Masarykova univerzita

Transcription

1 Masarykova univerzita Fakulta sociálních studií Punková modlitba v pravoslavnej katedrále: mediálny obraz hudobnej performance a súdu s Pussy Riot v Mladej fronte Dnes Punk Prayer in Orthodox cathedral: the media image of Pussy Riot musical performance and trial in Mladá fronta Dnes (Magisterská diplomová práca) Vypracovala: Bc. Ivana Viteková Vedúca práce: Mgr. et Mgr. Kateřina Kirkosová Brno 2015

2 Čestné prehlásenie Prehlasujem, ţe som túto diplomovú prácu vypracovala samostatne s pouţitím prameňov a literatúry uvedených v bibliografii. V Brne, Ivana Viteková

3 Poďakovanie V prvom rade by som sa chcela poďakovať predovšetkým Mgr. et Mgr. Kateřine Kirkosovej za vedenie tejto práce, za jej pomoc a inšpiráciu, podnetné poznámky, správne nasmerovanie a samozrejme aj za prejavený ústretový prístup, chápavosť a hlavne trpezlivosť. Moje ďalšie veľké poďakovanie patrí dozaista aj mojim drahým rodičom a Lukášovi, ktorí pri mne stáli v náročných chvíľach, podrţali ma a vytrvalo ma podporovali aj napriek čiastočným neúspechom. Veď vy viete.

4 Anotácia Diplomová práca sa zaoberá konštrukciou mediálneho obrazu kauzy známej ako punková modlitba. Odkazuje k udalosti nelegálneho koncertu ruskej punkovej feministickej skupiny Pussy Riot, ktorý sa odohral 21. februára 2012 v priestoroch moskovského Chrámu Krista Spasiteľa. Dňa 17. augusta 2012 boli tri kľúčové členky skupiny odsúdené na dva roky väzenia z dôvodu výtrţníctva motivovaného náboţenskou nenávisťou. Hlavným cieľom práce je zistiť, ako je konštruovaný mediálny obraz príslušnej kauzy v denníku Mladá fronta Dnes a tieţ rozmiestnenie moci a ideológie v diskurzoch jeho vybraných článkov. Z hľadiska reprezentácie sociálnych činiteľov v článkoch práca orientuje svoju pozornosť predovšetkým na spôsob, akým ich autori prostredníctvom svojich výpovedí v textoch vykresľujú a prezentujú. Na rozbor jednotlivých článkov práca vyuţíva metódu kritickej diskurzívnej analýzy podľa prístupu Teuna van Dijka. Kľúčové slová: výskumná práca, kauza, Pussy Riot, Putin, mediálny obraz, ideológia, moc, sociálni aktéri, kritická diskurzívna analýza, Teun van Dijk Abctract Thesis deals with the structure of the media image of the case known as "punk prayer". It refers to the event of illegal concert of Russian feminist punk group Pussy Riot, which took place on February 21, 2012 in Moscow's Cathedral of Christ the Savior. On August 17, 2012, the three members were convicted of "hooliganism motivated by religious hatred", and each was sentenced to two years imprisonment. The main aim of this thesis is to find out how was media image constructed in selected articles of newspaper Mladá fronta Dnes and also how is power and ideology structured in discourses of these selected articles. In terms of representation of social actors in articles, thesis focuses its attention primarily on the way how authors portray and present them through their statements in the texts. For the analysis of articles work uses the method of Teun van Dijk's critical discourse analysis. Keywords: research work, case, Pussy Riot Putin, media image, ideology, power, social actors, critical discourse analysis, Teun van Dijk

5 Obsah Úvod Teoreticko-kontextuálna časť Sociálna konštrukcia reality Mediálna konštrukcia reality Priming a framing Ideológia Ideológia a moc Diskurz Kauza punkovej modlitby Kontext kauzy Metodologická časť Téma výskumu Výskumný problém Cieľ výskumu Výskumné otázky Výskumná vzorka a technika výberu Metóda kritickej diskurzívnej analýzy História a vývoj Vplyvy a východiská Kritickosť CDA Základná charakteristika a povaha CDA Výhody a nevýhody CDA Kritická diskurzívna analýza v ponímaní Teuna van Dijka Základná charakteristika Mentálne modely Ideologický štvorec Obsah Forma Sebareflexia výskumníka... 57

6 3 Analytická časť Téma: Punková modlitba v Chráme Krista Spasiteľa Téma: Súdny proces s Pussy Riot Téma: Reakcie na kauzu Pussy Riot Téma: Predchádzajúce aktivity Pussy Riot Téma: Rusko optikou kauzy Pussy Riot Ideologický štvorec zhrnutie Diskusia Zodpovedanie výskumných otázok Záver Zoznam použitej literatúry a iných zdrojov Menný register Vecný register Prílohy celkový počet slov:

7 Úvod Po tom, čo sa 21. februára 2012 krátko pred prezidentskými voľbami v Rusku odohralo v priestoroch moskovského pravoslávneho Chrámu Krista Spasiteľa kontroverzné vystúpenie ruskej feministickej punkovej skupiny, takmer kaţdý vo svete uţ vedel, kto sú Pussy Riot. Skupina priamo pred oltárom adresovala svoju pieseň Bohorodičke s prosbou, aby vyhnala Putina preč. Za ilegálnu performance boli 17. augusta 2012 tri kľúčové členky Nadeţda Tolokonnikova, Maria Aľjochinova a Jekaterina Samucevičova obvinené z vykonania trestného činu výtrţníctva motivovaného náboţenskou nenávisťou a odsúdené na dva roky väzenia. Februárová performance, známa aj ako punková modlitba, a následný vývoj celého súdneho procesu s Pussy Riot a ich rozsudok vyvolali po celom svete vlnu pohoršenia, búrlivých diskusií, ale aj demonštrácií a prejavov solidarity s členkami skupiny. Organizácie ako Amnesty International, verejne známe osoby z politického prostredia ako Catherine Ashton alebo hudobníci ako Paul McCartney, Madonna, Sting alebo Bjork verejne podporili Pussy Riot. Len máloktorá skupina zaţila takýto raketový štart, keďţe kauza punkovej modlitby a tváre Pussy Riot zaplnili okamţite titulné stránky domácich aj zahraničných médií. O vývoji kauzy informovali aj slovenské médiá. Kauza punkovej modlitby je významná aj s ohľadom na ruský kontext. Situácia týkajúca sa Ruska totiţ v súčasnosti patrí medzi najaktuálnejšie témy zahraničnej politiky a celosvetového diania. Rusko sa v mnohých súvislostiach stalo terčom všeobecnej kritiky a odmietavých postojov, v niektorých prípadoch dokonca na oficiálnej úrovni. Jednou z udalostí, ktoré sú charakteristické svojou mimoriadnou rozporuplnosťou, bola aj punková modlitba. Vladimír Putin bol v súvislosti s prípadom vystavený značnej kritike a to hlavne zo strany západných krajín, ktoré sa vyjadrovali k otázkam ľudskej slobody a slobody prejavu v súvislosti s putinovským reţimom v Rusku. Jednou z najintenzívnejšie riešených otázok v súvislosti s vystúpením Pussy Riot bol zámer ich punkovej modlitby. Skupina sa podľa svojich slov snaţila o protest s politickým posolstvom, pričom miesto svojho vystúpenia si zvolili zámerne, keďţe sa snaţili poukázať na prepojenie medzi pravoslávnou cirkvou a štátnou mocou v Rusku. Zatiaľ čo sa časť verejnosti cítila dotknutá a pohoršená pre narušenie a zneuctenie svätosti budovy chrámu, 7

8 druhá skupina protestovala a poukazovala na to, ţe v súdnom procese s Pussy Riot nešlo o obranu náboţenskej viery, ale skôr o prenasledovanie za ich politický názor. V rámci českých aj slovenských médií sa pri konštruovaní mediálneho obrazu kauzy taktieţ prejavilo spomenuté názorové rozdelenie na dva tábory. Rozhodli sme sa preto bliţšie danú skutočnosť analyzovať s ohľadom na kontext konkrétneho printového médiá v českom mediálnom priestore. Na základe vyššie uvedeného nás zaujímalo, ako o uvedenej udalosti informoval seriózny český denník Mladá fronta Dnes. Problematika analýzy mediálneho obrazu a jeho konštrukčných mechanizmov tejto udalosti sa stala ústrednou témou nášho výskumu. Hlavným problémom, ktorý sa práca pokúša riešiť, je mediálny obraz príslušnej kauzy v konkrétnom periodiku a tieţ utváranie, rozmiestnenie, štruktúra moci a ideológie v diskurzoch jeho vybraných článkov. Práca má z hľadiska štruktúry tri základné časti: teoretickú, metodologickú a analytickú časť. V rámci teoretickej časti sa snaţíme načrtnúť a priblíţiť teoretické koncepty potrebné pre ukotvenie zvolenej problematiky. Jedná sa predovšetkým o koncept sociálnej konštrukcie reality s premostením k téme mediálnej konštrukcie reality predovšetkým prostredníctvom mechanizmov primingu a framingu. Ďalšie dva teoretické okruhy sa týkajú pojmov ideológia a diskurz. Teoretická časť zároveň pribliţuje aj základné kontextuálne pozadie kauzy punkovej modlitby. Metodologická časť práce sa sústreďuje predovšetkým na predstavenie a priblíţenie metodologického spracovania výskumu. Konkrétne sa jedná o bliţšiu definíciu témy výskumu, výskumného problému, cieľa výskumu, stanovených výskumných otázok a tieţ priblíţenie výskumnej vzorky a techniky výberu. Ďalšia časť metodologickej časti práce sa snaţí teoreticky priblíţiť zvolenú výskumnú metódu, ktorou je kritická diskurzívna analýza. Posledná analytická časť práce predstavuje samotnú realizáciu analýzy, prostredníctvom ktorej sa budeme snaţiť dospieť k úspešnému zodpovedaniu stanovených výskumných otázok. 8

9 1 Teoreticko-kontextuálna časť 1.1 Sociálna konštrukcia reality Vzhľadom na to, ţe naša práca je zameraná predovšetkým na analýzu mediálneho obrazu vznikajúceho v kontexte diskurzívnych praktík, je potrebné si v tejto súvislosti priblíţiť problematiku sociálnej konštrukcie reality, ktorá je východiskovým konceptom. Realita je sociálne konštruovaná, pričom procesy, ktorými dochádza k jej sociálnemu vytváraniu a udrţiavaniu skúma sociológia vedenia. Ako uvádzajú Berger a Luckmann, z tohto vyplývajú dva základné kľúčové pojmy realita a vedenie. Zatiaľ čo realitu (reality) definujú ako vlastnosť prináleţiacu javom, ktorým prisudzujeme existenciu nezávisle od našej vôle, vedenie (knowledge) chápu ako istotu, ţe tieto javy sú skutočné a sú nositeľmi určitých vlastností. 1 Dôleţité je nielen iba skúmanie rôznorodosti vedenia v ľudských spoločnostiach, ale rovnako aj procesov, v priebehu ktorých začne byť akýkoľvek súbor vedenia chápaný ako realita. 2 Takáto transformácia nadobúdania objektívnej podoby produktov ľudskej činnosti sa deje v procese objektivizácie, ktorá je úzko prepojená s externalizáciou, teda procesom, v ktorom prebieha produkcia sociálneho poriadku človekom a internalizáciou, pri ktorej je objektivovaný sociálny svet spätne premietaný do vedomia v procese socializácie. 3 Realita nemusí byť vţdy rovnaká a nemusí byť vţdy iba jedna, je ich prakticky nekonečno. Vlastnú realitu má kaţdý človek, aj kaţdá spoločnosť. Takţe spoločnosť nie je daná realitou, ale skôr ju utvárajú naše myšlienky a predstavy. To odzrkadľuje aj základná téza celej Bergerovej a Luckmannovej knihy, ktorá vyjadruje úzky vzájomný vzťah medzi tromi spomenutými procesmi a znie: Spoločnosť je výtvorom človeka. Spoločnosť je objektívnou realitou. Človek je výtvorom spoločnosti.. 4 S týmto súvisí aj častá tendencia zabúdať, ţe realita, ktorú povaţujeme za objektívnu je vlastne objektivizovaná, čo odkazuje aj k vnútornej nestabilite ľudského organizmu, s ohľadom na ktorú je pre človeka nevyhnutné, aby si okolo utvoril stabilné prostredie, v ktorom sa bude pohybovať. Vedenie je v takomto objektivizovanom svete prijímané ako pravda a následne internalizované ako subjektívna realita BERGER LUCKMANN, Sociální konstrukce reality: Pojednání o sociologii vědění, s. 9. Tamtieţ. s. 11. Tamtieţ. s Tamtieţ. s. 64. Tamtieţ. s

10 Ďalším dôleţitým pojmom, s ktorým Berger a Luckmann pracujú, je inštitucionalizácia, ku ktorej dochádza pri vzájomnej typizácii habitualizovaných činností určitým typom ich vykonávateľov, pričom kaţdá takáto typizácia je inštitúciou. Inštitúcie majú svoje dejiny, sú zdieľané členmi danej spoločnosti a riadia ľudské chovanie v tom zmysle, ţe predurčujú vykonávanie určitej činnosti aktérmi určitého typu. 6 Aj napriek objektívnej povahe reality si spoločnosť vyţaduje, aby boli realita a sociálny poriadok nejakým spôsobom potvrdzované. Tento proces utvrdzovania je označovaný ako legitimizácia. 7 Za najvýznamnejší prostriedok konštrukcie reality povaţujú autori práve jazyk. Ten má totiţ svoj pôvod v kaţdodennom ţivote a jeho prvotnou funkciou je aj na kaţdodenný ţivot odkazovať. Takisto je to nástroj, ktorý zároveň vtláča objektivovanému sociálnemu svetu logiku. K jazyku pristupujeme ako k vonkajšej skutočnosti a tieţ sa prejavuje jeho schopnosť donucovacieho prostriedku, ktorý nás núti prijímať určité vzorce. 8 Rozprávanie, popis alebo definovanie čohokoľvek je konštrukciou, ktorú uskutočňujeme prostredníctvom jazyka. Za metódu, ktorou moţno skúmať ako sú veciam pripisované významy, ktoré ľudia v sociálnych procesoch vyrábajú alebo si ich vymieňajú, je povaţovaná práve analýza diskurzu Mediálna konštrukcia reality Medziľudská komunikácia je zaloţená na odkazovaní k významom symbolov, k svetu, ktorý je konštruovaný ako spoločné pojatie reality. 10 Táto predstava pritom platí pre kaţdú medziľudskú komunikáciu, takţe aj pre tú mediálnu. To znamená, ţe na konštrukcii sociálnej reality sa podieľajú vo veľkej miere aj médiá. Z toho vyplýva aj podstatný predpoklad pre našu prácu, a teda ţe ľudia, ktorí majú moţnosť pracovnej činnosti v médiách (v našom prípade redaktori časopisu) sa tieţ stávajú spolutvorcami sociálnej reality prostredníctvom utvárania spoločenských významov a hodnôt. Médiá môţeme povaţovať za inštitúcie v zmysle vyššie uvedeného chápania Bergera a Luckmanna, a to konkrétne v tom, ţe pomáhajú usmerňovať ľudské chovanie a zároveň fungujú aj ako nástroj orientácie v spoločnosti, keďţe v dnešnej dobe čerpáme prevaţné mnoţstvo informácií práve z médií BERGER LUCKMANN, Sociální konstrukce reality: Pojednání o sociologii vědění, s. 58. Tamtieţ. s Tamtieţ. s VÝROST SLAMĚNÍK, Sociální psychologie, s. 25. JIRÁK KÖPPLOVÁ, Média a společnost: stručný úvod do studia médií a mediální komunikace, s

11 Podľa McQuaila nám médiá poskytujú materiál pre konštruovanie reality, reprodukujú určité významy a ponúkajú ich, pričom o týchto významoch však moţno jednať alebo ich dokonca odmietnuť. Keďţe spoločnosť je skôr konštrukt, neţ pevne daná realita, médiá vlastne nemôţu objektívne informovať o spoločenskej realite, pretoţe všetky fakty sú interpretácie. 11 Mediálna realita je obraz reality, ktorí ľudia vidia v médiách, pričom v tomto zmysle chápeme pojem obraz aj ako isté zovšeobecnenie alebo abstrakciu a nie iba zmyslovo vnímateľný objekt. V ideálnom prípade by sa mediálna realita mala zhodovať alebo prekrývať s objektívnou realitou, čo je však veľmi obtiaţne, keďţe v kaţdom obraze je zakódovaná aj štruktúrovaná subjektivita zobrazovateľa, vrátane kultúry, v ktorej bol obraz sformovaný. 12 Práve médiá určujú vytváraním mediálnej reality podobu zdanlivo prevaţujúcich postojov v spoločnosti, pričom takýto vplyv na sociálnu konštrukciu reality im umoţňuje, aby sa stali nástrojom v rukách elít. Na formovaní mediálnej prezentácie reality majú značný podiel aj samotní novinári, aj napriek zavedenej redakčnej personálnej politike, ktorá má zaručovať šéfredaktorom a predovšetkým vlastníkom médií ideologickú prijateľnosť redakčného obsahu. 13 Škótsky sociológ médií Brian McNair nazýva súčasnú paradigmu mediálnej prezentácie reality ako model chaotického šoku. Podľa neho sa masové médiá stávajú stále viac priestorom konkurenčného ideologického boja, kde vládnuce elity musia súperiť o priazeň príjemcov mediálneho obsahu s ďalšími skupinami, ktoré síce nemusia mať nutne ekonomické zdroje, ale majú potrebné know-how. 14 Čo sa týka sociálnej úlohy ţurnalistiky, tak nie je iba sprostredkovateľom objektívnych faktov o udalostiach, ale hovorí nám niečo aj o štruktúre tohto sveta. Konštruuje pre nás svet v kategóriách normálne verzus deviantné alebo útočné verzus mierne, ktoré majú schopnosť regulovať spoločnosť a tým vylučovať alebo marginalizovať určité typy sociálnych aktérov. 15 Spravodajské organizácie nepodávajú iba správy o udalostiach, ale sú aktívnymi činiteľmi pri konštrukcii sociálnopolitického prostredia, ktorá utvára tieto udalosti vo verejnej predstavivosti. 16 Keďţe mediálny obraz je mediálna konštrukcia reality, na ktorej sa zúčastňujú aj pracovníci médií, do úvahy to berie aj naša práca, ktorá vníma významný podiel na konštruovaní mediálneho obrazu skúmanej kauzy zo strany autorov jednotlivých článkov MCQUAIL, Úvod do teorie masové komunikace, s URBAN DUBSKÝ MURDZA, Masová komunikace a veřejné mínění, s ŠTĚDROŇ, Politika a politický marketing, s. 53. MCNAIR, The sociology of journalism. In Politika a politický marketing, s DAVIES, News and politics In News and Journalism in the UK, s HALL, Policing the Crisis. In News and Journalism in the UK, s

12 1.3 Priming a framing Mediálna konštrukcia reality sa uskutočňuje prostredníctvom vyuţívania mnohých mechanizmov akými sú napríklad agenda-setting, gatekeeping, spravodajské hodnoty, priming alebo framing. Pre nás budú z hľadiska zamerania našej práce významné práve posledné dva, keďţe majú blízko k metóde kritickej diskurzívnej analýzy ako ju uplatňuje van Dijk. Aj keď so spomenutými konceptmi vo svojej teórii priamo neoperuje, priming, teda zdôrazňovanie tém má blízko k explicitnej manifestácií a framing alebo rámcovanie súvisí s dokazovaním, ale predovšetkým s kontextovými modelmi. Priming alebo zdôrazňovanie tém sa prejavuje činnosťou médií pri navrhovaní hodnôt a noriem, podľa ktorých môţu byť posudzované objekty mediálneho záujmu. Výraz má pôvod v sociálnej psychológií, ale v súčasnosti sa častejšie pouţíva v politickej komunikácií pri hodnotení politických osobností verejnou mienkou. 17 Z pohľadu kritickej diskurzívnej analýzy priming súvisí nielen so zvýznamňovaním určitých kontextov, tém, udalostí alebo osôb, ale aj s navrhovaním hodnôt a noriem, ktorými môţu byť jednotlivé objekty médií posudzované. S primingom je úzko prepojený aj framing alebo rámcovanie, pričom v súvislostí s ním bola značná pozornosť venovaná práve otázke, ako sú spravodajské informácie prezentované alebo rámcované. McQuail uvádza Goffmana ako otca myšlienky, ţe pre usporiadanie obvykle roztrieštených kusov informácií a záţitkov je potrebný určitý interpretačný rámec. Predstava rámca v súvislosti so spravodajstvom bola často voľne vyuţívaná namiesto výrazov ako uhol pohľadu, kontext, téma alebo zorný uhol pohľadu spravodajstva. 18 Podľa Entmana zasa rámcovanie znamená výber a viacznačnosť, pretoţe rámce definujú problémy, diagnostikujú príčiny, vytvárajú súdy a navrhujú nápravu. Toto všetko sa deje prostredníctvom vyuţívania rôznych textových nástrojov ako napríklad výber určitých slov a fáz, vyuţívanie kontextových odkazov, výber určitých obrazov, uvádzanie niektorých príkladov, odkazovanie na zdroje a podobne. 19 Čo je mimoriadne relevantné z hľadiska našej práce je skutočnosť, ţe rámcovanie je konštrukt, ktorý sa prejavuje na makroúrovni rovnako, ako na mikroúrovni. Ako makrokonštrukt rámcovanie odkazuje k spôsobom prezentácie MCQUAIL, Úvod do teorie masové komunikace, s GOFFMAN, Frame analysis: An essay on the organization of experience. In Úvod do teorie masové komunikace, s ETMAN, Framing towards clarification of a fractured paradigm. In Úvod do teorie masové komunikace, s

13 novinárov alebo iných komunikátorov, ktorí ich vyuţívajú na prezentáciu informácií v súlade s existujúcimi základnými schémami v publiku. Ako mikrokonštrukt rámcovanie popisuje, ako ľudia vyuţívajú informačné a prezentačné stratégie pri procese utvárania určitého dojmu Ideológia Napriek početným prístupom ku konceptu ideológie, ktoré sú zdrojom mnohých odlišností, historické podmienky diskusie ostávajú prevaţne rovnaké. Ako prvý objaviteľ pojmu sa uvádza francúzsky filozof Destutt de Tracy, ktorý na konci 18. storočia navrhol, aby sa myšlienková veda, ktorá sa spájala s analyzovaním toho ako myslíme, hovoríme a argumentujeme, začala označovať francúzskym termínom idéologie. 21 Bliţšie k súčasnosti sa v súvislosti s ideológiou často spájajú mená ako Marx a Engels, prípadne ich nasledovníci, medzi ktorými moţno spomenúť napríklad Gramsciho alebo Althusera. Takisto v súvislosti s ideológiou netreba opomenúť ani sociológov a filozofov, medzi ktorých patria napríklad Durkheim a Mannheim. 22 Stuart Hall chápe pod ideológiou mentálne rámce jazyky, koncepty, kategórie, obraznosť myslenia a systémy reprezentácií ktoré vyuţívajú rôzne triedy a sociálne skupiny, aby prišli na zrozumiteľný spôsob, akým spoločnosť funguje. 23 Vzhľadom na to, ţe naša práca vyuţíva prístup kritickej diskurzívnej analýzy podľa modelu Teuna van Dijka, budeme aj na koncept ideológie nahliadať spôsobom jemu vlastným. Uvedená definícia ideológie podľa Stuarta Halla nám môţe slúţiť ako vhodné premostenie, pretoţe v rámci nej môţeme pozorovať prítomnosť mnohých elementov typických práve pre van Dijkov prístup. Tými sú práve mentálny rámec presvedčení o spoločnosti a kognitívne a sociálne funkcie takéhoto rámca pre príslušné skupiny. Van Dijk definuje ideológiu ako špecifickú formu sociálneho presvedčenia zdieľanú sociálnymi skupinami. Ideológie fungujú ako základ sociálnych reprezentácií a praktík členov skupín, vrátane ich diskurzu, ktorý zároveň funguje ako prostriedok ideologickej produkcie, SCHEUFELE TEWKSBURY, Framing, agenda setting, and priming: The evolution of three media effects models. In Journal of communication, s. 12. VAN DIJK, Ideology and discourse. A multidisciplinary introduction, s [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < VAN DIJK, Ideology: A multidisciplinary approach, s HALL, The problem of ideology. In Stuart Hall: Critical dialogues in cultural studies, s

14 reprodukcie aj výzvy. 24 Ďalej zdôrazňuje multidisciplinaritu svojho prístupu k ideológii, pričom ten je vyjadrený v koncepčnom trojuholníku, ktorý prepája spoločnosť, diskurz a sociálne poznanie (viac v kapitole 2.7.1) v rámci kritickej diskurzívnej analýzy. Z tohto hľadiska chápeme ideológie ako kognitívne a zároveň aj sociálne, pretoţe slúţia ako základný rámec usporiadania sociálneho poznania zdieľaného členmi sociálnych skupín, organizácií alebo inštitúcií. 25 Van Dijk ďalej zdôrazňuje niekoľko bodov v spojení s ideológiami. Ideológie sú systémy presvedčení, ktoré neobsahujú ideologické praktiky a sociálne štruktúry na nich zaloţené, aj keď ich majú schopnosť regulovať. Rovnako ako neexistujú privátne jazyky, nie sú ani osobné alebo privátne ideológie, čo znamená, ţe tieto systémy presvedčení sú sociálne zdieľané členmi kolektívu sociálnych aktérov. Samozrejme nie kaţdý kolektív si utvára alebo potrebuje určitú ideológiu, inými slovami, ideológie pozostávajú zo sociálnych reprezentácií, ktoré definujú sociálnu identitu skupiny, jej zdieľané presvedčenia a jej podstatné základné podmienky a spôsoby existencie a reprodukcie. Ideológie však nie sú akýkoľvek druh sociálne zdieľaného presvedčenia ako sú napríklad sociokultúrne znalosti alebo spoločenské postoje, ale sú viac fundamentálne a axiomatické. Z tohto dôvodu dokáţu riadiť a organizovať iné sociálne zdieľané presvedčenia a tieţ určujú všeobecné kultúrne hodnoty významné pre danú skupinu. Ako sociokognitívny základ skupín sa ideológie postupne osvojujú a menia sa počas dlhých období ţivota, takţe musia byť relatívne stabilné. 26 Okrem toho, ţe van Dijk uvádza čo ideológie sú, pracuje aj s negatívnou definíciou, teda s tým, čo ideológie nie sú. Ideológie nie sú osobné presvedčenia jednotlivcov; nie sú nevyhnutne negatívne ; nie sú nejakým druhom falošného vedomia ; nie sú nevyhnutne dominantné, aj keď môţu definovať rezistenciu a opozíciu; nie sú rovnaké ako diskurzy alebo sociálne praktiky, ktoré vyjadrujú, reprodukujú alebo schvaľujú; a nie sú rovnaké ako akékoľvek iné sociálne zdieľané presvedčenia alebo systémy presvedčení. 27 Bez ohľadu na svoj formát, ideologické presvedčenia nie sú s najväčšou pravdepodobnosťou organizované ľubovoľným spôsobom. Kategórie, ktoré definujú ideologické schémy by mali byť pravdepodobne odvodené zo základných vlastností VAN DIJK, Discourse, ideology and context. In Folia Linguistica, s. 12. VAN DIJK, Discourse analysis as ideology analysis. In Language and Peace, s VAN DIJK, Ideology and discourse analysis. In Journal of Political Ideologies, s Tamtieţ. s

15 konkrétnej sociálnej skupiny. Čo sa týka usporiadania alebo organizácie ideológií, Van Dijk uvádza v tejto súvislosti nasledovné kategórie: 28 kritériá členstva (membership criteria) Kategória identity skupinovej ideológie, ktorá usporadúva informácie, sociálne a inštitucionálne úkony, ktoré definujú členstvo. Pomáha rozlišovať kto patrí do skupiny a kto nie. typické aktivity (typical activities) Upresňuje to, čo skupina robí, čo sa od nej očakáva alebo čo vyplýva z jej kompetencií. celkové ciele (overall aims) Van Dijk túto kategóriu uvádza aj pod termínom goals. Kategória zoskupuje informácie a činy, ktoré definujú celkové ciele skupiny, teda prečo robí skupina to, čo robí a čo tým chce dosiahnuť. normy a hodnoty (norms and values) Určuje základné normy a hodnoty, ktoré členovia skupiny musia zdieľať. Kategória špecifikuje čo je dobré a čo zlé, prípadne čo by členovia skupiny mali robiť a čo naopak robiť nesmú. pozícia (position) Kategória určuje vzťah konkrétnej skupiny s jej referenčnými skupinami a taktieţ špecifikuje miesto skupiny v rámci celej spoločnosti. zdroje (resources) Odkazuje k symbolickým zdrojom skupiny a tieţ sa zaoberá tým, kto má k nim prístup. Z uvedených kategórií vyplývajú niektoré zo sociálnych funkcií ideológií, ako napríklad, ţe umoţňujú členom skupiny organizovať svoju skupinu a prístup do nej, koordinovať svoje sociálne aktivity a solidaritu, realizovať spoločné ciele skupiny, chrániť svoje (privilegované) zdroje, alebo naopak, získať prístup k takýmto zdrojom opozičných skupín. Ako ďalšie základné funkcie ideológií uvádza van Dijk aj niektoré ďalšie. Ako uţ bolo naznačené, tak ideológie organizujú, monitorujú a kontrolujú špecifické sociálne postoje zdieľané v rámci skupiny, označované aj ako hodnotiace (evaluative) presvedčenia. Podobne tak riadia aj vývoj, štruktúru a aplikáciu sociokultúrnych znalostí. Okrem iného taktieţ ovplyvňujú a riadia plánovanie a pochopenie komunikácie a diskurzu konkrétnej skupiny. 29 Rovnako ako ďalšie formy sociálneho poznania, aj ideológie sú skôr všeobecné a abstraktné. Presne také však byť musia, pretoţe sa vzťahujú na širokú škálu kaţdodenných situácií, v ktorých aktéri pouţívajú takéto formy všeobecných postojov a uplatňujú ich VAN DIJK, Ideology and discourse. A multidisciplinary introduction, s. 17. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < VAN DIJK, Discourse analysis as ideology analysis. In Language and Peace, s

16 v rámci konkrétnejších situácií, a teda aj v diskurzoch. Toto môţe byť príčinou rozdielu medzi všeobecnou, abstraktnou ideológiou na jednej strane a tým, ako ľudia chápu, produkujú alebo zapájajú diskurzy do ďalších sociálnych praktík na strane druhej. 30 Z hľadiska kritickej diskurzívnej analýzy je teda prístup k ideológii často orientovaný práve na skúmanie jej účinkov na diskurzívne formy a významy, a naopak tieţ toho, ako môţu diskurzívne štruktúry ďalej prispievať k utváraniu a transformácii ideológií Ideológia a moc Vzhľadom k tomu, ţe ideológie vo všeobecnosti nepriamo riadia sociálne praktiky a obzvlášť diskurz, ďalšou zrejmou sociálnou funkciou ideológie je, ţe umoţňuje alebo uľahčuje spájanie konania, interakcie a kooperácie s ďalšími členmi v skupine rovnako, ako mimo nej. Toto moţno označiť za mikroúroveň sociálnych funkcií ideológie. Na makroúrovni popisu sú ideológie najčastejšie popisované z hľadiska skupinových vzťahov, akými sú aj tie, ktoré sa týkajú moci a dominancie. Tradične boli ideológie často definované z hľadiska legitimizácie dominantného postavenia vládnucej triedy alebo rôznych elitných skupín a organizácií. 31 Aj samotná kritická diskurzívna analýza si kladie za cieľ odhaliť a popísať, ako je zneuţitie moci prijímané, reprodukované a legitimizované v texte a reči dominantných skupín a inštitúcií. V súvislosti s ideológiou van Dijk podotýka, ţe sa nejedná o moc ako takú, ale ide sociálnu moc, ktorá sa prejavuje tým, ako dokáţe jedna skupina kontrolovať (limitovať, zamedzovať) jednanie druhej skupiny. Keďţe aj diskurz povaţujeme za formu jednania, takáto kontrola sa môţe prejavovať aj prostredníctvom diskurzu a jeho náleţitostí (kontext, témy, štýl). Diskurz má zároveň schopnosť ovplyvňovať aj myseľ recipientov, a preto vyuţívajú mocné skupiny práve médiá, prostredníctvom ktorých si dokáţu takýto systém ovplyvňovania zaručiť, pričom vtedy hovoríme o manipulácií. Moc si vyţaduje mocenskú základňu, ktorou môţu byť vzácne sociálne zdroje, ako sú sila, peniaze, znalosti, postavenie, a v našom prípade najdôleţitejší prístup k verejnému diskurzu. Je teda nutné, aby sme počítali s úzkym vzťahom medzi sociálnou mocou, diskurzom, mysľou a kontrolou VAN DIJK, Ideology and discourse. A multidisciplinary introduction, s. 18. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < Tamtieţ. s. 35. Tamtieţ. s

17 1.5 Diskurz Centrom záujmu našej práce je mediálny diskurz, ktorý cirkuluje v inštitúciách a skrz ne a je hlboko zakorenený v kaţdodennom ţivote a kaţdodennej interakcii takmer kaţdého z nás. Nasledujúca časť práce sa zaoberá práve diskurzom. Význam a dôleţitosť diskurzu sme naznačili uţ vyššie, keď sme spomenuli a poukázali na vzťah medzi ním a ideológiou, ktorý je vzájomne úzko prepojený v mnohých ohľadoch. Koniec koncov aj názov samotnej metódy kritickej diskurzívnej analýzy je odvodený od predmetu jej hlavného záujmu, ktorým je práve diskurz. Pojem diskurz je odvodený od latinského výrazu discurrere, ktorý v preklade znamená rozbiehať sa, prehovárať alebo hovoriť. Podľa Veľkého sociologického slovníka vnímali antickí filozofi a myslitelia diskurz ako umenie dišputovať alebo skúmať pojmy, no dnes sa v súvislosti s diskurzom často uvádza v rôznych súvislostiach hlavne jeho funkcia kontrolovať, vyberať, organizovať a rozdeľovať podľa určitých procedúr. 33 Talbot upozorňuje, ţe diskurz nie je produkt, ale proces. Aby sme ho mohli analyzovať, musíme sa pozerať nielen na samotný text, ale aj interakciu a kontext, do ktorých je zasadený. Text je totiţ súčasťou diskurzívneho procesu a bolo by zbytočné skúmať ho oddelene. 34 Ďalej Talbot uvádza dva prístupy k diskurzu. Prvý z nich chápe diskurz ako pouţitie jazyka a zameriava sa na jeho komunikačnú funkciu, pretoţe vychádza z predpokladu, ţe v rečovom prejave môţe byť zaujímavé nielen to, čo bolo povedané, ale rovnako aj to, ako to bolo povedané. Pre druhý prístup nie je z hľadiska diskurzu podstatná interpretácia, ale kladie do centra svojho záujmu myšlienky, znalosti, presvedčenia a názory, teda všetko to, o čom sa píše alebo hovorí. Z tejto perspektívy sú diskurzy vnímané ako štruktúry moţností a obmedzení. Metóda kritickej diskurzívnej analýzy kombinuje oba spomenuté prístupy a diskurz vníma ako sociálnu praktiku. 35 Wodak uvádza, ţe diskurz znamená čokoľvek od historickej pamiatky, politickej stratégie, rozprávania v širšom aj uţšom význame, textu, reči, prejavu, konverzácie, aţ po jazyk ako taký. S pojmom diskurz sa stretávame v rôznych súvislostiach, ako napríklad rasistický diskurz, rodový diskurz, diskurz o nezamestnanosti, mediálny diskurz, populistický diskurz, diskurz minulosti a mnoho ďalších. Pouţívanie diskurzu v takom mnoţstve súvislostí spôsobuje rozširovanie jeho významu, čo môţe byť zdrojom mnohých nezrovnalostí alebo MAŘÍKOVÁ PETRUSEK VODÁKOVÁ, Velký sociologický slovník, s TALBOT, Media Discourse: Representation and Interaction, s. 10. Tamtieţ. s

18 nedorozumení. Wodak preto zdôrazňuje, ţe kaţdý autor by mal sám definovať diskurz podľa toho, ako ho vo svojom prístupe chápe a pouţíva. 36 Podľa van Dijka je diskurz zároveň lingvistický objekt, jednanie, forma sociálnej interakcie, sociálna praktika, mentálna reprezentácia, interakčná alebo komunikačná udalosť alebo činnosť, kultúrny produkt a dokonca aj ekonomická komodita, ktorá sa predáva či kupuje. Takouto opäť rozsiahlou definíciou poukazuje autor na komplexnosť diskurzu a súhrnne ho označuje ako multidimenzionálny sociálny fenomén. 37 Prístup van Dijka vníma ideológiu ako nadradenú nad diskurzom, takţe jej prejavy je moţné odhaľovať práve prostredníctvom diskurzívnych štruktúr. Tvrdí, ţe aj keď diskurzy nie sú jediné ideologicky zaloţené sociálne praktiky, sú však rozhodujúce z hľadiska formulácie a sociálnej reprodukcie ideológií. Diskurzy sú teda potrebné z toho dôvodu, ţe ak chceme vedieť ako vlastne ideológia vyzerá, funguje, utvára sa, mení sa a je reprodukovaná, musíme si pozorne všímať práve jej diskurzívne prejavy. 38 Ďalej uvádza, ţe diskurz a komunikácia sú hlavné kanály mentálnej kontroly a sociálneho poznania, ku ktorým si dominantné skupiny udrţiavajú privilegovaný prístup, čím získavajú kontrolu nad symbolickou reprodukciou. Z tohto dôvodu sa diskurz a komunikácia podieľajú kľúčovým spôsobom na reprodukcii elitnej moci. 39 Diskurzy nie sú jednoznačne podriadené moci alebo vystavané proti nej o nič viacej, neţ ticho alebo mlčanie. Preto je potrebné brať ohľad na komplexný a nestabilný proces, v ktorom môţe byť diskurz nástrojom, účinkom alebo mocou, ale zároveň aj prekáţkou alebo východiskovým bodom opozičnej stratégie. Diskurz produkuje, prenáša a posilňuje moc, ale zároveň ju môţe aj narúšať, odhaľovať a umoţňovať jej zmarenie. 40 Z pohľadu našej práce je dôleţité hlavne to, ţe van Dijk povaţuje diskurz za zdroj moci a zároveň za prostriedok jej ustanovenia. Preto nazerá na novinárov ako na členov dominantnej kultúrnej elity, ktorí často nielen nevedomky prispievajú k vyjadreniu a legitimizácii národných a medzinárodných mocenských štruktúr. V tejto súvislosti poukazuje na to, ako tlač reprodukuje moc prostredníctvom diskurzívnych prostriedkov WODAK MEYER, Critical discourse analysis: history, agenda, theory and methodology. In Methods for critical discourse analysis, s VAN DIJK, Critical discourse studies: A sociocognitive approach. In Methods for critical discourse analysis, s. 67. VAN DIJK, Ideology: A multidisciplinary approach, s. 6. VAN DIJK, Discourse and Inequality. In Lenguas Modernas, s. 23. FOUCAULT, The History of Sexuality, Vol. 1: An Introduction, s VAN DIJK, News Analysis. Case studies of international and national news in the press, s. 10 (Preface). 18

19 1.6 Kauza punkovej modlitby Kontext kauzy Dňa 17. augusta 2012 boli tri členky ruskej feministickej punkovej skupiny Pussy Riot odsúdené na dva roky väzenia kvôli udalosti nelegálneho koncertu, ktorý sa odohral 21. februára 2012 v priestoroch moskovského Chrámu Krista Spasiteľa. Dve ďalšie členky skupiny opustili Rusko, aby sa vyhli trestnému stíhaniu. Nadeţda Tolokonnikova, Maria Aľjochinova a Jekaterina Samucevičova boli oficiálne obvinené z vykonania trestného činu výtrţníctva motivovaného náboţenskou nenávisťou. Februárová performance, známa aj ako punková modlitba, a následný vývoj celého súdneho procesu vyvolali po celom svete vlnu pohoršenia, búrlivých diskusií, ale aj demonštrácií a prejavov solidarity s členkami skupiny. charakteristika Pussy Riot Pussy Riot sú zoskupením bez stálej vnútornej štruktúry a bez presného počtu členov, ktoré vzniklo ako reakcia orientovaná proti Putinovmu reţimu v Rusku. História Pussy Riot je spojená s radikálnym umeleckým zoskupením Vojna, v ktorom pôvodne niektoré členky pôsobili. Vojna sa do povedomia verejnosti dostala hlavne svojimi počinmi ako maľba 65 metrového falusu na zdvíhací most neďaleko sídla Federálnej bezpečnostnej sluţby v Petrohrade 42 alebo inscenáciou hromadnej súloţe v prírodovedeckom múzeu v Moskve 43. Pussy Riot vznikli na konci septembra 2011 čiastočne ako reakcia na oznámenie Vladimíra Putina o opätovnom uchádzaní sa o post prezidenta tretie volebné obdobie po sebe. 44 Členky Pussy Riot, ktoré vystupujú inkognito vo svojich farebných kuklách balaklavách, priznávajú svoju inšpiráciu undergroundovým feministickým hnutím Riot Grrrl, ktoré vzniklo počas 90. rokov v Amerike. Rozdielnosť však spočíva hlavne v tom, ţe kým hudobné kapely asociované s hnutím Riot Grrrl vyjadrovali svoje názory prostredníctvom textov svojich piesní, Pussy Riot nekladú dôraz na estetickú hodnotu alebo úroveň hudobného prevedenia vystúpení, pretoţe punková hudba im slúţi iba ako nástroj spoločenského protestu. Takisto nefungujú ako klasické hudobné kapely v tom zmysle, ţe si neprenajímajú priestory pre svoje Penis Graffiti. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < Voina Fucks. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < LANGSTON, Meeting Pussy Riot. In VICE. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < 19

20 koncerty a ani nevyberajú vstupné od divákov. Ich jednotlivé performance nie sú nikdy vopred ohlásené a schválené, takţe pôsobia spontánnym a neplánovaným dojmom. Spomínané farebné balaklavy majú demonštrovať, ţe členkám skupiny ide o protest a nie o narcistickú prezentáciu svojej vlastnej osobnosti. Kukly majú svoj význam aj pri anonymizácii, keďţe členky si vzájomne často menia nielen balaklavy, ale aj mená, šaty a dokonca aj svoje úlohy v rámci skupiny. 45 V súvislosti so vznikom Pussy Riot a hlavne oznámením Putina o opätovnej prezidentskej kandidatúre, uviedla členka kapely s krycou prezývkou Serafima nasledovné: V tom momente sme si uvedomili, ţe táto krajina potrebuje militantnú, punk-feministickú pouličnú kapelu, ktorá bude vystupovať na uliciach a námestiach Moskvy, mobilizovať verejnú energiu proti zlým podvodníkom z Putinistickej junty a obohacovať ruskú kultúrnu a politickú opozíciu témami, ktoré sú pre nás dôleţité: gender a práva LGBT, problematika maskulínnej konformity, absencia odváţneho politického posolstva na hudobnej a umeleckej scéne a dominancia muţov vo všetkých oblastiach verejného diskurzu.. 46 Od svojho vzniku Pussy Riot uskutočňovali sériu ilegálnych guerillových perfromance. Najznámejšie bolo vystúpenie, ktoré sa odohralo 20. januára 2012 na Červenom námestí, kde Pussy Riot predviedli pesničku Revolt in Russia, Putin's got scared!. Všetkých osem členiek bolo zadrţaných a následne prepustených. 47 Čo sa týka samotného názvu skupiny, tak pochádza z angličtiny a píše sa latinkou, no ruská tlač ho niekedy uvádza aj v azbuke. Pussy Riot povaţujú za jednu z výhod svojho anglického názvu skupiny práve to, ţe väčšina policajtov, ktorí ich vyšetrujú po ilegálnych vystúpeniach neovláda cudzí jazyk a nedokáţe meno skupiny preloţiť a pochopiť jeho význam. Jedna z členiek odôvodnila názov skupiny nasledovne: Ţenský pohlavný orgán, ktorý je beztvarý a má úlohu prijímať sa zrazu začne radikálne búriť proti kultúrnemu poriadku, ktorý sa ho neustále snaţí definovať a ukázať mu jeho patričné miesto. Sexisti majú určité predstavy o tom, ako by sa mala ţena správať a Putin, mimochodom, má tieţ niekoľko myšlienok o tom, ako by mali ţiť Rusi. Boj proti tomuto všetkému to je Pussy Riot LANGSTON, Meeting Pussy Riot. In VICE. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < Tamtieţ. ELDER, Feminist punk band Pussy Riot take revolt to the Kremlin. In The Guardian. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < LANGSTON, Meeting Pussy Riot. In VICE. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < 20

21 Nadeţda Tolokonniková sa vo svojom záverečnom súdnom vyhlásení na adresu performance Pussy Riot vyjadrila takto: Vystúpenia Pussy Riot môţu byť nazývané disidentským umením alebo politickou aktivitou, ktorá sa snúbi s umeleckou formou. Tak či onak, sú naše performance istým druhom občianskej aktivity represie korporatívneho politického systému, ktorý smeruje svoju moc proti základným ľudským právam a občianskym a politickým slobodám.. 49 Počas svojho prvého vystúpenia v novembri 2011, ktoré situovali na konštrukciu troleje moskovského metra, trhali perové vankúše a perie sypali dolu. Počas tejto performance odprezentovali svoju ideológiu prostredníctvom piesne s názvom Release the Cobblestones. Text piesne opisoval ich agendu, a to konkrétne: feminizmus; odpor proti orgánom sociálnej kontroly; práva homosexuálov lesieb, bisexuálov a transsexuálov; antiputinizmus a radikálna decentralizácia orgánov verejnej moci; snaha o zachovanie Chimkinského lesa; a presťahovanie hlavného mesta Ruska na Východný Sibír. 50 Ideológia Pussy Riot je zmesou neo-anarchizmu a prvkov ľavicových subkultúr rozšírených v západných krajinách (environmentalistická, feministická, antikapitalistická). Aj keď si skupina v rámci svojej agendy vymedzuje politické poţiadavky a záujmy, v prvom rade oslavuje radikálny ţivotný štýl. Ich texty oscilujú medzi militantnosťou a jej paródiou. 51 osoba Vladimíra Putina Vladimír Putin je ruský politik, ktorý pôsobil ako predseda ruskej vlády v rokoch 1999 aţ Keď Boris Jeľcin na konci roka 1999 odstúpil zo svojej funkcie, stal sa Putin dočasným prezidentom krajiny a postupne aj riadnym prezidentom v rokoch 2000 aţ 2008, pričom v roku 2004 bol opätovne zvolený. Následne sa v roku 2008 stal predsedom vlády aţ do roku 2012, kedy bol v prezidentských voľbách zvolený za prezidenta po tretí raz na dobu šesť rokov. Putin je muţ, ktorý si udrţiaval svoju vplyvnú pozíciu počas 90. rokov (bol vedúcou osobnosťou v bývalej KGB, predsedom ruskej vlády) a ktorý tieţ v praxi fungoval ako vedúci politik krajiny od roku Nielen jeho skúsenosti, ale aj jeho charakter je v istom zmysle fascinujúci. Applebaum uvádza, ţe v súvislosti so systémom, ktorý v Rusku vytvoril sa na jeho označovanie pouţívajú termíny ako riadená demokracia alebo korporatívny Pussy Riot Closing Statements. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < STEINHOLT, Kitten Heresy: Lost Contexts of Pussy Riot's Punk Prayer. In Popular Music and Society, s WILLEMS, Why punk? Religion, anarchism and feminism in Pussy Riot s Punk Prayer. In Religion, State & Society, s

22 kapitalizmus. 52 Ďalej argumentuje, ţe Putinov systém predstavuje čiastočne oboje z menovaných, ale predovšetkým je úzko spätý s kultúrou KGB z 80. rokov, z ktorej vzišiel. Tento systém definuje ako ideológiu s názvom putinizmus. 53 Slovo ideológia je pritom v tomto význame pouţité zámerne, pretoţe sa jedná o rozpracovaný a zabehnutý systém, so starostlivo navrhnutými inštitúciami. Zámerne ho [putinizmus] učia ruské deti, prezentujú ho voličskej verejnosti a propagujú ho v médiách. Tvorí základ ruskej zahraničnej politiky a jeho súčasťou je výklad minulosti a prognózy spojené s budúcnosťou. Má dokonca svoj údajný cieľ: navrhuje, aby sa Rusko stalo znova silným a obávaným a sľubuje ochranu moci a bohatstva súčasnej ruskej vládnucej triedy. 54 uvádza ďalej Applebaum. S kritikou ruského systému súvisí nazeranie na neho ako na kvázitotalitu, ktorá nemá inú dynamiku neţ tú, ktorá je schopná opakovať vzorce ruských dejín. V tomto ohľade je reţim často vykresľovaný analogicky s minulosťou. Ruský reţim vystavaný na demokratickom podklade má nepochybne veľa autoritatívnych prvkov, ktoré odráţajú ruské tradície. Vladimír Putin predstavuje zosobnenie silného suverénneho štátu a zároveň aj istú personifikáciu štátnej moci v jednej osobe, pričom z tohto môţe vyplývať významná priepasť medzi Ruskom a demokratickým Západom, ktorý nekladie dôraz na silu štátu, ale predovšetkým na silu občianskej verejnosti. V súvislosti s kritikou putinizmu je charakteristická orientácia na slobodu médií, predovšetkým televízie, a jej obmedzovanie, prípady potlačovania ľudských a politických práv a taktieţ kontrola politického reţimu spojená s ovplyvňovaním a manipuláciou politického spektra. Kľúčovými zloţkami putinizmu sa stali nacionalizmus, náboţenstvo, sociálny konzervativizmus, štátny kapitalizmus a vládna dominancia v médiách. Kaţdá z týchto zloţiek je - takým alebo onakým spôsobom - odlišná alebo nepriateľská voči západnému súboru hodnôt práv jednotlivca, tolerancie, svetoobčianstva a internacionalizmu. 55 Predchádzajúci odsek poukazuje na veľkú ideologickú priepasť medzi prozápadne a prosovietsky orientovanou perspektívou. V kaţdom prípade nie je na mieste nazerať na Putina ako na priamy a jasný protiklad západných hodnôt a ideálov, hodnotiť a porovnávať ho mimo ruský kontext a jeho špecifickosť, prípadne ho jednostranne démonizovať APPLEBAUM, Putinism: the ideology, s. 3. Tamtieţ. APPLEBAUM, Putinism: the ideology, s. 4. ZAKARIA, The rise of Putinism. In The Washington Post. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < 22

23 náboženstvo v Rusku Wilems uvádza, ţe počas neskorých 80. rokov sociologické prieskumy poukazovali na náboţenskú a pravoslávnu renesanciu v Rusku. Medzi rokmi 1999 a 2005 uviedlo viac ako 90% respondentov, ţe majú dobrý alebo dokonca veľmi dobrý vzťah k pravoslávnemu náboţenstvu. 56 Počet veriacich (v rámci prieskumu ich moţno odlíšiť od pochybovačov, neveriacich a ateistov) vzrástol v Rusku z 23% z roku 1991 na 53% v roku 2005, zatiaľ čo počet ateistov sa zníţil z 35% na 6%. 57 Výskum z roku 2009 potvrdil tento trend, kedy 73% opýtaných charakterizovalo samých seba ako veriacich a 7% ako ateistov. 58 Výskum uskutočnený Ruskou Akadémiou viet na konci roka 2012 a začiatku roka 2013 ukázal, ţe 79% Rusov sa povaţuje za pravoslávnych veriacich. 59 Pre mnohých Rusov je ich náboţenská identita etnickým markerom. Vzhľadom na to, ţe na konci 80. a začiatku 90. rokov došlo k oţiveniu tradičného náboţenstva je vhodné rozlišovať medzi tradičným náboţenstvom, ktoré je lojálne voči štátu a takzvanými novými náboţenstvami spájané s destabilizáciou štátu. 60 V kaţdom prípade sa tieto čísla zdajú byť v rozpore s údajným trendom sekularizácie, hlavne v západnej Európe. Pre Rusko je typický proces desekularizácie, ktorý bol spojený s náboţenským oţivením v osobnom ţivote. 61 Teraz sa pokúsime stručne načrtnúť niektoré historické súvislosti spojené s cirkvou v Rusku, ktoré nám poslúţia pre lepšie pochopenie toho, prečo si Pussy Riot vybrali pre svoju punkovú modlitbu práve Chrám Krista Spasiteľa. Ich býber nebol totiţ náhodný. Tomuto sa však budeme venovať podrobnejšie v časti punkovej modlitby. Verejné odporúčanie patriarchu Kirilla smerom k veriacim, aby volili Putina, súviselo s predchádzajúcimi okolnosťami ruskej náboţenskej histórie. Ruská pravoslávna cirkev dlhodobo súperila o moc s cárskou autokraciou. Kostol prepájal dokopy dva základné prístupy k viere: 1) masám bliţší asketicky a pacifisticky orientovaný vidiecky spiritualizmus, 56 FURMAN KAARIAINEN KARPOV, Religioznost v Rossii v 90-e gg. XX nachale XXI v. In Novyye tserkvi, staryye veruyushchiye staryye tserkvi, novyye veruyushchiye: religiya v postsovetskoi Rossii. (Cit. podľa WILLEMS, Why punk? Religion, anarchism and feminism in Pussy Riot s Punk Prayer. In Religion, State & Society, s. 407.) 57 Tamtieţ, s SIMONOV, Religion und Religiosität in Russland. Da stand die Sonne still und der Mond blieb stehen. In Osteuropa. (Cit. podľa WILLEMS, Why punk? Religion, anarchism and feminism in Pussy Riot s Punk Prayer. In Religion, State & Society, s. 408.) 59 DOBRYNINA, Faith and Hope. In Rossiiskaya gazeta. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < (Cit. podľa WILLEMS, Why punk? Religion, anarchism and feminism in Pussy Riot s Punk Prayer. In Religion, State & Society, s. 408.) 60 WILLEMS, Why punk? Religion, anarchism and feminism in Pussy Riot s Punk Prayer. In Religion, State & Society, s. 408.) 61 Tamtieţ. 23

24 a 2) byrokraticky zmýšľajúce mestské duchovenstvo, ktoré zdôrazňovalo cirkevné bohatstvo, moc a politický vplyv na druhých. Napätie medzi týmito dvomi prístupmi sa prejavilo za vlády Ivana III. a vyústilo do násilného rozkolu za Alekseja I. Byrokratické a materialistické krídlo sa však ukázalo ako silnejšie, ale aj to iba za vysokú cenu zrušenia cirkevnej nezávislosti Petrom Veľkým. 62 Pre ruský národ bolo typické hlboko zakorenené duchovné povedomie, ktoré nedokázal prelomiť ani porevolučný násilný cirkevný útlak boľševikov alebo Stalinovo zatváranie kostolov a kláštorov. Cirkev sa dokázala počas nemeckej invázie v roku 1941 dokonca zmobilizovať, za čo bola po vojne odmenená znovuotvorením kostolov, kláštorov a akadémií. Vzdelávanie v týchto inštitúciách bolo však infiltrované pôsobením KGB a tak to ostalo aţ do rozpadu Sovietskeho zväzu. Dôsledkom toho bolo, ţe po obnove ruskej pravoslávnej cirkvi v roku 1988, bola cirkev organizácia s významným ľudským zázemím a dôvernými vzťahmi s Kremľom, pričom tieto spojenia pretrvávajú dodnes. Rovnako ako aj napätie medzi aktuálnou podobou cirkevnej byrokracie a viacej spirituálne zaloţenou časťou duchovenstva, ktoré sa odráţa v skeptickom prístupe voči cirkevným inštitúciám a ich manipulácií politickou mocou u veľkej časti Rusov. 63 Tento postoj môţeme pozorovať aj v punkovej modlitbe Pussy Riot rovnako, ako v reakciách, ktoré vyvolala. Ďalšia skutočnosť, ktorá je dôleţitá v súvislosti s Pussy Riot a ich postoju k ruskej pravoslávnej cirkvi z hľadiska kľčových otázok, ktorým, ako sme uviedli vyššie, skupina venuje svoju pozornosť, je práve rodová rovnosť. V ruskom politickom a spoločenskom diskurze stále prevaţujú tradičné rodové stereotypy: od dievčat a ţien sa očakáva, ţe sa budú venovať umeniu alebo estetickým športom, zatiaľ čo chlapci a muţi musia byť silní robotníci alebo vojaci, odváţni dobrodruhovia, ktorí sa venujú atletickým športom. Tieto stereotypy sú zrejmé z učebníc Základov náboţenských kultúr a svetskej etiky. 64 V súvislosti s kauzou punkovej modlitby je však dôleţité to, ţe aj ruská pravoslávna cirkev takisto presadzuje tradičné rodové stereotypy. V dôleţitom dokumente Základy sociálnej koncepcie Ruskej pravoslávnej cirkvi (Osnovy sotsial noi kontseptsii Russkoi Pravoslavnoi Tserkvi) sú napríklad zdôrazňované rozdiely medzi muţmi a ţenami. Muţi a ţeny sú chápaní ako dva rôzne spôsoby existencie v rámci jedného ľudstva a taktieţ spomenutý dokument STEINHOLT, Kitten Heresy: Lost Contexts of Pussy Riot's Punk Prayer. In Popular Music and Society, s Tamtieţ. s WILLEMS, Why punk? Religion, anarchism and feminism in Pussy Riot s Punk Prayer. In Religion, State & Society, s

25 vystupuje proti tým, ktorí presadzujú, aby si muţi a ţeny boli umelo rovní vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. 65 punková modlitba Jedno z najkontroverznejších vystúpení skupiny Pussy Riot sa odohralo 21. februára 2012, keď päť členiek predviedlo performance v priestoroch Chrámu Krista Spasiteľa v Moskve. Toto vystúpenie bolo zaznamenané a rozšírilo sa ako hudobné video s názvom Punková modlitba Matka Boţia, vyţeň Putina preč. Cirkev a mnoho ďalších osobností punková modlitba urazila. Dňa 26. februára 2012 bolo započaté trestné konanie vo veci výtrţníctva proti Pussy Riot. Dňa 3. marca 2012 boli Nadeţda Tolokonnikova a Maria Aľjochinova zatknuté a 16. marca 2012 ich nasledovala aj Jekaterina Samucevičova. Spočiatku všetky tri ţeny popierali vzájomné prepojenie s Pussy Riot, ale napokon svoju účasť na vystúpení v kostole priznali. Po šiestich mesiacoch súdnych vypočúvaní boli dňa 17. augusta 2012 všetky tri členky obvinené z výtrţníctva motivovaného náboţenskou nenávisťou a odsúdené na dva roky väzenia. Po odvolaní bol dňa 10. októbra 2012 verdikt súdu mierne pozmenený, pričom pre Tolokonnikovu a Aľjochinovu ostal síce nezmenený, ale Jekaterina Samucevičova bola podmienečne prepustená. Jej právna zástupkyňa tvrdila, ţe Samucevičova bola v čase vystúpenia mimo chrámu, pretoţe ju bezpečnostná sluţba zadrţala tesne pred začiatkom performance v pravoslávnej katedrále. Vystúpenie v katedrále a súdny proces vyvolali rôzne reakcie po celom svete, a to konkrétne podpory, ale aj odporu voči skupine. Udalosť si získala pozornosť médií a základné fakty ohľadne kauzy sa postupne stali verejnou znalosťou. Na jednej strane stáli tí, ktorí argumentovali svoj postoj ich výtrţníctvom a náboţenskou neúctou a na druhej strane tí, ktorí boli presvedčení o tom, ţe kapela zastávala slobodu. Amnesty Internation označila členky Pussy Riot za väzňov svedomia. Počas roka 2012 boli Pussy Riot nominované aj na cenu Kandinsky a Foreign Policy ich nominovala medzi sto najlepších mysliteľov roka. Dňa 31. júla 2012 vyjadrilo svoje znepokojenie nad situáciou spojenou s Pussy Riot aj americké ministerstvo, ktoré označilo celý prípad ako politicky motivovaný. Teraz sa presunieme k odôvodneniu výberu pravoslávnej katedrály ako miesto konania performance punkovej modlitby, ktorá bola nepochybne veľmi kontroverzná. Blasfemický kontrast medzi pestrofarebne odetými ţenami a svätým prostredím zasiahli citlivé miesto 65 WILLEMS, Why punk? Religion, anarchism and feminism in Pussy Riot s Punk Prayer. In Religion, State & Society, s

26 národnej a politickej zraniteľnosti. Skutočná dĺţka predstavenia trvala menej neţ minútu a publikum tvorilo iba zopár ľudí. Punková modlitba sa skladala z ritualizovaných poklôn Panne Márii, aby sa zbavila Putina. Pussy Riot sa teda v očiach verejnosti dopustili dvoch previnení. Prvým boli uráţky smerom k Putinovi. Druhým, oveľa závaţnejším, bola politizácia pravoslávnej cirkvi (predovšetkým patriarcha Kirilla a jeho podpory Vladimíra Putina) za účelom odovzdania svojho posolstva. Performance Pussy Riot parodovala náboţenskú a politickú úniu medzi ruskými politikmi a pravoslávnou cirkvou, pričom takáto paródia je veľmi zle prijímaná v krajine, ktorej znaky a symboly ruského pravoslávia pomohli redefinovať význam ruskej národnosti v dôsledku rozpadu Sovietskeho zväzu. Takţe performance bola nielen náboţenskou uráţkou, ale zároveň aj úraţkou na národnej úrovni. Manţel Nadeţdy Tolokonnikovej, Pjotr Verzilov, uviedol, ţe výber miesta vystúpenia bol zvolený zámerne pre špecifické symbolické dôvody. Chrám zdemol Stalin, aby dokázal svoju moc proti cirkvi, pričom sa tak malo uvoľniť miesto Sovietskemu palácu novému pamätníku na počesť sovietskej moci. Táto masívna 415 metrov vysoká budova nebola nikdy dostavaná. Namiesto toho bola počas 60. rokov prestavaná na verejný bazén. Po celé roky tento priestor symbolizoval zlyhanie komunistického sna, aţ dokým sa rôzne osobnosti nezmobilizovali a na začiatku 90. rokov nezačali s prestavbou Chrámu Krista Spasiteľa. Verzilov v súvislosti s prestavbou uviedol, ţe po rozpade Sovietskeho zväzu Prvý moskovský postsovietsky starosta Luţkov sa rozhodol katedrálu prestavať. V tejto dobe bol najúspešnejšou obchodnou spoločnosťou v krajine práve organizovaný zločin a on povedal, ţe potrebuje jeden bilión dolárov a kaţdý kto nezaplatí, pôjde do väzenia. 66. V mnohých ohľadoch súčasný chrám predstavuje pokus o kultiváciu národnej cti a moci v dôsledku sovietskeho zlyhania, ktorý výrazne podkopal zmierenie s náboţenskou minulosťou a spoločenskými zločinmi. Verzilov ku Chrámu Krista Spasiteľa dodáva nasledovné: Stal sa veľmi dôleţitým vládnym symbolom. Má byť najposvätnejším miestom v Rusku, ale je nesmierne komerčný. Nachádzajú sa pod ním masívne parkoviská a banketové sály si tam môţete prenajať za desaťtisíc dolárov na deň. Navyše cirkev začala vystupovať ako propagandistické krídlo vlády. Pred voľbami povedal patriarch Kirill, ţe je nekresťanské demonštrovať. A potom dodal, ţe Putin bol dosadený do čela vlády Bohom. Nikto o tom takto predtým nehovoril a teraz tak hovoria všetci CADWALLADR, Pussy Riot: will Vladimir Putin regret taking on Russia's cool women punks?. In The Guardian. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < Tamtieţ. 26

27 2 Metodologická časť Nasledovná časť diplomovej práce je zameraná na predstavenie a priblíţenie metodologického spracovania výskumu. V úvode pôjde konkrétne o bliţšiu definíciu témy výskumu, výskumného problému a cieľa výskumu. Ďalej sa budeme zaoberať odvodnením stanovených výskumných otázok a tieţ výskumnou vzorkou a technikou výberu. V ďalšej pasáţi metodologickej časti sa budeme snaţiť teoreticky ukotviť zvolenú výskumnú metódu, ktorou je práve kritická diskurzívna analýza. Metóde sa venujeme sa pomerne podrobne, nakoľko povaţujeme teoretickú znalosť jej východísk a predpokladov za nevyhnutnosť pre správnu realizáciu samotnej analýzy v praxi. S ohľadom na cieľ práce, je hlavným zámerom tejto kapitoly preukázať a demonštrovať adekvátnosť kritickej diskurzívnej analýzy v úlohe výskumnej metódy. Ďalšia časť sa venuje konkrétnemu prístupu kritickej diskurzívnej analýzy v ponímaní podľa Teuna van Dijka. V úplnom závere kapitoly nechýba sebareflexia výskumníka. 2.1 Téma výskumu Punková modlitba v pravoslávnej katedrále: mediálny obraz hudobnej performance a súdu s Pussy Riot v Mladej fronte Dnes. 2.2 Výskumný problém Situácia týkajúca sa Ruska patrí v súčasnosti medzi najaktuálnejšie témy zahraničnej politiky a celosvetového diania. Rusko sa v mnohých súvislostiach stalo terčom všeobecnej kritiky a odmietavých postojov, v niektorých prípadoch dokonca na oficiálnej úrovni. Jednou z udalostí, ktoré sú charakteristické svojou mimoriadnou rozporuplnosťou, bolo aj vystúpenie ruskej feministickej punkovej protestnej skupiny Pussy Riot. Počas 21. februára 2012 niekoľko členiek skupiny usporiadalo nelegálny koncert, známy aj ako punková modlitba, v priestoroch moskovského Chrámu Krista Spasiteľa, za čo boli 17. augusta 2012 odsúdené na dva roky väzenia. Na základe vyššie uvedeného nás zaujímalo, ako o uvedenej udalosti informovali české nebulvárne médiá. Problematika analýzy mediálneho obrazu a jeho konštrukčných 27

28 mechanizmov tejto udalosti sa stala ústrednou témou nášho výskumu. Hlavným problémom, ktorý sa práca pokúša riešiť, je mediálny obraz príslušnej kauzy v konkrétnom periodiku a tieţ utváranie, rozmiestnenie, štruktúra moci a ideológie v diskurzoch jeho vybraných článkov. 2.3 Cieľ výskumu Hlavným cieľom je zistiť a popísať, ako je konštruovaná, utváraná a štruktúrovaná moc, ideológia vo vybraných mediálnych útvaroch týkajúcich sa punkovej modlitby Pussy Riot v českom denníku Mladá fronta Dnes. Inými slovami sa pokúšame prostredníctvom podrobnej analýzy jednotlivých vybraných textov demaskovať nástroje, štruktúry, stanoviská a ideológie, ktoré boli vyuţité pri procese informovania ohľadne diania kauzy. Z hľadiska reprezentácie sociálnych činiteľov v článkoch, orientujeme svoju pozornosť predovšetkým na spôsob, akým ich autori prostredníctvom svojich výpovedí v textoch vykresľujú a prezentujú. Pri analýzach sa primárne zameriavame hlavne na obsahovú úroveň jednotlivých textov. V rámci analyzovaných článkov sú pre nás zaujímavé a významné nielen samotné analyzované štruktúry a explicitne vyjadrené skutočnosti, ale taktieţ prípadné ukryté postojové bázy autorov, ich jazykové formulácie a prejav, a samozrejme prítomnosť a prejavy ideológií v textoch. Významné je aj skúmanie a odkrývanie dominantných prístupov a tendencii tvorcov mediálnych obsahov, ktoré na jednej strane plnia informačnú funkciu, ale na druhej strane môţu slúţiť ako nástroj presviedčania alebo manipulácie. Zvolená téma je vhodná na spracovanie hlavne kvôli svojej veľkej celospoločenskej rezonancii vo svete. Aj keď práca neašpiruje na obsiahnutie celej problematiky, mohla by sa stať jedným z prvých odborných príspevkov, ktoré na danú problematiku nazerajú optikou diskurzu. Prínosným môţe byť aj odkrývanie ideologických mechanizmov v diskurzoch, so zámerom prípadného zlepšovania samotných diskurzívnych praktík. Aj keď náš výskum v konečnom dôsledku neposkytuje široko reprezentatívne a zovšeobecniteľné závery, povaţujeme za významné odhaliť, aké techniky pouţila Mladá fronta Dnes pri mediálnom informovaní o celej udalosti. Čo sa však týka širších záverov, prostredníctvom analýzy jednotlivých článkov a reakcií ich autorov moţno dospieť aj k poznatku globálnejšieho charakteru, a to konkrétne toho, ako Mladá fronta Dnes vnímala širší kontext, ktorého sa celá udalosť dotýkala. 28

29 2.4 Výskumné otázky Výskumné otázky sú dôleţitým východiskovým bodom v rámci nášho výskumu. Treba podotknúť, ţe s ohľadom na kvalitatívnu povahu nášho bádania sa môţe stať, ţe formulácia otázok sa čiastočne upraví alebo zmení, alebo na základe nadobudnutých informácií dospejeme k úplne novým otázkam, ktoré by pre nás mohli byť prínosné, avšak predpokladáme, ţe s najväčšou pravdepodobnosťou sa výrazne nezmenia. Stanovili sme si niekoľko výskumných otázok, pričom k ich zodpovedaniu sa budeme snaţiť dospieť zodpovedaním viacerých podotázok. 1) Ako je konštruovaný mediálny obraz kauzy punkovej modlitby a súdneho procesu v skúmaných článkoch denníka Mladá fronta Dnes? Je konštruovaný vyváţene a objektívne alebo sa naopak prejavuje prezentácia určitého stanoviska? Koho a čo svojim stanoviskom články vylučujú, koho a čo ním legitimizujú? Prvá otázka je najvšeobecnejšia a s ohľadom na svoju podobu zastáva funkciu hlavnej výskumnej otázky. Zameriava sa totiţ na celkový mediálny obraz kauzy a jeho konštrukciu v najvšeobecnejšej rovine. Vedľajšie otázky smerujú k vyváţenosti konštrukcie mediálneho obrazu a prípadných prejavov jednostranných postojov v rámci neho. Predpokladáme, ţe práve vplyvom takýchto prejavov v diskurze dochádza k vylučovaniu alebo legitimizácii, či uţ jedincov a skupín alebo názorov a presvedčení. 2) Dá sa určiť stanovisko, ktoré skúmané články v rámci kauzy zastávajú? S ktorou stranou sympatizujú, ku komu sa pridávajú? Ku ktorej strane majú negativistický postoj, voči komu sa vymedzujú? Sú v skúmaných článkoch z hľadiska postojov a stanovísk prítomné aj nejaké ambivalentné prejavy? Pomocou druhej otázky sa snaţíme špecifickejšie určiť skupinovú, prípadne ideologickú príslušnosť skúmaných článkov. Tá sa v skúmaných textoch prejavuje nielen explicitne, ale aj potenciálne nevyjadrenými či skrytými formami. Táto výskumná otázka odkazuje svojou podstatou vo veľkej miere k odkrývaniu základnej stratégie ideologického štvorca (bliţšie časť 2.7.3). Snaţíme sa zároveň prostredníctvom nej zistiť aj to, či sa v rámci názorovej bázy článkov prejavujú nejaké rozpory vo forme ambivalentných prejavov. 29

30 3) Aká je ideológia prítomná v diskurzoch skúmaných článkov? Je ideológia prítomná v skúmaných článkoch konzistentná? Ako sa prejavuje prípadná ideologická roztrieštenosť v skúmaných článkoch? Čo ideológia prítomná v skúmaných článkoch zvýznamňuje a čo upozaďuje? Tretia otázka sa zameriava na ideológiu prítomnú v diskurzoch skúmaných článkov, konkrétnejšie na nástroje a štruktúry, prostredníctvom ktorých bola uskutočnená jej konštrukcia a reprezentácia. Ideológia sa v diskurzoch môţe prejavovať rôzne, či uţ v rámci obsahu alebo formy. V centre nášho záujmu preto stoja spôsoby, ktoré boli v článkoch vyuţité či uţ zámerne alebo nezámerne na ich komunikovanie. Ďalšie vedľajšie otázky sa dotýkajú konzistentnosti prítomnej ideológie, jej prípadných nedostatkov alebo ďalších prejavov roztrieštenia. Ideológia prítomná v článkoch zákonite prostredníctvom svojich prejavov niečo zvýznamňuje a upozaďuje, a preto sa v rámci tejto otázky zaoberáme aj touto problematikou. 4) Ako je konštruovaná identita členiek skupiny Pussy Riot? Ako sa prejavuje vzájomný vzťah medzi prezentovaním členiek Pussy Riot a ideológiou prítomnou v diskurzoch skúmaných článkov? Ako sú členky skupiny Pussy Riot v textoch vplyvom ideológie vykresľované a prezentované? Posledná výskumná otázka prepája reprezentáciu sociálnych aktérov, a to konkrétne členiek Pussy Riot, s ideológiou a orientuje sa na bliţšiu špecifikáciu vzťahu medzi nimi. Snaţí sa zistiť prípadný konkrétny spôsob vplyvu ideológie na prezentáciu a vykresľovanie identít Pussy Riot v rámci skúmaných článkov. 2.5 Výskumná vzorka a technika výberu V nasledovnej kapitole si priblíţime postup, ktorým sme uskutočnili výber výskumnej vzorky. Výskumnú vzorku sme vyselektovali na základe viacstupňového zámerného výberu podľa niekoľkých nasledovných kritérií. prvý stupeň výberu téma (kľúčové slová) Prvý stupeň výberu bol zameraný na to, aby sa články vyjadrovali k skúmanej téme. Obsah vybraných článkov sa musel týkať bezprostredne problematiky spojenej buď priamo s kauzou punkovej modlitby alebo samotnou osobou členiek Pussy Riot. To zabezpečili príslušné 30

31 kľúčové slová. Do výskumnej vzorky sme vybrali články, ktoré obsahovali vo svojom titule alebo texte slová (aj s ich modifikáciami): Pussy Riot, Putin. druhý stupeň výberu denník Mladá fronta Dnes Druhým stupňom výberu bola voľba denníka Mladá fronta Dnes (ďalej aj MfD). Mladá fronta Dnes patrí k najčítanejším denníkom v Českej republike. Vychádza na jej celom území, pričom v kaţdom kraji vychádza aj regionálna príloha. Hlavným odôvodnením výberu uvedeného periodika je predovšetkým skutočnosť, ţe sa jedná o najväčší seriózny celoštátny denník v Českej republike s priemerným nákladom kusov. 68 MfD sprostredkuje ako aktuálne spravodajstvo z domova aj zo sveta doplnené komentármi, tak aj uţitočné servisné informácie alebo oddychové čítanie. Toto periodikum vychádza od roku 1990 a vydáva ho vydavateľstvo MAFRA, a. s. Denník Mladá fronta Dnes sa explicitne nehlási k ţiadnej politickej orientácií, ale neoficiálne je najčastejšie označovaná za pravicovo orientované periodikum s mainstreamovým zameraním. Z pohľadu metódy diskurzívnej analýzy predstavuje MfD dominantný diskurz. tretí stupeň výberu skúmané časové obdobie Ďalším stupňom výberu bolo konkrétne časové ohraničenie skúmaného obdobia. Keďţe sme sa rozhodli, ţe sa budeme explicitne zameriavať hlavne na mediálny obraz článkov, ktoré reflektovali dianie a názory spojené bezprostredne s kauzou Pussy Riot, stanovili sme si naše skúmané obdobie v rozmedzí od 21. februára 2012 do 21. septembra Dňa 21. februára 2012 sa odohrala performance punkovej modlitby a 17. augusta 2012 boli dve z členiek odsúdené na dva roky väzby, takţe sa zameriavame na obdobie ohraničeného udalosťou nelegálnej performance aţ po viac neţ mesačný odstup po vyhlásení rozsudku, počas ktorého médiá intenzívne reflektovali danú udalosť a uverejňovali články hlavne ohľadne súdneho procesu vo zvýšenej miere. výsledná výskumná vzorka Po uplatnení všetkých úrovní štvorstupňového výberu, sme získali výskumnú vzorku, ktorú tvorilo 38 článkov. Väčšina vybraných článkov sa explicitne zaoberá problematikou spojenou s dianím v kauze Pussy Riot, ale niektoré texty ju spomínajú aj iba ako okrajový aspekt. To z hľadiska diskurzívnej analýzy nepredstavovalo problém, pretoţe takéto typy článkov 68 O novinách Mladá fronta DNES. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < 31

32 neprenikli výraznejším spôsobom do samotnej analýzy s ohľadom na podobu svojich jednotlivých štruktúr. Pre lepšiu ilustráciu uvádzame aj krivku článkov. obr. 1 Krivky článkov Mladá fronta Dnes (vlastné spracovanie) 2.6 Metóda kritickej diskurzívnej analýzy História a vývoj Prvé počiatky metódy siahajú do 70. rokov 20. storočia, kedy sa vo väčšej miere začalo operovať s termínom diskurz a textovou analýzou, ktorá si všímala úlohu jazyka v procese štruktúrovania mocenských vzťahov v spoločnosti. Práve v tomto období sa začala skupina jazykových a literárnych teoretikov vo Veľkej Británii na univerzite University of East Anglia rozvíjať kritickú lingvistiku (inak aj CL, z anglického termínu Critical Linguistics), čo súviselo s narastajúcou kritickosťou pohľadu na štúdium jazyka. 69 Práve kritická lingvistika bola významnou bázou, z ktorej neskoršia kritická diskurzívna analýza vychádzala a preberala princípy. S týmto obdobím sa spájajú hlavne mená ako Norman Fairclough, Roger Fowler, Gunther Kress alebo Robert Hodge. Podľa Fowlera, kritická lingvistika podobne ako sociolingvistika poukazuje, ţe medzi jazykovou a sociálnou štruktúrou existujú pevné a všadeprítomné väzby. Kým sociolingvistika však odlišuje termíny jazyk a spoločnosť ako dva oddelené prvky, medzi ktorými hľadá vzájomné prepojenie, kritická lingvistika pokladá jazyk za formu sociálnych 69 WODAK, Critical linguistics and critical discourse analysis. In Handbook of pragmatics, s

33 praktík, čo moţno v podstate pokladať za hlavnú východiskovú tézu celej kritickej lingvistiky. 70 Okrem toho tieţ zdôrazňuje to, ţe všetky reprezentácie sú sprostredkované a formované systémom hodnôt, ktorý je zakorenený hlboko v jazyku, takţe čokoľvek môţe byť reprezentované početnými spôsobmi a zakaţdým s rôznym významom. 71 Takisto aj Kress a Hodge tvrdili, ţe diskurz nemôţe existovať bez sociálneho významu. Prístup odborníkov zdruţených okolo školy kritickej lingvistiky vychádzal zo systemickej funkčnej lingvistiky (inak aj SFL, z anglického termínu Systemic Functional Linguistics), ktorej autorom bol Michael Halliday. Sledujúc jeho zistenia, skúmali autori funkcie jazyka v sociálnom kontexte, pričom odlišovali tri základné, vzájomne prepojené metafunkcie: ideačnú, interpersonálnu a textovú funkciu. Kým ideačná vyjadruje obsah vzťahujúci sa k skúsenosti hovoriaceho s reálnym svetom, interpersonálna zasa predstavuje vklad vlastných hodnôt a postojov zo strany hovoriaceho a zároveň ustanovuje vzťah medzi hovoriacim a počúvajúcim. Inštrumentálnou pre tieto dve funkcie je funkcia textuálna, prostredníctvom ktorej dokáţe hovoriaci vytvárať texty a počúvajúci je ich zasa schopný chápať. Je to v podstate funkcia jazyka, ktorá prepája diskurz s kontextom, v ktorom vzniká. 72 V kaţdom prípade treba podotknúť, ţe kritická lingvistika sa zameriavala vo svojich ranných koncepciách 73 skôr na produkciu textov, pričom ignorovala spôsoby, ktorými publikum tieto texty interpretovalo. Lingvistický dôraz sa kládol skôr na ideačné, neţ na interpersonálne, čo viedlo k marginalizácii problematiky sociálnej identity a tendencii bagatelizovať otázky týkajúce sa ţánrov, diskurzu a intertextuality. Vo veľkej miere sa jednalo hlavne o jednoduchú analýzu textu. Ohľadne týchto obmedzení sa vytvorila diskusia a následne aj pokusy o ich riešenie kladením intenzívnejšieho dôrazu na intertextuálny prístup k textovej analýze. Ten je totiţ vo svojej podstate ústredným bodom pre kritickú diskurzívnu analýzu. 74 Rozvinuté prístupy získali na začiatku 90. rokov 20. storočia nové označenie. V súvislosti s rozvojom metódy kritickej diskurzívnej analýzy (inak aj CDA, z anglického termínu Critical Discourse Analysis) sa často spomína udalosť dvojdňového sympózia v roku FOWLER, On critical linguistics. In Texts and practices: Readings in critical discourse analysis, s FOWLER HODGE KRESS TREW, Languge and control, s HALLIDAY, Functional diversity in language as seen from a consideration of modality and mood in English. In Foundations of language, s FOWLER HODGE KRESS TREW, Languge and control. Influences in Critical Discourse Analysis. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < ldiscourseanalysis/>. 33

34 v Amsterdame na univerzite University of Amsterdam. Tu sa zišli viacerí odborníci ako Teun van Dijk, Gunther Kress, Theo van Leeuwen, Norman Fairclough a Ruth Wodak, ktorí mali moţnosť prebrať počas svojho stretnutia teórie a metódy týkajúce sa práve CDA. 75 Keďţe CDA vychádza vo veľkej miere z kritickej lingvistiky, mnohé zo základných predpokladov sú pre nich spoločné. Tie, ktoré boli príznačné v začiatočných štádiách ich vývoja spracoval Kress aj v neskoršej teórii. Medzi ne patria napríklad nasledovné: jazyk je sociálny jav; nielen jednotlivci, ale aj inštitúcie a sociálne skupiny majú špecifické významy a hodnoty, ktoré sú v jazyku vyjadrené systematickým spôsobom; texty sú relevantné jednotky jazyka v komunikácii; čitatelia a poslucháči nie sú pasívnymi recipientmi vo vzťahu k textom. 76 Mnohé oblasti, prístupy a subdisciplíny z oblasti jazykových a diskurzívnych štúdií nemajú stanovené presné postupy, princípy, ciele, teórie alebo metódy. Tak je to aj v prípade kritickej diskurzívnej analýzy. CDA nepredstavuje rigidnú, jednotlivú metódu, ale zastrešuje mnohé techniky a rámce viacerých analytikov, ktorí vychádzajú zo spoločného základu. Moţno teda skôr hovoriť o súbore podobných prístupov naväzujúcich na rovnaké zdroje. Samotný van Dijk v tejto súvislosti vo svojich novších publikáciách preferuje označovanie CDA prístupu pomenovaním kritické diskurzívne štúdiá (inak aj CDS, z anglického termínu Critical Discourse Studies), pretoţe podľa neho tento všeobecnejší termín naznačuje, ţe spomínaný kritický prístup zahŕňa nielen kritickú analýzu samotnú, ale aj kritickú teóriu a kritickú aplikáciu. Taktieţ sa tým snaţí vyhnúť mylnej predstave, ţe kritický prístup je iba metódou analýzy diskurzu. 77 Ako Wodak uvádza, hlavný rozdiel medzi diskurzívnou analýzou a kritickou diskurzívnou analýzou spočíva práve v konštitutívnom, problémovo orientovanom a interdisciplinárnom charaktere CDA. CDA sa nezaujíma o skúmanie jazykových jednotiek samých o sebe, ale ohniskom jej záujmu je práve výskum sociálnych fenoménov, ktoré sú nevyhnutne zloţité a preto si vyţadujú multidisciplinárny a multimetodický prístup WODAK MEYER, Methods for critical discourse analysis, s. 4. KRESS, History and language: Towards a social account of linguistic change. In Journal of pragmatics. (Cit. podľa WODAK MEYER, Methods for critical discourse analysis, s. 5-6.) VAN DIJK, Critical discourse studies: A sociocognitive approach. In Methods for critical discourse analysis, s. 62. WODAK MEYER, Methods for critical discourse analysis, s

35 2.6.2 Vplyvy a východiská Pokiaľ ide o vplyvy a východiská kritickej diskurzívnej analýzy, tak okrem uţ spomínanej Hallidayovej lingvistiky, pôsobili na jej rozvoj aj ďalšie koncepty a teórie. V nadväznosti na pojatie diskurzu Michela Foucaulta, CDA nepovaţuje jazyk a diskurz za neutrálne, ale práve naopak, vníma ich významný podiel na konštrukcii a regulácii sociálnych vzťahov a znalostí v spoločnosti. Diskurz má ukázňujúci vplyv v tom, ako vymedzuje hranice určitého pola, pričom zároveň určuje, aké presvedčenia sú pre dané pole prijateľné a ako sú vyjadrené. Všetky diskurzívne konštrukcie sú nositeľmi hodnôt a ideológií. 79 V súvislosti s CDA je významná Foucaultova formulácia pravidiel diskurzu, ktoré chápe ako súhrn diskurzívnych praktík určitej sociálnej oblasti (komplementarita, zahrnutie, vylúčenie, opozícia) a vzťahov medzi nimi. Pravidlá spoločenského diskurzu sú teda mnoţinou niekoľkých viacerých pravidiel miestnych diskurzov a vzťahov medzi nimi (napr. vzťah medzi pravidlami diskurzu doma a školského diskurzu). 80 Inou dôleţitou teóriou spájajúcou sa s CDA je aj jeho koncept moci a vedenia, kde sa do centra pozornosti dostáva fenomén moci a skúmanie stratégií, prostredníctvom ktorých tento princíp preniká do jadra diskurzov. Moc cirkuluje vo vnútri kaţdého diskurzívneho reţimu a utvára jeho historický charakter. Kaţdý diskurz disponuje reţimom pravdy, všeobecnou politikou pravdy, teda typom diskurzu, ktorý je prijímaný ako pravdivý. Sú tu prítomné aj mechanizmy, ktoré pomáhajú odlíšiť pravdivé od nepravdivého a taktieţ prostriedky na potvrdzovanie kaţdého z nich. 81 Ďalším teoretikom, ktorého je potrebné spomenúť v súvislosti s významným vplyvom na CDA je Antonio Gramsci, ktorý mal vplyv aj na vývoj Faircloughovho prístupu k CDA. Najdôleţitejším konceptom v tejto súvislosti je Gramsciho politický koncept hegemónie, ktorý sa dá vyuţiť pri skúmaní pravidiel diskurzu. Gramsci chápal pojem hegemónia dvoma spôsobmi: negatívne, ako mechanizmus moci, ktorá riadila kapitalistické a fašistické spoločnosti, a viac pozitívne, ako sociálne spravodlivejšiu alternatívu k takým druhom politickej a ekonomickej nadvlády. 82 Medzi diskurzom a hegemóniou existuje duálny vzťah. Na jednej strane preberajú hegemónne praktiky a hegemónny boj v hovorenej a písanej forme Influences in Critical Discourse Analysis. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < ldiscourseanalysis/>. WODAK, Critical linguistics and critical discourse analysis. In Handbook of pragmatics, s. 11. FOUCAULT, RABINOW (ed.), The Foucault Reader, s Influences in Critical Discourse Analysis. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < ldiscourseanalysis/>. 35

36 do značnej miery podobu diskurzívnych praktík a na strane druhej je diskurz sám sférou kultúrnej hegemónie, pričom hegemónia je časťou jeho schopnosti formovať diskurzívne praktiky a konvencie. 83 Iným, pomerne často citovaným autorom medzi CDA teoretikmi, je Jürgen Habermas. Väčšina CDA analytikov súhlasí s jeho tvrdením, ţe jazyk je médium dominancie a sociálnej sily, ktoré slúţi na legitimizáciu vzťahov organizovanej moci. Keďţe takéto mocenské vzťahy nie sú priamo vyjadrené, jazyk je tieţ ideologický. 84 Významný je aj jeho prínos v rámci teórie komunikačného jednania, ktorým je pojem nárokov na platnosť (validity claims). Tie premosťujú rečové akty s konceptom racionality a ich prítomnosť sa predpokladá vo všetkých diskurzoch. Prostredníctvom ich vzájomného uznávania a zhody, sa aktéri interakcie snaţia dospieť k porozumeniu, čím sa medzi nimi vytvára špecifický intersubjektívny vzťah. 85 Ďalej tvrdí, ţe jazyk môţe byť pouţitý buď strategicky alebo spôsobom zameraným na porozumenie, pričom prístup CDA orientuje svoju pozornosť na strategické pouţitie jazyka. 86 Okrem toho, ţe pre CDA je jednak typický záujem o teóriu moci a ideológií, druhým hlavným smerom záujmu, ktorý tu moţno odlíšiť, je pokus o prekonanie štrukturalistického determinizmu. Blommaert v tejto súvislosti spomína Anthonyho Giddensa a jeho teóriu štrukturácie, ktorá navrhuje dynamický model vzťahu medzi štruktúrou a vplyvmi. Ako teoretický základ pre CDA poskytuje tvrdenie, ţe skutočné jazykové produkty stoja v dialektickom vzťahu k sociálnym štruktúram, teda ţe lingvisticko-komunikačné udalosti môţu utvárať a formovať väčšie sociálne procesy a štruktúry Kritickosť CDA Predtým, ako sa začneme bliţšie zaoberať samotnou povahou CDA, je dôleţité mať jasno v tom, čo sa myslí pod konceptom kritickosti a s čím súvisí. Pojem kritiky, ktorá je CDA prístupu vlastná, je pritom interpretovaný rôznymi spôsobmi. Niektorí odkazujú práve GRAMSCI FORGACS (ed.), An Antonio Gramsci Reader. (Cit. podľa FAIRCLOUGH, Critical discourse analysis: The critical study of language, s ) HABERMAS, Erkenntnis und Interesse. Mit einem neuen Nachwort, s (Cit. podľa WODAK MEYER, Methods for critical discourse analysis, s. 2.) GÜMPLOVÁ, Konstitucionalismus, demokracie a kritická teorie. In Česká kritická teorie společnosti, s. 18. TENORIO, Critical discourse analysis, an overview. In Nordic Journal of English Studies, s GIDDENS, The Constitution of Society. Outline of the Theory of Structuration (Cit. podľa BLOMMAERT, Discourse: A critical introduction, s. 27.) 36

37 k frankfurtskej škole, iní k termínu literárnej kritiky a ďalší zasa k Marxovým pojmom. 88 Pomerne častým omylom je chápanie kritickej diskurzívnej analýzy ako synonymum pre negatívnu analýzu diskurzu, čo je samozrejme mylná a zavádzajúca predstava. Kritickosť totiţ v tomto prípade neodkazuje prvoplánovo iba ku kritike ako takej, ale skôr tu ide o zameranie sa na kritické momenty v rámci interakcií a hlavne spoločenskú angaţovanosť. Prívlastok kritická v rámci CDA odkazuje k prepojeniu s mocenskými vzťahmi asociovanými s kritickou teóriou frankfurtskej školy. CDA povaţuje za svoju primárnu úlohu odhalenie skrytých mocenských vzťahov, väčšinou konštruovaných prostredníctvom jazyka, a tieţ demonštrovanie umocňovaných a reprodukovaných sociálnych nerovností v spoločnosti. 89 Wodak uvádza, ţe kritická teória v zmysle frankfurtskej školy vychádza hlavne zo slávnej eseje 90 Maxa Horkheimera odkazujúc k tomu, ţe sociálna teória by mala byť zameraná na kritiku a zmenu spoločnosti ako celku, na rozdiel od tradičnej teórie orientovanej iba na jej pochopenie a vysvetlenie. 91 Ako dva ústredné koncepty takéhoto ponímania kritickej teórie uvádza ţe: 1) kritická teória by mala byť zameraná na spoločenský celok v jeho historickej špecifickosti; a 2) kritická teória by mala zlepšovať porozumenie spoločnosti integráciou všetkých hlavných spoločenských vied, vrátane ekonómie, sociológie, histórie, politickej vedy, antropológie a psychológie. 92 Horkheimer veril, ţe ţiadna výskumná metóda nemôţe vytvárať konečné a spoľahlivé výsledky o danom predmete výskumu, ak výskum prevezme iba jeden prístup k danej otázke, pretoţe tým vzniká riziko získania skresleného obrazu. Preto navrhol, ţe výskumné metódy by sa mali vzájomne dopĺňať. Hoci hodnota empirické práce bolo uznané, zdôraznil, ţe je to nenahradí teoretickej analýzy. Aj keď priznal hodnotu empirickej práci, zdôraznil, ţe to nenahradí teoretickú analýzu. 93 Hlavným záujmom kritických teórií, a teda aj CDA, je snaha produkovať a šíriť dôleţité poznatky, ktoré umoţňujú ľudským bytostiam oslobodiť sa od foriem nadvlády prostredníctvom sebareflexie. Svoju kritiku zameriava CDA predovšetkým na vzájomný prienik jazyka, diskurzu, rétoriky a sociálnych štruktúr. To, na čo zameriavajú CDA výskumníci kritickú dimenziu svojho prístupu, je odkrývanie spôsobov, v ktorých sa sociálne štruktúry prepájajú s diskurzívnymi vzorcami (vo forme mocenských vzťahov, ideologických REISIGL WODAK, Discourse and Discrimination: Rhetorics of Racism and Antisemitism. What is Critical Discourse Analysis?. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < urseanalysis/>. esej od Maxa Horkheimera s názvom Traditional and Critical Theory (1937) WODAK MEYER, Methods for critical discourse analysis, s. 2. Tamtieţ. WODAK MEYER, Methods for critical discourse analysis, s

38 efektov a podobne) a následné pristupujú k takýmto súvislostiam ako k problematickým. Nie je postačujúce iba odkrývať tieto sociálne dimenzie pouţitia jazyka. Tieto dimenzie sú totiţ predmetom morálneho a politického hodnotenia a ich analýza by mala mať efekt na spoločnosť v podobe posilnenia bezmocných, poskytovania hlasu nemým, odhaľovania zneuţívania moci a mobilizácie ľudí k náprave sociálnych krívd Základná charakteristika a povaha CDA Teun van Dijk, ktorý je popredným predstaviteľom socio-kognitívneho prístupu k CDA, ju povaţuje za druh diskurzívneho analytického výskumu, ktorý v prvom rade študuje spôsob zneuţívania sociálnej moci, ďalej to, ako sú nerovnosti a nadvláda uplatňované a reprodukované v rámci textov a rečových prejavov v sociálnom a politickom kontexte. Vzhľadom na rozporuplnú orientáciu výskumu zaujíma skupina CDA analytikov jasné stanovisko, prostredníctvom ktorého sa snaţia pochopiť, odhaliť a v končenom dôsledku vzdorovať všetkým sociálnym nerovnostiam. 95 Norman Fairclough vníma ako najhodnotnejší aspekt CDA práve to, ţe sa jedná o metódu, ktorá má byť vyuţitá popri ďalších metódach v oblasti výskumu sociálnych a kultúrnych zmien a chápe ju ako prostriedok proti vykorisťovaniu a nadvláde. 96 Fairclough sa ďalej zaoberá tieţ štúdiom moci a inštitucionálneho diskurzu, pričom dôraz kladie na intertextovosť rôznych foriem sociálnych praktík, ako napríklad vzťahy medzi sociálnymi praktikami vzdelávacích systémov a reklamy. Podľa jeho názoru je pouţitie jazyka základom zároveň sociálnej identity, sociálnych vzťahov a systémov znalostí a presvedčení. Vo svojej analýze diskurzívnych udalostí sa Fairclough tieţ opiera o Hallidayovu lingvistiku. 97 Fairclough je zároveň povaţovaný za primárneho predstaviteľa socio-kultúrneho prúdu CDA. Autorka Ruth Wodak je hlavnou predstaviteľkou diskurzívno-historického smeru kritickej diskurzívnej analýzy. Okrem skúmania historického kontextu diskurzu, prepája teoretický výskum s empirickým a ako dôleţitú zloţku vníma aj pridanie etnografie, prípadne terénneho výskum. Wodak uvádza príklady základných otázok, ktoré je vhodné sa v rámci výskumného postupu CDA pýtať, a na ktoré je teda CDA ako výskumný nástroj schopná výskumníkovi aj 94 BLOMMAERT, Discourse: A critical introduction, s VAN DIJK, Critical discourse analysis. In The handbook of discourse analysis, s FAIRCLOUGH, Critical discourse analysis and the marketization of public discourse. In Discourse and Society. (Cit. podľa WODAK, Critical linguistics and critical discourse analysis. In Handbook of pragmatics, s. 11.) 97 WODAK, Critical linguistics and critical discourse analysis. In Handbook of pragmatics, s

39 poskytnúť relevantnú odpoveď. Sú to napríklad otázky ako: Ako došlo k zdomácneniu konkrétnej ideológie? Ktoré diskurzívne stratégie legitimizujú kontrolu alebo naturalizujú spoločenský poriadok? Ako je moc lingvisticky vyjadrená? Ako je produkovaný konsenzus, prijatie a legitimita postavenia dominantných? Kto má prístup k akým nástrojom moci a kontroly? Kto je diskriminovaný a akým spôsobom? Kto chápe určitý diskurz, akým spôsobom a s akými výsledkami? Aby mohli byť všetky tieto otázky zodpovedané, Wodak navrhuje stanoviť si nasledovné všeobecné charakteristiky, ciele a zásady, ktoré povaţuje za hlavný základ CDA: 98 Prístup je interdisciplinárny. Prístup je skôr problémovo orientovaný, neţ zameraný na špecifické lingvistické javy. Teória a metodológia sú eklektické. Prístup je abduktívny. Študujeme viaceré ţánre a viaceré verejné priestory a skúmame intertextuálne a interdiskurzívne vzťahy. Historický kontext je potrebné analyzovať a integrovať do výkladu diskurzu a textov. Kategórie a nástroje analýzy sú definované v súlade so všetkými týmito krokmi a postupmi, a taktieţ s predmetom výskumu. Veľké všeobecné teórie môţu slúţiť ako podklad, ale pri špecifických analýzach vyhovujú teórie stredného dosahu 99 splneniu cieľov viac. Vyuţitie a aplikácia záverov v praxi. Fairclough a Wodak spolu následne zhrnuli skupinu základných charakteristických princípov, o ktoré sa CDA opiera, a ktoré s častou obľubou uvádzajú mnohé teórie pojednávajúce o základných špecifikách CDA: CDA rieši sociálne problémy 2. Mocenské vzťahy sú diskurzívne 3. Diskurz utvára spoločnosť a kultúru 4. Diskurz vykonáva ideologickú prácu 5. Diskurz je historický 98 WODAK, Critical linguistics and critical discourse analysis. In Handbook of pragmatics, s Teória stredného dosahu je termín, ktorý zaviedol americký sociológ Robert Merton. Ide o strednú cestu medzi dvomi protipólmi sociológie, kde na jednej strane sú veľké, všeobecné, sociologické teórie, ktoré však nie sú aplikovateľné na beţnú sociálnu realitu a na strane druhej je sociologický výskum. (MERTON, Social theory and social structure, s ) 100 FAIRCLOUGH WODAK, Critical discourse analysis. In Discourse as Social Interaction, s (Cit. podľa VAN DIJK, Critical discourse analysis, s. 353.) 39

40 6. Súvislosť medzi textom a spoločnosťou je sprostredkovaná 7. Analýza diskurzu je interpretačná a explanatívna 8. Diskurz je forma sociálneho jednania Výhody a nevýhody CDA Ako kaţdý iný prístup, aj CDA má svoj potenciál, ale na druhej strane aj isté obmedzenia. Čo sa týka kritiky CDA, tak v mnohých prípadoch je namierená práve na otázku interpretácie a kontextu. Presnejšie ide o postoj kritikov voči tomu, čo nazývajú analytická zaujatosť a vystupujú proti určitým výskumným taktikám a metodickým nedostatkom. Widdowson má odmietavý názor na prístup CDA práve preto, ţe povaţuje za nevhodné rozmazávanie hraníc medzi konceptmi, disciplínami a metodológiami navzájom. Taktieţ zastáva názor, ţe CDA poskytuje skreslené analýzy diskurzu pod maskou kritickej diskurzívnej analýzy. 101 Nakoľko sú však produkty ľudskej komunikácie útvary, ktorých jednotlivé zloţky a štruktúry sa s ohľadom na svoju komplexnosť a zloţitosť nedajú analyzovať prostredníctvom jednotného a rigidného metodologického prístupu, povaţujeme za ţiaduce takéto prípadné prelínanie ponúkaných kategórií z rôznych prístupov a konceptov. Čo sa týka interpretácie, tak pri interpretovaní textov je samozrejme dôleţitá objektívnosť výskumníka ako pri kaţdej inej výskumnej metóde. Na čo si je však v tomto prípade treba dávať obzvlášť dobrý pozor je to, aby nedošlo k tzv. nadinterpretácií 102. Ide o interpretačné snaţenie výskumníka, ktoré je však príliš rozvetvené a zahŕňa aj špekulácie a osobné domnienky, čím sa však vzďaľuje od svojho pôvodného cieľa. Analytik by rozhodne k textu nemal pristupovať tak, ţe predpokladá a priori význam aspektov v kontexte CDA. Nie je ţiaduce, aby sa analyzované dáta skúmali podľa osobných postojov, presvedčení alebo predsudkov. Slembrouck spochybňuje reflexivitu explanatívneho aspektu CDA. Proces analýzy je nutne dialogický a podľa neho sú účastníci komunikácie jasne vytlačení v momente, ako vstúpi do objasňovacej fázy osoba výskumníka. Tvrdí, ţe ak nie je CDA vykonaná citlivo, môţe mať za svoj výsledný efekt namiesto posilnenia hlasov slabých iba zmohutnenie hlasu analytika 101 WIDDOWSON, Theory and Practice of Critical Discourse Analysis. In Applied linguistics. (Cit. podľa BLOMMAERT, Discourse: A critical introduction, s ) 102 Podľa Umberta Eca existujú kritériá, ktoré limitujú interpretáciu. Aby sa čitateľ vyhol tzv. nadintepretácii, teda nesprávnej interpretácii textu, musí byť citlivý k zámerom textu (intentio operis). (zdroj: ECO, Interpretation and overinterpretation, s ) 40

41 samotného. 103 Na druhej strane si však mediálne zdelenia, ktoré sú pre našu analýzu zaujímavé, sú produkty, ktorých charakter ich sám predurčuje k jednosmernej povahe komunikácie. Rovnako ako nie je moţné, aby recipient mediálneho útvaru vstúpil do dialógu s jeho autorom, nie je to moţné ani pre osobu výskumníka. Navyše to, ţe výskumník je v podstate hybnou silou celého výskumného procesu je prirodzené, pretoţe sa to tak deje pri kaţdom type výskumu bez ohľadu na to, či sa jedná o kvalitatívny alebo kvantitatívny výskum. Ďalšie obmedzenie, ktoré môţeme spomenúť, je mnoţstvo textov, ktoré sa CDA pokúša analyzovať. Aj keď sa pre prístup CDA naskytá moţnosť analýzy väčšieho korpusu textov, väčšinou ide v praxi o malý počet, čím samozrejme klesá reprezentatívnosť a zovšeobecniteľnosť výsledkov konkrétneho výskum. Na druhej strane je však nespornou výhodou snaha CDA o dôkladnú hĺbkovú analýzu jednotlivých analyzovaných útvarov. Keďţe náš výskum sa zameriava na odhalenie a demonštrovanie skrytých významov a intertextuálnych súvislostí, povaţujeme náš výber kvalitatívneho prístupu CDA do pozície výskumnej metódy za adekvátny a vhodný. Validitu moţno do určitej miery v diskurzívnom analytickom prístupe dosiahnuť sebareflexiou analytika. Výhodou CDA je, ţe tento prístup je schopný pracovať s archívnymi dátami v rôznych formách, ţánroch a naprieč času. Okrem mediálnych zdelení, televíznych programov, listov, učebníc to môţu byť dokonca muzeálne exponáty (hlavne v prípade diskurzívno-historického prístupu R. Wodak). Ďalším potenciálom, ktorý prístup CDA ponúka, je moţnosť analýzy rôznorodého textového korpusu, pretoţe tento prístup moţno pouţiť na prečesávanie rôznych úsekov diskurzu (texty, reč, obraz, gestá), aby sme našli vzorce, ktoré vytvárajú, cirkulujú, posilňujú a odráţajú sociálne normy a ideológie. 104 Čo sa týka potenciálu CDA, tak Blommaert uvádza jeho tri základné prejavy. V prvom rade poukazuje na pragmatické zásady prístupu. Výsledkom CDA by mala byť zvýšená informovanosť o skrytých mocenských dimenziách a ich efektoch, teda zlepšenie kritického jazykového povedomia alebo citlivosti k diskurzu ako k objektu moci a nerovností. Jazyk nie je pre CDA nikdy neutrálny objekt, ale práve naopak, je predmetom posudzovania, prisudzovania hodnôt, hlbokých rozporov a tieţ oblasťou, kde moţno hľadať formy 103 SLEMBROUCK, Explanation, interpretation and critique in the analysis of discourse. In Critique of Anthropology. (Cit. podľa BLOMMAERT, Discourse: A critical introduction, s ) 104 HUCKIN ANDRUS CLARY-LEMON, Critical discourse analysis and rhetoric and composition. In College Composition and Communication, s

42 začleňovania, vylučovania alebo útlaku. Práve emancipačný potenciál CDA si preto zaslúţi zdôraznenie. Za ďalší prejav potenciálu povaţuje prispenie CDA k napĺňaniu potreby intenzívnejšieho dialógu medzi lingvistickou analýzou a ďalších sociálnych vied. No a tretím základným potenciálom je to, ţe CDA sa zameriava na inštitucionálne prostredia ako kľúčové lokality pre výskum súvislostí medzi jazykom, mocou a spoločenskými procesmi. 105 Ďalším kladom môţe byť skutočnosť, ţe CDA ako prístup dokáţe vzbudiť záujem, nakoľko sa často stáva nástrojom pre skúmanie kultúrnych alebo politických aspektov, s ktorými sú mnohí z nás konfrontovaní v beţnom ţivote. Navyše nám v tomto ohľade zároveň pomáha stať sa obozretnejšími a bystrejšími čitateľmi. V porovnaní s inými prístupmi umoţňuje širšie vyuţitie kontextu, čím nabáda k analýze textov spôsobom, ktorý vynáša nad povrch aj primárne skryté významy. Tieţ poskytuje moţnosť zamerať našu pozornosť na ideologické aspekty v rámci textov a uvedomiť si ich veľký podiel na tom, ako dokáţu ovplyvňovať výsledné chápanie textu. 2.7 Kritická diskurzívna analýza v ponímaní Teuna van Dijka Základná charakteristika Teun van Dijk je holandský odborník, ktorý do roku 2004 pracoval ako profesor diskurzívnych štúdií na univerzite University of Amsterdam. V súčasnosti pôsobí na univerzite Universitat Pompeu Fabra v Barcelone. Začínal štúdiom francúzskej literatúry, neskôr sa zaoberal textovou lingvistikou a logikou, čo bolo predtým, neţ sa začal venovať kritickej analýze diskurzu a výskumom rasizmu. Jeho postupy boli ovplyvnené sociálnou psychológiou a kognitívnymi štúdiami. Medzi praktikmi z oblasti kritických štúdií diskurzu uplatňujúcimi prístupy CDA patrí k jedným z najcitovanejších predstaviteľov. Počas 80. rokov začal s aplikáciou svojej teórie analýzy diskurzu na mediálne texty s primárnym zameraním na reprezentáciu etnických skupín a iných menšín v Európe. Integroval svoju všeobecnú teóriu diskurzu s diskurzom tlačového spravodajstva a následne ju aplikoval na spravodajské prípady na národnej aj medzinárodnej úrovni. Pre van Dijkov rámec analýzy 105 BLOMMAERT, Discourse: A critical introduction, s

43 spravodajského diskurzu je charakteristická jeho výzva k dôkladnej analýze, a to nielen na textovej a štrukturálnej úrovni mediálneho diskurzu, ale aj na úrovni porozumenia. 106 Van Dijkov socio-kognitívny CDA prístup podľa autora neodkazuje k tomu, ţe CDA by mala byť obmedzená iba na sociálnu a kognitívnu analýzu diskurzu, prípadne na kombináciu týchto dvoch rozmerov. Ako totiţ poukázal v rámci prác týkajúcich sa rasizmu alebo vo výskume zaoberajúcom sa ideológiou, jedná sa o v oboch prípadoch o kognitívne aj sociálne fenomény. Podobne ako všetky záleţitosti, ktoré CDA rieši, si vyţadujú historický, kultúrny, socioekonomický, filozofický, logický, prípadne dokonca neurologický prístup, v závislosti od toho, čo sa chceme dozvedieť. S ohľadom na verbálnu povahu diskurzu potrebuje CDA solídny lingvistický základ. CDA ako veľmi špecifická forma a metóda analýzy diskurzu musí objasňovať niektoré podrobnejšie štruktúry, stratégie a funkcie textu a reči, vrátane gramatických, pragmatických, interakčných, štylistických, rétorických, semiotických, naratívnych alebo podobných foriem verbálneho usporiadania komunikačných udalostí. 107 Van Dijkov prístup spočíva hlavne vo svojej charakteristickej vzájomnej interakcii medzi tromi stranami trojuholníka, ktorý tvoria: diskurz (discourse), poznanie (cognition) a spoločnosť (society). Pretoţe sa jedná len o uţitočné označenie, ktoré by mohlo viesť k nesprávnemu výkladu, je potrebné zdôrazniť, ţe diskurz chápeme v širokom význame komunikačnej udalosti, zahŕňajúc ako konverzačnú interakciu a písaný text, tak aj sprievodné gestá, mimiku, typografické úpravy, obrázky a akýkoľvek iný semiotický alebo multimediálny rozmer významu. Podobne aj poznanie zahŕňa ako osobné, tak aj sociálne poznanie, ako presvedčenia a ciele, tak aj hodnotenia a emócie, a samozrejme aj iné mentálne a pamäťové štruktúry, reprezentácie alebo procesy týkajúce sa diskurzu a interakcie. No a spoločnosť znamená zahrnutie ako lokálneho, miestneho, teda mikroštruktúr prítomných v interakcii face-to-face, tak aj toho viacej globálneho, spoločenského, teda politických štruktúr, rôzne definovaných v rámci skupín, skupinových vzťahov (ako napr. dominancia alebo nerovnosť), hnutí, inštitúcií, organizácií, sociálnych procesov, politických systémov a ďalších abstraktných charakteristík spoločností a kultúr. 108 Čo sa týka termínu poznanie, súvisí s ním niekoľko ďalších kognitívnych pojmov. Pre lepšie uchopenie vzájomného vzťahu medzi poznaním, diskurzom a spoločnosťou v trojuholníkovom modely podľa van Dijka, 106 ANGERMULLER MAINGUENEAU WODAK, The discourse studies reader: main currents in theory and analysis, s VAN DIJK, Critical discourse studies: A sociocognitive approach. In Methods for critical discourse analysis, s VAN DIJK, Multidisciplinary CDA: a plea for diversity. In Methods for critical discourse analysis, s

44 povaţujeme za vhodné jednotlivé termíny vymenovať a stručne objasniť ich podstatu. Sú to nasledovné: 109 myseľ (mind) centrálne funkcie ľudského mozgu poznanie (cognition) súbor funkcií mysle, ako napríklad myslenie, vnímanie a reprezentácie pamäť (memory) krátkodobá pamäť (short term memory, STM) pracovná dlhodobá pamäť (long term memory, LTM) epizodická pamäť (episodic memory, EM) osobná, autobiografická sémantická pamäť (semantic memory, SM) zdieľaná, sociokultúrna sémantické mentálne modely (mental models) zastúpené v EM; subjektívne reprezentácie udalostí a situácií, ktoré pozorujeme, priamo sa ich zúčastňujeme alebo sa na ne odvoláva diskurz ciele (goals) mentálne modely situácií realizovaných jednaním pragmatické kontextové modely (context models) špecifické modely subjektívnych reprezentácií príznačných vlastností komunikačnej situácie, ktoré regulujú spracovanie a adaptovanie diskurzu do sociálneho prostredia tak, aby bol situačne vhodný znalosti (knowledge) zdieľané, sociokultúrne presvedčenia, ktoré sú potvrdené (znalostnými) kritériami a (znalostnými) štandardami spoločnosti ideológia (ideology) fundamentálne a axiomatické, zdieľané presvedčenia určitých sociálnych skupín (napr. socializmus, neoliberalizmus, feminizmus, (anti)rasizmus, atď.) postoje (attitudes) sociálne zdieľané, ideologicky zaloţené názory (normatívne presvedčenia) o konkrétnych sociálnych problémov, ktoré vedú k diskusii alebo sporom (napr. potraty, rozvod, eutanázia, imigrácia, atď.) kognitívne procesy (cognitive processes) ako je vytváranie a pochopenie diskurzu / interakcie na základe špecifických mentálnych modelov, riadené kontextovými modelmi na základe znalostí a ideológií Z hľadiska našej práce sú pre nás podstatné hlavne mentálne a kontextové modely, postoje a ideológie, keďţe práve tie sa kľúčovým spôsobom podieľajú na utváraní mocenských vzťahov v jednotlivých článkoch a tým aj mediálneho obrazu. 109 VAN DIJK, Critical discourse studies: A sociocognitive approach. In Methods for critical discourse analysis, s

45 society b a discourse c cognition obr. 2 Trojuholníkový model diskurz poznanie spoločnosť strana a v trojuholníku: Prepojenie kognitívnej a sociálnej dimenzie pomyselného trojuholníka slúţi k účelu vymedzenia relevantného (lokálneho aj globálneho) kontextu diskurzu. Treba zdôrazniť, ţe kontext tu nie je mienený iba ako nejaký druh sociálneho prostredia, situácia či štruktúra. Je to skôr subjektívna mentálna reprezentácia, dynamický sieťový model účastníkov, ktorý sa týka pre nich v danej chvíli významných vlastností komunikačnej situácie. Takúto reprezentáciu nazýva van Dijk kontextový model. Je to mentálna definícia situácie, ktorá riadi primeranú adaptáciu utvárania a chápania diskurzu sociálnym prostredím. Toto je iba jeden z ďalších spôsobov, ktorým sa poznanie, spoločnosť a diskurz hlboko vzájomne integrujú v rámci interakcie. 110 strana b v trojuholníku: Kontextové modely slúţia v rámci trojuholníka ako sprostredkovateľ medzi diskurzívnymi a sociálnymi štruktúrami na všetkých úrovniach analýzy. Takţe spoločnosť chápeme na jednej strane ako komplexnú konfiguráciu situačných štruktúr na lokálnej úrovni (účastníci, ich identity, role a vzťahy poprepájané do časopriestorovo a inštitucionálne situovanej, na cieľ zameranej interakcie) a na strane druhej ako spoločenské štruktúry (organizácie, skupiny, triedy a ich vlastnosti ako napr. mocenské vzťahy). Táto strana trojuholníka zahŕňa aj sociálne a historické rozmery interakcie a sociálnych štruktúr. Na tejto strane trojuholníka taktieţ lokalizujeme aj dôsledky diskurzívnej nespravodlivosti, napríklad vo forme sociálnej nerovnosti VAN DIJK, Critical discourse studies: A sociocognitive approach. In Methods for critical discourse analysis, s VAN DIJK, Critical discourse studies: A sociocognitive approach. In Methods for critical discourse analysis, s

46 strana c v trojuholníku: Ľudia ako pouţívatelia jazyka a členovia skupín a komunít, rovnako ako ich mentálne reprezentácie a diskurzy, sú samozrejme neoddeliteľnou časťou spoločnosti. Nie je teda na mieste domnievať sa, ţe poznanie a diskurz sú nejakým spôsobom mimo spoločnosti. To, čo pouţívatelia jazyka definujú ako sociálne nerovnosti alebo sociálnu nespravodlivosť, sa deje prostredníctvom interpretácie, reprezentácie, reprodukcie alebo zmeny práve v rámci sociálnych štruktúr Mentálne modely Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe van Dijk v rámci socio-kognitívneho prístupu vo svojich teóriách pracuje pomerne často s rôznymi modelmi. Mentálne modely sú pre nich súhrnným zastrešujúcim označením. Chápeme ich ako subjektívne reprezentácie udalostí alebo situácií, ktorých sa človek zúčastňuje v určitom časovom okamihu, na určitom mieste, s ostatnými účastníkmi (s variabilnými identitami a sociálnymi rolami) v rámci konkrétneho jednania, so špecifickým cieľom. Okrem osobných názorov môţu takéto modely predstavovať aj emócie. Aby však mohli byť kaţdodenné skúsenosti konštruované ako mentálne modely, je spätne na ich interpretáciu a reprezentáciu zasa nutné vyuţitie našich znalostí. 113 Van Dijk mentálne modely zjednodušene vníma ako stavebné prvky uloţené v sociálnom poznaní, ktoré nám umoţňujú pochopiť situácie a udalosti tak, ako sú opísané v diskurze. 114 Ďalej rozlišuje medzi tromi typmi mentálnych modelov: modely udalostí, záţitkové modely a kontextové modely. Modely udalostí (event models) predstavujú subjektívnu interpretáciu diskurzu, mentálny východiskový bod produkcie a to, čo si neskôr (správne alebo nesprávne) z diskurzu zapamätajú. Vďaka zovšeobecneniu a abstrakcii, informácie reprezentované v modeloch udalostí poskytujú základ sociálne zdieľaným znalostiam. A naopak, pri procese chápania sú tieto modely konštruované z informácií odvodených z diskurzu a zo sociokultúrnych 112 VAN DIJK, Critical discourse studies: A sociocognitive approach. In Methods for critical discourse analysis, s VAN DIJK, Discourse and Knowledge. In The Routledge handbook of discourse analysis, s VAN DIJK, Discourse, knowledge, power and politics: Toward a critical epistemic discourse analysis. In Critical discourse studies in context and cognition, s

47 znalostí. 115 Takţe zjednodušene povedané, ide o situačné kontexty zaţité nie na vlastnej koţi, ale do značnej miery naučené prostredníctvom diskurzu. Utváranie modelu udalosti: Ak sú poznatky ohľadne udalosti komunikované formou správy alebo príbehu, (subjektívny) situačný model tejto udalosti sa aktivuje a kontextový model strategicky vyberie informácie, ktoré sú momentálne dôleţité, relevantné a v súčasnej komunikačnej situácii pre aktuálne publikum vhodné. 116 Zážitkové modely (experience models) zastupujú a dávajú zmysel mnohým epizódam z nášho kaţdodenného ţivota. Komunikačné udalosti nie sú iba zasadené do takýchto epizód, samy sú takýmito dennými epizódami. Preto sa očakáva, ţe kontextové modely pouţívateľov jazyka utvorené pre pochopenie a riadenie komunikačných situácií majú takéto celkové štruktúry všeobecných záţitkových modelov. 117 Modely záţitkov totiţ predstavujú osobné a zúčastnené záţitky. Utváranie záţitkového modelu: V danej sociálnej situácií (napr. rozhovor alebo návšteva u lekára) si aktér utvára mentálny model tejto situácie alebo záţitku (model záţitku), vrátane mentálnej reprezentácie aktuálneho nastavenia (čas, miesto), svojho ja (aktérove súčasné role a identity), svojich spoluúčastníkov (ich role a identity), svojich aktuálnych cieľov, zámerov a chovania (jednanie), rovnako ako aktuálnych znalostí a zámerov svojich spoluúčastníkov. Takýto záţitkový model riadi činnosť a interakciu situácie. 118 Kontextové modely (context models) sú špeciálnym druhom záţitkových modelov. Predstavujú komunikačné udalosti, na ktorých sa podieľame, často ako súčasť iných kaţdodenných epizód (napr. rozhovor pri raňajkách alebo stretnutie v práci). Keďţe spomedzi ostatných situačných prvkov, predstavujú práve kontextové modely prebiehajúcu činnosť, sú samozrejme dynamické a priebeţne sa aktualizujú počas spracovania textu alebo reči. 119 S ohľadom na deiktický, reflexívny a pragmatický prístup teórie mentálnych modelov je treba vyzdvihnúť, ţe pouţívatelia jazyka samozrejme neaktualizujú iba modely záţitkov a udalostí, o ktorých komunikujú, ale tieţ samotnú komunikačnú udalosť, na ktorej sa podieľajú. 115 VAN DIJK, Context models in discourse processing. In The construction of mental representations during reading, s VAN DIJK, Discourse and Knowledge. In The Routledge handbook of discourse analysis, s VAN DIJK, Context models in discourse processing. In The construction of mental representations during reading, s VAN DIJK, Discourse and Knowledge. In The Routledge handbook of discourse analysis, s VAN DIJK, Context models in discourse processing. In The construction of mental representations during reading, s

48 Utváranie kontextového modelu: Ak si aktuálne reprezentovaná situácia vyţaduje verbálnu komunikáciu, aktér utvára kontextový model s rovnakou celkovou štruktúrou ako záţitkový model, ale so špecifickými komunikačnými rolami (napr. hovoriaceho, autora alebo recipienta), cieľmi, zámermi komunikačného jednania, ako aj s príslušnými predpokladanými znalosťami a znalosťami, ktoré musia byť odkomunikované (napr. priania alebo stanoviská). Je to práve kontextový model, ktorý dynamicky a priebeţne riadi všetku ďalšiu produkciu diskurzu tak, aby sa zabezpečilo, ţe diskurz bude na všetkých úrovniach príhodný aktuálnej situácii. 120 Van Dijk rozlišuje v rámci kontextových modelov aj globálny a lokálny kontext. Globálny kontext tvoria sociálne, kultúrne, politické a historické štruktúry, v ktorých sa komunikačná udalosť odohráva. V rámci CDA utvára často ultimátnu výpoveď a kritické odvodnenie diskurzu a jeho analýzy. Lokálny kontext je definovaný z hľadiska vlastností bezprostrednej, interakčnej situácie, v ktorej sa komunikačná udalosť odohráva. Niektoré vlastnosti takejto situácie sú jej celkové domény (politika, obchod), celkové jednanie (legislatíva, propaganda), účastníci s rôznymi komunikačnými a sociálnymi rolami, zámermi, cieľmi, znalosťami, normami a presvedčeniami. Takéto kontexty vymedzujú vlastnosti textu a reči. To, čo hovoríme a ako hovoríme, záleţí od toho, kto to hovorí komu, kedy, kde a s akým účelom Ideologický štvorec Rámec, ktorý van Dijk uplatnil vo svojich štúdiách pozostával z rozpracovania mnohých ideologických stratégií, pričom najviac vyniká základná ideologická dichotómia pozitívna seba reprezentácia a negatívna reprezentácia ostatných. Pozitívna seba reprezentácia alebo inak aj favoritizmus záujmových skupín, je sémantická makroštruktúra pouţívaná s účelom zachovania si tváre alebo ovládania dojmu. Negatívna reprezentácia ostatných je ďalšia sémantická makroštruktúra, ktorá sa týka tzv. in-groups a out-groups 122, a ktorá predstavuje členenie na dobrých a zlých, na nadradených a podradených, na Nás a Ich VAN DIJK, Discourse and Knowledge. In The Routledge handbook of discourse analysis, s VAN DIJK, Multidisciplinary CDA: a plea for diversity. In Methods for critical discourse analysis, s Termín in-groups (niekde uvádzané aj ako insiders) odkazuje k skupine osôb, ktoré zdieľajú spoločné záujmy alebo identity. Pre jedinca sa takáto záujmová skupina stáva osobne relevantná ak, sa s ňou vzájomne identifikuje. Protipól tvoria out-groups (outsiders), teda všetci, ktorí nepatria do záujmovej skupiny, teda sú mimo tohto vnútorného kruhu a jedinec sa voči nim vymedzuje. 123 Dve hlavné kategórie, ktoré van Dijk pouţíva sú My a Oni (+ od nich odvodené tvary: MY NÁŠ, NÁS; ONI ICH). Autor vizuálne členenie týchto kategórií od ostatného textu uskutočňuje rôzne, pričom vyuţíva 48

49 Takúto polarizačnú stratégiu nazýva van Dijk ideologický štvorec a uskutočňuje sa nasledovne: zdôrazňovanie Našich dobrých vlastností a činov 2. zdôrazňovanie Ich zlých vlastností a činov 3. marginalizácia Našich zlých vlastností a činov 4. marginalizácia Ich dobrých vlastností a činov Pre kaţdý text je zvyčajne moţné určiť najsilnejšiu stranu ideologického štvorca, teda jednu zo štyroch uvedených stratégií, ktorá v ňom bola zastúpená najviac. Tieto stratégie môţu byť pouţité na všetkých úrovniach činnosti, významu, formy textu a reči. To, čo platí pre významy alebo témy, platí aj pre formu a štruktúru: konkrétny význam moţno vystupňovať v mnohých ohľadoch, napríklad intonáciou, vizuálnymi alebo grafickými prostriedkami, slovosledom, nadpismi, tematizovaním alebo opakovaním. Opačné postupy vyuţívame keď chceme bagatelizovať Naše zlé vlastnosti alebo činy. Taktieţ je prítomná napríklad snaha umiestňovať Ich zlé vlastnosti a činy na titulnú stránku, do rozsiahlych článkov s veľkými negatívnymi titulkami. V nadväznosti na uvedené príklady môţeme v rámci stratégií ideologického štvorca očakávať, ţe vo všeobecnosti sa pozitívne informácie týkajúce sa Nás a negatívne informácie týkajúce sa Ich, budú zvýrazňovať a vice versa. Zo sémantického hľadiska to znamená, ţe takéto informácie majú tendenciu byť skôr explicitné neţ implicitné, skôr presné neţ vágne, skôr špecifické neţ všeobecné, skôr podrobné neţ opisované abstrakciou a zvyčajne ide o tvrdenia, neţ predpoklady. 125 V súvislosti s týmito stratégiami však nie je dôleţité sledovať iba to, čo sa v textoch zdôrazňuje a zvýrazňuje, ale samozrejme aj to, čo sa nadľahčuje, bagatelizuje, marginalizuje, prípadne čo úplne absentuje. Niektorí jednotliví príslušníci skupín môţu mať kompletnejšie a detailnejšie ideologické systémy neţ ostatní. Treba však podotknúť, ţe účelom prístupu CDA nie je potvrdzovanie alebo vyvracanie pravdivosti, či nepravdivosti jednotlivých argumentov, ale v zásade ide výskumníkovi o rozpoznanie jednotlivých ideológií a ich prípadnej efektivity. Problematická môţe byť skutočnosť, ţe v rámci analyzovaných útvarov nemusí byť vţdy dobre rozpoznateľná jednoznačná polarizácia My vs. Oni. Autor textu totiţ môţe sympatizovať s veľkým mnoţstvom skupín, identifikovať sa s nimi, obhajovať ich, ospravedlňovať ich verzálky (MY a ONI), úvodzovky ( my a oni ), kurzívu (my a oni), začiatočné veľké písmená (My a Oni), prípadne kombináciu spomenutých (My a Oni). 124 VAN DIJK, Politics, Ideology and Discourse. In Encyclopedia of Language and Linguistics, s VAN DIJK, Discourse and Racism. In A companion to racial and ethnic studies, s

50 konanie alebo nadľahčovať ich chyby rovnako, ako sa môţe na druhej strane tieţ vymedzovať voči viacerým skupinám, ktoré hodnotí negatívne. V konečnom dôsledku však nemusí vyjadrovať príslušnosť alebo patriť ani do jednej z nich alebo naopak, môţe byť predstaviteľom viacerých skupín. Tým, ako môţe byť jednotlivec príslušníkom viacerých skupín, môţe mať zároveň viacero ideológií, všetky rôzne ovplyvňujúce jeho sociálne praktiky, v závislosti od situácie. To vysvetľuje, prečo osobné vyuţitie ideológií v konkrétnych situáciách môţe byť také premenlivé a často sa javiace ako protichodné. 126 Čo sa týka rozdelenia skupín na My vs. Oni, ktoré jednotlivé časti ideologického štvorca predpokladajú, je tieţ potrebné byť obozretný voči tendencii povaţovať skupinu, s ktorou autor analyzovaného textu sympatizuje, prípadne k nej vyjadruje príslušnosť, za skupinu tých lepších alebo utláčaných a naopak tých, voči ktorým sa vymedzuje, za tých horších, elitárskych a zvýhodňovaných. Takáto dichotómia rozmiestnenia mocenských vzťahov nemusí byť vţdy nutne v diskurze prítomná, ale odkazuje k sociálno-politickej zaujatosti a tým aj ku kritickosti prístupu typického pre CDA. Kaţdá rozdielnosť medzi skupinami My a Oni, ktorú v rámci odhaľovania ideologického štvorca odkrývame, tvorí síce vzájomnú odlišnosť medzi skupinami, no zároveň to je aj mentálna a sociálna konštrukcia subjektívne utváraná zo strany autora textu. Čím viac sa vydvihujú rozdiely medzi skupinami, o to väčšia bude aj sociálna a ideologická vzdialenosť jednej skupiny od druhej. To, ako sa samotný ideologický štvorec napĺňa, môţeme sledovať v rôznych rovinách nasledovných štruktúr: obsah sémantické makroštruktúry (semantic macrostructures) globálny význam (global meaning), témy (topics) sémantické mikroštruktúry (semantic microstructures) lokálny význam (local meaning), propozície (propositions) forma schematické superštruktúry (schematic superstructures) globálne diskurzívne schémy ţánrové a formátové schémy lokálne diskurzívne schémy syntax viet a formálne vzťahy medzi nimi rétorické superštruktúry (rhetorical superstructures) jednanie 126 VAN DIJK, Opinions and ideologies in the Press. In Approaches to media discourse, s

51 V prvom rade sa tak deje na úrovni obsahu, kde sa zameriavame na sémantické makroštruktúry a sémantické mikroštruktúry. Makroštruktúra diskurzu je štruktúra jeho globálneho významu alebo témy. Makroštruktúry sú odvodené alebo vyplývajú z lokálnych významov diskurzu, teda z mikroštruktúr (slová, frázy, vety a spojenia medzi vetami) diskurzu a prostredníctvom súboru pravidiel a stratégií redukujú komplexnú informáciu diskurzu. Napríklad z mnoţstva dlhej a zloţitej sekvencie lokálnych významov konkrétneho príbehu alebo rozprávania by sme tak prostredníctvom krátkeho titulku, nadpisu alebo jednej vety, ktorá by zastrešovala a vystihovala jeho celkovú kľúčovú podstatu, dokázali odvodiť jeho globálny význam. Lokálny význam je obsiahnutý v rámci propozície, čo je teoretická jednotka obsahujúca predikát (napr. hlavné sloveso, prídavné meno a spojky) a jeden alebo viac argumentov (napr. podstatné mená a zasadené tvrdenia), z ktorých kaţdý argument má funkčnú úlohu (napr. vykonávajúci, vykonaný, predmet, miesto). Propozícia odkazuje k stavu, udalosti alebo činnosti a často má pravdivostnú hodnotu s ohľadom na reálny alebo imaginárny svet. 127 Ďalšia rovina, na ktorú sa v rámci odkrývania ideologického štvorca budeme zameriavať, je forma. V súvislosti s formou van Dijk zaviedol pojem superštruktúra, ktorý súvisí s kanonickými vzorcami usporiadania diskurzu, teda konvenčnými formami textu. Ako druhú variantu označenia pouţíva autor aj termín schéma. Forma sa prejavuje ako v syntaxe, tak aj v rámci schematických kategóriách. 128 Autor sa zavedením termínu superštruktúry snaţí okrem iného predchádzať aj vzájomnému zamieňaniu schematických globálnych štruktúr s globálnymi významovými štruktúrami. Tieto takzvané superštruktúry v porovnaní s makroštruktúrami totiţ nedefinujú globálny obsah, ale práve globálnu formu diskurzu. Podobne ako syntaktické štruktúry viet, sú superštruktúry diskurzu definované formálnymi kategóriami a súborom pravidiel. Tie určujú, ktoré superštruktúry daného ţánru sú vhodne utvárané. 129 Práve ţánrovú príslušnosť skúmajú globálne diskurzívne schémy, pričom lokálne diskurzívne schémy svoju pozornosť zameriavajú na jazykové hľadisko, takţe syntax viet a formálne vzťahy medzi nimi. Rétorické superštruktúry sú tieţ veľmi dôleţité, pretoţe čitateľ vie alebo predpokladá, ţe určité texty zvyknú byť usporiadané konkrétnym spôsobom. Takţe ak je takáto rétorická forma aplikovaná a prítomná v zauţívanom 127 GRAESSER GERNSBACHER GOLDMAN, Cognition. In Discourse as Structure and Process, s VAN DIJK, Discourse studies and education. In Applied Linguistics, s VAN DIJK, News schemata. In Studying Writing: Linguistic Approaches, s

52 usporiadaní, vyvoláva to spätne aj u čitateľa vhodnú rétorickú schému z dôvodu organizácie. 130 Jednanie, ktoré vyčleňuje van Dijk ako osobitnú kategóriu od obsahu aj formy, sa týka predovšetkým rečových, komunikačných a interakčných aktov. Sem zaraďujeme rečové akty, ktoré predpokladajú Naše/Ich dobré/zlé vlastnosti a činy, ako napríklad sľuby (promises) a obvinenia (accusations) a interakčné stratégie, ktoré naznačujú Naše/Ich dobré/zlé vlastnosti a činy, ako napríklad kooperácia (cooperation) a súhlas (agreement). 131 Jednanie sa týka predovšetkým hovorených prejavov, takţe s ohľadom na povahu analyzovaných útvarov má v rámci nášho výskumu nízku mieru aplikovateľnosti. Je potrebné si taktieţ uvedomiť, ţe mnohé z nasledujúcich konkrétnych štruktúr sa vzájomne prelínajú a často nie je úplne jednoznačné, do ktorej kategórie daná štruktúra patrí, prípadne ju moţno zaradiť aj do viacerých kategórií súčasne. To je samozrejme v poriadku, nakoľko nie je moţné definovať presnú hranicu medzi významom a formou. Konkrétne štruktúry a stratégie kaţdopádne nestačí v rámci diskurzu iba odhaliť a odkryť, je nutné predovšetkým poukázať, ako sa prostredníctvom nich prejavuje a napĺňa ideologický štvorec, teda ako do neho zapadajú, prípadne nezapadajú. Ďalšia časť podrobnejšie rozoberá rovinu obsahu a formy, pričom prehľad jednotlivých mikroštruktúr je zostavený na základe súhrnej tabuľky 132 jedného z Van Dijkových príspevkov Obsah Ako uţ bolo spomenuté, v rámci skúmania globálneho významu si budeme všímať predovšetkým témy, ktorých sa analyzované útvary týkajú. Čo sa týka lokálneho významu, zameriame našu pozornosť hlavne na vybrané konkrétne mikroštruktúry: manifestácia (manifestation) Týka sa úrovne vyjadrenia lokálneho významu v jazykovom prejave a môţe byť explicitná vs. implicitná. Diskurzy sú implicitné a nekompletné v tom význame, ţe veľa informácií v nich nie je vyjadrených, pretoţe sú buď iba naznačené alebo sa predpokladajú. Príčinou, 130 DE BEAUGRANDE, Linguistic theory: The Discourse of Fundamentals Works, s VAN DIJK, Ideology and discourse analysis. In Journal of Political Ideologies, s Tamtieţ, s

53 prečo informácie nie sú vyjadrené, môţu byť kontextuálne dôvody irelevantnosti alebo zámer autora textu nevysloviť ich cielene. precíznosť (precision) Z hľadiska precíznosti môţu byť texty presné vs. vágne. Prakticky vo všetkých súvislostiach môţe autor pouţiť vágne výrazy, ktoré nemajú presne stanovené referencie alebo sa týkajú nepresných mnoţín. Ako typické výrazy tohto typu v diskurzoch to môţu byť napríklad neurčité číslovky ako málo a veľa, alebo prídavné mená nízky a vysoký, prípadne súhrnné označenia ako veci alebo záleţitosti. Okrem týchto konkrétnych príkladov však treba celkovo sledovať aj ďalšie formy zovšeobecňovania a nepresností, prípadne neadekvátne parafrázovanie. popis (description) spojitosť (granularity) úroveň (level) Ďalšie dve skúmané mikroštruktúry sa týkajú popisu. Prvý aspekt je spojitosť popisu. Všetky situácie, udalosti a ich komponenty ako ľudia, prípadne objekty, môţu byť popísané podrobne alebo hrubo, s väčším alebo menším dôrazom na detail. Spojitosť môţe byť definovaná pre diskurz ako celok, ale môţe sa tieţ v rámci diskurzu aj meniť. V podstate ide o hĺbku informácií, do ktorej sa autor textu púšťa a nakoľko je špecifický alebo stručný pri bliţšej konkretizácií detailov. Popis situácie môţe byť z hľadiska spojitosti podrobný vs. hrubý. Druhá kategória týkajúca sa popisu je jeho úroveň. Úroveň popisu rozlišujeme špecifickú vs. všeobecnú. To znamená, ţe udalosti môţu byť popísané na vysokej úrovni abstrakcie, veľmi všeobecne, ale takisto aj na niţšej, viacej špecifickej úrovni. Kaţdá úroveň pritom môţe poskytovať viac či menej detailov, čo zároveň znamená zvyšovanie alebo zniţovanie spojitosti popisu. Napríklad v nadpisoch je zvyčajne vysoká úroveň všeobecnosti popisu určitej udalosti, pretoţe viac ju špecifikuje zvyšok príslušného článku. modalita (modality) Odzrkadľuje autorov vzťah k obsahu výpovede, nakoľko si je istý svojimi výrokmi, prípadne do akej miery chce pôsobiť presvedčivo. Toto všetko indikuje vyuţívanie modálnych slovies (chcieť, smieť, môcť, musieť, mať, vedieť, dať), ktoré 53

54 vyjadrujú vôľu alebo nevyhnutnosť, prípadne pouţívanie modálnych prísloviek (treba, moţno, pravdepodobne, určite), ktoré naznačuje stupeň istoty autora. Modalita je dôleţitá aj z hľadiska potvrdzovania príslušnosti alebo vymedzovania sa voči určitej skupine (My musíme...; Oni by mali...). dokazovanie (evidentiality) Predstavuje vyuţívanie spoľahlivých a overiteľných informácií ako podpory niečích myšlienok, ktoré funguje za účelom budovania názorovej legitimity v rámci textu. Argumentačné tvrdenia sú vierohodnejšie, keď autor podloţí svoje znalosti alebo názory nejakým dôkazom. To sa deje odkazovaním na konkrétne autority, inštitúcie, vlastné pozorovanie alebo dokazovaním toho, ako a kde prišiel ku konkrétnym informáciám. Táto mikroštruktúra sa preto zameriava na explicitné aj implicitné prejavy dichotómie: Náš prístup je adekvátnejší, My máme pravdu. vs. Ich stanovisko je pomýlené, Oni sa mýlia. poprenie (disclaimers) Tradičná ideologická stratégia zaloţená na pozitívnej seba reprezentácií a negatívnej reprezentácií ostatných. Zvyčajne má formu prezentácie nejakej pozitívnej myšlienky v prvej časti vety, ktorú následne popiera ďalšia časť vety, obvykle nasledujúca za odporovacou spojkou typu ale. Môţe mať rôzne podoby, a to napríklad: zdanlivé odmietnutie (Nemám proti nim nič, ale...), zdanlivý ústupok (Nie všetci sú kriminálnici, ale...), zdanlivá empatia (Majú síce veľa problémov vo vlastnej krajine, ale...), zdanlivá ignorácia (Neviem, ale...), zdanlivé ospravedlnenie (Mrzí ma to, ale...), obrat (obviňovanie obete; Nie oni, ale my sme skutočné obete.) a transfer (Ja osobne s tým nemám problém, ale moji klienti majú.). lokálna koherencia (local coherence) Vety alebo ich významy sú koherentné nielen vďaka vzťahu medzi skutočnosťami, ktoré označujú, ale aj vďaka vzájomnému vzťahu medzi významami samotnými. Diskurzívne sekvencie propozícií sú koherentné vtedy, ak odkazujú ku skutočnostiam, ktoré spolu súvisia na základe mentálnych modelov pouţívateľov jazyka alebo je medzi nimi určitá funkčná väzba, ako je to v prípade nasledovných štruktúr: generalizácia (generalization) Ţeny vo všeobecnosti preferujú romantické filmy. špecifikácia (specification) Banky vychádzajú ľuďom v ústrety. Národná banka prináša opatrenia klientom zasiahnutých povodňami. 54

55 príklad (example) Škandinávske krajiny platia vysoké dane. Napríklad v Dánsku je to podľa dát konzultačnej spoločnosti 55,56 percenta zo mzdy. kontrast (contrast) Kvalita dodrţiavania predpisov sa síce zlepšila, stále však hrozia vysoké pokuty. lexikalizácia (lexicalization) Niekedy sa uvádza ako aspekt skúmaný v rámci formy, pretoţe sa v podstate jedná o celkovú ideologickú stratégiu uskutočňovanú sémantickými funkciami slov prostredníctvom syntaktických javov. To znamená, ţe táto stratégia sa prelína ako formou, tak aj obsahom diskurzu. Vďaka nej môţu byť podobné významy vyjadrené rôznymi slovami v závislosti od zámeru, pozície, pohľadu alebo názoru hovoriaceho. Medzi jej konkrétne prejavy zaraďujeme: pasivizácia (passivization) Zákon bol schválený. aktívny tvar Schválili zákon. nominalizácia (nominalization) Napadnutie Iraku. celá propozícia USA napadlo Irak. vzťahové vety (cleft sentences) Bol to prezident, kto vyhlásil referendum. veta v nevzťahovom tvare Prezident vyhlásil referendum. lexikon (lexicon) Zaoberá sa výberom slovnej zásoby a konkrétnych pomenovaní na označenie určitých javov a problematík. Dá sa sledovať v rámci všetkých spomenutých predchádzajúcich štruktúr. Jeho výber môţe kontextuálne záleţať od zasadenia, účastníkov a cieľov komunikácie, ale takisto sa veľa odvíja aj od znalostí a ideológií dominantných autorov a ich skupín. Napríklad je rozdiel, ak sa násilie proti ţenám označuje ako muţský šovinizmus, machismus alebo neurčito ako domáce násilie, kedy dochádza k upozaďovaniu identity páchateľov. Inými slovami, aj po lexikálnej stránke môţu byť niekoho znalosti názorom, predsudkami alebo ideológiou niekoho ďalšieho. Definovanie lexikonu si väčšinou nevyţaduje samostatnú kategóriu v rámci celkovej analýzy, pretoţe sa prejavuje vo všetkých vyššie uvedených stratégiách a štruktúrach. 55

56 2.7.5 Forma S ohľadom na skúmanie formálnej stránky diskurzu sa skúmajú globálne diskurzívne schémy. Ide o žáner, teda celkovú a konvenčnú schému pozostávajúcu z typických ţánrových kategórií. Do tejto oblasti spadá aj formát, ktorý súvisí s prvými a dominantnými kategóriami (nadpis, titulky, medzititulky, úvod a záver) v porovnaní s kategóriami ktoré sú posledné a nedominantné, teda sú naproti nim menej podstatné. V rámci formy sa moţno zaoberať aj zvukovými štruktúrami, ale keďţe naša analýza je zameraná na útvary písomnej povahy, skúmanie tejto kategórie je pre nás irelevantné. Čo sa týka lokálnych diskurzívnych schém, tak tie sa zaoberajú práve syntaxou viet a formálnymi alebo podmieňovacími vzťahmi medzi nimi. Lokálne diskurzívne schémy sú zhodné s významovou kategóriou lexikalizácie, pretoţe ako bolo spomenuté vyššie, lexikalizácia je hraničná štruktúra, ktorú moţno identifikovať nielen v rámci obsahu, ale aj formy. Takţe čo sa týka syntaxe, tak okrem prejavov, ktoré sme explicitne priradili do oblasti skúmania v rámci lexikalizácie (pasivizácia, nominalizácia a vzťahové vety), si moţno prípadne všímať ešte usporiadanie viet a textov. Pre zlepšenie prehľadnosti budeme v rámci našej analýzy preto uvádzať iba kategóriu lexikalizácie, ktorá bude zároveň zastupovať aj lokálne diskurzívne schémy. argumentačné stratégie V súvislosti s argumentačnými stratégiami treba podotknúť, ţe sa často prelínajú s inými sémantickými štruktúrami, ktoré sme uţ spomínali v rámci obsahu (napr. dokazovanie, príklad, generalizácia), ale aj s tými, ktoré ešte len spomenieme v rámci rétorických superštruktúr. Vzhľadom na takéto úzke prepojenie a vzájomné prelínanie nie je nutné vyčleňovať ich ako osobitnú kategóriu, ale my sme tak učinili z dôvodu lepšej prehľadnosti. Rozhodli sme sa preto uviesť iba niektoré, ktoré sa nespomínajú v ţiadnej ďalšej súvislosti alebo v rámci iných kategórií: autorita (authority) odkazovanie na autority za účelom podporenia vlastného stanoviska kontrafaktualita (counterfactuals) týka sa výpovede ohľadne udalosti alebo moţnosti, ktorá sa nestala, ale mohla by sa stať, ak by sa veci vyvíjali inak (Čo ak...; Čo keby...) 56

57 číselné hry (number game) sú zamerané na zvýšenie objektivity výpovede vyuţitím čísiel a štatistík stereotypné argumenty (topoi) Robíme to pre ich vlastne dobro. rétorické superštruktúry Rétorické štruktúry sa primárne spájajú s básnickým prejavom alebo lyrickým druhom všeobecne. Napriek tomu je však zaujímavé pozorovať ich prítomnosť a funkciu aj v rámci útvarov iných typov. Z rétorického hľadiska sa podobne, ako pri argumentačných stratégiách, orientujeme na štruktúry na rôznych úrovniach diskurzu, pretoţe vzhľadom na svoju povahu prenikajú okrem formy aj do iných úrovní. Majú schopnosť špecificky regulovať chápanie, predovšetkým vo význame presviedčania, ale významná je hlavne ich funkčná úloha pri pozitívnej seba reprezentácií a negatívnej reprezentácií ostatných. Ich prejavy delíme na figúry (opakovanie, rečnícka otázka, gradácia, komparácia a iné) a trópy (metafora, prirovnanie, hyperbola, eufemizmus, irónia a iné). 2.8 Sebareflexia výskumníka Výskumník s ohľadom na svoje vlastné hodnoty a presvedčenia nemôţe byť v rámci výskumného procesu nikdy úplne objektívny, nezaujatý a nestranný. Keďţe aj osoba analytika predstavuje tieţ iba ľudskú bytosť, ktorá funguje v kaţdodennosti svojej vlastnej sociálnej reality, je pochopiteľné, ţe preţívanie a skúsenosti z tohto okolitého sveta ho nepochybne istým spôsobom ovplyvňujú. Tento fakt by sám o sebe nemal byť problematický za predpokladu, ţe analytik sa dokáţe istým spôsobom dištancovať, zachovať si reflexívny prístup a pridrţiavať sa iba údajov vyplývajúcich zo samotnej analýzy. Čo sa týka diania okolo Pussy Riot dá sa povedať, ţe autorka práce zastáva voči kauze Pussy Riot indiferentný postoj. Chápe konanie členiek tohto zoskupenia, pretoţe vníma pozadie a zámer ich jednotlivých aktivít. Na druhej strane však nesúhlasí s jednostrannou kritikou reţimu v Rusku, aj keď pripúšťa znepokojenie nad niektorými jeho charakteristikami. Nedá sa povedať, ţe autorka práce sa úplne stotoţnila s charakterom punkovej modlitby, pretoţe nesúhlasí so situovaním celej performance. Aj keď je zrejmé, ţe vystúpenie malo byť predovšetkým ostrou formou kritiky prepojenia štátnej moci s cirkvou v Rusku, výber priestoru mohol mnohých príslušníkov pravoslávnej cirkvi šokovať a pobúriť. Autorka práce 57

58 nepatrí pod ţiadnu cirkev, no napriek tomu rešpektuje vierovyznanie kaţdého jedinca a napádanie niečích náboţenských alebo iných hodnôt povaţuje za neprípustné. Na druhej strane však zásadne nesúhlasí s postupmi ruskej justície, ktoré boli vyvinuté v rámci súdneho konania vedeného s členkami Pussy Riot. Udalosť punkovej modlitby podľa autorky nepredstavovala akt výtrţníctva motivovaného náboţenskou nenávisťou, za ktorý boli členky odsúdené, takţe samotný rozsudok podľa nej predstavoval neadekvátnu a neprimeranú formu trestu, ktorého výška a rozsah nijako nekorešpondovali s prečinom, ktorého sa Pussy Riot dopustili. 58

59 3 Analytická časť Z hľadiska štruktúrovania analýzy budeme postupovať nasledovne: 1. úroveň: sémantická makroštruktúra téma 2. úroveň: aktéri 3. úroveň: mikroštruktúry aktivity a charakteristiky Prvú úroveň analýzy bude v našom prípade predstavovať vymedzenie sémantickej makroštruktúry, teda konkrétnej ústrednej témy obsiahnutej v diskurze. V rámci nej následne definujeme jednotlivých aktérov, ktorí sú chápaní ako druhá úroveň analýzy. Jednotlivých aktérov sa budeme snaţiť identifikovať prostredníctvom ich aktivít a charakteristík zakódovaných v mikroštruktúrach, ktoré predstavujú tretiu úroveň analýzy. Stanovené témy predstavujú rámce, ktorými je kauza Pussy Riot v sledovanom období rámcovaná. Ku kaţdej z tém prislúchajú rôzni aktéri, pričom pozícia a charakteristiky tej istej identity môţu byť v rámci rôznych tém pohyblivé a môţu sa meniť. Z hľadiska mikroštruktúr sa budeme orientovať prevaţne na mikroštruktúry obsahu. Analyzovanie formy by malo prínosný význam a výpovednú hodnotu skôr v prípade, ţe by sa jednotlivé útvary výskumného súboru odlišovali vzájomne aj svojou formálnou povahou, teda ak by sme analyzovali nielen novinové články ohľadne kauzy Pussy Riot, ale zároveň napríklad aj diskusné príspevky na túto tému a aj televízne alebo rozhlasové reportáţe. Z tohto dôvodu pre nás z hľadiska formy nie sú zaujímavé aspekty formátu a ţánru a našu pozornosť budeme upriamovať iba na syntax, figúry a trópy. 3.1 Téma: Punková modlitba v Chráme Krista Spasiteľa Udalosť známa ako punková modlitba, prebehla počas 21. februára 2012 v Chráme Krista Spasiteľa, ktorý predstavuje najväčšiu pravoslávnu katedrálu na svete. Hlavnými aktérkami udalosti boli iniciátorky a vykonávateľky modlitby, členky feministickej punkovej skupiny s názvom Pussy Riot. Skupina vznikla v roku 2011 predovšetkým ako reakcia proti osobe Vladimíra Putina, ktorý koncom septembra toho istého roka ohlásil svoj zámer vrátiť sa späť do Kremľa prostredníctvom kandidatúry v prezidentských voľbách. Členky Pussy Riot vnikli do pravoslávneho chrámu a na mieste priamo pred oltárom stihli odspievať časť punkovej modlitby, ktorá bola zameraná proti Putinovi a ktorej text ţiadal Bohorodičku, aby ho vyhnala 59

60 preč. Pussy Riot plánovali týmto aktom poukázať na prepojenie politickej moci s cirkvou v Rusku a okrem Putina vzniesť kritiku aj k osobe patriarchu Kirilla. Po chvíli trvania performance spacifikovala niektoré členky ochranka, zatiaľ čo sa ďalším podarilo z priestorov katedrály utiecť. Celému vystúpeniu sa prizerali niektorí z prítomných návštevníkov a zamestnancov katedrály, ktorých udalosť šokovala. Ruskú cirkev a mnohých veriacich punková modlitba urazila, pohoršila a znechutila. V nadväznosti na punkovú modlitbu bolo proti trom členkám (Nadeţda Tolokonnikova, Maria Aľjochinova, Jekaterina Samucevičova) vedené súdne konanie vo veci výtrţníctva. Proti súdnemu procesu a väzneniu Pussy Riot vystúpila verejnosť a známe osobnosti demonštráciami a protestnými akciami. Téma punkovej modlitby bola explicitne spomenutá v niekoľkých titulkoch článkov. Sú to nasledovné: Sedm let vězení za punk v chrámu?; Masovou modlitbou proti té punkové; Za písně proti Putinovi je označují za čarodějnice; Dva roky za píseň, jeţ nezazněla. Uţ z nadpisov je zjavné, ţe autori uprednostnili v niektorých prípadoch na označenie celej performance výrazy ako pieseň alebo ju vnímali ako punk. Aj keď sú Pussy Riot skupina a nepochybne sa jednalo v podstate o pieseň, zároveň sú tieto titulky implicitnou manifestáciou pre protestnú akciu. Vzhľadom na to, ţe Pussy Riot nefungujú ako pravé hudobné zoskupenie, ktoré si dáva záleţať na estetickej hodnote svojho umeleckého prejavu, svoju silu vkladajú predovšetkým do jednotlivých textov alebo do strategicky zvolených miest jednotlivých vystúpení. Inak to nebolo ani v prípade udalosti punkovej modlitby. Označenie pieseň je preto z tohto hľadiska značným eufemizmom a hneď v úvode sa tak naskytá otázka: Prečo sa snaţia nadpisy zjemniť performance punkovej modlitby danými zástupnými výrazmi? Odpoveďou je autorská stratégia, ktorá akoby sa uţ v úvode jednotlivých článkov snaţila o isté nadľahčovanie povahy celej udalosti. Ďalej treba podotknúť, ţe zatiaľ čo vo fáze pred vynesením rozsudku informovali články vo svojich obsahoch o celej udalosti iba ako o piesni a modlitbe, po vynesení rozsudku to boli uţ aj označenia ako happening, vystoupení alebo virvál v kostele. Ide tu o istý posun z hľadiska výberu pomenovaní, pretoţe zatiaľ čo pred vynesením rozsudku je prítomná snaha o zjemňovanie, po vynesení rozsudku uţ texty prestali pristupovať k udalosti s veľkou mierou emotívnosti a označovali ju viac realisticky alebo dokonca s mierne negatívnym nábojom. Keďţe presný názov skladby, ktorá odznela v pravoslávnej katedrále znie Punková modlitba Bohorodička, vyţeň Putina!, aj samotné články vyuţívali pri referovaní o udalosti v spojitosti s aktérkami Pussy Riot výrazy ako modlily se k Bohorodičce, aby Rusko co nejdříve zbavila Putina alebo uspořádaly "punkovou modlitbu" [...] prosily Bohorodičku, 60

61 aby vyhnala Vladimira Putina.. Podľa diskurzu sa Pussy Riot teda najčastejšie počas akcie modlili, a to či uţ sa pouţitia miernej irónie pomocou úvodzoviek vo väčšine prípadov, alebo bez nich. Ako to bolo predtým, aj tu sa jedná o istý druh zjemňovania skutočného priebehu celej akcie. Modlitba v pravom slova zmysle totiţ tradične znamená tichú, individuálnu a odovzdanú prosbu orientovanú smerom k vyššej intencii či uţ počas kaţdodenných alebo mimoriadne náročných ţivotných momentov. V tomto prípade sa však jednalo o úplný opak, ktorým je prezentácia istej formy prosby za sprievodu hlasnej hudby a kolektívneho spevu v kontraste s prostredím pravoslávneho chrámu. Napriek tomu však články stále prezentujú celú udalosť ako činnosť modlenia (aj keď s nadsázkou), čím opäť umocňujú dojem patričnosti protestnej akcie, či uţ s ohľadom na náboţenské prostredie katedrály alebo na globálnejší spoločensko-politický kontext v Rusku. Ďalším najfrekventovanejším výrazom v tejto súvislosti bolo sloveso usporiadali. Opäť sa jedná o vyuţitie výrazu naznačujúceho plánovanie aktivity, ktorá má kolektívny charakter, čo je opäť v rozpore s tradičnou podstatou modlitby. Výraz usporiadať sa pouţíva v zmysle usporiadania konkrétnej udalosti, pri ktorej predpokladáme účasť a aktivitu všetkých zainteresovaných. Keďţe modlitbu nemoţno usporiadať, opakovanie slovného spojenia uspořádaly punkovou modlitbu chápeme ako významnú metonymiu, ktorá sa tiahne naprieč celým diskurzom. Prenesený výraz jednak reflektuje stupeň aktivizácie zo strany Pussy Riot, ktoré ju vyvíjajú smerom k verejnosti a vyzývajú ju k zapojeniu a účasti, ale zároveň prejavuje aj ich prosbu smerom k Bohorodičke. Zbav nás Putina je verbálne zhmotnená a vyjadrená túţba, podobná prosbám, ktorými veriaci prostredníctvom modlitieb zvyčajne ţiadajú Boha, aby ich zbavil všetkého zlého. Tým prirovnávajú a stavajú osobu Putina na úroveň všetkého zlého. Pri referovaní o performance články často uvádzali informácie spojené s oblečením Pussy Riot, ktoré na sebe mali počas vystúpenia. Napríklad propozície Oblékly se do barevných šatů, přes hlavy navlékly kukly, Dívky v pestrých šatech a vlněných kuklách přes hlavu, Oblékají barevné punčochy a pestré šaty. Přes hlavy si přetahují - rovněţ velmi barevné - pletené kukly, to aby jim nebylo vidět do tváří., troufalých výtrţnic v krátkých sukénkách a barevných kuklách, Dívky, oděny ve svých tradičních pestrých šatech a s kuklami na hlavách majú nielen informatívny charakter, ktorým sa články snaţia priblíţiť fyzickú podobu samotných Pussy Riot počas ich vystúpení, ale zároveň poukazujú aj na skutočnosť, ţe členky sa takto obliekajú iba počas svojich performance. Ide o snahu článkov poukázať na 61

62 to, ţe Pussy Riot rovnako ako iní umelci potrebujú počas svojich predstavení kostýmy, ktoré majú v ich konkrétnom prípade dôvod spojený so zachovaním anonymity. Pussy Riot sú v článkoch prezentované často pomocou neutrálne ako tři holky, členky skupiny alebo mladé ţeny. Prítomné sú ďalej aj identifikácie ich rolí, ktoré majú citovo zafarbenú povahu a viacej aktívny charakter, pretoţe súvisia s ich konkrétnymi činnosťami a aktivitami. Sú to napríklad umělkyně, mladé punkerky, trochu praštěné a dost odváţné holky, troufalé výtrţnice, jurodivé aktivistky alebo vaginální buřičky, pričom táto skupina pomenovaní nesie predovšetkým element dôrazu na ich odvahu a trúfalosť, ktorú kladie do vzájomného prepojenia s ich mladosťou, praštenosťou alebo umeleckým zameraním. V súvislosti s častým poukazovaním na ich mladý vek ide o argumentačnú stratégiu, ktorou sa články akoby čiastočne snaţia ospravedlňovať kontroverznosť ich konania s ohľadom na nedostatočnú ţivotnú vyzretosť. Toto dokladuje napríklad aj figúra nejspíš samy netušily, do jak strašlivého vosího hnízda píchají, ktorá predstavuje frazeologizmus odzrkadľujúci nevedomosť Pussy Riot ohľadne skutočnej závaţnosti následkov a hrozby, ktorú pre nich môţu predstavovať politické a justičné štruktúry. V súvislosti so vznikom skupiny Pussy Riot, ktorý predchádzal samotnej udalosti punkovej modlitby, sa často objavuje z hľadiska modality sloveso musieť, napríklad vo vete Tehdy prý dívky dostaly takový vztek, ţe proste musely něco udělat.. Veta, ktorá pojednáva o zaloţení skupiny ako reakcii na ohlásenie kandidatúry Vladimíra Putina v prezidentských voľbách, obsahuje nielen jednoznačný emotívny náboj, ale takisto dokladá aj silný stupeň presvedčenia autora, ktorý súhlasí s patričnosťou aktivizácie skupiny dievčat. Uvedená propozícia je však zaujímavá aj z hľadiska vyuţitia modálnej príslovky prý, ktorá istotu výpovede narušuje, čo je v silnom kontraste so slovesom musieť. Vraj sa zvyčajne vyuţíva, keď chceme vo výpovedi naznačiť, ţe si nie sme úplne istí jeho pravdivosťou, prípadne, ţe sme ho nadobudli z ďalšieho zdroja. V tomto konkrétnom prípade sa však autor skôr akoby mierne alibisticky snaţí rozmazať vzájomné prekrývanie svojho postoja s postojom Pussy Riot a výrazne tak neprejaviť jasný súhlas s ich konaním. Snaţí sa udrţať si nestrannú pozíciu, ale robí to pomerne neobratne a priehľadne. Napriek tomu, ţe Vladimír Putin a patriarcha Kirill sa udalosti punkovej modlitby nezúčastňovali aktívne, je nevyhnutné vnímať ich účasť pasívneho charakteru. S ohľadom na predchádzajúce počiny zoskupenia Pussy Riot, v ktorých proti Putinovi alebo Kirillovi často vystupovali úplne otvorene je zrejmé, ţe ich moţno povaţovať za aktérov punkovej modlitby. 62

63 Prinajmenšom Putina, ktorého vyhnania sa členky skupiny doţadovali v texte piesne. Vety Za zvuků své divoké hudby se "modlily" k Bohorodičce, aby Rusko co nejdříve zbavila Putina. alebo "Modlitba" zůstala nevyslyšena, Putin o pár dní později volby vyhrál. a Na dobu dobu ne delší neţ několik minut opanovala hlavní moskevský svatostánek a opravdu hlučně se "modlila" k Bohorodičce, aby vyhnala Putina (ta ji nevyslyšela). ilustrujú Putinovu účasť. Jeho osoba v rámci modlitby figurovala ako element, na ktorý bolo poukazované ako na neţiaduci. Články zároveň zdôrazňovali akt modlitby ako neúspešný modlitba nepomohla v odstránení Putina, nebola vyslyšaná. Aktivity, ktoré články priradzovali osobe Vladimíra Putina v súvislosti s punkovou modlitbou, boli definované napríklad propozíciami ako Putin se glosování celého případu dlouho vyhýbal a tvářil se, jako by se ho celá věc netýkala. alebo A stejně tak mlčel Vladimir Putin.. Putin sa k celej performance vôbec nevyjadroval, napriek tomu, ţe v texte piesne sa explicitne pojednávalo práve o ňom. Články sa tak snaţia o budovanie jeho pasivity a indiferentného prístupu v rámci témy punkovej modlitby. Ďalšia aktivita spájaná s jeho osobou súvisí s jeho víťazstvom v prezidentských voľbách. Putin voľby vyhral a modlitba Pussy Riot ostala nevypočutá. Ide o budovanie kontrastu medzi snahou Pussy Riot a snahou Putina, ktorý bol z uvedenej dvojice vo svojom snaţení práve ten úspešný a podarilo sa mu dosiahnuť presne to o čo sa pokúšal. Texty sa vôbec nezaoberajú detailmi ohľadne prezidentských volieb a manifestácia dôvodov Putinovho víťazstva je implicitná. Ich cieľom je poukázať na nepotrebnosť solidarity a sympatizovania s Putinom, pretoţe ten vyhráva za kaţdých okolností a ide skôr o nabádanie práve k prejavom empatie voči Pussy Riot, ktoré sa s ním ocitli v opozícií. Z pohľadu budovania kontrastu medzi Pussy Riot a Putinom treba poukázať aj na propozície "Modlitba" zůstala nevyslyšena, Putin o pár dní později volby vyhrál. a [Pussy Riot] Vyslyšeny nebyly: Putin zanedlouho vyhrál prezidentské volby..., ktoré umocňujú vnútenú bezmocnosť Pussy Riot prítomnou pasivizáciou ich osôb a modlitby Pussy Riot vyslyšeny nebyly a rovnako aj ich modlitba zostala nevyslyšena v trpnom tvare, zatiaľ čo Putinova výhra je zdôraznená slovesom v tvare činnom. Patriarcha Kirill je v rámci punkovej modlitby spomenutý pomerne okrajovo. Ide predovšetkým o nasledovnú konkrétnu propozíciu: Patriarcha Gundaj věří v Putina. Kdyby radši věřil v Boha, hajzl.. Jedná sa o úryvok z textu punkovej modlitby, ktorý bol uvedený v jednom z článkov, ale aj ako samostatný výrok dňa. V druhom prípade bolo okrem samotného úryvku piesne v zátvorke ešte objasnené, ţe hlava ruskej cirkvi sa celým civilným menom volá Vladimir Michajlovič Gundjajev, takţe úryvok pojednáva práve o ňom. Daným 63

64 výrokom Pussy Riot vo svojej punkovej modlitbe ostro poukázali na prepojenie politickej moci s cirkvou v Rusku. Uvedením tohto úryvku z textu ako samostatnej výroku dňa bez ďalšieho okolitého kontextu odzrkadľuje súhlas autora rubriky a explicitné vymedzenie sa voči Putinovi a Kirillovi, ktoré eskaluje do hlbokého emocionálneho náboja na konci vety v podobe výrazu hajzl. Túto časť posolstva punkovej modlitby dokladajú aj propozície z iných textov: Navíc zpívaly, ţe "církev velebí prohnilé vůdce", a naznačovaly, ţe duchovní berou úplatky. alebo Jen pro připomenutí ty svou "punkovou modlitbu" uspořádaly z přesvědčení, ţe církev je mocným přisluhovačem Kremlu a jeho totalitní politiky. Druhý uvedený príklad pritom opäť potvrdzuje stupeň súhlasu s konaním Pussy Riot a pochopenie pre ich odsudzovanie vzájomného prepojenia štátu a cirkvi. Identita veriacich a prítomných v chráme bola prezentovaná ako "poškození", tedy věřící reprezentovaní například uklízečkou či oltářníkem z chrámu, pričom slovo poškodení v úvodzovkách signalizuje jasnú iróniu, ktorou článok naznačuje, ţe punková modlitba nemohla váţnym spôsobom poškodiť nikoho. Iná propozícia Personál chrámu byl zpočátku zcela šokovaný a chrámové stráţi se podařilo vytlačit mladé ţeny ven aţ po několika minutách. dokladuje, ţe to, čoho sa Pussy Riot voči prítomným veriacim alebo personálu predovšetkým dopustili bolo iba to, ţe ich svojim konaním šokovali. Čo sa týka spojitosti popisu, ten bol v prípade témy punkovej modlitby pomerne hrubý, pretoţe vo všeobecnosti sa väčšinou jednalo o základné načrtnutie celej udalosti bez väčšieho dôrazu na jednotlivé detaily, ktoré sa objavili v celkovom diskurze iba v rámci niekoľkých článkov. Úroveň popisu bola naopak špecifická, nakoľko punková modlitba predstavuje konkrétnu udalosť a individuálny príbeh. 3.2 Téma: Súdny proces s Pussy Riot Deň pred ruskými prezidentskými voľbami 3. marca 2012 boli zatknuté Nadeţda Tolokonnikova a Maria Aľjochinova pre podozrenie z účasti na akcii punkovej modlitby. Následne bola 16. marca 2012 zadrţaná aj Jekaterina Samucevičova, ktorá bola uţ v prípade vypočúvaná ako svedkyňa. Dňa 18. marca 2012 bola väzba všetkým trom zadrţiavaným členkám skupiny väzba predĺţená, pričom ich ďalšie zadrţiavanie bolo naplánované aţ do súdu. Súdny proces so skupinou Pussy Riot začal 30. júla Spočiatku všetky tri ţeny popierali vzájomné prepojenie s Pussy Riot, ale napokon svoju účasť na vystúpení v kostole 64

65 priznali. Vo všeobecnosti sa najskôr hovorilo o prepustení alebo miernom pokarhaní, ale keďţe prokuratúra pripravila obvinenie kvalifikované ako chuligánstvo s charakterom organizovaného zločinu, členkám skupiny hrozil trest vo výške aţ sedem rokov. Po šiestich mesiacoch súdnych vypočúvaní sudkyňa Marina Syrovova vyniesla dňa 17. augusta 2012 rozsudok, na základe ktorého všetky tri členky obvinené z výtrţníctva motivovaného náboţenskou nenávisťou uznala za vinné a odsúdila ich na dva roky väzenia. Po odvolacom konaní dňa 10. októbra 2012 bol verdikt súdu mierne pozmenený pre Jekaterinu Samucevičovú, ktorá bola podmienečne prepustená, pričom ostatným členkám ostal potvrdený predchádzajúci rozsudok. Právnej zástupkyni Samucevičovej sa podarilo preukázať tvrdenie, ţe v čase vystúpenia bola mimo chrámu, pretoţe ju bezpečnostná sluţba zadrţala tesne pred začiatkom celej performance v pravoslávnej katedrále. Pozadie celého súdneho procesu bolo celý čas intenzívne spájané s osobami Vladimíra Putina a patriarchu Kirilla, keďţe nielen punková modlitba, ale aj celkové pôsobenie Pussy Riot bolo zamerané na prejavovanie ostrej kritiky práve ich aktivít a činnosti. Z pohľadu nadpisov jednotlivých článkov, ktoré sa priamo týkajú témy súdneho procesu, sa objavovalo vyuţitie rôznorodých mikroštruktúr. Nadpis Sedm let vězení za punk v chrámu? je rečníckou otázkou, ktorá nabáda čitateľa k zamysleniu sa nad úmernosťou výšky trestu pre Pussy Riot. Titulok Ruské "vaginální buřičky" musí zůstat ve vazbě zasa z hľadiska modality poukazuje slovesom musieť na nevyhnutnosť pobytu Pussy Riot vo väzení a naznačuje tak nemoţnosť pouţitia slobodnej vôle z ich strany. Nadpis Dívky z Pussy Riot zůstanou v "bezpečí" vězení reflektuje pomocou irónie výrok sudkyne týkajúci sa výhod pobytu vo väzení pre Pussy Riot. Ďalšie titulky ako Další měsíc vazby pro Pussy Riot; Holky v base, patriarcha se zlobí a Pro Pussy Riot tříleté vězení, navrhuje ruská prokuratura svojim charakterom budujú pasivitu Pussy Riot prostredníctvom nominalizácie holky v base a kontrastom medzi nulovou činnosťou priradenou Pussy Riot a aktivitami priradenými príslušníkom ich opozície v spojeniach patriarcha se zlobí a ruská prokuratura navrhuje. Naproti tomu nadpis "Byla to chyba, nikoliv zločin," bránily se u soudu Pussy Riot uţ charakterizuje Pussy Riot ako aktívne identity, ktoré sa však musia brániť, čo zasa odkazuje k potenciálnej hrozbe, ktorej musia čeliť. Ďalšie nadpisy "Jsme jako sovětští disidenti" a Medveděv: Trest pro Pussy Riot uţ stačil vyuţili mikroštruktúru dokazovania, ktorou sa autori snaţili prostredníctvom citovaním výrokov rôznych autorít podporiť relevantnosť svojho vlastného stanoviska. Vo všeobecnosti teda moţno tvrdiť, ţe titulky sa svojou povahou stavali v prípade témy súdneho procesu práve na stranu Pussy Riot. To 65

66 dokladuje aj nadpis Špatné divadlo alebo časť propozície byla to podívaná s mnoha absurditami a nesrovnalostmi. Oba príklady obsahujú síce aspekt, ktorý pripúšťa, ţe súdny proces bol istým spôsobom zaujímavý ( divadlo, podívaná ), no zároveň odzrkadľujú aj negatívne stanovisko k celému priebehu súdneho konania. V súvislosti s témou súdneho procesu bolo nekompromisne najsilnejšou stratégiou v rámci diskurzu neustále zdôrazňovanie trvania jednotlivých udalostí. Dvomi najčastejšie zdôrazňovanými okolnosťami v textoch boli dĺţka väzby a výška trestu. Propozície súvisiace s dĺţkou väzby obsahujú výrazy, ktorých syntax dokladuje presvedčenie o neprimeranej dobe strávenej vo vyšetrovacej väzbe. Napríklad propozícia s metonymiou...putin o pár dní později volby vyhrál. Ale to uţ byly dvě jmenované pod zámkem. naznačuje svojou vzájomnou následnosťou oboch viet nielen prepojenie vývoja súdneho procesu s Putinom, ale aj rýchly spád udalostí, ktorý signalizuje slovo uţ. Vzťahová veta Obě ţeny setrvají ve vazbě minimálně do 24. dubna, na kdy je naplánováno soudní slyšení. z článku z polovice marca upozorňuje predovšetkým na presný dátum súdneho procesu a prostredníctvom príslovky minimálne zdôrazňuje, ţe členky strávia vo väzbe ešte viac neţ celý jeden mesiac. Takisto aj vety Soudkyně jim prodlouţila vazbu o další dva měsíce, do 24. června., Dvě dívky jsou za mříţemi uţ od konce února, včera k nim tedy přibyla Samucevičová., Ve vazbě je trojice dívek od února, respektive od začátku března., Ty [Pussy Riot] uţ skoro čtyři měsíce sedí v moskevské vazební věznici. alebo...zmíněné umělkyně byly drţeny po více neţ pět měsíců ve vazbě," sa snaţia zdôrazňovaním presného časového vymedzovania jednotlivých údajov zlepšiť čitateľovu orientáciu v neustálych posunoch a zmenách termínov uskutočňovaných prevaţne v neprospech Pussy Riot a poukázať tak na predlţovanie ich zadrţiavania vo vyšetrovacej väzbe. Všetky z uvedených propozícií majú okrem informatívneho charakteru aj funkciu nositeľov stanoviska, ktorým je vymedzovanie sa voči praktikám sústavného odkladania súdneho pojednávania a drţania Pussy Riot vo väzbe. Z hľadiska výšky trestu sa frekventovane objavovali propozície nasledovného charakteru: Těm [Pussy Riot] hrozí 7 let vězení za únorovou "punkovou modlitbu" v moskevském Chrámu Krista Spasitele., Trojici obţalovaných dívek hrozí aţ sedm let vězení. alebo Celá akce (dívky se v pestrých šatech a kuklách "modlily" k Bohorodičce, aby vyhnala Putina) trvala sotva pár minut, ale účastnicím můţe vynést aţ sedm let vězení. Diskurz intenzívne zdôrazňoval, ţe členkám Pussy Riot hrozí sedem rokov väzby. Aj keď sa v súvislosti s výškou trestu toto spojenie pouţíva pomerne beţne, častice ako aţ, uvedené pred samotnou výškou trestu, signalizujú určitý nesúhlas zo strany autorov článkov. V 66

67 poslednom z uvedených príkladov je prítomný dokonca zjavný kontrast medzi výrazmi sotva pár minut a aţ sedm let vězení, ktorý umocňuje výraznú neadekvátnosť výšky navrhovaného trestu v porovnaní s charakterom prečinu. Rovnaké stanovisko vyplýva aj z podnadpisu uvedeného v článkoch, ktorý znel Vězení za 40 vteřin. Z pohľadu témy súdneho procesu a zadrţiavania vo väzbe boli články často svojou manifestáciou implicitné. Príkladom je nasledujúca propozícia. Co udělaly, ţe nemohou domů na kauci, a ţe jim dokonce hrozí aţ sedm let vězení? Dívky jsou členkami protestní feministické punkové kapely Pussy Riot (Vaginální vzpoura).. Okrem toho, ţe propozícia obsahuje aj figúru rečníckej otázky v tomto prípade s reálnou opytovacou funkciou, obsahuje zároveň aj bezprostrednú odpoveď na poloţenú otázku. Zo syntaktického pohľadu vzájomnej následnosti viet daná propozícia vyznieva, akoby jediným dôvodom pobytu ţien vo vyšetrovacej väzbe bolo práve to, ţe sú členkami skupiny Pussy Riot. Ďalšia významné vyuţitie kategórie rečníckej otázky moţno pozorovať aj v rámci nasledujúceho dlhšieho úseku: Je více neţ pravděpodobné, ţe kdyby býval těm třem mladým ţenám loni na podzim někdo řekl, co s nimi bude za půl roku, vysmály by se mu do očí. Coţe? Budeme ve vězení? Odloučeny od našich malých dětí? To je vtip? A dále: Budou nás znát i daleko za hranicemi Ruska? A přímo v Moskvě se bude na naši podporu demonstrovat? Ne, tak to zní skutečně velice nepravděpodobně, řekly by nejspíš. Jenţe přesně tohle všechno se děje. Naděţda Tolokonnikovová, Marija Aljochinová a Jekatěrina Samucevičová sedí za mříţemi vazební věznice za to, ţe se letos v únoru podle vyšetřovatelů zúčastnily "punkové modlitby" v moskevském chrámu Krista Spasitele.. Na jeho začiatku sa nachádza kontraktualita, nasledovaná skupinou rečníckych otázok, ktorých účelom je poukázať na bizarnosť vývoja celej kauzy. Dojem tejto argumentačnej stratégie umocňujú predovšetkým vety To je vtip? a Ne, tak to zní skutečně velice nepravděpodobně, řekly by nejspíš. Jenţe přesně tohle všechno se děje.. Silný stupeň vymedzovania sa voči postupom s Pussy Riot zo strany justície signalizuje aj slovné spojenie podľa vyšetrovateľov, ktoré naznačuje vykonštruovanosť celého obvinenia. Na celý uvedený úsek nadväzujú vety Tři jmenované byly později zatčeny. A obviněny z výtrţnictví a podněcování náboţenské nenávisti. Za coţ jim podle ruských zákonů hrozí sedm let "natvrdo". To také není vtip., pričom ide o istý druh gradácie, ktorá opäť vyuţíva ironickú referenciu na istý druh zlého vtipu, ktorým má byť opäť vývoj celej kauzy. Zjavný nesúhlas s navrhovanou výškou trestu pre Pussy Riot sa prejavil aj v propozícii Ale sedm let vězení, které jim za to hrozí? To je příliš!. 67

68 Po vynesení rozsudku sa v článkoch opäť intenzívne objavovali vyjadrenia súvisiace s výškou trestu. Propozície...soud poslal na dva roky do vězení trojici umělkyň Pussy Riot., Samy obţalované, výší trestu zjevně jen málo překvapené, se jen bezmocně usmívaly., Prosím, virvál v kostele je spoustě lidí oprávněně proti srsti, ale aby za něj dotyčné ţeny dostaly dva roky vězení natvrdo? a Jako se kdysi leckomu nelíbila poetika Plastiků, smí se mnohým právem zdát projev dívek v pravoslavné svatyni nevkusný aţ trapný. Byl však kaţdopádně politický, namířen proti zcela konkrétním osobám a činům. Dva roky natvrdo za nejapnost je však trest nepřijatelný i pro ty, kdo s jejich způsobem protestu zásadně nesouhlasí. sa podieľajú na ďalšom konštruovaní pasivity Pussy Riot. Keďţe dostali trest a súd ich poslal do väzenia, ocitli sa opäť v roli bezmocného akceptora a vykonávateľa niečoho, čo nerobia z vlastnej vôle. Posledná z propozícií prejavuje súhlas s tými, ktorí právem, teda opodstatnene, povaţujú happening punkovej modlitby za nevkusný aţ trapný, pretoţe sa odohrala v svatyni. Toto pomenovanie odkazuje k priestorom Chrámu Krista Spasiteľa a vyzdvihuje posvätnosť a nedotknuteľnosť daného prostredia. Nasledujúce vety však ukazujú, ţe ďalší postup namierený proti Pussy Riot je nepřijatelný i pro ty, kdo s jejich způsobem protestu zásadně nesouhlasí. Druhá z uvedených viet vyuţila aj metaforu virvál v kostele, ktorou označila performance punkovej modlitby a naznačila tak, ţe sa jednalo o hlučné a neestetické vystúpenie, zatiaľ čo frazeologizmus proti srsti naznačil nevyhovujúcu okolnosť pre spoustu lidí. Prejavuje sa tu podobná tendencia ako v predchádzajúcom príklade zatiaľ čo na začiatku propozície sa nachádza zmierlivé prosím odzrkadľujúce autorovo pochopenie pre negatívny postoj k punkovej modlitbe, na konci celej vety je prítomná rečnícka otázka, ktorá naopak reflektuje nesúhlas s výškou stanoveného trestu. Opäť rovnaký vzorec pripustenia nevhodnosti punkovej modlitby s paralelnou kritikou súdneho procesu bol prítomný aj vo vete: Vkusné to moc nebylo, ohleduplné k věřícím uţ vůbec ne, ale třeba pokuta za ten rozdováděný úlet v kostele by byla aţ aţ.. Vo všeobecnosti sa v diskurze v súvislosti s výškou trestu často objavoval prívlastok natvrdo. Ten mal nepochybne jednoznačnú funkciu pri zdôrazňovaní nekompromisnosti a závaţnosti trestu. Identita členiek Pussy Riot bola v textoch konštruovaná pomocou rôznych prívlastkov a aktivít. Čo sa týka činností, ktoré sa spájali s dievčatami, boli to napríklad ţeny setrvají ve vazbě, sedí za mříţemi vazební věznice, dívky seděly v kleci v soudní místnosti, Pussy Riot, které sedí v Moskvě ve vazbě a čekají, co s nimi bude., včera dopoledne trojice usedla na lavici ve speciální kleci umístěné ve velké síni moskevského Chamovnického soudu 68

69 mladé ţeny opravdu půjdou za ţertovný protest na léta do vězení. Najviac sa z hľadiska súdneho procesu spájalo s Pussy Riot sloveso sedieť v rôznych tvaroch. Ďalej slovesá ako byť, ísť alebo čakať a zotrvať, čo znova dokladuje vysokú mieru konštrukcie pasivity a statickosti identity členiek Pussy Riot v článkoch. Najintenzívnejšie to v celom diskurze potvrdzuje práve nasledovná propozícia: "U tohohle soudu jsme jen dekoracemi. Prvky neţivé přírody," řekla Naděţda Tolokonnikovová., pričom ide o dokazovanie pomocou citovania výroku konkrétnej autority. V tomto prípade autoritu predstavuje členka Pussy Riot, ktorých sa skloňovaná pasivita dotýka. Ţeny boli ďalej vykresľované ako sediace pod zámkem, za mříţemi, v ţelezech, notoricky známém "akváriu", bytelné hnědé prosklené kleci, jeţ je nedílnou součástí ruských soudních síní alebo na lavici ve speciální kleci. Takáto skupina pomenovaní spojená s charakterom prostredia a okolia vyzdvihovala okrem iného aj skutočnosti ako: kto je v danej kauze obvinený a väznený, komu bola odopretá fyzická sloboda alebo aj to, s kým zaobchádzajú príslušníci kompetentných správnych orgánov necitlivo vo vyšetrovacej väzbe. Podobná, ale o niečo intenzívnejšia stratégia, ktorá sa snaţí pôsobiť na emócie čitateľa a vyvolať u neho ľútosť a empatiu voči Pussy Riot, sa prejavila aj v článku s názvom Pussy Riot, hladové a nevyspalé, ktorý reflektoval znepokojivé zprávy prosakující z útrob Chamovnického soudu. Informoval, ţe obţalovaným skoro nedávají najíst a trápí je nedostatkem spánku, v dôsledku čoho ve středu uţ toho na obţalované bylo moc, sesypaly se a musel jim pomáhat lékař. Ďalší článok s titulkom Pussy Riot dostaly napomenutí. Za zápisky a špatně ustlané lůţko, opäť zdôrazňuje rolu príjemcov v pozícií, v ktorej musia všetko znášať: Jedna si prý špatně srovnala přikrývku na posteli, té druhé našli ve vazební cele papíry s osobními zápisky. Obě za své "přestupky" dostaly od vězeňské sluţby oficiální napomenutí.... Samo o sobě by to nebylo nic převratného, no co, tak dostaly napomenutí. Problém je však v tom, ţe takové důtky se zapisují do vyšetřovací dokumentace.. Propozícia v úvode obsahuje istý nadhľad ( no co, tak dostaly napomenutí ), pričom ten sa na základe syntaxe jednotlivých viet ukáţe iba ako predstieraný, pretoţe v skutočnosti sa jedná o problém, o ktorom informuje posledná veta. Inou veľmi častou argumentačnou stratégiou v súvislosti s identitou Pussy Riot bolo aj zdôrazňovanie ich materskej role. Napríklad výroky ako: Naděţda Tolokonniková a Marina Alechinová, obě matky malých dětí.,...naděţdu, matku čtyřleté dcery, je třeba drţet ve vazbě. A spolu s ní i její kolegyni-výtrţnici Mariju Aljochinovou, pro změnu matku pětiletého syna., A jak to vypadá, mladé matky své děti ještě delší dobu nespatří., Coţe? Budeme ve 69

70 vězení? Odloučeny od našich malých dětí? To je vtip?, Teď sedí ve vazbě. Přitom mají malé děti. alebo Od zatčení dívky z vazby nevystrčily nos. Přesto, ţe dvě z nich mají doma malé děti., sú vystavané hlavne na strategickom emocionálnom kontraste, na jednej strane ktorého sa nachádzajú prípadne vinné Pussy Riot vo väzení a na strane druhej zasa ich nevinné deti, ktoré za nič nemôţu, čakajú doma a potrebujú svoje matky. Ide v podstate o apelovanie na všeobecne zastávaný a spoločensky presadzovaný názor, ţe z hľadiska kvality ţivota by dieťa v ideálnom prípade nemalo byť odlúčené od svojej matky, pretoţe je pre jeho výchovu a vývoj dôleţitým vzorom. Daná argumentačná stratégia bola koniec koncov prínosná a úspešná aj v samotnom súdnom procese, nakoľko jeden z prvých článkov reagujúcich na vynesenie rozsudku uviedol, ţe Polehčující okolností se mimo jiné stalo to, ţe dvě z nich mají malé děti.. Ďalšie aktivity Pussy Riot súviseli s ich prehláseniami na súdnych pojednávaniach. Propozície dlhšej povahy ako Ony samy [Pussy Riot] trvají na své nevině, ţádají osvobození. V úvodu procesu, který trval jen osm dní, se omluvily všem pravoslavným věřícím, které snad jejich počínání ve svatostánku mohlo urazit. Zdůraznily, ţe ţádnou náboţenskou nenávist necítí, v chrámu šlo podle nich výhradně o politický protest proti Putinovi a proti provázanosti církve s mocí. alebo Dívky z Pussy Riot se omluvily. Věřícím, jeţ mohlo jejich konání urazit. Přiznaly, ţe si dost nerozmyslely následky svého činu a neprostudovaly církevní pravidla (tudíţ například nevěděly, ţe do oltářního prostoru v chrámu, kde se "modlily", smějí ţeny vstoupit jen při svatbě). Zdůraznily, ţe jejich čin neměl náboţenský podtext a ţe nechovají k věřícím ani k Bohu ţádnou nenávist. Co jim vadilo, je propojení církve a státu, například fakt, ţe patriarcha Kirill tehdy vyzval věřící, aby ve volbách hlasovali pro Putina. Nechtěly nikoho urazit, šlo jim výhradně o změnu politické situace v zemi. Vinu tedy všechny tři odmítly. Prohlásily, ţe jejich akt byl "etickou chybou" a administrativním přestupkem, nikoliv trestným činem. "Nepřistoupily jsme na obchod s vlastním svědomím. Domlouvali nám, ţe kdyţ se přiznáme, pustí nás. To ale odmítáme," uvedly v prohlášení. Jsou přesvědčeny, ţe cílem procesu je udusit občanskou aktivitu. Ukázat, ţe se nevyplácí. a členky Pussy Riot uţ daly jasně najevo, ţe Vladimira Putina o milost prosit nebudou, a odmítají uznat vinu, i kdyţ se věřícím omluvily. zdôrazňujú predovšetkým skutočnosť, ţe Pussy Riot sa ospravedlnili veriacim, ktorých sa punková modlitba mohla dotknúť, aj napriek skutočnosti, ţe nemala náboţenský, ale krystalicky (zámerne dôrazné pomenovanie z iného článku) politický podtext. Pomocou výraznej explicitnej manifestácie pozadia, dôvodov, detailov a zámerov konania Pussy Riot chceli články podčiarknuť ich ústretovosť 70

71 voči veriacim, aj keď sa na nich punková modlitba vôbec nezameriavala. Z uvedených propozícií moţno za významovo najdôleţitejšie aktivity Pussy Riot povaţovať trvají na své nevině, ţádají osvobození, ţádnou náboţenskou nenávist necítí, nechovají k věřícím ani k Bohu ţádnou nenávist, vadilo jim propojení církve a státu, vinu všechny tři odmítly a o milost prosit nebudou. Všetky odzrkadľujú zjavné odhodlanie a pevné stanovisko Pussy Riot, ktoré je podľa ich tvrdenia zaloţené na kritike prepojenia štátnej moci s náboţenstvom. Ich neoblomný prístup zdôrazňuje aj figúra opakovania výrazu odmietať. Z hľadiska aktivít ide o zaujímavý moment, keďţe v porovnaní s vyššie spomínanou pasivitou Pussy Riot ide v tomto prípade o zjavnú konštrukciu ich aktívnej činnosti (aj keď predovšetkým mentálneho charakteru), čo moţno chápať ako zdôrazňovanie naplno vyuţitého priestoru pre vyjadrenie, ktorý im bol poskytnutý v rámci jednotlivých súdnych pojednávaní. To potvrdzuje aj nasledujúca propozícia: Ona i její dvě vězněné kolegyně z ruské punkové skupiny Pussy Riot včera dostaly prostor říct své poslední slovo. Pronést závěrečnou řeč v procesu, který patří k nejsledovanějším nejen v Rusku, ale i daleko za jeho hranicemi. Udělaly to působivě, emotivně. Dokonce tak, ţe se v soudní síni spontánně tleskalo., v ktorej sa zdôrazňuje, ţe posledné slová obţalovaných ţien boli pôsobivé a emotívne a vyvolali nielen obdiv, ale dokonca aj potlesk. Veta s citáciou "Váţené publikum, tady nejsme v divadle," křikla soudkyně. predstavuje snahu opäť posilniť kontrast medzi kričiacou sudkyňou, ktorá nechce dopriať prítomným ani slobodný a prejav spontánneho potlesku ako reakcie na poslednú reč Pussy Riot. Identita Vladimíra Putina bola opäť prepájaná hlavne s protiputinovskou povahou punkovej modlitby, v ktorej Pussy Riot ţiadali Bohorodičku, aby ho vyhnala preč. Aj v rámci tejto témy bola identita Vladimíra Putina spomínaná pomenej, pretoţe dlho mlčel, a promluvil aţ po čase. Reflektuje to napríklad propozícia Sám Putin se k případu dlouho nevyjadřoval. Aţ minulý týden v Londýně překvapivě prohlásil, ţe na počínání Pussy Riot sice nevidí nic dobrého, ale ţe by podle jeho názoru neměly být souzeny "nijak přísně"., podľa ktorej je jeho prehlásenie prekvapivé. So spomínaným prehlásením, ktoré podľa článkov predstavovalo jedinú Putinovu reakciu na adresu kauzy Pussy Riot, operoval diskurz aj ďalej. Propozícia Ruský prezident Vladimir Putin se ve čtvrtek postaral o značné překvapení, kdyţ prohlásil: "Na protestu dívek z Pussy Riot neshledávám nic dobrého, ale myslím, ţe by neměly být souzeny příliš tvrdě." potvrdzuje opäť prekvapenie nad výrokom Vladimíra Putina. 71

72 Okrem zdôrazňovania Putinovej nečinnosti sa v textoch vyskytlo aj nepriame naznačovanie jeho intenzívneho vplyvu a moci, ktoré sa prejavujú prostredníctvom určitej nedotknuteľnosti jeho osoby. Propozícia: Uţ máme aspoň konečně jasno v tom, ţe Putin a křesťanské hodnoty jsou jedno a to samé. Křesťanské hodnoty nejspíš ztělesňuje to, ţe Putin byl od dob studia na vysoké škole v 70. letech členem KGB a byl jím aţ do roku Role církve ve společnosti rostla. Je to paradox, představitel tajné policie, která vraţdila duchovní a další věřící, je chráněn, zatímco tři ţeny, které chvilku řádily v jednom kostele při protestu proti němu, jsou za mříţemi., odzrkadľuje jasné vymedzovanie sa voči Putinovi. Takisto vyuţíva argumentačnú stratégiu plurálu, prostredníctvom ktorej autor priraďuje všetkých čitateľov textu do rovnakej skupiny ako seba ( uţ máme konečně jasno ), čím sa snaţí legitimizovať správnosť svojho stanoviska a sofistikovane tak získať čitateľa na svoju stranu. Pomocou irónie v úvode sa daná propozícia snaţí poukázať na nezmyselnosť vzájomného prekrývania kresťanských hodnôt s osobou Vladimíra Putina. Putin je totiţ ďalej vykresľovaný ako člen KGB a ako chránený predstaviteľ tajnej polície, ktorá vraţdila duchovných. Táto skutočnosť je postavená do výrazne paradoxného kontrastu s tým, ţe Pussy Riot sú vo väzení iba preto, ţe sa proti Putinovi rozhodli vystúpiť. Podobné stanovisko prezentuje aj veta Pussy Riot pykají za to, ţe urazily nikoliv církev, ale Putina., ktorá vyjadruje Putinov výrazný podiel na odsúdení Pussy Riot. Mimoriadne silný stupeň vymedzovania sa voči Putinovi a poukazovanie na jeho nezdravo bezhraničnú moc, sme zaznamenali aj v nasledujúcej propozícií: Diktátoři, autokraté a vůbec všichni ti vládnoucí "pevnorukaři" bývají občas pěkně hloupí. Jako třeba Vladimir Putin, báťuška ruský prezident. Zavřel tři potřeštěné punkerky a nyní je zná téměř celý svět. Díky němu. Tedy on sám je nezavřel (to kdyby se chtěl ohradit), zavřel je "systém" jeho reţimu. Podle zákona, jak jinak.. Sekvencia nielen označuje Putina ako hlúpeho báťušku ruského prezidenta, ale otvorene na neho ukazuje ako na hlavný dôvod pobytu Pussy Riot vo väzení. V poslednej časti sa autorka sa prostredníctvom stratégie sebaironizujúceho predstieraného alibizmu snaţí zdôrazniť, ţe daný výrok o tom, ţe Putin Pussy Riot zavřel do väzenia nebol myslený doslovne, ale ţe ide predovšetkým o kritiku reţimu. Podobne to je aj v prípade vety Přísný rozsudek zřejmě potvrzuje, ţe prezident Vladimir Putin nechce ustoupit ani opozici, ani znepokojenému Západu., ktorá opäť priradzuje Putinovi rolu hlavného sudcu, ktorý vďaka prítomnej generalizácií výrazu Západ predstavuje zároveň absolútny opak všetkým západným hodnotám. 72

73 Z pohľadu identity súdu a ostatných zloţiek justičného systému sme identifikovali najčastejšie aktivity ako rozhodl, odmítl, zaobíral se alebo prodlouţil, ktoré zdôrazňujú aktivitu prostredníctvom uskutočňovania rôznych rozhodnutí. Z článkov je na základe jednotlivých propozícií evidentná opozícia s Pussy Riot a ich obhajobou. Napríklad propozícia Kdyţ taganský soud rozhodl o uvalení vazby, advokáti dívek se okamţitě odvolali k soudu vyšší instance. Jenţe pohořeli. Moskevský městský soud včera odmítl veškeré jejich stíţnosti. Včetně té, ţe soudkyně z taganského poslala dívky do vazby z "osobní zášti", jeţ chová k Tolokonnikovové kvůli těm švábům. je zaloţená na kontraste aktívnych rozhodnutí súdov a metafory, podľa ktorej advokáti Pussy Riot pohoreli. V závere odseku je pouţitý výrok o osobnej zášti sudkyne, ktorá je referenciou na akciu skupiny Vojna, v rámci ktorej v roku 2010 vypustili do priestorov taganského súdu stovky švábov. Neoblomnosť súdu umocňovali aj vety ako Bylo to počátkem letošního března a soudkyně rozhodla, ţe Naděţdu, matku čtyřleté dcery, je třeba drţet ve vazbě. alebo Navzdory všem protestům a ţádostem obhajoby soudkyně Natalija Konovalovová znovu prodlouţila členkám Pussy Riot vazbu., ktoré z pohľadu modality vyuţívali výrazy ako treba vyjadrujúce nutnosť a nevyhnutnosť a ďalej slová ako navzdory alebo znova, ktoré poukazuj na ignorovanie protestných akcií a rozdielnych názorov zo strany súdu a na opakovanie neustáleho predlţovania pobytu mladých ţien vo väzbe. Odmietavé postupy súdu v zastúpení konkrétnou sudkyňou dokladuje aj úryvok Soudkyně odmítla 14 ze 17 svědků, které si chtěla pozvat obhajoba. Vyslechne jen dva vysokoškolské pedagogy dívek a jednu spoluţačku.... Soudkyně také vytrvale odmítá jakékoliv jejich ţádosti. Například poté, co se v úterý v jejich spisu najednou objevilo dalších 100 stran, Syrovová odmítla dát obţalovaným čas na prostudování., kde je v súvislosti so Syrovovou trikrát po sebe vyuţité sloveso odmietať v rôznom tvare, čo moţno povaţovať za figúru opakovania, ktorým diskurz upevňuje dojem nemoţnosti spravodlivého procesu pre Pussy Riot. Takisto je prítomná aj mikroštruktúra príkladu, ktorým sa príslušný text snaţí legitimizovať svoje stanovisko na základe predostrenia konkrétnej ilustrácie neférového prístupu sudkyne k členkám z Pussy Riot. To sa prejavuje aj v propozícii Dokonce nepřipustila výslech drtivé většiny svědků, které advokáti dívek chtěli předvolat. Naopak "poškození", tedy věřící reprezentovaní například uklízečkou či oltářníkem z chrámu, dostali prostoru vrchovatě., ktorá okrem kontrastu medzi advokátmi, ktorí z hľadiska modlity chceli predvolať rôznych svedkov, ale nebolo im to zo strany súdu umoţnené, a veriacimi, ktorí od sudkyne dostali naopak priestoru vrchovatě. Druhá veta pritom obsahuje aj iróniu, ktorá naznačuje, ţe upratovačka alebo oltárnik, ktorí mali prezentovali svedkov zo skupiny veriacich, nepredstavujú ţiadnych poškodených. 73

74 Praktiky súdu sú konštruované aj ako scestné: Celá kauza včera zaznamenala další kapitolu: taganský soud se zaobíral prodlouţením vazby oněch dívek.... Prý jsou k jejich setrvání na vězeňské pryčně "objektivní důvody", prohlásila soudkyně Jelena Ivanovová. Třeba ten, ţe vyšetřování je sloţité, trvá dlouho (soudkyně zároveň odmítla stíţnost ohájců mladých ţen, ţe vyšetřovatelé jsou poněkud leniví).... A koneckonců, setrvání v "bezpečí věznice" je podle soudu lepší i pro ně samé, venku by jim hrozilo nebezpečí napadení ze strany pravoslavných věřících, kteří jsou prý skutkem Pussy Riot pobouřeni.. V tejto propozícií sa tak deje výrazom prý a ďalej aj pomocou slovných spojení v úvodzovkách: "objektivní důvody", "bezpečí věznice", ktoré predstavujú mierne ironické citovanie výrokov sudkyne Ivanovovej. Ďalšie pozadie výrokov je zámerne ďalej nešpecifikované, takţe spojenia pôsobia ako vytrhnuté zo širšieho kontextu. V skutočnosti totiţ mohla sudkyňa objasniť, čo pod nimi myslela, aj keď to uţ samotný text neuvádzal. Z tohto pohľadu sa preto jedná o implicitnú manifestáciu. Ďalšia propozícia A ţe je ve spisu totoţná výpověď (včetně překlepů) uvedena u několika svědků obţaloby? To soudkyni nevadí. sa snaţí poukázať na dvojaké postupy sudkyne, čím sa opäť posilňuje dojem jej nespravodlivých praktík namierených proti Pussy Riot. Výrazne negatívny postoj k súdu sa prejavil aj v poslednej vete dlhšej sekvencie Jejich akce z letošního 21. února, kdy uspořádaly "punkovou modlitbu" u oltáře moskevského Chrámu Krista Spasitele, byla podle soudkyně jasnou "konspirací" a nepřípustným aktem výtrţnictví, za nímţ zcela nezpochybnitelně stála osobní nenávist dívek vůči víře a církvi. A snaha tuto nenávist rozpoutat ve společnosti. Pussy Riot podle verdiktu hluboce urazily církev i její "ovečky" a znesvětily sakrální místo. A učinily tak plánovaně, promyšleně a hrubě. Jejich čin byl "společensky nebezpečný", stejně jako jsou společensky nebezpečné i ony samy. Nicméně napravit se mohou. Musí však strávit nějakou dobu za mříţemi, aby měly čas o svém rouhačském činu přemýšlet. Pak snad přestanou provokovat, "opovrhovat veřejností" a parodovat rituály, které jsou pro jiné členy ruské společnosti svaté. Ano, to všechno zaznělo u ruského soudu 21. století.. V celom odseku sa nachádza mnoţstvo citácií v úvodzovkách, ktorými text zdôrazňuje interpretáciu celej udalosti zo strany sudkyne. Prostredníctvom slovných spojení ako jasná konšpirácia, neprípustný akt výtrţníctva, nespochybniteľná osobná nenávisť, plánované, premyslené a hrubé konanie, spoločensky nebezpečný čin, rúhačský čin alebo opovrhovanie spoločnosťou eskaluje dojem silného presvedčenia súdu o jednoznačnosti viny Pussy Riot. Posledná veta však predstavuje aspekt vymedzenia sa voči uvedeným myšlienkam, keďţe naznačuje, ţe takéto postoje sú ideologicky zastaralé pre vyspelý spôsob myslenia v 21. storočí. 74

75 Vzájomné prepojenie súdu s Putinom a Kirillom sa objavilo v nasledovnej propozícií: Soudkyně Marina Syrovová současně odmítla ţádosti obhajoby vrátit celý případ prokuratuře či předvolat k soudu jako svědky i ruského prezidenta Vladimira Putina a patriarchu pravoslavné církve Kirilla, kterým happening Pussy Riot na půdě moskevského chrámu Krista Spasitele byl zjevně určen.. Sudkyňa ich pritom opäť odmieta predvolať aj napriek tomu, ţe punková modlitba im bola zjavne určená. V súvislosti s identitou Kirilla sa spomínalo nielen to, ţe v aktívne minulosti vyzýval veriacich, aby volili Putina, alebo ţe podobne ako Putin sa dlho ku kauze nevyjádřil, ale aj napríklad aj to, ţe Podráţděn protestem byl také moskevský patriarcha Kirill, bývalý agent KGB působící pod krycím jménem Michailov, který se neprojevil jako představitel smířlivého křesťanského ducha. Jistě má své důvody, proč ho někteří lidé dráţdí.. Pomocou irónie vety komentujú na jeho podráţdenie v rozpore s kresťanskými hodnotami, medzi ktoré patrí aj zmierlivý duch, ktorý u neho absentuje. Ide o stratégiu, ktorá v podstate akoby naznačuje, ţe Kirill nepredstavuje vhodnú alternatívu na zastávanie svojej cirkevnej funkcie. V prípade témy súdneho procesu s Pussy Riot bola spojitosť popisu podrobná. Diskurz uvádzal pomerne veľké mnoţstvo detailov ohľadne celého priebehu súdneho procesu a jednotlivých časových posunoch, ďalej presné citácie a výroky jednotlivých aktérov a takisto aj okolitý kontext, ktorý s kauzou súvisel. Úroveň popisu bola vo väčšej miere špecifická, keďţe bolo prítomných veľa konkrétnych príbehov. Miera abstraktnosti však bola rozhodne vyššia, neţ v rámci predchádzajúcej sémantickej makroštruktúry, keďţe v prípade témy súdneho procesu sa intenzívnejšie reflektovali aj zámery a úmysly zainteresovaných strán. 3.3 Téma: Reakcie na kauzu Pussy Riot Udalosť punkovej modlitby a následný súdny proces s Pussy Riot doslova polarizoval celú spoločnosť. Punková modlitba pohoršila a urazila veľkú časť ruskej verejnosti, mnohých veriacich a ruskú cirkev, na čele so samotným patriarchom Kirillom. Zhovievavý postoj neprejavili ani súd a ţaloba. Vladimír Putin, proti ktorému bola orientovaná punková modlitba, ku kauze pristupoval vlaţne, nevyjadroval sa a dokonca po čase prejavil zmierlivý postoj voči Pussy Riot. Na druhej strane sa však ďalšia časť verejnosti po celom svete postavila v spore na stranu Pussy Riot. Svoju solidaritu s uväznenými ţenami dali títo ľudia najavo prostredníctvom početných protestov a demonštrácií. Takisto aj mnoţstvo slávnych 75

76 osobností z hudobnej, spoločenskej a dokonca aj politickej sféry prejavili sympatie členkám Pussy Riot a vyjadrili im verejne svoju podporu. Téma reakcií sa explicitne objavila v nasledovných nadpisoch jednotlivých článkov: Medveděv: Trest pro Pussy Riot uţ stačil; Podpora Pussy Riot v centru Liberce; Tohle je moc! Svět se obul do Ruska kvůli Pussy Riot; Vinny. Pussy Riot jdou do vězení. Svět je v šoku; Pussy Riot podpořil i Paul McCartney; Policie rozehnala akci na podporu Pussy Riot; Holky v base, patriarcha se zlobí; Praha podpořila Pussy Riot, vězněné ruské punkerky, Televizní hon na Pussy Riot a Masovou modlitbou proti té punkové. Moţno tvrdiť, ţe v drvivej väčšine prípadov nadpisy komentovali skôr reakcie podporujúce Pussy Riot a prípadné prekvapenie z vývoja celého súdneho procesu. Pravoslávni veriaci, aktivisti a veľká časť ruskej verejnosti bola v diskurze často vykresľovaná ako pobúrená, znechutená, dotknutá alebo pohoršená. Hlavné dôvody negatívneho postoja k Pussy Riot reflektuje nasledovný úryvok: Viní je [Pussy Riot], ţe svým počínáním v Chrámu Krista Spasitele urazily pravoslavné věřící. Církev. Boha. Ţe nenávidí víru a chtěly rozpoutat náboţenskou nenávist. Ţe jejich "punková modlitba" způsobila věřícím hlubokou duševní újmu.. Skupina odporcov viní Pussy Riot z svojej hlbokej duševnej újmy. S tým súvisia reakcie, na ktoré poukazuje aj sekvencia...co si Rusové myslí o tvrdém trestu pro hudebnice Pussy Riot. Odpovědí byla studená sprcha. Aţ na výjimky by je všichni respondenti zavřeli, aţ by zpěvačky zčernaly., ktorá okrem frazeologizmu studená sprcha vyuţila na ilustráciu veľkého stupňa odporu verejnosti aj metaforu zavrieť niekoho aţ sčernie. Takéto odmietavé postoje však autor článku dával za vinu predovšetkým zákonu, ktorý vyšiel v Ruskej federácii a podľa ktorého se můţou lidé dostat za některé řeči do vězení., čo moţno povaţovať za generalizujúcu snahu pripísať všetky nesúhlasné reakcie s konaním Pussy Riot iba neslobode prejavu vyplývajúcej z nejakého zákona. Ten nebol s ohľadom na svoju implicitnú manifestáciu čiteteľovi ani nijako ďalej špecifikovaný a priblíţený. Čo sa týka negatívnych stanovísk k punkovej modlitbe a súdu s Pussy Riot, tak okrem znechutenia časti verejnosti alebo veriacich sa diskurz venoval aj dvom väčším reakciám. Prvou bolo náboţenské zhromaţdenie, ktoré zorganizoval patriarcha Kirill a druhou zasa televízna relácia o Pussy Riot. Článok s názvom Masovou modlitbou proti té punkové začínal vetou Obřím náboţenským shromáţděním odpověděla ruská pravoslavná církev na dění kolem skupiny Pussy Riot., pričom táto veta aj samotný nadpis signalizujú silnú opozíciu, do 76

77 ktorej text stavia cirkev a Pussy Riot. Prívlastok masová a hyperbola obřím sa snaţia umocniť veľkosť a rozšírenosť celej akcie. Tú podporuje aj propozícia Přišlo přes 50 tisíc lidí, uvedl Kirillův úřad. Přišlo přes 65 tisíc lidí, uvedlo ministerstvo vnitra. Bylo to největší náboţenské shromáţdění v moderních dějinách Ruska, uvedla ruská média., ktorá informovala o presnom počte zúčastnených z rôznych zdrojov, čo moţno povaţovať za tzv. stratégiu číselných hier. Nasledovná propozícia: Objevily se hlasy (a dokonce i petice k patriarchovi Kirillovi), ţe by církev, jakkoli uraţená, měla dívkám odpustit. Ţe by se Kirill za tři zatčené matky malých dětí mohl veřejně přimluvit. Vţdyť schopnost odpouštět patří k základní výbavě dobrého křesťana. Jenţe Kirill se nepřimluvil. Ba naopak, dívky (jeţ později organizace Amnesty International označila za politické vězeňkyně) odsoudil jako neznaboţky, které pošpinily chrám a urazily věřící. A aby upozornil na "těţké časy", jeţ momentálně víra a církev proţívají, svolal patriarcha velké náboţenské shromáţdění. Na včerejšek a samozřejmě do Chrámu Krista Spasitele. obsahuje z hľadiska modality výrazy ako cirkev by mala dievčatám odpustiť alebo Kirill by sa mohol za ne prihovoriť, ktoré odzrkadľujú vhodnosť alebo moţnosť, ktorú sú cirkev a Kirill schopní s ohľadom na svoju pozíciu v celej kauze realizovať. Nasledujúce vety však dokladajú úplne opačnú orientáciu ich skutkov, ktoré vyústili do zvolania veľkého náboţenského zhromaţdenia. Zdôraznené pritom bolo to, ţe zhromaţdenie sa konalo v priestoroch Chrámu Krista Spasiteľa, čo je referencia na punkovú modlitbu. Ako kontrast bola v rámci propozície spomenutá autorita s opačným názorom - organizácia Amnesty International, ktorá označila Pussy Riot za politické väzenkyne, čo je významný rozdiel oproti Kirillovmu označeniu neznaboţky. Cirkev a viera podľa neho preţívajú ťaţké časy, pretoţe...momentálně čelí útokům, jeţ sice nejsou tak silné jako za minulého reţimu, ale i tak jsou ohromně nebezpečné. Proč? Protoţe "výsměch, rouhání a zneucťování svatyň je přijímáno jako projev lidské svobody hodný celospolečenské ochrany", postěţoval si Kirill, čímţ naráţel přímo na Pussy Riot. Jen pro připomenutí ty svou "punkovou modlitbu" uspořádaly z přesvědčení, ţe církev je mocným přisluhovačem Kremlu a jeho totalitní politiky.. Uvedená propozícia vo svojom úvode prezentuje pomocou citácie Kirillovo stanovisko k punkovej modlitbe, v ktorom je prítomná pasivizácia je prijímáno, ktorou akoby sa Kirill snaţil odviesť pozornosť od ľudí, ktorí predstavujú práve tých hlavných spominaných príjemcov. Druhá polovica úryvku zasa pôsobí ako protiargumentácia k jeho stanovisku ( jen pro připomenutí ), a teda zároveň aj ako obrana konania Pussy Riot. Relácia o Pussy Riot bola komentovaná v článku s názvom Televizní hon na Pussy Riot. Ten predstavuje metaforu, ktorá stavia Pussy Riot do úlohy slabšieho aktéra, respektíve 77

78 štvanej zveri, na ktorú bol usporiadaný hon zo strany médií v zastúpení televízie. Reláciu odvysielal televízny kanál Rossija 1, ktorá je nejen mocným nástrojem, ale také dost spolehlivým indikátorem budoucího dění, pretoţe ako ďalej článok uviedol...všichni jej mají, v celé té obrovské zemi se dá chytit. A pro velkou část Rusů je právě tahle stanice hlavním zdrojem informací: podle statistik se na ni dívá 117 milionů lidí.. Rossiju 1 text postavil do role veľmi významného a silného informátora ruskej verejnosti čím naznačil, ţe veľa informácií z tohto televízneho zdroja môţe mať kľúčový význam pre publikum. Následne text poukázal na povahu vecí, ktoré v rámci spomenutej relácie zazneli na adresu Pussy Riot: Například ţe Pussy Riot jsou "posedlé čarodějnice", které onoho únorového dne v hlavním ruském svatostánku předvedly "rouhačský tanec a zpěv". Ţe jejich jediným cílem bylo urazit pravoslavné věřící, a tudíţ to nejsou ţádné vězeňkyně svědomí, ale obyčejné kriminálnice. Také ţe oponenti Kremlu, hlavně Alexej Navalnyj, se jich zastávají jen proto, ţe je k tomu přiměly "struktury, jeţ je financují". Čímţ se v tomto případě nejspíš myslí mezinárodní nevládní organizace a jistě také americká ambasáda. Propozícia citovaním výrazov ako posadnuté čarodejnice, rúhačský tanec a spev alebo štruktúry, ktoré ich financujú mierne naznačuje komickosť a prehnanosť tvrdení, ktoré sa tak dostávajú do pozície konšpiračných teórií. To naznačuje aj modálna príslovka nejspíš, ktoré opäť narúša istotu výpovede, ktorá nie je okrem osobného presvedčenia autorky podloţené ničím ďalším. Špekulatívnosť celého článku završuje aj jeho posledná veta Jestli tenhle vzorec pořád platí, Pussy Riot nejspíš nečeká nic dobrého., ktorá je opäť iba domnienkou. Z hľadiska negatívneho postoja ruských médií ešte spomenieme aj novinový titul Komsomolskaja pravda, ktorý Pussy Riot označoval ako hlupačky alebo ako husičky. Vypichovanie takýchto expresívnych pomenovaní daného listu môţe byť snahou diskurzu poukázať na predpojatosť a neserióznosť daného periodika. Ďalšia záporná reakcia sa spomína v nasledujúcej sekvencii: Svým dílem přispělo i konzervativní sdruţení rodičů a dětských zařízení nazvané "Za mravnost", jehoţ činovníci napsali (otevřený) dopis generálnímu prokurátoru Juriji Čajkovi a dětskému ombudsmanu Pavlu Astachovovi. Stěţují si: "Všechny jejich akce [Pussy Riot] se natáčely na video a rychle se rozšířily po internetu. Dokonce byly vysílány na televizních obrazovkách. S hrůzou si můţeme představit, jakou stopu to zanechá na dětské psychice. Jakou stopu zanechá na dětské psychice současný ruský reţim, který oklešťuje svobodu slova a zatýká účastníky na protivládních demonstracích, bojovníci za mravnost neřeší.". Propozícia popisuje znepokojenie mravnostného zdruţenia nad pôsobením Pussy Riot. Ďalej však poukazuje na 78

79 to, ţe druţenie sa malo zaujímať o oveľa významnejšie záleţitosti spojené s aktuálnym reţimom. Úryvok akoby sa snaţí distribuovať pozornosť čitateľa od negatívneho názoru na Pussy Riot k nepriaznivým podmienkam ruského reţimu, ktoré sa prejavujú okliešťovaním slobody slova alebo zatýkaním účastníkov na protivládnych demonštráciách. S ohľadom na opisovanie negatívnych reakcií na dianie spojené s Pussy Riot však treba poukázať aj na v článkoch pomerne často prítomnú tendenciu, ktorá bola zaloţená na súbeţnom uvádzaní odporcov Pussy Riot z radov veriacich, ale zároveň aj príslušníkov cirkvi a verejnosti, ktorí k ním prejavili zmierlivejší prístup. Napríklad: "Chovaly se ve svatostánku jako coury," řekl třeba včera jeden z pravoslavných aktivistů, kteří přišli před soudní budovu demonstrovat. Jenţe i věřící nebo aspoň jejich velká část povaţuje vazbu i hrozbu sedmi let vězení za zbytečně krutou. Uţ od 7. března podepisují petici za propuštění mladých ţen. Mezi ateisty pak mají Pussy Riot celé davy stoupenců. I oni včera přišli před soud protestovat.. Propozícia najprv ilustrovala prostredníctvom príkladu ( třeba ) expresívne zafarebenej reakcie veriaceho ( coury ) jednoznačne negatívne stanovisko voči Pussy Riot, za ktorým nasledovala veta o uvedomelej časti príslušníkov pravoslávnej cirkvi, ktorá povaţuje postupy s Pussy Riot za zbytečně kruté. Na rovnakom princípe je vystavaná aj propozícia Kdyţ se dívky z ruské kapely Pussy Riot zhruba před dvěma měsíci ocitly ve vazbě za to, ţe uspořádaly "punkovou modlitbu" v moskevském Chrámu Krista Spasitele, šokovalo to i mnohé pravoslavné věřící. Ano, říkali, "vystoupení" těch mladých ţen v hlavním ruském svatostánku bylo neslýchané, pohoršující! Vţdyť členky formace, navlečené v pestrých šatech a pletených kuklách, křičely na celý chrám a ţádaly Bohorodičku, aby vyhnala Vladimira Putina. Ale sedm let vězení, které jim za to hrozí? To je příliš!, ktorá v úvode pojednáva o pravoslávnych veriacich šokovaných neslýchanou a pohoršujúcou punkovou modlitbou, ktorí však v závere povaţujú hrozbu sedem ročného trestu pre Pussy Riot za príliš. Poukazovanie na ambivalentnosť postojov pravoslávnych veriacich moţno postrehnúť ďalej napríklad aj vo vetách A na jejich stranu se postavila dokonce uţ i skupina pravoslavných věřících: sepsali otevřený dopis patriarchovi Kirilovi s ţádostí, aby se za dívky přimluvil. "Většina z nás povaţuje chování dívek v chrámu za nepřípustné. Ale ještě nepřípustnější je reakce úřadů: trestní stíhání a odnětí svobody," píše se v dopise, který do včerejšího odpoledne podepsaly asi čtyři stovky lidí., alebo ďalší príklad, v ktorom sa dokonca explicitne hovorí o konkrétnej strane vzniknutého sporu I pravoslavní věřící se stavějí na jejich stranu.. Stratégia prítomná vo všetkých uvedených propozíciách je zaloţená na zdôrazňovaní skutočnosti, ţe aj keď odporcovia Pussy Riot nesúhlasia s ich konaním, ktoré povaţujú za nevhodné a uráţlivé, 79

80 nesúhlasia ani s postupmi justície, pretoţe ich vnímajú ako neprimerané aţ v takej miere, ţe sú ochotní zastať sa Pussy Riot. Ďalšiu polarizáciu spoločnosti komentujú aj propozície Za trestný čin výtrţnictví jim hrozí aţ sedm let vězení, coţ velká část ruské veřejnosti povaţuje za skandální., Proces je kritiky poměrů vnímán jako další známka sbliţování Putinova reţimu se špičkami pravoslavné církve. Případ Pussy Riot silně rozdělil ruskou veřejnost. Polovina Moskvanů s trestním stíháním kapely nesouhlasí, třetina jej naopak schvaluje. a Názory ruské veřejnosti se liší. Podle průzkumu, který provedl nezávislý rozhlas Echo Moskvy, kolem 77 procent posluchačů soudí, ţe "není moţné s rozsudkem souhlasit"., ktoré napriek tomu, ţe naznačujú dvojakú názorovú orientáciu, tak reprodukujú názor, ţe tí, ktorí sympatizujú s Pussy Riot predstavujú väčšinu. Dokladá to výraz veľká časť ruskej verejnosti, údaj 77 percent alebo porovnanie polovice nesúhlasiacich s tretinou súhlasiacich. Ide o argumentačnú stratégiu, ktorá snaţí pôsobiť na čitateľa prostredníctvom zdôrazňovaním silnejšej väčšiny, pričom v poslednom prípade ide dokonca o legitimizovanie stanoviska prostredníctvom číselných údajov z oficiálneho výskumu. Opačnú stranu spektra reakcií tvorili tie, ktoré explicitne dávali najavo sympatie voči Pussy Riot. Boli to predovšetkým demonštrácie, protestné akcie, koncerty alebo petície. Uvádzajú sa napríklad v nasledovných propozíciách: Pussy Riot přišly podpořit stovky jejich stoupenců., Dvě desítky demonstrantů v barevných kuklách, které nosí na vystoupeních členky Pussy Riot, vystoupily na schody Chrámu Krista Spasitele s písmeny, která dávala dohromady nápis: Blahoslavení milosrdní., Skupina asi patnácti demonstrantů prošla včera centrem Liberce. Protestovali proti událostem v Rusku, kde soud poslal na dva roky do vězení trojici umělkyň Pussy Riot., Několik desítek lidí včera vpodvečer v centru Prahy přihlíţelo akci na podporu Pussy Riot.... Akce na jejich podporu se pořádají po celé Evropě včetně Prahy.... Na happeningu vystoupily v pestrých šatech s kuklami přes hlavu, coţ je tradice Pussy Riot., "Propusťte Pussy Riot," stálo v úterý na velkém červeném transparentu, který dvě členky tohohle ruského punkového uskupení rozvinuly v centru Prahy. Oděny v pestrých šatech a s obličeji ukrytými v barevných kuklách uspořádaly dívky v české metropoli happening na podporu tří svých vězněných kolegyň., Před soudní budovou se včera ještě před začátkem slyšení sešlo asi 300 lidí, kteří volali po propuštění Pussy Riot.. Uvedené sekvencie majú rôzne spoločné charakteristiky. Napríklad vyuţívajú číselné hry, teda odkazovanie na konkrétny počet zúčastnených čislovkovými spojeniami ako dvě desítky, několik desítek, stovky asi patnácti a asi 300. Ide o zdôrazňovanie mnoţstva ľudí, ktorí predstavujú názorových zástancov konania Pussy Riot. Takisto často 80

81 referovali o tom, ţe protestujúci mali na hlavách kukly alebo boli oblečení v pestrofarebných šatách presne ako Pussy Riot počas svojich vystúpení. Okrem toho sa dané propozície snaţili zdôrazňovať aj rastúcu medzinárodnú podporu napríklad v Európe a pomocou špecifikácie aj v českej metropole Prahe alebo v Liberci. Z hľadiska syntaxu a následnosti jednotlivých viet v propozíciách články veľmi často prepájali demonštrácie za Pussy Riot s praktikami zo strany polície alebo iných zloţiek, ktoré sa udalostiam snaţili zabrániť silou. To moţno povaţovať za zdôrazňovanie ich negatívnej snahy potlačiť prejavy slobody, solidarity a podpory určenej Pussy Riot. Dokladujú to tieto propozície: Pod jeho okny [súdu] se demonstrovalo a policie zatýkala., Stráţci se snaţili demonstranty rychle rozehnat a k některým se podle televize chovali drsně. Svědci tvrdí, ţe nejméně tři demonstranti byli zadrţeni. "Stráţci chrámu pouţili sílu nejen vůči demonstrantům, ale také vůči novinářům, kteří akci kryli," uvedla fotografka listu Novaja Gazeta., Před budovou soudu navíc policie pozatýkala skoro dvacet lidí, kteří přišli trojici podpořit. a Proti demonstrantům zasáhli policisté, kteří přijeli v celkem osmi autobusech. Prohlásili, ţe akce byla nepovolená.. V úryvkoch sa opäť kladie dôraz na vyzdvihovanie konkrétnych počtov alebo mnoţstva zúčastnených ( nejméně tři demonstranti byli zadrţeni, policie pozatýkala skoro dvacet lidí, policisté v celkem osmi autobusech ), pričom ide znova o vyuţitie číselných hier. Okrem toho sme v prípade prvej uvedenej propozície identifikovali vyuţitie nominalizácie, ktorá zastiera aktérov, pričom pozornosť čitateľa sa tak snaţí presunúť na aktívnu políciu, ktorá zatýkala. Ďalšia pasivita demonštrujúcich v porovnaní s políciou alebo stráţcami je posilnená pasivizáciou spojení v trpnom tvare: demonstranti byli zadrţeni, akce byla nepovolená, zatiaľ čo na opačnej strane stoja policajné zloţky, ktorých aktivity zdôrazňujú naopak práve slovesá v činných tvaroch: stráţci se chovali drsně, pouţili sílu, policie pozatýkala, policisté zasáhli. V druhej propozícií je pritom charakteristické aj vyzdvihovanie pouţitia hrubého prístupu zo strany polície, čím sa texty snaţia zdôrazniť zneuţívanie ich fyzickej sily. Propozícia taktieţ vyuţíva dokazovanie prostredníctvom konkrétnej autority, ktorou je fotografka zaznamenávajúca danú akciu, prostredníctvom ktorej sa snaţí podloţiť a posilniť prezentované stanovisko. Uvádzanie príkladov rôznych autorít alebo dokonca aj prípadné citovanie a parafrázovanie ich výrokov bolo vo všeobecnosti najsilnejšou stratégiou, ktorá sprevádzala informovanie o pozitívnych a podporných reakciách pre Pussy Riot. Najčastejšie sa spomínali mená rôznych hudobníkov a celebrít z umeleckej oblasti ako to ilustruje nasledujúca propozícia: Díky Putinovi dnes i já v Praze zase vím, kdo je dívčí skupina Pussy Riot. Díky Putinovi jsem 81

82 zjistila, ţe existují kapely Franz Ferdinand, Faith No More, znám i jméno zpěváka kapely Red Hot Chilli Peppers Anthonyho Kiedese, kteří pronásledované kolegyně podpořili. A díky Putinovi dokonce vím, ţe popová královna Madonna vystoupí příští týden na koncertech v Moskvě a Petrohradu, punkerky obviněné z výtrţnictví ji totiţ poţádaly o podporu... Zkrátka taková nezamýšlená "osvěta muzikantského ignoranta péčí putinovského reţimu".. V úryvku, ktorý ironizuje okolnosti kauzy, autorka článku posmešne ďakuje svojmu učiteľovi Putinovi za péči putinovského reţimu, ktorej produktom je zároveň aj spomenutý nezamýšlená osvěta muzikantského ignoranta. Ďalšia propozícia K řadě světových hvězd, které za poslední týdny podpořily trojici vězněných dívek z ruské punkové skupiny Pussy Riot, se včera přidal opravdu těţký kalibr: někdejší člen Beatles Paul McCartney. Na své internetové stránce zveřejnil otevřený dopis. "Naďo, Káťo a Mášo, píšu, abych vám vyjádřil podporu v těţké době," napsal. "Doufám, ţe ruské úřady podpoří princip svobody slova pro všechny občany a nepocítí potřebu vás za váš protest trestat.", pridáva k početným príkladom menovaných hviezd aj opravdu těţký kalibr Paula McCartneyho. Táto metafora mala za úlohu zdôrazniť významnosť jeho osoby v hudobnej a verejnej sfére. Zo syntaktického vzťahu nasledovných viet je zrejmé, ţe úryvok sa snaţí podporiť dojem, ţe aj tak významná autorita ako Paul McCartney stojí na strane PussyRiot a dokonca s nimi sympatizuje aţ natoľko, ţe jeho jednanie smerom k nim je familiárne (oslovenie Naďo, Káťo a Mášo v jeho liste). Podobná tendencia je prítomná aj v úryvku Jak uţ jsme řekli, těch, kdoţ se stavějí na stranu extravagantních punkerek, neustále přibývá a dívky se dočkaly i mezinárodní podpory z úst takových muzikantských autorit, jako je Madonna či Paul McCartney., kde je zdôraznená výrazom takových muzikantských autorit. Ďalšiu skupinu autorít tvorili rôzne zdruţenia, organizácie, štátne, politické a ďalšie rôzne subjekty. Najčastejšie skloňovanou inštitúciou bola Amnesty International, ktorej označenie politických väzenkýň na adresu Pussy Riot sa objavilo v článkoch s najväčšou frekvenciou. Ako príklad tejto skupiny autorít uvádzame sekvencie Včerejší happening byl součástí takzvaného Týdne svobody, který pořádá společnost Opona. Do české metropole dorazily i dvě dívky, které k Pussy Riot patří. V krátkém rozhovoru pro MF DNES a Českou televizi hovořily o nespravedlivém stíhání svých kolegyň i o rostoucí mezinárodní podpoře Pussy Riot., Ruští ochránci lidských práv i mezinárodní organizace Amnesty International prohlašují dívky za politické vězeňkyně. A říkají: Kdyby to samé provedly v mešitě, nikdo by ani nehnul brvou., Organizace Amnesty International dívky před časem označila za politické vězeňkyně. alebo Za Pussy Riot se postavily světové celebrity včetně Paula 82

83 McCartneyho či Madonny. Včera se protesty na podporu dívek konaly v desítkách světových měst. A po ohlášení rozsudku Západ verdikt vesměs odsoudil. Stejně tak i české ministerstvo zahraničí, které povaţuje výši trestu za moc přísnou.. V prvom prípade to bola spoločnosť Opona. V druhom ochrancovia ľudských práv v Rusku a uţ spomínaná Amnesty International, pričom zároveň sa tu objavila aj kontrafaktualita, ktorou text naráţal na hypoteticky moţnú rozdielnosť justičného postupu v prípade, ţe by si Pussy Riot namiesto Chrámu Krista Spasiteľa vybrali pre punkovú modlitbu posvätný priestor moslimov, čím išlo o naznačenie náboţenskej situácie v Rusku. V poslednom z príkladov, v ktorom sa nachádza generalizácia v podobe spojenia Západ verdikt vesměs odsoudil, je prítomná ako autorita české ministerstvo zahraničia. Ďalšie autority v tomto smere boli napríklad americká ambasáda v Moskve ( "Dnešní rozsudek nad Pussy Riot se zdá být nepřiměřený jejich činu," uvedla na Twitteru americká ambasáda v Moskvě.), ministerka zahraničí Európskej Únie Catherine Ashtonová ("Verdiktem moskevského soudu jsem hluboce zklamána,"), ukrajinské feministiky z hnutia FEMEN a zastal sa ich dokonca aj ruský premiér Dmitrij Medvedev. Silná stratégia odvolávania sa na autority mala fungovať ako legitimizácia podporného stanoviska Pussy Riot či uţ išlo o hudobníkov, celebrity, organizácie alebo iné subjekty. Diskurz pritom zdôrazňoval, ţe takýchto podporujúcich neustále přibývá alebo ţe k řadě světových hvězd, které za poslední týdny podpořily trojici vězněných dívek z ruské punkové skupiny Pussy Riot, se přidal opäť niekto ďalší. Niektoré články dokonca postupne začali vo svojich obsahoch do role celebrít stavať uţ aj samotné členky Pussy Riot, čo dokumentujú tieto propozície: Za těch více neţ pět měsíců, co jsou Pussy Riot ve vazbě, se z nich staly hvězdy mezinárodního formátu. Na jejich podporu se dnes bude demonstrovat nejen v Moskvě, ale i v desítkách měst všude po světě. a Ve vazbě je trojice dívek od února, respektive od začátku března. Za tu dobu se uţ z Naděţdy Tolokonnikovové (22), Mariji Aljochinové (24) a Jekatěriny Samucevičové (29) staly mezinárodní hvězdy. Dopisy na jejich podporu sepisují ruské i zahraniční "celebrity". Konají se demonstrace, podepisují se petice.. V diskurze bolo aj časté zdôrazňovanie medzinárodného charakteru pribúdajúcej podpory, čím sa umocňoval dojem masovosti sympatizovania s Pussy Riot po celom svete. Spojitosť popisu bola v rámci téma reakcií podrobná. Diskurz obsahoval mnoţstvo príkladov, ktoré uvádzali detaily v podobe výrokov rôznych jednotlivcov alebo reflektovali dianie jednotlivých akcií. Z pohľadu úrovne popisu bola téma reakcií jednoznačne špecifická, pretoţe ako sme uţ uviedli, jednalo sa o referenciu mnohých konkrétnych príkladov. 83

84 3.4 Téma: Predchádzajúce aktivity Pussy Riot Pussy Riot sú zoskupením, ktoré vzniklo ako reakcia orientovaná proti Putinovmu reţimu v Rusku. História Pussy Riot je spojená s radikálnym umeleckým zoskupením Vojna, v ktorom pôvodne niektoré členky pôsobili. Pussy Riot vznikli na konci septembra 2011 čiastočne ako reakcia na oznámenie Vladimíra Putina o opätovnom uchádzaní sa o post prezidenta tretie volebné obdobie po sebe. Pussy Riot vystupujú inkognito vo svojich farebných kuklách balaklavách, ktoré majú význam pri anonymizácii, keďţe členky si vzájomne často menia nielen balaklavy, ale aj mená, šaty a dokonca aj svoje úlohy v rámci skupiny. Od svojho vzniku Pussy Riot uskutočňovali sériu ilegálnych guerillových perfromance. Počas svojho prvého vystúpenia v novembri 2011, ktoré situovali na konštrukciu troleje moskovského metra, trhali perové vankúše a perie sypali dolu. Ďalšie veľmi známe vystúpenie sa odohralo v januári 2012 na Červenom námestí, kde Pussy Riot predviedli pesničku Revolt in Russia, Putin's got scared!, pričom všetkých vtedajších osem členiek zadrţala a následne prepustila polícia. Najznámejšou performance je punková modlitba, ktorá predstavovala kritiku prepojenia pravoslávnej cirkvi a štátnej moci v Rusku. Z hľadiska témy predchádzajúcich aktivít sa príslušné informácie objavovali v článkoch vo väčšine prípadov ako okrajový kontext alebo doplňujúce údaje ohľadne Pussy Riot. Diskurz sa k predchádzajúcim aktivitám skupiny Pussy Riot vyjadroval samostatne napríklad iba v článku s názvom Pouť Pussy Riot proti Putinovi, pričom sám titulok textu predstavuje metaforu, ktorá odkazuje svojim motívom putovania na dlhú cestu, snaţenie a vynaloţenú aktivitu. Článok vo svojom obsahu chcel zdôrazniť predovšetkým skutočnosť, ţe Pussy Riot ako zoskupenie fungujú uţ dlho bez ohľadu na to, ţe do pozornosti širšej verejnosti sa dostali aţ vďaka punkovej modlitbe. Tento postoj je zdôraznený aj v ďalšom článku, v ktorom sú Pussy Riot označené za aţ do nedávna byly Pussy Riot v podstatě "jen" vděčným materiálem pro média, pričom nyní však jde legrace stranou. Text akoby naznačoval, ţe do udalosti punkovej modlitby mohli jednotlivé vystúpenia skupiny pôsobiť iba ako legrace, prípadne spôsob ako na seba pritiahnuť pozornosť zo strany médií. To však uţ neplatí, pretoţe veci začali naberať váţne obrátky, keďţe členkám formace hrozí aţ sedm let vězení za narušování veřejného pořádku tak to vidí úřady. Posledná veta okrem generalizácie vo svojom závere, ktorá zdôrazňuje uniformný postoj ruských úradov na celú záleţitosť, zároveň nesie aj aspekt vymedzovania sa voči takémuto postoju. Zdôrazňovanie skúseností z oblasti na poli protestných aktivít dokumentuje aj nasledujúci úryvok: Náboţenská nesnášenlivost? 84

85 Neúcta ke společnosti? Ne, cílem Pussy Riot bylo od začátku jediné: vyjádřit nesouhlas se současným reţimem v Rusku. Nepovstaly z popela, neobjevily se z ničeho nic. Kdyţ letos 21. února vběhly do moskevského Chrámu Krista Spasitele dívky oděné v pestrých šatech a barevných kuklách přes hlavu, nebyla to zbrklá akce divokých dětí, ale cílený politický protest zkušených oponentek putinovského reţimu. "Protestní kariéra" dívek z feministické punkové skupiny Pussy Riot totiţ začala mnohem dřív.. V úvode sú prítomné dve rečnícke otázky, ktoré predstavujú alternatívy cieľov punkovej modlitby, ktoré uvádzali ţalobcovia v rámci súdneho procesu s Pussy Riot ako dva najčastejšie zámery celej punkovej modlitby. Následne si text sám odpovedá. Z hľadiska syntaktickej nadväznosti viet je zjavné, ţe ciele náboţenskej neznášanlivosti a neúcty k spoločnosti boli v úvode postavené v opytovacej forme zámerne, aby mohol text oba negovať a ako pravý zámer ich konania zdôrazniť nasledovnú skutočnosť:...cílem Pussy Riot bylo od začátku jediné: vyjádřit nesouhlas se současným reţimem v Rusku.. Text ďalej pomocou výrazného kontrastu zdôrazňuje, ţe punková modlitba nebola zbrklá akce divokých dětí, ale cílený politický protest zkušených oponentek putinovského reţimu, pretoţe Pussy Riot Nepovstaly z popela, neobjevily se z ničeho nic, keďţe ich "protestní kariéra" začala mnohem dřív. Skúsenosti a predchádzajúce aktivity Pussy Riot dokladá aj iná veta z ďalšieho článku Dívky byly aktivní uţ dříve, proti Putinovi "koncertovaly" třeba na Rudém náměstí., ktorá zdôrazňuje opozíciu Pussy Riot s Vladimírom Putinom prostredníctvom uvedenia príkladu, ktorou je koncert na Červenom námestí. Po punkovej modlitbe predstavovala táto performance druhá najčastejšie spomínanú akciu, ktorú články uvádzali ako ilustráciu aktivít Pussy Riot. [Pussy Riot] uspořádaly punkový koncert na Rudém náměstí (před policií včas utekly)... Policie (a pozor, ani tajná sluţba FSB) dlouho nemohla dívky najít. Masky fungovaly dobře. Pátrání nabralo intenzivní obrátky poté, co Pussy Riot minulý měsíc uspořádaly "punkovou motlitbu" v chrámu Krista Spasitele, hlavním moskevském svatostánku. Za zvuků své divoké hudby se "modlily" k Bohorodičce, aby Rusko co nejdříve zbavila Putina. Video z happeningu se stalo hitem internetu.. Úryvok poukazuje na skutočnosť, ţe pre vystúpenia Pussy Riot predstavovali najväčšiu hrozbu zásahy polície alebo tajnej sluţby FSB, ktorá sa ich pokúšala vypátrať. Ţe dievčatá před policií včas utekly alebo ţe masky fungovaly dobře naznačuje sympatizovanie s Pussy Riot. V súvislosti s počiatkami aktivizácie Pussy Riot sa v článkoch často objavoval preklad ich názvu a zdôrazňovala sa skutočnosť, ţe ich formácia predstavuje reakciu na Putinove ohlásenie opätovnej kandidatúry, napríklad: A tak vznikly Pussy Riot neboli Vaginální 85

86 vzpoura. Punková feministická skupina, velmi hlasitá a barevná. Bezprostředním podnětem k zahájení protestu byla událost z loňského 24. září. Toho dne premiér Vladimir Putin a prezident Dmitrij Medveděv na sjezdu strany Jednotné Rusko slavnostně oznámili, ţe si hodlají v rámci nadcházejících voleb vyměnit funkce. Ţe Medveděv bude předsedou vlády a Putin se po čtyřleté přestávce vrátí do Kremlu. Ano, vlastně se to tehdy čekalo, všechno tomu nasvědčovalo. Ale kdyţ to pak Medveděv s Putinem opravdu vyslovili, svobodně smýšlející Rusové zůstali jako opaření. Pussy Riot o sobě daly vědět vzápětí. V říjnu 2011 uspořádaly "nelegální turné" jménem Osvoboď dlaţební kostku.. Syntax jednotlivých viet opäť svojou postupnosťou potvrdzuje vyššie uvedený dôvod mobilizácie Pussy Riot. Z tohto pohľadu je významná hlavne veta Ale kdyţ to pak Medveděv s Putinem opravdu vyslovili, svobodně smýšlející Rusové zůstali jako opaření., ktorá prostredníctvom pasívneho prirovnania zostali ako oparení reflektuje prvotnú reakciu skupiny slobodne zmýšľajúcich Rusov, ktorý sa ponúka v úlohe primárneho podnetu, kvôli ktorému dali o Pussy Riot o sebe vedieť. Diskurz ako pozadie späté s Pussy Riot spomínal aj aktivity zoskupenia Vojna. Predstavenie Vojny je príznačné napríklad pre nasledujúci dlhší úryvok: Posledního únorového dne roku 2008 se návštěvníkům moskevského Státního přírodovědeckého muzea K. A. Timirjazeva naskytl nečekaný obrázek: stali se svědky skupinové souloţe. Uspořádala ji dnes uţ legendární umělecká skupina Vojna. Ano, ta, která se později postarala třeba o obří penis namalovaný na jednom z petrohradských zvedacích mostů (kdyţ se most v noci otevřel, penis o rozměrech 27 krát 65 metrů stanul přímo proti petrohradskému sídlu tajné sluţby FSB). Ale zpátky do muzea. Akce se jmenovala "Jebej za následníka Medvídka". Bylo tehdy krátce před prezidentskými volbami, jejichţ jasným favoritem byl Dmitrij Medveděv. Muţ, kterého si za svého nástupce zvolil dosavadní šéf Kremlu Vladimir Putin. Akcí v muzeu chtěla Vojna poukázat na to, ţe ruský národ sebou nechává, omluvte ten výraz, "vyjebávat". Jednou z účastnic skupinové souloţe byla jistá Naděţda Tolokonnikovová, studentka druhého ročníku Filozofické fakulty Moskevské státní univerzity M. V. Lomonosova. Mladičká, teprve osmnáctiletá dívka ve vysokém stupni těhotenství. Jejím partnerem při souloţi byl její manţel Pjotr Verzilov, jeden z vůdců Vojny.. Skupiny Vojna je tu charakterizovaná ako dnes uţ legendárna umelecká skupina, ktorá uskutočnila rôzne akcie. Zaujímavé pre uvedený úsek je vyuţívanie expresívne zafarbených vulgárnych výrazov ( jebej, vyjebávat ), aj napriek tomu, ţe autorka textu sa ospravedlňuje za dané slová ( omluvte ten výraz ). Napriek tomu táto skupina pomenovaní signalizuje do istej miery snahu šokovať čitateľa a poukázať na 86

87 revolučnosť prístupov Pussy Riot aj patričnou voľbou slovnej zásoby pouţitej v rámci textu. Propozícia zároveň utvára a potvrdzuje opozíciu, do ktorej postavila Putina a Medvedeva s ruským národom. Prostredníctvom poslednej časti v úryvku sa text snaţí identitu Nadeţdy Tolokonnikovovej konštruovať ako mladučkú študentku Filozofickej fakulty, ktorá sa aktu skupinovej súloţe síce zúčastnila, ale následne zdôrazňuje, ţe jej partnerom bol jej manţel, takţe jej účasť na danej akcii nemusí vyznievať tak pohoršujúco. Propozícia Skupinový sex v muzeu vyvolal skandál. Ale Naděţda Tolokonnikovová měla chvíli jiné starosti, pár dní po akci totiţ porodila dceru. Ţe by v ní mateřství utlumilo, či dokonce zcela vymýtilo odpor vůči putinovskému reţimu, se však rozhodně říci nedá. Naděţda se dál účastnila akcí Vojny včetně zmíněného malování penisu na petrohradský most, coţ je, mimochodem, dodnes nejproslulejší z počinů skupiny (i kdyţ trochu nezaslouţeně, neboť vypuštění tří tisíc švábů do soudní budovy nebo zavaření vstupních dveří moskevské restaurace Opričnik také stojí za povšimnutí). Co však prý Tolokonnikovové v rámci Vojny chybělo, byl důraz na genderový prvek. A tak vznikly Pussy Riot neboli Vaginální vzpoura. vykresľuje Tolokonnikovovu uţ ako matku, ktorá nemá čas zaoberať sa vyvolaným škandálom, pretoţe má iné starosti vyplývajúce z čerstvo nadobudnutej materskej role. Napriek tomu úryvok zdôrazňuje, ţe ani úloha matky v nej nevymýtila odpor voči putinovskému reţimu. Iná sekvencia z ďalšieho článku: Jistě to nebyl hezký obrázek, kdyţ se onoho červnového dne roku 2010 po chodbách moskevského taganského soudu rozutekly tři tisíce odpudivých švábů. Vypustili je tam aktivisté umělecké skupiny Vojna, kteří tak protestovali proti jednomu z procesů. Ano, je to ta Vojna, jejíţ členové namalovali obří penis na zvedací most v Petrohradě, oddávali se skupinovému sexu v přírodovědeckém muzeu nebo pod heslem "Palácový převrat" obraceli na střechu policejní auta. Ta Vojna, jeţ uţ si v Rusku získala značnou popularitu mezi lidmi a značnou nenávist mezi policisty. Při vypouštění švábů u taganského soudu byla údajně i Naděţda Tolokonnikovová, tehdy studentka filozofie na Lomonosovově univerzitě a manţelka jednoho z hlavních členů skupiny. O necelé dva roky později se tahle Naděţda ocitla u taganského soudu znovu., opäť zdôrazňuje, ţe Tolokonnikovova bola študentkou, pričom sa jedná o argumentačnú stratégiu, ktorej snahou je poukázať na akademické vzdelanie, ktoré sa členka Pussy Riot snaţila nadobudnúť. Ide o nepriame naznačovanie skutočnosti, ţe aj keď bola Tolokonnikovova členkou Pussy Riot, zároveň bola aj inteligentná, keďţe zastávala aj funkciu študentky. V propozícii sa vyskytla aj figúra opakovania výrazu ta Vojna, ktorá slúţila na predstavenie a priblíţenie akcií Vojny, 87

88 ale zároveň budovala aj dojem uţ niečoho známeho. To dokladuje aj výraz Vojna, jeţ uţ si v Rusku získala značnou popularitu mezi lidmi a značnou nenávist mezi policisty, ktorý na jednej strane poukazuje na popularitu medzi ľuďmi a na druhej strane na kontrastnú nenávisť medzi policajtmi. V úvode úryvku V Moskvě vţdycky koncem ledna hrozně přituhne. Pro návštěvníka z klimaticky přívětivějších částí planety se tamní mrazy stávají nesnesitelnými. Ale právě v tomhle příšerném počasí uspořádaly Pussy Riot svou největší akci. Osm členek skupiny obsadilo takzvané Lobnoje mjesto na Rudém náměstí. Jde o kruhovou platformu před Chrámem Vasila Blaţeného, kterou nechal vybudovat Ivan Hrozný a z níţ byly lidu oznamovány carské výnosy. Pussy Riot tam předvedly píseň (a nyní opět promiňte to výrazivo) "Povstání v Rusku - Putin se pochcal". Místo protestu si dívky nevybraly náhodou. Jednak je blízko Kremlu a jednak právě tady, na platformě před Vasilem Blaţeným, v roce 1968 protestovalo osm statečných Rusů proti invazi vojsk Varšavské smlouvy do Československa. Dívky byly zadrţeny, pokutovány, propuštěny. sme identifikovali hyperbolizáciu pomocou výrazov hrozně prituhne, mrazy sa stávají nesnesitelnými, příšerné počasí, ktorých funkcia bola zdôrazniť, ţe ani nehostinné meteorologické podmienky nezabránili Pussy Riot v aktivitách na Červenom námestí. Aj v tomto odseku sa opätovne objavila snaha autorky ospravedlniť sa za ďalší expresívne ladený výraz zo skupiny vulgárnych pomenovaní, ktorých funkciu sme načrtli vyššie. Čo sa týka témy aktivít Pussy Riot, tak diskurz konštruoval ich predovšetkým prostredníctvom vyuţitia slovies v aktívnom tvare. To naznačuje vyuţitie moţnosti realizovať sa a aktívne organizovať rôzne akcie a performance. Z hľadiska spojitosti popisu boli texty skôr podrobné, aj keď niekedy sme identifikovali skôr hrubý popis daných okolností. Úroveň popisu bola však jednoznačne viacej špecifická, neţ abstraktná. 3.5 Téma: Rusko optikou kauzy Pussy Riot Kauza Pussy Riot predstavovala veľmi kontroverzný prípad, ktorý výrazne rozdelil spoločnosť nielen v Rusku, ale na celom svete. Médiá a verejnosť začali celú udalosť reflektovať v súvislosti s Putinom, s putinovským reţimom v Rusku, cirkvou a jej postavením v ruskej spoločnosti, so slobodou prejavu a prejavilo sa aj poukazovanie na vzájomné rozdiely medzi Ruskom a zvyškom sveta, pričom ako najväčší protipól sa intenzívne skloňoval práve 88

89 Západ a jeho západné hodnoty. Dianie okolo Pussy Riot spojené s postupmi ruských justičných orgánov, cirkvou na čele s patriarchom Kirillom a v pozadí aj so samotným prezidentom Vladimírom Putinom bolo často chápané ako signálizátor ďalšieho smerovania celej ruskej spoločnosti. Pomocou kauzy Pussy Riot sa diskurz článkov snaţil často prezentovať aj stanoviská ohľadne spoločenských a politických podmienok v Rusku. Propozície ako Povolebním Ruskem rezonuje případ feministické skupiny, jejíţ členky uspořádaly "punkovou modlitbu" proti Putinovi v chrámu Krista Spasitele a nyní jim za to hrozí sedm let vězení., Kauza Pussy Riot uţ několik týdnů vzbuzuje v Rusku vášně., Proces, jeden z nejdůleţitějších v Rusku za mnoho let, vyvolával v posledních týdnech vášně v Rusku i za jeho hranicemi. alebo Případ Pussy Riot (coţ se dá přeloţit jako Vzpoura vagín) teď patří v Rusku k nejkřiklavějším. naznačujú silný stupeň zainteresovanosti zo strany Ruskej aj zahraničnej verejnosti prostredníctvom farbistých metafor kauza vzbudzuje v Rusku vášne a prípad patrí k Rusku k tým najkrikľavejším. Spojenia ako Ruskom rezonuje prípad a jeden z najdôleţitejších procesov v Rusku takisto posilňujú význam kauzy s ohľadom na celý ruský kontext. Ďalšie propozície z iných článkov dokonca dodávajú, ţe...kauza Pussy Riot je povaţována za jeden ze signálů, jak se bude Putin jako staronový prezident chovat. Články tak priradzujú kauze aj ďalšiu funkciu, keď členky Pussy Riot prezentujú inou metaforou ako lakmusový papírek alebo důleţitý indikátor budoucího vývoje Ruska. Tento dojem upevňuje aj nasledovná sekvencia: Na západ od ruských hranic proces sledovali moţná ještě pozorněji neţ v Rusku. Verdikt totiţ bude signálem, jak se to s největší zemí na světě vlastně teď má. Prokurátor navrhl dívkám tříletý trest. Obhájci "poškozených" (pravoslavných věřících) by Pussy Riot propustili s podmínkou. Ony samy trvají na zproštění obţaloby. Protoţe celý proces je podle nich krystalicky politický.. V prvej vete je prítomná nominalizácia, ktorá vynecháva aktérov na západ or ruských hraníc, ktorí sledovali proces pozornejšie ako v Rusku. Veta sa svojou povahovou snaţí zamerať čitateľovu pozornosť skôr na Rusko, ktoré je v nasledujúcej vete charakterizované ako najväčšia zem. Následne sú zo syntaktického hľadiska postupnosti jednotlivých viet popísané rozsahy a výšky moţných trestov, ktoré hrozia členkám Pussy Riot od najprísnejšieho prokurátor navrhol trojročný trest, cez miernejší obhajcovia poškodených by prepustili Pussy Riot s podmienkou, aţ úplné zbavenie obţaloby Pussy Riot chápu celý proces ako kryštalicky politický. S ohľadom na prítomnú iróniu v podobe výrazu poškodení, umiestneného do 89

90 úvodzoviek a obrazného prívlastku kryštalický je z danej propozície cítiť sympatizovanie práve s navrhovaným postupom Pussy Riot. Odsek Soud s Pussy Riot byl nejdůleţitějším procesem v Rusku za mnoho, mnoho let. Kritici Putinova reţimu, stejně jako řada mezinárodních organizací v něm jasně vidí politiku. Respektive snahu ztrestat projev občanské aktivity a znovu přidusit svobodu slova, která se přece jen začala trochu probírat z "kómatu" během čtyř let prezidentství Dmitrije Medveděva. Nyní uţ zase sedí v Kremlu Medveděvův předchůdce a mentor Vladimir Putin - a právě proti němu byl protest Pussy Riot namířen. prezentuje stanovisko kritikov Putinovho reţimu a mnoţstva medzinárodných organizácií, podľa ktorých celá kauza predstavuje snahu potrestať prejavy občianskej aktivity a pridusiť slobodu slova, ktorá sa počas Medvedejovho pôsobenia začala čiastočne preberať z kómy. Na základe nadväznosti viet propozícia vo svojom závere poukazuje však na jej opätovné uzemnenie, ktorého dôvodom je práve Vladimír Putin. Metafora pridusiť slobodu slova preberajúcu sa z kómy vyzdvihuje na základe referencie k ţivotným funkciám krehkosť a nestálosť moţnosti slobodného v Rusku, ktorá sa odvíja predovšetkým od toho, kto aktuálne sedí v Kremli. Otvorená kritika spojenectva medzi politickým reţimom a pravoslávnou cirkvou a polarizácia spoločnosti boli prezentované v týchto úryvkoch: Proces je kritiky poměrů vnímán jako další známka sbliţování Putinova reţimu se špičkami pravoslavné církve. Případ Pussy Riot silně rozdělil ruskou veřejnost. Polovina Moskvanů s trestním stíháním kapely nesouhlasí, třetina jej naopak schvaluje., Zatímco Západ má v otázce Pussy Riot většinou jasno, doma v Rusku tak jednoznačný názor zdaleka nepanuje.. V prvom z príkladov je prítomná číselná hra zaloţená na vzájomnom porovnaní polovice Moskovčanov nesúhlasiacich s trestným stíhaním Pussy Riot s tretinou Moskovčanov, ktorí naopak s daným postupom súhlasili. V druhom príklade je zasa prítomný kontrast, na základe ktorého propozícia rozdeľuje názorové spektrum na Západ sympatizujúci s Pussy Riot, ktorý má v danej otázke jasno a domáce Rusko, v ktorom tak jednoznačný názor zďaleka nepanuje. Ide tak o posilňovanie dojmu jednotne liberálneho Západu v kontraste rozpolteného konzervatívneho Ruska. Na aspekty slobody a spravodlivosti naráţalo mierne uštipačným spôsobom aj spojenie v podnadpise jedného z článkov ruská spravedlnost, ktoré pomocou prívlastku ruská ironicky naznačuje, ţe ruská spravodlivosť a spravodlivosť nie je jedno a to isté. Kritika Ruských pomerov je prítomná tieţ vo vete A zatímco dívky seděly v kleci v soudní místnosti, venku před budovou se naskýtal klasický moskevský obrázek: policie zatýkala účastníky demonstrace na podporu Pussy Riot., v rámci ktorej generalizácia 90

91 klasický moskevský obrázek naznačuje, ţe potláčanie prejavov slobodných demonštrácií je pre Rusko beţné a typické. Rozdielnosť medzi Západom a Ruskom sa snaţil prehĺbiť aj úryvok Ruské ministerstvo zahraničí v reakci mimo jiné na výzvu americké diplomacie k revizi procesu a k zajištění svobody slova přispěchalo s tvrzením, ţe za výtrţnost v chrámu lze putovat do vězení i na Západě. Jako příklad uvedlo Německo, kde lze podle zákona trestat podobný čin aţ třemi lety vězení. Uţ však podle agentury AFP nedodalo, ţe v západních zemích pachatelé podobných činů vyvázli dosud jen s pokutou. Přísný rozsudek zřejmě potvrzuje, ţe prezident Vladimir Putin nechce ustoupit ani opozici, ani znepokojenému Západu., v ktorom Ruské ministerstvo zahraničí přispěchalo s reakciou na výzvu k revízií procesu zo strany znepokojeného Západu, v ktorej ako príklad uviedlo Nemecko, kde za podobnú výtrţnosť v chráme moţno dostať tri roky väzenia. Nasledujúca veta: Uţ však podle agentury AFP nedodalo, ţe v západních zemích pachatelé podobných činů vyvázli dosud jen s pokutou., ktorá sa snaţí svoj obsah legitimizovať uvedením autority (agentúra AFP) však predstavuje implicitnú manifestáciu, pretoţe bliţšie nešpecifikuje, čo presne myslí pod výrazom podobné činy a ani to, v ktorých konkrétnych západných zemiach za ne páchatelia vyviazli iba s pokutou. Diskurz v súvislosti s touto témou odkazoval aj k historickému pozadiu Ruska. Dokladuje to odsek Na světě jsou jistě i místa, kde se ţije hůře neţ v dnešním Rusku. I tam se nejspíš vegetuje lépe neţ za Breţněva a Andropova, coţ není aţ tak těţké. Krom jiných temných záleţitostí ale proces s punkerkami ze skupiny Pussy Riot ukazuje, ţe i staré a kulturní národy, ke kterým Rusové patří, dokáţou stovky let opakovat ty samé chyby a vrhat sebe samé do nových neštěstí., ktorý výrazne kritizuje ruské pomery hlavne svojou prvou vetou. Nasledujúca veta ešte viacej zdôrazňuje nepriaznivosť podmienok minulých ruských reţimov. Propozícia ďalej spomína mnohé temné záleţitosti v súvislosti s kauzou Pussy Riot, pričom Rusov vykresľuje ako národ, ktorý síce je starý a kultúrny, no napriek tomu dokáţe stovky rokov opakovať tie isté chyby, čím naráţa na výrazné obmedzenia slobody v minulosti. Tendencia, ktorá vyuţíva referenciu k ruskej minulosti sa objavila aj v propozícií citujúcej vyjadrenie autority v zastúpení Martina Putny: Poměrně přesně to v jednom svém komentáři vyjádřil Martin C. Putna. Přirovnal aktivistky z Pussy Riot k dávným jurodivým světcům. "Rusko jako by zapomnělo navlastní náboţenské dějiny. Komu ţe je zasvěcen onen pestrobarevný chrám na Rudém náměstí? Vasiliji Blaţenému. Kdo ţe byl Vasilij Blaţený? Svatý jurodivý. A kdo ţe je jurodivý? Ten, kdo projevuje svou svatost formou provokací proti 91

92 společenským normám.". Pomocou niekoľkých rečníckych otázok sa propozícia snaţí prepojiť aktivity Pussy Riot s Vasilijom Blaţeným svatým jurodivým. Ďalšie stanovisko na kauzu bolo prezentované v nasledujúcom úryvku: Četní ruští odborníci upozorňují, ţe v doslova kosmickou katastrofu celou tuhle historii nafoukla ruská státní moc a sama i domácí veřejné mínění usměrnila spíše k podpoře troufalých výtrţnic v krátkých sukénkách a barevných kuklách. Hodnotili i moţnosti, které tak státní moc soudu poskytla: osvobozující rozsudek by po tom téměř půlroce byl fackou do tváře desetimilionů věřících. Politolog Dmitrij Oreškin a prorektor Ruské ekonomické univerzity Sergej Markov jsou dokonce přesvědčeni, ţe moc sama sebe donutila dívky ve vězení ponechat: jinak by totiţ musela odpovědět na oprávněnou otázku, proč tři mladé ţeny seděly půl roku ve vězení a musely chodit v ţelezech.. V úvode je prítomné opäť odkazovanie na autority v podobe početných ruských odborníkov a taktieţ negatívne označenie vývoja kauzy pomocou hyperboly kozmická katastrofa. Podľa propozície pritom veľkú verejnú podporu nafúkla samotná ruská štátna moc, pričom ustúpiť po niekoľkomesačnom väznení Pussy Riot sa nedalo, keďţe takýto krok by jednak predstavoval metaforickú facku do tváre mnoţstva veriacich a zároveň by muselo nasledovať opodstatnenie väzby dievčat. Propozícia tak naznačuje, ţe štátna moc sa z veľkej časti vlastným pričinením ocitla v bezvýchodiskovej situácií, ktorej ţiadne potenciálne riešenie by nepredstavovalo satisfakciu pre všetky strany sporu. Najexpresívnejšiu kritiku putinovského reţimu predstavovali dva nasledovné odseky: Vypravit se na trochu praštěné a dost odváţné holky (dvě jsou uţ mámy) s trestním kladivem nesvědčí o velké prozíravosti reţimu báťušky Vladimira. To si však silní vládci nepřipouštějí, nebo je jim to naprosto fuk. Podobně čeští komunisté svou agresivní tupostí "proslavili" za normalizace undergroundové Plastiky. a Ţaloba soudí, ţe se dámy dopustily nejen výtrţnosti, ale taky "svatokrádeţe" a "útoku na křesťanské hodnoty".... Říkat tomuto spojenectví bývalých agentů komunistické tajné policie (tedy Putinovi a k němu se lísajícím ortodoxním hierarchům) představitelé "křesťanských hodnot" vyţaduje značnou dávku fantazie. Není to v historii nejen Ruska poprvé, ale přece jen snad není nutné na to těm profesionálním šizuňkům zase skočit.. Prvá propozícia, ktorá pojednáva zaslepenom postupe Vladimíra Putina, bola na rôzne mikroštruktúry plodná. Metafora vypraviť sa na niekoho s trestným kladivom znamená v presnenom význame súdne konanie. To bolo zamerané na členky Pussy Riot, ktoré boli charakterizované kontrastným prívlastkom ako trochu praštené a dosť odváţne dievčatá, čím sa zdôraznila práve prevaha ich odvahy. Putin bol 92

93 označený familiárnym pomenovaním, ktoré odkazuje na ruské prostredie a jazyk, ako báťuška Vladimir, ktorý neoplýva veľkou prezieravosťou, čo je pochopiteľné s ohľadom na generalizáciu, ţe ako silný vládca si to nepripúšťa alebo mu to je proste fuk. Vo svojom závere úryvok naznačuje paralelu medzi silnými vládcami, respektíve Putinom a českými komunistami, ktorí si svoju agresívnu tuposť uplatňovali na členoch undergroundovej kapely The Plastic People of the Universe. V tejto súvislosti bol ironicky vyuţitý výraz proslavili čo naznačuje, ţe agresia nepredstavuje nič, čím sa moţno presláviť v pravom slova zmysle. Prvok irónie je rozoznateľný v prípade druhej propozície, na začiatku ktorej sa parafrázovaním uvádzajú údajné prečiny členiek Pussy Riot podľa ţaloby, ktorými sú svätokrádeţ a útok na kresťanské hodnoty. Na to samotný článok protiargumentoval nutnosťou veľkej dávky predstavivosti, keďţe spomínané kresťanské hodnoty stelesňuje Putin a jemu sa podlizujúci ortodoxní hierarchovia, ktorých ešte v úplnom závere propozície označil expresívnymi pomenovaním profesionální šizuňci, teda podvodníci. Z pohľadu manifestácie bola v rámci témy ruských pomerov v súvislosti s kauzou Pussy Riot mnoho skutočností implicitných. Spojitosť popisu bola prevaţne hrubá a úroveň popisu viac abstraktná, pretoţe sa väčšinou jednalo o reflexiu politických, spoločenských a historických súvislostí a názorov na ne. 3.6 Ideologický štvorec zhrnutie 1. zdôrazňovanie Našich dobrých vlastností a činov Diskurz článkov predstavoval členky Pussy Riot v rámci sporu ako tie dobré identity a takmer jednohlasne ich priraďoval do skupiny My. Legitimizáciu ich pozície pritom texty uskutočňovali prostredníctvom zdôrazňovania skutočností, ţe Pussy Riot sú hlavne umelkyne, odhodlané aktivistky a skúsené oponentky protiputinovského reţimu, ktoré fungujú ako zoskupenie uţ dlhšiu dobu napriek tomu, ţe do širšej pozornosti sa dostali aţ v súvislosti s punkovou modlitbou. Pussy Riot boli prezentované aj ako matky detí, ktoré boli nespravodlivými praktikami ruskej justície odlúčené od svojich detí, ktoré ich potrebujú doma. Zdôrazňovaná bola aj ich odvaha, trúfalosť a silné neoblomné stanovisko, ktoré si udrţali počas celej doby ich väznenia a trvania celého súdneho procesu. Konkrétne v súvislosti s Nadeţdou Tolokonnikovovou bol vyzdvihovaný aj jej akademický status študentky, čím sa diskurz snaţil posilňovať dojem jej inteligencie a vzdelanosti. Ďalším 93

94 prejavom silného morálneho odhodlania Pussy Riot bolo ich dlhé väznenie, ktorého trvanie články neustále komentovali a zdôrazňovali. Diskurz sa okrem explicitného vyzdvihovania dobrých vlastností a činov Pussy Riot snaţil o legitimizáciu ich pozície aj prostredníctvom zdôrazňovania ich pasivity v rámci témy súdneho procesu, ktorá bola v ostrom kontraste s aktívnou identitou súdu a jeho ostatných zloţiek. Pussy Riot boli situované do role pasívneho objektu, s ktorým si justičný a štátny systém robí čo chce a taktieţ akceptora, ktorý musí znášať neprimerané zaobchádzanie napríklad zo strany dozorcov vo vyšetrovacej väzbe. Táto stratégia sa prostredníctvom zamerania na emócie čitateľa snaţila vyvolať u neho ľútosť a empatiu voči Pussy Riot. Punková modlitba bola vyzdvihovaná ako cielený protest, ktorého zámerom bolo od začiatku vyjadrenie nesúhlasu so súčasným reţimom v Rusku. V súvislosti s témou ruských pomerov ďalej diskurz intenzívne zdôrazňoval fakt, ţe kauza Pussy Riot patrí medzi jeden z najdôleţitejších procesov v Rusku, ktorý podnecuje nielen konštruktívnu spoločenskú diskusiu, ale ţe zároveň funguje aj ako významný indikátor ďalšieho budúceho vývoja Ruska. Punková modlitba bola totiţ konštruovaná aj vo význame náznakov prebúdzania sa občianskej aktivity a slobody prejavu. Zdôrazňovaná bola aj skutočnosť, ţe predstavovala kritiku neadekvátneho spojenia medzi pravoslávnou cirkvou a štátnou mocou. Ďalšou významnou skutočnosťou bolo aj to, ţe napriek tomu, ţe punková modlitba nemala podtext náboţenskej neznášanlivosti, Pussy Riot prejavili ústretový prístup a veriacim, ktorí sa cítili vystúpením urazení sa ospravedlnili. Ďalší aktéri, ktorých diskurz priradzoval do skupiny My, boli predovšetkým všetky verejné osobnosti, celebrity a zdruţenia, ktoré sa verejne Pussy Riot zastali a vyjadrili im podporu a obdiv. Diskurz ich silu legitimizoval prostredníctvom zdôrazňovania ich pribúdajúcej tendencie pridávať sa na stranu Pussy Riot a taktieţ poukazovaním na umeleckú hodnotu ich práce a spoločenský význam vo verejnej sfére. Z hľadiska zdruţení, subjektov alebo politických a diplomatických individualít sa legitimizácia v článkoch uskutočňovala zdôrazňovaním ich pracovných funkcií alebo spoločenskej pozície. K skupine My patrili nepochybne aj advokáti a obhajoba Pussy Riot, ktorí jednali v rámci súdneho procesu v ich záujme. Ďalšiu identitu predstavovala aj verejnosť a všetci ľudia, ktorí sa postavili na ich stranu a uskutočňovali za prepustenie Pussy Riot mnoţstvo demonštrácií a protestných akcií či uţ v Rusku alebo inde vo svete. Za súčasť skupiny My moţno nepochybne povaţovať aj časť veriacich, ktorá bola v článkoch prezentovaná ako uvedomelá 94

95 zloţka cirkevnej verejnosti, pre ktorú predstavovalo trestné stíhanie a odňatie slobody Pussy Riot zo strany úradov prehnaný a neprípustný postup. Do skupiny My sa radí aj celý Západ, pretoţe diskurz vyzdvihoval jeho jednoznačný postoj a podporu členkám Pussy Riot. 2. zdôrazňovanie Ich zlých vlastností a činov Diskurz článkov vylučoval svojim charakterom predovšetkým niekoľko rôznych identít, ktoré sa tak nachádzali v opozícií skupiny My. Prvou identitou bol ruský prezident Vladimír Putin, ktorého opätovne ohlásená kandidatúra bola hlavným podnetom pre zaloţenie formácie Pussy Riot. Okrem toho aj text samotnej punkovej modlitby predstavoval prosbu smerom k Bohorodičke, aby vyhnala Putina preč z Ruska, pričom frekventovaným opakovaním uvedeného faktu diskurz zároveň reprodukoval Putinovu pozíciu v roli niečoho neţiaduceho, ktorú mu pôvodne priradili Pussy Riot v texte svojej punkovej modlitby. Putina diskurz charakterizoval ako bývalého tajného agenta KGB a personifikáciu politického reţimu, ktorý je typický svojim vzájomným prepojením s hodnostármi pravoslávnej cirkvi, čo je s ohľadom na Putinovu minulosť paradoxné. Články z hľadiska aktivít ďalej často vyzdvihovali aj skutočnosť, ţe Putin vyhral voľby presne tak, ako to plánoval a zamýšľal, čím sa posilňovalo zdôrazňovanie jeho neobmedzenej moci v rámci politickej sféry. Ďalšou identitou v rámci skupiny Oni bola pravoslávna cirkev, ktorú diskurz vykresľoval v pozícií prisluhovača Kremlu a jeho totalitnej politiky. Duchovní boli označovaní za pokrytcov, ktorí berú úplatky a velebia prehnitých vodcov. Identita cirkvi bola modelovaná aj prostredníctvom patriarchu Kirilla, ktorého diskurz postavil do úlohy hlavnej pravej ruky Putina, keďţe v rámci predvolebného obdobia vyzýval veriacich, aby Putina volili. V súvislosti s Kirillom texty často poukazovali aj na jeho minulosť v tajných zloţkách a na neústretový prístup voči Pussy Riot, ktorý mu ako predstaviteľovi zmierlivého kresťanského ducha zazlievali. Kirill sa nielenţe za členky Pussy Riot neprihovoril, ale dokonca ich označil za neznabohov na obrovskom náboţenskom zhromaţdení, ktoré zorganizoval a ktoré bolo kritikou punkovej modlitby. Diskurz vylučoval aj úrady a orgány justície, konkrétne súd, sudkyne, prokuratúru, ţalobu a dokonca aj políciu a väzenských dozorcov. Stratégia, ktorá bola pouţitá v tomto prípade bola zaloţená predovšetkým na zdôrazňovaní neprimeranosti praktík a postupov, ktoré uvedení aktéri orientovali proti Pussy Riot. Súd neustále predlţoval pobyt Pussy Riot vo vyšetrovacej väzbe, čo diskurz neustále zvýznamňoval prostredníctvom presného časového 95

96 vymedzovania jednotlivých údajov súvisiacich s dĺţkou väzby, takţe diskurz charakterizoval súdny proces ako zlé divadlo plné mnohých absurdít. Rovnaký postup sme identifikovali aj v prípade prokuratúry a ţaloby v súvislosti s výškou odsúdenia, ktorú diskurz charakterizoval ako neprimeranú a prehnanú. V súvislosti so sudkyňou sa uvádzalo jej neustále odmietanie svedkov, ktorých plánovala predvolať obhajoba Pussy Riot a takisto aj dvojakosť jej prístupu. Z hľadiska polície články poukazovali predovšetkým na zatýkanie demonštrujúcich stúpencov Pussy Riot a na vyuţívanie fyzickej sily a prevahy v mnohých prípadoch. Väzenský personál bol zasa charakterizovaný prostredníctvom neprimeraného prístupu k Pussy Riot. Pravoslávna cirkev a časť ruskej verejnosti patrila takisto z pohľadu príslušnosti do skupiny Oni. Diskurz článkov ich charakterizoval ako ovečky, ktoré slepo nasledujú Kirillove a Putinove slová, takţe zdôrazňovaná bola skutočnosť, ţe sa stotoţňovali s výškou trestu pre Pussy Riot, pričom väčšina z nich by im dokonca priala ešte vyšší rozsudok, čo dokladuje ich nezmierlivý prístup. Takisto aj Rusko vo všeobecnosti diskurz charakterizoval ako protipól hodnôt, ktoré zastávajú Pussy Riot a Rusov ako národ s temnými stránkami, ktorý má tendenciu opakovať tie isté chyby. Do skupiny Oni môţeme priradiť aj médiá v zastúpení televízneho kanála Rossija 1 a denníka Komsomolskaja pravda, ktoré hanlivo označovali Pussy Riot, keďţe fungujú ako predĺţená ruka putinovskej ideológie. Všetky uvedené identity zo skupiny Oni pritom diskurz situoval do pozície utláčateľov slobody prejavu a vyčítal im zároveň aj snahu urobiť z punkovej modlitby akt zaloţený na náboţenskej neznášanlivosti. Moţno tvrdiť, ţe stratégia zdôrazňovania Ich zlých vlastností a činov predstavovala najsilnejšiu a najzastúpenejšiu stranu ideologického štvorca. 3. marginalizácia Našich zlých vlastností a činov Stratégia marginalizácie Našich zlých vlastností a činov sa prejavila predovšetkým v snahe diskurzu hlavne v začiatkoch informovania o kauze pristupovať k udalosti celej performance prostredníctvom odkazovaním na aktivity Pussy Riot spojeniami ako spievali pieseň alebo usporiadali modlitbu. Tie pritom predstavujú isté nadľahčovanie povahy celého happeningu spomenutými zjemňujúcimi zástupnými výrazmi. V súvislosti s punkovou modlitbou sa dá ako marginalizácia konania vnímať aj všeobecne prítomná snaha diskurzu preukázať, ţe daná udalosť nepredstavuje ţiadny závaţný trestný čin, ale ţe ide skôr iba o chybu alebo maximálne o priestupok, ktorý mal v kaţdom prípade politický zámer spočívajúci v kritike putinovského reţimu podporujúceho prepojenie štátu s cirkvou. 96

97 Ďalšou marginalizačnou tendenciou bolo aj časté poukazovanie na mladý vek členiek Pussy Riot. To moţno chápať ako pokus článkov čiastočne ospravedlniť kontroverznosť vystúpenia s ohľadom na ich nedostatočnú ţivotnú vyzretosť. Iná stratégia sa prejavila konkrétne v súvislosti s Nadeţdou Tolokonnikovovej v súvislosti s akciou skupinovej súloţe v múzeu. Text zdôraznil, ţe jej partnerom bol jej manţel, čím sa diskurz snaţil marginalizovať nemorálny aspekt daného happeningu. Iná stratégia sa prejavila v ironizujúcej snahe diskurzu označovať veriacich, ktorí sa cítili punkovou modlitbou dotknutí, za morálne poškodených pomocou horných úvodzoviek. Diskurz tak buduje dojem, ţe konanie skupiny My v podobe punkovej modlitby nemohlo váţnym poškodiť nikoho, takţe zľahčuje jej dopad a zároveň aj relevanciu z tohto hľadiska. 4. marginalizácia Ich dobrých vlastností a činov Marginalizácia Ich dobrých vlastností a činov predstavovala najmenej zastúpenú stranu ideologického štvorca. Diskurz sa v článkoch snaţil marginalizovať Putinovo prekvapivé vyjadrenie na adresu Pussy Riot po tom, čo dlho mlčal a ku kauze sa nevyjadroval. Následne uviedol, ţe podľa neho by dievčatá nemali byť súdené nijak prísne. Diskurz síce poukázal na skutočnosť, ţe daný výrok pozitívne ovplyvnil istým spôsobom výšku rozsudku v prospech niţšej sadzby, ale predovšetkým sa v tejto súvislosti zameriaval na zdôrazňovanie Putinovej bezhraničnej moci, ktorú zjavne dokáţe uplatniť a stačí mu na to dokonca jediné krátke stanovisko. Ide teda o marginalizáciu pozitívneho pričinenia Vladimíra Putina na niţšom rozsudku Pussy Riot. Za snahu o marginalizáciu Ich dobrých vlastností a činov moţno povaţovať aj to, ţe Dimitrij Medvedev bol diskurzom intenzívne vykresľovaný ako politik spolupracujúci s Putinom. V rámci jedného z posledných článkov bola však spomenutá skutočnosť, ţe Medvedev verejne prejavil odmietavý postoj k výške trestu pre Pussy Riot, ktorý je podľa neho prehnaný. Článok však následne uviedol, ţe týmto stanoviskom sa snaţil iba uľahčiť pozíciu pre Putina v rámci celej kauzy v prípade, ţe by sa rozhodol väznené Pussy Riot prepustiť, čím sa čiastočne zámerne potlačila prezentácia sympatizujúceho postoja od predstaviteľa s jasne vymedzenou pozíciou v rámci skupiny Oni. 97

98 3.7 Diskusia Našim primárnym cieľom bolo zistiť, ako je konštruovaný mediálny obraz príslušnej kauzy v konkrétnom periodiku a tieţ utváranie, rozmiestnenie, štruktúra moci a ideológie v diskurze jeho vybraných článkov denníka Mladá fronta Dnes. Z hľadiska reprezentácie sociálnych činiteľov v článkoch sme zamerali svoju pozornosť predovšetkým na spôsob, akým ich autori prostredníctvom svojich výpovedí v textoch vykresľujú a prezentujú. Na rozbor jednotlivých článkov sme vyuţili metódu kritickej diskurzívnej analýzy. Predloţená práca potvrdila niektoré silné stránky metódy, ktoré sa prejavili hlavne v moţnosti pomerne podrobnej analýzy podľa vopred stanovených kategórií väčšieho počtu textov. Na druhej strane sme sa však stretli aj s limitami pouţitej metódy, ktoré spočívajú predovšetkým v ašpirácii kritickej diskurzívnej analýzy k rozboru na mikroúrovni textu, čo môţe komplikuje prípadný výslednú čitateľnosť a prehľadnosť nadobudnutých výsledkov kvalitatívneho charakteru. Vzhľadom na to, ţe nám nešlo individuálnu analýzu kaţdého z 38 článkov zvlásť, ale skôr o postihnutie celkového mediálneho obrazu kauzy Pussy Riot v článkoch MfD, metóda nám poslúţila vhodne. Ak by sme sa snaţili analyzovať ešte väčší korpus textov, museli by sme zvoliť pre výskumný postup iné metódy (napr. obsahová analýza), ktoré by nám však pravdepodobne umoţnili skúmanie iných ďalších aspektov, ktoré sme v našej analýze nezachytili. V súvislosti s touto skutočnosťou sa preto naskytuje moţnosť pre ďalšie analýzy alebo výskumy, ktoré by sa v rámci zvolenej témy mohli zaoberať tým, čo naša analýza nepostihla. Ďalšou moţnosťou pokračovania našej práce by mohlo byť skúmanie mediálneho obrazu kauzy na príklade iných konkrétnych médií, ktorých výsledky by mohli priniesť zaujímavú komparáciu, či uţ v rámci domáceho alebo zahraničného prostredia. Inou moţnosťou pokračovania by mohla byť komparácia našich výsledkov a výsledkov novšieho výskumu, ktoré by mohli reflektovať zmenu s ohľadom na časový odstup. Iným prípadným pokračovaním by mohlo byť aj uskutočnenie diskurzívnej analýzy podľa prístupu iných ďalších autorov, ako napríklad podľa R.Wodak, J. P. Geeho alebo Thea van Leeuwena Zodpovedanie výskumných otázok V nasledujúcej časti práce sa pokúsime zhrnúť a zosumarizovať zistené výsledky a zároveň zodpovedať stanovené výskumné otázky a naplniť tak vytýčený výskumný cieľ. 98

99 1) Ako je konštruovaný mediálny obraz kauzy punkovej modlitby a súdneho procesu v skúmaných článkoch denníka Mladá fronta Dnes? Je konštruovaný vyváţene a objektívne alebo sa naopak prejavuje prezentácia určitého stanoviska? Koho a čo svojim stanoviskom články vylučujú, koho a čo ním legitimizujú? Uvedenú otázku sme si stanovili ako hlavnú výskumnú otázku, takţe sme sa jej s ohľadom na danú skutočnosť venovali aţ ako poslednej. Kvôli vizuálnej prehľadnosti textu práce sme ju však ponechali v úvode, pričom podotýkame, ţe k jej zodpovedaniu dopomohli výsledky čiastkových zistení zvyšných troch otázok. Mediálny obraz punkovej modlitby a súdu s Pussy Riot bol v rámci skúmaných článkov Mladej fronty Dnes konštruovaný prostredníctvom prezentácie určitého stanoviska. Napriek tomu, ţe diskurz bol charakteristický väčšinou svojou konštrukciou zaloţenou na vymedzovaní konkrétnych postojov a názorov v pomerne zjavnej podobe, nemoţno tvrdiť, ţe by väčšina článkov bola jednostranne subjektívna alebo nevyváţená. Články naopak preukázali dobrú znalosť autorov širšieho kontextu spojeného s kauzou. Vo výraznej väčšine prípadov sa prejavil pozitívny vzťah k Pussy Riot ako k forme kritiky putinovského reţimu. Mediálny obraz teda predovšetkým legitimizoval Pussy Riot a ich punkovú modlitbu sa s ohľadom na politické a spoločenské pomery v Rusku snaţil ukázať ako podnetnú kritiku prepojenia štátnej moci s cirkvou. Legitimizoval aj ostatných aktérov, ich charakteristiky a činnosti, pokiaľ predstavovali stúpencov Pussy Riot v rámci kauzy (konkrétne príklady: speváci a hudobníci Madonna, Paul McCartney, Franz Ferdinand; politické alebo diplomatické subjekty a jednotlivci Catherine Ashton, Ministerstvo zahraničních věcí České Republiky; zdruţenia a organizácie Amnesty International, FEMEN; demonštrujúci a protestujúci podporovatelia; advokáti a obhajcovia Pussy Riot; časť ruskej aj svetovej verejnosti; Západ). Na druhej strane mediálny obraz vylučoval svojou povahou napríklad justičné orgány a ich postupy vyvíjané v súdnom procese proti Pussy Riot. Mediálny obraz intenzívne naznačoval ich neadekvátnosť a neprimeranosť, keďţe punkovú modlitbu nekonštruoval ako zločinný akt motivovaný náboţenskou nenávisťou. Okrem toho vylučoval Putina a celý štátny aparát, patriarchu Kirilla, pravoslávnu cirkev, časť veriacich a ruskej verejnosti, ktorá sa voči Pussy Riot vymedzovala. 99

100 2) Dá sa určiť stanovisko, ktoré skúmané články v rámci kauzy zastávajú? S ktorou stranou sympatizujú, ku komu sa pridávajú? Ku ktorej strane majú negativistický postoj, voči komu sa vymedzujú? Sú v skúmaných článkoch z hľadiska postojov a stanovísk prítomné aj nejaké ambivalentné prejavy? Áno, v analyzovaných článkoch bolo moţné určiť stanovisko, ktoré vo svojom obsahu zastávajú. Články sa takmer jednohlasne pridávali v rámci kauzy na stranu Pussy Riot. Zároveň sa tak prejavilo sympatizovanie aj so všetkými verejnými osobnosťami, hudobníkmi, celebritami, organizáciami, zdruţeniami, politickými či diplomatickými subjektmi a individualitami, ktoré sa buď verejne zastali Pussy Riot alebo im vyjadrili svoj obdiv a podporu inou formou. Texty sa takisto pridávali aj na stranu všetkých účastníkov demonštrácií, ktoré sa konali za prepustenie Pussy Riot z väzby. Prejavy sympatie sme identifikovali aj na adresu časti ruskej verejnosti a pravoslávnych veriacich, ktorí sa vymedzovali voči postupom súdu alebo vnímali trest pre Pussy Riot na príliš prísny. Naopak negatívny postoj články zastávali predovšetkým k ruskej pravoslávnej cirkvi v prednostnom zastúpení patriarchom Kirillom a aj voči Putinovi a jeho štátnej moci. Ďalšie vymedzovanie bolo namierené proti štátnym a justičným orgánom ako súd, sudkyne, ţalobcovia, prokuratúra, polícia alebo väzenskí dozorcovia, ktorí boli v opozícii s Pussy Riot. Kritizovaní boli aj pravoslávni veriaci slepo nasledujúci pokyny od cirkevných alebo štátnych autorít v Rusku a takisto aj ruské médiá, ktoré fungujú ako komunikačný nástroj v ich rukách. Z hľadiska prejavov ambivalentnosti v prezentovaných postojoch a stanoviskách sme identifikovali predovšetkým moment, kedy sa články nestotoţňovali performance punkovej modlitby, jej charakterom alebo situovaním, no na druhej strane zároveň súbeţne odsudzovali súdny proces vedený proti členkám Pussy Riot, prípadne nesúhlasili s neprimerane vysokým trestom. Ďalší prejav ambivalentnosti predstavovala napríklad identita ruského premiéra Dimitrija Medvedeva, ktorý bol diskurzom vykresľovaný hlavne ako politik kooperujúci s Putinom a podporujúci jeho kroky a praktiky. Napriek tomu sa v rámci diskurzu objavil v závere výskumného obdobia článok pojednávajúci o Medvedevovej reakcii, ktorou sa zastal Pussy Riot keď vyhlásil, ţe trest pre nich uţ stačil. Okrem uvedených ilustrácií sa v diskurze mohli vyskytovať aj ďalšie menej výrazné prejavy ambivalentnosti postojov a stanovísk, tie sú však prirodzeným sprievodným znakom, keďţe celkový diskurz je zloţený mnohých článkov od rôznych autorov s rôznym presvedčením. 100

101 3) Aká je ideológia prítomná v diskurzoch skúmaných článkov? Je ideológia prítomná v skúmaných článkoch konzistentná? Ako sa prejavuje prípadná ideologická roztrieštenosť v skúmaných článkoch? Čo ideológia prítomná v skúmaných článkoch zvýznamňuje a čo upozaďuje? Z hľadiska ideológie jednotlivé články preukazujú, ţe poznajú, vnímajú a berú do úvahy širšie spoločenské, politické, náboţenské, prípadne umelecké súvislosti, ktoré sa spájajú s kauzou sústredenou okolo Pussy Riot. Vo väčšine článkov sa uplatňujú zásady a východiská demokratickej a liberálnej ideológie, ktorá počíta s existenciou pluralitného prostredia. Tá zdôrazňovala akt punkovej modlitby a celkového pôsobenia Pussy Riot hlavne v zmysle kritiky putinovského reţimu. Ideológia prítomná v diskurze ďalej zdôrazňovala aj skutočnosť, ţe punková modlitba bola v prvom rade významnou protestnou akciou, ktorá nebola zaloţená na náboţenskej nenávisti alebo opovrhovaní spoločnosťou, ale skôr sa snaţila o prekonanie všetkých rôznorodých predsudkov (aj tých náboţenských) brániacich v rozvoji demokracii a slobode slova. Na druhej strane bolo prítomné takisto aj intenzívne poukazovanie na aktivity a postupy štátnych a justičných orgánov, ktoré sa snaţili spomínané pokusy potlačiť, aby nemohol byť nastolený rozdielny názor neţ ten, ktorý je putinovským reţimom reprodukovaný ako ţiadaný. Upozaďovaná bola skutočnosť, ţe aktivity Pussy Riot v danej podobe môţu predstavovať pre niektoré skupiny celkovo neprijateľnú formu prezentovania rozdielneho stanoviska, ktorá poburuje odhliadnuc od obsahu uţ len z hľadiska svojej formy. V niektorých textoch sa prejavuje aj rešpektovanie princípov náboţenskej ideológie, čo dokladá pomerne častý chápavý aţ súhlasný postoj na negatívne a pohoršené stanovisko napríklad zo strany veriacich na punkovú modlitbu. Náboţenská ideológia v diskurze z tohto hľadiska zdôrazňovala predovšetkým narušovanie posvätného priestoru chrámu a rituálov, ktoré sú pre veriacich a istú časť ruskej verejnosti nedotknuteľné a sväté, z čoho vyplýva všeobecné pohoršenie príslušníkov cirkvi. Náboţenská ideológia v daných článkoch však upozadila napríklad skutočnosť, ţe radikálnosť postupov môţe súvisieť práve s veľkou skostnatenosťou pomerov v Rusku, ktorú je nutné prelomiť niečím skutočne intenzívnym. Jednotlivé ideológie prezentované v článkoch boli dostatočne konzistentné a pokiaľ bolo moţné identifikovať prejavy viacerých ideológií v jednom útvare súčasne, neprejavovali sa ţiadne tendencie navzájom si odporovať alebo sa vyrušovať prostredníctvom konkrétnych stanovísk v rámci jednotlivých propozícií. 101

102 4) Ako je konštruovaná identita členiek skupiny Pussy Riot? Ako sa prejavuje vzájomný vzťah medzi prezentovaním členiek Pussy Riot a ideológiou prítomnou v diskurzoch skúmaných článkov? Ako sú členky skupiny Pussy Riot v textoch vplyvom ideológie vykresľované a prezentované? Identita členiek skupiny Pussy Riot bola konštruovaná v jednotlivých článkoch rôzne. Spôsob, akým boli aktéri v skúmaných textoch prezentovaní taktieţ závisel aj od ideológií prítomných v jednotlivých článkoch. Diskurz vplyvom prítomnej demokratickej a liberálnej ideológie konštruoval identitu Pussy Riot ako odváţnych a skúsených odporkýň putinovského reţimu, ktoré majú za sebou dlhšiu bohatú minulosť rôznych protestných happeningov a performance. Okrem toho sa často zdôrazňovala ich materská rola, ktorá bola s ohľadom na vývoj kauzy násilne prerušená práve vplyvom justičných orgánov. Pussy Riot boli v tejto súvislosti charakterizované aj ako pasívna dekorácia, s ktorou štátna moc neoprávnene a nespravodlivo zametá. V konečnom dôsledku sa však nepodarilo putinovskému reţimu v zastúpení súdov a polície a ani náboţenským masám na čele s Kirillom zlomiť odhodlanie Pussy Riot, čím sa ich prípad stal jedným z najdôleţitejších v Rusku. V súvislosti s náboţenskou ideológiou boli členky Pussy Riot v diskurze vykresľované ako trúfalé výtrţnice, čarodejnice, husy, hlupáčky alebo dokonca vulgárne coury, ktoré sa svojim vystúpením hlboko dotkli náboţenského cítenia veľkého mnoţstva veriacich ľudí, pričom za tento spoločensky nebezpečný čin by mali samozrejme patrične pykať. Ideológia zároveň naznačovala aj znepokojenie nad tým, ţe výsmech, rúhanie a zneucťovanie svätýň je prijímané ako prejav ľudskej slobody hodný celospoločenskej ochrany, čím opäť naráţa na aktivitu Pussy Riot v podobe punkovej modlitby. 102

103 Záver V predloţenej diplomovej práci sme sa zaoberali mediálnym obrazom kauzy punkovej modlitby a súdu so skupinou Pussy Riot v denníku Mladá fronta Dnes. Našim cieľom bolo zistiť a popísať ako sú konštruované, utvárané a štruktúrované moc a ideológia vo vybraných mediálnych útvaroch týkajúcich sa punkovej modlitby Pussy Riot v českom periodiku MfD. Prostredníctvom podrobnej analýzy jednotlivých vybraných textov sme sa snaţili demaskovať nástroje, štruktúry, stanoviská a ideológie, ktoré boli vyuţité pri procese informovania ohľadne diania kauzy. Z hľadiska reprezentácie sociálnych činiteľov v článkoch sme svoju pozornosť orientovali predovšetkým na spôsob, akým články prostredníctvom svojich výpovedí v textoch vykresľujú a prezentujú jednotlivé prítomné identity. Pri analýzach sme sa zamerali predovšetkým na obsahovú a čiastočne aj na formálnu úroveň jednotlivých vybraných textov. Teoretický rámec našej práce tvorili teórie sociálnej a mediálnej konštrukcie reality, ktoré sme povaţovali za základné východiská. Ďalej sme sa venovali aj problematike primingu a frimingu, ktoré súvisia s mechanizmami mediálnej konštrukcie. Teoretická časť obsahovala aj sekciu venovanú ideológií a diskurzu a taktieţ časť zameranú na priblíţenie kontextu spojeného s punkovou modlitbou. V rámci metodologickej časti sme sa venovali predstaveniu výskumnej metódy, ktorou bola kritická diskurzívna analýza. Táto časť práce je vo veľkej miere takisto jedným z teoretických východísk, pretoţe pri metóde kritickej diskurzívnej analýzy je pre vyuţitie jej plného potenciálu vhodné poznať aj jej vývoj a východiská. Ďalej sme priblíţili kritickú diskurzívnu metódu v ponímaní podľa Teuna van Dijka, ktorého kategórie sme následne vyuţili pri samotných analýzach jednotlivých článkov. V závere tejto kapitoly práce sa nachádza aj sebareflexia výskumníka, ktorá je s ohľadom na pouţitú metóda dôleţitou súčasťou práce. Analytická časť predstavovala analýzu tridsiatich ôsmych samostatných článkov, v ktorých sme sa zamerali na identifikáciu jednotlivých kategórií tak, ako ich vymedzuje van Dijk. V článkoch sme sa snaţili odkryť hlavne komunikačné a argumentačné stratégie jednotlivých článkov. Hlavný výstup predstavovalo zhrnutie v časti ideologického štvorca, ktorý predstavuje kľúčové východisko pre kritickú diskurzívnu analýzu podľa van Dijka. Diskusná časť pozostávala zo zhrnutia výsledkov a zodpovedania jednotlivých stanovených výskumných otázok, čím sa nám podarilo naplniť stanovený cieľ našej práce. 103

104 Hlavný prínos našej práce spočíva hlavne v podrobnej analýze jednotlivých článkov uskutočňovanej podľa kategórií, ktoré van Dijk vymedzuje v súvislosti s kritickou diskurzívnou analýzou. Výskumných prác, ktoré vyuţili k svojmu analytickému snaţeniu práve van Dijkom stanovené konkrétne kategórie zatiaľ nie je veľa. Prípadná náročnejšia čitateľnosť konečných výsledkov môţe byť kompenzovaná uţ spomenutou detailnou úrovňou samotných analýz. Ako sme uţ podotkli v rámci diskusnej časti, práca tak môţe byť výstupom, na ktorý môţu nadviazať ďalšie výskumy zamerané na iné aspekty, ktoré sme my v našej práci síce nepostihli, ale mohli sme im pripraviť plodný výskumný základ. 104

105 Zoznam použitej literatúry a iných zdrojov ANGERMULLER, J. MAINGUENEAU, D. WODAK, R The discourse studies reader: main currents in theory and analysis. Amsterdam: John Benjamins Publ. Co., s. ISBN APPLEBAUM, A Putinism: the ideology. London: LSE IDEAS, s. ASIN: B00BEG4I1G. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < putinism.pdf> BELL, A. GARRETT, P Approaches to media discourse. Oxford: Blackwell Publishing, s. ISBN BERGER, P. L. LUCKMANN, T Sociální konstrukce reality: Pojednání o sociologii vědění. 1. vyd. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury, s. ISBN BLOMMAERT, J Discourse: A critical introduction. Cambridge: Cambridge University Press, s. ISBN BROWN, K Encyclopedia of Language & Linguistics. Second Edition. Oxford: Elsevier, s. ISBN CADWALLADR, C Pussy Riot: will Vladimir Putin regret taking on Russia's cool women punks?. In The Guardian. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < CALDAS-COULTHARD, C. R. COULTHARD, M Texts and practices: Readings in critical discourse analysis. London: Routledge, s. ISBN COOPER, CH. R. GREENBAUM, S Studying Writing: Linguistic Approaches. Beverly Hills: Sage, s. ISBN COUPLAND, N. SARANGI, S. CANDLIN, CH. N Sociolinguistics and social theory. London: Routledge, s ISBN DAVIES, D News and politics. In SWANSON, D. NIMMO, D. News Directions in Political Communication. ISBN pp DE BEAUGRANDE, R Linguistic theory: The Discourse of Fundamentals Works. London: Longman, s ISBN DOBRYNINA, Y Faith and Hope. In Rossiiskaya gazeta. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < ELDER, M Feminist punk band Pussy Riot take revolt to the Kremlin. In The Guardian. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < ECO, U Interpretation and overinterpretation. Cambridge: Cambridge University Press, s. ISBN ETMAN, R. M Framing towards clarification of a fractured paradigm. In Journal of Communication. ISSN , Vol. 43, No. 4, pp

106 FAIRCLOUGH, N Critical discourse analysis and the marketization of public discourse: The universities. In Discourse & Society. ISSN , 1993, Vol. 4, No. 2, pp FAIRCLOUGH, N Critical discourse analysis: The critical study of language. London: Routledge, s. ISBN FAIRCLOUGH, N. WODAK, R Critical discourse analysis. In VAN DIJK. Discourse as Social Interaction. ISBN pp FOUCAULT, M. HURLEY, R. (trans.) The History of Sexuality, Vol. 1: An Introduction. New York: Pantheon Books, s. ISBN FOUCAULT, M. RABINOW, P. (ed.) The Foucault Reader. New York: Pantheon, s. ISBN FOWLER, R. HODGE, B. KRESS. G. TREW, T Language and control. London: Routledge & K. Paul, s. ISBN FOWLER, R On Critical Linguistics. In CALDAS-COULTHARD, C. R. COULTHARD, M. Texts and practices: Readings in critical discourse analysis. ISBN pp FURMAN, D. KAARIAINEN, K. KARPOV, V Religioznost v Rossii v 90-e gg. XX nachale XXI v. In Novyye tserkvi, staryye veruyushchiye staryye tserkvi, novyye veruyushchiye: religiya v postsovetskoi Rossii. Moscow: Letni Sad, 2007, GEE, J. P. HANDFORD, M The Routledge handbook of discourse analysis. London: Routledge, s. ISBN GIDDENS, A The Constitution of Society. Outline of the Theory of Structuration. Cambridge: Polity, s. ISBN GOFFMAN, E Frame analysis: An essay on the organization of experience. New York: Harper and Row, s. ISBN GOLDBERG, D. T. SOLOMOS, J A companion to racial and ethnic studies. Oxford: Blackwell Publishing, s. ISBN GRAESSER, A. GERNSBACHER, M. GOLDMAN, S Cognition. In VAN DIJK, T. A. Discourse as Structure and Process. ISBN pp GRAMSCI, A. FORGACS, D. (ed.) A Gramsci Reader. London: Lawrence & Wishart Ltd, s. ISBN GÜMPLOVÁ, P Konstitucionalismus, demokracie a kritická teorie. In HRUBEC, M. Kritická teorie společnosti. ISBN s HABERMAS, J Erkenntnis und Interesse. Mit einem neuen Nachwort. Frankfurt: Suhrkamp. ISBN HALL, S. et. al Policing the Crisis. London: Macmillan, s. ISBN HALL, S The problem of ideology. In CHEN, K.-H. MORLEY, D. (ed.). Stuart Hall: Critical dialogues in cultural studies. ISBN pp HALLIDAY, M. A. K Functional diversity in language as seen from a consideration of modality and mood in English. In Foundations of language. ISSN X, 1970, Vol. 6, No. 3, pp

107 HART, CH Critical discourse studies in context and cognition. Amsterdam: John Benjamins Publishing, s. ISBN HRUBEC, M Kritická teorie společnosti. Praha: Filosofia, s. ISBN HUCKIN, T. ANDRUS, J. CLARY-LEMON, J Critical discourse analysis and rhetoric and composition. In College Composition and Communication. ISSN X, 2012, Vol. 64, No. 1, pp Influences in Critical Discourse. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < criticaldiscourseanalysis/>. JIRÁK, J. KÖPPLOVÁ, B Média a společnost: stručný úvod do studia médií a mediální komunikace. 2. vyd. Praha: Portál, s. ISBN KRESS, G History and language: towards a social account of linguistic change. In Journal of Pragmatics. ISSN , 1989, Vol. 13, No. 3, pp LANGSTON, H Meeting Pussy Riot. In VICE. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < MAŘÍKOVÁ, H. PETRUSEK, M. VODÁKOVÁ, A Velký sociologický slovník. Praha: Karolinum, s. ISBN MCNAIR, B The sociology of journalism. London: Arnold, s. ISBN MCNAIR, B News and Journalism in the UK. 5th edition. London: Routledge, s. ISBN MCQUAIL, D Úvod do teorie masové komunikace. 4. vyd. Praha: Portál, s. ISBN MERTON, R. K Social theory and social structure. New York: Simon and Schuster, s. ISBN O novinách Mladá fronta DNES. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < ÖSTMAN, J.-O. VERSCHUEREN, J. VERSLUYS, E Handbook of pragmatics. Amsterdam: John Benjamins Publ. Co., s. ISBN Penis Graffiti. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < PUTNA, C. M Jurodivé mindy. In lidovky.cz. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < /nazory.aspx?c=a120505_085647_ln_nazory_pta>. REISIGL, M. WODAK, R Discourse and Discrimination: Rhetorics of Racism and Antisemitism. London: Routledge, s. ISBN RICHARDSON, J. G Handbook of Theory and Research for the Sociology of Education. New York: Greenwood, s. ISBN

108 SCHÄFFNER, CH. WENDEN, A Language and Peace. UK: Dartmouth Publishing, s. ISBN SCHEUFELE, D. A. TEWKSBURY, D Framing, agenda setting, and priming: The evolution of three media effects models. In Journal of communication. ISSN , 2007, Vol. 57, No. 1, pp SCHIFFRIN, D. TANNEN, D. HAMILTON, H. E The handbook of discourse analysis. New York: John Wiley & Sons, s ISBN SIMONOV, V Religion und Religiosität in Russland. Da stand die Sonne still und der Mond blieb stehen. In Osteuropa. ISSN , 2009, Vol. 59, No.6, pp SLEMBROUCK, S Explanation, interpretation and critique in the analysis of discourse. In Critique of Anthropology. ISSN , 2001, Vol. 21, No. 1, pp STEINHOLT, Y. B Kitten Heresy: Lost Contexts of Pussy Riot's Punk Prayer. In Popular Music and Society. ISSN , 2013, Vol. 36, No. 1. pp ŠTĚDROŇ, B. et al Politika a politický marketing. Praha: C.H. Beck, s. ISBN ISBN TALBOT, M Media Discourse: Representation and Interaction. Edinburg: Edinburgh University Press, s. ISBN TENORIO, E. H Critical discourse analysis, an overview. In Nordic Journal of English Studies, ISSN , 2011, Vol. 10, No. 1, pp URBAN, L. DUBSKÝ, J. MURDZA, K Masová komunikace a veřejné mínění. Praha: Grada, s. ISBN VAN DIJK, T. A Discourse studies and education. In Applied Linguistics, ISSN , 1981, Vol. 2, No. 1, pp VAN DIJK, T. A News schemata. In COOPER, CH. R. GREENBAUM, S. Studying Writing: Linguistic Approaches. ISBN pp VAN DIJK, T. A News Analysis. Case studies of international and national news in the press. New Jersey: Lawrence Erlbaum, s. ISBN VAN DIJK, T. A Discourse and Inequality. In Lenguas Modernas. ISSN , 1994, Vol. 21. pp VAN DIJK, T. A Discourse analysis as ideology analysis. In SCHÄFFNER, CH. WENDEN, A. Language and Peace. ISBN pp VAN DIJK, T. A Discourse as Social Interaction. Volume 2. London: Sage, s. ISBN VAN DIJK, T. A Discourse as Structure and Process. London: Sage, s. ISBN VAN DIJK, T. A Ideology: A multidisciplinary approach. London: Sage, s. ISBN VAN DIJK, T. A Opinions and ideologies in the Press. In BELL, A. GARRETT, P. Approaches to media discourse. ISBN pp

109 VAN DIJK, T. A Context models in discourse processing. In VAN OOSTENDORP H. GOLDMAN S. The construction of mental representations during reading. ISBN pp VAN DIJK, T. A Discourse, ideology and context. In Folia Linguistica. ISSN , 2001, Vol. 35, No. 1-2, pp VAN DIJK, T. A Multidisciplinary CDA: a plea for diversity. In WODAK, R. MEYER, M. Methods for critical discourse analysis. ISBN pp VAN DIJK, T. A Discourse and Racism. In GOLDBERG, D. T. SOLOMOS, J A companion to racial and ethnic studies. ISBN pp VAN DIJK, T. A Ideology and discourse. A multidisciplinary introduction. Internet Course for the Universitat Oberta de Catalunya. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < VAN DIJK, T. A Ideology and discourse analysis. In Journal of Political Ideologies, ISSN , 2006, Vol. 11, No. 2, pp VAN DIJK, T. A Politics, Ideology and Discourse. In BROWN, K. Encyclopedia of Language and Linguistics. ISBN pp VAN DIJK, T. A Critical discourse analysis. In SCHIFFRIN, D. TANNEN, D. HAMILTON, H. E. The handbook of discourse analysis. ISBN pp VAN DIJK, T. A Critical discourse studies: A sociocognitive approach. In WODAK, R. MEYER, M. Methods for critical discourse analysis. ISBN pp VAN DIJK, T. A Discourse, knowledge, power and politics: Toward a critical epistemic discourse analysis. In HART, CH. Critical discourse studies in context and cognition. ISBN pp VAN DIJK, T. A Discourse and Knowledge. In GEE, J. P. HANDFORD, M. The Routledge handbook of discourse analysis. ISBN pp VAN OOSTENDORP H. GOLDMAN S The construction of mental representations during reading. New Jersey: Lawrence Erlbaum Associates, s. ISBN Voina Fucks. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < VÝROST, J. SLAMĚNÍK, I Sociální psychologie. 2. vyd. Praha: Grada, s. ISBN What is Critical Discourse Analysis?. [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < aldiscourseanalysis/>. WIDDOWSON, H. G Theory and Practice of Critical Discourse Analysis. In Applied linguistics. ISSN X, 1998, Vol. 19, No. 1, pp WILLEMS, J Why punk? Religion, anarchism and feminism in Pussy Riot s Punk Prayer. In Religion, State & Society. ISSN , 2014, Vol. 42, No. 4, pp

110 WODAK, R Critical linguistics and critical discourse analysis. In ÖSTMAN, J.-O. VERSCHUEREN, J. VERSLUYS, E. Handbook of pragmatics. ISBN pp WODAK, R. MEYER, M Methods for critical discourse analysis. London: Sage, s. ISBN WODAK, R. MEYER, M Critical discourse analysis: history, agenda, theory and methodology. In WODAK, R. MEYER, M. Methods for critical discourse analysis. ISBN pp WODAK, R. MEYER, M Methods for critical discourse analysis. Second edition. London: Sage, s. ISBN ZAKARIA, F The rise of Putinism. In The Washington Post. [online]. [cit ]. Dostupné na internete:< 110

111 Menný register A ANDRUS ANGERMULLER APPLEBAUM B BERGER... 10, 11 BLOMMAERT... 37, 39, 41, 42, 43 C CADWALLADR CLARY-LEMON D DAVIES DE BEAUGRANDE DOBRYNINA DUBSKÝ E ECO ELDER F FAIRCLOUGH... 37, 39, 40 FOUCAULT... 19, 36 FOWLER FURMAN G GERNSBACHER GIDDENS GOFFMAN GRAESSER GRAMSCI GÜMPLOVÁ H HABERMAS HALL... 12, 14 HALLIDAY HODGE HUCKIN J JIRÁK K KAARIAINEN KARPOV KÖPPLOVÁ KRESS... 34, 35 L LANGSTON... 20, 21 LUCKMANN... 10, 11 M MAINGUENEAU...44 MAŘÍKOVÁ...18 MCNAIR...12 MCQUAIL... 12, 13 MERTON...40 MEYER... 19, 35, 37, 38 MURDZA...12 P PETRUSEK...18 R REISIGL...38 S SCHEUFELE...14 SIMONOV...24 SLAMĚNÍK...11 SLEMBROUCK...42 STEINHOLT... 22, 25 Š ŠTĚDROŇ...12 T TALBOT...18 TENORIO...37 TEWKSBURY...14 TREW...34 U URBAN...12 V VAN DIJK...14, 15, 16, 17, 19, 35, 39, 40, 44, 45, 46, 47,...48, 49, 50, 51, 52, 53 VODÁKOVÁ...18 VÝROST...11 W WIDDOWSON...41 WILLEMS... 22, 24, 25, 26 WODAK... 19, 33, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 44 Z ZAKARIA

112 Vecný register agenda-setting diskurz... 8, 15, 17, 18, 19, 32, 33, 34, 36, 37, 40, 44, 45, 46, 47, 49, 54, 72, 74, 77, 89, 90, 94, 95, 96, 97, 98 dokazovanie... 55, 57, 70 framing... 5, 13 hegemónia... 36, 37 ideológia... 4, 8, 19, 23, 29, 31, 45, 100, 102 ideologický štvorec... 50, 51, 53 inštitucionalizácia interpretácia komunikačná udalosť... 19, 49 koncept moci a vedenia kontextový model... 46, 48, 49 kritická diskurzívna analýza...4, 8, 17, 28, 33, 102 kritická lingvistika... 33, 34 legitimizácia... 11, 84, 95 lokálna koherencia lokálny kontext manifestácia... 53, 64 mentálny model moc... 4, 5, 17, 19, 22, 24, 27, 29, 40, 69, 70, 73, 77, 84, 93, 102, 108 modalita poprenie precíznosť priming... 13, 14 propozícia... 56, 63, 65, 67, 68, 70, 72, 73, 74, 75, 78, 80, 82, 91, 93 realita... 10, 11, 12 sémantické makroštruktúry... 51, 52 sémantické mikroštruktúry... 51, 52 spojitosť popisu... 54, 76 spravodajské hodnoty úroveň popisu vedenie... 3,

113 Prílohy 1. Sedm let vězení za punk v chrámu? ( , Adéla Dražanová) Povolebním Ruskem hýbe kauza feministické punkové skupiny, která se v moskevském svatostánku "modlila" za Putinův konec MOSKVA, PRAHA Oblékají barevné punčochy a pestré šaty. Přes hlavy si přetahují - rovněž velmi barevné - pletené kukly, to aby jim nebylo vidět do tváří. A takto vystrojeny podnikají všemožné protestní akce proti režimu ruského premiéra (a brzy již znovu prezidenta) Vladimira Putina. To je moskevská feministická punková skupina Pussy Riot (což se dá volně přeložit jako Vzpoura vagín). Dívčí formace se dala dohromady loni na podzim poté, co Putin koncem září ohlásil svůj záměr vrátit se do Kremlu. Tehdy prý dívky dostaly takový vztek, že prostě musely něco udělat. Původně jich bylo pět, ale postupně se počet členek zdvojnásobil. Až do nedávna byly Pussy Riot v podstatě "jen" vděčným materiálem pro média, třeba když uspořádaly punkový koncert na Rudém náměstí (před policií včas utekly). Nyní však jde legrace stranou -členkám formace hrozí až sedm let vězení. Za údajné podněcování nenávisti, za narušování veřejného pořádku. Tak to vidí úřady. Policie (a pozor, ani tajná služba FSB) dlouho nemohla dívky najít. Masky fungovaly dobře. Pátrání nabralo intenzivní obrátky poté, co Pussy Riot minulý měsíc uspořádaly Putina. Video z happeningu se stalo hitem internetu. Minulý týden, krátce před prezidentskými volbami, byly dvě účastnice akce zatčeny: Naděžda Tolokonniková a Marina Alechinová, obě matky malých dětí. Toto úterý moskevský soud rozhodl, že až do příštího slyšení, naplánovaného na 24. dubna, zůstanou ve vyšetřovací vazbě. Jsou to husy, ale... To vyvolalo rozruch. Proč jen je nechávat za mřížemi? Jaké nebezpečí představují tyhle mladé ženy pro ruskou veřejnost? Nebo si snad někdo myslí, že se chystají utéct ze země? Ano, jejich akce v chrámu možná byla hloupá (jeden z opozičních lídrů Alexej Navalnyj se dokonce o dívkách vyjádřil jako o hloupých "husách"), ale proč kvůli tomu mají být malé děti dlouhé týdny bez svých matek? Samy zadržené zahájily v noci na (volební) neděli hladovku - na protest proti podmínkám ve vězení. A na jejich stranu se postavila dokonce už i skupina pravoslavných věřících: sepsali otevřený dopis patriarchovi Kirilovi s žádostí, aby se za dívky přimluvil. "Většina z nás považuje chování dívek v chrámu za nepřípustné. Ale ještě nepřípustnější je reakce úřadů: trestní stíhání a odnětí svobody," píše se v dopise, který do včerejšího odpoledne podepsaly asi čtyři stovky lidí. Dnes, u příležitosti Mezinárodního dne žen (v Rusku se pořád mohutně slaví), se v Moskvě chystá demonstrace za propuštění dvou "výtržnic". Přijdou prý i jejich děti. 2. Ruské "vaginální buřičky" musí zůstat ve vazbě ( , Adéla Dražanová) Povolebním Ruskem rezonuje případ feministické skupiny, jejíž členky uspořádaly "punkovou modlitbu" proti Putinovi v chrámu Krista Spasitele a nyní jim za to hrozí sedm let vězení. I pravoslavní věřící se stavějí na jejich stranu. MOSKVA, PRAHA Jistě to nebyl hezký obrázek, když se onoho červnového dne roku 2010 po chodbách moskevského taganského soudu rozutekly tři tisíce odpudivých švábů. Vypustili je tam aktivisté umělecké skupiny Vojna, kteří tak protestovali proti jednomu z procesů. Ano, je to ta Vojna, jejíž členové namalovali obří penis na zvedací most v Petrohradě, oddávali se skupinovému sexu v přírodovědeckém muzeu nebo pod heslem "Palácový převrat" obraceli na střechu policejní auta. Ta Vojna, jež už si v Rusku získala značnou popularitu mezi lidmi a značnou nenávist mezi policisty. Při vypouštění švábů u taganského soudu byla údajně i Naděžda Tolokonnikovová, tehdy studentka filozofie na Lomonosovově univerzitě a manželka jednoho z hlavních členů skupiny. O necelé dva roky později se tahle Naděžda ocitla u taganského soudu znovu. Tentokrát jako podezřelá z trestného činu výtržnictví. Bylo to počátkem letošního března a soudkyně rozhodla, že Naděždu, matku čtyřleté dcery, je třeba držet ve vazbě. A spolu s ní i její kolegyni-výtržnici Mariju Aljochinovou, pro změnu matku pětiletého syna. Obě ženy setrvají ve vazbě minimálně do 24. dubna, na kdy je naplánováno soudní slyšení. Co udělaly, že nemohou domů na kauci, a že jim dokonce hrozí až sedm let vězení? Dívky jsou členkami protestní feministické punkové kapely Pussy Riot (Vaginální vzpoura). Letos 26. února, pár dní před prezidentskými volbami, se navlékly do svých tradičních kostýmů barevných šatů a punčoch a vlněných kukel přetažených přes hlavu a uspořádaly "punkovou modlitbu" v chrámu Krista Spasitele v centru Moskvy. Prosily Bohorodičku, aby vyhnala Vladimira Putina. "Modlitba" zůstala nevyslyšena, Putin o pár dní později volby vyhrál. Ale to už byly dvě jmenované pod zámkem. Po dalších členkách skupiny policie pátrá. Když taganský soud rozhodl o uvalení vazby, advokáti dívek se okamžitě odvolali k soudu vyšší instance. Jenže pohořeli. Moskevský městský soud včera odmítl veškeré jejich stížnosti. Včetně té, že soudkyně z taganského poslala dívky do vazby z "osobní zášti", jež chová k Tolokonnikovové kvůli těm švábům. "Chovaly se jako coury" Kauza Pussy Riot už několik týdnů vzbuzuje v Rusku vášně. Dívky byly aktivní už dříve, proti Putinovi "koncertovaly" třeba na Rudém náměstí. Ale opravdu masovou pozornost si vydobyly až onou punkovou "modlitbou". Tisíce věřících pohoršily. 113

114 "Chovaly se ve svatostánku jako coury," řekl třeba včera jeden z pravoslavných aktivistů, kteří přišli před soudní budovu demonstrovat. Jenže i věřící nebo aspoň jejich velká část považuje vazbu i hrozbu sedmi let vězení za zbytečně krutou. Už od 7. března podepisují petici za propuštění mladých žen. Mezi ateisty pak mají Pussy Riot celé davy stoupenců. I oni včera přišli před soud protestovat. Ale ruská justice zůstává neoblomná a není vyloučeno, že mladé ženy opravdu půjdou za žertovný protest na léta do vězení. "Je to zvůle," prohodil včera jeden z jejich obhájců. 3. Ruská policie zatkla třetí členku Pussy Riot ( , (ad)) MOSKVA Ruská policie zatkla třetí členku punkové feministické skupiny Pussy Riot (Vaginální vzpoura). Devětadvacetiletá Jekatěrina Samucevičová se podle policie zúčastnila "punkové modlitby", kterou skupina zorganizovala koncem února v moskevském chrámu Krista Spasitele. Dívky v pestrých šatech a vlněných kuklách přes hlavu vnikly přímo před oltář chrámu, kam normálně smí jen kněz, a hlasitě se "modlily" k Bohorodičce, aby "vyhnala Putina". Bylo to ještě před ruskými prezidentskými volbami, které Putin o necelé dva týdny později vyhrál. Do Kremlu se vrátí v květnu a kauza Pussy Riot je považována za jeden ze signálů, jak se bude Putin jako staronový prezident chovat. Dvě dívky jsou za mřížemi už od konce února, včera k nim tedy přibyla Samucevičová. Za trestný čin výtržnictví jim hrozí až sedm let vězení, což velká část ruské veřejnosti považuje za skandální. 4. Dívky z Pussy Riot zůstanou v "bezpečí" vězení ( , Adéla Dražanová) Moskevský soud prodloužil vazbu členkám punkové kapely, jež se "modlily" za odchod Putina. Policie zatýkala jejich stoupence MOSKVA, PRAHA Je více než pravděpodobné, že kdyby býval těm třem mladým ženám loni na podzim někdo řekl, co s nimi bude za půl roku, vysmály by se mu do očí. Cože? Budeme ve vězení? Odloučeny od našich malých dětí? To je vtip? A dále: Budou nás znát i daleko za hranicemi Ruska? A přímo v Moskvě se bude na naši podporu demonstrovat? Ne, tak to zní skutečně velice nepravděpodobně, řekly by nejspíš. Jenže přesně tohle všechno se děje. Naděžda Tolokonnikovová, Marija Aljochinová a Jekatěrina Samucevičová sedí za mřížemi vazební věznice za to, že se letos v únoru podle vyšetřovatelů zúčastnily "punkové modlitby" v moskevském chrámu Krista Spasitele. Všechny jmenované jsou členkami punk-rockové kapely jménem Pussy Riot. Jde o formaci, jež se dala dohromady hlavně z protestu proti Vladimiru Putinovi, ruskému exprezidentovi a nynějšímu premiérovi, který se však už za necelý měsíc stane opět prezidentem. Letos v únoru, nedlouho před prezidentskými volbami, kapela Pussy Riot uspořádala onu "punkovou modlitbu". Na dobu ne delší než několik minut opanovala hlavní moskevský svatostánek a opravdu hlučně se "modlila" k Bohorodičce, aby vyhnala Putina (ta ji nevyslyšela). Tři jmenované byly později zatčeny. A obviněny z výtržnictví a podněcování náboženské nenávisti. Za což jim podle ruských zákonů hrozí sedm let "natvrdo". To také není vtip. V bezpečí vazby Celá kauza včera zaznamenala další kapitolu: taganský soud se zaobíral prodloužením vazby oněch dívek. A jak to vypadá, mladé matky své děti ještě delší dobu nespatří. Soudkyně jim prodloužila vazbu o další dva měsíce, do 24. června. Prý jsou k jejich setrvání na vězeňské pryčně "objektivní důvody", prohlásila soudkyně Jelena Ivanovová. Třeba ten, že vyšetřování je složité, trvá dlouho (soudkyně zároveň odmítla stížnost ohájců mladých žen, že vyšetřovatelé jsou poněkud leniví). Nebo ten, že by dívky mohly prchnout z Ruska (to ony samy vylučují jako absurdní). A koneckonců, setrvání v "bezpečí věznice" je podle soudu lepší i pro ně samé, venku by jim hrozilo nebezpečí napadení ze strany pravoslavných věřících, kteří jsou prý skutkem Pussy Riot pobouřeni. "Nepřekvapuje mě to," komentovala prodloužení vazby Tolokonnikovová. "Budu sedět ještě hodně dlouho, jelikož tahle záležitost je politická," předpověděla. A zatímco dívky seděly v kleci v soudní místnosti, venku před budovou se naskýtal klasický moskevský obrázek: policie zatýkala účastníky demonstrace na podporu Pussy Riot. 5. Masovou modlitbou proti té punkové ( , Adéla Dražanová) Obřím náboženským shromážděním odpověděla ruská pravoslavná církev na dění kolem skupiny Pussy Riot. Jejím členkám hrozí sedm let vězení za "punkovou modlitbu" MOSKVA, PRAHA Když se dívky z ruské kapely Pussy Riot zhruba před dvěma měsíci ocitly ve vazbě za to, že uspořádaly "punkovou modlitbu" v moskevském Chrámu Krista Spasitele, šokovalo to i mnohé pravoslavné věřící. Ano, říkali, "vystoupení" těch mladých žen v hlavním ruském svatostánku bylo neslýchané, pohoršující! Vždyť členky formace, navlečené v pestrých šatech a pletených kuklách, křičely na celý chrám a žádaly Bohorodičku, aby vyhnala Vladimira Putina. Ale sedm let vězení, které jim za to hrozí? To je příliš! Tou dobou se objevily hlasy (a dokonce i petice k patriarchovi Kirillovi), že by církev, jakkoli uražená, měla dívkám odpustit. Že by se Kirill (na snímku) za tři zatčené matky malých dětí mohl veřejně přimluvit. Vždyť schopnost odpouštět patří k základní výbavě dobrého křesťana. Jenže Kirill se nepřimluvil. Ba naopak, dívky (jež později organizace Amnesty International označila za politické vězeňkyně) odsoudil jako neznabožky, které pošpinily chrám a urazily věřící. A aby upozornil na "těžké časy", jež momentálně víra a církev prožívají, svolal 114

115 patriarcha velké náboženské shromáždění. Na včerejšek a samozřejmě do Chrámu Krista Spasitele. Přišlo přes 50 tisíc lidí, uvedl Kirillův úřad. Přišlo přes 65 tisíc lidí, uvedlo ministerstvo vnitra. Bylo to největší náboženské shromáždění v moderních dějinách Ruska, uvedla ruská média. "Prožíváme těžké časy" Akce začala už ráno bohoslužbou, kterou vedl sám Kirill. Věřící, kteří se nevešli pod střechu chrámu, zůstali venku a vše sledovali na několika velkoplošných obrazovkách. Pak se dění přesunulo k nim. Nejdříve prošel křížový průvod vedený samotným Kirillem. Pak patriarcha vystoupal na pódium vybudované k této příležitosti před chrámem a promluvil o oněch těžkých časech. Církev a víra prý momentálně čelí útokům, jež sice nejsou tak silné jako za minulého režimu, ale i tak jsou ohromně nebezpečné. Proč? Protože "výsměch, rouhání a zneucťování svatyň je přijímáno jako projev lidské svobody hodný celospolečenské ochrany", postěžoval si Kirill, čímž narážel přímo na Pussy Riot. Jen pro připomenutí ty svou "punkovou modlitbu" uspořádaly z přesvědčení, že církev je mocným přisluhovačem Kremlu a jeho totalitní politiky. Patriarcha také včera přirovnal vandaly a rouhače (nejen Pussy Riot, ale třeba i muže, který v březnu ve městě Velikij Usťjug poškodil ikonu sekerou) k nepřátelům a zrádcům Ježíše Krista a varoval, že revoluce vždy začíná ničením ikon. Pustil se nepřímo i do oponentů Kremlu, kteří v minulých měsících pravidelně po desítkách tisíc vycházeli do ulic demonstrovat proti Putinovi a zfalšovaným volbám. "Tohle není žádný mítink," řekl. "My nepořádáme mítinky, nemáme žádné plakáty. Nikomu nevyhrožujeme, nepředvádíme svou sílu," prohlásil. "Přišli jsme proto, abychom se pomodlili k Bohu za naši zemi, za její lid a za to, aby už Chrám Krista Spasitele nebyl nikdy vyhozen do povětří." To už se totiž jednou stalo. Původní svatostánek nechal v roce 1931 vyhodit do vzduchu Josif Stalin. I Kirill jistě ví, že něco takového by Pussy Riot neudělaly. 6. Za písně proti Putinovi je označují za čarodějnice ( ) Ruská spravedlnost Podle ochránců lidských práv či organizace Amnesty International jsou politickými vězeňkyněmi, podle ruské státní televize Rossija 1 "posedlými čarodějnicemi", jejichž cílem je urážet pravoslavnou církev. Řeč je o dívkách z ruské punkové skupiny Pussy Riot. Ty letos ještě před prezidentskými volbami uspořádaly "punkovou modlitbu" v moskevském Chrámu Krista Spasitele. "Modlily" se, aby zmizel Vladimir Putin. Tři z nich byly zatčeny a hrozí jim až sedm let vězení. V noci na včerejšek odvysílala zmíněná stanice půlhodinový pořad věnovaný právě Pussy Riot. Autor programu, novinář Arkadij Mamontov, přišel třeba s teorií, že dívky jsou prodlouženou rukou zahraničních rozvracečů Ruska. 7. Televizní hon na Pussy Riot ( , Adéla Dražanová) Ruská státní televize odvysílala půlhodinový pořad o dívkách ze skupiny Pussy Riot. Jsou to prý posedlé čarodějnice, které chtějí jen urážet věřící. MOSKVA, PRAHA Televizní kanál Rossija 1 je mocný nástroj. Všichni jej mají, v celé té obrovské zemi se dá chytit. A pro velkou část Rusů je právě tahle stanice hlavním zdrojem informací: podle statistik se na ni dívá 117 milionů lidí. V noci na včerejšek odvysílala Rossija 1 pozoruhodný pořad. Šlo o půlhodinovou show novináře Arkadije Mamontova s názvem "Zvláštní zpravodaj", jež byla plně věnována Pussy Riot. Tedy dívčí punkové skupině, která se postarala o pozdvižení, když letos v únoru uspořádala "punkovou modlitbu" v moskevském chrámu Krista Spasitele. Celá akce (dívky se v pestrých šatech a kuklách "modlily" k Bohorodičce, aby vyhnala Putina) trvala sotva pár minut, ale účastnicím může vynést až sedm let vězení. Tři jsou ve vazbě: Naděžda Tolokonnikovová, Marija Aljochinová a Jekatěrina Samucevičová. Ochránci lidských práv a oponenti Kremlu se zlobí, mezinárodní organizace Amnesty International označuje ty tři ženy za politické vězeňkyně. Ale málo platné, úřady dívky viní z výtržnictví a k tomu ještě z podněcování náboženské nenávisti. Proto ta sazba. Z pořadu na stanici Rossija 1 se diváci dozvěděli více. Například že Pussy Riot jsou "posedlé čarodějnice", které onoho únorového dne v hlavním ruském svatostánku předvedly "rouhačský tanec a zpěv". Že jejich jediným cílem bylo urazit pravoslavné věřící, a tudíž to nejsou žádné vězeňkyně svědomí, ale obyčejné kriminálnice. Také že oponenti Kremlu, hlavně Alexej Navalnyj, se jich zastávají jen proto, že je k tomu přiměly "struktury, jež je financují". Čímž se v tomto případě nejspíš myslí mezinárodní nevládní organizace a jistě také americká ambasáda. A co víc, že jsou Pussy Riot nejspíš součástí nějaké rozsáhlejší sítě, velké věci. Copak může být náhoda, že jejich "útok na pravoslavnou církev a věřící" přišel tak krátce po dopisu Borise Berezovského? zaznělo v pořadu. Berezovskij je někdejší oligarcha, jenž se už před lety rozkmotřil s režimem a prchl do Londýna. Letos v lednu, v době, kdy se v Rusku odehrávaly velké protiputinské demonstrace, napsal Berezovskij otevřený dopis hlavě pravoslavné církve, patriarchovi Kirillovi. Vyzýval jej, aby vešel do dějin, aby vyslyšel hlas lidu a donesl ho k uším Vladimira Putina. Aby odňal moc z jeho rukou a pokojně ji předal lidu. Kirill odmítl reagovat. Pak začaly útoky na církev a věřící, zaznělo na stanici Rossija 1. A ta je nejen mocným nástrojem, ale také dost spolehlivým indikátorem budoucího dění. Dobrým příkladem zůstává kauza někdejšího moskevského starosty Jurije Lužkova. Ještě než byl předloni na podzim po téměř 20 letech Kremlem odvolán z funkce, v televizi o něm běžely nepěkné věci. Jestli tenhle vzorec pořád platí, Pussy Riot nejspíš nečeká nic dobrého. 115

116 8. Pussy Riot dostaly napomenutí. Za zápisky a špatně ustlané lůžko ( , Adéla Dražanová) MOSKVA, PRAHA Jedna si prý špatně srovnala přikrývku na posteli, té druhé našli ve vazební cele papíry s osobními zápisky. Obě za své "přestupky" dostaly od vězeňské služby oficiální napomenutí. Řeč je o Jekatěrině Samucevičové a Naděždě Tolokonnikovové, dívkách z ruské punk-rockové skupiny Pussy Riot, které sedí v Moskvě ve vazbě a čekají, co s nimi bude. Spolu s nimi je za mřížemi ještě další členka formace, Marija Aljochinová, ta zatím žádnou důtku nedostala. Samo o sobě by to nebylo nic převratného, no co, tak dostaly napomenutí. Problém je však v tom, že takové důtky se zapisují do vyšetřovací dokumentace. "V budoucnu, pokud bude moje klientka odsouzena a v polovině trestu si požádá o podmínečné propuštění, mohou se takové záznamy stát důvodem k jeho zamítnutí. Tak jako v případě (bývalého ropného magnáta) Michaila Chodorkovského," vysvětlil včera v Moskvě novinářům Nikolaj Polozov, advokát Samucevičové. On i právní zástupkyně Naděždy Tolokonnikovové se shodli, že jde ze strany vězeňské služby o účelovou šikanu. "Oni se v cele mé klientky snaží rozdmýchat nezdravou atmosféru. Snaží se poštvat její spoluvězeňkyně proti ní," dodal ještě Polozov. Advokátka Tolokonnikovové Violetta Volkovová zase upozornila, že její svěřenkyně navíc důtku dostala protizákonně. "Zadržení mohou ve vazbě sepisovat třeba román, žádná omezení v tomto smyslu nejsou," prohlásila s tím, že omezení platí výhradně na vynášení zápisků ven z cely. Případ Pussy Riot (což se dá přeložit jako Vzpoura vagín) teď patří v Rusku k nejkřiklavějším. Dívky jsou ve vazbě za to, že letos v únoru, ještě před prezidentskými volbami, uspořádaly "punkovou modlitbu" v Chrámu Krista Spasitele, hlavním moskevském (i ruském) svatostánku. V barevných šatech a s kuklami na hlavách se "modlily" k Bohorodičce, aby vyhnala (pozdějšího vítěze voleb) Vladimira Putina. Chtěly tím upozornit na stoupající vliv ruského pravoslaví na oficiální politické struktury. Podle prokuratury se však dopustily výtržnictví a rozněcování náboženské nenávisti. Za což jim hrozí až sedm let vězení. Ruští ochránci lidských práv i mezinárodní organizace Amnesty International prohlašují dívky za politické vězeňkyně. A říkají: Kdyby to samé provedly v mešitě, nikdo by ani nehnul brvou. Kauza Pussy Riot dala podnět ruské pravoslavné církvi, aby zahájila mohutnou kampaň "na ochranu víry". Ta vyvrcholila koncem dubna mnohatisícovou demonstrací věřících v Moskvě, připomněla včera agentura ČTK. 9. Praha podpořila Pussy Riot, vězněné ruské punkerky ( , (ad)) PRAHA Několik desítek lidí včera vpodvečer v centru Prahy přihlíželo akci na podporu Pussy Riot, ruského punkového uskupení, jehož tři členky sedí v Moskvě ve vazbě a hrozí jim až sedm let vězení. Dívky letos v únoru uspořádaly "punkovou modlitbu" v moskevském chrámu Krista Spasitele, hlavním ruském svatostánku. Modlily se k Bohorodičce, aby vyhnala Vladimira Putina. Ten o pár dní později vyhrál volby a stal se znovu prezidentem. Údajné členky Pussy Riot byly zatím zatčeny a obviněny z výtržnictví. Za mřížemi čekají na soud, ale zároveň už podaly žalobu k Evropskému soudu pro lidská práva ve Štrasburku. Akce na jejich podporu se pořádají po celé Evropě - včetně Prahy. Včerejší happening byl součástí takzvaného Týdne svobody, který pořádá společnost Opona. Do české metropole dorazily i dvě dívky, které k Pussy Riot patří. V krátkém rozhovoru pro MF DNES a Českou televizi hovořily o nespravedlivém stíhání svých kolegyň i o rostoucí mezinárodní podpoře Pussy Riot. Na happeningu vystoupily v pestrých šatech s kuklami přes hlavu, což je tradice Pussy Riot. 10. Další měsíc vazby pro Pussy Riot ( , (ad)) Dívky zůstanou za mřížemi, rozhodl soud. Pod jeho okny se demonstrovalo a policie zatýkala MOSKVA "Propusťte Pussy Riot," stálo v úterý na velkém červeném transparentu, který dvě členky tohohle ruského punkového uskupení rozvinuly v centru Prahy. Oděny v pestrých šatech a s obličeji ukrytými v barevných kuklách uspořádaly dívky v české metropoli happening na podporu tří svých vězněných kolegyň: Naděždy Tolokonnikovové, Jekatěriny Samucevičové a Mariji Aljochinové. Ty už skoro čtyři měsíce sedí v moskevské vazební věznici. A zůstane to tak nejméně do 24. července, rozhodl včera moskevský soud. Navzdory všem protestům a žádostem obhajoby soudkyně Natalija Konovalovová znovu prodloužila členkám Pussy Riot vazbu. Před budovou soudu navíc policie pozatýkala skoro dvacet lidí, kteří přišli trojici podpořit. Hrozí jim sedm let Jen pro připomenutí, členky Pussy Riot byly zatčeny za to, že koncem února uspořádaly v moskevském pravoslavném chrámu Krista Spasitele "punkovou modlitbu". Prosily při ní Bohorodičku, aby vyhnala Vladimira Putina (tou dobou premiéra a favorita prezidentských voleb, nyní už zase ruského prezidenta). Tím se podle prokuratury dopustily výtržnictví, za něž jim hrozí až sedm let vězení. Organizace Amnesty International dívky před časem označila za politické vězeňkyně. Jejich proces zatím nezačal, dívky, jak už bylo řečeno, sedí ve vazbě. Její uvalení zpochybnily tento týden u Evropského soudu pro lidská práva ve Štrasburku. Naděžda Tolokonnikovová ale zároveň včera přiznala, že se punkové modlitby opravdu účastnila, napsal server NewsRu.com. Obhájci opakovaně žádají, aby byly dívky propuštěny na kauci. Aby na ně soud uvalil domácí vězení, sebral jim pasy. A aby je pustil domů k jejich malým dětem, které nepřítomností matek strádají. Žádosti jsou však marné. Před soudní budovou se včera ještě před začátkem slyšení sešlo asi 300 lidí, kteří volali po propuštění Pussy Riot. Proti demonstrantům zasáhli policisté, kteří přijeli v celkem osmi autobusech. Prohlásili, že akce byla nepovolená. 116

117 11. Hvězda kličkuje mezi Kremlem a ctí ( , Adéla Dražanová) MOSKVA, PRAHA Čulpan Chamatovová je herečka. Vynikající herečka, držitelka těch nejprestižnějších ruských divadelních cen. Je jí 36, ale vypadá sotva na 25, možná i proto, že jí v žilách koluje tatarská krev. Narodila se v Kazani, chtěla být krasobruslařkou, pak studovala matematiku, ale nakonec vyhrálo herectví. Absolvovala Kazaňský divadelní institut, načež odešla do Moskvy a její kariéra se rozjela. Dnes je jednou z nejpopulárnějších hereček své generace. I ti Rusové, kteří by do divadla jaktěživ nevkročili, ji dobře znají. Třeba jako odvážnou a čestnou Varju Ivanovovou z filmového seriálu Děti Arbatu, natočeného podle románu Anatolije Rybakova. A aby toho nebylo málo, Čulpan Chamatovová je ještě oddaná zachránkyně dětských životů. Před šesti lety založila fond Daruj život, který pomáhá malým onkologickým pacientům a který už dokázal shromáždit stovky milionů rublů. Zkrátka a dobře, Čulpan je hvězda. Ale kromě hvězdy také další příklad člověka, který v kontextu politické situace v dnešním Rusku musí dělat obtížná rozhodnutí... Proč volím Putina Před březnovými prezidentskými volbami se v ruské televizi objevila série spotů, v nichž známé osobnosti vysvětlovaly, proč budou hlasovat pro Vladimira Putina. Nikoho nepřekvapilo, že jednou z těch figur byl slavný režisér Nikita Michalkov, dávno již skalní "Putinův hoch". Málokoho zaskočilo, že se za Putina postavil legendární herec Oleg Tabakov. Ale když se na obrazovce objevila Čulpan Chamatovová, byl to dost šok. "Budu hlasovat za Putina, protože on nikdy nezůstal lhostejný k prosbám fondu Daruj život. Všechny sliby, které nám kdy dal, byly splněny," říká herečka ve spotu. Ano, pravda je, že Putin fond vždy podporoval, a to i značnými sumami z vlastní kapsy. Ale opravdu se kvůli tomu Chamatovová musela stát hvězdou jeho předvolební kampaně? Na internetu se rozpoutala bouřlivá diskuse. Davy Putinových odpůrců posílaly herečku do pekel. Odsuzovaly ji jako bezcharakterní slabošku, která veřejně podpořila člověka, jenž během 12 let u moci zadupal do země každý klíček ruské demokracie. Tak tohle se psalo. Našlo se však i mnoho zastánců Chamatovové. Ti tvrdili, že Čulpan neměla jinou možnost. Podpořila Putina, aby ochránila svou charitu. Aby jí nezačali odříkat sponzoři. Aby na ni nepřišla drsná daňová kontrola, která si nějaký ten problém vždycky najde. Udělala to zkrátka pro "své" nemocné děti. Což byla podle všeho pravda. Chamatovová už dříve v jednom rozhovoru pro časopis Snob dosti upřímně vysvětlovala, že je pro ni kolikrát velice obtížné kličkovat mezi zájmy moci a svými vlastními občanskými pozicemi. Že to věčné dilema, které už před ní v Rusku a Sovětském svazu poznaly miliony lidí, je v jejím životě silně přítomné. "Občas je potřeba zavřít oči. V zájmu nemocných dětí," prohlásila tehdy. Ale řada lidí jí stejně neodpustila. Čtvrtého března pak byl Putin zvolen ruským prezidentem. A teď střih. 27. červen. Čulpan Chamatovová je zase na scéně. Včera se podepsala pod otevřený dopis umělců a intelektuálů ruskému Nejvyššímu soudu. Více než sto osobností v něm vyzývá justici, aby stáhla obvinění proti trojici dívek z Pussy Riot. Těm hrozí 7 let vězení za únorovou "punkovou modlitbu" v moskevském Chrámu Krista Spasitele. Dívky se "modlily" k Bohorodičce, aby vyhnala Putina. Teď sedí ve vazbě. Přitom mají malé děti. Ne, ony nespáchaly trestný čin. A jejich pronásledování podrývá autoritu justice a moci vůbec. Zhoršuje atmosféru ve společnosti. To jsou základní body dopisu. Chamatovová je mezi prvními podepsanými. Nyní bude zajímavé sledovat, jak se bude dařit její charitě. 12. Proces s Pussy Riot začne v Rusku za týden ( , (ČTK)) Obhajoba tvrdí, že jde o politický proces a že kritičky Vladimira Putina jsou odsouzeny už předem. Případ silně rozdělil Rusy MOSKVA Vlastní proces s punkovou kapelou Pussy Riot, obžalovanou z výtržnosti v pravoslavném chrámu, začne za týden 30. července za účasti veřejnosti. Rozhodl o tom včera při předběžném přelíčení moskevský obvodní soud. Trojici obžalovaných dívek hrozí až sedm let vězení. Soudkyně Marina Syrovová současně odmítla žádosti obhajoby vrátit celý případ prokuratuře či předvolat k soudu jako svědky i ruského prezidenta Vladimira Putina a patriarchu pravoslavné církve Kirilla, kterým happening Pussy Riot na půdě moskevského chrámu Krista Spasitele byl zjevně určen. Podobně jako v pátek, kdy soudkyně rozhodla o prodloužení vazby obžalovaným o půl roku, i včera před budovou soudu policie zadržela několik demonstrantů. Ještě koncem února, před prezidentskými volbami, Naděžda Tolokonnikovová (22 let), Marija Aljochinová (24) a Jekatěrina Samucevičová (29) v chrámu zazpívaly píseň "Bohorodičko, vyžeň Putina". Podle obžaloby se dopustily nejen výtržnosti, ale i "svatokrádeže" a útoku na křesťanské hodnoty. Obhajoba naopak tvrdí, že celý proces je politický a jejich klientky jsou předem odsouzeny. Proces je kritiky poměrů vnímán jako další známka sbližování Putinova režimu se špičkami pravoslavné církve. Případ Pussy Riot silně rozdělil ruskou veřejnost. Polovina Moskvanů s trestním stíháním kapely nesouhlasí, třetina jej naopak schvaluje. 13. Holky v base, patriarcha se zlobí ( , Jan Jandourek) Na světě jsou jistě i místa, kde se žije hůře než v dnešním Rusku. I tam se nejspíš vegetuje lépe než za Brežněva a Andropova, což není až tak těžké. Krom jiných temných záležitostí ale proces s punkerkami ze skupiny Pussy Riot ukazuje, že i staré a kulturní národy, ke kterým Rusové patří, dokážou stovky let opakovat ty samé chyby a vrhat sebe samé do nových neštěstí. Oč běží? Pokud se něco nezmění, začne za týden 30. července se třemi dívkami proces. Hrozí jim až sedm let vězení a vazba se jim prodloužila o půl roku. Naděžda Tolokonnikovová (22), Marija Aljochinová (24) a Jekatěrina Samucevičová (29) v moskevském chrámu zazpívaly píseň "Bohorodičko, vyžeň Putina". Žaloba soudí, že se dámy dopustily nejen 117

118 výtržnosti, ale taky "svatokrádeže" a "útoku na křesťanské hodnoty". Bohorodička zatím s vyhnáním otálí, dívky si asi počkají. Putin a křesťanské hodnoty Už máme aspoň konečně jasno v tom, že Putin a křesťanské hodnoty jsou jedno a to samé. Křesťanské hodnoty nejspíš ztělesňuje to, že Putin byl od dob studia na vysoké škole v 70. letech členem KGB a byl jím až do roku Pět let se zabýval jako kágébák průmyslovou špionáží v NDR. Byl součástí režimu, který církev nesmírně poškodil. Jen v letech 1922 bylo zavražděno 28 ortodoxních biskupů a kněží. V dalších letech byli další věřící vězněni a umísťováni na psychiatrické kliniky, kostely bořeny. Ale časy se mění a lidé v nich, jak říká římské přísloví, aspoň to tak navenek vypadá. Když byl v roce 2000 zvolen Putin ruským prezidentem, sloužil při té příležitosti patriarcha Alexij II. bohoslužbu. Alexij byl agentem KGB pod krycím jménem Drozdov. Role církve ve společnosti rostla. Je to paradox, představitel tajné policie, která vraždila duchovní a další věřící, je chráněn, zatímco tři ženy, které chvilku řádily v jednom kostele při protestu proti němu, jsou za mřížemi. I patriarcha se urazil Podrážděn protestem byl také moskevský patriarcha Kirill, bývalý agent KGB působící pod krycím jménem Michailov, který se neprojevil jako představitel smířlivého křesťanského ducha. Jistě má své důvody, proč ho vyretušovat také jejich odraz na leštěné desce stolu. Patriarcha nejdřív tvrdil, že je to podvrh, ale nakonec se přiznal. Jen pravil, že je nenosí. Odraz na stole byl tedy zjevný zázrak, jinak to chápat nemůžeme. Svým dílem přispělo i konzervativní sdružení rodičů a dětských zařízení nazvané "Za mravnost", jehož činovníci napsali (otevřený) dopis generálnímu prokurátoru Juriji Čajkovi a dětskému ombudsmanu Pavlu Astachovovi. Stěžují si: "Všechny jejich akce se natáčely na video a rychle se rozšířily po internetu. Dokonce byly vysílány na televizních obrazovkách. S hrůzou si můžeme představit, jakou stopu to zanechá na dětské psychice." Jakou stopu zanechá na dětské psychice současný ruský režim, který oklešťuje svobodu slova a zatýká účastníky na protivládních demonstracích, bojovníci za mravnost neřeší. K oficiálním tažením za mravnost tradičně patří, že je pobuřuje odhalené dívčí kolínko v kostele nebo propadají hysterii, když někdo řekne, že církevní hodnostář lže a krade. Dívčí kolínka přitom stvořil sám Bůh a dal si na tom dost záležet, zatímco krádeže a lhaní zakázal. Jurodivé aktivistky Poměrně přesně to v jednom svém komentáři vyjádřil Martin C. Putna. Přirovnal aktivistky z Pussy Riot k dávným jurodivým světcům. "Rusko jako by zapomnělo na vlastní náboženské dějiny. Komu že je zasvěcen onen pestrobarevný chrám na Rudém náměstí? Vasiliji Blaženému. Kdo že byl Vasilij Blažený? Svatý jurodivý. A kdo že je jurodivý? Ten, kdo projevuje svou svatost formou provokací proti společenským normám."říkat tomuto spojenectví bývalých agentů komunistické tajné policie (tedy Putinovi a k němu se lísajícím ortodoxním hierarchům) představitelé "křesťanských hodnot" vyžaduje značnou dávku fantazie. Není to v historii nejen Ruska poprvé, ale přece jen snad není nutné na to těm profesionálním šizuňkům zase skočit. 14. "Byla to chyba, nikoliv zločin," bránily se u soudu Pussy Riot ( , Adéla Dražanová) V Moskvě začal proces s dívkami z punkové skupiny Pussy Riot. Za únorovou "punkovou modlitbu" v Chrámu Krista Spasitele, při níž prosily Bohorodičku, aby "vyhnala Putina", jim hrozí sedm let vězení. MOSKVA, PRAHA To srovnání je dost křiklavé a samo se nabízí: soud s členkami Pussy Riot má až příliš společného s procesem kdysi nejbohatšího Rusa Michaila Chodorkovského. Samozřejmě, jejich údajné zločiny jsou odlišné. Dívky z Pussy Riot letos v únoru v moskevském Chrámu Krista Spasitele uspořádaly happening, který nazvaly "punková modlitba". Oblékly se do barevných šatů, přes hlavy navlékly kukly a (jak už bylo řečeno) prosily Bohorodičku, aby vyhnala Vladimira Putina. Bylo 21. února a do prezidentských voleb, v nichž byl Putin největším favoritem (a které pak i vyhrál), zbývaly necelé dva týdny. Dívky byly zatčeny a obviněny z výtržnictví s náboženským podtextem. Chodorkovskij býval ropný magnát. Vlastnil obří společnost Jukos. Byl na samém vrcholu žebříčku ruských boháčů. Soudili (a odsoudili) jej za údajné podvody, daňové úniky, krádeže. Hned dvakrát. Jeho stoupenci, stejně jako ochránci lidských práv, měli jasno: jeho proces je čistě politický. Vždyť Chodorkovskij financoval opoziční strany, kritizoval poměry v zemi (a tím i Putina). A nadto chtěl Jukos zcela vymanit z područí Kremlu. Proto jej zavřeli. Byl Putinovým největším nepřítelem a stal se jeho osobním vězněm. Tak to vidí ochránci práv a Putinovi odpůrci. A Pussy Riot? Viní je, že svým počínáním v Chrámu Krista Spasitele urazily pravoslavné věřící. Církev. Boha. Že nenávidí víru a chtěly rozpoutat náboženskou nenávist. Že jejich "punková modlitba" způsobila věřícím hlubokou duševní újmu. I tohle bylo včera řečeno u soudu. A jiný názor? Pussy Riot pykají za to, že urazily nikoliv církev, ale Putina. Drze a hlasitě projevily svůj občanský postoj. Také proto je mezinárodní organizace Amnesty International zařadila na svůj seznam politických vězňů. Ve vazbě je trojice dívek od února, respektive od začátku března. Za tu dobu se už z Naděždy Tolokonnikovové (22), Mariji Aljochinové (24) a Jekatěriny Samucevičové (29) staly mezinárodní hvězdy. Dopisy na jejich podporu sepisují ruské i zahraniční "celebrity". Konají se demonstrace, podepisují se petice. Nic nepomáhá. Jediným výsledkem je, že včera dopoledne trojice usedla na lavici ve speciální kleci umístěné ve velké síni moskevského 118

119 Chamovnického soudu. Na tu samou lavici v té samé kleci uvnitř té samé síně, kde v chladných prosincových dnech roku 2010 seděl... Chodorkovskij. Omlouváme se věřícím Tehdy se čekalo na jeho druhý verdikt a u soudu bylo velmi rušno. U vchodových dveří, až nepatřičně malých, se tlačily desítky novinářů s mizivou nadějí dostat se dovnitř. Mluvčí soudu se je snažila uklidňovat, organizovat. Nakonec se do sálu samozřejmě nevešli zdaleka všichni, leckdo zůstal mrznout na ulici. Včera přišlo reportérů snad ještě víc. A znovu zůstala valná část trčet venku, jen s tím rozdílem, že nemrzli, ale potili se. Ti, kdož se procpali dovnitř, pak měli příležitost sledovat poutavé představení. Dívky z Pussy Riot se omluvily. Věřícím, jež mohlo jejich konání urazit. Přiznaly, že si dost nerozmyslely následky svého činu a neprostudovaly církevní pravidla (tudíž například nevěděly, že do oltářního prostoru v chrámu, kde se "modlily", smějí ženy vstoupit jen při svatbě). Zdůraznily, že jejich čin neměl náboženský podtext a že nechovají k věřícím ani k Bohu žádnou nenávist. Co jim vadilo, je propojení církve a státu, například fakt, že patriarcha Kirill tehdy vyzval věřící, aby ve volbách hlasovali pro Putina. Nechtěly nikoho urazit, šlo jim výhradně o změnu politické situace v zemi. Vinu tedy všechny tři odmítly. Prohlásily, že jejich akt byl "etickou chybou" a administrativním přestupkem, nikoliv trestným činem. "Nepřistoupily jsme na obchod s vlastním svědomím. Domlouvali nám, že když se přiznáme, pustí nás. To ale odmítáme," uvedly v prohlášení. Jsou přesvědčeny, že cílem procesu je udusit občanskou aktivitu. Ukázat, že se nevyplácí. V procesu s Chodorkovským šlo podle jeho zastánců zas o to, varovat ostatní magnáty, že se nevyplácí míchat se do politiky. Chodorkovskij má vyjít z vězení v roce Budou tou dobou Pussy Riot ještě za mřížemi? 15. Mí učitelé Putin a Bém ( , Jana Bendová) Diktátoři, autokraté a vůbec všichni ti vládnoucí "pevnorukaři" bývají občas pěkně hloupí. Jako třeba Vladimir Putin, báťuška ruský prezident. Zavřel tři potřeštěné punkerky a nyní je zná téměř celý svět. Díky němu. Tedy on sám je nezavřel (to kdyby se chtěl ohradit), zavřel je "systém" jeho režimu. Podle zákona, jak jinak. Co udělaly ty mladé ženy, že měsíce sedí ve vazbě a čeká je nejspíš dlouholetý kriminál, víme už všichni. Pro svou protiputinovskou punkovou a politickou exhibici si vybraly nevhodné místo, před oltářem pravoslavného chrámu zpívaly Bohorodičko, vyžeň Putina. Vkusné to moc nebylo, ohleduplné k věřícím už vůbec ne, ale třeba pokuta za ten rozdováděný úlet v kostele by byla až až. Vypravit se na trochu praštěné a dost odvážné holky (dvě jsou už mámy) s trestním kladivem nesvědčí o velké prozíravosti režimu báťušky Vladimira. To si však silní vládci nepřipouštějí, nebo je jim to naprosto fuk. Podobně čeští komunisté svou agresivní tupostí "proslavili" za normalizace undergroundové Plastiky. Díky Putinovi dnes i já v Praze zase vím, kdo je dívčí skupina Pussy Riot. Díky Putinovi jsem zjistila, že existují kapely Franz Ferdinand, Faith No More, znám i jméno zpěváka kapely Red Hot Chilli Peppers Anthonyho Kiedese, kteří pronásledované kolegyně podpořili. A díky Putinovi dokonce vím, že popová královna Madonna vystoupí příští týden na koncertech v Moskvě a Petrohradu, punkerky obviněné z výtržnictví ji totiž požádaly o podporu... Zkrátka taková nezamýšlená "osvěta muzikantského ignoranta péčí putinovského režimu". U nás by se cosi podobného už nestalo, úlevně si vydechneme. Pobuřování, které kdysi sloužilo komunistům ke kriminalizaci jejich odpůrců, nezná trestní zákon už od roku A od devadesátých let smíme urážet a hanobit i republiku, parlament, vládu, prezidenta či Ústavní soud, aniž na nás policista vytáhne obušek z trestních paragrafů. Občasná zabedněnost při střetu s nonkonformisty samozřejmě vyskočí i v současnosti. Vždyť kdo by dnes znal jakéhosi řidiče autobusů Smetanu a jeho tykadla namalovaná plakátovým politikům, kdyby se místní ODS radši třikrát nadechla, než aby běžela na policii žalovat? ODS se nenadechla, z Romana Smetany se díky ní stal téměř národní hrdina a modří byli za zpupné mocipány. A kdekdo si přitom s gustem připomněl Haškova Švejka, obraz císařpána posraný mouchami a kriminál za urážku Jeho Veličenstva. Mocní bývají někdy hloupí, diktátorské frčky nejsou podmínkou. Ostatně maďarský, demokraticky zvolený parlament nedávno schválil nový trestní zákoník, který dovolí trestat urážku uherské koruny a symbolů Maďarska až rokem vězení! Korunovaný někdy bývá i plebejský civil. Je to takový zajímavý souběh zpráv: Pavel Bém, bývalý pražský primátora a horolezec, zdolal druhou nejvyšší horu světa K2 (8 611 metrů). Bez použití kyslíku! Současně jsme se dozvěděli, že konečná cena "slavného" tunelu Blanka bude 36 miliard, nikoli tedy maximálních 28 miliard jak bývalé vedení magistrátu s Pavlem Bémem v čele tvrdilo. My daňoví poplatníci tuhle informaci musíme také nějak "zdolat" A také bez použití kyslíku! Jsme zvyklí, některé zprávy nám už dávno berou dech. 16. Nejkontroverznější fanoušek na olympiádě? Vladimir Putin ( , Adéla Dražanová) Vladimir Putin se na olympiádu do Londýna přijel podívat na své milované judo. Sedm let v Británii nebyl. A vzhledem k velmi napjatým vztahům mezi zeměmi by řada lidí jistě uvítala, kdyby si "ušetřil" i tenhle svůj fanouškovský výlet. LONDÝN, PRAHA Vladimir Putin prý míval na základní škole kázeňské problémy. Byl divoký a neurvalý, dokonce tak, že ho prý zpočátku odmítali přijmout do Pionýru. Všechno se však změnilo, když se malý Vladimir dal na bojové sporty. Nejdřív na sambo, pak i na judo. To bylo zhruba v šesté třídě a Putin byl od té doby velmi ukázněné dítě. V obou disciplínách to dotáhl daleko, až na mistra sportu. V judu se stal přeborníkem Leningradu a získal i černý pás. Později dokonce o tomhle sportu svého srdce napsal knihu a natočil sérii instruktážních judistických videí. Kdo by se tedy divil, že se Vladimiru Putinovi zachtělo zhlédnout turnaj v judu na olympijských hrách? Vždyť olympiáda, to je skutečný svátek, největší z největších! A tak 119

120 se ruský prezident/fanoušek na hry skutečně vypravil. Je samozřejmě zbytečné připomínat, že olympiádu hostí Londýn. Ale pokud jde o Putinův příjezd, je právě tahle skutečnost veledůležitá. Berezovskij, Litviněnko a spol. Británie a Rusko to mezi sebou mají dlouhodobě špatné. Velmi špatné. Například proto, že na ostrovech žije pár lidí, které by Putin viděl nejraději v Rusku - a to za mřížemi. Tím nejznámějším je Boris Berezovskij, někdejší oligarcha a mediální magnát, který je jedním z nejhlasitějších kritiků ruského prezidenta. Do Londýna utekl Berezovskij na sklonku roku 2000, o tři roky později dostal v Británii politický azyl. Moskva vytrvale žádá o jeho vydání, Londýn však odmítá. A sám Berezovskij se do Ruska v žádném případě nechystá: kdyby tam zavítal, okamžitě by ho vsadili do vězení. V uplynulých letech byl totiž dvakrát odsouzen v nepřítomnosti k dlouhým trestům za hospodářské zločiny. Další příklad "kamene úrazu" v britskoruských vztazích? Samozřejmě, Alexander Litviněnko. Tenhle bývalý agent KGB se rovněž otočil proti Putinovi. Rovněž prchl do Londýna, i s manželkou a synem. V listopadu 2006 byl v centru britské metropole otráven radioaktivním poloniem 210 a o tři týdny později zemřel. A pozor, nikoli jako azylant, ale již jako britský občan. Na smrtelné posteli stačil ze své vraždy obvinit přímo Putina. Vyšetřovatelé pak identifikovali mezi hlavními podezřelými Andreje Lugového, ruského byznysmena. Požádali Moskvu o jeho vydáni, ta však odmítla. Je i řada jiných příčin londýnskomoskevské nevraživosti, ale tyhle byly v posledních letech nejkřiklavější. Sám Putin v Londýně nebyl od roku 2005, kdy sem zavítal na summit G7. Na oficiální návštěvě Británie byl ještě o dva roky dřív. Od té doby nikdy. Ani jeho včerejší příjezd nebyl oficiální. Vždyť, jak už bylo řečeno, ruský prezident dorazil jako fanoušek juda. Politice se ale samozřejmě nevyhnul, ještě před sportovním zážitkem se v Downing Street sešel s britským premiérem Davidem Cameronem. Hovořili 45 minut, hlavně prý o dění v Sýrii, na něž mají Rusko a Západ velmi odlišné názory. Moskva totiž stojí na straně syrského prezidenta Bašára Asada, který už skoro rok a půl topí povstání svých odpůrců v krvi. Po rozhovoru se Putin s Cameronem odebrali... na judo. A mnoho lidí přitom jistě skřípělo zuby. Například Marina Litviněnková, vdova po zavražděném exagentovi. Před prezidentovým příjezdem prohlásila, že Putin je diktátor, který v ničem není lepší než takový Alexandr Lukašenko (běloruský prezident, jehož Západ označuje za "posledního evropského diktátora" a na své území si ho obvykle nepouští). Litviněnková také vyzvala Londýňany, aby Putina přivítali s bílými stužkami na klopách. Bílé stužky jsou totiž symbolem ruských antiputinských protestů posledních měsíců. Z Putina nemá radost ani skupina britských rockerů, kteří mu napsali otevřený dopis. Kvůli dívkám z Pussy Riot, které v únoru uspořádaly "punkovou modlitbu" v moskevském Chrámu Krista Spasitele (v Rusku bylo před prezidentskými volbami a dívky se "modlily" k Bohorodičce, aby vyhnala Putina). Teď jim hrozí sedm let vězení. Jejich proces začal - za velké pozornosti médií - toto pondělí. Dopis zdůrazňující, že "v každé demokracii platí právo na disent", podepsali mezi jinými Pete Townshend z The Who, bývalý frontman kapely Pulp Jarvis Cocker či Neil Tennant z Pet Shop Boys. Vladimir Putin se však s komentáři na téma Pussy Riot zatím nikdy příliš nezdržoval. 17. Pussy Riot, hladové a nevyspalé ( , Adéla Dražanová) V Moskvě skončil první týden procesu s trojicí dívek ze skupiny Pussy Riot. Byla to podívaná s mnoha absurditami a nesrovnalostmi. Rozsudek by podle advokátů mohl být už příští týden. MOSKVA, PRAHA Ruský prezident Vladimir Putin se ve čtvrtek postaral o značné překvapení, když prohlásil: "Na protestu dívek z Pussy Riot neshledávám nic dobrého, ale myslím, že by neměly být souzeny příliš tvrdě." Sotva to vypustil z úst, média začala přemítat, co takovýhle výrok ve skutečnosti znamená a zvyšuje-li naději dívek na propuštění. Ať je to jakkoliv, k uším Mariny Syrovové, jež trojici "punkerek" v Moskvě soudí, se prezidentovo doporučení nejspíš ještě nedoneslo. Alespoň tedy soudě dle průběhu včerejšího, pátého dne přelíčení. Soudkyně odmítla 14 ze 17 svědků, které si chtěla pozvat obhajoba. Vyslechne jen dva vysokoškolské pedagogy dívek a jednu spolužačku. Avšak takového opozičníka Alexeje Navalného nebo spisovatelku Ljudmilu Ulickou vypovídat nenechá. Navalnému včera dokonce stráž zabránila vstoupit do soudní budovy. Naděždě Tolokonnikovové (22), Jekatěrině Samucevičové (29) a Mariji Aljochinové (24) hrozí až sedm let vězení za únorovou "punkovou modlitbu" v moskevském Chrámu Krista Spasitele. "Modlily" se k Bohorodičce, aby "vyhnala Putina". Vyslyšeny nebyly: Putin zanedlouho vyhrál prezidentské volby a po čtyřleté přestávce se vrátil do Kremlu. Dívky byly obžalovány z výtržnictví s náboženským podtextem. A u soudu, který začal tohle pondělí, proti nim svědčí všemožné figury včetně paní, která se v chrámu stará o svíčky. Cílem prokuratury je dokázat, že Pussy Riot vskutku hluboce urazily pravoslavné věřící a udělaly to záměrně. Ale i jiné znepokojivé zprávy prosakují z útrob Chamovnického soudu. Třeba o tom, že obžalovaným skoro nedávají najíst a trápí je nedostatkem spánku. Jejich advokátka Violetta Volkovová novinářům popsala, že dívky tráví u soudu 11 až 12 hodin denně, po příjezdu zpátky do cely jim už nedávají večeři. Ráno je budí v pět, jen aby je mohli na zahájení soudního slyšení nechat čekat v nevětrané místnůstce, či spíš takové budce o rozměrech metr na metr. Ve středu už toho na obžalované bylo moc, sesypaly se a musel jim pomáhat lékař. Soudkyně také vytrvale odmítá jakékoliv jejich žádosti. Například poté, co se v úterý v jejich spisu najednou objevilo dalších 100 stran, Syrovová odmítla dát obžalovaným čas na prostudování. A že je ve spisu totožná výpověď (včetně překlepů) uvedena u několika svědků obžaloby? To soudkyni nevadí. "Proces běží tak rychle, že verdikt by mohl být už příští týden," povzdechl si obhájce dívek Nikolaj Polozov. 120

121 18. Pro Pussy Riot tříleté vězení, navrhuje ruská prokuratura ( , Adéla Dražanová) MOSKVA, PRAHA Za výtržnictví s náboženským podtextem, z něhož jsou obviněné, jim podle ruského trestního zákoníku hrozí až sedm let vězení. Tolik ale s největší pravděpodobností nedostanou. Prokuratura totiž včera třem členkám punkové skupiny Pussy Riot, jejichž proces se v Moskvě za velké pozornosti médií chýlí ke konci, navrhla tříletý trest. A advokáti poškozených byli ještě mírnější: navrhli potrestat punkerky podmínkou. Samy dívky trvají na své nevině, žádají, aby byly zproštěny obžaloby a okamžitě propuštěny z vazby, v níž jsou už od března. Zatkli je za únorovou "punkovou modlitbu" v moskevském Chrámu Krista Spasitele, při níž ženy prosily Bohorodičku, aby "vyhnala Putina". Jejich proces začal minulé pondělí a verdikt může být vynesen už dnes. Naděžda Tolokonnikovová (22), Marija Aljochinová (24) a Jekatěrina Samucevičová jsou přesvědčeny, že celý proces je veden na politickou objednávku. A to samé si myslí třeba i mezinárodní organizace Amnesty International, která je před časem označila za politické vězeňkyně. Včera u soudu, který lze sledovat živě na internetu, všechny tři dostaly slovo a znovu vysvětlovaly, že v jejich akci v moskevském chrámu nebylo ani špetky nenávisti proti věřícím či církvi. Šlo o politický protest proti Vladimiru Putinovi a propojenosti moci s církví. Sám Putin se k případu dlouho nevyjadřoval. Až minulý týden v Londýně překvapivě prohlásil, že na počínání Pussy Riot sice nevidí nic dobrého, ale že by podle jeho názoru neměly být souzeny "nijak přísně". Nyní vše nasvědčuje tomu, že soud jeho slova vyplní. Nedá dívkám možných sedm let, ale tři. Anebo ještě méně. 19. "Jsme jako sovětští disidenti" ( , Adéla Dražanová) Dívky z ruské punkové skupiny Pussy Riot včera u soudu pronesly závěrečné řeči. Teď musí čekat na verdikt, který soudkyně vynese až příští pátek. Hrozilo jim až 7 let vězení, žalobce nakonec navrhl tři. MOSKVA, PRAHA Naděžda Tolokonnikovová si včera oblékla modré tričko se zaťatou pěstí a nápisem "No Pasaran!" Tedy "Neprojdou!" Tímhle legendárním heslem vzdoru ze španělské občanské války toho řekla hodně ještě předtím, než pak v soudní síni vůbec otevřela ústa. Ona i její dvě vězněné kolegyně z ruské punkové skupiny Pussy Riot včera dostaly prostor říct své poslední slovo. Pronést závěrečnou řeč v procesu, který patří k nejsledovanějším nejen v Rusku, ale i daleko za jeho hranicemi. Udělaly to působivě, emotivně. Dokonce tak, že se v soudní síni spontánně tleskalo. Týden a půl čekání Pussy Riot byly letos v březnu obviněny z výtržnictví s náboženským podtextem. Za to, že v moskevském Chrámu Krista Spasitele uspořádaly "punkovou modlitbu", při níž žádaly Bohorodičku, aby "vyhnala Putina". To bylo 21. února. O necelé dva týdny později se konaly prezidentské volby, které Putin s přehledem vyhrál. V momentě, kdy pak na závěr volebního dne slzel a Rudém náměstí a děkoval Rusům za přízeň, už dvě z členek Pussy Riot seděly ve vazbě kromě dvaadvacetileté Tolokonnikovové ještě o dva roky starší Marija Aljochinová. Za dalších pár dní k nim přibyla ještě Jekatěrina Samucevičová (29). Od zatčení dívky z vazby nevystrčily nos. Přesto, že dvě z nich mají doma malé děti. Samotný proces začal minulé pondělí. A verdikt bude příští pátek, oznámila včera soudkyně Marina Syrovová. Trojici tedy po týdnu a půl soudu čeká týden a půl čekání. Jsme tu jen dekorace Když se před lety začaly v televizi vysílat americké seriály z právnického prostředí, mnoho lidí bylo fascinováno výjevy ze soudních síní. Hlavně plamenné řeči advokátů či jejich mandantů, to byl "hit". A čeští právníci si pak nějakou dobu stěžovali, že se tu a tam objeví klient, který přesně takové "divadlo" očekává a vyžaduje. S jistou nadsázkou se dá říct, že včerejší závěrečné slyšení procesu s Pussy Riot by se bez střihů a jiných zásahů dalo rovnou promítat jako film. A pozor, vůbec ne hloupý. Ba naopak. Dívky využily svůj čas k obžalobě Putinova režimu a špiček pravoslavné církve a také ke kritice ruské justice, která postrádá to hlavní: nezávislost. "U tohohle soudu jsme jen dekoracemi. Prvky neživé přírody," řekla Naděžda Tolokonnikovová. Stála přitom v tom již notoricky známém "akváriu", bytelné hnědé prosklené kleci, jež je nedílnou součástí ruských soudních síní. Hlas se jí chvěl. Mluvila o tom, že ona a její kolegyně se ani navzdory té kleci necítí poražené. Přirovnala Pussy Riot k sovětským disidentům. Mluvila o básníku Alexandru Vveděnském, citovala Solženicyna a zmiňovala Stalinovy procesy ze sedmatřicátého roku. "Otevřete všechny dveře, strhněte výložky a nadechněte se s námi svobody," pronesla na samý závěr slova z písně Pussy Riot. A právě v tu chvíli začal sál tleskat. "Vážené publikum, tady nejsme v divadle," křikla soudkyně. Marija Aljochinová pak ještě zopakovala, že jsou všechny tři nevinné. A že to vidí celý svět. Zda to však také vidí ruská justice, se uvidí příští pátek. Prokurátor tento týden dívkám navrhl tři roky. Advokáti poškozených podmínku. Pro Pussy Riot to bude dlouhé čekání. 121

122 20. B jako bohyně, b jako baletka ( , Adéla Dražanová) Ruský vicepremiér Rogozin se navezl do Madonny. Nazval ji "bývalá b.", což si lidé vyložili jako "bývalá k...a" (ruské slovo bljaď). Pak se vymlouval MOSKVA, PRAHA Slovíčko, o němž bude v tomhle článku řeč, nepatří k nejslušnějším. Jenže se nedá nic dělat, bez něj historku o ruském vicepremiérovi Dmitriji Rogozinovi a zpěvačce Madonně popsat nelze. To slovíčko v ní totiž hraje ústřední roli - aniž vlastně bylo napsáno či vysloveno. Tak tedy... Tenhle týden v Rusku koncertovala americká zpěvačka Madonna. Světová superstar. V úterý vystoupila v Moskvě, ve čtvrtek pak v Petrohradě. Před stadiony nabitými k prasknutí. Tenhle týden ale také v Rusku "koncertovala" tamní justice. Finišoval kontroverzní proces s trojicí dívek z punkové skupiny Pussy Riot, které se v únoru v moskevském Chrámu Krista Spasitele "modlily" k Bohorodičce, aby vyhnala Vladimira Putina. Za což byly zatčeny a obviněny z nábožensky motivovaného výtržnictví. Maximální sazba? Sedm let. Tolik nedostanou - ale k tomu se ještě vrátíme. Důležité je, že Madonna se na moskevském koncertě Naděždy Tolokonnikovové, Mariji Aljochinové a Jekatěriny Samucevičové zastala. Mluvila o nich jako o Nadě, Kátě a Máše, prohlásila, že jejich (mimochodem jen 40vteřinová) "punková modlitba" byla odvážným činem. "Jsem proti cenzuře. Doufám, že soudkyně bude shovívavá a dívky budou brzy propuštěny," vyhlásila z pódia. A aby tomu ještě dodala sílu, zpívala s holými zády, na něž si nechala napsat velkými písmeny "Pussy Riot". A teď už k tomu slovíčku, před nímž se varuje v úvodu článku. "Bljaď." Tak zní. Mnozí z čtenářů jistě vědí, co znamená. Pro ty, kteří ruštinu neměli: jde o vulgární výraz pro lehkou ženu. Ekvivalent českého slova na pět, které začíná na k. Ruský vicepremiér Dmitrij Rogozin měl zjevně na mysli právě "bljaď", když po Madonnině koncertě na sociální síť Twitter napsal: "Každá bývalá b. se s přibývajícím věkem snaží ostatním kázat o morálce. Hlavně během zahraničních turné." Na internetu se okamžitě rozpoutala bouřlivá diskuse. Nikoli o tom, co se skrývá za oním b (v tom měli uživatelé jasno). Ale o tom, že tak vysoce postavený ústavní činitel by si měl dávat pozor na to, co říká nebo píše. Zajímavé bylo též sledovat oficiální zdroje. Na stránkách vládnoucí strany Jednotné Rusko, k níž Rogozin samozřejmě patří, se objevila poznámka, že "vicepremiér se na adresu Madonny vyjádřil skepticky". Oficiální tiskové agentury zase napsaly, že Rogozin podrobil Madonnu kritice". Velmi jemně řečeno, že? Co vy víte, co jsem tím myslel Zpráva o vicepremiérově příspěvku na Twitteru samozřejmě pronikla i do velkých světových deníků. A v tu chvíli možná Dmitrij Rogozin pochopil, že poněkud "přestřelil". Tak se začal vytáčet. Včera uvedl, že jeho příspěvek byl nesprávně pochopen. "To je tedy zajímavé: písmenku b v mém tweetu všichni porozuměli jednoznačně. Ale vždyť se za ní mohou skrývat taková slůvka jako bohyně nebo třeba baletka," napsal na jiné sociální síti, Facebooku. A návdavkem se ještě pokusil veřejnost přesvědčit, že příspěvek na Twitteru vlastně ani nebyl adresován "té takzvané Madonně". Koho ale "bývalou baletkou" nebo "bývalou bohyní" myslel, už nevysvětlil. A ačkoli mohlo jít o pokus o vtip, celé to vysvětlování vyznělo stejně trapně, jako původní příspěvek na Twitteru. Verdikt jako signál Trojice z Pussy Riot možná celou událost sledovala a možná se i zasmála. Ovšem celkově dívkám dvakrát do smíchu není. Už v pátek 17. srpna totiž vyslechnou rozsudek. Dva týdny u soudu vysvětlovaly, že jejich "punková modlitba" (která se odehrála čtrnáct dnů před prezidentskými volbami, jež vyhrál Putin) rozhodně nebyla trestným činem. Že nešlo o žádné výtržnictví, natož pak motivované náboženskou nenávistí. Že podnikly čistě politický protest, demonstrovaly svůj občanský postoj. A že se omlouvají, pokud při tom urazily nějaké pravoslavné věřící. Na západ od ruských hranic proces sledovali možná ještě pozorněji než v Rusku. Verdikt totiž bude signálem, jak se to s největší zemí na světě vlastně teď má. Prokurátor navrhl dívkám tříletý trest. Obhájci "poškozených" (pravoslavných věřících) by Pussy Riot propustili s podmínkou. Ony samy trvají na zproštění obžaloby. Protože celý proces je podle nich krystalicky politický. 21. Sto dní staronového Putina: utahuje ruský prezident šrouby? ( , Adéla Dražanová) Sto dní včera uplynulo od (třetího) jmenování Vladimira Putina ruským prezidentem. Vzhledem k tomu, jak dlouho už Putin vládne a ještě vládnout bude jde v podstatě o zanedbatelný časový úsek. Přesto stojí za to se na něj podívat zblízka. Leccos totiž signalizuje MOSKVA, PRAHA Byl začátek března, v ulicích Moskvy ještě ležel špinavý sníh a na odložení kabátů a rukavic nebylo ani pomyšlení. Vladimir Putin, ruský premiér, si tehdy k sobě pozval novináře z velkých světových deníků, aby jim poskytl rozhovor. Což je věc, kterou dělá velmi vzácně. Jenže tehdy zbývaly jen dva dny do prezidentských voleb a Putin, jasný favorit hlasování, zřejmě usoudil, že nastal čas promluvit ke světu. Reportéři se s ním logicky bavili i o jeho plánech pro třetí mandát. Zdalipak se nechystá nějaké utahování (Dmitrijem Medveděvem trochu povolených) šroubů? Putin reagoval předvídatelně: "A proč bych měl něco takového dělat?" podivil se. "Naopak, prezident Medveděv předložil balík zákonů, které liberalizují náš politický systém. Co je to za strachy, když děláme pravý opak? Nevím, odkud se tyto obavy berou," ujistil. Volby vyhrál. Pak děkoval krajanům na Rudém náměstí. Měl slzy v očích, ale protože je chlap a sportovec, vysvětlil, že to bylo od větru. Funkce se ujal 7. května. A ačkoliv "prvních sto dní ve funkci" je v jeho případě jen taková rituální záležitost, je to zároveň šance se zeptat: Tak jak je to s tím utahováním šroubů? 122

123 Nové zákony v rychlém sledu Ruská média proto oslovila experty z řad politologů, novinářů a analytiků. Někteří jsou přesvědčeni, že utahování je víc než zřetelné. Třeba Vladimir Slatinov z moskevského Institutu humanitně-politických studií. Ten soudí, že po vlně té (částečné) medveděvovské liberalizace přišla vlna velmi tvrdých opatření, která Slatinov dokonce nazývá "kontrareformou". Příklady? Zákon o shromažďování. Hned v červnu Státní duma schválila a Putin podepsal dodatek, který zavádí astronomické pokuty pro "narušitele" demonstrací a jiných veřejných akcí. Dále zákon o internetu. Kontroverzní norma, která zavádí "černé listiny" internetových stránek a umožňuje je zavírat bez soudního rozhodnutí. Oficiálně má chránit nezletilé uživatele internetu před škodlivým obsahem, Putinovi odpůrci ale tvrdí, že ve skutečnosti je namířena proti opozici. Pak taky zákon o nevládních organizacích. Každá, která čerpá peníze ze zahraničí, musí od nynějška sama sebe označovat za "zahraničního agenta". Sotva byla schválena, v Dumě se objevil návrh "ošetřit" podobným zákonem i média. A dalším z řady příkladů je i návrat pomluvy do ruského trestního zákoníku. Tohle všechno tedy Slatinov nazývá "kontrareformou". A dodává, že kromě uvedeného se i citelně změnila atmosféra v zemi. Je teď mnohem více konfrontační, tvrdí politolog. Někteří z oslovených expertů nejsou o utahování šroubů tak jednoznačně přesvědčeni. Tvrdí, že sice byly zpřísněny zákony, ale "ke skutečně represivním opatřením Putin zatím nepřistoupil", myslí si třeba ředitel Centra politických informací Alexej Muchin. Všichni se nicméně shodnou, že co není, může být. Protože městská střední třída, která se loni stala hybatelem protiputinovských protestů, je už pevně zformovaná a dostatečně silná. A taky odhodlaná nežít nadále v politickém a ekonomickém systému, který Putin zformoval od svého příchodu k moci (před dvanácti lety). Přičemž právě churavějící ekonomika, jež zůstává závislá na vývozu nerostných surovin, má potenciál stát se příčinou sociálního výbuchu. Podle Alexeje Muchina musí Putin přijít se zcela novou ekonomickou strategií. Tu je však "velmi složité vypracovat v podmínkách současné politické struktury," soudí politolog. A co víc, po "opozičních prázdninách" se v Moskvě na podzim bude velmi pravděpodobně znovu demonstrovat. Lakmusový papírek? Pussy Riot Jeden velmi důležitý indikátor budoucího vývoje Ruska dostane svět už tenhle pátek. Moskevský soud vynese verdikt nad trojicí dívek z punkové skupiny Pussy Riot. Ty letos v únoru uspořádaly "punkovou modlitbu" v Chrámu Krista Spasitele v Moskvě. Když se v prostoru oltáře "modlily" k Bohorodičce, aby vyhnala Putina, nejspíš samy netušily, do jak strašlivého vosího hnízda píchají. Byly zatčeny, obviněny z výtržnictví motivovaného náboženskou nenávistí. Maximální sazba: sedm let. Proces trval jen týden a půl, verdikt bude, jak už bylo řečeno, v pátek. Po zkušenosti se soudy nad někdejším ropným magnátem Michailem Chodorkovským se už mnoho Putinových odpůrců bálo, že dívky opravdu dostanou těch sedm let. Natvrdo. Pak Putin řekl, že by neměly být souzeny tak přísně. Načež prokuratura navrhla tři roky. Ony trvají na své nevině a žádají osvobození. Uvidíme. 22. Policie rozehnala akci na podporu Pussy Riot ( , (ČTK, zah)) MOSKVA Strážci moskevského Chrámu Krista Spasitele se včera střetli s demonstranty, kteří se sešli před chrámem na podporu tří vězněných členek punkové skupiny Pussy Riot. Ty jsou stíhány za to, že v chrámu zazpívaly punkovou modlitbu Bohorodičko, vyžeň Putina, a hrozí jim několikaleté tresty. Rozsudek nad nimi má padnout v pátek. Dvě desítky demonstrantů v barevných kuklách, které nosí na vystoupeních členky Pussy Riot, vystoupily na schody Chrámu Krista Spasitele s písmeny, která dávala dohromady nápis: Blahoslavení milosrdní. Strážci se snažili demonstranty rychle rozehnat a k některým se podle televize chovali drsně. Svědci tvrdí, že nejméně tři demonstranti byli zadrženi. "Strážci chrámu použili sílu nejen vůči demonstrantům, ale také vůči novinářům, kteří akci kryli," uvedla fotografka listu Novaja Gazeta. 23. Pussy Riot podpořil i Paul McCartney ( , Adéla Dražanová) hvězd, které za poslední týdny podpořily trojici vězněných dívek z ruské punkové skupiny Pussy Riot, se včera přidal opravdu těžký kalibr: někdejší člen Beatles Paul McCartney. Na své internetové stránce zveřejnil otevřený dopis. "Naďo, Káťo a Mášo, píšu, abych vám vyjádřil podporu v těžké době," napsal. "Doufám, že ruské úřady podpoří princip svobody slova pro všechny občany a nepocítí potřebu vás za váš protest trestat." Zda pocítí, anebo nepocítí, to se svět dozví dnes. Ve tři hodiny odpoledne moskevského času, tedy hodinu po poledni našeho, má soudkyně moskevského Chamovnického soudu Marina Syrovová začít vynášet verdikt. Naděžda Tolokonnikovová (22), Jekatěrina Samucevičová (29) a Marija Aljochinová (24) jsou obžalovány z výtržnictví motivovaného náboženskou nenávistí. Měly se ho dopustit letos 21. února, když v moskevském Chrámu Krista Spasitele uspořádaly "punkovou modlitbu". Prosily Bohorodičku, aby vyhnala Putina (což se nestalo, Putin dva týdny nato vyhrál prezidentské volby). Pár dní po akci byly dívky zatčeny. Za výtržnictví mohou dostat až sedm let vězení. Prokuratura jim ale navrhla "jen" tři. Ony samy trvají na své nevině, žádají osvobození. V úvodu procesu, který trval jen osm dní, se omluvily všem pravoslavným věřícím, které snad jejich počínání ve svatostánku mohlo urazit. Zdůraznily, že žádnou náboženskou nenávist necítí, v chrámu šlo podle nich výhradně o politický protest proti Putinovi a proti provázanosti církve s mocí. Za těch více než pět měsíců, co jsou Pussy Riot ve vazbě, se z nich staly hvězdy mezinárodního formátu. Na jejich podporu se dnes bude demonstrovat nejen v Moskvě, ale i v desítkách měst všude po světě. Naopak soudkyně Marina Syrovová musela podle ruských médií dostat ochranku. Čelí totiž "ustavičným výhrůžkám", napsala včera agentura RIA Novosti. 123

124 24. Vinny. Pussy Riot jdou do vězení. Svět je v šoku ( , Adéla Dražanová) MOSKVA, PRAHA Mohly dostat sedm let, to je v Rusku maximální sazba za výtržnictví, v jejich případě ještě motivované údajnou náboženskou nenávistí. Pak prezident Vladimir Putin řekl, že "by neměly být souzeny tak přísně", načež jim žalobce v jejich procesu navrhl roky tři. A výsledek? Tři členky feministické punkové skupiny Pussy Riot včera od moskevského soudu dostaly dvouletý trest. Polehčující okolností se mimo jiné stalo to, že dvě z nich mají malé děti. Proces, jeden z nejdůležitějších v Rusku za mnoho let, vyvolával v posledních týdnech vášně v Rusku i za jeho hranicemi. Za Pussy Riot se postavily světové celebrity včetně Paula McCartneyho či Madonny. Včera se protesty na podporu dívek konaly v desítkách světových měst. A po ohlášení rozsudku Západ verdikt vesměs odsoudil. Stejně tak i české ministerstvo zahraničí, které považuje výši trestu za moc přísnou. "Ministerstvo zahraničních věcí České republiky vyjadřuje hluboké znepokojení nad rozhodnutím soudu v Moskvě, který odsoudil tři členky umělecké skupiny Pussy Riot k dvěma rokům odnětí svobody," píše se v prohlášení Černínského paláce. "Ministerstvo je překvapeno skutečností, že přestupek, který nezpůsobil žádnou zdravotní a majetkovou újmu, byl tak přísně potrestán. Ministerstvo poukazuje nejen na samotnou délku trestu odnětí svobody, nýbrž i na to, že výše zmíněné umělkyně byly drženy po více než pět měsíců ve vazbě," uvádí resort ministra Karla Schwarzenberga (na prvním snímku). Podobně se vyjádřili i další světoví diplomaté. "Dnešní rozsudek nad Pussy Riot se zdá být nepřiměřený jejich činu," uvedla na Twitteru americká ambasáda v Moskvě. "Verdiktem moskevského soudu jsem hluboce zklamána," prohlásila zase ministryně zahraničí Evropské unie Catherine Ashtonová. Pussy Riot se těší obrovské mezinárodní podpoře. V uplynulých dnech a týdnech se za ně postavily i již zmíněné světové hvězdy jako Paul McCartney (na druhém snímku) nebo Madonna (na třetím), která dokonce na svém moskevském koncertě měla na zádech velký nápis Pussy Riot. Akce na podporu Jekatěriny Samucevičové, Naděždy Tolokonnikovové a Mariji Aljochinové se konaly v Sofii, Helsinkách, Vídni, Londýně, Berlíně, Washingtonu či New Yorku. Tam je uspořádala mezinárodní organizace Amnesty International, jež už před časem prohlásila Pussy Riot za politické vězeňkyně. Ukrajinské feministky z hnutí FEMEN včera na podporu Pussy Riot zničily pravoslavný kříž v Kyjevě. Čtyřmetrový památník, který byl vztyčen v roce 2005 a vedle církevní symboliky měl také připomínat citlivá místa ukrajinské historie, seřízly motorovou pilou, napsala agentura ČTK. Chtěly tím prý protestovat proti náboženským předsudkům, které "brání rozvoji demokracie a svobody". Už byly obviněny z výtržnictví, dodala agentura. Rozpolcené Rusko Zatímco Západ má v otázce Pussy Riot většinou jasno, doma v Rusku tak jednoznačný názor zdaleka nepanuje. Podle jednoho z posledních průzkumů nezávislého centra Levada, provedeného ještě před včerejším vynesením verdiktu, považovala bezmála polovina Rusů proces za spravedlivý a vyhlídku přísného potrestání za správnou. Členky Pussy Riot jsou ve vazbě od března a od té doby se pokaždé, když jim soud prodlužoval vazbu, konaly před soudní budovou protesty. Ovšem nikoliv jen jejich stoupenců, scházeli se i odpůrci, hlavně z řad náboženských aktivistů. "Doufám v co nejpřísnější trest. Že se omluvily, nic nemění. Kdyby se omluvil pedofil, taky by ho osvobodili?" řekl jeden z nich reportérům ruské služby BBC. Protest před soudní budovou se konal i včera. Pussy Riot přišly podpořit stovky jejich stoupenců. Ulice, kde se Chamovnický soud nachází, byla od rána zavřená, pouštěli do ní jen akreditované novináře a účastníky procesu. A na místě samozřejmě ve velkém operovala policie. Některé účastníky demonstrace zadržela ještě před tím, než vůbec slyšení začalo. V zamřížované policejní dodávce se tak ocitl například šéf Levé fronty Sergej Udalcov anebo Garri Kasparov, ruský šachový velmistr a nyní představitel opozice. A co ruská oficiální místa? Patriarcha Kirill, jehož jméno zaznělo u soudu nesčíslněkrát, je na návštěvě Polska a k verdiktu se nevyjádřil. Alespoň ne do uzávěrky tohoto vydání. A stejně tak mlčel Vladimir Putin. 25. Výrok dne ( ) Patriarcha Gundaj věří v Putina. Kdyby radši věřil v Boha, hajzl. Pussy Riot Úryvek z textu písně, kterou dívčí punková skupina zazpívala v moskevském Chrámu Krista Spasitele (hlava ruské pravoslavné církve Kirill se v "civilu" jmenuje Vladimir Michajlovič Gundjajev). 26. Pouť Pussy Riot proti Putinovi ( , Adéla Dražanová) Náboženská nesnášenlivost? Neúcta ke společnosti? Ne, cílem Pussy Riot bylo od začátku jediné: vyjádřit nesouhlas se současným režimem v Rusku. Nepovstaly z popela, neobjevily se z ničeho nic. Když letos 21. února vběhly do moskevského Chrámu Krista Spasitele dívky oděné v pestrých šatech a barevných kuklách přes hlavu, nebyla to zbrklá akce divokých dětí, ale cílený politický protest zkušených oponentek putinovského režimu. "Protestní kariéra" dívek z feministické punkové skupiny Pussy Riot totiž začala mnohem dřív. "Režim s námi vyje..." Posledního únorového dne roku 2008 se návštěvníkům moskevského Státního přírodovědeckého muzea K. A. Timirjazeva naskytl nečekaný obrázek: stali se svědky skupinové soulože. Uspořádala ji dnes už legendární umělecká skupina Vojna. Ano, ta, která se později postarala třeba o obří penis namalovaný na jednom z petrohradských zvedacích mostů (když se most v noci otevřel, penis o rozměrech 27 krát 65 metrů stanul přímo proti petrohradskému sídlu tajné služby FSB). Ale 124

125 zpátky do muzea. Akce se jmenovala "Jebej za následníka Medvídka". Bylo tehdy krátce před prezidentskými volbami, jejichž jasným favoritem byl Dmitrij Medveděv. Muž, kterého si za svého nástupce zvolil dosavadní šéf Kremlu Vladimir Putin. Akcí v muzeu chtěla Vojna poukázat na to, že ruský národ sebou nechává, omluvte ten výraz, "vyjebávat". Jednou z účastnic skupinové soulože byla jistá Naděžda Tolokonnikovová, studentka druhého ročníku Filozofické fakulty Moskevské státní univerzity M. V. Lomonosova. Mladičká, teprve osmnáctiletá dívka ve vysokém stupni těhotenství. Jejím partnerem při souloži byl její manžel Pjotr Verzilov, jeden z vůdců Vojny. Tahrír na Rudém náměstí Skupinový sex v muzeu vyvolal skandál. Ale Naděžda Tolokonnikovová měla chvíli jiné starosti, pár dní po akci totiž porodila dceru. Že by v ní mateřství utlumilo, či dokonce zcela vymýtilo odpor vůči putinovskému režimu, se však rozhodně říci nedá. Naděžda se dál účastnila akcí Vojny včetně zmíněného malování penisu na petrohradský most, což je, mimochodem, dodnes nejproslulejší z počinů skupiny (i když trochu nezaslouženě, neboť vypuštění tří tisíc švábů do soudní budovy nebo zavaření vstupních dveří moskevské restaurace Opričnik také stojí za povšimnutí). Co však prý Tolokonnikovové v rámci Vojny chybělo, byl důraz na genderový prvek. A tak vznikly Pussy Riot neboli Vaginální vzpoura. Punková feministická skupina, velmi hlasitá a barevná. Bezprostředním podnětem k zahájení protestu byla událost z loňského 24. září. Toho dne premiér Vladimir Putin a prezident Dmitrij Medveděv na sjezdu strany Jednotné Rusko slavnostně oznámili, že si hodlají v rámci nadcházejících voleb vyměnit funkce. Že Medveděv bude předsedou vlády a Putin se po čtyřleté přestávce vrátí do Kremlu. Ano, vlastně se to tehdy čekalo, všechno tomu nasvědčovalo. Ale když to pak Medveděv s Putinem opravdu vyslovili, svobodně smýšlející Rusové zůstali jako opaření. Pussy Riot o sobě daly vědět vzápětí. V říjnu 2011 uspořádaly "nelegální turné" jménem Osvoboď dlažební kostku. Píseň toho jména předváděly v moskevské hromadné dopravě - hlavně ve stanicích metra. Vyzývaly v ní v podstatě k revoluci á la arabské jaro: "Egyptský vzduch dělá dobře plicím! Tak udělej z Rudého náměstí Tahrír. Prožij divoký den mezi silnými ženami. Poohlédni se na balkoně po páčidle a osvoboď dlažební kostku." Tak tohle se v písni zpívalo. Nebo spíš křičelo, vždyť jde o punk. V listopadu předvedly další píseň (Kropotkin-vodka) v moskevských luxusních obchodech. A pak už přišly parlamentní volby, které vyhrála putinská strana Jednotné Rusko a které byly provázeny rekordním množstvím podfuků. Ne, z Rudého náměstí se nestal Tahrír. Ale i tak se odehrálo něco nevídaného: poprvé po dvaceti letech se v centru ruské metropole (a v ulicích dalších velkých měst) konaly protesty čítající desítky tisíc účastníků. Mluvilo se o zformované a probuzené střední třídě, které prostě došla trpělivost s Putinovým režimem. První protest se odehrál hned den po volbách, skutečně masový pak následoval 10. prosince na Bolotném náměstí. Za velké pozornosti světových médií. Několik výrazných figur ruské opozice po protestu skončilo v cele předběžného zadržení. A tím se dostáváme zpět k Pussy Riot. Ty 14. prosince vystoupily na střeše policejní budovy, kde byli aktivisté zavření. Akce se jmenovala "Smrt věznici, svobodu protestu". Jako v osmašedesátém V Moskvě vždycky koncem ledna hrozně přituhne. Pro návštěvníka z klimaticky přívětivějších částí planety se tamní mrazy stávají nesnesitelnými. Ale právě v tomhle příšerném počasí uspořádaly Pussy Riot svou největší akci. Osm členek skupiny obsadilo takzvané Lobnoje mjesto na Rudém náměstí. Jde o kruhovou platformu před Chrámem Vasila Blaženého, kterou nechal vybudovat Ivan Hrozný a z níž byly lidu oznamovány carské výnosy. Pussy Riot tam předvedly píseň (a nyní opět promiňte to výrazivo) "Povstání v Rusku - Putin se pochcal". Místo protestu si dívky nevybraly náhodou. Jednak je blízko Kremlu a jednak právě tady, na platformě před Vasilem Blaženým, v roce 1968 protestovalo osm statečných Rusů proti invazi vojsk Varšavské smlouvy do Československa. Dívky byly zadrženy, pokutovány, propuštěny. Tou dobou už však dost možná plánovaly akci, která je dočasně připravila o svobodu... "Punkovou modlitbu" v Chrámu Krista Spasitele. "Modlitbu" k Bohorodičce, aby vyhnala Putina. Modlitbu, která nebyla vyslyšena. 27. Dva roky za píseň, jež nezazněla ( , Adéla Dražanová) Ve vydýchané síni Chamovnického soudu v Moskvě včera vyvrcholil jeden z nejdůležitějších procesů v Rusku za mnoho let. Dívky ze skupiny Pussy Riot odešly s dvouletými tresty. Za protest proti Putinovi. Podle toho, co včera odpoledne v té těsné moskevské soudní síni zaznělo, jsou tři členky Pussy Riot čarodějnice, které si nezaslouží nic menšího než upálení na hranici. A k tomu ještě psychicky narušené čarodějnice, ačkoli "medikamentózní psychiatrickou léčbu" prý nepotřebují. Skoro tři hodiny četla soudkyně Marina Syrovová verdikt, na jehož konci stálo toto: Naděžda Tolokonnikovová (22), Marija Aljochinová (24) a Jekatěrina Samucevičová (29) se za výtržnictví motivované náboženskou nenávistí odsuzují ke dvěma letům odnětí svobody. Jejich akce z letošního 21. února, kdy uspořádaly "punkovou modlitbu" u oltáře moskevského Chrámu Krista Spasitele, byla podle soudkyně jasnou "konspirací" a nepřípustným aktem výtržnictví, za nímž zcela nezpochybnitelně stála osobní nenávist dívek vůči víře a církvi. A snaha tuto nenávist rozpoutat ve společnosti. Pussy Riot podle verdiktu hluboce urazily církev i její "ovečky" a znesvětily sakrální místo. A učinily tak plánovaně, promyšleně a hrubě. Jejich čin byl "společensky nebezpečný", stejně jako jsou společensky nebezpečné i ony samy. Nicméně napravit se mohou. Musí však strávit nějakou dobu za mřížemi, aby měly čas o svém rouhačském činu přemýšlet. Pak snad přestanou provokovat, "opovrhovat veřejností" a parodovat rituály, které jsou pro jiné členy ruské společnosti svaté. Ano, to všechno zaznělo u ruského soudu 21. století. 125

126 Vězení za 40 vteřin Hned jak Syrovová verdikt dočetla (mimochodem, kamery ani jedinkrát nezabraly její tvář), začali přítomní v soudní síni volat "hanba" či "fašisti". Samy obžalované, výší trestu zjevně jen málo překvapené, se jen bezmocně usmívaly. Jak ony, tak jejich advokáti a všichni ostatní lidé v sále měli za sebou ony tři hodiny úporného stání a naslouchání monotónnímu hlasu Syrovové, jež se snažila co nejrychleji dočíst desítky stránek verdiktu. Obhájci dívek okamžitě oznámili, že se proti verdiktu odvolají. Soud s Pussy Riot byl nejdůležitějším procesem v Rusku za mnoho, mnoho let. Kritici Putinova režimu, stejně jako řada mezinárodních organizací v něm jasně vidí politiku. Respektive snahu ztrestat projev občanské aktivity a znovu přidusit svobodu slova, která se přece jen začala trochu probírat z "kómatu" během čtyř let prezidentství Dmitrije Medveděva. Nyní už zase sedí v Kremlu Medveděvův předchůdce a mentor Vladimir Putin - a právě proti němu byl protest Pussy Riot namířen. Dívky, oděny ve svých tradičních pestrých šatech a s kuklami na hlavách, se pokusily u oltáře realizovat svou píseň "Bohorodičko, vyžeň Putina". Bylo totiž před prezidentskými volbami, jichž byl Putin favoritem. Proč si zvolily chrám? Protože chtěly zároveň zkritizovat propojení "oltáře a trůnu". Reagovaly na fakt, že patriarcha Kirill, ačkoliv je v Rusku náboženství ústavně oddělené od státu, vyzýval věřící, aby ve volbách hlasovali pro Putina. A řekl také, že Putinovi byla moc dána Bohem. "Vystoupení" nakonec trvalo pouhých 40 vteřin, než jej zarazila ochranka a další zaměstnanci chrámu. Z písně zazněly jen fragmenty a elektrická kytara, kterou si dívky přinesly, nezazněla vůbec. V tom je jeden z velkých paradoxů celého procesu: jedním z hlavních důkazních materiálů byl totiž při procesu videoklip, který koloval po internetu a který byl sestříhán jak z akce v Chrámu Krista Spasitele, tak z protestu v jiném moskevském svatostánku, který dívky uspořádaly o několik dní dřív (za ten ale souzeny nebyly). Zvuk, tedy píseň "Bohorodičko, vyžeň Putina", byl k videoklipu přidán až později. Omluva neplatí, nebyla upřímná Proces s Pussy Riot začal posledního července a trval jen osm dnů. Byl plný skandálních nesrovnalostí, soudkyně například zamítla takřka všechny stížnosti i žádosti obhajoby. Dokonce nepřipustila výslech drtivé většiny svědků, které advokáti dívek chtěli předvolat. Naopak "poškození", tedy věřící reprezentovaní například uklízečkou či oltářníkem z chrámu, dostali prostoru vrchovatě. Dívky, které po celou dobu trvaly na své nevině, se hned na úvod procesu omluvily věřícím, které snad jejich vystoupení mohlo urazit. Včera však v soudní síni opakovaně zaznívalo, že omluva nemůže být brána vážně, neboť nebyla myšlena upřímně. Kdežto pocit hluboké újmy, kterou Pussy Riot způsobily věřícím i duchovním, je podle verdiktu nezpochybnitelný. Jako polehčující okolnost soudkyně vzala v potaz to, že dvě ze tří obžalovaných mají malé děti a že všechny tři jsou souzeny poprvé. Výsledkem jsou ony dva roky. Maximální sazba je let sedm. "Byly bychom tady, kdybychom zpívaly Bohorodičko, ochraňuj Putina?" ptala se minulý týden v závěrečné řeči Marija Aljochinová. Otázka zůstala nezodpovězena. 28. Špatné divadlo ( , Libor Dvořák) Kdyby nezpívaly o Putinovi, nebyly by v železech Četní ruští odborníci upozorňují, že v doslova kosmickou katastrofu celou tuhle historii nafoukla ruská státní moc a sama i domácí veřejné mínění usměrnila spíše k podpoře troufalých výtržnic v krátkých sukénkách a barevných kuklách. Po nekonečném předčítání rozsudku s neustálým opakováním údajných vin členek skupiny Pussy Riot se včera u Chamovnického soudu v Moskvě uzavřel proces s Naděždou Tolokonnikovovou, Marií Aljochinovou a Jekatěrinou Samucevičovou. Dívky dostaly trest dva roky vězení. Připomeňme si, jak se celý případ rozbíhal: 21. února letošního roku skupina Pussy Riot v hlavním pravoslavném svatostánku Ruska, chrámu Krista Spasitele, předvedla takzvanou punkovou modlitbu Bohorodičko, vyžeň Putina. Dodejme k tomu, že podobných performancí měly do té doby Pussy Riot na svém kontě řadu včetně podobné seance přímo před kremelskou Spasskou bránou, na bývalém pranýři a popravišti. Název písně byl ještě provokativnější - Putin se po... Personál chrámu byl zpočátku zcela šokovaný a chrámové stráži se podařilo vytlačit mladé ženy ven až po několika minutách. Policie však proti nim nijak nezasáhla a nějaký čas bylo kolem případu ticho. Že to dívky tentokrát poněkud přehnaly, si v těsně předvolebním Rusku mysleli skoro všichni - snad s výjimkou těch nejvelkorysejších liberálů, jichž v Rusku, jak známo, nikdy nebylo moc Po dvou týdnech však byly tři členky kapely - Naděžda Tolokonnikovová, Marie Aljochinová a Jekatěrina Samucevičová - zatčeny a umístěny do vyšetřovací vazby. Z té se už pak nedostaly. I v této chvíli mnozí doufali, že dívky dostanou trest v podobě peněžní pokuty či veřejně prospěšných prací. K nelíčenému překvapení všech však vyšetřování a poté soud jednání Pussy Riot nekvalifikovaly jako drobnou výtržnost, ale jako vyvolávání náboženské nesnášenlivosti a urážení náboženského cítění jiných spoluobčanů. Zvláštnosti ruské jurisdikce přitom umožňují, aby jistě nevhodná a přísně vzato nevkusná hudební performance v chrámu Krista Spasitele mohla být hodnocena jako téměř teroristický čin. Proto se najednou ukázalo, že tři mladé ženy by mohly za mřížemi skončit až na sedm let. Zajímavé bylo, že za stranu žalující, která přivedla do soudní síně sedm svědků, vystoupili kromě věřících a zaměstnanců chrámu celé akci přímo přítomných i lidé, kteří v chrámu během performance vůbec nebyli a jen viděli videoklip. Ti všichni však svorně tvrdí, že bylo dotčeno jejich náboženské cítění, že byli svědky rouhání a svatokrádeže a že mladé punkerky opakovaně vykřikovaly neslušná a vulgární slova. Samy obviněné po celou dobu procesu něco takového odmítaly a své jednání vysvětlují jako výhradně politický protest proti prorůstání Putinova státu a ruské pravoslavné církve, což je podle nich proces víc než nepřijatelný. 126

127 Putin promluvil Zajímavá byla v celém případu, který během několika měsíců vyvolal bouřlivé ohlasy po celém světě, reakce faktické ústřední postavy celého tohoto ostudného divadla - Vladimira Putina. Že tomu tak je, si uvědomovaly všechny tři dívky, které celou situaci glosovaly velmi lapidárně: "Kdybychom v chrámu nezpívaly o Putinovi, tak bychom tu neseděly." Putin se glosování celého případu dlouho vyhýbal a tvářil se, jako by se ho celá věc netýkala. Před pár týdny na známém letním táboře mladých putinovců u jezera Seliger se odpovědi na novinářské otázky k tomuto tématu vyhnul. Na londýnské olympiádě už to nešlo a on přišel s poněkud překvapivým prohlášením, že doufá ve spravedlivý, ale ne zbytečně tvrdý trest. Je nám jistě jasné, že tento výrok byl pro soudkyni Marinu Syrovovou pokynem a konečný verdikt jistě ovlivnil. Jak už jsme řekli, těch, kdož se stavějí na stranu extravagantních punkerek, neustále přibývá a dívky se dočkaly i mezinárodní podpory z úst takových muzikantských autorit, jako je Madonna či Paul McCartney. V rodném Rusku je však na druhé straně podle známého Levada-centra 44 procent lidí, kteří víceletý trest odnětí svobody považují za nejen přijatelný, ale dokonce za spravedlivý. Inu - jiný kraj, jiný mrav. O tom, jak se na celou záležitost dívají již zmiňovaní ruští liberálové, svědčí například výrok světoznámého spisovatele-scifisty Borise Strugackého. Ten velmi litoval, že pro zdravotní potíže nemůže přijít protestovat přímo k soudní budově, ale svou představu o úměrném trestu vyjádřil větou: "Já bych ty tři holky poslal na čtrnáct dní mýt podlahy někam do ženského kláštera." Četní ruští odborníci upozorňují, že v doslova kosmickou katastrofu celou tuhle historii nafoukla ruská státní moc a sama i domácí veřejné mínění usměrnila spíše k podpoře troufalých výtržnic v krátkých sukénkách a barevných kuklách. Hodnotili i možnosti, které tak státní moc soudu poskytla: osvobozující rozsudek by po tom téměř půlroce byl fackou do tváře desetimilionů věřících. Politolog Dmitrij Oreškin a prorektor Ruské ekonomické univerzity Sergej Markov jsou dokonce přesvědčeni, že moc sama sebe donutila dívky ve vězení ponechat: jinak by totiž musela odpovědět na oprávněnou otázku, proč tři mladé ženy seděly půl roku ve vězení a musely chodit v železech. 29. O Pussy Riot se jednou bude hrát ve slavném MCHATu ( , Pavel Kohout) Píše se rok 1976, ale jako by to bylo včera. Budova pražského soudu je obklíčena policií, vpouštěni jsou pouze na vstupenku estébáčtí penzisté hrající jako vždy roli veřejnosti; do malé soudní síně se dostanou stěží nejbližší příbuzní obžalovaných. Hudební skupina Plastic People of the Universe se zpovídá z výtržnictví a nemravnosti. V zemi, kde je nejčtenější knihou Švejk, jsou souzeni za sprostá slova. Přitom všichni, počínaje soudcem a obecenstvem, vědí, že jde o politický proces namířený proti odpůrcům vládnoucí státostrany ztělesňované Gustavem Husákem. Filmový střih. Píše se rok 2007, ale jako by to bylo dnes. V Národním divadle se chýlí ke konci premiéra hry Toma Stopparda Rock n roll. Z orchestrálního příkopu vyjíždí hudební skupina Plastic People of the Universe a českým divadelním chrámem zvaným Zlatá kaplička se rozléhají surové tóny a tvrdá slova, za něž byli muzikanti před jedenatřiceti lety odsouzeni. Mezi těmi dvěma letopočty proběhly dějiny, které změnily politickou mapu světa, Evropy i českých zemí. A na jejich počátku stála petice, kterou vedle čtyř zakázaných spisovatelů ve středním věku podepsaly tři velké osobnosti: literární vědec Václav Černý, filozof Jan Patočka a básník Jaroslav Seifert. Celá sedmička s jedinou výjimkou Václava Havla se shodovala v tom, že hudba i texty chráněnců jsou jim bytostně cizí. Ale všichni Havlův protest podepsali, neboť věděli, že občansky jsou s Plastiky na jedné lodi, neboť jde o svobodu slova, tvorby, života. Na ten akt brzy přímo navázala Charta 77 jako jeden z evropských potoků, které se za dvanáct let spojily v tsunami bořící berlínskou zeď i železnou oponu. Píše se rok 2012, ale zas jako by to bylo včera. Před moskevským soudem stojí tři dívky obžalované z náboženské nenávisti. Přitom všichni, počínaje soudkyní a obecenstvem, kterým je dík televizi ruská i světová veřejnost, vědí, že jde o politický proces namířený proti nekonečnému prezidentství Vladimira Putina a jeho spojenectví s pravoslavným patriarchou Kirillem. Přenos znovu dokázal smysluplnost cenzury, protože prosvítil ten záměr jako rentgen. Ruský zvyk číst zdůvodnění před rozsudkem posloužil k tomu, že divák vydržel sledovat dvouapůlhodinové stání jako napínavé krimi. Slovo "stání" se ukázalo být přesným, protože přítomní museli stopadesátiminutové čtení vyslechnout vestoje. Hlavními svědky žaloby byli zaměstnanci moskevského velechrámu Krista Spasitele, kde dívky svůj trestný čin spáchaly. Půltucet výpovědí četla soudkyně jako přes kopírák, opakovala se téměř doslovně celá souvětí - vyhazování nohou v krátkých šatečkách, hanebné křižování se zády k oltáři. Do uší bilo, že se v každé zdůrazňovalo, co svědek ne-slyšel: že "při celé výtržnosti ne-zaznělo jméno ruského politika". Pohaněn byl tedy pouze a jedině Bůh a s ním i pravoslaví, což na každém ze svědků shodně zanechalo "morální poškození". Hodnocení soudu: "Výpovědi svědků si důsledně neodporují." Soudkyně se zřetelně snažila zdůvodnit rozsudek pečlivě po vzoru Anglosasů, ale docílila pravý opak. Nejméně hodinu vyplnila vatou o principech ruského soudnictví a nestrannosti soudních znalců. Všem třem dívkám atestovali "komplexní poruchu osobnosti" dokazovanou tím, že "kategoricky trvají na svých názorech". Nicméně ke své smůle právě "během činu poruchou netrpěly". Jako se kdysi leckomu nelíbila poetika Plastiků, smí se mnohým právem zdát projev dívek v pravoslavné svatyni nevkusný až trapný. Byl však každopádně politický, namířen proti zcela konkrétním osobám a činům. Dva roky natvrdo za nejapnost je však trest nepřijatelný i pro ty, kdo s jejich způsobem protestu zásadně nesouhlasí. Přesto vše: Hodnotit Rusko jako zemi směřující k diktatuře je zavádějící. Dá se spíš srovnat s Československem roku 1976, počínajícím pomalu, ale jistě směřovat z diktatury ke svobodě. Teď jako tenkrát padly tresty sice zcela nespravedlivé, ale takové, o jakých se odsouzencům do jáchymovských dolů nebo sovětských gulagů mohlo jenom zdát. Teď místo kulky do týla čeká dívky pracovní tábor s lehkým dozorem. Teď na rozdíl od tenkrát mohou nesmyslný rozsudek zhodnotit všichni diváci televize. Cesta od anticharty k Havlovu prezidentství trvala dvanáct let. Ruská bude asi delší, ale nejspíš podobná. Kdo zná ruskou skutečnost, smeká klobouk před národem, který přežil dvacáté století tak, jak je přežil. Budou-li mu hvězdy příznivy, jako byly Evropě, může mu to trvat jen o něco víc než našich dvanáct let. Pro začátek by stačilo, kdyby vyšší instance rozsudek změnila, anebo prezident dal dívkám velkoryse milost. Píše se rok 20*, ale jako by to 127

128 bylo pozítří. Ve slavném Čechovově MCHATu - Moskevském uměleckém akademickém divadle - končí hra ruského klasika nazvaná Pussy Riot. Z orchestrálního příkopu vyjíždějí tři ženy ve středním věku a zpívají svobodně "Bohorodičko, zbav nás Vladimira Putina". 30. Tohle je moc! Svět se obul do Ruska kvůli Pussy Riot ( , (zah)) Na Rusko se o víkendu snesla vlna kritiky za odsouzení trojice členek punkové skupiny Pussy Riot ke dvěma letům vězení. V Rusku se spekuluje o zmírnění trestu po odvolání. MOSKVA, WASHINGTON Tohleto jste přehnali! Tak vyzněla většina víkendových komentářů na adresu Ruska. Země se ocitla pod palbou kritiky za páteční odsouzení trojice členek punkové skupiny Pussy Riot ke dvěma letům odnětí svobody za to, že v pravoslavném chrámu zazpívaly píseň proti Vladimiru Putinovi. Zejména v zahraničí je trest považován za nepřiměřený a příliš tvrdý. Podle některých pozorovatelů lze ale očekávat, že by po odvolání mohl být zmírněn. Ruské ministerstvo zahraničí v reakci mimo jiné na výzvu americké diplomacie k revizi procesu a k zajištění svobody slova přispěchalo s tvrzením, že za výtržnost v chrámu lze putovat do vězení i na Západě. Jako příklad uvedlo Německo, kde lze podle zákona trestat podobný čin až třemi lety vězení. Už však podle agentury AFP nedodalo, že v západních zemích pachatelé podobných činů vyvázli dosud jen s pokutou. Přísný rozsudek zřejmě potvrzuje, že prezident Vladimir Putin nechce ustoupit ani opozici, ani znepokojenému Západu. Hlava ruského státu se ke kauze Pussy Riot zatím nevyjádřila. Názory ruské veřejnosti se liší. Podle průzkumu, který provedl nezávislý rozhlas Echo Moskvy, kolem 77 procent posluchačů soudí, že "není možné s rozsudkem souhlasit". "Dva roky, to je skutečně hodně," napsala Komsomolskaja pravda, která ale předpokládá, že v budoucnu se věc vyvine pro odsouzené hudebnice příznivěji. "Vzniká dojem, že moskevský soud poté, co obhájci podají odvolání, sníží trest na jeden rok a pustí tyto hlupačky na svobodu," napsal list. Ale hypotéza o udělení milosti naráží na jednu překážku: členky Pussy Riot už daly jasně najevo, že Vladimira Putina o milost prosit nebudou, a odmítají uznat vinu, i když se věřícím omluvily. "Předčasné propuštění na svobodu a udělení milosti jsou možné jedině tehdy, když odsouzené uznají svou chybu a projeví lítost," připomněl Josif Diskin, člen civilního senátu, který je poradním orgánem úřadů. Madonna: Je to kruté K osobnostem, které kritizují tvrdý trest pro Pussy Riot, se včera připojila i americká zpěvačka Madonna. "Protestuji proti uznání viny a odsouzení členek Pussy Riot za čtyřicetivteřinové vystoupení, kterým vyjádřily svůj politický názor," uvedla. Rozsudek označila za příliš krutý, až nelidský. Většina ruských komentátorů se o víkendu pozastavila nad přísností trestu, byť část z nich souhlasila s tím, že "chuligánky" dostaly za vyučenou. "Kdo by si pomyslel, že bezmála hlavní událostí v politickém životě obrovské země se stane rozsudek nad třemi husičkami, odsouzenými podle běžného paragrafu o výtržnictví," pozastavil se list Komsomolskaja pravda nad ohlasem, který kauza vyvolala. "Pussy Riot měly štěstí neupálili je na hranici," ironizuje Moskovskij komsomolec. Čili oproti středověku už dosáhlo Rusko obrovského pokroku, píše list. Jedno se však podle něj nezměnilo: ani ve středověku, ani nyní nejsou lidé souzeni za to, co skutečně udělali. Pussy Riot totiž nenarušily veřejný pořádek výtržností, ale porušily pravidla platná v pravoslavném kostele a dopustily se urážky náboženského cítění. Na to ale v ruském trestním právu není paragraf. 31. Podpora Pussy Riot v centru Liberce ( , (lib)) Ve středu krajského města včera lidé protestovali proti rozsudku s trojicí ruských umělkyň LIBEREC Skupina asi patnácti demonstrantů prošla včera centrem Liberce. Protestovali proti událostem v Rusku, kde soud poslal na dva roky do vězení trojici umělkyň Pussy Riot. "Akce začala protestem před kostelem v liberecké Klášterní ulici, kde právě probíhala pravoslavná mše. Poté průvod za skandování "Free Pussy Riot", "Bohorodičko, vyžeň Putina, vyžeň i Klause a Duku!" pokračoval na náměstí Edvarda Beneše Pražskou ulicí a vrátil se ulicí Moskevskou k pravoslavnému kostelu v Klášterní," vysvětlil jeden z aktivistů Ondřej Vyhnálek. Demonstranti podle něj chtěli dát najevo, že odmítají proces s anarcho-feministickou skupinou Pussy Riot v Rusku. "Stojíme po boku skupiny Pussy Riot v její kritice narůstajícího nacionalismu v Rusku, omezování demokratických a sociálních práv a narůstání moci církve," dodal Vyhnálek a pokračoval: "Jsme přesvědčeni, že proces s Pussy Riot je jen začátkem temnějšího období v současném Rusku. Při vědomí si rozdílů mezi současným Ruskem a Českou republikou i my odmítáme narůstající nacionalismus, pravicový konzervatismus a vliv církví. Církevní restituce budou už jen počtem vraceného majetku znamenat reálný růst vlivu zejména katolické církve." 32. Vládce Kremlu je daleko, ale Rusové se bojí ( , Vladimír Zedník) Vládce Kremlu Vladimir Putin je daleko a lidé se tady v Karlových Varech nemusejí bát - říkal jsem si před odchodem do rozžhavených lázeňských ulic zjistit, co si Rusové myslí o tvrdém trestu pro hudebnice Pussy Riot. Odpovědí byla studená sprcha. Až na výjimky by je všichni respondenti zavřeli, až by zpěvačky zčernaly. Odpovědi připomínaly padesátá léta minulého století, kdy strana a vláda něco rozhodla, pracující lid ji v tom masově podporoval - včetně požadavku trestu smrti pro Miladu Horákovou. Až dvě ruské sympatické prodavačky před Thermalem mi otevřely oči. Uvedly totiž, že v Ruské 128

129 federaci vyšel zákon. Podle něj se můžou lidé dostat za některé řeči do vězení. A co když ve mně Rusové vidí místo novináře provokatéra z KGB? Na české poměry se často láteří. Stačí se ale jen podívat, co se svobodně píše v diskusi pod internetovými články o prezidentovi Václavu Klausovi, hned je člověku nějak lépe. I v tom vražedném vedru. 33. Dvě členky Pussy Riot prý prchly ze země ( , (ČTK)) RUSKO Dvě členky pětičlenné ruské punkové skupiny Pussy Riot hledané policií utekly z Ruska. Kapela to včera bez podrobností uvedla na sociální síti Twitter. Skupina v únoru v moskevském chrámu zazpívala "punkovou modlitbu" s názvem Bohorodičko, vyžeň Putina. Performerky tehdy měly na hlavách kukly. U tří z nich ale byla zjištěna totožnost a ruská justice je 17. srpna v ostře sledovaném procesu odsoudila ke dvěma letům vězení. 34. Hudební festival Eurotrialog připomněl rozsudek nad členkami Pussy Riot ( , (ek)) Tisícovka fanoušků v mikulovském amfiteátru Skupina Už jsme doma jim věnovala koncert, kapela Ahmed má hlad vystoupila v tričkách s nápisem Bohorodičko, vyžeň Putina. Letošní ročník festivalu Eurotrialog v Mikulově věnovali pořadatelé i hudebníci ruské skupině Pussy Riot, jejíž členky byly před týdnem odsouzeny ke dvěma letům vězení. Kolem tisícovky návštěvníků si na festivalu zaměřeném na nekomerční hudbu vyslechli interprety jako Jasná páka, Jiří Schmitzer, Ty syčáci nebo Květy. Vystoupily i kapely ze Slovenska, Rakouska a Francie. "Počasí nám docela přálo. V pátek byly všude na jižní Moravě hromy a blesky, v Mikulově ale vanul jen lehký vítr," popsal jeden z pořadatelů festivalu Romek Hanzlík. Kromě hudby si návštěvníci mohli prohlédnout i výstavu v Galerii Konvent mapující historii Eurotrialogu či kulturní brněnskou scénu. Festival se konal už počtrnácté. 35. Očima Michala Musila ( ) Nečasova nová politika: Čína je prima, Putin je fajn (a Klaus taky) Znělo to jako Václav Klaus, ale nebyl to Václav Klaus. Hovořil předseda vlády Petr Nečas, ovšem prezident Klaus by jeho slova pravděpodobně podepsal; vždyť v podobném duchu on či jeho lidé vystupují. Co prohlásil premiér? Se svobodným Tibetem opatrně, jsme pro jednu Čínu, ruská punková skupina Pussy Riot je nevkusná, řekl politik na konferenci českých průmyslníků. Hlasitá podpora neformálnímu vůdci Tibetu dalajlamovi a volání za svobodu pro členky oné punkové skupiny škodí českému vývozu. Když jsem slyšel premiéra v televizi mluvit, psal jsem do těchto míst text o něčem jiném. Avšak Nečasova řeč mne donutila připravený sloupek smazat. Nepatřím mezi ty, kteří si myslí, že lze rychle, okamžitě a bez komplikací zavést v komunistické Číně a Putinově autoritářském Rusku liberální demokracii. Dokonce svým způsobem chápu, že politici západního světa se zmíněnými nedemokratickými zeměmi tančí divný tanec, protože na ekonomické spolupráci s nimi je závislý blahobyt jejich občanů. Ale všechno má své meze a obávám se, že Nečas je včera překročil. Byť je premiér o svých slovech pravděpodobně přesvědčen. O to hůře. Podle Nečase je ruská skupina Pussy Riot "vrcholem nevkusu", nikoli něčím, co "co symbolizuje svobodu a demokracii". Ve skutečnosti rozsudek nad Pussy Riot symbolizuje nesvobodu a nedemokracii v nynějším Rusku. Prosím, virvál v kostele je spoustě lidí oprávněně proti srsti, ale aby za něj dotyčné ženy dostaly dva roky vězení natvrdo? To si Petr Nečas fakt myslí, že by vyfasovaly tak vysoký trest, kdyby akce skupiny nebyla jasně namířena proti ruskému autokratickému prezidentu Putinovi? Co Nečas udělal, by se možná dalo přirovnat k situaci, jako kdyby německý spolkový kancléř řekl v sedmdesátých letech minulého století, že Plastic People of the Universe je nevkusná skupina a že její podpora ničí rozvíjející se ekonomické vztahy s komunistickým Československem. Asi by byli zklamaní všichni ti disidenti, kteří ač underground rozhodně nepředstavoval hudbu jejich srdce podpořili skupinu, protože její zatčení považovali za zásah proti občanské svobodě. Podobné je to s Čínou, která obsadila Tibet. Premiér tvrdil, že dalajlama by obnovil v Tibetu feudalismus či co. Což neví, že dalajlama už je jen neformální hlavou hnutí? Že dlouho mluví o demokracii a exilové tibetské řízení je svobodně volené? Zkrátka a dobře, premiér Nečas ony věci říkat nemusel. Nemohu si pomoci, nabízí se, že si chtěl svým projevem taky trochu udobřit prezidenta Klause, s nímž nyní nemá nejlepší vztahy. Ale to jsou možná zlá slovíčka Do Číny ani Ruska firmy příliš nevyvážejí. Zatím ( , Martina Patočková) Český export do obou zemí, jehož si premiér Nečas váží víc než lidských práv, rychle roste, ale dělá méně než pět procent vývozu PRAHA Čína ani Rusko zatím nepatří k významným exportním trhům, kam by se z Česka valily kamiony a kontejnery plné zboží. Čína se dnes podílí na českém vývozu jedním procentem a Rusko necelými čtyřmi. Dohromady tedy jen pěti procenty. Nicméně export do obou těchto zemí rychle roste. Možná proto Petru Nečasovi leží tolik na srdci a zastal se Ruska i Číny počátkem týdne při úvodním projevu na brněnském strojírenském veletrhu. Podle premiéra by čeští politici neměli stát za ruskou skupinou Pussy Riot, jejíž členky poslal Putinův režim za mříže, či tibetským dalajlamou a poškozovat tak vývozní 129

130 zájmy v této oblasti. Přitom Rusko i Čína jsou proslulé svým velmi volným výkladem lidských práv, za což bývají často kritizovány. Obě země mají pro Česko mnohem větší význam z hlediska dovozu. Zejména Rusko, odkud nakupujeme suroviny od ropy po zemní plyn. Čína pak samozřejmě vede v dovozu takzvaného spotřebního zboží, které se zde ve velkém vyrábí, a to i pro velké a značkové firmy. Celkem se na dovozu do Česka podílí zhruba dvanácti procenty, Rusko pěti. Čína jako Itálie? "I kdyby vývoz do Číny nebo Ruska v dalších letech rostl velmi rychlým tempem, ani zdaleka nebude mít takový význam jako vývoz do eurozóny," říká hlavní ekonom společnosti Patria Finance David Marek. Do zemí Evropské unie dnes míří 81 procent českého zboží jdoucího za hranice, z toho do Německa skoro třetina. Nicméně v budoucnu by podle Marka mohla Čína a Rusko dosáhnout co do velikosti českého exportu na země jako Rakousko či Itálie. V případě Číny je navíc ještě důležitý nepřímý vliv, kdy řada firem dodává díly do Německa a z nich pak konečný výrobek putuje do země středu. Ani exportéři nemají na kontroverzní Nečasovy výroky jednotný názor, a to ani ti, jichž se vývoz do zmíněných zemí přímo dotýká. "Výrok byl možná trochu tvrdší, ale pro nás je Rusko klíčový obchodní partner, kam míří 80 procent našeho exportu. Druhý v pořadí je Tchaj-wan. Naproti tomu západní země jako Rakousko, Německo či Francie jsou pro nás zavřené. Nikdy by tam českého výrobce nepustili," říká Josef Nejedlý, ředitel a spolumajitel společnosti Fruko-Schulz, která vyrábí například jindřichohradecký Tuzemák. Dalibor Dědek, majitel společnosti Jablotron, sice v Rusku svá zabezpečovací zařízení pro tento trh přímo vyrábí, ale v hodnocení je střízlivější. "Českému exportu by nejvíce prospělo, kdyby náš stát dobře hospodařil. Ono je vždycky snadnější hledat bubáky a rizika mimo vlastní dvorek a mumlat přitom zaklínadla typu dalajlamismus či adorování," uvedl. 37. Medveděv: Trest pro Pussy Riot už stačil ( , (AP)) MOSKVA Trojice členek punkové skupiny Pussy Riot, která čelí nepravomocnému rozsudku dvou let vězení za happening proti prezidentu Putinovi v moskevském pravoslavném chrámu, se zastal ruský premiér Dmitrij Medveděv. "Podle mého názoru by podmíněný trest byl dostačující i vzhledem k tomu, jak dlouho už sedí ve vazbě," řekl Medveděv při schůzce s regionálními politiky, přenášené televizí. Podle pozorovatelů je to známka, že by mohly být dívky 1. října, kdy proběhne odvolací řízení, propuštěny. Za mřížemi už dívky sedí více než pět měsíců. Některá ruská média rovněž zaspekulovala, že Medveděv svými výroky ulehčil pozici prezidenta Putina, který je pod silným tlakem na propuštění dívek, zároveň však nechce "projevit slabost". Teď už nebude muset řekl to Medveděv. 38. Odleť s jeřáby! Desítky tisíc Rusů volaly po odstoupení Putina ( , (ČTK, leš)) MOSKVA Ať to bude na rogalu nebo na lyžích, to je jedno, hlavně už zmiz, volaly desítky tisíc Rusů při sobotní demonstraci v Moskvě. Cílem výzvy byl ruský prezident Vladimir Putin a rogalo s lyžemi parodovaly jeho nedávný propagační let s hejnem jeřábů. Ruský prezident totiž začátkem září vzlétl na rogalu do oblak, aby ptákům názorně ukázal, kudy mají letět do teplých krajin. Proto ho na první velké demonstraci po letní přestávce Rusové v ulicích Moskvy vyháněli notováním písně Let jeřábů a transparenty "Odleť s jeřáby". Protestu se podle pořadatelů jen v Moskvě zúčastnilo na sto tisíc lidí. Policie však přišla s cifrou o poznání nižší: okolo čtrnácti tisíc. Nezávislá média se shodla, že policejní odhad byl podhodnocený, ale počet demonstrantů nejspíš nepřesáhl padesát tisíc. Menší demonstrace se odehrály i v dalších městech. Protiputinovské protesty se rozbujely loni v prosinci, když Putin oznámil kandidaturu na prezidenta. V březnových volbách nepřekvapivě zvítězil a po čtyřech letech v premiérském křesle se vrátil do Kremlu. Někteří politologové si nyní všímají jisté únavy z demonstrací, které si od režimu zatím nevynutily zásadnější ústupky. Podle jednoho z opozičních aktivistů Alexandra Drozda lze dokonce hovořit o "krizi opozice". Opoziční předáci připouštějí, že Vladimir Putin "zůstává hluchý", ale podařilo se mu sjednotit proti sobě protikladné póly politického spektra. Hlavní požadavky z demonstrace byly tradiční: "předčasné volby", "konec represí" a "osvobození politických vězňů". Oproti předchozím protestům však přibyly i sociální požadavky jako zmrazení nákladů na bydlení, svobodné odbory a právo na stávku. Anarchisté vedle nacionalistů V průvodu kráčeli odpůrci režimu od krajní levice až po krajní pravici. "Moskva Rusům, Moskva je ruské město," skandovali nacionalisté pod carskými vlajkami, zatímco o kousek dál pochodovali komunisté se sovětskými prapory. "Pryč s fašismem!" volali aktivisté z komunity sexuálních menšin. Mezi anarchisty a nacionalisty málem vypukla potyčka, ale znesvářené skupiny rozdělily speciální policejní jednotky OMON. Putin na demonstraci nereagoval, jeho mluvčí však vzkázal, že prezident neměl čas všímat si protestu, protože ho zaměstnalo jednání s běloruským protějškem Alexandrem Lukašenkem. Opozičníci plánují další demonstraci v Moskvě na 20. října, i když původně chtěli vyjít do ulic už 7. října. To bude Putin slavit šedesátiny. 130