ANALÝZA RIZÍK PRI PRÁCI VO VÝROBNOM PODNKU

Transcription

1 ANALÝZA RIZÍK PRI PRÁCI VO VÝROBNOM PODNKU DIPLOMOVÁ PRÁCA MONIKA ČEPELKOVÁ ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA KATEDRA KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU Študijný odbor: Občianska bezpečnosť Vedúci diplomovej práce: doc. Ing. Zdeněk Dvořák, PhD. Stupeň kvalifikácie: Inžinier (Ing.) Dátum odovzdania práce: ŽILINA 2008

2 Diplomová práca: Analýza ŽILINSKÁ rizík pri UNIVERZITA práci vo výrobnom V ŽILINE podniku Ev. číslo: FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA Katedra krízového manažmentu Ev.č.:07/DŠ ZADANIE DIPLOMOVEJ PRÁCE Meno a priezvisko diplomantky: Študijný odbor: Monika Čepelková Občianska bezpečnosť denné štúdium Téma diplomovej práce: ANALÝZA RIZÍK PRI PRÁCI VO VÝROBNOM PODNIKU Vedúci diplomovej práce: doc. Ing. Zdeněk Dvořák, PhD. Základné ciele práce: Identifikovať a posúdiť riziká pri práci vo výrobnom podniku. Navrhnúť opatrenia a odporúčania na minimalizáciu rizík pri práci vo výrobnom podniku. Rámcový obsah: Teoretická časť - Riadenie pracovných rizík a bezpečnosť práce vo výrobnom podniku. Právny rámec bezpečnosti práce. Metódy posudzovania rizík. Praktická časť Na modelovom prípade vysvetliť proces analýzy rizík Preddiplomový seminár: Dátum odovzdania práce: do (2x v pevnej väzbe, 1x na CD) Oboznámenie sa s posudkami oponenta a vedúceho DP do V Žiline dňa Doc. PhDr. Jiří Horáček, CSc. vedúci Katedry krízového manažmentu FŠI ŽU 2

3 Abstrakt ČEPELKOVÁ, Monika: Analýza rizík pri práci vo výrobnom podniku. [Diplomová práca]. Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta špeciálneho inžinierstva; Katedra krízového manažmentu. Vedúci: doc. Ing. Zdeněk Dvořák, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: Inžinier v odbore Občianska bezpečnosť. Žilina: FŠI ŽU, s. V diplomovej práci som sa zamerala na identifikáciu a posudzovanie rizík pri práci vo výrobnom podniku. Popísala som schému riadenia rizika, metódy na posudzovanie rizík pri práci. Následne som si vybrala jednu z týchto metód a aplikovala som ju na vybraný podnik. Po ohodnotení rizík pri práci v podniku som navrhla konkrétne opatrenia na zníženie, prípadne odstránenie rizík pre jednotlivé činnosti. Kľúčové slová: nebezpečenstvo, ohrozenie, riziko, bezpečnosť Abstract ČEPELKOVÁ, Monika: Analysis of the working risks in the manufacturing company. [Diploma Thesis]. University of Žilina. Faculty of Special Engineering; Department of Crisis Management. Advisor: doc. Ing. Zdeněk Dvořák, PhD. Qualification degree: engineer in Civil security department. Žilina: FŠI ŽU, p. I directed on identifing and appraisal of the working risks in the manufacturing company in my diploma thesis. I wrote a scheme of direction risk, the methods of appraisal working risks. Then I chose one of them and I applied it on the choice company. After valuation the working risks in the company, I proposed the concrete measures on lowering, respectively removal risks for single functions. Key words: danger, jeopardy, risk, security 3

4 Predhovor Jednou zo základných povinností zamestnávateľov a vedúcich zamestnancov je starostlivosť o zaistenie bezpečných pracovných podmienok a ochrany zdravia pri práci. Človek, ktorý sa cíti na svojom pracovisku príjemne a bezpečne, dokáže podať oveľa lepší pracovný výkon ako ten, ktorý sa cíti ohrozený. Ohrozenie môže vyplývať zo samotného výkonu určitej činnosti, ale aj z nebezpečných vlastností používaných materiálov či technických zariadení. Na to, aby sa dalo týmto ohrozeniam predchádzať, je potrebné najskôr ich spoznať. Až keď vieme, čo a akým spôsobom môže zamestnancov ohroziť, dokážeme navrhovať a vykonávať príslušné opatrenia, ktoré znižujú pravdepodobnosť vzniku pracovného úrazu. Ja som sa rozhodla vo svojej práci zamerať na riziká vyplývajúce z výkonu rôznych činností pri výrobe tlakových nádob. Jednotlivé riziká som ohodnotila, aby som zistila, či sú alebo nie sú akceptovateľné. V prípade neakceptovateľnosti rizika som navrhla opatrenia na jeho zníženie, prípadne odstránenie. Písanie tejto práce mi prinieslo mnoho nových poznatkov a skúseností, ktoré budem môcť využiť aj v budúcnosti. Za cenné rady a usmernenie pri písaní svojej diplomovej práce by som rada poďakovala doc. Ing. Zdeňkovi Dvořákovi, PhD. Ďalej by som rada vyjadrila poďakovanie Milanovi Surovčíkovi, ktorý mi poskytol potrebné informácie v rámci spoločnosti TLAKZAR, ktoré mi slúžili ako podklad pre spracovanie analýzy rizík pri práci vo výrobnom podniku. 4

5 Zoznam tabuliek Tabuľka 1 Prehľad nebezpečenstiev podľa príručky EC Risk assessment Tabuľka 2 Prístupy pri navrhovaní opatrení na zníženie rizika Tabuľka 3 Prehľad všeobecne záväzných právnych predpisov BOZP Tabuľka 4 Početnosť výskytu havárie Tabuľka 5 Stupeň poškodenia zdravia Tabuľka 6 Kľúčové slová pre HAZOP Tabuľka 7 Kategórie kritickosti Tabuľka 8 Slovenské technické normy Tabuľka 9 Pravdepodobnosť (početnosť) vzniku negatívneho javu Tabuľka 10 Dôsledok negatívneho javu Tabuľka 11 Určenie hodnoty rizika Tabuľka 12 Stupnica rizík a kritériá bezpečnosti Tabuľka 13 Určenie hodnoty rizika pri vykonávaní údržby elektrických zariadení Tabuľka 14 Určenie hodnoty rizika hroziaceho majstrovi v kovovýrobe Tabuľka 15 Určenie hodnoty rizika pri obrábaní kovov Tabuľka 16 Určenie hodnoty rizika pri obsluhovaní tvárniacich strojov na kov Tabuľka 17 Určenie hodnoty rizika pri nanášaní náterových hmôt Tabuľka 18 Určenie hodnoty rizika pri ručnej manipulácii s bremenami Tabuľka 19 Určenie hodnoty rizika pri zváraní elektrickým oblúkom Zoznam obrázkov Obrázok 1 Vzťah nebezpečenstva, ohrozenia, rizika a človeka Obrázok 2 Činnosti súvisiace s prípravou na posudzovanie rizík Obrázok 3 Schéma riadenia rizika Obrázok 4 Možnosti výberu posudzovaného systému Obrázok 5 Aspekty, ktoré treba zohľadniť pri identifikácii ohrození Obrázok 6 Dvoj a trojstupňová stupnica rizika Obrázok 7 Päťstupňová stupnica rizika Obrázok 8 Stupnica rizika Obrázok 9 Výrobná hala Obrázok 10 Graf produkcie spoločnosti Obrázok 11 Graf odberateľov produkcie Obrázok 12 Elektroúdržbár Obrázok 13 Majster v kovovýrobe Obrázok 14 Obrábač kovov Obrázok 15 Obsluha tvárniacich strojov na kov Obrázok 16 Obsluha vysokozdvižného vozíka Obrázok 17 Striekač Obrázok 18 Montovanie nádob Obrázok 19 Ručná manipulácia s bremenami Obrázok 20 Brúsenie prenosnou brúskou Obrázok 21 Zvárač

6 Obsah ÚVOD RIADENIE RIZÍK PRI PRÁCI Zásady riadenia rizík pri práci Nebezpečenstvo, ohrozenie, riziko Algoritmus posudzovania a hodnotenia rizík Výber posudzovaného systému a určenie jeho parametrov Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození Kategórie nebezpečenstiev a ohrození Posúdenie, či sú splnené požiadavky záväzných predpisov a noriem Výpočet a hodnotenie rizika Posúdenie bezpečnosti systému Postup pri prijímaní opatrní na zníženie rizika Právny rámec bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Metódy posudzovania rizík pri práci Bezpečnostný audit (Safety Audit - SA) Čo sa stane ak (What if Analysis - WFA) Úvodná analýza nebezpečenstva (Preliminary Hazard Analysis - PHA) Štúdia nebezpečnosti a prevádzkyschopnosti (Hazard And Operability Study HAZOP) Analýza vplyvov porúch a ich následkov (Failure Modes And Efects Analysis- FMEA) Analýza stromom porúch (Fault Tree Analysis - FTA) Analýza príčin následkov (Cause Consequence Analysis - CCA) Analýza spoľahlivosti človeka (Human Reliability Analysis HRA) Komplexná metóda posudzovania rizika na pracovnom mieste Bodová metóda CHARAKTERISTIKA PODNIKU TLAKZAR, s.r.o Stratégia spoločnosti na obdobie rokov Poslanie spoločnosti Vízia spoločnosti Strategické ciele spoločnosti Taktické ciele spoločnosti Právne predpisy používané v podniku APLIKÁCIA VYBRATEJ METÓDY NA POSUDZOVANIE RIZÍK PRI PRÁCI V PODNIKU Vyhodnotenie rizík pri vykonávaní údržby elektrických zariadení a údržby budovy Vyhodnotenie rizík hroziacich majstrovi v kovovýrobe Vyhodnotenie rizík pri obrábaní kovov Vyhodnotenie rizík pri obsluhe tvárniacich strojov na kov Vyhodnotenie rizík pri obsluhe vysokozdvižného vozíka

7 3.6 Vyhodnotenie rizík pri nanášaní náterových hmôt Vyhodnotenie rizík pri montovaní tlakových nádob Vyhodnotenie rizík pri ručnej manipulácii s bremenami Vyhodnotenie rizík pri vŕtaní a brúsení Vyhodnotenie rizík pri zváraní elektrickým oblúkom VŠEOBECNÉ NÁVRHY, OPATRENIA NA ZNÍŽENIE RIZÍK. 67 ZÁVER ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

8 ÚVOD Riziko existuje prakticky všade a človek sa s ním stretáva v priebehu celého života. S rizikom je nutné počítať pri práci, pri ceste do zamestnania, domov, ale i vo voľnom čase. Posudzovanie bezpečnosti strojov a zariadení, ale tiež rôznych pracovných činností a prostredia je v súčasnosti veľmi živou problematikou. Prax naviac až príliš často poukazuje na to, že i profesijní odborníci pri bežnom výkone rutinných povinností robia chyby. Riadenie rizika vychádza z predpokladu odhalenia zdrojov rizika, analýzy faktorov ovplyvňujúcich riziká a vyhodnotenia rizík. Posudzovanie rizika nie je jednoduchou záležitosťou. V každom podniku preto musia zamestnávatelia venovať pozornosť zisťovaniu hlavne tých rizík a tým oblastiam, ktoré môžu spôsobiť škody väčšieho rozsahu. Zamestnávatelia musia prijímať účinné opatrenia, aby výskyt rizík bol znížený na čo najnižšiu mieru. Vo svojej práci som sa rozhodla zamerať na riziká pri práci vo výrobnom podniku, pretože bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnancov je jedným z najdôležitejších faktorov úspešného fungovania výrobného podniku. Použila som údaje z reálne existujúceho podniku, ktorého skutočný názov som v práci neuviedla, ale nazvala som ho TLAKZAR. Tento podnik sa zaoberá výrobou rôznych druhov tlakových nádob. Výroba pozostáva z viacerých činností, ktoré so sebou prinášajú určité riziká. Cieľom mojej práce je popísať postup a metódy na posudzovanie rizík. S ich využitím následne identifikovať a posúdiť riziká pri práci vo výrobnom podniku. Na základe zistenej hodnoty rizika navrhnúť konkrétne opatrenia na zníženie, prípadne odstránenie rizika. V prvej časti mojej práce som popísala základné pojmy nebezpečenstvo, ohrozenie, riziko, ktoré by sme mali poznať, pokiaľ chceme posudzovať riziká v podniku. Na posudzovanie rizika existuje mnoho metód, pričom väčšina z nich vychádza z algoritmu uvedeného v STN EN Jednotlivé kroky tohto algoritmu som v práci podrobne rozpísala a taktiež som uviedla aj najčastejšie používané metódy na posudzovanie rizík pri práci. Uviedla som aj právne normy súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. 8

9 V druhej časti mojej práce som charakterizovala výrobný podnik TLAKZAR, jeho strategické i taktické ciele a takisto právne predpisy, ktorými sa riadi pri vykonávaní výrobného procesu. Tretia časť je zameraná na aplikáciu bodovej metódy pri hodnotení rizík v podniku. Vybrala som desať činností súvisiacich s výrobou tlakových nádob. Pri každej činnosti som sa snažila identifikovať, čo a akým spôsobom môže pracovníka ohroziť pri výkone konkrétnej činnosti. Po zistení hroziacich rizík som na základe konzultácie s odborníkom z praxe stanovila pomocou bodovej metódy pravdepodobnosť vzniku nežiaducej udalosti (úrazu) a jej dôsledok. S využitím týchto údajov som vypočítala hodnotu rizika, aby som zistila, či je riziko akceptovateľné alebo nie. Z informácie o akceptovateľnosti, prípadne neakceptovateľnosti rizika som vychádzala pri navrhovaní konkrétnych opatrení na zníženie, prípadne odstránenie rizika. V poslednej časti som uviedla zovšeobecnené návrhy a opatrenia na zníženie rizík pri práci vo výrobnom podniku. 9

10 1 RIADENIE RIZÍK PRI PRÁCI 1.1 Zásady riadenia rizík pri práci Na základe prijatia rámcovej Smernice 89/391/EEC o opatreniach na zlepšenie BOZP sa zmenili v mnohých oblastiach dovtedajšie prístupy a postupy, zmenila sa filozofia v ochrane práce. Jedným zo základných princípov novej politiky BOZP sa stala aj povinnosť posudzovať riziká. Filozofia posudzovania rizík vychádza z nasledovných princípov: každá činnosť obsahuje riziká, neexistuje nulové riziko, neexistuje absolútna bezpečnosť, bezpečnosť je vlastne akceptovanie určitého stupňa rizika, hranica akceptovateľnosti rizika nie je pevná, mení sa podľa stupňa technickej a kultúrnej úrovne a možností vedy a techniky, riziko je možné zvládnuť - riadiť, technickými, organizačnými a výchovnými opatreniami, na dosiahnutie bezpečnosti nestačí vykonať opatrenia podľa predpisov a noriem; je treba posúdiť riziko aj nad rámec právnych požiadaviek, posúdenie rizík a prijatie zodpovedajúcich opatrení nezaručuje, že nedôjde k úrazu alebo inej nežiaducej udalosti, preto súčasťou preventívnych opatrení musí byť aj príprava na zvládnutie prípadnej nežiaducej udalosti (úrazu, havárie), o zostatkových rizikách (teda o tom, že k ohrozeniu môže dôjsť, aj keď je pravdepodobnosť veľmi malá) musia byť informovaní zamestnanci, užívatelia a iné osoby, ktorých sa ohrozenie týka, hodnotenie rizík má byť vykonané so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce, metódy posudzovania rizík udávajú postupy, ktoré umožňujú na jednej strane komplexne a systematicky posúdiť to, čo môže ľuďom ublížiť a na druhej strane sa zamerať na najzávažnejšie nedostatky, kde sú najväčšie riziká, riziko musí dokázať zvládnuť ten, kto ho vytvára - konštruktér vo svojom návrhu, výrobca vo svojom výrobku, zamestnávateľ v práci, ktorú zadáva, 10

11 posudzovanie rizík v podniku je kampaňou, do ktorej musia byť zainteresovaní všetci zamestnanci, výsledky posudzovania rizík musia byť zavedené do organizácie práce a vzdelávania zamestnancov (Majer, 2006). Pochopenie týchto zásad a ich aplikácia v praxi, ako aj zvládnutie zodpovedajúcich metód posudzovania rizík sa stretáva v reálnom živote s ťažkosťami, predovšetkým v malých a stredných podnikoch, kde nie sú k dispozícii špecialisti v tejto oblasti. Povinnosť posudzovať riziká vyplýva zo zákona č. 124/2006 Z.z. o BOZP a z mnohých ďalších harmonizovaných predpisov. Keďže na podstatu a metódy posudzovania rizík nie sú pevne stanovené pravidlá, každý zamestnávateľ si môže zvoliť vlastný postup. Musí však ísť o systematický postup, ktorým sa mu podarí odhaliť, či pracovnou činnosťou, strojmi, používanými látkami a pracovným priestorom nie je ohrozená bezpečnosť, zdravie a život ľudí, zlepšiť bezpečnosť a ochranu zdravia, organizačné a riadiace nedostatky, zmapovať faktory, ktoré ovplyvňujú pracovnú pohodu a vykonať opatrenia pre zefektívnenie práce. Najčastejšie sa používa algoritmus posudzovania rizík, ktorý vychádza z STN EN 1050, ale ďalšie návody možno získať aj v rôznych príručkách. Zákon o BOZP v 5 uvádza zásady prevencie, z ktorých podstatnú časť tvoria zásady riadenia rizík. Medzi tieto zásady patrí: vylúčenie nebezpečenstva a rizika z neho vyplývajúceho, posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere pracovných zariadení, materiálov, látok a pracovných postupov, ako aj počas ich používania, vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku, uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami, nahrádzanie prác, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia. 11

12 1.2 Nebezpečenstvo, ohrozenie, riziko V predchádzajúcich citáciách som použila viaceré pojmy podobného významu: nebezpečenstvo - ohrozenie - riziko. Tieto pojmy však nemajú presne ten istý význam, v hovorovej reči ani v zahraničných publikáciách nie sú definované rovnako. Existuje viacero výkladov týchto pojmov, uvediem niektoré z nich: nebezpečenstvo je stav alebo vlastnosť faktora pracovného procesu a pracovného prostredia, ktoré môžu poškodiť zdravie zamestnanca ( 3 Zákona o BOZP), Nebezpečenstvo je vlastnosť objektu spôsobiť neočakávaný negatívny jav - latentná vlastnosť objektu (Sinay,1997). Podľa direktívy Seveso II sa pod pojmom nebezpečenstvo rozumie skutočná (vnútorná) vlastnosť nebezpečnej látky alebo fyzikálnej situácie s potenciálom pre vytvorenie škôd na ľudskom zdraví a/alebo na životnom prostredí. ohrozenie je situácia, v ktorej nemožno vylúčiť, že zdravie zamestnanca bude poškodené ( 3 Zákona o BOZP), Keď sa stroj, príp. technický objekt, uvedie do prevádzky a nezohľadní sa jeho nebezpečná vlastnosť, keď sa začnú vykonávať činnosti, pri ktorých sa vyskytujú nebezpečenstvá, keď sa aktívne začnú používať materiály, ktoré sa vyznačujú nebezpečenstvom, dochádza k ohrozeniu v určitom pracovnom priestore a v čase. Ohrozenie sa môže týkať tak humánneho faktoru, t.j. osôb, ako aj materiálneho faktoru, t.j. okolitých objektov (Sinay, 1997). riziko je pravdepodobnosť vzniku poškodenia zdravia zamestnanca pri práci a stupeň možných následkov na zdraví ( 3 Zákona o BOZP) Riziko je kvantitatívne a kvalitatívne vyjadrenie ohrozenia, stupeň alebo miera ohrozenia. Je to pravdepodobnosť vzniku negatívneho javu a jeho dôsledok (Šimák, 2006). Podľa direktívy Seveso II pod pojmom riziko sa rozumie pravdepodobnosť špecifických účinkov nastávajúca počas špecifického obdobia alebo počas špecifických podmienok. 12

13 zdroj miera Nebezpečenstvo Ohrozenie Riziko pôsobiaci stav Človek Obrázok 1 Vzťah nebezpečenstva, ohrozenia, rizika a človeka V ďalšej časti však uvediem podrobnejšie definície, ktoré nám pomôžu lepšie objasniť aj samotnú filozofiu posudzovania rizík. Posudzovanie rizík je systematické preverovanie toho, čo môže na pracovisku ľuďom ublížiť a zároveň aj zváženie, či sú súčasné bezpečnostné opatrenia dostatočné, aby sa nikto nezranil, ani neochorel. Zahŕňa identifikovanie parametrov posudzovaného systému, identifikáciu nebezpečenstiev a ohrození, výpočet rizika a hodnotenie jeho akceptovateľnosti. Na to nadväzuje návrh bezpečnostných opatrení, čo sa však už označuje ako riadenie rizík. Nebezpečenstvo je potenciálna vlastnosť alebo schopnosť pracovného prvku (materiálu, stroja, pracovnej činnosti), ktorá môže zapríčiniť vznik úrazu alebo inej škody. Je to potenciálny zdroj možného zranenia, alebo poškodenia zdravia, je to zdroj ohrozenia. Stroje, materiály, technológie a pracovné činnosti sa vyznačujú tým, že môžu spôsobiť neočakávane negatívny dôsledok - napr. poškodenie človeka, alebo majetku. Ide o nebezpečenstvo alebo nebezpečné činnosti. Na nebezpečenstvo sa možno pýtať otázkou: čo môže spôsobiť úraz, alebo nežiaducu udalosť? (Majer, 2006) Ohrozenie je aktívna vlastnosť objektu spôsobiť negatívny jav - úraz či škodu. Je to možnosť aktivovania nebezpečenstva v konkrétnom priestore a čase (na rozhraní stroj - človek- prostredie). Ak stroje, materiály, technológie a pracovné činnosti obsahujú určité nebezpečenstvo, a ak tejto ich vlastnosti je vystavený človek alebo prostredie ide o ohrozenie. Na ohrozenie sa možno pýtať otázkou: ako môže dôjsť k úrazu alebo ku škode? (Majer, 2006) 13

14 Riziko - týmto pojmom sa vyjadruje pravdepodobnosť, že negatívny jav vznikne a zároveň aj dôsledky tohto javu. Je kvantitatívne a kvalitatívne vyjadrenie ohrozenia, je to miera ohrozenia, stupeň ohrozenia. Vyjadruje, koľkokrát sa negatívny jav vyskytne a čo spôsobí. Na riziko sa možno pýtať otázkou aké veľké je ohrozenie, aká je pravdepodobnosť, že dôjde k úrazu a s akými následkami? Matematicky to možno vyjadriť formuláciou, že riziko je funkciou pravdepodobnosti a dôsledku nežiaducej udalosti: R = p x D (Majer, 2006) Akceptovateľné riziko je také riziko, ktoré je možné (s ohľadom na úroveň vedeckých, technických a ekonomických možností, spoločenských podmienok, kultúru práce a pod.) akceptovať, pretože pravdepodobnosť a dôsledok nežiaducej udalosti je spoločensky a humánne únosná. V prípade, že počas činnosti si osoby uvedomujú stupeň ohrozenia, pripravujú sa cieľavedome na aktivity umožňujúce znižovať pravdepodobnosť vzniku negatívneho javu a uvedomujú si, ako sa počas jeho vzniku správať, aby jeho dôsledky boli čo najmenšie, riziko nadobúda rozmer akceptovateľného rizika. Podľa skúsenosti a odborných zdrojov početnosť v prípade akceptovateľného rizika nadobúda hodnoty 10 5 až 10 7, to znamená, že negatívny jav sa vyskytne jedenkrát z celkového počtu až javov alebo jedenkrát za až časových jednotiek ( Sinay, 1997). Zostatkové riziko sa najčastejšie spája s technickými zariadeniami. Tieto nie je možné konštruovať tak, aby boli 100 % bezpečné. Súčasné normatívy stanovujú pravidlá pre bezpečné konštruovanie a uvedenie technického zariadenia do prevádzky, ako aj pravidlá pre jeho bezpečnú prevádzku. V prípade, že nie je možné odstrániť nebezpečenstvá, príp. ohrozenia v etape projektu zariadenia, uvedie sa to v návode na obsluhu. Tým sa poskytne informácia užívateľovi o pravdepodobnosti vzniku negatívneho javu a o jeho dôsledku, t.j. informácia o zostatkovom riziku a súčasne sa uvedie, čo je možné vykonať alebo dodržiavať - napr. formou ochranných opatrení - aby sa dôsledok týchto rizík zmenšil (Sinay, 1997). 14

15 Neodstrániteľné nebezpečenstvo a neodstrániteľné ohrozenie je definované v 3 Zákona o BOZP ako také, ktoré podľa súčasných vedeckých a technických poznatkov nemožno vylúčiť ani obmedziť. Pojmy nebezpečenstvo - ohrozenie - riziko nemožno od seba oddeľovať, pretože ide o tri stránky tej istej veci. Nebezpečenstvo je zdrojom ohrozenia a riziko mierou tohto ohrozenia. Preto nemožno hovoriť o ohrození tam, kde neexistuje nebezpečenstvo a taktiež nemožno vyhodnotiť riziko, ktoré vyjadruje stupeň ohrozenia, ak neexistuje ohrozenie. 1.3 Algoritmus posudzovania a hodnotenia rizík Posudzovanie rizík si mnohí spájajú len s procesom identifikácie nebezpečenstiev a ohrození a vyhodnotenia rizika. V podmienkach podnikovej praxe je však potrebné chápať a aplikovať posudzovanie rizík v širších súvislostiach, ako podnikovú stratégiu pri prevencii úrazov, pri zlepšovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Posudzovanie rizík možno chápať aj ako spôsob myslenia, spôsob správania sa pri práci, s neustálym vedomím toho, čo môže ľudí ohroziť, schopnosťou rozoznať riziká a čeliť im. Má ísť o celopodnikovú kampaň, do ktorej sa zapoja všetci zamestnanci. Príprava na posudzovanie rizík má zahŕňať nasledovné činnosti: Prijatie plánu posudzovania rizík a jeho implementácie v podnikovej praxi Zainteresovanie zamestnancov, školenie Príprava na posudzovanie rizík Príprava pracovných tímov Príprava systému zberu informácií a dokumentácie Obrázok 2 Činnosti súvisiace s prípravou na posudzovanie rizík 15

16 Posudzovanie rizík v malej a jednoduchej prevádzke môže zvládnuť zamestnávateľ aj sám. Pokiaľ ide o zložitejšie prevádzky, kde sa nachádza viacero technických zariadení a technológií a vykonávajú sa rôzne činnosti, je potrebné posúdiť riziká komplexne a systematicky. Napriek tomu, že posudzovanie rizík pozostáva zo súboru logických krokov, jeho úspešnosť závisí v značnej miere od skúseností a rozhodovacích schopností posudzovateľov. Preto veľmi záleží na ich výbere a dodržaní nasledovných zásad: posudzovanie nevykonáva iba jeden človek, ale skupina viacerých odborníkov, do identifikácie nebezpečenstiev sú zapojení nielen vedúci pracovníci, ale aj všetci ostatní zamestnanci. Väčšina metód posudzovania rizík vychádza z algoritmu, ktorý je uvedený v STN EN 1050 (schéma riadenia rizika): Obrázok 3 Schéma riadenia rizika ( Zdroj: Sinay: Riziká technických zariadení, 1997, str. 52 ) 16

17 1.3.1 Výber posudzovaného systému a určenie jeho parametrov Prvým krokom uvedeného algoritmu je identifikácia posudzovaného systému. Tu sa majú zodpovedne a dostatočne presne určiť miesta a situácie, kde môže dôjsť k úrazu alebo k inej nežiaducej udalosti. Existuje viacero možností, ako urobiť výber toho, čo treba posudzovať, kde na pracovisku treba posudzovať riziká: Hodnotitelia prejdú po pracoviskách a odhadnú miesta a situácie, kde môže dôjsť k úrazu. Výber posudzovaného systému Vychádzame zo zoznamov: profesií a činností, strojov a zariadení, používaných látok, pracovných priestorov (pre každú položku treba identifikovať nebezpečenstvá, ohrozenia, vyhodnotiť riziko). Na základe kvalifikovaného odhadu expertov a manažérov a na základe vyjadrenia (dotazníka) zamestnancov, prípadne informácií o úrazoch spracovať zoznam kritických činností, strojov, látok a priestorov z hľadiska závažnosti rizika. Obrázok 4 Možnosti výberu posudzovaného systému Posúdeniu by nemali byť podrobené len nebezpečenstvá, ktoré môžu spôsobiť úraz alebo chorobu z povolania, ale aj také situácie na pracovisku, ktoré spôsobujú: stresy a nepohodu, nevhodné pracovné podmienky, znižovanie výkonnosti a efektívnosti práce, prestoje a poruchy, iné materiálne škody (Majer, 2006). 17

18 1.3.2 Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození Identifikácia nebezpečenstiev Pri identifikácii nebezpečenstiev je potrebné zistiť, čo môže na pracovisku alebo pri pracovných činnostiach spôsobiť škodu. Ak sa posudzuje vybraný systém (stroj, činnosť, pracovný priestor), treba v ňom identifikovať tie vlastnosti, charakteristiky, ktoré sú potenciálnou príčinou vzniku škody, úrazu, ohrozenia zdravia - negatívneho javu. Identifikovať ich môžeme na základe dokumentácie, štatistiky úrazovosti, či iných podkladov alebo vyhľadávaním nebezpečenstiev priamo na pracovisku. Pomôckou môžu byť aj zoznamy kategórií nebezpečenstiev a ohrození (Majer, 2006). Identifikácia ohrození Ak už boli identifikované nebezpečenstvá, treba určiť, ako môžu spôsobiť negatívny jav. Musí sa teda určiť dej, spôsob možného nepriaznivého pôsobenia nebezpečenstva na človeka, prostredie, hodnoty. Z jedného nebezpečenstva možno odvodiť jedno alebo viac ohrození. Pri identifikácii ohrození treba zohľadniť určité aspekty (obrázok 5). Kto môže byť vystavený pôsobeniu nebezpečenstva Aký je dosah pôsobenia nebezpečenstva Charakteristika nebezpečenstva a spôsob iniciácie, úroveň ochrany Kombinácia viacerých nebezpečenstiev Výrobní pracovníci, údržbári, čističi, návštevníci, exkurzie, záchranári Treba poznať zóny ohrozenia, podmienky pôsobenia nebezpečenstva Možnosť iniciácie toho, aby nebezpečenstvo spôsobilo škodu, závisí aj od stupňa ochrany Môže vzniknúť iné ohrozenie, ako pôsobením každého nebezpečenstva osobitne Obrázok 5 Aspekty, ktoré treba zohľadniť pri identifikácii ohrození 18

19 1.3.3 Kategórie nebezpečenstiev a ohrození Pri identifikácii nebezpečenstiev a ohrození sú dobrou pomôckou zoznamy kategórií nebezpečenstiev a ohrození, ktoré umožňujú lepšiu orientáciu v tom, čomu sú ľudia vystavení pri práci. Takéto zoznamy možno nájsť vo viacerých normách, príručkách a predpisoch, medzi ktoré patria napríklad: STN EN , Bezpečnosť strojov, STN EN 1050, Posudzovanie rizík, príloha 2 nariadenia vlády SR č.395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie OOPP, Ako takýto zoznam vyzerá, som uviedla v tabuľke 1. Tabuľka 1 Prehľad nebezpečenstiev podľa príručky EC Risk assessment ( Zdroj: Sinay, 1997, str. 57 ) Pracovné zariadenia Pracovné zvyklosti a usporiadanie pracovísk Používanie elektrického prúdu nedostatočná ochrana rotujúcich a pohyblivých častí, voľný pohyb častí alebo materiálu (padajúcich, váľajúcich sa, kĺzajúcich, preklapajúcich, odlietajúcich, hojdajúcich sa, bortiacich sa), ktoré môžu zasiahnuť človeka, pohyb strojov a dopravných prostriedkov, nebezpečenstvo požiaru alebo výbuchu (trenie, tlakové nádoby), zachytenie, porezanie, vtiahnutie, bodnutie, úder, odrenie, pohmoždenie, amputácia (mechanické ohrozenia). nebezpečné povrchy (ostré hrany, rohy, špice, drsné povrchy, šmykľavé povrchy vyčnievajúce časti), práce vo výškach, práce v nevhodnej polohe (jednostranná záťaž), obmedzené priestory (práca medzi pevnými časťami), zakopnutie a pokĺznutie (vlhké a šmykľavé povrchy), stabilita pracovníka, vplyv používania osobných ochranných pracovných prostriedkov, pracovné techniky a metódy, vstupy a práce v uzatvorených priestoroch. elektrické vypínače strojov, elektrická inštalácia, elektrické zariadenia, ovládače, izolácia, prenosné elektrické zariadenia, elektrická energia, ktorá môže spôsobiť požiar 19

20 Pokračovanie Tabuľka 1 Prehľad nebezpečenstiev podľa príručky EC Risk assessment Expozícia látkami ohrozujúcimi zdravie Expozícia fyzikálnym faktorom Expozícia biologickým faktorom Faktory prostredia a pracovných klimatických pomerov Vzťah pracovného miesta a ľudského faktoru Psychologické faktory Organizácia práce Ostatné faktory vdýchnutie, požitie alebo absorpcia nebezpečných látok kožou, vrátane aerosólov a jemných častíc, používanie horľavých a výbušných materiálov, nedostatok kyslíka, prítomnosť žieravín, reaktívne látky, dráždivé látky. elektromagnetické žiarenie (tepelné, röntgenové, ionizujúce),lasery, hluk a ultrazvuk, vibrácie, horúce látky a prostredie, studené látky a prostredie, média pod tlakom (stlačený vzduch, para, tekutiny). riziko infekcie mikroorganizmami (exo a endotoxínami), prítomnosť alergénov. nevhodné osvetlenie, nevhodná teplota, vlhkosť, vetranie, znečistenie, neporiadok. bezpečnostný systém závisí na získaní a spracovaní presných informácií, závislosť na znalostiach a schopnostiach personálu, závislosť na dobrej komunikácii a správnych pokynoch na zmenu podmienok, dôsledok predpokladaného neplnenia bezpečných pracovných postupov, vhodnosť osobných ochranných pracovných prostriedkov, slabá motivácia pracovať bezpečne, ergonomické faktory. pracovná záťaž (intenzita, monotónnosť), rozmery pracoviska, napr. klaustrofóbia, osamelosť na pracovisku, vplyv konfliktov, vplyv rozhodovania v stresovej (záťažovej) situácii, nízka úroveň riadenia práce, reakcie v prípade núdzových situácií. faktory pracovného procesu (nočná práca, odpočinok), riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, stratégia a riadenie údržby, najmä bezpečnostných zariadení, zabezpečenie vyšetrovania úrazov a mimoriadnych situácií. nebezpečné konanie iných osôb, práca so zvieratami, nepriaznivé poveternostné podmienky, striedanie pracovísk, práca pod vodou. 20

21 1.3.4 Posúdenie, či sú splnené požiadavky záväzných predpisov a noriem Tento krok často nebýva zaradený v algoritme riadenia rizík. Predpokladá sa akosi samozrejme, že posudzovaný systém spĺňa bezpečnostné predpisy dané zákonmi, vyhláškami, smernicami, technickými normami. Zo skúseností sa ukazuje, že je výhodné zaradiť tento krok ešte pred ohodnotenie rizika. Rešpektovaním právnych ustanovení možno totiž podstatne ovplyvniť parametre rizika: pravdepodobnosť a dôsledok nežiadúcej udalosti. Ak bude už v tomto kroku zosúladený stav s bezpečnostnými predpismi, nebude potrebné uvažovať s rizikom, ktoré riešia tieto predpisy. V tomto kroku teda posudzovatelia porovnajú, či dané zariadenie, technológia, priestor a pod. spĺňajú požiadavky platných bezpečnostných predpisov a noriem, ale aj technickej dokumentácie a návodov výrobcu (Sinay, 1997). Tento rozhodovací blok určuje ďalší postup v rámci analýzy rizika nasledovne: ak nie sú splnené požiadavky noriem, je potrebné realizovať opatrenia podľa predpisov a znovu preveriť, či sa nezmenili parametre posudzovaného systému, a aké nebezpečenstvo a ohrozenia z neho vyplývajú, ak sú splnené požiadavky noriem, postupuje sa na ďalší krok (Sinay, 1997) Výpočet a hodnotenie rizika Pokiaľ vychádzame z definície rizika, riziko (R) vyjadruje pravdepodobnosť vzniku nežiaducej udalosti a zároveň závažnosť jej dôsledku. Hovoríme, že riziko je funkciou dvoch základných parametrov: pravdepodobnosti (p) a dôsledku (D). Matematicky môže byť riziko vyjadrené: ako lineárna funkcia: R = p. D ako nelineárna funkcia: R = f (p,d) Na určenie hodnoty rizika sa používajú viaceré metódy v závislosti od účelu posudzovania rizík, druhu ohrození, od získaných informácií, možností posudzovateľov a podobne (Majer, 2006). 21

22 Metódy na určenie hodnoty rizika sa rozdeľujú na: Kvalitatívne hodnotenie používa slovné vyjadrenie na opis rôzneho stupňa pravdepodobnosti a dôsledkov. Používa sa najmä na získanie všeobecného prehľadu o rizikách vtedy, keď ide o jednoduchú prevádzku alebo keď chýbajú číselné údaje na kvantitatívne hodnotenie, Polokvantitatívne (semikvantitatívne) hodnotenie je postup, keď kvalitatívne opísané stupnice majú pridelené číselné hodnoty, ktorých kombináciou sa určí stupeň ohrozenia a následne hodnota rizika. Je vhodnou metódou na preverenie rizík na pracovisku, určené ako východisko na bezpečnostné opatrenia v prevádzke (napríklad bodová metóda), Kvantitatívne hodnotenie používa numerické hodnoty pravdepodobnosti (1krát za cyklov, 1 úraz na pracovníkov) a dôsledky nežiaduceho javu (hodnota v korunách, stupeň poškodenia zdravia, politické škody, ekologické škody a podobne). Používa sa pri presnom a dôslednom hodnotení rizík, najmä pri konštruovaní strojov, pri používaní nebezpečných látok, prevencii veľkých priemyselných havárií, atď. (Sinay, 1997). V niektorej literatúre sa uvádza aj rozšírená definícia rizika: R = p x D x Ex x O (Ex expozícia, vystavenie ohrozeniu, O uplatnenie ochranných opatrení) Znamená to, že hodnota rizika ako funkcie pravdepodobnosti a dôsledku sa násobí ešte koeficientom, vyjadrujúcim expozíciu človeka v ohrozenom priestore a koeficientom vyjadrujúcim vplyv ochranných opatrení. Riziko však ovplyvňuje oveľa viac faktorov ako tie, ktoré sú uvedené v poslednej definícii (Ex, O). Tieto faktory možno rozdeliť na merateľné a nemerateľné. Merateľné: dĺžka expozície, rýchlosť vzniku udalosti, počet osôb vystavených ohrozeniu, hodnota strát, parametre systému (hmotnosť), rýchlosť pohybu, výška. Nemerateľné: rozoznateľnosť existencie nebezpečenstva, rozoznateľnosť vzniku úrazu, kvalifikácia obsluhy, ľudský faktor, vplyv prostredia, úroveň kontrol a údržby, komplexnosť systému, preventívne opatrenia (Majer, 2006). 22

23 1.3.6 Posúdenie bezpečnosti systému Jedným z najdôležitejších krokov algoritmu posudzovania rizika je posúdenie bezpečnosti posudzovaného systému. Ide o rozhodnutie, či je určená hodnota rizika akceptovateľná alebo nie. Aby sme vedeli správne rozhodnúť, treba určiť rozhranie medzi akceptovateľným a neakceptovateľným rizikom. Mnohé teoretické práce a praktické návody hľadajú spôsoby, ako možno objektivizovať hranicu akceptovateľnosti rizika. Pri bežnom posudzovaní rizík na pracoviskách je rozhodovanie vo veľkej miere poznačené subjektivitou hodnotiteľov a obmedzenosťou informácií o možných príčinách a následkoch a vzťahu medzi nimi. V tomto smere sú preto úspešnejšie metódy posudzovania vplyvu škodlivých faktorov pracovného prostredia na zdravie alebo niektoré deduktívne kvantitatívne metódy. V praxi však nie je dôvod podceňovať subjektívne hodnotenie pri posudzovaní rizík pri práci, pokiaľ je dobrá vôľa zlepšovať bezpečnosť pri práci (Majer, 2006). Problémom ale zostáva, ako potom posúdiť zodpovednosť zamestnávateľa, ak dôjde k úrazu a je preukázané, že zamestnávateľ riziko podcenil. Že o ňom vedel, ale považoval ho za akceptovateľné a preto neprijal zodpovedajúce opatrenia. Na rozhodovanie o tom, či je posudzovaný systém bezpečný, sa používajú rôzne stupnice: Dva stupne Akceptovateľné riziko Neakceptovateľné riziko Malé riziko Tri stupne Stredné riziko Veľké riziko Obrázok 6 Dvoj a trojstupňová stupnica rizika 23

24 Bezvýznamné riziko Akceptovateľné riziko Päť stupňov Mierne riziko Nežiaduce riziko Neprijateľné riziko Obrázok 7 Päťstupňová stupnica rizika Okrem týchto sa v praxi sa možno stretnúť aj s postupmi, ktoré majú desať alebo až sto bodovú stupnicu. Ich nevýhodou sú však neostré hranice medzi jednotlivými stupňami bezpečnosti. Nedá sa teda odporučiť, ktorú stupnicu je najvhodnejšie použiť, pretože každá má svoje výhody a nevýhody a jej výber by mal vychádzať predovšetkým z účelu, pre ktorý sa posudzovanie rizík vykonáva Postup pri prijímaní opatrní na zníženie rizika Ak sa pri posudzovaní bezpečnosti systému zistilo, že riziko má vyššiu hodnotu, ako je akceptovateľné riziko, je potrebné navrhnúť opatrenia na jeho zníženie alebo úplné odstránenie. Úplne možno riziko odstrániť len vtedy, ak sa odstráni zdroj - teda nebezpečenstvo, alebo sa odstráni ohrozenie (vylúčia sa osoby z nebezpečného priestoru), to však vo väčšine prípadov nie je možné. Preto ak existuje v posudzovanom systéme nebezpečenstvo, ktoré vyvoláva ohrozenie s vyšším rizikom ako je akceptovateľné, a predpokladá sa, že skôr či neskôr spôsobí zranenie alebo škodu, treba prijať bezpečnostné opatrenia na zníženie rizika. Na stanovenie bezpečnostných opatrení sa 24

25 využívajú štandardné postupy a zásady, ktoré umožňujú systematický prístup pri navrhovaní opatrení. Najčastejšie sú odporúčané dva rámcové prístupy, ktoré sú uvedené v tabuľke 2 (Sinay, 1997). Tabuľka 2 Prístupy pri navrhovaní opatrení na zníženie rizika Metódy priority ochranných opatrení Prednostne majú byť prijímané opatrenia kolektívnej ochrany, a v prípade, že to nie je možné dosiahnuť súčasnými dostupnými prostriedkami, nasleduje individuálna ochrana. V predvýrobnej etape sa riziká znižujú prednostne konštrukčnými a projekčnými riešeniami. Ak sa nedosiahla požadovaná úroveň bezpečnosti, navrhne sa použitie bezpečnostných zariadení. Ďalšou možnosťou je individuálna ochrana pracovníkov a organizačné opatrenia. Zostávajúce riziká sa riešia bezpečnostnými inštrukciami, pracovnými postupmi a školením pracovníkov. Metódy prispôsobenia parametrov rizík a rizikových faktorov Prednostne sa treba snažiť obmedziť riziko priamo pri zdroji - teda odstránením nebezpečenstva, možno meniť parametre posudzovaného systému, znížiť pravdepodobnosť vzniku nežiaducej udalosti, znížiť dôsledky možnej nežiaducej udalosti. Pri prijímaní bezpečnostných opatrení sa stanovia priority na základe hodnotenia rizík. To znamená, že systémy s vysokým rizikom sa musia riešiť okamžite - riešením je aj zastavenie prevádzky alebo dočasné opatrenia. Systémy s malým rizikom možno riešiť aj neskôr. Do plánu opatrení je však potrebné zahrnúť aj akceptovateľné riziká, pretože aj tie je možné ešte znížiť. Možno zlepšiť napríklad pracovné podmienky a pohodu na pracovisku. V ďalšom postupe sa má preveriť, či sa pri navrhovaných opatreniach zmení riziko. To znamená, že systém sa má podrobiť znovu postupu podľa uvedeného algoritmu a overiť, či je zostatkové riziko akceptovateľné. 25

26 1.4 Právny rámec bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Základným predpisom Európskej únie, ktorý je spracovaný podľa Rímskej dohody je rámcová Smernica 98/391/EEC - opatrenia na zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci. Svojím obsahom sa priamo aj nepriamo dotýka bezpečnosti strojov a bezpečnosti výroby. Podľa tejto smernice zamestnávateľ musí byť schopný identifikovať a ohodnotiť riziká, ktoré ohrozujú bezpečnosť a zdravie, určiť a vykonať potrebné ochranné opatrenia. Pri plánovaní prevencie rizík sa majú zohľadniť vplyvy techniky, organizácie práce, pracovných podmienok, sociálnych vzťahov a vplyvy životného prostredia. Na uvedenú rámcovú smernicu nadväzujú ďalšie smernice, ktoré stanovujú minimálne požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia (88/364/EEC - nebezpečné činnosti, 89/654/EEC - minimálne požiadavky BOZP, 89/656/EEC - osobné ochranné pracovné prostriedky, 92/058/EEC - bezpečnostné značenie, 89/655/EEC - pracovné prostredie a iné). Právny rámec Slovenskej republiky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Tabuľka 3 Prehľad všeobecne záväzných právnych predpisov BOZP Zákony Vyhlášky 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov 125/2006 o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov 718/2002 na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení 500/2006 ktorou sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze (MPSVaR) 504/2006 o spôsobe hlásenia, registrácie a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania (MZ SR) 511/2001 o podrobnostiach o hodnotení rizík existujúcich chemických látok a nových chemických látok pre život a zdravie ľudí a pre životné prostredie 208/1991 o bezpečnosti práce a technických zariadení pri prevádzke, údržbe a opravách motorových vozidiel 59/1982 ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení 26

27 Pokračovanie Tabuľka 3 Prehľad všeobecne záväzných právnych predpisov BOZP Nariadenia vlády Súvisiace predpisy 308/2004 ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody pre elektrické zariadenia, ktoré sa používajú v určitom rozsahu napätia 310/2004 ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strojové zariadenia 391/2006 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko 392/2006 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov 395/2006 o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov 393/2006 o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí 387/2006 o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci 281/2006 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami 276/2006 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami 115/2006 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku 355/2006 o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci 311/2001 zákonník práce 365/2004 o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov 27

28 1.5 Metódy posudzovania rizík pri práci Na posudzovanie rizík sa v súčasnosti používa množstvo rôznych metód, ktoré je možné deliť na indukčné a dedukčné. Indukčné metódy ( ex ante ) umožňujú predvídať možnú poruchu zariadení v ucelenej prevádzkovej zostave, pričom analýza rizika poukazuje na okolnosti, ktoré by mohli poruchy zapríčiniť; pomáhajú vyhodnotiť počet a následky porúch a prijať vhodné preventívne opatrenia. Dedukčné metódy ( ex post ) analyzujú nehody, ktoré sa už v praxi vyskytli a hľadajú udalosti a súvislosti, ktoré ich zapríčinili (Novák, 2005). V ďalšom texte som uviedla metódy, ktoré patria medzi najpoužívanejšie Bezpečnostný audit (Safety Audit - SA) Táto metóda je najstaršia zo všetkých. Vzťahuje sa predovšetkým na existujúce prevádzky a zahŕňa systematické a kritické posúdenie vybraných aspektov prevádzkovania závodu, prevádzky alebo zariadenia. Predstavuje zvyčajne inšpekčné pochôdzky, ktoré môžu mať charakter neformálnej vizuálnej prehliadky až po formálne zisťovanie, ktoré trvá dlhšiu dobu. Posúdenie býva vykonané tímom pracovníkov rôznych profesií. Typickým postupom by mala byť príprava (obyčajne príprava kontrolných záznamov), hodnotenie, odporučenie realizácie a zaznamenanie zmien (Šimák, 2006). Druhy bezpečnostného auditu: audit techniky ( napr. stroje a technické zariadenia, budovy), audit výrobného procesu ( napr. osvetlenie, požiar, explózia, technológie nebezpečných látok, doprava ťažkých nákladov), audit manažmentu (napr. osobná a kolektívna ochrana, údržba, prvá pomoc, účasť zamestnancov, súlad s príslušnou legislatívou) (Sinay, 1997), audit informačnej bezpečnosti, audit informačného systému. 28

29 1.5.2 Čo sa stane ak (What if Analysis - WFA) Cieľom zaistenia bezpečnosti metódou What if Analysis je identifikácia nebezpečných stavov v technologickom procese. Pomocou charakteristických otázok, začínajúcich tradičným Čo sa stane ak sa zisťujú príčiny havárií a navrhujú sa opatrenia na zvýšenie bezpečnosti. Môže byť však vyslovená aj akákoľvek námietka týkajúca sa bezpečnosti a nemusí byť vyjadrená ako otázka. Zostavenie charakteristických (pilotných) otázok, smerujúcich k identifikácii nebezpečenstva, nie je systematizované, závisí od skúseností a intuícií tímu odborníkov, ktorý štúdiu uskutočňuje. Prebieha formou porád vybraných odborníkov, ktorí sú podrobne zoznámení s procesom. Na poradách sa dôsledne uplatňuje brainstorming spontánna diskusia o hľadaní nových nápadov. Metóda je veľmi účinná, pokiaľ štúdiu vypracúva skúsený tím odborníkov (Šimák, 2006) Úvodná analýza nebezpečenstva (Preliminary Hazard Analysis - PHA) Cieľom úvodnej analýzy nebezpečenstva (PHA) je poskytnúť veľmi rýchlo prehľad prevádzkových nebezpečenstiev, ktorý môže byť východiskovým podkladom pre detailnú analýzu. Tento spôsob môže byť taktiež aplikovaný v počiatočnom štádiu projektovania, kedy sú k dispozícii iba veľmi všeobecné zámery a technologické schémy. Základnou myšlienkou PHA je zvoliť predmet štúdia a identifikovať, ktoré problémy môžu vzniknúť. Ten, kto analýzu vypracúva (jednotlivec alebo tím), berie do úvahy potenciálne nebezpečenstvo najprv voľne, potom použitím napr. check list of hazard types. Tabuľka uvádza kontrolný záznam možných typov nebezpečenstva. Pre každé nebezpečenstvo sa berie do úvahy relatívna početnosť aj následky a sú identifikované potenciálne havárie. Zvolené havárie sú odhadnuté pomocou predpokladanej početnosti a stupňa poškodenia zdravia jednotlivca a obyvateľstva. Tento odhad je určený len približne, z tohto dôvodu sú početnosti výskytu havárií a ich následky klasifikované iba v určitých rozmedziach (Novák, 2005). 29

30 Tabuľka 4 Početnosť výskytu havárie ( Zdroj: Novák, 2005, str. 195) Početnosť P k havárii nedôjde, nebezpečenstvo vylúčené 0 menej než 1 za 1000 rokov 1 medzi 1 za 100 a 1 za 1000 rokov 2 medzi 1 za 10 a 1 za 100 rokov 3 medzi 1 za rok a 1 za 10 rokov 4 častejšie než 1 za rok 5 Tabuľka 5 Stupeň poškodenia zdravia ( Zdroj: Novák, 2005, str. 196) Stupeň poškodenia zdravia S bez zranenia 0 vážne zranenia 2 smrteľná nehoda 3 niekoľko smrteľných nehôd 5 Index rizika možno stanoviť nasledovne: I = P + S Index rizika naznačuje závažnosť rizika. Používa na určenie, ktoré nebezpečenstvá si vyžadujú zvláštnu pozornosť a na určenie rozsahu detailnejšej analýzy Štúdia nebezpečnosti a prevádzkyschopnosti (Hazard And Operability Study HAZOP) Jedným z najjednoduchších a zrejme aj najrozšírenejších prístupov k identifikácii nebezpečenstva je štúdia nebezpečenstva a prevádzkyschopnosti nazývaná HAZOP. Vyvinula ju spoločnosť ICI- Petrochemicals Division vo Veľkej Británii a v súčasnej dobe predstavuje istý uznávaný štandard pri posudzovaní nebezpečenstva a zaisťovaní bezpečnosti zložitých chemických zariadení. Je to flexibilná metóda, ktorá je použiteľná pri veľkých kontinuálnych prevádzkach, ale aj pri malých diskontinuálnych procesoch i pri jednotlivých zariadeniach. Pri tejto štúdii menší tím odborníkov vypracováva kritické posúdenie projektu (prevádzky). Každý úsek sa posudzuje systematicky s využitím série kľúčových slov. Na základe týchto slov si členovia tímu môžu okamžite vytvoriť predstavu a podľa toho identifikovať pravdepodobné odchýlky od 30

31 navrhovaných podmienok. Ďalej je nutné určiť, či existuje podmienka, pri ktorej by mohlo dôjsť k odchýlke. Ak táto príčina existuje, je potrebné skúmať jej dôsledky (Novák, 2005). Tabuľka 6 Kľúčové slová pre HAZOP ( Zdroj: Novák, 2005, str. 197) Kľúčové slovo NO, NOT (žiadny, nie je) MORE (viac, vyšší) LESS (menej, nižší) AS WELL AS (takisto, tiež) PART OF (časť niečoho) REVERSE (reverz, spätný) OTHER THAN (iný než) Význam kompletná negácia účelu zvýšenie kvantitatívne zníženie kvantitatívne zvýšenie kvantitatívne zníženie logický protiklad kompletná náhrada Výklad nebola realizovaná žiadna časť účelu vzťahuje sa k množstvu a vlastnostiam, napr. rýchlosť prietoku, teplota apod., rovnako aj k činnostiam, napr. ohrev, reakcia atď. vzťahuje sa k množstvu a vlastnostiam, napr. rýchlosť prietoku, teplota apod., rovnako aj k činnostiam, napr. ohrev, reakcia atď. všetky navrhnuté účely sú dosiahnuté spolu s určitou prídavnou činnosťou realizované sú iba niektoré zámery (účely) je najvhodnejší pre činnosti ako spätný tok alebo chemická reakcia, môže sa aplikovať aj vo vzťahu k látkam nedosiahla sa žiadna časť z pôvodného účelu, dochádza k inej činnosti 31

32 1.5.5 Analýza vplyvov porúch a ich následkov (Failure Modes And Efects Analysis- FMEA) Analýza vplyvov porúch a ich následkov (FMEA) hodnotí možné poruchy zariadenia a ich vplyvy na technologický proces, ku ktorým môže dôjsť na rôznych úrovniach v systéme, subsystéme alebo v jeho komponentoch. Pri analýze FMEA sa vytvára tabuľka možností porúch zariadení a ich účinkov na systém alebo podnik. FMEA je jedným z prvých systematických postupov pre analýzu porúch, využíva sa od 50-tych rokov. Jej princípom je skúmanie každého komponentu systému a zodpovedanie nasledujúcich otázok: Ako sa môže komponent poškodiť? Čo sa môže stať, keď sa komponent poškodí? (Novák, 2005) Môže byť rozšírená o početnosť výskytu porúch alebo o ich pravdepodobnosť. V tom prípade sa realizuje Analýza príčin, následkov a kritickosti porúch (Failure Modes, Effects and Criticality Analysis FMECA), pričom v postupe FMECA sa každá identifikovaná porucha ohodnotí kombinovaným vplyvom svojej pravdepodobnosti výsledku a závažnosti svojich následkov. Záverečným krokom je štúdium kritickosti porúch, pričom sa vyberajú tie prípady porúch, ktoré sú najzávažnejšie. Kategórie kritickosti uvádza nasledujúca tabuľka. Tabuľka 7 Kategórie kritickosti ( Zdroj: Novák, 2005, str. 198) Kategória katastrofická kritická okrajová zanedbateľná Následky strata systému (zariadenia), niekoľkonásobné zranenie, smrť zranenie, poškodenie zariadenia, nebezpečný stav vyžadujúci okamžitú nápravu žiadny dôležitý systém nie je poškodený, žiadne poškodenie funkcie zariadenia, žiadne zranenie osôb žiadny dôležitý systém nie je poškodený, žiadne zranenie osôb, nie je potrebná okamžitá náprava 32