Gymnázium v Stropkove Školský rok 2007/08

ANGLIČTINA V PRÍME A SEKUNDE HRAVO A EFEKTÍVNE Michaela BILÁ Gymnázium v Stropkove Školský rok 2007/08

ANGLICKÝ JAZYK Školiteľ: PhDr. Tatiana BELOVEŽČÍKOVÁ Dátum zadania témy: 12. 6. 2007 KONZULTÁCIE Dátum: 14. 9. 2007 Podpis školiteľa:... Dátum: 22. 10. 2007 Podpis školiteľa:... Dátum: 15. 11. 2007 Podpis školiteľa:... ODOVZDANIE Dátum: 7. 12. 2007 Podpis školiteľa:... OBHAJOBA Dátum: 21. 12. 2007 Podpis školiteľa:... HODNOTENIE PREZENTÁCIE...

OBSAH ÚVOD 1 1 UČENIE A POZNÁVANIE 2 1.1 AKO ČLOVEK POZNÁVA SVET 2 1.1.1 Poznávacie procesy 2 1.1.2 Učenie sa 3 1.2 Učenie sa cudzích jazykov 4 1.2.1 Rozdiely medzi deťmi a dospelými pri učení sa cudzieho jazyka 4 2 ŠTÚDIUM ANGLIČTINY V PRÍME A SEKUNDE 6 2.1 Úvod 6 2.2 Anketa v príme 6 2.3 Príprava plagátov 8 2.3.1 Tvorenie viet 8 2.3.2 Prítomný priebehový čas present continous tense 9 2.1.3 Prítomný jednoduchý čas present simple tense 9 2.3.4 Tvorenie otázok s do/does 10 3 ZÁVER 11 Použitá literatúra 12 Prílohy A Tvorenie viet B Prítomný priebehový čas present continous tense C Prítomný jednoduchý čas present simple tense D Tvorenie otázok s do/does

ÚVOD Jan Amos Komenský. Keď vyslovíme toto meno v ktorejkoľvek časti Európy, ľudia nám povedia, že Jan Amos Komenský bol jedným z najväčších pedagógov Európy. Bol aj filozof, teológ a spisovateľ. Mnohí ho nazývajú aj Učiteľ národov. Komenského význam je obrovský rovnako ako jeho rozsiahla tvorba. Zmenil dovtedy zaužívaný názor, že vzdelávanie je len mechanické učenie sa textov naspamäť. Tento nezáživný prístup chcel nahradiť radosťou z poznania a hrou. V jeho pedagogických dielach je zvýraznená prirodzenosť, to znamená, že výchova a učenie má rešpektovať prirodzený vývoj dieťaťa bez násilných metód. Najväčším prínosom sú jeho pedagogické diela a navrhované reformy vtedajšieho školstva. Zaviedol úplne nové veci. Napríklad prvý určil školský rok a vyučovacie hodiny. Čas v škole rozdelil na prácu a odpočinok. Zaviedol materskú školu pre deti do šesť rokov, povinnú školskú dochádzku do dvanásť rokov, latinské gymnáziá do osemnásť rokov a potom univerzity. Presadzoval myšlienku, aby sa v prvých rokoch školskej dochádzky používal materinský jazyk a nie jazyk latinský. Chcel aby sa deti učili systémom krokov s pribúdajúcou náročnosťou. Tvrdil, že škola by sa nemala sústreďovať len na vyučovanie mysle, ale na vyučovanie celého človeka. Učiteľ mal učiť len toľko, koľko môže žiak pochopiť a pomáhať jeho chápavosti. Hlavnou jeho reformou bola názornosť vo vyučovaní. Prvý vodil žiakov na exkurzie, rozmýšľal, či je látka, ktorá sa učí, primeraná ich veku. Stále zdôrazňoval, aby si učivo opakovali. Známe pojmy ako opakovanie je matkou múdrosti alebo škola hrou boli v tých časoch neobvyklé. Význam jeho názorov nevieme oceniť dodnes. Je takmer neuveriteľné, že Komenský dokázal vynájsť nové a také objavné postupy v pedagogike no aj v iných oblastiach. Niekedy sa zdá, že pedagogika už nič také prevratné od Komenského neobjavila. Keďže sa mi veľmi páčia Komenského názory o škole a aj jeho výchovné postupy, chcela by som aj ja vytvoriť niečo podobné. Preto som si vybrala tému Angličtina v príme a sekunde hravo a efektívne, v ktorej som nakreslila pár plagátov aby som im uľahčila a aj spríjemnila učenie sa anglického jazyka.

1 UČENIE A POZNÁVANIE 1.1 AKO ČLOVEK POZNÁVA SVET 1.1.1 Poznávacie procesy Človek poznáva svet prostredníctvom poznávacích procesov. Poznávacie procesy umožňujú človeku vytvárať si obraz sveta, orientovať sa v ňom a vysvetľovať si ho. Sú to procesy prijímania a spracovávania informácií z vnútorného a vonkajšieho sveta. Rozlišujeme dve úrovne poznávania: zmyslovú (senzorickú) a rozumovú (racionálnu). Zmyslové poznávanie prebieha ako pociťovania a vnímanie, racionálne ako myslenie. Na rozhraní medzi nimi je predstavivosť. Medzi poznávacie procesy teda patrí pociťovanie, vnímanie, predstavivosť, myslenie, pozornosť a pamäť. Pociťovanie a vnímanie patria medzi procesy senzorického (zmyslového) poznávania. Pomocou pociťovania získavame informácie o vonkajšom svete ako i stave vlastného organizmu v najjednoduchšej forme. Vnímanie je aktívny proces, pri ktorom vznikajú vnemy ako súbory pocitov. Predstavivosť je schopnosť mať predstavy a zámerne nimi disponovať. Človek môže mať vo svojom vedomí názorné obrazy vonkajších predmetov a javov aj vtedy, ak práve nepôsobia na jeho receptory, alebo ich predtým vôbec nevnímal. Umožňuje nám to psychický proces - predstavivosť. Predstavy vznikajú na základe vnemov a vnemom sa aj podobajú svojou názornosťou. Zároveň sa však od nich líšia. Myslenie je sprostredkovaný a zovšeobecňujúci spôsob poznávania, ktorým prenikáme k podstate predmetov a javov. Je to poznanie zovšeobecnené a sprostredkované rečou. Predmety a javy sú nahradené, zastúpené svojimi označeniami, symbolmi obvykle slovami. Pozornosť je to, čo smeruje naše poznávacie procesy na určité objekty, situácie a deje. K poruchám osobnosti patrí napríklad roztržitosť alebo rozptýlenosť. Pamäť je proces prijímania, spracovania a uchovávania informácií. Pamäť je veľmi tesne spätá s ostatnými poznávacími procesmi. Bez pamäti by bolo všetko,

čo človek vníma, preňho zakaždým nové. Človek by bez nej nemal žiadne poznatky ani skúsenosti, pretože jeho výsledky by sa neuchovávali. Nemohol by fungovať. Čím viac psychických funkcií je do činnosti zapojených, tým viac si pamätáme. Napríklad podľa Tepperwiena (1992) si pamätáme: 20 % z počutého 30 % z videného 50 % z počutého aj videného 90 % z toho, čo sme robili. Rozlišujeme tri fázy pamäti, vštepovanie, podržanie a vybavovanie. Vštepovanie predstavuje prijatie a spracovanie (zakódovanie) informácie. Podržanie je uchovávaním, skladovaním informácií. V tejto fáze sa strácajú detaily, môže dochádzať ku skresleniu no časom sa informácia môže aj stratiť. Vybavovanie informácie môže prebiehať ako znovupoznanie alebo reprodukcia. Pri reprodukcii si spomenieme spontánne, no pri znovupoznaní až pri opätovnom stretnutí s predmetom. 1.1.2 Učenie sa Učenie sa je proces oveľa všeobecnejší a neprebieha len v škole. Rozlišujeme dva prístupy k pojmu učenie sa: 1. širšie chápanie učenie sa ako zmena v správaní a prežívaní, ktorá vzniká v dôsledku predchádzajúcej činnosti alebo správania. Učenie sa je všeobecný mechanizmus, ktorým v priebehu života nadobúdame individuálnu skúsenosť. 2. užšie chápanie učenie sa, ako zámerné cieľavedomé nadobúdanie vedomostí, zručností a návykov. Existujú rôzne druhy učenia sa: (Zeľová, 1997) Učenie sa podmieňovaním ide o vytváranie podmienených reflexov, dočasných nervových spojov medzi určitým podnetom (situáciou) a odpoveďou (prežívaním alebo správaním) organizmu. Percepčno-motorické (senzomotorické) učenie sa. Predstavuje zreťazovanie, spájanie motorických úkonov. Ide pritom o syntézu zmyslových a motorických zložiek. Verbálne (pamäťové) učenie sa. Týmto druhom učenia sa dostávame na úroveň učenia typickú pre človeka, keďže sa tu pracuje so symbolickým slovným

materiálom. Ide o vytváranie, zapamätanie si spojení asociácií, medzi slovami. Pritom tieto spojenia nie sú založené na príčinnej, logickej súvislosti. Pojmové (sémantické) učenie sa. Súvisí s tým, že používame symboly na označovanie predmetov a javov. Slovo je symbol označujúci predmety a javy. Pojem vyjadruje podstatné vlastnosti predmetov a javov. Pojmové učenie znamená, že si vytvárame pojmy, alebo si už existujúce pojmy osvojujeme. Základom je pochopenie zmyslu, podstaty, vnútorných súvislosti Učenie sa riešením problému (myslením). Predstavuje najzložitejší spôsob učenia sa. Ide o postupné alebo náhle odhalenie podstatných vzťahov a súvislosti medzi predmetmi a javmi v určitej situácii. 1.2 Učenie sa cudzích jazykov Učenie sa cudzích jazykov je proces veľmi zložitý, jeho úspešnosť je podmieňovaná množstvom činiteľov, ktoré ovplyvňujú efektívnosť učenia sa a dosiahnutú úroveň ovládania cudzieho jazyka. Pri učení sa cudzích jazykov sa stretávame s výraznými individuálnymi rozdielmi v celkovej úspešnosti. 1.2.1 Rozdiely medzi deťmi a dospelými pri učení sa cudzieho jazyka Učenie sa cudzieho jazyka je v podstatnej miere podmienené aj úrovňou kognitívneho vývinu učiacich sa jedincov. Vývin poznávacích procesov človeka prebieha najintenzívnejšie od narodenia do ukončenia puberty, potom sa spomaľuje a ustaľuje. Malé deti majú rozvinuté konkrétne a činnostné myslenie, čo ich obmedzuje na praktické rozmýšľanie teraz a tu a dominantnosť učenia sa prostredníctvom vlastnej skúsenosti. Učenie sa nových slov a fráz je nutné spájať s názorným vnímaním, s manipuláciou, pohybom a s konkrétnymi situáciami, ktoré deti prežívajú. Aj pri výučbe jazykov platí fakt, že názorné vnímanie je u detí oveľa dôležitejšie ako u dospelých. Na rozdiel od dospelých v detskom veku nemožno používať abstraktné vysvetľovanie pravidiel. Pri učení gramatiky je preto vhodné viac uplatňovať prirodzené procesy učenia sa založené na dobrej mechanickej pamäti, analogicky používať vzorové príklady a podvedome vytvárať zmysluplné spojenia. Deti potrebujú precvičovať naučený materiál v rôznorodých aktivitách viac ako dospelí, ktorí si môžu pomôcť logikou a poznatkami v dramatickom

systéme jazyka. Deti reagujú na jazyk podľa toho, aký má účinok, reagujú na význam, ktorý porozumeli. Nerobia si problémy s individuálnymi slovami, vetami či gramatikou, jazyk neanalyzujú nezaujíma ich vysvetlenie príčin lingvistických javov. V puberte sa objavuje tendencia analyzovať a odhaľovať logické zákonitosti, rozvíja sa schopnosť abstraktného a formálneho myslenia. Dospelí sú schopní abstrahovať a chápať lingvistické princípy a modely. Dôležitú úlohu pri vyučovaní jazykov zohrávajú aj osobitosti pozornosti. Deti sa od dospelých líšia predovšetkým v dĺžke sústredenia sa, v rozsahu a v rozdeľovaní pozornosti. Čím je dieťa mladšie, tým sa kratšie dokáže sústrediť na danú činnosť. Čím je úloha náročnejšia, tým sa dieťa skôr unaví. V porovnaní s dospelými majú deti aj menší rozsah pozornosti a nižšiu schopnosť rozdeľovať svoju pozornosť medzi viacero podnetov naraz. Prakticky to znamená, že keď je dieťa sústredené na svoju činnosť, nie je schopné vnímať napríklad, čo práve učiteľ hovorí. Pri učení sa cudzieho jazyka má veľmi dôležitú, často podceňovanú, funkciu aj predstavivosť. Jej podstatná úloha spočíva vo vytváraní pamäťových spojov. Veľmi efektívne možno využívať živú predstavivosť, fantáziu a tvorivosť detí. Treba ju vhodne stimulovať a vytvoriť dostatočný priestor na jej uplatnenie. Dospelí majú relatívne lepšie rozvinutú zmyslovú a pamäťovú predstavivosť predovšetkým vďaka väčšiemu rozsahu zážitkov a skúseností. Rozdiel medzi dospelými a deťmi je hlavne v tom, že dospelí majú väčšie zábrany vo využívaní fantázie a tvorivosti a hlavne pri jej prezentovaní na verejnosti. Efektívnosť učenia sa jazyka je do veľkej miery podmienená aj osobitosťami pamäti v rôznom vekovom období. U malých detí je pamäť výrazne plastická krátkodobá, mechanická, mimovoľná a emocionálna. Na rozdiel od dospelých, u ktorých prevažuje pamäť dlhodobá, logická. Deti si relatívne ľahko a rýchlo vytvárajú pamäťové stopy. Avšak rovnako rýchlo aj zabúdajú, čiže pamäťové stopy zanikajú. Zdanlivo dobre naučené slovíčka, frázy a celé vety veľmi rýchlo zabudnú, ak ich sústavne neopakujú. S pribúdajúcim vekom sa trvácnosť zapamätaného predlžuje, pamäť je dlhodobejšia.

2 ŠTÚDIUM ANGLIČTINY V PRÍME A SEKUNDE 2.1 Úvod Gymnázium v Stropkove umožňuje 4 ročné a 8 ročné štúdium. Osemročné štúdium je zamerané na cudzie jazyky. Žiaci sa už v príme začínajú učiť prvý cudzí jazyk, každý deň po jednej hodine a v tercii pribúda aj druhý cudzí jazyk. Trieda sa počas štúdia cudzích jazykov delí zvyčajne na dve skupiny, ak je počet žiakov v triede vyšší ako 24. Je veľmi dôležité, aby žiaci získali dobré základy v prvom cudzom jazyku v príme a sekunde, a aby v ňom boli sebavedomí predtým, než sa začnú učiť druhý cudzí jazyk. 2.2 Anketa v príme Vo svojej vlastnej práci som sa rozhodla vytvoriť učebné pomôcky pre žiakov prímy a sekundy. Aby som zistila, načo sa mám vo svojej práci zamerať, urobila som v príme anketu, v ktorej som sa ich opýtala: Čo Vám robí najväčšie problémy pri učení sa angličtiny? Ich odpovede boli rôzne. Niektorí napísali jednu odpoveď, iní uviedli niekoľko odpovedí. Odpovede som usporiadala do tabuľky (Tab 1) a zostrojila graf, ktorý vyjadruje početnosť jednotlivých odpovedí. (Graf 1). Ako vidieť, najčastejšie sa vyskytovala odpoveď, že žiakom robí problém prítomný jednoduchý čas present simple tense (8), prítomný priebehový čas - present continous tense (7), tvorenie viet (6) a tvorenie otázok s do /does (5).

Čo Vám robí najväčšie problémy pri učení sa Počet % angličtiny? odpovedí Present continous tense 7 17,1 Present simple tense 8 19,5 Tvorenie viet 6 14,6 Radové číslovky 4 9,8 Členy a, an, the 3 7,2 Preposition to and at 4 9,8 Tvorenie otázok s do /does 5 12,2 Použitie zámen 2 4,9 Tvorenie otázok a odpovedí pomocou have 2 4,9 Spolu odpovedí 41 100 Tab 1 Najväčšie problémy pri učení sa angličtiny v príme 9 8 7 6 5 4 3 2 7 8 6 4 3 4 5 2 2 1 0 Tvorenie viet Present simple tense Present continous tense Radové číslovky Členy a, an, the Propositin to and at Tvorenie otázok s "do/does" Použitie zámen Tvorenie otázok pomocou "have" Graf 1

2.3 Príprava plagátov Rozmýšľala som akým spôsobom, by som mohla uľahčiť učenie sa angličtiny primánom. Zvažovala som, aké učebné pomôcky sú pre nich vhodné. Elektronické prezentácie, schémy, učebné texty? Pretože ide o skupinu 10 11 ročných deti, usúdila som, že vhodnou formou by pre nich boli kreslené plagáty. Vychádzala som pritom z teoretických poznatkov, že pre tieto deti je veľmi blízka hravá forma učenia sa, majú radi kreslené postavičky a ľahšie si zapamätajú gramatické pravidlá v súvislosti s nejakým príbehom alebo v spojitosti s kreslenou postavičkou. Hlavnými postavami mojich plagátov sú medvedíci Tom a Katy. Sú zobrazení v rôznych situáciách a v rôznom prostredí, aby deti mohli využiť svoju fantáziu a pomocou pani profesorky mohli samé vytvárať vlastné príbehy. Hravou formou sa takto naučia správne používať gramatické kategórie a vytvárať vety. 2.3.1 Tvorenie viet Prvým plagátom som chcela priblížiť tvorenie viet. V angličtine, na rozdiel od slovenčiny je slovosled stály. Vety sa tvoria pomocou pevného ustáleného slovosledu: SVOMPT. S - znamená subject čiže predmet, V verb čiže prísudok alebo sloveso, O object alebo predmet, M mood čiže príslovka spôsobu, P place, príslovka miesta, T time, príslovka času. Na plagáte je to názorne nakreslené. Pri každom písmenku sú postavičky alebo predmety súvisiace s príslušným písmenom. Žiaci tak samy môžu poskladať vety a jednoduché príbehy. Tu je niekoľko príkladov, ako môžeme plagát využiť: Tom writes a postcard. Katy eats ice-cream. Tom watches TV in the evening. Katy runs to the forest in the morning...

2.3.2 Prítomný priebehový čas present continous tense Ďalším plagátom som sa snažila objasniť tvorenie viet v prítomnom priebehovom čase (present continous tense). Tento čas používame ak hovoríme: 1. o činnostiach, ktoré prebiehajú v čase rozprávania; napr.: I m reading book at the moment. Práve teraz čítam knihu. 2. o činnostiach, ktoré sa pravidelne opakujú v určitom krátkom období; We re training every day this week. Trénujeme každý deň tento týždeň. 3. o dohodnutých plánovaných udalostiach, ktoré sa stanú v budúcnosti; napr: We re getting married in June this year. Zosobášime sa v júni tohto roku. Prítomný priebehový čas tvoríme tak, že po osobnom zámene použijeme pomocné sloveso byť a plnovýznamové sloveso s koncovkou ing. Dve postavičky Tom a Katy, ktoré sa objímajú v strede obrázka znázorňujú to, že tak ako oni sa nemôžu oddeliť, lebo sa majú radi, tak aj osobné zámeno (I, you, he she, it, we, they) spolu so slovesom byť (am, is, are) a so slovesom s koncovkou ing sa tiež nemôžu oddeliť. Príklady: They are walking along a river. My mother is cooking a cake. She is smiling. 2.3.3 Prítomný jednoduchý čas present simple tense Tretí plagát je o prítomnom jednoduchom čase (present simple tense). Prítomný jednoduchý čas používame: 1. ak hovoríme o činnostiach, ktoré sa pravidelne opakujú. Pravidelne sa opakujú napríklad dni v týždni alebo naše zvyky; napr. I get up at 6 o clock every morning. Vstávam o šiestej každé ráno. 2. ak hovoríme o nemenných veciach a postojoch, či názoroch; napr. I like animals. Mám rada zvieratá. I have one brother. Mám brata. 3. ak hovoríme o všeobecne pravdivých veciach; napr. The sun rises in the east and sets in the west. Slnko vychádza na východe a zapadá na západe.

4. ak hovoríme o udalostiach, ktoré sa stanú v budúcnosti no jednotlivec ich nemôže ovplyvniť; napr. The concert starts at nine o clock. Koncert začne o deviatej. Prítomný jednoduchý čas tvoríme tak, že po osobnom zámene nasleduje plnovýznamové sloveso. Iba v tretej osobe jednotného čísla je malá zmena a to v tom, že k slovesu pridávame koncovku s alebo es. Vo väčšine slovies pridávame len s. Koncovku es pridávame vtedy, ak sa sloveso končí na sykavku. Na tomto plagáte postavičky Tom a Katy vykonávajú určitú činnosť a pri nich je veta s touto činnosťou. Tento čas je pomerne jednoduchý, ale veľa chýb robia žiaci pri tretej osobe, kde je potrebné k slovesu pridať koncovku s, -es. Príklady: I write my homework. She reads a magazine. He watches TV. Tom and Katy eat honey. 2.3.4 Tvorenie otázok s do/does Štvrtý plagát je zameraný na tvorenie otázok. Otázky pri plnovýznamových slovesách v angličtine tvoríme tak, že pred osobné zámená dáme do alebo does. Napríklad I like animals. Otázka bude Do you like animals?. She reads a newspaper., otázka bude Does she read a newspaper? Treba však zdôrazniť, že v tretej osobe jednotného času nepridávame pomocné sloveso do ale does. Vtedy už k slovesu nepridávame koncovku s alebo es. Tretia osoba sa vo vete vyjadruje len raz, a teda je vyjadrená v pomocnom slovese does. Na tomto plagáte je názorne ilustrovaná tvorba otázok na príklade činností, ktoré vykonávajú postavičky Tom a Katy. Pri postavičkách sú vety s touto činnosťou a hneď pod nimi otázka. Na plagáte sú aj ďalšie obrázky na základe, ktorých môžu žiaci tvoriť ďalšie vety a otázky a hneď aj odpovede k nim. Príklady: Do I paint? Does she write a letter to a friend? Does he swim?

3 ZÁVER Cieľom mojej práce bolo vytvoriť učebné pomôcky pre žiakov prímy a sekundy. Skôr ako som ich začala robiť, prečítala som si literatúru o psychológií učenia sa a o učení sa cudzích jazykov. Prácu som prispôsobila cieľovej skupine, pre ktorú je určená t. j. pre 10 11 ročné deti. Výsledkom mojej práce sú štyri plagáty, ktoré vysvetľujú prítomný jednoduchý čas present simple tense, prítomný priebehový čas - present continous tense, tvorenie viet a tvorenie otázok. Snažila som sa aby ich moje plagáty s gramatickými javmi deti čo najviac zaujali, aby pri učení sa angličtiny mali príjemný pocit a brali to ako hru, pomocou ktorej si rozšíria slovnú zásobu a naučia sa správne tvoriť jednoduché vety a krátke príbehy. Moja práca nie je vyčerpávajúca. Určite existuje mnoho ďalších možností a spôsobov, ako uľahčiť deťom učenie sa. Dúfam však, že moje plagáty deti zaujmú, pomôžu vyučujúcim pri vysvetľovaní vybraných tém a obohatia hodiny angličtiny.

Použitá literatúra Hutchinson, T.: Project 1, Oxford, 2003 Hutchinson, T.: Project 2, Oxford, 2003 Lojová, G.: Individuálne osobitosti pri učení sa cudzích jazykov I, Univerzita Komenského Bratislava, 2005 Švecová, V.: Základy pedagogiky (Vybrané kapitoly), Katedra inžinierskej pedagogiky TU Košice, 1998 Tepperwein, K.: Umenie ľahko sa učiť, Fontana Kiadó, Šamorín 1992 Zeľová, A.: Vybrané kapitoly z psychológie, Katedra inžinierskej pedagogiky TU Košice, 1997

PRÍLOHY