Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky Slovenská spoločnosť hygienikov SLS Ústav hygieny Lekárskej fakulty UK Bratislava ŽIVOTNÉ PODMIENKY A ZDRAVIE Zborník vedeckých prác Jana Jurkovičová Zuzana Štefániková BRATISLAVA 2009
Zborník vedeckých prác Editori: Technická spolupráca: Recenzenti: doc. MUDr. Jana Jurkovičová, CSc. MUDr. Zuzana Štefániková, CSc. Ing. Stanislav Sekretár, CSc. prof. MUDr. Kamila Bernasovská, CSc. doc. MUDr. Anna Egnerová, CSc. doc. MUDr. Igo Kajaba, DrSc. Vydal: Úrad verejného zdravotníctva SR, 2009 Počet strán: 331 ISBN 978-80-7159-173-3 EAN 9788071591733
OBSAH ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A ZDRAVIE J. Kotulán Úmrtnost v ČR a její determinanty....................................... 11 E. Fabiánová, W. Zatoňski, M. Sulkowska, J. Námešná, S. Vojteková Porovnanie vybraných ukazovateľov zdravia v SR a v Európskej únii.......... 17 J. Kollárová Využitie vybraných indikátorov zdravia na zisťovanie nerovností v zdraví...... 23 V. Bencko, J. Rameš, L. Juříčková Expozice polyhalogenovaným uhlovodíkům a míra incidence vybraných malignit..................................................... 29 S. Wimmerová, L. Wsólová, Ľ. Mrázová Meranie hodnôt polychlórovaných bifenylov na východnom Slovensku......... 34 M. Černá, R. Grabic, Š. Tomšejová, J. Šmíd, A. Krsková (Batáriová), M. Malý Biomonitoring polychlorovaných bifenylů v mateřském mléce a v krevním séru české populace časové trendy a regionální rozdíly...................... 37 J. Kůsová, H. Miturová, H. Tomášková Genotoxicita ovzduší města Ostravy....................................... 43
M. Kapasný Možnosti použitia metódy Health Impact Asessment pre hodnotenie ohrozenia zdravia v dôsledku znečistenia ovzdušia........................... 49 S. Žiaran Špecifické zvuky prispievajúce k obťažovaniu člověka....................... 53 T. Nosková, J. Voleková, Ľ. Sobotová, K. Hirošová K prevencii nozokomiálnych nákaz na gynekologicko pôrodníckych oddeleniach........................................................... 60 D. Šedová, I. Kocan Vodný nepriateľ nemocníc............................................... 65 L. Čisláková Kontaminácia životného prostredia chlamydophilami (chlamýdiami) následky na zdraví populácie............................................. 68 RIZIKOVÉ FAKTORY CHRONICKÝCH CHORÔB A ICH PREVENCIA Z. Adamčáková, E. Fabiánová, P. Kothaj, H. Hudečková, E. Flaška, P. Hudec, Ľ. Ondrejková, M. Štefkovičová, L. Murajda Epidemiologická štúdia nádorov pankreasu v SR a možnosti prevencie......... 72 I. Holcátová, P. Souček, D. Vrána, A. Slámová, M. Schejbalová, R. Strnad, M. Brabec, M. Ryska Nádory slinivky břišní.................................................. 78 E. Hijová, A. Chmelárová, A. Bomba Výživa ako nástroj terapie a prevencie rakoviny kolónu...................... 83 H. Kollárová, G. Janoutová, D. Horáková, L. Máchová, V. Janout Kouření, alkohol a BMI jako rizikové faktory karcinomu jícnu................ 87
H. Kollárová, G. Janoutová, D. Horáková, D. Šubová, V. Janout Vliv rizikových faktorů na vznik karcinomu ledvin.......................... 89 I. Kajaba, F. Gazdík, K. Gazdíková, Ľ. Ševčíková, Ľ. Ághová, A. Krátky Aktuálna prevencia chronických chorôb u obyvateľstva Slovenska............. 93 J. Jurkovičová, Z. Štefániková, Ľ. Ševčíková, Ľ. Sobotová, H. Rapantová, Ľ. Ághová Prevalencia rizikových faktorov srdcovocievnych chorôb v populácii 65+ ročných................................................. 103 J. Koprovičová, D. Petrášová, K. Bernasovská Koncentrácia apo B 100 a lipidov v krvnom sére poslucháčov Lekárskej fakulty UPJŠ porovnávacia štúdia.............................. 111 G. Štefková, K. Bernasovská, D. Petrášová Aktivity v prevencii u košických medikov vo vzťahu k vybraným zápalovým markerom................................................... 115 K. Bernasovská, T. Kimáková, K. Frank Odraz zmien v kvalite života poslucháčov počas štúdia medicíny............... 119 V. Valenta Studie Prevence a zdraví vývoj rizikových faktorů chronických chorob a přístup odborné i laické veřejnosti ke zdraví a prevenci..................... 123 Ľ. Sobotová, Y.H. Liu, A. Burakoff, J. Jurkovičová, Z. Štefániková, Ľ. Ševčíková, M. Weitzman Vplyv pasívneho fajčenia v rodine na telesné a duševné zdravie matiek......... 129 M. Valachovičová, M. Hurbánková, S. Černá, Z. Kováčiková, M. Beňo Vplyv fajčenia na oxidačné poškodenie DNA u potkanov..................... 135
NUTRIČNÉ FAKTORY, VÝŽIVOVÝ STAV A ZDRAVIE M. Valachovičová, M. Kudláčková, K. Babinská, P. Blažíček, V. Spustová Markery kardiovaskulárneho rizika v zdravej populácii vo vzťahu k výžive..... 138 Z. Štefániková, J. Jurkovičová, Ľ. Ševčíková, Ľ. Sobotová, S. Sekretár, Ľ. Ághová Príspevok k monitoringu výživových zvyklostí mládeže....................... 143 M. Kudláčková, M. Valachovičová, V. Pauková, M. Dušinská Produkty oxidačného poškodenia u zdravých subjektov vo vzťahu k výžive a veku............................................... 150 M. Szárazová, T. Janušová, K. Bernasovská, E. Kavcová Stravovacie návyky preferencie mladých adolescentov...................... 153 D. Petrášová, J. Koprovičová, I. Bertková, K. Bernasovská Dynamické zmeny vo vybraných výživových parametroch u študentov medicíny................................................... 158 K. Frank, K. Bernasovská, T. Kimáková Stravovací režim a výživa vo vybranej skupine adolescentov.................. 162 K. Rimárová, V. Lovayová Vplyv probiotík na objektívne a subjektívne determinanty zdravia............. 166 V. Lovayová, K. Rimárová Sledovanie vedomostí, zvyklostí a postojov k užívaniu probiotických doplnkov u vysokoškolských študentov.................................... 171 I. Bertková, D. Petrášová Preferencia fermentovaných produktov vo výžive medikov................... 176
B. Trojanová Vitamín D zapomenutý problém?....................................... 182 T. Janušová, M. Szárazová, E. Gáliková Ortuť a nutričná toxikológia............................................. 186 OCHRANA ZDRAVIA DETÍ A MLÁDEŽE Ľ. Ševčíková, J. Jurkovičová, Z. Štefániková, Ľ. Sobotová, Ľ. Ághová, J. Nováková, J. Hamade Výživový stav detí a mládeže a vybrané sociálne ukazovatele.................. 189 J. Hamade, J. Nováková, H. Janechová, Ľ. Ševčíková Prevencia chybného držania tela u školských detí Výsledky 3. etapy projektu Monitorovanie prostredia počítačových učební...... 193 K. Slotová, S. Pattenden, F. Hrubá, E. Fabiánová Výskyt plesní vo vnútornom prostredí budov a respiračné zdravie detí.......... 202 A. Gregušová, K. Fatrcová-Šramková, K. Tináková Podpora zdravého vývoja detí............................................ 208 PRACOVNÉ PODMIENKY A ZDRAVIE E. Marejková, S. Cisariková, K. Krasňanová, S. Králiková, D. Krajčová, S. Majtánová, V. Bršiak, K. Hatiar Analýza ťažkostí podporno-pohybového systému u zamestnancov automobilového priemyslu............................................... 214
A. Žigová, K. Moravčíková, E. Gáliková, T. Záborský Pohľad na problematiku malých drevárskych podnikov zo zdravotno-hygienického aspektu....................................... 222 J. Kůsová, M. Kašová, H. Tomášková Skupinové hodnocení získaných chromosomálních aberací u pracovníků exponovaných genotoxickým chemickým faktorům.......................... 227 E. Gáliková, J. Garajová, A. Žigová, K. Moravčíková Pohľad na problematiku ochorení kostnokĺbnošľachového systému v zdravotníctve........................................................ 234 D. Tomášková Profesionálna expozícia zamestnancov pri výrobe vianočných ozdôb............ 239 M. Vičanová, I. Pinter, A. Líšková Sledovanie radiačnej záťaže leteckého personálu z expozície kozmickým žiarením................................................... 242 ZDRAVIE RÓMSKEJ KOMUNITY J. Nováková, V. Kráľovská Hodnotiaca správa o výsledkoch 1. etapy Programu podpory zdravia znevýhodnenej rómskej komunity za roky 2007 a 2008 informácia............ 248 K. Rimárová, A. Ostró, J. Kovaľ Základné diferencie v zdravotných determinantoch medzi rómskou a nerómskou populáciou výsledky EU MEHO projektu WP 10............. 252 K. Rimárová, A. Kecerová, J. Kovaľ, V. Lovayová, E. Dorko Etnické a sociálne diferencie v raste a obezite školských detí Prezentácia výsledkov EU MEHO projektu WP 10......................... 258
N. Beharková Podmienenosť postojov rómskeho etnika k zdraviu a chorobe úloha transkultúrneho prístupu pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti.......... 264 F. Ondrašiková, J. Kollárová, D. Gáborová, S. Pecha Princíp vodcovstva (leadership) v komunitnej práci.......................... 270 AKTUÁLNE PROBLÉMY VOJENSKEJ HYGIENY P. Bednarčík, P. Navrátil, Z. Komárek European based radar a posouzení zdravotních rizik při jeho provozu v ČR.... 273 V. Pavlík Hygienické podmínky v Afghánistánu..................................... 281 V. Pavlík Headquarters ISAF CAMP conditions in Kabul, Afghanistan................. 283 PROBLEMATIKA ZDRAVOTNÍCKEJ STAROSTLIVOSTI V SR V. Jakušová, A. Ivanová, V. Švihrová, H. Hudečková, J. Jakuš Poskytovanie kúpeľnej starostlivosti z pohľadu riadenia kvality v službách...... 286 V. Švihrová, V. Jakušová, H. Hudečková Analýza využívania kúpeľnej starostlivosti ako možnosti primárnej prevencie.................................................... 291 M. Ležovič, R. Kováč Analýza poskytovania sociálnych služieb v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku.......................................................... 296
VÝCHOVA K ZDRAVIU A ZÁSADY PREVENCIE R. Wilhelmová Výchova k reprodukčnímu zdraví........................................ 300 M. Havelková, P. Menšík Výchova a vzdělávání jako ochrana před vznikem patologických závislostí...... 306 A. Slámová, M. Schejbalová, Š. Adamčíková, I. Holcátová Výuka hygieny a epidemiologie na 1. LF UK terénní stáž na téma virové hepatitidy................................................ 312 D. Šubová, H. Kollárová, V. Janout Medicína založená na důkazu Evidence Based Medicine..................... 320 P. Gaďourek Nové produkty GETA v.o.s. v ochraně zdraví při práci....................... 322 Sponzori.............................................................. 327 INDEX AUTOROV................................................ 328
Životné podmienky a zdravie, 2009 ÚMRTNOST V ČR A JEJÍ DETERMINANTY J. Kotulán Ústav preventivního lékařství LF MU, Brno, Česká republika Úvod Úmrtnost je významný a běžně užívaný ukazatel zdravotního vlivu celkových životních podmínek v různých zemích, oblastech, resp. jinak definovaných populačních skupinách. Různé úrovně úmrtnosti a jejich změny v čase mají samozřejmě své příčiny (1, 7). Položili jsme si otázku, které faktory se mohou podílet na nápadných změnách úmrtnosti, k nimž dochází v ČR. Materiál a metody K řešení shora uvedené otázky jsme vyhledali, zpracovali (u demografických údajů s věkovou standardizací) a použili dostupné statistické údaje, většinou z ročenek a přehledů Českého statistického ústavu (2, 3), Ústavu zdravotnických informací a statistiky v Praze (8, 9, 10) a některých dalších publikací, uvedených níže v seznamu literatury. 1600 Výsledky Úmrtnost v ČR od roku 1990 strmě klesá. Můžeme to demonstrovat na obr. 1. 1400 1200 Standardizovaný počet 1000 800 600 400 MUŽI ŽENY 200 0 1968 1970 1972 1974 1976 1978 1980 1982 1984 1986 1988 1990 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 Rok Obr. 1. Standardizovaný počet zemřelých v ČR (na 100 000 obyvatel) 11
Pokles úmrtnosti se samozřejmě projevil prodlužováním délky života. Zatímco v období 1960 až 1990 očekávaná délka dožití u mužů stagnovala, za následujících 17 let (1990 až 2007) vzrostla o 6,1 roků. U žen ve stejném období po roce 1960 délka života mírně rostla (za 30 let o 1,96 roků, tedy ročně o 0,065 let), v následujících 17 letech se tempo růstu urychlilo více než čtyřnásobně (celkem o 4,5 let, tj. ročně o 0,265 let). Tato nápadná pozitivní změna trendů v základních zdravotních ukazatelích má bezpochyby svoje příčiny. Jejich identifikace není ovšem tak snadná, jak by se na první pohled zdálo. Podvědomě býváme ochotni prohlašovat uvedené změny především za úspěch primární prevence, manifestovaný příznivými změnami životního stylu. Pokud jde o ochranu a podporu zdraví, myslíme zde především na výživu, pohybovou aktivitu, kuřáctví a snad i psychogenní stresy. Ve výživě došlo ke změnám ve struktuře spotřeby (3). Zmíníme zde zdravotně nejvýznamnější. Příznivou tendencí byl pokles celkové spotřeby masa, která proběhla v letech 1990 1995 (maso na kosti z 96,5 kg na 82,0 kg na osobu a rok). Od té doby víceméně stagnuje. Příznivá je i změna struktury spotřeby masa, v období 1990 1995 poklesla spotřeba vepřového z 50,0 kg na 46,2 kg a hovězího z 28,0 kg na 18,5 kg. Od roku 2001 rovněž stagnují. Uvedené poklesy částečně nahrazuje stálý pozvolný růst spotřeby drůbežího masa, za období 1990 2006 z 13,6 na 25,9 kg na osobu a rok. Klesala spotřeba vajec. Celková spotřeba tuků (obr. 2) klesla jen v prvním pětiletí sledovaného období, poté stagnuje. Totéž platí o sádle i o másle, jejich úbytek však byl výhodně nahrazen jedlými oleji. 30,0 25,0 20,0 kg 15,0 10,0 Tuky celkem Máslo Sádlo Jedlé oleje 5,0 0,0 1990 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Rok Obr. 2. Spotřeba tuků (jako čistý tuk) na osobu a rok v ČR Příznivé rysy má i vývoj spotřeby zeleniny a ovoce (obr. 3). Stoupla výrazně v prvním pětiletí, od té doby však spotřeba zeleniny a jižního ovoce stagnuje, celková spotřeba ovoce dále stoupá. Je možno předpokládat, že by uvedené změny mohly přispívat ke zlepšení parametrů zdraví obyvatelstva, zejména zdraví kardiovaskulárního a částečně i v prevenci protinádorové. Jsou zde však i změny nepříznivé, a to ve spotřebě cukru, zejména v cukrářských výrobcích, čokoládě a zejména v extrémním vzestupu spotřeby limonád a také minerálních vod, zčásti 12
ochucovaných, včetně přislazování. V jiných rizikových faktorech příznivé změny po roce 1990 nenacházíme. Z opakovaných výběrových šetření zdravotního stavu (10) je zřejmé, že klesá míra pohybové aktivity a spolu s energetickou nadvýživou vyúsťuje mj. v růst BMI. 100,0 90,0 80,0 70,0 kg 60,0 50,0 40,0 Zelenina Ovoce - jižní 30,0 20,0 10,0 0,0 1990 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Rok Obr. 3. Vývoj spotřeby zeleniny a ovoce na osobu a rok v ČR 10,5 10,0 9,5 litrů 9,0 8,5 8,0 1990 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Rok Obr. 4. Spotřeba alkoholu (v hodnotě čistého lihu) v ČR na osobu a rok 13
Ani kuřáctví nebylo příznivě ovlivněno, prevalence stagnuje na přibližně stejné úrovni (6), spotřeba cigaret od roku 1990 mírně stoupla (3). Vzrostl i konzum alkoholických nápojů (3) (obr. 4). O vývoji zátěží obyvatelstva psychogenními stresy nemáme bohužel potřebné podklady, nezdá se však, že by se významně měnily. Diskuse Uvedený přehled potenciálních vlivů životních podmínek zřejmě nemůže vysvětlit výše popsaný soustavný a strmý pokles úmrtnosti. Je také zřejmé, že pokud by zlepšené životní podmínky byly významnou příčinou, musela by klesat nejen úmrtnost, ale i incidence nemocí. O nejvýznamnějších příčinách úmrtí to však neplatí. 5000 4500 4000 Standardizovaný počet 3500 3000 2500 2000 1500 1000 Mortalita M Mortalita Ž Incidence M Incidence Ž 500 0 1968 1970 1972 1974 1976 1978 1980 1982 1984 1986 1988 1990 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 Rok Obr. 5. Standardizovaný počet (na 100 000 obyvatel) zemřelých a onemocnělých na zhoubné nádory v ČR Zatím co úmrtnost na zhoubné nádory (obr. 5) od počátku devadesátých klesá, incidence u obou pohlaví soustavně stoupá. Ukazuje to, že intenzita karcinogenních vlivů v životních podmínkách narůstá, a že tedy primární prevence není úspěšná a pokles úmrtnosti je zjevně podmíněn pokroky úspěšnosti v terapii (5). Obdobně je tomu u kardiovaskulárních chorob (obr. 6). Poněvadž zde nejsou běžně dostupná data o incidenci za celou tuto skupinu chorob, vybrali jsme pouze údaje o infarktech myokardu, jejichž incidenci posuzujeme podle hospitalizací pacientů infarktem postižených (8). Poněvadž při zjištění této diagnózy je každý nemocný hospitalizován, jsou tato data blízká skutečné incidenci (chybí jen případy úmrtí před přijetím do nemocnice). Vidíme zde opět nesoulad mezi obojími ukazateli, pokles úmrtnosti na straně jedné a stagnaci incidence na straně druhé. K tomu je třeba dodat, že přitom je dnes incidence snižována sekundární prevencí, a to širokým skríningem a včasným léčením zvýšeného krevního tlaku a hypercholesterolémie. Impozantní úspěchy, dosažené v ČR v úmrtnosti a v očekávané délce života jsou tedy dosahovány především výrazným zdokonalováním léčebné péče, radikálním zvýšením úspěšnosti léčby části chorob, dříve fatálních. Ukazuje to běžná praxe našich nemocnic s nebývale rostoucí frekvencí život zachraňujících výkonů dříve vzácných nebo nedostupných 14
(umělé cévní náhrady, koronarografické zásahy, neomezený přístup k moderní farmakoterapii, nové trendy v terapii zhoubných nádorů, časná diagnostika pomocí nejmodernějších přístrojů a metod aj.). 18000 16000 14000 Standardizovaný počet 12000 10000 8000 6000 4000 2000 0 1979 1980 1981 Hosp M Hosp Ž Zemřelí M Zemřelí Ž 1982 1983 1984 1985 1986 1987 1988 1989 1990 1991 1992 1993 Rok 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Obr. 6. Standardizovaný počet (na 100 000 obyvatel) zemřelých a hospitalizovaných na infarkt myokardu v ČR Prodlužování života touto cestou je ovšem spojeno s enormním růstem nákladů na zdravotnictví, které jak známo rostou ve vyspělých zemích exponenciálně. Přitom značná část nákladně léčených nemocí je preventabilní a mohla by být úspěšnou primární prevencí potlačena, a to nesrovnatelně levněji. Tuto cestu zlepšování národního zdraví však v našich podmínkách stále postrádáme. Není dosažitelná úsilím zdravotníků samotných. Musela by být vedena a realizována celospolečensky, s využitím výchovných, ekonomických, legislativních a dalších nástrojů, při spoluúčasti všech ministerstev a sfér jejich vlivu. To je však bohužel u nás, a zřejmě do značné části zřejmě i v zahraničí, zatím hudbou budoucnosti. Závěr Strmý pokles úmrtnosti a vzestup očekávané délky života v ČR po roce 1990 je dosahován především rostoucí úspěšností terapie dříve fatálních chorob díky zavádění nejmodernějších diagnostických a léčebných postupů. V souvislosti s tím ovšem enormně rostou náklady na zdravotní péči. Významnou část uvedeného efektu by bylo možno při nesrovnatelně nižších nákladech zabezpečit rozvinutou primární prevencí, která by musela být vedena celonárodně a řízena na vládní úrovni. Pro tu však zatím není v našich vedoucích politických kruzích dost pochopení a zdravotníci pro ni zatím nelobují. Literatura: 1. Cutler DM, Deaton AS, Lleras-Muney A. The determinants of mortality. Cambridge, MA: National bureau of economic research, 2006. 2. Český statistický úřad: Pohyb obyvatelstva. Ročenky. http://www.czso.cz 3. Český statistický úřad: Spotřeba potravin, cigaret a alkoholických nápojů v ČR v letech 1990 2006. http://www.czso.cz 15
4. Rychtaříková J, Vallin J, Meslé F. Comparative study of mortality trends in France and the Czech Republic since 1950. Population English Selection I, 1989; 44: 291-321. 5. Rychtaříková J. The case of the Czech Republic. Determinants of the recent favourable turnover in mortality. Demographic Res, 2004; S2 (5): 103-138. 6. Sovinová H, Sadílek P, Csémy L. Vývoj prevalence kuřáctví v dospělé populaci ČR. Názory a postoje občanů ČR k problematice kouření (období 1997 2007). Výzkumná zpráva. Praha: SZÚ, 2008. 7. United Nations Population Division: Past and future trends in mortality. In: World Population Prospects: The 2000 Revision, Vol. III: Analytical report. 8. Ústav zdravotnických informací a statistiky (Praha): Hospitalizovaní v nemocnicích ČR. Ročenky. http:/www.uzis.cz 9. Ústav zdravotnických informací a statistiky (Praha): Novotvary. Ročenky. http:/www.uzis.cz 10. Ústav zdravotnických informací a statistiky (Praha): Výběrové šetření o zdravotním stavu české populace (HIS ČR), 1993, 1996, 1999, 2002. http:/www.uzis.cz 16
Životné podmienky a zdravie, 2009 POROVNANIE VYBRANÝCH UKAZOVATEĽOV ZDRAVIA V SR A V EURÓPSKEJ ÚNII E. Fabiánová 1, W. Zatoňski 2, M. Sulkowska 2, J. Námešná 1, S. Vojteková 1 1 Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici 2 Katedra epidemiológie a prevencie rakoviny Centra rakoviny, Inštitút onkológie Marie Sklodowskej Curie, Varšava, Poľsko Úvod Rozdiely v úmrtnosti medzi jednotlivými skupinami štátov v Európe sú známe z viacerých zdravotnícko-štatistických publikácií analyzujúcich úmrtnostné pomery a ich vývoj v čase (1, 2, 3, 4, 5). Pre lepšie pochopenie rozdielov a ako základ cielených preventívnych programov je okrem celkovej chorobnosti dôležité poznať a analyzovať predčasnú úmrtnosť a jej príčiny. Projekt HEM Health Evolution Monitoring Uzatváranie zdravotných rozdielov v Európskej únii, ktorý finančne podporila Európska únia (dohoda o dotácii č. 2003 121) a Ministerstvo vied a vyššieho vzdelávania Poľska (dohoda o dotácii č. 167/Public Health/2006/7), sa zameral na charakterizovanie predčasnej úmrtnosti dospelých ľudí v Európskej únii. Ďalším cieľom bolo porovnať zdravotné rozdiely medzi novými členskými štátmi Európskej únie zo Strednej a Východnej Európy a krajinami EÚ-15. Analyzovali sa najmä skupiny chorôb, ktoré najviac prispeli k vzniknutému rozdielu, ako aj hlavné preventabilné príčiny týchto chorôb. Charakterizovala sa záťaž alkoholom a tabakom vrátane podielu úmrtnosti zapríčinenej týmito rizikovými faktormi správania sa. Stručne sa charakterizovalo aj stravovanie a následky na zdravie. Zhodnotili sa trendy vývoja týchto ukazovateľov zdravia v čase so zámerom, aby sa mohli následne prijímať cielené účinné opatrenia na zlepšenie stavu zdravia a na zníženie rozdielov v zdraví. Celá myšlienka o projekte vznikla na Katedre epidemiológie a prevencie rakoviny v Centre rakoviny Inštitútu onkológie Marie Sklodowskej Curie vo Varšave v Poľsku pod vedením profesora Witolda Zatoňského. Hlavné analýzy a vedecké štúdie urobil tím pracovníkov tejto inštitúcie v úzkej spolupráci s ďalšími odborníkmi z rôznych štátov Európskej únie. Okrem spoločných dokumentov sa spracovali aj samostatné publikácie pre jednotlivé nové členské štáty EÚ a rozsiahlejšie súbory údajov, analýz, ktoré sú dané na dlhodobé využitie cestou internetu na webovej stránke www.hem.waw.pl. Materiál a metódy Študovala sa predčasná úmrtnosť dospelých vo veku 20 64 rokov z celonárodných údajov. Študované obdobie zahŕňa roky 1990 2002. Pri hodnotení trendov sa uplatňovali údaje od 60. rokov 20. storočia podľa dostupnosti údajov. Všetky údaje a indikátory sa študovali podľa metodiky Svetovej zdravotníckej organizácie Zdravie pre všetkých a použili sa referenčné databázy SZO (6). Vlastné údaje za Slovensko zbierajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, postupujú ich Štatistickému úradu Slovenskej republiky 17
a Národnému centru zdravotníckych informácií, kde sa spracujú, dopĺňajú a podľa dohodnutých zmluvných medzinárodných pravidiel poskytujú do databáz Svetovej zdravotníckej organizácie (7, 8, 9, 10). Údaje o rizikových faktoroch životného štýlu sme získali z databáz projektu CINDI na RÚVZ v Banskej Bystrici (11, 12) a z údajov ÚVZ SR zo štúdií CINDI a MONICA v Slovenskej republike (13, 14). Údaje o spotrebe alkoholu sme čerpali z globálneho informačného systému o alkohole a zdraví (GISAH, SZO) (15). V rámci pracovných metód sa analyzovala vekovo špecifická a vekovo štandardizovaná úmrtnosť, analyzovali sa trendy úmrtnosti pri narodení regresnou metódou, vypočítala sa frakcia priznateľného rizika, očakávaná dĺžka života, stratené roky života. Pre analýzy všetkých údajov zo všetkých štátov sa použili tie isté metódy (pozri Methodology www.hem.waw.pl). Výsledky Očakávaná dĺžka dožitia v Slovenskej republike v roku 2007 bola u mužov 70,5 roka a u žien pri narodení 78,1 roka, čo je o 7,5 roka menej ako je priemer u mužov EÚ-15 a o 4,9 roka menej ako u žien v EÚ-15. V rámci štúdie sa hodnotilo obdobie 1990 2002. V roku 1990 bola očakávaná dĺžka dožitia u mužov v SR 66,6 roka, v roku 2002 69,8 roka. U žien bola v r. 1990 očakávaná dĺžka života 75,4 roka a v roku 2002 dosiahla 77,6 roka. V porovnaní s EÚ-15 bola očakávaná dĺžka dožitia u mužov v SR kratšia o 6,2 roka a u žien o 4,1 roka. Slovenskí muži a slovenské ženy majú šancu na dlhší život než je priemer nových členských štátov EÚ, tzv. EÚ-10 (muži o 0,7 roka a ženy o 0,5 roka). Problémom Slovenska je vysoká miera predčasnej úmrtnosti vo veku 20 64 rokov, najmä u mužov. Miera predčasnej úmrtnosti narastala od 70. rokov a dosiahla maximum v roku 1990 (846 úmrtí/100 000 mužov). Po roku 1990 evidujeme postupný pokles predčasnej úmrtnosti na 639/100 000 mužov. Predčasná úmrtnosti v SR klesla paralelne s poklesom predčasnej úmrtnosti v EÚ-15, ale predčasná úmrtnosť v SR bola ešte aj v roku 2002 1,92- krát vyššia ako je priemer v EÚ-15 (v roku 1990 bola 1,95-krát vyššia ako v EÚ-15). U žien v SR je predčasná úmrtnosť nižšia než u mužov. V roku 1990 činila 301 úmrtí/100 000 žien, potom rýchlo klesla a dosiahla 226 úmrtí/100 000 žien. Počet predčasne zomretých Sloveniek v roku 2002 bol 1,4-krát vyšší ako v EÚ-15 (v roku 1990 to bolo 1,5- násobne viac predčasných úmrtí slovenských žien oproti ženám v EÚ-15). Pri analýze za rok 2002 v ktorej vekovej skupine je najväčší rozdiel v očakávanej dĺžke života na Slovensku oproti EÚ-15 sa zistilo, že u mužov je najväčší rozdiel vo vekovej skupine 45- až 64-ročných a činní 2,87 roka (t.j. 47 % z celkového rozdielu očakávanej dĺžky života). U žien je najväčší rozdiel vo veku žien starších ako 65 rokov a činil 2,75 roka (67 % z celkového rozdielu očakávanej dĺžky života). Predčasná úmrtnosť vo veku 20 64 rokov u mužov na Slovensku prispieva k rozdielnosti v očakávanej dĺžky dožitia oproti EÚ-15 celkovo 58 % (t.j. 3,61 roka zo 6,13 rokov rozdielu). U žien predčasná úmrtnosť vo veku 20 64 rokov prispieva 23 % do celkového rozdielu (t.j. 0,94 roka; rok 2002). Podľa príčin smrti rozdielnosť očakávanej dĺžky dožitia medzi Slovenskom a krajinami EÚ-15 spôsobila predčasná úmrtnosť 20- až 64-ročných, najmä chorobami srdca a ciev. Úmrtia na ochorenia srdca a ciev vytvárali rozdiel 1,50 roka, t.j. 42 % rozdielu kratšieho života mužov v SR oproti EÚ-15 v produktívnom veku (20- až 64-roční). Celkovo slovenskí muži v dôsledku úmrtí na ochorenia srdca a ciev žijú v priemere o 3,51 roka kratšie (57 % rozdielu v očakávanej dĺžke dožitia oproti mužom v EÚ-15). Slovenské ženy tiež trpia častejšie na ochorenia srdca a ciev a zomierajú na tieto ochorenia o 3,6 roka skôr (87 % rozdielu oproti ženám v EÚ-15). Vo veku 20- až 64-ročných žien činí príspevok predčasných úmrtí žien na Slovensku na ochorenia srdca a ciev 45 % rozdielu oproti ženám v EÚ-15 (t.j. 0,43 roka; rok 2002). 18
Druhou príčinou v poradí, ktorá spôsobuje kratšiu dĺžku života slovenských mužov aj žien, je predčasná úmrtnosť na nádorové ochorenia (činí štvrtinu rozdielu, t.j. 21 % u mužov 24 % a u žien v SR oproti EÚ-15). Úmrtia v dôsledku poranení a úrazov (vonkajšie príčiny smrti) prispievajú k predčasnej úmrtnosti v produktívnom veku u mužov v SR 20 % (0,72 roka) oproti EÚ-15 (celkovo o 0,86 roka, čo je 14 % rozdielu v očakávanej dĺžke života). U žien v SR je príspevok predčasných úmrtí na poranenia, úrazy (vonkajšie príčiny smrti) menší a činí v produktívnom veku 5 % rozdielu (0,05 roka) a celkovo 1 % rozdielu (0,04 roka) oproti EÚ- 15. Na Slovensku zaznamenávame menej úmrtí mužov a žien na infekčné choroby než v EÚ-15, čím sa nepatrne zmenšujú rozdiely v očakávanej dĺžke života (o 1 % viac úmrtí u mužov v EÚ-15 a o 2 % viac úmrtí u žien v EÚ-15). Predčasná úmrtnosť (20- až 64-ročných) skracuje očakávanú dĺžku života v SR o 3,61 roka u mužov a o 0,94 roka u žien v SR oproti EÚ-15 (rok 2002). V roku 2002 bola predčasná úmrtnosť Slovákov nižšia ako je priemer u mužov v štátoch EÚ-10, ale vyššia ako v EÚ-15, v Slovinsku, v Česku a v Poľsku. Podobne aj predčasná úmrtnosť Sloveniek bola nižšia ako v EÚ-10, ale vyššia ako u žien v EÚ-15, v Slovinsku, v Česku a v Poľsku. Ako hlavný rizikový faktor predčasnej úmrtnosti u mužov sa potvrdilo fajčenie tabaku. Fajčenie tabaku súvisí so 42 % predčasnej úmrtnosti mužov vo veku 35- až 64-ročných na Slovensku oproti EÚ-15. U žien v EÚ-15 je vyššia miera predčasnej úmrtnosti následkom fajčenia tabaku ako na Slovensku a prispieva 5 % k zmierneniu rozdielu medzi Slovenskom a EÚ-15. Požívanie alkoholu prispelo k 22 % rozdielu vyššej predčasnej úmrtnosti 20- až 64- ročných mužov a k 13 % rozdielu vyššej predčasnej úmrtnosti žien na Slovensku oproti EÚ- 15. Celkovo bolo riziko predčasného úmrtia v roku 2002 v produktívnom veku (20 64 rokov) na Slovensku bližšie k priemeru EÚ-10 ako EÚ-15. U mužov bolo toto riziko smrti 30,2 % a v krajinách EÚ-15 bolo 16,8 %. Riziko predčasného úmrtia bolo na Slovensku vyššie ako v Slovinsku, Česku, Poľsku a aj ako v celej EÚ-15 (rok 2002). U žien bolo toto riziko 12,1 %, čo je tesne pod priemerom EÚ-10, ale vyššie ako vo všetkých štátoch EÚ-15 a ako v Slovinsku, Česku a Poľsku. Najnižšie riziko predčasného úmrtia (20- až 64-ročných) vykazovalo u mužov Švédsko, Taliansko a Holandsko; u žien Španielsko, Grécko a Taliansko (rok 2002). Medzi rokmi 1990 2002 bol pokles rizika predčasného úmrtia na Slovensku väčší ako v krajinách EÚ-15 a EÚ-10 (pokles o 7,5 % u mužov a o 3,6 % u žien). Vývoj úmrtnosti následkom ochorení srdca a ciev mal u mužov od 70. rokov stúpajúci trend až po rok 1984, potom nasledoval ustálený výskyt s miernym vzostupom koncom 80. rokov. V roku 1990 zomrelo predčasne (vo veku 20 64 rokov) 4 359 mužov (t.j. 311/100 000 mužov). Po roku 1991 dochádzalo k trvalému poklesu úmrtnosti a v roku 2002 to bolo 3401 mužov vo veku 20 64 rokov (213/100 000 mužov). Pri porovnaní s EÚ-15 muži na Slovensku zomierajú predčasne na ochorenia srdca a ciev 2,7-násobne častejšie. Vývoj predčasnej úmrtnosti na ochorenia srdca a ciev bol u žien priaznivejší ako u mužov a predčasná úmrtnosť (20- až 64-ročné) činila v roku 1990 1 639 zomretých žien (115/100 000). Po roku 1991 sa pozoruje pokles na úroveň 62/100 000 žien v roku 2002 (spolu 1 122 žien). Krajiny EÚ-15 vykazujú trvalý pokles predčasných úmrtí a celkový výskyt u žien EÚ-15 je 2,2-krát nižší ako v SR. Najnižšia predčasná úmrtnosť následkom kardiovaskulárnych chorôb vo veku 20 64 rokov sa zaznamenáva v štátoch okolo Stredozemného mora a to u mužov vo Francúzsku, Taliansku a Španielsku a u žien vo Francúzsku, Španielsku a Taliansku (rok 2002). 19
Ako priaznivý údaj sa javí pokles predčasnej úmrtnosti u mužov na Slovensku, ktorý medzi rokmi 1990 2002 dosahoval ročne 2,6 %, pričom rýchlejší pokles vykazovali len Česi, Fíni a Poliaci. U slovenských žien bol pokles predčasnej úmrtnosti na ochorenia srdca a ciev jeden z najvýznamnejších v celej EÚ a dosiahol 3,5 % ročne, pričom väčší pokles zaznamenali len Češky, Poľky a Írky. V úmrtnosti na nádorové ochorenia sa zisťuje príspevok predčasnej úmrtnosti (20- až 64-roční) na Slovensku oproti EÚ-15 u mužov o 0,7 roka (21 % rozdiel) a u žien 0,2 roka (24 % rozdielu v očakávanej dĺžke života). Hlavnou príčinou úmrtí na nádory u mužov bola až do roku 2002 rakovina priedušiek a pľúc. V roku 2003 bol najvyšší výskyt rakoviny rekta a hrubého čreva. U žien dominuje rakovina prsníka (16). Vývoj predčasných úmrtí (20- až 64-ročných) následkom vonkajších príčin (poranenia, otravy) vykazoval po roku 1990 taktiež pokles. V roku 2002 bolo v SR zaznamenaných 111 úmrtí/100 000 mužov, čo znamená 1,9-násobne vyšší výskyt oproti EÚ- 15. U žien sa pokles začal prejavovať od roku 1992. V EÚ-15 boli predčasné úmrtia žien na poranenia vyššie ako v SR, ale po roku 1985 je v EÚ-15 výraznejší pokles. U žien na Slovensku je 1,2-násobne viac predčasných úmrtí na poranenia ako v EÚ-15 (rok 2002). Predčasná úmrtnosť na poranenia (vonkajšie príčiny smrti) je u žien na Slovensku najnižšia v rámci EÚ-10. Rovnako samovraždy sú v SR príčinou predčasnej úmrtnosti menej často ako v EÚ-15 a aj v EÚ-10. Predčasná úmrtnosť následkom dopravných nehôd sa podieľa na predčasných úmrtiach na vonkajšie príčiny smrti u mužov v SR 24 % (EÚ-10 rovnako a EÚ- 15 až 34 %) a u žien v SR 30 % (EÚ-10 28 % a EÚ-15 30 %). Spotreba alkoholu dosiahla v roku 2002 v priemere na osobu 10,8 l/rok; z toho pitie piva sa podieľalo 48 %, vína 16 % a tvrdého alkoholu 36 %. Rozdielnosť očakávanej dĺžky života medzi Slovenskom a EÚ-15 následkom pitia alkoholu z hľadiska predčasnej úmrtnosti činí u mužov 6,79 roka (t.j. 22 % z celkového rozdielu kratšej očakávanej dĺžky života 3,61 roka) a u žien 0,13 roka (t.j. 13 % z rozdielnosti 0,94 roka v očakávanej dĺžke života spôsobenej vyššou predčasnou úmrtnosťou vo veku 20 64 rokov). Na Slovensku bola proporcia predčasných úmrtí (20 64 rokov) následkom pitia alkoholu (muži 138/100 000 a ženy 23/100 000) vyššia než je priemer v nových členských štátoch EÚ-10, ako aj v starých štátoch EÚ-15 (55/100 000 mužov a 14/100 000 žien). K počtu predčasných úmrtí následkom pitia alkoholu u oboch pohlaví prispel najmä počet úmrtí spôsobený poraneniami a cirhózou pečene (rok 2002). Výskyt úmrtí na cirhózu pečene je na Slovensku u mužov 2,6-násobne vyšší ako v EÚ-15 a u žien 2,4-násobne vyšší ako v EÚ-15. Výskyt fajčenia na Slovensku v súčasnosti klesá, ale je vyšší ako v EÚ-15 a činil 39,2% u mužov a 23,2 % u žien (rok 2002). Výskyt rakoviny pľúc je indikátorom záťaže zdravia, ktoré fajčenie spôsobuje. Na Slovensku do roku 1989 predčasná úmrtnosť mužov na rakovinu pľúc (20- až 64-roční) narastala (76/100000 v roku 1990) a od 1990 trvalo klesá. Napriek poklesu je na Slovensku stále 1,4-krát viac predčasných úmrtí mužov na rakovinu pľúc ako v EÚ-15 (44/100 000 v SR oproti 32/100 000 v EÚ-15). U žien (20 64 rokov) na Slovensku pozorujeme trvalý nárast úmrtí na rakovinu pľúc, ale výskyt je 0,7-násobne nižší ako v EÚ-15 (7/100 000 na Slovensku oproti 11/100 000 v EÚ-15). Celkovo tabak spôsobuje u mužov 44 % predčasných úmrtí na choroby srdca a ciev a 46 % na nádorové ochorenia. U žien spôsobuje fajčenie tabaku 42 % predčasných úmrtí na ochorenie srdca a ciev a 41 % na nádorové ochorenia. V rámci projektu HEM sa podrobne analyzovali údaje o trendoch spotreby jednotlivých skupín a komodít potravín. Zistili sa veľké rozdiely v stravovacích návykoch a aj v trendoch spotreby niektorých potravín na Slovensku oproti EÚ-15. Pre Slovensko je 20