How To Make A Video Game From A Computer Game

E D I T O R I A L Leto je èas dovoleniek a prázdnin, preto si v tomto èísle dovolím menší úlet. U nás v robote sa sem tam stane, e treba urobi nejakú prácu, ktorú nemá nikto v náplni, nie sme na òu technicky zariadení alebo nikomu sa do nej ani nechce. Býva to napr. ve¾ké upratovanie, malé opravy a úpravy okolo domu, v ktorom sídlime atï. Vtedy zavoláme firmu, ktorá sa špecializuje na danú èinnos, tá poskytne svojich ¾udí, techniku a daná úloha sa na všeobecnú spokojnos (väèši nou) urobí. V termíne, v po adovanej kvalite a za pomerne dobrú cenu. Takto to, samozrejme, fun guje aj v iných menších firmách. Tie väèšie si okrem toho dávajú robi externým firmám aj podstat ne sofistikovanejšie práce: od hromadnej tlaèe faktúr a po kompletnú správu celej IT infraštruktú ry. Áno, ide o klasický outsourcing. Nie je to niè nové, objavné, aj v PCR sme sa tejto téme viackrát venovali. Outsourcing má mno stvo výhod (cena, kvalita, neviazanos vlastných zdrojov, koncentrá cia na k¾úèové èinnosti podniku atï.), ale, samozrejme, aj urèite riziká (prístup k dôverným infor máciám, závislos od tretej firmy, komplikovaný proces presunu zdrojov, uzavretia zmlúv, nároèná logistika atï.). Azda aj preto sa presadzuje vo svete aj u nás pomerne opatrne, hoci mnohé firmy o òom uva ujú ako o perspektívnom riešení vnútropodnikových potrieb do budúcnosti. Niekedy sa však zamýš¾am, èo by znamenalo, keby sa takéto pracovné procesy zaviedli na (skoro) všetky èinnosti danej firmy, a nielen na tie servisné (od upratovania a po správu IS). Jednoducho všetky oddelenia ekonomické, obchodné, personálne, starostlivos o zákazníkov atï. by posky tovali svoje slu by na externej báze ako samostatne fungujúce jednotky. Ka dú z nich by spravo vala externá firma špecializujúca sa na danú oblas a formou prenájmu by poskytovala svoje slu by v garantovanej kvalite a cene. Spolupráca takýchto funkèných jednotiek by bola, samozrejme, ove¾a nároènejšia na logistiku, ale riadením na úrovni procesov èi slu ieb je na prvý poh¾ad pri dôsled nom vyu ívaní IT nástrojov asi celkom zvládnute¾ná. Otázkou zostáva, èo by sa stalo, keby sme chceli ís o úroveò vyššie a outsourceova aj slu by na úrovni top mana mentu... Firmy zlo ené zo samostatných funkèných blokov virtuálnych oddelení by sa skladali a rozklada li pod¾a potreby, resp. po iadaviek trhu. Za svoje slu by by úètovali poplatky, v momente zvýšenia alebo zní enia po iadaviek zo strany zákazníkov a trhu by mohli operatívne prispôsobova objem èi kvalitu slu by, prevádzkové náklady atï. To by následne viedlo k tomu, e by sa úplne stratili také javy ako bankrot, rozpredaj majetku, prepúš anie. Staèí ma nápad a základný investièný kapitál a poskladáte si firmu. Vyèerpá sa trhová príle itos, predbehne vás konkurencia, prestane vás daná oblas podnikania bavi? Niè jednoduchšie poskladanú firmu rozlo íte opä na moduly, prestanete si prenajíma slu by, firma bez ve¾kého hrmotu prestane existova a zalo íte si novú. A èo by sa stalo, keby sa outsourceovali aj slu by na úrovni štátnej správy, verejnej správy, miest nej samosprávy? Neviedlo by poskytovanie takých slu ieb, ako je vybavovanie nových ŠPZ, osob ných dokladov, stavebných povolení atï., prostredníctvom tretích firiem formou outsourcingu k zvýšeniu kvality, zní eniu nákladov, zrýchleniu vybavovania iadostí? Prídete na úrad kedy ko¾vek v pracovnom èase (a nielen pondelok a stredu od 8.00 do 12.00), úradníci zamestnanci komerènej firmy sú k vám ústretoví, sna ia sa vybavi vašu iados naèas, kvalitne a s úsmevom. Nebuïme úzkoprsí a poïme ešte ïalej! Èo keby sme (my obèania) vypísali výberové konanie na poskytovate¾a outsourcingových slu ieb na úrovni top mana mentu štátu, teda vlády a jej všetkých orgánov? Poskytovate¾ slu by by dostal zadanie v podobe parametrov kvality slu ieb, ktoré štát obèanom poskytuje (zdravotná a sociálna starostlivos, školstvo, bezpeènos atï.). Poskytovate¾ by vypoèítal, aký roèný štátny rozpoèet na to potrebuje pri takom a takom daòovom za a ení, HDP, inflácii a pod. A po odsúhlasení oboma stranami by u staèilo len podpísa SLA (service level agreement), t. j. zmluvu o poskytnutí slu by, a hotovo. Zbohom, politika, koniec straníckym záuj mom, adieu, nomenklatúrne kádre! Èo si obèania odsúhlasili, to aj dostanú. V dobrom aj zlom, so všetkými dôsledkami. Ale objektívne, transparentne a spravodlivo. V dy budú vedie, na èom sú, a u sa nebudú môc s a ova na zlú vládu. Ufff, asi som sa dal prive¾mi unies a dostali sme sa do hlbokého sci fi. Alebo ani nie? Zaujímavé èítanie augustového èísla vám elá

OBSAH REVUE 4 Novinky 9 Digitálne premeny / Reportá : Intel 10 Digitálna budúcnos : bezdrôtové technológie, farba, rýchlos, zábava / Reportá : HP 14 Budeme jednotkou! / Reportá : Canon 16 Bezpeènos a budúcnos aplikácií MS / Reportá : TechEd 2004 18 Superpoèítaèe Nahliadli sme do najnovšieho rebríèka 500 najvýkonnejších superpoèítaèov sveta a prinášame informáciu o najdôle itejších zmenách 17 IT proti sivej ekonomike / Reportá : SBS 18 Superpoèítaèe 20 Digitálna satelitná televízia / Teória a prax 26 Perspektívna optika 27 Poriadok v digitálnych fotografiách / Ako na to 29 Digitálna hudba aj zadarmo, aj legálne 32 Porovnanie videokodekov 34 Svet instant messagingu HARDWARE 36 Test: Externé pevné disky a rámce 42 Test: Výkonné poèítaèe 47 Discobolos 47 FIC K8 800T / Technické predstavenie 48 Poèítaèe znaèky DigiPro 48 Špeciálny kábel PC2TV / Technické predstavenie TESTOVALI SME 36 Externé pevné disky a rámce V teste sa zišli dva externé pevné disky, jeden rámec na 2,5" disk, dva rámce na 3,5" disk a kombinované zariadenie na 3,5" alebo 5,25" zariadenia. 49 Acer n30 50 Projektor Canon LV 7215 50 Rimax DoGuard / Technické predstavenie 51 Panasonic PT AE500E 52 2 základná doska MiniITX 54 Farebná laserová tlaèiareò Lanier LP138c 55 Apacer Handysteno HT203 256 MB 56 Dvojvrstvové napa¾ovanie v praxi 57 Správne pou ívanie akumulátorov / Ako na to 57 Dazzle DV Editor for Notebook / Technické predstavenie 58 12 rýchlostná DVD napa¾ovaèka Plextor PX 712A 59 Produktový rad 3Com OfficeConnect SOFTWARE 60 Mac OS X a jeho technológie / 1. èas 61 Dokumentácia zdrojových kódov programov 64 PC Translator verzia 2004 65 Scenalyzer TESTOVALI SME 42 Výkonné poèítaèe V tomto teste sme sa rozhodli dôkladne otestova a porovna najvýkonnejšie poèítaèové zostavy, aké mo no na Slovensku v súèasnosti zohna. 66 JurixXP 67 OptimAccess WorkSpy 68 CD: Lock On: Modern Air Combat 69 CD: Myška Milo 70 DRIV3R 72 CD: Angliètina Express 73 Sharewarové okienko INTERNET 74 Net & Security news 74 Komentár: /dev/null/036 76 Skutoèný hacking prakticky / 3. èas : Program Nmap detailnejšie dokonèenie, úvod do snifferov 78 HTML Tidy 79 Pracujeme so štýlmi / 5. èas 80 Na potulkách svetom WWW INFOWARE 82 Technológie & biznis news 85 Gold softvér zlatej firmy / Rozhovor 86 Vírusový radar 88 Programovacie jazyky a nástroje na vývoj aplikácií 91 DATAWARE II. / Regulované údaje, archivácia, dátové sklady a analýza údajov 94 Šifrovanie a elektronický podpis I. LINUXWARE 96 Linux prakticky desktop / 12. èas 98 Linux prakticky server / 12. èas 100 /etc/alternatives/0: FreeBSD VIII. / Dynamická konfigurácia jadra: 2. èas 101 Linux news 102 Utilitky a nástroje pre Linux PROGRAMUJEME 103 Programujeme v PHP / 7. èas : XML funkcie 104 DirectAnimation / 19. èas 106 Java 2 Enterprise Edition pod lupou / 2. èas : Úvod do servletov 108 HTML + TIME / 6. èas : Animované menu I. 110 Ako na Visual Basic.NET II / 3. èas 112 PHP5 je vo finále / 4. èas : Statické èleny triedy a dediènos 114 Programujeme v jazyku C# / 23. èas SERVIS 115 Tipy a triky pre Windows 116 Hardvér pod lupou / 18. èas : Operaèné systémy 117 Kni né novinky 118 Poradòa 20 Digitálna satelitná televízia Pozornos v súvislosti so súèasným trendom zameriame hlavne na digitálne satelitné systémy. V èlánku nájdete aj praktické rady pri inštalovaní a nastavovaní satelitov, 2 PC REVUE 8/2004

N O V I N K Y Len nedávno sme informovali o malom humanoidovi, ktorého cena sa pohybuje pod 4000 Sk. Zdá sa, e tento segment trhu láka aj iných producentov. Robovie M, ako sa nový výrobok japonskej spoloènosti Vstone z Osaky volá, patrí medzi tú hàstku humanoidných robotov, ktoré sú momentálne v predaji. Výrobok sa dodáva ako skla daèka, netreba ma iadne predbe né znalosti z roboti ky, ale jeho zostavenie sa pova uje za zdåhavé. Robot nemá uhladený dizajn, podobný robotom QRIO alebo ASIMO, naopak, vyzerá ako sple hliníkových profilov, motorèekov, vodièov a nitov. Jeho riadiacou jednotkou je 16 bitový mikroprocesor a energiu dodáva 5 AAA baté rií. Robot sa doká e dobre pohybova, kráèa, reaguje na tlak. Jeho pohyby mo no pomocou prilo eného sof tvérového kitu programova klasickým poèítaèom. Nedisponuje však mo nos ou rozoznáva príkazy zadá vané hlasom ani generova hlasový výstup. Jeho hlava je iba náznakovitá a nedisponuje kamerou, ktorá by mu sprostredkovávala vizuálne informácie z okolia. Èím je tento robot viac ako pozoruhodný, je však jeho cena. 419 000 jenov je v prepoète pod¾a aktuálneho kurzu viac ako 125 000 Sk. Táto suma je v porovnaní s pri pravovaným predajom robota Wakamaru spoloènosti Vštepovanie hesiel liekom na zabúdanie? Bezpeèné heslo by sa malo èasto meni a nemalo by sa da ¾ahko uhádnu. Obidve vlastnosti sú problémom pre be ných u ívate¾ov, ktorí sú nútení pamäta si stále sa meniace krko lomné zhluky znakov. Izraelskí výskumníci z Hebrejskej uni verzity prišli z technikou vštepovania hesiel. Podstata vychá dza z vrodených schopností èloveka podvedome si zapamä ta urèité údaje. V obrázkovej verzii je u ívate¾ovi zobrazená certifikaèná mno ina 100 a 200 obrázkov, náhodne vybra ných z databázy. Obrázky s rovnakým motívom sú zdru ené do menších skupín a jeden z nich je certifikaèný obrázok. U ívate¾ sa potom cvièí vybra správny obrázok z celej skupi ny obrázkov s podobným motívom. Namiesto hesla potom u ívate¾ oznaèuje certifikaèný obrázok. Ka dý obrázok sa pou ije iba raz. Okrem obrázkovej verzie autori vyvíjajú aj verziu so pseudoslovami a umelou gramatikou. Pod¾a ich slov vštepovanie okrem vyriešenia problémov so zabúdaním má aj bezpeènostnú výhodu. Vštepený u ívate¾ nie je schopný opísa inému èloveku svoje heslo, jednoducho ho vie iba podvedome rozpozna. 12 TB dát na ploche ve¾kosti CD Spoloènos Diameter so sídlom v Londýne momentálne pra cuje na získaní financií na výskum v oblasti ukladania dát. Cie¾om je privies do praxe technológiu, ktorá umo ní na plo chu vo ve¾kosti be ného CD disku ulo i a 12 TB dát. Dáta sú ukladané do niklovo titánových kryštálov s priemerom 10 nm, ktoré sú ulo ené na substráte v jednej vrstve. Keby sa modifikoval ka dý kryštál osobitne, bolo by mo né dosiahnu hustotu zápisu pribli ne 1 Tbit na cm 2. Teplom, vyvolaným sústredeným pôsobením elektrónového lúèa, mo no modifi kova tvar kryštálov a tak zapisova dáta. Celá sústava je sta bilná v rozsahu teplôt 20 C a 30 C, existujú funkèné vzor ky stabilné a do 60 C a zdá sa, e táto hodnota sa mô e zvyšova. Poklesom teploty pod 20 C dochádza k mazaniu dát. Dáta sú mazané na celom médiu naraz. Keï e stabilita záznamu je garantovaná iba v urèitom rozsahu teplôt, treba médium zahrieva alebo chladi pod¾a aktuálnych podmie nok okolia. Zatia¾ èo zápis dát sa zdá jednoduchý, inak je to s èítaním. To bude realizované na základe identifikovania zmien magnetických, mechanických a akustických vlastností, ako aj zmien v rozmeroch kryštálov. SP2 pre Windows XP na cédeèkách Dlho chystaný balík záplat Service Pack 2 pre operaèný sys tém Windows XP je u pred dverami a Microsoft neplánuje Ïalší humanoid za rozumnú cenu!? Mitsubishi, ktorý by mal svojou výškou aj schopnos ami dáva predpoklad na vyu itie v domácnosti, privysoká. Wakamaru by mal by dostupný za cenu 300 000 Sk. Vstone oznámila, e u takmer dopredala prvú sériu 100 kusov tohto robota, no cenová hladina za tento výrobok sa zdá neprimeraná. Keby došlo k zní eniu ceny, mô e sa Robovie M sta atraktívnym výrobkom pre domácich majstrov. vyda iadne ïalšie beta verzie. Vzh¾adom na oèakávanú ve¾kos balíka, ktorá by mala by 80 120 MB, bude Service Pack 2 distribuovaný aj na CD nosièoch. Uvedenie celého balíka je spojené so spustením vynovenej slu by Windows Update, ktorá bude obsahova funkciu Checkpoint Restart. Tá umo ní pokraèova v prerušenom s ahovaní aktualizácií. Pre èitate¾ov PC REVUE máme dobrú správu: SP2 by sa po vydaní mal objavi aj na našom prilo enom CD. Mikroèip pre jediný atóm Vedcom z Inštitútu Maxa Plancka pre kvantovú fyziku a Univerzity Ludwiga Maximiliana v Nemecku sa podarilo vyvinú mikroèip, v ktorom uzavreli jediný atóm. Cie¾om týchto experimentov je technológia, ktorá umo ní kontrolo va kvantové stavy atómov. Tento úspech je ïalším krokom smerom ku kvantovým poèítaèom. Mikroèip však bude vyu ite¾ný aj pri stavbe miniatúrnych atómových hodín na èipe, ktoré budú vyu íva budúce supervýkonné poèítaèe ako svoju èasovú základòu. Èip pou íva elektromagnetické vlny, pomocou ktorých udr iava neutrálny atóm od 5 do 150 mikrónov nad spodnou plochou èipu pri izbovej teplo te. Kvantový stav atómu sa pritom darí udr a na pomerne Apple Mac OS Tiger Apple uviedol Mac OS X 10.4 Tiger ako upgrade ope raèného systému Mac OS X, ktorý sa zaène dodáva v prvej polovici roka 2005. Tiger nadväzuje na tradíciu inovácií s uvedením viac ako 150 nových funkcií, ako napr. Spotlight, Safari RSS, Dashboard, nový ichat a mnohé iné. Mac OS X 10.4 Tiger bude obsa hova aj tieto nové funkcie: Spotlight nový nástroj na vyh¾adáva nie informácií na disku vrátane e mailov, prezentácií, obrázkov, termínov v kalendári. Po vyh¾adaní informácie zoradí pod¾a druhu, dátu mu alebo autora. Na báze technológie Spotlight pracu je aj Smart Folder vo Finderi, Smart Mailbox v aplikácii Mail, Smart Groups a aplikácii Address Book a funguje rovnako ako Smart Playlist v aplikácii itunes; Safari RSS nová verzia webového prehliadaèa, ktorá pou íva internetový štandard RSS (Really Simple Syndication), ktorý podporuje permanentný prístup k internetovým stránkam s podporou tejto technoló gie; dlhý èas viac ako jednej sekundy. Ïalším krokom bude integrácia tisícok takto ovládaných atómov na jediný èip. Zatia¾ èo vyu itie v oblasti kvantových poèítaèov je ešte rela tívne vzdialené a predpokladá sa, e prvé kvantové mikro procesory prídu do desiatich rokov, kvantové hodiny na èipe bude zrejme mo né komerène kúpi u o tri roky. Microsoft vracia peniaze Kalifornský sudca Paul Alvarado odobril sumu 1,1 miliardy USD, ktorú spoloènos Microsoft zaplatí poškodeným zákaz níkom za monopolné praktiky. Schválený plán poskytuje mo nos kalifornským spotrebite¾om po iada o èiastoèné vrátenie ceny licencií na ¾ubovo¾ný operaèný systém Microsoft Windows, ktorý zakúpili medzi 18. februárom 1995 a 15. decembrom 2000. Vrátená suma by sa mala pohybova medzi 30 a 50 USD za licenciu. Do dnešného dòa o refundáciu po iadalo 600 tisíc zákazníkov, ale cel kový poèet dotknutých spotrebite¾ov sa pohybuje okolo 14 miliónov. PDA pre nevidomých? U v októbri tohto roka by sa toti na trhu mal objavi špe ciálny model Pocket PC, urèený pre nevidomých. Vyvinuli ho vývojári spoloènosti HP v spolupráci s firmou VisuAide, kto rá sa špecializuje na výrobu pomôcok pre nevidomých a slabozrakých. Názov tohto zaujímavého prístro ja je Pocket PC Maestro a koncepè ne vychádza z mo delu HP ipaq Pocket PC h4150. Displej novinky je prekrytý špeciálne upravenou klávesnicou pre nevi domých a komunikácia s pou ívate¾om sa reali zuje prostredníctvom hlasového výstupu vyu í vajúceho technológiu Text To Speech. Ak sa pýtate, na èo je Maestro urèený, aj to u vieme. Jeho prvoradou úlohou je sta sa pre nevidiaceho sprievod com. Prístroj sa bude štandardne dodáva s prijímaèom GPS a súpravou hovoriacich máp, prièom ich ponuka sa bude neustále rozširova. S okolím bude PDA komunikova prostredníctvom rozhrania Bluetooth. Cenu tejto novinky zatia¾, bohu ia¾, nepoznáme. Dashboard zabezpeèuje permanentný prístup k novej skupine doplnkových aplikácií Widgets. Pracuje na báze technológie Exposé a umo òuje okam itý prístup k infor máciám, ako napr. kurzy akcií, webové kamery, kalendá re, kalkulaèky a pod. Dashboard obsahuje aj vývo járske nástroje na tvorbu vlastných Widgets; Nový ichat podporuje nový videokodek H.264, èím ponúka výrazne vyššiu kvalitu pre nášaného obrazu. Ïalej podporuje audio konferencie 10 úèastníkov súèasne a video konferencie 3 úèastníkov súèasne; Automator jednoduchá aplikácia na auto matizáciu opakovaných procesov bez potreby tvor by skriptov; Xcode 2 nová verzia vývojárskych nástrojov na tvor bu Mac OS X aplikácií. Apple takisto predstavil novú ver ziu Mac OS X Server 10.4 Tiger. Serverová verzia OS tak po prvýkrát podporuje 64 bitové operácie pre databázy, výpoèty a vedecké aplikácie, ïalej obsahuje nástroje na jednoduchú migráciu z Windows serverov a funkcie ako Mobile Home Directories, Software Update Server, Access Control Lists, Internet Gateway Setup Assistant a Xgrid 1.0 nástroj na jednoduchú tvorbu klastrov. 4 PC REVUE 8/2004

V USA robot strá i vojenskú základòu USA sa sna ia èo najskôr vyvinú robotické vozidlá bez ¾udskej posádky, ktoré by mali by nasadené v armáde. Podiel takýchto automobilov na ich celkovom poète by mal v budúcnosti dosiah nu a 50 %. Nedávno uskutoènená sú a robotických vozidiel pod záštitou DARPA ukázala, e tento cie¾ je pomerne vzdialený. V USA však u teraz testujú prototyp, ktorého úlohou je strá i vojenskú základòu Tyndall Air Force Base. Poloautonómne vozidlo vo ve¾kosti terénneho automobilu má názov Mobile Detection and Response System ( MDARS ) a jeho cena sa pohy buje od 200 000 do 500 000 USD. Test má za úlohu overi schopnosti vozidla týkajúce sa detekcie a eliminácie potenciál nych nepriate¾ov, ktorí by prenikli na základòu. Na detegovanie ¾udí, vozidiel a iných objektov mô e vyu i radar, kamery a infra èervené senzory. Vozidlo nesie aj menší robot, nazvaný Matilda, ktorého úlohou je preh¾adáva priestory pod automobilmi, inte riéry budov a pod. Medzi rôzne typy zbraòových systémov vyu ite¾ných v boji patrí puška M 16 a spreje slú iace na spacifi kovanie útoèníka. Robot mô e by naprogramovaný na strá enie urèitého územia. Samostatne rozhoduje o tom, èi sa v jeho okolí deje nieèo podozrivé. Ak áno, informuje o tom riadiace stredis ko, odkia¾ mô e by následne riadený pomocou poèítaèa. Vo zidlo by v iadnom prípade nemalo ma právomoc autonómne pou íva zbrane. Má namontované aj reproduktory a mikrofóny, aby bolo mo né s ¾uïmi, ktorí neoprávnene prenikli do strá enej oblasti, komunikova. Pripravené sú aj frázy pre rôzne situácie a jednoduchý systém ich výberu vo viacerých jazykoch. Verziu Scout, ktorá je ve¾mi podobná MDARS, mo no vyu i aj ako kla sické vozidlo s posádkou a vodièom, v jej výbave je iný miniro bot pod názvom Packbot. Pod¾a výrobcu o robot prejavili záujem aj iné kruhy ako vojenské a do výroby by sa mal dosta u na budúci rok. Nahradí zázraèný atrament klasické medené spoje? V roku 2006 by malo dôjs pod¾a analytikov k masovému nástupu èipov RFID, ktoré nachádzajú svoje uplatnenie u dnes. Britská firma QinetiQ však našla spôsob, ako vyrába tieto èipy ekologicky prijate¾nejšie a hlavne lacnejšie. Základom je zázraèný atrament, ktorého zlo enie firma uchováva v tajnosti. Ten sa nanesie na plo chu odolnú vode, napríklad ohybný plast. Následne sa celá plocha vlo í do neelektrického chemického roztoku a na miestach, kde bol pôvodne atrament, vyrastie kov. Celý roztok je tvorený z kovových mikroèastíc, neobsahuje kyseliny a mô e sa pou íva po dobu maxi málne ôsmich tý dòov. Potlaè atramentom je o 50 % lacnejšia metóda ako klasická leptanie medi pomocou kyselín. A keï e sa nevyu ívajú v roztoku ani kyseliny, je celý proces ekologickejší a nie sú potrebné ïalšie bezpeènostné ochrany pre pracovníkov. Výroba èipov je oproti dnešným postupom èasovo, priestorovo a mate riálovo menej nároèná. Výsledkom je kov na mieste, na ktorom bol nanesený. Najviac nádejí vkladá QinetiQ do spolupráce pri výro be èipov RFID, no uplatnenie si táto technológia nájde aj v iných oblastiach. Humanoid s mozgom superpoèítaèa Sony pova uje QRIO za svoju vlajkovú loï, výrobok, ktorým doká e preukáza svoju technologickú vyspelos. Jeho schopnos ti sú èoraz väèšie a QRIO sa èoskoro bude môc porovnáva s robo tom ASIMO spoloènosti Honda, ktorý sa pova uje za najvyspe lejšieho humanoida. Sony pripravuje ïalší krok v zlepšovaní tohto robota, plánuje ho vybavi výpoètovým výkonom porovnate¾ným s menšími superpoèítaèmi. Je samozrejmé, e takýto poèítaè sa nedá vtesna do relatívne malej hlavièky alebo tela robota, preto by mal by QRIO na poèítaè pripojený bezdrôtovo. O samotnom poèítaèi sa pritom zatia¾ nevie ve¾a, pod¾a strohých informácií by malo ís o zoskupenie 250 poèítaèov prepojených tak, aby sa navonok javi li ako jeden poèítaè s mimoriadnym výkonom. Predpokladá sa, e vïaka tejto rozsiahlej výpoètovej kapacite by QRIO mal získa mo nos samostatného rozhodovania. Panasonic má dvojvrstvovú Blu ray, poznáme cenu Panasonic predstavil prvý dvojvrstvový Blu ray rekordér. Ide o mo del DIGA DMR E700BD, ktorý podporuje záznam na dvojvrstvové disky Blu ray s kapacitou 50 GB. Prístroj nahráva z analógových zdrojov, ako aj z digitálnych. V prvom prípade postaèu je záznamová kapacita na 63 hodín záznamu, v dru hom pri vyu ití re imu HD (High Definition) 4,5 hodiny. Ako je v prí pade prístrojov z rodiny DIGA obvyklé, v prístroji je zabudovaná dvojica TV tunerov (jeden na príjem klasickej TV, druhý pre digitál nu TV vrátane satelitných signálov). Ïalšou zvláštnos ou tohto prístroja je, e nahráva aj na médiá DVD RAM a DVD R, èo bude celkom isto znaèná výhoda v porovnaní s konkurenèným prístrojom Sony HDZ S77, ktorý nahráva iba na disky na Blu ray. Hrubá sila na študentských plagiátorov Na konferencii PAS (Plagiarism Advisory Service) v britskom Newcastle predstavili systém, ktorý má pomôc uèite¾om odha¾ova prípady plagiátorstva medzi študentmi. V ankete spomedzi 500 opýtaných študentov sa skoro 25 % priznalo, e aspoò raz skopíro vali text z iného zdroja. Hoci niektorí z nich tvrdia, e v skutoènosti je to ove¾a èastejšie. Kopírovanie textov nie je nový fenomén, ale s nárastom pou ívania internetu sa odha¾ovanie takejto výpo ièky stáva pre uèite¾a detektívnou prácou s neistým výsledkom. Predsta vený systém prehliada 4,5 miliardy stránok a uèite¾om doká e pomôc pri odha¾ovaní èastí textu, ktoré študent odkopíroval, a uvies aj pôvodný zdroj. Kremík u nie je in, frèí pentacén Pentacén je organická molekula, ktorá vykazuje polovodièové vlast nosti. Výskumný tím v spoloènosti 3M pod vedením Paula Baudeho 8/2004 PC REVUE 5

N O V I N K Y pracuje na jej vyu ití v èipoch RFID, ktoré by boli lacnejšie ako ich kremíkový náprotivok. RFID (radio frequency identifica tion) èipy sa pou ívajú na identifikáciu a sledovanie tovaru, zásielok alebo detí v Legolande. Výskumnému tímu v 3M sa podarilo vyrobi èipy na sklenenom a plastovom podklade, ale zatia¾ doká u komunikova s èítacím zariadením iba tie so skleneným podkladom, aj to iba do vzdialenosti pár centi metrov. Najbli ším cie¾om tímu je zvýši túto vzdialenos a dokáza podobný výsledok aj pri plastovom podklade. Radar, ktorým vidno cez stenu Izraelská zaèínajúca spoloènos Camero Inc. vyvíja techno lógiu, pomocou ktorej doká e vidie všetko, èo sa deje za pevnými neprieh¾adnými preká kami, ako sú napríklad steny budov. Tento radar urèite privíta armáda alebo silové zlo ky v rámci boja proti terorizmu, ale vyu itie nájde pre dovšetkým v civilnom sektore, pri záchranárskych prácach. Radar je zalo ený na technológiách Ultra Wide Band, ktoré umo òujú precízne meranie vzdialeností, a to aj v prípade, ak sú predmety ukryté pod zemou alebo za inými preká kami. Zariadenie umo òuje prekuknú stenu aj zo vzdialenosti 20 m, pozrie sa mo no aj cez dve za sebou iriver zaène predáva prenosné videoprehrávaèe Spoloènos iriver, známa skôr ako výrobca prenosných prehrávaèov hudby, zaène v júli predáva prenosný pre hrávaè videa (Personal Multimedia Player). Predáva sa budú dva modely PMP 120 a PMP 140. Obidva ponú kajú rovnaký 3,5 palcový displej s mo nos ou zobraze nia 65 tisíc farieb. Lacnejší PMP 120 však obsahuje zabudovaný 20 gigabajtový pevný disk. Komu by táto ve¾kos nepostaèovala, mô e siahnu na drahší model s dvojnásobnou kapacitou. Obidva prehrávaèe sú posta vené na Linuxe. Doká u prehráva zvukové súbory MP3, WMA, ASF, Ogg Vorbis i WAV. Zobrazujú formáty JPEG i BMP, zrejme najviac však budú prehráva video vo for máte MPEG1, MPEG2, MPEG4, DivX 3, 4, 5, Xvid èi WMV. Medzi multimediálne funkcie však mo no zaradi aj mo nos prehrávania FM rádia èi nahrávania zo zabu dovaného mikrofónu i zvukového vstupu. V súèasnosti je samozrejmá mo nos pripojenia k poèítaèu pomocou USB. Prehrávaèe však bude mo né vyu i aj ako úlo isko digitálnych fotografií èi filmov doká u sa toti so zaria dením priamo spoji a stiahnu tak z neho dáta. Pri tých to všetkých mo nostiach je prekvapivá výdr zabudo vané akumulátory toti udr ia zariadenia pod¾a výrobcu pribli ne šestnás hodín pri prehrávaní hudby a pä ho dín prehrávania videa. nasledujúce pevné preká ky. O dianí za stenou podáva informácie v reálnom èase, prièom doká e zobrazova scénu trojrozmerne, aj keï mierne rozmazane. Spoloènos vyvinula túto technológiu najmä pre potreby záchranár skych prác, preto e v prípade zemetrasení alebo po iarov sa treba presvedèi, èi v miestnostiach alebo sutinách u ne zostali ¾udia. To sa èasto spája s ve¾kými finanènými nákladmi a predstavuje mimoriadne nebezpeèenstvo pre záchranárov a hasièov. V prípade antiteroristických akcií bude mo né vïaka tomuto prístroju operatívne naplánova útok na budovu alebo miestnos s cie¾om spacifikova tero ristov a neohrozi pritom rukojemníkov. Napokon rados z takéhoto zariadenia urèite budú ma aj tajné slu by. Celeron D pre lacnejšie desktopy Intel uviedol nový procesor Celeron D pre stolové poèítaèe. Ide o novú generáciu procesorov pre trhový segment lac ných stolových poèítaèov. Intel pre tento produktový rad predstavil takisto novú znaèku a logo. Procesor Intel Cele ron D je zalo ený na 90 nanometrovej výrobnej technoló gii. Procesory Intel Celeron D 335, 330, 325 a 320 s frek venciami 2,80 GHz, 2,66 GHz, 2,53 GHz a 2,40 GHz vyu ívajú 478 pinové balenie a sú vybavené 256 KB vyrov návacej pamäte druhej úrovne a 533 MHz systémovou zbernicou. Procesory Intel Celeron D fungujú s èipovými sú pravami Intel 845 a 865. Ceny procesorov Intel Celeron D 335, 330, 325 a 320 pri odbere 1000 kusov sú 117 dolá rov, 89, 79 a 69 dolárov. Sony testuje hybrid CD a DVD Sony po formálnom odsúhlasení DVD fórom zva uje po USA otestova hybridy CD a DVD médií aj v Európe. Médiá s náz vom DualDisc umo òujú na jeden disk umiestni DVD aj CD stopu pri dodr aní všetkých formálnych noriem, èo potvrdila aj aprovácia DVD fórom. Princíp je jednoduchý na stranu DVD, kde je be ne umiestnená etiketa, je nalepený CD disk, to všetko pri zachovaní štandardu. Takéto médium teda umo ní predáva maximálne kompatibilné DVD Audio èi DVD Video disky. Na jednej strane bude originálny záznam Infineon predstavil prototyp 16 Mb MRAM Nemecká firma Infineon Technologies predstavila proto typ 16 megabitovej magnetorezistívnej RAM (MRAM) ktorý sa mô e v budúcnosti sta univerzálnym v oblasti vysoko výkonnych poèítaèov a mobilných riešení. Pamä typu MRAM má dobu èítacích/zapisovacích cyklov od 30 do 40 nanosekúnd, èo je porovnate¾né s existujúcimi èipmi DRAM. Táto vlastnos dáva pamätiam MRAM ve¾ké zvý hodnenie oproti pamätiam typu flash a sú tu aj znaène ni šie pamä ové nároky ako pri porovnate¾nom èipe DRAM. Prototyp bol vyrobený 0,18 mikrónovým proce som, ktorý sa be ne pou íva pri výrobe štandardných logických obvodov. Pou itím technológie prepojení mag netických tunelov zariadenie komunikuje cez rozhranie podobne ako pri SRAM. Prototyp bol vyskúšaný na testo vacej základnej doske pre mobilný telefón, kde boli štan dardné pamäte flash a SRAM nahradené novými pa mä ami MRAM. Èo je MRAM? Je to technológia, ktorá pou íva magnetizáciu namiesto elektrických impulzov na ulo enie dát. Toto inovaèné riešenie kombinuje najlepšie vlastnosti dnešných be ných pamätí: odolnos pamätí DRAM (Dynamic Random Access Memory), vysokú rýchlos SRAM (Static RAM) a energetickú nenároènos pamätí flash. Keï e MRAM si zachováva informácie aj po vypnu tí zdroja, tak e keby sa pou ívali v PC alebo notebookoch, mohli by naštartova za pár okamihov, namiesto toho, aby sme èakali, pokia¾ sa softvér nabootuje. v DVD kvalite, na druhej strane bude záznam kompatibilný s CD prehrávaèmi alebo poèítaèovými mechanikami. Sony u v minulosti vytvorilo vlastný, relatívne zabudnutý CD formát, takzvané SuperAudio CD, ktorý je vo väèšine prípadov kom patibilný aj s klasickými CD prehrávaèmi. Wi fi pre Tae Kwon Do Tae Kwon Do je populárne kórejské bojové umenie, ktorému sa venuje viac ako 20 miliónov ¾udí v 120 krajinách. Súperi získavajú body, keï sa im podarí zasiahnu protivníka. O tom, èi je zásah dostatoène silný, rozhoduje sudcovská komisia. Zmeni tento stav sa rozhodol tím vedcov zo Stanfordskej uni verzity a vyvinul špeciálne hogu (chrániè hrude pou ívaný pri súbojoch), ktoré obsahuje sie tlakových wi fi senzorov. Tie bezdrôtovo posielajú informácie o sile úderu do poèítaèa. Cie¾om je poskytnú rozhodcom presné informácie. Sony vyvinulo èierne projekèné plátno Èierne projekèné plátna z dielne Sony by u èoskoro mohli vyrieši problém s datavideoprojekciou vo svetlých miestnos tiach. Sony predstavilo dokonca aj 160 palcovú verziu no vého èierneho plátna. Plátna na prvý poh¾ad popierajú fyzi kálne zákony, ktoré vravia, e zatia¾ èo biely povrch farby odrá a, èierny povrch, naopak, farby pohlcuje. V praxi však plátna bezproblémovo fungujú a údajne lepšie výsledky po dávajú v svetlých miestnostiach bez nutnosti zastiera okná ako v zastretých, tmavých priestoroch. V minulosti sa u v snahe dosiahnu podobný efekt predávali svetlosivé pro jekèné plátna, no nie z delní Sony. Centrino pre lacnejšie notebooky Intel predstavil procesory Intel Pentium M 715 a 725, kto ré umo òujú rozšíri ponuku mobilných poèítaèov s tech nológiou Intel Centrino o lacnejšie modely. Procesory Intel Pentium M 715 a 725 (skôr známe pod kódovým oznaèe ním Dothan) sú vybavené 2 MB integrovanej vyrovnávacej pamäte druhej úrovne s riadenou spotrebou energie, pra cujú na frekvenciách 1,50 a 1,60 GHz a obsahujú zdoko nalené prvky mikroarchitektúry, ako napríklad zdokonale ný dátový prefetcher a zdokonalené riadenie prístupu do registrov. Nové procesory Intel Pentium M pou ívajú 400 megahertzovú systémovú zbernicu a sú kompatibilné s èipovými súpravami radu Intel 855. Sú takisto kompati bilné s päticami pre procesory predchádzajúcej generácie, èo umo òuje výrobcom poèítaèov zaèleni ich do u exis tujúcich návrhov systémov, a tak ich uvies na trh rých lejšie. Oba procesory podporujú technológiu Enhanced Intel Speedstep, ktorá riadi výkon aplikácií a spotrebu energie s oh¾adom na èo najdlhšiu výdr batérií. Ceny procesorov Pentium M 715 a 725 pri odbere 1000 kusov sú 209 a 241 dolárov. 6 PC REVUE 8/2004

Oklieštené Windows XP, nazvané Starter Edition Minulý rok sme vás informovali o špeciálnej verzii operaèného sys tému Windows XP, ktorý Microsoft ponúkol v Thajsku. Tamojšia vláda toti pôvodne pre svoj projekt ¾udového poèítaèa plánova la vyu i Linux. Microsoft vtedy odmietol špekulácie, e túto ponuku rozšíri aj pre iné krajiny. U v marci 2004 však podobne orezané Windows XP spoloènos predstavila aj Malajzii. Oficiálnym názvom pre takto upravený operaèný systém má by Windows XP Starter Edition. Do súèasnej štvorèlennej rodiny Windows XP (Home, Professional, Media Center 2004 Edition a Tablet PC Edition) tak pribudne najmladší èlen. Otázkou stále zostáva, èi ho Microsoft zaène ponúka aj v ostatných krajinách alebo ho bude ma v zálo he ako špeciálnu ponuku pre špeciálne prípady. Trikordér zo Star Treku be í na Linuxe, volá sa PSA Všetci fanúšikovia seriálu Star Trek poznajú univerzálneho pomoc níka pri ka dom výsadku neohrozenej posádky trikordér. Presne toto zariadenie stálo pri zrode PSA Personal Satellite Assistant. Názov zámerne pripomína známych osobných asistentov zariade nia PDA. PSA je robot vo ve¾kosti basketbalovej lopty a má pomáha kozmonautom na medzinárodnej vesmírnej stanici ISS. Tí musia èasto plni nároèné úlohy, prièom je ob a né pamäta si všetky kroky. Kozmonauti okrem toho potrebujú pri práci vo¾né ruky. PSA by im v tomto ve¾mi pomohlo, preto e doká e samostatne poleto va v atmosfére s minimálnou gravitáciou. So zabudovaným LCD displejom a reproduktormi ich mô e pri práci presne navigova. Zaujímavé je srdce gu¾atého robota procesor Pentium II a ope raèný systém GNU Linux. Vstavaná kamera a mikrofón umo òujú videokonferencie zo Zemou. PSA sa vyvíjalo šes rokov, ale vzh¾a dom na finanèné škrty v NASA je ïalší osud tohto projektu zatia¾ otázny. Doèkáme sa lietajúceho" Linuxu? Microsoft si patentoval technológie z Matrixu Patenty sú pre Microsoft v dnešných dòoch asi témou èíslo jeden. Ten s èíslom 6754472, udelený spoloènosti z Redmondu 22. júna, hovorí o zariadeniach, ktoré si pamätáte z Matrixu. Získaný patent sa týka metód a zariadení slú iacich na distribúciu energie a infor mácií s vyu itím ¾udského tela ako prenosového média. Ako príklad mô e slú i reproduktor pripnutý k uchu, prípadne náramkové hodinky, prièom obe zariadenia sú napájané zdrojom elektrickej energie pripnutým napríklad k ramenu. Zdroj energie mô e by jed nosmerný alebo striedavý, prièom v prípade striedavého napätia sa dajú vyu i rôzne frekvencie a napája tak konkrétne zariadenia. Zariadenia mô u vytvori kompletnú poèítaèovú sie, kde bude ako komunikaèná zbernica slú i práve ¾udský organizmus. Patent hovo rí aj o mo nom prepájaní takýchto sietí dotykom. USA vs. EÚ: Galileo sa bude toèi Projekt satelitného navigaèného systému Galileo, ktorý plánuje sprevádzkova EÚ do roku 2008, vyvolal roztr ku s USA. Tie tvrdili, e Galileo bude ovplyvòova prevádzku súèasného GPS (Global Positioning System). Tento tý deò však obe strany podpíšu dohodu, ktorá má zabezpeèi, e Galileo nebude ruši americké vojenské sig nály. Navigaèný systém Galileo má tvori systém 30 dru íc a sie pozemných staníc, ktoré umo nia zisti polohu s presnos ou na meter. Európska komisia oèakáva, e prevádzka Galilea o iví európsky priemysel vesmírnych technológií. Surferi pou ívajú stále vyššie rozlíšenia monitora Pod¾a výskumu spoloènosti OneStat surferi pou ívajú stále vyššie rozlíšenia monitora pri prezeraní webových stránok. Odvolávajúc sa na sledovania za posledné dva mesiace, poèet surferov, ktorí vyu ívajú rozlíšenie 800 600 bodov, klesol z minuloroèných 31 % na necelých 25 % tento rok. Naopak, zvyšoval sa pomer návštevní kov stránok s vyššími rozlíšeniami monitora. Svoje maximum za íva rozlíšenie 1024 768 bodov, ktoré si so súèasným 54 percentným podielom upevnilo svoju pozíciu oproti minulému roku o takmer 6 percentuálnych bodov. Tretím najpou ívanejším rozlíšením, ktoré pou ívajú návštevníci internetových stránok, je 1280 1024 bodov, èo súvisí najmä s rozmachom 17 palcových LCD monitorov, ktoré disponujú najèastejšie týmto natívnym rozlíšením. S výrazným odstupom nasleduje rozlíšenie 1152 864, pod jedno percento pou ívate¾ov si prehliada stránky s rozlíšením 640 480, 1600 1200 a 1152 870 bodov. Vojenskými zbraòami proti ahákom v školách V Taliansku študenti prešli na moderné technológie. Naèo si pri pravova na malý papierik odpovede na neznáme otázky, keï všetky problémy s testom vyrieši jedna SMS, prípadne MMS? Vyzerá to však tak, e sa budú musie vráti k zaznávanému papie rovému aháku. Školy plánujú nainštalova lokálne rušièky signá lu, zalo ené na vojenských technológiách. Tie sú schopné ruši 8 cm CD vzkriesené hudobným priemyslom na singlovky Keï hudobný priemysel prechádzal od technológie LP platní k CD technológii, 12 cm CD malo nahradi ve¾kú, 33 rpm plat òu, zatia¾ èo 8 cm CD malo slú i na nahrávanie singloviek. 8 cm CD boli dokonalou náhradou SP platní èo sa objemu dát týka. V hudobnom priemysle však sprvu nenašli uplatnenie sprvu boli drahšie ako klasické 12 cm CD, a tak postupne upadli do zabudnutia. V súèasnosti ich nahrávacie spoloènosti kriesia ori ginálnym spôsobom spravili z neho štandard pre single a dis tribúciu vyzváòacích tónov. Vo svete poèítaèov sa 8 centimetrové CD minimálne v súèasnosti tešia ve¾kej ob¾ube vïaka svojej kompaktnosti je mo né nahra na ne ovládaèe a pribali ich aj k objemovo malým kusom hardvéru. Universal teraz o ivil osem centimetrové médiá s pôvodným zámerom vydáva má na nich hudobné single. Hudobné vydavate¾stvo Universal ich po novom nazýva Pocket CD a v snahe zatraktívni singlové CD pridáva ku ka dému mo nos získa vyzváòací tón s melódiou hudby, ktorá sa na singlovke nachádza. Zatia¾ èo v minulosti bola brzdou roz voja osemcentimetrových CD nutnos pou i adaptér, v súèas nosti u väèšina CD prehrávaèov (okrem štrbinových) bez väèších problémov takéto CD prehráva. Výrobcovia v minulos ti zareagovali a na zásuvky CD prehrávaèov zaèali lisova aj výrez na mini CD. Napriek tomu, e na toto kompaktnejšie ne kompaktné CD sa zmestí 24 minút hudby, budú sa na òom dis tribuova maximálne tri single spolu s kódmi, ktoré mô ete vymeni za vyzváòací tón skladby. Nahrávacie spoloènosti sa v minulosti, po tom, ako zistili, e vyzváòacie tóny sú dobrý biz nis, sna ili spoèiatku tento druh podnikania mimo svojej pôsobnosti obmedzi, odvolávajúc sa na autorské práva, v súèasnosti sa vydávajú cestou distribúcie pod vlastnou znaè kou. Pou ívatelia sú toti èasto schopní za vyzváòaciu melódiu do mobilného telefónu zaplati viac ako za samotnú skladbu. Za posledný rok dosiahli tr by za vyzváòacie tóny úroveò 3,5 miliardy dolárov, èo je 15 krát viac ako celosvetové tr by za single. 8/2004 PC REVUE 7

N O V I N K Y signál v okruhu 80 metrov a vypína sa budú vraj iba cez prestávky. Nástupcom pamätí flash bude Fe RAM Nové pamäte by mali by zalo ené na feroelektrickom efek te, odtia¾ vznikla aj skratka Fe RAM. Základom sú tenké kryš talické vrstvy, ktoré menia polohu svojich iónov v závislosti od elektrického po¾a. Doposia¾ pou ívané vrstvy však nemohli by tenšie ako 4 nanometre (nanometer = miliardtina metra) a komerèné Fe RAM v súèasnosti doká u uchova na ploche 10 10 mm iba 256 kilobitov informácie. Preto nie sú vhod né na úschovu väèšieho mno stva dát. Vedecký tím Briana Stephensona z Illinois však tvrdí, e pokoril uvedenú hranicu pre hrúbku kryštalickej vrstvy a je schopný ulo i na rovnakú plochu minimálne 100 násobne viac údajov. To by otvorilo cestu vyu itiu Fe RAM pamätí v poèítaèoch a prenosných zariadeniach. Sú toti výrazne rýchlejšie ako pamäte flash a informácie uchovávajú aj bez elektrického napätia, preto vy adujú ni šiu spotrebu energie. Piate celosvetové stretnutie hackerov Pod skratkou HOPE (Hackers On Planet Earth) sa u piaty krát v New Yorku stretli hackeri z celého sveta. Oproti pred chádzajúcim stretnutiam sa ove¾a viacej diskusií toèilo okolo tém, ako sa bráni sledovaniu a ako sa vyhnú alobám a väzeniu. Väèšina zo zúèastnených sa zhodovala v tom, e súèasná Amerika sa rozhodla vymeni právo na súkromie za bezpeènos, ale pritom stratila obe veci. Podrobne sa ro zoberala neúèinnos bezpeènostných opatrení zavedených po 11. septembri. Ve¾kú pozornos získali vystúpenia takých hostí ako Kevin Mitnick alebo Steve Wozniak, spoluzakladate¾ spoloènosti Apple. Wozniak si myslí, e hackeri majú špeciálny zmysel pre humor, ale ve¾ká väèšina ¾udí ho jednoducho nepocho pí. Rozhodne sa však ohradil proti spájaniu hackerov s tero ristami. Robot, ktorého si obleèiete Pri poh¾ade na tohto robota si niektorí z vás mo no spomenú na závereènú scénu z Votrelcov. Podobné zariadenie, aké mala obleèené Ripleyová pri súboji s matkou votrelcov, vyvíja Stephen Jacobson z univerzi ty v Utahu s prispením ministerstva obrany USA. Na zýva ho exoskeleton a jeho hlavným cie¾om je posil ni dolné konèatiny. Po obleèení umo òuje operátorovi bez námahy prenáša a ké náklady. Základom sú hyd raulické pumpy, sie senzorov a PC, ktoré koordinuje pohyb všetkých èastí. Jacobson v súèasnosti pracuje na menšom a výkonnejšom zdroji energie. 321 Studios: 3, 2, 1, koniec Firma 321 Studios je známa svojím softvérom DVD X Copy, umo òujúcim kopírovanie video DVD diskov. Od prehra tého sporu s MPAA (Motion Picture Association) však spo loènos ide dole vodou, z bývalých 400 pracovníkov dnes zamestnáva u iba 20. Posledným klincom do rakvy je séria alôb od herných spoloèností Atari, Electronic Arts a Vivendi, týkajúca sa produktu Games X Copy. Ten umo òuje kopírova herné disky. Šéf spoloènosti pripustil, e 321 Studios v blízkej dobe ukonèí svoju krátku, ale búrlivú histó riu, ktorá úzko súvisí s paradoxom v americkom zákono darstve. Zákazník má toti právo urobi si kópiu CD alebo DVD disku pre vlastnú potrebu. Pod¾a platných zákonov však pri tom nemô e obís pou ité ochrany, èo bol bod, na ktorom 321 Studios stroskotalo. Surf vybavený notebookom s wi fi Intel vytvoril vôbec prvý surf so zabudovaným bezdrôtovým notebookom, ktorý umo ní surfistom èíta si e maily, surfova na webe èi nahráva seba samého pri zjazdoch vo vlnách. Tablet zalo ený na mobilnej technológii Intel Centrino umo òuje bezdrôtové pripojenie na inter net prostredníctvom hotspotu na plá i. Surf sa dodáva so slneènými kolek tormi, ktoré slú ia na dobíjanie note booku na plá i slneènou energiou a umo òujú dosahova dlhšiu výdr ba térií. Surfovú dosku vyvinula spoloènos Intel v spolupráci s renomovaným ná vrhárom z North Devonu Joolsom Matthewsom zo surfistickej firmy Gulf stream. Jools Matthews povedal: Zabu dova túto technológiu do surfu a zabez peèi jeho vodotesnos bola ve¾ká výzva. Tvrdo sme pracovali na zaèlenení note booku do surfu tak, aby hmotnos poèí taèa neovplyvnila jazdné vlastnosti surfu. Ïalší krok k teleportácii O prvom krôèiku sme vás informovali pred dvoma rokmi, keï austrálski vedci teleportovali laserový lúè (fotóny). Dve skupiny vedcov v USA a Rakúsku nedávno zdolali ïalší krok. Podarilo sa im teleportova fyzikálny stav medzi ató mami. Podstata vychádza z kvantovej fyziky stavy dvoch atómov sa previa u. Zmena kvantového stavu jedného atómu potom okam ite ovplyvní stav druhého atómu bez oh¾adu na ich vzdialenos, ide teda o prenos informácie za nulový èas. Tento stav by mal tvori qubit, kvantový ekvi valent k bitu, základu budúcich kvantových poèítaèov. Zatia¾ k nim však zostáva dlhá cesta. Bluetooth bude rýchlejší a energeticky nenároènejší Organizácia zastrešujúca štandard Bluetooth sa rozhodla vytvori nový štandard s názvom Enhanced Data Rate. Nový Bluetooth, nazvaný EDR, by mal pod¾a Bluetooth Special Interest Group (BSIG) umo ni rýchlejšie dátové prenosy a zároveò zní i energetickú nároènos dátového prenosu. Vïaka väèšiemu frekvenènému rozsahu umo òuje trojná sobné zväèšenie rýchlosti dátového prenosu na 2,1 mega bitu za sekundu. Takisto sa zväèšia mo nosti dátových pre nosov naraz bude mo né uskutoèòova viacero pripojení. Vïaka zachovaniu štruktúry komunikaèných protokolov je EDR spätne kompatibilné so zariadeniami podporujúcimi Bluetooth 1.2. Samozrejme, v tomto prípade bude rýchlos dátových prenosov zní ená na 721 kb/s. Pod¾a SIG by sa malo EDR objavi v prvých zariadeniach, ktoré prídu na trh v roku 2005. Hodinky s kreditnou kartou Japonská spoloènos Casio predstavila hodinky s funkciami, ktoré umo òujú nielen vykonávanie bezhotovostných platieb a transakcií, ale doká u fungova aj ako k¾úè od dverí. Poznáte to v obchode idete plati a pred pokladòou musíte pátra v najhoršom prípade nieko¾ko desiatok sekúnd vo vreckách èi taškách, aby ste našli kreditnú kartu alebo peòa enku. Podobnú situáciu prakticky denne za ívame aj pred príchodom domov k¾úèe sú prakticky v dy v spodnej èasti tašky èi kabelky. Túto situáciu sa rozhodlo vyrieši Casio ve¾mi jednoduchým spôsobom do hodiniek toti zabudovalo mikroèip, ktorý sa rádiovým signálom spojí s èítacím zariadením a odovzdá mu potrebné dáta. Problémom nie je ani ochrana citlivých dát pred vykona ním bezhotovostnej transakcie sa pou ívate¾ hodiniek autentifikuje kódom PIN podobne ako pri platbách kredit nou kartou. V prípade menej chúlostivých dát je mo né autentifikáciu vykonáva, nie je to však podmienka. A tak sa mô e majite¾ domu, do ktorého mo no vstúpi pomocou hodiniek, rozhodnú èi bude po adova autentifikáciu. Antivírus nebude súèas ou Windows Microsoft mení svoj postoj k integrácii antivírusovej ochrany priamo do operaèného systému Windows. Od minuloroè ného skúpenia rumunskej firmy GeCAD Microsoft pracuje na vlastnom riešení. To by však nemalo by súèas ou inštalácie, ale sa bude ponúka ako platená slu ba. Tento krok oceòujú hlavne ostatné antivírusové firmy, ktoré tvrdia, e integráciou by sa znemo nil férový konkurenèný boj medzi antivíru sovými produktmi. Microsoft stále neuviedol termín uvedenia svojho rie šenia. Oscarové DVD s vodoznakom Fóbia amerických filmových spoloèností z DVD diskov vyvrcholila minulý rok, keï èlenom Akadémie poskytla nominované filmy iba na VHS páskach. Dôvodom boli obavy, e DVD disky rozdávané po rotcom sa èasto dostanú do nepovolaných rúk a filmy v DVD kvalite skonèia na sie ach P2P. Spoloènos Cinea však pred stavila systém, ktorý by mohol prelomi nedôveru štúdií. Ka dý èlen poroty by dostal svoj vlastný DVD prehrávaè, na ktorom by si mohol prehra iba svoje pridelené DVD disky. Navyše bude do filmu pridávaný vodoznak. Ten by sa mal zachova dokonca aj pri nahrávaní obrazu z televízora pomocou videokamery. Vodoznak by mal jednoznaène iden tifikova, od ktorého porotcu film unikol. Hi fi technológiami za èistejšie pivo Pivovary budú v budúcnosti produkova priezraènejšie pivo vïaka starej hi fi technológii z 90. rokov minulého storoèia. V tom období spoloènos Philips vyvinula formát Digital Compact Cassette (DCC), ktorý umo òoval zaznamena hudbu v CD kvalite na obyèajné magnetofónové pásky. Podstatou bolo pou itie špeciálnej hlavy, ktorá umo òovala èíta a zapisova magnetické dáta s vyu itím otvorov s prie merom iba 70 mikrometrov (milióntin metra). Na vytvorenie tejto hlavy vo Philipse pou ili prúd horúcej plazmy, ktorým prepálili diery do kovového podkladu. Technológia DCC sa v súboji s CD formátom neujala, ale spoloènos Fluxxion vyu ila postup, ktorým vytvárali spomenuté èítacie hlavy vo Philipse. Podarilo sa im vytvori kremíkové filtre s otvormi ve¾kosti iba 0,45 mikrometrov. Tieto filtre sú dobrou správou pre pivovary, ktoré majú problém filtrova výsledný mok od kalných zvyškov kvasu. Súèasné filtre sú tvorené husto zlisovanými vláknami a na pretlaèenie tekutiny cez filter je potrebné vyvinú pretlak na úrovni jednej atmosféry. Pivovar Bavaria v Holandsku poskytol spoloènosti Fluxxion pár súdkov piva na prefiltrovanie. Výsledky ho tak zaujali, e u pracuje na zavedení týchto filtrov do výroby. Spoloènos Fluxxion okrem pivovarov testuje nasadenie svo jich filtrov aj v mliekarniach, kde by táto technológia mohla odfiltrova baktérie. Tým by odpadla potreba pasterizova mlieko, èo pod¾a niektorých konzumentov narušuje chu. 8 PC REVUE 8/2004

REPORTÁ Craig Barrett/Intel: Digitálne premeny Samuel Krošlák, Praha Zaèiatkom leta sa v Prahe konala konferencia s názvom Digital Transformation, ktorú viedol Craig Barrett, súèasný CEO spoloènosti Intel. Celá konferencia sa niesla v duchu dôle itosti informaèných technológií (IT) pri vývoji a konkurencieschopnosti krajín, firiem, ale aj jednotlivcov. Nešlo èisto len o prezentáciu produktov Intelu, ale aj o vyu itie IT v praxi vo všeobecnosti. Hovorilo sa aj o tom, ako sa pomocou IT mení konkurenèné prostredie. Za posledné desa roèie hladinu svetovej ekonomiky rozbúrila okrem iného najmä globalizácia a nástup ázijských tigrov na otvorený trh. Ide pritom o krajiny, ktoré celkovým poètom obyvate¾stva tvoria takmer polovicu populácie Zeme. Súèasne majú u dostatoène rozvinutý vzdelávací systém, aby mohli vytvori mno stvo kvalifikovanej pracovnej sily. Tým sa bude v budúcnosti nieko¾konásobne zvyšova konkurencia a schopnos odola tlaku v takomto prostredí bude daná aj mierou vyu ívania IT. Craig Barrett preto zdôraznil nielen vyu ívanie IT vo firmách, ale aj vo vzdelávacom systéme, aby s nimi mohli pracova študenti, a takisto aj vyu ívanie IT na úrovni be ného pou ívate¾a. Iným fenoménom súèasnosti je konvergencia výpoètovej techniky a telekomunikácií. Príkladom sú maloobchodné re azce, ako Metro alebo Walmart, ktoré efektívne vyu ívajú IT èi u v riadení pohybu zásob, alebo slu ieb zákazníkom. Zvyšujúci sa výkon IT pritom umo òuje vznik nových odvetví, z ktorých najzaujímavejší je tzv. Proactive computing. Pod tým sa rozumie Craig Barrett, CEO spoloènosti Intel schopnos poèítaèa spracúva informácie zo svojho okolia a na základe vyu itia prvkov umelej inteligencie na ne reagova. Patrí sem aj rozpoznávanie hovorenej reèi a jej preklad do iných jazykov v reálnom èase, riadenie dopravných prostriedkov atï. Sú to všetko riešite¾né problémy, treba však na ne dostatoèný výpoètový výkon. Posledná èas konferencie sa zamerala na stratégiu rastu rozvíjajúcich sa krajín strednej a východnej Európy. Craig Barrett osobitne pochválil Èeskú a Slovenskú republiku za ve¾mi vysokú penetráciu mobilných telefónov (na Slovensku pribli ne 70 %). Zároveò skonštatoval, e tento región má výhodu v tom, e sa mô u slobodne rozhodnú pre najnovšie technológie a preskoèi tie staršie, do ktorých u iné vyvinuté krajiny investovali nemálo prostriedkov, ktoré im však na druhej strane technologicky zväzujú ruky. Predviedol takisto svoju vlastnú predstavu priorít, ktoré by mali tieto krajiny dodr iava. Na prvom mieste je vzdelanie, nasledované infraštruktúrou, výskumom a vládnou politikou (najmä daòový systém a právna regulácia telekomunikaèného sektora). Nakoniec vyzdvihol význam bezdrôtových technológií, ktoré sa podie¾ajú na zvýšení mobility pracovnej sily a umo òujú pracovníkom prístup k aktuálnym údajom odkia¾ko¾vek. Pod¾a Craiga Barretta pritom nie je vylúèené, e rozvíjajúce sa krajiny svojím dynamickým prístupom èoskoro predbehnú aj dnes ove¾a vyvinutejšie krajiny. V interview s novinármi Craig Barrett naznaèil vývoj digitálnej domácnosti. Multimediálny poèítaè ako nástroj na prácu s digitálnym obsahom a televízny prijímaè si nekonkurujú, ako sa to na prvý poh¾ad zdá, ale majú tendenciu spolupracova. Vzniká priestor na nové štandardy a protokoly, urèené pre digitálnu domácnos, na ktorých u pracujú najvýznamnejšie spoloènosti v tejto oblasti. Spomínala sa nová bezdrôtová technológia WiMAX, ktorá má prinies zlepšený dosah do 10 a 20 km. Táto technológia je však ešte len v štádiu testovania. Barrett v tejto súvislosti zdôraznil, e také moderné technológie, ako je wi-fi, priviedli k ivotu individuálni zákazníci, a nie ve¾ké korporácie, ako Microsoft èi Intel. Na konci tlaèovej besedy šéf Intelu odkázal vláde, aby podporovala univerzity vo výskume a vzdelávaní, preto e to je jediná cesta k úspechu. Nevyhnutné náklady na cestu hradila spoloènos Intel 8/2004 PC REVUE 9

R E V U E Digitálna budúcnos : bezdrôtové technológie, farba, rýchlos, zábava Ondrej Macko, Grécko REPORTÁ Spoloènos HP u tradiène na zaèiatku leta usporiadala technickú prezentáciu predovšetkým pre európskych novinárov. Termín ani miesto prezentácie HP Labs (tentoraz grécky ostrov Kos) nie sú pre túto akciu vyberané náhodne. Prezentácie sú toti ladené obyèajne tak, e na úvodnú teoretickú èas nadväzuje praktické vyskúšanie konkrétnych produktov. Znamená to, e napr. po prezentácii fotoaparátov nasleduje ich praktická skúška pri fotografovaní v exteriéri a následná tlaè fotografií, resp. ich iné digitálne spracovanie. Takýto priebeh si potom vy aduje lokalitu so stabilným slneèným poèasím. Je doslova rados pracova so snímkami presvietenými slnkom a kvalita digitálnej fotografie sa tým výrazne podèiarkuje. Poèas HP Labs sme mali mo nos pracova aj s produktmi, ktoré sa na európskom trhu objavia a v neskorom jesennom období, a tak o niektorých produktoch nebudeme môc podrobne informova, preto e sme sa k tomu zmluvne zaviazali (NDA). V týchto prípadoch sa obmedzíme len na naznaèenie mo ného trendu vývoja. ATRAMENTOVÉ TLAÈIARNE GENERÁCIA 2 Je jasné, e oblas tlaèe je pre HP mimoriadne významný segment a podstatná èas ziskov pochádza práve z predaja spotrebného materiálu (náplne a špeciálne papiere). Atramentové tlaèiarne sa vo všeobecnosti predávajú ve¾mi dobre hlavne preto, e ich cena je nízka a výtlaèky dostatoène kvalitné pre široké spektrum pou ívate¾ov. Novinky v tejto oblasti sú zamerané na tzv. 2. generáciu. Ide o nový typ atramentových náplní, ktorý HP vyvinula hlavne na zvýšenie rýchlosti tlaèe. Zlepšenie sa odrá a v novej konštrukcii tlaèovej hlavy, zmenenom zlo ení atramentu a zdokonalenom dizajne náplní. Z marketingového h¾adiska zaviedla spoloènos HP aj trojciferné oznaèenia náplní štandardná trojfarebná je 343 (polovièný objem) alebo 344, èierna náplò je 338 (polovièný objem) alebo 339 (v oboch prípadoch ide o pigmentový atrament), fotografická náplò sa bude predáva pod oznaèením 348 a sivá pod oznaèením 100. Naposledy spomenutá náplò obsahuje tmavosivý, svetlosivý a èierny atrament (v dy typ atramentu dye) a vyu íva sa hlavne pri tlaèi èiernobielych fotografií. Objem kvapky je pri farebných náplniach v dy 5 pl, pri èiernych pigmentových náplniach je to 15 pl. Dizajn náplní je zmenený tak, e sú u šie a dlhšie. Spodný výrez v náplni je oproti minulosti hlbší a umo òuje spo¾ahlivejšie zavedenie papiera k náplniam, a to spolu s posuvným mechanizmom. Zároveò tak mo no dosiahnu jednoduchšiu bezokrajovú tlaè na rozlièných formátoch. Nový typ atramentu má zvýšenú odolnos vyblednutiu pri simulovaných podmienkach by si mal výtlaèok udr a farby 100 rokov. Poèas skúšok v laboratóriu sme mali mo nos pracova s novým atramentom. Zamerali sme sa hlavne na pou ívanie atramentu od alternatívnych výrobcov. Pri skúške sme simulovali pou itie originálnej farebnej náplne a alternatívnej èiernej. Na prilo enej fotografii vidíte spôsob umiestnenia èierneho atramentu do ltého. To v tlaèiarenskej praxi predstavuje tlaè èierneho textu na ltom pozadí, èo je jedna z najnároènejších skúšok atramentových modelov. Ako vidíte, na našej snímke vytvára originálny èierny atrament menšie plôšky s presnými okrajmi, zatia¾ èo alternatívny atrament je viac rozteèený a jeho okraje sú neostré. Na tlaèovom výsledku sa to prejavuje tak, e èierny text z alternatívnej náplne je na ltom pozadí rozpitý. Nové náplne s polovièným objemom (343 a 338) sú urèené pre pou ívate¾ov, ktorí tlaèia menej, Rozdiely v konštrukcii atramentových náplní 1. a 2. generácie. V novej generácii je zaistený stabilnejší posun papiera pod tlaèovou hlavou Výsledky nášho pokusu s alternatívnou náplòou ltý atrament je originál HP, dva èierne body vpravo sú tie originálne, èierna machu¾a v¾avo je alternatívna, všimnite si jej neostré okraje; pokus dokazuje nevyhnutnú vzájomnú kompatibilitu atramentov a tak nehrozí zaschnutie atramentu. Zlepšené náplne sú vybavené špecializovaným èipom slú iacim na autentifikáciu náplní, meranie výšky hladiny atramentu na základe poèítania poètu vystrelených kvapiek, ako aj na signalizáciu nízkej hladiny atramentu (teraz sa hlásia dva stavy nízky a extrémne nízky). Èip sa vyu íva aj na tlaè stránky na automatické objednávanie náplní po ich spotrebovaní. Podstatná zmena však nastala v konštrukcii tlaèových hláv. Tie sú usporiadané v dvoch radoch (doteraz boli v jednom), èo je k¾úè k vyššej rýchlosti tlaèe. Na spomínané náplne sú optimalizované aj nové tlaèiarne. Na trh prídu modely, ktoré sú schopné tlaèi s jednou, dvoma alebo tromi novými náplòami. Pre jednu náplò sú to tlaèiarne Porovnanie tlaèových hláv staršej (v¾avo) a novšej konštrukcie (vpravo) 10 PC REVUE 8/2004

R E V U E Model HP Photosmart 375, urèený na tlaè fotografií do rozmerov 10 15 cm HP DeskJet 6540 je charakterizovaný vysokou rýchlos ou tlaèe a pou íva dve náplne špeciálne urèené na tlaè fotografií s maximálnymi rozmermi 10 15 cm. Ide o modely HP Photosmart 325 a 375. Oba majú malé rozmery a mô ete do nich vlo i trojfarebnú (No. 344) alebo monochromatickú náplò (No. 100). Tlaèí sa v dy na špeciálny papier a získate tak farebné alebo monochromatické fotografie. Rozdiel medzi oboma tlaèiaròami je hlavne vo výbave predného panela model 375 je vybavený vyklápate¾ným farebným displejom s diagonálou 6,4 cm a väèším poètom tlaèidiel na manipuláciu s fotografiami na vlo enej pamä ovej karte. Photosmart 375 doká e svojou výbavou odstráni efekt èervených oèí na fotografii. Tlaèi sa dajú aj zábery z videoklipu. Na oboch typoch týchto tlaèiarní mo no tlaèi s vyu itím technológie Bluetooth (pre 325 treba modul Bluetooth dokúpi osobitne) a prispôsobené sú aj na tlaè fotografií z mobilného telefónu. V tomto prípade sa vyu íva automatické zlepšenie kvality obrazu a pod¾a našich skúšok fotografie z mobilného telefónu vyzerajú skutoène dobre. Novinkami v oblasti dvojnáplòových tlaèiarní sú modely HP DeskJet 5740 a HP DeskJet 6540, pribudnú aj dvojnáplòové multifunkèné modely. V týchto modeloch sa dajú pou i súèasne èierna (339) a trojfarebná náplò (344), alternatívne je to fotografická (348) a trojfarebná náplò (344). V naposledy spomenutej kombinácii vzniká 6-farebný tlaèový systém. Na prednom paneli sa nachádza port USB na pripojenie fotoaparátu alebo poèítaèa, ako doplnok sa dodáva jednotka na automatickú tlaè na obidve strany papiera. Model DeskJet 6540 má pravouhlý tvar a mo no naò polo i napr. papiere alebo iné ¾ahšie predmety. Rýchlos tlaèe udáva výrobca na 30 str./min. pre mono a 26 str./min. pre farbu. V tejto kategórii ešte pribudne rýchlejší model s bezdrôtovým pripojením wi-fi a podporou tlaèe priamo z fotoaparátu s vyu itím technológie PictBridge. Najvyššia trieda fototlaèiarní znaèky HP umo òuje pou itie troch náplní súèasne trojfarebnej (344), fotografickej (348) a sivej (100). Vzniká tak 8- farebný tlaèový systém, keï e pri tlaèi sa nepou íva èierny atrament fotografickej náplne a je nahradený atramentom v sivej náplni. Takáto kombinácia je schopná dosiahnu a 72,9 milióna odtieòov konkrétneho tlaèového bodu. V praktickej èasti sme si vyskúšali výrobcom avizované zrýchlenie tlaèe medzi tlaèiaròami s náplòami 1. a 2. generácie. Pou ili sme tak najvyšší model pre 1. generáciu HP Photosmart 7960 a pre 2. generáciu model HP DeskJet 6540. Na monochromatickú tlaè 4 strán z textového editora Word sme s 1. generáciou potrebovali v normálnom móde 54 sekúnd, zatia¾ èo pre 2. generáciu postaèovalo 35 sekúnd. Pri re ime Fast to bolo 31, resp. 17 sekúnd. Ïalej sme skúšali tlaè štyroch strán z programu PowerPoint, v re ime Fast sme dosiahli èas 48, resp. 29 sekúnd v prospech 2. generácie. ZÁBAVA V DOMÁCNOSTI Poèítaè HP Media Center tu je u dávnejšie, tentoraz sme si však mohli prácu s ním vyskúša podrobnejšie. Predstavený model bol vybavený pevným diskom s kapacitou 160 GB, vymenite¾ným za prevádzky, dia¾kovým ovládaèom, bezdrôtovou myšou a klávesnicou. Základom poèítaèa je procesor Intel Pentium 4 a grafická karta nvidia GeForce FX5500 s 256 MB video-ram (alternatívne ATi Radeon RX600/256 MB). V poèítaèi sme našli aj èítaèku pamä ových kariet, vo vrchnej èasti aj rozhranie na pripojenie digitálneho fotoaparátu znaèky HP a súèas ou dodávky bola aj televízna karta. Výrobca zabudoval aj novú Dual-Layer optickú napa¾ovaèku DVD Writer dvd539i. Podstatný je však softvér Microsoft Windows XP Media Center Edition, ktorý umo òuje jednoducho vybera filmy, fotografie a hudbu. Dokonca mo no cez internet na dia¾ku zmeni nastavenie TV programov, ktoré si chcete nahra (poèítaè však musí osta zapnutý). ia¾, tento poèítaè zatia¾ na slovenskom trhu nebude k dispozícii. Predstavený vymenite¾ný pevný disk sa dá pou i aj v iných poèítaèoch, potrebujete však prepojovací kábel na port USB. Jeho oznaèenie je Personal Media Drive a v podstate je to klasický pevný disk, ktorý je obalený v odolnom magnéziovom puzdre. Skutoène ho mô ete zapoji a vypoji za prevádzky a je to dobré riešenie na prenos ve¾kého objemu údajov z jedného miesta na druhé. Pod¾a našich skúseností sa pri prevádzke zohrieva, èo je daò za odolné puzdro, neprepúš ajúce vzduch. Špeciálny multimediálny poèítaè do domácnosti Pevný disk s kapacitou 160 GB sa dá vybra aj za prevádzky; pou i ho mô ete aj v inom poèítaèi pomocou kábla USB Monitor s uhloprieèkou vyše pol metra a mo nos ou umiestnenia na stenu K tomuto poèítaèu HP odporúèa nový LCD monitor s diagonálou a 23 palcov (584 mm). Ide o model f2304, ktorý je vybavený pripojením DVI i CRT, má rozlíšenie 1900 1200 bodov, pomer strán 16:10, kontrastný pomer 400:1 a široký pozorovací uhol 170 /170. Jeho súèas ou sú dva 5 W reproduktory a monitor je pripravený na premietanie v re ime HDTV. HP f2304 však neobsahuje tuner. Novinkou je aj jeho montá na stenu. Prepojovacie porty (komponentný, kompozitný vstup a S-Video) sú umiestnené na strane monitora a sú ¾ahko prístupné. Takisto sme mali mo nos pracova s dlhšie avizovaným systémom na popis CD médií s vyu itím technológie LightScribe. Ide o popis vrchnej strany optického média pomocou lasera. V praxi to vyzerá tak, e po napálení média ho vyberiete a vlo íte do mechaniky opaènou stranou. Potom spustíte program, v ktorom vytvoríte popis média. V našom prí- 8/2004 PC REVUE 11

R E V U E Disk s popisom realizovaným tým istým laserovým generátorom, ktorý sa vyu íva na zápis dát Skener so špeciálnym priestorom vo veku pou íva sa ako zásobník na fotografie Album, ktorý umo òuje aj prehrávanie hudobných záznamov z realizovaných fotografií pade sme skúšali na médium vypáli krstné meno a priezvisko a celý proces tvorby popisu trval viac ako 2 a pol minúty. Domnievame sa, e to je zatia¾ pridlhý èas na to, aby bol pou ívate¾mi akceptovate¾ný. LightScribe vy aduje médiá so špeciálnym povrchom a napa¾ovaèku s podporou LightScribe. Autori tejto technológie v budúcnosti oèakávajú zrýchlenie procesu zápisu a zavedenie mo nosti vytvára farebný popis. HP pripravuje pre oblas zábavy na cestách aj špeciálny notebook. Bude vybavený napr. dvoma výstupmi na slúchadlá (premietanie mô u naraz sledova dve osoby), dia¾kové ovládanie bude umiestnené v šachte pre karty PC Card a jeho displej bude ma uhloprieèku 14 palcov s pomerom strán 16:10. Výhodná je aj funkcia na rýchle prehrávanie DVD média. Program QuickPlay DVD bude schopný zaèa prehrávanie média do 15 sekúnd od zapnutia notebooku. ia¾, ani v tomto prípade sa zatia¾ nepoèíta s dovozom na slovenský trh. VRECKOVÉ POÈÍTAÈE Spoloènos predstavila aj svoju víziu budúcich vreckových poèítaèov. Videli sme typicky zábavne ladený vreckový poèítaè ipaq rx3715. Jeho súèas- ou je aj 1,2-megapixelový digitálny fotoaparát so 4-násobným optickým zoomom, ktorý doká e nahráva aj video. Zabudovaný je MP3 prehrávaè, prehrávaè videosúborov a šachta pre kartu SD/MMC. Z bezdrôtových technológií sú na výber modely s wi-fi i Bluetooth. Dia¾kový ovládaè, ktorým je tento vreckový poèítaè vybavený, doká e ovláda digitálne zariadenia prostredníctvom infraèerveného lúèa. Zaujímavý mô e by model PDA umo òujúci svojmu majite¾ovi by stále on-line. Podporuje tri spôsoby pripojenia do internetu: GSM/GPRS, wi-fi a Bluetooth. HP predstavila aj ipaq, v ktorého výbave je ve¾ký 4-palcový displej s rozlíšením VGA. SKENERY Novinky v tejto oblasti sú zamerané na zjednodušenie obsluhy pri skenovaní fotografií. Je to tak napr. pri modeli ScanJet 4070, ktorý obsahuje v hornom veku otváracie okienko. Do zásobníka sa dá umiestni spolu a 12 fotografií s rozmermi 10 15 cm, ïalej negatívy alebo pozitívy. Miernou nevýhodou je, e okraj fotografie nebude naskenovaný. Zaujímavé sú aj prírastky v najvyššej triede skenerov s rozlíšením 4800 4800 dpi. Tie sa budú dodáva spolu s kalorimetrom. Znamená to, e sa bude da nakalibrova celý re azec monitor skener a dosiahnu èo najvyššia vernos naskenovaného výsledku originálu. O konkrétnostiach vás budeme informova v recenziách tejto triedy skenerov, v súèasnosti nemô eme prezradi viac. VÍZIE Na HP Labs sme u tradiène mali mo nos vyskúša niektoré vizionárske produkty, ktoré si svoje miesto na trhu ešte len h¾adajú. Patria sem napr. hrajúce poh¾adnice. Ide o to, e okrem digitalizácie vizuálnych spomienok si pomocou digitálneho fotoaparátu mô ete zaznamena aj zvukový sprievod scény a ten integrova priamo do poh¾adnice. Princíp èinnosti Wobulatora pri dosiahnutí kvalitného obrazu z predlohy s nízkym rozlíšením Digitálne pero na prevod informácií zadaných rukou do digitálnej podoby Hrajúce poh¾adnice obsahujú na zadnej strane èip, ktorý sa vlo í do prehrávacieho zariadenia. HP pracuje aj na zvukovom albume, ktorý doká e prehráva zvuky zaznamenané vo fotografiách bez ïalšej manipulácie. Album umo òuje aj nahrávanie zvuku, a tak si mô ete pripravi originálny hlasový sprievod aj neskôr. Opisovaný systém sme vyskúšali a skutoène funguje. Otázkou je, èi existuje dostatoène široká vrstva pou ívate¾ov, ktorí takúto funkciu iadajú. Pod¾a nášho názoru u dávno existujúce nahrávanie zvuku digitálnym fotoaparátom sa zatia¾ masovo ve¾mi nevyu íva ani pri digitálnej podobe fotografií. HP pripravuje aj mo nos zostrojenia digitálneho múzea. V podstate je rozhranie tejto aplikácie podobné ako v prípade niektorých poèítaèových hier (napr. Doom), keï sa pohybujete po miestnosti. Na stenách miestnosti sú však umiestnené obrazy, a pokia¾ na ne kliknete, zobrazia sa v plnom rozlíšení a mo no k nim pripoji aj hudobný sprievod. V oblasti projektorov sa zaèína tie uplatòova systém All-in-one (všetko v jednom). HP napr. pripravuje domáci projektor, ktorý bude obsahova aj DVD prehrávaè, reprosústavu s integrovaným subwooferom a dia¾kovým ovládaèom. Ïalej je tento projektor optimalizovaný na kvalitné zobrazenie ltej farby (èastý problém pri kancelárskych projektoroch), hoci na úkor poklesu maximálneho kontrastu. S poèítaèom komunikuje projektor bezdrôtovo, prezentova sa dá aj priamo z vreckového poèítaèa. Pripravovaná technológia na zvýšenie kvality prezentovaných obrazov nesie kódové oznaèenie Wobulator. Umo òuje vytvori obraz, ktorý má dvojnásobný poèet bodov (hustotu) ako originál. Pracuje na základe prekrývania obrazu s malým posunom medzi dvoma snímkami. Pod¾a predstavite¾ov HP sa dá optická hustota zobrazených bodov dokonca štvornásobne zvýši. Znamená to, e aj nekvalitný obraz mo no pohodlne sledova pri jeho prezentácii pomocou projektora. HP sa zameriava aj na tlaè 3D objektov mô ete si napr. vytlaèi funkèný mobil aj s LCD displejom. Investície do vývoja smerujú aj do oblasti nanotechnológií, inteligentného papiera (prenos textu písaného rukou do digitálnej podoby) a lekárskej techniky (elektronické podporné systémy, inteligentné lieky a pod.). Aj hodnotenia jednotlivých prednášok na HP Labs sme odovzdávali vyplnením klasického formulára pomocou digitálneho pera s následným prenosom údajov pomocou èítacieho zariadenia na ïalšie spracovanie. ZÁVER Súèasné trendy sú celosvetový úspech digitálnych fotoaparátov, rastúce po iadavky pou ívate¾ov na tlaè fotografií a ich ïalšie digitálne spracovanie. Rovnako rastú aj po iadavky na videozábavu, domáce ve¾koplošné prezentácie s projektorom a bezdrôtový prenos údajov. HP vyèleòuje pre tieto segmenty prostriedky na pôvodný vývoj a má pripravené aj konkrétne produkty. O digitálnych fotoaparátoch predstavených na HP Labs sa viacej dozviete v septembrovom èísle Digi Revue. Nevyhnutné náklady na cestu hradila spoloènos HP. 12 PC REVUE 8/2004

R E V U E REPORTÁ Canon: Budeme jednotkou! Ondrej Macko, Cannes, Francúzsko Spoloènos Canon na konci školského roka zorganizovala novinárske predstavenie produktov, s ktorými vstúpi do lukratívneho obdobia, èasto oznaèovaného ako Back to the school. Vo všeobecnosti ide o fototlaèiarne, multifunkèné zariadenia, špeciálny papier a doplnkové papiere. Predstavenie sa konalo vo víkendovom paláci známeho návrhára Pierra Cardina neïaleko juhofrancúzskeho Cannes a táto lokalita nebola zvolená samoúèelne. Sídlo nesie oznaèenie Le Palais Bulles a jeho základom sú bublinky. Podobne je to aj v prípade atramentových tlaèiarní Canon. Azúrová farba v bazénoch na Francúzskej riviére zase súvisí s odtieòom atramentu v zásobníkoch... Poèas stretnutia bola dokonca vymenená aj voda v bazéne tak, aby viac pripomínala azúrový atrament v tlaèiaròach. Ïalšou špecialitou bola tlaèová konferencia, ktorá sa netradiène konala hodinu pred polnocou, a to za sprievodu svetelných efektov a ohòostroja. To všetko podèiarkovalo význam nových produktov pre firmu Canon. NOVINKY VO FOTOTLAÈI Novinky pripravené hlavne na septembrový trh sú zamerané predovšetkým na vysokú kvalitu. Väèšina atramentových tlaèiarní pracuje s objemom kvapky 2 pikolitre. Firma Canon však pripravuje ïalšie zlepšenie, detaily nemô eme ešte zverejòova. Nové zariadenia prichádzajú na trh pod spoloèným názvom PIXMA (PIXel MAximum). K tomu pristupuje technológia FINE (Full-Photolithography Inkjet Nozzle Engineering), ktorá oznaèuje výrobu Palais Bulles, vlastnený známym návrhárom Pierrom Cardinom, sa stal miestom predstavenia nového radu fototlaèiarní Canon; bublinky tvoria základ tohto paláca i tlaèovej technológie Canonu tlaèovej hlavy s takou presnos ou, aká sa pou íva pri výrobe integrovaných obvodov. Všetko je podriadené jedinému cie¾u maximálnej kvalite hlavne pri tlaèi fotografických predlôh. Nové modely sú vybavené zdokonalenou edíciou doplnkového programu Easy-PhotoPrint. Ten umo òuje aj automatické zlepšenie fotografií, napr. elimináciu efektu èervených oèí èi vyhladenie èàt tváre (výhodná napr. na odstránenie pieh). Èo teda konkrétne príde (aj) na slovenský trh? Zaènime netradiène produktmi, ktoré nepotrebujú elektrickú energiu. Za ve¾mi dobrú myšlienku pova ujeme papierový album, do ktorého sa ve¾mi jednoducho vkladajú fotografie vytlaèené na tlaèiarni. Obaly sú z tvrdého papiera a potiahnuté sú hmotou pripomínajúcou ko u. Pou itý systém zakladania umo òuje vlo i fotografie bez lepidla alebo lepiacej pásky jednoducho ich staèí len vsunú do obalu. Oznaèenie tohto produktu je Photo Album Kit PAK-101. Canon pre tento album vyvinul aj špeciálne fotografické papiere, ktoré umo òujú tlaèi na obidve strany papiera (jeho oznaèenie je PP-101D). Takto vyhotovený album potom navodzuje dojem profesionálneho spracovania. Rad nových tlaèiarní vychádza z modelov urèených pre zaèínajúcich pou ívate¾ov. Model ip1500 je nový vstupný model a odporúèa sa študentom alebo domácim pou ívate¾om. Pod¾a výrobcu však umo òuje tlaèi s rozlíšením 4800 2400 dpi, a to maximálne 18 str./min. mono a 13 str./ min. farebne. O nieèo rýchlejší (20 str./min. pri mono, 14 str./ min. farebne) je model ip2000. Obidve tlaèiarne sú vybavené štyrmi samostatne vymenite¾nými náplòami. ip2000 zároveò umo òuje aj priamu tlaè z digitálneho fotoaparátu s technológiou Pict- Bridge. V prípade tohto modelu je na spodnej strane tlaèiarne umiestnený zásobník na ïalší papier. V tlaèiarni tak mô e by naraz obyèajný i špeciálny papier. Rozmery oboch tlaèiarní umo òujú ich umiestnenie do polièky na knihy. Vyššiu triedu fotografických tlaèiarní tvoria modely ip3000 a ip4000. Obidva majú rovnaký dizajn, odlišujú sa hlavne farebným vyhotovením a rýchlos ou tlaèe. V stave mimo prevádzky sú nové tlaèiarne mimoriadne kompaktné a niè z nich nevyènieva. Typickým prvkom nového dizajnu je podsvietené zapínacie tlaèidlo, umiestnené na styku troch plôch v rohu tlaèiarne. Model ip4000 pod¾a výrobcu dosahuje rýchlos monochromatickej tlaèe 25 str./min., pri ip3000 je to 22 str./min. Tlaè fotografie s rozmermi 10 15 cm by mala by hotová zhruba za 36 sekúnd. Model ip4000 má zabudovanú aj technológiu oznaèovanú ako ContrastPLUS. Tá by mala zabezpeèi fotografiu s profesionálnou kvalitou tlaèe. Tlaèový systém pritom pozostáva zo šiestich farebných atramentov. Dva doplòujúce atramenty predstavujú èervenú a zelenú farbu. S týmto tlaèovým systémom ste Netradièný produkt znaèky Canon papierový fotoalbum; všimnite si fotopapier s mo nos ou tlaèe na obidve strany papiera 14 PC REVUE 8/2004

Vstupný model v oblasti fototlaèe Canon ip1500 Multifunkèný model MP130 zvládne tlaè, skenovanie a kopírovanie, obsahuje aj èítaèku pamä ových kariet Model Canon ip4000 s duálnym systémom zásobníkov a dup lexom Vyšší model MP780 je hlavne rýchlejší a má integrovaný podávaè na vstupné dokumenty na masové kopí rovanie a skenovanie sa u na stránkach PC REVUE mohli stretnú pri A3 modeli Canon i9950. Obidva spomínané modely sú vybavené duálnym systémom zásobníkov na vstupný papier, doká u tlaèi na obidve strany papiera a pomocou nadstavca mo no tlaèi na CD médiá s vhodným povrchom. MULTITALENT? Z oblasti multifunkèných zariadení Canon predstavil modely MP110, MP130, MP750 a MP780. Všetky umo òujú realizova viacero úloh naraz tlaèi, skenova, kopírova a v jednom prípade aj faxova. MP110 je vstupný multifunkèný model, vybavený podsvieteným LCD panelom a plochým skenerom. Priamo z predného panela umo òuje kopírova alebo skenova monochromaticky alebo farebne. Takisto sa dá nastavova kontrast alebo poèet kópií. Rýchlos tlaèe je 18 str./min. mono a 13 str./min. farebne, maximálne rozlíšenie je 4800 1200 dpi. Súèas ou softvérovej výbavy je nástroj OCR na rozpoznávanie naskenovaného textu, editaèný nástroj Arcsoft PhotoStudio a u spomínaný program Easy-PhotoPrint. Model MP130 má rovnaké technické parametre, je však vybavený èítaèkou pamä ových kariet všetkých známych typov. Aj v tomto prípade sa dajú z karty vybera fotografie aj bez pou itia PC s pomocou manuálneho oznaèenia vytlaèeného indexu. MP130 je vybavený aj portom na pripojenie fotoaparátu s technológiou PictBridge. Vyššie multifunkèné modely prinášajú hlavne rýchlos, a to v oblasti tlaèe i skenovania. Model MP750 dosahuje 25 str./min. mono a 17 str./min. Vyššia trieda zaujme hlavne kompaktným dizajnom a zapínacím tlaèidlom v rohu tlaèiarne Poh¾ad na testovanie kvality a rýchlosti pri tlaèi s najbli šou konkurenciou; upozoròujeme, e fotografia je realizovaná s bleskom, èo mô e ovplyvni kvalitu reprodukovaných výtlaèkov farebne. Opä je zabudovaný plošný skener, vo výbave sú dva vstupné zásobníky a je tu aj adaptér na tlaè na CD médiá. Rozhodujúcim zlepšením je však integrovaný automatický podávaè na papiere. To výrazne zrých¾uje kopírovanie a skenovanie vo¾ne ulo ených listov. Tlaèový systém podporuje ContrastPLUS, teda vo výbave je 6-farebný tlaèový systém s minimálnym objemom kvapky 2 pikolitre. Vyšší model MP780 potom obsahuje aj faxový modul Super G3 s pamä ou 250 strán. V technickej èasti prezentácie potom predstavili ved¾a seba produkty znaèky Canon, Epson a HP a realizovali nimi komparatívne testy. Výsledok vidíte na prilo enej fotografii. Pripomíname, e ide o testy realizované technikmi firmy Canon a tí vyberali aj konkrétne modely tlaèiarní. V týchto komparatívnych testoch vyhrávala znaèka Canon hlavne v oblasti rýchlosti, ale aj kvality. Hodnotenie kvality je však výrazne subjektívna zále itos a pri súèasných tlaèiaròach sú rozdiely minimálne. V celkovom hodnotení sú nové produkty od firmy Canon zamerané na kvalitu tlaèe, ove¾a èastejšie ako v minulosti sa objavuje zabudovaný duplex, mo nos tlaèe na CD médiá a duálny systém zásobníkov. Pravdepodobne hlavný trend predstavuje digitálne domáce fotolaboratórium, ktoré úplne vytláèa pôvodné chemické vyvolávanie klasických fotografií. Pod¾a prieskumov sa práve zisky z tejto oblasti presúvajú smerom k výrobcom fototlaèiarní a nie sú to zanedbate¾né príjmy. Predstavitelia firmy Canon na tlaèovej konferencii nešetrili optimizmom. Pod¾a nich sa v celosvetovom rozsahu v roku 2006 dostanú na prvé miesto v poète predaných fotografických tlaèiarní. Za svoju hlavnú konkurenciu pova ujú produkty od firmy HP a Epson. V roku 2003 bol pod¾a predstavite¾ov firmy Canon celosvetový predaj fotografických tlaèiarní odhadovaný na 18 miliónov kusov, do roku 2006 by toto èíslo malo narás na 440 miliónov kusov roène. Nevyhnutné náklady na cestu hradila spoloènos Canon. 8/2004 PC REVUE 15

R E V U E REPORTÁ : TechEd 2004 Bezpeènos a budúcnos aplikácií MS ¼uboslav Lacko, Amsterdam bol premenovaný na SQL Server 2005, èo dáva tuši, e budúci rok budú tieto produkty komerène dostupné. Odlišná je situácia pri novom operaènom systéme Windows Longhorn. Na roadmape tomuto produktu kódové oznaèenie zostalo a èas uvedenia sa posunul a na rok 2008! Na TechEde však bol sprístupnený druhý technologický preview tejto zatia¾ pomerne tajomnej novinky, jeho test prinesieme v niektorom z ïalších èísel. Po minuloroènej jesennej prelomovej konferencii PDC (Professional Developer Conference), kde bola ohlásená nová vlna softvérových inovácií Microsoftu, sa s urèitým napätím oèakávalo, aký bude ïalší osud ohlásených noviniek Visual Studia s kódovým oznaèením Whidbey, SQL Servera Yukon a hlavne nového operaèného systému Windows Longhorn. Opona pred týmito produktmi sa mala poodhali (alebo, naopak, zasa viac zatiahnu ) na konferencii Microsoft TechEd, ktorá sa konala na zaèiatku leta v Amsterdame. Konferencia TechEd je u tradiène zameraná na vývojárske nástroje a technológie firmy Microsoft. Novinkou tohto roèníka bolo zlúèenie TechEdu a MDC (Mobile Developer Conference) do jedného podujatia. Dôvodom je hlavne prelínanie sa mobilných a serverových aplikácií, keï e mobilné zariadenia (PDA a mobilné telefóny s podporou WAP) sa èoraz èastejšie vyu ívajú ako tenkí klienti pristupujúci k serverovým aplikáciám cez prehliadaèe webového obsahu. Okrem neustále prebiehajúcich prednášok si bolo mo né prezentované technológie vyskúša aj prakticky v laboratóriu. Na to sa pou ívali virtuálne poèítaèe, vytvorené pomocou Virtual PC 2004, tak e po ukonèení cvièenia bolo mo né jednoducho uvies poèítaè do východiskového stavu. NOVINKY Vrá me sa však k trojici produktov (Visual Studio, SQL Server a Windows Longhorn), ktoré pútali najväèšiu pozornos. Kódové oznaèenie nového vývojového prostredia Visual Studio bolo u pred konferenciou zmenené z Whidbey na oficiálnu verziu Visual Studio.NET 2005. Podobne aj nový databázový server s kódovým oznaèením Yukon PODPORA VÝVOJÁROV WEBOVÝCH A HOBBY APLIKÁCIÍ Vývojové prostredie Visual Studio.NET 2005 ani SQL Server 2005 nie sú pre èitate¾ov PC REVUE novinkou, spolu s Longhornom sme ich predstavili zaèiatkom roka, nieko¾ko tý dòov po konferencii PDC. Teraz sa znovu intenzívne pustíme do testovania nových beta verzií, uvo¾nených na TechEde. No najvýznamnejšej novinke produktovému radu vývojárskych nástrojov Express Edition sme neodolali a otestovali sme ju priamo na konferencii. Hlavnou myšlienkou Express Edition je cenová dostupnos pre vývojárov hobby aplikácií, pre študentov, prípadne pre špecialistov z iných vedných odborov mimo IT, ktorí obèas potrebujú nasníma a vyhodnoti výsledky merania. Myšlienka Microsoftu podchyti tvorivé nadšenie mladých ¾udí na stredných a vysokých školách má, samozrejme, aj komerèný podtón. Keï sa títo ¾udia dostanú do firemnej praxe, budú vy adova nástroje, na ktoré sú zvyknutí. Express Edition pozostáva z nieko¾kých samostatných produktov. Visual Web Developer je vývojové prostredie na vývoj webových aplikácií typu tenký klient, ktoré pobe ia na serveri. Nahrádza pomerne ob- ¾úbený, ale podstatne jednoduchší produkt Web Matrix (po zverejnení zdrojoviek bude Web Matrix slú i ako.net demonštraèná aplikácia) Roadmap plánovaného uvedenia nových produktov Microsoftu Široká variabilita nástrojov vývojového prostredia Visual Studio 2005 16 PC REVUE 8/2004

R E V U E Visual C#, Visual Basic, Visual C++ a Visual J# sú nástroje na vývoj jednoduchých klasických aplikácií EXE Samozrejme, v porovnaní s ostatnými verziami Visual Studia sú verzie Express trochu orezané, tak e na vývoj podnikových aplikácií sa príliš nehodia, no pre študentov a hobby programátorov sú dostatoène vyhovujúce. Najlepšie sme si ponechali na koniec: v Express Edition pre hobby sféru je aj od¾ahèená verzia databázového servera SQL Server 2005 Express Edition. Ide o mierne obmedzenú verziu SQL Servera 2005 a obmedzenia sa týkajú inštalácie len na jeden procesor a limitov 1 GB na pamä a 4 GB na ve¾kos databázy. Je to ve¾ký ústretový krok, preto e v tejto edícii nie je obmedzenie poètu súèasných prístupov a zachované zostávajú aj rozhodujúce èrty úplnej verzie, ako sú jednoduchá inštalácia, administrácia, bezpeènos a podpora XML. BEZPEÈNOS Z h¾adiska bezpeènosti operaèného systému Windows sa najèastejšie spomínala téma Service Pack pre Windows XP, prièom k dispozícii bolo CD s verziou Release Candidate 1. Predstavitelia Microsoftu okrem tradièného vyzdvihovania zvýšenej bezpeènosti upozornili odbornú verejnos aj na skutoènos, e po nainštalovaní tohto opravného balíka dôjde k niektorým podstatným zmenám v operaènom systéme. Týka sa to hlavne oblasti sie ovej vrstvy a správy pamäte, èo mô e spôsobi problémy s kompatibilitou starších aplikácií a s novým SP2 ich nebude mo né pou íva. Na túto tému Microsoft plánuje zavies bezplatnú hot-line. ZÁVER Poèítaèe a servery s operaènými systémami Microsoft Windows a serverovými aplikáciami tvoria stále väèšinu. TechEd je dobrá prehliadka nových vývojárskych nástrojov a serverových aplikácií pre vývojárov rôznych druhov aplikácií. Recenziu Express Edition, vývojového prostredia Visual Studia.NET 2005 a novej bety Longhornu u pripravujeme. Ïalší roèník konferencie TechEd sa bude kona na konci júna budúceho roka opä v Amsterdame. Nevyhnutné náklady na cestu hradila spoloènos Microsoft REPORTÁ : IT proti sivej ekonomike Marek Ondík, Istanbul Turecko je známe ako krajina kontrastov. Keï e le í na dvoch svetadieloch, asi to nemô e by ináè. Nás zaujalo, ako chce štát, kde ešte v roku 2001 inflácia dosahovala rekordnú hodnotu 68,5 %, v priebehu dvoch rokov zavies povinné podávanie daòových priznaní cez internet a úplne vylúèi papierovú formu. Smelý cie¾, najmä ak uvá ime, e v roku 2002 bol podiel ¾udí, ktorí v priebehu posledných dvanástich mesiacov vyu ili niektorú z on-line slu ieb e-governmentu, na hranici 3 %. Na porovnanie Slovensko v tej istej štatistike dosiahlo 5 %. Prvé miesto v rebríèku patrí Nórsku s podielom 53 %. VEDOP I A VEDOP II Turecké ministerstvo financií sa rozhodlo zabojova proti sivej ekonomike, ktorá pod¾a jeho optimistických odhadov tvorí 50 % tej oficiálnej. Celý projekt transformácie daòového systému na elektronickú formu dostal názov VEDOP a dodávate¾om riešenia je spoloènos Siemens Business Services. Fáza VEDOP I sa ešte priamo netýkala platite¾ov daní, cie¾om bolo prepojenie všetkých poboèiek daòových úradov v Turecku s centrálou v Ankare a úplná automatizácia daòových operácií. Úspešné dokonèenie prvej fázy umo nilo pokraèova v projekte VEDOP II. A tento projekt prinesie z poh¾adu platite¾a dane zásadnú novinku aplikáciu e-declaration (on-line daòové priznanie). Pre svojich zákazníkov, ako familiárne nazýva daòový úrad platite¾ov daní, by tým odpadla povinnos osobne navštevova daòové úrady. Podobne ako v iných krajinách aj v Turecku sa takáto návšteva odkladá na posledný mo ný termín, èo spôsobuje ve¾a problémov. Mo no aj z tohto dôvodu sa v Ankare rozhodujú, e do roku 2006 zavedú podávanie daòových priznaní cez internet ako povinné a úplne odstránia papierovú formu. Celý projekt sa dotkne asi 3 miliónov subjektov, èo pri priemernom poète 25 daòových priznaní na jeden subjekt znamená 75 miliónov priznaní roène. Prvé on-line priznania budú môc platitelia vyplni u budúci rok. Certifikaèná autorita vydávajúca digitálne podpisy by mala zaèa fungova v januári 2005. Pre ve¾ké spoloènosti by internetová forma nemala by problémom, preto e si musia svoje úètovníctvo dáva kontrolova nezávislému V Istanbule sa na ka dom kroku mieša staré s novým Mešitám a minaretom sa v Turecku nevyhnete audítorovi a ten zároveò mô e príslušné daòové priznanie za firmu aj odosla. On-line daòové priznanie však mô e spôsobi a kosti drobným podnikate¾om, ktorí nemajú Siemens Business Services: Dôvod na úsmev, VEDOP I máme za sebou internetové pripojenie. Be ní zamestnanci zmenu nepocítia, preto e daòové priznanie k dani z príjmu za nich podáva zamestnávate¾. Medzi dane, ktoré by mali prejs na internetovú formu, bude patri hlavne daò z príjmu fyzických aj právnických osôb, DPH a cestná daò. Zatia¾ sa nepoèíta s daòou z nehnute¾nosti. Daòový úrad ocení inú stránku projektu. Všetky údaje sa budú zbiera v dátovom centre, ktoré by sa malo spusti v decembri 2004. Na kontrolu podaných priznaní bude daòový úrad vyzbrojený automatickými inšpekènými modulmi, ktoré pomô u pri odha¾ovaní prípadných nezrovnalostí. Inšpekèné moduly by mali by spustené do júla 2005 ako posledná fáza projektu VEDOP II. Výsledkom celého projektu by pod¾a ministerstva financií mali by podstatne ni šie daòové úniky. Prelo ené do priamej reèi, štát získa viac peòazí, ministerstvo však odmietlo spresni, aký nárast vo výbere daní oèakáva. Projekt VEDOP a aplikácia daòového priznania e-declaration by mali zmeni dane v Turecku na prvú verejnú oblas, ktorá bude vo všetkých fázach úplne elektronická, bez potreby papierovania. Ak sa splnia oèakávania ministerstva financií, po tejto lastovièke bude nasledova ïalší posun smerom k e-governmentu v Turecku. Nevyhnutné náklady na cestu hradila spoloènos Siemens Business Services 8/2004 PC REVUE 17

R E V U E Superpoèítaèe Branislav Madoš Superpoèítaèe sú téma, ktorá zaujíma nielen profesionálov z radov ich konštruktérov alebo pou ívate¾ov, ale aj laickú verejnos. Vlna záujmu o ne sa zdvíha v dy, keï niektorá spoloènos ohlási nový najvýkonnejší superpoèítaè, ale so eleznou pravidelnos ou aj dvakrát do roka, v dy v júni a septembri. Vtedy sú toti publikované rebríèky 500 najvýkonnejších superpoèí taèov sveta. Do toho najnovšieho sme nahliadli aj my a prinášame informáciu o najdôle itejších zmenách, ktoré v òom od posledného vydania nastali. HISTÓRIA Snaha štatisticky podchyti vývoj v oblasti superpoèítaèov nie je nová. Prvé rebríèky s periodicitou jedného roka zostavoval u od roku 1986 Hans Meuer na základe údajov výrobcov. V prvom roku budovania rebríèka bolo na svete nainštalovaných iba 187 superpoèítaèov. Prím u vtedy mali USA a rebríèku takmer neobmedzene vládla spoloènos Cray s podielom 63 %. V roku 1992 bola situácia odlišná. Poèet nainštalovaných vektorových superpoèítaèov prevýšil 530 a 41 % rebríèka ovládli Japonci, nasledovaní 33-percentným podielom USA a 22-percentným podielom Európy, v rámci ktorej najväèší poèet superpoèítaèov malo Nemecko. Od júna 1993 je publikovaný rebríèek top500 s polroènou periodicitou, aktuálne je 23. vydanie. Zmenil sa aj spôsob získavania údajov, dnes ich generujú samotní pou ívatelia superpoèítaèov na základe testov. Korigovaný bol v tejto súvislosti aj Tabu¾ka 1 Pozícia Názov Krajina Výrobca Procesory Výkon/TeraFlops 1. Earth Simulator Japonsko NEC 5120 35.86 2. Thunder USA CDC 4096, Intel 19.94 3. ASCI Q USA HP 8192, Alpha 13.88 4. BlueGene/L DD1 USA IBM 8192, PowerPC XI.68 5. Tungsten USA Dell 2500, Intel 9.819 6. eserver pseries Anglicko IBM 2112, Power4 8.955 7. Riken Japonsko Fujitsu 2048 8.728 8. BlueGene/L DD2 USA IBM 4096, PowerPC 8.655 9. MPP2 USA HP 1936, AMD 8.633 10. Dawning 4000A Èína Dawning 2560, AMD 8.061 Graf 1 Graf 2 predimenzovaný odhad japonského podielu na trhu. Tabu¾ka 2 Oblas Podiel Poèet Priemysel 48,40 % 242 Výskum 23 % 115 Akademická sféra 19 % 95 Klasifikované 3,80 % 19 Vláda 0,60 % 3 Výrobcovia 5,2 % 26 TESTOVANIE Metodika testovania je v súèasnosti zalo ená na pou ívaní štandardizovaného testu Linpack Benchmark /2./. Tento test sa zaoberá riešením systému lineárnych rovníc. Èísla reprezentujúce maximálne dosiahnutý výkon, ako aj teoretický maximálne dosiahnute¾ný výkon sú prezentované v tabu¾ke top500, prièom zostavovatelia tabu¾ky sa sna ia tieto údaje nezávisle overi. TOP10 Niekedy sa tabu¾ka top500 zdá pridlhá a záujem sa, prirodzene, koncentruje iba na prvé prieèky, preto sa vytvárajú subtabu¾ky top100, top50 a najèastejšie top10. Ak sa chce výrobca so svojím poèítaèom umiestni v prvej desiatke, nestaèí mu výkon pod 8 TeraFlops, teda 8 biliónov inštrukcií v pohyblivej rádovej èiarke za sekundu. Ešte pred pol rokom to bolo nieèo nad 6,5 TeraFlops. Napriek významnému posunu vo výkonnosti v rámci celej tabu¾ky na prvom mieste rebríèka u dva roky nedošlo k zmene. Stále patrí poèítaèu Earth Simulator spoloènosti NEC, ktorý disponuje výkonom 35,8 TeraFlops. Na druhej prieèke sa však objavil nový poèítaè s názvom Thunder a odsunul tak bývalú dvojku ASCI Q na tretiu prieèku. Ve¾kú pozornos pútajú superpoèítaèe BlueGene/L DD1 a DD2, ktoré sa umiestnili na 4. a 8. prieèke. Svojím výkonom síce na prvú prieèku nesiahajú, treba však poveda, e ide zatia¾ iba o prototypy poèítaèa, ktorý by vo svojej finálnej verzii mal bez POÈÍTAÈ 1 Najväèšiu pozornos púta poèítaè, ktorý sa umiestnil na prvej prieèke. Tá u presne dva roky patrí Earth Simulatoru japonskej spoloènosti NEC. Úlohou tohto poèítaèa je modelovanie pozemskej klímy. Jeho teoretický výkon presahuje úroveò 40 TeraFlops a v testoch dosiahnutý skutoèný výkon sa pohyboval na úrovni 35,8 TeraFlops. Poèítaè je umiestnený v Jokohame. ES je predstavite¾om architektúry superpoèítaèov s vektorovými procesormi. Tých má presne 5120, prièom ide o 500 MHz procesory, vyrobené technológiou 0,15 mikrónu spoloènos ou NEC. Procesory, ktoré sú usporiadané do 640 8-cestných uzlov, sú derivátmi procesora NEC SX-5. Poèítaè pou íva Super-UX, operaèný systém zalo ený na Unixe. Superpoèítaè je umiestnený v budove s rozlohou 65 50 metrov. Jeho základom je 320 skriniek modrej farby. Ka dá z nich obsahuje dva 8-procesorové uzly. Skrinky sú rozmiestnené do tvaru prstenca. V jeho vnútri je 65 iných skriniek zelenej farby, ktorých úlohou je vytvára prepojenia medzi uzlami superpoèítaèa. Ïalšiu súèas tvoria skrinky bielej farby obsahujúce diskové pamäte. Celá táto štruktúra je umiestnená na 4. poschodí budovy, postavenej špeciálne pre tento poèítaè. Tretie poschodie je vyèlenené pre stovky kilometrov vodièov. O poschodie ni šie sú umiestnené zariadenia zabezpeèujúce dodávku energie a klimatizaèná sústava. Celá budova je napokon opuzdrená chladiacim zariadením. Znaèné náklady na stavbu budovy, ktorá bola postavená špeciálne pre tento poèítaè, súvisia napríklad s jej premyslenou konštrukciou umo òujúcou prúdenie vzduchu, ktorý chladí poèítaè, elektromagnetickým odtienením, ktoré si vy iadala blízka tra rýchlovlaku, alebo zabezpeèením odolnosti budovy otrasom, preto e Japonsko je známe mimoriadnou seizmickou aktivitou. 18 PC REVUE 8/2004

R E V U E problémov Earth Simulator prekona. Prvú pä ku superpoèítaèov, ktorých profily si mô ete preèíta vo vlo enom èlánku, uzatvára poèítaè Tungsten. V prvej desiatke, ktorej okrem prvej prieèky vládli doteraz superpoèítaèe umiestnené v USA, nastali aj ïalšie významné zmeny. Patrí medzi ne 6. prieèka, ktorú obsadil superpoèítaè z Ve¾kej Británie, záujem vyvoláva aj ïalší japonský poèítaè spoloènosti Fujitsu na 7. mieste. Je to toti klaster, ktorého uzly sú heterogénne, majú rôzny výkon a urèenie. Významný je aj úspech Èíny, ktorá sa dostala po prvýkrát do prvej desiatky so svojím poèítaèom Dawning 4000A s 2560 procesormi Opteron a výkonom 8061 GigaFlops (pozri tabu¾ku è. 1). Vcelku mo no posun výkonnosti superpoèítaèov v rebríèku hodnoti ako znaèný. Zatia¾ èo pred tromi rokmi iba 12 superpoèítaèov prekonávalo magickú hranicu 1 TeraFlops, dnes je ich a 242. Posledný poèítaè v aktuálnom rebríèku disponuje POÈÍTAÈ 2 Na druhej prieèke sa umiestnil superpoèítaè s názvom Thunder, umiestnený v Lawrence Livermore National Laboratory v USA. Skladá sa zo 4096 procesorov Intel Itanium 2, po štyroch v ka dom z 1024 uzlov. Procesory pracujú na frekvencii 1,4 GHz. Teoretický výkon tohto superpoèítaèa je 22,9 TeraFlops. Na ka dý uzol pripadá 8 GB operaènej pamäte, èo dáva dokopy úctyhodných 8 TB. Diskový priestor dosahuje kapacitu 151 TB. Thunder je najvýkonnejším linuxovým klastrom, prièom jeho efektivita je a 86,9 %. Superpoèítaè bol vybudovaný v priebehu piatich mesiacov. POÈÍTAÈ 3 Superpoèítaè ASCI Q vybudovala pre stredisko Los Alamos National Laboratory spoloènos HP. V súèasnosti disponuje výkonom 13,88 Tera- Flops, no vo finálnej verzii by mal dosiahnu a 30 TeraFlops. Mal by sa sklada z troch segmentov, ktoré budú môc nezávisle pracova na rôznych úlohách alebo spolu na jednej úlohe vy- adujúcej plný výkon. Jedna tretina systému, oznaèená ako QA, je prístupná od augusta 2002. Superpoèítaè sa bude sklada vo finálnej verzii z 3072 AlphaServer ES45, ka dý bude obsahova 4 procesory EV-68 s taktom 1,25 GHz. Celková kapacita operaènej pamäte by mala dosiahnu 33 TB. Disková pamä dosiahne kapacitu a 664 TB. Vo finálnej verzii by mal poèítaè spotrebúva úctyhodné 3 MW. Bude rozlo ený v 900 skrinkách, prepojených viac ako 300 km vodièov. výkonom 624 GigaFlops, prièom v minulom rebríèku zastával pozíciu è. 242. To je najrýchlejší posun poèas 11-roènej histórie rebríèka. Ohromne stúpol aj celkový nainštalovaný výkon. Dnes predstavuje 813 TeraFlops oproti 528 TeraFlops spred šiestich mesiacov. Je nepochybné, e v ïalšom rebríèku u bude prekonaná magická hranica 1 Peta- Flops. Tabu¾ka 3 Krajina USA 255 Anglicko 36 Nemecko 34 Japonsko 34 Taliansko 18 Francúzsko 16 Èína 14 Austrália 9 Kórea 9 Saudská Arábia 9 Brazília 8 VÝROBCOVIA Kanada 7 Rebríèek je u tradiène ovládaný spoloènos ou IBM, ktorá si Taiwan 5 India 7 aktuálne svoje postavenie ešte Švédsko 4 upevnila. Vyrobila a 224 z celkového poètu 500 superpoèíta- Singapur 3 Mexiko 3 èov rebríèka, èo predstavuje Španielsko 3 44,8 %. Výrazne tak prekonala svojho súpera, ktorým je spoloènos HP. Tá v predošlom rebríèku tesne predstihla IBM, no teraz sa musí uspokoji s druhou prieèkou so 140 superpoèítaèmi a podielom 28 %. Tre ou spoloènos ou s podielom 4,2 % je Silicon Graphics, nasledovaná SUN Microsystems s 3 %. Na piatom mieste je heterogénna skupina poèítaèov, ktoré si zákazníci vyrobili vo vlastnej ré- ii. Patrí im podiel 2,8 %. A po nich sa umiestnila superpoèítaèová legenda Cray s podielom 2,6 %. Rovnakým podielom disponuje aj spoloènos Dell (pozri graf è. 1). Izrael Malajzia Holandsko Nový Zéland Nórsko Po¾sko Rusko Ju ná Afrika Švajèiarsko Belgicko Kolumbia Èesko Fínsko Hongkong Indonézia Omán Katar 2 2 2 2 2 2 2 2 2 1 1 1 1 1 1 1 1 Hegemónia IBM je ešte výraznejšia, ak sa pozrieme na podiel inštalovaného výkonu. IBM toti mierne prekonala hranicu 50 % so 407 TeraFlops. Druhá v poradí je HP s 19-percentným podielom. Ví azom v kategórii mikroprocesorov je spoloènos Intel. Tá sa toti stala dodávate¾om mikroprocesorov pre väèšinu súèasných najväèších superpoèítaèov sveta. Jej podiel predstavuje a 57,4 % s 287 superpoèítaèmi. V minulom roku to bolo iba 119 superpoèítaèov. Na druhom mieste sa umiestnila IBM so 75 superpoèítaèmi zalo enými na procesoroch Power; 57 superpoèítaèov z aktuálneho rebríèka top500 je zalo ených na PA-RISC spoloènosti HP a 34 superpoèítaèov sa spolieha na procesory spoloènosti AMD (pozri graf è. 2). Poèet superpoèítaèov KLIENTI Zaujímavou otázkou je, kto superpoèítaèe nakupuje. Ako ukazuje tabu¾ka è. 2, najväèší záujem o ne má priemysel, kam v súèasnosti smeruje takmer polovica superpoèítaèov, presne 48,4 %, nasleduje výskum s 23-percentným podielom a akademická sféra s podielom 19 %. Trend pritom ukazuje jasný presun superpoèítaèov smerom k priemyslu, oproti 22. tabu¾ke to predstavuje zvýšenie podielu a o 6 %, najmä na úkor poèítaèov, ktoré sú klasifikované ako tajné a aktuálne majú podiel iba 3,8. Úplne mizivý podiel 0,6 % predstavujú vládne poèítaèe. A 5,2 % superpoèítaèov si ponechávajú ich výrobcovia. GEOGRAFICKÉ ROZDELE NIE Ak sa pozrieme na jednotlivé krajiny disponujúce superpoèítaèmi, naïalej vedú USA, ktoré sa dokonca prehupli od posledného rebríèka cez hranicu 50 %. S 255 poèítaèmi v aktuálnom rebríèku top- 500 ju prekonali o 1 %. Krajín disponujúcich superpoèítaèmi je pritom v rebríèku a 35. Ich poèet oproti minulému vydaniu klesol o tri, vypadli európske štáty Rakúsko, Dánsko, Írsko, Luxembursko a Bielorusko, naopak, pribudli Kolumbia a Katar. Svoju pozíciu si výraznejšie upevnila Èína, a to nielen zväèšením poètu superpoèítaèov, ale aj zaradením svojho poèítaèa na dobre bodovanú desiatu prieèku. Polepšili si aj Brazília a India. Opaèný trend, významnejší pokles, zaznamenala Ju ná Kórea. Anglicko preèíslilo poètom nainštalovaných poèítaèov tradièné superpoèítaèové ve¾moci Japonsko a Nemecko. Významným trendom posledných rokov je posilòovanie krajín ázijského kontinentu, vynímajúc Japonsko. Z krajín bývalého východného bloku sa nepodarilo svoje postavenie v rebríèku udr a Bielorusku, ktoré z neho vypadlo. Èeská republika s jedným zástupcom si svoje postavenie posilnila posunom o 91 prieèok na 371. pozíciu. Po¾sko, ktoré doteraz disponovalo jedným superpoèítaèom v top500, umiestneným na univerzite v Gdaòsku, má aktuálne zastúpenie u na dvoch prieèkach. Porovnanie postavenia krajín v rebríèku top500 mo no vidie v tabu¾ke è. 3. ZÁVER Superpoèítaèe majú ve¾ký význam pre vedu, kde pomáhajú posúva hranice nášho poznania, ale aj v priemysle, kde u¾ahèujú a zlacòujú vývoj špièkových výrobkov. Superpoèítaèe vyu íva èoraz väèší poèet odvetví, v aktuálnom rebríèku napríklad pä superpoèítaèov slú i zábavnému priemyslu. Ich rozlo enie z geografického h¾adiska je dôle ité, preto e napovie mnoho o vyspelosti krajín, ktoré nimi disponujú. Kontinuálny rast výkonnosti superpoèítaèov sa nateraz zdá nezvratný, výrobcovia s¾ubujú aj niektoré revoluèné zmeny, tak e sa u mô eme teši na ïalší rebríèek. Zdroje: /1./ www.top500.org /2./ www.netlib.org/benchmark/hpl/ /3./ http://www.es.jamstec.go.jp/esc/eng/index.html /4./ http://www.llnl.gov/linux/thunder/ /5./ http://www.llnl.gov/asci/platforms/bluegenel/ bluegene_home.html /6./ http://www.ncsa.uiuc.edu/divisions/publicaffairs/linuxcluster/ tungsten.html 8/2004 PC REVUE 19

R E V U E TEÓRIA & PRAX Digitálna satelitná televízia Ondrej Macko V tomto prázdninovom èísle sme sa rozhodli naèrie do trochu netradiènej témy. Budeme sa venova spôsobu príjmu, spracovania a ïalšieho vyu itia satelitného vysielania. Pozornos v súvislosti so súèasným trendom zameria me hlavne na digitálne satelit né systémy. V èlánku nájdete aj praktické rady pri inštalova ní a nastavovaní satelitov, v strede nášho záujmu budú stanice, ktoré vysielajú v slovenskom alebo èeskom jazyku. Venova sa budeme aj prelínaniu satelitného príjmu a klasickej PC techniky. DRU ICA Základom satelitného príjmu sú geostacionárne dru ice. Tie sú umiestnené vo vzdialenosti zhruba 35 700 km od zemského povrchu, a to nad rovníkom. Nachádzajú sa na geostacionárnej dráhe, kde je v rovnováhe odstredivá sila a zemská prí a livos. Otáèajú sa spolu so zemegu¾ou, a tak z poh¾adu pozorovate¾a zo Zeme sú v dy na rovnakom mieste. Na dru ici sú umiestnené prijímacie a vysielacie antény. Na jednej strane prijímajú vysielanie zo Zeme a hneï ho vysielajú, prièom pokrytie signálom je v porovnaní s pozemským (terestriálnym) vysielaním obrovské. Be ne mô e dosiahnu aj celý kontinent, prirodzene, nie na ka dom mieste v rovnakej intenzite. Prevádzkovate¾ dru ice obyèajne udáva tzv. vy arovací diagram. Ten predstavuje hodnotu úrovne signálu v dbw. Poloha dru ice sa uvádza vzh¾adom na jej umiestnenie od nultého poludníka. Na Slovensku je asi najpopulárnejšia dru ica Astra, ktorej pozícia je 19,2 východne. Ïalšia ob¾úbená stanica HotBird vysiela na pozícii 13 východne, pre EuroBird1 je to 28,5 východne. SATELITNÁ ANTÉNA Na strane prijímate¾a signálu je umiestnená satelitná anténa (¾udovo sa nazýva tanier) spolu s konvertorom (LNB Low Noise Block alebo LNC Low Noise Converter). Satelitné antény mávajú rozlièné vyhotovenia i priemery. V minulosti sa pou ívali stredové satelitné antény, ale v súèasnosti sú to takmer výhradne antény ofsetového typu. V prípade stredových antén je toti konvertor umiestnený v strede paraboloidu a to znamená, e èas prijímacej antény je zatienená. Tým klesá úèinnos Mapa intenzity vy arovacieho výkonu pre dru icu EuroBird1 antény. Pre ofsetové antény je konvertor mimo prijímacej plochy a jej zaoblením sa prijímaný signál sústreïuje na konvertor. To umo òuje zmenši rozmery satelitnej antény. Tento rozmer je daný jednak intenzitou signálu vysielaného z dru ice a aj kvalitou konvertora. Tá je charakterizovaná predovšetkým šumovým èíslom, ktoré dnes býva v rozsahu od 0,3 do 1,3 db. Všeobecne platí: èím je šumové èíslo ni šie, tým lepšie. Intenzita dru ice EuroBird1, z ktorej sa vysiela najviac slovenských a èeských programov, je na našom území maximálne 55 dbw. V prípade, e máte konvertor so šumovým èíslom 0,6 db, pod¾a prepoètových tabuliek postaèuje parabola s priemerom 40 cm. No prepoètové tabu¾ky odrá ajú situáciu v ideálnych poveternostných podmienkach. Ak máme poèíta aj s nejakou rezervou, mali by sme pou i väèšiu anténu 60 cm a viac. V prípade, e plánujete prijíma aj iné dru ice s exotickejším programom, mali by ste si obstara anténu s priemerom 90 cm a viac. Všeobecne platí: èím je priemer satelitnej antény väèší, tým je lepší aj príjem signálu. Materiál satelitnej antény by mal by pevný a zároveò ¾ahký. Ideálny je hliník, na Slovensku sa však pou ívajú aj elezné antény, ktoré sú lacnejšie. V ka dom prípade by mala by anténa uspôsobená na vysokú odolnos vonkajšiemu prostrediu. V lete je vystavená teplote nad 60 C, v zime aj pod 20 C, pôsobí na òu dá ï, sneh, vietor a pod. Cena satelitnej ofsetovej antény sa pohybuje od 500 do 2500 Sk pod¾a priemeru a vyhotovenia. Pre ve¾ké hliníkové paraboly (napr. 120 cm) mô eme poèíta s cenou 5000 Sk. Ceny uvádzané v tomto èlánku sú orientaèné, ide len o odporúèané ceny vrátane DPH. KONVERTOR Konvertor je pomerne komplikované elektronické zariadenie, ktoré je vystavené nepriaznivému vplyvu okolia rovnako ako anténa. V podstate je to zosilòovaè elektronického signálu so zmiešavaèom. Dnes sa pou ívajú konvertory, ktoré spracúvajú pásmo 10,7 11,7 GHz a 11,7 12,75 GHz. Existujú viaceré modifikácie s jedným, dvoma (twin), štyrmi (quad) i viacerými výstupmi. Takto mo no spracúva signál z jedného konvertora na viacerých satelitných prijímaèoch. Naladený systém satelitná anténa konvertor mô e prijíma signál len z jednej dru ice. To však, ia¾, èasto nevyhovuje. Ani slovenské, ani èeské stanice toti nie sú všetky umiestené na jednej dru ici. Ponechajme stranou logiku rozhodnutia takéhoto stavu, tento fakt musíme akceptova a pre prijímanie signálu to znamená ïalšiu komplikáciu. Kvalitný systém potom musí by schopný prijíma signál z viacerých dru íc. Spôsobov, ako to zaisti, je viacero, opíšeme ich v ïalšej èasti. Konvertor sa umiestòuje na koniec rahna do nosièa. Pripojuje sa k nemu koaxiálny kábel, ktorý sa pripája do satelitného prijímaèa. Cena be ného konvertora je od 300 do 600 Sk, pre ve¾mi nízke šumové èísla (0,3 db) je to aj dvojnáso- Jednoduchý konektor po jeho uchytení do dr iaka 20 PC REVUE 8/2004

R E V U E bok. Vyhotovenie twin je typicky v cene okolo 1500 Sk, pri quard mô eme poèíta so sumou 2500 Sk. OTÁÈACÍ MOTOR Slú i na otáèanie satelitnej antény a konvertora na rozlièné dru ice. V minulosti sa na tento úèel vyu íval komplikovaný systém ahadiel s vlastnou elektronikou. Keï e to bol zlo itý elektromechanický systém, bol zdrojom èastých problémov. Dnes je najèastejším spôsobom polohovací motor, aký vidíte na obrázku. Ten je umiestnený na jednej strane na pevnej ploche a na jeho otoènej èasti je umiestnená satelitná anténa a konvertor. Znamená to, e anténu i konvertor bude mo né pomocou motora otáèa na rozlièné dru ice a zaisti si tak kvalitný príjem ve¾kého mno stva staníc. Motory vyrábané v súèasnosti sú vybavené ovládacím mechanizmom, oznaèovaným ako DiSEqC 1.2. Jeho výhodou je to, e pomocou tohto systému ušetríte na kábli a predovšetkým nákladoch na montá. Nepotrebujete inštalova predtým nevyhnutnú štvorlinku len pre motor. DiSEqC motor sa dá ovláda po koaxiálnom kábli, po ktorom prichádza aj signál z konvertora k satelitnému prijímaèu (ten musí, prirodzene, podporova DiSEqC). Navyše aj napájanie motora je realizované po tomto kábli. Na ovládanie motora tak nepotrebujete nijaký ïalší kábel! Prvé motory boli vyhotovené v umelohmotnom puzdre, boli dos nepresné a poruchové. Dnes vyrábané DiSEqC motory sú v odolnom kovom puzdre Otáèací motor umo òuje navigáciu satelitnej antény na viacero dru íc a fungujú spo¾ahlivo. Na puzdre motora je umiestnený aj uhlomer, ktorý umo òuje presnejšie nastavenie natoèenia uhla antény od zeme (tzv. elevácia). Cena DiSEqC motora je typicky okolo 3500 Sk. VIAC KONVERTOROV V JEDNOM PUZDRE Predchádzajúci systém má nevýhodu v tom, e prepnutie TV kanála z jednej dru ice k druhej mô e trva dos dlho pri skutoène vzdialených dru iciach tridsa sekúnd i viac. To je pre televízneho surfera medzi kanálmi nepredstavite¾né. Vyu íva sa teda multifeed systém zabudovania viacerých konvertorov do jednej antény. Odklonenie konvertorov je konkrétny uhol medzi najsledovanejšími dru icami. Tento uhol je napr. 6 a to je vyhovujúce pre dru ice Astra a EuroBird. Prepínanie medzi konvertormi sa opä realizuje pomocou systému DiSEqC. Táto myšlienka sa dá, prirodzene, rozšíri na viac konvertorov, napr. aj s uhlom nastavite¾ným pod¾a elania a vyu íva sa (podobne ako v predchádzajúcom prípade) tzv. škúlenie. Znamená to, e konvertory sú umiestnené na priamke blízko ohniska. Konvertory umiestnené mimo ohniska prijímajú signál s menšou úèinnos ou, ale obyèajne to postaèuje na dobrý príjem. Na ïalšom obrázku Poèet konvertorov pripojených k jednej satelitnej anténe mô e by aj vyšší (v našom prípade ide o tri konvertory, ich poèet však mô e by aj vyšší); konvertory umiestnené mimo hlavného ohniska dosahujú o nieèo ni ší výkon Profesionálne riešenie zamerané na maximalizáciu úèinnosti príjmu z viacerých staníc je zobrazený uchytávací mechanizmus pre tri konvertory, ktorý sa dá ešte ïalej rozširova. Skutoène profesionálne riešenie, ktoré umo òuje kvalitný príjem napr. zo šiestich konvertorov, u predstavuje o nieèo viac prispôsobenú konštrukciu. Jeho výhodou je dvojitý systém odrazu, èím sa dosiahne maximálna kvalita príjmu pre všetky konvertory. Vidíme ho na obrázku. V tomto prípade zais uje príjem z pätice dru íc, nie je však problém ho ïalej rozširova. Zobrazené je zariadenie od firmy Wave Frontier s oznaèením Toroidal 90. Umo òuje osadenie a 16 konvertorov na jednu anténu, prièom minimálny odstup dru íc medzi sebou je 4,5. Vyhotovené je z galvanizovanej ocele a odoláva vetru do sily 75 km/h. Úèinnos antény je pre všetky konvertory 60 a 75 %. SATELITNÝ PRIJÍMAÈ Z pozície príjemcu televízneho signálu je prijímaè najvidite¾nejšia èas. Jeho vlastnosti urèujú jednak kvalitu spracovania, ale aj mo nosti spracúvania kódovaných staníc, ïalej rozšírite¾nos a prepojenie s inými zariadeniami spotrebnej elektroniky alebo poèítaèmi. Donedávna sa ešte pou ívali analógové i digitálne prijímaèe, pokia¾ mô eme poradi, v súèasnosti sa orientujte len na digitálne prijímaèe. Práve tie vám umo nia príjem televíznych staníc vo vysokej kvalite a vo vysokom poète. Okrem zopár výnimiek všetky stanice, ktoré vysielajú analógovo, poskytujú svoj signál aj v digitálnej podobe. Opaène to však u neplatí! Poèet všetkých digitálnych televíznych kanálov na celej zemeguli je neuverite¾ných 11 816 a k tomu 3970 rozhlasových staníc. Tieto údaje pochádzajú zo stránky www.satcodx.com a via u sa ku koncu prvého kvartála tohto roka. V prípade analógového vysielania sa poèet TV vysielaèov prevádzkovaných v súèasnosti pohybuje okolo 600 a 700. Typické je prepojenie satelitného prijímaèa a televízora pomocou kábla SCART. Staršie televízory takýmto portom nedisponujú, a preto existuje alternatívne pripojenie pomocou kompozitného signálu. Vyu ívajú sa konektory cinch ltý pre video a èervený a biely pre audio (stereosignál). Televízor sa na príjem satelitného signálu prepne do re imu AV, prípadne S-Video. Nastavenie prijímaných satelitných kanálov sa realizuje dia¾kovým ovládaèom k satelitnému prijímaèu. Drahšie prístroje obsahujú digitálny audiovýstup, ich firmware sa dá upgradova napr. z poèítaèa po prepojení sériovej linky RS 232. Cenné je prepojenie s poèítaèom pomocou portu USB 2.0, ktoré predstavuje cestu, ako z poèítaèa urobi digitálny rekordér. V poslednom èase sa objavili prístroje vybavené aj sie ovým prepojením. Ak potom máte vo viacerých takýchto prístrojoch zapojené rôzne dekódovacie karty, mo no ich navzájom zdie¾a. Okrem satelitného signálu sa dá na televízore ïalej sledova aj terestriálne vysielanie. Stretli sme sa dokonca s prípadom, keï sa satelitná anténa vyu ívala na príjem pozemského vysielania, a to v celkom dobrej kvalite. Je to však skôr výnimoèný prípad. Na Slovensku sa ve¾mi dobre predávajú prijímaèe znaèky Humax, Technisat, Strong, AB Maximum, AB DSR, Dreambox a ïalšie. Ich výbava je ve¾mi odlišná vstupné modely predstavujú len samotné digitálne prijímaèe bez mo nosti prijímania kódovaných programov. Èasto sa oznaèujú prívlastkom Free alebo FTA a ich ïalšie rozšírenie obyèajne nie je mo né. Pre takéto prístroje mô ete poèíta so sumou aj pod 3000 Sk. Stredná trieda prijímaèov je Zadný panel satelitného prijímaèa DreamBox vybavená mo nos ami na príjem kódovaných staníc, pamä ou pre nieko¾ko tisíc programov a pod. Ich cena je od 4500 do 15 000 Sk. Najvyššia trieda satelitných prijímaèov predstavuje stroj s vlastným procesorom, okrem kódovacích systémov obsahuje aj èítaèku pamä ových kariet, podporuje prepojenie s PC a dá sa vybavi pevným diskom na autonómne nahrávanie televíznych programov. Tu je cena okolo 16 000 Sk. 8/2004 PC REVUE 21

R E V U E Existuje aj karta do poèítaèa, ktorá premení vaše PC na satelitný prijímaè. Ide o model Sky Star2 od firmy Technisat. Dodávaný softvér poslú i aj na úèely nahrávania programov. Zaujímavé je, e napriek rozmerom karta umo òuje aj vyspelejšie funkcie, ako je DiSEqC a príjem teletextu. Ku karte sa dá dokúpi aj dia¾kový ovládaè a karta umo òuje aj príjem jednosmerného internetu (smerom k pou ívate¾ovi) cez satelit. KOAXIÁLNY KÁBEL Od konvertora k satelitnému prijímaèu budete musie natiahnu koaxiálny kábel. Odporúèame vám kábel s dvojitým tienením (fóliou i drôtom) a priemerom okolo 6 a 7 mm. Då ka prepojovacieho kábla by nemala by väèšia ako 50 metrov. Meter takéhoto kábla dostanete zhruba za 5 a 10 Sk. Na Nainštalovaný F konektor na koaxiálny kábel priemer kábla sme na konci rozšírili èervenou izolaènou páskou konci kábla sa umiestòujú koncovky, tzv. F-konektory. Ako jeden z konektorov sa vyu íva stredový vodiè z koaxiálneho kábla a tienenie sa pripája ku kostre konektora. Stredový kábel by mal po inštalácii konektora vyènieva asi 2 mm. Pri uchytávaní kábla starostlivo skontrolujte, èi sa ani jeden z vodièov tienenia nedotýka stredového vodièa. Pokia¾ by bol priemer kábla menší, ako je priemer koncovky, pomô te si napr. izolaènou páskou. KÓDOVANÉ A NEKÓDOVANÉ STANICE U poèas ladenia satelitného prijímaèa si mô ete vybra, èi si budete chcie naladi kódované i nekódované programy. Vo¾ne vysielané stanice sa èasto oznaèujú skratkou FTA Free To Air. Nie všetky programy mô ete prijíma zadarmo, ale za mo nos ich príjmu musíte zaplati. Niektoré stanice (napr. STV1 alebo ÈT1) vysielajú zadarmo len èas programu napr. vlastné relácie a spravodajstvo. Kódované programy mô ete prijíma hlavne pomocou karty, ktorú vlo íte do prijímaèa. Preto je dôle ité, aby sme mohli do prijímaèa vlo i naraz viacero kariet, pri surfovaní urèite nebudete chcie prehadzova karty. Pri výbere satelitného prijímaèa sa tak orientujte aj pod¾a poètu vo¾ných slotov pre dekódovacie CA moduly. Tie umo òujú dekódovanie údajov z preplatených kariet. Niektoré prijímaèe však majú u tento dekódovací systém zabu- Satelitný prijímaè mô e ma dnes aj podobu PCI karty. Tá umo òuje aj príjem internetu zo satelitu (smerom k pou ívate¾ovi) dovaný v prijímaèi a divákovi u staèí len zakúpenie niektorej karty s rozmermi be nej kreditnej karty. Dokonca existujú prístroje, ktoré u obsahujú predplatený systém na prijímanie niektorých kódovaných programov. Na príjem preva nej èasti slovenských televíznych staníc potrebujete kartu Slovak Link (www.slovaklink.sk) a nasmerovanie na dru icu EuroBird1. Pomocou nej mô ete prijíma nasledujúce programy: STV1, STV2 a TV Markíza, ïalej viacero rozhlasových staníc SRo1, SRo2, SRo3, SRo5, Fun Rádio, OK, Twist, Regina, Express atï. Bohu ia¾, súèas ou balíka nie je vysielanie TV JOJ ani TA3, tie nájdete na iných dru iciach. Kartu Slovlink si mô e zakúpi a prevádzkova ka dý obèan SR, ktorý riadne platí koncesionárske poplatky. Karta je aktívna od prvého vlo enia do prístroja po dobu 44 dní. V tom èase treba vyplni registraènú kartu a odosla ju na registráciu. Cena karty je okolo 4000 Sk, ide o jednorazovú platbu. Ak chcete prijíma èeské programy, na to je urèená karta Czechlink (www.czechlink.cz) a satelit nasmerovaný opä na dru icu EuroBird1. Tá obsahuje nasledujúce programy: ÈT1, ÈT2, Prima TV a viacero rádií (ÈRo 1, ÈRo 2, ÈRo 3, Proglas, BBC). Bohu ia¾, v tomto prípade nie je súèas ou balíka vysielanie TV Nova a túto stanicu v satelitnom vysielaní vôbec nenájdete. Cena karty Czechlink je okolo 4900 Sk. Na Slovensku sa zakúpi dá, jej registrácia sa však musí realizova na obèana s trvalým pobytom na území ÈR, ktorý je zároveò riadnym platcom koncesionárskych poplatkov. Ak ju chcete prevádzkova u nás, musíte teda nájs niekoho v ÈR, na koho mo no kartu registrova. Pod¾a správnosti by sa karta nemala prevádzkova mimo územia ÈR. Technicky však tomu nemo no zabráni a pod¾a našich skúseností sa táto karta u nás be ne pou íva. V tomto prípade existuje ešte aj mo nos rozšírenia o niektoré programy, napr. Galaxie Sport. Poplatky za tieto programy sa platia vo forme roèných alebo štvr roèných splátok (2690 Kè roène). Karty na príjem slovenských a èeských staníc, ako i balíka UPC Direct Ïalšou mo nos ou na príjem programov v zrozumite¾nom jazyku je vyu itie ponuky UPC Direct (www.upc.sk). Platia sa zaò mesaèné poplatky vo výške 724 Sk za príjem základného balíka. V tomto prípade sa dostanete k príjmu takých staníc, ako je TA3, Prima, Hallmark, Spektrum, Discovery Channel, Fox Kids, Reality TV a pod. Za príjem prémiových programov sa platí osobitná platba ide o programy HBO (vrátane HBO2) alebo Private Gold. Za prémiový program je platba 390 Sk mesaène. Súèas ou ponuky od UPC je celý komplet satelitná anténa, digitálny prijímaè Philips i montá kompletu. Príjem UPC Direct sa však dá realizova aj be ným prijímaèom so zabudovaným CA modulom Cryptoworks. Predplatené karty pre zahranièné programy sú drahšie poèítajte so sumou 6 a 10 000 Sk na roèné predplatné balíka s dvoma programami. Na Slovensku sa dos pou íva aj neoficiálny príjem kódovaných programov. Vyu ívajú sa na to rozlièné programátory i programovate¾né karty, ktoré na urèitý èas skutoène zabezpeèia odkódovanie programov. Je to však na jednej strane nelegálne a na druhej strane proces obnovy odkódovacieho algoritmu musíte updatova napr. viackrát do mesiaca. Sú to jednoducho starosti, ktoré pri platbe za programy vôbec nemáte. Zoznam televíznych staníc so satelitným vysielaním v zrozumite¾nom jazyku uvádzame v tabu¾ke. Tu nájdete aj informácie o konkrétnej dru ici, vysielacom ánri, ïalej uvádzame kmitoèet a polarizáciu pre príslušný program. Tieto stanice mô- ete prijíma buï nekódovane, alebo v balíku Czechlink, Slovak Link alebo UPC Direct. Pri montá i satelitov mô ete vyu íva aj stenu. Staèí vo¾ný priestor na anténu MONTUJEME SATELIT Na to, aby ste mohli prijíma satelitné vysielanie, nemusíte spåòa také po iadavky, ako je to napr. pri káblovej TV alebo vysielaní MMDS (o nich budeme hovori ïalej). Postaèuje vám v podstate vo¾né priestranstvo v uhle od 30 do 40 voèi zemi smerom na dru icu. V tomto uhle by nemala by napr. vysoká budova, elektrický vysielaè, strom, vysoký kopec a pod. Satelitná anténa sa ve¾mi èasto umiestòuje na strechu domu na anténny sto iar, urèený na príjem terestriálneho signálu. V panelákoch je ob¾úbeným miestom pre anténu balkón. Ak ste sa rozhodli umiestni satelitnú anténu na sto iar, uistite sa, e je presne kolmo vzh¾adom na zemský povrch. Aj malá odchýlka by sa toti prejavila v zhoršení príjmu, ak budete pou íva napr. otoèný DiSEqC motor. Sto iar alebo iná podstava 22 PC REVUE 8/2004

R E V U E Tab. 1 Zoznam vybraných TV staníc vysielajúcich v slovenskom alebo èeskom jazyku niektoré z nich sú kódované, iné vo¾né na prijímanie program áner jazyk satelit kmit./pol. vysielací balík Animal Planet zvieratá È, Sl Astra 1G 12382/H UPC Direct AXN akcia È Amos 1 10793/H AXN akcia È Amos 1 11331/H BBC Prime zábava Èt, A Astra 23.5E 12605/V BBC Prime zábava Èt, A Astra 19.2E 12343/H BBC Prime zábava BBC Èt, A Hot Bird 11131/V BBC Prime zábava BBC Èt, A Thor 2 11325/H BYU TV nábo enstvo A, È Telstar 12 11568/H CLUB ivotný štýl È, A Astra 1G 12304/H UPC Direct CLUB ivotný štýl È, A Telstar 12 11124/H ÈT1 všeobecný È, Èt Eurobird1 12607/H Czechlink ÈT2 všeobecný È, Èt Eurobird1 12607/H Czechlink Discovery Channel dokumenty È, Sl Astra 1G 12382/H UPC Direct Discovery Channel dokumenty È, Sl Sirius2 12226/H EbS info o EU È, A Hot Bird 3 12476/H EbS info o EU Sl, A Hot Bird 3 12476/H Eurosport šport È, A Eurobird1 12607/H Czechlink Eurosport šport È, A Astra 1G 11992/H UPC Direct Eurosport šport È, A Hot Bird 6 12558/V Fox Kids detský È Astra 1G 12382/H UPC Direct Galaxie Sport šport È EuroBird 1 12607/H Czechlink Galaxie Sport šport È Astra 1G 12382/H UPC Direct Hallmark Channel filmy È, Sl Astra 1G 11992/H UPC Direct Hallmark Channel filmy È, Sl Hot Bird 3 12460/V HBO filmy È Astra 1G 12304/H UPC Direct HBO filmy È Amos 1 11224/H HBO 2 filmy È, A Astra 1G 12304/H UPC Direct HBO 2 filmy È, A Amos 1 11224/H Herbalife predaj tovaru È Eutelsat W1 11163/H program áner jazyk satelit kmit./pol. vysielací balík JOJ TV zábava Sl Thor 3 12399/H Telenor Slovakia JOJ TV zábava Sl Intelsat 707 11518/V Minimax detský È Astra 1G 12382/H Minimax detský È Amos 1 11260/H Music Box videoklipy Sl Thor 3 12399/H Music Box videoklipy Sl Intelsat 707 11518/V National Geographic príroda Èt Astra 1G 12382/H UPC Direct Óèko videoklipy È Astra 3A 12607/H Óèko videoklipy È Astra 1G 11992/H Óèko videoklipy È Astra 2C 10832/H Reality TV dokumenty È Astra 1G 12304/H UPC Direct Reality TV dokumenty È Telstar 12 11124/H Romantica 1 telenovely È Sirius2 12111/H Romantica 2 telenovely È Sirius2 12111/H Spektrum dokumenty È Astra 1G 12304/H UPC Direct Spektrum dokumenty È Amos 1 11224/H Spektrum dokumenty È Amos 2 10793/H SuperMax mláde È Amos 1 11224/H SuperMax mláde È Amos 1 11331/H STV1 všeobecný Sl Eurobird1 12643/H Slovak Link STV2 všeobecný Sl Eurobird1 12643/H Slovak Link TA 3 správy Sl Astra 1G 12382/H UPC Direct TA 3 správy Sl Thor 3 12399/H TA 3 správy Sl Intelsat 707 11518/V TV Markíza zábava Sl Eurobird1 12643/H Slovak Link TV Prima zábava È Eurobird1 12607/H Czechlink TV Prima zábava È Astra 1G 11992/H UPC Direct È vysielané v èeskom jazyku, Sl vysielané v slovenèine, Èt èeské titulky, A anglicky musí by dostatoène pevná. Hlavne pri anténach s priemerom nad 90 cm pôsobia za vetra naozaj ve¾ké sily a mohlo by dôjs k znièeniu antény. Satelitná anténa sa èasto montuje aj na stenu. Je to dobrá myšlienka, stena je pevná a stabilná základòa. KONEÈNE LADÍME Na naladenie satelitu nepotrebujete ve¾a nástrojov a dá sa realizova aj v domácich podmienkach. Postaèuje vám základná výbava, ako je skrutkovaè, k¾úèe a hlavne trpezlivos. Otvorene povedané, na ladenie satelitu je výhodnejší analógový satelit v porovnaní s digitálnym. Jeho reakcia je toti vo všeobecnosti rýchlejšia, èo je pri milimetrových posunoch poèas ladenia ve¾mi dôle ité. Ak si teda mô ete po ièa analógový satelitný prijímaè, odporúèame vám to. Na ladenie polohy satelitnej antény existujú špecializované prístroje, ktoré signalizujú silu prijímaného signálu pípaním. Tento prístroj sa dá získa za cenu okolo 1500 Sk, ale na jednorazové nastavenie ho asi nebudete kupova. Pri troche trpezlivosti naladíte satelitnú anténu aj bez neho. Predpokladáme, e máte satelitnú anténu umiestnenú napr. na sto iari, konvertor je namontovaný a koaxiálny kábel spo¾ahlivo spája konvertor a satelitný prijímaè. Na tomto (analógovom) prijímaèi naladíte frekvenciu (950 1750 MHz) a polarizáciu (vertikálna/horizontálna) stanice, o ktorej urèite viete, e sa nachádza na h¾adanej dru ici. Pre Astru sa èasto ako referenèná stanica pou íva Hessen Fernsehen (frekvencia 11,068 GHz, polarizácia vertikálna). Na väèšine analógových satelitných prijímaèov sa tieto parametre nastavujú pomocou zobrazenia OSD na displeji TV alebo na LCD displeji prijímaèa. Skrutky na prijímacej anténe nechajte mierne povolené, aby ste òou mohli pohybova poèas ladenia. Uva ujeme teraz s tým, e si chcete naladi satelitnú anténu na dru icu Astra. Bez prístroja pou ijeme jednoduché amatérske riešenie. Azimut (smer vzh¾adom na zemskú os) tejto dru ice je zhodný s polohou Slnka zhruba o 12:30 letného èasu. O tomto èase si teda poznaète vodorovný smer. Pre orientáciu uvádzame, e je to juhovýchodný smer. Ak nechcete èaka na konkrétnu hodinu, mô ete postupova aj tak, e zo zaèiatku nastavíte satelitnú anténu presne na juh, ktorý urèíte pomocou buzoly. Potom však budete pohybova anténou v širšom rozsahu. Inšpirova sa mô ete aj polohou naladenej antény vo vašom susedstve. Elevácia, t. j. uhol voèi zemi, je rôzna pod¾a toho, v ktorej èasti Slovenska sa nachádzate, zhruba je to Pri ladení satelitnej antény je výhodné uchytenie s mo nos ou manipulácie s azimutom aj eleváciou; skrutky dotiahnite a po presnom naladení antény 32 a 39. Èím je konkrétne miesto inštalácie bli šie k rovníku, tým je uhol väèší. V tomto kroku tak predpokladáme, e máte zhruba nastavený vodorovný i zvislý uhol satelitnej antény. K prijímaèu pripojte televízor a zapnite ho s príslušným nastavením. Je výhodné, ak máte pri ladení antény mo nos priamo sledova kvalitu prijímaného obrazu a hlavne poèu zvuk. Práve zvuk je toti ve¾mi dobrý na hrubé ladenie antény. Satelitnou anténou teraz pomaly otáèajte v smere vpravo/v¾avo a sna te sa zachyti nejaký zvuk. Tento proces viackrát opakujete a do dosiahnutia dobrého signálu. O tom, e ste nieèo naladili, sa najprv dozviete tak, e sa objaví zvuk príslušnej stanice. Pokia¾ ste napriek svojej trpezlivosti niè nenaladili, vyskúšajte zmeni eleváciu sklon antény voèi zemi. Znova opakujete proces ladenia vpravo/v¾avo a do dosiahnutia dobrého signálu. Buïte si však istí, e ste na správnej dru ici. Niekedy sa toti pri ladení mô ete dosta na inú dru icu a prijíma tú. Správnos naladenia si overíte napr. pomocou loga stanice. Ak máte dobrý príjem na silnejšej stanici, pokraèujete v jemnom ladení stanicou s ni ším výkonom vy arovaného signálu. V prípade dru ice Astra je takou stanicou napr. CNN alebo DW. Tu sa jemným otáèaním (ide skutoène o milimetre) sna te nájs najvyššiu kvalitu príjmu. Na záver mô ete ešte skúsi experimentova s polohou konvertora, ktorý mô ete otáèa alebo jemne meni jeho vzdialenos od ohniska. Po dosiahnutí najvyššej kvality dotiahnite všetky skrutky a proces ladenia jednej stanice je tým ukonèený. Naladi anténu na viac dru íc potom predstavuje viacnásobné opakovanie tohto procesu. Pre dnes pou ívané systémy s otáèaním pomocou motora 8/2004 PC REVUE 23

R E V U E Výpoèet azimutu a elevácie pre dru icu EuroBird1 a pou ívate¾a v Bratislave DiSEqC u existujú aj pokroèilejšie systémy. Ide o tzv. funkciu GoToXX. Do satelitného prijímaèa zadávate svoju skutoènú polohu, ktorú napr. odèítate z prijímaèa GPS. Túto polohu pritom zadávate s presnos ou na metre. Ïalej manuálne nastavíte jednu známu polohu satelitnej antény. Z týchto údajov je potom riadiaci systém DiSEqC motora schopný sám urèi poèet krokov na nastavenie presnej polohy ostatných dru íc. Tú si u vyberáte na základe jej mena. Tento systém je ve¾mi rýchly a na rozdiel od predchádzajúceho amatérskeho postupu nestrávite na streche nieko¾ko hodín. Pri inštalácii a ladení satelitu mô ete, prirodzene, vyu i aj slu by profesionálnej firmy, ktorá tieto úkony vykoná za nieko¾ko minút. Na presný výpoèet elevácie, azimutu a vzdialenosti od dru ice mô ete pou i aj kalkulaèku. Jednu z takýchto špecializovaných kalkulaèiek nájdete na adrese www. czechlink.cz pri polo ke Výpoèty. Do vzorca dosadzujete vašu zemepisnú då ku a šírku a pozíciu satelitu. Len pre zaujímavos uveïme zemepisné údaje pre Bratislavu: šírka 48,15 severne, då ka 17,12 východne. Na uvedenej stránke sú aj údaje pre ïalšie okresné mestá na Slovensku. VIAC PROGRAMOV NA VIACERÝCH TV Opísaný spôsob príjmu je vhodný pre prípad, ak signál sledujete len na jednom televízore. Satelitný prijímaè s jedným konvertorom a otoèným motorom s tisíckou naladených programov je napriek všetkému schopný prijíma v jednom èase len jeden kanál. Situácia v domácnosti je však trochu iná, obyèajne sú vo výbave u minimálne dva televízory. Po iadavka sledovania rozlièných programov na rozdielnych TV potom zaznieva ve¾mi èasto (hlavne pri športových prenosoch). Podobne je to vtedy, ak jeden kanál sledujete a druhý by ste si zároveò chceli nahráva. Relatívne jednoduchá je situácia, ak na jednom TV sledujete signál zo satelitu a na druhom pozemské vysielanie. Postaèuje vám jeden satelitný prijímaè a prepínate sa medzi satelitnou a terestriálnou anténou. Toto je aj najbe nejší spôsob prijímania pri dvoch televízoroch, vy aduje však dohodu, èo sa bude kedy na ktorom TV sledova. Ak chcete na dvoch rozlièných TV prijíma dva rozlièné satelitné kanály, musíte ma minimálne dva satelitné prijímaèe a pou i spomínaný konvertor s dvojitým výstupom (asi 2500 Sk). Pokia¾ to budú kanály z dvoch rozlièných dru íc, potrebujete navyše aj dva konvertory. Maximalistické riešenie je ma pre oba TV dva kompletné samostatné satelitné systémy. To vám umo òuje úplnú autonómiu. V tejto súvislosti ešte spomeòme, e existujú bezdrôtové systémy, ktoré umo òujú prenos audio/video signálu medzi miestnos ami. Znamená to, e v jednej miestnosti máte kompletnú prijímaciu techniku a signál stadia¾to vysielate do inej miestnosti. Signál sa prenáša na mikrovlnnej frekvencii, a tak nepotrebujete inštalova kábel. Funguje to obojsmerne zo vzdialenejšej miestnosti teda mô ete dia¾kovým ovládaèom prepína programy. PRAKTICKÉ POZNATKY Z POU ÍVANIA Vo všeobecnosti prináša satelitný prijímaè mo nos skutoène kvalitného príjmu ve¾kého mno stva televíznych programov. Kvalita príjmu je, ia¾, ovplyvnená vonkajším prostredím. Asi najväèším nepriate¾om satelitnej televízie sú búrky a silný dá ï. Poèas neho sa objavujú krátkodobé výpadky signálu, na digitálnych prijímaèoch sa prejavuje štvorèekovanie èi zamàzanie obrazu. Pri analógových prijímaèoch sa objavuje tzv. drop-outs (¾udovo sa to oznaèuje ako rybièky alebo zrnenie). Upozoròujeme, e ak máte satelitnú anténu na streche, mali by ste ma aj dostatoène kvalitný bleskozvod. Napriek tomu odporúèame poèas búrky odpoji kábel od satelitnej antény od prijímaèa, ako aj prijímaè a televízor od elektrickej siete. Tieto operácie by ste mali realizova v dy automaticky pri odchode na letnú dovolenku. Proti vetru sa oplatí prichyti anténny sto iar pomocnými lanami o konštrukciu strechy. Dajte si pozor aj na mráz. Pokia¾ je nosné rahno satelitnej antény na koncoch otvorené, urèite sa do jeho najni šej èasti dostane voda. Tá v zime zamrzne, èo zmení uhol natoèenia antény. Je to jedna z èastých príèin nevysvetlite¾nej straty signálu satelitnej televízie po jej naladení. KÁBLOVÁ TELEVÍZIA Nieèo podobné realizujú operátori káblovej televízie. Prijímajú signál z viacerých satelitných kompletov, prípadne kvalitne prijímajú terestriálne vysielanie. Prijaté signály sa transformujú na frekvenciu, ktorú je schopný prijíma be ný televízor, a takto spracovaný signál sa dostáva po kábli k jednotlivým predplatite¾om. Na masovej úrovni podobne pracuje aj operátor UPC Slovensko. Signál tohto operátora je šírený v 29 väèších mestách na Slovensku, obyèajne je dostupný len v panelákoch. Sú to nasledujúce mestá: Bratislava, Banská Bystrica, Bánovce nad Bebravou, Bardejov, Dolný Kubín, Dunajská Streda, Hlohovec, Košice, Levice, Luèenec, Michalovce, Moldava nad Bodvou, Nové Zámky, Pezinok, Poprad, Pova ská Bystrica, Rajec, Revúca, Sliaè, Spišská Nová Ves, Stará Turá, Svit, Trenèín, Trnava, Ve¾ké Kapušany, Zvolen, eliezovce, iar nad Hronom a ilina. V Bratislave je týmto spôsobom šírený aj internet po kábli Chello. Ak si chcete zavies káblovú televíziu k rodinnému domu, budete sa musie podie¾a na nákladoch na zavedenie kábla. Z h¾adiska televízneho programu existuje základný balík (v podstate tie stanice, ktoré sú dostupné aj terestriálne), rozšírený (obyèajne èeské, nemecké, anglické) a prémiové programy (zatia¾ 24 PC REVUE 8/2004

Systém káblovej televízie v menších obciach na vyššiu bodovu sa umiestni viac satelitných systémov a terestriálnych antén Anténa na príjem vysielania MMDS podmienkou príjmu je priama vidite¾nos vysielacej antény len HBO a v Bratislave aj Private Gold). Bohu ia¾, práve naj iadanejšie stanice vysielajúce v zrozumite¾nom jazyku chýbajú v ponuke UPC Direct (hoci je k dispozícii spolu 150 kanálov). V súèasnosti je v ponuke len spravodajská televízia TA3 a dve èeské stanice (športový program Galaxie Sport a hudobný kanál Óèko). Spoloènos UPC na našu otázku o rozšírení ponuky odpovedala tak, e sa sna í o jej skvalitnenie a pribudnú aj ïalšie populárne kanály. Preto intenzívne rokuje s rozliènými televíziami o ich zaradení. Na príjem káblovej televízie nepotrebujete v podstate niè, postaèuje be ný TV s klasickým anténnym vstupom. Ceny balíkov káblovej televízie v sieti UPC sú momentálne v Bratislave na úrovni 65,50 Sk za základný balík, 372 Sk za rozšírený balík a prémiový program stojí mesaène 335 Sk. Poplatky za balíky sú v rozlièných mestách rôzne. Ïalším operátorom káblovej televízie je spoloènos Satro. Tá jednak prevádzkuje systém MMDS, ale v niektorých mestách má aj klasickú sie pre káblovú televíziu. Takisto spúš a aj vysokorýchlostné pripojenie na internet (v Nitre) a pripravuje aj hlasové slu by. Ceny sú rôzne v rôznych lokalitách a závisia aj od formy platby (štvr roène, polroène, roène, prevodom, poštovou pouká kou). Zhruba predstavujú 47 Sk pre 6 základných programov a 142 Sk pre ponuku 19 programov vrátane èeských staníc. V menších obciach sa obyèajne zriaïuje vlastná káblová televízia. Ponuka programov je zvyèajne u šia, ale mesaèné poplatky sú ni šie. Satelitné antény sa obyèajne umiestòujú na niektorú budovu v strede obce a odtia¾ sa vedie rozvod k jednotlivým predplatite¾om. MMDS MMDS (Microwave Multichannel Distribution System) je systém, pri ktorom prijímate signál pozemskou anténou. Ide však o anténu iného typu ako v prípade be ných terestriálnych staníc. V podstate je to drôtová konštrukcia s konvertorom. Signál z antény MMDS mô ete rozvádza k viacerým televízorom a na ka dom z nich sledova rozlièné programy, tak ako to je v prípade káblovej televízie. To platí v prípade analógového vysielania pou ívaného v súèasnosti. Prevádzkovatelia vysielania MMDS sú zároveò aj predajcovia anténnych systémov a teoreticky tak mô u vytvára svoj predajný model pre predplatite¾ov. No na Slovensku sa rozmohla móda zostroji anténu a konvertor pre MMDS po domácky, v súèasnosti takúto anténu majú aj ve¾kopredajcovia televíznej techniky. V podstate je to parabolické sito a jeho priemer je od 850 do 1200 mm. Budúcnos MMDS je tak v digitálnom vysielaní, pri ktorom bude potrebné vlastni aj digitálny prijímaè alebo dekodér pre MMDS. Tak bude mo né rozšíri ponuku programov. V súèasnosti je pre MMDS typická ponuka asi 18 kanálov a mesaèné poplatky sú zhruba 180 Sk. Cena antény MMDS je od 1500 do 3000 Sk pod¾a priemeru. Cena konvertora je od 900 do 2000 Sk pod¾a zisku, pre špeciálne vyhotovenia so ziskom 50 db je cena takmer 3000 Sk. Ako sme spomínali, jedným z vysielate¾ov MMDS je spoloènos Satro. Tá má vysielaèe vo viacerých mestách na Slovensku Bratislava, Nitra, Topo¾èany, Skalica alebo Nové Mesto nad Váhom. V súèasnosti firma pripravuje digitálne vysielanie, v ponuke by malo by zhruba 30 programov, z nich niektoré by boli poskytované kódovane. Ich príjem vy aduje individuálny dekodér. Ceny príjmu MMDS v prípade tejto spoloènosti zodpovedajú cenám v prípade šírenia signálu káblovou TV. TRENDY Ako z èlánku vyplýva, digitálna satelitná technika je dnes v štádiu, keï je na jednej strane cenovo prístupná širokej triede pou ívate¾ov a na druhej strane umo òuje príjem ve¾mi iadaných programov. Pokia¾ sa poobzeráte napr. po ve¾koobchodoch, zistíte, e ceny satelitných kompletov (anténa, konvertor, prijímaè a 25 metrov kábla) sa zaèínajú pod hranicou 3000 Sk aj s daòou. Je to, prirodzene, zariadenie len na príjem nekódovaných programov a anténa má priemer 60 cm. Na príjem vo¾ných programov z jednej dostatoène silnej dru ice však postaèuje. Na príjem skutoène ve¾kého mno stva programov z viacerých dru íc s 80 cm parabolou a natáèacím motorom mô ete poèíta so sumou 10 a 15 000 Sk. Za špièkovú výbavu na príjem digitálneho vysielania mô ete poèíta sumu 20 a 25 000 Sk. Do ïalšieho obdobia oèakávame rozšírenie vo¾ného vysielania vlastných programov pre verejnoprávne stanice na Slovensku i v ÈR. Dúfame aj vo vyriešenie problému zaradenia viacerých iadaných kanálov do balíka UPC Direct. Popritom sa èoraz viac objavuje ponuka vysielania MMDS. V poslednom èase TÚ SR vydal mno stvo rozhodnutí o výsledkoch výberových konaní vo väèšine okresných miest. Splni tak nevyhnutnú podmienku na priamu vidite¾nos vysielaèa je pre väèšinu pou ívate¾ov èoraz jednoduchšie. Zo strany výbavy satelitných prijímaèov je trendom ich prepojenie s osobným poèítaèom. Èastejšie sa budú objavova prístroje, ktoré umo òujú zdie¾anie multimediálneho obsahu na viacerých prístrojoch v domácnosti a jeho ukladanie v digitálnej podobe. Ïalšie informácie na internete www.satcodx.com www.satcentrum.sk www.parabola.cz www.digisat.sk Ïalšie informácie v tlaèenej podobe Solid Europe dvojtý denník v slovenèine, www.solideurope.sk 8/2004 PC REVUE 25

R E V U E Perspektívna optika Michal Preisinger Optické káble sú v oblasti výpoètovej techniky èoraz populárnejšie. S ich vyu ívaním sa stretávame takmer 25 rokov a v súèasnosti sa pole pôsobenia neustále rozširuje. S istotou mô eme poveda, e je otázkou èasu, kedy optický kábel celkom nahradí a od základov zmení štruktúru dátového prenosu v IT svete nielen na úrovni chrbticových sietí. V nasledujúcom èlánku vám priblí ime technológiu optického prenosu, prinesieme základné informácie o princípe optických sietí, ich štruktúre a delení. Naèrtneme aj súèasnos a budúcnos tejto technológie. PRINCÍP PRENOSU SIGNÁLU Nosite¾om signálu v optike nie je elektrický impulz, ako sme boli zvyknutí pri metalických kábloch, prenos údajov v tomto prípade zabezpeèuje svetlo. Jadro optického kábla tvorí sklené vlákno, ktoré má špeciálne optické vlastnosti a doká e svetelný impulz vies a k cie¾u takmer s minimálnou stratou signálu. Celý proces odosielania správy sa zaèína vygenerovaním signálu, ktorý smeruje ako svetelný impulz v optickom vlákne. Prechádza medzi prostrediami s rôznymi optickými vlastnos- ami, ktoré tvoria jadro kábla. Výhodou je, e sa takýmto spôsobom dajú dosiahnu vysoké rýchlosti prenosu signálu a aj straty sú ve¾mi malé. JEDNOVIDOVÉ A MNOHOVIDOVÉ VLÁKNA Optické káble delíme na jednovidové a mnohovidové. Podstatný rozdiel medzi nimi nie je len v cene alebo då ke dosahu, ale aj v objeme prenášaných dát. Mnohovidové vlákna sú lacnejšie a umo òujú prenos nieko¾ko gigabajtov za sekundu. Ich dosah je pribli ne 2 kilometre a ich vyu itie je hlavne pri konštrukcii lokálnych sietí. Jednovidové vlákna sú drahšie, umo òujú prenáša dáta do vzdialenosti nieko¾ko stoviek kilometrov. V prípade pou itia zosilòovaèov, ktoré obnovujú signál, doká eme úspešne prenáša dáta aj na tisícky kilometrov. Rýchlos prenosu pri jednovidových vláknach je pribli ne 1 MB/s. Uplatnenie nachádzajú pri hlavných chrbticových sie ach. Optický kábel má oproti metalickým káblom výhodu v ochrane proti ne elanému odpoèúvaniu. Narušenie štruktúry kábla a prípadné odpoèúvanie toti zapríèiní zní enie rýchlosti a horšiu kvalitu signálu. Narušenie dátového toku tak mo no zisti vïaka ochrane, ktorá monitoruje prípadné odchýlky. MO NOSTI OPTICKÝCH KÁBLOV Väèšina z nás si pojem optický kábel automaticky dá do súvislosti s poèítaèovými sie ami a kvalitným prenosom ve¾kého mno stva dát na ve¾ké vzdialenosti. Optické siete sa však vyu ívajú vo ve¾kej miere aj v telekomunikaènej technike. Telekomunikaèné spoloènosti vyu ívajú optickú technológiu z toho dôvodu, e umo òuje prenos enormne ve¾kého mno stva hovorov. Za rovnakú jednotku èasu sa dajú uskutoèni tisícky hovorov na jednej linke bez zní- enia kvality signálu. Optické káble sa pou ívajú aj na úrovni poslednej míle pri po iadavke vysokej kvality a rýchlosti internetového pripojenia celých budov alebo firiem. NASADZOVANIE OPTIKY Vzrastajúce nároky nielen na kvalitu, ale aj na kvantitu robia z optickej technológie favorita dátovej komunikácie budúcnosti. Túto skutoènos si uvedomujú aj predstavitelia Èíny, Ruska a Mongolska, ktorí ako prví oficiálne otvorili suchozemskú optickú cestu medzi ázijským kontinentom a Európou. Je to v podstate doplnok k existujúcim podmorským optickým spojeniam a satelitnej komunikácii. Tento nový optický prírastok vedie z Èíny cez Mongolsko a do Ruska a významne zmenší vzdialenosti v porovnaní s podmorským káblom. Vïaka tomu sa skráti èasová strata spôsobená dlhou podmorskou trasou. Då ka suchozemského kábla je 7500 km a maximálna prenosová kapacita 622 MB/s. Prirodzene, takýto kábel mo no predl ova pod¾a po iadaviek. Je otázkou èasu, kedy povedie aj hlbšie do Európy. V dlhodobejšom horizonte sa uva uje aj o Japonsku, Kórei a Hongkongu. Do fiber technológie investoval aj mobilný operátor Orange na Slovensku, ktorý vyu íva optickú sie u od roku 2001. V súèasnosti má táto optická sie då ku 1900 km a 80 prístupových bodov v 25 mestách Slovenska. Pod¾a predstavite¾ov firmy Orange dôvodom investícií do optickej siete je okrem zní enia finanèných nákladov na prevádzku a údr bu siete aj zaistenie väèšej bezpeènosti telekomunikaènej infraštruktúry. Po zavedení optickej siete napr. výrazne poklesol poèet výpadkov medzi ústredòami. BUDÚCNOS Budúcnos optickej technológie nie je len vo zvýšenej prenosovej kapacite a bezpeènosti prenosu na chrbticovej úrovni. Budúcnos nám prinesie optické káble aj do kancelárií, domácností a všade tam, kde sme sa doteraz stretávali s klasickou krútenou dvojlinkou. Preká kou, ktorá spoma¾uje rýchlejší nástup fiber technológie na scénu, je problém generovania optického signálu na zaèiatku a jeho dekódovania na konci komunikaèného procesu. Neexistuje toti zariadenie, ktoré by dokázalo pracova priamo so svetelnými signálmi. Poèítaè, ktorý by bol schopný spracúva svetelný signál, je teda jednou z prvoradých podmienok na ïalšie vyu itie tejto technológie. Ïalším predpokladom rozšírenia je cenový pokles. Jednotlivé segmenty toti ešte stále nepatria k finanène prístupným na masové vyu itie, èo dokazuje cena pribli ne 100 Sk za meter optiky. Len pre porovnanie uvedieme, e rovnako dlhý klasický metalický kábel stojí v priemere 14 Sk. Neporovnate¾ný finanèný rozdiel medzi týmito dvoma technológiami je aj v oblasti koncových zariadení. Ïalšie informácie na: www.fiberoptic.com www.webopedia.com/term/f/fiber_optics.htm www.arcelect.com/fibercable.htm www.telebyteusa.com/foprimer/foch2.htm#2.2 26 PC REVUE 8/2004

R E V U E AKO NA TO Poriadok Ján Géci v digitálnych fotografiách Digitálne fotografovanie sa stále viac presadzuje a so zvyšujúcim sa poètom fotografií rastie potreba urobi poriadok v mno stve snímok v elektronickej podobe. Zvyèajne sú ulo ené na rôznych pamä ových médiách èi roztrúsené v rozlièných adresároch na pevných diskoch poèítaèov. Ak po dlhšom èase nieèo h¾adáme, na pamä sa mo no zvyèajne a ko spolieha, najmä ak máme nieko¾ko tisíc fotografií z rôznych akcií. Vtomto èlánku vám poradíme, ako predís chaosu pri archivovaní fotografií a èo je pri ich zálohovaní dôle ité rešpektova. Takto vyzerá katalóg v programe PhotoImpact: v ¾avom ståpci sú pod sebou hotové katalógy; najväèšiu èas plochy v strede zaberajú snímky z vybraného katalógu s názvom Demo a pod nimi sú zobrazené dátové polo ky konkrétnej fotografie PRED KATALOGIZÁCIOU Programy na spracovanie èi úpravu fotografií sú štandardnou súèas ou digitálnych fotoaparátov. Umo òujú retušovanie a prípadné ïalšie zlepšovanie zhotovených snímok. Rovnako dôle itá je však aj administrácia a katalogizácia digitálnych fotografií. Ak sa fotografovaniu venujeme intenzívnejšie, pamä ové karty rýchlo zaplníme. Vtedy príde na rad napálenie fotografií na CD alebo dnes u na DVD. Na tento krok logicky musí nadväzova katalogizácia, aby sa u¾ahèilo neskoršie vyh¾adávanie a zlepšil preh¾ad v digitálnom fotoalbume. Základné postupy si uká eme na softvérovom balíku PhotoImpact, pou itá logika však funguje podobne aj v iných programoch. Po vyretušovaní a prípadných ïalších úpravách je výhodné jednotlivé snímky premenova pod¾a témy, ktorú zobrazujú. Podstatne to zlepší orientáciu oproti pôvodnému, zvyèajne èíselnému oznaèeniu, automaticky priradenému snímkam fotoaparátom. Nasleduje roztriedenie do rôznych adresárov pod¾a tém, napálenie na DVD alebo CD a napokon samotná katalogizácia. DIGITÁLNE ALBUMY Po spustení programu Photo- Impact si vytvoríme nový katalóg a doò ulo íme obsah jednotlivých archívnych diskov DVD alebo CD, prípadne iných pamä ových médií. Samozrejme, v programe nie sú ulo ené kompletné obrázky, iba náh¾ady s odkazmi, kde sa konkrétna fotografia nachádza. Pri urèovaní ve¾kosti náh¾adov v nastaveniach programu vyberieme rozlíšenie aspoò 192 192 bodov. Takto budeme môc v katalógu h¾ada aj bez vlo eného archívneho disku a bude zachovaný aj dobrý náh¾ad na obrázky. Zobrazenie náh¾adov v programe sa následne dá zmenši, aby sa pri ich prezeraní na vymedzenej ploche zobrazilo viac obrázkov. Ale vytvorený a ulo ený je náh¾ad (thumbnail) v tej ve¾kosti, akú sme zvolili na zaèiatku. V jednom katalógu mô e by podchytených viacero pamä ových médií, mô eme však vytvára aj ïalšie katalógy. Závisí to od nášho zvá enia a rozhodnutia, akú logiku kategorizácie si zvolíme, také katalógy budeme ma. Ak sa neskôr rozhodneme svoju vo¾bu skorigova, nespôsobí nám to problém, preto e jednotlivé náh¾ady medzi rôznymi katalógovými súbormi sa s pou itím metódy Drag & Drop dajú jednoducho kopírova alebo presúva. Navyše existuje mo nos tvorby tematických katalógov

R E V U E Programy a ich mo nosti Oznaèenie programu Foto Audio Text Cena (USD) Demoverzia Internetová adresa výrobcu PhotoImpact áno áno áno 89,95 áno www.ulead.com PhotoBase áno áno áno 49,99 áno www.arcsoft.com PageManager áno nie áno 79,95 nie www.newsoftinc.com ACDSee áno áno áno 79,99 áno www.acdsystems.com Picasa áno nie nie 29 áno www.picasa.net ThumbsPlus áno áno áno 49,95 áno www.cerious.com Photoshop Album áno áno nie 49,90 free 1) www.adobe.com 1) Popri platenej je k dispozícii aj vo¾ná verzia s niektorými obmedzenými funkciami. z existujúcich fyzických katalógov. Do tematického katalógu si skopírujeme napríklad náh¾ady fotografií venovaných prírode, architektúre èi rodine, prièom ich originály máme ulo ené na rôznych médiách. To u¾ahèí následné vyh¾adávanie konkrétnych motívov. K¼ÚÈOVÉ SLOVÁ Ïalšou pomôckou pri h¾adaní v katalógoch sú k¾úèové slová, ktoré mo no prida ku ka dému jednotlivému náh¾adu. Opä tu rozhoduje vaša logika a osobné preferencie. K¾úèových slov mô e by aj viac, tematické okruhy sa mô u aj prekrýva. Zoberme si napríklad fotografiu psa pred autom. Ako k¾úèové slová v tomto prípade pou ijeme obidve slová pes aj auto. Vytvorený katalóg informuje súèasne aj o tom, kde sa ktorá fotografia nachádza (na DVD-+R/RW, CD-R/RW, pevnom disku, pamä ovej karte, inom médiu), prípadne kde a kedy bola fotografia nasnímaná. Nechýba ani polo ka s uvedením mena autora fotografie a miestom na poznámky. tematického katalógu nebude nanovo vytvára miniatúry obrázkov. Spomínaný zásah podstatne urýchli priebeh kopírovania. Takisto je dôle ité, aby všetky zdrojové katalógy, z ktorých budeme dáta kopírova, mali vytvorené rovnako ve¾ké náh¾adové miniatúry (u skôr spomínaných minimálne 192 192 bodov). Aj týmto opatrením sa zrýchli kopírovanie. Teraz mô eme vytvori nový katalóg, otvori u existujúce, z nich vyselektova náh¾ady pod¾a zvolenej témy, všetky oznaèi a pri podr aní klávesu CTRL tieto odkazy pomocou myši prekopírova na pracovnú plochu nového tematického albumu. Bez klávesu CTRL by došlo k presunu dát. Novú databázu teraz ulo íme. VYH¼ADÁVANIE Pomocou funkcie Search (h¾adanie) mô eme fotografie vyh¾adáva pod¾a nastavených kritérií a zadávaním k¾úèových slov. Vyh¾adávacie kritériá mô eme kombinova a postupne ich pridáva do vyh¾adávacieho po¾a. Ak si chceme z nájdených obrázkov niektorý pozrie v origináli, staèí pou i dvojklik myšou na miniatúru snímky. V mechanike musí by vlo ené archívne médium, na ktorom je daná fotografia ulo ená. Originál snímky si mô- eme pozrie, prípadne ïalej spracova aj v inom ¾ubovo¾nom programe na úpravu fotografií. Okno, v ktorom vyberáme a zadávame kritériá na vyh¾adávanie konkrétnych katalogizovaných súborov Program PhotoImpact (a podobne aj mnohé ïalšie od iných firiem) katalogizuje nielen fotografie, ale aj textové alebo zvukové súbory. Miesto náh¾adového obrázka sa v katalógu pri nich zobrazia zodpovedajúce ikony pod¾a typu súboru. TEMATICKÝ VÝBER Hádam pri ka dom fotografovaní vzniknú aj rôzne ánrové obrázky. V katalógu (katalógoch) si pomocou k¾úèových slov nájdeme napríklad všetky snímky so zvieratami a z tohto výberu si vytvoríme nový tematický katalóg a ulo íme ho samostatne na disk. Spomínaným spôsobom mo no spracova aj ïalšie ánre. Nabudúce u nemusíme urèitý áner vyh¾adáva vo všetkých vytvorených katalógoch, ale rovno si otvoríme príslušnú tému. Súèasne máme k dispozícii mo nos tematické katalógy priebe ne dopåòa o nové ánrové snímky z najnovších archívnych médií. Pred vytváraním tematického katalógu v pôvodnom katalógu oznaèíme všetky náh¾ady a z mechaniky vyberieme prípadné médium s originálnymi fotografiami. Dosiahneme tým prerušenie prepojenia softvéru k originálnym snímkam a program pri kopírovaní náh¾adov do nového ÏALŠIE PROGRAMY Na katalogizáciu slú ia aj mnohé iné programy, ich ponuka je pomerne široká. Logika je dos podobná, konkrétny spôsob obsluhy a poskytované mo nosti sa však v detailoch odlišujú. Tu sa treba zapracova individuálne a postupova pod¾a príruèky, ktorá je súèas ou ka dého programu. V tabu¾ke vám prinášame výber softvéru, ktorý mô e poslú i pri získaní preh¾adu v digitálnych fotografiách, prípadne zvukových èi textových súboroch. Niektoré z nich bývajú pribalené k digitálnym fotoaparátom, prípadne skenerom. Samozrejme, dajú sa aj be ne kúpi od distribútorov softvérových nástrojov. Existujú aj vo¾né verzie v tejto kategórii programového vybavenia. Nasledujúce odkazy vás nasmerujú na niektoré z nich. http://www.mediakg.de/products/dsystem_diashow/fotoalbum_software.shtml http://www.topshareware.com/diashow-free-download-8514.htm http://jalbum.net/de/ http://www.pcworld.com/downloads/file_download.asp?fid=20762&fileidx=1 http://www.software-downloads.org/cgi-bin/detailed.cgi?id=498 http://www.gold-software.com/download3245.html 28 PC REVUE 8/2004

R E V U E Digitálna hudba aj zadarmo, aj legálne Matúš Valter Po celosvetovom ošiali P2P prišlo vytriezvenie mno stvo obvinení z nelegálneho šírenia a vlastnenia hudby donútilo mnohých u ívate¾ov týchto sietí zaobstaráva si digitálnu hudbu inak legálne. Prapôvodná idea sietí P2P (ktorá z terajšieho poh¾adu pôsobí skôr ako zámienka) šírenie legálneho obsahu sa oèividne príliš neujala. Legálne šírenie hudby si vybralo skôr konzervatívny spôsob prostredníctvom internetových portálov. V nasledujúcom preh¾ade sa pozrieme, ako digitálnu hudbu na internete legálne zháòa, èi u zadarmo, alebo platene cez internetové obchody. Slovník: DRM Digital Right Management v slovenèine znamená správu autorských práv v digitálnom svete a predstavuje spôsob, ako zamedzi nelegálne šírenie digitálneho multimediálneho obsahu. V reálnom ivote sa s DRM stretávame ako s obmedzovaním kopírovania èi obmedzením prehrávania v prípade nakopírovania multimediálneho obsahu. Indie pomenovanie Indie je odvodené od slova independent (po slovensky nezávislý) a oznaèuje autora hudby, ktorý je nezávislý, teda neupísaný hudobnej spoloènosti. MP3 skratka pre MPEG layer 3, teda tretiu vrstvu kompresného formátu MPEG. Prídavok VBR (Variable Bit Rate) v názve oznaèuje premenlivý dátový tok v skladbe. P2P Peer-to-peer výmenné siete, prostredníctvom ktorých si úèastníci u ívatelia siete vymieòajú súbory, ktoré majú ulo ené na vlastných pevných diskoch. Medzi najznámejších klientov P2P patria èi patrili Napster, Audiogalaxy, KaZaA, Morpheus a ïalšie. Zaèiatok ospevovaného nového milénia sa do histórie internetu zapíše ve¾kým písmom. Miera aktivity vo výmenných sie ach P2P presiahla pod¾a organizácií ochraòujúcich autorské práva všetky medze. Za všetko mô e ob¾úbený audiokodek MP3, ktorý komprimuje hudbu zo surového stavu pribli ne na jednu desatinu pôvodnej ve¾kosti pri zachovaní kvality, ktorá bude pre drvivú väèšinu poslucháèov nerozoznate¾ná od CD kvality. Práve MP3, tento aj v súèasnosti stále vedúci stratový audioformát, odštartoval sériu kompresných formátov. Vïaka dobrému pomeru kvalita/ objem sa súbory MP3 dali bez väèších problémov s ahova aj cez internet. Pochopite¾ne, organizácie ochraòujúce záujmy právoplatných vlastníkov autorských práv na èele s RIAA zavelili do boja. Zaèali nemilosrdne bojova proti nelegálnemu šíreniu digitálnych audiovizuálnych diel prostredníctvom internetu. Aj v súèasnosti je jednou z najrezonujúcejších tém americkej spoloènosti údajne neúnosný vplyv nahrávacích spoloèností na cenu a kvalitu súèasnej mainstreamovej produkcie. Hudobné vydavate¾stvá sú obviòované najmä z nenásytnosti a vykoris ovania autorov. Najmä lukratívni súèasní interpreti majú s hudobnými vydavate¾stvami uzatvorené zmluvy, ktoré im ukladajú za povinnos vyda raz za èasové obdobie album, èo pod¾a hudobných znalcov nemô e vies k nièomu inému ako zní eniu kvality hudobnej produkcie. Boj proti sie am P2P zo strán nahrávacích spoloèností vyzeral rôzne. Niektoré hudobné spoloènosti napríklad siete P2P zaplavili falošnými alebo znehodnotenými súbormi, ktoré si získali priliehavé meno fakes (od slova fake falošný). Vyh¾adávanie v sie ach P2P sa tak s a ilo, ale neprerušilo a pokraèuje doteraz. HUDBA ZADARMO Kto by nechcel nieèo zadarmo? Na druhej strane len málokto nieèo dobrovo¾ne zadarmo rozdáva. V prípade digitálnej hudby však ide o nieèo iné mladí zaèínajúci umelci pou ívajú internet ako nízkonákladový propagaèný kanál. Nie je toti niè ¾ahšie ako nahra nieko¾ko vlastných skladieb a zveri ich do rúk skúsenejšiemu kamarátovi, ktorý ich prevedie do formátu MP3 a umiestni na web. H¾adanie takejto hudby nie je najjednoduchšie, preto e býva roztrúsená po jednotlivých stránkach. Preto vznikajú servery, ktoré ponúkajú autorom zvidite¾nenie, prípadne i umiestnenie súborov MP3 zadarmo. Najznámejšou slu bou bol donedávna server www.mp3.com, ktorý však neskôr kúpila spoloènos CNET. Tá s ním má iné zámery ako charitu v prospech zaèínajúcich umelcov. Nový server mp3.com u nedistribuuje hudbu neupísaných autorov, ale venuje sa spravodajstvu a èiastoène reklamnej osvete v oblasti digitálnej hudby. Samotné mp3.com ani jeho náhrada music.download.com nedosahujú úroveò pôvodného mp3.com, zatia¾ ide skôr o nemastné-neslané náhrady. Vo svete je však dos iných serverov zdru ujúcich autorov s vô¾ou distribuova svoju hudbu zadarmo. Zaujímavos ou je, e väèšina naozaj dobrých serverov, ktoré aj zachovávajú istú ánrovú diverzitu, pochádza zo severských krajín. Znamená to, e na serveri budete pravdepodobne len tápa, výsledok v podobe objavených hudobných skvostov však èasto stojí za tú námahu. V nasledujúcej tabu¾ke nájdete odkazy na servery aj s krátkym opisom, hodnotením a informáciou, èi mo no publikova vlastnú hudbu. Jednotlivé zdroje bezplatnej hudby sme aj bodovo ohodnotili od 0 do 5, a to pod¾a viacerých kritérií. Vzh¾adom na to, e kvalitu ponúkanej hudby a ko hodnoti, do úvahy sme brali najmä ánrovú diverzitu (èi jediným ánrom nie sú elektronické deriváty). Hodnotili sme aj preh¾adnos servera a obal èi e vzh¾ad servera, ktorý èasto prezrádza viac, ako by ste oèakávali. www.ampcast.com napriek tomu, e jednou z primárnych funkcií servera je predaj hudby, mo no si stiahnu z repertoáru takmer ka dej hudobnej skupiny nejakú hudbu zadarmo v slušnej kvalite, ktorú formát MP3 poskytuje. Server, pochopite¾ne, umo òuje pridáva aj vlastné digitálne portfólio, ktoré bude okorenené špeciálnymi funkciami, ako pridávanie skladieb do playlistu, mo nos definova k vlastnej skladbe aj text a podobne. Z h¾adiska pou ívate¾a však server nie a taký zaujímavý, preto e po ochutnaní hudby zadarmo u musíte za ïalšiu plati. HODNOTENIE: MO NOS PUBLIKOVA : JAZYK: OOGGG áno anglický www.audiogalaxy.com z niekdajšieho klienta P2P balansujúceho na hranici zákona sa stal server, ktorého funkciu však len a ko definova. Ide toti o akýsi zlepenec obchodu s digitálnou hudbou, servera so súbormi MP3 zadarmo, ale niè nefunguje poriadne a všetko je obalené do tvrdej komercie. Odporúèanie redakcie: Tomuto serveru sa radšej vyhnite. HODNOTENIE: MO NOS PUBLIKOVA : JAZYK: OGGGG nie anglický www.besonic.com ve¾mi dobre spracovaný server, plný hudby autorov neupísaných hudobným vydavate¾stvám. Orientácia na serveri je v niektorých momentoch trocha chaotická, inak mu však ve¾a nemo no vyèíta. Diverzita hudobných ánrov aj mno stvo zapojených autorov sú dostatoèné. Pochváli treba najmä mo nos vytvori si ¾ubovo¾nú prezentáciu pre publikujúcich autorov, pravidelné redakèné hodnotenia obsahu èi internetové rádio s hudbou zo servera. HODNOTENIE: MO NOS PUBLIKOVA : JAZYK: OOOOG áno anglický 8/2004 PC REVUE 29

www.iuma.com server, ktorý je sprostredkovate¾om medzi neupísanými interpretmi a poslucháèmi na technickej úrovni. IUMA poskytuje autorom priestor na zverejòovanie vlastných skladieb v digitálnej podobe, predávanie vlastných CD a podobne. Server poskytuje aj prístup k diskusnému fóru, a èo je zaujímavé, skladby mo no triedi aj pod¾a krajiny pôvodu autora. Hudba sa tu nachádza okrem obligátneho MP3 aj vo formáte Real audio. HODNOTENIE: MO NOS PUBLIKOVA : JAZYK: OOOGG áno anglický www.macidol.com stránky mladých talentov, ktoré u pod¾a vzh¾adu tej úvodnej napovedajú, e sú urèené najmä pre pou ívate¾ov Mac OS. Pochopite¾ne, vyu ijú ich aj majitelia operaèných systémov Windows, musia však ma nainštalovaný plugin Quick Time vo svojom internetovom prehliadaèi. Hudobné skupiny a ich skladby sú radené pod¾a hudobného ánru alebo aj pod¾a hitparády, ktorú zostavujú poslucháèi pod¾a toho, ktoré skladby poèúvajú. Èi je na serveri mo né publikova aj svoju hudbu, to je otázne, nikde na stránkach sme takýto odkaz toti nenašli. HODNOTENIE: MO NOS PUBLIKOVA : JAZYK: OOGGG N/A anglický music.download.com tento server v angliètine mal by náhradou zmeneného www. mp3.com, bohu ia¾, nevyvíja sa presne pod¾a predstáv pou ívate¾ov, prispievate¾ov a pravdepodobne ani autorov. Ka dopádne server stojí za pozretie aj napriek tomu, e z celého projektu cíti komerciu zo všetkých smerov. HODNOTENIE: MO NOS PUBLIKOVA : JAZYK: OOOGG áno anglický www.mikseri.net tento server bude pravdepodobne pre všetkých našich neugrofínskych èitate¾ov španielskou dedinou. Na druhej strane odmenou za tápanie v spleti fínskych názvov je naozaj slušný archív legálnej digitálnej hudby. Server je rozdelený do viacerých èastí pod¾a hudobných ánrov, v jednotlivých sekciách sú skladby rozdelené pod¾a hlasovaní pou ívate¾ov servera. Server oèividne disponuje aj pokroèilejšími funkciami, ako diskusie èi pokroèilé vytváranie autorských prezentácií, ale lúštenie by bolo pre nás nad¾udskou námahou... HODNOTENIE: MO NOS PUBLIKOVA : JAZYK: OOOOG áno(?) fínsky www.mp3lizard.com ve¾mi slušný server, plný hudby. Komunikaèný jazyk je angliètina a fínèina, väèšina autorov, ktorí spolupracujú so serverom, je však inej, zväèša severskej národnosti. Okrem s ahovania hudby server neponúka nijaké ïalšie vymo enosti, absentuje aj diskusné fórum, nechýba však mo nos hodnoti skladby bodovým hodnotením od 1 do 5. HODNOTENIE: MO NOS PUBLIKOVA : JAZYK: OOOOG áno anglický/fínsky www.vitaminic.com stránka skrývajúca sa za touto doménou oèividne spolupracuje s autormi servera iuma.com, ale obsah oboch serverov sa líši. Jednou zo zásadných odlišností je fakt, e z tohto servera sa nedajú skladby priamo s ahova, ale len prehráva prostredníctvom aplikácie Real Player. Na druhej strane server má celkom slušný archív softvérových nástrojov súvisiacich s digitálnou hudbou. V rámci projektu mo no prida profil vlastnej kapely prostredníctvom modulu Backstage. HODNOTENIE: MO NOS PUBLIKOVA : JAZYK: OOOOG áno anglický PLATENÁ HUDBA Druhým spôsobom, ako legálne získa hudbu z internetu, je zakúpi si ju z on-line predajne. Na Slovensku ešte takýto spôsob predaja nie je ani v plienkach, a preto sa mu zatia¾ nebudeme venova håbkovo. V Èechách internetový obchod Vltava.cz ponúka nieko¾ko albumov na stiahnutie alebo napálenie vo formáte MP3, tento spôsob distribúcie hudby sa tam však zatia¾ tie ve¾mi neujal. Jediným spôsobom, ako si teda aktuálne zakúpi digitálnu hudbu, je vyu i slu by zahranièného internetového obchodu. Takýto nákup je však dos komplikovaný. Na zaplatenie za digitálnu hudbu potrebujete v lepšom prípade medzinárodnú platobnú kartu s mo nos ou plati za internetové transakcie, v tom horšom prípade budete potrebova konto PayPal, ktoré sa však v našich podmienkach nedá vybavi. Výhodou platby platobnou kartou je cena takejto transakcie, ktorá je rovnaká, ako keby ste kartou platili v obchode platobným terminálom. V praxi to znamená, e za takúto transakciu banke nezaplatíte administratívny poplatok. Ako z predchádzajúcich riadkov vyplýva, nákup digitálnej hudby na Slovensku nie je úplne bezproblémový. Ak si myslíte, e s hudbou, ktorú si stiahnete, budete môc neobmedzene manipulova, ste vo väèšine prípadov na omyle. Drvivá väèšina internetových obchodov s hudbou aplikuje na predávanú hudbu takzvaný DRM, teda Digital Right Management, èo oznaèuje spôsob, ako obmedzi ïalšie šírenie hudby stiahnutej cez internet. Najslabšiu (èi presnejšie nijakú) ochranu proti šíreniu majú súbory formátu MP3. Skladby sa väèšinou chránia takzvaným vodoznakovaním, teda pridaním unikátneho kódu do tela súboru, pod¾a ktorého mo no identifikova majite¾a nahrávky, v prípade šírenia pôvodného majite¾a digitálnej skladby, ktorý porušil autorské práva. Ïalším spôsobom je vyvinutie vlastného kodeku v tom prípade je takto zakúpenú hudbu schopný prehráva len na to urèený program. Vo svete predaja internetovej hudby stále kra¾uje itunes. Pôvodne multimediálny prehrávaè pre Apple sa postupom èasu zmenil na multimediálne centrum, cez ktoré mo no nakupova digitálnu hudbu. itunes sa ujal najmä vïaka prehrávaèu ipod, ktorý dokonale spolupracuje so spomenutou aplikáciou. itunes aj ipod sa v sektore digitálnej hudby berú ako štandard a pri porovnaniach sa práve táto dvojica pova uje za referenèný obchod a prenosný prehrávaè. Okolo predaja digitálnej hudby sa vedie dlhodobá ivá polemika tak v radoch odborníkov, ako aj v laickej verejnosti. V súvislosti s predajom hudby práve cez slu bu itunes toti vyplynulo, e zo sumy 99 centov za skladbu vyše polovica sa odvádza hudobným vydavate¾stvám. Pod¾a posledných zistení je 30 PC REVUE 8/2004

R E V U E zlo enie ceny za skladbu v itunes nasledujúce: 65 centov ide priamo hudobnému vydavate¾stvu, 25 centov je urèených na náklady spojené s predajom a zvyšných 9 centov zo skladby predanej cez slu bu itunes ide do vrecka poskytovate¾ovi. Otázne je, èi vôbec majú zisk predajcovia digitálnej hudby, ktorí predávajú skladby za 88 centov, ba dokonca za 50 centov v akcii. Úspech itunes zlákal aj mno stvo spoloèností, ktoré zdanlivo s problematikou nemajú niè spoloèné. V zozname predajcov digitálnej hudby tak figuruje napríklad aj americký obchodný re azec Walmart, do podobného podniku sa údajne chystá aj známy fastfoodový re azec McDonald's, ktorý s distribúciou rôznych multimédií experimentuje u dlhší èas. Ka dopádne internetovým hudobninám sa celkom darí, len pre zaujímavos za prvý tý deò fungovania itunes v niektorých krajinách Európy sa stihlo preda 800 000 skladieb. Podobne ako pri iných IT technológiách aj v tomto prípade sa mylne interpretujú niektoré parametre predaja v internetových obchodoch. Týmito faktormi sú najmä poèet skladieb v internetovom obchode a obèas aj cena. Vyššie èíslo ponúkaných skladieb neznamená nevyhnutne vyššiu kvalitu internetového obchodu aj preto, e nie všetky vaše ob¾úbené skupiny sa v jeho databáze nachádzajú. Digitálna hudba sa relatívne dobre ujíma aj v úlohe reklamného predmetu. Dobrým príkladom bola akcia Pepsi, ktorá sa stala ve¾mi ob¾úbenou najmä vïaka tomu, e jej pravidlá sa dali ve¾mi ¾ahko obís cie¾om sú a e bolo spropagova slu bu itunes tak, e za výherný sú a ný kód bolo mo né zadarmo si stiahnu akýko¾vek singel ponúkaný touto slu bou. Vinou nedokonalého vyhotovenia fliaš však bolo ve¾mi jednoduché zisti, v ktorej f¾aši sa výherný kód nachádza a v ktorej nie. Ïalšiu akciu, pri ktorej sa ako reklamný predmet rozdávala digitálna hudba, uskutoènil re azec McDonald's. Ku ka dému špeciálnemu menu sa pridával poukaz na stiahnutie digitálnej skladby z portálu connect.com. Na záver nám ešte prinále í zhodnoti, èi sa vám oplatí vyh¾adáva hudbu, ktorá sa distribuuje zadarmo, prípadne vyskúša nákup v on-line hudobninách. Naše odporúèanie vyznie šalamúnsky pod¾a mo nosti vyskúšajte obe alternatívy. Zatia¾ èo v prípade nákupu hudby on-line idete do istej veci, v prípade bezplatne stiahnute¾nej hudby mô ete narazi na úplne novú hudbu, ktorá, dovolíme si tvrdi, mô e by v mnohých aspektoch lepšia ako tá kúpená. Staèí h¾ada s otvorenými oèami a poèúva s otvorenou mys¾ou. Ve¾a š astia pri h¾adaní a pohody pri poèúvaní. Preh¾ad internetových obchodov s digitálnou hudbou v nasledujúcej tabu¾ke je len orientaèný on-line predaj hudby ponúka ove¾a viac spoloèností, ani jedna z nich však neumo òuje priame nákupy zo Slovenska. Situáciu na trhu digitálnych multimédií monitorujeme a aktuálne spravodajstvo prinášame denne na spravodajskom serveri www.itnews.sk. www.itunes.com legendárny softvér, pôvodne urèený len pre platformu Apple, od konca minulého roka ho majú mo nos vyu íva aj pou ívatelia OS Microsoft Windows. Na jeho pou ívanie musíte ma nainštalovaný špeciálny program. DRM itunes nepatrí k najhorším stiahnutú hudbu mô ete neobmedzene napa¾ova, kopírova na prenosné prehrávaèe, ale prenies ju mô ete len medzi piatimi poèítaèmi. itunes bolo donedávna pou ite¾né len v USA, za posledný mesiac sa slušne rozšírilo aj po Európe. Napriek prís¾ubu, e ešte tento rok bude ma itunes sprístupnená celá EÚ, sa o Slovensku zatia¾ nehovorí. Priemerná cena za skladbu/album: 0,99 USD/13,99 USD Pou itý audioformát: AAC, 128 kb/s Poèet ponúkaných skladieb: vyše 700 000 Špeciálna aplikácia potrebná na pou ívanie: áno Obmedzenia: skladby mo no prenies len medzi piatimi poèítaèmi www.napster.com legendárny exklient P2P a í zo svojho mena a pod¾a posledných informácií dokonca predstihol itunes. Na rozdiel od itunes je pri tejto slu be mo né predplati si prístup, vytvára si vlastné playlisty vybraných skladieb za nízku cenu, nieèo na spôsob namixovania si vlastného rádia. Pri roènom predplatnom slu by dostanú predplatitelia darèek MP3 prehrávaè RIO. Priemerná cena za skladbu/album: 0,99 USD/9,95 USD 13,95 USD Pou itý audioformát: WMA, 128 kb/s Poèet ponúkaných skladieb: vyše 750 000 Špeciálna aplikácia potrebná na pou ívanie: áno Obmedzenia: skladby mo no prenies medzi tromi poèítaèmi www.connect.com slu ba prevádzkovaná spoloènos ou Sony. Primárne je urèená pre majite¾ov nových prenosných MiniDisc prehrávaèov. Na vyu ívanie slu by potrebujete špeciálny softvér, všetky skladby si musíte stiahnu vymo enosti typu streamovaného audia tu nie sú implementované. Pou ívanie vlastného formátu ATRAC3 kritizovala laická pou ívate¾ská obec. Tento formát sa toti len málo pou íva, èím je jeho pou ívanie odsúdené èisto do rámca produktov Sony. Priemerná cena za skladbu/album: 0,99 USD/9,99 USD Pou itý audioformát: ATRAC3; do 256 kb/s Poèet ponúkaných skladieb: vyše 500 000 Špeciálna aplikácia potrebná na pou ívanie: áno Obmedzenia: skladby mo no prenies medzi tromi poèítaèmi a neobmedzeným poètom prehrávaèov Sony www.musicmatch.com táto slu ba je na rozdiel od iných pou ívate¾ná aj cez internetový prehliadaè. Pou íva všetky mo nosti výberu skladby, zaèínajúc vlastným playlistom streamovanej hudby a klasickým stiahnutím skladby konèiac. Skladieb je síce menej ako v prípade itunes a sú v niektorých prípadoch drahšie, tvorcovia obsahu však do budúcnosti s¾ubujú vyrovnanie sa štandardu v tejto oblasti. Priemerná cena za skladbu/album: 0,79 USD 1,99 USD/9,29 USD 12,79 USD Pou itý audioformát: WMA; 160 kb/s Poèet ponúkaných skladieb: vyše 200 000 Špeciálna aplikácia potrebná na pou ívanie: áno Obmedzenia: skladby mo no prenies medzi tromi poèítaèmi www.emusic.com výhodou tejto slu by je, e pou íva nechránené MP3 skladby, na ktorých s ahovanie nie je potrebný špeciálny softvér, postaèí vám obyèajný internetový prehliadaè. Slu ba funguje na princípe predplateného modelu, keï si mô ete za mesaèný poplatok stiahnu vopred urèený poèet skladieb. V databáze je aktuálne 400 000 skladieb na výber. Zaujímavos ou je, e ešte pred ostrým zaèiatkom pou ívania mo no stiahnu 50 skladieb zadarmo. Priemerná cena za skladbu/album: 0,22 USD 0,25 USD Pou itý audioformát: MP3 VBR Poèet ponúkaných skladieb: vyše 400 000 Špeciálna aplikácia potrebná na pou ívanie: nie, staèí internetový prehliadaè Obmedzenia: bez obmedzení 8/2004 PC REVUE 31

R E V U E Porovnanie videokodekov Samuel Krošlák Na CD REVUE nájdete: DivX, K lite codepack, Codepack All in one, GSpot Poèítaè v domácom nasadení sa dnes èasto pou íva ako multimediálne centrum. Slú i na zobrazenie fotografií, prehrávanie hudby a asi najlákavejšie je premietanie videa. Charakteristickou èrtou videa je jeho obrovská pamä ová nároènos, a preto sa objavila po iadavka objem dát nejakým spôsobom zmenši. Riešením sa zdá kompresia, ktorá doká e pri zachovaní kvality multimediálneho obsahu nieko¾konásobne zní i jeho pamä ové nároky. Kodek je nástroj, ktorý zabezpeèuje (de)kompresiu videa. V tomto èlánku vám priblí ime, ako kodek pracuje, a poodhalíme oponu nad sple ou viacerých typov kodekov. Na CD REVUE nájdete aj najnovšie verzie kodekov a kodepackov pre video. KOMPRESIA Princíp kompresie je ve¾mi jednoduchý a jej základ je v zmenšení objemu urèitých monotónnych dátových blokov. Dobrý príklad je kompresia digitálnej fotografie. Ak sa na fotografii nachádza ve¾ká jednofarebná oblas, namiesto zapisovania informácie o farbe ka dého jedného pixela sa definuje oblas s rovnakou farbou ako celok. Tým sa docieli zmenšenie objemu dát, ktoré potrebujeme na opis výsledného obrazu. Dôsledkom je zmenšenie ve¾kosti súboru, v ktorom je fotografia ulo ená. Ve¾mi podobný princíp sa pou íva prakticky pri akejko¾vek kompresii. Nekomprimovaný videozáznam sa skladá z obrovského mno stva striedajúcich sa obrázkov. Aby bola ilúzia pohybu dostatoèná, potrebujeme vo výstupe vystrieda minimálne 25 obrázkov za sekundu. To je aj obnovovacia frekvencia, s akou pracuje väèšina zariadení (v norme PAL). Ak si uvedomíme, e 25 fotografií predstavuje len jednu sekundu filmu, potom neèudo, e pamä ové po iadavky na video sú obrovské. Kompresia videa stavia na podobnosti týchto obrázkov. Ak máte mo nos, skúste si prehra nejaké digitálne video snímku po snímke a zistíte (ak ide o súvislú scénu), e sa líšia len minimálne. Predstavte si, e potrebujete skomprimova ve¾mi krátky videozáznam, ktorý sa skladá z desiatich za sebou idúcich obrázkov. Prvý z nich skomprimujete ako samostatný obrázok (pozri kompresiu obrazu). Namiesto toho, aby ste opisovali druhý obrázok, pou ijete diferenèný opis. Opíšte teda len tie èasti v druhom obrázku, ktoré sa oproti prvému zmenili. Takisto namiesto tretieho obrázka zapíšete len zmeny oproti druhému atï. Vymyslie taký algoritmus, aby kodek dokázal toto všetko èo najdokonalejšie, je u vecou vývojárov. Kompresia sa delí na stratovú a bezstratovú. Ako z názvu vyplýva, pri stratovej dochádza po kompresii k nevratnej strate kvality (v akej miere, to je u otázka konkrétneho pou itia). Pri bezstratovej kompresii sa zmenší objem dát potrebných na uskladnenie filmu, ale bez straty kvality. ANALÓGOVÉ A DIGITÁLNE VIDEO Po nástupe digitálneho spracovania videa sa vytvorila dogma, e digitálny záznam je kvalitnejší ako analógový. Nie je to v dy pravda a èasto sa dokonca stáva, e je to opaène. To, samozrejme, platí, len pokia¾ záznam hodnotíme z h¾adiska kvality obrazu. Ak budeme záznam hodnoti z poh¾adu opotrebovania, tu nemá digitálny záznam v analógovom nijakú konkurenciu. Strata kvality (zmena) analógového záznamu je v niektorých prípadoch badate¾ná pri ka dom prehratí, zatia¾ èo digitálny záznam je prakticky nemenný. Kvalitu digitálneho záznamu ovplyvòujú tri najpodstatnejšie èinitele: 1. zdroj záznamu logicky vyplýva, e digitálny záznam nikdy nemô e by kvalitnejší ako originál; 2. kvalita zachytávania ak chceme nieèo previes z analógového zdroja do digitálnej formy, musíme si zvoli, v akej kvalite to potrebujeme. Kvalitatívny strop zaznamenávania videa väèšinou urèujú schopnosti hardvérového vybavenia poèítaèa (alebo iného zariadenia). Najdôle itejšie sú parametre rozlíšenie, farebný re im a obnovovacia frekvencia; 3. kvalita kompresie vo¾ba spôsobu kompresie videozáznamu je èasto kritická pre výslednú kvalitu videa. Èím vyššia je kompresia, tým je menšia výsledná ve¾kos videa a zároveò aj ni šia kvalita. Takto však mô eme uva ova iba pri porovnávaní v rámci jedného kodeku. Ka dý kodek toti má iné vlastnosti, tak e pri rovnakej ve¾kosti súboru mô- eme dosiahnu za pomoci rôznych kodekov inú kvalitu. Z toho nám vyplýva tvrdenie: Èím vyššiu kvalitu dosahuje kodek vzh¾adom na ve¾kos súbo- Kompresia Kodek Typ kompresie Web Klady Zápory MPEG 1 VideoCD (VCD) stratový štandardne v OS podpora stolových prehrávaèov ve¾mi nízka kvalita obrazu MPEG 2 SuperVCD (SVCD) stratový http://www.divxmovies.com/software/ podpora väèšiny stolových prehrávaèov ni šia kvalita obrazu MPEG 2 DVD stratový štandardne v OS momentálne najvyššia mo ná kvalita podporo zastaraná pou itá kompresia vaná v stolových prehrávaèoch, interaktivita, najvyššia podpora v spotrebnej elektronike MPEG 4 DivX stratový http://www.divx.com/divx/ univerzálnos a podpora v stolových staršia pou itá kompresia prehrávaèoch MPEG 4 Xvid stratový http://www.xvid.org/ najvyššia kvalita obrazu vzh¾adom na ve¾kos chýba oficiálny inštalátor (lepšia ako DivX) MPEG 4 3ivx stratový http://www.3ivx.com/ podpora Macintosh (umo òuje kompresiu ove¾a ni šia kvalita ako pri DivX, menšie MPEG 4 pre súbory.mov) rozšírenie vo Windows MPEG 4 Alparysoft bezstratový/stratový http://www.alparysoft.com/prod/ vysoká bezstratová kompresia a 1:5 neumo òuje vyššiu stratovú kompresiu compression/ MPEG 4 Microsoft Mpeg 4 stratový http://www.divx digest.com/software/ podpora vysoké nároky na výpoètový výkon poèítaèa, mpeg4codec.html podpriemerná kvalita MPEG 4 Windows Media Video stratový http://www.microsoft.com/windows/ vynikajúca kvalita, myšlienka legálneho v chystanej verzii WMV 9 vysoké nároky na (WMV) windowsmedia on line predaja videa pomocou DRM hardvér MPEG 4 QuickTime stratový http://www.apple.com/quicktime nízka kvalita lepšia podpora aj v spotrebnej elektronike QuickTime Sorenson 3 stratový http://www.apple.com/quicktime lacný, rýchly, slušná kvalita ve¾mi slabá podpora, málo rozšírený Huffyuv bezstratový http://neuron2.net/www.math.berkeley.edu/ bezstratová rýchla kompresia neumo òuje stratovú kompresiu benrg/huffyuv.html RealMedia RealMedia stratový http://www.realnetworks.com/products/ jednoduché pou itie iadna podpora v spotrebnej elektronike, codecs/realvideo.html podpriemerná kvalita Intel Indeo Indeo stratový http://www.ligos.com/indeo.htm rýchlejší a kvalitnejší ako Cinepack, obèasná problémovos podpora MacOS 32 PC REVUE 8/2004

ru, tým je lepší. Nie je to však celkom také jednoduché. Musíme ešte zvýši nevyhnutný výkon poèítaèa, respektíve výkon zariadenia, ktoré bude skomprimované video prehráva. Aby malo video vzh¾adom na ve¾kos súboru vyššiu kvalitu, potrebuje ma kodek zlo itejší algoritmus kódovania videa. Z toho vyplýva, e potrebuje na prehratie väèší výpoètový výkon. Samozrejme, ak je algoritmus kódovania videa naprogramovaný dôslednejšie, sú tieto nároky ni šie. Pou ívatelia sa èasto pýtajú, ktorý kodek je najlepší na kompresiu videa. Odpoveï znie: Závisí to od spôsobu jeho pou itia, resp. koncového zariadenia, ktoré má video prehra. Vhodné kodeky na pou itie v urèitých modelových situáciách predstavíme v ïalšej èasti tohto èlánku. ÈO JE VIDEOKODEK Kompresia multimediálneho obsahu podlieha vývoju. To je zároveò aj odpoveï na ïalšiu ve¾mi èasto kladenú otázku: Preèo potrebujeme na spustenie niektorých videozáznamov inštalova kodeky? Je to jednoducho preto, lebo pri tvorbe operaèného systému pravdepodobne ešte tento kodek neexistoval. Ide v zásade o to, e tvorcovia nových spôsobov kompresie pri vytvorení kompresného algoritmu zároveò zverejnia aj k¾úè (kodek), ako skomprimovaný obsah znovu rozkódova prehra. Operaèný systém tento obsah rozkódova sám od seba nedoká e, potrebuje na to kodek, ktorý má v tejto fáze ve¾mi podobnú funkciu ako šifrovací k¾úè. Aby ste teda dokázali prehra video skomprimované pomocou urèitého kodeku, musíte najprv tento kodek nainštalova do svojho systému. Ak tvorcovia kodeku prídu na lepšie spôsoby, ako zmenši ve¾kos výsledného súboru, zlepši výslednú kvalitu obrazu, alebo na iné zlepšenia, vydajú novú verziu kodeku. Ak budete potrebova prehra video skomprimované novším kodekom, ako máte nainštalovaný v systéme, nepodarí sa vám to, preto e starší kodek nevie preèíta obsah zakódovaný novšou verziou. Ak máte kodek u v systéme nainštalovaný, mal by ho rozpozna ka dý prehrávaè. S kompresiou zvuku je to ve¾mi podobné. Operaèný systém rozpozná len nieko¾ko základných formátov, na èítanie všetkých ostatných si budete musie nainštalova príslušný kodek. Pri obrázkoch je situácia trochu odlišná. Tu sú kodeky takmer v dy inštalované priamo do programu, ktorý slú i na ich prezeranie a manipuláciu. Výnimkou sú len zásuvné moduly v poloprofesionálnych grafických programoch. POROVNANIE VIDEOKODEKOV Videokodeky sú o nieèo komplikovanejšie ako kodeky pre iný multimediálny obsah. Kombinujú sa tu toti tri prvky: videozáznam, zvuková stopa a titulky. Tieto tri prvky musia by dokonale zosynchronizované, èo je potenciálny zdroj problémov. Keï sa v roku 1999 pod pokrývkou kráde e tajne vyvíjaného kodeku Microsoft MPEG 4 objavil prevratný kodek DivX, po svete sa rozšírilo ve¾a jeho klonov a nasledovníkov. DivX postupne prechádzal z roviny nástroja na nelegálne kopírovanie videa na štandard, èo sa prejavilo aj jeho integráciou v stolových DVD prehrávaèoch. DivX a jeho klony pou ívajú na kompresiu zvukovej stopy obyèajne formát MP3, ktorý isto poznáte z oblasti digitálnej hudby. V tabu¾ke nájdete preh¾ad nieko¾kých najpou ívanejších videokodekov aj so struèným zhodnotením. Ako z tabu¾ky vidie, ve¾mi ve¾a kodekov pou íva kompresiu zalo enú na MPEG 4, ktorá je momentálne jedna z najvýhodnejších na kompresiu videa. KODEKPACKY BALÍKY KODEKOV Ako názov napovedá, sú to samostatné softvérové produkty, ktoré vám do systému nainštalujú súpravu najèastejšie pou ívaných kodekov. Väèšina z nich zabezpeèuje aj automatickú aktualizáciu po internete, tak e nemusíte neustále kontrolova, èi máte novú verziu príslušného kodeku. Odporúèame vám do pozornosti najmä K-Lite Codec Pack, ktorý nájdete na adrese www.k-litecodecpack.com, alebo èeský Codecpack all in 1 www.codecpack. com. Rozhodnutie, èi budete pou íva kodekpacky alebo si s ahova samostatné kodeky, je na vás. Výhodou kodekpackov je ich takmer bezstarostné pou itie, nevýhodou je, e nikdy neviete, èi sa v nich nenachádza nejaká pridaná hodnota od nevinnej reklamy a po spyware. GSpot Ak máte videosúbor a neviete, aký kodek potrebujete na jeho spustenie, táto šikovná utilita vám zistí o òom všetky dôle ité informácie a vo väèšine prípadov vás priamo navedie na webovú stránku, kde si mô ete potrebný kodek stiahnu. Takisto spravuje u nainštalované kodeky. Ak èasto prehrávate filmy rôznych druhov, je tento program pre vás nevyhnutný. Je vo¾ne šírite¾ný, mô ete si ho stiahnu na adrese http://headbands.com/gspot a nájdete ho aj na CD REVUE. ZÁVER Aj napriek tomu, e je vo¾ne k dispozícii ve¾ké mno stvo kvalitných videokodekov, musíme skonštatova, e väèšina z tých slabších je, prirodzene, na ústupe a podpora tých, èo zostali, zaèína mierne rás. Pre kompatibilitu zaèínajú ma èoraz väèší vplyv oproti minulosti všeobecne podporované kodeky, ktoré pou íva aj iná technika okrem poèítaèa. Typický scenár je DVD napa¾ovaèka v poèítaèi a stolový DVD prehrávaè. Keï e väèšina stolových DVD prehrávaèov doká e prehráva len video v štandarde DVD (MPEG- 2), núti to pou ívate¾a prejs na túto platformu. Ceny DVD napa¾ovaèiek aj médií prudko poklesli a pre väèšinu pou ívate¾ov, ktorí ich vlastnia, u nemá zmysel uva ova nad nieèím iným. Tejto myšlienke nahráva aj fakt, e videozáznam je skoro v dy buï film, alebo domáce video. Na obidva tieto úèely sa najlepšie hodí platforma DVD, preto e je najrozšírenejšia a teraz u aj relatívne lacná a ve¾mi jednoduchá na pou itie. Na druhej strane nie ka dý má doma DVD napa¾ovaèku a tu prídu kodeky vhod, preto e vïaka dokonalejšej kompresii doká u na rovnaký priestor zaznamena video v lepšej kvalite ako DVD. Videokodeky však majú ešte ïalšiu šancu v mobilných zariadeniach a pri krátkych videosekvenciách, kde je objem dát stále významným prvkom. V ïalšom èísle PC REVUE pripravujeme pre vás pokraèovanie tohto èlánku, kde bli šie porovnáme kodeky z výkonnostnej a kvalitatívnej stránky a podrobnejšie vám ich predstavíme. 8/2004 PC REVUE 33

R E V U E Svet instant messagingu Peter Kováè Instant messaging vo svojej najjednoduchšej forme je spôsob komunikácie, pri ktorom si dvaja pou ívatelia s príslušnými klientskymi programami mô u vymieòa medzi sebou správy. Hlavný rozdiel instant messagingu oproti takisto ve¾mi rozšírenej komunikácii v rozlièných chatroomoch je v poète súèasne pripojených klientov. Kým v chatroome mô e navzájom komunikova prakticky neobmedzený poèet jedincov, instant messaging je skôr súkromná zále itos odohráva sa obyèajne medzi dvoma klientmi. Vo väèšine prípadov sa vymieòajú krátke jedno èi dvojvetové textové správy. Instant messaging predstavuje urèitú internetovú obdobu populárnych SMS. Nájdete na CD REVUE: AOL Instant Messenger, DKMessenger, ICQ, Jabber, Miranda, MSN Messenger, Skype Instant messaging funguje na a geniálne jednoduchom princípe. Po stiahnutí a inštalácii klienta sa klient pripojí pomocou príslušného protokolu na server. Klient odošle serveru informácie potrebné na nadviazanie spojenia svoju adresu IP, èíslo portu, ktorý pou íva, a údaje o pou ívate¾ovi. Pokia¾ má klient zoznam kontaktov, takisto ich odošle na server. Ak server zistí, e niektorý z kontaktov je tie pripojený, odošle klientovi údaje potrebné na prípadné nadviazanie spojenia. Pripojeným kontaktom server súèasne oznámi, e klient sa pripojil do siete a mo no mu posiela správy. Komunikácia medzi klientmi prebieha priamo, bez úèasti servera. Server však doèasne preberá správu v prípade, pokia¾ nie je jej adresát práve pripojený. Tú mu odovzdá okam ite po jeho novom pripojení na sie instant messagingu. Na jednu vec treba v súvislosti s instant messagingom výslovne upozorni instant messaging vo všeobecnosti nemo no poklada za bezpeènú formu komunikácie. Hneï na úvod treba uvies základnú a najdôle- itejšiu informáciu. Systémov instant messagingu je pomerne ve¾a. Pritom však v súèasnosti neexistuje nijaký spoloèný štandard. Pokia¾ teda poci ujete potrebu s niekým komunikova, základným predpokladom, ktorý musíte splni, aby ste si mohli spolu vymieòa správy, je pou ívanie rovnakej instantmessagingovej platformy. V oblasti instant messagingu existujú jednak platformy dostupné zadarmo, no aj komerèné projekty. Je samozrejmé, e najrozšírenejšiu skupinu predstavujú práve bezplatné alternatívy. Najväèšia prí a livos a èaro instant messagingu je v okam itej komunikácii. S príslušným klientom pou ívate¾ instant messagingu mô e zisti, èi je niektorý z jeho známych práve pripojený k internetu. Pokia¾ pošlete známemu, ktorý je práve on-line, správu, mô e si ju okam ite preèíta. Po tom, èo viaceré spoloènosti rozpoznali potenciál, ktorý v sebe instant messaging skrýva, zaèali na klientov naba¾ova ïalšie prídavné funkcie zobrazovanie reklám, mo nos posielania e-mailov, telefonovania, SMS a podobne. Dnes, osem rokov po vzniku instant messagingu, mo no poveda, e táto forma komunikácie je ve¾mi rozšírená. Komunikujú prostredníctvom nej také odlišné skupiny ¾udí, ako sú teenageri, vedci, ale aj obchodníci s akciami. Mno stvo rozlièných navzájom si konkurujúcich platforiem sa dnes ráta na desiatky. Preto vám v tomto èlánku predstavíme aspoò tie najrozšírenejšie. ICQ (www.icq.com) ICQ je najstarší a najrozšírenejší program na instant messaging. Jeho trochu tajomný názov sa má èíta ako I Seek You. ICQ vytvorila izraelská spoloènos Mirabilis, zalo ená v júli 1996. Prvá verzia ICQ sa objavila u krátko po vzniku firmy, v novembri 1996. Spoèiatku malý poèet u ívate¾ov lavínovito narastal a u v júli 1997 bolo k ICQ pripojených súèasne vyše 100 000 u ívate¾ov. V júni 1998, keï malo ICQ vyše 12 miliónov u ívate¾ov, kúpil spoloènos Mirabilis internetový gigant AOL za 287 miliónov dolárov a ïalšie platby vo výške 120 miliónov dolárov, rozlo ené na trojroèné obdobie po roku 2001. Dnes má ICQ viac ako 183 miliónov registrovaných pou ívate¾ov, ka dý deò pribudne okolo 90-tisíc ïalších a súèasne je na ICQ v špièke pripojených viac ako 2,3 milióna ¾udí. Spoloènos Mirabilis bola v oblasti instant messagingu v dy priekopníkom. Medzi jej prvenstvá patria zis ovanie on-line prítomnosti u ívate¾ov, filtrovanie správ od niektorých u ívate¾ov, integrácia instant messagingu s elektronickou poštou a zdie¾aním súborov. Prelomová bola aj mo nos odosiela prostredníctvom ICQ SMS do sietí niektorých mobilných operátorov. V tomto roku pribudla slu ba ICQ Universe, èo je ve¾mi zaujímavá mo nos, ako si vizualizova sie kontaktov ICQ. Podmienkou pou ívania ICQ je registrácia, pri ktorej u ívate¾ získa unikátne èíslo ICQ. Tým sa identifikuje v sieti. Samozrejme, e pre zjednodušenie si ka dý v ICQ zvolí prezývku. Spomedzi svojich známych pripojených na ICQ sa dajú vytvára zoznamy kontaktov, usporiadané do skupín. Nájs medzi pou ívate¾mi ICQ známych je mo né jednak priamo výmenou èísla ICQ, ale aj pomocou vyh¾adávania s mno stvom mo ností na zadanie po iadaviek. Pri ka dom prihlásení sa do ICQ treba zada èíslo, prípadne zvolené meno a heslo. Pre pohodlných je tu aj mo nos zautomatizova túto èinnos. Predstavuje to však bezpeènostné riziko, najmä na poèítaèoch s viacerými pou ívate¾mi. V prípade, e náhodou sie nie je prechodne dostupná, ICQ to oznámi a automaticky sa znova pripojí. Najèastejšie sa ICQ pou íva na komunikáciu prostredníctvom textových správ. Ich då ka je obmedzená na 450 znakov. Okrem toho sa dajú pomocou ICQ odosiela SMS. V prípade Slovenska, ia¾, iba do siete Orange, aj to len obèas. Tieto základné funkcie ICQ dopåòa mo nos posiela elektronickú poštu, zdie¾a súbory èi posiela poh¾adnice. Pomocou ICQ mô ete dokonca posiela 15-sekundové hlasové správy èi telefonova. ICQ ponúka aj mo nos klasického chatovania vrátane vyh¾adávania partnerov na chatovanie pod¾a spoloèných záujmov. V apríli sa objavila prevratná novinka ICQ Lite Edition s Extraz. Nie je to niè iné ako flexibilná vývojová platforma s otvoreným API. To umo òuje prakticky ka dému dopåòa ICQ o nové vlastnosti a funkcie. K nim patrí napríklad mo nos vies audio- a videokonferencie cez klienta ICQ. Rozlièné verzie ICQ si mô ete stiahnu na http://www.icq. com/download/. Okrem platformy PC je ICQ dostupné aj pre Mac OS 8.1 a novšie, Palm OS a Pocket PC. AOL Instant Messenger (www.aim.com) Spoloènos America Online Inc. (AOL) ako jedna z prvých rozpoznala potenciál skrývajúci sa v instant messagingu. Preto prišla v roku 1997 na trh s produktom AOL Instant Messenger (pou íva sa však skôr skratka AIM) a neskôr odkúpila spoloè- 34 PC REVUE 8/2004

R E V U E nos vyvíjajúcu ICQ. AOL je teda na trhu instant messagingu bezkonkurenènou jednotkou z h¾adiska poètu u ívate¾ov, AIM sa radí na druhé miesto za ICQ. AIM sa v prvom rade orientuje na zákazníkov spoloènosti AOL, ktorých je viac ako 30 miliónov. Pou ívanie AIM sa však nevia e na vyu ívanie slu ieb AOL. Princíp je ten istý ako pri ICQ po nainštalovaní klienta mo no posiela krátke správy. Kontakty sú ulo ené v administrovate¾nom zozname, nazvanom Buddy List. Ve¾mi príjemná vlastnos AIM je mo nos posla celý Buddy List inému u ívate¾ovi. Inak ponúka AIM pod¾a oèakávania mo nos zdie¾a súbory, meni výzor èi pou íva mikrofón na rozhovory s inými u ívate¾mi. AIM tie ponúka otvorenie zvláštneho okna, v ktorom rolujú ceny akcií a správy. AOL Instant Messenger si mô ete stiahnu na http://www.aim.com/. Okrem PC sú podporované aj platformy Pocket PC, Mac OS, Palm OS a Linux. MSN Messenger (messenger.msn.com) Do sveta instant messagingu investoval aj Microsoft a vyvinul aplikáciu MSN Messenger. Tá ponúka všetko, èo by ste od klienta instant messagingu oèakávali, poèet u ívate¾ov však zaostáva za ICQ a AIM. Drobný rozdiel je v tom, e pri registrácii potrebujete funkènú adresu elektronickej pošty. Je samozrejmé, e ak ju ešte záujemca o MSN Messenger nemá zriadenú, bude mu ponúknutá adresa na hotmail.com, patriaci takisto Microsoftu. Výhoda prepojenia MSN Messengera so slu bou Hotmail je v tom, e u ívate¾ dostáva notifikáciu o nových správach doruèených na Hotmail. Pou ívate¾ má pri registrácii mo nos zvoli si, prípadne mu systém ponúkne niektorú z dostupných obrázkov. Tie sa potom zobrazujú v okne klienta partnera pri výmene správ. Tak ako ka dý klient instant messagingu aj MSN Messenger ponúka v prvom rade okam itú výmenu textových správ a zis ovanie, kto zo zoznamu kontaktov je práve pripojený na internet. Jednou z obmedzujúcich podmienok, ktoré MSN Messenger kladie pri zaradení urèitej adresy elektronickej pošty medzi kontakty, je po iadavka, aby mal kontakt zriadené konto Passport. Mo nosti správy kontaktov sú pod¾a oèakávania ve¾mi pestré a úèinné. K zaujímavým vlastnostiam MSN Messengera patrí mo nos pou íva pri konverzácii webovú kameru. Samozrejmos ou je takisto výmena súborov MSN Messenger umo òuje posiela fotografie èi iné súbory. Rovnako ako pri ICQ je tu aj mo nos telefonovania cez internet. Na vyu itie tejto mo nosti je potrebný len mikrofón. Pokia¾ máte chu na hry cez internet, MSN Messenger ponúka klasické Míny, Solitaire, Dámu a Drahokamy. Oproti ICQ má MSN Messenger pri poruchách siete iný prístup po ka dom odpojení sa treba znovu prihlási. Èo sa týka grafického spracovania, MSN Messenger je, pochopite¾ne, spracovaný tak, e sa na prvý poh¾ad dá spozna, kto je jeho výrobcom. Program ponúka široké mo nosti prispôsobenia vzh¾adu osobnému vkusu. Mo no meni rôzne farebné schémy, pozadia a podobne. MSN Messenger si mô ete stiahnu na http://messenger.msn.com/. MSN Messenger je dostupný nielen pre platformu PC, ale aj pre Macintosh, Pocket PC a Smartphone so softvérom Windows Mobile. V prostredí Windows XP je MSN Messenger integrovaný ako Windows Messenger. Yahoo!Messenger (messenger.yahoo.com) Spoloènos Yahoo! ponúka na instant messaging program Yahoo!Messenger. Ten je dostupný zadarmo. Podmienkou pou ívania je však existencia Yahoo! identity. Tá sa stáva identifikátorom aj v prostredí Yahoo! Messenger. Èo sa týka funkcií, Yahoo!Messenger ponúka presne to isté ako konkurencia výmenu krátkych správ, emotikony, telefonovanie, výmenu súborov, ale aj hry a ïalšie funkcie. Samozrejmos ou je integrácia s elektronickou poštou na Yahoo!. Yahoo!Messenger doká e okrem iného upozorni aj na udalosti, ktoré má pou ívate¾ Yahoo! poznamenané vo svojom kalendári, èi ceny akcií. Yahoo!Messenger si mô ete stiahnu na http:// pager.yahoo.com/. Trillian (www.ceruleanstudios.com) Absencia jednotného štandardu v oblasti instant messagingu vedie k potrebe ma súèasne nainštalovaných viacero klientov. Druhou mo nos ou je pou itie klienta, ktorý podporuje viaceré protokoly. Takýmto klientom je Trillian spoloènosti Cerulean Studios. Verzia Basic je k dispozícii zadarmo, za verziu Pro treba zaplati 25 dolárov, v èom je zahrnutá podpora u ívate¾a a upgrade na jeden rok. Trillian si mô ete stiahnu na http://www.ceruleanstudios.com/downloads/. Miranda IM (http://www.miranda im.org) Medzi klientmi na instant messaging má Miranda trochu zvláštne postavenie. Je šírená pod licenciou GPL, jej zdrojový kód je vo¾ne dostupný a má ve¾mi malé nároky na systémové zdroje. Pri inštalácii staèí spusti inštalaèný program alebo rozbali zip. Ve¾kos Mirandy je o nieèo viac ako 700 KB. Flexibilitu Mirandy zabezpeèuje viac ako 200 rozlièných pluginov. S ich pomocou Miranda podporuje protokoly pou ívané ICQ, MSN Messengerom, AIM, Yahoo!Messengerom a ïalšími klientmi. Mirandu si mô ete stiahnu na http://www. miranda-im.org/release/download.php. Podporované sú všetky verzie Windows od Win9x vyššie. ZÁVER Explozívny rozvoj instant messagingu osem rokov od jeho vzniku potvrdzuje, e krása niektorých myšlienok spoèíva predovšetkým v jednoduchosti. Aj keï sa na instant messaging postupne naba¾ovali ïalšie a ïalšie mo nosti, preva ná väèšina u ívate¾ov vyu íva len rýchlu výmenu správ. Poèet rozlièných platforiem pre instant messaging stále narastá. Mo no spomenú napríklad Odigo (http://www.odigo.org). Atraktivita a jednoduchos komunikácie sa odrazila aj v tom, e dôle itos instant messagingu si uvedomili aj zákonodarcovia. Ešte v roku 2002 prijal Kongres USA Sarbanes Oxley Act, ktorý mal nadobudnú úèinnos 15. júna 2004. Zákon urèuje, ako majú spoloènosti postupova pri zverejòovaní povinných finanèných údajov. Aj keï sa v zákone priamo nespomína povinnos uchováva pre prípad kontroly správy odoslané cez instant messaging, niektoré spoloènosti ich u uchovávajú. Napríklad organizácia NASD, ktorá prevádzkuje burzu NASDAQ, po aduje od svojich èlenov, aby správy odosielané cez instant messaging uchovávali rovnako dlho ako správy odosielané elektronickou poštou. V neposlednom rade sa vzh¾adom na mno stvo u ívate¾ov pripojených na jednotlivé platformy instant messagingu zaèali vyskytova aj pokusy o odosielanie správ charakteru spamu (oznaèované ako SPIM). Naš astie to v tejto oblasti nevyzerá a tak zle ako v prípade elektronickej pošty. Instant messaging preniká úspešne aj do klasických aplikácií. Len na ilustráciu, táto funkcia sa stala súèas ou Lotus Notes a Domino. Ide o komponent SameTime a je urèený pre podnikové pou itie. Pod¾a výrobcu umo òuje hlavne lepšie vyu itie poznatkov vo ve¾kých organizáciách, prièom pou ívatelia mô u kontaktova priamych expertov pod¾a ich špecializácie. Niè však nepredstaví instant messaging tak dobre ako jeho vyskúšanie v praxi. Preto sme na cédeèko prilo ené k tomuto èíslu PC REVUE umiestnili inštalaèné balíky pre ICQ, MSN Messenger, Yahoo!Messenger a AOL Instant Messenger, Trillian a Mirandu IM. 8/2004 PC REVUE 35

H A R D W A R E Externé pevné disky a rámce Samuel Krošlák TESTOVALI SME V tomto teste sme sa rozhodli nadviaza na nedávny test interných pevných diskov. Externé pevné disky a rámce na disky rozhodne nie sú ich konkurenciou, ale ich cie¾om je vyplni medzeru medzi záznamom na menšie optické médiá a uskladnením dát na klasické pevné disky. Externý pevný disk je zariadenie urèené v prvom rade na zálohovanie dát alebo pre ¾udí, èo potrebujú èasto prenáša ve¾ké mno stvo údajov. Náš èlánok prináša predovšetkým preh¾ad externých zariadení na úschovu dát. Keï e takýchto externých pevných diskov je ve¾ké mno stvo, sna ili sme sa vybra z ka dého typu aspoò jedno zariadenie. Mali sme k dispozícii šes modelov od piatich výrobcov. V teste sa nakoniec zišli dva externé pevné disky, jeden rámec na 2,5" disk, dva rámce na 3,5" disk a kombinované zariadenie na 3,5" alebo 5,25" zariadenia. Ich výsledky sme nakoniec porovnali s klasickým interným pevným diskom. OPLATÍ SA KÚPI RÁMEC ALEBO PEVNÝ DISK? Ve¾a pou ívate¾ov váha, èi sa im viac oplatí kúpi externý pevný disk ako hotové riešenie, prípadne kúpi rámec a pevný disk zvláš. Správne rozhodnutie závisí najmä od úèelu pou itia. Vo všeobecnosti je výhodnejšia kúpa rámca, preto e disk, ktorý doòho osadíte, mô ete kedyko¾vek jednoducho vymeni. Rámce si èasto kupujú aj pou ívatelia, ktorým po generálke poèítaèa ostal disk navyše. Pevný disk s kapacitou 5 alebo 10 GB je v novej zostave len na prí a, ale po osadení do rámca sa z neho stáva hodnotné mobilné riešenie. Za málo peòazí (rámce stoja od 1000 do 3000 Sk bez DPH) si teda mô ete kombináciou pevného disku ¾ubovo¾nej kapacity vytvori vlastné zariadenie na prenos ve¾kého mno stva dát. Nehovoriac o tom, e rámec èasto pre ije pevný disk a mô ete doò osadi disk prakticky s neobmedzenou kapacitou. Rámce na pevné disky sa tešia ob- ¾ube aj u študentov a mladých ¾udí pri prenose ve¾kého mno stva dát, èasto multimediálneho charakteru. Na druhej strane externé pevné disky, ktoré sa kupujú ako kompletné pevne zlo ené riešenie, sú dizajnovo väèšinou lepšie zvládnuté a dodávaný softvér znaène zjednodušuje archiváciu údajov. Niektoré externé pevné disky obsahujú aj zaujímavé doplnkové funkcie, najmä na u¾ahèenie zálohovania dát. Väèšinou sa dodávajú ako celistvé zariadenie, èi e jeho kapacitu nemo no rozšíri. INŠTALÁCIA Je rovnaká ako pri klasickom poèítaèovom príslušenstve. Väèšina rámcov sa pripája k portu USB alebo FireWire. Ak váš poèítaè nie je vybavený takým rozhraním, ktoré ponúka rámec alebo disk, nezostáva vám niè iné ako si dokúpi prídavnú kartu PCI s príslušnými konektormi. Ceny takýchto kariet sa pohybujú okolo 500 Sk bez DPH. Niektoré externé pevné disky a rámce vy adujú aj zvláštne napájanie. Tu platí: Èo výrobca, to nové riešenie. Parametre a výsledky testov jednotlivých zariadení Názov Seagate 3.5"HDD Aluminum Gembird Maxtor Maxtor OneTouch Q Tec 750H Welland ME 350U2F Barracuda 120 GB, Mobile Enclosure Flexi Drive OneTouch USB2 HDD External 8 MB cache mini case enclosure Typ zariadenia rámec rámec pevný disk pevný disk rámec rámec Osadený pevný disk Seagate Barracuda Hitachi, Maxtor Maxtor 160 GB Seagate Seagate Barracuda ATA100, 120 GB, 80 GB, 80 GB Barracuda ATA100, 120 GB, 8 MB cache 4200 ot./min. ATA100, 120 GB, 8 MB cache 8 MB cache Podporovaný formát zariadení 3.5" 2.5" 3.5" 3.5" 3.5" 3.5 / 5.25" Rozhranie P ATA USB 2.0 FireWire USB 2.0 USB 2.0 USB 2.0 FireWire USB 2.0 USB 2.0 FireWire Sandra Filesystem Benchmark [MB/s] 38 22 25 12 24 32 31 22 22 29 HD Tach Burst speed [MB/s] 46,3 25,45 28,1 13 26,3 26,2 34,55 26,2 24,7 37,25 Rýchlos èítania [MB/s] 31,01 17,42 19,53 12,49 22,03 22,05 28,35 18,34 17,18 24,58 Rýchlos zápisu [MB/s] 30,09 16,41 14,80 9,90 14,66 14,58 14,40 16,94 16,16 19,20 Zá a procesora [%] 9,05 11,85 5,95 7,8 11,85 13,3 10,15 9,7 13,25 8,15 H2Benchw Sekvenèné èítanie [MB/s] 41,42 24,34 27,27 11,84 26,17 26,21 34,22 25,02 24,21 35,33 Sekvenèný prenos dát [MB/s] 41,92 24,05 27,48 11,53 26,30 26,17 34,53 24,38 24,20 34,42 Core test [MB/s] 43,79 24,95 28,35 13,14 25,00 26,23 34,64 26,17 24,97 36,96 Prístupová doba èítania [ms] 15,01 15,48 15,175 19,48 19,565 21,91 21,435 15,3 15,445 15,045 Prístupová doba zápisu [ms] 12,7 12,98 13,15 11,975 9,54 9,74 9,735 12,77 12,575 12,635 Prístupová doba èítania 2 [ms]* 6,735 7,115 6,89 11,13 8,76 7,46 10,44 7,02 7,11 6,9 Prístupová doba zápisu 2 [ms]* 4,675 4,59 4,785 4,695 3,945 4,6 5,79 5,09 4,5 4,575 Aplikaèný index 16,1 11,45 11,8 6,8 8,6 10,45 11,05 12 11,45 13,35 Cena v Sk bez DPH / s DPH 2500 / 2975 517 / 615 5150 / 6129 7480 / 8901 1168 / 1390 2590 / 3082 Záruka 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacov 24 mesiacov Zapo ièal Westech, s. r. o. BGS Distribution, Asbis, Asbis, s. r. o. ProCA, Servodata, s. r. o. a. s. s. r. o. s. r. o. * pre prvých 504 MB 36 PC REVUE 8/2004

H A R D W A R E Niektoré disky sú napájané aj z portu PS/2, èo je zaujímavé riešenie. Operaèný systém Windows XP síce znesie odpojenie a následné zapojenie zariadenia na port PS/2, nie v dy je to však ideálne. Nieko¾kokrát sa nám stalo, e po odpojení zariadenia PS/2 nám poèítaè prestal reagova. Iné majú zase napájanie riešené úplne nezávisle od poèítaèa, èo je výhodné, preto e neza a ujú zdroj. Na druhej strane budete musie nájs vo¾nú zásuvku. Väèšina rámcov a pevných diskov, ktoré podporujú prenos dát cez FireWire, majú dva takéto porty na zapojenie ïalšieho zariadenia. Väèšina externých pevných diskov a rámcov má na zadnej strane vypínaè, ktorým sa disk spúš a. Inštalácia pevného disku do rámca je u trochu zlo itejšia, preto e musíte rámec rozmontova. Výrobcovia takýchto rámcov toti väèšinou poèítajú s tým, e pevný disk budete v rámci vymieòa len zriedkakedy. Ak budete potrebova vymieòa disk v rámci ve¾mi èasto, odporúèame vám poobzera sa po modeli s jednoduchou inštaláciou disku. AKO SME TESTOVALI Na testovanie externých pevných diskov sme sa rozhodli pou i takú istú metodiku ako pri interných diskoch v júnovom èísle PC REVUE. Z testovacích programov sme vyradili test ZD WinBench pre jeho problémy na väèšine poèítaèových zostáv. Naopak, pridali sme program SiSoft Sandra. Pou ili sme tak nasledujúce testovacie programy. H2Benchw verzie 3.6 testuje ve¾mi komplexne takmer všetky dôle ité parametre pevného disku. K disku pristupuje na fyzickej úrovni. Pre plnohodnotné testovanie disk nesmie obsahova nijaké partície, èi e sa dá testova iba èistý disk. Ve¾mi dobre je tu testovaná prístupová doba diskov a prenosy dát na disku vo všeobecnosti. Test obsahuje aj tzv. aplikaèný index, ktorý je vyhodnotený na základe šiestich aplikaèných profilov. Tie sú zostavené pod¾a najèastejších pou ití disku: Swapping, Installing, Word, Photoshop, Copying a F-Prot. Upozoròujeme však, e program sa ovláda pomocou príkazového riadka a preèíta si manuál pred pou itím je naozaj nevyhnutné. Program si mô ete stiahnu na stránke www. heise.de/ct. HD Tach verzia 2.61 tento program sa vynikajúco dopåòa s predchádzajúcim testom. Je ob¾úbený aj vïaka ve¾mi prívetivému a jednoduchému pou ívate¾skému rozhraniu. Z výsledkov doká e zostavi graf, ktorý sme pripojili k opisu ka dého zariadenia. Pri tejto verzii si však dajte pozor na funkciu Advanced size checking, preto e tá mô e niektorým diskom narobi problémy. Odporúèame vám necha ju odznaèenú. Skúšobnú verziu programu nájdete na www.simplisoftware. com. Sandra 2004 sp2 ve¾mi populárny program na testovanie systému a zis ovanie informácií o konfigurácii a nastavení Windows. Z tohto programu sme vybrali test Filesystem Benchmark, ktorého výstupom je údaj o rýchlosti disku v MB za sekundu. SiSoft Sandra má oproti ostatným testovacím programom navrch tým, e zobrazuje aj výsledky ostatných vybraných komponentov a umo òuje ich porovnáva s práve získanými výsledkami testovaných komponentov. Ovládanie programu je ve¾mi intuitívne. Verzia Standard je vo¾ne šírite¾ná a mô ete si ju stiahnu napr. na adrese www.sisoftware.net/. Ka dé kolo testovacích programov sme zopakovali trikrát a výsledky sú v opise ka dého disku. Medzi testami sme v dy defragmentovali disk, na ktorom bol operaèný systém a z ktorého sme spúš- ali aj testovacie programy. Testova sme sa rozhodli na priemernej zostave be ného pou ívate¾a základná doska MSI KT4AV s procesorom Athlon XP 2200+ (reálna frekvencia 1,8 GHz) a s 512 MB systémovej pamäte, s nainštalovaným operaèným systémom Windows XP Pro EN + všetky aktualizácie ku dòu testovania (polovica júla). Ako sme avizovali, pre porovnanie sme do tabu¾ky zaradili aj interný 3,5" pevný disk Seagate Barracuda ATA100 s kapacitou 80 GB a vyrovnávacou pamä ou s kapacitou 8 MB ako zástupcu interných pevných diskov. Ku ka dému zariadeniu sme zaradili graf vyprodukovaný programom HD Tach, v ktorom sa dá s preh¾adom urèi rýchlos zápisu a èítania dát po celej oblasti disku. Priemerná prístupová doba èítania a zápisu [ms] Takisto sme z výsledkov zostavili tri grafy. Prvý je graf priemernej prístupovej doby na zápis a èítanie. Táto hodnota je uva ovaná ako priemerný dosiahnutý èas v rámci celej oblasti disku. Èasové údaje sú v milisekundách èím menšia hodnota, tým lepšie. Najlepšiu prístupovú dobu sme zaznamenali pri rámci Welland ME-350U2F v zapojení cez rozhranie FireWire. Prístupová doba bola takmer identická s rovnakým diskom zapojeným na radiè P-ATA. Predbehol ho len o zanedbate¾nú stotinu milisekundy. Aj tu sa potvrdilo, e disky zapojené pomocou rozhrania FireWire majú v dy mierne lepšiu prístupovú dobu. Naopak, najhoršia prístupová doba bola zaznamenaná pri disku Maxtor OneTouch 160 GB a Gembird Flexi-Drive mini (tomu sa to však nedá vyèíta, keï e ide o rámec na 2,5" disky). Druhý graf zobrazuje dosiahnutý aplikaèný index v programe H2Benchw. Èím vyššia hodnota, tým lepšie. Tu u bolo jasne vidie, e všetky externé zariadenia zaostávajú za klasickým diskom pripojeným P-ATA. Nie je to však prive¾ká škoda, preto e aplikaèný profil predpokladá pou ívanie testovaného disku pri be ných operáciách, ako je inštalácia programov, swapping, Photoshop a pod., èo nie je ve¾mi rozšírené pou itie externých pevných diskov. Všetky disky mali pomerne vyrovnané výsledky, ktoré sa väèšinou pohybovali v rozmedzí 8/2004 PC REVUE 37

H A R D W A R E Aplikaèný index v programe H2Benchw od 10 do 12 bodov. Interný pevný disk dosiahol 16,1 boda. Za a enie procesora pri práci s diskom je nezanedbate¾ný parameter najmä pri slabších zostavách. Väèšina externých zariadení obstála oproti internému pevnému disku ve¾mi dobre. Priemerná hodnota vy a enosti procesora je 10 percent. USB 2.0 ALEBO FIREWIRE Otvorene povedané, trochu nás prekvapili rozdiely medzi výsledkami, ktoré sme získali pri pou ití rozhrania USB 2.0 a FireWire v rámci jedného zariadenia (pokia¾ takúto kombináciu zariadenie podporovalo). Obe rozhrania toti ponúkajú prenosovú rýchlos zhruba pol gigabajtu za sekundu, èo je v porovnaní s rýchlos ou pevného disku, resp. externého pevného disku takmer dvadsa násobok. Príèinou teda bude zrejme odlišné usporiadanie a vyhotovenie týchto rozhraní v rámci alebo externom pevnom disku a pou itý èip, ktorý zabezpeèuje prenos údajov z platformy IDE na USB, resp. Fire- Wire. V prípade disku Maxtor bol rozdiel pri zapojení pomocou rozlièných rozhraní ve¾mi malý (asi 10 percent) a výsledky sa líšili pri rôznych testoch. Rámec Welland je zrejme výhodnejšie zapoji v re- Za a enie procesora pri práci s diskom [%] Tabu¾ka rýchlostí najpou ívanejších rozhraní Rozhranie Rýchlos Poèet podporovaných zariadení USB 1.1 12 MB/s 127 USB 2.0 480 MB/s 127 FireWire 400 MB/s 63 P ATA (IDE) 33 133 MB/s 2 na kanál S ATA 150 150 MB/s N / A ime USB, preto e tak dosahuje v priemere o 15 % lepšie výsledky. Neplatí to pre prístupovú dobu, ktorá je rovnaká pri oboch zapojeniach. Posledným zariadením, ktoré podporovalo obe rozhrania, je 3,5" HDD Aluminum Mobile Enclosure a tu boli výsledky len mierne lepšie pri pou ití rozhrania FireWire. Poèas testu sme takisto zistili, e zapojenie zariadení portom FireWire zvyèajne vedie k zní eniu celkovej zá a e procesora pri práci disku, v niektorých prípadoch dokonca takmer na polovicu. Výber vhodného rozhrania tak mô eme zhrnú do pár viet. Obe rozhrania majú pre súèasné pevné disky priepustnos, ktorá je ïaleko nad priepustnos ou samotného disku. Výber rozhrania zále í len na konkrétnom zariadení (aký výkon dosahuje v týchto re imoch) a od poètu vo¾ných portov vo vašom poèítaèi. Vo všeobecnosti má však z výkonnostnej stránky mierne navrch rozhranie Fire- Wire, a to aj vïaka ni ším nárokom na pou itý procesor. Dajte si pozor aj na rozhranie USB, ktoré vo verzii 1.1 má prenosovú rýchlos iba 12 MB/s, èo by znaène obmedzovalo externé pevné disky pripojené k takémuto portu. Konkrétne rýchlosti najpou ívanejších rozhraní urèených na prácu s väèším mno stvom údajov udávame v tabu¾ke. Ak vaša doska podporuje rozhranie USB 2.0, musíte ma ešte nainštalovaný minimálne SP1 pre Windows XP, preto e bez neho vám pôjde port USB iba na rýchlosti 12 MB/s aj vtedy, ak ide o rýchlejšiu verziu. Ak zapojíte externý disk, ktorý doká e pracova s rozhraním USB 2.0, do pomalšieho portu (USB 1.1), v systémovej lište by sa vám malo zobrazi upozornenie, e máte zapojené zariadenie USB 2.0 do pomalého portu USB 1.1. ZÁVER A VYHODNOTENIE Ako sme predpokladali, výsledky externých pevných diskov a rámcov boli takmer v dy slabšie, nanajvýš rovnaké ako výsledky interného pevného disku. Naše skúsenosti z testovania sú však ve¾mi pozitívne. Nemali sme nijaký problém s testovanými zariadeniami a všetky podávali dobré výkony. Výsledky testov boli v niektorých prípadoch ve¾mi vyrovnané a rozhodovanie o ví azovi testu bolo ve¾mi zlo ité. Ka dé zariadenie má svoje dobré aj zlé stránky. V iadnom prípade nemô eme tvrdi, e ví az testu je z ka dej stránky najlepším riešením pre všetkých. Ka dý pou ívate¾ si musí najprv rozmyslie, na èo takéto zariadenie bude pou íva, a tomu podriadi svoj výber. Nakoniec sme sa rozhodli titul Ví az testu udeli rámcu Q-Tec 750H USB2, ktorý zaujal vynikajúcim výkonom a ešte lepším pomerom cena/ú itková hodnota. KATEGÓRIA RÁMCE 3,5" HDD Aluminum Mobile Enclosure Tento testovaný rámec je urèený pre 3,5" pevné disky P-ATA. Ako názov napovedá, je vyrobený z hliníka a pôsobí ve¾mi elegantne. Je o nieèo menší a ¾ahší ako externé pevné disky Maxtor OneTouch. Neobsahuje však ventilátor, èo mô e zvýši tepelné opotrebovanie niektorých diskov. Na prednej èasti sa v okolí LED diódy signalizujúcej prácu s diskom nachádza iba ve¾mi úzka medzera. Uchytenie pevného disku v rámci je vyriešené ako pri klasickej FireWire USB poèítaèovej skrinke. Po odsunutí boèných lamiel sa disk priskrutkuje k boèným stenám zariadenia. Napájanie je èisto externé a disk sa k poèítaèu pripája pomocou portov USB 2.0 alebo FireWire. Výsledky tohto rámca sú vynikajúce. Vyniká najmä ve¾mi nízka zá a procesora, ktorá bola v re ime FireWire najlepšia v teste. Prekonala dokonca aj interný pevný disk. Výsledky ostatných testov sú primerané takémuto zariadeniu. Prístupová doba disku na èítanie a zápis dát je na ve¾mi dobrej úrovni a takisto sa pribli uje k prístupovým dobám interných pevných diskov. Vcelku je výkon tohto zariadenia ve¾mi vyvá ený a dizajnovo na slušnej úrovni, no pri kúpe sa budete musie vyrovna s mierne vyššou cenou. Podporované zariadenia: 3,5" pevný disk Rozhranie: USB 2.0, FireWire Zapo ièal: Westech Cena: 2975 Sk (2500 Sk bez DPH) Záruka: 24 mesiacov H O D N O T E N I E Sandra Filesystem Benchmark: OOOOOOOGGG Rýchlos èítania/zápisu: OOOOOOGGGG Prístupová doba na èítanie/zápis: OOOOOOOOOO H2Benchw aplikaèný index: OOOOOOOOGG Zá a procesora: OOOOOOOOOO Celkové hodnotenie: OOOOOOOOGG 38 PC REVUE 8/2004

H A R D W A R E Gembird Flexi Drive mini Toto zariadenie na prvý poh¾ad osloví rozmermi, ktoré sú naozaj len o málo väèšie ako 2,5" pevný disk. Testovali sme ho s osadeným pevným diskom Hitachi 80 GB, 4200 ot./min. Nemali sme síce mo nos porovna ho s iným rámcom pre 2,5" disky, ale výsledky, ktoré dosiahol, sú pre túto kategóriu rámcov primerané, keï e disky pre notebooky sú menej výkonné ako plnohodnotné 3,5" disky. Netreba sa necha zmias ni ším hodnotením disku, preto e patrí do úplne inej kategórie ako ostatné zariadenia v teste. Zaradili sme ho hlavne pre porovnanie a pre predstavu o pomere výkonu 2,5", 3,5" externých a 3,5" interných pevných diskov. Dizajn tohto zariadenia je vynikajúci, skrutky zapadajú presne a ¾ahko, pevný disk dr í v rámci pevne a navyše rámec obsahuje aj dve indikaèné diódy aktivity zariadenia, ktoré sú vyvedené po celej vrchnej èasti rámca. Napájanie tohto zariadenia zabezpeèuje nadstavec, ktorý sa pripája do portu PS/2. Ak máte obsadené oba konektory PS/2, napájací konektor tohto zariadenia jednoducho zapojíte medzi konektor PS/2 na doske a zásuvku PS/2 klávesnice alebo myši. Pri hodnotení tohto rámca vyniká ve¾mi nízka zá a procesora pri práci, ktorá dokonca prekonala interný pevný disk. Toto zariadenie vyniká najmä mobilitou a nízkou hmotnos ou bez problémov ho zmestíte napr. aj do vrecka košele. Rozhranie: USB 2.0 Podporované zariadenia: 2,5" pevný disk Zapo ièal: BGS Distribution Cena: 615 Sk (517 Sk bez DPH) Záruka: 24 mesiacov H O D N O T E N I E Sandra Filesystem Benchmark: OOOOGGGGGG Rýchlos èítania/zápisu: OOOOGGGGGG Prístupová doba na èítanie/zápis: OOOOOOGGGG H2Benchw aplikaèný index: OOOOOGGGGG Zá a procesora: OOOOOOOOOO Celkové hodnotenie: OOOOOOGGGG Q Tec 750H USB2 Predposledný rámec od nie ve¾mi známej firmy Q-Tec príjemne prekvapil najmä dosiahnutými výsledkami pri práci s diskom. Vyhotovenie je trochu nešikovné a na rozobratie rámca budete potrebova ve¾mi tenký krí ový skrutkovaè, preto e skrutky sa skrývajú hlboko v tele rámca. Pevný disk je v rámci uchytený z boèných strán, takisto ako je to pri poèítaèovej skrini. Treba na to však ešte uvo¾ni boèné lamely. Na spodnej strane rámca sa nachádza trochu väèší ventilátor, ktorý sa spúš a pri zapojení rámca do portu USB a dostatoène schladí aj nároènejšie disky. Rámec u tradiène obsahuje dve diódy signalizujúce stav zariadenia. Štandardne sa k nemu dodáva kabelá a CD s ovládaèmi pre operaèný systém Windows 9x. Pozoruhodný výkon zaznamenal disk najmä pri priemernej prístupovej dobe na èítanie a zápis. Takisto dosiahol druhý najlepší výsledok pri aplikaènom indexe programu H2Benchw. Mnohých toto zariadenie zaujme predovšetkým ve¾mi ústretovou cenou, ktorá si v kombinácii s vynikajúcimi výsledkami v testoch právom vydobyla prvé miesto v našom teste. Rozhranie: USB 2.0 Podporované zariadenia: 3,5" pevný disk Zapo ièal: ProCA Cena: 1390 Sk (1168 Sk bez DPH) Záruka: 24 mesiacov H O D N O T E N I E Sandra Filesystem Benchmark: OOOOOOGGGG Rýchlos èítania/zápisu: OOOOOOGGGG Prístupová doba na èítanie/zápis: OOOOOOOOOO H2Benchw aplikaèný index: OOOOOOOOGG Zá a procesora: OOOOOOOOOG Celkové hodnotenie: OOOOOOOOGG Welland ME 350U2F FireWire 2.0 aj FireWire a napája sa priamo klasickým konektorom napájania pre poèítaèové skrinky. Predná strana sa dá po rozobratí odstráni, èím umo níte vysúvanie CD/DVD mechaniky. Výsledky tohto rámca sú vynikajúce a ve¾mi tesne sa umiestnil na druhom mieste. Napriek tomu, e znaèky tohto rámca sme sa museli dopátra a cez internet, ide o ve¾mi solídny rámec. Doká e takmer všetko, èo mô ete od takéhoto zariadenia oèakáva. Podporuje zariadenia formátu 3,5" aj 5,25", èo znamená klasický pevný disk alebo optickú mechaniku. Z toho vyplýva, e jeho rozmery musia by a sú naozaj v oblasti externých rámcov znaèné - 27 16 5,5 cm. Rámec je vyrobený z umelej hmoty a jeho dizajn USB zlepšuje svetlomodrá LED dióda, zabudovaná takmer po celej då ke tela rámca. Tá pri práci bliká, èo je síce efektné, ale po èase to mô e ruši. Pre optickú mechaniku má dobre riešený audiovýstup, ktorý má vonkajší konektor 3,5 mm jack, ktorý vnútri rámca prechádza na klasický štvorpinový interný audiokonektor. Vzadu je umiestnený malý ventilátor, ktorý zaruèuje cirkuláciu vzduchu v rámci. Samozrejmos ou je CD s ovládaèmi pre staršie operaèné systémy. Manuál je struèný a iba v angliètine. Disk podporuje obe štandardizované rozhrania USB Rozhranie: USB 2.0, FireWire Podporované zariadenia: 3,5" pevný disk/5,25" CD/DVD mechanika Zapo ièal: Servodata Cena: 3082 Sk (2590 Sk bez DPH) Záruka: 24 mesiacov H O D N O T E N I E Sandra Filesystem Benchmark: OOOOOOOGGG Rýchlos èítania/zápisu: OOOOOOOGGG Prístupová doba na èítanie/zápis: OOOOOOOOOO H2Benchw aplikaèný index: OOOOOOOOGG Zá a procesora: OOOOOOOOGG Celkové hodnotenie: OOOOOOOOGG 8/2004 PC REVUE 39

KATEGÓRIA EXTERNÉ PEVNÉ DISKY Maxtor OneTouch 80 GB Prvým testovaným externým pevným diskom je Maxtor OneTouch s kapacitou 80 GB a rozhraním USB 2.0. Je jedným z obrovského radu externých pevných diskov, ktoré momentálne Maxtor ponúka. Prvé, èo nás zaujalo, je vysoká hmotnos a pevnos zariadenia, ktoré pôsobí neznièite¾ným dojmom. Vyhotovenie a dizajn sú azda najlepšie spomedzi testovaných zariadení. Povrch zariadenia je z kovu a na prednej èasti je jedno podlhovasté tlaèidlo, ktoré slú i na rýchle zálohovanie dát z poèítaèa. Tlaèidlo je zároveò podsvietené a pri aktivite disku v pozadí blikajú dve modré diódy. Zálohovanie dát je jednou z hlavných funkcií disku. Na naše prekvapenie sú jeho výsledky v testoch dos odlišné od jeho silnejšej verzie s dvojnásobnou kapacitou. V priemere sú však takmer vyrovnané. Napájanie je externé, tak e budete potrebova vo¾nú elektrickú zásuvku. Cena oproti klasickému pevnému disku s rovnakou kapacitou a parametrami je síce vyššia, ale pre pou ívate¾ov, ktorí èasto svoje údaje z poèítaèa zálohujú, resp. prenášajú medzi poèítaèmi a zároveò si potrpia aj na dizajn, mô e by tento disk ideálnou vo¾bou. Budú sa však musie uspokoji s priemernou rýchlos ou. Rozhranie: USB 2.0 Zapo ièal: Asbis Cena: 6129 Sk (5150 Sk bez DPH) Záruka: 24 mesiacov H O D N O T E N I E Sandra Filesystem Benchmark: OOOOOOOGGG Rýchlos èítania/zápisu: OOOOOOOGGG Prístupová doba na èítanie/zápis: OOOOOOOOOG H2Benchw aplikaèný index: OOOOOOGGGG Zá a procesora: OOOOOOOGGG Celkové hodnotenie: OOOOOOOGGG Maxtor OneTouch 160 GB USB FireWire Tento externý pevný disk je takisto z radu Maxtor OneTouch. Testovaný model disponuje dvojnásobnou kapacitou a ponúka navyše mo nos pripojenia k poèítaèu prostredníctvom portu FireWire. V ostatných parametroch je zhodný s diskom s kapacitou 80 GB. Jeho výsledky v testoch však tomu ve¾mi nenasvedèujú. Na jednej strane má vyššie hodnotenie v teste Sandra Filesystem Benchmark, ale na druhej strane má pomalšiu prístupovú dobu. V celkovom hodnotení to obom modelom prinieslo skóre 7 z 10. Výsledky, ktoré sme dosiahli, keï sme zariadenie testovali cez rozhranie USB 2.0 a FireWire, sú mierne rozdielne. V konkrétnych testoch sa tieto rozhrania akoby predbiehajú. Rozdiel v teste Sandra Filesystem Benchmark je zanedbate¾ný. V teste HD Tach rýchlos èítania, zápisu a zá a procesora dosiahol tento disk lepšie výsledky pri zapojení cez FireWire. Vo všetkých testoch programu H2Benchw boli výsledky porovnate¾né. Tento disk takisto ako predchádzajúci model odporúèame hlavne pou ívate¾om, pre ktorých je prvoradé pohodlie, rýchlos obsluhy a dizajn. Ostáva však ve¾ká nevýhoda, spoloèná pre všetky externé pevné disky nemo nos zväèšenia kapacity disku v prípade takejto po iadavky pou ívate¾a. Rozhranie: USB 2.0, FireWire Zapo ièal: Asbis Cena: 8901 Sk (7480 Sk bez DPH) Záruka: 24 mesiacov H O D N O T E N I E Sandra Filesystem Benchmark: OOOOOOOOOG Rýchlos èítania/zápisu: OOOOOOOGGG Prístupová doba na èítanie/zápis: OOOOOOGGGG H2Benchw aplikaèný index: OOOOOOOGGG Zá a procesora: OOOOOOOGGG Celkové hodnotenie: OOOOOOOGGG 40 PC REVUE 8/2004

H A R D W A R E TESTOVALI SME Samuel Krošlák Výkonné poèítaèe V tomto teste sme sa rozhodli dôkladne otestova a porovna najvýkonnejšie poèítaèové zostavy, aké mo no na Slovensku v súèasnosti zohna. Test bol zameraný v prvom rade na nové procesory, základné dosky a grafické karty. Testovali sme tri zostavy na platforme Intel s procesormi Pentium 4 Prescott s frekvenciou 3,2 a 3,6 GHz a Pentium 4 Extreme Edition 3,4 GHz. Všetky boli osadené v novej pätici Socket T (LGA775). Na platforme AMD boli zalo ené dve zostavy: jedna s procesorom Athlon 64 FX53 a druhá obsahovala procesor Athlon 64 3800+. Takisto k novým procesorom boli pou ité aj nové základné dosky. Pre platformu AMD je to nvidia nforce 3 Ultra a Asus A8V Deluxe, obe podporujúce 1000 MHz FSB. Pre platformu Intel to bola referenèná základná doska Intel i915gav Grantsdale a Intel i925xcv Alderwood. V základnej doske Alderwood boli osadené dva 256 MB pamä ové moduly DDR II znaèky Micron. V rámci zostáv sme testovali nasledujúce grafické karty: MSI GeForce FX5950, nvidia GeForce 6800 GP (PEG) a nvidia GeForce 6800 Ultra (AGP). Na základných doskách od firmy Intel bola integrovaná grafická karta Intel Extreme Graphics 3. Aby sme vyriešili viacero domnienok, pripravili sme pre vás preh¾ad v súèasnosti najpou ívanejších pätíc a procesorov, ktoré sa do nich osadzujú. Zïaleka to nie je kompletný preh¾ad, ale na zorientovanie sa v najèastejšie pou ívaných komponentoch vám bude postaèova. Preh¾ad v súèasnosti pou ívaných pätíc procesorov Upozoròujeme, e pre viaceré testované zostavy v èase písania tohto èlánku ešte nebola stanovená predajná cena. V preva nej väèšine šlo o referenèné zostavy, ktoré sa v období realizácie testu (júl 2004) len pripravovali na jesenný trh. Athlon 64 3800+ Zostava je v skrinke Thermaltake Xaser III, ktorá je urèená pre najnároènejších hráèov. Na prvý poh¾ad zaujme ovládacím panelom na vetranie zostavy, ktorý obsahuje monochromatický LCD panel s programovate¾nými údajmi o teplote a štyrmi otoènými ovládaèmi konkrétnych ventilátorov. K tomuto ovládaciemu panelu vedie vodiè, ktorý sa pripája ku konkrétnemu komponentu s meranou teplotou (v tomto prípade procesor). Kontrolný panel takisto umo òuje spusti alarm pri prekroèení teploty nastavenej pou ívate¾om. Niektoré dodatoèné porty USB, FireWire a konektory zvukovej karty sú umiestnené netradiène na vrchnej èasti skrinky. V skrinke na ¾avej polopriesvitnej strane sú zabudované dve modré LED diódy po celej då ke, ktoré sa ovládajú na zadnom paneli. Základom zostavy je základná doska Asus A8V Deluxe, ktorá vyu íva èipovú súpravu VIA K8T800Pro takmer na maximum. Doska priamo podporuje aj Pätica Procesor Frekvencia / model Jadro Socket 370 Pentium 3 233 1400 Mendocino, Coppermine, Tualatin Socket 423 Pentium 4 1300 2000 Willamette Socket 478 Pentium 4, Pentium 4 EE 1700 3400 Willamette, Northwood, Prescott Socket T (LGA775) Pentium 4 3200 N/A Prescott Socket A Athlon XP 650 1400 (1500+ 2400+) Palomino, Thoroughbred, Barton, Thorton Socket 754 Athlon 64 2800+ 3700+ New Castle, Claw Hammer Socket 940 Athlon 64 FX FX 51/53 Sledge Hammer Socket 939 Athlon 64 FX FX 53 Sledge Hammer Socket 939 Athlon 64 3500+ N/A New Castle bezdrôtovú technológiu WiFi-g, ktorá pracuje s maximálnou rýchlos ou 54 Mb/s. Na zadnom paneli nájdete priamo vývod na anténu vyhovujúcu tejto špecifikácii, ktorú si však budete musie dokúpi. Doska poskytuje dobré mo nosti aj na tvorbu po¾a RAID. Máte mo nos vo¾by RAID typu 0, 1, 10 a JBOD (nadviazanie dvoch pevných diskov do jedného logického celku). Jadro zostavy tvorí procesor Athlon 64 3800+ s jadrom NewCastle, ktorý dosta iba vo vyhotovení pre päticu Socket 939. Pou ité sú dva moduly DDR SDRAM s efektívnou frekvenciou 500 MHz znaèky A-Data s oneskorením CL 2, pracujúce v re- ime Dual-channel. Grafická karta je MSI GeForceFX 5950 s kapacitou videopamäte 256 MB. Táto zostava obstála v testoch vynikajúco. V teste PC Mark 2002 získala najlepšie hodnotenie procesora. Výkon grafickej karty však u mierne zaostával oproti špièke v našom teste, ktorú zastupovala nvidia GeForce 6800 GP a Ultra. Vynikajúci výsledok dosiahla zostava v testoch, ktoré overovali spoluprácu procesora so systémovou pamä ou. Ve¾mi pomohli aj výkonné 500 MHz pamäte pracujúce v re ime Dual-channel. Pentium 4E HT 3,2 GHz Základom druhej zostavy je procesor Pentium 4 HT s frekvenciou 3,2 GHz s jadrom Prescott, ktoré sa vyrába 90 nm technológiou. Na tom by nebolo niè zvláštne, pokia¾ si nevšimnete päticu, ktorá je horúcou novinkou Intelu Socket775 alebo Socket T. S novou päticou Intel prináša aj nový chladiè, ktorý je ešte hutnejší ako klasický chladiè, dodávaný k doterajším procesorom Pentium 4. Z vrchnej a sèasti aj z boènej strany je chladiè otvorený, èo je nevýhodné najmä pre tých pou ívate¾ov, ktorí sa s ob¾ubou prehrabávajú vo vnútornostiach poèítaèa. Stretnutie ruky s vrtu¾ou chladièa pri plných otáèkach je z našej vlastnej skúsenosti ve¾mi nepríjemné. Roztoèený ventilátor je navyše a ko vidite¾ný. Spôsob uchytenia chladièa a procesora vidíte na obrázkoch. Základná doska je verejnosti len nedávno predstavený model Intel Grantsdale i915, ktorý je nástupcom dnešných dosiek s èipovou súpravou 42 PC REVUE 8/2004

H A R D W A R E i865 Springdale. Doska, ktorú sme mali k dispozícii, bola s integrovanou grafickou kartou Intel Extreme Graphics 3, teda slot PCI Express zostal vo¾ný pre prípad upgrade zostavy o grafickú kartu s rozhraním PCI Express. Túto zostavu sme pre porovnanie otestovali aj dodatoène s grafickou kartou osadenou do slotu PEG. Výsledky v takejto zlepšenej konfigurácii sú v tabu¾ke uvedené s hviezdièkou. Doska ïalej obsahuje dva vo¾né sloty PCI Express x1 a sloty pre systémovú pamä podporujúce a pamä DDR2. Zostava bola osadená dvoma klasickými 256 MB modulmi PQI s efektívnou frekvenciou 400 MHz pracujúcimi v re ime Dual-channel. Integrovaná zvuková karta vyhovuje štandardu HD Audio. Athlon 64 FX53 Táto zostava je spoloèným dielom troch rôznych firiem, teda nejde o reálne dostupný produkt. Základom zostavy je tentoraz novinka od firmy AMD procesor Athlon 64 FX53 osadený v pätici Socket 939. Procesor pracuje na frekvencii pribli ne 2,4 GHz a jeho vonkajšia frekvencia (FSB) je efektívnych 1000 MHz. Grafická karta nvidia GeForce 6800 Ultra PEG je momentálne vlajkovou loïou spoloènosti nvidia. Základná doska je takisto novinka od firmy nvidia a je to model nforce 3 Ultra 150 GB. Tá je urèená pre procesory Athlon s podporou 64-bitových inštrukcií, medzi ktoré sa radí nesporne aj Athlon 64 FX53. Základná doska ïalej obsahuje integrovanú zvukovú kartu AC'97 verzie 2.1 s podporou 8-kanálového zvuku. Ako optickú mechaniku dodávate¾ zvolil MSI DR4-A, ktorá doká e zapisova DVD 4 rýchlos ou. Pevný disk je momentálne to najrýchlejšie, èo sa dá na rozhraní S-ATA zohna Western Digital Raptor s kapacitou 74 GB. Zostava u neobsahuje FDD mechaniku, èo je síce krok k modernizácii, no nie v dy š astný. Existuje toti ešte ve¾mi ve¾a softvéru, ktorý disketovú mechaniku vyu íva. Dokonca aj inštalácia Windows XP (pokia¾ bude OS inštalovaný na pole RAID) vy aduje ovládaèe na diskete. Celá zostava je umiestnená v skrinke Thermaltake s efektným dizajnom. Pozoruhodné je aj to, e teplota procesora v pokoji je len o jeden stupeò ni šia, ako je teplota procesora Pentium 4 Prescott HT 3,6 GHz. Na tomto obrázku je zobrazená nová pätica Socket T aj s bezpinovým procesorom pre Socket T Pentium 4 XE a Prescott v pätici Socket T Ako poslednú sme mali k dispozícii zostavu, ktorá je takisto ako predchádzajúca zlo ená z referenèných komponentov a v èase písania tohto èlánku nebola ešte reálne dostupným produktom. Základná doska je momentálne to najlepšie od Intelu Alderwood i925xcv. Umo òuje osadenie nových pamä ových modulov s technológiou DDR II. Táto zostava obsahovala dva 512 MB pamä ové moduly s frekvenciou 533 MHz pracujúce v re ime Dualchannel. Táto doska sa zjavne spolieha na nové technológie, preto e obsahuje len jeden kanál IDE a a štyri konektory S-ATA. Grafická karta je nvidia GeForce 6800 GP s rozhraním PCI Express x16. Ïalej na nej nájdete dva vo¾né sloty PCI Express x1. Významnou zmenou posledného obdobia je prechod Intelu z pôvodnej pätice Socket 478 na Socket T (LGA775), s ktorým je spojená aj úplne odlišná 8/2004 PC REVUE 43

H A R D W A R E Preh¾ad technických parametrov testovaných zostáv Skrinka Thermaltake Xsaser III Brave, ATX Thermaltake Xsaser III Zdroj 500 W 300 W 300 W 460 W Pätica Socket 939 LGA775 / Socket T Socket 939 LGA775 / Socket T Procesor Athlon 64 3800+ Pentium 4, Prescott, HT Athlon 64 FX53 Pentium 4 XE, HT Pentium 4, (2 MB L3 cache) Prescott, HT Frekvencia procesora 2,4 GHz 3,2 GHz 2,4 GHz 3,4 GHz 3,6 GHz Základná doska Asus A8V Deluxe Intel Grantsdale nvidia Intel Alderwood Èipová súprava VIA K8T800Pro + VT8237 Intel i915gav nvidia nforce 3 Ultra Intel i925xcv Frekvencia FSB 1000 MHz (200 MHz 5) 800 MHz (200 MHz 4) 1000 MHz (200 MHz 5) 800 MHz (4 200 MHz) Pamä RAM A Data Vitesta PQI Corsair Micron DDR II Kapacita RAM 1 GB 512 MB 1 GB 1 GB Efektívna frekvencia RAM, re im 500 MHz, Dual channel 400 MHz, Dual channel 400 MHz, Dual channel 533 MHz, Dual channel Rozhranie ATA 2 P ATA133, 4 S ATA 2 P ATA133, 4 S ATA 2 P ATA133, 4 S ATA 1 P ATA133, 4 S ATA Poèet slotov PCI 5 4 5 4 Poèet slotov PCI Express x1 0 2 0 2 Poèet slotov PCI Express x16 0 1 0 1 Porty USB 8 6 6 6 Port FireWire 2 0 0 1 Gameport 1 0 0 0 Sériový port 1 1 1 0 Paralelný port 1 1 1 1 Grafická karta MSI nvidia GeForce FX5950 Intel Extreme Graphics 3 nvidia GeForce 6800 Ultra nvidia GeForce 6800 GP (PEG)** Kapacita video RAM 256 MB zdie¾aná s operaènou pamä ou 256 MB 256 MB S video výstup Áno Nie Áno Áno TV výstup Áno Nie Áno Áno Sie ová karta Marvell Gigabit LAN Intel PRO 100 MB/s nvidia Gigabit LAN Marvell Gigabit LAN Zvuková karta 8 kanálov, 3 Universal Audio 5.1 kanálov AC'97 v2.1, 8 kanálov 5.1 kanálov Jack (UAJ) Pevný disk Maxtor 160 GB, 8 MB cache, Western Digital Caviar 120 GB, Western Digital Raptor, 74 GB, RAID 0: 2 Hitachi 250 GB, S ATA, S ATA 8 MB cache, S ATA S ATA 8 MB cache Mechanika DVD/CD Pioneer DVR107D, DVD napa¾ovaèka LG GCC 4521B, combo MSI DR4 A, DVD napa¾ovaèka FDD mechanika Áno Áno Nie Preh¾ad nameraných hodnôt CPU Athlon 64 Pentium 4E Athlon 64 Pentium 4XE Pentium 4E 3800+ 3.2 GHz, HT FX53 3.4 GHz, HT 3.6 GHz, HT SYNTETICKÉ 3DMark 2003 6997 935 /* 10886 12283 11120 11214 3DMark 2001 21148,5 5054.66 /* 18880 25602 21756 20369 Aquamark 3 Procesor 6068 9626,00 11210 9320 9054 Grafická karta 11168,33 859.5 / 8688 9853,00 9046,00 9037,00 Spolu 47720,67 8237,50 68450,00 60910,00 60281,00 GL Excess 1024 768 32 15370,67 4962 /* 19480 22500,00 19748,00 19745,00 CodeCreatures Benchmark 1280 1024 48,47 5 /* 63.4 72,50 65,50 65,80 1024 768 61,1 6.6 /* 70.2 83,00 74,30 74,50 SiSoft Sandra 2004 CPU Arithmetic 14573,67 12367,00 14843,00 11510,00 12309 CPU Multi Media 25103 52600,33 47658,00 47539,00 44302,00 Memory Bandwidth 12484,33 9335,33 12055,00 9467,00 9563,00 File system 31931 40799,33 55896,00 81789,00 84457,00 Prime95 priemerný èas 55,61 35,38 56,63 29,31 31,37 APLIKAÈNÉ PCMark 2004 PCMark 2004 5362 4182,50 5182 4845 5009 Procesor 4646,5 4919,00 4483 4588 4868 Pamä 5769,5 4875,00 5607 5315 5448 Grafika 5388 1283,50 8825 7811 7948 Pevný disk 3870,50 6371 PCMark 2002 Procesor 8219 6803,00 7812 8256 7641 Pamä 12143 9688,00 12080 14606 12215 Pevný disk 1938 1135,50 1249 2647 2548 SysMark 2002 Internet Content Creation 449 421,50 476 471 Office Productivity 262 220,50 261 251 SysMark 2004 Internet Content Creation 228 197 204 Office Productivity 209 186 178 HERNÉ Quake 3 Arena 640 480 16 400,75 149.2 /* 378.5 415,5 517,5 437 1280 1024 32 352,7 85,30 400 474,3 412 TEST PRÁCE S VIACERÝMI PROCESMI Winrar + Outlook 20,13 5,04 15,5 23,45 28,58 Teplota procesora v pokoji 36 46 34 47 [v stupòoch Celzia] Teplota procesora pri 100 % 48 54,5 57 62 zá a i [v stupòoch Celzia] Zapo ièal Agem ProCA Slovakia AMD, nvidia, Intel, nvidia Intel, nvidia Fox Computers * výsledok s PCI Express grafickou kartou nvidia GeForce 6800 GT, 256 MB videopamäte ** na doske je osadená integrovaná grafická karta Intel Extreme Graphics 3 CPU Athlon 64 Athlon 64 Pentium 4 Pentium 4 3200+ FX51 2,8 GHz 3 GHz, HT SYNTETICKÉ 3DMark 2003 6177 6195 4857 5984 3DMark 2001 18582 20388 16152 17532 APLIKAÈNÉ PCMark 2002 Procesor 6505 7111 6912 7351 Pamä 8945 10607 8610 9592 Pevný disk 2193 1899 2509 1912 SysMark 2002 Internet Content Creation 390 417 419 429 Office Productivity 247 261 220 247 CPU Pentium 4C Pentium 4E Pentium 4C Pentium 4E 3 GHz 3 GHz 3,4 GHz 3,4 GHz SYNTETICKÉ Aquamark 3 Procesor 9577 9330 10302 10190 Grafická karta Spolu 31336 31270 31367 31349 SiSoft Sandra 2004 CPU Arithmetic 19707 17988 22259 20092 CPU Multi Media 55517 49763 63703 56337 APLIKAÈNÉ PCMark 2004 4575 4583 5164 5170 44 PC REVUE 8/2004

Testovali sme zaka dým na èistej inštalácii operaèného systému Windows XP so všetkými dostupnými opravnými balíkmi, ktoré boli k dispozícii ku dòu testovania. Pred ka dým testovacím kolom sme defragmentovali pevný disk. Ka dý test sme opakovali trikrát a v tabu¾ke sú uvádzané priemerné hodnoty. Bohu ia¾, testy ako SysMark a Ziff-Davis WinBench sa nám na niektorých zostavách nepodarilo spusti. Takisto výsledok v teste GL Excess treba bra s rezervou, preto e v niektorých prípadoch výkon grafickej karty mierne prekroèil hranicu 1000 fps, ktorá je pre GL Excess nemerate¾ná, tak e výsledok tých najlepších kariet mô e by mierne skreslený. Tu vidie základnú dosku s èipovou súpravou Alderwood s dvoma 512 MB modulmi DDRII RAM a nový chladiè urèený pre procesory na Socket T konštrukcia chladièa procesora. Túto zostavu sme otestovali s dvoma procesormi. Prvým bol Pentium 4 XE s frekvenciou 3,4 GHz a druhým Pentium 4E s frekvenciou 3,6 GHz. Nemenej významný je aj pou itý diskový systém, ktorý sa skladá z dvoch 250 GB S-ATA diskov Hitachi, ktoré sú usporiadané do formácie RAID 0 s rozdelením dát v 64 KB blokoch. Trochu nám testovanie komplikovali obèasné výpadky integrovanej sie ovej karty, keï e však ide o testovacie vyhotovenie zostavy, dá sa to prehliadnu. TESTOVANIE Predovšetkým chceme èitate¾ov upozorni na výkonnostnú rezervu platformy AMD v 64-bitových aplikáciách. Keï e sme testovali iba testovacími programami, ktoré overujú výkon v 32-bitových aplikáciách, výsledky odrá ajú iba výkon procesorov na tejto platforme. Testovali sme aplikaènými, syntetickými aj hernými testami. Z oblasti syntetických testov sme zvolili aplikácie SiSoft Sandra Professional 2004 pre celkový výkon, pre výkon aplikaèného rozhrania OpenGL sme pou ili programy GL Excess a CodeCreatures Benchmark a pre výkon v DirectX sme pou ili Aquamark 3 a 3DMark 2001 a 2003. Posledným syntetickým testovacím programom je Prime95, ktorý testuje hrubý výkon procesora a jeho spoluprácu s pamä- ovým systémom. Keï e v ka dom testovacom kole vracia výsledky pre 11 rôzne ve¾kých blokov dát, pou ili sme priemernú hodnotu všetkých dosiahnutých výsledkov. Z aplikaèných testov sme vybrali test PC Mark verzie 2002 a 2004 a rozsiahly SysMark 2002 a 2004. Na otestovanie výkonu zostavy v hrách sme zvolili testovacie demo z hry Quake 3 (timedemo001), preto e na tomto engine je zalo ených najviac dnes rozšírených hier. Spustili sme ho v dvoch nastaveniach: v najni šom rozlíšení a kvalite na zmeranie výkonu procesora v 3D a presne naopak, s najvyšším rozlíšením a kvalitou zobrazenia, èo je nároèné pre grafickú kartu. Na záver sme sa rozhodli ka dý poèítaè otestova naším vlastným testom na zmeranie schopnosti procesora pracova s viacerými procesmi naraz. Test pozostáva z jednoduchého spustenia programu Microsoft Outlook 2003 v anglickej edícii s dátovým súborom s kapacitou 2 GB pri súèasnej kompresii vzorových súborov WAV do archívu pomocou programu WinRar s pou itím najvyššieho stupòa kompresie. Merali sme presný èas, za ktorý sa program spustil a zobrazil obsah prvého mailu. V tabu¾ke uvádzame na porovnanie aj výsledky niektorých procesorov zo starších èísel PC REVUE. Zostavu, ktorá bola pou itá pri testovaní procesorov Intel Pentium 4 s frekvenciami 3 GHz (Northwood a Prescott) a 3,4 GHz (Northwood a Prescott), nájdete v predošlom èísle PC REVUE (è. 7/2004). Zostavy pou ité pri procesoroch Athlon 64 3200+, Athlon 64 FX51 a Pentium 4HT 3 GHz nájdete v èísle 11/2003 a zostavu s Pentiom 4 2,8 GHz v èísle 9/2003. VYHODNOTENIE Ako sme u upozornili, väèšina testovaných zostáv sa skladá z referenèných komponentov a mali sme k dispozícii iba ovládaèe vo fáze vývoja, tak e v skutoèných produktoch by mal by výkon týchto zostáv po vyladení ovládaèov mierne vyšší. Vyhodnotenie sme sa rozhodli realizova netradiène porovnaním jednotlivých komponentov v zostavách. Procesory. Na trh sa zaèali uvádza nové pätice, v niektorých prípadoch pou ité aj pri rovnakých procesoroch. Donedávna sa èastá zmena pätíc procesorov vytýkala predovšetkým firme Intel, no nedávny vývoj ukázal, e AMD v rôznorodosti pätíc Intel predbehol. Platí to predovšetkým pri najvýkonnejších procesoroch. V oblasti 64-bitových procesorov od AMD existujú a tri pätice. Pre tých, ktorí kupujú nový výkonný poèítaè, odporúèame sústredi sa na päticu Socket 939, preto e na tú chce pod¾a všetkých náznakov AMD zamera všetky výkonné desktopové procesory. Z platformy AMD sme mali k dispozícii modely Athlon 64 3800+ a Athlon 64 FX53, oba pre Socket 939 a pracujúce na rovnakej frekvencii 2,4 GHz. Athlon 64 FX53 sa od verzie 3800+ líši len iným jadrom a pamä ou cache zväèšenou na 1 MB. Výsledky, ktoré sa zameriavali na výkon týchto procesorov, boli väèšinou tesné, no Athlon 64 FX53 mal mierne navrch. Na druhej strane si Athlon 64 3800+ zachoval lepší pomer cena/ výkon. Èo sa týka platformy Intel, tu je to tentoraz trochu jednoduchšie. Doteraz sa pou ívala pätica Socket 478, ktorú má postupne vystrieda nový Socket T, na ktorom pracovali všetky procesory Intel v našom teste. Prekvapili nás najmä znaène ni ším výkonom v niektorých konkrétnych testoch, ako napríklad SiSoft Sandra CPU Arithmetic Benchmark. V iných zase bez problémov Intel viedol (Prime95). Presnejšie zmera výkon budeme môc a s príchodom reálnych produktov na trh. Vynikajúci výsledok dosiahol Pentium 4E 3,2 GHz HT v našom vlastnom teste schopnosti poèítaèa spracúva viac procesov súèasne. Dosiahol v priemere dobu realizácie testu 5 sekúnd, èo je znaène vzdialené od platformy AMD. Tá dosahovala doby 15 a 20 sekúnd. Od súperov z jeho vlastných radov Pentium 4XE 3,4 GHz a Pentium 4E 3,6 GHz bol vzdialený ešte viac. Tí potrebovali na realizáciu testu dobu presahujúcu 25 sekúnd. Za horšie výsledky týchto najnovších modelov procesorov od Intelu pravdepodobne mô u nevyladené ovládaèe k základnej doske. U pri ich inštalácii sme sa stretli s menšími problémami. Ak máme porovna procesory Prescott a Extreme Edition, ktoré boli osadené na základnej doske Alderwood, musíme konštatova, e boli takmer vyrovnané. Prescottu pomohla vyššia pracovná frekvencia a na druhej strane Extreme Edition má silnú stránku vo vyrovnávacej pamäti tretej úrovne s kapacitou 2 MB. Jej prínos je však ove¾a menší, ne boli nielen naše oèakávania. V iadnom prípade sa nedá urèi jednoznaène najlepší procesor. AMD má v tejto chvíli navrch tým, e testované 8/2004 PC REVUE 45

H A R D W A R E procesory sú u dlhšie na trhu a majú lepší pomer výkon/cena a dobrý výkon v urèitých aplikáciách, ako sú napríklad hry. Intelu zase pomáha hrubá sila procesorov (vynikajúce výsledky v teste Prime95) a lepšia schopnos pracova s viacerými procesmi naraz (vïaka Hyper-Threadingu). Základné dosky. Základná doska sa pri výbere poèítaèa èasto podceòuje, preto e zdanlivo nemá na výkon vplyv, lebo len prepája jednotlivé výkonné komponenty. To však nie je pravda. Doska jednoznaène urèuje mo nosti poèítaèa a má vplyv aj na výkon. Základné dosky mô eme rozdeli pod¾a podporovaných procesorov AMD alebo Intel. Základná doska pre procesory AMD s päticou Socket 939 nesie meno Asus A8V Deluxe a je zalo ená na èipovej súprave Via K8T800 Pro. Oproti verzii K8T800 (nie Pro) je zvýšená frekvencia FSB na dnešnú špièku 1000 MHz. Doká e pracova asynchrónne so zbernicami AGP a PCI, èo poteší najmä pretaktovávaèov. Táto èipová súprava podobne ako ostatné èipové súpravy urèené pre platformu AMD nepodporuje PCI Express. Je to výhoda pre tých, ktorí vlastnia grafickú kartu AGP a nebudú sa jej chcie pri kúpe nového poèítaèa vzda. Oproti základným doskám od nvidie má trochu menej mo ností, ale výkonovo je na tom takmer rovnako. Druhá základná doska pre AMD je nvidia nforce 3 Ultra 150GB. Parametrami a výkonom je na tom ve¾mi podobne ako Via K8T800 Pro. Navyše obsahuje integrovaný firewall v sie ovej karte a funkciu AutoTuning, ktorá pri prekroèení pou ívate¾om zadanej percentuálnej zá a e procesora automaticky pretaktuje FSB. Samozrejme, obsahuje aj ochranu proti prehriatiu. Pre platformu Intel boli pou ité dve základné dosky, ktoré by sa mali sta nástupcami dosiek Canterwood a Springdale. Prvá z nich Intel Grantsdale i915gav je nástupcom Springdale. Oproti nemu ponúka mo nos osadi pamä ové moduly DDR 2 (prièom zostáva aj podpora klasických DDR), zvyšuje sa poèet konektorov S-ATA na 4 a pribudli sloty PCI Express. Naopak, radiè P-ATA zostal len jeden a poèet slotov PCI sa takisto zni uje. Táto doska obsahuje aj integrovanú grafickú kartu Intel Extreme Graphics 3. Tá sa však v testoch zameraných na grafiku ukázala ako nevhodná na hranie hier a iné aplikácie vyu ívajúce 3D grafiku. Druhou doskou je Intel i925 Alderwood. Je urèená do najvýkonnejších pracovných staníc. Oproti èipovej súprave Grantsdale podporuje iba pamäte DDR 2, ktoré mô u pracova v re ime ECC, èo je prvýkrát, odkedy sa táto technológia dostala zo serverov do oblasti klasických stolových poèítaèov. To je podstatný rozdiel medzi oboma èipovými súpravami. Nová generácia èipových súprav sa oèividne spolieha na najmodernejšie technológie. Najmä absencia slotov AGP ve¾mi pomô e prerazi základným doskám Intelu s integrovanou grafickou kartou. Uvedenie verzií PEG klasických grafických kariet na trh sa toti ešte len chystá. Zlepšenia sa doèkal aj most medzi northbridge a southbridge, ktorý teraz pracuje na frekvencii 100 MHz a je schopný prenies a 1 GB/s v jednom smere. Dostal názov Direct Media Interface DMI. Zmenil sa aj formát dosky z ATX na BTX, ktorý je menší a mal by zabezpeèi lepšie usporiadanie komponentov na doske. Podrobnejšie sa tomuto formátu budeme venova v niektorom z budúcich èísel PC REVUE. Grafické karty. Predovšetkým chceme pou ívate¾ov upozorni, e nový slot PCI Express x16 (PEG) síce znamená oproti portu AGP dvoj- a štvornásobnú prenosovú rýchlos, v praxi však dnešným grafickým kartám úplne postaèuje AGP 8. Nasvedèuje tomu aj fakt, e rozdiel medzi grafickými kartami, ktoré pracujú v re ime AGP 8 a 4, je minimálny. Prínosom PEG má by hlavne zvýšené napätie, ktoré vás zbaví prebytoènej kabelá e, ktorou sa napájajú dnešné grafické karty, ako aj spätná kompatibilita medzi kartami PCI Express s ni šou rýchlos ou. Testovali sme tri grafické karty, dve z nich boli s rozhraním AGP a jedna PEG. Prvá karta je MSI GeForce FX5950 (AGP), ktorá je u dlhšie na trhu. V porovnaní s novým šestkovým radom kariet nvidia dosahovala porovnate¾ný výkon v DirectX 8.1, no situácia sa obracia pri aplikácii DirectX 9. Tu u jednoznaène výkonovo prevládali karty GeForce 6800, keï e dosahovali miestami a dvojnásobný výkon. Rozdiel medzi zapojením AGP a PEG sme nemohli z dôvodu rôznorodosti zostáv a grafických kariet posúdi, ale z konštrukèného h¾adiska by mal by minimálny. Najlepšie výkony dosahovala karta nvidia GeForce 6800 Ultra, ktorá je momentálne najlepšou vo¾bou z modelového radu grafických kariet nvidia pre nároèného pou ívate¾a, ktorému nezále í na cene. Bohu ia¾, nemali sme k dispozícii nový rad grafických kariet od firmy ATI, tak e sme ich nemohli porovna navzájom. Porovnávací test týchto výkonných grafických kariet však pripravujeme do budúceho èísla PC REVUE. 46 PC REVUE 8/2004

H A R D W A R E Discobolos Pod pojmom Discobolos si asi predstavíte antického vrhaèa diskov, v našom prípade však nosite¾om tohto mena bolo diskové pole. Discobolos je diskové pole na k¾úè, ako sme mali mo nos presvedèi sa. Na test sme do redakcie dostali zariadenie typu Discobolos mini, ktorý je svojimi parametrami predurèený do malých pracovných skupín alebo domácností. Discobolos je primárne urèený ako diskové pole èi súborový server pre malé a stredné firmy. Tomu zodpovedá aj jeho vyhotovenie a ovládanie. Má podobu skrinky vo ve¾kosti asi polovice klasickej poèítaèovej skrinky. Základom elektronickej výbavy je klasická základná doska formátu MiniITX a operaèný systém Linux. Vïaka jeho ve¾kosti sa zariadenie dá ulo i povedzme aj pod stôl. Jeho skrinka je vyhotovená z masívneho modrého plechu, èo nepochybne dos pridáva na celkovej hmotnosti. Zaujímavos ou je dr adlo v zadnej èasti Discobola, vïaka ktorému sa dá pohodlne prenáša. Výrobca urobil nieko¾ko modifikácií pôvodného systému, ako napríklad vyvedenie indikaèných LED diód na pláš Discobola. To bola jedna z vecí, ktoré nám na tomto zariadení preká ali blikajúce diódy na plášti ahajú zrak, ak je zariadenie v doh¾ade, najviac však pri ahuje zrak modrá dióda indikujúca prevádzku na sieti. Ïalšou modifikáciou bolo automatické riadenie vetrania v skrinke sa nachádzajú dva ventilátory s priemerom 4 cm a jeden s priemerom 8 cm. Oba sa zapínajú automaticky po dosiahnutí urèitej teploty vnútri skrinky. No vïaka pou itej základnej doske s integrovaným procesorom s minimálnou spotrebou sa vetranie pri našich pokusoch nespustilo ani raz. Pre modifikácie pôvodnej dosky MiniITX pou ívate¾ prichádza o mo nos vyu íva paralelný port, ktorý sa vyu íva práve na termoreguláciu a vizuálnu indikáciu stavu Discobola. Discobolos je vybavený dvoma 250 GB diskami, ktoré sa v systéme tvária ako zapojené do re imu RAID ani jedna z dostupných základných dosiek MiniITX však nie je vybavená radièom RAID. Navyše oba disky zapojené do re imu RAID boli odlišnej znaèky, èo sa vo všeobecnosti pova uje za nevýhodné riešenie. U po prvom zapnutí bolo jasné, e pole RAID je vytvorené softvérovo, a to pomocou operaèného systému Linux. Po pripojení Discobola k sieti sa staèí be ným internetovým prehliadaèom prihlási do webového rozhrania a spravi nieko¾ko základných nastavení, ako napríklad urèi príslušnos k sie ovej pracovnej skupine alebo sie ovej doméne. Pre OS Microsoft Windows sa dodáva aplikácia, ktorá vám pomô e z prostredia systému vykona základnú sie ovú konfiguráciu Discobola. Zaujala nás mo nos ovláda DVD napa¾ovaèku, ktorá bola súèas ou tohto modelu, priamo cez webové rozhranie. Väèšina nastavení je naozaj jednoduchá. V prípade, e ide o pokroèilejšie nastavenie, ste vopred upozornení na prípadné riziká. Zrozumite¾nos rozhrania je zaruèená mô ete si toti vybra jazykovú mutáciu, medzi jazykmi nechýba ani èeština. Webové rozhranie je intuitívne a poskytuje pou ívate¾ovi komfort pri zachovaní funkènosti, ktorú by získal na ukávaním príkazov do príkazového riadka Linuxu. K pokroèilejším funkciám, ktoré dosiahnete konfiguráciou cez webové rozhranie, patria napríklad vytváranie zdie¾aných adresárov, skupín pou ívate¾ov s právami a kvótami, ale napríklad aj automatický upgrade systému. Toto je jedna z lacnejších dosiek s päticou Socket 754 od spoloènosti FIC, èo však neznamená, e je menej kvalitná. Poèas jej testovania sme sa uistili, e ide o kvalitný a spo¾ahlivý model. Ako z pou itej pätice vyplýva, ide o základnú dosku urèenú pre procesory Athlon 64 so starším jadrom New Castle alebo novším Claw Hammer. Èipová súprava je Via K8T800, ktorá priamo konkuruje nvidia nforce3- Technické riešenie Discobola je naozaj prepracované vrátane mo nosti ovláda ho bez bli šej znalosti problematiky, tak e mu niet èo vyèíta. Vyhotovenie je odolné vïaka svojej robustnosti a modrej farbe svieti v ka dej serverovni. Vïaka integrácii dosky MiniITX a zdroja s pasívnym chladením sa toto zariadenie nepochybne stane najtichším kusom výpoètovej techniky v domácnosti alebo kancelárii. Vyèíta mo no azda len cenu, ktorá je v prípade, e dodr íme odporúèanie výrobcu a Discobola mini umiestnime na domácu sie, doslova luxusná. V našich podmienkach tak bude Discobolos skôr riešením pre stredne ve¾ké podniky, kde bude dobrým prostriedkom na základné uschovávanie údajov. Cena: 73 400 Sk (61 680 Sk bez DPH) Zapo ièal: Diskus Matúš Valter FIC K8 800T TECHNICKÉ PARAMETRE Základná doska: typu MiniITX s integrovaným procesorom Kapacita: 2 250 GB Sie ové rozhranie: LAN 10/100 onboard Iné parametre: DVD napa¾ovaèka Spotreba: 150 W (zdroj s pasívnym chladením) Rozmery (v cm): 15 18 25 150. Na rozdiel od nej zostala pri klasickom rozdelení northbridge + southbridge. Silnou stránkou je rýchla 800 MHz zbernica. Phoenix-Award BIOS má síce dobré mo nosti nastavenia, ale pretaktovanie je s ním takmer nemo né. Z tohto poh¾adu je doska absolútne nevhodná pre pretaktovávaèov, èo však vôbec nebude preká a be nému pou ívate¾ovi. Ako nadštandardné sme hodnotili dva porty Fire- Wire v dodatoènom zadnom paneli a sie ovú kartu s podporou gigabitového ethernetu. Rozmiestnenie prvkov na doske je uspokojivé, aj keï pre radièe P-ATA a floppy si vieme predstavi aj lepšie umiestnenie. Sloty pre pamä RAM sú dostatoène ïaleko od slotu AGP, tak e pri manipulácii s pamä ovými modulmi nebudete musie vybera aj grafickú kartu. Táto doska je typickým zástupcom kategórie za málo peòazí ve¾a ú itkovej hodnoty. Odporúèame ju pou ívate¾om, ktorí si nebudú robi ambície na pretaktovávanie. -sk- TECHNICKÉ PARAMETRE Èipová súprava: Via K8T800 + VT8237 Rozmery: ATX Pätica procesora: Socket 754 Podpora procesorov: všetky dostupné AMD Athlon 64 Podpora Hyper Threading: nie Front Side Bus (FSB): 800 MHz (4 200 MHz) Pamä RAM: DDR266/333/400, max. 2 GB Poèet RAM slotov: 3 Podpora Dual channel: nie USB 2.0: 8, (4 z nich sú vyvedené vzadu) Rozhranie ATA: 4 Ultra ATA (33 133), 2 Serial ATA 150 Podpora RAID: S ATA 0, 1, 0+1 Audio: Realtek AC'97, 6 kanálov Sloty pre prídavné karty: AGP v3.0 8, 5 PCI Integrovaná grafická karta: nie Sie ová karta: 10/100/1000 MB/s 1394 FireWire: 2 S ATA dátový kábel: nie S ATA napájací kábel: áno P ATA 66/100/133 dátový kábel: 1 FDD dátový kábel: 1 Záruka: 3 roky Cena: 2773 Sk (2330 Sk bez DPH) Zapo ièal: FIC CZ Výrobca: FIC TECHNICKÉ PREDSTAVENIE 8/2004 PC REVUE 47

H A R D W A R E Poèítaèe znaèky DigiPro Ako sme vás u v predošlom èísle informovali, na slovenský trh sa dostáva nová znaèka skladaných poèítaèov DiGiPro. Detailnejšie opisy jednotlivých zostáv sme uviedli v PCR è. 7/2004, teraz dopåòame výsledky nášho testovania. Na test sme mali štyri zostavy. Prvou bol vstupný model Integra s integrovanou grafickou kartou, procesorom Intel Celeron s taktom 1,7 GHz, 128 MB RAM a základnou doskou od firmy Matsonic. Druhá zostava Office2 je zalo ená na základnej doske FoxConn, procesore Intel Celeron s taktom 2 GHz, 256 MB RAM a grafickej karte GeForce2 MX s kapacitou video RAM 64 MB. Tretia zostava Multi512 je osadená procesorom Intel Pentium 4 Prescott s taktom 2,8 GHz, 512 MB RAM a grafickou kartou GeForce FX5200 so 128 MB video RAM. Najvyšším modelom bolo vyhotovenie Supra2800 s procesorom Intel Pentium 4 Prescott/ 2,8 GHz a 120 GB diskom s pripojením Serial ATA. Grafická karta je GeForce FX 5600 so 128 MB video RAM. Testovali sme základnými testovacími programami 3D Mark 2001/2003, PC Mark 2002 a 2004, Ziff Davis WinMark a SiSoft Sandra MAX. Na všetkých zostavách bol na úèely testu nainštalovaný operaèný systém Microsoft Windows XP (OS však netvorí súèas ceny zostavy). Všetky tieto testovacie programy nájdete na Namerané výsledky pri testovaní zostáv DiGiPro Rodina zostáv DiGiPro internete, internetové adresy sme uviedli napr. pri teste poèítaèov v PC REVUE è. 6/2004. Namerané výsledky uvádzame v tab. 1. Ako z nich vidie, zostava Integra je urèená na základné pou itie, napr. na spracúvanie textu, komunikáciu pomocou internetu a pod. Z h¾adiska výsledkov ju neodporúèame pou íva pri 3D hrách (test 3D Mark 2003 sme nedokázali spusti ). Výsledky pri ukladaní biznis údajov na disk a grafickej prezentácii takýchto údajov sú však celkom slušné. Zostava Office2 oproti vstupnému modelu pridala, prirodzene, predovšetkým v oblasti grafického výkonu výsledok 3DMark 2001 je takmer 3-násobok výsledku zostavy Integra. Zostava pridala aj vo výkone Názov testu/zostavy Intergra Office2 Multi512 Supra2800 3DMark 2001 819 2376 4661 11 954 3DMark 2003 N/A 130 951 3436 Business Disk WinMark 6060 5400 5840 6960 HighEnd Disk WinMark 18 000 21 400 26 300 25 800 Business Graphics WinMark 177 310 500 605 HighEnd Graphics WinMark 541 946 1200 1210 PC Mark 2002 CPU 3831 4642 5895 5904 PC Mark 2002 Memory 2774 3945 9522 9711 PC Mark 2004 1595 2124 3878 4292 PC Mark 2004 CPU 1879 2468 4318 4303 PC Mark 2004 Memory 1592 2054 4689 4625 PC Mark 2004 Graphics 503 696 999 2594 PC Mark 2004 HDD 3018 3583 4332 3988 Sandra CPU 5475 6553 12 966 12 893 Sandra Multimedia 23 495 27 769 N/A N/A Sandra Memory 2895 3704 9418 8390 Sandra File 19 817 39 239 35 797 33 336 N/A testovací program nedokonèil alebo neposkytol iadny výsledok pevného disku a èistom procesorovom výkone. Tieto výsledky nás presvedèili o tom, e ide skutoène o zostavu do kancelárie, kde sa obèas spracúvajú aj 3D údaje. Multi512 je skutoène multimediálna výbava, ktorá sa z testovaných zostáv vyznaèuje asi najvyšším pomerom výkon/cena. Má vysoký grafický výkon (asi 5-násobok zostavy Integra), podobne je to aj s procesorom a pevným diskom. Tu však nameraný rozdiel vo výkone oproti vstupnému modelu nie je a taký priepastný. Model Supra2800 sa svojimi výsledkami umiestnil na najvyššej prieèke, no rozdiel oproti zostave Multi512 u nie je dramatický. Grafická karta GeForce5600 potvrdila svoje kvality, bohatá je aj multimediálna výbava. Tú sme opísali v predchádzajúcom èísle, teraz len pripomeòme, e integrovaná je DVD napa¾ovaèka a myš i klávesnica sú bezdrôtové. Ako prezradzujú výsledky našich testov, ponuka zostáv DiGiPro je dostatoène široká na to, aby si mohol vybra pou ívate¾ pod¾a po adovaného výkonu i akceptovate¾nej ceny. Nám sa pri testovaní najviac pozdávala zostava Multi512, ktorá pod¾a nášho názoru dobre zodpovedá pou itiu v domácom multimediálnom nasadení. Ceny: Integra:10 661 Sk (8959 Sk bez DPH) Office2: 14 438 Sk (12 133 Sk bez DPH) Multi512: 26 893 Sk (22 599 Sk bez DPH) Supra2800: 37 074 Sk (31 155 Sk bez DPH) Dodávate¾: BGS Distribution Peter Šurka Špeciálny kábel PC2TV TECHNICKÉ PREDSTAVENIE Do redakcie sme dostali produkt, ktorý umo òuje prepojenie medzi poèítaèom a televízorom. V podstate ide o kábel, ktorý má na jednom konci konektor SCART a na druhom konci S-Video konektor a jack s priemerom 3,5 mm. Poviete si, takýto kábel kúpim v podstate aj v lepšie vybavenej predajni s videozariadeniami. Je to tak, no tento kábel má tú výhodu, e má samostatné tienenie pre ka dú zo štyroch íl, a to po celej svojej då ke. Pod¾a výrobcu takto mo no dosiahnu dobrú kvalitu obrazu na televízore aj pri då ke kábla 120 metrov. a ko poveda, èi je to skutoène tak. My sme mali na testovanie k dispozícii model s då kou 5 metrov a v tomto prípade bola kvalita obrazu ve¾mi dobrá. Pokia¾ nie je tienenie kábla kvalitné, mô e dôjs k zašumeniu prenášaného obrazu alebo zvuku. Výhodou je, e nemusíte ve¾a nastavova spojíte videovýstup z grafickej karty s portom S-Video, audiokonektor a hotovo. Okrem S-Video portu existuje dodávka aj s vyhotovením portu RCA (cinch). Súèas ou dodávky bola aj rozdvojka pre port audio, prièom ten vyu ijete na paralelné pripojenie pôvodných reproduktorov a zvukového vstupu na televízore. Výrobca ponúka na výber vyhotovenia v då ke 2, 5, 10 a 20 metrov. V našom prípade bola pri ukonèení na strane konektora S-Video a audiokonektora pou itá izolaèná páska. Výrobca nás informoval o tom, e pripravuje profesionálne zakonèenie kábla v dvoch mo ných vyhotoveniach. Tento kábel je vcelku dobré riešenie pre pou ívate¾a, ktorý pou íva televízor napr. na sledovanie filmov premietaných z PC a vy aduje vysokú kvalitu zobrazenia. -om- Cena: då ka 2 m: od 189 Sk s DPH, då ka 5 m: od 249 Sk s DPH då ka 10 m: od 349 Sk s DPH, då ka 20 m: 579 Sk s DPH Dodávate¾: Studio LU 48 PC REVUE 8/2004

H A R D W A R E Acer n30 Novým prírastkom v portfóliu vreckových poèítaèov znaèky Acer je model n30. Oproti predchádzajúcemu modelu n10 (predstavili sme ho v PCR è. 10/2003) je novinka menšia, elegantnejšia a disponuje aj bezdrôtovou komunikáciou Bluetooth. Zlepšenia sa doèkal aj displej s diagonálou 3,5 palca, ktorý je jasnejší a má aj vyšší kontrast. Typ testu Acer n30 ipaq 3650 Spb Benchmark index 1361,06 1000 CPU index 1345,71 1000 File system index 1223,45 1000 Graphics index 2399,53 1000 Platform index 1052,88 1000 Procesor Intel PXA255 v n10 vystriedal procesor od firmy Samsung s taktom 266 MHz. Na rozdiel od n10, ktorý podporoval pamä ové karty CF i SD/MMC, je v novom modeli integrovaná len šachta pre SD/ MMC. Prirodzene, softvérovým základom je operaèný systém Microsoft Windows Mobile 2003. Na hornej strane n30 je konektor pre slúchadlá, je však urèený pre rozmer 2,5 mm. Znamená to, e pravdepodobne budete musie so sebou nosi redukèný konvertor. Ïalej je tu zmienená šachta pre SD/MMC a priestor na umelohmotné dotykové pero. Na ¾avej strane nájdete zapustené vypínacie tlaèidlo a jog-dial (rotaèné koliesko na lepšiu navigáciu). Na spodnom paneli je konektor na pripojenie portu USB a ukryté tlaèidlo na mäkký a tvrdý reset. Súèas ou dodávky nie je synchronizaèná kolíska, výmenu údajov s PC zabezpeèuje synchronizaèný kábel. To je pod¾a nás výhodné riešenie pre mobilných pou ívate¾ov. Na jednej strane synchronizaèného kábla sa pripája externý napájací zdroj. Na prednej strane sa pod displejom nachádza štvorica tlaèidiel na rýchlu vo¾bu preferovaných aplikácií. Medzi tlaèidlami nie je umiestnené navigaèné tlaèidlo, ale je tu reproduktor. Tento vreckový poèítaè sme skúšali nieko¾ko dní. Páèili sa nám hlavne rozmery, ktoré ho umo nili pohodlne nosi vo vrecku košele. Rovnako sa nám páèil aj kontrast displeja a jemnos zobrazenia farieb. K dispozícii sme mali predprodukèné vyhotovenie, v tomto prípade doplnková softvérová výbava nebola ve¾mi bohatá. Pod¾a dodávate¾a sa táto situácia pri predajnej verzii zmení, súèas ou dodávky bude aj kompletná slovenská lokalizácia. Ïalej to bude napr. lunárny kalendár, program na spracovanie obrázkov, nastavenie mikrofónu atï. Na pridávanom CD sú potom aplikácie ako Adobe Acrobat, èínsko-anglický slovník alebo videoprehrávaè MPEG-1. Ako príslušenstvo Acer ponúka napr. kartu SDIO WLAN, nabíjaèku do auta, kolísku alebo skladaciu klávesnicu. Acer n30 sme testovali be nými testami od firmy Spb a namerané výsledky spolu s referenèným modelom uvádzame v tabu¾ke. Z nich vyplýva, e n30 je celkom svi ný vreckový poèítaè na be né pou itie. Pri našom pou ívaní n30 vydr al pracova na batérie s maximálnym podsvietením displeja a vypnutou komunikáciou Bluetooth 4 hodiny a 54 minút. To je skutoène ve¾mi dobrý výsledok na štandardnú batériu. Cena: 11 293 Sk (9490 Sk bez DPH) Zapo ièal: Acer SK Ondrej Macko TECHNICKÉ PARAMETRE Operaèný systém: Microsoft Windows Mobile 2003 Procesor: Samsung S3C2410 s taktom 266 MHz Systémová pamä : 64 MB SDRAM Pamä Flash ROM: 32 MB pre OS a aplikácie Displej: 3,5 palcový TFT LCD, 65 536 farieb, rozlíšenie 240 320 bodov Rozmery: 118 71 13 mm Hmotnos : 130 gramov Komunikaèné porty: CD/MC, IrDA, USB 1.1, Bluetooth 1.1 Batéria: 1000 mah, doba do úplného nabitia 3 hodiny, doba prevádzky s vypnutým podsvietením 8 hodín 8/2004 PC REVUE 49

H A R D W A R E Multimediálny projektor Canon LV 7215 Spoloènos Canon uviedla na trh projektor s revoluènými funkciami. Oproti iným projektorom má zabudovaných viac re imov premietania obrazu, jednoducho sa ovláda a pri prevádzke mô e by aj ve¾mi tichý. Celé vyhotovenie je v striebornej farbe, rovnako je to aj v prípade dia¾kového ovládania. Základom projektora je polysilikónový TFT prvok, doká e natívne zvládnu rozlíšenie 1024 768 bodov a v normálnom re ime dosahuje jas a 2500 ANSI lúmenov. Pokia¾ si pou ívate¾ zvolí tzv. tichý re im, poklesne jas na 2000 ANSI lúmenov. Páèila sa nám jednoduchá mo nos nastavovania diagonály premietaného obrazu páèkou pod objektívom. Minimálna projekèná vzdialenos je pritom u jeden meter, t. j. tento projektor si mô ete da napr. na bli ší okraj pracovného stola a prezentova na stenu v zasadaèke. Pokia¾ je LV-7215 umiestnený jeden meter od premietacej plochy, je uhloprieèka vytvoreného obrazu 40 palcov. Ïalšia zaujímavos je ve¾mi široké nastavenie Keystone. Ide o korekciu lichobe níkového obrazu na pravouhlý a korigova sa dajú všetky štyri strany obrazu. Pripojením k poèítaèu si mô ete zmeni pôvodné logo výrobcu projektora na vaše vlastné. Základné re imy prevádzky sú dátové premietanie a videopremietanie. Dátovým premietaním sa oznaèuje klasický výstup z prezentaèného programu. Pritom existujú tri jemnejšie delenia re imu: štandardný, vysoký kontrast (pre jasné fotografie èi grafy) a vlastné nastavenie. V tomto prípade sa dá nastavi kontrast, jas, ale aj gama nastavenie farieb a pod. Videopremietanie je urèené na premietanie filmu. Aj tu existuje štandardný re im, kinore im a vlastné nastavenie. Pri re ime kino sa poèíta s premietaním filmu v zatemnenej miestnosti. Špeciálny re im je Auto Image Mode. V tomto prípade sa pou íva pri premietaní meranie okolitých svetelných podmienok. Ïalšou novou technológiou je tzv. progresívne skenovanie. Be ne sa pri projektoroch realizuje tzv. prekladané skenovanie. To je zalo ené na polsnímkach a vyu íva zotrvaènos ¾udského oka. LV-7125 pou íva zobrazenie celých snímok a tým sa zni uje mo né blikanie premietaného obrazu. Podobne ako viacero tlaèiarní od firmy Canon aj tento projektor sa dá prepnú do úsporného re imu. V tom prípade o nieèo poklesne jas, ale hluk sa zní i na 35 dba prakticky projektor nepoèujete. Projektor sa takto dá vyu i napr. poèas noci, keï nechcete hlukom ob a ova okolie. Projektor sa dá s doplnkovou výbavou rozšíri o konektor SCART, ktorý obsahuje ka dý moderný televízor. Ïalšie rozšírenie je zamerané na pripojenie do siete drôtovej i bezdrôtovej (wi-fi). Na premietanie bez pomoci poèítaèa sa dá zakúpi adaptér pre kartu CompactFlash. Projektor sme, prirodzene, detailne preskúšali. Bez preèítania návodu sme urobili nieko¾ko chýb pri inštalácii. Predovšetkým v dodávke sú dva káble jeden pre konektor VGA a druhý pre DVI (digitálny výstup). Prepojili sme preto kábel VGA medzi výstupom grafickej karty a konektorom VGA na projektore. Ale zobrazenia obrazu sme sa nedoèkali. Je to preto, e v predvolenom stave je konektor VGA upravený ako výstupný, a nie vstupný port na projektore. Znamená to, e na tento konektor sa pripojuje kontrolný monitor pre prezentujúceho, ktorý obyèajne stojí chrbtom k obrazu z projektora. Prepojením výstupu VGA z grafickej karty na poèítaèi a vstupu DVI na projektore pomocou dodávaného kábla sme okam ite získali premietaný obraz. Dia¾kové ovládanie má v spodnej èasti prepínaè, ktorým sa celé ovládanie vypína. Nezabudnite naò, ak budete chcie ovláda projektor na dia¾ku. Páèilo sa nám, e hlavné tlaèidlá na dia¾kovom ovládaèi sú vyhotovené z reflexnej hmoty, tak e v tmavých priestoroch ich budete èiastoène vidie. Vyskúšali sme si viaceré re imy prezentovania a boli sme spokojní. Ideálny na premietanie filmov sa nám zdal úsporný re im, pri ktorom je hluk z projektora relatívne nízky. Pre biznis prezentáciu je to re im so zvýraznením vysokého kontrastu. Ve¾mi sa nám páèil obraz, ktorý doká e tento projektor vytvori, a pochva¾ovali sme si aj nastavenie digitálnej mierky. Ešte nieko¾ko poznámok k pou ívaniu tohto projektora, ktoré v návode nenájdete. Od okamihu zapnutia projektora po plné zobrazenie farieb uplynie asi 30 sekúnd. Pokia¾ nemá projektor pripojený iadny signál na zobrazovanie, po stanovenom èase sa automaticky vypne. V predvolenom stave je to 5 minút a odpoèítavanie vidíte na obrazovke. Pri manuálnom vypnutí prejde projektor do stavu, keï sa pripravuje na vypnutie. V tomto stave je zapnutý ventilátor na maximálne otáèky a tomu zodpovedá aj generovaný hluk z projektora. Pod¾a nášho názoru je skutoène dos ve¾ký. Ak potom pou ívate projektor napr. v noci na sledovanie filmu a skonèíte niekedy po polnoci, projektor urèite budete poèu. Tento stav trvá asi jeden a pol minúty a v iadnom prípade vám ho neodporúèame predèasne ukonèi vytiahnutím napájacieho kábla. Dostatoèné vychladenie je predpokladom dlhodobej ivotnosti lampy projektora a jej cena urèite nie je zanedbate¾ná. Výrobca presne neudáva garantovanú dobu ivotnosti iarivky, pod¾a odhadu je to okolo 2000 pracovných hodín. TECHNICKÉ PREDSTAVENIE Tento produkt slú i na zvýšenie bezpeènosti pri prístupe k poèítaèu, a to tým, e namiesto hesla pou íva biometrický údaj odtlaèok prsta. Zariadenie sa pripája k portu USB a súèas ou dodávky je ovládací softvér. Ten umo òuje nastavenie, ako i referenèné naèítanie odtlaèkov do databázy programu. Pou ívate¾ské rozhranie je zobrazené na obrázku. Pou ívate¾ zadáva meno a heslo na prihlásenie sa do systému a mô e si zvoli aj prst èi prsty, z ktorého sa budú odtlaèky sníma. Ve¾mi dôle- itá vo¾ba je tzv. bezpeènostné heslo, ktoré sa zadáva vtedy, ak z nejakého dôvodu nemô ete pou i ako dôkaz svojej identity odtlaèok. Pri snímaní odtlaèku sa rozsvieti èervené svetlo a spôsob snímania odtlaèkov. Pri našom teste sme mali Rimax DoGuard Rimax DoGuard sa k poèítaèu pripája pomocou portu USB zo zaèiatku dos ve¾ké problémy pou i ten správny spôsob. Vy aduje si to trochu cviku a miernu modifikáciu oproti spôsobu zobrazenému na ilustraènom obrázku. Odporúèame takisto stiahnu si najnovší ovládaè zo stránky výrobcu (www. rimax.net). Po úspešnom nastavení si vyberáte, kedy sa má pou i identifikácia odtlaèkami. Prirodzené je to pri štarte a prihlasovaní operaèného systému, zvoli si však mô ete takéto overovanie aj pri zobudení sa zo šetriaceho stavu alebo v dy pri prístupe na vybrané údaje (zlo ku). V poslednom spomínanom prípade sa vytvorí virtuálny disk, ktorý je bez overenia údajov nevidite¾ný. -om- TECHNICKÉ PARAMETRE Podporovaný operaèný systém: Microsoft Windows 2000 alebo XP Minimálne po iadavky: poèítaè IBM PC kompatibilný, 32 MB RAM, CD ROM na inštaláciu, port USB, 20 MB vo¾ného priestoru na pevnom disku Záruka: 24 mesiacov Cena: 2444 Sk (2054 Sk bez DPH) Zapo ièal: Diskus Hodnotenie: Celková kvalita obrazu Nastavenie mierky obrazu Zvýšený hluk poèas etapy vypínania Cena: 143 590 Sk (120 664 Sk bez DPH) iarivka: 23 690 Sk (19 908 Sk bez DPH) Zapo ièal: Canon Slovakia Ondrej Macko TECHNICKÉ PARAMETRE Pomer strán: 4:3 Natívne rozlíšenie: XGA Kontrastný pomer: 350:1 Priblí enie: 1,6 násobné Jas: 2500 ANSI lúmenov (normálny re im), 2000 ANSI lúmenov (úsporný re im) Projekèná vzdialenos : od 1,0 m do 7,7 m Výkon audioèasti: 1 W Rozmery: 300 238 94 mm Hmotnos : 2,9 kg Spotreba energie: 280 W Hluènos : normálny re im 37 dba, úsporný re im 35 dba 50 PC REVUE 8/2004

H A R D W A R E Panasonic PT AE500E Novinkou firmy Panasonic v oblasti projektorov je model PT-AE500E, ktorý sme mali v redakcii mo nos otestova. Aj vïaka projektorom znaèky Panasonic pre íva technológia LCD, a to i napriek neustále silnejúcemu vplyvu zobrazovacej technológie DLP. Projektor s kódovým oznaèením PT- AE500E len potvrdzuje spomínaný trend a ukazuje, e aj zobrazovacia technológia LCD má pri súèasných trendoch budúcnos zaistenú. Projektor na prvý poh¾ad zaujme výrazným ve¾kým objektívom, ktorý však nepreènieva nad ostriaci prstenec, a tak je len minimálna šanca, e by sa pri be nom pou ívaní poškrabal. Na jeho ochranu slú i jednak ochranný kryt, v širšom poòatí aj mäkká transportná taška, ktorá je štandardnou súèas ou dodávky. Telo projektora je síce vyhotovené preva ne z plastu, napriek tomu nepôsobí lacným dojmom, naopak, pôsobí solídne. U menej solídnym dojmom pôsobí dodávané dia¾kové ovládanie, no len na prvý poh¾ad. Dia¾kový ovládaè projektora je toti vyrobený z podstatne lacnejšieho plastu ako zariadenie, ktoré ovláda. Tlaèidlá sa však stláèajú celkom dobre, mäkko. Navyše po stlaèení tlaèidla v pravom hornom rohu ovládaèa sa tlaèidlá na chví¾u podsvietia èerveným svetlom. Infraèervený snímaè sa síce nachádza v prednej èasti projektora, pod¾a našich skúseností však staèí namieri dia¾kové ovládanie na premietacie plátno a stále je takto mo né ovláda projektor i zo vzdialenosti pribli ne troch metrov. S dia¾kovým ovládaèom úzko súvisí aj menu projektora, prostredníctvom ktorého sa vykonávajú takmer všetky nastavenia. Ovládanie je relatívne jednoduché, skôr textové ako grafické, o to viac je však preh¾adné. Jediné, èo sa tomuto ovládaciemu prvku projektora azda dá vytknú, je relatívne pomalé prekres¾ovanie menu v niektorých prípadoch. Projektor disponuje slušným arzenálom, èo týka sa vstupov a výstupov. Okrem klasiky, teda D-SUB, S-Video a kompozitného vstupu, je zadná èas projektora ešte doplnená o komponentný, DVI a dokonca v prípade európskych modelov aj o vstup typu SCART. Plejádu konektorov dopåòa aj napä ový výstup zvaný trigger, ktorý mô e dodáva 12 V napätie na pripojenie externej obrazovky èi LCD displeja. Premietaný obraz bol uspokojujúci vo všetkých smeroch. Správna farebná rovnováha je dostatoène vyladená u pri pou ití východiskového nastavenia farieb. Ak vám farebnos nevyhovuje, mô ete skúsi pou i jeden z vopred nastavených profilov, prípadne farby doladi manuálne. Úroveò èiernej farby mo no nastavi pre vyššiu spokojnos jednoduchým prepnutím z normálneho do šetriaceho premietacieho módu, v ktorom dochádza k zní eniu výkonu lampy, a teda aj jasu obrazu. Okrem vyvá enejšej èiernej farby má šetrný re im aj ïalšie výhody ivotnos lampy sa takto predå i z pôvodnej hodnoty 2000 hodín na úctyhodných 5000 premietacích hodín. Navyše v šetrnom re ime dosahuje hluk vydávaný zabudovaným ventilátorom iba 27 db, èo je relatívne nízka úroveò, pri ktorej sa teoreticky dá aj spa. Napriek priemernej svetelnosti lampy, èo sa týka hodnoty (850 ANSI lúmenov), bola svetelnos obrazu uspokojivá aj pri miernom zastretí miestnosti. Kontrast 1300:1 je pri týchto typoch projektorov nadpriemerný, slabší odstup èiernej farby od bielej je v tomto prípade cite¾nejší ako pri konkurenènej technológii DLP. Projektor Panasonic PT-AE500E dokázal, e ani technológia LCD napriek razantnému presadzovaniu technológie DLP nepatrí do starého eleza. Primárne sa uplatní asi ako stacionárny premietaè v obývaèke. Projektor nie je napríklad vybavený funkciou postupného dochladzovania akumulaèným ventilaèným systémom, ako je to pri mnohých iných modeloch projektorov Panasonic. A tak tento projektor poteší najmä videofilov, ktorí si popri kvalite premietaného obrazu potrpia aj na šetrnos projektora, nízku hluènos èi komfortné ovládanie. Hodnotenie: Kvalita zobrazenia Výdr lampy v šetrnom re ime Cena: 83 181 Sk (69 900 Sk bez DPH) náhradná lampa: 15 351 Sk (12 900 Sk bez DPH) Zapo ièal: Videonics Matúš Valter TECHNICKÉ PARAMETRE Typ zobrazovaèa: 3 LCD Kontrast: 1300:1 Svetelný výkon: 850 ANSI lúmenov Natívne rozlíšenie: 1280 720 bodov Priblí enie (zoom): 1,2 Vzdialenos projekènej plochy (min. max. v metroch): 1,2 7,4 Uhloprieèka obrazu (min. max. v metroch): 1,02 5,08 Pomer strán premietacej plochy: 16:9 Vstupy a výstupy: S video vstup, komponentný vstup, kompozitný vstup, HDTV, vstup D SUB 15, vstup DVI D, vstup SCART Svetelný zdroj: UHM lampa Výkon (W): 130 W ivotnos (be ná prevádzka/whisper mód) v hodinách: 2000/5000 Prevádzkové náklady za hodinu premietania (vzh¾adom na lampu) v be nej prevádzke/ whisper móde v Sk s DPH: 7,67 Sk/3,07 Sk Hluènos (be ná prevádzka/whisper mód) v db: 32/27 Spotreba elektrickej energie (W): 180 Rozmery [mm]: 280 85 269 Hmotnos [kg]: 2,9 8/2004 PC REVUE 51

H A R D W A R E 2 základná doska MiniITX VIA EPIA MII 6000 základná doska je dodávaná len s pasívnym chladièom na procesore Miniaturizácia nezasiahla len oblas mobilných telefónov, naplno sa uplatòuje u aj v sektore poèítaèových komponentov. Azda najvýraznejšia je miniaturizácia pri pamä ových médiách, kde sa na èoraz menší priestor zmestí stále viac dát. No scvrkáva sa aj segment základných dosiek. Príkladom sú matièné dosky z dielní spoloènosti VIA, ktorá je známa najmä vïaka svojim èipovým súpravám. Dve z aktuálne dostupných základných dosiek VIA EPIA, ktorých ani jeden rozmer nepresahuje 17 centimetrov, sme v redakcii mali mo nos vyskúša. Konkrétne ide o model VIA EPIA MII 10000, osadený 1 GHz procesorom C3, a model VIA EPIA MII 6000 osadený 600 MHz VIA EDEN. Obe základné dosky sa dodávajú v škatuli porovnate¾nej s väèšou knihou, èo u vypovedá o ich rozmeroch. V škatuli nájdete okrem dosky ešte kábel IDE na pripojenie pevného disku, kábel na pripojenie disketovej mechaniky, zadný panel s výrezom na konektory, manuál a inštalaèné CD. Vzh¾adom na to, e základná doska je v podstate vybavená u všetkým, èo na štart PC treba, staèí pripoji iba pevný disk, vsunú operaènú pamä, pripoji napájanie a poèítaè je pripravený na inštaláciu operaèného systému. Hlavnou výhodou oboch matièných dosiek je, odhliadnuc od ve¾kosti, fakticky pasívne chladenie a hlavne integrácia takmer všetkých periférií na základnú dosku. Obe základné dosky vyzerajú v podstate identicky, líšia sa len prítomnos ou, respektíve neprítomnos ou ventilátora na chladièi procesora. Podobne je to aj s parametrami základných dosiek. Dosky sa líšia v podstate iba procesorom, inak je ich hardvérová výbava identická. Obe sú toti vybavené dvoma rozhraniami UDMA 133, jedným slotom PCI a jedným pamä ovým slotom pre jednu 266 MHz pamä DDRAM a do kapacity 1 GB. Grafická karta je na oboch základných doskách integrovaná a zdie¾a pamä s operaènou pamä ou a do ve¾kosti 64 MB. Jej výkon pravdepodobne všetkých hráèov nechá vla nými. Ak ho porovnávame so súèasným štandardom, dal by sa vyjadri pomerom 1:4, pochopite¾ne, v prospech súèasných grafických kariet. Dátové rozhrania ešte dopåòa obligátne rozhranie na pripojenie mechaniky FDD, ïalej dva porty USB 2.0, vyvedené na zadný panel, jedno rozhranie FireWire, sériové rozhranie na zadnom paneli, ale aj integrovaná èítaèka kariet CF èi rozhranie PCMCIA typu I a II, prístupné zo zadného panela. Z priestorových dôvodov sa na zadnom paneli nenachádza paralelný port, konektor na jeho pripojenie však na základných doskách je. Vïaka konektoru na základnej doske mo no pripoji aj infraèervený port èi druhý sériový port. Zaujímavos ou je okrem S-Video aj konektor RCA na zadnom paneli, ktorého úlohu mo no pod¾a potreby zmeni prepnutím prepínaèa na základnej doske z funkcie TV OUT na SPDIF konektor. Samozrejme, e na oboch základných doskách boli integrované aj 100 Mb/s sie ové karty èi zvukové karty. Zaujímal nás reálny výkon systému postaveného na tejto základnej doske, a preto sme si obe dosky riadne preskúšali mno stvom praktických aj teoretických testov. Na oba systémy postavené na týchto základných doskách sme nainštalovali systém Windows 2000, neskôr aj Windows XP. Zaujímala nás napríklad aj teplota integrovaných procesorov a schopnos pasívnych chladièov schladi jednotlivé komponenty. Napriek deklarácii výrobcu, e základná doska VIA EPIA MII 6000 si vystaèí s pasívnymi chladièmi, musíme konštatova, e striktne sa dr a tohto tvrdenia je riskantné. Ku koncu inštalácie operaèného systému Windows XP sa toti matièná doska VIA EPIA MII 6000 automaticky vypla práve pre prehriaty procesor. Na obranu pasívneho chladenia však treba poveda, e pri takomto type chladenia sa predpokladá aspoò minimálne prúdenie vzduchu cez skrinku, v ktorej je základná doska umiestnená, èo sme my pri tomto teste nedodr ali. Pri plnej zá a i majú pasívne chla- 52 PC REVUE 8/2004

H A R D W A R E VIA EPIA MII 10000 na rozdiel od predchádzajúceho modelu má táto základná doska aktívny chladiè procesora dièe na oboch doskách naozaj èo robi, aby odviedli všetko teplo. No vzh¾adom na spotrebu procesora, ktorá sa pohybuje okolo hodnoty 5 W, je tohto tepla ove¾a menej ako pri klasických procesoroch. Reálny výkon systémov postavených na týchto základných doskách je na dnešné pomery nízky, pod¾a našich meraní pribli ne tretinový (štvrtinový v prípade ni šieho z testovaných modelov), v reálnej prevádzke je však tento fakt cite¾ný len pri operáciách, pri ktorých procesor vykonáva ve¾a operácií s pohyblivou èiarkou. Reálne je PC postavené na takejto základnej doske pou ite¾né ako nehluèné PC na nenároènú prácu, bez väèších problémov mô e napríklad fungova ako kancelárske PC. Poèítaè so základnou doskou štandardu MiniITX si vieme dobre predstavi aj ako domáce PC so základnými po iadavkami na výkon (kancelársky balík, internet, úètovníctvo, hranie starších hier) na tento úèel má adekvátny výkon. Dosky MiniITX sa èasto vyu ívajú ako základ multimediálneho prehrávaèa vlastnej výroby, ich prednos ou toti nie je primárne výkon, ale najmä to, e zaberajú minimum priestoru, majú ve¾mi nízku spotrebu energie a v prípade pou itia pasívnych chladièov sú úplne nehluèné. Takáto základná doska sa dá vybavi aj nehluèným napájacím zdrojom, ktorý je takisto bez ventilátora. Celá základná doska s jedným pevným diskom a napa¾ovaèkou má toti spotrebu len okolo 60 wattov. Takýto nehluèný zdroj je potom napájaný externým zdrojom napätia 12 24 V a umo òuje vytvori úplne tiché PC, kde sa najhluènejším komponentom stáva pevný disk. Takýto energeticky a priestorovo nenároèný server mô e nájs uplatnenie napríklad ako server na lokálnej sieti, ktorý si mô ete s trochou zvelièenia da aj pod vankúš. Pou ívatelia však tomuto výdobytku modernej techniky, pôvodne urèenému do industriálnej sféry, prišli na chu a predháòajú sa v tom, kto vyrobí menšie a kreatívnejšie PC, umiestnené do èo najmenšej skrinky. Výnimoèné tak nie je ani PC umiestnené do predajnej škatule operaèného systému Windows, PC v humidore, minijukebox a podobne. Ak sa chcete inšpirova, odporúèame vám stránku www. mini-itx.com, kde nájdete mno stvo podobných projektov. Na záver ostáva len zhodnoti testované základné dosky. Obe sa v koneènom dôsledku zapáèili aj nám. Zistenie, e poèítaè be í len za sprievodu zvuku, ktorý vydáva pevný disk, je zaujímavé. Napriek relatívne nízkemu výkonu oboch dosiek si platforma MiniITX našla zá¾ahy priaznivcov. Ka dopádne náklady na zaobstaranie takéhoto špásu sú zatia¾ vyššie ako náklady na poskladanie lowendového PC. Výsledné PC predra uje najmä nehluèný zdroj, ktorý stojí dvakrát to¾ko ako be ný 300 W zdroj, ale napríklad aj skrinka na takéto malé PC, ktorej cena sa mô e vyšplha aj na nieko¾konásobok be nej skrinky. Cena: VIA EPIA MII 6000: 7372 Sk (6195 Sk bez DPH) VIA EPIA MII 10000: 7676 Sk (6450 Sk bez DPH) Zapo ièal: JDC Matúš Valter TECHNICKÉ PARAMETRE Procesor: integrovaný na základnej doske VIA C3 1 GHz (model VIA EPIA MII 10000), VIA EDEN 600 MHz (model VIA EPIA MII 10000) Pamäte: 1 pozícia pre pamä DDR DIMM, podpora pre 1 modul DDR 266 (max. 1 GB) IDE: 2 UDMA 133/100/66/33 Dátové rozhrania: 2 USB 2.0, 1 FireWire, CompactFlash, PCMCIA Grafická karta: integrovaná na základnej doske, zdie¾aná pamä max. 64 MB Audio: AC '97 LAN: na základnej doske, 10/100 Mbps Rozmery v mm: 170 170 8/2004 PC REVUE 53

H A R D W A R E Farebná laserová tlaèiareò Lanier LP138c Táto tlaèiareò od firmy Lanier (patrí do koncernu Ricoh) je urèená predovšetkým na rýchlu tlaè v podnikovom prostredí. Jej rozmery zodpovedajú vysokému mesaènému za a eniu. Rovnako úctyhodný je aj maximálny poèet listov papiera, ktorý mo no umiestni do tlaèiarne. Výhodné je, e táto tlaèiareò umo òuje tlaèi na formát A4, ale aj A3, a to farebne. Do redakcie dorazila tlaèiareò s dvoma zásobníkmi vo výbave jeden je pre formát A4 a druhý pre formát A3. Jej hmotnos a rozmery nás spoèiatku dos zarazili. Naš astie je vybavená kolieskami, a preto sa òou v rámci miestnosti celkom ¾ahko pohybuje. Horšie je to pri prenose medzi poschodiami, ale to asi nebude potrebné èasto. Model, ktorý sme testovali, umo òoval pripojenie do poèítaèovej siete alebo pomocou paralelného portu. Pri testovaní sme z h¾adiska pravdepodobného nasadenia vyu ili priame pripojenie do poèítaèovej siete. Na ovládanie slú i LCD displej s nieko¾kými tlaèidlami, prièom na spôsob ovládania sme prišli aj bez pomoci manuálu. V podstate sme si na displeji len overili adresu IP, na ktorej bola tlaèiareò pripojená. Táto adresa bola k dispozícii hneï po pripojení do poèítaèovej siete. Medzi volite¾nými súèas ami je duplexná jednotka a skenovací modul, ktorý premení tlaèiareò na multifunkèné zariadenie. Spomedzi ïalšej výbavy, urèenej na vysoký objem tlaèe, sa dá zakúpi sortovaè dokumentov do poštových schránok, zošívaèka alebo dierkovaè. Pod¾a výrobcu je rýchlos monochromatickej tlaèe a 38 strán za minútu, pre farebnú tlaè je to 28 str./min. Spotrebný materiál tvoria kazety s tonerom (èierna, ltá, azúrová, purpurová), fotovalec, vývojnica, odpadková nádoba na toner a olej. Tlaèiareò sme testovali podobným spôsobom ako pri teste farebných laserových tlaèiarní. Namerané doby tlaèe sú uvedené v tabu¾ke. Pre porovnanie tu nájdete aj doby tlaèe farebných laserových tlaèiarní, ktoré sme testovali v poslednom èase. Doba tlaèe sa v dy vz ahuje na tlaè na formát A4. Pokia¾ vychádzate z doby tlaèe pri tlaèi 50 farebných strán, dostanete prepoèítanú rýchlos 25,3 str./ Namerané doby tlaèe pre rozlièné modely farebných laserových tlaèiarní Typ tlaèiarne/realizovaný test Epson AcuLaser HP Color Ricoh Aficio Lexmark Lanier Uvedené sú doby tlaèe [mm:ss] C1900N LaserJet 3500 CL3000 C510 LP138c Doba tlaèe prvej strany 00:15 00:23 00:12 00:15 00:14 Doba tlaèe 10 textových strán mono 00:48 01:42 00:42 00:31 00:28 Doba tlaèe 5 strán dokumentu color 01:21 01:12 01:11 01:00 00:31 Doba tlaèe 9 strán prezentácie color 02:55 02:13 04:24 02:11 02:42 Doba tlaèe 1 strany tabu¾ky color 00:28 00:26 00:15 00:21 00:16 Doba tlaèe 2 strán plagátu color 00:50 00:40 00:47 00:56 00:34 Doba tlaèe 50 strán zmiešaného dokumentu 07:15 08:32 07:02 04:48 01:59 min., èo je naozaj dos ve¾a. Aj výsledky ostatných testov svedèia o mimoriadnej rýchlosti tohto modelu. Výnimkou mô e by azda len tlaè prezentácie, ktorá bola zostavená z fotografií. Podstatnú èas doby tlaèe tak tvoril prenos údajov. Tlaè dvojstranového plagátu na formát A3 nám trvala 41 sekúnd, èo bolo o 7 sekúnd viac ako v prípade formátu A4. Zo stránky kvality sme zistili ve¾mi dobré výsledky pri tlaèi kancelárskej grafiky správne sú vytlaèené napr. farebné prechody, grafy a farebné zvýraznenia. Cena tejto tlaèiarne je však dos vysoká, a preto sa skutoène oplatí len na hromadnú tlaè, napr. nad 50 000 strán mesaène. V triede farebných laserových tlaèiarní s rýchlos ou monochromatickej tlaèe nad 25 str./min. je to však pri porovnaní svetovej konkurencie stále lacnejšie riešenie. Cena: 151 054 Sk (126 936 Sk bez DPH), v cene sie ová karta, fotovalec, starter kit èiernobiely 10 000 výtlaèkov (5 % pokrytie) a farebný 3000 výtlaèkov (5 % pokrytie) Zapo ièal: Datavico Ondrej Macko TECHNICKÉ PARAMETRE Rýchlos tlaèe: 28 strán/min. color, 38 strán/min. èiernobielo Rozlíšenie: 1200 1200 dpi Mesaèné za a enie: do 200 000 strán Kapacita pamäte: 64 MB (max. 384 MB) Vstupná kapacita: 2 500 listov a boèný podávaè 100 listov Výstupná kapacita: 500 listov Gramá papiera: 60 163 g/m 2 Tlaèový jazyk: PCL5c, Adobe PostScript 3, RPCS Sie ový protokol: TCP/IP, IPX/SPX, NetBEUI a Apple Talk Pripojenie k poèítaèu: Ethernet 100base TX, paralelné Rozmery: 575 678 745 mm Hmotnos : 63 kg Prevádzkové náklady: èierny toner s kapacitou 20 000 strán (pokrytie 5 %) v cene 3460 Sk bez DPH, ltý, azúrový a purpurový toner, ka dý s kapacitou 10 000 strán (pokrytie 5 %) v cene 8688 Sk bez DPH za kus. Ceny za jednu stranu: monochromatická tlaè (pokrytie 5 %) 0,26 Sk bez DPH/ 0,31 Sk s DPH, farebná tlaè 3,18 Sk bez DPH/3,78 Sk s DPH (pokrytie 15 %). Tieto údaje vychádzajú z výpoètu všetkých spotrebných èastí okrem ceny papiera a elektrickej energie. 54 PC REVUE 8/2004

H A R D W A R E Apacer Handysteno HT203 256 MB Apacer patrí u pomerne dlho medzi výrobcov pamä ových èipov. Jeden takýto èip obsahuje aj flash disk urèený pre rozhranie USB 2.0, ktorého mo nosti sme vyskúšali v reálnom ivote. U na prvý poh¾ad patrí Handysteno HT203 medzi dizajnérsky vcelku vydarené modely. Opisova dizajn nemá zmysel viac vám napovie fotografia. Zaujímavo je však vyriešený spôsob uchytenia krytu chrániaceho konektor USB. Je toti zavesený na lanku prevleèenom cez vrchnú èas disku. Toto lanko zároveò slú i ako pútko pre pou ívate¾ov, ktorí radi nosia disk zavesený na krku. REVUE è. 1/2004 sa cena šplhala na 11 17 korún za megabajt bez DPH. Ceny flashových pamätí však odvtedy klesli, a tak Handysteno HT203 ponúka cenu 8,60 Sk za jeden megabajt. Inštalácia v prostredí operaèného systému Microsoft Windows XP i Mandrakelinux 10.0 prebehla hladko a bez najmenších problémov. Disk staèilo pripoji do konektora USB a obidva operaèné systémy ho bez akéhoko¾vek pou ívate¾ského zákroku pripojili a sprístupnili ako prenosný pevný disk. Kto by ho však chcel pou íva s operaèným systémom Microsoft Windows 98 SE, musí nainštalova ovládaèe, ktoré sa dodávajú na CD. Spomenuté CD však obsahuje aj program umo òujúci naformátovanie disku s mo nos ou vytvorenia oblasti chránenej heslom èi mo nos ou bootovania z disku. Aj vïaka tomu mô eme poveda, e Handysteno HT203 je vcelku Ve¾kos súboru 512 B 32 KB 256 KB 2 MB Rýchlos èítania (kbit/s) 457 6999 8320 9284 Rýchlos zapisovania (kbit/s) 6 441 2031 2833 No dizajn je pre väèšinu slovenských pou ívate¾ov a na tre om mieste. Medzi základné kritériá patrí rýchlos prenosu dát málokto je toti ochotný èaka nieko¾ko desiatok minút, aby ulo il na disk desiatky megabajtov dát. To však neplatí v prípade Handystena HT203 nakopírovanie jedného 250 MB súboru do svojich vnútorností zvládne za dvanás minút. Zapisovacia rýchlos ve¾kých súborov je toti prakticky rovnaká ako v prípade šestnás násobných mechaník CD-ROM 2833 kbit/s. Èítanie ve¾kých súborov zvládne rýchlos ou 9284 kbit/s. Horšie to však je pri èítaní i zapisovaní súborov ve¾kosti 512 bajtov rýchlos 6 kbit/s pri zápise èi 457 kbit/s v prípade èítania súborov nie je práve najlepší ukazovate¾. Rýchlosti èítania i zapisovania súborov s ve¾kos ou 32 KB a 256 KB sú však v prijate¾ných medziach (neviem o tom, e by na to existovala norma). Všetky hodnoty nájdete v tabu¾ke. Druhým vcelku podstatným ukazovate¾om je v slovenských podmienkach cena za megabajt úlo ného priestoru. V teste zverejnenom v PC dobrá vo¾ba pre ka dého, kto má záujem èasto prenáša dáta medzi rôznymi poèítaèmi. Nejedného majite¾a však poteší aj prítomnos kolísky, ktorá na pracovnom stole nezaberie ve¾a miesta, ale pou ívate¾ovi ušetrí èas strávený h¾adaním konektora USB na zadnej strane poèítaèovej skrinky. Hodnotenie: Rýchlos èítania ve¾kých súborov Cena Rýchlos èítania i zapisovania malých súborov Cena: 2617 Sk (2199 Sk bez DPH) Dodávate¾: Agem Computers Michal Holeš TECHNICKÉ PARAMETRE Podpora USB 2.0, Plug and Play, podporované operaèné systémy Microsoft Windows 98/98 SE/2000/Me/XP, Mac OS 8.6 a vyšší, Linux s jadrom 2.4.0 a vyšším 8/2004 PC REVUE 55

H A R D W A R E Dvojvrstvové napa¾ovanie v praxi Dvojvrstvové napa¾ovaèky skutoène dorazili na Slovensko. Nám sa podarilo získa do tohto minitestu dve mechaniky od firmy LG a Teac. Pripomeòme, e dvojvrstvové napa¾ovanie umo òuje prekroèi kapacitu 4,7 GB a nahra tak takmer dvojnásobok údajov pod¾a údaja na obale média a 8,5 GB. Mechanika LG sa predáva pod oznaèením 12 SuperMulti DVD Rewrite GSA-4120B. Ide o internú mechaniku, ktorá sa pripája pomocou rozhrania IDE. Poradí si s nasledujúcimi typmi médií: DVD-RAM, DVD+R/ RW, DVD-R/RW a CD-R/RW. Áno, je to správne táto mechanika si poradí so všetkými známymi formátmi. Pre DVD+R médiá výrobca udáva ako maximálnu rýchlos 12-násobok (DVD) základu, pre CD-R je to 40-násobok základnej (CD) rýchlosti. Pripomeòme, e základná rýchlos pre CD médiá je 150 KB/s, pre DVD médiá je to 1350 KB/s, èo je 9-krát viac. Cena mechaniky LG je vo ve¾koobchode 3760 Sk bez DPH/4474 Sk s DPH. Výsledok z programu Nero po napálení testovacích údajov Škatu¾a s DL napa¾ovaèkou Teac a dvojvrstvové DVD+R médium znaèky Verbatim V škatuli s mechanikou sme dostali dve inštalaèné médiá na jednom je DVD prehrávaè a na druhom program Nero Express 6, ako aj authoringový program PowerProducer Gold. V èase písania èlánku (zaèiatok júla) bol na Slovensku dos ve¾ký problém získa médiá na dvojvrstvový zápis. Nakoniec sme dvojvrstvové médiá dostali od celoeurópskeho zastúpenia firmy Verbatim a išlo o vyhotovenie DVD+R DL s maximálnou rýchlos ou 2,4. Cena týchto médií sa na Slovensku odhaduje na 380 Sk bez DPH/452 Sk s DPH. Pre mechaniku LG sme pripravili test napálenia mno iny údajov s celkovou kapacitou 8 223 552 KB. Išlo o dátové súbory rôznych ve¾kostí od 10 KB do 1 GB. Celková doba zápisu dosiahla s úvodnou inicializaènou a ukonèovacou èas ou 43 minút a 20 sekúnd. Napa¾ovali sme bez mo nosti ïalšieho dopåòania sekcií (Multisession). Z toho vyplýva efektívna prenosová rýchlos 3163 KB/s. Program Nero nám po skonèení napa¾ovania oznámil rýchlos 3324 KB/s. Pod¾a nášho merania napa¾ovanie zodpovedá rýchlosti médií 2,4-násobok základnej (DVD) rýchlosti. Médium sme skúšali preèíta v troch DVD mechanikách a boli sme úspešní. Znamená to, e be ná mechanika preèíta takto vypálené dvojvrstvové médium. Dôle ité pritom je to, e DL mechanika skutoène umo òuje napáli viac ako 8 GB údajov na jedno médium. Druhá mechanika pochádza od firmy TEAC a má oznaèenie Dual Layer DVD+R/RW (DV-W58EK). Pre médiá DVD+R dosahuje 8-násobok rýchlosti, pre DVD+RW je to 4-násobok. Pre CD-R je to 40 a pre CD-RW 24. Znamená to, e táto mechanika nepodporuje médiá DVD-R/-RW. Cena mechaniky vo ve¾koobchode je 3410 Sk bez DPH/4058 Sk s DPH. Celková doba napa¾ovania údajov v rovnakom objeme bola o zanedbate¾ných 15 sekúnd dlhšia. Výsledok napa¾ovania sme opä boli schopní preèíta vo všetkých troch testovacích DVD mechanikách. Zdá sa, e príchod DL napa¾ovaèiek a médií je nezastavite¾ný. Pod¾a našich predpokladov do konca tohto roka sa Dula Layer stane štandardom pre optickú napa¾ovaciu mechaniku. Cena médií sa postupne priblí i k dnešným cenám single médií, èo je okolo 50 Sk s DPH. Mechaniky do tohto testu dodala spoloènos AGEM, s. r. o., a médiá pochádzali od európskeho zastúpenia firmy Verbatim. Ondrej Macko 56 PC REVUE 8/2004

H A R D W A R E TECHNICKÉ PREDSTAVENIE AKO NA TO Ide o riešenie, ktoré vyu ijete, ak si chcete striha video na notebooku. Jeho súèas ou je karta PC Card a kábel FireWire na spojenie digitálnej kamery a notebooku. Ako softvérové vybavenie pou íva táto zostava nástroj VideoStudio 4.0 od firmy Ulead. Ten v spolupráci s hardvérovým vybavením umo òuje grabova video a vytvára aj fotografie z filmu. Nagrabované video je v DV kvalite, pou itý formát je MPEG-1 alebo MPEG-2. Priamo zo softvéru mô ete ovláda kameru a pretáèa pásku na vhodné miesto. Ïalšou funkciou je editácia videa mô ete v èasovej osi uklada jednotlivé èasti videoscén pod¾a vlastného uvá enia. Nadbytoèné scény sa dajú vypusti a prida mo no aj titulky. Pripoji si mô ete aj vlastný hudobný sprievod. So softvérovým vybavením si hotový film mô ete ulo i na CD Správne pou ívanie akumulátorov Dazzle DV Editor for Notebook alebo DVD, existuje aj mo nos ulo enia vo formáte vhodnom na zasielanie elektronickou poštou. K softvéru je pridaných aj nieko¾ko efektov. Výhodou je, e pri editácii videa sa pou íva technológia SmartRender a renderujú sa len tie scény, ktoré boli zmenené. To pre pou ívate¾a znamená úsporu èasu a nervov. V etape závereènej tvorby filmu sa však renderuje celý film a tento proces si vy aduje dos ve¾a èasu. V celkovom hodnotení je DV-Editor for Notebook riešenie pre mobilných pou ívate¾ov, ktorí buï chcú striha video na cestách, alebo ich jediný poèítaè je notebook. Upozoròujme, e na skutoèné pou itie tohto produktu pri dlhších filmoch sa vy- aduje naozaj dobre vybavený notebook. -om- TECHNICKÉ PARAMETRE Podmienky na pou itie: Operaèný systém: Microsoft Windows 98 SE, 2000 alebo XP Hardvérové vybavenie (minimálne): procesor Intel radu 386 alebo Intel Pentium II, kapacita RAM 64 MB, 30 MB na inštaláciu programu a 2 GB na ka dých 10 minút ukonèeného filmu, mechanika CD ROM Záruka: 12 mesiacov Cena: 4605 Sk (3870 Sk bez DPH) Zapo ièal: Opal Multimedia Digitálny vek prináša stále viac zariadení napájaných z akumulátorov. Sú to nielen prenosné poèítaèe, mobilné a bezdrôtové telefóny, ale aj fotoaparáty, videokamery, prehrávaèe hudby èi poèítaèové klávesnice a myši, ktoré sa zbavili nepohodlného kábla. Aby vám slú ili na úplnú spokojnos a nezradili vás v najnevhodnejšej chvíli, treba sa o ne aj primerane stara. Nezanedbate¾ným dôvodom sú aj peniaze. Dobrá starostlivos nám okrem iného zabezpeèí aj dlhšiu ivotnos akumulátorov a potom nemusíme predèasne kupova nové. V tomto èlánku vám prinášame nieko¾ko tipov, ktoré zvyšujú ivotnos akumulátorov a súèasne aj ich funkènos. NOTEBOOK. Pokia¾ pou ívate svoj notebook dlhodobejšie pripojený na elektrickú sie, je vhodné vybra akumulátor. V opaènom prípade ho vystavujete predèasnému starnutiu. Be ný notebook pripojený k elektrickej sieti a s vlo eným akumulátorom sa sna í krátkymi nabíjacími cyklami permanentne udr iava akumulátor na plnom stave nabitia. Tieto krátke, ale neustále sa opakujúce cykly idú na úkor be ného poètu nabití. Akumulátory moderných notebookov umo òujú poèas ich ivotnosti okolo 1000 nabíjacích cyklov, potom sa musia vymeni. Po pripojení na elektrickú sie je notebook štandardne prepnutý do re imu maximálneho výkonu, èo má za následok úplné vyradenie alebo obmedzenie funkcií zameraných na úsporu energie. Procesor (neplatí to úplne v dy) a grafický èip potom idú na maximálny výkon, èo zohrieva vnútro notebooku na 60 stupòov i vyššie (dos významne to závisí od konkrétneho typu mikroprocesora). Táto teplota má nepriaznivý vplyv na lítiovo-iónové akumulátory, ktoré sa dnes v prenosných poèítaèoch pou ívajú najviac. Akumulátor sa takto mô e nenávratne znièi. VYSOKÁ TEPLOTA. Všeobecne všetkým typom akumulátorov škodí vysoká teplota. Preto je nerozumné necháva na priamom slnku dlhšie le a napríklad prehrávaèe hudby alebo fotoaparáty (platí to pre všetky elektronické zariadenia, pre notebooky dokonca nieko¾konásobne, lebo vplyvom prehriatia mô e dôjs k významnému poškodeniu LCD). Nadmerné teplo spôsobuje popri u spomínanej strate vodivosti aj vyššiu oxidáciu a zvýšené samovybíjanie akumulátorov, èo má, prirodzene, negatívny vplyv na ich ivotnos. V letných mesiacoch alebo celoroène na dovolenkových miestach s horúcim podnebím je našim zásobníkom energie najlepšie v chladných a suchých miestnostiach. Samozrejme, vtedy, keï ich nepou ívame. SKLADOVANIE. Ak odkladáte fotoaparát, videokameru èi iné mobilné zariadenie na dlhší èas (keï viete, e ich nebudete pou íva viac tý dòov èi dokonca mesiacov), takisto vám odporúèame vybra napájacie èlánky. Ich vybíjanie je vo vlo enom stave vyššie, ako keï sú vybrané. Pravda, niektoré zariadenia bez vlo ených akumulátorov zasa mô u prís o svoje nastavenia. Akumulátory je najlepšie odklada nabité aspoò na 50 percent a viac. Ideálna skladovacia teplota pre akumulátory je okolo 15 C a, samozrejme, suché prostredie. PAMÄ OVÝ EFEKT. Ide o dobre známy problém starších nikel-kadmiových akumulátorov, ktorý sa èasom a pri nedodr iavaní pravidiel nabíjania stále zosilòuje. Tento jav však naš astie nespôsobuje trvalú škodu a mo no ho pou ívaním správneho spôsobu nabíjania opä odstráni. Novšie nikelmetalhydridové akumulátory zasa postihuje slabšia verzia spomínaného problému, takzvaný efekt Lazy-Battery (lenivá batéria). Obidva vznikajú vtedy, keï dáme do nabíjaèky nie úplne vybité akumulátory. Nabíjaèka doká e vyu i iba vo¾ný vybitý priestor a naplni ho zásobou energie. Znamená to, e potom máme k dispozícii menšie mno stvo ulo enej energie a napríklad aj náš fotoaparát mô e pracova iba kratší èas. Uvedené zní enie aktuálnej kapacity sa dá napravi nieko¾konásobným úplným vybitím a opätovným nabitím akumulátora. Tu však treba spomenú iný problém. Niektorí ¾udia si pod úplným vybitím predstavujú maximálne, tzv. håbkové vybitie, èo je však, naopak, u škodlivý extrém. Pri håbkovom vybití toti zostávajúce napätie prekroèí minimálnu hranicu a to mô e akumulátor nenapravite¾ne poškodi. Moderné zariadenia sú konštruované tak, aby neustále sledovali spodnú hranicu napätia, ktoré akumulátory ešte majú k dispozícii, a keï hrozí pokles pod kritickú hranicu (zvyèajne okolo 20 %), automaticky sa vypnú. Vtedy je bezpodmieneène potrebné akumulátor dobi a nesna i sa z neho ešte nieèo vy mýka. Ak budete rešpektova spomínané zásady pou ívania, akumulátory sa vám odvïaèia dlhou ivotnos ou a maximálnym výkonom. Samozrejme, nezabudnite ani na všeobecné princípy pou ívania elektrospotrebièov ochranu pre vlhkom a vodou a správne ošetrovanie zaoxidovaných kontaktov. Ján Géci 8/2004 PC REVUE 57

H A R D W A R E 12 DVD napa¾ovaèka Plextor PX 712A dosiahnutý výkon Tab. 1: Napálenie DVD média s uzatvorením (4,3 GB dát) Typ média Èas (rýchlos ) Plextor DVD+R 8 0:06:24 (napálené 12 rýchlostne) Plextor DVD R 8 0:07:52 (napálené 8 rýchlostne) Traxdata DVD+R 8 0:07:49 (napálené 8 rýchlostne) Verbatim DVD+R 8 0:08:20 (napálené 8 rýchlostne) Memorex DVD+RW 2,4 0:23:28 (napálené 2,4 rýchlostne) Sentinel DVD RW 2 0:29:29 (napálené 2 rýchlostne) Posledným výkrikom módy pred masovejším nástupom napa¾ovaèiek DVD budú asi 12-rýchlostné DVD napa¾ovaèky. DVD napa¾ovaèku znaèky Plextor s uvedeným parametrom sme mali mo nos v redakcii vyskúša. Dostali sme ju v takom vyhotovení, ako sa poskytuje na koncový predaj. Na fialovej škatuli okrem základnej špecifikácie nájdete aj doplnkové parametre napa¾ovaèky, ako je napríklad mo nos napa¾ova 99-minútové CD, podpora Mount Ranier (CD-MRW) èi 8 MB vyrovnávacej pamäte. V škatuli sa okrem mechaniky nachádza ešte aj návod na pou itie, dátový kábel, èisté DVD s podporou zápisu 12, inštalaèné CD, skrutky na uchytenie v skrini PC a ihla na vyslobodenie uviaznutého média. Návod dodávaný s napa¾ovaèkou je napísaný v 16 jazykoch, okrem iných aj v èeštine. Vzh¾ad napa¾ovaèky pripomína ostatné mechaniky z dielní Plextor, na prednom paneli nechýba klasický èierny pás, za ktorým sa skrýva èierna zásuvka na médium. Naopak, na prednom paneli chýba výstup na slúchadlá ostali tu len tlaèidlo na vysúvanie zásuvky, indikaèná LED dióda a dierka slú iaca na núdzové vysúvanie média z vypnutej napa¾ovaèky. Indikaèná dióda pri prítomnosti média v mechanike svieti na lto, pri napa¾ovaní bliká naoran ovo. Frekvencia blikania diódy pri napa¾ovaní závisí priamoúmerne od pou itej rýchlosti napa¾ovania. Okrem be ných funkcií, ako je ochrana podteèenia vyrovnávacej pamäte BURN-proof, táto napa- ¾ovaèka podporuje aj mno stvo funkcií špecifických pre napa¾ovaèky Plextor. Ide najmä o funkcie PowerRec, VariRec, GigaRec èi SecuRec, ktorých krátke opisy nájdete v tabu¾ke. Napa¾ovaèku sme otestovali na náhodne vybraných 8 DVD+R médiách a referenèných médiách DVD+RW a DVD-RW. Výsledky si mô ete prezrie v tabu¾ke 1. Tie sú v porovnaní s favoritom nedávneho testu DVD napa¾ovaèiek (zhodou okolností takisto napa¾ovaèka znaèky Plextor) ešte o pár sekúnd lepšie. Pri èítaní mechanicky poškodených médií sme ocenili dobré výsledky èítania, èo je najmä zásluha dobre prepracovaného firmware. Naše referenène poškriabané CD a DVD médiá sme síce celé nepreèítali, èitate¾ných však bolo badate¾ne viac sektorov ako pri väèšine iných napa¾ovaèiek. Prístupová doba pre všetky druhy médií ani v jednom prípade nezapadla do priemeru, hoci výrobcom udané hodnoty v niektorých prípadoch prekroèila. Plextor PX-712A v súèasnosti udáva krok v oblasti jednovrstvových DVD napa¾ovaèiek a dokázal prekvapi aj napriek celosvetovému ošia¾u spôsobenému dvojvrstvovými napa¾ovaèkami. Širokou databázou podporovaných médií, mo nos ou overburningu èi nadštandardnými funkciami sa právom radí na špicu pomyselného rebríèka. To sa však, pochopite¾ne, odrá a aj na cene napa¾ovaèky, ktorá je poznate¾ne vyššia. Aj napriek tomu sme sa rozhodli udeli napa¾ovaèke Plextor ocenenie Tip redakcie za dosiahnutý výkon. Cena: 6527 Sk (5485 Sk bez DPH) Zapo ièal: Servodata Matúš Valter Tab. 2: Krátke opisy špeciálnych funkcií napa¾ovaèky PowerRec Plextor Optimized Writing Error Reduction Control. Táto funkcia má zabezpeèi bezchybový zápis na médiá aj pri najvyšších rýchlostiach napa¾ovania. V prípade, e do napa¾ovaèky vlo íte médium, ktoré nemá vo svojej internej databáze médií, táto funkcia zabezpeèuje kalibráciu lasera a správny výber napa¾ovacej rýchlosti. VariRec Skratka pre Variable Recording. Táto funkcia zabezpeèuje zvýšenie kvality napa¾ovaných médií minimalizáciou chýb. Medziiným umo òuje pou ívate¾sky nastavi intenzitu laserového lúèa pri vypa¾ovaní a optimalizova napa¾ovaciu stratégiu pod¾a viacerých parametrov, okrem iného aj pod¾a fyzikálneho zlo enia napa¾ovaného média. GigaRec Umo òuje napáli na be né 80 minútové CD médium (700 MB) a 111 minút záznamu alebo 1 GB dát. V prípade, e takúto funkciu pou ívate, je mo né CD médium napa¾ova len 8 rýchlos ou a len v re ime DAO (Disc At Once). Kompatibilita takto napálených médií je však nízka, vo všeobecnosti sa dajú preèíta len v novších mechanikách Plextor. SecureRec Táto funkcia umo òuje zaheslova obsah CD. Takéto CD je èitate¾né a vtedy, keï sa prostredníctvom programu PlexTools odomkne, prípadne po odomknutí vo¾ne stiahnute¾nou aplikáciou SecuViewer. Takto uzamyka mo no len CD, ktoré sú zapisované v re ime DAO. TECHNICKÉ PARAMETRE Rozmery [mm]: 195 145 40 Max. rýchlos napálenia DVD+R/ R média: 12 /8 Max. rýchlos napálenia DVD+RW/ RW média: 4 /4 Max. rýchlos napálenia CD R/RW média: 48 /24 Rýchlos èítania DVD±R/RW: 8 Rýchlos èítania DVD ROM single/dual layer: 16 /8 Prístupová doba CD/DVD: 100/150 ms Pamä cache: 8 MB Systémové po iadavky: Procesor: s taktovacou frekvenciou aspoò 700 MHz alebo lepší Operaèná pamä : 128 MB RAM Operaèný systém: Windows 98 SE/Me/2000/XP Záruka: 24 mesiacov 58 PC REVUE 8/2004

Produktový rad 3Com OfficeConnect Rad OfficeConnect je urèený pre menšie firmy a kancelárie, ktoré plánujú èo najjednoduchšie vyrieši problém prepojenia svojej lokálnej siete na internet a jej zabezpeèenia. 3Com OfficeConnect Gigabit Switch 5 3Com OfficeConnect Wireless 11g Cable/DSL Gateway WIRELESS 11G CABLE/DSL GATEWAY Je to kombinovaný smerovaè s firewallom, ktorý slú i na zdie¾anie jedného internetového pripojenia viacerými poèítaèmi, èi u klasickou lokálnou sie- ou, alebo bezdrôtovo pomocou wifi. Na túto úlohe je prístroj vybavený štyrmi 100-megabitovými ethernetovými portami a pri wi-fi pripojení poteší podpora štandardu EEE802.11g, ktorá umo òuje bezdrôtovo komunikova rýchlos ou a 54 Mbits/s. Prístroj si vy aduje minimálnu administráciu a je stavaný pre potreby málo skúsených pou ívate¾ov, ktorí neplánujú kúpi a prevádzkova plnohodnotný server. Na u¾ahèenie administrácie malej siete zariadenie obsahuje vstavaný DHCP server, ktorý automaticky pride¾uje adresy IP. Z ïalších funkcií prístroja spomenieme jednoduchý filter na stránky, kde mo no zada povolené alebo zakázané adresy, prípadne k¾úèové slová. Pou ívate¾ má takisto mo nos jednoducho nastavi sie- ové pravidlá firewallu. Okrem smerovania prichádzajúcich spojení na konkrétne poèítaèe v lokálnej sieti je mo né aj vybra jeden poèítaè do takzvanej demilitarizovanej zóny. Ten bude prijíma všetky prichádzajúce spojenia. O ivenie zariadenia je jednoduché, staèí vsunú adaptér do zásuvky a pripoji príslušné sie ové káble. Celá konfigurácia prístroja je riešená pomocou webového rozhrania, ktoré bez problémov funguje vo všetkých rozšírených prehliadaèoch. Po prvom spustení alebo po resete nastavení prístroja sa spustí sprievodca. Ten pomô e nakonfigurova sie ové nastavenia aj neskúseným pou ívate¾om, staèí ma poruke príslušné papiere s informáciami od poskytovate¾a internetu. Maximálny poèet 254 súèasne pripojených klientov, z toho 128 bezdrôtovo, prekraèuje potreby malej firmy. Toto zariadenie nájde uplatnenie v tých malých firmách, ktoré uva ujú o DSL pripojení alebo si ho práve zriadili a plánujú ho zdie¾a v rámci firmy alebo kancelárie. Tieto firmy urèite ocenia aj štatistiky vyu itia internetu. Údaje poskytnuté týmto prístrojom však treba bra ako orientaèné, preto e posledné slovo pri vyúètovaní má v dy poskytovate¾. Cena: 126,30 USD (4135 Sk) Dodavate¾: BGS Distribution GIGABIT SWITCH 5 Sie ový ethernetový prepínaè, ktorý je svojimi parametrami urèený pre malé firmy. Zariadenie obsahuje 5 vysokorýchlostných portov, ka dý z nich doká e automaticky prepína medzi rýchlos ami 10, 100 a 1000 Mbit/s, všetky rýchlosti aj v re ime full-duplex. Automatická detekcia priamych a prekrí ených káblov (MDI/MDIX) u¾ahèí èasté problémy s káblovaním, keï sa do portu pripája poèítaè, prípadne iný prepínaè alebo hub. Nasadenie tohto prepínaèa je vhodné v prostrediach s vysokými nárokmi na prenosové rýchlosti. Mô e slú- i na prepojenie aplikaèného a databázového servera alebo vo firmách, kde sa èasto prenášajú ve¾ké mno stvá rôznych údajov. Gigabitová rýchlos sa urèite prejaví aj pri prevádzkovaní multimediálnych aplikácií. V prípade, e práve tvoríte malú sie, vzh¾adom na stále stúpajúce nároky na prenosové rýchlosti by ste mali uva ova nad gigabitovým riešením. Ak chcete upgradova existujúcu sie a nemusíte prepoji ve¾a poèítaèov, prípadne plánujete gigabitovo prepoji iba zopár z nich, tento prepínaè by vám mal postaèi. Cena: 32,60 USD (3800 Sk bez DPH) Dodavate¾: BGS Distribution Marek Ondík 8/2004 PC REVUE 59

S O F T W A R E Mac OS X a jeho technológie / 1. èas Zväèšovanie polo iek v nástrojovej lište Tento seriál má za úlohu èiastoène predstavi niektoré technológie operaèného systému Mac OS X. Èlánok je však vhodný aj pre pou ívate¾ov iných OS vzh¾adom na to, e pripravovaná technológia Microsoftu, nazvaná Avalon, bude pracova na podobnom princípe. Obsahom tohto èlánku sú grafické vrstvy. Pri prvej generácii sa zobrazoval ka dý prvok, ako napr. písmeno, bod po bode, t. j. vysvecovaním jednotlivých bodov. Takto pracoval napr. DOS, Unix. Grafická vrstva druhej generácie, ktorú pou íva napr. OS Windows alebo X Window System, umo òuje vykresli objekt parametricky, napr. v prípade èiary zadaním dvoch koncových bodov. Grafické vrstvy druhej generácie mô u vykresli tvar aj iným systémom koordinát, ne sú pixely, napr. metricky. Po adovaný tvar je vykreslený pod¾a zadaného systému, následne je prevedený na pixely. Tento spôsob umo òuje urèitú formu nezávislosti od zobrazovacieho zariadenia. Po vykreslení však u grafická vrstva nevie urèi, e ide o geometrický objekt sú to opä len pixely. Tretia generácia ide ïalej umo òuje nielen absolútnu nezávislos od zobrazovacieho zariadenia, ale takisto udr uje informácie o tvare objektu vykresleného na obrazovke. Deje sa tak pomocou vektorového opisu objektu, na rozdiel od bitmapového. Takto je mo né zväèši napr. zobrazený kruh alebo písmo o 700 % bez straty kvality. Efektná minimalizácia filmu Genie efekt Prepínanie pou ívate¾ov sa vykonáva otáèaním kocky Pri grafickej vrstve Quartz je toto mo né vïaka pou itiu formátu PDF. Quartz umo òuje pou íva napr. Bézierove krivky, orezové cesty, antialiasing, priesvitnos, tiene, to všetko pri zachovaní nezávislosti od zobrazovacieho zariadenia. Pre be ného pou ívate¾a to znamená, e jeho obrázok bude vyzera stále rovnako dobre, bez oh¾adu na to, èi bude zobrazený na obrazovke alebo na papieri. Pritom všetko, èo je zobrazované, je spravované technológiou ColorSync. Farby tak vyzerajú stále rovnako, preto nehrozí, e by na tlaèiarni vyšiel obrázok v úplne iných farbách ako na obrazovke. Takto je úplne zaistený WYSIWYG èo vidie na obrazovke, bude rovnako vyzera aj na tlaèiarni. Ka dá aplikácia vie uklada priamo do formátu PDF bez potreby iných (èasto drahých) aplikácií. Takisto systém a ka dá aplikácia mô e formát PDF priamo zobrazova je napr. mo né namapova dokument PDF na rotujúcu gu¾u v 3D. Ïalšia výhodná vlastnos technológie Quartz je tá, e ka dý objekt, èi u je to okno, alebo ikona, je samostatnou vrstvou, tak ako to poznáme z Photoshopu. Týmto spôsobom mo no vykonáva zobrazovanie ve¾mi flexibilným spôsobom, nehrozia napr. grafické defekty pri zmenšovaní èi Z prehliadaèa Safari priamo do PDF posuve okna. Zaujímavos ou je, e ka dá vrstva je vïaka kooperácii Quartz a OpenGL vlastne trojrozmerný objekt, prièom jej vzh¾ad urèuje textúra nanesená na objekt v priestore. Grafická karta teda neustále pracuje v 3D re ime podobne ako pri hrách. Najviac z tejto technológie však a- í rozhranie Mac OS X, zvané Aqua. Priesvitnos prvkov rozhrania, tiene okien, antialiasing, Genie efekt pri minimalizovaní okna, lupa, zväèšovanie ikon v Docku pri prejdení kurzora, Exposé, prelínaèky pri zmene pozadia èi mimoriadne efektné prepínanie pou ívate¾ov rotáciou kocky v priestore, to všetko zabezpeèuje technológia Quartz. Všetky tieto vektorové operácie sú prerátavané v reálnom èase, tak e napr. film pri minimalizácii stále be í, kocka v 3D programe pri zmene ve¾kosti okna ïalej rotuje atï. Tieto vlastnosti mô e vyu íva ka dá aplikácia, programátor teda nemusí komplikovane programova podporu pre priesvitnosti, tiene, PDF èi antialiasing do svojej aplikácie, èo skracuje èas a zni uje financie na vývoj. Ako sme spomenuli, podobne by mala fungova grafická vrstva v operaènom systéme Microsoft Longhorn, nazvaná Avalon. Tá však bude postavená na uzavretých technológiách ako DirectX, prièom jej HW po iadavky v porovnaní s Quartzom sú mnohonásobne väèšie. Pre porovnanie: Quartz be í napr. s grafickými kartami nvidia Geforce 2 alebo ATI Radeon so 16 MB pamäte... V tomto èlánku sme sa z¾ahka dotkli jednej z technológií, ktorá robí Mac OS X jedným z najpokroèilejších operaèných systémov v súèasnosti. Dúfame, e vás tento èlánok zaujal a o mesiac si preèítate aj pokraèovanie. V òom sa budeme venova inej pokroèilej technológii, ktorá úzko spolupracuje s Quartzom multimediálnej architektúre Quicktime. Jozef Remeò 60 PC REVUE 8/2004

S O F T W A R E Dokumentácia zdrojových kódov programov Èoraz viac zariadení je riadených programami. Od programov závisí nielen èinnos poèítaèa na našom pracovnom stole, ale aj èinnos mobilného telefónu, práèky, umývaèky riadu, auta, leteckých dispeèerských systémov, kozmických lodí, jadrových elektrární, telekomunikaèných systémov. Èím ïalej, tým viac ¾udí je zapojených do tvorby programov. Ukazuje sa, e je dôle ité nielen to, aby program plnil svoje funkcie, ale aj to, aby bol zrozumite¾ný jeho zdrojový kód. Je dôle ité, aby sa v zdrojovom kóde programu dokázal zorientova jeho autor aj s odstupom èasu. No nielen autor. Mal by sa v òom vedie zorientova aj iný programátor, ktorý bude pokraèova v nedokonèenej práci èi analyzova problém neoèakávaných výsledkov alebo správania zariadenia, prípadne dorába nové funkcie èi navrhova pou itie súèastí programu v inom programovom systéme. Ak je k dispozícii vývojové prostredie, v ktorom bol program vytvorený, obyèajne sa ponúkajú rôzne poh¾ady na celý projekt. Mo no v òom vidie štruktúru súborov, vytvorenú hierarchiu tried, ich èlenských premenných aj metód s jasným zvýraznením prístupových oprávnení. Nie zriedka je však potrebné zverejni dokumentáciu programov bez uvedenia vlastných algoritmov. S takou dokumentáciou treba ma mo nos pracova nielen v pou itom vývojovom prostredí. Obyèajne sa iada, aby dokumentáciou boli stránky HTML. Od programátora sa vtedy oèakávajú dva výsledky vlastný program a dokumentácia programu. Ak sú vytvárané oddelene, stáva sa, e dokumentácia nedokumentuje skutoèné riešenie. Nie ka dá úprava programu sa odrazí v dokumentácii, lebo sa na to zavše pozabudne. Inokedy sa v dokumentácii uvedie to, èo vlastný program nerieši. Východisko z opísaných problémov ponúka prístup, pri ktorom sa od programátora nebudú iada dva výstupy, ale iba jeden zdrojový kód programu. Dokumentáciu z neho vyberú špeciálne programové nástroje. Je to zalo ené na urèitej Obr. 1 Komentáre urèené do dokumentácie, vytvorené vývojovým prostredím štábnej kultúre, ktorá predpisuje pravidlá komentovania zdrojových kódov programov. Taký prístup je podporovaný vo vývojovom prostredí Microsoft Visual Studio. V òom mo no pou i rôzne programovacie jazyky. My sa pozrieme na mo nosti jazyka C#. Uká eme, e to nie je ojedinelý prístup. Podobný prístup k vytvoreniu dokumentácie ponúka aj PHPEdit jeden z nástrojov na tvorbu skriptov PHP. Obr. 2 Dokumentácia aplikácie DOKUMENTÁCIA V C#. Vo vývojom prostredí MS Visual Studio 2003 vytvorme v jazyku C# nový projekt aplikácie Windows. Pomenujme ho Dokumentácia. Vo vygenerovanom zdrojom kóde iste neuniknú našej pozornosti riadky, ktoré sa zaèínajú tromi lomkami. Sú to špeciálne komentáre oznaèujúce èasti tvoriace dokumentáciu vytváraného programu. Na obr. 1 vidie štyri takéto oblasti komentárov sú v èervených rámèekoch. Medzi nástrojmi, ktoré sú programátorovi k dispozícii v menu Tools, sa skrýva polo ka Build Comment Web Pages... Òou sa vyvolá prostriedok na vytvorenie webových stránok s dokumentáciou našej aplikácie. Staèí kliknú. Priamo vo vývojovom prostredí sa zobrazí webová stránka príjemného vzh¾adu, ktorú zachytáva obr. 2. Vidíme, e texty spoza troch lomiek v zdrojom kóde sa stali súèas ou vytvorenej dokumentácie. To všetko sme dosiahli bez zjavnej námahy. Naša práca zatia¾ pozostávala zo zadania názvu aplikácie a z vyvolania príkazu na vytvorenie dokumentácie. Získaný výsledok je urèite povzbudzujúci a je oèividnou motiváciou na to, aby sme sa na mo nosti tvorby dokumentácie programov pozreli podrobnejšie. Vytvorme novú triedu. Vo vývojom prostredí Microsoft Visual Studio 2003 je to otázka vyvolania èarodejníka. Ten ponúkne vyplnenie formulára, ktorý je na obr. 3. Popri názve triedy, priestore mien, súbore pre zdrojový kód, oprávnenia na prístup a modifikácii triedy mo no zada aj komentár. Po vyplnení po- adovaných údajov získame zdrojový kód: using System; namespace Dokumentácia { /// <summary> /// Komentár napísaný pri vytvorení triedy /// </summary> public class MojaTrieda { 8/2004 PC REVUE 61

S O F T W A R E public MojaTrieda() { // // TODO: Add constructor logic here // } } } Pred kódom triedy je podobný blok komentárov, ako vidie na obr. 1. Je v òom zadaný text komentára z obr. 3. Je teda zrejmé, e aj novo vytvárané triedy mô u by sprevádzané trojlomkovými komentármi. Presvedèíme sa o tom aj vtedy, keï v zdrojovom kóde napíšeme tri lomky. Vývojové prostredie vytuší, e chceme napísa komentár, urèený do dokumentácie. Automaticky doplní <summary>, nasledujúci riadok s tromi lomkami a aj tretí riadok s obsahom /// </summary>. Kurzor umiestni na druhý riadok, kde sa oèakáva zadanie textu komentára. Vytvorme takto komentár pred konštruktorom novej triedy: /// <summary> /// Toto je konštruktor triedy MojaTrieda /// </summary> Obr. 3 Vytvorenie novej triedy Tak ako sme novú triedu vytvorili vyu itím slu- ieb èarodejníka, aj vlastnú triedu máme mo nos budova takým istým spôsobom. Existujú formuláre na doplnenie nového po¾a (field), vlastnosti (property) aj metódy (method) triedy. V ka dom z týchto formulárov je mo né popri vlastných údajoch novej súèasti triedy zada komentár. Zdrojový kód triedy potom mô e by takýto: using System; namespace Dokumentácia { /// <summary> /// Komentár napísaný pri vytvorení triedy /// </summary> /// <remarks> /// Toto je komentár v prvku remarks /// </remarks> public class MojaTrieda { /// <summary> /// Toto je konštruktor triedy MojaTrieda /// </summary> public MojaTrieda() { // // TODO: Add constructor logic here // } /// <summary> /// Komentár k premennej /// </summary> public int m_premenna; /// <summary> /// Komentár k vlastnosti /// </summary> public int Vlastnost { get { return 0; } set { } } /// <summary> /// Komentár k metóde /// </summary> /// <param name="xyz">tu je opis parametra xyz</param> public void Metoda(int xyz) { } } } Obr. 4 Dokumentácia triedy Obr. 5 Dokumentácia metódy Odmenou za vyu itie mo nosti zada komentár bude dokumentácia. Získame ju vyvolaním menu Tools polo ky Build Comment Web Pages... Automaticky sa obnoví dokumentácia, ktorú sme vygenerovali predtým, a vo webovom prehliadaèi budeme ma mo nos vidie dokumentáciu vytvorenej triedy aj jej èastí. Formu zobrazenia údajov o triede ukazuje obr. 4. Na obr. 5 je dokumentácia k èlenskej metóde triedy. Uvedený príklad ukazuje, e okrem bloku <summary> existujú aj ïalšie bloky na zadanie urèitých špecifických údajov. Pred vlastnou triedou je blok <remarks>, urèený na doplnenie poznámok. Pred metódou je blok <param>. V òom je opis pou itého parametra xyz danej metódy. Ak sa pozorne pozrieme na obrázky s dokumentáciou, objavíme tam údaje aj z týchto blokov. Význam pou itých blokov sa teda dá odvodi od ich prejavu vo výslednej dokumentácii. Tu sme ich ukázali aj preto, aby sme upozornili na existenciu urèitého znaèkovacieho jazyka na vytvorenie dokumentácie. Vývojové prostredie nám pri priamom zápise komentárov ponúka inteligentnú pomoc (intellisense). V nej sú aj pou ite¾né znaèky. Tie uvidíme aj v našom príklade, ak sa pozrieme na zdrojový kód našej triedy. Ak zoberieme do úvahy iba riadky s výskytom trojice lomiek, dostaneme prvky dokumentu XML. Vývojové prostredie dokonca umo òuje vytiahnu z nášho projektu celý dokument. Staèí, ak vo vlastnostiach projektu v parametroch urèujúcich proces zostavenia (build) projektu zadáme XML Documentation File meno súboru s dokumentáciou. Ak to urobíme v našom projekte, získame dokument XML. Význam takéhoto dokumentu je v tom, e mô e slú i na vytvorenie našej vlastnej formy dokumentácie. Taká po iadavka sa mô e objavi napríklad vtedy, ak vo výslednej dokumentácii nebudú iaduce anglické slová. Cesta k tomu mô e vies cez vytvorenie predpisov v jazyku XSLT (Extensible Stylesheet Language Transformation). Je zrejmé, e mo nosti na zjednodušenie tvorby dokumentácie vo vývojovom prostredí Microsoft Obr. 6 Dokumentácia v prostredí PHPEdit Visual Studio.NET sú pozoruhodné. Pozrime sa však aj na to, ako je to v PHPEdit. DOKUMENTÁCIA V PHPEDIT. Existuje viacero nástrojov na vývoj skriptov v jazyku PHP. Vybrali sme PHPEdit, ktorého 30-dòovú plnofunkènú verziu mo no získa na adrese http://www.waterproof. fr/. Výber tohto nástroja je odôvodnený jeho schopnos ou vytvori dokumentáciu zdrojových textov skriptov. Aj tu ide o definované pravidlá na vytvorenie komentárov. V nasledujúcom príklade sú ukázané dve triedy CA, CB a samostatná funkcia FF: <?php /** * Komentár k súboru * @author Kuko a Hamo * @since 11.6.2004 * @version 1.0 **/ /** * Komentár k triede CA * @author Kuko <kuko@stv.sk> 62 PC REVUE 8/2004

S O F T W A R E * @since 11.6.2004 * @version 1.1 **/ class CA { var $a; // komentár k premennej a triede CA /** * Komentár ku konštruktoru triedy CA * @param Opis parametra a konštruktora CA **/ function CA(var $a) { } /** * Komentár k funkcii FA triedy CA * @author Kuko * @return string informácia o tom, èo vracia funk cia FA triedy CA **/ function FA (var $x) { } } /** * Komentár k triede CB * @author Hamo * @since 19.6.2004 * @version 1.0 **/ class CB extends CA { /** * Komentár k premennej b triedy CB * uvedený pred premennou * **/ var $b; // komentár k premennej b triedy CB v riad ku premennej /** * Komentár ku konštruktoru triedy CB * @author Hamo * @since 16.6.2004 **/ function CB(var $b) { } /** * Komentár k funkcii FB triedy CB * @author Hamo * @return opis návratovej hodnoty funkcie FB trie dy CB **/ function FB ( var $x=6, // opis argumentu $x funkcie FB triedy CB var $y=9, // opis argumentu $y funkcie FB triedy CB ) { } } /** * Komentár k funkcii FF * @author Kuko a Hamo * @since 19.6.2004 * @version 1.0 **/ function FF () { }?> V uvedenom príklade vidie bloky viacriadkových komentárov. Poznávacím znamením komentára urèeného do dokumentácie sú dve hviezdièky na zaèiatku a na konci, ako aj hviezdièky na zaèiatku riadkov. Zavináèom znakom @ sú uvedené k¾úèové slová, ako @autor, @version, @since, @return, @var. Týmito slovami sú uvedené údaje, Obr. 7 ktoré oznaèujú autora, verziu, dátum uvedenia, návratovú hodnotu a premennú. Ak máme takýto skript, v PHPEdit staèí vyvola kontextové menu (stlaèenie pravého tlaèidla myši v okne editora zdrojového textu) a vybra : Help Generator Generate Documentation for Current Document alebo pou i klávesovú skratku Ctrl + H. Priamo v prostredí editora sa uká e dokumentácia, ktorú vidie na obr. 6. V ¾avej èasti je strom tried (class tree). Mô eme v òom však zobrazi aj zoznam tried, súborov alebo funkcií. Je to navigaèný panel dokumentácie. Vlastná dokumentácia je v pravej èasti. Na obr. 6 sú rozvinuté údaje o triede CB. Priamo pri tvorbe zdrojového kódu programu je opísaným postupom nielen mo né vytvára dokumentáciu, ale mo no aj vidie, aká tá dokumentácia bude. Súèas ou PHPEdit je èarodejník Help Generator Wizard, ktorý doká e vygenerova mno inu súborov HTML tvoriacich dokumentáciu zdrojového textu skriptu. Je prirodzené, e taká dokumentácia je priamo pripravená na zverejnenie na webe. Obrázok 7 ukazuje jednu zo stránok dokumentácie zdrojového textu skriptu PHP. V súèasnosti sa uskutoèòujú závereèné práce na piatej verzii PHP. Tá poznamená aj syntax jazyka. Napríklad dostupnos a pou ite¾nos funkcie triedy bude mo né definova klasifikátorom public, protected, resp. private. Takéto zmeny si, prirodzene, vy iadajú aj úpravy èarodejníkov generujúcich dokumentáciu. Vo verzii PHPEdit, ktorú sme overovali, uvedenie klasifikátora k èlenskej premennej triedy alebo k funkcii spôsobilo, e komentár k tejto premennej, resp. funkcii sa v dokumentácii neobjavil. Treba veri, e je to otázka prechodného obdobia. Po dovedení PHP5 do definitívnej podoby sa zrejme objavia aj generátory dokumentácie, ktoré budú rešpektova jeho nové mo nosti. ZÁVER. Ukázali sme dva prístupy k vytvoreniu dokumentácie zdrojových textov programov v dvoch rôznych programovacích jazykoch. Základ je rovnaký, ale vyjadrovacie prostriedky sú rôzne. Tendencia je však zrejmá. Dokumentácia programov bude súèas ou zdrojových textov. Imrich Buranský Dokumentácia PHP vo webovom prehliadaèi 8/2004 PC REVUE 63

S O F T W A R E PC Translator verzia 2004 PC Translator je urèený pre ka dého, kto chce pomôc pri preklade z cudzieho, resp. do cudzieho jazyka. Preklada doká e texty, ktoré sa nachádzajú v súbore, ale aj na cudzojazyèných webových stránkach, hlavnou súèas ou tohto systému je však obojstranný slovník s mo nos ami doplòovania o ïalšie jazyky. V súèasnosti toti doká e pracova s najrozšírenejšími jazykmi. Na recenziu sme mali k dispozícii anglickú, nemeckú, ruskú i francúzsku verziu tohto programu. Po nainštalovaní programu v prostredí operaèného systému Microsoft Windows mo no ihneï zaèa s prekladom. Prostredie programu umo òuje otvori v hornom okne originálny dokument vo formáte TXT, DOC i RTF, spodná èas je rezervovaná na výsledný preklad. Medzi nimi sa však nachádza aj deliaci pás, vyhradený na alternatívy prekladov jednotlivých slov pri prekladaní. Pri automatickom preklade je pás s alternatívami neaktívny Pod¾a našich skúseností je pri preklade výhodné postupova po jednotlivých vetách preklad celých viet z jedného jazyka do druhého toti nie je ani v súèasných podmienkach triviálna úloha. PC Translator pri preklade originálnej vety ponúkol návrh prekladu, ktorý sme však pova ovali iba za návrh vy adujúci ïalšiu prácu. V rámci úprav sme vyberali medzi alternatívami prekladu jednotlivých slov, meni sme však mohli aj poradie slov vo vete. Všetko sa dialo jednoducho a pomerne rýchlo hlavne vïaka tomu, e sme všetky úpravy vykonávali pomocou myši. Poèet alternatív prekladu slov, samozrejme, závisel od bohatosti slovníka i od výberu typu spracúvaného textu. Vybra sme si mohli z nasledujúcich typov slovníka: automobilový, biologický, chemický, dopravný, elektrotechnický, fyzikálny, geologický, hovorový, právnický, lekársky, obchodný, poèítaèový, stavbársky, technický, vojenský, po¾nohospodársky a zoologický. Ïalšie typy slovníkov však mo no vytvori pridaním vlastných slov a urèením príslušnosti. U pri inštalácii však anglická a nemecká verzia programu ponúka slovníky so 715 000 výrazmi (literatúra k programu hovorí o významových dvojiciach, èo znamená viac ako 2 200 000 slov). Verzie pre ostatné jazyky sú o nieèo struènejšie ruský slovník obsahuje 460 000 významových dvojíc a vo francúzskom je ich 280 000. Výhodou pri výbere slov i zmene slovosledu je mierna snaha o inteligentné prekladanie. PC Translator sa toti pri preklade do slovenèiny sna í jednotlivé slová uvies v správnom gramatickom tvare napríklad ak sa za èíslovkou nachádza podstatné meno, program ponúkne vyskloòovanú alternatívu v mno nom èísle, a nie prvé mo né slovo. Nedarí sa to síce v dy stopercentne, ale aj tak je táto funkcia obdivuhodná. Pri preklade testovacích textov sme neboli obmedzovaní ani výberom jazyka ak sme skonèili napríklad s prekladom z nemèiny, mohli sme pomocou troch kliknutí zvoli preklad do angliètiny. Jednoznaène pozitívne hodnotíme mo nos previaza PC Translator so schránkou Windows. Program ju toti doká e automaticky pravidelne preh¾adáva, a ak v nej nájde slová èi vety v aktuálne nastavenom jazyku, automaticky ich prelo í do zvoleného jazyka a výsledok zapíše do spodného okna prekladacieho programu. Ak sme teda chceli pozna význam vety, ktorej sme nerozumeli, staèilo jednoduché CTRL + C po oznaèení konkrétnej vety a vedeli sme, ako ju prelo i. PC Translator rovnako mo no pou i aj na úplne automatický preklad celého súboru bez zásahu pou ívate¾a. Takýto preklad však pravdepodobne neposkytne uspokojivé výsledky a bez dodatoèného editovania bude pou ite¾ný len ve¾mi obmedzene. Na utvorenie predstavy o obsahu konkrétneho dokumentu je však èasto postaèujúci. SLOVNÍK 2004 Tento program bude zrejme najèastejšie vyu ívanou èas ou balíka PC Translator. Slovník obsahujúci jednotlivé slová èi frázy toti mo no pou íva aj samostatne v obidvoch smeroch prekladu. Disponuje toti funkciou, ktorú neponúka Translator, nazývanou Viac o slove. Pomocou nej je mo né získa aj písanú podobu výslovnosti slova, príklady pou itia slova alebo jeho bli šie urèenie, prípadne ïalšie ekvivalenty. Vybrané slová mo no necha aj preèíta príslušné súbory na hlasovú výslovnos sa nachádzajú na CD- ROM alebo si ich mô ete necha nainštalova na pevný disk. Jednotlivé hlasové záznamy pochádzajú od lektora, pre ktorého je daný jazyk rodným. Slovníku však musíme vytknú jeden menší nedostatok. Ruène zapísané slová nedoká e vyh¾adáva automaticky, a preto sme po napísaní h¾adaného re azca museli stlaèi kláves Enter. Na tento nedostatok sme však natrafili iba málokedy Slovník 2004 sa toti doká e napoji na schránku Windows rovnako ako Translator, a tak sme slovíèko vlo ené do schránky mali ihneï dostupné v prostredí Slovníka. WEB TRANSLATOR Ïalšou súèas ou dodávky je program na preklad webových stránok, spolupracujúci iba s prehliadaèom Microsoft Internet Explorer. Preklad stránok je však prakticky rovnaký ako pri funkcii automatický preklad v Translatore 2004, a teda poslú i iba orientaène. Pozitívne hodnotíme, e prekladanie stránok v súèasnosti pracuje a po zásahu pou ívate¾a. V minulosti toti bolo potrebné nastavova prehliadaè, aby pou íval proxy server vytvorený programom, a tak sa všetky cudzojazyèné stránky zobrazovali v slovenèine. Aby nebolo treba pri prechode napríklad z ruskej stránky na francúzsku meni nastavenia programu, je prítomná aj funkcia automatická vo¾ba jazyka. Tá však nie je úplne automatická program toti overuje jazyk stránky pod¾a národnej domény, a ak sme chceli prelo i stránku v ruštine s adresou.com, museli sme jazyk zvoli ruène. Práve mo nos prekladu z ruštiny sme toti vyu ívali najèastejšie. ZÁVER. PC Translator je dobrý pomocník pre pou ívate¾a, ktorý si niekedy potrebuje prelo i neznámy text. Vyskúšali sme inštaláciu na samostatnú pracovnú stanicu i server. V prvom prípade sa na náš disk nainštalovali všetky slovníky. V druhom prípade sme však na server nainštalovali všetky slovníky a na pracovné stanice iba obslu né programy, ktoré vyu ívali slovníky na serveri. Vïaka príjemnému pou ívaniu dokázali s PC Translatorom pracova u po piatich minútach potrebných na zauèenie aj osoby s minimálnymi poèítaèovými skúsenos ami, a tak sme sa aj vïaka tejto vlastnosti rozhodli udeli mu ocenenie Tip redakcie PC REVUE. Ceny: Anglická alebo nemecká verzia: 4522 Sk (3800 Sk bez DPH) Ruská verzia: 3927 Sk (3300 Sk bez DPH) Francúzska verzia: 3451 Sk (2900 Sk bez DPH) Zapo ièal: TEOS Trenèín Michal Holeš TECHNICKÉ PARAMETRE Operaèný systém Microsoft Windows 95/98/98 SE/NT/Me/2000/ XP, minimálne 70 MB na pevnom disku pre jeden slovník a 350 MB v prípade inštalácie ozvuèenia slovníka Poèet významových dvojíc: angliètina a nemèina: 750 000, ruština: 460 000, francúzština: 280 000, španielèina: 115 000, talianèina: 110 000. Slovník (dodávka): èeský, maïarský, a latinský jazyk. 64 PC REVUE 8/2004

S O F T W A R E Scenalyzer zistenie dátumu natáèania videa Na CD REVUE nájdete: freeware Pri domácom spracúvaní videa na poèítaèi sa mô e vyskytnú problém, e nevieme, kedy sme urèité scény filmovali. Dnešné digitálne videokamery ukladajú spolu s obrazovým a zvukovým záznamom aj aktuálny èas nahrávania (tzv. datestamp). Ten si vieme pri prehrávaní kazety na kamere pozrie. Aj pri prenose videa z kamery do poèítaèa sa prenesú údaje o tom, kedy sme dané video natáèali, a to pre ka dý frame zvláš. [Toto platí v prípade, e ukladáme do formátu dv-video (AVI). MPEG2 túto mo nos nepodporuje.] Pod¾a toho by sa dalo urèi, kedy sme danú scénu natáèali. Napoèudovanie to však nie je pravda. Editaèné programy pre video èasto neumo òujú pozrie si tento základný údaj. V tomto prípade nám poslú i program Scenalyzer (Scene Analyzer), ktorý je distribuovaný v dvoch verziách, a to Live a Free. Obidve mo no stiahnu z internetu na adrese http://www. scenalyzer.com. Verzia live má mo nos priamo zachytáva video z kamery a v reálnom èase generova súbory. Keï e je distribuovaná ako shareware, do videa vkladá logo. Free verzia je distribuovaná ako freeware. Pracuje tak, e rozde¾uje u existujúce súbory AVI na individuálne scény a tie zapisuje na disk ako samostatné súbory. My si rozoberieme free verziu. Tá je k dispozícii vo forme 289 kb ZIP archívu, v ktorom sa priamo nachádza program. Nie je teda potrebná nijaká inštalácia. Po spustení programu sa otvorí pomerne preh¾adné okno. Vo vrchnej èasti máme zoznam vstupných súborov dv-video. V browse pod tým je zoznam detegovaných scén. Po pridaní súboru (Add Input-Files) sa automaticky naèíta datestamp prvej scény. Na zistenie všetkých scén treba spusti funkciu Scan Datestamps, ktorá prejde celý vstupný súbor a rozdelí ho na scény pod¾a èasu natáèania. Pre ka dú scénu mo no zvoli, èi ju chceme zapísa na disk vo forme osobitného súboru alebo nie (write selected scenes). Potom len tlaèidlom WriteScenes necháme program, nech vytvorí scény na základe znaèiek datestamp. Dátum a èas natáèania scény sú obsiahnuté v názve súboru. Teda napríklad súbor "scenes'20040621 10.48.45.avi" je scéna natáèaná 21. júna 2004 o 10:48:45. Formát dátumu YYYYMMDD v súbore umo òuje neskôr správne triedi scény pod¾a dátumu vytvorenia. Názov súboru je ešte mo né tvori len pod¾a èasu filmovania alebo ako poradové èíslo od 1. Zaujímavé je, e aj èasový atribút zmenenia súboru sa nastaví pod¾a toho, kedy sa daná scéna filmovala. Okrem toho ešte mo no zmaza zdrojový súbor po tom, èo sa všetky v òom obsiahnuté scény nahrajú na disk. Program Scenalyzer je šikovná utilita, ktorá by vám nemala chýba, ak si chcete napríklad postriha domáce video z dovolenky, ale neviete, ktoré scény ste kedy filmovali. Mô ete napríklad nasníma celú kazetu do poèítaèa a program urobí zvyšok za vás. Peter Turèan 8/2004 PC REVUE 65

S O F T W A R E JurixXP JurixXP je databázový právny informaèný systém, ktorý je priamym nástupcom a pokraèovate¾om Jurix CD. Patrí medzi tzv. ve¾ké právne informaèné systémy. Cie¾ový okruh jeho pou ívate¾ov tvoria predovšetkým právnické profesie advokáti, notári a podnikoví právnici. Pou ívate¾ov si JurixXP však urèite nájde aj v prostredí verejnej správy, medzi študentmi práva, ale aj medzi právnymi nadšencami, ktorí sami seba oznaèujú za insitných právnikov. Databázy JurixuXP obsahujú všetky dokumenty uverejnené v Zbierke zákonov od roku 1945, Zbierku rozhodnutí Najvyššieho súdu od roku 1960, všetky dokumenty publikované vo Finanènom spravodajcovi Ministerstva financií od roku 1989 a registrovú èas Obchodného vestníka od roku 1992. OBSAH DODÁVKY A INŠTALÁCIA. Dodávka systému pozostáva z CD nosièa, pou ívate¾skej príruèky a hardvérového k¾úèa typu HASP. Inštaláciu systému mo no vykona len s hardvérovým k¾úèom, ktorý sa pripája na paralelný port. K¾úè je však k dispozícii aj vo verzii USB. Pri inštalácii sa pou ívate¾ mô e rozhodnú, aký rozsah údajov sa ulo í na pevný disk. Miesto potrebné na pevnom disku sa pohybuje od 210 MB a do 680 MB pri úplnej inštalácii. Inštalácia je bezproblémová, inštalaèný program systému má intuitívne ovládanie a v spúš- acom menu systému vytvorí skupinu programov s názvom JurixXP. Tá obsahuje JurixXP, pomocníka programu, aktualizaènú utilitu a odinštalátor. PRÁCA S PROGRAMOM. Všetky funkcie sú prístupné z hlavného okna programu, ktoré má strohý funkcionalistický dizajn (pozri obr.). Tu si pou ívate¾ pomocou roletového menu zvolí databázu, s ktorou bude pracova. Alternatívu predstavuje vo¾ba databázy pomocou zálo ky s príslušným názvom. Databáza Zbierka zákonov sprístupní zoznam publikovaných predpisov a ich rekonštruované znenia. K tým sa mo no dosta dvoma spôsobmi: pomocou klasického vyh¾adávania na základe zadaných kritérií alebo priamym výberom na kartách s názvami Zoznam a Rekonštruované znenia. Tam sú predpisy usporiadané do preh¾adnej stromovej štruktúry. Kliknutím na príslušný predpis dôjde k jeho sprístupneniu v pravej èasti okna Hlavné okno JurixXP umo òuje prístup ku všetkým databázam programu. Súèasne mo no pracova s viacerými predpismi, medzi ktorými sa dá jednoducho prechádza pomocou zálo iek. Pri klasickom vyh¾adávaní JurixXP umo òuje vyh¾adávanie právnych predpisov pomocou formulára pod¾a nasledujúcich kategórií: textu normy, názvu a èísla normy, èísla èiastky, autora a druhu normy, pod¾a toho, èi ide o publikovanú alebo registrovanú normu, pod¾a registrového hesla, pod¾a platnosti, dátumu vydania, uzavretia, ratifikácie èi úèinnosti. JurixXP umo òuje aj vyh¾ada normy vydané na základe urèitého právneho predpisu, prípadne normy na jeho vykonanie. Všetky tieto vyh¾adávacie kritériá sa dajú ¾ubovo¾ne kombinova. Okrem formulára mo no pou i aj vyh¾adávanie v štýle Jurix CD. Výsledky vyh¾adávania sa objavia na zálo ke Výsledky, prièom sa zobrazí len prvých 100 predpisov. Pri práci s predpisom sa v òom mo no pohybova ve¾mi rýchlo pomocou karty Obsah. Tá sprístupòuje jednotlivé èlánky èi paragrafy. Prílohy aj poznámky pod èiarou sa nachádzajú na osobitných zálo kách. V texte predpisu fungujú všetky odkazy na právne predpisy ako hyperlinky. Pri podr aní kurzora na odkaze na poznámku pod èiarou sa zobrazí v pop-up okne jej text. Export textu nie je obmedzený, pri kopírovaní do textového editora sa ve¾kos písma a jeho typ prispôsobí práve pou ívanému textu. Maximálna ve¾kos kopírovaného bloku je 8 KB. Program má dva spôsoby aktualizácie klasickú a internetovú. Klasickú aktualizáciu z dodávaného CD mo no vykona pomocou aktualizaènej utility. V medziobdobí medzi vydaním aktualizaèných CD je u itoènou funkciou aktualizácia cez internet. Tá je poskytovaná bezplatne všetkým pou ívate¾om JurixXP. Nie je síce plnohodnotná, ale do systému doplní vybrané predpisy, ktoré vyšli v Zbierke zákonov od poslednej riadnej aktualizácie, resp. posledné èasové rezy rekonštruovaných znení právnych predpisov, ktoré boli v príslušnom tý dni zmenené. Týmto spôsobom sú do JurixXP doplnené len nové dáta, nie však vz ahy medzi právnymi predpismi (derogaèné re azce). Tieto predpisy sú prístupné cez osobitnú kartu Novinky. Po uskutoènení riadnej aktualizácie sa karta Novinky vyprázdni. Databáza Judikatúra predstavuje elektronickú zbierku rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu od roku 1960. Obsahuje úplné texty judikátov zo všetkých oblastí práva. Judikáty sú podobne ako predpisy zbierky zákonov zoradené v stromovej štruktúre pod¾a roèníkov. V rámci roèníka sa pri podr aní kurzora nad urèitým judikátom zobrazí pop-up okno s právnou vetou. Judikáty sa dajú vyh¾adáva pomocou formulára alebo pomocou vyh¾adávania v štýle JUDIC. Pri vyh¾adávaní mo no voli medzi nasledujúcimi kategóriami: text rozhodnutia, právna veta, èíslo rozhodnutia a zošita zbierky rozhodnutí, právne odvetvie, súd, spisová znaèka, druh rozhodnutia, vecné heslo, spôsob a dátum uverejnenia a predpis Zbierky zákonov, na ktorý sa judikát odvoláva. Databáza Finanèný spravodajca je elektronickou verziou Finanèného spravodajcu Ministerstva financií. Obsahuje dokumenty obsiahnuté vo Finanènom spravodajcovi od roku 1989. Vyh¾adávanie dokumentov v tejto databáze je mo né pomocou formulára a v štýle FIS pod¾a nasledujúcich kategórií: text, titul, èíslo dokumentu, èíslo zošita, v ktorom bol dokument uverejnený, typ a registrové èíslo dokumentu, referent, registrové heslo, dátum vydania a úèinnosti dokumentu a nadradený právny predpis. Poslednou databázou JurixuXP je Obchodný vestník. Databáza zachytáva obsah Obchodného vestníka od jeho vzniku (rok 1992) a po súèasnos. Formulárové vyh¾adávanie i to klasické v štýle ObVest ponúka h¾adanie zápisov pod¾a textu, obchodného názvu, štatutárneho orgánu, èiastky vestníka, oddielu vestníka a dátumu vydania. Oproti minulosti došlo k zmene v tom, e základnou jednotkou je u jednotlivý zápis. ZÁVER. Dizajn okna programu JurixXP je síce minimalistický, no na druhej strane to vedie k jeho intuitívnemu zvládnutiu bez potreby štúdia príruèky. Mo nos vyh¾adáva dokumenty aj v štýle predchádzajúcej verzie èiní prechod zo systému Jurix CD na JurixXP bezbolestným. Databázy systému obsahujú mno stvo ¾ahko dostupných údajov, ktoré pomô u ka dému právnikovi. Systém ponúka pod¾a oèakávania aj rekonštruované znenia predpisov, ale v nich niekedy mo no nájs drobné nepresnosti. Navyše v rekonštruovaných zneniach pribudla nová funkcia farebne odlíšené zmenené texty (pou ívate¾ ¾ahšie porovná úèinky poslednej novely na právny predpis). Ïalšia nová u itoèná funkcia systému JURIX XP je štruktúrovanos dokumentov pou ívate¾ sa mô e s nadh¾adom pohybova po dokumente. V rámci zvyšovania hodnoty produktu sa výrobca sna í zaraïova aj nové databázy. Pripravuje sa databáza èeskej judikatúry. Cena: Jednopou ívate¾ská verzia: 21 050 Sk bez DPH Jedna aktualizácia: štvr roèná 9328 Sk bez DPH mesaèná 19 068 Sk bez DPH Výrobca: JUNKERS Software Platforma: Windows 95/98/2000, XP Peter Kováè 66 PC REVUE 8/2004

OptimAccess WorkSpy Jedným z modulov rozšíreného modulárneho Desktop Management systému OptimAccess, ktorý v poslednom období prešiel radom zásadných zmien, je aj modul OptimAccess Work- Spy. Jeho zásadným prínosom je skutoènos, e práve týmto modulom ho posunuli vývojári z oblasti systémov na ochranu nastavení OS a aplikácií do roviny organizaènej bezpeènosti. Praktickú vyu ite¾nos uvedeného modulu (mimochodom, aplikovate¾ného samostatne, bez potreby prítomnosti ostatných modulov systému) mo no rozdeli na tri základné oblasti: 1. monitorovanie aktivít na lokálnej pracovnej stanici s mo nos ami lokálneho alebo vzdialeného reportovania auditných záznamov, 2. analýza vyu ite¾nosti lokálnej stanice, 3. reakcie na hranièné stavy monitorovaných udalostí. Modul poskytuje správcovi systému variabilný nástroj na výkon monitorovania aktivít na lokálnej pracovnej stanici pracujúcej pod operaèným systémom Windows 95/98/Me/2000/ NT/XP. Správca systému má mo nos v závislosti od po iadaviek organizácie (vyplývajúcich napríklad z interných smerníc) preddefinova aktivity, ktoré potrebuje na príslušnej stanici monitorova a následne vyhodnocova. WorkSpy vo verzii 9.0 umo òuje rad udalostí, ako napríklad zapnutie/vypnutie PC, prihlásenie/odhlásenie pou ívate¾a, spúš ané aplikácie, neèinnos PC nad definovaný èasový limit, pou ívanie ovládacích panelov, navštívené WWW stránky, súbory stiahnuté z internetu, toky súborového systému, tlaèené súbory, pripájanie/odpájanie zariadení USB, úpravy registrov... VYHODNOCOVANIE INFORMÁCIÍ. Údaje zozbierané systémom mo no analyzova pomocou internej funkcie na zobrazovanie preh¾adov s mo nos ou filtrovania, ktoré udalosti chceme vidie, a následne ich exportova na ïalšie spracovanie export sa vykonáva do formátu csv, èo je formát elegantne spracovate¾ný pomocou tabu¾kového kalkulátora, napr. MS Excel. Ïalšou alternatívou je mo nos generovania výstupných zostáv k dispozícii sú štyri zostavy: preh¾ad navštívených webových stránok, aplikácie na popredí, štatistika vyu ívanosti PC a preh¾ad aktivít na internete. Výstupné zostavy sa generujú vo formáte rtf. Systém OptimAccess, a teda aj jeho modul WorkSpy je prispôsobený na nasadenie do všetkých typov organizácií od malých a po ve¾ké s rádovo stovkami staníc. Na úèel centralizovaného spracovania dát umo òuje plánova prenos logových súborov na definované miesto, napr. na pracovnú stanicu správcu. Tu sú logové súbory staníc za jednotlivé obdobia zhroma ïované a správca má mo nos vytvára preh¾ady, resp. generova preddefinované tlaèové zostavy. REAKCIE NA HRA NIÈNÉ STAVY. Optim- Access WorkSpy umo òuje aj nastavenie reakcie na výskyt hranièného stavu sledovanej udalosti, a to formou tzv. alertov. Tak napríklad mô e by na príslušnej pracovnej stanici nastavené monitorovanie zapnutia/vypnutia PC a nastavený alert, ktorý upozorní správcu na situáciu, keï dôjde k zapnutiu príslušnej stanice, napr. po 16.00. Správca tak mô e by informovaný e-mailom, e nastala takáto situácia. Druhou formou reakcie na vznik hranièného stavu mô e by spustenie správcom zvoleného procesu (aplikácie), napr. systém pomocou slu by sendmsg zašle správu na správcovu stanicu. JE TO PRÍPUSTNÉ? Polemika o práve èi povinnosti zamestnávate¾a monitorova aktivity na poèítaèoch pou ívaných na výkon pracovných povinností je téma na rozsiahlu debatu, presahujúcu rozsah jedného èlánku. Názory na oprávnenos èi neoprávnenos takéhoto konania sa rôznia, pritom riešenie je ako obyèajne triviálne. Staèí preštudova Zákonník práce a prvotný impulz na správne smerovanie úvah na túto tému je na svete. Cena: 1250 Sk bez DPH (jedna licencia) Distribútor: Info consult Jaroslav Oster 8/2004 PC REVUE 67

S O F T W A R E G A M E S Y CD: Lock On: Modern Air Combat Realistických leteckých simulátorov pre PC je na trhu ako šafranu. Istotne je jednoduchšie vytvori akènú hru plnú efektov a rýchlej akcie ako fyzikálne verný model lietadla. Navyše výrobca takéhoto simulátora ho musí prispôsobi tak, aby ho dokázal na PC ovláda aj be ný pou ívate¾. O to vzácnejšia nám pripadala hra Lock On: Modern Air Combat, ktorá toto všetko skåbila do hry, ktorá sa pomestí na jediné CD. V hernej odbornej i laickej verejnosti si táto hra získala dobré meno, a preto sme oprávnene boli zvedaví na jej kvality. Po inštalácii a prvom spustení však budete pravdepodobne sklamaní. Hra má toti relatívne vysoké systémové nároky, a aj keï splníte tie výrobcom predpísané, nebude to pravdepodobne na skutoèné vychutnanie hry staèi. No vrá me sa k hre. V nej vystupujete ako pilot bojového lietadla poèas fiktívneho konfliktu niekde v oblasti Èierneho mora. Vašou úlohou je, ako inak, plni rôzne misie. Medzi misiami nechýba boj vo vzduchu, ale ani klasické sprevádzanie lietadla. Bojujete proti pozemným cie¾om alebo odstavujete protivzdušnú obranu. V hre si mô ete vybra, za akú národnos chcete hra. Na výber máte spomedzi siedmich stíhaèiek a stíhacích bombardérov, medzi ktorými nechýbajú všetky stíhaèkové legendy americkej aj ruskej výroby. Ako príklad spomeòme také stroje ako A-10 èi legendárny F- 15. Mo no e sa vám sedem stíhaèiek a bombardérov zdá málo, treba si však uvedomi, e ka dé z lietadiel je prepracované do najmenších detailov. S trochou zvelièenia by sa dalo poveda, e do poslednej skrutky. S tým súvisí aj ovládanie hry Lock On naozaj nie je stavaný pre be ného hráèa. Skôr je urèený pre tých, ktorí stíhaèky pravidelne obsluhujú. Ak aj nie ste pilotmi z povolania, netreba hneï stráca hlavu v hre sa nachádza podrobný manuál a výcvikové lekcie. Hra ïalej ponúka rôzne pomôcky podporu avioniky èi jednoduchšie ovládanie radaru. S hrate¾nos ou úzko súvisí aj pou ívanie herných ovládaèov. Tejto hre treba prispôsobi svoj herný ovládaè. Nepotrebujete síce hi-end joystick, ale mal by ma aspoò nieko¾ko pokroèilejších funkcií, ako napríklad otáèanie páky okolo vlastnej osi, prípadne silovú spätnú väzbu. Grafika skôr však jej realistickos je prekvapivá, modely lietadiel, ale aj krajina sú prepracované naozaj do najmenších detailov. Jediné, èo mo no grafike vytknú, sú u spomínané nároky na systém. Hra sa toti s ob¾ubou zasekáva práve na miestach, kde èlovek najviac potrebuje rýchlo reagova. Podobne ako grafika sú obdivuhodné aj zvuky proti zvukovej stránke hry nemo no naozaj niè namieta. Konfigurácia herných vlastností je nato¾ko podrobná, e laikovi sa pri nastavení herného ovládania neoplatí vykonáva iný krok ne výber jednej zo súprav nastavení. Nastavi mo no vari všetko, èo sa pri stíhaèke, prípadne leteckom súboji nastavi dá, azda ešte aj nieèo navyše. Zaujímavos ou je, e v hre sa dajú pou íva aj zbraòové systémy, ktoré doposia¾ neboli testované alebo sa v reáli nepou ívajú. Samozrejme, je podporovaná aj hra viacerých hráèov. V rámci nej mô- e jednu misiu hra kooperatívne a 32 hráèov. To znie lákavo, nie? Ani v multiplayeri hra nestráca na realistickosti, práve naopak. S hráèmi, s ktorými hráte, sa toti musíte reálne dohadova na postupe. Lock On: Modern Air Combat si právom získal od hernej verejnosti titul najlepšieho herného poèinu na poli leteckých simulátorov. Pri súèasnom trende vývoja v tomto hernom ánri a vzh¾adom na kvalitu spracovania hry to ešte chví¾u tak ostane. Hráèov zamrzí na celej hre azda len potreba vlastni nadupané PC na to, aby si Lock On mohli zahra bez prekvapivých zamrznutí. Cena: 1690 Sk (1420 Sk bez DPH) Zapo ièal: Brloh Matúš Valter TECHNICKÉ PARAMETRE Systémové po iadavky: Operaèný systém: Microsoft Windows 98/Me/2000/XP Procesor: Pentium III 800/AMD Athlon 700 alebo lepší Operaèná pamä : 256 MB RAM (odporúèa sa 512 MB RAM) Grafická karta: s 3D akcelerátorom (DirectX 8.1 kompatibilná), s 32 MB RAM (odporúèa sa 128 MB) Zvuková karta: podporujúca DirectX 8.1 Verzia DirectX: DirectX 8.1 or higher (included on disc) CD ROM: 4 CD ROM alebo lepšia Miesto na pevnom disku: minimálne 1,1 GB Hra viacerých hráèov: pripojenie na internet (aspoò 56 kb/s) alebo LAN 68 PC REVUE 8/2004

G A M E S Y S O F T W A R E CD: Myška Milo Na slovenskom trhu sa objavili ïalšie dva produkty známeho autora Marcusa Pfistera. Tentoraz ide o dobrodru stvá mladej myšky menom Milo. Programy sú urèené de om od 4 do 8 rokov, ktoré musia rieši rôzne druhy úloh, kreatívne premýš¾a, správne pozorova okolie a všíma si detaily. V tomto èlánku predstavíme dva diely. MYŠKA MILO A IARIACE KAMENE Myška Milo v tomto vydaní ije pokojným ivotom na ostrove spolu s tisícmi ïalších myšiek. Na ostrove sú kruté zimy a myšky sa skrývajú v jaskyniach. Jedného dòa pri prechádzke Milo objaví podozrivo iariaci kameò. Rozhodne sa ho donies do dediny, kde sa okolo nej zhàkli všetky ostatné myšky. Ka dá z nich chce aspoò jeden takýto kameò. Zvolajú myšiu radu a tá poverí skupinu myšiek nájs ïalšie takéto kamene. Táto výprava bude ve¾mi nebezpeèná a myška Milo bude jej kapitánom. Milo musí plni rôzne úlohy, napríklad zaháòa kraby, ktoré obsadili plá. Pou ívate¾ v podobe myšky Milo napr. bude musie donies abiakovi nieko¾ko mušiek, ïalšou úlohou je vybudovanie hrádze a pod. Za ka dú splnenú úlohu dostanete odmenu. Vašou hlavnou úlohou je zozbiera pre myšky iariace kamene tak, aby ka dá myš mala aspoò jeden kameò. Pri hre sa musíte èasto rozhodova a poèúvnu rady ostatných myšiek. Ak však Milo dá na nesprávnu radu, mô e sa to skonèi ve¾mi zle. Súèas ou hier je ve¾ké mno stvo videí. Niektoré si budete musie pozrie nieko¾kokrát a vypnú sa vám ich nepodarí. Hra má dynamický dej, dva stupne nároènosti, šes mo ných ukonèení, mno stvo zaujímavých úloh zapadajúcich do deja. Rozhovory sú plné artov a humoru, celá hra je v 3D rozhraní. Hodnotenie: Ve¾ké mno stvo mo ností deja Mno stvo videí, ktoré sa nedajú vypnú Miesto na disku: 43 MB Cena: 1199 Sk s DPH MYŠKA MILO A VZDIALENÝ OSTROV Na ostrove poèas zimy všetky myšky spali v jaskyniach. Keï zima prešla, myška Milo vyšla von z jaskyne prvá. Tu zrazu objavila neznámu jaskyòu, v ktorej našla staroveké kresby. Myška Milo sa na základe rady od najmúdrejšej myši rozhodla vyda na plti na ïaleký ostrov, kde by mali by ïalšie stopy po osídlení a vysvetlenie starovekých kresieb. Myšia dedina Krokodíl, ktorému chýbajú zuby Myška Milo sa tak spolu s kamarátmi vydala h¾ada materiál na pl. Pri h¾adaní materiálu pomáhajú aj ostatné zvieratá. Naju itoènejšia je asi vydra, ktorá poskytne drevo na stavbu plte. Na úspešnú stavbu treba prekona ešte viaceré problémy. Nakoniec sa Milo spolu s kamarátmi vydávajú na cestu k vzdialenému ostrovu. Na tomto ostrove sa skrýva mno stvo záhad a opä sa tu mô ete vyda viacerými cestami. Po èase zistíte, e ostrov je vlastne obrovské bludisko. Ak sa u rozhodnete odís, budete musie spevni pl, èo je pre vás ïalšia úloha na rozmýš¾anie. gické myslenie, obratnos a schopnos porozumenia. Všade sa deti stretávajú so skutoène peknou grafikou a roztomilými postavièkami. Pod¾a výrobcu je urèená pre deti od štyroch do ôsmich rokov. Peter Macko TECHNICKÉ PARAMETRE Intel Pentium II, 32 MB RAM, Microsoft Windows 95/98/Me/2000/XP Výrobca: Media Trade Hra je v celkovom hodnotení zaujímavá, má efektnú grafiku a sprievodnú hudbu. Staèí, aby sa ju deti zaèali hra a budú ju chcie dohra do konca, aby zistili, èo vlastne je na druhom ostrove. Hodnotenie: Ve¾mi dobre vypracovaná grafika Dlhý príhovor myši na zaèiatku hry Miesto na disku: 45 MB Cena: 1199 Sk s DPH Pl pred vyplávaním na vodu Séria Myška Milo je vytvorená najmä pre tých najmenších. Keï e obidva diely obsahujú dve úrovne a mno stvo ciest, ako sa dosta k cie¾u, deti mô u túto hru hra nieko¾kokrát. Pri hre si rozvinú lo- 8/2004 PC REVUE 69

S O F T W A R E G A M E S Y DRIV3R hraní objavujú nevidite¾né steny alebo projektily prechádzajú cez múry a iné nepriestrelné predmety. Malièká chybièka? Pešie misie nie sú dotiahnuté do konca a evidentne sa im nevenovala taká pozornos ako jazdeniu. Sú jednoznaène najslabším èlánkom v hre. Ka dé jedno mesto ponúka svoj špecifický vozidlový park, rozdelený do troch skupín: lode, motorky a autá. V Miami sa budete preháòa po uliciach v tradièných amerických muscle cars, v Nice to budú rýchle športiaky a v Istanbule staré, nemotorné sedany. Autá nie sú licencované, ale v modeloch urèite spoznáte reálne predlohy Lamborghini, Mustanga alebo Citroënu. Motorky zastupujú rôzne mopedy, nízkootáèkové stroje a ultrarýchle špeciály. Lodiam je venovaná najmenšia pozornos, ale vyhliadková plavba na rýchloèlne alebo malej jachte sa neodmieta. Podobne ako pri peších misiách je ovládanie ve¾mi citlivé. Pri autách a motorkách zostalo tlaèidlo burnout, èo je vlastne plynový pedál na podlahe. Burnout oceníte hlavne pri rozbiehaní. Najväèšou chybou je nereálne brzdenie bez rozdielu auta. Doká ete zastavi z maximálnej rýchlosti prakticky na pár metroch. K reálnosti neprispieva ani ignorovanie zotrvaènosti. Po zlo ení nohy z plynu auto zaène svojvo¾ne a ve¾mi výrazne spoma¾ova. Realistický je však deštrukèný model, aplikovaný na ka dé vozidlo okrem lodí. Pri nárazoch trpí nielen auto, Po prvýkrát sme mohli okúsi na vlastnej ko i filmové naháòaèky v skutoèných reáliách svetových metropol v roku 1999 v revoluènom titule Driver. Jeho druhé pokraèovanie sa objavilo exkluzívne na PSone, ale bolo skôr sklamaním. Autori donútili postavièku vodièa vystúpi z auta a to bola najväèšia chyba a slabina Drivera 2. Reflections Interactive to neodradilo a po malej odboèke v titule Stuntsman sa vrhli na vývoj Driv3ra. Tanner je nekompromisný tajný policajt. Pracuje výhradne sám, je tvrdohlavý, dokonale ovláda autá a na ceste k cie¾u neváha porušova zákony. Jeho praktiky nedoká e strávi kadekto, ale výsledky hovoria za seba. Jeho príbeh sa podáva retrospektívne a zaèína sa v slneènom Miami. Tanner sa dostane sa stopu gangu, vedeného chladnokrvnou Callitou, ktorý má doda 40 špièkových športových áut záhadnému kupcovi v Rusku. Chápadlá gangu siahajú a do Európy, kde má dôjs k predaju a výmene atraktívneho tovaru za farebné papieriky. Séria Driver bola v dy postavená na filmových naháòaèkách a adrenalíne pri rýchlej jazde úzkymi ulièkami alebo v preplnenej premávke. Koncepcia všetkých misií je zalo ená predovšetkým na prenasledovaní a úniku. Do hry opä vstupujú pešie misie, ktoré sa podpísali na ni šom hodnotení predchádzajúceho dielu. Hra sa zaèína príchodom na policajnú stanicu a malou rozcvièkou na strelnici. V tomto momente dostáva hráè pod kontrolu Tannera a má mo nos okúsi prvú dávku sklamania. Nech sa akoko¾vek sna íte nastavi citlivos ovládania, nikdy nebude pod¾a vašej chuti. Postava sa ve¾mi a ko ovláda a kamera komplikovane nastavuje. Na ovládanie si treba zvyka a pešie misie sa stanú pre niektorých hráèov utrpením. Animácia postavy je úbohá a po prostredí sa nepohybuje, ale svojím svie im krokom pripomína levitáciu a šmýkanie sa na ¾ade. Pochôdzky po meste bez poriadnej zbrane by boli nanajvýš trúfalé. Tanner má prístup k širokému palebnému arzenálu od revolverov cez uziny, brokovnice a po útoèné pušky a nièivý granátomet. Všetky pištole, revolvery a samopaly majú bez rozdielu rovnaký dostrel. Je jedno, èi stojí nepriate¾ ved¾a vás alebo o nieko¾ko blokov ïalej. Ve¾mi èasto sa pri ale aj vodiè a pri tých najdivokejších kúskoch sa zraníte. Ka dý jeden náraz deformuje plechy, odpadávajú nárazníky, kapota, praskajú sklá, otvára sa kufor a dvere. Vlastnosti jednotlivých áut sa líšia, ka dé má inú akceleráciu a inak sedí v zákrutách. Pri ¾ahkých vozidlách nie je problém pri divej jazde otoèi auto na strechu. Naháòaèky alebo unikanie pred políciou sú ve¾mi nároèné. Citlivé ovládanie vy aduje trpezlivos a nauèi sa reza zákruty a jazdi s ruènou brzdou chce poriadny tréning. Po- 70 PC REVUE 8/2004

G A M E S Y S O F T W A R E lícia je ve¾mi agresívna a ich vyladené malé renaultky doká u dr a krok s najrýchlejšími autami v hre. Je absolútne jedno, akým autom pred nimi unikáte, stále sú vám v pätách. Príbeh Driv3r sa ahá od Miami na starý kontinent do francúzskeho prímorského mesta Nice a po zap¾uvaný Istanbul. Ka dé mesto bolo vymodelované pod¾a skutoènosti a ich ve¾kos je naozaj impozantná. Autori zvolili tri úplne odlišné mestá so svojskou architektúrou a komunikáciami. Miami je placka plná blokov, rovných ciest a výškových budov. V Nice nájdete aj kopce, smrte¾né serpentíny a v Istanbule si u ijete úzke cestièky, preplnené chodcami a autami. Doprava je vyriešená katastrofálne. Funguje na princípe, kde je hráè, tam sú aj nejaké autá. Vopred pripravené scenáre zahàòajú dokonca rovnaké modely áut, na akom sa veziete. Ak si ukradnete kamión, na cestách budete stretáva výhradne a ké nákladniaky. Architektúra a stavba miest je rozmanitá a ka dé jedno z nich skrýva mno stvo príle itostí, kde roztrieska auto alebo nájs si alternatívne cestièky, ktoré nie sú na mape. Tu sa dostávame asi k najväèšiemu problému, ktorým je vyu itie mesta a náplò misií. Hlavný herný mód Undercover tvorí a teraz pozor! iba 25 misií! Na koncepte misií sa u asi nedá niè revoluèné vymyslie. Èi e zostáva chodenie z bodu A do bodu B, kde niekoho zabijete, a potom rýchly útek do bodu C. Spája sa tu vyu itie ovládania postavy a jazdenia po meste. Ve¾kos ponúkaných miest je však obrovská a skôr, ne sa stihnete zorientova v novom prostredí, u cestujete do ïalšieho mesta. Takto zostal celý potenciál nevyu itý a všetky zákutia budete môc preskúma iba v móde Take a Ride, èo je vlastne iba chodenie po meste. Celá singleplayer kampaò je však ve¾mi dynamická a skvele hrate¾ná, neby zbytoèných chýb (o nich neskôr). Náplne misií sú rôznorodé a u ijete si naháòaèky, prenasledovanie vlaku alebo nákladniaka, z ktorého vypadávajú vybuchujúce sudy. Medzi najlepšie mo no zaradi ukradnutie troch áut a ich nalo enie do idúceho kamióna v presnom èasovom limite alebo ukradnutie kontajnera na a kotoná nom ahaèi s návesom. Pri úteku prerá ate policajné blokády a mô ete za jazdy odpoji náves. Úspešné dokonèenie misie vedie cez nieko¾ko alternatívnych ciest, no autori venovali pozornos iba jednej z nich. To, èo nechcel dizajnér, vám hra nedovolí spravi, a tak napríklad prestrelenie pneumatík na aute, ktoré budete o nieko¾ko sekúnd naháòa, nie je mo né. Niektoré riešenia sú samovra dou, preto e neboli systematicky rozlo ené lekárnièky. Driv3r je nabitý chybami, ktoré degradujú hrate¾nos a hráèa privádzajú do zúrivosti. Pri naháòaní má protivník pripravených nieko¾ko alternatívnych ciest vrátane atraktívnych jázd cez trhovisko alebo hustú premávku. Na manévrovanie auta a udr anie ho na ceste sa dá relatívne rýchlo zvyknú, èo však nemo no autorom odpusti, je nedoladenos herného kódu. Pri rýchlej jazde medzi domami alebo k¾uèkovaní medzi autami nepríjemne klesá framerate a hra sa stáva nehrate¾nou! To je pri titule, kde ka dá chyba znamená reštart misie, opová livos! Nevyladenos korunuje špièková AI nepriate¾ov. O extrémnej inteligencii nemo no hovori, panáci sa vôbec neschovávajú ani sa nepohybujú, mušku však majú presnú. Driv3r okrem Undercover obsahuje druhý hlavný mód Take A Ride, v ktorom sa len veziete a robíte, èo chcete. Po meste sú rozostavené skoky a sú ideálnou príle itos ou na filmovanie vlastného krátkeho klipu. Tento mód je úzko spojený s módom Director, v ktorom si editujete replay a re írujete dianie na obrazovke. Mô ete si prepína rôzne re imy kamery, ïalej si rozma ete, spomalíte scénu alebo spravíte detail na vodièa. Kreativite sa medze nekladú. Pridanú hodnotu mali tvori herné módy Quick Chase, Quick Getaway, Trail Blazer, Checkpoint Race, Gate Race a Survival mód. Jazdenie cez vymedzené brány alebo zrá anie ku- e¾ov sme u videli, najzaujímavejší je Survival, kde sa sna íte èo najdlhšie vyhýba policajným vozidlám a pre i èo najdlhšie. Grafická stránka hry svojou kvalitou nikoho neurazí ani neohúri. Najhoršie sú na tom asi rozmazané textúry na budovách a animácie postavièiek. Je jedno, èi sú v hre alebo v inak špièkových hollywoodskych animáciách. Pohyby nie sú realistické a motion capture by isto nezaškodil. Pou ité textúry majú nielen malé rozlíšenie, ale ich kvalitu zni uje aj jednofarebnos alebo pou itie maximálne dvoch odtieòov na budovách. Najkrajším mestom je Istanbul a modely áut oproti pozadiam pôsobia ako päs na oko. Za titulom Driv3r stojí Hollywood a ten sa podpísal na vysokokvalitných animáciách CGI a dabingu. Dabingu Tannera sa zhostil Michael Madsen (Reservoir Dogs), Calitu nadabovala Michelle Rodriguez (Resident Evil, Swat) a hlavného záporného hrdinu Jericha nahovoril Mickey Rourke (Once Upon a Time In Mexico). O kvalitu hlasov sa nemusíme vôbec stara, uvedené mená dodávajú hre správnu filmovú atmosféru. Horšie je to s hereckým výkonom renderovaných hercov v animáciách CGI, ktorý je úbohý. Driv3r je titul, na ktorý ste sa nesmierne tešili a robíte všetko preto, aby ste sa k nemu dostali èo najskôr. Keï ho u máte v rukách, opadne vzrušenie a mo no po pár minútach konèí v koši. Prvé minúty strávené za volantom auta sú neopísate¾né, len e po chví¾ke hrania je vzrušenie nahradené sklamaním. Vo výsledku pôsobí Driv3r ako beta verzia, na ktorej sa malo pracova minimálne ešte pol roka. Je to ve¾mi ve¾ká škoda, preto e tento titul skrýval obrovský potenciál, ktorý sa nevyu il ani na tretinu. Mô eme iba dúfa, e PC verzia dopadne na jednotku a všetky chyby sa vo finále vychytajú. Platforma: PlayStation 2 Výrobca: Reflections Interactive Distribútor: Atari Hodnotenie: 68 % NOVINKY Riddick je najh¾adanejším zloèincom v celom vesmíre. Nemô e ho niè zastavi pred útekom z najstrá enejšej väznice Butcher Bay, z ktorej ešte nik neunikol. The Chronicles Of Riddick: Espace From Butcher Bay sa odohráva pred udalos ami prichádzajúceho rovnomenného filmu. Hlavnou postavou je antihrdina Riddick, ktorého v kultovej snímke Pitch Black stvárnil herec Vin Diesel. Hra Chronicles Of Riddick dostala nálepku Xbox Only a hneï po vydaní bola katapultovaná medzi najlepšie hry pre túto platformu. S priemerným hodnotením 90 % bola vymenovaná za najlepšie vyzerajúcu hru na Xboxe. Poèas prvých troch tý dòov sa predalo 111 000 kópií a pomaly sa predajnos blí i k èíslu 250 000. Èísla o predajnosti donútili Vivendi Universal uva ova nad pokraèovaním a portom na platformu PC. Chronicles Of Riddick PC sa objaví na trhu v priebehu novembra zároveò s filmom na DVD. Po¾ský tím People Can Fly pripravuje k bezduchému, brutálnemu a skvele hrate¾nému FPS titulu Painkiller datadisk s názvom Battle Out Of Hell, ktorý bude nadväzova na udalosti pôvodnej hry desiatimi novými singleplayer misiami. Multiplayer bude rozšírený o nieko¾ko nových módov, mno stvo máp a nových modelov. Zbraòový arzenál bude posilnený smrte¾nými zbraòami a autori s¾ubujú aj väèších bossov. Navyše Battle Out Of Hell bude obsahova editor máp. Zrušením vývoja poslednej adventúry v portfóliu spoloènosti LucasArts Sam&Max: Freelance Police vyhasol plamienok nádeje na poriadnu humornú a hlavne vysoko hrate¾nú adventúru od tohto tímu. Èo sa stalo s ¾uïmi, ktorí pracovali v LucasArts iba na adventúrach? Odišli, zalo ili si vlastné štúdio Autumn Moon Entertainment a oznámili vývoj novej point-n-click adventúry zo starej školy A Vampire Story! Èlenovia tímu majú bohaté skúsenosti a pracovali prakticky na všetkých úspešných adventúrach od LucasArts. Titul A Vampire Story sa nechal inšpirova hororovými filmami 30. a 40. rokov. V hre sa majú objavi všetky populárne monštrá hororových filmov. Hlavnou postavou je vychádzajúca operná hviezda Mona De La Fete, ktorá sa stala upírom po únose zákerného baróna. Samotní tvorcovia oznaèujú A Vampire Story ako Monkey Island v hororovom šate. Hra by sa mala objavi koncom budúceho roka na halloween, ale reálnejší je koniec roka 2006. A Vampire Story ešte nemá distribútora a autori sa zahrávajú s myšlienkou pripravi na motívy hry aj animovaný seriál. 8/2004 PC REVUE 71

S O F T W A R E CD: Angliètina Express Pojem LANGMaster je dnes v podstate synonymum pre výuèbu jazykov podporovanú poèítaèom. Tentoraz prichádza na trh séria výuèbových titulov s oznaèením Express. Zame- V Bráne Poznania sú tituly rozdelené pod¾a ich zamerania. Ka dý titul série Express obsahuje slovník, Re-wise, a Elements. Ka dá súèas Express je samostatný program, tak e mô ete ma naraz otvorený slovník, Elements aj Re-wise. Hlavnú èas titulu predstavuje model Elements. Tu sa oboznámite s angliètinou be ného ivota. Nauèíte sa porozumie textu a oboznámite sa s príbehom, ktorý sa odohráva na stránkach Brány Poznania. Osvojíte si pomenovanie èísel, farieb, nauèíte sa poveda, ko¾ko je hodín, a pod. Samostatný model Elements sa skladá zo sedemnástich lekcií. V ka dej lekcii sa nachádza nieko¾ko testov, ktoré si mô ete vyhodnoti. Systém na opravu chýb, ktorý program obsahuje, vám spo¾ahli- Integrovaný slovník vám pomô e pri preklade slov ve¾kos písma, vyu i funkciu Bold, Italic, Underline alebo zarovna text. Poznámky netreba uklada, tak e uprostred písania mô ete program v anglickom jazyku. Dobrou správou je, e sa pripravuje slovenská lokalizácia, tak e celá séria Express by sa v doh¾adnom èase mala dosta na trh Vyhodnotenie na konci lekcie odhalí vaše znalosti Informaèná strana Re wise je urèená na opakovanie uèiva raná je na výuèbu základov angliètiny, nemèiny, španielèiny, francúzštiny a talianèiny. Program sa na náš trh dodáva v èeštine. Po nainštalovaní sa k vašim programom pridá takzvaná Brána Poznania (v èeštine Brána Vìdìní). Tá slú i na jednoduchý prístup k všetkým titulom LANGMaster. Po jej štarte sa vy aduje registrácia. Pri nej máte mo nos vybra si z dvoch druhov k¾úèov zlatého alebo strieborného. Zlatý k¾úè slú i na pou ívanie Brány Poznania cez internet. Pri tejto vo¾be budete môc program pou íva z akéhoko¾vek poèítaèa pripojeného na internet a s nainštalovanou Bránou Poznania. Takáto funkcia je výhodná najmä pre školy, v ktorých sa iaci uèia cudzie jazyky na viacerých poèítaèoch. Strieborný k¾úè obsahuje registráciu, pri ktorej budete môc Bránu Poznania pou íva iba na jednom poèítaèi. Do nášho testu sme si z Brány Poznania vybrali Angliètinu Express. vo opraví všetky nepresnosti a vyhodnotí váš test v percentách. Na konci ka dej lekcie nájdete jednu stranu s vyhodnotením lekcie. Dozviete sa, ko¾ko úloh ste vyriešili správne, nachádza sa tu aj celkové vyhodnotenie lekcie. Dokonca si mô ete necha zobrazi aj graf, v ktorom sa vaše správne/nesprávne riešenia odrazia farebne. Ïalším modulom je slovník, ktorý vám pomô e prelo i všetky frázy obsiahnuté v module Elements. Slovník vám po zadaní frázy vyh¾adá preklad a zobrazí aj súvisiace slová. Tento spôsob vám pomô e s prekladom textov v module Elements. Jedinou chybou tohto slovníka je skutoènos, e je jednosmerný. Teda vie preklada iba anglické frázy do èeštiny, no nevie prelo i èeské frázy do angliètiny. Pri ka dej stránke z Elements a pri ka dom slovíèku zo slovníka si mô- ete urobi poznámky. Slú i na to ve¾mi dobre prepracovaný textový editor, v ktorom mô ete meni písmo, ukonèi, a keï ho znova naštartujete, mô ete bez straty údajov pokraèova ïalej. Poslednou èas ou série Express je modul Re-wise. Tu si mô ete naplánova jednotlivé frázy a slovíèka, potom si ich opakova a nakoniec sa ich nauèi. Na úvodnej stránke sa nachádza graf, v ktorom máte zobrazený pomer slov a fráz v nasledujúcich kategóriách: Zopakované, Nauèené, Znova preskúšané a Nauèené a zopakované. Séria Express je urèená najmä pre zaèiatoèníkov a mierne pokroèilých. Vïaka jej ve¾mi dobre vypracovanému systému na vyh¾adávanie chýb vás upozorní na ka dú nepresnos. Ak nepochopíte nejakú frázu z textu, je tu prepracovaný slovník. Len keby tak vedel preklada aj èeské výrazy na anglické... A funkcia Re-wise vám zase pomô e pri uèení slov alebo fráz. V programe Elements sa nauèíte všetko potrebné na úspešné dorozumenie kompletne v slovenskom jazyku. A to by sa malo týka väèšiny produktov od firmy LANGMaster. Hodnotenie: Mo nos vytvorenia vlastného uèebného plánu Jednosmernos slovníka obsiahnutého v sérii Express Cena: 999 Sk s DPH Zapo ièal: Agemsoft Peter Macko TECHNICKÉ PARAMETRE Minimálne hardvérové po iadavky: Windows 95 CZ/98/Me/2000/XP/NT 4.0 Pentium 166, 64 MB RAM 150 MB na pevnom disku rozlíšenie 600 800 High Color (16 bit) CD ROM (8 ) Internet Explorer 5.5 Výrobca: Lang Master 72 PC REVUE 8/2004

Sharewarové okienko WinGate 6.0 Opis: aplikácia typu firewall (proxy server) pre Windows, umo òujúca bezpeèné pripojenie lokálnej siete na internet Vlastnosti: program poskytuje popri štandardných funkciách firewallové aplikácie na ochranu lokálnej siete pred útokmi z internetu (podpora protokolov FTP, HTTP, POP3, Telnet, RTSP, VDOLive a Xing Streamworks) a funkcií DNS (DHCP) servera, poštového servera (POP3/SMTP) a webového servera (podpora HTTP/1.0 aj HTTP/1.1) aj mo nos aplikácie rôznych zásuvných modulov vrátane antivírusovej kontroly a filtrácie obsahu e-mailových správ a údajov prichádzajúcich cez protokoly HTTP aj FTP je dostupný aj VPN modul s podporou štandardu SSL na bezpeèné prepojenie viacerých lokálnych sietí cez internet; program umo òuje vzdialené pripojenie administrátora; samozrejmá je realizácia komunikaènej štatistiky, ako aj záznamu o aktivitách spojených s behom programu v aktuálnej verzii bola pridaná podpora protokolu TLS pri zasielaní e-mailových správ, funkcia koncentrácie prúdu správ z viacerých POP3 serverov, antispamové riešenie s kontrolou adresy IP odosielate¾a a mo nos ou blokovania definovaných príloh a správ prichádzajúcich z nedôveryhodných domén, resp. správ bez udania adresy odosielate¾a; bola pridaná aj podpora Terminal Services a verifikácia prichádzajúcich spojení VPN na základe údajov ulo ených v internej databáze; novinkou je aj panel zobrazujúci aktuálne komunikaèné aktivity systému Autor: Qbik New Zealand Ltd., Nový Zéland Štatút programu: shareware Cena programu: 75 USD + DPH za verziu Standard pre 3 súèasne pripojených u ívate¾ov Registrácia v SR: www.avir.sk Dom. stránka: www.wingate.com Site Publisher v2.5 Opis: nástroj pre Win95-XP na synchronizáciu obsahu webovej stránky a jej priebe ne aktualizovanej verzie na lokálnom disku Vlastnosti: program je zalo ený na FTP klientovi s automatickým rozpoznávaním nových, zmenených, resp. vymazaných súborov Nájdete na CD REVUE a adresárov; na strane servera sa teda vytvorí identická kópia lokálnej verzie webovej stránky s minimálnymi nárokmi na mno stvo prenášaných údajov program vyu íva multikanálový prenos viacerých súborov naraz; je pritom algoritmicky zabezpeèené, e poèas prenosu èi v prípade jeho neúspešného ukonèenia nie je narušená funkènos pôvodného obsahu stránky pri prenose mo no ignorova existenciu definovaných adresárov (servisného charakteru) na strane servera aj lokálneho poèítaèa, ako aj definovaného typu súborov (napr. zálo ných kópií dokumentov HTML a pod.) funkcie programu sa dajú ovláda prostredníctvom viacjazyèného grafického rozhrania alebo z príkazového riadka Autor: Helexis Software Development, Rusko Štatút: shareware, skúšobná doba 30 dní Cena registrácie: 25 USD na nekomerèné pou itie, 30 USD na firemné pou itie Dom. stránka: www.sitepublisher.net Gold Memory v6.64 Opis: nástroj na testovanie pamäte RAM poèítaèov PC Vlastnosti: inštalaèný archív programu obsahuje obraz bootovate¾nej diskety a bootovate¾ného CD-ROM disku, z ktorých sa alternatívne program spúš a program umo òuje identifikova rôzne typy porúch pamäte RAM, nekompatibilitu pamä ových modulov a matiènej dosky, resp. nesúlad fyzickej ve¾kosti pamäte a ve¾kosti deklarovanej v BIOS-e; S O F T W A R E okrem toho program identifikuje priepustnos pamä ového subsystému mo no zvoli rozsah vykonaných testov, resp. poèet ich realizácií vrátane kontinuálneho testovania pri h¾adaní náhodne sa objavujúcich chýb o výsledkoch testu sa vedie podrobný protokol vo forme textového súboru Autor: Michal Tuláèek, ÈR Štatút programu: shareware, skúšobná doba 30 dní Cena registrácie: 690 Kè + DPH Registrácia v SR: www.avir.sk Dom. stránka: www.goldmemory.cz Patch Factory v2.1 Opis: nástroj na tvorbu samoinštalaèných aktualizácií programových balíkov pre Win95-XP Vlastnosti: program slú i na tvorbu inštalaèného súboru EXE, ktorý umo òuje aktualizova jeden zvolený súbor alebo mno inu súborov, resp. obsah celých adresárov aj s podadresárovou štruktúrou tvorba inštalaèného súboru prebieha na základe vyhodnotenia zmien medzi pôvodným a zmeneným obsahom zadanej mno iny objektov; pri zostavovaní inštalaèného súboru mo no aplikova kompresné metódy a pri vyh¾adávaní sa dajú vyu íva informácie ulo ené v registroch alebo súboroch INI bezpeènos procesu aktualizácie je mo né zvýši kontrolou integrity súborov, resp. tvorbou zálo ných kópií aktualizovaných èi odstraòovaných súborov Autor: AgenSoft, Rusko Štatút programu: shareware, skúšobná doba 20 dní Cena registrácie: 95 EUR Dom. stránka: www.agensoft.com Peter Hubinský Registrácia shareware programov za slovenské koruny www.avir.sk AVIR 8/2004 PC REVUE 73

I N T E R N E T KOMENTÁR: /dev/null/036 V poèiatkoch éry PC sa tie najnadupanejšie mašiny ho nosili technickým zázrakom na uchovávanie ve¾kých objemov dát. Bol ním pevný disk s ú asnou kapaci tou 10 megabajtov. Áno, hoci je to naozaj neuveri te¾né, ešte na zaèiatku 90. rokov minulého storoèia péceèká fungovali z ve¾kých 5,25 palcových diskiet. Na jednej diskete bol celý operaèný systému, na dru hej programy èi dáta. Pravda, to bolo ešte vtedy, keï aj sám ve¾ký Bill tvrdil, e 640 kilobajtov pamäte by malo staèi naozaj ka dému. Èasy sa však menia... Stav archeologického obdobia poèítaèových dejín sa naš astie pre nás všetkých zmenil a kapacita pev ných diskov nám utešene narastala a narastala. Po zitívna na tomto trende bola predovšetkým skutoè nos, e cena pevných diskov sa pohybovali presne opaèným smerom ako kapacita. Dnes nikoho nepre kvapia disky s kapacitou 60 èi 80 gigabajtov, prípad ne aj viac. Hádam aj v tom najhoršom poèítaèi je dnes viac megabajtov pamäte, ako bola kapacita prvých pevných diskov. Narastajúca kapacita diskov priam ponúka pries tor na skladovanie všetkých súborov zo všetkých his torických poèítaèov, ktoré v minulosti pou ívate¾ mal na svojom stole èi pod ním. Len e moderná techni ka, dotlaèená prakticky na výrobné a pou ívate¾né limity danej technológie, prináša riziko, ktoré sa volá náhodné zlyhanie. S ním sa aj poèíta skoro pre ka dý disk sa dá zisti údaj skrytý za písmenkami MTBF priemerný èas medzi zlyhaním. Obyèajne ide o poriadne vysoké èíslo, prekraèujúce s výraznou re zervou priemerný èas pou ívania väèšiny diskov. Ale èert nikdy nespí. Zobudenie èerta sa prejavuje spoèiatku nenápadne. Veï kto by venoval pozornos výpisom zaèínajúcim sa písmenami S.M.A.R.T. pri bootovaní poèítaèa? A èo vlastne znamená immi nent failure? To asi nebude dôle ité. Len e potom sa z poèítaèa zaèínajú obèas ozý va zvuky, ako keï niekto udiera kladivkom. Ich intenzita a frekvencia narastá, a dosiahne hrkot ako v bývalých analógových telefónnych ústred niach. A nakoniec to príde. Disk vypustí svoju tech nologickú dušu. V tom okamihu sa pre jedinca za poèítaèom za èína dráma. Otázka, èo sa vlastne stalo, sa objasní v okamihu, potom nastáva psychicky ve¾mi nároèná chví¾a poznania. Poznania, e obsah disku je pravde podobne fuè. Potom za štandardných okolností nastáva zásah technicky zdatného jedinca, ktorý sa pokúša èosi zachráni. Zvyèajne menej alebo viac úspešne. Nie kedy však zdanlivo technicky zdatný jedinec celú vec iba viac pokašle. V momente poznania si postihnutá vzorka homo sapiens koneène uvedomí, e zálohy cenných údajov sú nesmierne dôle ité. Len málo je tých š astných jedincov, ktorí majú chladnú a lacnú (disky sú lacné) vecièku RAID 1. Tí len vymenia disk a fièia ïalej. Vo firmách, kde sa robota zálohuje, sa maximálne stra tia osobné veci postihnutého. No a vo väèšine ostat ných normálnych slovenských lokalít sa najèastejšie ka dý jednotlivý bit na úbohom màtvom disku pre mení na horu nadávok. Keï e neš astie nechodí po horách, ale po dis koch, mohli by ste si svoj disk raz za èas ucti tým, e si ho niekam zazálohujete. Do budúcnosti by ste mali uva ova aj o zálo nom disku. Pre ka dý prí pad. Disky sú lacné. A hlavne si tak šetríte zdravie dosta pre pokazený disk infarkt èi mozgovú màtvicu naozaj nestojí za tých pár korún navyše. Peter Kováè Net & Security news ADSL dostupné v ïalších mestách Slovak Telecom pokraèuje v postupnom zavádzaní ADSL tech nológie. Koncom júna 2004 ST ukonèilo technickú prípravu 5. fázy spúš ania nových lokalít pre predaj adsl. To znamená, e v nasledujúcich mestách je mo né zriaïova slu bu DSL.: Brezno, Malacky, Sereï, Èadca, Nové Mesto nad Váhom, Skalica, Dolný Kubín, Pezinok, Šamorín, Dubnica nad Váhom, Pieš any, Vranov nad Top¾ou, Hlohovec, Púchov, Vrútky, Komárno, Ru omberok, iar nad Hronom V priebehu letných prázdnin plánuje ST ukonèi technic kú prípravu sprístupnenia ADSL v týchto mestách: Rimavská Sobota, Ša¾a, Partizánske, Bánovce nad Bebravou, Bernolákovo, Bratislava Vajnory, Svätý Jur DSL mô u vyu íva všetci u ívatelia klasických pevných li niek alebo základného prístupu ISDN, ak sa nachádzajú v prí slušnej lokalite, kde je slu ba ST DSL dostupná. Dostupnos si mô e záujemca overi na stránke www.telecom.sk. Paušál na dial up Slovak Telecom od 1. augusta tohto roku prichádza na trh s novým programom na pripojenie na báze klasického vytá èaného internetu. Paušálne dialupové pripojenie (tzv. inter valový flat rate) bude ST ponúka prostredníctvom progra mu s názvom Rodinný internet. Od augusta ST pristupuje aj k zmene tarify na volania do internetu. Paušálne intervalové dialupové pripojenie pre internetovú tarifu A (tzv. flat rate) bude ST poskytova v pracovných dòoch v èase od 16.00 do 07.00 a poèas víkendov a sviatkov neobmedzene. Zákazníci nového programu si nemusia strá i èas strávený na inter nete ani kontrolova objem prenesených dát. Program Ro dinný internet je dostupný pre všetkých bytových zákazníkov klasickej (analógovej) telefónnej prípojky. Nový flat rate program pre klasický vytáèaný internet je urèený pre pou ívate¾ov, ktorí mesaène strávia na internete viac ako 15 hodín. Ïalšou výhodou flat rate programu je, e vïaka nemu je mo né surfova u od 16.00 h, prièom slabá, teda zvýhodnená prevádzka pri štandardných tarifách sa zaèína a od 19.00 h. Pou ívatelia, ktorí sa zvyknú pripája do internetu aj v èase medzi 16.00 19.00 h, ušetria s prog ramom Rodinný internet u po presurfovaní 9 10 hodín mesaène. Za vyu ívanie programu Rodinný internet bude spoloènos úètova mesaèný poplatok 299 Sk (355,80 Sk s DPH), ako príplatok k mesaènému poplatku za príslušný vo lací program. Program Rodinný internet znamená pre zákaz níka, e internetové volania nebudú tarifované v èase medzi 16:00 07:00 v pracovných dòoch a celý deò poèas víken dov a sviatkov. V ostatnom èase bude pre internetové vola nia uplatnená štandardná tarifa pre internet platná od 1. augusta 2004. Èím dlhšie pripojenie zákazník zrealizuje, tým vyššiu úsporu mô e získa. Zmena ceny spoèíva v úèto vaní vyššej minútovej ceny za prvé 3 minúty a zároveò potom ni šej minútovej sadzby od štvrtej minúty ako dote raz. Pri ve¾mi krátkom pripojení zákazník zaplatí viac, ceno vý rozdiel za celé internetové pripojenie však v iadnom prípade nepresiahne 3,30 Sk (3,93 Sk s DPH) v prípade sil nej prevádzky, respektíve 2,40 Sk (2,86 Sk s DPH) v slabej prevádzke. Opera v novej verzii prináša viac bezpeèia Nová Opera vo verzii 7.52 prináša viacero zlepšení, ale naj mä opravy bezpeènostných dier, ktoré sa v jej kóde v posled nom èase objavili. Mierne sa zmenil aj vzh¾ad novej Opery. Na hlavnom paneli sa teraz napríklad nachádzajú nové tla èidlá. Aktualizáciou prešli aj vyh¾adávacie funkcie Opery èi kó dovanie niektorých jazykov, najmä však japonèiny. Kom pletný zoznam zmien nájdete na http://www.opera.com/ windows/changelogs/752/, novú Operu si mô ete zadarmo stiahnu na http://www.opera.com/download/?lng=en&ver =7.52. Nová verzia má bez Javy iba nieèo málo vyše 3 MB, tak e si ju mô u dovoli stiahnu aj pou ívatelia s pomalším pripojením na internet. Podiel MS Internet Explorera klesá Séria bezpeènostných dier v Microsoft Internet Exploreri sa prejavila na strate podielu pou ívate¾ov. Pod¾a spoloènosti WebSideStory, zaoberajúcej sa prieskumom internetu, za lo enej v roku 1999, klesol po prvýkrát od zalo enia firmy poèet pou ívate¾ov prehliadaèa MS Internet Explorer. A ne klesol málo o celé jedno percento. To znamená, e poèas júna bolo v ka dý deò pou itých o 300 000 prehliadaèov MS Internet Explorer menej ako v predchádzajúcom mesiaci. Èítanie cudzích e mailov nie je protizákonné?! Presne takto rozhodol ame rický súd v štáte Massa chusetts. Pod¾a súdu maji te¾ webových stránok Brad ford C. Councilman nepo rušil zákon tým, e sledoval e mailovú poštu svojich zákazníkov. Councilman je majite¾om webových strá nok, na ktorých predáva vzácne knihy. Svojim zákaz níkom ponúkol e mailové kontá, ale bez oznámenia si èítal ich korešpondenciu, ktorú viedli s internetovým obchodom Amazon. Tak si zis oval, aké kni ky zákazníci h¾adajú. Súd vo svojom náleze uviedol, e e maily boli v okamihu kopírovania na poèítaèi obvine ného, a preto e ich nezachytil poèas prenosu káblom, neporušil zákon o odpoèúvaní. Súd zároveò dodal, e spo menutý zákon o odpoèúvaní je pravdepodobne nevhodný pre moderné metódy komunikácie. Èína bude cenzurova SMS ky Èína je u povestná svojím vz ahom k internetu. Okrem kon troly prístupu k nemu v internetových kaviaròach zaviedla aj cenzúru týkajúcu sa on line komunikácie prostredníctvom e mailu alebo chatu, ako aj absolútnu cenzúru niektorých zahranièných webových stránok. Túto prax uplatní najnovšie aj vo vz ahu k SMS správam. 260 miliónov èínskych po u ívate¾ov mobilných telefónov ich vyprodukuje viac ako 220 miliárd roène. Pod¾a oficiálnych zdrojov by mal by sys tém odpoèúvania a cenzúry zameraný predovšetkým na SMS správy obsahujúce pornografické a obscénne texty, no hovorí sa aj o tých správach, ktoré mô u poškodi ekono mické záujmy krajiny. Organizácia Reportéri bez hraníc si túto formuláciu vysvetlila ako potláèanie disidentských hnu tí. Algoritmus umo òujúci filtráciu správ a h¾adanie podozri vých slov a ich spojení v textoch SMS správ vyvinula Èínska akadémia vied a implementova v praxi by ho mala èínska spoloènos Venus Info Tech Ltd. Tento nový odpoèúvací sys tém by mal automaticky informova políciu a podozrivú komunikáciu archivova na ïalšie vyšetrovanie. Medzi tých, ktorí boli za posielanie SMS správ v minulosti perzekvovaní, patria napríklad jedinci, ktorí sa podie¾ali na rozosielaní informácií o SARS, èím pod¾a oficiálnych èínskych miest šíri li paniku. 99 % spamu pochádza z piatich krajín. Viete ktorých? Spoloènos Commtouch, zaoberajúca sa bojom proti spamu, publikovala štúdiu, v rámci ktorej boli analyzované stovky miliónov spamov z celého sveta. Pod¾a nej sa na celosveto vom spame podie¾a 99 percentami iba pä krajín. Medzi týchto pä krajín patria USA, Èína, Rusko, Ju ná Kórea a Brazília. Spam bol k jednotlivým krajinám priraïovaný 74 PC REVUE 8/2004

pod¾a umiestnenia webu, na ktorý nevy iadaná pošta ukazuje. Pod¾a zistení spoloènosti Commtouch je drvivá väèšina spamu v angliètine, iba 5,77 % je napísaných v inom jazyku. 30 % obsahu tvorí reklama na lieèivá, 14 % pritom bolo venovaných Viagre. 9,68 % ponúka reštrukturalizáciu pô ièiek a 7 % zväèšovanie orgánov. Z tém, ktoré tvoria nad 5 %, mo no spomenú ešte nakupovanie s podielom 6,86 %, predaj softvéru so 6 % a fina nèné slu by s 5,87 %. 21 % spamu sa pokúšalo oklama antispa mové filtre pridaním nezmyselných znakov do subjektu e mailu. Ako elegantne prís o heslo do internetovej banky Na internete sa rozmáha nový druh kráde í bankových hesiel. Zatia¾ èo doterajšie snahy o kráde e hesiel v podobe phishingu alebo priamych kráde í kreditných kariet boli zlo ité a riskantné, nový spôsob je ove¾a jednoduchší. Nové trójske kone sú však o to prefíkanejšie ide o takzvané keyloggery (programy zaznamená vajúce stláèanie klávesov na klávesnici), ktoré sa aktivujú v mo mente, keï sa pou ívate¾ nachádza na stránkach najznámejších amerických internetbankingových stránok. Trójsky kôò sa zame riava na stránky takmer 50 internetových bánk, medzi ktorými ne chýba ani Citibank, Deutsche Bank èi Barclays Bank. Po ukonèení práce s bankou sa všetko, èo ste na klávesnici písali, odošle auto rovi trójskeho koòa a je len na òom, èi vám pomocou získaných údajov vybieli úèet, alebo nie. Problém kráde e hesiel týmto spôsobom èíha najmä na pou ívate¾ov majoritného operaèného systému a jeho dvorného internetového prehliadaèa. Takýto spô sob získavania hesiel je ve¾mi úèinný napriek tomu, e prenos medzi internetovým prehliadaèom a bankovým serverom je šifro vaný, prenos medzi klávesnicou a prehliadaèom nie je a práve tu úraduje dotyèný trójsky kôò. Dotyèný trójsky kôò u bol objavený na nieko¾kých poèítaèoch v USA, panika však zatia¾ nevzniká. Trójsky kôò navyše zneu íva dieru v Internet Exploreri, ktorá umo òuje jeho inštaláciu bez pou ívate¾ovho vedomia, èo zvyšu je jeho nebezpeènos. Microsoft odporúèa do momentu, kým ne budú vydané opravné záplaty, nastavi úroveò bezpeènosti v pre hliadaèi na najvyššiu. Gates aj naïalej samozvaným vodcom svetovej protispamovej iniciatívy? Bill Gates je dostatoène známy svojimi výrokmi a ideami oh¾adne tematiky spamu. Èulú diskusiu vyvolal napríklad návrhom spo platnenia e mailu, èo by vraj malo zabráni rozosielaniu spamu. V tradiènom otvorenom liste zákazníkom Microsoftu vrchný sof tvérový architekt Bill Gates naèrtáva boj proti spamu z poh¾adu Microsoftu jedného z najväèších freemailových slu ieb sveta Hotmailu. V spomínanom liste Bill Gates hovorí o posledných kro koch Microsoftu v boji proti celosvetovej pliage spamu. Gates hodnotil výsledky boja proti spamu za posledný rok ako relatívne pozitívne: Dobrou správou je, e miliardy spamov sú denne fil trované a e rozosielanie spamov je ove¾a a šie a menej výnosné ako v minulosti, spomína doslova v liste. Bill Gates pova uje za úspech uvedenie technológie SmartScreen, e mailového filtrova cieho systému minulý rok, ktorý pod¾a jeho slov doká e odfiltro va 95 % všetkého spamu, èo predstavuje pribli ne 3 miliardy správ denne. Microsoft uvo¾nil tento nástroj na vo¾né pou itie s MS Exchange Server 2003. Vo¾ne na stiahnutie ho nájdete na http://www.microsoft.com/exchange. Microsoft však uznáva, e napriek všetkým snahám sa spamu darí stále viac. Microsoft preto pod¾a Gatesa h¾adá nové alternatívy boja proti spamu. V bu dúcnosti teda mo no oèakáva silné protispamové aliancie zdru ujúce najväèších svetových poskytovate¾ov e mailových schrá nok. V tejto aliancii okrem Microsoftu, ktorý bude ma hlavnú tech nologickú záštitu, nebudú chýba spoloènosti ako AOL, Yahoo, Eartlink èi BT. V boji proti spamu sa chce aliancia sústredi na inú metódu filtrovania nevy iadanej pošty dôraz sa bude klás na identifikáciu odosielate¾a a overenie, èi ide o be ného pou ívate¾a internetu alebo spamu. Microsoft u v súèasnosti má rozpraco vanú technológiu nazvanú Sender ID, ktorá zabezpeèuje, e pri chádzajúca pošta naozaj prichádza od majite¾a e mailovej schrán ky uvedeného v políèku From: Microsoft túto technológiu v súèasnosti testuje, viac o nej sa mô ete dozvedie na http:// www.microsoft.com/senderid/. Konkrétne technické riešenie, ktoré hodlá aliancia v boji proti spamu pou i, zatia¾ známe nie je. Dá sa však predpoklada, e ak sa nevyvinie úplne nový spô sob, pôjde o proces podobný autentifikácii e mailovej adresy spôsob hojne vyu ívaný pri registráciách na internete. Celkom reálna je predstava, e po odoslaní e mailovej správy na niektorú z e mailových schránok umiestnených na serveri spomínanej aliancie vám obratom príde e mail s kontrolným kódom, ktorý bude potrebné zada na autentifikaèných stránkach. Ak bude kód zadaný správne, bude mail presunutý do e mailovej schránky prijímate¾a, ak nie, bude po urèitom èase zmazaný a oznaèený ako nedoruèite¾ný. Takéto riešenie je z poh¾adu mailového serve ra relatívne jednoducho realizovate¾né, nezávislé od typu softvé ru odosielate¾a. Samozrejme, aj takáto ochrana bude prekona te¾ná, navyše spôsobí odosielate¾om problémy a zdr anie, ktoré pri súèasnej podobe e mailu neexistuje. Microsoft si podobne ako pred rokom ústami Billa Gatesa urèil cie¾ v boji proti spamu. Ten je na rozdiel od Gatesových vízií relatívne konzervatívny a pred pokladá najmä ïalšie rozširovanie technológie SmartScan. O rok budeme, èo sa týka aktivít Microsoftu v oblasti spamu múdrejší èi Microsoft podporí zásadný krok proti spammerom, alebo bude pracova na ïalšom s a ovaní situácie spammerom je však zatia¾ vo hviezdach. Vláda USA: Nepou ívajte Internet Explorer! Verte, neverte, ale je to tak, Microsoft dostáva úder na domácej pôde! Vláda USA prostredníctvom organizácie CERT (Computer Emergency Readiness Team) vydala vyhlásenie, v ktorom varuje pou ívate¾ov prehliadaèa Internet Explorer, aby zvá ili ïalšie po u ívanie tohto prehliadaèa. CERT pou ívate¾ov internetu nabáda, aby prešli na iný typ prehliadaèa, IE je toti pod¾a tejto organizá cie najderavejším prehliadaèom a práve vïaka tejto skutoènosti sa neustále zvyšuje poèet útokov na poèítaèe, vedených z inter netu. Na jednej strane isto zaujímavý fakt, na druhej však treba doda, e ak povieme A, mali by sme poveda aj B. V tomto prí pade to znamená, e okrem deklarácie, e IE je najderavším pre hliadaèom internetu, by sa patrilo doda, e ani ostatné pro dukty tejto kategórie nie sú bez chýb. Ïalším argumentom, ktorý treba na obranu IE uvies, je fakt, e pri jeho prevahe medzi pou ívate¾mi internetu je samozrejmé, e chyby IE sú logicky viac na oèiach ako pri iných programoch tohto typu. IM vírus rozposiela vaše súkromné správy po svete Zatia¾ nový, nepomenovaný vírus, šíriaci sa sie ami Instant Messa gingu (IM) robí maximálne záškodnícku èinnos rozposiela vaše v minulosti posielané súkromné správy náhodným ¾uïom z vášho Contact Listu. Èinnos, ktorú vírus vyvíja, mô e spôsobi nemalé problémy popiera toti základnú ideu súkromia IM. Mo nos presvedèi sa o následkoch vyèíòania takéhoto vírusu mal aj vice prezident jednej americkej spoloènosti po tom, ako práve takým to spôsobom vyšlo najavo, e prostredníctvom IM vynášal vnú trofiremné informácie. Infikova týmto vírusom sa mô ete po kliknutí na neznámy odkaz, ktorý dostanete do neznámej osoby prostredníctvom IM. Kufre s vysielaèkami by sa mali na letiskách stráca menej Americká spoloènos Delta Airlines sa rozhodla investova do technológie rádiofrekvenènej lokácie kufrov pomocou známych èipov RFID. Spoloènos Delta Airlines hodlá investova nemalé prostriedky do tejto technológie napriek tomu, e sa zmieta vo finanèných problémoch jej predstavitelia toti tvrdia, e nákla dy na túto technológiu budú ma rýchlu návratnos. Suma 25 miliónov dolárov potrebná na oznaèovanie kufrov RFID èipmi, by sa aj pri ni šej úèinnosti mala vráti za menej ako rok. Takmer milión z osemdesiatich miliónov kusov bato iny sa toti ka dý rok stratí niekde na ceste k majite¾ovi. Roène tak náklady na vyh¾adá vanie a doruèovanie tejto bato iny dosahujú v tejto spoloènosti roène a 100 miliónov dolárov. Náhrada systému èiarových kódov lepených na kufre RFID technológiou má zvýši doruèite¾nos bato iny zo súèasných maximálne 89 % na 99,7 %. 8/2004 PC REVUE 75

I N T E R N E T Skutoèný hacking prakticky / 3. èas : Program Nmap detailnejšie dokonèenie, úvod do snifferov Leto sa prevtelilo do augustovej podoby, poèítaèovo za lo ení ¾udia ostávajú pri svojich mašinách a boja sa vystavi svoje zinkovobiele èasti ko e zákerným UV lúèom. Èas ako stvorený na ïalšiu èas seriálu Skutoèný hacking prakticky... V tejto èasti si dokonèíme tému Nmap z tej predošlej a vrh neme sa na novú problematiku sniffing, èo je pre útoèní ka dos dôle itý spôsob získavania informácií. Varovanie: Autor èlánku ani redakcia PC REVUE nezod povedajú za akéko¾vek škody spôsobené pou ívaním programov uvedených v tomto seriáli. Takisto nezodpo vedajú za narušenie súkromia a únik súkromných infor mácií pou ívaním týchto programov. Maskovacie techniky Pri všetkých doteraz spomínaných skenoch sa útoèník nija kým spôsobom nemaskoval. Maskovanie má svoje opodstat nenie najmä vtedy, ak nie je mo né urobi SYN sken (ne mo no ma práva roota) Niekedy je to však potrebné aj pri SYN stealth skene, preto e aj ten sa v urèitých prípadoch dá zaznamena. Na zamaskovanie skenu slú i paramater D (z anglického decoy vnadidlo, vábidlo). Pri pou ití maskovania sa hostite¾ovi bude zda, e je skenovaný z nieko¾kých adries IP, medzi ktorými mô e, ale nemusí by práve tá útoèníkova. Potom je ob a né zisti, ktorá adresa IP bola naozaj útoèníkova. Za parametrom D nasleduje zoznam adries IP alebo domé nových názvov, z ktorých majú pochádza falošné skeny. Odporúèa sa však pou íva adresy IP, ktoré potom nebudú vidite¾né v zápisoch hostite¾ského nameservera. Väèšinou sa pou í vajú adresy IP poèítaèov, ktoré v sieti naozaj sú a v momente skenu sú pripojené do siete. Keby adresy IP odkazovali na neexistujúci poèítaè, ktorý nie je v prevádzke, bolo by ¾ahšie urèi ozaj stného pôvodcu skenu. Príklad SYN stealth skenu na poèítaè 192.168.1.1 detekciou operaè ného systému, s najviac zhovorèivým výstupom a falošnými iniciátormi skenu 192.168.1.110, 192.168.1.111 a 192.168.1. 112 bude vyzera asi takto: hacker@trypanosoma:~$ nmap ss vv O D 192.168.1.110,192.168.1.111,192.168.1.112 192.168.1.1 Rýchlos skenu Nmap je u taký prepracovaný, e útoèník si mô e zvoli aj rýchlos skenu pomocou para metra T, za ktorým nasleduje jedno zo šiestich k¾úèových slov, oznaèujúcich rôzne stupne rýchlosti. Tie sú: Paranoid najpomalší sken. Pou íva sa v prípade, e útoèník nechce by zachytený programom IDS (Intrusion Detection System). Èas medzi posielaním paketov je pä minút, prièom skenuje sériovo port po porte a nerobí nijaké paralelné skeny. Sneaky podobný ako re im Paranoid, ale èas medzi posielaním paketov je len 15 sekúnd. Polite pou íva sa najmä na zní enie zá a e linky a rizika, e skenovaný poèítaè spadne. Skenuje ka dý port postupne po štyroch desatinách sekundy. Normal pou íva sa štandardne, aj keï sa neuvedie parameter T pri spúš aní skenera. Posiela pakety tak rýchlo, ako mô e, bez toho, aby pre a il linku alebo preskoèil niektoré porty èi poèítaèe. Aggressive tento sken je dobré pou i pri skenovaní poèítaèov filtrovaných firewallmi. Je však potrebné ma aj rýchle pripojenie. Insane je najbláznivejší typ skenu, ktorý je rozumné pou i len vo ve¾mi rýchlych sie ach alebo v prípade, e mô eme ospravedlni stratu niektorých informácií. Medzi testami jednotlivých portov je maximálna prestávka tri desatiny sekundy. Ïalšie mo nosti programu Nmap Spomenuli sme, e pri skenovaní poèítaèa mô e Nmap skenova len urèité porty, ktoré nás zaujímajú. Podobný výber zaujímavých miest mo no urobi aj s adresami IP poèítaèov. Je mo né skenova celú sie alebo len urèitý subnet, alebo len 2 3 poèítaèe. Syntax adresy IP je potom nasledujúca: xxx.yyy.zzz.[rozsah], teda napr. xx.xxx.x.[1 255] preskenuje všetky poèítaèe od adresy IP xx.xxx.x.1 do xx.xxx.x.255. Tento rozsah mô e útoèník meni a nemusí sa vz ahova na posledný oktet (èíslo oddelené bodkou v Ipv4 adrese), pokojne to mô e by hociktorý zo zvyšných štyroch, napr. 10.203.[1 120].1 preskenuje všetky poèítaèe s adresami IP od 10.203.1.1 cez 10.203.2.1, 10.203.3.1 a do 10.203.120.1, prièom hodnota posledného oktetu je v dy 1. Nmap doká e výsledky skenovania ulo i do súboru pre prípad budúcej analýzy skenu, a to hneï do nieko¾ko typov súborov. Zápis do súboru sa definuje argumentom o[typ výstup ného formátu] <názov súboru>, kde typ výstupného formátu mô e by : human readable výstup, ktorý je zrozumite¾ný pre èloveka, èi e sa dá vytlaèi a ¾ahko sa v òom orientuje parameter pre tento typ výpisu je on XML výstup sa ulo í do súboru XML. Súbor DTD definujúci štruktúru súboru XML sa dá stiahnu z adresy http://www.insecure.org/nmap/nmap.dtd parameter je ox tzv. Script Kiddie tento výstup je urèený skôr na zábavu, výstup je vo forme hackerskej abecedy, ak sa to tak dá nazva, napr. písmeno E je zamenené za 3, A za 4 I za! a pod. Základné parametre a pou itie programu Nmap by sme mali za sebou, existuje ešte nespoèetné mno stvo ïalších nasta vení programu, tie však nie sú na základné skenovanie po trebné a priebe ne sa s nimi budeme oboznamova v ïalších èastiach seriálu. Passive OS fingerprint V predošlej èasti sa ešte okrajovo spomínal iný spôsob zis ovania operaèného systému hostite¾a na dia¾ku pas sive OS fingerprint. Aký je rozdiel medzi pasívnym a aktívnym spôsobom zis ovania operaèného systému? Hneï ten najväèší nájdeme u v názve. Zatia¾ èo aktívny OS fingerprint zis ovanie operaèného systemu sám iniciuje, pasívny je viac flegmatický a sleduje pakety prichádzajúce na daného hostite¾a a odchá dzajúce z neho. Potom technikami podobnými ako pri aktívnom fingerprintingu zis uje, aký operaèný systém mô e na danom poèítaèi be a. Ako však útoèník tieto pakety získava, keï nie sú urèené pre neho? Odpoveï je jednoduchá sniffing. Èo je sniffing, to si o chví¾u vysvetlíme. Ale vrá me sa k téme. Pri pasívnom rozpoznávaní operaèného systému sa sledujú najmä tieto parametre: 1. TTL time to live (vysvetlené ïalej), 2. ve¾kos okna (takisto vysvetlené ïalej), 3. DF nastavovanie príznaku don't fragment nefragmentuj 4. TOS nastavenie Type of Service, a ak áno, akú má hodnotu Vrá me sa však k pojmom TTL a ve¾kos okna. TTL je skrátené pomenovanie pre time to live, èo sa dá z angliètiny prelo i ako èas itia. A naozaj je to tak. Hodnota TTL urèuje då ku ivota paketu, no nie v èasových jednotkách. TTL sa zaviedlo najmä na zabránenie tomu, aby pakety krú ili dookola v zle nastavenej sieti. Na zaèiatku, keï sa paket vyšle, má TTL urèi tú hodnotu (ka dý operaèný systém má svoje š astné èísla ), prièom sa pri ka dom pre chode sie ovým zariadením, ako napr. router, server a pod., zní i o jednotku, nie však pri pre chode switchom alebo hubom, tie na TTL nemajú vplyv. Ak je hodnota TTL nula, dané zaria denie nebude paket ïalej posiela a zahodí ho. Maximálna hodnota TTL je 255. Ve¾mi jedno duchý spôsob, keï e z poèiatoènej hodnoty TTL sa dá ve¾mi jednoducho urèi okruh operaè ných systémov, z ktorých mô e paket pochádza. Druhým novým pojmom je ve¾kos okna. Ako sme si povedali v prvej èasti, TCP je proto kol, ktorý zabezpeèuje správnos doruèenia dát. Keï pošle paket, èaká, a kým druhá strana potvrdí príjem paketom s príznakom ACK (acknowledge). Takýmto spôsobom to síce fungu je, ale výrazne spoma¾uje sie, preto sa posiela nieko¾ko paketov naraz a a po nieko¾kých odoslaných paketoch (jedno okno window) vysielajúci poèítaè èaká na ACK paket. A práve mno stvo týchto dát urèuje window size. Tak ako pri TTL aj z window size sa dá pribli ne urèi operaèný systém. Ktoré programy vedia pasívne rozpozna operaèný systém? Najpou ívanejšie sú dva, a to siphon z dielne Subterrain crew a p0f (Poland's finest) z dielne Michaela Zalewskeho a Billa Stearnsa. Pou ívanie týchto programov rozobera nebudeme, preto e zatia¾ nevieme, akým spôsobom odchytávanie paketov funguje. SNIFFING Sniffing je metóda, ktorou sa odchytávajú dáta putujúce sie ou (z angl. sniff èucha, snori ). Na to, aby sme si ukázali spôsob fungovania sniffingu, musíme si vysvetli hlav né rozdiely medzi hubom a switchom. S obidvoma zariadeniami sa u poniektorí stretli, no poniektorí nie. Fungujú ako uzol siete, prièom všetky operácie vykonávajú na druhej vrstve modelu OSI, ktorý prepája jednotlivé poèítaèe, rozdiel je však v posielaní rámcov poèítaèom. Zatia¾ èo hub vyšle dáta na všetky porty okrem toho, odkia¾ dáta prišli, switch pošle len na ten port, cez ktorý vedie spojenie s cie¾om, pre ktorý sú dáta urèené. Je teda zrejmé, e sniffovanie na sieti, kde hlavným uzlom je switch, bude o nieèo a šie, no nie a také a ké, ako by sa zdalo. Sniffing na sieti s hubom nie je vôbec a ký, hoci jeden problém tu je sie ová karta dáta, ktoré nie sú urèené pre òu, jednoducho zahodí. No pre potreby diagnostiky sietí (lebo nie 76 PC REVUE 8/2004

I N T E R N E T v dy mô e sie fungova stopercentne) sa karta dá prepnú do takzvaného promiskuitného re imu, v ktorom zachytáva všetky dáta, a to aj tie, ktoré nie sú urèené pre danú adresu MAC (pohybujeme sa na druhej vrstve modelu OSI). Snifferov (programov, ktoré umo òujú sniffing) je neúrekom, za najlepšie sa však pova ujú štyri programy: tcpdump, ettercap, ethereal a dsniff (ten je však skôr balíèkom programov urèených na rôzny typ sniffovania). O ka dom z nich si povieme pár slov a uká eme si, ako sa pou ívajú. Tcpdump Tcpdump pochádza z dielne hneï nieko¾kých autorov, preva ne z univerzity v Berkeley (v súvislosti s poèítaèovou bezpeènos ou ju budeme ešte èasto spomína ). Informácie o tom to programe mô ete nájs na domovskej stránke projektu www.tcpdump.org, odkia¾ si mô ete stiahnu aj najnovšiu verziu programu, prípadne sa zapoji do mailinglistu. Vzh¾a dom na jeho ve¾kos (rozbalený balíèek pre Debian Linux zaberá 537 kb) sú mo nosti tohto programu priam excelujúce. Odporúèam pozrie manuálovú stránku programu príkazom man tcpdump. Program sa spúš a štandardne uvedením názvu v shelli a potvrdením klávesom enter. Sú však potrebné práva roota na to, aby mohol program uvies kartu do promiskuitného re imu. V prípade normálneho pou ívate¾a sa program odmietne spusti. Takto vyzerá prog ram tcpdump v akcii: 1. necropolis:/home/lukas# tcpdump 2. tcpdump: verbose output suppressed, use v or vv for full protocol decode 3. listening on eth0, link type EN10MB (Ethernet), capture size 96 bytes 4. 16:19:01.481871 IP necropolis.1364 > 203.217.79.11.6889:. 3848888828:3848888840(12) ack 109371337 win 63900 <nop,nop,timestamp 5882480 1230151,nop,nop,sack sack 1 {1421:4261} > 5. 16:19:01.549100 IP necropolis.1242 > ns.xxx.sk.domain: 40642+ PTR? 11.79.217.203.in addr.arpa. (44) 6. 16:19:01.784915 IP necropolis.1239 > ns.xxx.sk.domain: 20975+ AAAA? tracker.bittorrent webt3.com. (46) 7. 16:19:02.222054 IP necropolis.1151 > 255.255.255.255.16128: UDP, length: 65 8. 16:19:02.894625 IP necropolis.1240 > ns.xxx.sk.domain: 40791+ AAAA? lart2150.ath.cx. (33) 9. 16:19:05.307355 IP xx.xxx.x.84.44145 > 255.255.255.255.16128: UDP, length: 65 10. 16:19:05.461241 IP necropolis.nessus > ns.xxx.sk.domain: 24670+ A? www.itnews.sk. (31) 11. 16:19:06.549081 IP necropolis.1242 > ns.xxx.sk.domain: 40642+ PTR? 11.79.217.203.in addr.arpa. (44) 12. 16:19:06.785276 IP necropolis.1243 > ns.xxx.sk.domain: 20976+ A? tracker.bittorrent webt3.com. (46) 13. 16:19:06.803230 arp who has xx.xxx.x.1 tell xx.xxx.x.65 14. 16:19:06.940232 IP 203.217.79.11.6889 > necropolis.1364:. ack 1432 win 64240 <nop,nop,timestamp 1230840 5882480> 15. 16:19:06.940295 IP necropolis.1364 > 203.217.79.11.6889:. 1432:2840(1408) ack 1 win 63900 <nop,nop,timestamp 5887939 1230151,nop,nop,sack sack 1 {1421:4261} > 16. 16:19:06.940307 IP necropolis.1364 > 203.217.79.11.6889:. 2840:4248(1408) ack 1 win 63900 <nop,nop,timestamp 5887939 1230151,nop,nop,sack sack 1 {1421:4261} > 17. 16:19:07.231229 IP necropolis.1151 > 255.255.255.255.16128: UDP, length: 65 18. 16:19:07.263231 IP xx.xxx.x.61.netbios dgm > xx.xxx.x.255.netbios dgm: NBT UDP PACKET(138) 19. 20. 15 packets captured 21. 738 packets received by filter 22. 629 packets dropped by kernel Mo no sa zdá, e v takomto výpise sa vyzná len naozajstný macher, no nie je to a také a ké. Formát výpisu však závisí od protokolu, ktorý sa zobrazí, v našom výpise sa vyskytujú dva, a to ARP a IP. O protokole ARP (Address Resolution Protocol) si povieme nieèo pri sniffo vaní v sieti so switchom. Zatia¾ staèí vedie, e protokol ARP sa pou íva, keï vysielacia stanica nepozná adresu MAC príjemcu, ale pozná jeho adresu IP. Opaèný spôsob zabezpeèuje proto kol RARP (Reverse Address Resolution Protocol). To je zatia¾ všetko, èo potrebujeme o ARP vedie. Syntax výpisu paketu protokolu IP je takáto: zdroj > cie¾: príznaky paketu sekvenèné èíslo ack rámec urgent ïalšie vo¾by Zastavíme sa na chví¾u pri pojmoch sekvenèné èíslo a príznaky paketu. TCP/IP paket mô e ma nastavené rôzne príznaky, ktorým oznamuje druhému poèítaèu èasto sa opakujúce informácie. S príznakmi sme sa u stretli pri opisovaní typov skenov programu Nmap. Sú to SYN, FIN, PUSH, RST, ECN CWR a ECN echo. Netreba vedie význam všetkých príznakov, dôle ité sú SYN, FIN a RST, o ktorých sme u hovorili pri programe Nmap, staèí zobra do rúk predošlé èíslo PC REVUE. Sekvenèné èíslo má nieèo do èinenia s ve¾kos ou rámca. Ako sme u nieko¾kokrát spo mínali, protokol TCP umo òuje spo¾ahlivé doruèenie dát. Ka dý rámec má svoje sekvenèné èíslo, prièom na jeho poèiatoènej hodnote sa komunikujúce strany dohodnú pri nadväzo vaní komunikácie (three way handshaking). Ka dý odoslaný rámec s dátami má potom stále sekvenèné èíslo o jedno vyššie ako predchádzajúce. Teda ak niektorý rámec nedôjde na mies to urèenia, prijímacia stanica to hneï zistí a po iada o opätovné zaslanie daného rámca. Tak to sa zaruèí spo¾ahlivý prenos dát aj na ve¾ké vzdialenosti. A teraz spä k tcpdumpu. Celú syntax výpisu si ozrejmíme na príklade, konkrétne to bude riadok èíslo 16. 16:19:06.940307 IP necropolis.1364 > 203.217.79.11.6889:. 2840:4248(1408) ack 1 win 63900 <nop,nop,timestamp 5887939 1230151,nop,nop,sack sack 1 {1421:4261} > Poïme si ho rozobra pekne po kúskoch. Prvý údaj je jednoznaèný, ide o èas príjmu paketu, teda 16 hodín 19 minút a 6 sekúnd. Ïalej nasleduje meno protokolu, ktoré ho paket sme odchytili, v tomto prípade je to protokol IP. Za protokolom je uvedený zdroj paketu, poèítaè s hostname necropolis (trypanosoma je momentálne nefunkèná ) z portu èíslo 1364. Za znakom > je uvedená adresa IP cie¾ového poèítaèa (203.217.79.11) s uvedeným portom (6899). Na mieste, kde sa majú nachádza prí znaky paketu, sa však nachádza. (bodka), to znaèí, e paket nemá nastavené nijaké prí znaky. Hneï po tejto informácii nasledujú sekvenèné èísla, konkrétne ide o zaèiatoèné a koncové sekvenèné èíslo paketu a v zátvorke je uvedená ve¾kos paketu. Za slovom ack je uvedené sekvenèné èíslo ïalších oèakávaných dát v tomto spojení. Nasleduje ïalšie slovo, a to win, za ktorým je uvedená u spomínaná ve¾kos okna. Na konci sa u medzi znakmi < a > nachádzajú ostatné vlastnosti paketu, ktoré slú ia na jeho pres nejšiu analýzu a ktorými sa zatia¾ nejdeme zaobera. Naším hlavným cie¾om je momen tálne objasni podstatu sniffingu. Tieto vo¾by necháme nepovšimnuté. Odlišnú a ove¾a jednoduchšiu syntax výpisu má výpis paketov protokolu ARP, o ktorom u bola reè. Výpis je realizovaný vo ve¾mi jednoduchej forme, tak ako ukazuje nasledujúci výpis: 10:35:32.613080 arp who has xx.xxx.x.1 tell necropolis 10:35:32.613236 arp reply xx.xxx.x.1 is at yy:yy:yy:yy:2a:5c V prvom riadku sa nachádza otázka pre ostatné poèítaèe v sieti, ktorá sa týka adresy MAC poèítaèa s urèitou adresou IP. V druhom riadku sa u nachádza odpoveï, e urèitá adre sa IP má danú adresu MAC. Ve¾mi jednoduché, nie? Tcpdump však toho doká e ove¾a viac. Pri spustení programu mu mô ete zada presné kritériá pri odpoèúvaní prevádzky na sieti pomocou regulárnych výrazov, zadaných ako argu menty programu. Je ich neskutoèné mno stvo, všetky sú uvedené v manuálovej stránke prog ramu, my si uká eme len niektoré. Na výpis prichádzajúcich a odchádzajúcich paketov na poèítaè s hostname necropolis spustí útoèník tcpdump takto: hacker@necropolis:~# tcpdump host necropolis Zadanie je zrozumite¾né, nie je dôvod na podrobné vysvetlenie. Tcpdump však mô e zob razi prichádzajúce a odchádzajúce dáta len medzi definovanými poèítaèmi: hacker@necropolis:~# tcpdump host necropolis and trypanosoma Takisto mô eme nadiktova tcpdumpu, aby sledoval komunikáciu medzi tromi a viac po èítaèmi: hacker@necropolis:~# tcpdump host necropolis and \( phobos or superstar \) Tým povieme tcpdumpu, aby monitoroval premávku medzi poèítaèom necropolis a pho bos alebo superstar. Pri takomto zápise však treba uvies pred zátvorkami znak backslash (spätná lomka), preto e ináè by si to shell interpretoval po svojom a program by vyhlásil chybu. Takýmto spôsobom a pou ívaním logických spojok and, or a not mo no docieli monito rovanie rôznych èastí prevádzky siete. Takisto ako program nmap aj tcpdump mô eme viac roztára pridaním vo¾by v vv alebo vvv pod¾a toho, ako ve¾mi utáraný výpis chceme. Tento výborný program však toho doká e ove¾a viac, s pomocou ostatných programov ho v budúcej èasti prinútime sniffova v sieti so switchom, preto e uvedené výpisy èinnosti tcp dumpu sú zo siete so switchom, a tak vie zachyti len pakety prichádzajúce a odchádzajúce z poèítaèa, na ktorom je spustený. Záver Program Nmap je jeden z najpou ívanejších sie ových skenerov, ktorý pou ívajú jednak ha ckeri, ale aj administrátori serverov. Preto bolo dôle ité venova mu taký priestor. V nasle dujúcich èastiach sa pri vysvet¾ovaní budeme opiera práve o tento program. V ïalšej èasti si dokonèíme rozprávanie o sniffingu, povieme si, ako útoèník sniffuje v sieti so switchom, a opíšeme programy Ettercap, Ethereal a Dsniff. Zatia¾ vám elám príjemný zvyšok leta a teším sa na stretnutie v septembri. Lukáš Staòa 8/2004 PC REVUE 77

I N T E R N E T HTML Tidy Na internete sa mô ete stretnú s ve¾kým mno stvom nekorektne napísaných WWW stránok. Je jedno, èi je stránka písaná v Poznámkovom bloku alebo v nejakom drahom editore. Chyby sa v dy nájdu. Aby ste im predišli, mali by ste dokonale pozna všetky štan dardy alebo aspoò pou íva nejaký program na kontrolu, prípadne aj opravu vašich stránok. Ak máte pripojenie na internet, mô ete pou íva validátor WWW konzorcia na adrese http://validator.w3.org. Ak vyhovujúce pripojenie nemáte, existuje aj iné riešenie. HTML Tidy (http://tidy.sourceforge.net) je vo¾ne šírite¾ný program, ktorý skontroluje kódy HTML a dokonca niektoré chyby aj sám opraví. O sile toho programu svedèí aj fakt, e je súèas ou programov na tvorbu WWW stránok od PSPad a po Macromedia Dreamweaver. Dodávka a inštalácia HTML Tidy je prístupný vo verzii pre Linux, FreeBSD, Mac OS X, Solaris a 32 bitové Windows. My sa zameriame na verziu pre Windows. Verziu pre Windows tvorí jeden sú bor (Tidy.exe) ve¾kosti 252 KB. Nie je potrebná nijaká inštalácia, po stiahnutí súboru mô ete zaèa pracova. Program sa ovláda z príkazového riadka, èo síce mô e niekoho odradi, ale existujú aj grafické nadstavby. Prostredie programu Odporúèal by som najprv si spusti Príkazový riadok (Štart Programy Príslušenstvo Príkazový riadok, prípadne Štart Spusti command pre Windows 9x alebo Štart Spusti cmd pre Windows 2000/XP), vojs do adresára, kde je umiestnený Tidy HTML, a všetky príkazy zadáva pou itím tohto príkazového riadka. Chybná stránka bude vyzera takto: <h2>test programu HTML Tidy</h3> <table> <tr> <td> <b>neuzavretý ¾avý ståpec <td> a pravý ståpec neuzavretého riadka </table> Dokument obsahuje nesprávne uzatvorený tag <h2>, neuzavretý párový tag <b> a neuzavretý tag pre riadok tabu¾ky (<tr>) a pre bunky tabu¾ky (<td>). Tento súbor nazvi te napríklad test.htm a spustite program HTML Tidy s nasledujúcimi parametrami: tidy.exe f chyby.txt m test.htm A tu sú nájdené chyby: line 1 column 1 Warning: inserting missing 'title' element line 1 column 28 Warning: missing </h2> before </h3> line 1 column 28 Warning: discarding unexpected </h3> line 3 column 1 Warning: <table> lacks summary attribute line 5 column 33 Warning: missing </b> before <td> line 6 column 1 Warning: discarding unexpected </table> line 7 column 1 Warning: missing </table> A opravený súbor test.htm: <!DOCTYPE HTML PUBLIC " //W3C//DTD HTML 4.01 Transitional//EN"> <html> <head> <title></title> </head> <body> <h2>test programu HTML Tidy</h2> <table> <tr> <td><b>neuzavretý ¾avý ståpec</b></td> <td>a pravý ståpec neuzavretého riadku</td> </tr> </table> </body> </html> HTML Tidy si poèínal naozaj skvele a opravil všetky chyby. Tento príklad bol síce ve¾mi jednoduchý, ale program zvládne aj opravu ove¾a komplikovanejších kódov. Obr. 1 Tidy UI Prv ako zaènete s programom pracova, je vhodné preèíta si dokumentáciu. Tú vyvolá te pomocou príkazového riadka: tidy.exe help Keï e èítanie dokumentácie na konzole nie je ve¾mi pohodlné, mô ete si ju ulo i do súboru: tidy.exe help > help.txt Grafické nadstavby TidyGUI (http://perso.wanadoo.fr/ablavier/tidygui obr.1) je grafická nadstavba prog ramu HTML Tidy od André Blaviera, ktorá obsahuje všetky základné funkcie programu vrá tane vyèistenia dokumentu HTML vytvoreného v programe Microsoft Word 2000 a nieko¾ko u itoèných funkcií navyše, ako napríklad zalamovanie kódov napísaných v PHP alebo ASP. Tidy UI (http://tidy.sourceforge.net obr. 2) od Charlesa Reitzela je vlastne textový editor s podporou HTML Tidy, znamená to, e otvorený súbor mô ete priamo v progra me editova a zároveò kontrolova syntax jazyka HTML. Všetky nastavenia HTML Tidy sú jednoducho prístupné v preh¾adnom paneli na ¾avej strane. Obr. 2 TidyGUI Pri pou ívaní programu budete asi najviac pou íva tieto parametre: config <súbor> naèíta konfiguráciu zo zadaného súboru f <súbor> nájdené chyby zapíše do zadaného súboru modify alebo m povolí modifikáciu zdrojového súboru show config zobrazí aktuálnu konfiguráciu help config zobrazí všetky mo né konfiguraèné parametre Ak chcete, aby program len vypísal chyby vášho kódu a súbor nemodifikoval, pou ite nasledujúci príkaz: tidy.exe f chyby.txt subor.htm Tidy HTML skontroluje súbor subor.htm a nájdené chyby zapíše do súboru chyby.txt. Ak chcete, aby program HTML kód rovno opravil, pou ite príkaz: tidy.exe f chyby.txt m subor.htm Pou itie programu Urèite ste zistili, e väèšinu nájdených chýb dokázal Tidy HTML sám odstráni. Napíšeme teraz jeden chybný dokument HTML a preveríme na òom schopnosti programu. Záver Program HTML Tidy (alebo niektorá jeho grafická nadstavba) by mal urèite patri do povinnej výbavy ka dého, kto sa zaoberá tvorbou internetových stránok. Ja osobne si prá cu bez neho u ani neviem predstavi. Igor Kulman 78 PC REVUE 8/2004

I N T E R N E T Pracujeme so štýlmi / 5. èas V predošlej èasti nášho seriálu sme a zaèali zaobera tzv. kontajnerovým modelom a tento mesiac budeme v tejto téme pokraèova. Vlastnosti okraja Vlastnosti okraja urèujú šírku oblasti okraja ka dého kon tajnera. Vlastnos margin urèuje šírku všetkých štyroch okrajov (¾avý, pravý, vrchný, spodný). Na osobitné nasta venie okrajov pou ijeme vlastnosti margin left, margin right, margin top a margin bottom. Šírka okraja margin left, margin right, margin top, margin bottom Hodnota: šírka okraja Poèiatoèná hodnota: 0 Pou itie: všetky elementy Zdedená: nie Percentuálny podiel: vzh¾adom na šírku kontajnera Médiá: vizuálne Príklad: H1 { margin top: 10px; } margin Hodnota: šírka okraja Poèiatoèná hodnota: nedefinovaná Pou itie: všetky elementy Zdedená: nie Percentuálny podiel: vzh¾adom na šírku kontajnera Médiá: vizuálne Ak obsahuje vlastnos margin iba jednu hodnotu, vz ahuje sa na všetky okraje. Ak sú pou ité dve hodnoty, prvá sa vz ahuje na vrchný a spodný okraj, druhá na ¾avý a pravý okraj. V prípade troch hodnôt sa prvá vz ahuje na vrchný okraj, druhá na ¾avý a pravý okraj a tretia na spod ný okraj. Pri štyroch pou itých hodnotách je poradie vrch ný okraj, pravý okraj, spodný okraj, ¾avý okraj. Príklad: BODY { margin: 20px } /* všetky štyri okraje sú 20 pixelov */ BODY { margin: 10px 20px } /* vrchný a spodný = 10pixelov, pravý a ¾avý = 20 pixelov */ BODY { margin: 10px 20px 30px } /* vrchný = 10 pixelov, pravý = 20 pixelov, spodný = 30 pixelov, ¾avý = 20 pixelov */ Ekvivalentný spôsob tretieho zápisu z príkladu pomo cou osobitného nastavenia jednotlivých okrajov by vyzeral takto: BODY { margin top: 10px; margin right: 20px; margin bottom: 30px; margin left: 20px; } Vlastnosti odsadenia Vlastnosti odsadenia urèujú šírku oblasti odsadenia ka dého kontajnera. Vlastnos padding urèuje šírku všetkých štyroch odsadení (¾avé, pravé, vrchné, spodné). Na osobit né nastavenie odsadenia pou ijeme vlastnosti padding left, padding right, padding top a padding bottom. Šírka odsadenia padding left, padding right, padding top, padding bottom Hodnota: šírka odsadenia Poèiatoèná hodnota: 0 Pou itie: všetky elementy Zdedená: nie Percentuálny podiel: vzh¾adom na šírku kontajnera Médiá: vizuálne Príklad: H1 { padding top: 10px; } padding Hodnota: šírka odsadenia Poèiatoèná hodnota: nedefinovaná Pou itie: všetky elementy Zdedená: nie Percentuálny podiel: vzh¾adom na šírku kontajnera Médiá: vizuálne Ak obsahuje vlastnos padding iba jednu hodnotu, vz ahuje sa na všetky odsadenia. Ak sú pou ité dve hod noty, prvá sa vz ahuje na vrchné a spodné odsadenie, druhá na ¾avé a pravé odsadenie. V prípade troch hodnôt sa prvá vz ahuje na vrchné odsadenie, druhá na ¾avé a pravé odsadenie a tretia na spodné odsadenie. Pri štyroch pou itých hodnotách je poradie vrchné odsadenie, pravé odsadenie, spodné odsadenie, ¾avé odsadenie. Farbu pozadia, prípadne obrázok v pozadí oblasti odsa denia je mo né urèi pomocou vlastnosti background. Príklad: H1 { background: white; // biela farba pozadia oblasti odsadenia padding: 10px 20px; // 10px vrchné a spodné, 20px ¾avé a pravé odsadenie } Vlastnosti kraja Vlastnosti kraja urèujú šírku, typ a farbu oblasti kraja ka dého kontajnera. Šírka kraja Pri definovaní šírky kraja je mo né okrem èíselného urèe nia v urèitých jednotkách pou i aj jedno z troch k¾úèových slov: thin tenký okraj medium stredne hrubý okraj thick tuèný okraj border left width, border right width, border top width, border bottom width Hodnota: šírka kraja Poèiatoèná hodnota: medium Pou itie: všetky elementy Zdedená: nie Percentuálny podiel: N/A Médiá: vizuálne Tieto vlastnosti urèujú šírku ¾avého, pravého, vrchného a spodného kraja kontajnera. border width Hodnota: šírka kraja Poèiatoèná hodnota: medium Pou itie: všetky elementy Zdedená: nie Percentuálny podiel: N/A Médiá: vizuálne Ak obsahuje vlastnos border width iba jednu hodno tu, vz ahuje sa na všetky kraje. Ak sú pou ité dve hodno ty, prvá sa vz ahuje na vrchný a spodný kraj, druhá na ¾avý a pravý kraj. V prípade troch hodnôt sa prvá vz ahuje na vrchný kraj, druhá na ¾avý a pravý kraj a tretia na spodný kraj. Pri štyroch pou itých hodnotách je poradie vrchný kraj, pravý kraj, spodný kraj, ¾avý kraj. Farba kraja Pri farbe kraja mo no okrem štandardných farieb pou i aj priesvitnú farbu hodnota transparent. border left color, border right color, border top color, border bottom color Hodnota: farba kraja Poèiatoèná hodnota: hodnota vlastnosti color Pou itie: všetky elementy Zdedená: nie Percentuálny podiel: N/A Médiá: vizuálne border color Hodnota: farba kraja Poèiatoèná hodnota: hodnota vlastnosti color Pou itie: všetky elementy Zdedená: nie Percentuálny podiel: N/A Médiá: vizuálne Štýl kraja Pri definovaní štýlu kraja je mo né pou i jednu z nasle dujúcich hodnôt: none iadny kraj hidden skrytý kraj dotted kraj tvorí séria bodiek dashed kraj tvorí séria krátkych èiarových úsekov solid èiarový kraj double dvojitý èiarový kraj groove drá kovaný kraj ridge hrebeòový kraj inset vèlenený kraj outset vystupujúci kraj Interpretácia jednotlivých štýlov kraja závisí od prehliadaèa. border left style, border right style, border top style, border bottom style Hodnota: štýl kraja Poèiatoèná hodnota: iadna Pou itie: všetky elementy Zdedená: nie Percentuálny podiel: N/A Médiá: vizuálne border style Hodnota: štýl kraja Poèiatoèná hodnota: iadna Pou itie: všetky elementy Zdedená: nie Percentuálny podiel: N/A Médiá: vizuálne Kraj border left, border right, border top, border bottom Hodnota: šírka kraja, štýl kraja, farba kraja Poèiatoèná hodnota: iadna Pou itie: všetky elementy Zdedená: nie Percentuálny podiel: N/A Médiá: vizuálne Tieto vlastnosti umo òujú definova šírku, štýl a farbu jed notlivých krajov jediným zápisom. Border Hodnota: šírka kraja, štýl kraja, farba kraja Poèiatoèná hodnota: iadna Pou itie: všetky elementy Zdedená: nie Percentuálny podiel: N/A Médiá: vizuálne Na rozdiel od vlastností margin a padding vlastnos ou border nie je mo né rozdielne definova jednotlivé kraje. V septembrovom pokraèovaní sa budeme venova mo delu vizuálneho formátovania. Igor Kulman 8/2004 PC REVUE 79

I N T E R N E T NA POTULKÁCH dusan.pc slany.cz/klavesnice/ default.htm www.sicksack.com www.rockpapersaddam.com Struèný návod, ako sa nauèi písa všetkými desiatimi prsta mi. Autor nepou íva ani jednu zo sofistikovaných uèebnico vých metód, spolieha sa skôr na zvyk. Skonèili teda všetci pre dajcovia súprav nálepiek, z ktorých jedny nalepíte na kláves nicu a druhé na vlastné nechty? Myslím, e nie celkom, na stránkach sa len demonštruje, e aj takto sa to dá. www.freedomship.com Opä jedna bizarná zbierka, ktorá sa dostala na internet. Pri poh¾ade na stránku mi napadá, e nielen papier znesie všet ko, platí to u aj pre web (a to v súvislosti s nasledujúcimi riad kami berte pokojne aj viaczmyselne). Autor toti zbiera vrec ká známe z lietadiel pod názvom sick sack, ktoré sa pou í vajú v prípade nevo¾nosti. Zbierka týchto vreciek z rôznych konèín sveta sa u slušne rozrástla. www.museumofhoaxes.com Skvelá paródia na súdny proces so Saddamom Husajnom a poprednými èinite¾mi jeho re imu. Reálne fotografie zo súd neho procesu sú poskladané do akéhosi komiksu a sú k nim priradené výsti né komentáre. Celý proces je poòatý v štýle hry kameò papier no nice. Stránka neobsahuje niè, len tento komiks, a predsa ide o vtipnú paródiu, ktorá v mno hom prekoná tie profesionálne humoristické stránky. www.lernu.net Na týchto stránkach nájdete nepochybne najväèší lodný pro jekt sveta. Gigantická loï bude vlastne plávajúcim mestom pre tisíce ¾udí s vlastnými mestami, obchodnými centrami a v pod state všetkou infraštruktúrou. Na lodi sa bude da býva byty na predaj sú k dispozícii u teraz. Loï bude naozaj obrovská jej vrchná paluba bude zároveò slú i ako pristávacia plocha pre lietadlá. Viac o ambicióznom, no v skutoènosti nepredsta vite¾nom projekte nájdete na spomínaných stránkach. www.egyptarchive.co.uk Múzeum hoaxov si za svoj cie¾ vytýèilo vyvraca nepravdy, polopravdy a klamstvá, ktoré sa vo verejnosti šíria. Ak aj vás trápia odpovede na otázky, èi je mo né, aby auto jazdilo na vodu, èi naozaj existuje japonská kniha s návodmi na spácha nie samovra dy, èi je nedajbo e nieèo pravdy v tom, e deti nosia bociany a vrany, odporúèame zamieri práve sem. Dob rým zdrojom poznania je v tomto prípade aj diskusné fórum, kde sa diskutuje o rôznych kontroverzných témach. www.sentonline.com Viete, èo je esperanto? Je to medzinárodný umelý jazyk, vy tvorený tak, aby si rozumeli všetci na celom svete. Teda nie hneï zo zaèiatku, ale údajne u po krátkom zauèení sa je èlo vek schopný slušne rozpráva týmto jazykom. Server lernu.net sa solídne venuje základom esperanta, informáciám o òom. Zaujímavos ou tohto portálu je, e jednou z jeho základných jazykových mutácií je aj slovenèina, tak e prvý krok k espe rantu pre vás nebude španielskou dedinou. www.yousendit.com Ani dnes nevynecháme zaujímavý fotografický projekt. Spomínaný server disponuje èas ou z bohatej zbierky 3500 fotografií egyptských archeologických nálezov. Jednotlivé fo tografie sú preh¾adne zoradené do kategórií, ku ka dej sním ke autor pridáva aj krátky, zväèša historický komentár. Naj zaujímavejšie na celej zbierke je povolenie autora akoko¾vek fotografie vyu íva zriekol sa toti copyrightu. 80 PC REVUE 8/2004 Sent online je fotografická sú a, ktorými je internet doslova zavalený. Ale iba na prvý poh¾ad. Ak sa na stránku pozriete, zistíte, e pridané fotografie práve neohurujú svojou kvalitou. Áno, máte pravdu je to preto, e všetky fotografie v tejto sú a i sú zhotovené fotoaparátom zabudovaným do mobil ného telefónu. Ak teda máte èas, chu a fotoaparát zabudo vaný v mobilnom telefóne, mô ete aj vy skúsi š astie. Zaujímavá slu ba, ktorú odporúèa osem z desiatich e mailo vých serverov. Poslanie stránok je jednoduché miesto posie lania ve¾kého súboru do e mailovej schránky ho ulo te na tento server, zadajte e mailovú adresu èloveka, ktorému chce te súbor posla, a server sa u postará o ostatné. Pošle prí jemcovi súboru správu s odkazom, odkia¾ si ho mô e stiah nu. Kúzlo slu by spoèíva práve v jej jednoduchosti a okrem toho podporuje súbory a do ve¾kosti 1 GB.

I N T E R N E T SVETOM WWW www.everyday.wz.cz www.hungover.net/ secretslur.asp Vaše tipy na zaujímavé weby posielajte na redakcia@pcrevue.sk www.athens2004.com Zaujímavý výlev pubertálneho èeského mladíka. Za pár dní táto stránka získala slušnú návštevnos. Pýtate sa, o èo ide? Chlapcovi jeho matka skrátka nedá dýcha. Neustále ho vyháòa od poèítaèa, núti ho uèi sa a o desiatej veèer musí ís spa. Skrátka des a hrôza (aspoò z poh¾adu dotyèného mla díka). Najzaujímavejšia je sekcia download, kde si mo no stiahnu tajné nahrávky rozhovorov matky s autorom stránky. www.mota.ru Mnoho perál u vyšlo z úst opilcov. Mnohé však zapadli do zabudnutia práve preto, e im nikto nerozumel. Aby k takým to nenahradite¾ným škodám nedochádzalo, mali by ste bezpodmieneène absolvova kurz dešifrovania opileckej reèi. Jeden z nich sa ponúka v rámci sú a e o ceny na uvedenej adrese. Hlasy síce nepatria reálnym opilcom, ale herci sa k zve renej úlohe postavili naozaj zodpovedne, to treba uzna. www.grafika.cz Pribli ne v èase, keï budete èíta túto rubriku, by sa mali zaèa olympijské hry. Na internete bude nepochybne mno stvo stránok s touto tematikou, ale len jedna stránka bude oficiálna, a to práve táto. Získate tu informácie o tom, ako sa na olympijských hrách správa, pohybova z miesta na mies to, ako sa v meste ubytova. Na stránkach dokonca mo no aj on line zakúpi vstupenky na podujatia OH. www.myownemail.com Takmer nevyèerpate¾ný zdroj obrázkov do pozadia. Ako zary tý vyznávaè ruène vyrábaných pozadí z prostredia grafickej komunity www.deviantart.com som voèi týmto stránkam mal spoèiatku predsudky. Tie sa však neskôr ukázali neopod statnené vzh¾adom na to, e aj stránka mota.ru disponuje slušným archívom obrázkov do pozadia, z ktorých si vyberie azda ka dý. Originál stránky je v ruštine, ako jazyková mutá cia sa však dá nastavi aj anglický jazyk. www.questfortherest.com Ako u názov prezrádza, tento pekne spracovaný èeský ser ver sa venuje len a len grafike. Sympatické je, e okrem kla sických bitmapových programov sa autori intenzívne venujú aj vektorovej grafike. Okrem recenzií nových grafických prog ramov autori naslovovzatí odborníci dávajú rady a pri pravujú seriály o práci v grafických programoch. Server je písaný v èeštine, èo zabezpeèuje základnú zrozumite¾nos aj pre nás. www.shoutcast.com Ïalšia z nespoèetného zástupu e mailových slu ieb, ktoré sú poskytované zadarmo. Táto má oproti ostatným azda jednu drobnú výhodu na výber máte z ohurujúceho mno stva do mén, ktoré sa vo vašej e mailovej adrese budú prezentova za zavináèom. Medzi doménami, z ktorých si mô ete vybra, nechýba backstreet boys.com, pulp fiction.com a vyše 200 ïalších. Domén, z ktorých si mô ete vybra, je to¾ko, e sú zoradené do viacerých kategórií. www.acronymfinder.com Ve¾mi zvláštna stránka a ko vôbec opísa, o èo na nej vôbec ide. Vo výborne spracovanej animácii vo formáte flash máte za úlohu previes tri minipostavièky na druhý koniec ob razovky. Ve¾mi upokojujúca hudba vám bude dobrým sprie vodcom poèas celej hry. Cie¾om hry je zisti, èo, kedy a v akom poradí posunú, presunú, aby sa postupne všetky postavièky dostali smerom k ïalšej obrazovke. V niektorých momentoch je takéto pátranie aj zábavné. Klasické rádio u dnes nie je in. Navyše slovenský éter nepo skytuje dostatok ánrovej diverzity. Naopak, internet hudob nou ánrovou odlišnos ou doslova prekypuje. Ka dý pou í vate¾ si isto nájde internetové rádio s hudbou, ktorá zapadne do jeho vkusu. Jednotlivé stanice majú èasto aj rozdielne ver zie vysielania, vzájomne sa odlišujúce kvalitou prenosu, aby vyhoveli väèšine internetových pou ívate¾ov. Vyh¾adávaè významov skratiek. Okrem vyh¾adania významu skratiek je mo né aj listova v rôznych kategóriách. To u¾ahèí vyh¾adávanie v prípade, e skratka má viacej významov. Po èas nášho malého testu stránka uspokojujúco odhalila vý znamy všetkých anglických slov. Vyh¾adávaè odhalil aj vý znam skratky CSSR, so skratkou JRD si však u tento inak šikovný nástroj neporadil. Matúš Valter 8/2004 PC REVUE 81

I N F O W A R E Technológie& biznis news Skupina AAC predala v druhom štvr roku takmer 18 000 poèítaèov Skupina AAC oznámila výsledky predaja poèítaèov za druhý štvr rok 2004. Spoloènosti skupiny AAC vyrobili a predali v Èeskej republike, na Slovensku a v Rumunsku spolu 17 797 kusov osobných poèítaèov, notebookov a serverov, to je o 10 % viac ne v rovnakom období minulého roku. Na Slovensku bolo v druhom štvr roku 2004 predaných spolu 4208 poèítaèov (medziroène o 3 % viac). LIBRA Electronics Slovakia, a. s., dodala na slovenský trh 2691 kusov PC a notebookov znaèky LIBRA (medziroène o 3 % viac). ProCA Slovakia, s. r. o., predala 1517 PC a note bookov znaèky BRAVE (medziroène o 3 % viac). Francúzske ministerstvo mení Windows NT za Mandrakelinux Francúzske ministerstvo pre infraštruktúru, dopravu, cestov ný ruch a more nahrádza na 1500 serveroch Windows NT operaèným systémom Mandrakelinux Corporate. Migrácia sa uskutoèòuje pod¾a podmienok technických a organizaè ných po iadaviek, ktoré boli splnené vïaka vyvinutiu dvoch špecifických distribúcií zalo ených na Mandrakelinux Corporate serveri. Tento rozsiahly projekt sa zhoduje s vlád nym záujmom na propagovanie technológií zalo ených na verejných štandardoch, otvorení verejných trhov väèšej kon kurencii a aj zní ení nákladov na IT. Mníchov kompletne prejde na Linux Mníchovská radnica u viac ako rok testuje nasadenie Linuxu na svojich poèítaèoch. Teraz sa však rozhodli urobi ïalší krok a da Microsoftu úplné zbohom. V máji 2003 sa rozhodol Mníchov, tretie najväèšie nemecké mesto, vybavi všetkých 14 000 poèítaèov pou ívaných na verejné admi nistratívne úèely, linuxovou distribúciou SuSE LINUX a vo¾ne šírite¾nými kancelárskymi programami. Pod¾a hovorcu Mníchova je však ve¾mi a ké migrova zvyšok ve¾mi diverzi fikovanej poèítaèovej výbavy na Linux, a tak musia IT odborníci schváli plán prechodu. Isté však je, e Mníchov nebude ïalej plati za inštalácie operaèného systému a kan celárskych balíkov ani cent. Nasadenie na klasických PC však nebolo samoúèelné pod¾a hovorcu Mníchova sa vïaka nim mohli odborníci lepšie zorientova v problemati ke a získa tak predstavu, ako migrova celú IT výbavu na Linux. Medzi najdôle itejšie dôvody prechodu z Windows na SuSE patria ni šie náklady na softvérové licencie a väèšia nezávislos od dodávate¾ov hardvéru. SCO Group melie z posledného V známom spore SCO vs. IBM oh¾adom porušovania autorských práv sa u vyzná málokto. Poslednú bodku pridala samotná SCO, keï minulý štvrtok vyhlásila, e aj keï Linux pod¾a nej obsahuje skopírovaný kód zo systé mu Unix V, nie je za to zodpovedná spoloènos IBM. Jediné porušenie sa údajne týka operaèných systémov AIX a Dynix, ktoré spoloènos IBM distribuovala aj po tom, ako SCO minulý rok prestala licencova IBM unixové sys témy. Druhou bojovou líniou pre SCO je spor so spoloè nos ou Novell o tom, kto naozaj vlastní autorské práva k operaènému systému Unix V. Ak SCO neobháji na súde vlastníctvo autorských práv, všetky obvinenia voèi IBM stratia základ. U sme si zvykli, e vyjadrenia SCO pre verejnos a na súde sú zásadne odlišné, tak sa pozrime iba na tie súdne. IBM kritizuje SCO za to, e stále nepo skytla dôkazy o porušení zákona, a iada súd, aby vydal okam itý verdikt. Takisto po aduje od súdu vyhlásenie, èi IBM porušilo autorské práva SCO. Tým by sa do budúc Superpoèítaè znaèky Apple Pod¾a najnovších správ skupina Plasma Physics, patriaca pod Kalifornskú univerzitu v Los Angeles, zakúpila 256 dvojprocesorových serverov Apple XServer G5 na výstav bu nového superpoèítaèového klastra. Klaster bude obsahova spolu 512 procesorov IBM PowerPC 970FX (G5) s operaèným systémom MacOS X, prièom sa bude vyu íva pri výskume a simulácii správania sa plazmy. Odhadovaná cena superpoèítaèa sa pohybuje okolo 1 milióna USD, prièom táto suma bude hradená nadáciou National Science. Plasma Physics Group h¾adala vhodné riešenie u od októbra roku 2003, prièom spomedzi via cerých riešení boli zvolené práve servery spoloènosti Apple, ktoré sa ukázali ako najvýhodnejšie v pomere cena/výkon. Dawson Project, ako je pomenovaný tento superpoèítaè, by mal by funkèný v priebehu nieko¾kých tý dòov po dodaní zvyšných serverov Apple XServe G5. Skupina Plasma Physics Group nie je na poli paralelných výpoètov pomocou poèítaèov Apple nováèikom, u v Patentové spory zasiahli aj káblovky a satelity Spoloènos Acacia Research z Los Angeles tvrdí, e vlastní široko pôsobiace patenty pokrývajúce celú oblas vysiela nia a prijímania digitálneho zvuku a obrazu s vyu itím internetu, kábla, satelitu alebo lokálnej siete. Posledné dva roky ahala peniaze predovšetkým z prevádzkovate¾ov erotických stránok. Minulý mesiac však pritvrdila a po iadavku na podiel zo zisku predostrela aj deviatim ve¾ kým americkým televíznym spoloènostiam. Prvá z nich, kalifornská Central Valley Cable TV, to u vzdala a do hodla sa na odvádzaní èasti zisku. Nie náhodou je tento patent na prvom mieste v desiatke patentov na odstrel. Má zmysel sa znova pýta, èi nám v EÚ chýbajú práve takéto patentové spory? Java bude ma vlastné ActiveX Spoloènos Sun Microsystems Inc. zahrnula dva svoje projek ty JDNC (JDesktop Network Components) a JDIC (JDesktop Integration Components) pod open source licenciu LGPL (GNU Lesser General Public License). Týmto krokom sa sna í vývojárom v Jave poskytnú nástroje ekvivalentné technoló giám ActiveX a COM, pou itým v operaènom systéme Win nosti zabránilo ïalším obvineniam zo strany SCO Group. SCO na oplátku vo svojom podaní na súde uvádza písomné argumenty, preèo by to súd nemal urobi. Tvrdí, e okam ité rozhodnutie by bolo predèasné, preto e SCO koná v dobrej vôli a nemala zatia¾ mo nos predvies úplné odhalenie. Èi súd vydá okam ité rozhodnutie, to sa dozvieme 4. augusta, keï sa uskutoèní vypoèutie argu mentov oboch strán. Na záver SCO Group dodáva, e IBM zavádza oh¾adom sporu, preto e podstata súdneho sporu nie je v doslovnom kopírovaní zdrojových kódov Unixu do Linuxu, ale spor sa týka príspevku IBM do Linuxu, ktorý bol vytvorený ako modifikácia alebo odvo denina z unixových systémov. Toto vyjadrenie prichádza po dlhých mesiacoch, poèas ktorých sa SCO Group oháòala výrokmi expertov, e Linux obsahuje skopírova né èasti kódu Unixu, dokonca aj s poznámkami. SCO Group sa tak v jednom vyjadrení podarilo vykona hneï dva premety o 180 stupòov. Aj vy sa pýtate, o èom je vlastne tento spor? Jediná správna odpoveï je známa o peniaze ide v dy a na prvom mieste. roku 2002 spolu s NASA Jet Propulsion Laboratory vysta vala klaster s 33 dvojprocesorovými poèítaèmi XServe G4 (1 GHz) s celkovým výkonom viac ne 217 gigaflops. Pripomeòme, e nedávno spoloènos COLSA, patriaca pod U. S. Army, oznámila stavbu superpoèítaèa Mach 5 s celkovým poètom 1566 dvojprocesorových serverov XServe G5, ktorý bude slú i na výskum aerodynamiky pri nadzvukových rýchlostiach. Tento superpoèítaè s plá novaným výkonom viac ne 25 teraflops a cenou 5,8 milióna USD by sa mal zaradi na druhé miesto v rebríè ku najvýkonnejších superpoèítaèov, hneï za japonským Earth Simulatorom (simulátor planéty Zem) s hodnotou 350 miliónov USD a výkonom asi 34 teraflops. Ïalším superpoèítaèom postaveným na serveroch spoloènosti Apple je System X patriaci univerzite VirginiaTech, momentálne v odstávke pre prechod na XServe G5. Tento superpoèítaè s výkonom viac ne 10 teraflops bol vôbec prvým takto výkonným riešením zalo eným na hardvéri spoloènosti Apple. dows. Samozrejme, s výhodou, e programy vyu ívajúce technológie od spoloènosti Sun by mali fungova aj pod Li nuxom a Mac OS X. JDNC je súbor komponentov zalo ených na Java 2 Standard Edition a má slú i na vývoj aplikácií klient/server. JDIC zase obsahuje štandardné rozhranie, kto ré dovo¾uje Java programom lepšie vyu íva zdroje operaè ného systému, pod ktorým aplikácia be í. Technológia Acti vex vyvoláva ostré spory. Zástancovia vyzdvihujú jej vyu itie na písanie elegantných intranetových aplikácií, odporcovia argumentujú bezpeènostnými rizikami, hlavne zneu ívaním ActiveX na šírenie vírusov, spyware a podobne. Nové centrum outsourcingu v iline Siemens Business Services sa rozhodol posilni svoje aktivi ty v oblasti IT outsourcingu a outsourcingu business proce sov na Slovensku a vybudova v iline Centrum outsourcin gových slu ieb. Nové regionálne centrum bude zamerané na poskytovanie slu ieb prevádzky centrálnych systémov zákazníkov, deskopov a sietí. Jeho súèas ou bude aj cen trum telefonickej podpory zákazníkov ServiceDesk, ktorý bude obsluhova pribli ne 1000 u ívate¾ov systémov pre vádzkovaných spoloènos ou Siemens Business Services na Slovensku s výh¾adom na podporu ïalších. Bude sa pri tom opiera o spoluprácu s existujúcou poboèkou sesterskej soft vérovej firmy Siemens Program and System Engineering v iline. Centrum bude prepojené s infraštruktúrou, ktorú spoloènos vlastní v Bratislave, ako aj s globálnou infra štruktúrou (global delivery backbone), ktorú tvoria ve¾ké datacentrá v Európe, Severnej Amerike a Ázii. Nájdeme Windows v prvej dvadsiatke superpoèítaèov? V zatia¾ poslednom zozname, o ktorom sme vás informovali, by ste ho v prvej dvadsiatke h¾adali zbytoène. Tieto výsledky boli asi tou povestnou poslednou kvapkou, preto e 23. júna spoloènos Microsoft ohlásila špeciálnu edíciu operaèného systému Windows Server 2003 HPC (High Performance Computing) Edition. Uvedenie je naplánované v druhej polo vici roku 2005, bli šie informácie o cene Microsoft zatia¾ neposkytol. Uvidíme v najbli šom zozname superpoèítaèov na prvých prieèkach ako operaèný systém Windows? Koneène rozumná reè oh¾adom patentov Patentové harašenie zaèína by vá nou preká kou pri tvor be nových technológií, èi u softvéru, alebo hardvéru. Proti tejto neutešenej situácii u dlhší èas bojuje americká orga 82 PC REVUE 8/2004

nizácia EFF (Electronic Frontier Foundation). Ako najnovší poèin uviedla TOP 10 patentov, ktoré sa bude sna i úplne zruši alebo aspoò predefinova. Rebríèek vytvorila pod¾a zozbieraných návrhov v rámci akcie Patent Busting. EEF tvrdí, e niektorí vlastníci patentov si chcú uzurpova práva na urèité základné funkcie a ïaleko pre kraèujú rozsah skutoèného patentu. Cie¾om bývajú práve malé spo loènosti a jedinci, ktorí si nemô u dovoli právnikov na obhajobu. V prvej desiatke patentov na odstrel nájdeme skutoèné perly: napr. patent zahrnujúci hranie on line hier a tvorbu aktuálneho poradia hráèov pod¾a dosiahnutého skóre, prípadne patent týkajúci sa tvor by virtuálnych subdomén v DNS systéme, keï viac domén a sub domén mô e zdie¾a tú istú IP adresu. Organizácia EEF plánuje oslovi patentový úrad v USA s po iadavkou preskúma tieto paten ty. Kto bude bojova proti nezmyselným patentom v Európskej únii? Top 10 najškodlivejších patentov Electronic Frontier Foundation (EFF) publikovala rebríèek desiatich patentov, ktoré pova uje za najškodlivejšie vzh¾adom na mo nos ich potenciálneho zneu itia proti slobodnému vyjadrovaniu. Niektoré z nich skutoène stoja za úvahu. Spoloènos Acacia Tech nologies sa umiestnila v tomto rebríèku na prvom mieste. Vlastní patent na prenos digitálneho obsahu prostredníctvom internetu, kábla, satelitu atï. Na druhom mieste je patent spoloènosti Clear Channel, ktorý pokrýva okam ité nahrávanie ivých koncertov a ich distribúciu. Spoloènos Acceris Communication vlastní patent na Voice over IP a obsadila 3. prieèku. Medzi ïalšie patenty patrí ten, ktorý pokrýva on line hranie a s tým súvisiace vytváranie rebríèkov, vytváranie personalizovaných subdomén, metóda dia¾kového prístu pu k poèítaèom na základe identifikaèných kódov, dia¾kové testova nie študentov pomocou poèítaèa. Patentovaný je aj emulátor video hier Nintendo alebo automatický systém interpretácie príkazov súvi siaci so smerovaním. Pozornosti neušiel ani patent na distribúciu a ukladanie hudobných súborov. Aj keï tieto patenty boli patentovým úradom USA uznané ako platné, EFF po iadala o ich preskúmanie, preto e mô u by zneu ité. Pod¾a EFF sa vlastníci týchto patentov pokúšajú vo väèšine prípadov zlikvidova svojich menších konkuren tov, keï ich priamo iadajú, aby ukonèili svoju èinnos. Comdex 2004 zrušený Výstava Comdex, v minulosti jedna z najväèších udalostí pre IT prie mysel, bola tento rok zrušená. Trend klesajúceho poètu návštevní kov aj vystavovate¾ov viedol výkonný mana ment k prehodnoteniu smerovania výstavy. V strede záujmu je dnes spotrebná elektronika a špecializované doplnky, a nie samotné poèítaèe, ktoré sa u stali be ným tovarom. Comdex sa najbli šie uskutoèní v roku 2005. Roènú pauzu plánujú organizátori vyu i na resuscitáciu, pomôc o iveniu záujmu má aj nová dozorná rada. Svetový rekord v prenosovej rýchlosti internetu prekonaný Telekomunikaèný operátor Sprint a švédska národná edukaèná sie (SUNET) sa pochválili, e prekonali svetový rekord v najrýchlejšom internetovom prenose v histórii. Koncom minulého tý dòa obe orga nizácie oznámili, e sa im podarilo prenies 840 GB dát na vzdiale nos vyše 16 340 kilometrov za menej ako pol hodiny. Hodnotou 69 000 terabitmetrov za sekundu sa im tak podarilo prekona rekord iného tímu z apríla tohto roka, keï podobný pokus prebiehal medzi Los Angeles a enevou. Poèas vtedajšieho testu sa síce dosiahla vyššia priemerná prenosová rýchlos, ale vzh¾adom na to, e išlo o kratšiu vzdialenos, výsledná hodnota v terabitmetroch bola o nieèo ni šia ako v súèasnosti dosiahnutý rekord. Pri súèasnom rekorde bol pou itý server postavený na 2 GHz procesore Xeon, dáta prechádzali cez výskumnú sie stavanú na rýchlos 10 Gb/s a po ceste museli prejs cez 40 routerov. Zaujímavos ou je, e sie poèas prenosu bola v plnej prevádzke a slú ila jej be ným pou ívate¾om ako cez normál ny deò. Robert Fleischhacker novým riadite¾om poboèky Sony Ericsson pre ÈR aj SR Za riadite¾a èeskej poboèky spoloènosti Sony Ericsson bol vymenovaný Robert Fleischhacker, ktorý tak rozšíri svoje pôso benie v rovnakej pozícii ako na Slovensku. Od júla 2004 je tak riadite¾om èeskej aj slovenskej poboèky spoloènosti Sony Ericsson. Microsoft sa mraèí Francúzsko šetrí Francúzska vláda sa rozhodla skresa výdavky štátu na programo vé vybavenie svojich poèítaèov. Chce, aby èas z nich bola vybave ná open source softvérom. Vláda však tvrdí, e sú a je otvorená pre všetkých dodávate¾ov a nie je to vyhlásenie vojny Microsoftu. Zároveò oèakáva zní enie výdavkov minimálne o polovicu. V hre je vyše 300 miliónov eur (12 miliárd Sk) plánových investícií do soft véru na najbli šie tri roky. Microsoft potvrdil svoje stanovisko, e open source softvér nie je lacný, ale iba posúva náklady smerom k údr be, slu bám a školeniam. Pri zarátaní celkových nákladov vraj doká e poskytnú konkurenèné riešenie. Odklad biometrických pasov v USA Snemovòa reprezentantov v USA odsúhlasila roèný odklad termínu, do ktorého musia ostatné krajiny zaèa pou íva biometrické pasy pre svojich obèanov. USA navštívi roène zhruba 10 miliónov ¾udí v bezvízovom styku. V novom systéme budú môc vstúpi bez víz iba v prípade, e budú vlastni pasy s biometrickými údajmi. Od januá ra 2004 v USA zaèali zbiera odtlaèky prstov a fotografie všetkých vízových návštevníkov, od septembra rozšíria zber aj na bezvízo vých návštevníkov. Opterony s dvoma jadrami u o rok! Spoloènos AMD vydala oficiálne vyhlásenie o svojich plánoch v oblasti mikroprocesorov s dvoma jadrami. Na vývoji takýchto mikroprocesorov sa v AMD pracuje u nieko¾ko rokov, veï prvá verejná prezentácia sa konala u v roku 1999! Vedelo sa aj to, e vývojári AMD sa pokúšajú vyrobi mikroprocesory s dvoma jadrami na báze AMD64. Dnes je po oficiálnom vyhlásení jasné, e prvými mikroprocesormi s dvoma jadrami budú v AMD serverové mikro procesory z rodiny Opteron a na trhu sa objavia v polovici budú ceho roka. Rovnakým smerom sa pod¾a predstavite¾ov AMD bude BSP Softwaredistribution, a. s., najväèším partnerom Microsoftu na Slovensku Spoloènos BSP Softwaredistribution, a. s., sa vzh¾adom na objem predaja stala najúspešnejším predajcom Microsoft Large Account Resseler (LAR) na Slovensku. Tento titul ju oprávòuje dodáva zákazníkom produkty Microsoft v rámci multilicenèných zmlúv Enterprise Agreement, Select, ale aj zmlúv urèených pre stredné a menšie spoloènosti. BSP Softwaredistribution je najúspešnejším LAR za fiškálny rok 2004 a jedným z k¾úèových partnerov pre segment ve¾kých klientov. Vo fiškálnom roku 2005 sa spoloène sústredíme na tento segment zákazníkov a budeme ïalej rozširova naše spoloèné aktivity, uviedol Mikuláš Banèi, Partner Account Manager spoloènosti Microsoft Slovakia. Na základe vzájomnej dohody sa BSP Softwaredistribution, a. s., bude primárne sústreïova na ve¾kých klientov a aj naïalej úzko spolupracova so spoloènos ou Microsoft v oblasti ve¾kých zákazníckych riešení. Z h¾adiska dynamiky rastu a celkového potenciálu je segment ve¾kých klientov jedným z k¾úèových pre obe spoloènosti. Neoddelite¾nou súèas ou spoloènej stratégie sú však aj naïalej stredné a malé firmy. REKLAMNÝ ÈLÁNOK 8/2004 PC REVUE 83

I N F O W A R E ubera aj vývoj najvýkonnejších desktopo vých mikroprocesorov. AMD preto plánuje aj uvedenie mikroprocesorov Athlon 64 s dvoma jadrami. To by sa malo odohra v priebehu druhého polroka budúceho roka. Toto zlepšenie architektúry AMD64 prine sie významné zvýšenie výkonu tak v 64 biti ových, ako aj v 32 bitových aplikáciách. Predstavitelia AMD tie oznámili, e výroba mikroprocesorov s dvoma jadrami sa bude realizova v Drá ïanoch. Z aktuálnej road mapy (http://www.amd.com/us en/pro cessors/productinformation/0,,30_118_608,00.html) síce vyplýva, e tieto mikroproce sory sa majú vyrába ešte 90 nm technoló giou (teda vo FAB30), ale na budúci rok je naplánované spustenie prevádzky vo FAB36, kde bude nasadená 65 nm tech nológia a práve tieto nové procesory budú prvými, ktoré budú zo 65 nm liniek AMD schádza... Kedy sa doèkáme 200 Mb/s cez DSL? Presne takúto rýchlos umo òuje nová tech nológia pre DSL od americkej spoloènosti Texas Instruments, nazvaná Uni DSL (UDSL). Pod¾a vyjadrenia spoloènosti je UDSL spätne kompatibilná so súèasne pou ívanými tech nológiami ADSL, ale umo òuje celkové pre nosové rýchlosti a 200 Mb/s. V praxi to znamená rýchlos 100 Mb/s v oboch sme roch, prípadne asymetrické rýchlosti, ako napríklad 150 Mb/s download a 50 Mb/s upload. Texas Instruments ohlasuje prvé UDSL zariadenia na rok 2006. Microsoft má problém s patentom na FAT? Spoloènos Microsoft je vlastníkom patentu pokrývajúceho súborový systém FAT, ktorý vyu íva od èias operaèného systému DOS. FAT je však aj súèas ou Linuxu alebo digitál nych fotoaparátov a ïalších softvérových a hardvérových riešení. Spoloènos Microsoft sa rozhodla rozšíri a zjednoduši svoj prog ram ude¾ovania licencií na vyu ívanie svojich technológií inými výrobcami èiastoène preto, aby vyhovela súdnym rozhodnutiam, resp. predišla novým súdnym sporom, èiastoène s cie¾om zvýši svoj zisk. V prípade FAT to znamená jeho spoplatnenie. Pre mnohých výrobcov ide iba o mierne zvýšenie nákla dov, pre Linux je to však právny a filozofický problém. Súèas ou open source softvéru toti nemô e by technológia, ktorá podlieha li cenèným poplatkom. Objavujú sa aj špeku lácie, e Microsoft sa takýmto spôsobom sna í obmedzi napredujúci Linux. Ten by mohla zachráni iniciatíva organizácie Public Patent Foundation, ktorá 15. apríla informo vala, e po iadala United States Patent and Trademark Office o preskúmanie patentu týkajúceho sa FAT. Patentový úrad v týchto dòoch po iadavke vyhovel. Preskúmavanie platnosti patentov nie je v USA nevšedná zále itos, pod¾a Public Patent Foundation zo štatistík vyplýva, e úspešnos takýchto poda ní je a 70 %. Patent na automatickú aktualizáciu cez internet V poslednom èase sa roztrhlo vrece s (mier ne povedané) èudnými patentmi. Posledným do zbierky prispela britská firma British Tech nology Group (BTG). Vo svojom vyhlásení uviedla, e vlastní patenty pokrývajúce pro ces automatickej aktualizácie programových komponentov. Ïalej tvrdí, e rokuje s mno stvom spoloèností oh¾adom vyu íva nia svojich patentov. Aktualizáciu svojich produktov cez internet umo òuje mno stvo firiem, prièom pre niektoré, ako sú napríklad antivírusové ochrany, je aktualizácia priam nevyhnutná podmienka. Keby sa potvrdili nároky spoloènosti BTG, viaceré spoloènosti za ijú zrejme horúce chví¾ky. Èína vytvára vlastný internetový protokol IPv9 Èínska ¾udová republika plánuje zavies do verejných sietí na svojom území nový inter netový protokol IPv9, ktorý je zalo ený na desa miestnej èíselnej schéme. Pod¾a vývo járov nového protokolu bude zabezpeèená podpora a preklad pre adresy súèasného IPv4 a budúceho IPv6. Preklad adries me dzi sie ami Èíny a svetom by mali zabez peèova špeciálne routery. Logicky tak vzni ká na týchto miestach mo nos kontroly zo strany vlády, ktorá netají svoj záujem kon trolova prevádzku najrozsiahlejšieho mé dia na svete internetu. Microsoft odkazuje EÚ: V USA sme vyhrali. Microsoft odkázal Európskej únii, e by sa mala pouèi z rozhodnutia amerického odvolacieho súdu. V odvolacom konaní bo la napadnutá dohoda Microsoftu a americ kého ministerstva spravodlivosti ako výsle dok prehratého sporu, v ktorom súd potvr dil, e Microsoft zneu íval monopolné po stavenie. Oponenti tvrdili, e sankcie sú ne úèinné a vôbec nezmenili správanie spoloè nosti. Odvolací súd bol však opaèného ná zoru a rozhodol, e obchodné praktiky Microsoftu sa zmenili. Rozhodnutiu súdu tlieskala okrem Microsoftu aj americká vláda, ktorá s ním v spore stála bok po boku proti štátu Massachusetts a dvom obchod ným zdru eniam. Tak e pouèí sa Európska únia a rozhodne podobne ako federálny sudca Thomas Penfield Jackson, ktorý 6. novembra 1999 dospel k záveru, e Micro soft zneu íva svoje monopolné postavenie na trhu operaèných systémov a jeho správa nie poškodzuje spotrebite¾ov? Vzh¾adom na spomenuté odporúèanie to vyzerá, e Mic rosoft u nebojuje o to, èi zneu il svoje mo nopolné postavenie, ale o to, aké lieky mu súd predpíše. Microsoft má na vývoj 7 miliárd USD Microsoft preinvestuje v nasledujúcom roku do výskumu a vývoja 7 miliárd USD. Roz poèet Microsoftu na vývoj a výskum pred stavuje na fiškálny rok, ktorý sa skonèil 30. júna, 6,9 mld. USD. Ide tak o 8 percentný nárast oproti predchádzajúcemu roku. Investície budú smerova do vývoja digitál nych médií a nových spôsobov interakcie s poèítaèmi pomocou reèi. Microsoft ozná mil, e bude spoloène pracova s japon ským výrobcom poèítaèov Fujitsu Ltd na vývoji serverov novej generácie, pracujú cich s najnovším systémom Windows. 84 PC REVUE 8/2004

I N F O W A R E REKLAMNÝ ÈLÁNOK Gold softvér zlatej firmy Pribli ne pred rokom bol pri udelení Certifikátu Nadácie SG produktu Personálne a mzdové riadenie z dielne SOFTIPu úplne neoèakávane zverejnený údaj, ktorý sa stal najpragmatickejším potvrdením jeho funkèných kvalít. Tento softvér vyu íva a polovica z firiem doposia¾ úspešných v Slovak ROZHOVOR Certifikát ochrannej znaèky kvality a zlatá medaila Slovak Gold, kandidát Grand Prix Slovak Gold 2003 a Ve¾ká cena Slovenské zlato za rok 2003 toto všetko získal SOFTIP v priebehu necelého roka. Stali sa nadaèné úspechy tohto najväèšieho slovenského výrobcu softvéru príkladom aj pre iné IT firmy? Z¾ava: generálny riadite¾ Slovenskej pošty Ing. J. Dobrotka, výkonná riadite¾ka spoloènosti SOFTIP Ing. J. Melichárková a prezident Nadácie SG Mgr. J. Sitko. Krst spoloènej pamätnej známky, vydanej pri príle itosti 10. výroèia Nadácie SG. Gold! Náhoda? Alebo opätovné potvrdenie nekompromisných princípov fungovania trhu, e len s nadštandardným nástrojom sa dá vyrobi konkurencieschopná vlastná produkcia? Vyhodnoti produkt duševného vlastníctva, e tento je naozaj naj, býva asi ob a né. Akou kvalitou najvýraznejšie bodoval SOFTIP? Pýtame sa prezidenta Nadácie Slovak Gold Mgr. Jozefa Sitka. Nadácia Slovak Gold neorganizuje sú a o akýsi naj produkt. Ide o cie¾avedome vybudovaný certifikaèný systém, ktorý hodnotí ka dý posudzovaný produkt osobitne a komplexne. Hlavným kritériom sú kvalitatívne parametre a aj porovnanie s obdobami na našom trhu. Certifikát mô e získa len produkt, pri ktorom sa dá definova konkrétny nadštandard. Preto v systéme Slovak Gold mô e v rovnakej oblasti uspie naraz aj viacero produktov. Personálne a mzdové riadenie, softvér na spracovanie agendy od spoloènosti SOFTIP, je pozoruhodný produkt tvorivej èinnosti. Náš certifikát mu bol udelený z viacerých dôvodov. Mo no ho pou i vo všetkých typoch organizácií bez oh¾adu na ich ve¾kos alebo dislokáciu a pre všetky známe spôsoby odmeòovania. Prednos ou je mo nos jeho napojenia na dochádzkový systém, ako aj logická obsluha a rýchly prístup k po adovanému okruhu informácií. Ïalšími výhodami sú prepojenie na kancelárske systémy, spolupráca s internetom a intranetom, integrovanos s inými groupwarovými aplikáciami èi prispôsobite¾nos individuálnym po iadavkám konkrétneho zákazníka. Softvér spåòa vysoké nároky aj na bezpeènos spracovania údajov. A azda najväèším plusom je jeho plynulá a vèasná aktualizácia. Uvedomme si, e tento softvér je syntézou viac ako 50 právnych predpisov, ktoré legislatívne upravujú personálnu a mzdovú oblas. SOFTIP získal Certifikát Slovak Gold za nadštandardnú kvalitu svojho produktu. V tom je podstata veci! Zlatá medaila je len akýsi ved¾ajší symbol, zdôrazòujúci kvalitu a zvyšujúci efekt certifikaèného procesu navonok. Deviati kandidáti Grand Prix Slovak Gold sa vyhodnocovali a následne vybrali zo všetkých certifikátov za rok 2003. Z nich potom vzišli traja dr itelia Grand Prix. Ide teda len o prestí ne ceny, o ktorých rozhoduje Prezídium Nadácie SG. Rozdiel je v tom, e pri certifikátoch ide o hlavnú a podstatnú náplò našej èinnosti, kde odbornú èinnos v komisiách vykonávajú príslušné odborné špièky z celého Slovenska. Pracujú samostatne a nezávisle od nadaèných pracovníkov èi funkcionárov. Aj v prípade Ve¾kej ceny Slovenské zlato ide len o významnú cenu a sú a ako našu ved¾ajšiu èinnos, do ktorej sa ka dý rok jednorazovo zapájajú viaceré podnikate¾ské subjekty. Prihlasujú sa tie, ktoré majú nielen výborné hospodárske výsledky, ale aj znaèné investièné vklady do pracovného prostredia, do starostlivosti o svojich pracovníkov a zvyšovania ich kvalifikácie. Musia si však vèas plni aj svoje záväzky voèi zmluvným partnerom, ako aj dane a odvody voèi štátnej správe. Tento rok išlo u o 3. roèník sú a e, ktorej poslaním a cie¾om je zvyšova kultúrnos a etiku podnikate¾ského prostredia na Slovensku. Tým, e SOFTIP získal v oblasti softvéru certifikát nadštandardnej kvality ako prvý, rozšíril sféru nášho pôsobenia. Zároveò upozornil potenciálnych zákazníkov na vysoko postavenú latku kvality svojej produkcie. Odvtedy, èo sme SOFTIPu udelili Certifikát Slovak Gold, sa nám na certifikáciu v systéme Slovak Gold zatia¾ neprihlásila nijaká iná firma s podobným záberom èinnosti. Je to predovšetkým otázka dôvery vo vlastné schopnosti preukáza kvalitu. -vmi- 8/2004 PC REVUE 85

I N F O W A R E Vírusový radar off line ESET DISTRIBÚTORSKÁ KONFERENCIA, Bratislava 2004 V poradí tretia. Prišlo vyše pä desiat ¾udí z dvadsiatich siedmich krajín. Keï sme sa s Pe om Paškom pozerali na tú kopu šikovných a pre náš softvér zapálených ¾udí, ktorí ho distribuujú do všetkých konèín sveta, s dojatím sme si spomenuli na èasy, keï sme ešte za komanèov s antivírusom zaèínali. Keby nám vtedy niekto povedal, e o nejakých pätnás rokov ho predáme aj na Papuu Novú Guineu, síce by som sa milo usmieval, ale pritom by som nenápadne, bez prudkých pohybov volal nejakého doktora Chocholouška. Keï potom na závereènom galaveèere mne, ako nadšenému amatérskemu (teda ve¾mi nadšenému, ale ove¾a viac amatérskemu) hudobníkovi, náš distribútor Alan Thake z Anglicka povedal, e sám otec silného zvuku Jim Marshall si po testoch objednal náš softvér pre celú svoju firmu (tí, ktorí nevedia, o èo V limuzíne sa vezú na párty Randyho Abramsa z Microsoftu tøi staøí antiviroví psi. Z¾ava Petr Odehnal z Grisoftu, Pavel Baudiš z Alvillu a Miroslav Trnka z Esetu. Tak e, vá ení u ívatelia antivírusových programov, takto si my ijeme za vaše prachy... Na fotografii v prvom rade z¾ava vidie niektorých z najšikovnejších ¾udí z nášho tímu: Theo Christoph, Nemecko, Rod Fewster, Austrália, Marie Christine Laruelle, Francúzsko, Andrew Lee, UK, a Juan Carlos Zampatti, Argentína. ide, nech sa pozrú, èo je napísané na reproboxoch a zosilòovaèoch ich ob¾úbenej rockovej skupiny), tak mi, obávam sa, vá ne zvlhol zrak. Dal by som mu ho pokojne zadarmo. Je to zvláštne, ale teraz cítim silné nutkanie kúpi si poriadne drahý lampový Marshall full stack. Heslo veènej mladosti znie: Poèítaèe, vírusy a rokenrol. MICROSOFT MVI (MACRO VIRUS INITIATIVE) MEETING, Redmond 2004 Microsoft. Tak teraz to myslia s bezpeènos ou u naozaj vá ne? Keï sa pozriete na názov stretnutia, mo no si poviete, e Microsoft ide s krí ikom po funuse, ale naš astie úèelom tohto stretnutia nebola koordinácia boja proti makrovírusom. Microsoft zistil, e antivírusové firmy do znaènej miery vlastne pomáhajú napráva dôsledky istých koncepèných nedostatkov v jeho softvéri, a pochopil, e lepšie ako im hádza polená pod nohy bude vytvori priestor na lepšiu komunikáciu s nimi. O tom to bolo. arty bokom, naozaj sa mi zdá, e sa koneène Microsoft zaèína bezpeènos ou seriózne zaobera. Windows XP Service Pack 2 je v tejto oblasti síce malý krok pre ¾udstvo, ale ve¾ký krok pre firmu. Mesteèko Redmond mi pripadá len akýmsi servisným zázemím Microsoftu. Ale aj v pri¾ahlom Seattle sa mená zakladate¾ov tejto firmy vyslovujú s ve¾kou vá nos ou. Taký Paul Allen nechal napríklad za vlastné peniaze vyhotovi slušivú zelenú èiapoèku mestskej vyhliadkovej televíznej ve i Space Needle alebo dal mestu veci ako Experience Music Project, kde som si s Pa¾om Lukom zahral na hudobnom pódiu ako skupina Viruses, a Science Fiction Museum and Hall of Fame, kde som mal mo nos obdivova originál plechovky piva z vesmírnej lode Èervený trpaslík. No keï si uvedomím, e tento èlovek financuje okrem iného aj prvý súkromný let do vesmíru, verejný atlas ¾udského mozgu na webe a projekt umelej inteligencie, ktorého výsledkom má by program Aristotle slú iaci ako radca disponujúci všetkými znalos ami sveta, tak toho zase nedal a tak ve¾a. HYSTÉRIA OKOLO CABIRU S novinármi je to a ké. Cabir je naozaj prvý skutoèný èerv pre mobilné telefóny. Ale má cenu robi okolo neho taký rozruch? Jasné, všetci na to roky èakali. Ve¾akrát som dostal otázku, èi sa neobávam vírusov pre mobilné telefóny. Ja som v dy odpovedal, e zatia¾ nie je dôvod na paniku. To sa ani po objavení Cabiru nezmenilo. Posúïte sami. Cabir je takzvaný proof-of-concept èerv, èo znamená, e bol napísaný len preto, aby autor dokázal, e nieèo takéto je mo né. Nie je zaznamenaný jeho výskyt medzi u ívate¾mi. Základné dôvody, preèo je to tak, sú nasledujúce: 1. Z napadnutého zariadenia sa mô e prenies len na prvé bluetoothové zariadenie pou ívajúce OS Symbian vo verzii Series 60 User Interface platform, ktoré nájde vo svojom dosahu (okolo 10 15 metrov). Na takéto zariadenie sa pošle súbor caribe.sis (inštalaèný súbor aplikácie). 2. Cie¾ové zariadenie musí ma zapnutý Bluetooth Series 60 User Interface. 3. Musí ma povolenú vidite¾nos mobilu pre ostatných u ívate¾ov. 4. Na mobile, ktorý by mal by cie¾om infekcie, to vedie k zobrazeniu výstrahy na obrazovke. V dialógu upozoròujúcom na nedôveryhodný súbor treba povoli prijatie súboru a výslovne dovoli inštaláciu èerva. 5. Potom sa ešte zobrazí dialóg s textom Install caribe?. A po tomto povolení nastane infekcia. Pri nej sa zobrazí dialóg s textom Caribe-VZ/29A (existuje aj variant s iným textom). 6. Cyklus sa opakuje a po ïalšom spustení aplikácie menom Caribe (èi e vlastného èerva Cabir). Vidíte, e mo nosti úspešného šírenia sú vyslovene teoretické a vy adujú a neuverite¾nú dávku ochoty a spolupráce od vlastníka cie¾ového zariadenia. Èi e ako to výsti ne povedal Petr Odehnal, táto infiltrácia má menšie šance rozšíri sa ako slávny manuálny vírus od chudobných albánskych hackerov. Do vírenia Miroslav Trnka, fotografie: Peter Paško, Miroslav Trnka a Pavel Baudiš 86 PC REVUE 8/2004

I N F O W A R E Programovacie jazyky a nástroje na vývoj aplikácií orientaèný preh¾ad problematiky Babylónská rybka, odøíkával tiše Stopaøùv prùvodce po Galaxii, je malá, lutá, trochu se podobá pijavici. Je to snad nejpodivnìjší tvor ve vesmíru. iví se myšlenkovou energií, pøijímanou nikoli od svého nositele, nýbr z okolí. Má schopnost absorbovat a zpracovávat na iviny veškeré podvìdomé frekvence této myšlenkové energie. Do mysli nositele vypouští své exkrementy v podobì telepatické matrice, vzniklé spojením vìdomých myšlenkových frekvencí s nervovými signály pøijímanými z øeèových center mozku, který je vysílá. Praktický dùsledek toho všeho je, e kdy si strèíte babylónskou rybku do ucha, okam itì rozumíte èemukoliv, a je to øeèeno jakoukoli formou jazyka. Øeèová schémata, která skuteènì slyšíte, se dekódují podle myšlenkové matrice, kterou do vaší mysli ulo ila babylónská rybka. Nieèo podobné by sme potrebovali aj v oblasti programovacích jazykov a vývojárskych nástrojov. Pokry problematiku vývoja aplikácií a programovania jedným preh¾adovým èlánkom je vzh¾adom na rozsah problematiky prakticky nemo né. Preto neoèakávajte nijakú univerzálnu uèebnicu, naším zámerom je prinies preh¾ad mo ností vývoja vlastných aplikácií z h¾adiska vhodnosti jednotlivých programovacích jazykov, vývojových prostredí a hardvérových platforiem, poènúc mobilnými telefónmi cez PDA (personálni digitálni asistenti), klasické PC vrátane modifikácií (tablet PC, Media Center) a po najvýkonnejšie servery. Programovanie je samo osebe skôr umenie ne exaktná veda, preto si dovolíme pou i zjednodušenú analógiu s výtvarným umením. Aj tam mo no napísa preh¾adový èlánok o štetcoch, farbách a maliarskych technikách, no samotné umenie ma- ¾ova si výtvarník s darom talentu osvojí a praxou. KRÁTKA EXKURZIA DO NEDÁVNEJ MINULOSTI Aby sme pochopili pomerne zlo itú a zdanlivo nepreh¾adnú situáciu v oblasti programovacích jazykov a vývojárskych nástrojov, najskôr sa trochu pozrieme do histórie. Preskoèíme sálové poèítaèe, ktoré sa programovali pomocou diernych štítkov, aj ich modernejších nástupcov vyu ívajúcich dierne pásky. Len pripomenieme, e z programovacích jazykov sa vtedy pou ívali rôzne dialekty a verzie jazykov ALGOL, COBOL, FORTRAN, ADA, 4TH (FORTH), PAS- CAL, C... Jednoducho situácia ako kedysi v biblických èasoch pri Babylonskej ve i. Predchodcami dnešných personálnych poèítaèov PC boli mikropoèítaèe, kde chví¾u kra¾oval programovací jazyk BASIC, ktorý bol implementovaný priamo do operaèného systému mikropoèítaèa. Prispením firmy Microsoft a ich hlavne v USA populárneho Visual Basicu ani tento programovací jazyk neupadol do zabudnutia. S nástupom dnes u klasických osobných poèítaèov triedy PC, ktoré u takisto majú za sebou štvr storoènú históriu, sa na vývoj aplikácií zaèali pou íva preva ne kompilátory programovacích jazykov PASCAL a C, prípadne C++. Èasovo kritické aplikácie a ovládaèe hardvéru sa vytvárajú priamo v assembleri strojového kódu príslušného procesora. To sme sa u v našom krátkom historickom preh¾ade dostali do doby kra¾ovania internetu a nástupu mobilných zariadení, tak e okrem klasických programovacích jazykov pribudli jazyky a nástroje na vývoj webových a intranetových aplikácií (Java, PHP, ASP, JSP...). A ako to u býva zvykom v ka dej oblasti, máme pre èitate¾ov zaèiatoèníkov dve správy dobrú a zlú. Najskôr tá zlá: Súèas ou najpou ívanejšieho operaèného systému Windows nie je nijaké vývojové prostredie ani programovací jazyk (ak nepoèítame implementáciu Java Scriptu v prehliadaèi Internet Explorer). A teraz tá dobrá. Existuje široké spektrum programovacích jazykov a vývojových prostredí od vo¾ne dostupných a po najdrahšie produkty, urèené na vývoj nároèných podnikových projektov. No kým sa dostaneme k ich preh¾adu, nezaškodí krátka kategorizácia základných pojmov a princípov. INTERPRETER VERZUS KOMPILÁTOR Ako vyplýva z názvu, programovací jazyk implementovaný ako interpreter postupne interpretuje jednotlivé riadky. Ka dý riadok zdrojového textu sa poèas behu programu prelo í do strojového kódu a prostriedkami procesora vykoná. Potom sa interpretuje ïalší riadok a tak sa postupuje a do konca programu. Proces kompilácie prebehne len raz, jeho výsledkom je súbor (obyèajne s príponou EXE), ktorý obsahuje spustite¾ný kód. Tento kód mô eme ¾ubovo¾ne distribuova a kedyko¾vek spusti aj bez prítomnosti kompilátora. Preto e pri pou ití interpretera po vykonaní ka dého riadka programu sa musí procesor venova prekladu ïalšieho riadka, vo všeobecnosti platí, e takto vykonávaný program be í podstatne pomalšie ako program, ktorý bol prelo ený kompilátorom a pri spustení be í kontinuálne. Niekedy sa tradovalo rozdelenie programovacích jazykov na interpretaèné a kompilaèné, napríklad jazyk Basic bol typický interpretaèný jazyk, naproti tomu jazyky Pascal a C++ boli ponímané ako klasické kompilaèné jazyky. V princípe však zále í len na konkrétnej implementácii príslušného programovacieho jazyka, a tak napríklad programovací jazyk BASIC mô e by rovnako dobre implementovaný ako interpreter alebo ako kompilátor. NATÍVNY VERZUS RIADENÝ KÓD Pod pojmom aplikácia si ve¾a ¾udí predstaví vykonate¾ný súbor s príponou EXE. K tomuto súboru spravidla prinále í ešte nieko¾ko pomocných súborov, napríklad na inicializáciu parametrov, pomocník a podobne. Takáto aplikácia vyu íva natívny kód, ktorý je urèený priamo pre konkrétny procesor príslušného poèítaèa alebo mobilného zariadenia. Naproti tomu riadený (managed) kód je spoloèný pre všetky typy procesorov a kompiluje sa priamo na danom poèítaèi alebo mobilnom zariadení a v okamihu prvého spustenia. Tento spôsob kompilácie nazývame aj JIT (just in time) kompilácia. Výhodou je vyššia bezpeènos, preto e niektoré nebezpeèné èasti kódu, èi u z h¾adis- 88 PC REVUE 8/2004

ka pádu, alebo nestability systému, prípadne nebezpeèné z h¾adiska potenciálneho prieniku do poèítaèa sa dajú zachyti, tak e k spusteniu takejto aplikácie na poèítaèi ani nedôjde. WEBOVÁ VERZUS KLASICKÁ APLIKÁCIA Mo no technicky presnejšia by bola kategorizácia aplikácií na tenkého a bohatého (po anglicky rich, po èesky tlustý) klienta. Na základe krátkej exkurzie do histórie poèítaèov, ale hlavne na základe vlastných skúseností si vieme predstavi dva re imy pou itia poèítaèa alebo mobilného zariadenia. Buï zariadenie pracuje autonómne, prièom sa na beh aplikácií vyu ívajú hardvérové prostriedky, teda procesor a pamä, vtedy hovoríme o bohatom klientovi. Aplikácie mô u naplno vyu íva výkon prideleného hardvéru a mo nosti operaèného systému, grafiky, pamä ového subsystému a podobne. Na svoju èinnos mô u, ale nemusia vyu íva údaje a slu by servera. Aplikácie tohto typu mô u pracova v dvoch re- imoch off-line aj on-line. Pritom si v èase obèasného pripojenia mô e klientsky mobilný poèítaè synchronizova, prípadne replikova údaje so serverom. Nevýhodou je, e pre ka dú platformu (Windows, Linux, imac, Pocket PC, Palm, Smartphone...) musíme aplikáciu vyvíja zvláš. Táto nevýhoda sa èiastoène stiera pou itím u zmieneného riadeného (managed) kódu, ktorý je pre viacero platforiem rovnaký. Takto mô eme napríklad vyvíja aplikácie v programovacích jazykoch Visual Basic a Visual C# pre platformu Windows, Pocket PC 2003 aj Smartphone 2003. Ak je klientsky poèítaè alebo mobilné zariadenie pripojené k sieti, èi u k internetu, alebo intranetu, a jadro aplikácie be í niekde na serveri, hovoríme o tenkom klientovi, ktorý na prístup k údajom pou íva prehliadaè webových stránok. To znamená, e celá aplikaèná logika be í na serveri a výpoètové mo nosti klientskeho poèítaèa viac-menej le ia ladom, vyu ívajú sa hlavne na vstup informácií od pou ívate¾a a zobrazenie spracovaných informácií na výstupe. V role tenkého klienta sa mô e ocitnú akýko¾vek poèítaè od najvýkonnejšieho servera a po lowendové zostavy, ale aj vreckové poèítaèe triedy Pocket PC, Palm, ba aj mobilné telefóny s podporou protokolu WAP. Výhodou pou itia tenkého klienta je hlavne podpora najširšieho spektra zariadení a platforiem a prístup prostredníctvom prehliadaèa webových stránok. Hlavnou nevýhodou je, e takéto aplikácie z princípu nepracujú v re ime off-line, vo väèšine prípadov málo vyu ívajú výkon lokálneho zariadenia a sú tu aj isté obmedzenia týkajúce sa pou ívate¾ského rozhrania, ktoré vyplývajú napríklad z toho, e HTTP protokol je bezstavový. S rozvojom mobilnej komunikácie sa aplikácie typu tenký klient stávajú èoraz ob¾úbenejšími, preto e mo nosti takejto konfigurácie sú prakticky neobmedzené. Umo òujú napríklad prístup z PDA k výsledkom analýz v terabajtovom dátovom sklade, prièom mô eme sedie s klientom v horskom hoteli, samozrejme, v dosahu signálu GSM. PÍSANIE VERZUS VIZUÁLNA TVORBA KÓDU Jednou z prvoradých po iadaviek na prácu programátorov a vývojárskych tímov je rýchlos vývoja. Zvyšuje to mo nos, e sa aplikácia na trhu úspešne presadí, a zni uje náklady, veï hodina práce kvalifikovaného špecialistu je ve¾mi drahá. S rýchlos ou však musí is ruka v ruke aj spo¾ahlivos. Preto väèšina moderných vývojových prostredí má prívlastok RAD (Rapid Application Development) a miesto prácneho písania kódu umo òuje vizuálny návrh pracovných obrazoviek, formulárov a dialógov. Samozrejme, náš preh¾ad vývojárskych nástrojov sa musí zaèa najobyèajnejším textovým editorom typu Notepad. Veï takto mo no napísa akýko¾vek kód, otázkou je, aké je to prácne a preh¾adné. Takto fungovali prvé kompilátory. Potom sa zaèala éra Visual Basic vývojových prostredí, keï bol kompilátor integrovaný s editorom a ladiacim programom (debuggerom). Postupne zaèali pribúda vizualizaèné nástroje na interaktívnu tvorbu pou ívate¾ského prostredia. Mnoho moderných komerèných vývojových prostredí vtedy získalo prívlastok Visual, napríklad Microsoft Visual.NET Studio, IBM Visual AGE a podobne. Znovu zdôrazòujeme, e prívlastok Visual je len komerèný. Ve¾a produktov, ktoré ho nemajú (Delphi, C++ Builder...), kvalitou mo ností vizuálneho návrhu dokonca prívlastkom Visual onálepkované produkty znaène predbehnú. Naša kategorizácia bola len ve¾mi povrchná, no aj tak by sme na jej základe dokázali vytvori ve¾ké mno stvo kombinácií, poènúc klasickou aplikáciou cez serverové aplikácie a po mobilných tenkých klientov. A to všetko v Basicu, Céèku, C#, Jave, ASP, ASP.NET, JSP, PHP, Perle, Pythone... PROGRAMÁTORSKÝ BABYLON preh¾ad programovacích jazykov Na u¾ahèenie orientácie zaèínajúceho programátora v mno stve programovacích jazykov najpou ívanejšie z nich struène predstavíme, uvedieme názvy najvýznamnejších komerèných produktov a cenu najlacnejšej verzie. Zva ovali sme aj uká ku krátkeho segmentu kódu, no bolo by to plytvanie miestom, preto e dnes sa pou ívate¾ské prostredie a skelet aplikaènej logiky generuje pomocou vizuálnych sprievodcov a programuje sa len jadro obslu ných procedúr. Basic Tento programovací jazyk dosiahol maximálnu rozšírenos v ére osembitových mikropoèítaèov. Vtedy bol implementovaný preva ne ako interpreter. Ob¾uba tohto jazyka plynutím èasu ve¾mi neklesla, a to zásluhou produktu Microsoft Visual Basic. Ako 8/2004 PC REVUE 89

I N F O W A R E vyplýva z názvu, je to vizuálny nástroj na rýchle vytváranie širokého spektra aplikácií od najjednoduchších utilít a po menej nároèné podnikové projekty typu klient server. Je integrálnou súèas ou vývojového prostredia Visual Studio.NET. Podporuje objektovo orientované programovanie. Prekladaè jazyka Visual Basic generuje riadený kód. Cena produktu Microsoft Visual Basic Standard Edition je 4500 Sk bez DPH Pascal Tento programovací jazyk bol vytvorený profesorom Nicolausom Wirthom na výuèbu štruktúrovaného programovania. Pre svoju jednoduchos, relatívnu typovú bezpeènos a hlavne novšie verzie na podporu objektovo orientovaného programovania sa programovací jazyk Pascal rýchlo ujal. Jeho výhodou bola a je prísna štruktúrovanos a neskôr aj kvalitná podpora objektovo orientovaného programovania, tak e sa vynikajúco hodí na výuèbu programovania. Mnohí študenti na stredných a vysokých školách robia svoje prvé programátorské krôèiky práve v tomto jazyku. Azda najznámejšou verziou klasického Pascalu bol TURBO PASCAL od firmy Borland. Po verzii 7.0 firma Borland vytvorila na báze programovacieho jazyka Pascal svoje komplexné vývojové prostredie DEL- PHI. Ako príklad kombinácie technológií rôznych firiem mô e slú i produkt Delphi 8 pre technologickú platformu.net. Cena produktu Delphi 8 pre študentov a školy je 3500 Kè bez DPH (Borland má spoloèný cenník pre CZ a SK) C a C++ Slú i u tradiène na vývoj aplikácií, kde sa kladie dôraz na výkon. Nájde uplatnenie hlavne pri vývoji systémových a komunikaèných aplikácií, ovládaèov a výkonovo kritických èastí rozsiahlych aplikácií. Výsledkom kompilácie je v porovnaní s inými programovacími jazykmi spravidla najvýkonnejší a najkompaktnejší kód. Väèšina dôle itých aplikácií bola vyvinutá práve v tomto vývojovom prostriedku. Príkladom je operaèný systém Windows NT, ktorý je vytvorený v C++. Daòou za výkon sú v tomto prípade vyššie nároky na programátora, ktorý sa musí prehrýz mnohými nároènými zále itos ami, ako sú smerníky, referencie, alokácia a dealokácia objektov a podobne. Aj napriek zdanlivej zlo itosti mô u objektové céèko pou íva aj zaèiatoèníci, ak si pomô u jednoduchým trikom. Spoèiatku budú pou íva len jednoduché programové konštrukcie a vizuálny návrh. Pritom stále mô u ma dobrý pocit, e majú v zálohe širokú paletu mo ností na vývoj výkonnej aplikácie, keby to bolo potrebné. V našich konèinách sú najrozšírenejšími implementáciami objektového céèka produkty Microsoft Visual C++ (súèas vývojového prostredia Visual Studio.NET) a Borland C++ Builder. Cena produktu Microsoft Visual C++ Standard Edition je 4500 Sk bez DPH Cena produktu Borland C++ Personal je 500 Kè bez DPH C# lizácie typovo bezpeèných premenných a zlepšenú metódu Garbage Collection na upratovanie nepotrebných objektov z pamäte. Ak napríklad v klasickom C++ vytvoríme v pamäti nejaký objekt pomocou metódy new, musíme ho po ukonèení platnosti jeho pou itia odstráni z pamäte príkazom delete. Zatia¾ sú dostupné implementácie od Microsoftu (Visual C#) a Borlandu (C# Builder). Obidve implementácie majú ve¾mi široké mo nosti na vizuálny návrh pou ívate¾ského rozhrania. Pod¾a nášho názoru v súèasnosti práve tento programovací jazyk disponuje najvyšším potenciálom a mo nos ami pou itia. Cena produktu Microsoft Visual C# Standard Edition je 4500 Sk bez DPH Cena produktu Borland C# pre študentov a školy je 3500 Kè bez DPH Stanovi odporúèania typu Pascal je urèený hlavne na výuèbu, Basic pre jednoduché aplikácie a C# a C++ pre nároèné podnikové aplikácie by bolo zavádzajúce. Moderné vývojové prostredia sú koncipované a dodávané vo viacerých verziách tak, aby pre ka dý programovací jazyk pokryli širokú škálu nasadenia od jednoduchých aplikácií a po podnikové projekty. V našom preh¾ade sú uvedené najlacnejšie produkty typu personal edition, prípadne verzie pre školy. Rovnako je to aj s cenou. Ceny enterprise verzií jednotlivých produktov sa u pohybujú okolo 100 000 Sk. Preto pri výbere vhodného programovacieho jazyka budú smerodajné skôr iné kritériá, predovšetkým to, s èím má vývojársky tím najviac skúseností a aký produkt je v príslušnej firme zavedený. Nabudúce budeme pokraèova mo nos ami vývoja webových aplikácií, aplikácií pre mobilné zariadenia a niektorými podstatnými zále- itos ami, ktoré k vývoju aplikácií nevyhnutne patria, hlavne SQL a XML. Takisto uvedieme preh¾ad vo¾ne šírite¾ných produktov. Vývojové prostredie Borland Delphi 8 pre.net Keby sa niekomu zdal programovací jazyk C++ zlo itý, ale pritom by sa nechcel vzda jeho hlavných výhod, je tu alternatíva s názvom C#. Tento programovací jazyk vychádza koncepène z Javy a C++. Je to jednoduchý, typovo bezpeèný a, samozrejme, objektovo orientovaný jazyk. Obsahuje systém automatickej inicia- ¼uboslav Lacko 90 PC REVUE 8/2004

I N F O W A R E SERIÁL DATAWARE II. Regulované údaje, archivácia, dátové sklady a analýza údajov So skladovaním údajov je to podobne ako s ka dým iným skladom. Musíme proces zorganizova tak, aby sme sa k údajom dokázali operatívne dosta. Podtitul druhej èasti nášho seriálu o ukladaní údajov by sme si mohli vypo ièa z názvu diela Jana Nerudu Kam s ním? V prípade archivácie údajov otázka logicky znie: Kam s nimi? Podnety na archiváciu údajov mô u by rôzne, nezále í na tom, èi si mana ment uvedomuje cenu údajov pre analýzy a podporu rozhodovania alebo je k tomu firma donútená aktuálnou legislatívou. Ak takýto podnet nastal, treba sa poobzera po vhodnom hardvérovom a softvérovom riešení. Ako hardvérové riešenia na uschovávanie údajov v podnikovom prostredí prichádzajú do úvahy diskové polia, disky Serial ATA a pásky. Vo¾ba spôsobu závisí spravidla od vhodného pomeru kritérií cena úlo ná kapacita a cena výkon. Diskové polia sú najdrahšie, ale zároveò aj najrýchlejšie a umo òujú prakticky okam itý prístup k údajom. Opaèným protipólom sú pásky, ktoré sú najlacnejšie, ale zároveò aj najpomalšie. Ku klasickým magnetickým a magnetooptickým technológiám pribudli aj optické disky s kapacitou 30 GB. Stále viac diskutovanou oblas ou najmä v podnikovom prostredí je riadenie ivotného cyklu údajov Information Lifecycle Management (ILM). V princípe ide o ukladanie menej aktuálnych údajov z rýchleho, ale drahého diskového priestoru na lacnejší (ale aj pomalší) typ médií. Firmy preto ponúkajú široké spektrum hardvérových a softvérových produktov, spravidla integrovaných do viac alebo menej komplexného riešenia, ako aj ich implementáciu do u existujúceho IT prostredia. IBM TotalStorage Data Retention 450 IBM Firma IBM vyrába a dodáva v oblasti IT väèšinu komponentov potrebných na archivovanie údajov, a to nielen hardvérových, ale aj softvérových vrátane databázového servera DB2. Preto ponúka jednak svoje komplexné riešenia, ale dodáva aj produkty pre riešenia tretích strán a, naopak, do svojich riešení integruje aj produkty tretích firiem. Ako príklad jedného z riešení predstavíme IBM TotalStorage Data Retention 450. Obsahuje dva servery série pseries 615 s procesormi Power 4+. Na ukladanie údajov sú k dispozícii tieto mo nosti jeden alebo dva FAStT 600 Storage kontrolery, jeden a šestnás FAStT EXP 100 SATA Expansion slotov, ka dý po 14 drajvov (3,5 TB raw) Pre toto riešenie sa vyu íva softvér Tivoli Storage Manager for Data Retention. Riešenie je dostupné v kapacite 3,5 TB, 7 TB, 14 TB, 24,5 TB, 56 TB. 8/2004 PC REVUE 91

I N F O W A R E Nadväznos IBM DB2 Content Manager na Data Retention 450 Na mana ment ukladania údajov slú i výkonný databázový engine IBM DB2. Na spoluprácu s TotalStorage Data Retention 450 slú i produkt IBM DB2 Content Manager. Na ukladanie údajov na pásky slú i zariadenie IBM 3592 WORM (Write Only Read Many) Cartridge s kapacitami 60 a 300 GB. HP Firma vzh¾adom na spektrum svojich produktov, ktoré sa ešte významne rozšírilo po zlúèení sa s firmou Compaq, ponúka viac druhov riešení na archiváciu údajov. HP StorageWorks SFS (Scalable File Share) Toto riešenie je jedným z evoluèných krokov k architektúre Adaptive Enterprise, teda k adaptívnej podnikovej infraštruktúre. Škálovate¾nos SFS vychádza z vyu itia teórie architektúry Grid, èím umo òuje vyu ívanie u existujúcich prostriedkov. Principiálna schéma riešenia typu Grid NAS/SAN Network Attached Storage/Storage Area Network Ako vyplýva z dvojice takmer rovnakých skratiek, princíp fungovania takéhoto zariadenia je ve¾mi jednoduchý, pristupuje sa k nemu cez sie ovú adresu (NAS), prièom vnútorná architektúra pamä ových médií takisto vyu íva výhody sie ového prepojenia (SAN). Zlo ky dokumentov mo no do storage presunú príkazom XCOPY (prípadne jeho ekvivalentom v iných operaèných systémoch). Storage typu NAS/SAN od HP Principiálna schéma RISS HP StorageWorks Optical Jukeboxes Ako vyplýva z názvu produktu, principiálne ide o zariadenie vyu ívajúce na archiváciu údajov pole optických diskov, ka dý s kapacitou 30 GB. Zariadenie vyu íva technológiu Ultra Density Optical (UDO), ktorá prináša oproti magnetooptickej technológii zvýšenie kapacity z 9,1 na spomínaných 30 GB. Takto mo no zostavi úlo nú kapacitu od jedného do siedmich terabajtov. Výhodná je hlavne cena takéhoto riešenia, ktorá je o 75 % ni šia ne pri magnetooptických diskoch. Technológia UDO sa mô e sta novým štandardom pre archiváciu údajov. HP dodáva aj riešenie RISS (Resource Information Storage Systém) na riadenie ivotného cyklu údajov. Takéto zariadenie vytvorí v podniku akýsi centrálny sklad pre referenèné údaje. RISS prostredníctvom zásuvných modulov spolupracuje s aplikáciami nasadenými v podniku a na základe preddefinovaných kritérií automaticky ukladá jednotlivé dokumenty (súbory). Podstatne sa tým zefektívni IT prostredie, preto e u nedochádza k zbytoèným redundanciám pri ukladaní dokumentov. RISS vyhovuje aj kritériám z poh¾adu auditu, keï e je mo né vytvori konfiguráciu, ktorá neumo òuje modifikáciu u raz zapísaných údajov. SUN MICROSYSTEMS Zaujímavým eliezkom v ohni na trhu storage by mohol by nový rad StorEdge 9000 od spoloènosti Sun Microsystems. Spåòa po iadavky vysokej škálovate¾nosti vrátane konektivity s mainframe. StorEdge 9000 je vybudovaný na prepínanej Fibre-Channel neblokujúcej architektúre. Škálovate¾nú kapacitu, výkon a vysokú dostupnos poskytuje aj hardvérové RAID diskové pole StorEdge T3, ktoré sa skladá z jednotiek s kapacitou 5,2 TB. Pomocou týchto stavebných kameòov mô eme vytvára sie diskových polí s mo nos ou centrálnej administrácie. Na ukladanie údajov v menších podnikoch a pracovných skupinách sú urèené diskové subsystémy StorEdge A1000/ D1000. EMC/DELL Nie všetky firmy majú také rozsiahle portfólio produktov, aby dokázali samy ponúka komplexné riešenia na ukladanie údajov. Preto na záver uká eme príklad storage typu SAN (Storage Area Network), na ktorom sa podie¾ali firmy DELL a EMC. Dell sa na produktoch Dell/EMC 300 a Dell/EMC 500 podie¾a hardvérovou èas ou, ktorú dopåòa softvérové riešenie Visual SAN od firmy EMC. ZÁVER O vo¾be hardvéru na ukladanie údajov rozhodujú mnohé faktory, hlavne skúsenosti s doteraz pou ívanými produktmi príslušných firiem, kvalita servisu a, samozrejme, aj cena. V ïalšom pokraèovaní sa budeme venova mo nostiam analýzy údajov na získanie informácií slú- iacich na podporu rozhodovania. ¼uboslav Lacko (Pokraèovanie nabudúce) Storage typu SAN od firiem DELL a EMC 92 PC REVUE 8/2004

I N F O W A R E Šifrovanie a elektronický podpis I. S príchodom prvej štátom uznanej certifikaènej autority na Slovensku sa problematika šifrovania a elektronického podpisu stáva ve¾mi aktuálnou, no mnoho ¾udí stále nevie, o èo vlastne ide. Zaèneme tým, e si objasníme pojem šifrovanie, rozlíšime symetrické a asymetrické šifry a všetko si uká eme na jednoduchých praktických príkladoch. ÈO JE VLASTNE ŠIFROVANIE? Hneï na úvod by som chcel upozorni na èasté miešanie pojmov kódovanie a šifrovanie. Nie, nie je to to isté, hoci majú ve¾a spoloèného. Kódovanie má za cie¾ umo ni ukladanie informácií (zvyèajne ich èíselnou reprezentáciou) èi u¾ahèi ich prenos, šifrovanie sa sna í o zneèitate¾nenie dokumentu pre toho, komu nie je urèený ide teda o utajenie obsahu. Kým pri dekódovaní zakódovanej správy nám staèí pozna (spravidla verejne známy) postup, na dešifrovanie zašifrovanej správy musíme pozna i akési heslo èi k¾úè. SYMETRICKÉ ŠIFROVANIE Symetrické šifrovanie je v kryptografii klasika a práve to, èo si pod pojmom šifrovanie predstaví väèšina ¾udí. Èo je preò charakteristické? Pou íva sa jediný k¾úè, ktorým mo no dokument zašifrova i dešifrova. Nieèo podobné ako trezor ka dý, kto má k¾úè, mô e si ho otvori a prezrie dokumenty ulo ené v òom, ako aj vklada ïalšie dokumenty. Ak sa niekomu k¾úè dostane do rúk, mohol by si ho skopírova a získa tak prístup kedyko¾vek. Mo no ste niektoré jednoduché šifrovanie u kedysi pou ívali pri posielaní správièiek spolu iakom na nudných hodinách. Uveïme si pár príkladov. Ve¾mi jednoduchá šifra na detské hry by mohla vyzera napríklad takto ka dé písmenko zväèšíme o 2, teda namiesto A napíšeme C, namiesto B bude D atï. Text AHOJ by po zašifrovaní bol CJQL. Táto šifra sa nazýva posuvná šifra (shift cipher). Ak zašifrovanú správu pošleme príjemcovi, tomu staèí vedie, aký postup sme pou ili, a pozna správny k¾úè. Èo je v tomto prípade k¾úèom? Je to èíslo 2, o ktoré treba zase zmenši ka dé písmenko zašifrovanej správy. A èo ak sa zašifrovaná správa dostane do rúk nepovolanej osobe, ktorá nepozná k¾úè? Ak bude ma záujem dozvedie sa obsah správy, asi mu v tom nezabránime, je ve¾mi ¾ahké túto jednoduchú šifru nalomi i pou itím toho najnevýhodnejšieho útoku, tzv. útoku hrubou silou (bruteforce attack), ktorý vlastne predstavuje skúšanie všetkých mo ností. No ko¾ko je tých všetkých mo ností? Ak budeme predpoklada iba písmenká bez diakritiky, máme to¾ko mo ností, ko¾ko je písmen v abecede (26), vlastne o jednu menej, preto e zvýšenie o 0 nemá význam. Poznámka: Abecedu pokladáme za cyklickú, teda po písmene Z nasleduje opä A napríklad zvýšenie o 25 je vlastne to isté, ako zní enie o 1, preto e z A sa stane Z, z B bude A, z C zase B atï. Skúsme uvedenú šifru zlepši, a to tak, e nebudeme písmenká konštantne zvyšova (vlastne posúva abecedu), ale ich úplne rozhád eme. Napríklad namiesto A bude R (A -> R), B -> D, C -> K, D -> Z a pod. Takáto šifra sa nazýva substituèná šifra (substitution cipher) a spomenutá posuvná šifra, ktorou sme sa zaoberali, je len jej podmno inou. Èo je vlastne k¾úèom pri substituènej šifre? U to nie je jediné èíslo, ale celé usporiadanie, teda tzv. permutácia ide o usporiadanú mno inu 26 písmen, ktorá by sa v našom príklade zaèínala [R, D, K, Z...]. Matematicky zdatnejším èitate¾om je zrejmé, e existuje 26! rôznych k¾úèov, èo je asi 4 1026. Je to ve¾mi ve¾a, a preto sa táto šifra na prvý poh¾ad zdá pomerne silná. Len e pozor, na šifru vôbec netreba útoèi hrubou silou! Predpokladajme, e poznáme prvé slovo pôvodného textu, napr. AHOJ. Potom u poznáme zámenu 4 písmen. Ak ich dosadíme v celom texte na príslušné miesta, mô eme zaèa postupne háda dopåòa písmenká tam, kde sa akosi hodia. Najhoršie je teda zaèa, ale i s tým sa dá vyrovna. Pre ka dý jazyk mo no vytvori urèitú tabu¾ku pravdepodobnosti výskytu jednotlivých písmen v be nom texte, napr. v anglickom jazyku je najèastejším písmenkom E (p = 0,127 s ve¾kým náskokom), tak e ak máme pred sebou zašifrovaný anglický text, zistíme si najèastejšie sa vyskytujúce písmeno v zašifrovanom texte a mô eme ïalej predpoklada, e vyjadruje písmeno E. Podobne sa dajú pod¾a výskytu usporiada i dvojice a trojice písmen (v angliètine dvojice TH, HE, IN..., trojice THE, ING, AND...). Po nacvièení postupu doká eme text dešifrova za menej ako hodinu. Èím je dlhší, tým lepšie pre útoèníka. A ak vyu ijeme pomoc poèítaèa, ktorý nám ve¾mi rýchlo vie vykona štatistickú analýzu a dosádza písmenká, šifru nalomíme prakticky hneï. Na uká ku (a získanie predstavy) uvedené príklady staèia. Keby sme spojili viacero takýchto jednoduchých šifier (text zašifrujeme najskôr jednou, potom tento zašifrovaný text opä zašifrujeme, ale u inou šifrou k¾úèom by bola postupnos všetkých pou itých èiastkových k¾úèov), získame u pomerne silnú šifru, ktorú je ve¾mi ob a né nalomi. Takto fungujú i známe symetrické šifry DES (Data Encryption Standard) a AES (Advanced Encryption Standard). Teraz, keï u vieme, o èo ide pri symetrickom šifrovaní, zamyslime sa nad jeho pou ívaním. Predpokladajme, e máme k dispozícii ve¾mi silnú šifru, ktorú prakticky nemo no nalomi bez znalosti k¾úèa, a predstavme si situáciu, keï chce Alica posla Bobovi tajnú správu. Ak obaja poznajú k¾úè, nie je nijaký problém Alica ním správu zašifruje, pošle ju Bobovi, Bob si ju týmto k¾úèom zase dešifruje. Pridajme ešte ïalšiu osobu Oskara, ktorý sa chce dozvedie obsah prenášanej správy. Ako správny záškodník, Oskar má prístup ku komunikaènému kanálu, ktorým Alica komunikuje s Bobom (týmto kanálom mô e by klasická pošta, telefónna linka, kábel poèítaèovej siete a podobne) teda doká e všetko odpoèúva. Èo teda zachytí Oskar? Iba bezcennú podobu správy prenáša sa predsa zašifrovaná. Ak majú Alica i Bob bezpeène uschovaný k¾úè, nemusia sa bá, e by si správy èítal i niekto iný. Èo sa však stane, ak chce Alica posla správu Bobovi, no ten nemá Alicin k¾úè? Práve tu je slabina symetrického šifrovania. Alica nemô e k¾úè posla verejným (odpoèúvaným) kanálom, ktorý sleduje Oskar. Len e ka dý komunikaèný kanál je potenciálne odpoèúvaný nemô u vylúèi, e Oskar odpoèúva, a teda to musia predpoklada. Ak nemajú nijaký zaruèene bezpeèný komunikaèný kanál, nezostáva im niè iné, iba sa stretnú a osobne si odovzda k¾úè potom u budú môc bezpeène komunikova i v budúcnosti. Osobné stretnutie a odovzdanie k¾úèa sa nám síce mô e javi ako celkom dobrý nápad, ale èo ak sa nachádzajú na druhom konci sveta? ASYMETRICKÉ ŠIFROVANIE Ve¾mi významným krokom v kryptografii bolo vytvorenie postupov asymetrického šifrovania. Èím sa líši od symetrického? Namiesto jediného k¾úèa, ktorý slú i zároveò na šifrovanie i dešifrovanie, sa tu pou íva dvojica k¾úèov (key pair). Ak jedným z nich správu zašifrujeme, mo no ju dešifrova iba tým druhým. Pochopite¾ne, tieto dva k¾úèe sú akosi matematicky zviazané, teda patria k sebe a boli spolu vygenerované. No platí, e znalos jedného z dvojice k¾úèov nepostaèuje na získanie toho druhého. Nazvime zatia¾ jeden k¾úè šifrovací, ten druhý dešifrovací. Keï e zašifrovanú správu by mal vedie dešifrova dešifrovacím k¾úèom iba ten, pre koho je urèená, a nikto iný, potom by sme mohli dešifrovací k¾úè oznaèi ako súkromný, a keï e zašifrova správu pre nejakého príjemcu šifrovacím k¾úèom by mal ma mo nos ka dý, šifrovací k¾úè oznaèíme ako verejný. Ïalej u budeme pou íva iba tieto dva pojmy, teda verejný k¾úè slú i na šifrovanie (je vo¾ne k dispozícii pre verejnos ), súkromný k¾úè sa pou ije na dešifrovanie (jeho vlastník si ho dr í v bezpeèí). Vrá me sa k Alici a Bobovi. Alica chce posla Bobovi tajnú správu. Preèíta ju mô e iba Bob, teda má by dešifrovate¾ná iba jeho súkromným k¾úèom, z èoho ïalej vyplýva, e ju Alica musí zašifrova jeho verejným k¾úèom. Aký bude teda postup? 1. Bob si vygeneruje svoju dvojicu k¾úèov. Jednu jeho èas zverejní (verejný k¾úè), druhú si ponechá (súkromný k¾úè). 2. Alica si skopíruje Bobov verejný k¾úè. 3. Alica zašifruje správu Bobovým verejným k¾úèom. 4. Alica pošle zašifrovanú správu Bobovi. 5. Bob prijatú správu dešifruje svojím súkromným k¾úèom. Treba si uvedomi jednu zaujímavos keï e je správa zašifrovaná Bobovým verejným k¾úèom, doká e ju dešifrova jedine on, teda po zašifrovaní ju u nedoká e dešifrova ani Alica, ktorá ju zašifrovala! (Dá sa však oèakáva, e to nebude potrebova.) A èo na to zvedavý Oskar? Komunikaèným kanálom najskôr putuje verejný Bobov k¾úè (ktorý je však normálne k dispozícii pre všetkých, teda i pre Oskara), potom u len zašifrovaná správa. Èo sme teda získali asymetrickým šifrovaním? Odstránili sme záva ný nedostatok symetrického šifrovania nie je potrebné, aby sa Alica a Bob osobne stretli a odovzdali si k¾úè. Pre úplnos dodajme, e ak chce Bob odpísa Alici, musí si nahra jej verejný k¾úè a správu zašifrova ním. Dušan Zervan (autor èlánku je redaktorom DISK.SK) 94 PC REVUE 8/2004

L I N U X W A R E Linux prakticky DESKTOP / 12. èas : Letné intermezzo Predpokladám, e le íte niekde pri vode, nádherne relaxujete a hlavièka nechce prijíma ve¾mi nároèné informácie. Preto tentoraz tému trochu od¾ahèíme to však neznamená, e by mala by menej hodnotná a nezaujímavá. Inšpirovala ma k nej jedna ve¾mi zaujímavá otázka: Ako prejs na Linux z prostredia MS DOS/Windows? Na prvý poh¾ad pomerne jednoduchá odpoveï Všetko nájdeš v mojich èlánkoch o Linuxe vyústila do debaty, kde mi dotyèný pán kládol znaèné mno stvo zlo itejších a zlo itejších otázok, a tak som dospel k záveru, e táto téma si zasluhuje podrobnejšie rozpracovanie. A tomu sa teraz budeme venova. Je prechod na Linux z prostredia MS DOS/Windows bolestivý? Kto èaká, e tu nájde jednoslovnú odpoveï typu áno - nie, bude sklamaný. Odpoveï je toti závislá od viacerých okolností. Prechod na Linux mo no rozdeli na tri poh¾ady: prechod na operaèný systém Linux prechod na iné aplikácie prenos u vytvorených dokumentov, údajov a súborov PRECHOD NA OPERAÈNÝ SYSTÉM LINUX Bez toho, aby som vyvolával nekoneènú polemiku, èi je Linux zlo itý, alebo nie, tvrdím, e podstatou prechodu na operaèný systém Linux je zrejme jeho cena a dostupnos. U poèujem kritické hlasy, e nie ka dý doká e správne nainštalova a nastavi Linux. To je pravda, rovnako ako aj to, e nie ka dý doká e správne nainštalova a nastavi MS Windows. Tak e ak sme v situácii, e nie sme v oblasti informaèných technológií úplne doma, za sprevádzkovanie poèítaèa s jedným alebo druhým operaèným systémom a prípadnú inštaláciu aplikácií musíme zaplati alebo prinajmenšom sa akosi revanšova. Na ilustráciu cenových relácií uvediem konkrétny príklad: Jedna nemenovaná stredne ve¾ká firma, zaoberajúca sa strojárskou výrobou, chcela posilni svoju sie o server s operaèným systémom MS Windows 2003 Server. Cena za licencie servera pre 30 pou ívate¾ov by bola zhruba 80 000 Sk, nainštalovanie a správne nastavenie siete, tlaèiarní a jednotlivých pou ívate¾ov ïalších plus 30 000 Sk. Zdôraznil som by keby tak firma urobila. Keï e sa rozhodla pre prechod na Linux, operaèný systém ich stál 0 Sk a nastavenie systému 10 000 Sk, èím ušetrila rovných 100 000 Sk! Uvedený príklad je z oblasti serverových riešení z poh¾adu desktopu sú ceny ni šie. Ale ani cena MS Windows XY nie je zanedbate¾ná v porovnaní z nulovou cenou Linuxu. Tá istá firma chcela zakúpi 5 nových poèítaèov s operaèným systémom MS Windows 2000 Professional. Cena za jednu licenciu sa pohybuje okolo 6500 Sk, nastavenie okolo 500 Sk/hod. Celková suma by bola pribli ne 35 000 Sk. A zase zdôrazòujem to by. Firma na uvedené PC dala Linux za 0 Sk, inštalácia a nastavenie ju prišlo na 3000 Sk. Úspora je zrejmá 32 000 Sk. Summa summarum firma ušetrila 132 000 Sk! Je jasné, e predtým urobila poctivé zhodnotenie dosahu prechodu na Linux vzh¾adom na chod firmy. Pri prechode na Linux musíme zoh¾adni aj zaškolenie pou ívate¾ov na prácu v tomto systéme. Grafické prostredia Linuxu, èi u ide o KDE, Gnome, alebo ostatné grafické nadstavby, sa vzh¾adovo ve¾mi podobajú prostrediu MS Windows, a tak sa pou ívate¾ znalý MS Windows pomerne ¾ahko preorientuje na linuxové grafické prostredie. Priemerná doba zorientovania sa je pribli ne 8 pracovných hodín. V prípade, e Linux postavíme pred pou ívate¾a, ktorý nepozná MS Windows, je táto doba dlhšia a mô e si vy adova urèité náklady. Je však isté, e by si náklady vy adovalo aj zaškolenie panenského pou ívate¾a do prostredia MS Windows! PRECHOD NA INÉ APLIKÁCIE Ak budeme hodnoti prechod na iné aplikácie z poh¾adu ceny, mô eme poveda, e pod Linuxom existuje dostatoèné mno stvo štandardných aplikácií, ktoré sú zadarmo a sú adekvátnou náhradou za windowsové programy. Ide hlavne o kancelárske aplikácie, grafické programy alebo komunikaèné programy. Predsa však existujú programy, ktoré nie sú zadarmo ani pod Linuxom napríklad rôzne úètovnícke aplikácie a podobne. Vtedy je mo né danú aplikáciu skúsi zakúpi vo verzii pre Linux alebo vyu i mo nosti emulácie prostredia MS DOS a MS Windows pod Linuxom. V poslednom èase sa ve¾mi èasto stáva, e firmy nekupujú úètovníctvo (alebo inú dosovskú aplikáciu) znova, ale vyu ívajú u raz zakúpenú licenciu práve pomocou emulátora. Emulátor prostredia MS DOS pod Linuxom, napr. dosemu, spo¾ahlivo pracuje s aplikáciami napísanými v programovacom prostredí FoxPro, Dbase alebo Turbo Pascal. Tak e ak máme aplikáciu vytvorenú v týchto programovacích produktoch, existuje vysoká pravdepodobnos, e ju budeme môc prevádzkova pod Linuxom bez toho, aby sme ju kupovali znova. Obdobne existuje emulátor prostredia MS Window, ktorý sa nazýva wine. V òom mo no spúš a windowsové aplikácie bez nutnosti nainštalovania MS Windows! Na prechod k linuxovým aplikáciám musíme nazera aj z poh¾adu, ako ich zvládne pou ívate¾ a ako dlho mu potrvá ich osvojenie si. Prechod na linuxové aplikácie z poh¾adu ich pou ívania zahrnuje nieko¾ko stupòov: prechod na úplne toto né aplikácie, len pod iným operaèným systémom prechod na principiálne podobné aplikácie prechod na úplne odlišné aplikácie Medzi úplne toto né aplikácie radíme také aplikácie, ktoré sú vytvorené tým istým autorom alebo softvérovou firmou, ale existujú pre obidva operaèné systémy. Príkladom mô e by kancelársky balík OpenOffice.Org, ktorý existuje pod Linuxom aj MS Windows, internetový prehliadaè Opera alebo Mozilla, grafický program Gimp a podobne. Na 99,99 % je obsluha týchto aplikácií v obidvoch operaèných systémoch zhodná, tak e prechod na ne nebude vôbec problémový a nevy aduje nijaký èas ani iné dodatoèné finanèné náklady. Medzi principiálne podobné aplikácie radíme také aplikácie, ktoré nie sú vizuálne toto né, ale len podobné a dosahujú rovnaký efekt. Príkladom mô e by dvojica MS Word a OpenOffice Writer. Sú to textové editory, ka dý vyzerá trochu inak, má iné menu, prípadne má nieèo navyše, èo ten druhý nemá. Ale majú spoloèný princíp èinnosti tvorbu a editovanie textových dokumentov. A spravidla majú aj spoloèné postupy, ako to dosiahnu, spoloèné názvoslovie, rovnaké klávesové skratky atï. Je zrejmé, e pou ívate¾ MS Wordu sa v programe OOO Writer rýchlo zorientuje, lebo vie, èo je to písmo, blok textu, formátovanie, èíslovanie strán, odsadenie textu, záhlavie, osnova, vlo enie obrázka, obtekanie a podobne. Podobne je to aj pri dvojici MS Excel a OOO Calc. Spôsob práce s bunkou, vkladanie vzorcov èi tvorba grafov sú principiálne rovnaké, len sú schované pod inou polo kou menu, ktorá má mo no inú farbu. Èas a úsilie na zvládnutie týchto aplikácií sú podobné alebo ešte menšie ako pri zvládnutí iného grafického prostredia spravidla staèí jeden pracovný deò. Investície vlo ené do vyškolenia pou ívate¾ov v prostredí MS Windows sa ve¾mi rozumne zu itkujú v prostredí Linuxu. Úplne odlišné aplikácie sú také, ktoré nemajú v jednom alebo druhom operaènom systéme ekvivalentnú alebo principiálne podobnú náhradu. Aj keï mo no dosahujú podobný efekt, postup, ktorým to dosahujú v prostredí MS Windows, je úplne odlišný od postupu v Linuxe. Príkladom mô e by sadzba textu (teda príprava na tlaè na tlaèiarenských strojoch) èasopisov, kníh a podobne. V prostredí MS Windows na to existujú iba grafické aplikácie, v Linuxe existuje aj negrafický program. Výsledok je síce rovnaký (tlaè), ale postupy si nie sú vôbec podobné. Spravidla však ide o aplikácie, ktoré sú vytvárané na objednávku pre daný operaèný systém a sú unikátne, ako napríklad rôzne meracie a kontrolné systémy, bezpeènostné systémy alebo bankový softvér a iné. Prechod na takéto aplikácie vy aduje nielen urèitý èas, ale aj finanèné investície navyše. Naš astie takýchto aplikácií nie je ve¾a a èasto sa dá nájs rozumný kompromis. PRENOS DOKUMENTOV A DÁT Najprv si povedzme, e najjednoduchšie je s Linuxom zaèa hneï na tzv. zelenej lúke. Ak zaèíname pracova, èi u doma, v škole, alebo v malej èi ve¾kej firme, najlepšie je, ak hneï od zaèiatku pracujeme s Linuxom. Tak všetky naše textové alebo dátové súbory vznikajú pod programami, ktoré v Linuxe existujú. 96 PC REVUE 8/2004

L I N U X W A R E Situácia je podstatne horšia, ak na Linux prechádzame u zo zabehaného prostredia, a to bez oh¾adu na to, èi na Linux prechádza súkromná osoba, napríklad študent a be ný domáci pou ívate¾, alebo nejaká malá alebo stredná u prevádzkovaná firma. ZABEHNUTÁ FIRMA Predstavme si, e urèitá firma donedávna pracovala pod MS DOS a pod MS Windows. Za ten èas vytvorila znaèné mno stvo dokumentov a dát v rôznych formátoch, o ktoré by pri prechode len ve¾mi nerada prišla. Firmou vytvorené dátové súbory mô eme rozdeli na: textové dokumenty tabu¾kové dokumenty prezentaèné dokumenty multimediálne súbory databázové súbory TEXTOVÉ DOKUMENTY Prevod textových dokumentov pri prechode na Linux nebýva ve¾mi problémový. Pou ívatelia pod MS Windows najèastejšie tvoria textové súbory v programe MS Word. Pri prechode na linuxovú platformu sa odporúèa pou íva program Writer z kancelárskeho balíka OpenOffice.Org, a to hlavne preto, e tento textový editor doká e s ve¾mi vysokou úspešnos ou pou íva textové súbory vytvorené programom MS Word, teda naèíta ich, upravi, ulo i do formátu.doc alebo konvertova do iných textových formátov. TABU¼KOVÉ DOKUMENTY Tu je situácia obdobná. V prostredí MS Windows sa najèastejšie pou íva program MS Excel, v Linuxe sa odporúèa program Calc zo spomínaného balíka OpenOffice.Org. Prevod tabu¾kových súborov je tie ve¾mi úspešný, t. j. súbory s príponou.xls sa naèítajú v programe Calc. Treba poznamena, e to funguje aj naopak ak vytvoríme súbory v programe Writer a Calc, mô eme ich, ak to situácia vy aduje, jednoducho previes na súbory pre programy MS Word a MS Excel. Prax potvrdzuje, e ak firma alebo iná súkromná osoba do prechodu pou ívala kancelársky balík MS Office, ktorý obsahuje spomínané programy MS Word a MS Excel, doká e v nich vytvorené súbory pou íva aj pod Linuxom s 95-percentnou úspešnos ou. Optimálny je variant, keï pou ívate¾ pou íva balík OpenOffice.Org pre MS Windows a po prechode na Linux jeho verziu pre tento operaèný systém. Vtedy je prenos súborov úplne bezproblémový. Treba podotknú, e balík OpenOffice.Org je pre obidva operaèné systémy zadarmo a je úplne lokalizovaný do slovenského (a èeského) jazyka! V prípade, e firma pou íva v prostredí MS DOS alebo MS Windows iné textové a tabu¾kové editory, je mo né na internete nájs rôzne konverzné programy z jedného systému na druhý. Napríklad textové súbory v minulosti ve¾mi populárneho textového editora T602 od firmy Software602 sa dajú pomocou dostupných utilít previes do formátu.doc, no a stadia¾ je do OpenOffice.Org u len kúsok. PREZENTAÈNÉ DOKUMENTY Aj program Powerpoint od firmy Microsoft má v Linuxe celkom ekvivalentnú náhradu. Je to program Impress z balíka OpenOffice.Org. Aj tu je prevod súborov pomerne úspešný. MULTIMEDIÁLNE SÚBORY Prevod multimediálnych súborov je vzh¾adom na urèité dohodnuté štandardy ve¾mi dobrý. Je toti jedno, èi pou ívame súbory s príponou.bmp,.jpg,.mpeg,.avi,.wav,.mp3 a iné v prostredí MS Windows alebo v Linuxe. Ich pou ívanie závisí len od vhodného programu, ktorý vie s príslušným súborom pracova. Ak to aj náhodou daná aplikácia nedoká e, v dy existuje mo nos vyh¾ada na internete vhodný kodek. DATABÁZOVÉ SÚBORY Databázové súbory majú rôzne formáty, poèínajúc dbf, cez mbd a konèiac sql. Ich pou ívanie závisí od danej aplikácie. Ak sa pri prechode na Linux stretneme s tým, e neexistuje vhodná ekvivalentná náhrada našej aplikácie, musíme rieši konverziu dát do iného formátu. S týmto však v poslednom èase nie sú (skoro) iadne problémy, preto e existuje dostatoèné mno stvo rôznych konverzných programov. Asi najzaujímavejší pre firmy býva prenos dát z jedného úètovníctva na druhé. Prax potvrdzuje, e sa dá skoro všetko úspešne rieši buï spomínanou emuláciou, alebo pomocou konverzných programov. KOMERÈNÝ ALEBO FREE Ve¾mi èasto sa stáva, e daný produkt, ktorý sa pou íva v prostredí MS Windows, existuje aj pod Linuxom, ale v oboch prípadoch len ako komerèná zále itos to znaèí, e za obidva treba zaplati. Vtedy je ve¾mi dôle ité riadne zvá i, èo je výhodnejšie: zakúpi daný produkt aj pre Linux alebo prejs na iný, ale podobný linuxový produkt, ktorý je zadarmo, a ušetrené finanèné prostriedky pou i na doškolenie obsluhy. Takisto je nevyhnutné dôkladne preštudova licenèné podmienky daných produktov. Ve¾mi èasto sa stáva, e za daný program na Linux síce musíme zaplati, ale nie sme obmedzení v poète následných inštalácií. A to v prostredí MS Windows nebýva zvykom, tu platí: ko¾ko inštalácií, to¾kokrát zapla! AKO TEDA PREJS NA LINUX Z PROSTREDIA MS DOS/WINDOWS? Z uvedených úvah a príkladov vyplýva, e prechod na Linux z prostredia MS Windows nie je nemo ný. Mo no býva niekedy trochu problémovejší, èo závisí od aplikácií, pou ívaných v danej firme, škole èi organizácii. Najväèšie problémy vznikajú v ¾uïoch: buï mana éri firiem a organizácií majú obavy z Linuxu (pod¾a hesla: èo je zadarmo, nemô e by kvalitné), alebo sa pou ívatelia tvrdohlavo bránia, e by sa museli uèi nieèo nové. Èlovek je v podstate lenivý tvor, a tak preèo by mal skúsi nieèo iné, keï to staré ako-tak vyhovuje. Ak odstránime tieto najväèšie bariéry, Linux sa v danej organizácii presadí. BEZPEÈNOS Záva ným argumentom pri nasadzovaní Linuxu je jeho bezpeènos. Zatia¾ èo sa zistená chyba v MS Windows odstraòuje nieko¾ko mesiacov, v Linuxe existuje v priebehu zopár hodín oprava dostupná na internete. Z toho vyplýva aj stabilita obrazovky modrých smrtí v MS Windows sú mnohonásobne èastejšie ako pád Linuxu. Prax potvrdzuje, e Linux aj ako desktop, aj ako server úspešne nastupuje do podnikovej a štátnosprávnej sféry, preto e v koneènom dôsledku prináša nemalú finanènú úsporu, stabilitu a bezpeènos. Sám sa podie¾am na prechode nieko¾kých firiem a tieto firmy sú dnes s Linuxom spokojné. Treba objektívne poveda, e existujú situácie, kde by prechod na Linux mohol by znaène komplikovaný a v koneènom dôsledku nákladný, ale ide o malé percento prípadov. Nezostáva niè iné, len poveda : Skúsme a vyplatí sa nám to! Miroslav Oravec DENNE SPRÁVY Z IT 8/2004 PC REVUE 97

L I N U X W A R E Linux prakticky SERVER / 12. èas V predošlej èasti sme si o vypa¾ovaní (prosím nespája s výpalníctvom!) v linuxovom serveri rozprávali teoreticky. Tentoraz si to všetko ozrejmíme na praktickom príklade. PRAKTICKÝ PRÍKLAD Na rozdiel od oknoidných programov, kde sa vyberú príslušné adresáre a súbory, ktoré chceme zapísa na médium, a potom klikneme na zapisovacie tlaèidlo, v riadkovom re ime to funguje trochu zlo itejšie. Najprv musíme vytvori obraz budúceho cédeèka. Tvorba obrazu Tvorba obrazu image (èítaj imid ) disku je akýsi medzikrok pri tvorbe cédeèka. Obraz image je súbor, v ktorom sú schované dáta, ktoré chceme na médium ulo i, vrátane ich formátu, prístupových práv a súborového systému. Po vytvorení image súboru tento súbor prenesieme zapíšeme na médium. Predstavme si, e chceme zálohova na médium adresár /etc/, v ktorom sa nachádzajú všetky konfiguraèné súbory nášho systému. Najprv vytvoríme obraz disku. Na vytvorenie image súboru slú i príkaz mkisofs (make ISO file system), ktorý doká e spracova dáta tak, e sú vhodné pre súborový systém pou ívaný na CD diskoch. Jeho syntaktický zápis je mkisofs parametre názov_image_súboru.iso vstupný_adresár/ Pozor na závereènú lomku, tá je povinná!!! Tak e pod¾a nášho príkladu zadáme príkaz [root@rubin home] # mkisofs r o zaloha.iso /etc/ Upozornenie!! Tento súbor sa vytvorí do aktuálneho adresára, teda tam, kde je práve nastavený prompt! Ak chceme súbor vytvori inde, musíme zada celú cestu, napr. /mior/napalovanie/zaloha.iso. Parameter -r zapína tzv. Rock Ridge formát (teraz sa tým netrápme), parameter -o definuje, e za ním nasleduje meno image súboru. Súbor máva príponu.iso. V prípade, e pou ívame dlhšie mená súborov, ako je 8.3, pridáme ešte parameter -J (Joliet). Tým zachováme kompatibilitu dlhých mien tak, ako je známa napr. v MS Windows. Overenie obrazu Keï e image súbor nie je be ne èitate¾ný a my si chceme overi, èo sa v ktorom image súbore skrýva, máme mo nos primontova iso súbor ako spätnú sluèku do ¾ubovo¾ného montovacieho bodu. Nech máme v našom systéme adresár /mnt/iso. To tohto adresára primontujeme obraz image súboru takto: [root@rubin home] # mount o loop zaloha.iso /mnt/iso Ak sa teraz pozrieme do adresára /mnt/iso, uvidíme obsah adresára /etc, ktorý chceme zapísa na médium. Po ukonèení prezerania takto sprístupneného image súboru ho nesmieme zabudnú odmontova, napr. [root@rubin home] # umount /mnt/iso Zápis obrazu na médium Ak máme vytvorený image súbor a presvedèili sme sa o jeho obsahu, pristúpime k jeho zápisu na médium. Na zápis pou ijeme opä príkaz cdrecord: [root@rubin home] # cdrecord v speed=4 dev=0,0,0 data zaloha.iso Po stlaèení klávesu Enter nastane odpoèítavanie 9 sekúnd, poèas ktorého máme mo nos celý proces zapisovania stopnú, a nakoniec prebehne zápis. Parameter -v znaèí, e na obrazovku sa budú vypisova aktuálne informácie, èo sa práve so zápisom deje. Parameter speed urèuje, akou rýchlos ou sa bude zapisova. V prípade, e zadáme rýchlos vyššiu, akou je mechanika v skutoènosti schopná zapisova, pou ije sa jej maximálna rýchlos. (Niekto sa teraz zaèuduje, preèo sa štandardne nepou íva maximálna rýchlos. Musíme si uvedomi, e rýchlos zápisu nezávisí len od schopnosti mechaniky, ale aj od kvality média. Ak je médium schopné zápisu iba štvornásobnou rýchlos ou a my mechanike urèíme, aby zapisovala 12-násobne, urèite médium znièíme! Dostupná rýchlos média je zapísaná na obale cédeèka, preto sa dobre pozerajme, èo kupujeme.) Parameter dev je u spomínaná adresa zariadenia, na ktorom zapisovanie prebieha. Spomeòme si, e túto adresu zistíme pomocou príkazu cdrecord -scanbus. Parameter -data stanovuje, e ide o dátové CD, teda poèítaèové dáta. zaloha.iso je názov nášho image súboru. Konfigurácia príkazu cdrecord Priznajme, e uvedený zápis je trochu zdåhavý. Parametre, zadávané na príkazovom riadku ako argumenty príkazu cdrecord mô eme nadefinova v konfiguraènom súbore cdrecord.conf. Príklad obsahu tohto súboru je na výpise è. 4. #ident @(#)cdrecord.dfl 1.2 00/04/16 Copyr 1998 J. Schilling # # This file is /etc/cdrecord.conf # It contains defaults that are used if no command line option # or environment is present. # # The default device, if not specified elswhere # CDR_DEVICE=NEC # # The default speed, if not specified elswhere # CDR_SPEED=4 # # The default FIFO size if, not specified elswhere # CDR_FIFOSIZE=4m # # The following definitions allow abstract device names. # They are used if the device name does not contain the # the characters ',', ':', '/' and '@' # # drive name device speed fifosize driveropts # NEC= 0,0,0 1 1 "" #panasonic= 1,4,0 1 1 "" #plextor= 1,4,0 12 1 "" #sanyo= 1,4,0 12 8m burnproof #yamaha= 1,5,0 1 1 "" #cdrom= 0,6,0 2 1m "" Parameter CDR_DEVICE definuje meno, pod akým bude mechanika známa v tomto súbore. Hodnotu tohto parametra si mô eme sami zvoli, napr. moja_prepiska a podobne. V tomto príklade je hodnotou re azec NEC (pod¾a výrobcu mechaniky). Druhým parametrom je CDR_SPEED. Hodnota tohto parametra udáva rýchlos, akou budeme na médium zapisova. Parameter CDR_FIFOSIZE udáva ve¾kos buffera FiFo a nebudeme ju meni. Pozor!! Všetky tu zadefinované parametre budú defaultné, ale ak v príkazovom riadku zadáme inú hodnotu, bude plati tá z príkazového riadka. Poslednou sekciou je nadefinovanie parametrov mechaniky alebo viacerých mechaník, ak sa v systéme nachádzajú. Naša mechanika s názvom NEC je pripojená na adrese 0,0,0. Èo to znamená, u vieme. V ståpcoch speed a fifosize sa nachádza èíslo -1, ktoré znaèí, e sa pou ijú parametre nadefinované o nieko¾ko riadkov vyššie v tomto súbore. Predstavme si, e by sme mali pripojenú aj mechaniku, ktorej by sme dali meno sanyo. Potom jej parametre z tejto sekcie by boli: adresa 1,4,0, zapisovacia rýchlos 12 a ve¾kos buffera sa rovná 8 MB. Na tomto riadku je ešte v ståpci driveropts hodnota burnproof. To znaèí, e mechanika sanyo je schopná pou íva funkciu burnproof. ÈO JE TO BURNPROOF? V minulosti, v prvopoèiatkoch zapisovania na CD médiá, bolo nevyhnutné zabezpeèi dostatoèný tok zapisovaných dát. V prípade, e tento tok dát z urèi- 98 PC REVUE 8/2004

L I N U X W A R E tého dôvodu poklesol (napr. poèítaè vykonával ešte inú èinnos okrem zápisu), súvislý zápis sa prerušil a médium bolo poškodené a nepou ite¾né. Preto konštruktéri vymysleli takú vec, e pri poklese toku dát sa laser v mechanike vypne, zapisovanie sa preruší a po doteèení dát sa pokraèuje na tom mieste, kde sa skonèilo. Tejto funkcii sa hovorí burnproof. Keï e viem, e moja mechanika NEC nemá funkciu burnproof, nemá tento parameter uvedený v súbore cdrecord.conf. Ako zistíme, èi mechanika túto funkciu podporuje? Existuje nieko¾ko mo ností. Buï to zistíme z návodu k mechanike, alebo na internete poh¾adáme nejaký datasheet na stránke výrobcu, prípadne sa na to rovno spýtame priamo mechaniky. Ale ako? Zadáme príkaz: [root@rubin grub] # cdrecord dev=0,0,0 driveropts=help checkdrive Dostaneme výpis è. 5. Cdrecord 1.10 (i686 pc linux gnu) Copyright (C) 1995 2001 Jörg Schilling Using libscg version 'schily 0.5' Device type : Removable CD ROM Version : 0 Response Format: 1 Vendor_info : '_NEC ' Identifikation : 'NR 7500A ' Revision : '1.20' Device seems to be: Generic mmc CD RW. Driver options: None suported for this drive. Nás zaujíma sekcia Driver options: (vo¾by ovládaèa). Posledná veta hovorí, e táto mechanika nepodporuje iadne vo¾by, teda ani burnproof. Keby sme mali pripojenú napr. mechaniku Sanyo, sekcia Driver options by vyzerala takto: Driver options: burnproof Prepare writer to use Sanyo BURN Proof technology noburnproof Disable using Sanyo BURN Proof technology Pod¾a výpisu vidíme, e mô eme pou i dva parametre: burnproof, ktorý zapne pou ívanie funkcie Burn-Proof, alebo noburnproof, ktorý túto funkciu v danej mechanike vypne. Keï máme upravený konfiguraèný súbor cdrecord.conf, staèí, aby sme zadali trochu kratší príkaz: [root@rubin grub] # cdrecord v data zaloha.iso A naše prvé cédeèko máme vytvorené. Dobre si ho odlo me na pamiatku, preto e odteraz to bude pre nás iba rutina. ZHRNUTIE Aby sme si to ujasnili, urobíme si krátke zhrnutie: 1. súbory (vrátane podadresárov) na napálenie si pripravíme do niektorého vo¾ného adresára, napr. /home/data/cd1/. Vytvoríme obraz budúceho cédeèka, kde pou ijeme dlhé názvy súborov, ktorý nazveme zaloha.iso príkazom [root@rubin home] # mkisofs r J o zaloha.iso /home/data/cd1/ Vytvorený obraz mô eme skontrolova primontovaním do ¾ubovo¾ného adresára, napr. /mnt/iso, takto: [root@rubin home] # mount o loop zaloha.iso /mnt/iso 2. Obraz po skontrolovaní odmontujeme! (umount /mnt/iso) Po vytvorení obrazu v adresári /home/ vlo íme do CD mechaniky prázdne CD médium (èasto sa na to zabúda!) 3. Vytvorený obraz zapíšeme na médium príkazom Priame kopírovanie z CD na CD Aby sme mohli urobi priame kopírovanie z CD na CD, musíme ma v poèítaèi okrem zapisovacej mechaniky ešte jednu obyèajnú CD-ROM mechaniku. Nech je táto mechanika známa v systéme ako /dev/cdrom. Tak e urobíme nasledujúce: 1. vlo íme zdrojové cédeèko do CD-ROM mechaniky 2. vlo íme cie¾ové èisté (prázdne) médium do zapisovacej mechaniky 3. zadáme príkaz: [root@rubin home] # cdrecord v isosize /dev/cdrom 4. médiá vyberieme Vytvorenie image z cédeèka Obraz image súbor z cédeèka vytvoríme takto: 1. zdrojové CD vlo íme do CD-ROM mechaniky a primontujeme 2. príkazom: [root@rubin home] # dd if=/dev/cdrom of=/data/iso_cd.iso vytvoríme image súbor s názvom iso_cd.iso do adresára /data. Takto vytvorený obraz jednoducho spomínaným spôsobom vypálime. Poznámka: Ak bolo zdrojové CD bootovate¾né, bude aj jeho kópia bootovate¾ná. Vytváranie zvukových stôp Ak chceme vytvori zvukové cédeèko, postupujeme takto: 1. do niektorého adresára si ulo íme hudobné súbory typu wav, cdr, au a iné 2. zápis vykonáme príkazom [root@rubin home] # cdrecord v audio track1.wav track2.au... alebo jednoduchšie [root@rubin home] # cdrecord v audio *.wav Skúška zápisu bez lasera V prostredí MS Windows sme sa mohli stretnú so simuláciou zápisu. To je stav, keï sa vyskúša zápis, ale laser je vypnutý. Takto mô eme otestova, èi pri ozajstnom zápise nedôjde k chybe. Simulácia je umo nená aj v Linuxe. Staèí, ak pou ijeme parameter -dummy, napr. takto: [root@rubin home] # cdrecord v dummy data zaloha.iso Výmaz CD RW média Ak pou ívame CD-RW médiá a chceme ich vymaza, pou ijeme jednoduchý parameter blank=hodnota. Ak nevieme, aké hodnoty mô eme pou i, zadáme príkaz: [root@rubin home] # cdrecord blank=help Najèastejšie sa pou íva hodnota all, disk alebo session, napr: [root@rubin home] # cdrecord blank=all Je logické, e výmaz musíme urobi ešte pred zápisom nových dát. V tejto oblasti existuje ešte ve¾a príkladov, ktoré sme tu neprebrali. K niektorým z nich sa ešte dostaneme. PRAKTICKÉ VYU ITIE Ako sme u v texte naznaèili, zapisovanie na CD médiá je praktické z dôvodu archivácie dát alebo konfiguraèných súborov. V praxi náš linuxový server pravidelne ka dý druhý deò zálohuje vybrané dáta a adresáre o 4. hodine ráno a ešte o tom pošle hlásenie mailom. Na pravidelné zálohovanie (ale nielen na to) sa pou íva zvláštny program, ktorý sa nazýva cron. Ale o òom nabudúce. Miroslav Oravec [root@rubin home] # cdrecord v data zaloha.iso 4. Po zapísaní vyberieme médium z mechaniky, prípadne ho mô eme skontrolova klasickým namontovaním napr. mount t iso9660 /dev/cdrom /mnt/cdrom (toto je len na zopakovanie, to u by sme mali vedie!). 5. Pochválime sa svojim priate¾om a dáme si kávu... PRAKTICKÉ RADY Niekedy potrebujeme vypáli kópiu cédeèka. Mô eme to urobi dvoma spôsobmi: priamym kopírovaním z CD na CD bez vytvorenia image súboru s vytvorením image súboru 8/2004 PC REVUE 99

L I N U X W A R E /etc/alternatives/0: FreeBSD VIII. Dynamická konfigurácia jadra / 2. èas Predošlá èas seriálu o operaènom systéme FreeBSD vysvet¾ovala základné princípy fungovania rozhrania sysctl a na nieko¾kých príkladoch ukázala spôsoby, ako konfigurova jadro FreeBSD jednorazovo i ako aplikova nastavenia po ka dom štarte operaèného systému. Pokraèovanie je orientované praktickejšie: vysvet¾uje význam niektorých premenných sysctl, ktoré sa menia najèastejšie. Pri ka dom parametri je uvedené, èi je urèený iba na èítanie, èi ho mo no meni poèas behu operaèného systému alebo musí by nastavený pri štarte FreeBSD. Pre úplnos sú v tabu¾ke uvedené prefixy mien premenných sysctl a podsystémy jadra operaèného systému FreeBSD, ku ktorému sa premenné sysctl s týmito prefixmi vz ahujú. Prefix sysctl premennej kern vm vfs net debug hw machdep user p1003_1b jail compat Subsystém jadra základné funkcie jadra správa virtuálnej pamäte správa súborových systémov sie ový subsystém ladiace informácie nastavenia hardvéru premenné závislé od architektúry poèítaèa niektoré nastavenia pou ívate¾ského prostredia nastavenie parametrov normy POSIX virtuálny stroj jail ABI application binary interface kern.quantum maximálna doba v mikrosekundách, poèas ktorej mô e be a jeden proces, ak sú v systéme spustené aj iné procesy, ktoré èakajú na pridelenie procesorového èasu. Táto premenná sa mô e meni poèas behu operaèného systému a jej defaultná hodnota je 100000, t. j. 10 milisekúnd. Premenná kern.quantum sa mení zvyèajne iba v prípade pou ívania tzv. device polling; tento prípad je zdokumentovaný v súbore /usr/src/sys/i386/ conf/lint, v ktorom sa nachádzajú všetky parametre, ktoré mo no pou i v konfiguraènom súbore jadra operaèného systému pri jeho kompilácii. Táto premenná sysctl sa vo verzii operaèného systému FreeBSD 5.x pou íva na urèenie, ktorý z dvoch mo ných plánovaèov procesov sa aktuálne pou íva. V prípade pou ívania klasického BSD plánovaèa príkaz % sysctl kern.quantum vypíše hodnotu tejto premennej obvyklým spôsobom, ale v prípade pou ívania nového plánovaèa ULE, ktorý túto hodnotu nepou íva, uvedený príkaz vypíše chybové hlásenie sysctl: unknown oid 'kern.quantum' vm.swap_enabled tento prepínaè zapína èi vypína pou ívanie odkladacieho priestoru. Ak je nastavený na hodnotu 0, nebude operaèný systém odkladací priestor pou íva. Toto nastavenie sa mô e hodi v prípade poškodenia disku, na ktorom sa nachádza odkladací priestor. Defaultne je tento prepínaè nastavený na hodnotu 1, t. j. pou itie odkladacieho priestoru je povolené. Nastavova ho mo no iba pred zavedením jadra operaèného systému. Inú zaujímavú vo¾bu týkajúcu sa odkladacieho priestoru mo no pou i aj v konfiguraènom súbore jadra operaèného systému FreeBSD pri jeho kompilácii: options NSWAPDEV=4 Hodnota tejto premennej udáva maximálny poèet odkladacích priestorov, ktoré mô e jadro operaèného systému súèasne pou íva. Defaultne je nastavená na hodnotu 4. V praxi však taký ve¾ký poèet odkladacích priestorov nebýva, ale jadro operaèného systému musí pre takýto poèet odkladacích priestorov alokova štruktúry v pamäti bez oh¾adu na to, ko¾ko sa ich v skutoènosti pou íva. Nastavenie hodnoty NSWAPDEV na hodnotu rovnajúcu sa poètu pou ívaných odkladacích priestorov mô e ušetri urèité mno stvo pamäte alokovanej jadrom systému (ktorá sa navyše nikdy neodkladá), najmä ak je ve¾kos najväèšieho odkladacieho priestoru ve¾mi ve¾ká. S poètom pou ívaných odkladacích priestorov súvisí aj ïalší nastavite¾ný parameter sysctl wm.swap_async_max, ktorého hodnota udáva maximálny poèet asynchrónnych operácií odkladania stránok do odkladacieho priestoru, ktoré mô u prebieha súèasne. Defaultne je tie nastavený na hodnotu 4, ktorá sa po zmene hodnoty parametra NSWAPDEV nezmení. Nemá význam, aby be alo viac operácií odkladania, ako je nezávislých odkladacích priestorov. Zároveò je potrebné zvá i, èi do odkladacích priestorov (ak ich je viacero) mo no zapisova skutoène paralelne, t. j. èi ka dý z nich je umiestnený napríklad na inom fyzickom disku IDE, z ktorých ka dý je pripojený na inom radièi IDE. vm.swap_idle_enabled ak v systéme dochádza prièasto k stránkovaniu, mo no sa pokúsi èiastoène rieši situáciu nastavením tohto parametra na hodnotu 1, v dôsledku èoho zaène systém odklada z fyzickej operaènej pamäte do odkladacieho priestoru neaktívne procesy skôr ako aktívne. Defaultne je takéto správanie sa podsystému virtuálnej pamäte vypnuté a parameter je nastavený na hodnotu 0. O tom, kedy zaène jadro operaèného systému pova ova procesy za neaktívne, rozhodujú hodnoty ïalších dvoch premenných sysctl vm.swap_idle_threshold1 a vm.swap_ idle_threshold2, defaultne nastavených na hodnoty 2 a 10 v uvedenom poradí. Tieto hodnoty vo väèšine prípadov vyhovujú a na zapnutie odkladania neaktívnych procesov staèí nastavi premennú vm.swap_idle_enabled na hodnotu 1. Všetky tri uvedené premenné mo no nastavova poèas behu operaèného systému FreeBSD. Ak je zá a na virtuálnej pamäti permanentne vysoká, ladenie zaobchádzania operaèného systému s odkladaním stránok fyzickej pamäte do odkladacieho priestoru problémy nevyrieši, mô e riešeniu len trochu pomôc. Lepšie je prija systémovejšie opatrenia, napr. eliminova proces vytvárajúci zá a, ak je to mo né. Ak je takýchto procesov viac, pokúsi sa ich rozlo i tak, aby nebe ali súèasne (posunú èas automatického zálohovania, aby sa nekryl s èasom automatickej aktualizácie zdrojových kódov v strome portov, navyše ak popri tom be í kompilácia systému, a pod.). Koneèným riešením je zvýšenie objemu fyzickej pamäte v systéme. Pridanie operaènej pamäte systému, ktorý jej má nedostatok, má zvyèajne na výkon a reakènú dobu systému väèší vplyv ako zdvojnásobenie taktovacej frekvencie procesora. Naopak, ak k stránkovaniu vo väèšom rozsahu dochádza iba ojedinele, je zbytoèné investova do operaènej pamäte a vyu itie odkladacieho priestoru na prekonanie krátkodobého nedostatku fyzickej pamäte je v tomto prípade vhodné. O operaènom systéme FreeBSD sa tvrdí, e zvyèajne pou íva odkladací priestor viac ako niektoré iné operaèné systémy unixového typu, ale zároveò si pozorní pou ívatelia mô u všimnú, e mno stvo operaènej pamäte oznaèenej vo výpise programu top(1) ako vo¾nej je malé. Obe tieto skutoènosti sú do istej miery pravdivé a na ich objasnenie treba pozna nieko¾ko faktov. Prvým z nich je ten, e pamä, ktorá je skutoène vo¾ná, je pre systém zbytoèná. Operaèné systémy unixového typu sa sna ia všetku pamä, ktorá nie je potrebná pre procesy, pou i ako vyrovnávaciu pamä pre vstupnovýstupné operácie, ktoré patria k najpomalším operáciám poèítaèa, a tak sa ich usilujú urýchli. Zatia¾ èo niektoré iné operaèné systémy sa k odkladaniu stránok do odkladacieho priestoru uchy¾ujú iba v krajnom prípade nedostatku fyzickej pamäte, operaèný systém FreeBSD sa v tomto smere správa proaktívne: odkladá niektoré stránky dlho neaktívnych procesov do odkladacieho priestoru a uvo¾òuje si tak pamä, ktorú potrebuje na aktívne procesy a vyrovnávacie pamäte. Tým dosiahne lepšiu efektivitu práve vykonávaných procesov na úkor trochu pomalšieho prebudenia procesov, ktoré sú dlhodobo neaktívne. Táto proaktivita má, samozrejme, svoje obmedzenia a kontrolné mechanizmy, tak e sa nestane, e keï zostane poèítaè nieko¾ko hodín neèinný, budú všetky procesy odlo ené v odkladacom priestore. hw.ata.wc povo¾uje alebo zakazuje pou ívanie hardvérovej vyrovnávacej pamäte pevných diskov IDE. Defaultne je tento parameter nastavený na hodnotu 1, t. j. pou ívanie vyrovnávacích pamätí diskov je povolené. Ak sa pred zavedením jadra operaèného systému nastaví tento parameter na hodnotu 0, hardvérová vyrovnávacia pamä pevných diskov IDE sa nebude pou íva, èo má za následok zní enie výkonnosti diskového podsystému pri operáciách zápisu údajov. Toto zní enie výkonnosti mô e by niekedy dos dramatické, a to najmä pri starších pevných diskoch. Na druhej strane mô e vypnutie spomínaných vyrovnávacích pamätí predís privedeniu súborového systému do nekonzistentného stavu v prípade výpadku napájacieho napätia. V takom prípade pevné disky síce zvyèajne garantujú schopnos tzv. atomického zápisu sektora (to znamená, e ak sa zaèal zapisova nejaký sektor na pevnom disku a zároveò došlo k výpadku napájacieho napätia, bude tento sektor korektne dopísaný a do konca), ale dopísa obsah vyrovnávacej pamäte u nie je mo né. Vyrovnáva- 100 PC REVUE 8/2004

cie pamäte súèasných pevných diskov sú z poh¾adu mo nosti implementova do ich hardvéru takúto èrtu obrovské (nieko¾ko MB). net.inet.icmp.drop_redirect defaultná hodnota tohto parametra je 0. Ak sa však nastaví na hodnotu 1, bude systém ignorova všetky ICMP redirect pakety. Hoci toto správanie odporuje štandardu pre TCP/IP, ICMP redirect pakety sa vyskytujú iba ve¾mi zriedkavo a takmer nikdy sa nevyskytujú odôvodnene. Parameter mo no meni poèas behu operaèného systému. net.inet.icmp.log_redirect prepínaè, ktorý v prípade nastavenia na hodnotu 1 zapína logovanie všetkých ICMP redirect paketov, ktoré systém prijme. Defaultná hodnota tohto parametra je 0 a mô e sa nastavova poèas behu operaèného systému. net.inet.tcp.blackhole protokol TCP/IP vráti pri pokuse o pripojenie k portu, na ktorom sa iadne spojenie neoèakáva, chybové hlásenie. Na strane klienta je potom obyèajne zobrazená chyba connection reset by peer. Ak je táto premenná nastavená na hodnotu 1, budú sa všetky pokusy o pripojenie na uzavreté porty TCP jednoducho ignorova. Toto nastavenie spoma¾uje skenovanie portov a neodosiela nijaké sie ové pakety oznamujúce chybu pripojenia na uzavretý port TCP. Túto premennú mo no nastavova poèas behu operaèného systému a jej defaultná hodnota je 0. net.inet.udp.blackhole - význam tejto premennej je rovnaký ako v predchádzajúcom prípade, ale platí pre spojenia prichádzajúce na uzavreté porty UDP. Mo no ju meni poèas behu operaèného systému a jej defaultná hodnota je 0. net.inet.tcp.log_in_vain - tento prepínaè je defaultne nastavený na hodnotu 0. Kedyko¾vek poèas behu operaèného systému ho mo no nastavi na hodnotu 1, èím sa zapne logovanie všetkých pokusov o pripojenie na uzatvorené porty TCP, t. j. na porty, na ktorých nebe í nijaká slu ba, ktorá by oèakávala prichádzajúce sie ové pripojenie. Takto mo no odhali napríklad skenovanie portov. Na druhej strane mô e by takéto logovanie nebezpeèné tým, e mô e produkova ve¾ké mno stvo logovacích záznamov. net.inet.udp.log_in_vain tento prepínaè má zhodnú defaultnú hodnotu, spôsob nastavovania aj význam ako predchádzajúci, ale vz ahuje sa na pripojenia k uzavretým portom UDP. net.inet.tcp.always_keepalive keï je tento prepínaè nastavený na hodnotu 1, èo je zároveò jeho defaultná hodnota, operaèný systém bude postupne vyh¾adáva a ukonèova všetky neaktívne spojenia. Budú sa tak uvo¾òova systémové prostriedky alokované sie ovými spojeniami, ktoré neboli korektne ukonèené z dôvodu výpadku sie- ového spojenia, pádu pripojenej aplikácie a pod. Na druhej strane mô e by v niektorých prípadoch vhodné nastavi tento parameter na hodnotu 0 je mo né tak urobi poèas behu operaèného systému systém tak bude udr iava všetky spojenia. Je to výhodné pri existencii sie ových spojení, ktoré sú uzavreté po nespo¾ahlivých linkách, ktoré z èasu na èas vypadávajú, ale opätovne sa obnovujú. Dôle ité, samozrejme, je, aby bolo uzatváranie prerušených spojení vypnuté na oboch jeho stranách. Jozef Babjak Linux & news Posledný mesiac akoby sa vrece roztrhlo s programovými balíkmi, urèenými predovšetkým softvérovým vývojárom. Po uvo¾není vývojového prostredia Eclipse 3.0 (v predošlom èísle sme písali o verzii 3.0RC1) vyšla aj nová verzia Java Development Kitu od Sunu. Nesie kódové oznaèenie Tiger a ponúka generické typy (podobné templatom v C++), monitoring kódu a jeho anotáciu a hlavne opä zvýšenie výkonu. Èasto sa ¾udia na výkonnos Javy s a ujú, je to však pod¾a posledných rýchlostných testov pravdepodobne skôr nezabudnute¾ná rana z minulosti. Javový kód doká e by aspoò porovnate¾ne rýchly ako kód C++. Nová implementácia Javy by to mala ešte zlepši. Java však nie je jediný moderný programovací jazyk. Verziu 1.0 ohlásila aj implementácia.net frameworku s názvom Mono. Mnohí mo no zatajili dych a pýtajú sa, èo h¾adá microsoftovská technológia v mojich novinkách. Faktom je, e firma Novell pokraèovala vo vývoji balíka Mono, ktorý bol zalo ený firmou Ximian. Ximian po odkúpení Novellom dostal zelenú a vo vývoji pokraèoval dos aktívne. Mono však nie je len lapanie dychu a dobiehanie Microsoftu v kompatibilite. Autori si skôr s¾ubujú zjednodušenie vývoja a u¾ahèenie vývoja aplikácií pod Linuxom. Na stránke http://os.newsforge.com/article.pl?sid =04/07/13/1620239&tid=2&tid=51&tid=52&tid =140 Joe Barr spovedá šéfa vývoja tohto balíka, ktorý nám ozrejmuje niektoré technológie, ktoré mô eme nájs v balíku Mono: Keï e prichádzam zo sveta Javy, pripadá mi, e Java na desktope je v istom zmysle skôr ako VMware alebo Virtual PC. Nikdy sa skutoène nepriblí ila k operaènému systému, na ktorom be ala. Java be ala všade a vyzerala všade rovnako, preto e to bol v istom zmysle skoro operaèný systém be iaci v operaènom systéme. A v èom je Mono iné? Potrebujeme to napoji na všetko v Linuxe. Je to celkom jednoduché na nízkej úrovni... Ale èo ak potrebujete otvori okno? Èo ak chcete svoju aplikáciu naozaj integrova s Linuxom na úrovni grafického rozhrania? Mono svoj s¾ub splnilo API poskytuje naozaj bohatú integráciu s operaèným systémom, aj napriek tomu je portabilné. Funguje dokonca aj pod Windows a Mac OS X. Poskytuje integráciu s Mozillou, s populárnymi databázami a podobne. Dôle itá je aj integrácia so serverovým softvérom. Mono poskytuje XSP a mod_mono obe umo òujú poskytovanie stránok ASP.NET napísaných v C# pod Linuxom. XSP je samostatný webový server a mod_mono je modul do Apache. Mono takisto poskytuje mo nos skriptovania L I N U X W A R E pre iné aplikácie. Ve¾mi pekná vlastnos je aj integrácia s platformou Java. Nepotrebujeme, aby sa z Mono stala nábo enská vojna Java vs. Mono, vysvet¾uje Erik Dasque. Spolu s projektom http:// www.ikvm.net/ vyvinuli technológiu, ktorá umo ní prelo i existujúce Java aplikácie do CLI bajtkódu. Takto mo no transparentne pracova s javovými triedami priamo z aplikácie Mono. Príkladom vyu itia tejto technológie je mo nos spusti vývojový nástroj Eclipse, o ktorom sme písali na zaèiatku èisto pod Mono. Mám dojem, e Eclipse sa stáva testovacím projektom na testovanie javových implementácií. Prvým ve¾kým úspechom vývojárov gcj a firmy Red Hat Software bola práve mo nos spusti natívne skompilovaný Eclipse pod Linuxom (na rozdiel od spúš ania cez Java Runtime Environment). Pri vývoji ešte chví¾ku ostaneme. Chcel by som vás upozorni na ve¾mi s¾ubný projekt s názvom Gambas. Ide o náhradu Visual Basicu pod Linuxom. Aj keï osobne mám k Visual Basicu prirodzený programátorský odpor, faktom je, e tento nástroj pomohol mnohým zaèínajúcim programátorom v ne¾ahkých programátorských zaèiatkoch. Koniec koncov, na Basicu som zaèínal aj ja. V dnešnej dobe grafických prostredí je vývoj èoraz nároènejší a práve takýto jazyk, ktorý sa sna í zaèínajúcemu programátorovi u¾ahèi, èo sa len dá, dúfam, umo ní prejavi sa aj zaèínajúcim programátorom. Veï najdôle itejší je nápad a to, èo program robí. Gambas nájdete na adrese http://gambas.sourceforge.net/. Ak ste pou ívate¾om distribúcie Debian, prípadne by ste ju chceli zaèa pou íva, ale bojíte sa zlo itosti inštalácie a konfigurácie, je tu pre vás Progeny Debian Platform. Mnohí z vás si spomínajú na distribúciu Progeny Debian, ktorá mala priblí i Debian zaèínajúcim pou ívate¾om. Progeny Debian bol ukonèený, aby ho nahradila nová, premyslenejšia verzia. Tá je zalo ená na myšlienke komponentizovaného Linuxu (pozostávajúceho z komponentov, ako napríklad GNOME, KDE a pod.) tak, aby tieto komponenty bolo mo né bez problémov vymieòa a upgradova. Progeny Debian pou íva na inštaláciu program Anaconda (z Fedory) a na autodetekciu hardvéru program discover z dielne Progeny. Pod povrchom je to však stále len starý dobrý Debian. Preview verziu nájdete na http://platform.progeny.com/. Juraj Bednár 8/2004 PC REVUE 101

L I N U X W A R E Utilitky a nástroje pre Linux DupeFinder Pomocou tohto nástroja jednoducho nájdete zdvojené súbory (duplikácie). Najèastejšie vznikajú u pou ívate¾ov, ktorí ve¾mi nedbajú o poriadok a organizáciu svojho disku, ale napríklad aj vtedy, ak si urobíte zálohu dôle itých súborov ( pre istotu ). Tento program vám duplikácie nielen nájde, ale umo ní aj presunú, premenova alebo zmaza. Pomocou filtra prípon mô ete povoli kontrolu iba niektorých typov súborov. Program vyrobí aj jednoduchý report na neskoršiu analýzu duplikátov. Dizajn programu je ve¾mi preh¾adný a intuitívny, tak e jeho ovládanie sa nebudete uèi dlhšie, ako by ste si zdvojené súbory mali nájs ruène. Web: http://www.monsterden.net/software/dupefinder DrPython Ak pou ívate èoraz populárnejší jazyk Python alebo by ste s ním chceli zaèa pracova, jednou z najlepších mo ností je zaèa práve v tomto grafickom prostredí. Je jednoduché, preh¾adné, no napriek tomu oplýva u itoènými funkciami. Keï e aj samo prostredie je napísané v jazyku Python, je zaruèené, e ho spustíte na takmer ¾ubovo¾nom operaènom systéme, teda všade, kde spustíte interpreter Pythona a kde rozbehnete kni nicu wxpython. Túto kni nicu sme u kedysi spomínali: ide o multiplatformovú, objektovo orientovanú grafickú kni nicu, ktorá splýva s prostredím ak ju pou ijete vo Windows, pou ije jeho natívne grafické prvky (tlaèidlá, menu...), tak e nerozoznáte, e nejde o normálnu windowsovú aplikáciu. V prostredí Linuxu je najrozšírenejšia v podobe wxgtk, teda vyu ije sa známa grafická kni nica GTK (Gimp ToolKit). Výhodou je, e nech u pracujete kdeko¾vek, pre vás programátorov sa niè nemení. Vrá me sa však k programu DrPython. V podstate ide o textový editor, urèený špeciálne na tento úèel tvorbu aplikácií v jazyku Python. Keï e tento jazyk je dos odlišný od iných jazykov, tomu je prispôsobený aj editor. Navyše je ve¾mi flexibilný, tak e si ho mô ete ïalej upravova, prispôsobova a rozširova jeho funkcionalitu. Meni si mô ete nielen klávesové skratky, nástrojovú lištu èi zvýrazòovanie syntaxe, ale dokonca aj kontextové menu, šírku odsadenia blokov textu, automatické zálohovanie a podobne. Pomocou pluginov si mô ete jednoducho prida ïalšie funkcie. Keï e Python je interpretovaný jazyk, mô ete si vytvori vlastné skripty (ako makrá v textových procesoroch), ktoré majú prístup do vnútorností editora, a tak mô ete priamo poèas pou ívania editora meni jeho správanie. Program má vstavaný shell, tak e nebudete musie prepína medzi konzolou a editorom všetko si spustíte priamo z prostredia DrPython. Vïaka zálo kám si program pamätá ob¾úbené adresáre a súbory. Rovnako u itoèný je aj rýchly prístup k dokumentácii jazyka Python, ako aj kni nice wxwindows. Program sa nebojí ani národných znakových súprav a poteší vás podporou Unicode. Editor doká e ve¾a vecí, ak ste pou ívali alebo aspoò videli nástroje firmy Borland (Inprise), niektoré vám budú známe, ako napríklad funkcia AutoComplete alebo zobrazenie parametrov funkcie v bubline. Ïalej doká e vyh¾adáva vo viacerých súboroch, v prípade chyby (traceback) sa presunie na riadok s chybou, v texte vyh¾adáva nielen klasickým spôsobom, známym z textových editorov, ale doká e v boènom paneli zobrazi všetky výskyty v texte. Kliknutím na odkaz vás tam, samozrejme, prenesie. Spolupracuje s pdb (Python Debugger) v editore mô ete priamo oznaèi breakpoints. Programy doká e spúš a z buffera bez ulo enia zdrojového kódu. V Pythone neexistujú projekty ako v niektorých iných jazykoch, ale v DrPython sú implementované sessions (sedenia), teda informácie o otvorených súboroch a ïalšie informácie. Mnohých urèite poteší aj podpora farebných tém. Program bol primárne urèený na vyuèovanie jazyka, preto je jednoduchý a navrhnutý tak, aby ste nemuseli mesiac študova len ovládanie programu, ale hneï sa mohli pusti do programovania. Web: http://drpython.sourceforge.net/ Qalculate! Ak študujete matematiku, fyziku, ak èasto robíte zlo ité výpoèty na papieri s pomocou kalkulaèky, isto sa vám zíde tento nástroj. Porovnáva ho s obyèajnou kalkulaèkou, èi u hardvérovou, alebo tou, ktorá je azda v ka dom operaènom systéme, nemá prive¾ký zmysel. Ak máte kalkulaèku s jedným riadkom na zadávanie výpoètov, tak sa òou trošku blí ite. Aj Qalculate má toti dva riadky, jeden na zadávanie vstupu, druhý na zobrazenie výsledku. Nemusí však ís iba o operácie s konkrétnymi èíslami. Pre vstup (x+y)^2 dostanete x^2 + 2xy + y^2. Samozrejme, program okrem pribli ných hodnôt (neúplný výpis racionálnych èísel) doká e pracova aj so zlomkami, teda nestratíte ani tisícinu. Okrem racionálnych èísel podporuje aj komplexné. Doká e pracova s maticami a vektormi, samozrejme, podporuje aj operácie s nimi a rôzne funkcie. Výstup si mô ete prispôsobi. Keï som na zaèiatku spomenul fyzikov, nebolo to náhodne. Nie je toti problém spoèíta 2yd + 3m + 0,04km a vypísa si výsledok v palcoch alebo spoèíta štyri eurá a tri libry, a prepoèíta to na doláre (prepoètové informácie si však budete musie meni pomerne èasto, na rozdiel od pomeru då ky kilometra a míle...). Program podporuje všetky jednotky medzinárodného systému SI a ich vz ah k základným jednotkám. Výsledok si mô ete skonvertova na ¾ubovo¾nú jednotku s prefixom (kilo, mili...). Nikoho hádam neprekvapia funkcie ako sin, tg, log a ïalšie. Ak máte grafickú kalkulaèku, ani v tomto oh¾ade ste nad Qalculate nevyhrali. V spolupráci s rozšíreným programom gnuplot si mô ete necha vykresli graf funkcie. Keby vám ani toto nestaèilo, máte tu napríklad podmienky známe skôr z programovacích jazykov if, then, else... Ïalej obsahuje zhruba 200 štatistických, finanèných a geometrických funkcií, podporu premenných a napríklad aj mo nos zakáza prepoèet na reálne èísla, teda napríklad obvod kru nice ostane v tvare 25?, a nie 78,5398... Funkcie, premenné a jednotky si mô ete ulo i do súboru XML. Z grafickej stránky máte k dispozícii dva riadky, jeden na vstup, druhý na výstup. Pri výstupe program indikuje, èi ide o presný alebo len pribli ný výsledok (iracionálne èísla...). Zíde sa vám aj história výpoètov. Mô ete si zapnú aj klasické kalkulaèkové tlaèidlá. Mô ete si vytvori aj vlastné funkcie, premenné a jednotky. V samostatnom okne mô ete prepoèíta èísla v rôznych èíselných sústavách. Ako vidíte, ide o naozaj u itoèný nástroj, ktorý mô em len odporúèa. Web: http://qalculate.sourceforge.net/ Oto Komiòák 102 PC REVUE 8/2004

P R O G R A M U J E M E Programujeme v PHP / 7. èas : XML funkcie Na CD REVUE nájdete: zdrojové kódy V predchádzajúcich dvoch èastiach sme naèali tému implementácie XML v PHP. Zistili sme, e aj napriek špecifickým mo nostiam aplikácie je XML ve¾mi silný nástroj. O tom svedèí aj mno stvo obslu ných funkcií PHP. Druhú èas tohto èlánku venujeme novej téme imple mentácii LDAP v PHP. Vysvetlíme si, èo LDAP znamená a ako funguje. ÈÍTANIE DOKUMENTU XML. Funkcia xml_parse() posiela obsah dokumentu XML syn taktickému analyzátoru. Táto funkcia sa postará o analyzovanie dokumentu, prièom zavolá zaregistrované obslu né funkcie. To všetko a po tom, èo nájde uzly v dokumente. Int xml_parse(int parser, string data, int[posledny]); Funkcia vráti hodnotu true, ak bola schopná analyzova vstupné dáta. V opaènom prípa de vracia false. Chybové hlásenia nám pomô u zisti ïalej opísané funkcie xml_get_ error_code() a xml_get_error_string(). Na malièkom príklade si uká eme pou itie funkcie xml_parse. <?php if (!($fop=fopen($file,"r")) ) { die("nie je mo né otvori súbor $file"); } else { while ( $data=fread($fop, 4096) ) { if (!xml_parse($xml_par, $data, feof($fop)) ) { die("chyba XML"); } } }?> Po preèítaní treba syntaktický analyzátor uvo¾ni. Na to nám slú i funkcia xml_parser_ free(). Je nevyhnutné uvedomi si, e takýmto spôsobom uvo¾níme len pamä, ktorú sme alo kovali inverznou funkciou k deštruktoru xml_parser_ create(). PARSER A JEHO MO NOSTI. Mo nosti syntaktického analyzátora mô eme korigova pomocou dvoch funkcií xml_parser_set_option() a xml_parser_get_option(). Prvá vo¾ba XML_OPTION_CASE_FOLDING hovorí o tom, e ak hodnota tejto mo nosti bude true, vtedy budú názvy elementov prevedené pri volaní registrovaných obslu ných funkcií na ve¾ké pís mená. Druhá vo¾ba XML_OPTION_TARGET_ENCODING urèuje cie¾ové kódovanie pou ité par serom vtedy, keï volá registrované obslu né funkcie. Int xml_parser_set_option(int parser, int moznost, mixed hodnota); Pokia¾ bola nová mo nos nastavená, funkcia vráti hodnotu true. Ak volanie zlyhalo, potom false. Túto funkciu mô ete zavola kdeko¾vek v PHP. Nová mo nos bude platne akceptovaná od miesta jej zadania. Funkcia xml_parser_ get_option() vracia hodnotu danej mo nosti ako dátový typ návratovej hodnoty, preto je závislá od mo nosti. Ak je argument parser alebo moznost neplatný, je vrátená hodnota false. Int xml_parser_get_option(int parser, int moznosti); Konštanty chybových hlásení, ktoré mô e funkcia xml_parse vráti XML_ERROR_NONE XML_ERROR_NO_MEMORY XML_ERROR_SYNTAX XML_ERROR_NO_ELEMENTS XML_ERROR_INVALID_TOKEN XML_ERROR_UNCLOSED_TOKEN XML_ERROR_PARTIAL_CHAR XML_ERROR_TAG_MISMATCH XML_ERROR_DUPLICATE_ATTRIBUTE XML_ERROR_JUNK_AFTER_DOC_ELEMENT XML_ERROR_PARAM_ENTITY_REF XML_ERROR_UNDEFINED_ENTITY XML_ERROR_RECURSIVE_ENTITY_REF XML_ERROR_ASYNC_ENTITY XML_ERROR_BAD_CHAR_REF XML_ERROR_BINARY_ENTITY_REF XML_ERROR_ATTRIBUTE_EXTERNAL_ENTITY_REF XML_ERROR_MISPLACED_XML_PI XML_ERROR_UNKNOWN_ENCODING XML_ERROR_INCORRECT_ENCODING XML_ERROR_UNCLOSED_CDATA_SECTION XML_ERROR_EXTERNAL_ENTITY_HANDLING POMOCNÉ FUNKCIE. Ostatné funkcie na prácu s XML poskytujú u itoèné informácie alebo slu by, ktoré mô eme potrebova pri analýze dokumentu XML. Tieto funkcie ponúkajú informácie o všetkých chybách, ku ktorým došlo, ako aj informácie o aktuálnej pozícii v doku mente XML. Funkcia xml_get_error_code vracia chybový kód parseru XML. Túto funkciu je vhodné priamo skombinova s xml_error_string, tá u vracia chybové hlásenie zodpovedajú ce chybovému kódu.... $chyba=xml_error_string(xml_get_error_code($parser));... Funkciou xml_get_current_line_number() zistíme èíslo aktuálneho riadka z daného syn taktického analyzátora. To znamená, e zistíme èíslo riadka, ktorý práve parser spracúva. Podobná funkcia xml_get_current_column_number() vracia èíslo aktuálneho ståpca v riadku, ktorý parser spracúva. Posledné dve u itoèné funkcie sú urèené na kódovanie a dekódovanie pomocou UTF 8 na kódovanie ISO 8859 1. utf8_decode a utf8_encode. LDAP. V tejto a nasledujúcich èastiach sa bli šie oboznámime s adresárovými slu bami vyu ívajúcimi protokol LDAP. LDAP (Lightweight Directory Access Protocol) je jednoduchý protokol na prístup k adresárom a ich slu bám. Protokol LDAP vznikol ako potreba nahradi existujúcu adresárovú slu bu poskytovanú protokolom X.500. X.500 bol a kopádny mo no aj preto, e na potrebnú sie ovú prevádzku vyu íval sie ový model OSI, ktorý bol na osob ných poèítaèoch nadbytoèný. LDAP zaèínal pod záštitou X.500, no na sie ovú komunikáciu u vyu íval protokol TCP/IP a umo òoval tak osobným poèítaèom s implementáciou TCP/IP pristupova k adresárovým slu bám. LDAP tie zrušil mno stvo funkcií, ktoré sa vyu ívali v X.500. Aby to nevyzeralo tak, e LDAP vznikol úplne ako nová nezávislá štruktúra, musím pri pomenú, e od X.500 prebral databázový a bezpeènostný model, ktorý postupom èasu rozšírili. CHARAKTERISTIKA LDAP. Ako sme si povedali, LDAP je najvhodnejší protokol na prí stup k adresárom. LDAP poskytuje adresárové slu by takým spôsobom, e správne navrhnutý adresár dovo¾uje u ívate¾om pristupova k dátam. Povedzme, e jednotky ulo ené v adresári LDAP sú jednoznaèné v tom zmysle, e pri dvoch adresárových jednotkách kdeko¾vek na svete nebude identický ich prístupový identifikátor. LDAP je overený štandard, ktorý mô e prevzia ka dý výrobca aj jednotlivec. Práve skutoènos, e LDAP be í nad TCP/IP, dáva tejto techno lógii znaènú výhodu interkonektivity s poèítaèmi vo vytvárajúcom sa globálnom internete. Je aj dostatoène pru ný, aby ho bolo mo né rozšíri v záujme rôznych aplikácií. Server LDAP pou íva na ukladanie dát základnú databázu. Nie je však viazaný na konkrétny typ databá zy. Na zaistenie zabezpeèených transakcií pou íva overovanie. Na tento úèel vyu íva SASL (Simple Authentication and Security Layer), ktorý umo òuje flexibilitu pri výbere správnej overovacej schémy. Najèastejšie sa na to pou íva populárny protokol SSL (Secure Socket Layer), vyvinutý spoloènos ou Netscape. LDAP tie podporuje následníka SSL, a to protokol TLS (Transport Layer Security). SSL a TLS podporuje LDAP od verzie 3 vyššie. AKO LDAP FUNGUJE? LDAP v zásade napåòa model klient/server, prièom server LDAP prijíma po iadavky od rôznych klientov a tieto po iadavky obsluhuje. Server LDAP doká e odosla odkaz aj na iný server LDAP. Keï hovoríme o LDAP, väèšinou máme na mysli adresá rový systém zahàòajúci nasledujúce tri súèasti. Usporiadanie dát LDAP definuje, ako sú dáta naformátované s oh¾adom na komunikujúce jednotky LDAP (klient/server a server/server). Protokol LDAP ako spoloèný jazyk, ktorým sa dorozumievajú servery s klientmi, keï klienti pri stupujú k adresárom. Protokol LDAP tie zais uje urèitú komunikáciu medzi servermi. Klienti LDAP implementovaní s vyu itím rozhrania API a nástrojov rôznych výrobcov na rôznych plat formách, ktorí sa pripájajú k serveru LDAP. LDAP TERMINOLÓGIA Polo ka: je pre adresár to isté ako pre databázu záznam. Uzol obsahujúci meno mô e tak isto obsahova ïalšie informácie o nej, napríklad kde býva alebo aká je jej e mailová adresa atï. Celý uzol nazývame polo kou. Zväèša ju nazývame DSE (Distinguished Service Entry). Atribúty: pre adresár sú tým, èím pre databázu pole záznamu. Atribútom je napríklad opis pri e mailovej adrese (slovko mail ). Objekty: objekty v adresároch mô eme prirovna k tabu¾kám v databázach. Všetky zázna my v databázovej tabu¾ke sú si podobné v tom zmysle, e majú podobné polia. Objekty majú dodatoènú mo nos rozšírenia a pridania nových atribútov k u existujúcemu zozna mu atribútov. DIT: Celý informaèný strom adresára sa oznaèuje DIT (Directory Information Tree). Schéma: schéma adresára LDAP poskytuje rozvrhnutie informácií obsiahnutých v adresári a zoskupenie týchto informácií. Takto umo òuje klientom alebo externým rozhraniam urèi, ako sú dáta v adresári usporiadané a ako k nim mô eme pristupova z h¾adiska h¾adania, pridávania a odstraòovania... Podrobnosti o triedach objektov a atribútoch LDAP nájdete v dokumente RFC 2256. Urèite ste si všimli, e adresár dávam do protiváhy s databázou. Aby ste neboli prekvape ní, prezradím vám, e usporiadanie dát v adresári sa výrazne líši od usporiadania dát v tra dièných databázach. Databázy majú obyèajne v záznamoch pole s jedineènými názvami. To však neplatí v adresári LDAP. Tradièné databázy to doká u pomocou druhej tabu¾ky. LDAP však nepotrebuje vytvára nijakú špeciálnu tabu¾ku pre viachodnotové atribúty... Adresáre ako LDAP usporiadajú dáta hierarchicky a takisto ich zoskupujú do rôznych skupín. Objekty v adresároch sa významne podobajú tabu¾kám. Je to z toho dôvodu, e všetky polo ky zod povedajúce objektom rovnakého typu majú podobné atribúty (presne ako záznamy v urèitej databázovej tabu¾ke). Na CD Revue si nájdete zopár vzorových zdrojových kódov, ktoré sa vám pri práci s XML mô u hodi minimálne ako všeobecný návod. Nabudúce budeme na ïalej rozobera LDAP a jeho implementáciu. Teším sa na ïalšie stretnutie s vami. Jozef KOZÁK ml. 8/2004 PC REVUE 103

P R O G R A M U J E M E DirectAnimation 19. èas Na CD REVUE nájdete: príklady V predchádzajúcej èasti sme sa zaoberali multimediálnymi ovládacím prvkom Sequencer a predstavili sme prvok Sprite. V tejto èasti budeme pokraèova opisom vlastností, metód a udalostí ovládacieho prvku Sprite. V úvodnom príklade k prvku Sprite sme pou ili nie ktoré základné vlastnosti na zobrazenie jednoduchej spriteovej animácie. V prvom rade sme pomocou vlastnosti spriteobj.sourceurl nastavili zdroj spriteovej grafiky. Spôsob rozlo enia jednotlivých snímok poznáme z obrázka uvedeného v predchádzajúcej èasti. Súborom vlastností spriteobj.numframes, spriteobj.numframesacross a spriteobj.num FramesDown opíšeme ve¾kos spriteovej mapy a jej rozlo enie. Vlastnos spriteobj.numframes hovorí o celkovom poète snímok v zdrojovom súbore. Parametrická syntax <PARAM NAME="NumFrames" VALUE="nframes"> Skriptovacia syntax object.numframes [=nframes] Parametre object identifikátor sprite objektu nframes poèet snímok v zdrojovom súbore Vlastnosti spriteobj.numframesacross a spriteobj.numframesdown hovoria o šírke a výške (v poète snímok) zdrojového súboru. Obe vlastnosti sú read only (len na èítanie) v play móde. Automatické spustenie animácie zabezpeèí správne nastavená vlastnos spriteobj.auto Start. Parametrická syntax <PARAM NAME="AutoStart" VALUE="fStart"> Skriptovacia syntax object.autostart =[fstart] Parametre fstart je hodnota typu boolean, ktorá spresòuje, kedy má dôjs k spusteniu animácie. Ak je True ( 1 alebo nenulová hodnota), k spusteniu dôjde okam ite po úspešnej inicializácii Sprite objektu. Ak je hodnota False (0), objekt Sprite bude èaka na spustenie metódou spriteobj.play(). Nemenej dôle itým prvkom je poèet opakovaní prehrania animácie. Tento atribút na stavuje vlastnos spriteobj.repeat. Parametrická syntax <PARAM NAME="Repeat" VALUE="nRepeat" > Skriptovacia syntax object.repeat=nrepeat Parametre nrepeat hodnota typu integer predstavujúca poèet opakovaní prehrávania animácie. Východisková hodnota je 1. Hodnotou 1 nastavíme nekoneèný poèet opakovaní. Rýchlos prehrávania animácie, výmeny snímok nastavuje vlastnos Sprite.TimerInterval. Parametrická syntax <PARAM NAME="TimerInterval" VALUE="nInterval"> Skriptovacia syntax object.timerinterval [=ninterval] Parametre Object identifikátor objektu Sprite ninterval hodnota v tvare sekundy.milisekundy, predstavujúca dobu medzi obnoveniami objektu Sprite. Východisková hodnota je 0.100, èo predstavuje obnovovaciu frekvenciu 10 snímok za sekundu. Zmena hodnoty je mo ná, len ak je Sprite objekt v stave Stop. Celkovú rýchlos prehrávania mô eme ovplyvni vlastnos ou spriteobj.playrate. Parametrická syntax <PARAM NAME="PlayRate" VALUE="rSpeed"> Skriptovacia syntax object.playrate=rspeed Parametre rspeed je èíslo s desatinnou presnos ou, ktorým sa násobí doba zobrazenia ka dej snímky. Východisková hodnota je 1.0. Ostatné hodnoty mô u by hodnota význam >0.0 prehrávanie smerom dopredu 0.0 zablokuje túto vlastnos <0.0 spätné prehrávanie Túto vlastnos teda mô eme pou i na zrýchlenie, spomalenie alebo zmenu smeru pre hrávania animácie. Úplnú kontrolu nad spriteovou animáciou dosiahneme vytvorením snímkovej mapy (frame map). Tou mô eme zmeni poradie a dobu zobrazenia jednotlivých snímok. Parametrická syntax <PARAM NAME="FrameMap" VALUE="nImage1, t1 [; nimage2, t2...] "> Skriptovacia syntax object.framemap="nimage1, t1 [; nimage2, t2...] " Parametre nimage1, nimage2,... hodnoty typu integer oznaèujúce èíslo snímky zo zdrojového súboru. Èíslovanie sa zaèína od 1. t1, t2,... doba zobrazenia konkrétnej snímky v tvare sekundy.milisekundy, 0.000. Východisková hodnota sa preberá z vlastnosti Sprite.TimerInterval. Ako sme u uviedli, mapa umo òuje meni poradie zobrazenia jednotlivých snímok bez oh¾adu na ich rozlo enie v zdrojovom súbore. V druhom rade pomocou nej mô eme do siahnu zobrazenie ka dej snímky po iný èas. Pokia¾ nevytvoríme mapu snímok, jednotli vé snímky sa budú zobrazova v poradí, v akom sú usporiadané v zdrojovom súbore. Pri tom poradie rozmiestnenia snímok sa urèuje v smere z¾ava doprava a zhora dolu, ako bolo znázornené na obrázku v prechádzajúcej èasti. Bez definovanej mapy dobu zobra zenia snímky urèuje vlastnos Sprite.TimerInterval. Na nasledujúcom príklade si uká eme vytvorenie takejto mapy, ktorá upravuje zobra zovanie 6 snímok: snímka 1 zobrazí obrázok 1 po dobu 100 milisekúnd, snímka 2 zobrazí obrázok 3 po dobu 200 milisekúnd, snímka 3 zobrazí obrázok 5 po dobu 100 milisekúnd, snímka 4 zobrazí obrázok 2 po dobu 200 milisekúnd, snímka 5 zobrazí obrázok 4 po dobu 100 milisekúnd, snímka 6 zobrazí obrázok 6 po dobu 200 milisekúnd. Túto mapu snímok vytvoríme nasledujúcim zápisom v parametrickom tvare: <PARAM NAME="FrameMap" VALUE="1,0.100;3,0.200;5,0.100;2,0.200;4,0.100;6,0.200"> object.framemap="1,0.100;3,0.200;5,0.100;2,0.200;4,0.100;6,0.200" Na tento príklad budeme potrebova zdrojový súbor so šiestimi spritemi z predchádza júcej èasti seriálu. Kód príkladu pou itia frame mapy je nasledujúci: Príklad HTML_19_1 <HTML> <HEAD> <TITLE></TITLE> </HEAD> <BODY> <OBJECT ID="counter" STYLE="LEFT: 150; TOP: 150; WIDTH: 200; HEIGHT: 200" CLASSID ="clsid:fd179533 D86E 11d0 89D6 00A0C90833E6"> <PARAM NAME="Repeat" VALUE=" 1"> <PARAM NAME="PlayRate" VALUE="0.5"> <PARAM NAME="NumFrames" VALUE="6"> <PARAM NAME="NumFramesAcross" VALUE="2"> <PARAM NAME="NumFramesDown" VALUE="3"> <PARAM NAME="SourceURL" VALUE="sprite.jpg"> <PARAM NAME="MouseEventsEnabled" VALUE="True"> <PARAM NAME="AutoStart" VALUE=" 1"> <PARAM NAME="FrameMap" VALUE="1,0.100;3,0.200;5,0.100;2,0.200;4,0.100;6,0.200"> </OBJECT> </BODY> </HTML> Ïalší súbor vlastností ovládacieho prvku Sprite ovplyvòuje zobrazenie konkrétnej sním ky pred spustením prehrávania animácie alebo po jeho zastavení. Pozrieme sa teda na vlastnosti Sprite.InitialFrame, Sprite.FinalFrame a Sprite.Frame. Vlastnos Sprite.InitialFrame nastavuje snímku, ktorú má objekt Sprite zobrazi ihneï po jeho inicializácii. Parametrická syntax <PARAM NAME="InitialFrame" VALUE="nFrame"> Skriptovacia syntax object.initialframe [=nframe] Parametre NFrame je hodnota typu integer predstavujúca èíslo snímky, ktorá má by zobrazená pred spustením animácie. Ak je hodnota 0, zdrojový súbor bude naèítaný, ale do zaèiatku prehrávania spusteného metódou Sprite.Play() nebude zobrazená iadna snímka. Ak hodnota bude 1 (alebo akéko¾vek èíslo < 0), dôjde k naèítaniu zdrojového súboru a po spustení prehrávania animácie zavolaním metódy Sprite.Play(). Východisková hodnota je 1, teda zobrazenie prvej snímky. Na druhej strane vlastnos Sprite.FinalFrame nastavuje snímku, ktorá sa má zobrazi v momente, keï je prehrávanie zastavené. 104 PC REVUE 8/2004

P R O G R A M U J E M E Parametrická syntax <PARAM Name="FinalFrame" Value="fframeflag"> Skriptovacia syntax object.finalframe [=fframeflag] Parametre fframeflag je hodnota typu integer, zodpovedajúca èíslu snímky, ktorá má by zobrazená po zastavení prehrávania animácie. Hodnota 1 ponechá zobrazenú aktuálnu snímku, hodnota 0 zobrazí poèiatoènú snímku, definovanú vlastnos ou Sprite.InitialFrame, alebo ka dá platná hodnota od 1 do n, kde n je poèet snímok. Èíslo aktuálne zobrazenej snímky vracia vlastnos Sprite.Frame Ak bola pre objekt Sprite definovaná Frame mapa, potom vlastnos vracia èíslo sním ky v rámci tejto mapy. Ïalšia zaujímavá vlastnos Sprite.ColorKey nastavuje jeden farebný odtieò ako trans parentný. Parametrická syntax <PARAM NAME="ColorKey" VALUE="r, g, b "> Skriptovacia syntax object.colorkey=lib.dacolor Parametre r hodnota typu integer pre èervenú zlo ku farby (0 255), g hodnota typu integer pre zelenú zlo ku farby (0 255), b hodnota typu integer pre modrú zlo ku farby (0 255), object identifikátor objektu Sprite, DAColor objekt triedy DAColor z kni nice DirectAnimation. Napríklad parametrickým zápisom <PARAM NAME="ColorKey" VALUE="0,0,0"> nastavíme èiernu farbu ako transparentnú. Na získanie objektu triedy DAColor pou ijeme vlastnos Sprite.Library, ktorá vracia refe renciu na triedu DAStatics. To, èi bude vlastnos object.colorkey aktívna, urèuje ïalšia vlastnos object.usecolorkey. Parametrická syntax <PARAM NAME="UseColorKey" VALUE="0 1"> Skriptovacia syntax object.usecolorkey=ffalse Parametre ffalse je hodnota typu Boolean, True (1) alebo False (0), ktorá urèuje, èi bude informácia o transparentnosti pou itá alebo nie. Východisková hodnota je false. Spoloèná vlastnos, ktorú poznáme u z objektov Path a Sequencer, Sprite.PlayState poskytuje informáciu o tom, v akom stave sa objekt Sprite aktuálne nachádza. Vrátená hod nota 0 je pre zastavené, 1 pre prehrávanie a 2 pre pozastavený objekt Sprite. METÓDY OBJEKTU SPRITE. V nasledujúcej tabu¾ke sú uvedené všetky metódy ovláda cieho prvku Sprite. AddFrameMarker Oznaèí snímku, pri ktorej prehraní dôjde k vyvolaniu urèitej udalosti. AddTimeMarker Vlo í znaèku na èasovú os, pre èas, keï má dôjs k vyvolaniu urèitej udalosti. FrameSeek Prehrávanie animácie bude pokraèova od konkrétnej zadanej snímky. Pause Vyvolá pozastavenie animácie. Play Spustí prehrávanie animácie. Seek Prehrávanie animácie bude pokraèova od konkrétneho zadaného èasu. Stop Zastaví prehrávanie animácie. Bli šie si opíšeme metódu object.addframemarker. Parametrická syntax <PARAM NAME="AddFrameMarkerx" VALUE=" frame, marker name, [frelative]"> Skriptovacia syntax object.addframemarker( frame, " marker name ", [ frelative ] ) Parametre x je hodnota typu integer, oznaèujúca èíslo znaèky na èasovej osi zaèínajúce sa od 1 (len pre parametrickú syntax). object identifikátor objektu sprite. frame èíslo snímky, pri ktorej dôjde k vyvolaniu udalosti Sprite.OnMarker alebo Sprite.OnPlayMarker. marker name identifikátor znaèky vlo enej na èasovú os, pri ktorej dôjde k vyvolaniu udalosti. frelative volite¾ný parameter typu Boolean, ktorý hovorí o tom, èi má opakovane dochádza k danej udalosti aj pri viacnásobnom opakovaní prehrávania animácie. Východisková hodnota je True, ktorá znamená, e k udalosti dôjde v dy pri prechode znaèkou. Napríklad týmto zápisom oznaèíme snímky 1, 3 a 5, pri ktorých dôjde k vyvolaniu udalosti Sprite.OnMarker alebo Sprite.OnPlayMarker. <PARAM name="addframemarker1" value="1,frame1,0"> <PARAM name="addframemarker2" value="3,frame3,0"> <PARAM name="addframemarker3" value="5,frame5,0"> UDALOSTI OBJEKTU SPRITE. V nasledujúcom si predstavíme udalosti ovládacie ho prvku Sprite. onclick K tejto udalosti dôjde v momente, keï pou ívate¾ klikne na objekt sprite. ondblclick Táto udalos je vyvolaná po dvojkliku na objekt Sprite. onframeseek onmarker Nastane po úspešnom vykonaní metódy Sprite.FrameSeek. Nastane pri prechode cez znaèku pridanú metódami Sprite.AddFrameMarker alebo Sprite.AddTimeMarker. onmedialoaded Nastane po úspešnom dokonèení preberania zdrojového súboru obsahujúceho grafiku pre objekt Sprite. onmousedown Nastane, ak pou ívate¾ stlaèí tlaèidlo na myši v momente, keï sa ukazovate¾ nachádza nad objektom Sprite. onmousemove onmouseout onmouseover onmouseup onpause onplay onplaymarker onseek onstop Nastane, keï sa ukazovate¾ pohybuje nad objektom Sprite. Nastane v momente, keï ukazovate¾ opustí plochu nad netransparentnou èas ou objektu Sprite. Nastane v momente, keï sa ukazovate¾ dostane na plochu nad netransparentnou èas ou objektu Sprite. Nastane, keï pou ívate¾ uvo¾ní tlaèidlo na myši v momente, keï sa ukazovate¾ nachádza nad objektom Sprite. Nastane po zavolaní metódy Sprite.Pause(). Táto udalos nastane po zaèatí prehrávania animácie. Nastane po dosiahnutí oznaèenej snímky alebo èasu poèas prehrávania animácie. Nastane po dokonèení metódy Sprite.Seek(). K udalosti dôjde po zastavení prehrávania animácie. Teraz si bli šie opíšeme niektoré udalosti. Udalos onplaymarker, ktorá je vyvolaná po dosiahnutí oznaèenej snímky alebo èasu poèas prehrávania animácie, má nasledujúcu syntax: VBScript syntax Sub object_onplaymarker( markername ) script End Sub JScript Syntax <SCRIPT LANGUAGE="JavaScript" FOR=object EVENT=onplaymarker( markername ) > script <SCRIPT> Parametre object Identifikátor objektu Sprite. markername Re azec predstavujúci názov znaèky vytvorenej pomocou metódy Sprite.AddTimeMarker() alebo Sprite.AddFrameMarker(). script Skript, ktorý bude vykonaný. Na nasledujúcom príklade si uká eme obsluhu tejto udalosti. Príklad VBS_19_2 <OBJECT ID="counter" STYLE="LEFT: 150; TOP: 150; WIDTH: 200; HEIGHT: 200" CLASSID ="clsid:fd179533 D86E 11d0 89D6 00A0C90833E6"> <PARAM NAME="Repeat" VALUE=" 1"> <PARAM NAME="PlayRate" VALUE="0.3"> <PARAM NAME="NumFrames" VALUE="6"> <PARAM NAME="NumFramesAcross" VALUE="2"> <PARAM NAME="NumFramesDown" VALUE="3"> <PARAM NAME="SourceURL" VALUE="sprite.jpg"> <PARAM NAME="MouseEventsEnabled" VALUE="True"> <PARAM NAME="AutoStart" VALUE=" 1"> <PARAM name="addframemarker1" value="3,frame3,0"> </OBJECT> <script language="vbscript"> Sub counter_onplaymarker(frame3) ' pri dosiahnuti znacky frame3 prejdi na snimok 5 counter.frameseek(5) End Sub </script> Celý rad udalostí, metód a vlastností ovládacieho prvku Sprite dovo¾uje ve¾mi jednoducho vytvori rozmanité ovládacie prvky v podobe rôznych tlaèidiel, prepínaèov a pod. a obohati nimi webové stránky. V nasledujúcej èasti sa pozrieme na ovládací prvok Structured Graphics. Andrej Luchava 8/2004 PC REVUE 105

P R O G R A M U J E M E Java 2 Enterprise Edition pod lupou 2. èas : Úvod do servletov Na CD REVUE nájdete: zdrojové kódy Prvá èas nášho seriálu predstavovala len ve¾mi ¾ahký úvod do tematiky J2EE, kde sme si ozrejmili všeobecné pojmy a fakty. Po oboznámení sa s touto platformou a nainštalovaní potrebných softvérových súèastí sa mô eme pusti do programovania. Literatúra o J2EE sa väèšinou pridà a šablóny, pod¾a ktorej delí platformu J2EE na jednotlivé technológie a postupne sa venuje ka dej z nich. Podobne to spravíme aj my a prvou technológiou, kto rej sa budeme venova, budú servlety. ÈO JE TO SERVLET? Servlet je aplikácia be iaca na serverovej strane architektúry klient/server. Cie¾om takejto aplikácie je poskytova nejaké slu by klientom, resp. klient skym aplikáciám. Keby sme sa však chceli úzkostlivo dr a terminológie naèrtnutej v prvej èasti, servlet predstavuje jeden typ webového komponentu, z ktorých mô e pozostáva webová aplikácia. Na domovskej stránke servletov (http://java.sun.com/products/servlet/ index.jsp) sa tie mô ete doèíta, e servlet predstavuje jednoduchý a konzistentný me chanizmus na rozšírenie funkènosti webových serverov a e sa dá predstavi takmer ako applet bez vizuálnej èasti be iaci na strane servera. Základnou úlohou servletu je obslu hova po iadavky klientov. Z h¾adiska implementácie nie je servlet niè iné ako obyèajná javová trieda. Po skompi lovaní je servlet umiestnený do webového kontajnera, kde má prístup ku všetkým funkciám, ktoré jeho špecifikácia podmieòuje. Vo webovom kontajneri prebieha skutoèný ivot servletu. To znamená, e servlet u nespúš a priamo u ívate¾, ale o celý jeho ivotný cyklus sa postará webový kontajner. O ivotnom cykle servletu sa zmienime podrobnejšie neskôr. Obr. 1 ivotný cyklus servletu Špecifikácia servletov nesie momentálne èíselné oznaèenie 2.4. Túto špecifikáciu pri niesla verzia J2EE 1.4, ktorá tu pravdepodobne ešte nejaký ten mesiac s nami pobudne, kým príde jej nástupca. Napriek tomu, e nové verzie špecifikácií servletov väèšinou pri nášali ve¾ké novinky, rozdiel medzi verziami 2.3 na 2.4 nie je a taký markantný. Prišiel sí ce prechod na novšie verzie technológií (HTTP 1.1, JSDK 1.3 atï.), ale prechod medzi po slednými dvoma verziami programátor pravdepodobne ani ve¾mi nezaregistruje. HIERARCHIA TRIED A IMPLEMENTÁCIA. Po ¾ahkom teoretickom úvode sa mô eme zaèa venova implementácii servletov. Triedy potrebné pri programovaní servletov sa nachádzajú v balíèku javax.servlet. Z tohto balíèka sú pre nás najdôle itejšie rozhranie Servlet a abstraktná trieda GenericServlet. Ïalej sú v òom definované podporné triedy a rozhrania, ako napr. ServletConfig alebo ServletRequest a ServletResponse. Rozhranie Servlet je najvyšším bodom v hierarchii servletov. Definuje nieko¾ko základných metód, ktoré musí ka dý servlet implementova. GenericServlet je abstraktná trieda predstavujú ca všeobecný servlet a implementujúca niektoré základné metódy rozhrania Servlet. ServletConfig je rozhranie, ktoré definuje pravidlá pre prístup ku konfiguráciám servletov, budeme sa mu venova neskôr. Triedy ServletRequest a ServletResponse definujú základný spôsob, akým servlety prijímajú po iadavky a zasielajú odpovede, teda komunikujú. Vrá me sa k rozhraniu Servlet. Toto rozhranie definuje tieto metódy: init() inicializaèná metóda, volaná webovým kontajnerom pred prvým spustením serv letu, destroy() metóda volaná webovým kontajnerom pri rušení servletu (napr. pri pokuse o jeho odstránenie z webového kontajnera), getservletconfig() metóda, ktorá má za úlohu vráti inštanciu triedy implementujúcej rozhranie ServletConfig, obsahujúcu informácie o konfigurácii servletu a metódy na zís kavanie konfigurovaných hodnôt, getservletinfo() vráti textový re azec obsahujúci informácie o servlete, service() hlavná metóda, ktorá je vykonávaná v dy, keï má servlet spracova nejakú po iadavku. Objekt po iadavky (inštancia triedy implementujúcej rozhranie ServletRequest) je odovzdaný ako parameter tejto metóde, takisto ako objekt odpovede, ktorý by mala metóda správne pou i na oznámenie výsledkov svojej aktivity. Abstraktná trieda GenericServlet poskytuje základné jednoduché implementácie všet kých metód rozhrania Servlet okrem metódy service(). Predstavuje základný servlet, nezá vislý od protokolu, tak e pokia¾ budete niekedy vytvára vlastné servlety pou ívajúce iné protokoly ne HTTP, budete ich triedy odvodzova práve od GenericServlet. Implementácia metódy service() je ponechaná na programátorovi odvodenej triedy. V tejto metóde sa musíte postara o spracovanie prichádzajúcej po iadavky a nastavenie (zaslanie) odpovede. IVOTNÝ CYKLUS SERVLETU. ivotný cyklus servletu pozostáva z viacerých fáz. Prvou je naèítanie skompilovaného súboru servletu do pamäte, potom zavolanie metódy init(). Následne je servlet pripravený prijíma po iadavky. Pri príchode po iadavky sa kon tajner postará o potrebnú inicializáciu parametrov, vytvorenie nového vlákna a spustenie metódy service(). Táto fáza predstavuje samotnú aktivitu servletu. Pokia¾ je potrebné z nejakého dôvodu servlet odstráni z pamäte (napríklad administrátor sa rozhodne serv let odstráni z webového kon tajnera alebo webový kontajner bude z nejakého dôvodu zasta vený), je najprv volaná metóda destroy() odstraòovaného serv Obr. 2 letu a potom sú zrušené refe rencie na servlet v pamäti, èím je táto pamä ponechaná napospas garbage collectoru. Celý ivotný cyklus je zjednodu šene znázornený na obrázku 1. Obrázok je zjednodušený, preto e v skutoènosti ivotný cyklus obsahuje ïalšie fázy, ako napríklad inštanciácia triedy servletu alebo nedostupnos servletu. HTTP SERVLETY. Základným a iskom servletovej technológie sú protokolovo závis lé servlety, konkrétne tie pracujúce pod protokolom HTTP. HTTP servlety sú schopné ob sluhova po iadavky prichádzajúce cez HTTP, teda sú schopné pracova v prostredí webu. Triedy potrebné na prácu s HTTP servletmi nájdete v balíèku javax.servlet.http. Základom je trieda HttpServlet predstavujúca HTTP servlet. Od tejto triedy budete odvodzova vlast né triedy, keï budete vytvára vlastné servlety. HttpServlet pou íva na zapuzdrenie po ia davky a odpovede triedy HttpServletRequest a HttpServletResponse. Prekrýva metódu ser vice(), prièom jej vlastná implementácia v triede HttpServlet je chránená a preberá ako parametre práve inštancie tried implementujúcich rozhrania HttpServletRequest a HttpServletResponse. Pôvodná metóda service(), deklarovaná rozhraním Servlet, iba odo vzdá objekt po iadavky a odpovede chránenej metóde service(). Na spracovanie rôznych typov po iadaviek (GET, POST, PUT, DELETE, OPTIONS, TRACE) existuje nieko¾ko rozlièných metód, ktorých názvy sú v tvare doxxx(), kde XXX je názov pod¾a typu spracúvanej po iadavky, teda na spracovanie po iadavky GET slú i metóda doget(), na spracovanie po iadavky POST dopost() atï. Chránená verzia metódy service() má za úlohu rozpozna, o aký typ po iadavky ide, a následne odovzda spracúvanie príslušnej metóde. Keï bude te vytvára vlastné servlety, budete prekrýva metódy na spracovanie pod¾a toho, aké typy po iadaviek budete chcie servletom obslú i. Vo väèšine prípadov budeme obsluhova len po iadavky typu GET alebo POST, teda budeme prekrýva metódy dopost() a doget(). Metódy na spracovanie jednotlivých typov po iadaviek preberajú rovnaké parametre ako chránená metóda service(), teda inštancie tried implementujúcich rozhrania HttpServlet Request a HttpServletResponse. Rozhrania HttpSevletRequest a HttpServletResponse netreba implementova (èo by bola pravdepodobne zbytoène zdåhavá práca), preto e kni nice tried JDK obsahujú triedy HttpServletRequestWrapper a HttpServletResponseWrapper, ktoré poskytujú dostatoènú implementáciu rozhraní HttpServletRequest a HttpServletResponse. Pokia¾ by vám táto základná implementácia nestaèila, mô ete si bez problémov vyrobi vlastnú, ale predpo kladám, e do takejto situácie by ste sa nemali dosta. PRVÝ SERVLET. Po nevyhnutnej dávke teórie sme sa dostali k prvému príkladu. Uká eme si implementáciu obligátneho príkladu Hello World v servletovom podaní. Pou ijeme, samozrejme, triedu HttpServlet, od ktorej odvodíme triedu nášho nového servletu. V òom pre a íme len metódy doget() a dopost(), preto e ostatné typy po iada viek spracúva zatia¾ nechceme. Celá implementácia vyzerá takto: import javax.servlet.*; import javax.servlet.http.*; import java.io.*; public class HelloWorldServlet extends HttpServlet { protected void dopost (HttpServletRequest request, HttpServletResponse response) throws ServletException, IOException { PrintWriter out = response.getwriter(); out.println("hello World!"); out.close(); } protected void doget (HttpServletRequest request, HttpServletResponse response) throws ServletException, IOException { dopost(request, response); } } Pri obsluhe po iadavky typu POST nerobíme niè iné, ne získavame výstupný prúd na zápis odpovede a do neho vypíšeme text Hello World!. Riadok obsahujúci získanie vý stupného prúdu si objasníme, keï sa budeme venova odpovediam (rozhraniu HttpServlet Response). Tento program si ulo te najlepšie do adresára s názvom helloworld pod náz vom HelloWorldServlet.java a skompilujte príkazom: javac HelloWorldServlet.java 106 PC REVUE 8/2004

P R O G R A M U J E M E Obr. 3 Obr. 5 Obr. 4 Po úspešnej kompilácii spustite utilitu Deploytool (Start > Programy > Sun Microsystems > J2EE 1.4 SDK > Deploytool). V menu vyberte polo ku File > New > Application. Po kliknutí na tlaèidlo Browse vyberte adresár, v ktorom máte ulo ený svoj servlet, a dajte svojej aplikácii názov HelloWorld. Pokia¾ to všetko spravíte správne, mal by dialóg na vytvorenie novej aplikácie vyzera asi ako na obr. 2. Potvrïte svoje nastavenie a v aplikácii Deploytool by vám mala pribudnú v strome na ¾avej strane nová polo ka s aplikáciami, kde by mala by aj naša novopridaná aplikácia HelloWorld. To znamená, e sme vytvorili novú enterprise aplikáciu, ktorá bude ulo ená v archíve HelloWorld.ear (enterprise archive). Zatia¾ naša nová enterprise aplikácia nemá iadne webové aplikácie (tie sú teda logicky súèas ou enterprise aplikácií). Prichádza preto èas na pridanie (vytvorenie) novej webovej aplikácie, ktorá bude obsahova náš servlet. Oznaète aplikáciu HelloWorld v strome a v menu vyberte vo¾bu File > New > Web Component. Spustíte tak pomocníka na vytvorenie novej webovej aplikácie (obr. 3) Kliknite na tlaèidlo Edit Contents a v zobrazenom dialógu pridajte do webovej apliká cie súbor HelloWorldServlet.class. Svoju vo¾bu potvrïte a po návrate do pomocníka na vytvorenie novej webovej aplikácie pokraèujte kliknutím na tlaèidlo Next. V ïalšom kroku potvrïte typ vytváraného webového komponentu kliknutím na vo¾bu Servlet a tlaèidlo Next. V ïalšom kroku vyberte HelloWorldServlet ako triedu servletu (polo ka Servlet Class). Ostatné polo ky sa vyplnia automaticky a celý dialóg by mal vyzera tak ako na obrázku 4. Potvrïte svoju vo¾bu kliknutím na tlaèidlá Next a následne Finish. Po tomto postupe by sa vám mala automaticky prida do vašej enterprise aplikácie novovytvorená webová apli kácia obsahujúca váš prvý skompilovaný webový komponent servlet. Všetky tieto zmeny sú vizuálne zachytite¾né v strome v ¾avej èasti utility Deploytool. Vyberte webovú apliká ciu WebApp a v pravej kontextovej èasti okna nastavte polo ku Context Root na hello world. Potom oznaète webový komponent HelloWorldServlet, vpravo vyberte kartu Aliases a pridajte nový alias hws. Alias predstavuje meno, pod ktorým bude váš webový komponent prístupný webovým klientom (browserom). Následne oznaète svoju enterpri se aplikáciu a ulo te ju vo¾bou File > Save. Teraz je naèase spusti aplikaèný server (opis, ako to urobi, nájdete v predošlom èísle) a umiestni naò našu novú aplikáciu. Po spustení aplikaèného servera sa k nemu prihláste dvoj klikom na jeho opis v strome v utilite Deploytool (jeho opis by mal by zväèša lo calhost:4848 ). Po úspešnom prihlásení oznaète opä svoju enterprise aplikáciu HelloWorld a vyberte v menu mo nos Tools > Deploy. V nasledujúcom dialógu zadajte svoje prihlasova cie údaje k serveru, na ktorý chcete svoju aplikáciu umiestni, a potvrïte vo¾bu kliknutím na OK. Utilita Deploytool vám bude postupne vypisova informácie o priebehu umiestòovania a spúš ania aplikácie. Po prebehnutí všetkých potrebných operácií mô ete dialóg zatvori a v strome v¾avo vybra aplikaèný server, na ktorý ste aplikáciu umiestnili. Mali by ste ju vidie v zozname umiestnených aplikácií, ako aj to, èi aplikácia be í, spolu s mo nos ami na jej spus tenie, zastavenie alebo odstránenie z aplikaèného servera, ako to vidíte na obrázku 5. Teraz u naša prvá pokusná aplikácia be í na aplikaènom serveri a mô ete si ju vy skúša zadaním tejto adresy do browsera: http://localhost:8080/helloworld/hws Adresa servletu pozo stáva z koreòového kon textu aplikácie (helloworld) a aliasu webového kom ponentu, teda servletu (hws). Ak ste postupovali správne, výsledok vášho úsilia by mal vyzera tak Obr. 6 ako na obr. 6. Keï budete servlet vola prvýkrát (prvýkrát zadáte uvedenú URL do prehliadaèa), urèi te si všimnete, e vykonanie jeho èinnosti a zaslanie výsledkov trvá pomerne dlho. To je práve z dôvodu všetkých inicializaèných operácií, ktoré musí aplikaèný server vykona pred prvým spustením servletu, resp. volaním jeho metódy service(). O týchto operáciách sme sa zmienili v sekcii o ivotnom cykle servletu. Pokia¾ v servlete alebo v aplikácii vykonáte nejaké zmeny, musíte najprv modifikovanú aplikáciu ulo i a následne opä umiestni na server. Predtým, samozrejme, nesmiete zabudnú zo servera odstráni pôvodnú aplikáciu (Undeploy), pokia¾ ste upravenú apliká ciu nepomenovali inak a nezmenili jej koreòový kontext (context root). ZÁVER. V druhej èasti seriálu o programovaní pre platformu J2EE sme vytvorili našu prvú aplikáciu obsahujúcu prvý webový komponent jednoduchý servlet vytvárajúci jed noduchý výstup. Aj keï týmto výstupom bol len neformátovaný text, je vám urèite jasné, e takto mô ete vytvára servlety generujúce kód HTML. Ukázali sme si, ako umiestni na šu aplikáciu na server a ako k nej pristupova pomocou webového klienta (browsera). Zdrojové kódy, ako aj vytvorenú aplikáciu v enterprise archíve (.ear) si mô ete stiahnu na webe PC REVUE (www.pcrevue.sk). V nasledujúcej èasti budeme pokraèova v programovaní servletov, opíšeme, ako pra cova s objektmi po iadaviek a odpovedí, a uká eme si opä nejaký príklad. Dovtedy dovi denia. Andrej Chu 8/2004 PC REVUE 107

P R O G R A M U J E M E HTML + TIME 6. èas : Animované menu I. Na tomto mieste u šiestykrát nachádzate opis príkladov, ktoré ukazujú mo nosti HTML+TIME. Je to rozšírenie pôvodných mo ností HTML, ktoré sa objavilo vo webovom prehliadaèi IE 5.0 (Microsoft Internet Explorer). Nie je to však iba súkromná iniciatíva firmy Microsoft. Rozšírenie mo ností nielen HTML, ale aj ïalších znaèkovacích jazykov bolo prijaté vo W3C (Word Wide Web Consortium) pod oznaèením SMIL (Synchronized Mul timedia Integration Language). Zo SMIL vychádzajú rozšírenia pre IE 5.5 druhá verzia HTML+TIME. A práve mo nosti tohto rozšírenia vám predstavujeme. O HTML+TIME by sa mohol zaujíma ka dý, kto chce zachyti nové trendy v programo vaní, súvisiace s presadzovaním sa znaèkovacích jazykov v oblastiach, kde donedávna pre vládali procedurálne jazyky. Aj v našom seriáli sme porovnali riešenie tej istej úlohy pro striedkami HTML+TIME s riešením v jazyku JavaScript. Ukázalo sa, e riešenie prostried kami HTML+TIME bolo jednoduchšie. Nejde tu však o to, aby znaèkovacie jazyky úplne nahradili procedurálne, skôr o to, aby sa mo nosti znaèkovacích a procedurálnych jazy kov vhodne dopåòali. Také tendencie sú avizované z viacerých zdrojov. Napríklad z dielne Microsoftu prenikajú chýry o sile XAML (Extensible Application Markup Language). Je to nový prostriedok na tvorbu aplikaèného programového rozhrania operaèného systému Longhorn. V tomto znaèkovacom jazyku prvkami a ich atribútmi mo no opísa vzh¾ad, ale aj správanie prvkov pou ívate¾ského rozhrania. Takto definované prvky mô u a spravidla aj majú spresnené správanie v procedurálnom jazyku. V prípade XAML to mô e by naprí klad jazyk C#. Ide teda o vhodné skåbenie znaèkovacieho a procedurálneho jazyka. Kým sa k nám dostane Longhorn, XAML a prostriedky na tvorbu aplikácií novej gene rácie, mô eme sa zabáva s jazykmi, ktoré máme u dnes k dispozícii. Mô e to by HTML s rozšírením TIME a skriptovací jazyk JavaScript. Ide o získanie citu pre to, kde má miesto znaèkovací jazyk, kde procedurálny a ako sa uskutoèòuje ich vzájomné skåbenie. Pri vytvorení príkladov HTML+TIME posilnených skriptmi v jazyku JavaScript vystaèíme s obyèajným textovým editorom. Na ich overenie staèí poklepa na vytvorený súbor. Ak v poèítaèi máme webový prehliadaè IE aspoò verzie 5.5, okam ite mô eme sledova, èi predpisy vyjadrené v prvkoch a atribútoch HTML+TIME zabrali a èi správne fungujú ob slu né funkcie vytvorené v jazyku JavaScript. V tomto èlánku uká eme nieko¾ko príkladov, ktoré ukazujú mo nos vyu itia HTML+TIME pri tvorbe menu. Vytvoríme zaujímavé efekty pri premiestòovaní polo iek menu na pozíciu urèenú pou ívate¾om. Okrem HTML+TIME vyu ijeme aj JavaScript. Ich kombináciou doká eme vytvori riešenie, ktoré je jednoduchšie ne riešenie v èistom Ja vascripte. Pomocou skriptov doká eme vyrieši aj úlohy, na ktoré samostatný HTML+ TIME nestaèí. A tak vzájomná symbióza jazykov JavaScript a HTML+TIME mô e by pro spešná a na riešenie niektorých úloh dokonca nevyhnutná. ÈO BUDEME RIEŠI. Podstatu úlohy vytvorenia animovaného menu ukazujú dve sním ky stránky na obr. 1. Prvá snímka zachytila premiestòovanie polo iek menu na pozíciu urèenú pou ívate¾om. Pohyb polo iek vyvoláva dojem, ako keby prvá polo ka strhla za sebou ostat né. Dá sa to dosiahnu tak, e rýchlos pohybu ka dej nasledujúcej polo ky je menšia. Na urèe nom mieste sa polo ky zoradia pod seba pozri druhú snímku. Pri pohybe myšou nad polo kami menu je aktuálna polo ka zvýraznená. Treba zabezpeèi volanie slu ieb, ktoré sa skrývajú pod jednotlivými polo kami. V našom prípade sa uspokojíme s tým, e budeme vidie údaj o naposledy volanej slu be. Menu nie je stále zobrazené. Zobrazuje sa iba pri stlaèení pra vého tlaèidla myši (kontextové menu), prièom sa zaène premiestòova na novú pozíciu z pre došlej pozície. Pri klepnutí myšou na niektorú polo ku treba vyvola zodpovedajúcu slu bu a súèasne sa menu skryje. Menu treba skry aj po klepnutí myšou mimo menu. Výpis 1: Presun polo ky menu 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 <html xmlns:t ="urn:schemas microsoft com:time"> <head> <title>menu_01</title> <?import namespace="t" implementation="#default#time2"> <style>.menu { position:absolute; left:10px; top:90px; height:20; width:150; border width:1px; border style:solid; text align:center; } </style> </head> <body > <h2>presun polo ky menu</h2> <span class="menu" id="m1" > Kuko </span> <t:animatemotion targetelement="m1" origin="parent" begin="5" dur="2" fill="freeze" path ="M 10 90 L 300 200" /> </body> </html> Na CD REVUE nájdete: príklady Opis riešenia postavenej úlohy vychádza z postupu, ktorý sa obyèajne pou íva pri rie šení podobných úloh: riešenie èiastkových problémov, kompletizácia spojenie a zovšeobecnenie riešenia èiastkových problémov, optimalizácia a zlepšenie prvotného kódu. V tomto èlánku uká eme riešenie èiastkových problémov. Kompletizáciu, optimalizá ciu a zlepšenie kódu si necháme do nasledujúceho èlánku. POHYB POLO KY MENU. Predpokladom na vyriešenie postavenej úlohy je vedie pre súva polo ku menu. Naším prvým cie¾om preto bude vytvori stránku, na ktorej bude pre sunutá jedna polo ka menu. Vidie to na obr. 2. Po zavedení stránky je zobrazená polo ka menu, ktorú vidie na predchádzajúcej snímke. Po uplynutí urèitého èasu bude táto po lo ka presunutá na inú pozíciu. Na druhej snímke vidie jej pozíciu po presune, ako aj drá hu, po ktorej bola presúvaná. Obr. 1 Animované menu Obr. 2 Presun polo ky menu Na predpísanie pohybu objektov na stránke je v SMIL urèený prvok animatemotion. Èo, kam a ako bude presúvané, mo no urèi hodnotami atribútov tohto prvku. Riešenie úlohy z obr. 2 je vo výpise 1. Polo ka menu je v našom príklade reprezentovaná prvkom span z riadka 16. Formu jeho zobrazenia urèuje predpis v tabu¾ke štýlov (riadky 6 a 11). Väzba prvku span na predpis štýlu je vytvorená zaradením prvku span do triedy Menu. Zabezpeèuje to hodno ta atribútu class="menu". V riadkoch 18 a 20 je prvok t:animatemotion, ktorý predpisuje pohyb prvku span. Ich vzájomný vz ah je daný hodnotou atribútu id prvku span a zadaním tej istej hodnoty pre atribút targetelement prvku t:animatemotion. Predpoklady na mo nos pou itia prvku t:animatemotion vytvárajú riadky 1 a 4. V pr vom riadku je definovaný priestor mien t. Vo štvrtom riadku je pre tento priestor mien impor tovaná implementácia time2 druhá verzia HTML+TIME. Prvky SMIL rozširujúce HTML budú uvádzané plne kvalifikovanými menami. To znamená, e pred vlastným menom bude dvoj bodka a zvolený priestor mien. V našom príklade je to prvok t:animatemotion. Význam atribútu targetelement prvku t:animatemotion sme u naznaèili. Predpisuje sa ním cie¾ový prvok, ku ktorému sa definovaný pohyb via e. Ostatné pou ité atribúty majú tento význam: origin urèuje poèiatok súradnicového systému. Zadaním origin="parent" predpisujeme, aby poèiatkom bola pozícia rodièovského prvku. V našom príklade to znamená, e to bude prvok body, a teda ¾avý horný roh okna pracovnej plochy prehliadaèa. begin urèuje zaèiatok pohybu. V našom príklade je èíselný údaj. Urèuje èas zaèiatku pohybu v sekundách, poèítaný od zavedenia stránky. dur doba trvania (duration) pohybu. Udáva sa v sekundách. Mo no zada aj desatiny sekundy. Napríklad hodnotou dur="0.2", resp. dur=".2" je doba presunu stanovená na dve desatiny sekundy. fill urèuje, èo sa má udia s prvkom po skonèení pohybu. Hodnotou freeze prikazujeme, aby bol zmrazený stav dosiahnutý pri skonèení pohybu prvok zostane zobrazený na cie¾ovom bode. path predpisuje cestu pohybu prvku. V našom príklade je zápisom M 10 90 predpísané presunutie (Move) na pozíciu x=10, y=90. Nasledujúci zápis L 300 200 predpisuje presun po priamke (Line) na pozíciu x=300, y=200. Predpokladom na uskutoènenie pohybu prvku je, aby mal absolútnu pozíciu. V našom prí klade je to vyjadrené v riadku 7. OBSLUHA UDALOSTÍ. Opísaným príkladom sme sa priblí ili k vyriešeniu postavenej úlohy tak, e vieme presúva polo ku menu. Nám však nestaèí, aby sa polo ka presu nula raz, ale aby sa presunula v dy po klepnutí na pravé tlaèidlo myši. Dosiahneme to vtedy, ak budeme vedie obsluhova udalosti a v závislosti od nich skrýva, zobrazova 108 PC REVUE 8/2004

P R O G R A M U J E M E a premiestòova prvok menu. Podstatu takej úlohy ukazuje obr. 3. Je tam polo ka menu s farebným zvýraznením, vyznaèené dráhy jej posunu a okienku zobrazené po vo¾be tejto polo ky menu. Našou úlohou bude vytvori stránku, ktorá bude spåòa tieto po iadavky: 1. Nech je na zaèiatku polo ka menu skrytá a nech je jej východisková poloha na ¾avom okraji pod nadpisom. 2. Po klepnutí na pravé tlaèidlo myši nech sa polo ka zobrazí a premiestni na miesto urèené pou ívate¾om pri klepnutí na myš. 3. Po presunutí kurzora myši nad polo ku menu nech sa zmení jej prezentácia tak, aby signalizovala vybranú polo ku. 4. Nech sa po presunutí kurzora mimo polo ky zvýraznenie odstráni. 5. Po klepnutí na ¾avé tlaèidlo myši nad polo kou menu nech je vyvolaná zodpovedajúca slu ba a nech je potom polo ka skrytá. Zodpovedajúca slu ba mô e znamena napr. zobrazenie okienka s oznamom. 6. Po klepnutí na ¾avé tlaèidlo myši mimo polo ky menu nech je táto polo ka skrytá. Opísaným po iadavkám vyhovuje stránka, ktorej kód je vo výpise 2. Porovnajme telo dokumentu (obsah prvku body) vo výpise 1 s novým riešením vo výpise 2. Vidíme, e prvok body má v novom riešení definovanú obsluhu udalosti oncontext menu a onclick. V ich obsluhe sú volané funkcie na posun menu, resp. na jeho skrytie. Výpis 2: Obsluha udalostí jednej polo ky menu 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 <html xmlns:t ="urn:schemas microsoft com:time"> <head> <title>menu_01</title> <?import namespace="t" implementation="#default#time2"> <style>.menu { position:absolute; left:10px; top:90px; height:20; width:150; display:none; border width:1px; border style:solid; text align:center; } </style> <script type="text/javascript" > // Východzia pozícia var x=10; var y=90; function PosunMenu() { M1.style.display='block'; A1.path=Cesta(x,y, event.clientx, event.clienty); A1.beginElement(); // Zaznamenanie pozície x=event.clientx; y=event.clienty; } function Cesta(xz, yz, xc, yc) { var c; c = " M " + xz + " " + yz; c += " L " + xc + " " + yc ; return c; } function SkryMenu() { M1.style.display='none'; } // Zmena zobrazenia polo ky pri presune kurzora nad a mimo function Nad (M) { M.style.backgroundColor='#ffcc00'; } function Mimo(M) { M.style.backgroundColor='#ffffff'; } // Obslu ná funkcia polo ky menu function OF1 () { alert("kuko"); } </script> </head> <body oncontextmenu="posunmenu(); return false;"; onclick = "SkryMenu();" > <h2>obsluha udalostí</h2> <span class="menu" id="m1" onclick="of1()"; onmouseover="nad(this)" onmouseout="mimo(this)" > Kuko </span> <t:animatemotion id="a1" targetelement="m1" origin="parent" begin="indefinite" dur=".2" fill="freeze" /> </body> </html> Prvku span pribudla obsluha udalosti onclick, onmouseover a onmouseout. V prvej z nich je volaná funkcia OF1 obslu ná funkcia prvej polo ky menu. Pri posunutí kurzora myši nad túto polo ku menu je volaná funkcia Nad. Pri odtiahnutí kurzora myši mimo po lo ky je volaná funkcia Mimo. Prvku t:animatemotion pribudol atribút id, má zmenu v hodnote atribútu begin, dur a nie je v òom definovaná hodnota atribútu path. Definovanie hodnoty atribútu id treba na to, aby sme s týmto prvkom mohli pracova v skriptoch. Zá pisom begin="indefinite" vy jadrujeme, e zaèiatok animá cie nie je definovaný. Musíme zabezpeèi, aby sa animácia za èala pri klepnutí pravým tlaèid lom myši, t. j. vo funkcii Posun Menu. Zmenou hodnoty dur overujeme rôznu dynamiku presunu. Hodnota atribútu path nie je definovaná, lebo nemô eme vedie, akú polohu urèí pou ívate¾ klepnutím na pravé tlaèidlo myši. Preto bude mo né hodnotu tohto atribútu urèi a vo funkcii PosunMenu, ktorá bola urèená na obsluhu udalosti oncontextmenu prvku body. Drobná zmena v porovnaní s kódom vo výpise 1 je aj v predpise štýlu pre prvky zara dené do triedy Menu. V riadku 8 pribudla vlastnos display. Hodnotou none predpisuje me, e prvky tejto triedy nebudú zobrazené. Zmenu tejto vlastnosti zabezpeèíme v ob slu ných funkciách udalostí. V novom riešení pribudol prvok script. V òom je kód funkcií urèených na obsluhu uda lostí. Vyu ívame v nich skutoènos, e Internet Explorer sprístupòuje objekty zodpove dajúce prvkom s názvami, ktoré sú dané hodnotou ich atribútu id. To nás oprávòuje s prvkom span manipulova v podobe objektu M1 a s prvkom t:animatemotion v podobe objektu A1. Pozrime sa teraz na premenné a funkcie, ktoré sú v našom kóde. Premenné x a y, definované v riadoch 15 a 16, sú urèené na zaznamenanie pozície polo ky menu. Na zaèiatku sú ich hodnoty rovnaké ako hodnoty vlastnosti štýlu left, resp. top, definované v riadku 7. Funkcia PosunMenu je volaná v obsluhe udalosti oncontextmenu prvku body. Vtedy má by polo ka menu zobrazená a následne presunutá na novú pozíciu. Zobrazenie polo ky dosiahneme zmenou vlastnosti štýlu display prvku span, t. j. objektu M1 (ria dok 20). Na presunutie polo ky na novú pozíciu potrebujeme definova hodnotu atri bútu path prvku t:animatemotion, t. j. objektu A1. Vyu ívame na to pomocnú funkciu Cesta. Dve dvojice bodov, ktoré sú odovzdané funkcii Cesta, predstavujú zaèiatoèný a cie¾ový bod presunu. Zaèiatok cesty urèujú hodnoty premenných x, y. Cie¾ cesty je urèe ný z hodnôt clientx a clienty objektu event. Internet Explorer v týchto vlastnostiach objektu event poskytuje polohu kurzora myši v okamihu vzniku udalosti v našom prí pade pri klepnutí na pravé tlaèidlo myši. V riadku 22 metódou beginevent objektu A1, t. j. prvku t:animatemotion, prikazujeme zaèa presun. Potom ešte zaznamenáme novú polohu do premenných x, y. Funkcia Cesta preberá súradnice dvoch bodov a vytvorí z nich textový re azec zodpo vedajúci atribútu path. V òom bude príkaz na presunutie (Move) na zaèiatok cesty a vy tvorenie priamky (Line) do cie¾ového bodu. Funkcia SkryMenu zadaním hodnoty none pre vlastnos display štýlu prvku span ob jektu M1 zabezpeèí, e polo ka menu na stránke nebude vidite¾ná. Funkcie Nad a Mimo preberajú objekt, nad ktorý sa presunul, resp. mimo ktorého sa dostal kurzor myši. Zmenou farby pozadia štýlu daného objektu sa zvýrazòuje, resp. ruší zvýraznenie zodpovedajúceho prvku. V obslu nej funkcii polo ky menu OF1 je metódou alert vyvolané zobrazenie okienka s oznamom. Pre úplnos treba uvies, e v obsluhe udalosti oncontextmenu prvku body je okrem volania funkcie PosunMenu prikázané vráti hodnotu false (riadok 52). Je to preto, aby Internet Explorer neponúkol svoje štandardné kontextové menu. Treba pripoji ešte poznámku k obsluhe udalosti onclick. Ak pou ívate¾ vyvolal túto udalos klepnutím na ¾avé tlaèidlo myši nad polo kou menu, je volaná funkcia OF1. Podstata šírenia tejto udalosti v hierarchii objektov dokumentu však zaruèuje, e tá istá udalos prebuble aj k prvku body, kde bude volaná funkcia SkryMenu. Ak pou ívate¾ klepne na ¾avé tlaèidlo myši mimo polo ky menu, bude volaná iba funkcia SkryMenu. Kompletizáciu tu opísaných riešení èiastkových problémov smerujúcich k získaniu ani movaného kontextového menu opíšeme v nasledujúcom èísle. Imrich Buranský Obr. 3 Premiestòovanie polo ky menu v obsluhe udalostí 8/2004 PC REVUE 109

P R O G R A M U J E M E Ako na Visual Basic.NET II 3. èas Obr. 2 Model trojvláknovej aplikácie V našom seriáli sa sna íme prenika do tajov programovacieho jazyka Visual Basic.NET 2003. Hoci sa v názve tohto jazyka stále nachádza slovíèko Basic, od pôvodného jazyka Basic, ktorý bol vyvinutý pred štyridsiatimi rokmi, sa Visual Basic.NET 2003 podstatne líši. Visual Basic v úsilí o dokonalos prešiel u dlhú cestu a právom mô eme hovori, e ide o plnohodnotný programovací nástroj, ktorý svojimi schopnos ami uspokojí znaènú cie¾ovú skupinu vývojárov a programátorov. Tentoraz si uká eme, ako naprogramova viacvlák novú aplikáciu, a takisto sa dozviete, ako z prostredia Visual Basicu.NET 2003 aktivova funkciu natívneho Windows API s názvom AnimateWindow. Experiment è. 6: Vývoj viacvláknovej aplikácie Vedomostná nároènos : 3/3 Èasová nároènos : 30 min. Visual Basic.NET umo òuje programátorom vyvíja aplikácie, ktoré doká u pracova s viacerými programovými vláknami. Táto skutoènos je ve¾mi dôle itá, preto e vám dovo ¾uje uskutoèòova viacero programových úloh na samostatných vláknach. Pomocou viac vláknového modelu mo no navrhnú a vyvinú lepšie škálovate¾né a pou ívate¾sky príve tivejšie aplikácie. Ak vaša aplikácia realizuje nároèné matematické výpoèty èi iné èinnosti, ktoré sú vo ve¾kej miere závislé od práce mikroprocesora, obyèajne je výhodné vytvori samostatné programové vlákno, ktorému zveríte na staros realizáciu istej výkonovo nároè nej operácie. Ideálna je pritom kolekcia dvoch vláken: Jedno vlákno predstavuje vlákno pou ívate¾ského prostredia, èo znamená, e na tomto vlákne dochádza k exekúcii prog ramového kódu, ktorý riadi interakciu pou ívate¾a s aplikáciou. Druhé vlákno je pracovné; obsahuje kód, ktorý realizuje kritickú èinnos, napríklad naèítanie dát z objemného súbo ru, výpoèet faktoriálov, násobenie matíc èi generovanie aritmetickej postupnosti èísel ného radu. Ak budete implementova dve programové vlákna, mô ete na jednej strane uskutoèòova intenzívne výpoèty, zatia¾ èo na druhej strane bude pou ívate¾ môc i naïa lej pracova s aplikáciou (pou ívate¾, samozrejme, nemá ani potuchy o tom, e jeho apli kácia disponuje nejakými vláknami). Obr. 1 Model jednovláknovej a dvojvláknovej aplikácie Ak ste programovali aplikácie vo Visual Basicu 6, v otázke vláken ste na výber prive¾mi nemali, preto e štandardným modelom bola jednovláknová aplikácia, teda aplikácia, ktorá pracovala iba s jedným vláknom. Pokia¾ pracujete v prostredí jazyka Visual Basic.NET, vaša pozícia je ove¾a výhodnejšia. Tu toti mô ete narába s to¾kými vláknami, s ko¾ kými budete chcie. V tomto smere sa Visual Basic.NET koneène vyrovnáva svojim kole gom, ako sú C# a natívne èi riadené C++. Rozdiel medzi jednovláknovou a viacvlákno vou aplikáciou v grafickej podobe vidíte na obr. 1. Z obrázka je zrejmé, e jednovláknová aplikácia obsahuje iba jedno vlákno (tzv. hlavné vlákno), ktoré plní úlohu vlákna pou ívate¾ského rozhrania a súèasne i pracovného vlákna. Jednovláknový aplikaèný model disponuje jednou nevýhodou: Ak bude zaslaná po iadavka na realizáciu výkonovo nároènej operácie, vlákno síce zaène túto po iadavku realizova, no u nie je schopné naïalej mapova ïalšie èinnosti (ako napríklad pou ívate¾ove vstupy), preto e je zaneprázdnené výkonom zaslanej po iadavky. Samozrejme, pomocou špeciálnych programátorských techník sa toto obmedzenie dá úspešne minimalizova, ale absencia ïalšieho programového vlákna je napriek tomu viac ako cite¾ná. Pri dvojvláknovej aplikácii je situácia radikálne odlišná: Aplikaèná doména je zlo ená z dvoch vláken, prièom vlákno po u ívate¾ského rozhrania i naïalej sleduje èinnos pou ívate¾a, zatia¾ èo pracovné vlákno má na starosti realizáciu všetkých po adovaných programových operácií. V prípade potreby mo no vytvori i aplikáciu s tromi èi viacerými vláknami. Ïalšie vlákno mô e plni rôzne úlohy, napríklad mô e ís o druhé hlavné alebo ved¾ajšie pracovné vlákno (obr. 2). Šiesty experiment bude demonštrova zostrojenie dvojvláknovej aplikácie, ktorá bude vypoèítava faktoriály prvých 25 èísel pomocou cyklu For...Next. Naša aplikácia bude ope rova s dvoma vláknami, z ktorých jedno bude realizova matematický výpoèet a druhé bude naïalej reagova na vstupy pou ívate¾a. Postupujte pod¾a nasledujúceho algoritmu: 1. Spustite Visual Basic.NET 2003 a vytvorte novú štandardnú aplikáciu pre systém Windows (Windows Application). 2. Na formulár vlo te jednu inštanciu ovládacieho prvku ListBox, ktorú budeme pou íva na uchovanie zoznamu vypoèítaných faktoriálov po adovaných èísel. Ak vám to nebude preká a, mô ete necha inštanciu implicitne pomenovanú (ListBox1). 3. Na formulár umiestnite jednu inštanciu ovládacieho prvku Button a jej vlastnosti upravte takto: Vlastnos Name Text Hodnota vlastnosti btnvypfakt Vypoèíta faktoriály 4. Poklepte na vytvorenú inštanciu a do tela spracovate¾a jej udalosti Click umiestnite tento fragment programového kódu: Dim PracovnéVlákno As Threading.Thread PracovnéVlákno = New Threading.Thread(AddressOf VýpoèetFaktoriálov) PracovnéVlákno.Name = "Pracovné vlákno" PracovnéVlákno.Start() Tento programový kód vytvára nové vlákno, nastavuje jeho meno a aktivuje kód, ktorý bude podrobený exekúcii na tomto vlákne. Pozrime sa na celý proces bli šie. Najskôr deklarujeme odkazovú premennú PracovnéVlákno, do ktorej budeme môc následne ulo i odkaz na inštanciu triedy Thread z menného priestoru System.Threading. Nové vlákno je v skutoènosti inštanciou triedy Thread, ktorej je pomocou delegáta ThreadStart odovzdaná pamä ová adresa vstupného bodu metódy, ktorej programový kód bude nové vlákno vykonáva. Aj keï to na prvý poh¾ad mô e vyzera komplikovane, presne takto celá mašinéria pracuje. Len èo je vytvorená inštancia triedy Thread, je aktivovaný jej paramet rický konštruktor, ktorý prijíma argument v podobe delegáta ThreadStart (tento delegát je v našom prípade vytvorený automaticky). Pripomeòme si, e delegáti pracujú ako typo vo bezpeèné funkèné ukazovatele, ktoré obsahujú odkazy na urèité cie¾ové entity. Takou to entitou je v našom prípade metóda, ktorej kód bude spracúvaný na novovytvorenom prog ramovom vlákne. Názov metódy je VýpoèetFaktoriálov, a ako si mô ete všimnú, ešte sme neuskutoènili jej definíciu. To o chví¾u napravíme, no v tejto chvíli si všimnite, e na to, aby mohol delegát nájs vstupný bod metódy, treba pou i špeciálny operátor Ad dressof. Operátor AddressOf je aplikovaný spoloène s názvom cie¾ovej metódy (Výpoèet Faktoriálov), nie je teda mo né, aby pôsobil osamotene. V okamihu, keï bude delegát ThreadStart po adova pamä ovú adresu metódy, operátor AddressOf mu ju pohotovo poskytne. Pomocou odovzdanej adresy mô e delegát nájs metódu, ktorej kód bude vykonávaný na novom programovom vlákne. Poznámka: Riadok zdrojového kódu, v ktorom dochádza k vytvoreniu inštancie triedy Thread, budí dojem, e konštruktoru inštancie je explicitne odovzdaná adresa metódy VýpoèetFaktoriálov. V skutoènosti je však vytvorený delegát ThreadStart a a tomu je odovzdaná adresa cie¾ovej metódy. Visual Basic.NET túto skutoènos zatieòuje, èo je na jednej strane výhodné (netreba písa viac programového kódu), ale na druhej strane je takýto prístup poznaèený i istými negatívami (programátorovi nemusí by jasné, èo kód v skutoènosti robí). Keby sme mali presne odzrkadli priebeh procesu zrodenia novej in štancie triedy Thread, vytvorenia delegáta ThreadStart a pou itia operátora AddressOf, mohli by sme pou i tento fragment kódu: Dim PracovnéVlákno As Threading.Thread PracovnéVlákno = _ New Threading.Thread( _ New Threading.ThreadStart(AddressOf VýpoèetFaktoriálov)) PracovnéVlákno.Name = "Pracovné vlákno" PracovnéVlákno.Start() V kóde mô ete vidie vytvorenie nového delegáta ThreadStart, ktorému je odovzdaná adresa metódy VýpoèetFaktoriálov. Ihneï po tom, èo je zrodená inštancia triedy Thread, vytvorí sa nové programové vlák no. Napriek tomu, e vlákno je vytvorené, ešte nie je aktivované. To znamená, e vlákno zatia¾ nevykonáva nijaký programový kód. Vytvorené, no ešte neaktivované programové vlákno sa nachádza v stave ThreadState.Unstarted. Vlákno aktivujeme pomocou verejne prístupnej inštanènej metódy Start. Táto metóda zašle spoloènému behovému prostrediu 110 PC REVUE 8/2004

P R O G R A M U J E M E platformy.net Framework po iadavku na aktiváciu vlákna. Metóda Start rovnako spôso bí zmenu stavu vlákna po zavolaní metódy sa vlákno prepne do stavu ThreadState. Running. Len èo je vlákno aktivované, dochádza na òom k zaèatiu exekúcie programo vého kódu cie¾ovej metódy. 5. Do tela triedy formulára Form1 vlo te programový kód metódy VýpoèetFaktoriálov: Private Sub VýpoèetFaktoriálov() Dim PoleFakt(25) As Decimal PoleFakt(0) = 1 PoleFakt(1) = 1 ListBox1.BeginUpdate() Me.Text = "Zaèal sa výpoèet faktoriálov na novom vlákne." For x As Byte = 0 To 25 If x = 0 Or x = 1 Then ListBox1.Items.Add("Faktoriál è. " & x & " je 1.") Else PoleFakt(x) = x * PoleFakt(x 1) ListBox1.Items.Add("Faktoriál è. " & x & " je " & _ PoleFakt(x) & ".") End If Next Me.Text = "Skonèil sa výpoèet faktoriálov na novom vlákne." ListBox1.EndUpdate() End Sub Poznámka: Faktoriál (symbol n!) mô eme vypoèíta pre ¾ubovo¾né prirodzené èíslo pod¾a tohto matematického vz ahu: n! = 1*2*3*4*... *(n 1)*n Napríklad 6! = 1*2*3*4*5*6 = 720 Faktoriál nuly je 1 (0! = 1). Metóda VýpoèetFaktoriálov musí ma presne takú istú signatúru ako delegát Thread Start. Povedané inak, metóda nesmie disponova nijakými formálnymi parametrami (a te da nemô e prijíma argumenty) a nesmie pracova ani so iadnou návratovou hodnotou. V tele metódy vypoèítavame faktoriály èísel z intervalu <0, 25>. Na výpoèet pou ívame cyk lus For...Next a vektorové (jednorozmerné) pole, do ktorého ukladáme získané celoèíselné hodnoty. Tieto hodnoty následne zobrazujeme v zozname ListBox1. Aby sme však predišli opakovanému prekres¾ovaniu zoznamu po vypoèítaní ka dého faktoriálu, pou ívame metódy BeginUpdate a EndUpdate. K naplneniu zoznamu ListBox1 teda dochádza a po vypoèítaní všetkých faktoriálov v okamihu, keï je zavolaná metóda EndUpdate. Obe metódy (Begin Update a EndUpdate) sú ve¾mi u itoèné a ich prínos oceníte v dy, keï budete potrebova umiestni do zoznamu mno stvo polo iek bez zbytoènej straty výkonnosti, ku ktorej mô e pri permanentnom prekres¾ovaní obsahu inštancie triedy ListBox dochádza. 6. Spustite aplikáciu (F5) a klepnite na tlaèidlo. Za urèitý èas, ktorý je závislý od taktova cej frekvencie vášho mikroprocesora, budú vypoèítané faktoriály prvých 25 celých èísel. Pokia¾ pracujete s poèítaèom, ktorý disponuje rýchlym CPU, budete vidie výsledky takmer okam ite, a to i napriek tomu, e faktoriál èísla 25 pozostáva z 26 cifier. Ak sa vám zdá, e výpoèet je príliš rýchly, mô ete do cyklu For...Next doplni kód na uspanie vlákna na urèitý poèet milisekúnd, napríklad Threading.Thread.Sleep(100). Všimnite si, e poèas výpoètu mô ete i naïalej pracova s aplikáciou, napríklad mô ete plynule meni jej horizontálny èi vertikálny rozmer. Pokia¾ by aplikácia pracovala iba s jed ným programových vláknom, tento druh interakcie by nebol mo ný. O tejto skutoènosti sa mô ete presvedèi ve¾mi jednoducho: Z tela spracovate¾a udalosti Click tlaèidla btn VypFakt odstráòte kód na vytvorenie a aktiváciu nového vlákna. Potom do tejto lokácie pridajte kód, ktorý bude vola metódu VýpoèetFaktoriálov. Keï spustíte aplikáciu a zaè nete výpoètovú operáciu, uvidíte, e zmena rozmerov formulára aplikácie nebude mo ná. Upravi rozmery formulára budete môc a po ukonèení výpoètu faktoriálov. Samozrejme, viacvláknová aplikácia mô e poèas realizácie výpoètu spracúva aj iné po iadavky, nemusí ís nevyhnutne iba o modifikáciu pou ívate¾ského rozhrania. Experiment è. 7: Animácia okna formulára pomocou API funkcie AnimateWindow Vedomostná nároènos : 2/3 Èasová nároènos : 15 min. 2. Do modulu vlo te deklarácie API funkcie AnimateWindow: Public Declare Auto Function AnimateWindow Lib "user32.dll" _ (ByVal hwnd As System.IntPtr, ByVal dwtime As Integer, _ ByVal dwflags As Integer) As Boolean Iste nie je prekvapujúce, e API funkciu treba pred jej pou itím nále ite deklarova. Vo Visual Basicu.NET 2003 pou ívame na tento úèel príkaz Declare, ktorého štruktúra je ve¾mi podobná tej, ktorú poznáte z Visual Basicu 6. V našej deklarácii sa však expli citne nachádza i k¾úèové slovo Auto, ktoré determinuje automatický spôsob práce s tex tovými re azcami. To znamená, e realizáciu operácií s textovými re azcami, ak bude ich uskutoènenie nevyhnutné, prenecháme na spoloèné behové prostredie, ktoré pod¾a názvu a charakteru API funkcie vyberie vhodný spôsob manipulácie s re azcami. Poznámka: Okrem k¾úèového slova Auto mô ete pou i i ïalšie dve k¾úèové slová, a síce Ansi a Unicode. Zatia¾ èo k¾úèové slovo Ansi vraví, e textové re azce budú konvertova né na hodnoty znakovej súpravy ANSI, pomocou k¾úèového slova Unicode mô ete nariadi konverziu re azcov na hodnoty znakovej súpravy Unicode. Ak nie je špecifikované nijaké k¾úèové slovo, implicitne je aplikovaný modifikátor Ansi. Funkcia AnimateWindow je schopná uskutoèni animáciu dialógového okna. Funkcia pracuje s tromi parametrami: 1. Manipulátor okna, ktoré má by animované (parameter hwnd typu System.IntPtr) 2. Èasový interval udávaný v milisekundách, ktorý oznaèuje dobu trvania animácie (parameter dwtime typu Integer) 3. Príznak oznaèujúci typ animácie (parameter dwflags typu Integer) Upozornenie: Uvedené parametre predstavujú parametre Visual Basicu.NET, ktoré ma pujú pôvodné parametre funkcie API. Presná podoba prototypu funkcie AnimateWin dow v C/C++ je nasledujúca: BOOL AnimateWindow( HWND hwnd, DWORD dwtime, DWORD dwflags ); Keï e Visual Basic.NET 2003 nepracuje s 32 bitovým neznamienkovým dátovým ty pom, nemo no parametre dwtime a dwflags (typu DWORD) presne mapova. Parame ter hwnd typu HWND mô eme mapova pomocou štruktúry System.IntPtr a na spraco vanie návratovej hodnoty nám zasa poslú i typ Boolean. Neznamienkové dátové typy budú implementované a v jazyku Visual Basic 2005. Keï e sa pred všetkými parametrami nachádzajú k¾úèové slová ByVal, argumenty budú týmto parametrom odovzdávané hodnotou (budú teda dodané kópie pôvodných argumentov). Po splnení svojej úlohy vracia funkcia AnimateWindow hodnotu typu Boolean: True v prípade úspechu, inak False. 3. Na formulár pridajte jednu inštanciu ovládacieho prvku Button a do tela spracovate¾a jej udalosti Click vlo te programový kód na aktiváciu API funkcie AnimateWindow: Dim frm As New Form Dim ManipulátorOkna As IntPtr = frm.handle Me.Text = CStr(AnimateWindow(ManipulátorOkna, 200, 524288)) frm.show() frm.text = "Manipulátor: " & ManipulátorOkna.ToString frm.activate() V prvom kroku vytvárame novú inštanciu triedy Form. Následne do premennej Manipu látorokna, ktorá je inštanciou štruktúry IntPtr, ukladáme manipulátor okna vytvorenej inš tancie triedy Form. Manipulátor pôsobí ako jednoznaèný identifikátor, pomocou ktorého mô e operaèný systém získa prístup k cie¾ovému formuláru. Získaný manipulátor mô eme pou i, no ešte predtým, ako ho odovzdáme funkcii AnimateWindow, ho pomocou kon verznej metódy ToInt32 prevedieme do podoby 32 bitového celého èísla. Do druhého para metra funkcie vlo íme hodnotu 200, ktorá vraví, e animácia okna bude trva dvesto milise kúnd. Poslednému parametru odovzdáme 32 bitovú reprezentáciu konštanty AW_BLEND. Táto konštanta je deklarovaná v hlavièkovom súbore WinUser.h vo svojej hexadecimálnej podobe (0x00080000). Konštanta AW_BLEND zabezpeèuje realizáciu prechodového efektu zobrazovania formulára. Návratovú hodnotu funkcie AnimateWindow zobrazujeme v titul kovom pruhu aktuálnej inštancie formulára (Me) a na zobrazené okno novovytvorenej inš tancie triedy Form explicitne presúvame i zameranie (pomocou inštanènej metódy Activate). Ján Hanák Navzdory faktu, e bázová kni nica tried platformy.net Framework obsahuje nieko¾ko tisíc riadených tried, ktoré zapuzdrujú znaènú funkcionalitu, mo no sa niekedy dostane te do situácie, keï istú úlohu nebudete môc rieši pomocou vstavaných tried. V týchto chví¾ach treba siahnu po natívnych funkciách aplikaèného programového rozhrania ope raèného systému Windows. Dobrou správou je, e i v prostredí Visual Basicu.NET 2003 mô ete funkcie Windows API deklarova a následne aktivova. V tomto experimente si predvedieme, ako pou i funkciu AnimateWindow na animovanie formulára. Postupujte pod¾a uvedených inštrukcií: 1. Vytvorte projekt štandardnej aplikácie pre systém Windows (Windows Application) a zaèleòte do neho jeden programový modul (Project Add Module). 8/2004 PC REVUE 111

P R O G R A M U J E M E PHP5 je vo finále / 4. èas : Statické èleny triedy a dediènos Na CD REVUE nájdete: príklady V predošlých troch èíslach ste na tomto mieste mali mo nos vidie èlánky, ktorých názov informoval o tom, e PHP5 ide do finále. V polovièke júla 2004 bola uverejnená finálna verzia PHP5.0.0. To je dôvod, preèo je v názve vo¾ne nadväzujúcich èlánkov venovaných tomuto produktu zmena. Namiesto PHP5 ide do finále budeme nové mo nosti rozšíre ného skriptovacieho stroja uvádza pod názvom PHP5 je vo finále. S novou verziou pri chádzajú aj nové mo nosti. My sme zaèali skúma zmeny, ktoré prináša v oblasti objek tovo orientovaného programovania. Obr. 1 Finálna verzia PHP5.0.0 je k dispozícii od 13. 7. 2004 Výpis 2: Nová definícia premennej $x v rozširujúcej triede 02_staticd_x.php 30 31 32 33 34 35 36 37 38 class CB extends CA { public $x="?"; public function CB($x) { $this >x=$x; echo "CB::CB($this >x)<br />\r\n"; } } Výpis 3: Nová definícia statickej premennej $p v rozširujúcej triede 04_staticd_p.php 30 31 32 33 34 35 36 37 38 class CB extends CA { public static $p="??"; public function CB($x) { $this >x=$x; echo "CB::CB($this >x)<br />\r\n"; } } Výpis 4: Nová definícia funkcie F v rozširujúcej triede 06_staticd_F.php V predošlom èlánku sme skúmali statické èlenské premenné aj funkcie triedy. Zamerali sme sa na overenie ich pou itia v samostatnej triede, ako aj mimo triedy. Ukázali sme, e prístup k nim mo no dosiahnu zápisom c::$p, resp. c::s(), kde c je meno triedy, p static ká premenná a S statická funkcia triedy. Vo funkciách triedy sa dá pristupova k statickým èlenským premenným a funkciám aj pou itím k¾úèového slova self, t. j. zápisom self::$p, resp. self::s(). Na doplnenie mozaiky o statických èlenoch (premenných, resp. funkciách) triedy treba preskúma, aké je ich pou itie v odvodených rozširujúcich triedach. Po znamenajme, e overovanie mo ností nového PHP robíme s verziou 5.0.0RC2 (Release Can didate) vo verzii Windows s webovým serverom MS IIS 5.1. Táto verzia PHP bola na adre se http://snaps.php.net dostupná u v druhej polovici marca 2004, hoci oficiálny dátum uvo¾nenia RC2 bol 25. 4. 2004. POKUSNÝ SKRIPT. V predošlom èlánku sme robili experimenty so skriptmi, v ktorých sme skúmali mo nosti pou itia statickej premennej aj funkcie triedy. Poznatky, ku ktorým sme sa prepracovali, sú zu itkované v príklade, ktorý je vo výpise 1 (nájdete na prilo enom CD). Je tam aj zárodok triedy CB, ktorú vyu ijeme na skúmanie pou ite¾nosti statických èle nov v rozširujúcej triede. Trieda CA má verejnú statickú premennú $p (riadok 8) a aj verejnú statickú funkciu S (riadky 19 a 24). Okrem nich je definovaný konštruktor (funkcia CA) a funkcia F. Konštruktor je pou itý na prevzatie hodnoty, ktorú zapíše do verejnej (public) èlenskej premennej $x. V statickej funkcii S je výpis hodnoty èlenskej premennej $x v riadku 17 ponechaný v komentári spolu s uvedením chyby, ktorú nám skriptovací stroj oznámi pri volaní tejto funkcie. Pripomína nám to poznanie, ku ktorému sme sa dopracovali v predošlom èlán ku, e v statickej funkcii nemo no robi prístup k nestatickým èlenským premenným ani vola nestatické funkcie triedy. Prístup k statickej pre mennej $p je v riadku 18 vykonaný s uvedením mena triedy a v riadku 19 s uvedením k¾úèového slova self. Funkcia F je pou itá na výpis hodnoty èlenskej pre mennej $x aj hodnoty statickej èlenskej premennej $p. V porovnaní so statickou funkciou S je rozdiel vo vypiso vanom texte. V oboch prípadoch je tam uvedené meno triedy CA. Za dvojicou dvojbodiek je písmeno S, resp. F, ktorým budeme rozlišova, o ktorú funkciu ide. Potom nasleduje poradové èíslo príkazu. V riadkoch 30 a 37 je kód triedy CB, ktorá rozširu je (extends) triedu CA. Zvykne sa takisto vravie, e trie da CB je odvodená od triedy CA, a aj to, e trieda CA je rodièovskou triedou triedy CB. V opisovanom príkla de trieda CB má definovaný iba konštruktor. Naším cie¾om je zisti, ako sa prostredníctvom objektu triedy CB dostaneme k statickej premennej $p Obr. 2 Výsledok pou itia statickej premennej a funkcie s rozširujúcou triedou a k statickej funkcii S jej rodièovskej triedy. Preto s ob jektom triedy CB urobíme také isté úkony ako s objek tom triedy CA. Objekt $A triedy CA je vytvorený v riadku 40. Nasleduje priradenie hodnoty statickej premennej $p. 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 class CB extends CA { public function CB($x) { $this >x=$x; echo "CB::CB($this >x)<br />\r\n"; } public function F () { echo "CB::F1: $this >x <br />\n"; echo "CB::F2:". self::$p." <br />\n"; echo "CB::F3:". CA::$p." <br />\n"; echo "CB::F4:". parent::$p." <br />\n"; } } Potom je prostredníctvom objektu $A volaná statická funkcia S a funkcia F. Statická funk cia S je volaná aj uvedením mena triedy. Tak však nemo no vola nestatickú funkciu trie dy. Preto je príslušný kód uvedený v komentári (riadok 48). Opísané manipulácie s objektom $A triedy CA sú vykonané aj s objektom $B triedy CB riadky 50 a 58. Poslednými dvoma príkazmi echo je vypísaná jednak hodnota premennej $x ka dého objektu, ako aj hodnota statickej premennej $p. K nej pristupujeme uvedením mena trie dy CA (riadok 61) a uvedením triedy CB (riadok 62). Opísaným skriptom získame stránku, ktorá je na obr. 2. Získaný výsledok nás vedie k takýmto záverom: Prístup k statickej èlenskej premennej triedy sa dá dosiahnu nielen uvedením mena danej triedy, ale aj uvedením mena rozširujúcej (odvodenej) triedy (porovnaj riadky 41 a 52). Prístup k statickej èlenskej funkcie triedy sa dá dosiahnu nielen uvedením mena danej triedy alebo objektu tejto triedy, ale aj uvedením mena rozširujúcej triedy alebo objektu rozširujúcej triedy (porovnaj riadky 45 56, 47 58). Hodnota statickej premennej je rovnaká pre danú aj rozširujúcu triedu (pozri vypísanú hodnotu premennej $p v posledných dvoch riadkoch na obr. 2). S odvodenou triedou získavame teda oprávnenie manipulova so statickými premennými jej rodièovskej triedy. V nasledujúcich pokusoch budeme zis ova, ako je to s ïalšími právomo cami dedièa. Mo no v odvodenej triede predefinova statickú premennú a funkciu rodièa? PRÁVA DEDIÈA K STATICKÝM PREMENNÝM. Všeobecné zásady uplatòova né pri dediènosti tried umo òujú rozširujúcej triede pou íva všetky verejné (public) aj chránené (protected) premenné rodièovskej triedy. Rozširujúca trieda má aj právo ich pre definova, t. j. vytvori si svoju vlastnú modifikáciu rovnomenných premenných. V našom prvom príklade je v triede CA definovaná verejná premenná $x (riadok 7). Vyu ijúc právo potomka vytvori svoju vlastnú modifikáciu premennej $x, trieda CB mô e by definovaná tak, ako je to vo výpise 2. Je tam iba nové znenie triedy CB, preto e zvy šok kódu mô eme na naše experimenty necha nezmenený. Uvádzame však èíslovanie riadkov z celého zdrojového textu príkladu. Proti uvedenému predefinovaniu premennej skriptovací stroj nenamieta a takto upra vený skript pracuje bez chybového hlásenia. Inou otázkou je, èi také predefinovanie pre 112 PC REVUE 8/2004

P R O G R A M U J E M E Výpis 5: Nová definícia funkcií F aj S v rozširujúcej triede 07_staticd_FS.php 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 class CB extends CA { public function CB($x) { $this >x=$x; echo "CB::CB($this >x)<br />\r\n"; } public static function S () { echo "CB::S2:". self::$p." <br />\n"; echo "CB::S3:". CA::$p." <br />\n"; } public function F () { echo "<b>volanie parent::s()</b><br />\n"; parent::s(); echo "<b>volanie self::s()</b><br />\n"; self::s(); } } mennej má zmysel. Z dostupných zdrojov toti nemo no posúdi, ako by sme mohli vyu i rovnomenné premenné základnej a rozširujúcej triedy. Mo ná alternatíva pre prí stup k rodièovskej premennej sa núka v pou ití konštrukcie: parent::$x="rodicovske x"; To však vedie k chybe: "Access to undeclared static property" prístup k nedeklarova nej statickej vlastnosti. Pokúsme sa vytvori novú definíciu aj statickej premennej $p. Verzia triedy CB, kde sa o to pokúšame, je vo výpise 3. Takéto naše poèínanie skriptovací stroj odmení chybovým hlásením: Fatal error: Cannot redeclare property static public CA::$p in class CB in C:\!IB\! Publikacie\!PC_Revue\PHP5\Priklady\04\04_staticd_p.php on line 38 V porovnaní s pokusom o predefinovanie verejnej nestatickej premennej, kde sme ivili nádej o zmysluplnosti takého predefinovania, je to èistejšie. V tomto prípade nás skriptovací stroj hneï upozornil na neprípustnos nášho poèínania. Pre nás z toho vyplýva ponauèenie: Statickú premennú v rozširujúcej triede nemo no predefinova. Overíme, ako je to s predefinovaním funkcií triedy. PRÁVA DEDIÈA K STATICKÝM FUNKCIÁM. Oba pokusy o predefinovanie pre mennej rodièovskej triedy boli neúspešné. Pozrieme sa na to, ako je to v rozširujúcej trie de s mo nos ou predefinovania funkcií. Vo výpise 4 je triedou CB predefinovaná funkcia F. Podobá sa na rovnomennú funkciu rodièovskej triedy. Rozdiel je vo vypisovanom texte. Namiesto CA je tam CB, èím budeme môc vo výsledku rozpozna, ktorá z funkcií bola volaná. Navyše je tam príkaz v riadku 43, ktorý ukazuje mo nos odvola sa na statickú èlenskú premennú rodièovskej triedy uve dením k¾úèového slova parent (rodiè). Výsledok, ktorý dostaneme takto upraveným skriptom, bude podobný výsledku z obr. 2. Rozdiel bude v èasti: Volanie $B >F(). V tomto prípade tam bude: Volanie $B >F() CB::F1: B CB::F2:Juj CB::F3:Juj CB::F4:Juj Vo vz ahu k pou itiu statických èlenských premenných sa ponúka záver: V rozširujúcej triede mo no urobi prístup k statickej premennej rodièovskej triedy s uvedením k¾úèového slova parent. Rozšírme triedu CB o predefinovanie nielen funkcie F, ale aj statickej funkcie S. Nová definícia triedy CB je vo výpise 5. Nová definícia statickej funkcie S triedy CB sa od definície rovnomennej statickej funk cie rodièovskej triedy líši vypisovaným textom namiesto CA vypisujeme CB. V novej defi nícii funkcie F sme sa zamerali na volanie statických funkcií. Príkazom v riadku 47 voláme statickú funkciu S rodièa a v riadku 49 statickú funkciu vlastnej triedy. Výsledok, ktorý zís kame, sa v porovnaní s výsledkom z obr. 1 líši v takmer celej èasti, kde pracujeme s objek tom B. V tomto prípade dostaneme: Vytvorenie objektu $B CB::CB(B) Volanie $B >S() CB::S2:Juj CB::S3:Juj Volanie $B >F() Volanie parent::s() CA::S2:Juj CA::S3:Juj Volanie self::s() CB::S2:Juj CB::S3:Juj Volanie CB::S() CB::S2:Juj CB::S3:Juj Výpis 6: Definovanie a pou itie konštanty 08_const.php 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 <html> <body> <?php Výsledok experimentu nás oprávòuje vyslovi tieto závery: V rozširujúcej triede mo no predefinova statickú funkciu rodièovskej triedy. Volaním statickej funkcie prostredníctvom objektu je vyvolaná statická funkcia zodpovedajúca typu objektu. V našom prípade príkazom $A S() je volaná funkcia defi novaná v triede CA, zatia¾ èo príkazom $B S() je vyvolaná funkcia definovaná v triede CB. V kóde rozširujúcej triedy je uvedením k¾úèového slova self vyvolaná statická funkcia danej triedy. V našom príklade je tak v riadku 49 vyvolaná funkcia S danej triedy CB. V kóde rozširujúcej triedy je uvedením k¾úèového slova parent vyvolaná statická funkcia rodièovskej triedy. V našom príklade je tak S v riadku 47 vyvolaná funkcia S triedy CA. Preskúmali sme viaceré aspekty pou itia statických premenných a funkcií triedy. Teraz sa pozrieme na to, aké sú mo nosti na definovanie konštánt. KONŠTANTY TRIEDY. Statické èleny triedy vytvárajú taký spoloèný priestor pre trie du a všetky jej objekty, ktorý mô e by zmenený. Mô e sa však vyskytnú situácia, keï by sme potrebovali, aby sa k triede dal priradi priestor nemenný jedna alebo viac konštánt. Príklad triedy, v ktorej je definovaná konštanta, je vo výpise 6. Konštanta c triedy CA je definovaná v riadku 7. Súèas ou definície konštanty je prirade nie jej hodnoty. Treba upozorni na to, e na rozdiel od definície premennej pred názvom konštanty nie je znak dolára. Vo funkcii F je zistená hodnota konštanty zápisom mena triedy aj zápisom k¾úèového slova self. Ani v tomto prípade nie je uvedený znak dolára, ako je to v prípade statických premenných. Aj mimo triedy sa dá získa hodnota konštanty. V našom príklade je to v riadku 26. Potom nasleduje volanie funkcie F prostredníctvom objektu $A. Opísaný skript vytvorí stránku s takýmto textom: Vytvorenie objektu $A CA::CA() CA::c=kuk Volanie $A >F() CA::c=kuk self::c=kuk V uvedenom príklade sú viaceré programové konštrukcie vedúce k chybám. Tie sú však uvedené v komentároch spolu s chybovým hlásením, ktoré vydal skriptovací stroj. V riadku 9 je pokus o priradenie klasifikátora public ku konštante, èím by sa mohli defi nova prístupové práva ku konštante. To však nie je mo né vedie to k chybe. V riadkoch 18 a 19 je pokus o priradenie novej hodnoty konštante. Vedie to k chybe neoèakávaný znak priradenia. V riadku 25 je pokus o prístup ku konštante c prostredníctvom objektu $A. Nevedie to síce k chybe, ale iba k oznamu o neexistencii vlastnosti (property) èi e èlenskej premen nej c triedy CA. ZÁVER. Tak ako sme podrobne overili pou ite¾nos statických èlenov triedy vrátane ich prejavov pri dediènosti a sna ili sme sa o vyvodenie zovšeobecòujúcich záverov, bolo by mo né podrobnejšie preskúma aj pou itie konštánt. V tomto èlánku však u na to nie je priestor a v nasledujúcom sa budeme venova abstraktným triedam a rozhraniam. Imrich Buranský class CA { const c="kuk"; // public const c="kuk"; // Parse error: parse error, unexpected T_CONST, expecting T_VARIABLE public function CA() { echo "CA::CA()<br />\r\n"; } public function F () { echo "CA::c=". CA::c." <br />\n"; echo "self::c=". self::c." <br />\n"; // CA::c="juj"; // Parse error: parse error, unexpected '=' // self::c="juj"; // Parse error: parse error, unexpected '=' } } echo "<b>vytvorenie objektu \$A</b><br />\n"; $A = new CA(); // echo "\$A >c=".$a >c."<br />\n"; // Notice: Undefined property: CA::$c echo "CA::c=".CA::c."<br />\n"; echo "<b>volanie \$A >F()</b><br />\n"; $A >F();?> </body> </html> 8/2004 PC REVUE 113

P R O G R A M U J E M E Programujeme v jazyku C# 23. èas V tejto èasti budeme pokraèova v téme, ktorej sa venovali predchádzajúce dve èasti toh to seriálu, a to súborom a IO systému v.net Frameworku. Predchádzajúce pokraèovanie sme zakonèili základným rozprávaním o triede File, tentoraz prichádzajú na rad prúdy. PRÚDY. Prúdy v programátorskom kontexte predstavujú toky dát od nášho programu smerom k externému zdroju (súboru) alebo opaène od zdroju k programu. V prvom prí pade ide o výstupné prúdy, do ktorých program zapisuje, v druhom o vstupné prúdy, z ktorých program èíta. Zdrojom mô e by akýko¾vek externý prostriedok, ktorý je schopný prijíma alebo poskytova toky dát, teda napríklad súbor, socket alebo aj vyhradená èas pamäte (pole slú iace ako bajtový prúd). Vïaka takejto abstrakcii, ktorú zavedenie prú dov umo nilo, sa netreba stara o rôzny postup pri prístupe k zdrojom a prostriedkom (zápis a èítanie). O všetko sa postarajú špecifické implementácie, ukryté v rôznych trie dach prúdov, ktoré však majú navonok vopred definované univerzálne rozhranie. Preto sa vaša aplikácia nemusí stara, akým spôsobom sú fyzicky dáta zasielané, resp. èítané zo zdroja. V kni niciach.net Frameworku je všeobecný prúd reprezentovaný abstraktnou triedou Stream. Na rozdiel od Javy, kde sú dve základné triedy na prácu s prúdmi, jedna repre zentujúca abstraktný vstupný prúd a jedna abstraktný výstupný prúd, máme tu teda iba jednu základnú triedu. Táto trieda (Stream) je abstraktná a slú i na definovanie základ ného rozhrania, ktoré majú poskytova všetky prúdy. Prúdy by mali poskytova jednu alebo viacero z funkcií: zápis (write), èítanie (read) a posun (seek). Na to, aby aplikácia mohla zisti, ktorú z týchto funkcií daná trieda prúdu podporuje, slú ia metódy CanWrite(), CanRead() a CanSeek(). Tieto metódy vracajú logickú hodnotu v závislosti od toho, èi prúd podporuje daný typ operácie. Na zápis a èítanie slú ia metódy Write() a Read(). Tieto dve metódy musí programátor prekry pri vlastnej implementácii prúdu. Metóda Write() preberá ako parameter pole bajtov, tzv. buffer, obsahujúce dáta, ktoré majú by zapísané. Druhým parametrom je pozícia prvého bajtu v bufferi, ktorý má by zapísaný do prúdu, a tretím poèet bajtov, ktoré majú by zapísané. Metóda Read() má úplne rovnaký zoznam parametrov, iba e s tým rozdielom, e do buffera budú ukladané naèítané údaje, prièom druhým a tretím parametrom špecifikujete úsek buffera (posun a då ku), kde budú dáta ukladané. BUFFEROVANIE. Trieda Stream predpokladá aj mo né pou itie bufferovaných prú dov. Bufferované prúdy majú tú vlastnos, e dáta do nich zapísané nemusia by okam ite odoslané (ulo ené) na cie¾ové zariadenie, resp. naèítané údaje nie sú hneï k dispozícii prijímajúcej aplikácii, ale sú odosielané alebo prijímané v dávkach. Takto implementova né triedy prúdov väèšinou obsahujú nejaký interný buffer, napríklad pole bajtov, do kto rého zapisujú prijaté dáta. Keï buffer dosiahne urèitú ve¾kos, resp. sa zaplní, sú tieto dáta odoslané k cie¾ovému zariadeniu, resp. k aplikácii. Na prvý poh¾ad sa mô e zda, e je to zbytoèné, preto e objem prenesených dát je rovnaký ako pri konvenènom okam itom odosielaní (nebufferovaní). V skutoènosti sa však ukázalo, e bufferovanie význam ným spôsobom pozitívne ovplyvní rýchlos a efektívnos prenosu, preto e pri ka dej komunikácii, teda pri ka dom prenose, je spotrebovaná urèitá èas prostriedkov, ktorej ve¾kos príliš nezávisí od objemu prenášaných dát. Jednoducho povedané, isté operácie musia by vykonané bez oh¾adu na to, èi budete prenáša 1 alebo 1000 bajtov. Práve vïaka minimalizácii takejto ré ie dosiahnutej bufferovaním sa táto technika ukázala ako ve¾mi výhodná, a preto sa èasto pou íva v najrôznejších zariadeniach. Jedinou mo nou slabinou tohto prístupu je fakt, e pokia¾ dôjde k nepredvídanej situácii (napr. výpadok elektriny, pád systému a pod.), dáta, ktoré sú zatia¾ len v bufferi a neboli ešte odoslané, sa stratia. Preto je vhodné voli optimálnu ve¾kos buffera, aby sa minimalizovali spotre bované prostriedky na prenos dát a aby sa zároveò minimalizoval objem stratených dát pri prípadnom výpadku systému. Na druhej strane nám buffer poskytuje mo nos odvo la u odoslané dáta jednoducho zmazaním buffera. Buffer je odosielaný (vyprázdòovaný, pou íva sa aj pojem spláchnutý ) po naplnení (alebo èiastoènom naplnení v závislosti od implementácie) automaticky a takisto by mal by vyprázdnený aj pri zatvorení prúdu, èo sa v triede Stream deje pomocou metódy Close(). V prípade, e chcete, aby boli dáta spláchnuté z buffera explicitne, napr. po zapí saní nejakých dôle itých dát, o ktorých chcete ma istotu, e naozaj boli zapísané, mô ete pou i metódu Flush(), ktorá slú i práve na tento úèel. Bufferovaný prúd je v kni niciach tried.net Frameworku reprezentovaný triedou BufferedStream. Táto trieda je odvodená od triedy Stream a implementuje všetky metódy potrebné na bufferovanie prúdov. Tento prúd mô e by pou itý ako vstupný aj ako výstupný, na rozdiel od Javy, ktorá rozlišuje, ako som spomínal, medzi vstupnými a výstupnými prúdmi. Prúdy v.net Frameworku však fungujú na rovnakom princípe zapuz drovania ako prúdy v Jave. Pri bufferovaní teda staèí objekt prúdu, ktorý chcete buffero va, odovzda ako parameter konštruktoru triedy BufferedStream: // predpokladáme, e máme k dispozícii objekt prúdu v premennej stream BufferedStream bs = new BufferedStream(stream); Takto skonštruovaný objekt bufferovaného prúdu u mô ete pou íva ako hociktorý prúd s tým, e oba¾ujúca trieda sa u postará o bufferovanie. Trieda BufferedStream poskytuje ešte jeden konštruktor, ktorý preberá ako prvý parameter takisto prúd, ktorý má zapuzdri, ale má ešte jeden parameter typu int, ktorým špecifikujete ve¾kos buffera v bajtoch. V prípade, e túto mo nos nevyu ijete, bude ve¾kos buffera nastavená impli citne na 4096 bajtov (4 KB). SÚBOROVÝ PRÚD FILESTREAM. Trieda FileStream predstavuje implementáciu prú dov na prácu so súbormi. Rozširuje triedu Stream a jej inštanciu vytvára pri práci so súbor mi trieda File. Podporuje implicitne bufferovanie, tak e ju nemusíte zapuzdrova do iného bufferovaného prúdu (napr. BufferedStream). Tak e teraz u máme všetky základy na to, aby sme sa mohli zaèa venova prúdom v spolupráci so súbormi. Základnou metódou na vytvorenie súboru je Create(), definovaná v triede File. Tejto metóde odovzdáte ako parameter re azec špecifikujúci meno súboru, ktorý sa má vytvori. Ten mô e by opä špecifikovaný absolútnou alebo relatívnou ces tou. Pokia¾ chcete špecifikova ve¾kos buffera, mô ete tak uèini pou itím druhého para metra pre a enej verzie metódy Create(). Súbor je vytvorený a zároveò otvorený na èíta nie aj zápis. V prípade, e daný súbor u existuje, bude existujúci nahradený novovytvo reným súborom. To neplatí, pokia¾ je existujúci súbor typu read only (len na èítanie), v takom prípade je vyvolaná výnimka UnauthorizedAccessException. Metóda vám vráti in štanciu triedy FileStream, ktorú mô ete pou i na zápis potrebných údajov do súboru. Po skonèení práce so súborom (resp. prúdom) nezabudnite prúd zatvori volaním metódu Close(), inak sa mô e sta, e nejaké dáta nebudú ulo ené. V nasledujúcom príklade si uká e me vytvorenie, zápis a zatvorenie súboru: using System; using System.IO; using System.Text; class FileStreamExample { public static void Main() { FileStream fs = File.Create("test.out"); byte[] data = new UTF8Encoding(true).GetBytes("Test zápisu do súboru."); try { fs.write(data, 0, data.length); fs.close(); } catch (Exception) { Console.WriteLine("Chyba pri manipulácii so súborom!"); } } } V tomto príklade sme vytvorili súbor s názvom test.out v aktuálnom pracovnom adre sári a zapísali sme doò re azec. Re azec je skonvertovaný na pole bajtov pomocou metó dy GetBytes() triedy UTF8Encoding, preto e metóda Write() triedy FileStream doká e pra cova len s po¾om bajtov ako bufferom urèeným na zápis. Pre triedu UTF8Encoding sme importovali priestor názvov System.Text. Bli šie sa jej venova nebudeme, spomeniem len to¾ko, e slú i na prácu s textom v kódovaní Unicode 8. Priestor názvov System.Text obsa huje viacero tried na prácu s textami v rôznych kódovaniach, napr. aj ASCII alebo UTF7. Jednotné rozhranie abstraktnej triedy Encoding umo òuje rovnakú manipuláciu s re az cami v rôznych kódovaniach, prípadne implementáciu vlastného typu kódovania. Po skonèení zápisu nesmiete zabudnú na zatvorenie súboru. V nasledujúcej èasti sa nauèíme, ako zapísané dáta spätne naèíta. ZÁVER. Tentoraz sme sa v našom seriáli dostali k prúdom a k tomu, akým spôsobom je previazané pou itie súborov a prúdov. Nabudúce si uká eme obšírnejšie mo nosti spo lupráce prúdov a súborov. Takisto sa nauèíme pou íva textové prúdy. Zatia¾ vám elám príjemné letné dni. Andrej Chu 114 PC REVUE 8/2004

S E R V I S Tipy a triky pre Windows LIMIT VE¼KOSTI REGISTROV (XP) Limit ve¾kosti registrov (Registry Size Limit RSL) urèuje celkové mno stvo operaènej pamäte a diskového priesto ru, ktoré mô e by obsadené dátami registrov. Je to nieèo ako globálna kvóta pre registre. Obr. 1 Nastavenie limitu ve¾kosti registrov V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE \ System \ CurrentControlSet \ Control a vytvorte v nej novú (prípadne modifikujte existujúcu) polo ku DWORD s názvom RegistrySizeLimit. Hodnota tejto polo ky musí ma då ku 4 bajty, ináè bude ignorovaná. Ak jej priradíte hod notu menšiu ako 4 MB, nebude sa bra do úvahy. Pri hodno te väèšej ako 80 % stránkovacieho súboru bude zní ená na 80 % stránkovacieho súboru (predpokladá sa, e stránkovací súbor je v dy väèší ako 4 MB). Ak jej priradíte hodnotu 0xffffffff (obr. 1), pou ije sa maximálna mo ná hodnota. Zmeny sa prejavia po reštarte Windows. Nastavenie: Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ System \ CurrentControlSet \ Control] Názov: RegistrySizeLimit Typ: REG_DWORD Hodnota: (0xffffffff = maximum) UPOZORNENIE PRED PRIHLÁSENÍM (2000/XP) Vo Windows 2000/XP mo no nastavi, aby sa u ívate¾om pred prihlásením zobrazovalo hlásenie s ¾ubovo¾ným textom, napríklad bezpeènostné upozornenie vz ahujúce sa na sie a pod. V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE \ SOFTWARE \ Microsoft \ Windows NT \ CurrentVersion \ Winlogon. Nájdete v nej dve textové polo ky s prázdnou hodnotou LegalNoticeCaption a LegalNoticeText. Textovej polo ke LegalNoticeCaption priraïte hodnotu zodpovedajúcu po adovanému názvu okna s upozorne ním a textovej polo ke LegalNoticeText priraïte hodnotu zodpovedajúcu varovnému hláseniu. Zmeny sa prejavia po reštarte Windows. Nastavenie: Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ SOFTWARE \ Microsoft \ Windows NT \ CurrentVersion \ Winlogon] Názov: LegalNoticeCaption, LegalNoticeText Typ: REG_SZ (textová polo ka) PRÍSTUP K CD ROM MECHANIKE (2000/XP) Keï e aj CD médium je diskové zariadenie, je vo Windows 2000/XP v sieti štandardne zdie¾aná CD ROM mechanika. Editáciou registrov sa však dá nastavi, aby k médiu v CD ROM mechanike mali prístup všetci administrátori danej domény alebo len aktuálne prihlásený pou ívate¾ na poèí taèi s danou CD ROM mechanikou, èo zabráni prístupu k médiu v tejto mechanike vzdialeným pou ívate¾om a me chanika bude opä sprístupnená a po odhlásení tohto pou ívate¾a. V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_ LOCAL_MACHINE \ SOFTWARE \ Microsoft \ Windows NT \ CurrentVersion \ Winlogon a nájdete v nej textovú polo ku Allocate CDROMs. Priraïte jej jednu z nasledujúcich hodnôt: 0 k CD médiu v CD ROM mechanike majú prístup všetci administrátori v doméne 1 k CD médiu v CD ROM mechanike má prístup iba aktuálne prihlásený pou ívate¾ na danom poèítaèi. Zmeny sa prejavia po reštarte Windows. Nastavenie: Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ SOFTWA RE \ Microsoft \ Windows NT \ CurrentVersion \ Winlogon] Názov: AllocateCDROMs Typ: REG_SZ (textová polo ka) Hodnota: 1 BOOT.INI (2000/XP) Windows 2000/XP pou ívajú na ulo enie parametrov pre štart systému súbor BOOT.INI. Nachádzajú sa v òom zá znamy o jednotlivých systémoch, ktoré mo no zavies (obr. 2), napríklad: multi(0)disk(0)rdisk(0)partition(1)\windows="microsoft Windows XP Professional Edition" /fastdetect Obr. 2 Súbor boot.ini Pou ívatelia mô u ovplyvni zavádzanie svojho systému pomocou pridania parametrov za tento zápis. Nieko¾ko najdôle itejších parametrov: /BASEVIDEO systém naštartuje so štandardným ovlá daèom VGA. Tento parameter je vhodné pou i v prípade chybnej inštalácie ovládaèov grafickej karty. /BOOTLOG záznam o štarte systému bude zaznamena ný do súboru NTBTLOG.TXT v adresári Windows. /BURNMEMORY=x špecifikuje ve¾kos operaènej pamä te, ktorá sa má pou i. /CRASHDEBUG debugger sa naèíta poèas štartu systé mu a ostane aktívny, kým sa nevyskytne nejaký problém s jadrom. /DEBUG debugger sa naèíta poèas štartu systému a mô e by aktivovaný poèas behu systému cez hostite¾ský debugger pripojený k poèítaèu. /DEBUGPORT=comx x špecifikuje port pou itý pre debugger. /FASTDETECT výpoèet zariadení na paralelných a sério vých portoch bude preskoèený. Tento parameter je štan dardne pou itý pri duálnej inštalácii. /KERNEL=<kernel> špecifikuje jadro, ktoré sa má pou i. /MAXMEM:n špecifikuje maximálne mno stvo pamäte RAM, ktorú mô e systém pou i. /NODEBUG nie sú zobrazované iadne informácie z debuggera. /NOGUIBOOT štart systému bez štartovacieho loga. /NOSERIALMICE=[COMx COMx,y,z...] vypne detek ciu myši na špecifikovaných sériových portoch. /NOSERIALMICE vypne detekciu myši na všetkých sério vých portoch. /SOS zobrazí mená ovládaèov pri ich nahrávaní. BLOKOVANIE OBRÁZKOV (OFFICE XP) Microsoft Office XP ponúka po nainštalovaní Service Pack 2 nové bezpeènostné opatrenie umo òujúce zablokova ob rázky vlo ené do dokumentu prostredníctvom protokolu HTTP. Takto vlo ené skryté obrázky sa mô u pou i na vzdia lené sledovanie. V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_CURRENT_USER \ Software \ Microsoft \ Office \ 10.0 \ Common a vytvorte v nej novú polo ku DWORD s názvom BlockHTTPImages. Pri raïte jej hodnotu 1 na zablokovanie vkladania obrázkov do dokumentu prostredníctvom protokolu HTTP. Nastavenie platí pre práve prihláseného pou ívate¾a a prejaví sa po odhlásení alebo reštarte Windows. Nastavenie: Vetva: [HKEY_CURRENT_USER \ Software \ Microsoft \ Office \ 10.0 \ Common] Názov: BlockHTTPImages Typ: REG_DWORD Hodnota: 1 OZNAMOVANIE CHÝB (OFFICE XP) Microsoft Office XP obsahuje funkciu na automatické zasielanie stavových informácií Microsoftu v prípade výskytu chyby v niekto rej z aplikácií tohto kancelárskeho balíka. Túto funkciu však mo no vypnú. V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_CUR RENT_USER \ Software \ Policies \ Micro soft \ Office \ 10.0 \ Common a vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE \ Software \ Policies \ Microsoft \ Office \ 10.0 \Com mon a vytvorte v nich nasledujúce polo ky DWORD: DWNeverUpload DWNoExternalURL DWNoFileCollection DWNoSecondLevelCollection Všetkým polo kám priraïte hodnotu 1. Zmeny sa pre javia po reštarte Office XP. Nastavenie: Vetva: [HKEY_CURRENT_USER\Software\Policies\ Microsoft\Office\10.0\Common] Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Policies\ Microsoft\Office\10.0\Common] Názov: DWNeverUpload, DWNoExternalURL, DWNoFileCollection, DWNoSecondLevelCollection Typ: REG_DWORD Hodnota: 1 Igor Kulman 8/2004 PC REVUE 115

S E R V I S Hardvér pod lupou / 18. èas : Operaèné systémy záver Pol druha roka sme sa stretávali na tomto mieste a rozoberali si jednotlivé témy týkajúce sa hardvérových komponentov poèítaèa, vysvet¾ovali sme princíp ich èinnosti, opisovali ich poruchy, mo né modifikácie opravy a postupy pri ich údr be. Pozorný èitate¾ si iste všimol, e poèítaè ako celok pozostáva z málo mechanických èastí, ktoré sú vzh¾adom na podmien ky našej planéty najviac poruchové. Dnešná závereèná èas u nebude o tom hmatate¾nom. Poèítaè by nebol poèítaèom bez virtuálnej stránky, ktorá bezpochyby spája a bezprostredne sa podie¾a na spracovaní vstupov do výslednej, výstupnej podoby. Táto èas bude zameraná hlavne na operaèné systémy (ïalej len OS). V skrat ke opísa princípy operaèných systémov a ich charakteristické znaky je v tomto seriáli nemo né. Prvým krokom je odpove da na otázku, èo je to operaèný systém. OS je program, ktorý funguje ako sprostredkovate¾ medzi pou ívate¾mi a hardvé rom poèítaèa. Cie¾om OS je zabezpeèi pohodlný prístup pou ívate¾ov k hardvéru a jeho efektívne vyu ívanie. ARCHITEKTÚRA OS. Ve¾ký a pomerne zlo itý systém, akým je ka dý pou ívaný OS, sa dá vytvori a spracova iba vtedy, ak pozostáva z menších komponentov s dobre defino vaným rozhraním a správaním. Všeobecne hovoríme o ôsmich komponentoch. Správa procesov. Proces je program, ktorý sa vykonáva. Procesy majú po iadavky na zdroje systému (CPU Clock, ope raèná pamä, súbory, vstupno výstupné zariadenia), tieto po iadavky mô u oznámi pri svojom vytvorení (pripravení kódu do operaènej pamäte) alebo neskôr a mô e sa im vyho vie hneï alebo priebe ne. Procesy mô u vytvára iné proce sy, takzvaných potomkov, mô u prebieha súbe ne so svoji mi potomkami a dokonca èaka na ich výsledky. V moder nom OS pracuje nieko¾ko obslu ných systémových procesov. OS by mal umo ni vytváranie, pozastavenie, reaktiváciu, syn chronizáciu, blokáciu a ukonèenie procesov, ako aj vzájomnú komunikáciu medzi procesmi. Správa pamäte. Operaèná pamä je k¾úèovým prvkom sys tému. Procesy, laicky povedané, sú a ia o pamä. Vykoná vaný proces musí ma svoj kód a dáta (práve vykonávaný úsek kódu a práve pou ívané dáta) v operaènej pamäti. Slovko musí nie je podmienené nièím iným, len rýchlos ou, ktorou sa líši operaèná pamä od ostatných pamätí v poèítaèi. Okrem toho novo vytvárané procesy èakajú na nahranie do pamäte a OS im priestor buï pridelí, alebo odmietne ich vytvorenie. Správa sekundárnej pamäte. Programy a dáta sú ulo ené v sekundárnej pamäti, ktorá musí umo ni priebe ný prístup k nim. Procesy tie mô u pracova so súbormi (vstup, výstup, doèasné súbory) ulo enými na diskoch. V multiprocesovom systéme mô e existova viacero súbe ných vstupno výstup ných po iadaviek na disk a OS ich musí koordinova. Musí teda spravova a pride¾ova priestor na diskoch a riadi prí stup k nim. Správa vstupno výstupných zariadení. OS by mal skrýva hardvérové špecifiká vstupno výstupných zariadení. Správa vstupov a výstupov poskytuje systém bufferovania, spoloèné rozhranie pre ovládaèe periférií a ovládaèe konkrétnych peri férií. Správa súborov. Súbory sú prirodzenou formou dát ulo e ných v poèítaèovom systéme. Súbor je logická jednotka dát, abstrahovaná od fyzického spôsobu ulo enia. Správa súbo rov tak tvorí vrstvu nad správou sekundárnej pamäte. Ïalším dôle itým pojmom je adresár, ktorý zabezpeèuje hierarchické èlenenie súborov do skupín pod¾a vlastníka, obsahu, urèenia atï. Operaèný systém tak zabezpeèí vytváranie a mazanie sú borov a adresárov a ich èítanie vrátane zmien obsahu a vlast ností. Systém zabezpeèenia. Zabezpeèí vzájomnú ochranu proce sov a pou ívate¾ov, ako aj prístup na úrovni sekundárnej pamäte súborov. Systém zabezpeèenia spoèíva v autentifiká cii a v definovaní práv prístupu, ako aj v spôsobe ich kontro ly pri prístupe k zdrojom. Komunikaèný systém. OS musí tie zabezpeèi komuniká ciu medzi systémami na úrovni zdie¾ania zdrojov a komu nikáciu medzi pou ívate¾mi systémov. Tab. 1 hex dec Då ka Význam 0 0 3B odskok na bootovací program 3 3 8B identifikácia systému B 11 2B ve¾kos sektora v bajtoch D 13 1B poèet sektorov v klastri E 14 2B poèet rezervovaných logických sektorov na zaèiatku 10 16 1B poèet kópií FAT 11 17 2B poèet polo iek koreòového adresára 13 19 2B celkový poèet sektorov na disku 16 22 2B ve¾kos FAT v sektoroch 18 24 2B poèet sektorov na stopu 1A 26 2B poèet povrchov 2B 43 11B názov diskety 36 54 8B identifikácia file systému Tab. 2: Význam hodnôt polo iek vo FAT FAT12 FAT16 Význam 000 0000 vo¾ný klaster 002 FEF 0002 FFEF obsadený klaster FF0 FF6 FFF0 FFF6 rezervovaný klaster FF7 FFF7 chybný klaster (fyzická chyba diskety) FF8 FFF FFF8 FFFF posledný klaster súboru Tab. 3 hex dec då ka význam 00 0 8B meno súboru nanajvýš 8 znakov (DOS) 08 8 3B prípona súboru nanajvýš 3 znaky (DOS) 0B 11 8b atribúty súboru 0C 12 10B samé nuly (rezervované) 16 22 2B èas poslednej zmeny súboru 18 24 2B dátum poslednej zmeny 1A 26 2B odkaz na prvý klaster súboru 1C 28 4B ve¾kos súboru v bajtoch Interpret príkazov. Zadávanie príkazov a oznamovanie ich výsledkov. Túto komunikáciu zabezpeèuje interpret príkazov (command interpreter). Mô e prebieha na úrovni kontrol ných príkazov v dávkových systémoch alebo ako interaktívny program (time sharing systémy). Úèel je v dy rovnaký: získa ïalší príkaz, vykona ho a oznámi, ako daná operácia dopadla. SPRÁVA SÚBOROV. Pojem súbor mô eme definova ako kolekciu navzájom súvisiacich dát, ulo ených na pamä ovom médiu. Za ulo enie a prácu so súbormi zodpovedá OS. Sys tém správy súborov si vysvetlíme na princípe fungovania dis kety. Na ka dej diskete pou ívanej v systéme MS DOS musia by zapísané urèité základné údaje, ktoré opisujú ulo enie súborov a adresárov na nej. Tieto informácie sú ulo ené v takzvanom boot sektore a v tabu¾ke obsadenia disku (FAT File Allocation Table). Informácie o hierarchickom èlenení do ad resárov sú ulo ené v oblastiach so špeciálnou štruktúrou: adresároch, z ktorých najdôle itejší je koreòový adresár. Boot sektor sa nachádza v nultom logickom sektore diskety a jeho då ka je 512 B (tab. 1). File systém mô e by organizovaný pomocou FAT. Rozoznávame FAT12, FAT16, FAT32 pod¾a toho, ko¾ko bitov systém súborov vyhradzuje na adresovanie disku. FAT je jed norozmerné pole, ktoré obsahuje údaje o obsadenosti oblas tí média. Existujú dve kópie, to len pre prípad, keby sa jedna fyzicky porušila. FAT spolu s adresármi urèuje fyzické ulo enie súborov. Disketa aj disk sú delené na klastre, ktoré sú z h¾adis ka file systému najmenšou adresovate¾nou jednotkou. Ho voríme im aj logické bloky. Priestor na diskete sa súborom pride¾uje po klastroch (tab. 2). Adresáre obsahujú údaje o ulo ených súboroch, respektí ve o podadresároch. Štruktúru polo iek adresára (32 B) bude ukazova tabu¾ka 3. Hlavný rozdiel medzi diskom a disketou v systéme MS DOS (okrem kapacity a ceny) je, e disk je rozdelený na partí cie, ktorých štruktúra sa potom u zhoduje s u opísanou štruktúrou diskety. Ka dá partícia je takisto delená na sekto ry, teda musí by sformátovaná. Disk musí ma oproti diske te oblas, kde sa mô u zapísa údaje o rozdelení disku na par tície. Táto oblas je v takzvanom hlavnom zavádzacom sek tore (Master Boot Record, ïalej len MBR). Na zaèiatku MBR je kód na zavedenie systému. Na konci MBR le í tabu¾ka partí cií, ktorá mô e obsahova údaje a o štyroch partíciách po 16 B. Údaje o partícii zahrnujú príznak aktívnej oblasti na zave denie OS, èíslo povrchu poèiatku partície, signatúru OS, èíslo povrchu konca partície, adresu poèiatku partície, ako aj poèet sektorov partície. Situáciu ïalej komplikuje relatívne malý poèet mo ných partícií (štyri). V súèasnosti toti nie je prob lém ma viacero operaèných systémov a vtedy nastáva men ší problém. Riešením je vytvorenie rozšírenej partície (exten ded partition), ktorá sa potom dá rozdeli na logické partície. SPRÁVA PROCESOV. Proces je program, ktorý sa práve vykonáva. Vykonávanie je sekvenèné. V ka dom èasovom okamihu sa vykonáva nanajvýš jedna inštrukcia daného pro cesu a po jej vykonaní sa prejde na ïalšiu inštrukciu procesu alebo sa zaène vykonáva iný proces. Proces je aktívna, dy namická entita, na rozdiel od (textu) programu, ktorý je sta tická, pasívna entita. Proces sa poèas svojej ivotnej dráhy nachádza v rôznych stavoch, ktoré urèujú operácie s proce som a reakcie procesu. Stavy mô eme opísa automatom, prièom ka dý OS sa líši v presnej mno ine stavov procesov a povolených operáciách. Novovytvorený proces (NEW) sa práve vytvoril, ešte nebol pripustený k CPU. Be iaci proces (RUNNING) sa práve vykonáva na CPU. V modernom multiprocesovom OS býva proces po uplynutí urèitého èasu prevedený zo stavu be iaci do stavu pripra vený, aby sa aj iné procesy ukázali ako èinné. Pripravený proces (READY) je proces, ktorý by sa mohol vykonáva, ale práve nie je pripustený k CPU. OS by mal za bezpeèi naplánovanie takéhoto procesu, t. j. jeho pripuste nie k CPU v doh¾adnom èase. Èakajúci proces (WAITING) sa doèasne nemô e vykonáva, lebo èaká na výskyt udalosti. Udalos sa väèšinou ohlasuje formou prerušenia alebo iným vnútorným mechanizmom OS. Príèiny èakania mô u by rôzne. Èakanie na dokonèe nie I/O proces èaká vo fronte daného I/O zariadenia. Po ukonèení I/O nastane prerušenie, poèas jeho spracovania proces prejde do stavu pripravený. Proces mô e èaka aj na potomka. Proces mô e vytvori potomka a èaka na jeho ukonèenie. Ukonèený proces (TERMINATED) u vyèerpal svoje inštruk cie, respektíve bol inak operaèným systémom ukonèený. Po èase sa takýto proces odstráni zo systému. OS dr í všetky informácie o procese v špeciálnej dátovej štruktúre. Táto tabu¾ka pozostáva z process control block (PCB). PCB obsahuje identifikátor procesu (PID), èo je celé èíslo, ktoré jednoznaène urèuje proces (v danom èasovom okamihu, po èase sa èísla, samozrejme, znovu pou ívajú). Plánovaním procesov rozumieme èinnos OS, ktorá vyberá medzi procesmi a urèuje poradie ich vykonávania. Poznáme tri druhy plánovania procesov: dlhodobé (ak je v systéme via cero úloh oèakávajúcich spustenie), strednodobé a krátkodo bé. Pri dlhodobých musí OS urèi, ktorá z nich sa má spusti ako nasledujúca. Vykonáva sa naplánovanie prechodu zo stavu novovytvorený do stavu èakajúci. Toto malo vý znam hlavne pri dávkovom spracovaní, kde OS musel zostavi vhodný mix úloh (kombináciu výpoètovo nároèných a I/O nároèných úloh). V multiprocesovom OS nie je prípustné, aby zadaná úloha èakala na spustenie neurèitý èas z dôvodu nad merného za a enia systému. Ak je systém príliš za a ený, OS musí oznámi okam ite, e úloha sa spusti nedá. Stred nodobé plánovanie procesov súvisí s odkladaním úloh na disk 116 PC REVUE 8/2004

S E R V I S (swapping). OS rozhoduje o tom, ktorý proces sa doèasne presunie do pamäte. Krátkodobé plánovanie procesov je v podstate urèením procesu spomedzi pripravených, ktorý sa má sta be iacim. Procesy sú vytvárané inými procesmi: pro ces rodiè vytvorí proces potomka. Deje sa to volaním systé mu. Procesy takto tvoria procesový strom, ktorého koreò vzniká pri štarte OS. Po vytvorení potomka mô e rodiè po kraèova v èinnosti alebo mô e poèka na ukonèenie potom ka. OS umo òuje zdie¾anie zdrojov medzi rodièom a potom kom, ak o to rodiè po iada. V operaènom systéme Unix je funkènos rozdelená na dve systémové volania (fork a exec). Volanie fork vytvorí nový proces s novou pamä ovou ob las ou pre dáta (novým PID atï.), ale nový proces má rovna ký textový segment ako rodiè. Po návrate z volania fork je návratová hodnota 0 v potomkovi, ale rodiè dostane ako návratovú hodnotu PID novovytvoreného potomka. Ak chce me zmeni program potomka, urobíme to volaním exec. V OS Windows NT je preferovaným spôsobom vytvárania po tomkov jednotný mechanizmus create process. Windows NT podporuje aj mechanizmus fork exec. V systéme MS DOS mo no vytvori nový proces volaním exec, ale rodiè nemô e po kraèova súbe ne s potomkom, musí poèka na jeho ukonèe nie. Proces vykoná svoje posledné inštrukcie alebo je nútene ukonèený systémovým volaním abort. OS uvo¾ní všetky zdro je systému, ktoré boli pridelené procesu, a ak je to nevyhnut né, násilne sa ukonèia aj iné súvisiace procesy (potomkovia, ak nemajú dovolené pokraèova po ukonèení rodièa). SPRÁVA PAMÄTE. Videli sme, e pou ívaním metód multiprocesingu a multitaskingu doká eme lepšie vyu i CPU. Kým niektoré procesy èakajú, iné vyu ívajú procesor. Takto sa zlepší reakcia systému na akcie pou ívate¾a. Cena, ktorú za to platíme, je zdie¾anie operaènej pamäte medzi procesmi so všetkými z toho vyplývajúcimi nevýhodami (kapacita pamäte je koneèná, procesy sú a ia o pamä, ochrana pamäte pride lenej procesom, interakcie medzi procesmi). Budeme rozlišo va operaènú pamä fyzicky prítomnú v poèítaèi (fyzický adre sovaný priestor, ïalej len FAP). Budeme si ho predstavova ako lineárne pole adresovate¾ných jednotiek a pamä ako abstrakciu, na ktorú sa jednotlivé programy, teda aj procesy, odvolávajú pri adresácii (logický adresový priestor procesu, LAP). V jednoduchých architektúrach LAP je podmno inou FAP, ale dnes u sú be né aj také architektúry, kde mapova nie je zlo ité a dokonca súèet ve¾kostí LAP ov mô e prekroèi ve¾kos FAP. Nastáva tu potom dilema, ako sa procesy zmes tia do operaènej pamäte. Pamä je ovládaná hardvérovou jednotkou správy pamäte MMU, s ktorou CPU komunikuje. Úlohou MMU je mapova logické adresy generované proce som na fyzické adresy zrozumite¾né hardvéru, keï sa obracia k pamäti, a to pri naèítaní inštrukcií, èítaní a zapisovaní dát. Ak OS povo¾uje premiestnenie adresového priestoru poèas behu programu, adresy sa musia prepoèítava po ka dom premiestnení. Táto schéma je podporovaná MMU. OS mô e podporova rôzne schémy na zefektívnenie práce s pamä ou (loading, linking...). Štruktúra programu je neraz taká, e urèité èasti kódu sa pou ívajú len v istých etapách behu prog ramu. Napríklad kompilátor najprv vykoná lexikálnu a syntak tickú analýzu, potom generuje kód a jediné, èo je spoloèné v týchto dvoch fázach, je vnútorná forma programu. Potom mo no rozèleni program na prekrývané moduly: urèité (spo loèné) èasti sú zavedené v dy, iné sa zavádzajú a odstraòujú z pamäte pod¾a potreby. Táto metóda nepotrebuje podporu od OS, len od prekladaèa. ODKLADANIE NA DISK (SWAPPING). Proces, kto rý je v stave be iaci, musí by v pamäti. Ostatné procesy èakajú alebo sú pripravené, a tak sa mô u doèasne odsunú na disk a znovu sa zavies a vtedy, keï sú naplánované. Takto sa dá zväèši súèet ve¾kostí procesov LAP nad ve¾kos FAP. Nevýhodou tejto metódy je obrovský nárast trvania pre pnutia kontextu, preto e prístupová doba pevných diskov je mnohonásobne ni šia ako rýchlos operaèných pamätí. Mapovanie LAP na FAP a ochrana pamäte sa realizuje za prí tomnosti dvoch registrov: bázového a limitného. Pri prepína ní kontextu sa tieto registre naplnia špecifickými hodnotami pre proces, na ktorý sa prepína. Pri zavedení procesu sa roz hodne o fyzickej adrese. Zvláštna opatrnos musí by venova ná ukonèeniu procesov a uvo¾òovaniu pamäte: susedné diery sa musia spoji! Ak proces iada o ïalšiu pamä, ale za jeho oblas ou u nie je vo¾ný priestor, iados sa musí zamietnu. Stránkovanie striktne odde¾uje LAP a FAP, mapovanie je neprirodzené. Je to dôsledkom toho, e sa na LAP dívame ako na lineárne pole bajtov. Prirodzenejší poh¾ad na LAP je programátorský: vidíme rôzne procedúry alebo skupiny súvi siacich procedúr, napríklad kni nice, rôzne oblasti dát, ako polia, zásobníky atï. Pri segmentácii si LAP predstavíme ako neusporiadanú kolekciu segmentov pomenovaných oblastí premenlivej då ky, ktoré obsahujú kód alebo dáta, ktoré spolu nejako súvisia, sú významovo zviazané. Takto nejako teda funguje ka dý poèítaè... Rád by som napísal, e sa teším na ïalšie stretnutie s vami, no naša hardvérová pú sa, ia¾, skonèila. Samozrejme, pri pravím pre vás nieèo zaujímavé zo sveta HW/SW aj nabudú ce, tak e verím, e sa na tomto mieste ešte niekedy stretne me. Prajem vám ve¾a š astia pri vstrebávaní substancie infor mácií a osobných poznatkov z ríše výpoètovej techniky. Jozef KOZÁK ml. KNI NÉ NOVINKY LATEX PRO ZAÈÁTEÈNÍKY Súdiac pod¾a názvu, kniha je urèená pre zaèínajúcich pou ívate¾ov systému LATEX. Preto si nekladie za cie¾ opísa úplne vyèerpávajúcim spôsobom všetky jeho zákutia. Oboznamuje skôr so zá kladnými všeobecnými princípmi tvorby elektronických dokumentov a s prísluš nými štandardnými prostriedkami systému. Autor: Jiøí Rybièka Distribútor: ANIMA Vydavate¾: KONVOJ Poèet strán: 238 Cena: 339 Sk ZPRACOVÁNÍ DIGITÁLNÍ FOTOGRAFIE Publikácia je zameraná na be ného pou ívate¾a digitálneho fotoaparátu, ktorý strávil so svojím prístrojom dovolenku a teraz stojí pred úlohou snímky archivova, publikova na webe, tlaèi alebo spracova v digitálnom minilabe. V tejto publikácii sa èitate¾ oboznámi s mno stvom praktických rád, postupov, pokynov na zaobsta ranie hardvéru s vyhliadkou na ïalší rozvoj a praktickými porovnávacími tabu¾kami. Autor: Ondøej Neff, Jan Bøezina, Petr Podhajský Distribútor: ANIMA Vydavate¾: IDIF Institut digitální fotografie Poèet strán: 80 Cena s CD: 299 Sk CHIP SPECIÁL VIDEO A POÈÍTAÈ Video je spolu so zvukom najèastejšie spracúvanou zlo kou multimédií a pri poskytovaní informácií, výuèby aj zábavy dnes nesporne hrá jednu z hlavných úloh. Keï zostaneme v oblasti domáceho a poloprofesionál neho videa, mô eme smelo vyhlási, e u nastala doba, keï si ka dý mô e pripravi na poèítaèi video pod¾a svojich predstáv. Distribútor: ANIMA Vydavate¾: Vogel Burda Communications Poèet strán: 82 Cena s CD: 316 Sk Objednávky: ANIMA technická literatúra, Slov. jednoty 10, 040 01 Košice, anima@anima.sk, tel.: 055/6011262 VYPALUJEME DVD NA POÈÍTAÈI Autor vás jednoduchou a zrozumite¾nou formou zasvätí do problematiky vypa¾ovania DVD. Pomocou mno stva praktických rád a tipov sa dozviete, akú vypa¾ovaciu mechaniku si vybra, aké médiá a softvérové vybavenie vyu i a hlavne aké konkrétne praktické postupy zvoli. Knihu sprevádza CD, na ktorom nájdete úplné verzie programov DVD Identifier, DVD Shrink a DVD Decrypter a najnovšiu demoverziu Nera na vyskúšanie. Autor: Jan Pecinovský Vydavate¾: GRADA Poèet strán: 104 Cena s CD: 183 Sk VÝVOJ HER V JAZYKU JAVA Preklad najúspešnejšej knihy o programovaní hier. Preberá 2D i 3D grafiku a animáciu, vyu itie grafických akcelerátorov, pou itie umelej inteligencie v poèítaèovom riadení postáv, súèasnú hru viacerých hráèov, reálny zvuk s 3D efektmi, optimalizáciu pre súèasné virtuálne stroje a ïalšie oblasti spojené s vývojom hier. Zvláštna kapitola je venovaná mo nostiam, ktoré prináša Java 1.5. Autor: David Brackeen, Bret Barker, Laurence Vanhelsuwé Vydavate¾: GRADA Poèet strán: 711 Cena: 1.050 Sk Objednávky: GRADA Slovakia, s. r. o., Moskovská 29, 811 08 Bratislava, grada@grada.sk, www.grada.sk, tel.: 02/5564 5189, 0903 223 899 MICROSOFT EXCEL 2002 Jednoduše, srozumitelnì, názornì Ešte nikdy nebolo zvládnutie osobného poèítaèa a programov také jed noduché. Kni ná redakcia vydavate¾stva Computer Press so skúsenos a mi s viac ako tisíc publikáciami pre vás pripravila inovatívnu a vo sveto vom rozsahu jedineènú edíciu novú generáciu poèítaèových príruèiek. Preè je teória, preè je zdåhavé vysvet¾ovanie dnešné poèítaèe sa ovlá dajú vizuálne a interaktívne, preto i príruèky sú vizuálne a interaktívne. Autor: kolektív autorov Vydavate¾: COMPUTER PRESS Poèet strán: 201 Cena: 199 Sk MICROSOFT WINDOWS SERVER 2000/2003 Pred nieko¾kými rokmi vyvolali rozruch na svetových kni ných trhoch knihy Andrewa Schulmana Undocumented DOS a Undocumented Windows. Teraz sa aj náš èitate¾ stretáva s knihou, ktorá pokraèuje v tejto tradícii. Je urèená tým, ktorí chcú získa o operaènom systéme poznatky, o ktorých ostatné knihy, ale i oficiál ne dokumentácie z rôznych dôvodov mlèia. Autor: Serdar Yegulalp Vydavate¾: COMPUTER PRESS Poèet strán: 293 Cena: 539 Sk Objednávky: COMPUTER PRESS, s. r. o., Hattalova 12, 831 03 Bratislava, distribucia@cpress.sk, www.computerpress.sk 8/2004 PC REVUE 117

S E R V I S PORADÒA VÝBER SPRÁVNEJ VGA Q: Mám v pláne kúpi grafickú kartu a rozhodujem sa medzi dvoma modelmi Connect3D Radeon 9600 128 MB alebo Inno3D GeForce FX 5700 128 MB. Cenový roz diel nie je ve¾ký, ale neviem sa rozhodnú. Moja zostava je Matsonic 7137?, Intel Celeron 1300 MHz, 256 MB RAM a skôr sa prikláòam k Radeonu, keï e je lacnejšia, a ne viem, èi GeForce vyu ijem na svojej mašine. Za radu ïakujem a prajem príjemný deò. Ján Sulin A: U dlhšie obdobie sú ATI a nvidia ve¾mi vyrovnané a výkonnostné i cenové rozdiely sú závislé od èasu uvede nia (samozrejme, aj testu a testovacej zostavy). Novší èip je zvyèajne výkonnejší ako konkurenèný alebo pridáva nové funkcie. Stalo sa však (a analogicky aj stáva), e Ge4 MX nepodporoval DirectX9, na druhej strane mal ove¾a lepšie výsledky v Pixel Shader ako napr. Radeon 9200. Osobne v súèasnosti odporúèam skôr Radeon, ale v blízkej budúcnosti sa to mô e zmeni (pred vyše rokom bola lepšia vo¾ba GeForce). Radeon je vhodnejší aj do slabších zostáv a zvyèajne má menšiu spotrebu. Na dru hej strane sú niekedy väèšie problémy s ovládaèmi (v zá vislosti od konfigurácie a operaèného systému). Rozho dujúce je teraz pre mòa to, aby VGA mala dostatoènú tzv. pamä ovú priepustnos (pri nových kartách min. 128 bitov), výstup na DVI, kvalitný chladiè a menšie rozmery. Z vašich mo ností sa mi skôr pozdáva Radeon (pozor, sú rôzne verzie pod¾a taktu jadra a pamäte, v ka dom prípade by som sa vyhýbal akémuko¾vek oznaèeniu SE), hoci na vašu zostavu je tak trochu škoda kupova akúko¾ vek z uvedených VGA. PRÁCA S WWW STRÁNKOU Q: Mám problém. Nedá sa mi ulo i moja stránka. http:// sgc.webpark.sk. Skúšal som u mnoho PC, ale ani na jed nom to nešlo. Vopred ïakujem. GeTo A: Ako sa nedá ulo i? Pokia¾ som ja skúšal, príslušná èas sa mi ulo i dá toti èas z aktuálneho framu, kto rých tam je pod¾a mòa a prive¾a. Skôr mám pocit, e váš mail je asi reklamný trik, nie je predsa mo né, aby ste nevedeli, ako sa ukladá WWW stránka, keï ste ju doká zali vytvori. Mimochodom, pod Mozillou (a pravdepodobne aj ïalšími prehliadaèmi) nepracuje stopercentne správne. Ak máte záujem, skúste zada do validatora http://vali dator.w3.org/ vašu stránku, budete vedie viac. Ak ju chcete ulo i celú, pou ite špecializované SW nástroje, napr. offline explorer a pod. AD: INTERNET PRE DOMÁCEHO U ÍVATE¼A Q: Máme malú poèítaèovú sie pozostávajúcu zo 4 PC a máme záujem si zriadi pripojenie na internet na báze DSL Home, ale v èlánku v PC REVUE è. 6/2004 Internet pre domáceho pou ívate¾a píšete, e ST DSL Home ne mo no zdie¾a a je urèený len pre 1 PC (!), ale na zákla de informácií zo ST aj z bezplatného èísla 0800 123456 tam nie je nijaký problém a nemajú také podmienky, aby sa to viazalo len na 1 PC. Chcem sa spýta, na základe akých informácií uvádzate, e ho nemo no zdie¾a. Ïakujem. Ing. Erik Potocký A: Pri písaní èlánku som vychádzal z údajov platných k 10. máju 2004 (pre prípravu èlánku) a v tom období bola uvedená slu ba dostupná len pre bytových zákazníkov. Tieto podmienky sú s ve¾kou pravdepodobnos ou platné aj dnes, teda min. do 30. 6. 2004, preto e v platnej tari fe sa zatia¾ neurobili nijaké zmeny. Tým sa predpokladá, e slu ba bude vyu ívaná len na 1 PC, hoci to nie je pod mienka (pokia¾ sa nemýlim, aj tento údaj bol v pôvod ných materiáloch). Je mo né, e sa uvedená situácia zmení (pri DSL sa všetko ve¾mi rýchlo zmení), zatia¾ však vychádzam z plat ných a mne dostupných údajov a tie sú také, e tarifa ST DSL Home má parametre 384/64 kb/s a je urèená len pre fyzické osoby (bytových zákazníkov). Èo sa týka zdie¾ania, pri uvedenej rýchlosti a predpo kladanej agregácii (ak si nevyberiete dáta) nie je príliš vhodné, aby bolo na uvedenú linku pripojených viac PC. Treba si uvedomi, e je to najlacnejší a najslabší spôsob z DSL pripojení a tomu bude pravdepodobne zodpove da aj urèenie SOHO. Pre firmy, kde sa oèakáva urèitá kvalita, alebo pre viac PC, kde sa urèitá kvalita u po aduje, sa ponúkajú vyššie rýchlosti (pre 4 PC by som na pohodlnú prácu osobne vybral aspoò DSL 512). Od u íva te¾a toti smeruje len 64 kb/s, èo je rýchlos linky ISDN, navyše nie je garantovaná (na rozdiel od ISDN) a mô e skutoène klesnú a na 50 %. Prejaví sa to napr. aj v spo malenom prenose dát k u ívate¾ovi, preto e sa èaká na odpoveï od u ívate¾a. Pravda, mo no sa moja pred stava (i nároky) o kvalitnom pripojení trochu líši od tej vašej, ale radšej mám o 100 % lepšie parametre za ná klady vyššie o 30 %. Tak e to zhrniem: slu ba DSL Home má parametre 384/64 kb/s, je urèená len pre bytových zákazníkov (fyzické osoby), (u ) nie je obmedzené zdie¾anie, ale vzh¾adom na parametre pripojenia (zvláš pri výbere flat programu) nie je efektívne pripája viac PC ako 1 ks, ak máte 4 PC, myslím, e je vhodnejšie doplati pár sto Sk za kvalitnejšie pripojenie a budete ma naozaj poho dlnejšiu prácu, situácia sa mení doslova ka dý deò (napr. aj z dôvodu nedávneho zrušenia povinnej telefónnej prípojky) a nie je vylúèené, e aj tieto informácie budú èoskoro neak tuálne. ZDIE¼ANIE PRIPOJENIA K INTERNETU Q: Mám problém na jednej sieti LAN a neviem si s ním rady u dva mesiace. Preto som sa rozhodol, e vám na píšem. Na sieti bolo zdie¾ané ISDN pripojenie pomocou programu WinRoute. Ten bol však prednedávnom odin štalovaný a bolo nainštalované pripojenie DSL. Odvtedy (na ka dom jednom PC v sieti) nedoká em nastavi e maily v Outlooku. Po nastavení POP3 a SMTP všetko funguje, ale staèí reštart alebo niekedy len pár hodín a automaticky (na všetkých PC) sa nastavenie zmení na 127.0.0.1. Poprosil by som vás, aby ste mi napísali, èo to mô e spôsobova alebo akým spôsobom to mô em od stráni. Za odpoveï vám vopred ïakujem. kernet A: ia¾, nepíšete podrobnosti o pripojení cez DSL ani o pou itom OS, skúsim však pár vecí predpoklada : 1. Pravdepodobne sa pripájate cez router (napr. Speed Touche 510i a pod.), ktorý zrejme automaticky pride¾uje adresy IP (má vstavaný DHCP server) a v sku pine povolených IP na odchádzajúce dáta má zvyèajne ako zaèiatoèné nastavené 127.0.0.x. 2. V nastavení PC máte pravdepodobne zapnuté pride¾ovanie adresy IP cez DHCP server. 3. Asi pou ívate WinXP/2k. V tom prípade skúste pou i nasledujúci postup: 1. Presvedèite sa, e predchádzajúci program bol naozaj odinštalovaný správne (napr. nikde v nastave niach sa neodkazuje na pripojenie cez u neexistujúci proxy a pod.). 2. Nastavte pre ka dý PC inú lokálnu adresu IP (napr. 127.0.0.x, x = 2 254) a správnu bránu (gateway, napr. 10.0.0.138 pre i510, prípadne pod¾a konfigurácie siete). 3. Overte dostupnos siete jednoduchým programom ping (napr. ping at 127.0.0.x, ping at 10.0.0.138, ping at www.itnews.sk a pod.) a pod¾a toho, odkia¾ nedostanete odpoveï, h¾adajte chybu. Pokia¾ budete postupova správne a viete uvedené parametre nastavi, malo by to pomôc. Q2: Problém sa mi podarilo vyrieši. DSL som nemal nastavené tak, ako ste písali. Mal som ho normálne na pevné adresy IP a PPP server. Ale to je jedno. Problém bol softvérový. Robila to jedna hodnota registra (z toho WinRoutu). Odstránil som to programom SpyBOT, ktorý to detegoval ako spyware. Ale aj tak vám ïakujem za prejavenú ochotu a ako èitate¾ vám prajem (hlavne pre vaše rubriky, ale aj pre celú redakciu) ve¾a dobrých èlán kov a úspechov. kernet A: Ïakujem za elanie i pozitívnu informáciu. Som rád, e sa problém podarilo odstráni. Niekedy teda pomô e naozaj a ruèné odstránenie u itoèných programov. NASTAVENIE AGP 4 Q: Mám staršiu dosku a nedarí sa mi ju rozbeha na vyššom AGP, ako je 2 (Grafika ATI Radeon 9000 pro Manli). So starou grafikou GeForce MX400 64 AGP išlo naplno. Prosím, poraïte mi, èi nie je niekde na internete nejaký softvér, ktorým by som mohol AGP nastavi na 4. Matièná doska je Mercury KOB KT133a. Za odpoveï vám vopred ïakujem. Tomáš Didik A: Pokia¾ príslušné AGP podporuje MB aj VGA (vo vašom prípade by to tak malo by ) a príslušná podpora je povo lená aj v BIOS e (ak ste ho nemenili, tak by to tie malo by ), zvyšné nastavenia sú len otázkou ovládaèa k VGA. Manli nie je príliš chýrny výrobca, odporúèam preto download ovládaèa priamo od výrobcu èipu Radeon (www.ati.com, asi 10 MB h¾adajte najnovší Catalyst). Tam je integrovaných nieko¾ko nastavení pre viaceré parametre. WINDOWS 98 A RAM NAD 256 MB + ROZDIEL V RADEONOCH Q: Moja zostava: AMD Athlon XP 1600+, MB MSI KT4V, 768 MB DDR SDRAM 333Mgh CL2.5 (266, CL 2.0), VGA MSI GeForce 4 MX 440 TD 8x 64 MBRam, HDD WD 60 GB, SoundBlaster Live! Audio Prednedávnom som k u existujúcej 256 RAM ke do kúpil ïa¾ších 512 MB. Od tohto momentu mi vo Win dows 98 SE CZ nejde spusti iadna hra vyu ívajúca DirectX. (A na 1 2 výnimky, tie však fungujú nekorekt ne.) Takisto ak nechám v správcovi zariadení povolenú zvukovú kartu, pri spúštaní hier poèítaè mrzne alebo vyhadzuje chybové hlásenia, napr. Program vyvolal nepovolenú operáciu. Vyskytla sa chyba na adrese 000000: 01215... Skúšal som to všetko rieši reinštaláci ou Windows i zmenou ovládaèov grafiky i zvukovky. Potom som nainštaloval Windows ME Sk, v òom sa deje presne to isté, iba e zvukovka u normálne funguje. Vo Windows XP CZ všetko funguje bez problémov. Poraïte mi, prosím vás, ako rozbehnú tie hry v starších Win dows. A ešte nieèo: Aký je výkonnostný rozdiel medzi Ra deon 9800XT a Radeon 9800Pro? Peter A: Pokia¾ pridáte do PC zostavy pri OS Win9x/Me viac RAM ako 256/512 MB, systém je nestabilný a nie je mo né nijakým spôsobom ho opravi. Priznal to samot ný Microsoft, preto v podstate aj ¾udia prechádzajú napr. na WinXP. Jednoducho nový HW (výkonnejší...) vy aduje nový OS. Okrem toho obèas vznikajú problémy aj so samotnou kompatibilitou rôznych pamä ových mo dulov, vo vašom prípade je však problémom samotná architektúra OS. Èo sa týka VGA s èipom Radeon 9800xy, situácia je bli šie opísaná napr. http://www.ati.com/products/radeon 9800/radeon9800pro/compare.html. Z porovnania vy plýva, e "XT" oproti "Pro" verzii má o asi 8 % lepšie para metre (Pixel Fillrate, rýchlos jadra a pamäte), je však zatia¾ zvyèajne drahšia. Pokia¾ sa podarí získa za dobrú cenu, asi najlepšia volba je z uvedenej rady Radeon9800 Pro s pamä ou typu GDDR. Po miernom pretaktovaní porazí aj drahšie karty. Daniel Sládek 118 PC REVUE 8/2004

CD REVUE 8/2004 Aj v tomto prázdninovom ob dobí sme pre vás pri pravili výber zaujímavých programov, ktoré si mô ete sami vyskúša. Vo všeobec nosti na CD REVUE è. 8/2004 nájdete najnovšie úplné verzie programov na okam ité doruèovanie správ (in stant messaging), ïalej sú to skúšobné edície antiví rusových programov a kompletné kodekové balíky pre video a audio. Ako komplexný balík vám z tohto vy dania CD REVUE odporúèame Norton Internet Secu rity 2004, ktorý v sebe obsahuje antivírus, firewall a ochra nu pred únikom osobných informácií. VYHODNOTENIE SÚ A Í Zamerali sme sa aj na najnovšiu verziu programu na nelineárny strih videa Ulead Video Studio 8.0, ktorý mô ete zadarmo vyskúša po dobu 30 dní. Pomocou nej mô ete stiahnu video z kamery, vynecha z neho ne elané sekvencie, prida efekty, vytvori menu budúce ho filmu a nakoniec napáli hotový film na CD (nieko¾ko minút filmu) alebo DVD. Prázdniny sú obdobím, keï je viac èasu aj na hry. V tej to oblasti upriamujeme vašu pozornos na hrate¾nú de monštraènú verziu èeskej hry Rapid Gunner. Vyskúša si mô ete štyri úrovne zo strelnice s pohyblivými terèmi. V kategórii pomocných programov nájdete grafické a zvukové editory, kompresné nástroje, súborové mana éry a prostriedky na odstraòovanie spyware. Pripojili sme aj testovacie programy na hodnotenie výkonu pev ných diskov, ktoré sme pou ili pri teste externých HDD v tomto èísle nášho magazínu. Vo formáte PDF na tomto médiu nájdete aj kom pletné júlové èíslo magazínu PC REVUE, ako aj off line edíciu spravodajského servera www.itnews.sk. Ondrej Macko z júnového èísla PC REVUE Ako sa vám pozdáva Mobil REVUE? Nokia 3660 Výherca mobilného telefónu: Zdenka Trlicová, Bratislava Asus DRW 0804P Výherca DVD prepisovacej mechaniky: Peter Gaburják, Bratislava Výhercom srdeène blaho eláme! Výsledky sú a í sú zverejnené aj na www.pcrevue.sk. H¼ADÁME SPOLUPPRACOVNÍKOV! QUARK HLÁSI ZMENY! Trust 460LR Výherca bezdrôtovej optickej myši: Daniel Brodòan, ilina PC REVUE spustilo v roku 2004 nové projekty a na rok 2005 pripravujeme ïalšie, a preto opä vyhlasujeme konkurz na pozície redaktorov so zameraním na všeobecné spravodajstvo, PC techniku, hardvér, softvér, bezpeènos, internet, informaèné technológie, spotrebnú elektroniku, mobilné technológie a grafické aplikácie. VY ADUJE SA: výborný preh¾ad v IT odborné zázemie kvalitný písomný prejav schopnos pracova v tímovom prostredí výborná znalos angliètiny vysoké pracovné nasadenie Svoj štruktúrovaný ivotopis, preh¾ad odborných schopností a záujmov, prípadne uká ku publikaènej èinnosti zasielajte na: redakcia@pcrevue.sk. Èasopis QUARK poskytuje predplatite¾om z¾avy. Pri celoroènom predplatnom sú takmer dve èísla zadarmo. Najnovšie èíslo èasopisu QUARK, mesaèníka pre všetkých, ktorí majú záujem o informácie od Astronómie a po Zoológiu, na 52 stranách prináša mnoho nových informácií. QUARK dosta v novinových stánkoch, ale redakcia odporúèa mo nos predplati si ho na adrese: Vydavate¾stvo Perfekt, redakcia QUARK, Karpatská 7, 811 05 Bratislava 1, faxom na èísle 02/524 99 788 alebo elektronicky: predplatné@perfekt.sk. Polroèné predplatné u so z¾avou je 180 Sk (v stánku 210 Sk), celoroèné predplatné je 360 Sk (v stánku 420 Sk). ZOZNAM INZERENTOV Firma Strana Tel. èíslo 1. 100 PRO PLUS 26 (033/535 4400) 2. AB COM 24 (038/5321 025) 3. AGORA PLUS MBR 18, 20 (02/6381 3873) 4. AKTIS 61 (02/4342 0946) 5. AP MEDIA 51 (02/6020 2111) 6. ASBIS SK 43, 53, 56 (02/4487 1589) 7. ASM SLOVAKIA 58 (02/4446 2308) 8. AV DIGITAL 84 (02/6828 6660) 9. BGS 46 (02/4910 1525) 10. BSP 83, 88 (02/5443 0017) 11. BSP GROUP 65 (+420/2/6121 8070) 12. CÍGLER SOFTWARE 27 (02/4446 2746) 13. CODUM 84, 99, 107 (02/6353 2921) 14. CONQUEST SLOVAKIA 5, 7, 9 (02/4488 2145) 15. DATA 63 (02/4487 3656) 16. DIAL TELECOM 31 (02/5825 2111) 17. ED' SYSTEM SLOVAKIA 49, 55 (02/555 63 070) 18. ESET 87 (02/5930 5311) 19. EURO MEDIA 3. OBÁLKA (041/5116 111) 20. EXPO DESIGN 93 (02/5477 6574) 21. ERICSSON MBR 4. OBÁLKA 22. FINCOM 40 (02/4445 3572) 23. GTS SLOVAKIA MBR 3. OBÁLKA (02/5778 1111) 24. HAMA SLOVAKIA 30 (033/6481 184) 25. HEWLETT PACKARD 2. OBÁLKA (02/5020 5611) 26. IMAGE SUPPLIES 59 (02/4487 2052) 27. IBM 3 (0800/100 003) 28. INCA 84 (02/6353 4481) 29. ITAPA 95 30. K+K 4. OBÁLKA (041/5114 300) 31. KERIO TECHNOLOGIES 37 32. KORACELL MBR 19 (02/5341 9316) 33. KROS 67 (041/7071 011) 34. LAMA PLUS 28 (041/4361 302) 35. LEXMARK 13 (02/5263 7226) 36. MEDIATECH 45 (02/5556 7766) 37. MIRACLE NETWORK 33 (037/6542 262) 38. NETCONS 39, 77 39. NETWORK ASSOCIATES 85 (055/6335 511) 40. OPAL MULTIMEDIA 67, 114 (051/7734 332) 41. P.E.S. CONSULTING 102 (031/780 3419) 42. PC BUSINESS 75 (02/4342 5000) 43. PROCA 41 (033/5922 111) 44. Q PRODUCTS 83 (02/4525 7568) 45. RADIOCOM 53, 57, 59, 73 (02/5262 6633) 46. SLOVAK TELECOM MBR 19 (0800/123 456) 47. STIEGER SOFTWARE 107 (02/5564 7674) 48. STORMWARE 69 (02/6478 0293) 49. SUNTEQ 54 (046/5430 754) 50. SOFTIP 85, 91 (02/4928 3333) 51. SWS DISTRIBUTION 25 (02/4342 6811) 52. SYNTEX 84 (02/4552 5471) 53. TECOMPRINT 89 (02/4425 5777) 54. TELEGRAFIA 52 (055/6230 802) 55. WEBGLOBE 84 (02/5363 4961) 56. XENON 84, 111 (0904/401 088) 57. ZOZNAM MOBILE MBR 2. OBÁLKA OSPRAVEDLNENIE! V PC REVUE è. 7/2004 sme v èlánku Test: MP3 prehrávaèe s pevným diskom uverejnili pri prehrávaèi Apple ipod nesprávneho dodávate¾a. Èitate¾om aj dodávate¾ovi, spoloènosti Apple IMC, sa ospravedlòujeme.

Èíslo 8 august 2004 XII. roèník PREDPLATNÉ PC REVUE NA ROK 2004 ŠÉFREDAKTOR: Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.sk) md ZÁSTUPCA ŠÉFREDAKTORA: Ondrej Macko (omacko@pcrevue.sk) om SENIOR EDITOR: Peter Orviský (porvisky@pcrevue.sk) po ODBORNÁ REDAKCIA: Matúš Valter (mvalter@pcrevue.sk) mv Samuel Krošlák (skroslak@pcrevue.sk) sk Michal Holeš (mholes@pcrevue.sk) mh Peter Kováè (pkovac@pcrevue.sk) pk Branislav Madoš (bmados@pcrevue.sk) bm Daniel Sládek (dsladek@pcrevue.sk) ds ¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.sk) ll Daniel Keder (dkeder@pcrevue.sk) dk Roman Kanich (rkanich@pcrevue.sk) rk Mo nosti, ako si objedna PC REVUE pošta: zaslaním objednávkového formulára z PC REVUE internet: prostredníctvom formulára na webovej stránke www.pcrevue.sk e mail: zaslaním objednávky na predplatne@pcrevue.sk SMS: prostredníctvom SMS objednávky na è. 0903 223 820 TEL: telefonicky na èísle 02/4342 0956 7 FAX: zaslaním objednávky na 02/4342 0958 Na základe objednávky vám bude pridelené predplati te¾ské èíslo a zaslaná poštová pouká ka alebo faktúra na uhradenie. Mo nosti, ako uhradi predplatné PC REVUE pošta: zaplatením poštovej pouká ky internet: prostredníctvom internet bankingu banka: bankovým prevodom na úèet v Tatra banke è. ú.: 2620081584/1100, konšt. symbol: 0179 Pri ka dom spôsobe platby treba ako variabilný symbol uvies vaše predplatite¾ské èíslo, inak nebudeme vedie vašu platbu identifikova. Pokia¾ ho nemáte, skontaktujte sa s redakciou a my vám ho pridelíme. Èasopis je mo né odobera aj na inú adresu, napr. na pracovisko. Pri úhrade predplatného èi u poštovou pouká kou, alebo bankovým prevodom je potrebné vypísa cenu pod¾a vami zvoleného typu predplatného (s CD, bez CD, z¾avnené atï.) HLAVNÝ SEKRETÁR: Xénia Rybáková (xrybakova@pcrevue.sk) ADMINISTRATÍVA: Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.sk) TECHNICKÝ SERVIS: Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.sk) DTP: Martina Kopúnková (mkopunkova@pcrevue.sk) Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.sk) JAZYKOVÁ REDAKTORKA: Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.sk) INZERCIA: ¼udmila Kaššovicová (inzercia@pcrevue.sk) tel.: +421 2 4342 0956, mobil: 0903 223 621 STÁLI SPOLUPRACOVNÍCI: Andrej Luchava (aluchava@pcrevue.sk) Andrej Chu (achu@pcrevue.sk) Igor Kulman (ikulman@pcrevue.sk) ik Ivan Zernovác ml. (izernovac@pcrevue.sk) Ján Hanák (jhanak@pcrevue.sk) Jozef Kozák (jkozak@pcrevue.sk) Juraj Bednár (jbednar@pcrevue.sk) jb Lukáš Staòa (lstana@pcrevue.sk) Miroslav Oravec (moravec@pcrevue.sk) mo Miroslav Trnka (mtrnka@pcrevue.sk) mt Peter Hubinský (phubinsky@pcrevue.sk) ph Peter Gašparoviè (pgasparovic@pcrevue.sk) pg Oto Komiòák (okominak@pcrevue.sk) Vladimír Luchava (vluchava@pcrevue.sk) vl ADRESA REDAKCIE: Redakcia èasopisu PC REVUE, Kladnianska 60, 821 05 Bratislava tel.: +421 2 4342 0956, +421 2 4342 0957 fax: +421 2 4342 0958 e mail: redakcia@pcrevue.sk http: www.itnews.sk, www.itregister.sk, www.pcrevue.sk PREDPLATNÉ: e mail: predplatne@pcrevue.sk tel.: +421 2 4342 0956, +421 2 4342 0957 Poèas roka vyjde 12 èísel Cena jedného výtlaèku s CD je 119 Sk Neobjednané rukopisy redakcia nevracia Redakcia si vyhradzuje právo na publikovanie uverejnených príspevkov na internete a CD pri zachovaní autorských práv Názory autorov nemusia súhlasi s názormi redakcie. Za obsah inzerátov zodpovedajú inzerenti. Ïalšia reprodukcia èlánkov mo ná len so súhlasom redakcie. Vydáva Digital Visions, s.r.o. a PERFEKT, a.s. Registrácia MK SR è. 818/93, ISSN: 1335 0226 Tlaè: z dodaných reprodukèných materiálov Rozširuje Mediaprint Kapa, Ares a drobní distribútori. Objednávky na predplatné prijíma ka dá pošta a doruèovate¾ Slovenskej pošty. Objednávky do zahranièia vybavuje Slovenská pošta, š.p., Úèelové stredisko predplatite¾ských slu ieb tlaèe, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava 15. CENY PC REVUE NA ROK 2004 Èasopis PC REVUE vychádza ka dý mesiac, t. j. 12 do roka, aj s prílohou CD REVUE. V novinových stánkoch je mo né kúpi PC REVUE u len s CD. Cena èasopisu v novinových stánkoch ostáva nezmenená 119 Sk spolu s CD. Pokia¾ však máte záujem len o èasopis bez CD prílohy, je mo né si objedna celoroèné predplatné bez CD. Ceny predplatného bez CD s CD cena/ks celoroèné ušetríte cena/ks polroèné celoroèné ušetríte Cena v stánku 119 Sk Predplatné 53 Sk 636 Sk 192 Sk 102 Sk 630 Sk 1224 Sk 204 Sk Predplatné z¾avnené 46 Sk 552 Sk 276 Sk 89 Sk 546 Sk 1068 Sk 360 Sk Pozn.: Na z¾avnené predplatné si mô u nárokova študenti alebo dôchodcovia, podmienkou je posla na adresu redakcie potvrdenie o návšteve školy, resp. o poberaní dôchodku alebo vpísa do objednávky èíslo karty mláde e ISIC, EURO<26, ITIC. SÚ A V spolupráci so spoloènos ami Siemens Mobile, ConQuest a Trust sme pre vás pripravili sú a o atraktívne ceny. Vyplòte anketu, ktorú nájdete na www.itnews.sk, a budete zaradení do rebovania. Siemens M65 USB2 TV PC konvertor Trust Bluetooth Headset Bluetrek G2 FÓRWARE Kontrolný kód: 5759515350 Dajme veciam druhú šancu!