Trh práce a problematika nezamestnanosti rizikových skupín v SR/ regióne

Transcription

1 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Trh práce a problematika nezamestnanosti rizikových skupín v SR/ regióne Diplomová práca Bc. Ivana Vaľková Apríl 2012

2 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a účtovníctva Trh práce a problematika nezamestnanosti rizikových skupín v SR/ regióne Labor market and problems of unenployment risic group in SR/region Diplomová práca Autor: Bc. Ivana Vaľková Financie Vedúci práce: Doc. Ing. Peter Gallo, CSc. Banská Bystrica Apríl

3 Vyhlásenie Vyhlasujem, že som diplomovú prácu spracovala samostatne a s použitím uvedenej literatúry. Svojim podpisom potvrdzujem, že odovzdaná verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác. Žakovce, 30. apríla 2012 Bc. Ivana Vaľková 3

4 Poďakovanie Touto cestou sa chcem poďakovať môjmu vedúcemu diplomovej práce doc. Ing. Petrovi Gallovi, CSc. za odbornú pomoc a rady, ktoré mi veľmi pomohli pri spracovaní diplomovej práce. 4

5 ANOTÁCIA VAĽKOVÁ, Ivana, Bc.: Trh práce a problematika nezamestnanosti rizikových skupín v SR/v regióne. [Diplomová práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií a účtovníctva. Vedúci práce: doc. Ing. Peter Gallo, CSc. Rok obhajoby: Počet strán: 80. Cieľom našej diplomovej práce je poskytnúť informácie o trhu práce, o problematike nezamestnanosti a nezamestnanosti rizikových skupín na Slovensku. V analytickej časti sme si za cieľ určili priblížiť problematiku nezamestnanosti najrizikovejšej skupiny, absolventov v regióne Spiš, resp. v okrese Kežmarok a navrhnúť návrhy a odporúčania na zlepšenie. Teoretická časť našej diplomovej práce pozostáva z 3 kapitol. Prvá kapitola je zameraná na trh práce, subjekty trhu práce, politiku trhu práce a politiku zamestnanosti a jej nástroje. Druhá kapitola sa zaoberá nezamestnanosťou, mierou nezamestnanosti, formami nezamestnanosti a vývojom nezamestnanosti v Slovenskej republike. Tretia kapitola sa venuje rizikovým skupinám, klasifikácii rizikových skupín nezamestnaných a približuje projekty, ktoré sú určené pre zamestnanosť rizikových skupín. Analytická časť našej diplomovej práce sa skladá z 1 kapitoly a z návrhovej časti, ktorá obsahuje návrhy a odporúčania. Cieľom analytickej časti je analyzovať trh práce v okrese Kežmarok, ponuku voľných pracovných miest a rizikové skupiny nezamestnaných, v rámci ktorých si rozoberieme podľa nás najrizikovejšiu skupinu nezamestnaných, absolventov. Analytická časť obsahuje aj SWOT analýzu politiky zamestnanosti a trhu práce v okrese Kežmarok. Návrhová časť analytickej časti našej diplomovej práce prináša návrhy a odporúčania na zlepšenie. Kľúčové slová: trh práce, politika trhu práce, politika zamestnanosti, nezamestnanosť, miera nezamestnanosti, formy nezamestnanosti, rizikové skupiny nezamestnaných. 5

6 ANNOTATION VAĽKOVÁ, Ivana, Bc.: Labor market and problems of unenployment risic group in SR/region. [Diplomawork]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Department of Finance and Accounting. Manager of the diplomawork: doc. Ing. Peter Gallo, CSc. Year of defense: Number of pages: 80. The goal of our diplomawork is give information about employment market, about disputableness of worklessness and worklessness of risk groups in Slovakia. In analitical part wedefined the goal to put near disputableness of work lessness the most risk groups, alumni in region Spiš, if you like in district Kežmarok and draft up suggestions and advisable for deployment. Theoretic part our diplomawork consists of three chapters. The first chapter is intent on employment market, subjects of employment market, politics of employment market and politics of employment and its tools. The second chapter is about unemployment, rate of unemployment, forms of unemployment and its development in the Slovak republic. The third chapter deals with risk groups, clasification of risk groups of unemployment and brings in projections, thatare addressed to employment of risk groups. Analytical part our diplomawork consists of one chapter and suggested part, that in cludes suggestions and advisables. The goal of analytical part is analyse employment market in district Kežmarok, of ferof help wanted and risk groups unemployment, where we take a part according to us the most venture group unempolyment, alumni. Analytical part contains also SWOT analys is of politics of employment and employment market in district Kežmarok. Suggested part of analytical part our dipolomawork brings suggestions and advisable for red eployment. Key words: employment market, politics of employment market, unemployment, rate of unemployment, form so fun employment, risk groups of workless. 6

7 Obsah 1 Trh práce Charakteristika trhu práce Subjekty trhu práce Ponuka práce Dopyt po práci Rovnováha na trhu práce Odmena za prácu Minimálna mzda Politika zamestnanosti Nástroje politiky zamestnanosti Politika trhu práce Aktívna politika trhu práce Pasívna politika trhu práce Európska stratégia zamestnanosti Program EURES Program PROGRESS Nezamestnanosť Charakteristika nezamestnanosti Miera nezamestnanosti Prirodzená miera nezamestnanosti Formy nezamestnanosti Dobrovoľná a nedobrovoľná nezamestnanosť Vzájomný vzťah nezamestnanosti a inflácie Vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike Dôsledky nezamestnanosti Nezamestnanosť a jej vplyv na človeka Rizikové skupiny nezamestnaných na Slovensku Klasifikácia rizikových skupín Projekty podporujúce zamestnanosť rizikových skupín Charakteristika regiónu SPIŠ Geografická charakteristika okresu Kežmarok

8 4.1.1 Demografické predpoklady okresu Kežmarok Trh práce v okrese Kežmarok Ponuka voľných pracovných miest v okrese Kežmarok Problematika nezamestnanosti v okrese Kežmarok Ekonomicky aktívne obyvateľstvo Uchádzači o zamestnanie Miera nezamestnanosti Rizikové skupiny Vzdelávanie a príprava pre trh práce Projekty zamestnanosti SWOT analýza politiky zamestnanosti a politiky trhu práce v okrese Kežmarok Záver Návrhy a odporúčania Použitá literatúra ZOZNAM OBRÁZKOV ZOZNAM GRAFOV ZOZNAM TABULIEK

9 ÚVOD V trhovej ekonomike je trh práce hlavným distribučným mechanizmom systému a pracovnej sily. Na trhu práce, resp. na pracovnom trhu dochádza k vyrovnávaniu ponuky práce a dopytu po nej. V súčasnosti jedným z najväčších problémov na Slovensku je nezamestnanosť. Je to závažný problém všetkých ľudí a narúša existenciu každého človeka. Každý človek má právo na dôstojný a kvalitný život. Nevyhnutnou súčasťou každého človeka je zamestnanie, ktoré je podmienkou pre jeho existenciu. Zamestnanie prináša materiálny prospech, ale súčasne dáva človekovi pocit sebarealizácie a spoločenskej užitočnosti. Cieľom našej diplomovej práce je poskytnúť informácie o trhu práce, o problematike nezamestnanosti a nezamestnanosti rizikových skupín na Slovensku. V analytickej časti sme si za cieľ určili priblížiť problematiku nezamestnanosti najrizikovejšej skupiny, absolventov v regióne Spiš, resp. v okrese Kežmarok a navrhnúť návrhy a odporúčania na zlepšenie. Chceli by sme ešte pripomenúť, že názov diplomovej práce a problém, ktorý v nej analyzujeme, nekorešponduje s odborom, ktorý študujem. Táto diplomová práca bola aj napriek tomu ponúknutá a keďže ma zaujala, preto som sa rozhodla, že ju spracujem. Naša diplomová práca pozostáva z teoretickej a z praktickej časti. Teoretická časť pozostáva z 3 kapitol a analytická časť pozostáva z 1 kapitoly a z návrhovej časti, ktorá obsahuje návrhy a odporúčania. Prvá kapitola teoretickej časti sa venuje trhu práce a jeho subjektom, politike trhu práce, politike zamestnanosti a Európskej stratégii zamestnanosti. Druhá kapitola sa zaoberá nezamestnanosťou, formami nezamestnanosti a jej vývojom. Tretia kapitola približuje rizikové skupiny nezamestnaných na Slovensku, klasifikuje rizikové skupiny a približuje projekty podporujúce zamestnanosť rizikových skupín. Analytická časť pozostáva z 1 kapitoly a z návrhovej časti. Prvá kapitola analytickej časti analyzuje región Spiš a v rámci tohto regiónu analyzuje trh práce v okrese Kežmarok. Táto kapitola analyzuje problematiku nezamestnanosti v okrese Kežmarok a rizikové skupiny. Návrhová časť našej diplomovej práce prináša návrhy a odporúčania na zlepšenie. 9

10 Pri písaní diplomovej práce sme využili metódu komparácie údajov a informácií, ktoré sme získali a metódu osobnej komunikácie s vedúcou oddelenia ÚPSVaR Kežmarok. V analytickej časti diplomovej práce sme využili štatistické metódy, ako je napr. priemer a výpočet miery nezamestnanosti pomocou vzorca. 10

11 1 TRH PRÁCE Trhové hospodárstvo sa skladá z rôznych, relatívne samostatných, ale vzájomne prepojených a závislých trhov. Dominantným trhom je trh výrobkov a služieb, na ktorom spotrebitelia môžu nakupovať statky k uspokojovaniu potrieb. Trh práce sa považuje za trh s najvzácnejším výrobným faktorom preto, lebo ani jeden statok sa nemôže vyprodukovať bez ľudskej práce. 1.1 Charakteristika trhu práce Trh práce je miesto, kde sa stretáva dopyt po práci zo strany potenciálnych zamestnávateľov s ponukou práce, ktorú predstavujú uchádzači o zamestnanie, pričom predmetom kúpy a predaja nie sú jednotlivé osoby, ale ich pracovná sila. Trh práce je teda trh, na ktorom sa obchoduje s výrobným faktorom práca. Patrí medzi trhy výrobných faktorov, do ktorých patrí trh pôdy a trh kapitálu (Jurečka, 2010, s. 241). Práca je výrobný faktor, ktorý je nezastupiteľný pri výrobe statkov a je charakterizovaná ako cieľavedomá činnosť ľudí, ktorí využívajú svoje fyzické a psychické danosti na výrobu výrobkov a služieb, ktoré slúžia na uspokojovanie potrieb obyvateľstva. Z tohto dôvodu je práca činnosťou, ktorú vynakladajú subjekty pri tvorbe výrobkov a služieb a súhrn psychických a fyzických schopností jedinca označujeme ako pracovná sila. V súvislosti s množstvom práce rozlišujeme jej intenzitu a produktivitu (Dvořáková, 2007, s.327). Intenzita práce je charakterizovaná ako množstvo vykonanej práce za určitú časovú jednotku. Rast intenzity práce je spôsobený zvýšením úsilím pracovníka, čím dochádza k nárastu výkonu pracovníka. Každý pracovník má určitú hranicu určenú svojimi fyzickými a psychickými predpokladmi, ktorej prekročenie má nepriaznivý dopad na kvalitu produkcie a pracovnú silu. Zvyšovanie intenzity práce je preto obmedzené (Jurečka, 2010, s.243). Produktivita práce je podmienená spôsobom využívania výrobných faktorov, organizáciu a štruktúrou výroby, zdokonalením výrobných strojov a zariadení alebo skvalitňovaním pracovnej sily. Vo všeobecnosti je produktivita práce definovaná ako 11

12 podiel výstupu danej práce a počtu pracovníkov. Narastajúci počet výstupov pri rovnakom počte zamestnancov spôsobuje jej rast (Neumann et al, 2010, s.81). 1.2 Subjekty trhu práce Trh práce predstavuje na jednej strane ponuku pracovných miest, resp. trh pracovných príležitostí a na druhej strane predstavuje ponuku pracovných síl. Pre analýzu diania na trhu práce vychádzame z 2 základných komponentov trhu práce, a to ponuky práce a dopytu po práci, ktorých vzájomné pôsobenie v ideálnych podmienkach vyúsťuje do rovnováhy na pracovnom trhu Ponuka práce Ponuka práce je na trhu zastúpená domácnosťami, ktoré na pracovný trh prichádzajú ponúkať svoje schopnosti, zručnosti a znalosti. Každá domácnosť, resp. spotrebiteľ je disponuje určitými kvalitami, ktoré nazývame ľudský kapitál, ktorý ekonomická teória vo všeobecnosti vymedzuje ako súhrn vrodených a nadobudnutých schopností, zručností a vedomostí, ktorými ľudia disponujú. Jeho hodnota sa zvyšuje so schopnosťou produkovať vyššie množstvo tovarov a služieb. Efektom vynakladania práce je mzda, resp. peňažné ohodnotenie za vynaloženú prácu (Buchtová, 2002, s. 63). Graf 1 Krivka ponuky práce W S dôchodkový efekt C substitučný efekt L Zdroj: Buchtová, 2002, s

13 Z grafu nám je jasné, že krivka ponuky práce, ktorá je výsledkom správania sa domácností na pracovnom trhu, má tvar ohýbajúcej sa krivky. Krivka ponuky práce vyjadruje vzťah medzi množstvom práce, resp. počtom odpracovaných hodín (L), ktoré je pracovná sila ochotná odpracovať a mzdovou sadzbou (W). Ak W je reálna mzda a L je množstvo práce na trhu, potom priebeh krivky ponuky práce znázorňuje, že s rastúcou reálnou mzdou rastie aj množstvo ponúkanej práce. Ponuka práce je pod vplyvom tzv. substitučného efektu. Spotrebiteľ je rastúcou mzdou motivovaný vynakladať väčšie pracovné úsilie, keďže každá odpracovaná hodina zvyšuje spotrebiteľovi dôchodok a tým aj spotrebu výrobkov a služieb. Substitučný efekt pôsobí len do určitej úrovne reálnej mzdy, v našom prípade je to bod C. Od tohto bodu dochádza k zlomu, kedy rastúca reálna mzda spôsobuje obmedzovanie ponuky práce, čiže ponuka práce klesá. Existuje viacero vysvetlení, ale mnoho ekonómov sa prikláňa k názoru, že pri vysokých reálnych mzdách klesá ponuka práce pre ženy, ktoré sa rozhodli uprednostniť voľný čas, resp. vedenie domácností alebo výchova detí, lebo mzdy ich manželov dostatočne zabezpečuje životnú úroveň rodiny. Tento efekt nazývame dôchodkový efekt zmeny mzdy, ktorý je charakteristický demotiváciou spotrebiteľov od pracovného nasadenia Dopyt po práci Pod pojmom dopyt po práci rozumieme celkový objem pracovných síl, ktoré na trhu práce, pri určitej výške mzdy, požadujú jednotliví zamestnávatelia. Dopyt po práci je reprezentovaný štátnymi alebo verejnými inštitúciami, výrobcami, ktorých cieľom je maximalizácia zisku. V podmienkach dokonale konkurenčného prostredia platí, že ak dochádza k zvyšovaniu reálnej mzdy, podnik v záujme zachovania maximalizácie zisku bude dopyt po práci znižovať. Ak dochádza k poklesu reálnej mzdy, podniku sa oplatí zvyšovať počet pracovnej sily. Dopyt po práci je klesajúcou funkciou reálnej mzdovej sadzby. Podniky a domácnosti sú v podmienkach reálneho ekonomického prostredia ovplyvňované množstvom vonkajších faktorov, ktoré vyplývajú zo situácie na danom trhu práce. Ide 13

14 predovšetkým o intervencie štátu do ekonomiky alebo o úroveň konkurenčného prostredia (Lisý et al, 2007, s.268). 1.3 Rovnováha na trhu práce Rovnováha na trhu práce je dosiahnutá pri plnej zamestnanosti ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Táto rovnováha nastáva, ak sú pracovné miesta vytvorené na trhu práce obsadené ekonomicky aktívnym obyvateľstvom. Cieľom vzájomného pôsobenia ponuky práce a dopytu po práci je dosiahnutie rovnováhy na trhu práce, ku ktorej dochádza vtedy, ak sa agregátny dopyt vyrovná s agregátnou ponukou. Ide o stav, kedy domácnosti ponúkajú pri danej úrovni reálnej mzdy toľko práce, koľko chcú a podniky najímajú také množstvo pracovnej sily, koľko sú pri danej mzdovej úrovni ochotní najímať. Rovnováha na trhu práce je znázornená na grafe v bode E (Holman, 2010, s.166). Graf 2 Rovnováha na trhu práce W S L W E E D L 0 L E L Zdroj: Holman, 2010, s. 166 K vychýleniu trhu práce z rovnováhy dochádza so zmenou úrovne reálnej mzdy. Na zvýšenie reálnej mzdy zamestnávatelia reagujú znížením počtu pracovných miest. Naopak, u zamestnancov so zvyšujúcou mzdou, rastie ochota pracovať. Týmto protichodným záujmom dochádza na trhu práce k nerovnováhe. Určitá časť zamestnancov, ktorá by za vyššiu mzdu chcela pracovať, túto možnosť nemá a to vzhľadom na obmedzené množstvo 14

15 pracovných miest. Naopak, ak bude tržná mzdová sadzba nižšia ako je úroveň rovnovážnej mzdy, vzniká nedostatok pracovných síl. Tento stav bude pretrvávať dovtedy, kým sa tržná mzdová sadzba nevráti na pôvodnú rovnovážnu úroveň. 1.4 Odmena za prácu Práca je výrobným faktorom, z čoho vyplýva, že rovnako ako iné zdroje má svoju cenu, ktorá vzniká vzájomným pôsobením ponuky a dopytu na trhu práce. Mzda je teda výsledkom fungovania trhu práce. Cenu práce nazývame mzdou a je odmenou za vykonanú prácu. Úlohou mzdy je ohodnotiť všetky aspekty výkonu pracovníka. Pojem mzda vo všeobecnosti zahŕňa mzdy, platy, príplatky a ostatné mzdové zložky, ktoré sú ustanovené v mzdových predpisoch. Suma peňažných prostriedkov, ktoré prináležia pracovníkovi pri vykonaní práce sa označuje ako nominálna mzda, pričom sa nerozlišuje o akú formu mzdy ide. Môže pritom ísť o časovú, úkolovú a zmiešanú mzdu. Kúpyschopnosť nominálnej mzdy vyjadruje reálna mzda, ktorá odráža množstvo tovarov a služieb, ktoré si pracovník môže kúpiť. Reálna mzda je ukazovateľom spotreby pracovníka a poukazuje na jeho životnú úroveň. Porovnávanie jednotlivých miezd vychádza z indexu reálnej mzdy, ktorý je vyjadrený ako podiel indexu nominálnej mzdy a indexu spotrebiteľských cien (Slaný, 2003, s. 45). Vzorec 1 Index reálnej mzdy á á ž Zdroj: Lisý et al, 2005, s Minimálna mzda Minimálna mzda predstavuje minimálnu úroveň príjmu, ktorý je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytovať za vykonanú prácu. Jej výška sa vzťahuje pre všetkých zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (služobný alebo 15

16 štátnozamestnanecký pomer). Nevzťahuje sa pre osoby, ktoré pracujú na dohodu. Pre tých, ktorí pracujú na dohodu, výška minimálnej mzdy nie je záväzná. Výšku minimálnej mzdy každý rok stanovuje vláda SR nariadením, s účinnosťou od 1. januára príslušného kalendárneho roka (Vlachynský et al, 2006, s.154). Zamestnancovi patrí minimálna mzda, ak jeho ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín. Zamestnanec, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou a ktorý má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, alebo zamestnanec, ktorý neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni, patrí mu minimálna mzda vyjadrená v EUR za mesiac v sume zodpovedajúcej odpracovanému času. Suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom predstavuje 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy. Tabuľka 1Vývoj minimálnej mzdy v SR od roku ROK Minimálna mzda v EUR ,33 EUR ,33 EUR ,33 EUR ,62 EUR ,62 EUR ,58 EUR ,50 EUR ,05 EUR ,31 EUR ,89 EUR ROK Minimálna mzda v EUR ,82 EUR ,76 EUR ,04 EUR ,27 EUR ,87 EUR ,87 EUR ,50 EUR ,70 EUR ,00 EUR ,20 EUR Zdroj: Vývoj minimálnej mzdy sa postupne v jednotlivých rokoch od roku zvyšuje (viď graf 3). 16

17 Graf 3 Vývoj výšky minimálnej mzdy od roku 1993 Vývoj výšky minimálnej mzdy ROK Zdroj: vlastné spracovanie 1.5 Politika zamestnanosti Základom politiky zamestnanosti je mechanizmus trhu práce, ktorý je vytvorený dopytom po práci, ponukou práce a cenou práce. Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej politiky, jej cieľom je dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci. Je zameraná na odstránenie príčin nadmernej nezamestnanosti. Rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce, zohľadňuje regionálne aspekty nezamestnanosti a jej opatrenia sú zamerané na riešenie konkrétnych situácií. Ciele politiky zamestnanosti majú rôzne zameranie. Hlavným cieľom politiky zamestnanosti je usmerňovanie mechanizmu trhu práce tak, aby sa udržiavalaa vysoká zamestnanosť a podporoval sa ekonomický rast (Bartková, 2007, s. 128). 17

18 1.5.1 Nástroje politiky zamestnanosti Súbor nástrojov politiky zamestnanosti a pravidiel fungovania tvorí sústava pracovného zákonodarstva. Pracovné zákonodarstvo upravuje veľké množstvo vzťahov. Napr. podmienky pracovných zmlúv, dĺžka pracovného času, nárok na dovolenku, postup zamestnancov v prípade choroby, tehotenstvo a iné. Ďalší súbor nástrojov tvoria zákony, ktoré upravujú bezpečnosť pri práci a hygieny práce a s nimi súvisiace povinnosti zamestnancov, zamestnávateľov a zodpovedných orgánov trhu práce. Závažnú skupinu nástrojov tvoria zákony v oblasti existencie, práv a povinností odborových organizácií, ich orgánov a funkcionárov. K nástrojom politiky zamestnanosti patrí aktívna politika trhu práce a pasívna politika trhu práce (Bartková, 2007, s. 128). 1.6 Politika trhu práce Politiku trhu práce môžeme charakterizovať ako systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. Je to súbor foriem, činností, opatrení a nástrojov, ktoré sa majú uplatňovať v službách zamestnanosti pri práci s evidovaným nezamestnaným. Zákony, ktoré upravujú služby zamestnanosti sledujú aj to, aby jednotlivci, ktorým úrady práce, sociálnych vecí a rodiny pomáhajú pri riešení ich pracovného uplatnenia, napomáhali aj vlastným úsilím realizovať ciele politiky trhu práce. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zodpovedá za tvorbu politiky trhu práce a realizuje ju tým, že určuje ciele a priority politiky trhu práce celoštátneho charakteru, ktoré sú určované na základe zámerov hospodárskej a sociálnej politiky. Hlavnou právnou normou upravujúcou štátnu politiku zamestnanosti, resp. politiku na trhu práce v SR je Zákon o zamestnanosti, ktorý spolu so Zákonníkom práce vytvára základnú legislatívu politiky zamestnanosti a pomáha pri realizácií cieľov štátnej politiky zamestnanosti. Do januára 2004 zabezpečoval služby nezamestnanému Národný úrad práce prostredníctvom úradov práce v súlade s dovtedy platným zákonom č.387/1996 Z.z.. Od 1. februára 2004 nadobudol účinnosť nový Zákon č.5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, ktorý nahradil už nevyhovujúci zákon o zamestnanosti z roku

19 Hlavným cieľom nového zákona je nasmerovať opatrenia v politike trhu práce zacielenejšie a adresnejšie k znevýhodneným skupinám nezamestnaných a zároveň flexibilnejšie podľa jednotlivých regiónov. Zákon č.5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti, definuje pojem služby zamestnanosti a vytvára podmienky pre ich poskytovanie. Zákonník práce č.311/2001 Z.z. vyjadruje súvislosti politiky zamestnanosti a pracovného práva, ktoré ustanovuje právne vzťahy medzi pracovníkmi, organizáciami a podnikmi a ktoré určuje ich vzájomné práva a povinností ( ) Aktívna politika trhu práce Aktívna politika trhu práce je historicky mladšou formou politiky trhu práce. Má za cieľ pomôcť tým, ktorým hrozí nezamestnanosť a pomôcť nezamestnaným, aby sa zamestnali skôr, než sa stanú dlhodobo nezamestnanými. Základné služby aktívnej politiky trhu práce sú: 1. sprostredkovanie zamestnania, 2. odborné poradenské služby, 3. vzdelávanie a príprava pre trh práce, 4. podpora vytvárania pracovných miest. Sprostredkovanie vhodného zamestnania - činnosť zameraná na vyhľadávanie pracovného miesta a ponúkanie vhodného zamestnania uchádzačovi o zamestnanie a činnosť zameraná na vyhľadávanie a ponúkanie vhodných zamestnancov zamestnávateľovi. Súčasťou sprostredkovania vhodného zamestnania je: evidenčná činnosť, informačné a poradenské služby pri voľbe povolania, výbere a zmene zamestnania, výbere zamestnanca, vyhotovovanie zoznamov voľných pracovných miest, 19

20 vyhotovovanie zoznamov hľadaných zamestnaní uchádzačmi a záujemcami o zamestnanie, zverejňovanie zoznamov pracovných miest a hľadaných zamestnaní na internete, v tlači a ďalších masovokomunikačných prostriedkoch. Odborné poradenské služby nie sú poskytované automaticky všetkým uchádzačom o zamestnanie, lebo nie všetci uchádzači majú rovnaké problémy so svojím ďalším umiestnením na trhu práce. Činnosť zameraná na: riešenie problémov spojených s pracovným uplatnením uchádzača o zamestnanie, na vytváranie súladu medzi jeho osobnostnými predpokladmi a požiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania, na ovplyvňovanie rozhodovania a správania sa uchádzača o zamestnanie, jeho sociálnu a pracovnú adaptáciu. Vzdelávanie a príprava pre trh práce - teoretická alebo praktická príprava, ktorá umožňuje získať nové vedomosti alebo odborné zručnosti na účel pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie a záujemcu o zamestnanie vo vhodnom zamestnaní alebo na účel udržania zamestnanca v zamestnaní. Za vzdelávanie a prípravu pre trh práce sa nepovažuje teoretická alebo praktická príprava, ktorú: je zamestnávateľ povinný zabezpečovať pre zamestnancov podľa príslušných právnych predpisov v súlade s výkonom ich zamestnania, zamestnanec absolvuje z vlastného záujmu bez toho, že by z hľadiska ním vykonávanej práce u zamestnávateľa bola nevyhnutná potreby zmeny jeho kvalifikácie. S účinnosťou nového zákona o službách zamestnanosti sa rozširuje okruh osôb, ktorým môže byť poskytované vzdelávanie a príprava pre trh práce. Podpora vytvárania pracovných miest významnú úlohu tu zohrávajú nástroje, ktoré sú zamerané na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí. Ide o poskytovanie príspevkov určitým skupinám nezamestnaných, či už na samostatnú 20

21 zárobkovú činnosť alebo vytvorenie pracovnej príležitosti u zamestnávateľa, pričom sú splnené podmienky pre poskytnutie niektorého z príspevkov. Podľa 5 zákona č.5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti sa samostatne zárobkovo činná osoba charakterizuje ako osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov ( ) Pasívna politika trhu práce Pasívna politika trhu práce je historicky staršou formou politiky trhu práce a zameriava sa na poskytovanie dávky v nezamestnanosti. Od 1. februára 2004 je poskytovanie dávky v nezamestnanosti v kompetencii Sociálnej poisťovne. Dávka v nezamestnanosti je vlastne náhradným príjmom za príjem zo zamestnania a jej poskytovanie je založené na poistnom princípe. Podmienkou pre priznanie dávky v nezamestnanosti je, aby občan bol v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov poistený v nezamestnanosti najmenej 3 roky. Úlohou pasívnej politiky trhu práce je evidencia nezamestnaných občanov, uchádzačov o zamestnanie, záujemcov o zamestnanie, evidencia a zverejňovanie voľných pracovných miest, evidencia sociálnych podnikov a agentúr dočasného zamestnávania ( ). 1.7 Európska stratégia zamestnanosti Zlepšovanie politiky zamestnanosti a znižovanie nezamestnanosti sú jedným z hlavných cieľov Lisabonskej stratégie. Európska stratégia zamestnanosti s usmerneniami a programami zamestnanosti, ako sú PROGRESS a EURES sú určené na zvyšovanie rastu a zamestnanosti. 21

22 1.7.1 Program EURES Základným poslaním programu EURES je poskytovať užitočné služby pracovníkom, uchádzačom a záujemcom o prácu aj zamestnávateľom, resp. všetkým občanom, ktorí majú záujem využívať právo voľného pohybu osôb. EURES zahŕňa viac ako úradov práce, v rámci ktorých pôsobí 750 poradcov (König, 2009, s. 135). EURES je kooperačná sieť, ktorej úlohou je zjednodušiť voľný pohyb pracovníkov v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska. Reforma (2002) zlepšila inštitucionálny rámec EURES decentralizáciou rozhodnutí smerom k členom siete. Partneri v sieti, ktorú koordinuje Európska komisia, zahŕňajú verejné úrady práce, odbory a zamestnanecké organizácie. Verejné servisy na sprostredkovanie prác aktívne spolupracujú na európskej úrovni s cieľom skvalitniť ponúkané služby. Sú partnermi v EURES, aby umožnili mobilitu za hranicami jedného štátu na európskom trhu práce a stávajú sa hlavným prispievateľom do Európskeho portálu pre pracovnú mobilitu. Hlavné ciele EURES: informovať a viesť potenciálne mobilných pracovníkov a poskytovať im poradenstvo o pracovných možnostiach a životných a pracovných podmienkach v Európskom hospodárskom priestore, pomáhať zamestnávateľom prijímať zamestnancov z iných krajín, poskytovať poradenstvo pracovníkom a zamestnávateľom v cezhraničných regiónoch a usmerňovať ich ( ). EURES zohráva dôležitú úlohu v cezhraničných regiónoch. Sú to oblasti, v ktorých je vysoká miera cezhraničného dochádzania do práce. V súčasnosti existuje viac ako 20 cezhraničných partnerstiev EURES, ktoré sú geograficky rozmiestnené v celej sieti a ktoré pôsobia v 13 krajinách. Tieto cezhraničné partnerstvá sú užitočným kontaktným bodom pre regionálne a štátne správy v oblasti práce a pre sociálnych partnerov. Sú dôležitým nástrojom pre monitorovanie cezhraničných pracovných oblastí, ktoré predstavujú kľúčový prvok v rozvoji európskeho pracovného trhu ( ). 22

23 1.7.2 Program PROGRESS Program PROGRESS je finančný nástroj, ktorý podporuje rozvoj a koordináciu politiky EÚ v oblastiach: zamestnanosť, sociálne začlenenie a sociálna ochrana, pracovné podmienky, boj proti diskriminácii, rovnosť žien a mužov. PROGRESS je určený pre 27 členský štátov EÚ, kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny a členské štáty Európskeho hospodárskeho priestoru (Nórsko, Island a Lichtenštajnsko). Tento program finančne podporuje aktivity, ktoré majú výrazný celoeurópsky prvok a primeraný rozsah, aby sa mohla využiť pridaná hodnota zo strany EÚ. Ciele programu PROGRESS sú členené v logickom členení na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé výsledky. 5 dôležitých cieľov, ktoré sú dosiahnuté v priebehu programu PROGRESS: 1. výmena informácií a poznatkov osoby, ktoré sú zodpovedné za prijímanie politických rozhodnutí na celoeurópskej a vnútroštátnej úrovni. Zainteresované subjekty spolu identifikujú osvedčené postupy a nástroje hodnotenia s cieľom zlepšiť tvorbu politík, ich vykonávanie a konečné výsledky., 2. politiky a právne predpisy odrážajúce prax a záujmy zainteresovaných subjektov poskytovanie vysokokvalitného výskumu a analýzy, zhromažďovanie informácií, ktoré sú overené, presné a zodpovedajú záujmu zainteresovaných strán., 3. začlenenie prierezových tém a konzistentnosť začlenenie zásady rovnosti (mužov, žien a osôb s postihnutím) do všetkých častí politiky, zhromažďovanie údajov o zastúpení mužov a žien v prípadoch, ktoré sú relevantné., 4. posilňovanie postavenia európskych a národných sietí investovanie do vnútroštátnych a európskych sietí s cieľom podporiť ich účasť a postavenie v rozhodovacom procese a pri vykonávaní politík na úrovni členských štátov alebo EÚ., 23

24 5. zmysluplná debata o politických otázkach za účasti všetkých relevantných strán zabezpečenie produktívnej diskusie v rámci EÚ a jednotlivých štátov o právnych predpisoch, politikách a cieľoch so všetkými dohodnutými stranami ( ). 24

25 2 NEZAMESTNANOSŤ Jedným z najzložitejších problémov súčasnej trhovej ekonomiky je nezamestnanosť. Snaha o vytvorenie nových pracovných príležitostí, ako aj snaha o zmenšenie ťarchy nezamestnanosti je vážnym ekonomickým problémom, sociálnym a politickým problémom. 2.1 Charakteristika nezamestnanosti Vzhľadom na inštitucionalizáciu trhu práce vznikajú na trhu poruchy, ktoré sú spôsobené hlavne nedostatočnou pružnosťou ponuky práce. Vzhľadom na existenciu porúch na trhu práce vzniká jeden zo závažných makroekonomických problémov, t.j. nezamestnanosť. Každá krajina má k dispozícií určitý počet práceschopného obyvateľstva, ktoré sa delí do 3 skupín: zamestnaní ľudia ide o ľudí, ktorí vykonávajú akýkoľvek druh platenej práce a o ľudí, ktorí sú zamestnaní, ale dočasne nepracujú pre chorobu, štrajk alebo dovolenku., nezamestnaní ľudia, sú ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu alebo sa chcú vrátiť do práce. Ak je niekto považovaný za nezamestnaného, musí byť zaregistrovaný v sprostredkovateľniach práce. Pracovnú silu tvoria nezamestnaní a zamestnaní., mimopracovná sila ide o ekonomicky neaktívne obyvateľstvo, resp. o ľudí, ktorí nie sú súčasťou pracovnej sily. ktoré je tvorené osobami, ktoré navštevujú školu, vedú domácnosť, nemôžu pracovať pre chorobu, sú na invalidnom dôchodku alebo jednoducho nehľadajú prácu (Lisý et al, 2007, s. 435). 2.2 Miera nezamestnanosti V trhovej ekonomike je obvyklý stav, keď časť súboru pracovnej sily nemá zodpovedajúce zamestnanie, a je teda nezamestnaná. Rozsah tohto javu sa meria pomocou 25

26 ukazovateľa, ktorý sa nazýva miera nezamestnanosti. Miera nezamestnanosti patrí k dôležitým ukazovateľom výkonnosti národného hospodárstva. Vzorec 2 Percentuálna miera nezamestnanosti % Zdroj: Lisý et al, 2007, s. 435 Kde: u miera nezamestnanosti, U počet nezamestnaných L počet pracovných síl. Pracovná sila je definovaná ako súčet všetkých zamestnaných (E) a všetkých nezamestnaných (U). Vzorec 3 Pracovná sila Zdroj: Lisý et al, 2007, s.436 Oficiálna miera nezamestnanosti podceňuje rozsah nezamestnanosti, pretože nezahŕňa tých ľudí, ktorí už rezignovali na možnosť nájsť si zamestnanie. Okrem tohto oficiálna miera nezamestnanosti nezahŕňa zamestnancov, ktorých miesta boli preradené do nižších tried, alebo tých, ktorí musia pracovať na skrátený pracovný čas. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) pri sledovaní nezamestnanosti vychádza z evidencie nezamestnaných občanov, ktorí hľadajú zamestnanie, ktoré vedú okresné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a pravidelne mesačne publikuje údaje o nezamestnanosti vyplývajúce z tejto evidencie. Štatistický úrad SR od roku 1993 zisťuje nezamestnanosť prostredníctvom výberových zisťovaní pracovných síl (VZPS) uskutočňovaných vo vybraných domácnostiach. Údaje získané takýmto spôsobom pravidelne publikuje štvrťročne a je zodpovedný za metodiku výpočtu miery nezamestnanosti. Metodika VZPS korešponduje so štandardnou metodikou vypracovanou Medzinárodným úradom práce, priebežne sa prispôsobuje jej novým 26

27 požiadavkám, ako aj požiadavkám Európskej únie. Miera nezamestnanosti, ktorá je vypočítaná na základe VZPS sa pohybuje dlhodobo približne o 1,5 percentuálneho bodu nižšie ako miera nezamestnanosti publikovaná ÚPSVaR. Štatistický úrad SR preto pri publikovaní výsledkov štatistiky nezamestnanosti vždy uvádza, podľa akej metodiky boli údaje zisťované (Lisý et al, 2007, s. 436) Prirodzená miera nezamestnanosti Lisý charakterizuje prirodzenú mieru nezamestnanosti ako takú mieru, pri ktorej sú trhy práce a výrobkov v rovnováhe. To znamená, že je to taká úroveň dobrovoľnej nezamestnanosti, pri ktorej sú sily pôsobiace na rast a pokles cenovej a mzdovej inflácie v rovnováhe (Lisý et al, 2007, s. 440). Prirodzená miera je úzko spojená s procesom inflácie. Pri prirodzenej miere nezamestnanosti je inflácia stabilná a nemá tendenciu zrýchľovať sa a ani sa spomaľovať. Pri riešení problému predchádzania vysokej miere inflácie je prirodzená miera nezamestnanosti najnižšia udržateľná úroveň nezamestnanosti. Predstavuje najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zamestnanosti a zodpovedá potenciálnemu produktu. Prirodzená miera nezamestnanosti sa nerovná 0. Aj v ekonomike s vysokou zamestnanosťou je určitý počet ľudí bez zamestnania. V rámci percentuálne vyjadrenej miery nezamestnanosti je veľakrát spomínaný pojem prirodzenej miery nezamestnanosti. Ide o najnižšiu udržateľnú mieru nezamestnanosti, pri ktorej sa trh práce nachádza v stave dlhodobej rovnováhy. Ak je v ekonomike dosiahnutá prirodzená miera nezamestnanosti, potom všetci tí ľudia, ktorí chcú pri danej mzdovej sadzbe pracovať, pracovať aj môžu. V praxi sa stretávame s definovaním prirodzenej miery nezamestnanosti v rozpätí 3 % - 12 %. Táto hodnota je v prípade ekonomík jednotlivých krajín individuálna (Martincová, 2002, s.28). 2.3 Formy nezamestnanosti Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje v rôznych formách. Na základe príčin jej vzniku rozlišuje ekonomická teória frikčnú, štruktúrnu a cyklickú nezamestnanosť. Frikčná nezamestnanosť neznamená pre ekonomiku problém a niektorí ekonómovia ju zaraďujú k prirodzenej miere nezamestnanosti. Problémy pre ekonomiku predstavuje 27

28 štruktúrna nezamestnanosť, pretože vzniká na základe nesúladu medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich. Pri štruktúrnej nezamestnanosti vzniká nerovnováha na sektorových trhoch a aj na regionálnych trhoch. Cyklická nezamestnanosť vzniká na základe cyklických zmien v agregátnom dopyte vtedy, ak je celkový dopyt po pracovníkoch nízky (Bartková, 2007, s. 127). Frikčná nezamestnanosť vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi, pracovnými miestami a rôznymi etapami životného cyklu. Frikčne nezamestnaní často menia miesta alebo hľadajú lepšie miesta a sú často označovaní ako dobrovoľne nezamestnaní. Skúsenosti vo vyspelých krajinách naznačujú, že nezamestnanosť mladých ľudí je vo veľkej miere frikčná, t.j. predstavuje hľadanie miesta a zmeny, ktoré sú pre mladých ľudí potrebné, aby zistili svoje osobné schopnosti a naučili sa pracovať (Lisý et al, 2007, s. 436). Štruktúrna nezamestnanosť vzniká vtedy, ak existuje nesúlad medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich. Tento nesúlad môže vzniknúť preto, že dopyt po určitom druhu práce rastie, kým dopyt po inom druhu práce klesá a ponuka sa neprispôsobí dostatočne rýchlo. Mnohokrát nastáva nerovnováha v sektoroch alebo regiónoch, pretože niektoré sektory rastú a naopak, iné upadajú. Nerovnováha na trhu práce by sa stratila, keby sa mzdy plynule prispôsobovali meniacej sa ponuke a dopytu. Mzdy v oblastiach s prebytkom pracovníkov by klesli a v oblastiach s nedostatkom pracovníkov by mzdy stúpli. Vplyvom spružnenia trhu práce, ktoré nastáva v dôsledku zníženia schopnosti zamestnancov ovplyvňovať mzdové sadzby, sa v podmienkach novej ekonomiky štruktúrna nezamestnanosť znižuje. Štruktúrna nezamestnanosť jednoducho vzniká následkom zmien v štruktúre dopytu pri nepružných mzdách a nákladnej profesnej alebo geografickej mobilite (Martincová, 2002, s.23). Cyklická nezamestnanosť sa vyskytuje vtedy, keď celkový dopyt po pracovníkoch je nízky. Ak celkové výdavky a output klesajú, rastie nezamestnanosť v celej ekonomike. Tento rast nezamestnanosti v každej oblasti je signálom, že rastúca nezamestnanosť je prevažne cyklická. Vysoká cyklická nezamestnanosť má tendenciu sa v ďalšom období premeniť na štruktúrnu nezamestnanosť. Pracovníci, ktorí prídu v rámci cyklického výkyvu o prácu, môžu s postupom času stratiť časť svojich znalosti, čo môže znížiť možnosť sa zamestnať a zvýšiť možnosť zaradenia do skupiny dlhodobo nezamestnaných (Hobza, 2009, s. 127). 28

29 2.3.1 Dobrovoľná a nedobrovoľná nezamestnanosť Pri riešení otázky, v čom spočívajú príčiny nezamestnanosti, musíme vychádzať z poznatku, že ceny rastú alebo klesajú, aby vyčistili konkurenčné trhy a nastolili rovnováhu na trhu. Pri cene vyčisťujúcej trh sú kupujúci ochotní kúpiť to, čo sú predávajúci ochotní predať. Jednou z príčin, ktoré vyvolávajú nerovnováhu na trhu práce, je nepružnosť miezd. Ak preskúmame typický trh práce pri pružných mzdách (mzdy, ktorých výška vyvoláva zmeny v ponuke, resp. v dopyte po práci a pružne reagujú), zistíme, že pri vysokých mzdách sa krivka ponuky práce S L pri množstve práce L + stáva úplne nepružnou. Pri nízkej úrovni mzdy má krivka S L klesajúcu tendenciu, čo znamená, že o prácu má záujem len malý počet pracovných síl (Lisý et al, 2007, s. 438). Graf 4 Pružné mzdy W D L S L dobrovoľne nezamestnaní zamestnaní E W A F S L D L 0 L + L Zdroj: Lisý et al, 2007, s. 438 Pri pružných mzdách, ktoré sa zvyšujú alebo znižujú, aby vyčistili trh, neexistuje nedobrovoľná nezamestnanosť. Priesečník, v ktorom sa trh vyčisťuje, je v bode E, pri mzdovej sadzbe W. pri tejto konkurenčnej, trh vyčisťujúcej rovnováhe existujúca mzda zabezpečuje, že firmy zamestnávajú všetky kvalifikované pracovné sily, ktoré sú ochotné za túto mzdu pracovať. Úsečka AE predstavuje počet zamestnaných a úsečka EF predstavuje tie pracovné sily, ktoré by chceli pacovať, ale len za vyššiu mzdu. Tieto pracovné sily označujeme ako dobrovoľne nezamestnaní, v tom zmysle slova, že nie sú ochotní pracovať pri existujúcej mzdovej sadzbe, ktorá je výsledkom pôsobenia trhu. Je veľa dôvodov, prečo sa ľudia rozhodnú dobrovoľne nepracovať za dané mzdové sadzby, 29

30 napr. pred prácou môžu pri danej úrovni miezd uprednostniť štúdium alebo môže ísť o frikčne nezamestnaných, ktorí po ukončení štúdia si hľadajú zamestnanie, prípadne ostali doma a starajú sa o deti (Lisý et al, 2007, s.438). Dobrovoľná nezamestnanosť môže byť aj ekonomicky efektívna. Prirodzenou súčasťou každej trhovej ekonomiky je určitá miera nezamestnanosti. Za prirodzenú mieru nezamestnanosti sa považuje taká miera nezamestnanosti, pri ktorej počet nezamestnaných je nižší alebo sa rovná počtu voľných pracovných miest. Vzniká súlad medzi ponukou pracovných síl a dopytom po pracovných silách. Takáto nezamestnanosť sa označuje ako dobrovoľná nezamestnanosť (Lisý et al, 2007, s. 438). O nedobrovoľnej nezamestnanosti hovoríme vtedy, ak je počet voľných pracovných síl absolútne väčší, než počet voľných pracovných miest, t.j. ak je celkový dopyt po práci nižší, než celková ponuka práce. Mzdy v skutočnosti nie sú pružné, neprispôsobujú sa aktuálnemu stavu na trhu práce, nevyčisťujú trh v dôsledku zmien na tomto trhu. Ak sa mzdy nemenia tak, aby vyčistili trhy, môže vzniknúť nerovnováha medzi tými, ktorí miesto hľadajú a voľnými pracovnými miestami. Na trhu tak vzniká nerovnováha, ktorá vyvoláva tie typy nezamestnanosti, ktoré existujú v súčasných trhových ekonomikách (Martincová, 2002, s.18). Graf 5 Nepružné mzdy W D L S L W zamestnaní nedobrovoľne nezamestnaní G J H W E S L D L 0 L + L Zdroj: Martincová, 2002, s.18 Na tomto grafe je znázornený spôsob, ako nepružné mzdy vedú k nedobrovoľnej nezamestnanosti. Ide o situáciu, keď mzdová sadzba W je na trhu príliš vysoká a nepružná 30

31 smerom dole. Cena práce je W a nie W, pričom W je vyššia ako rovnovážna mzdová sadzba W, ktorá predstavuje rovnovážnu, trh čistiacu mzdu. Pri vysokej mzdovej sadzbe bude chcieť pracovať viac kvalifikovaných pracovných síl, než je voľných miest. Počet pracovných síl, ktoré sú ochotné pracovať pri mzde W, vyjadruje bod G na krivke ponuky. Krivka dopytu D L ukazuje, že firmy sú ochotné pri mzde W zamestnať len H pracovných síl, pretože mzda sa nachádza nad úrovňou vyčisťujúcou trh, existuje nadbytok pracovných síl. Úsečka JH predstavuje počet zamestnaných, úsečka HG predstavuje nedobrovoľne nezamestnaných, t.j. tých, ktorí aj keď prácu hľadajú, nenachádzajú ju. Základnou príčinou nedobrovoľnej nezamestnanosti je najčastejšie regulovaný charakter miezd. Trh práce sa prispôsobuje trhovým podmienkach a mzdy v povolaniach, po ktorých je veľký dopyt, rastú v porovnaní s povolaniami, po ktorých je malý dopyt. Z krátkodobého hľadiska sa trh práce javí ako nevyčisťujúci sa trh a z dlhodobého hľadiska majú mzdy sklon smerovať k vyrovnávaniu ponuky a dopytu. Tak hlavné skupiny nezamestnaných alebo voľných miest miznú, pretože mzdy a počty uchádzačov o prácu sa prispôsobujú trhovým podmienkam (Lisý et al, 2007, s. 440). 2.4 Vzájomný vzťah nezamestnanosti a inflácie V reálnom ekonomickom živote existuje významný vzťah medzi mierou zmeny miezd a mierou nezamestnanosti. Táto závislosť nepriameho charakteru sa v ekonomickej literatúre označuje ako Phillipsova krivka. V roku 1958 sa A.W.Phillips pokúsil kvantifikovať, čo určuje mzdovú infláciu. Phillipsova krivka vyjadruje vzájomný vzťah medzi nezamestnanosťou a infláciou. Charakteristickými znakmi tejto krivky sú záporný sklon, hyperbolický tvar a priesečník s vodorovnou osou, ktorá zodpovedá asi 6 %-nej nezamestnanosti. Stabilnú mieru nominálnych miezd môžeme v tomto prípade očakávať pri miere nezamestnanosti 6 %. Ak nezamestnanosť klesne pod 6 %, môžeme očakávať rast miery nominálnych miezd a naopak (Lisý et al, 2007, s. 445). 31

32 Graf 6 Pôvodná Phillipsova krivka w /w (miera rastu miezd v %) 0 U Miera nezamestnanosti v % Zdroj: Lisý et al, 2007, s. 445 V roku 2960 P.A.Samuelson a R.M.Solow nahradili mieru zmeny nominálnych miezd mierou inflácie. Z toho vyplýva, že nízke miery nezamestnanosti sú sprevádzané nežiaducimi vysokými mierami inflácie. S pôvodným tvarom a výkladom Phillipsovej krivky sa stretávame už len ojedine. V súčasnosti sa Phillipsova krivka v literatúra najčastejšie uvádza v tvare, kde tempo rastu inflácie klesá s rastom miery nezamestnanosti. Tento jav znázorňuje graf č.7. Graf 7 Phillipsova krivka celková inflácia v % miera rastu miezd v % Miera nezamestnanosti v % Zdroj: Lisý et al, 2007, s

33 Pri pohybe po Phillipsovej krivke smerom doľava sa miera nezamestnanosti znižuje, a súčasne sa zvyšuje miera rastu cien a miezd zodpovedajúca krivke. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa vo vývoji väčšiny trhových ekonomík začala objavovať súčasne existencia vysokej miery nezamestnanosti aj inflácie označovaná pojmom stagflácia, ktorá je v rozpore so stabilitou Phillipsovej krivky, sa objavili pochybnosti o stabilite vzťahu medzi nezamestnanosťou a infláciou. Začiatkom 70-tych rokov minulého storočia sa ukázalo, že klasický Phillipsovej krivky neplatí pre každé obdobie a pre každú situáciu. Podrobné skúmanie vývoja ukázalo komplikovanejšie vzťahy a závislosti. Pri vysvetľovaní nezamestnanosti a jej vzťahu k inflácii sa často používa koncepcia prirodzenej miery nezamestnanosti, ktorej autorom je M. Friedman a B. Phelps. Ak sa skutočná miera nezamestnanosti vzďaľuje od prirodzenej miery nezamestnanosti, miera inflácie bude mať sklon meniť sa. Ale ak napr. skutočná miera nezamestnanosti dosahuje 3 % a prirodzená miera nezamestnanosti dosahuje 6 %, potom inflácia bude mať tendenciu z roka na rok rásť, zvyšovať sa. Napr. v 1. roku bude mať 6 %, v 2. roku 7 %, v 3. roku 8 % atď. Táto tzv. inflačná špirála sa podľa teórie prirodzenej miery nezamestnanosti zastaví vtedy, keď sa nezamestnanosť vráti naspäť na svoju prirodzenú mieru, t.j. z 3 % na 6 %. Opačný vývoj prebieha pri vyššej miere nezamestnanosti ako je prirodzená miera nezamestnanosti (Lisý et al, 2007, s. 447). 33

34 2.5 Vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike Nezamestnanosť v SR podľa Výberovéhoo zisťovaniaa pracovných síl za jednotlivé roky znázorňuje nasledujúca tabuľka: Tabuľka 2 Vývoj nezamestnanosti v SR od roku Počet nezamestnaných ROK (v tis. osôb) Zdroj: Miera nezamestnanosti (%) 19,2 % 18,5 % 17,4 % 18,1 % 16,2 % 13,3 % 11 % 9,6 % 12,1 % 14,4 % 14,4 % Graf 8 Vývoj nezamestnanosti Vývoj nezamestnanosti Počet nezamestnaných ROK Zdroj: vlastné spracovanie podľa V roku 2008 bola miera nezamestnanosti najnižšia, len 9,6 % a počet nezamestnaných osôb v tomto roku dosiahol hodnotu Naopak, v roku 2001 bola 34

35 miera nezamestnanosti najvyššia, dosiahla až 19,2 %, čo predstavovalo až nezamestnaných osôb. Postupne od roku 2001 sa počet nezamestnaných osôb a miera nezamestnanosti znižovali. V roku 2009 nastal zvrat, a počet nezamestnaných osôb sa zvýšil v tomto roku na osôb a miera nezamestnanosti sa zvýšila na 12,1 %. V roku 2010 sa miera nezamestnanosti oproti roku 2009 zvýšila o 2,3 % a o nezamestnaných osôb. V roku 2011 je miera nezamestnanosti približne 14,4 % Dôsledky nezamestnanosti Nezamestnanosť je vážny ekonomický problém, ale aj sociálny problém. Z ekonomického hľadiska ide predovšetkým o nevyužitie potenciálu ekonomiky. Medzi ďalšie ekonomické dôsledky sa zaraďuje: nevyhnutnosť vyplácania podpory v nezamestnanosti a vyplácanie sociálnych dávok nezamestnaným, strata kvalifikácie a náklady na rekvalifikáciu, zníženie príspevkov do fondov sociálneho zabezpečenia, pokles miezd, v prípade preradenia na prácu s nižším ocenením. Finančné dávky v nezamestnanosti na jednej strane vytvárajú podmienky na to, aby človek, ktorý prišiel o prácu, mohol aj napriek tomu žiť dôstojným životom. Na druhej strane tieto dávky zaťažujú štátnu pokladňu, čím mnohokrát dochádza k prehlbovaniu deficitu štátneho rozpočtu. Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni. Výška dávky v nezamestnanosti je vo výške 50 % z denného vymeriavacieho základu. Mesačná výška dávky sa vypočíta podľa vzorca: Vzorec 4 Výpočet mesačnej výšky dávky á ýš á č í ý í á % č í Zdroj:

36 Vzorec 5 Denný vymeriavací základ ý í á Zdroj: úč í á č í ú Pri tomto výpočte ide len o také vymeriavacie základy, z ktorých bolo zaplatené poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu, ale vymeriavacie základy sa počítajú len za rozhodujúce obdobie. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie 2 rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Nezamestnanosť spôsobuje aj mnoho negatívnych sociálnych dôsledkov. Medzi sociálne dôsledky sa zaraďuje: vplyv na rodinu a životnú úroveň, zníženie príjmov, teda aj pokles životnej úrovne, vplyv na psychickú a fyzickú dispozíciu, strata sebadôvery, pocit neužitočnosti a vplyv na rozmer a vnímanie času. Veľkosť týchto nákladov súvisí do určitej miery aj s dĺžkou trvania nezamestnanosti. Vo všeobecnosti však platí, že čím je nezamestnanosť dlhšia, tak tým sú jej náklady a dôsledky vyššie. 2.6 Nezamestnanosť a jej vplyv na človeka Práca tvorí významnú súčasť života každého človek, pretože nám zabezpečuje finančné prostriedky, možnosť sebarealizácie a pocit užitočnosti pre spoločnosť. Strata zamestnania predstavuje pre človeka stresovú situáciu, ktorá vyvoláva zodpovedajúce negatívne a neraz aj zdraviu škodlivé reakcie a nevplýva na každého človeka rovnako. Je to krízová situácia, s ktorou sa každý z nás vyrovnáva svojim spôsobom. Schopnosť vyrovnať sa so stratou zamestnania závisí od osobnosti človeka a životnej situácie. 36

37 Dopady nezamestnanosti nepociťujú len nezamestnaní. Nezamestnanosť jedného člena z rodiny má dopad na chod celej domácnosti. Vplyv nezamestnanosti na rodinu môže mať pozitívny a negatívny charakter. Pozitívny charakter v tom prípade, ak ide o dobre fungujúcu rodinu, ktorá podporuje nezamestnaného člena rodiny, je pre nezamestnaného jednoduchšie si hľadať prácu a nepodliehať zúfalstvu. V takejto rodine sa posilňuje solidarita, rodinná súdržnosť. Negatívny charakter ide v tom prípade o situáciu, kedy je v domácnosti nedostatok finančných prostriedkov. Táto situácia môže v rodine spôsobiť krízu a narušiť rodinné zvyklosti. Zvyšuje sa aj miera rozvodovosti v rodinách, ktoré sú postihnuté nezamestnanosťou (Schraggeová, 2010, s.3). Z psychologického hľadiska je dôležitá predovšetkým dĺžka nezamestnanosti. Čím dlhšie je človek nezamestnaný, tým viac stráca človek nádej nájsť si nové zamestnanie. Dlhšie nezamestnaný človek stráca sebadôveru, má problém s komunikáciou, celkovo klesá jeho životná spokojnosť. Nezamestnanosť zanecháva na človeku vážne dôsledky, preto je dôležité čím skôr začať so zvyšovaním kvalifikácie, rekvalifikáciou, efektívnym využívaním voľného času a s pozitívnym prístupom pokračovať v hľadaní nového zamestnania. Pri hodnotení dopadov nezamestnanosti na psychiku človeka treba vychádzať z poznania, že platená práca nie je len dôležitým zdrojom finančného zabezpečenia, ale uspokojuje aj mnoho ďalších potrieb, ako je primerané sebavedomie, sebaúcta, tvorivosť, sociálne uznanie, dáva jedincovi sociálny status. Pre duševnú pohodu a emocionálnu stabilitu je práca dôležitá. Dôsledkom nezamestnanosti je zhoršenie fyzického a duševného zdravia, negatívny pohľad na svet, na seba a svoju budúcnosť, čo je základom pre vznik depresie (Schraggeová, 2010, s. 4). 37