Právnická fakulta Masarykovy univerzity Právo Katedra trestního práva DIPLOMOVÁ PRÁCA

Transcription

1 Právnická fakulta Masarykovy univerzity Právo Katedra trestního práva DIPLOMOVÁ PRÁCA Hlavní líčení v české a slovenské trestně procesní právní úpravě Boris Štanglovič

2 Prohlašuji, že jsem diplomovou práci na téma Hlavní líčení v české a slovenské trestně procesní právní úpravě zpracoval/a sám. Veškeré prameny a zdroje informací, které jsem použil k sepsání této práce, byly citovány v poznámkách pod čarou a jsou uvedeny v seznamu použitých pramenů a literatury. Boris Štanglovič 2

3 Obsah Zoznam skratiek a značiek 5 Slovník termínov 6 Úvod 7 1. O hlavnom pojednávaní všeobecne Účel a význam hlavného pojednávania Uplatnenie základných zásad na hlavnom pojednávaní Zásada práva na spravodlivý proces Zásada zabezpečenia práva na obhajobu Zásada oficiality Zásada primeranosti a zdržanlivosti Zásada obžalovacia Zásada ústnosti a bezprostrednosti Zásada prezumpcie neviny Zásada voľného hodnotenia dôkazov Zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností Zásada verejnosti Zásada spolupráce so záujmovými združeniami občanov Zásada kontradiktórnosti Príprava a priebeh hlavného pojednávania Príprava hlavného pojednávania Priebeh hlavného pojednávania Začatie hlavného pojednávania Dokazovanie Záver hlavného pojednávania Rozhodnutia súdu na hlavnom pojednávaní Rozsudok Uznesenie o zastavení trestného stíhania Podmienečné zastavenie trestného stíhania a zmier Postúpenie veci 42 3

4 3.5. Prerušenie trestného stíhania Vrátenie veci prokurátorovi na došetrenie Rozhodnutie súdu mimo hlavného pojednávania Charakteristické znaky hlavného pojednávania Závery a doporučenia de lege ferenda 47 Záver 48 Resumé 50 Zoznam použitej literatúry 52 4

5 Zoznam skratiek a značiek TZ Trestný zákon TP Trestný poriadok TŘ Trestní řád Ústava SR Ústava Slovenskej republiky Ústava ČR Ústava Českej republiky SR Slovenská republika ČR Česká republika EÚ Európska únia ESĽP Európsky súd pre ľudské práva LZPS Listina základných práv a slobôd ÚS SR Ústavný súd Slovenskej republiky napr. napríklad príp. prípadne resp. respektíve t. z. to znamená tzv. takzvaný t j. to jest 5

6 Slovník termínov Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt. Obžalovaný je obvinený po nariadení hlavného pojednávania. Trestné konanie je konanie podľa trestného poriadku. Trestné stíhanie je úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej. Prípravné konanie je úsek od začatia trestného do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu alebo právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej. Stranou v konaní pred súdom je ten, proti komu sa vedie trestné konanie, poškodený, zúčastnená osoba a prokurátor; rovnaké postavenie ako strana má aj zástupca občianskeho združenia, dôveryhodná osoba, ako aj iná osoba, na ktorej návrh alebo žiadosť sa konanie vedie alebo ktorá podala opravný prostriedok a v konaní proti mladistvému aj štátny orgán starostlivosti o mládež. 6

7 ÚVOD Iudex aequitatem semper spectare debet (Sudca má mať vždy na zreteli spravodlivosť). Ústava Slovenskej Republiky určuje štátny orgán, ktorý má výsadné právo rozhodovať o trestnej zodpovednosti a to v čl. 50 Ústavy SR, ktorý ustanovuje, že len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy. O vine a treste za spáchaný trestný čin rozhoduje súd na hlavnom pojednávaní. Pred akýmkoľvek rozhodnutím je však súd povinný zistiť skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Táto povinnosť súdu vychádza zo zásady zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností zakotvenej v 2 ods. 10 TP. Podľa 2 ods. 10 TP orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Na vynesenie odsudzujúceho rozsudku sa vyžaduje istota a tiež presvedčenie súdu o tom, že skutok bol spáchaný. Rekodifikácia trestného práva znamenala podstatné zmeny, ktoré sa dotýkali trestného konania, nevynímajúc hlavné pojednávanie, ktoré je jadrom celého trestného konania. Účelom tejto rekodifikácie bola väčšia efektívnosť, hospodárnosť ako aj zrýchlenie celého trestného procesu, cieľom ktorého je zabezpečenie účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických osôb, právnických osôb ale aj celospoločenských záujmov. So zreteľom na hlavné pojednávanie tieto zmeny priniesli najmä väčší dôraz na kontradiktórnosť trestného konania s posilnením postavenia strán pri navrhovaní, obstarávaní a vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní, avšak podľa môjho názoru nenaplnili zamýšľané, podstatne väčšie, zmeny. Rekodifikáciou Trestného poriadku a jej prínosom venovali pozornosť už mnohí autori. Ktorí svoje poznatky zhrnuli do knižných publikácií, ktoré sa trestnému právu procesnému, a teda aj trestnému konaniu venujú ako celku. Doteraz nebola sprístupnená žiadna teoretická práca, ktorá by sa zaoberala výlučne hlavným pojednávaním a práve tento fakt, ako aj môj záujem o trestné právo boli impulzom pre výber tejto témy. Okrem toho som tiež pri spracúvaní obsahu práce mal neustále na pamäti úmysel, aby mohla poslúžiť nielen právnicky vzdelanej verejnosti, ale aj laickej verejnosti, nakoľko ide o tému aktuálnu, zaujímavú, napísanú zrozumiteľne a prehľadne. 7

8 Cieľom mojej práce bolo poskytnúť čitateľovi komplexný pohľad na hlavné pojednávanie a jeho priebeh, zhrnúť, objasniť a priblížiť jeho hlavné inštitúty a vymedziť jeho charakteristické znaky, čiastkové ciele uvádzam priamo alebo nepriamo v jednotlivých kapitolách. Pri spracovaní koncepcie samotného obsahu práce som vychádzal z pomerne dostatočného množstva slovenskej a českej literatúry, súdnych rozhodnutí a tiež z viacerých, s danou problematikou súvisiacich, právnych predpisov. Významným prameňom pre štúdium boli aj odborné články publikované v právnických časopisoch. Základný prameň však predstavovalo pozitívne právo, upravujúce danú problematiku, to znamená platné znenia príslušných právnych predpisov. Diplomová práca sa opiera najmä o príslušné ustanovenia Trestného poriadku v aktuálnom znení, o Ústavu SR a ČR ako najvyšších zákonov štátov, ktorých právna úprava je predmetom tejto práce, vychádza tiež z Nálezov Ústavného súdu SR, rozsudkov súdov SR, súdov ČR ale aj rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva. Závery som utváral na základe komparácie názorov mojich s názormi autorov článkov na danú tému, ktoré boli publikované v odborných časopisoch a zborníkoch, pri písaní práce som okrem metódy komparácie použili metódu analýzy, syntézy, kompilácie a sumarizácie. Predložená práca je rozdelená do štyroch kapitol. Kapitoly sa ďalej členia na podkapitoly, ak si to vyžaduje logická štruktúra textu. Prvá kapitola sa zameriava na procesné štádium hlavného pojednávania zo všeobecného hľadiska. Vymedzuje jeho účel a význam. Ozrejmuje obsah základných zásad trestného konania uplatňovaných počas hlavného pojednávania. Cieľom tejto kapitoly je uviesť čitateľa do problematiky a zároveň slúži ako kontinuálny prechod k ďalším kapitolám. Druhá kapitola je venovaná príprave a fázam, v ktorých hlavné pojednávanie prebieha, ide o ťažiskovú kapitolu celej diplomovej práce. Účelom tretej kapitoly je poukázať na rozhodovaciu činnosť súdu na konci hlavného pojednávania a vymedziť podmienky vydania konkrétnych súdnych rozhodnutí. Štvrtá, posledná kapitola poukazuje na typické vlastnosti a inštitúty hlavného pojednávania, ktoré sú jednotlivo vymedzené v predchádzajúcich častiach práce. Značná pozornosť je venovaná judikatúre, ktorá má v oblasti trestného procesného práva nespochybniteľný význam, ako aj posledným legislatívnym zmenám v tejto oblasti 1. O HLAVNOM POJEDNÁVANÍ VŠEOBECNE 8

9 1.1 Účel a význam hlavného pojednávania Trestné konanie je zákonom upravený postup orgánov činných v trestnom konaní, súdu a iných osôb zúčastnených na trestnom konaní, ktorého cieľom je zistiť, či bol skutok spáchaný, ak áno, zistiť jeho páchateľa a uložiť mu spravodlivý trest alebo ochranné opatrenie, pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti a na výchovu občanov. V prostredí slovenskej trestno-procesnej regulácie upravuje Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len TP ) postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu tak, aby boli trestné činy náležite zistené a ich páchatelia spravodlivo potrestaní podľa platnej právnej úpravy, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických a právnických osôb. Je tomu tak isto aj v prostredí regulácie českej podľa Zákona č. 141/1961 Sb(ďalej len TŘ ). Predmetom zákonov, ktoré vyjadrujú citované ustanovenie zahŕňa aj účel zákonov, ktorým je náležite zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov( 1 TP a tak isto aj 1 TŘ). Počas celého procesu objasňovania trestných činov, musia byť zistené všetky okolnosti trestného činu tak, aby bolo možné vzhľadom na to ktoré štádium trestného konania primerane rozhodnúť. Na riadne zistenie skutkového stavu veci pre rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní a súdu nám slúži dokazovanie. Dokazovanie predstavuje komplex procesných postupov orgánov činných v trestnom konaní a súdu, kde sa vykonáva celý rad úkonov, využíva sa množstvo dôkazných prostriedkov, vydáva niekoľko rozhodnutí, aplikuje veľa noriem, zásad a trestnoprávnych inštitútov a opatrení 1. Je dôležité vedieť, ktoré okolnosti pre rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní a súdu musíme v určitom štádiu poznať, aby mohli takéto rozhodnutie vydať. V predsúdnom konaní, konkrétne v štádiu prípravného konania je dôležité dokazovaním zistiť, či podozrenie z trestného činu proti určitej osobe je natoľko odôvodnené, že môže byť podaná obžaloba a vec odovzdaná súdu alebo či nie je dôvod na iný postup. V konaní pred súdom treba predovšetkým zistiť, či na základe dokazovaných skutočností vydať odsudzujúci alebo oslobodzujúci rozsudok 2. 1 BALÁŽ, P Rozsah dokazovania v prípravnom konaní a jeho vzťah k hlavnému pojednávaniu. In: Justičná revue. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, s Oslobodzujúci rozsudok je rozsudok, ktorým bol obžalovaný podľa zákona spod obžaloby oslobodený. Odsudzujúci rozsudok je rozsudok, ktorým súd uzná vinu a ukladá trest alebo upustí od potrestania. 9

10 Z predchádzajúceho je môžné logicky dedukovať,že trestné konanie prebieha v niekoľkých častiach (štádiách trestného konania). Štádia trestného konania 3 sú jednotlivé časové úseky, v ktorých príslušné orgány činné v trestnom konaní, súdy prípadne iné orgány plnia postupne svoje úlohy s cieľom dosiahnuť predmet zákona aj účel trestného konania. Podľa Trestného poriadku SR treba rozoznávať nasledujúce dve hlavné štádia, z ktorých každé má svoje vlastné časové úseky, v ktorých prebieha. 1. Predsúdne konanie a) Postup pred začatím trestného stíhania b) Prípravné konanie 2. Súdne konanie a) Preskúmanie a predbežné prejednanie obžaloby b) Hlavné pojednávanie c) Odvolacie konanie d) Vykonávacie konanie Inak tomu nieje ani v Trestnom poriadku ČR, kde sa trestné konanie rovnako člení na: 1. Predsúdne konanie a) Postup pred začatím trestného stíhania b) Prípravné konanie 2. Súdne konanie a) Preskúmanie a predbežné prejednanie obžaloby b) Hlavné pojednávanie c) Odvolacie konanie d) Vykonávacie konanie Trestné konanie o konkrétnom trestnom čine 4 sa začína postupom pred začatím trestného stíhania. V tejto etape trestného konania prokurátor alebo policajt 5 prijímajú trestné oznámenia obsahujúce skutočnosti, že bol spáchaný trestný čin 6, preskúmavajú ich obsah a vydávajú podľa ustanovení TP(TŘ) príslušné rozhodnutia. Skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol trestný čin spáchaný, môžu byť súčasťou aj ich vlastných zistení, môžu napr. 3 MUSIL, J. KRATOCHVÍL, V. ŠÁMAL, P. et. al Kurs trestního práva. Trestní právo procesní. Praha: C. H. BECK, s. ISBN Podľa 8 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon ďalej len TZ trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak zákon neustanovuje inak. Rovnako podľa 3 zákona č. 140/1961 Sb. 10

11 prichádzať od služby kriminálnej polície, alebo finančnej polície Policajného zboru, kontrolných orgánov, alebo aj z masovokomunikčných prostriedkov. Trestné oznámenie prijaté od štátnych orgánov, vyšších územných celkov, obcí, právnických osôb, záujmových združení občanov, občanov a ďalších subjektov preskúma prokurátor alebo policajt. Zameria sa na jeho obsah, či z neho vyplývajú skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin. V prípade, ak skutočnosti v trestnom oznámení sú nepostačujúce a je predpoklad, že ich možno doplniť výsluchom oznamovateľa alebo vyžiadaním si písomných podkladov od inej osoby alebo orgánu, prokurátor alebo policajt výsluch vykoná tak, aby mohol rozhodnúť podľa 197 TP 7 alebo 199 TP 8 v lehote do 30 dní odo dňa prijatia trestného oznámenia. Česká právna úprava sa tejto téme venuje podrobnejšie. Podľa 159 odst. 1 TŘ sa lehoty pre rozhodnutie po prijatí trestného oznámenia členia nasledovne: 5 Podľa 10 ods. 8 TP policajtom sa na účely tohto zákona rozumie: a) vyšetrovateľ Policajného zboru, b) vyšetrovateľ colnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v pôsobnosti colnej správy, c) poverený príslušník Policajného zboru, d) poverený príslušník vojenskej polície v konaní o trestných činoch príslušníkov ozbrojených síl, e) poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže v konaní o trestných činoch príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a v objektoch Zboru väzenskej a justičnej stráže aj jeho zamestnancov a o trestných činoch osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, f) poverený príslušník Železnične polície v konaní o trestných činoch príslušníkov Železničnej polície a o trestných činoch spáchaných v obvode železničných dráh, g) poverené colné orgány, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v pôsobnosti colnej správy, h) veliteľ námornej lode v konaní o trestných činoch spáchaných na tejto lodi. Obdobne je tomu v českej úprave podľa 12 TŘ a to: Policejními orgány se rozumějí útvary Policie České republiky. V řízení o trestných činech policistů a zaměstnanců zařazených v Policii České republiky má postavení policejního orgánu Inspekce Policie České republiky. Stejné postavení mají v řízení o trestných činech příslušníků ozbrojených sil pověřené orgány Vojenské policie, v řízení o trestných činech příslušníků Vězeňské služby České republiky pověřené orgány této služby, v řízení o trestných činech příslušníků Bezpečnostní informační služby pověřené orgány Bezpečnostní informační služby, v řízení o trestných činech příslušníků Úřadu pro zahraniční styky a informace pověřené orgány Úřadu pro zahraniční styky a informace a v řízení o trestných činech příslušníků Vojenského zpravodajství pověřené orgány Vojenského zpravodajství. Tím není dotčeno oprávnění státního zástupce podle 157 odst. 2 písm. b). Postavení policejních orgánů mají i pověřené celní orgány v řízení o trestných činech spáchaných porušením celních předpisů a předpisů o dovozu, vývozu nebo průvozu zboží, a to i v případech, kdy se jedná o trestné činy příslušníků ozbrojených sil nebo ozbrojených sborů a služeb, a dále porušením právních předpisů při umístění a pořízení zboží v členských státech Evropských společenství, je-li toto zboží dopravováno přes státní hranice České republiky, a v případech porušení předpisů daňových, jsou-li celní orgány správcem daně podle zvláštních právních předpisů. Není-li dále stanoveno jinak, jsou uvedené orgány oprávněny ke všem úkonům trestního řízení patřícím do působnosti policejního orgánu. 6 Podľa 9 TZ trestný čin je zločin a prečin. V českej úprave takéto rozdelenie absentuje. 11

12 a) do 2 mesiacov od ich prijatia, ak ide o vec patriacu do príslušnosti samosudcu,v ktorej sa nekoná skrátené konanie b) do 3 mesiacov od ich prijatia, ak ide o vec patriacu do príslušnosti okresného súdu c) do 6 mesiacov od ich prijatia, ak ide o vec patriacu v prvom stupni do príslušnosti krajského súdu. Prípravné konanie, ako nasledujúce a obligatórne štádium predsúdneho konania začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania alebo vykonaním neopakovateľného, zaisťovacieho alebo neodkladného úkonu 9. Prípravné konanie podľa ustanovení trestného poriadku je úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu alebo právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej, pričom v českej právnej úprave sa inštitút dohody o vine a trestne nenachádza. Prípravné konanie sa vykoná o všetkých trestných činoch, t. z. zločinoch aj prečinoch(v českej úprave rozdelenie absentuje). Úkony vykonané v tomto štádiu trestného konania majú povahu procesnú v tom zmysle, že je ich možné použiť v ďalších procesných štádiách trestného konania, predovšetkým v rámci dokazovania. Pričom úkony vykonané v štádiu postupu pred začatím trestného stíhania procesný charakter nemajú, a preto pre ostatné procesné štádia sú nepoužiteľné. Túto skutočnosť potvrdzuje aj platná judikatúra 10. Účelom prípravného konania je najmä zhromaždenie, preverenie a vykonanie dôkazov v takom rozsahu, aby trestná vec mohla byť v prípravnom konaní rozhodnutá orgánom činným v trestnom konaní, alebo aby bola predložená na rozhodnutie súdu Podľa 197 ods. 1 TP ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa odseku 2, prokurátor alebo policajt uznesením vec a) odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu, b) odovzdá inému orgánu na disciplinárne konanie, c) odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné alebo ak zanikla trestnosť činu, alebo odmietne. Podľa ods. 2 prokurátor alebo policajt pred začatím trestného stíhania uznesením môže odložiť vec, ak je trestné stíhanie neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené v 215 ods. 2 TP 8 Ak nie je dôvod na postup podľa 197 ods. 1 alebo 2 policajt začne trestné stíhanie bez meškania najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného oznámenia, ak ho treba doplniť. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne policajt trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu 9 Podľa 10 ods. 17 TP neodkladný je taký úkon, ktorého vykonanie vzhľadom na nebezpečenstvo zmarenia alebo zničenia neznesie z hľadiska účelu trestného konania odklad na čas, kým sa začne trestné stíhanie) alebo neopakovateľného úkonu (Podľa 10 ods. 18 TP neopakovateľný úkon je taký úkon, ktorý v ďalšom konaní už nemožno vykonať, čo je zhodne upravené v 160 TŘ. 12

13 Preskúmanie obžaloby ako štádium, do ktorého sa trestné konania dostáva potom, čo prokurátor podal obžalobu, keďže neboli splnené podmienky na vydanie iného rozhodnutia v prípravnom konaní 12, je významným časovým úsekom v súdnom konaní. Umožňuje súdu po podaní obžaloby kontrolu dodržiavania zákona v prípravnom konaní i ukončenie konania vo veci rozhodnutím niektorým zo spôsobov uvedených v zákone. Tým sú vytvorené možnosti na to, aby nikto nebol postavený pred súd neopodstatnene a inak než zákonným spôsobom. Preskúmanie obžaloby podanej na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu urobí podľa zákona príslušné rozhodnutie 13. Tu pozorujem odlišnosť v českej úprave, kde sa v 314a TŘ uvádza, že samosudca koná o trestných činoch, u ktorých horná hranica trestu neprevyšuje päť rokov. Hlavným zmyslom predbežného prejednania obžaloby je, podobne ako pri preskúmaní obžaloby posúdiť, či podaná obžalobu poskytuje pre ďalšie konanie spoľahlivý základ. Vlastný priebeh tohto štádia je zameraný na preskúmanie obžaloby ako celku, so zameraním na otázky, ktoré je treba riešiť, t. z. na dôvody, ktoré k predbežnému prejednaniu obžaloby súd viedli. Konkrétne vyjadrené, súd preskúma úplnosť dôkazného materiálu, ako aj opodstatnenosť obžaloby priloženým trestným spisom. Za žiadnych okolností nie je možné riešiť v priebehu tohto štádia meritórnu otázku, t. j. otázku viny 10 R 42/1990: Ak bol obvinený vypočutý k ďalšiemu skutku predtým, ako bolo pre tento skutok začaté trestné stíhanie, nemožno sa po začatí tohto trestného stíhania a po vznesení obvinenia uspokojiť s tvrdením obvineného, že v predchádzajúcej výpovedi vypovedal pravdivo, a že sa na túto výpoveď odvoláva. Pôvodnú výpoveď totiž vzhľadom na okolnosti, za ktorých bol urobená, nemožno pred súdom použiť, lebo ide o dokaz absolútne neúčinný. Po začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre ďalší skutok je nutné obvineného zvonu vypočuť v súlade s príslušnými ustanovenia Trestného poriadku. To platí obdobne aj pre výpoveď svedka 11 IVOR, J. a kol Trestné právo procesné. Bratislava: IURA EDITION, s. ISBN X 12 Podľa 214 TP postúpenie veci, 215 TP zastavenie trestného stíhania, 216 podmienečné zastavenie trestného stíhania, 218 podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, 220 zmier, 228 prerušenie trestného stíhania, 232 konanie o dohode o vine a treste. Podľa českej legislatívy sú týmito rozhodnutiami podľa 221 TŘ vrátenie veci štátnemu zástupcovi 222 TŘ postúpenie veci 223 TŘ zastavenie trestného stíhania 223a TŘ podmienečné zastavenie trestného stíhania a schválenie narovnania a 224 TŘ prerušenie trestného stíhania. 13 Bližšie pozri 241 TP 13

14 a trestu. Obžaloba podaná na súde pre zločin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou osem rokov sa predbežne prejedná na verejnom zasadaní 14. Na neverejnom zasadaní sa môže obžalobe predbežne prejednať, ak prichádza do úvahy rozhodnutie o postúpení veci príslušnému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie príslušný, postúpení veci inému orgánu, o obligatórnom alebo fakultatívnom zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného atď. 15 Česká úprava naopak takéto rozlišovanie nepozná a upravuje spôsob predbežného prejednania obžaloby úplne odlišne a to tak, že sa predbežné prejednanie obžaloby koná spravidla na neverejnom zasadnutí, iba ak by predseda senátu považoval pre rozhodnutie súdu za potrebné, aby sa o veci uskutočnilo verejné zasadnutie. 16 Najdôležitejšou a najvýznamnejšou úlohou súdneho prejednania veci je vyslovenie zákonného a odôvodneného rozhodnutia o základnej otázke trestného konania, o vine obžalovaného a o treste za spáchaný trestný čin, prečin alebo zločin, príp. i ochrannom opatrení a náhrade škody. Hlavné pojednávanie je jadrom trestného konania, lebo práve túto otázku rieši. Rozhodnutím na hlavnom pojednávaní, prijatým súdom (senát alebo jediný sudca samosudca alebo sudca pre prípravné konanie), trestné stíhanie vrcholí. Jednak postup orgánov činných v trestnom konaní, súdu ako aj iných osôb zúčastnených na trestnom konaní, tak aj jeho príprava a priebeh sú preto podrobne upravené, jednotlivé fázy hlavného pojednávania aj procesné úkony súdu a strán sú upravené tak, aby sa v čo najširšom rozsahu uplatnili základné zásady trestného konania 17. Priebeh hlavného pojednávania je v zásade určovaný obžalovacou zásadou, ktorá je vyjadrená v Trestnom poriadku jednak v ustanovení 2 TP ods. 15, podľa ktorého: Trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu alebo obžaloby podanej prokurátorom, ktorý v konaní pred súdom alebo návrh zastupuje,čo je v TŘ zhodne upravené v 2 odst. 8 podľa ktorého: Trestní stíhání před soudy je možné jen na základě obžaloby nebo návrhu na potrestání, které podává státní zástupce. Veřejnou žalobu v řízení před soudem zastupuje státní zástupce. Ďalej sa k tomu vyjadruje 237 TP, 14 Bližšie pozri 243 ods. 1 TP 15 Bližšie pozri 244 ods. 1 písm. a) až i) 16 Bližšie pozri 187 TŘ 17 MUSIL, J. KRATOCHVÍL, V. ŠÁMAL, P Kurs trestního práva. Trestní právo procesní. Praha: C. H. Beck, s

15 podľa ktorého: Trestné stíhanie pred súdom sa koná len na podklade obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste, ktoré podáva a pred súdom zastupuje prokurátor, na čo je rovnako kladený veľký dôraz aj v českej úprave podľa 180 TŘ, ktorý hovorí: Trestní stíhání před soudem se koná jen na podkladě obžaloby, kterou podává a před soudem zastupuje státní zástupce. Súd môže vychádzať len z obžaloby podanej prokurátorom, ktorá určuje rozsah a obsah hlavného pojednávania, a rozhoduje až potom, keď boli na základe dokazovaniu vykonaného za účasti strán prebraté a vysvetlené všetky rozhodujúce skutkové okolnosti dôležité z hľadiska konkrétnej prejednávanej veci. Ostatné zásady, ktoré sa v plnej miere počas jednotlivých fáz hlavného pojednávania uplatňujú, budeme podrobne analyzovať v nasledujúcej podkapitole tejto kapitoly. Súdne konanie má charakter sporu medzi prokurátorom a obžalovaným (a jeho obhajcom), ktorí majú postavenie rovnoprávnych procesných strán. Európsky súd pre ľudské práva v jednom zo svojich rozhodnutí uvádza: Každé trestné konanie, vrátane procesných aspektov, musí mať kontradiktórny charakter a zaisťovať rovnosť zbraní medzi obžalobou a obhajobou: v tom spočíva jeden zo základných prvkov spravodlivého procesu. Právo na spravodlivé konanie implikuje, tak pre obžalobu, ako aj pre obhajobu, možnosť zoznámiť sa s pripomienkami alebo dôkazmi predloženými protistranou a vyjadriť sa k nim 18. Na hlavnom pojednávaní kulminuje účel trestného konania, ktorý je zahrnutý do ustanovenia 1 TP ako aj TŘ Predmet zákona, náležite zistiť trestné činy a podľa zákona spravodlivo potrestať páchateľov. Predchádzajúce štádia, t. j. postup pred začatím trestného stíhania, prípravné konanie a preskúmanie a predbežné prejednanie obžaloby, sú podstatnou mierou len prípravou na hlavného pojednávanie. V tejto súvislosti považujem za potrebné a vhodné objasniť existujúci vzťah medzi prípravným konaním a hlavným pojednávaním. Pri riešení tohto vzťahu budú pre nás východiskom zákonom určené podmienky. V zmysle čl. 50 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky ďalej len Ústava SR (tak isto podľa čl. 40 Listiny základních práv a svobod, ďalej len LZPS) : Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy. Ústava SR určuje štátny orgán, ktorý má výsadné právo rozhodovať o trestnej zodpovednosti. Postavenie súdu pri rozhodovaní o vine nie je obmedzené 19. Podľa 18 SVÁK, J. a kol Rowe and Davis proti Spojenému kráľovstu. Rozsudok zo 16. februára 2000 týkajúci sa sťažnosti č /95 In: Rozsudky Veľkej Komory Európskeho súdu pre ľudské práva. Bratislava: EURO KÓDEX, ISBN DRGONEC, J Ústava Slovenskej republiky. Komentár. 2. Vydanie. Bratislava: HEURÉKA, 2007, 559 s. ISBN

16 278 TP: Súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu, čo je taktiež zhodne upravené v 220 TŘ. Podľa 234 ods. 2 ako aj podľa 178 TŘ: Obžaloba môže byť podaná len pre skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie. Vznesenie obvinenia je dôležitým procesným úkonom, ktorým sa proti určitej osobe začína trestné stíhanie za konkrétny skutok, ktorý je trestným činom. Pre vznesenie obvinenia nestačí, aby zistené skutočnosti nasvedčovali záveru, že bol spáchaný trestný čin, ale je potrebné, aby sa odôvodnili záver, že trestný čin spáchala určitá osoba. K záveru o spáchaní trestného činu určitou osobu stačí vyšší stupeň pravdepodobnosti, ktorý však musí byť konkrétne zistenými skutočnosťami dostatočne odôvodnený. Nie je však potrebné, aby trestná činnosť bola spoľahlivo preukázaná ako v prípade obžaloby. Nestačí však všeobecné podozrenie z trestnej činnosti, ktoré nie je konkrétne doložené 20. Týmto spôsobom, citáciou súvisiacich a hlavného pojednávania týkajúcich sa právnych noriem, som chcel poukázať na to, že aj keď ťažisko dokazovania v trestnom procese musí byť v hlavnom pojednávaní, lebo jedine súd rozhoduje v trestnej veci konečným spôsobom o vine a treste obvineného, prihliada pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opiera sa o dôkazy pred ním vykonané, prípravné konanie priebeh súdneho konania významne ovplyvňuje, lebo konanie pred súdom sa koná len na podklade obžalobe a k nej pripojených spisov a príloh. Sme presvedčení, že výsledky prípravného konania v podstate určujú rozsah a obsah konania pred súdom. Na hlavnom pojednávaní súd vykonáva dokazovanie na základe zásady bezprostrednosti a ústnosti, avšak, v niektorých prípadoch pri splnení zákonných podmienok uvedených v 263 ods. 3 a 4 TP alebo 264 ods. 1 a 2 TP môže súd vykonať dôkaz prečítaním zápisnice o výsluchu svedka alebo jej podstatnej časti, ak s tým súhlasí prokurátor a obžalovaný a súd nepovažuje osobný výsluch za potrebný, čo je zhodne upravené v 211 TŘ a 212 TŘ. Niekedy je nevyhnutné na hlavnom pojednávaní prečítať k dôkazom zápisnice o úkonoch, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní, a ktoré nie je možné spravidla opakovať. Z týchto dôvodov majú výsledky prípravného konania pre dokazovanie v hlavnom pojednávaní aj pre rozhodnutie značný a v niektorých smeroch aj nezastupiteľný význam. V úvode tejto podkapitoly som uviedol, že najdôležitejšou a najvýznamnejšou úlohou súdneho prejednania veci je vyslovenie zákonného a odôvodneného rozhodnutia o základnej otázke trestného konania, o vine obžalovaného a o treste za spáchaný trestný čin, prečin alebo zločin, príp. i ochrannom opatrení a náhrade 20 MINÁRIK, Š. a kol Trestný poriadok. Stručný komentár. Bratislava: IURA EDITION, 2006, 535 s. ISBN

17 škody. Hlavné pojednávanie týmto alebo inými rozhodnutiami končí 21, ale nekončí sa trestné konanie. Vo väčšine prípadov platí, že rozhodnutie za zákonné a spravodlivé považuje len niektorá strana. Druhá strana prejavuje svoju nespokojnosť v riadnom opravnom konaní, najčastejšie odvolaním. Odvolanie, ako riadny opravný prostriedok umožňuje preskúmať zákonnosť a správnosť neprávoplatného rozsudku súdu prvého stupňa. Bezprostredným účelom tohto typu riadneho opravného konania je náprava konkrétneho rozsudku súdu prvého stupňa v záujme procesných strán 22. Fakultatívnym štádium súdneho konania je mimoriadne opravné konanie, účelom ktorého je náprava rozhodnutí, ktorými vec bola právoplatne skončená. Finálnym procesným štádiom je vykonávacie konanie, účel ktorého spočíva v zabezpečení riadneho a včasného vykonania rozsudku a iných rozhodnutí vydaných v trestnom konaní 23. Ďalším štádiom, ktoré najnovšia literatúra zaraďuje do trestného konania je konanie o zahľadení odsúdenia, ktoré sa koná na návrh odsúdeného a je upravené v 363 ako v TP tak aj v TŘ. 1.2 Uplatnenie základných zásad na hlavnom pojednávaní Tému základné zásady trestného konania neopomenú autori v žiadnej knižnej publikácii, zaoberajúcej sa problematikou trestného práva procesného ani v žiadnom z právnických slovníkov. Autorov, ktorí rozpracovali danú tému osobitne je už menej a ide o publikácie starších vydaní 24. Pri zostavovaní tejto podpapitoly som preto vychádzal z ustanovení aktuálne 21 Podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku môže hlavné pojednávanie skončiť aj rozhodnutím o vrátení veci prokurátorovi ( 279 TP), postúpením veci ( 280 TP), zastavením trestného stíhania ( 281 TP), podmienečným zastavením trestného stíhania ( 282 ods. 1 a 2 TP), schválením zmieru a zastavením trestného stíhania ( 282 ods. 3 TP), prerušením trestného stíhania ( 282 TP). Podľa českej legislatívy sú týmito rozhodnutiami podľa 221 TŘ vrátenie veci štátnemu zástupcovi 222 TŘ postúpenie veci 223 TŘ zastavenie trestného stíhania 223a TŘ podmienečné zastavenie trestného stíhania a schválenie narovnania a 224 TŘ prerušenie trestného stíhania. 22 MUSIL, J. KRATOCHVÍL, V. ŠÁMAL, P Kurs trestního práva. Trestní právo procesní. Praha: C. H. Beck, s Kolektív autorov Trestný poriadok s rozsiahlym komentárom a judikatúrou. Bratislava: NOVÁ PRÁCA ISBN Napr. ŠÁMAL, P Základní zásady trestního řízení v demokratickém systému. Praha: CODEX, ISBN

18 platného a účinného Trestného poriadku, ako aj Trestního Řádu a ich komentárov, nezabudnúc pritom na posledné novely znenia, z Ústavy Slovenskej republiky, Ústavy Českej republiky, Listiny základných práv a slobôd a ostatných dostupných kníh, monografií i článkov z časopisov. Zdrojom poznatkov boli aj medzinárodné zmluvy, ktorými sú Slovenská a Česká republika viazané a ktoré svojím obsahom ovplyvnili vymedzenie základných zásad trestného konania. Ako príklad uvádzam Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a slobôd, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a jeho opčné protokoly, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Úprava základných zásad je v Českej a Slovenskej republike prinajmenšom veľmi blízka čo je dôkazom vyspelosti trestného procesu v oboch štátoch, keďže plne rešpektujú medzinárodné dohody, z ktorých tieto zásady vychádzajú. Za cieľ som si stanovil vymedziť pojem základných zásad trestného konania vo všeobecnosti, vysvetliť ich obsah, pretože len týmto spôsobom je možné postupne konkrétne zamerať sa na tie, ktoré upravujú jednotlivé fázy hlavného pojednávania, t. j. prípravu, začatie, dokazovanie a skončenie. Zásady trestného konania musia byť v trestnoprávnych predpisov jednoznačne zakotvené a v praxi aj bezpodmienečne dodržiavané. Len tak je možné zabezpečiť ochranu práv a oprávnených záujmov spoločnosti, jednotlivcov a v neposlednom rade i Ústavu a ostatnými právnymi predpismi chránené záujmy ústredného objektu trestného konania obvineného 25 Základné zásady trestného konania sú základné právne princípy, na ktorých je vybudovaná organizácia a priebeh trestného konania a v nich sa zvlášť prejavuje podstata trestného konania. Základné zásady trestného konania tvoria určitú jednotnú sústavu, v ktorej sú jednotlivé zásady navzájom skĺbené a rovnocenné, pričom spolu úzko súvisia a dopĺňajú sa. Základné zásady trestného konania sú právne princípy, na ktorých sú vybudované jednotlivé štádia trestného konania a právne inštitúty upravené v Trestnom poriadku ako v Českej tak aj Slovenskej republike. Z tohto dôvodu má ich podrobná znalosť význam pre správny výklad a praktickú aplikáciu jednotlivých trestnoprocesných ustanovení. Miera uplatnenia závisí práve od charakteru samého štádia trestného konania. Niektoré sa uplatňujú len v niektorých jeho štádiách, pričom v najväčšom rozsahu a najdôslednejšie sa základné zásady uplatňujú na hlavnom pojednávaní ako najvýznamnejšej a najrozhodujúcejšej časti 25 ČEČOT, V. a kol Trestné právo I. Trestné právo hmotné. Všeobecná časť. Sládkovičovo: Edícia učebné texty VŠS, s. ISBN

19 trestného konania 26. V súvislosti s delením zásad trestného konania je v novšej literatúre najčastejšie delenie na zásady všeobecné, kam sa radia zásada stíhania len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom ( 2 ods. 1 TP, 2 ods. 1 TŘ), zásada práva na spravodlivý proces ( 2 ods. 7 TP, čl. 38 LZPS), zásada primeranosti a zdržanlivosti ( 2 ods. 2 TP, 2 ods. 4 TŘ ), zásada zabezpečenia práva na obhajobu, zásada rýchlosti konania ( 2 ods. 7 TP, 2 ods. 4 a 2 ods. 11 TŘ), zásada kontradiktórnosti ( 2 ods. 14 TP), zásada verejnosti ( 2 ods. 17 TP, 2 ods. 4 TŘ ), zásada spolupráce so záujmovými združeniami občanov( 2 ods. 13 TP, 2 ods. 7 TŘ ). Do druhej skupiny základných zásad, zásady začatia konania patrí zásada oficiality ( 2 ods. 6 TP, 2 ods. 4 TŘ ), legality a oportunity ( 2 ods. 5 TP, 2 ods. 8 TŘ ), zásada obžalovacia ( 2 ods. 18 a 19 TP, 2 ods. 11 a 12 TŘ ) a zásada ne bis in idem ( 2 ods. 8 TP ). Medzi zásady poslednej skupiny, zásady dokazovania sú zaradené vyhľadávacia zásada ( 2 ods. 10 TP, 2 ods. 5 TŘ ), zásada bezprostrednosti ( 2 ods. 19 TP, 2 ods. 12 TŘ ), zásada ústnosti ( 2 ods. 18 TP, 2 ods. 11 TŘ ), zásada prezumpcie neviny ( 2 ods. 4 TP, 2 ods. 2 TŘ ), zásada voľného hodnotenia dôkazov ( 2 ods. 12 TP, 2 ods. 6 TŘ ), zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností ( 2 ods. 10, 2 ods. 5 TŘ ). Tak ako sme v úvode tejto časti práce načrtli, v nasledujúcich odsekoch by sme sa zamerali na obsah a význam tých zásad, ktoré sa uplatňujú na hlavnom pojednávaní Zásada práva na spravodlivý proces Každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná pred nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak. 27 Táto zásada sa opiera o čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v zmysle ktorého: Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Ústavný súd Slovenskej republiky vymedzil účel práva na konanie bez zbytočných prieťahov takto: Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci 26 MINÁRIK, Š. a kol Trestný poriadok. Stručný komentár. Bratislava: IURA EDITION, s. ISBN Bližšie pozri 2 ods. 7 TP, táto zásada je v TŘ zmienená len okrajovo v 2 ods. 4 avšak na základe čl. 38 LZPS je plne implementovaná do českej trestnoprocesnej úpravy 19

20 na štátnom orgáne sa právne neistota neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto na splnenie ústavného práva čl. 48 ods. 2 nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domá odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv. 28 Podľa ďalšieho nálezu Ústavného súdu SR: Pokiaľ ide o právo na prerokovanie vec bez zbytočných prieťahov pred súdom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, je pod konaním, v ktorom sa takáto vec prerokováva, potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej konanie v správnom súdnictve, ako aj konanie o výkon rozhodnutia. Tento právny názor ústavného súdu vychádza z toho, že ani ústava a ani procesné predpisy upravujúce činnosť súdov v občianskych i trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana Zásada zabezpečenia práva na obhajobu Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu každý, kto je obvinený z trestného činu má právo obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá dostatok peňažných prostriedkov na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivo vyžadujú. 31 Je zrejmé, že táto zásada nie je zakotvená len v trestnoprocesných ustanoveniach, ale aj v iných medzinárodných dokumentoch. Z toho vyplýva, že jej uplatňovanie v priebehu hlavného pojednávania je bezpodmienečné. Samozrejme nechceme tým povedať, že význam ostatných zásad by bol menší, len poukazujeme na to, že prostredníctvom nej, sa chránia práva osoby, proti ktorej sa trestné stíhanie vedie a ktorá je ústrednou postavou v trestnou konaní. 28 DRGONEC, J Ústava Slovenskej republiky. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: HEURÉKA, s. ISBN DRGONEC, J Ústava Slovenskej republiky. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: HEURÉKA, s. tisbn Bližšie pozri 2 ods. 9 TP a 2 ods. 11 TŘ 31 Bližšie pozri čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v znení protokolu č

21 Predseda senátu si už pri príprave hlavného pojednávania musí uvedomiť, že v konaní je treba objasniť i všetky okolnosti svedčiace v prospech obžalovaného a z tohto hľadiska tiež pripravovať dokazovanie na hlavnom pojednávaní tak, aby na hlavné pojednávanie boli predvolaní jednak svedkovia svedčiaci v neprospech obžalovaného, ako aj svedkovia svedčiaci v jeho prospech a podobným spôsobom pripraviť aj dokazovanie ohľadne ostatných dôkazov. Len tak je možné zaistiť, aby žiadna nevinná osoba ne trestného konania obžalovaný, bol odsúdený len za taký trestný čin (skutok), ktorý spáchal, a bol mu uložený spravodlivý trest (ochranné opatrenie). Právo na obhajobu je dôležitým predpokladom zistenia skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a vydanie zákonného a spravodlivého rozhodnutia Zásada oficiality Ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti 33. Zásada oficiality znamená, že orgány činné v trestnom konaní a súd vykonávajú úkony ex offo a nečakajú na aktivitu strán. Výkon činnosti z úradnej povinnosti znamená, že úkony sú vykonávané, ak existujú na to zákonné dôvody. Ak je napr. na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné zistiť obsah nedoručených telegramov, listov alebo iných zásielok, ktoré pochádzajú od obvineného alebo sú mu určené, predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt vydá príkaz, aby mu ich pošta alebo právnická osoba, ktorá vykonáva ich prepravu, vydali, čo je zhodne upravené v slovenskom aj českom právnom poriadku 34. Zákon teda ponecháva iniciatívu v rukách orgánov činných v trestom konaní a súdu. Tým, že stanoví pre vykonanie procesných úkonov zákonné podmienky, ide v podstate o iniciatívu nútenú. Je treba mať na zreteli, že zásada oficiality neznamená, že návrh na vykonanie určitého procesného úkonu je zo zákona vylúčený. Obvinený, v priebehu hlavného pojednávania obžalovaný, sám alebo prostredníctvom svojho obhajcu môže navrhnúť 32 MUSIL, J. KRATOCHVÍL, V. ŠÁMAL, P Kurs trestního práva. Trestní právo procesní. Praha: C. H. BECK, s. ISBN Bližšie pozri 2 ods. 6 TP, 2 ods. 4 TŘ 34 Bližšie pozri 108 ods.1 TP, 86 ods. 1 TŘ 21

22 vykonanie výsluchu osoby, o ktorej je presvedčený, že môže objasniť skutočnosť dôležitú pre posúdenie otázky viny. Zásada vyhľadávacia konkretizuje zásadu oficiality na hlavnom pojednávaní, najmä pokiaľ ide o dokazovanie, tak ako bol v predchádzajúcom odseku naznačené. Podľa Trestného poriadku...právo obstarávať dôkazy majú aj strany a... strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť Zásada primeranosti a zdržanlivosti Do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie. 37 Trestný poriadok aj pri úprave tejto zásady vychádza z Ústavy SR, Listiny základných práv a slobôd ako aj medzinárodných zmlúv. Obsah tejto zásady vyjadruj požiadavku, aby orgány činné v trestnom konaní aj súd postupovali tak, aby čo najmenej zasahovali do základných práv a slobôd občanov, čo je prejavom humánnosti trestného konania a úcty k ľudských právam a slobodám. Táto zásada nadväzuje na zásadu stíhania len zo zákonných dôvodov, pričom ju doplňuje a prehlbuje. Zároveň je táto zásada širšia, pretože sa nedotýka len obžalovaného ale aj iných osôb zúčastnených na trestnom konaní (poškodený, zúčastnená osoba, svedok, znalec) Zásada obžalovacia Trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu alebo obžaloby podanej prokurátorom, ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo návrh zastupuje Bližšie pozri 2 ods. 10 TP 36 Bližšie pozri 2 ods. 11 TP 37 Bližšie pozri 2 ods. 2 TP, 2 ods. 4 TŘ 38 JELÍNEK, J. et. al Trestní právo procesní. Praha: BOHEMIA, s. ISBN Bližšie pozri 2 ods. 15 TP, 2 ods. 8 TŘ 22

23 Podľa obžalovacej zásady (akuzačného princípu) sú oddelené najvýznamnejšie procesné funkcie, t. j. funkcia žalobcu, funkcie obhajoby, funkcia sudcu a výkon každej z nich je zverená zvláštnemu subjektu. Súdne konanie má charakter sporu medzi prokurátorom a obžalovaným (jeho obhajcom), ktorí majú postavenie rovnoprávnych procesných strán 40. Ich spor rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ktorý zároveň prostredníctvom predsedu senátu (samosudcu) konanie riadi. Súd je obžalobou viazaný z hľadiska obsahu a rozsahu prejednanej veci na hlavnom pojednávaní, pretože môže rozhodnúť len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu ( nemo iudex sine actore ). Právnym posúdením skutku nie je viazaný. Prokurátor môže vziať späť obžalobu až do začatia hlavného pojednávania a návrh na dohodu o vine a trste do začatia verejného zasadania nariadeného na jeho prejednanie, čo samozrejme neplatí pre ČR, kde sa inštitút dohody o vine a treste nedostal do TŘ. Späťvzatie obžaloby alebo späťvzatie návrhu prokurátora sa dohodu o vine a treste v uvedených fázach vezme predseda senátu na vedomie a vec sa tým vracia do štádia prípravného konania. Predseda o tom rozhodne uznesením, proti ktorému nie je prípustná sťažnosť. Uvedené vyhlásenie môže prokurátor urobiť písomne alebo ústne do zápisnice a j v štádiu predbežného prejednania obžaloby. Vyhlásenie prokurátora je právne účinné len do začatia hlavného pojednávania o konkrétnej obžalobe alebo verejného zasadania o návrhu na dohody o vine a treste. Neskôr urobené späťvzatie je právne neúčinné a súd musí o veci ďalej konať tak, akoby takého vyhlásenia (písomné alebo ústne) nebolo urobené, a musí rozhodnúť 41. Po začatí hlavného pojednávania prokurátor už nemôže obžalobu vziať späť. Môže od nej len ustúpiť v celom rozsahu alebo pre niektorý zo skutkov uvedených v obžalobe, súd obžalovaného oslobodí v celom rozsahu alebo pre niektorý zo skutkov uvedených v obžalobe. Dispozičné právo prokurátora je obmedzené v tom smere, že na hlavnom pojednávaní nemá právo rozšíriť obžalobu o nový skutok. Ak výsledky hlavného pojednávania preukážu, že sa obžalovaný dopustil ešte ďalšieho skutku, ktorý je trestným činom, tak prokurátor požiada o vrátenie veci vzhľadom na potrebu spoločného konania Zásada ústnosti a bezprostrednosti 40 JELÍNEK, J Trestní právo procesní. Praha: BOHEMIA, s. ISBN MINÁRIK, Š. a kol Trestný poriadok. Stručný komentár. Bratislava: IURA EDITTION, s. ISBN

24 Konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon. 43 Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak. 44 Zásada ústnosti spočíva v tom, že súd rozhoduje na základe ústne vykonaných dôkazov a ústnych prednesov strán. Preto súd na hlavnom pojednávanie riadi pojednávanie ústne, má ústny styk so stranami a ostatnými účastníkmi procesu, ústne vyhlasuje rozsudok a iné rozhodnutia ním urobené. Ústnym vykonaním súdneho procesu sa vytvárajú optimálne predpoklady pre zistenie skutkového stavu veci a pre naplnenie, ďalšej v tejto časti charakterizovanej zásady, zásady bezprostrednosti. Táto zásada vedie súd k tomu, aby sa opieral o dôkazy získané z prameňa čo najbližšieho zisťovaným skutkovým okolnostiam prípadu. Preto musí súd už pri príprave hlavného pojednávania mať na pamäti, že osobná prítomnosť obžalovaného a svedka na hlavnom pojednávaní umožňuje súdu bezprostredne odstrániť nejasnosti a rozpory v ich výpovediach. Podľa zásady bezprostrednosti súd má rozhodnúť na základe vytvorenia si bezprostredného názoru z vykonaného pojednávania. Dôsledkom tejto zásady je nevyhnutnosť stálej prítomnosti všetkých členov senátu na hlavnom pojednávaní, verejnom zasadnutí a neverejnom zasadnutí s výnimkami ustanovenými v ustanoveniach trestnoprocesných noriem Zásada prezumpcie neviny Každý proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, pokiaľ súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu Podľa 18 TP o všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktoré trestné činy spolu súvisia, sa môže vykonať spoločné konanie, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote 43 Bližšie pozri 2 ods. 18 TP, 2 ods. 11 TŘ 44 Bližšie pozri 2 ods. 19 TP, 2 ods. 12 TŘ 45 MUSIL, J. KRATOCHVÍL, V. ŠÁMAL, P. et. al Kurs trestního práva. Trestní právo procesní. Praha: C. H. BECK, s. ISBN Bližšie pozri 2 ods. 4 TP, 2 ods. 2 TŘ 24

25 Z obsahu tejto zásady podľa Nálezu Ústavného súdu SR vyplýva, že obvinený nie je povinný dokazovať svoju nevinu a nesmieť byť tiež donucovaný k výpovedi alebo priznaniu. Z ústavnej zásady prezumpcie neviny ďalej vyplýva, že obvinenému je potrebné vinu dokázať a v prípade pochybností o skutkovej otázke významnej pre rozhodnutie sa musí rozhodnúť v prospech obvineného (in dubio pro reo), orgány činné v trestnom konaní musia postupovať nesgtranne a nezaujato a na obvineného sa hľadí ako na nevinného dovtedy, kým odsudzujúci rozsudok nenadobudol právoplatnosť 47. Účelom prezumpcie neviny je dosiahnutie spravodlivosti, ochrany osoby, proti ktorej sa uplatňuje trestná zodpovednosť, pred uložením trestu za trestný čin, ktorého sa nedopustila. Prezumpcia neviny je jedným zo základov spravodlivého trestného konania. K jej porušeniu dôjde, ak výroky príslušnej úradnej osoby, ktoré sa týkajú osoby obvinenej z trestného činu, odrážajú alebo vyjadrujú názor, že je vinná, a to ešte pred tým, ako bola jej vina preukázané v súlade so zákonom. Postačuje, dokonca aj pri absencii formálneho konštatovania, tiež argumentácia nasvedčujúca tomu, že úradná osoba považuje obvineného za vinného Zásada voľného hodnotenia dôkazov Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od tohto, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. 49 Súd hodnotí dôkazy už vo fáze prípravy hlavného pojednávania ako aj počas priebehu hlavného pojednávania, pričom posudzuje ich zákonnosť a závažnosť. Dôkazy musí posúdiť predovšetkým z hľadiska zákonnosti. Ako vyplýva z dikcie zákona, súd musí brať do úvahy len zákonné dôkazy. Pri hodnotení z hľadiska závažnosti vylúči dôkazy nepodstatné, teda také, z ktorých nie je možné získať poznatky o predmete dokazovania. Predseda senátu (samosudca) nepredvolá na 47 DRGONEC, J Ústava Slovenskej republiky. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: HEURÉKA, s. ISBN DRGONEC, J Ústava Slovenskej republiky. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: HEURÉKA, s. ISBN Bližšie pozri 2 ods. 12 TP, čiastočne upravené v 2 ods. 6 TŘ 25