Mons. Marián Chovanec banskobystrický diecézny biskup

Transcription

1

2 Pane, prichádzame na toto posvätné miesto poznačené životom svätých pustovníkov sv. Svorada-Andreja a sv. Beňadika, aby sme sa cez ich život priblížili k Tebe a mohli Ťa nasledovať v každodennom živote. Pohľad na ich život nám prináša päťkostolský biskup Maurus, ktorý svätcov poznal a píše v 11. storočí o nich: Akou skrúšenosťou srdca a trýznením tela seba tu sužoval (Svorad). Čo som z rozprávania jeho učeníka blahoslaveného Beňadika, ktorý s ním žil v spoločenstve, počul, rozhodol som sa predložiť niekoľkými slovami. Ja, Maurus, teraz z Božej milosti biskup, vtedy však chlapec, žiak, som toho dobrého muža videl, ale aký bol spôsob jeho života, poznal som nie z videnia, ale z počutia. Keď teda do nášho kláštora, zasväteného ku cti blahoslaveného biskupa Martina, už spomínaný mních Benedikt často chodieval, mne to, čo nasleduje, o jeho ctihodnom živote rozprával. Veríme, že Panna Mária je najkrajším a najvznešenejším Božím stvorením. Mária má jedinečnú a najvyššiu dôstojnosť preto, lebo je Božou Matkou. Krásnu a správnu úctu k Matke Božej želám a vyprosujem všetkým čitateľom. Nech každý podľa vlastných darov napreduje po ceste viery, ktorá vzbudzuje nádej a je činná v obetavej láske. Mons. Marián Chovanec banskobystrický diecézny biskup Aj my, chceme spolu s ním cez pobožnosť krížovej cesty hlbšie preniknúť do ich života, a tak viac porozumieť našej životnej ceste a vo väčšej miere patriť Tebe Pane. Mons. Viliam Judák nitriansky diecézny biskup Skalka v roku 1783 ISBN euroregion BÍLÉ - BIELE KARPATY

3 By Benedictine Journeys II ydejme se na benediktinskou cestu II Vydejme se na pouť s benediktiny skrze staletí až po dnešní dny a při tom si všímejme výrazné a nikterak a ničím nepřekryté nebo dokonce smazatelné tzv. benediktinské stopy nejenom v historii, nýbrž i kultuře, ve střední Evropě. Taktéž v kalendářním roce 2013 pokračovala vzájemná spolupráce Benediktinského opatství sv. Petra a Pavla v Rajhradě, které oslavilo 200. výročí povýšení, z rozhodnutí rakouského císaře Františka I., na samostatné opatství, s Benediktinským opatstvím na starobylé Skalce u Trenčína. Spolupráci úspěšně zastřešily v projektu Benediktinskými cestami v roce 2011 NEINVESTIČNÍ FOND BEŇADIK z Trenčína a NADACE ORA ET LABORA z Rajhradu. Pilotní projekt ukázal správnost rozvoje starobylých benediktinských tradicí ve středoevropském prostoru, rozvoj duchovního, kulturního i historického dědictví v obou místech. Důkazem užitečnosti přeshraniční spolupráce je rozvoj obou klášterů. V Rajhradě byla zdárně završena další, avšak zdaleka ne poslední, etapa obnovy kláštera do někdejší krásy (podařilo se zrekonstruovat část prelatury s letním refektářem), na Skalce probíhá archeologický průzkum a obnova stavebních prvků klášterní stavby. K oběma aktivitám přispěla značnou mírou účast mládeže z obou regionů, která přinesla potřebu nejen se opět setkávat, obnovovat vztahy a staletí budované bratrství mezi našimi národy, ale také znalost jazyku na obou stranách politiky vytvořené hranice. Opravit staré a notně zchátralé zdi, popřípadě propadlé a zatékající střechy, Let s hit the road with Benedictines through the centuries until present-day and let s see the significant traces of Benedictines, which are visible not only in history, but also in the culture of Central Europe. Mutual cooperation of Benedictine Monastery Rajhrad and Benedictine Monastery Skalka upon Trenčín continued also in The collaboration of those monasteries has successfully started in a project Benedictine Journeys in 2011, which was supported by Beňadik non-investment fund in Trenčín and Ora et Labora foundation in Rajhrad. The pilot project proved the right heading of the development of the ancient Benedictine tradition in Central Europe, common development of spiritual, culture-historical heritage in both locations. The proof of the usefulness of this cross-border cooperation is the development of both monasteries. In Rajhrad the restoration of the monastery continued successfully and part of the prelature with the summer refectory was reconstructed. On Skalka the archaeological survey and restoration of monastic elements of the building is taking place. Both activities in these regions are supported by many young participants, who brought there the need not only to meet again, renew relationships and centuries-old brotherhood between our people, but also to bring our languages together again. To rebuild old and dilapidated walls or sunken and leaking roofs is not easy, but possible, due to the many benefactors and enthusiasts. Far more important and more difficult is to return the life filled with the living God into these places. In this context, certainly not only me is very saddened that the newly formed Slovak Benedictine Community did not choose Skalka as the site of his monastic apostolate. 4

4 není nikterak lehké, ale nikoli nereálné, a to díky mnohým dobrodincům a nadšencům. Daleko důležitější a o poznání těžší je do těchto zdí, o což se snažíme jak v Rajhradě, tak na Skalce, především vrátit život, který by je opětovně naplnil teplem radostného setkávání lidí s živým Bohem. V této souvislosti bezesporu nejenom mne velmi rmoutí, že nově se tvořící benediktinská komunita na Slovensku si nevybrala, ač o to místní velice stáli, jako místo svého mnišského apoštolátu právě Skalku. Je však více než povzbudivé, že stále častěji k nám přicházejí nebo přijíždějí, někdy i opakovaně, lidé nejrůznějšího charakteru (hosté, poutníci, turisté, umělci, náhodní kolemjdoucí) a to je jak pro Rajhrad, tak pro Skalku jako místa setkávání, která navíc velmi pozvolně stále povstávají z duchovních i materiálních trosek, velmi nadějné. Potřeba setkávání našla odezvu na obou stranách hranice a přináší kýžené ovoce v mnohých společných aktivitách oslovující zejména mladé lidi z řad věřících i nevěřících a pokračuje projektem Benediktinskými cestami II, jehož výsledkem je právě tato publikace, kterou vám nyní s dovolením předkládáme. Jedná se o společné kolektivní dílo, které má široké veřejnosti představit nejenom velký duchovní, historický a kulturní potenciál obou nikterak bezvýznamných kulturních památek, ale také možnost nevšedního turistického i sportovního prožitku. Ať je nám všem seznámení s bohatou historií i současností výrazné benediktinské stopy stálou výzvou k novým počátkům ve vašem vlastním životě. Vy všichni, kteří na Skalku nebo do Rajhradu zavítáte, obdivujte nejenom romantickou krásu těchto míst, ale zároveň, prosím, neopomeňte obohatit svou duši, vyprosit si toliko potřebné požehnání a načerpat sílu pro další dny vašeho pozemského putování. However, it is more than encouraging that more and more people come to Rajhrad and Skalka repeatedly, for all kinds of reason (guests, pilgrims, tourists, artists, accidental passers-by) and the monasteries are becoming meeting points for many men. The need to meet was echoed on both sides of the border and brings us the project Benedictine Journeys II, which results in this publication. It is a common collective work that presents to general public a great spiritual, historical and cultural potential of both monasteries plus the possibility of an unusual tourist and sports experience. Let the rich history and present significant traces of the Benedictines be for us a challenge to new beginnings in your own life. All of you who visit Skalka or Rajhradu, admire not only the romantic beauty of these places, but at the same time be sure to enrich your soul and gain strength for the next days of your earthly pilgrimage. P. Augustin Ladislav Gazda OSB Prior Administrator Benedictine Monastery of Sts. Peter and Paul in Rajhrad Aktivity na kláštoroch / Activities P. Augustin Ladislav Gazda OSB převor administrátor Benediktinské opatství sv. Petra a Pavla v Rajhradě Aktivity na kláštoroch / Activities Veľká Skalka oltár kláštornej kaplnky zničený v r / Veľká Skalka The chapel 1972 Veľká Skalka kláštorná kaplnka obnovená po roku 1989 / Veľká Skalka The chapel 1989 Rajhrad zničené priestory kláštora /Rajhrad The monastery before reconstruction Rajhrad priestory po rekonštrukcii v roku 2012 / Rajhrad The monastery after reconstruction 6 7

5 Malá Skalka v roku 1910 Malá Skalka v roku 1924 Vystavme pomník našej cirkevno-národnej slobody! Obnovme chrám našich slovenských patrónov, sv. Andreja a Beňadika s misijným ústavom pre celé Slovensko! Položme základ našej lepšej budúcnosti! (Citát z výzvy prvých slovenských biskupov v Nitre z roku 1921 na obnovu starobylej Skalky. Zdroj: Pri jej 90. výročí zarezonovala znovu. Osobnosti z cirkevného, kultúrneho, verejného, podnikateľského a umeleckého života v regióne Trenčín, ale aj na celom Slovensku a v zahraničí prijali počas slávnostnej svätej omše na Malej Skalke 20. februára 2011 novú výzvu na obnovu najstaršieho pútnického miesta na Slovensku. V tom istom čase vznikol z iniciatívy nitrianskeho biskupa Mons. Viliama Judáka a početných osobností trenčianskeho regiónu i z celého Slovenska Neinvestičný fond Beňadik, ktorého hlavným poslaním je obnova a rozvoj starobylej Skalky. V septembri 2011 sa N. F. prihlásil k VI. výzve TSK mikroprojektom cezhraničnej spolupráce pod názvom Benediktínskymi cestami, ktorého poslaním je vybudovať na Skalke náučný chodník a u nášho partnera v Rajhrade prispieť k obnove starobylého kláštora. Beňadik non-investment fund has arisen from initiation of Nitra s bishop Mons. Viliam Judák as well as populous characters of Trenčín region in Its main aim is restoration and development of ancient Skalka upon Trenčín, the oldest pilgrimage place in Slovakia. Ora et Labora foundation has been established by Rajhrad municipality in 1995 and its activities focuses on preservaton and utilization of Benedictine Monastery Rajhrad, the oldest monastery in Moravia. The name of the foundation revers to monastic programme of the Benedictines pray and work. Nitriansky biskup Karol Kmeťko a pápežský protonotár Andrej Hlinka v roku 1924 na Skalke. (V roku 1924 nitriansky biskup vyhlásil celý areál Skalky za slovenské pútnické miesto s významom, aký majú Lurdy vo Francúzsku.) / Nitra Bishop Karol Kmeťko at Skalka 1924 Rajhrad 1930 Náš partner NADACE ORA ET LABORA z moravského Rajhradu prijal našu výzvu na spoluprácu a takto sa nám predstavil: Objekt kláštera Rajhrad je nemovitou památkou. Její záchranu podporuje NADACE ORA ET LABO- RA založena Městem Rajhrad v březnu 1995 a zapsána u Krajského soudu v Brně pod č. N 4 v nadačním rejstříku. Nese název podle řeholního programu benediktinů MODLI SE A PRACUJ. Své působení zahájila posláním: záchrana a využití nemovité kulturnní památky benediktinského kláštera, zdejšího barokního skvostu, který je nejstarším klášterem na Moravě, představeným podle posledního projektu slavného architekta J. B. Santiniho-Aichla. Kláštor Rajhrad 8 9

6 záchrana kulturní památky knihovního fondu a mobiliáře historické klášterní knihovny. Nadace úzce spolupracuje s vlastníkem Benediktinským opatstvím, a spolu s Městem Rajhrad pomáhá získávat prostředky na realizaci oprav. Působí pouze dobrovolným úsilím svých členů a nemá žádné zaměstnance. Od roku 1995 nadace shromáždila více než 7 milionů korun od drobných dárců, od fyzických a právnických osob. Značná část obnovy byla financována z dotací a grantů. Také díky projektu Evropského fondu regionálního rozvoje Společně bez hranic Benediktinskými cestami jsme přispěli k obnově kláštera díky výměně studentů v dvou letních táborech. Součástí projektu byla také kulturní a duchovní výměna. Věřící z Rajhradu navštívili poutní místo Skalka s jeho klášterem, Pěvecký sbor PIARISIMO Piaristického gymnázia Dr. Jozefa Braneckého navštívil Rajhrad dvakrát s pásmem světských i duchovních písní, a to v r při příležitosti 964. výročí založení benediktinského kláštera a v rámci poutě ke sv. Petru a Pavlovi v r mail: OraEtLabora@rajhrad.cz Along the Benedictine Ways In 2014 it will be exactly years since the first ruler from Slovakia, Prince Pribina, got baptized, in 834. It was not, however, the beginning but the continuation of the Benedictines efforts to implement the Christian teaching among the Slavic ethnic groups on the north of the Danube River. The very first Christians in this area were the Christian legionaries recruited from the Roman troops of Emperor Marcus Aurelius. Between the years 172 and 180, they were fighting on the north of the limes romanum, close to modern-day Trenčín, against the Germanic tribe of Quads. Since the ancient times, there had been two lines of the Amber Road in the river s Váh and Moravia valleys. It was an ancient trade route leading from the Baltic Sea to the Mediterranean Sea and to oriental countries, used by Roman, Byzantine, Arabic and Frankish merchants. They were joined on their travels by the first Christian missionaries the Benedictines, men in black cowls who were referred to as the cultural ploughmen of medieval Europe. Benediktínski pustovníci sv. Andrej-Svorad a Beňadik vyobrazení na oltári a na bočných stenách kostola na Malej Skalke / Benedictine pilgrims Sts. Andrew-Svorad (left) and Benedict (right) at Malá Skalka o stopách benediktínov V roku 2014 uplynie presne rokov odvtedy, ako sa nechal pokrstiť prvý panovník z územia Slovenska knieža Pribina v roku 834. Nebol to však začiatok, ale pokračovanie benediktínskeho úsilia pri zvestovaní kresťanského učenia u slovanských etník na sever od rieky Dunaj. Avšak úplne prvými kresťanmi na tomto území boli kresťanskí legionári v rímskom vojsku cisára Marca Aurélia, ktorí bojovali proti Kvádom severne od limes romanum, niekde pri Trenčíne v rokoch Údoliami riek Váhu a Moravy viedli od staroveku dve vetvy významnej Jantárovej cesty, ktorá bola prirodzenou spojnicou medzi pobrežím Baltického mora a krajinami Stredozemného mora a Orientu. Tieto cesty radi využívali rímski, byzantskí, arabskí, franskí obchodníci. Spolu s nimi, po tých istých cestách, prechádzali, ale aj zostávali, prví franskí kresťanskí misionári-benediktíni. Muži v čiernych habitoch, prezývaní aj kultúrni oráči stredovekej Európy. Benedictines This religious order contributed the most to the preservation of the ancient culture, erudition and economic development in the Middle Ages. Regula Benedicti, or Humble Regulations for Beginners, compiled in the 6th century for Najstaršia kaplnka v benediktínskej časti kláštora na Veľkej Skalke / The chapel at Veľká Skalka 10 11

7 Sv. Benedikt z Nursie / St. Benedict of Nursia / Zdroj: Internet, Wikipédia Rub a líce medaily sv. Benedikta / The medal of st. Benedict enediktíni (Ordo Sancti Benedicti, OSB) Tento mníšsky rád sa zaslúžil najväčšou mierou o zachovanie starovekej vzdelanosti, ekonomiky a kultúry, a ich prenos do stredovekej spoločnosti. Regule Benedicti, alebo Skromné pravidlá pre začiatočníkov, ktoré sv. Benedikt z Nursie zaviedol v polovici 6. storočia pre kláštor v Monte Cassine, presadil o tristo rokov neskôr v celej kresťanskej Európe sv. Benedikt z Aniane. Základným pravidlom, ktoré odlišovalo benediktínskych mníchov od ostatných, bola pokora vo všetkom v jedení, pití, spánku, v plnení povinností, a súčasne aj bezvýhradná poslušnosť voči nadriadeným. Prelomovou kultúrnou novinkou v mníšskom živote bol spôsob, ako sa učiť pokore bolo to prostredníctvom práce. Už nie iba rozjímanie a modlenie, ale každý druh práce, aj fyzickej, ktorá bola v stredovekom chápaní podradnou činnosťou. Z kultúrneho hľadiska to znamenalo úplnú rehabilitáciu ľudskej práce, ktorá dostala rovnakú dôstojnosť ako modlitba. Heslo Ora et labora (modli sa a pracuj) je treba chápať aj v dobovom kontexte, ako pokrokovú a revolučnú myšlienku vo vývoji vtedajšej spoločnosti. Postupne sa formovali nové smery aj v benediktínskej reholi cisterciáni (podľa Roberta z Molesmes z kláštora Citeaux v Burgundsku) venovali najväčšiu pozornosť obrábaniu pôdy, a k tomu prináležiacim prácam (zveľaďovanie Božej záhrady), kartuziáni (od 11. storočia podľa opáta Bruna v Grande Chartreuse v Alpách) zase dokazovali pokoru tým, že nosili šaty z najhrubšieho materiálu, a ich jediným bohatstvom boli knihy a veľká knižnica. Presadenie pútnictva ako spôsobu pokánia, je zase výsledkom Clunyjskej reformy (benediktínsky kláštor v Cluny), ktorá začala organizovať pravidelné púte k sv. Jakubovi do Compostely. V storočí boli benediktíni rádom, ktorý formoval kultúru stredovekej Európy aj v oblasti rozvíjania vied a výtvarného umenia neoddeliteľnou súčasťou práce bol dôraz na pravidelné čítanie a prepisovanie starých rukopisov, tvorbu nových textov a umeleckých diel. Kláštorné skriptóriá sa stali mostom, ktorý prenášal antickú vzdelanosť do stredovekej kresťanskej spoločnosti tento trend sa prenášal do všetkých krajín, kde rád pôsobil. V Čechách bol najvýznamnejším centrom šírenia románskej kultúry kláštor v Prahe na Strahove, v Břevnove založil benediktínsky kláštor sv. Vojtech (biskup, ktorý urobil z pohanského Vajka kresťana Štefana, neskôr kráľa), nemenej významným bol Rajhrad na Morave. V Uhorskom kráľovstve plnil materskú funkciu kláštor na Panónskej hore (dnešná Pannonhalma), už od čias kráľa Štefana I., ale ešte o vyše storočie starším strediskom benediktínov bola Nitra, ako sídelné mesto Nitrianskeho kniežatstva už v 9. storočí. Benediktíni na Slovensku O udomácnenie kresťanských misionárov-benediktínov na území Slovenska sa ako prvý zaslúžil Pribina. Narodil sa približne okolo roku 800, v rokoch bol kniežaťom v Nitre (vtedajšej Nitrave). Nitrianske kniežatstvo zaberalo približne celé dnešné Slovensko, s najvýznamnejšími the monastery of Monte Cassino by St. Benedict of Nursia, were adopted in the whole Christian Europe 300 years later by St. Benedict of Aniane. The basic rule that distinguished Benedictine monks from the others was humility in everything ranging from eating, drinking, sleeping, and working up to the unreserved obedience towards their superiors. Through work did they learn to be humble, which was really a turning point at that time. They weren t just praying and contemplating, but they were working physically, although this type of work was considered inferior. This way, Benedictines returned dignity to physical work. Ora et labora (pray and work) was a new progressive idea in the development of the society at that time. Gradually, various tendencies were formed in the Benedictine order. The Cistercians (by Robert of Molesme from the Cîteaux Abbey) focused on manual work and self-sufficiency, the Carthusians (from the 11th century by St. Bruno from the Grand Chartreuse in the French Alps) proved their humbleness by wearing frocks from the most rough cloth, and their only treasures were books and extensive library collections. The Cluniac Reforms promoted pilgrimage as a way of repentance and started to organize pilgrimages to Santiago de Compostela. In the 9th through 13th centuries, the Benedictine Order was forming the culture of the medieval Europe also by developing and supporting science and fine arts. Reading, transcribing old manuscripts, or creating new texts and works of art were all inseparable parts of their devotion and efforts. Wherever the Benedictines worked, monastery scriptoria were transferring and passing on antic culture and education to the medieval Christian society. In the territory of the present-day Czech Republic, the most important centers of Romanic culture were the Strahov Monastery in Prague, the Břevnov Benedictine Monastery (founded by St. Vojtech who baptized the pagan Vajk, future King Stephen I of Hungary), and the Rajhrad Monastery in Moravia. In the Hungarian Kingdom, there was a monastery on the Holy Mount of Pannonia (modern-day Pannonhalma) since the era of King Stephen I. Nitra, the capital of the Principality of Nitra, became the Benedictine center as early as the 9th century. The Benedictines in Slovakia It was Pribina who greatly contributed to the settling down of the Benedictine Order in the territory of modern-day Slovakia. He was born about the year 800; between 825 and 833, he was the Prince of Nitra (at that time called Nitrava). The Principality of Nitra occupied approximately the territory of contemporary Slovakia, with its most important hill-forts and settlements from Pobedim and Skalka near Trenčín in the western part up to Spišské Tomášovce and Čingov in the east. In the middle of the 9th century, all the area including Pannonia, current Moravia and western Slovakia was divided between the Diocese of Salzburg and the Diocese of Passau. Members of the Benedictine Order were executing Christian and missionary activities. Prince Pribina invited the Metropolitan of Salzburg, Adalramus, who came in 828 to consecrate the Erb benediktínskej rehole / The coat of Arms of the Benedictine order / Zdroj: Internet, Wikipédia Ora et labora štúdia vitráže (Jozef Vydrnák, 2009) 12 13

8 Hrad Nitra / Nitra Castle Socha Pribinu na Nitrianskom hrade / The statue of Pribina in Nitra hradiskami a sídlami od Pobedimu a trenčianskej Skalky na západe po Spišské Tomášovce a Čingov na východe. V polovici 9. storočia bola oblasť celej Panónie, ako aj dnešnej Moravy a západného Slovenska, rozdelená medzi cirkevnú pôsobnosť Salzburskej a Pasovskej diecézy a vykonávateľmi misijnej kresťanskej činnosti boli príslušníci benediktínskeho rádu. Na pozvanie kniežaťa Pribinu prišiel vysvätiť prvý kamenný kresťanský kostol v Nitre v roku 828 osobne salzburský arcibiskup Adalramus tento dátum, a tento kostol, je teda oficiálnym začiatkom pokresťančovania Slovenska. Existencia kostola je historicky síce potvrdená, ale na jeho presné určenie miesta a archeologické objavenie sa ešte stále čaká. Panónske križovatky Po nútenom odchode z Nitry, založil a vybudoval Pribina pri ústí rieky Zaly do Blatenského jazera, na území osídlenom Slovanmi Blatnohrad (Blatengrad, Mosaburg, dnes Zalavár), ktorý sa stal centrom nového kniežatstva. Panónske kniežatstvo tvorilo územie ohraničené riekou Dunaj na severe a východe, na západe zaberalo aj dnešný rakúsky Burgenland, severovýchodnú časť súčasného Slovinska a Štajersko (od Veszprému a Pécsu po slovinský Ptuj). V Panónii pokračoval Pribina v christianizačnom úsilí a spolupráci s benediktínskymi misionármi, v roku 850 (24. januára) sa konalo slávnostné vysvätenie kostola v Blatnohrade. Úspešné pôsobenie Pribinu, ako panónskeho kniežaťa, trvalo 21 rokov ( ). Blatnohrad sa stal významným centrom kresťanskej vzdelanosti a misijným východiskom. Po Pribinovi sa stal panónskym kniežaťom jeho syn Koceľ, ktorý bol kresťanom už od svojho narodenia. Pokračoval v úspešnom diele svojho otca a bol horlivým christianizátorom. Keď solúnski bratia Konštantín-Cyril a Metod v roku 863 prichádzali na pozvanie kniežaťa Rastislava na Moravu, prechádzali cez Koceľovo územie, ale o ich možnom stretnutí nemáme zachované informácie. Konštantín-Cyril s Metodom sa určite zastavili v Blatnohrade u Koceľa v roku 867, počas svojej cesty z Moravy do Ríma. Vzájomné stretnutie muselo vyvolať obojstranné sympatie a záujem Koceľ sa stal zástancom slovienskeho písma a liturgie a vybral niekoľko desiatok svojich vzdelancov, aby sa vyučili v novom písme a obradoch. V roku 869 požiadal pápeža Hadriána II., aby vysvätil Metoda za panónskeho biskupa. first Christian stone church in Nitra. This date is the official beginning of the Christianization of Slovakia. The existence of the church has been proved, but we still don t know its exact place of occurrence. Pannonian Crossroads After he involuntarily left Nitra, Pribina founded the center of his new principality in Blatnohrad (Blatengrad, Mosaburg, nowadays Zalavár), an area near the mouth of the River Zala settled by the Slavs. The Principality of Pannonia was surrounded by the Danube River in the north and east and occupied the territories of present-day Austrian Burgenland, part of Slovenia and Steiermark (from Veszprém and Pécs to Ptuj in Slovenia today). In Pannonia, Pribina continued his efforts at Christianization. He collaborated with Benedictine missionaries. The Church of Blatnohrad was solemnly consecrated on January 24, 850. Within the 21 years of Pribina s successful reign ( ), Blatnohrad became an important centre of Christian culture and missionary activities. Pribina s son Koceľ, a Christian since he was born, became Prince of Pannonia after his father. A zealous Christianizer, he continued the work of his father. In 863, Sts. Cyril and Methodius from Solun were passing the territory of Koceľ as they were coming to Moravia on the invitation of Prince Rastislav, but it is not known if they actually met. Indisputable, however, remains the fact that Cyril and Methodius visited Koceľ in Blatnohrad in 867, on their journey from Moravia to Rome. Their gathering aroused mutual sympathies. Koceľ became an assiduous defender of the Slavic alphabet and liturgy. He ordered tens of his scholars to learn the new alphabet and ceremonials. In 869, he asked Pope Adrian II to consecrate Methodius as Bishop of Pannonia. Trenčín Region The monastery in Skalka near Trenčín is the oldest Benedictine settlement in the region of Trenčín. Skalka became a significant sacral site after the arrival of St. Benedict, around the year 1031, and later after his martyrdom. St. Andrew-Svorad and St. Benedict were the first saints to be canonized in the Hungarian Kingdom, as early as the 11th century. At that time, Skalka became an important pilgrimage site the oldest in the territory of modern-day Slovakia and in the entire Hungarian Kingdom. Zalavár Blatnohrad, pamiatka na sv. Cyrila a Metoda / Zalavár Blatnohrad The statue of Sts. Cyril and Method Zalavár Blatnohrad, kresťanský kostol / Zalavár Blatnohrad Christian church renčiansky kraj V Trenčianskom kraji je najstarším benediktínskym kultúrnym centrom kláštor na Skalke pri Trenčíne. Významným sakrálnym objektom sa Skalka stala po príchode sv. Benedikta (okolo roku 1031), a jeho neskoršej mučeníckej smrti. Svätí Svorad (Andrej) a Benedikt sa stali prvými kanonizovanými svätcami Uhorského kráľovstva (ešte v 11. storočí) a Skalka sa stala odvtedy významným pútnickým miestom najstarším na Slovensku. Skalka As a Point of Origin Skalka near Trenčín is the place related to the oldest legend of the then Hungarian Kingdom The Lives of Saint Hermits, Svorad The Confessor and Benedict the Martyr, written by Maurus, Bishop of Päťkostolie (Quinque Ecclesiae/Pécs). It dates back to the years 1064 to 1070 and was written by Maurus, a Benedictine monk from the monastery of Pannonhalm, future Bishop of Pécs, who personally knew Benedict from Skalka. These facts were written on the occasion of canonization of both saints St. Svorad the Confessor and St. Benedict the Martyr, the oldest 14 15

9 Veľká Skalka pred rokom 1924 kalka ako východisko Saints in the Hungarian Kingdom. In the Middle Ages, the legend was noted in the whole Europe. Up to this time, its then descriptions have been preserved in the Royal Library in Brussels, the Mazarin Library in Paris, the Szechenyi Library in Budapest, or in Munich. Its oldest version dating back to the 13th century is available in the Zagreb Breviary in the University Library in Zagreb. The text accounts the hermit life of St. Andrew-Svorad in the cave under Zobor near Nitra, his 40-day lent on 40 nuts, his asceticism and penance as proved by a chain ingrown into his flesh, found after his death, and the miracles he did when he brought to life a dead bandit in his cave and saved a criminal condemned to the gallows. Svorad s life and actions were retold by his disciple Benedict, who continued his hermit life in the cave at Skalka near Trenčín after the death of his teacher. Three years later, in 1034, Benedict was assaulted and killed by bandits who expected to find a treasure in the cave. The body they threw to the river Váh was protected by an eagle and stayed intact the whole year after his death. The cult of adoration of St. Benedict has been known since the latter half of the 11th century. In the place where he had lived, the Church of St. Benedict had been constructed before the end of the 11th century, but its existence has been traced back only to the year It was when the pilgrimage tradition at Skalka began. Malá Skalka (Lesser Skalka) On the way to Nemšová from Trenčín, a twin-tower church, visible from distance, will catch your eye. The baroque appearance of the church goes back to the year 1745, as a result of reconstruction by the Trenčín Jesuits Veľká Skalka, pôvodné sochy v priestore rajskej záhrady / The Paradise garden at Veľká Skalka Malá Skalka v roku 1910 Veľká Skalka, pôvodná socha sv. Beňadika v jaskyni / Veľká Skalka the original statue in the cave Skalka pri Trenčíne je miestom, spojeným s najstaršou legendou z obdobia Uhorského kráľovstva Životom svätých pustovníkov Svorada Vyznávača a Benedikta Mučeníka, napísaný Maurusom, Päťkostolným biskupom. V rokoch ju napísal Maurus, benediktínsky mních z kláštora v Pannonhalme, neskorší biskup v Pécsi (Päťkostolí), ktorý osobne poznal Benedikta zo Skalky. Spísanie skutkov súviselo s kanonizovaním oboch svätcov, a sv. Svorad-Andrej a sv. Benedikt sa tak stali najstaršími uhorskými svätcami vôbec. V stredoveku bola legenda známa v celej Európe jej dobové opisy sú dodnes zachované v Kráľovskej knižnici v Bruseli, v Mazarinovej knižnici v Paríži, v Mníchove, v Széchényiho knižnici v Budapešti, najstaršia verzia z 13. storočia je v Záhrebskom breviári v Univerzitnej knižnici v Záhrebe. Obsahom textu je pustovnícky život sv. Svorada-Andreja v jaskyni pod Zoborom pri Nitre jeho 40-dňový pôst so 40 orechmi, pravidelné odriekanie, ktoré po smrti ukázala reťaz vrastená do tela, i zázraky, ktoré vykonal, keď prebral k životu mŕtveho zbojníka vo svojej jaskyni a neskôr aj odsúdeného zločinca spod šibenice. Svoradove skutky a život porozprával jeho žiak Benedikt, ktorý po smrti svojho učiteľa pokračoval v pustovníckom živote v jaskyni na Skalke pri Trenčíne. Benedikta po troch rokoch pustovníčenia (v roku 1034) prepadli a zabili zbojníci, ktorí čakali, že nájdu v jaskyni poklady. Telo, ktoré hodili do rieky Váh, strážil orol a zostalo neporušené celý rok. 16

10 Malá Skalka Veľká Skalka Veľká Skalka, záver jaskyne so sochou sv. Beňadika / The cave at Veľká Skalka the statue of st. Benedict Kult uctievania sv. Benedikta na Skalke sa spomína už od druhej polovice 11. storočia, a na mieste jeho pobytu bol už koncom storočia postavený Kostol sv. Benedikta, ktorý je písomne doložený z roku V tomto období sa začala aj pútnická tradícia Skalky. Malá Skalka Na ceste z Trenčína do Nemšovej upúta pozornosť kostol s dvoma zďaleka viditeľnými vežami táto baroková podoba kostola pochádza z roku 1745 a je výsledkom stavebnej činnosti trenčianskych jezuitov. Pôvodne stála na tomto mieste neskorogotická kaplnka bez veží. Malá Skalka je miesto, kde podľa legendy zhodili zbojníci Benedikta do Váhu. V roku 1924 tu nitriansky biskup Karol Kmeťko vyhlásil celý areál Skalky za slovenské pútnické miesto s významom, aký majú Lurdy vo Francúzsku. Veľká Skalka Kostol na mieste kanonizácie sv. Benedikta musel stáť na Veľkej Skalke už okolo roku 1083, písomne je doložený v roku 1208, od roku 1224 aj s benediktínskym kláštorom. V rokoch bolo na Skalke benediktínske opátstvo, zriadené na základe súhlasu nitrianskeho biskupa Jakuba: Jakub, nitriansky biskup ustanovuje opátstvo podľa regule sv. Benedikta na Skalke, a na vydržiavanie rehoľníkov venuje Zem Újazd, predtým patriacu Mogosovi, ktorý ju daroval Nitrianskemu biskupstvu... Architektonické fragmenty poukazujú na priaznivé obdobie benediktínskeho opátstva 23. júna 1238 sa tu osobne zastavil aj uhorský kráľ Belo IV. V areáli kláštora je vchod do Benediktovej jaskyne, ktorú môžeme považovať za najstaršiu, verejnosti sprístupnenú jaskyňu na Slovensku. Viaže sa k životu sv. Benedikta keď pustovníka pri modlitbe prepadli zbojníci, poprosil Boha o pomoc, dotkol sa rukou skaly a tá sa otvorila doteraz možno pri ústí jaskyne nájsť odtlačok ruky na skale. Na mieste vchodu do jaskyne je zachovaný výtvarne hodnotný kamenný ranogotický portál z prelomu 13. a 14. storočia obdobia priazne Matúša Čáka. V storočí je doložené aj kláštorné skriptórium, kde sa ručne prepisovali a viazali knihy Skalka bola v tomto období významným duchovným a knižným centrom stredného Považia. Od roku 1528 patrili výnosy opátstva nitrianskym biskupom, ale samotný objekt kláštora chátral až do roku 1644, keď správu prevzali trenčianski jezuiti. V roku 1644 daroval kráľ Ferdinand III. celý majetok pôvodného benediktínskeho kláštora jezuitskému rádu v Trenčíne. Jezuiti dali kláštoru na Skalke súčasnú podobu renovovali a rozšírili staršie objekty, spevnili obranné múry, osadili 180 kamenných schodov od cesty ku vchodu, kostolíku na Malej Skalke dali barokovú fasádu. Dnešná podoba je výsledkom stavebných úprav a činnosti jezuitov v 17. a 18. storočí. Ďalšie dlhé obdobie nezáujmu o Skalku prelomil až trenčiansky farár a historik Ľudovít Bonaventura Stárek (objaviteľ rímskeho nápisu v Trenčíne) v polovici 19. storočia, veľké púte sa konali za prvej Československej republiky a zase nasledovalo chátranie až do roku Súčasné záchranné práce sa začali až po páde komunizmu. in the place of the former late-gothic chapel without towers. In the late 16th century, the chapel got rebuilt by Hungarian Palatine Juraj Thurzo, one of the most outstanding local representatives of humanism, Reformation and Renaissance. In 1924, Karol Kmeťko, Bishop of Nitra, proclaimed Skalka a Slovak pilgrimage site, similar in importance to Lourdes in France. Veľká Skalka (Greater Skalka) The church is presumed to have been standing in the place of canonization of St. Benedict at Veľká Skalka around the year 1083, although the oldest written record refers back to as late as 1208; in 1224, the Benedictine monastery is first mentioned. Between 1224 and 1528, there was a Benedictine Abbey at Skalka, founded following the permission by Jakub, Bishop of Nitra: Jakub, Bishop of Nitra, is establishing the abbey at Skalka confirming to the rules of St. Benedict and is donating the land of Újazd to serve as the maintenance of the monks Architectural relics indicate the flourishing period of the Benedictine Abbey; on 23 June 1238, Hungarian King Belo IV stopped there. On the premises of the monastery, there is an entrance to St. Benedict Cave that can be considered the oldest cave accessible to the public in Slovakia. It refers to St. Benedict s life. When the hermit got attacked by bandits during a prayer, he besought God for help, touched the rock with his hand, and the rock opened up; you can still see his hand imprint on the rock by the cave entrance. At the entrance to the cave, an early-gothic stone portal of an artistic value has been preserved, originating at the turn of the 14th century. It was the period of Matúš Čák s favour. Likewise, the preserved documents confirm that in the 14th and 15th centuries, there used to be a monastery scriptorium, where books were rewritten and bound manually. This period saw Skalka as a notable spiritual and library centre of the central Vah Valley region. Since 1528, the yields of the Abbey had belonged to the Nitra bishops, but the monastery kept on dilapidating up to 1644, when Trenčín Jesuits took over its administration. In 1644, king Ferdinand III donated all the possessions of the former Benedictine monastery to Trenčín Jesuits. The Jesuits gave to the monastery of Skalka its current looks they reconstructed and extended some of the old buildings, stabilized the defensive walls, and built a stone staircase numbering 180 stairs leading from the road to the entrance. They also gave its baroque façade to the church at Malá Skalka. Its current appearance basically results from the reconstruction and expansion of the premises carried out by the Jesuits throughout the 17th and 18th centuries. Following was quite a long period of Skalka falling into oblivion, which was interrupted as late as the middle of the 19th century by a Trenčín priest and historian Ľudovít Bonaventura Stárek (he also discovered the Roman inscription on the Trenčín Castle rock). During the first Czechoslovak Republic era, mass pilgrimages were held, to be subsequently followed by long years of decline until The current preservation and restoration had not begun until after the fall of communism. Veľká Skalka, jezuitská časť kláštora / The Jesuit part of the monastery Veľká Skalka, benediktínska časť kláštora / The Benedictine part of the monastery Veľká Skalka, vchod do jaskyne s ranogotickým portálom /The early gothic portal 18 19

11 Skalka nad Váhom, farský kostol / The Parish Church Opatová nad Váhom, farský kostol / The Parish Church (Zdroj: Wikipedia.org) Erb mesta Trenčín / The Coat of Arms of Trenčín Skalka Nad Váhom Farský kostol v obci Skalka nad Váhom je spojený s benediktínmi od jeho postavenia v roku 1224 až do roku 1571 patril do správy benediktínskeho opátstva na Veľkej Skalke. Zasvätený je sv. Imrichovi Uhorskému, synovi prvého uhorského kráľa sv. Štefana. Vychovávateľom mladého Imricha bol známy benediktínsky mních sv. Gerhard, ktorého poučenia sa zachovali ako vzor správania kresťanského panovníka. Opatová nad Váhom Opatová nad Váhom má historické prepojenie na benediktínsky kláštor na Skalke od čias jeho vzniku. Z hľadiska súčasného územnosprávneho usporiadania je málo známy fakt, že nakoľko je Opatová súčasťou Trenčína (konkrétne miestnej časti Sever), rovnako tak kláštor na Veľkej Skalke je súčasťou katastrálneho územia mesta Trenčín. Pôvodné územie obce Opatová nad Váhom patrilo v stredoveku do Trenčianskeho hradného panstva. Neskoršie osudy územia Opatovej, pôvodne nazývanej Újazd, alebo nemecky Geztet, sa spájajú so vznikom a existenciou benediktínskeho opátstva na Skalke. V roku 1224 daroval nitriansky biskup Jakub obec opátstvu na Skalke. Donáciou uhorského panovníka Bela IV. sa dedina aj s pozemkami stala v roku 1238 majetkom opátstva, a podľa toho ju aj nazývali Opatova, a toto meno si zachovala dodnes. Mnísi zo Skalky prispeli k napredovaniu svojej obce rozvinuli systematický rybolov vybudovaním dvoch rybníkov, pričinili sa pokusy s pestovaním viniča a výrobu kvalitného piva. Po odchode benediktínskeho rádu zo Skalky v roku 1526 prešiel majetok opátstva naspäť pod patronát Nitrianskeho biskupstva. V roku 1644 daroval ostrihomský arcibiskup Juraj Lippay opátstvo na Skalke i s majetkami jezuitom, teda aj obcou Opatová. Jezuiti ho spravovali až do zrušenia ich rehole v roku Od 13. storočia až do súčasnosti platí, hoci je územie kláštora a obce geograficky vklinené medzi chotár Zamaroviec a Skalky nad Váhom, že je to územie Trenčína. Súčasným problémom je chýbajúce mostné prepojenie Opatovej a kláštora cez rieku Váh. V minulosti tu premávala kompa, dnes sa uvažuje o cyklomoste, ktorý by spojil k sebe náležiace časti. Ak sa pozeráte z Opatovej, ste od kláštora takmer na dosah... Trenčín Mesto Trenčín je jedným z najstarších obývaných sídel na Slovensku. Už v staroveku bol dôležitým obchodným centrom na Jantárovej ceste, spájajúcej stredomorskú oblasť s Baltickým morom. Strategickú polohu pri priesmykoch cez Karpaty na Moravu a pri brodoch cez Váh si cenili už Rimania v čase vojen s germánskymi kmeňmi Markomanov a Kvádov. Miesto nazývali Laugarício a v roku 179 n. l. nechal legát II. pomocnej légie, Valerius Maximianus, vytesať do hradnej skaly nápis na pamiatku víťazstva cisára Marca Aurelia a jeho syna Commoda nad Kvádmi. Rímsky nápis na hradnej skale je voľne prístupný z vyhliadkovej terasy hotela Elizabeth (bývalý hotel Tatra), ktorý je neďaleko od železničnej stanice, krížom cez park. Na význame mu pridáva, že je to najsevernejšie položená pamiatka na pobyt Rimanov v strednej Európe. Skalka nad Váhom The parish church in village Skalka upon Váh is connected with the Benedictines it belonged to an intendance of Benedictine abbey in Great Skalka from its construction in 1224 till It has been consecrated to St. Imrich Ugrian, son of the first Ugrian king St. Štefan. Renowned Benedictine monk St. Gerhard was an educator of young Imrich and lessons of St. Gerhard have been preserved as a standard of Christian monarch s behaviour. Opatová nad Váhom Opatová nad Váhom has a historical link to the Benedictine monastery at Skalka since the time of its foundation. In terms of the current administrative arrangement of the territory, it is not well known that Opatová is a part of the city of Trenčín (namely of the local part North) as well as the fact that the Monastery at Veľká Skalka is a part of the cadastral area of Trenčín too. During the Middle Ages, the former territory of the municipality Opatová nad Váhom belonged to the Trenčín castle. The subsequent fate of the territory of Opatová, originally called Újazd or Gezte, in German was connected to the formation and existence of the Benedictine abbey at Skalka. In 1224 the bishop of Nitra Jakub donated the village to the abbey. Through the donation by the Hungarian sovereign Bela the IV the village and the surrounding land became property of the abbey in 1238, and according to it the village was called Opatová (which means abbot s). It retains this name until nowadays. The monks from Skalka contributed to the progress of their community they developed systematic fishing by constructing two fishing ponds and they also contributed to experiments with growing vines and producing quality beer. After the departure of the Benedictine order from Skalka in 1526, the property went back under the patronage of the episcopate of Nitra. In 1644, the archbishop of Esztergom Juraj Lippay gave the Abbey at Skalka and its properties including the village of Opatová back to Jesuits. The Jesuits administrated it until the abolition of the order, in From the 13th century to the present day, the monastery and the village is located in the territory of the city of Trenčín, even though they are geographically wedged between the territory of Zamarovce and Skalka nad Váhom. The actual problem is the lack of a bridge connecting Opatová and the Veľká Skalka, okno v najstaršej časti kláštora 20 21

12 Rotunda na kresbe hradnej akropoly z obdobia Matúša Čáka koniec 13. a začiatok 14. storočia podľa rekonštrukcie A. Fialu (zdroj: Zvyšky rotundy na Trenčianskom hrade Trenčín, Farský kostol Narodenia Panny Márie / The Parish church Sídlo Trenčianskeho múzea sa nachádza kúsok ďalej smerom do centra mesta, v bývalom župnom dome, na Mierovom námestí č. 46. V múzeu je nová expozícia Z dejín a kultúry Trenčianskej župy a slobodného kráľovského mesta Trenčína. Expozícia ucelene predstavuje vývoj Trenčína v rámci kraja, ktorý bol kráľovskou župou už v 11. storočí. Prírodovedná časť expozície je venovaná prírodovedcovi MUDr. Karolovi Brančíkovi, zakladateľovi múzea a Prírodovedného spolku z roku Historická časť expozície sa nachádza v Kongregačnej sále, kde je umiestnený aj portrét Matúša Čáka Trenčianskeho ( ), nezávislého Pána Váhu a Tatier. Najväčším objektom Trenčianskeho múzea je Trenčiansky hrad, ktorý je dominantou mesta i širokého okolia. Na hrad vedie od múzea stredoveká ulička Matúšova, pomenovaná po Matúšovi Čákovi, popri Katovom dome a farskom kostole. Trenčiansky hrad je sprístupnený celoročne aj s mnohými expozíciami Feudálna justícia, Stredoveké vojenstvo, Rodová galéria Ilešháziovcov, Z dávnej minulosti Skalky nad Váhom, Hradná studňa Studňa lásky. Od roku 2006 je na Trenčianskom hrade sprístupnená unikátna predrománska rotunda spolu s expozíciou archeologických nálezov. Pôvodná podoba rotundy poukazuje na jej vznik do 9., prípadne začiatku 10. storočia, uprostred veľkomoravského hradiska. Podľa niektorých zdrojov mohla byť v rokoch zasvätená sv. Svoradovi. Štvorlístkový pôdorys možno datovať pravdepodobne do prvej tretiny 11. storočia, do času vlády prvého uhorského kráľa sv. Štefana. V tomto období sa postupne stáva z rotundy farský kostol, pri ktorom sa aj pochovávalo. V 14. storočí prebral funkciu farského kostola dnešný Rímskokatolícky kostol narodenia Panny Márie (aj v súčasnosti farský kostol), ktorý sa nachádza hneď pod hradom na Mariánskej hore (pôv. Marienberg, alebo aj Montikulum Hôrka). Stavba trojloďovej baziliky sa datuje do roku 1324 ako ranogotická, s neskorogotickými prestavbami, neskôr aj renesančnými a barokovými úpravami. Kostol poškodili požiare v roku 1528, 1790 a V ľavej bočnej lodi je pohrebná kaplnka šľachtickej rodiny Ilešháziovcov, pochádzajúca z roku V kostole sú uložené aj relikvie sv. Svorada-Andreja a sv. Benedikta, čo umocňuje spojitosť so Skalkou. Od roku 2005 do roku 2013 trvala generálna oprava interiéru a exteriéru kostola, v rámci ktorej bola verejnosti sprístupnená aj Historická knižnica rímskokatolíckej farnosti v Trenčíne, ktorá je umiestnená v budove farnosti na Mariánskom námestí. K knižnici, medzi vyše tisíc zväzkami, sa môže návštevník stretnúť aj s originálnymi autorskými dielami Ľ. B. Stárka ( ), ktorý sa v roku 1852 postaral o znovuobjavenie zabudnutého rímskeho nápisu na hradnej skale a venoval sa aj výskumu kláštora na Skalke. Na severozápadnom rohu zrekonštruovaného Mariánskeho námestia (v minulosti nazývanom aj Mariánsky hrad) sa nachádza zaujímavý gotický objekt Karner sv. Michala, ktorý plnil úlohu kostnice, kaplnky i zbrojnice a v súčasnosti je v ňom umiestnená expozícia Trenčianskeho múzea, kde nájdeme okrem iného aj drevený gotický oltár z Podlužian. Z námestia je krásny výhľad na panorámu mesta, na celý hrebeň slovensko-moravských Bielych Karpát od Machnáča a Vyškovca až po Veľkú Javorinu. monastery across the river Váh (in the past there was a ferry). The construction of a bridge for cyclists, which would connect the two parts is currently being considered. Looking from Opatová, you have the monastery at the palm of your hand... Trenčín The city of Trenčín ranks among the oldest inhabited places in Slovakia. As early as in ancient times, it was an important trading point on the Amber Road connecting the Mediterranean region with the Baltic Sea. Its strategic location near the passes through the Carpathians in direction to Moravia and near the fords through the river Váh was greatly appreciated by the Romans during the wars with the Germanic tribes of Marcomans and Quads. The settlement was called Laugaricio. In 179, a legate of the Second Auxiliary Legion, Valerius Maximianus, had an inscription engraved on the castle rock to commemorate the victory of Emperor Marcus Aurelius and his son Commodus over the Quads. The roman inscription is visible from the terrace of the Hotel Elizabeth (former Hotel Tatra). Its importance rises with the fact that it is the northernmost Roman monument in Central Europe. The Trenčín Museum is located a little further towards the city centre, in the former District House at 46 Peace Square (Mierové námestie). Mesto Trenčín / Town Trenčín 22 23

13 Trenčín, Kostol sv. Františka Xaverského / Church of St. Francis Xavier Trenčín, Mestská veža / City Tower Z hradu do centra mesta možno zísť krytými farskými schodmi z roku 1568 alebo uličkou Marka Aurélia. Na rázcestí schodov a uličky sa nachádza rodný dom spisovateľa Vojtecha Zamarovského, najvýznamnejšieho česko-slovenského popularizátora antických a stredomorských kultúr v 20. storočí. Okrem prekladov najvýznamnejších eposov Gilgameša, Egypťana Sinuheta pomohol prostredníctvom svojich kníh dosť podrobne spoznať grécku, rímsku i egyptskú mytológiu, históriu a najvýznamnejšie kultúrne pamiatky. Na chodníku pred jeho domom je dnes podobizeň Marka Aurélia. Ulička ústi na Mierovom námestí, ktoré je mestskou pamiatkovou rezerváciou s mnohými pozoruhodnými objektmi. Na dolnej časti námestia dominuje jezuitský a potom piaristický komplex kláštora a ranobarokového Kostola sv. Františka Xaverského, postaveného v rokoch Kostol predstavuje vzorový typ jezuitského stredoeurópskeho kostola, podobne ako Kostol sv. Františka Xaverského vo Viedni. Fresky na strope z rokov , ktorých autorom je Krištof Tausch, sú považované za jeden z najlepších príkladov vrcholného baroka na Slovensku. Stolárska a rezbárska výzdoba pochádza z domácich, trenčianskych dielní, a nedávno ju aj domáci reštaurátori renovovali. V objekte kláštora dnes sídli Piaristické gymnázium, a súčasťou objektu je aj reprezentatívny refektár, vyzdobený nádhernou štukovou výzdobou, pripomínajúcou talianskych majstrov. V susedstve kláštora na Mierovom námestí je umiestnené Kultúrne informačné centrum. Námestie uzatvára Mestská veža (vysoká 32 m) s Dolnou (Tureckou) bránou, postavená v roku 1543, ktorá je jediným kompletne zachovaným pozostatkom mestského opevnenia. Mestská veža je pre turistov sprístupnená každý deň, v jej priestoroch bývajú pravidelné výstavy. Z veže je pozoruhodná vyhliadka na mesto, hrad a Mierové námestie. Uprostred Mierového námestia, oproti Morovému stĺpu sv. Trojice (bol postavený v roku 1712 na pamiatku ukončenia morovej epidémie, pravdepodobne viedenskými sochármi). Počas epidémie moru sa pri stĺpe konávali bohoslužby, aby sa veriaci neschádzali v uzavretom priestore a nákaza sa nešírila ďalej. Prechodom cez pasáž Zlatá Fatima sa dostaneme na Palackého ulicu, kde v zrekonštruovanom objekte na č. 27 sa nachádza sídlo Galérie Miloša Alexandra Bazovského, ktorá prezentuje moderné výtvarné dianie celého kraja. K historickým objektom, ktoré nemožno obísť, patrí aj židovská synagóga z roku 1913, inšpirovaná byzantskou a orientálnou architektúrou. V jej priestoroch organizuje mesto Trenčín pravidelné výstavy. V širšom centre Trenčína je množstvo ďalších malebných zákutí, starších aj novších. Medzi zaujímavé sakrálne objekty patrí aj tolerančný evanjelický kostol, postavený v roku Starší, drevený renesančný kostol z roku 1671 vyhorel v roku V 16. a 17. storočí bol Trenčín významným centrom reformácie (na juhu od Malej Hradnej a Bánoviec nad Bebravou po Kysuce na severe), mesto malo svojho času prezývku luteránsky Rím. V tomto období spravovala evanjelická cirkev a. v. aj farský kostol pod hradom. Neďaleko evanjelického kostola, oproti budove Gymnázia Ľ. Štúra, je ďalší hodnotný neorománsky kostol Notre Dame z roku Po rekonštrukcii In the museum you can see a new exhibition entitled History and Art of the Trenčín District and of the Free Royal Town of Trenčín. The exhibition outlines a complex development of the city within the region, which was a royal district as early as the 11th century. The natural science part of the display is dedicated to the natural scientist MUDr. Karol Brančík, who founded the museum and the Natural Science Association in The historical part of the exhibition is located in the Congregational Hall where is located a portrait of Mathias Czaky of Trenčín ( ), called the Lord of the Váh and the Tatras. The largest possession administered by the Trenčín Museum is the Trenčín Castle, which dominates the city and its vast surroundings. A medieval street named after Mathias Czaky leads up to the castle, passing the house of the city s executioner and the Roman Catholic Parish Church of the Birth of Virgin Mary. The castle is accessible to the visitors all year round housing many exhibitions and displays, among them Feudal Justice, Medieval Warfare, The Illészházy Family Gallery, From the Distant Past of Skalka, or Castle Well the Well of Love. In 2006, a unique Pre-Romanesque Rotunda, displaying a number of archeological findings, was opened on the castle premises. The original form of the Rotunda refers to the late 9th or early 10th centuries, in the middle of the Great-Moravian settlement. According to numerous sources, it could be dedicated to St. Svorad between 1025 and Its quatrefoil ground plan dates back to the first third of the 11th century (time of reign of the first Hungarian king Steven I). At that time, the Rotunda was gradually transformed to a parish church with a burial place. The Parish Church In the 14th century, the present-day Roman Catholic Parish Church of the Birth of Virgin Mary took over the position of a parish church. It is situated below the castle on the hill called Marien-berg. The construction of the three-nave basilica dates back to the year 1324, in an early Gothic style with a late Gothic rebuilding and Renaissance and Baroque adjustments. The church was dam-aged by fires in 1528, 1790 and The left-side nave is where the burial chapel of the Illésházy family dating to 1648 is located. In the church there are deposited the relics of St. Andrew-Svorad and St. Benedict, which enhances the association with Skalka. From 2005 to 2013, an extensive reconstruction of the interior and exterior of the church was held. The historical library of the Ro-man Catholic Parish of Trenčín, situated in Marian Square, is open to the public. In the library, numbering over a thousand volumes, visitors can see the original works by L. B. Stárek ( ), who contributed to the rediscovery of the Roman inscription in 1852 and devoted himself to the research in the Skalka Monastery. Opposite the Parish Church, in the northwest corner of the renovated Marian Square (formerly known as the Maria s Castle), there is situated St. Michael s Gothic Rotunda Church from the 15th century that served as a charnel house, chapel, armory and granary. Now there is an exhibition of the Trenčín Museum, where visitors can admire the wooden Gothic altar of Podlužany. From the square there is a beautiful view of the Trenčín synagóga 24 25

14 Trenčín, Kaplnka sv. Anny / The chapel of St. Anna Haluzice, zvyšky opevneného kostola / Haluzice church k stému výročiu postavenia kostola boli obnovené pôvodné nástenné maľby s biblickými motívmi. Od autora nástenných malieb J. Kerna je v kostole aj štrnásť zastavení krížovej cesty. Niekoľko minút cesty od centra mesta smerom k Fakultnej nemocnici je v tzv. Dolnom meste barokový Kostolík sv. Anny (pre malé rozmery nazývaný aj kaplnka) z roku V roku 2003 sme si pripomenuli 235. výročie jeho výstavby, k tomu dátumu bol aj kompletne zrekonštruovaný, vrátane poškodenej strechy. Kaplnka pôsobí veľmi útulným dojmom, inventár je z druhej polovice 18. storočia barokovo-klasicistický oltár sv. Anny, rokoková kazateľnica, neskorobarokový organ. Objekt stojí na historicky významnom mieste, kde bol predtým gotický kostol, prináležiaci k mestskému špitálu. Po prestavbe koncom 19. storočia nadobudol kostolík nový vzhľad, aj v súčasnosti je dominantným objektom Námestia sv. Anny, kde sa nachádza v malom parčíku aj pamätník obetiam komunistického režimu. Bohatá architektúra a história, ponúkajúce pestrú mozaiku osudov a príbehov, vytvárajú spolu zvláštne čaro, pre ktoré Trenčín býva nazývaný perlou Považia. Nové Mesto nad Váhom a Bošácka dolina Ďalším miestom, kde sa v Trenčianskom kraji usadili benediktíni, je Nové Mesto nad Váhom pôsobili tam od roku Po odobratí vlastníckych práv od mesta v roku 1271 zmenili svoj dovtedajší kláštorný život za pustovnícky v blízkej Bošáckej doline, ktorá bola po nich aj pomenovaná (pustovníkov miestni ľudia volali bosáci). Ich regionálna pôsobnosť siahala od osady Mnešice (pôvodne aj Mnišice, dnes súčasť Nového Mesta nad Váhom) popod Turecký vrch pri Trenčianskych Bohuslaviciach cez Haluzice (s doteraz zachovanými zrúcaninami románskeho kostola z polovice 13. storočia) až po dnešnú obec Nová Bošáca. Opevnený Haluzický kostol (nazývaný aj Haluzický hrad) bol postavený v prvej štvrtine 13. storočia, do roku 1299 patril Matúšovi Čákovi. V polovici 15. storočia sa tu usadili kvôli výhodnej polohe bratríci, a tak sa stal známym aj ako Husitský hrad. Spomína sa aj v trilógii A. Jiráska Bratstvo. V rokoch 1540 až 1620 a začiatkom 18. storočia bol kostol protestantský. Osud kostola dobre ilustruje príbeh haluzických zvonov kostolné zvony pochádzajú z dielne majstra Zachariáša Milnera z Olomouca a slúžili rovnako katolíkom aj evanjelikom. Keď bola v polovici 18. storočia postavená zvonica, preniesli ich tam. V roku 1810 ich presúvali opäť do nového kostola v Bošáci. V Haluzickom Kostole Všetkých svätých bola v tom roku končená cirkevná činnosť kvôli schátranému stavu objektu. Haluzický kostol je prírodne výborne situovaný, je z neho výborný výhľad na Bošácku dolinu, cestu údolím Váhu a protiľahlý hrebeň Považského Inovca od Beckova až po Marhát. Tesne vedľa areálu kostola sa nachádza prírodná pamiatka Haluzická tiesňava (alebo aj Haluzická prierva), ktorú vytvoril Haluzický potok. V súčasnosti tento asi kilometer dlhý kaňon s kolmými 50-metrovými stenami turisticky sprístupnili Lesy SR a mikroregión Bošáčka, a možno v ňom vidieť aj stavebne zaujímavú sústavu kaskád a terás. Uprostred doliny sa nachádza obec Zemianske Podhradie so zachovaným kaštieľom rodiny Príleských a Ostrolúckych, kde sa stretli a spoznali Adela city and of the entire range of the Slovak-Moravian White Carpathians from Machnáč and Vyškovec to Veľká Javorina. To get from the castle to the city center, you can walk down the Parochial Stairs from the year 1568 or down Marcus Aurelius Lane. In this charming street, there is situated the native home of Vojtech Zamarovský, the most distinctive Czechoslovak researcher into classical and Mediterranean cultures in the 20th century. In addition to translating the Epic of Gilgamesh and the narrative Egyptian Sinuhet, through his lifelong work he popularized the most important aspects of the Greek, Roman and Egyptian mythologies, their history and legacy. On the sidewalk in front of his house, there is now a portrait of Marcus Aurelius. The street leads to the Peace Square, which is an urban conservation area with many remarkable sights. The lower part of the square is dominated by a Jesuit, later Piarist Monastery complex and the early-baroque Church of St. Francis Xavier built in the years The church is a Jesuit central-european type, like the Church of St. Francis Xavier in Vienna. The frescoes on the ceiling from the years , authored by Christopher Tausch, are considered one of the most outstanding examples of Baroque painting in Slovakia. The carvings come from local Trenčín artists. The monastery complex is now the seat of the Piarist Grammar School, and there is a spectacular Refectory, decorated with beautiful stucco, reminiscent of Italian masters. In the neighborhood of the monastery in the Peace Square is the Cultural Information Center. Near the church, at the end of the square, there is also the City Tower (32 m high) with the Lower (Turkish) Gate built in 1543, which is the only completely preserved part of the city fortifications. The City Tower is open to tourists every day; regular exhibitions are held on the premises, and from the top you can enjoy a splendid view of the city, the castle and the Peace Square. In the middle of the Peace Square, there is the The Holy Trinity Column (the Plague Pillar), built in 1712 to commemorate the end of the cholera epidemic, probably by Viennese sculptors. During the plague epidemic the church services were organized around the Pillar so that the believers didn t have to go to the enclosed area not to spread the infection. Passing through the passage Golden Fatima, we get to Palacky Street, where in the reconstructed building at no. 27 resides the Miloš Alexander Bazovský Gallery, which presents contemporary fine arts from the region. The historical building not to be ignored is the Jewish Synagogue dating back to 1913, inspired by Byzantine and oriental architecture. It was reconstructed in and has been used as an exhibition and concert hall. Among interesting sacral objects certainly ranks the Evangelic (Lutheran) Church (built in 1794), earlier a wooden Renaissance church from 1671 burned in In the 16th and 17th centuries, Trenčín was an important center of Reformation, and the city had a nickname Lutheran Rome. In this period, Lutheran Church administered the Parish Church under the castle. Across from the Evangelic Church and opposite the Grammar School of Ľ

15 Zemianske Podhradie, empírový evanjelický kostol / The empire Evangelic Church in Zemianske Podhradie Západný pohľad a pôdorys románskeho Kostolíka sv. Michala vo Veľkom Klíži-Klížskom Hradišti Ostrolúcka s Ľudovítom Štúrom, a kde sa začal odvíjať príbeh ich vzťahu. Ten, kto zavíta do Zemianskeho Podhradia, nemôže obísť návštevu pozoruhodného empírového evanjelického kostola. Autorkou architektonického návrhu bola barónka Ester Príleská, veľmi sčítaná a vzdelaná, ovládajúca niekoľko cudzích jazykov. Vyriešila rébus, ako postaviť kostol, ktorý nesmel mať vchod situovaný z hlavnej ulice, no nakoniec ho predsa mal. Stavba sa vymyká všetkým kostolom naokolo a je pamiatkou na ženu, ktorá sa v 18. storočí odvážila hovoriť do toho, čo malo byť iba výsostnou doménou mužov. Mimo hlavnej cesty stojí za návštevu, z diaľky nenápadná baroková Kaplnka Panny Márie v Trenčianskych Bohuslaviciach. Je pozostatkom výnimočného, dnes už zbúraného kaštieľa Antona Erdödyho z rokov Kaplnka je výnimočná pre svoj zachovaný a neporušený rokokový interiér. Nástenné fresky i oltáre namaľoval jeden z najslávnejších stredoeurópskych majstrov 18. storočia Anton Franz Maulbertsch. Bošácka dolina je výborným cykloturistickým tipom pre východiská zo slovenskej i moravskej strany. Veľký Klíž Ďalším benediktínskym kláštorom v Trenčianskom kraji je takmer neznámy a zabudnutý kláštor vo Veľkom Klíži (okres Partizánske). Jeho existencia je doložená už v roku 1230 (šesť rokov po založení kláštora na veľkej Skalke pri Trenčíne), čo potvrdzujú aj prvé zmienky o obci Klíž (Clus) z roku 1244, patriacej opátstvu. V súvislosti s kláštorom sa spomína aj jedna nepravá listina, ktorú dal vyrobiť niektorý z neskorších opátov, kladúca založenie kláštora do 11. storočia ( ), do obdobia panovania kráľa sv. Ladislava. Faktom je, že z 11. storočia pochádza hrad na blízkom Michalovom vrchu, ktorý bol postavený na mieste staršieho slovanského hradiska. Na prelome 12. a 13. storočia bolo hradisko prestavané na kamenný hrad a Michalov hrad je pravdepodobne najstarším kamenným hradom na Slovensku. Na dobu svojho vzniku je pozoruhodný aj rozlohou a pred tatárskym vpádom bol asi najväčším kamenným hradom u nás. Z 12. storočia sa zachovala v priľahlej obci k hradu, v Klíži (dnes časť Klížske Hradište), ďalšia pozoruhodná kamenná stavba jednoloďový románsky Kostol sv. Michala s polkruhovou apsidou a valcovou vežou. Benediktínsky kláštor patriaci ku kostolu bol relatívne menším kláštorom, zriadeným miestnym zemepánom, hradným pánom z Michalovho vrchu. Búrlivej dobe a pomerom by zodpovedala aj veľkosť zachovaného kostola. Prvým historicky známym opátom bol Albert, ktorý sa spomína v roku Opátstvu patrili blízke obce Klíž, Ješkova Ves, Janova Ves, Klátova Nová Ves a Krnča. Pre obyvateľov uvedených obcí malo veľký význam trhové právo kláštora každú stredu mohli svoje výrobky predávať na trhu, kde sa okrem tovaru šírili aj nové informácie. Benediktínsky kláštor Blahoslavenej Panny Márie existoval vo Veľkom Klíži do roku V roku 1540 obsadil kláštor lúpežný rytier Rafael Podmanický z Považského hradu. Ten vyhnal mníchov, kláštor opevnil a v rokoch z neho urobil Klížsky hrad. Po skončení vlády Podmanických Štúr, there is another valuable Neo-Romanesque Church of Notre Dame from After the reconstruction on the oc-casion of its centennial, the original biblical wall paintings were restored. In the church there are The 14 Stations of the Cross made by J. Kern. A few-minute walk from the city center towards the University Hospital, Downtown, there is lo-cated the Baroque Church of St. Anna (for its small size also called a chapel) from The year 2003 marks the 235th anniversary of its consecration; this year it was completely renovated, including the damaged roof. The Chapel is very cozy; the inventory is from the latter half of the 18th cen-tury: the classical-baroque Altar of St. Anna, the Rococo pulpit, and the late-baroque organ. After the rebuilding in the late 19th century, the church acquired a new look, and even today dominates St. Anna s Square, where in a small park people can pay tribute to the victims of the communist regime at a decent memorial dedicated to them. The diverse architecture and eventful history offer a varied mosaic of stories and destinies, and to-gether create a special charm for which Trenčín is called the Pearl of the Váh Valley. Nové Mesto nad Váhom and Bošácka lowland Another place where the Benedictines settled in Trenčín region has been Nové Mesto upon Váh they were acting there from After removing from proprietorship from the town in 1271 they switch their cloistral life till then to a hermitical on in nearby Bošácka lowland, which was named after them too (local people called hermits bosáci). Their regional sphere of action ranged from village Mnešice (originally also Mnišice, today a part of Nové Mesto upon Váh), under Turkish hill near Trenčianske Bohuslavice, through Haluzice (with preserved remains of Roman church from a half of 13th century), to present village Nová Bošáca. Fortified church at Haluzice (called also Haluzice Castle) was built in 1st quarter of 13th century and it belonged to Mathias Czaky till Bratríci (Hussite soldiers) resided here due to convenient location in a half of 15th century, so the castle has become known also as Hussite Castle. It is mentioned in trilogy Bratstvo by A. Jirásek, too. In and at the beginning of 18th century the church was protestant one. A destiny of the church is well exemplyfied by a story of Haluzician bells church bells have come from a workroom of Master Zachariáš Milner of Olomouc and it served Catholics much like Evangelics. When the belfry has been built in a half of 18th century, the bells were put over there. In 1810 it was put over again to the new church in Bošáca. A clerical activity in All Saints Church in Haluzice ended in that year due to dilapidated condition of the building. The Church in Haluzice is naturally nicely situated, there is an excellent lookout on Bošácka lowland, on a road through Váh valley and on opposed Považský Inovec s edge from Beckov till Marhát. Natural monument Haluzician Gully (also Haluzician Ravin) created by Haluzician brook is found nearly beside area of the church. This aprox. 1 km long canyon with vertical 50 m high walls has been opened for tourists by Forests of SR and Mi

16 Románsky Kostolík sv. Michala vo Veľkom Klíži-Klížskom Hradišti Pútnici na Veľkej Skalke / The procession at Veľká Skalka boli hradby zrúcané a v roku 1562 benediktínske opátstvo oficiálne zaniklo. V roku 1572 získali opustený kláštor dominikáni z Trnavy, v roku 1615 klarisky z Bratislavy a od roku 1907 patril panstvu Topoľčianky. Poslednými titulárnymi opátmi benediktínskeho kláštora vo Veľkom Klíži boli Mons. Tomáš Ružička ( ) a v roku 2006 bol menovaný Mons. Justín Beňuška (nar vo Veľkých Bieliciach). Dnes je na mieste benediktínskeho kláštora farská záhrada a jediným pozostatkom po benediktínskej ére je Kostol sv. Michala, stojaci uprostred miestneho cintorína. Na liturgické účely bol používaný do roku 1828, potom postupne spustol. V 30. rokoch 20. storočia už bol bez strechy. Vtedy sa ho ujal pamiatkar a kunsthistorik Václav Mencl, vďaka ktorému dostal kostol novú strechu, a tým de facto kostol zachránil. Kostol sv. Michala vo Veľkom Klíži je pamiatkou románskej architektúry z 12. storočia, v zachovanej pôvodnej podobe, s neomietnutým kamenným murivom a valcovou vežou, posunutou asymetricky doľava. Je to výnimočná kultúrna pamiatka, ktorá nemá na Slovensku obdobu. Neskôr sa o obnovu zaslúžil aj Dr. Juraj Hodál z Ješkovej Vsi (neskôr riaditeľ Bojnického zámku). V roku 2002 sa dostal Kostol sv. Michala na známku Slovenskej pošty, spolu s rotundou v Skalici a katedrálou v Spišskej Kapitule. úť ako cesta Púť je cesta, ktorá má formu iniciačného obradu (z lat. initium počiatok, pôvod), teda cesta, kde prostredníctvom vynaloženej námahy, prekonania prekážok či odriekania, oddeľuje dve životné obdobia človeka a pomôže ho pripraviť na novú životnú úlohu či viesť k zmene postojov. Vo svojom základnom význame je to dlhá cesta plná prekážok. Jedným z jej cieľov je, že má prostredníctvom vynaloženej námahy či až utrpenia očistiť putujúceho. Fyzický a duchovný princíp v jednom. Kresťanský pútnik je viac než človek túžiaci po pohybe chodec, cyklista či inak sa dopravujúci. Neupokojí sa tým, že sa presúva z miesta na miesto. Predovšetkým chce dosiahnuť cieľ, stretnúť Boha. Všeobecne sa dá povedať, že na púť sa chodieva na znamenie pokánia, s prosbou za seba alebo blízkych, s poďakovaním za dobrodenia, čo každodenne dostávame, za talenty, ktoré sme dostali, za vyslyšané prosby a získané dary. Pri každej ceste púti sa vydávame do istej neistoty, pritom máme možnosť pozorovať ochotu Boha a blížnych pomôcť. Namiesto neistoty dostávame dary a radosť z toho poznania v nás ostáva. Vydajme sa teda od Zobora cez Skalku na Velehrad, Sv. Hostýn až do Šaštína. Na Skalke býva tradičná púť k sv. Andrejovi-Svoradovi a sv. Beňadikovi každoročne prvý víkend po sviatku sv. Beňadika. Medzinárodnú katolícku pútnickú organizáciu NOVÉ SVITANIE Skalka veľmi oslovila, a tak začali prípravy prvej verejnej konferencie Nového Svitania na Slovensku (na Skalke) v termíne až Pútnik aj turista idú za svojím cieľom. Jeden hľadá ticho prírody, iný zase croregion Bošáčka at present and it is possible to see there also edificially interesting system of cascades and terraces. In the middle of the lowland there is a village Zemianske Podhradie with preserved manor-house of Príleský & Ostrolúcky family, where Adela Ostolúcka and Ľudovít Štúr met and knew themselves and where a story of their relationship began to unfold. Visitor of Zemianske Podhradie cannot elude a visit of remarkable Empire evangelistic church. Architectural projection was been created by the baroness Ester Príleská who was very wellread and lettered, skilled in number of foreign languages. She solved a rebus how to build a church which must not have an entrance situated from a central street and however it had such one at last. The building surpasses all churches around and it is a remembrance of a woman who dared to concern hersef with such affair which was to be paramount realm for only men in 18th century. Apart from a central road, from afar inconspicuous a Baroque Virgin Maria s Chapel in Trenčianske Bohuslavice is worth of visit. It is a relic of exceptional, nowadays already demolished manor-house of Anton Erdödy from The chapel is a singular one due to its preserved and unbroken rokoko interior. Wall fresco painting and altars were painted by one of most famous central European masters of 18th century Anton Franz Maulbertsch. Bošácka lowland is an excellent cyclo-touristic tip for starting points from Slovak as well as Moravian side. Veľký Klíž Another Benedictine monastery in the region of Trenčín is the almost unknown and nearly forgotten monastery in Veľký Klíž (district of Partizánske). Its existence is documented as early as in 1230 (six years after the founding of the monastery at Veľká Skalka near Trenčín), and it s confirmed by the first mentions about the village Klíž (Clus) from 1244, which belonged to the abbey. A false document made by one of the later abbots is related to the monastery, placing the establishment of the monastery to the 11th century ( ), to the period of the reign of the King St. Ladislav. The fact is that the castle on a nearby Michal s hill comes from the 11th century. It was built on the place of an older Slavic settlement, which was rebuilt into the stone castle at the turn of the 12th and 13th century, making Michal s Castle probably the oldest stone castle in Slovakia. Considering its date of construction, it is notable for its extension: before the Tatar invasion, it was supposedly the largest stone castle in our country. Another remarkable stone building from the 12th century the one-nave Romanesque church of St. Michal with a semi-circular apse and a round tower has been preserved in Klíž (today called Klížske Hradište), the village adjacent to the castle. The Benedictine monastery belonging to the church was a relatively small monastery, established by the local landowner, the lord of the castle at Michal s Hill. The size of the preserved church corresponds to those turbulent times. Albert was the first known abbot, mentioned as early as in The nearby villages Klíž, Ješkova Ves, Janova Ves, Klátova Nová Ves, and Krnča Pútnici na Veľkej Skalke / The procession at Veľká Skalka 30 31

17 resťan pokoj pre ducha a sväté miesta, ďalší ide za športovým výkonom alebo kultúrnym zážitkom či históriou. Spája nás spoločný cieľ, naplnenie našich viditeľných alebo skrytých túžob. Veriaci či neveriaci láka nás cesta, cesta za svojím cieľom, na konci ktorej nás čaká jediný cieľ, pre každého v inej podobe ako kvet, rieka, príroda, kláštor či koncert. V roku 2003 vznikla iniciatíva nazvaná Škola na kolesách spojenie poznávania a turistiky pre školskú mládež. Mladí ľudia, v spoločnosti pedagógov, vydali sa na púť cestu za poznaním, športovým výkonom, ale aj duchovným zážitkom. Mladí i starší pútnici zo Žilinskej diecézy zase organizujú na bicykli či peši Cyrilo-metodskú cestu pútnika CM 1150, ktorá má viacero verzií po slovenských a moravských hradiskách a kaplnkách. (viac na rád na Skalku putuj, cesty, času neľutuj. all belonged to the abbey. The monastery s right to markets was of high importance for the residents of the villages. Every Wednesday they could sell their products in a market. The Benedictine Monastery of the Blessed Virgin Mary in Veľký Klíž existed until In 1540 the marauding knight Rafael Podmanický of Považský castle conquered the monastery. He expelled the monks, fortified the monastery, and between 1541 and 1558 he transformed it to the Castle of Klíž. After the end of the government of Podmanický family, the walls were shattered and in 1562, the Benedictine abbey officially ceased to exist. In 1572 the Dominicans of Trnava acquired the abandoned monastery, in 1615 it passed into the ownership of the Poor Clares of Bratislava, and from 1907 it belonged to the Estate of Topolčianky. Among the last titular abbots of the Benedictine monastery Veľký Klíž we can mention Mons. Tomáš Ružička ( ) and Mons. Justín Beňuška (born in 1918 in Veľké Bielice, abbot since 2006). Today there is a parish garden at the place of the former Benedictine monastery, and the only relic of the Benedictine era is the St. Michal s church standing in the middle of the local cemetery. It was used for liturgical purposes until 1828, then its state has gradually deteriorated. In the 30s of the 20th century it had no roof. Then thanks to the conservationist and art historian Václav Mencl the church get a new roof and was de facto saved. The St. Michal s Church at Veľký Klíž is a Romanesque architecture monument from the 12th century, preserved in its original form, with nonplastered stone masonry and a cylindrical tower, asymmetrically shifted to the left. It is an exceptional cultural monument, unique in Slovakia. Dr. Juraj Hodál, from Ješková Ves (later Director of the Bojnice castle), counts among the personalities who contributed to its restoration the most. In 2002 the St. Michal s church was reproduced on the Slovak postal stamp, together with the Rotunda in Skalica and the Cathedral in Spišská Kapitula. Pútnici na Malej Skalke / The procession at Malá Skalka Malá Skalka Skalka and Calvaries We worship You, Christ, and we bless You. As early as at long ago age people in Christian Europe expressed a godliness and belief in God by revering Jesus s journey of suffering even to a cross. As we can read in Atlas of calvaries and stations of the cross in Slovakia, issued by Institut of monuments in Bratislava on 8th October 1676 there was built threecross with a picture of Savior in Little Skalka for public reverence of Crucified Christ. This place has being called Calvary from that time. Soon after it in 1696 the crosses were renovated and 14 stations of the cross were built from Zamarovce to Little Skalka. After Jesuits departure from Skalka in 1773 the calvary was gradually extinguished. In a modern history a spiritual interest of Skalka and its development is renewing. Great support was being expressed by Father bishop Mons. Tradičná júlová celoslovenská púť na Skalke / The procession at Skalka 33

18 Golgota pôvodnej krížovej cesty na Malej Skalke / The original station of the cross Budovanie novej krížovej cesty / New Station of the cross Viliam Judák, who in 2000 drew up Stations of the Cross from St. Andrej Svorad s and Beňadik s sources. New artly elaborated Calvary, on door-step of which we are standing, began to realize from initiative of Father bishop, numerous priests, believers and artists from Trenčín region in Academic painter Juraj Oravec is the author of a motive of the standings, Father bishop Mons. Viliam Judák is texts author. Calvary became a part of Nature trail built within the microproject By Benedictine Journeys. Becouse You have recovered this world by Your saint cross. Symposium Ora et Ars Skalka Golgota novej krížovej cesty na Malej Skalke / New Station of the cross Slávnostné otvorenie novej krížovej cesty / The inauguration kalka a krížové cesty Klaniame sa ti, Kriste a dobrorečíme Tebe. Už v dávnoveku sa v kresťanskej Európe prejavuje zbožnosť a viera v Boha uctievaním Ježišovej cesty utrpenia až na kríž. Prvá zmienka o exteriérovej Pašiovej krížovej ceste sa datuje do roku 1639 na území terajšieho Rakúska. Ako sa môžeme dočítať v publikácii Pamiatkového ústavu v Bratislave Atlas kalvárií a krížových ciest na Slovensku, bol 8. októbra 1676 k úcte ukrižovania Krista postavený na Malej Skalke trojkríž s obrazom Spasiteľa k verejnej úcte. Od toho času sa toto miesto nazýva Kalváriou. Čoskoro potom, v roku 1696, boli kríže obnovené a postavených 14 štácií (zastavení) od Zamaroviec na Malú Skalku. Ďalšia obnova sa uskutočnila v roku Po odchode jezuitov zo Skalky v roku 1773 postupne kalvária zaniká. V roku 1928 na mieste troch krížov dal páter Branecký, rektor piaristov, postaviť žulový kríž, ktorý bol naposledy obnovený v roku 2011 Pamiatkostavom Trenčín. V novodobej histórii sa obnovuje návrat k viere a odkazu otcov. Svedkom toho je aj veľký duchovný záujem o Skalku, ale aj o jej obnovu a rozvoj nielen v okolí, ale na celom Slovensku i v zahraničí. Veľkú podporu prejavil aj biskup Mons. Viliam Judák, ktorý v jubilejnom roku 2000 zostavil krížovú cestu. Z iniciatívy jeho, početných duchovných, veriacich a umelcov z regiónu Trenčín sa začala v roku 2012 realizovať nová, umelecky spracovaná krížová cesta. Autorom námetu zastavení je akademický maliar Juraj Oravec, autorom textov je biskup Mons. Viliam Judák. O realizáciu sa pričinil Neinvestičný fond Beňadik, početní darcovia a brigádnici. Krížová cesta sa stala súčasťou náučného chodníka vybudovaného v rámci mikroprojektu Benediktínskymi cestami financovaného z Fondu regionálneho rozvoja cezhraničnej spolupráce v spolupráci s NA- DACI ORA ET LABORA Rajhrad pri Brne. Lebo si svätým krížom svojím tento svet vykúpil. International artistic-literary symposium Ora et Ars Skalka has arisen in 2008 for reverence and support of pilgrimage place Skalka upon Trenčín and its unrepeatable genius loci. It is also dedicated to heritage of Benedictine monks and hermits from Skalka and principal patrons of Nitranian diocese: St. Andrej-Svorad and St. Benedict. The symposium has already completed seven successful years. Its task is to bring together artists and professionals from different fields- painters, writers, philosophers, historians. The priority is attributed to the authors from the V4 (Slovakia, Poland, Czech republic, Hungary) countries and to the support of the participants from the Trenčín s partner cities, which is the main organizer of the event. Trenčín Edifying Centre in institutional force of Trenčín Selfgoverning Region is an important co-organizer as well as Parish authority Skalka upon Váh and civic society T-Via. All hitherto volumes were supported also by Ministry of culture of SR and in last two volumes also by Beňadik non-investment fund. Participants are creating artistic and literary works during the undertaking. Selection of this production as well as visual-graphic documentation of happening on symposium is being annually mapped in representational catalogue. In last three volumes also culture-historical section Window has filled out the catalogue and it summarises themed culture-historical technical contributions of authors. During running symposium contributories in person are presenting their contributions on scientific conference held in a refectory of Piarist Gymnasium in Trenčín. Artistic and literary works from symposium, catalogue as well as section Window are presented to a public on symposial ceremonial vernissage which is being performed in area of monastery at Great Skalka. Beneficial Marian concerts in Trenčín Connection of high-quality culture and development of spiritual life this is one of forms which by non-investmen fund BEŇADIK supports development of pilgrimage place Skalka upon Trenčín. Charm of Skalka is difficult to describe, it is necessary to experience it. Skalka is thus re-discovered, known but also unrecognized. Zastavenia novej krížovej cesty na Malej Skalke / New Station of the cross 34 35

19 Logo sympózia / Logo Ora et ars štúdia vitráže (Jozef Vydrnák, 2009) ympózium ORA ET ARS Skalka Medzinárodné výtvarno-literárne sympózium ORA ET ARS Skalka vzniklo v roku 2008 k úcte a podpore najstaršieho pútnického miesta na Slovensku: Skalky pri Trenčíne a jeho neopakovateľného genius loci. Venované je tiež i pre dnešnú dobu stále aktuálnemu odkazu benediktínskych mníchov a pustovníkov zo Skalky a hlavných patrónov Nitrianskej diecézy: sv. Andrejovi-Svoradovi a sv. Beňadikovi. Sympózium má za sebou už sedem úspešných ročníkov, jeho úlohou je spájať umelcov a odborníkov rôznych profesií výtvarníkov, literátov, filozofov, historikov. Priorita v účasti sa kladie na autorov z krajín V4 a na podporu účastníkov z partnerských miest mesta Trenčín, ktoré je hlavným organizátorom podujatia. Významným spoluorganizátorom je Trenčianske osvetové stredisko v Trenčíne v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja, Farský úrad Skalka nad Váhom a o. z. T-Via. Všetky doterajšie ročníky podporilo i Ministerstvo kultúry SR a v posledných dvoch ročníkoch i Neinvestičný fond Beňadik, ktorý vznikol v roku 2011 na obnovu a rozvoj pútnického miesta Skalka pri Trenčíne. Účastníci vytvoria počas podujatia výtvarné a literárne diela. Výber tejto tvorby i vizuálno-grafické zdokumentovanie diania na sympóziu každoročne mapuje reprezentačný katalóg. V posledných troch ročníkoch pribudla ku katalógu i kultúrno-historická príloha Okno. Príloha sumarizuje odborné príspevky autorov na vyhlásenú kultúrno-historickú tému. V jednom dni, počas prebiehajúceho sympózia, potom prispievatelia osobne prezentujú svoje príspevky na vedeckej konferencii uskutočňovanej v refektári Piaristického gymnázia v Trenčíne. Výtvarné a literárne diela zo sympózia, katalóg i príloha Okno sú verejnosti prezentované na sympoziálnej slávnostnej vernisáži, ktorá sa uskutočňuje v areáli kláštora na Veľkej Skalke v mesiaci júli, vždy v sobotu pred celoslovenskou púťou na Skalke pri Trenčíne. Veľkoformátová verzia katalógu je až do ďalšieho ročníka sympózia k dispozícii návštevníkom tohto kláštorného areálu. Takto upravené verzie katalógov jednotlivých ročníkov slúžia i na propagáciu a informovanosť nielen o sympóziu, ale i o pútnickom mieste Skalka pri Trenčíne počas zvyšku roka na putovných výstavách, ktoré organizátori podľa možností realizujú z výberov výtvarných diel poskytnutých účastníkmi sympózia. Katalógy a prílohy Okno zo sympózia ORA ET ARS Skalka a ďalšie informácie o pútnickom mieste Skalka pri Trenčíne, jeho rozvoji a perspektívach je možné v elektronickej podobe vidieť na webovej stránke Neinvestičného fondu Beňadik. I. volume of beneficial concerts in Trenčín On 9th and 11th September 2011 activists from n. f. BEŇADIK carried across Skalka and its genius into the very centre of the town Trenčín. First of the concerts was running om Friday evening and it was held in spirit of temporal and sacral music. Lets mention famous arias from operas of such masters as Gaetano Donizetti, Giacomo Puccini, Antonín Dvořák and others. Second one from concerts held in Sunday was different in a repertoire operetta, but it enchanted audience too. Prominent Slovak operatic and operetta soloists appeared on a stage during concerts Jana Bernáthová, Pavla Puškárová, Júlia Jamrišková, Eva Šeniglová, Ján and Martin Babjakovci and Dušan Jarjabek, State Chamber Orchestra Žilina under Pavol Tužinský and Zdenko Macháček and the choir of Josef Branecký s Piarist Gymnasium in Trenčín. Slávnostná vernisáž sympózia Ora et Ars Skalka / Ora et ars The inauguration Modlitba a umenie / Prayer and art II. volume of beneficial concerts in Trenčín Marian concert was held on 7th September 2012 in spirit of temporal and sacral music. Compositions of famous masters resounded on a big stage: J. S. Bach, W. A. Mozart, B. Smetana, M. Schneider-Trnavský and others in 36 37

20 enefičné Mariánske koncerty v Trenčíne Spojenie hodnotnej kultúry a rozvoj duchovného života i toto je jedna z foriem, akou sa snaží Neinvestičný fond BEŇADIK podporovať rozvoj pútnického miesta Skalka pri Trenčíne. Čaro Skalky ťažko popísať, treba ho zažiť. Skalka je teda znovu objavovaná, poznaná, ale i nepoznaná. I. ročník benefičných koncertov v Trenčíne V dňoch 9. a aktivisti z n. f. BEŇADIK preniesli Skalku a jej ducha do samého centra mesta Trenčín. Prvý koncert sa konal v piatok večer a niesol sa v duchu svetskej a sakrálnej hudby. Odzneli famózne árie z opier slávnych majstrov, akými boli Gaetano Donizetti, Giacomo Puccini, Antonín Dvořák a iní. Druhý koncert, konaný v nedeľu, bol repertoárom odlišný operetný, ale divákov takisto očaril. Počas koncertov vystúpili na pódiu poprední slovenskí operní a operetní sólisti Jana Bernáthová, Pavla Puškárová, Júlia Jamrišková, Eva Šeniglová, Ján a Martin Babjakovci a Dušan Jarjabek, Štátny komorný orchester Žilina pod vedením Pavla Tužinského a Zdenka Macháčka a Spevácky zbor Piaristického gymnázia Jozefa Braneckého v Trenčíne. presentation of opera artists Andrea Čajová-Vizvári, Juraj Nociar, Daniel Čapkovič and Dušan Jarjabek. Compositions were supplemented by Jozef Šimonovič s words and by choir PIARISSIMO from Trenčín. Second concert named Miroslav DVORSKÝ and friend ran on 9th September 2012 afforded audience an opportunity to enter the world of famous opera as Don Giovanni by W. A. Mozart, Tosca by G. Puccini, Carmen by G. Bizet, La Traviata by G. Verdi and other in presentation of Miroslav Dvorský, Andrea Čajová- Vizvári, Daniel Čapkovič, Dušan Jarjabek and guest from USA Luciana La Monico. State Chamber Orchestra Žilina under Pavol Tužinský was guaran- Benefičné Mariánske koncerty v Trenčíne / Benefical Marian concert II. ročník benefičných koncertov v Trenčíne Mariánsky koncert sa konal a niesol sa v duchu svetskej a sakrálnej hudby. Na veľkom pódiu zazneli skladby slávnych majstrov J. S. Bacha, W. A. Mozarta, B. Smetanu, M. Schneidera-Trnavského a ďalších v podaní slovenských operných umelcov Andrey Čajovej-Vizvári, Juraja Nociara, Daniela Čapkoviča a Dušana Jarjabka. Krásne skladby boli doplnené hovoreným slovom Jozefa Šimonoviča a speváckeho zboru PIARISSIMO z Trenčína. Druhý koncert konaný s názvom Miroslav DVORSKÝ a priatelia divákom umožnil vstúpiť do sveta slávnych opier, ako sú Don Giovanni od W. A. Mozarta, Tosca od G. Pucciniho, Carmen od G. Bizeta, La Traviata od G. Verdiho a ďalšie v podaní Miroslava Dvorského, Andrey Čajovej-Vizvári, Daniela Čapkoviča, Dušana Jarjabka a hosťa z USA Luciany La Monico. Zárukou kvality oboch koncertov bol aj Štátny komorný orchester Žilina pod dirigentskou taktovkou Pavla Tužinského. Umelcov zasa oslovila starobylá Skalka, ktorú opätovne navštívili aj po koncerte, a tak má svojich obdivovateľov aj v USA. III. a IV. ročník benefičných koncertov v Trenčíne Od roku 2013 sa benefičné koncerty na podporu Skalky presťahovali na Dolné nádvorie Trenčianskeho hradu. V roku Sedembolestnej Panny Márie sa uskutoční už tradičný mariánsky benefičný koncert na hradnom nádvorí v Trenčíne 14. septembra Viac na tee of a concerts quality. Artist were impressed by ancient Skalka, which they repeatedly visited also after the concert and thus it has its admirers in USA too. III. and IV. volume of beneficial concerts in Trenčín Since 2013 the benefit concerts supporting Skalka moved to the lower courtyard of the Trenčín Castle. In Our Lady of Sorrows year there will be a traditional Marian benefit concert in the castle courtyard in Trenčín on September 12, Benefičný Mariánsky koncert na Trenčianskom hrade v roku 2013 / Benefical Marian concert 38 39