7. Kvalita života optikou osobných presvedčení

59 7. Kvalita života optikou osobných presvedčení Jana Kordačová (expsjkor@savba.sk) Ústav experimentálnej psychológie SAV, Bratislava Abstrakt V príspevku sa pristupuje k otázke kvality života zo subjektívno-psychologického pohľadu - prostredníctvom osobných presvedčení, ktoré má jednotlivec o variete aspektov svojho života. Východiskom je základnú filozofia racionálno-emočného behaviorálneho prístupu o tom, že You mainly feel the way you think a že teda Nie svet, ale naše myslenie určuje kvalitu nášho života. To dáva priestor pre autoreguláciu myslenia spôsobom, ktorý človeka robí spokojnejšou a šťastnejšou ľudskou bytosťou. Ide predovšetkým o zmenu dysfunkčného, iracionálneho myslenia ako príčiny väčšiny emočných problémov na myslenie racionálne, ktoré je rozhodujúcim determinantom osobnostnej vyrovnanosti a pocitu životnej spokojnosti ako kľúčového činiteľa psychologicky chápanej kvality života. Quality of Life Through the Prism of Personal Beliefs Jana Kordačová (expsjkor@savba.sk) Abstract The question of quality of life is here taken up from the subjective-psychological point of view through personal beliefs that an individual holds on a variety of aspects in his life. The starting premise is the basic philosophy of a rational-emotive behavioral approach to the idea that You mainly feel the way you think and hence, that Not the world, but your thinking determines the quality of your life. This makes room for self-control of thinking in a way that makes man a more satisfied and happier human being. This mainly involves an alteration from irrational dysfunctional thinking as the cause of the majority of emotional problems, to rational thinking which is the determining factor in personal equilibrium and sense of life satisfaction as the key factor in quality of life understood in psychological terms. Nikoli svět, ale vaše myšlení určuje kvalitu vašeho života. W. Dyer

60 Psychologické skúmanie kvality života (v ďalšom KŽ) sa obavilo v európskej psychológii v období medzi dvoma svetovými vojnami (Buhlerová, Spranger) a kĺúčovou sa táto téma stala Jungovi, Adlerovi, Franklovi, Allportovi, Rogersovi a iným (Švancara, 1994). Podľa Kondáša (2002) bol koncept kvality života dlho pomerne okrajový a na Slovensku sa prvý seminár (sympózium) na túto tému uskutočnil z iniciatívy Ústavu experimentálnej psychológie SAV v Bratislave pred 10 rokmi (pozri Stríženec, 1994). Viaceré prístupy ku skúmaniu kvality života sa orientujú na jej vonkajšie determinanty, alebo priamo ukazovatele jej miery (vhodnejšie by možno bolo hovoriť o úrovni KŽ) teda na akési jej objektívne ukazovatele. Iné prístupy sa zameriavajú na psychologickú stránku tohoto fenoménu, tj. na subjektívne výpovede o bezprostrednom prežívaní tých činiteľov, ktoré možno zastrešiť kľúčovým pojmom životná spokojnosť, resp. kvalita života. Možno sa stretnúť aj s kombináciou oboch prístupov, avšak Švancara (1994) upozorňuje, že nezriedka tieto úsilia zredukovali kvalitu života na kvantitu výkonov. Kondáš (2002) KŽ ohraničuje týmito základnými charakteristíkami: 1. psychologická a sociálna integrácia zahŕňa integritu osobnosti, charakterizovanú pozitívnym sebahodnotením, emocionálnou vyrovnanosťou a pozitívnymi sociálnymi vzťahmi s najbližšími ľuďmi; 2. dobrá funkčná kapacita zmyslová (zrak, sluch), kognitívna (myslenie, reč, pamäť), mobilita s pocitom relatívne dostatočnej fyzickej sily, 3. solídna osobná zdatnosť aktivitná kapacita s fyzickou nezávislosťou a uplatňovaním určitej pracovnej a záujmovej i rekreačno-odpočinkovej činnosti, 4. primerané živobytie ekonomické zabezpečenie (strava, bývanie), pocit bezpečnosti a istoty, 5. uspokojivé zdravie dobré somatické cítenie sa, resp. vyrovnanosť s aktuálnym zdravotným stavom, ktorý nenarušuje schopnosť kompletnej sebaobsluhy; 6. zachovaná schopnosť plne kognitívne i emočne prežívať hodnoty (duševné, duchovné, kultúrne a i.); 7. absencia anxiety, depresie a neželanej, resp. nadmernej samoty. Individuálnu životnú spokojnosť považoval tento autor aj za globálnu mieru KŽ zo subjektívno-psychologického pohľadu, ktorá s KŽ signifikantne úzko koreluje, ale sa s ňou nestotožňuje. Podľa Kanea (in Kondáš, 1994) môže byť životná spokojnosť sumárnym ukazovateľom kvality života. A práve táto jej dimenzia (subjektívna) - ako prístupná a aj psychologicky merateľná prostredníctvom osobných presvedčení jednotlivca bude predmetom tohoto príspevku. Subjektívne prežívanie kvality života je totiž určované v oveľa

61 väčšej miere ako si to pravdepodobne bežne uvedomujeme práve našimi kogníciami, tj. svetom našich myšlienok a hodnotení, pretože všetky tzv. objektívne činitele a udalosti, ktoré zažívame, prechádzajú v konečnom dôsledku našim individuálnym vnútorným zhodnocovacím filtrom, vďaka čomu máva jedna a tá istá životná udalosť na rôznych ľudí rôzny emočný dopad. Je to preto, že býva vnímaná a interpretovaná odlišne. Reč bude teda o KŽ z aspektu teórie kognitívnych procesov, presnejšie z pohľadu racionálno-emočnej behaviorálnej teórie (REBT). Centrálnym záujmom tohto prístupu (v rovine teoretickej či aplikačnej) je spomínaný myšlienkovo-hodnotiaci svet jednotlivca v podobe jeho postojov, osobnej (často implicitnej) životnej filozofie a systému jeho presvedčení. Inak povedané, REBT sa orientuje na emotívny dopad subjektívneho prežívania tzv. objektívnej reality, pričom spomínaný subjektívny filter (vmedzerenú premennú) tu reprezentujú dva základné typy osobných presvedčení: racionálne, no z pohľadu tohoto prístupu najmä presvedčenia iracionálne. Na všeobecnejšej rovine sa žiada pripomenúť, že koncept iracionálnych presvedčení má historicky svoj pôvod v americkej klinickej psychológii, kde na prelome 50.-60 r. 20 storočia, tj. v čase nástupu kognitívnej paradigmy do psychológie, sa mladý a začínajúci, dnes vyše 90 r. psychológ Albert Ellis pokúšal odhaliť pravú príčinu emočných porúch. Pri práci so svojimi klientami si všimol, že hlavným problémom najmä neurotických jedincov je nie ani tak ich nepriaznivý osud, či nešťastný osobný životný príbeh, ale skôr ich nevhodný, resp. neprimeraný spôsob uvažovania a posudzovania okolitej reality, a že na rozdiel od ľudí, ktorí nemajú psychické problémy, sú ich myšlienkové procesy výrazne sýtené tzv. iracionálnymi presvedčeniami. Z tohoto úsilia sa zrodil jeden z hlavných prúdov kognitívno-behaviorálnej terapie, presnejšie jeho vetva racionálno-emočná teória a terapia, ktorý sa postupne rozšíril do všetkých kútov sveta. Za iracionálne presvedčenia sa v Ellisovom chápaní považujú neadekvátne filozofické premisy o svete i o sebe, ktoré ich nositelia vyjadrujú v podobe očakávaní a požiadaviek, ktoré sú nerealistické a absolutizujúce, a ktoré sú založené na nesprávnom predpoklade, že niekto alebo niečo MUSÍ byť (alebo by mal byť) v súlade s tým, čo si prajeme. Takéto presvedčenia (napr. o tom, že Svet musí byť radostným a uspokojivým miestom pre život a zásadne NESMIE byť frustrujúci či namáhavý ) sú výsledkom vystupňovania bežných preferencií do nutností, tiež do zatracovania, alebo glorifikácie nejakého aspektu seba alebo iných ľudí, resp. okolitého sveta, a sú tiež výsledkom odklonu od reality a od logickodeduktívnej metódy vedeckého myslenia pri uchýlení sa k absolutistickým, dogmatickým a nedokázateľným domnienkam, ktorých sa jednotlivec nekriticky a rigidne drží (podľa Ellisa,

62 in Kondáš, Kordačová, 2000, Kordačová, 1994 a inde). Spomínané musenia môžu byť implicitné, predstavujú však jadro všetkých iracionálnych presvedčení človeka (Ellis, 1995, 2001). Messina (2000) považuje za iracionálne presvedčenia: - rôzne pravidlá, v duchu ktorých sme boli vychovaní a z ktorých sme sa učili ako konať, čo si myslieť a ako prežívať svoje pocity. Ak sa však týchto pravidiel držíme, nevedú k uspokojivému riešeniu našich problémov - rôzne schémy, ktoré nosíme vo svojich hlavách v podobe presvedčení o tom, aký by život mal byť - rôzne nepodložené domnienky, postoje a hodnoty, ktorých sa držíme, a ktoré nie sú v súlade s tým, aký svet v skutočnosti je - negatívne, alebo pesimistické (alebo aj prehnane optimistické) spôsoby nazerania na udalosti, ktorým sa v živote nedá vyhnúť (ako napr. rôzne straty, riziká, konflikty, odmietnutia, zmeny a pod.) - nevhodné spôsoby zmýšľania o sebe, ktoré nezodpovedajú faktom skutočnosti a vyúsťujú do podceňovania (alebo nadhodnocovania) seba samého - kontraproduktívne štýly myslenia, ktoré nám dávajú pocit pohody a bezpečia v krátkodobom horizonte, ale ktoré neriešia, a z dlhodobej perspektívy vlastne iba znásobujú naše problémy - skrátka sú to rôzne odkazy a posolstvá o živote, ktoré vysielame samým sebe, či iných ľuďom a ktoré nám bránia v emočnom raste a uspokojivom živote. Ako príklad možno uviesť presvedčenie o tom, že Čo v živote skutočne zaváži je to, čo si o človeku myslia iní, alebo že, Priznanie si chyby je znakom slabosti, alebo že Existuje jediný spôsob, ako správne robiť veci, prípadne že Nemám v sebe štipku talentu a tvorivosti a pod. (pozri tiež Kratochvíl, 1998). Avšak na to, aby sa nejaké presvedčenie mohlo označiť za iracionálne, musí spĺňať nasledujúce kritériá (bližšie in Kordačová, 2001, 2002): - musí prekrúcať skutočnosť, teda byť misinterpretáciou toho, čo sa v skutočnosti udialo, - obsahovať nelogické spôsoby hodnotenia seba, iných ľudí a sveta (napr. katastrofizovanie, kategorizovanie ľudí, robenie si nárokov (demanding) a p., - blokovať dosahovanie cieľov, - zapríčiňovať extrémne emócie, ktoré pretrvávajú, sú distresujúce, ba až imobilizujú človeka,

63 - viesť k správaniu, ktoré ubližuje alebo nejako poškodzuje svojho nositeľa, či iných ľudí. Už z týchto charakteristík nie je ťažké odvodiť, k akej kvalite života uvedený štýl myslenia asi prispieva. V súčasnej literatúre sa o takýchto presvedčeniach hovorí skôr v terminológii sebaznevýhodňujúcich presvedčení s tým, že sa zdôrazňuje ich dysfunkčný dopad na životy ľudí. Vedú totiž k takým poruchám emotivity ako je nadmerná úzkosť (fóbie, panika), závažné a hlboké depresie, beznádej, extrémne pocity viny, hnevu (zlosti), nenávisť a pod., pričom sa podieľajú aj na negatívnych prejavoch správania (napr. impulzivita, hostilita, agresivita, únik, rôzne typy závislostí alkoholová, drogová, gambling a pod.). Kondáš (2002) uvádza, že iracionálne presvedčenia podporujú emočnú patogenézu rovnako ako sú pozitívne emócie salutoprotektívnym činiteľom. Pozitívne emócie totiž vyplývajú z pocitov spokojnosti, radosti a naplnenia, a zabezpečuje nám ich predovšetkým naše primerané, zdravé myslenie. Takéto myslenie rešpektuje realitu, napomáha naplneniu cieľov, drží nás stranou od konfliktov s inými ľudˇmi a celkovo ochraňuje náš život. Racionálne myslenie je tak základom a predpokladom osobnostnej vyrovnanosti a pocitu životnej spokojnosti ako kľúčového činiteľa psychologicky chápanej kvality života. Podľa Tomaszewského (in Švancara 1994) je možné kvalitu života hodnotiť aj na základe toho, nakoľko sa v správaní a jednaní jedinca uplatňuje: 1. prevaha prežívania, 2. uvedomelosť, 3. činorodosť, 4. tvorivosť a 5. spoločenstvo s druhými, pričom poradie týchto kategórií vyjadruje vzostupný trend rozvoja osobnosti v zmysle gradientov autoregulácie. Frankl šiel v tejto línii ešte ďalej, zdôrazňujúc schopnosť sebatrannscendencie, ktorá znamená, že človek je zameraný na niečo iného než na seba samého, pričom ide predovšetkým o zmysel, ktorý má byť naplnený. T. de Chardin vytvoril kategorizáciu schopností vnímať veci v súvislostiach, pričom uvádza niekoľko zmyslov pre : zmysel pre nesmiernosť priestoru, zmysel pre hĺbku času, zmysel pre množstvo a závratnú mnohosť hmotných a živých prvkov, zmysel pre proporcie, zmysel pre kvalitu a novosť, zmysel pre pohyb a zmysel pre organicitu a štrukturálnu jednotu. Podľa neho, ak by človeku chýbali tieto kvality, bol by bludným predmetom v nesúvislom svete (tamže, s. 7). Aké konkrétne dôsledky má to-ktoré iracionálne presvedčenie alebo myšlienka? Jedna z posledných verzií ponúka tri bazálne, resp. typické IrP (Kendall, 1995): 1. Presvedčenie, že musím preukázať svoju jednoznačnú kompetenciu, adekvátnosť, úspešnosť a inteligenciu vo všetkom, o čo sa pokúsim inak som bezcenný človek.

64 2. Ľudia, ktorí sú pre mňa dôležití, sa musia ku mne správať iba milo a férovo, a ak to tak nie je, ide o zlých a ignorantských ľudí, ktorí by mali byť náležite potrestaní za zlo, ktoré mi tým spôsobili 3. Podmienky a okolnosti môjho života musia byť absolútne v súlade s mojimi predstavami a zásadne nesmú byť náročné, alebo frustrujúce. Inak je život neznesiteľný. V zmysle REBT mávajú jednotlivci s emočnými problémami prinajmenšom tri neprimerané a nerealistické požiadavky: 1. permanentne robiť všetko správne (bezchybne), adekvátne a vyhovujúco, a tak získať uznanie a priazeň každého osobne významného človeka. Tento typ presvedčenia vedie k anxiete, depresii, beznádeji a pocitu bezcennosti. 2. požiadavku, aby sním ostaní ľudia zaobchádzali ohľaduplne, čestne a láskavo vedie k zlosti až zúrivosti, pomstivosti a k agresivite (verbálnej, alebo fyzickej). 3. požiadavku, aby svet predstavoval nenáročné, potešeniaplné a uspokojivé miesto pre život vedie k sebaľútosti, hnevu a depresii a k nečinnosti, alebo prokrastinácii (Ellis, 1980). Vhodnú pôdu na ilustrovanie negatívneho dopadu iracionálnych presvedčení na kvalitu predstavuje napríklad oblasť ľudských obáv, strachov a úzkostí (Kordačová, 2004, v tlači). Je totiž sýtená viacerými typmi IrP ako napr.: - presvedčenia o osobnej nedostačivosti a sebaponižovanie Napr.: Pretože v tomto teste musím naprosto jednoznačne uspieť a existuje možnosť, že neprejdem, zlyhanie zo mňa urobí totálne neúspešného človeka, ktorý na nič nemá a je úplne nanič. Takýto typ iracionálneho presvedčenia produkuje jednu z hlavných podôb závažnej úzkosti, ktorou je performačná úzkosť, často kombinovanú s iracionálnym presvedčením, že v prípade neúspechu budú vami iní ľudia pohŕdať, kdežto vy potrebujete naopak ich uznanie. - zhadzovanie, alebo ponižovanie iných za to, že sklamali Vyplýva z IrP o tom, že Ľudia sa ku mne musia chovať pekne a spravodlivo, a tí, ktorí sa tak nesprávajú, sú naprosto zkazení a zlí ľudia, ktorí si plne zaslúžia zatratenie a potrestanie. Toto IrP je príkladom nadmerného zovšeobecnenia, zatracujúceho ľudí za to, čo robia, resp. ak to nerobia podľa naších predstáv. Je formou úzkosti z nepríjemného (tzv. discomfort anxiety). Jeho dôsledky bývajú varovné: v lepšom prípade vedie k hádkám, v krajnom k vojnám, genocíde a podobne. Navyše pôsobí tak, že rovnako, ako vy zatracujete iných, tak oni sa nahnevajú na vás a odsúdia vás. Hnev zplodí hnev, zatracovanie zatratenie a táto recipročná forma prehnaného zovšeobecnenia prakticky nemá konca.

65 - Úvahy typu: Je to hrozné, Je to strašné (tzv. katastrofizovanie) Napríklad ak veríte, že sa musíte k rodičom chovať veľmi pekne a láskavo, pričom existuje možnosť, že sa tak správať nebudete, môžete mať tendenciu k sebazatracovaniu a k IrP typu: Správať sa nepekne k rodičom je hrozné. Je hrozné už len to, že na to vôbec dokážem pomyslieť, nehovoriac o tom, aké strašné je robiť to. Výsledkom je, že zakaždým, keď sa nezachováte k rodičom podľa svojho presvedčenia, budete prežívať nezdravú úzkosť (namiesto zdravej ľútosti). - Ja to skrátka neznesiem (tzv. I-cant-stand-it-itis, voľne zneznesiteľňovanie ) Ide o to, že dotyčný označuje okolnosti, alebo ľudí za príčinu svojho nešťastia (myslí si, že mu bránia v jeho dosahovaní), čo vedie k úzkosti, alebo k zlosti. - Všetko alebo nič, čierno-biele myslenie a iné druhy neprimeraného zovšeobecňovania. Napríklad: Keďže som prišiel o pár dôležitých vzťahov, už nikdy nezískam taký vzťah, aký by som naozaj chcel mať a sklamem prakticky v každom dobrom medziľudskom vzťahu, aký existuje. Takéto IrP može oberať o odvahu pokračovať v úsilí vytvárať pozitívne medziľudské vzťahy, ako aj v hľadaní príčin, prečo doteraz dotyčná osoba v tomto úsilí zlyhávala. Dôsledkom je znížená kvalita života v oblasti sociálnych vzťahov. Treba však poznamenať, že voči negatívnym dopadom vlastnej iracionality nie sme bezmocní, i keď nám prináša rôzne výhody v podobe psychologicky sice pohodlného a bezpečného, ale vo svojej podstate neurotického a pocit štastia blokujúceho štýlu myslenia (bližšie pozri Kordačová, 2001). A tak výhoda držať sa ich spočíva hlavne vo vyhnutí sa nutnosti zmeniť sa, a tým aj prebratia zodpovednosti za seba samého a za kvalitu svojho života. Zdravému, racionálnemu štýlu myslenia je však možné sa učiť v každom veku, a to najmä osvojovaním si nových pohľadov, ako napr. toho že Človek je súhrnom toho, čo si pre seba zvolil (a tak byť nahnevaný je jeho vlastná voľba), alebo že Čím viac lichotenia alebo súhlasu človek potrebuje, tým väčšou hračkou (loutkou) v rukách ostatných sa stáva, alebo aj skutočnosť, že Pokiaľ ste si istí sami sebou nepotrebujete ani nechcete, aby ostatní boli ako vy, alebo aj to, že Nenávisť k sebe samému nie je nikdy zdravšia ako sebaláska. Internalizácia týchto nových myšlienok - ako každé učenie - vyžaduje istú námahu aj čas, pričom racionálno-emočný prístup vypracoval varietu techník na dosiahnutie tohoto cieľa (pozri napr. in Kordačová 1998). V zásade ide o používanie rozumu tak, aby nás jeho použitie obohacovalo a nie blokovalo, a to aj v súlade s tvrdením W. Dyera (1995), že Byť šťastným nie je nič zložitého a že Rozumná kombinácia tvrdej práce, jasného myslenia, humoru a sebadôvery sú súčasti, ktoré spoločne tvoria zdravý život. Dodala by som už len,

66 že aj kvalitný život, a to v duchu idey, že je to Nie svet, ale naše myslenie, ktoré určuje kvalitu nášho života. Záver V našom príspevku sme sa pokúsili priblížiť otázku kvality života cez optiku osobných presvedčení jednotlivca. Vychádzali sme zo skutočnosti, že implicitné teórie reality, životná filozofia, postoje a presvedčenia jednotlivca tvoria jej neoddeliteľnú súčasť a sú teda podstatnými psychologickými determinantami KŽ. Predovšetkým tzv. iracionálne presvedčenia vedú k emočným problémom a k nekonštruktívnemu správaniu, a sú tými kognitívnymi činiteľmi, ktoré výrazne znižujú životnú spokojnosť a v konečnom dôsledku celkovú kvalitu života. Preto je adekvátna percepcia a interpretácia reality jedným z kľúčových faktorov i ukazovateľov psychického zdravia, a realistický, racionálny spôsob myslenia predpokladom pre prežitie kvalitného a uspokojivého života. Literatúra Dyer, W. W.(1995): Vaše bludy. Praha, Talpress. Ellis, A. (1980): Discomfort anxiety: A new cognitive-behavioral construct. Rational living 15, 2, 25-30. Ellis, A. (1995): REBT. In: Corsini, R.J., Wedding, D. (Eds.): Current psychotherapies. 5 th ed. Itasca: Peacock, 162-196. Ellis, A., Dryden, W. (1987): The general theory of RET. In: Ellis, A., Dryden, W.: The practive of RET. New York, Springer, 12-27. Kondáš, O. (1994): Kvalita života, stres a životná spokojnosť. In: Stríženec, M. (Zost.): Kvalita života a životného prostredia psychologické a medicínske aspekty. Bratislava, ÚEPs SAV, s. 10-15. Kondáš, O. (2002): Psychológia zdravia teoretické a empirické pohľady. In: O. Kondáš a kol.: State z klinickej psychológie. Trnava: Univerzita sv.cyrila a Metoda, 183-191. Kondáš, O., Kordačová, J. (2000): Iracionalita a jej hodnotenie. Sme iracionálni? A do akej miery? Bratislava: Stimul. Kordačová, J. (1994): Poznávanie, iracionálne kognície a možnosť využitia racionálnoemočného prístupu v stratégii zvládania. In: Ruiselová, Z. (Ed.), Poznávanie a zvládanie záťažových situácií. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV, 49-67.

67 Kordačová, J. (1998): Iracionálne presvedčenia jadro racionálno-emočnej teórie a terapie. In: Sarmány-Schuller, I. a kol. (Zost.): Človek na počiatku nového tisícročia. Psychologické dni Bratislava. Zborník príspevkov. Bratislava: MO SR, 106-109. Kordačová, J. (2001): Problém perzistencie iracionálneho myslenia. In: Sarmány-Schuller, I. (Zost.): Psychológia pre bezpečný svet. Psychologické dni Trenčín. Zborník príspevkov. Bratislava: Stimul, 420-424. Kordačová, J. (2001a): Môže inteligencia harmonizovať osobnosť? In: Potašová, J. (Zost.): Inteligencia a osobnosť. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV, 49-67. Kordačová, J. (2002): Racionálno-emočná teória a edukácia v prevencii. In: Kondáš, O. a kol.: State z klinickej psychológie. Trnava, Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 226-243. Kordačová, J. (2004): Miesto iracionálnych presvedčení v prežívaní strachu. Čs. psychologie (v tlači). Kratochvíl, S. (1998): Základy psychoterapie. Praha: Portál. Stríženec, M. (Zost.) (1994): Kvalita života a životného prostredia psychologické a medicínske aspekty. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV. Švancara, J (1994): Psychologické souvislosti naplnění života. In: Stríženec, M. (Zost.): Kvalita života a životného prostredia psychologické a medicínske aspekty. Bratislava, ÚEPs SAV, 2-9.