ROZHODOVANIE V KONTEXTE KOGNÍCIE, OSOBNOSTI A EMÓCIÍ II.

Transcription

1 UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA SOCIÁLNYCH VIED A ZDRAVOTNÍCTVA KATEDRA PSYCHOLOGICKÝCH VIED ROZHODOVANIE V KONTEXTE KOGNÍCIE, OSOBNOSTI A EMÓCIÍ II. Ivan Sarmány-Schuller Ľubor Pilárik Erika Jurišová (Eds.) NITRA 2010

2

3 UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA SOCIÁLNYCH VIED A ZDRAVOTNÍCTVA KATEDRA PSYCHOLOGICKÝCH VIED ROZHODOVANIE V KONTEXTE KOGNÍCIE, OSOBNOSTI A EMÓCIÍ II. Editori: Ivan Sarmány-Schuller Ľubor Pilárik Erika Jurišová NITRA 2010

4 Zborník Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií vznikol s prispením grantovej agentúry VEGA v rámci projektu číslo 2/7051/27 Kognitívne, emočné a osobnostné aspekty rizika v procese rozhodovania a projektu číslo 1/0836/10 Diagnostika psychicky integrovaného človeka v kontexte copingu a rozhodovania. Recenzent: Editori: Mgr. Jozef Šimúth, PhD. PhDr. Ivan Sarmány-Schuller, CSc. PhDr. Ľubor Pilárik, PhD. PaedDr. Erika Jurišová, PhD. Technická úprava: Stanislav Chovanec Vydavateľ: Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Tlač: ŠEVT a.s. Bratislava Vydanie prvé ISBN EAN

5 ROZHODOVANIE V KONTEXTE KOGNÍCIE, OSOBNOSTI A EMÓCIÍ II. OBSAH Predhovor 4 Percipovanie kontroly a rozhodovacie štýly u vysokoškolských študentiek/študentov Michal Čerešník 6 Osobnostné a kognitívne aspekty rozhodovania manažérov pri zvládaní záťaže Elena Lisá, Martin Hulín 14 Jungove osobnostné typy a ich vzťah k štýlom rozhodovania Erika Jurišová, Mária Beňová 22 Rozhodovanie a intuícia manažérov z perspektívy Teórie kognitívneho a experienciálneho Self Ivana Slyšková, Ľubor Pilárik 30 Štýly rozhodovania a burn-out v pomáhajúcich profesiách Michaela Hanzlíková, Ľubor Pilárik 42 Emócie a rizikové rozhodovanie u vodičov Ľubor Pilárik, Lenka Matušíková 50 Emočná inteligencia a rozhodovanie zdravotníckych záchranárov a hasičov Ľubor Pilárik, Nina Hrdinová, Anna Krasňanská, Soňa Kupcová, Kamila Rondošová 59 Iracionálne presvedčenia a rizikové rozhodovanie adolescentov Miroslava Jančichová, Ľubor Pilárik 69 Tvorivosť a rozhodovanie súvislosti, prelínanie, vzťahy... Edita Pavúrová 77

6 Názov: Editori: Náklad: Vydavateľ: Rozsah: Vydanie: Tlač: Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií II. PhDr. Ivan Sarmány-Schuller, CSc. PhDr. Ľubor Pilárik, PhD. PaeDr. Erika Jurišová, PhD. 100 ks Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva 84 strán prvé ŠEVT a.s. Bratislava ISBN

7 Predhovor Milý čitateľ/čitateľka, v rukách držíš zborník, ktorého obsah je venovaný výskumu v oblasti rozhodovania a ktorý nadväzuje na rovnomennú publikáciu z roku Téma rozhodovania sa ukazuje byť natoľko komplexnou a zároveň nedoskúmanou, že je stále bohatým zdrojom inšpirácií pre nové zamerania bádania autorov, ako i rozširovanie aktuálne existujúcich teórií do nových oblastí. V nasledujúcich stránkach sa objavuje viacero prístupov k procesu rozhodovania a jeho výskumu. Jedna z rozsiahlych línií príspevkov sa venuje rozhodovaniu ako preferovanému osobnostnému štýlu, ktorý decident používa pri riešení rozhodovacích problémov. Teoretický vychádzajú a nadväzujú na priekopnícku prácu Janisa a Manna, ktorá popisuje štýlové preferencie správania sa decidentov v konfliktných situáciách vyvolávajúcich záťaž. Michal Čerešník sa zameral na koreláty adaptívneho a maladaptívneho rozhodovania z hľadiska percipovanej kontroly. Empiricky sa venuje presvedčeniam o rozhodovacej kompetencii decidenta. Michaela Hanzlíková a Ľubor Pilárik overovali súvislosti maladaptívnych rozhodovacích štýlov so syndrómom burn-out u ľudí pracujúcich v pomáhajúcich profesiách. Erika Jurišová a Mária Beňová poukázali na súvislosť maladaptívnych rozhodovacích štýlov s niektorými funkciami osobnosti vychádzajúcej z MBTI. Cez perspektívu Jungovej teórie typov skúmali rozhodovanie i Elena Lisá a Martin Hulín. V oboch štúdiách sa ukazuje byť spôsob spracovávania informácií cez cítenie ako možný zdroj maladaptívneho rozhodovania. Druhá línia príspevkov sa venuje rozhodovaniu ako reálnemu správaniu v rozhodovacej situácií. Teoretický background vychádza najmä z hypotézy somatických markerov postulovanej Antoniom Damasiom a jeho kolegov, kde je optimálne sa rozhodujúci decident schopný zapojiť do procesu rozhodovania predchádzajúce skúsenosti. Ľubor Pilárik, Nina Hrdinová, Anna Krasňanská, Soňa Kupcová a Kamila Rondošová poukazujú na prepojenie emočnej inteligencie so schopnosťou optimálneho rozhodovania u záchranárov a hasičov. Ďalšia štúdia Miroslavy Jančichovej a Ľubora Pilárika poukazuje na bezmocnosť a externálnu vulnerabilitu ako faktory iracionálnych presvedčení, ktoré súviseli s nižšou citlivosťou voči somatickým markerom v procese rozhodovania. Skúmanie rozhodovania v kontexte duálnoprocesových teórií rozhodovania je predmetom štúdie Ivany Slyškovej 4

8 a Ľubora Pilárika, v ktorej sa zamerali komparáciu prístupu k rozhodovaniu u manažérov a sociálnych pracovníkov. Naopak, štúdia Ľubora Pilárika a Lenky Matušíkovej je venovaná vplyvu aktuálne prežívaných emócií na rizikové rozhodovanie vodičov. Zborník uzatvára príspevok Edity Pavúrovej venovaný rozhodovaniu ako dôležitej súčasti tvorivého procesu. Veríme, že prezentované príspevky nie len prispeli k získaniu nových poznatkov a overeniu aktuálnych interpretačných rámcov procesu rozhodovania, ale pootvorili i ďalšie témy, ktoré si zasluhujú pozornosť všetkých nás, ktorí sme sa rozhodli pre skúmanie rozhodovania. Ivan Sarmány-Schuller Ľubor Pilárik Erika Jurišová 5

9 PERCIPOVANIE KONTROLY A ROZHODOVACIE ŠTÝLY U VYSOKOŠKOLSKÝCH ŠTUDENTOV/ŠTUDENTIEK PERCEIVED CONTROL AND DECISIONAL STYLES IN GROUP OF UNIVERZITY STUDENTS Michal Čerešník Abstract The author of the paper is looking for the answer on question if perceived control plays any role in the process of decision making. He takes the Skinner s theory as a recourse. Skinner postulates that perceived control is a complex of beliefs which are generalized interpretations of individual experience and they are connected with basal personal structures. For that reason, there is real assumption, they are involved also in process of decidin., Doesn t matter the perspective, normative or descriptive. This assumption is verificated by the author. 1 Úvod Rozhodovanie je multidimenzionálny proces determinovaný činnosťou decidenta, štruktúrou úloh, osobnostnými charakteristikami človeka a premennými prostredia (voľne podľa Kozielecki, 1977). Pôsobenie týchto premenných jasne determinuje výsledok rozhodovania. V centre nášho záujmu, ako napovedá názov príspevku, stojí percipovaná kontrola ako reprezentantka osobnostných dispozícií človeka. Zaujíma nás, či a ako vstupuje do procesu rozhodovania. Na základe analýzy viacerých rozhodovacích heuristík (Bahl-Huntova, 1984; Fábryho a kol., 1992; Homolova, Vtípilova, 1992; Zelinova, 1996; Sternbergova, 2002; Osborn-Parnesova; ) sme dospeli k normatívnemu modelu, ktorý má ambíciu byť vyčerpávajúcou heuristikou (obrázok 1). Centrálnu úlohu v nej zohráva percipovaná kontrola ako regulačno-interpretačný subsystém osobnosti. 6

10 Obrázok 1 Navrhovaná heuristika procesu rozhodovania Má nasledujúce kroky: 1. identifikácia problému, jeho definovanie a reprezentácia 2. stanovenie cieľov, optimálneho stavu 3. vyhľadávanie relevantných informácií, ich organizácia a štrukturalizácia 4. vytvorenie stratégií riešenia a produkcia rôznorodých riešení 5. rozvrhnutie zdrojov a akceptácia obmedzení 6. výber optimálnej alternatívy, akceptácia vlastného rozhodnutia 7. realizácia vlastného rozhodnutia, resp. riešenia 8. hodnotenie a kontrola Obrázok 1 ilustruje, že jednotlivé fázy rozhodovacieho procesu vytvárajú permeabilnú sieť, v ktorej ústrednú úlohu zohráva kontrola predstavujúca mediátor prechodu z jednej fázy do druhej (bez ohľadu na jej lokalizáciu v rozhodovacom cykle). Percipovaná kontrola odzrkadľuje fundamentálnu ľudskú potrebu potrebu kompetencie, ktorú by sme mohli charakterizovať ako potrebu vnímať seba samých ako kompetentných produkovať želané výsledky a vyhýbať sa neželaným výsledkom. S ohľadom na proces rozhodovania, naplnenie potreby kompetencie znamená výber takej alternatívy, ktorá pre nás predstavuje buď maximálny možný zisk (profit, úspech, posilnenie atď.) alebo minimálnu stratu (neúspech, protiposilnenie atď.) Potreba zakúsiť si kontrolu, potreba efektívnej interakcie s prostredím, sa považuje za vrodenú a univerzálnu časť ľudskej prirodzenosti (White, 1959; DeCharms, 1968; Deci, 1975; Harter, 1978; Koester, McClelland, 1990; Connell, 1991 in Skinner, 1995) a podporuje tvrdenie, že ľudské bytosti sú vnútorne motivované k tomu, aby pôsobili na svoje prostredie

11 Všetky presvedčenia o kontrole sú súčasťou systému kompetencie, ktorý má dve funkcie - regulačnú a interpretačnú. Systém teda reguluje kvalitu konania a po skončení aktivity interpretuje výkon (obrázok 2). Obrázok 2 Systém kompetencie Regulačná funkcia Presvedčenia o kontrole Konanie Interpretačná funkcia Výkon Presvedčenia o príčinách Presvedčenia o self Presvedčenia o kontrole Pred samotným rozhodovaním je teda náš organizmus a naša osobnosť určitým spôsobom nastavený/á. Toto nastavenie je reprezentované sebahodnotením, sebaúctou a inými seba-konštruktami, ale tiež ašpiračnou úrovňou, kvalitou prežívania, rýchlosťou kognitívnych procesov, zameraním pozornosti, motiváciou k činnosti atď. Vzhľadom na reálny výkon, v našom prípade na výsledok rozhodovania reprezentovaný konkrétnou alternatívou a z nej vyplývajúcimi dôsledkami, následne upravujeme naše nastavenie buď v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. Ak hodnotíme naše rozhodnutie ako dobré, rastie naše sebahodnotenie, sebaúcta, ašpiračná úroveň, kognitívne procesy prebiehajú relatívne rýchlo, sme dobre emocionálne naladení, sme motivovaní pokračovať v činnosti, cítime sa kompetentní. Ak hodnotíme naše rozhodnutie ako zlé, naše sebahodnotenie klesá, rovnako ako naša sebaúcta, ašpiračná úroveň, kognitívne procesy sa spomaľujú, cítime sa pod psa, sme demotivovaní, cítime sa nekompetentní. Systém kompetencie vzťahujúci sa k percipovanej kontrole má cyklický charakter, ktorý zvýrazňuje dynamiku konštruktu kontroly, možnosť zmeny, situačne-historickú podmienenosť potreby kompetencie. Skinner (1995) vychádza z teórie konania, ktorá nazerá na konanie ako na centrálnu jednotku analýzy správania. Konanie je definované ako na cieľ orientované, intencionálne, emocionálne podfarbené správanie a odohráva sa v sociálnom kontexte. Pri konceptualizácii Skinnerovej percipovanej 8

12 kontroly zohralo centrálnu úlohu teoretické odlíšenie komponentov konania činitele (agents), zdroje (means), výsledky (ends) a vzájomných vzťahov medzi nimi (obrázok 3). Pri zohľadnení uvedeného môžeme definovať tri súbory presvedčení: a) Presvedčenia o kontrole, ktoré sa vzťahujú na generalizované očakávania o rozsahu, v ktorom môže self produkovať želané a vyhýbať sa neželaným udalostiam. b) Presvedčenia o stratégii, ktoré vzťahujú sa na generalizované očakávania o rozsahu, v ktorom sú určité zdroje alebo príčiny dostatočnými podmienkami na produkciu výsledkov alebo výstupov. c) Presvedčenia o kapacitách, ktoré sa vzťahujú na generalizované očakávania o rozsahu, v ktorom self ovláda alebo má prístup k určitým zdrojom. Obrázok 3 Rozlíšenie troch súborov presvedčení Zdroje Presvedčenia o kapacitách Presvedčenia o stratégiách Činiteľ Presvedčenia Výsledky o kontrole Pojem presvedčenia slúži na označenie podstaty vnímania kontroly. Označuje kognitívne konštrukcie otvorené zmene. Vzťahujú sa k budúcnosti (očakávania) alebo minulosti (atribúcie). Skinner (1995) predpokladá, že funkciou presvedčení je regulácia a interpretácia konania. Primárne sú regulačnými presvedčeniami presvedčenia o kontrole (mám kontrolu, som kompetentný/á) a interpretačnými sú presvedčenia o kapacitách (mám vlastnosť, ktorá je potrebná na to, aby som bol/a úspešný/á) a stratégii (uplatňujem vlastnosť, ktorou disponujem a je nevyhnutná k tomu, aby som bol/a úspešný/á). Všetky súbory presvedčení sú považované za oddelené kognitívne konštrukcie. Z hľadiska sémantiky však považujeme presvedčenia o kontrole za kombináciu presvedčení o kapacitách a stratégii. Ak teda niekto disponuje schopnosťou uplatniť efektívnu stratégiu, potom má kontrolu. Aké implikácie má takéto delenie presvedčení pre proces rozhodovania? 9

13 Ak sa chcem efektívne rozhodovať, musím byť presvedčený o tom, že sa rozhodovať viem. Že viem definovať počiatočný a cieľový stav a redukovať diskrepanciu medzi nimi (regulačná funkcia). Ak som presvedčený o tom, že svojím rozhodnutím môžem prispievať k dianiu okolo seba, potom prichádza na rad využitie mojich (možno len potenciálnych) možností v súlade so stratégiami, ktoré považujem za účinné pri dosahovaní definovaného cieľového stavu. Ak sa mi podarí výber optimálnej alternatívy (vzhľadom na možnosti a obmedzenia), dochádza k redefinovaniu mojej kompetencie v smere jej zvýšenia (interpretačná funkcia). Toľko stručne k teoretickému pozadiu problému. Ako som v anotácii uviedol, celý príspevok je zameraný na vzťah medzi percipovanou kontrolou a rozhodovacími štýlmi. Tento vzťah sme overovali aj výskumne. 2 Metóda Výskumnú vzorku tvorili študentky/študenti odborov psychológia a sociálna práca FSVaZ UKF v Nitre. Ženy a muži v pomere 64 : 12, teda celkovo 76 osôb priemerného veku 21,2 roka. Použili sme dotazníkovú formu zberu dát. Konkrétne dve metodiky: MDMQ (Melbourne Decision Making Questionnaire) autor: Mann et al. Dvadsaťdva položkový dotazník, ktorý je určený na zisťovanie štýlov rozhodovania. V rozšírenej verzii má 5 faktorov: SED (hodnotenie seba ako decidenta v zmysle schopnosti efektívneho rozhodovania), VIG (vigilancia), PZ (presúvanie zodpovednosti); PRO (prokrastinácia), HYP (hypervigilancia). SPoCQ - Student Perceptions of Control Questionnaire autorka: Skinner Dotazník meria percipovanie kontroly v školskom prostredí. Pozostáva zo 60- tich tvrdení, ktoré má probant/ka posúdiť pomocou štvorbodovej škály. Dotazník je koncipovaný tak, aby mapoval viaceré indexy: Eff snaha; Att schopnosti; Oth ostatní; Luc - šťastie Promote salutory vnútornej kontroly Undermine - salutory vonkajšej kontroly ConMax výsledné skóre percipovanej kontroly 10

14 3 Výsledky Predpokladali sme, že: 1. ľudia vnímajúci sa ako kompetentní sa budú rozhodovať adaptívne; 2. ľudia vnímajúci sa ako nekompetentní sa budú rozhodovať nonadaptívne. Sledované vzťahy sú reprezentované korelačnými koeficientami uvedenými v tabuľke 1. Môžem konštatovať, že adaptívny rozhodovací štýl (vigilancia) a sebaúcta pozitívne korelujú so snahou, schopnosťami i s percipovanou kontrolou a negatívne so šťastím. Nonadaptívne rozhodovacie štýly (presúvanie zodpovednosti, prokrastinácia, hypervigilancia) korelujú negatívne so snahou, schopnosťami i s percipovanou kontrolou a pozitívne so šťastím. Faktor iní nekoreluje so žiadnym iným z uvedených faktorom v miere, ktorú považujeme za štatisticky významnú. Stanovené hypotézy môžeme podporiť. Z uvedených výsledkov vyplýva, že adaptívny štýl rozhodovania a sebaúcta sú prepojené s osobnými dispozíciami (schopnosťami, snahou), ktoré vytvárajú priestor pre využitie kapacít a stratégií potrebných z hľadiska naplnenia potreby kompetencie i samotného rozhodovania. Naopak, pri nonadaptívnych rozhodovacích štýlov sa osobné dispozície neuplatňujú a v popredí stoja náhodné faktory (šťastie), ktoré ľudia preferujúci nonadaptívne rozhodovacie štýly považujú sa kľúčové pre ich rozhodovanie. Zdá sa teda, že lokalizácia kontroly v osobnosti (človeku) v zmysle naplnenia potreby kompetencie by mohla byť prediktorom adaptívneho rozhodovania, tak ako sme načrtli v úvode pri analýze modelov rozhodovania. Overenie tejto hypotézy však nutne vyžaduje doplnenie výskumnej vzorky v smere reprezentatívnosti vzhľadom na počet probantov/ky a demografické kohorty. 11

15 Tabuľka 1 Vzťah rozhodovacích štýlov a percipovanej kontroly (a jej komponentov) Snaha Schopnosti Iní Šťastie PC SUR R 0,259 0,266-0,142-0,271 0,370 p 0,026 0,022 0,229 0,019 0,001 VIG R 0,334 0,247-0,074-0,342 0,363 p 0,004 0,035 0,533 0,003 0,002 PZ R -0,397-0,416 0,065 0,303-0,410 p 0,001 0,000 0,583 0,009 0,000 PRO R -0,464-0,370 0,058 0,357-0,444 p 0,000 0,001 0,624 0,002 0,000 HV R -0,116-0,359 0,179 0,298-0,340 p 0,328 0,002 0,130 0,010 0,003 SUR = sebaúcta pri rozhodovaní; VIG = vigilancia; PZ = presúvanie zodpovednosti; PRO = prokrastinácia; HV = hypervigilancia; PC = percipovaná kontrola 12

16 Literatúra Bahl, H.C., Hunt, R.G. (1984). Decision-making theory and DSS design. ACM SIGMIS Database 4, Fábry, R., Markuš, A., Ficková, E., Dvořáková, T. (1992): Rozhodovanie operátora riešenie problému mentálny model. Československá psychologie 4, Homola, M., Vtípil, Z. (1992): Psychologie trhu a řídících činností: Marketingu a managingu. Olomouc, UP. Kozielecki J. (1977): Psychologiczna teoria decyzji. Varšava, Panstwowe Wydawnictwo naukove. Skinner, E.A. (1995): Perceived control, motivation, and coping. Thousand Oaks, Sage Publications. Sternberg, R.J. (2002): Kognitivní psychologie. Praha, Portál. Zelina, M. (1996): Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa. Bratislava, Iris. Abstrakt Autor príspevku hľadá odpoveď na otázku, či zohráva percipovaná kontrola nejakú rolu v procese rozhodovania. Vychádza z teórie Skinnerovej, ktorá koncipuje percipovanú kontrolu ako súbor presvedčení. Presvedčenia predstavujú generalizované interpretácie individuálnej skúsenosti a dotýkajú sa bazálnych osobnostných štruktúr. Preto existuje reálny predpoklad, že zasahujú aj do rozhodovacieho procesu, či už z normatívneho alebo deskriptívneho pohľadu. Tento predpoklad autor overuje u vysokoškolských študentiek/študentov. Autor: PhDr. Michal Čerešník, PhD. Katedra pedagogickej a školskej psychológie, Pedagogická fakulta UKF, Dražovská 4, Nitra, [email protected] 13

17 OSOBNOSTNÉ A KOGNITÍVNE ASPEKTY ROZHODOVANIA MANAŽÉROV PRI ZVLÁDANÍ ZÁŤAŽE 1 PERSONALITY AND COGNITIVE ASPECTS OF DECISION MAKING IN RELATION TO COPING AMONG MANAGERS Elena Lisá Martin Hulín Abstract The aim of this article was to test the relationships between managers personality, their cognitive capabilities and preferred coping strategies. 62 managers from traffic industry participated in the study, average age was 50 years: 44 men (71%) and 18 women (29%). Instrumental coping strategy was the most used one by managers, avoidance was the least used coping strategy. Coping was measured by CSI questionnaire, personality preferences by GPOP and cognitive capabilities by IST and GMA tests. Among men the preference for Feeling was related with greater preference for avoidant coping strategy and also the preference for Thinking was related with lesser preference for avoidance. These relationships were not found among women. Calmer women used seeking social support more often. Overall, the greater the capability for abstraction among managers, the lesser the use of seeking social support as a coping strategy. 1 Úvod V priebehu skúmania copingu sa ťažisko pozornosti presúvalo z osobnostných obranných mechanizmov v psychoanalytickom prístupe, smerom k zdôrazneniu situačného hodnotenia kontextu v transakčnom prístupe (Folkman & Lazarus, 1980) a znovu späť k dispozičným faktorom v súvislosti s modelom Big Five (McCrae & John, 1992). Štandardné sú zistenia potvrdzujúce vzťah zvládania s extraverziou a neurotizmom (McCrae & Costa, 1986; Bolger & Zuckerman, 1995; Bouchard, 2003). Pri použití Jungovej osobnostnej typológie sa ukazuje, že tí, ktorí preferujú pri rozhodovaní myslenie, majú sklon orientovať sa na problém a jeho riešenie. Tzv. mysliaci sú považovaní za racionálnejších, pragmatickejších a lepšie sa prispôsobujúcich (Ruiselová & Ruisel, 1994; Mitchell 2006). 1 Príspevok vznikol s prispením grantovej agentúry VEGA v rámci projektu číslo 1/4528/07 14

18 K štandardným postupom patrí i zisťovanie medzirodových rozdielov. Kvalitatívna analýza ukázala, že muži a ženy sa zhodujú vo väčšine stratégií zvládania, no zároveň uplatňujú špecifické rodové stratégie zvládania (Iwasaki a kol., 2005). Napríklad ženy manažérky uvádzali umelecké a kultúrne aktivity, preventívne využitie voľného času / cvičenia (tzv. proaktívny coping). Muži uvádzali medzi svojimi špecifikami kontrolu nad voľným časom, tvrdé hry vo voľnom čase, sledovanie športu. Výskumy ukazujú, že úspešné zvládanie súvisí aj s kognitívnymi schopnosťami. Študenti, ktorí uprednostnili kurz kritického myslenia, uprednostnili oproti študentom úvodu do psychológie pri zvládaní stratégie orientované na problém (Amirkhan, 1994). Po ukončení kurzov sa len v skupine kritického myslenia významne znížila úroveň orientácie k úniku. Ďalej sa ukázalo, že študenti kurzu kritického myslenia uprednostňujú orientáciu na problém pred vyhľadávaním sociálnej opory. V skupine manažérov sa ukázalo, že čím vyššie mali skóre riadiaceho úsudku, tým viac uplatňovali pri zvládaní orientáciu na problém (Hindák, 2009). J. Amirkhan zistil, že stratégie zvládania súvisia s kognitívnymi premennými ako sú napr. kauzálne atribúcie (Amirkhan, 1998), alebo zmysel pre koherenciu (SOC) (Amirkhan, 2003). Vyššia miera SOC súvisí s orientáciou na problém a naopak, nesúvisí s pasivitou alebo rezignáciou. Najnovšie výskumy ukazujú (Campbell, Ntobedzi, 2007), že stratégie zvládania súvisia s emocionálnou inteligenciou. Vyššia úroveň emočnej inteligencie značí vyššiu mieru používania tzv. adaptívnych stratégií (stoicizmus, sociálna opora, starostlivosť o seba, sebakontrola, adaptívne zvládanie MACS). Cieľom tohto príspevku je overiť vyššie spomenuté vzťahy medzi zvládaním, osobnosťou manažérov (rodom) a kognitívnymi schopnosťami. 15

19 2 Metódy Výskumný súbor tvorilo 62 manažérov rôznych úrovní riadenia. Analýza prebehla jednotne pre všetky úrovne, aj z dôvodu malej početnosti súboru. Priemerný vek členov výskumného súboru bol 50 rokov (SD=7), od 22 do 62: 44 mužov (71%; AM=44 rokov, SD=7) a 18 žien (29%; AM=48 rokov, SD=7). Manažéri boli vysokoškolského vzdelania (69%), 23% stredoškolského a 8% manažérov skončilo SOU. Manažéri pracovali prevažne v oblasti dopravy. Išlo o tzv. dostupný výber, ktorí nemožno považovať za reprezentatívny. Na druhej strane má výhodu homogénnosti vzorky, nakoľko išlo o manažérov jednej firmy. Použité metodiky: CSI Coping strategy indicator (Amirkhan, 1990) meria tri stratégie zvládania záťažových situácií: 1) konštruktívne zvládanie záťaže, tzv. inštrumentálna stratégia (α=0,77); 2) hľadanie sociálnej opory (α=0,80); 3) vyhýbanie sa riešeniu, v zmysle fyzickom i psychickom (α=0,68). Inštrumentálne stratégie spolu s hľadaním sociálnej opory sa považujú za efektívnejšie stratégie, pričom vyhýbanie je neefektívny prístup k zvládaniu záťažových situácií. CSI preložil a na Slovensku ako prvý začal používať I. Sarmány (1992; Sarmány Schuller, 1994). GPOP Goldenov osobnostný profil (Lisá, Letovancová, Pavlíková, 2009) vychádza z Jungovej teórie osobnosti. GPOP ponúka vyhodnocovanie na základe percentilových noriem s manažérmi ako cieľovou populáciou. IST - Test štruktúry inteligencie (Amthauer, 1980): administrované boli: Analógie, Generalizácie, Aritmetika, Plošná predstavivosť. GMA - Hodnotenie manažérskych predpokladov (Blinkholm, 1993), administrované boli subtesty: Numerický, Abstraktný, Verbálny. 3 Výsledky V súbore sa nachádzali manažéri týchto osobnostných typov: ESFJ-29%; ESTJ-27,4%; ISFJ-21%; ISTJ-9,7%; ENTJ-4,8%; ENFJ-3,2%; ENFP-1,6%; INFJ- 1,6%; INTP-1,6%. Manažéri preferovali najviac inštrumentálne stratégie zvládania (AM=30,14; SD=2,9), menej vyhľadávali sociálnu oporu (AM=21,67; SD=4,4) a najmenej aplikovali stratégie úniku (AM=16,9; SD=3,1). Tieto rozdiely boli medzi troma stratégiami štatisticky významné [chi-square(2)=95,760; p<0,001]. Vyhľadávanie sociálnej opory a vyhýbanie mali distribúciu normálneho rozloženia, inštrumentálne stratégie boli zošikmené doprava. Významné rodové rozdiely z hľadiska jednotlivých stratégií zvládania alebo osobnostných dimenzií sa neukázali. 16

20 3.1 Zvládanie, osobnosť a rod Predošlý výskum (pozri Hulín, Lisá, 2009) ukázal, že čím boli manažéri extravertovanejší, tým viac aplikovali vyhľadávanie sociálnej opory. Významný vzťah bol identifikovaný aj medzi dimenziami rozhodovania (myslenie / cítenie) so stratégiou vyhýbania. Manažéri preferujúci myslenie mali sklon menej používať únikové stratégie pri riešení problémov. Čím viac preferovali manažéri cítenie, tým viac aplikovali vyhýbavé stratégie zvládania záťaže. Po rozdelení súboru na ženy a mužov sa tieto identifikované vzťahy potvrdili a vyšpecifikovali. V skupine mužov (N=41) sa potvrdila stredná miera pozitívneho vzťahu medzi sociálnou oporou a extraverziou. Čím viac preferovali muži manažéri myslenie, tým menej aplikovali vyhýbanie. Čím viac preferovali muži manažéri pri rozhodovaní cítenie, tým viac aplikovali stratégiu vyhýbania (tabuľka 1). Tabuľka 2 zobrazuje vzťahy osobnostných preferencií a stratégií zvládania záťaže v súbore žien (N=17). Čím viac manažérky uprednostňujú vyhľadávanie sociálnej opory a orientáciu na problém (stredná miera vzťahu), tým sú extravertovanejšie. Neočakávane sa ukázal vzťah s veľkou mierou významnosti medzi dimenziou intuitívnosti a vyhľadávaním sociálnej opory (r =.522). Čím väčšmi získavali ženy manažérky informácie intuitívne, tým viac sa pri zvládaní záťaže orientovali na vyhľadávanie sociálnej opory (pozri napr. Roesch a kol., 2006). U žien sa objavil navyše i vzťah medzi orientovaním na sociálnu oporu a preferovania pokoja / napätia. Čím viac ženy vyhľadávali sociálnu oporu, tým viac preferovali pokoj. 17

21 Tabuľka 1 Korelácie medzi osobnostnými dimenziami a zvládaním v skupine mužov Riešenie problému Sociálna podpora Vyhýbanie extraverzia ** introverzia **.084 intuícia zmyslovosť organizovanie adaptovanie cítenie ** myslenie * pokoj napätie Tabuľka 2 Korelácie medzi osobnostnými dimenziami a zvládaním v skupine žien Riešenie problému Sociálna podpora Vyhýbanie extraverzia *.226 introverzia -.560* intuícia ** zmyslovosť organizovanie adaptovanie cítenie myslenie pokoj **.002 napätie ** Zvládanie a kognitívne funkcie Keďže nie všetci manažéri podstúpili testy inteligencie, nedelili sme skupinu na mužov a ženy. Kognitívne schopnosti merané subtestami Analógie, Aritmetika a Plošná predstavivosť neukázali žiadne významné vzťahy so stratégiami zvládania. Stredne významný záporný vzťah sa ukázal medzi subtestom Generalizácie 18

22 a Orientáciou na únik (r = -.347; p = 0,035; N=37). Čím viac mali manažéri rozvinutú schopnosť abstrakcie, tvorenia pojmov, verbálnej fluencie a zovšeobecňovania, tým menej aplikovali Únikové stratégie. Nevyskytli sa súvislosti medzi stratégiami zvládania a škálami GMA. Stredne významný záporný vzťah sa ukázal medzi Abstraktným myslením a Vyhľadávaním sociálnej opory (r = -,351; p = 0,14; N=19), avšak tento nebol štatisticky významný. Výsledky naznačujú, že čím viac majú manažéri rozvinutú flexibilitu myslenia, schopnosť efektívne pôsobiť na rozličných úrovniach analýzy a chápať nové vzory, tým menej aplikujú Vyhľadávanie sociálnej opory. 4 Diskusia V skupine mužov sa ukázalo, že čím viac preferujú manažéri pri rozhodovaní myslenie (zohľadňovanie princípov a pravidiel), tým menej sa vyhýbajú riešeniu problémov. Nepodarilo sa však preukázať pozitívny vzťah s Orientáciou na problém (Ruiselová, & Ruisel, 1994). V skupine žien sa vzťahy medzi myslením/cítením pri rozhodovaní a zvládaní nepotvrdili. U žien sme zistili, že čím viac preferujú pokoj, tým viac vyhľadávajú sociálnu oporu. Ukázalo sa, že myslenie, hlavne funkcia zovšeobecnenia a abstrakcie súvisí negatívne s Vyhľadávaním sociálnej opory. Očakávali sme skôr pozitívne vzťahy s Orientáciou na problém (Amirkhan, 1994). Možno zistené výsledky považovať za špecifikum manažérov? Za limity tejto štúdie považujeme rozsah i zloženie výskumného súboru. Malý počet manažérov a špecifickosť vzorky (v skupine prevládal profil ESFJ, ktorý je typický skôr pre predajcov Keirsey, Bates, 2006) neumožňuje výsledky štúdie zovšeobecniť. Nehovoriac o (ne)reprezentatívnosti výberu. Navyše, niektoré osobnostné preferencie (E/I, J/P) sa vekom môžu meniť (Čakrt, 2008). Menia sa s vekom a osobnosťou zároveň stratégie zvládania záťaže? Za ďalší limit považujeme použitie dotazníkového merania a tzv. cross-sectional dizajn, čiže jednorazové retrospektívne meranie zvládania. Na záver otázka pre prax: Dá sa zvýšiť úspešnosť zvládania záťaže u manažérov posilňovaním preferencie myslenia pri ich rozhodovaní a trénovaním ich abstraktného myslenia? 19

23 Literatúra Amirkhan (1998). Attributions as predictors of coping and distress. Personality and Social Psychology Bulletin, 24, Amirkhan (2003). Sense of Coherence: The mechanics of a healthy disposition. Psychology and Health, 18, Amirkhan, J. H. 1990, A Factor Analytically Derived Measure of Coping: The Coping Strategy Indicator. Journal of Personality and Social Psychology, 59 (5), Amirkhan, J. H. 1994, Criterion Validity of a Coping Measure. Journal of Personality Assessment, 62 (2), Amthauer, R. (1980). Test struktury inteligence. Bratislava: Psychodiagnostické a didaktické testy. Blinkholm, S. F. (1993). Hodnotenie manažérskych predpokladov. Príručka. Bratislava: Psychodiagnostika. Bolger, N., & Zuckerman, A. (1995). A framework for studying personality in the stress process. Journal of Personality and Social Psychology. Vol 69(5), 1995, Bouchard, G. (2003). Cognitive appraisals, neuroticism, and openness as correlates of coping strategies: An integrative model of adptation to marital difficulties. Canadian Journal of Behavioural Science. Vol 35(1), (2003), Campbell, A. Ntobedzi, A Emotional Intelligence, Coping and psychological Distress: A Partzial Least Squares Approach to developing a Predictive Model. Electronic Journal of Applied Psychology. 3(1): Čakrt, M. (2008). Typologie osobnosti pro manažery. Kdo jsem já, kdo jste vy? Praha: Management Press. Folkman, S., & Lazarus, R. S. (1980). An analysis of coping in a middle-aged community sample. Journal of Health and Social Behavior. Vol 21(3), Hindák, L Efektívnosť riadenia v súvislosti so zvládaním záťaže. Bakalárska práca, Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského, Ústav aplikovanej psychológie, Bratislava. Hulín, M.,- Lisá, E. (2009). Some Situational and Personality Determinants of Coping among Managers. Studia psychologica. V tlači Iwasaki, Y. MacKay, K. Mactavish, J Gender-Based Analyses of Coping with Stress among Professional Managers: Leisure Coping and Non- Leisure Coping. Journal of Leisure Research, 37(1), 1-28 Keirsey, D. Bates, M. (2006). Jaký jste typ osobnosti? Praha: Grada. Lisá, E. Letovancová, E. Pavlíková, K. (2009). Goldenov osobnostný profil. Praha: Hogrefe-Testcentrum (v tlači). 20

24 McCrae, R. R., & Costa, P. T. (1986). Personality, coping, and coping effectiveness in an adult sample. Journal of Personality. Vol 54(2), (1986), McCrae, R. R., & John, O. P. (1992). An introduction to the five-factor model and its applications. Journal of Personality. Special Issue: The five-factor model: Issues and applications. Vol 60(2), (1992), Mitchell, C. W. (2006). Relationships Between MBTI Personality Types and Coping Styles: A Pilot Study. Journal of Psychological Type. Vol 66(6), (2006), Ruiselová, Z., & Ruisel, I. (1994). Coping and Jung"s personality types. Studia Psychologica. Vol 36(4), Roesch, S.C. Wee, Ch. Vaughn, A.A Relations between the Big Five personality traits and dispositional coping in Korean Americans: Acculturation as a moderating factor. International Journal of Psychology, 41 (2), Sarmány Schuller, I. 1994, Coping Processes, Cognitive Style, and Perceptual Rigidity. Studia Psychologica, 36 (3), Sarmány, I. 1992, Indikátor stratégií zvládania. In: Prokopčáková, A. Ruisel, I. (Eds.): Praktická inteligencia. Bratislava: ÚEP. Abstrakt Cieľom príspevku bolo overiť vzťahy medzi osobnosťou manažérov, ich kognitívnymi schopnosťami a preferovanými copingovými stratégiami. Výskumu sa zúčastnilo 62 manažérov z oblasti dopravy, v priemernom veku 50 rokov: 44 mužov (71%) a 18 žien (29%). Manažéri využívali najviac inštrumentálne stratégie zvládania a najmenej únikové. Zvládanie záťaže sme sledovali dotazníkom CSI, osobnostné preferencie dotazníkom GPOP, kognitívne schopnosti testami IST a GMA. U mužov preferencia Cítenia pri rozhodovaní súvisela s väčšou preferenciou únikových stratégií a preferencia Myslenia s menšou preferenciou Úniku. U žien sme tieto vzťahy nezistili. Čím boli ženy pokojnejšie, tým častejšie aplikovali vyhľadávanie sociálnej opory. Celkovo, čím mali manažéri vyššiu schopnosť abstrakcie, tým menej uplatňovali zvládanie prostredníctvom Vyhľadávania sociálnej opory. Autori: Elena Lisá; Martin Hulín Ústav aplikovanej psychológie Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK Odbojárov 10/a, P.O.BOX 129, Bratislava 25 [email protected]; [email protected] 21

25 22 JUNGOVE OSOBNOSTNÉ TYPY A ICH VZŤAH K ŠTÝLOM ROZHODOVANIA JUNG S PERSONALITY TYPES AND THEIR RELATION TO DECISION MAKING STYLES Erika Jurišová, Mária Beňová Abstract Our research results indicated that there were significant differences in the level of observed decision making styles in people with different cognitive styles, which supported correlation analysis results. There were positive significant relationships to adaptive (vigilant) decision making style found in people with J (judgment) preference and ST (sensation-thinking) cognitive style. NF (intuition-feeling) dimension and also SF (sensation-feeling) dimension were positively correlated with maladaptive decision making styles (procrastination and buck passing, hypervigilance). Significant positive relationship between external world orientation expressed in I (introversion) preference, and maladaptive decision making style is interpreted as analogy with an evolution strategy in the sense of lower adaptability. Our research sample included 186 participants aged between 22 and 58 (AM=36.70; SD=8.319). Methods: Melbourne Decision Making Questionnaire, MDMQ (Mann, L. et al., 1997), Myers-Briggs Type Indicator, MBTI (Myers, McCaulley, 1990). Key words: MBTI, Jung s personality type, cognitive style, decision making 1 Úvod Racionálne modely rozhodovania ignorujú individuálne charakteristiky decidenta a predpokladajú dosiahnutie rozhodnutia podobným/totožným spôsobom u každého jednotlivca. Ignorujú aktuálny proces rozhodovania, ako i individuálne rozdiely ovplyvňujúce tento proces (Burgeois, Eisenhardt, 1988). Napriek týmto teóriám, sú pozorovateľné snahy o identifikáciu charakteristík decidenta ovplyvňujúcich priebeh a výsledok rozhodovacieho procesu, napr. v oblasti štýlov rozhodovania (Rowe, Boulgarides, 1992; Scott, Bruce, 1995), kognitívnych štýlov (Groner, Groner, 1991; Leonard et al., 1997; Sarmány-Schuller, 1997) a i. Človek je každodenne postavený pred náročné životné, či pracovné rozhodnutia s cieľom uskutočniť voľbu z často viacerých možných alternatív riešenia. Participantmi výskumu sú ľudia pracujúci v profesiách s akcentom

26 na rýchlosť a efektívnosť rozhodovania v podmienkach záťaže. I. L. Janis a L. Mann (1977; podľa: Sarmány-Schuller, 2000) prostredníctvom teórie konfliktu poukazujú na stres ako zdroj zlyhania pri dosahovaní kvalitných rozhodnutí v procese decizijného konfliktu. Osobnostné rozdiely sú významným zdrojom diferenciácií v prístupe jednotlivcov ku copingu a procesu rozhodovania. Prístup k osobnosti, založený na Jungovej teórii typov, nie je zameraný len na rigidnú klasifikácia jednotlivca do určitého typu. Zameriava sa na jeho kognitívne preferencie, ktoré koordinujú štyri základné jungovské funkcie: S sensation (zmysly), N intuition (intuícia), T thinking (myslenie), F feeling (cítenie), s globálnymi dimenziami E extraverzie a I introverzie. Jadro prístupu predstavuje zisťovanie dynamickej súhry uvedených preferencií. Myers a Briggs pridali k týmto Jungovým preferenciám ešte preferenciu: J judgment (usudzovanie) vs. P perception (vnímanie). Jungova typológia umožňuje v praxi predikovať správanie indivídua v reálnych životných situáciách. Poskytuje dôležité poznatky o efektivite jeho správania, napríklad o zvládaní záťažových životných situácií (Ruiselová, Ruisel, 1994; 1996). Výskumné otázky: Ako jednotlivec spracováva informácie a pristupuje k rozhodovaniu? Akú úlohu v procese rozhodovania v podmienkach záťaže zohrávajú kognitívne preferencie decidenta? Existujú významné rozdiely v úrovni výskytu mal/adaptívnych štýlov rozhodovania u participantov s odlišným spôsobom spracovávania informácií (ST, SF, NF, NT) na báze Jungovej teórie typov? Existujú významné vzťahy medzi dimenziami psychických funkcií (EI, TF, SN, JP) a štýlmi rozhodovania v sledovanom súbore? Existujú významné vzťahy medzi kognitívnymi štýlmi (ST, SF, NF, NT) a štýlmi rozhodovania v sledovanom súbore? 2 Metóda Výskumu sa zúčastnilo 186 osôb (38 mužov a 148 žien) vo veku od 22 do 58 rokov (AM = 36.70; SD = 8.319) pracujúcich v profesiách s akcentom na rýchlosť a efektívnosť rozhodovania v podmienkach záťaže (zdravotnícky záchranári, zdravotné sestry, manažéri, ekonómovia, sociálny pracovníci, učitelia a i.). Použité metodiky: 1. Myers-Briggs Type Indicator, MBTI (Myers, McCaulley, 1990; slovenská verzia Ruisel). Škála má 126 položiek a umožňuje určovanie kognitívnych preferencií na báze Jungovej teórie typov. Podľa kontinuálneho skóre v MBTI 23

27 boli participanti rozdelený do kombinácií ST (zmysly-myslenie) n=70, SF (zmysly-cítenie) n=76, NF (intuícia-cítenie) n=27, NT (intuícia-myslenie) n= Melbournský dotazník rozhodovania, MDMQ (Mann et al., 1997; slovenská verzia Sarmány-Schuller). 22 položkový dotazník identifikuje: VIG/ vigilantné správanie, HV/ hypervigilantné správanie, PZ/ presúvanie zodpovednosti pri rozhodovaní, PRO/ prokrastinácu v procese rozhodovania. Cronbachova α sa pohybuje v závislosti od jednotlivých faktorov od.74 do Výsledky a diskusia Výsledok 1 Komparácia úrovne výskytu mal/adaptívnych štýlov rozhodovania u participantov s odlišným spôsobom spracovávania informácií (ST, SF, NF, NT) (ANOVA) Výsledok 1a Zistili sme signifikantný rozdiel v úrovni výskytu vigilancie u participantov s odlišným spôsobom spracovávania informácií (F (185) =3.082; p<0.05). Najvyššie skóre vigilancie sme zistili u typu ST. Naopak, typy s prevahou NF skórovali najnižšie (Graf 1). Graf 1 Komparácia úrovne vigilancie u participantov rozdelených podľa kognitívnej preferencie (ST, SF, NF, NT) Primerná úroveň vigilancie F = 3.082; p < 0.05 p<.01 p<.05 p<.01 Legenda: ST/zmysly-myslenie, SF/zmysly-cítenie, NF/intuícia-cítenie, NT/intuícia-myslenie p<0.05*; p<0.01** NF SF NT ST Výsledok potvrdzuje očakávania, vyplývajúce z teoretických koncepcií funkcie ST a VIG. Vigilancia predstavuje adaptívnu formu rozhodovania, ktorá je spojená so starostlivým vyhľadávaním relevantných informácií, ich asimilovaním neskresleným spôsobom a zvažovaním alternatív pred rozhodnutím. Jej preferencia korešponduje s osobnostných nastavením decidenta s prevahou S, ktoré predstavuje starostlivé preskúmanie informácií, orientáciu na realitu, ako i dôslednosť v skúmaní získaných dát. 24

28 Prevaha mysliacej funkcie sa vyznačuje analytickým a logickým zvažovaním všetkých faktov pred vytvorením záverov, ako i sklonom k racionálnejšiemu a pragmatickejšiemu správaniu. Výsledok 1b Zistili sme signifikantný rozdiel v úrovni výskytu prokrastinácie u participantov s odlišným spôsobom spracovávania informácií (F (185) =2.776; p<0.05). Najvyššie skóre prokrastinácie sme zistili u typu NF. Naopak, typy s prevahou ST skórovali najnižšie (Graf 2). Ukazujú sa dve alternatívy pre interpretáciu. Prokrastinácia je definovaná ako vyhýbanie sa rozhodovaniu pokiaľ možno čo najdlhšie, odkladanie rozhodnutia a ako tendencia k nerozhodovaniu. Interpretácia 1: VŠEOBECNÝ POHĽAD: Prokrastinácia ako maladaptívny štýl rozhodovania podľa koncepcie L. Manne, et al. (1997) u typu NF. Uvedené zistenie poukazuje na uplatnenie charakteristík intuitívneho a cítiaceho typu heuristický štýl rozhodovania, sklon k riziku, subjektivita, zvažovanie emocionálnych dôsledkov rozhodnutia s vyústením do prokrastinácie ako všeobecne uvádzaným maladaptívnym štýlom rozhodovania. Uvedený výsledok korešponduje s pohľadom racionálnych modelov na vplyv emócií na efektivitu rozhodovania. Interpretácia 2: PRIHLIADNUTIE NA KONTEXT, V KTOROM ROZHODOVACÍ PROCES PREBIEHA: Prokrastinácia ako vysoko logické rozhodnutie v určitých podmienkach podľa koncepcie Ferrari et al. (1995) u typu NF. Prokrastinácia u intuitívneho a cítiaceho typu môže byť i optimálnym rozhodnutím, uskutočneným na základe ich trpezlivosti pri realizácii rozhodnutia, efektivity v rozhodovaní v nejasných situáciách, neštruktúrovaných problémoch. Pričom participanti výskumu často pracujú práve v podmienkach neistoty, v ktorý typ NF sa ukazuje ako efektívny (zdravotnícky záchranári, manažéri, ekonómovia, sociálny pracovníci a i.). 25

29 Graf 2 Komparácia úrovne prokrastinácie u participantov rozdelených podľa kognitívnej preferencie (ST, SF, NF, NT) Primerná úroveň prokrastinácie F = 2.776; p < p<.01 Legenda: ST/zmysly-myslenie, SF/zmysly-cítenie, NF/intuícia-cítenie, NT/intuícia-myslenie p<0.01** NF SF NT ST Výsledok 1c Zistili sme signifikantný rozdiel v úrovni výskytu presúvania zodpovednosti u participantov s odlišným spôsobom spracovávania informácií (F (185) =3.120; p<0.05). Najvyššie skóre v štýle presúvanie zodpovednosti, ktorý predstavuje prenechávanie rozhodovania na iných, nepreberanie zodpovednosti, váhanie pri rozhodovaní sme zistili u typu NF. Naopak, typy s prevahou NT skórovali najnižšie (Graf 3). Ako významné v uplatňovaní tohto rozhodovacieho štýlu sa ukazujú rozdiely medzi participantmi typu F a T. Graf 3 Komparácia úrovne rozhodovacieho štýlu presúvanie zodpovednosti u participantov rozdelených podľa kognitívnej preferencie (ST, SF, NF, NT) Primerná úroveň presúvania zodpovednosti F = 3.120; p < 0.05 p<.05 p<.01 Legenda: ST/zmysly-myslenie, SF/zmysly-cítenie, NF/intuícia-cítenie, NT/intuícia-myslenie p<0.05*; p<0.01** 1 0 NF SF NT ST Výsledok 1d Nezistili sme signifikantný rozdiel v úrovni výskytu hypervigilancie u participantov s odlišným spôsobom spracovávania informácií (F (185) =2.261; p>0.05). 26

30 Výsledok 2 Vzťahy medzi kognitívnymi preferenciami na báze Jungovej teórie a štýlmi rozhodovania v sledovanom súbore (Tabuľka 1) Tabuľka 1 Korelácie medzi kognitívnymi preferenciami na báze Jungovej teórie a štýlmi rozhodovania v sledovanom súbore VIG S r=.152* J r=.248** ST r=.179* J typ: zameranie na rýchle vytvorenie úsudku, rozhodnutia a riešenie problému. HV PRO PZ I r=.174* F r=.269** NF r=.192** SF r=.219** F r=.242** P r=.260** NF r=.256** I r=.244* F r=.264** NF r=.200** SF r=.202** E-I vychádza z preferencie sveta: vonkajšieho vnútorného, ide o vzťah adaptácie a popisuje spôsob získavania energie. Analógia 2 evolučných stratégií: I širšie spektrum obranných mechanizmov s nižšou schopnosťou adaptácie. V našom výskume spojitosť s maladaptívnymi štýlmi rozhodovania. P typ: zameranie na získavanie informácií, čo do množstva, vysoká adaptabilita, prokrastinácia pri tvorbe a realizácii rozhodnutia. Legenda: VIG/ vigilancia, HV/ hypervigilancia, PZ/ presúvanie zodpovednosti, PRO/ prokrastinnácia, ST/zmysly-myslenie, SF/zmysly-cítenie, NF/intuíciacítenie, EI/ extroverzia-introverzia, JP/ usudzovanie-vnímanie, p<0.05*; p<0.01** 27

31 4 Záver Zhodnotenie predbežných skúseností so zisťovaním dynamiky súhry kognitívnych preferencií (na báze Jungových bazálnych funkcií) ukazuje rozdielne distribúcie typov vzhľadom k uplatňovaniu mal/adaptívnych štýlov rozhodovania. V kontexte adaptívneho štýlu rozhodovania vigilancie sa ukazujú ako významné súvislosti s kognitívnym typom ST/ zmysly/myslenie a psychickou funkciou J/usudzovanie. V kontexte maladaptívnych štýlov rozhodovania prokrastinácia, presúvanie zodpovednosti, hypervigilancia sa ukazujú ako významné súvislosti s kognitívnym typom NF/ intuícia/cítenie a psychickou funkciou P/vnímanie. Taktiež, vplyv orientácie k vonkajšiemu svetu (vyjadrený v preferenciách E-I) nie je v súvislosti so spôsobom rozhodovania zanedbateľný. Zistili sme významné vzťahy medzi introvertovanými typmi a maladaptívnymi štýlmi rozhodovania. Výsledky zároveň poukazujú na multikauzalitu procesu rozhodovania. Demonštrujú, že akcent na emocionálne prežívanie u predstaviteľov intuitívneho a cítiaceho typu môže viesť tak k maladaptivite, ako i adaptivite v procese rozhodovania v závislosti od kontextu (motivačného, situačného), v ktorom rozhodovací proces prebieha. Literatúra Bourgeois, L., Eisenhardt, K. (1988). "Strategic decision processes in high velocity environments: four cases in the microcomputer industry", Management Science, Vol. 34 pp Ferrari, J. R., Johnson, J., McCown, W. G. (1995). Procrastination and Task Avoidance: Theory, Research, and Treatment. Plenum: New York. Groner, R., Groner, M. (1990). Heuristische versus algoritmische Orientierung als Dimension des individuellen kognitiven Stills. In: K. Grave, R. Hänni, N. Semmer, F. Tschan (Hrsg.), Über die richtige Art, Psychologie zu betrieben. Gottingen, Hogrefe. Jung, C. G. (1971). Psychological types. Princeton, Princeton Univerzity Press. Mann, L., Radford, M. & Ford, S. (1997). The Melbourne Decision Making Questionnaire: an instrument for measuring patterns for coping with decisional conflict. Journal of Behavioral Decision Making, 10, Myers, I. B., McCaulley, M. H. (1990). A guide to the development and use of the Myers-Briggs Type Indicator. Palo Alto, Consulting Psychologists Press. Rowe, A., Boulgarides, J. (1992). Managerial Decision Making: A Guide to Successful Business Decisions. New York: Macmillan. Ruiselová, Z., Ruisel, I. (1994). Coping and Jung s personality types. Studia Psychologica, 36, 4,

32 Ruiselová, Z., Ruisel, I. (1996). Jungove osobnostné typy a ich vzťah k riešeniu problémov a zvládaniu záťaže u adolescentov. In: Košč, M., Sarmány-Schuller, I., Brozmanová, E. (Eds.) Retrospektíva, realita a perspektíva psychológie na Slovensku. Bratislava: Stimul, Sarmány-Schuller, I. (1997). Kognitívne štýly a praktická inteligencia. In: I. Ruisel, I. Sarmány Schuller (Eds.), Praktická inteligencia IV. Bratislava, ÚEP SAV. Sarmány-Schuller, I. (2000). Rozhodovanie ako stresový faktor a niektoré copingové stratégie. In: Ruiselová, Z. (Ed.) Adjustačné problémy, charakteristiky zvládania a osobnosť adolescentov. Ústav experimentálnej psychológie SAV, Bratislava. Scott, S. G., & Bruce, R. A. (1995). Decision-making style: the development and assessment of a new measure. Educational and Psychological Measurement, 55(5), Abstrakt Výsledky poukazujú na signifikantné rozdiely v úrovni sledovaných štýlov rozhodovania u osôb s odlišným kognitívnym štýlom, a podporujú výsledky korelačnej analýzy. Pozitívne signifikantné vzťahy s adaptívnym (vigilantným) štýlom rozhodovania sme zistili u osôb s preferenciou J (usudzovanie) a kognitívnym typom ST (zmysly-myslenie). Dimenzia NF (intuícia-cítenie) a SF (zmysly-cítenie) je v pozitívnych korelačných vzťahoch s maladaptívnymi štýlmi rozhodovania (prokrastinácia, presúvanie zodpovednosti, hypervigilancia). Významný pozitívny vzťah orientácie k vonkajšiemu svetu vyjadrený v preferencii I (introverzia) k maladaptívnym štýlom rozhodovania interpretujeme z pohľadu analógie evolučnej stratégie, v zmysle nižšej schopnosti adaptácie. Výskumu sa zúčastnilo 186 osôb vo veku od 22 do 58 rokov (AM=36.70; SD=8.319), ktorým sme administrovali Melbourne Decision Making Questionnaire, MDMQ (Mann, L. et al., 1997) a Myers-Briggs Type Indicator, MBTI (Myers, McCaulley, 1990). Kľúčové slová: MBTI, Jungove osobnostné typy, kognitívny štýl, proces rozhodovania Autorky: PaedDr. Erika Jurišová, PhD., Bc. Mária Beňová Katedra psychologických vied, FSVaZ UKF ul. Kraskova Nitra [email protected] 29

33 30 ROZHODOVANIE A INTUÍCIA MANAŽÉROV Z PERSPEKTÍVY TEÓRIE KOGNITÍVNEHO A EXPERIENCIÁLNEHO SELF MANAGERS DECISION - MAKING AND INTUITION IN THE PERSPECTIVE OF THE COGNITIVE EXPERIENTAL SELF THEORY Ivana Slyšková Ľubor Pilárik Abstract The present time with its claims of fast and advantageous decision - making, which are lay on managers contributes that they give up a traditional conceptions of racional and analytical decision and they incline to the decision based on emotions and intuition. This study examines existence of relation between using intuition and decision- making in manager s work. We deal with problem of decision - making, intuition and review of researches of this sphere which we support with empirical verify in relation between intuitive style of decision - making and advantageous decision. There is also verify that racional style of decision - making is connected with advantageous decision. We were finding out individual styles with questionnaire REI help and decision on the base IGT. We were verify our hypothesis on the sample of managers (n 1 = 45), who were comparated with the sample of social workers (n 2 = 198). Results refer to that as intuitive as rational style of decision making is not connected with advantageous decision at the managers, just the contrary in a group of social workers turn out that racional style of decision - making is connected with advantageous decision. This result was confirmed only in the group of women. Key words: decision making, racional style, experiential style, IGT 1 Úvod Rozhodovací proces sa považuje za jadro a najdôležitejšiu aktivitu práce manažéra. Zaujať stanovisko a prijať rozhodnutie sú základné atribúty manažérskej činnosti, t.z., že schopnosť rozhodovať je determinant úspechu manažéra. Vo všeobecnosti sa manažérska práca a s ňou spojené rozhodovanie považuje za výsledok analytických, systematických a štatistických metód rozhodovania, avšak manažéri často v rozhodovaní využívajú i intuíciu. Vo výskume Khatriho et al. (2000) zistili, že intuitívne procesy sa často používajú v organizačnom rozhodovaní, a to pozitívnou súvislosťou medzi organizačnou výkonnosťou a nestabilným prostredím a negatívnou súvislosťou v stabilnom prostredí. Harteis (2006) vo výskume

34 potvrdil, že intuitívne a racionálne rozhodnutia sa líšia v kvalite a presnosti. Intuitívne predpovede boli bližšie a účinnejšie vzhľadom na stanovený cieľ. Tiež experimentálnym testovaním s Gruberom dokázali nadradenosť intuitívnych predpovedí a to výsledkom, že intuitívne predpovede boli lepšie ako tie racionálne. Allinson a Hayes (1996) v empirickej štúdii z oblasti riadenia podniku, kde porovnávali senior a junior manažérov, zistili, že intuícia charakterizuje úspešných manažérov. Krabuanrat, Phelps (1998) v prieskumnej kvalitatívnej štúdii manažérov, prišli jednoznačne k záveru, že racionálne rozhodovanie nie je vhodné pre návrh rozhodnutia. Agor (1986 in: Harteis, 2006) skúmal manažérov na základe rozhodovania sa v dôležitých prípadoch. V interview, manažéri uvádzajú, že intuícia je veľmi dôležitá pre ich profesionálny život, kvôli zrozumiteľnosti a logická úvaha ich nevedie k uspokojivému a praktickému výsledku. Taktiež Mintzberg (1973) popisuje ako manažéri skutočne konajú, že racionálne postupy použijú zriedkakedy- ak vôbec. Dodáva, že namiesto sledovania postupnosti krokov od definovania problému po riešenie vo väčšine prípadov manažéri tápu a o povahe problému a konečnom riešení majú len vágne tušenie. Isenberg (1984) hovorí podobne o spôsobe, ako manažéri dospejú k riešeniu, a to nie s použitím racionálneho modelu, ale na základe všeobecne prvoradých záujmov. Tiež predpokladá, že toto odchýlenie od racionálneho modelu spôsobuje najmä tendencia konať skôr, než sú známe fakty. Manažérska kompetencia by sa teda dala definovať ako spontánne konanie, ktoré je založené viac na intuícii ako na racionalite. Podporuje to Schon (1983), ktorý popisuje, že naše poznanie je nevyslovené, implicitné v našich vzorcoch správania a cite pre vec, t.z., že poznanie spočíva v konaní. Pri riešení problémov, ktoré sú nedostatočne definované alebo sa s nimi spája nedostatok informácií, bývajú manažéri často úspešní, čo môže byť výsledkom ich skúseností. Tieto skúsenosti sú často - krát účinné a majú vplyv na úspešnosť rozhodnutia. Easen a Wilcockson (1996) popisujú, že intuitívne myslenie má relevantný vedomostný základ a vďaka skúsenostiam sa osoba naučila v situáciách rozpoznávať a rokovať o vhodnom modeli. Dalo by sa povedať, že skúsenosti umožňujú rozvoj odbornosti manažéra, čo môže viesť až k excelentným výkonom a správanie, ktoré nezodpovedá kompetenciám manažéra je spôsobené faktormi nachádzajúcimi sa mimo intelektu. Harvey et al. (2007) hovoria, že nedostatok tacitných vedomostí spôsobuje zníženú efektivitu riešenia problémov so všetkými sprievodnými ťažkosťami. Naopak niektorí výskumníci dokázali, že úspešní manažéri sa rozhodujú prostredníctvom racionálnych analýz, ako napr. Keane a Runkle (1998), ktorí našli empirický dôkaz, že profesionálny analytici akciového trhu 31

35 sa rozhodujú racionálne pri predpovedaní výsledku. Fillbeck, Hatfield, Horvath (rok neuvedený in: Baláž, 2008 ) vo svojom výskume dospeli k záveru, že študenti ekonómie so silnou preferenciou pre myslenie boli tolerantnejší k rizikám ako osoby s preferenciou pre cítenie. Tretiu skupinu výskumníkov tvoria tí, ktorí úspešnosť rozhodnutí manažérov považujú za kombináciu racionálneho a intuitívneho štýlu rozhodovania. Andersson a Engelbergová (2006) zistili, že spotrebitelia sa spoliehajú vo svojich rozhodnutiach buď na emocionálne, alebo racionálne štýly rozhodovania. Ďalším zistením bolo, že spotrebitelia, ktorí sa spoliehajú na emocionálne štýly súčasne používajú i racionálny štýl a naopak. Do danej oblasti výskumov môžeme zaradiť výskum Myersovej a McCaulleyovej (1985), ktoré zistili na jednej strane pozitívnu koreláciu medzi vyššou toleranciou k riziku a preferenciou pre myslenie, intuíciu a vnímanie, na druhej strane opäť pozitívnu koreláciu medzi potrebou ekonomickej istoty a preferenciami pre zmysli, cítenie a usudzovanie. Isenberg (1984) študoval dvanásť top manažérov a výkonové nálezy poukazujú, že manažéri nesledujú presné ciele pri riešení obchodných problémov, ale spoliehajú sa na kombináciu intuície a racionálnej analýzy na spracovanie riešenia. Na základe uvedeného bolo našim cieľom objasniť úlohu intuitívneho a racionálneho systému v procese rozhodovania manažérov. Vychádzali sme z Teórie kognitívneho a experiencionálneho Self CEST (Epstein, 2003). Podľa CEST, operujú ľudia dvomi fundamentálnymi systémami: racionálnym a experienčným systémom. Tieto dva systémy pracujú paralelne a interaktívne, pričom experienčný systém sa často spája s používaním intuície. 2 Metóda Na zisťovanie aspektov - psychologický typ osobnosti a výhodné rozhodovanie, sme zvolili korelačný prístup, v ktorom sme použili dotazníkovú a výkonovú metódu. Výskumu sa zúčastnilo 86 manažérov s priemerným vekom 39,5 roka. Komparačnú skupinu tvorilo 198 sociálnych pracovníkov s priemerným vekom 31,5 roka. Participanti boli oslovení prostredníctvom u, pričom administrácia bolo realizovaná prostredníctvom internetu. 32

36 Tabuľka 1 Zloženie výskumnej vzorky manažéri sociálni pracovníci muži ženy muži ženy Počet (n) Priemerný vek (SD) 38.1 (11) 40.1 (12.9) 29.9 (10.3) 31.7 (8.9) Rozpätie veku Meracie nástroje IOWSKÝ HERNÝ TEST (IGT) Iowský herný test (IGT Iowa gambling task) je psychologická úloha myslenia, založená na princípe hazardnej hry, ktorá simuluje reálny životrozhodovanie. Test bol vytvorený Becharom, Tranelom, Damasiom a Andersonom, na podklade Damasiovej hypotézy somatických markerov a používa sa v širokom výskume kognície a emócií. Participantom sú na obrazovke počítača prezentované 4 virtuálne balíčky kariet a ich úlohou je vybrať vždy jeden balíček, za ktorý môžu vyhrať peniaze. Začínajú so sumou $2000. Každý balíček však okrem výhry prináša i riziko možných strát peňazí, t.z., že každý prináša odmeny i tresty. Z toho vyplýva, že niektoré balíčky sú zlé a iné sú dobré, pretože niektoré vedú k stratám v dlhodobom výhľade, iné k ziskom. Participanti majú sto pokusov. Nepoznajú odmeny a tresty v jednotlivých balíčkoch. Pri každom výbere z balíčka A a B participanti vyhrajú $100 a pri výbere z balíčkov C a D vyhrajú $50, pričom dostávajú určitú variabilitu trestov. V balíčku A v piatich z desiatich výberov tvoria tresty, ktoré sa pohybujú od $35 do $150. V balíčku B jeden z desiatich výberov spôsobuje stratu $1250. U balíčka C, päť z desiatich výberov prináša stratu pohybujúcu sa od 25$ do 75$. Nakoniec balíček D, kde v jednom z desiatich výberov dostane participant trest $250. Úspešnejšie sú teda výbery z balíčkov C a D. Kľúčové je odhaliť, že rozvrhnutie odmien a trestov je nerovnomerné, tak ako sú participanti rozdielny v schopnosti dosiahnuť presnú kalkuláciu ziskov a strát. Dobré je, že na participantov je kladený nárok vo forme použitia intuitívneho rozhodnutia, špecificky, aktiváciou somatických markerov. Cieľom hry je vyhrať tak veľa peňazí ako je možné. Ak neexistuje žiadna možnosť, ako uhrať hru, keď stratia peniaze, zistia, že niektoré balíčky sú horšie ako ostatné a aby hrali najlepšie potrebujú sa vyhnúť stratovým balíčkom. 33

37 RACIONÁLNO EXPERIENČNÝ INVENTÁR (REI) Druhou metodikou, ktorú sme v našej práci použili, bol Epsteinov dotazník Racionálno experienciálny inventár (REI Ra onal Experiential Inventory). Vývoju tohto dotazníka predchádzal Epsteinov dotazník Kognitívno experienčná Self teória (CEST cogni ve experiential self theory) cez prvotnú verziu REI, ktorá pozostávala z dvoch škál, a to potreba kognície a druhou bola dôvera v intuíciu. Táto metóda je založená na princípe, že respondenti zaraďujú všetky odpovede na otázky na päť - bodovej škále, v rozpätí od 1 (úplne súhlasím) po 5 (úplne nesúhlasím). Spolu odpovedajú na štyridsať- otázkový dotazník.. REI pozostáva zo štyroch subškál, a to RA (racionálne schopnosti), RE (dôvera v racionálne schopnosti), EA (experienčné schopnosti) a EE (dôvera v experienčné schopnosti). Racionálne schopnosti sa týkajú úrovne schopností myslieť logicky a analyticky. Dôvera v racionálne schopnosti sa týka potešenia a dôvery v myslení logickým a analytickým spôsobom. Experienčné schopnosti hovoria o výške úrovne schopností, na ktorej sa rešpektujú intuitívne dojmy a emócie. Dôvera v experienčné schopnosti sa týka potešenia a dôvery z myslenia na základe emócií a intuície pri rozhodovaní. 3 Výsledky Predpokladaný vzťah medzi rozhodovacím štýlom a rozhodovaním v Iowskom hernom teste sme overovali prostredníctvom Pearsonovho korelačného koeficientu. U manažérov sme zistili štatisticky významný stredne silný negatívny vzťah medzi experienčnými schopnosťami a výhodnými voľbami v treťom bloku IGT 3. Racionálne schopnosti štatisticky významne negatívne súviseli s výhodnými voľbami v treťom bloku IGT, v štvrtom bloku IGT 4, v piatom bloku IGT 5, ako i so sumárnym skóre IGT. Dôvera v racionálne schopnosti štatisticky významne stredne silne negatívne súvisela s výhodnými voľbami v treťom bloku IGT 3, v štvrtom bloku IGT 4, v piatom bloku IGT 5, ako i so sumárnym skóre IGT. Celková racionalita štatisticky významne negatívne súvisela s výhodnými voľbami v treťom bloku IGT 3, v štvrtom bloku IGT 4, v piatom bloku IGT 5, ako i sumárnym skóre IGT. V skupine manažérok sme zistili štatisticky významný stredne silný pozitívny vzťah medzi experienčnými schopnosťami a výhodnými voľbami v štvrtom bloku IGT 4 a v piatom bloku IGT 5. Racionálne schopnosti štatisticky významne stredne silne pozitívne súviseli s výhodnými voľbami v piatom bloku IGT 5 a slabo so sumárnym skóre IGT. Dôvera v racionálne schopnosti štatisticky významne stredne silne pozitívne súvisela s výhodnými 34

38 voľbami v štvrtom bloku IGT 4 a slabo so sumárnym skóre IGT. Celková racionalita štatisticky významne pozitívne súvisela s výhodnými voľbami v štvrtom bloku IGT 4, v piatom bloku IGT 5, ako i sumárnym skóre IGT (tabuľka 1). U sociálnych pracovníkov sme zistili štatisticky významný stredne silný negatívny vzťah medzi experienčnými schopnosťami a výhodnými voľbami v prvom bloku IGT 1, v piatom bloku IGT 5, ako i sumárnym skóre IGT. Dôvera v experienčné schopnosti štatisticky významne stredne silne pozitívne súvisela s výhodnými voľbami v druhom bloku IGT 2. Celková experiencionalita bola v štatisticky významnom silnom negatívnom vzťahu k voľbám v prvom bloku IGT a v piatom bloku IGT 5. Racionálne schopnosti štatisticky významne silne negatívne súviseli s výhodnými voľbami v štvrtom bloku IGT 4, v piatom bloku, ako i so sumárnym skóre IGT. Dôvera v racionálne schopnosti štatisticky významne stredne silne pozitívne súvisela s výhodnými voľbami v treťom bloku IGT 3. Celková racionalita štatisticky významne stredne silne pozitívne súvisela s výhodnými voľbami v treťom bloku IGT 3 a štatisticky významne silne negatívne s voľbami v štvrtom bloku IGT 4 a piatom bloku IGT 5. 35

39 Tabuľka 1 Korelácie medzi skóre v REI a výsledkami v Iowskom hernom teste u manažérov IGT IGT 1 IGT 2 IGT 3 IGT 4 IGT 5 REI EA muži * ženy *.31* EE E RA RE muži ženy muži ženy muži -.43** ** -.39* -.50** ženy.29* * muži -.42** * -.46** -.65*** ženy.28* ***.25 R 36 muži -.45** ** -.45** -.61*** ženy.32* **.32* *** p<.001; ** p<.01; * p<.05; EA experienčné schopnosti; EE dôvera v experienčné schopnosti; E experiencionalita; RA racionálne schopností; RE - dôvera v racionálne schopnosti; R racionalita V skupine sociálnych pracovníčok sme zaznamenali štatisticky významný slabý pozitívny vzťah medzi experienčnými schopnosťami a výhodnými voľbami v štvrtom bloku IGT 4, ako i sumárnym skóre IGT. Dôvera v experienčné schopnosti štatisticky významne slabo pozitívne súvisela s výhodnými voľbami v štvrtom bloku IGT 4. Celková experiencionalita štatisticky významne slabo pozitívne súvisela s výhodným voľbami v štvrtom bloku IGT 4 a sumárnym skóre IGT. Dôvera v racionálne schopnosti štatisticky významne slabo pozitívne súvisela s voľbami v druhom bloku IGT 2, v štvrtom bloku IGT 4, v piatom bloku IGT a sumárnym skóre IGT. Dôvera v racionálne schopnosti štatisticky významne slabo pozitívne súvisela s výhodnými voľbami v štvrtom bloku IGT 4 v piatom bloku IGT 5 a so sumárnym skóre IGT. Celková racionalita štatisticky významne slabo pozitívne súvisela s voľbami v druhom bloku IGT 2, v štvrtom bloku IGT 4, v piatom bloku IGT a so sumárnym skóre IGT (tabuľka 2).

40 Tabuľka 2 Korelácie medzi skóre v REI a výsledkami v Iowskom hernom teste u sociálnych pracovníkov IGT IGT 1 IGT 2 IGT 3 IGT 4 IGT 5 REI EA muži -.49* -.59** * ženy.16* **.11 EE E RA RE muži * ženy **.07 muži ** * ženy.17* **.10 muži -.49* ** -.67** ženy.24**.11.22**.11.29***.19* muži * ženy.185* **.24** R muži * -.50** -.59** ženy.24**.10.20**.10.27***.24** *** p<.001; ** p<.01; * p<.05; EA experienčné schopnosti; EE dôvera v experienčné schopnosti; E experiencionalita; RA racionálne schopností; RE - dôvera v racionálne schopnosti; R racionalita 4 Diskusia U manažérok pozitívne súviseli experienčné schopnosti s výhodnými voľbami vo fáze konceptualizácie (IGT 4 a IGT 5). U sociálnych pracovníčok súvisela experiencionalita s voľbami v štvrtom bloku IGT4, ale i sumárnym skóre IGT. Z uvedeného vyplýva, že efekt preferencie experienčného systému sa v IGT prejavuje neskôr ako sme prepokladali a to najmä na začiatku konceptualizačnej fázy. Toto zistenie podporuje konštatovanie Maia a McClellanda (2004) o vedomom spracovávaní informácií v procese rozhodovania v IGT. Domnievame sa však, že somatické markery zohrávajú i tu svoju úlohu v podobe telesných a emočných signálov, ktoré sa môžu stať súčasťou informácií posudzovaných v procese rozhodovania. Podľa Simmonsa a Nelsona (2006) sa rozhodujeme na základe intuitívnych 37

41 presvedčení do okamihu kedy sa objaví protirečivá informácia z racionálneho systému. U manažérov (mužov), kde sme dokonca zistili negatívny vzťah experienčných schopností k výhodným voľbám vo fáze tušenia (IGT 3). Domnievame sa, že pre manažérov je dôležitá konceptualizácia pojmu experiencionalita, resp. experienčné schopnosti alebo spoliehanie sa na experienčné schopnosti. Epstein (1994) vo svojom Inventári racionality a experiencionality REI používa položky zamerané na pojem intuícia a pocit, pričom ich nerozvádza do konkrétnejších špecifikácií. Podľa Danea a Pratta (2007) znamená intuícia najmä nevedomý proces zahŕňajúci holistické asociácie, ktoré sú produkované veľmi rýchlo a ktoré rezultujú v emocionálne nabitých úsudkoch. Dôležitým faktorom, intuície je predošlá skúsenosť. Predpokladáme, že používanie samostatného pojmu intuícia bez bližšej špecifikácie ohľadom využívania predchádzajúcich skúsenosti či rýchlych holistických asociácií nadobúda pre manažérov negatívny konotát. V rámci inventára REI ani škála racionality, a ani škála experiencionality nezachytáva využívanie predchádzajúcich skúseností v procese rozhodovania. U manažérov (mužov) sme zistili negatívny vzťah medzi racionalitou (racionálnymi schopnosťami i dôverou v racionálne schopnosti) a výhodnými voľbami v IGT a to najmä v posledných troch blokoch IGT. Uvedené zistenie naznačuje, že manažéri úspešní v IGT, sa vo svojom rozhodovaní spoliehajú menej na racionálnu analýzu. Tradičná predstava manažérskeho riešenia problému spočíva v dôkladnej špecifikácii problému, stanovení jasných a kvantifikovateľných cieľov, výberu kritérií pre posudzovanie variant riešenia, tvorby variant a výber optimálneho variantu (Fotr, Dedina, 1997). Mintzberg, Raisinhami a Theoret (1976) zistili, že manažéri sa týmito normatívnymi pravidlami vo svojej práci neriadia. Isenberg (1984) analýzou riešenia problémov vrcholových manažérov zistil, že ich riešili na základe svojich prvoradých záujmov, pracovali simultánne na viacerých problémoch a najmä že hodnotenie výsledkov predbežných opatrení sa ukázalo ako jeden z najužitočnejších nástrojov formulovania problému. Sternberg (2004) sériou výskumov zistil, že úspešní manažéri sa vo svojej práci spoliehajú na skryté poznatky (tacit knowledge). Skryté poznatky sú definované ako na činnosť orientované poznanie, zvyčajne získané bez priamej pomoci druhých, ktoré umožňujú jednotlivcom dosiahnuť ciele, čo si osobne cenia (s. 271). Úloha špecifických skúsenosti v určitej oblasti sa tak ukazuje ako dôležitá súčasť kompetencie manažéra. 38

42 Literatúra ANDERSON, P., ENGELBERG, E. (2006). The role of intuition, analytical decision- making, and attitudes to money. Center of economic psychology: Stockholm. [citované ].Dostupné na internete: ALLINSON,C., HAYES,J. (1996). The cognitive style index: A measure of intuition- analysis for organisational research. Journal of management studies, 33, [citované ]. Dostupné na internete: BALÁŽ, V. (2008). Poznať svojho klienta je základ úspechu. [citované ]. Dostupné na internete: poznat-svojho-klienta-je-zaklad-uspechu DANE, E., PRATT, M. G. (2007). Exploring intuition and its role in managerial decision making. Academy of Management Review, 32, 1, DUNN, B. D., DALGLEISH, T., LAWRENCE, A. D. (2006). The somatic marker hypotesis: A critical evaluation. In: Science Direct, 30, EASEN, P., WILCOCKSON, J. (1996). Intuition and rational decision- making in Professional thinking: A false dichotomy. In: Journal of advance nursing. Blackwell: London. [citované ]. Dostupné na internete: =0 EPSTEIN, S. (1994). An integration of the cognitive and psychodynamic unconscious. American Psychologist, 49, EPSTEIN, S. (2003). Cognitive-experiental theory of personality. In Weiner, I., B. (Ed.). Handbook of Psychology, John Wiley & Sons: New Jersy. FOTR, J., DĚDINA, J. (1997). Manažérské rozhodování. Praha : Ekopress. HARTEIS, CH. (2006). Does Intuition Influence the Accurancy of Forecast on Stock Market? University of Regensburg: Germany. [citované ]. Dostupné na internete: doc HARVEY, M., NOVICEVIC, M., LEONARD, N., PAYNE, D. (2007). The role of curiosity in global manager s decision- making. In: Journal of leadership and organisation studies. [citované ]. Dostupné na internete: jlo.sagepub.com/cgi/content/abstract/13/3/43 ISENBERG,D. (1984). How senior managers think. In: Harvard Business Review,2001, 62 (6), 81 [citované ]. Dostupné na internete : 39

43 &recid= ci&q=isenberg%2c+d.+%281984%29.+how+senior+manage rs+think.&uid= &setcookie=yes KEANE, M.P., RUNKLE, D.E. (1998). Are financial analysts forecast of corporate profits rational? Journal of political economy, 106, [citované ]. Dostupné na internete: KHATRI, N., NG, A. H. (2000). The role of intuition in strategic decision making. Nanyang Business School: Singapur. [citované ]. Dostupné na internete: KRABUANRAT, K., PHELPS,R. (1998). Heuristics and rationality in strategic decision making: An exploratory study. In: Journal of Business Research Volume 41, Issue 1, January 1998, Pages [citované ]. Dostupné na internete: 3SX6HNS- 9&_user=10&_rdoc=1&_fmt=&_orig=search&_sort=d&_docanchor=&view=c &_searchstrid= &_rerunorigin=scholar.google&_acct=c &_version=1&_urlVersion=0&_userid=10&md5=512e ca79f17c 0c5f029b397 MAIA, T.V., McCLELLAND, J.L. (2004). A reexamination of the evidence for the somatic marker hypothesis: what participants really know in the iowa gambling task. [online]. [citované ]. Dostupné na internete: < MINTZBERG,H.(1973). The nature of mangerial work. New York: Harper& Row. [citovené ]. Dostupné na internete: MINTZBERG, H., RAISINHAMI, D., THEORET, A. (1976). The structure of "unstructured" decision processes. Administration Science Quarterly, 21, MYERS,I., McCAULLEY,M. (1985). In: Journal of Career assessment. Vol. 3, NO.2, (1995). [citované ]. Dostupné na internete: PACINI, R., EPSTEIN, S. (1999). The Relation of Rational and Experiential Information Processing Styles to Personality, Basic Beliefs, and the Ratio- Bias Phenomenon. In: Journal of Personality and Social Psychology, Vol.76, No.6, SCHON, D.A.(1983). The reflective practitioner. New York, Basic Books. [citovené ]. Dostupné na internete: 40

44 SIMMONS, J. P., NELSON, L. D. (2006). Intuitive confidence: Choosing between intuitive and nonintuitive alternatives. Journal of Experimental Psychology: General, 135, 3, STERNBERG, R.J. (2004). Prečo robia múdri ľudia hlúposti? 1. vyd. Ikar: Bratislava. Abstrakt Súčasná doba so svojimi nárokmi rýchleho a výhodného rozhodovania, ktoré sú kladené na manažérov, prináša, že upúšťajú od tradičných koncepcií racionálneho a analytického rozhodovania a prikláňajú sa k rozhodovaniu na základe emócií a intuície. Táto práca skúma existenciu vzťahu medzi používaním intuície a rozhodovaním v práci manažéra. Zaoberáme sa problematikou rozhodovania, intuíciou a prehľadom výskumov z danej oblasti, o ktoré sa opierame pri empirickom overovaní vzťahu medzi intuitívnym štýlom rozhodovania a výhodným rozhodovaním, a tiež medzi racionálnym štýlom rozhodovania a výhodným rozhodovaním. Jednotlivé štýly rozhodovania sme zisťovali pomocou dotazníka REI a rozhodovanie prostredníctvom IGT. Naše predpoklady sme overovali na vzorke manažérov (n 1 = 45), ktorých sme porovnali so vzorkou sociálnych pracovníkov (n 2 = 198). Výsledky poukázali, že tak intuitívny, ako i racionálny štýl rozhodovania nesúvisia s výhodným rozhodovaním u manažérov, naopak v skupine sociálnych pracovníkov sa ukázalo, že racionálny štýl rozhodovania súvisí s výhodným rozhodovaním. Toto zistenie sa však potvrdilo len v skupine žien. Na základe zistení vyjadrujeme potrebu rozšírenia nielen teoretických ale najmä empirických výskumov v tejto oblasti, ktoré pomôžu rozšíriť informácie o nedostatočných alebo nejasných poznatkoch o rozhodovaní manažérov. Kľúčové slová: rozhodovanie, racionálny štýl, experienciálny štýl, IGT Autori: Bc. Ivana Slyšková Pod Hájom 1090/ Dubnica nad Váhom; [email protected] PhDr. Ľubor Pilárik, PhD. Katedra psychologických vied, FSVaZ UKF ul. Kraskova 1, Nitra, [email protected] 41

45 ŠTÝLY ROZHODOVANIA A BURN-OUT V POMÁHAJÚCICH PROFESIÁCH DECISION-MAKING STYLES AND BURN-OUT IN HELPING PROFESSIONS 42 Michaela Hanzlíková Ľubor Pilárik Abstract The research is about factors of burn-out syndrome, emotional exhaustion, personal accomplishment, depersonalisation, and their relation to human decision-making ability. He is focused on helping professions - social workers and nurses in comparation with non-helping professions included in control group. A sample of 256 students of external study of social work and nursing showed significant negative relation between selfvalue in decision-making and emotional factor of burn-out syndrome and signficant positive relations between hypervigilance and procrastination and responsibility shifting and emotional factors of burn-out syndrome. In factor of personal accomplishment appear significant positive relations like selfvalue and vigilance and significant negative relations like hypervigilance, responsibility shifting and procrastination. Significant positive relations appear between depersonalisation and hypervigilance, responsibility shifting and procrastination. Key words: burn-out syndrome, emotional exhaustion, personal accomplishment, depersonalisation, decision-making, vigilance, hypervigilance, responsibility shifting, procrastination, helping professions 1 Úvod Téma syndrómu burn-out je v súčasnosti často citovaným pojmom, s ktorým sa stretávame hlavne na pracoviskách. Moderný štýl života, zhon a uponáhľanosť sa stávajú zdrojmi stresu a vyčerpania človeka. Toto vyčerpanie človeka zasahuje v celom jeho fungovaní, teda vo všetkom, čo robí - v jeho myslení, správaní i rozhodovaní. Stres je jeden z faktorov, s ktorými decidenti zápasia pri rozhodovaní (Kowalski-Trakofler, Vaught, 2009). Je dôležité rozhodovať sa správne v udalostiach spôsobených stresom, hlavne keď existuje viac alternatív, pretože rozhodovanie prináša viac

46 ťažkostí jednotlivcovi a môže spôsobovať stres. Komplexnosť rozhodovania môže spôsobiť, že jednotlivec urobí zlé rozhodnutie (Shiloh, Keren, Zakay, 2001). Jadro teórie Janisa a Manna (1977) spočíva v tom, že stres vstupuje do decizijného konfliktu ako hlavný determinant zlyhania pri dosahovaní vysoko kvalitných rozhodnutí. Podľa Siamiana (2006) je burn-out reakcia na stres a vyskytuje sa prevažne medzi pracovníkmi v pomáhajúcich profesiách, neschopných dohody s prebytočnými žiadosťami voči ich energii, času a vlastnými zdrojmi. Nielen pomáhajúce profesie sú postihnuté syndrómom burn-out. Ten postihuje aj ľudí pracujúcich v iných odvetviach, avšak podľa Drotárovej (2004) patrí predovšetkým oblasť zdravotníctva medzi oblasti viac ohrozené syndrómom burn-out. Zdravotníci, najmä lekári, sú celkovo úzkostnejší než zvyšok populácie, čo podľa všetkého reflektuje ich svedomitosť, preťaženie a orientáciu na budúcnosť (Pavlát, 2002). Naším výskumným cieľom bolo zistiť súvislosti faktorov syndrómu burnout, emočného vyhorenia, pracovného vyhorenia a depersonalizácie so štýlmi rozhodovania ako sebahodnotenie v zmysle schopnosti efektívneho rozhodovania, vigilancie, presúvania zodpovednosti, prokrastinácie a hypervigilancie. H1: Predpokladali sme, že menej vyhorení decidenti preferujú adaptívne štýly rozhodovania. H2: Predpokladali sme, že viac vyhoretí decidenti preferujú maladaptívne štýly rozhodovania. H3: Predpokladali sme rozdiel v miere vyhorenia z hľadiska typu profesie, pričom vyššiu mieru vyhorenia sme predpokladali v pomáhajúcich profesiách. 2 Metódy Výskumná vzorka Náš výskumný súbor tvorili participanti, ktorí sa dobrovoľne podujali zúčastniť sa tohto výskumu. Pri výbere výskumnej vzorky sme sa riadili princípom dostupnosti. Výskumu sa zúčastnilo 256 študentov externého bakalárskeho štúdia odboru sociálna práca a ošetrovateľstvo. Podľa povolania, ktoré naši participanti v skutočnosti vykonávajú, sme rozdelili participantov na tri skupiny, a to skupinu sociálnych pracovníkov, skupinu ošetrovateľov a komparačnú skupinu. Komparačnú skupinu tvorili participanti s povolaniami ako účtovník, ekonóm, podnikateľ, stavbár, finančník, bankár, učiteľ a pod. 43

47 Tabuľka 1 Zloženie vzorky participantov Ošetrovateľstvo Sociálna práca Komparačná sk. n počet ročník 1 ročník 2 vek do 25 r r nad 35 r pohlavie žena muž Meracie nástroje Na overenie našich hypotéz sme použili dve dotazníkové metódy. Na zistenie miery syndrómu vyhorenia sme použili dotazník Maslach Burn-out Investory (MBI, Maslach, 1986, upr. Páleníková). Uvedený merací nástroj v kontexte slovenskej populácie použili Daniel (1997), Keklak a Kováč (2004). Dotazník popisuje tri dimenzie: EE - emocionálne vyčerpanie, DP depersonalizácia a PA pracovné vyhorenie. Na meranie štýlov rozhodovania sme použili Melbourne Desicion Making Questionnaire (MDMQ, Mann, Burnett, Radford, Ford, 1997, v slovenskom preklade Sarmány - Schullera). Uvedený merací nástroj v kontexte slovenskej populácie použil Pilárik (2006), Jurišová (2009), Henželová a Sarmány-Schuller (2009). Dotazník sleduje sebaocenenie decidenta v oblasti rozhodovacích schopností (SED) a identifikuje 4 vzory správania pri rozhodovaní, a to vigilanciu (VIG) ako adaptívny štýl rozhodovania, hypervigilanciu (HYP), prokrastináciu (PRO) a presúvanie zodpovednosti (PZ) ako maladaptívne štýly rozhodovania. 3 Výsledky Tabuľka 2 Vzťah medzi rozhodovaním a faktormi syndrómu burn-out SED VIG HYP PZ PRO EE -.153* *.175**.135* PA.334***.149* -.264*** -.291*** -.171*** DP *.217***.186** Legenda: * p< 0.05; ** p< 0.01; *** p<

48 EE - emočné vyhorenie; PA pracovné vyhorenie DP depersonalizácia; SED - sebahodnotenie pri rozhodovaní VIG vigilancia; HYP hypervigilancia; PZ - presúvanie zodpovednosti; PRO - prokrastinácia Analýzou získaných údajov sme prostredníctvom Pearsonovho koeficientu zistili slabý pozitívny vzťah medzi vigilanciou a pracovným vyhorením. Maladaptívne štýly rozhodovania pozitívne súviseli s emočným vyhorením a depersonalizáciou a negatívne s pracovným vyhorením. Sebaocenenie v oblasti rozhodovania pozitívne súviselo s pracovným vyhorením a negatívne s emočným vyhorením (tab. 2). Komparáciou študentov sociálnej práce s komparačnou skupinou sme zistili, že sa uvedené dve skupiny nelíšili v žiadnom z faktorov vyhorenia (tab. 3). Študentky ošetrovateľstva dosiahli štatisticky významne vyššiu mieru emočného vyhorenia a pracovného vyhorenia v porovnaní s komparačnou skupinou. V prípade depersonalizácie neboli rozdiely medzi študentkami ošetrovateľstva a komparačnou skupinou štatisticky významné (tab. 4). Tabuľka 3 Porovnanie skupín sociálnych pracovníkov a kontrolnej skupiny vo faktoroch syndrómu burn-out Faktor skupina n AM SD t p Sociálna práca 40 16,33 8,426-1,124,263 EE Komparačná sk ,45 10,25 3 PA Sociálna práca 40 35,75 7,854,847,399 Komparačná sk ,38 8,474 DP Sociálna práca 40 7,23 5,881,170,865 Komparačná sk. 76 7,05 4,786 Legenda: SB - syndróm burn-out; EE - emočné vyhorenie; PA pracovné vyhorenie; DP - depersonalizácia 45

49 Tabuľka 4 Porovnanie skupín ošetrovateľov a kontrolnej skupiny vo faktoroch syndrómu burn-out Faktor skupina n AM SD t p EE Ošetrovateľstvo ,96 9,973 3,844,000 Komparačná sk ,45 10,253 PA Ošetrovateľstvo ,24 6,840 2,688,008 Komparačná sk ,38 8,474 DP Ošetrovateľstvo 140 7,44 4,825,559,577 Komparačná sk. 76 7,05 4,786 Legenda: SB - syndróm burn-out; EE - emočné vyhorenie; PA pracovné vyhorenie; DP depersonalizácia; ** p< 0,01; *** p< Diskusia Zhrnutím výsledkov nášho výskumu môžeme povedať, že respondenti preferujúci optimálne, adaptívne štýly rozhodovania, dôverujúci svojim schopnostiam sa rozhodovať, sú menej vyhorení vo všetkých faktoroch syndrómu burn-out, teda nie sú v stave dlhodobo prežívaného stresu. Naše výsledky podporujú závery Janisa a Manna (1977), ktorí zistili, že stres vstupuje do decizijného konfliktu ako hlavný determinant zlyhania pri dosahovaní vysoko kvalitných rozhodnutí. Pri zvyšujúcom sa vyhorení stúpa používanie maladaptívnych štýlov rozhodovania. Teda keď sú participanti vyhorení, využívajú maladaptívne štýly rozhodovania ako hypervigilanciu, prokrastináciu a presúvanie zodpovednosti. Znamená to, že čím dosiahli participanti vyššie skóre vo faktoroch emočného vyhorenia, pracovného vyhorenia a depersonalizácie, viac si volia maladaptívne štýly rozhodovania. Vyčerpaný človek je taký, ktorý má obraz o svojich vlastných schopnostiach negatívny, negatívne sa hodnotí, stratil záujem o profesijné témy a jeho snaha pomáhať druhým je výrazne obmedzená. Býva skľúčený a sám seba ľutuje, rýchlo sa unaví (Hennig, Keller, 1996). Do vzťahu burn-out rozhodovanie vstupuje množstvo faktorov, ktoré vplývajú na výsledky našej analýzy. Tieto faktory sa môžu týkať osobnosti jednotlivých participantov, ich psychickej pohody a rozpoloženia. Takisto iné vonkajšie faktory, ako napríklad prostredie v ktorom sa nachádzali, mohli nejakým spôsobom vplývať na priebeh práce. Čiastkovými cieľmi výskumu sme chceli zistiť, ako sa líšia skupiny sociálnych pracovníkov, ošetrovateľov a komparačná skupina vo faktore emočného vyhorenia. Podľa Drotárovej sú najohrozenejšie zdravotné sestry, teda tie osoby, ktoré sa starajú o pacientov, emočne vyčerpávajúce je utešovanie pacientov, neustála potreba prejavovania empatie a súcitu, 46

50 pričom frustráciu týchto pracovníkov môže spôsobiť i nedostatok uznania a vďačnosti pacientov (2004). Podľa výskumu J. Daniela (1997), ktorý porovnával nadmerné vyčerpanie v povolaniach vyžadujúcich si permanentný styk s ľuďmi (sociálni pracovníci, zdravotníci, učitelia), nie je miera syndrómu burn-out u učiteľov vyššia než u iných povolaní, v ktorých je náročná a sústavná komunikácia s klientmi. Súhlasíme teda s výskumom Freudenbergera (1974) ktorý hovorí, že pojem burn-out slúži na pomenovanie stavu vyčerpania, ktorý je reakciou na emocionálne preťaženie záťažou, ku ktorej dochádza v emočne exponovaných profesiách, ako je zdravotníctvo, školstvo, sociálne služby a pod. Riziko vzniku syndrómu burn-out je zvýšené v profesiách, kde sa kladú požiadavky na intelektuálne činnosti, ktoré sú spojené s častým rozhodovaním, ktoré môže mať závažné zdravotné, etické a ekonomické dôsledky. Vyčerpanie sa môže dostavovať i v profesiách, ktoré sú platené od výkonu, teda pracovníci sú nútení každý deň podávať maximálne výkony a na konci dňa sa cítia úplne vyčerpaní. Teda aj v nepomáhajúcich profesiách je riziko syndrómu burn-out nezanedbateľné (Barth, 1990). So zisteniami Maslach a Jackson plne súhlasíme, pretože priemerné skóre všetkých faktorov syndrómu burn-out komparačnej skupiny podľa našich zistení je stredného stupňa, teda syndróm burn-out sa dostavuje aj u ľudí pracujúcich v ostatných odvetviach. 47

51 Literatúra BARTH, A.- R.- Burnout bei Lehrern: Eine empirische Untersuchung: Inaugural- Dissertation in der Philosophischen fakultät I der Friedrich- Alexander- Universität Erlangen- Nürnberg. Nürnberg, 1990 DANIEL, J.- Burnout v učiteľskom povolaní a jeho zvládanie. In: Psychológia a patopsychológia dieťaťa, roč. 32, 1997, č. 2, s DROTÁROVÁ E.- Syndróm vyhorenia u učiteľov a iných pracovníkov v pomáhajúcich profesiách. Záverečná práca, FHPV, 2004 FREUDENBERGER, H. J.: Staff burnout. Journal of Social Issues, 1974, 30, HENNING, C., KELLER, G.- Antistresový program pro učitele. Praha: Portál, 1996 HENŽELOVÁ, M., SARMÁNY-SCHULLER, I.- Rizikové rozhodovanie a motivácia zdobenia tela. In: Sarmány-Schuller a kol (Eds.)- Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií, FSVaZ UKF, Nitra, 2009, JANIS, I., MANN, L.- Decison making: A psychological analysis of conflict, choice and commitment. New York: Free Press, 1977 JURIŠOVÁ, E.- Dynamika prežívania situačných kontextov vo vzťahu k rozhodovaniu u zdravotníckych záchranárov. In: Sarmány-Schuller a kol (Eds.)- Rozhodovanie v kontexte kognície, osobnosti a emócií, FSVaZ UKF, Nitra, 2009, KEKLAK, R., KOVÁČ, T.- Burnout ako možný faktor prežívania kvality života. In: Džuka, J.(Ed.) Psychologické dimenzie kvality života, Prešovská univerzita, Prešov, 2004, KOWALSKI-TRAKOFLER, K. M., VAUGHT, CH. - Judgment and decision making under stress: an overview for emergency managers. [online] [citované ] Dostupné na WWW: < MASLACH BURNOUT INVESTORY (MBI, Maslach, 1986, upr. Páleníková) MELBOURNE DESICION MAKING QUESTIONNAIRE (MDMQ, Mann, Burnett, Radford, Ford, 1997, v slovenskom preklade Sarmány- Schullera) PAVLÁT, J.: Přetížený lékař I. In: Časopis Lékařů Českých, 141, 2002,11, s PILÁRIK, Ľ.- Determinanty vyhľadávania stimulácie z pohľadu osobnostných faktorov a štýlov rozhodovania. In: Blatný a kol (Eds.) Sociální procesy a osobnost, Psychologický ústav AVČR v Brně, 2006, SHILOH, S., KOREN, S. & ZAKAY, D.- Individual differences in compensatory decision-making style and need for closure as correlates of subjective decision complexity and difficulty. Personality and Individual Differences, 2001, 30, s

52 [online] [citované ] Dostupné na WWW: < /art00073> SIAMIAN, H. a kol. - Stress and burnout in libraries & information centers In: C. Khoo, D. Singh & A.S. Chaudhry (Eds.), Proceedings of the Asia- Pacific Conference on Library & Information Education & Practice, Singapore, 3-6 April s [online] [citované ] Dostupné na WWW: < Abstrakt Výskum sa zaoberá faktormi syndrómu burn-out, emočným vyhorením, pracovným vyhorením a depersonalizáciou, a ich vzťahom ku rozhodovacej schopnosti človeka. Zameraný je na pomáhajúce profesie, konkrétne sociálnych pracovníkov a ošetrovateľov v porovnaní s nepomáhajúcimi profesiami zahrnutými v kontrolnej skupine. Vzorka 256 študentov externého štúdia sociálnej práce a ošetrovateľstva preukázala významný negatívny vzťah medzi sebahodnotením pri rozhodovaní a emočným faktorom syndrómu burn-out a významné pozitívne vzťahy medzi hypervigilanciou, prokrastináciou a presúvaním zodpovednosti a emočným faktorom syndrómu burn-out. Vo faktore pracovného vyhorenia sa ako významné pozitívne vzťahy ukázali sebahodnotenie a vigilancia a významné negatívne vzťahy hypervigilancia, prokrastinácia a presúvanie zodpovednosti. Významné pozitívne vzťahy sa preukázali medzi depersonalizáciou a hypervigilanciou, presúvaním zodpovednosti a prokrastináciou. Kľúčové slová: syndróm burn-out, emočné vyhorenie, pracovné vyhorenie, depersonalizácia, rozhodovanie, vigilancia, hypervigilancia, presúvanie zodpovednosti, prokrastinácia, pomáhajúce profesie Autori: Mgr. Michaela Hanzlíková, PhDr. Ľubor Pilárik, PhD. Katedra psychologických vied, FSVaZ UKF, Kraskova 1, Nitra, [email protected]; [email protected] 49

53 EMÓCIE A RIZIKOVÉ ROZHODOVANIE VODIČOV EMOTIONS AND RISKY DECISION MAKING OF DRIVERS 50 Ľubor Pilárik Lenka Matušíková Abstract The aim of the study was to find out how positive and negative emotions influence risky decision making of drivers. We chose the primary emotions such as joy and anger which were excited in two experimental groups. Manipulating with the independant variable caused exciting actual emotions. During feeling the emotions we examined and measured the risky decision making of drivers in the particular traffic situations. The autenticity of decision making was arranged by video-clips, where were catched the easy traffic situations shooting from the view of a driver. During the whole lasting of the experiment we tried to encourage and maintain arousing the emotion in order to find out its effect on decision making. From the sample of 60 people we summarized that we can confirm our hypothesis that people during feeling angry decide more risky than when they feel happy. Key words: Emotion. Risk. Decision making. 1 Úvod Vodiči sa pri jazde autom musia veľakrát rozhodovať v rôznych dopravných situáciách, čo potom podmieňuje ich štýl jazdy. Jazda môže byť bezpečná či pomalá, ale na druhej strane aj veľmi rýchla, riskantná až ohrozujúca ostatných. Na ich rozhodnutí sa podieľa mnoho faktorov. Jedným z nich je aj ich aktuálne prežívanie a citové rozpoloženie, ktoré je často kľúčové v okamihoch rozhodovania. Ambíciou našej práce bolo zistiť, či pozitívne a negatívne emócie odlišne ovplyvňujú rizikové rozhodovanie vodičov. V súčasnosti je problematika rozhodovania doménou hlavne psychológie a kognitívnej vedy, v ktorej poznatky vyústili do vytvorenia duálnoprocesových teórií rozhodovania. Predkladá sa názor, že mysliaci človek sa rozhoduje v súčinnosti dvoch paralelných systémov, kognitívneanalytického a experienciálne-emočného. Vplyv emócií a ich nezastupiteľná rola v myslení jedinca je aj z týchto zistení zjavná. V začiatkoch skúmania rozhodovania sa vedci domnievali, že najefektívnejšie a najoptimálnejšie rozhodovanie je také, ktoré podmieňujú len kognitívne procesy bez zásahu emócií. Postupne sa však výskumami dokázalo, že dopad

54 emócií na rozhodovanie je nevyhnutný, pretože inak by rozhodovanie trvalo veľmi dlho alebo by decident vôbec nenašiel správnu voľbu. Damasio (2000) zistil, že pacienti s poruchou ventromediálnej časti prefrontálnej kôry, ktorá má súvis s emóciami, sa nedokázali správne rozhodnúť, zvážiť si alternatívy a vybrať si jednu z nich. Tieto zistenia jasne poukazujú na fakt, že emócie sú súčasťou rozhodovacieho procesu a sú nevyhnutnosťou pre uskutočnenie samotnej rozhodovacej voľby. Finucane et al. (2000 In: Slovic et al., 2002b) empiricky dokázali vplyv afektu na rozhodovanie. Potvrdili svoj predpoklad, že probandi hodnotili riziko a zisky z danej situácie podľa toho, čo práve prežívali. Slovic et al. (2005) potvrdzujú, že pri vnímaní rizika a pri rizikovom rozhodovaní sa uplatňuje heuristika afektu charakterizovaná ako stratégia riešenia založená na vplyve afektu. Alhakami a Slovic (1994 In: Slovic, 2002b) skúmali rozdielne emócie pri rozhodovaní a zistili, že pozitívne a negatívne afekty ovplyvňujú vnímanie rizika a ziskov. Všetky tieto závery nasvedčujú, že pri rozhodovaní sú zastúpené emócie. Súčasné výskumy zamerané na emócie a rozhodovanie už teda neriešia otázku, či existuje vzťah medzi emóciami a rizikovým rozhodovaním. Ale je potrebné sa zamýšľať, ako emócie ovplyvňujú proces rozhodovania a aký je dopad pozitívnych a negatívnych afektov na rozhodovanie (Anderson, 2003). Pri rizikovom rozhodovaní vodičov, ktoré je cieľom našej práce, ide aj o vnímanie rizika, ktoré sa líši u každého jednotlivca. Odlišnosť vnímania rizika danej situácie je daná pohlavím, kultúrou a ďalšími atribútmi (Slovic, 1987). Fischhoff et al. (1978 In: Slovic et al., 2002a) zistili, že u hazardných hráčoch bolo vnímanie rizika podmienené tým, že čím vyšší bol zisk z hry, tým nižšie bolo vnímané riziko a opačne čím bol dosiahnutý zisk z hry menší, tým viac sa im hra zdala rizikovejšou. Alhakami a Slovic (1994 In: Slovic, 2002b) nadviazali na závery Fischhoffa et al. (1978) a uskutočnili experiment, v ktorom sa im potvrdilo, že probandi posudzovali nie len na základe toho čo si myslia, ale i podľa toho čo v danej situácii cítia. Ak v danej situácii prežívali pozitívne emócie, posudzovali riziko ako malé a zisk ako veľký. Naopak, ak v danej situácii prežívali negatívne emócie, posudzovali riziko ako veľké a zisk ako malý. Finucane et al. (2000 In: Slovic, 2002): dokázali, že probandi vnímali zisky a riziko pod vplyvom celkového afektívneho ohodnotenia situácie, ktoré bolo ovplyvnené prvotnou informáciou. Vzhľadom na uskutočnené výskumy a závery z nich usudzujeme istú podobnosť s naším skúmaním rizikového rozhodovania vodičov pod vplyvom emócií a ako zisky z rizikovej dopravnej situácie považujeme rýchlu jazdu, 51

55 urobenie rýchleho manévru, ušetrenie času z rýchlej jazdy a samozrejme udržanie hladiny arousalu. Na druhej strane straty z takejto rizikovej dopravnej situácie môžu byť autonehoda, ublíženie na zdravý, finančná pokuta alebo smrť vodiča. Myslíme si, že aktuálne prežívaný hnev bude podnecovať k vnímaniu väčších ziskov z rizikovej voľby a menšieho rizika zo samotného rozhodnutia. Na základe vyššie uvedeného formulujeme hypotézu: Predpokladáme, že pri prežívaní hnevu sa vodiči rozhodujú rizikovejšie ako pri prežívaní radosti. 2 Metódy Výskumná vzorka Výskumnú vzorku tvorilo 60 študentov zo SŠ, VŠ, z toho 30 chlapcov a 30 dievčat. Priemerný vek všetkých probandov bol AM=19,70. Všetci študenti mali vodičský preukaz a zisťovali sme počet odjazdených kilometrov, pričom ich rozpätie sa pohybovalo od 100 do 6000 km a priemerný počet kilometrov bol AM=1086,67 km. Probandi boli následne rozdelení náhodným výberom do dvoch experimentálnych skupín, pretože sme tak chceli skonštantniť vplyv ich vodičskej skúsenosti či počtu najazdených kilometrov na výsledky experimentu. Dizajn Uskutočnili sme medzisubjektový plán experimentu, kde nezávislá premenná bola emočné prežívanie radosti alebo hnevu. Vytvorili sme 2 experimentálne skupiny náhodným výberom. V experimentálnej skupine 1 sme navodzovali prežívanie emócie radosti a v experimentálnej skupine 2 prežívanie hnevu. Závislú premennú- rizikové rozhodovanie- sme merali v jednoduchých dopravných situáciách. Pri vytvorení meracieho nástroja nás inšpiroval softvér Vienna Test System, ktorý obsahuje okrem iného aj test na zistenie rizikovosti pri šoférovaní pomocou video nahrávok. Dizajn týchto videí sme replikovali v našom experimente, pričom k vyhodnocovaniu sme nemali prístup, tak sme si ho vytvorili sami. Pred každým druhým videom bola manipulácia s nezávislou premennou, t.z. navodzovali sme emóciu, vizuálnou a auditívnou metódou, pričom auditívna metóda - počúvanie hudobnej skladby sprevádzala probanda počas celého experimentu Inštrukcia, ktorá bola prezentovaná pred každou situáciou, obsahovala pokyn, čo sa od probanda vyžaduje a opis dopravnej situácie, ktorú ide riešiť Napríklad: Ideš autom a chceš odbočiť z vedľajšej cesty doľava. Po hlavnej ceste ide auto. Kedy by si už neodbočil? 52

56 Princíp video situácií spočíval v tom, že video bolo natáčané z pohľadu vodiča auta, a tak sa proband cítil ako v pozícii vodiča, ktorý rieši určitú dopravnú situáciu. Riziková voľba bola v tom, že oproti išlo auto, ktorému musel dať prednosť a mal sa rozhodnúť, kedy by už neurobil daný čin, čiže by neodbočil alebo nepredbiehal, pretože sa mu zdalo, že by to bolo preňho rizikové. Meranie závislej premennej sme robili tak, že sme si vypočítali vzdialenosť medzi probandom a autom idúcim oproti. Pretože sme poznali čas zastavenia videa a rýchlosť oprotiidúceho auta, v ktorom bol náš pomocník a celkový čas trvania videa. Keďže video bolo natáčané až do bodu, v ktorom sa stretlo naše auto s autom idúcim oproti. V bode, kedy sme začali natáčanie, mal náš pomocník už dohodnutú rýchlosť 50 km/h. V jednej situácie sa vyskytoval cyklista, s rýchlosťou 10 km/h. So zväčšujúcou sa vzdialenosťou bolo rozhodovanie menej rizikové. Na vyhodnotenie výsledkov sme použili Studentov t-test pre dva nezávislé výbery. Predvýskum Overovali sme si navodenie emócií pomocou metód vizuálneho a auditívneho charakteru. Vizuálna metóda pozostávala z emočne nabitých obrázkov, ktoré boli prezentované cez prezentácie v programe Powerpoint. Respondenti si prezerali 6 prezentácií s obrázkami, ktoré mali vyvolať pocity radosti a 6 prezentácií s obrázkami a textom navodzujúcim hnev. Táto metóda sa nám potvrdila ako účinná. Auditívnu metódu tvorilo 12 hudobných skladieb, z ktorých sme vybrali 2 skladby na vzbudzovanie prežívania radosti a hnevu. 53

57 3 Výsledky Graf 1 Porovnanie rozdielov rizikového rozhodovania pri aktuálnom prežívaní radosti a hnevu p<0,05 p<0,01 p<0,01 Výsledky Studentovho t-testu a jednotlivé signifikancie poukazujú na rozdiel v rizikovom rozhodovaní pod vplyvom prežívania radosti a prežívania hnevu. Ale rozdiely nie sú štatisticky významné vo všetkých video situáciách. Signifikantne významné rozdiely sa potvrdili len v dvoch situáciách, a to situácie 5 a 7 a v celkovom rizikovom rozhodovaní RR, ktoré sme vypočítali ako priemer všetkých výsledkov z video situácií pre jednotlivca. Situácia 5 (t(58) = 2,903, p= 0,042) a situácia 7 (t(58) = 4,248, p<0,001) potvrdzuje našu hypotézu, že vodiči sa rizikovejšie rozhodujú pri prežívaní hnevu ako pri prežívaní radosti, čo odvodzujeme tým, že experiment bol v jeho polovici a metódy navodzujúce aktuálne prežívanie emócií boli najefektívnejšie a tiež novosť situácií zabránila vplyvu učenia z predošlých video situácií. Situácia 6 (t(58)= -2,774; p= 0,009) nám nepotvrdila hypotézu, ale ukázala nám úplný opak, totiž že vodiči sa rizikovejšie rozhodovali pri prežívaní radosti ako pri prežívaní hnevu. Možno to zdôvodniť tým, že daná situácia bola odlišná od ostatných. Doba čakania na moment, kedy sa mal proband rozhodnúť, bola zdĺhavá. Pri prežívaní hnevu a dlhej dobe čakania bol proband viac pripravený konať, zahájiť činnosť. Preto si myslíme, že keď uvidel oprotiidúce auto, hneď zareagoval, t.z. zastavil video. Pravdepodobne 54

58 si neuvedomil inštrukciu a zastavil video v okamihu kedy by odbočil, ale inštrukcia znela, kedy by neodbočil. V situáciách 1, 2 sme nezaznamenali signifikatne významné rozdiely medzi skupinami, hoci sa signifikancia (p=0,61; p=0,53) blížila hladine významnosti. Čo odôvodňujeme tým, že metódy, ktorými sme emócie navodzovali boli pre probandov ešte novou skúsenosťou a ich účinok bol silnejší ako na konci experimentu. Navyše dopravné situácie, ktorých princíp bol podobný vo všetkých 11 situáciách, neboli ešte pod vplyvom minulej skúsenosti a ich riešenie bolo tiež niečím novým a zaujímavým. V situáciách 3, 4 sa signifikancia (p=0,116; p=0,418) nepribližovala tak významne k hladine významnosti ako predošlé dve situácie. Mohlo to byť spôsobené podobnosťou samotnej dopravnej situácie. Myslíme si, že vplyv učenia tu mal veľkú úlohu, a tak probandi strácali vnímanie rizika zo samotného rozhodovania. V dopravnej situácii 8 sa nepreukázali štatisticky významné rozdiely (p=0,197), hoci sme ich pôvodne očakávali, berúc do úvahy to, že situácia bola úplne nová, natočená za šera. Znížená viditeľnosť a prudká zákruta, z ktorej proband odbočoval na hlavnú cestu robili túto úlohu dosť rizikovou a zaujímavou. Teraz si uvedomujeme, že citlivosť zachytenia rizikového rozhodovania nebola dostačujúca, keďže čas bol zaznamenávaný len v sekundách a proband oprotiidúce auto nevidel vo veľkom predstihu. Tak pri prežívaní rozdielnych emócií nebolo možné úplne presne zachytiť ich vplyv na rizikové rozhodovanie. V ostatných troch situáciách sa nevyskytol štatisticky významný rozdiel v rizikovom rozhodovaní pri prežívaní radosti a hnevu, čo možno zdôvodniť aj tým, že tieto situácie boli prezentované na konci experimentu, na čo vplýval efekt naučenia a metódy na navodenie týchto emócií, konkrétne auditívna metóda sa stala nudnou a nevyvolala v nich prvotnú emóciu, respektíve jej intenzita sa znížila. 4 Diskusia Na základe našich výsledkov možno skonštatovať, že vodiči sa rizikovejšie rozhodovali pri prežívaní hnevu ako pri prežívaní radosti. Organizmus je pri prežívaní hnevu viac pripravený na zahájenie aktivity a vodiči vnímajú zisky z rizikovej jazdy viac ako jej riziká. To znamená, že pri prežívaní hnevu budú preferovať rýchlu jazdu, urobenie rýchleho manévru apod. A naopak pri prežívaní radosti sa budú vyhýbať rizikovému rozhodovaniu, teda si skôr uvedomujú riziká z dopravnej situácie ako je pokuta, nehoda, ohrozenie vlastného života. Tieto zistenia sú kongruentné so závermi Isenovej et al. 55

59 (1987 In: Stuchlíková, 2002) ktorí vytvorili hypotézu udržania nálady, ktorá vyplýva z jedincovej motivácie udržať si pozitívnu náladu alebo zlepšiť negatívnu náladu. Človek v pozitívnej nálade sa vyhýba riziku, pretože nechce aby došlo k prípadným stratám, a tak k zhoršeniu nálady. A človek v negatívnej nálade vyhľadáva pozitívne informácie alebo možnosti správania, aby si vylepšil svoju náladu. Taktiež naše závery korešpondujú s výsledkami Fischhoffa et al. (1978, In: Slovic et al., 2002a) o vnímaní rizika pri hre. Tieto výsledky poukazujú na fakt, že u hazardných hráčoch sa potvrdilo, že vnímanie rizika bolo podmienené tým, čím väčší bol zisk z hry, tým menšie bolo vnímané riziko a opačne čím bol dosiahnutý zisk z hry menší, tým viac sa im hra zdala rizikovejšou. Keďže naša hypotéza sa nám potvrdila len v situáciách 5 a 7 usudzujeme, že bolo veľmi dôležité aby dopravné situácie prezentované probandovi boli nové, nezaťažené vplyvom minulej skúsenosti. Uvedomujeme si, že nie všetky video situácie spĺňali toto kritérium a prostredie natáčania ako aj inštrukcia boli vo viacerých podobné. Aj vplyvom tohto faktu sa nepotvrdil náš predpoklad. Na druhej strane bolo v experimente, ktorý sme uskutočnili dôležitým atribútom manipulácia s nezávislou premennou. Metódy na navodzovanie aktuálneho prežívania danej emócie pravdepodobne neboli dostatočne účinné počas celého experimentu. Hudba, ktorú proband počúval počas riešenia všetkých situácií, mohla strácať na intenzite, čo sa prejavilo hlavne v posledných troch situáciách, kde sme nezaznamenali signifikantne významné rozdiely medzi skupinami. Uvedomujeme si možnosť dobrej aplikácie našich výsledkov do praxe. Za predpokladu, že by sa naša hypotéza potvrdila vo všetkých situáciách, by sme mohli povedať, že pri šoférovaní je vodič veľmi ovplyvniteľný práve aktuálne prežívanými emóciami, ktoré môžu uňho vznikať vplyvom dynamickej či upokojujúcej hudby, bezprostrednou hádkou s druhou osobou či inými faktormi. Netreba zanedbávať citové rozpoloženie, v ktorom sa vodiči pri jazdení nachádzajú a taktiež poznanie vlastných reakcií na základe prežívania emócií. 56

60 Literatúra ANDERSON, C. J. (2003). The Psychology of Doing Nothing: Forms of Decision Avoidance Result from Reason and Emotion. Psychological Bulletin, Vol. 129, pp [citované ]. Dostupné na internete:< DAMASIO, A. R. (2000). Descartesův omyl: Emoce, rozum a lidský mozek. Mladá fronta: Praha. FRIJDA, N. H. (1986). The Emotions. Cambridge University Press: Cambridge. [citované ]. Dostupnénainternete:< idge,+u.k.,+cambridge+university+press. SLOVIC, P., WEBER, E. U. (2002). Perception of Risk Posed By Extreme Events. In: Risk Managment Strategies in an Uncertain World. Palisades: New York. [citované ]. Dostupné na internete: < SLOVIC, P., FINUCANE, M. L., PETERS, E., MACGREGOR, D. G. (2002). Rational Actors or Rational Fools? Implications of the Affect Heuristic for Behavioral Economics. Journal of Social-Economics, 31, p [citované ]. Dostupné na internete:< SLOVIC, P., FINUCANE, M. L., PETERS, E., MACGREGOR, D. G. (2002). Risk as Analysis and Risk as Feelings: Some Thoughts about Affect, Reason, Risk and Rationality. Decision Research. [citované ]. Dostupné na internete: < SLOVIC, P., FINUCANE, M. L., PETERS, E., MACGREGOR, D. G. (2005). Affect, risk and decision making. [citované ]. Dostupné na internete: STUCHLÍKOVÁ, I. (2002). Základy psychologie emocí. Portál: Praha. 57

61 Abstrakt Cieľom práce bolo zistiť či odlišne ovplyvňujú pozitívne a negatívne emócie rizikové rozhodovanie vodičov. Vybrali sme primárne emócie radosť a hnev, ktoré sme navodzovali v dvoch experimentálnych skupinách. Manipulovanie s touto nezávislou premennou vyvolalo aktuálne prežívanie emócie. Počas tohto prežívania emócie sme skúmali a merali rizikové rozhodovanie vodičov v jednotlivých dopravných situáciách. Autenticita rozhodovania bola zabezpečená video nahrávkami, kde sme zachytili jednoduché dopravné situácie, natočené z pohľadu vodiča auta. Počas celého experimentu sme sa snažili u probandov podporovať a udržiavať prežívanie danej emócie, aby sme zistili, aký je jej vplyv na samotný rozhodovací proces. Na vzorke 60 ľudí sme prišli k záverom, že náš predpoklad, že rizikovejšie rozhodovanie je počas prežívania hnevu ako počas prežívania radosti, sa nám potvrdil. Kľúčové slová: Emócie. Riziko. Rizikové rozhodovanie. Autori: PhDr. Ľubor Pilárik, PhD.; Bc. Lenka Matušíková Katedra psychologických vied, FSVaZ UKF, Kraskova 1, Nitra [email protected]; [email protected] 58

62 EMOČNÁ INTELIGENCIA A ROZHODOVANIE ZDRAVOTNÍCKYCH ZÁCHRANÁROV A HASIČOV EMOTIONAL INTELLIGENCE AND DECISION-MAKING PROCESS IN MEDICAL RESCUERS AND FIREFIGHTERS Ľubor Pilárik Nina Hrdinová Anna Krasňanská Soňa Kupcová Kamila Rondošová Abstract Emotional intelligence (EI) is an ability to monitor ones emotions, to distinguish between them and use this information to regulate thinking and acting. The aim of our research was to determine whether there is a relationship between dimensions of emotional intelligence and phases of decision making process, e.g. advantageous decision making in medical rescuers, firefighters and non medical professions. We also compared the role of emotional intelligence in decision making process from perspective of maximum and typical performance. To measure the ability of emotional intelligence we used our own Emotional intelligence test, made according to model of Salovey and Mayer (1997) and SSEIT (Schutte, et al., 1998) for selfevaluation of emotional intelligence. Phases of the decision making process and advantageous decision making were measured by IGT (Bechara, et al., 1994). The results showed, that partial dimensions of emotional intelligence plays important role in decision making process and facilitate it differently. Perceiving and understanding emotions seems to to have most notable relationship to when people perceive emotional signals and conceptualize the problem during decision making process. Key words: Emotional intelligence. Perceiving emotions. Using emotions. Understanding emotions. Regulation of emotions. Performance measuring. Self-evaluation. Decision making process. Somatic marker hypothesis. 1 Úvod Práca ľudí v krízovej oblasti si vyžaduje rýchle a efektívne rozhodovanie pri nedostatku informácií, pod silným tlakom zodpovednosti za seba a druhých. Riziko spojené s rozhodovaním je špecifické, preto hľadanie spôsobu 59

63 optimálneho rozhodovania v takýchto situáciách zvyšuje svoje opodstatnenie. Zaujíma nás úloha emócií v procese rozhodovania, čí môže citlivosť na emočné signály facilitovať výhodné rozhodovanie. Emocionálne aspekty rozhodovania sa začali skúmať v 80- tých rokov 20. storočia, dovtedy bolo rozhodovanie vnímané ako kognitívny proces, kde človek racionálne usudzuje, ktorá z alternatív bude viesť k pozitívnejšiemu dôsledku (Pfister, Bohm, 2008). Podľa Damasia (1994) emócie upriamujú vedomú pozornosť človeka a facilitujú pracovnú pamäť potrebnú pre rozhodovanie. Dokážu oddeliť naliehavé od menej naliehavého alebo priorizovať voľby relevantne k požiadavkám situácie (napr. Damasio, 1994; Schwarz, Clore, 2006). Otázka racionality už nespočíva vo vylúčení emócií, ale v ich adekvátnom využití prostredníctvom ich správneho zhodnotenia (Pfister, Böhm, 2008). Zajonc (1980) ako prvý zdôraznil, že afektívne reakcie na stimul sú často úplne prvé reakcie objavujúce sa automaticky. Damasio (1994) posúva úlohu emócií ďalej. Navrhuje Hypotézu somatických markerov (SMH), podľa ktorej by rozhodovanie nebolo bez emócií alebo telesných signálov optimálne. Somatické markery (SM) sú špecifickým prípadom pocitu vzniknutého na základe sekundárnych emócií, ktoré sú učením prepojené s predpokladanými následkami určitých reakcií (Damasio, 1994, s.155.) Smerujú ľudí k voľbám, ktoré v minulosti pociťovali ako dobré a varujú pred tými, ktoré vnímali ako zlé. Empirickým dôkazom SMH a nástrojom merania SM je Iowský herný test (IGT) (Bechara et al. 1994). V procese rozhodovania sa pre jednotlivé balíky kariet, človek prechádza dvomi hlavnými špecifickými fázami. Ak vníma dobrý/zlý pocit ohľadne voľby, no zároveň nevie prečo, je vo fáze tušenia. Ak vie povedať prečo je to tak, skonceptualizoval problém a je v konceptualizačnej fáze. Z pohľadu konceptu Saloveya a Mayera (1990) sú vnímanie a porozumenie emóciám, ich využívanie a zvládanie, súčasťou emocionálne inteligentnej práce s emóciami, ktoré slúžia ako informácia v procese rozhodovania. Seo a Barett (2007) tvrdia, že vplyv emócie nie je pozitívny alebo negatívny sám o sebe, ale je závislý od toho, ako človek funkčne alebo disfunkčne prežíva, spracúva a využíva informácie, ktoré emócie nesú, teda od jeho emocionálnej inteligencie. Emočne inteligentný človek zostáva emóciám otvorený, vie ich pomenovať a rozumie ich príčinám. Je si vedomý vplyvu emócií na kognitívne funkcie človeka, vie, kedy má emočné informácie v procese rozhodovania využiť. Otto a Lantermann (2005) zistili, že ľudia lepší v emočnej jasnosti použili vhodnejšie riešenie pri vysoko komplexných problémoch a vo všeobecnosti mali lepší výkon, ako nízko skórujúci ľudia 60

64 v tejto dimenzii EI. Bar-On et al. (2003) odhalili, že nevýhodné rozhodovanie je vo vzťahu s deficitom v emocionálnej inteligencii. Cieľom výskumu bolo overiť existenciu vzťahu medzi jednotlivými dimenziami emočnej inteligencie a výhodným rozhodovaním u zdravotníckych záchranárov, hasičov a nezdravotníckych pracovníkov. Zamerali sme sa na vnímavosť k somatickým markerom a schopnosť konceptualizovať správne riešenia v procese rozhodovania vo vzťahu k dimenziám emočnej inteligencie. Z hľadiska spôsobu merania emočnej inteligencie hovoríme o schopnosti (Salovey, Mayer, 1997) ak je meraná ako maximálny výkon a o črte (napr. Goleman, 1997), či vnímanej sebaúčinnosti (Petrides, Furnham, 2001) ak je zisťovaná sebahodnotením, ako typický výkon. Keďže korelácie medzi výkonom a sebahodnotením sú vo všeobecnosti nízke (napr. Sjoberg, Engelberg, 2004), porovnávali sme rolu emočnej inteligencie v procese rozhodovania z hľadiska typického a maximálneho výkonu. 2 Metódy Výskumná vzorka Výskumu sa zúčastnilo 99 pracujúcich participantov. Zdravotnícke profesie tvorilo 38 hasičov a 31 zdravotníckych záchranárov. Komparačnú skupinu tvorilo 30 ľudí z rôznych nezdravotníckych povolaní, ktoré v sebe zahŕňajú iný typ rizika ako je nepretržitá zodpovednosť za ľudské životy. Zber dát prebiehal v mesiacoch február/marec 2009 v menších skupinkách. Hasičov sme testovali na hasičskej stanici v Pezinku a Senci. Záchranárov v Nemocnici s poliklinikou v Bojniciach a na Uniklinike v Prievidzi. Komparačná skupina bola otestovaná buď v mieste ich bydliska alebo zamestnania. Tabuľka 1 Zloženie vzorky participantov Počet Priemerný vek Muži Ženy hasiči 38 31, zdravotnícki záchranári nezdravotnícke povolania Spolu 99 34,

65 Meracie nástroje Na meranie emočnej inteligencie ako výkonu sme použili vlastný Test emočnej inteligencie, vychádzajúc z modelu Saloveya, Mayera (1997), ktorý zahŕňa dimenzie vnímanie emócií (α.79), využívanie emócií (α.77), porozumenie emóciám (α.72) a zvládanie emócií (α.70). Sebahodnotenie schopnosti emočnej inteligencie alebo vnímanú emočnú sebaúčinnosť sme zisťovali škálou Schutte Self-report Emotional Intelligence test (SSEIT, Schutte et al., 1998), ktorá zahŕňa dimenzie rozpoznanie emócií a ich expresia, regulácia emócií a používanie emócií. Metodika obsahuje viac položiek merajúcich vnímanú emočnú sebaúčinnosť (napr. Podľa tónu hlasu dokážem povedať, ako sa človek cíti. ), ako položky zisťujúce črtu (napr. Prežívanie emócií je niečo, kvôli čomu stojí za to žiť. ), preto merané premenné vidíme skôr ako sebahodnotenie schopnosti, než zisťovane črty. Proces rozhodovania sme zisťovali Iowským herným testom (IGT, Bechara et al., 1994), v ktorom si participanti stokrát vyberajú kartu zo štyroch balíkov, z ktorých dva balíky sú výhodnejšie (obsahujú nižšie zisky, ale aj nižšie straty) ako zvyšné dva (obsahujú vysoké zisky, ale aj vysoké straty). Výhodné rozhodovanie bolo pomerom počtu výhodných a nevýhodných volieb. Fázu tušenia a konceptualizácie sme zisťovali dopytovaním sa po každom desiatom ťahu: 1. Podľa čoho ste si vyberali karty z balíkov? 2. Aký máte pocit z jednotlivých balíkov? 3. Ohodnoťte na stupnici od -10 (úplne nevýhodný) po +10 (najvýhodnejší) každý balík. Prečo ste pridelili jednotlivé čísla? Participanti dostali tým viac bodov, čím skôr dosiahli jednotlivé fázy. 3 Výsledky Zistili sme, že schopnosť vnímať emócie súvisí s vnímavosťou k somatickým markerom (SM) v skorých fázach rozhodovania (fáza tušenia) bez ohľadu na profesiu. V zdravotníckych profesiách v porovnaní s ostatnými profesiami bol tento vzťah silnejší. Štatisticky významný vzťah vnímania emócií ako vnímaná sebaúčinnosť a citlivosti k SM sa ukázal len u hasičov. Okrem toho sa u nich ukázal vzťah medzi schopnosťou vnímať emócie a výhodnými voľbami v prvých fázach IGT. 62

66 Tabuľka 2 Vzťah medzi vnímaním emócií a premennými procesu rozhodovania (n= 99) VE IGT1 IGT2 IGT3 IGT4 IGT5 IGT Tuš. Konc. ZZ TEI *** -.03 SSEIT HAS NP TEI ** -.03 SSEIT * *.15 TEI *.15 SSEIT Legenda: * p< 0.05, ** p< 0.0, *** p< 0.00, ZZ zdravotnícki záchranári; HAS hasiči; NP nezdravotnícke povolania; VE-vnímanie emócií, TEI-Test emočnej inteligencie, SSEIT- Sebavýpoveďová škála emočnej inteligencie, IGT- Iowský herný test, Tuš. - fáza tušenia, Konc. - konceptualizačná fáza V tabuľke 3 vidieť, že využívanie (asimilácia) emócií ako vnímaná sebaúčinnosť súvisela s výhodnými voľbami v nezdravotníckych povolaniach. Tabuľka 3 Vzťah medzi asimiláciou emócií a premennými procesu rozhodovania (n= 99) AE IGT1 IGT2 IGT3 IGT4 IGT5 IGT Tuš. Konc. ZZ TEI SSEIT HAS NP TEI SSEIT TEI SSEIT **.46** * Legenda: * p< 0.05, ** p< 0.0, *** p< 0.00, ZZ zdravotnícki záchranári; HAS hasiči; NP nezdravotnícke povolania; AE-asimilácia emócií, TEI-Test emočnej inteligencie, SSEIT- Sebavýpoveďová škála emočnej inteligencie, IGT- Iowský herný test, Tuš. - fáza tušenia, Konc. - konceptualizačná fáza Schopnosť porozumieť emóciám súvisela so schopnosťou konceptualizovať správne riešenia v procese rozhodovania a zároveň podporila výhodné rozhodovanie v poslednej fáze rozhodovania (u zdravotných záchranárov a v nezdravotníckych profesiách). Porozumenie 63

67 emóciám, u zdravotných záchranárov ako výkon a u hasičov ako sebahodnotenie, ukázal tiež vzťah s vnímavosťou k somatickým markerom. Tabuľka 4 Vzťah medzi porozumením emóciám a premennými procesu rozhodovania (n= 99) ZZ HAS NP PE IGT1 IGT2 IGT3 IGT4 IGT5 IGT Tuš. Konc. TEI *.32.42*.40* SSEIT TEI * SSEIT *.03 TEI * SSEIT * Legenda: * p< 0.05, ** p< 0.0, *** p< 0.00, ZZ zdravotnícki záchranári; HAS hasiči; NP nezdravotnícke povolania; PE-porozumenie emóciám, TEI-Test emočnej inteligencie, SSEIT- Sebavýpoveďová škála emočnej inteligencie, IGT- Iowský herný test, Tuš. - fáza tušenia, Konc. - konceptualizačná fáza U zdravotných záchranárov sme zistili vzťah medzi schopnosťou regulovať emócie a výhodnými voľbami. U hasičov súvisela schopnosť regulovať emócie so schopnosťou skôr konceptualizovať problém a čiastočne s výhodnými voľbami v stredných fázach IGT. Tabuľka 5 Vzťah medzi reguláciou emócií a premennými procesu rozhodovania (n= 99) RE IGT1 IGT2 IGT3 IGT4 IGT5 IGT Tuš. Konc. ZZ TEI **. 59*** ** SSEIT HAS NP TEI * * SSEIT TEI SSEIT Legenda: * p< 0.05, ** p< 0.0, *** p< 0.00, ZZ zdravotnícki záchranári; HAS hasiči; NP nezdravotnícke povolania; RE-regulácia emócií, TEI-Test emočnej inteligencie, SSEIT- Sebavýpoveďová škála emočnej inteligencie, IGT- Iowský herný test, Tuš. - fáza tušenia, Konc. - konceptualizačná fáza 64

68 4 Diskusia Ukazuje sa, že parciálne dimenzie emočnej inteligencie (Salovey, Mayer, 1990) zohrávajú v procese rozhodovania dôležitú úlohu a facilitujú tento proces na rôznych úrovniach. V našej výskumnej vzorke súvisela schopnosť vnímať vlastné emócie s vnímavosťou k somatickým markerom v procese rozhodovania bez ohľadu na profesiu. Schopnosť porozumieť emóciám súvisela so schopnosťou konceptualizovať problém alebo správne riešenie v procese rozhodovania a zároveň mala tendenciu podporovať výhodné rozhodovanie v poslednej fáze rozhodovania. Schopnosť regulovať emócie súvisela s výhodným rozhodovaním u zdravotníckych záchranárov. Títo dokázali viac odolať riskantným voľbám a boli citlivejší k negatívnym emóciám spojených s trestami. Ak uvažujeme nad vplyvom medzipohlavných rozdielov a zastúpením žien vo vzorke záchranárov, ukazuje sa, že ženy narábajú s emóciami v tejto typicky mužskej profesií špecificky. V zhode s našimi zisteniami, Pilárik et al. (2009) ukazujú na tendenciu potláčať resp. na dôležitosť regulovať emócie žien záchranárok na úrovni výhodného rozhodovania. Participanti pracujúci v nezdravotníckych profesiách ktorí verili, že dokážu využívať emócie pri spracovávaní informácií, sa rozhodovali výhodnejšie. Uvažujeme do akej miery mohla u tejto skupiny ľudí zohrávať úlohu samostatnosť, odhodlanosť, motivácia zodpovednosťou za vlastný život spojená so schopnosťou sebamotivácie. Podobne ako pre Damasia (1994) aj pre nás sú emócie podporou optimálneho procesu rozhodovania. V neštruktúrovaných situáciách má schopnosť vnímať emočné signály podstatnú funkciu. Ak človek ukázal dobrú schopnosť vnímať emócie alebo ak sa vnímal ako dobrý v tejto dimenzií, zachytil emočné signály ohľadom volieb skôr. V štruktúrovaných situáciách naopak, môže byť pre výhodné rozhodovanie dôležitejšia schopnosť emóciám porozumieť. Ak však zachytí emočné signály skôr alebo ak skôr konceptualizuje problém, neznamená to, že sa automaticky rozhodne výhodne. To ako ľudia prežívajú emócie a to ako ich použijú je konceptuálne a relatívne nezávislý proces (Gohm, 2003). Výhodné rozhodovanie v IGT je navyše determinované rôznymi motivačnými faktormi ako rozdielna preferencia k riskovaniu, apatia resp. nedostatok motivácie, rozdielna citlivosť k odmenám a trestom. Diskutabilnou otázkou je závislosť výkonu v IGT od kapacity a kvality pracovnej pamäte, ktorú niektorí autori potvrdzujú (Hinson et al., 2004), iní vyvracajú (Turnbull et al. 2005). Emocionálne inteligentné správanie výraznejšie facilitovalo proces rozhodovania v porovnaní so sebahodnotením emočnej inteligencie. Napriek tomu sa sebahodnotenie emočnej inteligencie ukazuje ako dôležité pri 65

69 moderovaní niektorých procesov spracovávania (Gohm, Clore, 2002), preto má jej meranie veľký význam. V našom výskume zohrávalo úlohu v ranných fázach rozhodovania u hasičov. Iné zistenie hovorí, že ak človek preukázal dobrú schopnosť vnímať emócie a navyše si jej bol vedomý, dokázal emócie lepšie využiť v rozhodovaní (Hrdinová, Pilárik 2009). Ak človek disponuje schopnosťou, ale nevie o nej, správa sa k nej akoby neexistovala. Naopak je možné, že ak si verí, dokáže, aj keď nižšiu schopnosť, využiť efektívne. Inteligentná práca s emóciami a tiež uvedomenie si tejto schopnosti sa ukazuje ako jeden z činiteľov facilitujúcich proces rozhodovania. Zatiaľ čo v začiatkoch zohráva výraznú úlohu schopnosť emócie vnímať, v neskorších fázach konceptualizácie problému je to schopnosť emóciám porozumieť. 66

70 Literatúra DAMASIO, A.R. (1994). Descartov omyl: emoce, rozum a lidský mozek, Praha: Mladá fronta, BAR-ON, R.- TRANEL, D. -DENBURG, N. L.- BECHARA, A. (2003). Exploring the neurological substrate of emotional and social intelligence. In: Brain.,2003, vol.126, no. 8. BECHARA, A.- DAMASIO, H. (2002). Decision-making and addiction. In: Neuropsychologia, 2002, vol. 40, no.10, p GOHM, C.L.- CLORE, G.L. (2002). Affect as information: an individual differences approach. In: L. Feldman Barrett & P. Salovey (Eds.) The Wisdom in Feelings, GOHM, C.L. (2003). Mood regulation and emotional intelligence: Individual differences. In: Journal of Personality and Social Psychology, 2003, vol. 84, p GOLEMAN, D. (1997). Emoční inteligence. Praha: Columbus, HINSON, J.M.-JAMESON, T.L. -WHITNEY, P. (2004). Components of working memonry and somatic markers in decision making. In: Psychosomatic bulletin and review,[ vol. 11, no.3. HRDINOVÁ, N.- PILÁRIK, L. (2009). Vnímanie emócií, emocionálna inteligencia a rozhodovanie, Diplomová práca, Nitra, MAYER, J.D. - SALOVEY, P. (1990). Emotional Intelligence. [online] [citované ]. Dostupné na : OTTO, J. H. LANTERMANN, E.D. (2005). Individual differences in emotional clarity and complex problem solving. In: Imagination, cognition and personality, , vol. 25, no.1. PETRIDES, K. V. - FURNHAM, A. (2001). Trait emotional intelligence: Psychometric investigation with reference to established trait taxonomies. In: European journal of personality, 2001, vol.15. PFISTER, H. R.- BOHM, G. (2008). The multiplicity of emotions: a framework of emotional functions in decision making. In: Judgement and decision making. 2008, vol. 3, no.1. PILÁRIK, L.- SARMÁNY-SCHULLER, I. (2009). Emotional intelligence and decision making of managers and rescue workers. Poster z konferencie II Jornadas emociones y Bienestar Madrid 2009 SEO, M.G. - FETDMAN - BARRETT, L. (2007). Being emotional during decision making good or bad? An empirical investigation. In: Academy of management journal.,2007,vol. 50, no.4. p SJOBERG, L. - ENGELBERG, E. (2004). Measuring and validating emotional intelligence as performance or self- report. [online] 2004.[citované ]. Dostupné na: 67

71 TURNBULL O.H.- EVANS, C.E.Y.- BUNCE, A.- CARZOLIO, B.- O CONNOR, J. (2005). Emotion-based learning and central executive resources: An investigation of intuition and the Iowa Gambling Task. Brain and Cognition, 2005, vol. 57, p ZAJONC, R. B. (1980). Feeling and Thinking: Preferences Need No Inferences. In: American Psychologist, 1980, vol. 35, p Abstrakt Emocionálna inteligencia (EI) predstavuje schopnosť monitorovať emócie, rozlišovať medzi nimi a využiť tieto informácie k regulácií myslenia a konania. Cieľom výskumu bolo zistiť, či existuje vzťah medzi dimenziami emočnej inteligencie a jednotlivými fázami procesu rozhodovania, resp. výhodným rozhodovaním u zdravotníckych záchranárov, hasičov a nezdravotníckych pracovníkov. Taktiež sme porovnávali rolu emočnej inteligencie v procese rozhodovania z hľadiska maximálneho a typického výkonu. Schopnosť emočnej inteligencie sme merali vlastným Testom emočnej inteligencie, vychádzajúceho z modelu Saloveya, Mayera (1997) a vnímanú emočnú účinnosť sme zisťovali sebavýpoveďovou škálou SSEIT (Schutte et al.,1998). Fázy procesu rozhodovania a výhodné rozhodovanie sme merali testom IGT (Bechara et al., 1994). Ukázalo sa, že parciálne dimenzie emočnej inteligencie zohrávajú v procese rozhodovania dôležitú úlohu a facilitujú tento proces na rôznych úrovniach. Najvýraznejšie zasahuje do procesu rozhodovania schopnosť vnímať a porozumieť emóciám, ktoré sú vo vzťahu so skorším zachytením emočných signálov a konceptualizovaním problému. Kľúčové slová: Emočná inteligencia. Vnímanie emócií. Využívanie emócií. Porozumenie emóciám. Zvládanie emócií. Výkonové meranie. Sebahodnotenie. Proces rozhodovania. Hypotéza somatických markerov. Autori: PhDr. Ľubor Pilárik, PhD., Mgr. Nina Hrdinová, Mgr. Anna Krasňanská, Mgr. Kamila Rondošová, Mgr. Soňa Kupcová Katedra psychologických vied, FSVaZ UKF Kraskova 1, Nitra [email protected], [email protected] 68

72 IRACIONÁLNE PRESVEDČENIA A RIZIKOVÉ ROZHODOVANIE ADOLESCENTOV IRRATIONAL BELIEFS AND RISK DECISION MAKING OF ADOLESCENTS Miroslava Jančichová Ľubor Pilárik Abstract The main goal of our research was to examine if exists a relationship between the levels of irrational beliefs and risk decision making in adolescents. We were working from the definitions of the irrational beliefs Rational emotive theory of A. Ellis and Five factors model of irrational beliefs of Kondas and Kordacova. We examined irrational beliefs by Scale of irrational beliefs including five factors and risk decision making by Iowa gambling task and Scale of adaptive decision making on a sample of secundary school students (n=90) ages from 18 to 21 years old. We examined significant relationship between two factors of irrational beliefs (BEZ, EV) and risk decision making where if the level of irrational beliefs was more advanced the level of risk in decision making would be higher. We found out the role of emotions and motivation in creation of irrational beliefs and its influence on decision making in adolescents. Key words: irrational beliefs, risk decision making, adolescents. 1 Úvod V našej práci vychádzame z predpokladu, že prežívanie, emócie a správanie nie sú oddelené ľudské funkcie, ale naopak vnútorne prepojené a celostné (Ellis, MacLaren, 2005). Racionálne emočná teória charakterizuje iracionálne presvedčenia ako presvedčenia, ktoré sú nelogické, nezhodné s empirickou realitou a nefunkčné, teda nekonzistentné s dosiahnutím cieľa. Podľa ABC modelu Alberta Ellisa, zakladateľa Racionálne emočnej teórie, ľudia sa často dostanú do problémov, keď do ich životných plánov a cieľov (goals and purposes) vstúpi určitá nepríjemná udalosť alebo nešťastie (A). Následne na to majú možnosť reagovať zdravými alebo nezdravými negatívnymi pocitmi, pričom sa tento výber odohráva v systéme presvedčení (B). Neskôr sa ich voľba premietne do konkrétnych reakcií a správania (C) (Kondáš, Kordačová, 2000). 69

73 Vo výskumoch Kordačovej (1995, 2000) na vzorke stredoškolských študentov sa zistilo, že úroveň iracionálnych presvedčení dosahuje významné korelácie s viacerými premennými ako napríklad s rozličnými prejavmi strachu, anxiozitou, či s mierou tvorivosti. Predpokladáme, že úroveň iracionálnych presvedčení bude mať vzťah aj k ostatným prejavom správania ako je napríklad rozhodovanie. Kordačová (2007) uvádza racionálne princípy, ktoré rozpracoval Froggatt, pomáhajúce odhaliť niektoré dysfunkčné presvedčenia. Ellis ich pôvodne sformuloval v podobe princípov charakterizujúcich psychické zdravie. Jedným z nich je aj podstupovanie rizika riskovanie a podnikanie aktivít, ktoré nezaručujú, že uspejeme, nás robí odolnejšími voči neistote a zvyšuje sebadôveru vo vlastné schopnosti. Emočne a racionálne vyrovnaní jednotlivci sa vyznačujú pomerne vysokou ochotou podstúpiť riziko a usilujú sa robiť, čo si predsavzali aj pri vyššej pravdepodobnosti, že môžu neuspieť. Vedia byť do určitej miery dobrodružní, nie však hazardní. Na základe uvedeného predpokladáme, že so zvyšovaním úrovne iracionality probandov sa bude zvyšovať miera rizika, ktoré sú ochotní podstúpiť. Kondáš a Kordáčová (2000) rozdeľujú iracionálne presvedčenia do 5 oblastí: bezmocnosť (odovzdanosť osudu a vonkajším vplyvom, bezmocnosť vzoprieť sa im, pasivita až rezignovanosť) perfekcionizmus (perfekcionistické nároky na seba i okolie, nerealistická túžbu po všadeprítomnej a nevyhnutnej dokonalosti, očakávanie splnenia túžob) idealizmus (snaha zmeniť zlo k lepšiemu, eliminácia negatívneho, nereálnu požiadavku na výlučný výskyt dobra, nízka frustračná tolerancia a nespokojnosť so stavom vecí) negatívne očakávania (pesimizáciu až katastrofizáciu, generalizované očakávanie negatívneho, negatívne kognitívne nastavenie a nepodložené, iracionálne obavy) externálna vulnerabilita (snahu o získanie náklonnosti a priazne iných, zvýšenú ovládateľnosť v dôsledku preceňovania externých vplyvov na vlastné správanie a prežívanie, citlivosť na vonkajšie vplyvy) Na základe uvedeného predpokladáme: H : Čím bude úroveň iracionálnych presvedčení v zmysle bezmocnosti, perfekcionizmu, idealizmu, negatívnych očakávaní a externálnej vulnerability vyššia, tým bude rozhodovanie adolescentov rizikovejšie. V práci sme sa taktiež zamerali na to, či sa preukáže vzťah vytvorených iracionálnych presvedčení k rizikovému rozhodovaniu aj v jednotlivých načrtnutých situáciách. Použitá Škála adaptívneho rozhodovania vychádza z teórie duálno-procesového rozhodovania, ktorá predpokladá, že pri určitých 70

74 situáciách je adaptívne rozhodnutie charakterizované aktiváciou rýchleho, nepresného a na emóciách založeného systému, zatiaľ čo v iných situáciách je adaptívne rozhodnutie založené na analytickom spracovaní informácií. Na základe uvedeného sme si položili výskumnú otázku: VO: Budú sa v jednotlivých situáciách rozhodovať probandi s nízkou úrovňou iracionálnych presvedčení rizikovejšie ako probandi s vysokou úrovňou iracionálnych presvedčení? 2 Metódy Výskumná vzorka Výskumnú vzorku tvorili študenti (n=90) Strednej odbornej školy polytechnickej na ulici Falešníka v Prievidzi. Výskum sa uskutočnil v triedach končiacich maturitou v elektrikárskych a strojárskych odboroch. Všetci probandi boli mužského pohlavia, vo veku 18 až 21 rokov (M=19,53). Tabuľka 1 Frekvenčné rozdelenie probandov podľa veku Vek probandov Početnosť v % Spolu 100 Meracie nástroje Na overovanie predpokladov sme použili dva dotazníkové a jeden výkonový merací nástroj, konkrétne Škálu iracionálnych presvedčení (IPA), Iowsky herný test (IGT) a Škálu adaptívneho rozhodovania (ŠAR). Na overenie náhodných vplyvov sme nepoužili žiadne ďalšie štatistické nástroje. Výskum prebiehal v dvoch etapách. V prvej etape sme v papierovej podobe probandom distribuovali Škálu iracionálnych presvedčení a Škálu adaptívneho rozhodovania. V druhej etape sme prostredníctvom PC administrovali Iowský herný test. ŠKÁLA IRACIONÁLNYCH PRESVEDČENÍ - IPA Na zisťovanie úrovne iracionálnych presvedčení sme použili dotazník vytvorený Ondrejom Kondášom a Janou Kordačovou. Ide o 4O položkový dotazník. V dotazníku sa nachádza odpoveďová škála Likertovho typu, na ktorej si respondent volí odpoveď najviac sa zhodujúcu s jeho názorom na 71

75 daný výrok, položku. Konkrétne sa jedná o stupnicu od 1 som presvedčený, že to tak nie je až po 5 som presvedčený, že to tak je. Dotazník IPA pozostáva z 5 subškál a to z faktoru bezmocnosti, idealizácie, perfekcionizmu, externálnej vulnerability a negatívnych očakávaní, ktoré sú odlišné po obsahovej stránke a prislúchajú im odlišné položky. IOWSKÝ HERNÝ TEST - IGT Iowský herný test (Iowa gambling task) je súbor úloh, simulujúci rozhodovanie v skutočnom živote. Vytvorený bol Becharom, Damasiom, Tranelom a Andersonom počas ich pôsobenia na univerzite v Iowe. Probandom sú prezentované 4 virtuálne balíčky kariet na monitore počítača, pričom každým výberom určitej karty môžu získať ale i stratiť istý obnos peňazí. Cieľom je vyhrať, čo najväčšiu sumu. Z prezentovaných kariet sú však niektoré tzv. dobré balíčky a iné tzv. zlé rizikové balíčky, teda jedny vedú dlhodobým výberom k výhre a iné smerujú k strate. Pomocou IGT sme sledovali jednotlivé voľby balíčkov a výsledné skóre, ktoré čím bolo vyššie, tým boli voľby probandov rizikovejšie. ŠKÁLA ADAPTÍVNEHO ROZHODOVANIA - ŠAR Autorom Škály adaptívneho rozhodovania je Ľubor Pilárik a bola vypracovaná pre potreby zisťovania schopnosti prispôsobiť sa zadanej situácii. Pri konštrukcii vychádzal z teórií duálno-procesového rozhodovania. ŠAR má charakter hypotetického opytovania typu predstavte si, že sa ocitnete v takejto situácii.... Jednotlivé situácie zodpovedajú nasledovným 3 oblastiam: a) Fyzické ohrozenie b) Partnerské vzťahy c) Finančné investície Voľba odpovedí je založená na výbere z viacerých možností, medzi ktoré majú probandi rozdeliť 100 bodov. Najväčší počet bodov majú prideliť možnosti, ktorá sa najviac približuje ich pravdepodobnému rozhodnutiu. Čím väčší počet bodov pridelili probandi rizikovej možnosti, tým rizikovejšie bolo ich rozhodovanie. 3 Výsledky Na overovanie výskumných hypotéz sme použili bivariačnú analýzu, konkrétne Pearsonov korelačný koeficient, keďže sme skúmali premenné na kardinálnej úrovni Najprv sme sledovali vzťah skóre dosiahnutého v dotazníku IPA pri jednotlivých subškálach s celkovým skóre dosiahnutým v súbore úloh IGT. 72

76 Tabuľka 2 Vzťah medzi úrovňami subškál bezmocnosti, perfekcionizmu, iidealizácie,negatívnych očakávaní a externálnej vulnerability dotazníku IPA a úrovňou rizikového rozhodovania súboru úloh IGT IPA IGT bezmocnosť 0.253* perfekcionizmus 0.04 idealizmus negatívne očakávania externálna vulnerabilita 0.292** * p<0,05; ** p<0,00;ipa Škála iracionálnych presvedčení; IGT Iowský herný test Štatisticky významný vzťah sa nám preukázal pri dvoch faktoroch iracionálnych presvedčení a rizikovým rozhodovaním. Čím vyššiu úroveň iracionálnych presvedčení v zmysle bezmocnosti a externálnej vulnerability probandi dosiahli, tým rizikovejšie bolo ich rozhodovanie. V práci sme sa pokúsili odpovedať aj na výskumnú otázku. Snažili sme sa preukázať vzťah medzi úrovňou iracionálnych presvedčení a mierou rizika, ktoré boli probandi ochotní podstúpiť v jednotlivých situáciách načrtnutých v dotazníku ŠAR. Tabuľka 3 Vzťah medzi úrovňou iracionálnych presvedčení subškál dotazníka IPA a úrovňou rizika pri rozhodovaní v jednotlivých situáciách dotazníka ŠAR Názov situácie (ŠAR) BEZ PER ID NO EV Vyzváňajúci telefón Investícia úspor Havarované auto Zakladanie rodiny Brechajúci pes Zdravotné problémy Rozchod s partnerom Krach banky -.232** Cestovanie lietadlom ** Nadviazanie známosti ** p<0,001 73

77 BEZ bezmocnosť; PER perfekcionizmus; ID idealizmus; NO negatívne očakávania; EV externálna vulnerabilita. Štatisticky významný vzťah iracionálnym presvedčení sa potvrdil k dvom situáciám. Prvá situácia Krach banky sa týkala finančných investícií, čím vyššiu úroveň iracionálnych presvedčení dosiahli probandi v subškále bezmocnosti, tým menej rizikovo sa rozhodovali. Druhá situácia Cestovanie lietadlom sa týkala ohrozenia života, čím vyššiu úroveň iracionálnych presvedčení dosiahli probandi v subškále idealizmu, tým menej rizikovo sa rozhodovali. 4 Diskusia Naše zistenia poukázali na to, že existuje prepojenie medzi úrovňou iracionálnych presvedčení a rozhodovaním sa v situáciách za prítomnosti rizika v danej výskumnej vzorke. Zistili sme vzťah medzi dvoma faktormi iracionálnych presvedčení a to faktorom bezmocnosti a externálnej vulnerability. Probandi s vysokou bezmocnosťou mali tendenciu rozhodovať sa rizikovejšie. Koncept bezmocnosti rozpracoval už Seligman, ktorý na základe viacerých výskumov so zvieratami aj ľuďmi zaviedol pojem naučená bezmocnosť. Uvedený pojem hovorí o očakávaní jednotlivca, že dôsledok určitého konania je nezávislý na jeho vlastnom pričinení (Nákonečný, 1999). V našej práci si tento fakt vysvetľujeme podobným spôsobom a to, že probandi s vysokou bezmocnosťou mali nízku motiváciu pri získavaní, čo najvyššieho obnosu peňazí, prejavovali sa pasivitou až rezignovanosťou a neodhadli pri IGT tzv. dobré balíčky, ktoré by ich viedli k vyššej výhre. V prípade druhého faktoru, čím vyššiu úroveň externálnej vulnerability dosiahli probandi, tým bolo ich rozhodovanie rizikovejšie. Takíto jednotlivci sa vyznačujú zvýšenou citlivosťou na vonkajšie vplyvy, ovládateľnosťou týmito vplyvmi okolia. V našom prípade sme ako externý vplyv, ktorý ich nabádal v konaní a usmerňoval, identifikovali inštrukciu v súbore úloh IGT. Tá znela, získať, čo možno najvyšší obnos peňazí. Probandi s vysokou externálnou vulnerabilitou konali v zmysle tejto inštrukcie, pričom sa sústredili na tzv. zlé rizikové položky, ktoré jednorazovo prinášali vysoké výhry, no dlhodobejšou voľbou viedli k strate. V obidvoch spomínaných faktoroch iracionálnych presvedčení, možno pozorovať vzťah k okoliu a to neschopnosťou aktívne do neho zasahovať. V súlade s konceptom lokalízacie kontroly, by sme probandov s vysokou úrovňou bezmocnosti a externálnej vulnerability možno zaradiť k externalistom, ktorí majú ťažisko kontroly mimo seba samého. 74

78 Pri odpovedaní si na výskumnú otázku, ako sa budú iracionálne presvedčenia prejavovať v rizikovom rozhodovaní pri jednotlivých situáciách dotazníku ŠAR, sme zistili významný vzťah v 2 situáciách. Tieto dve situácie sú od ostatných špecifické v tom, že sa pri nich nachádzal aj popis, ktorý mohol vyvolať negatívne emócie (v situácii cestovanie lietadlom v koľkých prípadoch došlo k havárii pri cestovaní lietadlom za posledný týždeň, v situácii krach banky pocity ľudí, ktorí prišli pri krachu banky o svoje úspory). Predpokladáme, že tento fakt viedol u probandov k emócii strachu a úzkosti a následnému prideleniu menšieho počtu bodov rizikovej situácii. Uvedená úvaha je v súlade so štúdiou uskutočnenou Fischhoffom et al. (1978), ktorá potvrdila, že percepcia rizika a pohotovosť reagovať na riskantné situácie sú významne prepojené s mierou negatívneho afektu napr. strachu alebo hrôzy, ktorý je vyvolaný danou riskantnou situáciou. Uvedomujeme si obmedzenia výskumu, ktoré spočívajú v špecifickosti výskumnej vzorky. Pre možnosť zovšeobecnenia našich zistení v budúcnosti, odporúčame rozšíriť výskum na širšiu populáciu, či už z pohľadu vekovej, vzdelanostnej, medzipohlavnej a regionálnej rôznorodosti. 5 Záver Príspevkom sme sa snažili poukázať na prepojenie iracionálnych presvedčení na rôzne aspekty nášho správania, konkrétne rozhodovanie za prítomnosti rizika. Potvrdilo sa, že existuje vzťah rôznych oblastí iracionálnych presvedčení na rozhodovanie, a takisto úloha emócii a motivácie v tomto vzťahu. Pozornosť by sa mala sústrediť aj na percepciu rizika. Probandi s vysokou úrovňou iracionálnych presvedčení sa v našom príspevku rozhodovali rizikovo pri Iowskom hráčskom teste, kde riskovanie predstavuje hazardnosť, naopak pri situáciách načrtnutých v Škále adaptívneho rozhodovania im iracionálne presvedčenia bránili riskovať. 75

79 Literatúra ELLIS, A, MACLAREN, C. (2005). Racionálně emoční behaviorální terapie. 1. vyd. Portál: Praha. FANDELOVÁ, E. (1999). Psychológia rizika a zavádzanie multimediálnych prostriedkov vzdelávania. 1. vyd. Univerzita Konštantína Filozofa: Nitra. KONDÁŠ, O., KORDAČOVÁ, J. (2000). Iracionalita a jej hodnotenie. 1. vyd. Stimul: Bratislava. KORDAČOVÁ, J. (1995). Irrational beliefs as a barrier of creativity? In: M. Jurčová, M. Zelina (Eds.). Creativisation and its barriers. Institute of Experimental psychology: Bratislava, s KORDAČOVÁ, J. (2007). Racionálne a iracionálne kognície v kontexte stresu, psychickej odolnosti a zdravia. In: Neuvedení (Eds.). Psychická odolnosť a psychológia zdravia. Zborník z 2. konferencie sekcie PZ SPS pri SAV 2007, s Mauro: Bratislava. NÁKONEČNÝ, M. (1999). Sociální psychologie. 1. vyd. Academia: Praha. SKOŘEPA, M. (2006). K historii zkoumání lidského rozhodovaní. In: Československá psychologie, 50, 5, s STERNBERG, R. J. (2002). Kognitívní psychologie. 1. vyd. Portál: Praha. Abstrakt Cieľom práce bolo zistiť vzťah medzi iracionálnymi presvedčeniami a rozhodovaním adolescentov za prítomnosti rizika. Vychádzali sme z Racionálne emočnej teórie A. Ellisa a 5- faktorového modelu iracionálnych presvedčení Kondáša a Kordačovej. Empiricky sme vzťah overovali pomocou Škály iracionálnych presvedčení, Iowského hráčskeho testu a Škály adaptívneho rozhodovania na vzorke stredoškolských študentov (n=90) vo veku 18 až 21 rokov. Zistili sme významný vzťah 2 faktorov iracionálnych presvedčení k rizikovému rozhodovaniu a to faktoru bezmocnosti a externálnej vulnerability. Čím bola úroveň iracionálnych presvedčení v spomenutých dvoch faktoroch vyššia, tým rizikovejšie bolo rozhodovanie probandov. Výsledky poukázali na potrebu bližšieho preskúmania percepcie rizika pri rôznych úrovniach iracionálnych presvedčení a takisto potvrdili významnú úlohu emócií a motivácie pri rozhodovaní. Kľúčové slová: iracionálne presvedčenia, rizikové rozhodovanie, adolescenti. Autori: Bc. Miroslava Jančichová PhDr. Ľubor Pilárik, PhD. Katedra psychologických vied FSVaZ UKF v Nitre Kraskova 1, Nitra, [email protected]; [email protected] 76

80 TVORIVOSŤ A ROZHODOVANIE SÚVISLOSTI, PRELÍNANIE, VZŤAHY... CREATIVITY AND DECISION-MAKING - BACKGROUND, OVERLAP RELATIONS... Edita Pavúrová Abstract During the creative process in any action at its various levels, experiencing the creator of the situations that require a decision. Choose an idea that will be implemented, considering the possibility of its implementation. Decides to why, how or when it will be implemented and then present the results of creative activity. In this context, it is the creative process of a permanent decision. 1 Úvod Schopnosť rozhodnúť sa je možné vnímať ako súčasť výbavy vyvíjajúcej sa osobnosti, ktorá sa zdokonaľuje skúsenosťami. Bez schopnosti rozhodnúť sa by sme neuspokojili svoje najzákladnejšie potreby a nedosiahli by sme méty ( ciele, plány, túžby alebo sny) prislúchajúce ľuďom s ohľadom na individualitu nárokov. Rozhodovacie schopnosti cibrí výchova, vzdelávanie, práca v závislosti na osobnostných dispozíciách. Správne sa rozhodnúť vyžaduje nielen skúsenosti, ale múdry pohľad na dianie, ktorého sme súčasťou. Pokiaľ vnímame výsledok správneho rozhodnutia ako schopnosť odlíšenia podstatného od nepodstatného, potom je takéto rozhodovanie v mnohom spoločné s múdrosťou. Schopnosť rozhodovania, správneho posudzovania a múdreho výberu postoja sa podieľajú na definovaní ideálu výchovy a bytia. Ak ten, kto chce prežiť dobrý život, musí vedieť, o čo ide a poznať cestu k nemu, potom sa musí vedieť aj správne rozhodovať (Křivohlavý, 2009). 2 Učíme sa rozhodovať? Hľadanie podoby a charakteristiky ideálnej výchovy a vzdelávania je predmetom moderných a inovačných vzdelávacích modelov. Jednou z možností je orientácia na rozvoj kľúčových kompetencií. Sú kombináciou predpokladov, vedomostí zručností, postojov ale aj príležitostí potrebných k uspokojeniu, napredovaniu, osobnej i spoločenskej aktivite, zamestnanosti a zacielenosti na životné priority zaručujúce fungovanie jedincov 77

81 i spoločnosti. Predstavujú potrebu zaručujúcu prispôsobenie rýchlo sa meniacemu svetu a podmienkam v ňom. Kľúčové kompetencie chápeme ako významnú a dôležitú kategóriu integrujúcich vzdelávacích cieľov, ktoré vyplývajú z kvalifikačných požiadaviek a predpokladov na uplatnenie absolventov v pracovnom a mimopracovnom živote. Je to súbor zručností, ktoré dopĺňajú základné a všeobecné zručností a umožňujú jednotlivcom: - oveľa ľahšie získať nové kvalifikácie, - prispôsobiť sa meniacemu kontextu technologických a organizačných zmien, - dosiahnuť mobilitu na trhu práce. Kompetencie sú charakteristické prvky činnosti, ktoré sa vyskytujú oveľa častejšie a dôslednejšie pri dosahovaní vynikajúcich výkonov, ako pri dosahovaní priemerných a slabých výkonov v určitej oblasti, za kompetentného v určitej oblasti sa zvykne považovať človek, ktorý má schopnosti, motiváciu, vedomosti, zručnosti atď. robiť kvalitne to, čo sa v príslušnej oblasti vyžaduje (Turek,2003). V štruktúre špecifikovaných kompetencií sa vyskytujú schopnosti, ktoré modifikujú rozhodovacie schopnosti ( Turek,2003): rozpoznať, kedy sú informácie potrebné, lokalizovať rôzne zdroje potrebných informácií, nájsť v týchto zdrojoch potrebné informácie, vedieť informácie kriticky zhodnotiť(užitočnosť, prínosnosť, pravdivosť, aktuálnosť..) v oblasti informačnej gramotnosti, zabezpečiť relevantné zdroje na učenie, racionálne a samostatne sa učiť, efektívne sa pripravovať na skúšky a úspešne ich absolvovať v oblasti učebných kompetencií, identifikovať a navrhovať možné riešenia na základe kritického a tvorivého myslenia, zvoliť a realizovať optimálne riešenie pri riešení problémov v oblasti kognitívnych kompetencií, používať vyššie myšlienkové procesy ( analýza, usudzovanie, indukcia, dedukcia, hodnotenie), používať kritériá intelektuálne štandardy na hodnotenie kvality myslenia je moje myslenie, tvrdenie, otázky jasné, správne, presné, relevantné, komplexné, logické..) pri osvojovaní kritického myslenia v oblasti kognitívnych kompetencií, plánovať, organizovať, kontrolovať a hodnotiť aktivity tímu ľudí, preberať spoluzodpovednosť za prácu tímu ľudí v oblasti interpersonálnych kompetencií, 78

82 voliť optimálnu formu a spôsob komunikácie, spracovať písomný materiál zrozumiteľným spôsobom, prezentovať informácie vysvetľovať a znázorňovať stručne, jasne, presne, zrozumiteľne v oblasti komunikačných kompetencií. Rozvoj takto definovaných schopností a zručností má európske dimenzie i dimenzie novej školskej reformy v oblasti slovenského školstva. Napriek tomu je konštatovanie o vzdelávaní rozvíjajúcom kľúčové, a teda najdôležitejšie kompetencie, nepriaznivé (Turek, Hrmo, 2003): - naše školstvo nie je na dosahovanie tohto cieľa pripravené, - rozvíjanie kľúčových kompetencií nie je v centre záujmu pedagogickej verejnosti, - záujem o pojem kľúčových kompetencií a jeho uplatňovanie v pedagogickej praxi je náhodilé, živelné a je iba vedľajším, neúmyselným produktom nášho vzdelávania, - problematika kľúčových kompetencií nie je dostatočne zastúpená vo vzdelávaní učiteľov, - téma kľúčových kompetencií absentuje v učebniciach pedagogických a psychologických disciplín, v metodikách, - kľúčové kompetencie nie sú dostatočne zastúpené v pedagogickom výskume a školskom manažmente. 3 Ponímanie pojmu tvorivosť Tvorivá osobnosť je ideálom a tvorivé osobnosti obdivujeme. Takto orientovaný životný štýl je orientovaný na aktivitu, spokojnosť, posúvanie možností a prekonávanie prekážok, zároveň je to aj boj so samým sebou, okolím a nepoznaným. Rozmýšľať, pracovať, správať sa žiť tvorivo znamená posilňovať sebadôveru a harmonizáciu vzťahu k okoliu. Tvorivosť v sebe skrýva veľkú a priam zázračnú moc, že nenapĺňa len samotným procesom tvorivého myslenia a riešenia najrôznejších problémov. Nie je významná len v tvorbe hodnôt evidovateľných navonok. Veľká moc tvorivosti spočíva v tom, že tvorivosť človeka emocionálne uspokojuje, citovo ho napĺňa a obohacuje. Citová spokojnosť, nadšenie, entuziazmus, ktoré sú sprievodnými znakmi tvorivej práce, znižujú v človeku napätie, vznikajúce z nespokojnosti so svetom ( Zelina, 1997). Pod pojmom tvorivosť rozumieme: Interakciu subjektu s objektom, pri ktorej subjekt mení okolitý svet, vytvára nové, užitočné a pre subjekt, referenčnú skupinu alebo populáciu významné hodnoty (Zelina, Zelinová,1997). 79

83 Tvorivosť je aj kladenie správnej otázky, ako aj nájdenie správnej odpovede (Sabolt,Sabolová,1998). Tvorivosť sa považuje za jednu z rozhodujúcich zložiek nadania v tom zmysle, že nielen konvergentné, ale tiež divergentné myslenie je závažným faktorom podieľajúcim sa na štruktúre intelektových schopností. Najzákladnejším prínosom je to, že pre divergentné myslenie a tvorivá činnosť človeka sú charakteristické úlohy obohatené rôznymi, mnohorakými odpoveďami, ktoré človek samostatne tvorí na základe nevymedzených skúseností a poznatkov (Laznibatová, 2001). Pojmu tvorivosť rozumejú aj žiaci na úrovni stredoškolského štúdia. Výskum realizovaný v apríli až máji 2009 so zameraním na možnosti rozvoja tvorivých schopností na tomto vzdelanostnom stupni ako čiastkovú úlohu realizoval dotazníkovú formu výskumu, zameranú na overenie postojov k tvorivosti a k možnostiam jej rozvoja. Výskumnú vzorku tvorilo 114 žiakov vybraných zo žiakov Strednej priemyselnej školy dopravnej vo Zvolene a žiakov Športového gymnázia v Banskej Bystrici. Respondentmi boli žiaci navštevujúci druhý ročník stredoškolského štúdia na oboch školách, t.j. ich veková kategória bola rovnaká. Respondentov tvorili žiaci troch tried na oboch školách z toho 62 žiakov Strednej dopravnej školy vo Zvolene a 52 žiakov Športového gymnázia v Banskej Bystrici. Zámerom výberu škôl bola možnosť porovnávania sledovaných a hodnotených premenných medzi stredným odborným a všeobecným vzdelávaním. Výber z vyhodnotených položiek dotazníka s výzvou pokúste sa definovať tvorivosť dokazuje správne vnímanie pojmu: vynájdenie sa v každej situácii je to schopnosť vymýšľať niečo nové, zaujímavé a dôležité schopnosť zrealizovať svoj nápad až do finálneho výrobku zmysel pre vytváranie nových vecí, fantáziu niečo úžasné je to schopnosť jedinca dať veciam nový rozmer, nový uhoľ pohľadu, mať nápad a niečím zvláštnym ho okoreniť niečo prirodzené, dokázať pracovať na rovnakých veciach odlišne, vymýšľať nové varianty schopnosť ukázať, čo je v nás, dať priestor sama sebe, mať nápady, múzu, mať v sebe tvorivú činnosť tvorivosť je pre človeka dar, málokto ju má a bez nej by ľudstvo pomrelo, lebo skoro všetko je výsledkom tvorivosti vlastnosť človeka, ktoré dokáže uplatniť skoro vo všetkých sférach života synonymum: fantázia, je dôležitá aj v práci aj v bežnom živote, napr. pri riešení problémov 80

84 4 Rozhodovanie v procese tvorivosti Súčasťou administrovania, realizácie a vyhodnotenia spomínaného výskumu bola aj inštrukcia, kde pomocou škály 1,2,3,4,5 a 0 sa mali respondenti pokúsiť ohodnotiť, čo považujú pri tvorivej práci za dôležité ( pričom: 1 mimoriadne dôležité; 2 dôležité; 3 niekedy dôležité, niekedy nie; 4 nedôležité; 5 vôbec nie je dôležité; 0 neviem to posúdiť). Zo štatistického vyhodnotenia tejto časti výskumu vyplýva, že za mimoriadne dôležité pri tvorivej činnosti považujú respondenti mať nápad ( 90,38%) a tak isto schopnosť spolupracovať označilo najviac respondentov ako mimoriadne dôležité ( 51,92%). Vybrať jedno z riešení ako aktivitu priamo súvisiacu so schopnosťou rozhodnúť sa považuje za mimoriadne dôležitú 32,69% percent respondentov, čo zodpovedá 34 žiakom z výskumnej vzorky. Za najviac nedôležité považujú respondenti aktivitu, pri ktorej posúvame nápad niekomu inému napr. v prípade, že nie sme schopní svoj nápad zrealizovať. Podobná situácia môže nastať aj v prípade skupinovej spolupráce, alebo v prípade, že sme súčasťou tímu, kde je rozdelenie úloh konkrétne smerované v jednotlivých fázach tvorivého projektu. Posunúť nápad považujú za mimoriadne dôležité len 4 žiaci ( 3,85%) a za nedôležité 35 žiakov (33,65%). 81

85 aktivita domin. odpoveď mať nápad ,38% vytvoriť viacero riešení ,92% presadiť svoje riešenie ,08% schopnosť spolupracovať ,92% pracovať podľa svojich predstáv ,19% zrealizovať nápad ,42% vybrať jedno riešenie ,11% nechať si nápad pre seba ,42% v ničom sa nepodriaďovať ,19% posunúť nápad inému ,65% 5 Metodika a spracovanie výsledkov výskumu Pri príprave a realizácii výskumu boli použité nasledovné metódy: - Urbanov figurálny test tvorivého myslenia ako nástroj testovania tvorivosti ako osobnostnej dimenzie, nie so zameraním na výkon, ale ako metodika vytvorenia obrazu o tvorivých schopnostiach žiakov; - vedomostný test z oblasti umenia na overenie úrovne sledovaných vedomostí a zároveň na následné overenie korelácie medzi takto skúmanými vedomosťami a tvorivými schopnosťami žiakov; - dotazníková metóda na overenie postojov žiakov k tvorivosti s využitím ich subjektívnych výpovedí. Použité štatistické metódy umožnili kvantifikovať skúmané javy vzťahujúce sa k formulovaným hypotézam výskumu so zameraním na definovaný cieľ. Zvolená štatistika charakterizuje výbery výpočtom aritmetického priemeru, mediánu, modusu, smerodajnej odchýlky, rozptylu, variačného rozpätia. Na 82

86 výpočet koeficientu reliability testu používa Kuderov- Richardsonov test reliability a na výpočet korelácie medzi testom tvorivých schopností žiakov a ich vedomosťami z oblasti umenia používa Pearsonov vzorec výpočtu korelácie. 6 Záver Výskumná úloha a prezentácia jej výsledkov je čiastkovým výsledkom výskumnej časti dizertačnej práce so zameraním na rozvoj tvorivosti, ponímanej ako súčasť širšieho pojmu kľúčových kompetencií. Súčasťou metodiky výskumu bolo testovanie tvorivých schopností respondentov použitím Urbanovho figurálneho testu tvorivého myslenia, overenie vedomostí z oblasti dejín umenia, test pojmov z príslušnej oblasti a zároveň dotazník postojov k tvorivosti a možnostiam jej rozvoja. Hlavným cieľom práce bolo overenie možností rozvoja kľúčových kompetencií a vzhľadom na rozsiahlosť problematiky stanovenej samotnou témou práce ako Rozvoj kľúčových kompetencií a vyučovanie odborných technických predmetov, bola práca orientovaná na možnosti rozvoja tvorivosti. S využitím teoretického východiska o vzoroch ( v oblasti umenia) a umení vôbec ponímaných v úlohe podnetných podmienok rozvoja tvorivosti výskum používa test z oblasti vedomostí o umení na overenie súvislostí s testovanými tvorivými schopnosťami. Overenie pozitívnej korelácie medzi tvorivým myslením respondentov a vedomosťami z oblasti umenia môže byť predmetom rozsiahlejších diskusií nielen o tvorivých schopnostiach žiakov stredných škôl. Bolo by to zároveň aj uvažovanie o tom, či je priestor a potreba vychovávať umením k hodnotným postojom a či je možné rozvíjať a formovať aj takýmto smerom tvorivý potenciál žiakov, ktorí vnímajú tvorivosť pozitívne. 83

87 Literatúra HRMO,R., TUREK,I.: Kľúčové kompetencie. STU Bratislava ISBN KŘIVOHLAVÝ,J.: Psychologie moudrosti a dobrého života. GRADA, Praha ISBN LAZNIBATOVÁ,J.: Nadané dieťa, jeho vývin, vzdelávanie, podporovanie. Iris, Bratislava 2001 ISBN 8O SALBOT,V., SABOLOVÁ,G.: Tvorivosť a jej rozvíjanie v škole. Pedagogická fakulta UMB, Banská Bystrica ISBN TUREK,I.: Kľúčové kompetencie. Úvod do problematiky. Metodickopedagogické centrum Banská Bystrica, ISBN ZELINA,M.: Ako sa stať tvorivým. Metódy a formy tvorivého riešenia problémov. Fontana, Šamorín ISBN X ZELINOVÁ,M., ZELINA,M.: Tvorivý učiteľ. Osobnosť a práca tvorivého učiteľa v systéme tvorivo-humanistickej výchovy. Metodické centrum mesta Bratislavy, ISBN Abstrakt V priebehu tvorivého procesu, v akejkoľvek činnosti, na rôznych jej úrovniach, zažíva tvorca situácie, ktoré vyžadujú rozhodnutie. Vyberá si nápad, ktorý bude realizovať, zvažuje možnosti jeho realizácie. Rozhoduje sa prečo, ako alebo kedy bude realizovať a následne prezentovať výsledky tvorivej činnosti. V takomto kontexte je potom tvorivosť procesom permanentného rozhodovania. Autorka: Ing. arch. Edita Pavúrová Ústav inžinierskej pedagogiky a humanitných vied Materiálovotechnologická fakulta STU v Trnave Paulínska 16, Trnava [email protected] 84