7 Úvod V súčasnej dobe sa svet stretáva s problémom, ktorý je omnoho závažnejší ako si mnohí mysleli. Svet sa za posledným niekoľko desaťročí veľmi zmenil, podmienky, v ktorých dnes žijeme sú podstatne komplikovanejšie a už od raného veku sú na ľudí kladené vysoké nároky. Súčasná generácia je vystavovaná oveľa vyššiemu počtu baktérií a vírusov ako tomu bolo v minulosti a ľudský organizmus na to reaguje samozrejme individuálne. Na svete sa objavuje pojem civilizačné choroby a nie je to téma, ktorá by sa dala len tak zanedbať alebo prehliadnuť lebo počet ľudí, ktorí trpia týmito chorobami je alarmujúci a neustále sa zvyšuje. Tieto choroby, ako sú napríklad žalúdočné vredy, mozgové mŕtvica, cukrovka, nadváha, obezita, ochorenia GIT (hemoroidy, rakovina čriev, plynavosť), infarkty, alergie, astma a mnoho ďalších, sú spôsobované príliš veľkým stresom, nedostatkom spánku, prejedaním, ale aj až alarmujúcim počtoch chemikálií ako v jedle tak vo vzduchu a vo vode. Ľudstvo by sa dalo v súčasnej dobe definovať: Poloha v sede je už pomaly hlavným znakom našej civilizácie. Zdá sa, že pred sebou máme iný druh človeka nazývaného homo sedentarius (Erick P. Eckholm, Křivohlavý, 2001). Takýto životný štýl nepomáha nášmu organizmu vyrovnať sa so nástrahami dnešného sveta, ktoré pôsobia ako na fyzickú tak psychickú stránku nášho bytia. Ľudia sa stávajú stále viac a viac pohodlnejší a zanedbávajú to čo je najdôležitejšie, pohyb. Pohyb, ktorý už od začiatku vzniku všetkého pracuje bez prestávky a nemožno ho tak ľahkovážne zanedbať. Súčasná mládež nie je už tak vedená k cvičení, k pohybovaní sa ako kedysi. Meníme sa na civilizáciu sediacu pred televíziou, hrajúcu počítačové hry, sediacou za počítačmi a jednotlivec sa musí sám veľmi skoro rozhodnúť, čo si zvolí.
8 Samozrejme, že v tejto sfére je veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú tento výber, napr. rodina, priatelia, spolužiaci, prostredie, podmienky, tréner, okolie. Rozdiely medzi šporujúcou a nešportujúcou populáciou, sú viac ako evidentné, ale jedno je isté- množstvo škodlivých látok všade okolo nás sa len zvyšuje a ľudský organizmus na to reaguje všetkými možnými spôsobmi. V tejto diplomovej práci sme sa zamerali na vplyv týchto chorôb na psychiku študenta vysokej školy, teda už dospelej individuality, ktorá si je plne vedomá svojich činov, so zameraním na telesnú výchovu, na pohyb, na šport. Práca je zameraná na jeden druh civilizačnej choroby a to je alergia a s tým aj súvisiaca astma, a to, ako dokážu študenti tejto konkrétnej vysokej školy psychicky zvládať problémy dnešnej modernej spoločnosti.
9 1 Literárny prehľad skúmanej problematiky 1.1 Civilizačné choroby V dnešnej spoločnosti existuje nespočetne veľký počet civilizačných chorôb. Jednou z nich je aj alergia a s ňou spojená astma. 1.1.1 Čo je alergia Alergia je prehnaná, neprimeraná reakcia organizmu na látky, s ktorými sa väčšina z nás stretáva vo svojom prostredí. Pre alergický organizmus sú tieto látky nebezpečné. Rozlišujeme, nadmerné, prehnané reakcie precitlivenosti a reakcie normálne. Normálne reakcie organizmu je vývoj imunity (www.alergie.cz). Slovo Alergia pochádza z gréckeho (allos= inak, ergon= konanie). Nejaká od normy oddeľujúca sa (prehnaná) reakcia organizmu na určité látky v organizme (= alergény). Prehnané a precitlivené reakcie však človek pozná už storočianajstaršie zdokumentovaný prípad alergickej reakcie je prípad smrti egyptského faraóna Menesa (2640 pred.n.l.), ktorý zomrel na uštipnutie osou. Avšak po dlhé storočia sa nepoznala príčina týchto prehnaným reakcií. Alergia bola v súčasnosti identifikovaná ako civilizačná choroba ale pojem alergia sa používa už storočie. Podľa Orlovej (2002) alergie po prvýkrát popísal Hippokrates v 5.st.pred.K. Hippokrates diagnostikoval astmu. John Bostock bol prvým, kto na začiatku 19. storočia popísal príznaky sennej chrípky. Ale až v roku 1872 dokázal Charles Blackley, že príčinou alergickej nádchy, jednej z najčastejších alergií, je peľ. V roku 1901 dvaja vedci,richter a Portier, vymyslieť protilátku na určité druhy jedu. Testy robili na psoch a u jedného z nich
10 (Neptúna) zistili niečo zvláštne. Keď mu podali prvú dávku jedu, tak neprejavoval žiadnu nenormálnu reakciu. No keď mu podali druhú dávku, po niekoľkých týždňoch tak uvideli obrovskú reakciu, skolaboval mu krvný obeh a pes zomrel. Vedci objavili najsilnejšiu formu alergickej reakcie- anafylaktický šok. (www.quarks.de/allergien/01.htm). V roku 1906 bol tento pojem použitý viedenským detským lekárom Clemns von Pirquet. Až v roku 1967 dvaja japonský lekári, manželia Ishizakovi, pôsobiaci v Spojených štátoch amerických, objavili dôležitý faktor alergií,imunoglobulín E ( IgE). 1.1.1.1 Imunitný systém Alergická reakcia je v jednoduchosti povedané prehnaná reakcia imunitného systému na látky z okolia. Čo je vlastne imunitný systém? Je to ochranný mechanizmus nášho tela, ktorý ho cháni pred baktériami, vírusmi, parazitmi a inými látkami. Jeho úlohou je neutralizovať votrelcov tzv. antigény (www.alergie.cz). Hlavnými vlastnosťami imunitného systému je prispôsobivosť, špecifičnosť, pamäť a schopnosť rozpoznať vlastné od cudzieho, teda nepôsobiť voči vlastným tkanivám. Existujú prípady kedy niektoré zložky systému chýbajú alebo nepôsobia dostatočne. U niektorých ľudí sú imunitné reakcie prehnané, čo vedie k hypersensibilite alebo precitlivenosti. Nadmerná činnosť imunitnej sústavy je príčinou alergických ochorení, ako sú ako sú astma alebo senná chrípka. Deficity (nedostatočnosti) tohto systému sú buď vrodené, alebo vznikajú následkom niektorých nežiaducich stavov, napríklad rôznych chorôb, podvýživy či užívaných toxických liečiv, ktorými sa lieči rakovina- najznámejším príkladom je AIDSsyndróm získanej imunodeficience (Orlová 2002).
11 1.1.1.1.1 Zložky imunitného systému Orlová (2002) rozdeľuje zložky imunitného systému na špecifické a nešpecifické. Nešpecifická imunita reaguje na všetky antigény rovnako a človek sa s ňou už rodí. Špecifická imunita je získaná a má schopnosť sa učiť a vzniká až po stretnutí sa s určitým antigénom alebo po expozícii tohto antigénu. Imunitný systém sa skladá prevažne z troch odlišných typov buniek a troch skupín proteínov (bielkovín). Bunky: 1. granulocity- pohlcujú mokroorganizmy, ktoré vnikli do tela a pomocou silných enzýmov ich zneškodnia. Predstavujú najväčšiu skupinu jadrových krvných buniek. 2. monocyty- predstavujú len malé percento krvných buniek. Ak sa dostanú mimo krvný obeh, menia štruktúru a stávajú sa z nich makrofágy, ktoré sú podobne granulocity schopné pohltiť cudzorodú substanciu. 3. lymfocyty- najdôležitejšie bunky imunitného systému. Sú dva typy: T a B. Lymfocyty T a B sú nápadné tým, že reagujú len s jedným špecifickým tvarom molekuly podobne ako jeden kľúč odomkne len jeden zámok. Lymfocyty majú schopnosť odpovedať na milióny antigénov, nie však na bielkoviny telu vlastné. Proteiny: 1.cytokiny- usmerňujú imunitnú odpoveď niekoľkými spôsobmi. Zaisťujú primeranú aktivitu imunitného systému. 2.komplement- skupina nešpecifických proteínov, ktoré pôsobia spoločne vo vzájomných vzťahoch s imunoglobulínmi aby zaistili účinnú imunitnú odpoveď. Imunoglobulíny- sú prítomné v celom organizme a na slizniciach. Niektoré reagujú priamo s toxickou chemikáliou, iné sa naviažu na povrch monooorganizmov. Rozdeľujeme ich do 5 tried: a) Imunoglobulín G ( IgG): prevládajúci typ protilátok, ktorý tvorí približne 75 % množstva imunoglobulínov v tele. IgG tiež blokujú protilátky triedy IgE a bránia im spustiť alergickú odpoveď.
12 b) Imunoglobulín A (IgA)- nachádza sa v slzách, pote, slinách a materskom mlieku. IgA hrajú dôležitú obrannú úlohu na slizničnom povrchu dýchacieho a zažívacieho ústrojenstva. c) Imuglobulín M ( IgM)- protilátky najväčších rozmerov. Po zahájení imunitnej odpovede sa tvoria ako prvé. d) Imunoglobulín D ( IgD)- nachádzajú sa vo veľmi nízkych koncentráciách a považujú sa za doležité pre vývoj niektorých druhov červených krviniek. e)imunoglobulín E ( IgE)- sú doležité v obrane proti parazitom. 1.2 Typy alergií 1.2.1 Respiračné alergie a) Sezónna alergia (často označovaná senná chrípka ) je spôsobená hlavne peľmi stromov a tráv prenášaných vetrom. (Orlová, 2002). Orlová ( 2002) uvádza tri druhy rastlín ako hlavné príčiny alergií: -trávy: pýr, srha, kostřava, mediněk, jílek, kukuřice, lipnice, rákos, psárka, bojínek -dreviny: bříza, habr, jírovec, dub, cypřiš, javor, jasan, buk, kaštanovník,olše,vrba,eřešák,líska,olovovník,jilm,topol,platan,lípa -byliny: pelynek,perka alebo horčica, tolice, vojtěška, drnavec, jitrocel, ambrozie,jetel (www.alergie.cz). Peľovú sezónu môžme v našich podmienkach rozdeliť na tri hlavne obdobia: 1. Jarné obdobie- v ovzduší sa hlavne vyskytuje peľ drevín 2. Letné obdobie- prevaha peľov tráv 3. Jesenné obdobie- hlavne alergény sú pele vysokobylinných plevelov (www.alergie.cz ).
13 Príznaky: kýchanie, vodnatý sekrét, upchatý nos, oko sčervená a zanieti sa, bolesti hlavy, podráždenosť, depresia, nechutenstvo, nespavosť. (Orlová, 2002, www.alergie.cz). b) Celoročná alergická chrípka sa vyskytuje nezávisle na sezóne, v priebehu celého roku. Príznaky: odtok sekrétu z nosnej sliznice, ktorý vedie k upchatiu prieduchov, kýchaniu (www.alergie.cz). c) Astma Je to ochorenie respiračného systému (www.healtsystem.virginia.edu/internet/pediatrics/patiants/tutorials/astma). Astma je to charakteristická náhlym zúžením dýchacích ciest (obr.1). Podľa Orlovej (2002), dochádza počas astmatického záchvatu k zúženiu dýchacích ciest a postihnutý sa veľmi ťažko nadychuje. Prejavuje sa súborom príznakov z ktorých je najzávažnejšie dusnosť, sťažený výdych. Časté sú aj problémy v noci a pri alebo po telesnej námahe, dráždivý chronický kašeľ, hvízdavé dýchanie. Pri záchvate astmy nastane zúženie priedušiek, ktoré spôsobuje : - zmrštenie hladkých svalov na stene priedušiek - opuch slizníc dýchacích ciest - tvorba hlienu, ktorý je väčšinou hustý - priechodnosť priedušiek sa zhoršuje, priechod sa zužuje a prúdenie vzduchu je horšie
14 Športovanie, telesné cvičenie je všetkým astmatikom prospešné. Šport nielenže pomáha chorému astmu zvládnuť a kontrolovať, ale učí sa tiež správnemu dýchaniu (www.alergie.cz). Príčinou alergie dýchacích ciest môžu byt tiež domáci prach, roztoče, plesne. 1.3 Alergia na zvieratá Obr. 1: respiračný systém Väčšina ľudí si myslí, že hlavné zvieracie alergény sú priamo v srsti zvierat. Sú to ale ich kožuchy, ktoré sú veľmi dobrými transportérmi alergénov. Zvieracie alergény sú odsadené: - v slinách (pes, mačka, kôň, morča, škrečok) - v moči(mačka, pes, malé laboratórne zvieratá) - v krvnom sére, v lupinách, kožných šupinách - v epiteli kože
15 Najagresívnejšie pôsobia alergény mačiek, prudké reakcie vyvolávajú i alergény koňa a malých hlodavcov. (www.alergie.cz). 1.4 Anyfylaxia a alergia na hmyz Podľa Orlovej (2002) sa väčšina alergických reakcií obmedzuje na jeden orgán či tkanivo, ktoré sa stretne s alergénom, napríklad nos alebo priedušky. Prienik toxickej substancie do organizmu obvykle vyvolá produkciu protilátok, proti príslušnému toxínu. Ak sa stretne organizmus s rovnakou cudzorodou látkou druhýkrát má už proti nej vytvorenú určitú ochranu. Tento jav sa nazýva profyláxiou. Pokiaľ druhé stretnutie spôsobí závažnejšiu rekciu než prvé, dochádza k anafylaxii,teda k žiadnej ochrane. 1.4.1 Anafylaxia Je najzávažnejšia a najnebezpečnejšia zo všetkých alergických reakcií a v mnohých prípadoch ohrozuje život. Nastupuje obvykle náhle po expozícii alergénu a jej priebeh je často veľmi ťažký. 1.4.1.1 Príznaky anafylaxie Anafylaktická reakcia je vždy veľmi závažná a postihuje celý organizmus. V typickom prípade začína byť postihnutému behom jednej až pätnástich minút od bodnutia hmyzom alebo konzumácie inkriminovaného jedla zle, je rozrušený a sčervená mu pokožka. Často sa objaví generalizovaná žihľava s opuchom tváre, pier, jazyka, hltanu a hrtanu. Zrýchľuje sa srdcový rytmus, pacient hmlisto vidí,
16 pociťuje závraty až mdloby. Zviera sa mu hrdlo, cíti ťažkosť na hrudi, objavujú sa piskoty a dusnosť. Niekedy sa pridajú kýchanie, obštrukcia nosa a svrbenie ústnej dutiny, nevoľnosť, zvracanie, bolesť brucha. V najzávažnejších prípadoch dochádza v priebehu jednej až dvoch minút k rozvoju šoku. Klesá krvný tlak, dostavujú sa kŕče, postihnutý prestáva reagovať a nakoniec stráca vedomie, dokonca môže aj zomrieť. 1.5 Alergia na hmyz V Čechách a na Slovensku sú tieto reakcie vyvolané väčšinou osím alebo včelím žihadlom. Tieto žihadlá obsahujú jedy. Podľa Klenera (1999), jedy obsahujú extrémne reaktogénne alergény, ktoré môžu provokovať mohutnú syntézu IgE protilátok. Včely nie sú prirodzene agresívne, avšak osy na rozdiel od včiel bývajú agresívne a dokonca napádajú sami. 1.5.1 Príznaky Celkové reakcie môžu byť ľahké: hlavne kožné prejavy alebo ťažšie s prejavmi respiračnými, poprípade tráviacimi. Najzávažnejším prejavom anafylaxie je šok, kde sú v popredí známky zlyhávania obehového systému a strata vedomia. Možné sú aj neskoršie rekcie. Niekoľko dní po žihadle je možný vznik kómy (Klener, 1999). Podľa Orlovej (2002), miesto okolo vpichu sčervenie, bolí a rýchlo sa prejavuje opuch, ktorý mnohokrát nadobúda značných rozmerov. Po viacerých žihadlách sa postihnutý môže cítiť celkovo zle, dostáva horúčku a bolí ho hlava.
17 1.6 Kožné alergie Podľa Orlovej (2002) je koža najväčším orgánom ľudského tela. Vykonáva niekoľko rôznych funkcií. Chráni organizmus pred bakteriálnou, vírusovou a parazitovou infekciou, bráni stratám vody a prisôsobuje jeho vnútorné prostredie zmenám vonkajšej situácie, napríklad výkyvu teplôt. 1.6.1 Ekzém Atopická dermatitída (ekzém) sa často prejavuje u ľudí sužovaných ďalšími formami alergií, teda u ľudí so zdedeným sklonom k imunologickej precitlivenosti,tj. atopici. Najčastejšie sa spojuje so sennou chrípkou a astmou. Ekzém je veľmi rozšírené kožné ochorenie (Orlová, 2002). Príznaky ekzému: - sčervenanie kože a vytváranie pupienkov, koža môže mokvať. Kožné prejavy sú rozšírené najprv na tvári, čele, brade šíri sa na krk a do vlasov. Môžu sa rozšíriť postupne na celé telo. Sú spojené so silným svrbením a celkovo zvýšenou dráždivosťou. Detskí i dospelí ekzematici sú často veľmi podráždení a chovajú sa ku svojmu okoliu až agresívne. Príčinou je trápenie, ktoré spôsobuje trvalé svrbenie kože. 1.6.1.1 Kúpanie a ekzém Kúpeľ ma byť vlažný (horúca voda zhoršuje ekzém). Nepoužívať bežné mydlá
18 (existujú špeciálne mydlá pre ekzematikov). Do vody môžeme pridávať kúpeľový olej. Po kúpeli i každom umytí nezabudnúť premazať kožu zvlhčujúcim prostriedkom. 1.6.1.2 Oblečenie a ekzém Nenosiť vlnené oblečenie, čapice, šály, ktoré majú priamy kontakt s kožou. Bavlnené oblečenie s dlhými rukávmi je najvhodnejšie. Priliehavé šaty, teplé oblečenie nie sú vhodné. 1.6.1.3 Ekzém a voľný čas Vykonávať činnosti, šport, pri ktorej by sa daný človek príliš nepotil. Vyhnúť sa bazénom so silne chlórovanou vodou. Jedinec by sa mal snažiť vyhnúť mimoriadnym poveternostným a klimatickým podmienkam- mráz, teplo, silné slnko (www.alergie.cz). 1.6.2 Kopřivka ( žihľava ) Urtikárie (žihľava) je bežné alergické kožné ochorenie. Svojím vzhľadom pripomína kožnú reakciu na popŕhlenie žihľavou. Odhaduje sa, že aspoň raz v živote ochorie žihľavou každý piaty človek (Orlová, 2002). Žihľava môže byť akútna, ktorá trvá niekoľko hodín až niekoľko dní a je väčšinou alergického pôvodu. Existuje avšak ešte ak chronická žihľava, trvajúca týždne aj
19 mesiace, ktorá ma väčšinou iné príčiny. Môže byť vyvolaná potravinami, potravinovými prísadami, liekmi ale vždy ide o pseudoalergiu. Príznaky: žihľava sa môže prejavovať v rôznych podobách, ale základným prejavom je vždy pupenec. Môže byť malý, veľký až gigantický, môže splývať do väčších plôch, byť spojený so sčervenaním kože a silným svrbením. Môže sa objaviť kdekoľvek na tele (www.alergie.cz). Príčiny žihľavy : - alergia na lieky, predovšetkým aspirín a na antibiotiká ako penicilín - bodnutie hmyzom alebo žihadlo - pele - rastliny (listy žihľavy a jahôd) - živočíchy - roztoče domáceho prachu - vdychovanie plesne (hlavne pri sekaní trávniku) - paraziti, napríklad červy ( hlavne v tropických oblastiach) - niektoré potraviny, hlavne vajíčka, orechy a ovocie a jahody (Orlová, 2002) 1.6.2.1 Zvláštne formy žihľavy 1.6.2.1.1 Angioedém Podľa Orlovej (2002), je angioedém vzácne ochorenie podobné žihľave, ale odtok je obvykle rozsiahlejší. Zasahuje nielen kožu ale aj podkožné štruktúry. Angioedém na rozdiel od žihľavy nesvrbí, ale býva bolestivý alebo vyvoláva pocity pálenia. Približne 50% ľudí so žihľavou trpí tiež angioedémom. Môže byť alergického pôvodu, ale má aj kopec iných príčin. Býva príznakom mnohých vážnych skrytých chorôb.
20 Je to nápadný opuch tváre, pier, očných viečok, jazyka, niektorých slizníc, ale i ďalších častí tela (www.alergie.cz). 1.6.2.1.2 Quinceho Edém Je náhle vznikajúci opuch, ktorý sa môže stať životu ohrozujúcim, keď zasiahne oblasť hrtanu, hltanu, jazyka a úst. Nie je rýchlo poskytnutá pomoc, môže sa chorý zadusiť. Opuch môže, samozrejme vznikať, aj na iných miestach tela, kde je často viac len kozmetickým problémom, ale nie je nebezpečný, napríklad opuch ucha. 1.7 Potravinové alergie Podľa Orlovej (2002), alergiám na potraviny rozumieme snáď najmenej zo všetkých. Jedná sa tu snáď o najpozoruhodnejšiu oblasť alergológie. Celý rad tvrdení o potravinových alergiách je kontroverzná napríklad, že alergie na potraviny či potravinové prísady spôsobujú hyperaktivitu u detí alebo syndróm napätie únava. Potravinovej alergii sa tiež pripisujú ďalšie poruchy ako je artritída, obezita a depresie. Potravinovú alergiu možne definovať ako nežiadúcu reakciu na potravinu, pri ktorej imunitný systém nepatrične alebo abnormálne reaguje na jedlo, ktoré väčšine ľudí nepôsobí žiadne problémy. Podla Klenera (1999) je nutné diferencovať pravé potravinové alergie spôsobené imunologickou reakciou od potravinových intolerancií spôsobených neimulogickými mechanizmami (preudoalergie).
21 1.7.1 Pseudoalergia Príznaky sú často na nerozoznanie od pravej alergie. Sú vyvolané potravinami, ktoré majú väčší obsah histamínu alebo histamím uvoľňujú počas chemických reakcií v zažívacom trakte alebo pôsobením baktérií (www.alergie.cz). Podľa Klenera (1999), potraviny bohaté na histamím, tyramín alebo fenyletylamín, môžu u náchylných jedincov vyvolať klinické prejavy, sú so napr. špenát, vajíčka, niektoré ryby, konzervované potraviny, údeniny, plesnivé syry, kyslá kapusta, čokoláda, pivovarské kvasnice, biele vína atd. Je nutné mat na mysli, že jedna potravina (napr. ryby) môže byt zodpovedná za alergie sprostredkované IgE alebo za prejavy spôsobené nešpecifickou histaminoliberáciou alebo za prejavy spôsobené nadmerným obsahom histamínu. Najčastejšími príčinami sú: Konzervačné látky: Farbivá: sulfily a ich destiláty: E 220-227 tartazin: E 102 nitrity: E 249-252 žltá oranž S : E 110 benzoová kyselina a deriváty: E 210-219 azorubin : E 122 kyselina sorbová amaranth: E 123 Antioxidačné látky: erytrosin : E 127 butyl-hydroxyanisol : E 321 briliantová čerň : E 151 butyl-hydroxytoluen : E 321 Príchute: glutamát : B 550-553 (www.alergie.cz ).
22 1.7.1.1 Pravá potravinová alergia Medzi mnoho možných reakcií na potraviny sa označuje spoločným názvom potravinová alergia určené pre reakcie imunologické. Príznaky: - môže reagovať zažívací systém (bolesť brucha, zvracanie, hnačka) - môžu reagovať dýchacie cesty (chrípka, astma) - reakcia na koži (svrbenie, žihľava opuchy, ekzém) Alergická reakcia sa môže prejaviť krátko po jedle, alebo s časovým odstupom až niekoľko hodín (www.alergie.cz ). 1.7.2.1 Alergia na kravské mlieko Príznaky neznášanlivosti mlieka sa objavujú už v prvých mesiacoch života (obvykle už pred 6. mesiacom)- kravské mlieko obsahuje bielkoviny s vysoko alergizujúcou schopnosťou. Sú značne odolné voči teplu, preto zostávajú skoro rovnako aktívne aj po prevarení mlieka (www.alergie.cz ). Podľa Orlovej (2002) sa môže kravské mlieko nahradiť kozím. Ďalšia alternatíva je mlieko vyrobené zo sójových bobulí, ktoré je dostupné v mnohých formách umelej kojeneckej výživy. V neskoršom veku možne mlieko vyradiť z jedálnička úplne, lebo nie je nevyhnutné pre život, ale nesmie sa zabúdať na iné zdroje vápnika.
23 1.7.2.2 Alergia na materské mlieko Alergia na materské mlieko v podstate neexistuje, ak nepočítame prípady, kedy matka užívala alergizujúce lieky alebo v potrave prijímala chemické látky prechádzajúce do mlieka, čím sa dostávajú do organizmu kojenca (Orlová, 2002). Materské mlieko obsahuje malé množstvo bielkovín kravského mlieka, ktoré môžu spustiť alergickú reakciu. Ja napriek možnosti výskytu ojedinelých prípadov alergickej reakcie na materské mlieko, pre kojenca je tou najlepšou výživou (www.alergie.cz). 1.7.2.3 Alergia na vajíčka Vajcia sú významnou príčinou potravinovej alergie. Najväčším zdrojom alergénov je vaječný bielok (Orlová, 2002). Precitlivenosť na vaječný bielok je často spojená s alergiou na mlieko, ale môže sa vyskytovať i samostatne. Neznášanlivosť zvieracích bielkovín ustupuje s vekom (www.alergie.cz). 1.7.2.4 Alergia na ryby Ryby a hlavne korýší sú zdrojom veľmi silných alergénov. Silne vnímaným pacientom stačí ku vzniku astmatického záchvatu sa len nadýchať výparov vznikajúcich pri varení rýb. Niektorí sú alergickí len ne jeden druh rýb a ostatné môžu jest bez ťažkostí. Ľudia, ktorí sú alergickí na jeden druh ryby, napríklad tresku, im nemusia vadiť ryby rovnakého druhu a obrátene.
24 Príznaky: vyrážky, svrbenie, opuch úst či tváre alebo dusnosť. Alergiské reakcie môžu byt niekedy až tak závažne, že ohrozujú život. Môžu vystupňovať až do anafylaktického šoku. Ak je človek alergický na jeden druh rýb, je viac než múdre vyvarovať sa i ostatných. 1.7.2.5 Alergia na orechy Rôzne druhy orechov spôsobujú u vnímavých ľudí alergickú reakciu, ktorá býva niekedy veľmi prudká. K orechom, o ktorých je známe, že alergizujú, patria vlašské orechy, mandle, kešu orechy, pisatáciové, lieskové, arašidy. Niektoré orechy sú blízke príbuzné, teda sa vyznačujú aj podobným chemickým zložením. Preto ľudia, ktorí sú alergický na vlašské orechy často nemôžu jesť ani mandle alebo pistácie. Najznámejšia je pravdepodobne alergia na arašidy. Táto alergia je spojená aj napríklad s fazuľou alebo hrachom. Príznaky: opuch úst, pier, jazyka žihlava. V mimoriadne ťažkých prípadoch môže reakcia vyústiť v kolapsu a anafylaktického šoku (Orlová, 2002). 1.8 Alergia na lieky Podľa Orlovej (2002), sú nežiaduce účinky liečiv úplne bežné, ale len niektoré z nich, približne pat percent, sú alergického pôvodu. Klener (1999) taktiež udáva, že pod pojmom alergia na liek sa často chápe ako nežiadúca reakcia po aplikácii lieku. Hovoríme o liekovej alergii v pravom slova zmysle, tj. reakcii na imunologickom podklade, je nutné vymedziť alergiu proti iným nežiaducim účinkom liekov. Alergie na vlastný liek prichádzajú spravidla u substancií zložených z väčších molekúl.
25 Podobne ako u ostatných alergií sa prvé príznaky objavia po opakovanom podávaní. Alergické príznaky, ktoré nie sú vyvolané účinkom protilátok, nazývame pseudoalergiou (Orlová, 2002). Príkladom preudoalergie je neznášanlivosti aspirínu, acylpirínu (kyselina acetylosalicitová). Môže sa tak stáť už pri prvom podaní lieku, čo vylučuje predchádzajúcu fázu sensilibizácie (www.alergie.cz). Podľa Orlovej (2002),dochádza k rozvoju alergickej reakcie až po najmenej jednom predchádzajúcom užití lieku, ktoré prebehlo bez akýchkoľvek následkov. Príznaky: kožné vyrážky, sérové ochorenie, nevysvelitelná horúčka alebo anyfylaxia, ktorá sa objaví v priebehu užívania liečiva. Lieky podávané injekčne alebo priamo ma kožu môžu vyprovokovať alergickú odpoveď s väčšou pravdepodobnosťou než lieky užívané v tabletkách. Zoznam liekov schopných podnietiť rozvoj reakcie precitlivenosti je veľmi dlhý. K najbežnejším patrí aspirín, penicilín a ďalšie antibiotiká. Inými častými príčinami liekových alergií sú lokálne anestetiká, inzulín, sulfonamidy, kodein a barbituráty. 1.8.1 Penicilín a ďalšie antibiotiká Antibiotiká, hlavne penicilín, sú skupinou liekov, ktoré najviac alergizujú. Odhaduje sa, že dve až päť percent pacientov liečených penicilínom si na neho vytvorilo alergiu. Penicilín je len jedným z celej skupiny penicilinových antibiotík. Ak sa jedinec alergizuje na jedno z týchto antibiotík, je pravdepodobné, že bude podobne reagovať i na ďalšie. Podobne ako u ostatných liečiv je najbezpečnejšie podávanie ústami. Injekcie vyvolávajú alergiu s väčšou pravdepodobnosťou. Prítomnosť alergie môže stanoviť kožný test.
26 1.8.2 Aspirín Aspirín je bežne užívané liečivo, ktoré je dôležité i z hľadiska liekovej neznášanlivosti. Je tiež jedným z prvých liekov spôsobujúcich alergiu a o tejto súvislosti bolo po prvýkrát zmienené už v roku 1902. V publikácii o liekovej alergii bol aspirín uvedený v roku 1919. Nežiadúci účinok spočíva v odpovedi na kyselinu salicylovou, ktorá sa uvoľňuje z aspirínu. Je to stimul pre rozvoj príznakov alergie. Ide o príklad takzvanej preudoleargickej reakcie (Orlová, 2002). Aspirín obsahuje celý rad obľúbených liekov: Acyfein Acylcoffin Acylpirín Alka-Seltzer Alnagon Anopyrín APO-ASA Aspégig Aspirín Aspro Colfarin Migpriv Mironal Thonapyrín Thonapytín C Upsarín Upsarín C 1.8.3 Inzulín Pre liečbu diabetikov bol tiež pripravovaný z prasiat alebo hovädzieho dobytka a u niektorých pacientov dochádzalo k alergickým reakciám. Dnes je toto riziko používaním ľudského inzulínu znížené (www.alergie.cz ).
27 1.9 Vyšetrovacie metódy u alergií Čo všetko je potrebné vedieť: - všetky rodinné údaje - popis okolností a príznakov, za ktorých vznikajú - zvyky, spôsob života - školské, pracovné prostredie a spôsob trávenia voľného času - životné prostredie - výživové zvyky - celkový zdravotný stav (www.alergie.cz) 1.9.1 Kožné testy Sú základnou a už dlho používanou metódou, pomocou ktorej zisťujeme substancie zodpovedné za alergické príznaky. V koži sa nachádzajú mastocyty, ktoré sú rovnako ako v sliznici nosa a priedušiek pripravené reagovať na alergén. Lekár ma k dispozícií niekoľko typov vyšetrení. 1.9.1.1 Prick test Je pravdepodobne najpoužívanejším kožným alergiologickým testom. Test spočíva v ľahkom vpichu ihlou alebo lancetou do kože, na ktorú sa umiestni kvapka alergénu. Porušenie pokožky by nemalo spodobiť krvácanie. Test sa obyčajne prevádza na koži chrbta alebo na vnútornej ploche predlaktia. Testovať sa môže viacero alergénov naraz: v tom prípade sa ale vyznačia jednotlivé alergény. Extrakt sa dostane vpichom do hlbšej vrstvy kože. Ak je vyšetrovaný pacient alergický, dá sa pozorovať typický
28 pupenec a sčervenanie spôsobené opuchom na mieste aplikácie látky. Reakcia sa objaví obvykle do desiatich minút. Ak je pupenec väčší v priemere ako 2-3 mm tak sa to považuje za pozitívnu reakciu na alergén. Prick test je veľmi citlivá diagnostická metóda. Je relatívne lacný a ľahko sa prevádza, preto v histórii alergiologickej diagnostiky vznikol ako prvý. Kožný prick test je mimoriadne bezpečný a preto skoro bez rizika. Skoro vôbec nebolí a tak ho dobre znášajú i malé deti. Je dôležité, aby test aplikoval kvalifikovaný odborník. 1.9.1.2 Intradermálny test Prevádza sa vtedy, ak prick test vykazuje negatívne výsledky ale aj napriek tomu je podozrenie, že príslušná substancia vyvoláva alergiu. Vyšetrenie spočíva v injekcii malého množstva nariadeného alergénového extraktu aplikovaného do kože malou striekačkou a tenkou ihlou. Pozitívna reakcia vyzerá skoro úplne rovnako ako u prick testu- pozorujeme opuch, svrbenie a kožný pupenec. Výsledky sa sú viditeľné za desať až dvadsať minút. Príznaky po jednej až dvoch hodinách vymiznú. Nevýhodou intradermálneho testu je možnosť vzniku ťažkých nežiadúcich reakcií a riziko anyfylaxie. Nepovažuje sa za príliš spoľahliví, pretože často prináša falošné pozitívne výsledky spôsobené injekciou relatívne vysokých koncentrácií alergénu, na ktorý organizmus reaguje, hoci nie je precitlivený. 1.9.1.3 Náplasťový test Je to špeciálny typ kožného testu, používaného pri diagnostike ekzémov či dermatridíd, u ktorých sa predpokladá alergický pôvod. Kontaktná alergia je sprostredkovaná lymfocytmy T : protilátky IgE a na nej nepodieľajú. Technika testu sa tiež uplatňuje u alergénov nerozpustných vo vode. Na kožu sa priložia políčka
29 veľkosti desaťhaliernika a na nich je nanesený alergén. Políčko sa priloží na kožu chrbta a prilepí a nesmie na 48 hodín namočiť a za 48 hodín by mali byť viditeľné reakcie. Náplasťoví test je relatívne jednoduchý, bezpečný a lacný a je obzvlášť prínosný pre diagnostiku všetkých foriem kontaktnej dermatritídy. Napríklad pozitívny náplasťový test na chróm u ľudí trpiacich dermatritídou spôsobenou cementom býval záhadou a považoval sa za bezvýznamný, kým sa neukázalo, že cement obsahuje nepatrné množstvá soli chrómu (Orlová, 2002). 1.9.1.4 Sklarifikačný test Lekár jemne podškriabne povrchnú vrstvu kože a na toto miesto kvapne roztok alergénu (www.alergie.cz). 1.9.2 Krvné testy V alergologiskej diagnostike sa používajú čoraz väčšej miere. Alergici majú často zvýšené hladiny protilátok triedy IgE. 1.9.2.1 RAST (radioalergosorpčný test) Týmto testom sa zisťuje množstvo protilátok IgE, vytvorených proti jednotlivým alergénom. Z žily v lakťovej jamke odoberieme malé množstvo krvi. Tento vzor sa potom posiela do špeciálneho imunologického laboratória. Oproti kožným testom, ktoré sú pravdepodobne citlivejšie nemá RAST žiadne výhody, často však slúži ako ich doplnok. RAST je tiež drahší a na jeho výsledky musí pacient čakať dlhšiu dobu (Orlová,2002).
30 1.9.3 Provokačné testy Podstatou provokačného testu je vyvolať príznaky alergie tým, že vystavíme pacienta kontaktu s podozrivým alergénom. Ak vznikne reakcia, je to potvrdenie toho, že skúšaný alergén je príčinou pacientových starostí. 1.9.3.1 Prieduškový provokačný test Pacient vdychuje alergénový aerosol a sleduje sa zmena pľúcnych funkcií a zmeny dýchania (kašeľ, hvízdavý dych a dusnosť). Provokáciu je možné previesť dávkovanou telesnou záťažou (beh, bicykel) alebo vdychovaním studeného vzduchu. Podobne sa dá previesť aj provokácia alergénom v prípade nosných príznakov (alergén sa podá na nosnú sliznicu) alebo pri potravinovej alergie. Provokačný test sa musí vykonávať vždy na odbornom pracovisku (www.alergie.cz). 1.9.4 Funkčné vyšetrenie pľúc Podľa Orlovej (2002) sa pri diagnostike astmy najčastejšie hodnotia dve pľúcne hodnoty: maximálna výdychová rýchlosť (FEV) a vrcholová výdychová rýchlosť (PEF). Vyšetrovaný čo najusilovnejšie vydýchne do ústneho nástavca mieriaceho zariadenia. Meria sa spirometrom.
31 1.9.5 Biopsia čreva Deje sa to pri podozrení na potravinovú alergiu. Môže sa prevádzať dvoma spôsobmi: Endoskopická Metoda spočíva v zavedení trubice s optickými vláknami ústami do žalúdka a tenkého čreva. Malými kliešťami sa odoberie vzorka črevne sliznice. Tento postup volíme hlavne u dospelých. Druhá metóda je podobná, ale zavádzame pri nej do tenkého čreva malú Careyovú kapsulu pripevnenú k tenkému dutému vodiču. Nasiatím striekačkou vytvoríme negatívny tlak v kapsule a tým do nej nasajeme sliznicu. Tento postup je bežnejší u detí. 1.10 Liečba Alergie Hlavnou zásadou je odstránenie alergénu. Je to možné vylúčením kontaktu s alergénom, ale to je v súčasnej dobe dosť obtiažne. Ďalšie možnosti sú znížiť množstvo alergénu, napríklad ak sa jedná o domáci prach. 1.10.1 Hyposenzibilizácia Cieľom je znížiť precitlivenosť pacienta na konkrétny alergén. Chorý dostáva injekčne alebo v kvapkovej podobe v pravidelných intervaloch a určených dávkach roztok alergénu, ktorý mu vyvoláva príznaky. Je to vlastne určitá forma protialergického očkovania. Liečba trvá aj tri roky (www.alergie.cz ).
32 1.11 Protialergické lieky 1.11.1 Úľavové lieky Používajú sa pre potlačenie príznakov. Jednými z nich sú antihistaminiká. Tieto sa používajú na zabránenie škodlivého pôsobenia histamínu na sliznicu nosa. Mali by byť brané v prípade, že sa nedá vyhnúť kontaktu a alergénom (www.allergie-info.de). Podávajú sa len jedenkrát za deň, pôsobia rýchlo a ich účinok trvá 24 hodín (www.alergie.cz ). 1.11.2 Preventívne lieky Majú protizápalový účinok a sú dôležitou skupinou pre liečbu alergických príznakov, ktoré sa opakujú alebo dlhodobo pretrvávajú. Dôležité je ich pravidelné podávanie. Lieči alergický zápal. Používajú sa upri chrípke, zápale spojiviek, astme alebo potravinovej alergie. Hlavnou skupinou preventívnych liekov, najviac pri astme, prípadne pri ťažkej chrípke, sú kortikosteroidy, ktoré majú pôvod v hormónoch nadobličiek. Vo forme inhalačných sprejov sa vyznačujú vysokou bezpečnosťou. 1.12 Fyzioterapia Dôležitou súčasťou liečebného režimu hlavne pri astme. Kladný vplyv sa uplatní aj pri chrípke. Je založená na cvičení správneho dýchania, na nácviku uvoľňovacích polôh, podporuje vykašlávanie, cvičí dýchanie nosom a je dôležitou pomocou pri zvyšovaní telesnej kondície. Vhodným spôsobom takisto vyžíva športovú činnosť.
33 1.13 Človek a zdravie 1. 13. 1 Význam a pojem zdravia O slove zdravie sa v etymologických slovníkoch dočítame, že pôvodne znamenalo (v gréčtine a latinčine a nie len v nich) celok. Máme tu na mysli tzv. holismus (tento termín je odvodený od anglického slova whole -celok, Křivohlavý, 2001). Existuje veľa definícií a chápanie pojmu zdravie. Napríklad zdravie chápeme ako optimálny stav sociálnej, duševnej a telesnej pohody človeka. Podľa WHO (World Health Organization, 1946) Zdravie je stav kedy je človeku úplne dobre a to ako fyzicky, tak psychicky i sociálne. Nie je to len neprítomnosť neduživosti Ani psychologické slovníky si nie sú narovnakom o tom,čo vlastne je zdravie. Sillamy (2001) hovorí, že zdravie je stav toho, komu sa dobre darí, kto sa cíti silný a istý. Sillamy (2001) ďalej tvrdí, že tento pojem je tesne spätý s pojmom adaptácia. Svetová Zdravotnícka Organizácia upresňuje že, Zdravie je požitok z úplnej pohody, spoločenské, duševní i telesné, nielen neprítomnosť nemoci alebo poruchy. Hovoríme o zdraví, odvolávame sa implicitne na dynamickú rovnováhu medzi organizmom a prostredím. Jedinec, ktorý je schopný riešiť svoje konflikty vnútorného i vonkajšieho pôvodu a odolávať nevyhnutným frustráciám spoločenského života, je zdravý. Neurotické príznaky sú výrazom neprimeraného riešenia napätia, zatiaľ čo psychózy znamenajú zlyhanie adaptácie na normálny svet (Sillamy, 2001). Definície zdravia sa líčia od autora k autorovi. Sú rôznorodé pretože každý si tento pojem môže inak vysvetliť. Pavel Harlt (2004) podáva definíciu zdravia ako stav telesného, psychického a sociálneho blaha včítane schopnosti vyrovnávať sa s meniacimi sa vplyvmi vonkajšieho prostredia, teda aj pracovného a medziľudského bez toho, aby boli narušované fyziologicky dôležité funkcie. Krejčí,Baumeltová, (2001) uvádzajú, že pojem zdravie zahŕňal u našich pradedov základné znaky fyzickej zdatnosti: pevnosť, odolnosť, celistvosť a neporušenosť organizmu, silu, vládu nad sebou samým a správnou hygienou a životosprávou. Ľudovo sa hovorí: V zdravom tele zdraví duch. No ako potom podať správnu definíciu zdravia, ako ho pomenovať. Niektorí autori uvádzajú aj stav bio-psycho-
34 socio-spirituálnej pohody,tj Bio- stránka biologická, všetky činnosti nášho organizmu po biologickej stránke. Psycho- psychické stavy jednotlivca, ako sa cítim pri tej a inej aktivite, je mi to príjemné, dokážem podať dobrý výkon, cítim sa pri určitej aktivite príjemne. Socio- ako prostredie, rodina, spolužiaci, okolie, tréneri, škola, učitelia, priatelia vplývajú na osobnosť každého z nás. Spirituálnej- že ja v niečo verím. Napríklad verím, že zajtra znovu vyjde slnko, verím v seba samého, že to dokážem, verím v svoje schopnosti, dokonca veriť v Boha alebo inú spirituálnu bytosť. Prostredníctvom zdravia človek tiež dosahuje určitej pohybovej aktivity, určitého výkonu. Toto je predstavované rôznymi teóriami : 1. ideálny stav človeka, ktorému je dobre (wellness) 2. zdravie ako fittness - telesná zdatnosť (Blahutková, 2004). Podľa Křivohlavého (2001) sa výrazom fit vyjadruje vhodný, spôsobilý, telesne schopný, niečo učiniť, v dobrej kondícii, v dobrom zdravotnom stave. Podstatným menom fittness odvodeným od tohto prídavného mena sa potom rozumie dobrá telesná kondícia, dobré zdravie. a) organická zdatnosť- fyzické predpoklady, ktoré ma človek vrodené (dedičnosť) b) dynamická zdatnosť- zdatnosť vybudovaná na základe vlastnej práce, cvičení tréningu. Zdrabie sa tiež uvádza jako: 1. zdravie ako tovar 2. zdravie je považované za druh sily (Křivohlavý, 2001) Zdravie je potrebné a žiadúce.
35 1.13.2 Pohybová aktivita (pohyb) a zdravie Pohyb a aktivita, ktorá poháňa všetko živé dopredu, je súčasťou fungovanie nielen života na Zemi, ale aj vesmíru. Aj tie najmenšie mikroorganizmy sa neustále pohybujú a hierarchia života pokračuje do omnoho komplikovanejších štruktúr až ku človeku, ktorý sa snaží to, čo je v našich génoch zapísané,nejako obmeniť. Existuje radovo niekoľko definícií pohybu a pohybovej aktivity. Podľa Hogenovej (1998) pohyb obsahuje všetko, pohyb je médium našich záujmov, potrieb, pudov, citov, lásky i nenávisti. Pohyb je nielen prejavom života, ale je i nositeľom informácie o procesoch vo vnútornom prostredí, o stavoch vnútorných orgánov, ale hlavne o stave mysle (Blahutková 2004). Podľa Mužíka, Krejčího (1997) je pohyb základným výrazovým prostriedkom človeka, jazykom jeho pocitov a nálad, je prvotnou formou prastarej ľudskej komunikácie. Športovo pohybové aktivity sú využívané v biomedicínskych a psychologických prístupoch ako prvky pre liečebnú telesnú výchovu, zdravotnú telesnú výchovu a pre psychoprofylaxie (Blahutková, 2004). Využívajú sa cvičenia pre napríklad: a) znižovanie hladiny cholesterolu v krvi (Inštitút športového lekárstva v Munsteru, SRN, Lakka, Salonen, 1992) b) zlepšenie kardiovaskulárnej zdatnosti (Paffenbager, Hale, 1975, Lakka et al.,1994) c) zlepšenie priechodnosti srdcového sytému (abbott, Rodriguez, Burchfield, Curb, 1994) d) zabránenie zrodu niektorých druhov rakoviny (napr. prostaty alebo prsníka, Bernhein, Henderson, Hanisch,Sullivan-Halley a Ross 1994) e) ako tlmivý faktor pre diabetis f) redukciu nadváhya na kladný vplyv hustoty kostného tkaniva (Wood et.al.1988) g) ovplyvňenie depresie (Blahutková, 1999) h) pomoc při zvládnutí stresu (Brown, 1991, Blahutková, Řehulka, 2001)
36 Správnym dávkovaním pohybových aktivít podporujeme imunitný systém (Beleš, 2000). Môžeme otvorene povedať, že športovo pohybová aktivita by mala patriť k základným prvkom podporujúcim pohodu človeka a dimenzií, prespievajúcej k tzv. istote osobnosti, ktorá vedie človeka k plnohodnotnému životu (Blahutková, 2004). Pohyb nebol stvorený pre človeka, ale človek bol stvorený pre pohyb. Už preto je pohybová aktivita pre nás viac ako potrebná a nevylúči teľná. Nanešťastie v súčasnosti začína prevládať trend utlmovania prirodzeného doterajšieho spôsobu života a toho že sa ľudia snažia si život čo najviac zjednodušiť a tak sa ochudobňujeme o jednu z najpodstatnejších stránok našej existencie. Briner (1972) má patrične pravdu, ak označuje hru za základnú súčasť sociálneho i intelektuálneho rozvoja ľudskej osobnosti. Predpokladá sa, že navzdory neprítomnosti bezprostredného prospechu slúži hra dôležitým vzdialenejším cieľom ( Michel, Mooreová,1999). Burghardt (1988) uvádza šesť možností: - výhody nadobudnuté fyzickým cvičením - zdokonaľovanie nesociálnych a sociálnych zručnosti (zahrňujúc sociálne roly) - kognitívny vývoj (cvičenie centrálneho nervstva) - inovácia v chovaní -signalizácia (predvádzanie sa) smerom k rodičom Vhodnou a cielenou športovou aktivitou sa tento negatívny trend spoločnosti dá nielen zastaviť ale môžeme dosahovať dokonca vrcholových výkonov. Adekvátne zvolená pohybová aktivita nám nezaručí dlhší život. No určite prispeje k tomu, aby bol tento život plnohodnotnejší, pomôže nám zlepšiť celkovú kondíciu, pociťovať pocit šťastia a uspokojenia častejšie a intenzívnejšie. Zabezpečí nám zostať aktívnymi aj do staršieho veku a oddialiť prepadaniu depresií.
37 1.13.3 Psychika a zdravie Na začiatku je potrebne vymedziť predmet psychológie. Podľa Nakonečného (1998) je psychológia empirická veda o prežívaní a chovaní, o ich výtvoroch a o ich determinácii. Toto vymedzenie vychádza z toho, že psychické javy tvorí proces prežívania a chovania sa a vnútorné psychofyzické dispozície, ďalej. Psychické javy sú determinované biologickými a sociokultúrnymi činiteľmi, že psychické javy vystupujú v interakcii indivídua sjeho aktuálnymi a trvalejšími životnými podmienkami (ako vývojom regulačnej funkcie živých systémov menovite druhu homo sapiens sapiens) Tie vystupujú v jednote s činnosťou indivídua a môžu byť fixované v ich produktoch (princíp jednoty psychiky a činnosti). To,ako sa športovci cítia pred, počas a po podaní nejakého športového výkonu,aké sú ich psychické stavy (teda aktuálny odpoveď, odozva organizmu na podmienky prostredia) sa zaoberá veľa vedných disciplín a jednou z nich je aj psychológia zdravia. Psychológia zdravia je tou vetvou obecnej psychológie, ktorá má vplyv na jeho telesné zdravie (Brannon, Feist). Či je človek vnútorne silný alebo slabý a dokáže odolávať tlakom okolia to všetko sa odráža na jeho prežitkoch, výkone a postojoch. Na jeho osobnosti. Ako sa dokážeme adaptovať na podnety z vonkajšieho prostredia. Opýtame sa ľudí, (môžu to byť aj študenti) prečo cvičia (buď individuálne alebo organizovane), dostaneme niekoľko odpovedí: Robí mi to dobre. Chcem si zlepšiť telesnú kondíciu. Chcem byt zdravý ako ryba. Chcem si zlepšiť imunitnú schopnosť- odolávať chorobám. (Křivohlavý, 2001) Už niekoľkokrát bolo preukázane, že cvičenie, športový výkon privoláva pocit šťastia. Čo všetko musí jednotlivý cvičenec podstúpiť,aby tento pocit dosiahol, akým sa to udialo spôsobom? Je známe, že človek môže byt motivovaný samostatne ( robím to sám pre seba ), avšak čo ak okolie vyvíja väčší nátlak ako je on sám schopný zvládnuť. A čo ak daný športovec trpí nejakou civilizačnou chorobou
38 (alergia alebo astma), ktorá sa prejavuje len určité obdobie a jeho psychika je oveľa viac zaťažovaná. Ako sa s tým vyrovná? Podľa Nákonečného (2003) prebieha ľudské chovanie určitým spôsobom, s určitou intenzitou a smeruje k dosiahnutiu určitých cieľov a všetky tieto jeho aspekty sú variabilné. U všetkých ľudí nezávisle na podmienkach sa vyskytujú špecifické formy chovania (Michel, Mooreová, 1999). Psychológia zdravia sa snaží o udržovanie dobrého zdravotného stavu, posilňovanie zdravia(health promotion), podporu zdravia (health enhancement), utužovanie zdravia a psychické povzbudzovanie zdravia. Ciele psychológie zdravia sú teda jasné stanovené: Jej úlohou je budovať teóriu zdravého chovania a jednania človeka a získavať solídne poznatky z oblasti psychológie na jednej strane o tom, čo naše zdravie posilňuje a na druhej strane o tom, čo našemu zdraviu škodí. 1.13.3.1 Psychika osobnosti a zdravie Všetci sme jedineční ako vo výzore, v bunečnej štruktúre, tak v zmýšľaní. Každý sme samostatná osobnosť. To, ako bude človek reagovať v určitej situácii, má za následok aj to, akú má osobnosť. Podľa Kohoutka (2002) je osobnosť konkrétny človek formujúci sa v prírodných, historických a spoločenských podmienkach a prechádzajúci svojou individuálnu životnou vývojovou cestou. Ako rastieme počas života tak rastie s nami aj naša osobnosť, mení sa. Každá osobnosť vníma stres z vonkajšieho okolia inak a inak dokáže tento stres prekonať. Podľa Atkinsonovej (2003) pod pojmom osobnosť rozumieme charakteristické vzorce myslenia, emócií a chovania, ktoré určujú osobný štýl jedinca a ovplyvňujú jeho interakcie s fyzikálnym a sociálnym prostredím. Civilizačné choroby sú veľmi veľkým zaťažením pre ľudský organizmus a môžu vyvolať rôzne stavy zúfalstva, beznádeje, bezmocnosti. Ako sa dokážeme s týmto vyrovnať? Osobnosť je celok duševného života človeka, najvlastnejším znakom osobnosti je jej jedinečnosť, výlučnosť, odlišnosť od všetkých iných, v osobnosti každého človeka sa dajú nájsť väčšie či
39 menšie vnútorné konflikty a protiklady. Osobnosť môže byť napríklad: akceptovaná, dominantná, náladová, labilná, popudlivá, precitlivelá, psychopatická, rozdvojená, uzavretá (Hartl, 2004). Podľa Smékala (2002) osobnosť je každý človek a nielen výnimoční ľudia, že osobnosť je najzložitejšie a najtajnejšie bytie na zemi. Osobnosťou sa zaoberajú rôzne vedné oblasti a rôzni psychológovia. Podľa Nákonečného (1998) vychádzajú rôzni autori z rôznych hľadísk triedenia a dospeli k rôznym kategóriám psychických vlastností osobnosti. Tak napríklad J.P. Guilford (1959) okrem morfologických a fyziologických znakov rozlišuje následné triedenie rysov osobnosti: potreby, záujmy, postoje, temperament a schopnosti. Oproti tomu H. J. Eysenck (1960) v súlade s konatívným, emocionálnym a kognitívnym aspektom chovania rozlišuje vo štruktúre osobnosti tieto triedy rysov: charakter, temperament, intelekt. H. Remplein (1965) zase rozlišuje tieto sekundárne zložky v celku osobnosti : vitalitu, temperament, charakter a nadanie. Biológia na dotýka osobnosti svojou analýzou individuálneho života a ľudskej prirodzenosti. Táto veda tiež skúma vplyv dedičnosti a životných podmienok na stálosť a premenlivosť osobnosti. Podobne medicína, ktorá sa zaoberá chorým človekom s cieľom obnovy jeho zdravia, stále viac (aspoň na akademickej úrovni) prihliada k úrovni osobnosti v rozvoji choroby i v procese uzdravovania (Smékal, 2002). Podľa Michela, Mooreovej (1999) je,že jedným z implicitnýmch predpokladov je, že výsledok vývoja je univerzálny a nemenný. Druhým implicitným predpokladom je, že jedinca a okolie sa dá brať ako dve oddelené entity. Z tohto pohľadu môžu byť príčiny abnormálneho chovania prislúšať buď ku vonkajším podmienkam, alebo k vnútorným podmienkam, alebo ide o jednoduchú auditívnu kombináciu obidvoch. Ak teda prostredie vyzerá typicky, ale chovanie nie, zvláštnosti vo vývoji musia spočívať len a len v postihnutom jedincovi. K vývoju behaviorálnych nastavení prostredníctvom výmen medzi kapacitami jedinca a zdrojmi prostredia nachádza i v tzv.typickom a atypickom prostredí. Nedá sa teda jednoducho poukázať na jedinca alebo na prostredie, jedno izolované od druhého, a identifikovať normálne či abnormálne prvky či už vo funkciách, kapacitách a schopnostiach jedinca, alebo v rozmedzí zdrojov a deficitov prostredia. Obidve súčasti musia byť vždy posudzované vo vzájomnom vzťahu. Z radov
40 mnohých autorov popisuje Robert Sillamy osobnosť ako súbor stálych prvkov chovania osoby, to čo ju charakterizuje a odlišuje od ostatných. Každý jedinec má svoje zvláštnosti ako intelektové, tak emočné a konatívne (súvisiace s voľou a temperamentom), ktorých organizovaný súbor určuje jeho osobnosť. Jeho jedinečnosť, najoriginálnejšia časť jeho ja, tvorí podstatu osobnosti. Ten istý autor zdôrazňuje, že v skutočnosti je osobnosť štruktúrovaný súhrn vrodených (dedičnosť) a získaných (prostredie, výchova a reakcie na tieto vplyvy) dispozícií, ktoré určujú vlastnú adaptáciu jedinca na prostredie. Táto organizácia sa neustále vypracováva a pretrváva pod vplyvom biologického zretia (vek, puberta, mezopauza, atď.) a osobných skúseností (emočné a socoiokultúrné faktory). V utváraní osobnosti hrajú psychologické podmienky závažnejšiu rolu než biologický faktor, ale jeho význam sa tiež nedá bagetalizovať. Človek je veľmi komplikovaný organizmus. Každý organizmus a dá posudzovať ako sústava mnohých úrovní organizácie alebo systémov, od jednotlivých buniek až po celý organizmus spolu s jeho okolím (Michel, Mooreová, 1999). Ako každý zložitý celok tak aj osobnosť sa skladá z menších častí- rysov osobnosti. Mischela (1981) sa zmieňuje že rysy obvykle vyjadrujú atribúcie, tj. na základe pozorovanie pripisovanej vlastnosti, ktorými sa súčasne vysvetľujú charakteristiky chovania jedinca, pričom sa podáva vysvetlenie kruhom: chová sa lenivo,pretože má dispozície k lenivosti, alebo chová sa lenivo pretože je lenivý. V modernom svete je veľa definícii o rysoch osobnosti. Podľa G.W. Alloporta (1937) rysy sú posledné reality psychologickej organizácie osobnosti. Osobnosť človeka je ale podstatným percentom ovplyvnená aj prostredím,v ktorom sa daný jedinec nachádza. U športovcov osobnosť predstavuje jednotu úplne zvláštnu a neopakovateľnú, preto vyžaduje individuálny prístup. Rôznorodosť všetkých prvkov,ovplyvňujúcich osobnosť športovca sa premieta do utvárania osobnostného profilu športovca a prejavuje sa v individuálnych vlastnostiach a prejavoch osobnosti. Vždy je nutné rešpektovať zameranosť osobnosti s jej túžbami, záujmami, hodnotami, ideálmi, cieľmi s motiváciou. Prístup ku športovému výkonu v konkrétnej súťaži je vždy charakterizovaný aktuálnym psychickým stavom osobnosti športovca
41 a ten je nutné rešpektovať. Často je odrazom vnútorných pohnútok, zdravotného stavu, psychickej pohody a kvality života (Blahutková,2004). Aby mohol športovec podať optimálny športový výkon tak musí pre to urobiť veľa. Musí trénovať, určiť si priority čo je preňho dôležité a hlavne musí chcieť. Toto chcenie sa tiež dá pomenovať vôľa. Psychologický význam pojmu vôľa vyplýva predovšetkým z introspekcie: zážitkovú štruktúru vôle reprezentuje zámer, úmysel dosiahnuť určitého cieľa určitým spôsobom, čo vyjadruje výraz cieľavedomé jednanie (Nákonečný, 1995). Podľa Blahutkovej (2004) jedinec využívajúci v dospelosti športovo pohybovej aktivity zo zdravotných alebo kondičných dôvodov, nachádza vo výkone športovej činnosti často svoje šťastné uspokojenie má psychologický zisk z vlastného pohybu, prejavu vlastnej sily, zdravia a harmónie, z novozískaných poznatkov, skúseností a schopností, často i s kontaktu s prírodou. U športovcov je sila vôle niekedy posledným záchranným bodom, keď sa organizmus dostane na hranice svojich možností a športovci mnohokrát idú za hranice,čo môže aj negatívne ovplyvniť ich zdravie. V prípade alergie sa jedná hlavne o prekonanie pocitu neistoty,či dokáže športovec podať ideálny výkon v období jej pôsobenia. 1.13.3.2 Psychika a alergia Je veľa termínov, ktoré slúžia na popísanie emočných, mentálnych nerovností alebo porúch v chovaní. Ak niekto trpí alergiou, tak môže vykazovať celý rad nežiaducich prejavov chovania, napríklad podráždenosť, nervozitu, nevoľu vykonávať danú činnosť. Napríklad študenti, ktorí majú astmu sa pravidelne ospravedlňujú z hodín telocviku a fyzických aktivít. Aj napriek tomu ľudia s astmou môžu a mali by byť aktívni. Podľa Dr.Li Any athlete, from preschooler to pro, can have allergic rhinitis and participate in sports. Some professional athletes even compete when their allergic rhinitis should be its worst. With the right treatment, you can compete in any sport you want ( v preklade : Každý športovec od predškoláka až po profesionála môže mať sennú chrípku. Niektorí profesionálni športovci dokonca pretekajú keď by mala
42 byť ich sená chrípka najhoršia. So správnou liečbou môžete pretekať v akomkoľvek športe (www.cnn.com/health/library/aa00022.html). To samozrejme predstavuje výzvu ako pre učiteľov tak pre trénerov a couhov. To sa napríklad cieľom v The National Heart, Lung, and Blood Institute s National Astma Education and Prevention Program (čiže Národný inštitút pre srdce, pľúca a krv a tiež národný inštitút výchovy a prevencie astmy), ktorý podporuje rodiny, školský personál, študentov a lekárov,aby sa snažili zvládnuť a kontrolovať astmu, a tým prispieť aby mohli byť študenti aktívni ( www.kidneeds.com/diagnostic_categories/articles/asthmaphysicalactiv.htm, www.kidneeds.com/diagnostic_categories/emotional.htm ).
43 2. Ciele, hypotézy a úlohy 2. 1 Ciele práce Hlavným cieľom tento práce je zistiť psychické stavy študentov, ktorí majú alergiu. Ako sa títo jedinci cítia pred, počas a po prevedení športového výkonu. Aký má alergia vplyv na ich pocity, či ich to ovplyvní alebo či sú psychicky tak silní, že to ich športový výkon neovplyvní. Ako ďalšie ciele si ukladáme zistiť počet alergikov na fakulte v konkrétnom ročníku, lebo sa domnievame, že ich počet nebude zanedbateľný. Za ďalší cieľ si pokladáme zistiť aké lieky sú u týchto študentov najviac používané a ich dopad na biologickú stránku organizmu. Ako posledný cieľ si ukladáme rozšíriť poznatky o problematike alergie a jej dopad na psychiku študentov, a tak prispieť k lepšiemu pochopeniu tohoto problému. Pre splnenie týchto cieľov sme si stanovili hypotézy práce a úlohy práce. 2.2 Hypotézy práce Pre splnenie základného cieľa práce sme si stanovili nasledujúce hypotézy. Hypotéza 1: Alergia má vplyv na študentov športovcov. Predpokladali sme, že rozvinutá alergia bude mať vplyv na psychiku športovca študenta. Zisťovali sme, s akou mierou bude mať táto civilizačná choroba dopad na študentov športovcov.
44 Hypotéza 2: Fyzická zdatnosť zlepšuje obranyschopnosť organizmu. Predpokladali sme, že u študentov alergikov sa to prejaví na získaných výsledkoch pozitívne. Hypotéza 3: Alergia má vplyv na adekvátny športový výkon. Predpokladali sme, že u študentov športovcov bude percento podania adekvátneho športového výkonu vysoké. K tomu, aby sme mohli potvrdiť hypotézy, sme si stanovili úlohy práce. 2.3 Úlohy práce K splneniu cieľov práce a hypotéz práce sme si stanovili nasledujúce úlohy : 1) Preštudovať literatúru týkajúcu sa danej problematiky 2) Vybrať školu, v ktorej sa uskutoční výskumné šetrenie 3) Zostaviť dotazník týkajúci sa vplyvu alergie na psychiku študentov športovcov 4) Rozdať zostavený dotazník do tried vybratého ročníka v danej škole 5) Vyhodnotiť výsledky daného skúmaného súboru 6) Zo získaných výsledkov stanoviť závery 7) Spísať záverečnú prácu
45 3. Metodika práce 3.1 Popis skúmaného súboru Jedná sa o celý druhý ročník na Fakulte sportovných studií. Tento súbor sme si vybrali hlavne preto, lebo všetci študenti, ktorí sa na túto fakultu hlásia, robia určitý šport, či už na vrcholovej, výkonnostnej alebo len rekreačne úrovni. Preto je potrebné vychádzať z faktu, že všetci, ktorí vyplňovali dotazník, majú pozitívny vzťah k pohybovej aktivite. Študenti by mali byť približne rovnakého veku a zastúpenie obidvoch pohlaví je tiež dôležité. Pre študentov bolo pripravených 150 dotazníkov, z toho sa nám 136 vrátilo vyplnených. Nevyplnených 14 dotazníkov pripisujeme neprítomnosti študentov na hodine alebo absencii v dôsledku ochorenia. Vekové rozmedzie študentov je od 21-23 rokov, len s pár jedincami, ktorí boli starší. Z tohto počtu je 56 mužov a 80 žien. Súbor sa dá rozdeliť do dvoch väčších skupín, a to podľa kombinácií. Sú to kombinácie APAK a RVS a potom veľmi malá skupina TV-Mat. APAK-ov je 56 študentov z RVS-károv je 78 a počet študentov s kombináciou Tv-Mat je 2. Z celkového počtu 136 uvádza 19 študentov, že vykonávajú šport na vrcholovej úrovni, 69 študentov uvádza šport na výkonnostnej úrovni a 48 študentov vykonáva šport rekreačne (obr.2).
46 160 140 120 100 Celkový počet rozdaných dotazníkov Vrátené vyplnené dotazníky Muži-študenti Ženy-študentky APAK 80 RVS 60 TV-MA 40 20 0 Šport na vrcholovej úrovni Šport na výkonnostnej úrovni Šport rekreačne obr.2 : Graf získaných odpovedí
47 3.2 Použité metódy Pretože táto práca by mala byť výskumná, tak sme za najvhodnejšiu metódu považovali metódu dotazníka. Táto metóda bola zvolená z dôvodu získať čo najviac najpresnejších údajov o danom súbore. Výskum spočíval vo vypracovaní dotazníka a následnom rozdaní ho do jednotlivých hodín. Dotazník sa skladá z 10 otázok (príloha 1). 3.3 Organizácia práce Dotazníky boli rozdané v polovici zimného semestra a všetky sa k nám vrátili ešte pred ukončením semestra. Distribúcia dotazníkov prebiehala počas jednotlivých hodín a študenti ich odovzdávali hneď po dokončení, v priebehu hodiny. Dotazníky boli individuálne a museli sme sa spoliehať na kooperáciu študentov.
48 4.Výsledky práce, diskusia Ako sme sa už v predošlých kapitolách zmienili, ale chceli by sme to pripomenúť, rozdali sme 150 dotazníkov a z toho 136 sa nám vrátilo vyplnených, preto môžeme povedať, že študenti sa aktívne zapájali a podporovali nás vo výskume. Z týchto 136 vyplnených dotazníkov bolo 57 mužov a 79 žien (obr. 3). 150 rozdaných dotazníkov 136 vrátených vyplnených dotazníkov 57 mužov ( študentov) 79 žien ( študentiek). obr.3 : Tabuľka získaných odpovedí Ak by sme to prepočítali na percentá tak: 150...100% 136*100 136...x 150 = 90,6 % A vyjde nám výsledok, že 90,6 % študentov odpovedalo na daný dotazník, úspešnosť dotazníka je veľmi vysoká. Môžeme taktiež tvrdiť, že ochota študentov
49 Fakulty sportovných Studií spolupracovať so študentmi posledných ročníkov je vysoká. Z týchto 136 dotazníkovkladne odpovedalo na otázku či máš alergiu 40 študentov a 96 odpovedalo záporne (obr.4). Ak prevedieme na percentá: 136...100 % 96* 100 96...x 136 = 70,58 % 136...100% 40*100 40...x 136 = 29,41 % 140 120 100 80 60 40 20 0 Vrátené vyplnené dotazníky Negatívne odpovedané Pozitívne odpovedané Muži-študenti Ženyštudentky obr. 4: Graf získaných odpovedí
50 Z tohto výsledku je viditeľné, že približne dve tretiny študentov netrpia alergiou, ale približne jedna tretina študentov trpí touto civilizačnou chorobou. Je to stav, ktorý nie je zanedbateľný a nesmieme ho brať na ľahkú váhu. Táto práva by mohla byť pomocná učiteľom ak sa objavia u niektorých študentov príznaky alergie a bude ich potrebné riešiť, ako napríklad bodnutie osou. Pokladáme za veľmi praktické a dôležité vedieť, aké kombinácie títo študenti študujú, lebo od toho sa dá nepriamo odvodiť v akom prostredí sa budú vyskytovať najčastejšie a ak trpia alergiou tak sa dá predpokladať, že budú prejavovať určité príznaky ochorenia (obr.5). Percentuálne vychádza: APAK 136...100 56*100 56...x 136 = 41,17 % RVS 136...100 78*100 78...x 136 = 57,35 % TV-MAT 136...100 2*100 2...x 136 = 1,47 %
51 140 Celkový počet vratených odpovedaných 120 dotazníkov APAK 100 80 RVS 60 TV-MA 40 Muži-študenti 20 Ženy-študentky 0 obr. 5: Graf získaných odpovedí Ako na grafe, tak aj v percentách je viditeľné, že najviac študentov študuje v kombinácií regenerácia a výživa v športe. U nich je možný výskyt alergie rôznych budovách, kde sa budú pohybovať. To môže negatívne vplývať na ich pracovný
52 výkon, a teda negatívne ovplyvniť ich psychiku, Tiež to môže nepriamo znižovať ich pracovné nasadenie a podanie adekvátneho výkonu na pracovisku. Avšak druhé vysoké percento zaberajú animátori pohybových aktivít. Študenti študujúci tento obor budú pôsobiť na oveľa väčšom počte miest, kde môžu byť prítomné alergény. Animátori budú pôsobiť v rôznych telovýchovných zariadeniach a uplatnia sa aj v zahraničí ako napríklad pracovať v hoteloch priamo. Animátor by mal byť stále dobre naladený, ale ak trpí alergiou, tak je dosť náročné si tento stav udržať a na psychiku jedinca sú kladené veľmi veľké nároky. Poznám to z vlastnej skúsenosti, a preto viem, že to nie je jednoduché. Z jednotlivých kombinácií odpovedalo u APAK-ov 40 opýtaných negatívne v dotazníku a 16 pozitívne. U RVS-károv tomu bolo 54 opýtaných odpovedalo negatívne a 24 pozitívne a v kombinácii TV-MA boli obidve odpovede záporné (obr.6, obr. 7, obr. 8). Ak prevedieme na percentá: APAK (neg.) 56...100 40*100 40...x 56 = 71,42 % APAK ( poz.) 56...100 16*100 16...x 56 = 28,57 % RVS ( neg.) 78...100 54*100 54...x 78 = 69,23 % RVS ( poz.) 78...100 24*100 24...x 78 = 30,77 %
53 TV-MAT ( neg.) 2...100 2*100 2...x 2 = 100 % TV-MAT ( poz.) 2...100 2*100 0...x 0 = 0 % 40 35 30 25 20 15 Odpovedali áno Muži-študenti Ženy-študentky Odpovedali nie 10 5 0 APAK obr. 6: Graf získaných odpovedí
54 60 50 40 30 20 10 Odpovedali áno Muži-študenti Ženy-študentky Odpovedali Nie 0 RVS obr. 7 Graf získaných odpovedí 2 1,8 1,6 1,4 1,2 1 0,8 0,6 0,4 0,2 0 TV-MA Odpovedali áno Muži-študenti Ženy-študentky Odpovedali nie obr. 8: Graf získaných odpovedí
55 V tomto dotazníku sme zisťovali, či má alergia vplyv na subjektívne prežívané pocity študentov. Ak študent alebo študentka trpí alergiou tak to má určitý vplyv na to ako bude vnímať svoj športový výkon. Je úplne na psychike študenta ako sa dokáže s týmto negatívom vyrovnať. Určite to nemôžeme pokladať za pozitívnu reakciu psychiky. Taktiež sme zisťovali konkrétne pocity študentov. Z dotazníkov odpovedaných celkovo kladne, sme získali výsledky: 18 študentov odpovedalo kladne a 22 študentov odpovedalo záporne (obr.9). Ak prevedieme na percentá: 40...100 18*100 18..x 40 = 45% 40.100 22*100 22.x 40 = 55% Už z tohto percentuálneho výpočtu je viditeľné, že alergia má veľký vplyv na pocity študentov a nemala by sa brať ľahkovážne. Má alergia vplyv na tvoje subjektívne ( prežívané ) pocity. 25 20 15 10 5 Odpovedali áno Muži-študenti Ženy-študentky Odpovedali nie 0 obr. 9: Graf získaných odpovedí
56 Študenti, ktorí odpovedali pozitívne, teda áno mali uviesť svoje pocity, vplyv na psychiku, ako sa cítia. To je znázornené v tabuľke (tab.2)- má alergia vplyv na tvoje subjektívne, prežívané pocity. Tabuľka č.2 -má alergia vplyv na tvoje subjektívne- prežívané pocity. Odpovede študentov na otázku: má alergia vplyv na tvoje subjektívne (prežívané) pocity. Nepríjemné Obťažuje ma Horšie dýchanie Únava Nervozita Upchatý nos Zlá nálada Agresivita Nechuť Zima Neverím si Nahnevaná Odpovede sú zoradené v poradí, aké študenti udávali ako najčastejšie, až po individuálne prípady. Odpovede ako únava, horšie dýchanie či nepríjemné sú jasné dôkazy, ako alergia môže znepríjemniť športový výkon ale aj bežný denný režim. Ďalej sme zisťovali, ako sa študenti cítia pred počas a po športovom výkone keď majú obdobie svojej alergie. Táto civilizačná choroba sa neprejavuje len jedným
57 príznakom, ale je kombináciou viacerých príznakov naraz. Preto študenti mohli uvádzať viac ako jednu možnosť z dotazníka. Prvá z otázok bola: Ako sa cítiš pred športovým výkonom keď máš obdobie svojej alergie? Študenti mali možnosť si vybrať zo šiestich možností (od a-f). Podávame najprv percentuálne hodnoty odpovedí: A) oslabený/á 40 100 8*100 8..x 40 = 20% B) nervózne 40 100 9*100 9.x 40 = 22.5% C) nesvoj 40 100 7*100 7.x 40 = 17.5 % D) neveríš si 40.100 1*100 1..x 40 = 2.5% E) normálne 40.100 20*100 20.x 40 = 50 % F) inak 40 100 3*100 3..x 40 = 7.5 %
58 Už z percentuálnych výsledkov je viditeľné, že 50 % študentov sa cíti normálne a alergia neovplyvňuje ich pocity pred športovým výkonom. V predošlých kapitolách sme sa už zmienili, že pohybová aktivita pomáha lepšie zvládať alergiu. Preto je tento výsledok potešujúci, lebo len potvrdzuje toto tvrdenie. Avšak stále 50 % študentov odpovedalo negatívne (obr.10). 20 15 10 5 0 Ako sa cítiš pred športovým výkonom Oslabený/á keď máš obdobie svojej alergie. Nervózne Nesvoj Neveríš si Normálne Inak Muži-študenti Ženy- obr. 10: Graf získaných odpovedí Odpovede študentov, ktorí odpovedali, inak ako bolo dané v možnostiach, sú znázornené v tabuľke č. 3 (tab.3)- ako sa cítiš pred pred športovým výkonom, keď máš obdobie svojej alergie.
59 Tabuľka č.3- ako sa cítiš pred pred športovým výkonom, keď máš obdobie svojej alergie. Ako sa cítiš pred pred športovým výkonom, keď máš obdobie svojej alergie. Keď mi je blbo tak nešportujem Nemá vplyv na športový výkon, skôr menší prežitok so športu. Neriešim to Subjektívne pocity pred športovým výkonom a počas tohoto výkonu sa líšia, pretože jedinec si može veriť tesne pred podaním výkonu ale počas jeho prevádzania ho môže nepríjemný pocit tak rozladiť, že stratí koncentráciu a už nepodá otimálny výkon. Preto druhá otázka, ktorú sme založili a študenti mali na ňu odpovedať, bola: ako sa cítiš v priebehu (počas) športového výkonu keď máš obdobie svojej alergie. Študentov sme zase dali možnosť si vybrať zo piatich možností (od a-e). Podávame najprv percentuálne hodnoty odpovedí: A) oslabený/á 40.100 9*100 9..x 40 = 22.5 % B) nervózne 40 100 4*100
60 4.x 40 = 10 % C) neveríš si 40 100 1*100 1 x 40 = 2.5 % D) normálne 40 100 24*100 24.x 40 = 60 % E) inak 40..100 5*100 5 x 40 = 12.5 % Ako sa dalo predpokládať tak najviac študentov odpovedalo, že počas športového výkonu nepociťujú problémy. To je veľmi pozitívne zistenie, lebo dokazuje, že psychika študenta športovca je ešte odolnejšia počas športového výkonu ako pred ním. No aj napriek tomu sme zistili, že 40 % študentov vykazuje negatívne pocity a dopad na psychiku (obr.11). Ako sa cítiš v priebehu športového výkonu keď máš obdobie svojej alergie. 25 20 15 10 5 0 Oslabený/á Nervózne Neveríš si Normálne Inak Muži-študenti Ženy-študentky obr. 11: Graf získaných odpovedí
61 Odpovede študentov, ktorí odpovedali, inak ako bolo dané v možnostiach, sú znázornené v tabuľke č. 4 (tab.4)- ako sa cítiš počas športového výkonu keď máš obdobie svojej alergie). Tabuľka č.4- ako sa cítiš počas športového výkonu keď máš obdobie svojej alergie). Ako sa cítiš počas športového výkonu, keď máš obdobie svojej alergie. Nesvoja Omedzne Keď mi je blbo, nešportujem Zle sa mi dýcha Po predchádzajúcich dvoch otázkach sme, samozrejme, zisťovali, ako sa študent športovec cíti po športovom výkone. Každý organizmus je po podaní určitého výkonu unavený, a preto ľahšie podľahne chorobám. My sme zisťovali ako je daný študent športovec spokojný so svojím výkonom. Preto tretia otázka, ktorú sme študentom položili a na ktorú mali v dotazníku odpovedať, bola: ako sa cítiš po športovom výkone, ak máš obdobie svojej alergie. Študenti mali možnosť vybrať si zo štyroch možností (od a-d). Podávame najprv percentuálne hodnoty odpovedí: A) spokojný/á s výkonom 40 100 22*100 22.x 40 = 55 % B) čiastočne nespokojný/á 40 100 16*100 16 x 40 = 40 %
62 C) nespokojný/á 40.100 2*100 2.x 40 = 5 % D) úplne nespokojný 40.100 0*100 0..x 40 = 0 % Zo zistených výsledkov možeme tvrdiť, že viac ako polovica študentov športovcov je spokojná so svojím výkonom. Nikto zo študentov nebol úplne nespokojný so svojím výkonom. Aj napriek tomu 45% študentov je čiastočne nespokojných alebo nespokojných (obr.12). Ako sa cítiš po športovom výkone keď máš obdobie svojej alergie. 25 20 15 10 5 0 Spokojný/á Čiastočne nespojoný/á Nespokojný Uplne nespojokný Muži-študenti Ženyštudentky obr. 12: Graf získaných odpovedí
63 Na záver sme zisťovali aké lieky študenti používajú. Lieky majú výhodu, že potláčajú príznaky alergie, ale na druhej strane môžu pôsobiť utlmujúco,a tak negatívne ovplyvniť pozornosť študentov. V následujúcej tabuľke sú uvedené lieky, ktoré študenti uviedli (tab.5-zoznam liekov). Tabuľka č. 5 Lieky, ktoré študenti používajú. Zyrtec- minimálne tlmí nervový system, nástup účinku je rýchly a trvá dlho (min. 24 hodín). Nežiadúce príznaky- ojedinele únava, nevoľnosť, závraty, alergické kožné prejavy. Zodac- Zodak ja vysoko účiné antihistaminikum a antialergikum s minimálnym výskytom ospalosti po dennej liečebnej dávke. Vzhľadom k predĺženému účinku je možné Zodak u dospelých a starších detí podávať v jednej dennej dávke. Nežiaduce účinky- Zodak je všeobecne dobre znášaný, s jeho užívaním možu byť ojedinele spojené bolesti hlavy, ospalost, závraty, suchosť v ústach, zažívacie problémy, ktoré bývajú prechodného charakteru. Claritín- minimálne tlmí nervový system, nástup účinku je rýchly a trvá dlho (min. 24 hodín). Nežiaduce príznaky- ojedinele únava, nevoľnosť, závraty, alergické kožné prejavy Ventolin-rozširuje dýchacie cesty, účinok nastupuje rýchlo a trvá krátku dobu (s výnimkou retardovaných liekových foriem),ako úľavová látka pri akútnej dychovej nedostatočnosti sposobená nadmerným zúžením dýchacích ciest. Nežiadúce účinky- bušenie srdca, trasenie,nevoľnosť, nervozita, vdychovanie prášku može dráždiť dýchacie cesty, bolesť hlavy Otrivín- Je určený k aplikácii do nosa, kde znižuje prekrvenie sliznice a priľahlých oblastí hltanu. Rýchlo uvoľňuje zapchatý nos
64 a posobí dlhobobo. Nežiaduce účinky- pocit pálenia v nose či hrdle, miestne podráždenie či suchá nosná sliznica, nevoľnosť, bolest hlavy, v malom množstve prípadov sa vyskytli alergické reakcie. Flonidan- minimálne tlmí nervový system, nástup účinku je rýchly a trvá dlho (min. 24 hodín). Pri alergickej chrípke, alergickom zápale spojiviek a kože. Nežiadúce účinky- ojedinele únava, nevoľnosť, závraty, alergické kožné prejavy. Sanorin- zužuje priechod ciev v nosnej sliznici, dôjde k spriechodneniu a uvoľneniu nosných priechodov. Nežiadúce účinky- niekedy sa po aplikácii dostaví prechodné pálenie v nose alebo na spojivke. Môže sa rozvinúť tzv.polievková chrípkabludný kruh, kde po podaní ličiva sliznica na určitú dobu odpuchne, potom sa znovu napuchne, opäť sa podá liečivo. Ďalej bušenie srdca, bolesti hlavy. EMU-V infekcia dýchacích ciest, zápaly stredného ucha a vadľajších nosných dutín. Nasadenie makrolidových antibiozík je na mieste u pacientov alergických na penicillín. Nežiadúce účinkynevoľnosť, hnačka, bolesti brucha, alergické kožné reakcie. Xyzal- Je liek s protialergickým posobením a užíva sa k liečbe príznakov sprevádzajúcich alergické ochorenia jako je senná nádcha, chronická chrípka, chronická kopřivka. Nežiaduce účinkys výskytom vyšším jako 1 % boli popisované mierne až stredné závraty, bolest hlavy, sucho v ústach, únava.
65 5. Diskusia Pre spracovanie tejto témy sme museli preštudovať patričné množstvo potrebnej literatúry. Nebolo to však jednoduché keďže sme na začiatku práce nevedeli o aký druh rozsiahlej práce sa bude jednať. Jednoznačne to ale predstavovalo veľkú výzvu a tak sme sa pustili do študovania literatúry a vytvárania patričného dotazníka. A tu sa nám už hneď na začiatku vyskytol prvý problém a to vytvorenie adekvátneho dotazníka, ktorý by zahŕňal obidve stránky nášej témy, a to o alergii ako civilizačnej chorobe, tak o psychike študenta športovca. Samozrejme, že sa vyskytujú dotazníky o alergii, napr. na stránke http://www.allergie-info.de/ (Príloha 2) sa s takýmto dotazníkom môžeme stretnúť. Tento dotazník sa skladá zo 16 bodov ale bol vytvorený len pre zistenie a diagnostiku alergie. No nepodarilo sa nám nájsť žiadny dotazník, ktorý by tieto dva okruhy spájal. Preto sme museli hneď na začiatku práce potýkať s týmto zásadným problémom. Nakoniec sa nám podarilo vytvoriť dotazník, ktorý pozostáva z desiatich jednoduchých otázok, ale podáva študentom možnosť sa aj voľne vyjadriť pretože každá osobnosť je individuálna. Na vytvorení dotazníka sa nám v dosť významnej miere pomohla aj vlastná skúsenosť takže sme sa aj veľmi podstatnou mierou opierali o túto skúsenosť. Ďalší problém sa vyskytol pri spisovaní cudzojazyčnej literatúry keďže v slovenskom jazyku pre niektoré názvy nie je ekvivalent. Táto práca je písaná v slovenskom jazyku a zdroje, ktoré sme použili pochádzajú z anglického, nemeckého a prevažne českého jazyka. Taktiež prekladanie určitých odborných častí nám spôsobovalo nemalé problémy a museli sme naše znalosti konzultovať so slovníkom. Nasledujúcou úlohou bolo vybrať testovací súbor. S výberom testovacieho súboru sme nemali problém, pretože sme sa zamerali na konkrétnu fakultu a to Fakultu sportovních studií, kde sa nevyskytol žiadny problém vo vykonávaní výskumu a sprostredkovaní dotazníkov. Študenti boli ochotní spolupracovať a dotazníky vyplňovali a odovzdávali vo veľmi krátkej dobe, čo sa nám potvrdilo v počte vrátených dotazníkov, viac ako 90 %.
66 Po vyhodnotení dotazníka sme nemali ako porovnať jeho výsledky so štandardizovanými dotazníkmi, lebo ako bolo už zmienené skôr, nepodarilo sa nám takýto dotazník objaviť. Jedným z cieľov výskumu bolo aj zistiť počet študentov alergikov. Nás výsledky dotazníka neprekvapili až v takej veľkej miere, lebo je už známe, že každý piaty človek trpí alergiou a preto sme predpokladali, že aj na vyššie uvedenej fakulte budú študenti-alergici. Pre nás bolo dôležité zistiť, ako dokážu alergici psychicky bojovať s touto chorobou. Pomer, ktorý nám vznikol, bol skoro 50% : 50%, a tým pádom sme mohli len usúdiť že u každého druhého študenta športovca nemá alergia vplyv na jeho subjektívne pocity, ale pri polovici má. V tejto polovici sme potom chceli zistiť lieky, aké študenti športovci používajú. Zisťovali, sme ich nežiaduce účinky a či sa nevyskytujú na zozname zakázaných látok, ktorý sa nachádza na stránke: http://www.antidoping.cz/leky2005.htm (Príloha 3). Po porovnaní uvedených liekov a preštudovaní zoznamu na stránke sme zistili, že žiaden z uvedených liekov sa v tomto zozname nenachádza a preto nemôže byť pokladaný za doping. Doping je v súčasnosti veľmi závažný problém a stretáva sa s ním skoro každý vrcholový športovec. Na psychiku dnešných športovcov je vyvíjaný veľký tlak- a to byť najlepší (alebo tvrdým tréningom alebo keď už tento tréning nestačí, tak ako sa k tomu postaviť). Aj český vrcholoví športovci sa s týmto javom musia stretávať. Napríklad Viktora Jandu obvinili s dopingu. Nežiaduce účinky liekov proti alergii môžu ovplyvniť organizmus športovca, a tým podlomiť psychickú stabilitu študenta. Preto po vyhodnotení výsledkov a dokončení výskumu upozorňujeme na to, že alergiu a jej vplyv na psychiku študenta športovca je potrebné brať do úvahy a správne zvolené pohybové aktivity môžu prispieť k zlepšeniu výkonov ako aj k väčšej pohode študentov.
67 6. Závery 6.1 Závery pre teóriu Celá naša práca priniesla rad zistení, s ktorými by sme chceli zoznámiť učiteľov a študentov. Pre túto prácu sme si stanovili tri hypotézy. Hypotéza 1 Predpokladali sme, že rozvinutá alergia bude mať vplyv na psychiku študenta športovca. Z celkového počtu študentov alergikov až 45% uviedlo, že alergia má vplyv na ich psychiku. Hypotéza sa potvrdila. Hypotéza 2 Fyzická zdatnosť zlepšuje obranyschopnosť organizmu. Predpokladali sme, že u študentov alergikov sa to prejaví na získaných výsledkoch pozitívne. Zistili sme, že viac ako polovica študentov alergikov sa cíti pred, počas a po podaní športového výkonu normálne. Hypotéza sa potvrdila. Hypotéza 3 Predpokladali sme, že u študentov alergikov bude percento podania adekvátneho športového výkonu vysoké. Zistili sme, že 60 % študentov alergikov uviedlo, že nepociťuje problémy pri podaní adekvátneho športového výkonu. Hypotéza sa potvrdila.
68 Vzhľadom k nízkemu počtu skúmaných osôb a skúmaniu izolovaného súboru sa nedajú výsledky merania zovšeobecniť, ale môžu poslúžiť k ďalšiemu rozsiahlejšiemu výskumu.
69 6.2 Záver pre prax Zisťovanie psychického stavu študentov športovcov v období pôsobenia ich konkrétnej alergie môže prispieť k lepšiemu pochopenia tejto problematiky. Učitelia a študenti môžu byť lepšie informovaní a pripravení, ak by sa tento problém vyskytol a môžu podniknúť patričné opatrenia k jeho minimalizácii alebo k úplnému zabráneniu. V súčasnosti existuje niekoľko možností ako proti alergii efektívne bojovať a podávať pritom adekvátny športový výkon, ktorý nie je v rozpore s dopingom. Tiež existuje celý rad metód ako posilniť psychiku. V súčasnosti sú ľudia vystavovaní obrovskému množstvu vírusov a baktérií, ale je aj obrovskému množstvu metód, ako proti týmto iniciátorom civilizačných chorôb bojovať a podávať pritom výkony na vrcholovej úrovni.
70 Zhrnutie Cieľom našej práce bolo zistiť vplyv civilizačných chorôb na psychiku študenta so zameraním na telesnú výchovu. V teoretickej časti sa zaoberáme popisom konkrétnej civilizačnej choroby, a to je alergia a s ňou súvisiaca astma. Uvádzame základné symptómy, výskyt a rôzne typy alergií. Ďalej sa zaoberáme vplyvom alergie na psychický stav. Taktiež uvádzame ciele, hypotézy a úlohy práce. Vo výskumnej časti vykonávame výskum formou dotazníka. V tento časti predkladáme výsledky výskumu a navrhujeme závery pre prax. Zistili sme, že alergia vplýva negatívne na psychiku študenta športovca, ale ten sa s touto chorobou dokáže vďaka dobrej fyzickej kondícii a dobrej psychickej odolnosti osobnosti vyrovnať až na 50 %.
71 Resumé The main aim of this diploma work was to find out the influence of civilization diseases on the psychical state of a student with the combination PE (physical education). In the theoretical part we describe a concrete civilization illness and that is allergy and asthma. We give the main symptoms, occurrence and different types of allergies. We also take into consideration the influence of allergy on the psychical state. We also list the aims, hypothesis and assignments. In the research we bring forward the main research, which is done through a questionnaire. In this part we also introduce the achievements of our research and we propose some conclusions for the praxes. We found out that the allergy has a negative affect on the psychics on the student with the combination PE (physical education), but because his good physical condition and good psychical resistance he manages to get over it by 50 %.
72 Zoznam použitej literatúry 1. Atkinson R.T., et. al. Psychologie. 2. vyd. Praha: Portál, 2003. 752 s. ISBN 80-7178-640-3 2. Hartl, P. Stručný psychologický slovník. 1. vyd. Praha: Portál, 2004.311 s. ISBN 80-7178-803-1 3. Klener, P. Vnitřní lékarsví, 2.vyd. Praha: Galén, 2001. 949 s. ISBN 80-7262-101-7 (Galén), ISBN 80-246-0273-3 (Karolinum) 4. Křivohlavý, J. Psychologie zdraví. 1. vyd. Praha: Portál, 2001. 279 s. ISBN 80-7178-551-2 5. Kohoutek, R. Základy užité psychologie. 1. vyd. Brno: CERM, 2002. 544 s. ISBN 80-214-2203-3 6. Michel, G.F., Mooreová C.L. Psychobiologie. 1. vyd. Praha : Portál,1999. 478 s. ISBN 80-7178-116-9 7. Nakonečný, M. Psychologie osobnosti. 1.vyd. Praha : Academia, 1995. 236 s. ISBN 80-200-0525-0 8. Nakonečný, M. Základy Psychologie. 1.vyd. Praha: Academia, 1998 (dotisk 2002). 590 s. ISBN 80-200-0689-3 9. Nakonečný, M. Úvod do Psychologie. 1. vyd. Praha: Academia, 2003. 507 s. ISBN 80-200-0993-0 10.Orlová, K, Alergie. 1. vyd. Praha: Fragment,2002. 240 s. ISBN 80-7200-610-X
73 11. Sekot, A. et. Al. Kapitoly ze sportu. 1. vyd. Brno : MU, 2004.200 s. ISBN 80-210-3531-5 12. Sillamy, N. Psychologický slovník. 1. vyd. Olomouc:Univerzita Palackého, 2001. 246 s. ISBN 80-244-0249-1 13. Smékal, V. Pozvání do Psychologie osobnosti. 1. vyd. Brno: Barrister & Principal, 2002. 512 s. ISBN 80-85947-80-3 Internetové zdroje: 1.www.alergie.cz 2. http://www.allergie-info.de/ 3. http://www.antidoping.cz/leky2005.htm 4. www.cnn.com/health/library/aa00022.html 5. www.healtsystem.virginia.edu/internet/pediatrics/patiants/tutorials/astma 6. www.kidneeds.com/diagnostic_categories/articles/asthmaphysicalactiv.htm 7. www.kidneeds.com/diagnostic_categories/emotional.htm 8. http://www.lekarna.cz/p/leky-na-predpis/xyzal-10x5mg-potahovane-tablety/ 9. http://www.lekarna.cz/p/leky-volne-prodejne/otrivin-0-5-pm-gtt-nas-sol-1x10ml/ 10. http://www.lekarna.cz/p/leky-volne-prodejne/zodac-7x10mg-potahovane-tablety/
74 11. www.levnéknihy.cz : CD-ROM, Multimediální Ecyklopedie, Léky 12. www.quarks.de/allergien/01.htm