je známe, že použitie fyzického násilia v porovnaní s psychickým násilím je menej časté, pretože človek ako tovar sa stáva poškodeným, čo znižuje jeho hodnotu a stráca schopnosť pracovať zo všetkých síl; hrozby násilia, hrozby inej ťažkej ujmy podľa 122 ods. 8 Trestného zákona je trestný čin spáchaný s použitím nátlaku vtedy, ak páchateľ použije na jeho spáchanie psychické násilie proti inému. Každá ľudská bytosť sa stáva ľahko zraniteľná, keď sa jej niekto vyhráža, že ju zabije, alebo jej ublíži na zdraví. Časté sú aj hrozby násilia voči rodinným príslušníkom či osobám, na ktorých je obeť týchto hrozieb bytostne naviazaná: na dieťa, na mamu, otca, súrodencov, priateľov či spolupracovníkov; použitie iných foriem donucovania napríklad hrozby páchateľa vzťahujúce sa na udanie nelegálne zamestnanej obete úradom štátu, ktorá tak dostane neprekonateľný strach z administratívnej deportácie do krajiny pôvodu. Páchatelia uplatňujú aj ďalšie stratégie, ako je napríklad zadržiavanie alebo odobratie identifikačných dokladov, aby osoba nemohla odcestovať domov. Zadržiavanie dokladov je účinné aj v prípade, že sa osoba môže vrátiť domov aj bez dokladov (medzi štátmi EÚ), avšak je na neho vytváraný silný psychický tlak a pocit bezvýchodiskovosti, ktorý môže preniknúť až do pocitu strachu zo straty identity, ktorý je častým symptómom. Dochádza aj k zadržiavaniu mzdy či vytvoreniu situácie závislosti za poskytnutie ubytovania za neúmernú cenu, ktorú nie sú schopní zamestnanci nikdy splatiť; prijatie alebo poskytnutie peňažného plnenia či iných výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, na ktorú je iná osoba odkázaná páchateľ si na seba obeť naviaže dlhom 9) 183 Trestného zákona pojednáva o trestnom čine obmedzovania osobnej slobody: Kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. V trestnom čine obchodovania s ľuďmi sa môže vyskytovať obmedzovanie osobnej slobody, ale v skutku trestného činu obchodovania s ľuďmi nachádzame aj ďalšie prvky v podobe konania a účelu vykorisťovania. 14

17 skutočným či fiktívnym napr. tým, že jej zaplatil letenku, benzín, jedlo, ubytovanie. Pri vykorisťovaní v prípadoch obchodovania s ľuďmi býva argumentácia páchateľa fiktívnym dlhom veľmi častá a býva teda pri identifikácii prípadnej obete povšimnutia hodným ukazovateľom; zneužitie bezbrannosti alebo inak zraniteľného postavenia podľa 127 ods. 7 Trestného zákona je bezbrannou osobou osoba, ktorá vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, okolnosti činu alebo okolnosti na strane páchateľa nemala nádej účinne sa ubrániť pred jeho útokom. Tento prostriedok je využívaný pri starších ľuďoch, ktorí sú veľmi dôverčiví voči iným, ako aj pri mladých ľuďoch, ktorí sú buď príliš naivní, alebo sa chcú osamostatniť a nebyť závislými od financií rodičov. Nemožno opomenúť ani fyzicky alebo mentálne hendikepovaných ľudí, osoby zbavené svojprávnosti a podobne. Fyzicky postihnutí ľudia bývajú niekedy obchodovaní za účelom núteného žobrania; únos patrí medzi prostriedky obchodovania s ľuďmi. Je potrebné odlišovať tento spôsob zmocnenia sa obete, s ktorou má páchateľ ďalšie úmysly, od skutkovej podstaty trestného činu vydieračského únosu 186 Trestného zákona: Kto sa zmocní iného proti jeho vôli, a tým mu bráni užívať osobnú slobodu, alebo ho unesie ahrozbou jeho usmrtenia, ujmy na zdraví alebo inej ujmy si od neho alebo od tretej osoby vynucuje poskytnutie plnenia majetkovej povahy alebo nemajetkovej povahy, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov. Vyššie uvedené prostriedky sú v 179 Trestného zákona, v článku 3 Palermského protokolu, v článku 4 Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ako aj v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ vymenované alternatívne, z čoho vyplýva, že na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu obchodovania s ľuďmi postačuje existencia jedného z nich. V praxi dochádza k rôznym kombináciám týchto prostriedkov donucovania. P O Z O R Obchodovanie s deťmi sa trestá pod právnou úpravou trestného činu obchodovania s ľuďmi v 179 ods. 2 Trestného zákona: Kto zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo prevezme osobu mladšiu ako osemnásť rokov, hoci aj s jej súhlasom, na účel jej prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej služby, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania. Citované ustanovenie rešpektuje definíciu obchodovania s ľuďmi, resp. s deťmi obsiahnutú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ a Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a Palermskom protokole. Ide o špe- 15

18 ciálnu skutkovú podstatu, pričom na rozdiel od obchodovania s ľuďmi staršími ako osemnásť rokov sa nevyžaduje preukázanie niektorého z prostriedkov trestného činu obchodovania s ľuďmi. Osobou mladšou ako 18 rokov je osoba do dňa predchádzajúceho dňu jej osemnástych narodenín. 10) KONANIE Čo sa deje? Postupnosť krokov, ktoré páchatelia činia, keď chcú získať obeť obchodovania s ľuďmi, sa definuje ako konanie. Zahŕňa samotný mechanizmus obchodovania sľuďmi (pozri kapitolu č. 3). Páchateľov trestného činu obchodovania s ľuďmi je možné rozdeliť do dvoch kategórií: individuálny páchateľ (sám pácha všetky fázy mechanizmu obchodovania s ľuďmi (nábor, prepravu, prípadne prechovávanie, odovzdanie prijímanie a vykorisťovanie, bez účasti ďalších ľudí) a páchateľ, ktorý nepácha trestnú činnosť sám, ale spolu s ďalším páchateľom alebo ako člen organizovanej skupiny alebo zločineckej skupiny. Organizovaná skupina podľa 129 ods. 2 Trestného zákona sa rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu. Zločinecká skupina podľa 129 ods. 4 Trestného zákona sa rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia akoná koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viac zločinov (trestný čin obchodovania s ľuďmi je zločin) 11), trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa 233 alebo niektorý z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody. 10) SAMAŠ, O. TOMAN, P. STIFFEL, H.: trestný zákon. Stručný komentár. Bratislava: 2006, s ) Podľa 11 ods. 1 Trestného zákona je zločin úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov. 16

19 VSlovenskej republike sa vyskytujú ako prípady organizovanej trestnej činnosti, tak aj prípady individuálnej trestnej činnosti obchodovania s ľuďmi. V prípadoch individuálnej trestnej činnosti prevažujú páchatelia rómskej národnosti. V závislosti od miery organizovanosti sa bude rozlišovať pohlavie osôb, ako aj vekové spektrum osôb zúčastnených na tomto trestnom čine. Páchateľmi sú skôr muži ako ženy, ktorých vekové spektrum je veľmi široké (od 18 do 55 rokov), klesajúce v závislosti od pozície, ktorú vykonávajú (nižšie pozície nižší vek). 12) V prípadoch, kde je trestná činnosť organizovaná, najčastejšie býva na čele skupiny muž, ktorý vystupuje v úlohe vedúceho manažéra, ktorý sa na vykonávaní trestnej činnosti nepodieľa priamo, ale skôr rozdeľuje úlohy a hľadá potenciálnych zákazníkov. V pozícii výkonného manažéra následne zvykne vystupovať žena (v prípade, že trestnú činnosť páchajú partneri alebo manželia, zväčša ide o partnerku alebo manželku spomenutého vedúceho manažéra), ktorá slúži ako kontaktná osoba medzi zákazníkom a jednotlivou obeťou. Operatívne úlohy, ako je napr. stráženie alebo sprevádzanie či dovoz obetí alebo rolu tzv. náborárov, vykonávajú prevažne mladší muži. 13) P O Z O R Ak bol trestný čin obchodovania s ľuďmi spáchaný konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia) v zmysle 20 Trestného zákona, zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám. V tomto bode je nevyhnutné pamätať na fakt, že nie len vykorisťovateľ, ale každý zo spolupáchateľov (náborár, prepravca, prechovávateľ a vykorisťovateľ) je zločincom. ÚČEL Prečo sa to deje? Pre pochopenie trestného činu obchodovania s ľuďmi je potrebné správne porozumenie jeho účelov, medzi ktoré patrí aj nútená práca. Účely tohto zločinu sú v podstate formy vykorisťovania, prostredníctvom ktorých nadobúda páchateľ (namiesto obete obchodovania s ľuďmi, ktorá osobne vykonáva nejakú činnosť, za ktorú by v inej situácii dostala odmenu) veľký neoprávnený finančný zisk. Pojem vykorisťovanie s rôznym rozsahom jeho vymedzenia obsahujú Palermský protokol, Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi ako aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ. Vzhľadom na náš záväzok transpozície smernice do našej legis- 12) 13) Spracované na základe rozhovorov s dvoma pracovníkmi operatívy UBOK P PZ a jednou vyšetrovateľkou UBOK PPZ. 17

20 latívy budeme brať do úvahy rozsah vykorisťovania stanovený článkom 2 bodom 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ: Vykorisťovanie zahŕňa prinajmenšom zneužívanie iných osôb na: prostitúciu alebo iné formy sexuálneho vykorisťovania; nútenú prácu alebo služby vrátane žobrania; otroctvo alebo praktiky podobné otroctvu, nevoľníctvo; odoberanie orgánov; zneužívanie na trestnú činnosť. Pri výklade jednotlivých foriem vykorisťovania, resp. jednotlivých účelov (prostredníctvom kazuistík) musíme vychádzať z momentálne platného právneho stavu, čiže z výpočtu účelov obchodovania s ľuďmi zahrnutých v 179 Trestného zákona. NÚTENÁ PROSTITÚCIA Prípad Mladá žena z Ukrajiny si hľadala prácu prostredníctvom pracovnej agentúry v Užhorode. Bola ochotná za prácou vycestovať do zahraničia, agentúre zaplatila 400 eur. Podľa prísľubu v agentúre jej bola ponúknutá práca v hoteli alebo v reštaurácii na území Slovenska, no pracovnú zmluvu nepodpisovala. V apríli 2010 sa viezla autobusom na miesto určenia spolu s ďalšími ženami a dievčatami. Neznámi muži od nich vyzbierali cestovné pasy, vraj kvôli vybaveniu pracovného povolenia. Autobus uháňal takmer bez zastávok. Osádka tvorená prevažne ženami sa dostala cez Poľsko do Českej republiky. Tam niekoľko žien vystúpilo. Irine prikázali vystúpiť spolu s ďalšími troma dievčatami omnoho neskôr. Prevzali nás ozbrojení muži. Vôbec sme nevedeli, kde sa nachádzame. Zavreli nás do bytu, z ktorého sme nesmeli vychádzať. Keď sme protestovali, bili nás a zatvárali do pivnice. Tlačili do nás tabletky, od ktorých sme boli omámené, spomína Irina. V strachu z bitky a nebezpečných vyhrážok začali postupne ukrajinské ženy poskytovať sexuálne služby Slovákom, Nemcom, Švajčiarom. Irina vyviazla z tohto zajatia iba zázrakom. Po ôsmich mesiacoch vyrozprávala svoj príbeh 35 ročnému klientovi. Po tom, ako ju vykúpil z pasce obchodníkov, medzi ktorými boli nielen Slováci, ale aj Chorváti a muž hovoriaci po rusky, zaviezol bezradnú ženu na východné Slovensko. Od tohto klienta sa Irina dozvedela, že mesto, v ktorom ju nútili vykonávať prostitúciu, bola Bratislava. 18

21 NÚTENÁ PRÁCA Prípad V marci 2009 sa vo vietnamskej tržnici v Prahe 4 uskutočnil nábor personálnej agentúry Affumicata na sadenie stromčekov v českých štátnych lesoch. Keďže išlo o verejnú zákazku, vzbudzovalo dianie dôveru. Kto by mohol tušiť, že pôjde o jeden z najrozsiahlejších medializovaných obchodov s ľuďmi za účelom nútenej práce v Čechách. V kauze stromkaři sa stali obeťami desiatky Vietnamcov, Ukrajincov, Rumunov i Slovákov. Lesní robotníci pracovali od rána do večera šesť sedem dní v týždni. Niektoré pracovné skupiny hladovali, lebo z občasných záloh si nemohli kúpiť ani dostatok jedla, ktoré by ich posilnilo pri výkone fyzicky namáhavej práce. Ak sa ožobračovaní ľudia ohradili, vyhrážali sa im zástupcovia agentúry násilím. Bol som chorý, krv mi tiekla z nosa. Šéf sa ma pýtal, prečo nepracujem. Nejako to zastavte a bežte pracovať, uzavrel bez akéhokoľvek náznaku záujmu o zdravotný stav zamestnanca. Ten istý pracovník spomína, že ho napokon vyhodili z ubytovne, lebo nadriadenému nebolo po vôli, že opakovane pýtal peniaze, ktoré mu za prácu dlhoval. V situáciách, keď si spomínaný lesný robotník pýtal iba to, čo mu patrí, šéf sa mu vyhrážal bitkou. Praktiky, ktoré nesú znaky nútenej práce, pokračovali aj v roku Nezaplatené mzdy iba pre 80 pracovníkov, ktorí riešia podlžnosti súdnou cestou, predstavujú 2,5 milióna českých korún. Poškodených by malo byť takmer 600 cudzincov. 14) OTROCTVO A NEVOĽNÍCTVO Otroctvo definuje Konvencia o otroctve z roku 1926 ako stav alebo životné podmienky osoby, nad ktorou sú vykonávané niektoré alebo všetky právomoci spájajúce sa s právom na vlastníctvo. Otroctvo je úplná osobná závislosť a nesloboda, pri ktorej je človek predmetom vlastníctva a zaobchádza sa s ním tak, ako rozhodne vlastník obete. Osoba stráca všetky práva a slobody. Nemôže sa napríklad slobodne rozhodovať, ani pohybovať. 14) Pozri bližšie na a 19

22 Nevoľníctvo je veľmi podobné otroctvu. Závislá osoba sama nemôže zmeniť svoje bydlisko ani povolanie ani iné stránky svojho života či života svojich detí. Ku všetkému, i k uzatvoreniu manželstva, potrebuje nevoľník povolenie pána. 15) Na rozdiel od otroka, nevoľník nemohol byť predaný, mohla byť predaná iba pôda, na ktorej pracoval. Prípad Osemnásťročnej Betke sľúbil sprostredkovateľ dobre platenú prácu pomocníčky v domácnosti v Taliansku. Pred odchodom podpísala Betka pracovnú zmluvu v kancelárii náborovej agentúry, ale nedovolili jej preštudovať si jej obsah. Miesto toho skončila v Rakúsku. Jej úlohy zahrňovali starostlivosť o deti, varenie, pranie, žehlenie a upratovanie. Mala zakázané komunikovať so svojou rodinou. Zamestnávateľ jej zakázal sa modliť, pretože podľa neho jej to zaberalo čas na prácu. Jej pracovná doba bola od 4.00 do 2.00 h nasledujúceho dňa, takže nemala žiadny čas na odpočinok. Betka sa po mesiaci týrania a znášania neľudských podmienok rozhodla utiecť z domu tak, že vyskočila z druhého poschodia, pričom si zlomila rebrá a poranila nohy. Tento incident videl okoloidúci chodec, ktorý ju odviedol do nemocnice. Následne na to bola o tomto prípade upovedomená polícia. Vďaka svojej odvahe dostať z otroctva sa Betka mohla vrátiť späť k svojej rodine. OBCHODOVANIE S ĽUĎMI ZA ÚČELOM ODOBERANIA ORGÁNOV, TKANÍV A BUNIEK Táto forma obchodovania s ľuďmi je zatiaľ u nás nepreskúmaná. Na území Slovenskej republiky nebola dosiaľ identifikovaná žiadna obeť a teda ani zdokumentovaná táto trestná činnosť. Z medzinárodných zdrojov je známe, že najčastejším orgánom, sktorým sa obchoduje sú obličky. Ide o orgán, ktorý sa v ľudskom tele nachádza v páre, takže odobratie jednej obličky nie je život ohrozujúcim zásahom. Spoločná publikácia Rady Európy a Organizácie Spojených národov s názvom Obchodovanie s orgánmi, tkanivami a bunkami a obchodovanie s ľuďmi za účelom odoberania orgánov 16) poukazuje na potrebu jasne rozlišovať medzi obchodom sorgánmi, tkanivami a bunkami a obchodovaním s ľuďmi za účelom odnímania ich orgánov za účelom odnímania ich orgánov, keďže nielen medzi širokou verej- 15) ŠOLC, M. a kol.: Stručný politický slovník, Vydavateľstvo Sloboda, 1986 str ) Trafficking in organs, tissues and cells and trafficking in human beings for the purpose of the removal of organs (Joint Council of Europe/United Nations study, CoE, 2009). 20

23 nosťou, ale aj v radoch odborníkov vedeckej a právnickej obce existuje v týchto pojmoch zmätok. Nejasnosť v pojmoch pritom zabraňuje efektívnemu úsiliu bojovať proti týmto dvom fenoménom, ako aj zabezpečiť komplexnú ochranu a pomoc obetiam. Princíp zákazu tvorby finančného zisku s ľudským telom alebo jeho časťami má byť primárne zohľadnený vo vzťahu k problematike transplantácie orgánov. Všetky všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky týkajúce sa transplantácie orgánov by sa mali riadiť touto zásadou. Prípad Alberto pochádza z chudobnej štvrte Mexika. Na živobytie si zvyčajne zarábal žobraním. Veľmi často sa nad ním zľutovali najmä turisti. Jedného dňa zastavila pri ňom biela dodávka. Muži, ktorí sedeli vnútri, ho odviezli do reštaurácie, kde sa mohol dosýta najesť. Po celý čas si myslel, že stretol dobrých ľudí, ktorí sa zľutovali nad žobrákom. Až po rokoch, keď ochorel a lekári zistili, že má vyoperovanú obličku, spomenul si, ako sa po nezvyčajnom únose prebral na trávnatom priestranstve v štvrti, kde býval. Bol ako omámený, nevedel, ako sa tam dostal. Alberto sa stal obeťou obchodníkov s ľuďmi zameraných na odber ľudských orgánov. INÉ FORMY VYKORISŤOVANIA Keďže tvorivosť organizovaných skupín aj jednotlivcov pôsobiacich v oblasti obchodovania s ľuďmi nepozná hraníc a ich postupy sú neustále sofistikovanejšie, nie je zatiaľ známe, aké konkrétne formy vykorisťovania budú existovať v budúcnosti. Legislatíva v čase tvorby ustanovenia 179 Trestného zákona (rok 2005) úmyselne ponecháva priestor pre ďalšie spôsoby zneužívania termínom iné formy vykorisťovania. Nasledujúce príbehy, v ktorých sa odzrkadľujú iné formy vykorisťovania nie sú vyčerpávajúce a uvádzané sú len tie, ktoré sa v súčasnosti často objavujú medzi prípadmi obchodu s ľuďmi. 1. NÚTENÝ SOBÁŠ Prípad Osemnásťročná Zuzana patrí medzi atraktívne mladé dámy. Po skončení strednej školy sa obzerala po zamestnaní. Sondovala ponuky medzi známymi, sledovala novinové inzeráty. Jedného dňa prišiel za ňou priateľ s ponukou, ktorá upútala Zuzanu okamžite. Hovoril o pracovnej ponuke s výborným zárobkom vo Veľkej Británii. 21

24 Keďže lákavý návrh vyslovil jej blízky človek, ktorý sa navyše ponúkol aj zaplatiť Zuzane cestu lietadlom, dievčine ani nenapadlo preveriť si jeho prísľuby. Mráz po chrbte jej prešiel až po príchode do Británie. Ako to už v podobných prípadoch chodí, skupinka zainteresovaných mužov jej okamžite zobrala osobné doklady. Nijaká lukratívna práca ju v zahraničí nečakala. Ubytovanie aj stravu jej hradil jeden z mužov. Ten jej po niekoľkých dňoch ozrejmil, že osobné doklady dostane späť, keď bude poslušná a uzavrie manželstvo s istým Indom. Muža, za ktorého sa mala vydať, predtým nikdy nevidela. Bola zúfalá, bezradná. Keďže organizovaná skupina obchodníkov bola už dlhšie pod dohľadom polície, podarilo sa Zuzanu po policajnej razii vyslobodiť. Dnes spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní a dúfa, že obchodníkov neminie prísny trest. 2. NÚTENÉ ŽOBRANIE Vkontexte Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 oprevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV sa nútené žobranie považuje za formu nútenej práce alebo služby, ako je to vymedzené aj v Dohovore ILO č. 29 z roku 1930 o nútenej alebo povinnej práci. Prípad Konzulárny úrad Slovenskej republiky v Nemecku kontaktovala nemecká polícia ohľadom veľmi špecifického prípadu slovenského občana. Bol nevidiaci a neschopný pohybovať sa v neznámom prostredí bez znalosti reči a bez cudzej pomoci. Priznáva, že bol nútený žobrať už dávnejšie v Rakúsku a Holandsku. Človek, ktorý ho pred niekoľkými rokmi zobchodoval na žobranie do Rakúska, bol odsúdený. Tentoraz uniesli dvaja muži fyzicky postihnutého muža priamo spred obchodu v meste. Natlačili ho do dodávky a vyhrážali sa mu bitkou, ak by sa pokúsil voči únosu vzoprieť. Po niekoľkých dňoch žobrania zistil, že jeho únoscovia podobným spôsobom vykorisťovali aj ďalších ťažko zdravotne postihnutých mužov niektorí boli odkázaní na invalidné vozíčky. Striedali mestá, bez možnosti hygieny a kvalitnej stravy či dôstojných podmienok na prespatie, márne čakali aspoň malý podiel z vyžobranej sumy. 3. VYKORISŤOVANIE NA TRESTNÚ ČINNOSŤ Výraz vykorisťovanie na trestnú činnosť by sa mal chápať ako vykorisťovanie osoby na páchanie takých trestných činov, ako sú okrem iného vreckové krádeže, krádeže v obchodoch, obchodovanie s drogami a iná podobná činnosť, ktorá je trestná a ktorá zahŕňa finančný prospech pre páchateľa. 17) 22

25 Prípad Balogovci majú šesť detí. Najmladší Jurko má štyri roky, najstarší Janko desať. Tridsaťdvaročná Marta priviedla každý rok na svet jedno zo svojich detí. S druhom si v krajskom sídle nedokážu nájsť zamestnanie. Sotva zvládli ukončiť základnú školskú dochádzku. Keď ich deti odrástli z plienok, odovzdali ich Arpádovi na vyrovnanie svojho dlhu. Zatiaľ čo sa ratolesti rozpŕchnu medzi nakupujúcich ľudí pohybujúcich sa po hlavnej ulici, alebo v letných mesiacoch obchádzajú medzi oddychujúcimi v letných záhradách, rodičia čakajú spolu s Arpádom na lavičke. Menšie deti vyvolávajú súcit okoloidúcich a žobrú. Mnoho obyvateľov mesta i turistov sa zľutuje a do drobných rúčok vloží kovový peniaz. Janko spoločne s o rok mladšou sestrou Ivetou majú inú úlohu. Drobné krádeže, ktorých sa dopúšťajú, majú rovnako ako vyžobrané eurá ich mladších súrodencov, vytrhnúť rodinu z najhoršieho a napomôcť vrátiť veľké dlhy Arpádovi. Ani si neuvedomujú, že sa tak stali obeťami obchodovania s ľuďmi. SÚHLAS OBETE Vtomto bode je potrebné zdôrazniť, že osoba mohla súhlasiť s migráciou za nelegálnou prácou, s použitím falošných či pozmenených cestovných dokladov, dokonca aj s tým, že bude vykonávať prostitúciu, a napriek tomu sa táto osoba môže stať obeťou obchodovania s ľuďmi, pretože nesúhlasila s vykorisťovaním. Súhlas je irelevantný, ak na jeho získanie boli použité niektoré z prostriedkov definície obchodovania sľuďmi. Prípad Filipa je 26 ročná prostitútka na východnom Slovensku. Priateľ jej známeho, Eduard, navrhne, aby išla pracovať do erotického salóna v Bratislave. Sľubuje jej, že bude poskytovať iba chránený sex a pracovať osem hodín denne. Filipa súhlasí. Ide s Eduardom do Bratislavy. Keď tam prídu, Eduard ju núti pracovať mnoho hodín denne a poskytovať klientom všetky druhy sexuálnych služieb bez kondómov. Keď chce odísť, vyhráža sa jej. 17) K tomu pozri bod 11 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV. 23

26 Ktorý z výrokov je pravdivý? a) Nejde o obchodovanie s ľuďmi, pretože Filipa dobrovoľne súhlasila. b) Ide o obchodovanie s ľuďmi, pretože Filipa dobrovoľne nesúhlasila pracovať spôsobom, akým musí. 18) 1.2 NÚTENÁ PRÁCA Nútená práca ako jedna z foriem vykorisťovania v rámci spáchania trestného činu obchodovania s ľuďmi má svoju vlastný režim existencie. Zrušenie a definovanie nútenej práce bolo zahrnuté už v Dohovoroch ILO č. 105 a č. 29. V zmysle článku 1 Dohovoru ILO č. 105: Každý člen Medzinárodnej organizácie práce, ktorý ratifikuje tento dohovor, sa zaväzuje potláčať a nepoužívať akúkoľvek formu nútenej alebo povinnej práce. 19) Podľa článku 2 Dohovoru ILO č. 29 sa pod termínom nútená alebo povinná práca označuje každá práca alebo služba, ktorá sa od ktorejkoľvek osoby vymáha pod hrozbou akéhokoľvek trestu, a na ktorú sa táto osoba neponúkla dobrovoľne. 20) Kľúčovými elementmi definície nútenej práce / služby sú: každá práca alebo služba zahŕňa všetky typy prác, servisov a zamestnaní bez ohľadu na druh odvetvia alebo povolania v rámci legálnych a formálnych zamestnaní, rovnako ako v rámci nelegálnych a neformálnych zamestnávaní; ktorákoľvek osoba týka sa to dospelých rovnako ako detí, nehľadiac na ich štátnu príslušnosť, pričom je irelevantné či je osoba štátnym príslušníkom krajiny, vktorom bola vykorisťovaná za účelom nútenej práce, alebo v ktorom bola identifikovaná; 18) Filipa sa stala obeťou nútenej práce. Ak aj obeť súhlasila so samotným vykorisťovaním, takýto súhlas je irelevantný, ak bol použitý ktorýkoľvek z vyššie uvedených prostriedkov, pretože jej súhlas nebol dobrovoľný a vážny, keďže bola k tomu donútená. 19) Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 340/1998, ktorým Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že dňa 25. júna 1957 na 40. zasadnutí Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve bol prijatý Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o zrušení nútenej práce č ) Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 506/1990, ktorým Federálne ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že dňa 28. júna 1930 bol na 14. zasadaní generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce prijatý Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o nútenej alebo povinnej práci č

27 pod hrozbou akéhokoľvek trestu odkazuje na trestné sankcie, rovnako ako na rôzne formy nátlaku, ako sú hrozby, násilie, zadržiavanie dokladov totožnosti, uväznenie alebo nevyplácanie mzdy, trest môže mať aj formu straty práv alebo výsad zamestnanca; dobrovoľnosť ide o súhlas zamestnanca vzťahujúci sa na jeho vstup do zamestnania a jeho slobodu opustiť zamestnanie kedykoľvek sa tak rozhodne, s príslušnou výpovednou lehotou v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a kolektívnymi zmluvami. 21) Otázky vyplývajúce z tejto definície v nadväznosti na obchodovanie s ľuďmi sú napriek jej podrobnej analýze veľmi sporné. Nakoľko kruté musia byť pracovné podmienky, aby bolo možné danú osobu označiť za obeť obchodovania s ľuďmi za účelom nútenej práce. Najdôležitejším indikátorom nútenej práce ako trestného činu obchodovania s ľuďmi je element donútenia. Weissbrodt odkazuje na travaux préparatoires Palermského protokolu a tvrdí, že donútenie je v každej situácii, kedy daná osoba nemá žiadnu reálnu či priateľnú alternatívu, než sa podrobiť zneužívaniu. 22) Týmto princípom sa riadi aj judikatúra súdov v krajinách EÚ, v prípadoch právoplatných rozsudkov za trestný čin obchodovania s ľuďmi a obdobne interpretuje element donútenia, ako aj zneužitia zraniteľnej pozície osoby za účelom získania jej súhlasu. 21) International Labour Office: Combating Forced Labour a Handbook for Employers and Business (Introduction and Overview). Ženeva: 2008, s. 8 22) WEISSBRODT, D.: Abolishing Slavery and its Conteporary Forms. Londýn: 2002, s Dostupné na: 25

28 2 PRÍČINY OBCHODOVANIA S ĽUĎMI ZA ÚČELOM NÚTENEJ PRÁCE Veľmi frekventovaným predmetom diskusií politikov, politológov, sociológov, kriminológov a iných odborníkov o svetovom dianí, ako aj v informačných prostriedkoch a neformálnych rozhovoroch medzi ľuďmi v posledných rokoch je pojem globalizácia. Štúdia o vývoji ľudstva, vypracovaná Organizáciou spojených národov, charakterizuje globalizáciu ako jav, ktorý umožňuje voľný tok peňazí a obchodu, spojený s voľným tokom myšlienok a informácií, ktoré umožňujú nové technológie. 23) Hoci globalizácia prispieva k zlepšovaniu životnej úrovne v rozvinutom svete, sprevádza ju prehlbujúca sa nerovnosť medzi štátmi aj medzi obyvateľmi v rámci jednej krajiny. Pohyb ľudí hľadajúcich si prácu je vo väčšine krajín podmienený zložitými mechanizmami legálneho vstupu do krajiny, čo v konečnom dôsledku vytvára živnú pôdu aj pre obchod s ľuďmi a jednu z jeho foriem nútenú prácu. 2.1 ZRANITEĽNÉ SKUPINY Nútená práca je globálnym javom, ktorý ovplyvňuje všetky regióny, krajiny, rôzne ekonomické sektory, a najmä pracovníkov vo formálnych aj neformálnych pracovných pomeroch. Avšak sú určité kategórie zamestnancov, ktorí sú viac zraniteľní, než ostatní. Niektorí z nich sú v ohrození, pretože majú status nelegálneho migranta, alebo pre ich etnický pôvod či chudobu, v ktorej sa ocitli. 24) MIGRÁCIA Migrácia je v súčasnosti jedným z charakteristických prejavov globalizácie, ktorý ovplyvňuje ľudstvo v každej etape vývoja spoločnosti. Zahŕňa pohyb osoby alebo skupín osôb z jednej geografickej jednotky do druhej cez administratívnu či politickú hranicu s cieľom usadiť sa definitívne alebo prechodne na mieste inom, ako je miesto pôvodu osoby. 25) 23) BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality. Bratislava: 2001, s ) International Labour Office: A Handbook for Employers and Bussiness (Interduction and Overview). Ženeva: 2008, s ) DIVINSKÝ, B.: Zahraničná migrácia v Slovenskej republike stav, trendy, spoločenské súvislosti. Bratislava: 2005, s

29 Za migranta je považovaný človek, ktorý prichádza k nám zo zahraničia, podobne označujeme za migranta aj Slováka, ktorý vycestuje za prácou mimo územia Slovenskej republiky. Obaja sa za istých okolností môžu ocitnúť v ohrození náborárov či novodobých otrokárov. Za jeden z najzákladnejších prostriedkov vykorisťovania migrujúcich pracovníkov aj v rámci problematiky obchodovania s ľuďmi a fenoménu nútená práca, sa považuje izolovanosť. Hovoríme o nej, keď sa zamestnávatelia stále rafinovanejšie snažia zabrániť svojim pracovníkom, aby boli v kontakte s miestnou populáciou. Migranti sa vyznačujú neznalosťou práv, ktoré im garantujú medzinárodné aj národné právne normy. Tento stav v nich často vyvoláva pocit zodpovednosti za nesprávne rozhodnutia, najmä ak nemajú povolenie na prácu a zamestnávateľ sa im vyhráža, že ak ho pôjdu udať, alebo sa budú niekomu sťažovať, nahlási ho na polícii. Človek, ktorého sa takýto psychický nátlak týka, si uvedomuje, že v lepšom prípade môže byť beztrestne deportovaný späť do krajiny pôvodu. Z neznalosti sankcií majú migrujúci pracovníci strach a podvolia sa nátlakovým krokom páchateľov. Zamestnávatelia ich často najímajú aj kvôli jazykovej bariére. Hoci zamestnávajú cudzincov bez možnosti dorozumieť sa, nemajú záujem poskytnúť im ani základné jazykové vzdelanie. 26) FAKTORY MIGRÁCIE Súbor faktorov ovplyvňujúcich rozhodnutie ľudí migrovať je rozdelený na tzv. push a pull faktory, ktoré však navzájom úzko súvisia. Medzi push faktory migrácie (t. j. odstredivé, vytláčajúce faktory, ktoré podnecujú migrantov k opusteniu domovskej krajiny) sa vo všeobecnosti radia politická nestabilita, represie, vysoká nezamestnanosť, potláčanie osobných slobôd, prírodné katastrofy, vojny. V posledných rokoch sa stali najdôležitejšími príčinami migrácie ekonomické dôvody a rastúca chudoba. Je zaujímavé, že práve push faktory súvisia s oslabením ostražitosti migrujúcich osôb. Túžba po lepších životných podmienkach ich neraz ženie do rizík, ktoré by za iných okolností neakceptovali. Snaha po vyššom životnom štandarde v cieľovej krajine, lepšie pracovné podmienky, dodržiavanie demokratických princípov, sloboda, možnosť rýchlo zbohatnúť, ale tiež istý nádych dobrodružstva sú základné pull faktory. Jednoducho by sme ich 26) ODLER, R.: Vývoj migrácie po vstupe SR do Schengenu a dopad na obchodovanie s ľuďmi. Príloha č. 5 čiastkovej úlohy: Formy obchodovania s ľuďmi za účelom nútenej práce v rámci projektu Prognóza páchania trestného činu obchodovania s ľuďmi s prihliadnutím na vstup SR do Schengenu. 27