Ženy, muži a rovnosť príležitostí 2

ZORA BÚTOROVÁ JARMILA FILADELFIOVÁ JANA CVIKOVÁ OĽGA GYÁRFÁŠOVÁ KATARÍNA FARKAŠOVÁ 1 Ženy, muži a rovnosť príležitostí 2 Anotácia: Autorky sa zaoberajú zmenami, ktoré sa v poslednom približne štvorročnom období odohrali v postavení žien na Sloven sku aj v príslušnej verejnej rozprave a vo vní maní týchto zmien verejnosťou. Opisujú pred stavy žien a mužov o ideálnych vzťahoch v ro dine a konfrontujú ich s faktickou deľbou prá ce pri starostlivosti o rodinu. Analyzujú rodo vé rozdiely vo sfére vzdelávania a nerovnosti na trhu práce. Rozoberajú profil ženských mimovládnych organizácií a ich aktivity. In formujú o úsilí, ktoré mimovládne organizá cie vynaložili na kultiváciu rodovej citlivos ti. Komentujú predvolebné projekty zamerané na cieľovú skupinu žien. Dokumentujú, ako ženy a muži vnímajú problémy žien v spoloč nosti, ich postavenie i rovnosť šancí. Osobitnú pozornosť venujú politike rovnosti príležitostí na Slovensku a prekážkam pri jej uplatňovaní. Kľúčové slová: fungovanie rodín a domác ností; rodové nerovnosti vo vzdelávaní a na trhu práce; domáce násilie páchané na ženách; ženské mimovládne organizácie; kultivácia rodovej citlivosti; percepcia problémov a po stavenia žien; nerovnosť príležitostí; práva žien a ich obhajoba; imidž feminizmu; poli tické strany a rodová problematika; politika rovnosti príležitostí žien a mužov; uplatňova nie rodového hľadiska (gender mainstreaming). 1. ÚVOD Po voľbách 1998 nastal v zameraní verejnej rozpravy o kľúčových otázkach spoločenské ho vývoja posun. S ústupom obáv z ohroze nia demokratického vývoja na Slovensku, ako aj pod vplyvom ďalších okolností postupujúceho procesu integrácie SR do Európskej únie (EÚ), otvárania sa voči du chovnému prúdeniu z iných krajín, nástupu mladej generácie sa dostávali väčšmi do popredia problémy súvisiace s kvalitou živo ta na Slovensku. Pozornosť sa začala väčšmi upriamovať aj na rodovú problematiku, teda na usporiadanie vzťahov medzi ženami a mužmi a na postavenie žien v spoločnosti. Intenzívnejšia verejná diskusia pomáhala nie len odkrývať doteraz tabuizované či podceňo vané problémy života žien v spoločnosti, ale testovala aj pripravenosť spoločnosti akcepto vať ideu rovnosti príležitostí žien a mužov. V tejto kapitole sa pozrieme na rodovú problematiku z troch perspektív. Po prvé nás budú zaujímať okolnosti a problémy spolu určujúce situáciu žien v spoločnosti; po druhé si budeme všímať ich odraz vo vedo mí ženskej a mužskej časti verejnosti; po tre tie zaostríme pozornosť na prístup rozličných spoločenských aktérov k riešeniu rodových, resp. žensky špecifických problémov, s oso bitným dôrazom na ženské mimovládne or ganizácie. Obmedzený rozsah tejto kapitoly nám ne dovoľuje obsiahnuť rovnosť príležitostí žien a mužov v celej jej obsahovej bohatosti. A tak nám paradoxne neostáva nič iné, ako začať výpočtom tematických okruhov, ktoré tu čitateľky a čitatelia nenájdu. Nebudeme sa zaoberať populačným vývo jom a v jeho rámci aj rodičovstvom a repro 405

dukčným správaním. Záujemcov však odka zujeme predovšetkým na kapitolu J. Filadel fiovej zo Súhrnnej správy za rok 2001 (Fila delfiová, 2001). Nevenujeme sa postaveniu sexuálnych menšín, ktoré je citlivým barometrom do držiavania princípu rovnosti príležitostí v spoločnosti. Tejto téme sa venuje samo statná kapitola (pozri kapitolu Postavenie sexuálnych menšín v tomto zväzku Sú hrnnej správy). Nenájdete tu rozbor rodových vzťahov vnútri rómskej komunity ani životnej situá cie rómskych žien. Takúto analýzu však ob sahovuje kniha Čačipen pal o Roma. Súhrn ná správa o Rómoch na Slovensku (Vašečka 2002). Mimo nášho záberu sa pre nedostatok prie storu ocitne aj problematika domáceho ná silia páchaného na ženách. Treba zdôrazniť, že táto téma patrí priamo do jadra problema tiky rovnosti príležitostí. Experti sa zhodujú na tom, že násilie na ženách možno považo vať za jednu z hlavných bariér faktickej rov nosti príležitostí žien a mužov v spoločnos ti (Women in..., 1999). Viaceré medzinárod né dokumenty (napríklad Dohovor o odstrá není...,1979; Deklarácia OSN..., 1993; De klarácia Rady Európy..., 1993), ako aj mno hé národné ústavy deklarujú, že právo nebyť vystavovaná/ý domácemu násiliu alebo hrozbe domáceho násilia je základným a uni verzálnym ľudským právom (Stratégie..., 1993). V našej kapitole sa venujeme do mácemu násiliu páchanému na ženách iba v kontexte aktivít mimovládnych organizácií, ktoré sa tohto závažného problému energic ky ujali. Pozornosť tejto téme dnes na Slo vensku venujú viaceré štúdie a publikácie (Šintalová, 1997; Bodnárová Filadelfiová, 2002; Cviková Juráňová, 2000b; Heise Pitanguy, Germain, 1998 a 1999; Fröschl Löw, 1999 a 2000; Herman, 2001). V sú časnosti sa uskutočňuje vôbec prvý celoštát ny výskum skúseností a postojov žien a mužov k domácemu násiliu, a možno očaká vať, že publikovanie výsledkov počas roka 2003 vrhne viac svetla na slovenskú odro du tohto univerzálneho javu, zasahujúceho všetky sociálne prostredia. Osobitná kapitola v prvom zväzku Súhrn nej správy pod názvom Ženy a muži v politi ke sa venuje otázkam rovnosti príležitostí žien a mužov so zreteľom na ich volebné správa nie, ako aj na ich participáciu na zákonodar nej a exekutívnej moci. 2. RODINA: MEDZI IDEÁLOM A REALITOU Od začiatku 90. rokov pocítili ženy a muži na Slovensku na vlastnej koži nielen razant né politické i ekonomické premeny, ale stali sa aj súčasťou fascinujúcich demografických pohybov. Starnutie populácie a feminizácia staroby, kombinovaná s rastom osamelosti a chudoby žien; zvyšovanie priemernej dĺž ky života, výraznejšie u žien ako u mužov; výrazné zníženie potratovosti a zvýšená orien tácia na používanie antikoncepcie; prudký pokles pôrodnosti, kombinovaný s odsúva ním rodičovstva do vyššieho veku; viac plá novania a zodpovednosti pri zakladaní rodi ny; pokles sobášnosti a odkladanie sobáša do zrelšieho veku, pribúdanie detí narodených mimo manželstva; oslabovanie dominantné ho dvojdetného modelu rodiny a pokles prie merného počtu detí v rodine; mierny nárast rozvodovosti, a následne aj podielu rodín s jedným rodičom, prevažne s matkou tie to i ďalšie procesy postupne menia nielen de mografický profil slovenskej spoločnosti re prezentovaný štatistickými údajmi, ale po zvoľna modifikujú aj kvalitu vzťahov medzi ženami a mužmi. Napriek uvedeným trendom vo vývoji so bášnosti a rozvodovosti v SR zostáva man želská rodina takmer univerzálnym spôso bom životnej dráhy ľudí na Slovensku: vyše 90 % obyvateľov vstúpi počas svojho života aspoň raz do manželstva. Vysoké hodnote 406 Z. Bútorová J. Filadelfiová J. Cviková O. Gyárfášová K. Farkašová

nie inštitúcie manželstva, známe z minulos ti, sa na Slovensku udržalo aj na konci 20. storočia. Podľa výsledkov Výskumu európ skych hodnôt takmer 90 % obyvateľov Slo venska nepovažuje manželstvo za zastaranú inštitúciu (European Values..., 1999/2000). Na porovnanie: vo Francúzsku takýto názor zastáva 65 % obyvateľov. Zaostrime pohľad na predstavy slovenských žien a mužov o princípoch, na ktorých by mala byť ideál na rodina postavená. 2.1. PREDSTAVY O IDEÁLNYCH VZŤAHOCH V RODINE V našej kultúre je ešte vždy pomerne hlbo ko zakotvený tradičný model muža ako do minantného živiteľa rodiny a ženy ako udr žiavateľky rodinného kozubu (Bútorová, 1996; Bútorová Filadelfiová Guráň Gyárfášová Farkašová, 1999). Aj podľa ne dávneho výskumu Inštitútu pre verejné otáz ky až 80 % respondentov pokladalo za veľ mi dôležitú vlastnosť správneho muža schop nosť finančne zabezpečiť rodinu a 76 % ľudí zase zdôrazňovalo ako veľmi dôležitý atribút ideálnej ženy schopnosť postarať sa o domác nosť (Empirické..., 2002a). Samozrejme, komplex rodových očakáva ní voči ženám a mužom je oveľa mnohoroz mernejší. Napríklad až 44 % ľudí pokladá za veľmi dôležité, aby sa správny muž vedel po starať o domácnosť. Na druhej strane schop nosť finančne zabezpečiť rodinu očakáva od ženy 23 % ľudí. Už tieto čiastkové zistenia naznačujú, že ľudia na Slovensku sa nehlásia k tvrdo patriarchálnemu modelu rodiny. Skôr na opak: v ich deklarovaných predstavách o ideálnych vzťahoch v rodine prevažuje prí klon k modelu partnerskému, a to v silnej šej miere u žien ako u mužov. Ako ukazuje tabuľka 1, až 68 % žien a 56 % mužov po Tabuľka 1 Predstavy o ideálnych vzťahoch v rodine (%) De¾ba práce v rodine A. V ideálnej rodine má žena na pleciach väèšinu starostlivosti o deti a domácnos. B. V ideálnej rodine sa obaja manželia podie¾ajú na výchove detí a na práci v domácnosti. Rozhodovanie v rodine A. Muž je hlava rodiny, a preto by mal rozhodova o dôležitých veciach on. B. Muž a žena sú partneri, a preto by mali o dôležitých veciach rozhodova spolu. Výchova detí A. Pri výchove detí je správne vies ich k maximálnej poslušnosti. Deti sa nemajú zapája do diskutovania a rozhodovania o rodinných záležitostiach. B. Pri výchove detí je dobré radi sa s nimi a zapája ich do rozhodovania o rodinných záležitostiach. Vzdelanie Súhlas s A : stred/neviem : súhlas s B Poh¾ad žien Poh¾ad mužov Základné 23 : 16 : 61 34 : 19 : 47 Stredoškolské bez maturity 17 : 15 : 68 27 : 20 : 53 Stredoškolské s maturitou 11 : 16 : 73 20 : 15 : 65 Vysokoškolské 6 : 12 : 82 13 : 18 : 69 Spolu 16 : 16 : 68 27 : 17 : 56 Základné 15 : 15 : 70 31 : 18 : 51 Stredoškolské bez maturity 7 : 12 : 81 23 : 18 : 59 Stredoškolské s maturitou 3 : 12 : 85 16 : 14 : 70 Vysokoškolské 3 : 10 : 87 8 : 10 : 82 Spolu 8 : 13 : 79 22 : 17 : 61 Základné 19 : 31 : 50 26 : 32 : 42 Stredoškolské bez maturity 13 : 26 : 61 21 : 28 : 51 Stredoškolské s maturitou 8 : 20 : 72 12 : 24 : 64 Vysokoškolské 5 : 24 : 71 9 : 25 : 66 Spolu 13 : 25 : 62 20 : 28 : 52 Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. Ženy, muži a rovnosť príležitostí 407

kladá za ideálne, keď sa obaja manželia po dieľajú na výchove detí a na práci v domác nosti. Opačná predstava aby žena niesla všetku ťarchu starostlivosti o rodinu na vlast ných pleciach je častejšia medzi mužmi (27 % mužov : 16 % žien). Ešte výraznejšie sa ľudia stavajú za vyvá žený vzťah muža a ženy pri rozhodovaní o dôležitých rodinných otázkach: 79 % žien a 61 % mužov sa prikláňa k názoru, že muž a žena sú partneri, a preto by mali o dôleži tých veciach rozhodovať spolu. K opačnému názoru, vychádzajúcemu z patriarchálnej predstavy muža ako hlavy rodiny, sa prizná va iba 8 % žien a 22 % mužov. Aj v názoroch na výchovu detí inklinuje väčšina dospelých na Slovensku k upred nostňovaniu participatívneho prístupu pred direktívnym. Až 62 % žien a 52 % mužov pokladá za správne, aby sa pri výchove detí rodičia s nimi radili a zapájali ich do rozho dovania o rodinných záležitostiach, zatiaľ čo iba 13 % žien a 20 % mužov zastáva názor, že je dobré viesť deti bez diskusie k maximál nej slušnosti. Vidíme, že pri posudzovaní všetkých troch aspektov spolužitia členov rodiny sa ženy prejavujú ako silnejšie prívrženkyne part nerského modelu. Významné rozdiely sa však prejavujú aj vnútri kategórie žien a mu žov. Najsilnejším faktorom je vzdelanie: čím je vyššie, tým väčšmi sa ženy aj muži odklá ňajú od patriarchálneho modelu rodiny vy značujúceho sa sústredením rozhodovania do rúk hlavy rodiny, malou participáciou manžela na starostlivosti o deti a domácnosť a autoritatívnou výchovou detí. Zároveň sa ženy vo všetkých vzdelanostných kategóri ách vyznačujú väčšou inklináciou k partner skému modelu ako muži. Podobné rodové rozdiely sa prejavujú aj v iných kategóriách. Napríklad najmladší muži menej inklinujú k partnerskému modelu rodiny ako najmlad šie ženy. Prejavujú sa tu následky tradičnej socializácie, ktorá vedie k reprodukcii rodo vých stereotypov. 2.2. DEĽBA PRÁCE V DOMÁCNOSTI Ak sa väčšina žien i mužov na Slovensku hlási k názoru, že v ideálnej rodine by sa obaja manželia mali podieľať na výchove detí a na práci v domácnosti, potom je namieste otáz ka, či tomuto deklarovanému postoju zodpo vedá aj realita bežného rodinného života. Ta buľka 2 ukazuje, že nie. Ťarcha každodennej zodpovednosti za chod domácnosti leží v rodinách predovšetkým na ženách. Z od povedí žien vyplýva, že v 88 % rodín žena prevažne alebo zásadne varí; v 81 % rodín jej leží na pleciach bežné upratovanie; v 68 % rodín nakupuje potraviny. Pokiaľ ide o sta rostlivosť o deti, podľa odpovedí žien ju v 68 % rodín zabezpečujú prevažne alebo výlučne ženy, ale v 32 % rodín sa deťom ve nujú rovnako aj muži. Najčastejšie sa obaja partneri podieľajú na vybavovaní na úradoch (okolo bytu, domácnosti, rodiny): v 44 % rodín sa tieto povinnosti delia rovnomerne. Naproti tomu opravy v domácnosti sú podľa odpovedí žien v 86 % rodín zásadne alebo prevažne v kompetencii mužov. Ako ukazuje bližší pohľad do tabuľky, žen ská a mužská interpretácia skutočnej deľby práce v rodinách sa mierne odlišuje: každá skupina väčšmi zdôrazňuje vlastný príspe vok k zvládnutiu rodinných povinností. Vzniká teda otázka: Ktorá interpretácia ženská alebo mužská je bližšia faktickému stavu? Možno formulovať hypotézu, že tá ženská. Správanie mužov v rodine je totiž často v rozpore s ideálom vyváženej deľby povinností v rodine, ku ktorému sa navonok hlásia. Hlbšia analýza ďalej umožňuje dokumen tovať heterogenitu modelov deľby práce v ro dinách z odlišného sociálneho prostredia. Najvýraznejším diferenciačným faktorom je vzdelanie: partneri s vyšším vzdelaním čas tejšie preferujú vyváženejšiu deľbu rodin ných povinností. To sa týka predovšetkým starostlivosti o deti, bežných nákupov a vy bavovania na úradoch. 408 Z. Bútorová J. Filadelfiová J. Cviková O. Gyárfášová K. Farkašová

Tabuľka 2 Kto vo Vašej domácnosti zásadne alebo spravidla vykonáva nasledujúce činnosti? (%) Zásadne muž Prevažne muž Obaja rovnako Prevažne žena Zásadne žena Starostlivos o deti* Odpovede žien 0 0 32 46 22 Odpovede mužov 1 1 44 41 13 Nákupy potravín Odpovede žien 2 4 28 44 22 Odpovede mužov 3 8 34 42 13 Varenie Odpovede žien 1 1 10 43 45 Odpovede mužov 1 3 12 47 37 Bežné upratovanie Odpovede žien 1 1 17 48 33 Odpovede mužov 1 2 22 54 21 Opravy v domácnosti Odpovede žien 36 50 10 2 2 Odpovede mužov 44 47 6 2 1 Vybavovanie na úradoch Odpovede žien 7 17 44 20 12 Odpovede mužov 10 21 45 16 8 Poznámka: Do vzorky bolo zahrnutých iba tých 79 % respondentov, ktorí žijú v partnerskom zväzku alebo mladí respondenti žijúci v domácnosti s oboma rodičmi. * Zisťované iba u respondentov žijúcich v rodinách s deťmi. Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. Graf 1 Kto vo Vašej domácnosti sa zásadne alebo spravidla venuje starostlivosti o deti? (podľa vzdelania %) 100% 90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% 49 60 59 70 50 39 40 29 1 2 1 1 Základné Stredoškolské bez maturity Stredoškolské s maturitou Vysokoškolské Prevažne muž Obaja rovnako Prevažne žena Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. Porovnanie so starším výskumom z roku 1995 (Bútorová, 1996) prezrádza, že za po sledných sedem rokov v celku slovenských rodín nenastali významné posuny v pro spech spravodlivejšej deľby práce medzi ženou a mužom. Je zjavné, že takéto posu ny si vyžiadajú dlhší čas, počas ktorého budú najmä mladí ľudia vystavení rodovo citlivej výchove a osvete. Ženy, muži a rovnosť príležitostí 409

3. VZDELANIE ŽIEN A MUŽOV Z ASPEKTU RODOVEJ ROVNOSTI Vzdelanostná úroveň slovenských žien a mu žov je už niekoľko desaťročí pomerne vyrov naná. Medzi ženami i mužmi je rovnaký po diel osôb s vysokoškolským vzdelaním. V skupine žien majú výrazne vyššie zastúpe nie nositeľky stredoškolského vzdelania s ma turitou a mierne vyššie zastúpenie osoby iba so základným vzdelaním. V skupine mužov majú zase výrazne vyšší podiel vyučení bez maturity (tabuľka 3). Vyrovnanosť úrovne vzdelania sa premie ta i do verejnej mienky: podľa názoru 77 % žien a 80 % mužov majú ženy rovnaké šance na získanie stredoškolského a vysokoškol ského vzdelania ako muži (pozri tabuľku 10). Značné rodové odlišnosti sa však preja vujú v zameraní či type vzdelania. Spome dzi stredných škôl majú vyrovnané zastúpe nie dievčat a chlapcov len poľnohospodárske školy, konzervatóriá a gymnáziá. Pokiaľ ide o stredné odborné školy, dievčatá majú 80 percentnú prevahu na ekonomických, zdra votníckych, pedagogických a knihovníckych školách, kým chlapci výrazne dominujú na lesníckych a stredných priemyselných ško lách. Jasne sa tu prejavuje zameranie diev čat na humanitné smery štúdia a chlapcov na technické. Za posledných päť rokov sa prevaha chlap cov na priemyselných školách a dievčat na ekonomických školách ešte väčšmi prehĺbi la. Zdravotnícke a knihovnícke školy sa tro chu väčšmi otvorili pre chlapcov. Na peda gogických školách sa udržuje dominantnosť dievčat s vyše 94 percentným podielom. Špeciálnym typom stredných škôl sú tzv. dievčenské odborné školy, kde študujú tak mer výlučne dievčatá. Z hľadiska obsahu výučby je namieste otázka, či nepodporujú petrifikáciu tradičných stereotypov o posta vení žien v spoločnosti (Vyhodnotenie..., 1998). Podiel žien medzi vysokoškolskými štu dentmi v roku 2000 bol 49,0 % a v rámci ex terných študentov až 60,6 %. Aj tu sa preja vujú tendencie k tradičnou socializáciou podmienenému výberu študijných odborov. Ženy častejšie študujú na humanitných od boroch (64 % spomedzi všetkých študentov), muži zasa na technických fakultách (73 %). Ekonomické a umelecké smery a poľnohos podárske fakulty majú pomerne vyvážený podiel študentiek a študentov. Za posledné Tabuľka 3 Pracujúce ženy a muži podľa vzdelania v SR (%) Vzdelanie 1995 1996 1997 1998 1999 2000 Základné vzdelanie Ženy 13,7 13,4 13,5 12,2 10,3 9,1 Muži 8,7 8,2 8,6 7,6 6,0 5,1 Vyuèení/é bez maturity Ženy 24,8 23,8 22,8 24,3 26,1 26,5 Muži 40,3 39,3 38,2 40,3 43,0 42,4 Stredné vzdelanie bez maturity Ženy 5,9 5,5 5,9 5,1 3,8 3,2 Muži 8,6 8,3 9,3 8,5 5,8 4,9 Vyuèení/é s maturitou Ženy 2,3 2,5 3,6 4,0 4,0 3,3 Muži 3,9 4,3 5,4 5,6 5,5 5,8 Úplné stredné všeobecné Ženy 5,8 6,4 7,1 8,3 7,8 7,4 Muži 2,7 3,4 3,1 3,7 3,8 3,6 Úplné stredné odborné Ženy 36,4 37,3 35,3 34,5 36,3 37,8 Muži 22,4 24,9 23,3 22,2 23,9 26,2 Vyššie odborné Ženy 1,5 1,5 1,0 0,8 0,6 Muži 1,4 1,4 0,8 0,4 0,3 Vysokoškolské Ženy 11,3 11,0 10,8 10,8 11,1 12,6 Muži 13,3 11,5 11,3 11,6 11,6 12,1 Zdroj: Štatistické ročenky SR 1996 2001. Bratislava, Štatistický úrad SR (podľa Výberového zisťovania pracov ných síl) 1996 2001. 410 Z. Bútorová J. Filadelfiová J. Cviková O. Gyárfášová K. Farkašová

Graf 2 Podiel žien medzi študentmi vysokých škôl v SR (1995 a 2000) Technické fakulty 1995 2000 Po¾nohospodárske fakulty Umelecké fakulty Ekonomické fakulty Univerzitné fakulty 0 10 20 30 40 50 60 70 Zdroj: Štatistické ročenky SR 1996 2001. Bratislava, Štatistický úrad SR 1996 2001. roky sa zvýšil podiel dievčat na univerzit ných a umeleckých fakultách, ako aj poľno hospodárskych fakultách. Muži si zasa upev nili zastúpenie na technických fakultách. Záujem žien a mužov o rôzne študijné od bory sa premieta do zamestnaneckej segre gácie. Ako uvidíme ďalej, niektoré odvetvia a sektory ekonomiky sú výrazne feminizo vané. 4. RODOVÉ NEROVNOSTI NA TRHU PRÁCE 4.1. ŠTRUKTÚRA ZAMESTNANOSTI Slovensko zaznamenalo za posledné desať ročia výraznú zmenu. Z prevažne poľnohos podárskej krajiny v 50. a 60. rokoch sa od roku 1970 transformovalo na prevažne prie myselnú krajinu. V 80. a 90. rokoch nastal dynamický rozvoj sektora služieb. Účasť žien a mužov na týchto troch základných sekto roch je rozdielna. Podľa údajov z roku 2000 spomedzi pracujúcich žien až 70,5 % pôso bí v terciárnom sektore; 25,5 % v sekundár nom sektore a 4 % v primárnom sektore. Me dzi mužmi je oveľa menej pracovníkov ter ciárneho sektora (43,9 %) a viac pracovní Ženy, muži a rovnosť príležitostí kov sekundárneho (47,2 %) a primárneho sektora (8,9 %). Muži výrazne prevažujú v stavebníctve (takmer 92 %), v ťažbe nerastných surovín (87,5 %), vo výrobe a rozvode elektriny, ply nu a vody (82 %), ako aj v poľnohospodárstve (72,5 %). K týmto klasickým odvetviam s pre vahou mužov sa pripája aj odvetvie dopravy a telekomunikácií (70 %), práca s nehnuteľ nosťami a vývoj (vyše 60 %). Ide zväčša o od vetvia, ktoré si vyžadujú vzdelanie a profesio nálnu prípravu technického smeru. Ženy dominujú najmä v ľahkom priemys le, obchode a reštauračných službách (oko lo 60 %), ale najvýraznejšie v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti (vyše 82 %), v škol stve (takmer 80 %), ako aj v peňažníctve a poisťovníctve (takmer 70 %). Treba zdôraz niť, že feminizované odvetvia s výnimkou peňažníctva a poisťovníctva sú zároveň od vetviami s najnižšou priemernou mzdou. Zvýšenie vzdelanostnej úrovne žien SR viedlo postupne k ich väčšinovému zastúpe niu medzi vedeckými a odbornými duševný mi zamestnancami (62,1 %), ako aj medzi technickými a zdravotníckymi zamestnanca mi (61,2 %). Muži však dominujú medzi zákonodarcami a vedúcimi a riadiacimi pra covníkmi (69,2 %). 411

Tabuľka 4 Ženy a muži v hospodárstve SR podľa vlastníckeho sektora (1993 2000) Ukazovate¾ 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 Pracujúci v hospodárstve SR 1 2 117 934 2 096 282 2 146 791 2 116 554 2 205,9 2 198,6 2 132,1 2 101,7 z toho ženy (v %) 42,1 41,7 41,5 41,2 44,8 44,9 45,4 45,9 Zamestnanci vo verejnom sektore 1 253 383 990 007 867 808 780 778 1 168,3 1 096,7 1 052,3 1 026,5 z toho ženy (v %) 45,0 44,8 52,3 53,1 49,3 49,4 49,9 50,5 Zamestnanci a ostatní v súkromnom sektore 864 551 1 106 275 1 278 983 1 335 776 1 037,6 1 101,9 1 079,8 1 075,2 z toho ženy (v %) 37,8 39,0 34,1 34,2 39,7 40,5 41,1 41,5 Poznámka: V roku 1997 došlo ku zmene vykazovania (všetky osoby od 15 rokov, ktoré v referenčnom týždni vykonávali aspoň jednu hodinu práce za mzdu, plat, alebo za účelom dosiahnutia zisku, bez osôb na ďalšej mater skej dovolenke). Zdroj: Štatistické ročenky SR 1997 2001. Bratislava, Štatistický úrad SR 1997 2001. 4.2. ŽENY A MUŽI V SÚKROMNOM SEKTORE Po roku 1990 sa popri štátnom či verejnom sektore začal rozvíjať aj súkromný sektor, ktorý od začiatku väčšmi saturovali muži. Ženy zamestnané v súkromnom sektore v ro ku 2000 predstavovali 41,5 %. Naopak me dzi zamestnancami verejného sektora je ich 50,5 %. Ešte výraznejšie sú rozdiely v zastúpení žien a mužov v kategórii tzv. samozamestna ných, t. j. podnikateľov a pomáhajúcich čle nov v rodinnom podniku. Medzi podnikateľ mi majú ženy iba štvrtinové zastúpenie (25,5 %). Z podnikateľov bez zamestnancov tvorili ženy 24,5 % a z podnikateľov so za mestnancami 28,5 %. Zastúpenie žien v rám ci podnikateľského sektora sa síce mierne zvýšilo, ale súkromný sektor naďalej zostá va doménou mužov. Iná je situácia v skupi ne vypomáhajúcich členov domácnosti v ro dinnom podniku, kde výrazne prevažujú ženy (70 %). 4.3. PRÍJMOVÉ NEROVNOSTI Priemerná mzda žien dosahuje približne 75 % priemernej mzdy mužov. Táto mzdo vá disproporcia pretrvávala s 2 3 percent nými odchýlkami po celé 90. roky. Vo feminizovaných odvetviach sa mzdy pohybujú na úrovni alebo pod úrovňou prie mernej mzdy v hospodárstve SR. Kým prie merná mesačná mzda v národnom hospodár stve v roku 2000 predstavovala 11 430 Sk, vo feminizovaných odvetviach (napríklad v zdravotníctve, sociálnej starostlivosti, škol stve) nedosahovala ani 10 000 Sk. Rovnaká vzdelanostná úroveň mužov a žien nezabezpečuje rovnakú odmenu za prácu. Ženy mali nižšiu mzdu v každej vzdela nostnej kategórii. Jej hodnota dosahovala od 65 % do 78 % mzdy mužov. S rastom vzdelania sa táto disproporcia neznižuje. Naopak, v posledných dvoch rokoch sa prá ve v skupine vysokoškolsky vzdelaných žien a mužov prejavuje najväčší mzdový rozdiel. V roku 2000 predstavovala priemer ná mzda žien v tejto vzdelanostnej kategórii iba 65 % mzdy mužov. Rozdiely môžu byť ovplyvnené iným pracovným zaradením: viac mužov pôsobí v riadiacich pozíciách a v súkromnom sektore, kde sú mzdy celko vo vyššie. Môžu však byť aj dôsledkom toho, že ženy sú väčšmi ochotné pracovať na miestach s nižšou kvalifikáciou. Mzdové rozdiely medzi mužmi a žena mi sa vyskytujú vo všetkých zamestnanec kých kategóriách a s rastúcou pozíciou sa neznižujú. U zákonodarcov a riadiacich pra covníkov bolo zaostávanie miezd žien do konca najvyššie. Jedna z príčin môže spočí 412 Z. Bútorová J. Filadelfiová J. Cviková O. Gyárfášová K. Farkašová

Tabuľka 5 Podiel priemernej hrubej mesačnej mzdy žien na mzde mužov v SR podľa vzdelania (1996 2000) 1996 1997 1998 1999 2000 SR spolu 74,5 78,5 77,0 75,0 75,0 Základné vzdelanie 75,7 73,9 72,4 74,1 72,6 Stredné odborné vzdelanie 69,5 67,5 69,5 71,5 70,7 Stredné vzdelanie 78,5 72,6 71,5 70,0 74,0 Úplné stredné odborné vzdelanie 73,3 75,7 78,6 73,1 74,1 Úplné stredné všeobecné vzdelanie 80,3 68,1 76,7 77,3 77,9 Úplné stredné odborné vzdelanie (odborná škola) 72,5 74,7 74,0 74,7 71,8 Vysokoškolské vzdelanie 74,7 84,2 72,2 66,8 65,4 Zdroj: Výberové zisťovanie o štruktúre miezd zamestnancov v SR. Bratislava, Štatistický úrad SR 1997 2001. vať v type zamestnávateľskej organizácie. Vo verejnom sektore, kde sa pri odmeňovaní po stupuje podľa tabuliek, pracuje najviac úrad níkov, pričom ženy sa tu ľahšie presadia do vedúcich funkcií. V súkromnom sektore, kde je výška odmeny voľnejšia, prevažujú muži. Ďalším diferencujúcim činiteľom môže byť odlišná vzdelanostná dráha mužov a žien, ako aj rozdiely v dĺžke praxe: muži často dosahujú vyššiu vzdelanostnú úroveň skôr, ale ženy musia prerušiť pracovnú kariéru z dôvodu materstva, opatrovania či ošetrova nia člena rodiny. Rozdiely v mzdách žien a mužov sa s rastúcim vekom prehlbujú. V roku 2000 boli najväčšie mzdové rozdiely v starších vekových kategóriách (takmer o 30 %). S klesajúcim vekom sa disproporcia zmen šovala, a to na 13 % v skupine najmladších a na 10 % v skupine 20 24 ročných. Po tri dsiatke sa začínajú mzdové rozdiely zvy šovať. Z porovnania vzdelanostných, zamestna neckých a vekových skupín žien a mužov vyplýva, že na Slovensku existuje diskri minácia v ocenení práce žien. Navyše, ro dové rozdiely v mzdách sa potom premie tajú do výšky poberaného dôchodku, kto rý je u žien nižší. Vzhľadom na výraznú feminizáciu a rast osamelosti staroby na Slo vensku to vedie k zväčšovaniu chudoby star ších žien. Graf 3 Podiel priemernej mzdy žien na mzde mužov v SR za jednotlivé vekové skupiny (2000) SR celkom 75,0 do 20 rokov 86,9 20 24 rokov 91,1 25 29 rokov 81,1 30 34 rokov 35 39 rokov 40 44 rokov 45 49 rokov 50 54 rokov 73,6 72,5 72,2 71,6 71,0 55 59 rokov 81,3 60 a viac rokov 72,3 0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100 Zdroj: Výberové zisťovanie o štruktúre miezd zamestnancov v SR. Bratislava, Štatistický úrad SR 2001. Ženy, muži a rovnosť príležitostí 413

4.4. NEZAMESTNANOSŤ ŽIEN A MUŽOV Miera nezamestnanosti na Slovensku zazna menala od začiatku 90. rokov prudký rast. Z hodnoty 1,6 % v roku 1990 sa zvýšila na 18,8 % v roku 2000. Nezamestnanosť žien a mužov vychádzala z rovnakej štartovacej pozície a na začiatku 90. rokov prebiehala zhodne. Druhá polovica 90. rokov priniesla mierne zhoršenie situácie žien, avšak na kon ci desaťročia začala nezamestnanosť výraz nejšie zasahovať mužov. Podiel žien na cel kovej nezamestnanosti v priebehu 90. rokov kolísal okolo 50 %, ale za posledné tri roky mierne klesol, takže v roku 2000 tvoril iba 45,7 %. Slovensko sa tak zaradilo k tým eu rópskym krajinám, kde je nezamestnanosť žien v porovnaní s mužmi o čosi nižšia. Od roku 1994 majú medzi nezamestnaný mi najväčší podiel dlhodobo nezamestnaní. V roku 2000 bolo dlhšie ako jeden rok ne zamestnaných 46,3 % žien a 41,3 % mužov, čo znamená, že nepoberali podporu v neza mestnanosti, ale žili v sociálnej odkázanos ti. Nezamestnanosť postihuje najmä ženy a mužov s nízkym vzdelaním. Nezamestnanosť má nižšie hodnoty v kate górii žien vo veku od 20 do 29 rokov, čo však nemusí ešte vypovedať o väčšej možnosti ich pracovného uplatnenia. Niektoré mladé ženy sa totiž vyrovnávajú s nedostatkom pracov ných príležitostí tak, že ostávajú doma s ma lými deťmi, alebo odchádzajú do zahraničia, napríklad robiť au pair. Podiel nezamestna ných žien v strednom veku stúpa. Vo veko vých kategóriách nad 50 rokov sa zastúpenie nezamestnaných žien a mužov vyrovnáva. Možno teda uzavrieť, že pre vývoj neza mestnanosti na Slovensku nie je charak teristická rodová nerovnosť. Väčšie rodo vé rozdiely sú v oblasti zamestnanosti, kde sa prejavujú najmä v zamestnaneckej segre gácii, vo feminizácii niektorých odvetví a profesií, v maskulinizácii riadiacich pozí cií a v príjmovom znevýhodňovaní žien. 5. VYBRANÉ ŽENSKÉ ORGANIZÁCIE V ROKOCH 1998 2002 5.1. PESTREJŠIA SCÉNA, ŽIVŠÍ OBRAZ Na Slovensku v súčasnosti pôsobia desiatky ženských mimovládnych organizácií (Glo sár..., 2002; Adresár..., 2000). Mnohé z nich, a to aj tie, ktoré boli založené po roku 1989, nadväzujú vo svojej činnosti na tradičné žen ské spolky, iné sú nové a ich cieľom je riešiť konkrétne problémy žien. 3 Medzi novozalo ženými ženskými organizáciami sú však aj také, ktoré si kladú za cieľ riešiť tzv. ženskú občiansku problematiku, a to pod zorným uhlom rodovej rovnosti (Bútorová Filadel fiová Guráň Gyárfášová Farkašová, 1999). Vzhľadom na obsah tejto kapitoly sústredíme pozornosť práve na ne. Najbohatšiu iniciatívnu činnosť a najdlhšiu tradíciu medzi ženskými organizáciami, kto ré sa usilujú o sociálnu a politickú zmenu posilňujúcu práva a účasť žien vo verejnom živote, má na Slovensku od roku 1993 Zá ujmové združenie žien Aspekt (http://www. aspekt.sk) so sídlom v Bratislave. Jeho kľú čovými osobnosťami a prvolezkyňami sú časného slovenského feminizmu sú Jana Cviková a Jana Juráňová. Aspekt je nosite ľom feministického vzdelávacieho a publi kačného projektu zameraného na scitlivova nie vedomia na otázky rodovej problemati ky. Od roku 1993 vydáva feministický kul túrny časopis Aspekt, organizuje vzdelávacie podujatia, spravuje knižnicu, poskytuje od borné konzultácie, spolupracuje s inými mi movládnymi organizáciami a médiami a od roku 1996 vydáva aj knižné publikácie. Ustáleným subjektom je aj ľudskoprávna mimovládna organizácia Aliancia žien Slo venska (od roku 1994) so sídlom v Bratisla ve, na čele ktorej stojí Katarína Farkašová. Venuje sa monitorovaniu implementácie medzinárodných dokumentov k problemati 414 Z. Bútorová J. Filadelfiová J. Cviková O. Gyárfášová K. Farkašová

ke žien, ich prekladom a vydávaniu, šíreniu informácií o ženskej problematike, ako aj kontaktom s medzinárodnými organizácia mi. Vykonáva aj konkrétnu prácu proti do mácemu násiliu a obchodu so ženami (http:/ /www.alianciazien.sk). Pri Aliancii žien Slovenska sa vytvorila silná právnická skupina žien AdvoCats for Women, ktorá od roku 2000 pôsobí ako sa mostatné občianske združenie s rovnakým názvom. Sídli v Bratislave a k jeho hlavným reprezentantkám patrí Zuzana Magurová, Henrieta Kollárová a Zuzana Tomášová. Za meriava sa na obhajobu ženských ľudských práv. Popri individuálnom poradenstve pre krízové centrum Aliancie žien Slovenska, analýzach a správach o legislatíve sa priamo podieľa aj na tvorbe zákonov. Prioritnou oblasťou aktivít občianskeho združenia Pro Familia so sídlom v Humen nom, reprezentovaného poprednou odbor níčkou Evou Sopkovou, je násilie páchané na ženách. Zaoberá sa ním tak na individuálnej úrovni (krízová pomoc pre obete násilia), ako aj na celonárodnej úrovni (legislatívna, lek torská a publikačná činnosť). Podobné zamerania má aj záujmové zdru ženie žien Fenestra so sídlom v Košiciach, ktorého kľúčovou osobnosťou je Monika Grochová (http://www.stopnasiliu.sk). Fe nestra prevádzkuje od roku 1999 Krízové centrum Fenestra, v ktorom poskytuje obe tiam násilia páchaného na ženách komplex né služby. Okrem toho sa venuje legislatív nym, medializačným a školiacim aktivitám. Obe organizácie významne prispeli k od tabuizovaniu problematiky násilia na ženách a k jej začleneniu do agendy oficiálnych in štitúcií, a to v spolupráci s ďalšími ženský mi mimovládnymi organizáciami Aspekt, Aliancia žien Slovenska, Eset za rodinu bez násilia, neskôr aj Možnosť voľby. Občianske združenie Eset za rodinu bez násilia so sídlom v Bratislave sa zameriava na prevenciu rodovo podmieneného násilia formou narúšania rodových stereotypov Ženy, muži a rovnosť príležitostí medzi deťmi a mladými ľuďmi, a to pred náškami a workshopmi na všetkých typoch škôl. Najnovšie robí programy aj pre učite ľov a učiteľky, vykonáva medializačné akti vity, venuje sa školeniam dobrovoľníkov a pomáhajúcich profesií v pomoci obetiam násilia. Spolupracuje s Alianciou žien Slo venska pri prevádzke krízového centra. Me dzi jeho vedúce osobnosti patrí Monika Bosá a Adriana Mesochoritisová. Altera, občianske združenie lesbických a bisexuálnych žien, so sídlom v Banskej Bystrici (Marianna Šipošová) sa pokúša pro stredníctvom medializovania problematiky homosexuality a korektného informovania verejnosti pôsobiť na ľudí, aby akceptovali aj iný než heterosexuálny spôsob života. Zasa dzuje sa aj o zmeny v legislatívnej oblasti. Slúži aj ako kontaktné, informačné a pora denské centrum a organizuje kultúrne, spo ločenské, športové i vzdelávacie podujatia. Od Altery sa nedávno oddelila nová organi zácia Podisea (Jana Kapustová), ktorá sa chce venovať najmä otázkam násilia pácha ného na ženách. V januári 2002 sa v Brati slave rozbehol ďalší nový projekt Q Archív/ dokumentačné a informačné centrum (Anna Daučíková), ktorý funguje v rámci organizá cie Ganymedes hnutie za rovnoprávnosť homosexuálnych občanov v SR (bližšie po zri v kapitole Postavenie sexuálnych menšín v tomto zväzku Súhrnnej správy). V poslednom období sa začali objavovať koordinované iniciatívy týchto mimovlád nych organizácií. Za jednu z najvýznamnej ších možno pokladať spoločnú platformu Možnosť voľby za dodržiavanie ľudských práv žien a detí. Táto umiernená pro choi ce platforma vychádza z reprodukčných práv definovaných v dokumentoch OSN azcharty sexuálnych a reprodukčných práv. Vznikla roku 2001 ako reakcia na snahu Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) zakotviť do Ústavy SR pri jej novelizácii ustanovenie o ochrane života od počatia (Cviková Juráňová, 2001a). Občianske 415

združenie Možnosť voľby so sídlom v Brati slave, na čele s Oľgou Pietruchovou, sa za sadzuje za dodržiavanie reprodukčných práv a zameriava sa aj na iné oblasti súvisiace s právami žien (http://www.prochoice.sk, http://www.moznostvolby.sk). Druhou významnou koordinovanou inicia tívou bola prvá celonárodná mediálna kam paň o násilí na ženách pod názvom Piata žena (každá piata žena je týraná), ktorú zorgani zovala skupina ženských ľudskoprávnych mimovládnych organizácií (Fenestra, Pro Familia, Aspekt, Aliancia žien Slovenska, Altera, Eset a Možnosť voľby) s finančnou podporou zahraničných donorov. Kampaň bola zameraná na zmenu verejnej mienky v smere nulovej tolerancie k násiliu voči ženám (http://www.piatazena.sk), pričom si kládla za cieľ aj posilniť rokovaciu pozíciu ženských mimovládnych organizácií pri pre sadzovaní potrebných legislatívnych zmien, čo sa jej aj podarilo (Záverečná správa..., 2002). V roku 2002 bol v NR SR schválený vlád ny návrh na zmenu viacerých zákonných noriem smerujúci k potláčaniu domáceho násilia. Do tohto návrhu, ktorý pripravilo Ministerstvo spravodlivosti SR v spoluprá ci s Alianciou žien Slovenska (na základe analýzy právneho poriadku SR vypracova nej expertkami právničkami v Aliancii žien Slovenska, v rámci jej projektu AdvoCats for Women Obhájkyne žien a s prispením Evy Sopkovej z Pro Familie), boli zapracované aj niektoré návrhy Národnej asociácie sudkýň Slovenska (NASS), ktoré boli predložené do NR SR formou poslaneckého návrhu Evy Rusnákovej a neskôr stiahnuté. Otázkami domáceho násilia a násilia voči ženám sa najaktívnejšie zaoberajú Fenestra a Pro Familia na východnom Slovensku, ako aj Aspekt, Aliancia žien Slovenska, Advo Cats Obhajkyne žien, Eset a Možnosť voľ by v Bratislave a Altera v Banskej Bystrici. Tieto sa venujú nielen priamej pomoci ženám, ktoré prežili alebo prežívajú násilie, ako aj prevádzkovaniu liniek pomoci (Fenes tra, Pro Familia, Aliancia žien Slovenska spolu s AdvoCats a Eset), ale vyvíjajú aj ak tivity v oblasti výchovy a vzdelávania odbor níkov (publikačná činnosť, tréningy pomáha júcich profesií, poradenstvo a supervízia pre novovznikajúce krízové centrá a azylové do my pre obete a iné), presadzovania tejto agendy do oficiálnej politiky (lobovanie, účasť v komisiách a pod.), ako aj v oblasti osvetovej činnosti pre verejnosť. Prevádzku jú niekoľko internetových stránok, ktoré sa venujú problematike násilia na ženách (http:/ /www.stopnasiliu.sk; http://www.piatazena.sk; http://www.moznostvolby.sk; http:// www.feminet.sk; http://www.aspekt.sk; http: //www.alianciazien.sk); pravidelne publikujú v novinách i časopisoch a vystupujú v elek tronických médiách. Problematike sa venu jú aj iné mimovládne organizácie, napríklad Centrum Nádej Bratislava, Detský fond SR, DKC Náruč zo Žiliny, Slonad Nitra, Emauzy Holíč a iné. Od roku 1998 bolo vydaných niekoľko publikácií o násilí, ktoré domácej verejnosti sprostredkovali zahraničné skúsenosti. Väč šina z nich vznikla vďaka spolupráci Záujmo vého združenia žien Aspekt s občianskym združením Pro Familia (Aspekt č. 3, 1998 a č. 1, 1999; Fröschl Löw, 1999 a 2000; Herman, 2001; Cviková Juráňová, 2000b). Popri ženských ľudskoprávnych organizá ciách si osobitnú zmienku zasluhujú mnoho raké aktivity a iniciatívy občianskeho zdru ženia Profesionálne ženy (PŽ) (http:// www.zutom.sk/profwomen.sk), ktorého kľú čovou predstaviteľkou je Dagmar Šimunko vá. Má vytvorenú aj regionálnu sieť, organi zuje tréningové stretnutia a semináre pre ženy v politike, verejnom živote, v médiách a podnikaní. Organizačnými zložkami sú kluby Profesionálnych žien a od roku 2000 aj Demokratický inštitút Profesionálnych žien, ktorý si kladie za cieľ poskytovať ma nažérsky, líderský a profesionálny tréningo vý program pre političky a podnikateľky. 416 Z. Bútorová J. Filadelfiová J. Cviková O. Gyárfášová K. Farkašová

K tomuto programu významne prispela Zu zana Kiczková. V novembri 2000 na podnet Profesionál nych žien vzniklo Fórum žien 2000 ako ini ciatíva 50 mimovládnych organizácií zo všet kých regiónov Slovenska na podporu vyššie ho uplatnenia žien na rozhodujúcich postoch v politike a verejnom živote. Medzi aktivity Fóra žien 2000 patrí rad deklarácií a výziev presadzujúcich princíp vyššieho zastúpenia žien v politike a lobovanie v prospech tohto princípu, 4 ako aj organizovanie tréningov pre ženy vo všetkých regiónoch Slovenska pre prácu v politike a verejnom živote. V augus te 2002 vznikla na báze Fóra žien 2000 nová organizácia Asociácia Fórum žien 2000, kto rej zakladateľmi boli organizácie Profesionál ne ženy, Národná asociácia sudkýň Sloven ska, Vedam Žilina, Top Centrum podnikate liek, Združenie žien v podnikaní. 5.2. ŽENSKÉ MIMOVLÁDNE ORGANIZÁCIE A KULTIVÁCIA RODOVEJ CITLIVOSTI Pred troma rokmi sme konštatovali, že na Slovensku kultivácia rodovej citlivosti nemá širšie zázemie. Je skôr obmedzená na užšie enklávy, medzi ktorými však v posledných rokoch začína silnieť komunikácia a spolu práca (Bútorová Filadelfiová Guráň Gyárfášová Farkašová, 1999, s. 698). Ďalší vývoj dal tomuto postrehu za pravdu. Od tých čias sa totiž zvýšil rozsah i frekvencia tematizácie rodových otázok a rozšíril sa aj priestor, v ktorom sa kultivácia rodovej cit livosti odohráva. No ťažisko naďalej ostáva na spolupráci medzi mimovládnymi organi záciami Aspekt, Aliancia žien Slovenska, Altera, Eset, Fenestra, Možnosť voľby, Pro Familia a Centrom rodových štúdií na Filo zofickej fakulte UK, ako aj ďalšími pedago gičkami a pedagógmi na vysokých školách (napríklad V. Bačová z Prešovskej univerzi ty, K. Feťková z Univerzity Mateja Bela Ženy, muži a rovnosť príležitostí v Banskej Bystrici). Pre rodovú scénu na Slovensku je typické aj prepájanie umenia, literatúry, divadla a teórie (pozri napríklad Bábkové divadlo Na rázcestí v Banskej Bys trici, Divadelný ústav Bratislava, spoluprá ca autoriek a teoretičiek z rôznych oblastí v časopise Aspekt). Spolupráca sa rozvinula najmä pri protes toch proti Zmluve SR so Svätou stolicou, ktoré iniciovali zástupkyne mimovládnych organizácií v Expertnej skupine pre vzdelá vanie a výskum, rodové analýzy a štatistiky Koordinačného výboru pre problematiku žien. Zdôrazňovali najmä riziká nedodržia vania ľudských práv žien a detí tak, ako ich definujú medzinárodne záväzné dokumenty (Kliment, 2000 2001; Cviková, 2000). Vo Vyhlásení členky pripomínajú, že podpísa ním Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1987) sa aj Slo vensko zaviazalo prijať všetky príslušné opatrenia na zmenu spoločenských a kultúr nych zvyklostí týkajúcich sa správania mu žov a žien s cieľom odstrániť predsudky, zvyky a praktiky založené na myšlienke podradenosti a nadradenosti niektorého z po hlaví alebo na stereotypných úlohách mu žov a žien (Vyhlásenie..., 2001, s. 94). V tejto súvislosti členky expertnej skupi ny navrhli zaviesť etickú výchovu na školách pre všetkých žiakov a žiačky tak, aby sa na vštevovanie predmetu etickej výchovy nevy lučovalo s vyučovaním náboženstva, defino vať základné minimálne štandardy výchovy a vzdelávania v oblasti reprodukčných a se xuálnych práv, ľudských práv, najmä práv žien a detí, rovnosti práv žien a mužov, pri čom tieto štandardy by mali byť záväzné pre celý výchovno vzdelávací proces v štátnych, cirkevných aj súkromných školách. Z tejto iniciatívy vzišli odborné semináre na pôde MPSVR SR a stretnutie s ministrom školstva Milanom Ftáčnikom, na ktorom mu bola po núknutá spolupráca odborníčok a odborní kov uplatňujúcich rodovo špecifický prístup vo vzdelávaní a výskume. 417

Ďalší rozvoj spolupráce znamenala Inicia tíva za možnosť voľby vo februári 2001, keď vystúpila proti snahám o zákaz interrupcií. Dosiaľ najväčšie spoločné vystúpenie už uve dených a ďalších ženských ľudskoprávnych mimovládnych organizácií predstavuje prvá feministická celonárodná mediálna kampaň proti násiliu páchanému na ženách Piata žena. Najsústredenejšie a najdlhšie už od začiat ku 90. rokov sa kultivovaním rodového vedomia a rodovo špecifickým prístupom v rôznych vedeckých disciplínach, ako aj v konkrétnych otázkach sociálnej praxe v pe dagogickej činnosti na FF UK v Bratislave za oberajú Zuzana Kiczková, Etela Farkašová, neskôr spolu s Marianou Szapuovou. V roku 2001 založili na FF UK v Bratislave Centrum rodových štúdií, ktoré inštitucionalizuje ich dovtedajšiu prednáškovú činnosť, ako aj pô sobenie Klubu feministických filozofiek fun gujúceho od začiatku 90. rokov. Centrum je prvou vzdelávacou a výskumnou inštitúciou svojho druhu na akademickej pôde v SR za meranou na otázky rodovej identity, rodovo špecifických rozdielov, ako aj symbolov, kto ré štruktúrujú rodové vzťahy (http://www. genderstudies.fphil.uniba.sk). Spolupracuje s feministickým vzdelávacím a publikačným projektom Aspekt. Klub feministických filo zofiek spolu s Aspektom realizovali dva cyk ly seminárov pre stredoškolské učiteľky a uči teľov zamerané na rodovú problematiku. Mimoriadne dôležitá je spolupráca formál neho a neformálneho vzdelávania, ako naprí klad medzi pedagogičkami Centra rodových štúdií a medzi mimovládnymi organizácia mi Aspekt, Q Archív či Eset za rodinu bez násilia. Prednášky, ktoré robí Eset na školách pre žiakov a žiačky a pre učiteľov a učiteľky, sa zameriavajú na narúšanie rodových stere otypov a prevenciu rodovo podmieneného násilia, ako aj na sexuálnu výchovu. Pri spolupráci s učiteľmi a učiteľkami sa ukazuje, že ich najväčšmi zaujíma oblasť rodových stereotypov. Na túto tému sa sú streďovali spoločné semináre Klubu feminis tických filozofiek a Aspektu, viaceré rozhla sové relácie i materiály v tlači. Rodovo špe cifickej socializácii bolo venované celé čís lo časopisu Aspekt Nerodíme sa ako ženy, stávame sa nimi (Aspekt č. 2, 2000). Vyda vateľstvo Aspekt publikovalo aj prvú knihu pre dievčatá, ktorá sa výslovne zameriava na narúšanie rodových stereotypov (Juráňová, 2000). Aspekt a Obec spisovateľov Sloven ska usporiadali diskusiu o čítankách a učeb niciach pre prvý stupeň základných škôl, ktorá bola publikovaná v týždenníku Kultúr ny život (aj na http://www.aspekt.sk). Moni ka Bosá z Esetu vypracovala analýzu rodo vých stereotypov v učebniciach sexuálnej výchovy pre stredné školy (Bosá, 2002). Problematikou rodových stereotypov sa začínajú postupne zaoberať aj v iných vzde lávacích a výskumných inštitúciách. Pribú dajú diplomové práce na rodovo špecifické témy, najmä o problematike násilia na že nách. Slovenskú feministickú a rodovú scé nu v roku 2001 zaujímavo zachytila a inter pretovala študentka sociológie z Viedenskej univerzity Veronika Wöhrer v diplomovej práci Prekliate slovo feminizmus. Analýza interpretačného vzorca chápania feminizmu u slovenských vedkýň. Za posledné roky vyšlo viacero publikácií venovaných rodovo špecifickej tematike. Z hľadiska rozvíjania rodovej teórie stoja za zmienku najmä dva zborníky: prvý z cyklu verejných prednášok Rodové štúdiá v ume ní a kultúre, ktorý bol produktom spoluprá ce časopisu Aspekt a Vysokej školy výtvar ných umení (Mitášová, 2000), druhý zo spo ločného projektu Viedenskej univerzity a Univerzity Komenského Otázky rodovej identity vo výtvarnom umení, architektúre, filme a literatúre (Kiczková, 2000). Na pre zentáciu aktuálneho stavu rodovej problema tiky prostredníctvom rozhovorov so známy mi osobnosťami sa zamerala publikácia In štitútu pre verejné otázky Krehká sila. Dvad sať rozhovorov o životných cestách žien (Bú torová, 2001). 418 Z. Bútorová J. Filadelfiová J. Cviková O. Gyárfášová K. Farkašová

Realizovalo sa aj viacero sociologických výskumov a publikácií o nich, o ktoré sa opie ra aj táto kapitola. Publikačnú činnosť rozší rilo o rodové témy aj Medzinárodné stredis ko pre výskum rodiny (http://www.bicfs.sk). Texty k základným témam rovnosti príležitos tí vyšli v publikácii Nerovné cesty k rovnosti: pohľady na ľudské a občianske práva žien na Slovensku (Kvapilová Porubänová, 2001), vybrané príspevky z konferencie Pre a proti v politike rovnosti príležitostí z októbra 2001 sú publikované v špeciálnom čísle Mozaiky rodiny (2001). Nedávno vyšla publikácia Domáce násilie na Slovensku (Bodnárová Filadelfiová, 2002). Zvýšil sa aj počet odbor ných a politických konferencií na rodové témy. Od roku 1993 sa kontinuálne venuje publi kačnej a vzdelávacej činnosti Záujmové zdru ženie žien Aspekt. Feministický kultúrny ča sopis Aspekt vo svojich doteraz dvadsiatich číslach otvoril mnohé rodovo špecifické témy z kultúrnej, vedeckej i politickej oblasti, ako napríklad Násilie II (Aspekt č. 1, 1999), Osob né je politické (č. 2, 1999), Patriarchát (č. 2, 2000 a č. 1, 2000), D(r)ámy (č. 1, 2001) a Telo sa stalo slovom (č. 1, 2002). Päťdesiatou pub likáciou knižnej edície Aspektu bola Psycho lógia ženy od Karen Horney. V edícii vyšli odborné publikácie, detské knihy, beletria. Vychádzajú internetové noviny http:// www.feminet.sk, ktoré uverejňujú aj disku sie e mailovej skupiny zeny@changenet.sk. Od jesene 2002 vydáva denník Sme každý týždeň prílohu Pohľad ženy. Zainteresovaná verejnosť bude môcť kon com roka 2002 siahnuť po Glosári rodových pojmov, ktorý pripravil kolektív autoriek a autorov za finančnej podpory UNIFEM a NOS OSF. 5.3. ŽENSKÉ MVO VO VEREJNEJ MIENKE Napriek tomu, že uplynulé obdobie prinies lo viac života do činnosti ženských mimo Ženy, muži a rovnosť príležitostí vládnych organizácií (MVO), ostávajú pre slovenskú verejnosť ešte stále veľkou nezná mou. Svedčia o tom zistenia reprezentatív neho výskumu Inštitútu pre verejné otázky (Gyárfášová Pafková, 2002), podľa ktorých v júni 2002, t. j. pred rozbehnutím predvo lebnej kampane mimovládnych organizácií, iba 5 % respondentiek a 4 % respondentov mali dostatok informácií o činnosti ženských MVO. Slabú informovanosť o MVO, ktoré sa venujú ženskej agende, potvrdila i otvorená otázka, v ktorej mali respondenti spontánne uviesť názov nejakej ženskej MVO. Až 75 % žien nepoznalo nijakú ženskú MVO. Zvyš ných 25 % žien uviedlo 40 rôznych organi zácií, väčšinu z nich iba raz. Najčastejšie si spomenuli na Úniu žien Slovenska (12 %). Spomínaným organizáciám, ktoré vynakla dajú veľké úsilie na riešenie problémov žien, sa zatiaľ nepodarilo zapísať do povedomia širšieho okruhu žien. Ich viditeľnosť sa po hybovala v júni 2002 pod hodnotou jedné ho percenta (Empirické..., 2002a). Treba však povedať, že respondentky občas uvá dzali skôr sféru činnosti než konkrétnu orga nizáciu. Ženské MVO sa vo vedomí žien často spájajú so sociálnou pomocou, azylo vými domami, linkami dôvery, materskými centrami a pod. Vidno teda, že časť žien už vníma ženské témy, ale zatiaľ ich nevie pri deliť organizáciám, ktoré sa nimi skutočne zaoberajú. Napriek nízkej informovanosti prevláda vo verejnosti presvedčenie o užitočnosti žen ských MVO. Pozitívne očakávania s ich ak tivitami spájalo 75 % žien a 60 % mužov. Podľa toho istého výskumu sa do činnosti ženských MVO v júni 2002 zapájalo 6 % žien. Ďalších 6 % prejavilo jednoznačný a 23 % vlažnejší záujem. Prečo sa vlastne ženy ne zapájajú do činnosti ženských mimovlád nych organizácií? V odpovediach na otvore nú otázku najčastejšie ako dôvod uvádzali nedostatok informácií (20 %); časovú zane prázdnenosť (17 %); absenciu ženskej MVO 419

na okolí (13 %) a nezáujem o takýto druh činnosti (9 %). Záujem zapojiť sa do činnos ti ženských MVO prejavujú skôr mladšie a vzdelanejšie ženy. 5.4. ŽENSKÉ MVO PRED PARLAMENTNÝMI VOĽBAMI 2002 Pred parlamentnými voľbami v roku 2002 uskutočnili mimovládne organizácie na Slo vensku viacero projektov zameraných na zvýšenie účasti občanov vo voľbách a na po silnenie ich informovanosti. Niektoré z nich sa špecializovali na oslovenie žien. V porov naní s občianskou kampaňou OK 98 (Pre hľad..., 1998; Bútora Demeš, 1999) sa žen ské MVO v roku 2002 väčšmi zapojili do predvolebných aktivít. Rodová problemati ka sa stala jednou zo silne prezentovaných tém občianskej kampane. Ako informačný podklad na projekty, ktoré sa pred voľbami 2002 zamerali na oslovenie žien ako poten ciálnych voličiek, poslúžili aj výsledky vý skumného projektu Inštitútu pre verejné otázky Ženy relevantná cieľová skupina pre občiansku kampaň, ktorý bol sprístupnený na internetovej stránke Inštitútu pre verejné otázky (Gyárfášová Pafková, 2002; http:// www.ivo.sk). 5.4.1. Projekty s celoslovenským dosahom Hlasy žien Projekt Hlasy žien bol zameraný predo všetkým na motiváciu žien k účasti žien vo voľbách a na zvýšenie ich informovanosti. Podľa zistení výskumu z októbra 2002 kam paň Možnosť voľby v rámci projektu Hlasy žien zaznamenalo pred voľbami 24 % res pondentov (21 % žien a 27 % mužov), spo medzi ktorých 56 % na ňu reagovalo prevaž ne pozitívne, 34 % ambivalentne a iba 5 % prevažne negatívne (Kampaň mimovládnych organizácií..., 2002). Hlavnými organizátormi projektu boli žen ské ľudskoprávne organizácie Aliancia žien Slovenska, Aspekt a Možnosť voľby. Medzi podporujúce organizácie patrili AdvoCats for Women, Altera, Podisea, Eset, internetový portál Feminet.sk, Fenestra a Pro Familia. Projekt Hlasy žien sa skladal z viacerých častí. V jeho rámci vyšla kniha Hlasy žien. Aspekty ženskej politiky obsahujúca domáce i zahraničné dokumenty, úvahy a štúdie o si tuácii žien vo vzťahu k moci a politike (Cvi ková Juráňová, 2002). V rámci projektu sa v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky a agentúrou AKO uskutočnil kvalitatívny výskum zameraný na špecifickú cieľovú sku pinu žien, tzv. voličky zmeny (Gyárfášová, 2002). Jeho výsledky poslúžili nielen ako základ na predvolebnú kampaň, ale budú využiteľné aj ako zdroj informácií na pôsobe nie ženských MVO v povolebnom období. Súčasťou projektu bolo vyhodnotenie pl nenia volebných programov politických strán spred štyroch rokov (autorka Oľga Pie truchová), ako aj analýza volebných progra mov kandidujúcich politických strán (autor ka Katarína Farkašová). Obe analýzy boli zverejnené na tlačovej besede 13. septembra (Postaveniu ženy..., 2002) a na internetovej stránke http://www.moznostvolby.sk. Ironic ko humorným komentárom k činnosti poli tikov v uplynulom období boli diplomy za prínos k znevažovaniu a diskriminácii žien na Slovensku, ktoré udelili organizácie združené v Hlasoch žien predsedovi Strany demokratickej ľavice (SDĽ) Pavlovi Konco šovi a KDH. Mediálna zložka projektu spočívala v tele víznom a rozhlasovom spote, v plagátoch ( Ženy, kto rozhoduje za nás? ), v inzercii v týždenníkoch ( Ženy, ako nás vnímajú? ), v oslovení žien prostredníctvom direct mailin gu, internetovej reklamy a internetovej strán ky. Hlavná výzva Ak nerozhodneme, roz hodnú za nás. Využime možnosť voľby ho vorila nielen o potrebe zúčastniť sa na voľbách, ale o rozhodovaní o vlastnom živote vôbec. 420 Z. Bútorová J. Filadelfiová J. Cviková O. Gyárfášová K. Farkašová

Urobme TO! Najväčšiu pozornosť vyvolalo svojimi akti vitami neformálne ženské hnutie Urobme TO!, ktoré bolo založené v marci 2002, t. j. šesť mesiacov pred voľbami. Jeho iniciátor kou sa stala Ľubomíra Slušná, prezidentka Asociácie pre kultúru, vzdelávanie a komu nikáciu (ACEC http://www.acec.sk), kto rá v minulosti uskutočnila viacero imagina tívnych a logisticky i finančne náročných projektov so silným dôrazom na public rela tions v zahraničí, ale v prospech riešenia problémov žien sa doteraz neangažovala. Preto bol jej vstup do nového priestoru od za čiatku spojený s viacerými otáznikmi. ACEC spolu so Slovenskou akademickou informačnou agentúrou (SAIA), s Asociá ciou rómskych žien v SR, s Národným cen trom pre rovnoprávnosť žien a mužov, s Top centrom podnikateliek a s Asociáciou Fórum žien 2000 vytvorili konzorcium spolupracu júcich organizácií a postupne zastrešili vyše 60 ženských organizácií v regiónoch Sloven ska. Hnutie si vytýčilo za cieľ zvýšiť pozor nosť spoločnosti k postaveniu žien. Súčasťou stratégie hnutia bolo dištancovať sa od mi litantného feminizmu a nepopudiť proti sebe mužov, ale naopak, získať ich na spoluprácu (Heribanová, 2002; Ghannamová, 2002). V predvolebnom období sa Urobme TO! sú stredilo na štyri typy aktivít: a) mediálna kampaň, b) regionálne diskusné fóra so ženami a s pred staviteľmi politických strán za účasti mien kotvorných osobností, c) komunikačné tréningy pre ženy, d) založenie regionálnych centier. Na stretnutiach so ženami v regiónoch odzneli mnohé zaujímavé myšlienky. Tie však obsahovo neobohatili celoslovensky viditeľnú mediálnu kampaň, ktorou sa hnu tie Urobme TO! zapísalo do povedomia až 69 % verejnosti (68 % žien a 71 % mužov) (Empirické..., 2002b). Sekvencia televíznych a rozhlasových vystúpení Fera Tarabu a kve Ženy, muži a rovnosť príležitostí tinkových billboardov, ktoré najprv nabádali ženy, aby o tom hovorili, potom ich po vzbudzovali, aby to žiadali, ale nepovedali im, čo a najmä prečo by mali urobiť, na pokon vyústila iba do výzvy, aby ženy išli voliť. Jedným z nezamýšľaných efektov kampa ne bolo, že iniciovala širokú diskusiu, nie však o problémoch žien a ich možných rie šeniach, ale skôr o efektivite vynakladania finančných prostriedkov na aktivity tretieho sektora. Kritici a kritičky kampane Urobme TO!, medzi nimi aj viaceré významné osob nosti tretieho sektora vrátane predstaviteliek ženských ľudskoprávnych MVO, jej vyčíta li nízku odbornú fundovanosť, nedostatočnú tematizáciu problémov žien a zbytočnú fi nančnú nákladnosť. Poukazovali na riziko diskreditovania práce tretieho sektora, ako aj zosmiešnenia samotnej ženskej problemati ky (Čobejová, 2002). Pre niektorých kritikov financovania mi movládnych aktivít zo zahraničných zdrojov bola mediálna kampaň Urobme TO! názor nou ilustráciou problematického prístupu zahraničných sponzorov aj tretieho sektora k skutočným potrebám slovenskej spoloč nosti (Hrivnáková, 2002). A napokon pre otvorených odporcov predvolebných aktivít tretieho sektora sa mediálna kampaň Urob me TO! stala priam ukážkovým príkladom, na ktorom dokazovali zbytočnosť, nespráv nosť, resp. až škodlivosť vstupu MVO do predvolebného občiansko politického zápa su (Rončák, 2002). Kampaň Urobme TO! mala v prostredí ženských MVO doslova polarizačný účinok. Časť z nich sa k hnutiu pridala. Druhá časť, predovšetkým ženské ľudskoprávne organi zácie združené okolo projektu Hlasy žien, ktoré sa otvorene hlásia k ideám feminizmu, sa od Urobme TO! dištancovala. Okrem už spomínaných výhrad predstaviteľky týchto organizácií konštatovali, že obsah televíz nych spotov Urobme TO! nevyvracia, ale skôr potvrdzuje niektoré prevládajúce rodo 421

vé stereotypy. Rovnako kritizovali aj príliš ný dôraz na finančne nákladné marketingo vé stratégie, avšak bez konkrétnych obsahov (Pietruchová, 2002a, 2002b, 2002c; Na mar go..., 2002). V intenzívne medializovanom spore, kto rý sa okolo kampane Urobme TO! rozvíril, uviedli predstaviteľky hnutia na svoju obha jobu viacero argumentov, ktoré si vyžadujú dôkladné posúdenie. Po prvé, 70 percentná volebná účasť žien podľa predstaviteliek Urobme TO! potvrdi la, že ich mediálna kampaň splnila svoj účel, lebo sa podarilo vyprovokovať záujem žien a spustiť diskusiu o úlohe žien vo voľbách. Pravda, proti tomu možno namietať, že v kra jine, kde záujem žien o účasť vo voľbách už tradične nezaostáva za záujmom mužov, nie je motivácia k vyššej volebnej účasti žien bez úsilia o zvýšenie ich informovanosti dosta čujúcim dôvodom na spustenie finančne ná ročnej kampane zameranej na špecifickú cie ľovú skupinu žien. Po druhé, hnutie Urobme TO! si vraj ne kládlo za cieľ ponúknuť ženám konkrétne témy a konkrétne riešenia, ale iba vyvolať diskusiu a priviesť ich k tomu, aby samy uvažovali, čo chcú a potrebujú (Stone, 2002). Takéto rozhodnutie však nie je adekvátne súčasnej úrovni verejnej diskusie o problé moch žien na Slovensku, ktorá má už oveľa pokročilejší a konkrétnejší charakter. To si napokon zrejme uvedomili aj v hnutí Urob me TO!, keď sa v závere kampane predsa len pokúsili opustiť vágnu rétoriku a adresovali politickým stranám deklaráciu s konkrétnej šími požiadavkami (Urobme TO!.., septem ber 2002). Treba však poznamenať, že nie ktoré z týchto požiadaviek nesú stopy nedo statočnej odbornej fundovanosti a nevyjas nenosti ideových východísk. 5 Po tretie, o účinnosti hnutia Urobme TO! vraj svedčia zistenia reprezentatívneho prie skumu verejnej mienky agentúry Dicio, pod ľa ktorého v auguste 2002 hnutie poznalo 56 % respondentov, pričom 27 % vedelo, že má za cieľ zlepšiť postavenie žien v spoloč nosti a 26 % verilo, že to aj skutočne dokáže (Občasník Urobme TO! september 2002). Možno však oponovať, že zviditeľnenie vlast nej značky ešte neposkytuje dôkaz o zmys luplnosti kampane. Ako ukázali zistenia po volebného výskumu Inštitútu pre verejné otázky, najvyššia viditeľnosť Urobme TO! spomedzi celonárodných kampaní MVO sa dosiahla za cenu jej najkritickejšieho hodno tenia verejnosťou. Spomedzi tých, čo kam paň zaregistrovali, ju 38 % hodnotilo pozi tívne, 29 % ambivalentne a 31 % negatívne 6 (Kampaň mimovládnych..., 2002). Po štvrté, predstaviteľky Urobme TO! ar gumentovali, že ich hnutie nie je mediálnou bublinou, lebo jeho podstatou bola aktivita 1 371 dobrovoľníčok a dobrovoľníkov v te réne. Platnosť tohto argumentu preverí čas: ten ukáže, ako sa ujmú regionálne centrá a do akej miery sa hnutiu Urobme TO! podarilo na školeniach a tréningoch povzbudiť ženy v regiónoch k dlhodobejšej obhajobe vlast ných záujmov. Vzhľadom na to, že hnutie Urobme TO! nebolo podľa slov jeho predsta viteliek zakladané iba na predvolebnú sezó nu (Machajová, 2002), treba jeho celkové zhodnotenie odložiť na neskoršie, keď by sa mali prejaviť dlhodobejšie účinky jeho pred volebného pôsobenia a keď budú pokračovať jeho ďalšie aktivity. Občianske združenie Profesionálne ženy Celoslovenský projekt zameraný na posilne nie účasti žien v politike a vo verejnom živo te uskutočnilo aj občianske združenie Profe sionálne ženy, ktorého aktivity sme už cha rakterizovali. Počas júla a augusta 2002 zor ganizovalo v spolupráci s Partners for De mocratic Change (PDCS) celoslovenskú sé riu tréningov pre ženy kandidátky v parla mentných a v komunálnych voľbách, ako aj pre ženy, ktoré majú záujem uchádzať sa o funkcie vo verejnej správe. Tréningy boli zamerané predovšetkým na získanie zruč nosti v komunikácii s verejnosťou i média 422 Z. Bútorová J. Filadelfiová J. Cviková O. Gyárfášová K. Farkašová

mi, ako aj na problematiku fungovania inšti túcií. Projekt bol realizovaný nezávisle od hnutia Urobme TO!, na ktorého aktivitách občianske združenie Profesionálne ženy par ticipovalo. 5.4.2. Regionálne ženské projekty Okrem projektov s celoslovenskou pôsob nosťou boli pred parlamentnými voľbami realizované aj menšie regionálne projekty zamerané na cieľovú skupinu žien, ktoré mali predovšetkým motivačný a vzdeláva cí charakter. Klub FEMINA pri SZOPK v Senici sa vo svojom projekte Žena de mokracia mládež sústredil na prvovoličky. Občianske združenie ECCE a Klub róm skych žien na Slovensku si dali za cieľ zvý šiť informovanosť rómskych žien o voľbách a posilniť ich motiváciu k účasti vo verejnom živote. Diskusné fóra zamerané na účasť žien v politike a na zvýšenie informovanosti o voľbách organizovali v období pred parla mentnými voľbami aj okresné organizácie Únie žien Slovenska v Komárne, Humen nom a Košiciach. 6. SITUÁCIA ŽIEN OČAMI VEREJNEJ MIENKY 6.1. HIERARCHIA PROBLÉMOV ŽIEN V SPOLOČNOSTI Ktoré problémy žien v našej spoločnosti pokladajú ony samy za najzávažnejšie? Zo spontánnych odpovedí v tabuľke 6, zistených v reprezentatívnych prieskumoch v rokoch 2000 a 2002, je zrejmé, že v rebríčku pálči vých problémov žien zaujímali v roku 2002 popredné miesto problémy v práci a zamest naní (78 %). Ženy trápi predovšetkým dis kriminácia pri odmeňovaní za prácu (27 %); nezamestnanosť (16 %) a s ňou súvisiaca diskriminácia pri získavaní zamestnania, resp. pri prepúšťaní z práce, a to najmä ma tiek po materskej dovolenke a žien v stred nom a staršom veku (15 %). Nevhodný pra Tabuľka 6 Zamyslite sa nad najzávažnejšími problémami, ktoré majú ženy v našej spoločnosti. Ktoré problémy žien by bolo treba na Slovensku riešiť v prvom rade? (%) Názor žien Názor mužov 2000 2002 2000 2002 1. Problémy žien v práci a zamestnaní. Z toho: 31 78 17 52 1.1. Diskriminácia žien pri odmeòovaní za prácu 10 27 5 16 1.2. Nezamestnanos 6 16 6 13 1.3. Diskriminácia pri prijímaní, resp. prepúš aní zo zamestnania 6 15 2 7 1.4. Nevhodný pracovný režim a pracovné podmienky pre ženy 5 12 2 12 1.5. Diskriminácia žien v práci všeobecne 4 8 2 4 2. Problémy starostlivosti o deti a rodinu. Z toho: 22 44 11 34 2.1. Nedostatoèná sociálna politika a starostlivos štátu o rodiny s de mi 15 31 9 25 2.2. Dvojité za aženie žien 6 10 2 9 2.3. Nerovnoprávnos žien v rodinách, patriarchálne vz ahy v manželstve, nespravodlivé rozdelenie domácich prác 1 3 0 1 3. Násilie na ženách; obchod so ženami; sexuálne ob ažovanie 4 14 1 9 4. Nerovnoprávne postavenie a diskriminácia žien v spoloènosti 7 14 3 7 5. Obavy zo zvyšovania veku odchodu žien do dôchodku 2 13 2 8 6. Nízke zastúpenie žien vo vedúcich a verejných funkciách, nerovnoprávnos a diskriminácia žien v politike 4 9 2 6 7. Zdravotné problémy žien, zdravotnícka starostlivos o ženy a deti 2 3 2 2 8. Problémy dôchodkýò a osamelých žien 0 1 0 0 9. Problémy plánovaného rodièovstva a reprodukèných práv žien 0 0 0 0 10. Iné 1 2 1 4 Poznámka: Na otvorenú otázku mohli respondenti uviesť tri odpovede. Preto súčet prekračuje 100 %. Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, marec 2000 a jún 2002. Ženy, muži a rovnosť príležitostí 423

covný režim a podmienky pre ženy pokladá za závažný problém 12 % žien, ktoré majú na mysli najmä nočnú prácu, dvojsmennú prevádzku, absenciu pružného pracovného času či pridlhý pracovný čas alebo prácu v ri zikovom prostredí. Ďalších 8 % responden tiek konštatovalo celkovú diskriminácia žien v práci. Druhý najdôležitejší balík problémov žien bezprostredne súvisí s ich rolou opatrova teľky rodinného kozuba so starostlivosťou o deti a rodinu (44 %). Ženy predovšetkým kriticky hodnotia sociálnu politiku a starost livosť štátu o rodiny s deťmi (31 %), ktorá sa premieta do nízkej životnej úrovne rodín s deťmi (najmä viacdetných a neúplných ro dín, ako aj rodín so zdravotne postihnutými deťmi). Ponosujú sa na ekonomické prekáž ky, ktoré bránia ženám venovať sa naplno materskej role. Ďalších 10 % percent respon dentiek pociťuje ako problém dvojité zaťaže nie žien v zamestnaní a v domácnosti. A na pokon, iba 3 % respondentiek uviedlo medzi najzávažnejšími problémami nerovnopráv nosť žien v rodinách, patriarchálne vzťahy v manželstve, nespravodlivé rozdelenie zod povednosti za chod domácnosti a starostli vosti o deti. Len máloktorá žena si teda in terpretuje problémy, ktoré pociťuje ako opatrovateľka rodinného kozubu, v kon texte svojho znevýhodnenia v rodine. Na tretiu a štvrtú priečku naliehavosti za radili respondentky problémy násilia na ženách vrátane obchodu so ženami a ich se xuálneho obťažovania, ako aj celkovú diskri mináciu žien v spoločnosti (14 %). Piate miesto zaujali obavy žien z posunutia veku ich odchodu do dôchodku (13 %). Nízke zastúpenie žien vo vedúcich a verej ných funkciách a ich nerovnoprávnosť či dis krimináciu v politike označilo za najnalieha vejší problém 9 % respondentiek. Zároveň ako uvidíme ďalej v odpovediach na iné otázky významná časť žien konštatuje sťaže né podmienky pre ženy s politickými ambí ciami (pozri tabuľku 10). Tento zdanlivý paradox signalizuje, ako málo si ženy na Slovensku uvedomujú, že ich aktívnejšia účasť na moci je nevyhnutnou podmienkou riešenia ich vlastných problémov. Osobitný komentár si zaslúži zistenie, že problém plánovaného rodičovstva a repro dukčných práv žien podľa respondentiek nepatrí medzi pálčivé spoločenské problémy žien, ktorým by sa mala spoločnosť zaobe rať. To potvrdzuje skutočnosť, že ženy pokla dajú súčasný stav aj oficiálnu politiku štátu regulujúcu reprodukčné správanie za vyho vujúce. Porovnanie s percepciou problémov žien v roku 2000 ukazuje, že za posledné dva roky sa zásadne zvýšilo vedomie o ich na liehavosti. Okruh žien, ktoré pokladajú problémy žien v práci a zamestnaní za akút ne, vzrástol zo 41 % v roku 2000 na 78 % v roku 2002; problémy starostlivosti o deti a rodinu z 22 % na 44 %; problém domáce ho násilia zo 4 % na 14 %; problém celko vej diskriminácie žien v spoločnosti zo 7 % na 14 %; obavy z posunutia veku odchodu do dôchodku z 2 % na 13 %; problém dis kriminácie žien v politike zo 4 % na 9 %. A v čom sa líši pohľad mužov od pohľadu žien? Ako ukazuje tabuľka 6, muži prejavu jú menšiu citlivosť pri vnímaní väčšiny naliehavých problémov žien. Za posledné dva roky však táto vnímavosť badateľne vzrástla. Všimnime si teraz tabuľku 7, ktorá je vy rátaná na základe predchádzajúcej tabuľky a spomedzi všetkých odpovedí o pálčivých problémoch žien zahŕňa iba tie, v ktorých sa problémy žien interpretujú ako diskriminá cia či znevýhodnenie žien. Vyplýva z nej, že okruh ľudí registrujúcich diskrimináciu žien v spoločnosti sa za posledné roky vý razne rozšíril. Medzi ženami vzrástol o 44 bodov z 32 na 76 %, medzi mužmi o 27 bodov zo 14 % na 41 %. Po druhé, napriek prudkému nárastu citli vosti na diskrimináciu žien sa zachovávajú rozdiely v rodovej optike. Kým väčšina 424 Z. Bútorová J. Filadelfiová J. Cviková O. Gyárfášová K. Farkašová

Tabuľka 7 Podiel odpovedí, ktoré interpretujú problémy žien na Slovensku v kontexte diskriminácie žien Názor žien Názor mužov 2000 2002 2000 2002 Diskriminácia žien v práci a zamestnaní 20 50 9 27 Diskriminácia žien v spoloènosti 7 14 3 7 Diskriminácia žien v politike 4 9 2 6 Nerovnoprávnos žien v rodinách, patriarchálne vz ahy v manželstve, nespravodlivé rozdelenie domácich prác 1 3 0 1 Spolu 32 76 14 41 Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, marec 2000 a jún 2002. žien v roku 2002 interpretuje problémy žien na Slovensku v kontexte diskriminácie (76 %), medzi mužmi sa k takejto optike pri kláňa iba významná menšina (41 %). Po tretie, dominantnú pozíciu medzi druh mi diskriminácie žien má podľa názoru žien i mužov diskriminácia v práci a zamestnaní. Spomedzi žien ju v roku 2002 uviedlo 50 %; spomedzi mužov 27 %. Domnievame sa, že zvýšenie citlivosti žien i mužov na Slovensku voči spoločenským problémom žien i voči znevýhodneniu žien nie je primárne spôsobené prudkým vyostre ním problémov žien v spoločnosti. Je to pre dovšetkým výsledok intenzívnejšej verejnej diskusie o postavení žien v spoločnosti. 6.2. CESTY K ZLEPŠENIU ŽIVOTA ŽIEN V SPOLOČNOSTI Čo konkrétne by sa malo zmeniť, aby sa zlep šil život žien v našej spoločnosti? Ako uka zuje tabuľka 8, spomedzi štrnástich predlo žených možností na prvých troch miestach uvádzajú ženy opatrenia týkajúce sa bez prostredných sociálnych a finančných pod mienok života. Približne polovica z nich si najviac sľubuje od zvýšenia odmeňovania žien za prácu na úroveň odmeňovania práce mužov (54 %); od vytvorenia pracovného režimu a pracovných podmienok, aby mohli lepšie zlúčiť zamestnanie a starostlivosť o ro dinu (53 %); od zvýšenia finančnej podpory rodiny zo strany štátu (46 %). Ženy, muži a rovnosť príležitostí Až s väčším odstupom uvádza štvrtina žien ďalšie zmeny odstránenie zvýhodňovania mužov pri prijímaní do zamestnania a pre púšťaní zo zamestnania (26 %) a odstránenie ľahostajnosti voči domácemu násiliu (26 %). V zavádzaní väčšieho počtu služieb, ktoré by boli finančne dostupné, vidí sľubnú cestu 18 % žien. Zvýšenie zastúpenia žien vo verejných a riadiacich pozíciách uviedlo len 15 % res pondentiek a dôležitosť prípravy a tréningu žien na preberanie väčšej politickej zodpo vednosti pri vykonávaní verejných a politic kých funkcií vyzdvihli iba 3 % responden tiek. Ešte menšiu váhu ženy pripisujú hlbším zmenám v oblasti výchovy a vzdelávania, ktoré by smerovali k prekonaniu tradičných rodových stereotypov silnejšieho a slabšie ho pohlavia viesť chlapcov v rodine i v ško le k partnerskému prístupu k ženám (13 %) a vo výchove dievčat klásť väčší dôraz na rozvoj ich sebavedomia a sebaúcty (7 %). A napokon, iba máloktorá si uvedomuje aj potrebu väčšej informovanosti žien o ich prá vach (8 %), ako aj potrebu intenzívnejšej kritickej diskusie o prípadoch porušovania práv žien (5 %) a o prejavoch mužskej nad radenosti (7 %). Z týchto zistení je zrejmé, že ženy sa v úva hách o zlepšení svojej situácie sústreďujú na riešenia, ktoré by im priniesli okamžitú úľavu či nápravu. Menej si však uvedomu jú, že rodové nerovnosti sa samy neodstrá nia. Na takúto zásadnú zmenu treba predo 425

Tabuľka 8 Čo konkrétne by sa malo zmeniť predovšetkým, aby sa zlepšil život žien v našej spoločnosti? (%) Názor žien Názor mužov Zvýši odmeòovanie žien za prácu na úroveò odmeòovania práce mužov 54 40 Vytvori pracovný režim a vhodné pracovné podmienky pre ženy, aby mohli ¾ahšie zlúèi prácu a starostlivos o rodinu 53 53 Zvýši finanènú podporu rodiny zo strany štátu 46 50 Odstráni ¾ahostajnos spoloènosti voèi domácemu násiliu 26 19 Nezvýhodòova mužov pri prijímaní do zamestnania a prepúš aní zo zamestnania 26 16 Zavádza viac a finanène dostupných služieb u¾ahèujúcich starostlivos o èlenov rodiny 18 24 Zvýši zastúpenie žien vo verejných a riadiacich pozíciách 15 13 Vies chlapcov v rodine a v škole k tomu, aby pristupovali k ženám ako k rovnocenným partnerkám 13 11 Zlepši informovanos žien o ich právach a o možnostiach, ako sa bráni proti ich 8 porušovaniu 8 Verejne kritizova prejavy mužskej nadradenosti a podceòovania žien 7 4 Vo výchove a vzdelávaní dievèat klás väèší dôraz na rozvoj ich sebavedomia a sebaúcty, aby sa vedeli postavi proti podceòovaniu žien 7 7 V médiách odha¾ova a kritizova prípady porušovania práv žien 5 5 Na zvládnutie problémov v rodine zvýši dostupnos poradenských služieb a zhusti sie liniek dôvery 3 2 Zintenzívni prípravu a tréning žien na pôsobenie vo verejných a politických funkciách. 3 4 Poznámka: Respondenti mohli uviesť maximálne tri odpovede, preto ich súčet presahuje 100 %. Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. všetkým lepšie pripravené a odhodlané ženy, ktoré ju postupne presadia. Ako ukazuje tabuľka 8, mužský pohľad na možnosti zlepšenia života žien sa od ženské ho mierne odlišuje. Muži pripisujú väčší význam finančným opatreniam na podporu rodiny a zvýšeniu dostupnosti služieb. Na druhej strane však menej zdôrazňujú potre bu spravodlivého finančného odmeňovania žien či odstránenia diskriminácie žien pri prijímaní do zamestnania a pri prepúšťaní. Zriedkavejšie požadujú riešiť problémy do máceho násilia. Menej podporujú, aby sa zvýšilo zastúpenie žien vo verejných a ria diacich pozíciách a aby sa verejne kritizovali prejavy mužskej nadradenosti a podceňova nia žien. Aj keď rozdiely v percepcii žien a mužov nie sú zásadné, predsa sa ukazuje, že muži uvažujú o možnostiach zlepšenia života žien v tradičnejšom duchu ako ženy. Na opak z odpovedí žien je zrejmé, že sa častej šie zamýšľajú nad možnosťami zmeny k lep šiemu v duchu rovnakých príležitostí žien a mužov. 6.3. POSTAVENIE ŽIEN V SPOLOČNOSTI Na Slovensku prevláda názor, že od rovnos ti príležitostí žien a mužov má naša spoloč nosť ešte ďaleko. Väčšina žien (až 82 %) i mu žov (56 %) vníma postavenie žien ako hor šie. Názor, že ženy majú rovnaké postavenie ako muži, zastáva iba 15 % žien, na rozdiel od 34 % mužov. Porovnanie s výskumom IVO z marca 2000 ukazuje, že kritický pohľad žien na svoje po stavenie v spoločnosti sa za posledné dva roky Tabuľka 9 Ako by ste hodnotili súčasné postavenie žien na Slovensku v porovnaní s mužmi? Ženy to majú (%) Názor žien Názor mužov 2000 2002 2000 2002 ažšie ako muži 82 82 53 56 rovnaké ako muži 15 15 37 34 ¾ahšie ako muži 1 0 4 6 neviem 2 3 6 5 Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, marec 2000 a jún 2002. 426 Z. Bútorová J. Filadelfiová J. Cviková O. Gyárfášová K. Farkašová

nezmenil a medzi mužmi veľmi mierne pri budli zástancovia kritického názoru (Empiric ké..., 2000; Bútorová Gyárfášová, 2000). 6.4. NEROVNOSŤ PRÍLEŽITOSTÍ Ako ľudia vnímajú šance žien a mužov v rôz nych životných situáciách? Ako ukazuje ta buľka 10, podľa prevládajúcej verejnej mien ky sú slovenské ženy a muži na tom rovna ko iba pri prijímaní na stredoškolské či vy sokoškolské štúdium a pri poskytovaní ná ročného lekárskeho ošetrenia. V ďalších dô ležitých oblastiach života však nie sú ich šance vyrovnané. Prevažuje názor, že na pra covisku sú uprednostňovaní muži od fi nančnej odmeny, cez možnosť získať vyššiu riadiacu funkciu, až po šancu získať prácu a udržať sa v zamestnaní pri prepúšťaní. Ženy sú vnímané ako znevýhodnené, keď sa chcú dostať na kandidačnú listinu politickej stra ny a byť zvolené do funkcie. Dôležitá je sku točnosť, že znevýhodnenie žien v oblasti práce i politiky konštatuje nielen výrazná väčšina žien, ale aj väčšina mužov, aj keď menej početná. Porovnanie s výsledkami podobného vý skumu z marca 2000 (Bútorová Gyárfášo vá, 2000) ukazuje, že za posledné dva roky sa výrazne rozšíril okruh žien i mužov, ktorí konštatujú nižšie šance postupu žien v riadia cej hierarchii na pracovisku, ako aj v rámci straníckych štruktúr. Zdá sa, že koncept skleneného stropu zapúšťa vo vedomí slovenskej populácie korene. 6.5. AKO ĎALEJ SO ZNEVÝHODŇOVANÍM ŽIEN? Väčšina ľudí na Slovensku si myslí, že muži sú v zamestnaní uprednostňovaní. Aký po stoj však k tomu zaujímajú? Až 63 % žien je presvedčených, že so znevýhodnením žien sa neslobodno zmieriť, ale ho naopak treba odstrániť. U mužov je síce výrazne menej zástancov tohto názoru (40 %), pred Tabuľka 10 Majú ženy na Slovensku rovnaké šance ako muži, alebo sú znevýhodnené či zvýhodnené? (%) Sú uprednostòovaní muži Ženy a muži sú na tom rovnako Sú uprednostòované ženy Neviem Keï ide o mzdu èi finanèné odmeny za prácu Názor žien 83 14 1 2 Názor mužov 62 30 2 6 Keï chcú získa v zamestnaní vyššiu riadiacu funkciu Názor žien 82 12 1 5 Názor mužov 61 28 2 9 Keï sa uchádzajú o zamestnanie Názor žien 79 16 1 4 Názor mužov 57 32 4 7 Keï sa chcú udrža v zamestnaní v èase prepúš ania Názor žien 62 26 3 9 Názor mužov 44 41 5 10 Keï sa chcú dosta na kandidátku politickej strany a by zvolené do funkcie Názor žien 69 16 1 14 Názor mužov 55 26 3 16 Keï sa hlásia na stredoškolské alebo vysokoškolské štúdium Názor žien 12 77 1 10 Názor mužov 8 80 3 9 Keï potrebujú nároèné lekárske ošetrenie Názor žien 5 83 3 9 Názor mužov 4 82 7 7 Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, marec 2000 a jún 2002. Ženy, muži a rovnosť príležitostí 427

Tabuľka 11 Povedali ste, že v zamestnaní sú uprednostňovaní muži. Ako hodnotíte túto skutočnosť? (%) Názor žien Názor mužov Je to tak prirodzené; je to tak v poriadku; je to odôvodnené, netreba na tom niè meni 3 12 Nepáèi sa mi to, ale je to tak odjakživa, nedá sa to zmeni 25 24 Nepáèi sa mi to, nie je to tak v poriadku, bolo by to treba zmeni 63 40 Neviem 2 2 Nemyslím si, že muži sú v zamestnaní uprednostòovaní 7 22 Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, jún 2002. sa však aj tu tvoria najvýznamnejšie zastúpe nú skupinu. Ďalšia štvrtina žien i mužov (25 %, resp. 24 %) síce neschvaľuje uprednostňovanie mužov, myslí, si však, že to tak bolo odjak živa a nedá sa to zmeniť. A napokon, iba 12 % mužov a zanedbateľné 3 % žien pova žujú uprednostňovanie mužov v zamestnaní za prirodzené a odôvodnené, a preto nepo ciťujú potrebu nápravy. 6.6. OBHAJOBA ŽENSKÝCH PRÁV Vynakladajú ženy na Slovensku dostatočné úsilie na odstránenie svojho znevýhodnenia a uplatnenie svojho práva na rovnaké príle Tabuľka 12 Obhajujú ženy na Slovensku dostatočne svoje práva? (%) Názor žien Názor mužov 2000 2002 2000 2002 Áno 16 19 28 33 Nie 65 74 40 51 Nevie 20 7 32 16 Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, marec 2000 a jún 2002. žitosti v spoločnosti? Až 74 % žien a 51 % mužov tvrdí, že nie. Za posledné dva roky sa kritika pasivity žien výrazne prehĺbila (Bú torová Gyárfášová, 2000). 6.7. FEMINIZMUS VO VEREJNEJ MIENKE Ako ukazujú doterajšie zistenia, za posled né roky sa zvýšila vnímavosť žien i mužov voči otázkam rodovej nerovnosti i voči prob lémom žien v spoločnosti. Pribudli zástanco via názoru, že rovnosť príležitostí žien a mu žov treba brať vážne a na presadzovanie práv žien treba urobiť viac ako doteraz. Paralelne s týmito závažnými názorovými posunmi sa začína meniť i postoj k feminizmu. Porovnanie s údajmi z roka 1995 (Bútoro vá, 1996) ukazuje, že vo vnímaní feminizmu nastali zmeny. U žien sa mierne posilnilo po zitívne, resp. neutrálne chápanie feminizmu a naopak sa oslabila negatívna interpretácia. 7 Ešte výraznejšie boli tieto názorové posuny u mužov: pozitívna, resp. neutrálna interpre tácia dnes už prevažuje nad negatívnou, kým pred siedmimi rokmi ešte platil opak. Tabuľka 13 Interpretácie feminizmu Názor žien Názor mužov Spolu 1995 2002 1995 2002 1995 2002 Pozitívne, resp. neutrálne asociácie 34 41 26 35 30 38 Negatívne asociácie 20 16 30 21 24 18 Neinformovaný/á 46 43 44 44 46 44 Poznámka: Respondenti odpovedali na otvorenú otázku: Čo sa Vám prvé vybaví v mysli, keď počujete slovo feminizmus alebo feministka? Súhrnné typy vznikli kategorizáciou týchto odpovedí. Zdroj: FOCUS, 1995 a Inštitút pre verejné otázky, 2002. 428 Z. Bútorová J. Filadelfiová J. Cviková O. Gyárfášová K. Farkašová

Ešte stále má však pozitívny, resp. neutrál ny postoj k feminizmu ďaleko od toho, aby bol postojom nadpolovičnej väčšiny žien a mužov. Pojem feminizmus nevedelo totiž dešifrovať až 44 % žien i mužov. Feminiz mus vnímajú v nadštandardne priaznivom svetle ženy i muži s vyšším vzdelaním. Mož no predpokladať, že pre čoraz väčšiu časť žien a mužov sa môže stať produktívnou platfor mou na upevňovanie demokracie na Sloven sku, najmä ak ženské organizácie dosiahnu nejaké viditeľné úspechy. 7. POLITIKA ROVNOSTI PRÍLEŽITOSTÍ NA SLOVENSKU 8 Na Slovensku sa problematika rovnosti prí ležitostí žien a mužov stala súčasťou národ nej politickej agendy len v druhej polovici 90. rokov. Stalo sa tak najmä v dôsledku medzinárodných záväzkov, ktoré na seba SR prevzala, ako aj prístupového procesu k EÚ. Slovenská republika sa zúčastnila na všet kých medzinárodných konferenciách OSN a stala sa signatárom prijatých dokumentov. Na poslednej V. konferencii o ženách Peking+5 (New York, 2000) ako väčšina asociovaných krajín zaujala jednotné stanovisko s členskými štátmi EÚ a zaviazala sa tak naďalej plniť Pe kinskú deklaráciu a Akčný program. Okrem tlaku prostredníctvom záväzkov z konferencií OSN a smerníc EÚ mali na for movanie obsahu politiky rovnosti príležitostí vplyv aktivity ženských mimovládnych or ganizácií. 7.1.VZNIK A FORMOVANIE NÁRODNÝCH MECHANIZMOV POLITIKY ROVNOSTI PRÍLEŽITOSTÍ 7.1.1. História vzniku národných inštitúcií Vôbec prvým orgánom na podporu rovnosti medzi ženami a mužmi bol Vládny výbor Ženy, muži a rovnosť príležitostí pre ženu a rodinu. Pôsobil iba dva roky (1991 1992) a po jeho zrušení SR podob ný orgán niekoľko rokov nemala. Nové mechanizmy na ochranu a podporu rodovej rovnosti sa začali tvoriť až v nadväz nosti na IV. konferenciu o ženách (Peking, 1995). Rok po tejto konferencii bol vytvore ný Koordinačný výbor pre problematiku žien. Podľa štatútu išlo o poradný, koordinač ný a iniciatívny orgán vlády zameraný na presadzovanie záujmov a potrieb žien v spo ločnosti. Jeho stanoviská majú pre vládu i parlament iba charakter odporúčaní. V roku 1999 bol KVPŽ rekonštruovaný a zmenilo sa jeho vedenie. Sú v ňom zástupcovia a zástup kyne NR SR, rezortov, MVO a výskumných inštitúcií. V rámci výboru boli vytvorené štyri expertné skupiny: pre vzdelávanie a vý skum, zamestnanosť, sociálnu politiku a mo censké postavenie. Ďalší krok v tvorbe inštitucionálnej siete bolo zriadenie Odboru rovnosti príležitostí (ORP) na MPSVR SR, ktorý je organizač ne začlenený do Sekcie rodinnej politiky. Jeho poslaním je odstraňovať nerovnosti v postavení mužov a žien. Očakáva sa od neho gestorstvo a iniciatívna legislatívna aktivita v oblasti rovnosti príležitostí a ná sledný monitoring praktických dôsledkov prijatých opatrení. ORP má delegovanú zod povednosť za spoluprácu pri rekodifikácii pracovného, rodinného a občianskeho práva, analýzu situácie v rovnosti príležitostí, návr hy legislatívnych úprav trestného práva, im plementáciu európskeho právneho systému do domáceho práva, analýzu existujúcich medzinárodných dohovorov a dokumentov, koordináciu napredovania štátnych orgánov a inštitúcií pri zavádzaní princípov rovnos ti, realizáciu tréningov a vzdelávania pre za mestnávateľov a štátnych zamestnancov, tvorbu tímov dobrovoľníkov pre otázky rov nosti. K jeho úlohám patrí i spolupráca pri vypracúvaní dôležitých dokumentov MP SVR SR, ktoré sú späté s otázkami rodovej rovnosti. 429

V roku 1999 vznikla v Národnej rade SR Parlamentná komisia žien (PKŽ) pri Vý bore NR SR pre ľudské práva a menšiny. Členky tejto komisie mali podávať návrhy le gislatívnych zmien na základe aktuálnych požiadaviek žien a ženských MVO. 7.1.2. Legislatíva a rovnosť príležitostí Slovensko sa prihlásilo ku všetkým medzi národným dokumentom v oblasti rovnosti príležitostí. Po uverejnení v Zbierke zákonov majú medzinárodné dohovory prednosť pred domácou legislatívou, ak zabezpečujú viac práv a slobôd než domáca legislatíva. O pri jatých medzinárodných dokumentoch a zá väzkoch je však verejnosť málo informova ná. Stáva, že ani niektorí predstavitelia od bornej verejnosti alebo politických reprezen tácií presne nevedia, aké stanovisko SR vlastne prijala a na čo sa zaviazala. Naša ústava rodovú rovnosť špeciálne ne upravuje. Obsahuje iba všeobecnú formulá ciu o nediskriminácii (kapitola 2, Základné práva a slobody). Špeciálny zákon o rovnosti rodov nebol ešte prijatý, ako napríklad vo Švédsku, Nórsku, Dánsku, Belgicku, Ne mecku, Rakúsku alebo z asociovaných kra jín v Slovinsku. Niektoré otázky rodovej rovnosti či ochrany žien sú implementova né v existujúcich zákonných normách a tý kajú sa zväčša zamestnania a rodiny. SR sa stavia proti diskriminácii bez toho, aby bola bližšie zákonom definovaná. Zákon o rovnakom zaobchádzaní či tzv. antidiskri minačný zákon nebol ani len zaradený do programu rokovania minulého parlamentu, ku ktorému malo dôjsť tesne pred koncom jeho funkčného obdobia. 7.1.3. Národné dokumenty o rovnosti príležitostí Na základe odporúčaní Pekinskej akčnej platformy vypracoval Koordinačný výbor pre problematiku žien v roku 1997 Národný akčný plán pre ženy v Slovenskej republike (Národný,... 1997). Dokument formuloval na obdobie desiatich rokov národné priority po litiky rovnosti príležitostí (Bútorová Fila delfiová Guráň Gyárfášová Farkašová, 1999). V roku 1998 SR ako signatár Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) predložila Východiskovú správu SR k Dohovoru, ktorá sa v júni 1998 oponovala v New Yorku pred Výborom OSN pre odstránenie diskriminácie žien. Výbor vo svojom vyhodnotení o. i. konštatoval pretr vávajúce zvýhodňovanie mužov v zamestna ní a v politike (Vyhodnotenie..., 1998). V marci 2001 vláda SR schválila a vzápä tí výbory Národnej rady SR prerokovali Koncepciu rovnosti príležitostí žien a mužov. Pre jednotlivé oblasti bolo formulovaných 31 opatrení a odporúčaní (Koncepcia..., 2001). 7.2. SÚČASNÝ STATUS POLITIKY ROVNOSTI PRÍLEŽITOSTÍ A HODNOTENIE ČINNOSTI ZODPOVEDNÝCH ORGÁNOV 7.2.1. Prístup členov vlády a parlamentu v období rokov 1998 2002 Rovnosť príležitostí žien a mužov, ktorá je jedným zo základných atribútov demokratic kého štátu, bola za uplynulé štyri roky takmer pre všetkých predstaviteľov najvyššej štátnej moci vlády a parlamentu okrajo vou otázkou, akoby v tieni oveľa dôležitej ších problémov transformácie. Vláda a parlament pristupovali k jednotli vým dokumentom dvoma spôsobmi. Po prvé, brali ich ako bezproblémové mate riály a nemali záujem hlbšie sa nimi zaobe rať. V diskusii o dokumentoch, ktoré sú sú časťou asociačného procesu SR do EÚ ale bo o záväzkoch vyplývajúcich z členstva SR v medzinárodných organizáciách spravidla odznelo zopár zľahčujúcich poznámok odrá 430 Z. Bútorová J. Filadelfiová J. Cviková O. Gyárfášová K. Farkašová

žajúcich presvedčenie, že takéto materiály je síce potrebné prijať, ale pre SR sú často zby točné. Prevládal názor, že väčšina týchto problémov sa vyriešila dávno v období so cializmu najmä v oblasti pracovnoprávnej legislatívy, ako aj rozvoja a dostupnosti pred školských zariadení. Po druhé, predstavitelia výkonnej i záko nodarnej moci prejavovali neochotu prijať materiály, zaradiť ich na rokovanie, a vôbec o nich diskutovať. To sa stávalo väčšinou vte dy, keď išlo o iniciatívu domácich odborní kov, ktorí na základe poznania akútnych problémov slovenskej reality i odporúčaní zo zahraničia pripravili legislatívne návrhy či odporúčania. Tento prístup sa podpísal pod osud antidiskriminačného zákona či novely volebného zákona. Zľahčovanie rodových otázok bolo bežnou súčasťou diskusie o tomto type materiálov. Rovnosť príležitostí sa spravidla chápala tak, akoby bola vnucovaná pod tlakom zvonku, najmä zo strany EÚ. Tento koncept sa väč šinou spájal s predsudkami o ženskom hnutí a o feminizme. Filozofia rovnosti sa potom dezinterpretuje ako filozofia boja žien o nie čo, čo už majú. Uplynulé štyri roky tak možno hodnotiť ako počiatočné obdobie riešenia problema tiky, v ktorom sa ukázalo, že nestačí zopár expertov a analytikov, niekoľko mimovlád nych organizácií a päť až desať štátnych úrad níkov, ktorí o rovnosti príležitostí niečo ve dia. Decízna sféra musí disponovať informá ciami a programami, ktoré by otvorili oči ľuďom, od ktorých závisí prijatie či odmiet nutie mnohých dôležitých rozhodnutí. Za posledné štyri roky sa v slovenskej vlá de našli iba dvaja ministri, ktorí prejavovali skutočný záujem a pochopenie problemati ky rovnosti príležitostí. Spomedzi vládnych politických strán sa najvyššou ústretovosťou vyznačovali ľavicovo orientované SDĽ a SOP. V SMK a SDKÚ sa väčšmi angažo vali iba jednotlivé osobnosti. Najmenej ústretové bolo KDH, pre ktoré vzťah medzi Ženy, muži a rovnosť príležitostí rovnosťou príležitostí a konzervatívnym kon ceptom rodiny zostal vážnou dilemou. 7.2.2. Rovnosť príležitostí vo volebných programoch politických strán a v programovom vyhlásení novej vlády SR Vlažný vzťah k problematike rovnosti prí ležitostí sa premietol aj do dikcie volebných programov politických strán, ktoré boli zvolené v septembri 2002 do parlamentu. Rodová problematika a ženská agenda v nich zaujíma okrajovú pozíciu. Ak pred štyrmi rokmi aspoň jedna z parlamentných strán (SDK) venovala problematike žien samo statnú a pomerne rozsiahlu časť svojho programu, v roku 2002 to už neplatí ani o jednej zo štyroch vládnych a troch opozič ných strán. 9 Volebný program SDKÚ sa venoval prob lematike žien najmä v kapitole Rodina srd ce celej spoločnosti. SDKÚ bude presadzo vať také nástroje, ktoré podporia zdravú ro dinu. Má záujem o prijatie nového moderné ho zákona o rodine, ktorý nesmie diskrimi novať neúplné rodiny. SDKÚ konštatuje vy sokú preťaženosť žien, ktoré musia popri za mestnaní zvládať aj starostlivosť o domácnosť a rodinu. Všíma si ich situáciu na trhu práce a špecifické požiadavky na zladenie pracov ného a súkromného života, pričom správne hovorí o obidvoch rodičoch. SDKÚ sľubu je, že bude podporovať rozvíjanie flexibil ného pracovného času a pracovného času na polovičný úväzok,... podporovať projekty s motivačnými nástrojmi, vytvárať podmien ky priamo u zamestnávateľov, aby rešpekto vali rodičovskú úlohu svojich zamestnan cov. Mnohé ďalšie zámery, ktoré úzko sú visia aj so situáciou žien, sú vo volebnom programe SDKÚ formulované ako opatrenia na zlepšenie situácie detí. SDKÚ ďalej mie ni podporovať mimovládne organizácie, ktoré sa angažujú v sociálnej oblasti, teda aj tie, ktoré sa venujú projektom podpory rodi 431

ne, napríklad rodinné centrá, materské cen trá, krízové centrá, ktoré poskytujú pomoc týraným a zanedbávaným deťom a pod. (http://www.sdku.sk) Volebný program SMK obsahuje stručnú kapitolu Za vytvorenie podmienok na za mestnanie matiek!, kde sa zdôrazňuje požia davka rovnosti medzi rodmi. SMK ako jedi ná z terajších parlamentných strán požaduje elimináciu všetkých foriem diskriminácie na základe pohlavia. Pripisuje mimoriadny význam odstráneniu skrytej diskriminácie a vytvoreniu rovnosti pohlaví na pracovnom trhu i v oblasti miezd. SMK chce ďalej pod porovať zapojenie žien do politického diania a zvyšovať ich zastúpenie vo verejnom živote (http://www.smk.sk). KDH vo svojom volebnom programe (časť Rodina) zdôrazňuje potrebu podporiť rodinu, ktorú špecifikuje ako rodinu s deťmi. Odpo rúča prijatie nového zákona o rodine. Cieľom rodinnej politiky KDH je vytvárať priazni vé prostredie pre rodiny s deťmi, odstrániť existujúcu diskrimináciu, umožniť súbeh ro dičovských i profesionálnych povinností, motivovať k zodpovednému správaniu a pod porovať mladých ľudí v príprave na povola nie. Ženy sú v programe KDH spomínané iba v kontexte svojej roly matky a manžel ky. Existujúca diskriminácia, ktorú by KDH chcelo odstrániť, sa ďalej nešpecifikuje (http:/ /www.kdh.sk). ANO sa vo svojom programe k nijakému aspektu ženskej agendy explicitne nevyjad ruje. Iba vo všeobecnosti deklaruje, že sa chce príkladne venovať dodržiavaniu ľud ských práv, a to na princípe vylúčenia všet kých foriem diskriminácie, rasizmu, xenofó bie, antisemitizmu a ostatných prejavov in tolerancie. Až ďalšie politické pôsobenie tejto novej strany ukáže, akú váhu pripisuje potrebe eliminovať diskrimináciu žien (http:/ /www.ano aliancia.sk). HZDS sa vo svojom volebnom programe vôbec bezprostredne explicitne nevenuje ženskej problematike (http://www.hzds.sk), čo je krok späť oproti programu tejto strany spred štyroch rokov (porovnaj Bútorová Fi ladelfiová Guráň Gyárfášová Farkašo vá, 1999). Smer sa vo svojom volebnom programe explicitne nezmieňuje o postavení, situácii a potrebách žien. Nepriamo sa vyjadruje k problematike násilia páchaného na ženách, keď v časti o boji proti zločinu garantuje pr votriednu starostlivosť obetiam trestných či nov, osobitne obetiam domáceho násilia (http://www.smer.sk). KSS sa ako jediná z opozičných strán vo svojom volebnom programe vyjadruje k žen skej problematike, keď avizuje, že bude pod porovať rovnoprávne postavenie žien, ich účasť na riadení spoločnosti a slobodné roz hodovanie o materstve. Odporúča nepredlžo vať vekovú hranicu na odchod do dôchodku (http://www.kss.sk). Na rozdiel od programových vyhlásení predchádzajúcich vlád, ktoré neobsahovali explicitnú formuláciu o rovnosti príležitos tí, sa v programovom vyhlásení vlády M. Dzurindu na roky 2002 2006 vôbec po prvý raz táto agenda explicitne uvádza. Okrem všeobecnej formulácie, že vláda bude naďalej garantovať občianske slobody a rozvoj ľudských práv, obsahuje tento do kument aj zámer vlády, že podporí rovnosť šancí v našej spoločnosti vrátane zvýšenia uplatnenia sa žien vo verejnom živote. Vláda ďalej mieni pokračovať v presadzo vaní zásady nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v prak tickom živote, a to najmä pokiaľ ide o prí stup k zamestnaniu, odbornú prípravu, po stup, pracovné podmienky a odmeňovanie (Programové..., 2002). Použitie pojmu praktický život je však nejasné na prvý pohľad vyvoláva predstavu, že sa požiadav ka rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi obmedzuje iba na verejnú sféru, a v rámci nej iba na oblasť zamestnanosti. 432 Z. Bútorová J. Filadelfiová J. Cviková O. Gyárfášová K. Farkašová

7.2.3. Postavenie a činnosť národných mechanizmov politiky rovnosti príležitostí Činnosť Parlamentnej komisie žien bola v uplynulom období verejnosti neznáma. Navyše, Komisia mala v parlamente oveľa nižšie postavenie a kompetencie, ako má par lamentný výbor. Aj preto pred voľbami via ceré oficiálne subjekty a ženské MVO poža dovali vytvorenie samostatného výboru pre rovnosť príležitostí žien a mužov. Po voľbách 2002 sa však v novom parla mente nepodarilo takýto samostatný výbor vytvoriť. Zmenil a rozšíril sa iba názov bý valého Výboru pre ľudské práva a menšiny na Výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Okrem začlenenia agen dy rovnosti príležitostí pod všeobecnejší výbor je tiež diskutabilné použitie pojmu postavenie žien, keďže nepomenúva jedno značne pôvodný cieľ zriadenia samostatné ho parlamentného výboru: vytvoriť reálny mechanizmus na presadzovanie rovnosti prí ležitostí žien a mužov. V SR neexistuje orgán výkonnej moci, ktorý by mal skutočnú zodpovednosť a prá vomoci pre problematiku rovnosti príležitos tí. Štruktúra národného mechanizmu nie je jasne definovaná, inštitúcie nemajú reálnu silu na navrhovanie zákonov alebo vytvára nie vládnej politiky vo vzťahu k rodovej rov nosti. Prvky vládneho mechanizmu pre po litiku rovnosti príležitostí sa skladajú výluč ne z poradných orgánov (Koordinačný vý bor pre problematiku žien a Odbor pre rov nosť príležitostí), ktoré sú organizačne za radené v rámci MPSVR SR politicky sla bého ministerstva. Keďže nie sú zriadené na základe špeciálneho zákona, ktorý by im poskytoval právnu ochranu, závisia vlastne od vôle vládnucej koalície a pri zmene vlá dy môže byť celá inštitúcia ohrozená. Ne majú vytvorené žiadne lokálne či regionál ne siete a kontrolné mechanizmy na imple mentáciu politiky rovnosti príležitostí. Sta Ženy, muži a rovnosť príležitostí noviská a návrhy Koordinačného výboru pre problematiku žien a Odboru pre rovnosť prí ležitostí majú pre vládu a parlament iba od porúčací charakter. Aktivity Odboru pre rovnosť príležitos tí pri MPSVR SR sú vymedzené príliš širo ko, pričom toto pracovisko je personálne poddimenzované a zahltené úradníckymi povinnosťami. Na rozdiel od ostatných odbo rov ministerstva odbor rovnosti príležitostí nemá partnerov v regiónoch a samosprávach. Ďalší orgán, Koordinačný výbor pre problematiku žien, má plniť l3 úloh, ktoré rozsahom a závažnosťou pripomínajú skôr náplň samostatnej inštitúcie, aká úspešne pôsobí vo viacerých krajinách, napríklad v Španielsku. Na Slovensku však všetky tie to úlohy mali zvládnuť dve pracovníčky MP SVR SR spolu s dobrovoľne pracujúcimi odborníčkami a odborníkmi z oblasti výsku mu, vzdelávania a MVO. Pozitívom existencie koordinačného výbo ru je, že ide o jasne definovaný orgán pre spoluprácu so zahraničím, najmä s Výborom OSN pre odstránenie diskriminácie žien a s riadiacim výborom RE pre rovnoprávnosť mužov a žien. Tento orgán poskytoval fórum na diskusiu medzi MVO a decíznou sférou a na posudzovanie návrhov zákonov. Zároveň však malo fungovanie koordinač ného výboru značné nedostatky. Zásadné vládne materiály sa na ňom prerokúvali až po prijatí vládou, prípadne počas diskusie v par lamente, čím sa obmedzovala možnosť aktív neho zasahovania do procesu schvaľovania. Navyše 51 členov koordinačného výboru tvorilo ťažko zvládnuteľný a značne forma lizovaný tím ľudí, ktorí nedokázali predkla dať funkčné návrhy do vlády. Koordinačný výbor teda bol orgánom bez právomocí, fi nančných zdrojov a bez aktuálnej možnosti zasiahnuť do legislatívneho a rozhodovacie ho procesu. V roku 2001 sa organizačné zaradenie koordinačného výboru rozhodnutím vlády zmenilo. V rámci reorganizácie ho Úrad vlá 433

dy SR presunul na MPSVR SR a stal sa po radným orgánom ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Predtým mal aspoň formál ne nadrezortný charakter, po reorganizácii je rezortným útvarom, v podstate bez reálnych kompetencií, ktoré však v skutočnosti nemal ani predtým. Činnosť koordinačného výbo ru bola v uplynulom období zo strany žen ských MVO často kritizovaná za nepružnosť a slabé presadzovanie záujmov žien v rámci oficiálnych štruktúr. Priority a ciele národnej politiky rov nosti príležitostí (Koncepcia rovnosti príle žitostí a Národný akčný plán pre ženy) sú formulované príliš všeobecne a byrokratic ky, nevychádzajú z kritickej feministickej reflexie a z chápania práv žien ako ľudských práv. Koncepcia rovnosti príležitostí bola schválená bez finančnej podpory zo štátne ho rozpočtu na jej realizáciu. Na kontrolu implementácie politiky rovnosti príležitostí a fungovania inštitucionálnych mechaniz mov nie sú vytvorené nezávislé kontrolné mechanizmy, lokálne úrady a siete. Len v ro ku 2002 bol zvolený ombudsman, špecific kými otázkami rovnosti žien a mužov sa však nezaoberá. Dá sa teda konštatovať, že inštitucionálne mechanizmy, ktoré v SR existujú, sú v pod state iba náčrtmi požadovaných podpor ných inštitúcií. Nie sú ustanovené špeciálny mi zákonmi, a preto majú iba obmedzenú silu pôsobenia. Ani jeden z vytvorených orgánov pre politiku rovnosti príležitostí nie je nad rezortný. Za daného stavu sa nedá hovoriť o konzistentnej vládnej politike rovnosti prí ležitostí a o uplatňovaní rodového hľadiska (gender mainstreaming) na národnej úrovni. Súčasná štruktúra národného mechanizmu v SR (inštitúcie a zákony) zďaleka nezodpo vedá stavu, aký sa požaduje v medzinárod ných dohovoroch a schválených dokumen toch. Jednou z príčin je skutočnosť, že s rov nosťou príležitostí ako s otázkou verejného záujmu sa pracuje iba z dôvodu inej otázky verejného záujmu (Havelková, 2000). Po litika rovnosti príležitostí sa stala nástrojom na naplnenie jednej z úloh predvstupovej stratégie a medzi otázky verejného záujmu sa dostáva zvonku, čiže zo zahraničia, a zá roveň akoby zhora. Nejde však o skutoč ný tlak zhora: vláda totiž v uplynulom období neprejavila o politiku rovnosti príležitostí taký záujem, ktorý by sa pre mietol do príslušných zákonov, nariadení a financií. Agendu rovnosti príležitostí majú v rukách skôr inštitúty bez reálnych kompe tencií a rozhodovania. Takáto implementá cia zhora však hrozí vyústením do forma lizmu. Niektoré náznaky sa na Slovensku objavujú. 7.3. AKO POKRAČOVAŤ VO FORMOVANÍ NÁRODNÝCH MECHANIZMOV POLITIKY ROVNOSTI PRÍLEŽITOSTÍ Napriek existujúcim právnym úpravám a ná rodným mechanizmom sa na Slovensku sku točná rovnosť medzi ženami a mužmi ešte nedosiahla a mnohé nerovnosti pretrvávajú naďalej. V názoroch slovenských politických reprezentácií i širšej verejnosti prežíva nepo chopenie práv žien: tie sa nevnímajú ako ľudské práva. Je to tak preto, lebo v minulosti sa u nás neodohral výraznejší zápas za prá va žien, ktorý by pomohol širšie chápať tie to otázky. Preto treba vyvíjať aktivity na zvý šenie povedomia spoločnosti o právach žien, ale najmä na presviedčanie vládnych činite ľov. Uplatňovanie rodového hľadiska (gender mainstreaming) musia podporiť predstavite lia vlády len tak sa dá preniesť na nižšie úrovne. Dôležité je tiež pripomínať a presadzovať financovanie politiky rovnosti príležitostí, pretože nijaký program nie je možné reali zovať bez finančného krytia. V budúcom období by sa mala pozornosť sústrediť na štúdium existujúcich zákonov 434 Z. Bútorová J. Filadelfiová J. Cviková O. Gyárfášová K. Farkašová

o rovnosti príležitostí v Európe a na prípra vu nášho zákona. Politiku rovnosti príležitostí treba podpo riť adekvátnymi inštitúciami aj s definovanou zodpovednosťou a právomocami. Od vlády SR treba požadovať vytvorenie špeciálneho výkonného orgánu pre túto oblasť. V západ nej Európe túto funkciu plní buď samostat né ministerstvo (aspoň dočasné), alebo rôz ne vládne orgány na čele s niektorým z mi nistrov. V niektorých krajinách sa uplatňuje model rotujúceho ministra. V každom prí pade by však tento orgán nemal byť iba po radným. Problematika rovnosti príležitostí by sa mala zaradiť do kompetenčného zákona a zá kona o štátnej službe, ktoré definujú obsah výkonu štátnych inštitúcií a úradníkov. V sú časnosti je agenda rovnosti príležitostí iba implicitnou súčasťou výkonu rodinnej poli tiky (t. j. neexistujú verejní úradníci, ktorí by mali svoj referát definovaný ako rovnosť príležitostí, len ako rodinnú politiku). Čo sa týka obsahu agendy, dôležitou otáz kou je koordinácia medzinárodných záväz kov SR a vnútornej politiky, ako aj koor dinácia a kompatibilita dôležitých koncepč ných dokumentov schvaľovaných vládou. Bolo by potrebné zladiť Koncepciu štátnej rodinnej politiky a Koncepciu rovnosti prí ležitostí žien a mužov, ktoré si v niektorých cieľoch a východiskách odporujú. 10 Inštitucionálny mechanizmus zabezpečo vania politiky rovnosti príležitostí je v európ skych krajinách rozdielny. Vo väčšine krajín EÚ ide o kombináciu inštitúcií a orgánov na vládnej, parlamentnej a občianskej úrovni. V rámci projektu MATRA (spoločný projekt vlády SR a EÚ) sa v septembri 2002 dospe lo po sérii workshopov za účasti členov a čle niek Koordinačného výboru pre problema tiku žien a pod vedením dvoch holandských expertiek k nasledujúcemu modelu inštituci onalizovaných mechanizmov pre politiku rovnosti príležitostí v SR (Institutional..., 2002). Ženy, muži a rovnosť príležitostí 1. Na parlamentnej úrovni sa odporúča lo zriadiť samostatný výbor pre práva žien a rovnaké príležitosti. Napokon, ako sme už uviedli, bol však ustanovený Výbor pre ľud ské práva, národnosti a postavenie žien. V pôvodnom modeli mal mať samostatný parlamentný Výbor pre práva žien a rovna ké príležitosti jasné väzby na ostatné inštitú cie na Sekciu pre rodovú rovnosť a/alebo rovnaké príležitosti, Dialógovú platformu pre rodovú rovnosť a Expertnú skupinu pre rodovú rovnosť (pozri ďalej), ako aj na Vý bor Európskeho parlamentu pre práva žien a rovnaké príležitosti (European Parliament Committee on Women s Rights and Equal Opportunities). 2. Na úrovni výkonnej moci by túto agendu mala zastrešovať rada vlády pre ro dovú rovnosť a/alebo rovnaké príležitos ti, ktorej predsedom by mohol byť vicepre miér a členmi ministri/štátni tajomníci všet kých relevantných ministerstiev (prípadne ombudsman) s možnosťou aktívnych zása hov do prejednávaných zákonov a iných vládnych dokumentov. Mala by niesť hlav nú zodpovednosť za politiku rovnosti príle žitostí, pričom by podliehala a zodpovedala sa parlamentu. Vecné technické a monitorovacie zázemie činnosti rady vlády by tvorila sekcia pre ro dovú rovnosť a/alebo rovnaké príležitosti umiestnená na niektorom z ministerstiev či na vláde. Mala by byť pokračovaním a posil nením dnešného Odboru rovnosti príležitostí na MPSVR SR. Jej práca by sa mala zame riavať na monitoring uplatňovania rodového hľadiska na Slovensku. Ďalej by vyhodnoco vala plnenie Národného akčného plánu a za bezpečovala medzinárodné kontakty a koor dináciu projektov rodovej rovnosti. Model tiež navrhuje vytvoriť určité rodo vé jednotky/útvary/ohniská na všetkých relevantných ministerstvách, sekciách či od deleniach, ktorých sa politika rovnosti príle žitostí týka. Podliehali by zástupcovi minis terstva, ktorý je členom rady vlády. Úrady/ 435

kancelárie pre rodovú rovnosť a/alebo rovna ké príležitosti by sa mali vytvoriť aj na regi onálnej úrovni (okresných úradoch či samo správach rôznej úrovne), aby sa v rámci de centralizácie štátnej správy aj na tejto úrov ni zabezpečilo dodržiavanie medzinárod ných dohovorov. 3. Na občianskej úrovni bolo navrhnu tých viacero orgánov. Nezávislý orgán di alógová platforma pre rodovú rovnosť (obdoba dnešného Koordinačného výboru pre problematiku žien) by mal slúžiť predo všetkým ako fórum na výmenu skúseností medzi zástupcami ministerstiev (vrátane spo mínanej sekcie), sociálnymi partnermi od bormi a zamestnávateľmi, ženskými MVO a výskumnými inštitúciami. Podobné plat formy by mali vzniknúť aj na regionálnej úrovni. Ďalej by bolo potrebné vytvoriť nezávislú expertnú skupinu pre rovnosť príležitos tí. Na jej pôde by odborníci z univerzít, vý skumných ústavov či think tankov pripravo vali expertízy na vysokej úrovni v kľúčových politických oblastiach načrtnutých v národ nej politike rovnosti príležitostí. A napokon tretím orgánom navrhovaným v rámci tejto roviny je centrum pre rovna ké zaobchádzanie, ktoré by malo byť orgá nom zabezpečujúcim uplatňovanie tzv. anti diskriminačného zákona. Problematika rov nosti príležitostí medzi mužmi a ženami by tu bola zahrnutá do širšieho kontextu pred chádzania a odstraňovania všetkých foriem diskriminácie. Vo svojej činnosti by centrum nebolo podriadené orgánom štátnej správy, územnej samosprávy ani iným orgánom ve rejnej moci. Išlo by o rozšírenie pôsobnosti všeobecného ombudsmana. Táto predstava bola prezentovaná na me dzinárodnej konferencii organizovanej pod predsedníčkou vlády pre európsku integrá ciu M. Kadlečíkovou a MPSVR SR už po parlamentných voľbách, v októbri 2002. Výzvou pre nastávajúce obdobie bude napl niť ju skutočným obsahom. 8. ZÁVER Poukázali sme na niektoré závažné okolnosti formujúce šance žien a mužov v našej spo ločnosti. Hovorili sme napríklad o zotrvač nosti patriarchálnych vzorcov v každoden nom fungovaní mnohých rodín; o rozmani tých formách znevýhodnenia žien na trhu práce vrátane príjmovej nerovnosti prenáša júcej sa aj do dôchodkového veku; o poddi menzovanej participácii žien na ekonomic kej a politickej moci. Zároveň sme konštatovali, že za posledné roky sa medzi ženami i mužmi zvýšilo vedo mie závažnosti uplatnenia ľudských práv žien, vzrástla vnímavosť voči nim, zosilnela ich interpretácia cez prizmu znevýhodnenia či diskriminácie žien. Tieto posuny naznaču jú, že väčšina žien a mužov akceptuje filozo fiu rovnosti príležitostí žien a mužov. A nie len to nesporne aj vďaka verejnej diskusii o rodových nerovnostiach sa medzi ľuďmi rozšírilo presvedčenie, že ženy na Slovensku by mali aktívnejšie obhajovať svoje práva. Je paradoxom, že takýto priaznivý posun vo verejnej mienke sa odohral v období, keď politika rovných príležitostí (zhmotnená aj do oficiálne schválenej Koncepcie rovnosti príležitostí žien a mužov) neprerazila cez múr predsudkov či nezáujmu a nepochopenia väčšiny vrcholných reprezentantov sloven skej výkonnej a zákonodarnej moci. Uplat ňovanie rodového hľadiska ostalo zatiaľ skôr na papieri a inštitúcie poverené realizáciou politiky rovnosti príležitostí neraz mleli na prázdno, lebo nemali dostatočné kompeten cie a rozhodovaciu moc implementovať me dzinárodné záväzky, ktoré Slovenská repub lika na seba prevzala. Na výrazný posun verejnej mienky v pro spech rovnosti príležitostí žien a mužov za pôsobili najmä tri priaznivé okolnosti. Prvou je zásadný posun spoločnosti k demokracii a právnemu štátu po roku 1998, bez ktorého by sa ťažšie uvoľnila energia potrebná na kultiváciu rodovej citlivosti. Druhou je fakt, 436 Z. Bútorová J. Filadelfiová J. Cviková O. Gyárfášová K. Farkašová

že slovenská spoločnosť, pripravujúca sa na vstup do Európskej únie, opakovane dostá vala možnosť pozrieť sa na kvalitu usporia dania vzťahov medzi ženami a mužmi pohľa dom kritérií, aké sa na budúceho člena EÚ kladú. Vďaka médiám prenikali do povedo mia verejnosti informácie o nesúlade medzi národných očakávaní s našou domácou rea litou. Napokon treťou okolnosťou bola nebýva lá energia a vyššia úroveň koordinovanosti, s akou sa rodovej, resp. špecificky ženskej agendy ujali mimovládne organizácie. V tej to súvislosti si zasluhujú zmienky štyri akč né línie. Ako prvé spomeňme aktivity zame rané na zvyšovanie rodovej citlivosti a roz rušovanie rodových stereotypov, ktoré MVO často realizujú v spolupráci s učiteľkami či učiteľmi. Tie prinesú svoje ovocie v dlhodo bejšom horizonte. Ďalej treba vyzdvihnúť ustanovenie spoločnej platformy Možnosť voľby, ktorá dala opakovane najavo odhod lanosť viacerých MVO postaviť sa proti po kusom o obmedzenie reprodukčných práv žien. Tretím a azda najvýraznejším úspe chom bolo lobovanie a úspešné presadenie úpravy právnych noriem smerujúcich k eli minácii domáceho násilia, ako aj iné aktivi ty MVO v tejto oblasti. A napokon by sme nemali prehliadať ani fakt, že Slovensko má síce v tejto chvíli čis to mužskú vládu, ale zároveň v dnešnom par lamente slovenské voličky a voličov repre zentuje po odchode náhradníkov najvyšší počet poslankýň od pádu komunizmu (pozri kapitolu Ženy a muži v politike v prvom zväz ku Súhrnnej správy). Oproti predchádzajú cemu legislatívnemu obdobiu zaujali ženy aj o čosi významnejšie pozície vo vedení par lamentu. Hoci sa pred voľbami nepodarilo presadiť zmeny vo volebnom zákone, ktoré by podporili vyššiu participáciu žien, pred sa len intenzívna debata o možnostiach zvý šiť zastúpenie žien v politike prispela k tomu, že politické strany ako celok pootvorili dve re do parlamentu trochu väčšiemu počtu po Ženy, muži a rovnosť príležitostí slankýň než v minulosti. Ak majú parlament né voľby v roku 2006 priniesť do parlamen tu ešte viac kvalifikovaných političiek, je ne vyhnutné systematicky pracovať na motivo vaní, tréningu a odbornej príprave žien na politickú dráhu. Pokiaľ ide o budúcnosť, je žiaduce, aby sa pri príprave a realizácii avizovaných refo riem vo sfére zdravotníctva, dôchodkového zabezpečenia a školstva venovala náležitá pozornosť aj ich rodovo špecifickým dosa hom. Možno predpokladať, že hlas ženských MVO pri týchto strategických rozhodnutiach nebude chýbať. Avšak rovnako dôležité bude integrovať uplatňovanie rodového hľadiska aj do celkovej vládnej stratégie reformy a v šir šom zmysle aj do koncepcie budovania de mokratického štátu. POZNÁMKY 1. Autorky ďakujú generálnemu riaditeľovi Sek cie rodinnej politiky na MPSVR SR PhDr. Petrovi Guráňovi za cennú reflexiu formova nia politiky rovnosti príležitostí z pozície jej aktívneho spolutvorcu, ktorá bola zahrnutá do kapitoly 7. Oceňujú aj príspevok Mgr. Jozefa Majchráka k analýze predvolebných aktivít ženských MVO a pomoc Mgr. Kataríny Paf kovej pri kategorizácii otvorených otázok a štatistickom spracovaní vybraných empiric kých dát. 2. Táto kapitola tvorí základ širšie koncipovanej publikácie, ktorú Inštitút pre verejné otázky pripravuje na rok 2003. 3. Pre nedostatok priestoru sa tu nemôžeme za berať ani aktivitami širokej siete regionálnych organizácií Únie žien Slovenska, ani organi záciami, ktoré sa ženám venujú z kresťanských pozícií. Osobitnú pozornosť by si vyžadovala aj činnosť pestrej plejády väčšmi špecializo vaných MVO riešiacich konkrétny problém žien, kompenzujúcich nedostatok, resp. ne uspokojivú kvalitu určitých služieb alebo ve nujúcich sa špecifickým skupinám žien na príklad starším ženám, podnikateľkám, ženám na vidieku, nezamestnaným ženám atď. Do tejto kategórie patria aj materské centrá, kto 437

ré sa zameriavajú na prekonávanie izolácie a vzájomnú podporu žien ostávajúcich doma s malými deťmi. Činnosť týchto približne 25 organizácií koordinuje popradské materské centrum Bambino, ktoré komunikuje aj s MPSVR SR. Medzi nové špecifické ženské mimovládne organizácie patria Maternita a Pronatal (http://www.maternita.sk; http:// www.pronatal.sk), ktorých cieľom je zmeniť doterajší prístup štátneho zdravotníctva k te hotnej a rodiacej žene a zabezpečiť jej možnosť dôstojného prirodzeného pôrodu. 4. Za zmienku stojí napríklad deklarácia vyzý vajúca všetky politické strany, aby nominovali minimálne 30 % žien na kandidačných listi nách (apríl 2001); oslovenie všetkých poslan cov NR SR, aby hlasovali za poslanecký ná vrh Evy Rusnákovej k zákonu o voľbách do VÚC (jún 2001); výzva predstaviteľom poli tických strán a vláde SR za kandidovanie žien na zvoliteľných miestach svojich kandidač ných listín (november 2001); oslovenie všet kých členov vlády, aby schválili návrh záko na k voľbám 2002 pripravený Ministerstvom vnútra SR, ktorý obsahoval tzv. kvótový pa ragraf (január 2002); kampaň na podporu JUDr. Jany Dubovcovej na post verejnej ochrankyne ľudských práv (február 2002); založenie národnej platformy a regionálnych platforiem Za vyššie zastúpenie žien v politi ke SR (január máj 2002); oslovenie vedenia parlamentu, aby podporilo antidiskriminačný zákon (jún 2002) a iné. 5. To bolo zrejmé napríklad pri požiadavke čís lo štyri, ktorá akoby obchádzala skutočnosť, že sa už podarilo dosiahnuť závažné zmeny v le gislatíve v oblasti domáceho násilia. Požia davka číslo tri na rozšírenie priestoru v mé diách pre relácie o ženskej problematike ne musí automaticky smerovať k odbúravaniu tradičných rodových stereotypov, ale ich, na opak, fixovať. Sporný je aj zámer ustanoviť viac priestoru pre ženské témy vo verejno právnych médiách za pomoci zákona. Vo vý počte výhrad by sa dalo pokračovať. 6. Ženy, ktoré kampaň zaregistrovali, hodnotili jej sympatickosť priemernou známkou 2,9 a muži známkou 3,0. Slabšie viditeľná kampaň Možnosť voľby, orientovaná na ženy, získala lepšiu priemernú známku u žien (2,3) aj u mužov (2,4). Druhá najviditeľnejšia celoná rodná kampaň Šetri si svoj hlas na september/ Tvoj hlas rozhodne, zameraná na celú popu láciu, získala u žien i u mužov priemernú známku 2,5. Priemerná známka je vyrátaná z hodnôt 1 až 5, pričom hodnota 1 znamená veľmi sympatická kampaň a hodnota 5 veľ mi nesympatická (Empirické..., 2002b; bliž šie pozri kapitolu Mimovládne organizácie a dobrovoľníctvo v tomto zväzku Súhrnnej správy). 7.K obsahu jednotlivých interpretácií pozri Bútorová, 1996, s. 164. 8. Táto časť kapitoly sa opiera o štúdiu J. Filadel fiovej pre pripravovanú publikáciu Aspektu Na ceste do Európskej únie (Na ceste..., 2002) a o podkladový materiál vypracovaný generál nym riaditeľom Sekcie rodinnej politiky na MPSVR SR PhDr. Petrom Guráňom. 9. Treba poznamenať, že problematike žien ve novali vo svojich volebných programoch väč šiu a úplnejšiu pozornosť politické strany, kto ré v parlamentných voľbách neuspeli SDĽ, SDA a Žena a rodina. 10. Na tento problém upozornila napríklad J. Fi ladelfiová na stretnutiach Medzirezortnej pra covnej skupiny k otázkam ďalšieho smerova nia štátnej rodinnej politiky v priebehu rokov 1998 2002, ako aj autori publikácií Bodná rová Filadelfiová Guráň, 2001 a Kvapilo vá, 2001. LITERATÚRA 1. Adresár MVO so ženským programom v SR. Bratislava, SAIA 2000. 2. Bodnárová, B. Filadelfiová, J. Guráň, P.: Reflexia súčasnej demografickej situácie v rodinných a sociálnych politikách krajín strednej a východnej Európy. Záverečná sprá va, časť II. Bratislava, MSŠR 2001. 3.Bodnárová, B. Filadelfiová, J.: Domáce násilie na Slovensku. Priebežná správa 2/ 2002. Bratislava, MSŠR 2002. 4. Bosá, M.: Ženy a muži podľa učebníc. Brati slava, Eset 2002 (rukopis). 5. Bútora, M Demeš, P.: Občianske organizá cie vo voľbách 1998. In: Bútora, M Mesež nikov, G. Bútorová, Z. (ed.): Kto? Prečo? Ako? Slovenské voľby 98. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky 1999. 6. Bútorová, Z. Filadelfiová, J. Guráň, P. Gyárfášová, O. Farkašová, K.: Rodová prob 438 Z. Bútorová J. Filadelfiová J. Cviková O. Gyárfášová K. Farkašová

lematika na Slovensku. In: Mesežnikov, G. Ivantyšyn, M. (ed.): Slovensko 1998 1999. Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratisla va, Inštitút pre verejné otázky 1999. 7. Bútorová, Z. Gyárfášová, O.: Public Disco urse on Gender Issues in Slovakia. Prepared for the workshop Perspectives for equal op portunity politics in Central and Eastern Europe, Slovenia, Ljubljana, May 19 20, 2000. 8.Bútorová, Z. (ed.): Krehká sila. Dvadsať rozhovorov o životných cestách žien. Bratisla va, Inštitút pre verejné otázky a Kalligram 2001. 9. Bútorová, Z. a kol.: Ona a on na Slovensku. Ženský údel vo svetle verejnej mienky. Bra tislava, FOCUS 1996. 10. Cviková, J. Juráňová, J. (ed.).: Možnosť voľby. Aspekty práv a zodpovednosti. Bratisla va, Aspekt 2001a. 11. Cviková, J. Juráňová, J. (ed.): Hlasy žien. Aspekty ženskej politiky. Bratislava, Aspekt 2002. 12. Cviková, J. Juráňová, J. (ed.): Piata žena. Aspekty násilia páchaného na ženách. Brati slava, Aspekt 2001b. 13. Cviková, J.: Čo má čadar spoločné s Vatikán skou zmluvou. Sme, 2. 12. 2000. 14. Čobejová, E.: Bublina za milióny. Domino fórum 2002, č. 36. 15. Deklarácia OSN o odstránení násilia voči ženám. OSN 1993. 16. Deklarácia Rady Európy o stratégii na elimi náciu násilia voči ženám v spoločnosti. Rím 1993. 17. Dohovor o odstránení všetkých foriem diskri minácie žien (1979, platnosť v SR 1987, pub likovaný v Zbierke zákonov pod číslom 62/ 1987 Zb.) 18. Empirické údaje zo sociologického výskumu marec 2000. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky 2000. 19. Empirické údaje zo sociologického výskumu jún 2002. Bratislava, Inštitút pre verejné otáz ky 2002a. 20. Empirické údaje zo sociologického výskumu október 2002. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky 2002b. 21. European Values Studies. Názory obyvateľov Slovenska v medzinárodnom porovnaní. 1. časť. Tiburg University Sociologický ústav SAV, 1999/2000. 22. Filadelfiová, J. Guráň, P. Šútorová, D.: Rodové štatistiky na Slovensku. Bratislava, MSŠR a MPSVR SR 1999. 23. Filadelfiová, J.: Demografický vývoj na Slo vensku. In: Kollár, M. Mesežnikov, G. (ed.): Slovensko 2000. Súhrnná správa o stave spo ločnosti. Bratislava, Inštitút pre verejné otáz ky 2000. 24. Filadelfiová, J.: Demografický vývoj. In: Kol lár, M. Mesežnikov, G. (ed.): Slovensko 2001. Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky 2001. 25. Filadelfiová, J.: O ženách, moci a politike: úvahy, fakty, súvislosti. In: Cviková, J. Ju ráňová, J. (ed.): Hlasy žien. Aspekty ženskej politiky. Bratislava, Aspekt 2002. 26. Fröschl, E. Löw, S.: Konať proti násiliu na deťoch. Humenné a Bratislava, Pro Familia a Aspekt 1999. 27. Fröschl, E. Löw, S.: Konať proti násiliu na ženách. Humenné a Bratislava, Pro Familia a Aspekt 2000. 28. Ghannamová, A.: Urobte to s nami! http:// www.urobmeto.sk; august 2002. 29. Glosár rodových pojmov. Bratislava, UNI FEM a NOS OSF 2002 (v tlači). 30.Gregorová, H.: Služby ženy na národnom poli... In: Cviková, J. Juráňová, J. (ed.): Hla sy žien. Aspekty ženskej politiky. Bratislava, Aspekt 2002. 31. Gyárfášová, O. Pafková, K.: Potenciál ak tívnej účasti žien vo verejnom živote. Výsled ky sociologického výskumu. Bratislava, Inšti tút pre verejné otázky 2002. 32. Gyárfášová, O.: Hlasy žien. Správa z kvalita tívneho výskumu. Bratislava, Inštitút pre verej né otázky 2002. 33. Havelková, H.: Politická reprezentace žen v České republice. In: Hlasy žien. Aspekty žen skej politiky. Bratislava, Aspekt 2002. 34. Heise, L. Pitanguy, J. Germain, A.: Násilie páchané na ženách skrytá ujma na zdraví. Študijný materiál pre Svetovú banku. Humen né a Bratislava, Pro Familia a Aspekt 1998. 35. Heribanová, A.: Na stope Fera Tarabu! http: //www.urobmeto.sk; august 2002. 36. Herman, J. L.: Trauma a uzdravenie. Násilie a jeho následky od týrania v súkromí po po litický teror. Bratislava a Humenné, Aspekt a Pro Familia 2001. 37. Hrivnáková, T.: Fero Taraba a tretí sektor. Sme, 17. 9. 2002. Ženy, muži a rovnosť príležitostí 439

38. http://www.aliancia.zien.sk 39. http://www.aspekt.sk 40. http://www.changenet.sk 41. http://www.feminet.sk 42. http://www.health.gov.sk 43. http://www.ivo.sk 44. http://www.moznostvolby.sk 45. http://www.piatazena.sk 46. http://www.prochoice.sk 47. http://www.statistics.sk 48. http://www.stopnasiliu.sk 49. http://www.urobmeto.sk 50. Charta sexuálnych a reprodukčných práv. IPPF 1996. Bratislava, Slovenská spoločnosť pre plánované rodičovstvo a výchovu k rodi čovstvu 1999. 51. Institutional Sites and Structures for Gender Equality in the Slovak Republic. Pracovný materiál v rámci projektu Equal Opportunities in the Slovak Republic, MAT01/SK/9/2. MP SVR SR, september 2002. 52. Juráňová, J.: Iba baba. Bratislava, Aspekt 2000. 53. Kampaň mimovládnych organizácií očami verejnej mienky. Bratislava, Inštitút pre verej né otázky 2002. 54. Kiczková, Z. a kol.: Otázky rodovej identity vo výtvarnom umení, architektúre, filme a litera túre. Bratislava, UK 2000. 55. Kliment, M.: Analýza problémov v oblasti re produkčného zdravia SR. Bratislava, Sloven ská spoločnosť pre plánované rodičovstvo a výchovu k rodičovstvu 1998. 56.Kliment, M.: Základná zmluva medzi SR a Svätou stolicou z hľadiska sexuálnych a re produkčných práv a zdravia. In: Aspekt, č. 2, 2000 1, 2001. 57. Koncepcia rovnosti príležitostí žien a mužov. Bratislava, MPSVR SR 2001. 58. Koncepcia štátnej rodinnej politiky. Bratisla va, MPSVR SR 1996. 59. Kvapilová, E. Porubänová, S. (ed.): Nerov né cesty k rovnosti: pohľady na ľudské a ob čianske práva žien na Slovensku. Bratislava, MSŠR BICFS 2001. 60. Kvapilová, E.: Závery konferencie Premeny rodiny a rodiny v premenách (máj 2001). In: Mozaika rodiny. Bratislava, MSŠR 2001. 61. Machajová, B.: Mala som narodeniny. http:// www.urobmeto.sk; august 2002. 62. Mesochoritisová, A.: Násilie páchané na ženách. Bratislava, Katedra politológie FF UK 2001. 63. Mitášová, M. (ed.): Rodové štúdiá v umení a kultúre. Bratislava, Sorosovo centrum sú časného umenia 2000. 64. Mozaika rodiny 2001. Bratislava, MSŠR 2001. 65. Na ceste do Európskej únie. Sprievodkyňa nielen pre ženy. Bratislava, Aspekt 2002 (v tlači). 66. Na margo tlačovky Urobme TO : Feminist ky a TO. http://www.feminet.sk; október 2002. 67. Národný akčný plán pre ženy v Slovenskej re publike. Bratislava, Vláda SR 1997. 68. Násilie I a II. Tematické čísla časopisu As pekt. 1998, č. 3, 1999, č. 1, 1998. 69. Občasník Urobme TO! August a september 2002. 70. Pekinská akčná platforma. IV. konferencia OSN o ženách. Peking 1995. 71. Pietruchová, O.: Ad: Fero Taraba a tretí sek tor. Sme, 17. 9. 2002. 72. Pietruchová, O.: Hľadá sa Fero Taraba, po znáte ho? Sme, 20. 8. 2002. 73.Pietruchová, O.: Urobme čo? http://www. changenet.sk, september 2002. 74. Postaveniu ženy v spoločnosti sa politické strany venujú iba okrajovo. TA SR, 13. 9. 2002. 75. Prehľad predvolebných a volebných projektov mimovládnych organizácií. NonProfit, júl/ august 1998. 76. Programové vyhlásenie vlády SR. Bratislava, Úrad vlády SR, 4. 11. 2002. http://www. government.gov.sk 77. Rončák, I.: Zlyhania tretieho sektora. Domi no fórum, č. 41, 2002. 78. Sčítanie ľudí, domov a bytov 2001. Bratisla va, ŠÚ SR 2001. 79. Šintalová, S.: Domáce násilie zneužívané ženy v partnerskom vzťahu. Diplomová práca. Bratislava, Katedra psychológie FF UK 1997. 80. Sopková, E.: Násilie páchané na ženách a je ho dôsledky. In: Cviková, J. Juráňová, J. (ed.): Piata žena. Aspekty násilia páchaného na ženách. Bratislava, Aspekt 2001. 81. Správa o vyhodnotení monitoringu tlače. In: Cviková, J. Juráňová, J. (ed.): Piata žena. Aspekt násilia páchaného na ženách. Bratisla va, Aspekt 2001. 82. Správa o zdravotnom stave obyvateľov v ro koch 1990 až 2001. Bratislava, MZ SR 2002. 83. Štatistické ročenky SR 1993 2001. Bratisla va, ŠÚ SR 1993 2001. 440 Z. Bútorová J. Filadelfiová J. Cviková O. Gyárfášová K. Farkašová

84. Stav a pohyb obyvateľstva v SR 1988 až 2000. Bratislava, ŠÚ SR 1989 až 2001. 85. Stiegler, B.: Ako uplatňovať rodové hľadisko. Aspekty stratégie Európskej únie. Bratislava, Aspekt 2002. 86. Stone, A.: Urobme to urobili sme to! Občas ník Urobme To!, september 2002. 87. Stratégie boja proti domácemu násiliu. Príruč ka. Úrad OSN vo Viedni, Centrum pre sociálny rozvoj a humanitárne otázky. New York 1993. 88. Vašečka, M. (ed).: Čačipen pal o Roma: Sú hrnná správa o Rómoch na Slovensku. Brati slava, Inštitút pre verejné otázky 2002. 89. Voľby 2002. (Špecializovaná príloha Sme.) Bratislava, Sme 19. 9. 2002 90.Výberové zisťovanie pracovných síl. In: Štatis tická ročenka SR 2001. Bratislava, ŠÚ SR 2001. 91. Vyhlásenie členiek Expertnej skupiny pre vzde lávanie a výskum, rodové analýzy a štatistiky Koordinačného výboru pre problematiku žien. In: Cviková, J. Juráňová, J. (ed.).: Možnosť voľby. Aspekty práv a zodpovednosti. Bratisla va, Aspekt 2001a. 92. Vyhodnotenie Východiskovej správy SR k Do hovoru o odstránení všetkých foriem diskrimi nácie žien (CEDAW). New York, Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien 1998. 93. Women 2000. An Investigation into the Status of Women s Rights in Central and South Eastern Europe and the Newly Independent States. Viedeň, Helsinki Federation for Hu man Rights 2000. 94. Women in Transition. Regional Monitoring Report No. 6. Florencia, UNICEF ICHDC 1999. 95. Záverečná správa ku kampani Piata žena. Projekt Nulová tolerancia násilia voči ženám. Bratislava, február 2002. 96. Zdravotnícke ročenky SR 1998 2000. Brati slava, ÚZIŠ 1998 2000. 97. Zoznam nestraníckych projektov MVO pred voľbami 2002. Fórum donorov. Bratislava, október 2002. Ženy, muži a rovnosť príležitostí 441