Financovanie základných škôl v Slovenskej republike

Transcription

1 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Financovanie základných škôl v Slovenskej republike Diplomová práca Bc. Miriam Harbulová Hvozdovičová apríl 2012

2 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a účtovníctva Financovanie základných škôl v Slovenskej republike Financing primary schools in the Slovak republic Diplomová práca Autor: Bc. Miriam Harbulová Hvozdovičová Financie Vedúci práce: Ing. Marián Gál, PhD. Banská Bystrica apríl 2012

3 Vyhlásenie Vyhlasujem na svoju česť, ţe som diplomovú prácu na tému,,financovanie základných škôl v Slovenskej republike vypracovala samostatne, a ţe som uviedla všetku pouţitú literatúru. Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác. V Giraltovciach, dňa podpis

4 Poďakovanie Touto cestou by som sa chcela poďakovať Ing. Mariánovi Gálovi, PhD., vedúcemu diplomovej práce, za cenné a odborné rady, námety a inšpiráciu i za praktické rady a pomoc pri riešení problémov. V Giraltovciach, podpis

5 Anotácia Bc. Miriam Harbulová Hvozdovičová: Financovanie základných škôl v Slovenskej republike [Diplomová práca] Bankovní institut vysoká škola Praha, Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica, Katedra financií a účtovníctva Vedúci záverečnej práce: Ing. Marián Gál, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: Magister Banská Bystrica 2012, 73 s. Predkladaná práca venuje pozornosť financovaniu základných škôl v Slovenskej republike. Cieľom práce je prieskum v oblasti financovania na konkrétnej základnej škole v Slovenskej republike. V prvej kapitole predkladanej práce sú rozpracované základné pojmy v slovenskom školstve. V druhej kapitole je pozornosť venovaná financovaniu základných škôl. Je zameraná na právnu úpravu financovania, zdroje financovania, normatívne financovanie, viaczdrojové financovanie, financovanie základných škôl v rámci preneseného výkonu štátnej správy i financovanie základných škôl rámci výkonu samosprávnych kompetencií. Hlavný cieľ práce je rozpracovaný v tretej kapitole, ktorým je financovanie na Základnej škole Dolná Krupá. Štvrtá kapitola predstavuje konkrétne návrhy a odporúčania pre Základnú školu Dolná Krupá. Prínos práce spočíva v analýze financovania na Základnej škole Dolná Krupá a jednotlivých konkrétnych návrhoch a odporúčaniach pre spomínanú základnú školu. Kľúčové slová: školstvo, základná škola, financovanie, zdroje financovania, normatívne financovanie, viaczdrojové financovanie, financovanie v rámci preneseného výkonu štátnej správy, financovanie v rámci výkonu samosprávnych kompetencií.

6 Annotation Bc. Miriam Harbulová Hvozdovičová: Funding of elementary schools in the Slovak republic [Diploma thesis] - Banking institute of the University of Prague, Foreign university Banska Bystrica, Department of Finance and Accounting - Thesis Supervisor: Ing. Marian Gál, PhD. Qualification level: Graduate Magister - Banska Bystrica 2012, 73 p. This work is dealing with the funding of elementary schools in the Slovak Republic. The aim of the thesis is the research of the funding of the particular elementary school in the Slovak Republic. The basic concepts in Slovak schools are discussed in the first chapter of this research. The second chapter is devoted to the funding of elementary schools. It focuses on legislative adaptation of financial support, funding sources, normative financing, multi-source financing, financing of elementary schools within the transferred performance of the state administration and financing of primary schools within self-governing authority. The main goal of this thesis is developed in the third chapter, which is the funding of the elementary school in Dolna Krupa. The fourth chapter presents practical proposals and recommendations for the elementary school Dolna Krupa. The contribution of the thesis is the analysis of the funding of the elementary school Dolna Krupá and proposals and recommendations for this school itself. Keywords: education, elementary school, funding, funding sources, normative financing, multi-source financing, financing within the transferred performance of the state administration, funding within self-governing authority.

7 Obsah Úvod Vymedzenie základných pojmov financovania školstva Vymedzenie základných pojmov v školstve Sústava škôl a školských zariadení Školský systém v Slovenskej republike Výchovno-vzdelávacie programy Financovanie základných škôl Všeobecne o financovaní základných škôl Normatívne financovanie Viaczdrojové financovanie Financovanie základných škôl v rámci preneseného výkonu štátnej správy Financovanie základných škôl v rámci výkonu samosprávnych kompetencií Financovanie vybranej základnej školy Všeobecná charakteristika Základnej školy Dolná Krupá Analýza toku financií Finančné a hmotné zabezpečenie Základnej školy Dolná Krupá Finančné prostriedky získané na rekonštrukciu budovy ZŠ Financovanie Základnej školy Dolná Krupá v rokoch Financovanie základnej školy v roku

8 3.5.2 Financovanie základnej školy v roku Financovanie základnej školy v roku Financovanie základnej školy v roku Návrhy a odporúčania a spôsob ich implementácie do praxe Odporúčanie č. 1 - Zvýšenie počtu ţiakov... Chyba! Záložka není definována. 4.2 Odporúčanie č. 2 Získavanie finančných prostriedkov z eurofondov na rekonštrukciu budovy základnej školy Odporúčanie č. 3 Získavanie finančných prostriedkov z prenájmu priestorov ZŠ Ďalšie návrhy a odporúčania Záver Zoznam použitej literatúry Zoznam obrázkov a tabuliek Zoznam použitých skratiek

9 Úvod Význam vzdelávania a výchovy pre celkový spoločenský rozvoj v súčasnom období nie je potrebné zdôrazňovať. Je rozhodujúcim strategickým faktorom pre budúcnosť Slovenska a jeho význam s vyvíjajúcim sa technologickým pokrokom a demografickým vývojom vo svete priamo úmerne narastá. Svedectvom akceptovania tejto skutočnosti je aj programové vyhlásenie vlády z roku 2002, v ktorom výchova a vzdelávanie jasne deklaruje svoj záujem na zmene financovania, obsahu a modernizácii učiva s dôrazom na skvalitnenie výučby cudzích jazykov a urýchlenie procesu informatizácie školstva. V rámci programového vyhlásenia vlády SR je jedným z hlavných cieľov zabezpečiť, aby vzdelávanie a výchova viedli ľudí k humanizmu, tolerancii, kreatívnemu mysleniu, spolupráci a zodpovednosti za svoj ţivot, upevňovali dôveru v budúcnosť a zabezpečovali odovzdávanie spoločných kultúrnych a demokratických hodnôt predchádzajúcich generácií. Diplomová práca sa zaoberá problematikou financovania regionálneho školstva. Cieľom predkladanej práce je analyzovať systém financovania regionálneho školstva v rokoch 2009 aţ 2012, poukázať na výhody a nevýhody systému financovania regionálneho školstva a navrhnúť moţné alternatívne riešenia. Diplomová práca pozostáva z dvoch častí, z ktorých prvá časť, inak nazývaná teoretická časť, poskytuje teoretické základy pre pochopenie problematiky neskôr rozpracovanej z praktického hľadiska, v druhej časti nazývanej ako praktická časť. Diplomová práca pozostáva zo štyroch kapitol. Prvá kapitola definuje a odlišuje medzi pojmami vzdelanie, vzdelávanie, výchova a poskytuje pohľad na vzdelanie. V druhej kapitole je venovaná pozornosť financovaniu školstva, preto cieľom predkladanej práce je i rozpracovanie otázok financovania školstva, legislatívneho zakotvenia regionálneho školstva i zdrojom financovania školstva. Keďţe financovanie je zaloţené na normatívnom princípe, v práci sme venovali kapitolu i mzdových a finančným prostriedkom. Viaczdrojové financovanie a financovania základných škôl v rámci preneseného výkonu štátnej správy a financovanie základných škôl v rámci výkonu samosprávnych kompetencií je súčasťou druhej kapitoly. Hlavný cieľ práce je rozpracovaný v tretej kapitole, kde je 8

10 rozpracovaný prieskum v oblasti financovania školstva na Základnej škole Dolná Krupá. Záverečná štvrtá kapitola poukazuje na výhody alebo nevýhody analyzovaných tokov financií k základnej škole a navrhuje moţné alternatívne riešenia, návrhy i opatrenia. K vypracovaniu diplomovej práce bolo vyuţitých niekoľko metód. Východiskom pri spracovaní teoretickej časti diplomovej práce sa stali teoretické poznatky. Analýzu systému financovania regionálneho školstva sme uskutočnili prostredníctvom metódy analýzy a rozhovorov v konkrétnej zvolenej základnej škole. V predkladanej práci boli vyuţité i metódy komparácie pri analýze financovania základnej školy v jednotlivých konkrétnych rokoch. Metódu syntézy sme vyuţili pri spracovaní návrhov, odporúčaní, výhod i nevýhod analyzovaných tokov financií k základnej škole. 9

11 1 Vymedzenie základných pojmov financovania školstva Význam vzdelávania a výchovy pre celkový spoločenský rozvoj v súčasnom období nie je potrebné zdôrazňovať. Právo na vzdelanie je zakotvené i v Ústave SR, teda základnom zákone štátu. Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon. Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopnosti občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách (Ústava SR: druhá hlava, piaty oddiel, čl. 42, ods. 1, 2). Článok 42 ods. 3 nezakladá základné právo. Upravuje postavenie škôl, ktoré nie sú štátne, ale sú súkromné a cirkevné. V týchto školách sa vzdelanie môţe poskytovať za úhradu. Ústava SR určuje i spoločné podmienky pre zriaďovanie všetkých škôl, ktoré nie sú štátne bez toho, aby výslovne ustanovila, ţe poskytnutie vzdelania v cirkevných školách podlieha inej právnej úprave (Drgonec, 2007, s. 95). 1.1 Vymedzenie základných pojmov v školstve Vzdelanie je moţné povaţovať za súhrn znalostí, vedomostí, poznávacích spôsobilostí a schopností, ktoré nadobudol jednotlivec na základe školského vzdelania, učenia, rozumovej výchovy, ţivotných a pracovných skúseností a zámerného vlastného sebavzdelávania. Plavčan definuje vzdelanie ako: sústavu vedomostí, zručností, návykov a schopností človeka, ním sa zvyšujú aj jeho hodnototvorné fyzické a duševné schopnosti (Plavčan, 2005, s. 17). Podľa Tušana vzdelávanie vplýva prostredníctvom kvalifikovanej pracovnej sily na tvorbu celkového národohospodárskeho produktu, hrubého domáceho produktu a dôchodku jednotlivca. Škola by mala človeka socializovať. Prestať klásť dôraz na kvantum poznatkov, na reprodukovateľnosť, dôraz klásť na ucelené vedomosti. Školský systém je vţdy súčasťou spoločenského systému štátu. Môţe sa rozvíjať len s ostatnými subsystémami v štáte (Tušan, 2004, s. 73). 10

12 Zelina uvádza, ţe výchova je dôleţitejšia ako vzdelávanie, pretoţe vzdelávanie je len jednou z častí výchovy. Nemôţe existovať len čisté vzdelávanie alebo len čistá výchova. Vţdy sú prepojené s rozličným podielom účasti fenoménov, niekedy ťaţko odlíšiteľných (Zelina, 2009, s. 1). Plavčan definuje výchovu ako rozvíjanie vnímania, pamäti, rozpoznávania javov a súvislosti medzi nimi, rozvoj analytického myslenia, príčiny a následky, rozvoj schopnosti syntetizovať a zovšeobecňovať poznatky, hodnotiť javy a súvislosti medzi nimi a celkový rozvoj tvorivosti osobnosti, schopnosť uplatniť imaginatívnosť, originalitu a fantáziu vo svojom živote (Plavčan, 2005, s. 6). Jedným z hlavných cieľov rozvoja slovenskej spoločnosti je zabezpečiť, aby vzdelávanie a výchova viedli ľudí k humanizmu, tolerancii, kreatívnemu mysleniu, spolupráci a zodpovednosti za svoj ţivot, upevňovali dôveru v budúcnosť a zabezpečovali odovzdávanie spoločných kultúrnych a demokratických hodnôt predchádzajúcich generácií (Vízia a stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti, 2006). Táto myšlienka je zdôraznená aj v školskom zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (Zákon č. 245/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov). Školská sústava je subsystémom výchovno-vzdelávacej sústavy a tvorí jej nosnú časť. Školy zaradené do siete škôl a školských zariadení, ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacích programov odborov vzdelávania poskytujúcich na seba nadväzujúce stupne vzdelania, tvoria sústavu škôl. Sústavu škôl v Slovenskej republike podľa zákona č. 245/2008 Z. z. tvoria tieto druhy škôl: materská škola, základná škola, gymnázium, stredná odborná škola, konzervatórium, školy pre deti a ţiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná umelecká škola, jazyková škola (Zákon č. 245/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov). 11

13 1.2 Sústava škôl a školských zariadení Podľa zákona č. 245/2008 Z. z. základná škola zabezpečuje výchovu a vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacích programov, ktoré poskytujú základné vzdelanie. Základná škola má spravidla deväť ročníkov s moţnosťou zriadenia nultého ročníka. Člení sa na prvý a druhý stupeň, v ktorých sa vzdelávanie realizuje samostatnými na seba nadväzujúcimi vzdelávacími programami (Zákon č. 245/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov). Obec určí svojím všeobecne záväzným nariadením školský obvod základnej školy zriadenej obcou. Ak obec nezriadi základnú školu, môţe sa dohodnúť so susednými obcami na spoločnom školskom obvode základnej školy. Ţiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalé bydlisko, ak sa zákonný zástupca ţiaka nerozhodne, ţe ţiak bude plniť školskú dochádzku v základnej škole mimo tohto školského obvodu. Škola, v ktorej ţiak plní povinnú školskú dochádzku, zabezpečuje aj náklady na dopravu ţiaka späť do miesta trvalého bydliska (Kováčikova, 2009, s ). Základná škola v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podporuje rozvoj osobnosti ţiaka vychádzajúc zo zásad humanizmu, rovnakého zaobchádzania, tolerancie, demokracie a vlastenectva, a to po stránke rozumovej, mravnej, etickej, estetickej, pracovnej a telesnej. Poskytuje ţiakovi základné poznatky, zručnosti a schopnosti v oblasti jazykovej, prírodovednej, spoločenskovednej, umeleckej, športovej, zdravotnej, dopravnej a ďalšie poznatky a zručnosti potrebné na jeho orientáciu v ţivote a v spoločnosti a na jeho ďalšiu výchovu a vzdelávanie (Baďuríková, 2001, s. 24). Základné umelecké školy zabezpečujú umeleckú výchovu a vzdelávanie podľa vzdelávacieho programu, odboru vzdelávania prevaţne pre ţiakov základnej školy. Základná umelecká škola môţe organizovať aj štúdium pre deti vo veku pred plnením povinnej školskej dochádzky, ţiakov stredných škôl a dospelých. V základných umeleckých školách sa môţu zriaďovať hudobné, výtvarné, tanečné a literárno-dramatické odbory alebo niektoré z nich. Iné umelecké odbory môţe škola zriadiť iba po súhlase 12

14 ministerstva školstva. Jednotlivé umelecké odbory moţno členiť na oddelenia (Zákon č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov). Jazyková škola poskytuje jazykové vzdelávanie v cudzích jazykoch podľa vzdelávacieho programu, organizuje aj vyučovanie cudzích jazykov s odborným zameraním a pripravuje na prekladateľskú a tlmočnícku činnosť. Vzdelávanie v jazykovej škole sa uskutočňuje v kurzoch (Zákon č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov). Sústavu školských zariadení tvoria školské výchovno-vzdelávacie zariadenia (školský klub detí, školské stredisko záujmovej činnosti, centrum voľného času, školský internát, školské hospodárstvo a stredisko odbornej praxe), špeciálne výchovné zariadenia (diagnostické centrum, reedukačné centrum, liečebno-výchovné sanatórium), školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, školské účelové zariadenia (škola v prírode, zariadenia školského stravovania, stredisko sluţieb škole) (Zákon č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov). Melcerová uvádza, ţe školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, na rozdiel od škôl, neposkytujú stupeň vzdelania. Zameriavajú sa na rozvíjanie záujmovej činnosti, vytvárajú podmienky na zdravý vývin detí a ţiakov, s prihliadnutím na individuálny prístup a zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca. Dňa 15. júla 2009 bola schválená právna norma, ktorou je vyhláška MŠ SR č. 306/2009 Z. z. o školskom klube detí, školskom stredisku záujmovej činnosti, centre voľného času, školskom hospodárstve a stredisku odbornej praxe, ktorej formálne členenie vyplýva z charakteristiky jednotlivých školských výchovno-vzdelávacích zariadení. Táto vyhláška nadobudla účinnosť dňom 1. septembra 2009 (Melcerová, 2009, s ). 1.3 Školský systém v Slovenskej republike Školský systém je sústava inštitúcií, tzv. formálnej edukácie, ktoré riadi a spravuje ministerstvo školstva. Školský systém je podsystémom výchovno-vzdelávacej sústavy (obrázok 1). Slovenský školský systém poskytuje vzdelanie prostredníctvom verejných, štátnych, súkromných regionálnych (MŠ, ZŠ, SŠ) a vysokých škôl, ktorých zriaďovateľmi 13

15 môţu byť krajský školský úrad a ministerstvo, územná samospráva (obec, VÚC), cirkev alebo súkromné subjekty (FO alebo iná PO). Podľa Melcerovej reforma školského systému priniesla v školskom roku 2008/2009 so sebou mnoho zmien. Vychádzajúc z projektu Milénium národného programu výchovy a vzdelávania v SR rozpracovaného na najbliţších rokov, ktorého ideou je vzostupný koncepčný rozvoj slovenského školstva, vyplynula štátu povinnosť pripraviť legislatívne dokumenty zodpovedajúce moderným európskym poţiadavkám vo výchove a vzdelávaní. Národná rada Slovenskej republiky sa dňa 22. mája 2008 uzniesla a schválila zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení neskorších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2008 (Melcerová, 2009, s. 150). rok vek Obrázok 1 : Školský systém v Slovenskej republike štúdia Zdroj : Vlastné spracovanie podľa Baďuríkovej et al., Výchovno-vzdelávacie programy Jednou zo základných reformných zmien je, ţe výchova a vzdelávanie v školách a školských zariadeniach sa uskutočňuje podľa výchovno-vzdelávacích programov. 14

16 Pre školy sú určené vzdelávacie programy a pre školské zariadenia výchovné programy. Ministerstvo školstva SR vydáva a zverejňuje štátne vzdelávacie programy, ktoré vymedzujú povinný obsah výchovy a vzdelávania v školách (Albert, 2010). Školský vzdelávací program je základným dokumentom školy, podľa ktorého sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v školách. Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní so zamestnávateľom alebo s právnickou osobou, ktorá má pôsobnosť v oblasti odborného vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu. Zriaďovateľ si môţe vyţiadať od riaditeľa školy školský vzdelávací program na schválenie. Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa školského zákona a s príslušným štátnym vzdelávacím programom (Zákon č. 245/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov). Podľa Alberta (2010) moţno školský vzdelávací program povaţovať za akúsi zmluvu medzi školou a jej uţívateľmi (ţiakmi, rodičmi, školami vyššieho typu, budúcimi zamestnávateľmi a pod.). Výchovný program je základným dokumentom školského zariadenia, podľa ktorého sa uskutočňuje výchovno-vzdelávacia činnosť v školských zariadeniach. Výchovný program vydáva a zverejňuje riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia po prerokovaní v pedagogickej rade alebo v pedagogickej rade školského zariadenia (Zákon č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov). Podľa Melcerovej je výchovný program historicky prvým legislatívnym dokumentom školských zariadení, ktorý presne stanovuje výchovno-vzdelávaciu činnosť a určuje podmienky, za ktorých sa uskutočňuje. Výchovný program sa vypracúva v súlade s princípmi a cieľmi školského zákona a má presne stanovenú štruktúru. Súčasťou výchovného programu sú aj výchovné štandardy a výchovné osnovy, ktorých presné vymedzenie určuje školský zákon v 10. Súlad výchovného programu s cieľmi a princípmi určenými školským zákonom kontroluje Štátna školská inšpekcia, na vyţiadanie schvaľuje výchovný program zriaďovateľ (Melcerová, 2009, s ). 15

17 2 Financovanie základných škôl Financovanie škôl na Slovensku upravuje zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších zmien a doplnkov. Okrem základných pravidiel financovania štátnych škôl zákon obsahuje i pravidlá financovania špecifík, mimoriadnych výsledkov ţiakov, havarijných situácií, rozvojových programov. Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení upravuje financovanie škôl, v ktorých sa vzdelávanie povaţuje za sústavnú prípravu na povolanie. Zo štátneho rozpočtu sa zabezpečuje financovanie škôl zriadených štátom uznanými cirkvami alebo náboţenskými spoločnosťami a financovanie škôl zriadených inými právnickými osobami alebo fyzickými osobami (Zákon č. 597/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov). 2.1 Všeobecne o financovaní základných škôl Podľa Tušana je financovanie vzdelávania základným faktorom ovplyvňujúcim rozvoj výchovy a vzdelávania. Vo vyspelých krajinách sveta sú tieto náklady v prevaţnej miere financované z verejných prostriedkov (Tušan, 2004, s. 62). Význam vzdelávania a výchovy je rozhodujúcim strategickým faktorom pre budúcnosť Slovenska. Vo všetkých vyspelých ekonomikách sa chápe ako významný faktor, umoţňujúci oţivenie ekonomiky, zvýšenie medzinárodnej konkurencieschopnosti, zvýšenie hospodárskeho rastu a celkovej ţivotnej úrovne obyvateľstva. Základom rozvoja regiónu je kvalitné vzdelávanie, dostupné pre všetkých obyvateľov regiónu, a to od dieťaťa prostredníctvom zariadení ako sú základné školy. Financovanie vzdelávania v Slovenskej republike vychádza z Ústavy Slovenskej republiky a platnej legislatívy, ktorá zabezpečuje kaţdému občanovi spoločnosti právo na vzdelanie. Financovanie regionálneho školstva prešlo v posledných rokoch zásadnými legislatívnymi zmenami. Viaczdrojové financovanie predstavuje základnú zmenu v systéme financovania regionálneho školstva. Sociálno-ekonomické zmeny v spoločnosti poznačili školstvo na niekoľko rokov. 16

18 V súčasnosti je financovanie školstva postavené predovšetkým na nasledovných legislatívnych normách: a) zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Novelami sú zákon č. 523/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2005, zákon č. 564/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2005, zákon č. 689/2006 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2007, zákon č. 245/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2008, zákon č. 245/2008 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2009, zákon č. 462/2008 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2009, zákon č. 179/2009 Z.z. s účinnosťou od 1.septembra 2009, zákon č. 179/2009 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2010, zákon č. 184/2009 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2010, zákon č. 38/2011 Z.z. s účinnosťou od 1. marca 2011, b) nariadenie vlády SR č. 2/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre základné školy, stredné školy, strediská praktického vyučovania, základné umelecké školy a školské zariadenia v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 758/2004 Z. z., nariadenia vlády SR č. 662/2005 Z. z. a nariadenia vlády SR č. 697/2006 Z. z., c) nariadenie vlády SR č. 598/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení nariadenia vlády SR č. 29/2009 Z. z., d) metodický pokyn č. 5/2007-R z 1. marca 2007, ktorým sa určuje postup škôl a školských zariadení pri vykonávaní podnikateľskej činnosti, e) smernica č. 6/2007-R z 29. mája 2007 o vzdelávacích poukazoch, f) smernica č. 22/2006-R z 15. júna 2006, ktorou sa určuje postup pri poskytnutí finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl za mimoriadne výsledky ţiakov v znení smernice č. 12/2007-R a smernice č. 8/2008-R. Nariadenie vlády SR č. 598/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 630/2008 Z. z., 17

19 ktorým sa ustanovujú podmienky rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení nariadenia vlády SR č. 29/2009 Z. z., g) Výnos Ministerstva školstva SR z 12. apríla 2006 č. CD /348-1: sekr. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MŠ SR, h) smernica č. 6/2008 RI z 10. apríla 2008 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MŠ SR, i) smernica č. 9/2009-R z 25. júna 2009, ktorou sa určuje postup úhrady cestovných nákladov na dopravu ţiakov základnej školy a základnej školy pre ţiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, j) smernica č. 16/2008-R z 18. decembra 2008, ktorou sa určuje postup poskytnutia finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl na mzdy a odvody do poistných fondov asistentov učiteľa pre ţiakov so zdravotným znevýhodnením alebo pre ţiakov s nadaním, k) metodický pokyn č. 12/2009-R z 15.septembra 2009, ktorým sa určuje postup škôl a školských zariadení pri vykonávaní podnikateľskej činnosti MŠ SR. (Financovanie regionálneho školstva lang=sk&rootid=305, Gonda et al. Stručná charakteristika systému financovania). Zdrojmi financovania verejných škôl, verejných materských škôl a verejných školských zariadení sú: a) prostriedky zo štátneho rozpočtu v rozpočtovej kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, 18

20 b) prostriedky z rozpočtov obcí a prostriedky z rozpočtov vyšších územných celkov (Zákon č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov v znení zákona č. 445/2001 Z.z., Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov), c) prostriedky od iných fyzických osôb a právnických osôb za prenájom priestorov a zariadenia škôl alebo školských zariadení v čase, keď sa nevyuţívajú na výchovno-vzdelávací proces ( 19 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov), d) zisk z podnikateľskej činnosti ( 19 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov), e) príspevky od ţiakov, rodičov alebo inej osoby, ktorá má voči ţiakovi vyţivovaciu povinnosť, na čiastočnú úhradu nákladov spojených s hmotnou starostlivosťou v školách a v školských zariadeniach podľa osobitných predpisov ( 35 a 36 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, 23 zákona č. 523/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov), f) vo vybraných školských zariadeniach príspevky od ţiakov, rodičov alebo inej osoby, ktorá má voči ţiakovi vyţivovaciu povinnosť, na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelanie, g) príspevky od zamestnávateľov a zamestnávateľských zväzov ( 7 Zákonníka práce, 3 ods. 2 zákona č. 103/2007 Z.z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov), h) príspevky a dary, i) iné zdroje podľa osobitného predpisu (napríklad 24 zákona č. 523/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, 476 aţ 480 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov). 19

21 2.2 Normatívne financovanie Financovanie regionálneho školstva je zaloţené na normatívnom princípe. Z rozpočtovej kapitoly MŠ SR sú financované školy všetkých zriaďovateľov, v ktorých sa vzdelávanie povaţuje za sústavnú prípravu na povolanie, materské školy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v zriaďovateľskej pôsobnosti KŠÚ, školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti KŠÚ (MŠ SR. Zoznam platných všeobecne záväzných právnych predpisov a rezortných predpisov pre oblasť financovania regionálneho školstva Financovanie verejných škôl je upravené v zákone o financovaní zákon č. 597/2003 Z.z. v 4. Rozpis finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva zriaďovateľom verejných škôl na kalendárny rok vychádza z normatívne určených objemov finančných prostriedkov pre jednotlivé školy v pôsobnosti zriaďovateľa. Normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok je určený počtom jej ţiakov a normatívnym objemom finančných prostriedkov prislúchajúcim na jedného ţiaka školy na beţný kalendárny rok. Normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok sa skladá z normatívneho príspevku pre školu na beţný školský rok a normatívneho príspevku pre školu na nový školský rok (Zákon č. 597/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Normatívny príspevok pre školu na beţný školský rok sa určí ako dve tretiny súčinu normatívu a počtu ţiakov školy v školskom roku, ktorý sa začal v predchádzajúcom kalendárnom roku. Normatívny príspevok pre školu na nový školský rok sa určí ako jedna tretina súčinu normatívu a počtu ţiakov školy v školskom roku, ktorý sa začína v beţnom kalendárnom roku. Dátum rozhodujúci pre počet ţiakov pouţitý pri určovaní normatívneho príspevku určí ministerstvo podľa ustanovenia 7 ods. 4. Normatív je súčtom mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Normatívny príspevok pre školu závisí od počtu ţiakov školy v školskom roku, ktorý sa začal v predchádzajúcom kalendárnom roku (Zákon č. 597/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov). 20

22 Obrázok 2: Vývoj počtu žiakov na 1. a 2. stupni ZŠ. Obrázok 3: Prognóza žiakov základných škôl. Zdroj: Vývoj ukazovateľov materských a základných škôl - štatistické podklady do koncepcie výchovy a vzdelávania v materských a základných školách. V 70 - tých rokoch celkový počet ţiakov ZŠ klesal, zníţil sa zo 759 tisíc v roku 1970 na 666 tisíc v roku Od roku 1980 začal rásť, a to aj napriek tomu, ţe v tom čase prebiehala transformácia ZDŠ na ZŠ a rušili sa deviate ročníky. Počet ţiakov kulminoval na 732 tisíc v roku Od vtedy, s výnimkou rokov 1997 aţ 1999, keď sa opäť zavádzal povinný deviaty ročník, počet ţiakov klesá. V roku 1990 dosiahol , v roku 2000 to bolo a v súčasnosti je na základných školách ţiakov. Počet základných škôl klesal aţ do roku 1987, v priebehu sedemnástich rokov sa zníţil z na Od roku 1990 bolo moţné zriaďovať aj neštátne školy, čo sa odrazilo vo zvyšovaní počtu. Do roku 1993 sa počet základných škôl v porovnaní s rokom 1989 zvýšil o 181. Od roku 1999 ukazovateľ kaţdoročne klesal v priemere o 25 škôl a zníţil sa z na súčasných základných škôl. Mzdový normatív vyjadruje normované ročné náklady na mzdy a platy, vrátane poistného a príspevku zamestnávateľa do poisťovní zamestnancov, ktorí zabezpečujú výchovno-vzdelávací proces a náklady na mzdy a platy zamestnancov, ktorí zabezpečujú prevádzku školy, pripadajúce na jedného ţiaka. Mzdový normatív sa určuje v závislosti od druhu školy, typu školy, zaradenia pedagogických zamestnancov do platových tried, personálnej náročnosti študijného odboru alebo učebného odboru, formy štúdia a vyučovacieho jazyka. Pri určovaní normatívu pre základné školy moţno zohľadniť aj veľkosť školy. Z dôvodu veľkosti moţno normatív zvýšiť najviac na dvojnásobok 21

23 (Zákon č. 597/2003 Z.z.). Mzdový normatív pre kategóriu škôl podľa 2 ods. 1 sa vypočíta ako súčin základného mzdového normatívu a koeficientu personálnej náročnosti pre túto kategóriu. Mzdový normatív pre školu podľa 4 ods. 5 zákona sa vypočíta ako súčin základného mzdového normatívu, koeficientu personálnej náročnosti prislúchajúceho kategórii škôl podľa 2 ods. 1, do ktorej škola patrí a koeficientu kvalifikačnej štruktúry pedagogických zamestnancov školy (Nariadenie vlády SR č. 2/2004 Z.z.). Obrázok 4: Vývoj zamestnanosti podľa zriaďovateľov v rokoch 2010, Obrázok 5: Vývoj priemernej mzdy podľa zriaďovateľov. Zdroj: Výsledky štatistického zisťovania o zamestnancoch a mzdových prostriedkoch v školstve v roku Kategóriami škôl s jednotným mzdovým normatívom podľa 4 ods. 5 zákona sú základné školy, gymnáziá, športové gymnáziá, stredné odborné školy, okrem škôl podľa písmen e) aţ h), obchodné akadémie, stredné zdravotnícke školy, stredné odborné školy umeleckého zamerania, konzervatória, stredné odborné učilištia a učilištia, strediská praktického vyučovania, špeciálne základné školy, gymnáziá a stredné odborné školy - špeciálne stredné školy, stredné odborné učilištia - špeciálne stredné školy, odborné učilištia a praktické školy (Zákon č. 597/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). 22

24 Prevádzkový normatív vyjadruje normované ročné náklady na výchovno-vzdelávací proces a prevádzku školy bez osobných nákladov pripadajúce na jedného ţiaka. Prevádzkový normatív sa určuje v závislosti od druhu školy, typu školy, ekonomickej náročnosti študijného odboru alebo učebného odboru, formy štúdia, vyučovacieho jazyka a teplotných podmienok v mieste školy. Pri určovaní normatívu pre základné školy moţno zohľadniť aj veľkosť školy. Z dôvodu veľkosti moţno normatív zvýšiť najviac na dvojnásobok (Zákon č. 597/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Kategórie škôl s jednotným normatívom na teplo sú vytvorené podľa dĺţky vykurovacieho obdobia v mieste školy. Dĺţku vykurovacieho obdobia pre potreby tohto nariadenia vlády stanoví ministerstvo na základe dlhodobého priemeru teplôt v mieste školy. Školy sa delia podľa prevádzkovej náročnosti na tri kategórie škôl s jednotným normatívom na prevádzku okrem tepla. Ku školám s vysokou prevádzkovou náročnosťou patria špeciálne školy a ku školám so zvýšenou prevádzkovou náročnosťou patria stredné odborné učilištia a školy s ročníkmi 1. aţ 4. so spojenými ročníkmi v triedach (málotriedne školy) a základné školy s malým počtom ţiakov (do 150 ţiakov), pokiaľ sú jedinou základnou školou zriaďovateľa s daným vyučovacím jazykom. Ostatné školy tvoria podľa tohto nariadenia vlády kategóriu škôl so štandardnou prevádzkovou náročnosťou. Výška nákladov na vzdelávací proces v škole súvisí s nákladmi na personálne zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzku školy, preto kategórie škôl s jednotným normatívom na vzdelávací proces sú zhodné s kategóriami škôl s jednotným mzdovým normatívom (Nariadenie vlády SR č. 598/2009 Z.z.). Finančné prostriedky na beţné výdavky školám rozpočtované v kapitole MŠ SR sa po vyčlenení finančných prostriedkov, ktoré nebudú zahrnuté do normatívov, rozdelia na časť finančných prostriedkov na osobné náklady teda na mzdy zamestnancov a odvody do fondov a na časť finančných prostriedkov na prevádzkové náklady. Pomer týchto častí zohľadňuje skutočnosť, ţe viac ako 80 % beţných výdavkov v školách tvoria prostriedky na osobné náklady. Finančné prostriedky vyčlenené na osobné náklady sa pouţijú na určenie mzdových normatívov a finančné prostriedky vyčlenené na prevádzku sa pouţijú na určenie prevádzkových normatívov (Zákon č. 597/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). 23

25 Súčet mzdového normatívu a prevádzkového normatívu tvorí normatív. Škola dostane finančné prostriedky na beţné výdavky podľa týchto normatívov a počtu jej ţiakov. Na výpočty jednotlivých častí normatívu sa pouţije rovnaký postup, podľa ktorého sa základný normatív vynásobí príslušným koeficientom. Základný normatív je podielom objemu finančných prostriedkov určených pre daný druh normatívu a prepočítaného počtu ţiakov. Pri určení prepočítaného počtu ţiakov sa kaţdý ţiak započítava váhou podľa hodnoty príslušného koeficientu. Potrebné je určiť výšku percentuálneho podielu z časti mzdového normatívu a z časti prevádzkového normatívu, ktorú je zriaďovateľ povinný podľa zákona pri prideľovaní finančných prostriedkov školám v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti prideliť. Nárast výšky percentuálneho podielu je rozloţený do dvoch rokov. Percentuálny podiel sa v prvom roku nastavuje na 80 % z časti na osobné náklady a na 75 % z časti na prevádzkové náklady. Na ďalšie roky sa tieto podiely zvyšujú na 85 %, resp. 80 %. Zvyšnú časť prostriedkov môţe zriaďovateľ pouţiť na kompenzáciu rozdielov v nákladoch medzi školami na mzdy zamestnancom a prevádzku škôl alebo ako finančnú rezervu (Tóth et al. 2004, s. 23). Finančné prostriedky určené na podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre základné školy, stredné školy, strediská praktického vyučovania a školské zariadenia rozdelia v pomere deväť ku dvom na časť finančných prostriedkov určenú na normované ročné náklady na mzdy a platy vrátane poistného a príspevku zamestnávateľa do poisťovní zamestnancov podľa 4 ods. 5 zákona teda,,osobné náklady" a na časť finančných prostriedkov určenú na normované ročné náklady na výchovno-vzdelávací proces a na prevádzku školy bez osobných nákladov podľa 4 ods. 6 zákona teda,,prevádzkové náklady". Finančné prostriedky na prevádzkové náklady sa rozdelia na finančné prostriedky na teplo, na finančné prostriedky na prevádzku okrem tepla, na finančné prostriedky na výchovno-vzdelávací proces a na finančné prostriedky na ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov. Finančné prostriedky na teplo sa určia so zohľadnením priemerných výdavkov na teplo za predchádzajúce tri skončené kalendárne roky. Finančné prostriedky na výchovno-vzdelávací proces sa určia najmenej vo výške 15 % finančných prostriedkov na prevádzkové náklady. Finančné prostriedky na ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov sa určia vo výške 1,5 % finančných prostriedkov na osobné náklady (Nariadenie vlády SR č. 630/2008 Z.z.). 24

26 2.3 Viaczdrojové financovanie Prechod od jednozdrojového verejného financovania k viaczdrojovému prostredníctvom zákona č. 506/2001 a následne zákona č. 597/2003, ktorý ho nahradil, znamenal východiskovú reformnú zmenu a základný prelom v pohľade na bezplatné financovanie základných a stredných škôl. Vytvorili sa zákonné moţnosti na to, ţe tak štátne školy, ako aj neštátne školy môţu získavať finančné prostriedky nielen z verejných zdrojov, teda zo štátneho rozpočtu a samospráv, ale aj zo súkromných zdrojov ako darov, školného, ako i zo zdrojov komerčného charakteru, napríklad zo zisku z podnikateľskej činnosti. Takéto moţnosti predstavujú významný krok na ceste k posilňovaniu váhy súkromného financovania škôl (Pošvanc, Moravčík, 2005, s. 15). Dôleţitým prvkom reformy regionálneho školstva na Slovensku bolo zavedenie viaczdrojového financovania, teda ţe školy môţu byť financované aj z iných ako hlavných zdrojov. Z toho dôvodu popri tradičnom zdroji, ktorým je štátny rozpočet, vstupujú do hry i finančné zdroje pochádzajúce z krajov, obcí, podnikateľskej sféry, občianskych zdruţení a pod. Viaczdrojové financovanie je orientované na dôsledné vyuţitie viacerých skupín investorov v rámci financovania výchovno-vzdelávacieho procesu (Straka, 2000, s. 72). Ďalšou pozitívnou zmenou, ktorú priniesla nová legislatíva, je nastavenie podmienok financovania, ktoré takmer zrovnoprávnilo verejné s cirkevnými a súkromnými školami. Napriek zákonným moţnostiam školy vyuţívajú súkromné zdroje v porovnaní s verejnými iba v minimálnej miere. Obrázok 6: Zdroje verejných škôl a štátnych zariadení. Zdroj: MŠ SR - Správa o hospodárení škôl všetkých zriaďovateľov a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti KŠÚ, cirkevných a súkromných zriaďovateľov za rok

27 Aj vzhľadom na dominantnosť štátneho rozpočtu v systéme financovania regionálneho školstva sa zvýšila objektivizácia prerozdeľovania finančných tokov zo štátneho rozpočtu na základe vopred známych kritérií, najmä prostredníctvom normatívneho financovania, ale aj prostredníctvom účelovo nasmerovaného nenormatívneho financovania zvyšného objemu finančných prostriedkov na beţné výdavky (Gonda, 2008, s ). V rámci prvého stupňa sa z kapitoly Ministerstva školstva SR rozpisujú a prostredníctvom krajských školských úradov realizujú finančné transfery zriaďovateľom. V druhom stupni zriaďovatelia v rámci určitých obmedzení a čiastočne aj na základe svojich preferencií prerozdeľujú prostriedky školám a školským zariadeniam v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Zriaďovatelia rozhodujú napríklad o kapitálových výdavkoch a o časti mzdových a prevádzkových výdavkoch určených normatívne školám. Tým sa do systému vniesol prvok komplikovanosti a narušila sa deklarovaná objektívnosť kritérií pri rozdeľovaní finančných tokov. V prípade verejných zriaďovateľov to predstavuje systémové riziko subjektívneho poskytovania peňazí podľa známostí či na základe politickej príslušnosti. Hlavnou zmenou v mechanizme financovania regionálneho školstva zo štátneho rozpočtu je transformácia jeho nastavenia podľa historického prístupu na normatívny princíp, aj keď prvky historického princípu v systéme významne pretrvali. (Gonda, 2008, s ) Financovanie základných škôl v rámci preneseného výkonu štátnej správy Financovanie základných škôl je postavené na normatívnom princípe, školy sú financované podľa počtu ţiakov a personálnej a ekonomickej náročnosti výchovnovzdelávacieho procesu. Cieľom reformy bolo zaviesť transparentný systém financovania regionálneho školstva, zmeniť centralizovaný systém financovania na dvojstupňový decentralizovaný systém, motivovať zriaďovateľov k efektívnejšiemu vyuţívaniu finančných zdrojov a podporovať rovnosť všetkých zriaďovateľov škôl štátnych, samosprávnych, cirkevných a súkromných. Financovanie štátnych, cirkevných a súkromných ZŠ sa v rámci prenesených kompetencií uskutočňuje z kapitoly Ministerstva školstva SR. V kapitole ministerstva sa rozpočtujú finančné prostriedky na výchovno-vzdelávací proces, prevádzku a riešenie 26

28 havarijných situácií štátnych škôl, štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení, kapitálové výdavky na výstavbu, prístavbu, modernizáciu a rekonštrukciu škôl, príspevok na záujmové vzdelávanie, vydávanie učebníc centrálne financované ministerstvom, súťaţe ţiakov, príspevok na výchovu a vzdelávanie. Prideľovanie financií v praxi sa uskutočňuje na základe systému EDUZBER zber údajov potrebných pre rozpis finančných prostriedkov pre školy a školské zariadenia. Od roku 2005 sa uskutočňuje zber týchto údajov prostredníctvom webovej aplikácie, ktorú Ministerstvo školstva SR pripravilo v spolupráci so školským výpočtovým strediskom Bratislava. Kaţdá škola je povinná poskytnúť svojmu zriaďovateľovi údaje o počte zapísaných ţiakov k 15. septembru začínajúceho školského roka. Zriaďovatelia škôl sú povinní oznámiť tieto údaje do 30. septembra príslušnému krajskému školskému úradu a ten ich sprostredkuje za zriaďovateľov škôl, za školy a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstvu školstva SR. Podrobnosti o poţadovaných údajoch a forme ich poskytnutia oznámi ministerstvo zriaďovateľom do 31. augusta. Krajský školský úrad oznámi do 30 pracovných dní po nadobudnutí zákona o štátnom rozpočte zriaďovateľovi štátnej školy výšku normatívnych príspevkov a do 30. októbra beţného roka oznámi zriaďovateľovi štátnej školy úpravu výšky normatívnych príspevkov pre školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Úprava zodpovedá rozdielu normatívnych príspevkov na nový školský rok zo skutočných počtov ţiakov a normatívnych príspevkov z počtov ţiakov nahlásených zriaďovateľom v minulom kalendárnom roku (Zákon č. 597/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Podľa zákona č. 597/2003 Z.z. zriaďovateľ do 15 dní po doručení oznámenia z KŠÚ rozpíše finančné prostriedky na kalendárny rok pre školy vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a podľa nariadenia vlády SR č. 630/2008 Z. z. v znení nariadenia vlády č. 29/2009 Z. z. a nariadenia vlády č. 598/2009 Z. z. im pridelí finančné prostriedky vo výške minimálne 90 % mzdového normatívu a 80 % prevádzkového normatívu na kaţdého ţiaka. 27

29 Obrázok 7: Tok financií z kapitoly Ministerstva školstva SR Financovanie základných škôl v rámci výkonu samosprávnych kompetencií Od sú materské školy, základné umelecké školy, jazykové školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a VÚC financované prostredníctvom podielových daní v zmysle zákona č. 564/2004 Z. z. v znení zákona č. 171/2005 Z. z. a nariadenia vlády č. 668/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Od sú materské školy, základné umelecké školy, jazykové školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti cirkevných a súkromných zriaďovateľov financované prostredníctvom podielových daní v zmysle zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (Ministerstvo školstva SR, 2010). Od roku 2005 sú verejné školské zariadenia financované z výnosu dane príjmov FO podľa zákona č. 564/2004 Z. z. a nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z. z. Verejné školské zariadenia patria k originálnym kompetenciám obcí, ich financovanie nie je určené 28

30 zákonom o financovaní. Jednotlivé obce dostávajú 40 % podiel z výnosu dane z príjmov podľa počtu ţiakov ZUŠ, JŠ a školských zariadení k 15. septembru začínajúceho školského roka, ktorý sa zisťuje výkazom škôl (MŠ SR) Obec môţe prideliť na financovanie školských zariadení aj väčšiu finančnú sumu, ale aj menší ako vypočítaný objem finančných prostriedkov. Ide o originálne kompetencie obce a o pridelených financiách rozhoduje obecné zastupiteľstvo. Potrebné je uvedomiť si, ţe počet ţiakov v jednotlivých ZUŠ, JŠ a školských zariadeniach v obci je kľúčom k rozdeľovaniu výnosu dane pre školské originálne kompetencie, teda ak počet ţiakov v zariadeniach bude klesať, bude sa úmerne zniţovať aj objem finančných prostriedkov pre obec. To je dôleţitý motivačný prvok pre obec prevádzkovať tieto školské zariadenia. Obrázok 8: Tok financií v rámci originálnych kompetencií. Financovanie z podielových daní obcí a vyšších územných celkov je financované v zmysle zákona č. 564/2004 Z.z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády č. 668/2004 Z.z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov. 29

31 Od sú materské školy, základné umelecké školy, jazykové školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a VÚC (Zákon č. 564/2004 Z.z.) a v zmysle zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov od materské školy, základné umelecké školy, jazykové školy a školské zariadenia sú v zriaďovateľskej pôsobnosti cirkevných a súkromných zriaďovateľov (Zákon č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov). Verejné ZUŠ, MŠ, JŠ a školské zariadenia sú financované od z výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ktoré dostávajú obce a VÚC. Neštátne ZUŠ, MŠ, JŠ a školské zariadenia, ktorých zriaďovateľom je štátom uznaná cirkev, náboţenská spoločnosť, iná právnická osoba alebo fyzická osoba sú financované od z výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ktoré dostávajú obce a VÚC. Spôsob rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov fyzických osôb do rozpočtu obcí a VÚC upravuje zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov. Kritériá a váhy rozdeľovania výnosu dane z príjmov fyzických osôb do rozpočtov obcí a rozpočtov VÚC určuje nariadenie vlády SR č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samosprávy v znení neskorších predpisov. Originálne kompetencie obcí aj VÚC na úseku školstva sú definované v zákone č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tomto zákone sú uvedené kompetencie a úlohy pre obce a pre VÚC v oblasti financovania školstva. Tu je uvedená aj povinnosť samosprávy prijať VZN, v ktorom určia výšku dotácie na prevádzku a mzdy na ţiaka ZUŠ, JŠ, dieťa MŠ a dieťa školského zariadenia. Zber údajov potrebných na rozdeľovanie a poukazovanie výnosu dane z príjmov fyzických osôb obciam na školstvo sa uskutočňuje podľa 7 ods. 12 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov (Zákon č. 564/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Podľa 6 ods. 12 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov obec zostavuje plán investícií a rozpis finančných prostriedkov pridelených krajským školským úradom pre školy a školské zariadenia, ktorých je zriaďovateľom. Podľa 9 ods. 12 spomínaného zákona samosprávny kraj zostavuje plán investícií a rozpis finančných prostriedkov pridelených krajským školským úradom pre školy a školské zariadenia, ktorých 30

32 je zriaďovateľom (Zákon č. 596/2003 Z.z v znení neskorších predpisov). Podľa 7 ods. 12 zákona č. 597/2003 Z. z. zriaďovatelia škôl a školských zariadení sú povinní oznámiť najneskôr do 25. septembra kalendárneho roka obci údaje potrebné na rozdeľovanie a poukazovanie výnosu dane z príjmov obciam na nasledujúci kalendárny rok podľa osobitného predpisu podľa stavu k 15. septembru začínajúceho školského roka, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zriaďovatelia škôl a školských zariadení oznamujú tieto údaje obci za školy a školské zariadenia, ktoré majú sídlo na území príslušnej obce. Obec je povinná tieto údaje poskytnúť za všetky školy a školské zariadenia so sídlom na jej území príslušnému krajskému školskému úradu najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka. Krajský školský úrad je povinný oznámiť tieto údaje za obce vo svojej územnej pôsobnosti ministerstvu do 10. októbra kalendárneho roka. Podrobnosti o poţadovaných údajoch a forme ich poskytnutia oznámi ministerstvo zriaďovateľom škôl a školských zariadení a obciam kaţdoročne najneskôr do 31. augusta (Zákon č. 597/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov). Obec a samosprávne kraje vykonávajú správu tých škôl a školských zariadení, ktoré zriadili. V tejto súvislosti im zo zákona vyplýva súbor určitých práv a povinností, ako je znázornené v tabuľke. Významnou kompetenciou, ktorá prešla na samosprávu z krajského a okresného úradu je zostavovanie rozpočtu a investičného plánu pre školy a školské zariadenia. Na to, aby sa mohol uskutočňovať výchovno-vzdelávací proces, obec alebo samosprávny kraj zabezpečuje finančné prostriedky na prevádzku a údrţbu škôl a školských zariadení, ako aj investičné prostriedky zo štátneho rozpočtu a z vlastných zdrojov podľa toho, aký druh správy vykonáva. Zároveň má kontrolnú právomoc nad hospodárením škôl s pridelenými finančnými a materiálnymi prostriedkami a účelnosťou hospodárenia s majetkom obce prípadne samosprávneho kraja v správe školy (Zákon č. 597/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov). 31

33 3 Financovanie vybranej základnej školy Základná škola s materskou školou Dolná Krupá sídli v areáli pozostávajúcom z dvoch pavilónov tried, školskej jedálne, materskej školy a telocvične. Tento areál bol uvedený do uţívania na jar roku Škola získala právnu subjektivitu v roku 1998 a delimitovaná bola pod obec v roku Zároveň sa základná škola zlúčila s miestnou materskou školou a dnes pôsobí pod názvom Základná škola s materskou školou v Dolnej Krupej. Školu navštevujú ţiaci z Dolnej a Hornej Krupej od 1. do 9. ročníka. Súčasťou školy je školský klub detí. Základná škola sídli na Školskej ulici 439/12 v Dolnej Krupej. Zriaďovateľom Základnej školy s materskou školou Dolná Krupá je obec Dolná Krupá, okres sídla školy je Trnava. Obec ako základný článok samosprávy v rámci preneseného výkonu štátnej správy zriaďuje a zrušuje základné školy podľa siete v zmysle 15 zákona č. 596/2003 Z. z. 3.1 Všeobecná charakteristika Základnej školy Dolná Krupá V školskom roku 2011/2012 navštevuje školu v Dolnej Krupej 180 ţiakov, ktorí sú rozdelení do 10 tried. Na škole pôsobí 17 pedagogických zamestnancov. Tabuľka 1: Počet tried a počet žiakov v školskom roku 2010/2011. Ročník Počet tried Počet žiakov Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá V škole prebieha výučba cudzích jazykov, a to anglického a nemeckého jazyka. Na škole je 13 záujmových krúţkov a 2 oddelenia školského klubu detí. Ich náplň sa mení podľa záujmu detí a moţností učiteľov. Záujmovými krúţkami sú: Hra na hudobnom 32

34 nástroji - klavír, Športový krúţok - chlapci, Angličtina hrou, Čítajme si spolu, Detské spevy a tance, English Club I., Krúţok triednej učiteľky, Krúţok varenia, Olympiáda NV, Počítačový krúţok, Šikovníček, Škola hrou, Školský klub detí a Začíname s azbukou. Škola veľmi dobre spolupracuje s rodičovskou radou. Rodičovská rada zasadá pravidelne v školskom roku, na zasadnutia prizýva vedenie školy. Riaditeľstvo školy je takmer v dennom styku so zriaďovateľom. Škola sa prezentuje na verejnosti v obci pri kultúrnych akadémiách, športových súťaţiach, rozhlasových reláciách. Spolupracuje s Dolnokrupským kaštieľom a pomáha pri brigádnických činnostiach v parku kaštieľa. Tradične Základná škola Dolná Krupá dosahuje dobré výsledky v športových súťaţiach, recitačných, speváckych a výtvarných súťaţiach. Vedomostná úroveň ţiakov končiacich základnú školu - Monitor 9 je o niečo vyššia ako je priemer Slovenskej republiky. Nedostatky základnej školy moţno hľadať v slabej domácej príprave väčšiny ţiakov na vyučovanie. Časť rodičov prejavuje veľmi malý záujem o spoluprácu so školou. Zhoršilo sa správanie ţiakov najmä vo vyšších ročníkoch, riešené boli prípady šikanovania a pouţívania alkoholických nápojov. Priestupky sa snaţí škola riešiť pohovormi s rodičmi, na Obecnom úrade v Hornej i v Dolnej Krupej, oznámením na Polícii a na Odbore sociálnych vecí a rodiny v Trnave. Pokiaľ ide o silné stránky školy, medzi silné stránky základnej školy patrí najmä kvalifikovanosť pedagogického zboru, pomerne široká ponuka mimoškolských aktivít, realizácia národných i medzinárodných projektov i športový areál. K slabým stránkam školy patrí najmä zlý stav budovy a vybavenia školy, agresívni ţiaci, nepriaznivá sociálna štruktúra ţiakov, nezáujem rodičovskej verejnosti o záleţitosti školy i skutočnosť, ţe v minulosti si škola vybudovala nie veľmi dobré meno školy. Medzi príleţitosti rozvoja školy učitelia zaradili moţnosť ďalšieho vzdelávania učiteľov, moţnosti získania finančných prostriedkov z európskych fondov a ďalšie projekty. Ako ohrozenia rozvoja školy učitelia vidia najmä demografickú prognózu, vybavenie tried a nespoluprácu s rodičmi. 33

35 3.2 Analýza toku financií Sústavu príjmov Základnej školy Dolná Krupá moţno rozdeliť nasledujúcich kategórií: Príjmy od štátu Normatívny príspevok na osobné náklady v rámci prenesených kompentencií Dotácia zo Štátneho rozpočtu SR Normatívny príspevok na prevádzkové náklady v rámci prenesených kompetencií Nenormatívne finančné prostriedky Príjmy od samosprávy Normatívny príspevok v rámci originálnych kompetencií Iné príjmy Príjmy od rodičov Príjmy z vyúčtovaných reţijných nákladov Príjem z projektov Darcovstvo 2 % z dane z príjmu Príjmy z prenájmu Príjmy za poškodené učebnice alebo ich stratu 34

36 Zdrojom financovania základnej školy sú prostriedky zo štátneho rozpočtu kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky podľa 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Zákon č. 523/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Finančné prostriedky určené štátnym školským zariadeniam podľa 9 ods. 1 a 9b ods. 1 na beţný kalendárny rok sa rozdelia na časť finančných prostriedkov určených na osobné náklady a časť finančných prostriedkov určených na prevádzku so zohľadnením priemerných výdavkov na osobné náklady a priemerných výdavkov na prevádzkové náklady za predchádzajúci rok (Nariadenie vlády SR č. 2/2004 Z.z.). Dotácia zo Štátneho rozpočtu je poskytnutá na normatívny príspevok na osobné náklady, ktorý je pouţitý na mzdy pedagogických i nepedagogických zamestnancov a normatívny príspevok na prevádzkové náklady, ktorý je pouţitý na úhradu reţijných nákladov ako voda, energia, plyn. ZŠ s MŠ Dolná Krupá je rozpočtovou organizáciou, ktorej prevádzku kryje štátny rozpočet podľa normatívu na jedného ţiaka ZŠ. Medzi príjmy ZŠ moţno zaradiť i nenormatívne finančné prostriedky pouţívané na dopravu ţiakov, asistentov učiteľov, vzdelávacie poukazy, rozvojové projekty, vzniknuté havarijné situácie, riešenie objektívne odôvodnených poţiadaviek z rezervy. Finančné prostriedky určené podľa odseku 1 sa rozdelia v pomere deväť ku dvom, na časť finančných prostriedkov určených na normované ročné náklady na mzdy a platy vrátane poistného a príspevku zamestnávateľa do poisťovní zamestnancov podľa 4 ods. 5 zákona, teda osobné náklady a na časť finančných prostriedkov určenú na normované ročné náklady na výchovno-vzdelávací proces a na prevádzku školy bez osobných nákladov podľa 4 ods. 6 zákona, teda prevádzkové náklady. Finančné prostriedky na prevádzkové náklady sa rozdelia na finančné prostriedky na teplo, na finančné prostriedky na prevádzku okrem tepla, na finančné prostriedky na výchovno-vzdelávací proces a na finančné prostriedky na ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov. Finančné prostriedky na teplo sa určia so zohľadnením priemerných výdavkov na teplo za predchádzajúce tri skončené kalendárne roky. Finančné prostriedky na výchovnovzdelávací proces sa určia najmenej vo výške 15 % finančných prostriedkov na prevádzkové náklady. Finančné prostriedky na ďalšie vzdelávanie pedagogických 35

37 zamestnancov sa určia vo výške 1,5 % finančných prostriedkov na osobné náklady. Finančné prostriedky na prevádzku okrem tepla sa určia ako zvyšok finančných prostriedkov na prevádzkové náklady po odpočítaní finančných prostriedkov na teplo, finančných prostriedkov na výchovno-vzdelávací proces a finančných prostriedkov na ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov (Nariadenie vlády SR č. 2/2004 Z.z.). Ministerstvo ustanovilo okrem toho určité druhy výdavkov, ktoré sa normovať nedajú a školy o ich pokrytie zo štátneho rozpočtu musia ministerstvo poţiadať, ide o nenormatívne finančné prostriedky. Ich výška je zo zákona limitovaná maximálnou hranicou z objemu finančných prostriedkov na beţné výdavky ministerstva na regionálne školstvo (Pošvanc, Moravčík, 2005, s. 19). Nenormatívne finančné prostriedky Základnej školy Dolná Krupá predstavujú náklady podľa osobitných predpisov. Medzi nenormatívne finančné prostriedky moţno zaradiť i mimoriadne výsledky ţiakov v určených oblastiach, riešenie vzniknutých situácií a financovanie rozvojových projektov. Najčastejšie vyuţívaním nenormatívnym prostriedkom Základnej školy Dolná Krupá sú náklady na dopravu ţiakov. Základnú školu navštevujú i ţiaci z Hornej Krupej, ktorá sa nachádza 5 km od obce Dolná Krupá. Základná škola v školskom roku 2010/2011 dochádzajúcim ţiakom z Hornej Krupej uhradila cestovné v skutočnej výške denného cestovného lístka a skutočnej dochádzky do školy. Konkrétne sa jednalo o 22 ţiakov. Podmienky a postup úhrady cestovných nákladov na dopravu ţiakov základnej školy sa určujú podľa 4a ods. 2 zákona 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a smernice č. 9/2009-R z 25. júna Ţiadosti o finančné prostriedky na dopravné predkladá škola zriaďovateľovi, teda obci Dolná Krupá. Zriaďovateľ predkladá poţiadavky škôl na príslušný KŠÚ v určenom termíne. KŠÚ skontroluje a skompletizuje údaje za všetkých zriaďovateľov vo svojej územnej pôsobnosti, spracuje ich poţiadavky a odošle na ministerstvo v určenom termíne. MŠVVaŠ SR uhrádza cestovné náklady na dopravu ţiakov prostredníctvom krajských školských úradov. Ministerstvo pridelí v rámci moţností kapitoly ministerstva zriaďovateľovi štátnej školy v priebehu kalendárneho roka finančné prostriedky za mimoriadne výsledky ţiakov v súťaţiach, predmetových olympiádach a za účasť ţiakov školy v medzinárodných 36

38 projektoch alebo programoch. Tieto finančné prostriedky sú určené na skvalitnenie výchovy a vzdelávania ţiakov školy (Zákon č. 597/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Medzi nenormatívne finančné prostriedky moţno zaradiť i havarijné situácie škôl, ktoré financuje MŠVVaŠ SR v zmysle 4c zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a smernice č. 8/2011, ktorou sa určuje postup pri poskytovaní finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl na riešenie havarijných situácií. Za havarijnú situáciu je povaţovaná udalosť, ktorou boli, alebo sú váţne ohrozené ţivoty a zdravie osôb, alebo udalosť, ktorou bola na majetku školy spôsobená škoda ohrozujúca jej prevádzku. 3.3 Finančné a hmotné zabezpečenie Základnej školy Dolná Krupá Moţno konštatovať, ţe štát sa na financovaní základnej školy podieľa vyššie uvedenými normatívnymi príspevkami, pričom zvyšok finančných prostriedkov rozpočtu ZŠ pochádza z rozpočtu obce, kde ide o normatívny príspevok v rámci originálnych kompetencií a zo zdrojov získaných vlastnou činnosťou. Prideľovanie štátnych finančných prostriedkov v rámci prenesených kompetencií sa na začiatku tohto procesu vykonáva na základe systému EDUZBER. Podľa 7 ods. 4. zákona č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, sú všetci zriaďovatelia škôl povinní oznámiť do konkrétneho dátumu príslušnému krajskému školskému úradu počty detí alebo ţiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti v začínajúcom školskom roku a ďalšie údaje potrebné na rozpis finančných prostriedkov pre konkrétne roky. V prípade ZŠ Dolná Krupá je krajským školským úradom Krajský školský úrad v Trnave. ZŠ Dolná Krupá poskytne údaje o aktuálnom počte ţiakov obci, ktorá ich sprostredkuje Krajskému školskému úradu v Trnave, a ten ich následne odsúhlasuje na štatistické výkazy a odošle Ministerstvu školstva SR. Ministerstvo na základe získaných údajov vykoná normatívny rozpočet na súčasný stav ţiakov. 37

39 Zostavený rozpis finančných prostriedkov na kalendárny rok z kapitoly ministerstva školstva zasiela ministerstvo Krajskému školskému úradu v Trnave. Krajský školský úrad v Trnave oznámi v zákonom uvedenej lehote obci Dolná Krupá výšku normatívnych príspevkov, ako aj úpravu výšky normatívnych príspevkov vychádzajúcu z rozdielu medzi normatívnymi príspevkami určenými zo skutočných a očakávaných počtov ţiakov. Suma peňazí rozpísaná v jednotlivých poloţkách rozpočtu je účelovo viazaná a finančné presuny medzi poloţkami nie sú moţné, okrem prípadu, keď jediným povoleným presunom so súhlasom obce môţu byť nevyčerpané finančné prostriedky v poloţke prevádzka presunuté do poloţky mzdy. Obrázok 9: Tok štátnej dotácie v rámci prenesených kompetencií k ZŠ. vykoná normatívny prepočet Obec Dolná Krupá Štátny schváli rozpočet MŠ rozpočet kapitoly oznámi výšku a oznámi rozpíše finančné SR SR zostavený rozpis úpravu výšky výšku prostriedky ZŠ finančných prostriedkov normatívnych rozpísaných a zasiela príspevkov finančných kaţdý mesiac vo KŠÚ prostriedkov výške 1/12 zo T Trn zverejní na schváleného Internetová rozpočtu poukáţe stránka KŠÚ štátnu dotáciu Základná škola Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá Tabuľka 2: Vlastné príjmy na úseku prenesených kompetencií. Rok Názov 2009 Vlastné príjmy školy na úseku prenesených kompetencií 2010 Vlastné príjmy školy na úseku prenesených kompetencií Schválený rozpočet (v ) Rozpočet po zmenách (v ) Skutočnosť k (v ) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá 38

40 Vlastné príjmy školy na úseku prenesených kompetencií predstavovali 600 v roku V roku 2010 vlastné príjmy základnej školy na úseku prenesených kompetencií predstavovali 3 040, čo znamená, ţe boli o vyššie ako v roku Tabuľka 3: Výdavky z normatívnych prostriedkov od KŠÚ. Rok Názov Schválený Rozpočet Skutočnosť rozpočet (v ) po zmenách (v ) k (v ) 2009 Výdavky z normatívnych prostriedkov ,46 od KŠÚ 2010 Výdavky z normatívnych prostriedkov ,00 od KŠÚ Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá Základná škola Dolná Krupá získala v rokoch 2009 a 2010 od Krajského školského úradu Trnava celkovo ,46. Normatívny príspevok v rámci originálnych kompetencií je príspevok poukazovaný obcou Dolná Krupá v rámci originálnych kompetencií na hlavný výdavkový účet základnej školy. Je súčasťou schváleného rozpočtu základnej školy, kde je zaradený medzi beţné výdavky. Základná škola príspevok vyuţíva na financovanie miezd zamestnancov, školského klubu detí a školskej jedálne. Školský klub detí je súčasťou základnej školy Dolná Krupá. Obrázok 10: Tok normatívneho príspevku v rámci originálnych kompetencií k ZŠ. ŠK Obec Dolná Krupá poukáţe normatívny príspevok zamestnancov Základná škola financuje mzdy D ŠJ Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá 39

41 Tabuľka 4: Príjmy na úseku originálnych kompetencií Rok Názov Schválený Rozpočet Skutočnosť rozpočet (v ) po zmenách (v ) k (v ) Vlastné príjmy na úseku originálnych kompetencií ,33 Vlastné príjmy na úseku originálnych kompetencií, z toho: Materská škola Školský klub Školská jedáleň Výdavky z dotácie na originálnych kompetencií z rozpočtu obce ,56 Výdavky z dotácie na originálnych kompetencií z rozpočtu obce ,40 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá Vlastné príjmy základnej školy v roku 2009 na úseku originálnych kompetencií predstavovali 4 077,33 a v roku Z vlastných príjmov išlo 70 % pre materskú školu, takmer 18 % na financovanie školskej jedálne a zostatok na financovanie školského klubu. Z uvedeného vyplynulo, ţe postupom času sa situácia sa zlepšila. Rodičia platia rodičovský príspevok v stanovenej výške na 1 dieťa za rok na príjmový účet základnej školy. Ich výšku a účel schvaľuje rodičovská rada v spolupráci s riaditeľom konkrétnej základnej školy. V prípade, ak školu navštevujú viacerí súrodenci, rodičia platia len za jedno dieťa a v prípade, ţe ide o ţiaka pochádzajúceho z rodiny v hmotnej núdzi alebo zo sociálne slabšieho rodinného prostredia existuje moţnosť úľavy, prípadne aţ odpustenia rodičovského príspevku na základe ţiadosti a po dohode s rodičovskou radou. Časť príspevku slúţi ako triedny fond. Príspevky na čiastočnú úhradu nákladov spojených s hmotným zabezpečením školy od rodičov, prípadne inej osoby, ktorá má voči ţiakovi vyţivovaciu povinnosť. Vybrané príspevky od rodičov do školského klubu detí a materskej školy sa odvádzajú na účet zriaďovateľa teda obce Dolná Krupá. Zriaďovateľ ich pouţíva na dofinancovanie týchto zariadení. 40

42 Obrázok 11: Tok rodičovských príspevkov k základnej škole. zaplatia Príjmový Rodičia detí rodičovský vkladový účet ZŠ príspevok zúčtovanie prevodov rozpočtových príjmov so zriaďovateľom príjmy Účet obce Dolná prevedené na Krupá Výdavkový rozpočtový účet ZŠ opätovný prevod na Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá Príjmy za školského klubu detí sú príjmy, ktoré základná škola vyuţíva na zabezpečenie mimoškolských aktivít a potrieb školskej druţiny. Rodičia, ktorí sa dobrovoľne rozhodnú, aby ich dieťa po ukončení vyučovacieho procesu navštevovalo školský klub detí, sú povinný zaplatiť na príjmový účet ZŠ mesačný poplatok za školský klub detí v stanovenej výške na 1 dieťa. ZŠ je povinná príjem za školského klubu detí previesť na účet obce Dolná Krupá, ktorý vykoná zúčtovanie prevodov rozpočtových príjmov a poukáţe ho naspäť v plnej výške ZŠ. Školský klub detí je vlastne školským zariadením výchovy mimo vyučovania, určeným pre voľný čas detí, ktorý tvorí pre deti prechod medzi vyučovaním v triedach a pobytom doma. Klub zabezpečuje pre deti odpočinok, rekreačné i záujmové činnosti. Školský klub detí je súčasťou Základnej školy Dolná Krupá. Cieľom výchovy školského klubu detí je predovšetkým výchova všestranne harmonicky rozvinutého človeka pomocou zloţiek výchovy, výchova k zdravému ţivotnému štýlu, zvyšovanie komunikačných zručností, zvyšovanie sociálnych kompetencií, výchova k odstraňovaniu nedostatku v psychickej regulácii správania, schopnosť nájsť svoje miesto v skupine a v spoločnosti i formovanie ţivotných postojov. 41

43 Obrázok 12: Tok príjmov za školského klubu detí k základnej škole. Rodičia detí zaplatia Príjmový poplatok vkladový účet ZŠ Výdavkový rozpočtový účet ZŠ zúčtovanie prevodov rozpočtových príjmov so zriaďovateľom príjmy Účet obce prevedené na opätovný prevod na Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá Darcovstvo alebo finančné a vecné dary sú povaţované za dobrovoľnú formu venovania finančných a vecných darov od fyzických i právnických osôb, napríklad rodičov, príbuzných detí i cudzích ľudí. Uvedenú formu získavania darov pre ZŠ darcovia realizujú prostredníctvom darovacích zmlúv. Poskytnutím vecného daru sú vytvorené nové moţnosti pre deti. Základná škola od fyzických a právnických osôb v posledných rokoch získala prostredníctvom darcovstva učebné pomôcky, výpočtovú techniku, pomôcky na výtvarnú, telesnú, hudobnú výchovu, predmety pre motiváciu detí, spoločenské hry, sladkosti. V prípade finančných darov darcovia vyuţili prevod na účet školy alebo formu darovacej zmluvy. Darcami boli predovšetkým rodičia detí a podnikatelia z obcí Dolná a Horná Krupá. Finančné prostriedky boli získané od rodičov alebo zákonných zástupcov ţiakov, právnických osôb alebo fyzických osôb. Finančné prostriedky získané od rodičov boli pouţité na preplatenie cestovných nákladov ţiakov, na športové zápolenia a iné súťaţe. Rodičia v školskom roku 2010/2011 uhradili úrazové poistenie všetkých ţiakov i zamestnancov školy. Obrázok 13: Tok darov k základnej škole. FO, PO Dar Základná škola Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá 42

44 Ďalšiu formou získania financií základnou školou je venovanie 2 % z dane z príjmu fyzických a právnických osôb. Na tento účel rodičovská rada prostredníctvom účtu prijíma spomínaný typ finančných prostriedkov. Rodičia, príbuzní alebo iné subjekty, ktoré chcú venovať svoje 2 % z dane z príjmu, uskutočnia túto operáciu na predtlačenom tlačive v rámci daňových priznaní na daňových úradoch. Tie ich následne poukáţu na účet rodičovskej rady. Škola veľmi dobre spolupracuje s rodičovskou radou, vyuţíva finančnú pomoc 2 % z odvedených daní, 2 % z dane slúţia na zlepšenie podmienok pre štúdium detí. Základná škola Dolná Krupá vyuţíva 2 % z dane na nákup moderných učebných pomôcok a nákup nového zariadenia tried. 2 % dane základnej škole poskytli predovšetkým rodičia detí navštevujúcich základnú školu ako i príbuzní ţiakov. Dary od rodičovského zdruţenia v roku 2009 predstavovali 2700, 29. Tabuľka 5: Dary od rodičovského združenia. Rok 2009 Názov Dar od rodičovského zdruţenia na úseku prenesených kompetencií Schválený Rozpočet Skutočnosť rozpočet (v ) po zmenách (v ) k (v ) ,29 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá Obrázok 14: Tok 2 % z dane z príjmu k základnej škole. FO, PO Daňový úrad 2 % z dane z príjmov Rodičovská rada Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá Príjmy z prenájmu sú ďalším moţným spôsobom získania financií pre základnú školu. Ide o príjmy nadobudnuté z prenájmu priestorov školy súkromným subjektom ako fyzickým, tak i právnickým osobám. Ide o príjmy z prenájmu telocvične športovým 43

45 klubom a príjmy z prenájmu školských tried pri organizovaní volieb. Uvedené príjmy ZŠ po ich nadobudnutí odvádza na účet svojho zriaďovateľa a ten jej ich opätovne v plnej výške vráti na výdavkový účet ZŠ. Škola ich pouţíva na úhradu reţijných nákladov vzniknutých v prenajatých priestoroch školy. Obrázok 15: Tok finančných prostriedkov z prenájmu k základnej škole. FO, PO nájom Príjmový účet ZŠ Účet obce Dolná Krupá Elektrárne, plynárne faktúra na reţijné náklady Výdavkový účet ZŠ opätovný prevod Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá Tabuľka 6: Vlastné príjmy školy. Rok Názov 2009 Výdavky z vlastných príjmov školy - prenesených kompetencií 2009 Výdavky z vlastných príjmov na úseku originálnych kompetencií 2010 Výdavky z vlastných príjmov školy prenesených kompetencií 2010 Výdavky z vlastných príjmov na úseku originálnych kompetencií Schválený rozpočet (v ) Rozpočet po zmenách (v ) Skutočnosť k (v ) , , , ,00 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá V rámci prenesených kompetencií vlastné príjmy školy predstavovali sumu 600,00 v roku 2009 a na úseku originálnych kompetencií sumu 3 838,12. V roku 2010 v rámci prenesených kompetencií vlastné príjmy školy predstavovali 2 888,97 a na úseku originálnych kompetencií 6 182,00. 44

46 Príjmy za poškodené učebnice alebo ich stratu predstavujú príjmy ZŠ od rodičov ţiakov za poškodené učebnice alebo ich stratu. ZŠ ich nadobúda raz do roka a odvádza na účet obce Dolná Krupá. Obec Dolná Krupá ich následne poukáţe do ŠR SR, keďţe učebnice pre ţiakov ZŠ sú financované z rozpočtu štátu. Suma poškodenej alebo stratenej učebnice sa odvíja od ceny príslušnej učebnice. Vybratá sumy za poškodené učebnice alebo ich stratu základná škola predovšetkým pouţije na nákup nových učebníc. Obrázok 16: Tok príjmov za poškodené učebnice alebo ich stratu k základnej škole. Rodič žiaka ZŠ Účet obce Príjmový účet ZŠ Štátny rozpočet SR Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá Inými finančnými prostriedky získanými podľa osobitných predpisov sú príspevky ţiakom v hmotnej núdzi. Ţiakom v hmotnej núdzi boli zakúpené učebné školské pomôcky a zaplatená strava v školskej jedálni, v počte 6 ţiakov. Boli to ţiaci so zariadenia "Centrum pre týrané ţeny". Dochádzajúcim ţiakom z Hornej Krupej bolo uhradené cestovné v skutočnej výške denného cestovného lístka a skutočnej dochádzky do školy. Tabuľka 7: Dotácie na školské potreby. Rok Názov Schválený Rozpočet Skutočnosť rozpočet (v ) po zmenách (v ) k (v ) 2009 Výdavky z dotácie na školské potreby - hmotná núdza , Výdavky z dotácie na školské potreby - hmotná núdza ,38 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá Na školské potreby bolo škole poskytnutých 99,59 v roku 2009 a v roku ,38. 45

47 Dotácie na dopravné Ţiaci základných a špeciálnych škôl môţu získať niekoľko finančných dotácií, ktoré im uľahčia vzdelávanie. Jedným z nich je poskytnutie financií za dopravné. Ministerstvo školstva im preplatí cestovné. Nárok na preplatenie dopravného získa len ten ţiak, ktorý dochádza do základnej školy mimo svojho bydliska v rámci určeného školského obvodu. Ministerstvo poskytne financie na ţiaka vo výške nákladov na dopravné v hromadnej doprave so ţiackou zľavou, prípadne inou zľavou, ktorá je ţiakovi poskytnutá, peniaze uhradí príslušná škola rodičovi alebo inému zákonnému zástupcovi vţdy spätne za predchádzajúci polrok. Keďţe Základnú školu Dolná Krupá navštevujú ţiaci z Hornej Krupej, základná škola vyuţíva tento spôsob získania financií. V tomto školskom roku Základnú školu Dolná Krupá navštevuje 22 ţiakov z Hornej Krupej. Tabuľka 8: Dotácie na dopravné. Rok Názov Schválený rozpočet (v ) Rozpočet Skutočnosť po zmenách (v ) k (v ) 2009 Výdavky z dotácie na dopravné , Výdavky z dotácie na dopravné ,66 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá Vyššie uvedená tabuľka predstavuje dotácie na dopravné v roku 2009 a V roku 2009 sa jednalo o sumu a v roku 2010 o sumu 1 550,66. Vzdelávacie poukazy Novým a progresívnym prvkom financovania regionálneho školstva je aj financovanie prostredníctvom vzdelávacích poukazov. I keď táto forma financovania sa podľa navrhovaného zákona zavádza iba v oblasti financovania záujmového vzdelávania, prínos tohto systému sa prejaví v kvalite, pestrosti a rozsahu záujmového vzdelávania teda v aktivitách ţiakov mimo vyučovacieho času, ktoré budú zabezpečovať okrem niektorých školských zariadení aj základne a stredné školy. 46

48 Vzdelávací preukaz predstavuje financovanie záujmového vzdelávania, ktoré poskytuje všetkým deťom rovnaké šance a najmä rovnakú hodnotu príspevku. Poskytovanie vzdelávacích poukazov upravuje 7 ods. 8 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon č. 597/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov). Vzdelávací poukaz slúţi na realizáciu systému financovania záujmového vzdelávania poskytovaného školami a školskými zariadeniami. Vzdelávací poukaz predstavuje ročný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie pre jedného ţiaka školy. Vzdelávacie poukazy vydávajú svojim ţiakom školy najneskôr do 10. septembra príslušného kalendárneho roka a vzdelávacie poukazy prijímajú poskytovatelia záujmového vzdelávania do 25. septembra príslušného kalendárneho roka. Hodnota vzdelávacieho poukazu pre rok 2012 je 2,9 za mesiac teda 29 za rok. Finančné prostriedky za vzdelávacie poukazy v školskom roku 2010/2011 boli prijaté vo výške Boli pouţité na odmeny za vedenie krúţkov, odvody do poisťovní a materiálne zabezpečenie krúţkov. Tabuľka 9: Dotácie na vzdelávacie poukazy. Rok Názov Schválený rozpočet (v ) Rozpočet Skutočnosť po zmenách (v ) k (v ) 2009 Výdavky z dotácie na vzdelávacie poukazy , Výdavky z dotácie na vzdelávacie poukazy ,00 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá 47

49 3.4 Finančné prostriedky získané na rekonštrukciu budovy ZŠ Základná škola Dolná Krupá získala príjmy i prostredníctvom projektov. Konkrétne sa jednalo o projekt s názvom,,komplexná rekonštrukcia ZŠ s MŠ Dolná Krupá", na realizáciu, ktorého získala nenávratný finančný príspevok v rámci Regionálneho operačného programu z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu vo výške ,15 ( Sk). Projekt bol realizovaný 10 mesiacov. Areál ZŠ a MŠ Dolná Krupá tvoria pavilóny A, B, C a D. Pavilóny A, B a C boli predmetom rekonštrukcie pozostávajúcej zo stavebných prác. V rámci projektu bola v Základnej škole Dolná Krupá realizovaná i jazyková učebňa anglického a nemeckého jazyka. V rámci realizácie projektu sa pomocou prestavby strechy na sedlovú, zateplenia obvodového plášťa a strechy a výmenou okien na všetkých troch pavilónoch objektu ZŠ s MŠ dosiahlo zníţenie energetickej náročnosti budovy. Realizáciou aktivít projektu sa dosiahlo zlepšenie podmienok pre vzdelávací proces, zvýšila sa kvalita vzdelania ţiakov, so špecifickým prihliadnutím na rómskych ţiakov, zníţili sa náklady na vykurovanie a zníţila sa energetická nákladovosť, ako aj stupeň znečisťovania ţivotného prostredia v okolí školy a náklady na opravu a údrţbu budovy. Na základe toho v budúcnosti môţe vzniknúť širšia moţnosť vyuţitia budovy na mimoškolské aktivity, školiacu činnosť. Projektom sa zlepšil aj vonkajší vzhľad objektov ZŠ s MŠ Dolná Krupá. Prostredníctvom výmeny a doplnenia morálne zastaraných informačných technológií sa podporili zmeny v oblasti koncepcie vzdelávania, zvýšil sa najmä dôraz na informatizáciu vo vyučovacom procese a skvalitnila sa výučba cudzích jazykov, na ktoré sa škola špecializuje. ZŠ s MŠ Dolná Krupá realizovala i projekt s názvom,,moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť, ktorý bol spolufinancovaný zo zdrojov ES. Dátum realizácie bol naplánovaný na 10/ /2011. Operačný program zahŕňal reformu systému vzdelávania a odbornej prípravy a premenu tradičnej školy na modernú. Celkové výdavky projektu boli spolu ,54. Základná škola Dolná Krupá bola úspešná v získaní nenávratného príspevku z európskeho sociálneho fondu v rámci operačného programu,,vzdelávanie. Projekt 48

50 má názov,,premena tradičnej školy na modernú v Dolnej Krupej. Projekt je postupne realizovaný s nasledujúcimi aktivitami, a to tvorba a inovácia vzdelávacieho programu školy, tvorba pedagogicko-didaktických materiálov, teoretická a praktická výučba a zavádzanie prierezových tém a nových foriem vyučovania, teoretická a praktická výučba. V rámci projektu je plánovaný nákup moderných učebných pomôcok a informačnokomunikačnej techniky. Škola mení nielen vonkajší vzhľad, o ktorý sa zaslúţil projekt, získaný obcou na rekonštrukciu budov. Z časti ušetrených finančných prostriedkov za energie a vlastných pridelených prostriedkov na prevádzku boli vymaľované zostávajúce triedy v pavilóne A. Z bezpečnostných dôvodov, ako trojnásobné vlámanie do budovy základnej školy a plynovej rozvodne, boli vymenené dvere na riaditeľni a administratívnej miestnosti základnej školy. Časť výšky finančných prostriedkov bola uhradená z poistnej udalosti. Koncom októbra 2011 bolo dokončené osvetlenie areálu školy, kde sa vybudovalo 11 svetelných bodov. Stĺpy s osvetlením lemujú všetky školské budovy, ktoré boli doteraz vo večerných a v nočných hodinách osvetlené nedostatočne, prípadne vôbec. Investícia, spoločne s predošlým inštalovaním kamier na budovách základnej školy, prispela k zamedzeniu poškodzovania majetku, ku ktorému v predchádzajúcom období pravidelne dochádzalo. Počas letných prázdnin v roku 2011 sa začala rekonštrukcia telocvične, nakoľko jej stav bol hodnotený ako havarijný. Oprava tejto budovy bola financovaná z havarijného fondu a za pomoci obce Dolná Krupá. Zabezpečenie materiálno-technických podmienok školy je v školskom roku 2011/2012 limitované finančnou dotáciou. V prípade dostatku finančných prostriedkov základná škola plánujeme rozšíriť techniku IKT. Po nutnej generálnej oprave vonkajšieho vzhľadu školy a opravy budovy telocvične, ktorá bola v havarijnom stave, podľa ušetrenej výšky finančných prostriedkov, škola plánuje vymaľovať chodby a učebne v pavilóne B. Sociálne zariadenia sú v súčasnosti zrekonštruované na 75 %, v budúcnosti je v pláne dokončenie prác. V súčasnosti sú budovy základnej školy vynovené, zateplené a zastrešené, čím sa zlepšili psychohygienické podmienky ako ţiakov, tak i zamestnancov školy. 49

51 V budúcnosti je naplánovaná oprava sociálnych zariadení dievčat v pavilóne B. Nakoľko je škola pospájaná pergolami, i tie by potrebovali generálnu opravu. Z nedostatku finančných prostriedkov sa nemohli vymaľovať olejové sokle v triedach. Potrebná je i rekonštrukcia soklov na prvom stupni a rekonštrukcia sociálnych zariadení. Tabuľka 10: Dotácie na projekt,,premena tradičnej školy. Rok Názov 2009 Výdavky z dotácie premena tradičnej školy 2010 Výdavky z dotácie premena tradičnej školy, z toho: rok 2009 rok 2010 Schválený rozpočet (v ) Rozpočet po zmenách (v ) Skutočnosť k (v ) , , , Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá 3.5 Financovanie Základnej školy Dolná Krupá v r Financovanie základných a stredných škôl je postavené na normatívnom princípe. Školy sú financované podľa počtu ţiakov a personálnej a ekonomickej náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu v zmysle zákona č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády SR č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov. Počet ţiakov v sledovanom období rokov sa pohyboval v priemere okolo 189. V poslednom roku sledovaného obdobia počet ţiakov klesol o 17 ţiakov navštevujúcich základnú školu. Počet ţiakov navštevujúcich školský klub v porovnaní s počtom ţiakov navštevujúcich základnú školu naopak vzrástol. Rastúcu tendenciu mal i počet detí navštevujúcich materskú školu v Dolnej Krupej. 50

52 Obrázok 17: Počet žiakov v rokoch Počet žiakov v rokoch základná škola 100 materská škola školský klub Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá Rozpočet Základnej školy v Dolnej Krupej v rokoch sa v priemere pohyboval okolo Najvyšší rozpočet bol v roku V roku 2012 rozpočet Základnej školy Dolná Krupá bol , čo predstavuje iba 53 % z priemeru rozpočtov predchádzajúcich rokov. Tabuľka 11: Rozpočet v rokoch Rok Rozpočet v Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá Financovanie základnej školy v roku 2009 V roku 2009 Základná škola Dolná Krupá mala rozpočet Minimálny objem finančných prostriedkov, ktorý obec Dolná Krupá pridelí škole na osobné náklady bol a na prevádzkové náklady Na mzdy bolo vyčlenených , na poistné , na tovary a sluţby a beţné transféry

53 Rozpočet 2009 (v ) Minimálny objem finančných prostriedkov, ktorý zriaďovateľ pridelí škole na osobné náklady (v ) Minimálny objem finančných prostriedkov, ktorý zriaďovateľ pridelí škole na prevádzkové náklady (v ) Minimálny objem finančných prostriedkov, ktorý zriaďovateľ pridelí škole spolu (v ) Tabuľka 12: Rozpočet v roku Rozpočet 2009 V_1 (rozpis normatívnych FP od zriaďovateľa) Mzdy (610) Poistné (620) Tovary a služby (630) Bežné transféry (640) Spolu (v ) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá Tabuľka 13: Príjmy obce Dolná Krupá Základná škola s materskou školou. Zdroj Názov Schválený Rozpočet Skutočnosť rozpočet (v ) po zmenách (v ) k (v ) 41 Vlastné príjmy školy na úseku ,00 prenesených kompetencií 72 Dar od rodičovského zdruţenia na ,29 úseku prenesených kompetencií 41 Vlastné príjmy na úseku ,33 originálnych kompetencií Spolu ,62 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá Vlastné príjmy školy na úseku prenesených kompetencií predstavovali 600 v roku Dary v podobe finančných prostriedkov na úseku prenesených kompetencií od rodičovského zdruţenia predstavovali Pokiaľ ide o vlastné príjmy na úseku originálnych kompetencií, tie predstavovali sumu 4 077,33. Tabuľka 14: Výdavky bežného rozpočtu v - obec Dolná Krupá. Schválený Rozpočet Skutočnosť k Program Zdroj Názov výdavku rozpočet (v ) po zmenách (v ) (v ) 08 - Vzdelávanie tovary a ZŠ sluţby Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá 52

54 Rozpočet 2010 (v ) Minimálny objem finančných prostriedkov, ktorý zriaďovateľ pridelí škole na osobné náklady (v ) Minimálny objem finančných prostriedkov, ktorý zriaďovateľ pridelí škole na prevádzkové náklady (v ) Minimálny objem finančných prostriedkov, ktorý zriaďovateľ pridelí škole spolu (v ) Najvyššiu poloţku v rámci financovania predstavovali výdavky z normatívnych prostriedkov od KŠÚ a výdavky z dotácie na originálne kompetencie z rozpočtu obce Dolná Krupá. Na financovanie výdavkov obec pouţila vlastné príjmy a dotáciu z MVRR SR z EÚ a ŠR na rekonštrukciu objektov ZŠ s MŠ Financovanie základnej školy v roku 2010 Tabuľka 15: Rozpočet v roku Rozpočet 2010 V_1 (rozpis normatívnych FP od zriaďovateľa) Mzdy (610) Poistn é (620) Tovary a služby (630) Bežné transféry (640) Spolu Rezerv a Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá V roku 2010 Základná škola Dolná Krupá mala rozpočet Minimálny objem finančných prostriedkov, ktorý obec Dolná Krupá musela prideliť školy na osobné náklady bol a na prevádzkové náklady Na mzdy bolo vyčlenených , na poistné , na tovary a sluţby a beţné transféry 100. V roku 2010 bol rozpočet základnej školy vyšší o ako v roku predchádzajúcom (2009). 53

55 Tabuľka 16: Príjmy bežného rozpočtu Základná škola s materskou školou v. Zdroj Názov Schválený Rozpočet Skutočnosť rozpočet (v ) po zmenách (v ) k (v ) 41 Vlastné príjmy školy na úseku prenesených kompetencií Vlastné príjmy na úseku originálnych kompetencií, z toho: Materská škola Školský klub Školská jedáleň Spolu Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá Vlastné príjmy základnej školy na úseku prenesených kompetencií predstavovali a na úseku originálnych kompetencií Z vlastných príjmov išlo 70 % pre materskú školu, takmer 18 % na financovanie školskej jedálne a ostatok na financovanie školského klubu. Tabuľka 17: Výdavky bežného rozpočtu v - obec Dolná Krupá. Schválený Program Zdroj Názov výdavku rozpočet (v ) Rozpočet Skutočnosť po zmenách k (v ) (v ) 08 - Vzdelávanie tovary a sluţby ZŠ tovary a sluţby G5 630-tovary a sluţby tovary a sluţby Spolu Spolu Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá 54

56 Rozpočet 2012 (v ) Minimálny objem finančných prostriedkov, ktorý zriaďovateľ pridelí škole na osobné náklady (v ) Minimálny objem finančných prostriedkov, ktorý zriaďovateľ pridelí škole na prevádzkové náklady (v ) Minimálny objem finančných prostriedkov, ktorý zriaďovateľ pridelí škole spolu (v ) Rezerva Rozpočet 2011 (v ) Minimálny objem finančných prostriedkov, ktorý zriaďovateľ pridelí škole na osobné náklady (v ) Minimálny objem finančných prostriedkov, ktorý zriaďovateľ pridelí škole na prevádzkové náklady (v ) Minimálny objem finančných prostriedkov, ktorý zriaďovateľ pridelí škole spolu (v ) Rezerva Na financovanie kompletnej rekonštrukcie ZŠ a MŠ bola v roku 2010 pouţitá dotácia z MVRR, zdroj EÚ ,11, zdroj ŠR ,31 a spolufinancovanie obce , Financovanie základnej školy v roku 2011 Tabuľka 18: Rozpočet v roku Rozpočet 2011 V_1 (rozpis normatívnych FP od zriaďovateľa) Mzdy (610) Poistné (620) Tovary a služby (630) Bežné transféry (640) Spolu (v ) Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá V roku 2011 bol rozpočet o vyšší ako v roku Financovanie základnej školy v roku 2012 Tabuľka 19: Rozpočet v roku 2012 Rozpočet 2012 V_1 (rozpis normatívnych FP od zriaďovateľa) Mzdy (610) Poistné (620) Tovary a služby (630) Bežné transféry (640) Spolu Zdroj: Vlastné spracovanie podľa záverečného účtu obce Dolná Krupá 55

57 V roku 2012 bol vyčlenený rozpočet o niţší ako v roku Na mzdy bolo vyčlenených , na poistné , na tovary a sluţby a na beţné transféry 0. Koeficient kvalifikačnej štruktúry je 1,09009, prepočítaný počet ţiakov zodpovedajúci mzdovým nákladom je 255,70. Mzdový normatív predstavuje 882,57. Prepočítaný počet ţiakov zodpovedajúci nákladom na výchovno-vzdelávací proces je 234,57, normatív na výchovno-vzdelávací proces 33,15 a normatívny príspevok na prevádzku časť na výchovno-vzdelávací proces Normatív na ďalšie vzdelávanie učiteľov je 13,24. Normatívny príspevok na ďalšie vzdelávanie je 3 385,50 a normatívny príspevok na prevádzku spolu ,83. Rozpočet 2012 predstavuje Minimálny objem finančných prostriedkov, ktorý zriaďovateľ pridelí škole na osobné náklady sú , minimálny objem finančných prostriedkov, ktorý zriaďovateľ pridelí škole na prevádzkové náklady sú a minimálny objem finančných prostriedkov, ktorý zriaďovateľ pridelí škole spolu je Normatívny príspevok bez doplatku do garantovaného minima je , teda celkový príspevok vrátane garantovaného minima je Na základe údajov z rozpočtu ZŠ moţno konštatovať, ţe na objeme financií v rozpočte ZŠ sa finančne: a) v najväčšej miere podieľa štát b) v menšej miere obec Dolná Krupá c) v minimálnej miere ZŠ vlastnými príjmami 56

58 4 Návrhy a odporúčania Základná škola Dolná Krupá je malou základnou školou s nízkym počtom ţiakov. Malý počet ţiakov navštevuje základnú školu ako v školskom roku 2011/2012, tak i v školských rokoch predchádzajúcich. Keďţe veľkosťou i počtom ţiakov je základná škola malá, je problémom základnej školy udrţanie súčasných ţiakov ako i získavanie nových ţiakov, ktorý by navštevovali spomínanú základnú školu. Nevýhodou základnej školy je skutočnosť, ţe sa základná škola nachádza v obci, nie v meste a Dolná Krupá je obcou s počtom obyvateľov len okolo Základnú školu Dolná Krupá navštevujú i ţiaci z vedľajšej obce, z Hornej Krupej, ktorá je ešte menšou obcou, s počtom obyvateľov pod Odporúčanie č. 1 - Zvýšenie počtu žiakov Financovanie základných a stredných škôl je postavené na normatívnom princípe, teda školy sú financované podľa počtu ţiakov. Výška rozpočtu základnej školy je v novom systéme financovania tieţ priamo úmerná počtu ţiakov školy. Preto je pre školu dôleţité, aby ju navštevovalo čoraz viac ţiakov. V súčasnosti v základnej škole prevláda klesajúca tendencia počtu ţiakov, čo je spôsobené nielen niţším počtom obyvateľov v oboch obciach, ale dôleţitá je i skutočnosť, ţe veľa ţiakov navštevujúcich spomínanú základnú školu odchádza študovať na základne školy do Trnavy. Ţiaci z roka na rok odchádzajú zo základnej školy z dôvodu, ţe v minulosti bola škola povaţovaná za slabú ako z hľadiska poskytovania vzdelania, tak i výučbou cudzích jazykov, organizovania záujmových krúţkov i športových aktivít, najmä v porovnaní so základnými školami v Trnave. Preto za prioritné odporúčanie pre Základnú školu Dolná Krupá by sme zvolili získanie žiakov, prípadne udržanie súčasných žiakov. V poslednom období sa ţiak stáva,,zákazníkom školy a je podobný zákazníkom v súkromnom sektore. Rozdiel je len v tom, ţe si školu nevyberá sám, ale v rozhodovacom procese zohrávajú významnú rolu jeho rodičia. Pomer medzi ovplyvnením výsledného rozhodnutia medzi deťmi a ich rodičmi je v kaţdej rodine iný. Niekde majú pri výbere školy hlavné slovo rodičia, niekedy zase deti. Všeobecne však platí, ţe cesta k úspechu 57

59 vedie cez splnenie potrieb a poţiadaviek ţiakov a ich rodičov. Škola by mala svojich potenciálnych zákazníkov, teda jednotlivé rodiny osloviť konkrétnou,,ponukou služieb. Ponuka sluţieb by mala byť vypracovaná tak, aby čo najlepšie spĺňala poţiadavky cieľových rodín a zároveň školu dokázala pozitívne odlíšiť od iných škôl. Škola by mala vypracovať,,ponuku služieb, v ktorej by sa zamerala na sluţby ako vzdelávacie, tak i doplnkové. Vzdelávacie sluţby by zahŕňali určenie obsahu učiva, vzdelávacích metód, kvality učiteľov, prístupu učiteľov k ţiakom, systému hodnotenia i informovania rodičov o pokrokoch dieťaťa, cieľov, ktorých splnenie škola prostredníctvom vzdelávania deklaruje a ďalších sluţieb spojených so vzdelávaním. Doplnkové sluţby môţu zahŕňať školské výlety, moţnosti záujmového vzdelávania, existujúce krúţky v škole a podujatia pre rodičov i školské súťaţe. Škola, ktorá priláka viac ţiakov, získa väčšie mnoţstvo zdrojov, a nakoľko konkurenčné tlaky sú posiľňované prostredníctvom demografického vývoja, na základe ktorého na školách v posledných rokoch citeľne klesá počet študentov. Ak si chce škola udrţať alebo získať nových ţiakov, musí sa snaţiť zmeniť svoje doterajšie správanie v smere lepšieho uspokojovania potrieb ţiakov a ich rodičov. Na Základnej škole v Dolnej Krupej v posledných rokoch moţno pozorovať viditeľné zmeny. Nielen čo sa týka rekonštrukcie budov, ale predovšetkým týkajúcich sa samotného vzdelávania. V súčasnosti sú na veľmi dobrej úrovni na škole vyučované dva svetové jazyky, konkrétne anglický a nemecký jazyk. Základná škola dosahuje dobré výsledky v športových súťaţiach, úspešne býva škola reprezentovaná v geografickej olympiáde, v recitačných, speváckych a výtvarných súťaţiach. Vedomostná úroveň ţiakov končiacich základnú školu - Monitor 9 je o niečo vyššia ako je priemer Slovenskej republiky. Na škole pracuje 13 záujmových krúţkov a 2 oddelenia školského klubu detí. Ţiaci sa zúčastňujú rôznych ako kultúrnych, tak i športových podujatí. Ţiaci sa pravidelne zúčastňujú geografickej olympiády, pytagoriády, biblickej olympiády, ľudovej piesne, Hollého pamätníka, súťaţe,,keď si vymýšľam i olympiády v anglickom jazyku. Pokiaľ ide o kvalifikovanosť pedagogických pracovníkov, celkovo z počtu 21 pedagógov je 20 kvalifikovaných. Na škole pôsobia i dvaja kvalifikovaní vychovávatelia. Na škole fungujú i nepovinné predmety ako konverzácie v cudzích jazykoch, pohybové prípravy i cvičenia zo slovenského jazyka i matematiky pre končiacich študentov. Podľa výsledkov externých meraní, úspešnosť monitoru končiacich študentov v slovenskom jazyku bola 59,6 % 58

60 a úspešnosť monitoringu z matematiky bola o niečo horšia, konkrétne 46,1 %. S cieľom získania a udrţania ţiakov na konkrétnej škole je potrebné nezabudnúť na skutočnosť, ţe na Základnej škole v Dolnej Krupej je 100 % úspešnosť ţiakov na prijímacích skúškach na stredné školy, a to bez ohľadu či ide o gymnázia, stredné odborné školy alebo stredné odborné učilištia. Základná škola sa musí snaţiť takouto ponukou získať ţiakov, pričom musí poukazovať na dobrú organizáciu práce. Úspech školy v zmysle dosahovania jej cieľov závisí nielen od kvality školských sluţieb, ale aj od spôsobu, akým bude škola svoje okolie o sebe a svojej kvalite informovať a ako bude celkovo s okolím komunikovať. Preto je potrebné, aby škola oslovila rodičov ţiakov, s cieľom presvedčiť ich o úrovni základnej školy a ponuke kvalitnejšieho vzdelania. Pokiaľ sa rodičia ţiakov rozhodli presunúť svoje deti na inú základnú školu, jedinou základnou školou kam môţu deti presunúť, sú základné školy pôsobiace v Trnave. Z hľadiska počtu kilometrov je síce najbliţšou základnou školou Základná škola Trstín, ale do obce Trstín nevedie ţiaden priamy autobusový spoj. Škola by mala osloviť rodičov nielen svojou ponukou, ale vysvetliť rodičom, ţe navštevovať základné školy v Trnave bude pre ich deti ako finančne, tak aj časovo náročnejšie. Potrebné je i spomenúť, ţe mestá sú pre deti nebezpečnejšie ako menšie obce. Jeden z dôvodov, prečo ţiaci odchádzajú študovať na inú základnú školu je i skutočnosť, ţe v predškolskom veku nenavštevujú Materskú školu v Dolnej Krupej. Nenavštevujú ju nie preto, ţe by nemali záujem, ale z kapacitných dôvodov. Sme toho názoru, ţe ak by deti v predškolskom veku navštevovali Materskú školu v Dolnej Krupej, automaticky by ďalej zostali študovať na Základnej škole v Dolnej Krupej. Z kapacitných dôvodov môţe len časť detí v predškolskom veku navštevovať materskú školu. Preto materskej škole by sme odporučili prijímať viac detí do spomínaného zariadenia, keďţe z kapacitných dôvodov by bolo moţné rozšíriť materskú školu o ďalšiu miestnosť, ktorá v súčasnosti nie je vyuţívaná. Materskej škole by sme odporučili vyuţívať príspevok na výchovu a vzdelávanie pre materské školy. Príspevok na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl môţe ministerstvo poskytnúť v zmysle 6b zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Finančné prostriedky sú účelovo určené pre materskú školu zriaďovateľa na financovanie aktivít súvisiacich s výchovou a vzdelávaním detí, ktoré majú v danej škole jeden rok pred plnením povinnej školskej 59

61 dochádzky na odmeňovanie zamestnancov materskej škole vrátane poistného, ktorí sa podieľajú na výchove a vzdelávaní ako odmeny učiteľom za vedenie krúţku, za nácvik a vystúpenia týchto detí, na úhradu nákladov súvisiacich s pobytom detí na aktivitách ako pobyty detí v škole v prírode, výlety, exkurzie, saunovanie, športový výcvik, na úhradu prevádzkových nákladov súvisiacich s výchovu a vzdelávaním - napr. nákup učebných pomôcok, hračiek, výtvarných potrieb, materiálu na výzdobu triedy, materiálne vybavenie triedy a ihriska, ktoré 5-ročné deti vyuţívajú. Zriaďovateľ Dolná Krupá je povinný poskytnúť materskej škole príspevok na výchovu a vzdelávanie detí určený na príslušný rozpočtový rok v plnej výšky (Zákon č. 597/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). O úrovni základnej školy a ponuke kvalitnejšieho vzdelania moţno rodičov ţiakov presvedčiť silnými stránkami školy, medzi ktoré patrí najmä kvalifikovanosť pedagogického zboru, pomerne široká ponuka mimoškolských aktivít, realizácia národných i medzinárodných projektov, dobré materiálne vybavenie jazykového laboratória i výborný športový areál. Medzi príleţitosti rozvoja školy učitelia školy zaradili moţnosť ďalšieho vzdelávania učiteľov, moţnosti získania finančných prostriedkov z európskych fondov a ďalších projektov. Medializáciou kladných výsledkov práce základnej školy by došlo k uţšej spolupráci s rodičmi, k úspešnému získavania sponzorov, pomoci zo strany okolia a zriaďovateľa pri zabezpečení školských akcií, na záujme o externom vedení krúţkov zo strany rodičov a priateľov a zvýšenému záujmu verejnosti o dianie v škole. Vzhľadom na to, ţe objem finančných prostriedkov pridelených zriaďovateľom škôl a školských zariadení závisí od počtu ţiakov, zriaďovateľ obec Dolná Krupá je motivovaný k efektívnejšiemu vyuţívaniu pridelených finančných prostriedkov. Pri normatívnom financovaní je škola lepšie motivovaná na poskytovanie kvalitného vzdelávania, lebo zvýšený záujem o školu a vyšší počet ţiakov sa prejaví vo väčšom mnoţstve finančných prostriedkov, ktoré škola získa zo štátneho rozpočtu. Preto zákon motivuje školu, aby zmenila svoj vzťah k ţiakom, aby začala povaţovať ţiaka, študenta, rodiča za svojho odberateľa, teda zákazníka, aby sa snaţila napĺňať jeho poţiadavky na kvalitu vzdelávania. Na druhej strane spokojný rodič ocení kvalitné výchovno-vzdelávacie sluţby, keďţe nespokojný rodič má moţnosť presunúť svoje dieťa na inú školu a spolu s ním presunie aj finančné prostriedky, ktorých nositeľom je jeho dieťa, čo bolo v minulosti charakteristické i pre Základnú školu 60

62 Dolná Krupá. Financovanie školy tak je priamo ovplyvňované spokojnosťou rodičov jej ţiakov. Na základe vyššie uvedeného, Základnej škole Dolná Krupá navrhujeme, aby sa v krátkodobom horizonte, asi 1-3 roky pokúsila udrţať, čo najviac ţiakov navštevujúcich základnú školu. Zamerať sa musí predovšetkým na ţiakov a rodičov, ktorí plánujú detí presunúť na inú základnú školu. Rodičov musí osloviť svojou ponukou, predovšetkým silnými stránkami školy. Škola si v posledných 5 rokoch začala budovať dobré meno, preto sme toho názoru, ţe je na dobrej ceste k dosiahnutiu spomínaného cieľa. Ak by škola zvýšila počet ţiakov v nasledujúcich rokoch o 20 ţiakov na 200 ţiakov, predstavovalo by to 10 %. Na základe toho, by bolo škole pridelených o 10 % viac finančných prostriedkov, čo by pre Základnú školu Dolná Krupá bolo finančne veľmi výhodne. Na druhej strane, len čo by sa zvýšil počet ţiakov, zvýšil by sa i počet potenciálnych sponzorov, väčšia pravdepodobnosť získania ako vecných, tak i finančných darov ako i darovania 2 % daní. I keď celkový počet obyvateľov v Dolnej i Hornej Krupej klesol, jedná sa len o celkový počet obyvateľov, počet detí v predškolskom veku ako i detí do 3 rokov stúpol. V dlhodobom horizonte by si Základná škola Dolná Krupá mohla za cieľ zvoliť získanie ţiakov na počet 250 ţiakov, čo by predstavovalo zvýšenie ţiakov o 70 v priebehu 5-7 rokov. Počet 70 ţiakov by predstavovalo zvýšenie ţiakov o takmer 40 %, čo by pre školu znamenalo získanie finančných prostriedkov o 40 % viac, teda o 1/3 viac. Na druhej strane, v súčasnosti pre Základnú školu Dolná Krupá je výhodný súčasný počet ţiakov, keďţe sú zvýhodňovaní zriaďovatelia s malým počtom ţiakov na základných školách. Zriaďovatelia vyuţívajú kompenzačné príspevky, ak počet ţiakov s daným vyučovacím jazykom v základných školách v pôsobnosti zriaďovateľa je menší ako 250. Pre základnú školu to znamená, súčasné nastavenie koeficientov pre školu z hodnôt od 1,004 po 1,495 na hodnotu 1. Pre Základnú školu Dolná Krupá to znamená jednu z výhod. Odporúčaním je teda získať počet ţiakov okolo 250, v dôsledku čoho by škola získavala i vyššie uvedený kompenzačný príspevok a vyššie finančné príspevky podľa počtu ţiakov. Nepredpokladáme, ţe by sa počet ţiakov navštevujúcich základnú školu zvýšil tak radikálne, ţe by presiahol hodnotu 250, vzhľadom na počet obyvateľom Hornej a Dolnej Krupej. 61

63 4.2 Odporúčanie č. 2 Získavanie finančných prostriedkov z eurofondov na rekonštrukciu budovy základnej školy Dnes sú mnohé budovy základných škôl značne zdevastované, s vysokou spotrebou energie, nevyhovujúce základným hygienickým poţiadavkám. Nevýhodou súčasného financovania podľa platnej legislatívy je aj to, ţe normatívy nezohľadňujú rôzny technický stav školských objektov. Väčšina školských budov je veľmi stará, vyţaduje si rekonštrukcie rozvodov ako vodovodných, kanalizačných, elektrických, rozvodov kúrenia, rekonštrukcie striech, zateplenie budov, rekonštrukcie kúrenia s moţnosťou regulácie tepla a je problematické získať finančné zdroje na ich realizáciu (Kováčová, 2007). Medzi takéto školy moţno zaradiť i Základnú školu Dolná Krupá. Budova základnej školy je veľmi stará, ktorá ešte pred pár rokmi bola uţ takmer v katastrofálnom stave. V posledných pár rokoch sa situácia zmenila. Základná škola bola úspešná v získaní nenávratného príspevku z európskeho sociálneho fondu v rámci operačného programu,,vzdelávanie. Projekt má názov,,premena tradičnej školy na modernú v Dolnej Krupej. Základná škola Dolná Krupá získala príjmy z iných projektov. Konkrétne sa jednalo o projekt s názvom,,komplexná rekonštrukcia ZŠ s MŠ Dolná Krupá", na realizáciu ktorého získala nenávratný finančný príspevok v rámci Regionálneho operačného programu z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu vo výške ,15. ZŠ s MŠ Dolná Krupá realizovala i projekt s názvom,,moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť, ktorý bol spolufinancovaný zo zdrojov ES. V súčasnosti sú sociálne zariadenia zrekonštruované na 75 %. V budúcnosti je v pláne dokončenie prác. Takisto je naplánovaná i oprava sociálnych zariadení dievčat. Nakoľko je škola pospájaná pergolami, i tie by potrebovali generálnu opravu. Z nedostatku finančných prostriedkov neboli zatiaľ vymaľované olejové sokle v triedach, zrekonštruované sokle na prvom stupni a zrekonštruované sociálne zariadenia. Pokiaľ ide o odporúčanie základnej škole Dolná Krupá ohľadne rekonštrukcie budov tvoriacich základnú školu, škola by sa mala neustále zapájať do projektov s cieľom získania nenávratného finančného príspevku z európskych fondov. 62

64 Pri stanovení výšky normatívu na ţiaka by bolo vhodné tieţ zohľadniť zo strany obce, v rámci originálnych kompetencií, technický stav školských budov, všetky finančné nároky na školu, ktoré ukladá platná legislatíva, keďţe školské budovy ZŠ v zriaďovateľskej pôsobnosti obce sú majetkom obce (Kováčová, 2007). V roku 2012 a 2013 sú pre základné školy naplánované rôzne projekty. Základnej škole Dolná Krupá by sme odporučili zamerať sa na určitý konkrétny projekt. Projekt, ktorý by bol zameraný na podporu pre skvalitnenie podmienok na zabezpečenie vzdelávania detí a ţiakov, materiálno-technické vybavenie škôl, kompenzačné a špeciálne učebné pomôcky a ďalšie podporné opatrenia pre skvalitnenie výchovy a vzdelávania. Pre Základnú školu Dolná Krupá navrhujeme zabezpečiť finančnú spoluúčasť obce na realizácii úspešných projektov, ţiadostí o granty a nenávratné finančné výpomoci, spracované z iniciatívy škôl a školských zariadení. Vhodné je hmotne zainteresovať zamestnancov za úspešne podané projekty, ţiadosti o granty a nenávratné finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ a finančné prostriedky, získané od fyzických a právnických osôb. Na začiatok takto získané finančné prostriedky zo zdrojov európskej únie by mohla škola vyuţiť na generálnu opravu pergoly, ako i rekonštrukciu sociálnych zariadení. 4.3 Odporúčanie č. 3 Získavanie finančných prostriedkov z prenájmu priestorov ZŠ Legislatívne normy vytvorili východiskové predpoklady na riešenie najváţnejších, dlhodobo nakumulovaných problémov z minulosti. Niektoré problémy však pretrvali. Vytvorením zákonných podmienok na viaczdrojové financovanie regionálneho školstva, vrátane súkromného financovania, predstavuje základnú pozitívnu zmenu, ktorá prináša pre aktérov v systéme financovania regionálneho školstva viac slobody v rozhodovaní. Skutočnosť, ţe školám sa umoţnilo prenajímať priestory, podnikať a pouţívať zisk, vniesla do systému prvky trhovej efektívnosti, ktoré sú dôleţitými signálmi pre racionálne správanie. Platí to i napriek tomu, ţe v systéme základného a stredného školstva sú tieto moţnosti na Slovensku zatiaľ vyuţívané iba v zanedbateľnej miere. 63

65 Základná škola by mala začať efektívnejšie vyuţívať svoje priestory na získavanie dodatočným zdrojov. Jednou z výhod súčasného financovania je zavedenie moţnosti financovania regionálneho školstva z viacerých zdrojov. Základná škola nie je odkázaná len na peniaze z kapitoly ministerstva a podporu obce, ale má moţnosť získať prostriedky z podnikateľskej činnosti, prenájmu priestorov či iných zdrojov. Príjem z podnikania a prenájmu je osobitnou zloţkou, ktorá u škôl vyvoláva moţnosť komerčného vyuţitia svojich priestorových či iných kapacít. Priestory základnej školy môţu byť lepšie vyuţité. Zákon školám nestanovuje povolené podnikateľské činnosti, takţe vedenie školy môţe byť vo svojich podnikateľských aktivitách kreatívne a vylepšiť uvedených spôsobom svoju finančnú situáciu. Najmä prenájom je progresívny nástroj, ako sa môţe škola dostať k dispozícii na zlepšenie svojej finančnej situácie. Pre Základnú školu Dolná Krupá by prenájom voľných školských priestorov, so súhlasom zriaďovateľa, celodenne alebo v čase mimo vyučovania bola činnosť smerujúca k zlepšeniu celkovej finančnej bilancie školy, nakoľko sa zvyšuje efektivita vyuţívania školských priestorov. Ak by bolo prenajímanie voľných školských priestorov v čase mimo vyučovania súčasťou zriaďovacej listiny školy ako jej hlavná činnosť, nešlo by o podnikateľskú činnosť. Ak by podnikanie bolo v záujme zriaďovateľa, vlastníka priestorov, aby vytvoril pre riaditeľa školy motivačné prostredie na prenajímanie voľných školských priestorov, ponechal by rozhodujúcu časť príjmov škole na pouţitie podľa jej potrieb a jej zváţenia. Na základe toho, sú riaditelia škôl motivovaní získavať mimorozpočtové finančné zdroje. Základná škola by mala vyuţívať prenájom miestností nielen na voľby ako volebné miestností, ale predovšetkým prenájom telocvične športovým klubom ako i súkromným osobám na športové alebo kultúrne podujatia. Jednou z moţnosti by mohol byť i prenájom jedálne na kultúrne udalosti. Prioritne by sa mala škola zamerať na prenájom telocvične, na prenájom aerobikových cvičení a zumby, ktoré sa v súčasnosti v obci realizujú. Ak by sa tieto cvičenia konali 2-krát týţdenne v telocvični Základnej školy Dolná Krupá, jednalo by sa týţdenne o 4 hodiny, pričom za jednu hodinu by mala základná škola na začiatok určiť sumu 5 za hodinu. Mesačne, len za prenájom telocvične na aerobikové cvičenie, by získala 80, pričom je potrebné od tejto sumy odpočítať prevádzkové náklady, ktoré by 64

66 mesačne predstavovali okolo 10. Škola by mala ponúknuť prenájom telocvične na športové aktivity ako futbal, volejbal, basketbal, florbal. V krátkodobom horizonte by mala Základná škola Dolná Krupá týţdenne vyuţiť moţnosť prenájmu priestorov na 10 hodín, čo znamená 2 hodiny denne, týţdenne by získala 50 eur, čo mesačne predstavuje 200 eur a ročne eur. Ak by sa základnej škole podarilo vyuţiť telocvičňu týţdenne 20 hodín, ročne by základná škola získala takmer eur. Tieto finančné prostriedky by stačili na opravu sociálnych zariadení dievčat v pavilóne B, ako aj na vymaľovanie olejových soklov v triedach. Základná škola by mohla vyuţiť i prenájom jedálne na kultúrne udalosti, rodinné oslavy a podobne. Škola by mohla týmto spôsobom získať okolo ročne, ak by sa jedáleň vyuţila raz za dva týţdne. Takto získané finančné prostriedky by mohla škola pouţiť na nákup učebných pomôcok a učebníc. 4.4 Ďalšie návrhy a odporúčania Základná škola Dolná Krupá by mala osloviť najmä rodičov detí a príbuzných detí navštevujúcich základnú školu za účelom darovania 2 % daní, slúţili by na podporu rozvíjania školských aktivít. Finančné prostriedky sú pouţité na skvalitnenie výchovnovzdelávacieho procesu na škole ako i skvalitnenie vybavenia školy. Takto získané prostriedky budú pouţité i na zvýšenie úrovne športu, výchovy a vzdelávania ţiakov Základnej školy Dolná Krupá. Základná škola by sa mala snaţiť i o získavanie ako vecných, tak i finančných darov. Za týmto účelom navrhujeme osloviť predovšetkým podnikateľov v obci a rodičov ţiakov základnej školy. Navrhujeme základnej škole získavať a vyuţívať vzdelávacie poukazy, ktoré predstavujú ročný príspevok od štátu na záujmové vzdelávanie pre jedného ţiaka základnej školy. Vzdelávací poukaz predstavuje financovanie záujmového vzdelávania, ktoré poskytuje všetkým deťom rovnaké šance a najmä rovnakú hodnotu príspevku. Zriaďovateľom Základnej školy Dolná Krupá je obce Dolná Krupá. Obec Dolná Krupá povaţuje školstvo za jednu z prioritných úloh. Medzi zriaďovateľom a základnou školou prevládajú veľmi dobré vzťahy, ktoré je potrebné naďalej udrţiavať. Zriaďovateľ, zastúpený starostom obce, a riaditeľ školy, ako zástupca základnej školy, sú takmer v kaţdodennom styku. 65

67 Záver Význam vzdelávania a výchovy je pre celkový spoločenský rozvoj v súčasnom období nesmierne dôleţitý. Je rozhodujúcim strategickým faktorom pre budúcnosť Slovenska a jeho význam s vyvíjajúcim sa technologickým pokrokom a demografickým vývojom vo svete priamo úmerne narastá. So vzdelávaním veľmi úzko súvisí i otázka financovania. Otázka transparentnosti pri nakladaní s finančnými zdrojmi, ktoré spoločnosť produkuje, je veľmi dôleţitá a jej poznanie ešte podstatnejšie. Preto, by nám nemalo byť ľahostajné poznanie akéhokoľvek systému financovania v školstve. Ciele vymedzenej práce sme rozdelili do dvoch časti, a to teoretickej a praktickej časti. Cieľom teoretickej časti práce bolo vymedzenie základných pojmov vzdelávania, školstva a financovania školstva. Venovaná bola pozornosť i legislatívnej úprave a zdrojom financovania školstva. V teoretickej časti sme rozpracovali otázky viaczdrojového financovania školstva ako i moţnosti získavať finančné prostriedky ako z verejných zdrojov, tak i zo zdrojov súkromných a normatívnemu princípu financovania. Hlavnou časťou práce je praktická časť, ktorá je venovaná prieskumu v oblasti financovania školstva na vybranej škole, konkrétne Základnej škole v Dolnej Krupej. Praktická časť bola venovaná charakteristike konkrétnej základnej škole, analýze toku financií. Analýza financovania spočívala v analýze príjmov od štátu, príjmov od samosprávy, ako i iných príjmov ako príjmy od rodičov, z projektov, z darcovstva i príjmy z prenájmu. V prieskume v oblasti financovania Základnej školy Dolná Krupá sme sa zamerali na analýzu financovania v rokoch Poslednú kapitolu sme venovali konkrétnym návrhom a odporúčaniam. Na základe analýzy Základnej školy Dolná Krupá sme odporučili zamerať sa predovšetkým na získanie a udrţanie ţiakov, získavanie finančných prostriedkov z fondov Európskej Únie na rekonštrukciu budovy základnej školy ako i získavanie finančných prostriedkov z podnikania, predovšetkým z prenájmu priestorov základnej školy. Venovať sa problematike financovaniu školstva, hľadať najefektívnejšie moţnosti financovania regionálneho školstva, úspory zdrojov a dosahovania vysokej kvality, by mali byť ciele kaţdého štátu i vlády, keďţe v súčasnosti kaţdá vyspelá spoločnosť povaţuje výchovu a vzdelávanie detí a mládeţe za jednu zo svojich najvýznamnejších a trvalých priorít. 66

68 Zoznam použitej literatúry ALBERT, S Tvorba vízie, poslania a vlastného profilu školy. In Manažment školy v praxi. ISSN , 2010, č. 2, s BAĎURÍKOVÁ, Z. a kol Školská pedagogika. Bratislava : Univerzita Komenského, s. ISBN DRGONEC, J Ústava SR komentár. Šamorín : Heuréka, s. ISBN GONDA, P. et al Vzdelávanie pre život. Reforma školstva v spoločenskom kontexte. Bratislava : Konzervatívny inštitút M. R Štefánika, s. ISBN MELCEROVÁ, E Školské výchovno-vzdelávacie zariadenia. In Verejná správa. ISSN , 2009, č 12-12, s MŠ SR. Financovanie regionálneho školstva [online]. [cit ]. Dostupné na internete : MŠ SR. Zoznam platných všeobecne záväzných právnych predpisov a rezortných predpisov pre oblasť financovania regionálneho školstva [online]. [cit ]. Dostupné na internete : MŠ SR. Školská reforma [online]. [cit ]. Dostupné na internete : Ministerstvo školstva SR: Správa o hospodárení škôl všetkých zriaďovateľov a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti KŠÚ, cirkevných a súkromných zriaďovateľov za rok [online]. [cit ]. Dostupné na internete : 67

69 _sprava.pdf Nariadenie vlády SR č. 2/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre základné školy, stredné školy, strediská praktického vyučovania, základné umelecké školy a školské zariadenia. Nariadenie vlády SR č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení nariadenia vlády SR č. 29/2009 Z. z. Nariadenie vlády SR č. 598/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 29/2009 Z. z. Obec Dolná Krupá. [online]. [cit ]. Dostupné na internete : PLAVČAN, P Slovenské školstvo na prahu nového storočia. 1. vyd. Bratislava : ŠPÚ, s. ISBN POŠVANC, M. MORAVČÍK, M Analýza dopadu reformy financovania regionálneho školstva s návrhom ďalších opatrení. [online]. Bratislava : Nadácia F. A. Hayeka, Dostupné na internete : STRAKA, P Viaczdrojové financovanie regionálneho školstva. Bratislava : ÚIPŠ, s. ISBN TUŠAN, M Ekonomika verejnej správy a verejného sektora. Košice : UPJŠ, s. ISBN Ústava č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov. 68

70 Smernica č. 6/2007-R z 29.mája 2007 o vzdelávacích poukazoch. TÓTH, F. et. al Vzdelávacie poukazy. Bratislava : Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Základná škola s materskou školou Dolná Krupá. [online]. [cit ]. Dostupné na internete : Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 564/2004 Z.z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Záverečný účet obce Dolná Krupá. [online]. [cit ]. Dostupné na internete : ZELINA, M Rok školskej reformy fakty a dezinformácie. In Manažment školy v praxi. ISSN , 2009, č. 9. s

71 Zoznam obrázkov a tabuliek Obrázok 1 : Školský systém v Slovenskej republike Obrázok 2: Vývoj počtu ţiakov na 1. a 2. stupni ZŠ Obrázok 3: Prognóza ţiakov základných škôl Obrázok 4: Vývoj zamestnanosti podľa zriaďovateľov v rokoch 2010, Obrázok 5: Vývoj priemernej mzdy podľa zriaďovateľov Obrázok 6: Zdroje verejných škôl a štátnych zariadení Obrázok 7: Tok financií z kapitoly Ministerstva školstva SR Obrázok 8: Tok financií v rámci originálnych kompetencií Obrázok 9: Tok štátnej dotácie v rámci prenesených kompetencií k ZŠ Obrázok 10: Tok normatívneho príspevku v rámci originálnych kompetencií k ZŠ Obrázok 11: Tok rodičovských príspevkov k základnej škole Obrázok 12: Tok príjmov za školského klubu detí k základnej škole Obrázok 13: Tok darov k základnej škole Obrázok 14: Tok 2 % z dane z príjmu k základnej škole Obrázok 15: Tok finančných prostriedkov z prenájmu k základnej škole

72 Obrázok 16: Tok príjmov za poškodené učebnice alebo ich stratu k základnej škole Obrázok 17: Počet ţiakov v rokoch Tabuľka 1: Počet tried a počet ţiakov v školskom roku 2010/ Tabuľka 2: Vlastné príjmy na úseku prenesených kompetencií Tabuľka 3: Výdavky z normatívnych prostriedkov od KŠÚ Tabuľka 4: Príjmy na úseku originálnych kompetencií Tabuľka 5: Dary od rodičovského zdruţenia Tabuľka 6: Vlastné príjmy školy Tabuľka 7: Dotácie na školské potreby Tabuľka 8: Dotácie na dopravné Tabuľka 9: Dotácie na vzdelávacie poukazy Tabuľka 10: Dotácie na projekt,,premena tradičnej školy Tabuľka 11: Rozpočet v rokoch Tabuľka 12: Rozpočet v roku Tabuľka 13: Príjmy obce Dolná Krupá Základná škola s materskou školou Tabuľka 14: Výdavky beţného rozpočtu v - obec Dolná Krupá

73 Tabuľka 15: Rozpočet v roku Tabuľka 16: Príjmy beţ. rozpočtu Základná škola s materskou školou v Tabuľka 17: Výdavky beţného rozpočtu v - obec Dolná Krupá Tabuľka 18: Rozpočet v roku Tabuľka 19: Rozpočet v roku

74 Zoznam použitých skratiek SR...Slovenská republika MŠ SR...Ministerstvo školstva Slovenskej republiky MŠ...Materská škola ZŠ...Základná škola SŠ...Stredná škola VÚC...Vyšší územný celok FO...Fyzická osoba PO...Právnická osoba ISCED...Štátny vzdelávací program KŠÚ...Krajský školský úrad ZDŠ...Základná deväťročná škola EDUZBER...Zber údajov pre normatívne financovanie ZUŠ...Základná umelecká škola JŠ...Jazyková škola VZN...Všeobecne záväzné nariadenia MŠVVaŠ SR..Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ŠR...Štátny rozpočet MVRR SR...Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky EÚ...Európska únia 73