Digitálna gramotnosť a Pinocchiov zlatý kľúčik

Transcription

1 Digitálna gramotnosť a Pinocchiov zlatý kľúčik Ivan KALAŠ Abstrakt: V príspevku vysvetlíme, prečo je nevyhnutné primeraným spôsobom integrovať digitálne technológie už do predškolskej prípravy našich detí, a tým v zmysle súčasných teórií poznávania vytvoriť pre ne produktívne prostredie pre učenie sa objavovaním, pre zbieranie konkrétnych skúseností, ktoré prispievajú k rozvoju ich tvorivosti, logického myslenia a ďalších významných kompetencií. Tento cieľ však môžeme splniť iba vtedy, ak budeme systematicky a plošne rozvíjať aj komplexnú digitálnu gramotnosť pedagógov materských škôl. Čitateľovi predložíme naše chápanie pojmov digitálny, digitálne technológie a digitálna gramotnosť, aby sme ozrejmili koncepciu integrácie digitálnych technológií do vzdelávania ako prostriedok pre jeho modernizáciu a humanizáciu (a nie jeho technokratizáciu). Stručne tiež predstavíme charakter a štruktúru vzdelávacieho programu Digitálne technológie v materskej škole, ktorý realizujeme v rámci národného projektu Vzdelávanie pedagogických zamestnancov materských škôl ako súčasť reformy vzdelávania. Kľúčové slová: digitálne technológie, digitálna gramotnosť učiteľov, digitálne pomôcky v predškolskej príprave. Digital Literacy and The Golden Key of Pinocchio Abstract: In our paper why argue why it is inevitable to integrate digital technologies (DT) into pre-school education already. According to present-day theories of learning processes, in that way we can create productive environment for children for learning by discovering, collecting concrete experience and thus contributing to the development of their creativity, logical mind and other important competencies. This goal, however, can be met only if we manage to systematically develop complex digital literacy of the teachers of the pre-school settings. We also present our interpretation of the expressions like digital, digital technologies and digital literacy so that our notion of integrating DT into pre-school education is clearly understood as a means of its modernization and humanization. We also briefly present the nature and structure of the in-service program for building digital literacy of the pre-school teachers which we run within the Slovak national project dedicated to pre-school teachers capacity. Keywords: digital technologies, digital literacy of teachers, digital tools in pre-school education. 1 Digitálna gramotnosť pre každého učiteľa Na jednej strane by sa mohlo zdať, že dnes už nemusíme diskutovať o tom, či sa digitálne technológie (skrátene DT) hodia do školy alebo nie. Naďalej sa však stretneme aj s odmietavými postojmi, s nesprávnym chápaním ich úlohy vo vzdelávaní, s ich nesprávnym používaním, s nevhodne vytýčenými učebnými cieľmi, s nevyužitým edukačným potenciálom. V našom príspevku chceme uvažovať o týchto otázkach. Nezameriame sa však na

2 prítomnosť a úlohu DT v celom školskom systéme, ale iba v materskej škole, a to predovšetkým v predškolskej príprave. Budeme uvažovať o tom, prečo sem DT patria a prečo si pedagogickí zamestnanci materských škôl musia rozvíjať svoju digitálnu gramotnosť. Vysvetlíme naše chápanie pojmov digitálne technológie, IKT a digitálna gramotnosť. Predstavíme tiež ciele, koncepciu a štruktúru vzdelávacieho programu na rozvoj digitálnej gramotnosti, ktorý realizujeme v rámci práve prebiehajúceho národného programu. Sú digitálne technológie tým zlatým kľúčikom? Čo nájdeme v tajnej miestnosti za obrazom? Bude to všetko až také jednoduché ako v knihe? K tejto Pinocchiovej či Buratinovej metafore sa vrátime na záver nášho príspevku. Pri našich úvahách o integrácii DT do poznávacieho procesu sa oprieme o takéto východiská a vlastné skúsenosti: Otázkam produktívnej a bezpečnej integrácie DT do vzdelávania sa systematicky venujeme už viac ako 20 rokov. Máme intenzívnu medzinárodnú vedeckovýskumnú spoluprácu, a to najmä v oblasti, ktorej sa dnes hovorí TEL 1, teda technológiami podporované učenie sa. Zaujímavé výsledky sme tiež získali v oblasti vývoja edukačného softvéru, v budovaní všeobecnovzdelávacieho predmetu informatika 2, pri tvorbe jeho kurikula a učebníc, a tiež v príprave budúcich učiteľov informatiky. Zapájame sa do tvorby nového predmetu informatická výchova na 1. stupni ZŠ a túto príležitosť považujeme za veľkú výzvu, ku ktorej pristupujeme mimoriadne zodpovedne. Už niekoľko rokov systematicky pozorujeme vývoj hardvéru a softvéru pre vzdelávanie na najvýznamnejšej akcii tohto druhu na svete, na anglickej výstave 1 anglická skratka zo slov Technology Enhanced Learning 2 pre 2. stupeň ZŠ a pre SŠ

3 BETT 3. Registrujeme tu rastúce zameranie na deti a žiakov predškolského a raného školského veku, vidíme stále bohatšiu a bohatšiu ponuku nových digitálnych pomôcok a hračiek 4 práve pre túto vekovú kategóriu. Pred tromi rokmi sme inšpirovaní týmto trendom rozbehli náš vlastný výskumný projekt 5 na MŠ Iľjušinova v Bratislave, ktorý už priniesol veľa zaujímavých výsledkov a skúseností s integráciou DT do každodenného života predškolskej triedy, pozri napr. [2] alebo [3]. V tomto zameraní sa angažujeme stále viac a viac, na katedre sme zahájili ďalší doktorandský výskumný projekt v prostredí MŠ 6. Z toho tiež vyplynulo naše zapojenie sa do národného projektu Vzdelávanie pedagogických zamestnancov materských škôl ako súčasť reformy vzdelávania, v ktorom spolu s ďalšími členmi expertného tímu pripravujeme a realizujeme vzdelávací program na rozvoj digitálnej gramotnosti učiteliek MŠ. Tento projekt považujeme za mimoriadne užitočnú príležitosť v modernizácii nášho (predškolského) vzdelávania. Realizujeme aj významný národný projekt Ďalšie vzdelávanie učiteľov informatiky, v ktorom pracujeme s učiteľmi všetkých stupňov ZŠ a SŠ. V tomto projekte okrem vlastného odborového a didaktického kontextu rozvíjame aj vzdelávanie v línii, ktorú sme nazvali Moderná škola a ktorej cieľom je uvažovať o tom, akú úlohu zohrávajú a majú zohrávať digitálne technológie vo vývoji spoločnosti, najmä vo vzdelávaní. Učiteľom chceme ukázať, že DT a informatizácia poznávacieho procesu vytvárajú jedinečnú príležitosť a priestor pre humanizáciu poznávacieho procesu, napr. pri zmene priorít vo vzdelávaní, v zmene organizačných foriem a metodických postupov, pri rozvoji tzv. kompetencií pre 21. storočie, pri zmene vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi a pod. Súčasnú situáciu na Slovensku v oblasti, o ktorej diskutujeme, môžeme stručne sumarizovať takto: (a) v našom vzdelávacom systéme vzniká jednotný komplexný priestor pre rozvoj digitálnej gramotnosti detí a žiakov od predškolskej prípravy až po ukončenie ich všeobecného vzdelania, (b) zosilnela potreba vyjasniť si vzdelávacie ciele v tejto oblasti. Musíme si starostlivo premyslieť, prečo považujeme integráciu DT do vzdelávacieho systému za významnú 3 pozri 4 o výstave BETT 2009 sme napísali podrobnú správu pre Učiteľské noviny, pozri UN č. 11, 2009, str výskum realizujú doktorandi J. Pekárová a M. Moravčík 6 pod vedením doc. Uherčíkovej ho realizuje doktorandka A. Krommerová

4 a produktívnu a ako ju chceme implementovať, a tieto argumenty musíme zrozumiteľne prezentovať učiteľom 7 na všetkých stupňoch škôl. Prečo teda patria digitálne technológie (digitálne hračky, pomôcky a prostriedky) aj do predškolskej prípravy? Azda najvýznamnejším objavom zakladateľov 8 TEL je poznanie, že počítače nie sú nástrojom učiteľa na učenie, nie sú predmetom vzdelávania, ale nástrojom žiaka na učenie sa ako silná pomôcka, ktorú treba správne kombinovať s inými pomôckami a zaradiť do známych metodických postupov. Podľa Piagetovho konštruktivizmu sú deti v tomto veku v predoperačnej etape vývoja: učia sa pôsobiť na prostredie, ktoré zatiaľ vnímajú len cez optiku svojho neúplného poznania 9. Vhodne zvolené digitálne technológie môžu deťom v tomto veku pomôcť spoznávať, objavovať a pôsobiť na svoje okolie, napr. pomocou robotickej hračky, digitálneho mikroskopu, detského digitálneho fotoaparátu, detského mobilného zariadenia na komunikáciu, video kamery, mikrofónu, a potom aj počítača a doplňujúcich zariadení skenera, tlačiarne, projektora a pod. Jednoduchá programovateľná hračka BeeBot na rozvoj digitálnej gramotnosti, logického myslenia, matematických predstáv a tvorivosti predškolákov. V triede sa dá použiť na desiatky rôznych aktivít. Stáva sa čoraz bežnejším, že DT sú prítomné aj v rodinách, ich používanie je však veľmi jednostranné zvyčajne na posielanie ov, vyhľadávanie informácií na internete a hranie počítačových hier. Práve vhodnými aktivitami v škôlke vytvárame v deťom (a azda sprostredkovane aj v ich rodičoch) poznanie o tom, ako konštruktívne, produktívne a rôznorodo sa dajú DT používať pre poznávanie a zábavu ale tiež žiakom, rodičom a politikom 8 máme na mysli S. Paperta a A. Kaya 9 môžu sa napr. domnievať, že vietor vzniká preto, lebo stromy hýbu svojimi konármi 10 skoro každé dieťa v našej výskumnej predškolskej triede má doma počítač, ale iba jedno ho doma používa napr. aj na kreslenie

5 Azda prvýkrát v histórii sme sa ocitli v situácii, kedy deti pracujú doma s neuveriteľne silnou technológiou a potrebujú od rodičov a svojho okolia pomoc a usmernenie ale rodičia to zväčša nevedia 11. Predstavme si takúto umelú paralelu: rodiny by žili v mestách plných áut, ale rodičia by nevedeli, ako majú bezpečne prechádzať cez cestu. Cestám by sa preto radšej vyhýbali a svoje malé deti by neučili (nevedeli učiť), ako bezpečne prejsť na druhú stranu. Ale deti by cez cestu prechádzať chceli a tušili by, že je to rozumné a nevyhnutné. Tomuto javu niekedy hovoríme digitálna priepasť, ktorá vyjadruje výrazný rozdiel v znalostiach a prístupe k digitálnym technológiám medzi rôznymi krajinami a rôznymi sociálnymi skupinami. Digitálna priepasť však neoddeľuje iba rozvinuté krajiny od chudobných, mestá od vidieka, alebo sociálne silnejšie rodiny od rôzne znevýhodnených skupín prechádza aj rodinami, oddeľuje napr. aj generácie a ľudí s rôznou úrovňou vzdelania. Predchádzajúce argumenty môžeme veľmi stručne zhrnúť do hesla materská škola nemôže ignorovať spoločenské zmeny, musí pomáhať deťom získať pozitívne konkrétne zážitky, musí ich usmerňovať, aby sa naučili žiť v tomto komplexnom svete, aby sa napr. naučili správne využívať DT ako nástroj na jeho skúmanie, na komunikáciu, učenie sa a zábavu. Ak s týmito argumentmi súhlasíme, musíme si tiež uvedomiť: Aby túto úlohu mohla materská škola plniť, potrebuje pedagógov, ktorí sú digitálne gramotní. Alebo ešte inak: Učiteľ dnes musí byť digitálne gramotný, aby bol dobrý učiteľ. 2 Prečo je zrazu všetko digitálne Vráťme sa však ešte o krok späť a objasnime si, čo presne máme na mysli, keď používame slová ako digitálny svet či digitálna gramotnosť... Prečo jedni hovoria IKT a druhí digitálne technológie? Je jedno správne a druhé nie? Keď slová cestujú z jazyka do jazyka (v oblasti nových technológií veľmi často práve z angličtiny do ostatných jazykov), niekedy sa ich význam posunie, či skreslí. Pod novými slovami alebo ich novým významom si potom rôzni ľudia predstavujú rôzny obsah. Takýmto moderným a módnym spojením je dnes aj IKT či informačné a komunikačné technológie, a to najmä v oblasti vzdelávania. Vzniklo prekladom anglického ICT 12. Už tu však začína 11 resp. zvyčajne vedia iba do malej miery 12 information and communication technology (prípadne technologies)

6 problém: anglické slovo technology má v slovenčine dva rôzne preklady: technológia a technika. Ešte sme ani nevyriešili túto nejasnosť, a už je tu ďalšia skratka: DT či digitálne technológie a niektorí odborníci, ktorí hovoria, že medzi IKT a DT je rozdiel. Čo ktoré teda znamená a ktoré máme používať? Namiesto definícií sa pokúsme vymedziť obsah týchto skratiek a vysvetliť, prečo v kontexte moderného vzdelávania používame namiesto IKT radšej DT (podrobnejšie viď napr. v [1]). digitálny... Týmto prívlastkom označujeme elektronickú technológiu, ktorá vytvára, prenáša a spracúva údaje pomocou dvoch stavov, ktoré označujeme číslami 0 a 1. Všetky údaje prenášané alebo uložené pomocou digitálnej technológie majú tvar reťazcov jednotiek a núl. Každá z týchto núl a jednotiek sa nazýva bit. digitálny svet... Je to metaforické označenie ľudského poznania, kedy chápeme, že všetko, čo vidíme, počujeme, napíšeme, vypočítame či povieme, sa dá vyjadriť pomocou reťazcov jednotiek a núl. digitalizácia... Takto označujeme proces transformácie ľubovoľnej informácie do digitálneho zápisu pomocou jednotiek a núl. IKT... Touto skratkou zvyčajne označujeme široký súbor prostriedkov, postupov a znalostí používaných na spracúvanie a komunikáciu informácií. V oblasti vzdelávania máme špeciálne na mysli výpočtové a komunikačné prostriedky, postupy a informačné zdroje, ktoré rôznymi spôsobmi podporujú výučbu, poznávací proces a ďalšie vzdelávacie aktivity. digitálne technológie... Mnohým odborníkom v oblasti vzdelávania v digitálnom svete, pozri napr. [4], však vo vymedzení pojmu IKT vadí to, že priveľmi zdôrazňuje informácie a výpočtové prostriedky. Všetko, čo robíme so žiakmi na počítači, je technicky vzaté iba práca s informáciami a výpočtom v počítači. Ale dôvod, prečo to so žiakmi robíme, je zvyčajne iný. Úmyselne pritom používame prostriedky, ktoré môžeme vnímať z dvoch pohľadov: (a) ako informačné médium a (b) ako konštrukčné médium, ktoré pomáha deťom tvoriť, skúmať, objavovať, vyjadriť sa a rásť... Aj keď sú oba pohľady rovnako dôležité, bežné chápanie pojmu IKT priveľmi zdôrazňuje informačnú stránku týchto procesov. Podobné aspekty informačný a konštrukčný môžeme rozpoznávať aj vo vzdelávaní: časť poznávacieho procesu je zameraná na získavanie informácií. Avšak druhá časť poznávania sa odohráva tvorbou, objavovaním a konštruovaním. Ak dávame prednosť označeniu digitálne technológie pred IKT, chceme tým zdôrazniť konštrukčnú stránku nových technológií pre rozvoj konštrukčného aspektu poznávacieho procesu.

7 digitálna gramotnosť... Digitálna gramotnosť zahŕňa znalosti, zručnosti a porozumenie potrebné pre primerané, bezpečné a produktívne používanie informácií a digitálnych technológií na učenie sa, poznávania, v zamestnaní a v každodennom živote. Je to súbor schopností: zvoliť si a vedieť použiť vhodnú digitálnu technológiu na nájdenie informácií, ich spracovanie, použitie, šírenie alebo vytvorenie, využívať rôzne digitálne zdroje a efektívne riešiť úlohy v digitálnom prostredí, kriticky vyhodnocovať a analyzovať znalosti získané z digitálnych zdrojov, rozumieť spoločenským dôsledkom (včítane bezpečnosti, ochrany súkromia a etiky), ktoré vznikajú v digitálnej kultúre. 3 Národný program vzdelávania pre materské školy V predchádzajúcich častiach sme predložili argumenty, prečo považujeme za dôležité rozvíjať digitálnu gramotnosť pedagógov materských škôl, a tiež naše chápanie obsahu tohto pojmu. Teraz však stojíme pred neľahkou úlohou navrhnúť, implementovať a overiť postup, ktorý tento cieľ pomôže napĺňať 13. Za významnú príležitosť považujeme spomínaný národný projekt a jeho vzdelávací program pre rozvoj digitálnej gramotnosti, ktorý práve v tomto období vyvíjame a pilotne realizujeme s niekoľkými študijnými skupinami 14 pedagógov z materských škôl. Pripomeňme ešte, že rozsah tohto vzdelávacieho programu je zadaním projektu určený na 48 hodín vzdelávania (okrem práce na záverečnom projekte), z toho 40 hodín vzdelávania prezenčného a 8 hodín dištančného. Na základe vstupných dotazníkov sme spolu s expertnou skupinou projektu pripravili očakávaný profil účastníka vzdelávania, v ktorom sme si uvedomili takéto aspekty: účastníci budú prakticky na 100 ženy, a to prevažne ženy stredného veku, u väčšiny z nich musíme očakávať nízku až veľmi nízku iniciálnu úroveň digitálnej gramotnosti, prakticky u všetkých účastníčok predpokladáme kladnú motiváciu a chuť vzdelávať sa, 13 úmyselne sa vyhýbame slovám:... ktorý tento cieľ naplní... pretože bez najmenšej pochybnosti pôjde o dlhodobý proces, nie o realizáciu jediného vzdelávacieho programu 14 zatiaľ vo vzdelávacích strediskách v Bratislave a Nitre, tento program sa však bude realizovať paralelne na viacerých miestach Slovenska

8 u všetkých účastníčok očakávame preferenciu praktického vzdelávania bez rozsiahlejších systematických a teoretických informácií, s dôrazom na riešenie praktických problémov a aktivít, ktoré sú blízke prostrediu materských škôl. S ohľadom na takto určený profil účastníkov a na základe skúseností z početných predchádzajúcich vzdelávacích aktivít 15 sme sa rozhodli projektovať ciele vzdelávania pedagógov materských škôl v takýchto troch vzdelávacích líniách: Spoznávam digitálne technológie cieľom tejto línie je vybudovať a rozvíjať základné zručnosti práce s počítačom na mieste, teda mimo zručností súvisiacich s využívaním internetu a jeho služieb. Učím sa v digitálnom svete cieľom tejto línie je ďalej rozvinúť svoju základnú počítačovú gramotnosť o prácu s internetom a komunikáciu so svojim okolím. V tomto prípade sme mali na mysli najmä to, aby sa účastník naučil komunikovať s ďalšími pedagógmi MŠ napr. prostredníctvom mailu a rôznych sociálnych sietí a spolu s nimi riešiť odborné problémy, konzultovať a ďalej sa vzdelávať. Pracujem s deťmi cieľom tejto línie je naučiť sa svoju rodiacu digitálnu gramotnosť čo najlepšie integrovať do každodennej práce s deťmi, teda skoro na 100 % so zameraním na didaktiku využívania digitálnych technológií v materskej škole. Vlastné vzdelávanie sme sa rozhodli zostaviť z 12 študijných blokov, pričom každý blok pozostáva zo 4 hodín výučby 16. V pilotnom behu vzdelávania celý program realizujeme počas šiestich vzdelávacích dní, každý vzdelávací deň pozostáva z dvoch študijných blokov. Tabuľka 1 ukazuje, koľko blokov (a teda hodín vzdelávania) prislúcha jednotlivým líniám, čiže jednotlivým všeobecným vzdelávacím cieľom programu. Tabuľka 2 potom ukazuje, aké konkrétne bloky tvoria náplň programu a akým líniám vzdelávania prislúchajú. Upozorňujeme čitateľa, aby si všimol, že výraznú časovú prevahu získala línia venovaná základom didaktiky využívania digitálnych technológií v škôlke. Tabuľka 1 Počty blokov a hodín vzdelávania v jednotlivých líniách Vzdelávacia línia Počet blokov Počet hodín L1 - Spoznávam digitálne technológie 4 16 L2 - Učím sa v digitálnom svete 2 8 L3 - Pracujem s deťmi napr. v rámci projektu Infovek v rokoch 1999 až koncepciu tohto vzdelávacieho programu zostavila expertná rada projektu

9 Tabuľka 2 Aké vzdelávacie bloky tvoria jednotlivé línie L1 Spoznávam digitálne technológie L2 Učím sa v digitálnom svete L3 Pracujem s deťmi L1A. Práca s obrázkami L1B. Práca s textom L1C. Multimédiá L1D. Prezentácie L2A. Práca s internetom L2B. Spoločne na internete L3A. Digitálny fotoaparát L3B. Digitálne hračky L3C. Softvérové prostredia pre deti L3D. Didaktika práce s digitálnymi technológiami L3E. Integrácia digitálnych technológií do prostredia MŠ L3F. Zdravo a bezpečne s digitálnymi technológiami V Tabuľke 3 potom čitateľ vidí nadväznosti jednotlivých vzdelávacích blokov. Zdôrazňujeme, že toto poradie považujeme za dôležité a didakticky opodstatnené. Všimnime si napr., že skoro všetky bloky línie L3 Pracujeme s deťmi tvoria až druhú polovicu vzdelávania. Tabuľka 3 Zoradenie blokov do jednotlivých vzdelávacích dní Vzdelávací deň Línia a blok L1A L1B L2A L3A L1C L1D L3B L3C L3D L2B L3E L3F Práca s obrázkami Práca s textom Práca s internetom Digitálny fotoaparát Multimédiá Prezentácie Digitálne hračky Softvérové prostredia pre deti Didaktika práce s digitálnymi technológiami Spoločne na internete Integrácia digitálnych technológií do prostredia MŠ Zdravo a bezpečne s digitálnymi technológiami Na základe tabuľky 4 si môže čitateľ vytvoriť podrobnejšiu predstavu o cieľoch a zameraní jednotlivých blokov. Tabuľka 4 Vzdelávacie ciele blokov (v poradí, v akom sa realizujú) Blok Vzdelávací cieľ Práca s obrázkami Oboznámiť účastníkov so základmi práce v grafickom editore. Metódou učenia sa robením postupne a prirodzeným spôsobom spoznajú základné nástroje grafického editora. Dozvedia sa, čo je

10 tablet a odskúšajú si prácu s ním. Naučia sa prispôsobiť vzhľad grafického prostredia potrebám aktivity. Spoznajú základné grafické typy súborov, prácu s nimi a účel ich použitia. Práca s textom Oboznámiť účastníkov vzdelávania so základnými a najdôležitejšími nástrojmi textového editora a oboznámiť ich s pravidlami tvorby dokumentov. Účastníci sa naučia vytvoriť jednoduchý dokument, upraviť ho, uložiť, otvoriť, skontrolovať a vytlačiť. Práca s internetom Oboznámiť účastníkov so základnými službami internetu (www, e- mail). Účastníci sa naučia prezerať webové stránky a ukladať z nich texty a obrázky. Naučia sa tiež vyhľadávať na internete pomocou katalógu a podľa požiadaviek. Taktiež sa naučia posielať a prijímať e- maily (jednoduché, aj s prílohou). Účastníci sa stručne oboznámia so zásadami správania sa na internete a rizikami, ktoré so sebou práca na internete prináša. Digitálny fotoaparát Multimédiá Prezentácie Digitálne hračky Uviesť účastníkov do problematiky vytvárania digitálnych fotografií pomocou fotoaparátu. Vysvetliť bežné funkcie digitálneho fotoaparátu, ktoré sú rovnaké (aspoň principiálne) pre všetky druhy neprofesionálnych aparátov. Pomocou diskusií a odporúčaných zásad odhaliť a poukázať na najčastejšie problémy a chyby pri fotení. Sťahovať vytvorené fotografie z fotoaparátu do počítača. Vedieť ich vymazať, premenovať alebo presunúť do ľubovoľného adresára na disku počítača. Stručne a na konkrétnych príkladoch predstaviť skener. Spoločne diskutovať o jeho využití vo výchovnovzdelávacom procese. Naučiť účastníkov vykonávať základné úpravy digitálnych fotografií. Naučiť účastníkov používať základné nástroje pre tvorbu a spracúvanie multimediálnych súborov nástroje na prácu so zvukom, grafický editor ako prostriedok pre vytváranie jednoduchých animácií a video editor na úpravu a tvorbu videa. Používať slúchadlá a mikrofón pri práci so zvukom a digitálny fotoaparát na získanie videozáznamu. Preniesť videosúbory z fotoaparátu či kamery do počítača. Získať v prípade potreby informáciu z multimediálneho zdroja. Ďalej rozvíjať základnú počítačovú gramotnosť organizovanie súborov, práca s ďalšími softvérovými aplikáciami. Získať kompetencie správne vytvárať a využívať prezentačný program. Rozvíjať schopnosť účelne vytvárať prezentácie vytváranie strategických prezentácií, používanie šablón, motívov, práca s obrazom a zvukom a ich použitie v prezentáciách. Zoznámiť sa s rôznymi typmi digitálnych hračiek, ktoré sú vhodné pre materskú školu. Bližšie sa zaoberať programovateľnou hračkou, ktorú možno použiť ako nástroj pre rozvoj logického myslenia detí a ich schopností riešiť problémy. V rámci aktivít hrového charakteru sa naučiť ovládať hračku. Spoznať príklady aktivít s touto hračkou rozvíjajúce konkrétnu zložku kurikula MŠ. Diskutovať o potenciáli a rizikách použitia hračky. Navrhovať úlohy s využitím hračky pre podporu poznávacieho procesu v materskej škole.

11 Softvérové prostredia pre deti Didaktika práce s digitálnymi technológiami Spoločne na internete Integrácia digitálnych technológií do prostredia MŠ Zdravo a bezpečne s digitálnymi technológiami Oboznámiť účastníkov s edukačným softvérom pre deti, ktorý poskytuje mnoho podnetných aktivít a podporuje rozvoj logického myslenia, matematických predstáv a osobnosti dieťaťa. Oboznámiť sa s ukážkami aktivít v rôznych edukačných softvérových prostrediach. Zamýšľať sa nad ich vhodnosťou pre nasadenie do poznávacieho procesu detí. Uvedomiť si, že softvér je tovar a jeho šírenie na iné počítače nie je vždy zadarmo. Spoznať didaktiku práce s digitálnymi hračkami (najmä z bloku L3B Digitálne hračky) a softvérovými prostrediami pre deti (najmä z bloku L3C Softvérové prostredia pre deti) v MŠ. Naučiť sa plánovať a posudzovať rozvoj zručností detí pri používaní týchto digitálnych technológií. Vedieť využívať spomínané technológie vo všetkých tematických okruhoch. Porozumieť úlohe digitálnych technológií v modernom vzdelávaní, poznať ich potenciál pre osobnostný rozvoj dieťaťa predškolského veku a pre vlastné celoživotné vzdelávanie pedagógov MŠ. Dozvedieť sa, čo je sociálna sieť a ako môžeme zapojenie do nej využiť pre svoje vlastné ďalšie vzdelávanie. Používať sociálnu sieť na celoživotné vzdelávanie, komunikáciu a spoluprácu s inými pedagógmi MŠ (vlastnej, aj druhých). Zapojiť sa do on-line komunity učiteliek MŠ. Využívať napr. portál Moderný učiteľ na vyhľadávanie a zverejňovanie informácií o svojej práci. Ďalej rozvíjať svoje kompetencie pre komunikáciu a kolaboráciu. Uvažovať o tom, ako zakomponovať digitálne technológie do triedy, ako vytvoriť počítačový kútik, ako upraviť prostredie škôlky tak, aby podporovalo modernú výchovu a vzdelávanie (malé zmeny, ktoré sú v našich silách). Diskutovať o rôznych scenároch pre prácu s DT a o tom, ako v rôznych situáciách organizovať triedu. Dozvedieť sa o moderných trendoch zo zahraničia v tejto oblasti, získať stručnú informáciu o tom, aké ďalšie DT sú pre naše potreby v MŠ atraktívne (aj keď v tejto chvíli presahujú naše reálne možnosti a aktuálne potreby). Diskutovať a uvažovať o bezpečnosti dieťaťa v digitálnom svete fyzickej (v počítačovom kútiku v MŠ, bezpečnosť prevádzková, ergonómia, psychohygiena...) a duševnej z pohľadu rôznych možných ohrození cez internet a jeho služby. Vedieť, čo robia deti s digitálnymi technológiami doma a vedieť k tomu zaujať hodnotiace stanovisko, poradiť deťom a rodičom. Poznať základné zásady legálnosti používania a šírenia softvéru a digitálnych zdrojov z internetu. Zhrnúť a zhodnotiť celý vzdelávací program. Reflexia a diskusia o ďalších krokoch vo vlastnom vzdelávaní v oblasti digitálnej gramotnosti. Pri pilotnej realizácii vzdelávania starostlivo dbáme aj o dodržiavanie didaktickej zásady primeranosti rozsahu pripomeňme, že každý blok vzdelávania trvá iba štyri hodiny (z toho

12 niekedy iba tri hodiny prezenčne). Tejto časovej dotácii sa musí prispôsobiť aj počet nových pojmov, s ktorými sa účastník stretne, a objem zručností, ktoré ho chceme naučiť. 4 Buratino, zlatý kľúčik a najkrajšie divadlo Spomína si čitateľ, ako Buratíno dostal od korytnačky Tortilly zlatý kľúčik, ktorý pri rybníku kedysi stratil Karabas Barabas? Trvalo skoro pol knihy, kým sme napokon spolu s tatkom Carlom, Malvínou a Pierrrotom zistili, ktoré tajné dvierka kľúčik odomyká a čo je za nimi to najkrajšie divadlo, aké si vieme predstaviť! Také krásne, že všetci v ňom chceli hrať! Sú týmto zlatým kľúčikom od najkrajšieho divadla digitálne technológie? Asi áno. Sú dôležité, sú neodmysliteľnou súčasťou nášho života, dovoľujú nám inak sa učiť a otvárať svet okolo nás. Každé dieťa má právo hrať v najkrajšom divadle a my učitelia mu v tom musíme pomáhať. K tomu však potrebujeme veľa zlatých kľúčikov 17, veľa nástrojov a ciest a medzi nimi celkom určite aj počítače a ďalšie digitálne pomôcky. Nepreceňujme ich význam, ale ani ho nepodceňme. Digitálne technológie nie sú cieľom, nie sú tým divadlom. Sú však dôležitým nástrojom, ako doň vstúpiť a ako v ňom hrať. A celkom na záver: Kde sa nám teda stratil Pinocchio, starší Buratinov brat? Lev Tolstoj si zlatý kľúčik vymyslel. Pinocchiovým cieľom nebola komôrka za tajnými dverami. Keď už ho zunovalo byť bábkou, sľúbil Víle, že sa bude učiť, aby sa stal správnym chlapcom. Takže predsa len akýsi zlatý kľúčik od najkrajšieho divadla, však? Literatúra [1] KABÁTOVÁ, M. KALAŠ, I. MIKOLAJOVÁ, K. PEKÁROVÁ, J.: Digitálny svet. Študijný materiál národného projektu DVUi. ŠPÚ Bratislava, 2009, 40 s. ISBN [2] MORAVČÍK, M. PEKÁROVÁ, J.: Preschoolers and digital technologies: examples from practice. In Proc. of Information and Communication Technology in Education. University of Ostrava, ISBN s [3] MORAVČÍK, M. PEKÁROVÁ, J. KALAŠ, I.: Digital technologies at preschool: class scenarios. In Proc. of 9th WCCE: IFIP World Conference on Computers in Education, ISBN [4] PAPERT, S.: What is Logo? And Who Needs It? In: Logo Philosophy and Implementation. Logo Computer Systems Inc. 1999, 164 p. ISBN Kontaktná adresa 17 a vedieť nimi odomykať

13 prof. RNDr. Ivan Kalaš, PhD. Katedra základov a vyučovania informatiky Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzita Komenského v Bratislave Mlynská dolina, Bratislava kalas@fmph.uniba.sk