Roč. XVII. č. 66 EMPATIA BULLETIN

Roč. XVII. č. 66 EMPATIA BULLETIN Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Odbor poradensko-psychologických služieb. Asociácia manželských a rodinných poradcov a sociálnych pracovníkov SR v Bratislave. Slúži na komunikáciu a informovanie o formách práce, úspechoch i ťažkostiach na ceste pomoci človeku v náročných životných situáciách. NIELEN PRE ODBORNÍKOV Číslo 4 december 2010 Bratislava

2

OBSAH EDITORIAL 4 MEDZI NAMI Mgr. Marcela Škultétyová: Vyoraná brázda 6 PhDr. Jolana Kusá: PaTPV: Poprad, 29.11-1.12.2010 7 PhDr. Oľga Kostelníková: Vina a odpúšťanie v párovom poradenstve 7 KAZUISTIKA Mgr. Radoslav Warošek: Gestalt prístup v poradenskej praxi 13 TÉMA PhDr. Jaroslava Raudenská, Ph.D., PhDr. Martin Raudenský, Ph.D.: Argumenty pro syntézu hry v práci 17 s dospelými Mgr. Tatiana Sabová: Starí ľudia medzi nami 23 Mgr. Gabriela Leskovjanská, PhD.: Výchovné postoje a prístupy rodičov detí s poruchami správania a emocionálnymi ťažkosťami 29 ZNÁME A MENEJ ZNÁME OSOBNOSTI Miroslav Plzák 38 PREČÍTALI SME Janečková H., Vacková M.: Reminiscence (Sabová) 44 Reichelová E.: Mama buď mojim princom (Rybáriková A.) 46 Rancourt B.: Zbavít se minulosti (Kusá J.) 48 INFORMÁCIE Grznárová T., Sajenková A., Štullerová E.: Sympózium rodinnej terapie 2010 Spirituální a magické v rodině a terapii 49 3

EDITORIAL Aby ste mohli robiť veci inak, musíte ich inak vidieť. Arial Šialenec je ten, ktorý robí stále to isté, ale očakáva iné výsledky. T T T Seneca Prírodné národy majú silné rituály, ktorými otvárajú a ukončujú životné etapy a ročné obdobia. U nás toto prepojenie sčasti upadlo do zabudnutia, ale stále ho inštinktívne potrebujeme a hľadáme. Vianoce, Nový rok, zimná rovnodennosť, Tri Krále, Turíce, Hromnice - na ukončenie a zahájenie roka toho máme požehnane. každý si vyberie to svoje, kresťania narodenie Ježiška, pohania tú rovnodennosť a odháňanie chorôb a čo všetko tam bolo a je obsiahnuté v starých zvyklostiach. Je jedno, že si to už neuvedomujeme, že si neuvedomujeme, že všetci sme aj pohania, kdesi z detstva dobre vieme, že sú tam aj strigy a čarodejnice pred Vianocami, aj Turoň a masky a všetky kúzla a čary našich predkov. To bolo ich spojenie s prírodou a je aj našim, keď mu nedôverujeme strácame základnú istotu o svojom bezpečnom mieste vo svete, v prírode, vo vesmíre. Nedôvera je stavebným kameňom, z ktorého si akurát tak môžem postaviť pevnosť zvanú depresia. Okrem toho sa každé ráno rozhodujem, aký program pre svoju náladu dňa zvolím: či sa sústredím na to, čo všetko nefunguje, čo nemám a akí blbci ma obklopujú, alebo sa sústredím na to, čo mám, čo všetko od života a sveta dostávam, koľko úžasných ľudí stretávam a teším sa na ďalších. Ak sa rozhodnem vybrať si to dobré, žijem viac s radosťou. Problémy sa vyriešia, účty sa zaplatia z tejto časti spektra určite ľahšie ako z toho tmavého, problémového. Aj nám koniec roka priniesol okrem pozitívnych bilancií koľkým ľuďom sme pomohli naštartovať svoje motory, akých úžasných kolegov a klientov sme stretli a ako nás to obohatilo, aj nemilé prekvapenia. Do ich atmosféry a podrobností vás uvedie hneď nasledujúci príspevok (Vyoraná brázda). Prepúšťalo sa. Povestných desať percent. Pred štyrmi rokmi to bolo 20 percent pred ďalšími štyrmi a ďalšími štyrmi..vždy nejakých desať percent, vlastne by sme tu už asi ani nemali byť. Veď nás aj je už len takmer polovica z pôvodného stavu. Každý príbeh násilne ukončeného pracovného pomeru v našich podmienkach, predstavuje nielen zraňujúci osobný príbeh, ale aj dieru v sieti sociálnej pomoci, konkrétne absenciu dosažiteľnosti manželského a rodinného poradenstva. V niektorých oblastiach je táto služba už nedosažiteľná, súkromní psychológovia vedia aká je to náročná práca, my vieme, že ju treba vedieť robiť a my systém bývalých manželských poradní, ktorý vlastne jediný poskytoval vzdelanie a prax tejto profesii, je v procese likvidácie. Nezostáva mu nič iné, iba ako Fénix vstať z popola a to je naše odhodlanie do nového roka. 4

Máme ešte aj špecifickú motiváciu: zomrel Miroslav Plzák, zakladateľ a klasik manželského poradenstva. Prinášame o ňom článok. Ja som roky presvedčená, že bol naprosto originálnym mysliteľom v oblasti manželského poradenstva, ale keď som si znova prečítávala jeho knihy, ktorých mám požehnane aj s vlastnoručným podpisom, uvedomila som si ako veľa z neho je naprosto aktuálne a hodne zabudnuté, zasunuté. Celá teória manželského spolužitia platí, nanajvýš s nejakými doplnkami, mnohé ich robil až do konca života sám dr. Plzák. Moja úcta k nemu znova ožila, aj keď bol direktívnym poradcom a v podstate patriarchálny až mierne mužsky šovinista. Veď sme s ním na tú tému viedli diskusie a dnes si myslím, že mal pravdu v tom, že nám ukázal, že žijeme stále v takomto svete. Sám to sledoval, nakoniec napísal knihu Muž a žena. Cítim sa zaviazaná niesť Plzákov odkaz. Ľudia v kríze potrebujú, aby im bola poskytnutá komplexná pomoc. Zdrojom ľudského šťastia, alebo nešťastia, teda aj samovrážd, je súkromný život ľudí, v ktorom sú ponechaní na seba. Podarilo sa mu pomôcť priviesť k životu sieť manželských poradní. Dnes už fungujú len v Čechách, ako jedinečný systém v Európe, naplňajúci paragraf 16 Charty EU o sociálnej starostlivosti. U nás je päť minút po dvanástej na ich záchranu. Alebo znovuzrodenie. Bol aj veľkým zástancom čistej prevencie vzdelávania o partnerskom a rodinnom živote najlepšie od materských škôl. Dnes toho skutočne veľa vieme o týchto zákonitostiach, ale k ľuďom sa to nedostáva, ani na školách, ani...nikde. Všetci moralisti túto nenahraditeľnú časť výchovy zmetú zo stola tým, že ju redukujú na sexuálnu výchovu, čo je naprostá hlúposť. Žasneme potom ako poradcovia, že VŠ vzdelaní ľudia netušia o komunikácií v páre, o očakávaniach od manželstva a už vôbec nepoznajú napr. optimálny model hospodárenia s peniazmi v rodine. Potom sú aj manželstvá, ktoré sa nerozvedú menej spokojné ako by mohli byť. Naliehavo sú potrebné novodobé kurzy prípravy na manželstvo pre mladých manželov a budúcich manželov. Minimá manželského spolužitia a minimá rodičovstva z toho by mala skúšať občianska spoločnosť, keď cirkev môže trvať na povinnej príprave. Toto sa mi preháňa hlavou na začiatku roka a nie náhodou to uzatvára oblúk s mojimi začiatkami, odborne úzko spojenými s doktorom Plzákom. Želám vám ako vždy veľa entuziazmu, nadšenia a radosti z práce a života. Pozrite sa na to, že stále nás je okolo sto na Referátoch a že tam robíme úžasnú prácu pre ľudí, každý tam orieme svoju brázdu. Tým, čo odchádzajú sú naše srdcia otvorené, aj keď im boli zavreté dvere. Nech vám život chutí a teší vás vo všetkých jeho podobách v roku 2011. T T T PhDr. Jolana Kusá Kto sa pýta po zmysle života, pýta sa zle. Otázky nám kladie život a je na nás, aby sme mu odpovedali. Viktor E. Frankl 5

MEDZI NAMI Vyoraná brázda Predo mnou na stole biely papier, v ktorom mi ďakujú za vykonanú prácu. Ten papier však svojou podstatou hovorí jednoznačne nepotrebujeme ťa. Otváram mailovú poštu. Prišla mi odpoveď od študentky, s ktorou sme sa videli len raz. (Musela som jej teraz napísať, že naša korešpondencia končí doma nemám prístup na internet.) Nemohla ku mne dochádzať, tak sme si asi rok len písali. Viem, že stále má problém postaviť sa pred triedu a odpovedať - od trémy som jej nepomohla. Ale pokračuje v štúdiu a veľmi rada chodí na prax. Viem, že z nej bude veľmi dobrá masérka má rada svoje povolanie. Čítam jej posledný mail:... veľmi ste mi pomohli, keď bolo treba. ĎAKUJEM veľmi pekne... Budete mi chýbať Eva je teenagerka z detského domova. Dostala som ju na riešenie pretože nevychádzala s profesionálnou matkou, u ktorej bola umiestnená. Robila som čo som vedela, ale problém sa nevyriešil, Eva sa musela vrátiť do detského domova. Už je na strednej škole, býva na internáte. Robí hlúposti ako jej rovesníci, ale z vlastnej iniciatívy chodí na volejbal a do posilňovne: Viete, chcem byť vojačka a musím sa udržať vo forme. Vyťahuje čokoládu: Chcela som sa vám poďakovať za všetko, čo ste pre mňa urobili. A ja sa cítim ako čerstvý držiteľ Jánskeho plakety. Lucka je hovorkyňou skupinky mladých matiek pestúnok. Ku svojim dvom malým deťom si zobrala dve zanedbané týrané deti. Ten starší, ktorý už vie rozprávať sa za pol roka zmenil zo zneurotizovaného, ťažko usmerniteľného dieťaťa na malého nezbedníka s veľkým zmyslom pre humor. Aj teraz sa smeje, lebo zistil, že sa so mnou môže hrať jednoduchú hru s kreslom. Jeho náhradná mama je však smutná: Kde sa teraz budeme stretávať? Na konci stretnutia však navrhuje: Druhá streda v mesiaci platí, stretneme sa u mňa! Býva na prízemí, tak mamičky môžu prísť aj s deťmi, susedia nebudú búchať. A ja od nej dostávam anjelika a knižočku s poďakovaním za všetky. Nie, nelúči sa, to pozvanie k nim domov platí samozrejme aj pre mňa. Odchádzam. Nevidno veľmi zhora tú brázdu za mnou, ktorú som vyorala. Ale asi je hlboká dosť. Mgr. Marcela Škultétyová T T T Žijúce je to, čo keď prejde dušou, začne fungovať, protože sa to bude vyvíjať i potom, keď ja tu nebudem. Obviňovanie a výsmech je vzájomnou chybou vo vzťahovaní sa ľudí k sebe. Viilma Luule 6

PaTPV 2010: Poprad,29.11.-1.12.2010 V uvedenom čase sa stretla skupina zamestnancov RPPS, aby pracovali na téme Vina a odpúšťanie v párovom poradenstve. Bolo to v poradí deviate stretnutie skupiny PaTPV, ktorej časť tvoria tí istí pracovníci, časť vždy iní. Vedie ju od počiatku Oľga Kostelníková, najdlhšie s ňou Juraj Žilinčík. Výstupy z tejto skupiny by už vydali aj na knihu. na dobrú knihu, myslím. Konštatovali sme, že stále viac sa rozširuje participácia účastníkov na programe skupiny. Tento rok sme priniesli päť príspevkov, ktoré sme zamestnancom RPPS poslali elektronicky a to sa ešte dva materiály rozdávali namnožené. Cítim satisfakciu, že tento rok bola na programe téma tak kruciálna pre poradenský proces a pre kvalitu života ľudí, že bola ohmataná z mnohých strán a každý účastník pochopil aké je prežívanie individuálne nielen u klientov, ale aj u poradcov. A aké je dôležité, aby svoju schopnosť odpúšťať, nahliadol a pestoval poradca, ak chce sprevádzať na tejto ceste klienta. V budúcom čísle Empatie prinesieme niektoré materiály z workshopu, teraz na ochutnanie ponúkame prvý z nich, synteticky. PhDr. Jolana Kusá Skupinové spracovanie témy: Vina a odpúšťanie v párovom poradenstve. Zapísala a mierne doplnila: Oľga Kostelníková, koordinátorka Témy viny a odpúšťania nám skoro všetkým pripadala nielen závažná, ale aj vzrušujúca (rozrušujúca?). Nejde len o to, že v každom prípade párového problému je otázka viny alebo zodpovednosti za problémy (Kto za to môže??!!) obsiahnutá explicitne či implicitne a je potrebné sa jej venovať, ale aj o to, že sa nás otázky viny a jej odpúšťania dotýkajú osobne, a ja (O.K.) si dovolím napísať, že je to kardinálna otázka ľudstva, ktorá rozhodne(?) o našom prežití. Nemusíte súhlasiť s mojim vyhlásením a mnohí iste ani nesúhlasíte a pokladáte ma za patetickú a príliš expresívnu (pripúšťam, že sa mi to niekedy páči). No možno budete súhlasiť, že v danej otázke my - psychologickí poradcovia a terapeuti môžeme niečo urobiť - buď dobrého alebo nie. Naša skupina pracovala s touto témou trojakým spôsobom. 7

1. Sebareflexiou v oblasti chápania, prežívania a vyjadrovania viny a odpúšťania vo vlastnom živote, zdieľanou s ostatnými členmi. Pomôckou boli vybrané modelové situácie, ktoré evokovali prestúpenie základných morálnych princípov (neúcta voči rodičovi, krádež, nevera, nedodržanie sľubu, klamstvo). 2. Prácou na prípadoch z párového poradenstva, ktoré obsahovali niektorý z aspektov témy (napr. váhanie poradcu, či v danom prípade existuje vina, nemožnosť odpustiť neveru, obviňovanie medzi partnermi, ktoré deštruktívne pôsobí na vzťah ) 3. Spoločným hľadaním odpovedí na tri otázky: a) Čo potrebuje vinník (človek, ktorý skutočne porušil etickú normu, ktorú aj sám uznáva), aby uznal, uniesol a napravil svoju vinu a ako mu môže byť nápomocný poradca. b) Čo potrebuje poškodený (človek, ktorý bol zasiahnutý prestúpením morálneho princípu, oklamaný, okradnutý, zneuctený ), aby mohol odpustiť a ako mu môže byť nápomocný poradca. c) Čo potrebuje obviňovač (človek, ktorý útočí na partnera pre skutočnú alebo domnelú vinu), aby mohol nahradiť obviňovanie konštruktívnou reakciou a ako mu môže pomôcť poradca. Na začiatok jedno dôležité rozlíšenie. Existuje vina - teda prestúpenie morálneho princípu: morálne princípy sú všeobecným konsenzom(kto môže, uzná, že je to Boží princíp výstavby človeka): úcta, pravda, rešpektovanie integrity, láska (Desatoro je v tom ) Toto platí nielen voči druhému, ale aj voči sebe samému. Existuje pocit viny vo vzťahu, ktorý nie je následkom previnenia ako porušenia morálneho zákona, ale nedodržania pravidiel podmienečnej lásky (citového vydierania, napr. : musíš mi vždy vyhovieť, musíš ma urobiť šťastným ). Tento pocit viny je síce skutočne prežívaný, ale z hľadiska viny falošný (neurotický). Ako ps. poradcovia a terapeuti pracujeme s pocitom viny. Pocit viny sme sa tiež pokúsili popísať a ja sa prikláňam k tomu rozlíšiť primeraný pocit viny a neprimeraný pocit viny. Primeraný(konštruktívny, rastový) pocit viny je zážitok, ktorý sa spája so skutočným prestúpením morálneho zákona (hviezdne nebo nad nami a mravný zákon v nás). No aj tak to nie je skľučujúci pocit jedovatej hanby, ktorý sa spája so sebaodsúdením a sebadeštrukciou. Je to zážitok pokory, ktorá neponižuje, ale oslobodzuje, zážitok prijatia ľudskej slabosti, bolesti, ktorú prestúpenie pri- 8

náša, zážitok horúcej ľútosti a mocnej túžby napraviť bolesť, krivdu, nespravodlivosť. Je to zážitok oslobodenia a obrodenia. Neprimeraný pocit viny je zážitok jedovatej hanby, pocit zamrznutia, hrôzy, zničenia, samoty a vydedenia. Jedovatá hanba, odsúdenie a trest vyvolávajú strach, je to ekvivalent smrti, zničenia zničenia sebaúcty a preto takmer automaticky vyvolávajú aj rôzne obranné mechanizmy, ktoré bránia náprave, aj vôbec priznaniu viny. Neprimeraný pocit viny môže byť následkom falošnej viny teda následkom nedodržania citovo vydieračských podmienok lásky vo vzťahu naučených v detstve, alebo ich dôsledkov obviňovania sa zo zodpovednosti za nehody, náhody, obyčajné ľudské nedokonalosti, ktoré mali následky. Môže však byť spojený aj so skutočnou vinou, no je deštruktívny. Je tu ešte aj pocit hryzenie svedomia. Vnútorný konflikt, boj: som vinný? Nie som vinný? A čo zážitok odpúšťania? Ten sme ako skupina sledovali menej, nebolo dosť času. Odpúšťanie je proces opustenia pozície obete (ale prečo by ju ktokoľvek mal opustiť?, pretože je deštruktívny, ničí nositeľa a preto, lebo sme všetci raz vinníci raz poškodení a ak ako poškodení nedokážeme odpúšťať, ako má byť odpustené nám, a ak nie je možné odpúšťanie, nie je možný rast a tiež pretože O.K.: prikláňam sa k filozofii, podľa ktorej neexistuje obeť, človek zasiahnutý ublížením sa týmto spôsobom má učiť práve tak ako vinník, a obaja si vo vyššom vedomí tento zážitok zvolili, alebo utvorili iste, zas viacerí nesúhlasíte, nemusíte. Pre mňa je táto filozofia nekonečne užitočná a zbavila ma mnohej úzkosti, ale nepriniesla falošný pocit ľahkomyseľnosti). Keď opustíme pozíciu obete, môžeme zaujať konštruktívnu pozíciu toho, kto aktívne pracuje za dobrú zmenu vzťahu, zmenu v sebe I v druhom. Stávame sa človekom, ktorý môže byť silný, neustále rastúci. To je úžasné. Odpustenie poznáme tak, že keď si spomenieme na bolestnú udalosť, ostávame pokojní, nepociťujeme bolesť, hnev, poníženie. Skôr prežívame, že sme vyrástli, zosilneli, poučili sa. Možno je proces odpúšťania (iste to nemôže byť jednorazová záležitosť) špirálovitý a dlhý, možno niekedy aj never ending story, ale vždy nás pozýva k stretnutiu sa so sebou a urobeniu voľby. Som obeť, či som sám za seba zodpovedný? V párovom vzťahu sa v procesoch obviňovania a odpúšťania zobrazuje celý charakter vzťahu, ktorý tu bol pred previnením, najmä rozloženie moci a charakter vzájomného rešpektu. Ale zobrazuje sa tu aj úroveň štruktúry osob- 9

nosti každého z partnerov. Je preto plný potenciálu k nájdeniu hlbšej pravdy a k nájdeniu sily. Ak to ako poradcovia takto vnímame, je to pozícia vnímania, ktorá obsahuje nádej. Ad 3a) T T T Úspech je dostať to čo chceš a šťastie je chcieť to čo, dostaneš. Dave Gardner 10

Ad 3b) T T T Úspešný človek je ten, ktorý dokáže postaviť pevné základy z tehál, ktoré po ňom hádžu ostatní. T T T Sydney Greenberg Všeobecne povedané, úspech odhalí tie najhoršie vlastnosti, zatiaľ čo pád tie najlepšie. George Abbot 11

Ad 3c) T T T Skúsenosť nie je to, čo sa vám stane. Je to to, čo vy sami dovolíte, aby s vami spravilo to, čo sa vám stalo Aldous Huxley 12

Keď sme včera spolu telefonovali, vyrozumel som, že Vás niečo ťaží, o čom so mnou chcete rozprávať. Chápem, že to pre Vás určite nie je jednoduché, ale som pripravený Vás vypočuť a spoločnými silami sa pokúsiť Vám pomôcť v tom, čo Vy cítite ako dôležité. Po týchto slovách sa pani Dana skoro nebadane uhniezdila viac do kresla. V úvode mi porozprávala, že pracuje ako poštárka skoro pätnásť rokov, má tri deti, 25-ročnú Danku, ktorá je vydatá a žije samostatne so svojím manželom, 18-ročného Petra a 11-ročnú Dominiku, ktorí žijú doma s ňou. Pani Dana má 47 rokov. Zrazu sa zastavila pri svojom veku a rozplakala sa. Keď som sa opýtal, čo sa práve teraz deje, povedala, že si uvedomila, že z tých štyridsiatich siedmich rokov nemala ani jeden šťastný. Ani detstvo, ani dospievanie a o dospelosti škoda reči. Zničila som život hlavkazuistika Gestalt prístup v poradenskej praxi Mgr. Radovan Warošek, RPPS Prešov Koniec pracovnej doby bol na dohľad. Bol pondelok, pár minút pred štvrtou, keď mi zazvonil telefón. Zdvihol som ho hneď po druhom zazvonení. Myslím, že som tým volajúceho zaskočil, pretože v telefóne bolo počuť len hlasné dýchanie. Po niekoľkých sekundách rozhodovania sa mi prihovoril veľmi tichý ženský hlas. Ja už ďalej nevládzem!, zneli prvé slová, za ktorými nasledovalo tiché vzlykanie. Potrebujem sa rozprávať s pánom Warošekom. Po úvodnom predstavení som sa opýtal klientky, či chce so mnou hovoriť cez telefón, prípadne ako jej môžem pomôcť. Pani Dana mi odpovedala, že by sa so mnou chcela stretnúť, lebo ma odporučila jej kolegyňa z práce, ktorá za mnou kedysi chodila do poradne. Vzhľadom k tomu, že prejav pani Dany bol plný plaču, nerozhodnosti a prežívanej ťažoby, ponúkol som jej, že sa môžeme stretnúť ešte dnes popoludní, ak cíti, že sa potrebuje rozprávať aktuálne ešte v ten deň. Pani Dana zareagovala, že ďakuje za ochotu, ale vydrží do rána. Dohodli sme sa na deviatu hodinu nasledujúci deň. Presne s úderom deviatej hodiny zazvonil zvonček pri dverách našej poradne. Do dverí vstúpila už na prvý pohľad zlomená žena so smutnými očami, v ktorých sa zrkadlil strach, bolesť a prestrašenosť. Nikdy som u psychológa nebola, preto neviem, čo ma čaká, prezradila pani Dana, čím sa snažila akoby ospravedlniť svoju trému i prežívanú úzkosť. Spôsob chôdze, gestikulácia i usadenie sa do kresla bolo u pani Dany akoby utlmené, bez energie, čo mi signalizovalo, že pravdepodobne dlhodobo rieši nejaký problém, ktorý je pre ňu emočne vyčerpávajúci. 13

ne mojim deťom, pretože som od neho nedokázala odísť. Svojho manžela nedokázala ani nazvať menom. Hovorila o ňom slovíčkami on, od neho, jemu, alebo, ak ho opisovala, tak použila slová ten sviniar, zbabelec, tyran či zviera. Cítil som z toho silný hnev a zlosť na manžela, ale zároveň aj spôsob obrany pani Dany voči tomu, aby sa opäť nenamotala do siete emočného pripútania sa k nemu. Keď som pani Dane povedal, že som si všimol, že ani raz nepoužila slová môj manžel, muž, povedala, že nemôže, lebo by tým zradila svoje deti a od hnevu by mu najradšej ublížila. Zrazu som mal pocit, akoby ju prežívaný hnev paradoxne uvoľnil. Začala hlasnejšie rozprávať, viac gestikulovať. Pokúsil som sa zacentrovať pozornosť pani Dany na túto zmenu - zmenu jej hlasitosti, pohyblivosti. Akoby ožila. Chvíľu mlčala a povedala, že hnevať sa je pre ňu niečo nové. Nikdy sa nehnevala, bála sa prejaviť hnev, skôr vždy trpela, všetko si vyčítala a vzťahovala na seba. Teraz, keď je už neskoro, cíti hnev. Vtom sa rozhovorila, ako ju aj deti celé manželstvo manžel bil, fyzicky i psychicky týral. Je vydatá 25 rokov. Sobáš hodnotila ako to najhoršie v jej živote. Ostala tehotná a pre jej rodinu bolo nemysliteľné, aby zostala s dieťaťom sama, aj keď všetci vedeli, že jej partner pije, je arogantný a vyhýba sa robote. Zároveň chcela odísť z rodičovského domu, pretože obaja rodičia pili. Ako sama povedala, ak sa skombinovali okolnosti, v akých vyrastala, partnerova povaha a jej naivná motivácia na sobáš s predstavou, že keď sa vezmú, tak bude všetko ináč, nič dobré z toho nemohlo vzniknúť. Týmto sebaotvorením pani Dany som pocítil položenie prvej tehličky dôvery v našom terapeutickom procese. Empaticky som zreflektoval zlé obdobie dvadsiatich piatich rokov v tom, aké to muselo byť pre pani Danu ťažké na jednej strane brániť a chrániť deti a na druhej strane prežívať neustály strach z reakcií manžela. Vyjadril som svoj pocit, že 25 rokov je dlhá doba, počas ktorej určite uvažovala rôznymi smermi ako situáciu riešiť, preto by ma zaujímalo, čo prispelo alebo rozhodlo o tom, že vyhľadala pomoc práve teraz. So slzami v očiach si spomenula na situáciu spred dvoch týždňov, keď po sérii viacerých bitiek, ktoré utŕžila od svojho muža, dostala bitku aj najmladšia dcéra Dominika kvôli tomu, že sa zastala svojej mamy. Potom odišiel do krčmy. Keď som videla, že Veronike tečie z nosa krv, zavolala som sanitku. Veľmi som sa zľakla, ako jej ublížil. Napadlo mi, že keď si v krčme vypije, tak nás aj zabije. Preto som prvýkrát vo svojom živote na neho zavolala políciu. Po výsluchu som na neho podala trestné oznámenie. Teraz je vo vyšetrovacej väzbe a hrozí mu väzenie kvôli týraniu blízkej osoby. Odkedy je v base, mne sa vôbec neuľavilo. Stále sa mi o tom sníva, nemôžem spávať, stále plačem, vyčítam si, že som zlyhala ako matka, keď som toľké roky dovolila, aby nám ubližoval. Neviem sa sústrediť, nejem, napadlo mi, či by nebolo lepšie, ak by som na tom svete nebola. Moja kolegyňa v práci si všimla, že sa so mnou niečo 14

deje. Moja kolegyňa v práci si všimla, že sa so mnou niečo deje. Vedela o mojich problémoch, a tak mi Vás doporučila, aby som za Vami zašla, lebo vidí, ako sa jej strácam pred očami. V súčasnom období pani Dana bola nastavená na prijímanie podpory z vonkajšieho prostredia. Jej schopnosť sebapodpory bola značne oslabená a limitovaná introjektmi, ktoré prijala počas predchádzajúceho obdobia: - zlyhala som ako matka, - už nikdy nebudem šťastná, - lepšie by bolo, keby som na tomto svete nebola, - celý život som neschopná, - obrala som deti o otca. To je iba zlomok introjektov, ktoré pani Dana vyslovila počas prvej konzultácie a ktoré som považoval za kľúčové pre nasledujúce stretnutia, počas ktorých sa pokúsim nasmerovať klientku k uvedomeniu si, odkiaľ ich má, od koho ich prebrala, kto je ich autorom, ako ich môže preformulovať a ako sa postupne zbavovať nezdravých introjektov. Okrem introjektov som si u pani Dany všimol aj inú formu narušenia kontaktu, v podobe retroflexie. Počas celého manželstva obracala hnev, výčitky a zodpovednosť za stav iba voči sebe. Nezamerala svoju vnútornú energiu smerom von, aby urobila zmenu v prostredí, ale dlhé roky bola sama sebe terčom, čo sa odrazilo v sebaponižovaní, sebanenávisti. Za cieľ do nasledujúcich stretnutí som si postavil to, aby si pani Dana uvedomila blokovanie hnevu, agresie a zlosti ako prirodzených reakcií človeka na krivdu, ktorú na nej páchal jej manžel. Aby sa pokúsila uvedomiť si, čo ju blokovalo, čo by potrebovala, čo sa deje v jej vnútri, keď pociťuje hnev, aby si dokázala uvedomovať, čo cíti, keď prežíva emócie a aby sa ich ventilovanie naučila presmerovať smerom von a nie do seba. Pani Dana sa naučila aj desenzitizovať. Od bolesti fyzickej po utŕženej bitke, až po bolesť duševnú: - musela som na sebe nedať nič badať, aby deti ešte viac netrpeli, - keď som zaťala zuby a päste, menej to bolelo, - keď som sa s ním nehádala, skôr s tým skončil. To je niekoľko ukážok desenzitizačných techník, ktoré si pani Dana osvojila, aby doslova prežila. Znížila tým subjektívne prežívanie nepohodlia, ale cenou za to bola strata energie, živosti a schopnosti konať. Tento proces prebiehal u klientky habituálne, preto bude dlhší čas trvať, kým sa naučí fokusovať, pracovať s dychom, so zameriavaním pozornosti na jednotlivé telesné funkcie, aby dokázala napĺňať svoje vlastné potreby. 15

Keď som sa pani Dany opýtal na jej očakávania, čo by najviac potrebovala, odvetila, že cíti potrebu nasať kľud, rovnováhu, sebadôveru, schopnosť prestať si vyčítať, čo urobila i neurobila. Nechce sa z toho všetkého dostať na psychiatriu. Obáva sa, či má dostatok síl zvládnuť v nasledujúcom období všetky súdy, vypočúvania, ktoré ju čakajú. Chvíľku sme rozprával i tom, že by bolo prospešné, ak by zároveň navštívila aj psychiatra, aby stavy, ktoré prežíva (nespavosť, nechuť do jedla, lakrimozita, úvahy o suicídiu) mohla liečiť okrem psychoterapie aj farmakologicky. Pani Jana s tým súhlasila a v jej hlase i gestách bolo vidieť, akoby jej spadol kameň zo srdca. Keď som jej zreflektoval to, čo som si všimol, povedala, že mám pravdu, že cíti z mojej strany ozajstný záujem a je rada, že konečne po toľkých rokoch začala konať. Jej životom ju sprevádza veľa neukončených záležitostí. Rodičom dodnes neodpustila, že celé jej detstvo pili a dodnes prežíva ako veľkú krivdu a príčinu to, že ju donútili vziať si svojho muža, aj keď vedeli, aký je. Zároveň vyčíta sebe, že toľké roky nekonala a keď sa rozhodla pre trestné oznámenie, nastúpili výčitky a strach zo všetkého, čo to sprevádza. V jednom momente naznačila, že ak by manžela zatvorili, bolo by to pre ňu zadosťučinenie, že sa rozhodla správne. Pravdepodobne by to mohol byť pre pani Danu vonkajší impulz na to, aby dokázala ukončiť jeden z gestaltov svojho života, aj keď si myslím, že sa pani Dana musí učiť nachádzať zdroje ukončovania záležitostí vo svojom vnútri. Tak, aby dokázala byť spokojná so svojimi rozhodnutiami aj v rámci polarít, ktoré v sebe prežíva, aby ju neblokovali, ale aby ich chápala ako prirodzené časti ja na kontinuu svojho života. Na záver prvého stretnutia sme sa vzájomne dohodli na frekvenciách našich psychoterapeutických stretnutí. Stretávať sa budeme jedenkrát do týždňa, vždy v stredu, keď to pani Dane najviac vyhovuje z hľadiska jej povinností v práci. Zároveň som jej v krátkosti zhrnul, čomu všetkému sa budeme venovať, aby mala ucelenejšiu predstavu o tom, čo môže očakávať z mojej strany. Kontrakt bol dohodnutý, tak hurá do práce. Mgr. Radomír Warošek, psychológ RPPS, absolvent výcviku v gestalt terapii T T T Nikoho nejde nič naučiť, možné je iba pomôcť mu poznať sám seba Galileo Galilei 16

TÉMA ARGUMENTY PRO SYNTÉZU HRY V PRÁCI S DOSPĚLÝMI PhDr. Jaroslava Raudenská, Ph.D., FN v Motole, Praha PhDr. Martin Raudenský, Ph.D., PedF UK Praha a UJEP Ústí nad Labem Motto: Pokud se nemá vytratit základní podstata hry, tj. kreativita, ničím nevázaná volnost, měla by být spontánní. Naprogramovaná hra přestává být hrou. Úvod Hry se užívají k psychologickému ovlivňování v psychagogii. V zahraničí se zájem o tuto oblast datuje od 50. let 20. století s rozvojem transakční analýzy, zejména v práci kalifornského psychiatra E. Berneho Games Poeple Play (Berne, 1970). V ČR se se zvýšeným zájmem o hry pro dospívající a dospělé setkáváme po roce 1990 pod souhrnným názvem psychohry, nebo společenské hry (Bakalář, 1998; Hermochová, 2004). Hry u dospělých se užívají pro výcvik sociálních dovedností, rozvoj umělecké, vědecké či technické tvořivosti a pro team building (LeFevre, 1988), tzn. skupina lidí hravým způsobem, za přispění fantazie, plní určité úkoly. Hry se mohou zaměřit na společenský kontakt, rozvoj kreativity, výcvik sociální citlivosti, nácvik sebeprosazení, nácvik komunikace, na sebepoznání, na prožitek těla atd. Výsledky se pak ve skupině hodnotí, porovnávají, diskutuje se o nich. Cíle a indikace herní terapie u dospělých V psychoterapii s dospělými je hra dobře využitelná v integrovaném modelu čerpající z dynamické, kognitivně-behaviorální, humanistické a rodinné psychoterapie. Cíle herní terapie u dospělých jedinců vychází z eklektického pojetí a teoretických principů dětské hry: 1. lidé jsou motivováni vrozenou potřebou tvořivosti, 2. mají potřebu pozitivního sebenáhledu a sebepochopení, 3. hra je primární možnost komunikace. 4. hra je prostor k rozvíjení sociálních vztahů. Hra je tak u dospělého důležitou součástí komunikace, vztahů a sociálních interakcí. Indikace užití hry u dospělých je například následující: u verbální deteriorace, vztahových potíží, závislosti, potíží s adaptací na chronické onemocnění, u seniorů. Dospělí mohou mít v herní terapii problém se spontánností, mohou shledávat dětskou hru jako komplikovanou, nebo jako tabu ( dospělí si už nehrají ). Proto je vhodné užít strukturované hry, nejlépe specifikované pro daný problém, hra tak umožní vývoj spontánnosti. U seniorů, nebo jedinců kteří se 17

z různých důvodů (emočních i zdravotních) obtížně vyjadřují, může být herní aspekt využit i na trénink paměti a myšlení, na zlepšení nálady, komunikace a orientaci ve formě her se slovy, modifikovanými cviky, nebo v kombinaci relaxací (Walsch, 2005). Formy užití herní terapie u dospělých uvádíme dále. Hra s pískem Jednou z možností užití hry u dospělých je hra s pískem (angl. Sandplay, Sandtray Therapy nebo Sandbox Therapy). Navazuje na tradice D. Kalffové a CG. Junga. Dovoluje exploraci hlubokých emočních problémů. Metoda je vhodná i pro děti, dospívající, dospělé a rodiny jako expresivní a kreativní způsob, který se neopírá o psychoterapii založenou na komunikaci slovem (Labovitz a Goodwin, 2000). Umožní zjistit hluboké vnitřní problémy jako je vztek, deprese, závislost nebo smutek. Herní terapie probíhá formou hry s boxem písku a specifickými hračkami. Obvykle je box 80 cm široký, 49 cm dlouhý a 11 cm vysoký, naplněný pískem. Pro hendikepované je možné box umístit na stůl, nebo speciální stolek. Účastník hry vytváří v písku diorama (příběh miniaturního světa) a to prostřednictvím aranžování hraček: lidí, zvířat a ostatních předmětů. Terapeut hodnotí užití a výběr objektů účastníka k popsání psychického stavu. Tato neinvazivní metoda funguje dobře s těmi jedinci, kteří mají potíže mluvit o těžko zvladatelných problémech v souvislosti s domácím násilím, závislostí, incestem, nebo jinou traumatickou zkušeností jako je třeba úmrtí v rodině (Kalff, 2003), ale také s potížemi týkající se zdraví, nemoci a bolesti (Raudenská, Raudenský, Javůrková, 2010). Iniciační hry Hru je možné užít v úvodní části skupinové psychoterapie jako tzv. iniciační hry. Skupina je v nich konfrontována se specifickým problémem, jedná se většinou o nácvik řešení problémů. Iniciační hra demonstruje proces myšlení, kde se jedinci mohou naučit uplatňovat například zodpovědnost, která je velmi důležitý prvek v procesu sebepochopení a integrace. Fletcher a Kunst (2006) vypracovali manuál k hraní iniciačních her, příklady uvádíme dále. Hra svíčka. Pomůcky: žádné. Cíl: fyzická aktivita. Postup: každý účastník stojí na jedné noze, směřuje druhou nohou nahoru směrem ke stehnu. Dlaně má spojené před hrudníkem, zatímco nechává dlaně spojené, zvedá horní končetiny nad hlavu. Oči jsou zavřené. Výdrž 10 vteřin. Nohy se vymění a postup se opakuje. Hra lidský uzel. Pomůcky: žádné. Cíl: komunikace a interakce skupiny, prostupování osobního prostoru jedince. Postup: skupina stojí v kruhu těsně blízko 18

sebe. Účastníci mají za úkol chytit se pravé ruky jiného účastníka svojí pravou rukou. Potom levou rukou levé ruky jiného účastníka. Vytvoří se uzel, který rozplétají. Jedna z variant této hry může být prováděna při zachování ticha. Hra se dá dobře uplatnit jako metafora společných aktivit skupiny, ilustruje příležitost jak pracovat ve skupině společně na společných cílech. Hra lidé k lidem. Pomůcky: žádné. Cíl: interakce skupiny, flexibilita osobního prostoru jedince. Postup: skupina se rozdělí do dvojic, které stojí proti sobě a v řadě. Hráč, který je sám, stojí na konci řady, se jmenuje vyvolávač. Jakmile vykřikne prsty k prstům, kolena ke kolenům, loket k chodidlu atd páry vykonávají předepsané požadované spojení. Na požadavek lidé k lidem hráči změní partnera ve dvojici. Hráč bez partnera se stává novým vyvolávačem. Hráči by neměli mít dvakrát stejného partnera, je to možné v případě, pokud se jedná o malou skupinu. Iniciační hry vyzývají ve skupině k přemýšlení, aktivitě, komunikaci a interakci, je nutné je ale modifikovat vhledem ke zdravotnímu stavu jedinců. Hra s představami a symboly v KBT Hra se uplatňuje v integrovaném modelu psychoterapie při užití práce s představami a symboly, vycházející z kognitivně-behaviorální terapie (KBT) a dalších postupů pracujících s imaginací či hypnosugestivní terapií. Hra se v rámci skupinové KBT, při užití specifických KB technik, zaměří na nácvik sociálních dovedností, zvládání stresu a prevenci relapsu, nácvik řešení problémů, modifikaci myšlenek a představ, ale také na sebeprosazení a sebenáhled, komunikaci, posílení tvořivosti, modifikaci chování pomocí napodobování, modelování a hraní rolí. V individuální práci mohou být hry spojené s biofeedbackem. Sebenáhled a sebepochopení Hry v integrovaném modelu KBT mohou být zaměřeny na sebenáhled a sebepochopení, které jsou jedním ze základních rysů psychického zdraví a duševní hygieny. Každý jedinec má potřebu pozitivní akceptace od významných lidí v životě. Jak dítě dospívá, potřeba pozitivní akceptace od ostatních lidí se transformuje v sekundární, naučenou potřebu pozitivního sebenáhledu a sebepochopení. Sebenáhled má různé úrovně, jednak je to uvědomění, jak jsem vnímán druhými, jak se jevím, co si o mě druzí myslí. Hlubší úrovní je uvědomění si vlastního chování k druhým lidem. Nejhlubší úroveň je pochopení vzniku vlastních způsobů chování. Například: Proč vždy, když přijdu domů z práce křičím a hádám se se ženou? vede k pochopení, proč jsem se v této situaci naučil reagovat právě tak, a ne jiným způsobem. Jako příklad můžeme uvést hru Intuice (Kulka, 2008). Při této hře se vybere ve skupině dobrovolník 19

a položí se mu několik otázek. Ostatní si všímají jeho projevu a odpovědí. Skupina následně vyplňuje dotazník, ve kterém odpovídá na otázky vztahující se na dobrovolníka, například Mají ho druzí rádi?. Po vyplnění všech dotazníků se zjišťují rozdíly mezi sebehodnocením člena a názorem skupiny (k odkrytí sebehodnocení) a dále, které vlastnosti dobrovolníka byly nejlépe skupinou odhadnuty a které ne. Hra Intuice přispívá k lepšímu sebehodnocení, náhledu, ale i k pochopení sociální citlivosti a k získání zpětné vazby o vlastním chování ( jak mě vidí ostatní ). Zpětná reflexe vlastního chování je velmi důležitá v celkovém aktivním zapojení jedince v terapii. Hry ve skupině tak mohou být zaměřeny na všechny stupně sebenáhledu a také pozitivní zpětnou vazbu ve spojení s kognitivní restrukturalizací a behaviorálními technikami. Vyjadřování pocitů Hry jsou vhodné v rámci KBT pro vyjadřování pocitů, zejména nonverbálně, zejména u seniorů, ale také těch, kteří z dalších důvodů nejsou schopni se pregnantně verbálně vyjadřovat. Hra se potom užívá jako primární médium komunikace v úvodních fázích terapie. Jedinci mají za úkol vyjádřit emoce (například vztek, radost, smutek) pouze za pomoci mimiky obličeje, nebo jen haptiky. Ostatní ve skupině hádají, jaké pocity jedinec vyjadřuje. Hry učí pochopit a přiměřeně prosazovat i vlastní zájmy, například u jedinců, kteří mají potíže s přiměřeným prosazením. Hry je tak naučí přiměřeně se prosadit a být autentičtí s projevováním emocí. Zde můžeme velmi dobře aplikovat hry racionálně emoční terapie Ellise, který je sám nazývá cvičení. Pacienti se tak učí, že podněty, neboli aktivizující události (nemoc, rozvod, finanční potíže, problémy ve škole, úmrtí, ztráta práce, partnera či domova) nejsou hlavní či přímá příčina emočních důsledků (tj. jak se jedinec cítí; tedy smutný, úzkostný, depresivní), ale že je to systém přesvědčení a postojů, tj. co si o náročné životní situaci sám myslí, jak tuto situaci hodnotí a jaký jí dává význam. V práci se skupinou je možné se zaměřit na praktická cvičení, která uvádíme dále (modifikováno podle Ellis, 2002). Cvičení 1. Rozlišení mezi přiměřeným znepokojením, obezřetností, opatrností a nepříjemnou úzkostí. Jedinci si mají živě představit nějakou nešťastnou událost, která by je mohla v nejbližší době potkat: ztratit milovanou osobu, onemocnět, přijít o práci. Mají popsat, jak se cítí. Základem cvičení je najít myšlenky, které si jedinec říká, aby v sobě vyvolal příslušné nepříjemné pocity. Kdykoliv potom má silné negativní pocity, zamýšlí se nad tím, zda nálada pramení z přání po lepších událostech ( Život by byl lepší kdybych nebyl sám. ), nebo překračování hranic ( Musím někoho mít, nesmím být sám. Nesmím být nikdy sám! ). 20