2. Geologicko-Paleontologicko-Archeologická Diskusia 2013

2. Geologicko-Paleontologicko-Archeologická Diskusia 2013 Archeologický ústav SAV, Akademická 2, 949 21 Nitra 2. Geologicko-Paleontologicko-Archeologická Diskusia 2013 Paleoekológia: spôsoby interakcie medzi človekom a ekosystémom v paleolite. Nitra, 25.4.2013 (Zborník abstraktov) Editori: Ondrej Žaár, Miloš Gregor

9.00 9.10 Začiatok konferencie PROGRAM PREDNÁŠOK 9.10 9.30 Lisá, L., Valentová, D.: Od makra k mikru aneb rozdílná informační hodnota metodických přístupů v archeologii. 9.30 9.50 Chrastina, P.: Výskum prehistorickej a historickej krajiny metódou profilov kultúrnokrajinných vrstiev (na príklade mesta Nováky a jeho zázemia). 9.50 10.10 Nerudová, Z., Neruda, P.: K rekonstrukci přírodního prostředí v závěru LGM v kontextu paleolitického osídlení na Moravě. 10.10 10.30 Kaminská, Ľ.: Využívanie slovenských zdrojov kamenných surovín v paleolite Slovenska. 10.30 10.40 Prestávka 10.40 11.00 Ozdín, D.: Možnosti využitia vybraných analytických metód v archeológii a ich interpretácia. 11.00 11.20 Kaminská, Ľ. - Neruda, P.: Revízne spracovanie výskumov stredopaleolitických lokalít Bojnice I - Prepoštská jaskyňa a Bojnice III - Hradná priekopa. 11.20 11.40 Lisá, L.: Role abiotických faktorů na ekologické strategie Gravettienských lovců-sběračů na Moravě. 11.40 12.00 Mlejnek, O.: Životní prostředí paleolitických lovců v Želči (střední Morava) a metodologické problémy studia vývoje klimatu a životního prostředí v paleolitu. 12.00 13.00 Obedná prestávka 13.00 13.20 Čeklovský, T., Sabol, M., Beňuš, R.: Fosílne spoločenstvo stavovcov z neandertálskej lokality Prepoštská jaskyňa - priebežné výsledky výskumu. 13.20 13.40 Sabol, M., Hromadová, B.: Bešeňová-Báňa nádejná nová lokalita s paleolitickým osídlením? 13.40 14.00 Škrdla, P.: Chronologie počátku mladého paleolitu na Moravě. 14.00 14.20 Polanská, M.: Úvaha o kamenných štiepaných industriách Gravettienu Strednej Európy (30.000 25.000 BP): Príklad moravských lokalít. 14.20 14:40 Polanská, M., Hromadová, B., Svoboda, J., Sázelová, S.: Nové údaje o pavlovienskych industriách z Předmostí III (výskum B. Klímu z rokov 1982-83). 14:40 14:50 Prestávka 14.50 15.10 Vlačiky, M.: Výsledky archeozoologickej analýzy faunistických pozostatkov z paleolitických sídlisk Trenčianske Bohuslavice Pod Tureckom a Moravany nad Váhom Lopata II. 15.10 15.30 Gregor, M., Přichystal, A.: Výskyty silicitov v priestore neogénnych vulkanitov stredného Slovenska a ich význam v rámci pravekej štiepanej industrie. 15.30 15.50 Nemergut, A.: Sídelná stratégia Považia a Ponitria v staršej dobe kamennej. 15.50 16.10 Žaár, O.: Aktualizovaná topografia paleolitických a mezolitických lokalít na Slovensku. 2

16.10 17.00 Záver konferencie. POSTERY Hlavatá, J.: Budmerice - systematický výskum opevnenej osady maďarovskej kultúry. Archeobotanika. Nývltová Fišáková, M.: Využití geochemických metod a analýz zubního cementu pro studium životního prostředí a chování lidských i zvířecích populací v minulosti. Mikláš, O.: Predbežné výsledky prieskumu paleolitických lokalít Hrušovany Caryny a Výčapy Opatovce Staré Vinohrady. 3

Od makra k mikru aneb rozdílná informační hodnota metodických přístupů v archeologii Daniela Valentová Lenka Lisá Součástí archeologického výzkumu je makroskopický popis sedimentů v terénu a to i se základními interpretacemi, které z něj vycházejí. Tento pohled je potom mnohdy doplněn o odběr vzorků a jejich následné zpracování v laboratoři. Na příkladu zpracování výplní hrotovitých neolitických příkopů rondelů bychom rádi prezentovali úskalí jednotlivých přístupů a důležitost propojení získaných poznatků ve finálních interpretacích. Během roku 2009 byly v oblasti předměstí Kolína odkryty celkem dvě struktury neolitických rondelů, přičemž jedna z nich měla vymapovány tři, resp. čtyři kruhovité příkopy. Prvotní fázi popisu výplní v terénu provedli sami archeologové a to včetně odběru vzorků. Ten byl proveden vždy uprostřed výplně, a to ve formě celých bloků o rozměrech cca 10-20 cm x 5 cm. Vzorky byly uskladněny dva roky v depozitáři v chladu a suchu a po zajištění dalšího financování dodány k následnému zpracování. Zároveň byl dodán základní popis celých výplní a to ve formě nákresů a fotografií. Po rozbalení vzorků bylo zjištěno, že na odebraných vzorcích lze vyčlenit mnohem větší množství facií a zároveň je sledovat ve 2D (otáčením vzorků). Jednotlivé vrstvy do sebe mnohdy přecházely, či mizely a objevovaly se v různých úrovních, což ztěžovalo jak samotný popis, tak vzorkování. Z jednotlivých vyčleněných facií byly odebrány vzorky na geochemickou analýzu a na zjištění magnetických proxy a zrnitosti. Na základě této informace byly provedeny interpretace o provenienci sedimentů. Zároveň byly vybrány pozice pro přípravu mikromorfologických vzorků. Při studiu mikromorfologických vzorků došlo ke zjištění, že lze jednotlivé facie opět ještě jemněji rozčlenit na mikrofacie a zároveň interpretovat jak provenienci, tak genezi a na základě geneze jednotlivé facie mezi sebou korelovat. Z tohoto pohledu se může zdát, že mikromorfologická analýza přinesla nejdůležitější a nejpodrobnější informace, nicméně pokud bychom přeskočili předchozí dva kroky, tzn. makroskopický popis a interpretaci v terénu a sedimentární analýzu na vzorcích v laboratoři včetně informaci o složení, byly by mikromorfologické interpretace vytrženy z kontextu a zavádějící. Proto je vždy velmi důležité postupovat při zpracování vzorků od makroskopického pohledu k pohledu mikroskopickému a jednotlivé poznatky mezi sebou propojovat. Tento projekt je sponzorován Grantovou agenturou ČR, projektem č. P405/11/1590 a výzkumným záměrem Geologického ústavu AV ČR, v. v. i., č. RVO67985831. Výskum prehistorickej a historickej krajiny metódou profilov kultúrnokrajinných vrstiev (na príklade mesta Nováky a jeho zázemia) Peter Chrastina Vedecké bádanie v oblasti historickej geografie sa orientuje aj na výskum prehistorickej a historickej krajiny a jej využívania. Jedným z alternatívnych postupov, ktorými ho možno uskutočniť, je štúdium profilu (-lov) kultúrnokrajinnej vrstvy miestnej krajiny. 4

Príspevok sa venuje genéze krajiny Novák a ich zázemia v južnej časti Prievidzskej kotliny, ktorú rekonštruujem prostredníctvom profilov kultúrnokrajinných vrstiev. Hlavný cieľ predstavuje modelovanie prehistorického a historického land use (využitie plôch) na chorickom modeli miestnej krajiny v konkrétnych časových horizontoch (mladá bronzová doba rok 2011). Sekundárnym cieľom je predstavenie metódy profilov kultúrnokrajinných vrstiev ako alternatívneho spôsobu hodnotenia zmien krajiny. Metóda profilov kultúrnokrajinných vrstiev má potenciál stať sa jedným z alternatívnych postupov pri štúdiu vývoja krajiny a jej antropogénnej exploatácie. Ponúka totiž reálny pohľad na prehistorický a historický vývoj krajiny skúmaného územia, vrátane vizualizácie momentálneho vplyvu prírodných katastrof, spoločenských otrasov a turbulencií na zmeny využívania konkrétnych plôch. Ďalej umožňuje znázornenie horizontálnych a vertikálnych závislostí a vzťahov medzi prírodnými komponentmi krajiny v chorickej dimenzii a jej využívaním v príslušnom časovom horizonte. Daná metóda sa preto môže uplatniť pri hodnotení transformácie kultúrnej krajiny (nielen) v územiach zaťažených antropickou činnosťou (kotliny, priemyselné oblasti, mestské aglomerácie a pod.). Základný výskum analogických oblastí sa totiž vyznačuje značnou uniformitou pri aplikácii klasických metód intenzívneho výskumu zmien a využívania krajiny, čo má význam napr. z hľadiska krajinnej archeológie. K rekonstrukci přírodního prostředí v závěru LGM v kontextu paleolitického osídlení na Moravě Zdeňka Nerudová Petr Neruda Ačkoliv je období posledního glaciálu charakterizováno výrazným zhoršením klimatu, nedochází na Moravě k nějakému výraznějšímu poklesu demografie, jak se dříve usuzovalo. Přestože jsou v časovém úseku přibližně mezi 20-14 tisíci uncal lety, kdy jsou po vyznění gravettienu až do doby kolonizace území příchozími magdalénienci doklady paleolitického osídlení na Moravě spíše sporé, byla zkoumána sídliště, spadající do uvedeného rámce. Jedním z nich je komplex lokalit v Brně-Štýřicích (Valoch 1975; Nerudová et al. 2012; Škrdla et al. 2005), na nichž můžeme rekonstruovat přírodní prostředí závěru LGM. Stratigraficky jsou nálezy z těchto lokalit situovány do nejsvrchnější úrovně pozdně viselského sprašového pokryvu, často sekundárně postiženého pedogenezí holocenního pokryvu (Nerudová Neruda 2010; Nerudová 2010; Nerudová et al. 2012). Takováto pozice nálezového horizontu je ovšem značně exponovaná; vedle hlediska možnosti dochování tvrdého živočišného materiálu, kdy dochází k jeho částečné či úplné redukci vlivem chemických procesů v půdě, tak také z hlediska pravděpodobnosti dochování archeologických nálezů jako takových, které jsou ničeny sekundárními zásahy v průběhu holocénu. Dochované zbytky fauny jsou na jednu stranu poměrně skromné, neboť chemickému zvětrávání odolávaly spíše kosti velké fauny a přepálené fragmenty než například kosti malých zvířat nebo mikrofauna. Na druhou stranu je překvapivé složení dochované fauny, která je z 95 % tvořena mamuty, zejména mladými jedinci (Nerudová et al. 2012). Zbývající část determinovatelné fauny reprezentuje kůň, sob, nosorožec (?) a vlk. 5

Klimatické podmínky období vrcholu LGM na lokalitě Brno-Štýřice podporuje i ojedinělá malakofauna, která je reprezentována druhy Pupilla loessica a Vallonia excentrica. Miniaturní zlomek jehličnanu (ca 1 mm) patří s nejvyšší pravděpodobností rodu Larix/Picea. Početná kamenná štípaná industrie má specifický charakter, když je orientována na výrobu a reutilizaci rydel, jako dominantního nástroje na straně jedné a spektrem používaných surovin na straně druhé, které indikuje kontakty celým územím Moravy. Ke své obživě lidé využívali vhodný biotop, jež jim skýtala blízkost velkého vodního toku řeky Svratky. Lokality v Brně-Štýřicích jsou interpretovány jako opakovaně navštěvované lovecko/zpracovatelské stanice orientované na zpracování mamutí biomasy (Nerudová et al. 2012). Literatura: Nerudová, Z. 2010: Revize paleolitických nálezů z ulice Kamenné (Brno-Štýřice). Acta Musei Moraviae Scientiae sociales 95, 3 11. Nerudová, Z. Neruda, P. 2010: Brno (k. ú. Štýřice, okr. Brno-Město). Přehled výzkumů 51, 275 278. Nerudová, Z. et al. 2012: Záchranný výzkum mladopaleolitických lokalit v Brně-Štýřicích v kontextu osídlení Brněnska. AR 64/4, 591-627. Škrdla et al. 2005: Brno (k. ú. Štýřice, okr. Brno-město). Přehled výzkumů 46, 173 177. Valoch, K. 1975: Paleolitická stanice v Koněvově ulici v Brně. Archeologické rozhledy 27, 3 17. Využívanie slovenských zdrojov kamenných surovín v paleolite Slovenska Ľubomíra Kaminská Výskyt kvalitných kamenných surovín s dobrými štiepateľnými vlastnosťami je na Slovensku obmedzený. Jednotlivé druhy hornín sú výsledkom geologických procesov, počas ktorých sa utváral dnešný povrch Slovenska. Tak, ako majú jednotlivé regióny odlišnú geologickú štruktúru, tak sa líšia aj prítomnosťou hornín. Zisťovanie pôvodu silicitov, používaných paleolitickými populáciami na Slovensku, sa spája s menom geológa M. Mišíka (1969; 1975), ktorého potom nasledovali aj archeológovia niekedy v spolupráci s geológmi (Bárta 1961; 1979; Kaminská / Ďuďa 1985; Kaminská 1991; 2001; Cheben et al. 1995; Cheben / Cheben 2010). Medzi najkvalitnejšie suroviny na Slovensku patria rádiolarity, limnosilicity, rohovce a obsidiány. V niektorých kultúrach paleolitu boli doplnené rohovcami / ílovcami, opálom / chalcedónom, jaspisom, andezitmi, kremencami ako aj obecne dostupným kremeňom. Literatúra: Bárta 1961 - J. Bárta: K problematike paleolitu Bielych Karpát. Slov. Arch. 9, 1961, 9-32. Bárta 1979 - J. Bárta: K problematike proveniencie surovín na výrobu štiepanej kamennej industrie v paleolite Slovenska. Slov. Arch. 27,1979, 5-15. Cheben et al. 1995 - I. Cheben, Ľ. Illášová, J. Hromada, L. Ožvoldová: Eine Oberflächengrube zur Förderung von Radiolarit in Bolešov. Slov. Arch. 43, 1995, 185-204. 6

Cheben / Cheben 2010 - I. Cheben / M. Cheben: Research on Radiolaites of the White Carpathian Klippen Belt. Slov. Arch. 58, 2010, 13-52. Kaminská 1991 - Ľ. Kaminská: Význam surovinovej základne pre mladopaleolitickú spoločnosť vo východokarpatskej oblasti. Slov. Arch. 39,1991, 7-58. Kaminská 2001 - Ľ. Kaminská: Die Nutzung von Steinrohmaterialien im Paläolithikum der Slowakei. Quartär 51/52, 2001, 81-106. Kaminská / Ďuďa 1985 - Ľ. Kaminská / R. Ďuďa: K otázke významu obsidiánovej suroviny v paleolite Slovenska. Archeol. Rozhledy 37, 1985, 121-129, 233-235. Mišík 1969 - M. Mišík: Petrografická príslušnosť silicitov z paleolitických a neolitických artefaktov Slovenska. Acta geologica et geographica Universitatis Comenianae, Geologica 18, 1969, 117-135. Mišík 1975 - M. Mišík: Petrograficko-mikropaleontologické kritériá pre zisťovanie proveniencie silicitových nástrojov na Slovensku. Folia Fac. Sci. Natur. Univ. Purkyn. Brunensis XVI, Geologia 27, 1975, 89-107. Revízne spracovanie výskumov stredopaleolitických lokalít Bojnice I - Prepoštská jaskyňa a Bojnice III - Hradná priekopa Ľubomíra Kaminská Petr Neruda Prehodnotenie výskumov lokalít v Bojniciach sa realizovalo v rámci GP GAČR 404/09/0499 : Neandertálci z Bojníc v časoprostorovém kontextu střední Evropy, v rokoch 2009-2012. Hlavným riešiteľom bol P. Neruda (MZM, ústav Anthropos, Brno) a spolu riešiteľkou Ľ. Kaminská (AÚ SAV Nitra, OVVS Košice). Obidve lokality skúmal v 60-tých rokoch J. Bárta, ale nálezový materiál zostal v podstate nespracovaný a publikovaný len veľmi torzovite (Bárta 1965; 1972; 1974). Na základe jeho technických denníkov sme urobili kritickú revíziu materiálov a dostupných informácií. V prípade obidvoch lokalít je dokumentácia výskumov (aj amatérskych a tých, ktoré predchádzali výskumu J. Bártu) nedostatočná. Bojnice I - Prepoštská jaskyňa Z výskumov (Š. Janšák, F. Prošek (1952), J. Bárta a iní) pochádza viac ako 5 000 artefaktov, ale nemáme podklady pre ich priestorové uloženie. Na základe urobených analýz sa domnievame, že archeologický materiál tvorí jeden komplex nálezov. Obsahuje všetky technologické skupiny od neopracovaného materiálu po hotové nástroje. Najčastejšie používanou kamennou surovinou boli andezity a kremene z lokálnych zdrojov. Artefakty z týchto materiálov netvorili výraznejšie, chronologicky dôležitejšie typy nástrojov. Úštepy z týchto surovín boli získavané diskovitou metódou. Medzi nástrojmi sú zastúpené artefakty s vrubovitou a zúbkovanou retušou, ale hlavne veľké komplexné driapadlá. Z kvalitnejších surovín - z rádiolaritov a limnosilicitov - boli štiepané jemnejšie typy nástrojov. Aj klinové nože boli vyrábané z uvedených surovín. Na základe výskytu klinových nožov v kontexte komplexnejších driapadiel a bez prítomnosti levalloisienskej metódy klasifikujeme nálezy z Bojniciach I ako micoquien. V súhlase s týmto zaradením je aj rádiolakarbónové datovanie na viac ako 40 000 BP (kalibrované okolo 50 000 rokov). 7

Bojnice III - Hradná priekopa Lokalita sa nachádza v travertínovej kope, na ktorej stojí zámok v Bojniciach. V. Ložek, ktorý lokalitu objavil, rozlíšil na nej 21 geologických vrstiev a J. Bárta 11 archeologických horizontov. Tie obsahujú rôzne množstvo kamenných artefaktov vyrobených v prevažnej miere z kremeňa a andezitu. Kvalitnejšie suroviny ako limnosilicit, rádiolarit a pazúrik sa vyskytovali málo a hlavne vo forme šupín ako odpadu pri retušovaní driapadiel alebo bifaciálnych nástrojov. Takéto nástroje sa na lokalite vyskytovali len v malom množstve. Domnievame sa preto, že neandertálci pri odchode z tejto lokality odniesli hotové nástroje so sebou. Podľa zachovaných typov hotových nástrojov sa domnievame, že prinajmenšom spodné kultúrne vrstvy môžeme zaradiť do okruhu micoquienskych industrií. Najintenzívnejšie zachytené bolo osídlenie na báze travertínovej kopy (vrstvy XI-IX), ktoré podľa prírodovedných analýz patria na koniec posledného interglaciálu. Osídlenie lokality potom pokračovalo počas staršej časti posledného glaciálu. Literatúra: Bárta 19665 - J. Bárta: Slovensko v staršej a strednej dobe kamennej. Bratislava 1965. Bárta 1972 - J. Bárta: Pravek Bojníc. Od staršej doby kamennej po dobu slovanskú. Bratislava 1972. Bárta 1974 - J. Bárta: Sídliská pračloveka na slovenských travertínoch. Nové obzory 16, 1974, 133-175. Neruda / Kaminská v tlači - P. Neruda / Ľ. Kaminská: Neandertálci z Bojníc v kontextu střední Evropy. V tlači. Prošek 1952 - F. Prošek, Výzkum Prepoštské jeskyně v Bojnicích r. 1950. Archeol. Rozhledy 4, 1952, 3-9, 17. Role abiotických faktorů na ekologické strategie Gravettienských lovcůsběračů na Moravě Lenka Lisá Mladopaleolitické lokality na Moravě jsou pravděpodobně klíčovými pro porozumění ekologických strategií a sezónní mobility, díky níž se podařilo v období gravettienu proniknout během závěrečné fáze MIS3 a během LGM lovcům a sběračům až do předpolí severoevropského zalednění. Důležitou roli hrály v tomto chování abiotické faktory krajiny Moravy a jižního Slezska ať již to byla geomorfologie terénu, geologická a tektonická stavba, hydrologie a s tím související výskyt permafrostu či rozložení srážek v tomto regionu. Jakou míru důležitosti jednotlivé faktory hrály je předmětem této studie. Studie vychází ze všech dosud známých stratifikovaných i nestratifikovaných lokalit z období gravettienu na území Moravy s jižního Slezska, ze znalosti geologie, geomorfologie a hydrologie této oblasti. Tento projekt byl podpořen 6. Tým rámcovým programem EU, Marie Curie projektem a výzkumným záměrem Geologického ústavu AV ČR, v. v. i., č. RVO67985831. 8

Životní prostředí paleolitických lovců v Želči (střední Morava) a metodologické problémy studia vývoje klimatu a životního prostředí v paleolitu Ondřej Mlejnek Autor příspěvku čerpá zejména z paleoenviromentálních pramenů získaných v průběhu výzkumu paleolitické stanice v Želci (okr. Prostějov), datované na počátek mladého paleolitu. Tato lokalita se nachází na okraji známého povrchového naleziště Ondratice I a byla zkoumána v letech 2009-2012. V rámci tohoto výzkumu byla v sondě 4a odkryta 3 ohniště, kolem kterých se nacházelo několik balvanů kulmské břidlice a stovky převážně drobných úštěpů odbitých převážně ze spongolitu a radiolaritu. Hlavní nálezový horizont se nacházel na rozhraní podložního miocenního písku (vrstva E) a oranžového půdního sedimentu (vrstva D). Ojedinělé artefakty se ale nacházely také v nadložních půdních sedimentech (oranžový sediment vrstva D a hnědý sediment vrstva C), které byly překryty mladowürmskou spraší (vrstva B) a ornicí (vrstva A). V nedaleké sondě 12 byly prozkoumány dva další objekty, z nichž první (12a) je zahloubená jamka o průměru asi 50 cm a hloubce asi 15 cm vyplněná tmavším sedimentem, která stále čeká na přesnější interpretaci. V případě druhého objektu (12b) se zřejmě jedná o soliflukcí rozvlečené ohniště. Na základě AMS datování, které provedla laboratoř v Poznani, byly rozlišeny dva časově odlišné sídelní horizonty. Se starším horizontem, který můžeme zařadit do období před asi 44 000 lety (BP cal), můžeme spojit všechna ohniště a většinu nálezů ze sondy 4a, zatímco nadložní oranžový sediment v sondě 4a (vrstva D), stejně jako oba objekty v sondě 12 byly datovány do období asi před 36 000 lety (cal BP). Z pramenů dokumentujících podnebí a životní prostředí můžeme využít zejména mikromorfologii a uhlíkovou analýzu. Na základě mikromorfologie se zdá, že lovci žili v Želči spíše v teplejším období poslední doby ledové a výrazněji se začalo ochlazovat teprve později. Analýza uhlíků svědčí o tom, že se zde v této době nacházela studená suchá step až lesostep s ostrůvky modřínových a borovicových lesů v chráněných polohách. Křovinné patro zde mohl tvořit jalovec, ojedinělé jalovcové keře se mohly nacházet také přímo v tundře. Mezi zastoupením druhů dřevin podle uhlíků ze sondy 4a a ze sondy 12 není větších rozdílů, pouze v sondě 12, odkud pocházejí mladší data (kolem 36 000 cal BP) byly objeveny také nečetné uhlíky vrby, jejíž přítomnost svědčí o blízkosti vody. Odebrány byly také vzorky na analýzu fytolitů, výsledky ale ještě nejsou známy. Na základě srovnání radiokarbonových dat z Želče s teplotní křivkou sestavenou na základě změn poměrů izotopu kyslíku v grónských ledovcích je možné starší horizont zařadit do GI 11, mladší horizont snad do GI 7, nebo GI 8, který následoval po chladném období Heinrich event 4. Na závěr příspěvku se autor zaměří na několik problémů metodologického charakteru, které souvisejí s určováním druhů stromů podle uhlíků (rozlišení modřínu a smrku), používáním radiokarbonové metody (odebírání vzorků, rozdílné výsledky z různých laboratoří, které používají různé metody čištění vzorků) a synchronizací radiokarbonových dat ze středoevropských paleolitických lokalit s teplotní křivkou sestavenou na základě změn poměru izotopů kyslíku v grónských ledovcích. 9

Fosílne spoločenstvo stavovcov z neandertálskej lokality Prepoštská jaskyňa - priebežné výsledky výskumu Tomáš Čeklovský Martin Sabol Radoslav Beňuš Revízny výskum Prepoštskej jaskyne, stredopaleolitickej lokality v oblasti Hornej Nitry, priniesol nové predbežné údaje o fosílnom spoločenstve stavovcov. Lokalita reprezentuje abri s 8 m dlhým jaskynným priestorom v rámci travertínovej kopy. Nálezisko je známe od roku 1926 (Medvecký 1927). Vykopávky Prošeka (1952) a Bártu (1966) tu preukázali jedno z najvýznamnejších neandertálskych osídlení s mousteriénskou kultúrou na území Slovenska. Predbežná analýza dokumentuje lovnú zver neandertálcov počas mousteriénu a rieši otázku stratigrafickej pozície zisteného fosílneho spoločenstva. Analýza fauny je zameraná na nálezy z moustérienskej vrstvy z Bártovej sondy III, zozbieraných v roku 1967. Posledné datovanie pomocou metódy 14 C umiestnilo osídlenie Prepoštskej jaskyne do obdobia pred 40 000 BP, odpovedajúc tak moravským lokalitám Kůlna (vrstva 7a) a Šípka z micoquienu (Kaminská & Neruda 2010). K aprílu 2013 bolo preštudovaných 642 fosílnych zvyškov z Bártovej sondy III. a 525 fosílnych zvyškov zo starších Báborových výkopov z 20. rokov minulého storočia. Analýza preukázala pomerne veľkú diverzitu zisteného faunistického spoločenstva, pozostávajúceho zo žiab (Anura indet.), vtákov (Anas platyrhynchos, Bucephala clangula, Lagopus lagopus, Lyrurus tetrix, Asio flammeus, Asio cf. otus, Falconiformes indet., Aves indet.), dvojitozubcov (Lepus sp., cf. Ochotona sp.), hlodavcov (Arvicola terrestris, Microtus cf. agrestis-arvalis, Rodentia indet.), psovitých (Canis lupus, C. cf. lupus-latrans, Vulpes sp., V. cf. lagopus), medveďovitých (Ursus sp., U. ex gr. spelaeus) a lasicovitých mäsožravcov (cf. Gulo gulo, Martes sp., Mustelidae indet.), hyeny jaskynnej (Crocuta crocuta spelaea), leva jaskynného (Panthera spelaea), nosorožca srstnatého (Coelodonta antiquitatis), koňa (Equus sp. ferus cf. germanicus), jeleňovitých (Rangifer tarandus, cf. Megaceros giganteus, Cervidae indet.) a turovitých (Bos primigenius Bison priscus, Bovidae indet.) párnokopytníkov, ako aj mamuta srstnatého (Mammuthus primigenius). Zloženie faunistického spoločenstva sa predbežne v stredoeurópskom priestore najviac blíži tomu, ktoré bolo zistené na maďarskej lokalite Tata (Vértes, 1964). Z tafonomického hľadiska boli na kostiach zistené ako perimortálne, tak aj postmortálne zásahy. Ľudská aktivita je dokumentovaná stopami po nástrojoch (stopy po úderoch nástrojmi (pozdĺžne lomy, štiepenie, lámanie, tlčenie) a zárezy) ako aj spálenými polámanými kosťami, ktoré boli spaľované pri teplote 300 až 400 o C. Stopy po predátoroch (resp. zdochlinožravcoch) sú dokumentované v podobe stôp po zuboch, ohryzoch a drvení. Hlavným pôvodcom týchto stôp sú pravdepodobne hyeny, hoci nie je vylúčená ani aktivita iných mäsožravcov (napr. vlkov). Na základe taxonomickej determinácie nálezov a sedimentárneho záznamu reprezentujú zistené taxóny spoločenstvo interštadiálneho charakteru z obdobia mladého pleistocénu (posledný glaciál), ktoré žilo pravdepodobne v otvorenom až lesostepnom prostredí s prítomnosťou vodného zdroja (travertínové jazierko, resp. travertínový prameň, napájadlo) v blízkom okolí. Osídlenia neandertálcami boli krátkodobé a v období neprítomnosti človeka jaskyňa slúžila ako hyení brloh. Literatúra: Bárta, J., 1966: Mittelpaläolithische Besiedlung des Burgberges und der Höhle Prepoštská jaskynka in Bojnice. Einige beachtenswerte paläolitische Fundstellen in der 10

Westslowakei. VIIe Congrès international des sciences préhistoriques et protohiostoriques Tchécoslovaquie 1966, excursion en Slovaquie, Nitra, 10 22. Kaminská, Ľ. & Neruda, P., 2010: Revízne spracovanie paleolitickej industrie z výskumov Prepoštskej jaskynky v Bojniciach I. 16. Kvartér 2010 Sborník abstraktů, Brno, s. 13. Medvecký, K. A., 1927: Paleolitická jaskyňa v Bojniciach. Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti, XXI., Martin, 109 111. Prošek, F., 1952: Výskum Prepoštské jeskyně v Bojnicích r. 1950. Archeologické rozhledy, IV, SAÚ Praha, 3 9. Vértes, L., 1964: Tata. Eine mittelpälolithische Travertin-Siedlung in Ungarn. Archaeologia Hungarica, XIII, Budapest. Bešeňová-Báňa nádejná nová lokalita s paleolitickým osídlením? Martin Sabol Bibiána Hromadová Ťažená travertínova kopa pri Bešeňovej v polohe Báňa (49 o 06 S 19 o 26 V) patrí k nádejným archeologickým lokalitám, kde dosiaľ nebol uskutočnený systematický výskum, hoci v neďalekej polohe Skalie bol v roku 1960 J. Kovandom nájdený artefakt z kremeňa. Z lokality pochádzajú popri už vyhodnotených nálezov malakofauny a malých cicavcov (Vaškovský & Ložek, 1972) aj dosiaľ nespracované fosílne zvyšky makrofauny (okrem levích fosílií; Sabol, 2011). Fosílne nálezy boli objavené najmä počas ťažby v 20. až 30. rokoch minulého storočia. Najväčšia časť nálezov pochádza z nosorožcov (Rhinocerotidae indet., pravdepodobne Coelodonta antiquitatis; 34%), ktoré vykazujú v niektorých prípadoch stopy po hryzení od väčších predátorov. Pôvodcami týchto stôp boli pravdepodobne buď hyeny (chýbajú vo fosílnom zázname) alebo veľké mačkovité mäsožravce (Panthera sp. Panthera aff. leo), hoci zo sedimentárnej výplne puklín sú známe aj fosílie medveďov (Ursus sp.). Zvyšok nájdeného fosílneho spoločenstva pozostáva z kabaloidných koní (Equus sp.), jeleňovitých (Cervus elaphus, Megaceros giganteus, Cervidae indet.) a turovitých (Bos primigenius Bison priscus, Bovidae indet.) kopytníkov. Presný vek bešeňovských nálezov nie je dosiaľ známy. Pre travertíny v lome je predpokladaný strednopleistocénny vek (holstein?; Gradziński et al., 2008), avšak fosílie pochádzajúce z výplní travertínových puklín (hrdzavé hlíny, sprašový sediment, detrit a sinter) sú určite mladšie. Predbežná analýza poukazuje na možnú prítomnosť minimálne dvoch časovo odlišných faunistických spoločenstiev staršie pravdepodobne z obdobia posledného interglaciálu a neskoršie z obdobia posledného zaľadnenia (možno z niektorej jeho interštadiálnych fáz). Tafocenóza ulitníkov zo spodnej časti červenej hlinitej výplne odpovedá teplej humídnej klíme, ktorá bola mierne chladnejšia oproti dnešnej. Fosílie rodov Clethrionomys a Apodemus (Fejfar in Vaškovský & Ložek, 1972) poukazujú na rozvoj zmiešaného lesa. Na základe predbežne zistených údajov, ako aj informácie o náleze artefaktu z kremeňa (Kovanda, 1960), je okolie Bešeňovej považované za územie s potenciálnym výskytom paleolitického osídlenia. Potvrdiť by to mohol aj nález fragmentu výsady cervidného parožia, pochádzajúci pravdepodobne z polohy nad hrdzavými hlinami. Na distálnom konci predmetu bola lokalizovaná séria hlbších zárezov, koncentrujúca sa okolo staršieho zlomu konca výsady. Zárezy s typickým hlbokým profilom boli spôsobené 11

kamenným nástrojom a sú výsledkom bližšie nešpecifikovanej činnosti, avšak predstavujú dôležitý prejav antropogénnej činnosti na lokalite. Poďakovanie: Autori touto cestou ďakujú Ministerstvu školstva SR (Vega 1/0396/12) a grantovej agentúre APVV (APVV-0625-11) za finančnú podporu výskumu. Literatúra: Gradziński, M., Duliński, M., Hercman, H., Stworzewicz, E., Holúbek, P., Rajnoga, P., Wróblewski, W. & Kováčová, M., 2008: Facies and age of travertines from Spiš and Liptov regions (Slovakia) preliminary results. Slovenský kras, 46(1), 31-40. Kovanda, J., 1960: Kvartérní vápence Československa. Anthropozoikum, 7, Praha, 238. Sabol, M., 2011: A record of Pleistocene lion-like felids in the territory of Slovakia. Quaternaire, 4, 215-228. Vaškovský, I. & Ložek, V., 1972: To the Quaternary stratigraphy in the western part of the basin Liptovská kotlina. Geologické práce, Správy, 59, 101-140. Chronologie počátku mladého paleolitu na Moravě Petr Škrdla Pro období počátku mladého paleolitu máme k dispozici data získaná pomocí tří hlavních datovacích metod radiokarbonové (14C), termoluminiscence (TL) a opticky stimulované luminiscence (OSL). Problém radiokarbonové metody je, že slovy O. Jörise jsme At the end of the 14C time scale a výsledky nemusí být úplně věrohodné. Navíc se ukazuje, že při použití vylepšených protokolů (ultrafiltrace, ABOX) získáme vyšší data. Data získaná pomocí OSL a TL jsou vždy o něco vyšší. V období mladého paleolitu jsou na Moravě doloženy tři technokomplexy: bohunicien, szeletien a vyvinutý aurignacien. Bohunicien je na základě radiometrických dat doložen v období GIS 12 9. Data získaná pomocí metod TL a OSL ale naznačují možnost, že by mohl spadat až do GIS 13. Szeletien je na základě radiometrických dat doložen v období GIS 12 11, ale výsledky OSL naznačují také jeho možné vyšší stáří. Naproti tomu aurignacien je na Moravě zastoupen až svou vyvinutou fází a je doložen až po erupci na Flegrejských polích v období GIS 8 7. To je zajímavé s ohledem na vysoké stáří aurignacienu ve Willendorfu (AH 3), Keilberg-Kirche a jeskynních Švábské Alby, které spadají až ke GIS 11 a byly by tudíž současné s bohunicienem a szeletienem na Moravě. Je ale možno takto starým radiokarbonovým datům věřit? Úvaha o kamenných štiepaných industriách Gravettienu Strednej Európy (30.000 25.000 BP): Príklad moravských lokalít Michaela Polanská Gravettienske zbierky Stredného Podunajska a Moravskej brány datované od 30.000 do 25.000 BP sú známe svojim umeleckým aspektom, bohatou kostenou industriou či takými 12

výnimočnými objavmi, ako sú kostrové nálezy. Väčšina týchto zbierok je priraďovaná k pavlovienu, ktorý bol až doposiaľ považovaný za staršiu fázu gravettienu Stredného Podunajska (napr. Svoboda, 1996). Avšak, recentné štúdie a analýzy kamennej industrie jednak poukazujú na existenciu starého gravettienu vo Švábskej Jure a v 5 vrstve Willendorfu II (Moreau 2012), ako aj na rôznorodý charakter moravských zbierok (Polanská, doktorát v priebehu). Cieľom tohto príspevku je hlavne otvoriť diskusiu o moravských súboroch spadajúcich do tohto obdobia, ktoré dnes môžeme rozdeliť na tri zložky: zložka s mikropílkami, zložka s geometrickými mikrolitmi a zložka s milovickými hrotmi (Polanská, doktorát v priebehu). Základom tohto delenia je štúdia materiálu z recentných výskumov v Pavlove VI (Polanská 2011), Předmostí Ib (Polanská 2013) a Miloviciach I (Oliva 2009). Vďaka technologickému prístupu sa podarilo poukázať na technické systémy produkcií ako aj na typologické aspekty charakteristické pre každú túto zložku v danom regióne. Otázka, ktorá sa v dnešnom stave bádania tlačí čoraz viac do popredia je, aké industrie môžeme zaradiť do pavlovienu a de facto aká je definícia, náplň a chronologické rozpätie tohto termínu. Literatúra: Moreau, L., 2012. Le Gravettien ancien d Europe centrale revisité: mise au point et perspectives. In L Anthropologie 116, Paris, 609-638. Oliva, M., 2009. Sídliště mamutího lidu u Milovic pod Pálavou: otázka struktur s mamutími kostmi. Brno, Moravské zemské museum. Polanská, M., 2011. L industrie lithique. L apport du regard technologique au sein des industries pavloviennes. In J. Svoboda, (Ed.), Pavlov excavation 2007-2011, DVS 18, Brno, 131-154. Polanská, M., 2013. L industrie lithique: Collection d une importance significative pour la compréhension de la «composante lithique à microlithes géométriques» du Pavlovien morave. In Svoboda, (Ed.), Předmostí: Building an authentic museum, DVS 19, Brno, 44-63. Polanská, M., (doktorát v priebehu). Technologie de la pierre taillée des Gravettiens de la moyenne vallée du Danube de 30000 à 20000 BP (Étude de 6 gisements de références de Slovaquie, Moravie, Autriche et Pologne: Moravany nad Váhom-Lopata II, Milovice I, Pavlov I, Pavlov VI, Grub-Kranawetberg, Krakow-Spadzista,). Svoboda J., 1996. The Pavlovian: Typologie and behavior.in Svoboda (Ed.), Paleolithic in the middle Danube region, Brno, AU AV ČR, p. 283-301. Nové údaje o pavlovienskych industriách z Předmostí III (výskum B. Klímu z rokov 1982-83) Michaela Polanská, Bibiána Hromadová, Jiří Svoboda, Sandra Sázelová Komplex nálezísk v okolí Předmostí pri Přerove je jednou z najznámejších koncentrácií paleolitického osídlenia v Strednej Európe. Poloha III je situovaná 300 m od známej lokality Ia, skúmanej už od konca 19. storočia. Táto časť komplexu však bola preskúmaná až počas 13

záchranných výskumov, a to v 3 časových obdobiach: v rokoch 1982-83 B. Klímom, v 2005 Z. Schenkom a v 2006 J. Svobodom. Cieľom prednášky je jednak pripomenúť už známe informácie o stratigrafických podmienkach a faune (Klíma 1983, 1984, 1985), ale hlavne poukázať na nové údaje o kamennej a kostenej industrii, nadobudnutých počas výskumu B. Klímy v rokoch 1982 a 1983 (Polanská a kol., odovzdané do tlače). Súbor málopočetnej kamennej industrie poukazuje na débitage in situ na malých riečnych okruhliakoch z rádiolaritu. Základným typologickým rysom kamennej industrie je asociácia kostenkovského noža a geometrického mikrolitu, ktorá priraďuje zbierku ku fácii zložka s geometrickými mikrolitami pavlovienu Strednej Európy. Použitie mäkkého organického otĺkača je rozpoznané vo všetkých fázach čepeľovo-čepieľkovej produkcie. Jeho používanie by mohol potvrdzovať aj nález fragmentu mamutieho kla s negatívami úderov v distálnom konci, poukazujúcimi na možné využitie predmetu v procese štiepania. Napriek chudobnejšiemu charakteru zbierky, revízna analýza materiálov z tejto málo známej lokality prispieva k problematike pavlovienskych industrií. Literatúra: Klíma, B., 1983. Zachraňovací akce v Přerove-Předmostí (okr. Přerov). Výzkumná správa n 343/83, 1-19 Klíma, B. 1984. Zachraňovací výzkum v Přerově-Předmostí. Přehled výzkumů 1982, Brno, Archeologický ústav AVČR v Brně, 9 Klíma, B. 1985. Zachraňovací výzkum v Přerově-Předmostí. Přehled výzkumů 1983, Brno, Archeologický ústav AVČR v Brně, 8 Polanská, M., Svoboda, J., Hromadová, B., Sázelová S., (odovzdané do tlače). Předmostí III: un site pavlovien de la Porte de Moravie (Europe centrale) Výsledky archeozoologickej analýzy faunistických pozostatkov z paleolitických sídlisk Trenčianske Bohuslavice Pod Tureckom a Moravany nad Váhom Lopata II Martin Vlačiky Cieľom tejto práce bola detailná archeozoologická analýza pozostatkov lovnej zveri z lokalít Trenčianske Bohuslavice Pod Tureckom a Moravany nad Váhom Lopata II, ktoré patria k najvýznamnejším a najmodernejšími metódami preskúmaným gravettienskym sídliskám na území Slovenska. Najčastejšie loveným zvieraťom bol na oboch sídliskách sob, ktorý mal aj najširšie praktické využitie. Na sídliská boli telá sobov transportované v celku, z ostatných ulovených zvierat boli prinášané iba niektoré ich časti, využiteľné ako zdroj potravy, alebo ako surovina. V Moravanoch nad Váhom Lopate II sob absolútne dominuje, zatiaľ čo v Trenčianskych Bohuslaviciach Pod Tureckom hrali dôležitú úlohu pri obžive gravettienskych lovcov aj mamut a kôň. V Trenčianskych Bohuslaviciach je veľmi pravdepodobný aktívny lov mamutov. Dravce boli lovené hlavne kvôli kožušinám a v prípade lokality Moravany Lopata II pravdepodobne aj kvôli trofejam. 14

Na študovanom materiáli sa našlo široké spektrum ľudských zásahov, pochádzajúce zo všetkých stupňov spracovania tiel ulovených zvierat od samotných stôp po dopade projektilu na kosť pri love, cez zárezy rôznych druhov, intencionálnu fragmentarizáciu kostí za účelom získania špiku, dokladov po pôsobení ohňa až po výrobu kostených, parohových a ozdobných predmetov. Drvivá väčšina ľudských zásahov sa našla na sobích kostiach, významné však boli aj ľudské zásahy na pozostatkoch mamutov. Lokalita Moravany Lopata II je výnimočná spomedzi európskych lokalít s dominantne zastúpeným sobom svojim sústredením na lov mladších jedincov. Podrobné štúdium sobích pozostatkov na obidvoch študovaných lokalitách vylúčilo možnosť, že by soby na nich nájdené boli zabité počas jednorazových masových lovov. Ulovené boli počas viacerých samostatných poľovačiek v malom merítku. Výsledky analýzy intencionálnej fragmentarizácie dlhých kostí sobov zo skúmaných lokalít sa pri porovnaní s lokalitou Pavlov juhovýchod od nej v zásade nelíšia, čo svedčí o veľmi podobnom spôsobe využívania a spracovávania tiel sobov v klasickom moravskom pavloviene, ako i následnej willendorf-kostenkienskej kultúre na strednom Považí. Výskyty silicitov v priestore neogénnych vulkanitov stredného Slovenska a ich význam v rámci pravekej štiepanej industrie Miloš Gregor Antonín Přichystal Oblasť stredoslovenských neovulkanitov je bohatá na rôzne typy kremitých hmôt, ktoré patrili v rôznych historických epochách k významným surovinám. Okrem lokalít s výskytom opálu, ktorý je z hľadiska výroby štiepanej industrie veľmi nekvalitným materiálom, prichádzajú do úvahy rôzny typy kryštalického SiO 2. Unikátnym typom horniny viazanej na ryolitové vulkanity, ktoré boli nielen v praveku ale aj počas celého stredoveku intenzívne vyhľadávané, patria silicity viazané na limnické panvičky. V staršej literatúre (napríklad Bárta a Špičák, 1955; Hruškovič, 1971) sú tieto horniny opisované ako limnokvarcity so špecifickým minerálnym zložením, ktoré zahŕňa kremeň, chalcedón a opál. Textúra horniny ja masívna a v niektorých prípadoch sa tieto horniny môžu vyznačovať brekciovitou alebo pórovitou textúrou. V petrografických výbrusoch vyznačujú extrémne jemnozrnnou až afanitickou štruktúrou, ktorá je charakteristická hlavne pre kremité sedimentárne horniny silicity. Ak by horniny zodpovedali kvarcitom (metamorfované horniny), prípadne kremitým arenitom tzv. ortokvarcitom (sedimentárne horniny), ich štruktúra by bola značne odlišná. V prípade kvarcitov by zodpovedala granoblastickej alebo v prípade kremitých arenitov by zodpovedala psamitickej, prípadne psamitickoaleuritickej štruktúre. Názov horniny často zohľadňuje aj jej genézu, napríklad kremité arenity zodpovedajú úlomkovým sedimentárnym horninám, z ktorých metamorfózou vznikajú kvarcity. Preto by bolo vhodné označovať pôvodné limnokvarcity pojmom limnosilicity, keďže ich štruktúrne ako aj genetické znaky sú diametrálne odlišné od kvarcitov alebo kremitých arenitov. Pre limnosilicity je typická prítomnosť zvyškov sladkovodnej makroflóry (Typha, Phragmites) a fauny vrátane sladkovodných mäkkýšov a ostrakódov (Ciesarik a Planderová, 1965). Samotná genéza týchto hornín je viazaná na precipitáciu SiO 2 za asistencie rias a baktérií v limnických panvičkách z fluíd bohatých na SiO 2. Zdrojom týchto fluíd je samotný kremnický epitermálny systém (Koděra et al., 2007), preto sú takmer všetky 15

výskyty limnosilicitov viazané na Žiarsku kotlinu a Kremnické vrchy. Do istej miery vystupujú limnosilicity v Žiarskej kotline na severnej strane Štiavnických vrchov. Stredoslovenské limnosilicity zohrali rozhodujúcu úlohu v rámci mladého paleolitu na Slovensku (Mišík, 1975), kedy boli ojedinele transportované až na JV Moravu. Avšak používané boli už od stredného paleolitu (Bojnice-Prepoštské jaskyňa). Významným zdrojom kremitých hmôt v rámci stredoslovenských neovulkanitov sú silicity (chemosilicity; Přichystal, 2010) z lokality Horné Pršany-Kremenia, alebo Malachov, kde sú viazané na styk vulkanických hornín so sedimentárnymi. Okrem silicitov v starších prácach boli popisované aj opály (Losert a Náprstek, 1957; Mišík a Reháková, 2007), ktoré počas ďalšieho štúdia neboli identifikované. Silicity zo spomínaných lokalít sa vyznačujú veľkou variabilitou farieb, masívnou textúrou a typickou veľmi jemnozrnnou až afanitickou štruktúrou. Zložené sú hlavne z kremeňa a na rozdiel od limnosilicitov neobsahujú žiadne fosílie. Vznik silicitov je viazaný na andezitový vulkanizmus, kedy boli triasové karbonáty silicifikované hydrotermálnymi roztokmi. Význam výskytov silicitov v oblasti Malachov, Horné Pršany ako kvalitnej suroviny využívanej na výrobu štiepanej industrie potvrdil súbor artefaktov zo Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici (Kvietok a Ferenc, 2012). Taktiež v Prepoštskej jaskyni boli identifikované dva kusy čiernobielej silicitovej brekcie zrovnateľnej s výskytmi suroviny z Horných Pršian Kremenia. Tento zdroj surovín bol už v praveku centrom ťažby, čoho dôkazom je prítomnosť štiepaných artefaktov priamo na lokalite. Ťažba tejto suroviny je doložená aj na základe archeologického výskumu (Ušiak a Hrončiak, 2000), kedy bola ťažená v neskoršej dobre bronzovej ľuďmi lužickej kultúry. Sídelná stratégia Považia a Ponitria v staršej dobe kamennej Adrián Nemergut Príspevok sa zaoberá analýzou rozmiestnenia paleolitických staníc na Považí a Ponitrí, za účelom zistenia vzťahov, ktoré ovplyvňovali ich situovanie v krajine. Výstupom sú predikčné modely, na základe ktorých je možné identifikovať v krajine oblasti, kde by sa mohli nachádzať nové archeologické lokality, ako aj lokality známe zo starších výskumov, u ktorých absentujú informácie o geografickej polohe (napr. niektoré lokality z povrchových zberov J. Bártu). Podkladom pre analýzu bola databáza 130 lokalít. Pri tvorbe predikčných modelov boli použité výlučne lokality s vyššou vypovedacou hodnotou. Ich umiestnenie v krajine bolo sledované vo vzťahu k reliéfu krajiny, vodným tokom, vo vzťahu ku geologickému podložiu a primárnym zdrojom surovín použitých na výrobu štiepanej kamennej industrie. Celkovo bolo v rámci troch samostatných časových úsekoch (stredného paleolitu, szeletienu a gravettienu) vytvorených 6 modelov. Stredopaleolitické osídlenie je sčasti viazané na jaskyne a travertíny. Väčšina lokalít je situovaná v blízkosti väčších tokov, často však s obmedzenou viditeľnosťou do ich údolia. Využívanie zdrojov sa obmedzuje iba na užšiu oblasť, čo je dobre podchytené v surovinovej skladbe kamennej industrie. Niektoré szeletienske stanice poukazujú na minimálne väzby voči hlavnej rieke, jednak na základe väčšej vzdialenosti, ako aj obmedzenej viditeľnosti údolia. Časť lokalít naopak potvrdzuje silné väzby k hlavnému toku, či už kvôli ich blízkosti, alebo dobrej viditeľnosti z lokalít do údolia jednotlivých riek. Surovinová skladba kamennej 16

industrie na lokalitách szeletienu pozostáva z veľkej časti z lokálnych surovín. Prítomnosť riečnych okruhliakov v kolekciách dokladá ich získavanie zo štrkov Váhu. Veľmi ojedinele sa v súboroch vyskytujú suroviny, ktoré potvrdzujú kontakty so vzdialenejšími oblasťami. Osídlenie gravettienu sa koncentruje v okolí Trenčína, Nitry, no najznámejšie je z okolia Piešťan. Husté osídlenie v tejto oblasti nepochybne súvisí s početným výskytom prameňov horúcich minerálnych vôd. Typickým pre gravettien je väzba lokalít na údolia väčších riek, vyplývajúc zo samotných vzdialeností od údolia, ako aj dobrej viditeľnosti do ich širších oblastí. V súvislosti so surovinovým spektrom kamennej industrie sa v porovnaní s predchádzajúcim vývojom objavujú častejšie suroviny, ktoré sú importované z väčších vzdialeností. Doklady osídlenia z neskorého paleolitu sú v záujmovej oblasti len sporadické a preto nebolo možné vytvoriť pre toto obdobie predikčný model. V kolekciách kamennej industrie sú najčastejšie zastúpené lokálnej suroviny. Osídlenie sa na rozdiel od predošlého vývoja, sústreďuje najmä v inundačnom území väčších riek. Aktualizovaná topografia paleolitických a mezolitických lokalít na Slovensku Ondrej Žaár V posledných rokoch sa stále častejšie objavujú práce zamerané na spracovanie väčších či menších území, v ktorých sa autori pokúšajú postrehnúť topografiu archeologických lokalít a na základe pozorovaní ich vlastností (geomorfologických, hydrologických a pod.) a okolia vytvoriť predikčné modely pre osídlenie danou kultúrou či kultúrami. Tento trend je výrazný aj v prípade bádateľov zaoberajúcich sa obdobím paleolitu. Veľká časť autorov využíva na spracovanie rôzne počítačové programy, z nich pravdepodobne najčastejším je prostredie ArcGIS. Kvalita presnosti dostupných údajov a z nich vyvodených faktorov je pre každú prácu rôzna podľa dostupných informácií. Táto skutočnosť nás priviedla na myšlienku zozbierať všetky dostupné dáta pre celé územie Slovenska a vytvoriť tak určitú mapu a zároveň databázu informácií so stavom k súčasnosti. K tomuto účelu sme naplánovali projekt, ktorý bude postupne zbierať a spresňovať informácie o polohách paleolitických a mezolitických lokalít. V prvej, už prebiehajúcej, fáze pracujeme s literatúrou a zbierame údaje o polohách lokalít s akoukoľvek presnosťou pre vytvorenie základnej databázy či súpisu lokalít, ktorých je k dnešnému dňu celkovo 931. Základ projektu vychádza z nedávno dokončených ako aj práve realizovaných dizertačných prác zaoberajúcich sa danou tematikou. Druhá fáza projektu prebieha súbežne s prvou a tvorí ju spresňovanie topografických údajov v rámci katastrov obcí a miestnych polôh. Spresnenie topografických pozícií realizujeme predbežne v programoch Garmin MapSource a BaseCamp. Tie sme zvolili vzhľadom na ich dostupnosť a využitie s používanými GPS prístrojmi ako aj prepojenie s programom Google Earth. Výhodou je aj jednoduchšia výmena údajov medzi bádateľmi a možná konverzia do programu ArcGIS. Overovanie polôh lokalít má viac stupňov presnosti, najpresnejším je zameranie lokality či nálezov priamo v teréne pomocou GPS (približne 150 lokalít). Pre ťažko identifikovateľné lokality sme zvolili kontrolu overenie na mapách 1:25 000 v dokumentácii AÚSAV so značkami, ktoré tu robil v minulosti J. Bárta a pravdepodobne aj ďalší bádatelia. Rovnako používame metódu prekrývania obrázkov a rôznych druhov máp v grafických programoch, ktoré nám môžu lokalizovať nálezisko s presnosťou od 0 do cca. 17

200 m. Tretím stupňom presnosti je známy názov polohy avšak bez presnejšej pozície, čo dáva odchýlku až do 1000-1500 m. Posledný štvrtý stupeň lokalizácie tvoria lokality so známym katastrom obce bez bližších údajov. V ďalšej fáze budú upresňované informácie o datovaní lokality a nálezoch a ich postupná čiastková publikácia formou katalógov, predbežne plánovaná podľa jednotlivých povodí riek. Zároveň bude databáza exportovaná aj do prostredia ArcGIS. Cieľom projektu je v prvom rade zozbieranie údajov o celkovom počte a stave paleolitických a mezolitických nálezísk na Slovensku. Výsledný súbor nám umožní rýchlejšiu a presnejšiu orientáciu pri porovnávaní širších území a rýchlejšiu tvorbu presných mapových podkladov s vybranými vstupnými podmienkami. Zároveň nám poskytne prehľad o potenciálnych a perspektívnych oblastiach a témach pre ďalšie výskumy a analýzy. POSTERY Budmerice - systematický výskum opevnenej osady maďarovskej kultúry. Archeobotanika. Jana Hlavatá V roku 2012 prebehla tretia sezóna systematického archeologického výskumu v Budmericiach (okres Pezinok, SK), pod vedením J. Vaváka (Malokarpatské múzeum v Pezinku) a Pavla Jelínka (SAHI, o.z.). Archeologická lokalita je datovaná do doby bronzovej, konkrétne do obdobia maďarovskej kultúry. Počas všetkých doterajších sezón boli na lokalite systematicky odoberané archeobotanické vzorky a vzorky na ďalšie analýzy. Archeobotanické vzorky sú spracovávané priamo na lokalite počas výskumu, prostredníctvom preplavovania v preplavovacom tanku. Okrem archeobotaniky, systematický výskum sa sústreďuje aj na ďalšie analýzy akými sú palynológia, antropológia, archeozoológia, archeometalurgia a dendrochronológia. Osobitné zastúpenie majú tiež metódy absolútneho datovania (rádiokarbónová metóda). Už počas prvej výskumnej sezóny sme získali zaujímavé nálezy a výsledky. Poster stručne predstavuje archeologickú lokalitu Budmerice, sumarizuje použité metódy a prezentuje predbežné výsledky pochádzajúce predovšetkým z archeobotanického výskumu. Využití geochemických metod a analýz zubního cementu pro studium životního prostředí a chování lidských i zvířecích populací v minulosti Miriam Nývltová Fišáková Pro studium životního prostředí a chování pravěkých populací v minulosti se vedle tradičních metod (archeologie, zooarcheologie, palynologie, geologie atd.) stále častěji využívá geochemických metod a to především analýz poměrů izotopů uhlíku, dusíku a stroncia a analýz zubního cementu. Poměry izotopů uhlíku a dusíku nám řeknou v jakém 18

přírodním prostředí tedy daný živočich či člověk žil. Poměry stronciových izotopů se využívají ke zjištění původu daného individua a zda-li migroval během života či ne. Analýzy zubního cementu se využívají pro zjištění sezóny úmrtí daného jedince (zvířete a člověka) s přesností na 3 měsíce. Tyto analýzy se dají využít pro zjištění sezonality lovecko-sběračských sídlišť či zpřesnění doby zániku sídlišť. Výše uvedené metody jsou velice citlivé a přesné a rozšiřují naše znalosti o minulosti. Predbežné výsledky prieskumu paleolitických lokalít Hrušovany Caryny a Výčapy Opatovce Staré Vinohrady Ondrej Mikláš Výčapy - Opatovce - Staré Vinohrady a Hrušovany - Caryny sú lokality ležiace na dolnom toku rieky Nitry, vzdialené navzájom necelý kilometer. Od roku 2010 je na lokalitách vykonávaný systematický povrchový prieskum. Počas tohto obdobia bol získaný zo spomínaných lokalít súbor štiepanej industrie o počte vyše 800 kusov. Príspevok podáva predbežnú správu so zhodnotením kolekcií štiepanej industrie po surovinovej, technologickej a typologickej stránke a ich umiestnenia v súvislosti s paleolitickým osídlením na Nitrianskej pahorkatine. Prevládajúcimi surovinami sú treťohorné limnosilicity, silicity glacigénnych sedimentov a rádiolarity. Vzácne sa vyskytli aj numulitové silicity. Percentuálne je zastúpenie vyššie spomenutých surovín na oboch lokalitách podobné. Prevažujú limnosilicity s predpokladanými pomerne blízkymi zdrojmi a importované silicity glacigénnych sedimentov nad rádiolaritmi, ktoré majú pôvod v bradlovom pásme, alebo v štrkoch Váhu. Avšak na severnom okraji lokality Výčapy - Opatovce - Staré Vinohrady sa nachádzala mierne vzdialená koncentrácia rádiolaritových artefaktov, takže je otázne, či sa nejedná o ďalšiu lokalitu. Z typologického hľadiska sú prevládajúcimi nástrojmi rydlá, menším počtom sú zastúpené škrabadlá, čepele a čepieľky s otupeným bokom a ojedinelejšie ďalšie mladopaleolitické nástroje. Na základe predbežných výsledkov technologických a typologických analýz artefaktov, ale aj ich surovinového zloženia a geografie lokalít sa zdá, že je možné tieto lokality zaradiť do kontextu mladogravettienskeho osídlenia na dolnom Ponitrí. 19