1. Hardware Skrinka Základná doska Procesor

Transcription

1 Úvod Pravdepodobne neexistuje človek, ktorý by sa ešte nestretol s počítačom. Počítače môžeme nájsť skoro všade, takmer v každom zložitejšom prístroji. Niektoré sú malé a niekedy si ani neuvedomujeme, že ide o počítač. Iné zaberajú niekoľko miestností. Malé počítače sa nachádzajú v kalkulačkách, alebo v mobilných telefónoch. Väčšie môžeme nájsť v kanceláriách, školách, domácnostiach ako malé sivé skrinky. Počítačmi sú aj obrovské kolosy, riadiace jadrové elektrárne, či vesmírne stanice. Jedno však majú spoločné. Majú uľahčovať človeku jeho každodennú prácu a v súčasnosti ich ovládanie patrí k istému druhu gramotnosti. Našou úlohou bolo vytvoriť príručku, ktorá by uľahčila bližšie sa zoznámiť s ovládaním PC. V príručke sa venujeme základnej stavbe počítača, ale hlavne operačnému systému Windows XP, ktorý je v súčasnosti najrozšírenejším operačným systémom. Mnohí ľudia si myslia, že počítače sú veľmi zložité a nikdy sa s nimi nenaučia pracovať. My sa Vám pokúsime čo najjednoduchšie vysvetliť prácu s operačným systémom Windows XP. 4

2 1. Hardware Hardware(hardvér) sú fyzické komponenty počítača. Takže všetko čo je hmatateľné. Počítače typu PC sú založené na stavebnicovom riešení. Znamená to, že obsahujú väčšie množstvo komponentov. Jednotlivé časti počítača sú navzájom prepojené prostredníctvom zbernice, zabezpečujúcej vzájomnú výmenu informácií medzi jednotlivými komponentmi počítača. Bežný počítač sa skladá z viacerých komponentov. Sú to: Skrinka Základná doska Procesor Operačná pamäť Pevný disk Disketová mechanika Mechanika optických diskov(cd a DVD-ROM) Grafická karta Zvuková karta Sieťová karta Modem Monitor Tlačiareň Skener Klávesnica Myš 1. 1 Skrinka Skrinky môžeme rozdeliť na Desktop a Tower. Desktop: Výhodou Desktopu je dostatočná veľkosť pre neskoršie rozširovanie a dostatočné chladenie. Nevýhodou je nutnosť jeho umiestnenia priamo na pracovný stôl, väčšinou pod monitor. Zaberá značnú časť pracovnej plochy. Nosnosť skriniek je navrhnutá tak, aby uniesli tiaž až 17 monitorov. Modifikácie sa delia na Slim a Super Slim. Tower: Model Tower je akoby preklopenie Desktopu na bok. Vnútorným priestorom sa teda veľmi od Desktopu nelíši, rovnako má vhodné prúdenie vzduchu, ktoré zabezpečuje vetranie. Táto skriňa sa stavia vedľa monitora, často do pripravenej police pracovného stola či priamo na zem. Tower býva vo variantoch Mini, Midi, Middle a Big podľa vonkajšej prístupnosti k 5,25" pozíciám. Napr. Miditower ich má mať tri Základná doska Základná doska slúži na prepojenie jednotlivých komponentov v počítači. Vkladá sa do nej procesor, pamäte, ako aj rozličné karty, pričom niektoré môžu byť priamo jej integrálnou súčasťou. Zabezpečuje prenos medzi jednotlivými komponentami počítača. Kvalita základnej dosky určuje kvalitu celého počítača. Súčasťou základnej dosky je aj BIOS Obsahuje programy na ovládanie a spoluprácu jednotlivých častí PC. Obsahuje informácie o komponentoch PC. Umožňuje optimálne nastaviť hardware počítača Procesor Je základnou elektronickou súčiastkou počítačov. Procesor možno prirovnať k mozgu počítača, pretože riadi počítač a vykonáva aritmetické a logické operácie. Niekedy sa označuje aj skratkou CPU (Central Pocessing Unit).Procesor je integrovaný obvod s vysokou hustotou integrácie. 5

3 Najčastejšie procesory zaraďujeme do skupín podľa šírky spracovávanej informácie na 8-, 16-, 32-, alebo 64 bitové procesory. V súčasnosti sa v počítačoch tipu PC používajú najmä procesory Pentium 4 a Celeron od firmy Intel, alebo procesory AthlonXP, Athlon a Duron od firmy AMD. Výkon procesora určuje aj jeho vnútorná architektúra a frekvencia. Frekvencia sa udáva v MHz alebo GHz. Treba však poznamenať, že výkon nových procesorov väčšinou nevyužijeme viac ako na 20 až 25% Vnútorné pamäte Delíme ich na: ROM (Read Only Memory) RAM (Random Acces Memory) alebo tiež RWM (Read-Write Memory) Pamäť typu ROM - je to pamäť, z ktorej sa informácie dajú len čítať. Informácie do tejto pamäte vložil už výrobca pri výrobe a zostávajú v nej počas celej životnosti danej pamäte. Užívateľ ich môže čítať nespočetne veľakrát, ale nemôže ich bežne prepísať. No časom sa vyvinuli z týchto pamätí pamäte PROM, kde P - znamenalo Programovateľný. Boli to pamäte, ktoré dodal výrobca užívateľovi čisté a tento si ich mohol naprogramovať sám, ale iba raz. Neskôr boli z týchto PROM pamätí vyvinuté pamäte EPROM, ktoré mali oproti predchádzajúcemu typu tú výhodu, že užívateľ si mohol program z týchto pamätí vymazať (a to dokonca niekoľkokrát) a naprogramovať znova. EEPROM je obdoba EPROM, ale mazanie sa vykonáva elektrickým impulzom. Keďže pamäť ROM je energeticky nezávislá obsahuje obslužné programy počítača: a) testovací program základných technických prostriedkov počítača - zavádzač operačného systému b) program BIOS (Basic Input/Output System), ktorý slúži na komunikáciu operačného systému s technickými prostriedkami počítača Pamäť RAM (RWM) - je to pamäť, do ktorej sa môžu informácie užívateľom nielen čítať, ale aj zapisovať, prepisovať a to nespočetne veľakrát. Do vnútornej pamäte sa najprv premiestnia údaje z pevného disku. Vnútorná pamäť ich uchová a poskytne procesoru ku spracovaniu. RAM je tvorená kremíkovými čipmi, ktorým sa hovorí aj šváby. Je umiestnená v základnej doske počítača. Údaje vnútornej pamäte sa udržujú iba, keď je počítač zapnutý. Po vypnutí počítača sa obsah pamäte RAM zmaže. Veľkosť operačnej pamäte zistíme pri zapnutí počítača. Existuje viacero tipov dnes používaných pamätí RAM: pamäte DSRAM (najmenej výkonné ), DDRAM (výkonné a lacné), RDRAM (najvýkonnejšie, ale najdrahšie). Veľkosť operačnej pamäte sa udáva v MB resp. GB Pevný disk Hard disk HDD - Je to magnetické pamäťové médium. Obsah sa pri výpadku prúdu nestratí. Pevný disk sa skladá z jedného alebo viacerých kovových diskov pokrytých magnetickou vrstvou a hlavičiek umožňujúcich zápis a čítanie. Hlavičky sú spolu s motorčekom v hermeticky uzavretom obale. Prístupová doba k súborom je kratšia ako 10 ms. Veľkosť HDD je od niekoľko desiatok až stoviek GB. Najznámejšie značky sú IBM, Western Digital 1. 6 Disketová mechanika Disketa spoločne s disketovou jednotkou tvorila najrozšírenejší vstupno výstupný systém. Disketa je médium, na ktoré sa zapisujú, a z ktorého sa čítajú údaje. Disketu je možné fyzicky zablokovať pred nechceným písaním alebo mazaním súborov. Disketová jednotka je zariadenie, ktoré je schopné pracovať s údajmi na diskete. K počítaču sa pripájajú cez paralelný port. Z disketovej mechaniky je vidieť iba prednú stranu, ktorá slúži na zasúvanie diskiet. Činnosti disketovej jednotky je signalizovaná svetelnou kontrolkou. Aby nedošlo k poškodeniu diskiet, mali by sme ich uchovávať v zásobníkoch diskiet alebo v plastikových obaloch 6

4 1. 7 USB disky V súčasnosti vo veľkej miere nahrádzajú diskety. Sú to vlastne vymeniteľné pamäťové média s kapacitou 128, 256, 512 MB, v súčasnosti až po niekoľko GB Mechaniky optických diskov CD ROM Je to veľkokapacitné záznamové médium. Jeho pôvod je odvodený z klasických kompaktných diskov zaznamenávajúcich iba zvuk. Je to typ vnútornej pamäte, ktorá sa často používa. Je to disk vyrobený z hliníkovej fólie. Údaje sú na CD zaznamenávané pomocou laserového lúču, ktorý je pokrytý malými zárezmi, prehĺbeniami. Akonáhle sú údaje do kompaktného disku raz vypálené, nie je možné ach akokoľvek zmeniť. Disk môže uchovávať údaje neobmedzene dlho. Uschované sú na CD viac bezpečnejšie ako na disku, alebo diskete. Pretože údaje sú uschovávané mechanicky nemôže ich poškodiť napr. silné magnetické pole. Je viac než pravdepodobné, že rýchlejšie budú starnúť zaznamenané informácie ako fyzický záznam. Jednotka CD-ROMu je umiestnená na prednej strane počítača. Jeden motorček otáča diskom, druhý potom pohybuje hlavou laseru, ktorá číta údaje. Tretí motorček poháňa mechanizmus pre zasúvanie a vyberanie disku. Jeho veľkosť je 650MB tj. 74 min. a 700MB tj. 80min. Optické disky existujú v viacerých prevedeniach vzhľadom na možnosť čítania a zápisu: CD-ROM umožňuje iba čítanie CD CD-R (recontable) umožňuje jednorázový záznam údajov CD-RW(rewitable) umožňuje vymazanie a opätovné prepísanie údajov DIGITÁLNE VIDEODISKY (DVD) DVD majú mnoho spoločného so svojimi predchodcami, zvukovými kompaktnými diskami a diskami CD ROMu, CD ROMu si dnes len ťažko dokážeme predstaviť, z DVD sa ešte často nestretávame. Na jeden disk DVD ide nahrať až 133 minút obrazového a zvukového záznamu s 4,7GB. Na pripravované disky s kapacitou 17 GB sa vojde 8 hodín obrazu a zvuku. (Využíva sa to k záznamu filmu, hudby, hier, atď.) DVD by mohli vytlačiť videá, prehrávače CD a mechaniky CD ROM. DVD mechaniky umožňujú aj čítanie CD. DVD existujú tiež v rôznych variantoch DVD-ROM, DVD-R, DVD+R, DVD-RW, DVD+RW BLUE-RAY Je to odvodenina od CD a DVD mechaník, ale jej vlnová dĺžka je posunutá až do oblasti modrého svetla na 405 nm. Vzdialenosť medzi drážkami je 0,32 um. Kapacita disku je 23,3, 25, 27 GB. Výrobcovia Blu-ray sú JVC, Sony, Philips, Sharp 1. 9 Grafická karta Označujeme ju VGA.Určuje kvalitu zobrazovania na monitore PC (zobrazenie závisí aj od kvality monitora) Počet bitov grafickej karty určuje počet farieb EGA(16 farieb - 4bity), VGA (256 f - 8b), SVGA (16b,32b).. Majú rôzne veľkosti pamäte. Grafická karta môže byť aj integrovanou súčasťou základnej dosky. Okrem zobrazovania na monitore môže GK preberať aj niektoré činnosti ktoré vykonával procesor. 7

5 1. 10 Zvuková karta Počítač bez zvukovej karty vydáva len zvuky obmedzenej úrovne. V súčasnosti vybavenie počítača zvukovou kartou (umožňuje zvukový výstup z počítača na kvalitnej úrovni) a CD ROM mechanikou je samozrejmosťou. Takto vybavené počítače sa nazývajú multimediálne. Niektoré základné dosky sú vybavené aj zvukovou kartou. Zvukovú kartu môžeme zakúpiť i dodatočne a zasunúť do slotu na základnej doske. Potrebné sú aj reproduktory. Môžeme používať aj slúchadlá a mikrofón, ktoré pripájame na zvukovú kartu Sieťová karta Sieťová karta slúži na pripojenie počítača do počítačovej siete. Karty sú rôzneho typu, v závislosti od typu siete. Najpoužívanejšia sieť je Ethernet, s prenosovou rýchlosťou 10 MB/s alebo Fast Ethernet 100 MB/s Modem Modem je zariadenie, ktoré umožňuje počítaču komunikovať cez analógovú telefónnu linku. Modem mení údaje z digitálneho tvaru počítačového signálu na analógové signály a naopak, ktoré umožňuje preniesť telefónna linka Modemy umožňujú komunikáciu počítača s iným počítačom na veľké vzdialenosti pomocou telefónnej linky, alebo rozvodov káblovej televízie. Najčastejšie sa používajú na pripojenie počítačov na Internet. Podľa toho rozdeľujeme modemy: a) modemy umožňujúce komunikáciu bežnou telefónnou linkou. Rýchlosť pripojenia je 33,6 KB/s, novšie modemy umožňujú prenosovú rýchlosť 56 KB/s. b) ISDN zariadenia umožňujú digitálne pripojenie na Internet. Sú rýchlejšie a kvalitnejšie (64 KB/s alebo 128 KB/s) Monitor Umožňuje nám sledovať výsledky prebiehajúce vo vnútri počítača. Sú dodávané s niekoľkými veľkosťami obrazovky, každý monitor prijíma signál z grafickej karty cez video konektor. Monitory (CRT) delíme podľa veľkosti uhlopriečky (v palcoch)14",15",17",19",21",24". Zobrazovacej frekvencie v Hz (počet zobrazených snímkou za jednu s) doporučená f. je 85 Hz a viac. Okrem monitorov poznáme aj ploché displeje LCD pracujú na inom princípe ako monitory a neprodukujú škodlivé tvrdé žiarenie. ach zobrazovacia frekvencia je 75 Hz. Dnes keď ploché LCD monitory sú skoro vo všetkých smeroch lepšie kvalitnejší obraz, žiadne vyžarovanie, menšie rozmery, stabilný obraz už pri 60 Hz, 15 uhlopriečka je skutočne 15 viditeľných ( 17 CRT má viditeľnú plochu asi 16 ), menšia spotreba, atraktívny dizajn, nemajú problémy s konvergenciou predsa len niekoľko detailov pomáha CRT monitorom prežiť, ako napríklad ak chcete prehrávať video uistite sa či máte dostatočnú obnovovaciu frekvenciu. Taktiež nedokážu zobraziť toľko farieb ako CRT,( ktoré ocenia grafici) a pre zorný uhol nie sú vhodné na prezentácie skupine usadenej okolo displeja. Dobré LCD panely disponujú 170 stupňovým zorným uhlom a výbornou dobou odozvy do 20 ms. (doba odozvy je čas, ktorý potrebujú body na matici displeja než zmenia svoju farbu. Doba odozvy by nemala prekročiť 35 ms.) Tlačiareň Tlačiarne rozdeľujeme podľa použitej technológie: Ihličkové tlačiarne používajú technológiu, pri ktorej kovové ihličky po riadkoch vyklepávajú jednotlivé body cez farbiacu pásku na papier, čím vytvoria požadované znaky. 8

6 Atramentové tlačiarne používajúce technológiu vystrekovania a nanášania kvapiek atramentu na médium. Laserové tlačiarne používajú technológiu, pri ktorej laserový lúč osvetľuje selénový valec, čím sa mení elektrická polarita ožiarených miest valca. Na týchto miestach sa potom zachytí tonerový prášok, ktorý je vzápätí otlačený a neskôr, pomocou horúceho valca, pripečený na papier a iné Scanner (skener) Scanner sa používa na snímanie obrázkov, fotografií alebo textu najčastejšie z papierovej predlohy. Používajú sa scannery: a) ručné sú lacnejšie, menej presné, ach obsluha je náročná. Používajú sa minimálne. b) stolné (plošné) sú drahšie, snímanie je automatické, majú vyššiu rozlišovaciu schopnosť. Rozlíšenie DPI (Dots Per Inch body na palec) určuje rozlišovaciu schopnosť zariadenia, t.j. koľko bodov je použitých na šírku palca Porty Port - je výstup z počítača, do ktorého sa napája kábel. Sériový port dostal meno vďaka spôsobu, ktorým prenáša dáta. Osem bitov z každého bajtu sa posúva cez jeden kábel pekne rad za radom. Prechod jedného bajtu cez kábel preto trvá osemkrát dlhšie ako pri paralelnom prenose dát. Sériové porty sú niekedy označované značkou COM komunikačný. Sériový port dokážu informácie nielen vysielať, ale aj prijímať. Paralelný port toto 25-pinové rozhranie slúži stále na pripojenie tlačiarní, skenerov, externých napaľovačiek, disketových mechaník, ale v čoraz väčšej miere ho vytláča rýchlejší USB port. Paralelný port prenáša 8 bitov naraz vedľa seba.. Pôvodné riešenie umožňovalo len jednosmerný prenos dát, od druhej polovice 80. rokov začala fungovať obojsmerná premávka. V roku 1991 sa paralelný port dočkal vylepšenia v podobe tzv. EPP s prenosovou rýchlosťou od 500 kb do 2 MB za sekundu. USB port je skratka pre univerzálnu sériovú zbernicu. Maximum pre USB je 10 MB za sekundu Klávesnica Tabulátor Funkčné klávesy Kláves Backspace Ak svieti kontrolka, je funkcia zapnutá Ponuka štart vo Windows Alfanumerická klávesnica Kláves medzerník Kontextové menu Kurzorové klávesy Numerická klávesnica 9

7 Klávesnica je základným ovládacím prvkom počítača. Používa sa na písanie textu a zadávanie príkazov. Zadávanie príkazov je väčšinou možné aj pomocou myši. Klávesnica sa skladá z niekoľkých častí: Alfanumerická klávesnica je podobná ako na písacom stroji. Používa sa na písanie písmen Veľké písmená píšeme tak, že držíme stlačený kláves [šift-posun,zmena] a stlačíme príslušné písmeno. Numericka klávesnica nachádza sa na pravej strane. Používa sa na písanie číslic 0, 1,2... a matematických znamienok +(plus), - (mínus), * (násobenie), / (delenie). Pri písaní je potrebné odlišovať 0 (nula) a O (písmeno veľké O), 1 (jeden) a l (malé písmeno l). Funkčné klávesy F1- F12 majú pridelené v programoch rôzne funfcie. Stlačením klávesu F 1 najčastejšie vyvoláme nápoveď (pomocníka). Klávesy na pohyb kurzoru -smerové klávesy na pohyb kurzoru v smere šípky. - [peidž ap- strana hore] posunie kurzor o viditeľnú časť obrazovky nahor. - [peidž daun- strana dolu] posunie kurzor o viditeľnú časť obrazovky nadol. - [həum- domov] presun kurzoru na začiatok riadku. - [end- koniec] presun kurzoru na koniec riadku. Klávesy na zrušenie textu - (Delete [di li:t zrušiť]) zruší znak napravo od kurzoru. - (Backspace [bæk speis]) zruší znak naľavo od kurzoru. Špeciálne klávesy klávesy Enter [i ntə vstúpiť, zapísať] sú na klávesnici dva, s rovnakým významom. Stlačením potvrdíme príkaz, vytvoríme nový odsek a pod. Stlačenie klávesy má rovnaký význam ako kliknutie myšou na tlačidlo OK v ponuke Windows, t.j. činnosť sa vykoná. (Eescape [i skeip- únik]) klávesom zrušíme voľbu omylom vyvolaný dialóg. Má rovnaký význam ako kliknutie na tlačidlo zrušiť v ponuke Windows, t.j. činnosť sa nevykoná. Kombináciou klávesov CTRL + ESC vyvoláme vo Windows ponuku Štart. [in sə:t- vložiť, vsunúť] prepína režim vkladania a prepisovania textu. (Control [kən təul- ovládanie, riadenie]) používa sa v kombinácii s inými klávesmi na rýchle vykonanie príkazov pomocou klávesnice, napr. stlačením CTRL + C kopírujeme označený text do schránky. (Alternate [o:l tə:nət- striedať]) používa sa v kombinácii s inými klávesmi. Napríklad súčasné stlačenie ALT + SHIFT slúži na prepínanie medzi nainštalovanými klávesnicami (napríklad slovenskou a anglickou); ALT + kódové číslo umožní zápis príslušného znaku, ktorý nemáme momentálne na klávesnici napr. ALT + 64 ALT + 92 = \, ALT + 91 = [, ALT + 93 = ], ALT = ~, ALT =, atd. 10

8 (Tabulate [ tæbjəleit zapísať do tabuľky]) posúva kurzor na tabulačnú značku. [print scri:n- tlač obrazovky] V minulosti sa používal na tlač obsahu obrazovky na tlačiarni. Vo Windows uloží aktuálnu obrazovku do schránky, kombinácia kláves ALT + PRINT SCREEN uloží do schránky aktuálne okno. [po:z- prestávka, pauza; breik- zmena, prerušenie] prerušenie činnosti niektorých aplikácií (zvyčajne hry). [kæps- velké písmená; lok- zámok] stlačením klávesu prepneme klávesnicu na trvalé písanie veľkých písmen. Opätovným stlačením klávesu prepneme na písanie malých písmen. [nam lok- čísla zamknúť] stlačením zapíname/vypíname používanie číselnej klávesnice na zadávanie čísel a matematických operácií. [skroul lok- zamknúť rolovanie textu] v niektorých programoh je možné zablokovať oblasti, kam sa presunúť len kurzotrovými klávesami. Väčšina programov tento kláves ignoruje. Windows [ windəus- okná] slúži na vyvolanie ponuky Štart vo Windowse. kontextové menu- stlačením vyvoláme ponuku volieb, ktoré je možné momentálne vykonať s aktívnym objektom. Rovnakú ponuku získame kliknutím pravého tlačidla myši na objekt. Diakritika je používanie písmen s diakritickými znamienkami ( mäkčeň, dĺžeň ). Niektoré sa píšu z klávesnice ( ľ,š,č,ť,ž,ý,...). Na klávesnici sa nachádzajú v rade pod funkčnými klávesmi, na každom klávese sú zvyčajne 4 znaky. Znaky na ľavej strane fungujú pri zapnutej anglickej klávesnici, znaky na pravej strane slovenskej klávesnici (horný znak pri stlačenom klávese SHIFT). Malé písmená s dĺžňom a mäkčeňom ( ď, ĺ, ŕ, ó) sa píšu pomocou mŕtveho klávesu, najskôr diakritické znamienko, potom písmeno. Veľké písmená s dĺžňom a mäkčeňom sa píšu pomocou mŕtveho klávesu, najskôr diakritické znamienko, potom pomocou veľké písmeno ( Č, Ď, Ň, Ľ, Š, Ŕ, Ĺ, Ó) Myš Pomocou polohy myši na podložke určuje človek polohu virtuálneho kurzora v počítači. Najviac používané myši sú mechanické s guličkou. Optické myši zisťujú svoj pohyb pomocou optického senzora snímajúceho odraz svet. lúča, ktorý vysiela dióda v spodnej časti myši. Ukazovateľ myši ( kurzor) môže mať rôzny tvar a význam: Normálny výber- používame na výber objektu. V danom čase môže byť vybratý iba jeden objekt (napríklad okno, ikona a podobne). Vybratý objekt nazývame aktívny. Jeho názov je farebne odlíšený od neaktívnych. Výber nápovede zobrazí nápoveď o objekte, na ktorý takýmto ukazovateľom Klepneme. Tento ukazovateľ môžeme získať, ak klepneme myšou na tlačidlo, 11

9 Ktoré sa nachádza v pravom hornom rohu dialógového panelu. Pracuje- ukazovateľ nás informuje, že počítač pracuje. Proces prebieha v popredí ( v aktívnom okne). Pracuje v pozadí je to informácia pre nás, že v pozadí prebieha nejaká činnosť, t.j. v niektorom inom okne ako v aktívnom. Presný výber je to grafický kurzor, ktorý sa používa pri práci s grafickými objektmi. Nie je k dispozícii kurzor nás informuje, že daná činnosť s aktívnym objektom je neprípustná. Jej vykonanie nemá zmysel, alebo jej vykonanie by mohlo spôsobiť problémy. Zvislá zmena veľkosti slúži na zmenu veľkosti okna vo vertikálnom (zvislom) smere. Vodorovná zmena umožňuje zmeniť veľkosť okna v horizontálnom (vodorovnom) smere. Zmena veľkosti po uhlopriečke umožňuje zmeniť veľkosť okna v smere jeho uhlopriečky. Presun slúži na presun okna na pracovnej ploche Podobné vstupné zariadenia Rozličné programy sú priamo navrhnuté na ovládanie pomocou myši. Myš je periférne zariadenie, ktorým voľne hýbeme po podložke. Pohybom myši sa ovláda pohyb ukazovateľa myši (zväčša malá šípka) na obrazovke. Myš má niekoľko tlačidiel. Ich stlačením a uvoľnením (kliknutím), dvojitým stlačením a uvoľnením (dvojklikom), prípadne stlačením, podržaním a pohybom myši (ťahaním) dosiahneme vykonanie rozličných činností, ktoré by sme robili klávesnicou len veľmi prácne. Význam jednotlivých tlačidiel závisí od konkrétneho programu. Moderné myši majú okrem niekoľkých tlačidiel aj koliesko. Jeho otáčaním môžeme dosiahnuť pohyb dokumentu, jeho zväčšenie/zmenšenie. Používanie kolieska je veľmi intuitívne a používateľ si naň rýchlo zvykne. Myši môžu byť mechanické alebo optické. V mechanických myšiach sa nachádza guľka. Pri pohybe sa otáča a prenáša svoj pohyb na tri valčeky (jeden v smere osi x, jeden v smere osi y a tretí valček na predchádzajúce dva pritláča). Valčeky sú pripojené na senzory posielajúce signály o pohybe myši do počítača. Pri mechanických myšiach sa guľkou dostáva do myši prach a nečistoty. Spôsobuje to nižšiu citlivosť myši a jej zasekávanie". V takom prípade je potrebné 12

10 guľku vybrať a očistiť ju spolu s valčekmi od nečistôt. Optické myši zisťujú svoj pohyb pomocou optického senzora snímajúceho odraz svetelného lúča, ktorý vysiela svetelná dióda (LED) v spodnej časti myši. Tento spôsob je presnejší, nedochádza k prenosu nečistôt do vnútra myši, a preto nie je potrebné optické myši čistiť. Niektoré myši a klávesnice nepoužívajú na prenos signálu do počítača káblik. Signál vysielajú zväčša rádiovým signálom alebo pomocou infračerveného lúča (na podobnom princípe pracuje diaľkové ovládanie televízora). Pri používaní bezdrôtových myší a klávesníc sa zníži počet káblov na pracovnom stole a zabezpečí väčšia voľnosť pohybu. Zriedkavo sa namiesto myši používa trackball. Je to vlastne myš obrátená na chrbát". Používateľ otáča guľku, a tým ovláda pohyb ukazovateľa na obrazovke. Pri práci s grafikou sa často používa grafický tablet. Je to zariadenie skladajúce sa zo špeciálnej podložky a pera. Perom sa kreslí" na podložku. Pohyb sa samozrejme sníma a prenáša do počítača. Kreslenie perom je pre človeka oveľa prirodzenejšie ako pomocou myši, no na bežné ovládanie počítača je vhodnejšia myš alebo trackball. Preto sa tablet používa skoro výhradne pri práci s grafickými programami v grafických Štúdiách. 2. Počítačové siete Často je potrebné prepojiť niekoľko počítačov, a to či už z dôvodu prenosu údajov, alebo z dôvodu lepšieho využívania technických prostriedkov. Preto sa často počítače spájajú do počítačových sietí. Počítačová sieť (po angl. Net-work) je systém tvorený skupinou vzájomne prepojených počítačov, prípadne niektorých periférnych zariadení (napr. tlačiarní), ako i zariadení umožňujúcich toto prepojenie. V sieti možno spoločne využívať niektoré zariadenia, prevažne tlačiarne, disky, zálohovacie zariadenia, spoločný výpočtový výkon a podobne. Použitie počítačových sietí umožňuje týmto spôsobom znížiť náklady (v sieti nemusí mať každý používateľ tlačiareň, stačí jedna), zvýšiť spoľahlivosť systému, ako i uľahčiť vzájomnú spoluprácu jej používateľov (ľahšia výmena údajov). Existuje viacero kritérií klasifikácie počítačových sietí. Najčastejšie sa počítačové siete delia podľa vzájomnej vzdialenosti počítačov na lokálne, globálne a metropolitné počítačové siete. Lokálne počítačové siete (tiež LAN; z ang!. Local Area Network) tvoria počítače nachádzajúce sa len na pomerne malom území. Zväčša sa nachádzajú len v jednej budove. Ich úlohou je efektívne využiť počítače a ich periférne zariadenia, programy a dáta. Globálne počítačové siete (tiež WAN; z angl. Wide Area Network) umožňujú komunikáciu aj geograficky vzdialených počítačov. Najznámejšou globálnou počítačovou sieťou je internet (z angl. Interconnected Networks - v preklade: vzájomne prepojené počítačové siete) - najväčšia počítačová sieť na svete tvorená obrovským množstvom vzájomne prepojených sietí. Internet možno chápať nielen ako počítačovú sieť, ale aj ako služby, ktoré sprostredkúva. Najznámejšími sú , t. j. elektronická pošta, a www (z angl. World Wide Web - v preklade: celosvetová pavučina), t. j. služba internetu sprostredkúvajúca informácie pomocou hypertextových dokumentov (dokumenty, ktoré sú navzájom prepojené odkazmi). Metropolitné počítačové siete (tiež MAN; z angl. Metropolitan Area Network) pokrývajú väčšie územie, najčastejšie jedného mesta, prípadne univerzitného mestečka. Sú vlastne hybridom predchádzajúcich dvoch typov a spájajú v sebe ich prednosti. Ďalším často používaným kritériom klasifikácie počítačových sietí je ich delenie podľa spôsobu riadenia na siete s decentralizovaným riadením a na siete s centralizovaným riadením. Pri decentralizovanom riadení neexistuje počítač, ktorý by bol nadriadený všetkým ostatným počítačom, aj keď v niektorých situáciách môže dočasne jeden počítač riadiť iné. Výhodou tohto 13

11 spôsobu je väčšia spoľahlivosť a lepšia prispôsobivosť zmenám situácie v sieti. Ak sú všetky počítače navzájom rovnocenné, hovoríme o architektúre typu P2P (z angl. Peer to peer - v preklade: rovný s rovným). V sieti s centralizovaným riadením je jeden, prípadne i viac počítačov nadriadených a ostatné sú podriadené. Prednosťou tejto alternatívy je lepšia možnosť riadiť a spravovať takúto sieť, ako i lepší prehľad o situácii v sieti. Nevýhodou je skutočnosť, že v prípade poruchy riadiaceho počítača sa sieť stáva nefunkčnou. Sieť s centralizovaným riadením je často založená na architektúre klient server. Server je riadiaci počítač poskytujúci do siete svoje služby a klient je bežný počítač v sieti využívajúci dané služby. V sieti môže byť viac serverov, pričom každý môže poskytovať iné služby. Pojem server je odvodený z latinského servus (sluha). Pojmom server sa označuje okrem riadiaceho počítača (toho, ktorý obsluhuje ostatné) aj program poskytujúci služby iným programom (na tom istom alebo inom počítači). Aby bolo možné počítač pripojiť na počítačovú sieť, musí obsahovať sieťovú kartu. Ak je počítač správne nakonfigurovaný, stačí už len pripojiť sieťový kábel na konektor na sieťovej karte. Prípadne sa môžeme pomocou vhodných zariadení pripojiť na sieť aj bezdrôtovo. Niekedy je potrebné sa spojiť so vzdialeným počítačom, ale nemožno to urobiť priamo sieťovým káblom. Vtedy sa použije zariadenie umožňujúce prepojenie viacerých počítačov prostredníctvom telefonických liniek. Takéto zariadenie sa nazýva modem (MOdulator - DEModuIator). Má za úlohu transformovať dáta odosielané z počítača do podoby vhodnej na prenos telefonickou linkou a naopak. Používa sa najmä na pripojenie počítača, prípadne i celej siete, na internet. Na Slovensku by sa mal predávať a používať iba modem schválený na používanie v SR. Takéto schválenie sa nazýva homologizácia. Predaj, ale i používanie nehomologizovaného modemu je nelegálne. Preto odporúčame každému, aby si pri kúpe modemu vyžiadal aj certifikát o homologizácii. Keď hovoríme o sieťach a modemoch, je potrebné vysvetliť pojem prenosová rýchlosť. Prenosová rýchlosť udáva objem dát prenesených za časovú jednotku. Najčastejšie sa vyjadruje v bitoch za sekundu (b/s) a jej násobkoch. Tu musíme čitateľa upozorniť na veľmi častú zámenu jednotky kb/s (kilobit za sekundu) s jednotkou kb/s (kilobyte za sekundu), pričom platí: 1 kb/s = = B/s = b/s = 8,192 kb/s. Najrýchlejšie analógové modemy dokážu prenášať dáta rýchlosťou 56 kb/s 'asi 6,8 kb/s). V našich podmienkach, daných kvalitou telefonických liniek a ich kapacitou, však aj takýto modem prenáša dáta rýchlosťou iba 33,6 kb/s (približne 4,1 kb/s). ISDN modemy sú rýchlejšie a ich rýchlosť najčastejšie dosahuje 64, resp. 128 kb/s. ADSL modemy prenášajú dáta ešte vyššou rýchlosťou (väčšinou 256 až kb/s). ISDN i ADSL modemy však vyžadujú zodpovedajúce telekomunikačné linky. Tieto rýchlosti sú teoretické, t. j. maximálne možné za ideálnych podmienok vrátane prenosu riadiacich informácií. Najkvalitnejšie a najrýchlejšie spojenie možno dosiahnuť použitím modemov rovnakého výrobcu, prípadne i typu. To isté platí aj pre siete a sieťové karty. Otázky na zopakovanie 1. Vymenujte komponenty, z ktorých sa skladá bežný počítač. 2. Aké vnútorné pamäte poznáte, a ako sa od seba líšia? 3. Obrázok má veľkosť 64 kb. Koľko takýchto obrázkov sa zmestí na disketu, CD a DVD disk? 14

12 3. Programové vybavenie počítača softvér V predchádzajúcej časti sme sa dozvedeli, z akých častí sa počítač skladá. Samotné technické vybavenie je však nepoužiteľné. Môžeme ho začať používať, až keď ho doplníme programami. Programy mu vdýchnu život" a počítač môžeme začať používať. S rozličnými programami môžeme na počítači vykonávať rôznorodé práce. S niektorými môžeme používať počítač ako kalkulačku, s inými môžeme na ňom písať listy, kresliť obrázky, s ďalšími sa hrať hry a s inými možno riadiť výrobu vo veľkých firmách Rozdelenie softvéru podľa účelu použitia Programové vybavenie počítača - softvér predstavuje súhrn všetkých programov, ktoré možno v počítači používať. Môžeme ho podľa účelu použitia rozdeliť na: operačné systémy ovládače technického vybavenia počítača programovacie prostriedky aplikačné programové vybavenie Operačné systémy Zahŕňajú všetky programy, ktoré zabezpečujú, riadia a dozerajú na činnosť celého počítača, ako i ostatných programov. Úlohou operačného systému je najmä prideľovanie procesora (iným programom), prideľovanie pamäte, správa periférnych zariadení a správa súborov. Preto sa niekedy označuje aj ako správca prostriedkov. Zaužívanou skratkou označujúcou operačný systém je OS. Operačný systém je nevyhnutný pre činnosť počítača, preto patrí medzi základné programové vybavenie počítača. Všetky ostatné programy používajú práve služby operačného systému, aby mohli napríklad uložiť dáta na disk alebo ich naspäť načítať, prípadne, aby sa mohli tlačiť na tlačiarni. Z tohto dôvodu ľubovoľný program silne závisí od jedného konkrétneho operačného systému a v inom operačnom systéme ho bežne nemožno používať. Operačné systémy sú samostatné programy a na svoju činnosť nepotrebujú žiadny iný program. Jedinou výnimkou je program BIOS nachádzajúci sa na základnej doske. Obsahuje zavádzač operačného systému, ktorý hľadá na disku operačný systém. Keď ho nájde, umožní jeho spustenie. Ďalšia činnosť počítača je už v réžii operačného systému. Najznámejšími operačnými systémami sú: DOS (MS DOS, FreeDOS, OpenDOS) Windows (verzie 95, 98, ME, NT, 2000, XP) Linux (Mandrake, Red Hat, Debian, Slackware) UNIX (ScoUNIX, Solaris) OS/2 Na Slovensku je najpoužívanejší Windows, ktorému sa budeme venovať aj v tejto príručke Ovládače technického vybavenia počítača Keď si kúpite k počítaču nové zariadenie, môže sa stať, že operačný systém ho nepozná a nevie používať. Preto výrobcovia hardvéru vytvárajú špeciálne programy nazývané ovládače. Ovládač je program, ktorý sa po nainštalovaní stáva súčasťou operačného systému, a tak sa dá príslušné zariadenie používať. Aj samotný operačný systém obsahuje veľké množstvo ovládačov. Pri kúpe každého prídavného zariadenia by sa mal zákazník zaujímať, či jeho operačný systém dané zariadenie pozná a vie používať, alebo či existujú ovládače k jeho operačnému systému Programovacie prostriedky K programovacím prostriedkom patria prekladače programovacích jazykov a ich nástroje. 15

13 V skutočnosti sú to obyčajné aplikačné programy so špeciálnym účelom. Slúžia na tvorbu nových programov - na programovanie. Najpoužívanejšími programovacími jazykmi sú: jazyk C a jeho objektová verzia C++ (spolu sa označujú C/C++) Basic (existujú rôzne verzie, najpoužívanejšou je Visual Basic) Pascal Aplikačné programové vybavenie Medzi aplikačné programy patria všetky ostatné programy. Táto skupina je preto veľmi rozsiahla a zahŕňa: Textové editory (textové procesory) slúžiace na písanie a spracovanie textov na počítači. Najznámejšie sú Word., 602Text, WordPerfect... Tabuľkové kalkulátory (tabuľkové procesory, spreadsheety) slúžiace na spracovávanie údajov v tabuľkách. Najznámejšie sú Excel, 602Tab... Kancelárske balíky zahŕňajú v sebe textové editory, tabuľkové kalkulátory a niektoré ďalšie programy v závislosti od konkrétneho balíka. Najpoužívanejšie sú MS Office, 602Pro PC Suite, Star Office, Open Office... Databázové systémy, ktorých úlohou je spravovať údaje (dáta). Známe sú Oracle, MySQL... Grafické editory - programy na kreslenie a úpravu obrázkov. Známe sú GIMP, PhotoShop, lllustrator, CorelDraw... Grafické prehliadače slúžiace na zobrazovanie obrázkov, prípadne na ich jednoduché úpravy. Príkladom sú IrfanView, ACDsee, XnView... Prehliadače internetových stránok, napríklad Internet Explorer, Netscape, Opera, Mozilla... Antivírusové programy majúce za úlohu chrániť počítač pred vírusmi a inými škodlivými programami. Výborné sú N0D32, AVG... Existuje nespočetné množstvo programov a bolo by možné uviesť oveľa viac skupín softvéru. Uvádzame však len hlavné skupiny, aby čitateľ získal aspoň základný prehľad Rozdelenie softvéru podľa spôsobu šírenia a ceny Každý program musí niekto vytvoriť- naprogramovať. Niekedy je to len jeden človek, inokedy je to tím niekoľkých desiatok či stoviek ľudí. Tvorcovia softvéru majú autorské práva naň a sami sa rozhodnú, kto a za akých podmienok môže program používať. Môžu svoj výtvor ponúknuť celému svetu zadarmo., alebo môžu zaň požadovať odmenu (nielen peňažnú). Veľmi často autori prikladajú k programu aj licenciu. V nej opisujú, za akých podmienok možno program používať. Používateľ by si ju mal prečítať a posúdiť, či s ňou súhlasí. Väčšinou musí používateľ za program zaplatiť, a tým získa právo používať program za podmienok stanovených v licencii. V prípade, že za softvér nezaplatil, porušuje zákony a vystavuje sa riziku súdneho stíhania. Aby mohol používateľ posúdiť, či mu bude program vyhovovať, ponúkajú autori niektorých programov demo verzie ukazujúce možnosti programu. Ďalšou možnosťou je vydávanie skúšobných verzií (trial version) programov, ktoré sú funkčne, prípadne časovo obmedzené. Neumožňujú napríklad tlač alebo ukladanie dokumentov. Niektorí autori ponúkajú svoje programy ako shareware. Sú to plne funkčné programy, no niektoré ich funkcie môžu byť skryté alebo sú funkčné len istý čas po nainštalovaní. Po zaplatení za program - po registrácii, zadá používateľ registračné číslo a program bude opäť funkčný, prípadne poskytne používateľovi všetky svoje funkcie. pre používateľov sú veľmi zaujímavé programy Šírené ako freeware. Tieto programy možno používať zadarmo bez porušovania autorských práv. Uviedli sme základné skupiny softvéru podľa spôsobu šírenia. Pravdaže, existujú aj ďalšie 16

14 skupiny, ale nemožno ich všetky vymenovať. Cena softvéru býva často príliš vysoká, no k drahým programom existujú lacnejšie alternatívy, prípadne mnohé programy sú i zadarmo, pričom svojou kvalitou často prevýšia platené programy. Na poli operačných systémov sa pomaly začína presadzovať Linux. Je to kvalitný operačný systém a jeho rôzne distribúcie možno používať zadarmo (a to aj napriek tomu, že sú komerčné). Väčšiemu rozšíreniu bráni neochota používateľov vymeniť operačný systém, na ktorý sú zvyknutí, za iný, ako i jeho zložitá konfigurácia. Ale i to sa postupne menia distribúcie ako Mandrake alebo Red Hat dokážu používať aj začiatočníci. Medzí kancelárskymi balíkmi dominuje MS Office, ktorý je pomerne drahý. Aj tu existujú alternatívy ako 602Pro PC Suite alebo Open Office, ktoré možno používať zadarmo. Grafické editory patria k drahším programom. No existujú i také, ktoré sú zadarmo. Napríklad GIMP, ktorý dokonca používajú mnohí profesionáli. Medzi grafickými prehliadačmi vyčnieva IrfanView, ktorý tiež možno používať zadarmo. Cena programu nehovorí nič o kvalite programu. Navyše každému vyhovuje niečo iné, a preto ani my sme neuviedli, ktoré programy sú najlepšie. Niekomu lepšie vyhovuje jednoduchý program, iný má radšej zložitejší, v ktorom však môže všetko prispôsobiť svojim potrebám. Preto sú niektorí používatelia ochotní zaplatiť aj za drahšie programy. 4. Údaje v počítači Už sme sa dozvedeli, že počítač je stroj na spracovávanie informácií, údajov. Tie sa môžu do počítača dostať rôznymi spôsobmi. Môžeme ich napísať na klávesnici, načítať do počítača pomocou skenera či stiahnuť ich z internetu. Nebolo by veľmi praktické, keby sme ich museli pri každom zapnutí počítača opäť zadávať. Preto sa informácie v počítačoch uchovávajú. S uchovávaním údajov na počítači úzko súvisia pojmy disk, súbor a adresár. Pokúsime sa ich objasniť. Budeme ich vysvetľovať z pohľadu operačného systému Windows Disky Ak ste pozorne čítali kapitolu o hardvéri, viete, že na uchovávanie dát slúžia vonkajšie pamäte (pevný disk, disketa, optické disky). Takéto zariadenia sa označujú pojmom fyzický disk. V počítači môže operačný systém fyzický disk rozdeliť na menšie časti správajúce sa ako samostatné disky (v praxi sa rozdelenie využíva len pri pevných diskoch). Tieto častí sa nazývajú logické disky. Označujú sa písmenami abecedy, za ktorými nasleduje dvojbodka. Toto označenie jednoznačne určuje konkrétny disk. Okrem neho môžu byť jednotlivé disky ľubovoľne pomenované. Nie je to nutné, pretože k disku sa pristupuje len na základe jeho označenia, a nie pomenovania. Disketové mechaniky sa väčšinou označujú A: a B;. Označenia pevných diskov sú C:, D: atď. Za pevnými diskami väčšinou nasleduje mechanika optických diskov a nakoniec prichádzajú sieťové disky. Počet diskov, ich označenie a poradie závisia od vybavenia počítača vonkajšími pamäťami a od spôsobu ich konfigurácie. Bežný používateľ má len jednu istotu: písmenom C: je označený pevný disk. Ak v počítači označujú písmená C:, D:, E: a F: pevné disky, tak bez podrobnejších informácií 17

15 nevieme, či sú to štyri fyzické disky, alebo jeden rozdelený na štyri časti. Používateľ to však nemusí, a ani nepotrebuje, vedieť. Stačí, keď pozná ich označenie. Na obrázku je jeden konkrétny príklad. V počítači je jedna disketová mechanika A:. Potom nasledujú dva pevné disky (aby to bolo možné zistiť, potrebujeme podrobnejšie informácie). Prvý je označený C: a druhý pevný disk je označený D:. Väčšina diskov je založená na magnetickom princípe. Na povrchu disku sa nachádzajú magnetické mikročiastočky uchovávajúce dáta. Na začiatku sú neusporiadané, chaotické. Aby bolo možné disk používať, je potrebné ho naformátovať. Pri formátovaní sa v tomto chaose urobí poriadok a mikročiastočky sa na disku usporiadajú. Skutočné podrobnosti sú trochu iné, ale nič to nemení na skutočnosti, že disk nemožno pred naformátovaním používať. Väčšinou sa spolu s formátovaním vytvára aj súborový systém. Je to systém, na základe ktorého operačný systém vie, kde má hľadať požadované údaje (dáta) Súbory Informácie sú uložené na diskoch vo forme súborov. Súbor (file) je množina logicky súvisiacich údajov, ktorá má svoje meno. Súbory sa rozlišujú práve podľa mena. Pre pomenovanie súboru preto platia tieto pravidlá: súbor musí mať meno súbor môže mať príponu oddelenú od mena bodkou pomenovanie (meno a prípona) musí byť jednoznačné (rôzne od iných súborov) v pomenovaní nesmú byť použité neprístupné znaky \ /:*?"<> j môže byť zložené nanajvýš z 255 znakov Súborom môžu byť napríklad: list, tabuľka, obrázok, film, hudba, ale i program. Čo sa v súbore nachádza, by mala určovať práve prípona. Preto nie je vhodné bezdôvodne meniť príponu súboru - mohli by sme dosiahnuť iba to, že súbor nebudeme vedieť otvoriť. Prípona obsahuje väčšinou tri znaky (za poslednou bodkou v pomenovaní), ktoré sú pre daný typ súboru zaužívané. Príklady bežných prípon zobrazuje nasledujúca tabuľka: Prípona.hlp,.chm.txt.doc.xls.bmp,.gif,.jpg,.png.avi,.mpg.wav,.mp3,.mp4.exe.com.bat Typ súboru Súbory pomocníka Textový dokument Dokument programu Word Tabuľka v programe Excel Typy obrázkov Súbory obsahujúce animáciu, film Zvukové súbory Program určený na spustenie operačným systémom Príkaz Súbory obsahujúce dávku príkazov Súbory s príponami.exe,.com a.bat sa označujú ako spustiteľné súbory, pretože ich možno priamo spustiť. Ostatné súbory nemožno priamo spustiť, ale ich možno otvoriť príslušným programom. Napríklad súbor TABUĽKA.XLS sa dá otvoriť programom Excel, ktorým je súbor EXCEL.EXE. V skutočnosti možno spustiť aj niektoré ďalšie typy súborov (napríklad setriče obrazovky s príponou.ser). Ide o obyčajné spustiteľné súbory typu.exe, ale so zmenenou príponou, pričom operačný systém o tomto vie. problémom je, že túto vlastnosť zneužívajú niektoré vírusy. 18

16 4. 3 Adresár Na jednom disku môže existovať niekoľko tisícov súborov. Vyznať sa v takýchto množstvách súborov je nereálne. Preto sa spolu súvisiace súbory zoskupujú do skupín a ukladajú sa spolu do objektu nazývaného adresár. Adresár (directory) predstavuje tabuľku, ktorá obsahuje zoznam súborov nachádzajúcich sa v ňom. Obsahuje mená, veľkosti, dátumy a časy poslednej zmeny, ako i niektoré ďalšie údaje o svojich súboroch. Aj adresár musí byť pomenovaný a platia tu obdobné pravidlá ako pre pomenovanie súborov. Adresár môže okrem súborov obsahovať i ďalšie adresáre. Tie sa nazývajú podadresáre. Na každom funkčnom disku existuje aj jeden hlavný adresár, tzv. koreňový adresár (angl. root). Označuje sa opačnou lomkou <\). Medzi adresármi existujú vzťahy nadradeností a podradenosti. Na uľahčenie orientácie sa používa grafické znázornenie týchto vzťahov - stromová štruktúra adresárov. Lepšie ako zdĺhavý opis tejto štruktúry je jej grafické znázornenie (pozri obr.). V operačnom systéme Windows sa používa pojem priečinok (folder). Týmto pojmom sa označujú adresáre, ale i niektoré ďalšie objekty (Tlačiarne, Ovládacie panely a podobne). No často sa ním nemyslí nič iné ako obyčajný adresár Cesta Aby sme mohli jednoznačne určiť, kde sa nachádza konkrétny súbor, použijeme cestu. Cesta opisuje, ako sa dostaneme k danému súboru. Skladá sa z označenia disku, názvov všetkých adresárov, cez ktoré musíme prejsť, a je zakončená názvom súboru. Jednotlivé časti sú od seba oddelené opačnou lomkou. Príklad: C:\Dokumenty\Obrazky\obrazok.jpg Tento súbor sa nachádza na disku C:. Aby sme sa k nemu mohli dostať, musíme prejsť z koreňového adresára (\) cez adresár Dokumenty do podadresára Obrázky. V ňom sa nachádza súbor s menom obrázok.jpg. Takýto vyčerpávajúci opis sa nazýva absolútna cesta. Možno však použiť aj relatívnu cestu. Pri relatívnej ceste môžeme istú časť cesty vynechať. Ktorú časť cesty môžeme vynechať, závisí od aktuálneho adresára (adresár, v ktorom sa práve nachádzame). V prípade, že sa nachádzame v adresári Dokumenty (stále ten istý príklad), mohli by sme cestu napísať takto: Obrazky\obrazok.jpg Dnešné programy už od používateľa nevyžadujú, aby zadával cestu k súboru. Zdĺhavé zadávanie, pri ktorom sa navyše často robili chyby, bolo nahradené grafickými dialógmi, v ktorých si používateľ priamo vyberá z ponuky diskov, adresárov a súborov. Cestu však využijeme v prípade, že chceme niekomu oznámiť kde sa nachádza nejaký súbor. Pri práci v sieti je potrebné určiť v ceste aj počítač, na ktorom sa súbor nachádza. V sieti má potom cesta tvar: \\názov_počitača\adresár\podadresár\súbor.prípona 19

17 Otázky na zopakovanie 1) Vysvetlite pojmy súbor, adresár a disk. 2) Aké pravidlá platia pre pomenovanie súborov a adresárov? 5. 1 Práca s myšou 5. Windows XP - základy Myš dokáže prácu s Windows významne zjednodušiť. V ďalšom texte sa budeme neprestajne stretávať s pojmami kliknúť, dvojito kliknúť, kliknúť pravým usadlom a ťahať, preto si ich význam vysvetlíme skôr než pristúpime k práci s Windows. Pohybovaním myši po podložke premiestňujeme na obrazovke ukazovateľ. V závislosti od situácie môže mať rozličné tvary. Po štarte Windows uvidíme ukazovateľ v strede obrazovky. Ide o malú bielu šípku. Ak je počítač zaneprázdnený, namiesto šípky zobrazí presýpacie hodiny. Nimi nám dáva na vedomie, že musíme počkať, kým dokončí rozpracovanú úlohu. Ukazovateľ tvaru Šípky a presýpacích hodín signalizuje, že môžeme pracovať. Reakcie počítača však budú pomalšie, lebo súčasne vykonáva inú úlohu v pozadí. Ďalšie typy ukazovateľov spomenieme na príslušných miestach textu. Kliknúť znamená, že stlačíme a vzápätí uvoľníme (pustíme) ľavé tlačidlo myši. Pred kliknutím musíme ukazovateľ umiestniť na určené miesto. Pri dvojitom kliknutí (používa sa aj termín dvojklik) musíme ľavé tlačidlo myši stlačiť dvakrát rýchlo za sebou. Myš sa pritom nesmie pohnúť, inak Windows úkon vyhodnotí ako dve kliknutia na rozličné miesta. Rýchlosť dvojitého kliknutia možno nastaviť. Ťuknutie pravým tlačidlom vyvolá kontextovú ponuku. Obsah kontextovej ponuky závisí od toho, kde sme klikli. Ako uvidíme ďalej, iná kontextová ponuka sa zobrazí pri kliknutí na Pracovnej ploche, iná na Paneli úloh, iná na ikone Kôš. Pojem ťahať (používa sa aj ťahať a pustiť, z anglického drag and drop) označuje vykonanie týchto krokov: 1. Na určitom mieste stlačíme ľavé tlačidlo myši, no neuvoľníme ho. 2. Ukazovateľ presunieme na iné miesto. Potom tlačidlo uvoľníme. Takto napríklad premiestnime okno na Pracovnej ploche, hodíme" súbor do Koša, označíme časť dokumentu Spustenie, vypnutie a reštart PC Po zapnutí počítača najprv prebehnú testy. Tie má na starosti BIOS. Potom sa začne zavádzať operačný systém. Nakoniec, po načítaní všetkých potrebných súborov, uvidíme na obrazovke grafické prostredie Windows. Celý štart prebieha automaticky, nevyžaduje žiadny zásah zo strany používateľa (nanajvýš treba pri prihlasovaní zadať svoje používateľské meno a heslo). Pred vypnutím počítača musíme ukončiť prácu operačného systému Windows. Postupujeme takto: 1. Klikneme na tlačidlo Štart v ľavom dolnom rohu obrazovky (obr.). Tvorí súčasť Panela úloh. 2. Vyberieme príkaz Vypnúť. Zobrazí sa okno Vypnutie systému Windows (obr. ). 3. Ak v políčku Vypnúť nie je čierny krúžok, klikneme na políčko. Krúžok sa v ňom objaví. 4. Klikneme na tlačidlo OK, resp. stlačíme kláves ENTER. 20

18 5. Uvidíme obrazovku oznamujúcu vypínanie systému Windows. Počítač sa buď vypne sám, alebo na obrazovke uvidíme informáciu, že ho môžeme vypnúť. Vypnutie systému Windows ponúka aj ďalšie príkazy. Jedným z nich je Pracovná plocha Ikona Okno aplikácie Tlačidlo Štart Tlačidlo aplikácie Panel úloh Stavové pole Reštartovať. Má nasledujúcu úlohu: ukončí prácu Windows, no namiesto vypnutia sa začne nový štart počítača a zavedenie Windows. Reštart využívame vtedy, keď sa pri práci počítač začne správať nekorektne (nestabilne, skrátka nezvyčajne). Nepoužívame ho bez vážnych dôvodov. Niekedy môže počítač prestať reagovať. Vtedy nám nezostáva nič iné, len stlačiť tlačidlo Reset. Tým prerušíme dodávanie elektrickej energie do počítača. Po uvoľnení tlačidla sa začne nový Štart. (Počítače bez tlačidla Reset musíme vypnúť a opäť zapnúť. Niekedy musíme tlačidlo držať stlačené 4-5 sekúnd, aby sa počítač vypol.) Pozor! Niekedy počítač zdanlivo nereaguje na pokyny z klávesnice alebo myši - ak vykonáva činnosť, ktorá ho úplne využíva (napríklad čítanie alebo zápis veľkého množstva dát). Reset i reštart môžu negatívne ovplyvniť životnosť počítača, preto ich využívame iba v nevyhnutných prípadoch! Navyše, reset nás pripraví o všetky neuložené dáta. Akákoľvek nekorektné vypnutie počítača (hoci aj v dôsledku výpadku dodávky elektrickej energie) obyčajne spoznáme pri najbližšom zapnutí. Počas štartu sa spustí ScanDisk, aplikácia preverujúca, či sa na pevných diskoch nevyskytujú chyby. Nájdené chyby dokáže opraviť. Windows sa môže naštartovať aj do núdzového režimu. Ide o zvláštny režim, keď Windows zavedie len minimum ovládačov. Zvyčajne stačí 21

19 v núdzovom režime počítač korektne vypnúť, potom sa už Windows spustí v normálnom režime. Ak nie, príčinou býva poškodenie nejakého súboru, resp. ovládača nevyhnutného na správny chod počítača. Nemožno vylúčiť ani poruchu hardvéru. Mnohé počítače možno prepnúť do úsporného režimu. Klesne spotreba elektrickej energie, odpoja sa pevné disky a Windows vypne obrazovku. Takéto počítače majú v okne Vypnutie systému Windows políčko Úsporný režim. Voláme ho, keď chceme na nejaký čas prácu s počítačom prerušiť a neskôr sa k nej vrátiť. Úsporný režim je z hľadiska životnosti výhodnejší ako vypnutie a zapnutie počítača. Počítač z neho prebudíme" stlačením ľubovoľného klávesu, prípadne posunutím myši. Niektoré klávesnice umožňujú počítač prepnúť do úsporného režimu špeciálnym klávesom SLEEP alebo POWER a prebudiť ho stlačením klávesu WAKE UP Prostredie Windows XP Úspešný štart nás privedie do grafického prostredia. Na tomto mieste spomenieme niekoľko pojmov vzťahujúcich sa na prostredie Windows. Pojem Craphic User Interface (GUI), v preklade grafické používateľské rozhranie, označuje grafické prostredie, v ktorom prebieha komunikácia medzi používateľom a počítačom. Neobmedzuje sa na jediný príkazový riadok ako MS--DOS. Pri práci v grafickom prostredí komunikujeme prostredníctvom rozličných typov okien. Príkazy sú sústredené do ponúk, prvkov dialógových okien a panelov s nástrojmi. Preto má pri práci významnú úlohu myš. Medzi najväčšie výhody Windows oproti MS-DOS patrí multitasking - možnosť súčasnej práce viacerých aplikácií - každá beží vo vlastnom okne. Po štarte Windows vidíme na obrazovke Pracovnú plochu. Môže mať ľubovoľnú farbu. Často ju pokrýva obrázok - tapeta. Na Pracovnej ploche sú umiestnené ikony. Ikona predstavuje malú grafickú značku piktogram. Zastupuje aplikáciu, priečinok alebo súbor. Jej vzhľad naznačuje, o akú aplikáciu/priečinok/súbor ide. Dvojitým kliknutím na ikonu spustíme aplikáciu, resp. otvoríme priečinok/súbor. -ikona súboru - ikona aplikácie 22

20 Na spodnom okraji Pracovnej plochy zvyčajne nájdeme Panel úloh s tlačidlom Štart. Po spustení ľubovoľnej aplikácie sa na Paneli úloh objaví tlačidlo, ktoré ju zastupuje. Pravá strana panela je vyhradená pre informačnú oblasť. Zobrazujú sa v nej hodiny, indikátor klávesnice a ikony niektorých programov (napríklad antivírusových). V informačnej oblasti sa počas tlače zobrazuje ikona tlačiarne. Vedľa tlačidla Štart zvyčajne nájdeme panel s nástrojmi Rýchle spustenie obsahujúci niekoľko ikôn aplikácií. Spustíme ich kliknutím na ikonu Panel úloh - tlačidlo Štart Panel úloh sa štandardne nachádza na spodnom okraji Pracovnej plochy. Ťahaním ho možno premiestniť na iný okraj. Ak Panel úloh nevidíme, môže byť skrytý. Pri pozornejšom pohľade zbadáme na okraji Pracovnej plochy sivú čiaru. Po presunutí ukazovateľa myši na ňu sa panel zrejme ukáže. Keď nie, panel je zmenšený na minimum - vtedy sa tvar ukazovateľa na okraji plochy zmení na :. Panel úloh zväčšíme ťahaním. Kliknutím na tlačidlo Štart otvoríme ponuku Štart s týmito položkami: Vypnúť - vyvolá sa dialógové okno Vypnutie systému Windows. Spustiť - slúži na spustenie ľubovoľného programu (aplikácie). Pomocník - otvorí okno pomocníka, kde nájdeme informácie či rady súvisiace s prácou vo Windows i postupy riešenia rozmanitých problémov. Obsah pomocníka je usporiadaný do tém. Požadovanú informáciu získame aj cez vyhľadávanie tzv. kľúčových slov. Hľadať - používame pri hľadaní súboru, priečinka či počítača v sieti. Nastavenia - umožňuje sa prístup k nastaveniam (konfigurácii) Windows. Zo zobrazenej podponuky sú najdôležitejšie položky Ovládací panel, Tlačiarne, Panel úloh a ponuka Štart. Cez položku Windows Update možno získať z internetu aktualizáciu Windows. Dokumenty - otvorí sa podponuka odkazov na 15 posledných otvorených dokumentov a priečinok Moje dokumenty. Odkaz zástupcu je dokument, kliknutím naň príslušný dokument otvoríme. Pojem dokument používame pre súbor vytvorený používateľom v nejakej aplikácii. Obľúbené položky - sem si možno ukladať svoje obľúbené priečinky, súbory a odkazy na webové stránky. Programy - otvorí sa podponuka programov (aplikácií). Každý softvér si sem počas inštalovania pridá svoj odkaz (prípadne podponuku priečinok). Aplikáciu spustíme kliknutím na príslušnú položku v pravom okraji položiek Hľadať, Nastavenia, Dokumenty, Obľúbené položky a Programy symbolizuje vetvenie ponuky. Keď na takto označenej položke chvíľu podržíme ukazovateľ myši (alebo klikneme), potom sa zobrazí podponuka. Ak s počítačom pracuje viac používateľov, nad políčkom Vypnúť býva políčko Odhlásiť. Umožňuje používateľovi odhlásiť sa. Po prihlásení ďalšieho používateľa Windows načíta jeho osobné nastavenia. Tento príkaz dovoľuje zmeniť používateľské nastavenia bez reštartu počítača Okná Používateľ systému Windows pracuje s oknami (po angl. windows = okná]. Stretneme sa pritom s troma typmi okien: 1. okno aplikácie 2. okno dokumentu 3. dialógové okno 23

21 Okno aplikáci Už sme spomenuli, že každá aplikácia beží vo vlastnom okne. Okno aplikácie má niekoľko charakteristických prvkov. Na hornom okraji okna sa nachádza titulný pruh. Na ľavej strane titulného pruhu je uvedený názov aplikácie, zvyčajne spolu s názvom otvoreného dokumentu. Ikonu v ľavom hornom rohu okna nazývame systémová. Kliknutím na ňu vyvoláme ponuku, ktorej príkazy súvisia s oknom, nimi sa okno obnoví, premiestni zmení veľkosť, minimalizuje/maximalizuje alebo zavrie. Funkcia príkaz ponuky sa čiastočne zhoduje s úlohou trojice tlačidiel na pravej strane titulného pruhu: Minimalizovať Obnoviť alebo Maximalizovať Zavrieť Tlačidlom Zavrieť ukončíme prácu aplikácie. Po kliknutí na tlačidlo Minimalizovať sa okno skryje" do svojho tlačidla na Paneli úloh, kliknutím naň okno opäť zobrazíme. Medzi tlačidlami Minimalizovať a Zavrieť leží buď tlačidlo Obnoviť alebo Maximalizovať. Závisí to od situácie. Ak má okno najväčšiu možnú veľkosť na titulnom pruhu nájdeme tlačidlo Obnoviť. Kliknutím naň sa okno zmenší a z titulného pruhu zmizne tlačidlo Obnoviť. Nahradí ho tlačidlo Maximalizovať, ktoré nám umožní okno zväčšiť na maximum - zvyčajne na celú Pracovnú plochu. Pod titulným pruhom sa nachádza panel s ponukami. Príkazy existujúce v aplikácii sú rozčlenené podľa svojho charakteru do ponúk. Ak chceme niektorý použiť, klikneme najprv na názov príslušnej ponuky. Tým ju zobrazíme. Potom vyberieme príkaz čiže umiestnime naň ukazovateľ myši a klikneme. Ako sme uviedli už pri ponuke Štart, značka vedľa položky naznačuje vetvenie ponuky teda existenciu podponuky. Tri bodky za názvom príkazu symbolizujú, že spôsob jeho vykonania definujeme v dialógovom okne. Dialógové okno sa zobrazí po kliknutí na príkaz. V niektorých situáciách nie sú k dispozícii všetky príkazy. Neprístupný príkaz je v ponuke uvedený sivým písmom a nemožno ho vykonať. Okrem príkazov zoradených do systému ponúk môžu mať aplikácie jeden či viac panelov s nástrojmi. Na nich nájdeme tlačidlá, prípadne rozbaľovacie polia. Prvky panelov s nástrojmi zastupujú najčastejšie používané príkazy. Niekedy sa pojem ikona používa i pre tlačidlá panelov s nástrojmi, pretože sú na nich grafické značky. Panely s nástrojmi nám zjednodušujú prácu, lebo príkaz nemusíme vyberať cez panel s ponukami. Stačí iba kliknúť na tlačidlo. Keď nepoznáme význam nejakého tlačidla, podržíme na ňom ukazovateľ myši. Objaví sa svetložlté pole s názvom príkazu. Niektoré aplikácie dovoľujú zobrazovať panely s nástrojmi tak, že názvy predstavujú súčasť tlačidiel. Spomeňme ešte jeden spôsob vykonávania príkazov. Pre bežné príkazy často existujú klávesové skratky. Tento pojem symbolizuje súčasné stlačenie dvoch niekedy aj viacerých) klávesov. Pomocou klávesových skratiek dokážeme príkazy vykonať veľmi rýchlo, bez zloženia rúk z klávesnice. Napríklad klávesovou skratkou CTRL + C kopírujeme - musíme pritom držať stlačený kláves CTRL a stlačiť kláves C. Potom kláves CTRL uvoľníme. Použitie klávesovej skratky CTRL + C ma rovnaký efekt ako kliknutie na pravý-kopírovať alebo na tlačidlo Kopírovať, súčasťou okna aplikácie môžu byť posúvače - zvislý na pravom a vodorovný na spodnom okraji okna. Väčšinou totiž pracovná plocha okna aplikácie nemá takú veľkosť, aby v nej mohol byť zobrazený celý dokument. Pomocou posúvačov určujeme, ktorú časť dokumentu chceme vidieť. Na oboch koncoch posúvača sa nachádzajú tlačidlá so šípkou. Klikaním na šípky posúvame dokument daným smerom. Na väčšiu vzdialenosť dokument posunieme ťahaním jazdca. Jazdcom budeme nazývať obdĺžnik ležiaci v ploche posúvača. jeho pozícia na posúvací naznačuje, ako ďaleko od 24

22 začiatku dokumentu sa nachádzame. Veľkosť jazdca zase vyjadruje dĺžku, resp. Šírku dokumentu - čím je jazdec menší tým je dokument dlhší (širší). Nanešťastie v slovenčine stále neexistuje oficiálne názvoslovie, preto sa okrem termínu posúvač môžeme stretnúť aj s pojmom rolovacia lišta i rozličnými poslovenčenými ekvivalentmi anglického výrazu scroll-bar. Keď máme k dispozícii myš s rolovacím kolieskom, dokument posúvame nahor/nadol jeho otáčaním. Veľa aplikácií má na spodnom okraji okna (pod vodorovným posúvačom) stavový riadok. Uvádza doplnkové informácie pre používateľa. Zobrazenie stavového riadku možno zvyčajne vypnúť. Pri práci s viacerými oknami na uľahčenie práce často meníme umiestnenie a rozmery okien. Veľkosť okna si prispôsobíme ťahaním jeho okrajov myšou, pričom ukazovateľ musí mať tvar Čiernej šípky s hrotmi na oboch koncoch. Ťahaním ľubovoľného rohu okna meníme šírku i výšku súčasne. Pozor! Rozmery maximalizovaného okna sa nedajú meniť - pred úpravou veľkosti okna musíme kliknúť na tlačidlo Obnoviť. Rovnaký efekt ako tlačidlá Obnoviť/Maximalizovať má aj dvojité kliknutie na titulnom pruhu. Okno na pracovnej ploche presunieme ťahaním za titulný pruh. S usporiadaním okien na ploche nám Windows dokáže pomôcť. Stačí kliknúť pravým tlačidlom na Panel úloh v mieste, kde sa nenachádza žiadne tlačidlo aplikácie. Objaví sa kontextová ponuka obsahujúca i príkazy na usporiadanie okien: Okná do kaskády, Okná vedľa seba, Okná pod seba a Minimalizovať všetky okná Okno dokumentu Otvorený dokument sa zobrazuje v okne dokumentu, ktoré vždy leží v pracovnej ploche okna aplikácie. Mnoho aplikácií umožňuje mať súčasne otvorených viac dokumentov. Každý sa zobrazuje vo vlastnom okne. Okno dokumentu má titulný pruh iba vtedy, keď nie je maximalizované či minimalizované. Vzhľad titulného pruhu je rovnaký ako v prípade okna aplikácie. Tiež na ňom nájdeme systémovú ikonu a trojicu tlačidiel na pravom okraji. Maximalizované okno dokumentu nemá titulný pruh. Vtedy sa názov dokumentu zobrazuje na titulnom pruhu okna aplikácie a tlačidlá Minimalizovať, Obnoviť a Zavrieť ležia pod tlačidlami z titulného pruhu okna aplikácie. Minimalizované okná dokumentov sa zvyčajne ukladajú na spodný okraj pracovnej plochy okna aplikácie. Na rozdiel od okna aplikácie v okne dokumentu nenájdeme panel s ponukami ani panely s nástrojmi, podľa potreby má posúvače Dialógové okná 25

23 Dialógové okná vo Windows zabezpečujú komunikáciu používateľa s aplikáciou. V dialógovom okne zadávame, resp. upresňujeme, akým spôsobom sa zvolený príkaz vykoná.dialógové okno má titulný pruh. Na ľavej strane nájdeme názov okna, na pravej tlačidlo Zavrieť. Vedľa neho je často tlačidlo Pomocník. Využijeme ho, keď nepoznáme funkciu niektorého prvku okna. Po kliknutí na toto tlačidlo pribudne k Šípke ukazovateľa myši znak?. Keď klikneme na ľubovoľný prvok okna, ukáže sa pole s vysvetlivkou. Dialógové okno má jednu významnú vlastnosť - kým ho nezavrieme, nemôžeme ďalej pracovať s aplikáciou. Dialógové okná charakterizuje aj to, že väčšinou nemožno zmeniť ich veľkosť. Uvedieme funkcie rozličných prvkov dialógových okien: Textové pole slúži na zadanie určitého údaja cez klávesnicu. Keď do poľa klikneme, začne v ňom blikať textový kurzor Zoznam umožňuje vybrať jednu položku z väčšieho počtu. V zozname sa pohybujeme pomocou posúvača umiestneného pravej strane. Rozbaľovacie pole kombinuje dva predchádzajúce prvky do jedného. Dá sa v ňom písať, no zvyčajne ho otvoríme kliknutím na šípku (na pravej strane) a požadovanú položku vyberieme zo zoznamu, Rozbaľovacie pole sa bežne nazýva aj roletový zoznam, lebo sa otvára podobne ako roleta. Číselník používame pri zadávaní číselných hodnôt. Na pravej strane má dve tlačidlá so šípkami. Nimi zvyšujeme/znižujeme nastavenú hodnotu, ktorú možno po kliknutí do poľa číselníka vpísať priamo. Prepínacie políčka (skrátene prepínače) nám dovoľujú zvoliť z väčšieho počtu možností práve jednu. Kliknutím na políčko sa v ňom zobrazí Čierny krúžok. Prepínacie políčka sme už videli v dialógovom okne Vypnutie systému Windows. Začiarkavacie políčka (niekedy nazývané zaškrtávacie voľby) umožňujú vybrať ľubovoľnú kombináciu z volieb, ktoré sú k dispozícii. Môžeme dokonca začiarknuť všetky, prípadne nezačiarknuť žiadne. Ak políčko začiarkneme, objaví sa v ňom značka, prípadne x. Rovnako, kliknutím na políčko, začiarknutie zrušíme. Všimnime si, že oba typy políčok sa odlišujú tvarom: prepínače sú okrúhle, začiarkávacie políčka majú tvar štvorčeka. Tlačidlá sú súčasťou každého dialógového okna. Veľmi často v okne nájdeme aspoň OK a Zrušiť. Na rozdiel od tlačidiel z panelov s nástrojmi sú na nich uvedené názvy. Zvolené nastavenia a vykonanie príkazu potvrdzujeme kliknutím na tlačidlo OK naopak, keď sa z akéhokoľvek dôvodu rozhodneme príkaz nevykonať alebo sme dialógové okno vyvolali omylom, opustíme ho kliknutím na tlačidlo Zrušiť z okna unikneme" aj stlačením klávesu Esc alebo kliknutím na tlačidlo Zavrieť v jeho pravom hornom rohu. Nezriedka sa tlačidlá OK a Zrušiť vyskytujú spolu s tlačidlom Použiť. Podobne ako OK aj Použiť slúži na vykonanie príkazu, okno sa však nezavrie. Dialógové okno môže byť na zlepšenie prehľadnosti rozdelené na viac kariet. Ľubovoľnú kartu zobrazíme kliknutím na jej uško. 5.6 Panel úloh vlastnosti Dialógové okno Panel úloh - vlastnosti vyvoláme kliknutím na Štart - Nastavenia - Panel úloh a ponuka Štart. Okno môžeme zobraziť aj tak, že klikneme pravým tlačidlom myši na Panel úloh mimo tlačidiel a v kontextovej ponuke vyberieme príkaz Vlastnosti. Na karte Panel úloh - možnosti sú 4 zaškrtávacie políčka. Políčko Vždy navrchu zabezpečí, že panel bude zobrazený, aj keď je nejaké okno aplikácie maximalizované. Začiarknutím políčka 26

24 Automatické skrývanie dosiahneme, že panel nebude zobrazený, kým ukazovateľ myši nepremiestnime až na okraj Pracovnej plochy. Túto voľbu je vhodné použiť spolu s predchádzajúcou. Inak sa pri práci s maximalizovaným oknom aplikácie k Panelu úloh nedostaneme. (V takom prípade Panel úloh najľahšie sprístupníme minimalizovaním okna.) Cez políčko Malé ikony v ponuke Štart zmenšíme ikony v ponuke Štart. Vďaka začiarknutiu políčka Zobraziť hodiny máme stále prehľad o aktuálnom čase. Karta Programy v ponuke Štart dovoľuje predovšetkým upraviť obsah podponuky programov. Položky nazývané odkazy možno pridávať, odoberať alebo preskupovať. Ak chceme nejaký odkaz vymazať, klikneme na tlačidlo Odstrániť. Potom v stromovej štruktúre priečinkov, t. j. podponúk, nájdeme a klikneme naň. Nakoniec klikneme na tlačidlo Odstrániť. Pri tvorbe novej položky postupujeme takto: 1. Klikneme na tlačidlo Pridať. Objaví sa okno Vytvorenie odkazu. 2. Ak nepoznáme cestu k príslušnému súboru, klikneme na tlačidlo Prehľadávať. V rovnomennom okne nájdeme súbor, označíme ho a klikneme na tlačidlo Otvoriť. 3. Klikneme na tlačidlo Ďalej. 4. Vyberieme priečinok (podponuku), kam chceme odkaz zaradiť. Klikneme na tlačidlo Ďalej. 5. Do textového poľa vpíšeme vhodný názov odkazu. 6. Klikneme na tlačidlo Dokončiť. Kliknutím na tlačidlo Spresniť vyvoláme okno Prieskumníka, kde môžeme odkazy pridávať, odstraňovať, premenúvať, presúvať alebo kopírovať. Aplikácii Prieskumník sa venuje kapitola 6. V dolnej časti karty Programy v ponuke Štart sa nachádza tlačidlo Vymazať Kliknutím naň odstránime odkazy v podponuke Dokumenty. Vymazanie odkazov nemá žiadny vplyv na samotné dokumenty. Zostávajú naďalej uložené v príslušných priečinkoch Spustenie a ukončenie práce aplikácie Aplikáciu možno spustiť štyrmi základnými spôsobmi. Najrýchlejšie je použitie panela s nástrojmi Rýchle spustenie - stačí kliknúť na ikonu aplikácie. Keď máme ikonu na Pracovnej ploche, aplikáciu spustíme dvojitým kliknutím. Pri 1 ostatných aplikáciách použijeme ponuku Štart: 1. Klikneme na tlačidlo Štart. Objaví sa ponuka Štart. 2. Vyberieme Programy. Zobrazí sa podponuka. 3. Nájdeme položku s názvom aplikácie a klikneme na ňu. Otvorí sa okno aplikácie. Štvrtý spôsob nevyužívame veľmi často. Ide o príkaz Spustiť z ponuky Štart. I V dialógovom okne Spustiť buď zadáme cestu k spúšťaciemu súboru aplikácie, I alebo súbor vyhľadáme v strome diskov a priečinkov po kliknutí na tlačidlo Prehľadávať. O pridávaní ikôn na Pracovnú plochu a panel s nástrojmi Rýchle spustenie sa I dozvieme v podkapitole. Pri ukončení práce s aplikáciou máme k dispozícii niekoľko spôsobov: Klikneme na tlačidlo Zavrieť v pravom hornom rohu okna aplikácie. Vyberieme príkaz Súbor - Skončiť. (Pri softvéroch v angličtine: Filé - Exit.) Klikneme na systémovú ikonu, vyberieme príkaz Zavrieť. Tá istá ponuka sa zobrazí ako kontextová, keď klikneme pravým tlačidlom na titulnom pruhu okna aplikácie alebo na jej tlačidle v Paneli úloh. Použijeme klávesovú skratku ALT + F4. 27

25 5. 8 Aktívne a neaktívne okná, prepínanie aplikácií Vďaka multitaskingu môžeme mať spustených viac aplikácií. Z hľadiska používateľa je však podstatné to, že pracovať možno len s aktívnou aplikáciou číže I v aktívnom okne. S inou bežiacou aplikáciou môžeme pracovať až vtedy, keď sa jej okno stane aktívnym. Skôr ako sa začneme zaoberať prepínaním okien aplikácií, uvedieme základ vlastnosti aktívneho okna. Musíme ho predsa vedieť rozlíšiť od neaktívnych. Aktívne okno má tieto vlastnosti: Jeho tlačidlo na Paneli úloh je stlačené. Zvyčajne je navrchu, neprekrýva ho žiadne ďalšie okno. Má titulný pruh inej farby ao zvyšné okná. Bežne býva titulný pruh aktívneho okna modrý, ostatné ho majú sivý (konkrétne farby závisia od nastavenia farebnej schémy Windows). Aktívne okno môžeme zmeniť niekoľkými spôsobmi. Vždy volíme ten, ktorý je v danej situácii najrýchlejší. Aplikácia sa stane aktívnou, ak: klikneme na jej tlačidlo v Paneli úloh klikneme na ľubovoľné miesto neaktívneho okna. Tento spôsob možno použiť, keď ho ostatné okná neprekrývajú úplne použijeme klávesovú skratku ALT + TAB Pri prepínaní aktívnej aplikácie klávesovou skratkou ALT + TAB postupujeme takto: 1. Držíme stlačený kláves ALT. 2. Stlačíme kláves TAB. V strede obrazovky sa objaví pole s ikonami spustených aplikácií. Okolo jednej ikony je obkreslený rámček. Ďalším stláčaním klávesu TAB sa rámček presúva dookola v smere zľava doprava. 3. Po presunutí rámčeka na ikonu vybratej aplikácie pustíme kláves ALT. Do predchádzajúcej aplikácie sa vždy vrátime hneď prvým stlačením ALT + TAB. 6. Prieskumník Pomocou aplikácie Prieskumník organizujeme dáta uložené na diskoch. Dovoľuje nám vytvárať nové priečinky, premenúvať, kopírovať a presúvať súbory/priečinky. Kvôli stručnosti budeme v ďalšom texte súbor a priečinok označovať výrazom položka.prieskumník spustíme kliknutím na Štart - Programy - Prieskumník. Okno pozostáva z dvoch častí. Ľavú predstavuje panel Priečinky, kde je vykreslený strom diskov a priečinkov. Vrchol štruktúry predstavuje Pracovná plocha. Pod ňou nájdeme Tento počítač. Potom nasledujú disky. Hlavná, pravá časť okna zobrazuje obsah (výpis) aktuálneho priečinka alebo disku.skôr než vysvetlíme prácu s Prieskumníkom, musíme upozorniť na dôležitú skutočnosť. Prieskumník veľmi úzko súvisí s aplikáciou Internet Explorer. Nainštalovaním inej verzie Internet Explorera sa zmení aj Prieskumník - po nainštalovaní českej alebo anglickej verzie bude časť ponúk, príkazov i dialógových okien v príslušnom jazyku. Zmeny môžu nastať aj pri inštalovaní balíka Microsoft Office, ktorý tiež aktualizuje aplikáciu Internet Explorer. 28

26 7. 1 Okno Prieskumníka Táto podkapitola opisuje možnosti zobrazenia okna a jeho obsahu. Všetky príkazy súvisiace so zobrazením okna aplikácie podľa očakávania nájdeme v ponuke Zobraziť. Zvolením príkazu Panely s nástrojmi otvoríme podponuku, z ktorej sú pre nás zaujímavé príkazy Štandardné tlačidlá, Panel s adresou a Názvy tlačidiel. Zobrazenie prvku okna zapneme/vypneme kliknutím na príslušný príkaz. Zobrazený prvok má pred názvom príkazu značku v. Rozbaľovacie pole Adresa (na paneli s adresou) informuje, obsah ktorého disku/priečinka vidíme v hlavnej časti okna. Ak pole otvoríme, nájdeme v ňom ikony prislúchajúce trom najvyšším úrovniam stromovej štruktúry. Po zapnutí zobrazenia názvov sa tlačidlá panela s nástrojmi zväčšia; názvy budú ich súčasťou. Príkazom Zobraziť - Stavový riadok zapneme/vypneme zobrazenie stavového riadka na spodnom okraji okna. Ak v ľavej časti okna Prieskumníka nevidíme panel Priečinky, zobrazíme ho príkazom Zobraziť - Panel prehľadávača - Priečinky. Budeme ho využívať pri prechode medzi diskami a priečinkami. Šírku panela upravíme ťahaním jeho pravého okraja myšou. V paneli Priečinky nie sú vykreslené všetky úrovne stromovej štruktúry. Po spustení Prieskumníka vidíme priečinky disku C:. Pri pohľade na strom nám neunikne, že niektoré body vetvenia obsahujú políčko so znamienkom + (plus) alebo - (mínus). Keď v mieste vetvenia políčko nie je, daný priečinok nemá podpriečinky. Políčko so znamienkom + signalizuje existenciu podpriečinkov. Tie tvoria ďalšiu úroveň vetvenia stromu. Zobrazíme ju kliknutím na políčko. Zároveň znamienko + vystrieda -. Kliknutím na políčko so znamienkom mínus danú vetvu skryjeme. Súčasne sa v políčku znova objaví +. Vetvy možno zobraziť/skryť aj dvojitým kliknutím na ikonu príslušného disku/priečinka. Názov aktuálneho (otvoreného) disku/priečinka uvádza rozbaľovacie pole Adresa V prípade priečinkov má aktuálny priečinok odlišnú ikonu. Aktuálny priečinok zmeníme takto: 1. V stromovej štruktúre zobrazíme vetvu so zvoleným priečinkom (diskom). 2. Klikneme na ikonu priečinka (disku). Jeho obsah sa objaví v hlavnej čas ti okna. 29

27 Okrem pojmu zmena aktuálneho priečinka budeme tiež používať otvorenie priečinka. Priečinok môžeme otvoriť aj v hlavnej časti okna - musíme však kliknúť dvojito. Všimnime si, že v paneli Priečinky otvoríme priečinok jedným kliknutím, kým v hlavnej časti okna dvojitým. Už vieme, že hlavná časť okna Prieskumník obsahuje výpis aktuálneho priečinka. Môže mať 4 rozličné podoby. Jeho vzhľad určíme v ponuke Zobraziť. K dispozícii máme príkazy: Veľké ikony, Malé ikony, Zoznam a Podrobnosti. Pozrime bližšie na zobrazenie Podrobnosti. Okrem ikôn a názvov súborov/priečinkov ponúka aj ďalšie informácie. Výpis obsahuje 4 stĺpce s názvami: Názov, Veľkosť, Typ, Zmenené. Kliknutím na záhlavie stĺpca výpis zoradíme vzostupne podľa údajov z daného stĺpca. Napríklad kliknutím na záhlavie Veľkosť usporiadame súbory od najmenšieho po najväčší. Keby sme na rovnaké záhlavie klikli znova, poradie sa obráti. Informácia v stĺpci Typ závisí od prípony súboru - keď chceme výpis usporiadať tak, aby súbory s rovnakou príponou boli spolu, klikneme na záhlavie stĺpca Typ. Stĺpec Zmenené uvádza dátum a čas posledného uloženia súboru na disk. V prípade priečinka ide o informáciu, kedy bol vytvorený. Samozrejme, výpis možno usporiadávať aj v ostatných zobrazeniach. Vtedy využijeme ponuku Zobraziť, keď klikneme na Usporiadať ikony. Otvorí sa podponuka s možnosťami zoradenia výpisu. Je nevyhnutné upozorniť na skutočnosť, že vo výpise nemusia byť zobrazené prípony všetkých súborov. Zvyčajne Prieskumník skrýva prípony tzv. registrovaných typov súborov. Typ súboru symbolizuje už samotná ikona. Menej skúsených používateľov však skrytie prípon mätie. Zobrazené meno považujú za celý názov súboru. Navyše, nemusia vedieť, akú príponu daná ikona reprezentuje. Odporúčame teda nastaviť v Prieskumníku zobrazovanie všetkých prípon. Postup je takýto: 1. Vyberieme príkaz Zobraziť-Možnosti priečinka. 2. Klikneme na uško karty Zobrazenie. 3. Kliknutím zrušíme začiarknutie políčka Skryť prípony registrovaných typov súborov. Klikneme na tlačidlo OK. Windows pri registrovaných typoch súborov vie, v ktorej aplikácii má daný súbor (dokument) otvoriť. Napríklad prípona.x/s určuje, že daný dokument sa otvára aplikáciou Excel,.ppt označuje dokument aplikácie PowerPoint a prípona.doc patrí Wordu. Vďaka registrácii prípon dokáže Windows otvoriť dokument ľubovoľnej aplikácie priamo z Prieskumníka - stačí dvojito kliknúť na jeho ikonu. Nemusíme teda najprv spustiť príslušnú aplikáciu a potom v nej dokument a otvoriť Práca s priečinkami a súbormi V predchádzajúcom texte sme sa okrem iného dozvedeli ako zmeniť aktuálny priečinok. Teraz si ukážeme tvorbu nového priečinka, premenúvame, kopírovanie, presúvanie a odstraňovanie položiek. Prácu s Košom opíšeme pri obnovovaní položiek. Všetky úkony môžeme vykonať niekoľkými spôsobmi. Vždy si ukážeme spôsob, ktorý považujeme za najvhodnejší (najjednoduchší). Potom naznačíme ďalšie spôsoby - čitateľ si môže vybrať. Prv než sa vrhneme do práce, musíme upozorniť na dve dôležité zásady: Nikdy neodstraňujeme, nepresúvame ani nepremenúvame položky, ktoré sme nevytvorili. Mohli by sme tým spôsobiť, že nejaká aplikácia alebo samotný operačný systém Windows prestane pracovať. Pracujeme obozretne, predovšetkým s myšou. Ťahaním totiž možno presúvať, kopírovať i odstraňovať. Vyžaduje to však pomerne veľkú zručnosť a presnosť pri práci s myšou. Začiatočníkom preto vôbec neodporúčame používať ťahanie myšou v okne Prieskumníka. Keď sa nám nejaký úkon nepodarí, netreba podliehať panike. Príkazom Úpravy - Späť ho odvoláme (zrušíme). 30

28 Tvorba nového priečinka 1. Otvoríme priečinok, v ktorom chceme vytvoriť nový priečinok. 2. Použijeme príkaz Súbor Nové - Priečinok. Na konci výpisu v hlavnej časti okna sa objaví ikona priečinka. Navrhovaný názov Nový priečinok je označený (podfarbený na modro). Bezprostredne za ním bliká kurzor. 3. Navrhovaný názov prepíšeme vhodnejším a stlačíme kláves ENTER. Priečinok je vytvorený. Pred zadaním nami zvoleného názvu nemusíme navrhovaný názov Nový priečinok vymazať, pretože je označený. Keby sme však jeho označenie pred prepísaním zrušili, bolo by nutné najprv vymazať navrhovaný názov (klávesy BAKSPACE/DELETE). označenie zrušíme stlačením ľubovoľnej kurzorovej šípky alebo kliknutím do poľa s navrhovaným názvom. príkaz Nové - Priečinok (2. bod postupu) sa objaví aj v kontextovej ponuke, kliknutím pravým tlačidlom v hlavnej časti okna na ľubovoľné prázdne miesto Premenovanie súboru/priečinka Pri premenúvaní súborov je potrebné dávať pozor na príponu, lebo určuje typ súboru. Keď ju zmeníme, Windows nedokáže súbor po dvojitom kliknutí na jeho ikonu otvoriť. Samozrejme, iná situácia je, ak príponu meníme úmyselne. Najjednoduchšie položku premenujeme takto: 1. Otvoríme priečinok, kde je daný súbor uložený. V prípade priečinka stačí, aby bol zobrazený v paneli Priečinky. 2. Položku označíme - klikneme na jej ikonu. 3. Klikneme na názov položky. Pole s názvom sa otvorí. 4. Po prepísaní názvu stlačíme kláves ENTER. Pozor! Kliknutia uvedené v bodoch 2 a 3 nie sú totožné s dvojitým kliknutím. Preto radíme v bode 2 kliknúť na ikonu a v bode 3 na názov, hoci by sme pokojne mohli dvakrát kliknúť priamo na názov s dostatočným časovým odstupom. Takto však zabezpečíme posunutie ukazovateľa medzi prvým a druhým kliknutím - Windows ich nebude môcť považovať za dvojité kliknutie. Pri premenúvaní označenej položky možno použiť aj príkaz Premenovať z ponuky Súbor. Zaradený je aj do kontextovej ponuky, ktorá sa ukáže po kliknutí pravým tlačidlom na položku Kopírovanie a presunutie súboru/priečinka Rozdiel medzi kopírovaním a presúvaním spočíva v tom, že pri kopírovaní sa v zvolenom priečinku objaví kópia položky. Originál zostane uložený na pôvodnom mieste. Pri presúvaní meníme miesto uloženia. Samozrejme, v prípade priečinka kopírujeme/presúvame aj jeho obsah. Kopírovanie je na používateľa veľmi dôležité nielen pri prenášaní súborov z jedného počítača do druhého prostredníctvom počítačovej siete, diskiet, prenosných pevných diskov či CD-RW média s UDF, ale aj pri vytváraní záložných kópií. Vždy si z dôležitých dokumentov vytvárame aspoň jednu kópiu na prenosne médium pre prípad, keby sa dačo nepredvídané stalo s diskom (počítacom), kde bol originál uložený. Ak máme počítač pripojený na sieť, môžeme si súbory skopírovať do druhého počítača. Musí nám to však správca siete, resp. vlastník daného počítača umožniť. Postup kopírovania a presúvania sa odlišuje len v jedinom bode. Kopírujeme takto: 1. Otvoríme priečinok s položkou, ktorú chceme kopírovať. 2. Kliknutím ju označíme. 3. Vyberieme príkaz Úpravy - Kopírovať. 4. Otvoríme priečinok, kam chceme kópiu umiestniť. 5. Vyberieme príkaz Úpravy - Prilepil Pri presúvaní v 3. bode použijeme príkaz Úpravy - Vystrihnúť. Ikona presúvanej položky pritom zbledne. Príkaz Úpravy - Kopírovať sa navonok nijako neprejaví. Pristavme sa chvíľu pri kopírovaní/presúvaní v širších súvislostiach. Uvedený spôsob neplatí iba pri práci so súbormi/priečinkami, je univerzálny - príkaz} Vystrihnúť, Kopírovať a Prilepiť nájdeme takmer v každej aplikácii, vždy v ponuke Úpravy. Môžeme teda kopírovať/presúvať ľubovoľnú časť dokumentu v rámci jednej či medzi rôznymi aplikáciami. Umožňuje to 31

29 existencia Schránky Tá predstavuje akúsi pamäť" systému Windows funguje podobne ako pamäť kalkulačke. Význam Schránky spočíva predovšetkým v možnosti kopírovať/presúvať objekty medzi rôznymi aplikáciami. Vďaka nej dokážeme napríklad skopírovať graf z Excelu do textu písaného vo Worde, obrázok z internetu do prezentácie v PowerPointe. Označený objekt skopírujeme/presuniem do Schránky príkazmi Kopírovať/Vystrihnúť. Zo Schránky ho na určené miesto vložíme príkazom Prilepiť. Samozrejme, aplikácie nekomunikujúce v slovenčine majú názvy príkazov odlišné. Najčastejšie sa stretávame s angličtinou a češtinou. Tu sú príslušné názvy v rozličných jazykoch: Slovenčina Angličtina Čeština Klávesová Úpravy Edit Úpravy - Vystrihnúť Cut Vyjmout CTRL + X Kopírovať Copy Kopírovať CTRL + C Prilepiť Paste Vložit CTRL + V Pri kopírovaní/presúvaní môžeme použiť aj tlačidlá Kopírovať, Vystrihnúť a Prilepiť z panela s nástrojmi, prípadne klávesové skratky. Tie sú vždy rovnaké. Znaky X, C, V ležia na klávesnici vedľa seba. Ak na položku klikneme pravým tlačidlom, príkazy Kopírovať a Vystrihnúť budú aj v kontextovej ponuke. Príkaz Prilepiť tvorí súčasť kontextovej ponuky vtedy, keď v hlavnej časti okna Prieskumníka klikneme pravým tlačidlom kdekoľvek mimo položiek Odstránenie súboru/priečinka Pri tejto činnosti v skutočnosti položku neodstraňujeme z disku, iba ju presúvame do špeciálneho priečinka nazvaného Kôš, ktorý predstavuje našu záchranu po zistení, že sme omylom odstránili (vymazali) nesprávnu položku. Pri odstraňovaní vždy konáme mimoriadne opatrne! Postup: 1. Otvoríme priečinok obsahujúci položku, ktorú chceme odstrániť. 2. Kliknutím ju označíme. 3. Stlačíme kláves DELETE. Objaví sa okno Potvrdenie odstránenia súboru s otázkou, či položku naozaj chceme odhodiť do Koša. 4. Uistíme sa, či naozaj odstraňujeme správnu položku. Ak nie, klikneme na tlačítko Nie, respektíve stlačíme kláves ESC. 5. Odstránenie potvrdíme kliknutím na tlačidlo Áno. V bodoch 3 a 4 si vždy pozorne prečítame obsah zobrazeného dialógového okna. Kôš totiž môže byť nastavený tak, že sa položky priamo odstránia z disku - nebudú presunuté do Koša. Vtedy musíme starostlivo zvážiť či súbor naozaj chceme z disku odstrániť, pretože obnoviť ho prakticky nemožno. V bode 3 namiesto stlačenia klávesu DELETE môžeme vybrať príkaz Súbor - Odstrániť. Kliknutím pravým tlačidlom na položku nájdeme príkaz Odstrániť v zobrazenej kontextovej ponuke Obnova odstráneného súboru/priečinka. Kôš Položku odhodenú do Kosa obnovíme (vrátime na miesto, odkiaľ sme ju odstránili) takto: 1. Kôš otvoríme dvojitým kliknutím na jeho ikonu (nachádza sa na Pracovnej ploche). 2. Nájdeme položku, ktorú chceme obnoviť. Klikneme na ňu. 3. Vyberieme príkaz Súbor - Obnoviť. 32

30 Kôš má obmedzenú kapacitu. Štandardne predstavuje 10 % kapacity pevného disku. Z času na čas ho musíme vyprázdniť, pretože do zaplneného Koša ďalšie položky nemožno umiestniť. Kôš vyprázdnime týmto postupom: 1. Otvoríme ho. 2. Presvedčime sa, že v ňom nie je žiadny omylom odstránený súbor/priečinok. 3. Vyberieme príkaz Súbor - Vyprázdniť kôš. 4. Potvrdíme odstránenie položiek z Koša. Ak nechceme vyprázdniť celý Kôš, ale iba odstrániť konkrétnu položku, označíme ju. Potom stlačíme kláves DELETE (klikneme na Súbor - Odstrániť) a potvrdíme jej odstránenie. Vlastnosti Koša môžeme nastavovať, keď klikneme pravým tlačidlom na ikonu Kôš a z kontextovej ponuky vyberieme príkaz Vlastnosti: V zobrazenom dialógovom okne ťahaním jazdca určíme veľkosť diskového priestoru rezervovaného pre Kôš. Keď máme viac pevných diskov (fyzických alebo logických), môžeme po kliknutí na prepínacie políčko Jednotky konfigurovať nezávisle definovať veľkosť Koša pre každý osobitne. Neodporúčame začiarknuť políčko Súbory nepremiestňovať do koša. Odstrániť ich hneď pri vymazávaní, najmä v kombinácii so zrušením začiarknutia políčka Zobraziť dialógové okno na potvrdenie odstránenia. Táto kombinácia je veľmi nebezpečná. Stlačením klávesu DELETE bude označený súbor/priečinok nenávratne preč! Za najbezpečnejšie možno pokladať predvolené nastavenie - presúvanie do Koša s nutnosťou úkon potvrdiť. Kontextová ponuka zobrazená pri kliknutí pravým tlačidlom na ikonu Kôš obsahuje aj príkaz Vyprázdniť kôš. Výhodnejší je však skôr 33

31 opísaný spôsob - používateľ má možnosť presvedčiť sa, či naozaj odstraňuje iba nepotrebné položky Práca s viacerými súbormi/priečinkami Niekedy potrebujeme kopírovať, presunúť či odstrániť viac položiek. Ak sú v jednom priečinku, nemusíme úkon vykonávať pre každú osobitne. Stačí ich predtým označiť. Pri označovaní položiek umiestnených za sebou (prípadne vedľa seba, záleží aj na type zobrazenia výpisu) postupujeme takto: 1. Klikneme na prvú položku, čím ju označíme. 2. Držiac stlačený kláves SHIFT klikneme na poslednú položku. Súčasne sa označia všetky položky medzi prvou a poslednou. 3. Uvoľníme kláves SHIFT. K dispozícií máme aj postup na prípad, keď položky nie sú vo výpise pohromade. Vtedy klikneme na prvú a so stlačeným klávesom CTRL klikaním označujeme ďalšie. Kláves CTRL uvoľníme až po označení poslednej položky - inak by sme označenie predchádzajúcich zrušili. Všetky položky priečinka najrýchlejšie označíme príkazom Úpravy - Vybrať všetko (klávesová skratka CTRL + A) Kopírovanie, presúvanie a odstraňovanie priečinka myšou Tieto úkony vyžadujú istú zručnosť a pevnú ruku pri práci s myšou. Vysvetlíme, ako možno kopírovať, presúvať či odstraňovať položky ťahaním z hlavnej časti okna Prieskumník do panela Priečinky. Využijeme pritom iný postup ťahania - budeme ťahať so stlačeným pravým tlačidlom myši, nie s ľavým ako obyčajne. Dôvod vysvetlíme ďalej. Pri kopírovaní/presúvaní postupujeme takto: 1. Otvoríme priečinok s položkou, ktorú chceme skopírovať/presunúť. 2. V stromovej Štruktúre panela Priečinky zobrazíme vetvu s priečinkom, do ktorého budeme kopírovať/presúvať. Pozor! Nesmieme pritom kliknúť na žiadny priečinok, pretože by sa jeho obsah objavil v hlavnej časti okna - museli by sme začať odznova. 3. Položku ťahaním so stlačeným pravým tlačidlom myši umiestnime na ikonu príslušného priečinka. Uvoľníme pravé tlačidlo. Zobrazí sa kontextová ponuka. 4. Z kontextovej ponuky vyberieme príkaz Kopírovať sem, resp. Premiestniť sem. Pri odstraňovaní položku ťaháme na ikonu Kôš. Z kontextovej ponuky vyberieme Premiestniť sem. Potom sa objaví dialógové okno na potvrdenie presunu položky do Koša. Keď budeme ťahať položku do Koša zvyčajným postupom, po uvoľnení ľavého tlačidla sa objaví priamo dialógové okno. Zostáva nám ešte vysvetliť, prečo sme ťahali so stlačeným pravým tlačidlom. Dôvod bol jednoduchý - kontextová ponuka nám vždy dovolí vybrať si príkaz, prípadne úkon zrušiť. Pri ťahaní so stlačeným ľavým tlačidlom závisí od cieľa, Či kopírujeme, alebo presúvame. Keby sme položku ťahali do iného priečinka toho istého disku, pôjde o presúvanie. Pri ťahaní do ľubovoľného priečinka iného disku kopírujeme. Napríklad súbor z priečinka Moje dokumenty ťahaním na ikonu disketovej jednotky skopírujeme na disketu, no ťahaním do iného priečinka disku C: by sme o presunuli. Kopírovanie symbolizuje štvorček so znamienkom + pri šípke ukazovateľa myši. Aj V rámci jedného disku môžeme kopírovať ťahaním so stlačeným ľavým tlačidlom. Musíme však pritom držať stlačený kláves CTRL a uvoľniť ho až po uvoľnení tlačidla myši. Postupy uvedené v tejto časti možno použiť aj pri práci s viacerými označenými položkami Vytvorenie odkazu Najčastejšie tvoríme odkazy na aplikácie. Používaním odkazov na Pracovnej ploche, resp. v paneli s nástrojmi Rýchle spustenie ušetríme čas, pretože nemusíme aplikáciu spúšťať cez 34

32 ponuku Štart. Pri tvorbe odkazu musíme poznať názov a miesto uloženia súboru spúšťajúceho danú aplikáciu. Nenáročný spôsob vytvorenia odkazu na položku predstavuje ťahanie so stlačeným pravým tlačidlom. Príslušná kontextová ponuka totiž obsahuje i príkaz Vytvoriť odkaz(y) tu. Nemusíme pritom ťahať len v priestore okna Prieskumníka. Ťahanú položku môžeme umiestniť na Pracovnú plochu alebo na panel s nástrojmi Rýchle spustenie. Prirodzene, na Pracovnú plochu nemožno ťahať, keď je okno Prieskumníka maximalizované Vyhľadávanie súborov/priečinkov Stáva sa, že nevieme, kde na disku máme uložený istý súbor alebo priečinok. Aj tu nám Prieskumník (Windows) vie pomôcť príkazom Zobraziť Panel prehľadávača - hľadať. Zobrazí sa dialógové okno Hľadať pozostávajúce z troch kariet. Okno vyvoláme aj kliknutím na Štart - Hľadať. Pri vyhľadávaní teda nemusíme mať spustený Prieskumník. V ľavej časti okna si vyberieme s ponuky, či chceme hľadať obrázky, textové dokumenty, počítače a osoby, alebo iné súbory. Samozrejme, čím viac konkrétnych informácií zadáme, tým lepšie charakterizujeme hľadanú položku. Hľadanie spustíme kliknutím na tlačidlo Hľadať. Počítač v okne zobrazí zoznam položiek vyhovujúcich zadaným kritériám. Ak už v hľadaní nechceme pokračovať, klikneme na tlačidlo Zastaviť. Zastupujúce znaky nahrádzajú znaky v názve súboru/priečinka. Znak * zastupuje ľubovoľný počet znakov, znak? zastupuje práve 1 znak. Využívame najmä hviezdičku, keď si napríklad pamätáme len časť mena hľadanej položky, pretože nahradí zvyšok 6. 5 Kompresia súborov Každý používateľ sa niekedy stretne so súbormi, ktoré majú niektorú z nasledujúcich prípon:.zip,.rar,.arj,.ace. Patria súborom označovaným pojmom archív. Archív obsahuje jeden či 35

33 viac súborov v komprimovanej podobe. Kompresiou (používajú sa aj výrazy komprimácia alebo archivácia) sa zmenší veľkosť súborov. Je to výhodné najmä pri ich prenášaní. Preto sa s kompresiou stretávame na internete. Často v takejto podobe dostávame aj dokumenty na disketách. Pred použitím súborov z archívu je potrebná dekompresia (používa sa aj pojem rozbaliť archív). Získame ňou pôvodné dáta. Najpoužívanejšie sú archívy s príponou.zip. Považujú sa za nepísaný štandard. Tento štandard dokáže Windows XP rozbaliť bez požitia ďalšieho programu. Stačí len kliknúť na archív pravým tlačidlom myši a vybrať položku Extrahovať všetky.... Potom stačí už len poslúchať pokyny sprievodcu extrakciou. Pomerne rozšírený je aj formát.rar. (Niekedy môže byť archívom aj súbor.exe predstavujúci samorozbaľovací" archív. Na svoju dekompresiu nepotrebuje žiadny program, pretože sám ním je.) Na prácu s komprimovanými súbormi existujú rozličné aplikácie. Každá umožňuje kompresiu/dekompresiu súborov (priečinkov) aspoň v jednom formáte. Najznámejšie sú WinZIP a WinRAR. Archivačné aplikácie chápu archív ako priečinok, pracuje sa v nich podobne ako v Prieskumníku. Ak chceme nejaký archív dekomprimovať, postupujeme takto: 1. V archivačnej aplikácii otvoríme priečinok s archívom. 2. Kliknutím archív označíme. 3. Otvoríme ponuku s príkazom Extract (archivačné programy sú zväčša v angličtine). Zvyčajne nájdeme rovnomenné tlačidlo aj na paneli s nástrojmi. Slúži na dekompresiu súborov. 4. Zobrazí sa dialógové okno. V ňom určíme priečinok, kam chcem«dekomprimované súbory uložiť. Jeden či viac súborov komprimujeme takto: 1. V archivačnom programe otvoríme priečinok s príslušným súborom, j 2. Kliknutím súbor označíme (ak chceme komprimovať viac súborov z jedného priečinka). 3. Cez panel s ponukami, resp. na paneli s nástrojmi nájdeme príkaz Add. 4. Zobrazí sa dialógové okno. Zadáme názov archívu, do ktorého sa má súbor komprimovať. Kompresiou dokážeme súbory výrazne zmenšiť - pri dokumentoch balík MS Office (.doc,.xls) na 10 až 20 % pôvodnej veľkosti. Naopak, ak sa u. pri ukladaní (tvorbe) súboru použil nejaký spôsob 36

34 kompresie (archívy či súbory s príponami.jpg,.gif,.png,.mp3), nemá veľký význam ich opäť komprimovať. Veľkosť súboru nemožno zmenšovať donekonečna. 7. Ovládací panel Ovládací panel predstavuje špeciálny priečinok s množstvom ikon. Dvojitým kliknutím na ľubovoľnú ikonu otvoríme príslušné dialógové okno. Cez Ovládací panel nastavujeme napríklad klávesnicu, myš, obrazovku, dátum a čas, sieť. Umožňuje aj pridať nový hardvér a pridávať/odoberať programy (aplikácie Niektoré aplikácie si do Ovládacieho panela vkladajú vlastné ikony. Inokedy aplikácia môže modifikovať obsah dialógového okna. My sa pristavíme pri šiestich položkách Ovládacieho panela, ktoré sú dôležité pre bežného používateľa Klávesnica Okno Klávesnica - vlastnosti pozostáva z dvoch kariet: Rýchlosť a Hardware. Na karte Rýchlosť ťahaním prvého jazdca určíme, ako dlho má počítač čakať, kým začne po stlačení klávesu daný znak opakovať (ak kláves neuvoľníme). Druhým určíme rýchlosť opakovania. Nastavenie si môžeme vyskúšať v testovacom poli. Jazdcom na spodnom okraji okna nastavíme rýchlosť blikania textového kurzora Jazyk klávesnice nastavíme cez ikonu Miestne a jazykové nastavenia v Ovládacích paneloch. Štandardne sú nainštalované dva jazyky: Slovenský a Anglický (USA), označené Sk a En. Uvidíme ich v zozname zobrazenom v hornej časti okna. Ďalší jazyk klávesnice pridáme takto 37

35 1. Klikneme na kartu Jazyky. 2. Stlačíme tlačidlo Podrobnosti. 3. Otvorí sa okno Textové a služby a vstupné jazyky. 4. Klikneme na tlačidlo Pridať a vyberieme požadovaný jazyk. 5. Klikneme na tlačidlo OK a takisto aj v okne Miestne a jazykové nastavenia. Potom sa nainštalujú nové jazykové nastavenia!!! Pojem predvolený jazyk označuje jazyk klávesnice, ktorý sa nastaví pri štarte Windows. Ak ho chceme zmeniť, v zozname Jazyk označíme iný a klikneme na tlačidlo Nastaviť ako predvolený. Karta Jazyk umožňuje určiť aj klávesovú skratku na prepínanie jazyka. Štandardne je nastavená skratka ALT + SHIFT. Jazyk klávesnice môžeme pri práci s ľubovolnou aplikáciou prepnúť aj pomocou indikátora v informačnej oblasti panela úloh. Kliknutím na indikátor vyvoláme ponuku jazykov, ktoré sú k dispozícii (nainštalované). Na požadovaný jazyk klikneme. 38

36 7. 2 Myš Okno Myš - vlastnosti umožňuje nastaviť na karte Tlačidlá rýchlosť dvojitého kliknutia. Kliknutím na prepínacie políčko Pre ľavú ruku vymeníme] funkcie ľavé h o/pravé h o tlačidla. Na karte Pohyb určíme rýchlosť pohybu ukazovateľa na obrazovke a zapneme/vypneme zobrazovanie stopy ukazovateľa. K mnohým typom myší prikladajú výrobcovia ovládač, ktorým možno nastaviť funkcie jednotlivých tlačidiel. Nainštalovanie ovládača môže výrazne zmeniť vzhľad a počet kariet okna Myš - vlastnosti Písma Kliknutím na ikonu Písma zobrazíme okno so zoznamom písiem dostupných aplikáciám. Dvojitým kliknutím na ľubovoľnú ikonu vyvoláme okno s ukážkou príslušného písma. Zavrieme ho zvyčajným spôsobom alebo kliknutím na tlačidlo Hotovo. Písma sú uložené v súboroch s príponou.ttf, prípadne.fon. Aby bolo písmo dostupné aplikáciám, musíme ho nainštalovať. Spravíme to takto: 1. V Prieskumníku zobrazíme priečinok obsahujúci súbor s písmom. 2. V Ovládacom paneli dvojito klikneme na ikonu Písma. Otvorí sa okno s ikonami písmen. 3. Ťahaním myšou presunieme ikonu písma z okna Prieskumníka do okna s písmami. Ak si chceme písmo skopírovať do iného priečinka (na disketu), ťahaním so stlačeným pravým tlačidlom premiestnime ikonu písma do okna Prieskumníka, kde je zobrazený obsah daného priečinka (diskety). Z kontextovej ponuky vyberieme príkaz Kopírovať sem. 39

37 7. 4 Dátum a čas Okno Dátum a čas - vlastnosti využijeme pri nastavovaní hodín zobrazených v informačnej oblasti Panela úloh. V časti Dátum z rozbaľovacieho poľa vyberieme aktuálny mesiac. Potom v susednom číselníku nastavíme rok. Deň určíme kliknutím na príslušné políčko kalendára". Hodiny najľahšie nastavíme prepísaním údajov oddelených v číselníku dvojbodkami. V rozbaľovacom poli Časové pásmo volíme časové pásmo, kde sa nachádzame. Ak začiarkneme políčko Automaticky posunúť hodiny pri prechode na letný čas a späť, Windows sa za nás postará o zmenu času na letný/zimný. Keď klikneme na tlačidlo Použiť, počítač okamžite vykoná zmeny nastavenia dátumu/času Obrazovka V okne Obrazovka - vlastnosti definujeme rozličné charakteristiky zobrazenia: od tapety na Pracovnej ploche až po nastavenie farebnej hĺbky a rozlíšenia. Karta Pozadie umožňuje vybrať tapetu, t. j. obrázok umiestnený na Pracovnej ploche. Obrázky a vzorky, ktoré ponúka Windows, sú uvedené v zozname Tapeta. Ak máme na disku uložený obrázok vo formáte.bmp a chceme ho použiť ako tapetu, klikneme na tlačidlo Prehľadávať. Objaví sa okno Otvoriť. Spôsob umiestnenia obrázka možno zmeniť. Zo zoznamu Zobraziť zvolíme Centrovať, ak chceme obrázok v strede Pracovnej plochy. Pre vzorku (alebo malý obrázok) je k dispozícii položka Dlaždice - obrázok sa bude opakovať, a tak pokryje celú plochu. Tretia možnosť, Roztiahnuť, nieje veľmi praktická, pretože často dochádza k deformácii obrázka. Farebnú schému Windows nastavíme na karte Vzhľad. Roletový zoznam Schéma obsahuje množstvo farebných schém. Zvolenú schému vidíme na ukážke v hornej polovici karty. Keď sa nám žiadna nepáči, môžeme si vytvoriť vlastnú. Roletový zoznam Položky obsahuje všetky objekty, ktorým sa dá priradiť farba. Farby objektov definujeme cez tlačidlá Farba a Farba 2. Zostavenú schému uložíme kliknutím na tlačidlo Uložiť ako. Z praktického hľadiska je najvýznamnejšia karta Nastavenia (obr. 7.3). Cez rozbaľovacie pole zvolíme farebnú hĺbku zobrazenia. Ťahaním jazdca v časti Veľkosť obrazovky určíme rozlíšenie. Prostredníctvom tlačidla Spresniť sa dostaneme k ďalším parametrom súvisiacim s grafickou kartou a monitorom (displejom). 40

38 7. 6 Pridať alebo odstrániť programy Okno Pridať alebo odstrániť programy - vlastnosti umožňuje pridať/odstrániť programy (karta Inštalácia alebo odinštalovanie), prípadne súčasti Windows (karta Inštalácia systému Windows). Tretia karta Spúšťacia disketa umožňuje vytvoriť spúšťaciu disketu, ktorá sa využíva pri riešení problémov so štartom Windows. V takej situácii začiatočníkom odporúčame zveriť počítač správcovi výpočtovej techniky alebo skúsenému používateľovi. Súčasti Windows pridávame/odstraňujeme takto: 1. Otvoríme okno Pridať alebo odstrániť programy - vlastnosti. 2. Klikneme na uško karty Inštalácia systému Windows. Chvíľu budeme musieť počkať, kým systém zistí, ktoré súčasti sú nainštalované. 3. V zozname Súčastí začiarknutím alebo zrušením začiarknutia políčok určíme, ktoré súčasti Windows chceme nainštalovať/odstrániť. O funkcii označenej súčasti informuje pole Popis. Ak nejaká súčasť obsahuje viac položiek, zobrazíme ich kliknutím na tlačidlo Podrobnosti, kde vyberáme rovnakým spôsobom. Potom klikneme na tlačidlo OK. 4. Nakoniec klikneme na tlačidlo OK. Pri inštalovaní nás počítač pravdepodobne požiada o inštalačný CD-ROM Windows 98. Kartu Inštalácia alebo odinštalovanie využívame najmä pri odstraňovaní programov z počítača. Každú aplikáciu je nutné korektne odinštalovať. Nikdy softvér neodstraňujeme vymazaním priečinka, v ktorom je nainštalovaný! Postupujeme takto: 1. Otvoríme okno Pridať alebo odstrániť programy - vlastnosti. 2. Klikneme na uško karty Inštalácia alebo odinštalovanie. 3. V zozname nainštalovaných aplikácií označíme tú, ktorú chceme odstrániť. 4. Klikneme na tlačidlo Pridať alebo odstrániť. 5. Spustí sa tzv. sprievodca. Ďalej sa riadime jeho pokynmi. Pri inštalovaní novej aplikácie sa riadime inštrukciami z priloženej dokumentácie. Bežne sa inštalácia spúšťa cez príkaz Štart-Spustiť alebo dvojitým kliknutím na ikonu inštalačného programu v Prieskumnou. Niekedy stačí iba vložiť inštalačný CD-ROM do mechaniky a o chvíľu sa na obrazovke objaví úvodné okno inštalácie. 8. Niektoré aplikácie Windows V tejto kapitole stručne predstavíme trojicu aplikácií tvoriacich štandardnú súčasť Windows. Sú to: Windows Media Player, Kalkulačka, Skicár a WordPad,. Ukážeme si aj základné činnosti s dokumentom - uloženie, otvorenie a tlač. Výhodou Windows je, že rovnako postupujeme v ľubovoľnej aplikácii Windows Media Player Program Windows Media Player slúži na prehrávanie a usporiadanie digitálnych mediálnych súborov v počítači. Okrem prehrávania diskov DVD, CD umožňuje aj kopírovanie a zápis na CD. Pri kopírovaní Windows Media Player prerába obsah hudobného CD do iného fornátu (.mp3,.wma... ). Pri pehrávaní v Windows Media Playery postupujeme takto: 1. Otvoríme si Windows Media Player. 41

39 2. Do pravej strany okna si natiahneme súbory, ktoré si chceme vypočuť. 3. Potom si už len vyznačíme pesničku ktorú si chceme vypočuť ako prvú a tlačíme tlačidlo, alebo na súbor klikneme dvojklikom. 4. Poradie pesničiek si môžeme ľubovoľne meniť Kalkulačka Kalkulačka nepatrí medzi typické aplikácie. Okno obsahuje pole, kde sa zobrazujú zadávané čísla/výsledok a tlačidlá. Spustíme ju kliknutím na Štart-Programy-Príslušenstvo-Kalkulačka. S kalkulačkou vo Windows sa pracuje rovnako ako s bežnou. Stačí klikať na tlačidlá. Ak máme aktívnu numerickú časť klávesnice, môžeme číslice i matematické operácie zadávať aj klávesnicou. Pri delení použijeme kláves /, pri násobení' kláves *. Výsledok výpočtu získame stlačením klávesu ENTER. Tlačidlo sqrt slúži na výpočet druhej odmocniny daného čísla. 42

40 Pri výpočtoch si môžeme vybrať medzi dvoma typmi kalkulačky: štandardnou a vedeckou. Typ prepneme cez ponuku Zobraziť. Ak nepoznáme funkciu nejakého tlačidla kalkulačky, klikneme naň pravým tlačidlom myši. Potom zvolíme príkaz Čo je toto?. Zobrazí sa pole s opisom funkcie tlačidla Skicár Skicár je pomerne jednoduchá aplikácia na kreslenie obrázkov. Otvoríme ho kliknutím na Štart- Programy-Príslušenstvo-Skicár. Pri kreslení používame tlačidlá z panela s nástrojmi umiestneného na ľavom okraji okna. Niektoré kresliace nástroje dokážu vytvoriť viac ako jeden efekt. Napríklad nástroj Čiara môže kresliť čiary s rôznou hrúbkou. Efekty, ktoré vie nástroj vytvoriť, sa objavia v poli pod panelom s nástrojmi. Efekt vyberieme pred použitím nástroja. Kreslíme tak, že myšou ťaháme po bielej ploche určenej na kreslenie. Práca so Skicárom je veľmi intuitívna a po chvíli experimentovania s kresliacimi nástrojmi dokáže aj začiatočník nakresliť zložitejšie obrázky 8. 4 WordPad WordPad predstavuje jednoduchý textový editor aplikáciu určenú na písanie textov. Umožnuje aj základné formátovanie textu. Sú to predovšetkým: Práca s písmom - zmena typu, veľkosti, rezu a farby. Práca s odsekom - zarovnanie textu, umiestnenie zarážok odseku. Použitie zarážok tabulátora. Pri tvorbe textu sa písané znaky vkladajú na miesto, kde sa nachádza kurzor. Pri pohybe nad textom má ukazovateľ myši tvar podobný písmenu I. Kde klikneme, tam sa objaví kurzor. Pri premiestňovaní kurzora pomocou klávesnice môžeme okrem kurzorových šípok použiť aj tieto klávesy: Home - presunie kurzor na začiatok riadku. End - presunie kurzor na koniec riadku. PAGE Up - presunie kurzor o jednu obrazovku nahor. 43

41 PAGE DOWN - presunie kurzor o jednu obrazovku nadol. CTRL + HOME - presunie kurzor na začiatok dokumentu. CTRL + END - presunie kurzor na koniec dokumentu. Pojem písmo (používa sa aj anglické označenie font) označuje sústavu grafických znakov reprezentujúcu písmená, číslice, interpunkčné znamienka, úvodzovky, zátvorky a iné. Písma sa odlišujú tvarom znakov. Každé písmo má svoj názov - napríklad Times New Roman, Arial, Tahoma. Písmo volíme v rovnomennom rozbaľovacom poli (vyberáme stredoeurópsku verziu, aby sme mali k dispozícii všetky písmená slovenskej abecedy). V susednom poli definujeme veľkosť písma. Pri písaní bežných textov používame písmo veľkosti 12 pt alebo 10 pt, pre nadpisy väčšie (pt - z angl. point = bod). Platí pritom vzťah, že 72-bo-dové písmo má výšku 1 palec číže 2,54 cm. Na odlíšenie či zvýraznenie niektorých Časti textu používame aj tzv. rezy písma. Líšia sa hrúbkou alebo sklonom znakov. Zväčša má písmo tieto rezy: normálne, tučné, kurzíva a tučná kurzíva. Rez písma zmeníme pomocou tlačidiel Tučné, Kurzíva (možno ich vzájomne kombinovať). Tlačidlo Podčiarknuť umožňuje podčiarknutie textu. Kliknutím na tlačidlo Farba zobrazíme ponuku farieb písma; na zvolenú farbu klikneme. Písmo, jeho veľkosť a rez (teda formát písma) volíme prv než text začneme písať. Samozrejme, formát možno zmeniť aj dodatočne. Vtedy však príslušný text musíme označiť ťahaním myšou. Slová, ponad ktoré ukazovateľ prejde, sa vy svietia". Odsek je časť dokumentu medzi dvoma entermi". Každým stlačením klávesu ENTER ukončíme písaný odsek a začneme nový. Pozor! Nikdy nestláčame kláves ENTER na konci riadka, WordPad prejde na nový automaticky. Odsek možno pomocou príslušných tlačidiel panela s nástrojmi zarovnať doľava, na stred (centrovať) alebo doprava. Ak tvoríme zoznam a položky uvádzame na nový riadok, pred každú môžeme vložiť malý Čierny krúžok pomocou tlačidla Odrazky z panela s nástrojmi. Pridávanie odrážok zastavíme, keď opäť klikneme na tlačidlo Odrazky. Informácie môžeme zapísať aj do jednoduchej tabuľky usporiadanej do stĺpcov. Využívame pritom zarážky tabulátora. Najjednoduchšie vložíme zarážku tabulátora na pravítko tak, že na príslušnom mieste 44

42 pravítka klikneme. Objaví sa malá čierna značka podobná písmenu L. Pozíciu zarážky po jej vložení na pravítko možno upraviť ťahaním. Ak zarážku nepotrebujeme, uchopíme ju myšou a stiahneme" z pravítka preč. Pri písaní textu tabuľky prechádzame k nasledujúcemu stĺpcu klávesom TAB. 2a posledným údajom v riadku stlačíme ENTER Uloženie dokumentu Každý dokument musíme uložiť na disk. Inak by sme ho pri zavretí aplikácie stratili. Postup ukladania je zhodný v každej aplikácii: 1. Klikneme na príkaz Súbor - Uložiť. Zobrazí sa dialógové okno Uložiť ako. 2. Okno zobrazuje obsah štandardného priečinka - zvyčajne ide o priečinok Moje dokumenty. Ak chceme súbor uložiť do iného prie činka, klikneme na šípku rozbaľovacieho poľa Uložiť do. 3. Vyberieme disk, na ktorý chceme súbor uložiť. V okne sa objavia priečinky príslušného disku. 4. Priečinky otvárame dvojitým kliknutím. Postupne prejdeme až k priečinku, kde má byť súbor uložený. Priečinok otvoríme. 5. Označíme text v poli Názov súboru. Napíšeme výstižné meno súboru, aby sme aj neskôr vedeli, čo v ňom nájdeme. Príponu nemusíme písať. Počítač ju doplní automaticky. 6. Klikneme na tlačidlo Uložiť. Každý dokument si ukladáme priebežne, počas práce. Najjednoduchšie je to pomocou klávesovej skratky CTRL + S (Z angl. Save - uložiť). Pri každom ďalšom ukladaní sa vykonané zmeny automaticky zápisu do toho istého súboru. Okno Uložiť ako sa už nezobrazí. Všimnime si, že klávesové skratky bývajú v ponukách uvedené vedľa príkazov. Pri ukladaní dokumentov máme k dispozícii aj príkaz Súbor - Uložiť ako. Na rozdiel od príkazu Uložiť vždy dáva možnosť vybrať priečinok (t. j. miesto, kam chceme súbor uložiť) a zadať názov súboru. Keby sme zabudli dokument uložiť, počítač nás na to upozorní pri zatváraní okna aplikácie. Keď ho chceme uložiť, klikneme na tlačidlo Áno. Kliknutím na Nie zavrieme aplikáciu bez ukladania. Pomocou tlačidla Zrušiť sa vrátime do aplikácie Otvorenie dokumentu Ak sa chceme k dokumentu vrátiť, musíme ho otvoriť. Postup je takýto: 1. Spustíme aplikáciu, v ktorej sme dokument vytvorili. 2. Klikneme na Súbor - Otvoriť Objaví sa dialógové okno zobrazujúce obsah štandardného priečinka. 3. Ak sme dokument uložili do iného priečinka, otvoríme príslušný priečinok. 4. Dvojitým kliknutím na názov súboru dokument otvoríme Tlač dokumentu Pred tlačou dokumentu musíme nastaviť formát papiera, jeho orientáciu a veľkosť okrajov. Použijeme príkaz Súbor - Nastavenie strany. Objaví sa dialógové okno Nastavenie strany. Vyberieme formát papiera zodpovedajúci papieru v tlačiarni. Zvolíme orientáciu papiera a veľkosť okrajov. Okraje predstavujú plochu, ktorá sa nepotlačí. Samozrejme, že vykonané zmeny ovplyvnia vzhľad dokumentu, napríklad pri texte rozloženie slov v riadkoch. Z tohto dôvodu odporúčame vždy 45

43 na začiatku tvorby dokumentu definovať nastavenie strany. Príkazom Súbor - Ukážka pred tlačou vyvoláme okno Ukážka pred tlačou. Zobrazuje, ako bude dokument vyzerať na papieri. Keby sme chceli urobiť nejaké zmeny v dokumente, musíme najprv okno Ukážka pred tlačou zatvoriť. Prv než tlač spustíme, skontrolujme, či máme tlačiareň zapnutú a či je v nej papier. Postup tlače: 1. Dokument otvoríme v príslušnej aplikácii. 2. Klikneme na Súbor - Tlačiť. Zobrazí sa dialógové okno Tlačiť. 3. Ak máme k dispozícií viac tlačiarní, v rozbaľovacom poli Názov vyberieme tú, ktorú chceme použiť. Potom určíme, ktoré strany a koľko kópií dokumentu chceme vytlačiť. 4. Nakoniec klikneme na OK. Chvíľku musíme počkať, kým tlačiareň začne tlačiť. 46

44 9. Praktické cvičenia 1. Popíš rozdiel medzi hardware a software. 2. Aká dva typy skriniek počítačov poznáme? 3. Aké typy procesorov poznáme? 4. Uveď príklady počítačových komponentov. 5. Uveď rozdiel medzi DVD a CD. 6. Aké typy monitorov poznáme? 7. Na čo slúžia klávesy Alt a Ctrl? 8. Čo je počítačová sieť? 9. Popíš rozdiel medzi lokálnou a globálnou počítačovou sieťou. 10. Rozdelenie software podľa využitia. 11. Aké operačné systémy poznáme? 12. Rozdelenie software podľa spôsobu šírenia a ceny. 13. Ako sa údaje dostanú do počítača a kde sa uchovávajú? 14. Skúste opísať, aké disky sa v tomto počítači nachádzajú: 15. Akú príponu môže mať obrázok uložený v PC? 16. Čo je adresár? 17. Popíšte na ktorom disku a v ktorých priečinkoch sa nachádza obrázok s nasledovnou cestou: D:\Dokumenty\Obrazky\obrazokpes.jpg. 18. Otvor ľubovoľný priečinok na pracovnej ploche dvomi spôsobmi. 19. Vytvor v Mojich dokumentoch priečinok s názvom Dom, v ňom priečinky s názvami Kuchyňa, Obývačka a Izba a do jednotlivých miestností priečinky s názvami nábytku. 20. Ktorá z týchto ikon predstavuje ikonu programu a ktorá ikonu priečinku? 21. Zmeňte ikonu priečinku Dom, uloženého v Mojich dokumentoch. 22. Otvorte v priečinku Dom dve ľubovoľné zložky s názvami miestností. 23. Zmeňte veľkosť týchto okien a umiestnite ich vedľa seba. 24. Presuňte nábytok s jednej miestnosti do druhej tak že ho vyznačíte a potiahnete do druhého okna. 25. Otvor na pracovnej ploche štyri ľubovoľné okná. 47

45 26. Zmeň veľkosť každého z nich na ¼ veľkosti obrazovky. 27. Usporiadaj okná vedľa seba tak, aby pokryli celú obrazovku. 28. Maximalizuj každé okno pokliknutím na hornú lištu okna. 29. Vytvor na pracovnej ploche zložku Škola a naplň ju podzložkami podľa nasledovného stromového diagramu: ŠKOLA ELEKTROTECHNIKA 4.PE1 4.PE2 DOPRAVA 3.D1 2.D ELEKTRONIKA 1.R 2.R 3.R Ekonomický úsek Účtovníčka Sekretárka Asistentka 30. Napíš vo WordPade stručné charakteristiky každej triedy a ulož ich do jednotlivých tried. 31. V každej triede vytvor zoznam žiakov v textovom dokumente. 32. Účtovníčka potrebuje zoznam žiakov každej triedy. Skopírujte ich do priečinka Účtovníčka a Sekretárka. 33. Sekretárka zistila, že tieto zoznamy nepotrebuje, preto jej ich vymažte. 34. O deň neskôr ich predsa len potrebovala. Pomôžte jej ich z koša obnoviť. A jeden tam nechajte. 35. Vytiahni zoznam žiakov z Koša a vlož ich do priečinku Asistentka. 36. Napíš ľubovoľný text, ktorý bude mať nadpis veľkosť 16 a text veľkosť

46 37. Napíš stručnú žiadosť o prijatie do zamestnania(nezabudni, že hlavička má byť vycentrovaná na stred a podčiarknutá) 38. Napíš zoznam účastníkov kurzu. Ich meno, priezvisko, bydlisko (aspoň 5 mien).zoznam skopíruj z dokumentu do nového dokumentu. 39. V dokumente zmeň meno účastníka na tučné písmo, priezvisko podčiarkni a bydlisko zmeň na kurzívu. 40. Napíš ľubovoľný text, ktorý ulož do priečinku Práca v Dokumentoch. 41. Nakresli obrázok v Skicári a vlož ho do WortPadu. 42. Odmocni číslo a skopíruj do WortPadu.(použite klávesové skratky) 43. Zmeň tapetu pracovnej plochy. 44. Skopíruj pracovnú plochu pomocou tlačítka Print Screen a vlož do Skicára pomocou klávesovej skratky Ctrl+V. 45. Dokresli do obrázku tváričku a kvet. Ulož obrázok do Dokumentov. 46. Otvor v Dokumentoch tento obrázok a nastav ho ako tapetu pracovnej plochy. 47. Vytvor na ploche priečinok Kniha. Vytvor odkaz na tento priečinok. 48. V priečinku Kniha vytvor, kliknutím na pravé tlačítko myši a ponuky Noví, aktovku a prázdny textový dokument. 49. Nastavte na ploche automatické usporiadávanie ikon. 50. Pomocou ponuky Hľadať nájdite v PC všetky obrázky. 51. Vytvor v Mojich dokumentoch priečinok s názvom Záhrada a v nej zložky podľa nasledovného stromového diagramu. Do podsúborov vložte obrázky alebo textové dokumenty, ktoré budú súvisieť s priečinkom.napríklad do priečinku Ihličnaté vložte obrázok, akéhokoľvek ihličnatého stromu, vytvorený v Skicáry a do priečinku Listnaté vložte stručnú charakteristiku listnatého stromu napísanú vo WordPade. Záhrada Stromy Ihličnaté - obrázok Listnaté - text Zelenina Zimná - text Letná - obrázok Kvety Skalničky - text Letničky Trávy - text - obrázok 49

47 Záver Táto príručka, ktorú sme vytvorili bude slúžiť ako náučná pomôcka pre študentov i ostatných ľudí, ktorí sa chcú naučiť pracovať s počítačom, ale aj pre tých, ktorí sa chcú bližšie oboznámiť s operačným systémom Windows XP. Príručka je vytvorená v programe Microsoft Word. Pri práci sa nevyskytli vážnejšie problémy. Informácie sme čerpali z dostupnej literatúry. Na záver chceme poďakovať Ing. Oľge Bančákovej a Ing. Vladimírovi Chválovi za pomoc pri riešení problémov a konzultáciu pri práci. 50

48 Zoznam použitej literatúry Peter Chabada, Erik Klein - Počítač a Windows v škole, 2000 Ján Skalka, Igor Jakab - Základy PC, Windows XP, Office 2003,