AutoCad R14.0 [ Prednáška č.1 (Úvod) ]

AutoCad R14.0 [ Prednáška č.1 (Úvod) ] História a súčasnosť: V oblasti počítačovej grafiky má automatizácia projektovania pomocou počítača svoje začiatky už v období 60 rokov a je spojená s prácou Ivana Sutherlanda, ktorý demonštroval proces vytvárania skice výkresu pomocou aplikácie SketchPad. Táto aplikácia po prvý krát umožnila dizajnérom vytvárať výkresy pomocou interaktívneho grafického terminálu. Prvý CAD systém bol vytvorený firmou IBM. Tento CAD systém nazývaný DAC-1, bol určený pre firmu General Motors, na dizajnové štúdie modelov áut. V roku 1982 firma Autodesk vytvorila CAD systém AutoCad pre osobné počítače. V súčasnosti existuje veľké množstvo CAD systémov, ktoré ponúkajú okrem bežných nástrojov na 2D a 3D kreslenie aj možnosť výslednej vizualizácie so simuláciou svetiel, materiálových vlastností objektu, vrhanie tieňa, priesvitnosť atď. Popis prostredia Nástrojové lišty Menu Kresliaca oblasť Príkazový riadok Stavový riadok

Okno programu AutoCadu môžeme rozdeliť na niekoľko častí: menu nástrojové lišty kresliaca oblasť príkazový riadok stavový riadok Grafické prostredie je variabilné a dá sa plne prispôsobiť podľa požiadaviek používateľa. Príkaz AutoCadu možno zadať niekoľkými spôsobmi. Najjednoduchšou metódou je použitie nástrojových líšt. Niektoré príkazy sa však nemusia na týchto lištách nachádzať a preto ich vyhľadáme v menu alebo použijeme príkazový riadok. Nástrojové lišty môžeme: prispôsobovať, zobrazovať, skryť, presúvať, vytvárať, mazať. Na prácu s nástrojovými lištami slúži položka menu Viev>Toolbars.... Krátky popis funkcií jednotlivých tlačidiel nájdeme v stavovom riadku ak pohybujme ukazovateľom nad ich ikonami. Ikony s malým čiernym trojuholníkom v pravom dolnom rohu, umožňujú po podržaní ľavého tlačítka myši, zobraziť alternatívnu ponuku nástrojov. Zadávanie príkazov Každý príkaz v AutoCade má svoje meno. Príkaz zadávame do príkazového riadku (napr. line). Niektoré často používané príkazy majú aj skrátenu podobu svojho mena napr. LINE = l alebo sa vyvolajú skracovacím klávesom UNDO=CTRL+Z. Skrátené podoby príkazov sa nachádzajú v súbore acad.pgp. Pri zadávaní parametrov príkazov môžeme použiť, namiesto vypisovania hodnôt pomocou klávesnice, myš alebo iný ukazateľ. V praxi je tento kombinovaný postup najčastejší. Na vykonanie príkazu sa používa klávesa ENTER alebo SPACE. Klávesou ENTER môžeme taktiež vyvolať predchádzajúci príkaz. Ak máme v úmysle použiť istý príkaz viac krát, napíšeme pre jeho zadaním príkaz MULTIPLE. Činnosť tohto príkazu prerušíme klávesou ESC. Príkaz UNDO alebo u umožňuje vrátiť poslednú akciu. Príkaz OOPS vráti posledný zmazaný objekt. Príkaz ERASE zmaže vybrané objekty. Zvláštnu skupinu príkazov tvoria transparentné príkazy. Tieto príkazy je možné zadať počas zadávania parametrov iného príkazu. Názov transp. príkazu predchádza znak. Ukončenie transp. príkazu AutoCad oznámi. Každý riadok transp. príkazu začína znakom >>. Príklad: line Line From Point: zoom >>All/Center/Dynamic/Extents/Previous/Scale(X/XP)/Window/<Realtime>: All Resuming LINE command. From point: 10,10... Niektoré príkazy umožňujú zadať parametre rôznym spôsobom, pričom implicitné nastavenie je v ostrých <> zátvorkách. Pre urýchlenie práce pri výbere nastavenia stačí vypísať len znaky, ktoré sú napísané veľkými písmenami. Príklad: circle 3P/2P/TTR/<Center point>:...

Súradnice V ľavom dolnom rohu kresliacej plochy sa nachádza ikona v tvare L označujúca používateľský súradnicový systém (UCS User Coordinate System). Pismeno W označuje globálny súradnicový systém, X a Y vyznačujú smer súradnicových osí. So súradnicovými systémami sa zoznámime neskôr. Zadávanie súradníc: absolútne kartézke súradnice (kartézky sur. sys.): line 10,10; 10,10... relatívne kartézke súradnice (ak poznáme rozmery): line +@10,10 polárne súradnice (vzdialenost a uhol): line 100<45 alebo line @50<180 Súradnice sú zobrazované v ľavej časti stavového riadku. Klávesou F6 môžeme zvoliť jeden z troch zobrazovacích režimov: dynamický: súradnice reprezentujú aktuálnu polohu ukazateľa statický: súradnice sa zobrazia až po stlačení ľavého tlačítka myši polárny: displej zobrazuje polárne súradnice aktuálneho bodu, vzhľadom na pred. bod V prípade ak je v stavovom riadku zapnutý prepínač ORTHO, môžeme zadávať vzdialenosti priamo vzhľadom na smer, kde ukazuje ukazateľ myši napr.: line +2 enter, -3 enter... Súradnice na obrazovke najrýchlejšie zistíme pomocou nitkového kríža. Jeho veľkosť sa dá zmeniť pomocou položky menu: Tools>Preferences v záložke Pointer. Štandartne je veľkosť nastavená na 5% veľkosti obrazovky. Ďalším spôsobom ako si zjednodušiť a optimalizovať zadávanie súradníc bodov je použitie rastra: - režim SNAP(krokovanie): vytvorí neviditeľný raster bodov, po ktorých sa posúva pointer, režim sa zapne v stavovom riadku položka SNAP. - režim GRID(mriežka): zobrazí pomocnú mriežku bodov Nastavenie parametrov týchto režimov sú v menu Tools>Drawing Aids Vysvetlenie kurzorových režimov Śtandartný kurzor AutoCad čaká na inštrukcie Kurzor výberu bodov Zadávanie bodov Kurzor výberu objektov Selektovanie objektov Kurzor uchopenia objektov Špec. body uchopenia Nastavenie výkresu V prípade, ak ideme kresliť nový výkres môžeme použiť: šablonu, wizarda alebo si výkres nastavíme sami. Položkou z menu Format>Drawing Limits alebo príkazom limits môžeme nastaviť hranice výkresu. Toto nastavenie ma význam najme pri tlači výkresov, kde je potrebné zachovať správny pomer pracovnej plochy vzhľadom na výkres a pri aplikovaní niektorých príkazov

ako napr. Grid a Zoom. Merné jednotky, v ktorých kreslíme a ich presnosť sa nastavuje v menu Format>Units.... V tomto dialógovom okne sa nastavuje aj smer uhla 0 pre kladný smer otáčania. Implicitne sa za kladný smer považuje smer otáčania proti smeru hodinových ručičiek. Nastavenie pomocných nástrojov Medzi pomocné nástroje patria GRID a SNAP. GRID(mriežka) slúži ako pomocná súradnicová sieť bodov, pomáha pri kresbe výkresu a určuje jeho hranice. Táto sieť sa pri tlači výkresov nezobrazí. Zapína a vypína sa klávesou F7 a rozsah mriežky sa nastavuje pomocou príkazu GridUnit. Režim SNAP(krokovanie) prinúti kurzor k pohybu po krokoch v určitej vzdialenosti. To je užitočné v prípade ak chceme pri kreslení dodržovať určitú presnosť. Zapína a vypína sa klávesou F9 a obdobne sa nastavuje pomocou SnapUnit. Obidva režimy sa často používajú súčastne, pričom ich rozsah sa volí rovnaký. Výber objektov Mnoho príkazov v AutoCade vyžaduje ako parameter selekciu geometrických objektov. Po výzve Select objects: sa zmení tvar kurzora z nitkového kríža na malý štvorec a Autocad čaká na výber objektov. Tento výber je možné previesť niekoľkými spôsobmi: kliknutím ľavého tlačítka myši na objekt pomocou výberového obdĺžnika ( obálka objektu ) použitím príkazu SELECT pomocou výberových filtrov objektov, použitím príkazom FILTER Vyznačený objekt je zvýraznený čiarkovanou čiarou. V prípade, že potrebujeme označiť viac objektov použijeme výberový obdĺžnik, ktorý je zadaný svojim pravým horným a ľavým dolným vrcholom. Ak v obdĺžniku leží len časť objektu, tak tento nebude označený. Príkaz SELECT má mnoho variant. Môžeme ich použiť samostatne alebo počas vykonávania iného príkazu, ktorý vyžaduje na vstupe označenie objektov. Veľmi používanou je SELECT ALL na označenie všetkých objektov na pracovnej ploche. Príkaz FENCE na označenie objektov použije úsečku, ktorá ich pretína. Príkazom Wp umožňuje vybrať objekty, ktoré sa nachádzajú v ohraničujúcom mnohouholníku. Výberovým filtrom sa budeme venovať neskôr. Veľa grafických programov v súčastnej dobe používa metódu výberu objektov nazvanú objekt / príkaz. Táto metóda je tiež implementovaná v AutoCade a spočíva v tom, že najskôr sa vyberie objekt a až potom sa použije príkaz, ktorý už automaticky pracuje s daným objektom. Metóda je však limitovaná na niektoré príkazy. Často sa stáva, že používateľ potrebuje odznačiť niektoré už označené objekty. Riešením je použitie príkazu UNDO alebo kliknutie myšou so súčastne stlačenou klávesou SHIFT na objekty, ktoré chceme odznačiť. Zadávanie referenčných bodov Pri presúvaní, kopírovaní atď. AutoCad vyzýva používateľa k zadaniu takzvaných referenčných bodov. Referenčný bod je taký bod, od ktorého sa určuje presná vzdialenosť a smer posunu. Napríklad príkaz MOVE, očakáva dva referenčné body, určujúce vektor posunutia. Pri určovaní ref. bodov sa často používa mód OSNAP, ktorý umožňuje uchopovanie objektov v stanovených bodoch. Menu OSNAP vyvoláme stredným tlačítkom myši alebo pravým tlačítkom myši so súčastne stlačeným SHIFTom.

Uzlová editácia Uzly sú malé štvorcové značky, nachádzajúce sa v dopredu stanovených bodoch objektu. Vlastnosti zobrazenia uzlov sa upravujú pomocou príkazu DDGRIPS. Vybraný uzol zmení svoju farbu a nazýva sa aktuálny uzol. Viac uzlov vyberiem stlačením klávesy SHIFT. Ukončenie uzlovej editácie sa vykoná dvojnásobným stlačením klávesy ESC. Medzi editačnými režimami sa prepíname pomocou klávesy ENTER. Po označení uzla sa na príkazovom riadku objaví táto výzva: ** STRETCH ** <Stretch to point>/base point/copy/undo/exit: Ako vidíme na začiatku editácie je aktívny režim STRETCH (natiahnuť), ktorý umožňuje naťahovať objekt vzhľadom na aktívny uzol, naťahovať objekt vzhľadom na Base point, kopírovať objekt, vrátiť predchádzajúcu akciu a ukončiť editáciu. Ako druhý v poradí sa nachádza príkaz MOVE (posun) s nasledujúcimi voľbami: ** MOVE ** <Move to point>/base point/copy/undo/exit: Tieto voľby majú ten istý význam a funkciu ako pri predošlom príkaze. Tretí príkaz ROTATE umožňuje rotáciu označeného objektu s voľbami: ** ROTATE ** <Rotation angle>/base point/copy/undo/reference/exit: Voľbou Reference sa tento príkaz odlišuje od predchádzajúcich. Táto voľba sa používa ak je potrebné nastaviť uhol podľa iného uhla. Príkaz SCALE škáluje označený objekt. Má tieto voľby ** SCALE ** <Scale factor>/base point/copy/undo/reference/exit: Scale factor škáluje objekt podľ škálovacieho faktoru. Napríklad pre hodnotu 0,5 dostaneme polovičnú veľkosť objektu. Príkaz MIRROR zrkadlovo otočí objekt v prípade použitia COPY voľby sa vytvorí zrkadlová kópia objektu. ** MIRROR ** <Second point>/base point/copy/undo/exit: V prípade voľby Second point používateľ určí druhý bod osi symetrie. Base point naviac umožňuje zadať prvý bod osi symetrie.