Vydala v decembri 2003: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica v spolupráci s DAPHNE Inštitútom aplikovanej ekológie Náklad: ks ISBN

Transcription

1

2 Vydala v decembri 2003: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica v spolupráci s DAPHNE Inštitútom aplikovanej ekológie Náklad: ks ISBN

3 Citácia: Viceníková, A., Polák, P. (eds.), 2003: Európsky významné biotopy na Slovensku. ŠOP SR, Banská Bystrica, 151 s. Editori: A. Viceníková, P. Polák Autori: A. Viceníková (6410 až 7230), M. Valachovič (1340 až 40A0, 8110 až 8310), Š. Maglocký (5130 až 6260), P. Polák (9110 až 9420), Spoluautori: M. Valachovič (6110, 6120, 6170, 6190, 6260, 6430, 7210, 7220, 91N0), V. Stanová (6410, 6440 až 7210, 7230, 9190, 91D0), T. Dražil (9110 až 91M0, 9410, 9420), M. Zaliberová (3220 až 3240, 3270), H. Oťaheľová (3140,3150, 3260), J. Kliment (4080, 6230), Z. Dúbravcová (4060, 6150), J. Uhlířová (9130, 91Q0), I. Jarolímek (6430), K. Ujházy (5130), A. Petrík (6170), D. Bernátová (8310), D. Dítě (1340) Druhové zloženie živočíchov: R. Rajtar, A. Krištín, J. Kulfan, Ľ. Vavrová, I. Krno, M. Bohuš Mapové podklady: P. Pastorek, P. Polák Autori fotografií (odkazy na čísla obrázkov): archív ŠOP SR: (27, 48, 147, 162, 188); D. Baláž: (81, 160, 195); D. Dítě: (4, 10, 61, 75, 83, 93, 104, 105, 110, 112, 120, 125, 153, 170, 171); T. Dražil: (100, 161); W. Höedl: (169); R. Hrivnák: (14, 32); V. Hrúz: (51); P. Jakubčo: (194); P. Kaňuch: (148); E. Karasová: (82); J. Košťál: (1, 7, 15, 16, 17, 25, 28, 34, 37, 41, 42, 46, 56, 57, 58, 60, 62, 64, 67, 73, 78, 94, 95, 113, 122, 132, 141, 142, 144, 150, 154, 176, 184, 192, 193, 201); A. Krištín: (54, 146); M. Kubandová: (39); Š. Maglocký: (5, 9, 50, 53, 65, 68, 72, 77, 80, 85, 86, 87, 88, 92, 99, 102, 126, 128, 137, 140, 145, 149, 165, 173, 175, 177, 179, 180, 181, 182, 190, 202); P. Polák: (70, 71, 118, 151, 155, 157, 158, 164, 166, 168, 186, 187); N. Rajtárová: (124, 130, 163); M. Rozložník: (74); M. Sadovský: (3); V. Solár: (183); V. Stanová: (18, 20, 21, 43, 69, 89, 90, 91, 96, 97, 98, 103, 106, 107, 108, 109, 111, 114, 116, 123, 172); J. Šeffer: (2, 45, 47, 119); M. Štrba: (185, 189); M. Valachovič: (8, 11, 12, 13, 19, 22, 23, 24, 29, 31, 33, 35, 36, 38, 40, 44, 49, 52, 55, 59, 63, 66, 76, 79, 84, 101, 117, 121, 127, 129, 131, 133, 134, 135, 136, 138, 139, 143, 159, 167, 174, 178, 191, 199); A. Viceníková: (6, 26, 93, 115, 198); J. Vysoký: (152, 156, 196, 197, 200); M. Zaliberová: (30) Všeobecné zásady starostlivosti o biotopy: A. Cvachová, M. Kubandová (časti 1až 8); P. Polák (časť 9) Foto na obálke: predná strana Š. Maglocký, zadná strana zhora nadol J. Košťál, V. Stanová, J. Košťál, M. Valachovič Grafická úprava a sadzba: A. Balážová; Polygrafia Gutenberg s.r.o., Banská Bystrica Tlač: Otava v.o.s, Slovenská Ľupča Neprešlo jazykovou úpravou

4 OBSAH Úvod... 9 Legenda Pobrežné a slanomilné biotopy 1340 *Vnútrozemské slaniská *Panónske slané stepi a slaniská Pobrežné a vnútrozemné pieskové biotopy 2340 *Vnútrozemské panónske pieskové duny Sladkovodné biotopy 3130 Oligotrofné až mezotrofné stojaté vody s vegetáciou tried Littorelletea uniflorae a/alebo Isoëto-Nanojuncetea Oligotrofné až mezotrofné vody s bentickou vegetáciou chár Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition Prirodzené dystrofné stojaté vody Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia s myrikovkou nemeckou Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia so Salix elaeagnos Nížinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodion rubri p.p. a Bidention p.p Vresoviská a krovinové biotopy mierneho pásma 4030 Vresoviská Vresoviská a spoločenstvá kríčkov v subalpínskom a alpínskom stupni *Kosodrevina Subalpínske kroviny A0 *Xerotermné kroviny Tvrdolisté kroviny 5130 Porasty borievky obyčajnej Prirodzené a poloprirodzené travinno-bylinné biotopy 6110 *Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi *Suchomilné travinno-bylinné porasty na vápnitých pieskoch Alpínske travinno-bylinné porasty na silikátovom podklade Alpínske a subalpínske vápnomilné travinno-bylinné porasty Dealpínske travinno-bylinné porasty Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (*dôležité stanovištia Orchidaceae) *Kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte *Subpanónske travinno-bylinné porasty EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU

5 6250 *Panónske travinno-bylinné porasty na spraši *Panónske travinno-bylinné porasty na pieskoch Bezkolencové lúky Vysokobylinné spoločenstvá Aluviálne lúky zväzu Cnidion venosi Nížinné a podhorské kosné lúky Horské kosné lúky Rašeliniská 7110 *Aktívne vrchoviská Degradované vrchoviská Prechodné rašeliniská a trasoviská Depresie na rašelinných substrátoch s Rhynchospora alba *Vápnité slatiny s maricou pílkatou a druhmi zväzu Caricion davallianae *Penovcové prameniská Slatiny s vysokým obsahom báz Skalné biotopy a jaskyne 8110 Silikátové skalné sutiny v montánnom až alpínskom stupni Karbonátové sutiny v montánnom až alpínskom stupni Nespevnené silikátové skalné sutiny v kolínnom stupni *Nespevnené karbonátové skalné sutiny v montánnom až kolínnom stupni Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou Silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou Pionierske spoločenstvá plytkých silikátových pôd Nesprístupnené jaskynné útvary Lesné biotopy 9110 Kyslomilné bukové lesy Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy Javorovo-bukové horské lesy Vápnomilné bukové lesy Dubovo-hrabové lesy lipové *Lipovo-javorové sutinové lesy Vlhko- a kyslomilné brezovo-dubové lesy D0 *Rašeliniskové brezové, borovicové a smrekové lesy E0 *Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy F0 Dubovo-brestovo-jaseňové nížinné lužné lesy G0 *Dubovo-hrabové lesy panónske H0 *Teplomilné submediteránne dubové lesy I0 *Eurosibírske dubové lesy na spraši a piesku M0 Dubovo-cerové lesy N0 *Panónske topoľové lesy s borievkou Q0 Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy Smrekové lesy Smrekovcovo-limbové lesy Všeobecné zásady starostlivosti o biotopy Použitá literatúra EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU 7

6 8 EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU

7 Úvod Slovenská republika ako jedna z kandidátskych krajín na vstup do Európskej únie musí v predvstupovom procese splniť viacero záväzkov podmieňujúcich úspešné členstvo v Európskom spoločenstve. Jedným zo záväzkov v oblasti ochrany prírody je vytvorenie novej sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000, ktorá by mala byť naším príspevkom k zachovaniu biologickej rozmanitosti v rámci Európy. Prostredníctvom sústavy Natura 2000 sú chránené najvzácnejšie a najohrozenejšie druhy rastlín a živočíchov a vybraných biotopov na území Európskej únie. Tieto biotopy sú uvedené v prílohe I smernice o biotopoch č. 92/43/EEC a pre ne je členská krajina povinná vyčleniť územia na ich ochranu. Hlavným zmyslom publikácie je prístupnou formou predstaviť všetkým záujemcom biotopy európskeho významu vyskytujúce sa na Slovensku a prispieť tak k lepšej informovanosti a zvýšeniu záujmu o ochranu prírody. Pri príprave publikácie sa vychádzalo z viacerých odborných publikácií zaoberajúcich sa biotopmi Slovenska. Hlavnou predlohou na opis biotopov bol Katalóg biotopov Slovenska (Stanová, V., Valachovič, M., eds., 2002), a preto sú autori opisu biotopov v katalógu uvedení ako spoluautori. Pozornosť sa venuje len prírodným biotopom európskeho významu, ktoré sú usporiadané podľa európskej nomenklatúry (Interpretation manual of European Union Habitats, Eur 25, April 2003), pričom názov biotopu je doplnený jeho anglickým prekladom a odkazom na slovenské typy biotopov v zmysle katalógu. Publikácia vychádza z doteraz známeho poznania biotopov európskeho významu. Približuje 66 typov, z čoho 23 sa považuje za prioritné typy biotopov z hľadiska Európskeho spoločenstva. Opis biotopov sprevádzajú ilustračné fotografie, ktoré pomáhajú čitateľovi získať lepšiu predstavu o jednotlivých typoch biotopov a druhoch pre ne typických. Opis dopĺňa informácia o ohrozenosti biotopu a výber druhov s dôrazom na rastlinnú zložku. Typické druhové zloženie reprezentujú predovšetkým dominantné a charakteristické druhy, ale aj inak významné druhy (európsky významné, kriticky ohrozené, endemické, chránené a iné). Zo živočíchov sú zastúpené všeobecne známe a vybraté charakteristické druhy, ktoré čo najlepšie vystihujú daný biotop. Vzhľadom na rozsah publikácie nebolo možné uviesť všetky charakteristické druhy jednotlivých biotopov. Prezentáciu jednotky dopĺňa mapa s doteraz známym výskytom daného biotopu na Slovensku s uvedením jeho celkovej rozlohy v rámci Slovenska. V závere publikácie sú zhrnuté všeobecné zásady starostlivosti o jednotlivé skupiny biotopov ako jeden z dôležitých predpokladov realizácie praktickej ochrany biotopov v rámci programov starostlivosti o územia európskeho významu. Vzhľadom na to, že so vstupom Slovenska do Európskeho spoločenstva sa významnou mierou mení systém ochrany prírody na Slovensku a spolu s tým aj vzťah k vlastníctvu pôdy a k hospodáreniu v chránených územiach, považujeme za dôležité predstaviť typy biotopov európskeho významu a veríme, že ich lepšie poznanie a uvedomenie si ich hodnoty prispeje k zvýšeniu účinnosti ochrany prírody na Slovensku. Editori EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU 9

8 Legenda Kód európsky významného biotopu podľa prílohy I smernice o biotopoch (č. 92/43/EEC; pre tieto typy biotopov je členská krajina EÚ povinná vyčleniť územia na ich ochranu) Slovenský názov európsky významného biotopu (* pred názvom znamená, že biotop európskeho významu je považovaný za prioritný) Anglický názov európsky významného biotopu podľa Interpreation Manual of European Union Habitats, Eur 25, 2003 Kód biotopu a názov biotopu podľa slovenskej nomenklatúry Katalóg biotopov Slovenska (Stanová, V., Valachovič, M. (eds.), 2002). Jeden európsky biotop môže zahŕňať viacero typov národných biotopov Všeobecná charakteristika biotopu opis štruktúry a druhového zloženia biotopu, jeho základné znaky a iné významné črty, ktoré ho charakterizujú Podčiarknuté druhy sú druhy európskeho významu druhy rastlín a živočíchov z prílohy II smernice o biotopoch (č. 92/43/ EEC; pre tieto druhy je členská krajina EÚ povinná vyčleniť územia na ochranu ich biotopov) Opis hlavnýchfaktorov ohrozujúcich prežívanie biotopu Typické druhové zloženie rastlín vybrané druhy, ktoré najlepšie charakterizujú daný typ biotopu; slovenský názov, v zátvorke vedecký názov názvoslovie je uvedené podľa Zoznamu nižších a vyšších rastlín Slovenska (Marhold, K., Hindák, F. (eds.),1998) 10 EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU

9 Obrázky charakterizujúce biotop označenie miesta fotografie sa viaže na orografický celok, prípadne na iný miestopisný názov (obec, potok, vrch a pod.) alebo na chránené územie (NPR národná prírodná rezervácia, PR prírodná rezervácia, CHA chránený areál); autori obrázkov sú na strane 4 Typické druhové zloženie živočíchov všeobecne známe druhy, ktoré charakterizujú daný biotop (slovenský názov, v zátvorke vedecký názov); usporiadané sú podľa zoologického systému a v rámci skupín sú jednotlivé druhy zoradené abecedne Odhad plochy, ktorú biotop pokrýva na Slovensku na základe súčasného poznania jeho rozšírenia Mapa súčasného výskytu biotopu štvorcová sieť listy základných máp v mierke 1: používané pre niektoré typy mapovania (napr. mapovanie rašelinísk; rozmer štvorca cca 5 x 4 km) bledohnedý podklad sieť národných veľkoplošných chránených území, t. j. národné parky (NP) a chránené krajinné oblasti (CHKO) červené body výskyt biotopu v mapovom štvorci (biotop nepokrýva celú označenú plochu, v danom štvorci môže niekedy pokrývať len niekoľko m 2 ); zaznamenaný výskyt biotopu odráža súčasné poznanie jeho rozšírenia, v mapách nie sú zaznamenané neoverené výskyty a výskyty staršie ako 10 rokov EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU 11

10 1340 *Vnútrozemské slaniská Inland salt meadows Sl1 Sl2 Vnútrozemské slaniská a slané lúky Karpatské travertínové slaniská Charakteristika biotopu Biotop tvoria travinno-bylinné porasty na veľmi zasolených pôdach. Pôda má silno zásaditú reakciu. Do tejto jednotky patria aj slaniská, ktoré sa utvárajú okolo travertínových prameňov, z ktorých vyvierajú minerálne vody s vysokým obsahom solí. V zníženinách sa po odparení vody vyskytuje na povrchu pôdy vykryštalizovaná soľ. Tá prichádza do priameho kontaktu s koreňmi rastlín a spôsobuje, že niektoré rastliny tvoria zakrpatené formy. Typické druhové zloženie zasolených biotopov je kombináciou slanomilných, vlhkomilných a vápnomilných druhov a na miestach ovplyvňovaných človekom aj ruderálov. Slaniská sa dnes veľmi vzácne vyskytujú v nížinách južného Slovenska. Majú charakter slaných stepí a naj- 1. Kamenínske slanisko s porastom limonky viac sa podobajú panónskym slaným stepným lú- (Limonium gmelinii subsp. hungaricum) kam (obr. 1). V minulosti sa zväčša využívali ako pasienky. Travertínové slaniská sa vyskytujú v severnej časti Slovenska, vo flyšovej oblasti na úpätí pohorí ležiacich v dažďovom tieni Tatier a v kotlinách s relatívne suchšou klímou (obr. 2). 2. Slané lúky v nive Gánoveckého potoka Ohrozenosť biotopu Väčšina lokalít je v súčasnosti veľmi narušená, prípadne zničená, ostatné si vyžadujú najprísnejšiu ochranu! Význam biotopu narastá, ak v ňom rastú druhy, ako napr. pichliač úzkolistý (Cirsium brachycephalum, obr. 3). 12 EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU

11 Typické druhové zloženie Rastliny: Typické slaniská indikujú druhy, ako astrička panónska (Tripolium pannonicum), jačmeň tuhoštetinatý (Hordeum geniculatum), kostrava paovčia (Festuca pseudovina), sitina Gerardova (Juncus gerardii), skorocel prímorský slaniskový (Plantago maritima subsp. salsa), steblovec odstávajúci (Puccinellia distans), na travertínoch barička prímorská (Triglochin maritima), páperec nízky (Trichophorum pumilum), prvosienka pomúčená (Primula farinosa), sivuľka prímorská (Glaux maritima), škripinec dvojbliznový (Schoenoplectus tabernaemontani) a najmä pravé slanomilné druhy, napr. hadomor maloúborový (Scorzonera parviflora), ostrica vzdialená (Carex distans), zemežlč pobrežná slatinná (Centaurium littorale subsp. uliginosum). Väčšina z nich patrí súčasne medzi vzácne a ohrozené taxóny, napr. ďatelina hranatá (Trifolium angulatum), hadokoreň sivý (Podospermum canum), húseníkovec erukovitý (Beckmannia eruciformis), hviezdovec bodkovaný (Galatella punctata), h. sivý (G. cana), iskerník odnožený (Ranunculus pedatus), limonka Gmelinova uhorská (Limonium gmelinii subsp. hungaricum), ostrica delená (Carex divisa), palina slanomilná rozložitá (Artemisia santonicum subsp. patens), pichliač úzkolistý (Cirsium brachycephalum), prerastlík najtenší (Bupleurum tenuissimum), púpava besarábska (Taraxacum bessarabicum), skorocel tenkokvetý (Plantago tenuiflora) a iné. Živočíchy: kobylka hryzavá (Decticus verrucivorus), koník bielopásy (Chorthippus albomarginatus), k. štíhly (Aiolopus thalassinus) a iné. 3. Pichliač úzkolistý (Cirsium brachycephalum) Súčasný výskyt biotopu 250 ha EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU 13

12 1530 *Panónske slané stepi a slaniská Pannonic salt steppes and salt marshes Sl3 Panónske slané stepi a slaniská Charakteristika biotopu Biotop tvoria pionierske spoločenstvá lemujúce bahnité okraje periodicky zaplavovaných jazierok, často priamo v kontakte s vodnou hladinou. Rozhodujúcim činiteľom existencie biotopu je zasolenosť pôdy a jej stála vlhkosť. Zvýšený obsah solí sa občas vyzráža na povrchu pôdy v podobe bielych povlakov (obr. 4). Takáto pôda býva len minimálne porastená vegetáciou.v prípade, že voda a následne pôda obsahuje aj vysoký obsah nitrátov, najmä z rozkladajúceho sa trusu vodnej hydiny, z rozložených rias a iných vodných rastlín, sú bahnité okraje tmavo sfarbené. Typické druhové zloženie biotopu sa mení podľa pôdnej vlhkosti. Dná zníženín pokrýva soľná usadenina, ktorá je zvyčajne bez vegetácie. Ďalej od stredu sa vyskytujú koncentricky usporiadané porasty gáfrovky ročnej. Na suchších miestach rastie palina slanomilná. V jesenných mesiacoch načervenalý nádych rastlín v kombinácii s bielym povrchom pôdy dáva spoločenstvám výrazný vzhľad. Biotop sa vyskytuje iba v južnej časti Slovenska na Žitnom ostrove, od Šale po Kamenín (obr. 6). 4. Výkvet solí na slanisku Sziky pri Močenku 14 EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU

13 5. Zeler plazivý (Apium repens) na slanisku Búč 6. Zvyšky slanísk v NPR Kamenínske slanisko Ohrozenosť biotopu Dnes sú slaniskové močiare vo väčšine prípadov zničené. Všetky lokality sú veľmi cenné z hľadiska biodiverzity a zasluhujú si účinnú ochranu. Typické druhové zloženie Rastliny: bahienka psiarkovitá (Heleochloa alopecuroides), b. šašinovitá (H. schoenoides), ďatelina hranatá (Trifolium angulatum), ď. jahodovitá (T. fragiferum), gáfrovka ročná (Camphorosma annua), komonica zubatá (Melilotus macrorrhizus), loboda pobrežná (Atriplex litoralis), l. rozprestretá (A. prostrata), mrlík slanomilný (Chenopodium chenopodioides), ostrica vzdialená (Carex distans), pakolenec slanomilný (Spergularia salina), palina slanomilná (Artemisia santonicum), sitina Gerardova (Juncus gerardii), skrytka ostnatá (Crypsis aculeata), šachorček panónsky (Acorellus pannonicus), zeler plazivý (Apium repens, obr. 5) a iné. Živočíchy: kobylka hryzavá (Decticus verrucivorus), koník skalný (Omocestus petraeus), k. štíhly (Aiolopus thalassinus), ľabtuška poľná (Anthus campestris), škovránok poľný (Alauda arvensis) a iné. Súčasný výskyt biotopu EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU 15

14 2340 *Vnútrozemské panónske pieskové duny Pannonic inland dunes Pi1 Vnútrozemské panónske pieskové duny Charakteristika biotopu Je to biotop nespevnených pieskových dún s riedko zapojenými a druhovo veľmi chudobnými spoločenstvami rastlín (obr. 7) a svojráznou faunou. V jarnom období prevládajú v porastoch jednoročné druhy (terofyty), počas suchého leta trávy a pomerne bohato vytvorené poschodie lišajníkov a machorastov. Biotop sa na Slovensku nachádza len na území Borskej nížiny, kde je sústredený výskyt kyslých kremičitých pieskových dún. Oproti západoeurópskym pieskovým dunám sú v nich okrem subatlantických druhov, ako sú trávnička obyčajná, pavinec horský, kolenec jarný, prítomné aj niektoré panónske endemity, napr. kostrava Dominova, klinček neskorý (obr. 9), gypsomilka zväzkovitá piesočná. Na nespevnených pieskových dunách niekedy dochádza k narušeniam povrchu a k následnému pomalému zarastaniu, napr. vo vojenských cvičných priestoroch (obr. 8). Poznámka: Vegetácia pieskových dún na Podunajskej rovine a Východoslovenskej rovine, ktoré sú tvorené bázickejším pieskom, má výraznejší panónsky ráz. Rozvoľnené typy týchto porastov zaraďujeme do prioritnej jednotky 6120*. 7. Ometlina sivá (Koeleria glauca) na viatych pieskoch Borskej nížiny 16 EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU

15 Ohrozenosť biotopu Väčšina pieskových dún sa postupne mení prirodzeným procesom zarastania alebo zaniká náhle vplyvom človeka, napr. zalesňovaním otvorených stanovíšť, prípadne ich premenou na polia, stavebné pozemky a pod. Rozľahlé nespevnené duny sa už prirodzenou cestou nevytvárajú, preto na zachovanie biotopu treba aspoň na vymedzenom priestore odstraňovať vegetačný kryt, napr. v podobe širokých protipožiarnych pásov a pod. Typické druhové zloženie 8. Kyjanka sivá (Corynephorus canescens) Rastliny: Porastotvorné druhy tvoria bielolist obyčajný (Filago má schopnosť upevňovať viate piesky vulgaris), dúška materina (Thymus serpyllum), horčičník konáristý (Erysimum diffusum), chlpánik obyčajný (Pilosella officina rum), kavyľ piesočný (Stipa borysthenica), klinček neskorý (Dianthus serotinus), kolenec jarný (Spergula morisonii), k. päťtyčinkový (S. pentandra), kostrava Dominova (Festuca dominii), kyjanka sivá (Corynephorus canescens), ometlina sivá (Koeleria glauca), pavinec horský (Jasione montana), prstnatec obyčajný (Cynodon dactylon), rožec päťtyčinkový (Cerastium semidecandrum), skorocelovec piesočný (Psyllium arenarium), tezdálka piesočná (Teesdalia nudicaulis), veronika Dillenova (Veronica dillenii), z machorastov prevládajú rohozub purpurový (Ceratodon purpureus) a ploníky (rod Polytrichum). Živočíchy: kobylôčka zelenkastokrídla (Platycleis montana), koník belasokrídly (Sphingonotus caerulans), k. juhovýchodný (Dociostaurus brevicollis), k. žltý (Euchorthippus pulvinatus), ropucha zelená (Bufo viridis), ľabtuška poľná (Anthus 9. Klinček neskorý (Dianthus serotinus) campestris), včelárik zlatý (Merops apiaster) a iné. Súčasný výskyt biotopu 120 ha EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU 17

16 3130 Oligotrofné až mezotrofné stojaté vody s vegetáciou tried Littorelletea uniflorae a/alebo Isoëto- Nanojuncetea Oligotrophic to mesotrophic standing waters with vegetation of the Littorelletea uniflorae and/or Isoëto-Nanojuncetea Vo1 Oligotrofné až mezotrofné stojaté vody s vegetáciou tried Littorelletea uniflorae a/alebo Isoëto-Nanojuncetea Charakteristika biotopu Jednotka zahŕňa veľmi rôznorodé typy spoločenstiev, vyskytujúce sa prevažne v nížinách. Ich spoločným rysom je, že ide o štruktúrne jednoduché a druhovo veľmi chudobné rastlinné spoločenstvá plytkých, stojatých alebo mierne tečúcich vôd. Predpokladom vzniku porastov je striedavé obnažovanie brehov pri poklese vodnej hladiny. Niektoré druhy si vyžadujú počas celej vegetačnej sezóny vodu s hĺbkou až niekoľko decimetrov, napr. ježohlav úzkolistý rastúci iba v tatranských plesách (obr. 10). Prevažujú chladné vody, chudobné na živiny, ktoré sa viažu skôr na boreálnu a subatlantickú časť Európy. Viaceré rastliny vytvárajú dvojaké tvary listov, podľa toho, či sú pod vodou, alebo na súši. Jednotka zahŕňa aj spoločenstvá viazané na pobrežnú čiaru a adaptované na dlhodobejší rast vo vode. Ide napr. o spoločenstvo s marsileou štvorlistou, ktoré rastie v stojatých vodách bohatých na živiny (obr. 11), a nízke porasty jednoročných druhov, napr. bahničky ihlovitej, ktoré zarastajú brehy a dná vodných tokov alebo bezodtokových zníženín ihneď po poklese vodnej hladiny (obr. 12). Pôdy sú piesčité až ílovité, často mierne zasolené. Ohrozenosť biotopu Podmienkou existencie biotopu je zachovanie prirodzeného vodného režimu. Vážne ohrozenie predstavuje najmä eutrofizácia v dôsledku splachov živín z poľnohospodáskej pôdy (umelé hnojivá, hnojiská a pod.). Typické druhové zloženie Rastliny: Obnažené dná indikujú druhy: bahienka psiarkovitá (Heleochloa alopecuroi- 10. Nižné Žabie Bielovodské pleso vo Vysokých Tatrách des), b. šašinovitá (H. schoes ježohlavom úzkolistým (Sparganium angustifolium) noides), bahnička ihlovitá 18 EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU

17 (Eleocharis acicularis), bielolístok barinný (Filaginella uliginosa), blatnička vodná (Limosella aquatica), iskerník bočnokvetý (Ranunculus lateriflorus), i. plamenný (R. flammula), kalužník portulakový (Peplis portula), ostrica česká (Carex bohemica), psiarka plavá (Alopecurus aequalis), sitina cibuľkatá (Juncus bulbosus), s. hlavičkatá (J. capitatus), s. ropušia (J. bufonius), šachor hnedý (Cyperus fuscus), šachorec žltkastý (Pycreus flavescens), škripík štetinatý (Isolepis setacea), vrbica yzopolistá (Lythrum hyssopifolia), z machorastov najmä mrvka dutinkatá (Riccia cavernosa). Medzi najvzácnejšie druhy patrí: elatinka kuričkovitá (Elatine alsinastrum), lindernia puzdierkatá (Lindernia procumbens), marsilea štvorlistá (Marsilea quadrifolia), škripinec nízky (Schoenoplectus supinus), tilovka vodná (Tillaea aquatica), trojradovka hlávkatá (Dichostylis micheliana), vrbica drobná (Lythrum tribracteatum), len v Tatrách ježohlav úzkolistý (Sparganium angustifolium) a iskerník zakoreňujúci (Ranunculus reptans). Živočíchy: dafnia (Daphnia longispina f. rosea), ploskuľa horská (Crenobia alpina), vodniak malý (Galba truncatula), v. premenlivý (Radix labiata), žiabronôžka arktická (Branchinecta paludosa), červenica ostrobruchá (Scardiniius eryhtrophtalmus), ostriež zelenkavý (Perca fluviatilis), pstruh jazerný (Salmo trutta morpha lacustris), šťuka severná (Esox lucius), mlok vrchovský (Triturus alpestris) a iné. 11. Marsilea štvorlistá (Marsilea quadrifolia) z alúvia Latorice 12. Koberec bahničky ihlovitej (Eleocharis acicularis) pri Malackách Súčasný výskyt biotopu 160 ha EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU 19

18 3140 Oligotrofné až mezotrofné vody s bentickou vegetáciou chár Hard oligo-mesotrophic waters with bentic vegetation of Chara formations Vo5 Oligotrofné až mezotrofné vody s bentickou vegetáciou chár Charakteristika biotopu Biotop tvoria porasty makroskopických rias (chár), spravidla ponorené pod vodnou hladinou (obr. 14). Stavba tiel chár sa tvarom podobá na stonku a listy (konáriky) cievnatých rastlín (obr. 15). Spoločenstvá tvoria prevažne homogénne porasty nízkeho vzrastu alebo prerastajú celý vodný stĺpec až do hĺbky 2 m. Druhovo sú veľmi chudobné, nezriedka tvorené jedným druhom, konkurenčne slabé a ich výskyt na stanovišti je dočasný. Najčastejšími sprievodnými druhmi sú vodné a močiarne cievnaté rastliny. Chary osídľujú priezračné toky a prameniská, periodické mokrade, ale predovšetkým stojaté vody od veľmi plytkých až po hlboké jazerá. V súčasnosti sú často pionierskymi spoločenstvami na stanovištiach vytvorených ľudskou činnosťou (obr. 13), ako sú zaplavené lomy, 13. Chary v plytkej vode lomu pri Marianke rastú spolu s pálkou Laxmanovou (Typha laxmanii) 20 EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU

19 štrkoviská a kanály. Z hľadiska prítomnosti živín väčšina druhov chár uprednostňuje vody chudobné na živiny a stredne zásobené živinami, avšak niektoré sú typické aj pre vodné stanovištia bohaté na živiny. Biotop sa sporadicky vyskytuje pravdepodobne na celom Slovensku. Porasty sú maloplošné a často sa prelínajú s inými typmi mokradí. Ohrozenosť biotopu Biotop sa v procese sukcesie mení a zaniká, resp. opäť sa objavuje v určitom štádiu vývoja na nových stanovištiach. Najväčšie nebezpečenstvo pre jeho existenciu predstavuje znečistenie vôd. Typické druhové zloženie Rastliny: chara krehká (Chara 14. Porasty vodných rastlín fragilis), ch. srsnatá (Ch. hiss dominanciou chary krehkej pida) a iné chary (Ch. braunii, (Chara fragilis) Ch. tomentosa, Ch. vulgaris, Ch. vulgaris, f. pistianensis), druhy rodu nitela (Nitella flexilis, N. gracilis), Nitellopsis obtusa a tolypela (Tolypella prolifera). Niektoré druhy sa na Slovensku vyskytujú veľmi vzácne. Druh Chara braunii je známy zo západného Slovenska z čistých stojatých aj tečúcich vôd s piesčitým dnom. Druh Nitella translucens sa zistil v Nitre pri Ipli v zaplavenom štrkopieskovisku v poraste druhu červenavec maličký (Potamogeton pusillus). 15. Homogénny porast chár Súčasný výskyt biotopu 10 ha EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU 21

20 3150 Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition Natural eutrophic lakes with Magnopotamion or Hydrocharition type vegetation Vo2 Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition Charakteristika biotopu Biotop tvoria porasty vodných rastlín. Môžu pozostávať len z jednej vrstvy ponorených rastlín, ktoré sú pripevnené ku dnu alebo sa voľne vznášajú vo vode. Taktiež ich môžu tvoriť druhy zakorenené v dne a s listami na vodnej hladine, ako sú lekná a leknice, alebo maličké semenné rastliny s redukovaným koreňovým systémom, ktoré sa vznášajú na vodnej hladine, napr. žaburinky a papraďorasty, ako salvinia plávajúca. Mnohé ponorené druhy môžu dočasne vynárať listy a reproduktívne orgány nad hladinu, ako bublinatka nebadaná (obr. 17). Porasty osídľujú vody bohato alebo stredne zásobené živinami. Sú to prírodné a poloprírodné stojaté, periodicky prietočné, prípadne pomaly tečúce vody, ako sú mŕtve riečne ramená (obr. 16), aluviálne mokrade, ale aj umelé nádrže (rybníky, vodárenské nádrže, materiálové jamy, staré ryžoviská) a kanály v nížinnom a pahorkatinovom stupni. Typy vegetácie zodpovedajú lokálnym ekologickým podmienkam, najmä priehľadnosti a hĺbke vody, ktorá v našich podmienkach zvyčajne dosahuje hĺbku do 2,5 m. Ohrozenosť biotopu Biotop vyžaduje dostatok vody pre niektoré spoločenstvá a druhy už aj malý pokles hladiny predstavuje limitujúci faktor. Príčinou zániku mnohých spoločenstiev je znečistenie vôd a premnoženie rias a siníc. Typické druhové zloženie Rastliny: Dominantné druhy môžu pokryť celú vodnú hladinu alebo husto vyplniť vodný stĺpec, napr. červenavec hrebenatý (Potamogeton pectinatus), č. lesklý (P. lucens), kotvica plávajúca (Trapa natans), leknica žltá (Nuphar lutea, obr. 18), lekno biele (Nym- 16. Mŕtve rameno s porastom vodnianky žabej phaea alba), rezavka aloovitá (Hydrocharis morsus-ranae) (Stratiotes aloides), riečňanka 22 EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU

21 prímorská (Najas marina), rožkatec ponorený (Ceratophyllum demersum), spirodelka mnohokoreňová (Spirodela polyrhiza), stolístok klasnatý (Myriophyllum spicatum), s. praslenatý (M. verticillatum) a najmä žaburinky (rod Lemna). Typickými druhmi biotopu sú červenavce (P. crispus, P. gramineus, P. pusillus), močiarka niťovitolistá (Batrachium trichophyllum), m. vodná (B. aquatile), stavikrv obojživelný (Polygonum amphibium f. natans), vodnianka žabia (Hydrocharis morsus-ranae), vodomor kanadský (Elodea canadensis). Medzi vzácnejšie druhy patrí azola papraďovitá (Azolla filiculoides), bublinatka nebadaná (Utricularia australis), červenačka hustolistá (Groenlandia densa), červenavec alpínsky (Potamogeton alpinus), drobuľka bezkoreňová (Wolffia arrhiza), leknovec štítnatý (Nymphoides peltata), salvínia plávajúca (Salvinia natans) a machorasty, ako mrvky (Riccia fluitans, R. rhenana). Živočíchy: koníček Bolivarov (Tetrix bolivari), pasvrček Pfaendlerov (Xya pfaendleri), svrček močiarny (Pteronemobius heydenii), hrabavka škvrnitá (Pelobates fuscus), ropucha zelená (Bufo viridis), skokan zelený (Rana esculenta), užovka fŕkaná (Natrix tesselata), u. obyčajná (N. natrix), chochlačka bielooká (Aythya nyroca), potápka červenokrká (Podiceps griseigena), p. čiernokrká (P. nigricollis), p. malá (Tachybaptus ruficollis), rybár bahenný (Chlidonias hybridus), r. bielokrídly (Ch. leucopterus), r. čierny (Ch. niger), sliepočka zelenonohá (Gallinula chloropus) a iné. 17. Mŕtve rameno s bublinatkou nebadanou (Utricularia australis) a žaburinkou menšou (Lemna minor) 18. Leknica žltá (Nuphar lutea) Súčasný výskyt biotopu ha EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU 23

22 3160 Prirodzené dystrofné stojaté vody Natural dystrophic lakes and ponds Vo3 Prirodzené dystrofné stojaté vody Charakteristika biotopu Biotop v plytkých zníženinách vyplnených vodou chudobnou na živiny s prítomnosťou bublinatiek a machorastov. Vyskytuje sa na bázicky a minerálne bohatších slatinách a v travertínových jazierkach, niekedy sa vytvára v riedkych brezových lesíkoch ako súčasť slatín s nízkym obsahom uhličitanov a prechodných rašelinísk. Vyznačuje sa častým výskytom rias, chár a machorastov rodu kosáčik. V rámci porastov slatín s bohatým výskytom báz, v ktorých sa mozaikovite vyskytujú, vynikajú prítomnosťou vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Bublinatka menšia sa viaže na plytké šlenky a vody s neutrálnou až bázickou reakciou. V minulosti sa mohli fragmenty spoločenstiev vyskytovať najmä na Borskej nížine v terénnych zníženinách s podložím z kyslých pieskov. V porastoch prevládajúceho ježohlava najmenšieho (obr. 19) rastie zvyčajne aj vachta trojlistá (obr. 20). Súčasné lokality sú v západnej a severnej časti územia Slovenska, napr. Borská nížina, Kysuce, Orava, Podtatranská brázda, Spišská Magura. 19. Veľké jazero pri Osturni, lokalita ježohlava najmenšieho (Sparganium natans) 24 EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU

23 Ohrozenosť biotopu Veľmi vzácny a maloplošný biotop. Nebezpečenstvo predstavujú akékoľvek zásahy do vodného režimu, napr. odvodňovanie, znečisťovanie vôd splachmi z polí, ťažba rašeliny a pod. Typické druhové zloženie Rastliny: bahnička málokvetá (Eleocharis quinqueflora), barička močiarna (Triglochin palustre), čer- 20. Vachta trojlistá 21. Nátržnica močiarna (Comarum palustre) venavec plávajúci (Potamogeton (Menyanthes trifoliata) natans), ježohlav najmenší (Sparganium natans), páperník širokolistý (Eriophorum latifolium), p. úzkolistý (E. angustifolium) a ostrice, napr. ostrica metlinatá (Carex paniculata), o. zobáčikatá (C. rostrata). Sprevádzajú ich druhy, ako bublinatka nebadaná (Utricularia australis), b. menšia (U. minor), nátržnica močiarna (Comarum palustre, obr. 21), pupkovník obyčajný (Hydrocotyle vulgaris), vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata), valeriána dvojdomá (Valeriana dioica), z machorastov kosáčiky (Drepanocladus aduncus, D. cosonii, D. revolvens, D. vernicosus), kosáčik plávajúci (Warnstorfia fluitans), rašelinníky (Sphagnum contortum, S. cuspidatum, S. fallax) a zlatolist hviezdovitý (Campylium stellatum). Živočíchy: bzdochy (rod Glaenocorisa), podenky (rod Leptophlebia), vážky (Aeshna junvea, A. subartica), vírnik (Keratella cochlearis), vodniak malý (Galba truncatula), v. premenlivý (Radix labiata), bučiačik obyčajný (Ixobrychus minutus), chochlačka bielooká (Aythya nyroca), lyska čierna (Fulica atra), potápka čiernokrká (Podiceps nigricollis), p. malá (Tachybaptus ruficollis), sliepočka zelenonohá (Gallinula chloropus), svrčiak slávikovitý (Locustella luscinioides), trsteniarik veľký (Acrocephalus arundinaceus), volavka purpurová (Ardea purpurea) a iné. Súčasný výskyt biotopu 1 ha EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU 25

24 3220 Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov Alpine rivers and the herbaceous vegetation along their banks Br2 Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov Charakteristika biotopu Biotop tvoria trávnaté, prípadne vysokobylinné dvoj- až trojvrstvové spoločenstvá, ktoré sú druhovo chudobné v dôsledku prevládnutia smlzu alebo chrastnice (obr. 22). Ich stanovišťom sú poriečne náplavy, ktoré sú podmáčané a neustále podomieľané prúdiacou vodou. Náplavy sú vzhľadom na rýchlejšie prúdenie vody štrkovité až kamenité (obr. 23).Jemnozem sa ukladá len medzi kameňmi alebo vytvára na povrchu súvislý nános v hrúbke niekoľko centimetrov. Porasty tvoria na brehoch tokov charakteristické lemy rôznej dĺžky a šírky. Smerom ku korytu riek sú veľmi často v kontakte so spoločenstvami zaplavovaných trávnikov (zväz Potentillion anserinae), prípadne sa kombinujú s porastmi s myrikovkou nemeckou (3230), porastmi vŕb (3240) a taktiež s porastmi deväťsilov (6430). Viažu sa na horské oblasti, ale dajú sa nájsť aj na horných a stredných tokoch väčších riek. 22. Porast smlzu patrsťového (Calamagrostis pseudophragmites) v nive riečky Jakubianka 26 EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU

25 Ohrozenosť biotopu Málo ohrozený biotop, pokiaľ sa podarí zamedziť regulácii a znečisťovaniu vody v horných častiach potokov a riek. Typické druhové zloženie Rastliny: Dôležité miesto v porastoch chrastnice trsťovníkovitej (Phalaroides arundinacea) a smlzu patrsťového (Calamagrostis pseudophragmites) majú aj deväťsil lekársky (Petasites hybridus), lipnica pospolitá (Poa trivialis), psinček obrovský (Agrostis gigantea), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), steblovka splývavá (Glyceria fluitans), vŕbovka ružová (Epilobium roseum), niektoré štiavce, napr. štiavec klbkatý (Ru- 23. Porast chrastnice trsťovníkovitej mex conglomeratus), š. kučeravý (R. crispus), š. vodný (Phalaroides arundinacea) (R. aquaticus) a v ich podraste sú typické hviezdica hájna na hornom toku rieky Hron (Stellaria nemorum), iskerník plazivý (Ranunculus repens), lipkavec obyčajný (Galium aparine), mäkkuľa vodná (Myosoton aquaticum), nezábudka močiarna (Myosotis scorpioides), roripa lesná (Rorippa sylvestris) a iné vlhkomilné druhy. Živočíchy: čiapočka potočná (Ancylus fluviatilis), hrachovka potočná (Pisidium casertanum), korýtko riečne (Unio crassus), ploskuľa horská (Crenobia alpina), hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus), pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario), svrčiak riečny (Locustella fluviatilis), trasochvost horský (Motacilla cinerea), vodnár obyčajný (Cinclus cinclus) a iné. Súčasný výskyt biotopu 16 ha EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU 27

26 3230 Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia s myrikovkou nemeckou Alpine rivers and their ligneous vegetation with Myricaria germanica Br3 Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia s myrikovkou nemeckou Charakteristika biotopu Biotop tvoria erózne pretvárané štrkové sedimenty na brehoch niektorých horských tokov a tokov vo flyšovej oblasti, ktoré pomerne vzácne osídľuje myrikovka nemecká. Iniciálne bylinné porasty s myrikovkou nemeckou (obr. 24) sa môžu kombinovať s jednotkou 3220, sprevádzajú ich spoločné druhy, ako smlz patrsťový, kyprina štrkovisková, ako aj viaceré náhodne splavené rastliny. V starších porastoch myrikovka drevnatie, pričom dosahuje výšku okolo 2 2,5 m. V krovinovom poschodí ju sprevádzajú vŕby. V dobre vyvinutej bylinnej vrstve rastú lúčne druhy a nízke druhy znášajúce zošľapávanie ako napr. skorocel väčší, psinček poplazový, mätonoh trváci. Doteraz známe údaje o biotopoch s myrikovkou nemeckou pochádzajú z neregulovaných tokov severného a severovýchodného Slovenska a z podhorských oblastí Východných Karpát. Najrozsiahlejšie porasty sa zaznamenali na potokoch Belá, Šambronka, Jakubianka, na dolnom toku rieky Poprad, vo flyšovej oblasti severovýchodného Slovenska. 24. Iniciálne porasty s myrikovkou nemeckou na potoku Šambronka 28 EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU

27 Ohrozenosť biotopu Biotop je najviac ohrozený reguláciou vodných tokov a prenikaním nepôvodných druhov na stanovištia. Typické druhové zloženie Rastliny: myrikovka nemecká (Myricaria germanica) je typickým druhom biotopu (obr. 25), sprevádzajú ju barborka obyčajná (Barbarea vulgaris), čiernohlávok obyčajný (Prunella vulgaris), iskerník plazivý (Ranunculus repens), karbinec európsky (Lycopus europaeus), kyprina štrkovisková (Chamerion dodonaei), ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus), mäta dlholistá (Mentha longifolia), mliečnik chvojkový (Tithymalus cyparissias), nátržník plazivý (Potentilla reptans), pamajorán obyčajný (Origanum vulgare), psinček poplazový (Agrostis stolonifera), rebríček obyčajný (Achillea millefolium), smlz patrsťový (Calamagrostis pseudophragmites), štiav štítnatý (Acetosa scutata) a v krovinovom poschodí vŕba purpurová (Salix purpurea). Živočíchy: čiapočka potočná (Ancylus fluviatilis), hrachovka potočná (Pisidium casertanum), korýtko riečne (Unio crassus), čerebľa pestrá (Phoxinus phoxinus), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus), lipeň tymiánový (Thymallus thymallus), ploska pásavá (Alburnoides bipunctatus), podustva severná (Chondrostoma nasus), pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario). 25. Myrikovka nemecká (Myricaria germanica) Súčasný výskyt biotopu 50 ha EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU 29

28 3240 Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia so Salix elaeagnos Alpine rivers and their ligneous vegetation with Salix elaeagnos Br4 Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia so Salix elaeagnos Charakteristika biotopu Ide o pionierske porasty s 5 6 m vysokým krovinovým poschodím, v ktorom dominujú vŕby. Ojedinele sú primiešané aj iné dreviny, ako sú jelša sivá, zemolez čierny, smrek obyčajný a iné. V pestrom bylinnom poschodí sú okrem typických vlhkomilných druhov prítomné aj druhy náhodne splavené vodou z okolitých lesných a prameniskových spoločenstiev. Porasty lemujú v úzkych pásoch horské bystriny s rýchlo prúdiacou vodou v úzkych dolinách na štrkových, kamenitých, zriedkavo piesočnatých pôdach (obr. 26). Nevyskytujú sa v otvorenej poľnohospodárskej krajine. Základným faktorom prirodzenej obnovy biotopu je narúšanie brehov prívalmi vody počas prietrží. Biotop sa viaže na horský stupeň úzkych dolín so silnou erózno-akumulatívnou činnosťou, napr. v celej oblasti Tatier, Malej Fatry a Veľkej Fatry a na obvode vnútrokarpatských kotlín. 26. Drevinové brehové porasty lemujúce Kežmarskú Bielu vodu 30 EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU

29 Ohrozenosť biotopu Biotop je relatívne málo ohrozený. Typické druhové zloženie Rastliny: Typické kroviny sú tvorené vŕbami, ako sú vŕba krehká (Salix fragilis), v. purpurová (S. purpurea), v. sivá (S. elaeagnos), ďalej je to jelša sivá (Alnus incana) a zemolez čierny (Lonicera nigra). Vpodraste prevládajú vysokobylinné druhy: bodliak lopúchovitý (Carduus personata), deväťsil lekársky (Petasites hybridus), krkoška chlpatá (Chaerophyllum hirsutum), kýchavica biela (Veratrum album), lipnica pospolitá (Poa trivialis), pakost močiarny (Geranium palustre), pichliač potočný (Cirsium rivulare), p. zelinový (C. oleraceum), prilbica tuhá (Aconitum firmum), prvosienka vyššia (Primula elatior), stračonôžka vysoká (Delphinium elatum), škarda močiarna (Crepis paludosa), štiav alpínsky (Acetosa arifolia), túžobník brestový (Filipendula ulmaria), vojnovka belasá (Polemonium caeruleum), vŕbovka chlpatá (Epilobium hirsutum) a záružlie močiarne horské 27. Záružlie močiarne horské (Caltha palustris subsp. laeta, obr. 27). (Caltha palustris subsp. laeta) Živočíchy: hrachovka potočná (Pisidium casertanum), korýtko riečne (Unio crassus), ploskuľa horská (Crenobia alpina), hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus), pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario), svrčiak riečny (Locustella fluviatilis), trasochvost horský (Motacilla cinerea), vodnár obyčajný (Cinclus cinclus) a iné. Súčasný výskyt biotopu 140 ha EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU 31

30 3260 Nížinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion Water courses of plain to montane levels with the Ranunculion fluitantis and Callitricho- Batrachion vegetation Vo4 Nížinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho- Batrachion Charakteristika biotopu Biotop zahŕňa druhovo chudobné spoločenstvá vodných rastlín, ktoré osídľujú korytá tečúcich vôd (bystriny, potoky, nížinné rieky), prípadne periodicky prietočné toky. Porasty tvoria najmä ponorené a čiastočne na hladine sa vznášajúce druhy, zakorenené v dne. Druhy sa veľmi dobre prispôsobujú zmene ekologických podmienok počas roka, čo sa prejavuje zmenou štruktúry porastov, pričom dôležitú úlohu má najmä intenzita prúdenia vody. Biotop je rozšírený od horského stupňa až po nížiny, nachádza sa na horných a stredných prítokoch Turca, Hrona, Váhu, Ipľa a inde. Vyhovujú mu toky s relatívne nízkou teplotou vody, jej rýchlym prúdením, vysokým a stabilným obsahom kyslíka, vysokou priehľadnosťou vody a hrubozrnnými usadeninami. Vo vegetácii prevažujú vodné machorasty, z cievnatých rastlín sú to najmä močiarka štetôčkovitá a hviezdoše. Biotop sa vyskytuje aj v korytách dolných tokov, kde už je relatívne vyššia teplota vody, prúdenie je spomalené a obsah kyslíka a priehľadnosť sú znížené. V zátokách pomalých tokov môžu rásť ponorené rozvoľnené porasty, prípadne formácie s listami rozloženými na vodnej hladine (obr. 28), aké tvorí väčšina typických rastlín biotopu Štrkovisko s kvitnúcou močiarkou vodnou (Batrachium aquatile) na hladine 32 EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU

31 Ohrozenosť biotopu Každý zásah do prirodzeného režimu rieky sa negatívne odrazí v druhovej bohatosti a prirodzenej štruktúre biotopu. Ďalším negatívnym faktorom je eutrofizácia (obohacovanie vody živinami) vôd. Typické druhové zloženie Rastliny: Dominantné druhy biotopu sú berla vzpriamená (Berula erecta), hviezdoše (rod Callitriche), močiarka štetôčkovitá (Batrachium penicillatum), m. vodná (B. aquatile), okrasa okolíkatá (Butomus umbellatus), lokálne aj červenačka hustolistá (Groenlandia densa, obr. 29). Sprevádza ich červenavec hrebenatý (Potamogeton pectinatus), č. kučeravý (P. crispus), č. prerastenolistý (P. perfoliatus), č. uzlatý (P. nodo- 29. Červenačka hustolistá (Groenlandia densa) v priesakovom kanáli pri Hamuliakove sus), ježohlav jednoduchý (Sparganium emersum), šípovka vodná (Sagittaria sagittifolia), zanichelka močiarna (Zannichellia palustris). Z machorastov sú typické prameňovka obyčajná (Fontinalis antipyretica) a zobáčik (Rhynchostegium riparioides). Živočíchy: bitýnia bahenná (Bithynia tentaculata), čepček močiarny (Acroloxus lacustris), korýtko maliarske (Unio pictorum), krivák hrebenitý (Gammarus roeselii), vážky (Gomphus vulgatissimus, G. flavipes, Onychogomphus forcipatus), škľabka riečna (Anodonta anatina), jalec maloústy (Leuciscus leuciscus), j. tmavý (L. idus), plotica červenooká (Rutilus rutilus), karas zlatistý (Carassius carassius), ostriež zelenkavý (Perca fluviatilis), šťuka severná (Esox lucius), zubáč veľkoústy (Stizostedion lucioperca), z. volžský (S. volgensis) a iné. Súčasný výskyt biotopu 18 ha EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU 33

32 3270 Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodion rubri p.p. a Bidention p.p. Rivers with muddy banks with Chenopodion rubri p.p. and Bidention p.p. vegetation Br5 Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodion rubri p.p. a Bidention p.p. Charakteristika biotopu Biotop tvoria spoločenstvá jednoročných rastlín na stanovištiach so zvýšeným obsahom živín. Optimum vývoja majú v neskorom lete. Vyvíjajú sa na obnažených bahnitých a piesočnatých brehoch tečúcich vôd, najmä v zátokach prirodzene meandrujúcich riek, potokov a ostrovov, kde pôsobí spätný tlak, alebo na miestach vzdialenejších od riečiska, kde nie je silný prúd vody. V závislosti od dĺžky obnaženia brehov sa nemusia vyvíjať každý rok. Stratégia rastlín v tomto biotope predpokladá schopnosť rýchlo vyklíčiť, akonáhle poklesne hladina vody (obr. 31). Pokiaľ sa podarí rastlinám vytvoriť semená, je pripravená ich dostatočná zásoba v pôde aj na viac rokov dopredu. Naplavené sedimenty sú pravidelne obohacované živinami a majú rôznu hrúbku (15 a viac cm) a veľkosť. Porasty kopírujú veľkosť sedimentov, väčšinou sú však líniové a maloplošné. Biotop možno očakávať 30. Dvojzub ovisnutý v dolných a stredných tokoch väčších riek. (Bidens cernua) Ohrozenosť biotopu Negatívnym zásahom do biotopov je budovanie hrádzí, napriamovanie riečnych tokov a regulácia hladiny vody. Ďalším nepriaznivým faktorom je prenikanie burín na stanovište, najmä na miestach so zvýšeným prísunom živín do vody (v blízkosti ľudských obydlí, poľnohospodárskych objektov a pod.). Typické druhové zloženie Rastliny: blatnička vodná (Limosella aquatica, obr. 32), blšník obyčajný 31. Škripina koreňujúca (Scirpus radicans) sa na bahnitom brehu rozširuje (Pulicaria vulgaris), dvojkoreňujúcimi výhonkami s ružicou listov zub listnatý (Bidens frondo- 34 EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU

33 32. Blatnička vodná (Limosella aquatica) 33. Užovka fŕkaná (Natrix tessellata) na obnaženom dne Moravy sa), d. ovisnutý (B. cernua, obr. 30), d. trojdielny (B. tripartita), horčiak pieprový (Persicaria hydropiper), h. štiavolistý (P. lapathifolia), iskerník jedovatý (Ranunculus sceleratus), i. plazivý (R. repens), loboda rozprestretá (Atriplex prostrata), mäkkuľa vodná (Myosoton aqauticum), mrlík červený (Chenopodium rubrum), nátržník poliehavý (Potentilla supina), nezábudka močiarna (Myosotis palustris), n. trsnatá (M. caespitosa), odemka vodná (Catabrosa aquatica). Dopĺňajú ich druhy psiarka plavá (Alopecurus aequalis), psinček poplazový (Agrostis stolonifera), roripa močiarna (Rorippa palustris), sitina ropušia (Juncus bufonius), škripina koreňujúca (Scirpus radicans), štiavec kučeravý (Rumex crispus), š. močiarny (R. palustris), š. úzkolistý (R. stenophyllus), veronika drchničková (Veronica anagallis-aquatica), v. potočná (V. beccabunga), vŕbovka ružová (Epilobium roseum). Živočíchy: ohniváčik štiavový (L. hippothoe), o. veľký (Lycaena dispar), užovka fŕkaná (Natrix tessellata, obr. 33), kalužiak riečny (Actitis hypoleucos), kulík riečny (Charadrius dubius) a iné. Súčasný výskyt biotopu 20 ha EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU 35

34 4030 Vresoviská European dry heaths Kr1 Vresoviská 34. Vresovisko na Studenom hrade v pohorí Tríbeč Charakteristika biotopu Biotop zahŕňa porasty vresu na kyslých piesočnatých až kamenistých pôdach s veľmi nízkym obsahom humusu v nížinách a pahorkatinách. Väčšinou ide o náhradné porasty na odlesnených miestach po borovicových a dubových kyslomilných lesoch, kde tvoria mozaiku s travinno-bylinnou vegetáciou. Vzácne sa vyskytujú ako primárne nelesné spoločenstvá na skalných hranách (obr. 34). Prírode veľmi blízke porasty sa utvorili aj na plošne rozľahlých piesočných dunách (obr. 35). V porastoch prevládajú nízke kríčky, ktoré na jar dodávajú vresoviskám v Borskej nížine výrazný vzhľad, napr. lykovec voňavý a zanoväť, niektoré suchomilné kyslomilné trávy a prítomná je bohatá vrstva lišajníkov a machorastov. Vres kvitne až na jeseň drobnými ružovými kvietkami (obr. 36). Biotop má výrazné subatlantické rozšírenie obmedzené na západnú časť Slovenska, čo sa odráža aj v zastúpení niektorých subatlantických druhov, ako sú trávnička obyčajná, pavinec horský, lomikameň zrnitý, hrdobarka páchnúca (obr. 37) a iné. 35. Vresovisko v Borskej nížine pri Rohožníku 36 EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU

35 Ohrozenosť biotopu Vresoviská ohrozujú v letných mesiacoch požiare. Dlhšie trvajúce suchá a menšie požiare prispievajú k ich obnove rovnako ako občasné narušenie vegetačného krytu. Viaceré rastliny vrátane vresu zle znášajú silné mrazy. Typické druhové zloženie Rastliny: Pre biotop sú typickými druhmi okrem dominantného vresu obyčajného (Calluna vulgaris) aj kríčkovité kručinky, napr. kručinka farbiarska (Genista tinctoria), k. chlpatá (G. pilosa), k. nemecká (G. germanica), ďalej zanovätník černejúci (Lembotropis nigricans), zanoväť regensburská (Chamaecytisus ra- 36. Vres obyčajný (Calluna vulgaris) tisbonensis), vzácne aj hrdobarka páchnúca (Teucrium scorodonia) a prútnatec metlovitý (Sarothamnus scoparius). V pahorkatinách tu rastie brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus). Z bylín sú to chlpaňa poľná (Luzula campestris), chlpánik obyčajný (Pilosella officinarum), klinček kartuziánsky (Dianthus carthusianorum), kyjanka sivá (Corynephorus canescens), ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum), metluška krivolaká (Avenella flexuosa), psica tuhá (Nardus stricta), sklerant trváci (Scleranthus perennis) a iné. Nápadný je výskyt machorastov, najmä ploníkov (Polytrichum) a trhančekov (Racomitrium) a početných druhov lišajníkov rodu dutohlávka (Cladonia). Živočíchy: kobylôčka zelenokrídla (Platycleis montana), koník škvrni- 37. Hrdobarka páchnúca tý (Myrmeleotettix maculata), jašterica obyčajná (Lacerta agilis), ľab- (Teucrium scorodonia) tuška hôrna (Anthus trivialis). Súčasný výskyt biotopu 60 ha EURÓPSKY VÝZNAMNÉ BIOTOPY NA SLOVENSKU 37