X. Vedecká konferencia doktorandov FAPZ SPU v Nitre s medzinárodnou účasťou

Transcription

1 Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov X. Vedecká konferencia doktorandov FAPZ SPU v Nitre s medzinárodnou účasťou konaná pri príležitosti Týždňa vedy a techniky na Slovensku Nitra, 12. november 2015

2 X. Vedecká konferencia doktorandov FAPZ SPU v Nitre s medzinárodnou účasťou konaná pri príležitosti Týždňa vedy a techniky na Slovensku Vedecký garant: Organizační garanti: doc. Ing. Kamil Hudec, PhD. Ing. Monika Tóthová, PhD. doc. Ing. Ľuboš Vozár, PhD. Zostavili: Lektorovali: Ing. Monika Tóthová, PhD doc. Ing. Ľuboš Vozár, PhD. doc. Ing. Branislav Gálik, PhD. doc. Ing. Miroslav Juráček, PhD doc. Ing. Ľuboš Vozár, PhD. Ing. Jozef Bujko, PhD. Ing. Peter Kovár, PhD. Ing. Monika Tóthová, PhD. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2015 Zborník neprešiel jazykovou úpravou, za obsah sú zodpovední autori. Schválil rektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre dňa ako zborník prác z vedeckej konferencie. ISBN

3 OBSAH ÚVOD 7 SEKCIA RASTLINNÁ PRODUKCIA 8 Danka BOŠEĽOVÁ, Jana ŽIAROVSKÁ: Charakteristika Cassandra polymorfizmu v genóme slivky domácej (Prunus domestica, L.) [Cassandra polymorphism characteristics in the genome of domestic plum (Prunus domestica, L.)] 8 Dávid ERNST, Ivan ČERNÝ: Regulácia produkčného procesu slnečnice ročnej rastovými biostimulátormi [Regulation of sunflower production process by plant growth bio-stimulators] 12 Lucia HLAVAČKOVÁ, Katarína RAŽNÁ: Možnosť využitia molekulových markérov na báze mirna molekúl pre mapovanie genómu Linum usitatissimum L. [The possibility of using of mirna-based molecular markers for Linum usitatissimum L. genome mapping] 16 Jana JIRMANOVÁ, Pavel FUKSA, Jaromír ŠANTRŮČEK: Vliv výsevku a rozteče řádků na morfologické ukazatele silážní kukuřice [Effect of plant density and row spacing on morphological parameters of silage maize] 20 Jana KONEČNÁ, Josef HAKL, Eva KUNZOVÁ, Marie ŠTÝBNAROVÁ: Vliv dlouhodobého hnojení na kvalitu píce vojtěšky [The influence of the long-term fertilization on the lucerne forage quality] 24 Dana LUŠČÁKOVÁ, Miroslav HABÁN: The evaluation of red pepper yield with cultivars Horgoska Slatka HS-6 and Nada [Hodnotenie úrody koreninovej papriky pri odrodách Horgoška slatka HS-6 a Nada] 28 Sylvia MATUŠÍKOVÁ, Kamil HUDEC: Rezistencia patogéna Venturia inaequalis voči účinnej látke dodine [Resistance of Venturia inaequalis to dodine] 33 Michal ŽABKA, Ľuba ĎURIŠOVÁ, Tibor BARANEC: Veľkosť genómu a úroveň ploidie autochtónnych krížencov Prunus spinosa L.: Predbežná štúdia [Genome size and ploidy level of autochtonous hybrids of Prunus spinosa L.: Preliminary study] 37 SEKCIA ŽIVOČÍŠNA PRODUKCIA 41 Štefan BARANOVIČ, Stanislava DROTÁROVÁ, Vladimír TANČIN: Vplyv zvýšeného počtu somatických buniek v mlieku počas laktácie na produkciu a zloženie mlieka [The effect increased somatic cell counts in milk during lactation on milk production and composition] 41 Jan DYBAŁA, Wojciech KAPELAŃSKI, Aleksandra CEBULSKA, Joanna WIŚNIEWSKA, Izabela RYNDZIEWICZ: Pobieranie paszy stałej przez prosięta do 21 dnia odchowu [Feed intake by piglets up to 21st day of rearing] 44 Peter GAJDOŠÍK, Miroslav JURÁČEK: Kvalita fermentačného procesu siláží rozdielnych hybridov kukurice [The fermentation quality of silages of different maize hybrids] 47

4 Obsah Ondrej HANUŠOVSKÝ, Daniel BÍRO, Patrik PITERKA: Vplyv vonkajšej teploty na teplotu bachora dojníc [Effect of outside temperature on ruminal temperature of dairy cows] 50 Róbert HERKEĽ, Pavel STRUHÁR, Daniel BÍRO, Branislav GÁLIK: The effect of biological additive on nutritional value of the grass silage [Vplyv biologického aditíva na nutričnú hodnotu trávnej siláže] 53 Michaela HORNÁ: Vplyv veku a pohlavia na temperament drezúrnych koní [The effect of age and gender at the temperament of dressage horses] 57 Andrea HRDÁ, Ján BEŇADIK, Michaela HORNÁ: Analýza líniového zastúpenia žrebcov v šampionáte mladých koní [Analysis of line representation of stallions in the championship of young horses] 61 Miroslava INGVORTOVÁ, Pavlína VAZDOVÁ, František LÁD, Barbora NOVOTNÁ, Kamila PEJCHOVÁ: Vliv přídavků olejů do krmné dávky nosnic na počet a hmotnost vajec [Effect of oil supplementation to diet of laying hens on number and weight of eggs] 65 Juraj KARCOL, Milan ŠIMKO: Vplyv skrmovania vedľajších produktov spracovateľského priemyslu na produkčnú účinnosť kŕmnych dávok u dojníc [Effect of feeding byproducts processing industry on production efficiency rations for dairy cows] 69 SEKCIA VÝŽIVA ĽUDÍ 72 Veronika ČURNÁ, Magdaléna LACKO BARTOŠOVÁ: Quality evaluation of cooked emmer wheat noodles [Hodnotenie kvality cestovín z pšenice dvojzrnovej] 72 Agnieszka GIMIŃSKA, Wojciech KAPELAŃSKI, Maria BOCIAN, Karol SAJDAK: Wpływ udziału kiszonego ziarna kukurydzy w mieszance dla tuczników na jakość pozyskiwanego od nich mięsa [Effect of ensiled corn grain in the mixture for fatteners on the quality of their meat obtained]] 76 Andrea HRICOVÁ, Eduard GOFFA, Roman HOLIČ, Michal ZÁHORSKÝ: Kompozícia mastných kyselín v semenách amarantu po ožiarení [Fatty acids composition of amaranth seeds after irradiation 79 Lucia LUPTÁKOVÁ, Milan MARGETÍN: Spektrum mastných kyselín intramuskulárneho tuku jahniat z tradičného a umelého odchovu [Fatty acids profile of intramuscular fat in lambs from traditional and artificial rearing] 83 Lenka PREDNÁ, Marta HABÁNOVÁ, Marianna SCHWARZOVÁ, Peter CHLEBO, Peter SLEZÁK: Efekt konzumácie 100 % ovocnej šťavy na vybrané parametre krvnej plazmy žien [Effect of consumption of 100% fruit juice on selected parameters of blood plasma of women] 87 SEKCIA MULTIFUNKČNÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO, ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A ROZVOJ 91 Petra DEBNÁRIKOVÁ, Peter ŠTRBA, Tibor BARANEC: Štruktúra a funkčná integrita modelového biokoridora Báb v poľnohospodárskej krajine [Structure and functional integrity of the model biocorridor Báb in agricultural landscape] 91

5 Obsah Anna DINDOVÁ, Josef HAKL: Změna druhového složení lučního porostu vlivem hnojení [Changes of species composition of the meadow due to the fertilising] 96 Barbora NOVOTNÁ, František LÁD, Pavlína VAZDOVÁ, Mirka INGVORTOVÁ, Kamila PEJCHOVÁ: Stanovení degradovatelnosti organické hmoty vybraných druhů pícnin [The determination of the organic matter degradability of choosen species forage plants] 100 Kristína PEŤOVSKÁ, Kamil HUDEC: Využitie organických hnojív na morenie osiva pšenice [Exploatation of organic fertilizers for seed treatment] 104 Tímea SZLOVÁKOVÁ: Ovplyvnenie vlastností pôdnej organickej hmoty zmenou vinohradu na les [Alteration of soil organic matter properties by changing the vineyard to the forest] 108 Boris VÁCLAV: Dynamika Nan foriem v pôde v závislosti od spôsobu obrábania [Dynamics of Nin forms in the soil under diffrent tillage systems] 111 Zuzana VRABCOVÁ, Pavel FUKSA, František JELÍNEK: Produkce a kvalita bioplynu z jednotlivých částí rostlin kukuřice při pěstování v různých meziřádkových vzdálenostech [Production and quality of biogas from different plant parts of maize growing in different row spacing] 115

6

7 ÚVOD V poradí už 10. vedecká konferencia doktorandov FAPZ SPU v Nitre sa koná pri príležitosti Týždňa vedy a techniky na Slovensku. Týždeň vedy a techniky ( november 2015) je každoročne organizovaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, v spolupráci s Centrom vedecko-technických informácií SR a Národným centrom pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti. Cieľom vedeckej konferencie doktorandov je prezentácia najnovších poznatkov dosiahnutých v rámci vedecko-výskumných aktivít doktorandov v dennej, ako aj v externej forme štúdia na Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov. Tohto vedeckého podujatia sa už tradične zúčastňujú aj doktorandi zo zahraničných partnerských univerzít, čím konferencia prispieva aj k tvorbe nových sietí na výmenu skúseností v 4 tematických okruhoch: živočíšna produkcia, rastlinná produkcia, výživa ľudí, multifunkčné poľnohospodárstvo, životné prostredie a rozvoj. Príspevky v zborníku sa zaoberajú zavádzaním environmentálne vhodných poľnohospodárskych postupov umožňujúcich racionalizovať rastlinnú a živočíšnu produkciu, udržiavať kvalitu krajiny (pôdy, vody), recyklovať živiny, zachovať biodiverzitu, využívať biomasu ako obnoviteľný zdroj energie a podporou ľudského zdravia výživou a kvalitnými potravinami. Zámerom Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov pri organizovaní konferencie bolo poskytnúť priestor pre tvorivú diskusiu a veríme, že vedecký program konferencie Vás obohatí o množstvo nových podnetov a poznatkov, ktoré využijete v prospech svojho osobného rozvoja a rozvoja vedného odboru. doc. Ing. Peter Ondrišík, PhD. dekan FAPZ SPU v Nitre

8 Sekcia: Rastlinná produkcia CHARAKTERISTIKA CASSANDRA POLYMORFIZMU V GENÓME SLIVKY DOMÁCEJ (PRUNUS DOMESTICA L.) CASSANDRA POLYMORPHISM CHARACTERISTICS IN THE GENOME OF DOMESTIC PLUM (PRUNUS DOMESTICA L.) Danka BOŠEĽOVÁ, Jana ŽIAROVSKÁ Abstrakt: Cieľom práce bolo posúdiť koeficienty genetickej príbuznosti analyzovaných odrôd sliviek. Pomocou súpravy Invisorb bola izolovaná DNA z deviatich genotypov sliviek: G1 až G9. V PCR reakcii prebehla amplifikácia IRAP markéra retrotranspozónu Cassandra.. IRAP prajmer bol navrhnutý podľa sekvencie retrotranspozónu Cassandra. Získaných bolo 52,45 % polymorfných fragmentov, ktorých veľkosť sa pohybovala v rozmedzí od bp. Za pomoci použitého prajmera bolo získaných celkovo 11 polymorfných úrovní. Genotypy dosahovali pre celkové koeficienty podobnosti v rozmedzí od 0,000-0,667. Ako identické v polymorfizme včlnenia retrotranspozónu Cassandra boli vyhodnotené genotypy G1 a G6. Medzi genotypmi G2 a G3 boli zaznamenané len malé odlišnosti. Ako genotyp s väčšou rozdielnou hodnotou bol označený genotyp G7. Zostrojený dendrogram hodnotenia DNA odtlačkov zobrazil 3 úrovne vzájomnej odlišnosti analyzovaných genotypov sliviek. Kľúčové slová: retrotranspozón Cassandra, Slivka domáca, PCR, IRAP, Jaccardov koeficient podobnosti Abstract: The aim of this study is to analyse the coefficients of genetic similarity of analysed plums accessions. DNA from nine accessions of plums (G1 to G9) was extracted via Invisorb Kit. IRAP marker of Cassandra retrotransposon was amplified by PCR. IRAP primer was designed according to Cassandra retrotransposon sequence. In total, 52.45% of polymorphic fragments were obtained with the lenght ranged from 300 up to 1500 bp. Used primer established overall 11 of polymorphic fragments levels. Genotypes attained general coefficient of similarity in range from to genotypes genotypes G1 and G6 were selected as identical in Cassandra insertion polymorphism. Low differences in Casssandra profiles similarity were noticed between genotypes of G2 and G3. The genotyp G7 was observed as the genotyp with the most different value. Constructed dendrogram of DNA fingerprinting showed 3 levels of dissimilarity of analysed plum accessions. Key words: retrotransposon Cassandra, Prunus domestica, L.,PCR, IRAP, Jaccard coefficient of similarity ÚVOD Slivka bola, a v niektorých lokalitách Slovenska ešte aj je, ovocným druhom kopaníc, najmä terasovitých medzí, kde sa šírila najviac odkopkami. Produkované ovocie má vynikajúcu chuť a dodnes je všestranne využívané (Barborka et al., 1987). Ovocné stromy sa však stávajú, a to aj v mestách, významným krajinotvorným prvkom, kde práve v mestách poskytujú vhodné tienenie plniace aj estetickú funkciu. Využitie genetických zdrojov na akékoľvek účely však v súčasnosti ako prvý krok predpokladá ich dôkladnú charakteristiku a identifikáciu na morfologickej, fyziologickej aj genetickej úrovni. Identifikácia genetického zdroja je procesom sledovania jeho identity. Identifikáciou by mala byť každá vzorka odlíšená od inej vzorky tak, aby nebola možná jej zámena (Kraic, 2004). Postupy identifikácie musia byť jednoznačné a s vysokou rozlišovacou schopnosťou (Gálová et al., 2008). Základným prostriedkom genetickej identifikácie sú rôzne DNA markéry, medzi inými aj retrotranspozóny. Retrotranspozóny sú transponovateľné elementy, ktoré sú transportované vo vnútri genómu prostredníctvom RNA medziproduktu a transkriptu retrotranspózovej DNA (Campbell, Reece, 2006). V mnohých prípadoch tvoria v rastlinnom genóme viac ako 50% z obsahu jadrovej DNA (Kumar a Bennetzen, 1999). Cieľom tejto štúdie bolo identifikovať a charakterizovať genómové odtlačky retrotranspozónu Cassandra v genómoch deviatich odrôd slivky domácej technikou IRAP a stanoviť genetické vzdialenosti analyzovaných genotypov. MATERIÁL A METÓDY Izolovaná DNA pochádza z deviatich odlišných genotypov slivky domácej (Prunus domestica, L.): S. domáca (Pečovská Nová Ves, Torysa, Podolínec, Lipany), S. gabrovská (Bulharsko), S. chrudimská (Česká republika), Švestka domácí (Česká republika), Čačanská lepotice (bývalá Juhoslávia), Anna Späth (Maďarsko). Izolácia DNA bola uskutočnená súpravou Invisorb Spin 8

9 Sekcia: Rastlinná produkcia Tissue Mini Kit (STRATEC Biomedical AG). Amplifikácia dĺžkového polymorfizmu medzi včleneniami retrotranspozónu Cassandra bola uskutočnená pomocou BIOTAQ PCR Kit (BIOLINE). IRAP prajmer retrotranspozómu Cassandra bol navrhnutý podľa LTR sekvencií tohto retrotranspozónu. Podmienky amplifikácie PCR produktu IRAP prajmerom boli zabezpečené nasledovné: úvodná denaturácia trvala 3 minúty pri 95 C. Cyklus denaturácie, naviazania sa prajmera a syntézy DNA sa opakoval 35 v podmienkach: denaturácia trvala 40 sekúnd pri 95 C, naviazanie prajmera 40 sekúnd pri 61 C a syntéza DNA trvala v rámci cyklu 2 minúty pri 72 C. Finálna syntéza DNA trvala 5 minút pri 72 C. Separácia PCR produktov bola realizovaná elektroforeticky v 1x TBE roztoku a v 1,7% agarózovom géle (Applichem). Vzorky boli farbené s interkalačným farbivom Gel Red x (Biotium). Elektroforéza trvala 4 hodiny pri konštantnom napätí 60V a pri variabilnom prúde. Hodnotenie amplifikovaných IRAP fragmentov prebehlo v prostredí softwéru SynGene GeneTools. Získané DNA sme označili ako prítomné (1) a neprítomné (0) a následne sa výsledky previedli do binárnej matice. Indexy vzdialeností boli vypočítané na základe Jaccardovho koeficientu podobnosti S (ja, b, c)= 1-a/(a+b+c). UPGMA analýzy boli spracované v programe SYNTAX. VÝSLEDKY A DISKUSIA Z elektroforeogramu získaného amplifikáciou IRAP polymorfizmu retrotranspozónu Cassandra bolo získaných celkovo 61 fragmentov, z ktorých 52,45 % bolo polymorfných. Za pomoci použitého markéra bolo ku genetickej charakteristike hodnotených odrôd sliviek získaných 11 polymorfných úrovní. Pri hodnotení Jaccardovým koeficientom podobnosti dosahovali genotypy koeficienty od 0,000 až 0,667. Ako úplne identické boli označené genotypy G1 (S. domáca, Pečovská Nová Ves) a G6 (S. chrudimská). Medzi genotypmi G2 (S. domáca, Torysa) a G3 (S. domáca, Podolínec) boli zaznamenané len malé odlišnosti. Ako genotyp v Cassandra polymorfizme najodlišnejší k ostatným bol vyhodnotený genotyp G7 (obrázok 1). Obrázok 1 Vetvové členenie analyzovaných odrôd sliviek pomocou IRAP polymorfizmu retrotranspozónu Cassandra pozn. G1. slivka domáca (lokalita Pečovská Nová Ves), G2 slivka domáca (lokalita Torysa), G3 slivka domáca (lokalita Podolínec), G4 slivka domáca (lokalita Lipany), G5 slivka gabrovská, G6 slivka chrudimská, G7 švestka domáci, G8 Čačanská lepotica, G9- Anna Späth Hodnotenie DNA odtlačkov Jaccardovým koeficientom vykázalo hodnoty vzájomnej odlišnosti deviatich hodnotených genotypov sliviek domácej na úrovniach od 0,000 po 0,512. Na úrovni 0 boli v separovaných zhlukoch zostrojeného vetvového členenia označené S. domáca z lokality Pečovská Nová Ves a S. chrudimská. Na rovnakej úrovni v druhom zhluku boli priradené S. domáce z lokalít Torysa a Podolínec. Do tretieho zhluku na úrovni 0,263 boli zaradené S. gabrovská a čačanská lepotice. Slivka domáca z oblasti Lipany bola zaradená na genetickej úrovni 0,340. Ako najviac odlišné genotypy boli vyčlenené genopyty Anna Späth na úrovni 0,479 a švestka domácí na úrovni 0,512. Porovnaním známych sekvencií Cassandra v rastlinných druhoch boli nájdené konzervované oblasti tohto retrotranspozónu. Lokalizované sú na oboch LTR úsekoch a v časti vnútornej domény v oblasti miesta naväzovania sa prajmera (PBS). PBS miesto je pri Cassandre všeobecne považované na konzervované a je možné ho využiť ako markér v analýzach inzerčného polymorfizmu Cassandra prvkov (Kalendar et al., 2008, 2011). Výsledky IRAP analýz umožňujú okrem charakteristiky aj jednoznačné definovanie a odlíšenie jednotlivých populácií a zároveň 9

10 Sekcia: Rastlinná produkcia identifikáciu proporcionálneho rozdelenia heterozygotov v rámci jednotlivých populácií (Senková et al., 2012). Antonius-Klemola et al. (2006) sledovali inzerčný polymorfizmus retrotranspozónu Cassandra (Malus domestica, L.) na 12 kultivaroch jablone domácej a genetické vzťahy medzi nimi. Pomocou deviatich IRAP prajmerov získali súhrnnou analýzou pre každý kultivar jeho jedinečný profil, ktorý ho jasne odlišoval od ostatných kultivarov. Podobné polymorfné profily boli uskutočnenou analýzou získané aj pre včlenenia retrotranspozónu Cassandra pre analyzované odrody Slivky domácej (obrázok 2). Marker Obrázok 2 Sumárne zobrazenie získaných profilov IRAP polymorfizmu Cassandry Všeobecná prítomnosť retrotranspozónov a takmer nezávislé a náhodné rozmiestneniu týchto elementov ich predurčujú pre zisťovanie genetických vzťahov. Smýkal et al. (2011) pomocou desiatich IRAP prajmerov testovali 708 genotypov ľanu siateho. Z hodnotenia pomocou zhlukovacej Bayesovej metódy vzišlo 20 zhlukov, ktoré nezodpovedali ani pôvodu, ani úžitkovému typu ľanu. Bol vyhodnotený iba náznak rozdelenia podľa stupňa prešľachtenia genotypov. Podobné zistenie potvrdil aj kolektív Žiarovská et al. (2009) kedy v rámci UPGMA analýzy hodnotenie IRAP prajmera nevykazovalo úplnú zhodu s rodokmeňovými údajmi pri všetkých genotypoch ľanu siateho. Napriek tomu, bolo možné v rámci dendrogramov pozorovať širšie genetické pozadie krajových odrôd voči komerčne využívaným kultivarom. Použitie jediného IRAP markéra, ako v prípade Cassandra retrotranspozónu bolo potvrdené ako postačujúce pre vytvorenie mnohoúrovňových a polymorfných DNA profilov v genóme slivky domácej a poskytuje tak výborný markér pre charakteristiku genofondu tohto druhu. ZÁVER Na analýzu 9 genotypov sliviek bol použitý IRAP prajmer navrhnutý podľa sekvencie retrotranspozónu Cassandra. Hodnotením genotypov boli stanovené koeficienty genetickej vzdialenosti v rozmedzí 0,000-0,500. IRAP markér odvodený od retrotranspozónu Cassandra bol vyhodnotený ako vhodný na stanovenie genetickej diverzity slivky domácej. LITERATÚRA ANTONIUS-KLEMOLA, K. KALENDAR, R. SCHULMAN, A. H TRIM retrotransposons occur in apple and are polymorphic between varieties but not sports. In Theoretical and Applied Genetics, vol. 112, 2006, pg BARBORKA, A., a i Slivky, slivy, ringolty a mirabelky. SNP, Martin SSR. CAMPBELL, A., N. REECE, B., J Biologie. Brno, ISBN GÁLOVÁ, Z. BALÁŽOVÁ, Ž. MICHALÍK, I. LIBANTOVÁ, J. a i Biotechnológie v rastlinnej produkcii. Nitra, 2008, ISBN

11 Sekcia: Rastlinná produkcia KALENDAR, R. TANSKANEN, J. CHANG, W. ANTONIUS, K. SELA, H. PELEG, O. SCHULMAN, A.H Cassandra retrotransposons carry independently transcribed 5S RNA. [online]. vol. 15, no , p [cit ]. KALENDAR, R The Use of Retrotransposon-Based Molecular Markers to Analyze Genetic Diversity. In Genetics and Breeding. vol. 48, 2011, pg KRAIC, J Genetické markery rastlín. Nitra, 2004, ISBN KUMAR, A. BENNETZEN, L., J Plant retrotransposons. In Annual Review of Genetics, vol. 33, 1999, pg SENKOVÁ, S. ŽIAROVSKÁ, J. BEŽO, M. LABAJOVÁ, M. RAŽNÁ, K. ŠTEFÚNOVÁ, V Hodnotenie IRAP polymorfizmu genotypov Slivky domácej: IRAP polymorphism evaluation of plum genotypes. In Úroda, roč. 60, č. 9 (2012), s ISSN SMÝKAL, P. BAČOVÁ-KERTESZOVÁ, N. KALENDAR, R. CORANDER, J. SCHULMAN, A.H. PAVELEK, M Genetic diversity of cultivated flax (Linum usitatissimum L.) germplasm assessed by retrotransposom-based markers. In Theoretical and Applied Genetics, vol. 122, 2011, pg ŽIAROVSKÁ, J. BAČOVÁ, N. HRUBÍKOVÁ, K. BEŽO, M Hodnotenie kolekcie ľanu siateho (Linum usitatissimum, L.) retrotranspozónovými prajmermi pôvodom iných druhov metódou IRAP a REMAP.In Acta fytotechnica et zootechnica, roč. 12, 2009, mimoriadne číslo, s Poďakovanie: Táto práca vznikla finančnou podporou projektu štrukturálnych fondov Európskej únie ITMS : Budovanie Výskumného centra "AgroBioTech". Kontaktná adresa: Danka Bošeľová, Jana Žiarovská, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Katedra genetiky a šľachtenia rastlín, Tr. A. Hlinku 2, Nitra, danka.bos@gmail.com 11

12 Sekcia: Rastlinná produkcia REGULÁCIA PRODUKČNÉHO PROCESU SLNEČNICE ROČNEJ RASTOVÝMI BIOSTIMULÁTORMI REGULATION OF SUNFLOWER PRODUCTION PROCESS BY PLANT GROWTH BIO- STIMULATORS Dávid ERNST, Ivan ČERNÝ Abstrakt: Cieľom poľného experimentu bolo testovať dva rastové biostimulátory ako možný nástroj regulácie produkčného procesu slnečnice ročnej. Hodnotený bol ich vplyv na úrodotvorné prvky a výšku úrody nažiek. Pokus bol založený v roku 2015 v podmienkach teplej kukuričnej výrobnej oblasti. Prvý biostimulátor využíva prítomnosť rôznych druhov baktérií, ktoré sú schopné viazať základné živiny N, P, K a poskytovať ich v prístupnej forme rastlinám. Účinok druhého biostimulátora je založený na báze humínových kyselín a fulvokyselín. Priebežné výsledky experimentu preukázali, že vplyv rastových biostimulátorov na experimentálne ukazovatele počet rastlín a počet úborov bol štatisticky nepreukazný. Avšak ich vplyv na ukazovatele priemer úboru, hmotnosť úboru, HTN a úroda nažiek bol štatisticky vysoko preukazný. Najvyššia úroda nažiek bola zistená na variante, kde bola využitá vzájomná kombinácia rastových biostimulátorov. Kľúčové slová: rastové biostimulátory, úrodotvorné prvky, úroda, slnečnica ročná Abstract: The aim of this field experiment was to test two plant growth bio-stimulators as a possible tool to regulation of sunflower production process. Its influence on yield-forming elements and yield of achenes was evaluated. The experiment was established under the conditions of warm maize growing region in The first bio-stimulator utilizes the presence of the composition of different types of bacteria which are capable to bind the essential nutrients N, P, K and transmitting it in a form accessible to plants. The effect of the second bio-stimulator is based on humic and fulvic acids. The temporary results of the experiment shows that impact of plant growth bio-stimulators on experimental parameters number of plants and number of heads was non significant. However, its impact on parameters head diameter, weight of head, TWA and yield of achenes was high significant. The highest yield was determined in variant with mutual combination of plant growth bio-stimulators. Key words: plant growth bio-stimulators, yield-forming elements, yield, sunflower ÚVOD V súčasnosti je slnečnica ročná (Helianthus annuus L.) celosvetovo štvrtou najvýznamnejšou olejninou so zberovou plochou približne 25 miliónov hektárov, z ktorej sa ročne vyprodukuje v priemere 36 miliónov ton nažiek (FAO, 2013). Produkčný proces a výslednú úrodu nažiek slnečnice ročnej ovplyvňuje jej nízka autoregulačná a kompenzačná schopnosť (Weiss, 2000) a náchylnosť k poliehaniu (Hall et al., 2010; Sposaro et al., 2010). Vplyv uvedených nepriaznivých faktorov pestovania je však možné eliminovať, napr. aplikáciou rastlinných stimulátorov rastu (Rademacher, 2000). Ich využívanie je podopreté o výskumy zaoberajúce sa vplyvom rastových stimulátorov najmä na zdravotný stav, priebeh transpirácie, fotosyntézy, úrodotvorné prvky a úrodu nažiek slnečnice ročnej (Toyota et al., 2010; Wanderley et al., 2007). Pestovateľská prax však disponuje nedostatkom informácií o možnosti využitia stimulátorov rastu pri pestovaní slnečnice ročnej v oblasti využívania živých organizmov, úrovne koncentrácií a kombinácií prípravkov a ich účinku v rôznych agroekologických podmienkach pestovania (Spitzer et al., 2011). Cieľom príspevku bolo zhodnotiť vplyv biostimulátorov rastu na úrodotvorné prvky a výšku úrody nažiek slnečnice ročnej. MATERIÁL A METÓDY Poľný maloparcelkový experiment bol realizovaný v roku 2015 na experimentálnej báze Strediska biológie a ekológie rastlín FAPZ SPU v Nitre Dolná Malanta. Lokalita sa nachádza v teplej kukuričnej výrobnej oblasti (klimatická oblasť: teplá; klimatická podoblasť: suchá; klimatický okrsok: teplý, suchý s miernou zimou a dlhým slnečným svitom; pôda: hnedozem kultizemná). Osevný postup bol 7 honový, predplodinou slnečnice ročnej (Helianthus annuus L.) bola pšenica letná forma ozimná (Triticum aestivum L.). Obrábanie pôdy (podmietka, hlboká jesenná orba) a spôsob založenia porastu (medziriadková vzdialenosť: 0,70 m; vzdialenosť v riadku: 0,22 m) boli 12

13 Sekcia: Rastlinná produkcia realizované konvenčným spôsobom pestovania slnečnice ročnej. Základné hnojenie bolo uskutočnené na základe agrochemického rozboru pôdy na predpokladanú výšku úrody 3 t.ha -1. K výpočtu dávok jednotlivých hnojív bola použitá bilančná metóda. V experimente boli zaradené dvojlíniové olejnaté hybridy: NK Neoma (stredne neskorý), SY Neostar (stredne skorý) a SY Estiva (stredne skorý) s normálnym typom oleja, vhodné pre ClearField technológiu pestovania. Foliárne boli aplikované nasledovné rastlinné biostimulátory rastu: BiomagicPlus biostimulátor na báze baktérií Azospirillum sp. (fixujúcich N), Bacillus megaterium (baktéria sprístupňujúca P) a Frateuria aurentia (baktéria sprístupňujúca K). BlackJak biostimulátor na báze humínových kyselín a fulvokyselín. Varianty ošetrenia rastovými biostimulátormi sú uvedené v tab 1. Tabuľka 1 Úrovne aplikácie biostimulátorov rastu na porasty slnečnice ročnej v roku 2015 Ošetrenie Termín ošetrenia Dávka Kontrola BiomagicPlus 6 8 listov 2 l.ha -1 BlackJak 6 8 listov 1,5 l.ha -1 začiatok kvitnutia 1,5 l.ha -1 BiomagicPlus + BlackJak 6 8 listov 2 l.ha l.ha -1 V experimente boli hodnotené nasledovné produkčné ukazovatele: počet rastlín (ks.ha -1 ), počet úborov (ks.ha -1 ), priemer úboru (mm), hmotnosť úboru (g), hmotnosť tisícich nažiek HTN (g) a úroda nažiek (t.ha -1 ). Experiment bol založený metódou kolmo delených blokov s náhodným usporiadaním pokusných členov, v troch opakovaniach. Výsledky experimentu boli štatisticky vyhodnotené analýzou rozptylu prostredníctvom štatistického programu Statistica 10. Pri testovaní kontrastov bol využitý Tukeyov test. VÝSLEDKY A DISKUSIA V roku 2015 sme v rámci experimentu zaznamenali priemerný počet rastlín na úrovni ks.ha -1. Najvyšší počet rastlín bol zaznamenaný na variante, kde bol aplikovaný biostimulátor BlackJak. Výsledky analýzy rozptylu (Tab. 3) nepotvrdili štatisticky preukazný vplyv biostimulátorov rastu na ukazovateľ počet rastlín. Priemerný počet úborov bol ks.ha -1 (Tab. 2). Najvyšší počet úborov bol zistený na variante s aplikáciou biostimulátora BlackJak. Výsledky analýzy rozptylu (Tab. 3) potvrdili štatisticky nepreukazný vplyv rastových biostimulátorov na ukazovateľ počet úborov. Priemerná dĺžka úboru bola 148 mm. Najnižšia hodnota priemeru úboru bola zaznamenaná na kontrolnom variante. Najvyššia hodnota priemeru úboru bola zistená na variante s aplikáciou biostimulátorov BiomagicPlus + BlackJak. V porovnaní s najmenším priemerom úboru ide o nárast priemeru úboru až o viac ako 32 % (Tab. 2). Výsledky analýzy rozptylu potvrdili štatisticky vysoko preukazný vplyv aplikácie biostimulátorov rastu na priemer úboru (Tab. 3). Priemerná hmotnosť úboru dosiahla hodnotu 159,47 g. Najnižšia hmotnosť úboru bola zaznamenaná na kontrolnom variante. Najvyššia hmotnosť úboru bola zistená na variante s aplikáciou biostimulátorov BiomagicPlus + BlackJak. Rozdiel medzi najvyššou a najnižšou hmotnosťou úboru bol takmer 18 g (Tab. 2). Štatisticky vysoko preukazný vplyv aplikácie biostimulátorov rastu na hmotnosť úboru potvrdila analýza rozptylu (Tab. 3). Priemerná HTN bola 67,61 g. Najnižšia HTN bola zistená na kontrolnom variante. Najvyššia HTN, ktorá prevyšovala najnižšiu o takmer 16 g, bola zaznamená na variante s aplikáciou biostimulátorov BiomagicPlus + BlackJak (Tab. 2). Vplyv aplikácie rastových biostimulátorov na HTN bol štatisticky vysoko preukazný (Tab. 3). Priemerná úroda nažiek dosiahla v rámci experimentu hodnotu 2,10 t.ha -1. Najnižšia úroda nažiek bola zistená na kontrolnom variante. Najvyššia úroda bola zaznamenaná na variante s aplikáciou 13

14 Sekcia: Rastlinná produkcia biostimulátorov BiomagicPlus + BlackJak, kde bol pozorovaný nárast úrody v porovnaní s kontrolným variantom o takmer 12 % (Tab. 2). Výsledky analýzy rozptylu potvrdili štatisticky vysoko preukazný vplyv aplikácie rastových biostimulátorov na výšku úrody nažiek slnečnice ročnej (Tab. 3). Tabuľka 2 Úrodotvorné prvky a úroda nažiek slnečnice ročnej v roku 2015, testovanie kontrastov Tukeyov test (α = 0,01). Rozdielne indexy v stĺpcoch určujú preukaznosť Počet rastlín Počet úborov Priemer Hmotnosť Úroda Ošetrenie (ks.ha -1 ) (ks.ha -1 HTN (g) ) úboru (mm) úboru (g) (t.ha - 1 ) Kontrola a a 131 a 152,85 a 59,98 a 1,99 a BiomagicPlus a a 147 b 155,10 ab 65,32 ab 2,08 ab BlackJak a a 142 ab 159,51 ab 69,37 b 2,13 ab BiomagicPlus + BlackJak a a 173 c 170,41 b 75,76 c 2,22 b Priemer ,47 67,61 2,10 Tabuľka 3 Analýza rozptylu (α = 0,01) pre úrodotvorné prvky a úrodu nažiek slnečnice ročnej v roku 2015 Ošetrenie Počet rastlín Počet úborov Priemer Hmotnosť Úroda (ks.ha -1 ) (ks.ha -1 HTN (g) ) úboru (mm) úboru (g) (t.ha - 1 ) F 0,090 0,100 40,720 5,467 25,950 5,440 p 0,963 0,961 0,000 0,004 0,000 0,004 Štatisticky nepreukazný vplyv stimulátorov rastu na ukazovatele počet rastlín a počet úborov dokumentuje Wanderley et al. (2007). Štatisticky vysoko preukazný vplyv stimulátorov rastu na priemer úboru slnečnice ročnej potvrdil Kheybari et al. (2013), na hmotnosť úboru a HTN Hussain et al. (2012) a na výšku úrody nažiek Heideri & Karami (2014) a Koutroubas et al. (2014). Heideri & Karami (2014) zaznamenali zvýšenie úrody nažiek po aplikácii biostimulátora rastu, ktorý obsahoval huby vyvolávajúce mykorízu. Zistenie je v súlade s našimi poznatkami, nakoľko sme taktiež zaznamenali pozitívny vplyv živých organizmov (baktérií) na výšku úrody nažiek slnečnice ročnej. ZÁVER Z výsledkov experimentu, v ktorom bol v kukuričnej výrobnej oblasti v roku 2015 hodnotený vplyv rastových biostimulátorov na úrodotvorné prvky a výšku úrody nažiek slnečnice ročnej je zrejmé, že ich vplyv bol na počet rastlín a počet úborov štatisticky nepreukazný. Vplyv rastových biostimulátorov na priemer úboru, hmotnosť úboru, HTN a úrodu nažiek bol štatisticky vysoko preukazný. Najlepšie výsledky boli dosiahnuté na variante s aplikáciou vzájomnej kombinácie biostimulátorov rastu BiomagicPlus a BlackJak. Priebežné výsledky experimentu preukázali pozitívny vplyv živých organizmov (baktérií), humínových kyselín a fulvokyselín na produkčný proces slnečnice ročnej. LITERATÚRA FAO FAO Statistical Yearbook World Food and Agriculture. Rome : Food and Agriculture Organization of the United Nations. 289 p. ISBN HALL, A.J. SPOSARO, M.M. CHIMENTI, C.A Stem lodging in sunflower: Variations in stem failure moment of force and structure across crop population densities and postanthesis developmental stages in two genotypes of contrasting susceptibility to lodging. In Field Crops Research, vol. 116, pp ISSN DOI: /j.fcr HEIDERI, M. KARAMI, V Effects of different mycorrhiza species on grain yield, nutrient uptake and oil content of sunflower under water stress. In Journal of the Saudi Society of Agricultural Sciences, vol. 13, pp ISSN X. DOI: dx.doi.org/ /j.jssas

15 Sekcia: Rastlinná produkcia HUSSAIN, S. ALI, A. IBRAHIM, M. SALEEM, M.F. BUKHSH, M.A.A.H.A Exogenous application of abscisic acid for drought tolerance in sunflower (Helianthus annuus L.): a review. In Journal of Animal and Plant Sciences, vol. 22, no. 3, pp ISSN KHEYBARI, M. DANESHIAN, J. RAHMANI, H. A. SEYFZADEH, S. KHIAVI, M Response of sunflower head charachtristics to PGPR and amino acid application under water stress conditions. In International Journal of Agronomy and Plant Production, vol. 4, no. 8, pp ISSN KOUTROUBAS, S.D. VASSILIOU, G. DAMALAS, C.A Sunflower morphology and yield as affected by foliar applications of plant growth regulators. In International Journal of Plant Production, vol. 8, no. 2, pp ISSN DOI: dx.doi.org/ /s RADEMACHER, W Growth retardants: effects on gibberellin biosynthesis and other metabolic pathways. In Annual Review of Plant Physiology and Plant Molecular Biology, vol. 51, pp ISSN DOI: /annurev.arplant SPITZER, T. MATUŠINSKÝ, P. KLEMOVÁ, Z. KAZDA, J Management of sunflower stand height using growth regulators. In Plant, Soil and Environment, vol. 57, pp ISSN SPOSARO, M.M. BERRY, P.M. STERLING, M. HALL, A.J. CHIMENTI, C.A Modelling root and stem lodging in sunflower. In Field Crops Research, vol. 119, pp ISSN DOI: /j.fcr TOYOTA, M. SHIOTSU, F. BIAN, J. MOROKUMA, M. KUSUSTANI, A Effects of reduction in plant height induced by chlormequat on radiation interception and radiation-use efficiency in wheat in southwest Japan. In Plant Production Science, vol. 13, pp ISSN X. WANDERLEY, C.S. REZENDE, R. ANDRADE, C.A.B Effect of paclobutrazol as regulator of growth in production of flowers of sunflower in cultivo hidropônico. In Ciênciae Agrotecnologia, vol. 31, pp ISSN DOI: dx.doi.org/ /s WEISS, E.A Oilseed Crops. 2nd edn. London : Blackwell Science, UK. 364 p. Poďakovanie: Práca bola financovaná Vedeckou grantovou agentúrou Ministerstva školstva Slovenskej republiky, projekt VEGA 1/0093/13 Racionalizácia pestovateľského systému slnečnice ročnej (Helianthus annuus L.) a repy cukrovej (Beta vulgaris provar. altissima Doell.) v podmienkach globálnej zmeny klímy s dôrazom kladeným na klimatické zmeny, optimalizáciu produkčného procesu, množstva a kvality produkcie. Kontaktná adresa: Ing. Dávid ERNST, Slovenská poľnohospodárska univerzita, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Katedra rastlinnej výroby, Tr. A. Hlinku 2, Nitra. dernst.dernst@gmail.com 15

16 Sekcia: Rastlinná produkcia MOŽNOSŤ VYUŽITIA MOLEKULOVÝCH MARKÉROV NA BÁZE MIRNA MOLEKÚL PRE MAPOVANIE GENÓMU LINUM USITATISSIMUM L. THE POSSIBILITY OF USING OF MIRNA-BASED MOLECULAR MARKERS FOR LINUM USITATISSIMUM L. GENOME MAPPING. Lucia HLAVAČKOVÁ, Katarína RAŽNÁ Abstrakt: Zamerali sme sa na možnosti využitia markérov na báze mirna molekúl pre účely mapovania polymorfizmu genómu ľanu siateho (a) vzhľadom na odlíšenie jednotlivých hospodárskych typov uvedeného druhu a (b) vzhľadom na adaptabilitu genómu ľanu voči abiotickému stresu. Najvhodnejšími kombináciami párov prajmerov pre odlíšenie hospodárskych typov ľanu siateho (9 genotypov), boli kombinácie mir156b-f/mir-r, mir156a-f/mir414-f a mir156b- F/miR171a-F. Počet amplifikovaných fragmentov pri jednotlivých typoch sa pohyboval od 2 do 10 fragmentov/genotyp a veľkosť PCR produktov od 20 bp do 400 bp. Analýza polymorfizmu genómu bola realizovaná pomocou dvoch typov prajmerov odvodených od biomarkérov výživového stresu (mir395 a mir399) na in vitro klíčencoch genotypu CDC Bethune, ktoré boli kultivované na štyroch rôznych variantoch výživového stresu. Najvyššia úroveň polymorfizmu bola zaznamenaná pomocou markéra mir395 na variante s polovičným obsahom makroprvkov. Získané výsledky podporili význam molekúl mirna ako potencionálnych molekulových markérov a biomarkérov abiotického stresu. Kľúčové slová: mirna, molekulárne markéry, Linum usitatissimum, polymorfizmus Abstract: We focused on the possibilities of mirna-based molecular markers using for purpose of mapping flax genome polymorphism (a) to distinguish various agrotypes of mentioned species and (b) regarding to flax genome adaptability to abiotic stress. The most suitable combinations of primer pairs to distinguish flax agrotypes (9 genotypes) were mir156b-f/mir-r, mir156a-f/mir414-f and mir156b-f/mir171a-f combinations. The number of amplified fragments within each agrotype varied from 2 to 10 fragments/genotype and the amplified length of PCR products ranged from 20 bp to 400 bp. Genome polymorphism analysis was performed using two types of primers derived from biomarkers of nutritional stress (mir395 and mir399) on in vitro seedlings of CDC Bethune genotype, which were cultivated at 4 different nutritional variants of the nutritional stress. The highest level of polymorphism was detected using mir395 marker at the variant with half-strength of macroelements. Our results have supported the role of mirna molecules as potential biomarkers of abiotic stress. Key words: mirna, molecular markers, Linum usitatissimum, polymorphism ÚVOD Ľan siaty (Linum usitatissimum L.) novodobá funkčná potravina, predstavuje hospodársky cennú plodinu s významným genetickým potenciálom. Je hlavným zdrojom omega-3 mastných kyselín, kyseliny α-linolénovej (ALA) (Oomah, 2001). Jedným z postupov hodnotenia genetického potenciálu je aplikácia DNA markérov a vyhľadávanie nových typov funkčných molekulárnych markérov. K takýmto patrí aj typ markérov založený na báze molekúl mirna (microrna-based molecular markers), ktorý predstavuje nový, vysoko efektívny, stabilný a protokolovo prenosný postup genotypizácie v rámci oblasti markérovacích techník. Molekuly mirna, ktoré sú zaraďované do triedy malých, endogénnych RNA molekúl, predstavujú konečný produkt nekódujúcich RNA génov o dĺžke približne 21 nukleotidov (Chen, 2005). Aj napriek svojej veľkosti majú širokospektrálny efekt v dôsledku ich regulačných funkcií (Ghosh et al., 2007) a zohrávajú významnú úlohu v takmer všetkých biologických a metabolických procesoch rastlín. Ich postavenie úzko súvisí aj s reguláciou adaptačných a signalizačných procesov. Väčšina známych mirna rastlín sú evolučne konzervované (Bavrkar et al., 2013). Ich mechanizmus pôsobenia spočíva v modifikácii expresie génov na posttranskripčnej úrovni (Li, Mao, 2006). Posttranskripčná regulácia expresie génov prostredníctvom mirna vedie k modifikácii až k útlmu expresie cieľových sekvencií genómu (Bavrkar et al., 2013). Molekulárne markéry založené na báze mirna molekúl môžu byť použité ako markérovacie systémy genotypizácie jedincov v rámci druhu Linum usitatissimum L. na základe hospodárskeho hľadiska, obsahu kyseliny α-linolénovej ale aj nutričného stresu. 16

17 Sekcia: Rastlinná produkcia MATERIÁL A METÓDY Pre účely mapovania polymorfizmu genómu ľanu siateho vzhľadom na odlíšenie jednotlivých hospodárskych typov, bol použitý biologický material získaný z Génovej banky Piešťany a z Génovej banky Šumperk, ktorý tvorilo 9 genotypov (2 olejné genotypy- Libra, Raciol; 5 priadnych/olejnopriadnych genotypov- Amon, Flanders, Lilas, Marina, Liral II; 2 krajové genotypy- Albocoeruleum, Deubcrc 28197). Pre účely mapovania polymorfizmu vzhľadom na adaptabilitu genómu ľanu voči abiotickému stresu, bol použitý genotyp CDC Bethune získaný z Génovej banky Šumperk. Semenný materiál uvedeného genotypu bol kultivavaný na 4 nutrične upravených variantoch základného kultivačného média (Murashige, Skoog, 1962) (1- polovičný obsah makroprvkov, 2- polovičný obsah mikroprvkov, 3- polovičný obsah vitamínov, 4- polovičný obsah makroprvkov, mikroprvkov a vitamínov, K- kontrolný variant- základné kultivačné médium). In vitro kultivácia prebiehala pri teplote 22 C po dobu 6 týždňov pri fotoperióde 16 hod svetlo/8 hod tma. Izoláciu celkovej genomickej DNA sme vykonali z čerstvých zelených častí rastlinného pletiva na základe modifikovanej metódy podľa autorov Padmalantha a Prasad (2006). Kvantifikácia DNA bola vykonaná spektrofotometricky pomocou prístroja NanoPhotometer TM (IMPLEN). Prajmery boli navrhnuté podľa mirna sekvencií databázy ( Jednotlivé prajmery boli kombinovavé pre zostavenie prajmerových párov pre obe typy štúdií (Tabuľka 1). Tabuľka 1 Páry prajmerov použité pre analýzy polymorfizmu genómu ľanu siateho Názov prajmera lus-mir156b-f lus-mirr-r mir 156a-F mir 414-F mir 156b-F mir 171a-F mir 395_F mir_r mir 399_F mir_r Sekvencia prajmera 5 -TGACAGAAGAGAGAGAGCACA-3 5 -GTGCAGGGTCCGAGGT-3 5 -TTGAGAGGGAGAGGGAATTT-3 5 -AGAGTACAGGGAAATGGAGGA-3 5 -TGACAGAAGAGAGAGAGCACA-3 5 -TGAGCCGTGCCAATATCACGA-3 5 -CAC GCA CTG AAG TGT TTG GGG-3 5 -CCA GTG CAG GGT CCG AGG TA-3 5 -CAC GCA TGC CAA AGG AGA GTT-3 5 -CCA GTG CAG GGT CCG AGG TA-3 mirna markéry boli amlifikované v reakčnej zmesi s objemom 20 µl, ktorá obsahovala 70 ng genomickej DNA, 10 pmol.dm -3 priameho (Forward) prajmera, 10 pmol.dm -3 spätného (Reverse) prajmera, 2 jednotky DreamTaq DNA polymerázy, 0,8 mmol.dm -3 dntp (Bioline) a 1 DreamTaq Buffer (KCl, (NH4)2SO4, 20 mmol.dm -3 MgCl2). Časový a teplotný profil touchdown metódy bol nasledovný: počiatočná denaturácia 5 min pri 94 C; 5 cyklov: denaturácia DNA 30 s pri 94 C, naviazanie prajmerov 45 s pri maximálnej teplote 64 C (znižovanie teploty naviazania prajmerov o 1 C/cyklus,) a polymerizácia 60 s pri 72 C; 30 cyklov: záverečná polymerizácia 30 s pri 94 C, naviazanie prajmerov 45 s pri minimálnej teplote 60 C, syntéza reťazcov 60 s pri 72 C; a záverečná syntéza 10 min. pri 72 C. Elektroforetická separácia produktov sa uskutočnila na 15% TBE-Urea géloch (Invitrogen) pri konštantnom výkone 180 V, 35 ma po dobu 60 min. VÝSLEDKY A DISKUSIA Ako najvhodnejšie kombinácie prajmerových párov pre odlíšenie jednotlivých hospodárskych typov ľanu siateho na základe mirna molekúl sa ukázali kombinácie mir156b-f/mir-r, mir156a- F/miR414-F a mir156b-f/mir171a-f.najvyšší polymorfizmus detegovaný pri všetkých vyššie uvedených pároch bol pozorovaný pri olejných genotypoch Libra a Raciol. Počet zreteľne viditeľných, amplifikovaných fragmentov olejných genotypov sa pohyboval v rozmädzí od 7 do 10 fragmentov za hospodársky typ. Veľkosť PCR produktov bola od 20 bp do 400 bp. Prajmerové kombinácie mir156b-f/mir-r a mir156a-f/mir414-f ponúkajú zaujímavé mirna profily priadnych/prechodných a krajových genotypov, ktoré sa pri kombinácii mir156b-f/mir171a-f javia 17

18 Sekcia: Rastlinná produkcia ako monomorfné. Počet zreteľne viditeľných, amplifikovaných fragmentov sa pohyboval od 2 do 9 fragmentov za dané hospodárske typy a veľkosť PCR produktov od 20 bp do 100 bp. Obrázok 1 Profil PCR amplifikácie vytvorený použitím páru prajmerov mir156b-f/mir-r Obrázok 2 Profil PCR amplifikácie vytvorený použitím páru prajmerov mir156a- F/miR414-F Obrázok 3 Profil PCR amplifikácie vytvorený použitím páru prajmerov mir156b-f/mir171a-f Legenda: M 10 bp DNA Ladder Invitrogen, 1 Libra, 2 Raciol, 3 Amon, 4 Flanders, 5 Lilas, 6 Albocoeruleum, 7 Deubcrc 28197, 8 Marina, 9 Liral II. Polymorfizmus profilu mir395-f/mir-f sa prejavil ako veľmi špecifický v závislosti od podmienok nutričného stresu. Uvedené výsledky potvrdzuje aj experimentálna štúdia autorov Melnikova et al. (2015).V porovnaní s kontrolným variantom sme zaznamenali variabilný počet a veľkosť mir395 lokusov za jednotlivé stresové varianty. Najvyšší počet fragmentov bol zaznamenaný na kultivačnom médiu s polovičným obsahom makroprvkov. Obrázok 4 Profil PCR amplifikácie vytvorený použitím páru prajmerov mir395-f/mir-f Legenda: 1 polovičný obsah makroprvkov základného MS média, 2 polovičný obsah mikroprvkov základného MS média, 3 polovičný obsah vitamínov základného MS média, 4 polovičný obsah makroprvkov, mikroprvkov a vitamínov, K kontrolný variant základné kultivačné medium. 18

19 Sekcia: Rastlinná produkcia Naše výsledky podporujú výskum autora Sunkar (2010), ktorý naznačuje možnosť, že niektoré rastliny, ktoré sú vystavené nepriaznivým podmienkam rastu môžu vytvárať konštitutívne adaptívne mechanizmy. Na základe nášho pozorovanmia je zrejmé, že genóm ľanu odpovedá na stimul spôsobený týmto druhom stresu, čím sme podporili význam mirna molekúl ako potencionálnych biomarkérov abiotického stresu (Bej, Basak, 2014; Kruszka et al., 2012). ZÁVER Molekulové markéry založené na mirna molekulách môžu byť použité na mapovanie polymorfizmu genómu ľanu siateho (Linum usitatissimum L.), ako modelovej plodiny z hľadiska odlíšenia jednotlivých hospodárskych typov a adaptability genómu ľanu. LITERATÚRA BARVKAR, V. T. et al Genome-wide identification and characterization of microrna genes and their targets in flax (Linum usitatissimum): Characterization of flax mirna genes. In Planta, roč. 237, 2013, s BEJ, S. BASAK, J MicroRNAs: The Potential Biomarkers in Plant Stress Response. In Am. J of Plant Sciences, roč. 5, 2014, s GHOSH, Z. CHAKRABARTI, J. MALLICK, B mirnomics-the bioinformatics of microrna genes. In Biochem. Biophys. Res. Commun, roč. 363,2007, s CHEN, X microrna biogenesis and function plants. In FEBS Letters, roč. 579, 2005, č. 26, s KRUSZKA K. et al Role of micrornas and other srnas of plants in their changing environments. In Journal of Plant Physiology, roč. 169, 2012, s LI, A. MAO, L Evolution of plant microrna gene families. In Cell Research, 2006, s MELNIKOVA N. V. et al Excess fertilizer responsive mirnas revealed in Linum usitatissimum L. In Biochemie, roč. 109, 2015, s MURASHIGE T. SKOOG F A revised medium for rapid growth and bioassays with tabacco tissue cultures. In Physiologia Plantarum, roč. 15, 1962, s OOMAH, B. D Flaxseed as a functional food source. In J Sci Food Agric, roč. 81, 2001, s PADMALATHA K. PRASAD M. N. V Optimization of DNA isolationand PCR protocol for RAPD analysis of selected medicinal and aromatic plants of conservation concern from Peninsular India. In Afr J Biotechnol., roč. 5, 2005, č 3, s SUNKAR R MicroRNAs with macro-effects on plant stress responses. In Semin Cell Dey Biology, roč. 21, 2010, č. 8, s Poďakovanie: Táto práca vznikla za finančnej podpory projektu APVV a projektu štrukturálnych fondov Európskej únie : Budovanie Výskumného centra "AgroBioTech". Kontaktná adresa: Lucia Hlavačková, Katarína Ražná, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Katedra genetiky a šľachtenia rastlín, Tr. A. Hlinku 2, Nitra, lucia.hlavackova1@gmail.com 19

20 Sekcia: Rastlinná produkcia VLIV VÝSEVKU A ROZTEČE ŘÁDKŮ NA MORFOLOGICKÉ UKAZATELE SILÁŽNÍ KUKUŘICE EFFECT OF PLANT DENSITY AND ROW SPACING ON MORPHOLOGICAL PARAMETERS OF SILAGE MAIZE Jana JIRMANOVÁ, Pavel FUKSA, Jaromír ŠANTRŮČEK Abstrakt: Cílem této práce bylo posoudit vliv různé rozteče řádků a výsevků na morfologické parametry silážní kukuřice. Pokus byl založen na jaře 2015 na pokusném pozemku České zemědělské univerzity v Praze. Kukuřice na siláž byla vyseta ve dvou roztečích řádků (70 a 35 cm) při dvou výsevcích ( a rostlin na hektar). Sledován byl vliv výsevku a rozteče na výnos suché hmoty, obsah sušiny, hmotnostní podíl palic na rostlině, výšku rostlin a průměr stébel. Zjištěn byl průkazný vliv výsevku na výšku rostlin a průměr stébla, kdy vyšší rostliny (196 cm) s větším průměrem stébla (20,7 mm) byly zjištěny při nižším výsevku oproti vyššímu výsevku (výška rostlin: 180 cm; průměr stébel: 17,7 mm). Výsevek neměl průkazný vliv na výnos suché hmoty, obsah sušiny ani na podíl palic na rostlině. Vliv rozteče řádků na sledované charakteristiky zaznamenán nebyl. Klíčová slova: rozteč řádků, hustota porostů, výnos, výška rostlin, průměr stébel Abstract: The aim of this study was to evaluate the effect of different seeding rates and row spacing on morphological parameters of silage maize. The experiment was found in the spring of 2015 at the experimental plot of the Czech University of Life Sciences in Prague. Silage maize was planted in two row spacing (70 and 35 cm) and two plant densities (90,000 and 180,000 plants.ha -1 ). The influence of plant density and row spacing on dry matter yield, dry matter content, proportion of ears, plant height and diameter of the stem were monitored. The significant difference was found for plant height and the diameter of the stem, while higher plants (196 cm) with larger diameter of the stem (20,7 mm) were at the lower seeding rate compared to higher seeding rate (plant height: 180 cm and diameter of stem: 17,7 mm). The plant density had no significant effect on dry matter yield, dry matter content and portion of ears. The influence of row spacing on monitored characteristics was not found. Keywords: row spacing, plant density, yield, plant height, stem diameter ÚVOD Kukuřice setá (Zea mays L.) je významná jednoletá krmná pícnina, která se uplatňuje nejen v celoroční dávce pro skot, ale v poslední době i jako substrát pro bioplynové stanice, a proto se stále hledá možnost jak zvýšit její výnos. Jak uvádí Modolo et al. (2015) mezi hlavní faktory, které mají vliv na vyšší výnos, patří použití výnosnějších hybridů, snížená rozteč řádků a vyšší hustota porostu. To potvrzují i Ion et al. (2014), kteří uvádějí, že biomasa rostlin závisí na růstových faktorech, mezi které patří výběr hybridu, hustota porostu, rozteč řádků a půdní podmínky. Porosty zakládané do úzkých řádků umožňují navýšit počet rostlin na jednotku plochy, lépe využít prostor zvýšením vzdáleností mezi rostlinami v řádku, a tím získat vyšší výnos biomasy (Duvick et al., 2004). Naopak Turgut et al. (2005) uvádějí, že různá hustota výsevku a různé rozteče nemají vliv na produkční a růstové charakteristiky kukuřice. Také Westgate et al. (1997) uvádějí, že uspořádání porostu nemá průkazný vliv na výnos. Řada autorů uvádí i další výhody pěstování kukuřice v úzkých řádcích. Jak udává Westgate et al. (1997), rostlinám je v počátku vegetace, díky užším řádkům, umožněn rychlejší růst. Johnson et al. (1998) a Maqbool et al. (2006) uvádějí, že snížení rozteče řádků potlačuje výskyt plevelů, snižuje se konkurence o světlo, vodu a živiny (Porter et al., 1997). Zvyšování výnosu kukuřice v posledních desetiletích souvisí i se šlechtěním hybridů na toleranci k vyšší hustotě porostu (Antonietta et al., 2014). Bavec et Bavec (2002) uvádějí, že zvýšená hustota ovlivňuje hmotnost tisíce zrn, délku palice a počet řad a počet zrn v řadě. Naopak jako nevýhoda se uvádí, že zvýšená hustota porostu snižuje nutriční kvalitu píce kukuřice, která je způsobená změnou podílu listů ku stéblu a snížením podílu palic ku zbytku rostliny (Baghdadi et al., 2012). Optimální počet rostlin na hektar závisí na podmínkách stanoviště. Gözübenli et al. (2004) zaznamenali nejvyšší výnos při výsevku r.ha -1 a Çarpici et al. (2010) zjistili maximální výnos při výsevku r.ha -1. Cílem této práce bylo proto posoudit vliv různé rozteče řádků a výsevků na morfologické ukazatele silážní kukuřice. 20

21 Sekcia: Rastlinná produkcia MATERIÁL A METODIKA Polní pokus se silážní kukuřicí byl založen na jaře 2015 na pokusném pozemku ČZU v Praze. Stanoviště se nachází v řepařské výrobní oblasti v nadmořské výšce 286 m n. m. Dle agrometeorologických charakteristik spadá do mírně teplé a převážně suché klimatické oblasti. Za vegetační období roku 2015 činila průměrná teplota 16,5 C a úhrn srážek 196 mm. Pokus byl založen do latinského čtverce, ve čtyřech opakováních, na parcelách o rozměru 2,8 x 5 m se dvěma roztečemi řádků (70 a 35 cm) a v každé rozteči se dvěma výsevky ( a rostlin na hektar). Na podzim bylo provedeno klasické zpracování půdy a na jaře klasická předseťová příprava. Před setím bylo aplikováno 120 kg N.ha -1 (síran amonný), 45 kg P.ha -1 (superfosfát) a 120 kg K.ha -1 (draselná sůl). Proti plevelům byl použit postemergentní postřik přípravkem Akris (2,5 l.ha - 1 ). Datum výsevku hybridu Koblens (FAO 280) byl Sklizeň proběhla v mléčně-voskové zralosti. Při sklizni byly zjišťovány morfologické a výnosové charakteristiky kukuřice, a to výška rostlin, průměr stébla, výnos hmoty, obsah sušiny a podíl jednotlivých částí rostliny. Data byla vyhodnocena v programu STATISTICA 12 (2013) pomoci dvoufaktorové analýzy rozptylu s interakcí na hladině významnosti α = 0,05. Pro zjištění statisticky významných rozdílů byl použit Tukeyův HSD test. VÝSLEDKY A DISKUZE Výška rostlin kukuřice je jedním z mnoha posuzovaných morfologických znaků a pomáhá sledovat charakter porostu během vegetace (Abuzar et al., 2011). Dle Mohammada et al. (2014) se s vyšší hustotou porostu výška rostlin nezvyšuje, jelikož dochází ke konkurenci o vodu a živiny. To potvrzují i naše výsledky, jak je vidět z tab. 1, kdy nejvyšší rostliny byly zjištěny při výsevku r.ha -1 a naopak při výsevku r.ha -1 byly rostliny o 16 cm menší. Casini (2012) zaznamenal statisticky průkazně vyšší rostliny (202 cm) v řádcích s roztečí 90 cm oproti rostlinám (193 cm) v řádcích s užší roztečí (50 cm). Podobně Ramezani et al. (2011) zjistil průkazný vliv rozteče na výšku rostlin. Při užší rozteči řádků (65 cm) dosahovaly rostliny výšky 210 cm a při širší rozteči řádků (85 cm) 223 cm. V našich pokusech jsme zaznamenali diferenci ve výšce rostlin 2 cm ve prospěch širokých řádků, ale tento rozdíl nebyl statisticky významný. Tabuľka 1Vliv rozteče řádku a výsevku na výnos suché hmoty, obsah sušiny, podíl palic a zbytku rostliny, výšku rostlin a průměr stébla silážní kukuřice. Rozteč (cm) Výsevek (r.ha -1 ) Výnos suché hmoty Obsah sušiny Podíl palic Podíl zbytku rostliny Výška rostlin Průměr stébla t/ha % % % cm Mm 70 12,95 34,3 46,6 53, , ,19 34,6 46,8 53, ,3 P - hodnota 0,757 0,894 0,966 0,966 0,447 0, ,45 34,8 47,7 52,3 196 a 20,7 a ,68 34,1 45,6 54,4 180 b 17,7 b P - hodnota 0,124 0,782 0,617 0,617 0,000 0,000 Rozteč (cm) Výsevek (r.ha -1 ) ,86 36,2 48,9 51, ,0 a ,05 33,3 46,5 53, ,3 b ,04 32,3 44,3 55, ,1 c ,32 35,8 47,0 53, ,3 c Rozteč*výsevek P - hodnota 0,184 0,196 0,541 0,541 0,550 0,001 Rozdílné písemné indexy vyjadřují statisticky průkazné rozdíly, Tukey HSD test, hladina významnosti α = 0,05 21

22 Sekcia: Rastlinná produkcia Jak vyplývá ze studií Cox et al. (1998) a Cox et Cherney (2001, 2002) poskytuje pěstování silážní kukuřice v užších řádcích (38 cm) o 4 7 % vyšší výnosy než pěstování v konvenčních řádcích (76 cm). V našem případě mezi výnosem suché hmoty v roztečích řádků nebyl statisticky průkazný rozdíl, a také různý výsevek neměl statisticky průkazný efekt na výnos suché hmoty. Při výsevku r.ha -1 byl stanoven o 1,23 t.ha -1 vyšší výnos oproti výsevku r.ha -1. Z tab. 1 je dále patrné, že vliv různé rozteče řádků a výsevku neměl průkazný vliv na obsah sušiny při sklizni, na podíl palic na rostlinách ani na průměr stébla, což je vše ve shodě s výsledky Iptas et Acar (2006). Při výsevku r.ha -1 měly rostliny kukuřice průkazně větší průměr stébla (o 3 mm) oproti vyššímu výsevku. To je ve shodě s Modolo et al. (2015), kteří uvádějí, že se zvyšující se hustotou porostu se snižuje průměr stébla. Prezentované pokusy byly výrazně ovlivněny průběhem počasí. Za vegetační období spadlo 196 mm srážek, ale z toho za období od do , kdy probíhá intenzivní růst kukuřice, pouze 102 mm. ZÁVĚR Z výsledků pokusu je patrné, že vysoký výsevek měl průkazný negativní vliv na výšku rostlin a průměr stébla rostlin kukuřice. Naopak nebyl zjištěn průkazný vliv výsevku na výnos suché hmoty, obsah sušiny a podíl palic. Vliv rozteče na sledované morfologické a výnosové charakteristiky zaznamenán nebyl. LITERATURA ABUZAR, M. R. SADOZAI, G. U. BALOCH, M. S. BALOCH, A. A. SHAH, I. H. JAVAID, T. HUSSAIN, N Effect of plant population densities on yield of maize. In The Journal of Animal and Plant Sciences. 21 (4) ANTONIETTA, M. FANELLO, D. D. ACCIARESI, H. A. GUIAMET, J. J Senescence and yield responses to plant density in stay green andearlier-senescing maize hybrids from Argentina. In Field Crops Research. 155, BAVEC F. BAVEC M Effects of plant population on leaf area index, cob characteristics and grain yield of early maturing maize cultivars (FAO ). In European Journal of Agronomy. 16, ÇARPICI, E. B. CELIK, N. BAYRAM, G Yield and quality of forage maize as influenced by plant density and nitrogen rate. In Tourkish Journal of Field Crops CASINI, P Maize production as affected by sowing date, plant density and row spacing in the Bolivian Amazon. In Journal of Agriculture and Environment for International Development. 106 (2) COX, W. J. CHERNEY, D. J. R. HANCHAR, J. J Row spacing, hybrid, and plant density effects on corn silage yield and quality. In Journal of Production Agriculture COX, W. J. CHERNEY, J. H Row spacing, plant density, and nitrogen effects on corn silage. In Agronomy Journale. 93 (3) COX, W. J. CHERNEY, D. J. R Evaluation of narrow-row corn forage in field-scale studies. In Agronomy Journal DUVICK, D. N. SMITH, J. C. S. COOPER, M Long term selection in a commercial hybrid maize breeding program. In Plant breeding review. 24 (2) GÖZÜBENLI, H. KILINC, M. SENER, O. KONUSKAN, O Effects of single and twin row planting on yield and yield components in maize. In Asian Journal of Plant Sciences ION, V. BAᵕSA A. G. TEMOCICO, G. DICU, G. EPURE, L. I. STATE. D Maize plant biomass at different hybrids, plant populations, row spacing and soil conditions. In Romanian Biotechnological Letters IPTAS, S. ACAR, A. A Effects of hybrid and row spacing on maize forage yield and quality. In Plant, Soil and Environment

23 Sekcia: Rastlinná produkcia JOHNSON, G. A. HOVERSTAD, T. R. GREENWALD, R. E Integrated weed management using narrow corn row spacing, herbicides, and cultivation. In Agronomy Journal. 90 (1) MAQBOOL, M. M. TANVEER, A. ATA, Z. AHMAD, R Growth and yield of maize (Zea mays L.) as affected by row spacing and weed competition durations. In Pakistan Journal of Botany. 38 (4) MODOLO, A. J. JUNIOR, E. M. STORCK, L. VARGAS, T. O. DALLACORT, R. BAESSO, M.M. BRANDELERO, E.M Development and yield of maize (Zea mays) under plant densities using single and twin-row spacing. In African Journal of Africultural Reseach MOHAMMAD, M. SAEED, K. K. ALI REZA, S. D Effect of different planting method and plant density on yield and morphological traits of fodder maize in two planting dates. In Life Science Journal. 11 (3) PORTER, P. M. HICKS, D. R. LUESCHEN, W. E. FORD, J. H. WARNES, D. D. HOVERSTAD, T. R Corn response to row width and plant population in the Northern Corn Belt. In Journal of Production Agriculture. 10 (2) RAMEZANI, M. REZAIE SOUKHT ABANDANI, R. MOBASSER, H. R. AMIRI, E Effects of row spacing and plant density on silage yield of corn (Zea Mays L.) in two plant pattern in North Iran. African Journal of Agricultural Research. 6 (5) TURGUT, I. DUMAN. A. BILGILI, U. ACIKGOZ, E Alternate row spacing and plant density effects on forage and dry matter yield of corn hybrids (Zea mays L.). In Journal of Agronomy and Crop Science. 191 (2) WESTGATE, M. E. FORCELLA, F. REICOSKY, D. C. SOMSEN, J Rapid canopy closure for maize production in the northern US corn belt: radiation-use efficiency and grain yield. In Field Crops Research. 49 (2) Poděkování: Práce byla řešena na FAPPZ ČZU v Praze za podpory S grantu MŠMT ČR. Kontaktní adresa: Jana Jirmanová, FAPPZ, Katedra pícninářství a trávníkářství, Česká zemědělská univerzita v Praze, Kamýcká 129, , Praha 6 Suchdol, jirmanovaj@af.czu.cz 23

24 24 Sekcia: Rastlinná produkcia VLIV DLOUHODOBÉHO HNOJENÍ NA KVALITU PÍCE VOJTĚŠKY THE INFLUENCE OF THE LONG-TERM FERTILIZATION ON THE LUCERNE FORAGE QUALITY Jana KONEČNÁ, Josef HAKL, Eva KUNZOVÁ, Marie ŠTÝBNAROVÁ Abstrakt: Cílem práce bylo posoudit vliv dlouhodobého hnojení na strukturu porostu a kvalitu píce vojtěšky seté. Porost vojtěšky byl vysetý v roce 2012 v rámci dlouhodobého pokusu s hnojením, založeným v roce 1955 v Praze Ruzyni. V této práci bylo vyhodnoceno 6 variant hnojení kombinující dvě úrovně u organického a tři u minerálního hnojení. U struktury porostu hnojení hnojem v osevním postupu při sklizni píce v první seči zvyšovalo délku lodyh z 0,64 na 0,72 m a snižovalo podíl listů v píci ze 41 na 39 %. Minerální hnojení (NPK) průkazně zvyšovalo délku lodyh, výnos píce (ze 487 na 622 g.m 2 ), počet lodyh (z 693 na 816 ks.m -2 ) a snížení podílu listů bylo těsně neprůkazné (P=0,06). Z hlediska kvality píce organické hnojení snižovalo stravitelnost organické hmoty z 69 na 68 %, zatímco minerální hnojení významně snižovalo obsah NL v píci z 22 na 20 % a zvyšovalo obsah NDF z 38 na 40 %. Z výsledků vyplývá, že pro zachování vysoké kvality píce je třeba rychleji rostoucí,intenzivně hnojené porosty sklízet dříve, než porosty nehnojené či hnojené jen nižšími dávkami živin. Klíčová slova: Medicago, struktura porostu, dusíkaté látky, stravitelnost Abstract: The aim of this study was analyse the influence of the long-term fertilization on the stand structure and forage quality of lucerne.the stand was established in 2012 as a part of long-term fertilization experiment in Prague - Ruzyně since In this study, 6 treatments were included in the two levels of organic and three of mineral fertilization. Regarding to stand structure in the first cut, fertilization by manure in crop rotation enhanced maximal stem length from 0,64 to 0,72 m whereas reduced leaf weight ratio from 41 to 39 %. Mineral fertilization (NPK) significantly increased maximal stem length, forage yield (from 487 to 622 g.m -2 ), stem count (from 693 to 816 pcs.m -2 ) whilst reduction of leaf weight ratio was almost significant (P=0,06). Organic fertilization decreased organic matter digestibility from 69 to 68 %, whereas mineral fertilization reduced CP from 22 to 20 % and increased NDF content from 38 to 40 %. It is possible to assume that faster growing fertilized lucerne stand should be harvested earlier than unfertilized stands due to achieving high forage nutrient status. Keywords: Medicago, stand structure, crude protein, digestibility ÚVOD Vojtěška patří mezi jednu z nejvýznamnějších pícnin (Frame et al., 1997). Při pěstování všech plodin je efektivní dosáhnout ekonomicky rentabilního výnosu společně s vysokou kvalitou sklízeného produktu. To lze ovlivnit mnoha faktory, např. agronomickými zásahy, kam můžeme zařadit i uplatnění efektivního hnojení organickými a průmyslovými hnojivy (Vaněk, 2007). Vojtěška je víceletá plodina, při jejímž pěstování je třeba realizovat hnojení především před založením porostu (Frame, 1997). Navíc u této plodiny odpadá nutnost hnojení dusíkem, protože je schopna sama poutat vzdušný dusík až do výše 350 kg.ha -1 za rok (Carlssson a Huss-Danell, 2003). V České republice je pozorován dlouhodobý trend v omezování používání organických hnojiv, ale i hnojiv fosforečných a draselných. Pokud se bude trend útlumu živočišné produkce dále prohlubovat, budou organická hnojiva postupně nahrazována minerálními hnojivy anebo odpady ze zařízení na produkci energie, což bude mít dopad jak na produkci jednotlivých plodin, tak i úrodnost půdy. Cílem této práce bylo objasnit vliv dlouhodobě uplatňovaného režimu hnojení na kvalitu píce vojtěšky v první seči, což umožní v zemědělské praxi optimalizovat sklizeň porostů pro dosažení maximálních výnosů i kvality píce. MATERIÁL A METODY Dlouhodobý pokus s hnojením byl založen v roce 1955 ve Výzkumném ústavu v Praze - Ruzyni. Jedná se o oblast v nadmořské výšce 360 m n. m., s dlouhodobou průměrnou roční teplotou 8,2 C a s průměrným ročním úhrnem srážek 422 mm. Půdním typem je modální hnědozem. Experimentální porost vojtěšky byl založen v dubnu 2012 jako podsev do ječmene jarního na honu IV., kde se v rámci osevního postupu pěstuje 45 % obilovin, 33 % okopanin a 22 % pícnin. V rámci honu je zahrnuto 24 variant hnojených různými dávkami a kombinacemi organického a minerálního hnojiva, vždy ve 4 opakováních. Velikost parcel je 12 x 12 m. Pro tento experiment

25 Sekcia: Rastlinná produkcia bylo vybráno 6 kontrastních variant hnojení: varianta 11 nehnojená organicky ani minerálně (kontrolní varianta); varianta 12 hnojená dávkami N1P1K1; varianta 16 hnojená dávkami N4P2K2; varianta 21 hnojená pouze hnojem; varianta 22 hnojená kombinací hnoje a N1P1K1; varianta 26 hnojená kombinací hnoje a N4P2K2. Aplikace hnoje je využívána pouze pod okopaniny. V době vegetace vojtěšky se varianty nehnojí dusíkem, P a K hnojení je aplikováno každoročně na podzim. Úrovně ročních průměrných dávek živin jsou u vybraných variant následující (kg.ha -1 ): N1 = 39, N4 = 91, P1 = 54 (P2O5), P2 = 74, K1 = 131(K2O), K2 = 176. Odběr vzorků proběhl 9. května 2014 v období nárůstu do první seče u porostu ve druhém užitkovém roce. Vzorky byly na vybraných parcelách vystříhány z 0,5 m řádku při výšce strniště 50 mm a byl stanoven počet rostlin. U odebraných vzorků byl následně zjištěn počet lodyh, maximální délka lodyhy (MSL, m) a u deseti nejdelších lodyh byl stanoven hmotnostní podíl listů (LSR). Po usušení při 60 C byla vypočtena sušina v jednotlivých částech rostlin a následně zjištěn obsah dusíkatých látek (NL) metodou dle Dumase na přístroji Dumatherm (ČSN EN ISO ). Pro stanovení obsahu neutrálně detergentní vlákniny (NDF) byl využit přístroj Fibertec Systém 2023 FiberCap s opakovaným použitím reagenčních kapslí s víčkem (Pozdíšek a Trojanová, 2011). Stanovení stravitelnosti organické hmoty bylo provedeno modifikovanou in vitro metodou podle Tilley a Terry (Štýbnarová a Pozdíšek, 2009). Statistické zpracování výsledků bylo provedeno pomocí dvoufaktorové analýzy rozptylu ANOVA s interakcí na hladině významnosti α = 0,05. Pro zjištění statisticky významných rozdílů mezi hodnocenými průměry byl použit Tukeyův HSD test. Všechny statistické analýzy byly provedeny v programu Statistica VÝSLEDKY A DISKUSE Z výsledků v tabulce 1 je patrné, že organické ani minerální hnojení významně neovlivnilo počet rostlin v druhém užitkovém roce, ale byl patrný průkazný pozitivní trend u počtu lodyh při zvyšujících se dávkách minerálních hnojiv. V prvním užitkovém roce při první seči Konečná et al. (2013) nezaznamenali vliv hnojení na hustotu porostu v počtu rostlin ani lodyh, ale pozitivní vliv hnojení na hustotu lodyh byl zaznamenán ve třetí seči, kde nejvyšších hodnot počtu lodyh dosahovala varianta s nejvyššími dávkami minerálních hnojiv s organickým hnojením. Z výsledků lze usoudit, že význam vlivu hnojení na hustotu porostu se patrně se stářím porostu zvyšuje, což je v souladu s výsledky, které publikovali Berg et al. (2007). V druhém užitkovém roce lze pozorovat statisticky pozitivní vliv dávek organického i minerálního hnojení na MSL, která je v pozitivní korelaci s výnosem (Hakl et al., 2012). Interakce efektu organického a minerálního hnojení byla neprůkazná, přičemž v prvním užitkovém roce Konečná et al. (2013) zaznamenali průkazně nejvyšší délku lodyh na variantě N4 při současné aplikaci organických hnojiv. Tento efekt by mohl souviset se stářím porostu, kdy starší porosty v druhém užitkovém roce s více rozvinutým kořenovým systémem již nevykazují tak výraznou interakci mezi oběma typy hnojení. Výnos sušiny byl statisticky průkazně ovlivněn pouze minerálním hnojením, kdy se zvyšujícími dávkami minerálního hnojení se zvyšoval také výnos, v souladu s rostoucí hodnotou MSL (Hakl et al., 2012). Organické hnojení, i přes průkazně zvýšenou délku lodyh, nemělo statisticky průkazný vliv na výnos. Zde určitou roli hraje pravděpodobně i hustota porostu, což potvrzuje i Berg et al. (2007). V prvním užitkovém roce bylo nejvyšších výnosů dosahováno při kombinaci hnoje a nejvyšších dávek minerálních hnojiv (Konečná et al., 2013), patrně rovněž ve vztahu ke stáří porostu. Sušina listů byla statisticky průkazně negativně ovlivňována zvyšujícími se dávkami minerálních hnojiv, kdežto sušina lodyh je snižována aplikací organických hnojiv. V prvním užitkovém roce nebyla nalezena interakce mezi jednotlivými variantami hnojení na průměrnou sušinu v celé píci (Konečná et al., 2013). Hmotnostní podíl listů byl statisticky průkazně ovlivněn pouze organickým hnojením, kdy při aplikaci hnoje byl podíl listů v píci průkazně nižší. Vyšší dávky minerálních hnojiv rovněž snižovaly podíl listů v píci a tento trend byl těsně neprůkazný (p = 0,060). 25

26 Sekcia: Rastlinná produkcia Tabulka 1 Vliv organického a minerálního hnojení na strukturu porostu vojtěšky seté Porost Rostliny (ks.m -2 ) Lodyhy (ks.m -2 ) MSL (m) Výnos (g.m -2 ) Sušina listy Sušina lodyhy (%) (%) Organické Ano ,72 b a 39 a hnojení Ne ,64 a a 41 b P 0,215 0,199 0,001 0,263 0,166 0,045 0,009 Minerální hnojení a 0,63 a 487 a 23 b N ab 0,69 ab 597 ab 22 ab N b 0,72 b 622 b 21 a P 0,255 0,034 0,014 0,019 0,020 0,075 0,060 Org x Min (P) 0,189 0,423 0,916 0,409 0,776 0,968 0,985 Poznámka: P = P value, minerální hnojení: úroveň výživy 0 bez minerálního hnojení, N 1 nízké dávky N1P1K1, N4 vysoké dávky N4P2K2. Rozdílné písmenné indexy vyjadřují statisticky průkazné rozdíly Tukeyova HSD testu na hladině významnosti α = 0,05. Při hodnocení kvality píce lze shrnout, že organické hnojení mírně snižuje stravitelnost organické hmoty, zatímco minerální hnojení statisticky významně snižuje obsah NL a zvyšuje NDF. Se stárnutím píce vojtěšky se obsah NL snižuje (Dvořáčková a Doležal, 2009), naopak podíl NDF stoupá (Loučka et al., 2002). Negativní vztah mezi hnojením a kvalitou píce vojtěšky je v souladu s výsledky, které uvádějí i Lissbrant et al. (2009), kteří však popisují, že i přes mírné snížení kvality stoupá výnos stravitelných živin na hektar. Zde je rovněž zřejmá souvislost se strukturou porostu, kdy více hnojené porosty mají vyšší výnosy a hustotu lodyh, lodyhy jsou i delší (viz Tab. 1), a proto dosahují při sklizni horší kvalitu než porosty nehnojené. Tabulka 2 Vliv organického a minerálního hnojení na obsah dusíkatých látek (NL), neutrálně detergentní vlákniny (NDF) a stravitelnost organické hmoty (OMD) v píci vojtěšky Hodnocené parametry NL (%) NDF (%) OMD (%) Organické Ano 21,9 39,3 67,6 a hnojení Ne 21,0 39,1 68,8 b P 0,142 0,776 0,042 Minerální hnojení 0 22,3 b 38,5 a 68,4 N1 21,8 ab 39,0 ab 67,9 N4 20,2 a 40,2 b 68,2 P 0,021 0,036 0,664 Org x Min (P) 0,842 0,737 0,435 Poznámka: P = P value, minerální hnojení: úroveň výživy 0 bez minerálního hnojení, N 1 nízké dávky N1P1K1, N4 vysoké dávky N4P2K2. Rozdílné písmenné indexy vyjadřují statisticky průkazné rozdíly Tukeyova HSD testu na hladině významnosti α = 0,05. ZÁVĚR Z výsledků vyplývá, že hnojení významně ovlivňovalo strukturu porostu, což se následně promítlo i do snížené kvality píce. Lze shrnout, že rychleji rostoucí hnojené porosty je třeba pro zachování vysoké kvality sklízet dříve, než porosty nehnojené. LITERATURA BERG, W.K. CUNNINGHAM, S.M. BROUDER, S.M. JOERN, B.C. JOHNSON, K.D. SANTINI, J.B. VOLENEC, J.J The long-term impact of phosphorus and potassium fertilization on alfalfa yield and yield components. In Crop Science CARLSSON, G. HUSS-DANELL, K Nitrogen fixation in perennial forage legume in the field. In Plant and Soil LSR (%) 26

27 Sekcia: Rastlinná produkcia DVOŘÁČKOVÁ, J. DOLEŽAL P Influence of vegetation period on the nutrient composition of alfalfa. In MendelNet 09Agro Mendelova zemědělská a lesnická univerzita v Brně. Brno FRAME, J. CHARLTON, J.F.L. LAIDLAW, A.S Temperate forage legumes. CAB, 317 p. HAKL, J. HREVUŠOVÁ, Z. HEJCMAN, M. FUKSA, P The use of rising plate meter to evaluate lucerne (Medicago sativa L.) height as an important agronomic trait enabling yield estimation. In Grass and Forage Science KONEČNÁ, J. HAKL, J. ŠANTRŮČEK, J Vliv dlouhodobého hnojení na výnosy v sušině a na strukturu porostu vojtěšky seté. In Aktuální témata v pícninářství a trávníkářství Praha. ČZU, FAPPZ LISSBRANT, S. STRATTON, S. CHUNNINGHAM, S.M. BROUDER, S.M. VOLENEC, J.J Impact of long-term phosphorus and potassium fertilization on alfalfa nutritive value-yield relationships. In Crop Science LOUČKA, R. MACHAČOVÁ, E. TYROLOVÁ, Y Metody konzervace píce pro ekologické zemědělství. Ministerstvo zemědělství ČR v ÚZPI. Praha. 16 p. POZDÍŠEK, J. TROJANOVÁ, H Alternativní stanovení vlákniny (CF, NDF, ADF) na zařízení Fibertec systém 2023 a Agrovýzkum Rapotín, s.r.o. 34 p. ŠTÝBNAROVÁ, M. POZDÍŠEK, J Stanovení stravitelnosti organické hmoty objemných krmiv (trvalých travních porostů) modifikovanou in vitro metodou podle Tilley a Terry. Agrovýzkum Rapotín, s.r.o. 32 p. VANĚK, V. (ed) Výživa polních a zahradních plodin. ProfiPress. 167 p. Poděkování: Práce byla řešena za podpory S grantu MŠMT. Poděkování patří také Ing. Lucii Maňákové, která se podílela na polních odběrech a zpracovala k tématu diplomovou práci. Kontaktní adresa: Ing. Jana Konečná, FAPPZ, Katedra pícninářství a trávníkářství, Česká zemědělská univerzita v Praze, Kamýcká 129, , Praha 6 Suchdol, konecnaj@af.czu.cz 27

28 Sekcia: Rastlinná produkcia THE EVALUATION OF RED PEPPER YIELDS WITH CULTIVARS HORGOSKA SLATKA HS-6 AND NADA HODNOTENIE ÚRODY KORENINOVEJ PAPRIKY PRI ODRODÁCH HORGOŠKA SLATKA HS-6 A NADA Dana LUŠČÁKOVÁ 1, Miroslav HABÁN 1,2 1 Slovak University of Agriculture in Nitra, Faculty of Agrobiology and Food Resources, Department of Sustainable Agriculture and Herbology 2 Comenius University in Bratislava, Faculty of Pharmacy, Department of Pharmacognosy and Botany Abstrakt: Cieľom práce bolo vyhodnotiť produkciu koreninovej papriky (Capsicum annuum L. var. longum Sendtner) srbských odrôd Horgoška slatka HS-6 a Nada v závislosti od významných prvkov úrody: hmotnosť čerstvých plodov pri zbere, priemerná hmotnosť suchých plodov (kg.m -1 ) a úroda plodov úrodnosť (kg.ha -1 ). Poľný pokus bol realizovaný v rokoch 2012 až 2014 v agroekologických podmienkach obce Báčsky Petrovec (Vojvodina, Srbsko), na kultizemnej černozemi. Priemerná úroda čerstvých plodov pri zbere bola od 2.50 kg.m -2 (Nada) do 3,70 kg.m -2 (Horgoška slatka HS-6) a po vysušení od 0,33 kg.m -2 (Nada) do 0,54 kg.m -2 (Horgoška slatka HS-6). Z trojročných výsledkov vyplýva, že vhodnejšou odrodou koreninovej papriky pestovanej z priameho výsevu v Báčskom Petrovci je odroda Horgoška slatka. Kľúčové slová: koreninová paprika, odroda, hmotnosť plodov, úroda Abstract: The aim of the study was to evaluate red pepper production (Capsicum annuum L.) of Serbian cultivars Horgoska slatka HS-6 and Nada according to important properties of the yield: weight of fresh fruit at harvest, dried fruits weight and yield (average fruit yield in kg ha -1 ). The experiment was conducted in the years , in agroecological conditions of municipality Bački Petrovac (Vojvodina, Serbia) on chernozem soil. The average yield of fresh fruits varies from 2.50 kg.m -2 (Nada) to 3.70 kg.m -2 (Horgoska slatka HS-6) at the harvest and from 0.33 kg.m -2 (Nada) to 0.54 kg.m -2 (Horgoska slatka HS-6) after the drying. The results of three years study show that red pepper cultivar Horgoska slatka, growing in Bački Petrovac cultivated from direct sowing is more suitable variety than cultivar Nada. Kľúčové slová: red pepper, cultivar, fruit weight, yield INTRODUCTION Red pepper is characterized by number of varieties. It is native species of American continent (Collera-Zúñiga et al., 2005). At present, for the red spice pepper production is preferred cultivar Capsicum annuum L. var. longum Sendtner, which has the highest content of colours and oleoresins (Habán et al., 2001). Red pepper cultivation for paprika production is traditional in the Mediterranean region (Gonzáles-Dugo et al., 2007). Pepper is an important source of carotenoids, vitamin C and phenolic compounds (López et al., 2014). The health benefits include for example an antihyperglycemia and anti-hypertension potential (Ranilla et al., 2010). In Slovak republic conditions, several authors deal with yield-forming elements of Slovak cultivars of red pepper (Špaldon and Gromová, 1958, Střelec and Černá, 1985, Habán et al., 2001). At present, research results of yield and quality of Slovak red pepper varieties grown in Slovakia are absent. The red pepper harvested areas are reduced (Habán, Macák and Vaverková, 2015). In Serbia, red pepper has very favorable agroecological conditions to achieve the high yields (Kišgeci, 2002). The most growing red pepper cultivars in Serbia are Horgoska slatka-6 (HS-6), Nada, Szegedi 178, Horgoska slatka-2 (HS-2) and Aleva NK (Habán et al., 2015). 28

29 Sekcia: Rastlinná produkcia MATERIAL AND METHODS In field experiment with spice pepper it was used two cultivars bred in Serbia: Nada and Horgoska slatka HS-6. Red pepper cultivars were grown from direct seed sowing. Horgoska slatka HS-6 is included between the most grown cultivar in Vojvodina region. Its characteristics are earliness, high yields and very good fruit quality. It is indeterminate form, creating a large number of branches. The length of the fruit reaches mm, the weight varies from 22 to 27 g. The content of coloring is about g.kg -1. The high of red pepper plant ranges from 0.5 to 0.6 m. Technological maturity is reached after 115 days, the physiological for 143 days. Genetic potential of yield of this variety is 35 t.ha -1. Horgoska slatka has a very good health. Cultivar Nada was bred in Serbia in It is indeterminate form, which creates lots of branches under good growing conditions. The fruit length varies from 150 to 200 mm, the fruit weight is about g. The number of fruits on one plant fluctuated in range 9 13, the thickness of the pericarp is 4 mm. Nada is characterized by faster growth, more fruits, but fewer deployed fruits as compared to cultivar HS-6. The high of plant reaches 0.6 m. Genetic yield potential of Nada is 25 t.ha -1. The health is good. Bački Petrovac municipality is located in Vojvodina. The climate is continental, the average annual air temperature is 11 C, during the vegetation 17.6 C, the average relative humidity is 77%, the total annual amount of sunshine is hours. The beginning of summer is the richest in precipitations (June 84.9 mm), on the contrary, the beginning of spring is poor in rainfall (39.4 mm) (Hadžić, 2003). Black and brown soils with high quality prevail there, mainly classified into the first, second and less into third land evaluation classes. The soil is characterized as deep, loamy, loamy-clayey with a neutral or slightly alkaline soil reaction and high nutrient supply in the soil. The experimental base covered an area of m 2. As the fore crop was cultivated maize (Zea mays L.). The pepper seeds has been treated with sodium hydroxide 10 days before sowing and then inlaid with preparation Prestige 290 FS. Sowing was conducted by pneumatic precision seeder OLT PSK-4, spacing of planting 0.7 x 0.05 m, deep mm. Granular insecticide was incorporated into soil during sowing as a preventive protection against soil pests, especially Elateridae spp., respectively their larvae - wireworms. After the establishment of the plantation but before paprika plant emergence, spraying by unselected herbicide GLIF was carried out in low-dose 2 LZ to prevent damage of germinating red pepper plants. For fertilization during the red pepper growing was applied nitrate, respectively ammonium sulphate in a total dose from 200 to 300 kg.ha -1. The first dose was applied at phenological stages of full flowering, the second during the formation of fruits. During the flowering of red pepper plants was also carried out foliar fertilization with micro-fertilizer Scott-Peters Professional, repeated every 20 days. To achieve high and stable yields red pepper need regular watering. The first watering was carried out at the beginning of flowering, and then repeated every 20 days, depending on weather conditions and the condition status of the red pepper plants. The quantity of water ranged from 40 to 50 mm. After irrigation to limit water evaporation from the soil the weeder was used and the soil was aerated. The obtained data were statistically analyzed by the analysis of variance (ANOVA) using the Statistica software. Minimum significant differences were calculated by the Tukey test. RESULTS AND DISCUSSION Evaluation of the fruit weight at the harvest There were taken four samples of each variety. The location of removal fruits were randomly selected on the plantation. All red pepper fruits were taken from 1 m 2 area. Then the fruits were weighed. We note values within the range from 2.5 to 3.75 kg. Variety Nada had a lower weight of fresh fruits compared to variety HS-6. Collection of fresh fruits from the area of 1 m 2 and a subsequent weight of fruits provide us this data: variety HS kg of fresh fruits, and variety Nada 2.75 kg. The dependence of fruit 29

30 Sekcia: Rastlinná produkcia weight on the growing year was not statistically significant (Tab. 1). The average weight of the fruit ranged from 3.00 kg.m -2 (2012) to 3.23 kg.m -2 (2014). Table 1 Statistical evaluation of red pepper fruit weight at the harvest (kg.m -2 ) in years Rok - Fruit weight (kg. m2) Significance ,00 3,03 3,23 A A A Table 2 Fruit weight at the harvest (kg.m -2 ) in years Year Variety Fruit weight at the harvest (kg.m -2 ) HS-6 Nada HS-6 Nada HS-6 Nada Table 3 Statistical evaluation of red pepper fruit weight at the harvest (kg.m -2 ) depending on variety Variety Fruit weight Significance HS-6 Nada A B A, B significance levels of ANOVA (Tukey test) at probability P 0.05 The results showed a statistically significant effect of red pepper varieties on fruits weight (Tab. 3). Variety HS-6 had significantly higher weight than the variety Nada. The difference between the examined varieties was 0.77 kg.m -2. The achieved results correspond to the genetic potential of yield both observed varieties. The yield potential of variety HS-6 is one-quarter higher compared to variety Nada. The evaluation of red pepper fruit weight after drying The amount of variety HS-6 dried fruits counted to area 1 m 2 was 0.55 kilograms. The mass of variety Nada after drying ranged from 0.33 to 0.44 kg.m -2 (Tab. 4). Between growing years were not found statistically significant differences. The values ranged from 0.42 kg.m -2 (year 2013) to 0.48 kg.m -2 (year 2014). Variety HS-6 reached higher fruit weight after drying. Compared with the Nada variety, the difference was 0.14 kg.m -2 (Tab. 6). Table 4 The evaluation of red pepper fruit weight after drying (kg.m -2 ) in years Year Variety Fruit weight after drying HS-6 Nada HS-6 Nada HS-6 Nada Table 5 Statistical evaluation of red pepper fruit weight after the drying (kg.m-2) in year Year Fruit weight after drying Significance A A A 30

31 Sekcia: Rastlinná produkcia Table 6 Statistical evaluation of red pepper fruit weight after the drying (kg.m -2 ) depending on variety Variety Fruit weight after drying (kg.m 2 ) Significance HS A Nada 0.38 B A, B significance levels of ANOVA (Tukey test) at probability P The evaluation of total yield between examining varieties and growing years The highest average yield per hectare was recorded in a variety HS-6, where the total yield was 25.6 t.ha -1 in year The yield of variety Nada ranged from 20.4 (2013) to 22.7 (2012) t.ha - 1. The average yield depending on year varied from (2013) to t.ha -1 (2012). In experiment established by Sekulić et al. (2008) were achieved the following yields: variety HS t.ha -1, variety Nada 20.7 t.ha -1. In similar agro-ecological conditions in intensive production system the highest yields have achieved variety Horgoska slatka HS-6 25,6 t.ha -1 (2012), and in the year 2014 it was variety Nada (22.7 t.ha -1 ). The experiment conducted in Turkey showed that irrigation is very important for obtain a high yields of red pepper grow in field (Sezen et al., 2015). On the other hand, in sustainable agriculture Jung et al. (2015) recommended to grown red pepper and beans in crop rotation using microbial agents. Pepper harvest will be higher and thus will mitigate the negative impact on soil fatigue. Table 7 The evaluation of total yield (t.ha -1 ) between examining red pepper varieties Year Variety Total yield HS-6 Nada HS-6 Nada HS-6 Nada CONCLUSION Based on the results of the three years research it can be concluded that the weight of the fruit is affected by the genetic potential of selected varieties positively correlated with the use of good agricultural technology. The highest average yield per hectare was recorded in 2012 in a variety HS- 6, where the total yield was 25.6 t.ha -1 and a variety Nada, where it was 22.7 (2012) t.ha -1. On the basis of results between the compared two red pepper varieties it can be noted that for red paprika cultivation from direct sowing, the Horgoska slatka HS-6 variety is preferred. REFERENCES COLLERA-ZÚÑIGA, O. JIMÉNEZ, F. G. GORDILLO, R. M Comparative study of carotenoid composition in three mexican varieties of Capsicum annuum L. In Food Chemistry, 90, pp GONZÁLES-DUGO, V. ORGAZ, F. FERERES, F Responses of pepper to deficit irrigation for paprika production. In Scientia Horticulturae 114 (2), p HABÁN, M. ČERNÁ, K. DANČÁK, I Koreninové rastliny (Spice plants). Nitra: NOI ÚVTIP Bratislava, 148 p. ISBN HABÁN, M. MACÁK, M. VAVERKOVÁ, Š Liečivé, aromatické a koreninové rastliny v Slovenskej republike (The medicinal, aromatic and spice plants in the Slovak republic). In Book of proceedings. 20 th specialized seminar with international participation: Actual aspects of growing, processing and use of medicinal, aromatic and spice plants. Nitra : Slovak University of Agriculture, pp ISBN HABÁN, M. LUŠČÁKOVÁ, D. CEROVSKI, P. SIKORA, V. CEROVSKI, I Vplyv odrody na úrodotvorné prvky koreninovej papriky (The influence of red pepper cultivars on yield- 31

32 Sekcia: Rastlinná produkcia froming components). In Book of proceedings. 20 th specialized seminar with international participation: Actual aspects of growing, processing and use of medicinal, aromatic and spice plants. Nitra : Slovak University of Agriculture, pp ISBN HADŽIĆ, V Osnova zaštite, korištenja I uredjenja poljoprivrednog zemljišta opštine Bački Petrovac. Beograd: Subotica Biografika, 323 p. JUNG, B. K. KIM, S. KHAN, A. R. LIM, J. AN, C. KIM, Y. SONG, J. HONG, S. SHIN, J Rhizobacterial communities and red pepper (Capsicum anuum) yield under different cropping systems. In International Journal of Agriculture & Biology, vol. 17, pp KIŠGECI, J Lekovito bilje: gajenje sakuplanje, upotreba. Beograd: Partenon, 363 s. ISBN LÓPEZ, A. FENOLL, J. HELLÍN, P. FLORES, P Cultivation approach for comparing the nutritional quality of two pepper cultivars grown under different agricultural regimes. In LWT Food Science and Technology, 58 (1), pp RANILLA, L. G. KWON, Y. APOSTOLIDIS, E. SHETTY, K Phenolic compounds, antioxidant activity and in vitro inhibitory potencial against key enzymes relevant for hyperglycemia and hypertension of commonly used medicinal plants, herbs and spices in Latin America. In Biosource Technology, vol. 101 (12), pp SEKULIĆ, R. DEKIĆ BOCA, Štetočine povrća i njihovo suzbijanje. Novi Sad: Poljoprivredni fakultet. 212 p. ISBN SEZEN, S. M. YAZAR, A. ŞENGÜL, H. BAYTORUN, N. DAŞGAN, Y. AKYILDIZ, A. TEKIN, S. ONDER, D. AĞÇAM, E. AKHOUNDNEJAD, Y. GÜGERCIN, Ö Comparison of drip- and furrow-irrigated red pepper yield, yield components, quality and net profit generation. In Irrigation and Drainage. Available on: wileyonlinelibrary.com STŘELEC, V. ČERNÁ, K Sortiment koreninovej papriky pre mechanizovaný zber. Záv. správa, Hurbanovo : VŠÚZŠP, 30 p. ŠPALDON, E. GROMOVÁ, Z Organizácia porastu koreninovej papriky ako faktor úrody. In Sborník VŠP AF Nitra, No. 2, pp Contact address: Ing. Dana Luščáková, Department of Sustainable Agriculture and Herbology, Faculty of Agrobiology and Food resources, Slovak University of Agriculture, Tr. A. Hlinku 2, , Slovakia, luscakova.dana@azet.sk 32

33 Sekcia: Rastlinná produkcia REZISTENCIA PATOGÉNA VENTURIA INAEQUALIS VOČI ÚČINNEJ LÁTKE DODINE RESISTANCE OF VENTURIA INAEQUALIS TO DODINE Sylvia MATUŠÍKOVÁ, Kamil HUDEC Abstrakt: V priebehu roku 2014 bol na šiestich lokalitách Slovenska v jabloňových sadoch uskutočnený výskum zameraný na zistenie zníženej citlivosti patogéna Venturia inaequalis voči fungicídom zo skupiny látok s multi-site spôsobom účinku. V troch sadoch bol využívaný integrovaný manažment ochrany proti chorobám a škodcom, tri sady boli klasifikované ako ekologické. Najvyšší podiel spór so zníženou vnímavosťou proti účinnej látke dodine v koncentrácii 2 mg.l -1 bol zistený v sadoch, kde bola dlhší čas používaná výlučne táto látka, z čoho vyplýva, že jej aplikácia by mala byť redukovaná v súlade s odporúčaniami FRAC. Percento spór so zníženou vnímavosťou bolo nižšie v sadoch s ekologickým hospodárením. Kľúčové slová: dodine, predlžovanie klíčneho vlákna, klíčenie spór, Venturia inaequalis Abstract: In 2014, a survey was conducted to screen V. inaequalis for resistance to dodine in three orchards under integrated and three under ecological management. Decreased sensitivity to the active compound was found in all orchards. Highest proportion of spores with declined sensitivity to dodine at concentration 2 mg.l -1 of active compound was detected in orchards under integrated management with long history of single fungicide use, therefore application of these fungicides should be reduced according to FRAC recommendations. Percentage of less sensitive spores was lower in orchards where ecological management is implemented. Keywords: dodine, germ tube elongation, spore germination, Venturia inaequalis ÚVOD Chrastavitosť jadrovín je choroba vyvolaná hubou Venturia inaequalis (Cooke) Wint. Patogén napáda všetky časti rastlín (MacHardy, 1996). Na ochranu voči tomuto ochoreniu sa v integrovanej ochrane používa ošetrenie fungicídnymi prípravkami aplikovanými vo vhodnom termíne a dávke (Wilcox et al., 1992). V závislosti od klimatických podmienok sa prípravky aplikujú krát počas vegetačného obdobia resp. každých 5 7 dní na jeho počiatku a 7 10 dní na konci (Alaniz et al., 2014; Cox et al., 2009; Chapman et al., 2010). V súčasnosti je na ochranu jadrovín v SR autorizované značné množstvo prípravkov z rôznych chemických skupín: quinone outside inhibítory (QoI), inhibítory demetylácie a účinné látky s multi-site účinkom. V poslednom čase sa v mnohých krajinách množia prípady, kedy je zistená znížená účinnosť prípravkov proti chrastavitosti (Frederick Cox, 2012; Frederick et al., 2014; Chapman et al., 2010; Kunz et al., 1998). Fungicídna rezistencia je dokumentovaná pre množstvo účinných látok, napr. dodine (Broniarek-Niemiec Bielenin, 2008; Koller et al., 1999), benzimidazoly (Koenraadt et al., 1992), inhibítory demetylácie (DMI) (Köller, et al., 1997; Sholberg Haag, 1993), strobiluríny (Fontaine et al., 2009; Olaya Köller, 1999) a anilinopyrimidíny (Küng et al., 2002). V rámci SR existuje málo informácií o miere citlivosti V. inaequalis voči fungicídom. Cieľom práce bol skríning rezistencie V. inaequalis voči účinnej látke dodine s multi-site spôsobom účinku v šiestich jabloňových sadoch na našom území. MATERIÁL A METÓDY Fungicídy Na účely výskumu bola zakúpená komerčná formulácia dodinu autorizovaná a používaná v SR Syllit 400 SC (dodávateľ Arysta LifeScience, Tokyo, Japonsko). Zber a spracovanie vzoriek Vzorky V. inaequalis boli zberané v šiestich komerčných jabloňových sadoch: Koš, Libichava, Kúty Borský Svätý Jur, Báb, Dunajská Lužná a Ostratice. Prvé tri uvedené sady sú certifikované ako ekologické a syntetický fungicídny prípravok v nich nebol použitý minimálne dvadsať rokov. V sadoch Báb, Dunajská Lužná a Ostratice bol využívaný integrovaný manažment ochrany rastlín, s pravidelnou aplikáciou fungicídov, s rôznym spôsobom účinku. V každom sade boli odobrané tri vzorky: v rastovej fázach BBCH 70 75, 87 a 91. Každá vzorka pozostávala z päťdesiatich listov s viditeľnými príznakmi napadnutia, zberaných z náhodne vybratých stromov. Z jedného stromu boli odobraté dva listy. Vzorky boli uschované do papierových vreciek a skladované do spracovania pri teplote 4 C. 33

34 Sekcia: Rastlinná produkcia Produkcia inokula Suspenzia konídií bola pripravená z jednej sporulujúcej lézie každého odobratého listu. Časť listu s léziou bola vystrihnutá, vložená do Erlenmeyerovej banky s 50 ml destilovanej vody. Pretrepaním obsahu boli konídiá uvoľnené do vody, suspenzia bola následne prefiltrovaná cez štyri vrstvy gázy a koncentrácia spór bola upravená na cca spór.ml -1. In vitro test Citlivosť V. inaequalis bola stanovená testom klíčenia spór na zemiakovo-dextrózovom agare podľa metodiky FRAC (Stammler Klappach, 2006). Na agar v Petriho miske bola aplikovaná jedna kvapka (10 µl) suspenzie. Oblasť bola označená fixkou. Po inkubácií pri 20 C v tme bola vizuálne pomocou mikroskopu zisťovaná prítomnosť klíčneho vlákna min. 100 konídií v jednej vzorke, pričom spóra sa považovala za vyklíčenú, ak dĺžka vlákna bola minimálne rovná dĺžke spóry. Hodnotenie bolo vykonané v troch opakovaniach. Podiel rezistentných spór bol vypočítaný podľa vzorca (Stammler Klappach, 2006): Podiel životaschopných spór (% ZS) (pri koncentrácii účinnej látky 0 mg.l -1 ) počet spór vyklíčených pri 0 mg. l 1 [ ] 100 počet všetkých spór Podiel rezistentných spór (% RS) (pri koncentrácii účinnej látky 2 mg.l -1 ) podiel spór vyklíčených pri 2 mg. l 1 [ ] 100 podiel životaschopných spór Zistené údaje boli štatisticky analyzované analýzou rozptylu (ANOVA). Dáta boli transformované empirickou logitovou transformáciou. Štatistická významnosť rozdielov bola stanovená Tukeyovým testom (P 0,05) (Steel Torrie, 1988; Warton Hui, 2010). Použitý bol softvér STATGRAPHICS Centurion XVI (verzia , StatPoint Technologies Inc., Warrenton, Virginia, USA) a STATISTICA (data analysis software system, version 10, StatSoft, Inc., 2011). VÝSLEDKY A DISKUSIA V Tabuľke 1 je uvedený podiel spór V. inaequalis zo šiestich lokalít na území Slovenska vyklíčených pri koncentrácii dodinu 2 mg.l -1. Tabuľka 1 Podiel spór V. inaequalis v šiestich sadoch SR vyklíčených pri koncentrácii 2 mg.l -1 dodinu Lokalita Spôsob ochrany rastlín % rezistentných spór 1 Koš ekologický 7,3a 2 Kúty Borský Svätý Jur ekologický 7,7a Libichava ekologický 7,8a Báb integrovaný 74,0b Dunajská Lužná integrovaný 75,4b Ostratice. integrovaný 73,5b 1 Priemer troch opakovaní. 2 Medzi hodnotami označenými rovnakým písmenom nie je štatisticky významný rozdiel (P 0,05) Test klíčenia spór zo vzoriek V. inaequalis získaných v šiestich jabloňových sadoch na území Slovenska preukázal zníženú citlivosť voči účinnej latke dodine používanej na ochranu proti chrastavosti. Pokles účinnosti prípravku bola zaznamenaná vo všetkých šiestich sadoch. Boli zistené štatisticky významné rozdiely medzi podielom vyklíčených spór z ekologických a integrovaných 34

35 Sekcia: Rastlinná produkcia sadov. Percento spór rezistentných voči fungicídu sa pohybovalo od 7,3 do 7,8 v ekologických sadoch až po 73,5 to 75,4 v sadoch s integrovanou ochranou rastlín. Signifikantné rozdiely v podiele vyklíčených spór v rámci troch ekologických sadov zistené neboli. Rovnako sa významne medzi sebou nelíšili rozdiely zistené vo vzorkách z integrovaných sadov. Dodine (na báze guanidínu, v súčasnosti je uvádzaný ako účinná látka s multi-site spôsobom účinku) bol efektívnym prostriedkom na ochranu proti chrastavitosti jadrovín počas 50-tych a 60-tych rokov 20. storočia. Už po niekoľkých rokoch (v 60-tych a 70-tych rokoch) jeho intenzívneho používania bola pri V. inaequalis zistená rezistencia. Prvá správa o výskyte rezistencie pochádzala zo sadu, kde sa počas 10 rokov využíval dodine ako jediný fungicíd (Jones 1981; Sholberg et al. 1989). Rezistencia voči dodinu sa onedlho objavila v ďalších oblastiach USA, Kanady, Austrálie a Európy (Yoder, 1976; McKay, 1979; Szkolnik Kilpatrick, 1969; Wicks, 1974). Rezistencia sa javí ako pomerne stabilná a vyskytuje sa aj v sadoch, kde sa dodine naposledy používal pred viac ako 20 rokmi. Znížená účinnosť dodinu je v súčasnosti známa z celého sveta (Köller Wilcox, 1999; Broniarek-Niemiec Bielenin, 2008). Monitoring rezistencie V. inaequalis voči fungicídom na báze dodinu vykonaný v Poľsku počas rokov zistil vysokú mieru rezistencie v 7 zo 64 skúmaných sadov (rezistentných bolo viac ako 50 % izolátov) a v 9 sa pohybovala medzi 30,1 % a 49,7 % (Broniarek-Niemiec Bielenin, 2008). Na Slovensku v minulosti nebol realizovaný výskum rezistencie V. inaequalis voči tejto látke. Naše výsledky naznačujú, že rezistencia voči účinnej látke dodine alebo znížená vnímavosť izolátov V. inaequalis sa už na našom území vyskytuje v značnom rozsahu. ZÁVER Riziko rezistencie je pri účinných látkach s multi-site spôsobom účinku, kam patrí aj dodine, znížené, ale nie je zaručené (Yoder Klos, 1976), čo potvrdzujú aj výsledky nášho výskumu. Týka sa to najmä sadov s výlučným používaním fungicídov na báze tejto účinnej látky počas viac ako pätnástich rokov. V takýchto prípadoch je nevyhnutná implementácia antirezistentnej stratégie podľa odporúčaní FRAC, ktorá zahŕňa aj striedanie prípravkov s odlišným spôsobom účinku. LITERATÚRA ALANIZ, S. LEONI, C. BENTANCUR, O. MONDINO, P. Elimination of summer fungicide sprays for apple scab (Venturia inaequalis) management in Uruguay. Scientia Horticulturae. 2014, 165, ISSN BRONIAREK-NIEMIEC, A. BIELENIN, A. Resistance of Venturia inaequalis to strobilurin - QoI fungicide and dodine fungicides in Polish apple orchards. Zemdirbyste-Agriculture. 2008, 95(3), ISSN COX, K. M. VILLANI, S. M. KOELLER, W. Practical implications of fungicide resistance in Northeastern US populations of the apple scab pathogen Venturia inaequalis. Phytopathology. 2009, 99(6), 25. ISSN X. FONTAINE, S. REMUSON, F. FRAISSINET-TACHET, L. MICOUD, A. MARMEISSE, R. MELAYAH, D. Monitoring of Venturia inaequalis harbouring the QoI resistance G143A mutation in French orchards as revealed by PCR assays. Pest Management Science. 2009, 65(1), ISSN FREDERICK, Z. COX, K. D. Practical and qualitative resistance to trifloxystrobin in populations of Venturia inaequalis in the northeastern United States. Phytopathology. 2012, 102(7), ISSN X. FREDERICK, Z. A. VILLANI, S. M. COOLEY, D. R. BIGGS, A. R. RAES, J. J. COX, K. D. Prevalence and Stability of Qualitative QoI Resistance in Populations of Venturia inaequalis in the Northeastern United States. Plant Disease. 2014, 98(8), ISSN CHAPMAN, K. S. QUELLO, K. L. BECKERMAN, J. L. A survey of Venturia inaequalis fungicide resistance in Indiana and Michigan apple orchards. Phytopathology. 2010, 100(6), ISSN X. 35

36 Sekcia: Rastlinná produkcia JONES, A. L. Fungicide resistance: past experience with benomyl and dodine and future concerns with sterol inhibitors. Plant Disease. 1981, 65, KOENRAADT, H. SOMERVILLE, S. C. JONES, A. L. Characterization of Mutations in the Beta-Tubulin Gene of Benomyl-Resistant Field Strains of Venturia inaequalis and Other Plant Pathogenic Fungi. Phytopathology. 1992, 82, ISSN X. KÖLLER, W. WILCOX, W. F. BARNARD, J. JONES, A. L. BRAUN, P. G. Detection and Quantification of Resistance of Venturia inaequalis Populations to Sterol Demethylation Inhibitors. Phytopathology. 1997, 87(2), KÖLLER, W. WILCOX, W. F. JONES, A. L. Quantification, persistence, and status of dodine resistance in New York and Michigan orchard populations of Venturia inaequalis. Plant Disease. 1999, 83(1), ISSN KÜNG FÄRBER, R. B. CHIN, K. M. LEADBITTER, N. Sensitivity of Venturia inaequalis to trifloxystrobin. Pest Management Science. 2002, 58(3), ISSN KUNZ, S. LUTZ, B. DEISING, H. MENDGEN, K. Assessment of Sensitivities to Anilinopyrimidine- and Strobilurin-fungicides in Populations of the Apple Scab Fungus Venturia inaequalis. Journal of Phytopathology. 1998, 146(5-6), ISSN MACHARDY, W. E. Apple scab: biology, epidemiology, and management. American Phytopathological Society, ISBN MCKAY, M. C. R. MACNEILL, B. H. Spectrum of sensitivity to dodine in field populations of Venturia inaequalis. Canadian Journal of Plant Pathology. 1979, 1(2), ISSN OLAYA, G. KÖLLER, W. Diversity of kresoxim-methyl sensitivities in baseline populations of Venturia inaequalis. Pesticide Science. 1999, 55(11), ISSN SHOLBERG, P. L. HAAG, P. D. Sensitivity of Venturia inaequalis isolates from British Columbia to flusilazole and myclobutanil. Canadian Journal of Plant Pathology. 1993, 15(2), doi: / SHOLBERG, P. L. YORSTON, J. M. WARNOCK, D. Resistance of Venturia inequalis to benomyl and dodine in British Columbia, Canada. Plant Disease. 1989, 73, STEEL, R. G. D. TORRIE, J. H. DICKEY, D. A. Principles and Procedures of Statistics: A Biometrical Approach. McGraw-Hill, s. ISBN SZKOLNIK, M. GILPATRICK, J. D. Apparent resistance of Venturia inaequalis to dodine in New York apple orchards. Plant Dis. Rep. 1969, 53, WARTON, D. I. HUI, F. K. C. The arcsine is asinine: the analysis of proportions in ecology. Ecology. 2010, 92(1), ISSN WICKS, T. Tolerance of the apple scab fungus to benzimidazole fungicides. Plant Dis. Rep. 1974, 60, WILCOX, F. W. WASSON, D. I. KOVACH, J. Development and Evaluation of an Integrated, Reduced-Spray Program Using Sterol Demethylation Inhibitor Fungicides for Control of Primary Apple Scab. Plant Disease. 1992, 76, YODER, K. S. KLOS, E. J. Tolerance to dodine in Venturia inaequalis. Phytopathology. 1976, 66, ISSN X. Poďakovanie: Práca vznikla s podporou projektu VEGA 1/0539/15. Kontaktná adresa: Sylvia Matušíková, Katedra ochrany rastlín, Slovenská poľnohospodárska univerzita, Tr. A. Hlinku 2, Nitra, sylvia.matusikova.nr@gmail.com, Kamil Hudec, Katedra ochrany rastlín, Slovenská poľnohospodárska univerzita, Tr. A. Hlinku 2, Nitra, kamil.hudec@uniag.sk 36

37 Sekcia: Rastlinná produkcia VEĽKOSŤ GENÓMU A ÚROVEŇ PLOIDIE AUTOCHTÓNNYCH KRÍŽENCOV PRUNUS SPINOSA L.: PREDBEŽNÁ ŠTÚDIA GENOME SIZE AND PLOIDY LEVEL OF AUTOCHTONOUS HYBRIDS OF PRUNUS SPINOSA L.: PRELIMINARY STUDY Michal ŽABKA, Ľuba ĎURIŠOVÁ, Tibor BARANEC Abstrakt Druh Prunus spinosa L. a jeho špecifický autochtónny kríženci sa hojne vyskytujú v biokoridoroch poľnohospodárskej krajiny strednej Európy. Ich taxonómia je komplikovaná a nejednotná. V rámci štúdie bolo sledovaných 30 jedincov zložených zo 6-tich taxónov na 2 lokalitách na JZ Slovensku. Absolútna veľkosť genómu skúmaného materiálu bola stanovená metódou prietokovej cytometrie (PI farbenie) v troch opakovaniach a následne štatisticky testovaná. Ako tetraploidné boli vyhodnotené okrem P. spinosa (2n = 4 = 32) (1,41 pg) i taxóny P. dominii (1,44 pg), P. schurii (1,42 pg) a P. fruticans (1,48 pg). Taxón P. fetchneri (1,84 pg) bol stanovený ako pentaploid. Medzi absolútnymi veľkosťami genómu testovaných taxónov (okrem P. schurii) je štatisticky vysoko preukazný rozdiel. Kľúčové slová absolútna veľkosť genómu, hybridné taxóny, prietoková cytometria, Prunus spinosa Abstract Species Prunus spinosa L. and its specific autochtonous crossing are abundant in a biocorridors of agricultural landscape in Central Europe. Its taxonomy is complicated and disunited. 30 individuals composed of 6 taxa were studied from 2 localities in SW Slovakia. Absolute genome size of studied material was measured using the flow cytometry (PI staining) in three repetitions and subsequently statistically tested. P. spinosa (2n = 4 = 32) (1,41 pg), P. dominii (1,44 pg), P. schurii (1,42 pg) and P. fruticans (1,48 pg) were recognized as tetraploids and taxon P. fetchneri (1,81 pg) as pentaploid. There is high significant difference between tested absolute genome sizes of taxa (expect P. schurii). Keywords absolute genome size, flow cytometri, hybridogenous taxa, Prunus spinosa ÚVOD Pomocou metódy prietokovej cytometrie je možné jednoznačne odlíšiť hybridné jedince v populácii hlavne v prípade hybridizácie heteroploidných taxónov kedy zvyčajne vzniká potomstvo s odlišnou úrovňou ploidie (Doležel et al. 2007) Identifikácia homoploidných hybridov je možná, ak existuje dostatočná divergencia medzi veľkosťou genómu rodičovských taxónov (Morgan- Richards et al. 2004; Mahelka et al. 2005). V prípade sledovaných krížencov ide pravdepodobne o kríženie homoploidných aj heteroploidných taxónov. MATERIÁL A METÓDY Taxóny Prunus fruticans Weihe, Prunus dominii Baranec nom. ined., Prunus fetchneri (Domin) Baranec, nom. ined., Prunus schurii Baranec, nom. ined. sú spontánni autochtónnymi krížencami druhu Prunus spinosa L. (slivky trnkovej) a taxónov Prunus domestica L. alebo Prunus insititia L. Tvoria významnú súčasť krovín radu Prunetalia spinosae, asociácie Pruno spinosae Crataegetum monogynae (Soó 1927) Hueck 1931, ktoré sú hojne zastúpené v biokoridoroch poľnohospodárskej krajiny na území strednej Európy (Baranec 1990). Sledovaných bolo celkom 30 jedincov vyššie uvedených taxónov. Ako jedinca v tejto práci chápeme genetu, tzn. priestorovo ohraničený polykormón zložený z viacerých ramet so spoločným koreňovým systémom. Výskumné práce prebehli v roku Vzorky boli odoberané na dvoch lokalitách. Prvá lokalita je situovaná v katastri obce Nitrianske Hrnčiarovce na južnom úpätí svahu pohoria Tribeč neďaleko vrchu Zobor, teda na pomedzí panónskej (Pannonicum)a západokarpatskej (Carpaticum occidentale) flóry (Futák 1980). Populácia na tejto lokalite je antropogénnou činnosťou fragmentovaná na menšie cenopopulácie. Všetky cenopopulácie sa nachádzajú v jednej výškovej línii nad zastavaným územím v obecných vinohradoch. 37

38 Sekcia: Rastlinná produkcia Druhá lokalita sa nachádza v katastri obce Jelenec pod juhovýchodnými výbežkami pohoria Tríbeč. Rovnako na hranici medzi oblasťou panónskej a západokarpatskej flóry, medzi fytogeografickými obvodmi Podunajskej nížiny a Tríbeču (Futák 1980). Skúmaná populácia tvoriaca súvislý biokoridor dlhý m sa nachádza na SZ brehu rybníka v chatovej oblasti. Obe lokality zaraďujeme do teplého mierne vlhkého až mierne suchého klimatického okresu s miernu zimou. Priemerný ročný úhrn zrážok je na úrovni mm, s priemernou ročnou teplotou vzduchu 8 10 C (Lapin et al. 2002). Získaný materiál bol analyzovaný metódou prietokovej cytometrie podľa modifikovaného dvojkrokového postupu (Doležel et al. 2007). Približne 2 cm 2 pletiva listu bolo spolu s asi 0,5 cm 2 pletiva štandardu rozsekaných ostrou žiletkou v 0,5 ml vychladeného tlmiaceho roztoku Otto I (0,1 M monohydrát kyseliny citrónovej, 0,5 % Tween 20; Otto 1990) v Petriho miske. Následne bolo pridané 0,5 ml vychladenej 0,2 N kyseliny chlorovodíkovej. Vzniknutá suspenzia jadier bola prefiltrovaná cez technickú tkaninu (Uhelon, s veľkosť oka 42 µm). Ku vzorke bol následne pridaný 1 ml farbiaceho roztoku Otto II (Na2HPO4 12H2O; Otto 1990), 50 µl RNázy A a 50 µl fluorescenčného farbiva propidium jodid (PI). Na záver bolo pridané 50 µl 1% PVP a 2 µl antioxidantu β-mercaptoethanol, ktoré majú preukazný vplyv na kvalitu meraní u zástupcov čeľade Rosaceae (Jedrzejczyk & Sliwinska 2010) Vzorka bola inkubovaná minimálne 20 minút pri teplote 4 C. Ako interný štandard bola použitá Glycine max cv. Polanka. (2,50 pg; Doležel et al. 1994) a tiež Bellis perennis L. (2C = 3,84 pg) kalibrované s Glycine max cv. Polanka. Vzorky boli merané na prietokovom cytometri Partec CyFlow ML a následne spracované pomocou softvéru FloMax. Každý jedinec bol meraný v troch opakovaniach, s minimálnym počtom 5000 častíc na meranie a s do 5%. Získané údaje boli štatisticky analyzované pomocou softvéru Statistica 7.0, jednofaktorovou analýzou variancie (ANOVA), Tukeyovým HSD a Fisherovým LSD testom kontrastov. Do testovania nebol zahrnutý taxón Prunus schurii keďže bol meraný len jeden jedinec. Porovnanie relatívnych pozícii G1 vrcholu vzorky zodpovedajúcich jej 2C DNA a G1 vrcholu rastliny so známym obsahom jadrovej DNA (interný štandard) umožňuje presné určenie obsahu DNA vzorky (Doležel & Bartoš 2005) (Obr. 1) 38 Obrázok 1 Ukážka merania jedného s taxónov, výstup programu FloMax VÝSLEDKY A DISKUSIA Priemerné hodnoty variačného koeficientu ( ) meraní metódou prietokovej cytometrie boli 2,34% pre interný štandard a 3,48% pre vzorky. Maximálne hodnoty boli 4,61 a 4,92%. Prehľad nameraných 2C-veľkostí genómu a odvodených hodnôt je v tabuľke 1. Autochtónny druh Prunus spinosa je tetraploid (2n = 4 = 32) (Schütt et al. 1992) zatiaľ čo P. domestica je hexaploidný taxón (2n = 6 = 48) (Darlington & Ammal Janaki 1945; Bennett

39 Sekcia: Rastlinná produkcia & Leitch 1995). Na základe meraní veľkostí genómu možno za tetraploidné taxóny považovať aj P. dominii, P. fruticans a P. schurii, zatiaľ čo P. fetchneri je podľa intermediárneho postavenia veľkosti genómu pentaploid (Obr. 2), K rovnakým záverom dospel aj (Baranec 1990), avšak tieto tvrdenia nie sú doložené karyologickými, či úplnými cytologickými analýzami. Tabuľka 1 Absolútne veľkosti genómu a hodnoty variačného koeficientu ( ) skúmaných taxónov. Taxón Počet 2C-veľkosť genómu Priemerné Priemerné 1C-veľkosť jedincov + s 2 (pg) vzoriek (%) štandardu (%) genómu (pg) Prunus spinosa 4 1,41 ± 0,01 3,87 2,74 0,71 Prunus dominii 10 1,44 ± 0,01 3,83 2,47 0,72 Prunus fruticans 5 1,48 ± 0,02 3,43 2,21 0,74 Prunus fetchneri 4 1,81 ± 0,02 3,46 2,00 0,91 Prunus domestica 6 2,10 ± 0,01 2,65 2,23 1,05 Prunus schurii 1 1,42 3,45 2,04 0,71 s 2 smerodajná odchýlka Štatistickým vyhodnotením údajov na základe Fisherovho LSD testu, bol zistený vysoko preukazný rozdiel (tj. na hladine významnosti α = 0,01) medzi veľkosťami genómu všetkých taxónov (okrem P. schurii). Avšak podľa prísnejšieho Tukeyovho HSD testu bol stanovený medzi taxónmi Prunus spinosa a P. dominii len preukazný rozdiel (tj. na hladine významnosti α = 0,05). Obrázok 2 2C-veľkosti genómu príbuzných taxónov z rodu Prunus na lokalitách Jelenec a Nitrianske Hrnčiarovce. Horizontálna čiara označuje priemernú hodnotu a vertikálna rozpätie hodnôt. Niektorí autori ako Vander Mijnsbrugge et al. (2013) z Belgicka a Leinemann et al. (2014) z Nemecka neodlišujú špecifické krížence Prunus dominii a P. schurii ako samostatné taxóny ako ich popisuje Baranec (1990), ale zahŕňajú ich do širšie chápaného komplexu P. spinosa s.l. Rovnako neuvádzajú na ich území výskyt taxónu P. fetchneri. Ich najnovšie štúdie však odhaľujú pomerne vysokú genetickú variabilitu v rámci populácii P. spinosa. Kišacová et al. (2013) na základe veľkosti genómu preukazne odlíšili taxón P. fetchneri od P. dominii a P. fruticans. Absolútne veľkosti genómu taxónov podľa našej štúdie sú zhodné s rozpätiami podľa Muráňovej et al. (2011) a Kišacovej et al. (2013). Pre P. spinosa uvádzajú Siljak-Yakovlev et al. (2010) mierne nižšiu veľkosť genómu 1,30 pg. ZÁVER Na základe veľkosti genómu boli zistené vysoko preukazné rozdiely medzi skúmanými taxónmi, a bolo určená ich ploidná úroveň. Analyzovaný súbor však pozostával iba z 30 jedincov, preto pre exaktnejšie závery bude výskum rozšírený o väčšie množstvo jedincov a lokality. LITERATÚRA BARANEC, T Nové spontánne krížence rodu Prunus L. pre Česko-slovensko. In Dendrologická sdělení, 1990, roč. 34, s

40 Sekcia: Rastlinná produkcia DOLEŽEL, J. BARTOŠ, J Plant DNA Flow Cytometry and Estimation of Nuclear Genome Size. In Annals of Botany. vol. 95, issue 1, pp Doi: /aob/mci005. DOLEŽEL, J. DOLEŽELOVÁ, M. NOVÁK, F. J Flow cytometric estimation of nuclear DNA amount in diploid bananas (Musa acuminata and M. balbisiana). In Biologia Plantarum, vol. 36, pp DOLEŽEL, J. GREILHUBER, J. SUDA, J Flow cytometry with plant cells: analysis of genes, chromosomes and genomes. Weinheim : WILEY VCH Verlag GmbH & Co. KGaA, pp ISBN FUTÁK, J Fytogeografické členenie. 1 : In Flóra Slovenska IV/1. Bratislava: VEDA, 432 s. ISBN JEDRZEJCZYK, I. SLIWINSKA, E Leaves and Seeds as Materials for Flow Cytometry Estimation of the Genome Size of 11 Rosaceae Woody Species Containing DNA Staining Inhibitors.In Journal of Botany, vol. 88, 9 p. KIŠACOVÁ, A. ĎURIŠOVÁ, Ľ. GALUŠČÁKOVÁ, Ľ. BARANEC, T Stanovenie veľkosti genómu hybridných taxónov rodu Prunus L. In Acta Pruhoniciciana. roč. 105, s LAPIN, M. FAŠKO, P. MELO, M ŠŤASTNÝ, P. TOMLAIN, J Klimatické oblasti 1: In Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava : MŽP SR, s. 95. ISBN LEINEMANN, L. KLEINSCHMIT, J. FUSSI, B. HOSIUS, B. KUCHMA, O. ARENHÖVEL, W. LEMMEN, P. KÄTZEL, R. ROGGE, M. FINKELDEY, R Genetic composition and differentiation of sloe (Prunus spinosa L.) populations in Germany with respect to the tracing of reproductive plant material. In Plant Systematics and Evolution, vol. 300, pp MAHELKA, V. SUDA, J. JAROLÍMOVÁ, V. TRÁVNÍČEK, P. KRAHULEC, F Genome size discriminates between closely related taxa Elytrigia repens and E. intermedia (Poaceae: Triticeae) and their hybrid. In Folia Geobotanica, vol. 40, pp MORGAN-RICHARDS, M. TREWICK, SA. CHAPMAN, HM. KRAHULCOVA, A Interspecific hybridization among Hieracium species in New Zealand: evidence from flow cytometry. In Heredity, vol. 93, pp MURÁŇOVÁ, K. ĎURIŠOVÁ, Ľ. FERUS, P. BEŽO, M. BARANEC, T Morfometrická a cytometrická charakterizácia genotypov Prunus fruticans z okrajových zón agrobiocenóz. In Acta fytotechnica et zootechnica, roč.2, s OTTO, F DAPI staining of fixed cells for high-resolution flow cytometry of nuclear DNA. In Methods in Cell Biology. vol. 33, pp SILJAK-YAKOVLEV, S. PUSTAHIJA, F. ŠOLIĆ, E. M. BOGUNIĆ, F. MURATOVIĆ, E. BAŠIĆ, N. CATRICE, O. BROWN, S. C Towards a genome size and chromosome number database of Balkan flora: C-values in 343 taxa with novel values for 242. In Advanced Science. vol. 3, VANDER MIJNSBRUGGE, K. DEPYPERE, L. CHAERLE, P. GOETGHEBEUR, P. BREYNE, P Genetic and morphological variability among autochthonous Prunus spinosa populations in Flanders (northern part of Belgium): implications for seed sourcing. In Plant Ecology and Evolution, vol. 146, pp Poďakovanie Príspevok vznikol za podpory projektu VEGA č. 1/0731/14 a projektu spolufinancovaného zo zdrojov EÚ č Vybudovanie výskumného centra Agrobiotech. Kontaktná adresa: Michal Žabka, Katedra botaniky AF SPU, Tr. A. Hlinku 2, Nitra michalzabka89@gmail.com 40

41 Sekcia: Živočíšna produkcia VPLYV ZVÝŠENÉHO POČTU SOMATICKÝCH BUNIEK V MLIEKU POČAS LAKTÁCIE NA PRODUKCIU A ZLOŽENIE MLIEKA THE EFFECT INCREASED SOMATIC CELL COUNTS IN MILK DURING LACTATION ON MILK PRODUCTION AND COMPOSITION Štefan BARANOVIČ, Stanislava DROTÁROVÁ, Vladimír TANČIN Abstrakt: Cieľom práce bolo hodnotiť kvalitu mlieka a zdravie vemena vzhľadom k počtu somatických buniek v mlieku. Do výskumu bola zaradená farma hospodáriaca na východnom Slovensku. Na farme sa chová 580 dojníc, z ktorých 70% tvorí slovenské strakaté plemeno a zvyšných 30% tvoria krížence holsteinského a pinzgauského plemena. Vzorky mlieka boli odoberané v mesačných intervaloch v rámci kontroly úžitkovosti a analyzované v laboratóriu Slovenských plemenárskych služieb š.p. Bratislava. Hodnotili sme nádoj (kg), tuk (%), BLK (%), laktózu (%), T/BLK, logxpsb/ml. Pri hodnotení vplyvu nárastu PSB na úžitkovosť sa zaznamenal pokles produkcie mlieka, obsahu laktózy a taktiež aj pomer tuk:bielkovina (T/BLK), a pozorovali sme mierne zvýšenie obsahu bielkovín. V skupine kráv s minimálne 6 mesiacmi laktácie s hodnotou PSB nad 30x10 5 buniek v ml a 10x x10 5 buniek v ml sme zaznamenali taktiež nižšiu produkciu a obsah laktózy. Práca tak poukazuje na vzťah produkcie a zdravia vemena. Kľúčové slová: kravy, mastitída, mlieková produkcia, somatické bunky Abstrakt: The aim this study was assess quality milk and udder health in connection with somatic cell counts in milk. Into the experiment the farm was included from eastern Slovakia. The farm keeps 580 dairy cows (Slovak Pied - 70% and the remaining 30% form a cross between Holstein and Pinzgau breed). Milk samples were taken at monthly intervals in milk recording performance and samples were analyzed in the laboratory Slovak breeding services š.p. Bratislava. We evaluated the milk yield (kg), fat (%), proteins (%), lactose (%), F / P and logxscc/ml. In assessing the impact of the increased SCC on performance, a decrease in the production of milk, lactose, and also the ratio of fat: protein (F/P) was recorded. We observed a slight increase in protein content as well. In the group of cows with at least 6 months in lactation with the value of SCC over 30x10 5 cells per ml and 10x x10 5 cells in ml we also recorded lower production and lactose content. So the work points to a relationship of production and udder health. Key words: cows, mastitis, milk production, somatic cells ÚVOD Mastitída je podľa Medzinárodnej mliekarenskej federácie (IDF) (1971) definovaná ako zápalové ochorenie vemena, ktoré podlieha fyzikálnym, chemickým a mikrobiologickým zmenám, sprevádzané taktiež progresivitou počtu somatických buniek v parenchýme mliečnej žľazy (Ruegg, 2003). Toto ochorenie sa vyskytuje v každom podniku a jeho liečba je finančné zdĺhavá a náročná (Tančin a Tančinová, 2008). Zápalový proces ktorý prebieha vo vemene je reakcia tkaniva vemena na poranenie alebo prítomnosť infekčných mikroorganizmov. Cieľom takéhoto zápalového procesu je zneutralizovať alebo zlikvidovať prenikajúce mikroorganizmy a súčasne napomáhať obnove poškodeného sekrečného tkaniva, čím sa obnoví normálna činnosť mliečnej žľazy (Ruegg, 2003). Hlavným štandardom pre posúdenie rozsiahlosti zápalu a jeho možností je cytologické vyšetrenie počtu somatických buniek (PSB) (Hamann, 2002). Zdravé mliečne štvrtky produkujú mlieko s nízkym obsahom bunkových elementov a ich počet sa pohybuje v rozsahu od do / ml. Počet somatických buniek v bazénovej vzorke sa pokladá za hlavného indikátora kvality surového kravského mlieka, ale používa sa aj ako všeobecný indikátor podmienok prvovýrobcov mliečnych fariem, u ktorých sa objavuje zvýšený výskyt zápalov vemena. Pokiaľ hodnoty počtu somatických buniek (PSB) v bazénovej vzorke vystúpia nad hranicu / ml je potrebné preveriť hygienické podmienky prvovýroby podľa systému HACCP (Hofírek et al., 2009). Okrem legislatívnych požiadaviek je udržanie nízkych hodnôt PSB dôležité a to pre samotnú tvorbu mlieka, kde zvyšovaním PSB klesá produkcia mlieka (Tančin et al., 2007). Cieľom práce bolo hodnotiť kvalitu mlieka a zdravie vemena vo vybranom podniku, zistiť a zhodnotiť významnosť vplyvu počtu somatických buniek v mlieku skupiny kráv s minimálne 41

42 42 Sekcia: Živočíšna produkcia 6 mesiacmi s hodnotou nad 30x10 5 buniek v ml a 10x x10 5 buniek v ml na množstvo a zloženie mlieka. MATERIÁL A METÓDY Do výskumu bola zaradená farma hospodáriaca na východnom Slovensku. Na farme sa chová 580 dojníc, z ktorých 70% tvorí slovenské strakaté plemeno a zvyšných 30% tvoria krížence holsteinského a pinzgauského plemena. Ustajnenie je voľné s ležiskovými boxami, ktoré sú pravidelne raz týždenne nastielané slamou. V produkčných maštaliach sa využívajú vyhrievané žľabové napájačky a kŕmne žľaby ku ktorým je neobmedzený prístup. Kŕmenie sa uskutočňovalo dvakrát denne pričom hlavné komponenty kŕmnej dávky tvorili kukuričná siláž (20kg/ks/deň), ďatelinová siláž (15kg/ks/deň) a produkčná zmes (8,5kg/ks/deň) a ako doplnkové krmivá boli využité trávne seno a repkové výlisky. Dojenie sa uskutočňovalo v paralelnej dojárni (2x12). Dojilo sa dvakrát denne, ráno o 5 hodine a poobede o 17 hodine. Pred a po dojení sa vykonávala sanitácia dojacích súprav a potrubia. Vzorky mlieka boli odoberané v mesačných intervaloch v rámci kontroly úžitkovosti (od marca 2013 do februára 2015) a analyzované v laboratóriu Slovenských plemenárskych služieb š.p. Bratislava. Z výsledkov analýz sme najprv zhodnotili základné matematicko-štatistické údaje pre nádoj (kg), tuk (%), BLK (%), laktózu( %), T/BLK, log x PSB/ml a následne sme vyhodnotili štatistickú významnosť vplyvu jednotlivých faktorov na vyššie uvedené parametre. Pre zistenie vplyvu zdravotného stavu vemena na produkciu a kvalitu mlieka sme dojnice rozdelili do dvoch skupín. V prvej skupine boli dojnice (PSB celá) s PSB nad 30x10 5 buniek (chorá skupina kráv) minimálne v 6 mesiacoch laktácie a ostatné dojnice. Druhú skupinu tvorili dojnice (PSB vysoká) s minimálne 6 mesiacmi laktácie s hodnotami PSB v ml nad 10x10 5 buniek v ml (skupina kráv s vysokým PSB) a ostatné dojnice. Skupinu ostatných kráv predstavovali dojnice, ktoré nespĺňali túto podmienku. Získané výsledky sme matematicky spracovali pomocou Microsoft Excel a štatisticky vyhodnotili programom SAS. VÝSLEDKY A DISKUSIA Celkovo bolo hodnotených 3421 údajov od dojníc, ktorých priemerný nádoj bol 10,32 ± 0,07 kg na pôdoj pri tukovosti 3,92 ± 0,012 % a obsahu bielkovín 3,58±0,006 %. Priemerná hodnota počtu somatických buniek bola 5,21 ± 0,011 (logx v ml -1 ). Vplyv počtu somatických buniek v mlieku v skupine dojníc, kde sa porovnávala skupina kráv s PSB nad 30x10 5 buniek v ml v min. 6 mesiacoch (PSB celá) počas laktácie s ostanými dojnicami bol ukazovateľ nádoj (kg) a laktóza preukazne ovplyvnený (P 0,0007; <0,0001) (tabuľka 1). Ostatné ukazovatele zloženia mlieka neboli ovplyvnené. Vplyv počtu somatických buniek v mlieku v skupine dojníc, kde sa porovnávala skupina kráv s PSB nad 10x10 5 buniek v ml v min. 6 mesiacoch (PSB vysoká) počas laktácie s ostanými dojnicami bol ukazovateľ nádoj (kg) a laktóza preukazne ovplyvnený (P 0,0427; <0,0001) (tabuľka 1). Ostatné ukazovatele neboli ovplyvnené. Tabuľka 1 Štatistická významnosť vplyvu počtu somatických buniek v mlieku kráv s minimálne 6 mesiacmi laktácie s hodnotou nad 30x10 5 buniek v ml v skupine PSB celá a nad 10x10 5 buniek v ml v skupine PSB vysoký na sledované parametre PSB celá PSB vysoký Parameter Adj P Adj P nádoj(kg) 0,0007 0,0427 tuk(%) 0,1066 0,8332 bielkoviny (%) 0,1119 0,325 Laktóza(%) <0,0001 <0,0001 T/BLK 0,4944 0,4785 Dojnice v skupine chorá mali nižší nádoj 7,41±0,91 kg (tabuľka 2), v porovnaní so skupinou ostatné, ktorej hodnota bola 10,52±0,16 kg (PSB celá). V skupine PSB vysoká bol nádoj 9,21±0,62 kg pri dojniciach

43 Sekcia: Živočíšna produkcia s vysokým PSB oproti nádoju 10,52±0,16 kg pri ostatných dojniciach. Laktóza (%) bola v skupine PSB celá pri zatriedení chorá nižšia (4,43±0,072 %) v porovnaní so skupinou ostatné (4,75±0,012 %). Tabuľka 2 Vplyv počtu somatických buniek v mlieku kráv s minimálne 6 mesiacmi s hodnotou nad 30x10 5 buniek v ml v skupine PSB cela a nad 10x10 5 buniek v ml v skupine PSB vysoká na sledované parametre Celá laktácia (PSB celá) Celá laktácia (PSB vysoká) Chorá ostatné Vysoká ostatné Parameter priemer st.error priemer st.error priemer st.error priemer st.error nádoj(kg) 7,41 0,909 10,52 0,156 9,21 0,624 10,52 0,16 tuk(%) 4,12 0,135 3,9 0,023 3,89 0,091 3,91 0,024 bielkoviny(%) 3,68 0,071 3,57 0,012 3,61 0,048 3,57 0,012 laktóza (%) 4,43 0,072 4,75 0,012 4,47 0,048 4,75 0,012 T/BLK 1,12 0,032 1,1 0,005 1,08 0,021 1,1 0,006 Nami zistené preukazné vzťahy medzi PSB a produkciou mlieka sú v súlade s údajmi iných autorov. Pri porovnaní vplyvu PSB na produkciu mlieka bola Tančinom et al. (2007) zistená preukazne vyššia produkcia mlieka pri dojniciach s PSB pod buniek/ml v porovnaní s dojnicami s PSB nad buniek/ml a to na úrovni celého vemena, ako aj na úrovni jednotlivých štvrtiek. Zvyšovanie počtu somatických buniek (PSB) je spojené so zhoršením kvality proteínov mlieka (Grandison a Ford, 1986). Le Roux et al. (1995) zistili vyšší obsah bielkovín v mlieku s PSB nad v ml, avšak podiel kazeínu bol nižší. ZÁVER V rámci našej práce sme v praktických podmienkach zistili závislosť zdravia vemena a produkcie mlieka. Zápalové procesy vo vemene charakteristické vyšším PSB sa negatívne prejavili hlavne na množstve nadojeného mlieka a množstve laktózy v mlieku. Najvyšší rozdiel v produkcií mlieka bol zistený medzi skupinou zvierat, ktoré mali minimálne 6 mesiacov vyššie hodnoty PSB (nad 30x10 5 buniek v ml) a skupinou ostatných zvierat. To naznačuje, že straty v produkcií mlieka závisia nielen od výskytu zápalu v čase odoberania vzoriek ale aj od dĺžky trvania zápalových procesov. LITERATÚRA GRANDISON, A. S. G. D. FORD, G. D Effects of variations in somatic cell count on the rennet coagulation properties of milk and on the yield, composition and quality of cheddar cheese. In J. Dairy Res., vol. 53, p HAMMAN, J Milk quality and udder health in relation to modern milking. In Recent developments and perspectives in bovine medicine, XXII Word Buiatrics Congress, Hannover, p HOFÍREK, B. DVOŘÁK, R. POSPÍŠIL, Z. NĚMEČEK, L. DOLETEL, R. et al Nemoci skotu, Česká Buiatrická společnost, Brno, p , ISBN LE ROUX, Y. COLIN, O. LAURENT, F Proteolysis in samples of quarter milk with varying somatic cell counts. 1. Comparison of some indicators of endogenous proteolysis in milk. In Journal of Dairy Science, vol. 78, p RUEGG, P Practical Food Safety Interventions for Dairy Production. In Journal of Dairy Science, vol. 87, E1 E9. TANCIN, V. IPEMA, A. H. HOGEWERF P Interaction of Somatic Cell Count and Quarter Milk Flow Patterns. In J. Dairy Science, vol. 90, p TANČIN, V. TANČINOVÁ, D Strojové dojenie kráv a kvalita mlieka. Nitra : SPU, p. 104, ISBN Poďakovanie: Operačný program Výskum a Vývoj MLIEKO Kega 006SPU-4/2014 Modernizácia výučby zoohygieny chovu hospodárskych zvierat. Kontaktná adresa: Ing. Štefan Baranovič, Katedra veterinárskych disciplín, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Trieda Andreja Hlinku 2, Nitra, stefan.baranovic@plusko.net 43

44 44 Sekcia: Živočíšna produkcia POBIERANIE PASZY STAŁEJ PRZEZ PROSIĘTA DO 21 DNIA ODCHOWU FEED INTAKE BY PIGLETS UP TO 21 ST DAY OF REARING Jan DYBAŁA, Wojciech KAPELAŃSKI, Aleksandra CEBULSKA, Joanna WIŚNIEWSKA, Izabela RYNDZIEWICZ Abstrakt: Doświadczenie przeprowadzono na 91. prosiętach. Badano masę ciała prosiąt po urodzeniu, masę ciała w 21. dniu życia, przyrosty dzienne od urodzenia do 21. dnia oraz pobieranie paszy stałej w trzech okresach: od 5. do 10. dnia, od 11. do 16. dnia i od 17. do 21. dnia. Wykazano, że prosięta pobierały paszę od początku dokarmiania. W pierwszym okresie jedno prosię średnio pobierało 6,55 g paszy na dzień, w drugim 19,31 g/dzień a w trzecim 34,52 g/dzień paszy. Łącznie od 5. do 21. dnia jedno prosię zjadło 61,30 g paszy stałej dziennie. W 21. dniu prosięta osiągnęły średnią masę 6,97 kg. Uzyskane przyrosty dzienne wyniosły 265,66 g. Straty prosiąt wynosiły 7,69%. Można stwierdzić, że prosięta pobierały małą ilości paszy stałej. Duża masa ciała prosiąt w 21. dniu oraz dobre przyrosty dzienne mogą świadczyć o dobrej mleczności loch. Słowa kluczowe: prosięta, pobieranie paszy, przyrosty dzienne, padnięcia Abstract: The experiment was carried out on 91 piglets. There was the piglets body weight, body weight at 21 st day of age, daily gains from day of birth till 21 st day and feed intake in three periods: from 5 th to10 th day, from 11 th to 16 th day and from 17 th to 21 st day were analysed. It has been shown that the piglets had charged the feed from the beginning of feeding. In the first period one piglet charge average 6.55 g feed per day, during the second period g, during the third g. A total from 5 th to 21 st day one piglet ate g of feed per day. At 21 st day, piglets have achieved an average body weight 6.97 kg. The obtained daily gains were g. The piglets deaths were 7.69%. It can be stated, that piglets charged a small amount of feed. A large body weight of piglets at 21 st day, and good daily gains may provide a good milk production of sows. Key words: piglets, feed intake, daily gains, deaths WSTĘP Efektywność produkcji trzody chlewnej jest wypadkową wyników uzyskiwanych w poszczególnych etapach produkcji. Bardzo ważna jest wydajność stada podstawowego loch oraz odchów prosiąt. Stado podstawowe powinny stanowić zwierzęta o wysokim potencjale rozrodczym, utrzymywane w warunkach dobrostanu. Dla uzyskania wyższej wydajności rozrodczej loch skraca się również cykl rozpłodowy, między innymi poprzez ograniczenie długości okresu ssania. Do 21. dnia życia prosiąt, paszą prawie zaspokajającą ich potrzeby, jest mleko matki. Zawiera ono jednak zbyt mało składników mineralnych np. Ca i P i dlatego już kilkudniowym prosiętom należy podawać pasze mineralne (Kondracki, 2006). W sytuacji odsadzania prosiąt w 28. lub 35. dniu życia dokarmianie paszą stałą należy rozpocząć tak wcześnie, aby zwierzęta po odsadzeniu były przyzwyczajone do struktury, zapachu i smaku paszy, miały przygotowany układ pokarmowy do trawienia pasz pochodzenia roślinnego, pobierały ją chętnie i w wystarczającej ilości. Na wczesne pobieranie paszy przez prosięta mają wpływ surowce wykorzystane do jej produkcji oraz forma paszy. Surowce muszą charakteryzować się wysoką strawnością, co zapobiega zaburzeniom pokarmowym i zwiększa jednocześnie smakowitość paszy. Celem dokarmiania prosiąt w okresie ssania jest również stymulowanie ich apetytu, co w efekcie prowadzi do zwiększonego pobierania pasz stałych i lepszych przyrostów po odsadzeniu (Lipiński, 2012). Celem pracy było określenie wielkości pobierania paszy przez prosięta od 5. do 21. dnia życia. MATERIAŁ I METODY Badania przeprowadzono na 91. prosiętach urodzonych w 9. miotach, z których 3 urodziły pierwiastki. Od 5. dnia rozpoczęto dokarmianie prosiąt mieszanką przeznaczoną dla tej grupy zwierząt. Prosięta miały stały dostęp do wody. W badaniach uwzględniono: masę ciała przy urodzeniu, masę ciała prosiąt w 21. dniu życia, spożycie paszy przez prosięta w okresach od 5. do 10. dnia, od 11. do 16. dnia, od 17. do 21. dnia i całkowite spożycie od 5. do 21. dnia życia, przyrosty prosiąt od 1. do 21. dnia oraz padnięcia prosiąt. Dla wymienionych cech obliczono średnią arytmetyczną i odchylenie standardowe.

45 Sekcia: Živočíšna produkcia WYNIKI I ICH OMÓWIENIE Z danych przedstawionych w tabeli 1. wynika, że liczebność rodzących się miotów wynosiła średnio 10,11 prosięcia i należy ją uznać za dobrą. W doświadczeniu przeprowadzonym przez Bocian i wsp. (2010), liczebność miotów uzyskanych od loch wbp i pbz była wyższa i wynosiła odpowiednio 11,14 i 11,58 szt. Są to wyniki uzyskane od loch w stadach zarodowych. W analizowanym doświadczeniu średnia masa rodzących się prosiąt była duża i wynosiła 1,53 kg. Wynik ten jest porównywalny z uzyskanym przez Bugnacką i wsp. (2002), gdzie średnia masa prosiąt urodzonych wynosiła 1,58 kg. Również średnia masa ciała prosiąt w 21 dniu była duża (6,55 kg), co uwidoczniło się także w przyrostach dziennych wynoszących średnio 265,66 g. W badaniach przeprowadzonych przez Kamyczka (2012) wykazano, że prosięta w 21 dniu uzyskały 5,58 kg, a przyrosty dzienne wynosiły 250,00 g. Tabela 1 Pobieranie paszy przez prosięta oraz ich masa i przyrosty L.p. Cecha x 1. Liczebność miotów (szt.) 10,11 ± 1,38 2. Masa prosięcia w 1. dniu (kg) 1,53 ± 0,02 3. Masa prosięcia w 21. dniu (kg) 6,97 ± 0,12 4. Przyrost dzienny prosiąt do 21. dnia (g) 265,66 ± 9,90 5. Spożycie paszy przez jedno prosię od 5. do 10. dnia (g/dzień) 6,55 6. Spożycie paszy przez jedno prosię od 11. do 16. dnia (g/dzień) 19,31 7. Spożycie paszy przez jedno prosię od 17. do 21. dnia (g/dzień) 34,52 8. Razem spożycie paszy przez jedno prosię od 5. do 21. dnia (g/dzień) 61,30 9. Padnięcia prosiąt od 1 do 21 dnia (%) 7,69 W okresie od 5. do 10. dnia życia prosiąt kiedy rozpoczęto dokarmianie, pobieranie paszy było małe. Jedno prosię w tym okresie zjadało średnio 6,55 g/dzień. W drugim okresie prowadzenia badań (od 11 do 16 dnia) pobieranie paszy wzrosło prawie 3-krotnie i wynosiło 19,31 g/dzień. Najwięcej paszy zjadały prosięta w ostatnim okresie obserwacji (od 17. do 21. dnia), kiedy jedno prosię średnio zjadało 34,52 g/dzień. Razem spożycie paszy przez jedno prosię w okresie od 5. do 21. dnia wynosiło średnio 61,30 g/dzień. Straty prosiąt w okresie odchowu (padnięcia) powodowane są głównie czynnikami zewnętrznymi, tj. warunkami utrzymania, jakością obsługi oraz żywieniem. W grupie badanych prosiąt padnięcia wyniosły 7,69% i można uznać je za przeciętne. Wg Bocian i wsp. (2011), w grupie prosiąt, gdzie ich masa przy urodzeniu wynosiła od 1,2 do 1,6 kg, straty wyniosły 6,78%. Komponenty w paszach stałych dla prosiąt muszą charakteryzować się bardzo dobrą strawnością w przeciwnym razie mogłyby stanowić zagrożenie dla ich zdrowia. Zaleganie w przewodzie pokarmowym częściowo strawionej, nieprzyswojonej paszy, może prowadzić do zmiany składu flory bakteryjnej przewodu pokarmowego, powodować uszkodzenie wyściółki jelit i biegunki (zmiany charakterystyczne dla obrzęku jelit i kolibakteriozy) oraz padnięcia (Brown, 1994). Wielkość strat prosiąt (padnięcia) i ich masa ciała w 21. dniu w analizowanym doświadczeniu wskazują, że stosowana pasza była właściwa i nie powodowała zaburzeń w funkcjonowaniu przewodu pokarmowego. Przeprowadzone badania wskazują, że prosięta interesują się paszą stałą i pobierają ją od pierwszych dni życia. Ilość pobieranej paszy, nie była jednak zbyt duża, co może wynikać z dobrej mleczności loch. Uzyskane wyniki mogą być również przydatne w opracowywaniu preliminarza pasz, bilansu pasz czy określeniu bieżącego ich zużycia. Pasze dla prosiąt są najdroższe z pośród stosowanych w żywieniu wszystkich grup świń, mają określony czas przydatności do skarmiania, stąd znajomość wielkości ich zużycia w określonym czasie jest niezmiernie ważna ze względów ekonomicznych i praktycznych. 45

46 Sekcia: Živočíšna produkcia WNIOSKI 1. Średnia masa ciała prosiąt przy urodzeniu jak i w 21. dniu była duża (odpowiednio 1,53 kg i 6,97 kg). 2. Niewielka ilość paszy stałej pobieranej przez prosięta do 21. dnia życia (61,30 g/dzień) oraz wysokie przyrosty dzienne (265,66 g) mogą świadczyć o dobrej mleczności loch. 3. Padnięcia prosiąt (7,69%) nie odbiegały od przyjętych norm, co świadczy o dobrych warunkach utrzymania i pielęgnacji. LITERATURA BOCIAN M. JANKOWIAK H. GRAJEWSKA S. GAJDOŠOVÁ L. KAPELAŃSKA J. KAPELAŃSKI W Ocena wartości hodowlanej i rozpłodowej loch rasy wielkiej białej polskiej i polskiej białej zwisłouchej z regionu kujawsko-pomorskiego. In Roczniki Naukowe Zootechniki T. 37, z. 2, BOCIAN M. JANKOWIAK H. GRAJEWSKA S. KAPELAŃSKA J. WŁODARSKI W Wpływ masy ciała prosiąt przy urodzeniu na efekty ich odchowu i wyniki tuczu. In Roczniki Naykowe Zootechniki t. 38, z. 2, BROWN A Dokarmianie prosiąt. Planowanie i realizacja produkcji w nowoczesnej fermie trzody chlewnej. EDPA, 111 BUGNACKA D. FALKOWSKI J. PAJĄK I Observation on food and water intake by sows and piglets during a 35-day lactation period, Application of scientific achievements in genetics, reproduction and feeding in modern pig production, National Research Institute of Animal Production, Kraków, 197, 198 KAMYCZEK M Laktoza dla prosiąt. Hoduj z głową 2, KONDRACKI S Znaczenie dokarmiania prosiąt dla efektywności rozrodu świń. In Prz. Hod., 5, LIPIŃSKI P Pierwszy kontakt z paszą, odchów prosiąt. In Top Agrar Polska, 1, 73 Contact adress: Jan Dybała, Wojciech Kapelański, Aleksandra Cebulska, Joanna Wiśniewska, Department of Pig Breeding and Horses, Faculty of Animal Breeding and Biology, UTP University of Science and Technology in Bydgoszcz, Mazowiecka 28, Bydgoszcz, wisniewska@utp.edu.pl 46

47 Sekcia: Živočíšna produkcia KVALITA FERMENTAČNÉHO PROCESU SILÁŽÍ ROZDIELNYCH HYBRIDOV KUKURICE THE FERMENTATION QUALITY OF SILAGES OF DIFFERENT MAIZE HYBRIDS Peter GAJDOŠÍK, Miroslav JURÁČEK Abstrakt: Cieľom práce bolo analyzovať kvalitu fermentačného procesu siláží rôznych silážnych hybridov kukurice. Hybridy kukurice s číslom FAO 350 a 410 boli pestované v rovnakých agroekologických a pôdnych podmienkach na podniku Poľnohospodárske družstvo Nižná pri Piešťanoch. Na výrobu siláží boli zberané na začiatku mliečno-voskovej zrelosti zrna a po mechanickej úprave zasilážované bez prídavku aditív do silážnych jednotiek s objemom 50 dm 3 (n=3). V kukuričných silážach sme zistili obsah sušiny 289,8 g.kg -1 (siláž hybridu FAO 350) a 288,4 g.kg -1 (siláž hybridu FAO 410). Kukuričné siláže sa vyznačovali vysokým obsahom konzervačnej kyseliny mliečnej a neobsahovali nežiaducu kyselinu maslovú. Pri porovnávaní siláží vyrobených z dvoch hybridov kukurice s číslom FAO 350 a 410 pestovaných v rovnakých agroklimatických a pôdnych podmienkach a zberaných v rovnakej fáze sme nezaznamenali štatisticky preukazné rozdiely v obsahu fermentačných ukazovateľov. Z hľadiska fermentačných parametrov boli kukuričné siláže oboch hybridov veľmi dobrej kvality. Kľúčové slová: kukuričná siláž, hybrid, fermentácia, kvalita Abstract: The aim of this study was to determine the fermentation quality of silages of different maize hybrids. Maize hybrids with the FAO number 350 and 410 were grown in the same agro ecological and soil conditions in farm Nižná. Maize hybrids were harvested on beginning of milky-wax ripeness of grain for silage making and after mechanical processing were ensiled without the addition of silage additives in silo units with volume 50 dm 3 (n = 3). Dry matter of the maize silage was found g.kg -1 (silage of hybrid FAO 350) and g.kg -1 (silage of hybrid FAO 410). In maize silage of both hybrids we determine higher content of preservative lactic acid and didn t contain undesirable butyric acid. After comparison of maize silages made from two maize hybrids with FAO number 350 and 410, grown in the same agro ecological and soil conditions and harvested in the same phase, we didn't observe statistically significant differences in the fermentation parameters. From the point of fermentation quality were maize silages of the both hybrids very good. Key words: maize silage, hybrid, fermentation, quality ÚVOD Predpokladom zvyšovania úžitkovosti hospodárskych zvierat je i zvyšovanie kvality vyrábaných siláží. Dostatok kvalitných krmív vyprodukovaných vo vlastných podmienkach vytvára dobrý predpoklad pre rentabilnú výrobu. Výroba kvalitnej kukuričnej siláže je dôležitá predovšetkým z ekonomického hľadiska, nakoľko zvýšenie kvality kukuričných siláží predstavuje veľkú rezervu v znížení nákladov na kŕmny deň. Výber vhodného silážneho hybridu kukurice je jedným z rozhodujúcich činiteľov pre výrobu kvalitnej kukuričnej siláže. Kukurica sa na základe chemického zloženia a obsahu živín zaraďuje medzi krmivá sacharidového charakteru s vysokým obsahom energie. Kvalita a nutričná hodnota kukuričných siláží je ovplyvňovaná viacerými faktormi: výber hybridu, pôdnoklimatické podmienky pestovania, aplikácia hnojív, fenologická fáza v čase zberu, podiel šúľkov na rastline (Juráček et al., 2012). Posudzovaním a hodnotením kvality siláží rôznych hybridov kukurice sa zaoberali mnohí autori (Bal, 2006, Bíro et al., 2008, Araújo et al., 2012, Ferraretto a Shaver, 2014). MATERIÁL A METÓDY V experimente boli zasilážované dva hybridy kukurice siatej (Zea Mays L.) s číslom FAO 350 a 410, ktoré boli pestované v rovnakých agroklimatických a pôdnych podmienkach na Poľnohospodárskom družstve Nižná v okrese Piešťany. Rastliny kukurice boli zberané vo fáze na začiatku mliečno-voskovej zrelosti zrna pri výške strniska 20 cm +/- 2 cm. Následne boli narezané rezačkou Pöttinger MEX V na teoretickú dĺžku rezanky 2 cm. Narezaná čerstvá hmota kukurice bola zasilážovaná bez prídavku silážnych aditív do plastových silážnych jednotiek s objemom 50 dm 3 (n=3). Fermentačný proces prebiehal pri teplote 22 C v Laboratóriu konzervovania krmív na Katedre výživy zvierat FAPZ SPU v Nitre po dobu 6 týždňov. Po ukončení fermentačného procesu 47

48 48 Sekcia: Živočíšna produkcia boli silážne jednotky otvorené a v priemerných vzorkách siláží sme stanovili obsah sušiny a ukazovatele fermentačného procesu. V priemerných vzorkách bol stanovený obsah sušiny: vážkovo, sušením pri teplote 103 ± 2 o C, obsah fermentačných kyselín (kyselina mliečna, octová, maslová): vo vodnom výluhu siláže iónovou elektroforézou analyzátor EA 100 (fi VILLA LABECO), hodnota ph: vo vodnom výluhu siláže elektrometricky, obsah alkoholov: vo vodnom výluhu siláže mikrodifúznou metódou, kyslosť vodného výluhu: alkalimetrickou titráciou vodného výluhu do hodnoty ph 8,5 (vyjadrená v mg KOH na 100 g krmiva). Obsah fermentačných produktov (FP) sme stanovili výpočtom FP = kyselina mliečna + prchavé mastné kyseliny + alkoholy. Stupeň proteolýzy bol stanovený výpočtom: (amoniakálny dusík/dusík celkový) x100, vyjadrený v %. Štatistická významnosť rozdielov v zistených výsledkoch medzi jednotlivými variantmi bola vyhodnotená v programe IBM SPSS V s použitím One Way ANOVA a Tukey testu. VÝSLEDKY A DISKUSIA V kukuričných silážach sme zistili obsah sušiny 289,8 g.kg -1 (A) a 288,4 g.kg -1 (B). Lád et al. (2003) odporúča optimálny obsah sušiny pre silážovanie kukurice v rozpätí g a Rajčáková a Mlynár (2009) g. Podľa Škultétyho (1999) je požadované množstvo kyseliny mliečnej v kukuričných silážach min. 10 g v kilograme pôvodnej hmoty. V silážach oboch hybridov bol zaznamenaný vysoký obsah konzervačnej kyseliny mliečnej. V jednom kilograme pôvodnej hmoty bol obsah kyseliny mliečnej 21,9 g v silážach hybridu A a 21,6 g v silážach hybridu B. Kvalitná kukuričná siláž má obsahovať kyseliny octovej v 1 kg sušiny podľa Škultétyho (1999) < 20 g, podľa Seglara (2003) < 30 g a podľa Mitríka (2010) 30 g. V hodnotených silážach bol obsah kyseliny octovej pomerne vyrovnaný (20,4 g a 20,7 g.kg -1 sušiny). Cherney et al. (2004) zistili v kukuričných silážach (8 hybridov) bez prídavku aditív nižší obsah kyseliny octovej v porovnaní s našimi výsledkami. Kung a Shaver (2001) odporúčajú minimálny pomer kyseliny mliečnej ku kyseline octovej 3:1, pričom v našich silážach bol daný pomer vyšší: 3,7:1 (A) a 3,6:1 (B). Kukuričné siláže neobsahovali nežiaducu kyselinu maslovú. Siláže s úspešným priebehom fermentačného procesu majú % podiel kyseliny mliečnej z celkového obsahu kyselín (Ward, 2008). V analyzovaných kukuričných silážach bol podiel kyseliny mliečnej z celkového obsahu kyselín vyšší ako 70 %, predstavoval 78,8 % (A) a 78,3 % (B). Obsah alkoholov v hodnotených kukuričných silážach bol v súlade s odporúčaním Bíra et al. (2014), ktorí uvádzajú, že v silážach z ľahkosilážovateľných krmovín by nemal byť obsah alkoholov vyšší ako 2 %. Bencová (1999) uvádza v kukuričných silážach s obsahom sušiny g priemerný obsah fermentačných produktov 97 g.kg -1 sušiny. V analyzovaných vzorkách sme zaznamenali vyšší obsah fermentačných produktov. V kukuričných silážach oboch variantov sme zistili nižší stupeň proteolýzy ako 10 %, ktorú odporúča Seglar (2003). Z dietetického hľadiska by hodnota KVV v kukuričných silážach by nemala byť vyššia ako 2000 mg KOH.100 g -1 (Doležal et al., 2012), pričom túto hodnotu testované kukuričné siláže nepresiahli. Vršková a Bencová (2011) v kukuričných silážach s obsahom sušiny do 300 g (n=9) zistili priemernú hodnotu ph 3,59 (min. 3,38 a max. 3,88). V našom experimente mali kukuričné siláže s daným obsahom sušiny vyššiu hodnotu ph. V hodnotených parametroch fermentačného procesu a obsahu sušiny sme nezaznamenali štatisticky preukazné rozdiely. Rovnako aj Araújo et al. (2012) pri porovnávaní fermentačnej kvality kukuričných siláží 6-tich rôznych silážnych hybridov nezaznamenali štatisticky preukazné rozdiely v obsahu fermentačných kyselín, hodnote ph a stupni proteolýzy. Tabuľka 1 Výsledok fermentačného procesu kukuričných siláží rôznych hybridov kukurice n=3 Sušina LA AA BA OH - FP SP KVV* ph g.kg -1 g.kg -1 sušiny % A x 289,8 75,6 20,4 0 17,4 113,4 6, ,78 S.D. 14,07 3,74 3,31-0,96 1,44 0,32 162,63 0,01 B 288,4 74,9 20,7 0 17,9 112,0 6, ,81 S.D. 26,87 1,26 3,17-2,23 6,28 0,11 93,34 0,01 A: kukuričná siláž hybridu s číslom FAO 350, B: kukuričná siláž hybridu s číslom FAO 410, LA: kyselina mliečna, AA: kyselina octová, BA: kyselina maslová, OH - : alkoholy, FP: fermentačné produkty, SP: stupeň proteolýzy, KVV: kyslosť vodného výluhu v mg KOH na 100 g siláže x

49 Sekcia: Živočíšna produkcia ZÁVER V experimente sme analyzovali parametre fermentačného procesu kukuričných siláží vyrobených z rozdielnych silážnych hybridov s číslom FAO 350 a 410 zberaných v rovnakej fenologickej fáze na začiatku mliečno-voskovej zrelosti zrna. Nezaznamenali sme štatisticky preukazné rozdiely v obsahu fermentačných ukazovateľov medzi kukuričnými silážami rôznych hybridov kukurice. Kukuričné siláže sa vyznačovali vysokým obsahom konzervačnej kyseliny mliečnej a neobsahovali nežiaducu kyselinu maslovú. Z hľadiska fermentačných parametrov boli kukuričné siláže oboch hybridov veľmi dobrej kvality. LITERATÚRA ARAÚJO, K.G. VILLELA, S.D.J. LEONEL, F.P. et al Yield and quality of silage of maize hybrids. In Revista Brasileira de Zootecnia, vol. 41, no.6, p BAL, M.A Effects of Hybrid Type, Stage of Maturity, and Fermentation Length on Whole Plant Corn Silage Quality. In Turk. J. Vet. Anim. Sci., vol. 30, p BENCOVÁ, E Fermentačné produkty v silážach. In Konzervovanie objemových krmív. Nitra : VÚŽV, s BÍRO, D. GÁLIK, B. JURÁČEK, M. et al Fermentation process characteristics of different maize silage hybrids. In Journal of Central European Agriculture, vol. 9, no. 3, p FERRARETTO, L.F. SHAVER, R.D Effects of whole-plant corn silage hybrid type on intake, digestion, ruminal fermentation, and lactation performance by dairy cows through a meta analysis. In J. Dairy Sci., vol. 98, no. 4, p BÍRO, D. JURÁČEK, M. ŠIMKO, M. et al Konzervovanie a úprava krmív. 1. vyd. Nitra: SPU, 223 s. DOLEŽAL, P. DVOŘÁČEK, J. LOUČKA, R. et al Konzervace krmiv a jejich využití ve výživě zvířat. Olomouc: Vydavatelství Petr Baštan, 307 s. CHERNEY, D.J.R. CHERNEY, J.H. COX, W.J Fermentation Characteristics of Corn Forage Ensiled in Mini-Silos. In J. Dairy Sci., vol. 87, no. 12, p JURÁČEK, M. BÍRO, D. GÁLIK, B. et al Výživná hodnota a silážovateľnosť hybridov kukurice siatej. 1. vyd. Nitra: SPU, 2012, 100s. KUNG, L. SHAVER, R Interpretation and use of silage fermentation analysis reports. In Focus on Forage, vol. 3, no. 13, p.1-5. LÁD, F. KADLEC, J. JANČÍK, F. ČERMÁK, B The influence of ensilage supplements for choice qualitative parameters of maize ensilages in working conditions. In Forage conservation. Nitra: RIAP. p MITRÍK, T Hodnotenie kvality a nutričnej hodnoty objemových krmív: doktorandská dizertačná práca. Košice: UVLF. s RAJČÁKOVÁ, Ľ. MLYNÁR, R Zásady využívania potenciálu silážnych a konzervačných prípravkov pri výrobe kvalitných a hygienicky nezávadných konzervovaných krmív. Metodická príručka, Nitra: CVŽV, 44 s. [Online] Dostupné na: SEGLAR, B Fermentation Analysis and Silage Quality Testing. In Proceedings of the Minnesota Dairy Health Conference College of Veterinary Medicine, University of Minnesota, May 2003, p Dostupné na internete: ŠKULTÉTY, M Hodnotenie kvality siláží. In 9. Medzinárodné sympózium: Konzervovanie objemových krmív. Nitra: VÚŽV, 1999, s VRŠKOVÁ, M. BENCOVÁ, E Kvalita kukuričných siláží v SR. In IX. Kábrtovy dietetické dny. Brno: VFU, s WARD, R.T Fermentation analysis of silage: use and interpretation [online] Dostupné na internete: Poďakovanie: Práca vznikla s podporou projektu VEGA č. 1/0723/15 Kontaktná adresa: Peter Gajdošík, Miroslav Juráček, Katedra výživy zvierat, FAPZ SPU v Nitre, Trieda A. Hlinku 2, Nitra, gajdosikpeter@post.sk, tel.:

50 50 Sekcia: Živočíšna produkcia VPLYV VONKAJŠEJ TEPLOTY NA TEPLOTU BACHORA DOJNÍC EFFECT OF OUTSIDE TEMPERATURE ON RUMINAL TEMPERATURE OF DAIRY COWS Ondrej HANUŠOVSKÝ, Daniel BÍRO, Patrik PITERKA Abstrakt: Cieľom práce bolo kontinuálne monitorovať retikuloruminálnu teplotu siedmych dojníc Holštajnského plemena. Experiment sa realizoval na Vysokoškolskom poľnohospodárskom podniku Kolíňany, farma Oponice. Teplota bachora bola meraná pomocou bolusov v 15 minútových intervaloch (96 údajov denne) s presnosťou ±0.1 C. Dĺžka pokusu bola 162 dní. Bolus bol aplikovaný cez esophagus. Vonkajšia teplota bola meraná pomocou FREEMETEO meteorologického servera (48 krát denne). Údaje z bolusov boli stiahnuté a zhromaždené pomocou HathorHBClient v a štatistické vyhodnotenie teplôt bachora a vonkajších teplôt bolo realizované pomocou programu IBM SPSS v (One-way ANNOVA, Pearsonov korelačný koeficient r). Celkovo bola teplota bachora ovplyvnená vonkajšou teplotou mierne (r=+0,369; p=0,000). Počas jarného obdobia sme zistili slabé korelácie medzi vonkajšou teplotou a teplotou bachora. V apríli bol r=+0,223 (p=0,374) a v máji bol r=+0,163 (p=0,382). Štatisticky preukazné a silné korelačné vzťahy sme zistili v mesiacoch jún (r=+0,787), júl (r=+0,744), august (r=+0,882) a september (r=+0,738). Kľúčové slová: vplyv, vonkajšia teplota, teplota bachora, dojnice, bolus Abstract: The aim of the study was to continuously monitor reticuloruminal temperature in 7 dairy cows of Holstein breed during 162 days at University Experimental Farm in Oponice. The bolus ph and temperature values implemented via esophagus were measured every 15 minutes (96 data points per day) with accuracy ±0.1 C. Outside temperature was measured by FREEMETEO meteorological server (48 times per day). Data from boluses were downloaded and collected with HathorHBClient v and statistical evaluation of ruminal and outside temperature were realized with IBM SPSS v (One-way ANNOVA, Pearson correlation coefficient r). Totally, was ruminal temperature affected by outside temperature moderately (r=+0.369; p=0.000). During spring were found small correlations between outside and ruminal temperature. In April was r= (p=0.374) and May was r= (p=0.382). Statistically significant and strong correlations were found in June (r=+0.787), July (r=+0.744), August (r=+0.882) and September (r=+0.738). Key words: effect, outside temperature, ruminal temperature, dairy cows, bolus INTRODUCTION Heat stress in ruminants is manifested by reduction of feed intake, increase in maintenance requirements, milk yield decrease and quality of milk is declining. It is clear that heat stress has an effect on milk protein and casein production and composition that is greater than the indirect effect of reduced intake (Cowley et al., 2015). Different physiological, lactational, and nutritional responses to heat stress have been reported in ruminants: by Baumgard et al. (2013) in dairy cows, and by Hamzaoui et al. (2013) and Salama et al. (2014) in dairy goats. Attempts to measure the body temperature of cattle have been made at various locations, including the rectum, ear (tympanic), vagina, reticulorumen, intraperitoneal cavity, and udder (milk) (Hicks et al., 2011; Aalseth, 2005). The Reticuloruminal temperature may have more variation because of equipment errors, the influence of water intake, more within- or among-animal variation, changes in VFA production within the reticulorumen, greater sensitivity to ambient conditions, or increased ability to detect physiological changes. When cows consume large quantities of cold water, the effect of water intake is sizable and sustained (Bewley, 2008ab). A little is known about changes in rumen ph and temperature due to heat stress. Due to this fact we decide to found in this research the impact of outside temperatures on temperatures of ruminal environment. MATERIAL AND METHODICS Measured data from 7 dairy cows of Holstein breed (average age 3.57) in cooperation with the University Experimental Farm in Oponice during 162 days were collected. Selected cows have average milk production kg per lactation with 3.94 % of fats, 3.10 % of milk proteins and 4.7 % of lactose. Animals were fed once with Total Mix Ratio ad libitum (between 4th and 5th hour) and milked 3 times per day (6:00 a.m., 12:00 a.m. and 6:00 p.m.). Experimental cows were housed in the group with another dairy cows together. Every dairy cow has implemented farm

51 Sekcia: Živočíšna produkcia bolus for continual data measuring which was implemented through esophagus orally with the use of special balling gun. The bolus ph and temperature values were measured every 15 minutes (96 data points per day; 4 times per hour) with accuracy ±0.1 for temperature and ph. Used boluses (ecow Devon, Ltd., Great Britain) are characteristic with its small dimensions (135 x 27 mm) and weight 207 g. Data were downloaded with the handset with antenna and dongle connected with USB dongle connector with the radio frequency 434 MHz in the milking parlor. Outside temperatures were measured by FREEMETEO server 48 times per day (2 times hourly). Collected data were summarized with HathorHBClient v and statistically evaluated with IBM SPSS v (One-way ANNOVA, Tukey Test and Pearson correlation coefficient r). RESULTS AND DISCUSSION Results of measured data are represented in the Table 1. It is important to note that normal core body temperature has been reported to range from 38.0 to C, thus, cows with core body temperature exceeding 39.1 C were defined as febrile or abnormal (Divers and Peek, 2008). Gasteiner et al. (2009) found in their experiment average ruminal temperatures from 38.12±0.80 C to 38.55±0.83 C. Bodas (2014) found ruminal temperatures from C to C with average C. Totally, for full length of experiment was ruminal temperature affected by outside temperature moderately. The correlation (r) between temperature of ruminal environment and outside temperature was (p=0.000). Difference between maximal and minimal temperature of rumen during experiment was 10.2 C. Bewley et al. (2008b) found dramatic decrease 9.2±0.2 C of ruminal temperature after intake of cold water. In April we found slight correlation (r=+0.223; p=0.374) between outside and ruminal temperature. Temperatures of rumen under 37.5 C were represented by 16.6% and over 39.1 C by 45.5 %. We can say that decrease of temperature under 37.5 C points on drinking regime of dairy cows. Average outside temperature in May was increased by 22.6% in comparison with April but we found weak correlation dependence again (r=+0.163; p=0.382) and 13.8% of measured data was temperature of rumen under 37.5 C and 43.5% over 39.1 C. After comparison of average temperatures in June with May we can see that June was hotter by 31.98%. In this period of experiment were animals first time out of the zone of thermal comfort. This fact was reflected in the statistically significant results (p<0.05) of measured temperatures because in this time we determined higher effect of outside temperature on ruminal environment (r=+0.787; p=0.000). Temperatures under 37.5 C were represented by 12.5% and over 39.1 C by 44.5 %. In July increased outside temperatures in comparison with June again (+18.56%). Table 1 Average values and descriptive statistic of Ruminal and Outside temperature Ruminal temperatures Outside temperatures Mean Std. Dev. Std. Error Min. Max. Mean Std. Dev. Std. Error Min. Max. April a a May ab b June c c July abd d August e de September f f Total Different letters in the columns indicate significant differences. The mean difference is significant at the 0.05 level (Tukey Test). This was reflected in the relationship between outside and ruminal temperatures with high correlation again (r=+0.744; p=0.000). On the other side animals were drinking more water and ruminal temperatures under 37.5 C formed 15.1%, over 39.1 C 37.2%. Overall, the hottest month 51

52 Sekcia: Živočíšna produkcia was August. That had strong impact on ruminal temperatures (r=+0.882; p=0.000). Drinking regime was reflected in 13.4% of temperatures under 37.5 C and 31.5% over 39.1 C. We determined a few hot days in September too but average outside temperature fell down by 22.84% in comparison with August. Higher outside temperature had an strong impact on ruminal environment again (r=+0.738; p=0.000). Ruminal environment spend 12.6% of time under 37.5 C and 19.8% over 39.1 C. CONCLUSION Totally, was ruminal temperature affected by outside temperature during 6 months moderately (r=+0.369; p=0.000). The biggest correlation between outside temperature and ruminal temperature was found in August (r=+0.882; p=0.000). Strong impact on ruminal temperature during hot days was found also in June (r=+0.787; p=0.000) and July (r=+0.744; p=0.000). During spring months had temperature less influence on rumen environment in comparison with summer months. In April was found weak correlation r= without statistical significance (p=0.374). The same result was determined also in May. Outside temperature had low effect on ruminal temperature (r=+0.163; p=0.382). REFERENCES AALSETH, E Fresh cow management: What is important, what does it cost, and what does it return. In: Proc. 7th Western Dairy Manage. Conf., Reno, NV p BAUMGARD, L. H., et al Effects of heat stress on postabsorptive metabolism and energetics. In Annu. Rev. Anim. Biosci., 2013, vol. 1, no.1, pp BEWLEY, J. M., et al. 2008a. Comparison of reticular and rectal core body temperatures in lactating dairy cows. In Journal of dairy science, 2008, vol. 91., no. 12, pp BEWLEY, J. M., et al. 2008b. Impact of intake water temperatures on reticular temperatures of lactating dairy cows. In Journal of dairy science, 2008, vol. 91, no.10, pp BODAS, R., et al Ruminal ph and temperature, papilla characteristics, and animal performance of fattening calves fed concentrate or maize silage-based diets. In Chilean journal of agricultural research, 2014, vol. 74, no.3, pp COWLEY, F. C., et al Immediate and residual effects of heat stress and restricted intake on milk protein and casein composition and energy metabolism. In Journal of dairy science, 2015, vol. 98, no 4, pp DIVERS, T.J., PEEK, S.F Rebhun's Diseases of Dairy Cattle (2 nd ed.), Saunders Elsevier, St. Louis, Missouri. ISBN GASTEINER, J., et al Measuring rumen ph and temperature by an indwelling and wireless data transmitting unit and application under different feeding conditions. In Vet. Med. Austria, 2009, vol. 96, pp HAMZAOUI, S., et al Physiological responses and lactational performances of late-lactation dairy goats under heat stress conditions. In Journal of dairy science, 2013, vol. 96, no. 10, pp HICKS, L. C., et al Comparison of methods of measuring deep body temperatures of dairy cows. In: 6th International Symposium. Am. Soc. Agric. Eng., Louisville, KY p SALAMA, A. A. K., et al Different levels of response to heat stress in dairy goats. In Small Ruminant Research, 2014, vol. 121, no. 1, pp Acknowledgements: The project was supported by the Slovak National Scientific Grant Agency VEGA, Grant no 1/0723/15. Correspondence: Ondrej Hanušovský, Slovak University of Agriculture in Nitra, Faculty of Agrobiology and Food Resources, Department of Animal Nutrition, Trieda A. Hlinku 2, Nitra, Slovak Republic, e- mail: hanusovsky.ondrej@gmail.com 52

53 Sekcia: Živočíšna produkcia THE EFFECT OF BIOLOGICAL ADDITIVE ON NUTRITIONAL VALUE OF THE GRASS SILAGE VPLYV BIOLOGICKÉHO ADITÍVA NA NUTRIČNÚ HODNOTU TRÁVNEJ SILÁŽE Róbert HERKEĽ, Pavel STRUHÁR, Daniel BÍRO, Branislav GÁLIK Abstract: The aim of study was to analyze the effect of biological inoculant on nutritional value of grass silage. The experiment was realized in the farm RD Klenovec. Grass mass of permanent grassland was ensiled in silage bags. Laboratory analysis of silage samples was carried out at 8 weeks of fermentation, 6 and 12 months of storage. Into grass silage in experimental group was added biological additive before ensiling, consisted of mixture of homofermentative and heterofermentative lactic acid bacteria. Chemical analysis was conducted at the Laboratory of quality and nutritional value of feeds at the Department of Animal Nutrition in Slovak University of Agriculture in Nitra. There were not found significant (P 0.05) differences in nutritional value of grass mass before ensiling. We observed statistical (P 0.05) differences in contents of NEL in 6 months and 12 months of storage and NEG in 8 weeks and 12 months of storage after addition of inoculant. In the case of production efficiency, tendency (P 0.05) of a higher amount of milk was found in all samples of silage. Key words: grass silage, ensiling, additives, samples Abstrakt: Cieľom práce bolo analyzovať vplyv biologického aditíva na nutričnú hodnotu trávnej siláže. Experiment bol realizovaný na farme RD Klenovec. Trávna hmota trvalého trávneho porastu bola zasilážovaná do silážnych vakov. Laboratórna analýza silážnych vzoriek bola vykonaná v 8. týždňoch fermentácie, 6. a 12. mesiacoch skladovania. V experimentálnej skupine bolo do trávnej siláže pridávané biologické aditívum, pred silážovaním, obsahujúce zmes homofermentatívnych a heterofermentatívnych baktérii mliečneho kvasenia. Chemická analýza bola realizovaná v Laboratóriu kvality a nutričnej hodnoty krmív na Katedre výživy zvierat Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. V nutričnej hodnote trávnej hmoty pred silážovaním neboli zistené významné (P 0.05) rozdiely. Štatisticky významné rozdiely sme spozorovali v obsahoch NEL v 6. a 12. mesiacoch skladovania a NEG v 8. týždňoch a 12. mesiacoch skladovania po prídavku inokulantu. V produkčnej účinnosti bola zistená tendencia (P 0.05) vyššieho množstva mlieka vo všetkých silážnych vzorkách. Kľúčové slová: trávna siláž, silážovanie, aditíva, vzorky INTRODUCTION Silage additives are natural or industrial products added in rather large quantities to the forage or grain mass. The purpose of silage additives is to control the preservation process (Oliveira, 1995). Inoculant strain should be able to promote a rapid decline in the ph, survive throughout the fermentation process and improve the aerobic stability (Saarisalo et al., 2007). Homofermentative lactic acid bacteria (LAB) have been selected to increase lactic acid concentration in the silo, but aerobic stability may be impaired because lactic acid can be easily oxidized by yeasts when the silage is exposed to air (Pahlow et al., 2003). Heterofermentative LAB have attracted attention as an alternative additive to inhibit aerobic deterioration (Driehuis et al., 1999; Avila et al., 2009). The aim of this study was to determine the effect of bacterial inoculant on changes in nutritional value of grass silage. MATERIAL AND METHODS The experiment was realized in farm conditions on the farm RD Klenovec in Grass mass of permanent grassland was ensiled in silage bags. Length of ensiled grass mass was 50 mm. Weight of cubic meter of silage was 550 kg in bag. Laboratory analysis of silage samples was carried out at 8 weeks of fermentation, 6 and 12 months of storage. The number of samples was three from each sampling. Into grass silage in experimental group was added biological additive before ensiling, consisted of mixture of homofermentative and heterofermentative lactic acid bacteria. Control samples of grass silage were without additive. Additive included strains Lactobacillus brevis and Lactobacillus plantarum. Inoculant contained 2x10 5 CFU per 1 gram. Dose of preservative 53

54 54 Sekcia: Živočíšna produkcia was 4g.t -1 of silage. At first was dissolved in water and then applied by using applicator Ziegler (type- FDG). Chemical analysis was conducted at the Laboratory of quality and nutritional value of feeds at the Department of Animal Nutrition (Faculty of Agrobiology and Food Resources, Slovak University of Agriculture in Nitra). Nitrogenous value (PDIN, PDIE in g.kg -1 dry mater (DM)), energy (NEL, NEG in MJ.kg -1 DM) and production efficiency were determined by calculation according to Sommer et al. (1994). Differences between groups were analyzed with one-way analysis of variance (ANOVA) by using the statistical programme SPSS Results were evaluated by using Tukey test. Values with different superscripts within a column are significant at P < RESULTS AND DISCUSSION The nutritional value is an important contributor to the overall quality (Hocquette et al., 2012). Results of nutritional value of grass mass and silage are shown in Table 1 and 2. In grass mass before ensiling we did not found statistically significant (P 0.05) differences. Higher content was detected only in PDIN after addition of inoculant. We found significant (P 0.05) differences in contents of NEL and NEG between control and experimental samples of grass silage. Jančová (2009) and Zurek and Wróbel (2006) found similar values of NEL, NEG, PDIN and PDIE. In our study, significantly higher (P 0.05) values of NEL were observed in 6 months and 12 months of storage in experimental group. Doležal and Hejduk (2002) also reported higher value NEL in inoculated silage. Compared to control group, in the experimental group of grass silige samples were found markedly (P 0.05) higher contents of NEV after 8 weeks and 12 months of storage. Winters et al. (2001) reported positive effect of bacterial inoculant on values of NEL and NEG. Jančová (2014) observed in grass silage with dry matter content g.kg -1 value NEL 5.52 MJ.kg -1, NEG 5.37 MJ.kg -1 of DM, PDIN g.kg -1 of DM and PDIE g.kg -1 of DM. In the study Burke et al. (2007), were found contents of PDIN 104 g.kg -1 of DM and PDIE 75 g.kg -1 of DM in grass silage. Table 1 The nutritional value of the grass mass before ensiling Sample of grass mass Control Experiment Statistical NEL NEG PDIN PDIE parameter MJ.kg -1 of DM g.kg -1 of DM Mean S.D Mean S.D NEL: net energy for lactation, NEG: net energy for gain, PDI: true protein digested in the small intestine, DM: dry mater, S.D.: standard deviation Table 2 The nutritional value of the grass silage Analysis of Sample of Statistical NEL NEG PDIN PDIE samples silage parameter MJ.kg -1 of DM g.kg -1 of DM 8 weeks Control Mean 5.37 a 5.22 ac S.D Experiment Mean 5.39 a 5.32 b S.D months Control Mean 5.4 a 5.26 ab S.D Experiment Mean 5.49 b 5.32 b S.D months Control Mean 5.34 a 5.15 c S.D Experiment Mean 5.51 b 5.26 ab S.D NEL: net energy for lactation, NEG: net energy for gain, PDI: true protein digested in the small intestine, DM: dry mater, S.D.: standard deviation

55 kg of milk Sekcia: Živočíšna produkcia Production efficiency expresses the effect of roughage on the quantity of animal product including the requirement for maintenance (Pajtáš et al., 2009). Results of production efficiency of grass silage are shown in Figure 1. There were not found significant (P 0.05) differences between control and experimental group. Jančová (2014) reported production efficiency of grass silage 1.74 kg. Zurek and Wróbel (2006) presented similar production efficiency. 1,74 1,72 1,7 1,68 Control Experiment 1,66 1,64 8 weeks 6 months 12 months Figure 1 Production efficiency of grass silage CONCLUSIONS Biological additve had positive effect on content of PDIN (P 0.05) in grass mass. In the case of grass silage, there were found evidently (P 0.05) higher contents of NEL in 6 months and 12 months of storage and NEG in 8 weeks and 12 months of storage after addition of inoculant. We did not observed significant (P 0.05) differences between control and experimental group in production efficiency but tendency of a higher amount of milk was found in all silage samples. REFERENCES ÁVILA, C.L.S. PINTO, J.C. FIGUEIREDO, H.C.P. SCHWAN, R.F Effect of an indigenous and a commercial Lactobacillus buchneri strain on quality of sugar cane silage. In Grass Forage Science, vol. 64, pp doi: /j x BURKE, F. MURPHY, J.J. OʼDONOVAN, M.A. OʼMARA, F.P. KAVANAGH, S. MULLIGAN, F.J Comparative evaluation of alternative forages to grass silage in the diet of early lactation dairy cows. In Journal of Dairy Science, vol. 90, pp doi: /jds.s (07) DOLEŽAL, P. et al Preservation of feeds and their use in animal nutrition. Brno: Mendel University in Brno, 307 p., ISBN (in Czech). DRIEHUIS, F. ELFERINK, S.J.W.H.O. SPOELSTRA, S.F Anaerobic lactic acid degradation during ensilage of whole crop maize inoculated with Lactobacillus buchneri inhibits yeast growth and improves aerobic stability. In Journal of Applied Microbiology, vol. 87, pp doi: /j x HOCQUETTE, J. F. BOTREAU, R. PICARD, B. JACQUET, A. PETHICK, D. W. SCOLLAN, N. D Opportunities for predicting and manipulating beef quality. In Meat science, vol. 92, no. 3, pp JANČOVÁ, M Influence of microbial and microbial-enzymatic preparations on the digestibility and nutritional value of grass silage: short review of Ph.D. thesis. Nitra: SUA. 24 p. (in Slovak). JANČOVÁ, M Conserved forage and their quality: research report. Banská Bystrica. 20 p. (in Slovak). OLIVEIRA, A.S Rapid ph Reductions in Silages. In Revista Brasileira de Saúde e Produção Animal, Salvador, vol. 12, pp

56 Sekcia: Živočíšna produkcia PAHLOW, G. MUCK, R. E. DRIEHUIS, F. ELFERINK, S. J. O. SPOELSTRA, S. F Microbiology of Ensiling. In Silage science and technology, vol. 42, pp. 31. PAJTÁŠ, M. BÍRO, D. HORNIAKOVÁ, E. BEŇUŠKA, N. ŠIMKO, M. JURÁČEK, M., Nutrition and Feeding of Animals: terminology vocabulary, Nitra: Slovak University of Agriculture, 130 p. ISBN SAARISALO, E. SKYTTÄ, E. HAIKARA, A. JALAVA, T. JAAKKOLA, S Screening and selection of lactic acid bacteria strains suitable for ensiling grass. In Journal of Applied Microbiology, vol. 102, pp doi: /j x SOMMER, A. ČEREŠNÁKOVÁ, Z. FRYDRYCH, Z. et al The need of nutrients and nutritional value of feeds for cattle. 1. edit. Nitra: VÚŽV, 113 p. (in Slovak). WINTERS, A.L. FYCHAN, R. JONES, R Effect of formic acid and a bacterial inoculants on the amino acid composition of grass silage and on animal performance. In Grass and Forage Science, vol. 56, no. 2, pp doi: /j x. ŽÚREK, H. WRÓBEL, B The evaluation of quality and nutritive value of sedge herbage ensilaged in big bales. In 12th International Symposium Forage Conservation, april 3-5, Brno, pp ISBN Acknownledgement: This study was supported by Grant Agency of the Slovak Ministry of Education, Sport, Science and Research and Slovak Academy of Sciences (project n. 1/0723/15). Contact adress: Ing. Róbert Herkeľ, Department of Animal Nutrition, Faculty of Agrobiology and Food Resources, Slovak University of Agriculture, Tr. A. Hlinku 2, , Slovakia, robertherkel@gmail.com 56

57 Sekcia: Živočíšna produkcia VPLYV VEKU A POHLAVIA NA TEMPERAMENT DREZÚRNYCH KONÍ THE EFFECT OF AGE AND GENDER AT THE TEMPERAMENT OF DRESSAGE HORSES Michaela HORNÁ Abstrakt: Cieľom práce je vyhodnotenie vplyvu veku a pohlavia na temperament koní. Temperament koňa, je veľmi dôležitý výkonnostný činiteľ. Ovplyvňuje správanie koňa, jeho reakcie a tým aj náplň tréningu a celkovo výkonnosť koňa. Faktory ako vek a pohlavie môžu temperament koňa značne ovplyvniť. V našej práci sme najprv hodnotili temperament 15 drezúrnych koní rôzneho veku a pohlavia. Temperament sme hodnotili prostredníctvom 13 ukazovateľov v dotazníku. Sledovali sme reakcie a správanie sa koní v rôznych situáciách. Kone získali veľmi dobré hodnotenie ich temperamentu, vhodné pre športové drezúrne kone. Skúmaním vplyvu veku na temperament sme dospeli k záveru, že vek ovplyvňuje temperament koní na štatisticky významnej úrovni. Potvrdilo sa, že mladšie kone sú temperamentnejšie ako staršie. V nami skúmanej vzorke koní sa nepotvrdil štatisticky významný vplyv pohlavia na temperament koní. U športových koní sú sexuálne prejavy potlačené a preto v takej miere nespôsobujú problémy s temperamentom. Kľúčové slová: kôň, temperament, vek, pohlavie, drezúra Abstract: The aim of the work is evaluation the impact of age and gender on the temperament of horses. Temperament of horse is a very important performance factor. It influences the behavior of horses, his reactions and thus the content of training and overall performance of the horse. Factors such as age and gender can significantly affect the horse's temperament. In our work, we evaluated the temperament of 15 dressage horses of different ages and gender. Temperament were evaluated through 13 indicators in the questionnaire. We monitored reactions and behavior of horses in different situations. The horses received a very good assessment of their temperament, suitable for sports dressage horses. With the examining of impact of the age on horse temperament, we concluded that the age affects the temperament of horses at a statistically significant level. It was confirmed that younger horses are more temperamental than older. In the the analyzed sample of horses were not confirmed a statistically significant effect of gender on the temperament of horses. The sexually symptoms of sport horses are suppressed and therefore do not cause enough problems with temperament. Key words: horse, temperament, age, gender, dressage ÚVOD Temperament koňa môže určiť jeho úspech v určitej disciplíne alebo pri vykonávaní práce, tvrdí Mills (1998). Kombináciou "víťazného" temperamentu a vynikajúcich fyzických schopností vzniká víťazný atlét (Visser 2002). To je dôvod, prečo ľudia v celej histórii hľadali kone s určitými vlastnosťami temperamentu vhodné pre účel ich využitia. Dallos (2008) popísal niekoľko faktorov ovplyvňujúcich temperament koní. Môžeme sem zaradiť aj pohlavie, vek a ľudský prístup. Rozdiely v temperamente sa často zovšeobecňujú pri porovnávaní kobýl, žrebcov a valachov. Pre žrebce je typická sila a silná vôľa, ale aj sexuálne a agresívne prejavy, ktoré môžu ovplyvniť ich koncentráciu. Kobyly a valachy sú pri pracovnom využití viac obľúbené. Valachy bývajú menej agresívne, možno aj menej rozptyľované inými koňmi. Kobyly, podobne ako valachy, sú všeobecne poddajnejšie ako žrebce. Vek koní je skoro vždy spájaný so skúsenosťami a tréningom, takže je ťažké posúdiť jeho vplyv na základný temperament. Existuje však určité zovšeobecnenie. Väčšina mladých koní je zvedavejšia, hravejšia a reakčnejšia než dospelé kone. MATERIÁL A METÓDY Cieľom práce bolo vyhodnotiť vplyv veku a pohlavia na temperament drezúrnych koní. Biologickým materiálom pre analýzu boli športové kone z Národného žrebčína Topoľčianky, š. p. testované v jazdeckej disciplíne drezúra. Hodnotili sme 15 drezúrnych koní plemena Slovenský teplokrvník a Lipican rôzneho pohlavia vo veku od 4 do 13 rokov na úrovni od stupňa Z do stupňa T podľa Medzinárodnej jazdeckej federácie, kde stupeň Z je základný, L ľahký, S stredný, ST stredne ťažký a T ťažký. Temperament sme hodnotili skúmaním reakcií a správania sa koňa v domácom prostredí pri tréningu a bežných činnostiach. Test sa realizoval individuálne s každým zo skúmaných koní 57

58 Sekcia: Živočíšna produkcia prostredníctvom nami zostaveného dotazníka, ktorý bol vyplnený v spolupráci s jazdcom daného koňa. Hodnotili sme 13 ukazovateľov 10-bodovou stupnicou, kde 1 je najhorší a 10 najlepší výsledok. Hodnotili sme nasledovné ukazovatele: 1. Reakcia na nové predmety 2. Reakcia na sociálnu izoláciu 3. Reakcia pri manipulácii 4. Ochota k práci 5. Ochota učiť sa 6. Schopnosť udržať koncentráciu 7. Jazditeľnosť 8. Jazditeľnosť v hale 9. Jazditeľnosť na vonkajšej jazdiarni 10. Zvládanie stresu 11. Zvládanie strachu 12. Rýchlosť vzruchu 13. Rýchlosť útlmu Ďalej sme skúmali vplyv veku a pohlavia na výsledky temperamentu. Štatistické výpočty a testovanie štatistických hypotéz sme realizovali prostredníctvom Analýzy dát v Exceli. Využili sme Friedmanov test a počítali sme s hladinou významnosti α = 0,05. VÝSLEDKY A DISKUSIA V našej práci sme zisťovali vplyv veku a pohlavia na temperament koní a hodnotili sme temperament drezúrnych koní. Všetky kone pochádzajú z Národného žrebčína Topoľčianky, teda majú rovnaké podmienky pre výcvik. Hodnotenie temperamentu sme uskutočnili prostredníctvom hodnotenia ich reakcií v rôznych situáciách. Tabuľka 1 Výsledky hodnotenia temperamentu Číslo Vek v Hodnotenie temperamentu Pohlavie Výkonnosť koňa rokoch Body Percentá 1 4 žrebec Z 89 68,46 % 2 4 kobyla Z 92 70,77 % 3 4 kobyla Z 93 71,54 % 4 4 valach Z 94 72,31 % 5 4 žrebec L ,31 % 6 7 valach L ,77 % 7 8 žrebec L ,46 % 8 8 kobyla L 96 73,85 % 9 9 kobyla S ,69 % 10 9 valach S 80 61,54 % 11 9 kobyla T 94 72,31 % žrebec T ,46 % žrebec T ,85 % kobyla T ,69 % valach T 93 71,54 % Na základe výsledkov hodnotenia temperamentu môžeme konštatovať, že všetky hodnotené kone dosiahli výsledky na strednej až stredne dobrej úrovni %. Tieto výsledky sa zhodujú so skúmaním Millsa (1998), že do jazdeckého športu a predovšetkým do drezúry, ktorá kladie vysoké nároky na koncentráciu, poslušnosť a ochotu k práci, sa vyberajú kone s pokojnejším temperamentom a dobrým charakterom. 58

59 Graf 1 Vekové zloženie testovaných koní Sekcia: Živočíšna produkcia Vek je jedným z faktorov, ktorý výrazne ovplyvňuje temperament koní tvrdí Dallos (2008). Všeobecne možno povedať, že mladé kone sú temperamentnejšie ako staršie. V nami testovanej skupine sa vek koní pohyboval od 4 do 13 rokov. Najviac bolo 4-ročných koní (33 %), po 20 % tvorili kone 9 a 13-ročné, najmenej bolo 7 a 10-ročných (7 %). Pomocou Fiedmanovho testu sme skúmali vplyv veku na výsledky temperamentu koní. Na základe platnosti nerovnosti Q(TCH) = 10,380 > Q(KH) = 7,815 môžeme konštatovať, že medzi sledovanými meraniami je štatisticky významný rozdiel. Teda vek koňa ovplyvnil výsledky hodnotenia temperamentu a potvrdilo sa tvrdenie Dallosa (2008), že mladšie kone bývajú temperamentnejšie ako staršie. Tabuľka 2 Vplyv veku na temperament koní Friedmanov test. Vypočítaná testovacia charakteristika Q (TCH) 10,380 Kritická hodnotaq (KH) 7,815 Graf 2 Zastúpenie pohlaví testovaných koní Podľa Dallosa (2008) je ďalším dôležitým faktorom ovplyvňujúcim temperament pohlavie. Žrebce bývajú spravidla temperamentnejšie ako kobyly a valachy. U kobýl zasa môže dôjsť k dočasnej zmene v súvislosti s rujou. Hodnotili sme kone rôzneho pohlavia, pričom najviac bolo žrebcov (40 %), kobýl bolo 33 % a najmenej 27 % boli valachy. Tabuľka 3 Vplyv pohlavia na temperament koní Friedmanov test. Vypočítaná testovacia charakteristika Q (TCH) 0,125 Kritická hodnota Q (KH) 3,841 Friedmanovým testom, na základe platnosti nerovnosti Q(TCH) = 0,125 < Q(KH) = 3,841, prijímame hypotézu, ktorá hovorí, že medzi pohlavím a temperamentom nie je štatisticky významný rozdiel. Všeobecné tvrdenie o rozdieloch v temperamente vplyvom pohlavia sa v našej skupine koní nepotvrdilo. Môžeme to vysvetliť tým, že u športových koní, ktoré sú v tréningovom procese, sú tieto prejavy potlačené na rozdiel od chovných koní. 59

60 Sekcia: Živočíšna produkcia ZÁVER V práci sme sa zaoberali vplyvom faktorov, ktoré môžu ovplyvniť temperament koní, a to vek a pohlavie. Analýzu sme realizovali na 15 drezúrnych koňoch plemena Slovenský teplokrvník a Lipican, rôzneho pohlavia, vo veku 4 13 rokov. Najprv sme hodnotili temperament koní prostredníctvom 13 ukazovateľov zhrnutých v dotazníku so stupnicou hodnotenia 1 10 bodov, pričom 10 bol najlepší výsledok. Všetky testované kone dosiahli výsledky na úrovni %, čo dokazuje, že do jazdeckého športu a predovšetkým do drezúry sa vyberajú kone s pokojnejším temperamentom a dobrým charakterom. Ďalej sme skúmali vplyv veku na výsledky hodnotenia temperamentu. Dospeli sme k záveru, že medzi temperamentom koní a vekom je štatisticky významný rozdiel. Potvrdil sa výrok Dallosa (2008), že mladšie kone bývajú temperamentnejšie ako staršie. Rovnako sme skúmali vplyv pohlavia. Ukázalo sa, že medzi pohlavím a temperamentom nie je štatisticky významný rozdiel. Všeobecné tvrdenie o rozdieloch v temperamente vplyvom pohlavia sa v našej skupine koní nepotvrdilo. LITERATÚRA DALLOS, G Lovasiskolája II.. Press Point Nyomda Kft,, 115 s., ISBN: DUŠEK, J. MISAŘ, D. MÜLLER, Z. et al Chov koní. Praha: Brázda, s. ISBN LANSADE, L. SIMON, F Horses learning performances are under the influence of several temperamental dimensions. Applied Animal Behaviour Science LLOYD, A. S. MARTIN, J. E. BORNETT-GAUCI, H. L. I. WILKINSON, R. G Evaluation of a novel method of horse personality assessment: Rater agreement and links to behaviour. Applied Animal Behaviour Science., s. 105, s MILLS, D. S Personality and individual differences in the horse, their significance, use and measurement. Equine Veterinary Journal Supplement., s. 27, s SEAMAN, S. C. DAVIDSON, H. P. B. WARAN, N. K How reliable is temperament assessment in the domestic horse (Equus caballus)? Applied Animal Behaviour Science., s. 78, s VISSER, E, K Horsonality: A study on the personality of the horse. PhD thesis. Wageningen University Kontaktná adresa: Ing. Michaela Horná, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, Nitra, Katedra špeciálnej zootechniky, michaela.horna@post.sk 60

61 Sekcia: Živočíšna produkcia ANALÝZA LÍNIOVÉHO ZASTÚPENIA ŽREBCOV V ŠAMPIONÁTE MLADÝCH KONÍ ANALYSIS OF LINE REPRESENTATION OF STALLIONS IN THE CHAMPIONSHIP OF YOUNG HORSES Andrea HRDÁ, Ján BEŇADIK, Michaela HORNÁ Abstrakt: V práci sme analyzovali dosiahnuté výsledky v rámci Šampionátu mladých koní za obdobie rokov s dôrazom na žrebce, ktoré absolvovali výkonnostné skúšky. Na základe dostupných informácií sme zhodnotili výkonnostnú úroveň sledovanej populácie. Hlavnými indikátormi boli plemeno, línie otcov, otcovia, matky, oddielová príslušnosť, pohlavie, umiestnenie plemena ST na šampionáte a následná športová testácia. Celkovo bolo hodnotených 257 koní, z toho 24 žrebcov, ktoré absolvovali výkonnostné skúšky. Z tejto analýzy vyplynulo, že najpočetnejšie bolo plemeno ST, najčastejšie zastúpená bola línia Cor de la Bryer, ktorú reprezentovalo 9 žrebcov. Kľúčové slová: výkonnostné skúšky, slovenský teplokrvník, parkúrové kone Abstract: In this work, we analyze the results obtained in the Championship of young horses We analyze the data for the period of with an emphasis on stallions, which underwent performance tests. Based on the available information, we evaluate the performance level of this studied population. The main indicators were breed lines of fathers, fathers, mothers, horse riding club, gender, position of the breed during SW championship and subsequent sport testing. In total number, there were evaluated 257 of horses and 24 stallions of them that have undergone test efficiency. The most numerous breed SW in this analysis was line of Cor de la Bryer, who was represented by 9 stallions. Keywords: performance tests, Slovak Warmblood, show jumping horses ÚVOD Šľachtenie má špecifický význam v chove koní, ako aj v chove ostatných druhov hospodárskych zvierat. Podstatou šľachtenia je výber jedincov požadovaného genotypu s cieľom zachovať, prípadne stupňovať a korigovať ich typické vlastnosti (Misař et al., 2001). Beran (2009) považuje za najdôležitejší nástroj pri šľachtení hospodárskych zvierat umelý výber, čiže selekciu. Hlavnou podmienkou selekcie je genetická premenlivosť znakov a vlastností. Halo, Strapák, Massanyi (2006) uvádzajú, že tento výber pôsobí proti prírodnému výberu a preto je potrebné zvyšovať a prispôsobovať aj podmienky chovateľského prostredia zvierat zoohygienu, výživu, technológiu a techniku chovu. Koubek (1955) ďalej uvádza, že v chove koní bola skorej ako v ktoromkoľvek inom chove hospodárskych zvierat vedená evidencia pôvodov koní. V najstarších dobách arabskí Beduíni podľa Hollého et al. (2009) poznali pôvod svojich koní a starostlivo ich strážili. Tieto pôvody sa podávali ústnym podaním z generácie na generáciu. V novšej dobe boli zachytené pôvody koní, predovšetkým anglických plnokrvníkov, vďaka založeniu General Stud-Book v roku V tejto plemennej knihe je zapísaných už generácií. Nájdeme tam pôvody anglických plnokrvníkov až do roku Podľa tohto vieme zostaviť krvné línie vo forme prehľadu potomkov určitých plemenných žrebcov. MATERIÁL A METÓDY Podkladom pre vypracovanie boli výsledky koní zúčastnených na Šampionáte mladých koní slovenského teplokrvníka. Štartujúce kone boli rozdelené do 3 vekových kategórií, podľa roku narodenia: 4-ročné kone 5-ročné kone 6-ročné a 7-ročné kone Šampionát sa uskutočnil formou seriálu kvalifikačných kôl na významných parkúrových pretekoch v Slovenskej republike a jedným finále. Základnou podmienkou konania kvalifikačných kôl bol riadne schválený rozpis, rešpektovanie pravidiel jazdeckého športu a ustanovení Šampionátu. V rámci seriálu sa uskutočnilo 7 kvalifikačných kôl. Do finále šampionátu malo postúpiť 61

62 Sekcia: Živočíšna produkcia 15 najlepších koní z každej vekovej kategórie. Ak sa finále v danom roku nekonalo, kone a kone boli vyhodnotené na základe výsledkov z kvalifikačných kôl. Šampionát mladých koní absolvovalo spolu 257 koní. Metodika bola zameraná na vyhodnotenie plemenných a výkonnostných vlastností koní v sledovanom období v rokoch : vyhodnotenie plemenného zastúpenia v jednotlivých rokoch za celé obdobie vyhodnotenie líniového zastúpenia v jednotlivých rokoch za celé obdobie Získané údaje sme spracovali do tabuliek a grafov a pre ich ďalšie spracovanie sme použili základné matematicko-štatistické metódy prostredníctvom Analýzy dát v Exceli. Využili sme Friedmanov test a počítali sme s hladinou významnosti 0,05. Tabuľka 1 Náročnosť parkúrov Finále Kategória (2-kolová súťaž s 1 rozoskakovaním) Podľa stupnice A 4-ročné kone 100/110 5-ročné kone 110/ ročné kone cm / cm VÝSLEDKY A DISKUSIA Počet koní, ktoré absolvovali šampionát mladých koní, bol za sledované obdobie rokov 2007 až 2014 spolu 359 koní. Slovenský teplokrvník bol zastúpený 148-krát. Z toho bolo 24 žrebcov, ktoré absolvovali výkonnostné skúšky. V kategórii 4-ročných koní štartovalo za obdobie rokov 2007 až 2014 spolu 87 koní, z toho 5 žrebcov, ktoré absolvovali výkonnostné skúšky ročné kone 5-ročné kone ročné kone 7-ročné kone Graf 1 Početnosť koní za sledované obdobie Za sledované obdobie malo najvyššie zastúpenie plemeno slovenský teplokrvník s počtom koní 136, čo potvrdzuje trend, ktorý uvádza Vaščáková a Mlyneková (2012), že najpočetnejšia populácia športového plemena koní na Slovensku je práve slovenský teplokrvník. Druhým najpočetnejším plemenom bol holštýnsky kôň s počtom 20 koní. Tretím najpočetnejším plemenom bolo KWPN s počtom koní 17. Najmenšie zastúpenie malo plemeno bavorský teplokrvník, rakúsky teplokrvník a westfálsky kôň s počtom koní 1. Štatisticky preukazné rozdiely sme zistili iba v prospech populácie slovenského teplokrvníka. 62

63 Sekcia: Živočíšna produkcia Graf 2 Plemenné zastúpenie koní za sledované obdobie Najväčšie zastúpenie má línia Cor de la Bryer. Patria sem žrebce 3713 Hazard, Christen, 4612 Leandro NF, 4580 Calderon, 4581 Consulent Z, 3811 Cardus, 4631 Clayton NF a 4552 Chanel 5. Líniu Goldschaum xx reprezentujú žrebce 3669 Gaston a 3688 Chorche. Líniu Alme Z zastupujú: Alias a 3746 Quantico. Dark Ronald má zastúpenie taktiež 2 žrebcami: 4556 Baldini a 4577 Westton Coldrex. Línia Furioso má zastúpenie po 2 potomkoch: 4608 For Fair a 3634 Farway. Posledným žrebcom, ktorý má taktiež po 2 potomkoch, je Przedswit Kl.: 3687 Przedswit XXIX Harwy a Piaf. Ostatné línie boli zastúpené len jedným žrebcom: Saint Simon: 3734 Salvator von Weichenberg; Capitol I: 4607 SR Cassiaz; Przedswit VIII: 4570 Marshal S; Pilot: Bojak D.L. a Nearco: 4563 Sallim. Podobný trend štatistickej preukaznosti sme zaznamenali aj v porovnaní početného zastúpenia v jednotlivých líniách. V hodnotení líniového zastúpenia k obdobným záberom dospela aj Mlyneková et al. (2012), keď uvádza, že najpočetnejšie zastúpenie v šampionátoch má línia Cor de la Bryer Graf 3 Línie žrebcov, ktoré absolvovali výkonnostné skúšky a zúčastnili sa Šampionátu mladých koní ZÁVER V našej práci sme analyzovali líniové zastúpenie žrebcov slovenského teplokrvníka v rokoch Z analýzy výsledkov sme dospeli k záverom, že z plemenného zastúpenia je zrejmé, 63

64 Sekcia: Živočíšna produkcia že v každej kategórii bolo najpočetnejšie plemeno slovenský teplokrvník. Tento jav však vo veľkej miere ovplyvnilo aj to, že do roku 2011 bol šampionát otvorený len pre plemeno slovenský teplokrvník. V posledných troch ročníkoch boli súťaže vypísané aj pre iné plemená, z týchto je najpočetnejšie zastúpené plemeno holštýnsky kôň s počtom 20 koní, KWPN s počtom 17 koní a český teplokrvník s počtom 13 koní. Z pohľadu zastúpenia línií žrebcov, ktoré absolvovali šampionát mladých koní, dominuje línia Cor de la Bryer s počtom deväť koní. LITERATÚRA BERAN, Anja S respektem! Praha : Brázda, s. r. o. 126 s. ISBN HALO, Marko STRAPÁK, Peter MASSÁNYI, Peter Výkonnostné vlastnosti koní plemena slovenský teplokrvník. Nitra : SPU. 89 s. ISBN HOLLÝ, Andrej MLYNEKOVÁ, Eva HALO, Marko Analýza výsledkov výkonnostných skúšok žrebcov športového typu za obdobie In Acta fytotechnica et zootechnica, vol. 12, pp ISSN x. KOUBEK, František et al Speciální zootechnika - Chov koní. Praha : SZN. 275s. MISAŘ, Drahoslav Vývoj chovu koní v Čechách, na Moravě a na Slovensku. Praha. 295 s. ISBN MLYNEKOVÁ, Eva HALO, Marko IMRICH, Ivan Line construction of nonius breed in Slovakia. In JCEA, vol. 14, no. 4, pp ISSN VAŠČÁKOVÁ, Veronika MLYNEKOVÁ, Eva Hodnotenie mechaniky pohybu športových koní. In sborník z Konference mladých věd. pracovníků KONĚ České Budějovice : Jihočeská univerzita, pp ISBN Poďakovanie: Príspevok vznikol za podpory vedeckého projektu VEGA Geneticko-plemenárske parametre v selekcii hospodárskych zvierat. 1/0391/12 Kontaktná adresa: Ing. Andrea Hrdá, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, Nitra, Katedra špeciálnej zootechniky, andrea.hrda@land.gov.sk 64

65 Sekcia: Živočíšna produkcia VLIV PŘÍDAVKŮ OLEJŮ DO KRMNÉ DÁVKY NOSNIC NA POČET A HMOTNOST VAJEC EFFECT OF OIL SUPPLEMENTATION TO DIET OF LAYING HENS ON NUMBER AND WEIGHT OF EGGS Miroslava INGVORTOVÁ, Pavlína VAZDOVÁ, František LÁD, Barbora NOVOTNÁ, Kamila PEJCHOVÁ Abstrakt: Tento pokus byl aplikován na 60 kusech nosných hybridů plemene Hisex Brown, rozdělených do třech vyrovnaných skupin. Krmná dávka nosnic se skládala z kompletní krmné směsi pro nosnice (kontrolní skupina), která byla u experimentální skupiny 1 obohacena přídavkem 3 % lněného oleje, u experimentální skupiny 2 přídavkem 3 % konopného oleje v potravinářské kvalitě. Přípravná fáze pokusu trvala 21 dní, vlastní pokus 28 dní. Pokus proběhl ve 3 opakováních. Mezi každým opakováním proběhla 14 denní odvykací fáze, poté se skupiny vyměnily. Výsledky prokázaly statisticky významný vliv přídavků olejů do krmných dávek nosnic na hmotnost snesených vajec (p 0.01). Došlo ke statisticky významnému zvýšení hmotnosti vajec pokusných skupin nosnic v porovnání s kontrolní skupinou (p 0.01). V případě počtu snesených vajec byl pozorován statisticky významný rozdíl v závislosti na přídavku olejů (p 0.01), počet snesených vajec byl významně vyšší ve skupině s přídavkem konopného oleje. Klíčová slova: vejce, hmotnost, snáška, lněný olej, konopný olej Abstract: This experiment was applied to 60 laying hybrids of the Hisex Brown, divided into three balanced groups. Ration for laying hens consisted of complete feed for laying hens (control group), which was in the experimental group 1 enriched by the addition of 3% of flax seed oil and with 3% of hemp oil in the experimental group 2, both in food quality. The preparatory phase of the experiment lasted 21 days and main phase 28 days. The experiment was performed in 3 replications. Between each replicate there were 2 weeks of habit-braking phase, then groups changed. The results showed a statistically significant effect of added oil into diets of laying hens on eggs weight (p 0.01). There was a significant increase in eggs weight in experimental groups compared with the control group (p 0.01). In case ofthe numbers of eggs was found statistically significant difference depending on the addition of oil (p 0.01), number of eggs was significantly higher in the group with the addition of hempseed oil. Keywords: eggs, weight, laying rate, flax seed oil, hemp oil ÚVOD Vejce jsou nezbytné základní potraviny a jejich nutriční hodnota může mít velký vliv na lidské zdraví (Gružauskas, 2010). Přibližně 10 % hmotnosti slepičího vejce zaujímá skořápka, 60 % bílek a 30 % žloutek. Hmotnost vajec je kvantitativní vlastností se středním koeficientem dědivosti a podíl žloutku ve vejci je ve vztahu ke genotypu a věku nosnice. S postupujícím snáškovým cyklem se hmotnost vajec zvyšuje. Snáška je hlavní užitkovou vlastností drůbeže, obvykle se vyjadřuje počtem snesených vajec za určitou dobu (Holoubek et al., 2000). Jak dále uvádí Holoubek et al. (2000), nutriční hodnotu konzumních vajec určuje obsah živin - dusíkatých látek, lipidů, vitamínů a minerálních látek. Výživou slepic lze ovlivnit obsah vitamínů ve žloutku, obsah mastných kyselin, některých minerálních látek a v menší míře i cholesterolu. Výživou nosnic naopak nelze ovlivnit obsah dusíkatých látek. Jakost vajec je však dána i dalšími ukazateli, jako je hmotnost vajec, pevnost a barva skořápky, jakost bílku a žloutku. Kromě složení krmiva je kvalitu vajec možné upravit pomocí genetických faktorů a způsobem chovu nosnic (Gružauskas, 2010). Filardi et al. (2005) uvádí, že slepice mají jedinečnou schopnost ukládat tuky přijaté prostřednictvím krmné dávky do žloutků vajec, což činí vejce potenciálním zdrojem polynenasycených mastných kyselin. MATERIÁL A METODY Pokus byl aplikován na 60 kusech nosných hybridů plemene Hisex Brown, které byly rozděleny do 3 vyrovnaných skupin. Nosnice byly umístěny na Účelovém zařízení Čtyři Dvory, kde byla každá skupina umístěna samostatně ve voliérách s podestýlkou. Nosnice zde měly přirozené běžné podmínky a světelný režim, a bylo zde rovněž podporováno jejich přirozené chování hřadování, pelešení a hrabání. 65

66 Sekcia: Živočíšna produkcia Krmná dávka nosnic se skládala z kompletní krmné směsi pro nosnice (N2), která byla u experimentálních skupin obohacena rostlinnými oleji v potravinářské kvalitě. Při normované spotřebě krmné směsi 130 g/kus/den činí denní krmná dávka pro 1 skupinu 2600 g/den. Experimentální skupina 1 dostávala přídavek lněného oleje, experimentální skupina 2 přídavek oleje konopného. Oběma skupinám byly oleje do krmné dávky aplikovány ve stanoveném poměru 3 % sušiny krmné dávky, což odpovídá 78g oleje/skupina/den. Krmná dávka byla nosnicím podávána, rozdělena na dvě části, ráno a odpoledne. Byl jim rovněž zajištěn stálý přístup k pitné vodě. Zkoumání vlivu přídavků olejů do krmné dávky nosnic na počet a hmotnost vajec je prvním výstupem probíhajícího výzkumu Vliv přídavků olejů do krmných dávek nosnic na změnu obsahu mastných kyseliny ve vejcích, pro který byla tato metodika stanovena. Přípravná fáze pokusu trvala 21 dní, v jejímž průběhu byly nosnice adaptovány na experimentální krmnou dávku. Vlastní pokus poté probíhal po dobu 28 dní. Tato doba trvání pokusu byla zvolena na základě výzkumů, které provedli Chamruspollert a Sell (1999) či Cachaldora et al. (2005) a zjistili, že maximální vliv přídavku CLA na tuk žloutku se objevil již dní po zařazení CLA do krmné dávky nosnic. Pokus probíhal ve 3 opakováních. Mezi každým opakováním proběhla 14 denní odvykací fáze, to znamená, že krmnou dávku každé skupiny tvořila pouze N2. Poté se skupiny vyměnily a proběhla standardní navykací doba na experimentální krmné dávky a následovala vlastní doba pokusu. Vyprodukovaná vejce každé skupiny byla odděleně shromažďována 2x denně a jejich počet zaznamenáván do snáškového protokolu. Dále byla vejce jednotlivě vážena a zjištěné hodnoty byly zaznamenávány. Získaná data byla statisticky zpracována a vyhodnocena pomocí statistického programu R (R Development Core Team, 2008). Vliv olejů byl testován jednocestnou Anovou užitou na GLM (generalized linear model). V případě významného rozdílu byla následně každá skupina porovnána s každou pomocí Tukeyho HDS testu. VÝSLEDKY A DISKUSE Hodnoty průměru (+/- směrodatná odchylka) a mediánu hmotnosti vajec byly 63,47 (+/- 4,7) g a g pro skupinu s přídavkem konopného oleje, pro skupinu s přídavkem lněného oleje byly hodnoty 62,63 (+/- 4.5) g a g, a pro kontrolní skupinu 61.7 (+/- 5.4) g a g (Graf 1). Výsledky prokázaly statisticky významný vliv přídavků olejů do krmných dávek nosnic na hmotnost snesených vajec (p 0.01, ANOVA). Došlo ke statisticky významnému zvýšení hmotnosti vajec pokusných skupin nosnic v porovnání s kontrolní skupinou (p 0.01, Tukey HDS test). Graf 1 Vliv přídavku olejů do krmných dávek nosnic na hmotnost snesených vajec 66

67 Sekcia: Živočíšna produkcia V případě vlivu přídavků olejů do krmných dávek nosnic na počet snesených vajec byly hodnoty průměru (+/- směrodatná odchylka) a mediánu byly 12,88 (+/- 2,5) g a 13 g pro skupinu s přídavkem konopného oleje, pro skupinu s přídavkem lněného oleje byly hodnoty 10,70 (+/- 2,7) g a 11 g, a pro kontrolní skupinu 10,28 (+/- 3,1) g a 11 g (Graf 2). Byl pozorován statisticky významný rozdíl v počtu vajec v závislosti na přídavku olejů (p 0.01, ANOVA). Počet snesených vajec byl významně vyšší ve skupině s přídavkem konopného oleje (p 0.01). V případě přídavku lněného oleje nebyl zaznamenán významný vliv v porovnání s kontrolní skupinou (p = 0,73, Tukeyho HDS test). Graf 2 V případě vlivu přídavků olejů do krmných dávek nosnic na počet snesených vajec K rozdílným výsledkům došel Cachaldora et al. (2005), kde přídavky olejů - slunečnicového oleje s vysokým obsahem kyseliny olejové, rybího oleje a konjugované kyseliny linolové neměly vliv na snášku ani hmotnost vajec. Raes et al. (2002) ve svém pokusu rovněž použil přídavek konjugované kyseliny linolové a ani v tomto pokuse nedošlo ke zvýšení hmotnosti vajec či snášky. Ve studii Szymczyka a Pisulewskiho (2003) naopak zaznamenali snížení hmotnosti vajec vlivem přídavku konjugované kyseliny linolové. ZÁVĚR A DOPORUČENÍ PRO PRAXI Z výše uvedených výsledků je zřejmé, že přídavek olejů do krmné dávky nosnic má prokazatelně vliv na zvýšení hmotnosti vajec i počtu snesených vajec (snášku). Nejlépe se takto projevil přídavek konopného oleje, který zaznamenal jak zvýšení hmotnosti vajec, tak i výrazné zvýšení počtu snesených vajec, oproti lněnému oleji. Lze tedy doporučit přídavek konopného oleje do krmných dávek nosnic v chovatelské praxi pro zvýšení produkce vajec, a to i vzhledem k tomu, že je významným potenciálním zdrojem zdraví prospěšných n-3 mastných kyselin, což bude mít pozitivní dopad na zdraví člověka, coby koncového spotřebitele. SEZNAM LITERATURY CACHALDORA, P. GARCÍA-REBOLLAR, P ÁLVAREZ, C. MÉNDÉZ, J. DE BLAS, J.C Effect of conjugated linoleic acid, high-oleic sunflower oil and fish oil dietary supplementation on laying hen egg quality. In Spanish Journal of Agricultural Research, 3 (1), CHAMRUSPOLLERT, M. SELL, J.L Transfer of conjugated linoleic acid to egg yolks of chickens. In Poultry Sci., 78,

68 Sekcia: Živočíšna produkcia FILARDI, R.S. JUNQUEIRA, O.M. LAURENTIN, A.C. CASERTELLI, E.M. RODRIGUES, E.A Influence of different fat sources on the performance, egg quality and lipid profile of egg yolks of commercial layers in the second laying cycle. In J. Appl. Poultry Res. 14, GRUŽAUSKAS, R. LUKOŠEVIČIUS, L. SEMAŠKAITÉ, A. RACEVIČIUTÉ-STUPELIENE, A., JARULÉ, V. SEMAŠKA, V Nutritional value of eggs and their role in human nutrition. Moskva. In Nutritional value of eggs and their role in human nutrition, Summary, s ISSN HOLOUBEK, J. LEDVINKA, Z. SKŘIVAN, M. TŮMOVÁ, E Základy chovu drůbeže. Česká zemědělská univerzita v Praze, Agronomická fakulta, 113 s., ISBN R DEVELOPMENT CORE TEAM R: A language and environment for statistical computing RAES, K. HUYGHEBAERT, G. DE SMET, S. NOLLET, L. ARNOUTS, S. DEMEYER, D The deposition of conjugated linoleic acids in eggs by laying hens fed diets varying in fat level and fatty acid profile. In J. Nutr. 132: SZYMCZYK, B. PISULEWSKI, P Effects of dietary conjugated linoleic acid on fatty acid composition and cholesterol content of hen egg yolks. In Br. J. Nutr. 90: Poděkování: Tento projekt byl zpracován za podpory grantu GAJU 020/2013/Z. Kontaktní adresa: Ing. Miroslava Ingvortová, Jihočeská Univerzita, Zemědělská fakulta, Studentská 13, , České Budějovice, agame@seznam.cz 68

69 Sekcia: Živočíšna produkcia VPLYV SKRMOVANIA VEDĽAJŠÍCH PRODUKTOV SPRACOVATEĽSKÉHO PRIEMYSLU NA PRODUKČNÚ ÚČINNOSŤ KŔMNYCH DÁVOK U DOJNÍC EFFECT OF FEEDING BYPRODUCTS PROCESSING INDUSTRY ON PRODUCTION EFFICIENCY RATIONS FOR DAIRY COWS Juraj KARCOL, Milan ŠIMKO Abstrakt: Cieľom práce bolo zhodnotiť vplyv skrmovania vedľajších produktov spracovateľského priemyslu na využitie živín: na produkciu mlieka, obsah mliečnych zložiek, obsah močoviny v mlieku a produkčnú účinnosť kŕmnych dávok u dojníc. Následne porovnať tieto výsledky s konvenčným systémom kŕmenia dojníc v poľnohospodárskej praxi a odporučiť vhodné krmivá, ktoré sa najviac približujú požiadavkám vysokoprodukčných dojníc. Z výsledkov pokusu vyplýva, že skrmovaním vlhkých kukuričných výpalkov došlo k nárastu mliekovej úžitkovosti dojníc o 2,29 kg mlieka, avšak znížil sa obsahu tuku v mlieku. Kľúčové slová: vlhké kukuričné výpalky, močovina, bielkoviny, tuk, laktácia Abstract: The objective of study was to evaluate the effect of feeding and by-products of the processing industry on the utilization of nutrients: the production of milk, dairy constituents content, urea content of the milk and the production efficiency of feed rations in dairy cows. Subsequently compare these results with conventional systems feeding of dairy cow in farming practice and recommend appropriate feed which closest to the requirements of high producer of dairy cows. The results of the experiment show that feeding of wet corn stillage has been an increase in milk production of dairy cows 2.29 kg of milk, however, reduced the fat content of milk. Key words: moist corn stillage, urea, protein, fat, lactation ÚVOD Rastúce ceny obilia a bielkovinových nosičov predražujú výživu zvierat. Preto sa začína rozvíjať diskusia o vedľajších produktoch z potravinárskeho a priemyselného spracovania poľnohospodárskych surovín. S presadzovaním biopalív sa globálne zvyšuje výroba bioetanolu. Dlhodobé prognózy naznačujú, že do roku 2020 bude potrebné v EU viac ako 20 mil. ton bioetanolu, aby mohli byť nahradené fosílne palivá. Súčasne s tým vznikajú v podobnej miere aj vedľajšie produkty z výroby. Zvýšenie podielu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov so sebou prináša tiež vytvorenie nového trhu s bielkovinovými krmivami: pri výrobe etanolu a bionafty vznikajú ako vedľajšie produkty veľké množstvá obilných výpalkov (lisované a sušené výpalky).tieto vedľajšie produkty na bielkoviny môžu doplniť alebo úplne nahradiť tradičné zdroje proteínu vo výžive vysokoúžitkových dojníc ako sú sójový a repkový šrot, čím je možné docieliť zníženie nákladov na kŕmenie. Táto skutočnosť naberá na význame, najmä z pohľadu skončenia kvót na mlieko v Európskej. Vplyvom neustále rastúceho cenového tlaku na producentov mlieka rastú aj požiadavky na zvyšovanie konkurencieschopnosti výroby mlieka stláčaním nákladov na jeho výrobu. Preto sa ponúka možnosť využiť vedľajšie produkty vo výžive dojníc. V podmienkach Slovenska sú dostupné a pre výživu dojníc zaujímavé krmivá z pivovarníckeho priemyslu ako je pivovarské mláto, liehovarníckeho priemyslu (obilné výpalky), z cukrovarov melasa a cukrovarské rezky. Hojne využívanými sú vedľajšie produkty z kukurice pri výrobe škrobu. Vedľajšie produkty obsahujú pomerne vysoké percento dusíkatých látok a vykazujú nízku degradovateľnosť v bachore kráv a touto skutočnosťou predstavujú zaujímavý zdroj bielkovinových krmív. Sú zdrojom doplnkových aminokyselín pre laktujúce kravy (Clark et al.,1987). Cieľom práce bolo zistiť a zhodnotiť vplyv skrmovania vlhkých kukuričných výpalkov na produkciu mlieka a obsah mliečnych zložiek u dojníc. MATERIÁL A METÓDY Experiment sa realizoval na Poľnohospodárskom družstve Horné Obdokovce. Do pokusu bolo zaradených 160 dojníc, ktoré boli rozdelené do 2 skupín po 80 kusov (kontrolná a pokusná skupina). V pokusnej skupine sa skrmovala kŕmna dávka s prídavkom vlhkých kukuričných výpalkov. V kontrolnej skupine sa podávala dojniciam kŕmna dávka bez vlhkých kukuričných 69

70 Sekcia: Živočíšna produkcia výpalkov. Experiment trval 3 mesiace. Zostavenie skupín bolo koncipované nasledovne: pokusná skupina, začiatok pokusu v 147. dni laktácie, kontrolná v 152. dni laktácie. Zastúpenie dojníc podľa prebiehajúcej laktácie bolo nasledovné: v pokusnej skupine dojnice na prvej laktácii 27,7 %, na druhej laktácii 15,8 %, na tretej laktácii 10,3 % a na štvrtej a vyššej laktácii 8,7 %. V kontrolnej skupine bolo zastúpenie dojníc podľa prebiehajúcej laktácie nasledovné: na prvej laktácii 31,5 %, na druhej laktácii 17 %, na tretej laktácii 11,9 % a na štvrtej a vyššej laktácii 11,9 %. Pokus prebiehal v prevádzkových podmienkach so skupinovým kŕmením zvierat (1x denne), prihŕňaním krmiva (4x denne) a pri prístupe k vode ad libitum. Podávali sa zmesné kompletné kŕmne dávky, pričom krmivá boli zamiešané v miešacom kŕmnom voze Storti Labrador 120. Odber vzoriek krmív bol zabezpečený bezprostredne po založení kŕmnej dávky zo 6-tich rôznych miest kŕmneho stola. Vo vzorkách sa stanovil základný organický rozbor, obsah minerálnych látok, obsah škrobu a vlákniny. Tabuľka 1 Zloženie kŕmnych dávok v kg pôvodnej hmoty na kus a deň Kontrolná skupina Pokusná skupina Kukuričná siláž 21,79 18,13 Lucernová siláž Bavlníkové semeno 1,1 - Vlhké zrno kukurice 4,5 5 Produkčná kŕmna zmes 8,66 8,66 Vlhké kukuričné výpalky - 6 SPOLU 52,05 52,79 VÝSLEDKY A DISKUSIA Pokusná skupina kŕmená prídavkom vlhkých kukuričných výpalkov v množstve 6 kg na kus a deň dosiahla dennú produkciu 35,16 kg mlieka. Kontrolná skupina dosiahla 32,87 kg mlieka. Predstavuje to rozdiel o 2,29 kg mlieka. Ondračka (2009) uvádza, že priemerný denný nádoj bol mierne nižší ako pri kontrolnej skupine kŕmenej bez prídavku výpalkov, avšak rozdiel nebol štatisticky preukazný. Zaradenie výpalkov neovplyvnilo obsah tuku v mlieku, avšak stúpol obsah bielkovín a laktózy v mlieku pokusných zvierat. Mjoun et al. (2010) nezaznamenali skrmovaním kukuričných výpalkov nárast produkcie mlieka. Winterholler et al. (2012) preukázali nárast produkcie mlieka pri kŕmení liehovarníckych výpalkov. V pokusnej skupine bol zaznamenaný obsah tuku 3,4 %. V kontrolnej skupine 3,59 %. Predstavuje to rozdiel o 0,19 %. Pri obsahu bielkovín v mlieku bol pri pokusnej skupine zaznamenaný obsah 3,24 %. V mlieku kontrolnej skupiny bol zaznamenaný obsah 3,25 %, čo predstavuje rozdiel 0,01 %. Obsah laktózy v mlieku pokusnej skupiny bol 4,78 % a v mlieku vyprodukovanom od dojníc kontrolnej skupiny bol 4,77 %, čo predstavuje rozdiel 0,01 %. Zaradenie výpalkov neovplyvnilo obsah tuku, avšak stúpol obsah bielkovín a laktózy v mlieku pokusných zvierat (Ondračka, 2009). Kleinschmit et al. (2007) konštatovali, že výpalky ako zdroj doplnkových bielkovín neovplyvňuje produkciu mlieka a ani obsah tuku v mlieku. Znižujú len obsah bielkovín v mlieku. Obsah močoviny v mlieku predstavoval pri pokusnej skupine 14,52 mg/100ml a pri kontrolnej skupine 10,55 mg/100ml. Predstavuje to rozdiel 3,97 mg/100 ml. Obsah močoviny v mlieku je považovaný za vhodný ukazovateľ úrovne výživy kráv, pretože závisí od prívodu bielkovín a energie (Baker et al. 1995). Cieľom by mal byť obsah 10 až 14 mg/dl v mlieku so zámerom znížiť kŕmne náklady a vylučovanie dusíka. ZÁVER Z výsledkov pokusu vyplýva, že skrmovaním vlhkých kukuričných výpalkov dochádza k nárastu mliekovej úžitkovosti u dojníc o 2,29 kg mlieka. V pokuse bol zaznamenaný pokles obsahu tuku 70

71 Sekcia: Živočíšna produkcia v mlieku pokusnej skupiny o 0,19 %. V obsahu bielkovín a laktózy boli rozdiely medzi dojnicami pokusnej a kontrolnej skupiny zanedbateľné. pokus kontrola pokus kontrola Graf 1 Priemerný nádoj mlieka v kg Graf 2 Obsah mliečnych zložiek LITERATÚRA BAKER, J. et al Responses in urea and true protein of milk to diferent protein for dairy cows. In J. Dairy Science, 78, 1995, 11, CLARK, J. H. MURPHY, M. R CROOKER, B. A. 1987, Supplying the protein needs of dairy cattle from byproduct feeds. In J Dairy Sci., 70, 1987, 5, KLEINSCHMIT, D. H ANDERSON J. L SCHINGOETHE, D. J KALSCHEUR, K. F HIPPEN, A.R., Ruminal and intestinal degradability of distillers grains plus solubles varies by source. In J. Dairy Sci. 90, MJOUN, K KALSCHEUR, K. F HIPPEN, A. R SCHINGOETHE, D. J LITTLE, D. E Lactation performance and amino acid utilization of cows fed increasing amounts of reduced-fat dried distillers grains with solubles. In J Dairy Sci., ONDRAČKA, T Výpalky jako krmná surovina. Databáze online [cit ]. Dostupné na: WINTERHOLLER, S. J MCMURPHY, C. P MOURER, G. L KREHBIEL, C. R HORN, G. W LALMAN, D. L Supplementation of dried distillers grains with solubles to beef cows consuming ow-quality forage during late gestation and early lactation. In J Anim Science, 10, 2011, Acknowledgements: The project was supported by the Slovak National Scientific Grant Agency VEGA, Grant no 1/0723/15. Correspondence: Juraj Karcol, Slovak University of Agriculture in Nitra, Faculty of Agrobiology and Food Resources, Department of Animal Nutrition, Trieda A. Hlinku 2, Nitra, Slovak Republic, karcoljuraj@gmail.com 71

72 Sekcia: Výživa ľudí QUALITY EVALUATION OF COOKED EMMER WHEAT NOODLES HODNOTENIE KVALITY CESTOVÍN Z PŠENICE DVOJZRNOVEJ Veronika ČURNÁ, Magdaléna LACKO BARTOŠOVÁ Abstract: In this study, four varieties (Agnone, Farvento, Guardiaregia, Molise sel Colli) of organically grown emmer wheat were analyzed for qualitative parameters (cooking time, water absorption, cooking loss, and swelling) of cooked white flour and wholegrain flour noodles. A field stationary experiment was carried out at the Research Experimental Station of the Slovak University of Agriculture in Nitra, at Dolná Malanta. It was found that the longest cooking time was determined in Farvento variety min. for white flour noodles and 3.5 min. for wholegrain flour noodles. From 1.5 to 3.5 min. was needed for cooking all varieties from both types of flour. The water absorption of cooked flour noodles ranged from % (Agnone) to % (Guardiaregia). Lower weight increase was observed in wholegrain flour noodles than in flour noodles. The average cooking loss, expressed as the percentage of solids solubilised in cooking water of flour noodles was more than 10 %. Wholegrain flour noodles had statistically higher cooking loss than flour noodles due to presence of the bran in wholegrain. Significantly higher swelling had white flour noodles (2.8 ml) than wholegrain flour noodles (more than 2.6 ml). According to achieved results we can conclude that the cooking quality of emmer wheat noodles was fair, and more than acceptable. Key words: emmer wheat, organic farming, emmer wheat noodles, white flour noodles, wholegrain flour noodles Abstrakt: Práca sa zaoberá hodnotením štyroch odrôd pšenice dvojzrnovej (Agnone, Farvento, Guardiaregia, Molise sel Colli) pestovaných v podmienkach ekologického poľnohospodárstva, z hľadiska kvalitatívnych parametrov cestovín (doba varenia, väznosť, straty varením, napučiavanie). Poľný stacionárny pokus bol založený na Poľnej pokusnej báze Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, v blízkosti osady Dolná Malanta. Z dosiahnutých výsledkov vyplýva, že najdlhšiu dobu varenia dosiahla odroda Farvento (2,0 min. múčne cestoviny; 3,5 min. celozrnné cestoviny). Väznosť cestovín sa pohybovala od 120,68 % (Agnone) do 145,50 % (Guardiaregia). Nižší prírastok hmotnosti bol zaznamenaný pri celozrnných cestovinách. Straty varením múčnych cestovín, vyjadrené ako percento pevných látok vyskytujúcich sa vo vode, v ktorej boli cestoviny varené, boli v priemere viac ako 10 %. Celozrnné cestoviny, obsahujúce otruby, boli charakteristické vyššími stratami počas varenia. Napučiavanie múčnych cestovín (2,8 ml) bolo preukazne vyššie ako napučiavanie cestovín vyrobených z celozrnnej múky (2,6 ml). Na základe získaných výsledkov môžeme konštatovať, že kvalita múčnych a celozrnných cestovín z pšenice dvojznovej bola prijateľná. Kľúčové slová: pšenica dvojzrnová, ekologické poľnohospodárstvo, cestoviny, múčne cestoviny, celozrnné cestoviny INTRODUCTION Emmer wheat (Triticum dicoccon Schrank) is an oldest Mediterrean crop grown for centuries and progressively replaced with durum wheat (Triticum turgidum L. var. durum) (Fares et al., 2008). Thus, it is believed to be a more natural product and is grown by many organic farmers. Its suitability for organic and low-input agriculture, adaptation to marginal areas, excellent competition with weeds and high potential for the growing of healthy food, make emmer attractive crop (Stallknecht et al., 1996). Consumer demand for healthy food and heritage wheat varieties, combined with the awareness of adverse reactions to food, has led emmer wheat varieties to appear in our diet (Suchowilska et al., 2012). The potential use of emmer with special components is a current focus of interest among wheat breeders, geneticists and cereal scientists. However, the chemical composition, nutritive value, baking quality and functional properties of the cultivars cultivated under organic farming system has not been studied in details (Suchowilska et al., 2012; Haghayegh et al., 2010). In the present work the selected winter emmer wheat varieties were used to determine qualitative parameters (cooking time, water absorption, cooking loss, and swelling) of cooked noodles. 72

73 Sekcia: Výživa ľudí MATERIAL AND METHODS Emmer wheat varieties - Agnone, Guardiaregia, Farvento, and Molise sel Colli were cultivated at the Research Experimental Station Dolna Malanta (48 19 N, E) of the Faculty of Agrobiology and Food Resources of the Slovak University of Agriculture in Nitra. Geographically, it is situated in the west side of Žitavská highland with flat surface with a slight slant to the South and East. The territory is characterized by triangular shape which is defined by mountain Tríbeč, rivers Nitra and Žitava. The elevation of this area is meters above sea level (Hanes et al., 1993). Field experiment was established on a Haplic Luvisol developed at proluvial sediments mixed with loess. The experimental location has continental climate, belongs to warm agro climatic region with predominantly mild winter with an average temperature during vegetative period 9.2 C and average annual precipitation 518 mm. Emmer wheat varieties were cultivated in randomized blocks under the conditions of organic farming system without fertilization and any chemical treatment. The varieties were grown within the following crop rotation: common pea, emmer wheat, spring barley. Sowing rate of emmer wheat seed (hulled) was 170 kg.ha -1 with row spacing of 125 mm. The field trial was arranged into randomized blocks (the average plot size was 10 m 2 ) in three repetitions. The samples were dehulled by passing the grain between rubber-coated rolls and aspiration to remove the hulls. Emmer wheat flour was prepared by using laboratory mill Brabender Quadrumat Senior. For wholegrain flour noodles, the grain was milled on special laboratory mill, where the wholegrain flour had defined particle size fraction. The qualitative parameters of emmer wheat noodles cooking time, water absorption, cooking loss and swelling were analyzed in three repetitions. Determination of selected qualitative parameters of cooked emmer wheat noodles was performed according to AACC method (2000). Achieved data were statistically analyzed by analysis of variance (ANOVA) in STATISTICA 7.0. Significant differences were evaluated by Fisher s least significant difference (LSD) test at P < RESULTS AND DISCUSSION Noodles, which were analyzed in our study, were prepared from flour fractions milled on Brabender Quadrumat Senior laboratory mill as well as from wholegrain flour. Proper evaluation of noodle cooking quality requires consideration of a number of factors including cooking tolerance, water absorption, and loss of solids to cooking water, elasticity, firmness, and surface stickiness (Manser, 1981). Determination of parameter cooking time (min.) was realized by adding of 25-gram portion of noodles to beaker containing 300 ml boiling water. Time counting was started. The piece of noodle was removed from cooking water after 30 seconds and afterwards in 30 sec intervals and squeezed; when the centre core disappeared the cooking time was recorded (AACC method, 2000). The longest cooking time was determined in Farvento variety min. for white flour noodles and 3.5 min. for wholegrain flour noodles. There was no significant difference between noodles prepared from white flour (Table 1). Wholegrain flour noodles were significantly influenced by variety. From 1.5 to 3.5 min. was needed for cooking all varieties from both types of flour. Wholegrain flour noodles were cooked during longer time than flour noodles (Graph 1). The average cooking time of flour noodles was 1.63 min. Water absorption (%) defined as the weight increase of cooked noodles was in flour noodles in average %. Statistical analysis showed significant influence of the variety on this parameter. The water absorption of cooked flour noodles ranged from % (Agnone) to % (Guardiaregia) (Table 1). Cooked flour noodles of Farvento and Molise sel Colli had intermediate weight increase ( %). Lower weight increase was observed in wholegrain flour noodles than in flour noodles. The average water absorption of cooked wholegrain flour noodles was % and ranged from % (Agnone) to % (Farvento). 73

74 Sekcia: Výživa ľudí Table 1 Statistical analysis of cooked emmer wheat noodles according to varieties Cooking Water absorption Cooking loss time (%) (%) Variety (min.) Swelling (ml) FN WN FN WN FN WN FN WN Agnone 1.5 n.s. 2.0 a a 98.42a 9.46 n.s n.s a 2.35 a Farvento 2.0 n.s. 3.5 b b d 9.58 n.s n.s ab 2.85 b Guardiaregia 1.5 n.s. 2.0 a c c n.s n.s b 2.80 b Molise sel Colli 1.5 n.s. 2.0 a a b n.s n.s a 2.50 a Mean 2.00 ± ± ± ± FN flour noodles WN wholegrain flour noodles n.s. no significant difference at alpha 0.05 a/b/c/d different letters in the same column mean significant difference at alpha 0.05 The average cooking loss (%), expressed as the percentage of solids solubilised in cooking water (Bourne, 1982) of flour noodles was more than 10 %. Statistical analysis did not confirm significant influence of the variety on the cooking loss (Table 1). Cooking loss two varieties Agnone and Farvento not reached 10 %. Almost 11 % of cooking loss was detected in Guardiaregia. Wholegrain flour noodles had statistically higher cooking loss than flour noodles due to presence of the bran in wholegrain (Graph 1). The highest cooking loss reached from wholegrain flour Guardiaregia more than 13 %; differences between varieties were not significant. Swelling (ml) is defined as the volume increase of cooked noodles. Significantly higher swelling had white flour noodles (2.8 ml) than wholegrain flour noodles (more than 2.6 ml) (Graph 1). There were significant differences between varieties in this parameter. Significantly the highest value of swelling from white flour noodles reached Guardiaregia (more than 3 ml) and Farvento from wholegrain flour noodles b a Flour noodles Wholemeal noodles 1.63 n.s n.s a b 2.84 b 2.63 a Graph 1 Quality evaluation of emmer wheat noodles according to type of noodles CONCLUSIONS The present work represents results of selected qualitative parameters of cooked emmer wheat white flour noodles and wholegrain flour noodles. From qualitative point of view it was needed from 1.5 to 3.5 min. for cooking all varieties from both types of flour. Lower weight increase was observed in wholegrain flour noodles than in flour noodles. Wholegrain flour noodles had statistically higher cooking loss than flour noodles. Significantly higher swelling had white flour noodles than wholegrain flour noodles. According to achieved results we can conclude that selected 74

75 Sekcia: Výživa ľudí emmer wheat varieties (Agnone, Farvento, Guardiaregia, Molise sel Colli) are suitable for noodle processing. Emmer white flour and wholegrain flour can fully or partially substitute wheat flour in most extruded products, such as noodles and pancakes. Modern cooks are rediscovering the full flavours, textures, and nutrition of whole grain emmer pasta, while they are also exploring new ideas such as adding emmer grains into dishes. REFERENCES AACC Interantional, Approved Methods of the American Association of Cereal Chemistry, 10th Ed. The Association, St. Paul, Mn, USA. BOURNE, M.C Food Texture and Viscosity. Concept and Measurement. Academic Press, New York, 325 p. FARES, C. CODIANNI, P. NIGRO, F. PLATANI, C. SCAZZINA, F. PELLEGRINI, N Processing and cooking effects on chemical, nutritional and functional properties of pasta obtained from selected emmer genotypes. In Journal of the Science of Food and Agriculture, vol. 88, no. 14, pp HAGHAYEGH, G. SCHOENLECHNER, R Comparison of functional properties of isolated emmer and einkorn wheat starches. In Journal of Food, Agriculture & Environment, vol. 8, no. 3&4, pp HANES, J. MUCHA, V. SISÁK, P. SLOVÍK, R Charakteristika hnedozemnej pôdy na výskumno experimentálnej báze AF VŠP Nitra, Dolná Malanta. Nitra : VES VŠP v Nitre, 49 p. ISBN MANSER, J Optimale Parameter fur die Teigwarenherstellung am Beispeil von Langwaren. In Getreide Mehl Brot, vol. 35, pp. 75. STALLKNECHT, G.F. GILBERTSON, K.M. RANNEY, J.E Alternative wheat cereals as food grains: Einkorn, emmer, spelt, kamut, and triticale. In JANICK, J. (ed.): Progress in New Crops. ASHS Press, Alexandria, pp SUCHOWILSKA, E. WIWART, M. KANDLER, W. KRSKA, R A comparison of macro- and microelement concentrations in the whole grain flour Triticum species. In Plant Soil Environment, vol. 3, no. 58, pp Acknowledgments: The research presented in this paper was supported by VEGA No. 1/0513/12 Research of agroecosystems to reduce climate change, ecological food production and improve nutrition and health parameters of human and ITEBIO Support and innovations of a special and organic products technologies for human healthy nutrition ITMS: implemented under Operational Programme Research and Development. Address: Ing. Veronika Čurná, Slovak University of Agriculture in Nitra, Faculty of Agrobiology and Food Resources, Department of Sustainable Agriculture and Herbology, Tr. A. Hlinku 2, Nitra. veronika.curna@gmail.com 75

76 Sekcia: Výživa ľudí WPŁYW UDZIAŁU KISZONEGO ZIARNA KUKURYDZY W MIESZANCE DLA TUCZNIKÓW NA JAKOŚĆ POZYSKIWANEGO OD NICH MIĘSA EFFECT OF ENSILED CORN GRAIN IN THE MIXTURE FOR FATTENERS ON THE QUALITY OF THEIR MEAT OBTAINED Agnieszka GIMIŃSKA, Wojciech KAPELAŃSKI, Maria BOCIAN, Karol SAJDAK Abstrakt: Celem badania była analiza fizykochemiczna i sensoryczna jakości mięsa wieprzowego. Badaniem objęto 40 sztuk świń rasy polskiej białej zwisłouchej (pbz). Kryterium podziału na grupy było zróżnicowane żywienie świń. Grupę D (doświadczalna) stanowiło 20 sztuk świń żywionych mieszanką paszową z 24% udziałem kiszonego ziarna kukurydzy oraz grupa K (kontrolna) 20 sztuk świń żywionych mieszanką bez udziału kukurydzy. Badania jakości mięsa wykonano na próbach mięśnia longissimus lumborum. W mięsie badanych tuczników oznaczono: ph, barwę, wodochłonność, plastyczność, swobodny wyciek soku (drip loss) oraz kruchość. Przeprowadzono ocenę sensoryczną mięsa surowego. Żywienie tuczników mieszanką z zawartością kiszonego ziarna kukurydzy nie wpłynęło negatywnie na jakość mięsa wieprzowego. Mięso pozyskane od zwierząt z obu grup charakteryzowało się dobrą jakością. Wykazano, że żywienie świń mieszankami z udziałem kiszonego ziarna kukurydzy nie wpłynęło na zmianę wyróżników jakości mięsa. Kluczowe słowa: żywienie, ziarno kukurydzy, jakość mięsa Abstract: The aim of the study was to analyze the physicochemical and sensory quality of pork. The study included 40 pigs Polish Landrace breed (PL). The criterion for grouping was differentiated diet. Group D (experimental ) consisted of 20 pigs fed with compound feed with a 24% share of the silaged seeds of corn and Group K (control) 20 pigs fed a mix without corn. Testing the quality performed on samples of meat muscle longissimus lumborum. The meat tested finishers were determined: ph, color, water absorption, plasticity, drip loss and fragility. Was also conducted sensory analysis of raw meat. Feeding the fattening pigs a mixture with the contents of of the ensiled corn grain has not affected the quality of pork. The meat obtained from animals of both groups was characterized by good quality. It has been shown that feeding pigs mixtures with the participation of ensiled corn seeds did not affect meat quality discriminants change. Key words: nutrition, corn, nutrition, quality of the meat WSTĘP Właściwe żywienie świń jest czynnikiem decydującym o jakości mięsa wieprzowego. W żywieniu istotny jest zarówno prawidłowy skład dawki pokarmowej oraz jakość poszczególnych jej komponentów, jak i szczegółowa kontrola żywienia tuczników w każdym okresie wzrostu. Niewłaściwy stosunek poszczególnych składników diety, bądź ich niedobór czy wręcz brak może być przyczyną niedokarmienia lub przekarmienia zwierzęcia. To z kolei może powodować niekorzystne zmiany jakościowe mięsa (Rekiel, 2006). Kiszone ziarno kukurydzy jest doskonałą paszą w żywieniu świń, stanowi bogate źródło energii (wysoka zawartość skrobi) oraz charakteryzuje się dużą smakowitością. Koszty związane z żywieniem zwierząt w znacznym stopniu wpływają na efektywność finansową gospodarstw utrzymujących zwierzęta gospodarskie. W Polsce odnotowuje się stopniowy wzrost powierzchni upraw kukurydzy można zatem sądzić, że kiszone ziarno kukurydzy będzie coraz częściej stosowanym komponentem paszowym wykorzystywanym w żywieniu świń. Kiszone ziarno kukurydzy pozwala na realne możliwości obniżenia kosztów produkcji wieprzowiny bez negatywnego wpływu na jakość uzyskiwanego surowca. Celem pracy była ocena jakości mięsa, pozyskanego od świń żywionych mieszanką z dodatkiem kiszonego ziarna kukurydzy. MATERIAŁ I METODY Oceną objęto 40 szt. świń rasy polskiej białej zwisłouchej. Zwierzęta podzielono losowo na dwie grupy po 20 szt. (w połowie loszki i wieprzki). Grupa D doświadczalna tuczniki żywione paszą z udziałem kiszonego ziarna kukurydzy (zawartość kiszonego ziarna kukurydzy w mieszance dla tuczników 24%) o wartości pokarmowej w 1 kg paszy 157g białka ogólnego i 11,9 MJ EM, grupa K kontrolna tuczniki żywione mieszanką bez udziału kiszonego ziarna kukurydzy, o wartości pokarmowej w 1 kg paszy 158g białka ogólnego i 12,0 MJ EM. Po zakończeniu tuczu zwierzęta 76

77 Sekcia: Výživa ľudí poddawano standardowemu ubojowi przy masie ciała około 108 kg. Po uboju pobrano próby mięsa do oceny laboratoryjnej. Dokonano pomiaru ph w 45 minut (ph45) i 48 godzin (ph48) po uboju. Na plastrze mięsa surowego 120g określano wzrokowo intensywność barwy według skali 6- cio stopniowej: 1 pkt. - mięso bardzo jasne, 6 pkt. mięso ciemnopurpurowe według PN-ISO 4121 (1998). Jędrność twardość mięsa określano w skali 7-mio punktowej: 1 pkt. - bardzo twarde, 7 pkt. - bardzo miękkie (PN-ISO 4121). Stopień marmurkowatości surowego mięsa wieprzowego określano za pomocą wzorców kanadyjskich i amerykańskich w skali od 1 do 10 pkt., gdzie: 1 pkt. mięso bez przerostów, 10 pkt. bardzo duża marmurkowatość (National Pork Board, 2000). Barwę mięsa oznaczono także aparaturowo przy użyciu spektrofotometru typu Spekol 1, wyposażonego w przystawkę odbiciową według Różyczki i wsp. (1968). Wodochłonność określano metodą Grau a i Hamma (1952), określano również plastyczność mięsa (Grajewska i Bocian, 2005) swobodny wyciek soku (drip loss) według Honikela (1987) oraz kruchość mięsa przy pomocy aparatu INSTRON 3342 z przystawką Warnera-Bratzlera według Szalaty i wsp. (1999). Określone zostały podstawowe chemiczne składniki mięsa: woda, sucha masa, białko ogólne, tłuszcz śródmięśniowy i popiół (AOAC, 1990). Uzyskane wyniki badań opracowano statystycznie, obliczając dla każdej cechy średnią arytmetyczną (x) oraz odchylenie standardowe (s). Istotność różnic pomiędzy grupami D i K zweryfikowano przy użyciu testu t. Obliczenia wykonano przy użyciu programu komputerowego STATISTICA 8 PL (2008). WYNIKI I DYSKUSJA Pomiar kwasowości jest podstawą klasyfikacji jakości mięsa. Pozwala na odróżnianie mięsa normalnego od wykazującego wady. Wyniki kwasowości mięsa 45 minut po uboju (ph45) zarówno w grupie D jak i K charakteryzują mięso dobrej jakości (ph>6,3). Odczyn ph48 mięsa wskazuje lekkie zakwaszenie (ph<5,5). Ocena sensoryczna mięsa surowego wykazała dla obu ocenianych grup barwę jasno różowoszarą (optimum 3-4 pkt.), bardzo dobrą jędrność mięsa, niską marmurkowatość mięsa w grupie D i na poziomie optimum w grupie K. Nie wykazano istotnego zróżnicowania pomiędzy grupami żywieniowymi w zakresie jasności barwy mięsa, wodochłonności, plastyczności, wycieku soku i kruchości (Tab. 1). Podobne wyniki uzyskali Świątkiewicz (2008), Bocian i wsp. (2009) oraz Maiorano i wsp. (2013). Mięso świń, żywionych mieszanką z 24% udziałem kiszonego ziarna kukurydzy charakteryzowało się podobnym składem chemicznym jak mięso pozyskane od tuczników z dietą bez kukurydzy (Tab. 2). Odnotowano mniejszą zawartość tłuszczu śródmięśniowego w mięsie świń, żywionych paszą z dodatkiem kiszonego ziarna kukurydzy (1,43%) wobec mięsa świń żywionych bez dodatku kukurydzy (1,65%). W grupie doświadczalnej jak i grupie kontrolnej zawartość poszczególnych składników chemicznych mieści się w granicach normy dla mięsa wieprzowego (Pisula i Pospiech, 2011; Bocian i wsp. 2013). Tabela 1 Ocena jakości mięsa Grupa Badana cecha D K ph45 6,57 ± 0,30 6,47 ± 0,37 ph48 5,39 ± 0,04 5,39 ± 0,05 Ocena sensoryczna mięsa: Intensywność barwy, pkt. 2,5 ± 0,84 2,5 ± 0,72 Jędrność, pkt. 5,2 ± 0,58 4,9 ± 0,69 Marmurkowatość, pkt. 1,6 ± 0,89 2,1 ± 0,98 Barwa mięsa oceniana aparaturowo: Jasność mięsa, % 25,38 ±4,16 25,51 ± 5,44 WHC woda wolna, % 23,79 ± 1,83 23,44 ± 1,87 Plastyczność, cm 2 2,19 ± 0,19 2,15 ± 0,23 Swobodny wyciek soku, % 5,20 ± 2,54 4,45 ± 2,14 Kruchość, N 44,35 ± 9,07 48,05 ± 10,41 77

78 Sekcia: Výživa ľudí Tabela 2 Skład chemiczny mięsa (%) Grupa Badana cecha D K Zawartość wody 74,53 ± 0,51 74,16 ± 0,84 Sucha masa 25,46 ± 0,51 25,84 ± 0,84 Białko ogólne 22,91 ±0,50 23,03 ± 0,55 Tłuszcz śródmięśniowy 1,43 ± 0,47 1,65 ± 0,50 Popiół 1,11 ± 0,07 1,13 ± 0,08 WNIOSKI Stosowanie kiszonego ziarna kukurydzy w dobie nieopłacalności tuczu może być alternatywą na obniżenie kosztów żywienia świń bez pogarszania jakości mięsa wieprzowego. Wykazano, że żywienie świń mieszankami z udziałem kiszonego ziarna kukurydzy nie wpłynęło na zmianę wyróżników jakości mięsa. LITERATURA AOAC (Association of Official Analytical Chemists). Official Methods of Analysis. 15 th Ed BOCIAN M. GRAJEWSKA S. KAPELAŃSKI W Ocena jakości mięsa wieprzowego. (Zarys metodyczny). Praca zbiorowa pod red. W. Kapelańskiego. Wybrane kierunki badań Katedry hodowli Trzody Chlewnej UTP w Bydgoszczy. W zakresie innowacyjnych rozwiązań produkcji wieprzowiny w woj. kujawsko-pomorskim. Wyd. Uczelniane UTP, Bydgoszcz 2013, BOCIAN M. HAMMERMEISTER A. GRAJEWSKA S. KAPELAŃSKA J. JELIŃSKA A Tłuszcz śródmięśniowy w mięsie i grubość słoniny u świń czystorasowych i mieszańców. Rocz. Instyt. Przem. Mięsn. i Tłuszcz. T XLVII/ GRAJEWSKA S. BOCIAN M Plastyczność surowego mięsa wieprzowego jako wskaźnik jego jakości z uwzględnieniem genotypu świń RYR1. In Żywność. Nauka. Technologia. Jakość, 3 (44) Supl., GRAU R. HAMM R Eine einfache Methode zur Bestimmung der Wasserbindung im Fleisch. Fleischwirtschaft 4, pp HONIKEL K.O The water binding of meat. In Fleischwirtschaft 67, 9: MAIORANO G. KAPELAŃSKI W. BOCIAN M. PIZZUTO R. KAPELAŃSKA J Influence of Reading system, diet and gender on performance, carcass traits and meat quality of Polish Landrance pigs. In Animal 7, NATIONAL PORK BOARD Pork composition and quality assessment procedures. 4th ed. National Pork Board, Des Moines, IA PISULA A. POSPIECH E Mięso-Podstawy nauki i technologii. Praca zbiorowa pod red. A. Pisuli, E. Pospiecha. Wyd. SGGW, Warszawa PN-ISO 4121:1998. Analiza sensoryczna. Ocena produktów spożywczych przy użyciu metod skalowania REKIEL A Produkcja żywca wieprzowego. W: Produkcja zwierzęca cz. II. Bydło i trzoda chlewna. Praca zbiorowa pod red. T. Nałęcz-Twardzickiej RÓŻYCZKA J. KORTZ J. GRAJEWSKA-KOŁCZYK S A simplified method of the objective measurement of colour in fresk pork meat. In Roczniki Nauk Rolniczych, 90-B-3, StatSoft, Inc. STATISTICA (data analysis software system), 2008, version 8 ŚWIĄTKIEWICZ M Zastosowanie kiszonki z wilgotnego ziarna kukurydzy w tuczu świń. Broszura upowszechnieniowa 1/2008, IŻ PIB Kraków, 1-24 SZALATA M. POSPIECH E. ŁYCZYŃSKI A. URBANIAK M. FRANKIEWICZ A. MIKOŁAJCZAK B. MEDYŃSKI A. RZOSIŃSKA W. BARTKOWIAK Z. DANYLUK B Kruchość mięsa świń o zróżnicowanej mięsności. In Rocz. Inst. Przem. Mięs. Tłuszcz. XXXVI, Contact address: Agnieszka Gimińska, Wojciech Kapelański, Maria Bocian, Karol Sajdak, Department of Pig Breeding and Horses, Faculty of Animal Breeding and Biology, University of Technology and Life Sciences In Bydgoszcz, Mazowiecka 28, Bydgoszcz, agiminska@gmail.com 78

79 Sekcia: Výživa ľudí KOMPOZÍCIA MASTNÝCH KYSELÍN V SEMENÁCH AMARANTU PO OŽIARENÍ FATTY ACIDS COMPOSITION OF AMARANTH SEEDS AFTER IRRADIATION Andrea HRICOVÁ, Eduard GOFFA, Roman HOLIČ, Michal ZÁHORSKÝ Abstrakt: Analyzovali sme profil a obsah esenciálnych mastných kyselín a obsah skvalénu v semenách mutantných línií, ktoré vznikli radiačnou mutagenézou druhu Amaranthus cruentus L. (15/1, 26/2, 26/3, 27/5, 82/1, 236/1) a hybridného druhu K-433 (A. hypochondriacus x A. hybridus L.; 54/1, 279/1, 282/1). Profily mutantov získané pomocou plynovej a kvapalinovej chromatografie sme porovnali s profilmi kontrolných, neožiarených foriem semien. Mutantné línie odvodené ožiarením hybridného genotypu K-433 vykazovali vyšší obsah esenciálnych mastných kyselín v porovnaní s inými autormi, pričom hybridná mutantná línia 54/1 vykazovala najvyšší podiel esenciálnych mastných kyselín (50,2 %). Obsah skvalénu sa pohyboval od 7,4 do 11,4 % z celkového oleja, čo je v porovnaní s doteraz uvádzanými literárnymi údajmi oveľa vyšší podiel tejto vzácnej a na ľudské zdravie pozitívne vplývajúcej substancie. Kľúčové slová:, mastné kyseliny, skvalén, zrnový typ amarantu, mutagenéza, GC, HPLC Abstract: We have analyzed profile and content of essential fatty acids and squalene content in seeds of mutant lines generated by radiation mutagenesis of Amaranthus cruentus L. (15/1, 26/2, 26/3, 27/5, 82/1, 236/1) and hybrid K-433 (A. hypochondriacus x A. hybridus L.; 54/1, 279/1, 282/1). Profiles obtained by GC and HPLC were compared to profiles of control, non-iradiated seeds. The mutant lines originated from hybrid K-433, showed highest level of essential fatty acids compared to those found in the literature. Hybrid mutant line 54/1 appeared to have a highest content of screened essential fatty acids (50.2%). Squalene content varied from 7.4 to 11.4% of the total oil. These data of valuable and health promoting substance squalene are much higher compared to data reported by other authors. Key words: fatty acids, squalen, grain amaranth, mutagenesis, GC, HPLC, ÚVOD Semená amarantu (Amaranthus spp.) majú atraktívne chemické zloženie a vysoký nutričný potenciál. Vyznačujú sa vysokým obsahom plnohodnotných bielkovín s dobre vyváženým zložením aminokyselín, najmä vysokým obsahom sírnych aminokyselín lyzínu a metionínu. Nutričná hodnota rastlinných bielkovín sa vo všeobecnosti porovnáva s výživovou hodnotou mliečneho kazeínu, ktorého bielkovinové zloženie sa považuje za ideálne. Práve vďaka vysokému obsah lyzínu, ako jednej z esenciálnych aminokyselín, ktorá sa vo väčšine zelených rastlín vôbec nevyskytuje, a iným aminokyselinám, ktoré sú v zrne amarantu obsiahnuté (Bartošová a Szabó, 2012), sa jeho výživová hodnota bielkovín takmer približuje kazeínu. Môže byť preto náhradou živočíšnych bielkovín v strave vegetariánov a vegánov. Nízky obsah lepkotvorných bielkovín prolamínov a glutelínov, predurčuje amarant na využitie v strave celiatikov, vyžadujúcich bezlepkovú diétu. Okrem toho obsahujú semená tejto prirodzenej bezlepkovej pseudoobilniny aj iné cenné zložky ako vitamíny, minerály, ktoré sa v iných druhov vyskytujú v menších príp. obmedzených množstvách. Olej z amarantových semien má taktiež cenné zloženie. Tvoria ho predovšetkým nenasýtené mastné kyseliny. Najvyššie zastúpenie má kyselina linolová (C18:2; 44,6%), kyselina palmitová (C16:0; 22,2%) a kyselina olejová (C18:1; 29,1%; He a Corke, 2003) Pomer kyselín linolovej/α- linolénovej kyseliny (LA:ALA alebo ω-6/ω-3), je dôležitým faktorom pri znižovaní rizika srdcovo-cievnych ochorení (Simopoulos, 2008), ale ich pomer je vo výžive ľudí stále oveľa vyšší ako je odporúčané (od 6:1 do 3:1). Tang et al. (2014) uvádza ω-6/ω-3 pomer v listoch amarantu a quinoa ako veľmi priaznivý (3,89 2,28). Semená amarantu sú taktiež prírodným zdrojom skvalénu, ktorý je prekurzorom dôležitých antioxidačných látok ako je napr. koenzým Q10. Má dokázateľné protirakovinové a cholesterol znižujúcimi účinky (Rao a Newmark., 1998; Miettinen a Vanhanen, 1994). Väčšina rastlinných olejov obsahuje veľmi malé množstvo skvalénu (napr. olivový olej 0,41 0,54 %), amarantový olej ho môže obsahovať až do 8% (Sun et al., 1997; Bruni et al., 2001). Tento cenný nutričný profil amarantových semien predurčuje jeho využitie ako alternatívu k bežným obilninám. 79

80 Sekcia: Výživa ľudí Cieľom práce bolo určiť obsah a kompozíciu mastných kyselín a obsah skvalénu v semenách mutantných línií amarantu, získaných v predošlom výskume radiačnou mutagenézou a vyselektovať potenciálny šľachtiteľský materiál s pridanou nutričnou hodnotou. MATERIÁL A METÓDY Na analýzu boli použité semená mutantných línií, ktoré vznikli radiačnou mutagenézou druhu Amaranthus cruentus L. (15/1, 26/2, 26/3, 27/5, 82/1, 236/1) a hybridného druhu K-433 (A. hypochondriacus x A. hybridus L.; 54/1, 279/1, 282/1) ako aj kontrolné, neožiarené formy (A- kontrola/a. cruentus L. a B-kontrola/ A. hypochondriacus x A. hybridus L.). Rastlinný materiál bol pestovaný v Nitre, semená zozbierané v roku Extrakciu mastných kyselín sme uskutočnili z 50 mg semien, ktoré sme vysušili v sušičke pri 105 C (4 hod.). K vysušeným semenám sme pridali 0,5 ml (C:17) rozpustenej v dichlórmetáne (interný štandard) a 1,2 ml metanolickej HCl. Vzorky sme následne inkubovali 6 hod. pri 60 C vo vodnom kúpeli. Po metylácii sme mastné kyseliny extrahovali pridaním 1,2 ml hexánu a 2 ml saturovaného roztoku NaCl (40g/100 ml). Vzorky sme 20 min. intenzívne miešali a následne centrifugovali. Hornú organickú fázu obsahujúcu metylestery mastných kyselín sme odobrali a preniesli do vialky. Vzorky sme odparili a rozpustili v 0,6 ml hexáne. Zloženie mastných kyselín bolo analyzované plynovou chromatografiou. Skvalén sme extrahovali homogenizáciou 50 mg semien. Po homogenizácii sme pridali 3 ml zmesi KOH/metanol (60% KOH v 50% metanole) a inkubovali 2 hod. pri 70 C vo vodnom kúpeli. Po ochladení sme k vzorkám pridali 3 ml hexánu, premiešali a centrifugovali do oddelenia fáz. Vrchnú organickú fázu sme preniesli do čistej skúmavky a vzorky znova reextrahovali použitím 2ml hexánu. Vzorku sme zakoncentrovali odparením, rozpustili v 0,6 ml hexáne a obsah skvalénu sme analyzovali prostredníctvom HPLC. VÝSLEDKY A DISKUSIA Celkový obsah oleja v skúmaných líniách sa pohyboval v rozmedzí od 1,8 do 3,8 % (údaje nezobrazené). Celkové množstvo esenciálnych mastných kyselín (EMK) sa pohybovalo od 41,4 % do 50,2 % (obr. 1). Semená hybridných mutantných línií 54/1, 279/1 a 282/1 mali spomedzi analyzovaných vzoriek najvyššie zastúpenie esenciálnych mastných (50,2 %, 47,6 % a 46,9 %). U mutantných línií odvodených radiáciou druhu A. cruentus L. sme zaznamenali obsah EMK v rozmedzí od 41,4 % do 44,3 %. Zastúpenie EMK v semenách kontrolných vzoriek bolo 42,9 % (A- kontrola/a. cruentus L.) a 43,4 % (B-kontrola/ A. hypochondriacus x A. hybridus L.). Najviac zastúpenými nenasýtenými mastnými kyselinami boli kyselina linolová (od 40,4 % do 48,9 %) a kyselina olejová (od 21,9 % do 30,7 %). Najvyšší obsah kyseliny linolovej sme určili v semenách hybridných mutantných línií 54/1 (48,9 %), 279/1 (46,4 %) a 282/1 45,7 %). Naopak, mutantné línie odvodené z A. cruentus L. vykazovali najvyšší podiel kyseliny olejovej - 15/1 (30,7 %), 26/2 (30,7 %), 26/3 (29,9 %), 27/5 (28,8 % ), 82/1 (30,7 % ) a 236/1 (30,6 % ). Kontrolné vzorky obsahovali v semenách 29,3% (A-kontrola/A. cruentus L.) 29,1 % (B-kontrola/A. hypochondriacus x A. hybridus L.) kyseliny olejovej, podiel kyseliny linolovej bol v semenách kontrolnej formy A 41,9 % a 42,3 % v semenách kontrolnej formy B. Ostatné MK boli zastúpené v analyzovaných amarantových semenách menšom množstve, na úrovni nižšej ako 1 % z celkového percenta oleja. Profil lipidov a nami zistené hodnoty v semenách mutantných línií amarantu zodpovedajú publikovaným údajom iných autorov (Hlinková et al., 2013; Gamel et al., 2007; Dhellot et al., 2006). Avšak, semená línií odvodené radiáciou hybridného druhu A. hypochondriacus x A. hybridus L. vykazovali po mutagenéze značne vyšší obsah esenciálnych MK ako uvádzajú doteraz publikované údaje. Podobná distribúcia MK bola zaznamenaná pre slnečnicu a sóju (kyselina linolová 64 a 55 %, kyselina olejová 24 a 20 %). Gamel et al. (2007) uvádza že olej získaný z amarantových semien sa vyznačuje dobrou oxidačnou stabilitou, ktorá je vyššia ako u oleja zo semien slnečnice. 80

81 A-kontrola 15/1 26/2 26/3 27/5 82/1 236/1 B-kontrola 54/1 279/1 282/1 A-kontrola 15/1 26/2 26/3 27/5 82/1 236/1 B-kontrola 54/1 279/1 282/1 Sekcia: Výživa ľudí Obsah skvalénu sa v našich vzorkách pohyboval v rozmedzí od 7,4 % do 11,4 %. Jeho najvyšší podiel sme zistili u línie 26/2 (11,44 %) a 236/1 (11,34 %). Jeho obsah bol vysoký aj u kontrolnej línie A (11,1 %). V priemere mali línie odvodené radiáciou druhu A. cruentus L. vyšší podiel skvalénu ako línie získané aplikáciou radiačnej mutagenézy hybridného druhu K-433. Doposiaľ publikované literárne zdroje uvádzajú obsah skvalénu v semenách amarantu do 4, ojedinele do 6 %. V iných rastlinných olejoch sa jeho množstvo uvádza len do 0,5% z celkového percenta oleja. Na základe uvedeného môžeme konštatovať, že obsah skvalénu v našich vzorkách je niekoľkonásobne vyšší ako uvádzajú doteraz publikované práce. Jeho obsah bol však vyšší aj u kontrolných vzoriek, čo naznačuje, že obsah skvalénu nebol zvýšený vplyvom γ žiarenia ale pravdepodobne vplyvom klimatických podmienok v danom pestovateľskom roku. Pre ďalšie závery o vplyve mutagenézy na obsah skvalénu bude potrebné analyzovať niekoľko ďalších generácií a vylúčiť vplyv interakcie environment x genotyp. 52,0 50,0 48,0 46,0 44,0 42,0 40,0 Suma esenciálnych MK Obsah skvalénu (%) Obrázok 1 Analýza obsahu esenciálnych mastných kyselín a skvalénu v mutantných líniách amarantu. Obsah esenciálnych mastných kyselín a obsah skvalénu v semenách mutantov druhu A. cruentus L. (15/1, 26/2, 26/3, 27/5, 82/1, 236/1) a hybridného druhu A. hypochondriacus x A. hybridus L. (54/1, 279/1, 282/1), získaných po aplikácii γ žiarenia, a semenách kontrolných, neožiarených foriem (A- kontrola/a. cruentus L. a B-kontrola/ A. hypochondriacus x A. hybridus L.). ZÁVER Štúdia esenciálnych MK v semenách amarantových semien ukázala, že profil a podiel MK v mutantných líniách je porovnateľný s údajmi iných autorov. Avšak, semená línií odvodené radiáciou hybridného druhu K-433 (A. hypochondriacus x A. hybridus L.) vykazovali po mutagenéze značne vyšší obsah esenciálnych MK ako uvádzajú doteraz publikované údaje. Línia 54/1 vykazovala najvyšší obsah esenciálnych MK (50,2%). Literárne zdroje uvádzajú obsah skvalénu v semenách amarantu do 4, ojedinele do 6%. V iných rastlinných olejoch sa jeho množstvo uvádza len do 0,5 % z celkového percenta oleja. Obsah skvalénu sa v našich vzorkách pohyboval od 7,4 do 11,4 %. z celkového percenta oleja. Na základe uvedených výsledkov môžeme povedať, že klimatické podmienky boli v Nitre v pestovateľskom roku 2012 veľmi vhodné pre akumuláciu skvalénu v semenách amarantu. Pre ďalšie závery o vplyve mutagenézy na akumuláciu skvalénu bude potrebné analyzovať niekoľko ďalších generácií a vylúčiť tak vplyv interakcie environment x genotyp. LITERATÚRA BARTOŠOVÁ,M.L. SZABÓ, J.K Technological properties of spelt - amatanth composite flours. In Research Journal of Agricultural Science, 2012, vol. 1, p BRUNI, R. MEDICI, A. GUERRINI, A. et al Wild Amaranthus caudatus seed oil, a nutraceutical resource from Ecuadorian flora. In J. Agric. Food Chem., 2001, vol. 49, p

82 Sekcia: Výživa ľudí DHELLOT, J.R. MATOUBA, E. MALOUMBI, M.G. et al Extraction, chcemical composition and autrional characterization of vegetable oils: Case of Amaranthus hybridus (var 1 and 2) of Congo Brazzaville. In Afr. J. Biotechnol., 2006, vol. 5, pp GAMEL, T.H. MESALLAM, A.S. DAMIR, A.A. et al Characterization of amaranth seed oils. In J. Food Lipids, 2007, vol. 14, p HE, H. CORKE, H Oil and squalene in Amaranthus grain and leaf. In J. Agric. Food Chem., 2003, vol. 51, p HLINKOVÁ, A. BEDNÁROVÁ, A. HAVRLENTOVÁ, M Evalution of fatty acid composition among selected amaranth grains grown in two consecutive years. In Biologia, 2013, vol. 4, p MIETTINEN, T. A. VANHANEN, H Serum concentration and metabolism of cholesterol during rapeseed oil and squalene feeding. In Am. J. Clin. Nutr., 1994, vol. 59, p RAO, C. V. NEWMARK, H. L Chemopreventive effect of squalene on colon cancer. In Carcinogenesis, 1998, vol. 19, p SIMOPOULOS, A.P The importance of the omega-6/omega-3 fatty acid ratio in cardiovascular disease and other chronic diseases. In Exp. Biol. Med., 2008, vol. 233, p SUN, H. WIESENBORN, D. TOSTENSON, K. et al Fractionation of squalene from amaranth seed oil.in J. Am. Oil Chem. Soc., 1997, vol. 74, p TANG, Y. LI, X. CHEN, P. X. et al Lipids, tocopherols, and carotenoids in leaves of amaranth and quinoa cultivars and a new approach to overall evaluation of nutritional quality traits. In J. Agric. Food Chem., 2014, vol. 62 p Poďakovanie: Práca bola podporená Slovenskou vedeckou grantovou agentúrou VEGA, projekt č. 2/0066/13: Využitie moderných biotechnológií v šľachtiteľskom programe láskavca, Slovenskou Agentúrou na podporu výskum a vývoja, projekt č. APVV : Lipotoxicita v kvasinkách: mechanizmy ochrany proti nahromadeným mastným kyselinám a skvalénu a projektu Európskeho spoločenstva no : Vybudovanie výskumného centra "Agrobiotech". Kontaktná adresa: 1. Andrea Hricová, Oddelenie populačnej genetiky a šľachtenia, Ústav genetiky a biotechnológií rastlín SAV, Akademická 2, Nitra, , andrea.hricova@savba.sk, 2. Goffa Eduard, Oddelenie biochémie a biomembrán, Ústav živočíšnej biochémie a genetiky SAV, Moyzesova 61, Ivánka pri Dunaji, , eduard.goffa@savba.sk, 3. Holič Roman, Oddelenie biochémie a biomembrán, Ústav živočíšnej biochémie a genetiky SAV, Moyzesova 61, Ivánka pri Dunaji,900 28, roman.holic@savba.sk, 4. Michal Záhorský, Oddelenie populačnej genetiky a šľachtenia, Ústav genetiky a biotechnológií rastlín SAV, Akademická 2, Nitra, , michal.zahorsky@savba.sk 82

83 Sekcia: Výživa ľudí SPEKTRUM MASTNÝCH KYSELÍN INTRAMUSKULÁRNEHO TUKU JAHNIAT Z TRADIČNÉHO A UMELÉHO ODCHOVU FATTY ACIDS PROFILE OF INTRAMUSCULAR FAT IN LAMBS FROM TRADITIONAL AND ARTIFICIAL REARING Lucia LUPTÁKOVÁ, Milan MARGETÍN Abstrakt: Kvalita 40 ľahkých jatočných jahniat z umelého a tradičného odchovu (UO, TO) bola hodnotená na základe mastných kyselín intramuskulárneho tuku (IMT). Jahňatá z UO v porovnaní s jahňatami z TO mali horšiu kvalitu posudzovanú na základe spektra mastných kyselín (MK). Obsah CLA v tuku TO jahniat bol niekoľkonásobne vyšší ako u UO jahniat (0,749 resp. 0,193 g / 100 g FAME, P<0,001). Podobne obsah trans-vakcenovej kyseliny (TVA), α- linolénovej (ALA), rumenovej (RA), eikosapentaénovej (EPA) a dokosahexaenovej kyseliny (DHA) bol u TO jahniat významne vyšší (P<0,001) ako u UO jahniat (0,955 resp. 0,111, 0,715 resp. 0,251; 0,672 resp. 0,148; 0,352 resp. 0,061; 0,252 resp. 0,079 gramov / 100 gramov FAME). Naopak, obsah kyseliny linolovej (LA), pomer LA / ALA a n-6 / n-3 bol u UO jahniat výrazne vyšší ako u TO jahniat (9,07 resp. 4,81 g / 100 g FAME; 39,11 resp. 6,80; 14,56 resp. 3,25, P<0,001). Pozorované boli významné rozdiely medzi MK intramuskulárneho tuku pri porovnaní barančekov a jahničiek iba v prípade kyseliny arachidónovej (P<0,05). Kľúčové slová : ľahké jahňatá, mastné kyseliny, intramuskulárny tuk Abstract: The quality of 40 light carcass lambs from artificial and traditional rearing (AR, TR) was assessed on the basis of fatty acids of intramuscular fat (IMF). Lambs from AR in comparison with TR have poor quality being assessed on the basis of fatty acids (FAs) profile. The content of CLA in the fat of TR lambs was severalfold higher (0.749 vs g/100g FAME, P<0.001) than in AR lambs. Similarly, the content of trans-vaccenic (TVA), α-linolenic (ALA), rumenic (RA), eicosapentaenoic (EPA) and docosahexaenoic acid (DHA) was in TR lambs significantly higher (P<0.001) than in AR lambs (0.955 vs ; vs ; vs ; vs ; vs g/100g FAME). In contrary, the content of linoleic acid (LA), the ratio of LA / ALA and n-6/n-3 in AR lambs was significantly higher than in TR lambs (9.07 vs g/100g FAME; vs. 6.80; vs. 3.25, P<0.001). Significant differences between FAs of IMF of ram lambs and ewe lambs were observed only in the case of arachidonic acid (P<0.05). Key words : light lambs, fatty acids, intramuscular fat ÚVOD Na Slovensku prevažuje chov dojných oviec, pričom odstav jahniat sa realizuje spravidla vo veku dní a jahňatá sa produkujú na trh ako mliečne najmä pred Veľkonočnými, sviatkami. Produkcia ĽJJ je na Slovensku zabezpečovaná v podstate 2 spôsobmi. Jedným z nich je produkcia jahniat z umelého odchovu (UO) pomocou mliečnych kŕmnych zmesí a s využitím mliečnych kŕmnych automatov. Tento spôsob odchovu sa realizuje najmä pri vysokoprodukčných mliekových plemenách. Druhý spôsob produkcie ĽJJ je z tradičného odchovu (TO), často s využitím dôsledného škôlkovania (Margetín et al. 2009). Tento spôsob odchovu sa realizuje prevažne pri dojných plemenách oviec s nižšou produkciou mlieka, kedy sa s dojením bahníc začne až po odstave jahniat vo veku dní. Čo sa týka kvality produkovaných ĽJJ, mimoriadna pozornosť je v poslednom období venovaná širokému spektru mastných kyselín (MK), s dôrazom na zdraviu prospešné MK, v súvislosti s produkciou tzv. funkčných potravín (Juarez et al., 2008). Obsah intramuskulárneho tuku (IMT) a zloženie MK ovplyvňujú nielen nutričnú hodnotu, ale aj senzorické vlastnosti mäsa. Nuernberg et al. (2008) považujú jahňacie mäso za mäso s vysokou nutričnou hodnotou, ľahko straviteľné s priaznivým zložením mastných kyselín. Kvalita mäsa ĽJJ posudzovaná na základe spektra MK IMT, nutričná hodnota konzumovaného mäsa veľmi závisí od výživy, kvality konzumovaného mlieka a objemového a jadrového krmiva. Zloženie kŕmnej dávky jatočných jahniat môže výrazným spôsobom ovplyvniť obsah jednotlivých MK a skupín MK (Nuernberg et al., 2008; Wood et al. (2003), a v konečnom dôsledku celkovú kvalitu jahniat. Viacerí výskumníci uvádzajú významný vplyv konzumovaného mlieka na zloženie mastných kyselín odstavovaných jahniat (Velasco et al., 2004). Napriek výraznému exportu ĽJJ zo Slovenska na náročné trhy krajín EÚ, informácií o ich exaktne posúdenej kvalite nie je dostatok. Cieľom predkladanej práce bolo posúdiť 83

84 84 Sekcia: Výživa ľudí kvalitu ĽJJ vyprodukovaných pri vyššie uvedených 2 spôsoboch odchovu, a to na základe spektra mastných kyselín intramuskulárneho tuku. MATERIÁL A METÓDY Pokusným materiálom boli dve skupiny ĽJJ (40 ks) pochádzajúcich z Účelového hospodárstva Výskumného ústavu živočíšnej výroby Nitra. Jedna skupina jahniat pochádzala z UO pomocou mliečnych kŕmnych zmesí (20 ks jahniat; z toho 13 baránkov a 7 jahničiek). Jahňatá boli odchovávané v samostatnej odchovni s využitím mliečnej kŕmnej zmesi (Profilamm, dodávateľ Milki, s.r.o. Bratislava) podávanej pomocou mliečneho kŕmneho automatu. Presun jahniat do odchovne bol počas kolostrálneho obdobia (na 2. až 4. deň po narodení). Od samého začiatku odchovu mali jahňatá k dispozícii ad libitne ďatelino-trávne seno štandardnej kvality a kŕmnu zmes pre jahňatá (OV 02). Druhá skupina ĽJJ (20 ks; 13 baránkov, 7 jahničiek) bola odchovávaná tradičným spôsobom (TO), s využívaním škôlkovania. Pri tomto spôsobe odchovu bol jahňatám postupne obmedzovaný prístup k mliečnej žľaze matiek. Jahňatá boli zatvárané v škôlkach a k matkám sa púšťali podľa určitého časového harmonogramu. Bližšie je spôsob odchovu jahniat pomocou dôsledného škôlkovania popísaný v prácach Margetína et al. (2009). Z hľadiska plemennej štruktúry sa v obidvoch prípadoch jednalo o jahňatá syntetickej populácie slovenskej dojnej ovce. Analýza mastných kyselín bola uskutočnená v laboratóriu Chemického ústavu Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave pomocou plynovej chromatografie. Bližšie je metodika analýzy MK uvedená v práci Margetín et al. (2014). Obsah MK IMT je vyjadrený v g/100 g FAME (fatty acids methyl esters). V predkladanej práci uvádzame MK výraznejším spôsobom ovplyvňujúcim zdravotný stav konzumentov (viď tab. 1). Pri analýze primárnych podkladov jednotlivých MK IMT sme použili dvojfaktorovú analýzu rozptylu s interakciou. K analýze primárnych údajov sme použili GLM procedúru štatistického balíka SAS. VÝSLEDKY A DISKUSIA V tab. 1 sú uvedené výsledky analýzy vybraných MK, ktoré na základe dostupných literárnych prameňov majú väčší či menší vplyv na zdravotný stav konzumentov jahňacieho mäsa. Z tab. 1 je zrejmé, že spôsob odchovu ĽJJ mal na viaceré MK vysoko významný vplyv. Čo sa týka nasýtených MK prevládajúcimi boli kyselina myristová (MA), palmitová (PA) a steárová (SA) v súlade s prácou Sinanoglou et al. (2013). Dôležitým zistením je, že obsah PA, ktorá sa považuje všeobecne za MK s nepriaznivým účinkom na zdravotný stav človeka, bol u jahniat z UO významne vyšší (26,68 g/100g FAME) ako pri jahňatách z TO (22,97 g/100 g FAME; P<0,01). V obsahu kysliny myristovej (MA), ktorá je taktiež považovaná za nebezpečnú pre ľudské zdravie, sme nezistili medzi jahňatami z UO a TO a baránkami a jahničkami významné rozdiely. Obsah MA bol v našom pozorovaní pri oboch systémoch odchovu nepatrne vyšší ako uvádzajú Lanza et al. (2006). Výrazne vyššie hodnoty MA u cicajúcich jahniat zistili Scerra et al. (2007). Obsah nasýtenej SA (považovanej za MK skôr s priaznivým účinkom) bol pri jahňatách z TO výrazne vyšší (10,14 resp. 12,68 g/100g FAME; P<0,001). Z mononenasýtených MK mala u oboch skupín jahniat najvyššie zastúpenie kyselina olejová, pričom vyšší obsah bol u jahniat z UO (37,87 resp. 35,44 g/100 g FAME; P<0,01). Uvedené priemerné hodnoty OA sú v zhode s výsledkami práce Sinanoglou (2013) a. podobné výsledkom Osorio et al. (2007) u mliečnych jahniat plemena Churra odchovaných pomocou mliečnych náhražiek. Mononenasýtená trans-vakcénová MK (TVA), ktorá je najdôležitejším prekúrzorom konjugovanej kyseliny linolovej (CLA), bola pri jahňatách z TO niekoľko násobne vyššie zastúpená ako pri jahňatách z UO (tab.1). Pri esenciálnej kyseline linolovej (LA) bol obsah viac ako 2x vyšší pri jahňatách z UO ako pri jahňatách z TO, čo zrejme súvisí s tým, že v mliečnej kŕmnej zmesi jahniat z UO boli vysokým podielom zastúpené rastlinné oleje (kokosový a palmový). Naopak druhá esenciálna MK (alfa linolénová ALA) bola v takmer trojnásobne vyššom zastúpení pri jahňatách z TO (0,715 g/100gfame) ako pri jahňatách z UO (0,251 g/100g FAME; P<0,001). Významným zistením je, že pri jahňatách z UO bol v našom pozorovaní obsah kyseliny rumenovej (RA), ktorá je najdôležitejším izomérom CLA s antikarcinogénnými, antisklerotickými, imunomodulačnými a inými účinkami na zdravie ľudí niekoľkonásobne nižší ako pri jahňatách z TO

85 Sekcia: Výživa ľudí (0,148 resp. 0,672 g/100g FAME, P<0,001). Podobne Lanza et al. (2006) zistili v IMT najdlhšieho chrbtového svalu niekoľkonásobne vyšší obsah RA u jahniat odchovávaných materským mliekom v porovnaní s umelým odchovom (1,13 resp. 0,47 g/100 g FAME). Z hľadiska zdraviu prospešných účinkov MK v súvislosti s konzumáciou červeného mäsa je významným zistením, že obsah PUFA s dlhým reťazcom, ako je eikozapentaénová MK (EPA), dokozapentaénová (DPA) a dokozahexaénová MK (DHA) bol vo všetkých prípadoch signifikantne vyšší pri jahňatách z TO ako pri jahňatách z UO (P<0,001; tab. 1). Preukazne vyššie hodnoty EPA, DPA a DHA zistili v IMT MLD jahniat odchovávaných výlučne materským mliekom (v porovnaní s umelým odchovom) tiež Lanza et al. (2006). Serra et al. (2009) zistili v IMT MLD pri mliečnych jahňatách odchovávaných tradične a odporážaných pri hmotnosti 17 obsah EPA, DPA a DHA na úrovni 0,90; 0,72 a 0,43 g/100g. V tab. 1 sú uvedené aj výsledky porovnania obsahu vybraných mastných kyselín IMT v závislosti od pohlavia hodnotených jahniat. Ako je z tab. 1 zrejmé rozdiely v obsahu jednotlivých MK IMT medzi baránkami a jahničkami boli zo 17 porovnávaných MK významné iba v jednom prípade (kyselina arachidonová). V tomto prípade bol obsah arachidonovej MK (AA) u barančekov 1,87 g/100g FAME a pri jahničkách na úrovni 1,35 g/100g FAME; P<0,05). Zistený významný rozdiel v AA pravdepodobne súvisí s rozdielnou vitalitou, žravosťou a celkovým metabolizmom barančekov a jahničiek. Z tab. 1 tiež vyplýva, že spôsob odchovu x pohlavie jahniat nemal na hodnotené MK štatisticky významný vplyv ani v jednom prípade (P>0,05). ZÁVER Na základe hodnotenia kvality 40 ks ĽJJ z UO a TO môžeme konštatovať, že jahňatá z UO nedosahujú kvalitu jahniat z TO. Jahňatá z UO majú významne horšiu kvalitu posudzovanú najmä na základe MK intramuskulárneho tuku. Týka sa to najmä niektorých zdraviu prospešných mastných kyselín (CLA, EPA, DHA, RA), ale aj celkového posúdenia jednotlivých skupín MK. LITERATÚRA JUÁREZ, M. HORCADA, A ALCALDE, M.J VALERA, M. MULLEN, A.M. MOLINA, A Estimation of factors influencing fatty acid profiles in light lambs. In Meat Science, vol. 79, 2008, p LANZA, M. BELLA, M. PRIOLO, A. BARBAGALLO, D. GALOFARO, V. LANDI, C. PENNISI, P Lamb meat quality as affected by a natural or artificial milk feeding regime. In Meat Science, vol. 73, 2006, p MARGETÍN, M. MARGETÍNOVÁ, J. GÁLISOVÁ, M. ČAPISTRÁK, A. ŠPÁNIK, J Intenzita rastu jahniat odchovaných pomocou dôsledného škôlkovania a jahniat z umelého odchovu. In Slovenský chov, roč. 14., 2009, č. 11, s MARGETÍN, M. APOLEN, D. ORAVCOVÁ, M. VAVRIŠÍNOVÁ, K. PEŠKOVIČOVÁ, D. LUPTÁKOVÁ, L. KRUPOVÁ, Z. BUČKO, O. BLAŠKO, J Fatty acids profile of intramuscular fat in light lambs traditionally and artificially reared. In Journal of Central European Agriculture, vol. 15, 2014, č. 1, s NUERNBERG,K. FISCHER, A. NUERNBERG, G. ENDER, K. DANNENBERGER, D Meat quality and fatty acid composition of lipids in muscle and fatty tissue of Skudde lambs fed grass versus concentrate. In Small Ruminant Research, 74, OSORIO, M.T. ZUMALACÁRREGUI, J.M. FIGUEIRA, A. MATEO, J Fatty acid composition in subcutaneous, intermuscular and intramuscular fat deposits of suckling lamb meat: effect of milk source. In Small Rumin. Res., vol. 73, 2007, č.1-3, s SCERRA, M. CAPARRA, P. FOTI, F. GALAFARO, V. SINATRA, M.C. SCERRA, V Influence of ewe feeding systems on fatty acid composition of suckling lambs. In Meat Sci., vol. 76, 2007, p SERRA, A. MELE, M. LA COMBA, F. CONTE, G. BUCCIONI, A. SECCHIARI, P Conjugated Linoleic Acid (CLA) content of meat from three muscles of Massese suckling lambs slaughtered at different weights. In Meat Science, 81,

86 Sekcia: Výživa ľudí SINANOGLOU, V.J. BATRINOU, A. MANTIS, F. BIZELIS, I. MINIADIS- MEIMAROGLOU, S Lipid quality indices: Differentiation of suckling lamb and kid breeds reared by traditional sheep farming. In Small Ruminant Research, vol.113, 2013, p VELASCO, S. CANEQUE, V. LAUZURICA, S. PÉREZ, C. HUIDOBRO, F. (2004) Effect of different feeds on meat quality and fatty acid composition of lambs fattened at pasture. Meat Science, 66, WOOD, J.D. RICHARDSON, R.I. NUTE, G.R. FISCHER, A.V. CAMPO, M.M. KASAPIDOU, E. SHEARD, P.R. ENSER, M Effects of fatty acids on meat quality: a review. In Meat Science, vol. 66, 2003, p Poďakovanie: Príspevok bol vytvorený realizáciou projektu APVV na základe podpory Slovenskej agentúry pre podporu vedy a výskumu. Kontaktná adresa: Ing. Lucia Luptáková, Katedra špeciálnej zootechniky, Tr. A. Hlinku 2, Nitra, l.luptakova85@gmail.com Tabuľka 1 Obsah vybraných mastných kyselín intramuskulárneho tuku (g/100g FAME) Ukazovateľ Spôsob odchovu jahniat Pohlavie jahniat Interakcia P P ( P) UO TO Barančeky Jahničky SEM R 2 C12:0 (laurová) 1,36 0,473 <0,0001 0,938 0,892 0,7369 0,4121 0,415 0,543 C14:0 (myristová) 5,21 5,31 0,7955 5,29 5,23 0,8759 0,2464 1,133 0,048 C16:0 (palmitová) 26,68 22,97 <0, ,55 25,11 0,3260 0,347 6,875 0,558 C16:1 cis9 (palmitoolejová) 0,346 0,512 <0,0001 0,421 0,437 0,5109 0,2201 0,072 0,577 C17:0 (margarínová) 0,406 1,145 <0,0001 0,765 0,786 0,7659 0,5792 0,207 0,775 C18:0 (steárova) 10,14 12,68 <0, ,35 11,46 0,8286 0,7382 1,523 0,427 C 18:1 trans9 (elaidová) 0,131 0,240 <0,0001 0,182 0,189 0,3956 0,2296 0,023 0,852 C18:1 cis9 (OA) 37,87 35,44 0, ,38 36,92 0,4587 0,0841 2,176 0,361 C18:1 trans11 (TVA) 0,111 0,955 <0,0001 0,519 0,548 0,3935 0,3134 0,101 0,950 C18:2 n-6 (LA) 9,07 4,81 <0,0001 7,32 6,57 0,0644 0,9138 1,183 0,786 C18:3 n-6 (GLA) 0,076 0,053 <0,0001 0,067 0,063 0,4002 0,7764 0,015 0,404 C18:3 n-3 (ALA) 0,251 0,715 <0,0001 0,497 0,670 0,4297 0,2027 0,102 0,859 C18:2 cis9,trans11 (RA) 0,148 0,672 <0,0001 0,409 0,411 0,9638 0,5439 0,130 0,823 C20:4 n-6 (AA) 1,56 1,66 0,6628 1,87 1,35 0,0328 0,7995 0,703 0,125 C20:5 n-3 (EPA) 0,061 0,352 <0,0001 0,216 0,196 0,5859 0,4319 0,111 0,674 C22:5 n-3 (DPA) 0,179 0,625 <0,0001 0,438 0,365 0,2106 0,4549 0,173 0,668 C22:6 n-3 (DHA) 0,079 0,252 0,0002 0,162 0,169 0,8668 0,2239 0,124 0,406 Zoznam skratiek AA kyselina arachidónová GLA GLA γ- linolénová MK mastná kyselina LA kyselina linolová n 6 ALA α linolénová n - 3 (prekurzor kyseliny MLLT Musculus longissimus lumborum et thoracis linolovej) CLA kyselina oktadekadiénová, (konjugovaná RA kyselina rumenová kys linolová) DHA kyselina dokozahexaénová SFA nasýtené mastné kyseliny DPA kyselina dokozapentaénová TO tradičný odchov (intenzívny odchov jahniat v ovčiarňach) EMT extramuskulárny tuk TVA kyselina trans vakcénová EPA kyselina eikozapentaénová UO umelý odchov IMT intramuskulárny tuk 86

87 Sekcia: Výživa ľudí EFEKT KONZUMÁCIE 100 % OVOCNEJ ŠŤAVY NA VYBRANÉ PARAMETRE KRVNEJ PLAZMY ŽIEN EFFECT OF CONSUMPTION OF 100% FRUIT JUICE ON SELECTED PARAMETERS OF BLOOD PLASMA OF WOMEN Lenka PREDNÁ, Marta HABÁNOVÁ, Marianna SCHWARZOVÁ, Peter CHLEBO, Peter SLEZÁK Abstrakt: Cieľom práce bolo sledovanie efektu konzumácie 100 % ovocnej šťavy na vybrané parametre krvnej plazmy žien. Zistili sme štatisticky vysoko preukazný nárast HDL cholesterolu (z 1,41±0,36 na 1,65±0,36 mmol.l -1 ) a zvýšenie totálneho antioxidačného statusu (z 1,64±0,08 na 1,79±0,09 mmol.l -1 ). Štatisticky významný bol aj pokles hladiny celkového cholesterolu (z 6,15±0,88 na 5,93±0,69 mmol.l -1 ) a LDL cholesterolu (z 3,97±0,77 na 3,79±0,59 mmol.l -1 ). Zmeny v ostatných sledovaných parametroch boli nesignifikantné. Z výsledkov vyplýva, že konzumácia štiav z bobuľového ovocia, ktoré je zdrojom biologicky aktívnych látok, pozitívne moduluje lipidový profil, čo je významné z hľadiska primárnej prevencie kardiovaskulárnych ochorení. Kľúčové slová: 100 % ovocná šťava, antioxidanty, lipidový profil, kardiovaskulárne ochorenia, prevencia Abstract: The aim of this study was monitor the influence of the consumption of 100 % fruit juice on the lipid profile selected female probands. We found, statistically high-significant the increase in HDL cholesterol (1.41±0.36 to 1.65±0.36 mmol.l -1 ) and increase total antioxidant status (1.64±0.08 to 1.79±0.09 mmol.l -1 ). A statistically significant decrease was recorded in total cholesterol (6.15±0.88 to 5.93±0.69 mmol.l -1 ), LDL cholesterol (3.97±0.77 to 3.79±0.59 mmol.l -1 ). Changes in others monitored parameters were not significant. The results have showed that the consumption of juice of berries, which are a source of biologically active compounds, modulates the lipid profile positively and this fact is significant in terms of primary prevention of cardiovascular diseases. Key words: 100 % fruit juice, antioxidant, lipid profile, cardivascular diseases, prevention ÚVOD Najčastejšou príčinou úmrtnosti a chorobnosti vo svete sú kardiovaskulárne ochorenia (Mendis et al., 2011) a náklady na zdravotnícku starostlivosť predstavujú obrovskú finančnú záťaž nielen pre krajiny Európskej únie ale aj v USA (Leal et al., 2006). Viaceré rizikové faktory, ktoré sa s kardiovaskulárnymi ochoreniami spájajú, vrátane vysokej hladiny celkového cholesterolu, nízkej hladiny HDL cholesterolu, obezity, diabetu, hypertenzie a nízkej úrovne antioxidantov je možné modulovať správnym stravovaním a životným štýlom (Slavíček et al., 2008), s pravidelným cvičením, ako je napr. chôdza alebo jogging (Yu-Poth et al., 1999). Jednou z možností je tiež častejšie zaradenie drobného ovocia do jedálneho lístka (Habánová et al. 2013). Drobné ovocie je bohatým zdrojom biologicky aktívnych látok (Pojer et al., 2013; Giampieri et al., 2014; Nile Park, 2014; Rodriguez-Mateos et al., 2014), ktoré majú signifikantne pozitívne účinky na zdravie. Najvýznamnejšie sú antimikrobiálne, protizápalové, antioxidačné a protinádorové účinky (Salmanian et al., 2014), na ktorých sa podieľajú predovšetkým polyfenoly, vitamíny, minerálne látky a vláknina (Nile Park, 2014). Zdrojom antioxidačne pôsobiacich zlúčenín sú rovnako prírodné nápoje vo forme ovocných štiav (Asgary et al., 2014). V bobuľovom ovocí prítomné polyfenoly zahŕňajú širokú škálu zlúčenín rozdelených do niekoľkých tried ako je hydroxybenzoová a hydroxyškoricová kyselina, antokyány, proantokyanidíny, flavonoly, flavóny, flavanoly, flavanóny, izoflavóny, stilbény a lignany (Moyer et al., 2002). Tmavo a červeno sfarbené druhy drobného ovocia (černice, čučoriedky, brusnice, maliny, jahody) sú populárne v ľudskej výžive nielen v čerstvej ale aj v spracovanej forme. Rastúci je tiež trend používať bobuľové extrakty ako prísady do funkčných potravín a rôznych potravinových doplnkov v kombinácii s inými druhmi ovocia, zeleniny a extraktov z liečivých bylín, pričom dokážu efektívne fungovať ako inhibítory voľných radikálov (Wang Jiao, 2000). Výsledky pokusov in vivo s potravinami bohatými na polyfenoly potvrdzujú ich blahodárne účinky pri liečbe hypertenzie a iných rizikových faktorov, ako hyperlipidémia, prípadne fajčenie a objasnenie mechanizmu ich účinku by malo poskytnúť nový pohľad na kardiovaskulárnu fyziológiu 87

88 Sekcia: Výživa ľudí a patofyziológiu a možno aj nové ciele pre výrobu protektívnych liečiv cievneho systému alebo výživových doplnkov (Stoclet et al., 2004). Napriek výsledkom intervenčných štúdií však ešte stále chýbajú niektoré údaje, pretože problematika nie je jednoduchá. Na potvrdenie takýchto pozorovaní sa odporúčajú dobre organizované intervenčné štúdie, ktoré by skúmali širšiu škálu ovocia a vplyv ich dlhodobej konzumácie na organizmus (Chong et al., 2010). Cieľom práce bolo sledovanie hodnôt biochemických parametrov krvného séra: celkový cholesterol, HDL cholesterol, LDL cholesterol, apolipoproteín A1, apolipoprotein B, totálny antioxidačný status a vysoko senzitívny C-reaktívny proteín a ich zmeny vplyvom pravidelnej konzumácie 100 % ovocnej šťavy. MATERIÁL A METÓDY Do štúdie bolo zaradených 36 žien s priemerným vekom 52,36±5,83 rokov, ktoré konzumovali 300 ml 100 % šťavy z plodov arónie čiernoplodej (Aronia melanocarpa (Michx.) Elliott), brusnice čučoriedkovej (Vaccinium myrtillus L.), brusnice obyčajnej (Vaccinium vitis-idaea L.) a jablka (Malus ssp.), bez konzervantov od firmy MountBerry počas troch týždňov (21 dní). Šťava nebola pripravená z koncentrátu (NFC not from concentrate). Pomer jej ovocnej zložky predstavoval 50 % BIO jablčná šťava, 25 % BIO aróniová šťava, 15 % BIO čučoriedková šťava a 10 % BIO brusnicová šťava. Probandkám bola odoberaná 2-krát žilová krv nalačno štandardným spôsobom na začiatku a na konci štúdie. Po separovaní krvného séra boli vzorky skladované v hlbokomraziacom boxe pri teplote -80 C do uskutočnenia analýz. Jednotlivé biochemické ukazovatele lipidové spektrum (celkový cholesterol (T-CH), LDL cholesterol (LDL-CH), HDL cholesterol (HDL-CH), triacylglyceroly (TG)), celkový antioxidačný status (TAS) a vysoko senzitívny C-reaktívny proteín (CRPhs) sa stanovovali z rozmrazených vzoriek krvnej plazmy pomocou biochemického analyzátora Biolis 24i Premium, použitím analytických súprav (Randox, Írsko). Štúdia bola schválená Etickou komisiou pri Špecializovanej nemocnici Sv. Svorada na Zobore v Nitre, č. 01/0906/2015. Všetci účastníci štúdie podpísali informovaný súhlas so zaradením, podmienkami a priebehom štúdie. Výsledky boli spracované dvojvýberovým párovým t-testom v programe STATISTICA na hladine významnosti α=0,05. VÝSLEDKY A DISKUSIA V práci sme hodnotili efekt pravidelnej konzumácie 100 % ovocnej šťavy na vybrané parametre krvného séra vybranej skupiny žien. Boli zistené štatisticky vysoko preukazné pozitívne zmeny pri hladine HDL cholesterolu (HDL-CH) a totálneho antioxidačného statusu (TAS) - nárast hodnôt v rámci referenčného intervalu (z 1,41±0,36 na 1,65±0,36 mmol.l -1 a 1,64±0,08 na 1,79±0,09 mmol.l - 1 ) (tab. 1). Nízka hladina HDL cholesterolu a naopak vysoká koncentrácia LDL cholesterolu a triacylglycerolov v krvi sú hlavným rizikovým faktorom kardiovaskulárnych ochorení, ktoré sú v súčasnosti najčastejšou príčinou úmrtnosti na Slovensku (UVZ SR, 2015). Polyfenoly sú prítomné v bežne konzumovaných potravinách rastlinného pôvodu (ovocie, čaj, víno, kakao, čokoláda) pričom vo vedeckých štúdiách pribúdajú dôkazy o tom, že tieto bioaktívne zložky sa uplatňujú ako významné antioxidanty napr. pri znižovaní rizika kardiovaskulárnych ochorení (Hooper et al., 2008). Štatisticky významne klesla hladina celkového cholesterolu (z 6,15±0,88 na 5,93±0,69 mmol.l -1 ) a LDL cholesterolu (z 3,97±0,77 na 3,79±0,59 mmol.l -1 ). Podobný trend zmien parametrov lipidového spektra bol zaznamenaný aj v štúdii zameranej na pravidelnú konzumáciu brusnice čučoriedkovej (Vaccinium myrtillus L.) (Habánová et al., 2013). Vplyv konzumácie 100 % ovocnej šťavy na hladinu triacylglycerolov (TG), vysoko senzitívneho C- reaktívneho proteínu (CRPhs), apolipoproteínu A1 (APO A1) a apolipoproteínu B (APO B) bol nesignifikantný. Viacerí autori uvádzajú, že k bohatým zdrojom antioxidantov bobuľového ovocia patria brusnica čučoriedková, ostružina černicová, ríbezľa čierna, čučoriedka chocholikatá, arónia čiernoplodá, brusnica, hrozno, ostružina malinová a jahoda (Kalt et al., 1999; Kähkönen et al., 2001; Moyer et al., 88

89 Sekcia: Výživa ľudí 2002) a naša štúdia potvrdila, že pravidelná konzumácia 100 % ovocnej šťavy môže byť efektívnym korektorom lipidového profilu. Tabuľka 1 Vyhodnotenie sledovaných parametrov krvnej plazmy žien pred a po konzumácii štiav (priemer ± SD) Parametre Pred konzumáciou Po konzumácii P-koeficient T-CH, mmol.l -1 6,15 ± 0,88 5,93 ± 0,69 <0,05 HDL-CH, mmol.l -1 1,41 ± 0,36 1,65 ± 0,36 < 0,001 LDL-CH, mmol.l -1 3,97 ± 0,77 3,79 ± 0,59 <0,05 TG, mmol.l -1 1,32 ± 0,57 1,32 ± 0,57 NS APO A1, g.l -1 2,01 ± 0,41 1,99 ± 0,38 NS APO B, g.l -1 1,06 ± 0,17 1,07 ± 0,33 NS TAS, mmol.l -1 1,64 ± 0,08 1,79 ± 0,09 < 0,001 CRPhs, mg.l -1 1,78 ± 3,16 1,54 ± 1,64 NS T-CH celkový cholesterol, HDL-CH HDL cholesterol, LDL-CH LDL cholesterol, APO A1 Apolipoproteín A1, APO B apolipoprotein B, TAS totálny antioxidačný status, CRPhs vysoko senzitívny C-reaktívny proteín, NS nepreukazné; < 0,05 preukazné; < 0,01; <0,001 vysoko preukazné ZÁVER Z výsledkov vyplýva, že po konzumácii 100 % ovocných štiav sme z krvnej plazmy sledovaných probandiek zaznamenali štatisticky vysoko preukazný nárast HDL cholesterolu (z 1,41±0,36 na 1,65±0,36 mmol.l -1 ) a totálneho antioxidačného statusu (z 1,64±0,08 na 1,79±0,09 mmol.l -1 ). Štatisticky významný bol aj pokles hladiny celkového cholesterolu (z 6,15±0,88 na 5,93±0,69 mmol.l - 1 ) a LDL cholesterolu (z 3,97±0,77 na 3,79±0,59 mmol.l -1 ). Ostatné sledované parametre boli nesignifikantné. Na základe týchto výsledkov môžeme konštatovať, že konzumácia štiav z bobuľového ovocia, ktoré je zdrojom biologicky aktívnych látok, pozitívne moduluje lipidový profil, čo je významné z hľadiska primárnej prevencie kardiovaskulárnych ochorení. LITERATÚRA ASGARY, S. KESHVARI, M. AFSHANI, M.R. AMIRI, M. LAHER, I. JAVANMARD, S.H Effect of fresh orange juice intake on physiological characteristic in healthy volunteers In: ISRN Nutrition. 2014, p GIAMPIERI, F. ALVAREZ-SUAREZ, J.M. BATTINO, M Strawberry and human health: effects beyond antioxidant activity. In J Agric Food Chem vol. 62, 2014, p HABÁNOVÁ, M. HABÁN, H. CHLEBO, P. SCHWARZOVÁ, M Zmena parametrov lipidového profilu v plazme v súvislosti s pravidelnou konzumáciou čučoriedok. In Potravinárstvo: vedecký časopis pre potravinárstvo. - Združenie HACCP Consulting: Nitrianske Hrnčiarovce, Slovensko. vol. 7, 2013, no. 1, p HOOPER, L. KROON, P.A. RIMM, E.B. COHN, J.S. HARVAY, I. LE CORNU, K.A. RYDER, J.J. HALL, W.L. CASSIDY, A Flavonoids, flavonoid-rich food, and cardiovaskular risk. a meta-analysis of randomized controlled trials. In American Journal of Clinical Nutrition, vol. 88, 2008, no. 1, p CHONG, MARY F.-F. MACDONALD, R. LOVEGROVE, J.A Fruit polyphenols and CVD risk: a review of human intervention studies In British Journal of Nutrition, vol. 104, 2010, supl. 3, p. S28-S39. KALT, W. FORNEY, C.F. MARTIN, A. PRIOR, R.L Antioxidant capacity, vitamin C, phenolics, and anthocyanins after fresh storage of small fruits. In Journal of Agricultural and Food Chemistry, vol. 47, 1999, p KÄHKÖNEN, M.P. HOPIA, A.I. HEINONEN, M Berry phenolics and their antioxidant activity. In Journal of Agricultural and Food Chemistry, vol. 49, 2001, p LEAL, J. LUENGO-FERNANDEZ, R. GRAY, A. PETERSEN, S. - RAYNER M ACE enzyme inhibitors, anti-arrhytmic, anti-hypertensive, anti-atherosclerotic, anti-inflammatory, 89

90 Sekcia: Výživa ľudí cytoprotective. Economic burden of cardiovascular diseases in the enlarged European Union. In Eur Heart J, vol. 27, 2006, no.13, p MENDIS, S. PUSKA, P. NORRVING, B Global atlas on cardiovascular disease prevention and control. Geneva: World Health Organization. Dostupné na: MOYER, R.A. HUMMER, K.E. FINN, C.E. FREI, B. WROLSTAD, R.E Anthocyanins, phenolics, and antioxidant capacity in diverse small fruits: Vaccinium, Rubus, and Ribes. In Journal of Agricultural and Food Chemistry, vol. 50, 2002, p NILE, S.H. PARK, S.W Edible berries: bioactive components and their effect on human health. In Nutrition vol. 30, 2014, p POJER, E. MATTIVI, F. JOHNSON, D. STOCKLEY, C.S The case for anthocyanin consumption to promote human health: a review. In Compr Rev Food Sci F vol. 12, 2013, p RODRIGUEZ-MATEOS, A. HEISS, C. BORGES, G. CROZIER, A Berry (poly)phenols and cardiovascular health. In J Agric Food Chem, vol. 62, 2014, p SALMANIAN, S. MAHOONAK, A.R.S. ALAMI, M. GHORBANI, M Phenolic Content, Antiradical, Antioxidant, and Antibacterial Properties of Hawthorn (Crataegus elbursensis) Seed and Pulp Extract. In J. Agr. Sci. Tech., vol. 16, 2014, p SLAVÍČEK, J. KITTNAR, O. FRASER, G.E. MEDOVÁ, E. KONEČNÁ, J. ŽIŽKA, R. DOHNALOVÁ, A. NOVÁK, V Lifestyle Decreases Risk Factors for Cardiovascular Diseases. In Cent Eur J Public Health, vol. 16, 2008, no. 4, p STOCLET, J.C. CHATAIGNEAU, T. NDIAYE, M. OAK, M.H. EL BEDOUI, J. CHATAIGNEAU, M. SCHINI-KERTH, V.B Vascular protection by dietary polyphenols. In European Journal of Pharmacology, vol. 500, 2004, no. 1-3, p UVZ SR Správa o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky dostupné na internete: _roky_2012_2014.pdf WANG, S.Y. JIAO, H.J Scavenging capacity of berry crops on superoxide radicals hydrogen peroxide hydroxyl radicals and singlet oxygen. In J Agric Food Chem, vol. 48, 2000, pp YU-POTH, S. ZHAO, G. ETHRTON, T. NAGLAK, M. JONNALAGADA, S. KRIS, E.P.M Effects of the National Cholesterol Education Program s Step I and Step II dietary intervention programs on cardiovascular disease risk factors: a meta analysis. In Am J Clin Res, vol. 69, 1999, p Poďakovanie: Príspevok vznikol za finančnej podpory vedeckého projektu ITMS VEGA 1/0127/14 a ITEBIO Kontaktná adresa: Lenka PREDNÁ, Marta HABÁNOVÁ, Marianna SCHWARZOVÁ, Peter CHLEBO, Peter SLEZÁK, Katedra výživy ľudí, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, SPU, Tr. A. Hlinku 2, Nitra, lenkapredna@gmail.com 90

91 Sekcia: Multifunkčné poľnohospodárstvo, životné prostredie a rozvoj ŠTRUKTÚRA A FUNKČNÁ INTEGRITA MODELOVÉHO BIOKORIDORA BÁB V POĽNOHOSPODÁRSKEJ KRAJINE STRUCTURE AND FUNCTIONAL INTEGRITY OF THE MODEL BIOCORRIDOR BÁB IN AGRICULTURAL LANDSCAPE Petra DEBNÁRIKOVÁ, Peter ŠTRBA, Tibor BARANEC Abstrakt: Cieľom práce je hodnotenie štruktúry a funkcie vybraného modelového biokoridora v katastrálnom území obce Báb, v intenzívne obrábanej poľnohospodárskej krajine, ako dôležitý eko-stabilizačný prvok krajiny na juhozápade Slovenska. Na základe floristickej štruktúry a fytocenologického hodnotenia poukázať na výskyt vzácnych a chránených druhov taxónov a upozorniť na nepôvodné a invázne taxóny. Hodnotenie štruktúry biokoridora, jeho šírky, výšky a dĺžky, napojenie na priľahlé biocentrá, fragmentácia biokoridora, vplyv okolitej matrice na biokoridor. Kľúčové slová: Báb, biocentrum, poľnohospodárska krajina, Prunus spinosa, Robinia pseudoacacia. Abstract: The aim of study is to evaluate function and structure of chosen model of biocorridor in cadastral territory of the village Báb, in intensively cultivated agricultural landscape, as the important eco-stabilisating element of landscape, at south-east Slovakia. At the base of floristical structure and phytocoenological evaluating to point out at the occurrence of rare and protected species and attend to not-native and invasive taxa. Evaluate the structure of biocorridor, its width, height and lenght, connectivity with enclosed biocentrums, fragmentation of the biocorridor, influence of surrounded matrix to biocorridor. Keywords: Báb, biocentrum, agricultural landscape, Prunus spinosa, Robinia pseudoacacia. ÚVOD Poľnohospodárstvo Slovenskej republiky sa realizuje na výmere 2466 tisíc ha poľnohospodárskych pôd. So svojou lesnatosťou, na ha (40,61% územia SR), patrí medzi najlesnatejšie krajiny strednej Európy, čo má veľký význam pre udržanie jej ekologickej stability. Avšak lesnatosť na juhozápadnom Slovensku nedosahuje ani 10 % (Demo, Bielek, Hronec, 1999) a intenzívna poľnohospodárska výroba narúša stabilitu agroekosystémov a spôsobuje značnú záťaž prostredia (Gábriš a kol., 1998). Biokoridory sú dôležitým krajinným prvkom (Baranec a kol., 2007) a dôležitým stabilizačným prvkom (Bryja, Zukal, 2000) poľnohospodárskej krajiny podieľajúce sa na zachovaní diverzity v poľnohospodárskej krajine (Baranec a kol., 2007). V nížinnej krajine by mali zaberať 5-10% územia (Lacko-Bartošová a kol., 2005). V súčasnosti ich vnímame ako výsledok fragmentácie prirodzených biotopov (Baranec a kol., 2007). Sú chránené zákonom NR SR č. 287/1994 Z.z. O ochrane prírody a krajiny, ich významom a spôsobom ich ochrany sa zaoberá ÚSES, EECONET, PEEN, LANDEP, NATURA MATERIÁL A METÓDY Modelový biokoridor Báb sa nachádza na JZ Slovenska, v poľnohospodársky intenzívne obrábanej krajine, v katastrálnom území obce Veľký Báb, v lokalite Za vinohradmi. Obec Báb je situovaná v Nitrianskom kraji na okraji okresu Nitra susedí s Trnavským krajom, okresom Galanta. Biokoridor začína kolmo napojený na cestu, ktorá spája obec Báb s diaľnicou, ktorá ho delí od Bábskeho lesa. Končí na hranici katastrálneho územia obce Malý Báb, kde sa napája na biocentrum Bartov háj, ktoré spadá do katastrálneho územia obce Malý Báb. Biokoridor Báb má po celej svojej dĺžke, t.j. 0,77 km, šírku 9 m, pričom jeho tvar je striktne priamy. Podľa fytogeografického členenia Slovenska (Futák, 1980) patrí územie biokoridoru v katastri obce Báb do oblasti panónskej flóry (Pannonicum), fytogeografického obvodu eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum), okresu Podunajská nížina. Toto začlenenie znamená, že v druhovom zložení vegetácie i živočíšstva prevládajú teplo a suchomilné druhy, väčšinou panónskeho pôvodu. 91

92 92 Sekcia: Multifunkčné poľnohospodárstvo, životné prostredie a rozvoj Na troch vybraných úsekoch biokoridora prebehlo fytocenologické snímkovanie, na plochách rovnakej veľkosti 9x45 m, t. j. na ploche 405 m 2. Výsledkom sú tri fytocenologické zápisy spracované v troch tabuľkách (viď tab. 1, 2, 3). Fytocenologické zápisy prebehli podľa zürišsko-motpelierskej školy, pokryvnosť sa určila podľa Braun-Blanquetovej kombinovanej stupnice abundancie a dominancie (Moravec a kol., 1994), v roku Fytocenologické snímkovanie prebehlo na úrovni troch etáží: stromovej E3, krovitej E2 a bylinnej E1, pričom do stromovej etáže boli zaradené dreviny s výškou nad 3 m. Dreviny nižšie ako 3 m sú zaradené do krovitej etáže spolu s krami. Semenáče drevín, ktoré sú nižšie ako 1 m sú uvedené spolu s bylinami v bylinnej etáži (Moravec a kol., 1994). Machová etáž E0 nie je uvedená, pretože v biokoridore nebola prítomná. Pre vyhodnotenie štruktúry biokoridorov sa získali údaje o ich výške, šírke a dĺžke na základe odhadu (výška), pomocou meracieho pásma (šírka) a z mapových podkladov (dĺžka). Nadmorská výška a zemepisné súradnice vybraných vymedzených plôch jednotlivých biokoridorov sa získali navigáciou GARMIN-OREGON 400t. VÝSLEDKY A DISKUSIA Z fytocenologických zápisov získaných fytocenologickým snímkovaním v teréne vyplýva, že vo vybranom biokoridore Báb, ako dôležitom ekostabilizačnom prvku krajiny, prevažuje alochtónny druh Robinia pseudoacacia spolu so zástupcami druhov rodu Prunus. Podľa (Úradníček, 2004) by mali biokoridory tvoriť dreviny autochtónne a druhová skladba drevín má byť zhodná s fytogeografiou územia (Supuka, 2005). V biokoridore nie je prítomný žiadny iný invázny druh okrem druhu Robinia pseudoacacia. Najpestrejšie druhové zloženie, týkajúce sa drevín, je v lokalite pri Bábskom lese (tab. č.1), ktorý je s najväčšou pravdepodobnosťou zdrojom genofondu pre hodnotený biokoridor. Pozitívnym nálezom je prítomnosť semenáčov drevín nasledujúcich druhov Quercus pubescens, Acer campestre, Euonymus europaeus, Rosa canina, ktorých budúcnosť je však z dôvodu chýbajúceho ekotónu neistá. V stromovej etáži je priaznivým faktom prítomnosť druhu Acer campestre na vymedzenej ploche pri Bábskom lese (tab. č. 1), ktorého výška dosahuje výšku agátového porastu. Pozoruhodným je zistenie, že v biokoridore chýba druh, ktorý sa viaže k výskytu druhu Robinia pseudoacacia, a to Chelidonium majus. Ďalším pozoruhodným zistením je, že fytocenologická skladba v strede biokoridoru (tab. č. 3), je pestrejšia v porovnaní s lokalitou, ktorá sa nachádza práve v napojení na biocentrum Bábsky háj (tab. č. 2), ako potencionálny zdroj genofondu pre biokoridor. V biokoridore chýba plášť (ekotón). Celková pokryvnosť krovitej etáže dosahuje len 1% alebo menej ako 1%. Z tohoto dôvodu majú semenáče drevín malú šancu pre svoj rast, nie sú chránené pred zverou. Čo sa týka štruktúry; biokoridor je prerušený na miestach kde sa napája na biocentrá. V mieste napojenia biokoridoru na biocentrum Bábsky háj je prerušenie na úseku 3 m. Od biocentra Bábsky les ho oddeľuje vzdialenosť definovaná šírkou vozovky. Inak je biokoridor bez prerušenia. Biokoridor, podľa svojich parametrov, t.j. šírka 9 m po celej svojej dĺžke t.j. 770 m, nespĺňa parametre pre lokálny biokoridor (Löw a kol., 1995), spájajúci 2 biocentrá Bábsky les a Bábsky háj. Minimálnu šírku, ktorú pre lokálny biokoridor udáva Löw a kol. (1995), je 15 m. ZÁVER Z fytocenologických zápisov vyplýva, že dominujúcou drevinou je alochtónny severoamerický druh Robinia pseudoacacia, ktorý determinuje štruktúru biokoridoru. (Pravdepodobne bol biokoridor umelo založený ako agátový biokoridor). Z tohoto dôvodu je do budúcna nutné plánovať v biokoridore s rekonštrukciou prirodzenej vegetácie, t. j. vegetáciou, ktorá by sa v záujmovom území vyvinula, keby na krajinu nepôsobil svojou činnosťou človek (Barančoka kol., 1997). Pri plánovaní rekonštrukcie biokoridoru je nutné plánovať s druhovou skladbou zhodnou s fytogeografiou záujmového územia (Supuka, 2005), drevinami autochtónnymi (Úradníček, 2004), (Šíbl, Klinda, Lisický, 2000), s upriamením pozornosti na priľahlé biocentrá Bábsky les a Bábsky

93 Sekcia: Multifunkčné poľnohospodárstvo, životné prostredie a rozvoj háj, konkrétne na ich druhovú skladbu. Z dôvodu chýbajúceho plášťa, ktorý má významnú ochrannú funkciu, je nutné pri plánovaní rekonštrukcie biokoridoru navrhnúť aj ekotón. Pri dosiahnutí minimálnej šírky 15 m (Löw a kol., 1995) by biokoridor spĺňal minimálnu prípustnú šírku pre lokálny biokoridor. Tabuľka 1 Fytocenologický zápis Vymedzená plocha 1 Biokoridor Za vinohradmi, Veľký Báb, pri Bábskom lese, v PH krajine. Termín zápisu Nadmorská výška m n. m. 200 Plocha zápisu (m 2 ) 9 x45 m=405 GPS lokalizácia: N G , ,4 Dĺžka/šírka/výška biokoridoru (m) 770/9/18 Etáž Druh Pokryvnosť Celková pokryvnosť E3, E2, E1=95% Robinia pseudoacacia 2 Prunus cerasifera 4 Acer campestre 1 Celková pokryvnosť E3 95% Sambucus nigra + Eounymus europaeus r Prunus cerasifera + Celková pokryvnosť E2 <1% Carduus acanthoides + Consolida regalis r Allium vineale r Prunus cerasifera r Gallium aparine 2 Urtica dioica 1 Robinia pseudoacacia r Quercus pubescens r Euonymus europaeus r Acer campestre r Celková pokryvnosť E1 65% E3 E2 E1 Stromová Krovitá Bylinná Tabuľka 2 Fytocenologický zápis Vymedzená plocha 2 Biokoridor Za vinohradmi, Veľký Báb, pri Bábskom háji, v PH krajine. Termín zápisu Nadmorská výška m n. m. 197 Plocha zápisu (m 2 ) 9 x45 m=405 GPS lokalizácia: N G , ,5 Dĺžka/šírka/výška biokoridoru 770/9/16 (m) Etáž Druh Pokryvnosť Celková pokryvnosť E3, E2, E1=98% Robinia pseudoacacia 5 Prunus spinosa 1 Celková pokryvnosť E3 80% Prunus spinosa r Sambucus nigra r Celková pokryvnosť E2 <1% Lamium maculatum + Gallium aparine 2 Urtica dioica 1 Elytrigia repens 1 Conium maculatum r Melandrium album r Allium vineale r Carduus acanthoides r Euonymus europaeus r Celková pokryvnosť E1 95% E3 E2 E1 Vysvetlivky k tabuľkám: 5-pokryvnosť % 4- pokryvnosť 50-75% 3- pokryvnosť 25-50% 2- pokryvnosť 5-25% (10-25%-1964) 1- pokryvnosť pod 5%, dosť hojné až roztrúsené + - pokryvnosť zanedbateľná, roztrúsená r- ojedinelá 93

94 Sekcia: Multifunkčné poľnohospodárstvo, životné prostredie a rozvoj Tabuľka 3 Fytocenologický zápis Vymedzená plocha 3 Biokoridor Za vinohradmi, Veľký Báb, stred biokoridoru, v PH krajine. Termín zápisu Nadmorská výška m n. m. 205 Plocha zápisu (m 2 ) 9x50 m=450 GPS lokalizácia: N G , ,9 Dĺžka/šírka/výška biokoridoru 770/9/16 (m) Etáž Druh Pokryvnosť Celková pokryvnosť E3, E2, E1=100% Robinia pseudoacacia 4 Prunus spinosa 1 Prunus domestica 3 Celková pokryvnosť E3 90% Rosa canina 1 Prunus spinosa 1 Celková pokryvnosť E2 1% Urtica dioica + Carduus acanthoides + Dactylis glomerata + Melandrium album + Prunus spinosa r Elytrigia repens 1 Geum urbanum r Lamium maculatum r Sambucus nigra r Gallium aparine 2 Rosa canina r Convolvulus arvensis r Lactuca serriola r Consolida regalis r Arctium lappa + Celková pokryvnosť E1 90% E3 E2 E1 Vysvetlivky k tabuľkám: 5-pokryvnosť % 4- pokryvnosť 50-75% 3- pokryvnosť 25-50% 2- pokryvnosť 5-25% (10-25%-1964) 1- pokryvnosť pod 5%, dosť hojné až roztrúsené + - pokryvnosť zanedbateľná, roztrúsená r- ojedinelá LITERATÚRA BARANEC, T. IKRÉNYI, I. ELIÁŠ ml., P. LUKÁČIK, I. PARVANOV, M Štruktúra niektorých typov biokoridorov v poľnohospodárskej krajine. In: Strom a květina součást života. Průhonice: Výzkumný ústav Silva Taroucy pro krajinu a okrasné zahradnictví, v.v.i., září 2007, s BARANČOK, P. a kol Miestny územný systém ekologickej stability (MÚSES) Vráble, Bratislava: BioEco, 71 s. BRYJA, J. ZUKAL, J Small mammal communities in newly planted biocorridors and their surroundings in southern Moravia (Czech Republic), In:Folia zoologica 49/2000 p DEMO, M. BIELEK, P. HRONEC, O Trvalo udržateľný rozvoj: Život v medziach únosnej kapacity biosféry. Nitra-Bratislava: SPU Nitra a Výzkumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave, 400 s. ISBN FUTÁK, J Fytogeografické členenie Slovenska 1: In: Bertová, L. (ed.) Flóra Slovenska IV/1. Bratislava: VEDA, 1984, 432 s. ISBN GÁBRIŠ, Ľ. a kol Ochrana a tvorba životného prostredia v poľnohospodárstve. Nitra: SPU Nitra, 461 s. ISBN

95 Sekcia: Multifunkčné poľnohospodárstvo, životné prostredie a rozvoj LACKO-BARTOŠOVÁ, M. a kol Udržateľné a ekologické poľnohospodárstvo. Nitra: SPU, s. ISBN LÖW, J. a kolektív Rukovĕť projektanta místního územního systému ekologické stability. Brno: Doplnĕk, s. ISBN MORAVEC, J. a kol Fytocenologie (Nauka o vegetaci). Praha:Academia, 1994, 403 s. ISBN x SUPUKA, J Application of woody plants in agricultural landscape design. In:Autochthonous dendroflora and its application in landscape. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, 2005, p ŠÍBL, J. KLINDA, J. LISICKÝ, M. J Územná ochrana prírody a starostlivosť o chránené územia. Nitra-Bratislava: SPU v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou UK, 127 s. ISBN ÚRADNÍČEK, L Evaluation of the woody component development of the model bioccoridor. In:Ekológia (Bratislava), Vol. 23, Supplement 1/2004, p Poďakovanie: Príspevok vznikol za podpory projektu VEGA č. 1/0731/14 Kontaktná adresa: Ing. Petra Debnáriková, RNDr. Peter Štrba, PhD., prof. RNDr. Tibor Baranec, CSc., Katedra botaniky, Slovenská poľnohospodárska univerzita, A. Hlinku 2, Nitra, Slovensko Katedra Botaniky, xdebnarikova@uniag.sk 95

96 96 Sekcia: Multifunkčné poľnohospodárstvo, životné prostredie a rozvoj ZMĚNA DRUHOVÉHO SLOŽENÍ LUČNÍHO POROSTU VLIVEM HNOJENÍ CHANGES OF SPECIES COMPOSITION OF THE MEADOW DUE TO THE FERTILISING Anna DINDOVÁ, Josef HAKL Abstrakt: Cílem práce bylo porovnat botanické složení a jeho pokryvnost při různých úrovních hnojení na lučním stanovišti typu Arrhenatherion elatioris. Pokus byl založen v šesti variantách hnojení: nehnojená kontrola, PK a kombinace dávek N a PK hnojení se čtyřmi opakováními. Pokryvnost druhů byla zjišťována před první sečí metodou odhadu projektivní dominance. Hnojení vysvětlovalo 35 % variability druhového složení porostu. Druhy Alopecurus pratensis a Anthriscus sylvestris dosahovaly statisticky nejvyšší (p < 0,001) pokryvnosti na variantách s dávkami hnojení N200PK v porovnání s ostatními variantami. U druhů Trifolium pratense, Trifolium repen, Lotus corniculatus a Ranunculus acris byla pokryvnost průkazně (p < 0,001) vyšší na kontrole a variantě hnojené PK oproti variantě hnojené N200PK. Stellaria graminea a Alchemilla sp. se vyskytovaly na variantách nehnojených a zároveň i s vysokými dávkami dusíku. Klíčová slova: Arrhenatherion elatioris, dusíkaté hnojení, pokryvnost agrobotanických skupin, druhové složení Abstract: The aim of this study was to compare the botanical composition and their coverage at different levels of fertilization on the meadow habitat type Arrhenatherion elatioris. The experimental station was established in six variants of fertilization: unfertilized control, PK and the combination of N and PK fertilization with four replications. Species abundances were determined before the first mowing method of estimating projective dominance. Fertilization of nitrogen is explained from 35 % of the variation in species composition of vegetation. Species Alopecurus pratensis and Anthriscus sylvestris achieve the highest statistically (p < 0.001) on the cover of variants with doses N 200PK fertilization compared with other treatments. For species Trifolium pratense, Trifolium cocklebur, Lotus corniculatus and Ranunculus acris coverage was significantly (p < 0.001) higher in the control and fertilized variant compared to PK variant fertilized N200PK. Stellaria graminea and Alchemilla sp. occurred at unfertilized variants and simultaneously with high doses of nitrogen. Key words: Arrhenatherion elatioris, nitrogen fertilizer, coverage agrobotanical groups, species composition ÚVOD Trvalé travní porosty tvoří nezastupitelnou součást krajiny a jejich existence je ohrožována intenzivním zemědělstvím či naopak jejich zanedbáváním (Čámská a Skálová, 2012). Některé tyto porosty bývají přeměněny na ornou půdu, intenzivní travní porosty nebo se z nich postupnou sukcesí stávají křovinné či lesní plochy (Čop et al., 2009). Druhová diverzita může být měněna v závislosti na režimu managementu, dostupnosti živin nebo využíváním různých sečných režimů. Aby mohla být diverzita cíleně ovlivňována, je nutné znát dlouhodobý management stanoviště a porozumět vlivům, které druhovou diverzitu podporují (Šilc et al., 2014). Arrhenatherion elatioris je nejběžnější porostový typ v centrální Evropě a běžně je možné na něm nalézt druhů cévnatých rostlin, což poskytuje také významný semenný zdroj pro udržení a obnovy těchto porostů (Hájková et al., 2007). Zejména dlouhodobý výzkum těchto porostů je cenným zdrojem informací, jak zmiňuje například Gałka et al. (2005) a v Evropě jich je velmi málo. Většina z nich pochází především ze Slovenska či Německa. Cílem této práce bylo porovnat změny botanického složení při různé úrovní hnojení u tohoto typu porostu v ČR. MATERIÁL A METODY Pokusný luční porost typu Arrhenatherion elatioris se nachází u obce Senožaty (49 34'6"N, 15 11'49"E), okres Pelhřimov. Jedná se o bramborářskou výrobní oblast, nadmořská výška činí 485 m nad mořem. Průměrný roční úhrn srážek je 641 mm, průměrná roční teplota 7,0 C a průměrná hloubka hladiny podzemní vody je 0,65 m. Na lokalitě je hlinito-písčitá půda, půdním typem je pseudoglej. Výměnné ph (CaCl2) se pohybuje na úrovni 4,7. Dlouhodobý pokus s hnojením byl založen v roce 1976 se šesti variantami hnojení ve čtyřech opakováních. Porost je uspořádán ve schématu znáhodněných bloků, velikost pokusných dílců je 3 m x 4 m. Porosty jsou hnojeny různými dávkami dusíku (nehnojená kontrola, PK, N50PK, N100PK,

97 Sekcia: Multifunkčné poľnohospodárstvo, životné prostredie a rozvoj N150PK, N200PK - v kg.ha -1 ). Dusík je dodáván jednorázově na jaře ve formě ledku amonného s vápencem (27,5 % N). Fosfor je aplikován na podzim ve formě superfosfátu (8,5 % P) i s draslíkem v podobě draselné soli (50% K). Porost je sečen třikrát ročně (květen/červen, červenec, říjen). V roce 2014 bylo sledováno botanické složení před první sečí pomocí metody odhadu projektivní dominance. Metoda zachycuje procentuální pokryvnosti jednotlivých druhů na pevně stanovených plochách o rozměru 1 x 1 m, vždy osm čtverců pro každou variantu. Pokryvnost druhů zjištěných v porostu byla sčítána do skupin trav, jetelovin a ostatních dvouděložných. Trávy a ostatní dvouděložné druhy byly podle jejich udávané průměrné výšky vzrůstu ve fertilním stavu rozděleny na vysoké a nízké. Tato hranice byla stanovena na výšku 0,6 m u trav a na výšku 0,4 m u ostatních dvouděložných druhů. Získaná data byla vyhodnocena jednofaktorovou analýzou rozptylu s následným Tukeyho HSD testem v programu Statistika 12 a pomocí vícerozměrných statistických metod v programu CANOCO. VÝSLEDKY A DISKUSE Pomocí jednofaktorové analýzy rozptylu byly zjištěny významné změny pokryvnosti u jetelovin a trav, jak je patrné z tabulky 1 nejvyšší pokryvnosti dosahuje skupina vysokých trav na variantách s nejvyššími dávkami dusíku, k čemuž dospěli rovněž Mrkvička a Veselá (2002) i Čámská a Skálová (2012). Tabuľka 1 Pokryvnost (%) agrobotanických skupin na jednotlivých úrovních hnojení. Varianta N-T V-T N-2D V-2D J Kontrola 11,44 b 23,38 a 33,94 c 9,56 34,38 b PK 9,31 ab 32,81 ab 18,06 ab 15,00 35,69 b N50PK 7,75 ab 44,06 b 14,69 ab 15,19 23,94 d N100PK 4,31 a 64,25 c 11,69 a 18,94 10,56 a N150PK 4,19 a 73,94 cd 21,94 ab 19,44 8,13 a N200PK 5,56 a 77,13 d 24,13 bc 14,31 1,88 c p <0,001 Poznámka: rozdílné indexy značí průkazné rozdíly mezi variantami. N-T nízké trávy, V-T vysoké trávy, N-2D nízké ostatní dvouděložné druhy, V-2D vysoké ostatní dvouděložné druhy, J jeteloviny. Pokryvnost jetelovin na kontrole a PK byla průkazně (p < 0,001) vyšší oproti zbylým variantám. Toto zjištění je v souladu s kladným vlivem fosforečných a draselných hnojiv na jeteloviny, který popisují Skládanka a Hrabě (2008). Variabilita dat druhového složení podle obrázku 1 je vysvětlována z 35 % je variantami hnojení. První osa reprezentuje dávku dusíku (kontrola vpravo, N200 vlevo), kde je patrný výskyt konkrétních druhů v závislosti na variantách hnojení. Vysoké druhy trav jako je Alopecurus pratensis dosahovala nejvyšší pokryvnosti na variantě N200PK (p < 0,001), k obdobným výsledkům došli Čámská a Skálová (2012). Také Čop et al. (2009) dospěli k závěrům, že na porostovém typu Arrhenaterion elatioris aplikace NPK hnojiv zvyšovala podíl vysokých trav. Z obrázku 1 je dále patrné, že Trifolium pratense, Trifolium repens a Lotus corniculatus jsou jednoznačně nejvíce zastoupeny na kontrole a variantách s PK hnojením. Ojedinělý výskyt jetelovin na variantách s vysokými dávkami dusíku popisují Mrkvička a Veselá (2002) a je viditelný i v tabulce 1. 97

98 Sekcia: Multifunkčné poľnohospodárstvo, životné prostredie a rozvoj Obrázek 1 Ordinační diagram znázorňující zastoupení jednotlivých druhů cévnatých rostlin v závislosti na variantách hnojení. Poznámka: Názvy druhů jsou sestaveny z prvních čtyř rodových a prvních třech druhových písmen latinského názvu rostliny. U dvouděložných druhů je výskyt v závislosti na hnojení velmi individuální a tyto vztahy jsou vhodně znázorněny pomocí vícerozměrných analýz. K významným změnám (p < 0,001) došlo u pokryvnosti Anthriscus sylvestris a Ranunculus acris, kde u Anthriscus sylvestris byla pokryvnost zvyšována s dávkami dusíku, zatímco u Ranunculus acris klesala. U tohoto druhu došly Čámská a Skálová (2012) k opačným závěrům, což může být způsobeno interakcí s ostatními druhy v porostu. Druhá kanonická osa (vysvětluje 7,2 % variability) odděluje druhy s optimem na středních dávkách N (na obrázku dole) od druhů, které se vyskytovaly na kontrole i na variantách s vysokými dávkami N (na obrázku nahoře). Příkladem je Stellaria graminea nebo Alchemilla sp., u kterého je popsán běžný výskyt na různých variantách ošetření (Gałka et al., 2005). ZÁVĚR Se zvyšující se dávkou N byl významně zvyšován podíl vysokých trav na úkor jetelovin a ostatních dvouděložných rostlin. Hnojení vysvětlovalo 35 % variability druhového složení porostu. Některé druhy jsou pravděpodobně schopné růstu na stanovištích nehnojených a zároveň s vysokými dávkami dusíku. Tyto výsledky jsou interakcí porostu a konkrétního stanoviště v čase, což zdůrazňuje potřebu dlouhodobého sledování těchto vztahů v lučních pokusech. LITERATURA ČOP, J. VIDRIH, M. HACIN, J Influence of cutting regime and fertilizer application on the botanical composition, yield and nutritive value of herbage of wet grasslands in Central Europe. In Grass and Forage Science. 64: ČÁMSKÁ, K. SKÁLOVÁ, H Effect of low-dose N application and early mowing on plant species composition of mesophilous meadow grassland (Arrhenatherion) in Central Europe. In Grass and Forage Science. 67, (3):

99 Sekcia: Multifunkčné poľnohospodárstvo, životné prostredie a rozvoj GAŁKA, A. ZARZYCKI, J KOPEC, M Effect of different fertilisation regimes on species composition and habitat in a long-term grassland experiment. In: Lillak, R., Viiralt, R., Linke, A., Geherman, V. (eds.): Integrating efficient grassland farming and biodiversity. In Proceedings of the 13th International Occasional Symposium of the European Grassland Federation, August 2005, Tartu, ISBN: HÁJKOVÁ, P. HÁJEK, M. BLAŽKOVÁ, D. KUČERA, T. CHYTRÝ, M. ŘEZNÍČKOVÁ, M. ŠUMBEROVÁ, K. ČERNÝ, T. NOVÁK, J. SIMONOVÁ, D Louky a mezofilní pastviny. In: Chytrý, M. (ed.). Vegetace České republiky. 1, Travinná a keříčková vegetace. Academia Praha ISBN: MRKVIČKA, J. VESELÁ, M The influence of long-term fertilization on species diversity and yield potential of permanent meadow stand. In Rostlinná výroba. 48, (2): SKLÁDANKA, J. HRABĚ, F Effect of fertilization and cutting frequency on botanical composition, diversity and grassland quality. In Agriculture. 54, (1): ŠILC, U. AĆIĆ, S. ŠKVORC, Ž. KRSTONOŠIĆ, D. FRANJIĆ, J. STEVANOVIĆ, Z. D Grassland vegetation of the Molinio-Arrhenatheretea class in the NW Balkan Peninsula. In Applied Vegetation Science. 17, (3): Poděkování: Práce byla řešena na FAPPZ ČZU v Praze za podpory S grantu MŠMT ČR. Kontaktní adresa: Anna Dindová; Fakulta agrobiologie, potravinových a přírodních zdrojů, Kamýcká 129, Praha 6 Suchdol, Česká republika; dindova@af.czu.cz 99

100 100 Sekcia: Multifunkčné poľnohospodárstvo, životné prostredie a rozvoj STANOVENÍ DEGRADOVATELNOSTI ORGANICKÉ HMOTY VYBRANÝCH DRUHŮ PÍCNIN THE DETERMINATION OF THE ORGANIC MATTER DEGRADABILITY OF CHOOSEN SPECIES FORAGE PLANTS Barbora NOVOTNÁ, František LÁD, Pavlína VAZDOVÁ, Mirka INGVORTOVÁ, Kamila PEJCHOVÁ Abstrakt: Cílem pokusu bylo stanovení degradovatelnosti organické hmoty pomocí nové metody za použití cenově dostupných celuláz vyráběných v České republice. Do pokusu byly zařazeny následující druhy pícnin: jílek mnohokvětý odrůda Projektil, jílek mnohokvětý odrůda Prolog, žito a směsky žito + Prolog a žito + Projektil. Stanovení proběhlo dle nové certifikované metodiky za použití českých celuláz, které jsou výrazně levnější než běžně používané enzymy. Výsledky statistického šetření ukázaly, že rozdíly mezi jednotlivých druhy jsou značné. Statisticky průkazné rozdíly byly mezi následujícími druhy: Prolog + žito a Prolog (p=0,0056), Prolog + žito a Projektil (p=0,0002), Projektil + žito a Prolog (p=0,0002), Projektil + žito a Projektil (p=0,0001), žito a Prolog (p=0,0001) a žito a Projektil (p=0,0001). Průkazná je také nižší degradovatelnost organické hmoty u směsek s žitem oproti monokulturám jílku a nižší degradovatelnost organické hmoty odrůdy Prolog oproti Projektilu v monokultuře. Klíčová slova: Jílek, žito, Prolog, Projektil, degradovatelnost, stravitelnost, celuláza Abstract: The aim of this experiment was the determination of the degradability of organic matter using new method with using affordable Czech cellulases. These kinds of fodder plants were using in the experiment: Italian Ryegrass cultivar Projektil, Italian Ryegrass cultivar Prolog, Rye, the mix of Italian Ryegrass cultivar Projektil + Rye and the mix of Italian Ryegrass cultivar Prolog + Rye. The determination was done by the certificated methodic using Czech cellulases, that are much cheaper than usual using enzymes. The results of statistic analyses point out considerable differences between next kinds: : Prolog + Rye and Prolog (p=0,0056), Prolog + Rye and Projektil (p=0,0002), Projektil + Rye and Prolog (p=0,0002), Projektil + Rye and Projektil (p=0,0001), Rye and Prolog (p=0,0001) and Rye and Projektil (p=0,0001). The lower degradability of organic matter had mixs with Rye compared to the monocultures of Italian Ryegrass. The lower degradability of organic matter had monoculture Prolog compared to the monoculture of Projektil. Key words: Ryegrass, Rye, Prolog, Projektil, degradability, digestibility, cellulase ÚVOD Pícniny jsou významnou součástí krmiv hospodářských zvířat. Velmi často využívanou pícninou je jílek mnohokvětý, který se vysévá zejména na orné půdě, kde poskytuje vysoké výnosy velmi kvalitní píce (OSEVA UNI). Jílek mnohokvětý je volně trsnatá tráva z čeledi Lipnicovitých (Poaceae) (Skládanka, 2005), která velmi pozitivně reaguje na hnojení dusíkem (Pavinato a kol., 2014). Jílek mnohokvětý je možné pěstovat i ve směsce s žitem (Straková a kol., 2007). Odrůda Prolog je diploidní ozimá odrůda s dobrou adaptabilitou, zimuvzdorností a odolností proti plísni sněžné (Oosled, 2014). Ve srovnání s tetraploidními travami je vhodnější pro konzervaci (OSEVA UNI). Projektil je tetraploidní odrůda, je méně odolný napadení komplexem listových skvrnitostí (Oosled, 2014). Jeden ze základních ukazatelů kvality píce je stravitelnost organické hmoty (OMD). Velkým nedostatkem in vitro metod stanovení OMD je vysoká cena proteolytických enzymů. Nová metodika postavená na využití levných českých celuláz však tento nedostatek odstranila. Zatímco 1 gram celulázy z Trichoderma viride stojí 2600 Kč, 1 g českých celulázy z Trichoderma reesei stojí pouze 20 Kč. (MÍKA, 2009). České celulázy jsou tedy 130 x levnější. METODIKA Do pokusu bylo zařazeno 5 druhů pícních porostů - monokultura jílku mnohokvětého italského odrůda Projektil, monokultura jílku mnohokvětého italského odrůda Prolog, monokultura ozimého žita, směska jílku mnohokvětého italského odrůda Projektil a ozimého žita a směska jílku mnohokvětého italského odrůda Prolog a ozimého žita. Pícniny byly pěstovány v České republice na pozemku Stružky, LPIS 8601/2, nadm. výška 600 m. Odběr vzorků proběhl dne V laboratoři Zemědělské fakulty Jihočeské univerzity v Českých Budějovicích bylo provedeno

101 Sekcia: Multifunkčné poľnohospodárstvo, životné prostredie a rozvoj stanovení degradovatelnosti na přístroji ANKOM DaisyII Incubator. Výsledky byly statisticky vyhodnoceni v software Statistica. VÝSLEDKY A DISKUSE Základní statistické ukazatele jednotlivých druhů zobrazuje tabulka 1. Tabulka 1 Popisné statistiky Druh Průměr Medián Minimum Maximum Sm. odch. Var. koef. Prolog + žito 49,35 50,47 43,93 53,26 3,02 6,12 Projektil + žito 47,86 47,67 42,26 56,77 4,23 8,83 Žito 47,29 48,68 41,20 50,44 3,46 7,31 Prolog 53,76 53,74 50,20 57,24 1,97 3,67 Projektil 55,35 55,39 53,19 57,50 1,23 2,22 Byly prokázány statisticky významné rozdíly mezi následujícími druhy: Prolog + žito a Prolog (p=0,0056), Prolog + žito a Projektil (p=0,0002), Projektil + žito a Prolog (p=0,0002), Projektil + žito a Projektil (p=0,0001), žito a Prolog (p=0,0001) a žito a Projektil (p=0,0001). Rozdíly mezi jednotlivými druhy zobrazuje graf Degradovatelnost organické hmoty Prolog + žito Projektil + žito Žito Prolog Projektil Druh Průměr Průměr±2*SmCh Průměr±SmOdch Odlehlé Extrémy Graf 1 Rozdíly v degradovatelnosti organické hmoty mezi druhy Přítomnost žita v píci má statisticky průkazný vliv na degradovatelnost organické hmoty (t=- 7,12, p=0,0001). Pokus prokázal, že směsky s žitem mají nižší degradovatelnost organické hmoty než monokultury jílku mnohokvětého Prolog a Projektil, což zobrazuje graf

102 Sekcia: Multifunkčné poľnohospodárstvo, životné prostredie a rozvoj Degradovatelnost organické hmoty Monokultura Směska s žitem Druh Graf 2 Rozdíly v degradovatelnosti organické hmoty mezi směskami Průměr Průměr±SmCh Průměr±2*SmOdch Odlehlé Extrémy Stravitelnost negativně koreluje s obsahem ADF (Urban, 1997). Tabulka 2 zobrazuje obsah ADF v jednotlivých vzorcích. Tabulka 2 Popisné statistiky obsah ADF Druh Průměr Medián Minimum Maximum Sm. odch. Var. koef. Prolog + žito 40,12 38,75 38,36 44,62 3,02 7,53 Projektil + žito 42,30 41,46 40,26 46,01 2,54 6,01 Žito 41,71 40,61 40,49 45,13 2,28 5,48 Prolog 39,38 39,49 38,33 40,20 0,87 2,20 Projektil 39,60 39,57 38,66 40,60 0,79 2,01 Obsah ADF v žitě a směskách s žitem byl vyšší než u monokultur jílku. Žito rychleji stárne, což souvisí se zvyšováním obsahu vlákniny a snižováním stravitelnosti (Skládanka, 2006). Mezi degradovatelností organické hmoty Prologu a Projektilu byly prokázány statisticky významné rozdíly (t=-2,37, p=0,0272). Z grafu 3 je patrné, že Prolog má nižší stravitelnost než Projektil. Výsledek se shoduje s tvrzením, že mají tetraploidní odrůdy vyšší stravitelnost než odrůdy diploidní (Hannaway a kol., 2014). Degradovatelnost organické hmoty Prolog Druh Projektil Graf 3 Rozdíly v degradovatelnosti organické hmoty mezi odrůdami Průměr Průměr±SmCh Průměr±2*SmOdch Odlehlé Extrémy 102

103 Sekcia: Multifunkčné poľnohospodárstvo, životné prostredie a rozvoj ZÁVĚR Z pokusu vyplynul rozdíl v degradovatelnosti organické hmoty mezi jednotlivými druhy pokusných pícnin. Monokultury jílku mnohokvětého měly vyšší degradovatelnost než monokultura žita a směsky s žitem, což souvisí s vyšším obsahem ADF v žitu. Tetraploidní odrůda jílku mnohokvětého italského Projektil má vyšší degradovatelnost organické hmoty než diploidní odrůda Prolog. LITERATURA HANNAWAY, D. B., C. LARSON a D. MYERS. Perennial Ryegrass (Lolium perenne L.) [online] [cit ]. Dostupné z: SKLÁDANKA, J. 2. Jílek mnohokvětý: Lolium multiflorum Lam.,. Ústav výživy zvířat a pícninářství MZLU v Brně: Mendelova univerzita v Brně [online] [cit ]. Dostupné z: MÍKA, V. Stanovení ELOS (enzymaticky rozpustné organické hmoty) v píci s využitím tuzemských celuláz z Trichoderma reesei: uplat[n]ěná certifikovaná metodika. 1. vyd. Praha: Výzkumný ústav rostlinné výroby, 2009, 26 s. ISBN OLSEED, a.s. Nabídka osiv: jaro , 60 s. Dostupné z: OSEVA UNI a.s. Choceň [online]. In:. [cit ]. Dostupné z: PAVINATO, P. S., R. RESTELATTO, L. R. SARTOR a W. PARIS. Production and nutritive value of ryegrass (cv. Barjumbo) under nitrogen fertilization. In Revista Ciencia Agronomica. 2014, 45(2): ISSN STRAKOVÁ, Marie, Josef STRAKA, Ludmila MICHALÍKOVÁ a Karla PLEVOVÁ Kapesní atlas trav [online]. 1. [cit ]. Dostupné z: SKLÁDANKA, J. Multimediální učební texty pícninářství: Žito seté [online] In:. [cit ]. Dostupné z: URBAN, František. Chov dojeného skotu: [reprodukce, odchov, management, technologie, výživa]. Praha: Apros, 1997, 289 s., [8] s. barev. obr. příl. ISBN X. Vlastní odrůdy. Oseva uni a.s. Choceň. [online]. [cit ]. Dostupné z: Poděkování: Práce vznikla za podpory projektu GAJU 020/2013/Z. Kontaktní adresa: Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Zemědělská fakulta, Studentská 13, České Budějovice, Czech Republic, novotb00@zf.jcu.cz 103

104 Sekcia: Multifunkčné poľnohospodárstvo, životné prostredie a rozvoj VYUŽITIE ORGANICKÝCH HNOJÍV NA MORENIE OSIVA PŠENICE EXPLOATATION OF ORGANIC FERTILIZERS FOR SEED TREATMENT Kristína PEŤOVSKÁ, Kamil HUDEC Abstrakt: Cieľom pokusu bolo v podmienkach in vitro zhodnotiť vplyv kvapalných organických hnojív (Rokolan, Rokolan Duplo, NPK a NK citrát) a yzopovej, tymiánovej a pomarančovej silice, ako potenciálnych alternatívnych moridiel alebo prídavných látok k moridlám, na klíčivosť a rezistenciu voči patogénovi Fusarium culmorum. Ich vplyv bol porovnaný so štandardným chemickým moridlom Scenic 080 FS a biologickým moridlom Ekvert Plus. Celkovo bolo zistené, že moridlo Scenic 080 FS sa vo väčšine ukazovateľov prejavilo ako najúčinnejšie. Hodnoty klíčivosti dosiahli 95,00 % a prejavy symptómov na hypokotyle sa objavili len u 7,00 % rastlín. Perspektívnou alternatívou k chemickým moridlám sa ukázalo použitie tymiánovej silice, kde patogén napadol 9,33 % rastlín, a pomarančovej silice s počtom symptomatických rastlín 10,33 %. Rizikom použitia spomínaných silíc je nižšia účinnosť ochrany pred F. culmorum v porovnaní s moridlom Scenic 080 FS. Kľúčové slová: morenie osiva, hnojivá, klíčenie, hypokotyl, ochrana, účinnosť Abstract: The aim of this experiment was in in vitro conditions to evaluate the impact of liquid organic fertilisers (Rokolan, Rokolan Duplo, NPK and NK citrate) as well as hyssop, thyme and orange essential oils as potential alternate seed treatment preparates or additive agents for enhancing of germination and resistance against pathogene Fusarium culmorum. Their effect was compared with standard chemical stain Scenic 080 FS and biological stain Ekvert Plus. The research shown, that Scenic 080 FS seems to be the most effective seed treatment preparation. Germination values reached %, and the hypocotyl symptoms, there was only 7.00 % of the plants. As a prospective alternative to chemical seed treatment preparations seems to be the use of thyme essentioal oils, where the pathogen attacked 9.33 % of the plants and orange oils, with the number of symptomatic plants %. The risk of use these oils is lower protective efficacy against F. culmorum compared with stains Scenic 080 FS. Key words: seed treatment, fertilizers, germination, hypocotyl, protection, efficiency ÚVOD Huba Fusarium culmorum je rozšíreným celosvetovým patogénom pestovaných obilnín. Spôsobuje úrodové straty, znižuje klíčivosť osiva, pekársku kvalitu zrna a vážne toxikologické problémy s dopadom na zdravie človeka a zvierat (Širučková, Kroutil, 2007). Michalíková et al. (2000) vo svojich pokusoch zistili zníženie klíčivosti zŕn fuzariózami v intervale od %; preto je z hľadiska ochrany dôležitým aspektom zabezpečenie stabilného a zdravého prostredia pre klíčenie a vzchádzanie rastlín v ich najritickejšom období. Morenie osiva patrí ku základným ochranným opatreniam v rámci chemickej ochrany proti výskytu fuzarióz (Horčíková, 2010). Dôležitá je správna voľba prípravku, účinnej látky v ňom obsiahnutej, diagnostika a správne vykonané ošetrenie (Mc Mullen et al., 1997). Vedeckým zámerom tohto príspevku bolo zhodnotenie a posúdenie ekologických prípravkov na organickej báze použitých na morenie osiva pšenice a ich porovnanie s chemickým moridlom v in vitro podmienkach, v účinnosti na klíčenie a odolnosť voči infekčnému prostrediu F. culmorum. MATERIÁL A METÓDY Na posúdenie účinnosti použitých prípravkov na morenie osiva proti F. culmorum boli použité kultúry huby F. culmorum umiestnené v mykotéke Katedry ochrany rastlín. Pre výber najagresívnejšieho patogéna bol uskutočnený test patogenity, na základe ktorého bol v pokuse použitý kmeň s najvyššou patogenitou ku klíčiacim zrnám pšenice. Na laboratórny pokus sa použili moridlá Scenic 080 FS a Ekvert plus (biomoridlo), hnojivá Rokolan a Rokolan Duplo, NPK a NK citrát a silice yzopová, tymiánová a pomarančová. Pracovalo sa s pšenicou letnou formou ozimnou, odrodou Bekend (ÚKSUP, 2010). Pred morením osiva pšenice letnej formy ozimnej sa uskutočnilo váženie zŕn 15 x 150 g vzoriek a jedna kontrola. Následne sa namorili prípravkami prepočtom z registrovaných dávok z l.t -1 na ml.150 g -1 podľa hmotnosti jednotlivých variantov. Po morení bolo osivo sušené v Petriho miskách 104

105 Sekcia: Multifunkčné poľnohospodárstvo, životné prostredie a rozvoj 7 dní. Ďalším krokom bola príprava spórovej suspenzie. Na inokuláciu jednej vzorky o veľkosti 4 g, boli použité 2 misky s priemerom 9 cm F. culmorum a 50 ml vody. Kultúry jednotlivých kmeňov húb v Petriho miskách agar s mycéliom a konídiami sa rozrezali na štvorce, vsypali do Erlenmayerovej banky s vodou a pretrepali. Vzniknutá suspenzia sa prefiltrovala cez lievik a gázu do Erlenmayerovej banky. Zo získaného filtrátu sa pomocou mechanickej pipety odpipetovalo príslušné množstvo 120 µl, na základe stanovenej dávky 30 l.t -1, do Erlenmayerovej banky, v ktorej sa vzorka namorila. Takto namorené zrná sa poukladali na tri vlhké vrstvy filtračného papiera do Petriho misky a vložili do klimatizovanej kóje s fotoperiódou 12/12, a teplotou ± 22 C. Pokusy boli realizované v 3 opakovaniach. Hodnotil sa priemerný počet vyklíčených zŕn a priemerný počet rastlín so symptómami na hypokotyle. VÝSLEDKY A DISKUSIA Z obrázku 1 je zrejmé, že zrná pšenice morené moridlom Ekvert Plus v kombinácii s kvapalným organickým hnojivom Rokolan vykazovali vysoké percentá klíčivosti (92,67-96,67 %), čo vyvrátilo prvotný predpoklad priemerného účinku na vzchádzanie v počiatočných štádiách vývinu. [%] 100,00 95,00 90,00 85,00 80,00 75, Varianty Obrázok 1 Vplyv patogéna F. culmorum na priemerný počet vyklíčených rastlín Figure 1 The effect of the pathogen F. culmorum on the average number of sprouted plant 1. kontrola, 2. Scenic 080 FS + peridiam, 3. Scenic 080 FS + Rokolan, 4. Ekvert Plus, Ekvert Plus + Rokolan, 8. a 9. Ekvert Plus + NPK, 10. a 11. Ekvert Plus + NK citrát, 12. a 13. Ekvert Plus + Rokolan Duplo, 14. yzopová silica, 15. tymiánová silica, 16. pomarančová silica Moridlom Scenic 080 FS s účinnými látkami fluoxastrobín, prothioconazole a tebuconazole sa dosiahli vysoké hodnoty klíčivosti (95,00 %) v registrovanej dávke a zabránilo sa silnému infekčnému tlaku F. culmorum. Mesterházy (2003) vo svojej štúdií tvrdí, že účinnou látkou tebuconazole sa dosiahli najlepšie výsledky pri použití proti patogénom Fusarium culmorum a F. graminearum. Obrázok 1 zaznamenáva vo variantoch s použitím organického hnojiva NPK v kombinácií s biomoridlom Ekvert Plus, hodnoty klíčivosti pohybujúce sa od 91,33 % po 94,33 %. Predpokladalo sa, že organické hnojivá budú pozitívne vplývať na klíčenie a vzchádzanie, čo potvrdzujú aj hodnoty z obrázku 1. Zrná morené yzopovou silicou vykazovali vysoké percento klíčivosti (93,67 %) avšak celkový rozdiel silíc v účinku na klíčivosť bol zanedbateľný, nakoľko predstavoval iba 2,34 %. V štúdii Abd-Allu a Haggaga (Abd-Alla, Haggag, 2012) výsledky v in vitro podmienkach ukázali, že pomarančový olej vo všetkých testovaných koncentráciách spôsobil významné zníženie rastu patogénych húb. Najhoršie % klíčivosti preukázal 10. variant, s použitými prípravkami Ekvert Plus a NK citrát, čo činilo 83,00 %. Hudec a Roháčik (2005) uvádzajú, že napadnutie obilnín hubami z rodu Fusarium v skorých fázach rastu znižuje laboratórnu a poľnú vzchádzavosť, ktorá aj pri nízkom napadnutí môže byť výrazne znížená. Z obrázku 2 je zrejmé, že 2. variant preukázal jednoznačne najnižšie symptomatické prejavy aktivity spomedzi všetkých prípravkov. Išlo o prípravok Scenic 080 FS s farbivom peridiam. Predpokladalo sa, že chemické moridlo zabezpečí rovnomerné a stabilné klíčenie s minimálnymi 105

106 Sekcia: Multifunkčné poľnohospodárstvo, životné prostredie a rozvoj prejavmi na hypokotyle, čo hodnota z obrázku 2 (7,00 %) potvrdzuje. Dobrovodský (2010) vo svojom pokuse taktiež potvrdil vysokú účinnosť prípravku Scenic 080 FS voči patogénovi F. culmorum na rovnakých pozorovaných parametroch. [%] 45,00 40,00 35,00 30,00 25,00 20,00 15,00 10,00 5,00 0, Varianty Obrázok 2: Vplyv patogéna F. culmorum na priemerný počet rastlín so symptómami na hypokotyle Figure 2: Impact of the pathogen F. culmorum on the average number of plants with symptoms on hypocotyl 1. kontrola, 2. Scenic 080 FS + peridiam, 3. Scenic 080 FS + Rokolan, 4. Ekvert Plus, Ekvert Plus + Rokolan, 8. a 9. Ekvert Plus + NPK, 10. a 11. Ekvert Plus + NK citrát, 12. a 13. Ekvert Plus + Rokolan Duplo, 14. yzopová silica, 15. tymiánová silica, 16. pomarančová silica Percento asymptomatických rastlín bolo veľmi vysoké pri použití silíc, a teda prejavy. a symptómy patogéna boli minimálnych hodnôt. Podľa Vitoratosa et al. (Vitoratos et al., 2013) sú esenciálne oleje účinné pri znižovaní klíčenia spór, pričom jeho in vivo experimenty potvrdili silnú účinnosť in vitro výsledkov. Variant 5 kde boli použité prípravky Ekvert Plus spolu s Rokolanom v najnižšej koncentrácií sa preukázal veľmi vysokým percentom symptomatických rastlín (39,00 %), pričom pri variantoch s vyššou koncentráciou Rokolanu sa zaznamenalo o 17,33 15,00 % menej napadnutých klíčencov (21,76 % a 24,00 %). Vysoké hodnoty symptomatických rastlín sú paradoxom k vysokým hodnotám klíčivosti, ktoré sa vo variantoch s týmito prípravkami dosiahli. Na najviac napadnuté % rastlín poukazuje obrázok 2 na 12. variant, kde bol použitý Ekvert plus a Rokolan Duplo, a to 41,33 %, čo zamietlo hypotézu o ich pozitívnom ochrannom účinku vo vysoko infekčnom prostredí Fusarium culmorum. ZÁVER Výsledkami pokusu možno zhodnotiť, že moridlo Scenic 080 FS sa v oboch ukazovateľoch prejavilo ako najúčinnejšie na ochranu pšenice, výrazne redukovalo patogenitu F. culmorum a pozitívne vplývalo na klíčenie. Použitie organických hnojív ako pomocných látok k moridlám nepotvrdilo prognózu, nakoľko dosahovali priemerné až podpriemerné hodnoty v oboch sledovaných parametroch. Ako perspektívna alternatíva voči chemickým moridlám sa ukázali tymiánová a pomarančová silica, ktoré dosahovali výborné výsledky, čo opodstatňuje ich použitie v poľných podmienkach. Ako riziko použitia spomínaných silíc je možné definovať nižšiu účinnosť ochrany voči symptómom na hypokotyle v porovnaní s moridlom Scenic 080 FS. LITERATÚRA ABD-ALLA, M. A. HAGGAG, W. M Use of some plant essential oils as Post-harvest botanical fungicides in the management of anthracnose disease of mango fruits (Mangi Feraindica L.) caused by Colletotrichum gloeosporioides (Penz). In International Journal of Agriculture and Forestry. 2013, p ISSN X 106