TECHNICKÁ UNIVERZITA VO ZVOLENE

Transcription

1 TECHNICKÁ UNIVERZITA VO ZVOLENE FAKULTA EKOLÓGIE A ENVIRONMENTALISTIKY Zhodnotenie účinku vybraných psychotropných látok - psychedelík BAKALÁRSKA PRÁCA PETER KURČÍK 2011

2 TECHNICKÁ UNIVERZITA VO ZVOLENE FAKULTA EKOLÓGIE A ENVIRONMENTALISTIKY Katedra Environmentálneho Inžinierstva Zhodnotenie účinku vybraných psychotropných látok - psychedelík BAKALÁRSKA PRÁCA Peter Kurčík Vedúci diplomovej práce: doc. Ing. Marián Schwarz, CSc. Konzultant diplomovej práce: doc. Ing. Marián Schwarz, CSc. Zvolen 2011

3 Analytický list Autor: Peter Kurčík Názov práce: Zhodnotenie účinku vybraných psychotropných látok psychedelík Jazyk práce: slovenský Typ práce: Bakalárska práca Počet strán: 76 Akademický titul: Bakalár Univerzita: Technická univerzita vo Zvolene Fakulta: Fakulta ekológie a environmentalistiky () Katedra: Katedra environmentálneho inžinierstva (K) Študijný odbor: Environmentálne inžinierstvo Mesto: Zvolen Vedúci DP: doc. Ing. Marián Schwarz, CSc. Konzultanti DP: doc. Ing. Marián Schwarz, CSc. Dátum odovzdania: 06. máj 2011 Dátum obhajoby: 20.júna 2011 Kľúčové slová: Lysohlávka, Holohlavec, Psychadeliká, Halucinogén, Psilocybín, Psilocín, drogová závislosť Kategória Konspekt: Predmetovú kategoriu a podkategóriu vyberte podľa Citovanie práce: Kurčík, Peter: Zhodnotenie účinku vybraných psychotropných látok - psychedelík. Bakalárska práca. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, Fakulta ekológie a environmentalistiky, s. Názov práce v AJ: Evaluation of effects caused by chosen psychotropic drugs psychodelics. Kľúčové slová v AJ: Liberty cap, Psylocibe, Psychedelics, Hallucinogenics, Psilocybin, drug abuse,

4 Abstrakt v SJ Na Slovensku je hojný výskyt viacerých druhov rastlinných drog (halucinogénov, stimulantov, sedatív a afrodiziak ). Medzi halucinogény, ktorých výskyt je pravdepodobne najpočetnejší, sa radia predovšetkým rôzne druhy lysohlávok (Psylocibe), muchotrávok (Amanita), durman obyčajný (Datura Stramonium), šalvia divotvorná (Salvia Divinorum) atď.. Táto práca je zameraná na sprehľadnenie orientácie medzi halucinogénnymi rastlinami. Spracovaním informácií o výskyte, histórii, opise, identifikácii, účinkoch, intoxikáciách a zneužívaní sa zhodnotia možné účinky na zdravie človeka. Cieľom je poukázať na spoločenský význam zneužívania psychedelík, významnosť problému abúzu a podať návrh riešení súčasného stavu a nápravných opatrení. Kľúčové slová: Lysohlávka, Holohlavec, Psychadeliká, Halucinogén, Psilocybín, Psilocín, drogová závislosť Abstrakt v AJ In Slovakia, there is a huge appearance of many species of herbal drugs (hallucinogenic, stimulators, sedatives and aphrodisiacs ). To hallucinogenics belong those, which are mostly occuring, and they are mainly different species of liberty caps (Psylocibe), Amanita, Datura Stramonium, Salvia Divinorum, etc.. This thesis focuses on making clear orientation among hallucinogenic herbs. Doing data processing from research and analyzing their appearance as well as history, description, identification, effects, intoxicity and abuse, it is possible to appraise the effects upon health of human beings. The goal of the thesis is to point at the social importance of abusing psychodelics and the problem of abuse. To offer proposals of ideas to solve cotemporary status and reformative actions. Key words: Liberty cap, Psylocibe, Psychedelics, Hallucinogenics, Psilocybin, drug abuse,

5 Zadanie práce

6 Čestné vyhlásenie Vyhlasujem, že som celú bakalársku prácu vypracoval samostatne s použitím uvedenej odbornej literatúry. Puerto de Mogán, 13. apríla vlastnoručný podpis

7 Poďakovanie Moje poďakovanie patrí všetkým, ale hlavne vedúcemu bakalárskej práce, doc. Ing. Mariánovi Schwarzovi, CSc., doc. za jeho pomoc, cenné rady a pripomienky a neposlednom rade za jeho trpzlivosť. Mojej mame Helene Kurčíkovej za neustálu podporu a umožnenie štúdia na vysokej škole. Raquel Santos a Andrei Schwarz za poskytnutie ubytovania s prístupom na internet. Michaelovi Šatníkovi a Ľubici Turňovej za zapožičanie prenosných počítačov, na ktorých bola táto práca realizovaná a mnohým ďalším za podporu ešte raz ďakujem.

8 Obsah Zoznam obrázkov...9 Zoznam tabuliek...10 Zoznam symbolov a skratiek...11 Slovník termínov...12 Úvod Ciele práce Vymedzenie pojmov Droga Definícia drogy Zneužívanie drog Abúzus Drogová závislosť Spôsoby vstupu drogy do organizmu Súčasný stav rešerš Drogy rozdelenie podľa účinku Halucinogény Psychedeliká Sedatíva Stimulanty Afrodiziaká Zneužívanie psychedelík (Psylocibe sp.) Toxikománia Toxikománia zvierat Toxikománia človeka Holohlavec (Psilocybe) Legislatíva Identifikácia Výskyt Zber Spôsob užitia Účinky pri intoxikácii Chemické zloženie...38

9 4.3.8 Riziká aplikácie Možnosti riešenia problému abúzu Drogová intervencia Drogová prevencia Rozdelenia prevencie Školská drogová prevencia Akútna pomoc Liečba Starostlivosť o užívateľov návykových látok Záver...60 Zoznam použitej literatúry...61 Prílohy...65

10 Zoznam obrázkov Obr. 1 Socha z obdobia 800 rokov pr.n.l...15 Obr. 2 Chemická štruktúra LSD...23 Obr. 3 Holohlavec mexický (psilocybe mexicana)...31 Obr. 4 Holohlavec končistý (psilocybe semilanceata)...33 Obr. 5 Výskyt húb rodu psilocybe vo svete...34 Obr. 6 Potvrdené lokality výskytu holohlavcov na Slovensku...34 Obr. 7 Priebeh intoxikácie psilocybínom a psilocínom...37 Obr. 8 Štruktúrny vzorec psilocybínu...38 Obr. 9 Štruktúrny vzorec psilocínu

11 Zoznam tabuliek Tab. 1 Rozdelenie psychedelík...26 Tab. 2 Zoznam známych druhov húb rodu psilocybe...32 Tab. 3 Návykové látky s vyznačením možnosti vzniku závislostí a tolerancie...41 Tab. 4 Vplyv predčasného ukončenia liečby na prežitie bez relapsu

12 Zoznam symbolov a skratiek CNS Centrálny Nervový Systém ČR Česká Republika EAD European Action on Drugs of european commission/ Európska práca s drogami pri európskej komisii EMCDDA European Monitoring Centre for Drugs and Drugs Addictions / Európske centrum pre drogy a drogové závislosti v Lisabone HIV Human Immunodefficiency Virus, výrus prenášajúci AIDS m.n.m. zápis pre udávanie nadmorskej výšky (meter nad morom) LSD je diethylamid kyseliny lysergovej (LSD-25) NIDA Nacional Instute of Drug Abuse (USA) / Národný inštitút zneužívania drog SR Slovenská Republika TOXNET Národná knižnica pre Medicínu, USA WHO Worlg Health Organization / Svetová zdravotnícka organizácia μ micro, 10-6 ºC Stupeň Celzia je vedľajšia jednotka sústavy SI pre teplotu 11

13 Slovník termínov Abúzus je zneužívanie, nadmerné užívanie (liekov, narkotík). Agitovanosť je typ hyperaktivity so špecifickou charakteristikou: stav bezúčelnej psychomotorickej excitencie, nepokojná aktivita, prechádzanie, uvoľňovanie nervového napätia spojené s úzkosťou, strachom či duševným stresom. Bradykardia je spomalený pulz. Bufotenín je jed vylučovaný žľazami juhoamerickej ropuchy Bufo mirinus. Deprivácia je chronické neuspokojovanie potrieb. Drop out je výraz pre predčasné ukončenie liečby. Eidetický obraz je vidina, ktorú človek vidí so zavretými viečkami. Flashback je psychotická reminiscencia, to je spontánny návrat prežitku pri intoxikácii, ktorý môže trvať niekoľko sekúnd či minút. Fertility je plodnosť. Forsírovaná diuréza je podanie látok, ktoré zvyšujú tvorbu moču vobličkách. Hemodialýza je difúzia malých, stredne veľkých častíc a filtrácie vody z krvi cez polopriepustnú membránu. Hemofiltrácia je odstraňovanie látok s krvi, ktoré sa nedajú odstrániť bežnou dialýzou, cez mimotelový obeh Hemoperfúzia je zachytávanie látok prítomných v krvi na povrchu adsorbentu. Latencia je doba nástupu účinku od požitia účinnej látky. Meskalín je alkaloid izolovaný z mexického kaktusu peyotl (Lophophora williamsi). Muscarín je jed obsiahnutý v muchotrávke červenej. Nauzea je nutkanie dáviť, pocit zvláštnej nevoľnosti, ktorý je spojený so zvýšenou tvorbou slín, slabosťou, odporom k jedlu či až mdlobou, a ktorý často predchádza vracaniu. Námeľ je parazitická huba rastúca na ražných zrnách. Nystagmus je rytmický konjugovaný (združený) kmitavý pohyb očných buliev. Je to očná vada, ktorá spôsobuje nekontrolované, rýchle a trhavé pohyby očí, väčšinou zo strany na stranu, ale niekedy nahor a nadol alebo krúživým pohybom. Plazmaferéza je odstraňovanie látok prítomných v krvnej plazme. 12

14 Psilocybín je prírodná halucinogénna látka (4-fosforyloxy-N,N-dimethyltryptamin) obsiahnutá v psilocybínových hubách (napr. rodu holohlavec psilocybe). Psychóza je duševná choroba charakterizovaná poruchou myslenia a jednania s následnými poruchami štruktúr a celistvosti osobnosti. Rešerš je vyhľadávanie údajov na istú tému k publikovanej literatúre ako aj súhrn či prehľad týchto údajov. Rigidita je aktívne sťahovanie svalstva. Setting je vonkajšie prostredie ovplyvňujúce priebeh intoxikácie. Set je vnútorné rozpoloženie intoxikovaného jedinca. Solvencium je prchavé organické rozpúšťadlo. Svalový tonus je hladké svalová hmota v určitom stupni kontrakcie. Tachykardia je zrýchlený pulz. Trankvilizér je liek odstraňujúci strach a chorobnú úzkosť. 13

15 Úvod Po objavení Nového sveta, španielski misionári spoznali kultovú hubu nazývanú Teonanacatl (boží mäso, mäso bohov). Katolícki misionári viedli kampaň proti "pohanskému modlárstvu" avšak čoskoro zatlačili hubové obrady do ilegality. Duchovným sa podarilo zahnať celý kult omamných húb na štyri storočia. To bol hlavný dôvod, prečo sa botanikom ani antropológom nedarilo objaviť náznaky existencie tohto kultu. Až etnomykológia v polovici 20. storočia (hlavne R.G.Wasson a R. Heim) znovu objavili a zdokumentovali využívanie holohlavcov pri šamanských obradoch stredoamerických indiánov. Podložili teóriu, podľa ktorej je súčasný kult pozostatkom prastarého náboženstva, ktoré vyznávali civilizácie Aztékov a Mayov. Psychoaktívne huby sa vyskytujú aj na území Európy, etnomykológovia sa domnievajú, že tieto druhy mohli byť v minulosti používané k rituálnom. V roku 1958 publikoval švajčiarsky chemik Albert Hofmann vysvetlenie chemickej podstaty posvätných húb a objavenie psychoaktívnej látky (v laboratóriách firmy Sandoz v Bazileji.), ktorú aj pomenoval - psilocybín. A. Hofmann účinnú látku týchto húb nielen určil, ale následne aj synteticky vyrobil. Od tej doby sa prítomnosť psilocínu a psilocybínu dokázala v mnohých druhoch húb v stopovej aj toxickej koncentrácii. V dnešnej dobe sa tieto huby stávajú záujmom prieskumníkov a objaviteľov vnútorného vesmíru a duše, psychotropných experimentátorov a diskotékových tanečníkov. Po nich nasledujú lekári a lekárnici, toxikológovia, prípadne polícia. Archeológovia našli v blízkosti mesta Guatemaly 2200 rokov staré miniatúrne kamenné sošky húb, ďalšie boli objavené v Salvadore, Hondurase a dokonca až v mexických mestách Veracruz a Guerrero. Účel týchto "kamenných húb" nie je úplne jasný, vypovedá o značnom veku a vysokej kultivovanosti používania halucinogénnych húb. Hubový kult bol rozšírený v severozápadnej časti Mexika od 1. st. pr. n. l. až do 3.4. st. n. l., hlavne v oblasti dnešných mexických štátov Colima, Jalisco a Nayarit. Na ich území sa zachovali pohrebné figúrky, ktorým z hlavy vyčnievajú dva zvláštne "rohy". Sošky predstavujú mužských a ženských bohov, ktorí boli spojovaní s používaním húb (obr. 1). 14

16 Obr. 1 Socha z obdobia 800 rokov pr.n.l Prameň: Španieli objavitelia Mexika zistili, že domorodci uctievajú svoje božstvá prostredníctvom rôznych omamných rastlín, ako je peyotl, ololiuqui a teonanacatl. Až v tridsiatych rokoch 20. storočia., sa poznatky o význame halucinogénnych húb v Mexiku začali prehlbovať. Podarilo sa získať prvé dva druhy posvätných húb, ktoré sa používajú aj pri súčasných obradoch. Terénny výskum viedol k objavu ďalších druhov húb, z nich najdôležitejšie sú práve holohlavce. Ukázalo sa, že holohlavce mali významnú úlohu aj v iných kultúrach. Veľmi podobné kamenným sochám z Mexika sú, kamenné sošky húb, objavené na Čukotke (tzv. čukotské petroglyfy), ktoré údajne pochádzajú z 9. storočia pr. n. l. až 13. storočí n. l. Objavujú sa dôkazy o užívaní týchto húb aj v západnej Afrike, Austrálii a Novej Guineji. Holohlavce sa dodnes stále používajú pri šamanských a náboženských rituáloch Masatekov, Činantekov, Čatinov, Majov, Zapotékov a Mixtekov z mexického spolkového štátu Oaxaca, Nahuov a pravdepodobne aj Otomiov z Puebla, a v neposlednom rade Taraskov z Michoacanu. Používanie omamných húb je dnes najrozšírenejšie medzi Masatekmi. Obrady sú väčšinou celonočné seansy, občas zahrnujú aj ozdravujúce rituály. Veľká časť slávnosti je sprevádzaná spievaním modlitieb. Samozrejme v súčasnosti sa rozšírilo aj ich (zne)užívanie v Európe a Amerike a to vďaka ich kozmopolitnému výskytu a halucinogénnym účinkom. ( 15

17 1 Ciele práce Ciele práce vychádzajú zo zadania práce a možno ich rozdeliť na dve časti, ciele rešeršné a ciele praktické. Uvádzame ich v prehľadnej forme v nasledovných bodoch: - Vypracovať literárnu rešerš na problematiku vybraných psychotropných látok psychedelík (vlastnosti, výskyt, metódy stanovenia, zneužívanie, účinky na zdravie a pod.). - Spracovať dostupné údaje o zneužívaní psychedelík (so zameraním na Psyllocibe sp.) vo svete a na Slovensku a zhodnotiť možné účinky na zdravie človeka. - Na vybraných psychedelikách poukázať na spoločenskú významnosť problému abúzu, možnosti riešenia súčasného stavu a navrhnutie nápravného opatrenia. 16

18 2 Vymedzenie pojmov 2.1 Droga Definícia drogy Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje drogu ako akúkoľvek látku (substanciu), ktorá, ak je aplikovaná do živého organizmu, môže pozmeniť jednu alebo viac jeho funkcií. Slovo droga má v slovenčine dva významy: droga (liečivo) usušené alebo inak konzervované rastliny, alebo živočíchy ich časti alebo produkty ich metabolizmu, slúžiace ako liečivo či k podobným účelom, alebo droga ako návyková látka (psychotropná látka, droga) zdraviu škodlivé látky ovplyvňujúce psychiku, spravidla návykové a nelegálne alebo štátom obmedzované. ( Slovo droga je odvodené od holandského slova droog, čo znamená suchý (smäd). Od pôvodného pojmu, v ktorom ďalším vývojom významu slova pod drogou sa rozumela surovina rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, používaná ako liečivo sa dnes vyvinulo toto slovo do významu: omamujúci, dráždivý prostriedok. Podľa I. Bayera si pri pohľade na ampulku Morphinu každý z nižšie uvedených ľudí predstavuje niečo iné: - lekár hovorí, že je to liečebný prostriedok - farmaceut tvrdí, že ide o farmaceutický preparát - podľa chemika ide o soluciu, ktorá obsahuje omamnú látku - právnik hovorí, že je to narkotikum - zákonodarca ho posudzuje ako prostriedok narušujúci zákon - abuzér (človek užívajúci nadmerne drogu) hovorí, že je to kúsok hostiny - závislý jedinec hovorí, že je to životná istota - podľa obchodníka je to iba maličkosť. (Imrich Beseda a kolektív.) Najčastejšie sa pod pojmom droga rozumie psychoaktívna látka a ešte častejšie ide o synonymum pre drogy nezákonné. Kofeín, tabak, alkohol a ďalšie látky, ktoré sú bežne používané bez lekárskeho predpisu, sú v istom slova zmysle tiež drogy, pretože 17

19 sú užívané primárne pre svoj psychoaktívny efekt. ( info.cz/index.php/info/glosar_pojmu/d) Rozdelenie drog podľa rizika vzniku závislosti Z tohto hľadiska je možné drogy rozdeliť do dvoch základných skupín: 1. Drogy mäkké (drogy s akceptovateľným rizikom), medzi ktoré zaraďujeme napr. kávu, tabakové výrobky, produkty s konope a droga číslo jeden v našej spoločnosti - alkohol. 2. Drogy tvrdé (drogy s neakceptovateľným rizikom), kam patria napr. heroín, kokaín, crack a pervitín. Pri týchto druhoch omamných drog je riziko vzniku závislosti jednoznačne vysoké.( Zneužívanie drog Abúzus Z hľadiska oprávnenosti užívania drog (liečiv) možno v medicínsko - právnej rovine hovoriť o troch rovinách kontaktu človeka s látkami takéhoto charakteru: a) úzus - užívanie drog v súlade s oprávnenými záujmami a potrebami jedinca a spoločnosti. Užívanie liečiv či iných návykových látok v primeraných dávkach v súlade s potrebami užívateľa podľa aktuálnych poznatkov zdravotníctva. b) misúzus užívanie drog takým spôsobom, ktorý nie je v súlade s náhľadom medicíny na aktuálne potreby konzumenta. Ide obvykle o prekračovanie terapeutických dávok liečiv, prípadne ich nevhodné laické kombinácie. (Novomeský, F.) c) abúzus zneužívanie drog ich nadmerným používaním do tej miery, že u osôb mladistvých je ohrozené dospievanie i vyzrievanie osobnosti, u osôb dospelých dochádza k nepriaznivému vývoju psychickej i fyzickej výkonnosti aj k manifestácii všetkých ďalších negatívnych javov, pochádzajúcich z abúzu. Abúzus môže viesť k závislosti od drog. Definujeme ho ako situáciu, pri ktorej je daná osoba konfrontovaná s priamymi či nepriamymi negatívnymi (zdravotnými, duševnými a ďalšími) dôsledkami vlastného užívania drog. Abúzus je často príznakom ďalších problémov v osobnom živote, napr. psychických problémov (depresií), absencia stabilného rodinného prostredia, emočnej nestability alebo sociálnej deprivácie. Mladí, ktorí zneužívajú drogy, nie sú vždy schopní nájsť správnu mieru sebakontroly a 18

20 potrebnú rovnováhu medzi experimentovaním s drogami a potenciálnym poškodzovaním samého seba. (Galla, 2005) Drogová závislosť Návyk od drogy je prvým štádiom vzniku závislosti. V niektorých prípadoch sa vyvinie závislosť hneď po prvej účinnej dávke. Drogová závislosť (drug dependence, drug additacion) je chorobný psychický alebo fyzický stav vyplývajúci zo vzájomného pôsobenia medzi živým organizmom a látkou. Je charakterizovaný zmenami chovania, ktoré sú vždy sprevádzané túžbou po opakovanom podaní drogy pre jej účinky, alebo taktiež preto, aby sa zabránilo nepríjemným fyzickým a psychickým ťažkostiam, vyplývajúcich z jej neprítomnosti. Často je spojená s tendenciou zvyšovať dávku. U človeka (ale aj u iných živých organizmov) nie je jednoduché a často ani vhodné oddeliť od seba telesné a duševné príznaky. Napriek tomu sa rozlišuje fyzická (telesná, somatická) závislosť a závislosť psychická (duševná). Závislosť od drogy je strata voľného rozhodovania závislej osoby, ktorá sa dostáva do područia príslušnej drogy. Pri opakovanom podávaní popri závislosti prináša droga so sebou návyk a toleranciu. Vzhľadom k tomu, že prejavy závislosti a ich zdravotné a spoločenské dôsledky sú rozdielne, rozdeľuje sa drogová závislosť na niekoľko typov. Delenia podľa farmakologických účinkov: - morfiový (opiátový) typ - barbiturátovo - alkoholový (liečivá s centrálne tlmivým účinkom) typ - kokaínový typ - cannabisový (kanabisový) typ - amfetamínový typ - kathový typ - halucinogénový typ Okrem týchto existujú závislosti na unikátnych, resp. inhalačných látkach typu kofeínu, nikotínu a na analgetikách.(beseda I. a kolektív.) - solvenciového typu 19

21 Psychická (duševná) závislosť Psychická závislosť ako zmena duševného stavu subjektu následkom opakovaného podávania drogy, charakterizovaná túžbou opäť drogu používať. Vznik tejto závislosti je viazaný na zážitky, ktoré droga konzumentovi poskytuje. (BAKOŠOVÁ M.) Vznik psychickej závislosti je viazaný na prežitie istých pôžitkov - nestačí teda obyčajná pasívna konzumácia drogy, pokiaľ nie je previazaná touto skúsenosťou. Psychická závislosť od drogy je úzko viazaná na špecifické faktory, ktoré sprevádzajú užívanie drogy (spoločnosť, doba, prostredie, forma drogy alebo rituál spojený s jej užitím). Teoreticky, ak je prerušené podávanie drogy, nemali by sa dostavovať žiadne telesné abstinenčné príznaky, prakticky sú však prejavy našej psychiky sprevádzané fyzickými prejavmi - stresom, potením atď., teda klamnými abstinenčnými príznakmi. Netreba zabudnúť, že psychická závislosť je najsilnejším faktorom, ktorý vedie k abúzu. Vzniká väčšinou ako prvá Telesná (fyzická, somatická) závislosť Fyzická závislosť od drogy je stavom organizmu vzniknutým dlhodobejším a častým užívaním drogy (u niektorých drog môže ísť dokonca o krátkodobú konzumáciu trvajúcu niekoľko týždňov, výnimočne aj dní)., keď si organizmus zvykne na to, že musí túto škodlivú látku spracovávať. (BAKOŠOVÁ M.) Somatická závislosť sa prejavuje abstinenčnými príznakmi po prerušení prívodu drogy do organizmu. Ide o celý rad príznakov, ako nevoľnosť, slzenie, potenie, zvýšenie či kolísanie teploty, psychomotorický nepokoj, zmeny krvného tlaku, pulzu, bolesti hlavy, niekedy vyprovokovaný epileptický záchvat a iné. Obvyklý je súčasný výskyt viacerých príznakov. (ŠIMOROVÁ A.) Spôsoby vstupu drogy do organizmu Psychoaktívna látka môže do organizmu vstupovať viacerými cestami. Spôsob jej prieniku do značnej miery ovplyvňuje ďalšie priame účinky v tkanivách a orgánoch jedinca. Inhalácia Vstup drogy do organizmu cestou respiračného traktu. Niektoré drogy sú primárne prispôsobené k fajčeniu, ak sa ich účinné látky nerozkladajú pôsobením 20

22 vysokej teploty (niektoré opiáty, marihuana, hašiš). Pri iných psychoaktívnych látkach predstavuje fajčenie obvykle menej agresívnu náhradnú cestu užívania (vdychovanie výparov heroínu namiesto jeho vpichovania v roztoku). Osobitnou skupinou sú psychoaktívne látky vdychované za studena, vyznačujúce sa vysokým stupňom úniku molekúl látky do ovzdušia prchavé organické rozpúšťadlá (solvenciá). (BAKOŠOVÁ M.) Resorpcia Vstup drogy do organizmu vstrebávaním cez sliznice. Ide obvykle o sliznicu dutiny ústnej alebo zažívacieho traktu za predpokladu, že psychoaktívnu látku nerozkladajú enzýmové systémy slín, či kyslý obsah žalúdka (niektoré druhy opiátov, ojedinele upravený hašiš, niektoré halucinogény). Inou zriedkavou alternatívou je vstrebávanie drogy cez sliznicu pošvy alebo konečníka (kokaín). Pre užívanie kokaínu je predovšetkým významné jeho vstrebávanie cez sliznicu nosa s priamym prienikom drogy cestou vlákien čuchového nervu do mozgu. Osobitným problémom je diskutovaná otázka možnosti prieniku drogy cez neporušenú ľudskú kožu. Aj moderná medicína využíva terapeuticky účinný prienik rôznych farmaceutických prostriedkov cez kožu do krvi a tkanív (masť, gél proti bolesti). Veľmi dobre prenikajú aj halucinogénne látky vrátane LSD. Ideálna je najmä detská koža. (BAKOŠOVÁ M.) Parentálna cesta Ide o injekčný vstup drogy do organizmu. Priama vnútrožilová aplikácia drogy je skôr zriedkavá, keďže vpich si vyžaduje zručnosť a prax. Do žily podá konzumentovi drogu skôr iná osoba. Oveľa častejšia je aplikácia drogy do svalu, na začiatku abstinenčnej krízy aj cez odev. Pri tejto aplikácii drog sa často prenášajú vírusy ťažkých ochorení (žltačka, HIV). Niet miesta na tele, do ktorého by si toxikoman nedokázal injekčne vpraviť drogu (riedke tkanivo v očniciach, prsníky, penis, kĺbové puzdrá).rozhodujúca je akútna potreba drogu aplikovať, nie bolesť. (BAKOŠOVÁ M.) 21

23 3 Súčasný stav rešerš 3.1 Drogy rozdelenie podľa účinku Psychoaktívne drogy sa dajú rozdeliť podľa účinku, ktorý vyvolávajú, na štyri základné skupiny. Percentuálne zastúpenie psychoaktívnych rastlín je zhruba nasledujúce (počte druhov/rodov rastlín): halucinogény (vrátane psychedelík) 80 %, sedatíva (narkotiká) 10 %, stimulanty 7 % a afrodiziaka 3 %. Tieto skupiny sa sčasti prelínajú, nakoľko jedna droga môže mať rôzne účinky. ( Halucinogény Halucinogén je látka, droga, ktorej požitie vyvoláva psychické zmeny. Halucinogény (názov zaviedli v roku 1954 Osmond Smythies a Hoff, v staršej literatúre napr. delirogeny, psychotomimeniká, psychodysleptiká, fantastiká, psychedeliká atď.) spôsobujú poruchy vnímania, cítenia, myslenia, nálady, emócií a vedomia, ovplyvňujú pud sebazáchovy. Na rozdiel od ostatných psychoaktívnych drog, (opiáty a stimulanty), pôsobiace na bežné oblasti mysli, skúsenosti po týchto látkach pripomínajú stav tranzu, meditácie a snov. Účinok spočíva v kvalitatívnej zmene vedomia. Po užití týchto drog dochádza často k výrazným zmenám psychiky, hĺbky a intenzity vnímania. Objavujú sa zrakové a sluchové halucinácie, prejavy depersonalizácie, deformácie času a priestoru. Môže byť prítomná synestézia vnímanie jedného zmyslu druhým (napr. farebné vnímanie zvuku, hmatu, atď.), ale len zriedka dochádza ku pravým halucináciám. Môžu sa dostaviť exaktické prežitky splynutia s prírodou a vesmírom. Halucinogény môžu byť obsiahnuté v rastlinách, hubách, ale môžu byť vyrobené aj synteticky. (KALINA K. a kol.) Halucinogénne drogy K najznámejším predstaviteľom tejto skupiny látok patrí dietylamid kyseliny lysergovej označovaný ako LSD-25. Po jeho objavení a oboznámení sa s jeho účinkami na ľudskú psychiku bol označovaný ako psychický ekvivalent vodíkovej bomby. Po ich požití stúpa výrazne vnímavosť na rôzne podnety z okolia (setting) a súčasne klesá schopnosť koncentrácie a koordinácie týchto podnetov.(beseda I. a kol.) Halucinogénne drogy sú jedna z najviac vedecky skúmaných skupín drog. Do skupiny halucinogénnych drog patrí niekoľko stovák rôznych látok. S halucinogénnymi 22

24 látkami (hlavne s LSD a psilocybínom) sa experimentovalo v rámci psychoterapie k zjednodušeniu a urýchleniu terapeutického procesu u ťažších neuróz, porúch osobnosti, závislostí aj pri psychózach a taktiež pri psychoterapii umierajúcich. Halucinogénne drogy vieme rozdeliť do troch základných skupín: - prírodné halucinogénne drogy rastlinného pôvodu a z húb (napr. meskalín, psilocín, psilocybín atď.) - prírodné halucinogénne drogy živočíšneho pôvodu (napr. bufetenín) - semisyntetické a syntetické (t. j. poloumelé a umelé) halucinogénne drogy (napr. LSD a PCP) (KALINA K. a kol.) LSD Najznámejším halucinogénom v súčasnosti je LSD. Je to polosyntetická látka pripravená z námeľových alkaloidov.(beseda I. a kol.) Slangové výrazy: acid, buttons, mescal, cubes, kyselina, kyselka, papierik Obr. 2 Chemická štruktúra LSD Prameň: ( LSD sa v súčasnej dobe užíva vo forme tripu (malé štvorcové papieriky s potlačou napustené LSD-25) alebo kryštálu. V obidvoch formách sa užívajú per orálne, rozpustením u ústach pod jazykom. Účinná látka je diethylamid kyseliny lysergovej (LSD-25), ktorá musí byť viazaná inou látkou (matricou). Častá je prítomnosť rôznych prímesí (napr. extáza), preto sa často nedá hovoriť o čistom účinku LSD ale o kombinovanom účinku viacerých psychoaktívnych látok. Obsah účinnej látky v jednom tripe sa pohybuje rádovo v desiatkach mikrogramov (50-80 μg), na rozdiel od 23

25 70. rokov, kedy sa obsah účinnej látky pohyboval v stovkách mikrogramov ( μg). (KALINA K. a kol.) Psilocybín Medzi najznámejšie drogy tohto typu patrí psilocybín (z mexickej huby holohlavec mexický Psilocybe mexicana). (Beseda I. a kol.) Psilocybín je psychoaktívna látka obsiahnutá v hubách rodu Psilocybe, Conocybe, Mycena, atď. Holohlavce sa bežne vyskytujú na veľkej časti územia Slovenska (SR) a Českej republiky (ČR). U nás patrí k najrozšírenejším prírodným halucinogénnym látkam (napr. v ČR s ňou má skúsenosť 5 9 % stredoškolákov). Na čiernom trhu sa objavujú sušené časti huby, väčšinou klobúky. Trh s inými drogami má relatívne ustálený charakter, ale to sa nedá povedať o holohlavcoch. Obdobie predaja je viazané sezónou výskytu psychoaktívnych húb. Cena je veľmi kolísavá a z väčšej časti ide skôr o darovanie alebo výmenu, než o predaj. (KALINA K. a kol.) Rozdelenie psilocybínových húb podľa rodov Magické huby - holohlavce (v čestine = lysohlávky), ale aj zvonovce, golierovky, kapucňovky, šupinkovky a iné možno zaradiť medzi psychotropné látky organického pôvodu s halucinogénnymi a euforickými účinkami. Slangové výrazy: magic mushrooms, klobúky, buddha Rody psilocybínových húb, čelaď golierovitých (Strophariaceae) Kapucňovec (Conocybe ) Prilbička (Mycena ) Zvonovec (Panaeolus ) Golierovka (Stropharia ) Holohlavec (Psilocybe ) Motýlovka (Copelandia ) Štítovka (Pluteus ) Šupinovec (Gymnopilus ) Vláknica (Inocybe ) 24

26 Ostatné halucinogény Okrem dvoch vyššie menovaných látok sa na našom území vyskytuje značné množstvo ďalších halucinogénov. Ostatné halucinogény nie sú u nás veľmi rozšírené, čo nie je spôsobené len ťažkosťami s dostupnosťou či zložitosťou prípravy, ale tiež charakterom účinku, či bezpečnostným rizikom s užitím vyšších dávok. Vo svetovej literatúre je opísaných mnoho stoviek rôznych halucinogénnych látok rastlinného a živočíšneho pôvodu, napr. meskalín (nazvaný podľa indiánskeho kmeňa Meskalero, dávka 0,5 g spôsobí zrakové aj zvukové omámenie), iboga, bulbocapnin atď. V uvedenej kategórii najčastejšie dochádza u k abúzu durmanu (Datura stramonium) alebo rulíka zlomocného (Atropa belladona). Vďaka malej možnosti regulovať dávkovanie a nedostatku vedomostí či skúsenosti môžu tieto experimenty viesť k otravám, končiacim aj smrťou. (KALINA K. a kol.) Psychedeliká Slovo psychedelický (z gréckeho psyché, duša, myseľ + delos, manifest, zjavnosť) je vytvorené za účelom ukázania myšlienky, že tieto látky zjavujú skryté, ale reálne aspekty mysle. ( Psychedelická skúsenosť je často spojovaná s drogovou subkultúrou. Tá však tvorí len časť. Psychedelické stavy môže zažiť každý z nás, pomocou jóginských cvičení, meditačných techník, vplyvom hnutia mysle pri veľkom šťastí alebo strese, pri nemoci alebo úraze, alebo pomocou holotropného dýchania pod dohľadom skúseného terapeuta. Slovo psychedelický znamená myseľ zobrazujúci. Tento termín navrhol významný britský psychiater Humpry Osmond po spolupráci s Aldousem Huxleym, spisovateľom. Termín, ktorý by nebol spojovaný s negatívnymi významami, ako napr. označenie psychotomimetický (podobný psychóze), alebo halucinogénny (spôsobujúci halucinácie). Psychedelický stav nie je psychózou, napriek tomu jej môže byť prechodne podobný, a halucinácie môžu byť jednou z mnohých jeho súčastí. ( Takmer všetky psychedeliká sú halucinogény (nedá sa však obrátene povedať, že všetky halucinogény sú psychedeliká). Medzi psychedeliká patria látky syntetického ako aj prírodného pôvodu. Mnoho prírodných psychedelík v minulosti užívali rituálne. 25

27 Tab. 1 Rozdelenie psychedelík 1. LSD syntetická látka, silne psychadelická 2. Meskalin - Peyotl, San Pedro 3. THC - Marihuana a hašiš 4. Psilocybin a psilocin - Psilocybínové huby 5. MDMA, MDA, DOB, DOM - syntetické látky, prírodným ekvivalentom by mohol byť Muškátový orech 6. DMT, PET, DPT a ďalšie rýchle pôsobiace tryptamíny - väčšinou syntetické, DMT obsahujú rastliny z rodu Anadenanthera, Mimosa, Phalaris či Virola. 7. Harmalin, menej harmin - Ayahuasca 8. Ibogain - Iboga 9. Muscimol, kyselina ibotenová - Sóma 10. Salvinorin - Salvia divinorum Prameň: Masters R. E. L., Houstonová J, 2004 Psychedeliká sa delia na desať hlavných skupín, pričom každá látka je v skupine unikátna a nezameniteľná s ostatnými. Väčšinou sa v literatúre uvádza 9 skupín (1-9). Zabúda sa na Šalviu divotvornú (10.), ktorá je zvláštnym a rozhodne väčším psychedelikom ako napríklad Sóma (9.) Sedatíva Sedatívum je druh lieku, ktorý má tlmivý účinok na CNS (centrálny nervový systém). Spôsobuje pokoj, uvoľnenie, zníženie strachu, ospalosť, spomaľuje dýchanie, zhoršenie vnímania a spomalenie reflexov. Sedatíva sú označované aj ako upokojujúce prostriedky, trankvilizéry, antidepresívna alebo prášky na spanie. Na sedatíva s narkotickými účinkami (ópium) vzniká pomerne rýchle výrazná fyzická závislosť, charakterizovaná prejavmi abstinenčného syndrómu opiátového typu (bolestí svalov a kĺbov, potenie, slzenie a hnačka). Na drogy pôsobiace iba sedatívne tak silný návyk nevzniká. Pri predávkovaní môžu spôsobiť stratu vedomia a smrť. 26

28 3.1.4 Stimulanty Stimulanty sú psychoaktívne látky, ktoré vyvolávajú dočasné zlepšenie duševných alebo telesných funkcií, prípadne oboje. Pôsobia stimulačne na CNS. Po ich užití sa dostavuje eufória spolu s ústupom únavy, potreby spánku, chuti k jedlu. Zvyšuje sa predstavivosť, aktivita, ostražitosť, bdelosť a pohyblivosť, zlepšuje sa sebavedomie. Stimulanty sú používané ako liečivá, ale sú tiež zneužívané ako drogy. Stimulačné drogy sú výrazne návykové, vzniká psychická závislosť, ktorá vedie k nutkavej potrebe opakovaného užívania. Na rozdiel od narkotických analgetík (opiátov) sa u stimulačných drog prejavuje menej fyzická závislosť. Po rôzne dlhej dobe nadmerného užívania sa objavuje paranoidný syndróm (úzkosť), prechádzajúci až do toxickej psychózy. Pri predávkovaní dochádza až k chaotickému mysleniu a agitovanosti Afrodiziaká Afrodiziaká sú prostriedky posilňujúce nielen samotný pohlavný pud a umocňujú sexuálne túžby. Očakáva sa od nich taktiež zosilnenie, prehĺbenie a predĺženie samotného erotického zážitku. Dajú sa rozdeliť podľa pôsobenia na fyziologické a psychické. Tieto substancie by mali spĺňať aspoň niektoré z nasledujúcich desiatich požiadaviek. Ideálne afrodiziakum, by malo spĺňať všetky. 1. Zvýšenie sexuálneho vzrušenia stimuláciou nervového systému alebo priamym účinkom na genitál. 2. Všeobecné zlepšenie fertility (plodnosti), u mužov zvýšenie objemu a kvality ejakulátu. 3. Zlepšenie sexuálneho zdravia. 4. Pozitívny vplyv na sexuálnu výkonnosť. 5. Pozitívny vplyv na telesnú výkonnosť. 6. Prekonanie zníženého sexuálneho apetítu nebo frigidity. 7. Podpora činnosti žliaz s vnútornou sekréciou. 8. Zvýšenie sexuálneho vedomia. 9. Odblokovanie zábran. 10. Predĺžením erotického zážitku zabránením predčasnej ejakulácie. 27

29 4 Zneužívanie psychedelík (Psylocibe sp.) Psychedeliká sú látky ovplyvňujúce spirituálne centrá svojich konzumentov, zmeny obrazového, sluchového, hmatového, čuchového, chuťového a kinestetického (pohybového) vnímania. Vyvolávajú zmeny prežívania času a priestoru, halucinácie, živé obrazy (eidetické obrazy), Intoxikovaný môže pociťovať podstatne zvýšenú farebnú citlivosť, náhle a časté zmeny nálad. Prežíva zvýšenú ovplyvniteľnosť, zosilnenie spomienok a pamäť, odosobnenie a rozplynutie ega, povedomie vnútorných orgánov a telesných procesov, rozšírené vnímanie jemných jazykových rozdielov, zvýšenú citlivosť na neverbálne podnety, pocit schopnosti komunikovať pomocou mimiky a reči tela, často využíva telepatickú komunikáciu, pocity súcitu, primitivizácie, a zosilnenie psychodynamických procesov. Ďalej vytvárajú zjavnú obnaženosť psychodynamických procesov, ktorá je dôkozom vzájomnej interakcie medzi predstavivosťou, citom a vnímaním. Častý je záujem o filozofické, kozmologické a náboženské otázky. To všetko sa odohráva medzi hranicami krajnej úzkosti až po krajnú rozkoš. Nejde o jediné účinky psychedelík, ale mali by poskytnúť dostatočnú predstavu o ich sile a rozsahu prežitkov intoxikovaných. Užívateľovi väčšinou umožňujú iný pohľad na svet, ako aj na seba, než je klasický pohľad skrz svoje ego. Vzhľadom k tomu, že pôsobia mentálne, nedá sa presne špecifikovať ich účinok. Charakterizoval ich Andrew Weil ako "neobvykle aktívne placebo", čím mal na mysli to, že konzumentova reakcia veľmi závisí od jeho očakávaní a momentálneho fyzického a psychického stavu. Keď sa opýtali jedného z prvých experimentátorov s LSD "aké sú vedľajšie účinky LSD", veľmi otvorene odpovedal, že "LSD nemá iné než vedľajšie účinky". Toto tvrdenie by sa dalo konštatovať o väčšine psychedelík. 4.1 Toxikománia Pod pojmom toxikománia označuje väčšina odborníkov stav chorobnej závislosti od opakovaného podávania centrálne pôsobiacej euforizujúcej látky.(beseda I. a kol.) Toxikománia predstavuje chorobné nutkavosť po opakovanom prísune centrálne účinných látok, vzbudzujúcich pocity subjektívne príjemné či už tlmivým, alebo budivým spôsobom v CNS. Ide o jav historicky známy (napr. fajčenie ópia, hašišu, 28

30 žuvanie listov koky). Psychické a somatické zmeny vyvolané chronickým abúzom môžu viesť až k rozpadu osobnosti a k fyzickému zrúteniu. Toxikománia je charakterizovaná: 1.) Premáhajúcim prianím či potrebou pokračovať v užívaní drogy a získavať ju akýmikoľvek prostriedkami. 2.) Tendenciou zvyšovať dávky. 3.) Psychickou a niekedy aj fyziologickou závislosťou na účinkoch drogy. ( Toxikománia zvierat Človek nie je zďaleka jediný tvor, ktorý má sklony k abúzu psychoaktívnych látok. Taktiež niektoré ostatné živočíšne druhy majú k tomuto počínaniu sklony. O medveďoch a opiciach sa tvrdí, že radi maškrtia, ale okrem toho sa s obľubou tiež napijú alkoholického nápoja. Hmyz rovnako saje rád alkoholicky skvasené ovocné šťavy. Mnohé cicavce požierajú narkotické rastliny. Takáto toxikománia bola pozorovaná u koní, hovädzieho dobytka aj oviec na rozsiahlych severoamerických prériách (štáty Nebraska, Wyoming, Texas, Nové Mexiko ai.), kde rastie opojná rastlina zvaná "Loto" (rattle-bag weed, weoolly-loco, crazy-weed). Je to kozinec najmäkší (Astragalus mollissimus). Túto rastlinu domáce zvieratá s obľubou vyhľadávajú a spásajú. Po jej užití u nich vznikajú halucinácie a ilúzie, ktoré sa prejavujú napríklad tým, že nepatrné predmety preskakujú veľkými skokmi, sú ľakavé a pod. Tieto stavy (locoismus) trvajú mesiace a končia spravidla vyčerpaním a smrťou. Je zaujímavé, že jediné toxikomanické zviera môže strhnúť celé stádo, najmä mladších zvierat. Korene kríku Tabernanthe iboga, pôsobiaceho v nízkych dávkach stimulačne a vo vyšších halucinogénne, sú vyhľadávané gorilami, divokými sviňami a dikobrazmi, ich chovanie sa po jej užití dramaticky mení. ( Takmer na každom z omamne voňajúcich kvetov je možné nájsť čmeliaky so zaborenými sosákmi. Tieto čmeliaky trávia svoje posledné dni (ani na noc neodlietajú do hniezda). Keď sa niektorého zľahka dotkneme, nenechá sa vyrušovať vo svojej blaženosti. 29

31 Mačky s pôžitkom obžierajú a obtierajú sa o rastliny rodu Cannabis. Taktiež srny, jelene, slimáky aj psi a mnohé iné druhy zvierat s obľubou žerú rastliny ako aj produkty obsahujúce THC. Na území SR často ovce na pastvinách požierajú aj huby rodu psilocybe. Spoločná črta týchto prípadov je zjavné vyhľadávanie opojenia, a to aj v prípadoch, keď dochádza k priamemu existenčnému ohrozeniu. Slasť preváži všetky riziká. Ďalšia zhodná črta je návyk na psychoaktívne látky. Obzvlášť výrazné je to hlavne u hmyzu Toxikománia človeka Toxikoman, týmto pojmom označujeme osobu, ktorá neoprávnene užíva (zneužíva) návykové látky a nie je schopná sa ich užívania natrvalo zbaviť (medicína toleruje riadené užívanie drog len z liečebných dôvodov a pod dohľadom lekárov). Inými slovami, osoba sa zmenou hodnotového systému, ktorá je celým životom závislá od prijímania drogy. Droga je neoddeliteľnou súčasťou jeho života. ( Zneužívanie psychedelík človekom Pri užívaní psychedelík je dôležitý aktuálny duševný stav set a okolnosti, t. j. ako užívateľ vníma miesto a osoby okolo setting. Pokiaľ sú set aj setting dobré, je výrazne vyššia pravdepodobnosť, že aj intoxikácia prebehne priaznivo. Pokiaľ sú okolnosti nepriaznivé, intoxikácia tomu odpovedá. Nepriaznivému zážitku sa hovorí bad trip.(marečková, 2007) Teda intoxikácia, sprevádzaná mučivými obrazmi, úzkosťou, nepríjemnými až paranoidnými predstavami, potením, hnačkou, zvracaním, diskoordináciou pohybov atď. Najčastejšou príčinou intoxikácie hubami rodu psilocybe je ich zneužívanie ako halucinogénov, náhodná otrava je sporadická. ( 4.2 Holohlavec (Psilocybe) Rod holohlavec patrí spolu s golierovkami (Stropharia) do čeľadi golierovitých (Strophariaceae). Za vlhka má väčšina druhov holohlavcov slizký, tmavo hnedý klobúk, ktorý pri schnutí bledne do žltkastej hnedej farby. Lupene sú väčšinou tmavo hnedé s 30

32 bielymi čepeľami, krátke zbiehavé až prirastené. Dnes sa počet uznávaných druhov približuje až číslu 180 (po zmenách prevedených niektorými mykológmi v taxonómii a zaradení väčšiny druhov rodu Stropharia či Hypholoma do rodu Psilocybe), pričom počet aktívnych druhov sa pohybuje okolo osemdesiatich. Obr. 3 Holohlavec mexický (psilocybe mexicana) Prameň: Dostupnosť tejto huby je pomerne ľahká, vďaka jednoduchému zberu a sušeniu. Množstvo aktívnej látky v hube nemôžeme odhadnúť, čo so sebou prináša veľké riziko spojené s kontrolou intoxikácie. Holohlavce možno označiť za príležitostnú (sezónnu) doplnkovú drogu, inak je jej užívanie úzko viazané na špecifické subkultúrne skupiny. (KALINA K. a kol.) 31

33 Tab. 2 Zoznam známych druhov húb rodu psilocybe Latinský názov Latinský názov Psilocybe acutissima Psilocybe fimetaria Psilocybe aerugineomaculans Psilocybe hoogshagenii Psilocybe aeruginosa Psilocybe liniformans Psilocybe arcana Psilocybe mairei Psilocybe atrobrunnea Psilocybe mexicana Psilocybe atrorufa Psilocybe mexicana var. brevispora Psilocybe australiana Psilocybe moelleri Psilocybe aztecorum Psilocybe montana Psilocybe azurescens Psilocybe moravica Psilocybe baeocystis Psilocybe muliericula Psilocybe bohemica Psilocybe pelliculosa Psilocybe brasiliensis Psilocybe pseudocyanea Psilocybe caerulea Psilocybe pugetensis Psilocybe caerulescens Psilocybe rhododendronensis Psilocybe caerulescens var. mazatecorum Psilocybe semilanceata Psilocybe caerulipes Psilocybe semilanceata var. microspora Psilocybe caerulipes var. gastonii Psilocybe semilanceata var. obtusa Psilocybe caesioannulata Psilocybe semperviva Psilocybe callosa Psilocybe serbica Psilocybe coprinifacies Psilocybe silvatica Psilocybe cubensis Psilocybe squamosa Psilocybe cubensis var. caerulescens Psilocybe strictipes Psilocybe cyanescens Psilocybe stuntzii Psilocybe cyanofibrillosa Psilocybe subaeruginascens Psilocybe eucalypta Psilocybe subaeruginosa 32

34 Latinský názov Latinský názov Psilocybe subfimetaria Psilocybe wassoniorum Psilocybe tasmaniana Psilocybe weilii Psilocybe turficola Psilocybe yungensis Psilocybe wassonii Psilocybe zapotecorum Prameň: Legislatíva Na základe princípu čo nie je zakázané, je povolené, sa dá konštatovať: Zbieranie a následné prechovávanie húb lysohlávok nie je na Slovensku trestným činom. Pre trestnosť akéhokoľvek konania súvisiaceho s drogami sa vyžaduje, aby bola daná látka zaradená do I., II. alebo III. skupiny na zozname omamných látok a psychotropných látok (Zákon 139/1998 Z.z., o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch) Holohlavce túto základnú podmienku nespĺňajú, pretože na uvedenom zozname nie sú výslovne uvedené. Na tomto zozname sú uvedené len účinné látky týchto húb psilocybín a psilocín, ktoré by mali byť obsiahnuté v inej než organickej podobe, (napr. v tabletkách). ( Identifikácia Obr. 4 Holohlavec končistý (psilocybe semilanceata) Identifikačným znakom (nie veľmi spoľahlivým, ale často uvádzaným) je modranie. Niektoré holohlavce sú už v čerstvom stave charakteristicky zafarbené do modra (pôsobenie slnečného žiarenia a dažďu), u väčšiny holohlavcov však toto 33

35 charakteristické zafarbenie vznikne, až keď sa plodnice potlačia alebo natrhnú, v týchto miestach sa potom zafarbia do modra (po minútach), alebo farba klobúka je nažltlá ba až zelenomodrá (Obr. 4). ( Výskyt V určitých ročných obdobiach sa bežne vyskytujú vo voľnej prírode, predovšetkým v miernych pásmach Európy a Ameriky. (Príloha L) Obr. 5 Výskyt húb rodu psilocybe vo svete Prameň: Výskyt na Slovensku Obr. 6 Potvrdené lokality výskytu holohlavcov na Slovensku Prameň: 34

36 4.2.4 Zber Spôsob zberu Pri zbere je na mieste odtrhnúť hubu aj s nohou (nielen klobúk), ale ponechať podhubie. Všetky druhy húb je potrebné zbierať papierových tašiek (nie igelitové obaly), košíkov, prípade iných priedušných obalov. Huby musia dýchať, inak sa rýchlo kazia (sparia sa). Taktiež je treba dávať pozor, aby sa nepolámali. Inak dochádza okamžite k oxidácii s účinnými látkami.( Predpoklady pre rast Obdobie výskytu začína väčšinou koncom mesiaca augusta a trvá do konca novembra. Ideálne podnebie pre rast je vlhké (výdatná ranná rosa, dážď), tieň, teplota vzduchu medzi 0-10 ºC a nadmorská výška približne 1000 m n. m. (Rastú na najrôznejších podkladoch, napr. lesnej pôde, trávnatých plochách, truse, machu, či hnijúcom dreve). ( Spôsob užitia Veľmi často sa tieto huby užívajú surové či usušené. Inokedy sa rozomelú a z drte sa pripravuje odvar. Inou možnosťou je pridávanie huby do polievok a iných jedál a nápojov (čaje). Pri tepelnej úprave dochádza ku značným stratám účinných látok (psilocybín a psilocín). V niektorých prípadoch sa dokonca fajčia usušené huby - o efekte tejto aplikácie sa však dá pochybovať. ( Užíva sa perorálne. Niekedy pre zmiernenie (potlačenie) nepríjemnej chuti bývajú máčané v mede.(kalina K. a kol.) Účinky pri intoxikácii Neurobiologické mechanizmy účinku halucinogénnych látok v mozgu súvisia s ich vplyvom na špecifické receptory. S väzbou na tieto pôsobia ako agonisti a antagonisti serotonínu a dopamínu. (KALINA K. a kol.) Dávka nutná k vyvolaniu toxického účinku sa pohybuje okolo 4 mg účinnej látky pre priemerného človeka 70 kg. Obvyklá dávka používaná pri ľudskom abúze sa pohybuje medzi 6 až 12 mg účinných zložiek, (t. j. 1-2 gramy sušených húb). ( 35

37 Príznaky intoxikácie psilocybínovými hubami sú podobné intoxikáciám inými halucinogénnymi látkami ako sú meskalín, lysergamid či LSD (Znaky intoxikácie v prílohe C-I). Latencia alkaloidov psilocybínových húb, závisí od spôsobu ich užitia a vnímavosti intoxikovaného. Ak sú huby dobre rozžuté a ponechané dlhšiu dobu v ústach, objavujú sa prvé príznaky asi po 10 minútach. Prehltnuté huby spôsobujú dlhšiu latenciu (40-60 minút) a zároveň aj zhruba polovičnú účinnosť vďaka preniknutiu len polovice účinných látok žalúdočnou a črevnou stenou. ( Pri nižších dávkach je charakteristický výskyt ilúzií a pseudohalucinácií.vyššie dávky psilocybe môžu navodiť intenzívny halucinogénny stav bez možnosti ovplyvnenia vôľou, čo môže viesť ku výskytu tzv bad tripu. Vysoké dávky môžu spôsobiť výraznejšie poruchy myslenia, vzťahovačnosť až paranoju sprevádzanú poruchami pamäti, úsudku a pozornosti. (KALINA K. a kol.) Nástup býva sprevádzaný pocitmi mierneho chvenia, neschopnosti ovládať pohyby, niekedy pocitmi závrate či nevoľnosti (výnimočne k zvracaniu). Po krátkej dobe však dochádza k ústupu týchto príznakov. Telesné príznaky sú spojené s miernou triaškou, nepokojom a malátnosťou spojenou so zívaním (často bez ospalosti), sprevádzané zvýšeným tlakom, telesnou teplotou a tepom. (KALINA K. a kol.) Častými prejavmi sú tiež nauzea, zimnica a slabosť (chvenie) v nohách. Tieto pocity majú väčšinou krátke trvanie a sú behom 30 minút vystriedané celkovým telesným uvoľnením. Psychickými príznakmi sú deformácie vnímania objektívnej reality, neskôr plynule prechádzajúce na poruchy vnímania časových a priestorových súvislostí, deformácie tvárí a osôb, všetky farby naberajú teplé pastelové odtiene, kaleidoskopický efekt, ďalej sú prítomné zmeny nálad, stav eufórie, pocit šťastia, porozumenia alebo zjednotenia s vyššou podstatou (môžu byť vnímané ako mystické zážitky), len výnimočne depresie a podráždenosť (toto do značnej miery závisí od psychického stavu predchádzajúceho aplikácii). 36

38 Obr. 7 Priebeh intoxikácie psilocybínom a psilocínom Prameň: Otrava psilocybínom a psilocínom, trvá (s výraznými prejavmi) väčšinou 5-6 hodín (Obr. 7) a je príčinou už uvedených zrakových halucinácií, psychózy spojenej s depersonalizáciou, porúch vnímania času, smeru a vzdialenosti. Spolu s halucináciami vznikajú falošné predstavy, intoxikovaný je vystavený nepremysleným rozhodnutiam, ktoré môžu byť príčinou nehôd a úrazov. Intoxikácia sa dá náhle ukončiť (napr. barbiturátmi či neuroleptikami, použije sa diazepam a chlorpromazin k útlmu excitácie a halucinácií). Akútna toxicita húb je pomerne nízka, smrteľná dávka psilocybínu pre priemerne vážiaceho človeka 70 kg je asi 17 gramov účinnej látky (obsiahnutých v približne 2,8 kg húb, avšak holohlavce obsahujú v grame sušiny priemerne 6 mg psilocybínu a 3 mg psilocínu, ktorý má 1,4 krát silnejšie účinky, takže smrteľná dávka je asi 1,7 kg húb). Najväčšie nebezpečenstvo psilocybínových húb spočíva v riziku neuvážených rozhodnutí, ktoré môžu byť príčinou rôznych zranení až smrti. Psilocín reaguje ako čiastkový agonista na serotonergický receptor 5-HT1A a 5-HT2A. (Borowiak K.S.) Vollenweider poukázal na ľudských dobrovoľníkoch, že psychotomimetické efekty psilocínu môžu byť blokované dávkou 5-HT2A antagonistom ketanserínom a risperidonom (Vollenweider F.X.) Receptor 5-HT2A je schopný spustiť kŕče koronárnej artérie vedúce k nepriamemu poškodeniu myokardu. (Kaumann A.J.) Okrem iného, psilocín spúšťa sympathomimetické efekty sprostredkované rôznymi dopaminergickými a adrenergickými receptormi.(ghuran A.) Je známe, že aktivovanie adrenergických receptorov môže viesť k poruchám myokardu. (Cano-Martinez A.) Celkový priebeh intoxikácie je veľmi nepredvídateľný a okrem vplyvu samotnej látky sa na charaktere stavu podieľa celkové nastavenie - set (očakávania, únava atď.) a setting (prostredie v ktorom sa účinná látka užije). 37

39 4.2.7 Chemické zloženie Hlavnými účinnými zložkami týchto húb sú indolové alkaloidy psilocybín (Obr. 8) a psilocín (Obr. 9), v menšej miere tiež baeocystín a norbaeocystín. ( ml#u) Tieto látky pôsobia priamo v CNS cez serotonínové receptory a vyvolávajú halucinácie.( Obr. 8 Štruktúrny vzorec psilocybínu Obr. 9 Štruktúrny vzorec psilocínu Táto huba obsahuje psilocybín (4-phosphoryloxy-N,N-dimethyltryptamine), ktorý je premenený na farmaceuticky aktívnu zložku psilocín (4-hydroxy-N,Ndimethyltryptamine) chemickým zbavením fosforu (defosforiláciou). (Horita A.) Psilocybín a psilocín sú odvodené látky od tryptamínu, produktu dekarboxylacie tryptofánu, obsahujúceho indolové jadro. Obidva uvedené alkaloidy sú po chemickej stránke príbuzné neuromediátoru CNS serotonínu, alkaloidom rezerpínu (prítomnému v početnej skupine rastlín rodu Rauwolfia) a harmánu (izolovaného z Peganum harmala) a taktiež známej halucinogénnej droge LSD. Psilocybín je pomerne stály jeho množstvo sa príliš nemení ani pri sušení, ani pri ďalšom skladovaní. Psilocín je nepomerne viac labilný než psilocybín (ľahko oxiduje a potom sa rozpadá), čo do účinku je ale psilocín oproti psilocybínu asi 1,4krát silnejší. Toxicita psilocínu je pomerne nízka, pri potkanoch, podaním ústne LD50 to je 280 mg/kg. U zajacoch, ktorým bola látka podaná intravaskulárne (podané injekčne), psilocybín LD50 je približne 12.5 mg/kg. Obsah psilocybínu pri psychotropných hríboch sa pomerne líši (približne 0.5 2% čistá hmotnosť) a závisí od druhu, podmienok rastu, sušenia a veľkosti húb. (Borowiak K.S.), zatiaľ čo psilocín sa vyskytuje len v stopovom množstve. Aktívna dávka psilocybínu pre človeka o hmotnosti 70kg pri podaní perorálne je 10 mg (a teda psilocínu asi 6 mg). Z organizmu je vylúčený psilocybín behom 8 hodín 38

40 na % (moč asi 65 %, stolicou asi %). Zvyšok sa ukladá v tukovom tkanive, a postupne sa vylučuje behom ďalšieho týždňa. Asi 25 % psilocybínu sa vylučuje močom vo forme psilocínu. Pokiaľ sa táto syntéza vykonáva, pripravuje sa väčšinou psilocybín (kvôli väčšej stálosti). Tieto dva alkaloidy je možné tiež získať jednoduchou extrakciou. Z chemického výskumu vyplýva, že psilocybín a psilocín sú prítomné aj v ďalších druhoch húb. ( Testovanie prítomnosti psilocybínu a psilocínu Test na princípe papierovej chromatografie. Vzorku huby usušíme, rozomelieme a polhodinovým pretrepávaním vytrepeme do malého množstva studeného metanolu. Keď sa pevné častice z rozdrvených húb v metanole usadia, nanesieme na papier tekutinu z vrchu takým spôsobom, aby oblasť škvrny nepresiahla 2 mm. Potom na nanesenú vrstvu necháme po dobu asi 2 hodín pôsobiť butanol nasýtený vodou. Čelo rozpúšťadla by vo vzdialenosti 7-8 cm od nanesenej škvrny malo obsahovať psilocín a psilocybín. Po vysušení papiera toto čelo postriekame nasýteným alkoholickým roztokom p-dimetylaminobenzaldehydu a potom ešte jednomolárnou kyselinou chlorovodíkovou a papier vysušíme. Pokiaľ sa objaví červenkastá farba, je psilocybín prítomný. Prítomnosť psilocínu prezradzuje modrofialová zóna. ( Efektívna analyticko- izolačná metóda bola zhotovená pre biologicky aktívne tryftamíny a to použitím plynového chromatografického systému na základe počítačom riadenej kvapalnej vzorky. Metóda separácie zahŕňa nový výkonný postup extrakcie, optimalizovane naprogramovanej pre vysoko výkonné chromatografické kvapalné oddeľovanie, identifikáciu detekciou diódového pola, spektrometrickú a elektrochemickú skúšku. Identifikácia indolových alkaloidov bola potvrdená tenkou vrstvou, plynovou chromatografiou a hromadnou spektrometriou. Táto metóda bola použitá pri analýze a izolovaní psychotropných látok v extraktoch halucinogénnych húb rodu Psilocybe, Inocybe a Amanita a z extraktov podhubia druhu Psylocibe bohemia. (Wurst M.) Riziká aplikácie Nebezpečenstvo užívania halucinogénov spočíva v možnosti poškodzovania duševného i telesného zdravia (epilepsia, rakovina, teratogénny efekt). Pri užívaní 39

41 halucinogénov vždy hrozí nebezpečenstvo samovražedných pokusov, preto intoxikovaného nemožno nechať osamote. (Besada a kol.) Huby rodu psilocybe nie sú vhodné pre ľudí, ktorí sa snažia uniknúť pred svojimi problémami do sveta halucinácií. Psilocín a psilocybín spúšťajú mechanizmy rozširujúce vedomie človeka a ten potom uvidí sám seba z iného pohľadu a to nemusí byť len pekné, môže to byť aj dosť drsná skúsenosť. Hlavným zdravotným rizikom spojeným s užívaním týchto húb, rovnako ako ďalších psychotropných látkach, je prejavenie sa doposiaľ latentných psychických chorôb (chorôb, pre ktoré má jedinec dispozície a ktoré zatiaľ ešte neprepukli (napr. schizofrénia). ( Riziká vieme rozdeliť na bezprostredné (intoxikácia) a riziká dlhodobého užívania (abúzus) Bezprostredné riziká U zvlášť vnímavých jedincov už prvý kontakt s halucinogénom môže vyvolať trvalé psychické poruchy. (Beseda a kol.) Užitie (intoxikácia) holohlavcov môže viesť k pocitom nepohody, úzkosti, strachu, či paniky (tzv. bad trip ). Užívateľ môže získať pocit, že navodený stav trvá nekonečne dlho a normálne vnímanie sa mu už nevráti. V prípade užitia vyšších dávok sa môžu prechodne objaviť výraznejšie poruchy myšlienkových procesov, pocity odosobnenia alebo silných halucinácií bez možnosti ich ovplyvnenia, ktoré môžu vyvolať nepríjemný pocit straty kontroly, zmätku alebo paranoje. Prechodne sa tiež môže vyskytnúť zimnica alebo nevoľnosť. Väčšina rizík vyplýva z nesprávneho výberu settingu a setu, v ktorom danú látku užije. Tieto skutočnosti priamo a v najväčšej miere ovplyvňujú priebeh zážitku. V prípade holohlavcov existuje (i keď malá) možnosť predávkovania alebo ich zámeny za iné jedovaté druhy (pri LSD je možnosť predávkovania prakticky vylúčená). Riziko pri užití látky neskúsenými konzumentmi predstavujú unáhlené rozhodnutia v dôsledku halucinácií a falošných predstáv, ktoré môžu viesť k rôznym úrazom alebo nehodám. Vo všeobecnosti platí, že psilocybe a LSD patria k najmenej predvídateľným drogám a konzument by mal disponovať istou mentálnou zrelosťou a stabilitou, aby stav zvládol bez väčších problémov a ohrozenia vlastného zdravia. ( 40

42 Kombinácia s inými drogami Účinky psilocybínu môžu byť ešte zvýraznené (až zdvojnásobené) niektorými inhibítormi MAO (enzýmu monoaminooxidázy - napr. harminom a harmalinom). Kombinácia s marihuanou zvyšuje vizualizácie a poruchy vnímania, spôsobuje však aj ukončenie tripu, preto pokiaľ sa používa táto kombinácia, tak sa marihuana užíva až ku koncu, keď posilňuje už vymierajúce efekty. ( Je mimoriadne nebezpečné kombinovať psychedeliká s akýmikoľvek inými psychotropnými látkami, hlavne s alkoholom. Po prvé sa nimi potenciujú všeobecne nevypočítateľné psychické dopady psychedelík, po druhé sa významne zvyšuje záťaž pečene a obličiek Riziká dlhodobého užívania Jedným z kritérií rozdelenia návykových látok, (okrem delenia podľa farmakologických účinkov), je delenie podľa ich schopnosti vyvolávať psychickú závislosť, toleranciu a fyzickú závislosť (pozri tab 3). Medzi látky, ktoré vyvolávajú predovšetkým psychickou závislosť patria kokaín, marihuana, amfetamíny, LSD a ďalšie halucinogény. Psychickú aj fyzickú závislosť vyvolávajú hlavne opiáty, barbituráty, alkohol a i. Vznik tolerancie nebýva rovnako silný u návykových látok: veľmi malú toleranciu navodzuje napríklad kokaín. Tab. 3 Návykové látky s vyznačením možnosti vzniku závislostí a tolerancie. Opiáty Barbituráty Alkohol Amfetanímy Kokaín LSD (aj psilocybe) Meskalín Marihuana Fyzická Psychická závislosť závislosť Látky s tlmivým účinkom na CNS Stimulanty Halucinogény Vznik tolerancie označenie Prameň: 41 význam žiadna slabá mierna Vysoká Silná

43 Riziká dlhodobého užívania psilocybe (alebo aj jednorazového užitia veľkej dávky) vieme rozdeliť na riziko fyziologického poškodenia tela a riziko psychického poškodenia Fyziologické riziko Fyziologické riziko spočíva v možnosti nevratného poškodenia niektorých telesných orgánov, predovšetkým obličiek a pečene (muchotrávky obsahujú ďalšie toxické látky, čo znásobuje riziko). V prípadoch dlhodobého užívania LSD sa poškodenie zdravia na fyzickej úrovni nepotvrdilo. ( U ľudí s vrodenými kardiovaskulárnymi ochoreniami môže dôjsť ku komplikáciám, spôsobenými veľkými výkyvmi tlaku krvi a zrýchlenej srdečnej činnosti. (KALINA K. a kol.) Toto riziko rastie geometrickým radom pri užívaní holohlavcov v kombinácii s alkoholom Riziko psychického poškodenia Značné psychologické riziko predstavuje neznáme množstvo aktívnej látky v substancii, to môže spôsobiť neočakávaný účinok. Dlhodobé užívanie psilocybe alebo LSD však môže viesť k oslabeniu duševnej rovnováhy, čo za určitých okolností môže prejsť do psychotickej roviny (dezorientácia, depresia, poruchy myslenia a pod.). U niektorých predisponovaných jedincov môžu stavy vyvolané týmito drogami spustiť vážnejšie psychické ochorenia (schizofrénia, maniodepresívne stavy), pričom riziko tu existuje už pri užití jednej dávky. Výnimočne sa aj po dlhšej dobe (týždne alebo mesiace) sa môže objaviť psychotická reminiscencia (tzv. flashback ). ( Najväčšie riziko je vo vzniku psychotického ochorenia a to aj pri prvom užití, v prípade latentného ochorenia užívateľa. (BOUCHNEROVÁ Z.) Väčšina popísaných stavov postupne ustupuje s odznievajúcou intoxikáciou. V prípade dlhšieho priebehu je nutné kontaktovať lekára, najlepšie psychiatra Vznik závislosti Psilocybín u človeka nevyvoláva závislosť tak, ako je známe u iných drog. Znamená to že preň neexistuje tzv. syndróm odňatia drogy. U náruživých abuzérov ide 42

44 bez výnimky o súčasť nefarmakologickej ich povahy. osobných LSD ani čŕt (charakteru), psilocybín čiže nevyvolávajú mechanizmy závislosť. (BOUCHNEROVÁ Z.) Vznik tolerancie Pomerne podstatným faktorom pri dlhodobej aplikácii týchto húb, je vznik tolerancie. Na holohlavce sa dá už behom krátkej doby užívania vytvoriť značná tolerancia. Pri pokusoch s psilocybínom sa behom 21 dní zdvihla účinná dávka z 1,5 mg na 27 mg, pričom 22. deň už subjekt takmer nereagoval na dávku 15 mg. To tiež vysvetľuje, prečo niekomu stačí 10 klobúkov holohlavcov, zatiaľ čo niekto ich potrebuje k dosiahnutiu rovnakých účinkov viac než 40. Navyše pri častom opakovaní taktiež stráca zážitok s holohlavcami svoju božskosť, takže je najlepšie obmedziť dávky na 4 až 10 dávok ročne aby nedošlo ku zvýšeniu tolerancie tela na účinné látky. ( 43

45 5 Možnosti riešenia problému abúzu 5.1 Drogová intervencia Intervencia je v rámci drogovej politiky akákoľvek akcia, ktorá ma za cieľ znížiť nepriaznivé dôsledky užívania drog ako pre jednotlivca, tak aj pre spoločnosť. (BOUCHNEROVÁ Z.) Drogovú intervenciu môžeme rozdeliť na prevenciu, akútnu pomoc a liečbu (detoxikáciu) Drogová prevencia Prevencia (z lat. praevenire, predchádzať) znamená sústavu opatrení, ktorá majú predchádzať drogovým závislostiam predchádzať zhoršeniu abúzu užívateľa. Vzhľadom ku skutočnosti, že psychedeliká môžu uvoľniť veľmi závažné duševné choroby (tzv. psychózy, ktoré sa rozdeľujú predovšetkým na maniodepresívny a schizofrénny typ), ktoré mohli inak zostať po celý život skryté, je potreba starostlivo zvážiť, či je vôbec únosné a žiaduce takéto riziko podstúpiť Drogovú prevenciu definujeme ako iniciatívy, aktivity a stratégie určené k tomu, aby sa zamedzilo negatívnym následkom spojeným s užívaním legálnych a nelegálnych drog. Patria sem možné zdravotné poškodenia, tak právne, sociálne a ďalšie dôsledky pre užívateľov drog a ich okolie. Cieľom týchto aktivít je: predchádzať (prvému) užitiu drogy, zabrániť zneužívaniu drog a závislosti od drog, znížiť mieru obťažovania okolia užívateľa alebo predchádzať problémom, do ktorých sa užívateľ drog môže dostať (napr. konflikt zo zákonom) (Galla) Ciele prevencie 1. Predísť užívaniu návykových látok 2. Aspoň posunúť stretnutie s návykovými látkami do neskoršieho veku, keď je organizmus a psychika relatívne vyspelejšia a odolnejšia Rozdelenia prevencie Rozdelenie podľa špecifickosti Prevenciu ďalej delíme na špecifickú a nešpecifickú prevenciu. 44

46 Špecifická prevencia Špecifická prevencia je zameraná na určité cieľové skupiny, ktoré môžu byť ohrozené či rizikové. Je to preventívne pôsobenie zamerané priamo na problematiku daného javu, ktorému sa prevencia snaží predísť. Je uskutočňovaná formou práce v menších skupinách, kde sa učí správanie v situáciách ako odmietanie návykových látok, učí sa ako zvládať stresové situácie, odolávať tlaku, strachu a úzkosti. (MARTANOVÁ) Nešpecifická prevencia Nešpecifická prevencia je zameraná na celkový rozvoj osobnosti vrátane možnosti rozvíjať nadanie, záujmy a pohybové a športové aktivity. Ide o aktivity, ktoré pomáhajú znižovať riziko vzniku a rozvoja rizikových foriem chovania prostredníctvom lepšieho využívania voľného času. Tieto aktivity všeobecne podporujú zdravý vývoj osobnosti a zameriavajú sa na skvalitnení životného štýlu Prevencia podľa cieľovej skupiny Prevencia všeobecná Cieľom sú veľké skupiny populácie bez zohľadnení špecifických rizikových skupín, ovplyvňovanie postojov a chovania a poskytnutie dostatku informácií a schopností k tomu, aby sa zamedzilo výskytu rizikového správania. (MARTANOVÁ) Prevencia selektívna Je už zameraná na ohrozené skupiny, hlavne na deti, u ktorých sa dá predpokladať zvýšená možnosť rizikového chovania, sú to predovšetkým deti alkoholikov alebo rodičov závislých od drog, deti hyperaktívne a s poruchou chovania. Je náročnejší na čas aj kvalifikáciu Prevencia indikovaná Je zameraná na ohrozených jedincov, ktorí už vykazujú známky problematického chovania, alebo iných sociálne patologických javov. Cieľom je zmiernenie následkov problémového správania. 45

47 Prevencia podľa veku cieľovej skupiny Predškolský vek Prevencia je v tomto vekovom období zameraná na vytváranie zdravých životných návykov, zdravých sociálnych vzťahov a všeobecne na zdravie. Platí zásada, že čím nižší vek, tím je prevencia viac orientovaná na všeobecnú ochranu zdravia. Tieto programy patria do oblasti nešpecifickej primárnej prevencie. (MARTANOVÁ) Mladší školský vek Zakladá sa na získaných vedomostiach a zručnostiach o ochrane zdravia. Zároveň sa pridávajú informácie o škodlivosti alkoholu a tabaku a základne pravidlá týkajúce sa užívania návykových látok. (MARTANOVÁ) Starší školský vek Prevencia je zameraná na rozvoj sociálnych vedomostí a zručností, hlavne čeliť sociálnemu tlaku. Hlavne sa cvičí asertívne správanie, skvalitnenie komunikácie, zvládanie konfliktov, nácvik odmietania návykových látok, posilňovanie zdravého sebavedomia, zvládanie stresu a i.. Efektívne sú programy dlhodobé a kombinované z viacerých metód a foriem práce. Dôležité je aktívne zapojenie dospievajúcich do programu. Prevencia pre starší školský vek patrí do oblasti špecifickej primárnej prevencie, pretože spomínaný vek je sám o sebe rizikovým faktorom. (MARTANOVÁ) Mládež Informácie poskytované pri prevencii mládeže sú zamerané na vytváranie správnych postojov k drogovej problematike. Ponúkajú sa im pozitívne alternatívy trávenia voľného času. V tomto veku by mal mladý človek rovnako vedieť, kam sa môže obrátiť v prípade problému spojeného s užívaním drog. (MARTANOVÁ) Dospelá populácia Podávaní objektívnych a zrozumiteľných informácií z oblasti drogovej problematiky a odbúravanie mýtov spojených s užívaním návykových látok. (MARTANOVÁ) Školská drogová prevencia Školská prevencia drog je zameraná na špecifické školské prostredie. Práve škola a školské prostredie, ktoré poskytuje ideálne podmienky ku vzdelávaniu v oblasti 46

48 ochrany zdravia a prevencie. V mnohých európskych krajinách je prevencia zaradená do študijných plánov. Školám sú ponúkané mnohé tematicky zamerané vzdelávacie programy. Kritérií kvalitného preventívneho programu: 1. Prevencia by mala venovať pozornosť všetkým typom drog. 2. Pozornosť by sa mala sústrediť na lokálne vyrábané drogy (napr. v ČR pervitín). 3. Zaradenie informácií aj o experimentálnom užívaní drog 4. Poskytovanie objektívnych a spoľahlivých informácií o pozitívnych účinkoch aj rizikách. 5. Podpora ochranných faktorov. 6. Nemalo by sa moralizovať, ale podporovať samostatné myslenie mladých. 7. Opakovať prevenciu a prispôsobovať ju veku študentov. Jednou z najdôležitejších podmienok pre úspešné poskytovanie vedomostí a schopností je dobrá spoločenské klíma a zapojenie zainteresovaných v školách. (Gallá) Programy prevencie Programy, ktoré boli vyhodnotené ako účinnejšie, sa odlišujú podľa zamerania na špecifické chovanie. Podľa Hansena (1992) sa rozdeľujú programy do 11 skupín: 1. Informatívne programy poskytovanie znalosti o drogách a následkoch ich užívania, znižujú vedomie o pozitívnych účinkoch drog (prednášky, filmy, diskusie, besedy ). 2. Programy zamerané na rozhodovací schopnosti zdokonaľovanie schopnosti sa racionálne sa rozhodovať (nácvik zručností, prednášky, diskusie, hranie rolí ). 3. Programy spojené so zložením sľubu stimulácia ku sľubu neužívania drog (petícia, zmluva ). 4. Programy zamerané na uvedomovanie si hodnôt dôraz na individuálne hodnoty (skupinové diskusie, tlačené materiály s otázkami a cvičeniami ). 5. Programy zamerané na stanovovanie cieľov rozvoj schopností nutných pri rozhodovaní, určovanie a dosiahnutie cieľov (inštruktážne a didaktické techniky, cvičebnice, odmeny ). 47

49 6. Programy zamerané na zvládanie stresu zvládať stres v ťažších situáciách, nachádzanie pozitívnych alternatív k užívaniu drog pri konfrontácii so stresovými situáciami (diskusie, relaxačné cvičenia, ). 7. Programy zamerané na budovanie pozitívneho sebavedomia rozvoj pozitívneho sebahodnotenia, prijímania neúspechu, oceňovanie vlastnej jedinečnosti (diskusie, psychologické hry ). 8. Programy zamerané na nácvik schopností odolávať tlaku rozpoznávanie vonkajšieho tlaku užívať drogy (rovesníci, reklama ) a odolávať im (filmy, diskusie, nácvik schopnosti odmietať, hranie rolí ). 9. Programy zamerané na nácvik sociálnych schopností komunikačné schopnosti a riešenie medziľudských problémov (nácvik asertivity a schopnosti komunikovať, prednášky, diskusie, hranie rolí ). 10. Programy zamerané na stanovovanie noriem stanovenie konzervatívnych noriem, náprava predstáv o prijateľnosti užívania alkoholu a drog (prezentácia verejnej mienky a rôznych prieskumov, diskusie, peer programy ). 11. Programy pomoci poskytovanie pomoci (diskusie, peer programy...) Akútna pomoc Predlekárska prvá pomoc pri akútnej intoxikácii Pred lekárska prvá pomoc zahrňuje akútnu pomoc poskytovanú väčšinou nezdravotníkmi pred príchodom lekára. Pozostává z niekoľkých základných krokov Všeobecné posúdenie ohrozenia života Pri stretnutí s človekom pravdepodobne intoxikovaným je aj v predlekárskej starostlivosti dôležité rýchle stanoviť priority ďalšieho postupu. Každú intoxikáciu je nutné považovať za naliehavú, život ohrozujúci stav. Súčasne je potreba mať na pamäti, že zhoršovanie klinického stavu môže prebiehať veľmi rýchle. Prvou úlohou je preto bez ohľadu na príčinu intoxikácie udržať základné životné funkcie krvný obeh a dýchanie. O stave dýchania sa dá presvedčiť jednoduchým pozorovaním pohybu hrudníka a brucha, o stave obehu vyhľadaním pulzu na periférnych tepnách Posúdenie stavu vedomia 48

50 Pri intoxikácii dochádza ku kvalitatívnym aj kvantitatívnym zmenám vedomia, pre zvládnutie život ohrozujúceho neodkladného stavu je na začiatku dôležité posúdiť hĺbku porušeného vedomia. Hĺbka porušeného vedomia sa pohybuje od celkovej utlmenosti, cez ospalosť, bezvedomie, ktoré je možné prerušiť, až po kómu. V rámci základnej predlekárskej prvej pomoci postačí orientačne posúdiť stav vedomia zhodnotením, či pacient reaguje na oslovenie (pohybom, očným kontaktom či slovami), bolestivý podnet, alebo nereaguje vôbec. Posúdenie stavu vedomia je dôležitým krokom pre rozhodnutie o ďalšom postupe - v prvom rade o uložení pacienta do správnej polohy. Diferenciálna diagnostika je komplikovaná - porušené vedomie môže mať samozrejme mnoho rôznych príčin. Dôležitou časťou prvej pomoci pri intoxikácii je pokus udržať vedomie, respektíve spomaliť jeho zhoršovanie. Najjednoduchšie je mobilizovať vedomie intoxikovaného nútením k aktívnemu rozhovoru a kontaktu Zabezpečenie životných funkcií Prvým krokom je uloženie do správnej polohy. Polohu zvolíme podľa stavu vedomia a stavu základných životných funkcií. Bezvedomie, spontánne dýchanie, sa uloží do stabilizované polohy na boku. Pacient pri plnom vedomí, s poruchami srdca a obehu, sa uloží na chrbát s hornou časťou tela mierne vyvýšenou. Pacient s poklesom tlaku (intoxikácia MDMA, dlhé zvracanie) sa uloží na chrbát so zvýšenou polohou dolných končatín. Pri zástave životných funkcií sa uloží na chrbát na pevnú podložku pre zahájenie umelého dýchania a masáže srdca. Prvá pomoc pri strate životných funkcií nie je pre intoxikácie ničím špecifická: 1)uloženie do vodorovnej polohy, 2) vyčistenie priestoru úst a hltanu, 3) umelé dýchanie, 4) masáž srdca, 5) kontrola výsledku Upokojenie a zaistenie lekárskej pomoci Uloženie na pokojné miesto a upokojenie patrí ku štandardným postupom prvej pomoci, pri intoxikovaných je tento bod o to dôležitejší, že medzi príznaky intoxikácie patria aj rôzne psychotické stavy (často s paranoidným myslením) alebo impulzívne a agresívne reakcie. 49

51 Predlekárska prvá pomoc končí privolaním lekára alebo prevezením do zdravotníckeho zariadenia. (Kalina K. a kol.) Psychologická prvá pomoc pri akútnej intoxikácii Zásady pri poskytovaní psychologickej prvej pomoci pri nezvládaní priebehu psychózy po intoxikácii niektorým z halucinogénov. Podľa Miovského. 1. Zamedziť ďalšiemu užitiu drogy. 2. Nenechať intoxikovanú osobu prechladnúť. 3. Zaistiť dostatok tekutín (avšak riadiť sa potrebami a prianiami intoxikovaného a do ničoho ho nenútiť). 4. V žiadnom prípade nenechať intoxikovaného ani na okamžik o samote! Neustále byť v jeho blízkosti. 5. Hovoriť pokojne, zreteľne a tichým hlasom. 6. Chovať sa pokojne, maximálne prirodzene a nenútene. 7. V reči sa vyvarovať použitiu viaczmyselných výrazov či obratov. 8. Akákoľvek komunikácia (verbálna aj neverbálna) musí byť jasná a jednoduchá a mala by čo najviac reagovať na aktuálny stav a požiadavky intoxikovaného. 9. V prítomnosti intoxikovanej osoby nehovoriť so žiadnou treťou osobou tak, aby tomu nemohol intoxikovaný rozumieť a nadobudnúť dojem, že sa deje "niečo" za jeho chrbtom. 10. Čo najviac s intoxikovaným hovoriť (pokiaľ sám nechce inak), nenechať ho ponoriť sa do svojich vlastných myšlienok. Neustále ho rozprávaním alebo iným spôsobom vracať späť do reality a uisťovať ho, že je v poriadku a všetky nepríjemné halucinácie a stavy čoskoro pominú. 11. V žiadnom prípade nepripomínať intoxikovanému jeho minulé či súčasné osobné problémy a pod. 12. Snažiť sa prejavovať intoxikovanému blízkosť a spolupatričnosť (nie však ľútosť), hlavne v prípade silnejších depresií či úzkosti. 13. Snažiť sa zabrániť zraneniu či úmyselnému seba poškodzovaniu intoxikovaného (pri silnejších depresiách sa dosť často objavujú sebe vražedné tendencie). 14. V žiadnom prípade intoxikovaného do ničoho nenútiť proti jeho vôli ani ho nijak neobmedzovať. Iba v krajnom prípade nezvládnuteľného nepokoja alebo príliš výrazných a nezvládnuteľných autodeštruktívnych sklonoch je nutné intoxikovaného fyzicky obmedziť (napr. priviazaním k posteli a obmedzením pohybu). Aj naďalej je však nutné dodržať predchádzajúce odporučenia (Kalina K. a kol.) Lekárska prvá pomoc pri akútnej intoxikácii Lekárska prvá pomoc nadväzuje tam, kde skončila prvá pomoc predlekárska Stabilizácia, udržovanie a kontrola základných životných funkcií. V prvom kroku pokračujeme s ďalšom zabezpečovaní základných životných funkcií (udržanie voľných dýchacích ciest intubáciou, zaistenie žilového prístupu), prípadne 50

52 oživujeme rozšírenými formami (medikamentmi, umelé dýchanie s pomôckami, elektrické oživovanie atď.). Pokračujeme monitoringom základných funkcií a posudzujeme ďalšie neodkladné ohrozenie. Pri alternácii vedomia sa odporúča rutinná nárazová dávka glukózy, pretože pri kóme dochádza v dôsledku hypoglykémie ku strate mozgových buniek. Upokojujme pacienta podporným rozhovorom eventuálne farmakologicky. Pre zvládnutie prípadných kŕčov (diazepam 5 10 mg) Rozpoznanie intoxikácie a detailnejšia diferenciálna diagnóza Niekedy vieme diagnózu určiť hneď na začiatku prvej pomoci. Zaisťovanie vitálnych funkcií môže byť kombinované so špecifickým postupom pri intoxikáciách (napr. podanie naloxonu pri intoxikácii ópiom). Väčšinou ale rozoznanie intoxikácie nie je jednoduché a ani úplne nevyhnutné pre základné zaistenie životných funkcií. Nástroje na rozoznávanie intoxikácie: - získanie anamnézy od okolia - prehľadanie okolia a nájdenie použitej látky, prípadne pomôcok k jej užitiu - klinické vyšetrenie zápach (alkohol, rozpúšťadlá),koža (vpichy, zápale žil, teplota, farba), telesná teplota, zrenice(zúženie zreníc - opioidy; rozšírenie zreníc - stimulanty a halucinogény; horizontálny nystagmus alkohol, barbituráty; horizontálny aj vertikálny nystagmus PCP), svalový tonus (rigidita u PCP, stimulanty), tlak a pulz (hypertenzia, tachykardie stimulanty, PCP; hypotenzia bradykardie opioidy, hypnotiká, sedatíva) - stanovenie alkoholu v krvi (z dychu sa väčšinou vykonať kvôli malej spolupráci) - toxikologický screening (v praxi málo uplatniteľný - časovo náročný, väčšinou nedostupný, mnoho drog nie je v testoch zahrnutých, normálne pre akútnu liečbu postačí posúdiť klinický stav) Vo fáze rozoznávania intoxikácie je dôležité zvážiť ďalšie komplikácie, ktoré sa môžu vyskytovať súčasne s intoxikáciou. Hlavne úrazy hlavy (častými znakmi sú poruchy vedomia, vonkajšie poranenia hlavy, krvácanie z nosu a uší, zvracanie, výpadok pamäte, rôzne zrenice, nepravidelné dýchanie, ochrnuté končatiny), prítomnosť 51

53 infekcie, kombinácie s ďalšími látkami (kombinácie môžu významne meniť podobu a intenzitu príznakov) Dekontaminácia Zabránenie ďalšiemu vstrebávaniu látky a urýchlenie jej eliminácie z organizmu. Z eliminačných metód uvediem výber najčastejšie používaných: - provokované zvracanie - výplach žalúdka - forsírovaná diurézia - hemodialýza, hemoperfúzia pri ťažkých otravách - hemofiltrácia, plazmaferéza pri ťažkých otravách Podanie antidot V niektorých prípadoch intoxikácie je možné podať antidota (protijedu) látky, ktoré rušia alebo antagonizujú účinok návykových látok. Podmienkou je presná toxikologická diagnóza. (Kalina K. a kol.) Špeciálny postu pri akútnej intoxikácii halucinogénmi Lekárska pomoc je odporučená v ťažkých prípadoch. Pri halucinogénoch (aj pri stimulantoch) môžeme v prípade akútnej intoxikácie k útlmu excitácie a halucinácií podať benzodiazepiny a chlorpromazin Klinický obraz Intoxikácie sú pestro popisované v literatúre. Preto odlíšenie intoxikácie halucinogénmi, niektorými amfetamínmi, PCP a abstinenčného stavu po odobraní alkoholu môže byť komplikované Prvá pomoc Väčšinou postačuje upokojujúci kontakt a rozhovor s intoxikovaným, s uisťovaním že sa nezbláznil, ale že príznaky sa stratia s elimináciou drogy s tela. Relaxačné prostredie, s príjemnou atmosférou (bez hlučných zvukov, prudkých zmien farby a intenzity osvetlenia). Dohľad, prevencia druhotných poškodení pri priebehu intoxikácie. Základné znaky intoxikácie zväčša pominú u väčšiny halucinogénov v priebehu jedného dňa. 52

54 Observácia Spočíva v pozorovaní, upokojovaní a podporným kontaktom s pacientom. Panické záchvaty tiež smerujú ku stabilizácii vo väčšej miere bez špeciálnej terapie. Pri prejavoch silnej úzkosti je možné podať benzodiazepíny, v prípade ťažších psychotických symptómov aplikovať incizívne neuroleptiká (haloperidol). K dôležitým a dlhodobým terapeutickým opatreniam patrí prevencia opakovanej intoxikácie v budúcnosti. (Kalina K. a kol.) Liečba Závislosť je definovaná ako choroba, preto sa tak aj lieči. V Československu má liečenie závislosti bohatú históriu, už v roku 1948 tu vznikla prvá liečebňa pre alkoholikov, ktorú založil Doc. MUDr. Jaroslav Skála, ktorý založil aj prvú záchytnú stanicu na svete. Oblasť liečby a sociálnej rehabilitácie osôb trpiacich závislosťou predstavuje veľmi široké spektrum rôznych metód a prístupov. Niektoré je možné vzájomne kombinovať. Často sa dá len ťažko rozoznať, ktoré sú pre určitú indikovanú skupinu vhodnejšie a efektívnejšie. Musia byť komplexné, inak ich nevhodné členenie rôznych zložiek liečby oslabuje celkový potenciál a možnosti. Cieľom liečby je závislých je zmena, ktorá prináša zlepšenie zdravia a kvality života na najvyššiu možnú mieru. (WHO, 1998) Abstinenčný stav Abstinencia je úplné zdržanie sa užívania akejkoľvek látky meniacej vedomie. Abstinenčný syndróm sa vyskytne u závislého jedinca v okamžiku odobratia návykovej látky (drogy). Opätovné podanie návykovej látky odstraňuje príznaky abstinenčného stavu, a za určitých okolností môže zachrániť aj život (pozri fyzická závislosť). Terapeuticky sa u silnej látkovej závislosti podávajú látky, ktoré majú dlhší polčas eliminácie a ich dávky sa postupne pomaly znižujú (methadon). Pri dlhodobejšom priebehu použijeme neuroleptiká. Abstinenčný stav po odňatí halucinogénov nie je známy, riziká užívania tejto skupiny látok spočívajú inde. (Kalina K. a kol.) Psychotická reminiscencie (flashback) Zvláštnosťou halucinogénov sú flashback, ktorý možno ovplyvniť atypickými antipsychotikami (napr. sulpirid- Dogmatil). 53

55 5.1.6 Starostlivosť o užívateľov návykových látok Liečebné programy Programy pre užívateľov návykových látok: 1. Terénne programy 2. Kontaktné centrá 3. Substitučné programy 4. Ambulantné programy 5. Detoxikácie 6. Strednodobá liečba 7. Terapeutické komunity 8. Doliečovacie programy Podľa spôsobu práce s klientom rozlišujeme tieto programy na 1. Nízkoprahové programy 2. Ambulantné programy 3. Pobytové programy (BOUCHNEROVÁ Zuzana) Nízkoprahové programy Ide o terénnu a kontaktnú prácu s užívateľmi návykových látok. Nízkoprahové zariadenia vychádzajú z princípu Harm reduction a ich ciele sú nadviazanie a prehĺbenie kontaktu s užívateľmi drog a ich následná motivácia ku zmene. Prakticky ide hlavne o výmenu injekčného materiálu a poradenstvo v oblasti prenosu infekčných chorôb. Uplatňuje sa nenátlakový prístup, čím poskytuje užívateľom pozitívnu skúsenosť s týmto programom. (BOUCHNEROVÁ Z.) Terénne programy Formu sociálnej služby, ktorá sa poskytuje na ulici v prirodzenom prostredí klienta. Základné metódy terénnej práce sú: 1. šírenie informácií o možných zdravotných rizikách 2. podpora zmeny smerom od rizikového správania 3. udržanie pozitívnej zmeny správania Služby terénnych programov tvoria predovšetkým: výmena injekčného materiálu informační servis sociálne a zdravotné poradenstvo psychologické poradenstvo a krízová intervencia (BOUCHNEROVÁ Z.) 54

56 Kontaktné centrá Práca v kontaktných centrách je podobná terénnym programom. Prvý kontakt s klientom a nadväzovanie spolupráce za účelom motivácie ku zmene. Cieľovou skupinou sú problémoví užívatelia a drogovo závislí, potom ich rodičia a iní príbuzní. Kontaktné centrá poskytujú predovšetkým poradenské služby a krízovú intervenciu Substitučné programy V substitučných programoch ide o nahradenie návykovej látky inou látkou, teda látkou, ktorá má podobné účinky, ale je bezpečnejšia. Poznáme dve substitučné látky metadon a buprenorfin, známe pod obchodnou značkou Subutex. Cieľom substitučných programov je: ukončenie injekčnej aplikácie, obmedzenie užívania nelegálnych drog, obmedzenie rizík spojených s užívaním drog, zníženie kriminality, stabilizácia zdravotného stavu Ambulantné programy Ambulantné programy sú výhodné v tom, že liečba nevylučuje pacienta z bežného života. Pacient môže naďalej chodiť do zamestnania, alebo do školy a pritom navštevuje pravidelne ambulanciu. Poskytuje terapeutické pohovory ako aj sociálne, pracovné a právne poradenstvo Individuálna psychoterapia Je zameraná na prácu s jednotlivcami, prebieha vo dvojici a hlavným prostriedkom je rozhovor. Pre individuálny pohovor sa považuje za ideálnu doba 60 minút raz, maximálne dvakrát týždenne, v prípade krízového stavu prípadne aj častejšie. Podľa doby trvania individuálnu psychoterapiu delíme: - Krátkodobá : 15 sedení počas 3 mesiacov. - Strednodobá : 3 6 mesiacov 1 2 krát týždenne - Dlhodobá : viac než 6 mesiac s rôznou frekvenciou sedení (Kalina K. a kol.) 55

57 Skupinová psychoterapia Skupinová terapia je práca so skupinou, ktorá má problémy podobného druhu a je vedená jedným až dvomi terapeutmi. Využíva sa skupinová dynamika (akcia-reakcia). Jedno stretnutie pri skupinovom sedení trvá 90 minút. Pri liečbe závislostí je skupinová terapia pomerne dosť využívanou metódou práce Rodinná psyschoterapia Práca s celou rodinou klienta, alebo s niektorými z jej členov. Zvyčajne sa analyzujú vzťahy v rodinnom systéme, pretože rodina býva zdrojom problémov, ako aj zdrojom emočne podpory. Často sa používa v kombinácii s individuálnou psychoterapiou. Príčinou k rodinnej psychoterapii býva zlyhanie jednotlivca z dôvodu zapletenia sa do rodinných problémov. Zvážiť treba vek klienta, súčasnú situáciu rodiny a aktuálny a potenciálny vzťah rodina klient Farmakoterapia Farmakoterapia slúži ku zmierneniu abstinenčných príznakov, duševných porúch ako aj ďalších psychických príznakov (úzkosť a depresia), k odstráneniu nespavosti, prípadne symptómov psychózy.. Využíva sa skôr pri akútnych stavoch intoxikácie Denný stacionár Denný stacionár je zvláštny typ ambulantnej liečby, nachádza sa medzi ambulantnou a ústavnou liečbou. Podstatou je intenzívny štruktúrovaný program komunitného typu, poskytovaný pacientovi 20 hodín týždenne (5 dní v týždni). Denná liečba býva pre klientov náročná, pretože sa už počas liečby učia žiť v prirodzenom prostredí (vyhnúť sa, rozpoznať a riešiť rizikové situácie). Poskytuje sa tu skupinová terapia, individuálne poradenstvo, sociálna práca, pracovné terapie, klubové a voľnočasové aktivity. Dĺžka liečby je zvyčajne 3 6 mesiacov. Pracuje sa taktiež s rodinou klienta. (Kalina K. a kol.) Protialkoholová a protitoxikomanická záchytná stanica Záchytné stanice poskytujú prvú neodkladnú lekársku pomoc v akútnom ohrození zdravia, ide o zachytení osôb, ktoré môžu byť nebezpečne voči sebe alebo ostatným. Dĺžka hospitalizácie je v priemere 10 až 18 hodín a je závislá na miere intoxikácie a rýchlosti detoxikácie. 56

58 Detoxikácia Ide o špeciálnu medicínsku a psychologickú pomoc pri zvládaní abstinenčných stavov. Je to prvé štádium liečby, zmyslom je zbaviť organizmus návykovej látky a stabilizovať pacientov telesný a psychický stav. Jednou z hlavných úloh detoxikácie je tiež motivovať klienta k liečbe. Detoxikácia môže prebiehať na detoxikačnej jednotke alebo v domácom prostredí. Pri detoxikácii sa robia toxikologické, somatické a psychiatrické vyšetrenia a pacientovi sa poskytuje psychoterapie a farmakoterapie. (BOUCHNEROVÁ Z.) Pobytové programy Ústavná liečba Ústavná liečba prebieha v zdravotníckych zariadeniach v psychiatrických liečebniach a na niektorých špecializovaných psychiatrických oddeleniach nemocníc. Môže byť dobrovoľná alebo nedobrovoľná. Dôvodom k odporučeniu ústavnej formy liečby môže byť: neúspešnosť ambulantného liečenia nevhodné prirodzené sociálne prostredie, v ktorom jedinec žije ťažké abstinenčné stavy a riziko sebevražedného správania Štruktúrovaná liečba Podstatou liečby je rozdelenie pobytu do niekoľkých od sebe oddelených častí. Denný program je štruktúrovaný prostredníctvom časového rozvrhu a štruktúrovaný je aj režim, kde je presne stanovené súbor pravidiel, vrátane sankcií. V podstate jedinec, ktorý predtým žil len pre drogu a v prostredí zameranom na zaobstarávania drog, sa má postupne naučiť žiť život so sociálnymi pravidlami. Cieľom však je prejsť od pravidiel vonkajších (daných terapeutmi) ku pravidlám vnútorným, ktoré si pacient dokáže sám udržať. (BOUCHNEROVÁ Z.) Psychoterapia Psychoterapia pri ústavnej liečbe prebieha v rámci psychoterapeutických skupín a je doplňovaná individuálnou psychoterapiou, prípadne manželskou a rodinnou terapii. Ide dlhodobú liečbu, v jej priebehu dochádza ku zmenám v prežívaní a správaní pacienta. 57

59 Terapeutická komunita Terapeutická komunita je špecializované pobytové zariadenie zamerané na skupinovú psychoterapiu, ktoré vedie ku zmene životného štýlu spojeného s abstinenciou a sociálnou rehabilitáciou. Môžu to byť psychiatrické oddelenie, nemocnica či liečebňa, psychoterapeutické stredisko, vidiecka farma alebo časť väznice. Liečba v terapeutickej komunite trvá približne 6 až 18 mesiacov, je založená na vytváraní špecifického vzťahu dôvery medzi terapeutmi a komunitou Doliečovacie programy Doliečovacie programy slúžia bývalým abuzérom, ktorí dlhodobo abstinujú. Predpokladom úspešnej abstinencie je vhodné sociálne začlenenie (získanie bývania, zamestnania, alebo pokračovanie v štúdiu, získanie nového okruhu priateľov, ktorí neužívajú návykové látky. Ide o jednu s posledných fáz liečby. V rámci doliečovacích programov ide často aj o skupinovú psychoterapiu, voľnočasové aktivity, rodinné poradenstvo, chránené ubytovanie (dočasné), chránené zamestnanie (chránené dielne), ale aj prácu s rodinou, lekársku starostlivosť a prevenciu relapsu. Dĺžka programu je obvykle od 6 do 12 mesiacov Individuálne poradenstvo (terapie) Individuálne poradenstvo slúži ku zmierneniu psychických problémov v období abstinencie. Prebieha obvykle 1 krát týždenne a rieši najčastejšie medziľudské vzťahy bývalého užívateľa drog a iné záležitosti, na ktoré v priebehu liečby nebol čas Sociálne poradenstvo a rehabilitácia Sociálne poradenstvo pomáha klientovi nájsť prácu, ubytovanie, pomáha riešiť právne problémy a platenie dlhov.(bouchnerová Z.) Pomáha prekonať sociálne príčiny a následky drogovej závislosti ako choroby. Rieši kontinuitu sociálnych zmien v celom procese liečby. Cieľom je reintegrácia abuzéra do spoločnosti prostredníctvom získaných sociálnych a pracovných skúseností. V minulosti boli tieto metódy vnímané ako služby po liečbe, je však potrebné ich poskytovať aktívnym užívateľom drog ako aj abstinentom. 58

60 Prevencia relapsu Relaps je návrat k pravidelnému užívaniu omamnej látky (najbežnejší výsledok intervencie u závislých jedincov). Cieľom prevencie relapsu je pomôcť klientovi pracovať na zmenách správania spojeného s užívaním návykových látok. Naučiť klienta riešiť problémy a zvládať krízy bez návykovej látky. Prevencia relapsu je fáza po ukončení základnej liečby (i keď ho možné integrovať), aj napriek tomu je nutnou podmienkou uzdravenia, lebo vyžaduje aktívnu účasť pacienta Predčasné ukončenie liečby (drop out) Významne zvyšuje riziko relapsu. (Tab. 4) Najčastejšie dôvody vypadnutia z liečby sú opätovné problémy s drogami, vzťahové problémy (v liečebnom zariadení, ale aj mimo neho) a celkový postoj k liečbe. Tab. 4 Vplyv predčasného ukončenia liečby na prežitie bez relapsu. Prameň: Buehringer and Platt,

61 6 Záver Medzi hlavné dôvody prečo neužívať návykové látky by som zaradil poškodenie zdravia, vznik závislosti, problémy so zákonom, zmena v psychickom vývoji, posunuté hranice vnímania a chápania. V prípade holohlavcov ako drogy na Slovensku je zneužívanie aj napriek ich hojnému výskytu veľmi nízke. Ide zväčša o sezónne užívanie. Ku vzniku fyzickej alebo psychickej závislosti od týchto drog spravidla nedochádza, čím sa značne znižuje riziko vzniku závislosti. Doteraz nebola opísaná smrteľná otrava dospelého človeka hubami rodu psilocybe. Riziko predstavujú zdravotné k poškodeniu pečene a obličiek, aspekty hlavne pri užívania psychedelík. kombinácii Dochádza s alkoholom. Väčšie nebezpečenstvo vidím v možnosti poškodenia psychického zdravia užívateľa (psychóza, úzkosť, paranoja a neraz aj schizofrénia). Psychedelická skúsenosť môže pre nepripraveného (ale nezriedka aj pripraveného) jedinca predstavovať veľmi mohutný, ťažko zvládnuteľný emočný a intelektuálny otras. V prípade, keď sa po takej skúsenosti dostavia výrazné zmeny psychiky a nálad, ktoré experimentátora (alebo jeho blízkych) obťažujú, dôrazne odporúčam vyhľadanie odbornej, najlepšie lekárskej (psychiatrickej) pomoci či rady. Vzhľadom k existencii inštitúcie lekárskeho tajomstva sa netreba obávať problémov s represívnymi ani inými zložkami štátnej správy. Na Slovensku huby rodu psilocybe nie sú podľa zákona č. 139/1998 Z. z. zaradené do žiadnej skupiny omamných a psychotropných látok, preto ich zbieranie a prechovávanie nie je trestným činom. Samotná farmakoterapia ako dlhodobá liečba závislých nie je považovaná za efektívnu terapiu. Pri kombinácii s psychoterapiou je účinnosť liečby aditívna. Je určite výhodné vynaložiť finančné prostriedky na protidrogovú kampaň, vytvoriť a uskutočniť preventívny program, či dôsledne dbať na abstinenciu drog. Určite je rovnako dobré, aby žiaci v školách boli pravdivo informovaný o účinkoch a rizikách jednotlivých drog. Prevencia je prípade znižovania počtu užívateľov psychedelík účinnejšia ako represia. Zároveň v celkovom dôsledku je potrebné vynaložiť menej finančných prostriedkov na predchádzanie škôd na ľudskom zdraví, než pri liečbe a snahe o nápravu chýb z minulosti. 60

62 Zoznam použitej literatúry BAKOŠOVÁ Martina, Prevencia drogových závislostí: stredoškolská odborná činnosť. [online]. [cit ] Dostupné na interenete: < > BESEDA, Imrich. a kolektív. Ekotoxikológia, III.- prepracované, Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, február 2004 ISBN , s BOROWIAK K.S., CIECHANOWSKI K. and WALOSZCZYK P., Psilocybin mushroom (Psilocybe semilanceata) intoxication with myocardial infarction, J Toxicol Clin Toxicol 36 (1-2) (1998), Pomeranian Medical ACADEMY, Szczecin Poland [PMID], pp BOUCHNEROVÁ Zuzana, Znalosti studentů Pedagogické fakulty vzhledem k jejich postoji k drogové problematice: bakalárska práca. České Budejovice : Jihočeská univerzita Pedagogická fakulta v Českých Budejoviciach a Vysoká škola ekonomická v Prahe Fakulta managmentu v Jindřichově hradci, s. 6-8, 15 16, BUEHRINGLER G., PLATT J. J., Drug addiction Treatment research. German and American perspective. Krieger Publishing Co., Malabar, Florida 1992 CANO-MARTINEZ A., VARGAS-GONZALES A., GUARNER-LANS V. and PRADO-ZAYAGO E., Isoproterenol-produced damage in amphibian heart could be mediated by adrenergic receptors located in the heart muscle, Proc West Pharmacol Soc 47 (2004), [PMID] pp [online]. [cit ]Dostupné na interenete: < GALLÁ, M. et al.: Jak ve škole vytořiit zdravější prostředí, Příručka o efektivní školní drogové prevenci, 1. vydání, Úřad vlády ČR, 2005, ISBN GHURAN A. and NOLAN J., Recreational drug misuse: issues for the cardiologist, Heart 83 (6) (2000), pp [online]. [cit ]Dostupné na interenete: < HORITA A. and WEBER L.J., Dephosphorylation of psilocybin to psilocin by alkaline phosphatase, Proc Soc Exp Biol Med [PMID];106: (1961), pp

63 KALINA K. a kolektiv: Drogy a drogové závislosti 1.- mezioborový přístup. Úřad vlády ČR, Praha 2003, isbn: [online]. [cit ]Dostupné na interenete: < KALINA K. a kolektiv: Drogy a drogové závislosti 2. - mezioborový přístup. Úřad vlády ČR, Praha 2003, isbn: [online]. [cit ]Dostupné na interenete: < KAUMANN A.J. and LEVY F.O., 5-Hydroxytryptamine receptors in the human cardiovascular system, Pharmacol Ther 111 (3) (2006), pp [online]. [cit ] Dostupné na interenete: < _origin=gateway&_sort=d&_docanchor=&view=c&_searchstrid= &_rerun Origin=scholar.google&_acct=C &_version=1&_urlVersion=0&_userid=10 &md5=88c0dc be2259b06952e&searchtype=a> MAREČKOVÁ a kolektiv autorů sdružení Sananim: Drogy, otázky a odpovědi, 1. vydání, Portál, Praha, 2007, ISBN MARTANOVÁ, V. et al.: Učební texty ke specializačnímu studiu pro školní metodiky prevence, 1. vydání, Centrum adiktologie Psychiatrické kliniky 1. lékařské fakulty a VFN, UK Praha, 2007, ISBN MASTERS R. E. L., HOUSTONOVÁ J.: Druhy psychedelické zkušenosti. Klasický průvodce účinky LSD na lidskou psychiku. DharmaGaia, Praha 2004, ISBN: MIOVSKÝ M., LSD a jíné halucinogeny. Podané ruce Praha, Albert Boškovice 1996 NOVOMESKÝ, F.: Drogy, Martin: Alfa Print, ŠIMOROVÁ Andrea, Drogy ako spoločenský problém, Trnava : Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave. s. 10 [online]. [cit ] Dostupné na interenete: < VOLLENWEIDER F.X., VOLLENWEIDER-SCHERPENHUYZEN M.F., BABLER A., VOGEL H. and HELL D., Psilocybin induces schizophrenia-like psychosis in humans via a serotonin-2 agonist action, NeuroReport 9 (17) (1998): , [PMID], 6787 [ERID] pp

64 WURST., KYSILKAB R.a KOZAA T., Analýza a izolácia indolových alkaloidov húb pomocou vysoko výkonnej kvapalnej chromatografie, Inštitút Mikrobiológie, Československá Akadémia Vied, bwatrex Inštitút, Zo Žurnálu Chromatografie,, Ročník 593 Vydanie 1-2, 28. Február 1992, strany [online]. [cit ] Dostupné na interenete: < y&_origin=gateway&_sort=d&_docanchor=&view=c&_searchstrid= &_rer unorigin=google&_acct=c &_version=1&_urlversion=0&_userid=10&md5 =adadb89a2bb9f659834cde2dcfa3438b&searchtype=a> Zákon č. 139/1998 Z.z., z 2. apríla 1998, o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch. Droga Wikipedia, the free encyklopedia. [online]. [cit ] Dostupné na interenete: < Droga - informační portál o ilegálních a legálních drogách [online]. [cit ] Dostupné na interenete: < Delení drog - Enspyro encyklopedie psychtropních rostlin [online]. [cit ] Dostupné na interenete: < Delenie návykových látok - Toxikon internetový přehled toxikologie [online]. [cit ] Dostupné na interenete: Extrakcia psilocybínu - Enspyro encyklopedie psychtropních rostlin [online]. [cit ] Dostupné na interenete: < Halucinogén - Wikipedia, the free encyklopedia. [online]. [cit ]Dostupné na interenete: < Halucinogenní syndrom Toxikon internetový přehled toxikologie [online]. [cit ] Dostupné na interenete: < Holohlavec Nahuby, atlas húb. [online]. [cit ] Dostupné na interenete: < Histórie psilocybe sp. Enspyro - encyklopedie psychtropních rostlin [online]. [cit ] Dostupné na interenete: < 63

65 Mapa SR, [online]. [cit ]Dostupné na interenete: < Magické huby a LSD Re/set člen EAD internetová drogová poradňa [online]. [cit ] Dostupné na interenete: < Popis, výskyt a indentikácia psilocybe - Enspyro - encyklopedie psychtropních rostlin [online]. [cit ] Dostupné na interenete: < Psychdelic art - Enspyro - encyklopedie psychtropních rostlin [online]. [cit ] Dostupné na interenete: < Rostlinné drogy podle účinku - Enspyro - encyklopedie psychtropních rostlin [online]. [cit ] Dostupné na interenete: < Toxikoman - Enspyro - encyklopedie psychtropních rostlin [online]. [cit ] Dostupné na interenete: < Toxikománia - Enspyro - encyklopedie psychtropních rostlin [online]. [cit ] Dostupné na interenete: < Toxikomanie u zvířat - Enspyro - encyklopedie psychtropních rostlin [online]. [cit ] Dostupné na interenete: < Účinky psilocybínových húb Enspyro encyklopedie psychtropních rostlin [online]. [cit ] Dostupné na interenete: < Zbieranie lysohlávok - Re/set člen EAD internetová drogová poradňa [online]. [cit ] Dostupné na interenete: Zoznam druhov rodu psilocybe Enspyro encyklopedie psychtropních rostlin [online]. [cit ] Dostupné na interenete: < 64

66 Prílohy Príloha A: Schéma predlekárskej prvej pomoci pri akútnej intoxikácii návykovou látkou 65

67 Príloha B: Schéma lekárskej prvej pomoci pri akútnej intoxikácii návykovou látkou (vo všeobecnej podobe) 66

68 Príloha C: Znaky intoxikácie alkoholom 67

69 Príloha D: Znaky intoxikácie ópioidmi 68

70 Príloha E: Znaky intoxikácie kanabinoidmi 69

71 Príloha F: Znaky intoxikácie sedatívami a hypnotikami 70

72 Príloha G: Znaky intoxikácie kokaínom a inými simulantmi 71

73 Príloha H: Znaky intoxikácie halucinogénmi 72

74 Príloha I: Znaky intoxikácie PCP 73

75 Príloha J: Znaky intoxikácie prchavými látkami 74

76 Príloha K: CD médium bakalárska práca v elektronickej podobe, prílohy v elektronickej podobe. 75

77 Príloha L: Mapa Slovenska s vyznačenými potvrdenými lokalitami výskytu húb rodu psilocybe. ( 76