MASARYKOVA UNIVERZITA

MASARYKOVA UNIVERZITA Přírodovědecká fakulta Geografický ústav Bc. Kristína KAROĽOVÁ VYBRANÉ ASPEKTY ROZVOJA KVALITY ŽIVOTA V SO ORP MIKULOV Diplomová práce Vedoucí práce: Mgr. Ivan Andráško, PhD. Brno 2012

Jméno a příjmení autora: Kristína Karoľová Název diplomové práce: Vybrané aspekty rozvoja kvality života v SO ORP Mikulov Název v angličtině: Selected aspects of the quality of life development in AD MEP Mikulov Studijní obor: Regionální geografie a regionální rozvoj Vedoucí diplomové práce: Mgr. Ivan Andráško, PhD. Rok obhajoby: 2012 Anotace Diplomová práca sa venuje problematike kvality života a jej vybraným aspektom v rámci SO ORP Mikulov, pričom jej hlavným cieľom je zhodnotenie súčasného stavu a tendencií rozvoja kvality života v sledovanom území. V úvode práca pojednáva o teoreticko metodologických východiskách výskumu kvality života, ďalšou súčasťou práce je komplexná geografická charakteristika záujmového územia, ktorá v rámci socioekonomickej časti SO ORP Mikulov poníma v širšej priestorovej komparácii Juhomoravského kraja. Praktickú časť záverečnej práce predstavuje kapitola obsahujúca vyhodnotenie dotazníkového prieskumu, zameraného na vyjadrenia starostov dotknutých obcí týkajúce sa vybraných oblastí kvality života. Annotation The thesis deals with the issue of the quality of life and its selected aspects within the territory of AD MEP Mikulov. The aim of our study is the evaluation of the present state and tendencies of the quality of life development in the observed region. In the introduction, the thesis discusses the theoretical and methodological aspects of research concerning the quality of life, complex geographical characteristics of the region is another part of the thesis where the socioeconomic part of AD MEP Mikulov is perceived in the broader spatial comparison of the South Moravian region. Practical part of the thesis deals with the evaluation of the results of the questionnaire survey aimed at the statements of the mayors of selected municipalities on various quality of life domains. Klíčová slova: kvalita života, objektívna/subjektívna dimenzia, dotazníkové šetrenie, SO ORP Mikulov Keywords: quality of life, objective/subjective dimension, questionnaire survey, AD MEP Mikulov

Masarykova univerzita Přírodovědecká fakulta ZADÁNÍ DIPLOMOVÉ PRÁCE Student: Studijní program: Studijní obor: Kristína Karoľová Geografie a kartografie Regionální geografie a regionální rozvoj Ředitel Geografického ústavu Přírodovědecké fakulty MU Vám ve smyslu Studijního a zkušebního řádu MU určuje diplomovou práci s tématem: Vybrané aspekty rozvoja kvality života v SO ORP Mikulov Selected aspects of the quality of life development in AD MEP Mikulov Zásady pro vypracování: Hodnotenie aspektov kvality života na regionálnej úrovni, resp. v súvislosti s otázkami regionálneho rozvoja predstavuje v súčasnosti mimoriadne aktuálnu tému. Hlavným cieľom pripravovanej diplomovej práce je zhodnotenie súčasného stavu a tendencií rozvoja kvality života v sledovanom území, správnom obvode obce s rozšírenou pôsobnosťou Mikulov. Práca vychádza zo základnej hypotézy, že dané územie je vzhľadom na vybrané aspekty (rozvoja) kvality života miestneho obyvateľstva vnútorne diferencované. Predpokladá sa, že v rámci napĺňania cieľa práce bude využité širšie spektrum metód výskumu (čiastkové analýzy smerujúce k syntéze poznatkov) a dáta pochádzajúce z oficiálnych štatistík, rozvojových dokumentov, terénneho výskumu, štandardizovaných rozhovorov a ďalších zdrojov. Predpokladaná, resp. orientačná štruktúra práce zahŕňa: 1. vytvorenie prehľadu teoreticko-metodologických aspektov výskumu kvality života aplikovateľných v rámci vlastného výskumu 2. charakteristika územia SO ORP Mikulov, jeho priestorového vymedzenia a vnútorného členenia 3. hodnotenie vybraných aspektov kvality života v skúmanom území (ťažisková časť práce). Predpokladá sa podrobnejšie členenie na časti zaoberajúce sa najmä identifikáciou a hodnotením kľúčových problémov, otázok, ale i perspektív (rozvoja) kvality života, a to na úrovni správneho obvodu ako celku a na úrovni obcí, ktoré ho tvoria.

Rozsah grafických prací: Rozsah průvodní zprávy: podle potřeby cca 70-80 stran Seznam odborné literatury: Robinson, G. M. (1998). Methods and techniques in human geography. Chichester (Wiley). Frantál, B., Vaishar, A. Zvláštnosti kvality života v malých městech. Geographia Slovaca, Bratislava: SAV (Bratislava). Geografický ústav, 2008, 25, s. 175-188, ISSN 1210-3519. Andráško, I., Šuška, P., Ira, V.. Premeny podtatranskeho regiónu: vybrané aspekty rozvoja obcí v zázemí mesta Poprad. In Seminář k Mezinárodnímu roku planety Země. Brno: Masarykova univerzita, 2008. s. 42-46, ISBN 978-80-210-4748-8., Andráško, I. Dve dimenzie kvality života v kontexte percepcií obyvateľov miest a vidieckych obcí. In Geografická organizace Česka a Slovenska v současném období. Ostrava: Ústav geoniky Akademie věd ČR, 2005. s. 6-13, ISBN 80-86407-05-5. Vedoucí diplomové práce: Mgr. Ivan Andráško, PhD. Podpis vedoucího práce:... Datum zadání diplomové práce: září 2009 Datum odevzdání diplomové práce: do 15. května 2011 RNDr. Vladimír Herber, CSc. pedagogický zástupce ředitele ústavu Zadání práce převzal(a):... dne...

Týmto prehlasujem, že som zadanú diplomovú prácu vypracovala samostatne pod vedením Mgr. Ivana Andráška, PhD. a uviedla v zozname literatúry všetku použitú literatúru a ďalšie zdroje. V Brne dňa 8.1.2012 vlastnoručný podpis autora

Na tomto mieste by som rada poďakovala vedúcemu tejto práce Mgr. Ivanovi Andráškovi, PhD. za odborné vedenie, cenné rady, ústretový prístup a pripomienky, ktoré mi počas práce poskytol. Ďakujem i starostom, ktorí boli ochotní zúčastniť sa dotazníkového prieskumu. Moja veľká vďaka patrí tiež rodine a všetkým, ktorí ma pri písaní diplomovej práce podporovali.

Obsah 1. ÚVOD... 9 1.1 Cieľ práce... 9 1.2 Metodika práce... 10 2. TEORETICKO METODOLOGICKÉ ASPEKTY VÝSKUMU KVALITY ŽIVOTA 12 2.1 Vývoj problematiky a základná terminológia... 12 2.2 Objektívna a subjektívna dimenzia, multidimenzionalita, indikátory... 16 2.3 Prístupy ku kvalite života (prínos geografie, metodický pluralizmus)... 22 3. VYMEDZENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA... 25 4. FYZICKO GEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA SO ORP MIKULOV... 27 4.1 Geologické a geomorfologické pomery... 27 4.2 Klíma... 29 4.3 Vodstvo... 29 4.4 Pôdy... 31 4.5 Biota... 31 5. SOCIOEKONOMICKÁ CHARAKTERISTIKA SO ORP MIKULOV... 33 5.1 Sídelná štruktúra... 33 5.2 Vývoj počtu obyvateľov... 35 5.3 Prirodzený a mechanický pohyb obyvateľstva... 38 5.4 Veková a vzdelanostná štruktúra... 40 5.5 Trh práce... 42 5.6 Dopravná dostupnosť... 45 5.7 Bývanie... 48 6. KVALITA ŽIVOTA POHĽAD MIESTNYCH SAMOSPRÁV... 50 6.1 Kvalita života... 51 6.2 Hodnotenie vybraných oblastí života v obci... 54 6.2.1 Obyvateľstvo... 54

6.2.2 Životné prostredie... 63 6.2.3 Bývanie a občianska vybavenosť... 66 6.2.4 Cestovný ruch... 68 6.3 Obec: Priority, perspektívy a aktivita obce v oblasti fondov a regionálnych zoskupení. 71 7. ZÁVER... 76 8. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY... 79 9. ZOZNAM PRÍLOH... 90

1. ÚVOD Hodnotenie aspektov kvality života na regionálnej úrovni resp. v súvislosti s otázkami regionálneho rozvoja predstavuje v súčasnosti mimoriadne aktuálnu tému. Kvalita života je konceptom zvlášť v dnešnej dobe často proklamovaným predstaviteľmi verejnej správy či politickej scény, záujem oň je badateľný i zo strany laickej a odbornej verejnosti. Samotný koncept kvality sa vyznačuje komplexnosťou a zložitosťou, ktoré podmieňujú nielen značnú pluralitu definícií či prístupov, medzi ďalšie znaky patrí i interdisciplinárny charakter štúdia. 1.1 Cieľ práce Hlavným cieľom práce je zhodnotenie súčasného stavu a tendencií rozvoja kvality života v sledovanom území, správnom obvode obce s rozšírenou pôsobnosťou Mikulov. Zároveň táto práca vychádza zo základnej hypotézy, že dané územie je vzhľadom na vybrané aspekty (rozvoja) kvality života miestneho obyvateľstva vnútorne diferencované. Týmto požiadavkám bola prispôsobená i štruktúra práce, ktorá jednak predstavovala postupné priblíženie sa danej problematike a zároveň zohľadňovala splnenie parciálnych cieľov, ktorými boli: stručné zhodnotenie teoreticko metodologických východísk výskumu kvality života (terminológia, multidimenzionalita, problematika indikátorov, multidisciplinarita a ďalšie), špecifikácia záujmového územia a jeho fyzickogeografická i socioekonomická charakteristika (SO ORP Mikulov v širšom priestorovom kontexte Juhomoravského kraja i z hľadiska jeho vnútorného členenia), vyhodnotenie dotazníkového výskumu zameraného na predstaviteľov miestnych samospráv (starostov) a ich pohľad na problematiku (rozvoja) kvality života (identifikácia a hodnotenie jej kľúčových oblastí v rámci jednotlivých obcí). 9

1.2 Metodika práce Prvým krokom, ktorý predchádzal samotnému spracovaniu diplomovej práce bol výber relevantných podkladov a literatúry. Tieto sa následne stali základom pre vytvorenie samostatnej kapitoly pojednávajúcej o,,teoreticko metodologických aspektoch výskumu kvality životaˮ a špecifikáciu východiskového rámca nášho ďalšieho výskumu. Predmetná kapitola (vďaka svojmu zameraniu) zároveň spĺňa i úlohu rešeršnej časti diplomovej práce a poskytuje čitateľovi prehľad vybraných publikácií venovaných problematike výskumu kvality života. Ako už bolo uvedené, náš empirický výskum sa z priestorového hľadiska zameriaval na územie správneho obvodu obce s rozšírenou pôsobnosťou Mikulov. V nasledujúcich kapitolách sa preto prejavila prirodzená potreba komplexnej geografickej charakteristiky daného územia, t.j. charakteristiky zahŕňajúcej tak zložku fyzicko geografickú ako aj socioekonomickú. Pri plnení tejto úlohy boli v značnej miere využité kartografické metódy (napr. metóda analýzy máp). Vybrané javy boli znázornené v samostatných tematických mapách. V značnej miere boli použité i metódy štatistickej analýzy dát. Na tomto mieste však musíme konštatovať, že disponibilita potrebných údajov bola značne limitovaná (najmä na úrovni obcí). Problémy s dostupnosťou vhodných dát sú žiaľ už tradičné, obzvlásť to pritom platí o nižších (priestorových) hierarchických úrovniach výskumu a u komplexne orientovaných štúdií (nie náhodou hovorí Myers (1987) o obmedzenej dostupnosti údajov ako o pliage štúdií kvality života). Hlavnými zdrojmi dát použitých v práci bol Český štatistický úrad a Ministerstvo práce a sociálnych vecí ČR, z ktorých boli jednotlivé údaje prevzaté, alebo na ktorých základe boli skonštruované potrebné ukazovatele. Ťažisková kapitola práce je prioritne postavená na vyhodnocovaní postojov a názorov starostov obcí, zisťovaných prostredníctvom dotazníkov a v niektorých prípadoch i štandardizovaných rozhovorov. Komplementárne boli v tejto kapitole samozrejme využité i poznatky získané v predchádzajúcich častiach práce. Dotazníky určené starostom boli vytvorené na základe štúdia literatúry zaoberajúcej sa terénnym a dotazníkovým šetrením, ale taktiež na základe konzultácií s vedúcim diplomovej práce, ako aj s odborníkom na takto orientovaný výskum, RNDr. Bohumilom Frantálom z Ústavu geoniky AV ČR, v. v. i.. Výsledné dotazníky boli adresované starostom obcí SO ORP Mikulov. Starostovi mesta Mikulov boli zaslané dotazníky dva. Dôvodom bolo, že 10

Mikulov je jediným mestom správneho obvodu ORP, a preto preň bol vytvorený síce obdobný, no pre podmienky mesta upravený dotazník. Druhý dotazník sa zameriaval na kvalitu života a jej aspekty vzťahujúce sa k SO ORP Mikulov ako celku. Tu sme vychádzali z toho, že starosta Mikulova a zároveň miestopredseda Dobrovoľného zväzku obcí Mikulovsko by mohol mať z tejto pozície prehľad o situácii v celom danom území. Pretože však ani na niekoľkonásobné oslovenie k spolupráci nereagoval, nebola žiaľ napokon do záverečného vyhodnotenia zakomponovaná pôvodne plánovaná časť venujúca sa samostatne Mikulovu. Napriek tomu považujeme vytvorenie dvoch špecifických dotazníkov za prínos, resp. výsledok potencionálne využiteľný v rámci ďalších štúdií rovnakého či podobného zamerania. Štatistické a kartografické metódy, ako aj metóda vysvetľujúceho opisu boli použité i v tejto časti práce, pričom dôraz bol pochopiteľne kladený na jednotlivé obce. Vyjadrenia starostov boli (ako sme už naznačili) kombinované, resp. konfrontované s vybranými ukazovateľmi objektívnej dimenzie kvality života. Keďže väčšina citovanej literatúry pozostáva z elektronických zdrojov, uprednostnili sme kvôli väčšej prehľadnosti členenie zoznamu literatúry podľa jednotlivých podkapitol namiesto zaužívaného spôsobu uvádzania podľa druhu zdroja. Z dôvodu lepšej prehľadnosti a zachovania celistvosti textu sú taktiež na tomto mieste uvedené i niektoré zdroje a podkladové materiály použité k vybraným tabuľkám, obrázkom a mapovým výstupom. Pri tvorbe týchto mapových výstupov bol použitý program Arcmap 10.0 od spoločnosti ESRI. 11

2. TEORETICKO METODOLOGICKÉ ASPEKTY VÝSKUMU KVALITY ŽIVOTA 2.1 Vývoj problematiky a základná terminológia Pojem kvalita života (angl. quality of life/qol) je síce pojmom často skloňovaným, no už menej jednoznačná je jeho definícia. Existuje mnoho názorov vzťahujúcich sa k počiatkom výskumu kvality života a pojmu ako takému, všeobecne sa však dá povedať, že záujem o dobrý život je pravdepodobne tak starý ako ľudstvo samo. Samotný pojem kvalita života sa prvýkrát v zozname termínov (ako,,index termˮ) objavil v publikácii Sociological Abstracts v roku 1979 (Schuessler, Fisher, 1985, s. 130). McCall (1975, in Kerce, 1992, s. 1) zase podotýka, že bežný spôsob používania pojmu sa zrejme datuje do roku 1961, kedy bola fráza použitá v prejave prezidenta Lyndona Johnsona. Odborný záujem o kvalitu života sa rozvíjal najmä od 60. rokov 20. storočia ako súčasť vedeckých štúdií preskúmavajúcich tzv. sociálne indikátory. To zahrňovalo predovšetkým orientáciu na meranie osobného alebo sociálneho blahobytu (angl. well being). Čoskoro sa z hnutia sociálnych indikátorov (angl. the social indicators movement) vyvinuli dva odlišné smery týkajúce sa stratégie merania jeden sa upriamil na individuálny blahobyt a druhý na urbánnu kvalitu života. Sociológovia sa v rámci hnutia sociálnych indikátorov prioritne venovali meraniu korelácií osobného blahobytu, definovaného ako spokojnosť so životom (angl. life satisfaction) (Campbell et al., 1976; Andrews, Withey, 1976 in Myers, 1987, s. 110). V rovnakom čase záujem o,,urbánnu krízuˮ (angl. the urban crisis) na konci 60. rokov viedol ostatných výskumníkov k štúdiu urbánnej kvality života (Myers, 1987, s. 110). I Schuessler a Fisher (1985, s. 130) uvádzajú obdobie okolo roku 1960 ako obdobie, kedy sa kvalita života formovala ako výskumná oblasť. Zároveň spomínajú,,the Report Of The Presidentʼs Commision On National Goals (1960)ˮ a Bauerovu prácu (1966) o sekundárnych efektoch národných vesmírnych programov na americkú spoločnosť, pričom práve tieto práce bývajú pravidelne zmieňované ako základný impulz (či jeden z takýchto impulzov) pre vznik a vývoj kvality života ako samostatnej oblasti výskumu. 12

Z hľadiska vymedzenia časového obdobia začiatkov výskumu kvality života by tak bolo možné v súlade s Irom a Andráškom (2007, s. 163) identifikovať dve základné skupiny názorov: Prvá z nich kladie začiatky tohto typu výskumu do 30. rokov 20. storočia. Hlavným argumentom bola v tomto prípade správa Recent Social Trends in the United States, ktorú vydal v roku 1933 pre Komisiu prezidenta Hoovera pre sociálne trendy chicagský sociológ William Ogburn. Druhá skupina sa prikláňa k názoru, že začiatky výskumu kvality života siahajú do 60. rokov 20. storočia. Prevažne ich stotožňuje s rozvojom tzv. hnutia sociálnych indikátorov. V tomto období výrazný záujem o kvalitu života narástol. Prispela k nemu aj podpora zo strany viacerých organizácií a projektov v USA. Kvalita života je konceptom zvlášť v dnešnej dobe často proklamovaným predstaviteľmi verejnej správy či politickej scény. Je taktiež predmetom záujmu výskumu mnohých vedných disciplín (sociológia, filozofia, ekonómia, geografia, rozvojové štúdiá, environmentalistika, medicínske odbory a ďalšie). Už z tohoto vymenovania je jasné, že nájsť jednotiaciu definíciu pojmu kvalita života nie je možné, čo zároveň poukazuje na jednu z jej charakteristík, a to multidisciplinaritu 1. Vo výskume kvality života tak panuje značná terminologická nejednotnosť. Definície pojmu kvality života sú rozmanité, podporené nielen ich použitím vzhľadom z perspektívy jedinca či spoločnosti, ale tiež práve šírkou aplikovateľných teoretických modelov alebo akademických smerov (či vedeckých prístupov k jej skúmaniu). Mnoho prác a príspevkov komentovalo túto diverzitu. Liu (1976 in Felce, Perry, 1995, s. 52) uvádza, že existuje toľko definícií kvality života koľko je ľudí, zdôrazňujúc princíp, že jednotlivci sa líšia v tom, čo považujú za dôležité. Baker a Intagliata (1982 in Felce, Perry, 1995, s. 52) obdobne poukazujú na to, že definícií je zase toľko, koľko je ľudí študujúcich tento fenomén, čím tento komentár zároveň poukazuje na nedostatok zhody medzi tými, ktorí sa pokúšajú tento koncept uchopiť. V súvislosti s nespočetnými snahami o nájdenie definície a uchopenie pojmu kvality života je ešte potrebné spomenúť, že mnohí autori diskutujú a používajú v tomto kontexte i pojmy, s ktorými sa,,kvalita životaˮ prekrýva, no (paradoxne) môže i nemusí byť ich 1 Andráško (2005, s. 6) spomína tri základné charakteristiky pojmu kvalita života, a to: multidisciplinaritu, nejednotnosť (terminologická, v rámci základných prístupov a spôsobov merania,...) a multidimenzionalitu. 13

jednoznačným synonymom. Ide o pojmy ako blaho, blahobyt (angl. well being), Phillips (2006) napr. zmieňuje i pojmy ako šťastie (angl. happiness), životná spokojnosť resp. spokojnosť so životom (angl. life satisfaction), osobné blaho (angl. subjective well being). Podľa Myersa (1987) sa zase pojem kvality života stáva skôr pojmom obývateľnosť (angl. livability). Mnoho článkov a publikácií z oblasti medicíny a psychológie spája často samozrejme kvalitu života s pojmom zdravie (angl. health). Tieto koncepty významovo blízke kvalite života bývajú nazývané i ako tzv.,,meta - pojmyˮ či,,meta - konceptyˮ (van Kamp et al., 2003 in Ira, Andráško, Michálek, Podolák, 2009, s. 104). Definícií úslovia kvalita života je nepreberné množstvo, preto uvádzame len niekoľko príkladov toho, ako ho rôzni autori vnímajú (z dôvodu snahy o čo najlepšie zachytenie a vystihnutie ich podstaty sú niektoré definície uvedené v anglickom jazyku): Rice (1984, s. 157 in Kerce, 1992, s. 2):,,The quality of life is the degree to which the experience of an individualʼs life satisfies that individualʼs wants and needs (both physical and psychological).ˮ Janssen Quality-of-life Studies (The Global Development Research Center),,WHAT IS QOL? QOL may be defined as subjective well-being. Recognising the subjectivity of QOL is a key to understanding this construct. QOL reflects the difference, the gap, between the hopes and expectations of a person and their present experience. Human adaptation is such that life expectations are usually adjusted so as to lie within the realm of what the individual perceives to be possible. This enables people who have difficult life circumstances to maintain a reasonable QOL.ˮ Cummins (1997 in The Scottish Gowernment web),,quality of life is both objective and subjective, each axis being the aggregate of seven domains: material well - being, health, productivity, intimacy, safety, community and emotional well - being. Objective domains comprise culturally relevant measures of objective well - being. Subjective domains comprise domain satisfaction weighted by their importance to the individual.ˮ 14

Massam (2002, s. 142) poníma koncept kvality života dichotómne a polemizuje nad ním nasledovne:,, I argue that perceived and/or actual QOL can be viewed on the one hand as an indication or cause of attraction of a place, and on the other hand QOL can be treated as the outcome of conditions that are perceived to exist and the degree to which they meet the desires and expectations of individuals. Hence QOl can be envisaged as a composite quasi public - private good which is both a ʻmeansʼ/ʻcauseʼ/ʻinputʼ, or an ʻendʼ/ʻeffectʼ/ʻoutputʼ.ˮ Evans (1994, s. 61 in Dissart, Deller, 2000, s. 137) obdobným spôsobom popisuje vzťah medzi kvalitou života a ostatnými premennými prostredníctvom dvoch modelov.,,the top - down model based on the premise that quality-of-life is an enduring characteristic that causes certain outcomes in the individual s life and the bottom - up model, which rests on the proposition that particular variables influence an individual s quality-of-life. Myers (1987, s. 108) spomína 80. roky 20. storočia ako obdobie vzrastajúceho verejného, ale i odborného záujmu o pojem,,kvality životaˮ miest. Zároveň však uvádza, že dôvod tohto záujmu rovnako ako použitie konceptu kvality života bolo odlišné od skorších vedeckých štúdií sociálneho blahobytu (angl. well being). Kvalita života sa v jeho ponímaní približuje resp. spája skôr s pojmom,,livabilityˮ. No a hoci poňatie kvality života býva zriedkakedy explicitne stanovené, jej následná definícia je implicitná:,,a community? quality of life is constructed of the shared characteristics residents experience in places (for example, air and water quality, traffic, or recreational opportunities), and the subjective evaluations residents make of those conditions.ˮ Diener a Suh (1997, s. 189, 190) uvádzajú, že existujú tri hlavné filozofické prístupy k určeniu kvality života: 1) tento prístup opisuje charakteristiky dobrého života, ktoré sú diktované normatívnymi ideálmi založenými na náboženských, filozofických alebo iných systémoch, 2) prístup založený na spokojnosti s preferenciami a 3) prístup v zmysle skúsenosti jednotlivca. No a napokon geografický pohľad od Susan Cutter (1985 in Dissart, Deller 2000, s. 137), ktorá navrhla model kvality života zahŕňajúci objektívne a subjektívne informácie spojené 15

s troma dimenziami týkajúcimi sa miesta: sociálnou, environmentálnou a percepčnou. Pri hodnotení miest Cutter navrhla, že do úvahy by sa nemali brať len objektívne indikátory a subjektívne hodnotenia sociálneho prostredia (zločinnosť, bývanie, príjem) a fyzické prostredie (klíma, znečistenie, rekreácia), ale tiež ich relatívny význam s viac subjektívnym zhodnotením predstavy ľudí o mieste. 2.2 Objektívna a subjektívna dimenzia, multidimenzionalita, indikátory Objektívna a subjektívna dimenzia Napriek prevládajúcej nejednotnosti pri definovaní viacerých pojmov spojených s otázkami kvality života, je možné hovoriť o názorovom konsenze, ktorý sa týka predovšetkým pomerne široko akceptovaného predpokladu existencie dvoch základných dimenzií kvality života. Akceptácia sa ani tak netýka názvov týchto dimenzií, ako skôr obsahového rozdelenia problematiky chápania a možností výskumu kvality života. Na tomto mieste je však vhodné vzhľadom k terminologickej nekonzistentnosti hneď i poznamenať, že je potrebné rozlišovať medzi pojmom základná dimenzia života (subjektívna alebo objektívna) a dimenzia kvality života, ktorá predstavuje parciálnu zložku, súčasť ľudského života, ohodnotenú prostredníctvom vybraných typov ukazovateľov (Ira, Andráško, 2007, s. 163, 165). Myšlienku o názorovom konsenze vyjadrujú i Grayson a Young (1994 in Massam, 2002, s. 145), ktorí rozlišujú dva základné súbory komponentov a procesov kvality života: a) tie, ktoré sa vzťahujú k internému psychologickému mechanizmu produkujúcemu pocit spokojnosti alebo potešenia zo života, a b) tie externé podmienky, ktorý tento interný mechanizmus spúšťajú. Vzhľadom k prvej dimenzii (psychologickej) sa používajú i označenia ako individuálna/osobná kvalita života, subjektívne blaho alebo spokojnosť so životom, v súvislosti s druhou (tzv. environmentálnou) zase napr. urbánna kvalita života, spoločenská (angl. community) kvalita života či kvalita života miesta. Dissart a Deller (2000, s. 136) v tejto súvislosti uvádzajú, že kvalita života jednotlivca závisí od exogénnych (objektívnych) faktov jeho života a endogénnej (subjektívnej) percepcie týchto faktorov i jeho samého. 16

Rice (1984 in Kerce, 1992, s. 2) definuje objektívnu kvalitu života nasledovne:,,... the degree to which specified standards of living are met by the objectively verifiable conditions, activities, and activity consequences of an individualʼs life.ˮ Subjektívnu kvalitu života zase opisuje ako:,,...a set of affective beliefs directed toward oneʼs life.ˮ Vzťahu dvoch základných elementov kvality života sa venuje i Pacione (2003, s. 21). Akákoľvek definícia kvality života musí podľa neho zahŕňať dva základné elementy. Sú nimi interný psychologicko fyziologický mechanizmus, ktorý vytvára pocit uspokojenia a externý fenomén, ktorý je do tohto mechanizmu zapojený. Existujú dva vcelku odlišné typy sociálnych indikátorov vhodných na meranie spoločenského a osobného blahobytu. Prvý pozostáva z objektívnych indikátorov popisujúcich prostredie, v ktorom ľudia žijú a pracujú (ísť môže o témy ako napr. zaistenie zdravotnej starostlivosti, kriminalita, vzdelanie, voľnočasové zariadenia či bývanie), druhými sú subjektívne indikátory, ktorých zámerom je opísať spôsoby akými ľudia vnímajú a hodnotia podmienky okolo seba. Kovács et al. (2006 in Bacsó, 2006) rozlišujú dva modely kvality života, ktoré označujú ako americký a škandinávsky. Americký akcentuje subjektívnu dimenziu kvalitu života, pričom vychádza z premisy, že vývoj kvality života budú určovať nemateriálne faktory. Škandinávsky model zdôrazňuje úlohu objektívnej dimenzie a materiálnych zdrojov. Borthwick Duffy (1992 in Felce, Perry, 1995, s. 54) prezentuje tri pohľady na kvalitu života: a) kvalita života definovaná ako kvalita životných podmienok jedinca, b) kvalita života definovaná ako spokojnosť jednotlivca so životnými podmienkami, c) kvalita života definovaná ako kombinácia oboch, životných podmienok i spokojnosti, Existuje však ešte i štvrtý pohľad, ktorého podľa názoru Felce a Perryho (1995) výhoda spočíva v porovnaní s predošlými troma v tom, že okrem vykreslenia kvality života ako kombinácie životných podmienok a spokojnosti zdôrazňuje i potrebu vziať do úvahy i osobné hodnoty, ašpirácie a očakávania. Všetky spomínané modely znázorňuje obr. 1. 17

Landesmanovej dovolávanie sa po definícii konceptov (1986 in Felce, Perry, 1995, s. 54) dalo podnet k vymedzeniu dvoch samostatných fenoménov - kvality života a spokojnosti so životom. Jeden z možných modelov je vykreslený na obr. 1a. Kvalita života je sumou rady objektívne merateľných životných podmienok zaži - tých jednotlivcom. Tieto môžu zahŕňať fyzické zdravie, osobné okolnosti (majetok, podmienky bývania atď.), sociálne vzťahy, služobné aktivity a zábavu či širšie sociálne a ekonomické vplyvy. Práve subjektívna, osobná reakcia na tieto podmienky je doménou osobnej spokojnosti so životom. Prostredníctvom objektívnych štandardov síce jedinec môže definovať patričnú a primeranú kvalitu života, no spokojnosť so životom ako oddelené a napokon i dôleži - Obr. 1. Konceptualizácia kvality života tejšie kritérium osobného blahobytu - takýto (Felce, Perry, 1995, s. 55) postoj odráža obr. 1b. Akceptovaná dôležitosť osobných hodnotení, i keď zmiernená uvedomením si obtiažností spojených s ich interpretáciou, sa môže zahrnúť do rozšíreného pohľadu na koncept kvality života kombinujúci obe, objektívne a subjektívne komponenty (Brown et al., 1989 in Felce, Perry, 1995, s. 58), čo vytvára tretiu formuláciu (obr. 1c). Oblasti života môžu byť hodnotené objektívne biologickými, materiálnymi, sociálnymi, behaviorálnymi alebo psychologickými indikátormi. Subjektívne pocity o každej oblasti života môžu byť zase reflektované v prejave spokojnosti a blahobytu. Model 1d Cummins (1992 in Felce, Perry, 1995, s. 58) - trojfaktorový model, v ktorom osobné hodnoty rovnako ako životné podmienky a spokojnosť so životom vzájomne na seba pôsobia, pričom stanovujú, určujú kvalitu života. Význam či už 18

objektívneho alebo subjektívneho hodnotenia určitej životnej oblasti je interpretovateľný len vo vzťahu k dôležitosti, ktorú jednotlivec na ňu kladie. V podstate by sa názor na tieto dve hlavné dimenzie mohol zhrnúť slovami Iru a Andráška (2007, s. 164):,,V zásade teda môžeme povedať, že objektívna dimenzia kvality života predstavuje (externé) podmienky a vplyvy okolitého prostredia a životných okolností na život človeka, ktoré sa vo väčšine prípadov zvyknú rozdeľovať na sociálne, ekonomické a environmentálne. Subjektívna dimenzia na druhej strane predstavuje súhrn subjektívnych vstupov každého človeka, ako sú názory, postoje, individuálny systém hodnôt, schopnosť adaptácie, spôsob percepcie okolitého prostredia atď.. Akceptovanie predpokladu existencie dvoch takto chápaných dimenzií otvára nové možnosti pohľadu na charakter interakcie človek prostredie.ˮ Oblasti kvality života Podobne ako panuje pomerne silná zhoda o existencii objektívnej a subjektívnej dimenzie, značný prekryv sa vyskytuje medzi výskumníkmi i v názore na relevantné oblasti (angl. domain) podliehajúce hodnoteniu. Felce a Perry (1995, s. 60) uvádzajú pätnásť kľúčových literárnych zdrojov, ktoré opisujú koncepčné modely či pracujú s konceptom kvality života, pričom väčšina aspektov spomenutých v týchto zdrojoch by sa dala zhrnúť do piatich hlavných oblastí: fyzický blahobyt (angl. physical wellbeing) zahŕňajúci zdravie, telesnú kondíciu,..., materiálny blahobyt (angl. material wellbeing) príjem, kvalita životného prostredia, doprava, bezpečnosť,..., sociálny blahobyt (angl. social wellbeing) medziľudské vzťahy, rozvoj a aktivita (angl. development and activity) možnosti a vlastné schopnosti, sebaurčenie,..., emočný blahobyt (angl. emotional wellbeing) emócie, nálady, spokojnosť, sebaúcta,.... Dissart a Deller (2000, s. 137) sú zase toho názoru, že zoznam faktorov či oblastí spojených s kvalitou života je praktický neobmedzený. Napriek tomu však na základe prehľadu literatúry navrhujú niekoľko všeobecných, dôležitých, potenciálne vzájomne pôsobiacich oblastí, ktoré by sa mali pri meraní kvality života brať do úvahy: osobnosť, sociálna podpora/zabezpečenie, osobná spokojnosť v určitých oblastiach (napr. zamestnanie alebo manželský život), osobné schopnosti, environmentálne a ekonomické faktory, zdravie a stresujúce udalosti či vplyvy. 19

Počiatočné štúdie orientované na kvalitu života sa sústreďovali najmä na definovanie významu tohto konceptu, postupne však smerovali k identifikácii jej kľúčových oblastí resp. komponentov a Pacione (2003, s. 23) v tejto súvislosti uvádza dva hlavné spôsoby určenia elementov/podstatných súčastí kvality života. Prvý spôsob ich odvodzuje z teórií (napr. v psychológii alebo sociológii), druhý spôsob sa pokúša odhaliť elementy kvality života na základe priameho kontaktu s ľuďmi a ich pohľadu na vlastný blahobyt. Existuje i tretí prístup, ktorý kombinuje prvky oboch predošlých a ktorý sa odvoláva na expertné názory či na mienku vedcov a predstaviteľov verejného záujmu. Ira, Andráško, Michálek a Podolák (2009, s. 102) v rámci teoreticko metodologického prehľadu zmieňujú i pojem multidimenzionalita. Tento často používaný pojem má práve vystihovať komplexnosť a zložitosť ľudského života vnímaného ako určitý typ,,komplexného množstvaˮ vytváraného práve množstvom rôznych oblastí, dimenzií. Tie sa môžu prekrývať, pričom medzi nimi existujú rôzne druhy spojitostí. Autori uvádzajú i synonymá používané pre označenie oblasti kvality života, a to pojmy ako komponent či aspekt. Indikátory Väčšina autorov zaoberajúcich sa kvalitou života sa v rámci hlavného teoreticko metodologického prehľadu okrem terminologického aspektu, objektívnej a subjektívnej dimenzie, či jednotlivých oblastí venuje i problematike indikátorov kvality života a ich výberu. Problematika indikátorov sa v mnohých ohľadoch prelína s problematikou oblastí kvality života, nakoľko indikátory sú základným prostriedkom ich ohodnotenia. Výber oblastí výkumu zase naznačuje, aké indikátory v ňom budú použité (Ira a Andráško, 2007, s. 167). Existuje mnoho prác zaoberajúcich sa indikátormi (napr. Schneider, 1976, Department of international economic and social affairs, 1989, Diener a Suh, 1997, Hancock, 2000, McMahon, 2002, Mederly, Topercer, Nováček, 2004). Zo slovenských autorov sa problematike indikátorov venovali napr. Godor a Horňák (2010), ktorý vo svojom príspevku na základe prác slovenských autorov identifikovali 108 indikátorov. Pri výbere indikátorov rozlišujeme formálne a obsahové kritérium. Formálne kritérium výberu indikátorov predpokladá splnenie základných podmienok akými sú: 20

kvantifikovateľnosť, štatistická sledovanosť v dlhších časových intervaloch, požadovaná výpovedná schopnosť z hľadiska diferenciácie a vylúčenie duplicity. Obsahové kritérium je podmienené spôsobom chápania kvality života (Ira, Murgaš, 2008, s. 11). Americká geografka Cutter (1985 in Ira, Murgaš, 2008, s. 12) rozdeľuje indikátory na tri základné typy. Ide o indikátory charakterizujúce sociálne prostredie, (v našom ponímaní skôr socioekonomické ako napr. zdravie, bývanie, kriminalita, príjmy a vzdelanie), fyzicko geografické prostredie (podnebie a znečistenie ovzdušia) a perceptuálne indikátory. Massam (2002, s. 175) pripomína, že pri výbere indikátorov je dôležité mať na pamäti nasledujúce body: Do akej miery sa zvolené indikátory zhodujú s indikátormi použitými v iných prácach; zhoda použitých indikátorov vlastne umožňuje porovnanie výsledkov: analýzy časových súborov (rovnaké miesto/ľudia v rozličnom čase, angl. time series analysis) alebo prierezové analýzy (rovnaký čas, ale rozličné miestá a ľudia, angl. cross sectional analysis) Môžu byť indikátory merané dôveryhodnými a spoľahlivými údajmi? Reflektujú indikátory jasne, jednoznačne a presne špecifické oblasti kvality života, ktoré sú považované za vhodné? V tejto súvislosti sa vynára otázka, koho názor na spoľahlivosť by sa mal považovať za smerodatný (občania, investori, členovia nevládnych organizácií, politici, developeri a byrokrati môžu mať odlišný pohľad na vhodnosť indikátorov). Meria každý indikátor samostatnú oblasť kvality života a sú tieto oblasti navzájom nezávislé alebo medzi nimi existuje určitá korelácia, prepojenie? Stojí určitý indikátor samostatne alebo je zložený z dvoch alebo viacerých atribútov a ak tak tomu je, kto určuje tieto atribúty a ich relatívnu dôležitosť? K problematike indikátorov kvality života a ich výberu sa vyjadruje i Pacione (2003, s. 21, 22), ktorý v tejto súvisloti zmieňuje pojmy ako špecifickosť indikátora (angl. indicator specificity) teda klasifikácia indikátorov vzhľadom na ich stupeň špecifickosti alebo všeobecnosti, miera/rozsah analýzy (angl. scale of analysis) čo vlastne predstavuje geografickú mierku použitú pri skúmaní kvality života od jednotlivca cez lokálnu úroveň, až po regionálnu, národnú a medzinárodnú. Pri skúmaní kvality života v urbánnom priestore ešte upozorňuje na existenciu rôznych sociálnych skupín resp. možnosť rozdelenia mestského obyvateľstva na základe rôznych kritérií (angl. dimension of social 21

groups), pričom práve štúdie kvality života by toto mali zohľadniť, aby boli prínosné tak ako pre samotných občanov tak i pre tvorcov politiky. 2.3 Prístupy ku kvalite života (prínos geografie, metodický pluralizmus) Ako už bolo spomínané, kvalita života je predmetom záujmu viacerých vedných disciplín, čo sa týmpádom odráža i v rôznych prístupoch k poňatiu tohto konceptu, k jej výskumu, metodológii či dôraze na odlišné aspekty kvality života. Počiatky výskumu kvality života boli spojené predovšetkým s medicínskymi odbormi, psychológiou a sociológiou, postupne sa však táto problematika presadila i v ďalších odboroch vrátane geografie. Medzi často citovaných geografov zaoberajúcich sa i kvalitou života patria Massam, Pacione, Cutter či Rogerson, zo slovenských autorov sa témam spojeným s kvalitou života venujú najmä Andráško a Ira. Prínosom geografie a dôležitosťou pre výskum kvality života sa venuje niekoľko prác. Podľa názoru Helburna (1982, s. 447, 450) geografia rozširuje naše obzory, pomáha nám stať sa kozmopolitným, a taktiež naviac pomáha pri hľadaní súvislostí medzi určitými javmi a skúsenosťami. Spomína tiež vplyv geografov resp. plánovačov na priestor a využitie pôdy (landuse) a ochranu prírodného prostredia (angl. natural environment), pričom práve týmto vplyvom na vzhľad a usporiadanie prispievajú ku kvalite života. Jednou z hlavných tém kvality života je vzťah človeka a jeho každodenného (urbánneho) prostredia, a práve podstata vzťahu medzi človekom a prostredím je jednou z typických geografických otázok nachádzajúcej sa v jadre subdisciplíny sociálnej geografie. Geografi zároveň zaviedli pojem územných sociálnych indikátorov (angl. territorial social indicators) na identifikáciu a analýzu socio priestorových variácií kvality života na rôznych geografických úrovniach/mierkach, rozprestierajúcich sa od globálnej po lokálnu. I napriek deklarovaným vyjadreniam záujmu o údaje vzťahujúce sa k územiu resp. územné sociálne indikátory väčšina konštatovaní a správ týkajúcich sa kvality života publikovaných do 70. tych rokov 20. storočia bola v podstate takmer nepriestorová v zmysle obsahu a až s príchodom geografov do oblasti výskumu kvality života nadobudla priestorovú dimenziu. V súvislosti s výskumom kvality života v urbánnych oblastiach je naviac možné spomenúť, že skúsenosť geografov tak ako na poli terénneho výskumu i v technikách sociálneho prieskumu, tradičný syntetizujúci pohľad a koncepčný 22

metodologický eklektizmus disciplíny zaručujú, že urbánni sociálni geografi môžu významne prispieť k dosiahnutiu cieľa obývateľného mesta pre 21. storočie (Pacione, 2003, s. 19 22, 29). Nad vzťahom kvality života a geografie sa zamýšľa i Andráško (2009), ktorý naň nazerá z dvoch uhlov, a to aký je prínos a úloha geografie vo výskume kvality života a zároveň prináša pohľad i z opačnej strany tohto vzťahu. Kvalite života v geografických výskumoch a ich významu a perspektíve sa venuje i príspevok Iru a Andráška (2007). Podobného charakteru je i príspevok Andráška, Iru, Michálka a Podoláka (2009). Rozličné prístupy a odlišnosti vo vzťahu ku kvalite života prezentuje obr. 2. Obr. 2. Rôzne prístupy ku kvalite života (Myers, 1988 in Massam, 2002, s. 155) Záverečná časť predstavuje stručný prehľad prác spojených s kvalitou života z pohľadu rôzneho tematického prístupu. Keďže práca je zameraná na vybrané aspekty kvality života v SO ORP Mikulov, ktorý je skôr vidieckeho charakteru, uvádzam niekoľko prác, príspevkov, ktoré sa venujú kvalite života v spojení s rurálnymi oblasťami. Patria k nim napr. Bukenya, Gebremedhin, Schaeffer (2003) - Analysis of rural quality of life and health: A spatial approach, DʼAgostini, Fantini (2008) - Quality of life and quality of living conditions in rural areas: distinctively perceived and quantitatively distinguished, Spellerberg, Huschka, Habich (2007) - Quality of life in rural areas: Processes of divergence and convergence, či riešiteľský kolektív Věry Majerovej (2007) Český 23

venkov 2006, Sociální mobilita a kvalita života venkovské populace alebo Frantál, Vaishar (2008) Zvláštnosti kvality života v malých městech. Náhľad a spojitosť kvality života z pohľadu (územného) plánovania sa vyskytuje v príspevku Massama (2002) - Quality of life: public planning and private living či Dissarta a Dellera (2000) Quality of life in the planning literature. Populárnymi sa stali i rôzne hodnotenia miest a vytváranie rebríčkov ako napr. od autorov Boyer a Savageau - Places rated almanac, túto spojitosť načrtáva i Rogerson (1999) Quality of Life and City Competitiveness. Častý je i prístup, pohľad na jednu dimenziu kvality života resp. k špecifickej oblasti. V súvislosti s migráciou o nej píšu Findlay a Rogerson (1993) Migration, places and quality of life: Voting with their feet? či Bartoš a Kušová (2005) Amenitní migrace jako specifická forma globální migrace obyvatel a její vliv na kvalitu života, nezamestnanosť ako výrazne negatívny faktor kvality života je rozoberaný v príspevku Bacsó, Dubcová (2008) Nezamestnanosť ako indikátor kvality života (na príklade obvodu Štúrovo) a Horňák, Rochovská (2007) - Vybrané aspekty kvality života vo vnútorných perifériách Slovenska. Dopravný aspekt je zohľadnený u Székelyho (2008) Priame dopravné prepojenia ako indikátor kvality života: príklad bývalých okresných miest Slovenska a k bytovej otázke ako jednej z dimenzií kvality života sa stavia Ira (2003). 24

3. VYMEDZENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA Koncept a hodnotenie kvality života, ktoré sú predmetom tejto práce sa vzťahujú k územiu a obyvateľstvu správneho obvodu obce s rozšírenou pôsobnosťou Mikulov (ďalej SO ORP Mikulov). Vymedzeniu záujmového územia a základnému popisu jeho fyzicko - geografickej a socioekonomickej charakteristiky sa venuje táto a nasledujúce dve kapitoly. SO ORP Mikulov je jedným z 21 SO ORP Juhomoravského kraja (ďalej JMK), ktoré boli vytvorené v rámci reformy územnej verejnej správy 1.1.2003. SO ORP sú vymedzené vyhláškou Ministerstva vnútra č. 388/2002 Sb. vymenovaním obcí, ktoré do nich spadajú. Obce s rozšírenou pôsobnosťou (obce III. stupňa) predstavujú nový typ obcí vykonávajúcich štátnu správu v prenesenej pôsobnosti (Regionální informační servis). Administratívne členenie samotného SO ORP Mikulov znázorňuje príl. 50. Obr. 3. Administratívne vymedzenie Juhomoravského kraja 25

SO ORP Mikulov rozprestierajúci sa na rozlohe 24 426 ha predstavujúcej 3,40 % rozlohy kraja (stav k 31.12.2010, Český statistický úřad - ČSÚ) sa nachádza v južnej časti Juhomoravského kraja na hranici s Rakúskom a jeho susediacimi administratívnymi celkami sú na západe SO ORP Znojmo, na severe SO ORP Pohořelice, na severovýchode SO ORP Hustopeče a na východe SO ORP Břeclav. Všetky obce SO ORP Mikulov sú súčasťou dobrovoľného zväzku obcí (čes. DSO) Mikulovsko, súčasťou tohoto mikroregiónu je naviac i obec Pasohlávky. Registrácia Zmluvy o vytvorení DSO bola uskutočnená 18.12.2001, a k 16 zakladajúcim členom bolo 14.3.2002 rozhodnuté o prijatí Horných Věstonic a 3.2.2005 Pasohlávok. Všetkých tieto obce sú zaroveň členskými obcami Miestnej akčnej skupiny Mikulovsko. Z ostatných zoskupení bol obcami Dolní a Horní Věstonice založený DSO Věstonice likvidace odpadních vod, Drnholec je naviac súčasťou DSO Čistší střední Podyjí a Jevišovka mikroregiónu Hrušovansko, Pavlov (DSO Pavlov Milovice) (Dobrovolný svazek obcí Mikulovsko a dotazníkový prieskum). 26

4. FYZICKO GEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA SO ORP MIKULOV Zaradenie kapitoly venujúcej sa fyzicko geografickej charakteristike SO ORP Mikulov nevyplýva len z požiadavok zadania práce. Dôvodom jej začlenenia je predovšetkým chápanie fyzicko geografických prvkov či faktorov ako jednej časti podmienok kvality života v rámci daného územia. Geomorfologické, klimatické a pôdne pomery sú výrazným činiteľom napr. hospodárskeho využitia územia, v prípade vodstva bola určite významným zásahom výstavba Novomlýnskych nádrží v rámci vodohospodárskych úprav južnej Moravy, pričom pôvodným zámerom vodohospodárov bolo zamedziť pravidelným záplavám a zaistiť vodu pre závlahy. V rámci bioty územia a existencie Chránenej krajinnej oblasti Pálava v záujmovom území je v tejto súvislosti možné zmieniť i regulatívy prispievajúce k ochrane krajiny pred poškodením. Výstavba či rekonštrukcia nehnuteľností na území CHKO sa tak musí riadiť nielen stavebným zákonom, ale i ustanoveniami zákona o ochrane prírody a krajiny. Z hľadiska vplyvu fyzickogeografických prvkov na kvalitu života nesmieme samozrejme opomenúť ani také oblasti, ako je vizuálna, resp. estetická hodnota krajiny, zdravotno - hygienická funkcia zelene, význam otvorených priestranstiev pre psychiku človeka a mnohé ďalšie. Kvalita krajiny budovaná (okrem iného) i jej prírodným prostredím je teda (nielen) v súhrnnom poňatí jedným z najdôležitejších aspektov kvality života ľudí, ktorí túto krajinu obývajú. 4.1 Geologické a geomorfologické pomery Významný vplyv na tvar reliéfu územia má jeho geologická stavba. Pre značnú časť územia SO ORP Mikulov je typický relatívne členitý, prevažne erózne - denudačný reliéf. Charakteristické sú široko zaoblené chrbty oddelené taktiež širokými údoliami s dnami, ktorých šírka sa dosť rýchlo mení (kotlinovité rozšírenia). Takto formovaný povrch je značne ovplyvnený flyšovým podložím. Časti budované odolnejšími, slabo spevnenými psamitmi a pelitmi (prevažujúcou horninou sú hustopečské sliene a ždánické pieskovce) majú typický reliéf vrchovín a pahorkatín. Morfologicky sa uplatňujú tiež vložky zlepencov a v Pavlovských vrchoch jurské vápence. 27

Oblasť neogénu karpatskej čelnej hlbiny (Dyjskosvratecký úval), v ktorom prevládajú íly a piesky bádenského a karpatského veku, má reliéf plochých pahorkatín a riečnych rovín. Pahorkatiny sú z menšej časti čisto erózno denudačné (Dunajovické kopce na miocénnych štrkoch), akumulačné (Ivaňská plošina) alebo zmiešaného typu (Drnholecké pahorkatina). V porovnaní s oblasťou flyšu je reliéf mladší, lebo vznikol až pri ústupe bádenského mora. Značné plochy sú výsledkom mladopleistocénnej kryopedimentácie (najviac v priestore medzi Pavlovskými vrchmi a Dunajovickými kopcami). Menšie rozšírenie majú spraše. Relatívne veľkú plochu zaberajú údolná niva a nízke terasy Dyje. Reliéf oblasti Viedenskej panvy (Dolnomoravský úval) tvoria pahorkatiny, erózne denudačné i akumulačné plochy a riečne nížiny. Predkvartérny podklad tvoria takmer výlučne miocénne a pliocénne nespevnené, ľahko erodovateľné sedimenty. Niva Dyje je charakterizovaná mocnými vrstvami holocénnych hlinitých až ílovitých sedimentov, ktoré boli uložené na najnižšej riečnej terase (Strategie rozvoje mikroregionu Mikulovsko, 2004, s. 145, 146). Z geomorfologického hľadiska náleží nižšia, západná časť záujmového územia do celku Dyjsko svratecké úvalu, členitejšia východná časť je súčasťou Mikulovskej vrchoviny a do juhovýchodného cípu tohoto územia zasahuje Dolnomoravský úval. Geomorfologické členenie na úrovni geomorfologických okrskov nachádzajúcich sa resp. čiastočne zasahujúcich do záujmového územia SO ORP Mikulov znázorňuje príl. 44. Z krajinárskeho hľadiska sú významným prvkom sledovaného územia najmä Pavlovské vrchy. Tvoria západnú časť Mikulovskej vrchoviny na ploche 49,72 km 2 a ich stredná nadmorská výška je 270 m. Budované sú najmä flyšovými ílovcami a pieskovcami ždánického príkrovu s tektonicky odlúčenými kryhami jurských hornín (bradlá). Môžeme tu nájsť vypreparované vá - pencové bradlá, zvyšky zarovnaných Foto. 1. Pohľad na obec Dolní Dunajovice s dominantou Pavlovských vrchov v pozadí zdroj: internetové stránky obce Dolní Dunajovice 28

povrchov (napr. kryoplanačné terasy na Děvíne), početné krasové tvary (jaskyne na Turolde) a periglaciálne tvary, sprašové pokryvy, zosuvy. Najvyšším bodom tohto celku je dobre známy a návštevníkmi miestneho kraja obľúbený Děvín (548,7 m) (Demek, Mackovčin a kol., 2006, s. 341, 342). 4.2 Klíma Územie SO ORP Mikulov nie je (ani napriek zmieňovanej relatívnej členitosti reliéfu) z hľadiska klímy výraznejšie diferencované. Atlas podnebí Česka (2007) uvádza dve hlavné klasifikácie miestnych klimatických pomerov. Prvou z nich je Quittova klasifikácia, podľa ktorej sledované územie náleží do dvoch klimatických oblastí, a to T2 (zaberajúca väčšinu územia SO ORP Mikulov) a T4 (okrajové časti Novomlýnskych nádrží a juhozápadný cíp záujmového územia pri obci Sedlec). Charakteristiky klimatických oblastí podľa Quittovej klasifikácie znázorňuje príl.1. Druhá klasifikácia je uvádzaná na základe Atlasu podnebí ČSR 1958. Podľa tohto (staršieho) zdroja väčšina územia náleží k okrsku A2, ktorý je charakterizovaný ako teplý, suchý, s miernou zimou a s kratším slnečným svitom. K jeho klimatickým znakom patrí i januárová teplota nad -3 C a slnečný svit vo vegetačnom období pod 1500 hodín. Zvyšok územia je súčasťou okrsku B1 mierne teplý, suchý s miernou zimou, januárová teplota nad -3 C zaberajúceho územie Mikulovskej vrchoviny. Rozloženie klimatických oblastí podľa oboch klasifikácii vykresľujú príl. 45 a 46. 4.3 Vodstvo SO ORP Mikulov sa nachádza v oblasti povodí Dyje, v rámci ktorého do tohto záujmového územia zasahujú tieto štyri povodia III. hydrologického rádu: - 4-14-02 Dyje od soutoku Moravské a Rakouské Dyje po Jevišovku, - 4-14-03 Jevišovka a Dyje od Jevišovky po Svratku, - 4-16-04 Jihlava od Rokytné po ústí a Svratka od Jihlavy po ústí, - 4-17-01 Dyje od Svratky po ústí. Hydrografickú sieť a polohu povodí III. rádu študovaného územia zobrazuje príl. 47. 29

Hlavnými tokmi pretekajúcimi skúmaným územím sú Dyje a jej ľavostranný prítok Jevišovka. V pramennej oblasti má rieka Dyje dve vetvy vodnejšiu Rakúsku Dyji (Deutsche Thaya) a menej vodnú Moravskú Dyji. Tieto zdrojnice sa nachádzajú v nadmorskej výške cca 650 m n. m.. Dyje je pravostranným a zároveň najväčším prítokom Moravy. V hornej časti toku bola na rieke Dyje vybudovaná jedna z najväčších údolných nádrží v celom povodí Moravy - priehradná nádrž Vranov. Za ňou rieka meandruje územím Národného parku Podyjí. Pri Znojme bola vybudovaná na toku rovnakomenná nádrž vodné dielo Znojmo, pod ktorým sa Dyje dostáva do rovinatého Dyjsko svrateckého úvalu. V tejto nížinnej časti povodia sa steká so svojimi najväčšími prítokmi, riekami Svratkou a Jihlavou. Foto. 2. VD Nové Mlýny 2 - stredná nádrž zdroj: internetové stránky Povodí Moravy, s.p. Dnes je v mieste sútoku týchto troch riek vybudovaná sústava troch údolných nádrží pri obci Nové Mlýny, ktoré svojou rozlohou predstavujú najväčšiu vodnú plochu v moravskom regióne. Dolný tok Dyje potom preteká mestom Břeclav a v nadmorskej výške cca 150 m n. m. sa Dyje vlieva pod Lanžhotom do Moravy, kde Morava opúšťa Českú republiku (Povodí Moravy). Výstavbou už spomínaného vodného diela došlo k významnému zásahu do rázu krajiny, ovplyvnená bola i rieka Dyje a jej vodný režim. Samotné vodné dielo pozostáva z troch nádrží, a to: Tab. 1. Charakteristiky nádrží vodného diela Nové Mlýny Názov nádrže Uvedenie Zatopená Celkový objem do prevádzky plocha 1. Horní (Mušovská) nádrž 1978 14,313 mil. m 3 575 ha 2. Střední (Věstonická) nádrž 1981 32,062 mil. m 3 1 033 ha 3. Dolní (Novomlýnska) nádrž 1989 83,961 mil. m 3 1 668 ha zdroj: Povodí Moravy Vodní díla 30

Okrem iného predstavujú Nové Mlýny i významné miesto pre športové vyžitie a rekreáciu. Potenciál využitia územia v tomto smere je zvýraznený kontrastným reliéfom najmä na úpätí Pavlovských vrchov. 4.4 Pôdy Pôdy na sledovanom území možno označiť za úrodné a vhodné pre rôzne druhy poľnohospodárskeho využitia. Prevažná časť záujmového územia leží v černozemnej oblasti (príl. 49). Na už zmieňovaných pokryvoch spraší sa vyvinuli typické černozeme, v závislosti na podloží - miestami i karbonátové (na vápencoch), na slieňoch potom černozeme pelické, na neogénnych pieskoch Dunajovických vrchov černozeme arenické, na svahoch a chrbtoch sú časté erózne formy daných typov pôd. Na dnách plochých zníženín so zvýšenou hladinou podzemnej vody sa vyskytujú černozeme černicové a typické i pelické černice. V týchto pôdach sa prejavuje tiež zasolenie vo forme slabého solončakovania. V komplexe Milovického lesa sú vyvinuté hnedozeme, na vápencoch Pálavy sú vyvinuté typické tmavé rendziny. Nivy Dyje zaberá najmä glejová fluvizem na bezkarbonátových sedimentoch (Culek, 1996, s. 330). 4.5 Biota Na území SO ORP Mikulov sa z biogeografického hľadiska vyskytujú resp. zasahujú sem tri bioregióny (príl. 48): bioregión Lechovický, plošne dominantný Mikulovský bioregión (k nemu sa vzťahujú i nasledujúce charakteristiky bioty), ktorého hranice sú výrazné vďaka susednému Dyjsko moravskému bioregiónu charakterizovaného údolnými nivami a prítomnosťou lužných lesov typu Ficario-Ulmetum campestris a Salicion albae a ich náhradnou vegetáciou (Cnidion venosi), naopak v ňom viac menej chýbajú xerotermné (najmä lesné) spoločenstvá. Kontrast Mikulovského bioregiónu voči okolitým jednotkám utvára predovšetkým unikátna vegetácia na tvrdých bázických skalných podkladoch, ktorá nemá v panónskej časti južnej Moravy obdobu. Vegetačnými jednotkami sú prevažne teplomilné, šipákové dúbravy a skalné stepi, na miernejších svahoch a úpätiach dubohrabové háje. Typicky je tu vyvinutý 1. dubový vegetačný stupeň s hojným dubom plstnatým a dubom cerovým, na severných svahoch je 31

2. a 3. vegetačný stupeň. Z biogeografického hľadiska má bioregión mimoriadny význam, pretože predstavuje najtypickejší panónsky bioregión Českej republiky a práve tu sú tiež najlepšie vyvinuté spoločenstvá na tvrdých skalných podkladoch s veľkou stanovištnou diverzitou. Potenciálne sa tu vyskytujú panónske dubohrabiny, na konvexných tvaroch veľmi často teplomilné dúbravy, v Milovickom lese bola typická asociácia Quercetum pubescenti roboris. Na severných svahoch Pavlovských vrchov sú suťové lesy. V nivách potokov sú luhy asociácie Pruno-Fraxinetum, miestami snáď i bažinné jelšiny. V bioregióne je niekoľko typov primárneho bezlesia na strmých svahoch Pavlovských vrchov katéna skalnej a stepnej vegetácie, na terciérnych sedimentoch na najextrémnejších miestach Festucíon valesiacae, na halinných pôdach komplex vegetačných jednotiek slaných lúk a brakických mokraďov, prechádzajúci do vodnej vegetácie. Flóra je veľmi rozmanitá, so zastúpením početných fytochorotypov, s radou medzných a exklávnych prvkov. Výrazné zastúpenie majú najmä druhy submediteránne. Fauna bioregiónu zahrňuje najlepšie vyvinuté panónske živočíšne spoločenstvá na Morave. Pestrosť je podmienená geologickou a geomorfologickou rozmanitosťou. Faunisticky jedinečný je predovšetkým výskyt mediteránneho hmyzu na stepných faciách, charakteristických najmä pre južný svah Pavlovských vrchov. Mimoriadne bohatá je fauna netopierov, keďže tu žije 18 druhov z 21 zistených v ČR. Významné sú i mokrade a halinné biotopy (Culek, 1996, s. 330-331). Vzácnosť a význam tohto územia potvrdzuje i množstvo chránených areálov nachádzajúcich sa či svojou časťou zasahujúcich do záujmového územia SO ORP Mikulov, ich prehľad dokladá príl. 2. Z kategórie veľkoplošných chránených území je významným prvkom Mikulovska Chránená krajinná oblasť (CHKO) Pálava, vyhlásená v roku 1976. 32

5. SOCIOEKONOMICKÁ CHARAKTERISTIKA SO ORP MIKULOV I v prípade socioekonomickej charakteristiky a jej zakomponovania do práce, obdobne ako tomu bolo pri fyzicko geografickej charakteristike, zohráva dôležitú úlohu jej spojitosť (nielen) s objektívnou dimenziou kvality života. Dissart a Deller (2000, s. 137) síce zastávajú názor, že zoznam faktorov spojených s kvalitou života je prakticky neobmedzený, no na druhej strane zase navrhujú niekoľko všeobecných, dôležitých, potenciálne vzájomne pôsobiacich oblastí, ktoré by sa mali pri meraní kvality života brať do úvahy. Jednou z nich sú práve (socio) ekonomické faktory. Naviac, s kvalitou života je spájaná i multidimenzionalita (množstvo rôznych oblastí, dimenzií). Preto do tejto kapitoly boli okrem takých aspektov ako trh práce či bývanie zaradené i podkapitoly týkajúce sa sídelnej štruktúry či dopravnej dostupnosti. Z pohľadu obyvateľstva a jeho charakteristík môžeme spomenúť predovšetkým pohyb obyvateľstva, vnímaný ako jeden z indikátorov atraktivity územia, čiže kvality života v ňom. Na tomto mieste je ešte dôležité zmieniť, že charakteristika SO ORP Mikulov v tejto kapitole je koncipovaná zároveň v širších priestorových vzťahoch ako pohľad na jeho pozíciu v rámci JMK a komparácia s ostatnými správnymi obvodmi ORP kraja. 5.1 Sídelná štruktúra Sídelná štruktúra je výsledkom dlhodobého vývoja a interakcie človeka s jeho prostredím. Študované územie je územím osídleným už oddávna, čo potvrdzujú i miesta významných archeologických nálezov (napr. Dolní Věstonice a známa soška Věstonickej Venuše). Nasledujúca charakteristika sídelnej štruktúry SO ORP Mikulov je podaná v širšej komparácii JMK. Súčasťou JMK je 21 správnych obvodov ORP s celkovým počtom 673 obcí (ČSÚ, stav k 1.1.2011 vrátane vojenského újazdu Březina v SO ORP Vyškov). SO ORP Mikulov je administratívne tvorený 17 obcami (Bavory, Brod nad Dyjí, Březí, Dobré Pole, Dolní Dunajovice, Dolní Věstonice, Drnholec, Horní Věstonice, Jevišovka, Klentnice, Mikulov, Milovice, Novosedly, Nový Přerov, Pavlov, Perná, Sedlec), z nich má však štatút mesta len sídlo správneho obvodu Mikulov, s počtom obyvateľov 7 450 (stav k 1.1.2011, ČSÚ). 33

Bližšie údaje charakterizujúce sídelnú štruktúru SO ORP Mikulov vo vzťahu k ostatným SO ORP v JMK znázorňuje príl. 3. Na základe údajov ČSÚ k 31.12.2010 sa samotný SO ORP Mikulov radí počtom obyvateľov 19 650, čo predstavuje len 1,70 % krajskej populácie, medzi najmenšie správne obvody v rámci kraja (19. miesto). Podobnú pozíciu zaujíma správny obvod ORP Mikulov i v prípade hustoty zaľudnenia (80 obyv./km 2 ), ktorá patrí spolu so SO ORP Tišnov, Znojmo, Pohořelice a Moravský Krumlov v porovnaní s krajskou hodnotou (160 obyv./km 2 ) k jedným z najnižších. V hodnotení ukazovateľa priemernej veľkosti obce jednoznačne dominuje v rámci kraja správny obvod Brna, zatiaľčo správny obvod Mikulova s priemerným počtom 1 156 obyvateľov na obec sa radí na 14. miesto, čím spolu so SO ORP Rosice a Pohořelice uzatvára skupinu správnych obvodov presahujúcich v tomto ukazovavateli hodnotu 1 000 obyv. na obec. V prípade priemernej veľkosti 14,4 km 2 na obec je možné správny obvod Mikulova zaradiť na 6. miesto v rámci kraja. No a napokon v rámci jednotlivých SO ORP rozlohou podpriemerné Mikulovsko zaujíma v ukazovateli hustoty obcí s hodnotou 7 obcí na 100 km 2 16. miesto. Príl. 4 znázorňuje rozdelenie obyvateľstva JMK podľa jednotlivých správnych obvodov, a to vzhľadom k veľkostným skupinám obcí podľa počtu obyvateľov k 31.12.2005. Ak opomenieme veľkostnú skupinu s 10 000 a viac obyvateľmi, kde významne podiel na celokrajskej úrovni navyšuje Brno, najväčšie zastúpenie mala veľkostná skupina obcí s 2 000 až 4 999 obyvateľmi (171 051 obyvateľov, čo predstavuje 15,13 %). Hoci sa údaje uvedené v tab. 2 v porovnaní s predošlou tabuľkou vzťahujú k 1.1.2011, počty obcí v jednotlivých veľkostných skupinách ostávajú rovnaké a i podiel týchto skupín na obyvateľstve Mikulovska sa udržuje na približne rovnakej úrovni po celú dovtedajšiu dobu existencie správneho obvodu. Najsilnejšie zastúpenie z hľadiska počtu obcí má veľkostná skupina 200 499 obyvateľov (7 obcí s podielom 41,18 %), žiadna obec nespadá do najmenšej veľkostnej skupiny do 199 obyvateľov a ani do skupiny s 2 000 4 999 obyvateľmi. V správnom obvode dominuje z pohľadu počtu obyvateľov jeho sídlo Mikulov, spadajúce do kategórie 5 000 a viac obyvateľov s 37,91% podielom. Naopak, počtom obcí najsilnejšia kategória 200 499 obyvateľov predstavuje najnižší 14,34% podiel. Z týchto vidieckych obcí má štatút městysu obec Drnholec. 34

Tab. 2. Obyvateľstvo SO ORP Mikulov vo veľkostných skupinách obcí podľa počtu obyvateľov (stav k 1.1.2011) Veľkostná skupina [počet obyv.] Počet obcí Počet obyv. abs. rel. [%] abs. rel. [%] 0-199 0 0,00 0 0,00 200-499 7 41,18 2 817 14,34 500-999 5 29,41 3 278 16,68 1 000-1 999 4 23,53 6 105 31,07 2 000-4 999 0 0,00 0 0,00 5 000 a viac 1 5,88 7 450 37,91 spolu 17 100,00 19 650 100,00 zdroj: ČSÚ: Počet obyvatel v obcích k 1.1.2011. [online]. [cit. 1.1.2012] Dostupný na www: http://www.czso.cz/csu/2011edicniplan.nsf/publ/1301-11-r_2011. + vlastné výpočty 5.2 Vývoj počtu obyvateľov Podľa údajov ČSÚ žilo k 1.1.2011 na území SO ORP Mikulov 19 650 obyvateľov, z tohoto počtu 51,29 % tvorili ženy. Populačne sa tak tento správny obvod s podielom predstavujúcim 1,70 % radí až na 19. miesto v rámci kraja. K 31.12.2010 žilo v JMK 1 154 654 obyvateľov, čo je oproti roku 2000 nárast o 12 047 osôb, teda o 1,05 %. Najvýraznejšie zvýšenie počtu obyvateľov dosiahli SO ORP Kuřim (o 20,46 %) a SO ORP Šlapanice (o 19,78 %). Mikulovsko sa radí k 7 správnym obvodom, kde sa populačná veľkosť zmenšila. V sledovanom období rokov 2000 a 2010 sa počet obyvateľov znížil o 320 osôb, čo v relatívnom vyjadrení predstavuje 1,60 %. Najvyšší relatívny pokles bol však zaznamenaný v SO ORP Veselí nad Moravou, a to o 4,47 % (príl. 5). 35

Obr. 4. Index zmeny počtu obyvateľov v SO ORP Juhomoravského kraja rokov 2000 a 2010 (stav k 31.12.) Zdrojom pre hodnotenie vývoja počtu obyvateľov v 17 obciach patriacich od 1.1.2003 do SO ORP Mikulov bol Historický lexikon obcí ČR 1869 2005, ktorý uvádza dáta o počte obyvateľov zistených z cenzov konajúcich sa od r. 1869 až do r. 2001 a Databáza demografických údajov za obce ČR (príl. 6 a 51). Z týchto dát boli vytvorené štyri indexy zmeny počtu obyvateľov. Obr. 5. Index zmeny počtu obyvateľov v SO ORP Mikulov v období rokov 1869 2010 36

Podľa prvého indexu zmeny 1930/1869 došlo vo väčšine obcí medzi sledovanými rokmi k nárastu počtu obyvateľov (najvýraznejšie Nový Přerov, Milovice a Jevišovka), výnimkou boli obce Bavory, Dolní Věstonice a Horní Věstonice. Rastúci trend tohoto obdobia bol narušený dôsledkami prvej svetovej vojny, ktoré sa odzrkadlili počas sčítania v roku 1921, no i napriek tomu v 6 obciach počet obyvateľov vzrástol (Jevišovka, Klentnice, Novosedly, Nový Přerov, Pavlov, Sedlec). Dôležitým momentom bolo obdobie medzi cenzami uskutočnenými v rokoch 1930 a 1950, kedy predovšetkým vplyv druhej svetovej vojny a následný povojnový odsun nemeckého obyvateľstva významným spôsobom ovplyvnili vývoj počtu obyvateľov. Dokumentuje to i index zmeny 1950/1930, pričom najväčšie straty zaznamenali obce Drnholec (takmer polovičná strata), Nový Přerov a Brod nad Dyjí. Populačné zmeny druhej polovice 20. storočia odzrkadľuje tretí - index zmeny 2001/1950. V porovnaní s indexom hodnotiacim predošlé obdobie vykazuje väčšiu variabilitu a zahŕňa i obce, u ktorých došlo medzi danými rokmi k prírastku obyvateľstva. Jeho najnižšie hodnoty dosiahli obce Nový Přerov (62,94 %), Jevišovka (68,56 %) a Horní Věstonice (81,42 %), zatiaľčo najvyšší nárast v relatívnom vyjadrení zaznamenali Klentnice (nárast o 49,60 %), Mikulov (o 43,96 %) a Březí (o 27,40 %). Index zmeny 2001/1869 zachytávajúci zmeny medzi počiatočným a koncovým rokom celého sledovaného obdobia podľa Historického lexikónu obcí ČR. Z jeho hodnôt vyplýva, že až v 14 obciach bol podľa sčítania z roku 2001 nižší počet obyvateľov než tomu bolo v porovnaní s rokom 1869, pričom najvýraznejší prepad zaznamenali obce Dolní Věstonice (index zmeny 43,52 %), Nový Přerov (52,20 %) a Pavlov (55,35 %). Naopak, spomedzi 3 obcí, ktorých hodnota indexu prevýšila 100 %, najvyššiu hodnotu indexu dosiahla obec Klentnice (128,57 %). Posledné dva indexy hodnotia vývoj počtu obyvateľov vzhľadom na posledné desaťročie, pričom najvyššie hodnoty indexu zmeny 2010/2000 zaznamenala Jevišovka (109,35 %), Milovice (106,78 %) a Bavory (104,62 %). Z pohľadu SO ORP ako celku zaznamenalo Mikulovsko v sledovanom období rokov 1869 2001 index zmeny 83,22 %. Išlo teda o takmer pätinový pokles počtu obyvateľov v porovnaní s počiatočným rokom, zatiaľčo na krajskej úrovni (index zmeny 2001/1869 = 169,81 %) nastal nárast takmer o 70 %. 37

5.3 Prirodzený a mechanický pohyb obyvateľstva Vývoj počtu obyvateľov sa samozrejme odvíja od prirodzeného pohybu obyvateľstva, teda demografických procesov pôrodnosti a úmrtnosti, no zároveň významnú rolu zohráva i mechanický pohyb, čiže migračná aktivita obyvateľstva. V závislosti na ich intenzite tak môže v území dochádzať buď k celkovému prírastku alebo úbytku obyvateľstva. Tieto ukazovatele sú preto dôležité nielen z hľadiska zachytenia demografických trendov týkajúcich sa prirodzeného pohybu, no svojím spôsobom i prostredníctvom vývoja a veľkosti mechanického pohybu vypovedajú o určitej atraktivite územia. Obr. 6. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľstva v SO ORP Juhomoravského kraja (priemer za roky 2003 2010) Obr. 6 znázorňuje prirodzený, mechanický a celkový prírastok resp. úbytok obyvateľstva správnych obvodov ORP Juhomoravského kraja. Predovšetkým z dôvodu lepšej porovnateľnosti situácie a trendov v jednotlivých SO ORP boli údaje agregované za obdobie rokov 2003 až 2010 a prepočítané na 1 000 obyvateľov stredného stavu. Zároveň tak zvolený spôsob umožňuje i lepšie zhodnotenie pozície SO ORP Mikulov. SO ORP Hodonín a Veselí nad Moravou patria k regiónom, kde bol celkový úbytok obyvateľstva daný záporným prirodzeným i mechanickým saldom, zatiaľčo až 11 SO ORP zaznamenalo 38

celkový nárast prirodzeným prírastkom i prírastkom sťahovaním. Je však potrebné dodať, že tomu tak bolo prevažne z dôvodu silnejšiemu prisťahovalectva. Z týchto obvodov najvyšší celkový nárast evidujú správne obvody v zázemí Brna, a to predovšetkým SO ORP Kuřim, Šlapanice a Židlochovice. I napriek úbytku obyvateľstva prirodzenou menou došlo v 3 správnych obvodoch vďaka prírastku sťahovaním k celkovému nárastu, no a napokon v 3 správnych obvodoch (Břeclav, Kyjov a Moravský Krumlov) došlo kvôli väčšiemu prirodzenému úbytku i k úbytku celkovému. Mikulovsko patrí spolu s SO ORP Veselí nad Moravou a Hodonín k regiónom s výraznejším úbytkom obyvateľstva sťahovaním, čo sa odrazilo i v úbytku celkovom. Obr. 7. Prirodzený, mechanický a celkový pohyb obyvateľstva SO ORP Mikulov v rokoch 1991 2010 SO ORP Mikulov ako celok zaznamenal obdobie najvyšších hodnôt prirodzeného prírastku na začiatku sledovaného obdobia rokov 1991 2010, ktoré bolo postupne nasledované obdobím, kedy dochádzalo k jeho postupnému znižovaniu až ku prirodzenému úbytku. Najvýraznejšie tomu tak bolo v roku 2006, kedy prirodzený úbytok predstavoval -46 obyvateľov, no od roku 2007 došlo k opätovnému nárastu prirodzeného prírastku. V prípade mechanického pohybu je vývoj podobný, no v porovnaní s prirodzeným pohybom obyvateľstva je možné badať niekoľko rozdielov. Prvým sú roky 1993 a 1994, kedy boli síce hodnoty prirodzeného prírastku vysoké, no dochádzalo k úbytku obyvateľstva sťahovaním. Opačná situácia nastala v rokoch 1996 a 1997. 39

Posledným výraznejším rozdielom sú posledné roky sledovaného obdobie, kedy sa objavuje znova prirodzený prírastok, no vysťahovalectvo pretrvávava. 5.4 Veková a vzdelanostná štruktúra Na základe vzájomných pomerov jednotlivých vekových skupín boli vypočítané 4 ukazovatele charakterizujúce vekovú štruktúru k 31.12.2010 (index starnutia pre rok 2000 bol prevzatý z časových rad jednotlivých SO ORP v JMK) príl. 7 a 8. Najnižšie hodnoty indexu závislosti I. spomedzi správnych obvodov boli zaznamenané v SO ORP Hodonín (18,6), Brno a Veselí nad Moravou (obe po 18,9), ktoré sa zároveň vyznačujú najnižším podielom detskej zložky, štvrtú najnižšiu hodnotu tohoto ukazovateľa dosahuje práve SO ORP Mikulov (19,2). Naopak, najviac detí vo veku 0 14 rokov pripadá na 100 osôb v produktívnom veku v SO ORP Kuřim (25,0) a Šlapanice (23,7). Vysoký podiel populácie v poproduktívnom veku sa premieta i do vyšších hodnôt indexu závislosti II. v SO ORP Brno (25,8) a Tišnov (25,2), zatiaľčo SO ORP Mikulov (18,4) a Znojmo (19,9) majú hodnoty najnižšie. Najnižšia hodnota indexu ekonomického zaťaženia bola zaznamenaná v SO ORP Mikulov (37,6), čo bolo na jednej strane ovplyvnené jedným z najnižších podielov detskej i poproduktívnej zložky a najvyšším podielom produktívnej zložky obyvateľstva. Na druhej strane spektra tohoto ukazovateľa sa nachádza SO ORP Kuřim s hodnotou 47,2. Obr. 8. Index starnutia v SO ORP Juhomoravského kraja v r. 2000 a 2010 (stav k 31.12.) 40

Vo všetkých správnych obvodoch došlo k nárastu indexu starnutia medzi rokmi 2000 a 2010, najvýraznejšie však v SO ORP Hodonín. K najproblematickejším správnym obvodom z hľadiska tohoto ukazovateľa patria Brno a Veselí nad Moravou, pričom práve Brno v r. 2010 zaznamenáva s hodnotou 136,5 výrazný odstup od ostatných správnych obvodov. Priaznivejšie vyznieva situácia pre SO ORP Mikulov (64,3; r. 2000) a Hodonín (75,1; r. 2000), v r. 2010 je Mikulov v rámci tohoto ukazovateľa odsunutý na 5. miesto v rámci kraja a vedúcu pozíciu zaujíma SO ORP Kuřim (89,1), ktorý medzi danými rokmi vykazuje najmenší nárast hodnôt indexu starnutia. Údaje o štruktúre obyvateľstva podľa dosiahnutého stupňa vzdelania je možné získať pre úroveň obcí z výsledkov sčítania. Pre potrebu vytvorenia vzdelanostnej štruktúry SO ORP Mikulov boli prevzaté a agregované dáta za 17 obcí správneho obvodu a utriedené do 4 hlavných skupín: Obr. 9. Štruktúra obyvateľstva podľa vzdelania v SO ORP Mikulov (podľa SLDB 2001) zdroj: ČSÚ: Vybrané základní informace o České republice, krajích, okresech a obcích - SLDB 2001. [online]. [cit. 1.1.2012] Dostupný na www: http://www.czso.cz/sldb/sldb2001.nsf/index. (1 základné vzdelanie vrátane neukončeného a osôb s nezisteným stupňom vzdelania, 2 vyučení a stredoškolské bez maturity, 3 úplné stredné s maturitou, vyššie odborné a nadstavbové a 4 vysokoškolské). V relatívnom vyjadrení najvyššie zastúpenie vykazuje skupina obyvateľstva s najvyšším dosiahnutým vzdelaním bez maturity (39,76 %), najmenej tvorí skupina vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva (4,86 %). 41

5.5 Trh práce Miera ekonomickej aktivity Všetky správne obvody JMK zaznamenali v r. 2001 nižšiu mieru ekonomickej aktivity (EA) - podiel počtu ekonomicky aktívnych 2 na počte osôb starších 15 rokov, než tomu bolo v r. 1991. Medzi príčiny tohto poklesu by bolo možné zaradiť využitie možnosti štúdia mladých ľudí a oddialenie ich vstupu do pracovného procesu (dokumentuje to i najvýraznejší pokles miery EA v kategórii 15 29 rokov) či znížená aktivita dôchodcov. Čo sa týka postavenia SO ORP Mikulov (62,0 %, r. 2001) v rámci tohto ukazovateľa, v oboch cenzálnych rokoch dosiahol najvyššie hodnoty, medzi správne obvody s najnižšími hodnotami sa zaradili Rosice (56,2 %, r. 2001) a Tišnov (57,2 %, r. 2001) príl. 9. Spomedzi obcí dosiahli v r. 2001 najvyššiu mieru ekonomickej aktivity Bavory (66,7 %) a Březí (64,3 %), na opačnom konci sa nachádzajú Klentnice (51,9 %) a Jevišovka (54,0 %) príl. 10 a 54. Obr. 10. Miera ekonomickej aktivity v obciach SO ORP Mikulov v r. 2001 zdroj: ČSÚ: Sčítaní lidu, domů a bytů 2001. [online]. [cit. 1.1.2012] Dostupný na www: http://www.czso.cz/sldb/sldb2001.nsf/okresy/cz0624. + vlastné výpočty 2 Medzi EA podľa metodiky SLDB 2001 patria popri zamestnaných osobách (v postavení zamestnancov, zamestnávateľov či samostatne činných) i pracujúci dôchodci, pracujúci študenti a učni, osoby na riadnej materskej dovolenke a nezamestnaní. 42

Odvetvová štruktúra zamestnanosti Podľa dát zo sčítania r. 1991 charakterizujúcich zamestnanosť v jednotlivých odvetviach tvorilo ekonomicky aktívne obyvateľstvo SO ORP Mikulov v priméri (poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov) približne štvrtinový podiel, ktorý v rámci správnych obvodoch kraja patril k jedným z najvyšších príl. 11. S reštrukturalizáciou hospodárstva však došlo na úrovni celého kraja k poklesu zamestnanosti v tomto odvetví. Klesol i význam priemyslu, v rámci ktorého vykazuje Mikulovsko spolu so Znojemskom, Brnom a správnym obvodom Pohořelíc jeden z najnižších podielov zamestnanosti r. 2001. Celkovým trendom tak ako Mikulovska i ostatných správnych obvodov bolo zvyšovanie podielu ekonomicky aktívnych v stavebníctve a službách. Bližší pohľad na jednotlivé odvetvia podľa SLDB 2001 v SO ORP Mikulov znázorňuje príl. 12. Odvetvovú štruktúru na úrovni jednotlivých obcí Mikulovska predstavuje príl. 13. V rámci priméru je z grafu patrný najvyšší podiel EA v Pavlove (22,1 %), čo bude dané zrejme silným zázemím vinárstva v tejto obci. Zrejmá, i keď nie celkom priama je spätosť s vysokým podielom EA v rámci odvetvia pohostinstva a ubytovania (12,1 %). V priméri dosiahol vyšší podiel i Brod nad Dyjí (21,5 %). Očakávane nízky podiel má Mikulov (5,6 %), no ešte nižší je v Klentnici (4,7 %), kde silný a obmedzujúci vplyv zohráva fakt, že celá obec sa nachádza v CHKO Pálava. Najnižší podiel majú Klentnice (11,3 %) spolu so Sedlcem (16,2 %) i v priemysle, na druhej strane spektra sa nachádzajú Milovice (39,6 %) a Nový Přerov (36,4 %). Spolu s Mikulovom dominujú Klentnice svojím podielom i v ďalších dvoch odvetviach, a to verejná správa, obrana, sociálne zabezpečenie (10,5 %) a školstvo, zdravotníctvo, veterinárna a sociálna činnosť (16,7 %). Silné zastúpenie EA v sociálnej oblasti je pravdepodobne podmienené existenciou Domova pre osoby so zdravotným postihnutím Srdce v dome, ktorý pôsobí práve v Klentniciach. Z konkrétnych významnejších zamestnávateľov vo vybraných obciach by sme mohli na základe online HBI databázy českých firiem uviesť niekoľko firiem pôsobiacich v regióne. V obci Březí je to napr. firma Zemánek Mikulov spol. s r.o. zabezpečujúca dopravné služby (r. 2009; 25 49 zamestnancov), čo by mohlo prispievať v porovnaní s ostatnými obcami k vyššiemu zastúpeniu EA v sektore dopravy. V Miloviciach bola r. 1991 založená firma ZEBR s.r.o., ktorej počiatočným hlavným predmetom podnikania bola,,výroba nástrojov. Roku 2004 prešla spoločnosť transfromačným procesom zmeny z pôvodnej fyzickej osoby na novú právnu formu a zároveň bola prijatá nová firemná 43

stratégia, ktorá upustila od výroby nástrojov a foriem pre rôzne priemyselné odvetvia a sústredila sa na obor tieniacej techniky. Podľa profilu spoločnosti na ich webovej stránke má firma v súčasnej dobe cca 75 zamestnancov. Medzi významných zamestnávateľov v Novosedlách patria firmy NAVARA Novosedly a. s., Wienerberger cihlářský průmysl, a.s., závod Novosedly a Heat Transfer Systems s.r.o.. Firma NAVARA Novosedly a.s.podniká vo viacerých oblastiach, zahŕňajúcich napr. výrobu motorových a iných dopravných prostriedkov, výrobu a opravu karosérií či služby v cestnej motorovej nákladnej doprave. V r. 2001 zamestnávala firma 151 ľudí, avšak v r. 2008 počet zamestnancov klesol na 86. Svoj výrobný závod má v obci i firma Wienerberger cihlářský průmysl, a.s. pôsobiaci na trhu od r. 1992. Výrobný závod firmy Heat Transfer Systems s.r.o. v Novosedlách sa zaoberá návrhom a výrobou lamelových tepelných výmenníkov pre chladiarensky priemysel a vzduchotechniku. Práve Milovice a Novosedly patrili k obciam, kde bol výrazný podiel EA zamestnaných v odvetví priemyslu. Z priemyselných firiem pôsobiacich v Mikulove by sme mohli spomenúť Gebauer a Griller Kabeltechnik, spol. s r.o., založenú v r. 1994, ktorej výrobný sortiment zahŕňa batériové vodiče pre automobilový priemysel a kábelové zväzky pre výťahy (internetové stránky uvedených firiem). Podľa údajov databázy HBI vzrástol počet zamestnancov z 95 (r. 2001) až na 500 (r. 2009). Vyšším podiel EA v priemysle sa vyznačovala i obec Nový Přerov. To bude pravdepodobne dané vyššou dochádzkou do susedných Novosediel, kde pôsobia spomínané firmy. 3 Miera nezamestnanosti Pre popis charakterizujúci nezamestnanosť v SO ORP v JMK boli použité údaje Ministerstva práce a sociálnych vecí ČR (MPSV) (tu považujeme za potrebné uviesť niekoľko doplňujúcich metodických poznámok 4 ). Dôležitým bol rok 2004 5, kedy MPSV 3 Z celkového počtu vychádzajúcich za prácou (75) dochádza do Novosediel, rovnako ako do Mikulova 22 obyvateľov. (ČSÚ, Dojížďka do zaměstnání a škol, SLDB 2001, s. 26) 4 Podľa oficiálnej metodiky sa miera registrovanej nezamestnanosti na úrovni ČR, krajov a okresov počíta na základe výsledkov výberového šetrenia pracovných síl (VŠPS). Miera nezamestnanosti na úrovni obcí, mikroregiónov, ORP a poverených obecných úradov (POÚ) sa z dôvodu nedostupnosti dát o zamestnaných na úrovni týchto územných celkov počíta na základe ekonomicky aktívneho obyvateľstva. 5 Podľa metodiky platnej do 30.6.2004 je miera registrovanej nezamestnanosti podiel vyjadrený v percentách, kde v čitateli je počet neumiestnených uchádzačov o zamestnanie a v menovateli disponibilná pracovná sila (t.j. zamestnaní z VŠPS + neumiestnení uchádzači). Od 1.7.2004 sa v čitateli používa počet dosiahnuteľných neumiestnených uchádzačov o zamestananie (ku koncu obdobia) a v menovateli súčet zamestnaných z VŠPS, pracujúcich cudzincov registrovaných na úradoch práce alebo s platným povolením k zamestnávaniu či živnostenským oprávnením a počtu dosiahnuteľných neumiestnených uchádzačov o zamestnanie (kĺzavý ročný priemer). 44

pristúpilo k zmene metodiky pri výpočte miery registrovanej nezamestnanosti a namiesto celkového počtu neumiestnených uchádzačov je v čitateli používaný počet dosiahnuteľných uchádzačov. 6 Hoci je miera nezamestnanosti uvádzaná pre SO ORP v jednotlivých rokoch vždy k decembru daného roka, a tým pádom nepostihuje sezónnosť tohoto ukazovateľa, je postačujúca pre zachytenie základných trendov vývoja a pozície Mikulovska v rámci nezamestnanosti. Miera nezamestnanosti mala v SO ORP Mikulov v súlade s väčšinou ostatných správnych obvodov v počiatočných rokoch sledovaného obdobia 2005 2010 klesajúci trend, zlomovým bol potom rok 2009, kedy začalo dochádzať k opätovnému nárastu miery nezamestnanosti (Mikulovsko zaznamenalo skokovitý medziročný nárast o 5,9 % (14,1 %, r. 2009). K jej nárastu došlo i v nasledujúcom roku 2010, kedy miera nezamestnanosti Mikulovska (15,9 %) dosiahla spolu so SO ORP Hodonín, Znojmo a Kyjov jednu z najvyšších v rámci kraja. Na druhej strane, k správnym obvodom s najnižším hodnotami miery nezamestnanosti patria obvody v zázemí Brna, a to SO ORP Židlochovice, Šlapanice a Kuřim (príl. 14). 5.6 Dopravná dostupnosť Správny obvod ORP Mikulov sa nachádza v južnej časti JMK a jeho územie je tak súčasťou pohraničného pásma ČR Rakúsko, ktorým prechádza významný európsky dopravný ťah E461 Svitavy Brno Mikulov Rakúsko. Dopravná dostupnosť obcí správneho obvodu Mikulovska je ovplyvnená polohou voči dopravným koridorom, dostupnosťou a kvalitou obslužnosti verejnej dopravy, no tiež je do určitej miery daná i technickým stavom jednotlivých komunikácií (samozrejme nesmieme zabúdať na dlhodobý vplyv prírodných podmienok pri utváraní jednotlivých dopravných prepojení). Územím Mikulovska prechádzajú dve cesty I. triedy, a to I/52 vedúca z Pohořelíc na Mikulov a k štátnej hranici a I/40 Mikulov Břeclav. Do pôsobnosti kraja spadajú cesty II. a III. triedy, z ktorých cestnú sieť záujmového územia tvoria tieto cesty II. triedy (Ředitelství silnic a dálnic ČR): 6 Ide o uchádzačov o zamestnanie, ktorí môžu bezprostredne nastúpiť do zamestnania pri ponuke vhodného pracovného miesta, t.j. evidovaní nezamestnaní, ktorí nemajú žiadnu objektivnu prekážku pre prijatie zamestnania. Za dosiahnuteľných sa nepovažujú uchádzači o zamestnanie vo väzbe, vo výkone trestu, uchádzači v pracovnej neschopnosti, uchádzači, ktorí sú zaradení na rekvalifikačné kurzy alebo uchádzači, ktorí vykonávajú krátkodobé zamestnanie a ďalej uchádzači, ktorí poberajú peňažnú pomoc v materstve alebo ktorým je poskytovaná podpora v nezamestnanosti po dobu materskej dovolenky. 45

- II/414 Hrušovany nad Jevišovkou Novosedly Březí Mikulov, - II/420 vedúca z Hustopečí a pri Pernej napajájúca sa na I/52, - II/421 Velké Pavlovice Milovice Mikulov. Veľké nádeje sú vkladané do projektu rýchlostnej cesty R52, od ktorého sa očakáva nielen zlepšenie dopravnej infraštruktúry, ale i zvýšenie atraktivity a dostupnosti regiónu v oblasti cestovného ruchu, rovnako ako v podpore a pritiahnutí investícií a pracovných príležitostí. K očakávaným prínosom investície patrí i odľahčenie kamiónovej dopravy z Mikulova, keďže R52 by mala vytvoriť okolo mesta obchvat. Trasa rýchlostnej cesty R52 naviaže na už vybudovaný úsek R52 z Rajhradu do Pohořelic a naň naviažu tri nové stavby. Plánovaná komunikácia povedie v rámci väčšiny svojej trasy v stope existujúcej cesty I. triedy I/52 a bude prechádzať katastrálnym územím obcí Pohořelice, Pohořelice Nová Ves, Pasohlávky, Pasohlávky Mušov, Horní Věstonice, Perná, Dolní Dunajovice, Bavory a Mikulov (internetové stránky Rychlostní silnice R52). Na tomto mieste by bolo ešte možno vhodné podotknúť, že Ředitelství silnic a dálnic, Ministerstvo dopravy a JMK presadzujú práve túto alternatívu spojenia Brna a Viedne, kdežto so zámerom nesúhlasí mnoho dotknutých obcí, ich obyvateľov a občianskych združení (Ekologický právní servis). Tab. 3. Rýchlostná cesta R52 - predpokladaný postup výstavby Zjednodušený názov stavby Orientačný rok zahájenia výstavby a Dĺžka hlavnej trasy stavby* uvedenia stavby do prevádzky 5204 Pohořelice - Ivaň 2010 2013 6,9 km 5205 Ivaň - Perná 2011 2014 8,0 km 5206 Perná st. hranice ČR/Rakousko 2011-2014 8,2 km *(ak zahŕňa stavba viac ťahov, je uvedený súčet dielčich dĺžok) zdroj: Ředitelství silnic a dálníc ČR: Rychlostní silnice R52. [online]. [cit. 2.1.2012] Dostupný na www: http://www.silnice.info/mapy_jednotlivych_tahu.php?file=tah-r52-2009-11-090405.pdf. Železničná doprava je v danom území zabezpečovaná prostredníctvom jednokoľajovej trate č. 246 vedúcej od Znojma cez Hrušovany nad Jevišovkou, Mikulov na Moravě do Břeclavi. Na tejto trati však v súčasnosti (r. 2011) zo zastávok/staníc existujúcich na území SO ORP Mikulov zaisťujú odbavenie cestujúcich len stanice Novosedly a Mikulov na Moravě, zástavky v Jevišovke, Dobrom Poli, Březí a Sedleci u Mikulova touto službou nedisponujú. Početnosť spojov medzi zastávkami Jevišovka a Sedlec u Mikulova je pomerne vysoká, podľa online vyhľadávača spojov Českých dráh tento úsek obsluhuje v pracovný deň (stav k 2.11.2011) 14 spojov (v každom smere), v nepracovný deň (stav k 6.11.2011) je počet spojov 9 v každom smere. 46

V posledných rokoch je na vzostupe, zvlášť v regióne južnej Moravy cykloturistika, ktorá je v regióne Mikulovska spájaná s ďalšími tematickými trasami. Zvlášť je naviazaná na vinárstvo, typické práve pre tento región. Prehľad hlavných cykloturistických ťahov v záujmovej oblasti prináša tab. 4. Tab. 4. Vybrané cyklotrasy na území SO ORP Mikulov Č. Názov trasy Diaľkové Jantarová stezka, 4 Cyklostezka Brno Vídeň Nový Přerov 41 Břeclav Greenway Krakow - Morava - Wien (Hamry - Hevlín) Greenway Praha - Wien (Vratěnín - Valtice) Regionálne Miestne Moravská vinná stezka (Znojmo, sv. Alžběta Moravský Písek) 411 (Sedlec - Poštorná) 5043 (Vranovice - Lednice) 5044 5174 (Mikulov - Dolní Věstonice) Lichtenštejnské stezky - Valtická stezka Okruh okolo ATC Merkur Okruh Stará hora Vinařská stezka Mikulovská - Okruh Priebeh trasy Brno, stadion FC Sparta Modřice, Olympia Židlochovice Pasohlávky Hevlín, hraniční přechod (Wien) Nový Přerov Mikulov Břeclav (Kraków - Ostrava - Olomouc -) Hamry - Blansko - Brno - Židlochovice - Nový Přerov - Hevlín (- Wien) (Praha - Tábor - Slavonice -) Vratěnín - Šatov - Hevlín - Mikulov - Valtice (-Wien) Znojmo, sv. Alžběta Nový Šaldorf Havraníky Slup Hevlín Drnholec Mikulov Pavlov Dolní Věstonice Pouzdřany Hustopeče Horní Bojanovice Kobylí Klobouky Krumvíř Čejč Čejkovice Mutěnice Kyjov Bzenec Moravský Písek ( Uherské Hradiště) Nový rybník, rozc. Valtice Františkův rybník, rozc. Vranovice Strachotín - Pavlov - Bulhary - Lednice Mikulov Klentnice - Perná - Dolní Věstonice Hraniční zámeček Sedlec Nový rybník, rozc. Úvaly Kolonáda Boří dvůr, rozc. ATC Merkur Dolní Věstonice Strachotín ATC Merkur Mikulov Bavory Brod nad Dyjí Nový Přerov Mikulov Mikulov Valtice Lednice Dolní Věstonice Ivaň Nový Přerov Mikulov zdroj: http://www.cyklo-jizni-morava.cz + www.mapy.cz [online]. [cit. 2.1.2012] Zaujímavosti na trase v rámci SO ORP Mikulov Brod nad Dyjí, Drnholec, Novosedly, Nový Přerov, Jevišovka Nový Přerov, Dobré Pole, Březí, Mikulov, Sedlec Brod nad Dyjí, Drnholec, Novosedly, Nový Přerov Nový Přerov, Dobré Pole, Březí, Mikulov, Sedlec Drnholec, Novosedly, Nový Přerov, Dobré Pole, Březí, Mikulov, Klentnice, Pavlov, Dolní Věstonice, Sedlec Dolní Věstonice, Pavlov, Milovice Mikulov, Klentnice, Dolní Dunajovice, Horní Věstonice, Dolní Věstonice Sedlec Brod nad Dyjí, Dolní Věstonice Mikulov, Bavory, Dolní Dunajovice, Brod nad Dyjí, Novosedly, Nový Přerov, Dobré Pole, Březí Mikulov, Sedlec, Milovice, Pavlov, Dolní Věstonice, Brod nad Dyjí, Drnholec, Novosedly, Nový Přerov, Dobré Pole, Březí 47

5.7 Bývanie I napriek pomernej zastaralosti patria údaje zo SLDB 2001 k jedným z hlavných zdrojov charakterizujúcich oblasť bývania, domového a bytového fondu. Pre zachytenie vývoja bolo použité porovnanie so stavom roku 1991 (príl. 15). Vo väčšine správnych obvodov došlo madzi danými rokmi k nárastu počtu trvalo obývaných domov (len v 5 správnych obvodoch došlo k poklesu, i to miernemu), v relatívnom vyjadrení tak tomu bolo najmä v správnych obvodoch Kuřimi, Mikulova a Znojma. Na druhej strane v prípade neobývaných domov najväčší relatívny prírastok zaznamenali SO ORP Boskovice, Pohořelice a Moravský Krumlov. I v rámci bytového fondu (trvalo obývané byty) dosiahli správne obvody Mikulovska (107,9 %) a Kuřimi (106,9 %) najvyššie hodnoty indexu zmeny. Najvýraznejšie zmeny v hodnotách indexu zmeny sa vyskytujú pri neobývaných bytoch, kde jeho najvyššie hodnoty postihli SO ORP Brno (198,2 %), Boskovice (161,7 %) a Blansko (159,4 %). Aktuálnejší pohľad do problematiky bývania predstavuje príl. 16, zachytávajúca počty dokončených bytov v r. 2010 v jednotlivých správnych obvodoch JMK, pričom hodnotami indexu 2009/2008 sa práve Mikulovsko (255,8 %) spolu so Židlochovicami (241,7 %) a Ivančicami (200,0 %) radí na popredné priečky. Výrazný prepad však SO ORP Mikulov zaznamenáva v rámci indexu 2010/2009, ktorého hodnota je spomedzi všetkých SO ORP Juhomoravského kraja najnižšia, a to 61,9 %. Priemernú intenzitu bytovej výstavby v SO ORP Juhomoravského kraja v r. 2000 2010 predstavuje obr. 11, v ktorom vynikajú predovšetkým SO ORP Šlapanice, Kuřim a Slavkov u Brna. Práve obdobie po roku 2001 patrí k najdôležitejším obdobiam z pohľadu rozvoja suburbanizácie. Ako naznačili už i údaje v kapitole 5.3, vďaka polohe a faktu, že Mikulov nepatrí k väčším mestským centrám, ktoré by tento jav saturovali, nedochádzalo k takej výraznej suburbanizácii ako tomu bolo v prípade správnych obvodov ORP v zázemí Brna. SO ORP Mikulov zaujíma v rámci tohoto ukazovateľa svojou hodnotou (3,9) 8. miesto. 48

Obr. 11. Priemerná intenzita bytovej výstavby (počet dokončených bytov na 1 000 obyvateľov) v SO ORP Juhomoravského kraja v r. 2000-2010 zdroj: ČSÚ: Časové řady - podle správních obvodů ORP. [online]. [cit. 24.6.2011] Dostupný na www: http://czso.cz/xb/redakce.nsf/i/casove_rady_podle_spravnich_obvodu_orp. + vlastné výpočty 49

6. KVALITA ŽIVOTA POHĽAD MIESTNYCH SAMOSPRÁV Obsahom šiestej kapitoly je vyhodnotenie dotazníkov adresovaných starostom 16 obcí SO ORP Mikulov. Starostovi Mikulova, p. Koštialovi, bol určený samostatný dotazník v upravenej podobe vzhľadom k tomu, že Mikulov je jediným mestom v SO ORP a taktiež i dotazník týkajúci sa mikroregiónu Mikulovska ako celku a jeho jednotlivých aspektov kvality života. Keďže však na oslovenie k spolupráci nereagoval, nebola napokon do záverečného vyhodnotenia zakomponovaná pôvodne plánovaná časť venujúca sa samostatne Mikulovu. Zo 16 dotazníkov určených pre vidiecke obce Mikulovska bolo vyplnených 11 (konkrétne odpovedali predstavitelia obcí Bavory, Dobré Pole, Dolní Dunajovice, Dolní Věstonice, Drnholec, Horní Věstonice, Jevišovka, Milovice, Pavlov, Perná a Sedlec), úspešnosť návratnosti teda dosiahla 68,75 %. Vzor dotazníka je uvedený ako súčasť príl. 17. Dotazník určený jednotlivým obciam bol rozdelený na základe charakteru otázok do troch hlavných blokov, a to: I. Kvalita života, II. Hodnotenie vybraných oblastí života v obci a III. Obec: Priority a perspektívy rozvoja a aktivita obce v oblasti fondov a regionálnych zoskupení. Súčasťou tohoto vyhodnocovania bude aj stručné zdôvodnenie štruktúry daného bloku resp. zaradenia tej ktorej otázky. Ako už bolo spomenuté v kapitole 2., v súvislosti s výskumom a problematikou kvality života panuje názorový konsenzus o existencii dvoch základných dimenzií kvality života subjektívnej a objektívnej. Pôvodným zámerom bolo obsiahnuť i subjektívnu dimenziu získaním stanoviska obyvateľov jednotlivých obcí, no keďže to by bolo pomerne technicky i časovo náročné, bola pre potreby dotazníkového šetrenia uprednostnená možnosť oslovenia starostov týchto obcí. Tých v tomto ohľade vnímame ako určujúci prvok ďalšieho rozvoja jednotlivých obcí a zároveň predpokladáme, že ich základným cieľom by malo byť zlepšenie (alebo aspoň udržanie dobrej úrovne) života miestnych obyvateľov. Pre obsiahnutie objektívnej dimenzie kvality života či prípadnú konfrontáciu názorov starostov resp. pre ilustráciu situácie vybraných tém a reálneho stavu boli pri otázkach resp. jednotlivých tematických častiach blokov použité i konkrétne dáta z oficiálnych štatistík, ich zahrnutie a využitie však bolo obmedzené ich dostupnosťou či aktuálnosťou. 50

6.1 Kvalita života Prvý blok otázok je priamo naviazaných na problematiku kvality života, zhodnotenie stavu a vývoja kvality životy a jej dielčich oblastí resp. dimenzií. Na tomto mieste je ešte vhodné pripomenúť Liua (1976 in Felce, Perry, 1995, s. 52) a jeho tvrdenie, že existuje toľko definícií kvality života koľko je ľudí, zdôrazňujúc princíp, že jednotlivci sa líšia v tom, čo považujú za dôležité. Toto tvrdenie vhodne korešponduje so zámerom úvodnej otázky získať predstavu o postoji k tomuto pojmu a spoločných črtách definícií oslovených starostov. Miestne samosprávy (starostov) považujeme za určujúci prvok ďalšieho rozvoja jednotlivých obcí. Ako sme už uviedli, základným cieľom starostov obcí by malo byť zlepšenie života miestnych obyvateľov, prioritnou sa preto stáva otázka ich osobného vnímania samotnej podstaty kvalitného života. Práve preto sme ako prvú položili starostom nasledujúcu otázku:,,co pro Vás osobně znamená výraz kvalita života v obci? Podľa očakávania odpovede na otázku č. 1 predstavovali komplex viacerých oblastí a faktorov. V jednotlivých odpovediach sa medzi najčastejšie spomínanými oblasťami, prípadne skloňovanými pojmami, vyskytovali spojenia vybavenosť a dostupnosť služieb (resp. dostupnosť zdravotnej starostlivosti, kultúrneho vyžitia, a pod., a to v 9 prípadoch), zamestnanosť (resp. dostatok pracovných príležitostí, možnosť zamestnania, dostupnosť práce - 5 prípadov), spokojnosť obyvateľstva či jeho súnaležitosť s miestom bydliska (resp. záujem o zotrvanie v obci, udržiavanie kultúrnych tradícií, či dobré vzájomné vzťahy). Z ďalších pojmov spojených s kvalitou života približne tretina starostov spomenula základnú resp. dopravnú infraštruktúru, najmenej zvyšných odpovedí sa týkalo životného prostredia a školských zariadení (resp. možnosti vzdelania). Vzhľadom na to, že sa celá ľudská spoločnosť vyznačuje značnou dynamikou, je možné predpokladať, že i úroveň kvality života sa vyznačuje nielen priestorovou, ale aj časovou (temporálnou) variabilitou. Dokazujú to i odpovede na otázky č. 2 až 7, ktoré boli zamerané práve na zmeny kvality života v sledovaných obciach v rámci zvolených časových období, prípadne s ohľadom na celospoločenské udalosti či zmeny s predpokladaným vplyvom na skúmaný fenomén (napr. ekonomická kríza). Pri otázke č. 2,,Jak hodnotíte vývoj kvality života v obci v období 90. let? sa výrazná väčšina starostov vyjadrila za zlepšujúcu sa situáciu z hľadiska kvality života v obci a len podľa 51

necelej tretiny zostávala situácia rovnaká. Obdobná otázka č. 3 zameraná ale na hodnotenie obdobia po roku 2000 zaznamenala taktiež prevažne kladné hodnotenia, kde si takmer všetci starostovia myslia, že sa za posledných 20 rokov kvalita života v obci zlepšovala, len jeden starosta ju zhodnotil ako zhoršujúcu sa a jeden sa vyjadril nejednoznačne (zlepšenie v infraštruktúre, no zhoršenie zamestnanosti, kultúry a medziľudských vzťahov v obci). Obr. 12. Štruktúra odpovedí na otázku č. 2 Obr. 13. Štruktúra odpovedí na otázku č. 3 V rámci otázky č. 4 zameranej na prejavy a dopady ekonomickej krízy na kvalitu života obyvateľov až 81,82 % respondentov zmienilo hlavne stratu zamestnania/resp. nárast nezamestnanosti, okrem toho sa vyskytli skôr ako doplňujúce odpovede i pokles cestovného ruchu, obmedzená ponuka pracovných príležitostí, väčšia zadĺženosť domácností a s tým spojené exekúcie či slabá kúpna sila. Záverečné otázky I. bloku boli zamerané na hodnotenie jednotlivých oblastí kvality života v horizonte posledných piatich rokov, kde jednotlivé odpovede mali nasledujúcu štruktúru. V rámci otázky č. 5,,V čem se za posledních 5 let podle Vás kvalita života v obci nejvíc zlepšila? patrilo k najčastejšie zmieňovaným odpovediam zlepšenie infraštruktúry (išlo napr. o kanalizáciu, ČOV, opravy chodníkov, miestnych komunikácií, športovísk, opravy a vybavenie kultúrneho domu, a pod.), pričom túto odpoveď spomenulo 45,45 % starostov, nasledované zlepšením v oblasti podpory cestovného ruchu (oprava pamiatok, poskytovanie služieb v oblasti turistiky a pod.) a vybavenosti obce resp. služieb občanom (k obom oblastiam zvlášť sa vyjadrila zhruba pätina starostov). V jednom prípade bol za najviac zlepšujúcu sa oblasť kvality života označený vznik občianskych združení a 52

stále aktívnejšia zapojenosť ľudí do života obce, ale napríklad i zlepšenie autobusovej dopravy. Naopak, k najčastejším oblastiam, kde za posledných 5 rokov došlo k zhoršeniu (otázka č. 6) označila približne polovica starostov problémy, ktoré sa spájajú so zamestnanosťou (spomenuté boli ako napr. sťažený prístup k zamestnaniu, menšia, prípadne i horšia, ponuka pracovných príležitostí, nutnosť dochádzky za prácou do väčších vzdialeností), v ostatných prípadoch sa vyskytli zmienky o sekundárnych problémoch z tejto situácie vyplývajúcich, ako sú napr. stúpajúca kriminalita, zadlženosť niektorých domácností či exekúcie. Medzi odpoveďami na túto otázku sa objavilo i zhoršenie v medziľudských vzťahoch závisť, neúspešná realizácia ČOV či nižšie príjmy, a teda menšie investície do vzhľadu rodinných domov. Obr. 14 znázorňuje relatívne vyjadrenie zastúpenia hodnotení jednotlivých oblastí kvality života za posledných 5 rokov. Ako vyplýva i z grafu, vo väčšine prípadov došlo k zlepšeniu, najvýraznejšie, korešpondujúc zároveň so štruktúrou odpovedí na otázku č. 5, tomu tak bolo vzhľadom k početnosti odpovedí v rámci technickej infraštruktúry (kanalizácia, vodovod, plyn a pod.) 90,91 % odpovedí a vybavenosti a služieb v obci 72,73 % odpovedí. Životné prostredie (63,64 % odpovedí) a dopravná dostupnosť obce (45,45 % odpovedí) patria zase k oblastiam, kde väčšina starostov vyjadrila v rámci posledných 5 rokov zotrvanie na približnej rovnakej úrovni. K jednoznačne najviac problémovým a zhoršujúcim sa, aj v súlade s vyjadreniami k predošlým otázkam, patrí zamestnanosť, ku ktorej zhoršeniu došlo v 81,82 % obcí a finančná situácia domácností (63,64 % odpovedí). 53

Obr. 14. Hodnotenie vývoja jednotlivých oblastí kvality života za posledných 5 rokov v obciach SO ORP Mikulov 6.2 Hodnotenie vybraných oblastí života v obci 6.2.1 Obyvateľstvo Úvodné otázky dotazníka v rámci II. bloku Hodnotenie vybraných oblastí života v obci, sa zameriavajú predovšetkým na mechanický pohyb obyvateľstva a jeho štruktúru. Ich zaradenie má svoje opodstatnenie, keďže prírastok resp. úbytok obyvateľstva môže naznačovať spojitosť s určitými aspektmi kvality života resp. ich úroveň. Zároveň mechanický pohyb obyvateľstva môže indikovať určitú atraktivitu územia. I komplexne ponímaný fenomén, akým je (miestna) kvalita života môžeme chápať ako podstatný prvok atraktivity či konkurencieschopnosti daného územia, čo potvrdzuje aj odborný záujem o túto tému (napr. Viturka 2007, Andráško 2008). Kvalitu života na určitom mieste je možné jednoznačne interpretovať ako,,súhrnnýˮ,,pushˮ alebo,,pullˮ faktor s významným vplyvom (nielen) na mechanický pohyb obyvateľstva údaje o ňom sú teda do značnej miery sprostredkujúcim indikátorom kvality života v danej lokalite. Obce resp. odpovede starostov jednotlivých obcí na otázku č. 8a) Migračný prírastok obyvateľstva, by sa dali rozdeliť do troch skupín. Do prvej skupiny by bolo možné zhrnúť odpovede starostov, ktorí spomínajú príchod obyvateľstva. Ide o obce Bavory 54

(,,prichádzajú mladí, keďže sme pokojná, neprejazdná obec na trase Viedeň Brnoˮ), Horní Věstonice (prichádzajúci obyvatelia sú skôr starší, v dôchodkovom veku), Jevišovka (mladí, stavajúci domy a starší kupujúci chalupy pre rekreáciu) a Sedlec (predovšetkým mladé rodiny kvôli ľahšiemu získaniu bývania). Druhá skupina tvrdení síce obsahuje zmienku o migračnom prírastku, ten je však podľa starostov malý resp. zanedbateľný. Patria sem obce Dobré Pole a Dolní Věstonice. Styčným bodom najväčšej tretej skupiny tvrdení je názor starostov o skôr konštantnom počte obyvateľov resp. nie príliš veľkej migrácii obyvateľstva. Týka sa to obcí Dolní Dunajovice, Drnholec, Milovice, Pavlov a Perná. I v prípade otázky č. 8b) Migračný úbytok obyvateľstva by bolo možné jednotlivé odpovede rozvrhnúť do troch skupín. Najväčší počet odpovedí tvorí prvú skupinu, ktoré sa zhodujú práve v názore, že obyvatelia neodchádzajú resp. ich odchod je minimálny (Bavory, Dobré Pole, Dolní Dunajovice, Drnholec, Horní Věstonice, Jevišovka, Perná a Sedlec). Stav obyvateľstva je podľa starostov viac menej konštantný v Miloviciach a Pavlove. No a napokon k úbytku obyvateľstva sa jednoznačne vyjadril starosta obce Dolní Věstonice. Pre doplnenie názorov starostov a objektívnu ilustráciu situácie týkajúcej sa mechanického pohybu obyvateľstva jednotlivých obcí SO ORP Mikulov sme na základe Databázy demografických údajov za obce ČR (Územné zmeny, počty obyvateľov, narodení, zomretí, sťahovanie 1971 2010) podľa ČSÚ vytvorili súbor grafov znázorňujúcich, pre lepšiu porovnateľnosť, hrubú mieru prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku (úbytku) obyvateľov týchto obcí (príl. 18-34). Spoločnou črtou týchto obcí je úbytok obyvateľstva sťahovaním najmä v období 70. a 80. rokoch 20. storočia, snáď s výnimkou obcí Bavory, Březí, Klentnice a Mikulov, kde k tomu nedochádzalo až tak výrazne. V spomínanom období sa migračný úbytok dotkol najviac obcí Jevišovka, Dolní Věstonice, Horní Věstonice a Nový Přerov. V rámci posledných 10 rokov tento nepriaznivý stav pretrváva najmarkatnješie v Dolných Věstoniciach a Miloviciach. Pri pohľade na grafický prehľad pohybu obyvateľstva v rozmedzí zhruba posledných desiatich rokov by sme v podstate mohli so stanoviskami starostov týkajúcich sa 55

migračného úbytku súhlasiť. Potvrdila sa i pozícia Dolných Věstoníc, ktoré zaznamenávajú nielen migračný, ale i celkový úbytok obyvateľstva. Jediným výraznejším rozdielom by bolo zaradenie Milovíc, kde dochádza skôr k úbytku sťahovaním. O niečo viac rozdielov by sa dalo nájsť v tvrdeniach týkajúcich sa migračného prírastku. V prípade Bavor nie je deklarovaný prírastok v spomenutom období až tak výrazný, ide skôr o striedanie rokov s minimálnym nárastom a úbytkom. Obdobne je tomu i v Horných Věstoniciach, kde sa síce objavuje niekoľko rokov s kladným migračným saldom, väčšinou je však záporné. Stotožniť by sa dalo s názormi predstaviteľov Sedleca a Jevišovky, kde bol výrazný migračný prírastok zvlášť v roku 2008. Taktiež i obec Dobré Pole zaznamenala zvlášť v posledných dvoch rokoch výraznejší prírastok sťahovaním. Vo väčšine obcí síce nedochádza k extrémnym migračným úbytkom, v danom období je však migračné saldo prevažne záporné, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje pozíciu SO ORP Mikulov ako územia, kde dochádza k úbytku obyvateľstva (viď. podkapitola 5.3, obr. 6 a 7). Ďalším bodom v rámci otázky č. 8 bolo hodnotenie zmien v štruktúre obyvateľstva, a to z pohľadu veku, sociálneho a ekonomického hľadiska. Prvým hľadiskom bola veková štruktúra. Podľa starostov týchto obcí Bavory, Dobré Pole, Jevišovka (,,Jsme jednou z nejmladších obcí v průměrném věku obyvatel.ˮ) a Sedlec, dochádza k mladnutiu obyvateľstva, zatiaľčo k jeho starnutiu dochádza podľa názorov predstaviteľov obcí Dolní Dunajovice, Dolní Věstonice, Horní Věstonice a Pavlov. Približne rovnaká veková štruktúra sa udržiava v Drnholci, Miloviciach a Pernej. Reálnu situáciu z pohľadu vekovej štruktúry v obciach dokresľujú 3 ukazovatele, a to index starnutia, index ekonomického zaťaženia a priemerný vek (príl. 35, 52 a 53). V prípade indexu starnutia zaznamenali medzi sledovanými rokmi 2000 a 2010 pokles tejto hodnoty len 3 obce - Bavory, Milovice a Nový Přerov. Absolútne najvyššie hodnoty indexu vykazovali v r. 2010 obce Dolní Věstonice (157,6), Pavlov (138,5) a Klentnice (128,1). 56

Obr. 15. Index starnutia v obciach SO ORP Mikulov v r. 2000 a 2010 (stav k 31.12.) V rámci samotného SO ORP Mikulov zaznamenalo nepriaznivý vývoj a nárast indexu ekonomického zaťaženia, medzi porovnávanými rokmi 2000 a 2010, 6 obcí (Bavory, Dolní Věstonice, Horní Věstonice, Klentnice, Mikulov a Milovice). Celkovo index najviac poklesol v Dobrom Poli (r. 2000: 43,4 a r. 2010: 30,5), najviac vzrástol v už zmieňovaných Klentniciach (r. 2000: 23,9 a r. 2010: 39,0). Medzi obce s najnižším vekovým priemerom sa radia Dobré Pole (37,0), Nový Přerov (37,3) a Jevišovka (38,2), opakom sú obce Dolní Věstonice (44,6), Klentnice (43,7) a Pavlov (42,3), u ktorých priemerný vek dosiahol v roku 2010 najvyššie hodnoty. Obr. 16. Index ekonomického zaťaženia v obciach SO ORP Mikulov v r. 2000 a 2010 (stav k 31.12.) 57

Na základe vytvorených ukazovateľov je možné skonštatovať, že odpovede starostov korešpondujú s týmito charakteristikami vekovej štruktúry. Zvlášť výrazne sa potvrdilo postavenie Dolných Věstoníc, ktoré vo všetkých ukazovateľoch dominovalo. Jedinou menšou odchýlkou bol Sedlec, ktorý by na rozdiel od tvrdenia starostu bolo možné zaradiť skôr k obciam s výraznejším podielom poproduktívnej zložky obyvateľstva. Ďalsím bodom dotazníka bolo hodnotenie sociálneho hľadiska resp. sociálneho statusu obyvateľstva. Na základe charakteru odpovedí starostov jednotlivých obcí by bolo možné povedať, že vzhľadom k ich vyjadreniam panuje v tejto oblasti skôr horšia situácia. Okrem problému nezamestnanosti a rastúceho počtu nezamestnaných sa objavili i ďalšie negatívne zmienky ako finančné zhoršenie situácie, exekúcie, pokles kúpnej sily či nedostatočné zázemie pre rozvoj podnikateľských subjektov. Z pohľadu objektívnej dimenzie kvality života bývajú ukazovatele a charakteristiky spojené s trhom práce a (ne)zamestnanosťou jednými z najčastejšie používaných a najdôležitejších, keďže podávajú obraz o konkurencieschopnosti regiónu a jeho atraktivite pre prípadných investorov. Z pohľadu jednotlivca či subjektívnej dimenzie napr. hľadisko zamestnania či dostatočného množstva pracovných príležitostí patrí k jedným z hlavných kritérií výberu miesta bydliska, a naopak nezamestnanosť býva častým,,pushˮ faktorom migrácie a faktorom ovplyvňujúcim samotnú kvalitu života. Vzťahu nezamestnanosti ako indikátoru kvality života sa venovali vo svojom príspevku i Bacsó a Dubcová (2008). Nepopierateľný vplyv nezamestnanosti sa prejavuje i na sociálnom či ekonomickom postavení jednotlivca, a značne tiež vplýva i na psychickú a fyzickú kondíciu nezamestnaných. Kvalita života je ovplyvnená najmä dĺžkou nezamestnanosti, nezamestnaný stráca pracovné návyky, vzťah k práci a motiváciu pri jej hľadaní. Často táto situácia vyúsťuje do neschopnosti vyhovieť novým očakávaniam a trendom trhu práce a následne nastáva nielen sociálna, no i ekonomická marginalizácia jednotlivca. Takto mnohokrát dochádza k zhoršovaniu kvality života. Keďže jedným z navrhnutých bodov, ku ktorým sa starostovia v rámci záverečných otázok mohli vyjadriť boli i dlhodobo nezamestnaní, uvádzame pre doplnenie mieru dlhodobej nezamestnanosti vypočítanú k 31.12.2010, ktorej najvyššie hodnoty zaznamenali obce Nový Přerov (6,43 %), Sedlec (5,82 %) a Dobré Pole (5,73 %). 58

Tab. 5. Miera dlhodobej nezamestnanosti v obciach SO ORP Mikulov k 31.12.2010 Obec Miera dlhodobej Počet uchádzačov - evidencia EA podľa SLDB nezamestnanosti nad 12 mesiacov 2001 [%] Bavory 9 226 3,98 Brod nad Dyjí 8 228 3,51 Březí 29 811 3,58 Dobré Pole 11 192 5,73 Dolní Dunajovice 29 867 3,34 Dolní Věstonice 5 173 2,89 Drnholec 47 894 5,26 Horní Věstonice 12 219 5,48 Jevišovka 6 238 2,52 Klentnice 5 257 1,95 Mikulov 220 4 077 5,40 Milovice 9 255 3,53 Novosedly 25 600 4,17 Nový Přerov 9 140 6,43 Pavlov 11 281 3,91 Perná 15 379 3,96 Sedlec 23 395 5,82 Posledným bodom týkajúcim sa hodnotenia štruktúry obyvateľstva bolo hľadisko ekonomické. Na otázku,,jaká je podle Vás v současnosti v obci situace v oblasti pracovních příležitostí?ˮ prevažovali negatívne odpovede. Až 81,82 % starostov jednoznačne hodnotilo situáciu v oblasti pracovných príležitostí ako zlú, so žiadnymi pracovnými príležitosťami resp. s málo možnosťami či len sezónnymi príležitosťami vo vinárstve a poľnohospodárstve. Jedine v obci Milovice bola situácia hodnotená ako dobrá. V prípade dochádzky obyvateľstva za prácou medzi odpoveďami očakávane dominoval Mikulov (medzi zmienenými sa vyskytli napr. strojárenské a elektro firmy, či firma Kabeltechnik), medzi ostatné centrá pracovnej dochádzky boli označené i Brno (resp. Brno a okolie), Břeclav, Hustopeče. Predstavitelia obcí Dobré Pole, Drnholec a Jevišovka naviac uviedli i Novosedly (firmy HTS a Navara). V podstate tak došlo k zhode, keďže spomínané firmy boli uvedené ako významní zamestnávatelia už v kapitole pojednávajúcej o charakteristike SO ORP Mikulov ako celku. V súvislosti s hodnotením zmien v obciach za posledných približne 10 rokov v oblasti pracovných príležitostí a dochádzky za prácou sa vyskytli názory vyjadrujúce zhoršenie situácie (Dobré Pole), úbytok pracovných príležitostí (Jevišovka, Sedlec), nárast 59

dochádzky za prácou, či už z hľadiska vzdialenosti alebo doby pobytu (Drnholec, Perná), došlo i k zmene štruktúry zamestnanosti, kedy ubudlo zamestnancov pracujúcich v poľnohospodárstve a pribudlo v oblasti služieb (Dolní Dunajovice) či zlepšeniu pracovnej dochádzky vďaka Integrovanému dopravnému systému Juhomoravského kraja (Dolní Věstonice). Je samozrejmé a charakter predošlých odpovedí to i potvrdzuje, že problematika týkajúca sa trhu práce a zamestnanosti zohráva dôležitú úlohu. V mnohých prípadoch (viď. napr. otázky č. 4, 6 a 7) bola v tejto súvislosti situácia starostami subjektívne hodnotená negatívne. Objektívny pohľad na mieru nezamestnanosti v rokoch 2001 2010 v jednotlivých obciach SO ORP Mikulov približuje príl. 36, 55 a 56, obr. 17 zachytáva tento ukazovateľ vo vybraných rokoch 2001, 2005 a 2010. Z dlhodobejšieho pohľadu je najnepriaznivejšia situácia v obciach Dobré Pole, Jevišovka a Nový Přerov, pričom absolútne najvyššiu mieru nezamestnanosti zaznamenali práve v r. 2003 Jevišovka (29,8 %) a Nový Přerov v r. 2010 (30,0 %). To sa mimochodom potvrdilo i vo vyjadreniach predstaviteľov týchto obcí pri hodnotení sociálneho hľadiska:,,nezaměstnanost obce na 1. 3. místě v okrese.ˮ - Dobré Pole, vysokú 27% nezamestnanosť zmienila i starostka Jevišovky. V rámci roku 2010 patria k obciam, kde sa miera nezamestnanosti pohybuje na najnižšej úrovni Klentnice (7,8 %), Milovice (12,5 %) a Novosedly (11,8 %). Pri spriemerovaní hodnôt tohoto ukazovateľa v rámci sledovaného obdobia by k nim bolo možné ešte zaradiť obce Bavory a Březí. 60

Obr. 17. Miera nezamestnanosti v obciach SO ORP Mikulov v rokoch 2001, 2005 a 2010 zdroj: MPSV: Statistiky nezaměstnanosti z územního hlediska. [online]. [cit. 2.1.2012] Dostupný na www: http://portal.mpsv.cz/sz/stat/nz/uzem. V nadväznosti na tému pracovného trhu bola starostom položená i otázka týkajúca sa uvoľnenia pracovného trhu s Rakúskom a Nemeckom k 1.5.2011 a s tým spojenými možnosťami a záujmom obyvateľov dotknutých príhraničných obcí využitia tejto príležitosti a jej prípadného vplyvu na kvalitu života/životný štandard obyvateľov. Odpovede na túto otázku by sa v podstate dali rozdeliť do dvoch skupín, a to: starostovia prvej skupiny sú skôr toho názoru, že túto príležitosť obyvatelia nevyužijú resp. je využívaná minimálne (Bavory, Dolní Věstonice, Drnholec, Horní Věstonice, Milovice), druhá skupina sa vyjadrila skôr v zmysle, že tí, ktorí o to mali záujem už začali v zahraničí pracovať skôr. Posledným hodnoteným aspektom vzťahujúcim sa k obyvateľstvu boli medziľudské (susedské) vzťahy v obci. Práve (dobré) medziľudské vzťahy bývajú často označované ako dôležitá oblasť, predovšetkým subjektívnej dimenzie kvality života (Andráško (2005) dospel k názoru, že ide v danom ohľade dokonca o najdôležitejší aspekt). Svoje miesto a význam má však určite i z pohľadu tak povediac verejného a obecne prospešného. Dá sa totiž predpokladať, že obyvatelia sunáležitej obce budú mať i väčší záujem na jej zveľadovaní a vzájomnej spolupráci na zlepšovaní kvality života v nej. Preto bola do dotazníka zahrnutá i otázka č. 10 vyzývajúca starostov k ohodnoteniu medziľudských 61

(susedských) vzťahov v obci. Nasledujúci graf vyjadruje relatívne zastúpenie jednotlivých odpovedí. Obr. 18. Hodnotenie medziľudských vzťahov v obciach SO ORP Mikulov Z ponúknutých možností si možnosť opisujúcu panujúce vzťahy ako veľmi blízke a súdržné zvolil len starosta Bavor, väčšina respondentov však hodnotila tieto vzťahy vo svojich obciach ako blízke, no bez väčšej súdržnosti. Starostovia zvyšných obcí (Dobré Pole, Dolní Věstonice a Sedlec) vyjadrili názor, že medziľudské (susedské) vzťahy panujúce v ich obci sú skôr voľné, obec nie je súdržná a medzi ľuďmi panuje skôr nedôvera alebo nezáujem. Na základe predchádzajúcich charakteristík a týchto vyjadrení existuje určitá možnosť naznačujúca spojitosť s ekonomickou situáciou. Podľa tabuľky znázorňujúcej mieru nezamestnanosti v r. 2010 dosahovali práve tieto obce jedny z najvyšších hodnôt, pričom práve vyššia nezamestnanosť môže byť jedným z činiteľov ovplyvňujúcich tieto,,náladyˮ a postoje v obciach. Každá tematická časť (Obyvateľstvo, Životné prostredie, Bývanie a občianska vybavenosť, Cestovný ruch) II. bloku dotazníka bola ukončená otázkou, v rámci ktorej mal každý starosta k dispozícii priestor na dodatočné vyjadrenie sa k tej ktorej téme, miestnym špecifikám, problémom či iným okolnostiam, ku ktorým by sa rád vyjadril resp. ktorých sa predošlé otázky netýkali a chcel by ich spomenúť. Reakcie starostov sa v tejto časti týkali predovšetkým takých tém, ako je chýbajúce kultúrne zázemie v obci, akcie mladých občanov, či pomerne (zrejme stále rezonujúcu) tému dosídľovania územia, a to najmä vzhľadom na jej vplyv na vzťahy v obci. To, ako 62

spomenuli i niektorí starostovia, by mohlo byť i možnou príčinou nízkej súdržnosti medzi ľuďmi a nie až tak blízkych vzťahov medzi nimi. 6.2.2 Životné prostredie Medzi zaradenými témami nesmelo chýbať ani životné prostredie, ktorého stav a kvalita sa výrazne spolupodieľajú na celkovej úrovni kvality života, a to z rôznych stránok (zdravotnej, psychologickej, bezpečnostnej atď.). Nepriaznivý stav a kvalita životného prostredia majú negatívny vplyv nielen po zdravotnej stránke, kedy je narúšaný fyzický stav jednotlivca, no z dlhodobého hľadiska ide o negatívne pôsobenie na stav jednotlivca i po psychologickej stránke, čím sa narúša jeho celková pohoda a kvalita života. Kvalita životného prostredia býva často označovaná ako jeden z dôležitých aspektov celkovej kvality života. Jej význam potvrdzuje napr. i Borthwick Duffy (1992 in Felce, Perry, 1995) prezentujúc tri pohľady na kvalitu života, pričom jedna z nich priamo uvádza kvalitu života definovanú ako kvalitu životných podmienok. V rámci tejto tematickej časti boli starostom položené otázky zamerané na ich vnímanie problematiky životného prostredia v obci, vo vzťahu napr. ku kvalite ovzdušia, nakladaniu s odpadmi, hluku, množstvu zelene, a taktiež i otázka smerujúca k špecifikácii určitého výrazného problému ťažiaceho obec. Ich postoje boli nasledujúce. Jedným zo styčných bodov vyjadrení starostov (konkrétne obcí Dobré Pole, Dolní Věstonice a Perná) k problematike životného prostredia bol zvýšený prejazd kamiónovej, nákladnej dopravy obcami spôsobujúci vyššiu hlučnosť. Za všetky vyjadrenia by sme uviedli postoj starostu Dolných Věstoníc:,,Hluk sa v obci po roku 1990 stále zvyšuje s rastúcou intenzitou automobilovej dopravy. V poslednej dobe po zavedení mýtneho i na cestách I. triedy sa zvýšil hluk veľmi, pretože obcou prechádzajú i nákladné autá, ktoré sa snažia mýtnym bránam vyhnúť, a ktoré predtým cez obec nejazdili.ˮ7 V prípade kvality ovzdušia sa nevyskytli žiadne výrazné námietky či zmienky, iná je však situácia v prípade kvality vody. Určité výhrady k nej prejavil starosta Dolných Dunajovíc, podľa ktorého je voda v miestnom potoku znečisťovaná obcou Bavory. Horšia 7 Na základe Zoznamu spoplatnených úsekov od 1. januára 2011 Zoznamu úsekov podliehajúcich výkonovému spoplatneniu k nim patrí i úsek I/52 Pohořelice, jih Mikulov, státní hranice s dĺžkou 20,7 km. (Ministerstvo dopravy) 63

situácia v súvislosti s čistotou vody je i podľa starostu Dolných Věstoníc, keďže ako tvrdí,,nachádzame sa v oblasti s poľnohospodárskou výrobou (i keď intenzita a spôsob hnojenia je omnoho k prírode priateľskejší než pred rokom 1990), ale hlavne zatiaľ naša obec nemá čističku odpadových vôd.ˮ Čo sa týka odpadového hospodárstva, 3 predstavitelia vyjadrili zlepšenie situácie v tejto oblasti. Konkrétne v Dolných Věstoniciach majú vlastný zberný dvor, ktorého prevádzku sa snažia neustále zlepšovať, avšak veľké rezervy sú stále v triedení odpadu likvidácia netriedeného odpadu obec finančne veľmi zaťažuje. Naopak, separáciou odpadu a vedením občanov k triedeniu i bioodpadu sa snažia životné prostredie vylepšovať v Jevišovke, rovnako ako v Miloviciach a Drnholci. Obe obce (taktiež i Perná) najviac podporujú ŽP výsadbou a údržbou zelene v obci a vo svojom okolí. Okrem hluku, kvality ovzdušia a vody, triedení odpadov a výsadby zelene sa ešte z ostatných tém dotýkajúcich sa ŽP objavili zmienky,,o lokálnom vykurovaní čímkoľvek z dôvodu zdraženia energííˮ (Dobré Pole) a o probléme s miestnym poľnohospodárskym družstvom (Drnholec). V rámci otázky č. 13 zameranej na špecifikáciu určitého výrazného problému spojeného so ŽP približne polovica starostov nezaznamenáva žiaden výrazný problém. Ako problémové však napr. vo svojej obci vidí starosta Drnholca čierne skládky, podobne ako starosta Sedleca odpadové hospodárstvo a starosta Pernej (,,Nekázeň niektorých občanov a podnikateľov pri vypúšťaní odpadových vôd do kanalizácie.ˮ). Obdobná situácia je i v Dolných Věstoniciach, kde ako je už zrejmé i z predošlých stanovísk, najviac obec ťaží to, že nemá kanalizáciu a ČOV, rovnako ako fakt, že ľudia sa občas zbavujú odpadu nevhodným spôsobom -,,snažíme sa robiť kroky vedúce k zlepšeniu súčasného stavu, napr. zavedením kontajnerov na bioodpad (do každej rodiny) a ďalšími opatreniami sa snažíme, aby občania odpad dávali tam, kam patrí a viac ho triedili.ˮ Negatívne je vnímaný i tlak Ministerstva dopravy, Ředitelství silnic a dálnic a JMK na stavbu R52 a následné zhoršenie ŽP (Bavory, Dolní Dunajovice). V tejto súvislosti by sme ešte zmienili obec Perná, ktorej starosta v rámci otázky č. 14 poskytujúcej priestor pre ďalšie vyjadrenia súvisiace so ŽP zmienil nadmerný rast cestovného ruchu v obci, fakt, že začína chýbať 64

zázemie (parkovacie plochy, reštaurácie), problémy s väčším hlukom a postupne sa meniaci charakter obce. I napriek tomu, že predstavitelia miestnych samospráv nevyjadrovali závažnejšie výhrady voči kvalite ovzdušia v danom území, mapy na stránkach Českého hydrometeorologického ústavu znázorňujú opak (príl. 60 63). Tieto mapy vyznačujú oblasti so zhoršenou kvalitou ovzdušia vzhľadom k imisným limitom pre ochranu zdravia, k cieľovým imisným limitom pre ochranu zdravia bez a so zahrnutím prízemného ozónu a oblasti so zhoršenou kvalitou ovzdušia vzhľadom k imisným limitom pre ochranu ekosystémov a vegetácie na území NP a CHKO so zahrnutím prízemného ozónu, všetky k roku 2010. Príl. 37 zároveň poskytuje prehľad zdrojov znečisťovania za rok 2009 na území SO ORP Mikulov. Pre posúdenie kvality ŽP je možné použiť rôzne charakteristiky, dáta a podklady hodnotiace napr. akosť povrchových vôd či vôd v nádrži, kvalitu ovzdušia resp. mieru jeho znečistenia je možné zhodnotiť prostredníctvom monitorovania koncentrácie znečisťujúcich látok a porovnania vzhľadom k imisným limitom, jedným zo spôsobov hodnotenia môže byť i stanovenie stability ekosystémov. V záujmovom území sa nachádza i lokalita, konkrétne je to Mikulov Sedlec, kde prebieha meranie znečistenia ovzdušia. Vzhľadom k faktu, že záujmové územie má malú rozlohu a vďaka napr. i veternostným pomerom môže pri hodnotení dôjsť k určitým priestorovým nerovnomernostiam, rozhodli sme sa ako objektívnu charakteristiku doplňujúcu tému ŽP (nepovažujeme ju však za jednoznačne smerodatnú, skôr má doplňujúci, ilustračný charakter) použiť koeficient ekologickej stability (KES). Ten vychádza zo zastúpenia plôch relatívne stabilných a plôch relatívne labilných (GaREP). Prehľad dosiahnutých hodnôt KES znázorňujú príl. 38 a 64, pričom hodnoty KES sú klasifikované nasledujúcim spôsobom: 1) KES > 3,00 prírodná a prírode blízka krajina s výraznou prevahou ekologicky stabilných štruktúr a nízkou intenzitou využívania krajiny človekom 2) 1,00 < KES < 3,00 vcelku vyvážená krajina, v ktorej sú technické objekty relatívne v súlade s dochovanými prírodnými štruktúrami, dôsledkom je i nižšia spotreba energo materiálových vkladov 65

3) 0,30 < KES < 1,00 územie intenzívne využívané, najmä poľnohospodárskou veľkovýrobou, oslabenie autoregulačných pochodov v ekosystémoch spôsobuje ich značnú ekologickú labilitu a vyžaduje vysoké vklady dodatkovej energie 4) 0,10 < KES < 0,30 územie nadpriemerne využívané, so zreteľným narušením prírodných štruktúr, základné ekologické funkcie musia byť sústavne nahradzované technickými zásahmi Jedinou obcou, ktorá dosiahla hodnotu prekračujúcu 3,00 bola obec Dolní Věstonice, drvivá väčšina (13) obcí sa nachádzala v intervale 0,30 < KES < 1,00. Najhoršie hodnotenie zaznamenala len jedna obec, a to Březí (0,29). 6.2.3 Bývanie a občianska vybavenosť Kvalitné a dostupné bývanie, rovnako ako dostatočné spektrum služieb občianskej vybavenosti sú pre mnohých jednými z hlavných atribútov vplývajúcich na kvalitu života. Bývanie a podmienky s ním súvisiace môžu byť však nielen jednou z dôležitých oblastí kvality života, ale súčasne môžu prostredníctvom určitej miery a intenzity bytovej výstavby indikovať záujem obyvateľstva o región resp. môžu znamenať jeho príliv. Zistenie stavu a problematiky týkajúcej sa bývania a občianskej vybavenosti v obciach, či už ide o novú výstavbu, rekonštrukciu alebo vybavenosť, bolo predmetom prvej otázky tohoto tematického podbloku a vyjadrenia starostov boli nasledovné. Jedným zo zmieňovaných problémov boli stavebné pozenky (Dolní Dunajovice obec má nedostatok stavebných miest), v Drnholci zase záujem o pozemky prevyšuje ponuku a obec disponuje len 3 voľnými pozemkami. Existujúci záujem o bývanie v Bavorách vyjadrila i tamojšia starostka, problémom sú však tiež chýbajúce stavebné miesta, keďže v ich rozširovaní bráni CHKO. V Dolných Věstoniciach došlo po roku 1990 k útlmu výstavby rodinných domov, v posledných 5 rokoch sa situácia (zatiaľ stále) zlepšuje, i keď zatiaľ ide skôr o rekonštrukcie domov než o výstavbu nových. Horné Věstonice majú spracovaný a schválený územný plán výstavby nových domov, ide asi o 40 domov. Cieľom je zaistenie stabilizácie mladých rodín, a tým udržanie trendu rozvoja obce. V Jevišovke zase umožňujú občanom výstavbu nových domov a podporujú údržbu 66

terajších domov výhodnými pôžičkami. Starosta Pavlova zase zmienil prebiehajúcu výstavbu nových bytov v lokalite Slunný vrch, obec Sedlec má vo vlastníctve 3 byty a čiastočne sa opravujú i domy občanov. V Pernej dochádza k postupnej rekonštrukcii domov i k novej výstavbe v prolukách a po demolícii starých stavieb. Spracuváva sa dokumentácia k vybudovaniu inžinierskych sietí i v novonavrhnutých lokalitách na bývanie. Niektoré stavebné úpravy či novostavby sú však podľa starostu necitlivé. Stavebné pozemky i staré nehnuteľnosti sú pre miestne mladé rodiny často cenovo nedostupné, na čom sa podieľa,,lukratívnosťˮ obce z dôvodu rastúceho turistického ruchu a významného vinárstva. I napriek už spomínanej pomernej zastaralosti patria údaje zo SLDB 2001 k jedným z hlavných zdrojov charakterizujúcich oblasť bývania, domového a bytového fondu. V období medzi spomínanými cenzami r. 1991 a 2001 z pohľadu jednotlivých obcí (príl. 39 a 57) narástol počet trvalo obývaných domov v relatívnom vyjadrení najviac v obciach Klentnice (o 21,82 %), v Pavlove (8,84 %) a Horných Věstoniciach (8,03 %). Z tejto zástavby trvalo obývaných domov vzhľadom k vidieckejšiemu rázu oblasti tvoria väčšinu samozrejme rodinné domy, očakávane sa tomuto mierne vymyká samotný Mikulov, kde bytové domy predstavujú takmer pätinový podiel z celkového počtu TOD, z ďalších obcí tento podiel dosahol mierne vyššie hodnoty len v Drnholci (4,7 %) a Bavorách (3,7 %). Najvyšší podiel neobývaných bytov bol podľa SLDB 2001 Dolných Věstoniciach (22,4 %), Pavlove (22,0 %) a Jevišovke (20,3 %). Túto skutočnosť však do určitej miery zmierňuje fakt, že práve v týchto obciach tvoria z neobývaných bytov významnejšie zastúpenie byty slúžiace na rekreáciu. Tak ako môže byť pre hodnotenie kvality či atraktivity života v danom území akýmsi indikátorom prirodzený, no najmä mechanický pohyb obyvateľstva, tak túto skutočnosť (jeho rezidenčnú, ale i celkovú atraktivitu) môže do istej miery odzrkadľovať práve miera resp. intenzita bytovej výstavby (počet dokončených bytov na 1 000 obyvateľov) či podiel neobývaných bytov. Intenzitu bytovej výstavby v r. 2005 2010 v obciach SO ORP Mikulov zachytávajú príl. 40 a 58. V danom sledovanom období bolo v priemere najviac bytov na 1 000 obyvateľov dokončených v Mikulove (6,9), Jevišovke (6,1) a Drnholci (5,6), naopak najnižšie hodnoty zaznamenali Dolní Věstonice (1,3), Sedlec (1,9) a Dolní Dunajovice (2,6). Podiel neobývaných bytov na celkovom počte bytov v obciach SO ORP Mikulov v r. 2001 vykresľuje príl. 59. 67

Kvalita života je pojmom, ktorý je možno definovať rôznymi spôsobmi a ktorý je zároveň ovplyvňovaný množstvom vzájomne na seba pôsobiacich faktorov. Hoci je hodnotenie kvality života v určitom území do značnej miery subjektívne, je nepochybne späté s kvalitou životného prostredia či obecne s fyzickogeografickými podmienkami, pracovnými príležitosťami resp. situáciou na trhu práce, nemalú rolu zohráva predovšetkým v dnešnej dobe dopravná dostupnosť, občianska vybavenosť a mnoho ďalších činiteľov. I keď v súčasnosti i vďaka lepšej dopravnej dostupnosti nie je dosiahnutie požadovaných služieb mimo bydliska resp. jeho zázemia až takým problémom, stále je kvalita života významne ovplyvňovaná občianskou vybavenosťou zahŕňajúcou široké spektrum služieb v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, sociálnych služieb, maloobchodnej siete, služieb v oblasti spoločenského, kultúrneho, športového či relaxačného vyžitia. Prehľad základnej občianskej vybavenosti tak ako ju hodnotili starostovia a ako ju prezentuje ČSÚ poskytujú príl. 41 a 42. 6.2.4 Cestovný ruch Obce Mikulovska sú súčasťou turistickej oblasti Pálavy a Lednicko valtický areál, ktorá patrí k vyhľadávaným a obľúbeným miestam južnej Moravy. Mikulovsko je krajinou oplývajúcou množstvom prírodných krás, spomedzi ktorých prírodnú dominantu tvorí územie CHKO Pálava. Svoje si tu nájdu i milovníci histórie, stačí spomenúť napr. centrum oblasti, samotný Mikulov s priľahlým Svatým kopečkom, pozostatky strážnych hradov a pevností (Děvičky a Sirotčí hrádek), archeologicky významnú lokalitu Dolných Věstonic či unikátne barokné vínne sklepy v Pavlove, patriace k zaujímavým príkladom ľudovej architektúry. Tento región ponúka i nespočetné množstvo kultúrnych príležitostí, príležitosti k športovému a turistickému vyžitiu, trendom posledných rokov je i zvyšujúci sa záujem o cykloturistiku. Vlajkovou loďou Mikulovstva je však najmä vinárstvo, ktoré má pre miestne obyvateľstvo určite svoj význam nielen z pracovného a turistického hľadiska, svoju rolu určite zohráva i spätosť s miestom a tradície, miestna (regionálna) identita. S rozvojom vinárstva a s ním spojeného turizmu sa začal zvyšovať i počet rôznych vinárskych chodníkov, programov, no a v neposlednom rade i ubytovacích zariadení poskytujúcich nielen ubytovanie, ale i možnosti pre poriadanie kongresov či firemných akcií. Je tak nesporné, že cestovný ruch zohráva v tomto území dôležitú úlohu, a preto bolo jeho zaradenie do dotazního šetrenia viac menej samozrejmosťou. Nepochybná je i spätosť 68

cestovného ruchu a kvality života. Na jednej strane môže byť CR prínosom, generovať pracovné miesta a byť významným prvkom rozvoja regiónu, avšak na druhej strane ak je tento rozvoj neriadený a neusmerňovaný alebo príliš prudký, môže mať i negatívny vplyv na stav životného prostredia v území či priamo na kvalitu života jeho obyvateľov. Úvodom bola starostom položená otázka, kde ich úlohou bolo vyjadriť význam cestovného ruchu pre rozvoj ich obce na základe predložených tvrdení. Výsledky potvrdili dôležitosť cestovného ruchu pre jednotlivé obce, keďže až 70 % starostov ho označilo za jednoznačne dôležitý, len jeden starosta (Sedlec) ako zanedbateľný a jeden starosta sa k otázke nevyjadril vôbec. Obr. 19. Hodnotenie významu cestovného ruchu pre obce SO ORP Mikulov Predmetom otázok č. 19 a 20 bolo hodnotenie rozvoja cestovného ruchu v záujmových obciach v období po roku 1990 a následne po roku 2000, s dôrazom na posledných 5 rokov. Pri hodnotení obdobia 90. tych rokov dominoval názor, podľa ktorého sa cestovný ruch nerozvíjal prípadne bol jeho rozbeh pomalý či slabý (Bavory, Dolní Dunajovice, Drnholec, Horní Věstonice, Jevišovka). Naopak, podľa starostu Pavlova došlo k veľkému rozvoju v oblasti ubytovania, podobne ako v Miloviciach, Sedleci (tiež budovanie cyklochodníkov v okolí obce) a Pernej, kde sa rozvíjal dynamicky, pričom najskôr sa začali turistom prenajímať nástavby nad lisovňami vinných pivníc (rekreácia rodinného typu) a v súčasnoti pribudlo i niekoľko veľkých penziónov. O niečo pozitívnejšie bolo hodnotené obdobie po roku 2000. Spomenutá bola najmä cykloturistika a vznik cyklochodníkov (Dolní Věstonice, Drnholec, Jevišovka tu taktiež vznik penziónov, Sedlec) a rozširovanie a rozvoj ubytovacích kapacít (Dolní Dunajovice, 69

Milovice, Pavlov taktiež i rozširovanie možností kultúrneho vyžitia, Perná). V Pernej je navyše podľa starostu viac propagované vinárstvo jednotlivých vinárov i celkovo, keďže obec je podľa jeho slov jednou z najvýznamnejších vinárskych obcí v rámci celej ČR. Čo sa týka otázky č. 21, a teda,,podporuje samospráva rozvoj cestovního ruchu v obci? Jestliže ano, jak?ˮ, odpovede starostov boli nasledujúceho charakteru. V Dolných Dunajoviciach podporuje samospráva CR prostredníctvom propagačných materiálov a majiteľom ubytovacích zariadení poskytuje priestor na webowých stránkach obce, lepším informovaním turistov a lepšou propagáciou sa snažia zviditeľniť i Dolní Věstonice, kde medzi ďalšie podporné aktivity CR-u patrí udržovanie pamiatok, prenájom obecných pozemkov, rekreantom, rybárom či podpora rozvoja ubytovania. Jedným z krokov vedúcich k oživeniu cestovného ruchu v Drnholci by mala byť i turistická rozhľadňa U Křížku, na ktorú bolo z Fondu malých projektov Jižní Morava Dolní Rakousko schválená dotácia. Jej slávnostné otvorenie je plánované na jún 2012. Cestovný ruch je jednou z priorít, ktorú podporuje i obec Horní Věstonice, konkrétne ide o cyklochodníky, kultúrne pamiatky, vzhľad obce a kultúrne tradície. Na cykloturistickú infraštruktúru (výstavba cyklochodníkov a odpočívadiel) sa sústredí i Jevišovka, Pavlov zase umožňuje reklamu a výstavbu nových podnikateľských objektov. Poskytnutím zázemia pre poriadanie akcií spojených s cestovným ruchom (sála pre poriadanie výstav vín a pod.) vytvára zázemie pre cestovný ruch obec Perná, ktorá rovnako ako Sedlec taktiež využíva možnosť propagačných materiálov. Obraz Mikulovska ako turistickej destinácie spojenej s históriou, cykloturizmom či vinárstvom, zmienenej i v úvode tejto tematickej časti, sa potvrdzuje i vyjadreniami predstaviteľov oslovených obcí. Tí sa v otázke č. 22 vyjadrovali k potenciálu obce v oblasti podpory a rozvoja CR. Starosta Dolných Dunajovíc vidí najväčší potenciál obce v cykloturistike a vinárskej turistike, podľa jeho názoru by k tomu prispelo i zamietnutie varianty,,na Mikulovˮ v prípade komunikácie R52. História dominuje Dolným Věstoniciam (Věstonická Venuše a ďalšie archeologické nálezy), zmienené boli i kultúrne a historické pamiatky (tzv. Kalendář věků, pozostatky staroslovanského hradiska Vysoká zahrada, tzv. Petrova louka, kde prebehla prvá bitka 30 ročnej vojny. Svoj potenciál má i tu vinárstvo, rybárstvo, prechádzky loďou po prvom a treťom jazere Novomlýnskych nádrží či vtáčie rezervácie NATURA 2000 na druhom jazere. V Drnholci 70

by k rozvoju CR mohli prispieť jednak pamiatky, no i cyklochodníky a už spomínaná turistická rozhľadňa, v Jevišovke zase dobudovanie areálu voľnočasových aktivít a v Miloviciach vinárske aktivity. Potenciál obce v oblasti podpory a rozvoja CR vidí starosta Pavlova v novej výstavbe a udržovaní zdravého životného prostredia, kdežto starosta Pernej v zachovaní pokojnejšieho rázu obce, a to už i preto, že sa nachádza v chránenej krajinnej oblasti. Taktiež i v zvyšovaní úrovne služieb, parkovacích plochách a udržaní a ďalšom rozvoji kvality vinárstva. Ako jeden z potenciálov bola zmienená i poloha obcí Dolní a Horní Věstonice. Priestor poskytnutý v závere tematických častí na doplňujúce vyjadrenia využilo i na tomto mieste niekoľko starostov. Podľa starostu Dolných Dunajovíc by rozvoju CR pomohlo skooordinovanie služieb v CR, starosta Pernej by zase uvítal ešte väčšiu propagáciu vinárstva, zvlášť tamojších vyšľachtených odrôd révy (Pálava, Aurelius) a tradičný (Ryzlink vlašský) a na tejto jedinečnosti založiť ďalší rozvoj vinárskej turistiky. 6.3 Obec: Priority, perspektívy a aktivita obce v oblasti fondov a regionálnych zoskupení Úvodná otázka záverečného bloku otázok sa zameriavala na aktuálne problémy, ktoré obec ovplyvňujú a ktoré ňou takpovediac,,hýbuˮ. V Dolných Dunajoviciach je to revitalizácia a rekonštrukcia školy, kdežto v Dolných Věstoniciach ide o výstavbu kanalizácie a ČOV, keďže sa snažia o získanie dotácie zo Štátneho fondu životného prostredia ČR, bez ktorých nemajú,,nárokˮ stavbu uskutočniť. Výstavba ČOV je riešená i v Horných Věstoniciach, kde je projektovo všetko spracované, no podľa vyjadrenia starostu je nedocenená i poloha obce z hľadiska CHKO a pod. a nepridelené finančné prostriedky. Pre Drnholec je to už zmieňovaná turistická rozhľadňa a obnova pamiatok v obci, v Jevišovke riešia príliv,,problémovýchˮ občanov a zvyšujúcu sa kriminalitu mládeže. No a napokon v Pavlove je to územný plán obce a v Pernej budovanie inžinierskych sieti k novej lokalite pre výstavbu nových rodinných domov, obec sa snaží koordinovať a zaisťovať projektovú dokumentáciu i zhotoviteľa. Nasledujúce dve otázky boli zamerané na priority starostov súvisiacich so zlepšovaním rozvoja obce a kvality života v nej a zároveň na spôsoby resp. opatrenia, ktorými by mali byť naplnené. Medzi priority boli starostom obce Dobré Pole označené 71

viacúčelová sála, komunikácie, verejné osvetlenie, rozhlas a chodníky. V Dolných Dunajoviciach dominuje rekonštrukcia MŠ a ZŠ, detské ihriská a zlepšenie využiteľnosti športového areálu, jedným zo spôsobov by bola možná spolupráca a prepojenie ponúk (turistické, stravovacie, športoviská). Oblasť kultúry, voľný čas detí a rodín s deťmi, cestovný ruch (zvyšovanie záujmu turistov o obec) a starostlivosť o verejnú zeleň patria k prioritám obce Dolné Věstonice, ktorá sa o ich naplnenie snaží získaním peňazí z rôznych zdrojov (využité zdroje budú uvedené ako súčasť ďalšej otázky zaoberajúcej sa čerpaním dotácií). Podobne i Drnholec usiluje podobným spôsobom o podporu turizmu, opravy vozoviek a chodníkov. Pri otázke priorít a ich naplnenia zmienil starosta obce Horní Věstonice výstavbu nových rodinných domov (naplnenie projektová príprava, vybudovanie infraštruktúry pre nové domy), stabilitu mladých rodín, kultúrnej činnosti a pomoc pri zvyšovaní zamestnanosti. Budovanie naplánových akcií, zvýšenie ponuky služieb a udržanie kvality životného prostredia uviedla ako priority starostka Jevišovky, ktorých naplnenie dosahujú prostredníctvom využívania dotačných titulov a zaisťovania pracovníkov VPP, v Miloviciach patrí k prioritám úprava zelene a chodníkov. Rekonštrukcia infraštruktúry a dobudovanie komunikácií je podľa starostu Pavlova napĺňané získaním dotácie a brigádnou činnosťou. No a napokon Perná, kde tamojší starosta uviedol ako prioritu podporu rodín s deťmi, sociálne služby, prípravu plôch pre výstavbu rodinných domov a výsadbu zelene. Ich naplnenie by malo byť dosiahnuté rozširovaním herných plôch pre deti a mládež, podporou krúžkov (hasičský, keramický, športový) a finančnou podporou kultúrnych akcií pre deti. V Sedleci je prioritou zberný dvor, práca s mládežou a výstavba bytov, k naplneniu ktorých by mali prispieť i dotačné programy. Naplňovanie vytýčených cieľov a priorít však často naráža na rôzne druhy problémov. Prehľad tých najčastejších odpovedí, ktoré boli zmienené starostami ako najväčšie problémy, s ktorými sa potýkajú pri zlepšovaní kvality života v obci, prezentuje obr. č. 20, pričom zhruba dve tretiny tvoria finančné problémy. Je ešte dôležité podotknúť, že niektorí starostovia označili viacero odpovedí, preto je ako základ braný celkový počet odpovedí. 72

Obr. 20. Najvýraznejšie problémy, s ktorými sa potýkajú starostovia obcí SO ORP Mikulov pri zlepšovaní kvality života v obci Tak ako boli v časti Obyvateľstvo hodnotené medziľudské (susedské) vzťahy, tak by svojím spôsobom mohli byť vnímané i otázky č. 28 a 29, kde mali starostovia za úlohu zhodnotiť zapojenosť obyvateľov a rôznych subjektov v obci. Veľká rola sa v dnešnej dobe prisudzuje okrem iného najmä financiám, podľa nášho názoru však svoj výrazný podiel zohráva i miestne obyvateľstvo, či už prostredníctvom individuálneho prístupu alebo rôznych spolkov, združení, dobrovoľných organizácií a pod., a práve jeho postoj a záujem o dianie a zlepšovanie kvality života v obci. Zapojenosť obyvateľstva ohodnotili starostovia obcí Dobré Pole a Sedlec ako priemernú či primeranú, malá resp. žiadna zapojenosť obyvateľstva v tejto súvislosti je podľa predstviteľov Dolných Věstoníc, Drnholca a Jevišovky. Zapojenie a záujem o zlepšovanie kvality života v obci majú obyvatelia podľa predstaviteľov Horných Věstonic, Milovíc, Pavlova a Pernej. Čo sa týka konkrétnych záujmových skupín prispievajúcich k rozvoju a zlepšovaniu kvality života v jednotlivých obciach, starostovia spomenuli nasledujúce subjekty, pričom mnohé z týchto skupín zohrávajú popri svojej hlavnej záujmovej činnosti i dôležitú úlohu napr. pri vytváraní voľnočasových aktivít či výchove detí a mladých. Dolní Dunajovice - 12 rôznych spolkov (záhradkársky, poľovnícký, detský, národopisný súbor, atď.), Mladá krojovaná chasa, Združenie osôb postihnutých civilizačnými chorobami - miestna organizácia, Rímska légia, tenisti, atď. 73

Dolní Věstonice -,,V kultúrnej oblasti pomáha zvyšovať kvalitu života v obci občianske združenie Věstonická beseda, v oblasti zvyšovania zájmu o obec sú to záhradkári (ochutnávka vín), súkromní vinári Dny otevřených sklepů, i Věstonická beseda Babské hody, Masopust, atď., Věstonická beseda robí mnoho akcií i pre deti.ˮ Drnholec - futbalisti (i príprava napr. hodov), dobrovoľní hasiči (pripravujú i voľnočasové aktivity), poľovníci Horní Věstonice -,,Do aktivít sú zapojené záujmové skupiny i občania a mládež. Podieľajú sa na realizácii kultúrnych akcií. Futbalový klub šport a hody, MS Horní Věstonice starostlivosť o krajinu, košt vína, obec hody, beseda pri cimbále, beseda s dôchodcami, cvičenia.ˮ Jevišovka -,,Snažíme sa zapojiť mladú generáciu Jevišovská chasa.ˮ Pavlov - Futbalisti, poľovníci. združenie Památky Jižní Moravy, miestni vinári Perná -,,Vinársky spolok, hasiči, neformálne združenie mamičiek s malými deťmi. Vyvíjajú aktivity, aby všetko nemusel organizovať starosta obce.ˮ Využívanie prostriedkov čerpaných z dotačných fondov, či už ide o programy ČR, Európskej únie alebo iných subjektov, patrí zvlášť v posledných rokoch k jedným zo spôsobov, ktoré samosprávy využívajú k rozvoju obcí a kvality života v nich. Príl. 43 znázorňuje odpovede starostov k zdrojom a využitiu takto čerpaných prostriedkov, pričom väčšina z nich bola zamerané na infraštruktúru, ako napr. rekonštrukcia ZŠ, MŠ, kultúrnych domov, komunikácie, oprava pamiatok a pod.. 74

Záver dotazníka sa venuje otázke, pri ktorej úlohou predstaviteľov daných samospráv bolo určiť z hľadiska reálnych možností najväčší potenciál obce pri zvyšovaní úrovne kvality života. Ich odpovede boli pomerne stručné a dotýkali sa najmä financií, propagácie vinárstva a úmerného turistického ruchu či podpory výstavby rodinných domov. 75

7. ZÁVER Kvalita života je pojmom veľmi širokým a zložitým a pre svoju multidimenzionalitu a komplexnosť i ťažko uchopiteľným. Koncept kvality je do značnej miery abstraktný a je ovplyvňovaný veľkým množstvom faktorov, ku ktorým smeruje i zameranie tejto práce. Jej snahou nebolo hodnotiť kvalitu života prostredníctvom vytvárania poradia a rebríčkov obcí vzhľadom na kvalitu života. Dôraz bol skôr kladený na špecifikáciu vybraných oblastí a ich prepojenosť na vybrané aspekty (rozvoja) kvality života. Vychádzajúc zo základnej (a v rámci práce potvrdenej) hypotézy, že dané územie je vzhľadom na vybrané aspekty (rozvoja) kvality života miestneho obyvateľstva vnútorne diferencované, je potrebné poukázať na faktory, ktoré toto územie odlišujú, a to z dvoch hľadísk. Prvým hľadiskom, ktorým môžeme posudzovať vnútornú diferenciáciu územia sa týka ukazovateľov. Tie však v tomto zmysle netreba ponímať ako jednoznačné indikátory kvality života alebo ako akúsi formu ich ekvivalentov. Ich úlohou je skôr poukázať na spojitosť určitej oblasti s aspektmi kvality života a zároveň poukázať na stav danej oblasti. Za určitý indikátor atraktivity územia a kvality života v ňom môže byť považovaný napríklad migračný pohyb (resp. prírastok) obyvateľstva. Z tohoto pohľadu v priemere vzhľadom na obdobie uplynulých desiatich rokov zaznamenali migračný prírastok najmä obce Jevišovka, Dobré Pole a Nový Přerov, migračný úbytok sa naopak dotkol obcí Dolní Věstonice, Milovice a Drnholec. Práve Dolní Věstonice spolu s Pavlovom a Klentnicami patria k obciam, ktoré dosahujú v rámci použitých ukazovateľov vekovej štruktúry (index starnutia, index ekonomického zaťaženia a priemerný vek k r. 2010) jedny z najvyšších hodnôt a zároveň v priemere r. 2006 2010 sa radia k obciam s najvýraznejším zastúpením obyvateľstva v poproduktívnom veku. K obciam s dosiahnutými najnižšími hodnotami týchto ukazovateľov a prevažne mladším obyvateľstvom patria obce Dobré Pole, Jevišovka, Nový Přerov a Novosedly. (Ne)zamestnanosť či dostupnosť pracovných príležitostí a ďalšie charakteristiky trhu práce sa radia k faktorom, ktoré priamo a vo výraznej miere vplývajú na kvalitu života. K jedným z najčastejšie používaných ukazovateľov charakterizujúcich trh práce pritom patrí miera nezamestanosti. Medzi rokmi 2001 a 2010 v priemere jej najvyššie hodnoty zaznamenali Nový Přerov, Jevišovka a Dobré Pole, jej najnižšie hodnoty zase vykazujú Klentnice, Novosedly a Milovice. 76

Za výrazný aspekt celkovej kvality života býva považovaná kvalita životných podmienok resp. stav životného prostredia. Vzhľadom na mierku skúmaného územia a limitovanú dostupnosť údajov pre túto úroveň boli pre charakterizovanie tejto tematickej oblasti použité mapy kvality ovzdušia, pričom záujmové územie resp. časť jeho územia sa v každej z nich radí k oblastiam so zhoršenou kvalitou ovzdušia. Ďalším hodnotiacim prvkom bol koeficient ekologickej stability. I napriek tomu, že v porovnaní s ukazovateľmi indikujúcimi napríklad stav a kvalitu ovzdušia a vody má skôr nepriamu väzbu na celkovú kvalitu života a je spojený skôr s hodnotením ekosystémov, keďže vychádza najmä z využitia pôdy a pomeru tzv. stabilných a nestabilných ekosystémov, je jedným z možných spôsobov ako postihnúť stav a situáciu dotýkajúcu sa ŽP. V rámci tohto ukazovateľa (k 31.12.2010) zaznamenali najlepšie hodnotenie Dolní Věstonice, Brod nad Dyjí a Pavlov, ako územie nadpriemerne či intenzívne využívané s výraznou ekologickou labilitou bolo hodnotené územie najmä obcí Březí, Jevišovka a Drnholec, pričom je v tejto súvislosti zaujímavý fakt, že subjekty práve z týchto obcí bolo označené podľa ČHMÚ ako zdroje znečisťovania v tomto území v predošlom roku. Kvalitné a dostupné bývanie, rovnako ako dostatočné spektrum služieb občianskej vybavenosti sú pre mnohých jednými z hlavných atribútov vplývajúcich na kvalitu života. Z tohto pohľadu bola ako jeden z použitých ukazovateľov uvedená intenzita bytovej výstavby v jednotlivých obciach (ako priemer rokov 2005 2010), kde v porovnaní s ostatnými obcami vyššie hodnoty zaznamenali Mikulov, Jevišovka a Drnholec, nižšie zase Sedlec a Dolní Věstonice. Vzhľadom na občiansku vybavenosť je možné povedať, že v území nepanujú zásadné rozdiely (s výnimkou pozície Mikulova). Za druhú skupinu môžeme považovať faktory vplývajúce na diferenciáciu územia z pohľadu priestorových jednotiek, pričom významnú rolu podľa nášho názoru zohráva v tejto súvislosti CHKO Pálava a cestovný ruch. Význam a spojitosť CHKO Pálava, nachádzajúcej sa vo východnej časti SO ORP Mikulov, na kvalitu života spočíva najmä vo väzbe na životné prostredie a cestovný ruch. Vo vzťahu k ŽP je v tejto súvislosti možné zmieniť napr. existenciu regulatív (napr. tých, ktoré upravujú stavebnú činnosť) prispievajúcich k ochrane krajiny pred poškodením. I samotný cestovný ruch (či už vo vzťahu k vinárstvu, turistike alebo rozvíjajúcemu sa cykloturizmu), je možné považovať za faktor vplývajúci na kvalitu života a zvyšujúci atraktivitu územia. Práve v ňom 77

a propagácii vinárstva vidia niektorí starostovia najväčší potenciál svojich obcí pri zvyšovaní úrovne kvality života, avšak zároveň s dodatkom jeho úmerného rozvoja. Zdá sa tak, že určujúcim prvkom rastu/poklesu kvality života v sledovanom území budú v budúcnosti najmä pracovné príležitosti. Nesmieme však zabúdať na to (a je dostatok príkladov, ktoré to dokazujú), že či už príchod investorov a/alebo (ďalší) rozvoj cestovného ruchu sa nemusí vždy spájať len s pozitívami. Dôležité je v tomto ohľade dbať najmä na zachovanie a podporu kvality prírodného prostredia. Práve koncepcia kvality života nás vďaka svojej komplexnosti upozorňuje na široké spektrum a najmä vzájomnú previazanosť jej jednotlivých zložiek. Odmieta jednostranné, či tunelovité videnie a naopak nás núti premýšlať a pristupovať k riešeniu problémov tak analytickým, ako aj syntetizujúcim spôsobom. Je preto témou vhodnou pre geografov (a na tomto poli si nepochybne zaslúži ďalší rozvoj), ako aj pre praktické uplatnenie odborných poznatkov v každodennom živote ľudí. 78

8. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY a) Teoreticko - metodologické aspekty výskumu kvality života 1) ANDRÁŠKO, I. 2005. Dve dimenzie kvality života v kontexte percepcií obyvateľov miest a vidieckych obcí. In Geografická organizace Česka a Slovenska v současném období. Ostrava: Ústav geoniky AV ČR, 2005, s. 6 13. 2) ANDRÁŠKO, I. 2009. The role and status of geography in the quality of life research. In GEODAYS LIBEREC 2008: book of proceedings. Eds. Poštolka, V., Lipský, Z., Popková, K., Šmída, J., Liberec: Technical University of Liberec, p. 210-215. 3) BACSÓ, P. 2006. Niektoré aspekty merania kvality života. [online]. In GEO Informations: elektronický časopis geografických vied. ISSN 1336-7234, 2006, č. 3, s. 1-13. [cit. 23.12.2011]. Dostupný z www: http://www.kgrr.fpv.ukf.sk/geoinfo/pdf/2007.pdf. 4) BACSÓ, P. - DUBCOVÁ, A. 2008. Nezamestnanosť ako indikátor kvality života (na príklade obvodu Štúrovo). GEO Informations Nitriansky kraj v kontexte regionálneho rozvoja. 2008, 4, s. 6 15. ISSN 1336-7234 5) BARTOŠ, M. - KUŠOVÁ, D. 2005. Amenitní migrace jako specifická forma globální migrace a její vliv na kvalitu života. Životné prostredie. 2005, Vol. 39, No. 6, s. 315 318 6) BUKENYA, J. O. - GEBREMEDHIN, T. G. - SCHAEFFER, P. V. 2003. Analysis of Rural Quality of Life and Health: A Spatial Approach. [online]. Economic Development Quarterly, 2003, Vol. 17, No. 3, s. 280 293. [cit. 24.6.2011]. Dostupný z www: http://edq.sagepub.com/content/17/3/280.full.pdf+html. 7) DʼAGOSTINI, L. R. - FANTINI, A. C. 2008. Quality of Life and Quality of Living Conditions in Rural Areas: Distinctively Perceived and Quantitatively Distinguished. [online]. Social Indicators Research, 2008, Vol. 89, No. 3, s. 487 499. [cit. 24.6.2011]. Dostupný z www: http://search.proquest.com/docview/197651397/fulltextpdf/12eaa5f009d484f1c33/3?accountid=16531. 8) Department of international economic and social affairs: Handbook on social indicators. [online]. 1989, [cit. 24.6.2011]. Dostupný z www: http://unstats.un.org/unsd/publication/seriesf/seriesf_49e.pdf. 9) DIENER, E. - SUH, E. 1997. Measuring quality of life: Economic, social, and subjective indicators. [online]. Social Indicators Research, 1997, 40, s. 189 216. [cit. 79

24.6.2011]. Dostupný z www: http://web.yonsei.ac.kr/suh/file/measuring%20quality%20of%20life_economic,%20soci al,%20and%20subjective%20indicators.pdf. 10) DISSART, J. - C. - DELLER, S. C. 2000. Quality of Life in the Planning Literature. [online]. Journal of Planning Literature. 2000, Vol. 15, No. 1, s. 135 161. [cit. 24.6.2011]. Dostupný z www: http://jpl.sagepub.com/content/15/1/135.full.pdf+html. 11) FELCE, D. - PERRY, J. 1995. Quality of Life: Its Definition and Measurement. [online]. Research in Developmental Disabilities. 1995, Vol. 16, No. 1, s. 51 74. [cit. 24.6.2011]. Dostupný z www: http://www.sciencedirect.com/science?_ob=articleurl&_udi=b6vdn-3y5fp8t- X&_user=835458&_coverDate=02%2F28%2F1995&_alid=1713569836&_rdoc=2&_fmt =high&_orig=search&_origin=search&_zone=rslt_list_item&_cdi=5987&_sort=r&_st=13 &_docanchor=&view=c&_ct=3&_acct=c000045159&_version=1&_urlversion=0&_useri d=835458&md5=0ba6542368e38f9fcf120913dccfd106&searchtype=a. 12) FINDLAY, A. - ROGERSON, R. 1993. Migration, places and quality of life: Voting with their feet? [online]. In Population Matters, The local dimension, Paul Chapman Publishing Ltd, 1993, s. 33 49. [cit. 24.6.2011]. Dostupný z www: http://books.google.cz/books?id=bmjisnonijsc&pg=pa33&lpg=pa33&dq=migration, +places+and+quality+of+life:+voting+with+their+feet+findlay+rogerson&source=bl&ots= x9ve1mz6er&sig=hlzbdgdftg6_cbgbziqfj5dodm4&hl=cs&ei=n-kitc- GCI3HsgajnvnMDw&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=3&ved=0CC8Q6AEwA g#v=onepage&q=migration%2c%20places%20and%20quality%20of%20life%3a%20vot ing%20with%20their%20feet%20findlay%20rogerson&f=false. 13) FLOWERDEW, R., MARTIN, D. 2005. Methods in human geography: a guide for students doing a research project. 2. vyd. Harlow, England ; New York: Prentice Hall, 2005. 366 s. ISBN 0-582-47321-7 14) FRANTÁL, B. - VAISHAR, A. 2008. Zvláštnosti kvality života v malých městech. In: Ira, V. (ed.): Ľudia, geografické prostredie a kvalita života. Geographia Slovaca, 25. Bratislava: SAV, p. 175-188. ISBN 978-80-970076-1-4, ISSN 1210-3519 15) GODOR, M. - HORŇÁK, M. 2010. Možnosti využitia indikátorov vo výskume kvality života na Slovensku. [online].geografické informácie. 2010, 12 s. [cit. 24.6.2011]. Dostupný z www: http://www.humannageografia.sk/projekt1/download/prispevok_nitra_godor_hornak.pd f. 80

16) HANCOCK, T. 2000. Quality of life indicators and the DHC. [online]. 61 s. [cit. 24.6.2011]. Dostupný z www: http://www.ontla.on.ca/library/repository/mon/24002/299271.pdf. 17) HELBURN, N. 1982. Geography and the quality of life. [online]. Annals of the Association of American Geographers.1982, Vol. 72, No. 4, s. 445 456. [cit. 24.6.2011]. Dostupný z www: http://www.jstor.org/pss/2563196. 18) HORŇÁK, M. - ROCHOVSKÁ, A. 2007. Vybrané aspekty kvality života vo vnútorných perifériách Slovenska. [online]. In: Geographia Cassoviensis I, Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, pp. 55-60. ISSN 1337-6748 [cit. 24.6.2011]. Dostupný z www: http://www.humannageografia.sk/projekt1/download/clanok_hornak_rochovska.pdf. 19) IRA, V. 2003. Územná diferenciácia vybavenosti bytov v SR ako jednej z dimenzií kvality života. In. Vaishar, A., Ira, V. (eds). České a slovenské regióny na počátku třetího milénia. Regiograph Brno, pp. 20-26. 20) IRA, V. - ANDRÁŠKO, I. 2007. Kvalita života z pohľadu humánnej geografie. Geografický časopis, 2007, roč. 59, č. 2, s. 159 179. 21) IRA, V. - ANDRÁŠKO, I. - MICHÁLEK, A. - PODOLÁK, P. 2009. Quality of life: Geographical research in Slovakia. Geographia Slovaca, 2009, 26, s. 101 119. 22) IRA, V. - MURGAŠ, F. 2008: Geografický pohľad na kvalitu života a zmeny v spoločnosti na Slovensku. Geographia Slovaca, 25, s. 7-24 23) KERCE, E. W. 1992. Quality of Life: Meaning, Measurement, and Models. [online]. 1992, s. 39. [cit. 24.6.2011]. Dostupný z www: http://www.dtic.mil/cgibin/gettrdoc?ad=ada250813&location=u2&doc=gettrdoc.pdf. 24) MAJEROVÁ, V. a kol. 2007. Český venkov 2006 Sociální mobilita a kvalita života venkovské populace. 1. vyd. Česká zemědělská univerzita v Praze, provozně ekonomická fakulta, 2007, 130 s. ISBN 978-80-213-1631-7 25) MASSAM, B. H. 2002. Quality of life: public planning and private living. [online]. Progress in Planning, 2002, 58, s. 141 227. [cit. 24.6.2011]. Dostupný z www: http://www.china-sds.org/kcxfzbg/addinfomanage/lwwk/data/kcx1173.pdf. 26) McMAHON, S. K. 2002. The development of quality of life indicators a case study from the City of Bristol, UK. [online].ecological Indicators. 2002, s. 177 185. [cit. 24.6.2011]. Dostupný z www: http://www.ontla.on.ca/library/repository/mon/24002/299271.pdf. 81

27) MEDERLY, P. - TOPERCER, J. - NOVÁČEK, P. 2004. Indikátory kvality života a udržitelného rozvoje, kvantitativní, vícerozměrný a variantní přístup. 1. vyd. Praha: UK FSV CESES, 2004. 117 s. ISBN 80-239-4389-8 28) MYERS, D. 1987. Community relevant measurement of quality of life: A Focus on Local Trends. [online]. Urban Affairs Quarterly. 1987, Vol. 23, No. 1, s. 108 125. [cit. 24.6.2011]. Dostupný z www: http://www-bcf.usc.edu/~dowell/pdf/community.pdf. 29) PACIONE, M. 2003. Urban environmental quality and human wellbeing a social geographical perspective. [online]. Landscape and Urban Planning. 65, s. 19 30. [cit. 24.6.2011]. Dostupný z www: http://www1.geo.ntnu.edu.tw/~moise/data/books/social/06%20social%20security/uban %20environmental%20quality%20and%20human%20wellbeing.pdf. 30) PHILLIPS, D. 2006. Quality of life. Concept, policy and practice. [online]. 1. vyd. Abingdon, New York: Routledge, 2006. 276 s. ISBN 0-415-32355-X [cit. 24.6.2011]. Dostupný z www: http://books.google.cz/books?id=pflr2vf5xyc&printsec=frontcover&dq=phillips+david+quality+of+life&source=bl&ots=ik sojquq&sig=otdoq8zquhi4bfqno3ibk5xp3xg&hl=cs&ei=x_qitbqibthsoe3wyd Q&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=3&ved=0CDIQ6AEwAg#v=onepage&q&f =false. 31) ROGERSON, R., J. 1999. Quality of Life and City Competitiveness. [online]. Urban Studies. 1999, Vol. 36, s. 969 985. [cit. 24.6.2011]. Dostupný z www: http://simonpoulter.co.uk/iod/iodpdf/urban%20studies%20article.pdf. 32) SCHNEIDER, M. 1976. The,,Quality of Lifeˮ and Social Indicators Research. [online]. Public Administration Review. 1976, Vol. 36, No. 3, s. 297 305. [cit. 24.6.2011]. Dostupný z www: http://www.jstor.org/pss/974587. 33) SCHUESSLER, K. F. - FISHER, G. A. 1985. Quality of Life Research and Sociology. [online]. Annual Review of Sociology, 1985, Vol. 11, s. 129 149. [cit. 24.6.2011]. Dostupný z www: http://www.jstor.org/stable/2083289?seq=1. 34) SPELLERBERG, A. - HUSCHKA, D. - HABICH, R. 2007. Quality of life in rural areas: Processes of divergence and convergence. [online]. Social Indicators Research, 2007, Vol. 83, No. 2, s. 283 307. [cit. 24.6.2011]. Dostupný z www: http://search.proquest.com/docview/197639051/fulltextpdf/12eaa5f009d484f1c33/4?accountid=16531. 82

35) SZÉKELY, V. 2008. Priame dopravné prepojenia ako indikátor kvality života: príklad bývalých okresných miest Slovenska. In Ľudia, geografické prostredie a kvalita života. Geographia Slovaca 25. Bratislava (Geografický ústav SAV), ss. 63-83. 36) THE GLOBAL DEVELOPMENT RESEARCH CENTER: Notes on "Quality of Life" [online]. 2011, [cit. 24.6.2011]. Dostupný z www: http://www.gdrc.org/uem/qoldefine.html. 37) The Scottish Government: Annex 3: Examples of quality of life definitions reviewed [online]. 2011, [cit. 24.6.2011]. Dostupný z www: http://www.scotland.gov.uk/publications/2006/01/13110743/11. b) Vymedzenie záujmového územia 38) Český statistický úřad: Vybrané ukazatele za správní obvod Mikulov v letech 2000 2010. [online]. [cit. 1.1.2012]. Dostupný z www: http://czso.cz/xb/redakce.nsf/i/vybrane_ukazatele_za_spravni_obvod_mikulov/$file/orp_ mik.pdf. c) Fyzicko geografická charakteristika SO ORP Mikulov 40) CULEK, M. 1996. Biogeografické členění ČR. Praha: ENIGMA, 1996. 347 s. ISBN 80-85368-80-3. 41) DEMEK, J. - MACKOVČIN, P. a kol. 2006. Zeměpisný lexikon ČR. Hory a nížiny. 2. vyd. Praha: AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9. 39) Regionální informační servis: Správní obvody obcí s rozšířenou působností. [online]. [cit. 1.1.2012]. Dostupný z www: http://www.risy.cz/cs/krajske-ris/jihomoravskykraj/obce-s-rozsir-pusobnosti/. 42) Dolní Dunajovice: Současnost obce ve fotografii. [online]. [cit. 1.1.2012]. Dostupný z www: http://www.dolnidunajovice.cz/index.php?idkat=63&podkat1=76&podkat2=113. 43) FILIPOVÁ, L. - DHV CR, spol. s r.o. 2004. Strategie rozvoje mikroregionu,,mikulovsko. Aktualizovaná verze duben 2004. 212 s. [online]. [cit. 1.1.2012]. Dostupný z www: http://www.mikulovskoregion.cz/data/1656.pdf. 44) Povodí Moravy, s.p.: A Popis oblasti povodí. [online]. [cit. 1.1.2012]. Dostupný z www: http://www.pmo.cz/pop/2009/dyje/end/a-popis/a-1.html. 83

45) Povodí Moravy,s.p.: VD Nové Mlýny 2 - stredná nádrž. [online]. [cit. 1.1.2012]. Dostupný z www: http://www.pmo.cz/wp-content/uploads/2010/05/1_novemlyny2.jpg. 46) Povodí Moravy: Vodní díla. online]. [cit. 1.1.2012]. Dostupný z www: http://www.pmo.cz/vodni-dila/. 47) TOLASZ, R. et al. 2007. Atlas podnebí Česka. 1. vyd. Praha, Olomouc: Český hydrometeorologický ústav; Univerzita Palackého v Olomouci, 2007. 255 s. ISBN 978-80- 86690-26-1. d) Socioekonomická charakteristika SO ORP Mikulov 48) ČSÚ: Abecední seznam obcí Jihomoravského kraje k 1.1.2011 a jejich zařazení do územních celků. [online]. [cit. 26.10.2011] Dostupný na www: http://czso.cz/xb/redakce.nsf/i/abecedni_seznam_obci_k_1_1_2011/$file/obce_2011.xls 49) ČSÚ: Dojížďka do zaměstnání a škol, SLDB 2001. [online]. s. 26 [cit. 26.10.2011] Dostupný na www: http://www.czso.cz/xb/redakce.nsf/bce41ad0daa3aad1c1256c6e00499152/442421c8d70d 7d02c12576f500252cb5/$FILE/4130-03-6204.pdf. 50) EKOLOGICKÝ PRÁVNÍ SERVIS: Rychlostní silnice R52. [online]. [cit. 2.1.2012] Dostupný na www: http://www.eps.cz/cz2054582pr/pripady/. 51) Gebauer a Griller Kabeltechnik, spol. s r.o.: Kabelová konfekce Mikulov - Česká republika. [online]. [cit. 26.10.2011] Dostupný na www: http://www.griller.cz/unternehmen/standorte/mikulov/seiten/default.aspx 52) HEAT TRANSFER SYSTEMS: Skupina LU-VE. [online]. [cit. 26.10.2011] Dostupný na www: http://www.htsystems.cz/cms/view/company/the_group/lu_ve_group/s200?. 53) NAVARA Novosedly a. s.: O nás. [online]. [cit. 26.10.2011] Dostupný na www: http://www.navara.cz/o-nas.php. 54) ŘEDITELSTVÍ SILNIC A DÁLNIC ČR: Komunikace mezinárodního významu. [online]. [cit. 2.1.2012] Dostupný na www: http://www.rsd.cz/doc/silnicni-a-dalnicnisit/silnice/komunikace-mezinarodniho-vyznamu. 55) ŘEDITELSTVÍ SILNIC A DÁLNIC ČR: Rychlostní silnice R52. [online]. [cit. 2.1.2012] Dostupný na www: http://www.r52.cz/. 56) ŘEDITELSTVÍ SILNIC A DÁLNIC ČR: Silniční a dálniční síť ČR. [online]. [cit. 2.1.2012] Dostupný na www: http://www.rsd.cz/sdb_intranet/sdb/img/mapy/cr_bar.png. 84

57) ŘEDITELSTVÍ SILNIC A DÁLNIC ČR: Silniční a dálniční síť, Jihomoravský kraj. [online]. [cit. 2.1.2012] Dostupný na www: http://www.rsd.cz/sdb_intranet/sdb/img/kraje/jm.png. 58) Wienerberger cihlářský průmysl a.s.: Výrobní závody. [online]. [cit. 26.10.2011] Dostupný na www: http://www.wienerberger.cz/servlet/satellite?pagename=wienerberger/page/callarticle0 5&cid=1149600887350&sl=wb_cz_home_cs&c=Page. 59) ZEBR: O společnosti. [online]. [cit. 26.10.2011] Dostupný na www: http://www.zebr.cz/www/o-spolecnosti/. 60) Zemánek Mikulov, spol. s r.o.: Profil firmy. [online]. [cit. 26.10.2011] Dostupný na www: http://www.zemanekmikulov.cz/index.php?idkat=100. e) Kvalita života pohľad miestnych samospráv 61) ANDRÁŠKO, I. 2008. Kvalita života ako súčasť profilu konkurencieschopného regiónu? In XI. mezinárodní kolokvium o regionálních vědách: sborník příspevků z kolokvia konaného v Pavlově 18. - 20. června 2008. Brno: Masarykova univerzita, 2008. s. 39-44. ISBN 978-80-210-4625-2. 62) Dobrovolný svazek obcí Mikulovsko: Statutární dokumenty svazku obcí. [online]. [cit. 4.1.2012]. Dostupný z www: http://www.mikulovskoregion.cz/cze/sdruzeni/dokumenty.htm. 63) GaREP: Využití půdy - Koeficient ekologické stability (KES). [online]. [cit. 4.11.2011] Dostupný na www: http://www.regionalnirozvoj.cz/index.php/148.html. 64) Ministerstvo dopravy ČR: Seznam zpoplatněných úseků od 1. ledna 2011 - Seznam úseků podléhajících výkonovému zpoplatnění. [online]. [cit. 4.11.2011] Dostupný na www: http://www.mdcr.cz/cs/silnicni_doprava/silnice+dalnice+mosty/zpoplatneni_pk/se ZNAM_ZPOPLATNENYCH_PK/. 65) VITURKA, M. 2007. Konkurenceschopnost regionů, možnosti jejího hodnocení a stimulace. In Klímová, V. ed. Sborník příspěvků - X. Medzinárodní kolokvium o regionálních vědách, Brno, pp. 44-55. f) Zdroje tabuliek, obrázkov a podkladocv k mapám v texte a prílohe Obr. 4. Index zmeny počtu obyvateľov v SO ORP Juhomoravského kraja rokov 2000 a 2010 (stav k 31.12.) 85

ČSÚ: Počet obyvatel podle správních obvodů ORP Jihomoravského kraje k 31. 12.. [online]. [cit. 1.1.2012] Dostupný na www: http://www.czso.cz/xb/redakce.nsf/i/pocet_obyvatel_k_31_12_so_orp/$file/01_pocet_o byvatel_jm.xls. Obr. 5. Index zmeny počtu obyvateľov v SO ORP Mikulov v období rokov 1869 2010 ČSÚ: Historický lexikon obcí ČR 1869 2005 I. díl. [online]. [cit. 1.1.2012] Dostupný na www: http://www.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/9200404384/$file/13n106cd1.pdf. ČSÚ: Databáze demografických údajů za obce ČR - Územní změny, počty obyvatel, narození, zemřelí, stěhování (1971-2010). [online]. [cit. 4.1.2012] Dostupný na www: http://www.czso.cz/cz/obce_d/index.htm. Obr. 6. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľstva v SO ORP Juhomoravského kraja (priemer za roky 2003 2010) ČSÚ: Časové řady - podle správních obvodů ORP. [online]. [cit. 1.1.2012] Dostupný na www: http://www.czso.cz/xb/redakce.nsf/i/casove_rady_podle_spravnich_obvodu_orp. + vlastné výpočty Obr. 7. Prirodzený, mechanický a celkový pohyb obyvateľstva SO ORP Mikulov v rokoch 1991 2010 ČSÚ: Vybrané ukazatele za správní obvod Mikulov v letech 2000 2010. [online]. [cit. 1.1.2012] Dostupný na www: http://www.czso.cz/xb/redakce.nsf/i/vybrane_ukazatele_za_spravni_obvod_mikulov/$fil e/orp_mik.pdf. ČSÚ: Mikulov základní demografické údaje. [online]. [cit. 1.1.2012] Dostupný na www: http://www.czso.cz/xb/edicniplan.nsf/t/c100496a9b/$file/6211.pdf. Obr. 8. Index starnutia v SO ORP Juhomoravského kraja v r. 2000 a 2010 (stav k 31.12.) ČSÚ: Počet obyvatel ve správních obvodech obcí s rozšířenou působností Jihomoravského kraje podle pětiletých věkových skupin k 31. 12. 2010. [online]. [cit. 1.1.2012] Dostupný na www: http://www.czso.cz/xb/redakce.nsf/i/pocet_obyvatel_podle_petiletych_vekovych_skupin/ $File/vu06_2010.xls. ČSÚ: Časové řady - podle správních obvodů ORP. [online]. [cit. 1.1.2012] Dostupný na www: http://www.czso.cz/xb/redakce.nsf/i/casove_rady_podle_spravnich_obvodu_orp. Obr. 15. Index starnutia v obciach SO ORP Mikulov v r. 2000 a 2010 (stav k 31.12.) ČSÚ: Počet a věkové složení obyvatel v obcích Jihomoravského kraje k 31. 12. 2010. [online]. [cit. 2.1.2012] Dostupný na www: http://czso.cz/xb/redakce.nsf/i/pocet_a_vekove_slozeni_obyvatel_v_obcich_jihomoravsk eho_kraje_k_31_12_2010/$file/obyvatelstvo_2010.xls. ČSÚ: Veřejná databáze - Stav obyvatel ve vybraném území - časová řada (DEM1030CU). [online]. [cit. 2.1.2012] Dostupný na www: 86

http://vdb.czso.cz/vdbvo/tabparam.jsp?vo=tabulka&childsel0=5&cislotab=dem1030cu &kapitola_id=5&voa=tabulka&go_zobraz=1&aktualizuj=aktualizovat&childsel0=5&pro_ 4_41=584304. + vlastné výpočty Obr. 16. Index ekonomického zaťaženia v obciach SO ORP Mikulov v r. 2000 a 2010 (stav k 31.12.) ČSÚ: Počet a věkové složení obyvatel v obcích Jihomoravského kraje k 31. 12. 2010. [online]. [cit. 2.1.2012] Dostupný na www: http://czso.cz/xb/redakce.nsf/i/pocet_a_vekove_slozeni_obyvatel_v_obcich_jihomoravsk eho_kraje_k_31_12_2010/$file/obyvatelstvo_2010.xls. ČSÚ: Veřejná databáze - Stav obyvatel ve vybraném území - časová řada (DEM1030CU). [online]. [cit. 2.1.2012] Dostupný na www: http://vdb.czso.cz/vdbvo/tabparam.jsp?vo=tabulka&childsel0=5&cislotab=dem1030cu &kapitola_id=5&voa=tabulka&go_zobraz=1&aktualizuj=aktualizovat&childsel0=5&pro_ 4_41=584304. + vlastné výpočty Tab. 5. Miera dlhodobej nezamestnanosti v obciach SO ORP Mikulov k 31.12.2010 ČSÚ: Veřejná databáze - Ekonomicky aktivní obyvatelstvo podle odvětví v obcích okresu (OB033_OK.7). [online]. [cit. 2.1.2012] Dostupný na www: http://vdb.czso.cz/vdbvo/tabparam.jsp?cislotab=ob033_ok.7&kapitola_id=89&voa=tab ulka&go_zobraz=1&verze=2. ČSÚ: Veřejná databáze - Počet uchazečů o zaměstnání a míra nezaměstnanosti v obcích vybraného SO ORP (TPR6010PU_OB1.98). [online]. [cit. 2.1.2012] Dostupný na www: http://vdb.czso.cz/vdbvo/tabparam.jsp?cislotab=tpr6010pu_ob1.98&kapitola_id=15& voa=tabulka&go_zobraz=1&aktualizuj=aktualizovat&verze=0&cas_3_9=20101231. + vlastné výpočty Príl. 3. Základné charakteristiky sídelnej štruktúry SO ORP Juhomoravského kraja v r. 2010 ČSÚ: Tab.1 Vybrané údaje o správních obvodech obcí s rozšířenou působností. [online]. [cit. 1.1.2012] Dostupný na www: http://czso.cz/xb/redakce.nsf/i/vybrane_udaje/$file/vu01_2010.xls. ČSÚ: Základní charakteristiky podle správních obvodů obcí s rozšířenou působností v roce 2005. [online]. [cit. 1.1.2012] Dostupný na www: http://www.czso.cz/xb/edicniplan.nsf/t/3f003aebdb/$file/13-623507.xls. + vlastné výpočty Príl. 11. Porovnanie odvetvovej štruktúry zamestnanosti v rokoch 1991 a 2001 ČSÚ: Srovnání odvětvové struktury zaměstnanosti v letech 1991 a 2001. [online]. [cit. 1.1.2012] Dostupný na www: http://www.czso.cz/xb/edicniplan.nsf/t/c400373d6b/$file/6205pt13.xls 87

Príl. 12. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo podľa odvetví ekonomickej činnosti v SO ORP Mikulov (podľa SLDB 2001) ČSÚ: Veřejná databáze - Ekonomicky aktivní obyvatelstvo podle odvětví v obcích okresu (OB033_OK.7). [online]. [cit. 1.1.2012] Dostupný na www: http://vdb.czso.cz/vdbvo/tabparam.jsp?cislotab=ob033_ok.7&kapitola_id=89&voa=tab ulka&go_zobraz=1&verze=2. Príl. 13. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo podľa odvetví ekonomickej činnosti v obciach SO ORP Mikulov (podľa SLDB 2001 ČSÚ: Veřejná databáze - Ekonomicky aktivní obyvatelstvo podle odvětví v obcích okresu (OB033_OK.7). [online]. [cit. 1.1.2012] Dostupný na www: http://vdb.czso.cz/vdbvo/tabparam.jsp?cislotab=ob033_ok.7&kapitola_id=89&voa=tab ulka&go_zobraz=1&verze=2. ČSÚ: B.7. Ekonomicky aktivní podle odvětví ekonomické činnosti a podle obcí. [online]. [cit. 1.1.2012] Dostupný na www: http://www.czso.cz/xb/edicniplan.nsf/t/e9002d297b/$file/624b07.xls. Príl. 60 63: Český hydrometeorologický ústav: Úsek ochrany čistoty ovzduší: II.4.3 Oblasti se zhoršenou kvalitou ovzduší - mapy. [online]. [cit. 4.1.2012]. Dostupný z www: http://chmu.cz/files/portal/docs/uoco/isko/grafroc/groc/gr10cz/kap243.html. KOZÁK, J. a kol. 2009. Atlas půd České republiky. 2. upravené vyd. Praha: ČZU Praha, 2009. 150 s. ISBN 978-80-213-2008-6 Výzkumný ústav vodohospodářský T.G.Masaryka: Struktura DIBAVOD. [online]. [cit. 21.6.2011]. Dostupné na www: http://www.dibavod.cz/index.php?id=27&phpsessid=b38628cbaecfadb5f89d5dd4a173 4de7. 88

PRÍLOHY 89

9. ZOZNAM PRÍLOH Príl. 1. Charakteristiky klimatických oblastí podľa Quittovej klasifikácie Príl. 2. Chránené územia v SO ORP Mikulov Príl. 3. Základné charakteristiky sídelnej štruktúry SO ORP Juhomoravského kraja v r. 2010 Príl. 4. Obyvateľstvo vo veľkostných skupinách obcí podľa počtu obyvateľov v SO ORP Juhomoravského kraja (stav k 31.12.2005) Príl. 5. Počet obyvateľov v r. 2000-2010 a index zmeny 2010/2000 podľa SO ORP Juhomoravského kraja (k 31. 12.) Príl. 6. Vývoj počtu obyvateľov a indexy zmeny v období rokov 1869-2010 v obciach SO ORP Mikulov Príl. 7. Veková štruktúra v SO ORP Juhomoravského kraja k 31.12.2010 Príl. 8. Základné ukazovatele vekovej štruktúry SO ORP Juhomoravského kraja v r. 2000 a 2010 (k 31.12.) Príl. 9. Miera ekonomickej aktivity v SO ORP Juhomoravského kraja v r. 1991 a 2001 Príl. 10. Miera ekonomickej aktivity v obciach SO ORP Mikulov (podľa SLDB 2001) Príl. 11. Porovnanie odvetvovej štruktúry zamestnanosti v rokoch 1991 a 2001 Príl. 12. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo podľa odvetví ekonomickej činnosti v SO ORP Mikulov (podľa SLDB 2001) Príl. 13. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo podľa odvetví ekonomickej činnosti v obciach SO ORP Mikulov (podľa SLDB 2001) Príl. 14. Miera nezamestnanosti v SO ORP Juhomoravského kraja v r. 2005 2010 (stav k decembru daného roka) Príl. 15. Domový a bytový fond v SO ORP Juhomoravského kraja v r. 1991 a 2001 Príl. 16. Počet dokončených bytov v SO ORP Juhomoravského kraja v roku 2009 a 2010 Príl. 17. Vzor dotazníka Príl. 18. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Bavory (r. 1971 2010) Príl. 19. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Brod nad Dyjí (r. 1971 2010) Príl. 20. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Březí (r. 1971 2010) Príl. 21. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Dobré Pole (r. 1971 2010) Príl. 22. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Dolní Dunajovice (r. 1971 2010) Príl. 23. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Dolní Věstonice (r. 1971 2010) Príl. 24. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Drnholec (r. 1971 2010) Príl. 25. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Horní Věstonice (r. 1971 2010) 90

Príl. 26. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Jevišovka (r. 1971 2010) Príl. 27. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Klentnice (r. 1971 2010) Príl. 28. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Mikulov (r. 1971 2010) Príl. 29. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Milovice (r. 1971 2010) Príl. 30. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Novosedly (r. 1971 2010) Príl. 31. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Nový Přerov (r. 1971 2010) Príl. 32. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Pavlov (r. 1971 2010) Príl. 33. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Perná (r. 1971 2010) Príl. 34. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Sedlec (r. 1971 2010) Príl. 35. Charakteristiky vekovej štruktúry obyvateľstva v obciach SO ORP Mikulov (r. 2000 a 2010) Príl. 36. Miera nezamestnanosti v obciach SO ORP Mikulov v r. 2001-2010 (k decembru daného roka) Príl. 37. Zdroje znečisťovania za rok 2009 na území SO ORP Mikulov Príl. 38. Koeficient ekologickej stability v obciach SO ORP Mikulov Príl. 39. Domový a bytový fond obcí SO ORP Mikulov v r. 1991 a 2001 Príl. 40. Dokončené byty a intenzita bytovej výstavby v obciach SO ORP Mikulov v r. 2005 2010 Príl. 41. Základná občianska vybavenosť v obciach SO ORP Mikulov (podľa ČSÚ) Príl. 42. Občianska vybavenosť podľa dotazníkového šetrenia vo vybraných obciach SO ORP Mikulov Príl. 43. Čerpanie prostriedkov z dotačných fondov a ich využitie vo vybraných obciach SO ORP Príl. 44. Geomorfologické členenie (SO ORP Mikulov) Príl. 45. Klimatické oblasti podľa Quittovej klasifikácie (SO ORP Mikulov) Príl. 46. Klimatické oblasti (podľa Atlasu podnebí 1958) SO ORP Mikulov Príl. 47. Povodia III. rádu (SO ORP Mikulov) Príl. 48. Biogeografické členenie (SO ORP Mikulov) Príl. 49. Pôdne typy (SO ORP Mikulov) Príl. 50. Administratívne členenie SO ORP Mikulov k 1.1.2003 Príl. 51. Vývoj počtu obyvateľov v obciach SO ORP Mikulov (index zmeny 2001/1869 (r. 1869 = 100) Príl. 52. Index starnutia v obciach SO ORP Mikulov v r. 2010 Príl. 53. Index ekonomického zaťaženia v obciach SO ORP Mikulov v r. 2010 91

Príl. 54. Miera ekonomickej aktivity v obciach SO ORP Mikulov v r. 2001 Príl. 55. Miera nezamestnanosti v obciach SO ORP Mikulov (stav k decembru 2001) Príl. 56. Miera nezamestnanosti v obciach SO ORP Mikulov (stav k decembru 2010) Príl. 57. Zmena v počte trvalo obývaných domov v obciach SO ORP Mikulov (index zmeny 2001/1991, r. 1991 = 100) Príl. 58. Priemerná intenzita bytovej výstavby v obciach SO ORP Mikulov (počet dokončených bytov na 1 000 obyvateľov, r. 2005 2010) Príl. 59. Podiel neobývaných bytov na celkovom počte bytov v obciach SO ORP Mikulov v r. 2001 Príl. 60. Oblasti so zhoršenou kvalitou ovzdušia vzhľadom k imisným limitom pre ochranu zdravia, 2010 Príl. 61. Oblasti so zhoršenou kvalitou ovzdušia vzhľadom k cieľovým imisným limitom pre ochranu zdravia, bez zahrnutia prízemného ozónu, 2010 Príl. 62. Oblasti so zhoršenou kvalitou ovzdušia vzhľadom k cieľovým imisným limitom pre ochranu zdravia so zahrnutím prízemného ozónu, 2010 Príl. 63. Oblasti so zhoršenou kvalitou ovzdušia vzhľadom k imisným limitom pre ochranu ekosystémov a vegetácie na území NP a CHKO so zahrnutím prízemného ozónu, 2010 Príl. 64. Koeficient ekologickej stability (KES) v obciach SO ORP Mikulov (k 31.12.2010) 92

Príl. 1. Charakteristiky klimatických oblastí podľa Quittovej klasifikácie Klimatické charakteristiky teplých oblastí Parameter T2 T4 Počet letných dňov 50-60 60 70 Počet dní s priemernou teplotou 10 C a viac 160-170 170 180 Počet dní s mrazom 100 110 100 110 Počet ľadových dní 30 40 30 40 Priemerná januárová teplota -2 - -3-2 - -3 Priemerná júlová teplota 18-19 19 20 Priemerná aprílová teplota 8-9 9 10 Priemerná októbrová teplota 7-9 9 10 Priemerný počet dní so zrážkami 1 mm a viac 90-100 80 90 Suma zrážok vo vegetačnom období 350-400 300 350 Suma zrážok v zimnom období 200 300 200 300 Počet dní so snehovou pokrývkou 40 50 40 50 Počet zamračených dní 120 140 110 120 Počet jasných dní 40-50 50-60 zdroj: Atlas podnebí Česka, 2007, s. 232, 233

Príl. 2. Chránené územia v SO ORP Mikulov Veľkoplošné chránené územie NATURA 2000 CHKO Pálava Vtáčie územia Maloplošné zvlášť chránené územie Lednické rybníky NPR Děvín-Kotel-Soutěska Pálava NPR Lednické rybníky Střední nádrž vodního díla Nové Mlýny NPR Slanisko u Nesytu Európsky významné lokality NPR Tabulová, Růžový vrch a Kočičí kámen Baštinský potok Děvín NPP Dunajovické kopce Drnholecký luh NPP Kalendář věků Dunajovické kopce Jevišovka PR Liščí vrch Klentnice - kostel svatého Jiří PR Milovická stráň Lednické rybníky PR Slanisko Dobré Pole Milovický les PR Slanisko Novosedly Niva Dyje PR Svatý kopeček Paví kopec PR Šibeničník Skalky u Sedlece PR Turold Slanisko Dobré Pole PR Věstonická nádrž Slanisko Novosedly Slanisko u Nesytu PP Anenský vrch Stolová hora PP Kienberg Studánkový vrch PP Kočičí skála Svatý kopeček u Mikulova PP Lange Wart Trávní dvůr PP Růžový kopec Turold zdroj: Agentura ochrany přírody a krajiny. 2011. Ústřední seznam ochrany přírody (ÚSOP). [online]. [cit. 1.1.2012]. Dostupný z www: http://drusop.nature.cz/. CHKO Chránená krajinná oblasť NPR Národná prírodná pamiatka PR Prírodná rezervácia PP Prírodná pamiatka

Príl. 3. Základné charakteristiky sídelnej štruktúry SO ORP Juhomoravského kraja v r. 2010 kraj/so ORP Počet obyv. k 31.12.2010 abs. rel. [%] Rozloha [km 2 ] Hustota zaľudnenia [obyv./km 2 ] obcí časti obcí Počet katastrov Priem. veľkosť obce obyv. na obec km 2 na obec Hustota obcí [počet obcí na 100 km 2 ] Priem. vzdialenosť obcí od krajského mesta [min] Priem. vzdialenosť obcí od sídla SO ORP [min] JMK 1 154 654 100 7 195 160 673 902 891 1 716 10,7 9,4 44,3 15,1 Blansko 55 848 4,84 351 159 43 60 59 1 299 8,2 12,2 35,4 19,5 Boskovice 51 036 4,42 511 100 73 114 116 699 7,0 14,3 48,9 20,0 Brno 371 371 32,16 230 1 613 1 48 48 371 371 230,2 0,4 7,0 7,0 Břeclav 58 781 5,09 439 134 18 23 23 3 266 24,4 4,1 45,1 17,8 Bučovice 15 891 1,38 171 93 20 26 26 795 8,6 11,7 44,8 9,8 Hodonín 61 314 5,31 286 214 18 19 18 3 406 15,9 6,3 60,6 15,9 Hustopeče 35 411 3,07 355 100 28 29 29 1 265 12,7 7,9 40,7 16,8 Ivančice 23 718 2,05 172 138 17 24 25 1 395 10,1 9,9 36,5 13,2 Kuřim 21 647 1,87 77 281 10 10 10 2 165 7,7 13,0 18,9 8,8 Kyjov 56 077 4,86 470 119 42 48 46 1 335 11,2 8,9 66,3 15,0 Mikulov 19 650 1,70 244 80 17 17 17 1 156 14,4 7,0 50,7 14,8 Moravský Krumlov 22 270 1,93 348 64 33 40 41 675 10,5 9,5 53,4 17,7 Pohořelice 13 049 1,13 195 67 13 15 16 1 004 15,0 6,7 38,5 10,7 Rosice 24 395 2,11 174 140 24 25 25 1 016 7,3 13,8 30,0 12,6 Slavkov u Brna 21 548 1,87 158 137 18 18 18 1 197 8,8 11,4 33,1 12,0 Šlapanice 61 383 5,32 343 179 40 43 43 1 535 8,6 11,7 22,9 19,8 Tišnov 29 066 2,52 342 85 59 89 84 493 5,8 17,2 39,0 16,2 Veselí n/moravou 39 133 3,39 343 114 22 26 26 1 779 15,6 6,4 101,7 16,8 Vyškov 51 658 4,47 547 94 42 74 64 1 230 13,0 7,7 43,9 15,9 Znojmo 91 450 7,92 1 242 74 111 130 133 824 11,2 8,9 87,4 25,7 Židlochovice 29 958 2,59 194 154 24 24 24 1 248 8,1 12,4 24,8 11,7

Príl. 4. Obyvateľstvo vo veľkostných skupinách obcí podľa počtu obyvateľov v SO ORP Juhomoravského kraja (stav k 31.12.2005) kraj/so ORP Obyvateľstvo vo veľkostných skupinách obcí podľa počtu obyvateľov: do 199 200-499 500-999 1 000-1 999 2 000-4 999 5 000-9 999 10 000 a viac JMK 16 137 65 954 130 014 125 561 171 051 90 506 531 135 Blansko 1 182 3 614 8 961 8 916 11 124-20 557 Boskovice 3 562 7 978 7 608 6 483 6 721 6 895 10 924 Brno - - - - - - 366 757 Břeclav - - 1 551 8 407 23 054-25 652 Bučovice 245 3 477 3 007 2 583-6 401 - Hodonín 166 997 950 5 730 21 186 6 607 26 226 Hustopeče - 1 927 8 555 10 809 7 351 5 951 - Ivančice 178 2 443 4 428-7 048 9 337 - Kuřim - 227 3 530 3 161 2 812 9 764 - Kyjov 368 3 388 12 382 6 328 21 611-12 003 Mikulov - 2 800 3 216 6 091-7 556 - Moravský Krumlov 1 187 4 983 4 585 2 530 2 991 6 021 - Pohořelice 180 1 056 4 949 1 973 4 430 - - Rosice 337 2 297 5 984 2 936 6 322 5 344 - Slavkov u Brna - 471 9 664 4 230-6 049 - Šlapanice - 668 13 686 15 063 19 252 6 438 - Tišnov 3 684 5 385 3 768 6 369-8 314 - Veselí nad Moravou 386 1 316 4 906 4 925 10 436 5 829 11 971 Vyškov 419 7 439 8 007 2 660 10 098-22 013 Znojmo 4 055 14 169 13 903 17 370 5 633-35 032 Židlochovice 188 1 319 6 374 8 997 10 982 - - zdroj: ČSÚ: Základní charakteristiky podle správních obvodů obcí s rozšířenou působností v roce 2005. [online]. [cit. 1.1.2012] Dostupný na www: http://www.czso.cz/xb/edicniplan.nsf/t/3f003aebdb/$file/13-623507.xls.

Príl. 5. Počet obyvateľov v r. 2000-2010 a index zmeny 2010/2000 podľa SO ORP Juhomoravského kraja (k 31. 12.) 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 index zmeny 2010/2000 Kraj celkom 1 142 607 1 131 541 1 128 820 1 129 583 1 130 240 1 130 358 1 132 563 1 140 534 1 147 146 1 151 708 1 154 654 101,05 v tom SO ORP: Blansko 53 999 53 803 53 681 53 831 53 965 54 354 54 803 55 204 55 508 55 664 55 848 103,42 Boskovice 50 288 50 226 50 186 50 216 50 025 50 171 50 313 50 459 50 740 50 875 51 036 101,49 Brno 381 862 373 272 370 505 369 559 367 729 366 757 366 680 368 533 370 592 371 399 371 371 97,25 Břeclav 60 188 59 380 58 992 58 776 58 733 58 664 58 651 58 716 58 832 58 829 58 781 97,66 Bučovice 15 797 15 696 15 741 15 795 15 764 15 713 15 740 15 727 15 744 15 834 15 891 100,60 Hodonín 63 509 62 885 62 315 62 032 61 968 61 862 61 711 61 606 61 592 61 542 61 314 96,54 Hustopeče 34 543 34 452 34 362 34 439 34 551 34 593 34 696 34 849 35 000 35 158 35 411 102,51 Ivančice 23 076 23 058 23 080 23 188 23 485 23 434 23 242 23 693 23 761 23 823 23 718 102,78 Kuřim 17 970 18 208 18 425 18 799 19 272 19 494 19 836 20 439 20 813 21 277 21 647 120,46 Kyjov 56 595 56 250 56 348 56 258 56 199 56 080 56 040 56 016 56 072 56 065 56 077 99,08 Mikulov 19 970 19 907 19 854 19 732 19 696 19 663 19 607 19 606 19 647 19 619 19 650 98,40 Moravský Krumlov 22 421 22 309 22 317 22 355 22 334 22 297 22 267 22 324 22 282 22 324 22 270 99,33 Pohořelice 12 531 12 417 12 414 12 524 12 565 12 588 12 523 12 626 12 757 12 914 13 049 104,13 Rosice 22 818 22 799 22 836 22 968 23 089 23 220 23 381 23 954 24 163 24 208 24 395 106,91 Slavkov u Brna 19 794 19 865 19 974 20 022 20 230 20 414 20 694 20 887 21 107 21 330 21 548 108,86 Šlapanice 51 245 51 629 52 440 53 464 54 667 55 107 56 157 57 965 59 169 60 278 61 383 119,78 Tišnov 27 199 27 155 27 192 27 335 27 417 27 520 27 656 28 141 28 549 28 801 29 066 106,86 Veselí n/moravou 40 964 40 516 40 297 40 155 39 946 39 769 39 540 39 554 39 420 39 287 39 133 95,53 Vyškov 50 803 50 532 50 563 50 673 50 731 50 636 50 669 50 905 51 206 51 524 51 658 101,68 Znojmo 89 890 89 938 89 964 89 956 90 069 90 162 90 318 90 504 91 025 91 349 91 450 101,74 Židlochovice 27 145 27 244 27 334 27 506 27 805 27 860 28 039 28 826 29 167 29 608 29 958 110,36 zdroj: ČSÚ: Počet obyvatel podle správních obvodů ORP Jihomoravského kraje k 31. 12.. [online]. [cit. 1.1.2012] Dostupný na www: http://www.czso.cz/xb/redakce.nsf/i/pocet_obyvatel_k_31_12_so_orp/$file/01_pocet_obyvatel_jm.xls + vlastné výpočty

Príl. 6. Vývoj počtu obyvateľov a indexy zmeny v období rokov 1869-2010 v obciach SO ORP Mikulov Obec Počet obyvateľov 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1950 1961 1970 1980 1991 2000 2001 2005 2010 Bavory 472 554 532 546 532 476 451 342 375 341 374 391 390 396 396 408 Brod nad Dyjí 774 814 889 1 011 955 943 999 587 612 576 533 459 497 486 484 482 Březí 1 606 1 702 1 769 1 888 1 931 1 726 1 757 1 208 1 282 1 202 1 289 1 523 1 527 1 539 1 561 1 548 Dobré Pole 635 657 678 697 700 696 699 460 423 416 426 411 416 409 391 428 Dolní Dunajovice 2 473 2 568 2 664 2 571 2 690 2 573 2 778 1 689 1 819 1 779 1 791 1 704 1 722 1 705 1 715 1 720 Dolní Věstonice 779 752 826 842 771 686 688 412 450 376 356 334 330 339 314 294 Drnholec 2 808 3 024 3 045 2 966 2 889 2 821 2 896 1 484 1 863 1 775 1 718 1 766 1 748 1 739 1 666 1 667 Horní Věstonice 755 782 834 782 770 734 738 549 569 556 504 452 435 447 441 430 Jevišovka 977 1 126 1 147 1 160 1 227 1 252 1 268 808 734 696 621 531 556 554 572 608 Klentnice 434 494 446 525 609 630 556 373 438 444 484 512 585 558 537 520 Mikulov 7 173 7 642 8 210 8 092 8 043 7 699 7 790 5 337 6 041 6 254 7 614 7 477 7 753 7 683 7 556 7 450 Milovice 457 523 575 638 690 687 597 425 449 457 461 451 413 462 459 441 Novosedly 1 183 1 288 1 364 1 343 1 348 1 427 1 472 1 062 1 152 1 085 1 204 1 188 1 154 1 145 1 149 1 170 Nový Přerov 615 673 711 781 829 878 880 510 452 443 344 310 327 321 315 334 Pavlov 981 1 112 1 123 1 117 1 105 1 116 1 089 658 608 532 504 546 537 543 536 560 Perná 884 893 914 1 022 1 038 946 1 031 776 793 739 669 756 764 756 769 755 Sedlec 893 969 1 000 1 035 1 035 1 146 1 151 803 922 867 881 807 816 806 802 835 SO ORP Mikulov 23 899 25 573 26 727 27 016 27 162 26 436 26 840 17 483 18 982 18 538 19 773 19 618 19 970 19 888 19 663 19 650 pozn. r. 2000, 2005 a 2010 (podľa Databáze demografických údajů za obce ČR k 31.12.)

pokrač. príl. 6. Obec Index zmeny 1930/1869 1950/1930 2001/1950 2001/1869 2010/2000 2010/2005 Bavory 95,55 75,83 115,79 83,90 104,62 103,03 Brod nad Dyjí 129,07 58,76 82,79 62,79 96,98 99,59 Březí 109,40 68,75 127,40 95,83 101,38 99,17 Dobré Pole 110,08 65,81 88,91 64,41 102,88 109,46 Dolní Dunajovice 112,33 60,80 100,95 68,94 99,88 100,29 Dolní Věstonice 88,32 59,88 82,28 43,52 89,09 93,63 Drnholec 103,13 51,24 117,18 61,93 95,37 100,06 Horní Věstonice 97,75 74,39 81,42 59,21 98,85 97,51 Jevišovka 129,79 63,72 68,56 56,70 109,35 106,29 Klentnice 128,11 67,09 149,60 128,57 88,89 96,83 Mikulov 108,60 68,51 143,96 107,11 96,09 98,60 Milovice 130,63 71,19 108,71 101,09 106,78 96,08 Novosedly 124,43 72,15 107,82 96,79 101,39 101,83 Nový Přerov 143,09 57,95 62,94 52,20 102,14 106,03 Pavlov 111,01 60,42 82,52 55,35 104,28 104,48 Perná 116,63 75,27 97,42 85,52 98,82 98,18 Sedlec 128,89 69,77 100,37 90,26 102,33 104,11 SO ORP Mikulov 112,31 65,14 113,76 83,22 98,40 99,93 zdroj: ČSÚ: Historický lexikon obcí ČR 1869-2005 - 1. díl. [online]. [cit. 1.1.2012] Dostupný na www: http://www.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/9200404384/$file/13n106cd1.pdf. ČSÚ: Databáze demografických údajů za obce ČR - Územní změny, počty obyvatel, narození, zemřelí, stěhování (1971-2010). [online]. [cit. 1.1.2012] Dostupný na www: http://www.czso.cz/cz/obce_d/index.htm. + vlastné výpočty

Príl. 7. Veková štruktúra v SO ORP Juhomoravského kraja k 31.12.2010 kraj/so ORP Obyvateľstvo vo veku 0-14 15-64 65 a viac abs. rel. [%] abs. rel. [%] abs. rel. [%] spolu JMK 162 565 14,1 805 399 69,8 186 690 16,2 1 154 654 Blansko 7 813 14,0 38 748 69,4 9 287 16,6 55 848 Boskovice 7 698 15,1 35 277 69,1 8 061 15,8 51 036 Brno 48 582 13,1 256 490 69,1 66 299 17,9 371 371 Břeclav 8 016 13,6 41 949 71,4 8 816 15,0 58 781 Bučovice 2 318 14,6 11 060 69,6 2 513 15,8 15 891 Hodonín 8 170 13,3 43 807 71,4 9 337 15,2 61 314 Hustopeče 5 154 14,6 24 892 70,3 5 365 15,2 35 411 Ivančice 3 455 14,6 16 585 69,9 3 678 15,5 23 718 Kuřim 3 673 17,0 14 702 67,9 3 272 15,1 21 647 Kyjov 7 766 13,8 39 353 70,2 8 958 16,0 56 077 Mikulov 2 747 14,0 14 277 72,7 2 626 13,4 19 650 Moravský Krumlov 3 081 13,8 15 729 70,6 3 460 15,5 22 270 Pohořelice 1 923 14,7 9 205 70,5 1 921 14,7 13 049 Rosice 3 817 15,6 16 580 68,0 3 998 16,4 24 395 Slavkov u Brna 3 245 15,1 15 027 69,7 3 276 15,2 21 548 Šlapanice 9 954 16,2 41 936 68,3 9 493 15,5 61 383 Tišnov 4 270 14,7 19 807 68,1 4 989 17,2 29 066 Veselí nad Moravou 5 237 13,4 27 659 70,7 6 237 15,9 39 133 Vyškov 7 436 14,4 36 349 70,4 7 873 15,2 51 658 Znojmo 13 552 14,8 64 966 71,0 12 932 14,1 91 450 Židlochovice 4 658 15,5 21 001 70,1 4 299 14,4 29 958 zdroj: ČSÚ: Počet obyvatel ve správních obvodech obcí s rozšířenou působností Jihomoravského kraje podle pětiletých věkových skupin k 31. 12. 2010. [online]. [cit. 1.1.2012] Dostupný na www: http://www.czso.cz/xb/redakce.nsf/i/pocet_obyvatel_podle_petiletych_vekovych_skupin/$file/vu06_2010. xls.

Príl. 8. Základné ukazovatele vekovej štruktúry SO ORP Juhomoravského kraja v r. 2000 a 2010 (k 31.12.) kraj/so ORP IZ I. IZ II. IEZ index starnutia r. 2000 r. 2010 JMK 20,2 23,2 43,4 89,7 114,8 Blansko 20,2 24,0 44,1 88,4 118,9 Boskovice 21,8 22,9 44,7 80,4 104,7 Brno 18,9 25,8 44,8 107,2 136,5 Břeclav 19,1 21,0 40,1 77,0 110,0 Bučovice 21,0 22,7 43,7 83,6 108,4 Hodonín 18,6 21,3 40,0 75,1 114,3 Hustopeče 20,7 21,6 42,3 79,3 104,1 Ivančice 20,8 22,2 43,0 79,0 106,5 Kuřim 25,0 22,3 47,2 87,7 89,1 Kyjov 19,7 22,8 42,5 86,8 115,3 Mikulov 19,2 18,4 37,6 64,3 95,6 Moravský Krumlov 19,6 22,0 41,6 76,1 112,3 Pohořelice 20,9 20,9 41,8 76,4 99,9 Rosice 23,0 24,1 47,1 96,9 104,7 Slavkov u Brna 21,6 21,8 43,4 93,9 101,0 Šlapanice 23,7 22,6 46,4 93,6 95,4 Tišnov 21,6 25,2 46,7 94,1 116,8 Veselí nad 80,0 Moravou 18,9 22,5 41,5 119,1 Vyškov 20,5 21,7 42,1 83,0 105,9 Znojmo 20,9 19,9 40,8 76,1 95,4 Židlochovice 22,2 20,5 42,7 84,5 92,3 Pozn. IZ I. = Index závisloti I., IZ II. = Index závislosti II., IEZ = index ekonomického zaťaženia zdroj: ČSÚ: Časové řady - podle správních obvodů ORP. [online]. [cit. 1.1.2012] Dostupný na www: http://www.czso.cz/xb/redakce.nsf/i/casove_rady_podle_spravnich_obvodu_orp. + vlastné výpočty na základe dát z príl. 7

Príl. 9. Miera ekonomickej aktivity v SO ORP Juhomoravského kraja v r. 1991 a 2001 kraj/so ORP Miera ekonomickej aktivity [%] 1991 2001 muži ženy celkom muži ženy celkom JMK 71,9 59,4 65,4 68,6 51,9 59,9 Blansko 73,0 61,7 67,2 68,3 52,6 60,2 Boskovice 70,7 57,9 64,1 66,7 48,7 57,4 Brno 71,7 59,9 65,3 68,7 53,0 60,4 Břeclav 73,7 61,0 67,1 70,2 54,3 62,0 Bučovice 71,4 57,4 64,2 69,7 50,9 60,2 Hodonín 73,1 60,9 66,8 68,1 53,1 60,4 Hustopeče 72,3 57,7 64,7 69,9 49,7 59,6 Ivančice 70,4 58,5 64,2 67,8 49,2 58,3 Kuřim 73,2 61,9 67,4 68,4 52,2 60,2 Kyjov 70,0 57,6 63,6 65,7 49,3 57,3 Mikulov 75,3 61,3 68,1 71,3 53,2 62,0 Moravský Krumlov 71,1 57,8 64,2 69,4 50,3 59,7 Pohořelice 73,2 59,1 66,0 70,5 51,2 60,6 Rosice 69,5 57,3 63,1 65,1 47,7 56,2 Slavkov u Brna 72,6 57,9 65,0 70,3 51,8 60,8 Šlapanice 72,3 59,0 65,4 68,7 51,3 59,7 Tišnov 69,0 56,2 62,3 66,1 48,9 57,2 Veselí nad Moravou 72,1 59,0 65,3 68,1 50,3 58,9 Vyškov 71,5 59,7 65,4 69,5 53,4 61,2 Znojmo 72,2 58,8 65,3 70,3 52,2 61,0 Židlochovice 73,3 59,7 66,3 69,0 50,9 59,7 zdroj: ČSÚ: Tab. 2.4.2.1 Míra ekonomické aktivity v letech 1991 a 2001. [online]. [cit. 1.1.2012] Dostupný na www: http://www.czso.cz/xb/edicniplan.nsf/t/2c00455c93/$file/13-623507a24.pdf.

Príl. 10. Miera ekonomickej aktivity v obciach SO ORP Mikulov (podľa SLDB 2001) Obec Počet EA Počet obyv. vo veku 15+ Miera ekon. ekon. aktivity [%] Bavory 226 339 66,7 Brod nad Dyjí 228 392 58,2 Březí 811 1 262 64,3 Dobré Pole 192 327 58,7 Dolní Dunajovice 867 1 401 61,9 Dolní Věstonice 173 286 60,5 Drnholec 894 1 429 62,6 Horní Věstonice 219 374 58,6 Jevišovka 238 441 54,0 Klentnice 257 495 51,9 Mikulov 4 077 6 433 63,4 Milovice 255 403 63,3 Novosedly 600 937 64,0 Nový Přerov 140 250 56,0 Pavlov 281 454 61,9 Perná 379 623 60,8 Sedlec 395 663 59,6 zdroj: ČSÚ: Sčítaní lidu, domů a bytů 2001. [online]. [cit. 1.1.2012] Dostupný na www: http://www.czso.cz/sldb/sldb2001.nsf/okresy/cz0624. + vlastné výpočty

Príl. 11. Porovnanie odvetvovej štruktúry zamestnanosti v rokoch 1991 a 2001 ( 1 len so zisteným odvetvím ekonomickej činnosti) kraj/so ORP Ekonomicky aktívni spolu poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov Podiel ekonomicky aktívnych podľa odvetvia činnosti (%) 1) priemysel stavebníctvo služby 1991 2001 1991 2001 1991 2001 1991 2001 1991 2001 Kraj celkem 587 406 568 315 12,8 5,3 38,1 29,4 8,7 10,8 40,4 54,5 Blansko 28 603 27 217 10,0 4,5 57,7 46,3 5,4 7,7 27,0 41,5 Boskovice 25 136 23 883 16,2 7,2 50,3 42,6 4,2 9,4 29,4 40,8 Brno 203 763 194 436 2,9 1,1 32,9 20,3 10,6 10,3 53,6 68,3 Břeclav 31 062 31 071 17,6 7,2 34,3 29,8 6,9 8,2 41,2 54,8 Bučovice 7 931 7 831 21,9 8,1 38,3 37,8 10,0 11,7 29,8 42,4 Hodonín 32 435 31 798 12,5 6,0 47,4 35,5 7,8 10,7 32,3 47,9 Hustopeče 17 357 16 958 27,4 11,5 31,5 32,0 8,8 13,2 32,3 43,3 Ivančice 11 426 10 865 13,3 5,1 47,8 37,5 8,0 13,3 30,8 44,1 Kuřim 9 214 9 066 7,2 3,3 54,0 38,5 5,3 9,8 33,5 48,4 Kyjov 28 371 26 934 19,4 7,5 41,7 36,7 8,9 11,2 30,0 44,6 Mikulov 10 186 10 232 26,4 12,7 29,3 27,1 7,3 11,7 37,1 48,5 Moravský Krumlov 11 394 10 966 33,3 12,8 31,8 34,5 6,9 12,4 28,1 40,4 Pohořelice 6 375 6 213 29,2 11,9 24,5 24,2 7,7 15,2 38,6 48,6 Rosice 11 535 10 717 12,3 5,1 48,2 35,0 6,0 10,7 33,5 49,3 Slavkov u Brna 10 120 10 031 16,9 7,0 39,1 34,4 9,6 12,9 34,4 45,7 Šlapanice 26 160 25 582 12,4 4,4 43,7 30,0 8,4 12,4 35,6 53,2 Tišnov 10 384 9 936 14,5 5,6 44,8 37,2 5,8 10,5 34,9 46,6 Veselí nad Moravou 21 146 19 896 18,6 6,1 41,9 40,2 10,3 11,8 29,3 41,9 Vyškov 25 879 25 828 15,5 6,0 36,2 29,9 6,4 10,8 41,8 53,3 Znojmo 44 930 45 342 26,1 11,5 29,1 25,7 8,9 11,7 35,9 51,1 Židlochovice 13 999 13 513 19,6 7,3 39,4 30,7 10,3 13,6 30,8 48,4

Príl. 12. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo podľa odvetví ekonomickej činnosti v SO ORP Mikulov (podľa SLDB 2001) doprava, pošta a telekomunikácie; 5,36 % pohostinstvo a ubytovanie; 5,57 % obchod, oprava motorových vozidel a spotrebného tovaru; 8,98 % stavebníctvo; 10,32 % Ekonomicky aktívne obyvateľstvo podľa odvetví ekonomickej činnosti v SO ORP Mikulov (podľa SLDB 2001) verejná správa, obrana, sociálne zabezpečenie; 6,38 % priemysel; 23,98 % Iné; 8,17 % školstvo, zdravotníctvo, veterinárna a sociálna činnosť; 8,39 % poľnohospodárstv, lesníctvo, rybolov; 11,22 % nezistené; 11,63 % peňažníctvo a poisťovníctvo; 1,02 % činnosti v oblasti nehnuteľností, služby pre podniky; 3,55 % ostatné verejné a osobné služby; 3,61 % Príl. 13. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo podľa odvetví ekonomickej činnosti v obciach SO ORP Mikulov (podľa SLDB 2001) Ekonomicky aktívne obyvateľstvo podľa odvetví ekonomickej činnosti v obciach SO ORP Mikulov (podľa SLDB 2001) Sedlec Perná Pavlov Nový Přerov Novosedly Milovice Mikulov Klentnice Jevišovka Horní Věstonice Drnholec Dolní Věstonice Dolní Dunajovice Dobré Pole Březí Brod nad Dyjí Bavory 0% 20% 40% 60% 80% 100% poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov priemysel stavebníctvo obchod, oprava motorových vozidel a spotrebného tovaru pohostinstvo a ubytovanie doprava, pošta a telekomunikácie verejná správa, obrana, sociálne zabezpečenie školstvo, zdravotníctvo, veterinárna a sociálna činnosť ostatné nezistené Pozn. Kategória ostatné zahŕňa odvetvia: 1) peňažníctvo a poisťovníctvo, 2) činnosti v oblasti nehnuteľností, služby pre podniky, 3) ostatní verejné a osobné služby.

Príl. 14. Miera nezamestnanosti v SO ORP Juhomoravského kraja v r. 2005 2010 (stav k decembru daného roka) SO ORP 2005 2006 2007 2008 2009 2010 MN [%] MN [%] MN [%] MN [%] MN [%] MN [%] Blansko 7,2 5,7 5,2 5,8 10,3 9,6 Boskovice 8,8 7,7 6,5 7,5 12,5 12,0 Brno 9,5 8,2 6,3 6,1 9,0 9,9 Břeclav 10,4 9,4 7,2 7,0 11,9 13,4 Bučovice 12,1 8,5 6,3 6,4 11,8 10,8 Hodonín 16,2 13,8 11,4 11,6 17,2 18,3 Hustopeče 10,4 9,1 7,1 7,1 11,8 13,1 Ivančice 9,1 7,6 6,5 6,4 11,8 12,5 Kuřim 6,3 5,4 4,0 4,4 8,6 8,8 Kyjov 15,0 13,0 10,7 10,5 14,8 16,0 Mikulov 14,8 12,1 9,8 8,2 14,1 15,9 Moravský Krumlov 13,9 11,7 9,3 9,2 13,9 13,7 Pohořelice 11,2 9,1 6,1 5,8 11,1 12,6 Rosice 8,6 7,9 6,8 6,2 11,2 11,7 Slavkov u Brna 7,5 6,1 4,1 4,1 8,8 9,0 Šlapanice 6,1 5,2 4,0 3,9 7,8 8,6 Tišnov 7,8 7,1 5,1 5,8 10,4 12,0 Veselí nad Moravou 14,5 11,8 9,5 9,8 15,1 15,5 Vyškov 8,6 7,2 5,2 5,6 10,0 9,7 Znojmo 14,7 14,0 12,3 11,4 16,1 16,5 Židlochovice 6,5 5,5 4,1 4,0 7,6 7,4 zdroj: Ministerstvo práce a sociálních věcí ČR: Statistiky nezaměstnanosti z územního hlediska. [online]. [cit. 1.1.2012] Dostupný na www: http://portal.mpsv.cz/sz/stat/nz/uzem.

Príl. 15. Domový a bytový fond v SO ORP Juhomoravského kraja v r. 1991 a 2001 Domy trvalo obývané neobývané index zmeny 1991 2001 index zmeny 1991 2001 2001/1991 abs. abs. 2001/1991 Kraj spolu 202 034 205 293 101,6 26 336 31 221 118,5 v tom správne obvody: Blansko 9 967 10 210 102,4 1 231 1 697 137,9 Boskovice 11 218 11 348 101,2 1 942 2 854 147,0 Brno 33 964 34 359 101,2 2 363 2 692 113,9 Břeclav 13 080 13 406 102,5 1 586 1 547 97,5 Bučovice 4 184 4 166 99,6 845 1 028 121,7 Hodonín 11 685 11 971 102,4 1 039 1 219 117,3 Hustopeče 9 117 9 269 101,7 1 304 1 625 124,6 Ivančice 5 412 5 482 101,3 900 919 102,1 Kuřim 3 274 3 438 105,0 384 503 131,0 Kyjov 14 102 14 184 100,6 2 299 2 496 108,6 Mikulov 4 597 4 814 104,7 449 581 129,4 Moravský Krumlov 5 878 5 820 99,0 941 1 301 138,3 Pohořelice 3 135 3 128 99,8 335 478 142,7 Rosice 5 312 5 355 100,8 767 1 011 131,8 Slavkov u Brna 5 379 5 457 101,5 909 958 105,4 Šlapanice 12 752 13 132 103,0 1 534 1 878 122,4 Tišnov 4 415 4 409 99,9 719 978 136,0 Veselí n/ Moravou 8 893 8 825 99,2 1 255 1 534 122,2 Vyškov 10 681 10 713 100,3 2 178 2 553 117,2 Znojmo 18 146 18 804 103,6 2 625 2 532 96,5 Židlochovice 6 843 7 003 102,3 731 837 114,5

pokrač. Príl. 15. Byty trvalo obývané neobývané index zmeny 1991 2001 index zmeny 1991 2001 2001/1991 abs. abs. 2001/1991 Kraj spolu 394 301 404 876 102,7 33 096 49 530 149,7 v tom správne obvody: Blansko 17 942 18 956 105,7 1 376 2 194 159,4 Boskovice 16 086 16 930 105,2 2 120 3 428 161,7 Brno 151 671 151 724 100,0 6 884 13 642 198,2 Břeclav 19 054 20 312 106,6 1 735 2 080 119,9 Bučovice 5 282 5 425 102,7 871 1 137 130,5 Hodonín 20 171 20 880 103,5 1 199 1 785 148,9 Hustopeče 10 816 11 202 103,6 1 321 1 772 134,1 Ivančice 7 590 7 756 102,2 959 1 110 115,7 Kuřim 5 886 6 292 106,9 530 781 147,4 Kyjov 17 648 18 110 102,6 2 336 2 785 119,2 Mikulov 6 035 6 509 107,9 503 687 136,6 Moravský Krumlov 7 312 7 440 101,8 1 016 1 457 143,4 Pohořelice 3 940 4 002 101,6 386 580 150,3 Rosice 7 714 8 028 104,1 866 1 229 141,9 Slavkov u Brna 6 589 6 891 104,6 943 1 083 114,8 Šlapanice 16 270 17 234 105,9 1 632 2 265 138,8 Tišnov 6 857 7 156 104,4 841 1 193 141,9 Veselí n/moravou 12 653 12 928 102,2 1 297 1 845 142,3 Vyškov 17 184 17 556 102,2 2 415 3 034 125,6 Znojmo 29 082 30 646 105,4 3 084 4 471 145,0 Židlochovice 8 519 8 899 104,5 782 972 124,3 zdroj: ČSÚ: Domovní a bytový fond v roce 1991 a 2001. [online]. [cit. 1.1.2012] Dostupný na www: http://www.czso.cz/xb/edicniplan.nsf/t/c40038cae1/$file/6205pt20.xls.

Príl. 16. Počet dokončených bytov v SO ORP Juhomoravského kraja v roku 2009 a 2010 r. 2009 skutočnosť Byty spolu index 2009/2008 rodinné domy stavby pre bývanie bytové domy v tom nástavby, prístavby a vestavby k rodinným domom bytovým domom domy s opatrov. službou, penziony nebytové stavby (budovy) stavebne upravené nebytové prietory Kraj celkem 4 928 108,2 2 226 1 655 300 418 28 77 224 Blansko 162 100,0 108 13 15 8 7-11 Boskovice 227 112,9 130 18 41 9-26 3 Brno 1 534 85,0 161 975 78 226 21 17 56 Břeclav 118 176,1 81 32 2 1 - - 2 Bučovice 41 136,7 38-3 - - - - Hodonín 63 94,0 62 - - - - 1 - Hustopeče 178 98,9 99 65 7 4 - - 3 Ivančice 62 200,0 48-7 1-6 - Kuřim 120 108,1 106-8 3-2 1 Kyjov 130 97,0 99-7 10 - - 14 Mikulov 197 255,8 88 24 9 1-1 74 Moravský Krumlov 39 144,4 34-5 - - - - Pohořelice 70 107,7 63-4 - - - 3 Rosice 100 84,0 61 25 14 - - - - Slavkov u Brna 116 158,9 66 45 1 4 - - - Šlapanice 812 157,7 404 235 68 98-7 - Tišnov 158 97,5 72 71 7 6 - - 2 Veselí nad Moravou 40 54,8 38-1 - - 1 - Vyškov 189 162,9 61 48 2 35-1 42 Znojmo 294 69,5 214 36 11 12-11 10 Židlochovice 278 241,7 193 68 10 - - 4 3 zdroj: ČSÚ: Tab. 12 Počet dokončených bytů ve správních obvodech obcí s rozšířenou působností v Jihomoravském kraji v roce 2009. [online]. [cit. 24.6.2011] Dostupný na www: http://www.czso.cz/xb/redakce.nsf/i/pocet_dokoncenych_bytu/$file/vu12_2009.xls

pokrač. Príl. 16. r. 2010 skutočnosť Byty spolu index 2010/2009 rodinné domy stavby pre bývanie bytové domy v tom nástavby, prístavby a vestavby k rodinným domom bytovým domom domovy - penziony alebo domovy pre seniorov nebytové stavby (budovy) stavebne upravené nebytové priestory Kraj celkem 4 455 90,4 2 286 1 421 226 239 65 64 154 Blansko 159 98,1 94 8 21 - - 1 35 Boskovice 212 93,4 129 44 26 - - 9 4 Brno 1 318 85,9 193 850 51 149 27 10 38 Břeclav 185 156,8 94 87-1 - 1 2 Bučovice 26 63,4 17-7 - - - 2 Hodonín 143 227,0 118 10 7 6 - - 2 Hustopeče 153 86,0 101 20 9 - - 1 22 Ivančice 42 67,7 38-4 - - - - Kuřim 157 130,8 90 54 4 8 - - 1 Kyjov 153 117,7 82 36 7 7-20 1 Mikulov 122 61,9 62 42 4 - - 2 12 Moravský Krumlov 31 79,5 26-4 - - - 1 Pohořelice 113 161,4 59 31 3 19-1 - Rosice 108 108,0 88-13 - 7 - - Slavkov u Brna 119 102,6 77 36 4 - - 2 - Šlapanice 514 63,3 383 84 30 2-9 6 Tišnov 179 113,3 110 33 13 20-2 1 Veselí nad Moravou 62 155,0 57-3 - - - 2 Vyškov 133 70,4 104 11 5 1-1 11 Znojmo 320 108,8 193 52 5 25 31 5 9 Židlochovice 206 74,1 171 23 6 1 - - 5 zdroj: ČSÚ: Tab. 12 Počet dokončených bytů ve správních obvodech obcí s rozšířenou působností v Jihomoravském kraji v roce 2010. [online]. [cit. 24.6.2011] Dostupný na www: http://czso.cz/xb/redakce.nsf/i/pocet_dokoncenych_bytu/$file/vu12_2010.xls.

15. Pavlov Vážená paní starostko/vážený pane starosto, Príl. 17 Jsem studentkou Přírodovědecké fakulty MU v Brně a v rámci své diplomové práce zpracovávám téma kvality života v obcích SO ORP Mikulov. Tímto bych Vás ráda poprosila o spolupráci a vyplnění následujícího dotazníku týkajícího se kvality života a jejich různých aspektů ve Vaší obci. Výsledky a poznatky získané prostřednictvím tohoto dotazníku budou použity pro potřeby zpracování diplomové práce, resp. pro vědecko-výzkumné účely. Vyplnění dotazníku trvá přibližně 20 minut (v závislosti od struktury a rozsahu Vašich odpovědí). Děkuji Vám za Váš čas a ochotu! V otevřených otázkách zapište své odpovědi, prosím, do vyznačených polí, které se přizpůsobí délce textu. Při možnosti výběrů svou volbu podtrhněte (otázka č. 2,3, 10, 18 a 27) anebo vyznačte znakem,,x (otázka č. 7). I. KVALITA ŽIVOTA 1. Co pro Vás osobně znamená výraz kvalita života v obci? 2. Jak hodnotíte vývoj kvality života v obci v období 90. let? Z hlediska kvality života se situace: 1 zlepšovala, 2 zhoršovala, 3 zůstala stejná, 4 nevím Pokud máte k vývoji kvality života v obci v 90. letech nějaké další poznámky, uveďte je, prosím, sem: 3. Jak hodnotíte vývoj kvality života v obci v období po roce 2000? Z hlediska kvality života se situace: 1 zlepšovala, 2 zhoršovala, 3 zůstala stejná, 4 nevím Pokud máte k vývoji kvality života v obci po roce 2000 nějaké další poznámky, uveďte je, prosím, sem:

15. Pavlov 4. Projevily se ve Vaší obci nějaké výraznější dopady na kvalitu života obyvatel v souvislosti s ekonomickou krizí? Pokud ano, v jakých oblastech a jakým způsobem se projevily? 5. V čem se za posledních 5 let podle Vás kvalita života v obci nejvíc zlepšila? 6. Naopak, v čem se za posledních 5 let podle Vás kvalita života v obci nejvíc zhoršila? 7. V souvislosti s kvalitou života zhodnoťte, prosím, vývoj za posledních 5 let v následujících oblastech: / vyznačte znakem x / 1. Vybavenost a služby v obci 2. Vybavenost domácností 3. Zaměstnanost 4. Finanční situace domácností 5. Technická infrastruktura (kanalizace, vodovod, plyn apod.) 6. Dopravní dostupnost obce 7. Životní prostředí 8. Stav silničních komunikací Zlepšila Zůstala stejná Zhoršila Neumím posoudit II. HODNOCENÍ VYBRANÝCH OBLASTÍ Prosím, vyjádřete se k následujícím oblastem života v obci. OBYVATELSTVO 8. Vyjádřete se, prosím, k následujícím demografickým procesům ve Vaší obci: a) Migrační přírůstek obyvatelstva (Přicházejí obyvatelé? Kdo to je? Mladí, staří? Proč apod.)

15. Pavlov b) Migrační úbytek obyvatelstva (Odcházejí obyvatelé? Kdo, proč,...?) c) Změny ve struktuře obyvatelstva Věk obyvatelstvo mládne, stárne,...; Sociální hledisko mění se sociální status?; (jsou na tom obyvatelé po finanční a sociální stránce lépe nebo hůře, přibývají v obci podnikatelé, jsou zde dlouhodobě nezaměstnaní a pod.) Ekonomické hledisko: Zaměstnanost v obci Jaká je podle Vás v současnosti v obci situace v oblasti pracovních příležitostí? Dojíždějí obyvatelé za prací? Kam nejčastěji (podnik, město, stát). Změnila se v obci za posledních přibližně 10 let situace v oblasti pracovních příležitostí a dojížďky za prací (případně jak)? 9. Myslíte si, že v souvislosti s uvolněním pracovního trhu s Rakouskem a Německem k 1.5.2011 občané Vaší obce využijí této příležitosti zaměstnání v zahraničí? Myslíte si, že by to zvýšilo kvalitu života/životní standard obyvatel? 10. Jak by jste charakterizoval/a mezilidské (sousedské) vztahy v obci? Panuje mezi obyvateli obce soudržnost? / podtrhněte / 1 - Velmi blízké, obec je soudržná a lidé si pomáhají 2 - Blízké, výraznější soudržnost se neprojevuje, ale lidé se pravidelně potkávají a dokážou si vzájemně pomoci 3 - Spíše volné, obec není příliš soudržná, mezi lidmi panuje spíše nedůvěra nebo nezájem 4 - Žádné, v obci nepanuje soudržnost a vztahy mezi jejími obyvateli nejsou dobré

15. Pavlov 5 - Neumím posoudit 11. Vaše případné další osobní poznámky týkající se obyvatelstva obce (místní specifika, problémy, atd.)? ŽIVOTNÍ PROSTŘEDÍ 12. Jak vnímáte problematiku životního prostředí v obci ve vztahu např. ke kvalitě ovzduší, nakládání s odpady, hluku, množství zeleně? 13. Je některá z těchto součástí životního prostředí výrazným problémem? Proč? 14. Vaše další osobní poznámky týkající se životního prostředí v obci (místní specifika, problémy, atd.)? BYDLENÍ A OBČANSKÁ VYBAVENOST 15. Jak vnímáte problematiku týkající se bydlení a občanské vybavenosti v obci (nové byty/domy, rekonstrukce bytů/domů, vybavení domácností)? 16. Jaká je vybavenost obce a jaký byl její vývoj v období let 2000 2010? Zdravotnictví (ambulance lékaře, zubaře) Školy (MŠ, ZŠ) Restaurační zařízení a pohostinství Ubytovací zařízení a jejich kapacita Obchod a služby Sportovní a kulturní možnosti (zařízení)

15. Pavlov 17. Vaše další osobní poznámky týkající se bydlení a občanské vybavenosti v obci (místní specifika, problémy, atd.)? CESTOVNÍ RUCH 18. Jaký je podle Vás význam cestovního ruchu pro rozvoj obce? / podtrhněte / 1 Jednoznačně důležitý 4 Zanedbatelný 2 Poměrně důležitý 5 Žádný 3 Důležitý 19. Jak se rozvíjel cestovní ruch v obci po roce 1990? 20. Jak se rozvíjel cestovní ruch v obci po roce 2000 (s důrazem na posledních pět let)? 21. Podporuje samospráva rozvoj cestovního ruchu v obci? Jestliže ano, jak? 22. V čem vidíte největší potenciál obce v oblasti podpory a rozvoje cestovního ruchu? 23. Vaše další osobní poznámky týkající se cestovního ruchu v obci (místní specifika, problémy, atd.)? III. OBEC: PRIORITY, PERSPEKTIVY A AKTIVITA OBCE V OBLASTI FONDŮ A REGIONÁLNÍCH SESKUPENÍ 24. Jaké aktuální problémy ovlivňují obec ( hýbají obcí) v současnosti nejvíce? Jak se je snažíte řešit?

15. Pavlov 25. Jaké jsou Vaše priority související se zlepšováním rozvoje obce a kvality života v ní? 26. Jakým způsobem, resp. jakými opatřeními tyto priority naplňujete? 27. Se kterými největšími problémy se potýkáte při zlepšování kvality života v obci? /podtrhněte/ - Finanční - Nezájem ze strany občanů - Personální - Problémy ve spolupráci (např. ze strany kraje, či okolních obcí,...) - Rozhodovací - Jiné (prosím uveďte): 28. Jsou do aktivit spojených s rozvojem a zlepšováním kvality života v obci zapojeni i podnikatelé či místní zájmové skupiny (spolky, sdružení, dobrovolné organizace, )? Kdo a jakým způsobem pomáhá? Ohodnoťte jejich přínos. 29. Jak hodnotíte zapojení obyvatel a jejich zájem o dění a zlepšování kvality života v obci? 30. Využívá obec možnosti čerpání prostředků z některého dotačního fondu? Pokud ano, z jakého konkrétního fondu byly čerpané a na co byly takto získané postředky využity? Dotační program ČR: Dotační program EU: Jiný: Zdroj/Operační program Účel/Využití 31. V čem vidíte z hlediska reálných možností největší potenciál obce pro zvyšování úrovně kvality života:

15. Pavlov 32. Je Vaše obec zapojena do nějakého regionálního seskupení (např. mikroregion, MAS místní akční skupina, apod.)? Udržujete s okolními obcemi, resp. obcemi patřícími do SO ORP Mikulov 1 nějaký druh spolupráce? 33. Vaše další osobní poznámky týkající se situace priorit a rozvoje obce? Dovolte, abych Vám poděkovala za Vaši trpělivost a ochotu. Přeji mnoho úspěchů při Vaší další práci. 1 SO ORP Mikulov: Bavory, Brod nad Dyjí, Březí, Dobré Pole, Dolní Dunajovice, Dolní Věstonice, Drnholec, Horní Věstonice, Jevišovka, Klentnice, Mikulov, Milovice, Novosedly, Nový Přerov, Pavlov, Perná, Sedlec

1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982 1983 1984 1985 1986 1987 1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 prírastok/úbytok na 1000 obyvateľov 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 prírastok/úbytok na 1000 obyvateľov Príl. 18. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Bavory (r. 1971 2010) 70 60 50 40 30 20 10 0-10 -20-30 -40-50 -60-70 Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Bavory (r. 1971-2010) prirodzený prírastok/úbytok prírastok/úbytok sťahovaním celkový prírastok/úbytok Príl. 19. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Brod nad Dyjí (r. 1971 2010) 70 60 50 40 30 20 10 0-10 -20-30 -40-50 -60-70 Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Brod nad Dyjí (r. 1971-2010) prirodzený prírastok/úbytok prírastok/úbytok sťahovaním celkový prírastok/úbytok

1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982 1983 1984 1985 1986 1987 1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 prírastok/úbytok na 1000 obyvateľov 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982 1983 1984 1985 1986 1987 1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 prírastok/úbytok na 1000 obyvateľov Príl. 20. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Březí (r. 1971 2010) 70 60 50 40 30 20 10 0-10 -20-30 -40-50 -60-70 Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Březí (r. 1971-2010) prirodzený prírastok/úbytok prírastok/úbytok sťahovaním cekový prírastok/úbytok Príl. 21. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Dobré Pole (r. 1971 2010) 70 60 50 40 30 20 10 0-10 -20-30 -40-50 -60-70 Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Dobré Pole (r. 1971-2010) prirodzený prírastok/úbytok prírastok/úbytok sťahovaním celkový prírastok/úbytok

1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982 1983 1984 1985 1986 1987 1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 prírastok/úbytok na 1000 obyvateľov 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982 1983 1984 1985 1986 1987 1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 prírastok/úbytok na 1000 obyvateľov Príl. 22. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Dolní Dunajovice (r. 1971 2010) 70 60 50 40 30 20 10 0-10 -20-30 -40-50 -60-70 Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Dolní Dunajovice (r. 1971-2010) prirodzený prírastok/úbytok prírastok/úbytok sťahovaním celkový prírastok/úbytok Príl. 23. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Dolní Věstonice (r. 1971 2010) 70 60 50 40 30 20 10 0-10 -20-30 -40-50 -60-70 Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Dolní Věstonice (r. 1971-2010) prirodzený prírastok/úbytok prírastok/úbytok sťahovaním celkový prírastok/úbytok

1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982 1983 1984 1985 1986 1987 1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 prírastok/úbytok na 1000 obyvateľov 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982 1983 1984 1985 1986 1987 1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 prírastok/úbytok na 1000 obyvateľov Príl. 24. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Drnholec (r. 1971 2010) 70 60 50 40 30 20 10 0-10 -20-30 -40-50 -60-70 Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Drnholec (r. 1971-2010) prirodzený prírastok/úbytok prírastok/úbytok sťahovaním celkový prírastok/úbytok Príl. 25. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Horní Věstonice (r. 1971 2010) 70 60 50 40 30 20 10 0-10 -20-30 -40-50 -60-70 Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Horní Věstonice (r. 1971-2010) prirodzený prírastok/úbytok prírastok/úbytok sťahovaním celkový prírastok/úbytok

1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 prírastok/úbytok na 1000 obyvateľov 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982 1983 1984 1985 1986 1987 1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 prírastok/úbytok na 1000 obyvateľov Príl. 26. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Jevišovka (r. 1971 2010) 70 60 50 40 30 20 10 0-10 -20-30 -40-50 -60-70 Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Jevišovka (r. 1971-2010) prirodzený prírastok/úbytok prírastok/úbytok sťahovaním celkový prírastok/úbytok Príl. 27. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Klentnice (r. 1971 2010) 70 60 50 40 30 20 10 0-10 -20-30 -40-50 -60-70 Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Klentnice (r. 1971-2010) prirodzený prírastok/úbytok prírastok/úbytok sťahovaním celkový prírastok/úbytok

1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982 1983 1984 1985 1986 1987 1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 prírastok/úbytok na 1000 obyvateľov 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982 1983 1984 1985 1986 1987 1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 prírastok/úbytok na 1000 obyvateľov Príl. 28. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Mikulov (r. 1971 2010) 70 60 50 40 30 20 10 0-10 -20-30 -40-50 -60-70 Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Mikulov (r. 1971-2010) prirodzený prírastok/úbytok prírastok/úbytok sťahovaním celkový prírastok/úbytok Príl. 29. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Milovice (r. 1971 2010) 70 60 50 40 30 20 10 0-10 -20-30 -40-50 -60-70 Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Milovice (r. 1971-2010) prirodzený prírastok/úbytok prírastok/úbytok sťahovaním celkový prírastok/úbytok

1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982 1983 1984 1985 1986 1987 1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 prírastok/úbytok na 1000 obyvateľov 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982 1983 1984 1985 1986 1987 1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 prírastok/úbytok na 1000 obyvateľov Príl. 30. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Novosedly (r. 1971 2010) 70 60 50 40 30 20 10 0-10 -20-30 -40-50 -60-70 Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Novosedly (r. 1971-2010) prirodzený prírastok/úbytok prírastok/úbyotk sťahovaním celkový prírastok/úbytok Príl. 31. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Nový Přerov (r. 1971 2010) 70 60 50 40 30 20 10 0-10 -20-30 -40-50 -60-70 Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Nový Přerov (r. 1971-2010) prirodzený prírastok/úbytok prírastok/úbytok sťahovaním celkový prírastok/úbytok

1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982 1983 1984 1985 1986 1987 1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 prírastok/úbytok na 1000 obyvateľov 1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982 1983 1984 1985 1986 1987 1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 prírastok/úbytok na 1000 obyvateľov Príl. 32. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Pavlov (r. 1971 2010) 70 60 50 40 30 20 10 0-10 -20-30 -40-50 -60-70 Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Pavlov (r. 1971-2010) prirodzený prírastok/úbytok prírastok/úbytok sťahovaním celkový prírastok/úbytok Príl. 33. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Perná (r. 1971 2010) 70 60 50 40 30 20 10 0-10 -20-30 -40-50 -60-70 Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Perná (r. 1971-2010) prirodzený prírastok/úbytok prírastok/úbytok sťahovaním celkový prírastok/úbytok

1971 1972 1973 1974 1975 1976 1977 1978 1979 1980 1981 1982 1983 1984 1985 1986 1987 1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 prírastok/úbytok na 1000 obyvateľov Príl. 34. Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Sedlec (r. 1971 2010) 70 60 50 40 30 20 10 0-10 -20-30 -40-50 -60-70 Hrubá miera prirodzeného prírastku, migračného salda a celkového prírastku obyvateľov v obci Sedlec (r. 1971-2010) prirodzený prírastok/úbytok prírastok/úbytok sťahovaním celkový prírastok/úbytok Pozn. obce Bavory a Klentnice: 1.7.1980 23.11.1990 časť obce Mikulov v okr. Břeclav, od 24.11.1990 obec v okr. Břeclav (Historický lexikon obcí České republiky 1869 2005, II. díl) zdroj: ČSÚ: Územní změny, počty obyvatel, narození, zemřelí, stěhování (1971-2010). [online]. [cit. 4.11.2011]. Dostupný z www: http://www.czso.cz/cz/obce_d/index.htm. ČSÚ: Historický lexikon obcí České republiky 1869 2005, II. díl. [online]. [cit. 4.11.2011]. Dostupný z www: http://www.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/t/92004043aa/$file/13n106cd2.pdf.

Príl. 35. Charakteristiky vekovej štruktúry obyvateľstva v obciach SO ORP Mikulov (r. 2000 a 2010) obec Index starnutia Index ekonomického zaťaženia Priemerný vek 2000 2010 2000 2010 2010 Bavory 75,0 68,8 30,4 36,00 39,4 Brod nad Dyjí 63,8 117,6 44,9 44,31 41,4 Březí 58,0 76,1 37,6 32,99 39,2 Dobré Pole 53,7 53,8 43,4 30,49 37,0 Dolní Dunajovice 67,4 106,1 41,4 38,26 40,8 Dolní Věstonice 88,0 157,6 39,8 40,67 44,6 Drnholec 56,5 105,4 39,0 33,57 40,1 Horní Věstonice 80,6 94,1 38,5 44,30 41,3 Jevišovka 46,1 75,5 43,3 37,25 38,2 Klentnice 85,2 128,1 23,9 39,04 43,7 Mikulov 65,2 101,0 37,3 38,63 40,6 Milovice 98,0 81,2 31,5 39,56 40,3 Novosedly 54,0 64,0 39,2 38,13 38,8 Nový Přerov 77,1 74,1 61,1 43,35 37,3 Pavlov 60,2 138,5 38,4 38,27 42,3 Perná 61,9 79,4 39,7 31,99 39,4 Sedlec 72,2 116,7 43,7 42,01 41,4 zdroj: ČSÚ: Počet a věkové složení obyvatel v obcích Jihomoravského kraje k 31. 12. 2010. [online]. [cit. 2.1.2012] Dostupný na www: http://czso.cz/xb/redakce.nsf/i/pocet_a_vekove_slozeni_obyvatel_v_obcich_jihomoravskeho_kraje_k_31_1 2_2010/$File/obyvatelstvo_2010.xls. ČSÚ: Veřejná databáze - Stav obyvatel ve vybraném území - časová řada (DEM1030CU). [online]. [cit. 2.1.2012] Dostupný na www: http://vdb.czso.cz/vdbvo/tabparam.jsp?vo=tabulka&childsel0=5&cislotab=dem1030cu&kapitola_id=5&v oa=tabulka&go_zobraz=1&aktualizuj=aktualizovat&childsel0=5&pro_4_41=584304. ČSÚ: Tab. C.3 Pohyb obyvatelstva podle obcí spadajících do správních obvodů obcí s rozšířenou působností v roce 2010. [online]. [cit. 2.1.2012] Dostupný na www: http://czso.cz/csu/2011edicniplan.nsf/t/9a00419bab/$file/w-64400311c03.xls. + vlastné výpočty

Príl. 36. Miera nezamestnanosti v obciach SO ORP Mikulov v r. 2001-2010 (k decembru daného roka) Obec 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 MN [%] MN [%] MN [%] MN [%] MN [%] MN [%] MN [%] MN [%] MN [%] MN [%] Bavory 14,2 13,3 10,2 9,7 12,8 8,0 6,2 3,1 11,5 13,3 Brod nad Dyjí 13,7 15,7 12,7 14,5 10,1 8,8 8,8 8,8 13,2 21,9 Březí 11,6 12,7 12,5 12,8 11,6 10,1 8,6 7,4 14,3 15,3 Dobré Pole 18,2 21,9 18,8 22,9 17,7 13,5 13,0 8,3 24,0 22,9 Dolní Dunajovice 12,7 14,6 12,0 12,6 13,3 10,3 10,5 6,8 13,3 18,7 Dolní Věstonice 12,7 16,8 12,7 13,3 13,3 10,4 9,2 7,5 9,2 17,3 Drnholec 16,7 20,6 18,3 17,2 17,3 13,5 9,8 9,6 14,2 17,6 Horní Věstonice 14,8 19,0 16,0 15,1 19,2 12,3 10,0 10,0 12,8 17,8 Jevišovka 21,4 24,9 29,8 23,5 23,5 14,3 13,9 13,0 20,2 27,7 Klentnice 11,8 12,2 12,5 10,1 11,7 7,8 7,0 4,3 10,1 7,8 Mikulov 14,9 15,8 15,8 16,7 15,0 13,0 9,9 8,1 13,1 13,9 Milovice 12,2 19,2 17,6 12,2 11,0 9,0 6,3 7,5 11,0 12,5 Novosedly 14,8 20,6 14,0 12,8 12,5 9,3 10,0 7,7 11,2 11,8 Nový Přerov 23,8 23,0 24,3 20,0 23,6 23,6 14,3 17,1 27,1 30,0 Pavlov 16,8 15,1 14,9 17,8 15,7 10,7 10,7 8,9 18,5 18,1 Perná 18,0 20,2 20,3 19,8 17,7 15,3 11,1 8,2 16,9 16,9 Sedlec 14,2 17,7 15,7 16,2 14,4 13,4 8,1 8,9 21,3 20,0 zdroj: MPSV: Statistiky nezaměstnanosti z územního hlediska. [online]. [cit. 2.1.2012] Dostupný na www: http://portal.mpsv.cz/sz/stat/nz/uzem.

Príl. 37. Zdroje znečisťovania za rok 2009 na území SO ORP Mikulov Názov OKEČ - Odvetvová klasifikácia ekonomických činností Obec 1. EMERSON CLIMATE TECHNOLOGIES, s.r.o. Výroba a opravy čerpadiel a kompresorov Mikulov 2. Mikros-vín, Mikulov, kom.spol. - velkokapacitní kravín Březí Rastlinná výroba kombinovaná so živočíšnou výrobou (zmiešané hospodárstvo) Březí 3. Wienerberger cihlářský průmysl, a.s. - závod 20 Novosedly Novosedly na Výroba pálených murovacích materiálov, tašiek, dlaždíc a podobných výrobkov Moravě 4. AGRO - Měřín, a.s. - středisko Novosedly Novosedly na Rastlinná výroba kombinovaná so živočíšnou výrobou (zmiešané hospodárstvo) Moravě 5. Velkovýkrmna Jevišovka spol. s r. o., provozovna IRZ - Vísky Rastlinná výroba kombinovaná so živočíšnou výrobou (zmiešané hospodárstvo) Jevišovka 6. AGRO - Měřín, a.s. - výkrm Drnholec I. Rastlinná výroba kombinovaná so živočíšnou výrobou (zmiešané hospodárstvo) Drnholec 7. AGRO - Měřín, a.s. - chov skotu Drnholec II. Rastlinná výroba kombinovaná so živočíšnou výrobou (zmiešané hospodárstvo) Drnholec zdroj: ČHMÚ: Zdroje znečišťování za rok 2009, okres: Břeclav. [online]. [cit. 2.1.2012]. Dostupný z www: http://portal.chmi.cz/files/portal/docs/uoco/web_generator/plants/breclav_cz.html.

Príl. 38. Koeficient ekologickej stability v obciach SO ORP Mikulov Obec Orná pôda [ha] Chmelnice [ha] Vinice [ha] Záhrady [ha] Ovocné sady [ha] Trvalé trávne porasty [ha] Lesná pôda [ha] Vodné plochy [ha] Zastavané plochy [ha] Ostatné plochy [ha] Poľnohosp. pôda [ha] Celková výmera [ha] Bavory 271 0 95 11 2 8 30 6 9 69 386 500 Brod nad Dyjí 364 0 266 8 0 21 150 173 14 126 661 1 124 Březí 850 0 126 20 4 15 122 10 28 134 1 016 1 310 Dobré Pole 434 0 112 11 0 45 31 5 8 51 602 697 Dolní Dunajovice 849 0 455 34 4 49 28 223 36 109 1 391 1 787 Dolní Věstonice 94 0 75 14 1 3 8 594 9 86 187 883 Drnholec 2 190 0 134 18 12 95 554 190 52 274 2 449 3 519 Horní Věstonice 416 0 172 14 13 22 7 29 12 98 636 781 Jevišovka 812 0 121 13 30 23 93 28 13 131 1 000 1 265 Klentnice 269 0 71 14 2 21 244 1 11 136 377 769 Mikulov 1 715 0 490 66 21 42 1 317 130 97 656 2 333 4 532 Milovice 244 0 100 12 1 7 68 111 9 99 363 651 Novosedly 883 0 402 11 2 6 154 29 27 164 1 304 1 678 Nový Přerov 351 0 123 10 0 5 46 19 8 53 490 614 Pavlov 273 0 135 8 6 38 183 532 14 113 461 1 303 Perná 443 0 228 14 37 7 8 3 18 176 729 934 Sedlec 1 030 0 213 15 9 19 366 192 19 215 1 286 2 078

pokrač. Príl. 38. Obec Stabilné ekosystémy Labilné ekosystémy KES Hodnotenie 1) KES > 3,00 prírodná a prírode blízka krajina s výraznou prevahou ekologicky stabilných štruktúr a nízkou intenzitou využívania krajiny človekom Bavory 151 349 0,43 3 Brod nad Dyjí 619 504 1,23 2 Březí 297 1 013 0,29 4 Dobré Pole 204 493 0,41 3 Dolní Dunajovice 793 994 0,80 3 Dolní Věstonice 695 188 3,69 1 Drnholec 1 004 2 515 0,40 3 Horní Věstonice 256 525 0,49 3 Jevišovka 308 957 0,32 3 Klentnice 353 416 0,85 3 Mikulov 2 065 2 467 0,84 3 Milovice 299 352 0,85 3 Novosedly 604 1 074 0,56 3 Nový Přerov 203 412 0,49 3 Pavlov 902 400 2,25 2 Perná 296 637 0,46 3 Sedlec 815 1 264 0,64 3 2) 1,00 < KES < 3,00 vcelku vyvážená krajina, v ktorej sú technické objekty relatívne v súlade s dochovanými prírodnými štruktúrami, dôsledkom je i nižšia spotreba energo materiálových vkladov 3) 0,30 < KES < 1,00 územie intenzívne využívané, najmä poľnohospodárskou veľkovýrobou, oslabenie autoregulačných pochodov v ekosystémoch spôsobuje ich značnú ekologickú labilitu a vyžaduje vysoké vklady dodatkovej energie 4) 0,10 < KES < 0,30 územie nadpriemerne využívané, so zreteľným narušením prírodných štruktúr, základné ekologické funkcie musia byť sústavne nahradzované technickými zásahmi zdroj: ČSÚ: Veřejná databáze - Vybrané statistické údaje za obec (MOS ZV01). [online]. [cit. 2.1.2012]. Dostupný z www: http://vdb.czso.cz/vdbvo/tabparam.jsp?cislotab=mos+zv01&kapitola_id=5&voa=tabulka&go_zobraz=1&aktualizuj=aktualizovat&pro_1_154=584746.

Príl. 39. Domový a bytový fond obcí SO ORP Mikulov v r. 1991 a 2001 Obec TOD 1991 celkom celkom Domy (2001) Byty (2001) trvalo obývané obývané neobývané rodinné bytové TOD domy domy index celkom z toho 2001/1991 abs. rel. v abs. rel. abs. rel. abs. rel. v RD bytových domoch Bavory 101 127 108 104 96,3 4 3,7 106,93 145 124 85,5 109 15 21 14,5 Brod nad Dyjí 150 190 152 152 100,0 0 0,0 101,33 190 152 80,0 152 0 38 20,0 Březí 417 475 433 424 97,9 8 1,8 103,84 501 457 91,2 425 32 44 8,8 Dobré Pole 114 130 118 116 98,3 2 1,7 103,51 136 124 91,2 116 8 12 8,8 Dolní Dunajovice 474 551 507 489 96,4 14 2,8 106,96 607 559 92,1 499 57 48 7,9 Dolní Věstonice 99 136 104 99 95,2 3 2,9 105,05 147 114 77,6 100 12 33 22,4 Drnholec 437 505 466 432 92,7 22 4,7 106,64 591 547 92,6 436 98 44 7,4 Horní Věstonice 137 168 148 147 99,3 0 0,0 108,03 168 148 88,1 147 0 20 11,9 Jevišovka 160 210 168 166 98,8 1 0,6 105,00 217 173 79,7 166 6 44 20,3 Klentnice 110 150 134 132 98,5 0 0,0 121,82 152 136 89,5 135 0 16 10,5 Mikulov 1 254 1 390 1 294 1 027 79,4 244 18,9 103,19 2 885 2 704 93,7 1 097 1 578 181 6,3 Milovice 126 149 130 127 97,7 2 1,5 103,17 157 138 87,9 129 8 19 12,1 Novosedly 309 339 308 297 96,4 10 3,2 99,68 388 355 91,5 297 56 33 8,5 Nový Přerov 97 125 103 102 99,0 0 0,0 106,19 125 103 82,4 102 0 22 17,6 Pavlov 147 207 160 154 96,3 4 2,5 108,84 223 174 78,0 157 14 49 22,0 Perná 218 269 231 229 99,1 0 0,0 105,96 278 239 86,0 237 0 39 14,0 Sedlec 247 274 250 247 98,8 1 0,4 101,21 286 262 91,6 253 6 24 8,4 zdroj: ČSÚ: Sčítaní lidu, domů a bytů 2001. [online]. [cit. 2.1.2012]. Dostupný z www: http://www.czso.cz/sldb/sldb2001.nsf/okresy/cz0624. Městský úřad Mikulov, odbor územního plánování a stavebního řádu: UAP SO ORP Mikulov 1. úplná aktualizace r. 2010, s. 79. [online]. [cit. 2.1.2012]. Dostupný z www: http://www.mikulov.cz/digitalassets/184971_a2011_a_ruru_mikulov2010.pdf. + vlastné výpočty

Príl. 40. Dokončené byty a intenzita bytovej výstavby v obciach SO ORP Mikulov v r. 2005-2010 dokončené byty stredný stav obyv. (1.7.) dokončené byty na 1 000 obyvateľov Obec priemer 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2005-2010 Bavory 3 0 1 2 2 2 397 400 403 400 401 405 7,6 0,0 2,5 5,0 5,0 4,9 4,2 Brod nad Dyjí 1 0 2 3 2 1 484 489 489 481 479 477 2,1 0,0 4,1 6,2 4,2 2,1 3,3 Březí 7 4 4 0 7 4 1 552 1 559 1 559 1 566 1 558 1 537 4,5 2,6 2,6 0,0 4,5 2,6 2,8 Dobré Pole 1 0 0 2 3 5 391 394 396 396 404 415 2,6 0,0 0,0 5,1 7,4 12,0 3,0 Dolní Dunajovice 4 6 3 2 7 9 1 722 1 712 1 702 1 694 1 708 1 716 2,3 3,5 1,8 1,2 4,1 5,2 2,6 Dolní Věstonice 0 0 0 0 2 0 321 313 312 307 301 295 0,0 0,0 0,0 0,0 6,7 0,0 1,3 Drnholec 13 14 3 9 8 7 1 668 1 661 1 665 1 672 1 670 1 676 7,8 8,4 1,8 5,4 4,8 4,2 5,6 Horní Věstonice 0 3 2 0 2 0 439 445 446 439 434 433 0,0 6,7 4,5 0,0 4,6 0,0 3,2 Jevišovka 2 1 1 13 1 2 567 569 571 592 606 605 3,5 1,8 1,8 22,0 1,7 3,3 6,1 Klentnice 4 1 1 2 4 4 536 536 531 526 525 524 7,5 1,9 1,9 3,8 7,6 7,6 4,5 Mikulov 36 16 34 37 137 77 7 590 7 520 7 481 7 486 7 474 7 465 4,7 2,1 4,5 4,9 18,3 10,3 6,9 Milovice 0 0 3 1 3 0 460 456 446 441 441 442 0,0 0,0 6,7 2,3 6,8 0,0 3,2 Novosedly 0 3 16 5 3 4 1 149 1 153 1 159 1 169 1 169 1 169 0,0 2,6 13,8 4,3 2,6 3,4 4,7 Nový Přerov 1 0 2 0 4 2 315 320 328 335 340 334 3,2 0,0 6,1 0,0 11,8 6,0 4,2 Pavlov 2 1 1 0 4 2 537 539 541 540 546 553 3,7 1,9 1,9 0,0 7,3 3,6 3,0 Perná 1 2 4 0 5 1 763 767 760 753 750 757 1,3 2,6 5,3 0,0 6,7 1,3 3,2 Sedlec 1 1 2 1 3 2 792 806 824 834 831 839 1,3 1,2 2,4 1,2 3,6 2,4 1,9 zdroj: ČSÚ: Bilance počtu obyvatel v obcích Jihomoravského kraje. [online]. [cit. 2.1.2012]. Dostupný z www: http://czso.cz/xb/redakce.nsf/i/mesta_a_obce. ČSÚ: Dokončené byty v obcích Jihomoravského kraje v letech 1998 až 2010. [online]. [cit. 2.1.2012]. Dostupný z www: http://czso.cz/xb/redakce.nsf/i/dokoncene_byty_celkem/$file/dokončené%20byty%20celkem.xls. + vlastné výpočty

Bavory Brod nad Dyjí Březí Dobré Pole Dolní Dunajovice Dolní Věstonice Drnholec Horní Věstonice Jevišovka Klentnice Mikulov Milovice Novosedly Nový Přerov Pavlov Perná Sedlec Príl. 41. Základná občianska vybavenosť v obciach SO ORP Mikulov (podľa ČSÚ) Školstvo (šk. rok 2010/2011) MŠ 0 1 1 0 1 0 1 0 0 1 2 0 1 0 0 1 1 ZŠ (1.-5. ročník) 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 1 ZŠ (1.-9. ročník) 0 0 1 0 1 1 1 0 0 0 3 0 1 0 0 0 1 SOŠ 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 SOU 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Gymnázium 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 Škola špeciálna 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 ZUŠ 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 Zdravotníctvo (obdobie: 31.12.2010) SO praktického lekára pre dospelých 0 0 1 0 1 0 0 0 0 0 3 0 1 0 0 0 0 DP praktického lekára pre dospelých 1 1 0 0 0 1 1 1 0 0 2 1 0 0 0 1 1 SO praktického lekára pre deti a dorast 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 2 0 1 0 0 0 0 DP praktického lekára pre deti a dorast 0 0 0 1 1 0 1 0 1 0 0 0 0 0 0 1 0 SO praktického lekára - stomatológa 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 5 0 1 0 0 0 0 DP praktického lekára - stomatológa 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 SO praktického lekára - gynekológa 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 2 0 1 0 0 0 0 DP praktického lekára - gynekológa 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 SO lekára špecialistu 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 12 0 0 0 0 0 0 DP lekára špecialistu 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 5 0 0 0 0 0 0 ZAZ 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0

pokrač. Príl. 41. Zariadenie lekárskej starostlivosti 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 3 0 0 0 0 0 0 DP ZLS 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Ostatné samostatné zariadenia 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 5 0 0 0 0 0 0 DP záchranka 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 2 0 0 0 0 0 0 Kultúra (obdobie: 31.12.2006) verejná knižnica vr. pobočiek 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 0 1 1 múzeum 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 Stále kino 0 0 0 0 1 0 1 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 Kultúrne zariadenia ostatné 1 1 1 0 1 1 1 1 1 0 1 0 1 1 0 1 2 Galéria 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 5 0 0 0 0 0 0 Stredisko pre voľný čas detí a mládeže 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 1 Šport (obdobie: 31.12.2006) Ihrisko (s prevádzkovateľom alebo správcom) 1 0 1 1 2 1 2 1 1 1 4 2 2 0 0 2 2 Kúpaliská a bazény 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 2 0 0 0 0 0 0 - z toho kryté bazény 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 Telocvične (vr. školských) 0 0 0 0 1 0 1 1 0 0 4 0 1 0 0 1 1 Ostatne telovýchova 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0 0 0 0 0 0 Sociálna oblasť (obdobie: 31.12.2010) Počet sociálnych služieb celkom 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 2 0 0 0 0 0 0 Vysvetlivky: SO samostatná ordinácia, DP detašované pracovisko samostatnej ordinácie, ZAZ Združené ambulantné zariadenia, ZLS Zariadenie lekárskej starostlivosti, záchranka DP strediska záchrannej služby a rýchlej zdravotníckej pomoci Zdroj: ČSÚ: Veřejná databáze - Vybrané statistické údaje za obec (MOS ZV01). [online]. [cit. 2.1.2012]. Dostupný z www: http://vdb.czso.cz/vdbvo/tabparam.jsp?cislotab=mos+zv01&kapitola_id=5&voa=tabulka&go_zobraz=1&aktualizuj=aktualizovat&pro_1_154=584878.

Príl. 42. Občianska vybavenosť podľa dotazníkového šetrenia vo vybraných obciach SO ORP Mikulov Obec Zdravotníctvo (ambulancia lekára, zubára) Školy (MŠ, ZŠ) Reštauračné zariadenia a pohostinstvá Ubytovacie zariadenia a ich kapacita Obchod a služby Športové a kultúrne možnosti (zariadenia) Bavory Ambulance lékaře nemáme hospoda Ubytování 50 lůžek Smíšené zboží, pedikůra, manikůra, kadeřnictví, lakýrnictví, autoservis Hříště, společenský sál Dobré Pole Žádné MŠ Pohostinství 1 Penzion 9 míst 1 prodejna Hřiště Dolní Dunajovice Dolní Věstonice dětský a praktický lékař, lékárna Zhoršení oproti předcházejícímu období, protože ubyla ordinace dětského lákaře, která zde ještě v devadesátých letech fungovala. ZŠ, MŠ 6 restaurací 15 zařízení s kapacitou 300 lůžek ZŠ Do roku 1990 zde bylo pouze jedno pohostinství. V devadesátých letech přibyly další dvě (restaurace a penzion Hájovna, a vinárna a penzion U Langrů ). V současné době jsou tedy tři (původní pohostinství se současným názvem Restaurace Pod Pálavou a ty dvě z let devadesátých). Oficiálně máme v ubytovacích zařízeních cca 200 lůžek. Skutečná kapacita je však trochu větší (cca o 10 %). vinařství, autodíly, truhlářství, Jednota,... Obchod se smíšeným zbožím družstvo Jednota. Služby jsou po r. 2000 na trochu vyšší úrovni než před tím, ale stále jsou nízké (s výjimkou ubytování, to je tak na střední úrovni). Pošta je zde tak, jak byla před r. 2000, přibylo pár řemeslníků, kadeřnice. fotbal. areál, tenisové kurty, tělocvična, jízdarna - jízd. klub Sport. klub (SK Dolní Věstonice), provozující zejména fotbal. Obec vlastní fotbalové hřiště, kde po r. 2000 postavilo nové kabiny a další zázemí v hodnotě přes milion korun, dále hřiště na volejbal (či nohejbal) a dětský koutek. Obec vlastní poměrně velký kulturní dům. Drnholec dětský a praktický lékař, zubař, lékárna MŠ, ZŠ 4 potraviny, 6 hospod 1 hotel + 2 penziony (cca 20 lůžek) 2 autoservisy, náhr. díly + vinařství + hosp. potřeby + kovovýroba fotb. hřiště, víceúčelové hřiště ve škole, knihovna, místní kulturní zařízení

pokrač. Príl. 42. Horní Věstonice Praktický lékař má v obci 2 x týdně otevřenou ordinaci. Vývoj zůstal stejný. MŠ Došlo k rozvoji, zvýšil se počet zařízení. Došlo k velkému rozvoji ubytovacích zařízení asi 200 míst. Splňuje požadavky občanů. Došlo k rozvoji. Areál je plně využíván a technicky vybaven. Obec řeší výstavbu nových kabin. Jevišovka 2 x týdně lékař pro dospělé, 1 x týdně pro děti Pouze MŠ, ZŠ v Drnholci Slabší stránka obce- pouze jedno Penziony asi 50 lůžek 2 obchody smíšené, pošta,kadeřník, Milovice dobrá není lepší lepší stejná stejná Pavlov Ordinace lékaře 2x týdně. MŠ Široké možností (vinárny, restaurace, vinotéky) Hotely,penziony, celková kapacita 250míst kult. dům, areál volnočas. aktivit, knihovna 1 obchod, masáže a sauna, Fotbalové hřiště,yacht klub, knihovna Perná Obvodní lékařka a dětský lékař stav stejný jaké před deseti lety, celkem vyhovující MŠ, jednotřídka ZŠ stejný stav jako před 10 lety Přibyla restaurace, možnost stravování v soukromých penzionech pro vlastní hosty Vzrostla výrazně kapacita i úroveň soukromé penziony, větší jako dříve 2 obchody, zvýšil se počet kadeřnictví, přibylo masérství, vinařství Byl opraven a dovybaven kulturní dům a kabiny TJ Sokol, opraven tenisový kurt, dětská hřiště Sedlec Ano Ano Ano 3*16 lůžek ( letos + 2*50 lůžek) zdroj: dotazníkové šetrenie Ano Ano

Príl. 43. Čerpanie prostriedkov z dotačných fondov a ich využitie vo vybraných obciach SO ORP Dolní Dunajovice Dolní Věstonice PRV IOP grantový program RWE Zdroj/Operačný program úroky z ůvěru územní plán Účel/Využitie vybavení školy, chodníky, sportoviště 200 tisíc z rozpočtu JmKraje z Programu rozvoje venkova na rekonstrukci ústředního topení v kult. domě 264 tisíc finanční dar od RWE Gas Storage, s.r.o. na rekonstrukci školního hřiště a obecního hřiště 23.400 Kč od Agentury ochrany životního prostředí na revitalizaci kulturně-historické památky Vysoká zahrada 20 tisíc finanční dar od fyzické osoby podnikatele na péči o veřejnou zeleň Drnholec Státní fond ŽP zateplení OÚ městyse + ZŠ Horní Věstonice KÚJMK Brno/Rozvoj venkova Jevišovka PRV, POV infrastruktura Pavlov Perná Sedlec JmK Brno ČOV DSO Pavlov - Milovice PRV JmK, grantový program RWE Gas Storage, dotace na opravu památek z Ministerstva kultury MAS SZIF, dotace EU prostřednictvím pozemkového úřadu SZIF zdroj: dotazníkové šetrenie ROP Jihovýchod Jihomoravský kraj Hřbitov, budova OÚ, cyklostezky, zlepšení veřejného prostranství a výsadba zeleně, památky, vodovod Úroky z ůvěru Vybudování čistírny Opravy chodníků, kulturního domu, vybavení ZŠ a MŠ, restaurování památek, oprava hasičské zbrojnice, dostavba kabin a oprava tenisového kurtu TJ Sokol Perná, pořízení techniky na svoz tříděného odpadu Oprava komunikace, dětské hřiště, výsadba zeleně, zpevnění polních cest zpřístupnění pozemků, odvedení přívalových srážkových vod komunikace sportovní areál projektové dokumentace - úroky z úvěru - vybavení hasičů

Príl. 44. v.n. Nové Mlýnyhorní Dolní Věstonice VIIIA-1B-2 Brod nad Dyjí Dyje Horní Věstonice Pavlov Drnholec VIIIA-1D-4 VIIIA-1D-1 Dolní Dunajovice Novosedly VIIIA-1D-5 Perná Milovice VIIIA-1B-3 JevišovkaVIIIA-1D-2 Klentnice VIIIA-1C Dobré Pole Bavory Nový Přerov Březí VIIIA-1D-3 IXA-1A Mikulov IXA-1B v.n. Nové Mlýnydolní GEOMORFOLOGICKÉ ČLENENIE (SO ORP MIKULOV) IXA-1B Perná hranica SO ORP Mikulov hranica okrsku obec 1:250 000 0 2,5 5 10 km XA-1C-1 XA-1C-2 Sedlec XA-1C-4 vodná nádrž vodný tok (pozn.: podkladové zdroje: ArcČR 500, databáza Dibavod, Demek a kol., 2006 ) Kristína KAROĽOVÁ GÚ PřF MU, Brno 2011

Geomorfologické členenie SO ORP Mikulov (Legenda k príl. 44) p. = pahorkatina

Príl. 45. KLIMATICKÉ OBLASTI PODĽA QUITTOVEJ KLASIFIKÁCIE (SO ORP MIKULOV) Dolní Věstonice Brod nad Dyjí v.n. Nové Mlýnydolní Horní Věstonice Pavlov Drnholec Dyje Teplé oblasti: Dolní Dunajovice Perná Milovice Novosedly Jevišovka Klentnice T2 Dobré Pole Bavory T4 Březí Nový Přerov v.n. Nové Mlýny-horní Mikulov hranica SO ORP Mikulov 1:250 000 0 2,5 5 10 km Sedlec Bavory obec vodná nádrž vodný tok (pozn.: podkladové zdroje: Arc ČR 500, databáza Dibavod, Atlas podnebí Česka, 2007) Kristína KAROĽOVÁ GÚ PřF MU, Brno 2011 Príl. 46. KLIMATICKÉ OBLASTI (podľa Atlasu podnebí 1958) SO ORP Mikulov v.n. Nové Mlýnydolní Dolní Věstonice Brod nad Dyjí v.n. Nové Mlýnyhorní Horní Věstonice Pavlov Drnholec Dyje Označenie Dolní Dunajovice Perná klimatického okrsku: Novosedly Milovice Jevišovka Klentnice A2 Dobré Pole Bavory Březí B1 Nový Přerov Mikulov hranica SO ORP Mikulov 1:250 000 0 2,5 5 10 km Sedlec Bavory obec vodná nádrž vodný tok (pozn.: podkladové zdroje: Arc ČR 500, databáza Dibavod, Atlas podnebí Česka, 2007) Kristína KAROĽOVÁ GÚ PřF MU, Brno 2011

Príl. 47. POVODIA III. RÁDU (SO ORP MIKULOV) v.n.nové Mlýny-střed v.n.nové Mlýny-horní Dolní Věstonice Brod nad Dyjí Horní Věstonice Pavlov Drnholec v.n.nové Mlýny-dolní Dolní Dunajovice Perná Novosedly Milovice Jevišovka Jevišovka Klentnice Dobré Pole Bavory Březí Nový Přerov Pastvina Dyje Výhon Dyje Dyje 1:250 000 Mikulovka 0 2,5 5 10 km Mikulov Mušlovský dolní ryb. Šibeník Nový ryb. Sedlec Nesyt hranica SO ORP Mikulov hranica povodia III. rádu Pavlov obec Povodia III. rádu Dyje od Svratky po ústí Dyje od soutoku Moravské a Rakouské Dyje po Jevišovku Jevišovka a Dyje od Jevišovky po Svratku Jihlava od Rokytné po ústí a Svratka od Jihlavy po ústí vodná nádrž vodný tok (pozn.: podkladové zdroje Arc ČR 500, databáza Dibavod, Povodí Moravy) Kristína KAROĽOVÁ GÚ PřF MU, Brno 2011 Príl. 48. BIOGEOGRAFICKÉ ČLENENIE (SO ORP MIKULOV) hranica SO ORP Mikulov v.n.nové Mlýny-střed v.n.nové Mlýny-horní Dolní Věstonice hranica bioregiónu Brod nad Dyjí Milovice Horní Věstonice Pavlov obec Drnholec v.n.nové Mlýny-dolní Dyje Dolní Dunajovice Perná Novosedly Milovice Jevišovka Jevišovka Klentnice Dobré Pole Bavory Bioregióny Březí Nový Přerov Lechovický Mikulov Mikulovský 1:250 000 0 2,5 5 10 km Mušlovský dolní ryb. Šibeník Nový ryb. Sedlec Nesyt Dyjsko-moravský vodná nádrž vodný tok (pozn.: podkladové zdroje Arc ČR 500, databáza Dibavod, Culek, 1996) Kristína KAROĽOVÁ GÚ PřF MU, Brno 2011

Príl. 49. 1:250 000 0 2,5 5 10 km Pôdne subtypy CEm05 Dyje CEr03 CEm05 Jevišovka CCfp15 FLq14 CEx04 CEm07 v.n. Nové Mlýnyhorní CEr03 CEr03 CEm07 CEx04 RZm26 CEx05 CEp10 CEr02 CEm07 CEp10 CEp10 CCp11 CCf15 CEl05 CEm05 CCp11 CEm05 typické prechodné: m - modálny, l - luvický (-á), f - fluvický (-á) hydromofizmus: x -černický (-á), q - glejový (-á) extrémne substráty: r - arenický (-á), p - pelický (-á) v.n. Nové Mlýnydolní HNm05 FLq14 CEm05 CEr02 CEm04CCp11 PÔDNE TYPY (SO ORP MIKULOV) CC černica CE černozem vodná nádrž hranica SO ORP Mikulov Pôdotvorné substráty A. Hlboké nespevnené (slabo spevnené) sedimenty 02. ľahké hlboké substráty 03. spraše či prachovice na terase, výrazne zahlinené terasy 04. spraš, prachovice nad iným podložím než terasy 05. spraše 07. polygenetické hliny a glaciálne uloženiny 10. sliene 11. sliene s ľahkými prekryvmi 14. nivné sedimenty bezkarbonátové 15. nivné sedimenty karbonátové B. Transportované zvetraliny(svahoviny) pevných a spevnených hornín 26. vápence - svahoviny Pôdny typ HN hnedozem RZ rendzina vodný tok FL fluvizem glejová hranica pôdneho typu (pozn.: podkladové zdroje: Arc ČR 500, databáza Dibavod, Atlas půd České republiky, 2009) Kristína KAROĽOVÁ GÚ PřF MU, Brno 2011

Príl. 50. ADMINISTRATÍVNE ČLENENIE SO ORP MIKULOV K 1.1.2003 1:3 000 000 hranica SO ORP Mikulov Jevišovka Drnholec Novosedly Nový Přerov Brod nad Dyjí Dolní Dunajovice Dobré Pole Březí Perná Bavory Dolní Věstonice Horní Věstonice Klentnice Mikulov Pavlov Milovice Drnholec hranica obce obec 1:250 000 Sedlec 0 2,5 5 10 km Kristína KAROĽOVÁ GÚ PřF MU, Brno 2010 Príl. 51. VÝVOJ POČTU OBYVATEĽOV V OBCIACH SO ORP MIKULOV Index zmeny 2001/1869 (r. 1869 = 100) Index zmeny 2001/1869 [%]: 60,53 a menej 60,54-77,54 77,55-94,55 94,56-111,56 111,57 a viac Jevišovka 56,70 Drnholec 61,93 Novosedly 96,79 Nový Přerov 52,20 Brod nad Dyjí 62,79 Dolní Dunajovice 68,94 Dobré Pole 64,41 Březí 95,83 Dolní Věstonice 43,52 Horní Věstonice 59,21 Perná 85,52 Bavory 83,90 Klentnice 128,57 Mikulov 107,11 Pavlov 55,35 Milovice 101,09 hranica SO ORP Mikulov hranica obce 1:250 000 0 2,5 5 10 km Sedlec 90,26 Kristína KAROĽOVÁ GÚ PřF MU, Brno 2010

Príl. 52. INDEX STARNUTIA V OBCIACH SO ORP MIKULOV V R. 2010 Index starnutia 64,0 a menej 64,1-81,2 81,3-106,1 106,2-128,1 128,2 a viac hranica SO ORP Mikulov hranica obce Jevišovka 75,5 Drnholec 105,4 Novosedly 64,0 Nový Přerov 74,1 1:250 000 Brod nad Dyjí 117,6 Dolní Dunajovice 106,1 Dobré Pole 53,8 Březí 76,1 0 2,5 5 10 km Dolní Věstonice 157,6 Horní Věstonice 94,1 Perná 79,4 Bavory 68,8 Klentnice 128,1 Mikulov 101,0 Pavlov 138,5 Milovice 81,2 Sedlec 116,7 Kristína KAROĽOVÁ GÚ PřF MU, Michalovce 2011 Príl. 53. INDEX EKONOMICKÉHO ZAŤAŽENIA V OBCIACH SO ORP MIKULOV V R. 2010 Index ekonomického zaťaženia 33,57 a menej 33,58-37,25 37,26-39,56 39,57-42,01 42,02 a viac hranica SO ORP Mikulov hranica obce Jevišovka 37,25 Drnholec 33,57 Novosedly 38,13 Nový Přerov 43,35 1:250 000 Brod nad Dyjí 44,31 Dolní Dunajovice 38,26 Dobré Pole 30,49 Březí 32,99 0 2,5 5 10 km Dolní Věstonice 40,67 Horní Věstonice 44,30 Perná 31,99 Bavory 36,00 Klentnice 39,04 Mikulov 38,63 Pavlov 38,27 Milovice 39,56 Sedlec 42,01 Kristína KAROĽOVÁ GÚ PřF MU, Michalovce 2011

Príl. 54. MIERA EKONOMICKEJ AKTIVITY V OBCIACH SO ORP MIKULOV V R. 2001 Miera ekonomickej aktivity [%]: 54,9 a menej 55,0-57,8 57,9-60,8 60,9-63,7 63,8 a viac hranica SO ORP Mikulov hranica obce Jevišovka 54,0 Drnholec 62,6 1:250 000 Novosedly 64,0 Nový Přerov 56,0 Brod nad Dyjí 58,2 Březí 64,3 0 2,5 5 10 km Dolní Dunajovice 61,9 Dobré Pole 58,7 Dolní Věstonice 60,5 Horní Věstonice 58,6 Perná 60,8 Bavory 66,7 Klentnice 51,9 Mikulov 63,4 Pavlov 61,9 Milovice 63,3 Sedlec 59,6 Kristína KAROĽOVÁ GÚ PřF MU, Brno 2010 Príl. 55. Miera nezamestnanosti [%]: 12,2 a menej 12,3-12,7 12,8-14,9 15,0-18,2 18,3 a viac hranica SO ORP Mikulov hranica obce MIERA NEZAMESTNANOSTI V OBCIACH SO ORP MIKULOV (stav k decembru 2001) Jevišovka 21,4 Drnholec 16,7 1:250 000 Novosedly 14,8 Nový Přerov 23,8 Brod nad Dyjí 13,7 Dolní Dunajovice 12,7 Dobré Pole 18,2 Březí 11,6 0 2,5 5 10 km Dolní Věstonice 12,7 Horní Věstonice 14,8 Perná 18,0 Bavory 14,2 Klentnice 11,8 Mikulov 14,9 Pavlov 16,8 Milovice 12,2 Sedlec 14,2 Kristína KAROĽOVÁ GÚ PřF MU, Brno 2010

Príl. 56. MIERA NEZAMESTNANOSTI V OBCIACH SO ORP MIKULOV (stav k decembru 2010) Miera nezamestnanosti [%] 7,8 a menej 7,9-15,3 15,4-18,7 18,8-22,9 23,0 a viac hranica SO ORP Mikulov hranica obce Jevišovka 27,7 Drnholec 17,6 Novosedly 11,8 Nový Přerov 30,0 1:250 000 Brod nad Dyjí 21,9 Dolní Dunajovice 18,7 Dobré Pole 22,9 Březí 15,3 0 2,5 5 10 km Dolní Věstonice 17,3 Horní Věstonice 17,8 Perná 16,9 Bavory 13,3 Klentnice 7,8 Mikulov 13,9 Pavlov 18,1 Milovice 12,5 Sedlec 20,0 Kristína KAROĽOVÁ GÚ PřF MU, Brno 2011 Príl. 57. ZMENA V POČTE TRVALO OBÝVANÝCH DOMOV V OBCIACH SO ORP MIKULOV index zmeny 2001/1991 (r. 1991 = 100) Index zmeny v počte TOD 2001/1991 [%]: 101,33 a menej 101,34-103,84 103,85-106,19 106,20-108,84 108,85 a viac hranica SO ORP Mikulov hranica obce Jevišovka 105,00 Drnholec 106,64 Novosedly 99,68 Nový Přerov 106,19 1:250 000 Brod nad Dyjí 101,33 Dolní Dunajovice 106,96 Dobré Pole 103,51 Březí 103,84 0 2,5 5 10 km Dolní Věstonice 105,05 Horní Věstonice 108,03 Perná 105,96 Bavory 106,93 Klentnice 121,82 Mikulov 103,19 Pavlov 108,84 Milovice 103,17 Sedlec 101,21 Kristína KAROĽOVÁ GÚ PřF MU, Brno 2010

Príl. 58. PRIEMERNÁ INTENZITA BYTOVEJ VÝSTAVBY V OBCIACH SO ORP MIKULOV (počet dokončených bytov na 1 000 obyvateľov, r. 2005-2010) Počet dokončených bytov na 1 000 obyvateľov: 1,9 a menej 2,0-2,8 2,9-3,3 3,4-4,7 4,8 a viac hranica SO ORP Mikulov hranica obce Jevišovka 6,1 Drnholec 5,6 Novosedly 4,7 Nový Přerov 4,2 1:250 000 Brod nad Dyjí 3,3 Dolní Dunajovice 2,6 Dobré Pole 3,0 Březí 2,8 0 2,5 5 10 km Dolní Věstonice 1,3 Horní Věstonice 3,2 Perná 3,2 Bavory 4,2 Klentnice 4,5 Mikulov 6,9 Pavlov 3,0 Milovice 3,2 Sedlec 1,9 Kristína KAROĽOVÁ GÚ PřF MU, Michalovce 2011 Príl. 59. PODIEL NEOBÝVANÝCH BYTOV NA CELKOVOM POČTE BYTOV V OBCIACH SO ORP MIKULOV V R. 2001 Podiel neobývaných bytov [%]: 7,4 a menej 7,5-8,8 8,9-12,1 12,2-17,6 17,7 a viac hranica SO ORP Mikulov hranica obce Jevišovka 20,3 Drnholec 7,4 Novosedly 8,5 Nový Přerov 17,6 1:250 000 Brod nad Dyjí 20,0 Dolní Dunajovice 7,9 Dobré Pole 8,8 Březí 8,8 0 2,5 5 10 km Dolní Věstonice 22,4 Horní Věstonice 11,9 Perná 14,0 Bavory 14,5 Klentnice 10,5 Mikulov 6,3 Pavlov 22,0 Milovice 12,1 Sedlec 8,4 Kristína KAROĽOVÁ GÚ PřF MU, Brno 2010

Príl. 60. Príl. 61.

Príl. 62. Príl. 63.

Príl. 64. (KES) - kategória 1 KOEFICIENT EKOLOGICKEJ STABILITY (KES) V OBCIACH SO ORP MIKULOV (k 31.12.2010) 1) KES > 3,00 prírodná a prírode blízka krajina s výraznou prevahou ekologicky stabilných štruktúr a nízkou intenzitou využívania krajiny človekom 2 2) 1,00 < KES < 3,00 vcelku vyvážená krajina, v ktorej sú technické objekty relatívne v súlade s dochovanými prírodnými štruktúrami, dôsledkom je i nižšia spotreba energo materiálových vkladov 3 3) 0,30 < KES < 1,00 územie intenzívne využívané, najmä poľnohospodárskou veľkovýrobou, oslabenie autoregulačných pochodov v ekosystémoch spôsobuje ich značnú ekologickú labilitu a vyžaduje vysoké vklady dodatkovej energie 4 4) 0,10 < KES < 0,30 územie nadpriemerne využívané, so zreteľným narušením prírodných štruktúr, základné ekologické funkcie musia byť sústavne nahradzované technickými zásahmi Jevišovka 0,32 Drnholec 0,4 Novosedly 0,56 Nový Přerov 0,49 Brod nad Dyjí 1,23 Dolní Dunajovice 0,8 Dobré Pole 0,41 1:250 000 Březí 0,29 Dolní Věstonice 3,69 Horní Věstonice 0,49 Perná 0,46 Bavory 0,43 Klentnice 0,85 Mikulov 0,84 0 2,5 5 10 km Pavlov 2,25 Milovice 0,85 Sedlec 0,64 Kristína KAROĽOVÁ GÚ PřF MU, Michalovce 2011