Projektové vyučovanie výzva pre stredné odborné školy 1 Filo Peter 2 Orgonáš Jozef 3 Hasprová Mária 4 The Project learning - a challenge for vocational schools Abstract This paper considers the problem of project teaching as one of the modern methods of activating teaching in vocational schools, which allows the student to develop independence in cognitive activities, as well as the use of cross-curricular. From technical vocational schools graduates are expected not only professional theoretical knowledge, but also the ability to communicate, to independently solve problems, work in teams, to navigate the information. A project currently teaching on the importance of the contribution to point out, these competencies will enable students to develop and improve. Key words project, education, project learning, students, creativity JEL Classification: A10, I21, M10, M19 Úvod V súčasnosti sa projektovanie stalo významným spoločenským nástrojom uplatňovania teoretických nápadov, myšlienok a vízií do reálneho života. V súlade s potrebami praxe vstupuje preto projektovanie, ako pomôcka podporujúca rozvoj cieľavedomosti, kreatívnej činnosti a manažérskych praktík, aj do procesu vzdelávania. V podmienkach Slovenskej republiky projektové vyučovanie ako moderná vyučovacia metóda sa využíva vo vyučovaní jednotlivých predmetov aj na stredných odborných školách, pretože je to zaručene efektívny spôsob výučby, pri ktorom môžeme využívať niektoré progresívne didaktické metódy ako problémové vyučovanie, kooperatívne vyučovanie, diskusiu. Od absolventov stredných odborných škôl sa očakávajú nielen odborné teoretické vedomosti, ale aj schopnosť komunikovať, samostatne riešiť problémy, pracovať v tíme, orientovať sa v informáciách. A práve projektové vyučovanie umožňuje študentom tieto kompetencie rozvíjať a zdokonaľovať. 1 Metodika práce Podľa pedagogického slovníka (Průcha Walterová Mareš, 1995) je projektová metóda charakterizovaná ako vyučovacia metóda, pri ktorej sú študenti vedení k riešeniu komplexných problémov a získavajú skúsenosti praktickou činnosťou a experimentovaním. Projektové vyučovanie je potom také vyučovanie, v ktorom projektová metóda je hlavnou vyučovacou metódou. 1 Príspevok je výstupom projektov VEGA 1/0418/11 Udržateľný marketing a udržateľná spotreba a projektu PIA Projektmanagement als Intrument mit Arbeitsmarktbezug für die Entwicklung und Sicherung von Unterrichtsqualität in der beruflichen Bildung realizovaný v programe Leonardo da Vinci Programm für lebenlanges Lernen, kód: DE/11/LLP- LdV/TOI/147 402/ 2011-1-DE2-LEO05-08032 2 Ing. Peter Filo, PhD., Ekonomická univerzita v Bratislave, Obchodná fakulta, Katedra marketingu, Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava, e-mail: filo@euba.sk 3 Ing. Jozef Orgonáš, PhD.; Ekonomická univerzita v Bratislave, Obchodná fakulta, Katedra marketingu, Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava; e-mail: jozef.orgonas@euba.sk 4 Ing. Mária Hasprová, PhD.; Ekonomická univerzita v Bratislave, Obchodná fakulta, Katedra marketingu, Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava; e-mail: hasprova@euba.sk
Základy projektovej metódy a projektového vyučovania siahajú na začiatok 20. storočia. Jej zakladateľom boli predstavitelia americkej pragmatickej pedagogiky J. Dewey a W. H. Killpatrick, ktorí rozpracovali problémové a projektové vyučovanie ako prostriedok demokratizácie a humanizácie výučby a školy. Pragmatická pedagogika chápe vzdelávanie ako nástroj riešenia problémov, s ktorými sa človek stretáva v praktickom živote. Jej základným pojmom je skúsenosť získaná v individuálnej praxi. V súčasnosti výchovno-vzdelávací proces už nepredstavuje iba vytváranie nových vedomostí a zručností študentov. Sú naň kladené ďalšie požiadavky požiadavka reality, globality, sociability, finality, kritickosti, racionality, efektívnosti. V súvislosti s týmito novými požiadavkami sa vynára pred učiteľmi otázka, ako dosiahnuť splnenie týchto požiadaviek. Existujú účinné prostriedky, ktorými možno ľahko a rýchlo modernizovať, racionalizovať a optimalizovať vyučovanie? Jedným z takýchto prostriedkov je, je projektové vyučovanie. Viacerí autori (Gessler Uhlig-Shoenian, 2011; Kožuchová 2011; Dubovská Lajčin; Kožuchová a kolektív, 2011; Harausová, 2011; Filo Orgonáš Rehák, 2012; Petrášková 2007; Turek, 2005), považujú projektové vyučovanie za jeden z prostriedkov, ktorý umožňuje kognitivizáciu 5, emocionalizáciu, motiváciu, socializáciu, axiologizáciu 6 a kreativizáciu osobnosti. Projektové vyučovanie považujú za koncepciu, v ktorej je projektová metóda hlavnou metódou vyučovania a využívanie projektu tvorí prevažujúcu časť vyučovania. Projektová metóda predstavuje moderný spôsob vyučovania, ktorý zodpovedá všetkým požiadavkám na trvalé hodnoty a rozvoj kreatívnych schopností. Projektové vyučovanie definujú Malach a Durda (2007) ako metódu širokého stupňa integrácie učiva jednotlivých predmetov do jednej činnosti a maximálne priblíženie tejto činnosti reálnemu životu. Na uvedených autorov nadväzujú aj autorky Orbanová a Velichová (2013), ktoré rovnako považujú za kľúčový pojem projektového vyučovania integráciu, ktorá vo vyučovaní spája obsahové otázky (čo učiť) s procesuálnymi otázkami (ako, kedy sa učiť). Najväčší význam tejto integrácie spočíva v tom, že projekt vracia škole a študentovi skutočný vzťah k poznaniu. Takéto vyučovanie integruje: pôvodne oddelené prístupy a predmety, myslenie, intuíciu, city, zmysly, skúsenosti s novým poznaním, riadenú činnosť s autoreguláciou, študentov v spoločnej činnosti, svet školy so svetom, ktorý ju obklopuje a pod. 2 Výsledky a diskusia Podľa Fančovičovej a Kubačkovej (2012) tvorba projektu a projektové zručnosti rozvíjajú u študentov také kompetencie, aby vedeli komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sami seba, ale aj prácu v skupine. Ciele a obsah prierezovej témy sú súčasťou viacerých predmetov. Hlavným cieľom je, aby študenti prostredníctvom vlastnej organizácie práce sa naučili riadiť seba, tím, vypracovať si harmonogram svojich prác, spracovať ich, správne ich pomenovať, utvoriť hypotézu, overiť ju a pod. Naučia sa prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačno-komunikačných technológií. Výsledkom vzdelávania bude študent, ktorý vhodným spôsobom dokáže zareagovať v rôznych situáciách, nadviazať kontakt, zostaviť základné písomnosti osobnej agendy, bude poznať ich funkciu, formálnu úpravu, popísať problém, podstatu javu, triediť a selektovať informácie, kultivovane prezentovať svoje produkty, určiť svoje silné stránky a vedieť ich využiť pri vhodnom výbere témy. Ciele projektového vyučovania Základným cieľom projektového vyučovania je aktívne zapojiť študentov do poznávacieho procesu. Proces poznávania je charakteristický svojou otvorenosťou. Učitelia vytvárajú problémové scenáre a otázky, ktoré vedú k tomu, aby študenti rozmýšľali o tom, čo sa učia. Scenáre projektov sú len rámcové a dotvárajú sa v spolupráci so študentmi počas riešenia. Realizácia projektu závisí od študentov, od ich kreativity, fantázie, kritického myslenia, vnútornej motivácie, záujmov a potrieb. Pri 5 proces rozvoja kognitívnych funkcií osobnosti študenta, ktorého cieľom je naučiť študenta poznávať, myslieť, riešiť problémy. 6 hodnotová výchova výchova k hodnotám
tvorbe scenárov sú učitelia a študenti inšpirovaní svojim najbližším okolím a problémami, ktoré vychádzajú z bežného života. Všeobecným cieľom projektového vyučovania je výchova k samostatnosti a vlastnej zodpovednosti. Umožňuje prehlbovať a rozširovať poznanie, integrovať poznatky do uceleného systému poznania, rozvíjať tvorivé myslenie, uvedomovať si význam a zmysel poznania. Študenti sa naučia samostatne a tvorivo pracovať, plánovať vlastnú prácu a dokončiť ju, niesť zodpovednosť za svoju prácu a prekonávať prekážky, pracovať s informáciami, prezentovať svoju vlastnú prácu, správne sa vyjadrovať a argumentovať, spolupracovať, komunikovať, tolerovať a prijímať iné názory, hodnotiť svoju prácu a prácu iných. Z hľadiska kognitívnych (poznávacích) cieľov projektové vyučovanie umožňuje: prehlbovať a rozširovať poznanie, integrovať poznatky do uceleného systému poznania, rozvíjať kreatívne myslenie, uvedomovať si význam a zmysel poznávania. Edukačné a formatívne ciele spočívajú predovšetkým v rozvíjaní schopností a návykov: samostatne a tvorivo pracovať, plánovať vlastnú prácu a dokončiť ju, niesť zodpovednosť za svoju prácu a prekonávať prekážky, pracovať s informáciami (knihy, encyklopédie, internet, a pod.), prezentovať svoju vlastnú prácu, vystupovať, správne sa vyjadrovať, argumentovať, spolupracovať, komunikovať, tolerovať a prijímať iné názory, hodnotiť svoju prácu a prácu svojich kolegov. Projektové vyučovanie má rozhodne svoje pozitívne stránky, ale na druhej strane treba poukázať aj na jeho negatíva (viď. tabuľka 1). Tabuľka 1: Pozitíva a negatíva projektového vyučovania Pozitíva projektového vyučovania študenti dostávajú súhrnné poznatky bez fragmentácie, na určitý jav sa dívajú očami cez prizmu viacerých predmetov (snaha prepojiť vyučovanie so životnou realitou) študenti majú možnosť pracovať v tíme, učia sa vzájomne si pomáhať, rešpektovať názor iných, vyjadriť svoj názor (rozvíja sa ich pocit zodpovednosti) študenta výrazne aktivizuje a motivuje k učeniu silnejšou vnútornou motiváciou, si lepšie osvoja poznatky rozvíja žiaduce pracovné a študijné návyky Negatíva projektového vyučovania aby bol projekt úspešný, musí byť zo strany učiteľa dobre pripravený (náročný na prípravu učiteľa) neposkytuje dostatok času a priestoru na precvičovanie získaných poznatkov náročné na čas nezabezpečuje systematickosť vzdelávania, čo môže zanechávať veľké medzery vo vedomostiach študentov (pri neúčelnom využívaní projektového vyučovania učiteľom) Zdroj: Spracované podľa: KOŽUCHOVÁ, M. a kolektív. (2011). Elektronická učebnica didaktika technickej výchovy. [online]. Bratislava: UK. Dostupné na internete: http://ki.ku.sk/cms/utv Etapy projektového vyučovania môžeme rozdeliť podľa viacerých autorov (Skalková, 2008; Petrášková, 2007; Kožuchová, 2011; Dubovská Lajčin) nasledovne:
1. Zámer a príprava projektu spočíva vo výbere témy projektu; stanovení cieľov projektu; stanovení úloh, postupu a metód prác a rozdelenie študentov do skupín. 2. Plánovanie riešeného problému diskusia nad plánom riešenia vybraného problému, sformulovanie otázok, ktoré študenti budú riešiť a organizácia riešenia problému. 3. Realizácia projektu študenti v rámci skupín sa aktívne venujú riešeniu svojich úloh; zhromažďujú informácie a pracujú na produktoch rôzneho druhu. 4. Prezentácia a hodnotenie výsledkov projektu prezentácia projektu, obhajoba spôsobov riešenia a záverov projektu a práce študentov. V súčasnosti najčastejšie uplatňovaná diagnostika pri hodnotení projektov je reflexívne hodnotenie (hodnotenie na základe celkového dojmu); kriteriálne hodnotenie (učíme študentov tvoriť a používať kritériá); posudzovanie závažnosti jednotlivých kritérií zo strany študentov; diskusia, argumentácia o splnení zadaných kritérií zo strany študentov (Kolektív riešiteľov projektu, 2011). Napr. v rámci výučby predmetu Základy podnikateľského myslenia tvorba projektov 7 je nevyhnutné dodržiavať zásadu primeranosti. Študenti si majú osvojiť pojmy, kategórie, javy a procesy, ako aj vzťahy medzi nimi, uvedené ako štandardné pojmy. Tieto získané vedomosti, ich pochopenie a vzťahy medzi nimi si utvrdia praktickými cvičeniami, ktoré tvoria významnú súčasť predmetu. Ďalšie poznatky by mali tvoriť doplnkové učivo a o jeho zavedení by mal rozhodnúť učiteľ vzhľadom na konkrétne podmienky daného regiónu, v ktorom sa nachádza škola. Pri vyučovaní treba využívať aktivizujúce vyučovacie metódy, ktoré vedú študentov k praktickému ekonomickému mysleniu, pričom treba dbať na dodržiavanie základných pedagogických zásad a postupov. Brestenská a kol. (2010) upozorňujú, že na to, aby bol študentský projekt skutočne projektom, musí mať nasledovné znaky: samoorganizovanosť študenti si sami v skupine prácu plánujú a organizujú, zodpovednosť študenti sú zodpovední za svoj projekt, teda aj za svoje vzdelávanie, čím si posilňujú sebavedomie, orientácia na cieľ zameranie sa na výsledok koniec nie je otvorený, orientácia na produkt konkrétny, hmatateľný výsledok ľudskej činnosti, ktorý sa na záver hodnotí, medzipredmetovosť prepojenie na realitu, viaceré predmety vyžaduje skúsenosti z rôznych oblastí, dôraz na praktickú činnosť učenie sa vlastnou aktivitou, orientácia na záujmy zúčastnených motivácia je základom študenti musia prijať projekt za svoj, situačný aspekt projekt často vyplýva z určitých okolností a realizuje sa vzhľadom na okolnosti, sociálne učenie sa veľa sociálnych interakcií medzi študentmi a učiteľom, medzi študentmi navzájom počas priebehu celého projektu. Samotná realizácia projektovej formy vyučovania na hodinách nie je pevne stanovená, a preto ani neobmedzuje učiteľa v jeho tvorivosti a spôsoboch realizácie vyučovacej hodiny. Záver Projektové vyučovanie ako komplementárny doplnok ku klasickému vyučovaniu, umožňuje prehlbovať a rozširovať kvalitu učenia sa a vyučovania. Obsah vzdelávania získava význam vtedy, ak sa včleňuje do ľudských skúseností, alebo ak sa používa pri spoločnej činnosti. Aj napriek tomu, že projektové vyučovanie je v našich podmienkach len málo využívané, myslíme si, že projektové vyučovanie je prínosom a budúcnosťou pre stredné odborné školy. Prínosom projektového vyučovania 7 Akreditovaný voliteľný predmet je určený pre všetky skupiny študijných odborov stredných odborných škôl a stredných odborných učilíšť. Predmet zjednocuje teoretické poznatky zo všeobecnovzdelávacích a odborných predmetov a v rámci praktických cvičení sa stáva nástrojom ako aplikovať myšlienky, vízie, nápady v reálnom živote jednotlivých regiónov.
je prekonanie nedostatkov tradičného vyučovania, ako sú izolovanosť vedomostí a ich odtrhnutie od životnej praxe, pamäťové učenie, jednostranná racionalita a nízka motivácia študentov. Zoznam bibliografických odkazov BRESTENSKÁ, B. a kol. (2010). Premena školy s využitím informačných a komunikačných technológií. Využitie IKT v danom predmete: spoločná časť. Košice: elfa, s.r.o. pre Ústav informácií a prognóz školstva. GESSLER, M. UHLIG-SHOENIAN, J. (2011). Uplatňovanie projektového manažmentu (UPM) v školách. Norimberg: GPM Deutsche Gesellschaft für Projektmanagement e.v. HARAUSOVÁ, H. (2011). Ako aktivizujúco vyučovať odborné predmety. Bratislava: Metodickopedagogické centrum v Bratislave. FANČOVIČOVÁ, J. KUBAČKOVÁ, N. (2012). Metodická príručka pre učiteľov. Príprava a realizácia projektového vyučovania v praxi. Dostupné na internete: http://www.zskubranskaprojekt.sk/attachments/article/104/a1-2-metodicka-prirucka-kubackova-fancovicova.pdf FILO, P. ORGONÁŠ, J. REHÁK, R. (2012). Možnosti interdisciplinárneho a projektového vzdelávania na EUBA. In: Vedecké state Obchodnej fakulty 2012. Bratislava: Vyd. EKONÓM. FILO, P. LIPIANSKA, J. (2005). Projekty pre regionálny rozvoj. Bratislava: Vydavateľstvo ERA OZ. KOLÁŘ, Z. VALIŠOVÁ, A. (2009). Analýza vyučování. Praha: Grada Publishing. KOLEKTÍV RIEŠITEĽOV PROJEKTU. (2011). Modelové návrhy na možné realizovanie projektového vyučovania pre začínajúcich pedagógov odborných predmetov na SOŠ. Trnava: MTF STU so sídlom v Trnave. KOŽUCHOVÁ, M. a kolektív. (2011). Elektronická učebnica didaktika technickej výchovy. [online]. Bratislava: UK. Dostupné na internete: http://ki.ku.sk/cms/utv MALACH, J. DURDA, L. (2007). Didaktika podnikatelské výchovy. Ostrava: PF OVO. ORBÁNOVÁ, D. VELICHOVÁ, Ľ. (2013). Aplikácia projektového vyučovania v odborných ekonomických predmetoch. In: GRANT journal, roč. 2, 2013, č. 1. ORGONÁŠ, J. FILO, P. (2012). Projektový model vyučovania moderný spôsob seminárov a cvičení. In: Vedecké state Obchodnej fakulty 2012. Bratislava: Vyd. EKONÓM. PETRÁŠKOVÁ, E. (2007). Projektové vyučovanie. Prešov: Metodicko-pedagogické centrum. PRŮCHA, J. WALTEROVÁ, E. MAREŠ, J. (1995). Pedagogický slovník. Praha: Portál. SKALKOVÁ, J. (2008). Obecná didaktika. Praha: Grada Publishing. SOLÍK, J. SMOROŇ, L. (2009). Inovatívne spôsoby výučby podnikateľského vzdelávania na stredných školách. In: ZBORNÍK Medzinárodnej vedeckej konferencie. Quo vadis cvičná firma Nové trendy v cvičnej firme. Bratislava: ŠIOV. TUREK, I. (2005). Formovanie podnikavosti žiakov a študentov jeden z hlavných cieľov vzdelávacej politiky EÚ. In: Pedagogické rozhľady, roč. 10, 2005, č. 4.