Osídlenie Kostolianskej doliny Osídlenie Kostolianskej doliny Mgr. Zuzana Borzová, PhD. Katedra archeológie FF UKF zborzova@ukf.sk Mgr. Noémi Pažinová, PhD. Katedra archeológie FF UKF npazinova@ukf.sk Settlement of the Kostoľany Valley This contribution is devoted to the development of settlement within the Kostoľany Valley as a closed micro-region. The archaeological data represent the primary resources. Settlement of the surveyed area is analysed chronologically since the prehistoric times, through Prehistory and the Middle Ages till the Modern Era and it consist of 22 sites in total, from the parishes of the present day villages of Kostoľany pod Tribečom, Ladice and Jelenec. Archeológia. Kostoľany pod Tribečom. Ladice. Jelenec. Osídlenie. Archaelogy. Kostoľany pod Tribečom. Ladice. Jelenec. Settlement. 29 Geomorfológia a geografické vymedzenie skúmanej oblasti Podľa regionálneho geomorfologického členenia Slovenska patrí obec Kostoľany pod Tribečom k podsústave Karpaty, provincia Západné Karpaty, subprovincia Vnútorné Západné Karpaty, oblasť fatranskotatranská, celok Tribeč, podcelok Jelenec so samostatnou časťou Kostolianska kotlina. Kostolianska dolina zahŕňa Kostoliansku kotlinu, časť severného výbežku Žitavskej pahorkatiny celku Podunajská pahorkatina a priľahlú časť podcelku Jelenec geomorfologického celku Tríbečské pohorie. Podľa regionálneho členenia Slovenska je jej súčasťou celý kataster obcí Kostoľany pod Tribečom a Ladice a severovýchodná až východná časť katastra obce Jelenec. Kostolianska dolina je obkolesená končiarmi rôznej nadmorskej výšky: zo západu je to Dúň (513,8 m n. m.), zo severu Ostrý vrch (407 m n. m.), severovýchodne sa nachádza vrch Ploská (576,8 m n. m.) a západne až juhozápadne Veľký Lysec (546,9 m n. m.) a Malý Lysec (492 m n. m.). Nadmorská výška zastavanej oblasti sa pohybuje v rozmedzí 220 až 290 m n. m. Dĺžka doliny dosahuje 7 km, jej hĺbka je cca 300-350 m n. m. a šírka sa pohybuje medzi 2-3 km. Jej korytovitý charakter s plochým dnom a svahmi s rôznym sklonom regiónu ju predurčuje na rozsiahle využitie z hľadiska osídlenia.
Monumentorum tutela 21 Riečnou osou územia je potok Drevenica. Pramení na južnom úpätí Veľkého Tribeča, v nadmorskej výške okolo 545 m n. m., preteká pozdĺž obce Kostoľany a pokračuje južným smerom, deliac chotár obcí Ladice a Neverice na dve časti, zo západnej strany obteká obce Beladice a Malé Chrasťany a juhozápadne od obce Nová Ves nad Žitavou sa vlieva do rieky Žitavy. Sledovaný mikroregión je súčasťou územia Horné Požitavie. V rámci tohto celku je situovaný v jeho severnej časti. 30 Cieľ a metodika práce Vývoju osídlenia Kostolianskej doliny ako uzavretého mikroregiónu sa v minulosti nevenovala osobitná pozornosť. Táto oblasť bola skúmaná len v súvislosti s vývojom osídlenia širšieho regiónu, tj. Horného Požitavia, 1 alebo sa okrajovo spomína v prácach s veľmi širokým priestorovým záberom. 2 Vo svetle tohto pohľadu sa Kostolianska dolina javí ako málo osídlená oblasť či už v praveku alebo v stredoveku. Práve tento poznatok bol jedným z primárnych dôvodov k bližšiemu výskumu danej oblasti. Lokalizácia mikroregiónu Kostolianskej doliny v rýchlo dostupnej vzdialenosti od Nitry a jeho charakter uzavretého geografického celku bola taktiež jedným z dôvodov uskutočnenia povrchových zberov so študentmi Katedry archeológie FF UKF v Nitre v rámci disciplíny Materiálové praktikum. Ďalším z dôvodov výberu daného mikroregiónu je spoločný projekt Katedry archeológie FF UKF v Nitre a Pamiatkového úradu SR. Jeho cieľom je výskum vývoja osídlenia vo včasnom stredoveku, ktoré by mohlo napomôcť k riešeniu niektorých otázok v súvislosti s výskumom zázemia Kostola sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom. Prvotným cieľom našej práce bolo sledovať zmeny vo vývoji osídlenia hlavne na základe archeologických nálezov s využitím výsledkov zo styčných vedných disciplín a nami získané výsledky porovnať so stavom osídlenia celého Horného Požitavia. V rámci tejto úlohy sme sa zamerali na sledovanie osídlenia súvisiaceho so zázemím Kostola sv. Juraja, čiže predovšetkým osídlenia v katastri obce Kostoľany pod Tribečom a jeho bližšieho okolia. Pri práci s osídlením všeobecne je potrebné mať predstavu o jeho rozsahu, tj. prehľad o jednotlivých lokalitách vymedzeného archeologického priestoru. Tento predpoklad spĺňa vypracovanie súpisu lokalít. Prvým krokom po priestorovom vymedzení práce bolo preto súhrne spracovať poznatky vytvorením zá- 1 Bátora, J.: Praveké osídlenie Zlatých Moraviec a Horného Požitavia, in: Bátora, M. Zaťko, M. (eds.): Zlaté Moravce, Martin 1998, s. 127-154; Ruttkay, M.: Vývoj stredovekého osídlenia na území Horného Požitavia, Slov. Arch. 41, 1993, s. 353-359; Ruttkayová, J. Ruttkay, M.: Archeologické nálezy v zbierkach mestského múzea v Zlatých Moravciach, Informátor Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV. Supplement 2, Nitra 1991, s. 16-17; Zábojník, J.: Osídlenie Zlatých Moraviec a okolia od zmeny letopočtov, in: Bátora, M. Zaťko, M. (eds.): Zlaté Moravce, Martin 1998, s. 155-166. 2 Ruttkay, M.: Vývoj stredovekého osídlenia, ref. 1, s. 353.
Osídlenie Kostolianskej doliny 1 Kostoľany pod Tribečom Veľký Lysec 2 Kostoľany pod Tribečom Pri kostole 1 3 Kostoľany pod Tribečom Pri kostole 2 4 Kostoľany pod Tribečom Ploská 5 Kostoľany pod Tribečom Studený hrad (Várhegy) 6 Kostoľany pod Tribečom Breziny 7 Kostoľany pod Tribečom Bilkeš 8 Kostoľany pod Tribečom pole V od obce nad záhradami a vinicami 9 Kostoľany pod Tribečom Nad cestou 10 Kostoľany pod Tribečom intravilán 11 Jelenec ZSZ od jazierka asi 2 3 km pod hradom Gýmeš 12 Jelenec Mičurinova škola pod hradom Gýmeš, S od obce 13 Jelenec hrad Gýmeš 14 Ladice JRD na JV okraji obce 15 Ladice Cintorín 16 Ladice JV od obce na ľavobrežnom svahu otoka Drevenica, J od železničnej trate 17 Ladice pole S od JRD 18 Ladice 300 m J od obce v mieste poľnej cesty do Sľažian 19 Ladice intravilán 20 Ladice Pod rúbaniskom 21 Ladice Vinice 22 Ladice Pod vinicami Obr. 1. Archeologické náleziská v Kostolianskej doline. kladnej počítačovej databázy pre dané obdobie. Súpis obsahuje informácie o lokalitách od praveku po novovek v danom priestore. Tvorí ho 22 lokalít (obr. 1; tabela 2). Z nich sa nám v rámci vyššie opísaného spoločného projektu podarilo nájsť šesť nových polôh (poradové čísla: 6, 7, 8, 9, 10 a 20). Ostatné už boli známe z predchádzajúcich archeologických aktivít v mikroregióne a boli zverejnené formou nálezových správ alebo publikované v odbornej literatúre. Primárnym prameňom v tejto práci sú archeologické pramene, pričom pre obdobie stredoveku a novoveku boli výsledky z archeologických prieskumov a výskumov porovnané s poznatkami z písomných prameňov a diel historikov. 3 Nepodarilo sa však nájsť takú historickú štúdiu, ktorá by sa konkrétne zaoberala skúmanou oblasťou a výsledky ktorej by bolo možné využiť pri výskume osídlenia Kostolianskej doliny. V tejto súvislosti si však uvedomujeme, že naša práca nespĺňa kritériá práce historika. Následným krokom bolo vypracovanie štyroch máp (obr. 2), ktoré znázorňujú lokality jednotlivých časových horizontov (pravek, doba protohistorická, stredovek a novovek) na sledovanom archeologickom priestore. Takéto znázornenie najlepšie vyhovovalo úsiliu vyvodiť súvislosti so šírením osídlenia a narastania či zmenšovania sídelného areálu. Presnejšia lokalizácia nálezísk pre koncepciu práce nebola potrebná, preto súpis nepoužíva Křovákov systém lokalizácie. 31 3 Engel, P. Feld, I.: Gimes, in: Kristó, Gy. (ed.): Korai Magyar történeti lexikon (9.-14. század). Budapest 1994, s. 236; Ethey, Gy: A Zoborvidék multjából. Nyitra 1936, s. 60-64; Györffy, Gy: Az Árpád kori Magyarország történeti földrajza, Budapest 1966.
Monumentorum tutela 21 32 Obr. 2. Zmeny v osídlení polôh Kostolianskej doliny od praveku (A) cez dobu protohistorickú (B) a stredovek (C) až po novovek (D).
Osídlenie Kostolianskej doliny Kritika prameňov Hlavnou časťou práce je analýza osídlenia sledovanej oblasti, rozdeleného chronologicky do štyroch časových horizontov (tabela 1). Pri analýze archeologických prameňov je veľmi dôležité si všímať ich výpovednú schopnosť. Iná je totiž v prípade archeologického výskumu a iná v prípade prieskumu. Na sledovanom území boli archeologickým výskumom skúmané len štyri lokality (Jelenec hrad Gýmeš; Kostoľany pod Tribečom kostol a cintorín; Ladice JRD na JV okraji obce), pričom išlo o záchranné výskumy menej rozsiahleho charakteru, pri ktorých sa odkryla len časť skúmaného náleziska. Do kategórie náhodných nálezov spadá materiál z troch nálezísk sledovaného mikroregiónu (Ladice JRD na JV okraji obce; Ladice - 300 m J od obce v mieste poľnej cesty do Sľažian; Ladice - intravilán). Väčšina lokalít bola zachytená povrchovým prieskumom. Tabela 1. Počet všetkých zložiek osídlenia v jednotlivých časových obdobiach a ich vzrast / úbytok, percentuálne vyjadrenie. 33 Je jasné, že archeologické pramene sa na povrchu neprejavujú úplne, objektívne, či rovnomerne a preto archeologické prieskumy nemôžu v plnom rozsahu nahradiť výskumy. Môžeme však nimi zachytiť niektoré informácie, ktoré sa po odkrytí povrchu strácajú. Mieru ich poznania v skúmanom regióne podmieňuje navyše lokálna intenzita a variabilita archeologickej práce vrátane teoretických a praktických skúseností bádateľov a ďalšie faktory. Dôležité je aj opakované uskutočňovanie archeologického prieskumu. Aby daná lokalita bola objektívne posúdená musí byť sledovaná dlhšiu dobu, a preto pri archeologických prieskumoch nemôže ísť o jednorázovú akciu. Väčšina lokalít zistených prieskumom je sídliskového charakteru. Pohrebiská sa bežným prieskumom zachytia len výnimočne. Najväčším problémom je presné chronologické určenie nálezov. Väčšinou ide o fragmenty nádob a iných predmetov. Hlavným nedostatkom prieskumu bez následného výskumu je problém presného určenia charakteru náleziska. Pôsobením rôznych faktorov (eróziou, orbou, prenesením ornice,...) dochádza k premiestňovaniu archeologických artefaktov. Je preto dôležité si uvedomiť, že aj zdanlivo neosídlené oblasti sú len dôsledkom negatív povrchového prieskumu ako výskumnej metódy. Celková situácia osídlenia je skreslená aj novodobou zástavbou a rôznymi negatívnymi zásahmi.
Monumentorum tutela 21 Z charakteru našej pramennej bázy, keďže jej nadpolovičnú väčšinu tvorí materiál z povrchových zberov a náhodných nálezov, vychádza ponímanie pojmu lokalita ako takej časti krajiny, kde boli nájdené archeologické objekty nezávisle na tom, akého druhu (sídliskový objekt; ojedinelé nálezy, tj. zvýšené množstvo črepov a iných nálezov na jednom mieste bez bližších súvislostí k osídleniu, pričom nálezy takéhoto charakteru znamenajú, resp. indikujú spravidla prítomnosť doposiaľ neobjavenej sídelnej jednotky; ďalej pohrebisko, náhodný nález, ). To znamená, že na klasifikovanie ako lokalita je jedinou podmienkou prítomnosť takéhoto prameňa bez ohľadu na kvalitu alebo kvantitu. Každú novú polohu v katalógu preto hodnotíme ako samostatnú lokalitu. Zároveň si uvedomujeme, že na zodpovedanie otázky kontinuity, resp. diskontinuity jednotlivých lokalít, ako aj vzájomnej synchronizácie sídliskových lokalít nie sú zatiaľ naše výsledky dostačujúce. O trvalejšom, resp. kontinuálnom osídlení možno zatiaľ hovoriť len v súvislosti so zázemím sakrálnej stavby Kostola Sv. Juraja a priľahlým cintorínom v Kostoľanoch pod Tribečom a v súvislosti s existenciou hradu Gýmeš a jeho zázemím, čiže pri lokalitách, kde sa uskutočnil archeologický výskum, resp. o ktorých sú dochované písomné pramene dokladajúce dlhodobejšie osídlenie. 34 Dejiny bádania V Kostolianskej doline sa začalo s archeologickým bádaním v päťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy sa uskutočnili prvé prieskumy výšinných polôh v skúmanom mikroregióne: Studený hrad 4, Veľký Lysec 5, Gýmeš 6 a Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom 7. Tieto lokality zostávajú dodnes v pozornosti profesionálnych archeológov. Nanešťastie sa výšinné polohy pre ich atraktívnosť z hľadiska menšieho rozsahu prebádania, a teda predpokladu ešte ukrytého bohatstva, dostali v posledných rokoch aj do pozornosti vykrádačov archeologických lokalít detektoristov. V šesťdesiatych rokoch tu evidujeme okrem prieskumov aj prvé archeologické výskumy. V katastri obce Ladice sa našlo veľkomoravské pohrebisko, ktoré bolo skúmané niekoľko sezón. 8 V tomto období sa do pozornosti archeológov, ale aj historikov a kunsthistorikov dostáva sakrálna stavba Kostol sv. Juraja s priľahlým cintorínom v Kostoľanoch pod Tribečom. Tejto významnej lokalite je venovaná samostatná štúdia v rámci zborníka. Z tohto dôvodu sa v našom príspevku danej lokalite zvlášť nevenujeme. 4 Porubský, J.: MNS AÚ SAV (448/56, 731/56), 1956. 5 Točík, A.: MNS AÚ SAV (407/56), 1956. 6 Porubský, J.: MNS AÚ SAV (448/56, 731/56), 1956. 7 Točík, A.: MNS AÚ SAV (176/55), 1955. 8 Vendtová, V.: Slovanské pohrebisko v Ladiciach, okr. Nitra. Arch. Rozhledy 14, 1962, s. 381.
Osídlenie Kostolianskej doliny V ďalšom období sa v Kostolianskej doline uskutočnilo niekoľko prieskumov, na ktoré v osemdesiatych rokoch vo forme systematických prieskumov medzi Nitrou, Vrábľami a Zlatými Moravcami nadviazala mladšia generácia archeológov. 9 V dnešnej dobe sa pozornosť archeológov a pamiatkárov upriamuje na dve zaujímavé lokality. Jedna z nich, Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom, leží priamo v lone Kostolianskej doliny. 10 Druhá lokalita, Gýmeš, sa nachádza západne od Kostolianskej doliny na vrchu Dúň, ktorý ju z tejto strany uzatvára. 11 Okrem toho sa v novom tisícročí zintenzívnila činnosť archeológov vo forme archeologických prieskumov v skúmanom mikroregióne. 12 Osídlenie v praveku Z obdobia paleolitu nám z Kostolianskej doliny zatiaľ nie sú známe žiadne archeologické pamiatky. Taktiež nie je zatiaľ doložené ani mezolitické osídlenie. Najstarší zásah v sledovanom mikroregióne predstavuje mladšia a neskorá doba kamenná. Koncentráciu polôh osídlenia sledujeme v katastri obcí Kostoľany pod Tribečom a Ladice. Do doby kamennej neolitu/eneolitu (zatiaľ bez bližšieho kultúrneho zaradenia) je možné datovať nálezy najmenej zo štyroch polôh v Kostoľanoch a piatich v Ladiciach. Zber na zoranom poli v polohe Kostoľany pod Tribečom Breziny, nachádzajúcej sa na pravobrežnej terase potoka Drevenica severne od dediny, prinieslo menšiu kolekciu črepov, mazanice, štiepanej industrie a jeden brúsny kameň. Na základe keramiky bolo možné materiál priradiť mladším stupňom lengyelskej kultúry. 13 Pravekú keramiku a pravdepodobne aj surovinu na výrobu štiepaných nástrojov sa podarilo vyzbierať aj v polohe Bilkeš, ktorá sa nachádza na pravobreží potoka Drevenica, južne od Kostolian pod Tribečom a pretína ju cesta vedúca do Ladíc. 14 Zatiaľ ojedinelý nález jedného pravekého atypického črepu 35 9 Bátora, J.: Praveké osídlenie Zlatých Moraviec, ref. 1, s. 127-128. 10 Baxa, P. Polanský, L. Bisták, P.: Hrobový nález denáru Olřicha I. (1012-1033, 1034) v Kostoľanoch pod Tribečom (Slovensko), Numismatický sborník 26, 2006, s. 260-265; Habovštiak, A.: Archeologický výskum v Kostoľanoch pod Tribečom, Monumentorum Tutela 2, 1968, s. 44-67; Maříková-Kubková, J.: Nástěnné malby v kostele sv. Juraja v Kostolanech pod Tribečom. Technologia artis, 2006, s. 85-92. 11 Bóna, M.: Hrad Gýmeš a kultúrne pamiatky obce Jelenec, in: Fehér, A. a kol.: Jelenec monografia, Bratislava 2003, s. 152-214; Bóna, M.: Sakrálny okrsok Gýmešského hradu ako súčasť neskorobarokovej prestavby hradného komplexu, in: Umenie na Slovensku v historických a kultúrnych súvislostiach 2005, Trnava 2006, s. 89-101; Plaček, M. Bóna, M.: Gýmeš, in: Plaček, M. Bóna. M.: Encyklopédia slovenských hradov, Bratislava 2007, s. 121-124. 12 Bisták, P.: NS KPÚ SR z r. 2006; Borzová, Z. Pažinová. N.: NS Karch P-01/ 2008; NS Karch P-02/2008; NS Karch P-03/2008. 13 Bisták, P.: NS KPÚ SR z r. 2006. 14 Bisták, P.: NS KPÚ SR z r. 2006; Borzová, Z. Pažinová. N.: NS Karch P-01/2008.
Monumentorum tutela 21 36 s prímesou piesku a drobných kamienkov, s možnosťou datovania do eneolitu, pochádza zo Studeného hradu v katastri obce Kostoľany pod Tribečom. 15 Ak by sa v tejto polohe podarilo v budúcnosti dokázať existenciu osídlenia, svedčilo by to o jej osídlení už pred vybudovaním fortifikácie. Osídlenie z obdobia neolitu/eneolitu sa predpokladá aj v polohe Veľký Lysec v katastri Kostolian. Poukazuje na to zberový nález kamennej podložky mierne bochníkovitého tvaru. 16 Jej geologický rozbor vyhotovila Ľ. Illášová, 17 ktorá potvrdila, že išlo o brúsnu podložku zloženú z andezitu sivoružovej farby a oxidov železa. Stopy najstaršieho osídlenia v Ladiciach poznáme z areálu bývalého JRD na juhovýchodnom okraji obci. Pri kopaní základov maštalí v roku 1958 sa tu našla brúsená kamenná sekera so zaobleným tylom. 18 Do doby kamennej patrí aj ojedinelý nález svetlohnedého črepu zo sitka nájdený zberom v roku 1968 v polohe Ladice-cintorín. 19 Prieskum M. Ruttkaya a M. Tatarkoviča v roku 1986 na poli severne od JRD v Ladiciach, na svahu zvažujúcom sa k potoku Drevenica, priniesol niekoľko pravekých (neolit/eneolit) silnozrnných keramických nálezov, štiepanú industriu, drobné čepeľovité úštepy, fragment pilkového nástroja a dvojité škrabadlo. 20 Niekoľko hrubostenných črepov s drsným povrchom z piesčitého svetlohnedého a tehlovočerveného materiálu, datovaných do ludanickej skupiny lengyelskej kultúry, pochádza z poľnej cesty vedúcej do Sľažian. Poloha je lokalizovaná vo vzdialenosti približne 300 m od južného okraja Ladíc. 21 Špecifikom Horného Požitavia v dobe kamennej je výskyt neobvykle veľkého množstva nálezov brúsenej a štiepanej kamennej industrie. Pri povrchovom zbere je tu možné nájsť väčšie časti brúsených kamenných nástrojov a početné množstvo zlomkov úštepov a štiepaných nástrojov. 22 Nie je tomu inak ani v nami sledovanej oblasti. Z viacerých polôh v Kostoľanoch pod Tribečom (Breziny, Nad cestou) ako aj Ladiciach (Pod rúbaniskom) evidujeme nálezy štiepanej industrie (obr. 3). Ako surovina na ich výrobu sa používal limnosilicit, silicit, radiolarit a v jednom prípade bol dokonca identifikovaný i silicit podkrakovskej jury (určenie nálezov M. Cheben). 15 Bisták, P.: NS KPÚ SR z r. 2006. 16 Illášová, Ľ. Veliačik, L: Kamenná podložka z hradiska v Kostoľanoch pod Tribečom, AVANS 1995, 1997, s. 89. 17 Illášová, Ľ.: MNS AÚ SAV (13 713/96), 1996. 18 ref. 1., s.16. 19 ref. 1., s.16. 20 ref. 1., s.16. 21 ref. 1., s.16. 22 ref. 1., s.16.
Osídlenie Kostolianskej doliny 1 čepeľ (silicit podkrakovskej jury); 2 čepeľ (limnosilicit); 3 úštep (limnosilicit); 4 šupina (limnosilicit); 5 preparačný úštep (limnosilicit až opál); 6 čepeľ (prepálený silicit); 7 surovina (radiolarit); (Foto: N. Pažinová; Určenie: M. Cheben) Obr. 3. Štiepaná industria z Kostolian pod Tribečom z polôh Bilkeš a Nad cestou. Z obdobia staršej a strednej doby bronzovej sa zatiaľ osídlenie v mikroregióne Kostolianskej doliny nepodarilo doložiť. Týmto zisteniam neodporujú ani predchádzajúce archeologické prieskumy uskutočnené v tejto oblasti. Na základe nálezísk nitrianskej, maďarovskej a karpatskej mohylovej kultúry, ako aj nálezov z prieskumov a zberov možno z hľadiska staro- a stredobronzového osídlenia Horného Požitavia konštatovať koncentráciu len v jej južnej časti, od dnešných Vrábeľ na juh. Práve vo Vrábľoch, v polohe Földvár bola preskúmaná významná opevnená osada maďarovskej kultúry. 23 Mlado- až neskorobronzový kultúrny vývoj v sledovanej oblasti dokumentujú nálezy lužickej kultúry. Výšinné hradisko si jeho nositelia postavili v polohe Veľký Lysec. 24 Jeho intenzívne osídlenie spadá do neskorej doby bronzovej a začiatku staršej doby železnej. Na vrcholovej kóte Veľkého Lysca, kde sa nachádza neveľká plošina, ktorá mierne klesá juhovýchodným smerom a jej južnú stranu ohraničuje obvodový val, je predpoklad existencie aj sídliskových objektov. 25 Okrem valov sa tu zachoval aj múr z nasucho kladených kameňov, priekopa a dve cisterny na zachytávanie dažďovej vody. V rámci leteckého prieskumu bol vytvorený aj dokumentačný záber o polohe. 26 Na dlhodobejšie osídlenie poukazuje aj nálezový inventár skladajúci sa z keramických fragmentov, mazanice, drobných železných predmetov, zvieracích kostí, kamenného sekeromlatu, bronzového hrotu šípu s tuľajkou a pod. 27 37 23 Bátora, J.: Praveké osídlenie Zlatých Moraviec, ref. 1, s. 144. 24 Veliačik, L. Romsauer, P: Vývoj a vzťah osídlenia lužických a stredodunajských popolnicových polí na západnom Slovensku., katalóg, Nitra 1994, s.85. 25 Mitáš, V. Stegmann-Rajtár, S.: Nové nálezy z prieskumov opevneného hradiska Veľký Lysec. AVANS 2005, 2007, s. 146. 26 Blažová, E. Kuzma, I. Rajtár, J.: Letecký prieskum na Slovensku. AVANS 1998, 2000, s. 39. 27 Bisták, P.: NS KPÚ SR z r. 2006; Mitáš, V. Stegmann-Rajtár, S.: Nové nálezy, ref. 25, s. 146.
Monumentorum tutela 21 Okrem opevneného hradiska vo Veľkom Lysci boli stopy lužického osídlenia zachytené aj v Ladiciach v polohe Vinice. Táto informácia je uchovaná len formou nálezovej správy. 28 Uvádza sa v nej, že pri záchrannom výskume pri kopaní základov pre chatu vo vinohrade približne 750 m západne od kostola bolo nájdených vo vrstve 0,5-0,8 m menšie množstvo lužických črepov a pravdepodobne časť zdeštruovanej pece s priemerom 1 m. Fragmentárny stav nálezov však bližšie chronologické určenie neumožnil. 38 Osídlenie v protohistorickej dobe Mladšia doba železná je charakteristická prítomnosťou Keltov na našom území. To, že sa nevyhli ani skúmanému mikroregiónu, dosvedčujú skromné stopy osídlenia v podobe črepového materiálu z katastra Kostolian pod Tribečom v dvoch polohách: Bilkeš 29 a Breziny 30 a v katastri obce Ladice juhovýchodne od obce na ľavobrežnom svahu potoka Drevenica, južne od železničnej trate. 31 V porovnaní s osídlením v širšej oblasti, tj. v oblasti Horného Požitavia nesledujeme žiaden rozdiel. 32 V mladšej dobe rímskej sa germánske obyvateľstvo pravdepodobne nevyhlo ani vyššie situovaným podhorským zónam, ale ani skutočne horským oblastiam. O tejto skutočnosti svedčí, žiaľ, len jeden črep z hradiska Veľký Lysec. 33 Obchodné kontakty dokladá rímska minca Valentiniána III. (425-455) pravdepodobne z intravilánu obce Ladice. 34 Takýto skromný výsledok obrazu osídlenia je v rozpore so situáciou vývoja osídlenia mikroregiónu Horného Požitavia, bohatšieho na nálezy z tohto obdobia, čo svedčí o tunajšom čulom živote germánskeho obyvateľstva v mladšej dobe rímskej. 35 Z obdobia sťahovania národov pochádza nález bronzovej spony z hradiska Veľký Lysec. 36 Z oblasti Kostolianskej doliny, ale ani z celého Horného Požitavia zatiaľ nepoznáme podobný nález z výšinnej polohy. 28 Dušan, J.: MNS AÚ SAV (6335/73). 29 Borzová, Z. Pažinová. N.: NS Karch P-01/2008. 30 Bisták, P.: NS KPÚ SR z r. 2006. 31 ref. 1, s.16. 32 ref. 1, mapa 5. 33 Bisták, P.: NS KPÚ SR z r. 2006. 34 Zábojník, J.: Osídlenie Zlatých Moraviec, ref. 1, s. 59. 35 ref. 1, s.10. 36 Pieta, K.: Höhensiedlungen der Völkerwanderungszeit im nördlichen Karpatenbecken. In: Höhensiedlungen zwischen Antike und Mittelalter RGA-E Band 58, Berlin - New York 2008, 457-480, obr. 6:9.
Osídlenie Kostolianskej doliny Osídlenie v stredoveku Z obdobia 6.-8. storočia zatiaľ nepoznáme archeologický materiál zo skúmanej oblasti, čo však neznamená, že by táto oblasť nebola v tejto dobe osídlená. Rovnako aj obraz osídlenia celého Horného Požitavia v tomto časovom horizonte vykazuje malú intenzitu. 37 Na juhovýchodnom okraji obce Ladice, v miestach bývalého JRD sa podarilo odkryť pohrebisko z veľkomoravského obdobia. Pochádza z neho bohatý inventár črepového materiálu, kovových častí vedierok, strelky, nožíky, kamenná oslička, železná ocieľka s trojnásobne ohnutými ramenami, kresadlo, obsidiánový úštep, uhlík, železná tyčinka, dve šidlá. 38 Unikátnym nálezom je dvojsečný meč typu X z hrobu bojovníka č. 2/60. 39 Táto lokalita nie je jediným pohrebiskom z veľkomoravského obdobia v oblasti Horného Požitavia. V tomto regióne bolo nájdené ešte jedno pohrebisko vo Vieske nad Žitavou, 40 je však situované mimo sledovaného mikroregiónu. V širšom teritóriu, tj. v oblasti celého Horného Požitavia je evidovaných 52 lokalít sídliskového charakteru z obdobia 9.-10. storočia. 41 Znamená to, že celé Horné Požitavie, okrem juhozápadnej časti, je v tomto období súvislo osídlené. Na základe týchto poznatkov možno predpokladať hustejšiu sieť osídlenia skúmaného mikroregiónu, než vykazuje doterajší stav bádania. Osídlenie Kostolianskej doliny v nasledujúcom období je doložené viacerými lokalitami. V katastri obce Kostoľany pod Tribečom dodnes stojí predrománsky kostol s priľahlým cintorínom, na ktorom sa pochovávalo až do 18. storočia. 42 Archeologickým prieskumom je doložené osídlenie Kostolian pod Tribečom v polohách Bilkeš, Nad cestou a dnešného intravilánu obce. 43 Táto obec je navyše spomínaná aj v Zoborskej listine z roku 1113, čo poukazuje na jej dôležité posta- 39 37 ref. 1, s.10. 38 Vendtová, V.: Slovanské pohrebisko v Ladiciach, ref. 8, 381. 39 Vendtová, V.: Slovanské pohrebisko v Ladiciach, ref. 8., 402. 40 ref. 1, s. 10. 41 Ruttkay, M.: Vývoj stredovekého osídlenia, ref. 1, s. 354. 42 Bakoš, J.: Genéza nástenných malieb v Kostoľanoch pod Tribečom, in: Vlast. Čas. 17/4, 1968, s. 178-181; Baxa, P. Polanský, L. Bisták, P.: Hrobový nález denáru Olřicha I., ref. 10.; Fodor, P. : Nástenné maľby v Kostoľanoch pod Tribečom z hľadiska ich techniky, Monumentorum tutela 2, 1968, 97-114; Habovštiak, A.: Predbežná správa o výsledkoch výskumu. Ochranca Prír. Pam. 5, 1965, s. 7-8; Archeologický výskum v Kostoľanoch pod Tribečom. Monumentorum tutela 2, 1968, s. 43-77; Hanuliak. M.: Kostoľany pod Tribečom, in Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až z 13. storočia. I. zväzok, 1. časť. Nitra 1989, s. 190; Jankovič, V.: Kostoľany pod Tribečom. Monumentorum tutela 2, 1968, s. 8-42; Maříková-Kubková, J.: Nástěnné malby kostele, ref. 10.; Šášky, L.: Predrománsky kostol v Kostoľanoch pod Tribečom, Monumentorum tutela 2, 1968, s. 79-94. 43 Borzová, Z. Pažinová. N.: NS Karch P-01/2008; NS Karch P-02/2008; NS Karch P- 03/2008.
Monumentorum tutela 21 40 Tabela 2. Archeologické náleziská v Kostolianskej doline.
Osídlenie Kostolianskej doliny venie v širšej oblasti Horného Požitavia. Okrem toho sa v písomných prameňoch začínajú objavovať názvy obcí: Jelenec Gimes z roku 1113; Ladice Leuduch z roku 1253, čo poukazuje na ich počiatky už v tomto období. 44 Koncom 12. resp. v 13. storočí začínajú vznikať opevnené správne centrá. Zo skúmaného regiónu je to tzv. Studený hrad (v starších mapách označený ako Várhegy) situovaný na nižšom skalnatom návrší jazykového tvaru. Opevnená plocha bola z južnej a východnej strany vymedzená valmi, ktorých pozostatky sú miestami v teréne viditeľné dodnes. Opevnenie dopĺňa strmý zráz skalné bralo zo západnej strany. Archeologickým prieskumom sa podarilo nájsť aj črepový materiál z tejto polohy. 45 Lokalita však zatiaľ nebola archeologicky skúmaná, preto nie je možné určiť jej presnejšie datovanie, resp. vzťah k hradu Gýmeš, ktorý stojí severne od spomínanej polohy na skalnom vrchole kopca Dúň (514 m n. m.). Hrad Gýmeš dal vystavať Ondrej, syn Ivánku z rodu Hunt-Poznanovcov krátko po odchode Tatárov z Uhorska. Architektúra hradu pozostávala z dvoch veží na kratších stranách dvojpodlažného paláca. Na veže sa napájala hradba, ktorá vymedzovala nádvorie s hospodárskou zástavbou a cisternou. Na najvyššom mieste brala sa zachovala hranolová veža s piliermi a obvodová hradba. V oboch vežiach sa predpokladá schodisko v hrúbke múra. V rokoch 1271 a 1273 hrad odolal náporu Přemysla Otakara II. Na konci 13. storočia bol Ondrejovým synom Tomášom na skalnom výbežku 35 m východne od hradu vybudovaný druhý hrad pozostávajúci z pozdĺžnej palácovej stavby, ktorý s pôvodným hradom vytvára dvojhrad. V 14. storočí patril hrad Matúšovi Čákovi, neskôr ho spravovali kráľovskí kasteláni. Pravdepodobne v tejto dobe došlo k spojeniu dvoch hradných celkov pomocou výstavby východného predhradia. K hradu ešte pribudli dve pozdĺžne stavby pristavané k obvodovým hradbám vnútorného hradu i predhradia a na konci stredoveku dva vežové paláce so zaoblenými nárožiami. 46 Začiatkom 17. storočia hrad rozšírili južným smerom a doplnili o bastióny. V roku 1663 ho takmer úplne vypálili Turci. Začiatkom 18. storočia Pavol Forgách okrem barokových prestavieb palácov dal neskorogotický palác v predhradí prestavať na Kaplnku sv. Ignáca s rodinnou hrobkou. Ešte na začiatku 19. storočia bol hrad obývateľný, avšak od polovice toho storočia chátra až dodnes. 47 V období 12.-13. storočia v skúmanej oblasti existovala hustá sieť sídlisk, ktorá je archeologickými prieskumami dokázateľná hlavne v katastri obce Kostoľany pod Tribečom vo všetkých nížinných polohách intravilánu aj extravilánu obce až po Ladice. 48 Takýto obraz osídlenia chýba v južnej časti Kostolianskej 41 44 Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I., II., Bratislava 1977. 45 Habovštiak, A.: Archeologický výskum., ref. 43, s. 43; Hanuliak. M.: Kostoľany pod Tribečom, ref. 43., s. 190. 46 Plaček, M. Bóna, M.: Gýmeš, ref. 11, s. 121-124. 47 Bóna, M.: Stavebné pamiatky obce, in: Obec Jelenec 885 rokov, Jelenec 1998, s. 7-8. 48 Bisták, P.: NS KPÚ SR z r. 2006; Borzová, Z. Pažinová. N.: NS Karch P-01/2008; NS Karch P-02/2008; NS Karch P-03/2008.
Monumentorum tutela 21 doliny, čiže v katastri obce Ladice. Dôvodom je pravdepodobne absencia archeologických prieskumov v tejto časti mikroregiónu. Kostolianska dolina je potom súvislo osídlená od vrcholného stredoveku po novovek, čoho dôkazom sú hlavne nálezy väčšinou črepového charakteru nájdené archeologickým prieskumom, 49 ale aj hnuteľné a nehnuteľné pamiatky získané archeologickým výskumom cintorína a kostola v polohe Pri kostole v Kostoľanoch pod Tribečom. 50 O kontinuite svedčia v neposlednom rade aj záchranné výskumy a prieskumy na hrade Gýmeš. 51 Z obdobia novoveku možno doložiť osídlenie vo väčšej časti Kostolianskej doliny. Bohatý archeologický materiál z tohto obdobia - zlomky úžitkovej keramiky (taniere, krčahy, uchá, dná a časti nádob), fragmenty sklenených pohárov, časti dvoch fajok - pochádza z intravilánu aj extravilánu (polohy: Bilkeš, Breziny, Nad cestou) obce Kostoľany pod Tribečom. 52 Podobný stav badať aj v katastri obcí Jelenec a Ladice. Obraz osídlenia v tomto období dopĺňajú dodnes stojace alebo zaniknuté stavebné pamiatky skúmaného mikroregiónu (napr. sakrálne stavby, mlyny, kaštieľ, zvyšky taviacich pecí), ako aj písomné a ikonografické pramene. 53 42 Záver Súčasná topografia nálezísk v Kostolianskej doline je výsledkom zintenzívnenia bádateľskej činnosti hlavne za posledné roky. Interpretácia osídlenia vychádza teda zo súčasného stavu bádania. Vychádzajúc z vlastných terénnych prieskumov a z dostupných faktov a poznatkov, sme sa pokúsili osvetliť proces vývoja osídlenia v danom mikroregióne. Napokon osídlenie na sledovanom priestore poskytuje množstvo ďalších otázok a problémov, z ktorých táto práca postihuje nepochybne iba určitú časť. 49 Bisták, P.: NS KPÚ SR z r. 2006; Borzová, Z. Pažinová. N.: NS Karch P-01/2008; NS Karch P-02/2008; NS Karch P-03/2008. 50 Habovštiak, A.: Archeologický výskum., ref. 43, s. 43; Hanuliak. M.: Kostoľany pod Tribečom, ref. 43., s. 190; Baxa, P. Polanský, L. Bisták, P.: Hrobový nález denáru Olřicha I., ref. 10. 51 Bóna, M.: Sakrálne stavby hradu Gýmeš, Pamiatky a múzeá 2, 1995, s. 30-32; Renesančné a barokové prestavby hradu Gýmeš. Pamiatky a múzeá 4, 1996, s. 28-31; Bóna, M.: Hrad Gýmeš, ref. 11, s. 152-214; Bóna, M.: Sakrálny okrsok Gýmešského hradu, ref. 11, s. 89-101; Katkin, S. Bóna, M.: Záchranný výskum v kaplnke hradu Gýmeš. AVANS 1998, 2000, s. 113-115; Mednyánszky, A.: Ghymes váranak leirása. Tudományos Gyűjtemény, 2, 1821, s. 36-46; Plaček, M. Bóna, M.: Gýmeš, ref. 11, s. 121-124. 52 Bisták, P.: NS KPÚ SR z r. 2006; Borzová, Z. Pažinová. N.: NS Karch P-01/2008; NS Karch P-02/2008; NS Karch P-03/2008. 53 Bóna, M.: Stavebné pamiatky obce ref. 48, s. 7-8; Lédec, Látnivalók, Komárno 1997; Súpis pamiatok na Slovensku, Zväzok I. Bratislava 1967, s. 521; Súpis pamiatok na Slovensku. Zväzok II. Bratislava 1986, s. 77, 168; Vlastivedný slovník, ref. 45.
Osídlenie Kostolianskej doliny Po kartografickom vyznačení nálezísk a analýze osídlenia sledovaného mikroregiónu možno konštatovať, že vymedzené územie bolo postupne osídľované od mladšej doby kamennej. Využívané na osídlenie boli terasy rieky Drevenica a jej menších prítokov, polohy s vhodnou poľnohospodárskou pôdou a prirodzené vyvýšeniny, ktoré poskytovali priaznivé podmienky pre zakladanie osád v jednotlivých obdobiach. Osídlenie zároveň neobišlo ani vyššie prirodzene chránené, ale horšie prístupné polohy. Stálosť niektorých lokalít resp. kumulácie sídlisk rovnakého časového obdobia na malom priestore, svedčia o intenzívnom využívaní a o výhodnom sídelnom charaktere Kostolianskej doliny, ktorá svojou koncentráciou nálezov predovšetkým od stredoveku predstavuje priestor s pomerne hustým osídlením. Zároveň sa vyššie načrtnutý obraz osídlenia Kostolianskej doliny stáva pre nás východiskom k novému výskumu tohto mikroregiónu. K ucelenému pohľadu na vývoj osídlenia možno dospieť až po podrobnejšom výskume vymedzenej oblasti, a to hlavne realizáciou systematických archeologických prieskumov, prípadne archeologických výskumov, leteckej prospekcie a v neposlednom rade spracovaním historických prameňov. Treba si uvedomiť, že Kostolianska dolina svojim geografickým charakterom, bohatou flóru a faunou a vysokou koncentráciou historických pamiatok láka hlavne turistov a nadšencov. Preto by bolo vhodné získané výsledky zaujímavou formou podať aj širšej verejnosti. Tu sa ponúka možnosť realizácie náučného chodníka, ktorého opornými bodmi by boli lokality: Studený hrad, Gýmeš, Kostol sv. Juraja, Veľký Lysec a bohatá história celej Kostolianskej doliny. 43 Settlement of the Kostoľany Valley Zu zana Bor zová Noémi Pažinová This Contribution is devoted to the development of settlement within the Kostoľany Valley as a closed micro-region. The Kostoľany Valley includes the Kostoľany basin, part of the northern foothills of the Žitava hills, which is part of the unit of Podunajská highlands and adjoining part of the Jelenec subunit of the geomorphological range of Tribeč Mountains. The archaeological data serve as the primary resources of this work. For the period of the Middle Ages and Modern Era the results of archaeological surveys and excavations were compared to the knowledge of written sources and works of historians. Settlement in the given area has been analysed chronologically and it consist of 22 sites in total (fig. 1; tab. 2) from the parishes of the present day villages of Kostoľany pod Tribečom, Ladice and Jelenec. 11 sites are of Prehistoric date (7 Stone Age sites, 2 of Bronze Age and 3 of Iron Age); another five sites are of Proto-historic Period (3 La-Tène and 2 Roman Period); twelve sites are dated to the Middle Ages and remaining ten based on findings belong to the period of the 16th 19th Century. Based on result of the settlement analysis it is possible to reconstruct the settlement continuity since the Late Stone Age. The terraces above the river Drevenice and its smaller tributaries, were used as areas convenient for agricultural land, with natural knolls that provided conditions suitable for the foun-
Monumentorum tutela 21 dation of villages in particular periods. Also the settlement did not avoid even the higher, naturally protected, but worse accessible areas (Veľký Lysec, Ploská). The permanent settlement of some sites, respectively the accumulation of settlements of the same period within limited area shows the intensive land use and convenient character of settlement of the micro-region under study that shows the area with quite dense settlement with concentration of finds especially from the Middle Ages. 44