Cost-benefit analýza skládky odpadov

Transcription

1 Masarykova univerzita Ekonomicko-správní fakulta Studijní obor: Veřejná ekonomika a správa Cost-benefit analýza skládky odpadov Cost-benefit analysis of the landfill Bakalárska práca Vedúci bakalárskej práce: Ing. Michal Struk Autor: Michaela Turiaková Brno, 2015

2

3 Meno a priezvisko autora: Názov bakalárskej práce: Názov v angličtine: Katedra: Vedúci bakalárskej práce: Michaela Turiaková Cost-benefit analýza skládky odpadov Cost-benefit analysis of the landfill Katedra veřejné ekonomie Ing. Michal Struk Rok obhajoby: 2015 Anotácia Cieľom bakalárskej práce Cost-benefit analýza skládky odpadov je zhodnotenie investičného projektu skládky odpadov s využitím metódy CBA. V teoretickej časti je charakterizovaný pojem projekt s následným rozborom metodiky analýzy nákladov a výnosov. V praktickej časti je spracovaná analýza na základe konkrétnych parametrov. Annotation The goal of the bachelor thesis Cost-benefit analysis of the landfill is to evaluate investment project of the landfill by using of CBA method. The theoretical part is focused on concept of the project with subsequent analysis of the CBA methodology. The practical part provides an analysis on the basis of specific parameters. Kľúčové slová analýza nákladov a výnosov, skládka odpadov, komunálny odpad, odpadové hospodárstvo Keywords cost-benefit analysis, landfill, municipal waste, waste management

4

5 Prehlásenie Prehlasujem, že som bakalársku prácu Cost-benefit analýza skládky odpadov vypracovala samostatne pod vedením Ing. Michala Struka a uviedla som v zozname literatúry všetky použité literárne a odborné zdroje v súlade s právnymi predpismi, vnútornými predpismi Masarykovej univerzity a vnútornými aktmi riadenia Masarykovej univerzity a Ekonomickosprávní fakulty MU. V Brne dňa vlastnoručný podpis autora

6

7 Poďakovanie Rada by som poďakovala Ing. Michalovi Strukovi za cenné pripomienky a odborné rady, ktoré mi v priebehu spracovania tejto bakalárskej práce poskytol. Ďakujem tiež všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k vypracovaniu tejto bakalárskej práce.

8

9 Obsah Úvod Skládka odpadu ako verejnoprospešný projekt Verejné projekty Definícia projektu Fázy projektu Analýza nákladov a výnosov (CBA) Identifikácia nákladov a výnosov Diskontovanie Finančná analýza Projektové výdaje a príjmy Cashflow (peňažný tok) Finančná udržateľnosť projektu Hodnotenie efektívnosti projektu ako investície Hodnotenie návratnosti vloženého kapitálu Ekonomická analýza Zainteresované skupiny Meranie nefinančných nákladov a výnosov Analýza citlivosti a rizík Výpočet rozhodujúcich ukazovateľov Doba návratnosti (Payback) Pomer výnosov a nákladov (Benefit/ cost ratio) Čistá súčasná hodnota (Net present value) Vnútorné výnosové percento (Internal rate of return) Index rentability (Profitability index) Rozhodnutie o prijateľnosti projektu Praktická časť Stanovenie sady alternatívnych projektov Identifikácia nákladov a prínosov Zhodnotenie pozitívnych a negatívnych aspektov variantov Monetizácia všetkých dopadov Diskontovanie prínosov a nákladov Výpočet hodnotiacich ukazovateľov... 48

10 3.7 Analýza citlivosti Vytvorenie odporúčania na základe hodnotiacich ukazovateľoch a analýzy citlivosti.. 51 Záver Literatúra Zoznam použitých skratiek Zoznam grafov Zoznam obrázkov Zoznam tabuliek Zoznam príloh... 62

11 Úvod V súčasnej dobe, ktorá je charakteristická dynamikou, potrebuje aj oblasť odpadového hospodárstva prijímať a realizovať zmeny. Tie sú vyvolané predovšetkým narastajúcim objemom komunálnych odpadov, zaplňujúcimi sa kapacitami skládok, ale aj tlakom na efektívnosť verejných výdajov zo strany občanov. Zmapovanie možností odpadového hospodárstva v príslušnej municipálnej jednotke dokáže pomôcť s optimalizáciou verejných výdajov. Jednou z alternatív riešenia, ktoré má obec k dispozícii, a ktoré je aj v tejto práci analyzované, je vybudovanie vlastnej skládky odpadov. Uvažované varianty je v takomto prípade vhodné ohodnotiť adekvátnymi metódami pre správne budúce rozhodnutie o vývoji odpadového hospodárstva. Jednou z možností hodnotenia je práve metóda CBA cost benefit analysis. Motiváciou k výberu tejto bakalárskej práce bola príležitosť bližšej analýzy odpadového hospodárstva v mojom rodnom okolí a študijné preferencie v oblasti životného prostredia. Hlavným cieľom práce je vytvoriť odporúčanie pri rozhodovaní o budúcom zneškodňovaní komunálnych odpadov mesta Čadca na základe vypracovanej analýzy CBA. Taktiež chceme zistiť odhadovaný vývoj finančnej stránky OH v prípade nulového a investičného variantu, resp. zmenu nákladov na odpadové hospodárstvo pri realizovaní investičného oproti nulovému variantu. Následne uvedieme vyčíslenie dopadov pre mesto a občanov. Prvá kapitola je venovaná definičnej stránke pojmu projekt. Ten je analyzovaný z odlišných hľadísk, pričom je kladený dôraz práve na oblasť verejného sektoru. Taktiež sú rozoberané jeho jednotlivé vzájomne prepojené fázy. V ďalšej kapitole je definovaná samotná podstata metódy CBA a jej jednotlivých častí. Pozornosť je predovšetkým venovaná jej hlavným dvom pilierom, ktorými sú finančná a ekonomická analýza. Následne sú rozobraté aj ostatné časti analýzy, ako sú napr. diskontovanie, analýza citlivosti a finančné ukazovatele. Posledná kapitola je venovaná vypracovaniu analýzy CBA na základe relevantných podkladov z konkrétnej skládky odpadov. V závere tejto kapitoly je zhodnotenie výsledkov na základe hodnotiacich ukazovateľov a analýzy citlivosti. 11

12 Metóda CBA slúži k hodnoteniu verejných projektov, pričom berie v úvahu nielen finančné, ale aj spoločenské náklady a výnosy. Pripravuje sa obvykle v predinvestičnej fáze, a preto dokáže informovať o podstatných výsledkoch, akými sú napr.: finančná návratnosť, identifikácia zainteresovaných skupín, posúdenie vplyvu na spoločnosť, vyhodnotenie variant a závery analýzy citlivosti. V konečnom dôsledku CBA prináša komplexné vyhodnotenie variantov nielen pre realizátorov, ale aj pre spoločnosť. 12

13 1. Skládka odpadu ako verejnoprospešný projekt Verejnoprospešný projekt je obecne určitá aktivita, ktorá sa realizuje vo verejnom záujme a vedie k podpore zamestnanosti, sociálnej súdržnosti, obžive alebo rozvoju regiónu. V oblasti municipálneho odpadového hospodárstva, ktoré je na Slovensku vnímané ako služba štandardne zabezpečovaná verejným sektorom, predstavuje takýto verejnoprospešný projekt napríklad vybudovanie skládky odpadov. 1.1 Verejné projekty Verejné projekty sú definované ako investičné aktivity vlády danej úrovne, ktorých cieľom je uspokojiť určitú verejnú potrebu. Predpokladom tohto uspokojenia je súlad očakávaného výstupu projektu s verejným záujmom. Verejné projekty predstavujú jeden z možných nástrojov ako vyriešiť určitý verejný problém. K atribútom verejných projektov patria: presné stanovené ciele definované potrebné zdroje vymedzenie činnosti časové ohodnotenie organizačné podmienky a realizačné predpoklady nákladovo- úžitkové ohodnotenie verejného projektu, ktoré dokazuje jeho realizačnú oprávnenosť 1 Jednou z obecne využívaných metód pre hodnotenie projektov je CBA, ktorá bola vybraná aj pre tento projekt. Z tohto pohľadu budeme následne definovať samotný projekt a jeho fázy. 1.2 Definícia projektu Vymedzenie a definovanie pojmu projekt je veľmi diverzifikované v závislosti na uhle pohľadu. Slovo projekt má viaceré roviny chápania. Pre predstavu uvádzame dva z nich:,,projekt je priestorovo a časovo ohraničený súbor technologicky a organizačne súvisiacich činností, ktorých účelom je dosiahnutie stanoveného cieľa pri danom čase, zdrojoch, 1 OCHRANA, F.: Veřejné výdajové programy, veřejné projekty a zakázky: jejich tvorba, hodnocení a kontrola. 2011, str

14 nákladoch a kvalite. Počas realizácie projekt prechádza jednotlivými etapami a fázami, ktorých výsledok musí slúžiť k užívaniu po celú dobu určenú zadávateľom. 2 Ďalšiu zaujímavú definíciu prináša Rosenau, ktorý charakterizuje projekt štyrmi typickými rysmi: trojrozmerným cieľom, jedinečnosťou, zapojením zdrojov a spoluprácou s kmeňovou organizáciou. Trojrozmerný cieľ alebo trojimperatív definuje projekt špecifickým prevedením, časovým plánom a finančným rozpočtom. 3 Všetky efekty a dopady vyplývajúce z investičného zámeru je možné identifikovať porovnaním dvoch základných variantov. Prvý, ktorý zobrazuje investičný zámer, tzv. investičný variant a druhý, ktorý predstavuje nezmenený stav, tzv. nulový variant. Rozdiel týchto dvoch stavov zahŕňa všetky dôsledky spôsobené investíciou. Rozdiel medzi nulovým variantom a súčasným stavom môže byť rozdielny kvôli závažnosti súčasnej situácie. Napr. nezrealizovanie dôležitého dopravného opatrenia by malo s najväčšou pravdepodobnosťou za následok zvýšenie počtu dopravných nehôd v danej lokalite, čo by viedlo k zvýšeniu ekonomických strát z nehodovosti. Nasledujúci graf zobrazuje spomínanú situáciu. 4 Graf č.1: Investičný a nulový variant Sledované veličiny Investičný variant Nulový variant Súčasný stav Zdroj: Frič, Jindřich: Silniční doprava (2010) čas S hodnotením projektu v čase súvisí odhad referenčného časového horizontu. Predstavuje počet rokov, na ktoré sú v CBA uvádzané predpovede. Tie by sa mali formulovať na obdobie, ktoré je primerané ekonomicky užitočnému trvaniu projektu a je dostatočne dlhé, aby 2 FIALA, P.: Projektové řízení: modely, metody, analýzy. 2004, str Rosenau, D. M.: Řízení projektů, 2000, str.19 4 Marešová, P.: Měření ve znalostním managementu aplikace metody Cost benefit Analysis, rok, str

15 zahŕňalo aj dlhodobejšie dosahy. 5 Odporúčane referenčné obdobie podľa Európskej komisie je zobrazené v nasledujúcom prehľade. Tab. č.1: Referenčné obdobie Odvetvie projektu Počet rokov Energetika 25 Voda a životné prostredie 30 Železnice 30 Prístavy a letiská 25 Telekomunikácie 15 Cesty 25 Priemysel 10 Ďalšie služby 15 Zdroj: Guide to Cost-Benefit Analysis of Investment Projects (2008), uprav. 1.3 Fázy projektu Vo všeobecnosti sa projekt skladá z niekoľkých vzájomne prepojených fáz, v rámci ktorých sa riešia záležitosti pred, počas a po projekte. Podľa Siebera 6 môžeme investičný zámer rozdeliť do 4 fáz: 1. Predinvestičná fáza - predstavuje obdobie, v ktorom sa projekt pripravuje a rozhoduje sa o jeho realizácii alebo zamietnutí. V tejto fáze sú hotovostné toky reprezentované nákladmi na projektovú dokumentáciu, administratívnu prípravu projektu, spracovanie ekonomických štúdii a na samostatné hodnotenie efektívnosti investičného zámeru (napr. CBA). - všetky príjmy a výdaje vzniknuté v tejto fáze sú irelevantné pre posúdenie zmysluplnosti projektu a nesmú konečné rozhodnutie ovplyvniť. Nazývame ich tzv. SUNK COST alebo utopenými nákladmi. Predstavujú finančné prostriedky, ktoré investor investuje bez ohľadu na výsledok zrealizovania projektu. 5 EVROPSKÁ KOMISE, PRACOVNÝ DOKUMENT 4, Príručka metodológie na vypracovanie analýzy nákladov a výnosov, 2006, str. 6 6 Sieber, P.: Metodická příručka k vypracování studie proveditelnosti. 2004, str

16 2. Investičná fáza - zahŕňa obdobie od začiatku realizácie projektu až po zahájenie prevádzky. Hotovostné toky sú v tejto etape charakteristické vysokými výdajmi vzhľadom k príjmom. 3. Prevádzková fáza - je obdobie životnosti projektu, ktoré začína od zahájenia prevádzky až do jeho ukončenia. Pre túto fázu je typické, že výnosy prevyšujú náklady a počas životnosti projektu by mali súčasne pokryť a prevážiť výdaje vynaložené v investičnej fáze. 4. Likvidačná fáza - predstavuje obdobie, v ktorom podnik ukončil svoju prevádzku, avšak stále môže, ale nemusí jeho predchádzajúca existencia ovplyvňovať náklady a výnosy. Preto je potrebné zahrnúť ich do hodnotenia projektu. 16

17 2. Analýza nákladov a výnosov (CBA) K hodnoteniu použijeme metódu CBA využívanú pri hodnotení verejných projektov, ktorú radíme medzi kvantitatívne a jednokriteriálne metódy. Patrí medzi základné nákladovo výstupové metódy, z ktorých ďalšie sú analýza minimalizácie nákladov, efektívnosti nákladov a užitočnosti nákladov. Okrem týchto metód poznáme ďalšie jednokriteriálne metódy, ktorými sú obecné finančné metódy, ktoré predstavujú finančné kritéria používané pri hodnotení verejných a iných projektov (metóda rentability, doba návratnosti, NPV, IRR atď.) a špeciálne nákladové metódy. Pre hodnotenie bývajú niekedy využívané aj viackriteriálne metódy, medzi ktoré radíme stupnice a škály, metódy založené na párovom porovnávaní alebo čiastkovom posúdení variant, ktoré dokážu postihnúť rôzne ďalšie dimenzie hodnotených projektov. Hodnotenie verejných projektov je možné aj na základe empirických či kvalitatívnych metód, ktoré slúžia najmä na zisťovanie vzájomných vzťahov medzi získanými údajmi. Medzi najznámejšie kvalitatívne metódy radíme SWOT analýzu alebo kauzálnu analýzu. 7 Metóda CMA (analýza minimalizácie nákladov) Táto metóda kladie dôraz na hospodárnosť, kde primárnym rozhodovacím kritériom je úroveň nákladov. Kvalita stanovených cieľov býva definovaná formou štandardu, aby nedošlo minimalizáciu nákladov k ohrozeniu stanovených cieľov a kvality. 8 Metóda CEA (analýza efektívnosti nákladov) Ďalšiu metódu hodnotenia verejných projektov reprezentuje metóda CEA, ktorá skúma nákladovú efektívnosť a používa sa pri hodnotení porovnateľných variantov. Zisťuje výšku nákladov pripadajúcich na jednotku výstupu vyjadrenú v naturálnych jednotkách. 9 7 Soukopová, J.: Analýza veřejných projektů, 2013, str. 2 8 Ochrana, F.: Zadávání, hodnocení a kontrola veřejných zakázek, 2008, str Frič, J.: Silniční doprava, 2010, str

18 Metóda CUA (analýza užitočnosti nákladov) Reprezentuje zvláštny prípad CBA a špecifický prípad CEA. Hodnotiacim kritériom sú zmeny v úžitku po použití dodatočnej jednotky vstupu. Metódu je vhodné využiť u projektov, u ktorých nie sme schopní úžitok vyčísliť v peňažných jednotkách. 10 Jedná sa o prípady, kde je výstup vyjadrený v komplexnejšej forme než jednoduchých naturálnych jednotkách u CEA. Pôvodne vznikla v súvislosti s ekonomickou analýzou zdravia, kde sú prínosy merané rokmi života vzťahujúcich sa ku kvalite. 11 Metóda CBA predstavuje jednu zo základných metód hodnotenia verejných projektov v závislosti na dopadoch na spoločnosť. Jej cieľom je vybrať optimálne riešenie v rámci dostupných variantov v zmysle maximalizácie výsledného finančného hodnotiaceho kritéria. Uplatňuje sa v súvislosti s projektmi financovanými z fondov Európskej Únie kvôli schopnosti posúdiť a porovnať efektívnosť podobných projektov. 12 Táto súmerateľnosť je dosiahnutá hodnotením nákladov a výnosov v peňažných jednotkách. Štandardne je pripravovaná v predinvestičnej fáze ako podklad k výberu projektu. Odborníci zaoberajúci sa touto metódou odporúčajú pri jej aplikácii určitý sled činností, ktoré sú s malými rozdielmi veľmi podobné. Tieto odlišnosti môžu spočívať v metodologickej hĺbke pri charakterizácii jednotlivých činností, modifikáciou na konkrétnu cieľovú skupinu alebo zameraním jednotlivých autorov. 13 Zo zahraničných odborníkov sú to predovšetkým A. Boardman, T. F. Nas, z českých potom napr. P. Sieber. Uvádzame postup podľa Boardmana, ktorý odporúča 9 fáz CBA analýzy. 1. Stanovenie sady alternatívnych projektov 2. Rozhodnutie o prínosoch a nákladoch, ktoré sa počítajú 3. Vyčíslenie dopadov a výber merateľných indikátorov 4. Predpovedanie kvantitatívnych dopadov na obdobie dlhšie ako je životnosť projektu 5. Monetizácia všetkých dopadov 6. Diskontovanie prínosov a nákladov 7. Výpočet NPV každej alternatívy 10 Provazníková, R., Sobotka, M.: Veřejné finance 2, 2013, str Ochrana, F.: Veřejné výdajové programy, veřejné projekty a zakázky, 2011, str FRANC, P., KRÁTKÝ, J., VONDRÁČKOVÁ, P.: Možnosti CBA při hodnocení aktivace specifických místních zdrojů ve venkovském prostoru. 2006, str Marešová, P.: Měření ve znalostním managementu aplikace metody Cost benefit Analysis, 2012, str

19 8. Uskutočnenie analýzy citlivosti 9. Vytvorenie odporúčania na základe NPV a analýzy citlivosti 14 CBA síce predstavuje najkomplexnejšiu jednokriteriálnu metódu, ale jej uskutočnenie býva zároveň aj najviac problematické. Hlavnými nedostatkami sú vyjadrenie všetkých vstupov a výstupov v peňažných jednotkách, pričom práve environmentálne, resp. všeobecne netržné prínosy a náklady je problematické ohodnotiť v peňažnej podobe. Toto ocenenie je možné využitím rôznych metód ako napr. tieňových cien, náhradkových trhov, technickými či mimotržnými metódami, avšak býva často zložité a nákladné a niekedy vedie k výsledkom s otáznou obhájiteľnosťou. Ďalším problematickým aspektom CBA je adekvátny odhad diskontnej sadzby, ktorá dokáže výrazne ovplyvniť výsledné hodnotenie projektu, a to hlavne v prípade uvažovania dlhších časových horizontov. Problém môže tiež nastať pri výbere vhodného hodnotiaceho kritéria, keďže prijateľnosť projektu jedným kritériom môže byť potvrdená a naopak druhým vyvrátená Identifikácia nákladov a výnosov Pre správne rozhodnutie je potrebné identifikovať všetky relevantné náklady a výnosy plynúce z projektu. Nákladmi rozumieme súhrn peňažných výdajov a nepeňažných prvkov nutných k využitiu rôznych zdrojov pre získanie špecifického produktu. Medzi nepeňažné prvky radíme napr. znehodnotenie životného prostredia, náklady stratenej príležitosti či škody pociťované inými subjektmi. Výnosy naopak predstavujú súhrn uspokojenia jednotlivcov a komunity, ktoré generuje určitý program či verejné opatrenie. Môžu mať peňažnú aj nepeňažnú formu. V priebehu spracovania CBA analýzy sa snažíme nepeňažné formy prevádzať na peňažné jednotky. V niektorých prípadoch je táto transformácia veľmi problematická, avšak vylúčenie týchto nemerateľných výnosov môže mať omnoho negatívnejší dopad. 16 V rámci CBA analýzy sú sledované rôzne typy nákladov a výnosov. Uvedieme najpoužívanejšiu Musgravovu typológiu. Reálne náklady a výnosy 14 Boardman, A.E., Greenberg, H.D., Vining, A.R., Weimer, D.L: Cost-Benefit Analysis, 2006, str Soukopová, J.: Analýza nákladů a přínosů Cost-benefit analýza, str Mališová, I., Malý, I.: Hodnocení veřejných projektů, 1997, str

20 Za reálne výnosy považuje tie, ktoré získavajú koneční užívatelia verejného projektu. Odrážajú prírastok blahobytu spoločnosti, ktorý sa porovnáva s reálnym nákladom prevedenia zdroja z iného použitia. Ďalej ich delíme na: Priame a nepriame Priame náklady a výnosy sa tesne vzťahujú k hlavnému cieľu projektu a bývajú spravidla vyjadrené v jeho cieľoch. Naopak nepriame predstavujú vedľajší produkt investície. Hmotné a nehmotné Termínom hmotný označujeme náklady a výnosy, ktoré je možné oceniť na trhu. Ostatné, ktoré takto nejde oceniť označujeme termínom nehmotné. Konečné a medziprodukt Projekty, ktoré zabezpečujú úžitok spotrebiteľovi priamo, prostredníctvom konečného statku majú charakter konečného výnosu. Charakter medziproduktu majú projekty, ktoré vstupujú do produkcie iných statkov. Vnútorné a vonkajšie Ak náklady a výnosy vznikajú v oblasti jurisdikcie, v ktorej sa projekt uskutočňuje (krajina, región, obec) nazývame ich vnútornými. Pokiaľ vznikajú mimo túto oblasť hovoríme o vonkajších nákladoch a výnosoch. Peňažné náklady a výnosy Peňažné úžitky a náklady vznikajú v dôsledku zmien v relatívnych cenách, ktoré sa prejavujú pri adaptácii ekonomiky na poskytované statky a na zmeny v štruktúre dopytu po zdrojoch. Peňažné zmeny by nemali vstupovať do hodnotenia CBA analýzy Diskontovanie Diskontovanie je proces, pri ktorom sú peňažné toky, vznikajúce v rozdielnych časových okamžikoch, prevádzané na súčasnú hodnotu. Hlavným prostriedkom v tomto procese je diskontná sadzba, ktorá zohráva pri hodnotení investičných projektov významnú rolu. Čím je hodnota diskontnej sadzby nižšia, tým je pripisovaná vyššia váha budúcim príjmom a výdajom Musgrave, A. R., Veřejné finance v teorii a praxi, 1994, str FRANC, P., KRÁTKÝ, J., VONDRÁČKOVÁ, P.: Možnosti CBA při hodnocení aktivace specifických místních zdrojů ve venkovském prostoru, 2006, str

21 Najbežnejší diskontný faktor používaný v CBA je zobrazený v nasledujúcom výraze, kde r značí diskontnú sadzbu a t časové obdobie (napr. v rokoch), pre ktoré je dané diskontovanie počítané. Pojem diskontná sadzba je vymedzený mierou výnosnosti, používanou pre prepočet peňažnej čiastky, ktorá má byť vydaná alebo prijatá v budúcnosti, na súčasnú hodnotu. 19 Diskontný faktor = 1 (1+r) t Spoločenská diskontná sadzba V prostredí hodnotenia projektov verejnej správy sa hovorí o spoločenskej diskontnej sadzbe. Doposiaľ neexistuje v ekonomickej teórii všeobecne akceptovaná zhoda nielen v metóde prepočtu SDS, ale dokonca či ekonomické toky v priebehu rokov vôbec diskontovať. Väčšina odbornej literatúry sa zhoduje na dvoch hlavných dôvodoch prečo má ekonomické toky zmysel diskontovať: Ľudia preferujú súčasnú spotrebu pred budúcou- prístup založený na hraničnej miere časovej preferencie Zdroje môžu byť použité alternatívne k investíciám v súkromnej sfére prístup založený na hraničnej miere návratnosti súkromných investícií Finančná analýza Finančná alebo komerčná analýza sa zaoberá projektom z hľadiska investora, podnikateľa, prípadne banky ako zdroja úveru. Pre investora z verejného sektou má tiež významný charakter. Jej cieľom je definovať a analyzovať všetky finančné dôsledky projektu, ktoré môžu byť významné pre investičné rozhodnutie. Pre analýzu je nevyhnutné disponovať informáciami o budúcom vývoji investičných a prevádzkových nákladov, tržieb, prevádzkového kapitálu, zdrojov financovania, prípadne výške daní a pod. Tieto informácie nám poskytnú prehľad o budúcom vývoji peňažných tokov, ktorý s ďalšími informáciami o životnosti projektu, diskontnej sadzbe a jednotlivými predpokladmi tvoria základ finančnej analýzy. 21 Hlavnými ukazovateľmi používanými pre hodnotenie sú finančná čistá súčasná hodnota (FNPV) ktorá predstavuje sumu diskontovaných CF za dobu jeho životnosti a finančná miera návratnosti (FRR), ktorá predstavuje vypočítanú teoretickú diskontnú sadzbu, pri ktorej by NPV projektu za dobu jeho životnosti bolo rovné nule. 19 MAŘÍK, M., MAŘÍKOVÁ, P.: Diskontní míra pro výnosové oceňování podniku, 2007, str Kislingerová, E. a kol.: Manažerské finance, 2010, str Herman, J.: Investiční projekty a jejich finanční analýza, str. 3 21

22 Finančná analýza je kľúčovou časťou CBA ako aj celého aplikačného procesu. Jej účelom je najmä zhodnotenie oprávnenosti projektu pre spolufinancovanie z fondov EU a určiť jeho stupeň. Tento konečný cieľ je dosiahnutý pomocou systému finančných ukazovateľov. 22 V nasledujúcej tabuľke je zobrazená štruktúra finančnej analýzy, ktorá je zložená zo vzájomne súvisiacich postupných krokov, ktoré nám udávajú finančný obraz projektu. Prvým krokom je stanovenie investičných nákladov, odhad prevádzkových nákladov, výnosov a plán zdrojov financovania. Na základe týchto podkladov je pripravená analýza finančnej udržateľnosti projektu a ukazovatele návratnosti investície a rentability kapitálu. Obr. č.1: Štruktúra finančnej analýzy 1. Celkové investičné náklady 3. Návratnosť investície- Financial profitability of investment 2. Prevádzkové cashflow 4. Finančná udržateľnosť 3. Zdroje financovania 5. Návratnosť kapitálu- Financial profitability of capital Zdroj: Guide to Cost-Benefit Analysis of Investment Projects (2008) Projektové výdaje a príjmy Investičné náklady predstavujú súhrn všetkých nákladov kapitálového charakteru, ktoré je potrebné vynaložiť na vybudovanie projektu a zabezpečenie jeho prevádzky. Sú to predovšetkým budovy, pozemok, zariadenie a stroje, ktoré tvoria dlhodobý majetok podniku. Tieto náklady bývajú zväčša koncentrované v prvých rokoch životnosti projektu a reprezentujú prostriedky, ktoré sú dlhodobo viazané v projekte. Odlišné typy fixných investícii majú zvyčajne rôznu dĺžku životnosti, preto sa investičné náklady za účelom nahradzovania môžu objaviť v rozličných rokoch prevádzky projektu. Je dôležité spomenúť, že do kapitálových nákladov nevstupujú odpisy Ministerstvo vnútra SR, Cezhraničné dopravné prepojenie Považsko - Valašského regiónu: Analýza nákladov a výnosov (Cost-Benefit Analysis), str Campbell, H., Brown, R.: Benefit - Cost Analysis, 2003, str

23 Prevádzkové výdaje predstavujú výdaje na prevádzku investície, konkrétne na bežnú a mimoriadnu údržbu po uvedení projektu do prevádzky. Nezahrňujú odpisy a kapitálové výdaje. Tvoria ich predovšetkým výdaje na nákup surovín, materiálu a energií, služby, mzdy a platby sociálneho a zdravotného poistenia. Prevádzkové príjmy reprezentujú príjmy, ktoré sú očakávané z investície prostredníctvom stanovenia cien alebo poplatkov po realizácii projektu a jeho uvedením do prevádzky. Nasledujúci graf zobrazuje čisté výnosy projektu počas investičnej a prevádzkovej fázy. Počas doby životnosti projektu vidíme vyššiu variabilitu čistých výnosov, ktorá je spôsobená rozdielnymi prevádzkovými nákladmi a výnosmi. Graf. č.2: Výnosy projektu v čase Zdroj: European Commission: Manual financial and economic analysis of development projects (1998) Cashflow (peňažný tok) Cashflow je definované ako skutočný pohyb peňažných prostriedkov podniku za určité obdobie v súvislosti s jeho činnosťou. Je východiskom pre riadenie likvidity v podniku. V statickom ponímaní predstavuje cashflow voľnú zásobu peňazí, kým v dynamickom predstavuje očakávané diskontované príjmy z investície. V účtovnej teórii sa obecne vyskytujú dva odlišné prístupy zisťovania peňažných tokov: Priame metódy spočívajú v sledovaní príjmov a výdajov za určité obdobie cestou vyčlenenia odpovedajúcich transakcií a ich bilancovaním. 23

24 Nepriame metódy sú vybudované na princípe možnej rekonštrukcie kladných i záporných finančných tokov z účtovných údajov. 24 Pri vyjadrovaní pozitívnych a negatívnych dôsledkov projektu v podobe hotovostných tokov, musí byť na začiatku rozhodnuté o zahrnutí alebo nezahrnutí vplyvu inflácie. Kalkulácia tokov v nominálnej podobe nezahŕňa príslušný vplyv medziročného pohybu cien, kým reálna kalkulácia zahŕňa vplyv inflácie a ide o stále ceny. Toto rozhodnutie nemá vplyv na rozhodujúce ukazovatele, avšak musia byť dodržané tri podmienky: V analýze musí byť jednoznačne uvedené, či sú toky kalkulované v nominálnej alebo reálnej podobe. Všetky toky musia byť kalkulované jednotne. V rovnakej podobe ako hotovostné toky sa pri výpočtu ukazovateľov musí objaviť aj diskontná sadzba Finančná udržateľnosť projektu Finančný plán by mal demonštrovať finančnú udržateľnosť, ktorá spočíva v plnení záväzkov. Vhodné načasovanie príjmov a výdajov finančných prostriedkov je dôležité pre úspešnú realizáciu a prevádzku projektu. Projekt je finančne udržateľný ak čisté kumulované cashflow vykazuje vo väčšine rokov životnosti projektu kladné hodnoty Hodnotenie efektívnosti projektu ako investície Efektívnosť projektu ako investície spočíva v schopnosti projektu svojimi výnosmi v prijateľnom čase uhradiť vynaložené investičné náklady a danú investíciu ďalej zhodnotiť. Základným ukazovateľom je finančná vnútorná výnosová miera investície. Veľmi nízka či dokonca záporná finančná výnosová miera naznačuje nemožnosť ziskovosti investície Hodnotenie návratnosti vloženého kapitálu Ukazovateľ rentability analyzuje výnosnosť vloženého kapitálu v rôznych variantoch. Zaraďujeme ho do skupiny pomerových ukazovateľov, ktoré porovnávajú vzájomný vzťah medzi dvoma alebo viacerými absolútnymi ukazovateľmi. Taktiež patrí medzi obecné 24 Kalouda, F.: Finanční řízení podniku, 2009, str Marešová, P.: Měření ve znalostním managementu aplikace metody Cost benefit Analysis, 2012, str Guide to Cost-Benefit Analysis of Investment Projects, 2008, str Potluka, O. a kolektiv: Příprava a řízení projektů Fondu soudržnosti, 2004, str

25 finančné metódy, ktorých základným ukazovateľom je NPV. Ziskovosť vloženého kapitálu alebo aktív zistíme nasledujúcimi vzorcami: Rentabilita vlastného kapitálu ROE (Return on equity)= Rentabilita vloženého kapitálu ROI (Return on investment)= čistý zisk po zdanení vlastný kapitál zisk pred zdanením+nákladové úroky celkový kapitál Rentabilita vložených aktív ROA (Return on assets)= EBIT čistý zisk+úroky (1 sadzba dane) = aktíva aktíva 2.4 Ekonomická analýza Ekonomická analýza umožňuje posúdiť, do akej miery projekt spĺňa svoje sociálne a makroekonomické ciele a prispieva k verejnému blahobytu. Hlavné ukazovatele používané pre hodnotenie sú ekonomická čistá súčasná hodnota (ENPV) a ekonomická miera návratnosti (ERR). Hlavný rozdiel oproti finančnej analýze spočíva v tom, že finančná analýza sa uskutočňuje v úzko vymedzený prospech realizátora projektu, zatiaľ čo ekonomická analýza sa vykonáva v širšie vymedzenom prospechu celej spoločnosti, resp. stakeholderov. Táto zmena ekonomickej analýzy má racionálny základ: náklady a výnosy vznikajúce z projektu pre celú spoločnosť sú širšie ako tie, ktoré vznikli len pre vlastníka infraštruktúry. 28 Ekonomická analýza nadväzuje na finančnú analýzu a k jej výsledku pridáva vplyv na spoločnosť. Výsledkom je finálny efekt zahrňujúci oba tieto vplyvy, na základe ktorého je možné hodnotiť projekt Zainteresované skupiny Všetky investičné projekty nerovnomerne ovplyvňujú rozličné skupiny osôb (stakeholders). Náročnou úlohou je nájsť konečných príjemcov nákladov a výnosov vytváraných realizáciou projektu. Niekedy je jednoduchšie špecifikovať kto nie je členom referenčnej skupiny ako identifikovať všetky relevantné podskupiny. Reálny zmysel má hľadanie referenčných skupín v prípade, keď vplyv na tieto skupiny nie je zanedbateľný. Klasifikovať náklady a výnosy môžeme podľa oceniteľnosti tržnou cenou a príslušnosťou k referenčnej skupiny do 4 skupín, ktoré sú zobrazené v nasledujúcom obrázku. 28 Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky: Slovenská príručka k analýze nákladov a výnosov investičných projektov v dopravnom sektore, 2014, str

26 Skupina A: obsahuje výnosy domácich finančných inštitúcií a vlády Skupina B: zahŕňa výnosy zahraničných držiteľov kapitálu alebo veriteľov Skupina C: obsahuje náklady a výnosy vyplývajúce z rozdielu medzi tržnou a efektívnou cenou. Patria sem negatívne alebo pozitívne externality, ktoré sa vyskytujú na domácom území. Skupina D: obsahuje externality, ktoré prekračujú štátne či medzinárodné hranice. Obr. č.2: Klasifikácia nákladov a výnosov Zdroj: Campbell, H., Brown, R.: Benefit-cost analysis, (2003) Meranie nefinančných nákladov a výnosov Kľúčovým problémom metódy CBA je meranie veľkosti jednotlivých nákladov a výnosov v peňažných jednotkách. Pre korektnú analýzu je potrebné oceniť aj nehmotné položky, ktorým nie je vždy jednoduché odhadnúť odpovedajúcu cenu. Postup ocenenia nákladov a výnosov je znázornený v nasledujúcom obrázku. 26

27 Obr. č.3: Obecný postup oceňovania nákladov a výnosov Zdroj: Mališová, I., Malý, I.: Hodnocení veřejných projektů (1997) U každej položky musíme najprv posúdiť či má alebo nemá trhovú cenu. V prípade existencie tržnej ceny sa presvedčíme, či nie je zásadne deformovaná. Ak tržná cena preukázateľne neodráža spoločenské náklady dochádza k stanoveniu tzv. tieňovej ceny ošetrenej o deformujúce vplyvy. Pokiaľ nedokážeme nájsť pre oceňovanú položku trhovú cenu, pokúsime sa o ocenenie prostredníctvom trhovej ceny jeho substitútu. Problémy nastávajú v situácii, keď substitút existuje, ale nie je tržnou alternatívou. Následne dochádza k oceneniu prostredníctvom techník oceňovania netržných položiek, kde však neexistuje jedna univerzálne použiteľná metóda, ale celá rada čiastkových metód a postupov, ktoré bývajú v konkrétnych situáciách viac či menej vhodné. Nasleduje stručný postup hlavných spôsobov: a) Techniky oceňovania netržných položiek Pri oceňovaní položiek, ktoré nemajú tržnú cenu a ani vhodný tržný substitút je možné využiť nasledujúce metódy: 27

28 Metódy orientujúce sa na zistenie sumy, ktorú sú spotrebitelia ochotní vynaložiť za poskytnuté statky či služby (WTP), resp. za strpenie vzniknutého dopadu (WTA). Odborný odhad profesionálov v príslušnej oblasti. Takýto odhad môže uskutočniť aj ekonóm pri spracovaní analýzy. b) Rektifikácia tržných cien Ideálnym prostriedkom k oceneniu nákladov a výnosov je tržná cena oceňovanej položky alebo jej tržného substitútu. Avšak v praxi sú tieto ceny často skreslené, v dôsledku čoho sa snažíme rektifikáciou (úpravami) odstrániť tieto nedostatky. Príčiny skreslenia tržných cien môžeme rozdeliť do nasledujúcich skupín: Nedokonalá konkurencia Neúplné využitie zdrojov Dane, dotácie a verejná reglementácia Vonkajšia obchodná a finančná ochrana c) Ocenenie externalít Externalita je vplyv činností jedného subjektu na blahobyt subjektov, ktoré sa priamo nezúčastňujú na tejto činnosti. Ak je tento vplyv nepriaznivý, je nazývaný negatívnou externalitou, ak je priaznivý hovoríme o pozitívnej externalite. Ocenenie externalít môže byť uskutočnené napríklad prostredníctvom metód: Priameho ocenenia, ktoré vytvára katalóg externalít a na základe špecifických prieskumov stanoví príslušné ceny. Nepriameho ocenenia, ktoré je uskutočnené na základe náhradkových a tieňových cien alebo mimotržnými metódami ocenenia. Náhradkové ceny hodnotia externality odvodením od hodnoty substitútu, pre ktorý existuje trh. Naopak tieňové ceny odrážajú príležitosti oceňovanej komodity. Mimotržné metódy zisťujú aká časť z odlišných cien statkov je spôsobená rozdielnymi environmentálnymi podmienkami. Funkcie škôd, ktorá uvádza do relácie parametre škôd s tržnou hodnotou záporne ovplyvňovaného statku Mališová, I., Malý, I.: Hodnocení veřejných projektů, 1997, str

29 2.5 Analýza citlivosti a rizík Cieľom analýzy rizík či rizikových faktoroch je identifikácia súboru faktorov, ktoré by mohli nielen negatívne, ale aj pozitívne ovplyvniť mieru úspešnosti dosiahnutia cieľov investičných projektov. Na správnu analýzu sú potrebné určité vstupy, uplatnenie vhodných metód, nástrojov a zapojenie pracovníkov, ktorí disponujú potrebnými znalosťami a informáciami o projekte. a) Vstupy pre identifikáciu rizík Je zrejmé, že čím širšou škálou informácií a znalostí budeme disponovať tým bohatší súbor identifikovaných rizík bude vytvorený. Medzi základné vstupy pre identifikáciu rizík patria: Obecné systémy klasifikácie rizík a kontrolné zoznamy, ktoré obsahujú základné kategórie rizík spravidla vo vecnom členení podľa jednotlivých oblastí s uvedením rizík spadajúcich do jednotlivých kategórii. Historické záznamy a správy o minulých projektoch, kde významné postavenie reprezentujú poznatky z post auditov investičných projektov, ktoré zhrňujú poznatky a skúsenosti z minulých chýb i úspechov pri plánovaní, realizácii a prevádzke minulých projektov. Aktivitná štruktúra projektu, ktorá predstavuje jeho dekompozíciu do jednotlivých čiastkových aktivít. b) Subjekty podieľajúce sa na identifikácii rizík Identifikácia rizík by mala byť kolektívnou záležitosťou, v ktorej by mali byť zastúpení predovšetkým členovia projektového tímu, špecialisti z oblasti, ktorej sa projekt týka, management, stakeholderi a zákazníci. c) Metódy a nástroje identifikácie rizík K podpore identifikácii rizík je možné použiť skupinovú diskusiu, ktorej súčasťou je brainstorming, delfskú metódu, ktorá je založená na viackolovom dopytovaní expertov, analýzu predpokladov a obmedzenie projektu, kognitívne mapy a influenčné diagramy, ktoré predstavujú grafický nástroj zobrazenia jednotlivých faktorov rizika. Výsledkom identifikácie rizík je zvyčajne veľký počet rizikových faktorov. Je zrejmé, že nemôžeme pripisovať dôležitosť všetkým týmto faktorom, preto k stanoveniu významnosti 29

30 rizík používame dva prístupy, konkrétne analýzu citlivosti a expertné hodnotenie, ktorého nástrojom je predovšetkým matica hodnotenia rizík. 30 Riziká v podnikateľskej činnosti členíme na obchodné a finančné. Obchodné riziko je dané premenlivosťou čistých výnosov, ktoré sú ovplyvnené úrovňou predaja alebo fixných prevádzkových nákladov. Finančné riziko je závislé na veľkosti fixných finančných nákladov, ktoré sú tvorené najmä nákladovými úrokmi a ďalšími pevnými platbami za používanie kapitálu 31 V práci sa budeme zaoberať len analýzou citlivosti, ktorej podstatou v oblasti investičného rozhodnutia v podmienkach rizika i neistoty je zisťovanie citlivosti zvoleného finančného kritéria projektu na zmeny hodnôt faktorov rizika. Jej základnou formou je jednofaktorová analýza, ktorá zisťuje dopady izolovaných zmien jednotlivých rizikových faktorov na zvolené finančné kritérium. Vychádzame z predpokladu, že rizikové faktory majú rovnakú relatívnu mieru neistoty. Nasledujúce zmeny môžu byť pesimistických, či optimistických hodnôt alebo mať povahu odchýlok od plánovaných hodnôt určitej veľkosti, napr. ±10 %. V rámci výslednej interpretácie považujeme za významné rizikové faktory, ktorých zmeny vyvolávajú značné odchýlky zvoleného kritéria. Druhá forma analýzy citlivosti je založená na scenároch s odlišnou mierou neistoty faktorov ovplyvňujúcich zvolené finančné kritérium či investičný projekt. Jej nevýhodou je určitá nejednoznačnosť chápania pesimistického, resp. optimistického scenára Výpočet rozhodujúcich ukazovateľov 33 Dôležitou časťou, na základe ktorej sa porovnávajú a hodnotia projekty je výpočet relevantných finančných ukazovateľov. Podľa charakteru ich rozdeľujeme na dynamické a statické. V práci sa budeme zaoberať zväčša dynamickými ukazovateľmi, ktoré rešpektujú faktor času a sú typicky používané pri projektoch s dlhšou dobou životnosti. 30 Fotr,J., Souček, I.: Investiční rozhodování a řízení projektů, 2011, str MAŘÍK, M., MAŘÍKOVÁ,P.: Diskontní míra pro výnosové oceňování podniku, 2007, str Hnilica, J., Fotr, J.: Aplikovaná analýza rizika ve finančním managementu a investičním rozhodování, 2009, str Sieber, P.: Analýza nákladů a přínosů, metodická příručka, 2004, str

31 2.6.1 Doba návratnosti (Payback) Doba návratnosti predstavuje metódu, ktorá vyjadruje časový úsek, v ktorom sa súčet výnosov projektu rovná investičným nákladom. Inými slovami doba návratnosti je časový okamžik, kedy kumulované cashflow nadobúda nezáporné hodnoty. Matematické vyjadrenie je zobrazené v nasledujúcich vzorcoch. Prostá doba návratnosti= životnosti projektu. I CF za podmienky rovnakého ročného CF počas doby Reálna doba návratnosti= I n CF t t=1 (1+r) t Kde: I= investičné náklady t= dané časové období; r= diskontná sadzba n= doba životnosti CFt= ročné cashflow v prevádzkovej fáze, ktoré je konštantné pre všetky t od 1 po n Základná interpretácia ukazovateľa je zobrazená v nasledujúcej tabuľke, ktorá je založená na porovnaní jeho hodnoty s dobou hodnotenia. Doba návratnosti by mala byť kratšia alebo maximálne zhodná s dobou životnosti, resp. dobou hodnotenia. V opačnom prípade projekt indikuje nenávratnosť vložených investičných prostriedkov a prípadné rozhodnutie o jeho realizácii je nutné dostatočne odôvodniť inak. Výsledok ukazovateľa Dobra návratnosti Doba životnosti Doba návratnosti > Doba životnosti Interpretácia projekt je prijateľný projekt je neprijateľný Pomer výnosov a nákladov (Benefit/ cost ratio) Ukazovateľov zobrazujúcich pomer nákladov a výnosov existuje celá rada, líšia sa v spôsobe konštrukcie a vypovedajúcej schopnosti. Ich použitie záleží na type projektu a povahe jeho nositeľa. Za základný typ ukazovateľa sa považuje kritérium návratnosti investované monetárnou jednotkou, ktoré vyjadruje podiel čistých výnosov projektu a investičných nákladov. Pre diskontované náklady a výnosy platí nasledujúci vzorec: 31

32 B/C ratio= n B t t=1 (1+r) t n C t t=1 (1+r) t kde: Bt= prínos v období t Ct= náklad v období t t= dané časové obdobie r= diskontná sadzba n= životnosť projektu Projekt je prijateľný ak je výsledok rovný alebo väčší ako 1. Vyššia hodnota ukazovateľa poukazuje na lepšiu návratnosť vložených investičných prostriedkov. Spomínaná interpretácia je zobrazená v nasledujúcej tabuľke. Výsledok ukazovateľa B/C ratio 1 B/C ratio < 1 Interpretácia projekt je prijateľný projekt je neprijateľný Čistá súčasná hodnota (Net present value) NPV je dynamická metóda vyhodnocovania investičných projektov definovaná ako rozdiel súčasných hodnôt všetkých budúcich peňažných príjmov z projektu a súčasnej hodnoty výdajov vynaložených na tento projekt. Pri vhodne zvolenej diskontnej sadzbe r dáva vypočítaná hodnota investorovi informáciu o tom či je analyzovaný projekt lepšia alternatíva v porovnaní s jeho súčasným stavom. NPV= n CF t t=0 (1+r) t Výsledná hodnota je porovnávaná s nulovou hranicou, ktorá predstavuje hraničnú hodnotu, kedy sú hotovostné toky neutrálne. Projekt je prijateľný ak NPV je väčší ako nula. Výsledok ukazovateľa NPV 0 NPV < 0 Interpretácia projekt je prijateľný projekt je neprijateľný Vnútorné výnosové percento (Internal rate of return) Vnútorné výnosové percento predstavuje ďalší dynamický ukazovateľ pre hodnotenie efektívnosti investičných projektov. V nadväznosti na ukazovateľ NPV je IRR definované ako 32

33 hodnota diskontnej sadzby, pri ktorej je čistá súčasná hodnota hodnoteného projektu rovná nule ku koncu uvažovanej doby životnosti hodnoteného projektu. Tento predpoklad je zobrazený v nasledujúcom vzorci a grafe. NPV= n CF t t=0 (1+IRR) t Graf č. 3: NPV a diskontná sadzba NPV IRR -200 Zdroj: Ginés de Rus, Introduction to Cost-Benefit Analysis, uprav. r Investícia je prijateľná ak IRR prevyšuje diskontnú sadzbu. Výsledná hodnota nedáva žiadnu informáciu o návratnosti investície, iba dokazuje, že projekt bude prijateľný i v prípade nižšej diskontnej sadzby. Pri vzájomnom porovnávaní projektov by sa mal voliť ten projekt, ktorého hodnota IRR je vyššia. Hodnotenie je zobrazené v nižšie uvedenej tabuľke. Výsledok ukazovateľa IRR r IRR < r Interpretácia projekt je prijateľný projekt je neprijateľný Index rentability (Profitability index) Index rentability vyjadruje veľkosť NPV vo vzťahu k objemu vložených investičných prostriedkov. Udáva koľko jednotiek NPV pripadá na jednotku investície. RI = NPV I = n CF t t=0(1+r) t CF 0 33

34 Investičný projekt považujeme za prijateľný ak index rentability je nezáporný. Platí, že čím je jeho hodnota vyššia, tým je projekt lepší. Kritéria NPV a NPV/I je vhodné kombinovať, pretože každé z nich môže ukazovať ako vhodnejší iný projekt a záleží na situácii investora, ktorý z projektov bude preferovať. Výsledné hodnotenie podáva nasledujúca tabuľka. Výsledok ukazovateľa NPV / I 0 NPV / I < 0 Interpretácia projekt je prijateľný projekt je neprijateľný 2.7 Rozhodnutie o prijateľnosti projektu Prijateľnosť projektu je hodnotená na základe výsledkov finančnej a ekonomickej analýzy, ktoré zahŕňajú výpočty jednotlivých rozhodujúcich ukazovateľov. Verejný sektor kladie väčší dôraz na výsledky ekonomickej analýzy, pretože hodnotí spoločenský prínos investície. Nasledujúca tabuľka zobrazuje rozhodujúce kritéria, na základe ktorých je projekt realizovaný alebo zamietnutý. Taktiež definuje vhodného investora pre realizáciu projektu. Tab. č.2: Výsledky finančnej a ekonomickej analýzy Výsledky finančnej analýzy + - Výsledky ekonomickej analýzy + - projekt je vhodný pre realizáciu súkromným sektorom projekt by nemal byť realizovaný má negatívny spoločenský prínos projekt je vhodný pre realizáciu verejným sektorom projekt nebude realizovaný Zdroj: Žítek a kol.: Teoreticko-metodologická východiska hodnocení regionálnych rozvojových projektů (2003), uprav. 3. Praktická časť V praktickej časti sa budeme venovať CBA analýze skládky odpadov v meste Čadca. Od júla 2009 je v prevádzke druhá kazeta, ktorá nadväzovala na ukončenie 9 ročnej prevádzky prvej 34

35 kazety. Predpokladaný čas naplnenia súčasnej kazety je 17 rokov. V rámci našej CBA analýzy pôjde o hodnotenie projektu in itinere, teda o hodnotenie v priebehu projektu, kedy máme informácie o počiatočných fázach, ale projekt ešte trvá. Z pohľadu mesta ako investora budeme riešiť hypotetickú situáciu, ktorá navrhuje dve alternatívy riešenia odpadového hospodárstva. 3.1 Stanovenie sady alternatívnych projektov 34 Nulový variant reprezentuje odvážanie odpadu na iné dostupné zariadenia určené na zneškodňovanie odpadu, pričom v meste bude zachovaný triedený zber. Možnosti riešenia odpadového hospodárstva v meste Čadca: skládkovanie termické zneškodňovanie intenzifikácia separácie, triedenie odpadov a následné skládkovanie Skládkovanie je možné v nasledujúcich oblastiach, ktoré sú zobrazené na mape Slovenska. Obr. č.4: Relevantné skládky pre ukladanie KO mesta Čadca Zdroj: vlastné spracovanie a) Martin Kalnô- životnosť skládky do 2018 b) Kláštor pod Znievom Matúšova baňa, životnosť do 2030 c) Turčianske Teplice životnosť do Mestský úrad v Žiline: Možnosti riešenia Odpadového hospodárstva mesta Žilina na roky 2012 až 2020, str

36 d) Bytča Betliarky Maršová, životnosť do 2020 s ukladaním odpadu t/rok e) Rajec Koľadová, životnosť do 2015 f) Turzovka Semeteš životnosť do 2016, pričom ročne sa môže uložiť ton. Z toho ton pre združenie obcí z mikroregiónu Kysúc. Technické zneškodňovanie prostredníctvom spaľovne je v okolí možné len pre priemyselný odpad, nemocničný odpad a pre spaľovanie kafilérických tukov. V nasledujúcej tabuľke môžeme vidieť, že mesto Čadca vyprodukuje približne 7260 ton odpadu ročne, z ktorého len 12 % zhodnocuje. Tab. č.3: Náklady na odpadové hospodárstvo v meste Čadca v roku 2011 Celkové Poplatok Obec/mesto Počet množstvo Z toho Náklady na obyvateľa Náklady Náklady Počet kg % Množstvo obyvateľov odpadov zhodnotené obce na OH za odpady /t /ob. KO/ob. zhodnotenia SZ kg/ob. obce v Čadca , ,33 916, ,00 9,44 158,20 45,50 287,50 0,13 36,30 Zdroj: Schabjuk, T.: Náklady samospráv na odpadové hospodárstvo (2013) Investičný variant predstavuje výstavbu 2. kazety skládky odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný s celkovou kapacitou m 3. Začiatok činnosti prevádzky je od a predpokladané ukončenie je v roku 2025, pričom náklady na rekultiváciu sú súčasťou prevádzkových nákladov. Obce a mestá s počtom obyvateľov, ktoré využívajú skládku, sú zobrazené v nasledujúcej tabuľke. Tab. č.4: Počet obyvateľov miest a obcí, ktoré využívajú skládku Mesto Počet obyv. Mesto Počet obyv. Čadca Višňové Svrčinovec Porúbka 453 Čierne Podhorie 861 Skalité Lietavská Svinná Babkov Raková Lietava Krásno n. Kysucou Lietavská lúčka Povina Brezany 581 Belá Rosina Zdroj: Naše obce: Žilinský kraj Všetky obce (2013). Ďalej je v meste a okolí približne 200 podnikateľských subjektov, ktoré na skládku ukladajú rôzny odpad z priemyselnej a stavebnej činnosti, za ktorý platia rovnaké čiastky ako mesto. 36

37 Celkový počet obyvateľov jednotlivých miest a obcí ukladajúcich odpad na skládku je , pričom až 37 % tvorí obyvateľstvo mesta Čadca. 3.2 Identifikácia nákladov a prínosov Oba varianty vykazujú viacero nákladov a výnosov, ktorých relevantnosť posúdime na základe uváženia a príslušného ocenenia. Relevantné náklady nulového variantu Náklady na ukladanie odpadu vyprodukovaného občanmi mesta Čadca na ostatné skládky v okolí. Medzi tieto náklady radíme aj negatívne externality spôsobené väčším hlukom cez oblasť zvozu odpadu, ktorá cez 22 km úsek do Turzovky a 52 km úsek do Bytče ovplyvní približne obyvateľov, ktorí bývajú v blízkosti zvozovej oblasti. Relevantné náklady investičného variantu Investičné náklady v čiastke podľa projektovej dokumentácie na výstavbu 2. kazety skládky odpadov, ktorej stavba je členená na nasledujúce stavebné objekty: SO Prípravné zemné práce SO Tesniaci a drenážny systém SO Odpadná kanalizácia SO Plynové studne PS2.1-4 SO Technologická komunikácia SO Zakrytie a rekultivácia skládky Položky prevádzkových nákladov, ktoré sú zahrnuté do analýzy: Topografia skládky Rekultivačný fond Poplatky mestu Spotreba energie Spotreba nafty Deratizácia Kontrola emisií do podzemných vôd, priesakových kvapalín a povrchových vôd Mzdové náklady 37

38 Mzdové náklady predstavujú výdaje na zamestnanie 4 pracovníkov. Jedná sa o administratívneho pracovníka, zamestnanca na obsluhu skládky a 2 nočných strážcov. Medzi negatívne externality, teda nepeňažné náklady, môžeme zaradiť zvýšenú hlučnosť a menej estetickejšie prostredie v okolí skládky, keďže je umiestnená v tesnej blízkosti cesty I. triedy. Irelevantné náklady investičného variantu Mesto Čadca má ročné náklady vo výške na triedený zber komodít papier, sklo a plasty. Tieto náklady nebudeme uvažovať, keďže sú nezávislé na tom, či sa skládka zrealizuje alebo nie. V investičných nákladoch druhej kazety neberieme do úvahy náklady na už vybudované zariadenia, ktoré sú prevádzkované na skládke v súčasnosti a to: Kanalizačný systém na dopravu priesakovej kvapaliny do nádrže na priesakovú kvapalinu Monitorovací systém skládky odpadov (monitorovacie vrty) Prevádzkový objekt Oplotenie a uzamykateľnú bránu Príjazdovú komunikáciu a vnútro areálovú komunikáciu Zariadenie na čistenie dopravných prostriedkov Zariadenie na váženie odpadov Protipožiarne zariadenie Pri opotrebení už vybudovanej infraštruktúry môžu vznikať dodatočné náklady, ktoré uvažujeme ako zanedbateľné v dôsledku odpisovania, ktorého náklady nevstupujú do prevádzkových nákladov, ako bolo spomenuté v teoretickej časti. Taktiež neuvažujeme náklady na zaobstaranie dopravných prostriedkov slúžiacich na zvoz odpadov na skládku a ani poistenie majetku, keďže sú už vynaložené. Relevantné prínosy investičného variantu Prínosy z vytvorených pracovných miest na skládke odpadov, daňové opravy miezd a úspora nákladov v rámci kratšej vzdialenosti zvozu odpadu na skládku. Rozpracovanie a vyčíslenie niektorých prínosov je uvedené v kapitole monetizácia všetkých dopadov, konkrétne v ekonomických prínosoch a nákladoch. 38