VÝVOJ CIEN SUROVÉHO DREVA HOSPODÁRSKY VÝZNAMNÝCH DREVÍN SLOVENSKA

Transcription

1 VÝVOJ CIEN SUROVÉHO DREVA HOSPODÁRSKY VÝZNAMNÝCH DREVÍN SLOVENSKA RUDOLF PETRÁŠ JULIÁN MECKO VIERA PETRÁŠOVÁ Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 22, SK Zvolen PETRÁŠ, R., MECKO, J., PETRÁŠOVÁ, V.: Development of raw timber prices for commercially important tree species in Slovakia. Lesn. Čas. Forestry Journal, 48(2): , ISSN Development of raw timber prices fir 15 commercially the most important tree species in the Slovak Republic is analyzed in the work by quality and diameter classes of log for the years Average prices of assortments were derived from the prices of timber offered by state and municipal forests, being at log depot and the volume of delivered assortment as a weighted arithmetic mean. Based on 14 years long price development and the latest timber prices all studied tree species were divided into 3 groups. In the group with the highest prices there are maple, ash and oak, in the group with mid prices spruce, fir, pine, larch and beech and in the group with the lowest prices hornbeam, birch, alder, linden, poplar, robinia and Quercus cerris. Mid group has relative price of about 60 75% and the lowest group only 30 50% of the price being in the highest price group. Key words: raw timber prices, quality and assortments of raw timber V práci sa analyzuje vývoj cien surového dreva pre 15 hospodársky najvýznamnejších drevín v Slovenskej republike podľa akostných a hrúbkových tried výrezov za roky Priemerné ceny sortimentov sa odvodili z ponukových cien dreva podnikov štátnych a obecných lesov na expedičnom sklade a množstva dodaného sortimentu ako vážený aritmetický priemer. Podľa 14 ročného cenového vývoja a najnovších cien dreva sa všetky skúmané dreviny rozdelili do 3 skupín. V skupine s najvyššími cenami je javor, jaseň a dub, v strednej cenovej skupine sú smrek, jedľa, borovica, smrekovec a buk a najnižšiu cenovú skupinu tvoria hrab, breza, jelša, lipa, topoľ, agát a dub cer. Relatívne má stredná skupina cenu približne % a najnižšia skupina len % z najvyššej cenovej skupiny. Kľúčové slová: ceny surového dreva, kvalita a sortimenty surového dreva 1. Úvod a problematika Na území bývalého Československa sa problematike cien surového dreva, ale aj jej analýze a vývoju nevenovala veľká pozornosť. Z najvýznamnejších prác staršieho obdobia je možné uviesť analýzu a prognózu vývoja cien dreva, ktorú spracoval POLENO (1984). Neskôr to bol HALAJ et al. (1990), ktorý spracoval cenové podklady pre výpočet hodnotovej produkcie lesných porastov. Po roku 1990 došlo k výraznejším zmenám, ale aj dynamike vývoja cien surového dreva. Na túto skutočnosť reagovali PETRÁŠ et al. (1992) a PETRÁŠOVÁ et al. (2001), ale aj oficiálne lesnícke kruhy už v samostatnej ČR a SR tým, že v pravidelných intervaloch vydávali prehľady o priemerných cenách surového dreva podľa jeho základných akostných tried. V ČR je to aj v súčasnosti prostredníctvom Lesníckej práce alebo Prehľadu cien dreva Výskumného a vývojového ústavu drevárskeho Praha z údajov Českého štatistického úradu. Prehľady obsahujú priemerné ceny z dodávok surového dreva pre tuzemsko podľa akostných tried výrezov I, II, IIIA, IIIB, IV, V a VI a základných hospodárskych drevín, ale aj pre niektoré susedné krajiny. V SR takýto prehľad vydáva

2 štvrťročne Lesnícke informačné centrum Lesoprojektu Zvolen na podklade štatistických údajov Les D (MP SR) Určitým nedostatkom týchto prehľadov v obidvoch republikách je to, že neobsahujú ceny dreva podľa hrúbkových tried výrezov. Uvádzané ceny sú priemerné za celú akostnú triedu výrezov a ich hodnotu určujú nielen jednotkové ceny, ale aj objemové zastúpenie konkrétnych hrúbkových tried. Tento fakt je potrebné mať na pamäti najmä vtedy, keď sa sleduje a porovnáva časový vývoj priemerných cien dreva. V prípade, že sa výraznejšie zmení objemové zastúpenie hrúbkových tried, priemerná cena akostnej triedy výrezov potom vyjadruje nielen skutočnú zmenu v cene, ale aj počtársku zo zmeny hrúbkovej štruktúry sortimentov konkrétnej akostnej triedy výrezov. Na báze len takýchto údajov sa publikovali aj podrobnejšie analýzy a porovnania vývoja domácich a zahraničných cien surového dreva. BLUĎOVSKÝ (1999) sleduje vývoj priemernej ceny surového dreva za roky nielen v ČR, ale aj v Rakúsku a Nemecku. Na Slovensku publikovali podobné výsledky CUKEROVÁ (1998) a CUKEROVÁ HRBÁĽ (1999), ZAUŠKOVÁ ŠURÍKOVÁ (1999). Vývoj cien surového dreva pravidelne analyzuje aj Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike (Zelená správa), ktorú vydáva ročne Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Veľmi podrobnú analýzu vývoja cien dreva v SR podľa akostných a hrúbkových tried výrezov všetkých hospodársky významných drevín za roky spracoval PETRÁŠ et al. (1999). V porovnaní k naším pomerom môžeme povedať, že aj v zahraničí sa problematika cien dreva veľmi podrobne sleduje. Vzhľadom na ich odlišné sortimentačné požiadavky, je však ťažko podrobne porovnávať ich úroveň cien s našou. Poučná však môže byť metodika ich sledovania a vyhodnocovania. Cieľom práce je analyzovať vývoj cien surového dreva hospodársky významných drevín podľa akostných a hrúbkových tried výrezov za roky Materiál a metódy Podkladové údaje pre posúdenie vývoja cien surového dreva sa získali za roky z cenníkov celoštátne jednotných cien a za roky z evidencie podnikov štátnych lesov alebo ich závodov v SR. Boli to ceny dreva pre 15 hospodársky významných drevín podľa základných sortimentov, t. j. akostných tried výrezov I, II, IIIA, IIIB, V a VI (STN a ) a hrúbkových tried výrezov 1 6 z ponukových cenníkov ceny dreva pre domácich odberateľov uloženého na manipulačno-expedičnom sklade, pričom údaje pre smrek sú spoločné s jedľou. Od roka 1993 je k dispozícii aj výber niektorých podnikov obecných lesov. Z ponukových cien a objemu dodávok dreva sa vypočítali podľa akostných a hrúbkových tried výrezov priemerné ceny surového dreva podľa vzorca pre vážený aritmetický priemer, kde váhou je objem dodaného dreva: n Σ ci vi i= 1 c = [1] n Σ v i= 1 i kde c priemerná cena dreva zvoleného sortimentu, c i jednotková cena dreva i-teho podniku v kalendárnom roku, v i objem dodaného dreva i-teho podniku, n počet podnikov. Okrem aritmetického priemeru cien sa vypočítali aj ich variačné koeficienty podľa vzorcov: s n 2 Σ( ci c) vi i= 1 c = [2] n Σ v i= 1 i

3 sc sc % = 100 [3] c kde s c smerodajná odchýlka, s c % variačný koeficient. V obchode s drevom je známa skutočnosť, že jeho ceny sa v priebehu roka menia. Vzhľadom na to, že tieto zmeny nie sú veľké, ale aj pre zjednodušenie výpočtu priemerných ročných cien podľa vzorca [1], sa pre každý subjekt a v každom kalendárnom roku vypočítala jeho ročná jednotková cena c i ako jednoduchý aritmetický priemer zo štvrťročných cenníkov. Objemy realizovaného dreva boli od lesných podnikov len podľa drevín a akostných tried výrezov. Preto sa na výpočet priemerných cien a variačných koeficientov hrúbkových tried výrezov podľa vzorcov [1] a [2] použili ako váhy objemy dreva celej akostnej triedy. Konkrétne objemy realizovaného dreva, z ktorých sa počítali priemerné ceny sa uvádzajú pre štátne lesy v tabuľke 1 a obecné v tabuľke 2. Chýbajúce údaje v obidvoch tabuľkách sú z dôvodu neexistencie uvádzaného podniku v príslušnom kalendárnom roku, alebo neposkytnutia požadovaných údajov. Ako z tabuliek vidno, v skupine štátnych lesov bol celkový objem realizovaného dreva podľa kalendárnych rokov v rozsahu približne 1,9 3,2 mil. m 3 a v skupine obecných lesov v rokoch približne tis. m 3. Pri tejto skupine je potrebné ale uviesť, že za posledné 3 roky sa síce ich počet zvýšil na 36 subjektov, ale podkladové údaje nedodali podľa objemu realizovaného dreva najrozhodujúcejšie subjekty. V tabuľke 3 je prehľad realizovaného dreva podľa drevín, kalendárnych rokov a podnikov štátnych a obecných lesov. Podľa drevín majú najväčšie ročné objemy a to nad 100 tis. m 3 smrek s jedľou, buk, dub, borovica a topoľ. Ročné objemy ostatných drevín sú podstatne nižšie a odpovedajú ich hospodárskemu významu. Rozhodujúci podiel % vo väčšine rokov majú podniky štátnych lesov. V celom skúmanom súbore žiaľ nie sú zastúpené iné subjekty obhospodarujúce lesy a je to len z dôvodu všeobecne známych ťažkostí získavania údajov od nich. 3. Výsledky a diskusia 3.1. Vývoj priemerných cien dreva Podľa vzorcov [1] a [2] sa vypočítali priemerné ceny a variačné koeficienty cien akostných a hrúbkových tried výrezov všetkých 14 skúmaných drevín za kalendárne roky Ceny sa vypočítali samostatne pre súbor štátnych a obecných lesov, ale aj spolu pre obidva súbory, ktoré v našom prípade môžu reprezentovať celú Slovenskú republiku. Spolu s jednotnými alebo regulovanými cenami dreva od roku 1988 sa tak vytvorila kompletná báza cenových údajov za 14 rokov. Podľa nej môžeme na úvod konštatovať, že v roku 1988 boli ceny dreva relatívne nízke. Keď nehodnotíme akostnú triedu výrezov VI, teda palivové drevo, tak najnižšiu cenu mala trieda V a jej cena bola v rozsahu Sk. Najvyššiu cenu mala trieda I, ktorá bola pre väčšinu drevín v rozsahu Sk a pre dub, jaseň a javor Sk. Za 14 rokov sa ceny týchto akostných tried výrezov zvýšili. Pri triede V na Sk, teda 3,5 3,3-krát a triede I vo väčšine drevín na , teda 2,5 2,9-krát a pre trojicu drevín dub, jaseň, javor na Sk, teda 2,1 2,7-krát. Pre podrobnejšie zhodnotenie vývoja cien akostných tried výrezov medzi drevinami sú k dispozícií obrázky 1 4, kde sú znázornené ceny najhrubších výrezov, t. j. hrúbkovej triedy 6 a obrázok 5 s cenovým vývojom pre akostnú triedu V a VI. Zo všetkých obrázkov je zrejmé,

4 Tabuľka 1. Realizovaný objem dreva v m 3 podľa podnikov štátnych lesov Table 1. Realized timber volume in m 3 by state forest enterprise B. č. Podnik 1) Počet drevín 2) 1991 Rok 3) ZaL Bratislava StL B.Bystrica SeL Žilina VsL Košice Lesy Trenčín Lesy Prešov Lesy SR š.p TANAP VLM Pliešovce LPM Ulič Spolu 4) ) Enterrpise, 2) number of tree species, 3) year, 4) together

5 Tabuľka 2. Realizovaný objem dreva v m 3 podľa subjektov obecných lesov Table 2. Realized timber volume in m 3 by subjects of municipal forests B. č. Subjekt 1) Počet drevín 2) Rok 3) Mestské lesy Dobšiná, s. r. o Mestské lesy Košice, s. r. o Lesy obce Nálepkovo Gelnické lesy s.r.o Mestské lesy Krupina, s. r. o Mestské lesy s. r. o. B. Bystrica EKOS, s.r.o. Stará Ľubovňa LESOTUR Stará Turá Mestské lesy Kremnica, s. r. o Mestské lesy B. Štiavnica, s. r. o Mestské lesy Revúca, s. r. o Mestské lesy, s. r. o. N. Baňa Obecné lesy Smolník Lesy mesta Brezno, s. r. o Obecné lesy Plešivec Lesy mesta Sp. N. Ves, s. r. o Lesný podnik mesta Krompachy Obecný úrad Jarabina Obec Nitrianské Pravno Lesy Modra, s. r. o Správa obecných lesov Štós OP lesov a služieb Vyšný Medzev Obecné lesy Smolnícka Huta Správa obecných lesov Švedlár Obecné lesy Ľubietová, s. r. o Mestské lesy Spišské Vlachy Mestské lesy Rožňava, s. r. o Lesný podnik mesta Zvolen

6 B. Rok 3) Subjekt 1) Počet č. drevín 2) Obecné lesy Mníšek n. Hnilcom, s. r. o Správa obecných lesov Pliešovce Mestský úrad Sabinov OP lesov Slovenská Ľupča, s. r. o Obecné lesy Krahule, s. r. o OP lesov Poniky, s. r. o Mestské lesy Poprad, s. r. o Mestské lesy Jelšava, s. r. o Spolu 4) ) Subject, 2) number of tree species, 3) year, 4) together

7 Tabuľka 3. Realizovaný objem dreva v m 3 podľa drevín a subjektov obhospodarovania Table 3. Realized timber volume in m 3 by tree species and subjects of management Rok 3) Drevina 1) Lesy 2) Štátne 5) SM, JD 4) Obecné 6) Spolu 7) Štátne 5) BO 8) Obecné 6) Spolu 7) Štátne 5) SMC 9) Obecné 6) Spolu 7) Štátne 5) DB 10) Obecné 6) Spolu 7) Štátne 5) BK 11) Obecné 6) Spolu 7) Štátne 5) HB 12) Obecné 6) Spolu 7) Štátne 5) BR 13) Obecné 6) Spolu 7) Štátne 5) JS 14) Obecné 6) Spolu 7) Štátne 5) JV 15) Obecné 6) Spolu 7)

8 Drevina 1) Lesy 2) Rok 3) Štátne 5) JL 16) Obecné 6) Spolu 7) Štátne 5) LP 17) Obecné 6) Spolu 7) Štátne 5) TS 18) Obecné 6) Spolu 7) Štátne 5) CR 19) Obecné 6) Spolu 7) Štátne 5) AG 20) Obecné 6) 86 Spolu 7) Štátne 5) Spolu 7) m 3 Obecné 6) Spolu 7) Spolu 7) (%) Štátne 5) 100,0 100,0 97,1 92,8 89,3 89,2 87,6 87,7 85,7 85,0 90,8 Obecné 6) 2,9 7,2 10,7 10,8 12,4 12,3 14,3 15,0 9,2 Spolu 7) 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 1) Tree species, 2) forests, 3) year, 4) spruce, fir, 5) state, 6) municipal, 7) together, 8) pine, 9) larch, 10) oak, 11) beech, 12) hornbeam, 13) birch, 14) ash, 15 )maple, 16) alder, 17) linden, 18) bred poplar, 19) Turkey oak, 20) robinia

9 Sk SM BO SC DB BK HB BR JS JV JL TS LP Rok Obr. 1. Vývoj priemerných cien dreva akostnej triedy I a hrúbkovej triedy 6 v SR za roky podľa drevín Fig. 1. Development of average timber prices of I quality class and diameter class 6 in SR for the years by tree species že vo väčšine sortimentov ceny dreva stúpali najstrmšie v rokoch 1990 a 1991 po zrušení cenovej regulácie na surové drevo. Na obrázku 1 je vývoj cien triedy I z ktorého je zrejmé, že trojica drevín dub, jaseň a javor má dlhodobo suverénne najvyššiu cenu a to približne v rozpätí Sk. Pri dube a jaseni sa prejavuje od roku 1992 tendencia mierneho poklesu a pri javore je naopak mierny vzostup. Významnejší nárast je len v poslednom roku Ostatné dreviny majú skoro 3- krát nižšie ceny a pohybujú sa približne v rozpätí Sk. Vo väčšine z týchto drevín ceny trvalo mierne stúpajú alebo sa udržujú na rovnakej úrovni. Za posledné 2 roky významnejšie stúpla len cena buka a to až na Sk. Podobné trendy v cenovom vývoji sú i pri triede II, ktoré sú znázornené na obrázku 2. Jej cenu v posledných rokoch v celkovom rozpätí približne Sk môžeme rozdeliť do 3 skupín. Najvyššie ceny v rozpätí približne Sk má buk, javor, jaseň, ale hlavne dub s hodnotou až Sk. Druhú skupinu tvorí breza, borovica, smrek a smrekovec, teda väčšinou ihličnaté dreviny a ich ceny sú v rozpätí približne Sk. V tretej skupine je len topoľ s jelšou a ich cena okolo Sk. Aj pre túto triedu je významný len

10 8 000 Sk SM BO SC DB BK HB BR JS JV JL TS AG LP Rok Obr. 2. Vývoj priemerných cien dreva akostnej triedy II a hrúbkovej triedy 6 v SR za roky podľa drevín Fig. 2. Development of average timber prices of II quality class and diameter class 6 in SR for the years by tree species počiatočný nárast cien, približne do roku Po tomto roku sa ceny zvyšovali miernejšie. Ba dokonca pri dube a jaseni cena dreva aj značne kolísala. Vývoj ceny akostnej triedy výrezov IIIA je znázornený na obrázku 3. Takmer za celé sledované obdobie ceny všetkých drevín stúpajú a v poslednom roku dosahujú približne Sk. Najvyššiu cenu Sk má dub a javor, nižšiu Sk jaseň a buk, približne okolo Sk smrek a smrekovec. Borovica, jelša a lipa má Sk, topoľ, breza, hrab a agát majú cenu v rozpätí Sk a najnižšiu cenu Sk má dub cer. Veľmi podobný vývoj cien, ale aj proporcie medzi drevinami má trieda IIIB, ktorá je znázornená na obrázku 4. Jej celkové cenové rozpätie je v poslednom roku približne Sk. V najvyššej cenovej skupine okolo Sk je opakovane aj javor a dub. Nižšie ceny v rozpätí Sk má smrekovec, smrek a buk, ešte nižšie ceny v rozpätí Sk majú borovica, lipa, jelša, potom nasleduje topoľ, agát, hrab breza s rozpätím Sk a najnižšiu cenu necelých Sk má dub cer. I keď pri akostných triedach I IIIB nie je na obrázkoch 1 4 znázornený vývoj cien dreva pre všetky hrúbkové triedy, môžeme podľa pomocných analýz konštatovať, že v posledných 2 rokoch sa pri triedach III A, B prakticky vyrovnali ceny medzi hrúbkovými triedami 3 6. Hrúbková trieda 2, ale najmä 1 majú však podstatne nižšie ceny. Sú však stále o niečo vyššie ako ceny akostnej triedy V.

11 3 500 Sk SM BO SC DB BK HB BR JS JV JL TS CR 500 AG LP Rok Obr. 3. Vývoj priemerných cien dreva akostnej triedy IIIA a hrúbkovej triedy 6 v SR za roky podľa drevín Fig. 3. Development of average timber prices of IIIA quality class and diameter class 6 in SR for the years by tree species

12 3 500 Sk SM BO SC DB BK HB BR JS JV JL TS AG 500 LP CR Rok Obr. 4. Vývoj priemerných cien dreva akostnej triedy IIIB a hrúbkovej triedy 6 v SR za roky podľa drevín Fig. 4. Development of average timber prices of IIIB quality class and diameter class 6 in SR for the years by tree species

13 1 200 Sk SM / V SM / VI. BO / V. DB / V. 800 DB / VI. BK / V. HB / V. 600 BR / V. JS / V. JV / V. 400 JL / V. TS / V. AG / V. 200 LP / V. CR / V Obr. 5. Vývoj priemerných cien dreva akostnej triedy výrezov V a VI v SR za roky podľa drevín Fig. 5. Development of average timber prices of V and VI quality class in SR for the years by tree species Najhomogénnejší vývoj cien má akostná trieda výrezov V a je znázornený na obrázku 5. Takmer v celom intervale sledovaných rokov sa jej ceny zvyšovali a vo väčšine drevín dosiahli približne Sk. V roku 1997 síce poklesli približne o 100 Sk, ale v posledných rokoch sa opätovne zvýšili pri väčšine drevín na hodnotu približne Sk a len borovica a smrek majú cenu Sk. Je logické, že najnižšie ceny dosahuje trieda VI, teda palivové drevo. Zvyšovanie jeho ceny v rokoch je dosť nepravidelné, ale v posledných rokoch pomerne prudko stúpa. Palivové drevo ihličnatých drevín dosahuje v roku 2001 cenu približne 400 Sk a tvrdých listnatých drevín 500 Sk. Po súhrnom zhodnotení cien základných guľatinových sortimentov môžeme našich 14 skúmaných drevín rozdeliť do 3 cenových kategórií: najvyššia cenová kategória jaseň, javor a dub, stredná cenová kategória smrek, borovica, smrekovec, buk, najnižšia cenová kategória hrab, breza, jelša, lipa, topoľ, agát a dub cer. Z cenových rozpätí pre všetky 3 kategórie sme vypočítali ich cenovú úroveň v % z cien najvyššej kategórie. Keď najvyššej cenovej kategórii priradíme hodnotu 100, tak strednej cenovej kategórií môžeme priradiť približne % a najnižšej % z cien drevín najvyššej cenovej kategórie. Rok

14 3.2. Variabilita cien a cenové relácie medzi skúmanými dodávateľmi dreva Variabilitu cien dreva môžeme hodnotiť podľa variačných koeficientov, ktoré sa vypočítali podľa vzorca [3] pre podniky štátnych lesov (ŠL), obecných lesov a spolu za SR. Pred ich konkrétnou analýzou je potrebné zdôrazniť, že variačné koeficienty sú veľmi vhodnou štatistickou veličinou na vyjadrenie variability kvantitatívnych veličín, ktoré majú veľmi rôznorodé absolútne hodnoty. Je to preto, lebo vyjadrujú veľkosť smerodajnej odchýlky súboru hodnôt v percentách z hodnoty ich aritmetického priemeru. Z teórie o rozdelení chýb je známe, že pri normálnom rozdelení odchýlok sa v ± 1-násobku smerodajnej odchýlky alebo variačného koeficienta od aritmetického priemeru nachádza 68 % a približne v ± 2-násobku až 95 % hodnôt štatistického súboru. Z toho teda vyplýva, že keď je napr. priemerná cena určitého sortimentu 2 000, Sk a variačný koeficient 10 %, môže mať 68 % podnikov jeho cenu v rozpätí , Sk a 95 % lesných podnikov cenu v rozpätí , Sk. Väčšie rozpätie cien môže mať len zvyšných 5 % podnikov. Po podrobnej analýze všetkých variačných koeficientov podľa drevín, akostných a hrúbkových tried výrezov a kalendárnych rokov môžeme konštatovať, že ich hodnoty sú veľmi premenlivé a nie je možné odvodiť konkrétnejšie zákonitosti ich premenlivosti a vývoja. Po širšom zovšeobecnení celého súboru cien SR je možné uviesť len tieto približné rozpätia variačných koeficientov podľa akostných tried výrezov: Trieda rozpätie variačných koeficientov I 2 10 %, pre borovicu, dub a buk do 15 %, II 2 10 %, pre borovicu, jaseň, javor, dub a brezu do 15 %, IIIA,B, V 2 15 %, VI 5 30 %. Z tohto prehľadu je zrejmé, že pri najcennejších akostných triedach výrezov I a II sú variačné koeficienty u väčšiny drevín v rozpätí hodnôt do 10 %, s výnimkami najmä pre borovicu, cenné listnáče a dub až do 15 %, pri triede IIIA, B a V do 15 % a pri triede VI až do 30 %. Po analýze variačných koeficientov cien v súbore štátnych a obecných lesov nemôžeme konštatovať, že by hodnoty niektorého súboru boli systematicky väčšie alebo menšie. Preto je ťažko aj kvantifikovať rozdiely medzi týmito variačnými koeficientami. Keď porovnáme variačné koeficienty medzi súborom ŠL a celej SR, tu už môžeme konštatovať, že variačné koeficienty súboru SR sú väčšie alebo menšie ako ŠL približne len o 1 %. Je to hlavne z toho dôvodu, že súbor ŠL svojim prevažujúcim objemom realizovaného dreva najviac ovplyvnil aj variačné koeficienty v spoločnom súbore. Objem realizovaného dreva v obecných lesoch zväčšil alebo zmenšil variabilitu cien dreva v SR približne len do 1 %. Teda variabilitu cien dreva v Slovenskej republike určujú hlavne podniky a odštepné závody štátnych lesov. Priemerné ceny dreva podnikov štátnych a obecných lesov sa síce vypočítali v tabuľkách, avšak správnejšie bude, keď sa vyjadria vo vzájomnom pomere. Za najvhodnejší spôsob sme vybrali podiel ich priemerných cien vyjadrený indexom podľa vzorca: Col I = [4] C( sl kde I index, cena sortimentu v podnikoch obecných lesoch, C ol C šl cena sortimentu v podnikoch štátnych lesoch. Tento podiel vyjadruje koľkokrát je priemerná cena v podnikoch obecných lesov väčšia, alebo menšia ako v podnikoch štátnych lesov. Sto násobok udáva % podiel cien podnikov obecných lesov z úrovne štátnych lesov. Podľa analyzovaných indexov môžeme konštatovať, že priemerné ceny vo väčšine akostných tried výrezov smreka boli len v počiatočnom roku 1993 približne rovnaké ako v podnikoch štátnych lesov. Neskôr tieto ceny klesli približne o %. V poslednom roku

15 2001 sa zvýšila úroveň cien len pri triede I a II. Hlavné piliarske sortimenty tried IIIA, IIIB klesli približne o % z úrovne ŠL. Indexy pre borovicu, smrekovec a dub sa v posledných 3 rokoch ustálili na hodnote 0,9 1,0. Nižšie indexy z tohto rozpätia majú najmä kvalitnejšie triedy I, II, IIIA, ale aj V. Palivový sortiment, ktorý reprezentujú najmä listnaté dreviny má v obecných lesoch okrem posledných 3 rokov približne o 20 % vyššiu cenu ako v podnikoch štátnych lesov. Pri buku sa všetky indexy okrem triedy V pohybujú v rozpätí hodnôt 0,90 1,0. S vyššími hodnotami 0,95 1,00 v rokoch a nižšími hodnotami 0,90 0,95 v rokoch Tu majú nižšie ceny hlavne piliarske výrezy triedy IIIA,B. Poznatky z tejto kapitoly môžeme zhrnúť takto: Variabilita v ponukových cenách sortimentov dreva medzi jednotlivými dodávateľmi je pomerne vysoká. Ich variačný koeficient dosahuje pri cennejších sortimentoch hodnoty do 10 % a pri triedach výrezov III a V až do 15 %. Pri niektorých drevinách najmä cenných listnáčoch majú variačné koeficienty ešte vyššie hodnoty. Priemerné ceny v podnikoch obecných lesov sú vo väčšine prípadov nižšie o 5 10 % ako v podnikoch štátnych lesov. Pri zhodnocovaní úrovne cien dreva v podnikoch obecných lesov je potrebné však brať do úvahy aj fakt, že ponukové ceny dreva často neobsahujú v sebe nákladovú položku na dopravu dreva z odvozného miesta na expedičný sklad. V ich prípade nákupca preberá drevo na odvoznom mieste. Preto aj cenový rozdiel 5 10 % medzi štátnymi a obecnými lesmi mohol vzniknúť aj z tohto dôvodu. Vzhľadom na to, že výberové súbory podnikov štátnych a obecných lesov predstavujú z objemu ťaženého dreva v SR približne len 60 %, môžeme očakávať, že priemerné ceny za všetkých dodávateľov dreva, teda za celý základný súbor budú trochu odlišné od vypočítaných. Po poznatku, že obecné lesy majú vo väčšiny sortimentov ceny nižšie približne o 5 10 %, môžeme očakávať, že v súbore ďalších užívateľov ako sú napr. urbárske a pozemkové spoločenstvá a súkromné lesy budú priemerné ceny ešte o niečo nižšie. Za tohto predpokladu sa o niečo znížia konečné priemerne ceny a zvýši sa zároveň variabilita cien dreva. Pri hodnotení cenového vývoja je však potrebné ešte zdôrazniť, že vypočítané ceny dreva nie sú vo vzťahu k spracovateľovi konečné. Drevo často nakupujú od primárnych producentov rôzne subjekty, ktoré ho vo väčšine prípadov už predajú konečnému spracovateľovi. Teda nami odvodené priemerné ceny surového dreva nie sú ceny za ktoré ho nakupujú jeho spracovatelia. Tie by mali byť o niečo vyššie. Literatúra 1. BLUĎOVSKÝ, Z., 1999: Tendence vývoja cen surového dříví v ČR. Zprávy lesn. výzkumu, 44(2): CUKEROVÁ, V., 1988: Ceny dreva pri vstupe do nového tisícročia. Vedecké práce LVÚ, Zvolen, 42: CUKEROVÁ, V., HRBÁĽ, P., 1999: V znamení očakávania zlepšenej situácie na trhu dreva v Slovenskej republike. Drevo, 54(10): HALAJ, J., BORTEL, J., GRÉK, J., MECKO, J., MIDRIAK, R., PETRÁŠ, R., SOBOCKÝ, E., TUTKA, J., VALTÝNI, J., 1990: Rubná zrelosť drevín. Lesnícke štúdie, 48: 117 s. 5. PETRÁŠOVÁ, V., MECKO, J., PETRÁŠ, R., 2001: Prices of spruce timber and costs of spruce timberlogging. Journal of Forest Science, 47(7): ZAUŠKOVÁ, A., ŠURÍKOVÁ, A., 1999: Vývoj cien surového ihličnatého dreva na Slovensku v rokoch Drevo, 54(11):

16 Development of raw timber prices for commercially important tree species in Slovakia. Summary Development of raw timber prices fir 15 commercially the most important tree species in the Slovak Republic is analyzed in the work by quality and diameter classes of log for the years Average prices of assortments were derived from the prices of timber offered by state and municipal forests, being at log depot and the volume of delivered assortment as a weighted arithmetic mean. Based on 14 years long price development and the latest timber prices all studied tree species were divided into 3 groups. In the group with the highest prices there are maple, ash and oak, in the group with mid prices spruce, fir, pine, larch and beech and in the group with the lowest prices hornbeam, birch, alder, linden, poplar, robinia and Quercus cerris. Mid group has relative price of about 60 75% and the lowest group only 30 50% of the price being in the highest price group. Translated by: Z. AL-ATTASOVÁ