Prešovská univerzita v Prešove Fakulta zdravotníctva Kvalitná ošetrovateľská starostlivosť základný predpoklad kvality života pacientov Prešov 2010
Zostavili : Mgr. M. Judičáková Mgr. M. Chalupová PhDr. Ľ. Miženková PhDr. M. Ištoňová, PhD. Kvalitná ošetrovateľská starostlivosť základný predpoklad kvality života pacientov Zborník referátov z 3. Slovenského chirurgického dňa v Košiciach Vydanie: Prvé Rok vydania: 2010 Recenzenti: Doc. PhDr. Ľ. Derňárová, PhD., MPH PhDr. B. Kollárová, PhD. Vydavateľ: Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta zdravotníctva ISBN : 978-80-555-0261-8 EAN: 9788055502618 Všetky práva vyhradené. Žiadna časť tohto zborníka sa nesmie reprodukovať alebo inak rozširovať bez predchádzajúceho písomného súhlasu majiteľa práv. Autori zodpovedajú za obsah a jazykovú správnosť publikovaných príspevkov.
Obsah ASPEKTY KVALITY ŽIVOTA U PACIENTOV TRPIACICH ONKOLOGICKOU 5 BOLESŤOU UROLÓGII Angelovičová K., Argayová I., Cuperová J. HODNOTENIE A VÝSKUM KVALITY ŽIVOTA V UROLÓGII 12 Angelovičová K., Argayová I., Cuperová J. EDUKÁCIA PACIENTA V CHIRURGII 20 Bandžáková D. EDUKÁCIA V REHABILITAČNEJ STAROSTLIVOSTI PACIENTA S INFARKTOM 23 MYOKARDU Ištoňová M., Zeman M., Judičáková M. EXISTENCIÁLNE A SPIRITUÁLNE POTREBY ONKOLOGICKY CHORÝCH 31 Kuriplachová G., Pavelková M. CHIRURGICKÉ ZÁKROKY U PACIENTOV S TUBERKULÓZOU MANAŽMENT 36 OŠETROVATEĽSKEJ STAROSTLIVOSTI Švecová J., Solovič I., IALUGEN PLUS V TERAPII AKÚTNYCH A CHRONICKÝCH RÁN 43 Zimányová K. KVALITA STAROSTLIVOSTI O PACIENTOV S PEG 46 Hudáková A., Obročníková A. KVALITA ŽIVOTA PACIENTOV S BOLESŤOU 50 Nováková G., Miženková Ľ. KVALITNE ŽIŤ AJ PO ÚRAZE CHRBTICE 53 Judičáková M. MANAŽMENT KVALITY V ZÁCHRANNEJ ZDRAVOTNEJ SLUŽBE 66 Rybárová D., Argayová I. MANAŽMENT OŠETROVATEĽSKEJ STAROSTLIVOSTI O UMIERAJÚCEHO PACIENTA 71 Gulášová I., Švecová J., Breza J., RiedI I. MANAŽMENT OŠETROVATEĽSKEJ STAROSTLIVOSTI O PACIENTA 80 PO ÚRAZE /ÚLOHY SESTRY V AKTÍVNEJ ÚČASTI ZAPOJENIA RODINY DO LIEČBY A OŠETROVATEĽSKEJ STAROSTLIVOSTI O SVOJHO ČLENA RODINY PO ÚRAZE/ Gulášová I., Švecová J., Breza J., Riedl I. MANAŽMENT OŠETROVATEĽSKEJ STAROSTLIVOSTI V PRIMÁRNEJ 86 OŠETROVATEĽSKEJ STAROSTLIVOSTI Gulášová I., Švecová J., Breza J., Riedl I. MAPY STAROSTLIVOSTI AKO NÁSTROJ ZVYŠOVANIA KVALITY 93 Kundraciková Ľ. MANAŽMENT PRÁCE SESTRY NA ODDELENÍ ANESTÉZIE A INTENZÍVNEJ MEDICÍNY 103 Gulášová I., Švecová J., Breza J., Riedl I. PROFYLAXIA A LIEČBA TROMBOEMBOLICKEJ CHOROBY 109 Janičková M., Pallaiová M.
PYELONEFRITÍDA V KONTEXTE DETSKEJ UROLÓGIE 111 Fertaľová T., Ondriová I. KVALITA ŽIVOTA U PACIENTOV PO LAPAROSKOPICKEJ NEFREKTÓMII 114 Kočišová, Ľ., Angelovičová K., Viľcha I. STAROSTLIVOSŤ O PACIENTKU V TERMINÁLNOM ŠTÁDIU PODĽA MODELU 122 V. HENDERSONOVEJ Friedmannová A., Judičáková M. OŠETROVATEĽSKÁ STAROSTLIVOSŤ A FYZIOTERAPEUTICKÁ LIEČBA 129 U PACIENTOV SO SYNDRÓMOM CAUDA EQUINAE Nechváta.l P., Kuriplachová G. ŠPECIFIKÁ STAROSTLIVOSTI O PACIENTA S KOLOSTÓMIOU 136 Šuličová A., Šimová Z., Šantová T. ÚLOHA SESTRY PRI PREVENCII ONKOLOGICKÝCH OCHORENÍ 141 V OTORINOLARYNGOLÓGII Kuriplachová G., Pavelková M. ERGONÓMIA A PREVENCIA V PRÁCI SESTRY 148 Ištoňová M., Palát M., Čechová Špirková A. PSYCHOSOCIÁLNE PROBLÉMY ŽIEN PO ABLÁCII PRSNÍKA V ASPEKTOCH 157 KVALITY ŽIVOTA Argayová I., Rybárová D. KOMPLEXNÁ OŠETROVATEĽSKÁ STAROSTLIVOSŤ U ONKOLOGICKÉHO 161 PACIENTA S ENTERÁLNOU VÝŽIVOU Argayová I., Rybárová D. ĽUDSKÉ ZDROJE A MANAŽMENT KVALITY OŠETROVATEĽSKEJ 165 STAROSTLIVOSTI V CHIRURGICKÝCH ODBOROCH Kollárova B., Požonská M., Miženková Ľ.
Aspekty kvality života u pacientov trpiacich onkologickou bolesťou urológii Angelovičová, K., 1 Argayová, I., 2 Cuperová, J. 1 1 Klinika urológie FNsP J. A. Reimana v Prešove 2 Fakulta zdravotníctva, Prešovská univerzita v Prešove Súhrn Bolesť a utrpenie je životnou skúsenosťou každej ľudskej bytosti. Od narodenia nás sprevádza celým životom. Bolesť je súčasťou väčšiny patologických procesov. Odhaduje sa, že 80 90 % pacientov trpí bolesťami rôznej etiológie. Žiadosť o jej úľavu je najčastejšou príčinou, pre ktorú chorí vyhľadávajú pomoc a obracajú sa na zdravotníkov. Na druhej strane, i napriek vedeckému pokroku, rozvoj farmakoterapie i rôznych inštrumentálno technických metód, sa stalo liečenie a ošetrovanie pacientov, dlhodobo trpiacich bolesťou, jedným z najzávažnejších problémov zdravotnej starostlivosti o človeka. Naliehavá potreba jeho riešenia viedla v roku 1973 ku založeniu Medzinárodnej organizácie pre štúdium a liečbu bolesti IASP (The International Association for the Study of Pain). Každoročne sa organizujú rôzne konferencie a odborné podujatia na medzinárodnej úrovni, ktoré sa zaoberajú liečbou bolesti, napr. v auguste roku 2008 v Glasgowe 12. svetový kongres o bolesti alebo v marci 2009 5. svetový kongres World Institute of Pain v New Yorku. Kľúčové slová: Bolesť. Utrpenie.Farmakoterapia. Zdravotná starostlivosť. Kvalita života Summary The pain and suffering is everyone s experience of life. It has been with us since birth. The pain is an part of most pathological processes. 80 90 % of patiens are estimated to be suffering from pain of different etiology. The desire for relief is the most common cause of patients seeking help and turning to health care professionals. On the other hand, despite the scientific progress, development of pharmacotherapy and various instrumental-technical methods, the therapy and treatment of patients suffering from long-term pain have become one of the most serious problems of people s health care. The urgent need for solving it lead to the establishment of the International Association for the Study of Pain in 1973. Various international conferences and professional events on pain treatment are held annually such as the 12th World Congress on Pain in Glasgow in August 2008 or the 5th World Congress World Institute of Pain in New York in March 2009. Keywords: Pain. Suffering. Pharmacotherapy. Health care. Quality of life. Úvod Bolesť predstavuje okrem zdravotného problému komplex psychosociálnych, etických, forenzných, spoločenských a ekonomických problémov. V starých prameňoch čínskych, indických i babylonských i v písomných pamiatkach zo starovekého Grécka a Ríma môžeme nájsť správy o rôznych formách ľudskej bolesti. Bolesť je tiesňovým stavom, samotným stresorom až šokujúcim momentom, spúšťačom mediátorových kaskád s ďaleko rozsiahlymi zmenami vo vzdialených orgánoch, v celom organizme (1). Urologické bolesti majú rozmanitý charakter v závislosti od postihnutého orgánu a druhu onemocnenia. Pre diagnózu je dôležitý ich vznik (náhly, pozvoľný, v závislosti od pohybu), charakter a intenzita (prudká bolesť alebo bolestivý tlak, rezavá alebo tupá bolesť, stála alebo 5
interminentná bolesť), lokalizácia (lumbálna krajina, kostný skelet, perineum) a smer šírenia bolesti (2). Epidemiológia nádorov urogenitálneho systému Rakovina je stále jedným z najväčších zdravotníckych problémov na celom svete. Ročne pribúda 11 miliónov nových prípadov a 7 miliónov každý rok zomiera. Slovensko nie je v tomto prípade výnimkou, ročne sa registruje už viac než 23-tisíc nových prípadov, z toho približne 165 u detí. Výnimkou nie sú ani nádory urogenitálneho systému, ktorých každoročne pribúda. V súčasnosti je napr. karcinóm prostaty najčastejšie sa vyskytujúci zhubný nádor u mužov a je druhou najčastejšou príčinou úmrtia u mužov v USA a v Európe (3). S diagnózou onkologického ochorenia sa život pacienta a jeho rodiny nečakane zmení. Prináša celý rad problémov rôzneho charakteru, ktoré sú predmetom početných výskumov a často sú neriešiteľné: strach z neznáma, z budúcnosti, úzkosť, depresie, hnev, pocit osamelosti a neustála otázka: Prečo práve ja? Pacienti s diagnózou rakoviny považujú za veľmi dôležité problémy s riadením svojho každodenného života, emócií, sociálnej identity, ktoré sú bezprostredne spojené s pojmom označovaným kvalita života. Etiológia nádorov urogenitálneho systému nie je zatiaľ známa. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce zhubné urologické nádory patria karcinóm prostaty, karcinóm močového mechúra, karcinóm obličky a karcinóm semenníkov (2). Zhubné nádory obličky (C 64) tvoria asi 3 % zo všetkých malignít v dospelosti, z nádorov urogenitálneho systému sú na druhom mieste. Celosvetovo sa odhaduje ročný nárast ochorení o 1,5 5,9 %. V roku 2002 sa zhubné nádory obličky vyskytovali na Slovensku u 367 mužov/100 000 obyvateľov (štandardizovaná incidencia s použitím svetovej štandardnej populácie 11,7/100 000) a u 237 žien/100 000 obyvateľov (štandardizovaná incidencia s použitím svetovej štandardnej populácie 5,6/100 000). V tom istom roku zomrelo 192 mužov (mortalita 6,1/100 000) (4). Nádory močového mechúra (C 67) zaujímajú hneď za karcinómom prostaty druhé miesto vo výskyte zhubných nádorov urogenitálneho traktu. Na Slovensku sa incidencia nádorov močového mechúra za posledných tridsať rokov zvýšila na 13,3/100 000 obyvateľov (r. 1999), u žien na 3,0/100 000 obyvateľov. Nádory močového mechúra sú častejšie u mužov ako u žien (5). Nádory testis (C 62) tvoria asi 1 % všetkých malígnych nádorov mužov. Viac ako dve tretiny sa vyskytujú vo vekovej kategórii 20 35 rokov. V roku 1994 bola incidencia testikulárnych nádorov na Slovensku 6,4/100 000 mužov, pričom za posledných desať rokov sa výskyt tohto nádorového ochorenia viac ako zdvojnásobil. Mortalita je už viac než desať rokov stabilizovaná, pohybuje sa v rozmedzí 0,7 1,3/100 000 mužov (6). 6
V súčasnosti je karcinóm prostaty (C 61) najčastejšie sa vyskytujúci zhubný nádor u mužov a je druhou najčastejšou príčinou úmrtia u mužov v USA a v Európe. Zhubné nádory prostaty (morfologicky ide okrem výnimiek o adenokarcinómy) sa vyskytujú predovšetkým u starších mužov vo veku nad 50 rokov, kým v nižších vekových skupinách sú pomerne zriedkavé. V súvislosti s vysokým a postupne sa predlžujúcim priemerným vekom populácie sa preto v priebehu posledných desaťročí zaradili medzi významné nádory vo vyspelých štátoch sveta. Incidencia zhubných nádorov prostaty je značne rozdielna medzi jednotlivými štátmi, regiónmi a etnickými skupinami. Najvyššie hodnoty sú podľa posledných dostupných údajov za roky 1983 1987 u černochov v niektorých oblastiach USA, a to 65 až 102 prípadov na 100 000 mužov, pričom hodnoty u čierneho obyvateľstva sú v porovnaní s bielym v Kanade, Južnej Amerike, vo Švajčiarsku, v niektorých oblastiach Francúzska, Talianska a vo Fínsku nižšie menej ako 30/100 000 obyvateľov ako v ostatných štátoch Európy. Relatívne nízke hodnoty v štátoch strednej a najmä východnej Európy vrátane štátov bývalého ZSSR od 9,0 do 22,8 súvisia zrejme s nižším priemerným vekom mužov v týchto oblastiach. Vôbec najnižšie hodnoty incidencie nádorov tejto lokalizácie sa zisťujú v juhovýchodnej Ázii, v severnej Afrike a v Číne, a to od 0,8 do 4,4/100 000 mužov. Slovensko sa hodnotami incidencie zaraďuje medzi štáty so strednou až nižšou incidenciou v rámci Európy. Aj na Slovensku sa zaznamenal nárast incidencie karcinómu prostaty, zo 450 prípadov v roku 1980 na 909 prípadov v roku 1997. Incidencia v roku 1997 dosiahla hodnotu 34,7/100 000 (hrubá incidencia) a po prepočítaní na svetový štandard (WSR) dosiahla hodnotu 28,1/100 000 mužov. V roku 2000 bolo na Slovensku diagnostikovaných 922 nových prípadov karcinómu prostaty, v roku 2003 to bolo 1 033 nových prípadov karcinómu prostaty. Zaraďujeme sa tak medzi krajiny so stredne vysokým výskytom karcinómu prostaty (3). Kvalita života onkologicky chorých Pojem kvalita života sa začína v druhej polovici 20. storočia používať v rôznych vedách. Za prvého autora, ktorý použil (v roku 1958) pojem kvalita života, sa považuje americký ekonóm a sociológ J. K. Galbraith (7). Štúdium kvality života zaznamenáva veľký význam v ostatnom desaťročí. Na rôznych pracoviskách vo svete sa tejto téme venujú celé výskumné tímy, ktoré vychádzajú z rôznych koncepčných rámcov, pokúšajú sa z rôznych aspektov uchopiť túto zaujímavú a dôležitú tému. Všeobecne povedané, štúdium kvality života v súčasnosti znamená hľadanie a identifikáciu faktorov, ktoré prispievajú k dobrému a zmysluplnému životu a k pocitu ľudského šťastia. Vedci sa takisto zaujímajú o interakciu a vzťahy medzi týmito faktormi. Od sedemdesiatych rokov je termín kvalita života používaný v medicíne a v osemdesiatych rokoch sa začína čoraz častejšie používať v klinických štúdiách. Predsa však je v zdravotníctve kvalita života problematikou stále pomerne novou, aj keď najmä v ostatných rokoch veľmi 7
zdôrazňovanou. V mnohých oblastiach klinickej medicíny už dnes existuje všeobecný konsenzus týkajúci sa potreby sledovať kvalitu života pacientov ako jeden z fundamentálnych komponentov rôznych medicínskych či zdravotníckych intervencií. Lekárov dnes musí zaujímať, akú kvalitu života majú pacienti trpiaci rôznymi chorobami alebo aký dopad má konkrétna terapia na kvalitu ich života. Je logické, že v medicíne a v zdravotníctve je ťažisko skúmania kvality života posunuté do oblasti psychosomatického a fyzického zdravia. V tomto poňatí sa do popredia dostáva pojem Health Related Quality of Life, t. j. kvalita života ovplyvnená zdravím. Tento pojem možno špecifikovať ako subjektívny pocit životnej pohody, ktorý je asociovaný s chorobou či úrazom, liečbou a jej vedľajšími účinkami. Znamená to, že popri klinických ukazovateľoch úspechu či neúspechu nasadenej terapie (hladina hemoglobínu, krvné markery, TK, telesná teplota, vymiznutie príznakov choroby ) sa sledujú aj subjektívne a objektívne údaje o fyzickom a psychickom stave pacienta, ako je prítomnosť bolesti, zvládanie chôdze po schodoch, intenzita únavy, sebestačnosť, prevažujúci typ emócií či prežívanie miery úzkosti a napätia. Keď sa pred tridsiatimi rokmi hovorilo o výsledkoch onkologickej liečby, myslelo sa na objektívne ukazovatele, ako je liečebná odpoveď (o koľko sa nádor po liečbe zmenšil), prežitie (obvykle vyjadrované ako % pacientov, ktorí ešte žijú tri, resp. päť rokov od začatia liečby) alebo dĺžka prežitia bez známok choroby. Mnoho sa od tej doby zmenilo. Za prvý pokus systematicky hodnotiť vplyv onkologickej liečby na kvalitu a nie na kvantitu života je považovaná práca Karnofského z roku 1948. Ďalší významný nástroj na hodnotenie vplyvu onkologickej liečby na kvalitu života bol vyvinutý až na začiatku osemdesiatych rokov. Išlo o Spitzerov index kvality života, ktorý bol síce multidimenzionálny, ale všetky parametre boli hodnotené lekárom alebo sestrou. Po takmer štyroch desaťročiach tak bolo považované za samozrejmosť, že hodnotenie účinkov onkologickej liečby, ich nežiaducich účinkov a kvality života pripadá lekárovi, resp. inému zdravotníkovi (8). Kvalita života onkologických pacientov je neúprosne viazaná na spôsob liečby. Ide hlavne o nutnosť pravidelných kontrol a hospitalizácií. Samotná choroba ako aj dochádzka do zdravotníckeho zariadenia spôsobuje pacientom značný diskomfort, ktorý výrazne ovplyvňuje ich psychický stav. Psychopatické fenomény sú jednak symptomatické, doplňujúce základnú chorobu, jednak sú reakciou na toto ochorenie. Z jednotlivých príznakov sú to hlavne poruchy emotivity. Z ďalších príznakov, ktoré ho traumatizujú, sú to strata alebo podstatné zníženie sexuálneho pudu, nedostatočný spánok a nechutenstvo. Do popredia sa dostávajú aj symptómy, ktoré často komplikujú kvalitu života pacienta a svedčia o progresii ochorenia. Karcinóm prostaty často metastázuje do skeletu a asi polovica pacientov s touto malignitou má v dobe diagnózy prítomné metastázy. Kostné metastázy sú spojené so signifikantnou morbiditou, väčšinou s ťažkou kostnou bolesťou najmä v noci, ktorá sa rýchlo stupňuje a stáva sa neúnosnou aj napriek maximálnemu 8
užívaniu analgetík a opiátov. Neskoré komplikácie zahrňujú patologické fraktúry, syndróm nervovej kompresie, miechové kompresie a útlak kostnej drene nádorovými bunkami. Metastatické ochorenie kostí vzniká, keď sa rakovinové bunky rozšíria z pôvodného nádoru do kostí. Metastatické postihnutie kostí má priamy vplyv na prirodzenú obnovu kostí a spôsobuje ich deštrukciu. Postihnutá kosť sa stáva veľmi oslabenou, bolí a je náchylnejšia na zlomeninu. Hlavné dôsledky kostných metastáz: bolesť kostí patologické zlomeniny stlačenie miechy: tlak na miechu môže okrem bolesti spôsobiť zmeravenosť alebo paralýzu dolných končatín (9). Kostné metastázy pri karcinóme prostaty sú často mnohopočetné a difúzne a sú obtiažne monitorovateľné. Hlavným ukazovateľom odpovede na liečbu je symptomatické zlepšenie bolesti. Boli testované 3 vhodné a dostupné bisfosfonáty v paliatívnej liečbe bolesti u pacientov s kostným metastatickým postihnutím: etidronát, klodronát a pamidronát. Testované sú aj ďalšie experimentálne bisfosfonáty (ibandronát a zoledronát) a v súčasnosti prebieha ďalšia rada štúdií. V súčasnej dobe má najširšie klinické použitie 3. generácia bisfosfonátov, kyselina zoledronová (Zometa). Zometa obsahuje kyselinu zoledrónovú, ktorá je bisfosfonát a účinkuje špecificky na kosť ako inhibítor rezorpcie kostí spôsobenej osteoklastami a bola vyvinutá na prevenciu kostných príhod (patologické fraktúry, spinálna kompresia, ožarovanie alebo chirurgia kostí, prípadne nádorom vyvolaná hyperkalciémia) u pacientov s pokročilými malignitami postihujúcimi kosť a na liečbu hyperkalciémie vyvolanej nádorom (TIH). Prípravok Zometa smú podávať iba lekári, ktorí majú skúsenosti s intravenóznym podávaním bisfosfonátov. Podáva sa (4 mg á 3 4 týždne) v infúzii 100 ml 0,9 % NaCl alebo 5 % glukózy s doplnkom kalcia (500 mg denne a 400 UI vitamínu D. Pôvodné schválenie bolo udelené na základe výsledkov dvoch dvojito zaslepených štúdii, do ktorých bolo začlenených 287 pacientov s hyperkalciémiou vyvolanou nádorom. Tieto štúdie podporujú tvrdenie, že liek Zometa je účinný pri liečbe hyperkalciémie vyvolanej nádorom. V dávke 4 mg ako jednorazová i.v. infúzia, zoledronát konzistentne normalizoval hladinu kalcia v sére u asi 90 % liečených pacientov (10). Bolesť bola parametrom, ktorý bol osobitne hodnotený v kvantitatívnej analýze prieskumu, ktorý sme uskutočnili na vzorke 12 pacientov na Klinike urológie FNsP v Prešove. Tu môžeme zhodnotiť u 8 pacientov ústup bolesti pri liečbe bisfosfonátmi, u 4 pacientov t.j. 33% mala kvalita života klesajúcu tendenciu, čo bolo ovplyvnené generalizáciou ochorenia s metastázami do kostného skeletu. 9
Záver Diagnóza rakoviny vyvolá v pacientovi spravidla stále ešte šok. To, čo bolo pred niekoľkými storočiami chápané ako jasný rozsudok smrti, je dnes stále viacerými ľuďmi považované za chronické ochorenie, dokonca pribúda pacientov, pre ktorých sa rakovina stáva vyliečiteľnou, čo zlepšuje ich kvalitu života. Rakovina znamená tiež zníženú výkonnosť, čo môže viesť k pocitu bezcennosti, či k pocitu, že nami ostatní opovrhujú a že sme im na obtiaž. Život a zdravie sa právom zaraďujú medzi základné a najvýznamnejšie hodnoty. Súčasné ošetrovateľstvo si čoraz nástojčivejšie vyžaduje efektívnejšie využívanie poznatkov z psychológie a sociológie pri poskytovaní komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti. Využívaním produktívnych psychologických a komunikačných prostriedkov môže sestra podporiť a zvýšiť efekt materiálnych, technických či farmakologických postupov. Prostredníctvom nich môže efektívne ovplyvňovať prežívanie, správanie a konanie pacienta želateľným smerom a podporovať pozitívne zmeny v jeho osobnosti (1). Literatúra 1. GULÁŠOVÁ, I. 2008. Bolesť ako ošetrovateľský problém. Martin : vyd. Osveta spol. s.r.o., 2008, s. 9 14, 87. ISBN: 978-80-8063-288-5 2. KAWACIUK, I. 2000. Urologie. Jinočany : vydalo Nakladatelství H+H, Vyšehradská s.r.o., 2000, s. 15 16. ISBN: 80-86022-60-9 3. KLIMEK, J., HORŇAK, M. a kol. 1999. Karcinóm prostaty. Martin : vyd. Osveta spol. s.r.o., 1999, s. 9-12. ISBN 80-88824-03-6. 4. ONDRUŠ, D. a kol. 2006. Všeobecná a špeciálna onkológia pre poslucháčov lekárskych fakúlt. Bratislava : vyd. Polygrafické stredisko UK, 2006, s. 149. 5. KAUŠITZ, J. a kol. 2003. Onkológia. Bratislava : vyd. VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2003, s. 488. ISBN: 80-224-0711-9. 6. JURGA, Ľ. a kol. 2000. Klinická onkológia. Bratislava : vyd. SAP Slovak Academic Press, 2000, s. 865. ISBN: 80-88908-71-X. 7. BALOGOVÁ, B. et al. 2005. Seniori. Bratislava : vyd. Vega, 2005, s. 157. ISBN 80-9692- 741-8 8. PAYNE, J. a kol. 2005. Kvalita života a zdraví. Praha : vyd. Triton, 2005, s. 206 212, 289-291. ISBN 80-7254-657-0. 9. NEMEČKOVÁ, M. a kol. 1996. Človek medzi životom a smrťou. Martin : vyd. NADAS AFGH, s. r. o., 1996, s. 186. ISBN 80-88847-02-8. 10
10. DVOŘAČEK, J., BABJUK, M. et al. 2005. Onkourologie. Praha : vyd. Galén, 2005, s. 384-386. ISBN 80-7262-349-4. Kontaktná adresa autora: PhDr. Katarína Angelovičová, t.č. 0915 870 960 katka.angelovicova@gmail.com FNsP J.A.Reimana, Hollého 14, 080 01 Prešov Klinika urológie Spoluautori: PhDr. Ivana Argayová, ivarg@azet.sk PhDr. Jana Cuperová, PhD., bacisinj@unipo.sk Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta zdravotníctva 11
Hodnotenie a výskum kvality života v urológii Angelovičová, K., 1 Argayová, I., 2 Cuperová, J. 2 1 Klinika urológie FNsP J. A. Reimana v Prešove 2 Fakulta zdravotníctva, Prešovská univerzita v Prešove Abstrakt V posledných rokoch sa čoraz častejšie objavujú pôvodné články i pôvodné práce zaoberajúce sa kvalitou života pacientov s chronickým ochorením a jej meraním. Autori sa v práci zaoberajú hodnotením a výskumom kvality života v urológii. Ošetrovateľský výskum je činnosť, pri ktorej empirickými metódami skúmame (overujeme) platnosť hypotéz o vzťahoch medzi javmi ošetrovateľstva. Ošetrovateľský výskum je proces zameraný nie len pre vedecké bádanie, ale smeruje k zdravému i chorému človeku. Výskum nemusí byť finančne náročný, jednoduché skúmania môžu vykonávať sestry samostatne alebo v skupinách. Koncepcia kvality života vzťahujúca sa na zdravotný stav, resp. hodnotenie kvality života z aspektu zdravia (Health Related Quality of Life) predstavuje jednu z najvýznamnejších oblastí, prístupov v meraní kvality života pacientov s chronickým ochoreniami. Kvalita života v súčasnosti predstavuje jednu zo signifikantných oblastí výskumu zameraného na hodnotenie efektívnosti liečby (treatment effectiveness research). Kľúčové slová: Chronické ochorenia. Zdravotný stav. Kvalita života.ošetrovateľský výskum. Abstrakt In recent years, there have been published original articles and works with increasing frequency dealing with patient s quality of life with chronic disease and the measuring of the quality. The authors deal with the assessment and research of quality of life in urology. The health care research is an activity of empirical methods encompassing studying (verifying) the validity of the hypothesis in terms of health care phenomena. The health care research is a process aimed not only at the scientific investigation but it is also focused on the healthy and sick man. The research does not have to be financially costly. Simple investigations can be performed by nurses individually or in groups. The concept of the quality of life referring to the medical condition or the quality of life assessment from the health point of view (Health Related Quality of Life) represents one of the most famous areas of approach as to measuring quality of life with patients with chronic diseases. The quality of life is currently one of the significant areas of research aimed at the assessment of the treatment effectiveness (treatment effectiveness research). K najčastejším dobro žičeniam medzi ľuďmi patrí u nás zdravie. Pravda, zdravie je len jedným z predpokladov dobrého života navyše akoby utajeným, tí, čo sú akože zdraví, nevnímajú ho spravidla ako obrovskú hodnotu. Skôr môžu byť frustrovaní tým, že nemajú dosť finančných prostriedkov, nové auto, či exkluzívnu dovolenku atď. Zvedením tohto krátkeho bodu sa dostávame k viacerým laickým názorom a presvedčením o kvalite života. V našich podmienkach k nim bezpochyby patrí aj funkčná rodina, či dobré rodinné zázemie. Ale vyčerpávajú uvedené názory koncept kvality života, ako sa začal rozvíjať v jednotlivých oblastiach vedeckého bádania? 12
Medicínske prístupy ku kvalite života Historicky patria pravdepodobne k priekopníckym. Objavili sa v 30. rokoch 20. storočia, a to v súvislosti s chronickými pacientmi onkologických, interno-medicínskych a psychiatrických diagnóz (1). Medicínske prístupy ku kvalite života by sa dali rozdeliť na klinické a výskumné. Na ukážku pre klinický prístup môžeme uviesť kritériá, ktoré v roku 1997 prezentoval Zigmund, ktorý hovorí, že kvalita života sa vyznačuje resp. dosahuje najmä týmito ukazovateľmi: zmierňovanie (zbavovanie) utrpenia (telesného i duševného) predovšetkým bolesti dosahovanie nezávislosti jednotlivca od iných osôb v každodennom živote schopnosť resp. spôsobilosť zvládať náročné situácie, záťaž a stres spôsobilosť žiť vo vyhovujúcich spoločenských vzťahoch, zapájať sa do spoločenských aktivít vlastné zabezpečovanie života uspokojovaním konkrétnych, predovšetkým materiálnych potrieb spokojnosť s vlastným životom, príležitostná radosť z neho, zážitky šťastia (2). Výskumný medicínsky prístup ku kvalite života azda najkomplexnejšie reprezentuje projekt WHO. Podľa Svetovej organizácie zdravia kvalita života vyjadruje ako ľudia vnímajú svoje miesto v živote, v kontexte kultúry a hodnotových systémov, v ktorých žijú, a vo vzťahoch k svojim cieľom, očakávaniam, štandardom a záujmom. Kvalitu života determinuje šesť oblastí, indikátorov: 1. telesné zdravie (energia a únava; bolesť a diskomfort; spánok a odpočinok) 2. psychické funkcie (imidž vlastného tela a zjavu; negatívne emócie; pozitívne emócie; sebahodnotenie; myslenie, učenie, pamäť, pozornosť) 3. úroveň nezávislosti (mobilita; aktivity v každodennom živote; závislosť od liekov a zdravotníckych pomôcok; pracovná kapacita) 4. sociálne vzťahy (osobné vzťahy; sociálna podpora a opora; sexuálne aktivity) 5. prostredie (finančné zdroje; sloboda, fyzická bezpečnosť; zdravie a sociálna starostlivosť; prostredie domova; možnosti získať informácie a kompetencie; fyzikálne prostredie znečisťujúce látky, hluk, premávka, klíma; doprava) 6. spiritualita / náboženstvo / osobné presvedčenia (3). Zmysel života je taktiež významným determinantom kvality života seniorov. Zmysel života možno diagnostikovať (napr. pomocou identifikácie hodnotového systému a jeho napĺňania, eventuálne aj špecifickými dotazníkmi) aj terapeuticky ovplyvňovať. Pri poklese zmyslu života sa zvyšuje riziko noogénnych porúch depresie, neurózy, abúzov psychoaktívnych látok, atď. Preto 13
pri zistení poklesu zmyslu života treba sprostredkovať psychoterapeutickú intervenciu u erudovaného psychológa či psychiatra v noo-logoterapii, čo má aj preventívny význam (4). Jednotlivé dimenzie kvality života, reprezentujúce široké spektrum bio psycho sociálnych a spirituálnych oblastí ľudskej existencie. V priebehu posledných pätnástich rokov zaznamenávame rozvoj nástrojov merania kvality života, ktoré vychádzajú z hodnotenia tých dimenzií kvality života, ktoré považujú pacienti za najpodstatnejšie. Participácia pacientov vo vývoji jednotlivých nástrojov, resp. hodnotenie kvality života pacientov ich internými kritériami predstavuje radikálnu zmenu v meraní kvality života (5). Autori sa však zhodujú v názore, že QoL je subjektívny jav, ktorý je ovplyvniteľný mnohými oblasťami a dimenziami života a v rámci nich čo človek dosahuje i vlastní, aké má očakávania a ako vníma potreby. Význam jednotlivých dimenzií sa môže meniť počas choroby a dĺžky života. Všeobecný pojem QoL zahŕňa oblasti (napr. životný štandard, finančnú situáciu, prostredie, zamestnanie, slobodu, atď.), ktoré zdravotná starostlivosť nemôže priamo ovplyvniť, aj keď to spätne pôsobí na zdravie a QoL života jedinca (6). Pre laika je QoL najdôležitejšia a funguje ako motivačná sila pre akékoľvek konanie. Klinickí a zdravotnícki výskumníci už uznali, že zmena kvality života pacientov, patrí medzi hlavné faktory, ktoré určujú nároky na starostlivosť, dodržiavanie liečebného režimu a spokojnosť (7). Kvalita života vzťahujúca sa na zdravotný stav môže byť hodnotená použitím všeobecných (generic instruments) alebo špecifických škál (diabetes specific instruments, situation - specific instruments) hodnotenia kvality života. Všeobecné škály boli navrhnuté tak, aby mohli byť aplikovateľné u viacerých ochorení, pacientov a populáciách. V oblasti hodnotenia kvality života boli najčastejšie využívané nasledovné škály SF 36 (Medical Outcomes Study 36 Item - Short Form Survey), WHO škála well beingu (WBQ), Škála psychosociálnej adaptácie na ochorenie (Psychosocial Adjustment to Illness Scale), Nottinghamský zdravotný profil (Nottingham Health Profile), SIP (Sickness Impact Profile). V klinických intervenčných štúdiách, resp. longitudinálnych výskumoch boli vytvorené a validizované škály špecifické pre konkrétne diagnózy. Mnohé štúdie ukázali, že škály obsahujúce špecifické domény - oblasti, resp. subškály vychádzajúce z podmienok vplyvu a požiadaviek pri konkrétnom ochorení dosahujú väčšiu citlivosť merania a majú väčšiu diskriminačnú validitu v porovnaní so všeobecnými škálami (8). Dotazníky kvality života používané v urológii: 1.Dotazník Kvality Života Pri Inkontinencii Moču (I-QOL - Incontinence quality of life questionnaire) - dotazník sa týka močovej inkontinencie a ťažkostí s ňou spojených. Vyššie skóre predstavujú vyššiu kvalitu života. Skóre sa počíta za jednotlivé domény i súhrnne. Dotazník I-QOL obsahuje 22 položiek z 3 oblastí. 14
vyhýbanie sa a limitujúce správanie sa (8 položiek) psychologické dopady (9 položiek) sociálne ťažkosti 2.Nottinghamský zdravotný profil (Nottingham Health Profile) - NHP je komponovaný ako 38 položková mierka, ktorá hodnotí subjektívne vnímanie energie (3 položky), vnímanie bolestí (8 položiek), emocionálnu reakciu (9 položiek), spánok (5 položiek), sociálnu izoláciu (5 položiek), vnímanie mobility (8 položiek). Pacienti odpovedajú buď ÁNO 1, ak potvrdzujú prítomnosť daných pocitov, alebo NIE 2, ak sa ich uvedené výroky netýkajú. Celkové skóre je od 38 do 76. Tento dotazník sme použili pri meraní kvality života u pacientov po laparoskopickej nefrektómii alebo u pacientov s karcinómom prostaty liečených bisfosfonátmi. 3.Organization Quality of Life 100 dotazník (WHOQOL 100) prakticisticky orientovaný model podľa WHO (Svetová zdravotnícka organizácia), ktorý bol výsledkom medzinárodného projektu realizovaného v 17 krajinách a publikovaný v roku 1997. Ide v ňom o určenie základných oblastí kvality života, ako aj vnútorných komponentov v každej týchto oblasti. Originálna verzia metodiky obsahuje 100 položiek a jej skrátená verzia WHOQOL-BREF 26 položiek likertovského typu. Dotazník WHOQOL 100 sa stal jedným zo štandardov merania QoL. Medzinárodný a multikulturálny aspekt ho robí veľmi použiteľným. Veľmi dobre demonštruje reliabilitu a validitu. Bol použitý v rôznych krajinách sveta, pri diagnózach rôznych chronických ochorení (Power, World Health...). S využitím dotazníka WHOQOL 100 bola hodnotená kvalita života pacientov napr. so sarkoidózou, AIDS, rakovinou, depresiou, chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, pacientov s popáleninami, epilepsiou, schizofréniou, demenciou a pod. Tento dotazník sme použili aj pri našom výskume : meranie kvality života u pacientov s nádorovými ochoreniami urogenitálneho systému. Kvalita života u pacientov s nádorovými ochoreniami urogenitálneho systému. Cieľom nášho výskumu bolo: dokumentovať vnímanie kvality života pacientov s nádorovými ochoreniami urogenitálneho systému, zmapovať a charakterizovať využívanie podporných činiteľov, ktoré pomáhajú zvládať ochorenie pacientom počas liečby uroonkologického ochorenia, zistiť, či existujú rozdiely vo vnímaní kvality života medzi pacientmi s jednotlivými diagnózami nádorov urogenitálneho systému. 15
Metodológia výskumu Výskum sme uskutočnili na Klinike urológie FNsP v Prešove. Prebiehal od mája do septembra 2008. Objektom výskumu boli pacienti s diagnózou nádorového ochorenia urogenitálneho systému hospitalizovaní v tom čase na urologickej klinike a taktiež pacienti, ktorí v tom čase absolvovali pravidelnú kontrolu na onkourologickej ambulancii na urologickej klinike FNsP v Prešove. Na výskume sa zúčastnilo 113 respondentov s priemerným vekom 68 rokov. Na meranie kvality života sme použili dotazník WHOQOL-BREF - 26 položiek likertovského typu, ktorý obsahuje štyri domény: fyzické zdravie, prežívanie, sociálne vzťahy, prostredie a dve samostatne hodnotené položky: kvalita života a spokojnosť so zdravím. Charakteristika vzorky podľa uroonkologických diagnóz: Pracovné hypotézy výskumu Diagnóza N % C 74 4 3 % C 64 21 19 % C 65 6 5 % C 67 29 27 % C 62 15 13 % C 61 36 32 % C 60 2 1 % Hypotéza č. 1 V našom výskume sme predpokladali, že pacienti s karcinómom prostaty vnímajú kvalitu života v doméne prostredie za najlepšiu. Hypotéza č. 2 Sociálna opora má pozitívny vzťah k prežívaniu nádorového ochorenia. Preto sme predpokladali, že pacienti s nádorom semenníka budú túto doménu v meraní kvality života považovať za najdôležitejšiu. Hypotéza č. 3 Predpokladali sme, že pacienti s nádorom močového mechúra budú mať pri meraní kvality života v doméne fyzické zdravie najlepšie výsledky. Hypotéza č. 4 16
Kvôli pochopeniu kvality života spojeného so zdravotným stavom je dôležité uznať jej subjektívny charakter. Preto sme predpokladali, že pacienti s nádorom obličky budú hodnotiť svoju kvalitu života za najlepšiu v porovnaní s ostatnými pacientmi s diagnózou nádorového ochorenia urogenitálneho systému. Naším výskumom sme zistili, že: Hypotéza č. 1 sa nepotvrdila. U pacientov s karcinómom prostaty sa doména prostredie umiestnila na treťom mieste v meraní kvality ich života. Existuje veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú nádorové ochorenie urogenitálneho systému. Už dávnejšie vieme, že náhle zmeny spôsobu života a prostredia škodlivo pôsobia na zdravie človeka. Preto stabilné a zdravé prostredie ostáva naďalej pozitívnym činiteľom ovplyvňujúcim kvalitu života pacienta s nádorovým ochorením. Hypotéza č. 2 sa potvrdila. Existuje mnoho dôkazov, že sociálna opora má pozitívny vzťah k prežívaniu rakoviny. Väčšina výskumov týkajúcich sa sociálnej opory súhlasí s názorom, že existencia sociálnej siete kontakt s ostatnými alebo prítomnosť dôverne blízkej osoby znižuje riziko úmrtnosti na rakovinu. Vo výsledkoch nášho výskumu môžeme vidieť, že pacienti s nádorom semenníka považujú tretiu doménu v meraní kvality života za najdôležitejšiu. Hypotéza č. 3 sa nepotvrdila. Rakovina je jedným z najväčších problémov na celom svete. S diagnózou onkologického ochorenia sa život pacienta v rôznych oblastiach mení. Jednou z týchto oblasti je aj fyzické fungovanie. V našom výskume môžeme pozorovať, že pacienti s nádorových ochorením močového mechúra nemali síce pri meraní kvality života najlepšie výsledky, ale rozhodne neskončili ani na poslednom mieste. Hypotéza č. 4 sa nepotvrdila. Hodnotenie kvality života pacientov s nádorom obličky nebolo v porovnaní s ostatnými nádormi urogenitálneho systému najlepšie. Pre pochopenie kvality života spojeného so zdravotným stavom je dôležité uznať jej subjektívny charakter je to uhol ohľadu pacienta, ktorý je rozhodujúci. Pacient je primárnym zdrojom informácií o jeho kvalite života, nie objektívne výsledky biochemických vyšetrení či röntgenových snímok. Závery výskumu a odporúčania pre prax: Kvalitu života treba hodnotiť z perspektívy rôznych väzieb, ktoré sú porovnateľné s hierarchiou potrieb človeka. Medzi tieto väzby patria schopnosti a faktory ako nezávislosť, sebestačnosť, schopnosť rozhodovania, neprítomnosť bolesti a utrpenia, zachovanie zmyslových schopností, udržanie sociálneho podporného systému, určitý finančný štandard, pocit užitočnosti pre iných, určitý stupeň pocitu šťastia a pod. 17
Zmenený zdravotný stav ovplyvňuje spôsob života, objavujú sa problémy v somatickej, sociálnej, emocionálnej oblasti, čo môže vyvolať intenzívnu psychickú odozvu. Preto odporúčame do procesu liečby nádorového ochorenia zapojiť rodinných príslušníkov a blízkych. Ovplyvniť očakávanie pacienta čo najpravdivejšie informovať o chorobe, jej prognóze, možnostiach ovplyvnenia priebehu choroby. Ovplyvniť samotný stav pacienta liečbou základného ochorenia a odstraňovaním symptómov choroby. Dosiahnuť, aby pacient strávil každý deň svojho života na vrchole svojich možností. Rešpektovať rozhodnutia pacienta nie každý chce vyskúšať všetky, aj zaťažujúce a málo nádejné spôsoby liečby. Podľa najnovších poznatkov odstraňovať bolesť a utrpenie pacienta. Podporovať nezávislosť a sebestačnosť pacienta podľa jeho možností. Poskytovať dostatok pomoci, pochopenia a duševnej podpory zo strany zdravotníckeho personálu a nabádať k tomu aj príbuzných pacienta. Viesť dôkladné záznamy o pocitoch a subjektívnych ťažkostiach pacienta, o psychickom stave a pravidelne ich vyhodnocovať. Záver Zistenia potvrdzujú, že traumatická udalosť, akým onkologické ochorenie nesporne je, môže byť tzv. odrazovým mostíkom pre individuálny rast a rozvoj pozitívneho potenciálu pacientov, ktorí sa rozhodli riešiť a prekonávať svoje ťažkosti, vnútorne zrieť a meniť svoju kvalitu života na inú. Nádory urogenitálneho systému sa vzhľadom na svoje biologické ochorenie môžu stať často nepredvídateľným ochorením meniacim kvalitu života pacienta. Niektorým typom a lokalizáciám rakoviny je možné veľmi úspešne predchádzať. Všeobecne však pretrváva predstava, že rakovina je nevyliečiteľná choroba. Mnoho ľudí zanedbáva počiatočné príznaky, teda aj možnosť diagnózy včasných foriem rakoviny a, žiaľ, tým aj šancu úplne sa vyliečiť. Nádorové ochorenie diagnostikujú a liečia odborníci, ktorí podľa všetkých dostupných prostriedkov a prínosov vedy bojujú za záchranu života. Jedno tu však stále chýba. Nájsť cesty, ako zmierniť či odstrániť celkový traumatizujúci dopad choroby nielen na postihnutého, ale aj na jeho rodinu, a to už odo dňa zistenia diagnózy cez všetky ďalšie obdobia, vo všetkých štádiách vývoja tejto choroby. Kvalita života pacientov, ale aj ich rodín sa nesmie dostať na okraj záujmu celej spoločnosti, inak môžu vzniknúť ďalšie nadväzujúce problémy. Pochopiteľne, pacient sa chce zúčastňovať na procese liečby a byť dôsledne informovaný, aby sa mohol vyjadriť k niektorým 18
veciam súvisiacim s jeho chorobou, pretože v dôsledku neinformovanosti často vznikajú zbytočné nedorozumenia. Literatúra 1. SPILKER, B. Introduktion. In: Spilker, B: Quality of life assessment in klinical trials. New York, Raven Press, 3 8. In: Kováč, D.: Kvalita života naliehavá výzva pre vedu nového storočia. Československá psychológie, roč. 45, č. 1, s. 35-44. ISSN 0009-062X 2. ZIGMUND, V. 1997. Vystúpenie v diskusii na medziodborovej konferencii Osobnosť v spoločenských makrozmenách. Bratislava, Ústav exper. psychológie, 1997. SAV. In: Kováč, D.: Kvalita života naliehavá výzva pre vedu nového storočia. Československá psychológie, roč. 45, č. 1, s. 35-44. ISSN 0009-062X 3. World Health Organization. WHOQoL Measuring quality of life 1997 [cit 31.1.2005]. Dostupné na intenete 4. JAROŠOVÁ, D., DUŠOVÁ, B. 2003. Problematika adaptace seniorú v domovech dúchodcú. In Výskum a vzdelávanie v ošetrovateľstve.[cd-rom]. Eds. K. Žiaková et al. Martin : JLF UK, LF UPOL, 2003, s. 176-179. ISBN 80-88866-24-3 5. Testa, M., A.: Quality-of-Life Assessment in Diabetes Research: Interpreting the Magnitude and Meaning of Treatment Effects. [online]. In Diabetes spectrum. 2000, no. 13, p. 29 [cit. 2003-02-20]. Dostupné na internete: hthttp://care.diabetesjournals.org/cgi/content/full/24/3/561. 6. TANÁČOVÁ, M. 2002. Kvalita života pri obštrukčných pľúcnych chorobách. Doktorandská Dizertačná práca. Martin, JLF UK 2002. s. 7-16. Zdravie pre všetkých v 21. storočí. 2000. Slovenský zdravotník, 10, 2000, č. 2, s. 6-7. 7. LEPLÉGE, A. HUNTS, S. 1997. Problematika kvality života a zmysel života v medicíně. In: JAMA-CS, 5, 1997, č. 11, s. 742-745. ISSN 1210-1424. 8. BOTT, U. et al. 1998. Validation of diabetes specific quality of life scale for patients with type 1 diabetes. In Diabetes care [online]. May 1998, vol. 21, no. 24, p. 757-769 [cit. 2003-02-20]. Dostupné na internete: http://care.diabetesjournals.org/cgi/content/full/24/3/561. 9. WHO. 2002. WHOQOL SRPB users manual.2002. [cit: 2005-3-4]. Dostupné na internete: http://www.who.int/mental_health/media/en/620.pdf Kontaktná adresa autora: PhDr. Katarína Angelovičová, t.č. 0915 870 960 katka.angelovicova@gmail.com FNsP J.A.Reimana, Hollého 14, 080 01 Prešov Klinika urológie 19
Edukácia pacienta v chirurgii Mgr. Daniela Bandžáková Chirurgické oddelenie, ŽNsP, Železničné zdravotníctvo Košice, s.r.o., Cieľ Poukázať na význam dôslednej edukácie a informovanosti chirurgického pacienta, ktorá je nevyhnutnou zložkou v zdravotnej starostlivosti a súčasťou ošetrovateľského procesu. Hlavnými predpokladmi pre dobre vykonávanú edukáciu pacienta sestrou je dostatočná odborná vybavenosť a schopnosť komunikácie. Edukácia je proces výchovy, vzdelávania - učebný proces. Znamená poskytovanie informácii, ktoré si má pacient osvojiť počas poskytovania zdravotnej starostlivosti - predávanie informácií medzi sestrou a pacientom. Úlohou edukácie pacienta je vytváranie nových vedomosti, hodnôt, poznatkov, zmien, postojov v správaní pacienta. Edukácia a informovanosť spolu úzko súvisia. Edukácia predstavuje riadnu prípravu a kvalitne realizovanú výučbu a informácie sú nástrojom na zabezpečenie účasti pacienta v procese poskytovania starostlivosti počas hospitalizácie i po prepustení do domácej starostlivosti. Edukácia chirurgického pacienta súvisí s potrebou získania nových vedomostí, zručností, zmenou postoja vzhľadom na zmenenú životnú situáciu, ktorý so sebou prináša operačný výkon alebo úraz. Vyžaduje vzdialenú i bezprostrednú predoperačnú a pooperačnú edukáciu. Edukačný proces vyjadruje časové rozloženie výchovy, kde dochádza k vzájomnému ovplyvňovaniu, pôsobeniu, k spolupráci viacerých subjektov. Spoločné determinanty edukácie predstavujú: vek, pohlavie, vzdelanie, zamestnanie, postoje, hodnoty, potreby, schopnosti, inteligencia, motivácia, štýl učenia, etnická príslušnosť, kultúra. Špecifické determinanty edukácie Typ príjmu pacienta na oddelenie, typ operačného výkonu alebo ochorenia, spôsob terapie, náročnosť a rozsah operačného výkonu, fázy perioperačného obdobia, typ poskytovanej starostlivosti, široké spektrum vyšetrovacích metód, prostredie chirurgického pracoviska, negatívne emócie pacienta, zdravotnícki pracovníci. Edukácia chirurgického pacienta spočíva v odlišnosti edukácie pri elektívnom alebo urgentnom výkone. V predoperačnom období je edukácia orientovaná na minimalizáciu operačného rizika, v pooperačnom období na odporúčania do následnej starostlivosti. Chirurgické ochorenie môže mať psychickú odozvu, čo môže pôsobiť ako bariéra pri edukácii, alebo naopak môže mobilizovať pacienta k získavaniu nových vedomostí 20
Faktory napomáhajúce edukáciu: Kompliancia ochota, poddajnosť. Pacient prejaví potrebu učenia a akceptuje ju, čo sa následne prejaví na jeho správaní. Motivácia je totožná s túžbou učiť sa a úlohou sestry je pomôcť pacientovi, aby sa sám pokúsil problém riešiť. Motivácia k učeniu stúpa pri aktívnej účasti pacienta. Pohotovosť alebo pripravenosť byť edukovaný. Pacient sa má aktívne zapájať na tvorbe plánov i diskusii. Spätná väzba informácie, ktoré pomáhajú pacientovi osvojiť si psychomotorické schopnosti a dosiahnuť cieľ. Pochvala či odmena je pozitívnou spätnou väzbou. Dôležité je opakovanie kľúčových pojmov edukácie. Cieľom edukácie v chirurgii je prinavrátenie zdravia, ústup alebo zmiernenie bolesti, ako aj obnovenie predchádzajúcej sociálnej roly alebo príprava na zmenenú životnú situáciu. Realizácia edukácie v chirurgii - edukácia individuálna, - edukácia pacienta pri konkrétnych ošetrovateľských aktivitách, - oboznámenie a príprava pacienta na operačný výkon, či invazívny výkon, - edukácia o následnej starostlivosti o pacienta po prepustení do domáceho liečenia, - využívané metódy: rozhovor, vysvetľovanie, cvičenie, demonštračná prednáška, hranie roly, - edukačný materiál: letáky, knihy, štandardy, film, spolupacienti. Prekážky a chyby v edukácii Zo strany sestry - za chybu pri edukácii sa považuje, keď pacient pri edukácii nie je dostatočne motivovaný a aktivovaný, nie je overené jeho porozumenie ani aplikácia toho čo sa naučil. Keď edukácii nie je venovaný dostatok pozornosti a času. Doposiaľ nie je zaistená dostatočná edukácia ani možnosť edukácie špecializovanou sestrou. Zo strany pacienta - akútne ochorenie je prekážkou v edukácii, pretože všetky sily pacienta sú sústredené na boj s chorobou a zároveň bolesť znižuje koncentráciu. Prognóza ochorenia. V neposlednom rade strach, úzkosť, depresia odvádzajú pacientovu sústredenosť. Edukačné postupy edukácia pacienta pred a po operácii, - starostlivosť o operačnú ranu, - bandáž dolných končatín, - aplikácia nízkomolekulového heparínu v domácom prostredí, - rehabilitácia po operácii, - diétne obmedzenie, 21
- zdravý životný štýl, - aktivita. Záver Edukácia je nevyhnutná zložka v zdravotnej starostlivosti a súčasť ošetrovateľského procesu. K zlepšovaniu edukácie pacientov je vhodné motivovať sestry k ďalšiemu vzdelávaniu v ošetrovateľstve a organizovať pre sestry odborné semináre zamerané na edukáciu. Zaisťovať dostatok edukačného materiálu, ako aj vytvárať a následne pracovať podľa edukačného plánu. Zabezpečiť edukáciu pacientov špecializovanou edukačnou sestrou by bolo priam ideálne. Literatúra ZÁVODNÁ,V. 2005 Pedagogika v ošetrovateľstve 2. vydanie. Martin: Osveta, 2005. 117s. ISBN 80-8063-193 -X. KOZIEROVÁ,B., ERBOVÁ,G., OLIVIEROVÁ,R. 1995 Ošetrovateľstvo 1,2. Martin: Osveta, 1995. 1474 s. ISBN 80-217-0528-0. LUNTEROVÁ, J. 2007. Kde zlyháva sestra ako edukátor? In Sestra a lekár v praxi. Bratislava: Sanoma. ISSN 1335-9444, 2007, roč. VI, č. 9-10,s.19. KUBICOVÁ, L. a kol. 2000. Chirurgické ošetrovateľstvo. Martin: Osveta, 2000. 119 s. ISBN 80-8063-049-6. Kontaktná adresa autora: Mgr. Daniela Bandžáková Chirurgické oddelenie, ŽNsP, Železničné zdravotníctvo Košice, s.r.o., 0401 Košice 22
Edukácia v rehabilitačnej starostlivosti pacienta s infarktom myokardu 1 Ištoňová, M., 2 Zeman, M., 3 Judičáková, M. ¹Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta zdravotníctva, Katedra fyzioterapie, SR ²Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Zdravotně sociální fakulta, Katedra klinických oborů, ČR 3Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove, SR Abstrakt Európska kardiologická spoločnosť vyvíja množstvo aktivít na to, aby sa význam rehabilitácie pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami dostal do povedomia širokej kardiologickej verejnosti, a aby sa rehabilitačná prax realizovala ako dôležitá súčasť komplexnej liečby pacientov s týmito ochoreniami. Edukácia pacienta s infarktom myokardu je neodmysliteľnou súčasťou komplexnej rehabilitačnej starostlivosti, pretože ak pacient dodržiava liečebný režim a preventívne opatrenia, významnou mierou ovplyvní nielen svoj zdravotný stav, ale aj kvalitu ďalšieho života. Cieľom tejto práce bolo zistiť výskyt ovplyvniteľných rizikových faktorov, úroveň informovanosti a vedomostí pacientov s diagnózou infarkt myokardu. Výsledky potvrdzujú vysoký výskyt ovplyvniteľných rizikových faktorov, nedostatky ako v informovanosti o svojom zdravotnom stave tak vo vedomostiach o ischemickej chorobe srdca, čo potvrdzuje potrebu zvýšenia edukačných aktivít zo strany zdravotníckeho personálu. Kľúčové slová: Infarkt myokardu. Kardiovaskulárna rehabilitácia. Prevencia. Edukácia. Kvalita života. Abstract The European Society of Cardiology developed a number of activities to the importance of rehabilitation of patients with cardiovascular diseases has been known among the general public of Cardiology, and to implement rehabilitation practice as an important part of a comprehensive treatment of patients with these diseases. Education of patients with myocardial infarction is an integral part of comprehensive rehabilitation care, because if the patient follows the regimen and preventive measures to significantly affect not only their health but also the quality in life.the aim of this study was to determine the prevalence of modifiable risk factors, the level of awareness and knowledge of patients diagnosed with myocardial infarction. The results confirm the high incidence of modifiable risk factors such as gaps in information about their health, both in knowledge about ischemic heart disease, confirming the need to increase educational activities among health professionals. Key words: Myocardial infarction. Cardiovascular rehabilitation. Prevention. Education. Quality of life. Úvod Problém kardiovaskulárnych ochorení je aktuálny už niekoľko desiatok rokov vo všetkých rozvinutých krajinách kde ischemická choroba srdca a jej kritické vyvrcholenie infarkt myokardu má dlhodobo stúpajúci trend. Terapia kardiovaskulárnych ochorení si vyžaduje veľké finančné prostriedky, ktoré s rozvojom modernej vyšetrovacej techniky a terapie neustále narastajú. 23
Akútny infarkt myokardu je závažnou psychosociálnou traumou. Dochádza pri ňom k zhoršeniu kvality života, pretože klesá výkonnosť kardiovaskulárneho systému, zjavujú sa príznaky narušenej psychosociálnej homeostázy, vzniká dizabilita s obmedzením kvality a kapacity fyzických, psychických, sociálnych, sexuálnych i pracovných aktivít (Rodan, 1991). Súčasná koncepcia poinfarktovej rehabilitácie zdôrazňuje aktívnu účasť pacienta, princíp včasnej mobilizácie a komplexného prístupu, skracuje čas hospitalizácie a práceneschopnosti. Zlepšuje kvalitu pacientovho života i života jeho rodiny a má ekonomické výhody pre pacienta i spoločnosť. V súčasnosti už niet pochýb o tom, že poinfarktová rehabilitácia je zmysluplná, a jej priaznivý efekt nespočíva len v zlepšení kvality života pacientov s touto diagnózou. Edukácia v rehabilitačnej starostlivosti pacienta s infarktom myokardu Zdravotníci, ale aj mnohí pacienti, chápu, že ani najkvalitnejšia liečba nie je dostatočne efektívna bez aktívnej spolupráce pacienta. Úlohou zdravotníckeho personálu je popri implementácii liečebnej, rehabilitačnej i ošetrovateľskej starostlivosti edukácia, čiže výchova a informovanie pacientov, aby dotknutí jedinci mohli aktívne spolupracovať pri liečbe a prevencii. Už počas hospitalizácie klient dostane základné informácie, na ktoré je potrebné nadviazať v ambulantnej zložke. Program kardiálnej rehabilitácie význame zvyšuje šance prežiť. Jej hlavným cieľom je pomôcť pacientovi nadobudnúť stratenú fyzickú kondíciu, predísť zhoršeniu zdravotného stavu a rôznym komplikáciám a minimalizovať riziká budúcich kardiálnych problémov. Tieto ciele môžu prispieť k zlepšeniu kvality života pacientov s týmto ochorením. Ide o komplexný prístup, ktorý popri fyzickej aktivite zahŕňa aj dodržiavanie zásad sekundárnej prevencie i ostatných zložiek zmien životného štýlu, pričom svoje významné postavenie tu má aj edukácia. Komplexná rehabilitácia sa pochopiteľne nemôže zaobísť bez potrebných väzieb psychologických, sociálnych, právnych a ďalších. Správna interpretácia rehabilitačného procesu nutne potrebuje k realizácii primárnych i sekundárnych preventívnych programov spoluúčasť a zázemie rodiny, blízkeho okolia i celej spoločnosti. Platí to o rozšírení možnosti pohybových aktivít, správnej výžive, obmedzenia fajčenia, aj o uplatnení a ekonomickej podpore preventívnych programov (Kolář, 2009). Rehabilitáciu pacientov môžeme rozdeliť na štyri fázy: I. fáza nemocničná rehabilitácia. Hlavným cieľom hospitalizačnej rehabilitácie je zabrániť dekondícii, tromboembolickým komplikáciám a pripraviť chorého na návrat k bežným denným aktivitám. 24