Alžbeta Suhányiová Mária Petrišová

DAŇOVÁ SÚSTAVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY, S DÔRAZOM NA DAŇ Z PRIDANEJ HODNOTY 1 TAX SYSTEM OF THE SLOVAK REPUBLIC, WITH A FOCUS ON THE VALUE ADDED TAX Alžbeta Suhányiová Mária Petrišová ABSTRACT In the paper we are dealing with the determination of the concept of tax, with the classification of taxes, with tax system and the tax system of the Slovak Republic, with the tax harmonization in the European Union. Especially, we focused on the harmonization of value added tax (VAT). Then we use empirical research to analyze the impact of the increase in the rate of value added tax from 19% to 20% on the business in the Slovak Republic. The analysis is focused on legal and individual entities that are required to pay value added tax (VAT). KEY WORDS Tax. Tax harmonization. Tax system. Direct taxes. Indirect taxes. Value added tax. ÚVOD Dane sú dôležitým ekonomickým nástrojom. Pojem daň je pojmom, s ktorým sa stretáva takmer každý národohospodár, podnikový ekonóm, ale aj občan. Je dôležité si uvedomiť aj fakt, že dane sú už oddávna najdôležitejšou príjmovou položkou štátneho rozpočtu, ktoré slúžia na úhradu rozpočtových výdavkov štátu. V odbornej literatúre sa stretávame s rôznym vymedzením pojmu daň. Niektorí autori zastávajú názor, že daň je jedným z finančno-právnych inštitútov, ktorý vznikol spolu so štátom a aj ďalej sa s ním súbežne vyvíja a prispôsobuje jeho požiadavkám. Pre vymedzenie tohto pojmu používame zdroje z ekonomických, legislatívnych ale aj historických prameňov a literatúry. Väčšina z nich sa zhodne na tom, že dane sú platby fyzických a právnických osôb, ktoré majú povinnosť ich odvádzať štátu, aby boli jeho prínosom a zároveň zaťažujú platcov podľa jednotlivých 1 Táto publikácia vznikla ako súčasť riešenia projektu KEGA č. 007PU-4/2011. 220

legislatívnych pravidiel tak, aby neprinášali žiadnu priamu protislužbu. Dane sú teda regulátorom, a to: - v štátnej makroekonomickej regulácii ponuky a dopytu; - sú stimulátorom v ovplyvňovaní rôznych aktív podnikateľských subjektov a obyvateľstva. DOSIAHNUTÉ VÝSLEDKY A DISKUSIA KLASIFIKÁCIA DANÍ Dane možno členiť podľa rôznych kritérií. Medveď a Nemec (2007) uvádzajú nasledovné členenie daní: Obrázok 1: Členenie daní Typ dane Podľa spôsobu určenia daňovej povinnosti repartičné (kontingentné) sadzbové (kvótne) Podľa daňového subjektu dane platené fyzickou osobou dane platené právnickou osobou Kritérium členenia Podľa spôsobu určenia daňového základu osobné dane reálne dane Podľa dopadu dane priame dane nepriame dane Podľa daňovej bázy (objektu zdanenia) dôchodkové majetkové transakčné - univerzálne - selektívne s daňovou bázou človek Zdroj: Medveď-Nemec, 2007 Po preštudovaní rôznych literatúr môžeme uviesť nasledovnú klasifikáciu daní. 221

Tabuľka 1: Klasifikácia daní Klasifikácia daní - osobné podľa vzťahu k platobnej schopnosti daňovníka - vecné (reálne) - štátne (federálne) podľa prijímateľa daní - miestne - podielové - platené pravidelne podľa spôsobu platenia - platené nepravidelne - pozitívne podľa ekonomických dôsledkov - negatívne - neutrálne - priame podľa vplyvu na daňové subjekty - nepriame - dane z dôchodkov, ziskov a kapitálových výnosov - príspevky na sociálne zabezpečenie - dane z miezd a pracovných síl podľa OECD - majetkové dane - dane z tovarov a služieb - ostatné dane - dane platené fyzickou osobou podľa daňového subjektu - dane platené právnickou osobou - dôchodkové - majetkové podľa predmetu zdanenia - univerzálne - selektívne - iné - plynúce do štátneho rozpočtu - plynúce do rozpočtu federácie podľa územného členenia - plynúce do národného rozpočtu - plynúce do regionálneho rozpočtu - plynúce do miestneho rozpočtu Na porovnávanie daňových systémov jednotlivých krajín sveta sa používa klasifikácia dane podľa metodiky OECD. V tomto ponímaní sa za dane považujú všetky odvody daňového charakteru. 222

DAŇOVÝ SYSTÉM A DAŇOVÁ SÚSTAVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Daňový systém zahŕňa sústavu daní, právne, organizačne a technicky konštituovaný systém inštitúcií, ktoré zabezpečujú správu daní, ich vyrubenie, vymáhanie a kontrolu. Ide o systém nástrojov, metód a pracovných postupov, ktoré tieto inštitúcie uplatňujú vo vzťahu k daňovým subjektom, prípadne k ďalším osobám. Na tvorbe a usporiadaní daňového systému sa zároveň podieľajú aj niektoré ďalšie faktory, ako napríklad dlhodobé (demografické, technologické a ekologické zmeny) a krátkodobé faktory (napríklad následok výsledku volieb). Všeobecné požiadavky na daňové systémy: spravodlivosť, ekonomická efektívnosť, prehľadnosť a právna perfektnosť, flexibilita, pozitívne ekonomické pôsobenie na subjekty, daňová istota. Daňový systém SR získal súčasnú podobu reformou v roku 2004. Zásady tejto reformy: - presun daňového bremena z priamych daní na nepriame dane, t.j. presun od zdaňovania výroby k zdaňovaniu spotreby, - zavedenie nízkych daňových sadzieb a eliminácia všetkých výnimiek, oslobodení od dane a špeciálnych režimov, - zrušenie progresívneho zdaňovania príjmov zavedením rovnej dane, - odstránenie deformujúcich prvkov daňovej politiky, - odstránenie dvojitého zdanenia v maximálnej možnej miere. Daňová sústava je súhrn daní, ktoré sa vyberajú na území štátu v určitom období. Jej úlohou je zabezpečenie príjmov na krytie všetkých potrebných výdavkov štátu. Daňová sústava SR sa skladá: - z priamych daní platia subjekty za seba zo svojho príjmu alebo majetku a odvádzajú ich priamo, - z nepriamych daní platia subjekty v cene výrobkov alebo služieb, ale odvádzajú ich prostredníctvom inej osoby t.j. nepriamo. 223

Tabuľka 2: Daňová sústava SR Priame dane 1. Príjmové dane (dôchodkové) a) daň z príjmov fyzickej osoby b) daň z príjmov právnickej osoby (od 1.1.2011 sa zaviedla daň z emisných kvót) 2. Majetkové dane (miestne) a) daň z nehnuteľností b) daň za psa c) daň za užívanie verejného priestranstva d) daň za ubytovanie e) daň za predajné automaty f) daň za nevýherné hracie prístroje g) daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta h) daň za jadrové zariadenie i) daň z motorových vozidiel j) poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady Nepriame dane 1. Daň z pridanej hodnoty 2. Spotrebné dane - z vína - z piva - z liehu - z tabakových výrobkov - z minerálneho oleja - z elektriny, uhlia a zemného plynu Slovenská daňová sústava je výsledkom daňovej reformy uskutočnenej v roku 1993 v rámci transformácie našej ekonomiky na trhové hospodárstvo. Ostatná výrazná novelizácia, prípadne úplne nové daňové zákony v rámci prispôsobovania sa zákonom EU, je platná od začiatku roka 2004, kedy bola prijatá zásada jednotnej sadzby pre všetky druhy príjmov, ako aj pre všetky daňové subjekty. Táto sústava zodpovedá daňovým sústavám rozvinutých trhových ekonomík štátov združených v EU. HARMONIZÁCIA DANÍ Daňová harmonizácia podľa Nerudovej (2005, s.12) je... proces zbližovania daňových sústav štátov na základe spoločenských pravidiel. Podľa Širokého (2006, s.25) daňová harmonizácia je prispôsobenie a zlaďovanie národných daňových systémov a jednotlivých daní na princípe dodržiavania spoločenských pravidiel zúčastnených krajín. V rámci harmonizačného procesu možno identifikovať tri základné fázy: výber dane, ktorú je nutné harmonizovať, ďalej harmonizácia daňového základu a napokon harmonizácia daňovej sadzby. Harmonizačný proces nemusí nutne prechádzať všetkými fázami, napr. môže skončiť harmonizáciou základov dane a daňové sadzby ostanú rozdielne. Cieľom daňovej harmonizácie nie je dosiahnutie jednotnej daňovej sústavy, ale priblíženie a zladenie jednotlivých sústav. Zakladajúce štáty Európskeho hospodárskeho spoločenstva mali v dobe uzatvárania Rímskych dohôd a prakticky až do polovice 60. rokov minulého storočia rôznorodé daňové systémy. V oblasti nepriamych daní Francúzsko ako jediné uplatňovalo systém dane z pridanej hodnoty, ostatné štáty, 224

ako sú Belgicko, Taliansko, Luxembursko, Nemecko a Holandsko mali zavedené kaskádovité systémy dane z obratu. V oblasti priamych daní síce existovala približne taká istá štruktúra daní z dôchodkov, avšak metódy konštrukcie daňových základov, systém odpočítateľných položiek od základu dane a ďalšie ustanovené výrazne ovplyvňujúce výpočty konečných výšok daní boli veľmi odlišné. Prelomovým rokom sa stal rok 1967, kedy bolo rozhodnuté zaviesť povinne systémy dane z pridanej hodnoty vo všetkých členských krajinách. Toto bolo docielené k 1. 1. 1973. Proces harmonizácie sa posunul v roku 1977 schválením jednotného vymedzenia daňovej základne pre výpočet dane z pridanej hodnoty. Biela kniha dokončenia vnútorného trhu z roku 1985 stanovila v daňovej oblasti pred Európskym hospodárskym spoločenstvom s vývojom informačných technológii, aby daňové systémy členských krajín zaistili podnikateľom prosperitu a výhody, plynúce z členstva, podporovala vnútorné investície a zamestnanosť, zároveň však nemohla poskytnúť priestor pre nelegálne daňové podvody. Ďalšie významné pokusy pristúpiť k užšej fiškálnej koordinácii prinieslo zavedenie jednotného vnútorného trhu k 1. 1. 1993. Ten je definovaný ako priestor bez vnútorných hraníc, v ktorých je zaistený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Hotovostná podoba spoločnej meny euro bola zavedená od 1. 1. 2002 v Belgicku, Fínsku, Francúzsku, Írsku, Taliansku, Luxembursku, Nemecku, Holandsku, Portugalsku, Rakúsku, Španielsku a o tri roky v Grécku. V súčasnosti sa eurozóna skladá zo 17 členských štátov. Harmonizácia v oblasti daní a koordinácia daňových politík členských krajín EÚ je závažnou ekonomickou i politickou otázkou, ktorou sa musia vlády v záujme zachovania ekonomického progresu a hospodárskej stability vážne zaoberať. Ide o proces pomerne komplikovaný, náročný a značne kontroverzný. Na jednej strane sú členské štáty zaviazané dodržiavať právne akty platné v EÚ a rešpektovať politiku Únie, na strane druhej sa však mimoriadne snažia udržať si svoje súčasné postavenie v daňovej oblasti voči ostatným krajinám. Daňová oblasť, najmä harmonizácia priamych daní, je zložitou a protirečivou tému. Zástancovia zjednocovania daňových systémov tvrdia že harmonizácia je nevyhnutnou podmienkou pre fungovanie jednotného trhu, odporcovia sú naopak presvedčení, že v prípade priamych daní by mala byť zachovaná suverenita v rozhodovaní jednotlivých krajín. Ako uvádza Peková (2005, s.195) proces harmonizácie daňového systému a konštrukcie daní v rámci EÚ...naráža na psychologické a politické bariéry najmä v tých krajinách, kde by muselo dôjsť k zvýšeniu daňového zaťaženia. Podľa autorky uvedený proces harmonizácie spôsobí problémy aj v krajinách, v ktorých by sa daňové zaťaženie znížilo, pretože takáto zmena...predpokladá zmenu prístupu k úlohe štátu, k potrebám verejného sektoru, k miere prerozdeľovania cez verejné rozpočty (Peková, 2005, s.295). 225

HARMONIZÁCIA DANE Z PRIDANEJ HODNOTY Harmonizácia nepriamych daní je nevyhnutná pre zaistenie fungovania spoločného trhu, ktorý je založený na voľnom pohybe tovarov, služieb, osôb a kapitálu. Daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) od 1. 1. 1987 je jedinou všeobecnou nepriamou daňou vo všetkých členských krajinách, je charakterizovaná ako neduplicitná viacfázová nepriama obratová daň. V období podpisovania Rímskych zmlúv boli systémy nepriamych daní v členských krajinách rôznorodé, kedy daň z pridanej hodnoty používalo najmä Francúzsko, ostatné krajiny používali kaskádovitý systém dane z obratu. Za podstatu DPH môžeme považovať zdanenie pridanej hodnoty. Realizácia dohody o jednotnom používaní DPH nebola jednoduchá, od Rímskych dohôd k prvej smernici Rady č. 67/227/EEC z 11. apríla 1967 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov, ktorá pojednáva aj o DPH, uplynulo 10 rokov a k prelomovému predpisu ďalších 10 rokov. V priebehu tohto obdobia až do súčasnosti význam DPH neustále rastie, čo je dané predovšetkým fiškálnymi dôvodmi tzv. skrytým daňovým bremenom a pomernou ľahkosťou jeho výberu, kontroly a správy. Podiel DPH na hrubom domácom produkte sa v období od 1995-2003 trvale zvyšuje z 9,84 % na 11,86 (EU 15), po hypotetickom spočítaní nových členských krajín by mal tento ukazovateľ v roku 2003 hodnotu 10,97 % (EU 25). V prvej fáze harmonizácie išlo predovšetkým o zavedenie DPH ako unifikovaného systému nepriameho zdanenia vo všetkých členských krajinách, vo fáze druhej potom o harmonizáciu legislatívy DPH vrátane priblíženia sadzieb daní. Obidva kroky boli predvádzané v úzkej súčinnosti s primárnym cieľom, a tým je zavedenie spoločného trhu. (Široký, 2006) Spoločný systém DPH sa uplatňuje na výrobu a distribúciu tovarov a služieb zakúpených a predávaných na účely spotreby v rámci európskej únie,. DPH sa týkajú tieto smernice: normatívne právne akty prípravné akty ostatné akty. S účinnosťou od 1. 1. 1993 zaviedla Smernica č. 92/77/EEC minimálnu hranicu daňových pásiem: - 15 % pre základnú štandardnú sadzbu, - 5 % pre zníženú sadzbu. 226

Tabuľka 3: Základné charakteristiky dane z pridanej hodnoty v EU k 1. 1. 2011. Členský štát Európskej únie Národný názov dane Počet sadzieb Super znížená (v %) Sadzby dane Znížená (v %) Základná (v %) Belgicko Belasting over de Toegevoedge, Taxe sur la valeur ajoutee 3 6;12 21 Česká Republika Daň z přidané hodnoty 2 5 19 Dánsko Mervaerdiafgiftsloven (Momsloven) 1 25 Estónsko Käibemaksusedus 2 5 18 Fínsko Arvonlisävero 3 8; 17 22 Francúzsko Taxe sur la valeur ajoutée 3 2,1 5,5 19,6 Holandsko Belasting over de Toegevoegde 2 6 19 Írsko Value Added Tax 3 4,8 13,5 21 Taliansko Impolsa sul Valore Aggiunto 3 4 10 20 Cyprus Foros Prostithemenis Aksias 3 5; 8 15 Litva Pridetines Verte Mokestis 3 5; 9 18 Lotyšsko Pievienotäs vertíbas nodoklis 2 5 18 Luxembursko Taxe sur la valeur ajoutée 4 3 6; 12 15 Maďarsko Áltanlános forgalmi adó 3 5; 15 25 Malta Taxxa Fuq il-valur Miyjud, Value Addes Tax 2 5 18 Nemecko Umsatzsteuer 2 7 16 Poľsko Podatek od towarow i úsluh 3 3 7 22 Portugalsko Imposto Sobre o Valor Acrescentado 3 5; 12 21 Rakúsko Umsatzsteuer 2 10 20 Grécko Foros Prostithemenis Aksias 3 4,5 9 19 Slovensko Daň z pridanej hodnoty 2 10 20 Slovinsko Davka za dodano všednost 2 8,5 20 Španielsko Impuesto sobe el Valor Anadido 3 4 7 16 Švédsko Mervärdesskatt (Moms) 3 6; 12 25 Veľká Británia Value Added Tax 2 5 17,5 Smernica dovoľovala členským štátom prechodné obdobie, kedy mohli mať vo svojich daňových systémoch i nižšiu sadzbu ako 5 %. Z tabuľky č. 3 je zrejmé, že toto prechodné obdobie trvá dodnes v 7 členských krajinách existenciou sadzby pod 5 %-nou hranicou. Dôležitými legislatívnymi dokumentmi, zasahujúcimi oblasť DPH, sú Smernica č. 91/680/EEC, ktorá zrušila daňové hranice vo vnútri Európskych spoločenstiev, Smernica č. 92/77/EEC, ktorá stanovila minimálnu sadzbu DPH a Smernica č. 79/799/EEC o vzájomnej informačnej pomoci. 227

Obrázok 2: Zásadné princípy v oblasti dane z pridanej hodnoty LEGISLATÍVA K DANI Z PRIDANEJ HODNOTY Informácie Definície Spoločný trh Minimálne sadzby Smernica č. 79/1070/EEC Smernica č. 67/227/EEC Smernica č. 91/680/EEC Smernica č. 92/77/EEC Nariadenie č. 2073/2004/EC Smernica č. 77/388/EEC Smernica č. 2005/82/EEC Zdroj: Široký, 2006 DAŇ Z PRIDANEJ HODNOTY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Od 1. 1. 1993 bola v rámci reformy daňovej sústavy v SR zavedená daň z pridanej hodnoty, ktorá spoločne so spotrebnými daňami nahradila dovtedy používanú daň z obratu a dovoznú daň. Pôvodná právna úprava DPH platná od 1. 1. 1993 zákon č. 222/1992 Zb. v znení neskorších predpisov bola od 1. 1. 1996 nahradená zákonom NR SR č. 289/1995 Z.z., ktorý bol viackrát novelizovaný. Nový zákon č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty zo dňa 6. apríla 2004 nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k EÚ. Subjektom DPH sú zdaniteľné osoby. Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť, ktorá je predmetom dane bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Objektom DPH je predmet dane, ktorým môže byť: - dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, - nadobúdanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, - nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskych spoločenstiev, - dovoz tovaru do tuzemska. Zdaniteľné obchody, ktoré predstavujú predmet dane môžeme rozdeliť na: - dodanie tovaru, - dodanie služby. Základná sadzba DPH do 2011 na tovary a služby na Slovensku bola 19 % zo základu dane. Od 1. 1. 2011 došlo k dočasnému zvýšeniu základnej sadzby DPH z 19 % na 20 %. 228

Na vybrané tovary uvedené v prílohe zákona o DPH sa uplatnila znížená sadzba dane vo výške 10 %. Sadzba DPH vo výške 10 % na vybrané zdravotnícke tovary a knihy zostáva aj v roku 2011 zachovaná. V máji 2010 bola zavedená ďalšia sadzba DPH vo výške 6 %. Na tzv. predaj z dvora. Predajom z dvora sa rozumel priamy predaj, ktorý bol určený len pre konečného spotrebiteľa. Ak prebiehala v malom množstve, nebola na jeho realizáciu potrebné ani živnostenské oprávnenie. Od 1.1.2011 sa zrušila znížená sadzba dane vo výške 6 %. V rámci realizovaného výskumu sme použili aj primárne dáta získané z dotazníkového prieskumu zameraného na zistenie dopadu DPH na podnikateľské subjekty. Dotazník bol rozposlaný 785 respondentom, a návratnosť činila 115 dotazníkov (14,64 %) v priebehu piatich týždňov. Dotazované boli fyzické a právnické osoby, ktoré sú platcami DPH v rámci celého územia Slovenskej republiky. Vybrané výsledky zrealizovaného prieskumu uvedieme v nasledovnom texte. Štruktúra respondentov podľa toho, či sú fyzickou alebo právnickou osobou, je zobrazená v nasledujúcej tabuľke: Tabuľka 4: Štruktúra respondentov prieskumu n % Fyzické osoby 64 56 Právnické osoby 51 44 Podľa daňového poriadku sú respondenti platcami týchto daní, ktoré môžeme vidieť v nasledujúcej tabuľke (bola možnosť zaškrtnúť viacero odpovedí): 229

Tabuľka 5: Počet platcov daní podľa daňového poriadku n % Daň z príjmov fyzickej osoby 57 50 Daň z príjmov právnickej osoby 46 40 Daň zo stavieb 56 49 Daň z pozemkov 61 53 Daň z bytov 43 37 Daň za psa 44 38 Daň za uţívanie verejného priestranstva 13 11 Daň za ubytovanie 23 20 Daň za predajné automaty 9 8 Daň za nevýherné hracie prístroje 7 6 Daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta 8 7 Daň za jadrové zariadenie 5 4 Daň z motorových vozidiel 62 54 Poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady 51 44 Daň z pridanej hodnoty 63 55 Spotrebná daň z vína 28 24 Spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov 22 19 Spotrebná daň z piva 29 25 Spotrebná daň z liehu 29 20 Spotrebná daň z minerálneho oleja 23 20 Spotrebná daň z elektriny, uhlia a zemného plynu 21 18 Z uvedenej tabuľky vyplýva, že najvyšší počet 55 % s počtom 63 respondentov je pri platiteľoch DPH. Platcov dane z príjmov právnických osôb je o 10 % viac ako platcov dane z príjmov fyzických osôb, čiže platcovia dane z príjmov právnickej osoby predstavujú 40 % v počte 46 respondentov a platcovia dane príjmov fyzickej osoby je 57 respondentov. Najnižší počet 4 % s počtom 5 respondentov je uvedený pri dani za jadrové zariadenie. Právna forma respondentov právnických osôb je uvedená nižšie: Tabuľka 6: Počet právnických osôb s právnou formou n % Akciová spoločnosť 3 2 Spoločnosť s ručením obmedzeným 27 19 Verejná obchodná spoločnosť 6 4 Komanditná spoločnosť 7 5 Samostatne zárobková činnosť 21 15 Družstvo 3 2 Štátny podnik 1 1 Združenie 1 1 P.O. založená podľa práva Európskych spoločenstiev, podniky a organizačné zložky podnikov zahraničných osôb 1 1 230

V uvedenej tabuľke vidíme, že za najväčší percentuálny podiel právnej formy, ktorú majú právnické osoby, majú spoločnosti s ručením obmedzeným s 19 % s počtom respondentov 27. Najnižší podiel 1 % s počtom 1 respondenta majú štátne podniky, združenia a právnické osoby založené podľa práva Európskych spoločenstiev. Počet registrovaných platiteľov DPH môžeme vidieť v nasledovnej tabuľke: Tabuľka 7: Počet registrovaných platiteľov DPH n % Áno 63 44 Nie 52 36 Z horeuvedenej tabuľky vyplýva, že počet registrovaných platcov DPH je 63 respondentov, čo predstavuje 44 % z celkového počtu opýtaných respondentov, a 52 respondentov (36 %) nie sú registrovanými platcami DPH. Činnosť, pri ktorej predmet dane respondentov podlieha DPH, je zameraná (bola možnosť zaškrtnúť viacero vhodných odpovedí): Tabuľka 8: Zameranie podnikateľskej činnosti podliehajúcej DPH n % Dodanie tovaru 86 75 Dodanie služby 59 51 Dovoz tovaru z územia tretích štátov (štáty, ktoré nie sú členom Európskej únie) 16 14 Nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie 12 10 Na základe uvedenej tabuľky vidíme, že počet respondentov pri podnikateľskej činnosti, ktorej predmet dane podlieha DPH zameranej na dodanie tovaru, je 86 respondentov (75 %), na dodanie služby je zameraných 59 respondentov (51 %), na dovoz tovaru z územia tretích štátov je zameraných 16 respondentov (14 %), na nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie je zameraných 12 respondentov (10 %). Na otvorenú otázku, v čom vnímajú respondenti výhodu zvýšenej sadzby DPH na 20 %, sa vyjadrili nasledovne: Respondenti odpovedali, že výhodu zvýšenej sadzby vnímajú: 231

- v doplnení financií do štátneho rozpočtu, - vo zvýšení finančných prostriedkov na financovanie sociálne slabších skupín, - v podporovaní projektov, organizácií, ktoré slúžia na zlepšenie kvality života na Slovensku, - pomoc pri zlepšení ekonomiky. Na otvorenú otázku, v čom vnímajú respondenti nevýhodu zvýšenej sadzby DPH na 20 %, sa vyjadrili nasledovne: Respondenti odpovedali, že nevýhodu zvýšenej sadzby vnímajú: - môže mať negatívny dopad na celkový rast inflácie v čase, keď sa hospodárstvo krajiny ešte len prebúdza, - zvýšená sadzba mala byť nastavená až po zotavení národného hospodárstva, avšak jej zavedenie bolo podmienené politickou snahou robiť nepríjemné opatrenia čím skôr, - zvýšením došlo k rastu cien tovarov a služieb na Slovensku. Na otvorenú otázku, ako ovplyvní táto zvýšená sadzba dane podnikateľskú činnosť respondentov, vyjadrili svoj názor nasledovne: Vo väčšine prípadov odpovedali, že zvýšená sadzba dane ovplyvní ich podnikateľskú činnosť vo vyššej sume odvádzania dane do štátneho rozpočtu a takisto vo zvýšení cien pri nakupovaní tovarov a služieb. ZÁVER Daň je povinná, zákonom stanovená platba do verejného rozpočtu. Medzi je základné vlastnosti patrí, že je to neúčelová, neekvivalentná, nenávratná a opakujúca sa platba. V článku sú analyzované základné daňové pojmy. Doterajší daňový systém prechádzal rôznymi fázami a formovaním, kým dospel k súčasnej podobe vzhľadom na jeho históriu a klasifikáciu. Prvýkrát sa s pojmom daní stretávame už v otrokárskej spoločnosti, kedy dane mali naturálnu podobu. V období novoveku s nástupom liberalizmu sa zmenil názor na ukladanie dane panovníkom a boli stanovené dve požiadavky na dane, a to zákonnosť a všeobecné zdanenie. V 19. storočí vznikajú ucelené daňové sústavy, ktorých súčasťou sú priame a nepriame dane. V dobe nástupu kapitalizmu došlo k posunu bremena od dane z majetku, na daň z výnosu a vznikla v Anglicku prvá dôchodková daň. Obdobie na prelome19. a 20. storočia je obdobím, kedy daňové príjmy európskych štátov rastú rýchlejšie než ostatné príjmy, aj v súvislosti so začatím uplatňovania progresívneho zdaňovania. V období po 2. svetovej vojne bola daňová politika ovplyvňovaná ekonomickým učením J.M. 232

Keynesa. K významnej zmene došlo na prelome 60. a 70. rokov v oblasti nepriamych daní. Od roku 1990 prechod na trhové hospodárstvo znamenal okrem iného aj posilnenie inštitútu daní. Klasifikačné hľadiská, podľa ktorých môžeme členiť systém daní, sú rôzne. Môžeme ich členiť podľa vzťahu k platobnej schopnosti daňovníka, podľa spôsobu platenia, podľa ekonomických dôsledkov, podľa vplyvu na daňové subjekty, podľa OECD a pod. V článku sme analyzovali harmonizáciu daní v Európskej únii, konkrétne sme sa zamerali na harmonizáciu dane z pridanej hodnoty. V tejto časti príspevku sme sa venovali aj dotazníkovému prieskumu, respondentov tvorili fyzické a právnické osoby na Slovensku vybrané náhodným výberom. Otázky smerovali hlavne na zistenie názorov a postojov k zvýšeniu sadzby DPH z 19 % na 20 %. Odpovede jednotlivých otázok sme samostatne vyhodnotili číselne a percentuálne. Výsledným zistením bolo, že zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty malo negatívny dopad na podnikateľské subjekty, ktorý sa prejavil zvýšením odvodov daní do štátneho rozpočtu, zvýšením sadzby došlo tiež k zvýšeniu cien tovarov a služieb na Slovensku. Toto zvýšenie sadzby o 1 % môže mať negatívny dopad na celkový rast inflácie v čase, keď sa hospodárstvo krajiny ešte len prebúdza z ekonomickej krízy. SÚHRN V príspevku sa venujeme vymedzeniu pojmu daň, klasifikácii daní, daňovému systému a daňovej sústave Slovenskej republiky, harmonizácii daní v Európskej únii. Konkrétne sme sa zamerali na harmonizáciu dane z pridanej hodnoty. Následne využívame empirický výskum na analýzu dopadu zvýšenia sadzby dane z pridanej hodnoty z 19 % na 20 % na podnikateľskú činnosť v Slovenskej republike. Analýza je zameraná na fyzické a právnické osoby, ktoré sú platcami dane z pridanej hodnoty. Táto publikácia vznikla ako súčasť riešenia projektu KEGA č. 007PU-4/2011. KĽÚČOVÉ SLOVÁ Daň. Daňová harmonizácia. Daňová sústava. Priame dane. Nepriame dane. Daň z pridanej hodnoty. LITERATÚRA [1] BABČÁK,V.: Daňové právo slovenskej republiky. Bratislava: Epos, 2010. ISBN 978-80- 8057-851-0. [2] KOREČKO,J.: Harmonizácia daní a daňové zaťaženie v krajinách EÚ. In: National and Regional Economics VIII. Košice: EkF TU Herľany, 2010, str.475. ISBN 978-80-553-0517-2. 233

[3] MEDVEĎ,J.-NEMEC,J. a kol.: Základy verejných financií, Bratislava: Sprint, 2007, ISBN 978-80-89085-84-2. [4] NERUDOVÁ,D.: Harmonizace daňových systémů zemí EU, Praha: ASPI, 2005, ISBN 80-7357-142-0. [5] PEKOVÁ, J.: Veřejné finance, Praha: ASPI, 2005. 528 s. ISBN 80-7357-049-1. [6] PETRIŠOVÁ,M.: Daňový systém SR a jeho dopad na podnikateľské subjekty. Prešov. Fakulta manažmentu PU, bakalárska práca, 2011. [7] ŠIROKÝ,J.: Daně v Evropské unii. Praha: Linde, 2006, ISBN 80-7201-593-1. [8] ŠIROKÝ,J.: Daňové teórie s praktickou aplikací, Praha: C.H.Beck, 2008, ISBN 978-80-7400-005-8. [9] Šiesta smernica Rady č. 77/388/EHS [online]. Dostupná online na www.http://eurlex.europa.eu/lexuriserv/lexuriserv.do?uri=celex:31977l0388:cs:html. [10] Taxation trends in the EU 2007 edition [online]. Dostupné na internete: http://ec.europa.eu/taxation_customs/taxation/gen_info/economic_analysis/tax_structures/inde x_en.htm. [11] Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov. [12] http.//www.euractiv.sk [13] http://epp.eurostt.ec.europa.eu [14] http://www.oecd.org KONTAKTNÁ ADRESA doc. Ing. Alžbeta Suhányiová, PhD., Fakulta Manažmentu PU, Konštantínova 16, 080 01 Prešov, email: suhanyiova@unipo.sk 234