SYSTÉMY VNÚTORNEJ OCHRANY NA ZABEZPEČENIE OBJEKTU DIPLOMOVÁ PRÁCA ALEXANDRA LAPIČÁKOVÁ ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA KATEDRA BEZPEČNOSTNÉHO MANAŽMENTU Študijný odbor: Bezpečnostný manažment Vedúci diplomovej práce: Ing. Selinger Petr Stupeň kvalifikácie: Inžinier (Ing.) Dátum odovzdania diplomovej práce: 19.04.2006 ŽILINA 2006
Abstrakt: LAPIČÁKOVÁ, Alexandra: Systémy vnútornej ochrany na zabezpečenie objektu [Diplomová práca],.žilinská univerzita v Žiline, Fakulta Špeciálneho inžinierstva, Katedra bezpečnostného manažmentu. Vedúci diplomovej práce: Ing. Selinger Petr, 2006. Počet strán: 66. Diplomová práca sa zaoberá analýzou vonkajších a vnútorných podmienok, na základe ktorej navrhujem najúčinnejší systém ochrany objektu. Opisujem dostupné technické prostriedky na trhu na jeho zabezpečenie (Elektronické zabezpečovacie systémy, Systémy požiarnej ochrany a Systémy priemyselnej televízie). Kľúčové slová: Objekt, snímač, monitorovanie, narušenie, poplach, pokoj. Abstract: LAPIČÁKOVÁ, Alexandra: Internal protection systems for secure object [Graduation thesis], University of Žilina, Faculty of special engineering, Department of security management. Graduation thesis leader: Ing. Selinger Petr, 2006. Number of pages: 66. Graduation thesis deal with analyzing of outdoor and internal conditions, on which I design the most effective security system of object. I describing available technical devices for his security (Electronic security systems, fire protection systems and industrial television systems). Key words: Object, sensor, monitoring, security violation, alert, calm. - 1 -
Predhovor V diplomovej práci som v úvode vypracovala analýzu vonkajších a vnútorných podmienok, na základe ktorých som navrhovala systém ochrany objektu. Je veľa faktorov, ktoré vplývajú na bezpečnosť objektu. Analyzovala som zraniteľné miesta, ako sú plášť objektu, priestorová, a predmetová ochrana. Nezaoberala som sa vonkajšou ochranou, ktorá je tiež veľmi dôležitá a pre bezpečnosť objektu je nevyhnutné aby vonkajšia a vnútorná ochrana objektu, hlavne dôležitých objektov s vysokými rizikami, boli navzájom spojené a tak minimalizovať riziko napadnutia objektu. Analyzovala som technické prostriedky na zabezpečenie objektu, ktoré som popísala, vysvetlila na akom princípe pracujú a aké majú výhody a nevýhody. Tieto prostriedky som potom použila v návrhu na vytvorenie bezpečnostného systému. Nakreslila som pôdorys objektu a zakreslila v ňom vhodné systémy na jeho ochranu. Vyhlásenie Vyhlasujem, že diplomovú prácu som vypracovala samostatne, za odbornej pomoci a konzultácií s vedúcim diplomovej práce Ing. Selingerom Petrom, ktorému sa touto cestou chcem aj poďakovať. Použila som len literatúru, ktorá je napísaná v zozname použitej literatúry, citáty a doslovne prevzaté texty sú označené. - 2 -
Obsah Zoznam použitých skratiek... - 4 - Úvod... - 5-1 Všeobecne o ochrane objektu... - 7-1.1 Spôsoby ochrany objektu... - 7-1.2 Zdroje rizík a ohrození chráneného záujmu... - 9-1.3 Systém ochrany majetku technickými prostriedkami... - 10-2 Elektronické zabezpečovacie systémy... - 14-2.1 Rozdelenie elektronických zabezpečovacích systémov... - 14-2.2 Delenie snímačov elektronických zabezpečovacích systémov... - 17-2.2.1 Snímače napájané... - 17-2.2.2 Snímače bez elektrického napájania... - 19-2.3 Druhy technickej ochrany z hľadiska umiestnenia snímača... - 19-2.3.1 Prvky plášťovej ochrany... - 20-2.3.2 Prvky priestorovej ochrany... - 24-2.3.3 Prvky predmetovej ochrany... - 28-2.4 Ústredne elektrických zabezpečovacích systémov... - 29-3 Elektrická požiarna signalizácia... - 35-3.1 Bloková schéma systému elektrickej požiarnej signalizácie... - 35-3.2 Základné druhy elektrickej požiarnej signalizácie... - 36-3.3 Požiarne hlásiče... - 38-3.4 Ústredne elektrickej požiarnej signalizácie... - 43-4 Systémy priemyselnej televízie... - 46-4.1 Vývoj televízie a vznik televízneho signálu... - 46-4.2 Televízne kamery... - 46-4.3 Zariadenia na spracovanie videosignálu... - 51-4.4 Záznam obrazu... - 55-5 Bezpečnostný systém objektu... - 58 - Záver... - 66 - Zoznam použitej literatúry... - 67 - Príloha 1... - 68 - Príloha 2... - 70 - Príloha 3... - 72 - - 3 -
Zoznam použitých skratiek EZS Elektronické zabezpečovacie systémy, CCTV Systémy priemyselnej televízie, EPS Elektrická požiarna signalizácia, ACS - Systémy kontroly riadenia vstupov, ATS - Prenosové zariadenia, PIR Pasívny infračervený spínač, MW Mikrovlné snímače, PCO Pult centralizovanej ochrany, CCD Snímací polovodičový prvok, PC Počítač (Personal Computer). - 4 -
Úvod Potreba ochrany pred nebezpečenstvom a s tým spojená potreba signalizovať nebezpečenstvo, keď je bezpečnosť ohrozená sprevádza ľudstvo už od veku. Hrozba mohla vždy prichádzať práve tak od prírodných síl ako aj od nepriateľov. Ako sa civilizácia rozvíjala, vyvíjali sa aj systémy vyhlasovania poplachu. Priemyselná revolúcia vohnala masy ľudí do miest a predhodila ich nastupujúcemu veku technológie. S koncentráciou vyššieho počtu ľudí na malých plochách sa koncentrovalo aj nebezpečenstvo. Najhorším z nich boli požiare. Veľké mestá tieto problémy riešili postupne zdokonaľovaním sietí hlásení a požiarnych staníc, ktoré predávali zvony. Zásadný prelom v prenose informácií na diaľku znamenal vynález telegrafu. Prvýkrát bol v systéme pre signalizáciu nebezpečenstva použitý pri požiarnom poplachu, kde došlo tak k neobvyklému skráteniu doby potrebnej k prenosu poplachového signálu od miesta ohrozenia k najbližšej požiarnej stanici. Až rozvoj elektroniky počas druhej svetovej vojny a po nej, hlavne výroba tranzistorov a následný rozvoj nových technológií vyvinutých pre potreby kozmického priemyslu, umožnili vznik nových druhov snímačov a ich elektronizáciu. Práve výpočtová technika dosiahla v poslednej dobe úroveň dovoľujúcu technickými prostriedkami nahrádzať niektoré činnosti, ktoré doteraz bolo možné zaisťovať hlavne ľudskou silou. V súčasnej etape budovania demokratickej spoločnosti sú hľadané a uplatňované nové formy, metódy a prostriedky ochrany majetku a to, ako pri predchádzaní, tak aj pri odhaľovaní a objasňovaní trestných činov. Analýza trestnej činnosti v Slovenskej republike za posledné roky ukazuje na jej nepriaznivý vývoj. V období rokov 1989 až 1994 najvýraznejšie stúpla majetková trestná činnosť a z nej najmä krádeže vlámaním. Tento nepriaznivý vývoj je výsledkom viacerých činiteľov. Do značnej miery je odrazom prudkých zmien, ktoré v spoločnosti nastali, v morálke, legislatíve, v ekonomike ako aj v ďalších oblastiach. Práve nepriaznivý vývoj kriminality vlámaním mal dôležitý vplyv na možné spôsoby ochrany majetku a vývoj mechanických zábranných prostriedkov a neskôr aj elektronických zabezpečovacích systémov (ďalej len EZS). - 5 -
Výroba a použitie zabezpečovacích prostriedkov sa v posledných rokoch rozšírila aj u nás, najmä pod vplyvom prechodu na trhovú ekonomiku, obnovenie súkromného vlastníctva a rozsiahlu privatizáciu. Zabezpečovanie budov sa stalo dôležitou súčasťou nášho života a slúži hlavne ako prevencia trestnej činnosti vlámaním. Technické prvky poskytujú veľa spôsobov riešenia ochrany objektov, priestorov, ľudí a majetku pred ohrozením. Úlohou elektronických zabezpečovacích zariadení je odhaľovať útok na chránený objekt, identifikovať druh narušenia a vyhlásiť poplach pri narušení objektu alebo priestoru. V jednotlivých kapitolách rozoberiem možné spôsoby napadnutia objektu, popíšem spôsoby ochrany objektu, predstavím prostriedky elektronického zabezpečovacieho systému v druhej kapitole (detektory pohybu, detektory rozbitia skla, magnetické kontakty,...), v tretej kapitole popíšem prvky požiarnej ochrany (požiarne hlásiče manuálne, hlásiče reagujúce na zmenu teploty v objekte,...), vo štvrtej kapitole systémy priemyselnej televízie (monitorovanie objektu kamerami, prenos obrazu na monitory, pozorovanie objektu, nahrávanie záznamu,...) a v praktickej časti t.j. piata kapitola uvediem názorný príklad ako by mali byť čo najefektívnejšie rozmiestnene snímače a kamery v objekte (bezpečnostná analýza objektu a jeho nákres s prvkami ochrany). - 6 -
1 Všeobecne o ochrane objektu Nepriaznivý vývoj majetkovej trestnej činnosti v SR v rokoch 1989 1994 bol odrazom prudkých zmien, ktoré nastali v spoločnosti, v morálke, legislatíve a ekonomike. To viedlo vládu k programovému vyhláseniu, kde sa zvýrazňuje potreba dlhodobého programu v boji proti narastajúcej zločinnosti, ktorá ohrozuje bezpečnosť, slobodu a majetok každého z nás. Medzi konkrétne úlohy tohto programového vyhlásenia patrí aj vybudovanie systému komplexnej ochrany majetku. Systém komplexnej ochrany majetku tvorí najmä (Tallo, 1996): zavádzanie účinných organizačných opatrení pri ochrane majetku, systém režimových opatrení, moderné a kvalitné technické zabezpečenie, systém účinnej kontroly ochrany objektov. 1.1 Spôsoby ochrany objektu Pod pojmom ochrana objektu rozumieme súhrn bezpečnostných, technických a režimových opatrení, ktoré smerujú k prekazeniu akejkoľvek nepriateľskej činnosti proti chránenému objektu a osobám, ktoré sa nachádzajú v objekte s cieľom zabrániť útokom na osoby a majetok. Ochrana objektu sa spravidla zabezpečuje integráciou síl a prostriedkov na: obvodovú ochranu, ktorými sa zaisťuje bezpečnosť okolo chráneného objektu a signalizuje narušenie obvodu (perimetra) objektu, je záležitosťou vonkajšej obvodovej ochrany, vonkajších technických prostriedkov, špeciálne vyrábaných na tento účel, plášťovú ochranu, ktoré zabraňujú akémukoľvek narušeniu konvenčných i nekonvenčných vstupných jednotiek objektu a signalizuje narušenie plášťa objektu, - 7 -
priestorovú ochranu, (systémy vnútornej ochrany) ktoré zabezpečujú ochranu priestoru vnútri chráneného objektu a signalizujú javy s charakterom nebezpečenstva v chránenom priestore, predmetovú ochranu, (systémy vnútornej ochrany) ktorými sa zabezpečujú priestory či úschovné miesta, kde sú uložené chránené predmety pred odcudzením a neoprávnenou manipuláciou s nimi a signalizuje napadnutie alebo neoprávnenú manipuláciu s chráneným predmetom, fyzickú ochranu, ktorá sa zabezpečuje trvalo prítomnými osobami v chránenom objekte s cieľom zabezpečiť ochranu objektu proti preniknutiu nepovolaných osôb, včas reagovať na bezpečnostný incident a vykonať zásah proti narušiteľovi. Spôsoby ochrany majetku Fyzická Klasická Režimová Technická Uskutočňuje sa živou silou Od úrovne fyzickej ochrany závisí účinnosť ostatných druhov ochrany. Je to súhrn organizačných opatrení, systém mechanických zábran, organizačného stráženia, hliadok. Režim vstupu do objektu, pohyb po objekte, vstup na pracoviska, prístup k utajovaným materiálom, do siete,... Elektronická zabezpečovaci a signalizácia, elektrická požiarna signalizácia (bližšie v ďalších kapitolách). Obrázok 1.1 Spôsoby ochrany majetku (Podľa: Tallo, A., Technická ochrana majetku, 1996, s. 8) Objektom ochrany je predmet, osoba alebo informácia, ktorá je v pozornosti subjektu s protispoločenskými cieľmi, a na ochrane ktorého má spoločnosť záujem. Objektom ochrany môže byť komplex budov a zariadení, jednotlivé budovy, priestory, výrobné postupy, určitá osoba alebo skupina osôb. Môže ísť o objekty statické (budovy, priestory), mobilné (umelecké predmety, výrobná dokumentácia, cennosti) alebo o osoby a automobily. - 8 -
1.2 Zdroje rizík a ohrození chráneného záujmu Existencia človeka, jeho bytie v prírodnom i spoločenskom prostredí je od samotného počiatku spojená s pôsobením negatívnych javov najrôznejšej povahy. Najprv to boli prírodné živly, prírodné katastrofy a pohromy ale i divá zver, ktoré predstavovali pre jeho život trvalé nebezpečenstvo. So socializáciou života a vytvorením sociálnych skupín sa objavilo organizované násilie, vojny o loviská, suroviny, územie a pod. Rozsah rizík a ohrození narastal s prudko postupujúcim osídľovaním Zeme a industrializáciou ľudskej spoločnosti. Okrem primárnych rizík a ohrození (prírodné živly) sa zvyšuje význam sekundárnych rizík a ohrození, ktoré vznikajú ako dôsledok ľudskej aktivity. Moderná spoločnosť začala systematicky produkovať svoje vlastné riziká a ohrozenia, ktoré sa stali zásadne odlišnými od tých, ktoré trápili ľudský rod od jeho vzniku. Riziko je pojem, ktorý sa používa na označenie javov súvisiacich s existenciou a činnosťou človeka v prírodnom, spoločenskom i technickom (technologickom) prostredí (Hofreiter, 2002). Riziko (možnosť, nebezpečenstvo straty, neúspechu, škody) býva definované aj ako určitý druh neistoty, ktorý je možné prostredníctvom štatistických metód kvantifikovať, a tak predpovedať vznik nepriaznivých skutočností. Ohrozenie je definované ako rizikové javy, ktorých vývojový stav vytvára aktuálnu možnosť narušenia bezpečnosti alebo stability príslušného systému. V technologických procesoch majú pojmy riziko a ohrozenie nasledujúce významy : riziko je kvantitatívne a kvalitatívne vyjadrenie ohrozenia, stupeň alebo miera ohrozenia; je to pravdepodobnosť vzniku negatívneho javu a jeho dôsledok, alebo tiež kombinácia pravdepodobnosti a rozsahu možného zranenia alebo poškodenia zdravia v nebezpečnej situácii. ohrozenie je aktívna vlastnosť objektu spôsobiť negatívny jav; je to možnosť aktivovať nebezpečenstvo v konkrétnom čase a priestore, resp. zdroj možného zranenia alebo poškodenia zdravia; tiež označenie všetkých faktorov, ktoré môžu spôsobiť negatívny jav, Zdroje rizík a ohrození chráneného objektu môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín: vonkajšie, vnútorné. - 9 -
Zdroje vonkajších rizík a ohrození chráneného objektu sú tie, ktoré pôsobia z vonka chráneného objektu. K zdrojom takýchto rizík a ohrození môžu patriť: odporcovia, konkurenti, ofenzívne komerčne spravodajské služby, cudzie spravodajské služby, záškodníci, teroristi a zločinecké skupiny. Okrem toho k vonkajším zdrojom rizík patria: technologické a výrobné zariadenia, v ktorých sú možné prípady priemyslových havárií s dosahom na chránený objekt; havárie stacionárnych alebo mobilných zdrojov nebezpečných a škodlivých látok, ktoré môžu privodiť ohrozenie objektu ochrany a chráneného záujmu buď v dôsledku úniku nebezpečných látok ako následku sabotáže alebo teroristického útoku; živelné pohromy a katastrofy, pri ktorých nepriaznivé pôsobenie prírodných síl môže mať negatívny vplyv na chránený objekt (chránené záujmy). Vnútorné zdroje rizík a ohrození sú také, ktorých nositelia sú vo vnútri objektu, chráneného priestoru. K takým zdrojom patria: vlastný zamestnanci a pracovníci bezpečnostných služieb, ktorí majú príslušné oprávnenia, majú možnosť vstupovať do objektov (chránených priestorov) bez dozoru, poznajú systém ochrany a chránené priestory a mohli by pomôcť narušiteľom z vonka prekonať zabezpečovacie systémy, alebo sami privodiť ohrozenie objektu sabotážou alebo inou nepriateľskou akciou; technologické a technické zariadenia, ktoré sú súčasťou objektu a môžu v dôsledku ich havárií, alebo požiaru spôsobiť ohrozenie chráneného objektu (chráneného záujmu). 1.3 Systém ochrany majetku technickými prostriedkami Systém ochrany majetku technickými prostriedkami je tvorený súborom snímacích, prenosových a vyhodnocovacích zariadení, ktoré signalizujú nebezpečnú situáciu pri napadnutí, pri vzniku požiaru, havárie alebo inej mimoriadnej udalosti. Technická ochrana podporuje klasickú ochranu a zvyšuje efektívnosť fyzickej ochrany. Komplexnosť systému ochrany a súvislosť jednotlivých ochrán vyjadruje obrázok 1.1 Spôsoby ochrany majetku. Komplexná ochrana majetku v chránenom priestore predstavuje množstvo opatrení, činnosti, režimu a prostriedkov. Je viacero činnosti, na ktoré je potrebné pri komplexnej ochrane majetku sústrediť pozornosť. - 10 -
Je nutné vymedziť základný zmysel poskytovania ochrany určitému chránenému záujmu. V najvšeobecnejšej rovine je poskytovanie ochrany súborom organizačných a technickotaktických opatrení, ktoré zaistia požadovanú bezpečnosť. Súbor týchto opatrení sa volá zabezpečovací systém. Pri ich rozbore sa dajú vyčleniť dve hľadiska, ktoré vyjadrujú dve roviny pohľadu na zabezpečovacie systémy a navzájom sa výrazne ovplyvňujú. Ide o : operačné hľadisko technické hľadisko. Operačné hľadisko je v zabezpečovacom systéme pre rôzne subjekty odlišné. Každý subjekt môže preferovať iný spôsob a rozsah ochrany. Táto skutočnosť súvisí ako s otázkou miery priepustnosti zabezpečovacieho systému tak aj s otázkou ekonomickej, spoločenskej a technickej efektívnosti zabezpečovacieho systému. Chránený záujem Zabezpečovací systém Oblasť nebezpečenstva Vonkajšie vplyvy Obrázok 1.2 Proces poskytovania ochrany (Podľa: Uhlář, J., Technická ochrana objektov, 2001, s. 10) Obrázok 1.2 popisuje proces poskytovania ochrany ľubovoľnému chránenému záujmu, ktorý zahŕňa interakciu všetkých základných elementov dôležitých pre teoretický rozbor daného problému, to je chráneného záujmu, oblasti nebezpečenstva, oblasti vonkajších vplyvov a zabezpečovacieho systému. Kým budeme považovať zabezpečovací systém za súbor technických a organizačných opatrení k zaisteniu ochrany pred rôznym spôsobom napadnutia, nie je ľahké jednoznačne definovať požiadavky na funkciu integrovaného zabezpečovacieho systému. Okrem - 11 -
spoločnej požiadavky zabrániť odcudzeniu, zničeniu alebo poškodeniu chránených hodnôt je možné klásť na zabezpečovacie systému ďalšie požiadavky. Ide o: posilnenie preventívnej funkcie zabezpečovacieho systému, vytvorenie podmienok pre bezprostredné dopadnutie páchateľa na mieste činu alebo v jeho najbližšom okolí, poskytnutie nezvratných usvedčujúcich dôkazov v záujme urýchlenia trestného konania, možnosť opätovného nájdenia odcudzených hodnôt najmä v prípadoch unikátnych alebo historicky cenných kultúrnych pamiatok. Každý zabezpečovací systém má z organizačného a taktického hľadiska svoju špecifickú štruktúru. Jednotlivé prvky tejto štruktúry, tzv. operačné prvky, potom určujú funkčnosť zabezpečovacieho systému. Za základné operačné prvky považujeme: preventívny vplyv na potencionálneho páchateľa, detekcia znamená zistenie jedného alebo niekoľkých charakteristických rysov ohrozenia chráneného záujmu v operačnom priestore zabezpečovacích snímačov, diskriminovaná detekcia je vyhodnocovací proces, ktorý rozlišuje (do istej miery) medzi skutočným a zdanlivým nebezpečenstvom pre chránený objekt. Cieľom diskriminovanej detekcie je úplne identifikovať každú detekovanú udalosť z hľadiska jej nebezpečnosti pre chránený záujem, poplach je zrozumiteľné označenie buď samotnej detekcie alebo diskriminovanej detekcie, reakciu zabezpečovacieho systému môže mať rôzne formy od inštalácie jednoduchých mechanických zábran až po zásah dobre organizovanej a vycvičenej zásahovej jednotky, spoľahlivosť zabezpečovacieho systému je schopnosť systému vykonávať požadovanú funkciu za daných podmienok a po stanovenú dobu, efektívnosť zabezpečovacieho systému ide o spoločenskú, ekonomickú, technickú a prevádzkovú efektívnosť prostriedkov vynaložených na vybudovanie zabezpečovacieho systému. - 12 -
Technické hľadisko posudzovania zabezpečovacích systémov sa rovnako ako hľadisko operačné zaoberá rozborom ich cieľovej funkcie. Zásadný rozdiel medzi obidvoma hľadiskami je v tom, že technické prostriedky slúžia predovšetkým k získavaniu informácií o stave chráneného objektu. Pri skúmaní zabezpečovacích systémov z operačného hľadiska hovoríme v bezpečnostnej terminológii o rôznych kategóriách nebezpečenstva (narušenie priestoru, krádež, sabotáž, požiar, fyzické napadnutie). Pre technické prostriedky však sú informácie tohto druhu nezrozumiteľné, pretože pracujú s fyzikálnymi javmi a ich charakteristikami. Preto je nutné previesť tieto bezpečnostné pojmy na menované podnety s charakteristickými rysmi nebezpečenstva, ktoré sa potom dajú technickými prostriedkami detekovať. Ide napríklad o pohyb hmoty v určitom priestore, zmenu lokálnej teploty, manipulácia s chránenými predmetmi. Operačné prvky nemajú pre operačný subsystém žiadny význam kým nie sú reprezentovane fyzikálnymi signálmi. Každé nebezpečenstvo súvisí vždy s jedným súborom fyzikálnych signálov, ale fyzikálne signály nemôžu jednoznačne definovať konkrétne nebezpečenstvo. Každý ľudský narušiteľ môže odpovedajúcim spôsobom aktivovať technický zabezpečovací subsystém, ale každá aktivácia zabezpečovacieho subsystému nemusí reprezentovať ľudského narušiteľa. Práve táto skutočnosť vytvára teoretický základ pre vznik objektívnej kategórie, ktorá zákonite sprevádza každý proces ochrany, tzv. plané poplachy. Pri projektovaní zabezpečovacích systémov hrá operačný prvok reakcie veľmi dôležitú úlohu. Ak potrebný čas k vykonaniu zákroku na napadnutom objekte je dlhší než čas nevyhnutne nutný k spáchaniu krádeže vlámaním a úteku z miesta činu, je nutné vytvárať v operačnom priestore zabezpečovacieho systému tzv. oneskorovacie články s využitím mechanických zábranných systémov, ktoré zdržujú páchateľa v ďalšom postupe k predmetu jeho záujmu. Snímače zabezpečovacieho systému je potom nutné inštalovať na hraniciach objektu, takým spôsobom, aby neboli ovplyvňované rušivými podnetmi z vonkajšku chráneného objektu. Falošné poplachy môže vyvolať aj použitie nadmerne citlivých technických prostriedkov, ktoré reagujú tiež na bezvýznamné rušivé podnety v operačnom priestore. Pri projektovaní zabezpečovacích systémov je nutné obidve hľadiska rovnako rešpektovať a vhodne uplatniť. - 13 -
2 Elektronické zabezpečovacie systémy Oblasť zabezpečovacej techniky je mladé odvetvie našej elektroniky. V minulých rokoch jej bola venovaná len malá pozornosť. V súčasnosti je vývoj, výroba a distribúcia EZS silno motivovaná požiadavkami bezpečnostnej praxe. Základ technickej ochrany tvorí elektronická zabezpečovacia signalizácia (Obrázok 2.1). EZS (Křeček, 2002) je súbor snímačov (detektorov), tiesňových hlásičov, prostriedkov poplachovej signalizácie, prenosových zariadení, ústrední, prostriedkov poplachovej signalizácie, prenosových zariadení, prostredníctvom nich je opticky alebo akusticky signalizovane na určitom mieste narušenie stráženého objektu alebo priestoru. Snímač Ústredňa Prenosové prostriedky Signalizačné zariadenie Doplnkové zariadenie Obrázok 2.1 Bloková schéma zabezpečovacieho reťazca EZS (Podľa: Uhlář, J., Technická ochrana objektov, 2001, s. 24) S týmito základnými prvkami sa stretávame v najrôznejších podobách, vzájomných kombináciách a stupňoch zložitosti. Každý EZS je priebežne alebo občasne kontrolovaný, tým sa znemožní jeho vyradenie z prevádzky bez vedomia obsluhy. Priebežná kontrola správnej funkcie EZS je jedným zo základných faktorov ovplyvňujúcich zraniteľnosť systému ako celku. 2.1 Rozdelenie elektronických zabezpečovacích systémov Prostriedky technickej ochrany sú označované ako elektrické zabezpečovacie systémy. Členenie poplachových systémov v európskych normách: elektrické zabezpečovacie systémy (EZS) EN 50131, systémy uzatvorených televíznych okruhov (CCTV) EN 50132, - 14 -
elektrická požiarna signalizácia (EPS) EN 54, systémy kontroly riadenia vstupov (ACS) EN 50133, prenosové zariadenia (ATS) EN 50136. EZS pre použitie v objektoch rozlišujeme s nasledujúcimi stupňami ochrany (Tallo, 1996): nízke riziká najjednoduchšie zariadenia, určené pre zabezpečenia bytov, rodinných domov, chát, garáží a podobne, priemerné riziká zariadenia strednej úrovne bezpečnosti, ktorých funkcie a vyhotovenie musí spĺňať vysokú profesionálnu úroveň, určenú pre zabezpečenie prevádzok, obchodov, obchodných domov, malých pobočiek peňažných ústavov napríklad zmenární s malým obratom a podobne, vyššie riziká zariadenia najvyššej profesionálnej úrovne bezpečnosti, funkcie a vyhotovenie, určené pre zabezpečenie peňažných ústavov (banky a sporiteľne), významných historických pamiatok, objektov s vysokými hodnotami ako napríklad klenotníctva, galérie a podobne. - 15 -
Rozdelenie prvkov EZS: Prvky plášťovej ochrany Magnetické kontakty, Snímače na ochranu presklených plôch, Mechanické kontakty, Vibračné snímače, Poplachové fólie, tapety, Drôtové snímače, Prvky tiesňovej ochrany Verejné tiesňové hlásiče, Skryté tiesňové hlásiče, Osobné tiesňové hlásiče, Ovládacie zariadenia Blokovacie zámky, Spínacie zámky, Kódové klávesnice, Ovládacie a indikačné diely, Kartové ovládanie, Prvky priestorovej ochrany Pasívne infračervené snímače, Aktívne infračervené snímače, Ultrazvukové snímače, Mikrovlnné snímače, Kombinované duálne snímače, Prvky predmetovej ochrany Otrasové snímače, Snímače na ochranu zavesených predmetov, Kapacitné snímače, Špeciálne snímače Tlakové snímače, Nášľapné koberce, Prvky vonkajšej obvodovej ochrany : Poplachové ústredne EZS Klasické ústredne, Priame ústredne, Ústredne zmiešaného typu, Ústredne s bezdrôtovým prenosom signálu od snímačov, Signalizačné zariadenia Zábleskový maják, Siréna. Obr. 2.2 Rozdelenie prvkov EZS Mikrovlnné káble, Infračervené závory a bariéry, Mikrovlnné bariéry, Zemné tlakové hadice, Perimetrické pasívne infračervené snímače, Prenosové zariadenia Automatické telefónne hlásiče a voliče, Bezdrôtové prenosové zariadenia. (Podľa: Křeček, A., Príručka bezpečnostnej techniky, 2002, s. 65) - 16 -
2.2 Delenie snímačov elektronických zabezpečovacích systémov Snímače EZS môžeme rozdeliť podľa toho, či potrebujú k svojej prevádzke elektrickú energiu na (Uhlář, 2001): snímače napájane, snímače nenapájané. 2.2.1 Snímače napájané Napájané snímače z hľadiska toho či do zabezpečovaného priestoru vyžarujú energiu alebo nie delíme na aktívne a pasívne. Aktívne snímače musia pri zisťovaní charakteristických rysov nebezpečenstva vytvárať svoje pracovné prostredie aktívnym zásahom do okolitého prostredia (napr. vysielaním elektromagnetického alebo ultrazvukového vlnenia), preto je možné tieto snímače pomerne ľahko detekovať a určovať ich mŕtve zóny. Sú schopné porovnávať vstupné signály s vopred definovanými kritériami (rýchlosť, frekvencia, amplitúda, smer) pred vyslaním poplachového signálu alebo správy. Pasívne snímače, len pasívne registrujú fyzikálne zmeny vo svojom okolí. Na rozdiel od aktívnych však tieto sú ťažko identifikovateľné bežnými technickými prostriedkami. Napájané snímače musia mať (Tallo, 1996): vstavanú optickú alebo akustickú signalizáciu poplachového stavu, umožňujúcu skúšanie správnej činnosti a dosahu snímača, výpadok napájacieho napätia u týchto snímačov musí byť signalizovaný na výstupe snímača ako poplach. Po skončení poplachového stavu sa musia všetky snímače uviesť samočinne do pohotovostného stavu, nastavovacie prvky citlivosti snímačov musia byť prístupné až po odobratí elektricky zaisteného krytu, akékoľvek otvorenie krytu, ktoré by umožnilo nastavenie dosahu snímača alebo jeho smerové nastavenie musí byť signalizované ako poplach, funkcie snímača musia byť zaručené aj pri minimálnej polohe nastavovacieho prvku citlivosti. Odporúča sa, aby citlivosť bola 20% z maximálnej citlivosti, - 17 -
snímače musia byť konštruované tak, aby počet falošných poplachov, spôsobených ich chybnou funkciou alebo poruchou bol maximálne 1 za 10 3 hodín pri nastavení maximálnej citlivosti. Stredná doba bezporuchovej prevádzky musí byť minimálne 8000 hodín. Napájané snímače, či už ide o aktívne alebo pasívne prevedenie, sú v EZS najviac rozšírené. Vzhľadom k ich širokému sortimentu sa môžu rozdeliť podľa (Uhlář, 2002): 1) Charakteru stráženej oblasti na snímače: priestorové reagujú na javy súvisiace s narušením stráženého priestoru, smerové reagujú len v definovanom smere, bariérove reagujú na narušenie bariéry, ktorá je vytváraná vyžarovanou charakteristikou snímača, polohové reagujú na zmenu polohy chráneného predmetu. 2) Dosahu pre vnútorné (vonkajšie) použitie snímača: s krátkym dosahom do 15 m (do 50 m), so stredným dosahom do 50 m (do 150 m), s dlhým dosahom nad 50 m (nad 150 m). 3) Tvaru vyžarovanej alebo snímacej charakteristiky na snímače: so štandardným rozsahom, so širokouhlým rozsahom, s kruhovým rozsahom, so zvislou bariérou, s vodorovnou bariérou, s dlhým dosahom. Ďalším delením je možné elektricky napájané snímače rozdeliť na: snímače priestorové (vnútorné a vonkajšie) - registruje infračervené žiarenie, - registruje mikrovlnné žiarenie, - reakcia na ultrazvuk, snímače signalizujúce rozbitie skla, ostatné snímače. - 18 -
2.2.2 Snímače bez elektrického napájania Snímače bez elektrického napájania sú tvorené radom kontaktov pracujúcich na rôznych princípoch, napríklad mechanickom alebo magnetickom. Najčastejšie je v systémoch EZS využívaný kontakt pracujúci na magnetickom princípe. Jeho hlavné použitie je ako samostatný snímač pozostávajúci z dvoch častí. Z časti s magnetom a z časti s jazýčkovým kontaktným zátavom. Zvláštnym typom kontaktného snímača je snímač nazývaný našľapový koberec. Býva tvorený dvoma zatavenými plastovými fóliami medzi ktorými sa nachádza rad kontaktov reagujúcich na tlak spôsobený našľapnutím osoby. Umiestňuje s pod kobercom, rohožkou, kde je predpokladaný pohyb neoprávnených osôb. Vzhľadom k úzkemu sortimentu nenapájaných snímačov používaných v zabezpečovacom systéme sa tieto snímače rozdeľujú na (Uhlář, 2002): deštrukčné sú schopné len jednorazovej funkcie (pri vyhlásení poplachu dôjde k ich zničeniu fóliové polepy, poplachové fólie, tapety a skla) nedeštrukčné pri aktivácií dochádza k vratným zmenám (vibračný a magnetický kontakt, mikrospínač a podobne). 2.3 Druhy technickej ochrany z hľadiska umiestnenia snímača Snímače EZS sa umiestňujú vždy tak, aby čo najlepšie plnili svoj účel. Inštalujú sa zásadne podľa pokynov výrobcu, ktoré sú uvedené v manuáli. Je potrebné vždy rátať s rizikovými faktormi použitia daného typu snímača z hľadiska možného obmedzenia funkčnosti (náhodne alebo úmyselné), ale aj s možnosťami vzniku planých poplachov. Dôležité je splnenie požiadavky na triedu prostredia, ktorá je daná umiestnením snímača a jeho doplňujúcimi funkciami s ohľadom na stupeň zabezpečenia objektu. Umiestnenie a smerovanie snímačov EZS sa vykonáva spôsobom, ktorý umožňuje detekovať charakteristické rysy nebezpečenstva v okamihu, kedy páchateľ prekonáva chránený priestor. - 19 -
Podľa toho, v ktorej časti zabezpečovacieho priestoru (zóny) môže byť pomocou snímačov detekované nebezpečenstvo, rozoznávame chránenú zónu: obvodovú zaoberá sa zabezpečením vonkajšej ochrany objektu, plášťovú, priestorovú, predmetovú, kľúčovú - inštalácia detektorov v miestach rozhodujúcich pre pohyb osôb v objekte (kľúčové miesta). 2.3.1 Prvky plášťovej ochrany Úlohou prvkov EZS plášťovej ochrany je predovšetkým včasná signalizácia snahy páchateľa o prekonanie klasickej ochrany (mechanické zábranné systémy) chráneného objektu. Ide predovšetkým o vonkajšie otvorové výplne (vstupné a balkónové dvere, okná), ale aj o stavebné prvky budov ( obvodové murivo, podlahy, strechy a stropy). Do skupiny prvkov plášťovej ochrany patria najmä tieto snímače (Uhlář, 2002): kontaktné, deštrukčné, deštrukčných prejavov, tlakové akustické, bariérove. Kontaktné snímače - sú konštrukčným variantom kontaktu, ktorý je zaradený do zabezpečovacej slučky. Pracujú na princípe prerušenia alebo aj uzatvorenia prúdového okruhu zabezpečovacej slučky. Častejšie, z hľadiska zabezpečenia zabezpečovacieho systému proti oklamaniu, je výhodnejšie prerušenie zabezpečovacej slučky. Bezpečnostnou slučkou preteká tzv. pokojový prúd a ten je kontrolovaný zabezpečovacou ústredňou. Ak príde k prerušeniu tohto pokojového prúdu, alebo ku zmene jeho hodnoty, je vyhlásený poplach. Kontaktné snímače sú ekonomicky výhodne, ale vyžadujú pomerne zložitú inštaláciu a z hľadiska poskytovanej ochrany sú zaradené na najnižší stupeň ochrany. Do kategórie kontaktných snímačov patria magnetické kontakty. Magnetický kontakt tvorí vždy dvojica dielov jazýčkový kontakt a permanentný magnet. Jazýčkový kontakt je - 20 -
tvorený zatavenou sklenenou trubičkou naplnenou ochrannou atmosférou, v ktorej sú umiestnené dva feromagnetické kontakty. Permanentný magnet je najčastejšie zmagnetovaný valček z feritu (čisté železo). V pokojovom stave je kontakt jazýčkového relé zopnutý magnetickým poľom permanentného magnetu. Pri aktivácii oddialením magnetu sa kontakt rozopne a to spôsobí poplach. Magnetické kontakty sú vhodné pre stráženie všetkých stavebných otvorov okien, dverí, brán, roliet - proti otvoreniu. Magnet sa montuje na pohyblivú časť osadenia priestupu, jazýčkový kontakt sa montuje na rám. K 80 % vlámaní dôjde prekonaním vchodových dverí. Preto je ochrana vstupu najpodstatnejšia. Dvere by mali byť predovšetkým chránené mechanickým zámkom, aby nemohlo dôjsť k ich ľahkému otvoreniu. Čím je zámok zložitejší, tým je odolnejší. O indikáciu otvorenia dverí sa postará magnetický detektor. Ten upozorní ústredňu, že došlo k otvoreniu dverí a ústredňa čaká na vypnutie ochrany v objekte. Pokiaľ nedôjde k vypnutiu počas nastavenej doby, ústredňa vyhlási poplach v objekte. Obrázok 2.3 Magnetický snímač (Zdroj: http://www.slovakalarms.sk/ ) Snímače deštrukčných prejavov - sú snímače, ktoré reagujú na otrasy, vibrácie, ktoré vznikajú pri pokusoch o narušenie chránenej plochy. Dajú sa rozdeliť na otrasové snímače s mechanickým meničom, otrasové snímače s akusticko-elektrickým meničom, snímače na ochranu sklenených plôch, mikrofónné káble, mechanické zábrany s detekciou narušenia. Sem môžeme zaradiť snímače na ochranu sklenených plôch sú to snímače, ktoré reagujú na otrasy (vibrácie), ktoré vznikajú pri pokusoch o narušenie chránenej plochy. Trieštenie skla vyvoláva charakteristický zvuk, ktorý sa hmotou skla šíri ako vlnenie v pevnom telese. Toto vlnenie zachytáva snímač pevne spojený s plochou skla. Také snímače sa volajú tiež kontaktné. Pri narušení sklenenej plochy je vlnenie vyhodnotené elektronikou snímača a snímač spôsobí poplach. Veľmi rozšírené sú tiež akustické snímače rozbitia sklenenej plochy. Nevyhodnocujú vlnenie v skle, ale následný akustický efekt pri trieštení skla. Elektronika vyhodnocuje akustické vlnenie prijaté elektrónovým mikrofónom. Potom nasleduje pásmová priepust, - 21 -
ktorá prepúšťa iba časť spektra typickú pre trieštenie skla. Kontaktné snímače sa používajú predovšetkým ku stráženiu neotvárateľných presklených plôch v plášti stráženého priestoru proti rozbitiu. Akustické snímače rozbitia sklenených plôch sa montujú oproti chránenej ploche. Kontaktné snímače môžu byť citlivé na silný dopravný ruch v okolí zaistenej sklenenej plochy a na úmyselne vytváraných škriekavých zvukov v blízkosti kontaktných snímačov. U akustických snímačov najmä s jednopásmovým vyhodnocovaním je nutné starostlivo zvažovať možné negatívne vplyvy prostredia ako zvončeky, faxy, počítače, okolitá premávka, blízkosť zberu skla a pod. Do tejto skupiny môžeme zaradiť aj mechanické kontakty, ktoré strážia uzamknutý stav priestorov a vibračné snímače, ktoré strážia prerazenie múrov a stavebných konštrukcií. Tak ako vstupné dvere je možné zabezpečiť aj všetky vstupy do objektu, t.j. všetky dvere a okná. Pre detekciu rozbitia sklenenej výplne sa dnes používajú akustické detektory rozbitia skla. Tieto detektory sú umiestnené v miestnosti, kde sú sklenené výplne a sú schopné presne detekovať rozbitie skla. Kvalitné detektory sú pritom úplne imúnne voči iným podobným zvukom. Magnetické detektory a detektory rozbitia skla zabezpečujú základnú plášťovú ochranu objektu. Obrázok 2.4 Detektor rozbitia skla (Zdroj: http://www.slovakalarms.sk/ ) Deštrukčné snímače - ide skupinu snímačov, ktoré odvodzujú svoju funkciu od deštrukcie teda rozbitia určitej fyzickej prekážky, ktorú musí páchateľ prekonať. Hlavná odlišnosť od kontaktných snímačov je ich nevratná funkcia. Po vyvolaní poplachu sa snímač musí vymeniť alebo opraviť. Dajú sa rozdeliť na: poplachové fólie, fóliové polepy, vodičové siete a zátarasy. Poplachové fólie a poplachové sklá - tieto snímače pracujú na princípe prerušenia vodivého média, najčastejšie jemného drôtika vnútri fólie alebo skla. Používajú sa k stráženiu výkladných skríň a okien obchodov. Hlavným problémom je vysoká náročnosť remeselného spracovania. - 22 -
Drôtové snímače - sú jemné oceľové lanká prepojené s citlivým mikrospínačom. Sú vhodné pre stráženie veľkých priestupov ventilácie a priestupov inžinierskych sieti do objektu. Správne inštalované drôtové snímače reagujú už na malé zvýšenie mechanického napätia. Rozperové tyče - je to miniatúrny mechanický spínač, ktorého pokojový stav je mechanicky aretovaný tyčou. Môže chrániť vstupné otvory objektov z inžinierskych sietí a priestupov ventilácie v rámci objektu. Tlakovo akustické snímače - tzv. infrazvukové snímače sú prakticky snímače a zosilňovače akustických frekvencií radu jednotiek Hz (Hz - infrazvukové vlny), ktoré vznikajú pri pohybe veľkých plôch alebo pri zmene objemových charakteristík chráneného uzatvoreného priestoru (otvorením dverí, deštrukciou okien a dverí). Sú to snímače určené väčšinou pre nízke až stredné rizika. Ich inštalácia je jednoduchá, je však potrebné preveriť chránený priestor z hľadiska jeho prepojenia s vedľajšími miestnosťami, alebo vonkajším prostredím, nakoľko infrazvuk sa šíri aj malými otvormi (štrbinami popod dvermi, ventiláciou, komínmi ap.). V rodinných domoch alebo v tehlových domoch býva použitie infrazvukových snímačov bezproblémové, v panelových bytoch sú však s nimi veľké problémy, pretože byty sú prepojené odsávacím zariadením. Hlavnou výhodou týchto snímačov je ich ľahká inštalácia bez montáže vedenia a použitie jedného snímača pre celý objekt. Snímače nie sú aktivované pohybom majiteľa alebo domácich zvierat. V dobe stráženia je potrebné aby boli otvorené všetky vnútorné dvere, naopak vonkajšie dvere a okna dokonale uzatvorené. Bariérove snímače - slúžia k vytvoreniu umelej priehrady (bariéry) v chránených priestoroch. Ide najmä o svetelné snímače, laserové aktívne záclony, pasívne a aktívne infračervené snímače s charakteristikou záclony. - 23 -
Pre praktické zabezpečenie plášťovej ochrany sa využívajú iba svetelné snímače. Všeobecne sa delia svetelne snímače podľa oblasti elektromagnetického spektra, v ktorom pracujú na: viditeľné svetelné závory, neviditeľné svetelné závory. Infračervené závory - každá infrazávora sa skladá s aktívnej časti vysielača a pasívnej časti prijímača. Vysielač generuje infračervený lúč, ktorý je pomocou optiky smerovaný k prijímaču, kde je spracovávaný. Pri jeho prerušení, alebo poklesu detekovanej úrovne spôsobenej vstupom narušiteľa do jeho dráhy, je vyvolaný poplachový stav. Súčasťou vysielača je modulátor, ktorý moduluje svetelný tok, aby šírka vlastných pulzov bola úzka a amplitúda malá. Ak sa niekto pokúsi oklamať prijímač iným zdrojom žiarenia, ktorého modulácia neodpovedá modulácii vlastného vysielača, reaguje vyhodnocovacie zariadenie vyhlásením sabotážneho poplachu. Bezpečný a praktický použiteľný dosah infračervených závor je od 20 do 80 m. Infračervené závory sa vyrábajú v dvoch základných variantoch: ako delené infračervené závory ( prijímač a vysielač sú oddelené a osovo proti sebe umiestnené) aj ako reflexné infračervené závory (vysielač a prijímač sú integrované do jedného puzdra, proti ktorému sa umiestňuje odrazová plocha). Infračervené bariéry sú tvorené niekoľkými zväzkovými infračervenými závorami umiestnenými nad sebou. Vysielače a prijímače bývajú umiestnené v osobitných stojanoch striedavo, aby nedochádzalo k nežiaducim väzbám a ovplyvňovaniu. Infračervené záclony umožňujú optoelektronické zabezpečenie plochy v tvaru vertikálnej záclony. Je zložená z dvoch vo vhodnom plášti proti sebe umiestnených líšt (aktívna a pasívna) a oddeleného pripojovacieho modulu. Aktívna časť systému sa skladá z radu vysielacích a prijímacích infraelementov a z úplnej riadiacej a vyhodnocovacej elektroniky. 2.3.2 Prvky priestorovej ochrany Priestorová ochrana tvorí veľmi dobrú alternatívu, alebo doplnenie k plášťovej ochrane. Ťažiskom priestorovej ochrany sú centrálne body budovy, t.j. schodiská, haly, spojovacie chodby a vnútorné komunikačné uzly. - 24 -
Základne delenie je na snímače pasívne a snímače aktívne. Pasívne snímače pri zisťovaní charakteristických rysov napadnutia iba registrujú fyzikálne zmeny vo svojom okolí. Aktívne snímače - pri zisťovaní charakteristických rysov napadnutia vytvárajú svoje pracovné prostredie aktívnym pôsobením na svoje okolie a detekujú zmenu takto vytvoreného fyzikálneho prostredia. V praxi sa môžeme stretnúť so snímačmi pohybu. Ide o pasívne infračervené snímače (PIR), aktívne ultrazvukové snímače (US), aktívne mikrovlné snímače (MW) a duálne kombinované snímače (PIR US, PIR MW). Niektoré snímače majú vyššiu úroveň bezpečnosti na základe ochrany proti zatieneniu. Táto funkcia je aktívna aj v dobe pokoja objektu a slúži k indikácii zatienenia snímača. Tieto snímače sa montujú do verejne prístupných priestorov, kde je riziko sabotáže systému s cieľom pripraviť si objekt na vlámanie v stave stráženia. Snímače pohybu Pasívne infračervené snímače (PIR) - najčastejšie sú tieto snímače označované ako PIR. Sú založené na princípe zachytenia zmien vyžarovania v infračervenom pásme kmitočtového spektra elektromagnetického vlnenia. PIR snímače zachytávajú pohyb telies, ktoré majú odlišnú teplotu od okolia. Ak sa v zornom poli snímača pohybuje teleso, ktorého teplota je odlišná od teploty okolia v zornom poli snímača PIR, zachytáva snímač zmeny pri prechode cieľa z aktívnej do neaktívnej zóny a naopak. Elektronika vyhodnotí signál vyvolaný týmito zmenami a spôsobí vyhlásenie poplachu. Ťažiskom priestorovej ochrany sú centrálne body budovy schodiská, haly, spojovacie chodby a vnútorné komunikačné uzly. PIR snímače sú schopné pokryť stráženú plochu s rozmermi 15 x 15 metrov. Snímače pohybu sú najdôležitejšie a zároveň aj najkritickejšie komponenty systému EZS. PIR snímače by sa mali inštalovať vždy kolmo na pravdepodobný smer pohybu páchateľa, na pevnom podklade bez vibrácie, v priestoroch s podlahovým vykurovaním sa neinštalujú, nesmú byť nasmerované na okna, dvere a brány. PIR nesmú byť vystavené účinkom ventilácie, prievanu, priamemu alebo nepriamemu vyžarovaniu svetla (slnko, reflektory), premenným zdrojom tepla (kúrenie, komíny) a spínané rušivé zdroje (žiarovky). - 25 -
PARADOX PRO je veľmi kvalitný infradetektor pre slučkové ústredne. Vďaka automatickému počítadlu impulzov a teplotnej kompenzácii dosahuje optimálnu citlivosť na pohyb človeka a vysokú odolnosť voči pôsobeniu rušivých vplyvov prostredia. Sú určené pre montáž do väčšiny vnútorných priestorov. Pasívny infradetektor DIGIGARD 55 je snímač s perfektnou citlivosťou na pohyb človeka a vysokou odolnosťou voči pôsobeniu prostredia. Tieto protichodné požiadavky sa podarilo splniť vďaka duálnemu a plne digitalizovanému vyhodnoteniu signálu, využívajúcemu patentovaný algoritmus na zamedzenie vplyvu rušení. Stropné detektory PARADOME sú podobné detektorom PRO, ale majú kryt a fresnelovu šošovku prispôsobenú na snímanie zhora 360stupňou. Snímač PARADOOR je špecifický snímač so záclonovou charakteristikou. Slúži hlavne na sledovanie pohybu v priestore dverí, okolo obrazov a všade tam, kde je treba zabezpečiť, aby snímač "nevidel" ďalej, než je skutočne treba. Snímač PARADOOR je skonštruovaný tak, aby mal vysokú odolnosť proti falošným poplachom. Využíva dvojitý senzor s nízkou úrovňou šumu, ktorý umožňuje rýchlu detekciu. Má vypínateľné automatické počítadlo impulzov a nastaviteľnú poplachovú dobu. Obrázok 2.5 Snímače pohybu (Zdroj http://www.muratzv.sk/ezs.html) Ultrazvukové snímače (UV) - ultrazvukové snímače využívajú časť spektra mechanického vlnenia nad pásmom kmitočtu počuteľných ľudským uchom (pes, netopier, komár ich počujú). Vysielač vysiela vlnenie o stálom konštantnom kmitočte. Prijímač prijíma vlnenie odrazené od prekážok v uzatvorenom priestore. V pokojovom stave elektronika vyhodnotí prijatú vlnu v stále rovnakom vzťahu k vlne vyslanej. Ak sa v priestore pohybuje ľubovoľné teleso, mení sa fáza prijatého vlnenia. Táto zmena fázy je vyhodnotená elektronikou a vedie k vyhláseniu poplachu. Jedná sa v podstate o aplikáciu Dopplerovho javu v pásme ultrazvukových kmitočtov. Dopplerov efekt sa dá matematicky interpretovať nasledovným vzťahom: f 1 f = v 1 c 2-26 -
kde: f1 f - je kmitočet prijatý prijímačom, - je kmitočet vyslaný vysielačom, v - je rýchlosť pohybu odrazovej plochy (páchateľa), c - je rýchlosť pohybu vlnenia použitého k detekcii. Ultrazvuko vé s nímače by mali byť inštalované tak, aby smerovali na pravdepodobný pohyb páchateľa, účinný dosah je cca 10 m, priestor musí byť uzatvorený, aby nezasahoval mimo priestor stráženia, musí sa rátať s tým, že niektoré predmety (koberce, penové materiály) pohlcujú ultrazvuk, predmety v blízkosti snímača môžu spôsobiť falošné poplachy, v priestoroch kde sa často mení interiér (sklady) by sa nemali používať. Viac UV snímačov pohybu sa môže v jednom priestore inštalovať len vtedy ak sú vysielače synchronizované alebo kmitočtovo tak stále, že nie je možné vzájomné negatívne ovplyvňovanie. Nesmú sa inštalovať na zavesené montážne konštrukcie, nad telesa na kúrenie, v priestoroch s teplovzdušným kúrením, v blízkosti zdrojov zvuku so širokým kmitočtovým spektrom (telefón) a v priestoroch kde sa v dobe stráženia pohybujú zvieratá (hlodavce, holuby). Mikrovlne snímače (MW) - vychádzajú z rovnakého fyzikálneho princípu ako ultrazvukové snímače. Je to aktívny systém zachytenia pohybu, principiálne zhodný s ultrazvukovými snímačmi, ale technologicky prispôsobený danému kmitočtovému pásmu. Technológia výroby je založená na mikropáskovom vedení integrovaného do dosky plošných spojov. Mikrovlne snímače by sa mali inštalovať tak, aby pravdepodobný smer pohybu páchateľa viedol v smere k snímaču alebo do neho. Musia sa inštalovať tak, aby podnety mimo strážený priestor neovplyvňovali činnosť snímača, lebo MW prenikajú cez sklenené plochy, tenkými stenami, plastickými hmotami a drevom. V blízkosti mikrovlných snímačov sa nesmú nachádzať žiadne veľké objekty z kovu. Nesmú sa používať v priestoroch, v ktorých môže v stave stráženia objektu dochádzať k spínaniu žiarivkového osvetlenia. V jednom priestore sa môže použiť viacej MW snímačov iba vtedy, ak pracujú na inej vysielacej frekvencii alebo sú aplikované tak, že je vylúčené ich vzájomné negatívne ovplyvňovanie. Kombinované (duálne) snímače - v priestoroch s zložitými podmienkami nasadenia a s výrazným negatívnym vplyvom okolitého prostredia sa montujú kombinované snímače. Vychádza sa zo zásady, že je malá pravdepodobnosť súčasného vzniku javov, ktoré by mohli vyvolať falošný poplach u viacerých snímačov pracujúcich na rôznych fyzikálnych - 27 -
princípoch. Aplikácia dvoch odlišných fyzikálnych princípov znižuje riziká falošných poplachov vplyvom prostredia, ktoré poznáme u jednosystémových snímačov, lebo rizikové faktory falošných poplachov sa pre jednotlivé systémy líšia. Pre inštaláciu kombinovaných snímačov je nutné vychádzať z pravidiel, ktoré platia pre jednotlivé systémy v snímačoch použitých. 2.3.3 Prvky predmetovej ochrany Prvky predmetovej ochrany sú predovšetkým určené k stráženiu cenných vecí (obrazy, sochy,..). K predmetovej ochrane sa používajú tieto snímače: kontaktné - tlakové kontakty sú analógiou nášľapných mikrospínačov s tým rozdielom, že pokojový stav je pri jeho trvalom stlačení, - ťahové kontakty skladajú sa z dvoch kontaktov a ťažného lanka, ktorý reaguje na zmenu predmetom nastaveného napätia v ťahu, - mikrospínače tzv. zámkové kontakty, používajú sa ku kontrole prístupových ciest do chráneného priestoru, - magnetické kontakty - magnetický kontakt tvorí vždy dvojica dielov jazýčkový kontakt a permanentný magnet a pri aktivácii oddialením magnetu sa kontakt rozopne a to spôsobí poplach. kapacitné kapacitný snímač je konštruovaný ako doskový kondenzátor, ktorého jedná elektróda je tvorená kovovou časťou chráneného predmetu a druhou elektródou je zem. Medzi elektródami sa vytvorí elektrostatické pole, do ktorého keď vložím predmet zmení sa jeho kapacita a dôjde k vyhláseniu poplachu, tlakovo akustické ich použitie je odporúčané pri predmetovej ochrane len v prípade ich umiestnenia do dobre utesnenej vitríny, beriérove tieto snímače reagujú na narušenie bariéry, ktorá je vytváraná vyžarovanou alebo snímacou charakteristikou daného snímača, trezorové tieto snímače sú schopné rozoznať všetky dnes známe spôsoby napadnutia týchto priestorov. Vďaka širokému frekvenčnému rozsahu seizmických vĺn a trom nezávisle pracujúcim kanálom dokážu detekovať použitie výbušnín, ručného mechanického náradia, bežného aj špeciálneho elektrického rotačného náradia a tepelného náradia, na ochranu umeleckých predmetov strážený predmet, ktorý je zavesený tenkým nerezovým drôtom na hák zaveseného snímača. Podľa nastavenej citlivosti sú - 28 -
vyhodnocované veľmi malé pohyby stráženého predmetu. Poplach vyvolajú sily pôsobiace na senzor snímača. Snímače na ochranu závesných predmetov sa vyrábajú v dvoch základných variantoch: - adresovateľné predáva z vyhodnocovacej jednotky všetky údaje o snímači, ktoré vyvolalo poplach. Vyhodnocovacia jednotka zhromažďuje informácie od jednotlivých snímačov tým spôsobom, že postupne vyzýva jeden snímač za druhým k odoslani u údajov, - štandardné predávajú len informáciu o poplachu niektorého snímača zo súboru pripojeného k vyhodnocovacej jednotke. 2.4 Ústredne elektrických zabezpečovacích systémov Základnou funkciou ústredne EZS je hlavne zber informácií o stave jednotlivých poplachových snímačov a na základe rozhodovacej schémy vyhodnocovanie a vyvolanie poplachového signálu. Ústredňa EZS je funkčný celok, ktorý (Křeček, 2002): prijíma a vyhodnocuje vstupné elektrické signály od snímačov, signalizuje a vysiela informácie o svojom stave, ovláda poplachové, signalizačné a doplnkové prostriedky, ktoré indikujú narušenie, napája snímače alebo ďalšie prvky EZS elektrickou energiou, pomocou elektrických zámkov umožňuje uvedenie celého EZS do stavu stráženia alebo stavu pokoja, umožňuje diagnostiku EZS. Všeobecne sa dajú ústredne EZS rozdeliť do skupín podľa ich využiteľných parametrov, kvality a komfortu vybavenia na ústredne podľa (Uhlář, 2001): stupňa vybavenosti, počtu slučiek, spôsobu pripojovacích slučiek. - 29 -
Ústredne EZS podľa stupňa vybavenosti Stupeň vybavenosti zodpovedá riziku chráneného objektu a zodpovedajúcemu stupňu zabezpečenia a delia sa na ústredne pre riziko: nízke stupeň zabezpečenia 1, nízke až stredné stupeň zabezpečenia 2, stredné až vysoké stupeň zabezpečenia 3, vysoké stupeň zabezpečenia 4. Tabuľka 2.1 Stupne zabezpečenia chráneného objektu (Zdroj: Technická ochrana objektov, s. 23) Riziko Znalosti a vybavenie narušiteľov Stupeň zabezpečenia nízke Predpokladá sa, že narušitelia majú malú znalosť EZS a že majú 1 k dispozícii obme dzený sortiment ľahko dostupných nástrojov. nízke až stredné stredné až vysoké vysoké Predpokladá sa, že narušitelia majú určité znalosti o EZS a že 2 použijú základný sortiment nástrojov a prenosných prístrojov. Predpokladá sa, že narušitelia sú oboznámení s EZS a majú celý 3 sortiment nástrojov a prenosných elektrických zariadení Používa sa vtedy, ak zabezpečenie má prioritu pred všetkými ostatnými hľadiskami. Predpokladá sa, že narušitelia majú možnosť si spracovať podrobný plán vniknutia a majú kompletný sortiment 4 zariadení vrátanie prostriedkov pre náhradu prvkov EZS. Ústredne EZS podľa počtu slučiek Podľa veľk osti a režimu v zabezpečovanom objekte sa používajú ústredne s rôznym počtom vstupných miest. Podľa toho sa potom delia na: ústredne malé (1-5 slučiek), ústredne stredné (6-12 slučiek), ústredne veľké (nad 12 slučiek), PCO. - 30 -
Ústredne EZS podľa spôsobu pripojovacích slučiek Ústredn e EZS delíme bez ohľadu na stupeň zabezpečenia, pre ktorý sú určené na: ústredne analógové slučkové, ústredne zbernicové s priamou adresáciou snímačov, ústredne koncentrátorové zmiešaného typu, ústredne bezdrôtovej siete EZS, hybridné ústredne. Analógové ústredne Vyznač ujú sa tým, že každá poplachová slučka je pripojená na samostatný vyhodnocovací obvod ústredne. Obvod je riešený pre pripojenie prúdových slučiek s definovanou hodnotou a toleranciou. Slučka je zakončená zakončovacím odporom tak, aby vykazovala predpísanú hodnotu odporu pre príslušný typ ústredne. Zmena odporu slučky, spôsobená aktiváciou niektorého zo snímačov slučky alebo sabotážou na slučke vedie k vyhláseniu poplachu. Zabezpečovací systém so slučkovou ústredňou má pomerne rozsiahlu kabeláž, lebo: ku každému snímaču musí byť privedený kábel príslušnej slučky, musí obsahovať dva vodiče pre napájanie snímača, musí obsahovať dva vodiče pre poplachový kontakt snímača, musí obsahovať dva vodiče pre sabotážny kontakt snímača, musí obsahovať vodiče dodatkových funkcií typu: pamäť poplachu, test chôdze a pod. Vedenie S 1 S 3 Poplachová ústredňa S 2 S n Snímače Obrázok 2.6 Pripojenie zabezpečovacieho systému s analógovou ústredňou (Podľa: Uhlář, J. Technická ochrana objektov, 2001, s. 123) - 31 -
Ústredne zbernicové Táto ústredňa pracuje na princípe komunikácie po dátovej zbernici medzi ústredňou a snímačmi. Ústredňa periodicky aktivuje adresy jednotlivých snímačov a prijíma príslušné odozvy. Každý snímač musí byť vybavený komunikačným modulom. Káblová sieť tohto systému je minimálna lebo je tvorená prakticky ľubovoľnou konfiguráciou káblovej siete, jednotlivé snímače sú pripojené v ľubovoľnom poradí na spravidla štvorvodičové vedenie, kde dva vodiče slúžia pre napájanie snímača a dva ako dátová zbernica. Veľkou výhodou tohto systému je, že pri narušení objektu ústredňa oznámi, ktorý snímač bol aktivovaný a aký je druh narušenia. Jednoduchosť káblovej siete je však vykúpená nemožnosťou realizovať po dátovej zbernici dodatkové funkcie. Aj konfigurácia káblovej siete má svoje obmedzenia. Jedným z obmedzení ja aj celková dĺžka vedenia, je nutné vyvarovať sa uzavretým okruhom cez plochu do ktorých by sa mohlo indukovať elektromagnetické narušenie. Zbernicové ústredne sa vyznačujú značnou odolnosťou prenosových tras proti prekonaniu. Poplachová S S S S 1 2 3 4 ústredňa Snímače S 5 S n Obrázok 2.7 Pripojenie zabezpečovacieho systému so zbernicovou ústredňou (Podľa: Uhlář, J., Technická ochrana objektov, 2001, s. 124) Ústredne zmiešaného typu Tieto ústredne sú kombináciou analógovej a zbernicovej ústredne s pripojením rádovo až desiatok snímačov do slučky. Komunikácia medzi ústredňou a koncentrátormi prebieha pomocou dátovej alebo analógovej zbernice. Na koncentrátory sú snímače pripojené pomocou slučiek. Vyhodnocovanie prebieha podľa typu ústredne rôzne. Jednou z variant je analógový multiplex kedy sa na zbernicu pripájajú postupne jednotlivé slučky a vyhodnotenie impedancie slučky s príslušnou odozvou prevádza ústredňa. Ďalšou - 32 -
možnosťou je integrácia vyhodnocovacej logiky vrátane vyrovnávacej pamäte priamo do koncentrátora. Komunikácia potom prebieha len v dátovej podobe. Ak je kapacita ústredne dostatočná je možné na jednotlivé vstupy koncentrátorov pripojiť priamo jednotlivé snímače. Je potrebné navrhnúť optimálne rozdelenie snímačov do slučiek tak, aby bola zachovaná účelná úroveň adresácie. Táto skupina ústrední umožňuje realizáciu dodatkových funkcií priamo cez dátovú zbernicu. S 1 S 2 S 3 S 4 S 5 Snímače Poplachová ústredňa Koncentrátory S 6 S 7 S 8 S 9 S n Snímače Obrázok 2.8 Pripojenie zabezpečovacieho systému ústrední zmiešaného typu (Podľa: Uhlář, J., Technická ochrana objektov, 2001, s. 125) Ústredne bezdrôtovej siete EZS Je t o skupina ústrední, ktoré sa začínajú v tejto dobe ešte len rozvíjať. Najčastejšie pracujú v pásme telemetrie s výkonom okolo 10mW. Prenos poplachového signálu od snímačov je najčastejšie 8bitový, kódovaný a adresa snímača je 4bitová. Dosah vo voľnom prostredí je 100 200 m. v objekte je potrebné počítať s nižšími vzdialenosťami. Sú napájané buď líthiovou batériou alebo 9V doštičkovým článkom. Napätie batérie je pozorované a pri jeho poklese je nutné batériu vymeniť. Tieto ústredne majú využitie hlavne pri zabezpečení historických objektov so vzácnymi maľbami na omietkach alebo kamennými múrmi, ktoré nedovoľujú vedenie káblov na omietke alebo aj pod omietkou. Ako základné prvky týchto systémov existujú bezdrôtové: snímače pohybu, akustické snímače rozbitia skla, tiesňové tlačítka, - 33 -
magnetické kontakty, sirény, stabilné a mobilné ovládacie diely. V rámc i chráneného objektu sa bezpečnostné informácie medzi ústredňou a jednotlivými základnými prvkami prenášajú podobne ako v bezdrôtovom rádiovom prenose [4]: jednosmerným prenosom pracujú jednoducho, tzn., že v snímači je vysielač a v ústredni je prijímač. Ústredne s jednosmerným prenosom informácií nie sú vhodné pre objekty s vysokými rizikami. Jednou z nevýhod bezdrôtového prenosu je aj nebezpečenstvo rušenia. U jednosmerných systémov je ľahké zistiť na akom kmitočte pracujú a tak ich vyradiť z činnosti. obojsmerným prenosom najnovšie typy bezdrôtových systémov pracujú duplexne a každý prvok je vybavený vysielacou aj prijímacou elektronikou - modulom. Tieto moduly sú schopné nájsť si vo vyhradenom kmitočtovom pásme dva voľné kanály pre prenos a automaticky sa na ne naladiť. V prípade rušenia týchto kanálov sú schopné preladiť sa na iné nerušené kanály. Prenos medzi jednotlivými prvkami je digitálny a je kódovaný a zabezpečený proti odposluchu. Hybridné ústredne Aj táto skupina ústrední sa v tejto dobe ešte len rozvíja. Umožňuje kombinované pripojenie pomocou klasických dátových vstupov, bezdrôtových adresovateľných prvkov a je možné ich ovládať systémovou alebo bezdrôtovou klávesnicou. Hybridné ústredne majú všetky nevýhody slučkových ústrední a výhody bezdrôtových ústrední. Väčšinou majú vstavaný kombinovaný komunikátor, ktorý prenáša hlasové správy, komunikuje s PCO a umožňuje diaľkový prístup do zabezpečovacieho systému. - 34 -
3 Elektrická požiarna signalizácia Pred tisícmi rokov oheň ľudí fascinoval a zároveň boli na ňom aj závislí. Používali ho na zohrievanie, varenie a spracovanie materiálov. Teraz ale môže byť oheň rovnako nebezpečný, ako aj užitočný. Neúmyselné požiare zapríčinené iskrami, elektrickým skratom alebo explóziami sú stále priveľmi frekventované. Pri okamžitom zaregistrovaní požiaru stačí na jeho uhasenie pohár vody, o niekoľko minút už treba vedro vody a o čosi neskôr už na uhasenie požiaru nestačia ani tony vody. Nehovoriac o škodách, ktoré požiar spôsobí. Ochrana životov a zdravia občanov, ako aj majetku patri medzi najdôležitejšie úlohy štátu. Škody, ktoré každoročne spôsobujú negatívne javy, medzi nimi aj požiare, majú vplyv na rozvoj ekonomiky a celkovú životnú úroveň. Jedným z prostriedkov komplexného zabezpečenia objektov je aj Elektrická požiarna signalizácia (ďalej EPS), ktorá slúži na preventívnu ochranu pred požiarmi. Zariadenie EPS je súbor hlásičov požiaru, ústrední EPS a doplňujúcich zariadení EPS vytvárajúcich systém, ktorý slúži na preventívnu ochranu objektov pred požiarmi tak, že akusticky aj opticky signalizuje vznik a miesto požiaru. 3.1 Bloková schéma systému elektrickej požiarnej signalizácie Na obrázku č.3.1 spojnice spájajú rôzne komponenty, ktoré zobrazujú tok informácií (Křeček, 2002). Základná zostava EPS pozostáva z: A - hlásiče požiaru, B - ústredňa EPS, C - požiarne poplachové zariadenie, D - tlačidlové hlásiče, E - zariadenie prenosu poplachu, F - ohlasovňa požiaru, G - riadiaca jednotka samočinného zariadenia, - 35 -
H - samočinné zariadenie požiarnej ochrany, J - zariadenie prenosu poruchových stavov, K - prijímacie miesto hlásenia poruchových stavov, L - napájacie zariadenie, M - obslužné pole požiarnej ochrany, N - kľúčový trezor požiarnej ochrany, Bloky G a H môžu mať samostatný napájací zdroj. C A B E J F K D G H M N L Obrázok 3.1 Bloková schéma systému EPS (Podľa: Křeček, S., Príručka zabezpečovacej techniky, 2002, s. 128) Podľa spôsobu pripojenia a komunikácie detektorov, tlačidlových hlásičov s ústredňou EPS a spracovaním sprievodných javov zahorenia v hlásičoch je možné rozdeliť systémy EPS na konvenčné, adresné, analógové a interaktívne. 3.2 Základné druhy elektrickej požiarnej signalizácie EPS rozdeľujeme na: jednostupňovú EPS, viacstupňovú EPS. - 36 -
Jednostupňová EPS Má jednu alebo viac hlavných ústrední EPS, na vstupy ktorých sú pripojené samočinné a tlačidlové hlásiče požiaru. Na vstupy ústrední sú pripojené doplňujúce zariadenia EPS, prípadne ovládacie zariadenia. Jednostupňová EPS nemá vedľajšie ústredne. Hlavná ústredňa je zariadenie, ktoré (Tallo, 1996): prijíma a vyhodnocuje vstupné elektrické signály ústrední nižšieho stupňa, signalizuje a vysiela signály o svojich stavoch (opticky a akusticky), ovláda doplňujúce zariadenia EPS (signalizačný panel, signalizačné prvky), ovláda priamo, alebo nepriamo zariadenia, ktoré bránia rozšíreniu požiaru, pomáhajú, prípadne vykonávajú hasiaci zásah. Požiarna slučka Doplňujúce a ovládané zariadenia Hlásiče požiaru Ústredňa Signalizačné zariadenie Zariadenie diaľkového prenosu Diaľkový prenos informácií Signalizačné linky Ovládacia jednotka Ďalšie zariadenia Ovládacie požiarnotechnické zariadenia Obrázok 3.2 Jednostupňové zariadenie EPS (Podľa: Tallo, A., Technická ochrana majetku, 1996, s. 113) Viacstupňová EPS Má hlavé a vedľajšie ústredne EPS, na ktorých vstupy sú pripojené samočinné a tlačidlové hlásiče požiaru a výstupy ústrední vedľajších, nižšieho stupňa. Na výstupe ústrední sú pripojené doplňujúce zariadenia, prípadne ovládané zariadenia. Viacstupňové EPS sa zriaďujú v rozsiahlych areáloch s niekoľkými od seba vzdialenými objektmi. - 37 -
Vedľajšia ústredňa preberá a vyhodnocuje výstupné elektrické signály, ktoré vysielajú hlásiče požiaru, prípadne ďalšie ústredne a odovzdávajú informácie hlavnej ústredne. Hlavá ústredňa Hlásiče požiaru Signalizačné zariadenie Zariadenie diaľkového prenosu Diaľkový prenos informácií Ovládané zariadenia Vedľajšia ústredňa Signalizačné zariadenie Ovládané zariadenia (požiar, porucha) (požiar, porucha) Obrázok 3.3 Viacstupňové zariadenie EPS (Podľa: Tallo, A., Technická ochrana majetku, 1996, s. 114) 3.3 Požiarne hlásiče Požiarne hlásiče sú prístroje, ktoré vytvárajú výstupný elektrický signál buď uvedením do činnosti osobou (tlačidlový hlásič - manuálny) alebo samočinne po dosiahnutí hodnoty reakcie (samočinný hlásič - automatický). Manuálne tlačidlové hlásiče Slúžia k vyhláseniu poplachu osobou, ktorá zistí požiar alebo iný nebezpečný jav. Tlačidlové požiarne hlásiče sú vždy červenej farby. Obsahujú mikrospínač a zakončovací - 38 -
rezistor alebo elektroniku v závislosti od toho, či sa jedná o tlačidlový hlásič určený do systému neadresného alebo do systému s adresáciou hlásičov. Musia byť uspôsobené tak aby nedošlo k samovoľnej alebo náhodnej aktivácii. Po vyhlásení poplachu sa vždy musí zistiť, ktorý hlásič vyhlásil poplach. K aktivácii je potrebné rozbiť sklíčko. Tlačidlové hlásiče sa inštalujú do miest so stálou obsluhou alebo do miest pohybu osôb, ale aj tam, kde sa nedajú použiť iné hlásiče, alebo tam, kde je použitie iných hlásičov málo účinné (schodiska). Slúži na manuálne aktivovanie požiarneho poplachu. Jednoduché testovanie funkčnosti. Verzia pre povrchovú a aj zápustnú montáž. Určené pre kolektívnu a aj pre individuálnu adresáciu. Obrázok 3.4 Manuálny požiarny hlásič (Zdroj: http://www.isternet.sk/agristt/eps.htm) Automatické hlásiče Sú to zariadenia, ktoré odovzdaním poplachovej informácie reagujú na sprievodné javy požiaru ako je dym, nárast teploty, plamene alebo ich kombinácia. Najviac sú využívané bodové hlásiče, ktoré sa montujú na strop alebo do určitej vzdialenosti od neho. Typ použitia hlásiča v danom priestore závisí od prúdenia vzduchu, potenciálnych príčin vzniku požiaru, od teplôt a na prítomnosti vplyvov, ktoré môžu u jednotlivých hlásičov spôsobovať plané poplachy. Plocha pokrytia hlásičom je obmedzená. Vo väčších miestnostiach je preto nutné použiť viac hlásičov. tepelný hlásič pracuje na princípe, že v prípade prekročenia určitej teploty odovzdá odpovedajúci elektrický signál ústredni EPS a tá vyhlási poplach. Nevýhodou je, že často dochádza k falošným poplachom keď teplota vzrastie z iných dôvodov ako je požiar. Výhodnejšie sú diferenciálne hlásiče teplôt, tie nereagujú na konkrétnu teplotu, ale na rýchlosť zmeny teploty. Hlásič obsahuje dva rovnaké termistory. Jeden z nich je na povrchu hlásiča priamo vystavený okolitej teplote, druhý je zaliaty v ochrannom kryte vnútri hlásiča. Pokiaľ začne v blízkosti hlásiča vzrastať teplota, zaregistruje túto zmenu ako prvý vonkajší termistor. Vnútorný termistor vďaka tepelnej zotrvačnosti zaregistruje túto zmenu s určitým - 39 -
oneskorením. Tým dôjde k nerovnováhe priechodu elektrického prúdu termistormi. Pokiaľ nerovnováha prekročí určitú medzu, hlásič vyhlási poplach. ionizačné hlásiče dymu využívajú toho, že pri požiari sa do ovzdušia uvoľňujú plyny a dym na báze uhlíka. Princípom sú dve komory, v ktorých sa nachádza fólia s malým množstvom rádioaktívneho amerícia, ktorou prechádza elektrický prúd. Ak vnikne do komory dym, dochádza k zmene prúdu vo vonkajšej komore a následne vzraste napätie medzi vonkajšou a vnútornou komorou. Elektronika hlásiča porovnáva rozdielové napätie medzi komorami a pri prekročení určitej hodnoty reaguje odovzdaním poplachovej informácie. Ionizačné detektory reagujú veľmi rýchlo. To je výhodou, keď začnú horieť ľahko zápalné materiály, ktoré vyvíjajú iba malé množstvo viditeľného dymu. Vďaka svojej citlivosti môžu byť aktivované napr. výparmi, ktoré vznikajú pri príprave jedál v jedálni. Rizikovým faktorom pre vznik falošného poplachu môže byť tiež zmena atmosférického tlaku, vlhkosti, teploty. Jednoduchý ekonomický detektor dymu, s vlastným napájaním /9V batéria/ a zvukovou signalizáciou. Ionizačné a optickodym. doplnkové detektory pripojiteľné k akejkoľvek ústredni PSN. Vynikajú mimoriadnou kvalitou a elegantným designom. a) b) Obrázok 3.5 Ionizačný hlásič dymu a) jednoduchý b) optickodymový (Zdroj: http://www.isternet.sk/agristt/eps.htm) bodové optické hlásiče dymu využívajú k svojej činnosti optickú väzbu medzi pulzujúcou Infra IRED diódou a fotodiódou. Tie sú umiestnené oproti sebe v komore, do ktorej nemôže vniknúť svetlo zo žiadneho cudzieho zdroja. Do tejto komory však môže preniknúť dym, ktorého častice spôsobia zoslabenie intenzity infralúča vyžarovaného IRED diódou, a túto zmenu zaznamená fotodióda. Ak fotodióda zaznamená dym v dvoch po sebe idúcich pulzoch, zareaguje hlásič - 40 -
odovzdaním poplachovej informácie. Rizikovým faktorom je prítomnosť rôznych výparov a ľahké orosenie. hlásiče multisenzorové s využitím plynovej detekcie (CO) kombinujú optický, teplotný a chemický senzor s inteligentnou vyhodnocovacou elektronikou. Je to nová úroveň technológie detekcie požiarov. V týchto chemosenzorických hlásičoch je počet charakteristík, podľa ktorých sa rozhoduje, či spustiť poplach, rozšírený na tri. Rozširuje sa tak oblasť citlivosti pre detekciu požiaru, znižuje sa počet falošných poplachov, spotreba prúdu je veľmi nízka. Rýchla detekcia a vysoká presnosť robí tieto chemosenzorické hlásiče najlepším požiarno-detekčným systémom súčasnosti. STD 531 Kombinovaný dymový a tepelný požiarny detektor, ktorý je určený pre priestory s dočasným rušením a zmenou podmienok prostredia. Digitálne spracovanie signálu s izolátorom skratu a vlastnou kontrolou. Rôzne typy montážnych pätíc - pre povrchovú a zápustnú montáž, pre vlhké a suché priestory a pre ventilačné vedenia. Obrázok 3.6 Kombinovaný dymový snímač (Zdroj: http://www.isternet.sk/agristt/eps.htm) optické hlásiče plameňa pracujú na princípe identifikácie ultrafialového alebo infračerveného žiarenia, ktoré vydáva plameň. Využívajú sa ako doplnková ochrana v priestoroch monitorovaných optickými, ionizačnými alebo teplotnými hlásičmi. aspiračné (nasávacie) požiarne hlásiče vysoko citlivý hlásič, hlasí požiar už v najranejšom štádiu a tým minimalizuje jeho následky. Skladá sa z vyhodnocovacej jednotky s vstavaným ventilátorom alebo kompresorom a z jedného alebo viac sacích potrubí s otvormi. Ťahanie vzduchu pomocou sacích trubiek do vyhodnovacej jednotky je účinnejší spôsob zberania dymu, ako spôsob akým sa dostane dym do komory bodového hlásiča. Ak sa v sacom potrubí nachádzajú dymové častice, je po dosiahnutí reakčnej hodnoty vyvolaný poplach. lineárny optický hlásič slúži k indikácii vznikajúceho požiaru na princípe zoslabenia intenzity infračerveného lúča časticami dymu. Využívajú sa v halách a rozsiahlych priestoroch. Je tvorený vysielačom a prijímačom, ktoré sú inštalované - 41 -
oproti sebe na stabilnej ploche. Ich vzdialenosť môže byť až 100 m. Šírka monitorovaného priestoru je až 7,5m. SSD 521 Požiarny dymový detektor s rozptylom svetla a s kolektívnym adresovaním. Rôzne typy montážnych pätíc - pre povrchovú a zápustnú montáž, pre vlhké a suché priestory a pre ventilačné vedenia. SSD 531 Požiarny dymový detektor s rozptylom svetla. Určený pre priestory s maximálnymi požiadavkami na bezpečnosť. Digitálne spracovanie signálu s izolátorom skratu a vlastnou kontrolou. Rôzne typy montážnych pätíc - pre povrchovú a zápustnú montáž, pre vlhké a suché priestory a pre ventilačné vedenia. Obrázok 3.7 Požiarny dymový hlásič (Zdroj: http://www.isternet.sk/agristt/eps.htm) lineárny tepelný detektor (teplotný kábel) sa skladá z na teplo citlivého kábla a z vyhodnocovacej jednotky. Na teplo citlivý kábel je dvojvodičový zakončený vyvažovacím rezistorom. Vodiče kábla sú z pružného odporového materiálu a sú vzájomne skrútené a obalené špeciálnou izoláciou. Tá pri určitej teplote zmäkne a vodiče sa v danom mieste skrútenia dotknú a skratujú. Tým sa zmení celkový odpor a vyhodnocovacia jednotka podľa nameraného odporu určí, v ktorom mieste došlo k prekročeniu teploty. Je určený ako hlásič EPS do priemyslových prostredí a vysoko prašných prostredí, leteckých hangárov, v baniach, výbušné prostredie. tlakové hlásiče sa skladajú z vyhodnocovacej jednotky a snímacej trubice. Kompresor vnútri vyhodnocovacej jednotky vytvára v pravidelných intervaloch presne definovaný pretlak v snímacej trubici. Poplach je vyvolaný na základe zmeny tlaku vzduchu v snímacej trubici spôsobený zvýšením okolitej teploty. Pri poškodení trubice je signalizovaná porucha. Tieto hlásiče sa dajú umiestniť kdekoľvek, lebo nie sú nijak negatívne ovplyvňované. požiarna videodetekcia nedávno sa na európskom trhu objavila revolučná technológia, unikátny systém, ktorý otvára ďalšiu kapitolu v dejinách požiarnobezpečnostných zariadení. Existujú rizikové objekty, ktoré sú strážené - 42 -
kompromisným riešením, alebo nie sú strážené vôbec. Sem patria napr. vysoké sklady, turbínové haly, vjazdy do hál, mlyny na papier, rafinérie, sklady a prekladiska ropy, petrochémia, cirkevné objekty, historické budovy a podobne. CCTV ( systém priemyselnej televízie) je tu najlepšia možnosť ako detekovať požiar, ale operátor musí neustále sledovať obrazovku. Pokiaľ tomu tak nie je, je rýchlosť reakcie podobná ako u obchádzkovej služby. Preto je vhodné, keď kamerový systém sám vyhlási poplach. 3.4 Ústredne elektrickej požiarnej signalizácie Ústredňa EPS je zariadenie, ktoré sústreďuje informácie zo všetkých hlásičov, ktoré sú k systému pripojené. Ústredňa umožňuje programovanie, ovládanie a diagnostiku systému. Tiež sprostredkováva napájanie celého systému EPS. Ústredne EPS sú rozdelené podľa komunikácie s hlásičom a podľa ich vzájomného prepojenia na ústredne: konvenčné neadresné, konvenčné adresné, analógové, interaktívne. Ústredne EPS konvenčné neadresné U konvenčných ústrední sú hlásiče pripojené k ústredni prúdovo vyváženou hlásiacou slučkou. Pokiaľ je na slučke viac ako jeden hlásič, pri vyhlásení poplachu sa nedá z ústredne zistiť, ktorý konkrétny hlásič ho spôsobil. Na jednej linke môže byť zapojené bez možnosti rozlíšenia až 32 hlásičov. Nedajú sa na jednej linke kombinovať automatické a manuálne hlásiče. Hlásiče poznajú iba dva stavy - pokoj a poplach. Ústredne EPS konvenčné adresné V týchto ústredňách majú jednotlivé hlásiče konkrétnu adresu. Na ústredni sa dá zistiť, ktorý hlásič vyvolal poplach. K vyhodnocovaniu poplachu dochádza v ústredni EPS. Hlásiče poznajú iba dva stavy - pokoj a poplach, majú nastavené parametre už z výroby a väčšinou sa nedajú meniť. Na jednej slučke sa dajú kombinovať rôzne typy automatických a tlačidlových hlásičov. Často sa využívajú tzv. kruhové slučky s oddeľovacími izolátormi. - 43 -
Tie sa inštalujú do kruhovej slučky vždy po určitom počte hlásičov. V prípade poruchy hlásiča alebo poškodení vedenia, izolátory automaticky vyradia chybnú časť systému medzi dvoma izolátormi a všetko ostatné funguje ďalej. Analógové ústredne EPS V tomto systéme monitorujú hlásiče priestor, v ktorom sú nainštalované a odovzdávajú analógové (počítací stroj, ktorý počíta s fyzikálnymi veličinami namiesto s číslami) údaje ústredni. Tá na základe dodaných informácií podľa určitých algoritmov rozhodne o tom, či sa jedná o normálny stav, poruchu alebo poplach. Každý hlásič v tomto systéme má svoju adresu. Potom sa dá z ústredne zistiť, z ktorého hlásiča poplachová informácia došla. K prepojeniu hlásičov s ústredňou sa najčastejšie využíva kruhová zbernica. Vďaka veľkému objemu dát, prenášaných do ústredne, tieto systémy kladú vyššie nároky na kvalitu káblovania. Ústredne EPS interaktívne V systémoch s týmito ústredňami sa využívajú tzv. interaktívne hlásiče. Interaktívny hlásič rozlišuje úroveň jednotlivých signálov zo svojho okolia a ich zmenu v čase. Každý hlásič obsahuje mikroprocesor, ktorý podľa určitého algoritmu spracováva a vyhodnocuje informácie zo svojho okolia. Detektor potom vytvára definovaný elektrický signál, ktorý zodpovedá určitej požiarnej situácii (pokoj, poplach). Ten je odovzdaný ústredni EPS. Jednotlivé hlásiče sú adresné, preto na ústredni je zobrazené, ktorý hlásič danú situáciu vyvolal. Medzi prednosti interaktívnych systémov patrí to, že v porovnaní s klasickým analógovým systémom sú prenosové cesty medzi hlásičmi a ústredňou menej zaťažované. Preto sú tieto systémy odolnejšie voči negatívnym vplyvom. - 44 -
Konvenčný systém EPS Konvenčný systém EPS tvorí vyhodnocovacia ústredňa s jednotlivými požiarnymi slučkami. Na požiarne slučky sú pripojené tlačítkove hlásiče a automatické hlásiče požiaru, ktoré podľa spôsobu vyhodnocovania požiaru môžu byť: opticko-dymové, iónizačné, termodiferenciálne, Ústredňa vyhodnocuje a zobrazuje stav na požiarnych slučkách, prípadne odovzdáva informáciu o tomto stave na nadriadený počítač. Adresovateľný systém EPS Adresovateľný systém EPS je založený na priamej adresovateľnosti každého hlásiča na požiarnej slučke, čo ponúka oproti konvenčnému systému celý rad výhod: presné určenie miesta požiaru, keďže ku každému hlásiču je možné priradiť názov jeho umiestnenia, možnosť realizovať kruhové slučky, čo zvyšuje bezpečnosť pri prerušení vedenia, možnosť ovládania akčných releových členov priamo cez požiarnu slučku, jednoduchšia a úspornejšia kabeláž, možnosť vzájomného prepojenia ústrední cez sériovú linku systémom master-slave. Obrázok 3.8 Konvenčný a adresovateľný systém EPS (Zdroj: http://www.syteli.sk/eps.htm) - 45 -
4 Systémy priemyselnej televízie Súčasné zabezpečovacie systémy využívajú aj kombinácie rôznych typov snímačov zapojených do jedného systému, ktorý potom samostatne vyhodnocuje výpočtová technika. Veľký rozmach vo využití ochrany majetku majú rôzne videosystémy. Na zabezpečenie objektov sa nasadzuje priemyselná televízia najmä na stráženie brán a vchodov, pozemkov a objektov, plotov (i v spojitosti s elektronickými bezpečnostnými systémami), predmetov v múzeách a galériách, turniketov a kontroly preukazov, vnútri bánk a obchodných domov, vzdúvadiel v lodnej doprave, letísk a pristávacích plôch. 4.1 Vývoj televízie a vznik televízneho signálu Prvé pokusy so snímaním a prenosom obrazu sa konali už na prelome storočia, ale konali sa len na úrovni laboratórnych pokusov. Dôvodom bol nízky stupeň vývoja elektroniky a nevhodný princíp prenosu obrazu kombinácia elektroniky a mechaniky. Až prechodom na čisto elektronický systém a vynálezom snímacej a obrazovej elektrónky nastal obrat v možnostiach využívania televízie. Podstata vzniku televízneho signálu spočíva vtom, že obraz je rozložený na jednotlivé snímky, prenášané postupne po riadkoch. Riadky sú snímané a zobrazované pohybom elektrónového lúča. Lúč postupuje na snímanom obraze zľava doprava a zhora dole. Keď lúč príde na koniec svojej dráhy, vracia sa spätným behom späť do východzej polohy. Jeden snímok je vytvorený z 625 riadkov, z dvoch vzájomne preložených polsnímkov. Za jednu sekundu sa zosníma 25 obrázkov, čiže 50 polsnímkov. Jas, farba a sýtosť farieb sú prenášané do televízneho prijímača v podobe televízneho signálu, kde vznikne presnou reprodukciou snímacieho pochodu viditeľný obraz. 4.2 Televízne kamery Systémy priemyselnej televízie (ďalej len CCTV) sa stávajú nevyhnutnou súčasťou výbavy supermarketov, obchodných domov, hotelov, mestských centier, verejných inštitúcii, - 46 -
úradov, letísk, priemyselných objektov, zábavných centier, športových zariadení a škôl. Zariadenie CCTV nadväzuje na klasickú ochranu objektu (zariadenia poplachových systémov na hlásenie narušenia EZS), skvalitňuje ju a dopĺňa, vplýva na zamedzenie pohybu nežiaducich osôb v objekte a elimináciu materiálových strát. Vytvára špecifické psychologické aspekty pre spôsob chovania osôb v sledovanom priestore. Toto zariadenie je možné používať v súčinnosti s ďalšími druhmi ochrany objektov. Je veľa kamier, ktoré majú spoločné prvky a rozlišujú sa iba v niekoľkých detailoch alebo v komforte obsluhy a v rozsahu rozšírených vlastností. Scéna v zornom poli objektívu je opticky transformovaná do roviny na svetlo citlivej plochy snímacieho prvku a musí byť prevedená na elektrický signál. Tento prevod sa uskutočňuje v polovodičovej štruktúre CCD (Charge Coupled Device snímací polovodičový prvok) čipu. Skôr sa využívali pre túto úlohu snímacie elektrónky. CCD kamery skoro vytlačili svojimi technickými a ekonomickými parametrami z trhu kamery so snímacími elektrónkami. Existujú však určité špeciálne aplikácie, ktoré zostávajú ich doménou. Patria sem primárne zóny jadrových elektrární, kde bežná CCD kamera má zníženú životnosť z dôvodu zvýšenej okolitej radiácie. Ďalej sa uplatňujú pri snímaní extrémne nízkej úrovne osvetlenia. Vo všeobecnosti možno povedať, že CCD kamery sú v súčasnosti schopné splniť základné podmienky pre ich nasadenie takmer v akejkoľvek aplikácii. Snímací prvok CCD má obvykle rozmer podľa uhlopriečky, od toho závisí i počet pixelov. Kamery k svojej synchronizácii využívajú vonkajšiu i vnútornú synchronizáciu. Citlivosť na osvetlenie je od 0,1 lux vyššie. Farebné kamery majú citlivosť nižšiu, od 2 luxov vyššie. V bežnej aplikácii CCD kamera prináša oproti kamerám so snímacími elektrónkami tieto výhody: plne vyhovuje pre všetky bezpečnostné a kontrolné aplikácie, vysoká životnosť a spoľahlivosť v trvalej prevádzke, nízke prevádzkové náklady, vysoká stálosť optických a elektrických parametrov, vylúčenie rizika vypálenia či poškodenia pri presvetlení, snímanie pohyblivých objektov bez závoja, neexistuje geometrické skreslenie, - 47 -
odolnosť voči magnetickému a elektrickému poľu, vysoká odolnosť voči vibráciám, dobrá citlivosť v oblasti blízkeho infraspektra. Nasadenie uzatvoreného televízneho okruhu v praxi vyžaduje dôkladnú prípravu po projektovej stránke. Je treba zvážiť v akom prostredí bude okruh pracovať. Prenos TV signálu od kamery k sledovaciemu monitoru je nízkonapäťový zložený videosignál. Prenos sa uskutočňuje po koaxiálnom kábli. Takýto signál je málo citlivý na rôzne rušenia a umožňuje prenos bez potrebných korekcií na dostatočne veľkú vzdialenosť. Základná verzia je priame prepojenie TV kamery a televízneho monitora. V reťazci môže byť do série pripojený i magnetoskop (video), ktorý zaznamenáva prijímaný obraz. Kamera Monitor Magnetoskop Obrázok 4.1 Jednokamerový systém prepojený on line (Podľa: Tallo, Anton, Technická ochrana majetku, 1996, s. 96) Iná konfigurácia nám umožňuje sledovať na jednom monitore snímané priestory z viacerých kamier. Obraz sa prepína pomocou sekvenčného prepínača. Kvalitatívne vyššiu úroveň s využitím sekvenčných prepínačov tvoria modulárne (zmena amplitúdy) riešené videosystémy na báze kontrolérov (prepínač) alebo počítačom riadených videocentrál. V praxi je možné sa stretnúť s požiadavkou monitorovať rozsiahly priestor, kde nie je dopredu definované ani umiestnenie snímaného predmetu, ani vzdialenosť, ani jeho presná veľkosť, popr. pohyb snímaného predmetu. Tu nie je technicky možné iné riešenie, ako aplikácia diaľkovo riadených objektívov a umiestnenie samotnej kamery na polohovaciu hlavicu. - 48 -
Vstupy poplachového signálu Kamera 1 Sekvenčný prepínač Kamera 2 Kamera n Monitor Magnetoskop Obrázok 4.2 Viackamerový systém s použitím sekvenčného prepínača (Podľa: Tallo, A., Technická ochrana majetku, 1996, s. 97) Iné riešenie predstavuje možnosť kontrolovať sledovaný priestor na viacerých stanovišťach. Okruh pozostáva z jednej sledovacej kamery a viacerých kontrolných monitorov. Kamera 1 V I D E O R O Z B O Č... Monitor Monitor Monitor Monitor Magnetoskop Obrázok 4.3 Zobrazenie jednej scény na väčší počet monitorov (Podľa: Tallo, A., Technická ochrana majetku, 1996, s. 97) - 49 -
Štandardné úlohy pre systém diaľkového ovládania sú: pohyb kamery v horizontálnej rovine ( vpravo/vľavo), pohyb kamery vo vertikálnej rovine (hore/dole), zmena ohniskovej vzdialenosti (telezáber/širokouhlé snímanie), zmena ostrenia (blízke/vzdialené). Ovládací pult obsahuje iba spínače, popr. posilňovacie relé, a cez tieto kontakty je privedené viacžilovým káblom riadiace napätie priamo na kontakty motorov motorzoomu (motorzoom objektív z premenlivou ohniskovou vzdialenosťou) a polohovacej hlavice. Má však svoje obmedzenia. Napríklad úbytok napätia na riadiacom kábli. V praxi má tento spôsob zmysel pri použití do vzdialenosti kamerového stanovišťa 100 m od ovládacieho pultu. Pri riadení po koaxiálnom kábli ide o využitie trasy nesymetrického koaxiálneho vedenia ku spätnému prenosu riadiacich signálov. Ovládací pult v tomto prípade kóduje do snímkového zatemňovacieho impulzu časovo synchronizované impulzy, ktoré prijímač umiestnený v kamerovom stanovišti spätne rozkóduje a prevedie na povely k spínaniu miestnych relé, popr. k otvoreniu spínacích tranzistorov. Z tohto princípu vyplýva výhoda ovládania motorzoomu i polohovacej hlavice z lokálneho napájacieho zdroja, tým zaniká problém úbytku na vedení. Nevýhodou je obmedzenie vzdialenosti, ktoré je dané vlastnosťami použitého koaxiálneho kábla. Riadenie po symetrickom vedení je zabezpečené prenosom signálov pomocou samostatným krúteným párom vodičov (tzv. dvojitý drôt). Tento spôsob umožňuje prenos na najväčšiu vzdialenosť rádovo až 5 km. Pre prenos riadiacich signálov a videosignálov je použitý kábel s dvoma pármi krútených vodičov s minimálnou kapacitou (tzv. datapár). Vlastný riadiaci signál môže podľa použitého systému riadiaceho pultu byť analógový, alebo digitálny. U digitálnych systémov je dvojitý drôt väčšinou využitý pre normalizovanú zbernicu RS 485. Z hľadiska kompatibility musí teda riadiaci pult a prijímač s dekóderom pracovať na rovnakom princípe. Jedným z využívaných formátov je aj telefónna tónová voľba. - 50 -
Existuje veľké množstvo kamier ČB alebo farebných určených do vnútorného resp. do vonkajšieho prostredia a tiež v prevedení pre diskrétne skryté použitie. Obrázok 4.4 Kamerové systémy (Zdroj: http://www.gg.sk/monksys.htm) Nočnú prevádzku kamier je možné zabezpečiť pomocou infrareflektorov, zabudovaných priamo v kamere alebo sólo na objekte. Výhodné je i prepojenie klasickej EZS s kamerovým systémom, kedy k záznamu poplachu dochádza až po vyslaní signálu z EZS. Obrázok 4.5 Kamerové systémy (Zdroj: http://www.gg.sk/monksys.htm) 4.3 Zariadenia na spracovanie videosignálu Monitory Používajú sa k zobrazeniu dejov snímaných kamerou alebo zaznamenaných na videorekordér. Najčastejšie ide o monitory vybavené klasickou vákuovanou obrazovkou, ktorou je dnes vybavených 100% zobrazovacích zariadení u reálnych systémov CCTV. - 51 -
Monitory pre aplikácie v CCTV sú veľmi jednoduché s minimom ovládacích prvkov väčšinou v kovovej skrini, alebo uspôsobené pre montáž do skrine. Monitory majú normalizovaný nesymetrický vstup na konektor BNC s možnosťou odpojiť zakončovaciu impedanciu 75W v prípade presmyčkovaním k ďalším prístrojom. Z hľadiska synchronizácie musia pracovať v rovnakej norme ako zdroj videosignálu (kamera, videorekordér). Farebné monitory majú väčšinou rozsiahlejšie vybavenie vstupov a výstupov a ovládacích prvkov. Monitory poskytujú ČB alebo farebnú informáciu, ktorú možno sledovať priamo na monitore resp. TV prijímači alebo ju nahrať na analógový, resp. digitálny videorekordér. Obrázok 4.6 Monitor a video (Zdroj: http://www.gg.sk/monksys.htm) Kamerové prepínače Umožňujú zobraziť na jedinom monitore pohľad z viacej kamier, ale nie súčasne. Podľa typu sa dá zobrazený vstup voliť ručne alebo automaticky s naprogramovanými časmi prepínania pre jednotlivé vstupy. Najjednoduchšie typy majú iba jeden nastaviteľný čas prepínania. Najrozšírenejšie sú typy s poplachovými vstupmi, ktorých aktivácia na základe vonkajšieho podnetu spôsobí automatické zobrazenie záberu kamery z priestoru, v ktorom došlo k vyhlásenie poplachu. Optimálny variant pre aplikáciu CCTV bez záznamu tvorí sekvenčné prepínače so 4-8-16 vstupmi vybavené dvoma nezávislými výstupmi. Každý videovstup je vybavený poplachovým kontaktom s jedným sumárnym poplachovým výstupným kontaktom s možnosťou programového riadenia prepínacích časov pre každý krok sekvencie osobitne - 52 -
a s možnosťou opakovaného zaradenia daného vstupu do sekvencie. Prvý výstup. umožňuje sledovať naprogramovanú sekvenciu 1 alebo priamu ručnú voľbu z klávesnice prístroja a druhý výstup umožňuje sledovanie naprogramovanej sekvencie 2. Pri aktivácii ľubovoľného poplachového vstupu sa zobrazí na druhom výstupe príslušný signál videovstupu zviazaný s poplachom. Zabudovaný bzučiak upozorní obsluhu na poplach. Deliče obrazu, kvadrantový selektor Toto zariadenie slúži k súčasnému zobrazeniu záberov viac kamier na jednom monitore. Zariadenia majú 2, 4, 8 vstupov a pracujú s digitalizáciou vstupných signálov. Nejde o zobrazenie v reálnom čase, vstupné signály nemusia byť synchronizované. Zariadenie okrem svojej základnej funkcie môže byť vybavené poplachovými vstupmi, vkladaním textov, dát a času, presľučkovanými vstupmi, dvoma výstupmi s možnosťou odlišného programového riadenia. Vyhodnocovacia časť splitre, multiplexery Tieto zariadenia umožňujú realizáciu multikamerových systémov s dokonalým záznamom. Multiplexéry sú vybavené 4 až 16 vstupmi videosignálu. Výhoda multiplexérov sa prejaví predovšetkým pri zázname a následnej analýze záznamu. Multiplexér je priamo prepojený s videorekordérom s dlhou dobou záznamu a spolupracuje s ním, ako pri zázname, tak aj pri prehrávaní. Umožňuje oproti bežným videoprehrávačom skrátiť na minimum mŕtvy čas v sekvencii záberov, tzn. dobu, počas ktorej nie je signál od príslušnej kamery zaznamenávaný. Zariadenie pracuje s digitalizáciou videosignálu, tzn. nejde o spracovanie signálu v reálnom čase. Obvody vyrovnávania časovej základne umožňujú do systému pripojiť kamery, ktoré nie sú vzájomne synchronizované. Vlastný záznam sa uskutočňuje po snímkach od každej kamery v sekvencii spolu s kódom pre každú kameru. Pri prehrávaní pracuje Multiplexér ako dekóder, vie jednotlivé obrazy skladať a posielať na monitor v kvazispojitej podobe. Vybavenie multiplexérov naviac umožňuje aj elektronickú pamäť obrazov, dvojnásobné zväčšenie a možnosť prehľadávania detailov v tomto zväčšení. Dlhodobý záznam v multiplexnej prevádzke umožňuje multiplexné zariadenie, ktoré pracuje synchrónne s videorekordérom v prevedení simplex pre záznam a následné - 53 -
vyhodnocovanie alebo v prevedení duplex s možnosťou nahrávania a multiplexného zobrazenia živých obrazov. súčasného multiplexného Jedným z typických problémov pri návrhu vyhodnocovacej časti uzatvoreného televízneho okruhu je požiadavka súčasného záznamu všetkými kamerami snímaných priestorov pre potreby ich spätnej obrazovej analýzy. Z toho dôvodu vznikli zariadenia splitre a multiplexéry, ktoré umožňujú súčasný záznam viac obrazov z kamier na jeden videorekordér. Slovo split znamená deliť, rozdeliť. Spliter v oblasti CCTV je zariadenie umožňujúce na jednej obrazovke TV monitoru zobraziť až štyri nezávislé, kamerami snímané priestory. Nevýhodou je, že v prípade analýzy obrazového záznamu musí byť ukončený režim nahrávania. Ďalej, že záznam je presne v tej forme ako bol zaznamenaný a nie je ho možné zväčšiť. Videodetektor Videodetektor (digitálny detektor pohybu) je zariadenie, ktoré slúži k indikácii narušenia snímaného priestoru pomocou porovnávania obrazu zorného pola v pokoji a pri narušeniu priestoru akýmkoľvek pohybom. Videosenzor je spätý najčastejšie s multiplexérom alebo zariadením na záznam obrazu. Základnou funkciou videosenzora je predovšetkým vytvorenie aktívnych plôch v zornom poli kamery (pripojených kamier). V týchto poliach dochádza k porovnávaniu obrazu a akýkoľvek pohyb je identifikovaný a následne spracovaný ako povel k určitej činnosti zariadenia (zahájenie záznamu, zopnutie relé, zmena režimu zariadenia). K obmedzeniu nežiaducich hlásení majú videosenzory ďalšie funkcie: maskovanie - deaktivuje podnety, ktoré sú mimo oblasť záujmu (verejná komunikácia, pohyb vetví stromov, odlesk plôch pri zmene slnečnej aktivity), citlivosť - stanovuje prahovú úroveň zmeny pri komparácii (porovnávaní) videosignálu s predchádzajúcim obrazom snímanej scény, počet narušení eliminuje, podobne ako u PIR snímačov, možné falošné poplachy, minimálna veľkosť identifikovaného predmetu eliminuje poplachy spôsobené drobnou zverou. - 54 -
Najdokonalejšie zariadenia tohto druhu vedia rozoznať dokonca smer pohybu sledovaného objektu, vyznačiť jeho trajektóriu (sústava kriviek, ktoré pretínajú inú danú sústavu kriviek vždy pod rovnakým uhlami) na obrazovke, vyrátať rýchlosť pohybu, prerátať z perspektívy skutočnú veľkosť a ďalšie parametre sledovaného objektu. Videoalarmy Požiadavku nepretržitého dozoru nad stráženými priestormi spĺňajú videosnímače pohybu. Sú konštruované pre vonkajšie aj vnútorné priestory. Sú schopné rozoznávať špecifické rozmery. Dočasné vylúčenie jednotlivých zón umožňuje vykonať obchôdzku. Systém umožňuje rozoznávať rýchlosť sledovaného cieľa a zmrazí posledné snímky, ktoré vyvolali poplach. Videosystémy na monitorovanie a stráženie majetku sa dajú používať aj v spojitosti s výpočtovou technikou. Kamery sú napojené na PC a snímaný obraz sa multiplexne zaznamenáva na harddisk. Nasnímané obrázky sa dajú pomocou diskiet prenášať na inú výpočtovú techniku. Na PC môžu byť napojené aj iné poplachové signály. Výhodou PC je, že snímky sa dajú okamžite pozerať, pritom systém pracuje ďalej. 4.4 Záznam obrazu K dokumentovaniu dejov, hlavne v prípade napadnutia objektu, je účelné zaradiť do video reťazca záznamové zariadenie. V súčasnosti sú pre archiváciu záberov kamier k dispozícii technické prostriedky videorekordér, videotlačiareň a uchovanie obrazu na pevnom disku. Ďalšia možnosť je archivovať a spracovať obraz na bežnej PC technike a sledovať ho v počítačovej sieti alebo na diaľku cez modem. Obrázok 4.7 Archivácia obrazu (Zdroj: http://www.gg.sk/monksys.htm) - 55 -
Videorekordér (magnetoskop) pre dlhodobý záznam obrazu Videorekordéry sú špeciálne konštruované pre výkonné a rozvinuté systémy sledovania a dohľadu v bankách, priemyselných podnikoch, veľkoskladoch, zlatníctvach a tam kde je potrebný dlhodobý záznam. Záznam je buď v nepretržitej prevádzke, alebo je ho možné aktivovať vonkajším signálom z rôznych alarmových zariadení, pričom sa zaznamenáva čas aktivácie. Videorekordér umožňuje vedľa bežného záznamu v reálnom čase (50 polsnímkov/sek.) nahrávať signál vo vzorkovom režime. Vzorkový režim predlžuje záznam na bežnú kazetu E 180 (3 hod.) podľa nastavenia na 24, 48, 72, 120, 168, 240, 480 až 960 hodín. Niektoré typy videorekordérov umožňujú aj externé riadenie pri zázname s možnosťou nahrávať jednotlivé snímky. Videorekordér umožňuje cez poplachový vstup zmenu záznamového režimu na záznam v reálnom čase (3 hod.). Tohto vstupu sa dá využiť pri kombinácii s EZS, kde narušenie určitého priestoru alebo vstupu do chráneného priestoru je indikované EZS a súčasne je priestor snímaný. Ak teda od EZS príde riadiaci signál, videorekordér prejde do kontinuálneho režimu a tým je zaistený záznam udalostí v danom priestore bez časového zdržania. V pokojovom stave bez udalostí je videorekordér v príslušnom vzorkovom režime s časovým oneskorením medzi jednotlivými snímkami. Tým sa šetrí záznamový materiál a skracuje a uľahčuje sa spätná analýza činnosti v narušenom priestore. Videorekordér tiež obsahuje aj poplachový výstup, ktorým je možné riadiť optické alebo akustické signalizácie k upozorneniu strážnej služby. Videotlačiareň Toto zariadenia umožňuje previesť videosignál do digitálnej podoby a digitalizovaný obraz vytlačiť na termotlačiarni. Podľa požiadaviek na celý systém je možné zvoliť čiernobielu alebo farebnú tlač. Obvyklé formáty snímkov z videotlačiarne sú 100x74 mm a 250x 190 mm. Doba tlače je podľa charakteru obrazu 6-20sekúnd. - 56 -
Digitálny záznam obrazu Skúsenosti s digitalizáciou obrazu doviedli výrobcov multiplexérov až k vývoju digitálnych záznamových zariadení. V zásade sa dajú digitálne záznamové zariadenia rozdeliť podľa technického riešenia na: PC s interfacie (medzipovrchový) - tieto zariadenia sú konštruovane ako samostatná karta do PC s príslušným softwarom. Karta má podľa vybavenia príslušný počet analógových videovstupov pre privedenie signálov od kamier, všetko ostatné sa vykonáva na úrovni ovládania PC. Obrazová kvalita aj využitie všetkých možností takého záznamového zariadenia je závislá na konfigurácii hardwaru použitého počítača, Hardwarové záznamové zariadenia na baze PC - tieto zariadenia sú konštruované so špeciálnym zameraním pre CCTV. Využívajú síce periférie a rozhrania, ktoré sú štandardizované v obore počítačov, ale nie sú to klasické PC. - 57 -
5 Bezpečnostný systém objektu Je nutné vykonať posúdenie objektov, ktoré majú byť strážené, s cieľom stanoviť potrebnú úroveň systému zabezpečenia. Pred spracovaním návrhu je nutné posúdiť rozsah a charakter majetku, ktorý je vystavený nebezpečenstvu v stráženom objekte. Všeobecne je možne povedať, že z hľadiska zabezpečenia majetku je nutné chrániť predovšetkým priestory obsahujúce nasledujúce položky: veľké hotovosti (pokladne), veľké hodnoty (sklady drahých kovov), nenahraditeľné hodnoty ( v galérii umelecké diela, duševné vlastníctvo), hodnoty, ktorých strata vážne naruší prevádzku organizácie (technologické zariadenia), zaradenie objektu do kategórie s utajovanými skutočnosťami, s umiestnením látok, ktorých havária môže znamenať vážnu mimoriadnu udalosť (ropné látky, chemikálie, výbušniny), so zbraňami a strelivom. Zavedením normy STN EN 50131-1 do systému noriem v SR boli v oblasti poplachových systémov opäť zavedené pojmy ako elektrický(á) zabezpečovací(ia) systém (signalizácia) EZS (podľa STN 33 4590 z roku 1998 poplachový systém na hlásenie narušenia - PSN), pult centralizovanej ochrany PCO a podobne. Preto norma PNJ 131 SK v zmysle harmonizácie pracuje iba s terminológiou novej normy. Na základe tejto normy Združenie pre ochranu majetku a osôb navrhlo sekciu poplachových systémov na hlásenie narušenia (EZS), doporučené osadenie systémov podľa rizík: nízke riziká osadenie prvkami 4. kategórie domácnosti, rekreačné chaty, stredné riziká osadenie prvkami 3. kategórie obchody, knižnice, reštaurácie, výrobné objekty, vysoké riziká osadenie prvkami 2 kategórie banky, objekty osobitnej ochrany. Pri ochrane objektu je potrebné vypracovať bezpečnostnú analýzu objektu. Jej cieľom je posúdenie účinnosti a efektívnosti všetkých súčasných metód ochrany a vypracovanie - 58 -
podkladov pre vyprojektovanie zabezpečovacieho systému. Pretože realizácia zabezpečovacích systémov je pomerne nákladná záležitosť, je nutné zaistiť aby vynaložené prostriedky boli využité efektívne. K tomu je nutné určiť čo budem chrániť, akým spôsobom, aké prostriedky a metódy k tomu budú využité, kto bude prevádzať obsluhu systému a jeho údržbu, ako a odkiaľ bude realizovaný zákrok v prípade napadnutia objektu. Bezpečnostná analýza zahŕňa nasledujúce činnosti: popis objektu ochrany, previerka lokality budovy, režimová štúdia objektu, zoznam a popis nebezpečenstva, odhalenie možných spôsobov napadnutia objektu, prehľad zraniteľných miest, vonkajšie vplyvy. Zámerom bezpečnostného projektu na vnútornú ochranu objektu je vymedzenie rozsahu a spôsobu technických, organizačných a personálnych opatrení potrebných na eliminovanie a minimalizovanie hrozieb a rizík pôsobiacich na objekt a jeho zariadenie z hľadiska narušenia jeho bezpečnosti, spoľahlivosti a funkčnosti. Bezpečnostný projekt na vnútornú ochranu objektu je vypracovaný pre technické zabezpečenie používané v čase objednania projektu. Vymedzenie rozsahu a spôsobu opatrení bude adresné, preto pri organizačnej zmene alebo zmene charakteristiky technických bezpečnostných systémov bude potrebné bezpečnostný projekt zosúladiť s novou aktuálnou skutočnosťou. Hlavným cieľom bezpečnostného projektu na vnútornú ochranu objektu je zabezpečenie základných funkcií bezpečnostného systému podniku i podniku ako celku, aby mohol vykonávať svoje služby. - 59 -
Zaraďovanie objektov podľa miery rizika: ak je objekt poistený, je vhodné stanoviť mieru rizika v súlade s požiadavkami poisťovne, obytné objekty (byty, rodinné domy), ktoré nie sú poistené na vysoké poistné sumy, obvykle spadajú do stupňa 1 až 2, obchody, reštaurácie, sklady, kancelárie dielne a pod., v ktorých nie je uložený drahý majetok, sú vo väčšine prípadov zaraďované do stupňa 2, miesta, kde sa nachádzajú veľké objemy peňazí v hotovosti, drahé šperky, omamné látky a podobne, sa radia najčastejšie do stupňa 3, do stupňa 4 sa radia strategicky dôležité miesta (tlačiarne cenín, spracovanie diamantov, zlata a pod.), z uvedeného vyplýva, že najviac objektov v bežnej praxi sa bude zaraďovať do stupňa 2. Väčšina poisťovní preto v poistných podmienkach pre poistenie nehnuteľností špecifikuje požiadavku na EZS jednotne v stupni 2 pre všetky typy objektov, kde sú zmluvy s týmto typom podmienok aplikované (bežné obytné a komerčné objekty). Analýza bezpečnostného prostredia Mesto, v ktorom sa objekt nachádza patrí medzi väčšie mestá v Slovenskej Republike. V meste žije okolo 260 000 obyvateľov. Väčšina sa hlási k slovenskej národnosti, je tu však aj zopár rómskych rodín. Mesto je zamerané na priemyselnú výrobu a schádza sa v ňom viac robotníkov a nižších sociálnych skupín, ktoré si hľadajú prácu. Prevláda stredná pracujúca vrstva obyvateľstva. Sú tu však aj sociálne slabé alebo aj veľmi slabé rodiny. Od väčšiny z nich vyplýva potenciálne riziko. Sú to väčšinou ľudia poberajúci sociálne dávky s nezáujmom pracovať. V meste funguje mestská polícia, ktorá pravidelne hliadkuje a snaží sa eliminovať možné rizika. Objekt, ktorý budem chrániť je obchod so starožitnosťami, patrí do kategórie stredných rizík. Obchod sa nachádza v centre mesta na frekventovanej pešej zóne, v jeho blízkosti sa nachádzajú: banka, viac menších obchodov, zlatníctvo, videopožičovňa a iné. Príchod autom k blízkosti objektu je možný z ulice len do dvora, ktorý sa nachádza za objektom. Obchod sa nachádza na prízemí trojposchodovej budovy. Vstup do obchodu je z ulice a únikový východ v zadnej časti obchodíku. Nad obchodom sa nachádzajú kancelárie a obytné priestory, vchod do nich sa nachádza mimo obchodu. Oproti vstupným dverám sa nachádza obslužný pult a pri vstupných dverách je väčší výklad. Hneď vpravo od vstupu do - 60 -
objektu sa nachádza kancelária, v ktorej sa je okno otočené smerom do ulice, ako výklad a vchod. Za obslužným pultom sú dvere do WC a dvere do skladu, v ktorom sa nachádza malé okno otočené do dvora. Zo skladu vedú ešte dvere do šatne, z ktorej je únikový východ do dvora. Za obchodom je malé parkovisko pre zamestnancov, obyvateľov domu a majiteľov ďalších obchodov. Zásobovanie starožitníctva a vykládka tovaru sa robí z dvora. Budova je murovaná v dobrom technickom stave. V obchode pracujú traja zamestnanci a majiteľ, ktorý väčšinu času trávi v kancelárií. Kľúče má vždy len jeden zamestnanec a majiteľ. Obchod je nový, nachádzajúci sa v tejto lokalite len niekoľko mesiacov a pre zabezpečenie sa majiteľ rozhodol, kvôli niekoľkým pokusom o vlámanie. Vyčíslenie hodnoty objektu: Objekt obchodu cca 2 500 000,- Sk Zariadenie obchodu cca 450 000,- Sk Elektronika cca 80 000,- Sk Tovar cca 1 200 000,- Sk Finančná hotovosť cca 50 000,- Sk Spolu 4 280 000,- Sk Objekt teda možno považovať za atraktívny z hľadiska predmetu záujmu páchateľa. Režimom objektu sa rozumie pohyb osôb, zamestnancov a návštevníkov (zákazníkov) v pracovnej, ale aj mimopracovnej dobe. Je potrebné vedieť aký režim je pre tento objekt najvhodnejší a vybrať z: režim vyzývavý, režim časový, režim autonómny. Aby nebolo možné zneužiť priestory objektu aj pre súkromné účely pracovníkov, zvolila som pre tento objekt časový režim. To je, že v pracovných dňoch po skončení pracovnej zmeny t.j 17:00, vždy 17:15 sa automaticky spustia EZS. V sobotu sa EZS spúšťa 12:15 a je nepretržite spustený až do 7:30 pondelku rána. Nebezpečenstvo, ktoré môže nastať v nestráženom objekte je rôzne. Nositeľom všetkých bezpečnostných rizík môže byť jednotlivec alebo organizovaná skupina. Zdroj rizika je - 61 -
sociálny, prípadne technologický (požiar). Pôsobenie prírodných faktorov (víchrice, potopa, mimoriadne udalosti,...). Páchateľ sa môže do objektu dostať všetkými možnými už opísanými otvorovými výplňami, preto je potrebné dbať hlavne na ich zabezpečenie, aby bolo možné zabrániť jeho vstupu do objektu a následnému odcudzeniu predmetov nachádzajúcich sa v objekte. Hodnotenie bezpečnostných rizík: Bezpečnostné riziko Riziko Dôsledky Vlámanie do skladu Vysoké Značného rozsahu Vlámanie do obchodu Veľmi vysoké Menšieho rozsahu Ohrozenie života zamestnancov Nízke Nemajetkové Sprenevera Nízke Malého rozsahu Požiar Veľmi nízke Značného rozsahu Tabuľka 5.1 Hodnotenie bezpečnostných rizík (Zdroj: Vlastné) Analýza rizík je základným predpokladom na vytvorenie efektívneho systému ochrany objektu. Cieľom analýzy rizík je identifikovať a ohodnotiť hrozby, ktorým je objekt vystavený, aby mohli byť vybrané relevantné ochranné opatrenia. Analýza rizík identifikuje hrozby a ich riziká, ktoré je potrebné akceptovať alebo korigovať. V kontexte bezpečnosti objektu analýza rizík zahŕňa: analýzu aktív - zamestnanci 3, - klienti 4, 4 - hmotný a nehmotný majetok 5. analýzu hrozieb - únik informácií 3, - vlámanie 5, 5 - požiar 4. analýzu zraniteľností - nezamrežované okná 4, - nezabezpečené dvere 4, 4 - parkovisko bez kontroly 4. - 62 -
Každému aktívu, hrozbe a zraniteľnosti priradím určitú hodnotu od 1 malé ohrozenie až po 5 veľké ohrozenie. Spočítam dané čísla, ktoré som si subjektívne určila a v tabuľke si vyhľadám stupeň rizika objektu. Veľkosť rizika: 1-24 25-39 40-50 51-79 80-125 Veľmi malé Malé Stredné Veľké Veľmi veľké riziko riziko riziko riziko riziko Z tabuľky vyplýva, že objekt je charakterizovaný stredným riziko (50), ale jeho hodnota sa už približuje k veľkému. Tabuľka 5.1 Veľkosť rizika chráneného objektu (Zdroj: Prednášky z predmetu Bezpečnostná služba podniku) H r o z b a D ô s l e d o k 1 2 3 4 5 Z r a n i t e ľ n o s ť 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 1 2 3 4 5 5 1 2 3 4 5 2 4 6 8 10 3 6 9 12 15 4 8 12 16 20 5 10 15 20 25 4 2 4 6 8 10 4 8 12 16 20 6 12 18 24 30 8 16 24 32 40 10 20 30 40 50 3 3 6 9 12 15 6 12 18 24 30 9 18 27 36 45 12 24 36 48 60 15 30 45 60 75 2 4 8 12 16 20 8 16 24 32 40 12 24 36 48 60 16 32 48 64 80 20 40 60 80 100 1 5 10 15 20 25 10 20 30 40 50 15 30 45 60 75 20 40 60 80 100 25 50 75 100 125 Pre objekt je potrebné navrhnúť vhodné bezpečnostné prostriedky aby bolo pre páchateľa náročné vniknúť do chráneného priestoru. Návrh na zabezpečenie objektu, viď obrázok 5.1 Na všetkých otvorových výplniach (dvere, okná) sa nachádza magnetický kontakt, na oknách aj detektor rozbitia skla. Magnetický kontakt sa nenachádza len na výklade lebo je to vstavané okno, ktoré sa nedá otvoriť. V každej miestnosti sa nachádza detektor pohybu, okrem WC, ktoré nie je zabezpečené. V hlavnej miestnosti sa nachádza snímač s dlhým dosahom. Za obslužným pultom sa nachádzajú núdzové nášľapné tlačidlá. V miestnostiach sa okrem prvkov EZS nachádzajú aj požiarne hlásiče. V sklade sa okrem spomínaných - 63 -
snímačov nachádza aj ultrazvukový snímač, lebo je možný vstup do objektu z dvora. Aby bolo zabránené vstupu do obchodu cez múr, nachádza sa na zadnej stene aj ultrazvukový snímač. OKNO UNIKOVY VYCHOD SKLAD SATNA S S PULT WC EZS OBCHOD S KANCELARIA VYKLAD HLAVNY VCHOD OKNO Obrázok 5.1 Vytvorenie bezpečnostného systému objektu (Zdroj: Vlastné) Pre kompletne zabezpečenie tohto objektu a možné odstrašenie potencionálnych páchateľov by bolo potrebné umiestniť jednu kameru vo dvore. V prípade vniknutia do objektu by bol k dispozícii záznam a tak možné chytenie páchateľov. Je potrebné aby objekty takéhoto typu boli pravidelne monitorované mestskými policajnými hliadkami - 64 -
Snímac rozbitia skla PIR - detektor pohybu PIR- dlhý dosah Ultrazvukový snímac S EZS Hlásic požiaru Ústredna EZS Magnetický kontakt Núdzové tlacidlo - nášlapné Obrázok 5.2 Použité zabezpečovacie prvky (Zdroj: Vlastné) - 65 -
Záver V diplomovej práci som opísala systémy vnútornej ochrany na zabezpečenie objektu s nižšími, strednými a vyššími rizikami. Spôsob ochrany daného objektu závisí aj od toho o aký objekt sa jedná. Pre rodinné domy sú najvýhodnejšie elektronické zabezpečovacie systémy ako sú snímače otvorenia okien alebo dverí, detektor rozbitia skla a infračervené závory. Tiež sa odporúča aby sa pre takéto objekty použil automatický telefónny hlásič ako zariadenie prenosového poplachového systému. V stredných objektoch musia byť použité inteligentné signalizačné zariadenia s vlastným zálohovaním. Pre väčšie objekty sa zapájajú aj požiarne hlásiče, detektory dymu a ďalšie hlásiče, ktoré detekujú vznik požiaru už od jeho samotného začiatku. Vo veľkých objektoch sa používajú aj systémy priemyselnej televízie, ktoré sú v dnešnej dobe už tak vyspelé, že ich ovládanie a prípadná manipulácia s nimi je jednoduchá a nenáročná. Správne navrhnutý bezpečnostný systém a správne vybraná a inštalovaná zabezpečovacia technika prináša okrem zabezpečenia ochrany majetku aj väčší pocit bezpečia. Vhodne investované finančné prostriedky, úmerne ohrozeniu majetku a správne uzatvorená poistná zmluva ponúkajú možnosť značného zníženia rizika straty majetku. Zmyslom zabezpečenia nielen malých ale aj stredných a veľkých objektov je minimalizovať, prípadne eliminovať riziko krádeže, vlámania, poškodenia alebo zničenia majetku. Na základe analýzy vonkajších a vnútorných podmienok som navrhla spôsob ochrany objektu, ten som popísala slovne a je znázornený aj graficky na obrázku. Keďže každé narušenie integrity objektu zabezpečeného EZS vyvolá adekvátnu reakciu (systém spustí sústavu sirén a výstražných majákov, ktoré by mali páchateľa odradiť od jeho úmyslu), je potrebné aby každú chránený objekt bol napojený na pult centralizovanej ochrany, ktorý poplach vyhodnotí a následne je do objektu vyslaná zásahový jednotka. Bezpečnostná analýza musí byť vypracovaná tak, aby logickým a funkčným spôsobom optimálne integrovala prvky technickej, režimovej a fyzickej ochrany do funkčného a efektívneho komplexného bezpečnostného systému. - 66 -
Zoznam použitej literatúry [1] Hofreiter, L. 2002. Bezpečnostný manažment. Žilina: EDIS, Vydavateľstvo ŽU, 2002. [2] Křeček, S. 2002. Príručka zabezpečovacej techniky. Blatná: Blatenská tlačiareň, s.r.o., 2002. [3] Tallo, A. 1996. Technické prostriedky policajných služieb III. diel, Technická ochrana majetku. Bratislava: Tlačiareň MV SR, 1996. [4] Uhlář, J. 2001. Technická ochrana objektov II. diel, Elektrické zabezpečovacie systémy. Praha: Vydavateľstvo PA ČR, 2001. [5] Falisová, B. 1997. Prostriedky technickej ochrany objektov. Bratislava: APZ, 1997. [6] Buřič, F. 1994. Technické prostriedky bezpečnostných služieb. Praha: PA ČR, 1994. [7] Skřivan, Z. 1994. Nebojte se zlodějů. Zabezpečovací technika v praxi. Praha: Grada, 1994. [8] Hric, J. a kol. 1994. Pátranie v teréne a ochrana objektov. Bratislava: A PZ, 1994. [9] Jakubčík, J., Jacko, Z. 1990. Požiarna technika. Bratislava: MV SR, Hlavná správa Zboru PO, 1990. [10] Kucbel, J. 1993. Požiarna ochrana budov. Bratislava: Vydavateľstvo a distribúcia technickej literatúry J. KUCBEL, 1993. [11] Skřivan, Z., Kubáč, J. 1987. Ochrana objetů. Praha: FMV, 1987. [12] Šváb, Z. 1995. Technická ochrana osôb. Praha: PA ČR, 1995. [13] Křeček, S. 1997. Základy techniky EZS. Blatná: Cricetus, 1997. Alarm magazíny www stránky: http://www.muratzv.sk/ezs.html http://www.isternet.sk/agristt/ezs.htm http://www.sakbb.sk/eps.htm http://www.ezsdvorak.cz/ http://www.slovakalarms.sk/ http://www.slowell.sk/ezs/ezs.html http://www.olympo.sk/eps/default.htm http://www.unisep.sk/eps.htm http://sk.wikipedia.org/wiki/cctv http://www.eurosat.cz/1-novinky.html http://www.gg.sk/cctv.htm. - 67 -
Príloha 1 Vysvetlenie hlavných pojmov Snímač - zariadenie reagujúce na javy súvisiace s narušením stráženého objektu, alebo nežiaducou manipuláciou s chráneným predmetom vytvorením vopred určeného vstupného elektrického signálu. Ústredňa prijíma a spracováva informácie zo snímačov podľa stanoveného programu a požadovaným spôsobom ich realizuje. Ďalej umožňuje ovládanie a indikáciu zabezpečovacieho systému, zaisťuje jeho napájanie a inicializáciu následného prenosu informácií. Prenosové prostriedky zaisťujú prenos výstupných informácií z ústredne do miesta signalizácie, prípadne povelov opačným smerom. Signalizačné zariadenie zaisťuje prevedenie predaných informácií na vhodný signál (vyhlasuje poplach). Doplnkové zariadenie uľahčuje ovládanie systému alebo umožňuje realizovať niektoré špeciálne funkcie. Bezdrôtový systém systém nepoužívajúci pre spojenie medzi prvkami systému metalické ani optické spojenie. Väčšinou pracuje na princípe prenosu rádiovými vlnami. Detekcia zistenie poplachu. Detektor pohybu zariadenie pre detekciu pohybu, pracujúce spravidla na princípe príjmu infračervených lúčov. - 68 -
Falošný poplach - poplach spôsobený chybnou funkciou systému nezavinený obsluhou. Pokoj stav, kedy je zabezpečovací systém napájaný, nie je však aktívny. Komunikátor zariadenie určené k prenosu poplachových správ z miesta inštalácie EZS do miesta príjmu poplachových správ, väčšinou na PCO. Monitorovanie dohľad, sledovanie stavu stráženého objektu. Narušenie neoprávnený vstup do zabezpečovacieho priestoru. Oprávnená osoba osoba, ktorá má právo robiť určité úkony. Ovládací panel Panel obsahujúci prvky slúžiace k ovládaniu funkcií zabezpečovacieho zariadenia. PCO zariadenie pre príjem poplachových správ zo zabezpečovacích objektov. Poplach výstraha o prítomnosti nebezpečenstva pre život, majetok alebo okolie prostredia. Poplachový stav stav, kedy snímač je aktivovaný. Prepadnutie násilný pokus o vydanie majetku, hotovosti alebo inej hodnoty. Sabotáž neoprávnený zásah do zabezpečovacieho zariadenia s cieľom vyradiť celé zariadenie alebo jeho časť z činnosti. Stupeň zabezpečenia kategorizácia rizikovosti chránených objektov od najnižšieho stupňa 1 a 2, v stupni 3 sa predpokladajú len objekty typu bánk, klenotníctva, objekty s prísne tajnými dokumentmi. Stupeň 4 sa predpokladá len výnimočne (jadrové elektrárne, raketové zariadenia,...). - 69 -
Príloha 2 Zoznam vybratých platných noriem pre EZS STN EN 50131-1 Poplachové systémy. Elektrické zabezpečovacie systémy. Časť 1: Všeobecné požiadavky (rok vydania 2002). STN EN 50131-1/Z1 Poplachové systémy. Elektrické zabezpečovacie systémy. Časť 1: Všeobecné požiadavky Zmena 1 (rok vydania 2003). STN EN 50131-6 Poplachové systémy. Elektrické zabezpečovacie systémy. Časť 6: Napájacie zdroje (rok vydania 2002). STN EN 50131-6/O1 Poplachové systémy. Elektrické zabezpečovacie systémy. Časť 6: Napájacie zdroje Oprava (rok vydania 2002). STN EN 50136-1-1 Poplachové systémy. Poplachové prenosové systémy a zariadenia. Časť 1-1: Všeobecné požiadavky na poplachové prenosové systémy (rok vydania 2001) STN EN 50136-1-1/A1 Poplachové systémy. Poplachové prenosové systémy a zariadenia. Časť 1-1: Všeobecné požiadavky na poplachové prenosové systémy Zmena A1 (rok vydania 2002). STN EN 50136-1-2 Poplachové systémy. Poplachové prenosové systémy a zariadenia. Časť 1-2: Požiadavky na systémy využívajúce vyhradené poplachové prenosové cesty (rok vydania 2001). STN EN 50136-1-3 Poplachové systémy. Poplachové prenosové systémy a zariadenia. Časť 1-3: Požiadavky na - 70 -
systémy s digitálnymi komunikátormi využívajúcimi verejnú komutovanú telefónnu sieť (rok vydania 2001). STN EN 50136-1-4 Poplachové systémy. Poplachové prenosové systémy a zariadenia. Časť 1-4: Požiadavky na systémy s hlasovými komunikátormi využívajúcimi verejnú komutovanú telefónnu sieť (rok vydania 2001). STN EN 50136-2-1 Poplachové systémy. Poplachové prenosové systémy a zariadenia. Časť 2-1: Všeobecné požiadavky na poplachové prenosové zariadenia (rok vydania 2001). STN EN 50136-2-1/A1 Poplachové systémy. Poplachové prenosové systémy a zariadenia. Časť 2-1: Všeobecné požiadavky na poplachové prenosové zariadenia Zmena A1 (rok vydania 2001). STN EN 50136-2-2 Poplachové systémy. Poplachové prenosové systémy a zariadenia. Časť 2-2: Požiadavky na zariadenia v systémoch využívajúcich vyhradené prenosové cesty (rok vydania 2001). STN EN 50136-2-3 Poplachové systémy. Poplachové prenosové systémy a zariadenia. Časť 2-3: Požiadavky na zariadenia v systémoch s digitálnymi komunikátormi využívajúcimi verejnú komutovanú telefónnu sieť (rok vydania 2001). STN EN 50136-2-4 Poplachové systémy. Poplachové prenosové systémy a zariadenia. Časť 2-4: Požiadavky na zariadenia v systémoch s hlasovými komunikátormi využívajúcimi verejnú komutovanú telefónnu sieť (rok vydania 2001). - 71 -
Príloha 3 Doporučené schematické značky - 72 -