Language and The Environment TOM I

Transcription

1 GLIWICKA WYŻSZA SZKOŁA PRZEDSIĘBIORCZOŚCI Language and The Environment TOM I

2 Language and The Environment 1

3 2

4 3 Language and The Environment TOM I pod redakcją Urszuli Michalik i Mirosławy Michalskiej-Suchanek Gliwicka Wyższa Szkoła Przedsiębiorczości GLIWICE 2013

5 4 Language and The Environment. Tom I Redakcja Urszula Michalik, Mirosława Michalska-Suchanek Wszystkie artykuły zostały ocenione przez niezależnych recenzentów. All contributions have been reviewed by independent reviewers. by Gliwicka Wyższa Szkoła Przedsiębiorczości, 2013 Projekt okładki: Jan Kukuła Opracowanie graficzne: WiS Opcjon Komitet Naukowy (Scientific committee): prof. zw. dr hab. Jadwiga Stawnicka, Uniwersytet Śląski dr hab. Robert Bońkowski, Uniwersytet Śląski PaedDr. Eva Čulenová, PhD., University of Matej Bel, Banská Bystrica, Slovakia Mgr. Eva Schwarzová, PhD., University of Matej Bel, Banská Bystrica, Slovakia Dr Urszula Michalik, Gliwicka Wyższa Szkoła Przedsiębiorczości, Uniwersytet Śląski Dr Mirosława Michalska-Suchanek, Gliwicka Wyższa Szkoła Przedsiębiorczości, Uniwersytet Śląski Dr Justyna Tymieniecka-Suchanek, Uniwersytet Śląski Dr Paweł Sarna, Uniwersytet Śląski. Wydanie I, 2013 r. ISBN ISSN Wydawca: Gliwicka Wyższa Szkoła Przedsiębiorczości ul. Bojkowska Gliwice tel ; fax Skład: WiS Opcjon

6 5 Spis treści OD REDAKTORÓW... 9 Eva Čulenová MANIPULAČNÝ JAZYK V SOCIALIZME V DOBE ČESKOSLOVENSKEJ SOCIALISTICKEJ REPUBLIKY Mirosława Michalska-Suchanek ŻYD ORAZ ROTHSCHILD. WOKÓŁ DWÓCH SŁÓW-KLUCZY W TWÓRCZOŚCI FIODORA DOSTOJEWSKIEGO Piotr Mamet ASYSTENCI, KONSULTANCI I SPECJALIŚCI CZYLI JĘZYKOWY OBRAZ RYNKU PRACY W ŚWIETLE NAZW STANOWISK I FUNKCJI Alina Warzecha WIELOZNACZNOŚĆ JĘZYKA NA PRZYKŁADZIE BRANŻY MULTI LEVEL MARKETINGU (MLM) Urszula Michalik LANGUAGE AS A BARRIER TO EFFECTIVE COMMUNICATION - TRANSLATING ADVERTISING MESSAGES AND BRAND NAMES ACROSS CULTURES Andrey Artemov: К ПРОБЛЕМЕ ВКЛЮЧЕНИЯ СЛОВОСОЧЕТАНИЙ В ДВУЯЗЫЧНЫЙ ТЕХНИЧЕСКИЙ СЛОВАРЬ Jana Miškovská DIE KOMPRIMIERUNGSSTRATEGIEN BEI DER UNTERTITELUNG AUF BEISPIEL DER ÜBERSETZUNG DER DIALOGLISTEN VON DOKUMENTARFILMEN AUS DEUTSCHEM INS SLOWAKISCHE... 75

7 6 Spis treści Eva Schwarzová KOGNITIVE STRATEGIEN ALS ENTSCHEIDUNGSPROZESSE BEIM SIMULTANDOLMETSCHEN Jozef Mergeš ZASTÚPENIE A FUNKCIA INFORMATÍVNYCH KONTEXTOVÝCH PARENTÉZ V KONTEXTE LINGVISTICKEJ ŠTRUKTÚRY KOMENTÁTORSKÝCH PREJAVOV TELEVÍZNYCH KOMENTÁTOROV Marianna Kraviarová AKUSTICKÉ PARAMETRE TIMBRU SLOVENSKÝCH ZADNÝCH VOKÁLOV SKÚMANÉ ARTIKULAČNOU SYNTÉZOU Andriej Artemov УНИКАЛЬНЫЙ ОПЫТ ОТРАСЛЕВОГО СЛОВАРЯ: «RUSKO-ČESKÝ A ČESKO-RUSKÝ FILMOVÝ SLOVNÍK» Viera Smoláková INDIVIDUÁLNY ŠTÝL EXPEDIENTA ROZHLASOVÉHO KOMUNIKÁTU Lenka Regrutová SLOVENSKÁ ĽUDOVÁ ROZPRÁVKA A JEJ INTERSEMIOTICKÁ TRANSFORMÁCIA DO TELEVÍZNEHO PROSTREDIA Eva Peknušiaková VIZUALIZÁCIA SÚČASNÝCH REKLAMNÝCH SPOTOV VYSIELANÝCH V SLOVENSKÝCH KOMERČNÝCH TELEVÍZIÁCH Paweł Sarna RHETORIC AND PUBLIC SERVICE ADVERTISING A CASE STUDY ON THE CAMPAIGN AGAINST HOMOPHOBIA Barbara Mochnacka MÉMY V PROSTREDÍ CMCMD (CONVERGENT MEDIA COMPUTER-MEDIATED DISCOURSE Simona Šoltésová INTERNETOVÝ MÉM AKO PRODUKT KOMUNIKÁCIE Ivana Jílková THE FORMATION OF E-LEARNING MATERIALS Kamila Zelinková ERFAHRUNGEN AUS DEM E-LEARNING UNTERRICHT IM TERTIÄREN BILDUNGSBEREICH

8 Spis treści 7 Ivana Jílková THE ANALYSIS OF AN IMPLEMENTATION OF FOREIGN LANGUAGE ELECTRONIC TESTING Wojciech Welskop E-TUTORING AS A WAY TO SUPPORT STUDENTS IN THE EDUCATION PROCESS Karim Sidibe LEARNING STYLES AND ROLE PLAY AND SIMULATION Zdeněk Caha PŘEDNÁŠKY, SEMINÁŘE, CVIČENÍ A OSTATNÍ VÝUKOVÉ ÚTVARY V RAKOUSKÉM SEKTORU FACHHOCHSCHULEN Jindřiška Šulistová THE POSSIBLE WAYS OF CORRECTING ORAL MISTAKES/ERRORS IN LESSONS, FEEDBACK Zdeněk Caha VŠEOBECNÉ ZÁSADY VÝUKY, STUDIA A HODNOCENÍ V RAKOUSKÉM SEKTORU FACHHOCHSCHULEN Hanne-Lore Bobáková, Janusz Karpeta FOREIGN LANGUAGES AT OPF SU IN KARVINÁ Jindřiška Šulistová INTERCULTURAL AWARENESS IN TEACHING Karim Sidibe ROLE PLAY, SIMULATION AND KINESTHETIC AND TACTILE LEARNERS Jindřiška Šulistová, Michael Alexa REFLECTION ON A GREEK CRISIS Zdeněk Caha ZÁKLADNÍ DETERMINANTY FUNGOVÁNÍ FACHHOCHSCHULE V RAKOUSKU, ZÁKON O STUDIJNÍCH PROGRAMECH FACHHOCHSCHULE A ROLE RADY PRO VYSOKÉ ODBORNÉ ŠKOLY Krystyna Mendziuk ZNACZENIE OTOCZENIA WEWNĘTRZNEGO ORAZ ZEWNĘTRZNEGO FIRM I ORGANIZACJI W DZIAŁALNOŚCI PUBLIC RELATIONS

9 8 Spis treści Bożena Tangri PUBLIC RELATIONS TOOLS IN INTERNAL AND EXTERNAL COMMUNICATION Martina Vavříková A CONCEPT OF CURRENT PHYSICAL EDUCATION Danica Pirsl LANGUAGE AND SPORT AS FACTORS OF SUSTAINABLE DEVELOPMENT Martina Vavříková TEACHING METHODS IN PHYSICAL EDUCATION Kamila Tröstlová BIRD SYMBOLISM IN POEMS OF SAMUEL TAYLOR COLERIDGE Edyta Antoniak-Kiedos SIÓDMA PÓŁNOC TADEUSZA KIJONKI JAKO POETYCKA RELACJA Z PODZIEMNEGO UWIĘZIENIA Justyna Tymieniecka-Suchanek Wiara w cudowną przemianę (interpretacja semantyczna tekstu utworu poetyckiego Aleksandra M. Dobrolubowa O przymierzu ze zwierzętami) Alicja Mrózek BIBLIZMY WE WSPÓŁCZESNEJ AFORYSTYCE ROSYJSKIEJ ZARYS PROBLEMATYKI Kamila Tröstlová OXENDEN, C., LATHAM-KOENIG, C., SELINGSON, P. NEW ENGLISH FILE PRE-INTERMEDIATE STUDENT S BOOK. OUP: OXFORD, p Edyta Antoniak-Kiedos ANTROPOLOGIA PODMIOTU LIRYCZNEGO (WOKÓŁ NAGIEGO ŻE STANISŁAWA CZERNIAKA). RED. K. DERDOWSKI. WYDAWNICTWO ROLEWSKI. NOWA WIEŚ K/TORUNIA 2012, s

10 9 Od REDAKTORÓW W dzisiejszym świecie funkcjonowanie w wielu sferach życia jest efektywne, a czasami nawet możliwe, wyłącznie dzięki współpracy specjalistów reprezentujących różne dyscypliny naukowe. Niniejsza e-publikacja posiada więc charakter interdyscyplinarny, a jej cel stanowi umożliwienie wymiany myśli i doświadczeń między przedstawicielami różnych dziedzin nauki. Pole proponowanej naukowej penetracji jest rozległe i obejmuje zagadnienia językoznawcze, kulturoznawcze, literaturoznawcze oraz związane z ekonomią, psychologią i socjologią, a także szeroko rozumianą dydaktyką. Elementem spajającym jest tu język, rozumiany nie literalnie (chociaż również), lecz w relacji do szeroko rozumianego otoczenia, z uwzględnieniem tegoż języka funkcji poznawczej, symbolicznej, semiotycznej jako narzędzie, cel, motyw, nośnik ekspresji oraz wartości, forma komunikacji etc. Niniejsza publikacja zawiera zbiór artykułów różnych. Odmiennych przede wszystkim ze względu na podejmowaną tematykę, ale też stosowane instrumenty badawcze. Teksty odwołują się do wielu dziedzin wiedzy, lecz przede wszystkim obecna jest tu tematyka lokalizująca się w interdyscyplinarnej przestrzeni pomiędzy określonymi obszarami nauki. Autorzy opracowań wykorzystują spory wachlarz metod badawczych oraz form prezentowania materiału od analizy, interpretacji, szkicu opisowego, czy komparatywnego po komentarz, refleksję oraz dyskusję. W niniejszej publikacji przecinają się też odmienne punkty widzenia na język, stanowiące odzwierciedlenie szerokiego spektrum naukowych zainteresowań autorów. Łączy je pasja badawcza, naukowa rzetelność oraz chęć udziału w twórczej dyskusji. Urszula Michalik, Mirosława Michalska-Suchanek

11 10

12 11 Eva Čulenová MANIPULAČNÝ JAZYK V SOCIALIZME V DOBE ČESKOSLOVENSKEJ SOCIALISTICKEJ REPUBLIKY Abstract: MANIPULATIVE LANGUAGE IN TIMES OF SOCIALISM IN CZECHOSLOVAKIA The contribution Manipulative Language in Times of Socialism in Czechoslovakia wants to explicate the kind of socialism in Czechoslovakia and to investigate specific language which was used as a language of propaganda. The author occupies herself with language forms especially lexical and syntactical forms which participate in the handling of the people mind, thinking and behaviour. The author takes inspiration in George Orwell s novel 1984 and in Sapir-Whorf Hypothesis supposing that the language is able to be the tool creating the thinking. The author works with the propaganda texts available to the general public as are children pioneer song, Constitution of ČSSR year 1960, scholarly texts and slogans and tries to answer the question if the totalitarism system is able to change people thinking. Key words: socialism time, language, manipulation, propaganda texts. TOTALITA A IDEOLOGICKÉ APARÁTY V ČESKOSLOVENSKEJ SOCIALISTICKEJ REPUBLIKE V politologickom chápaní je totalitarizmus všezahŕňajúci systém politického vládnutia typicky nastolovaný masívnou ideologickou manipuláciou a neskrývaným terorom a brutalitou. Od autokracie a autoritarizmu sa odlišuje tým, že sa usiluje o totálnu, naprostú moc, a to spolitizovaním celej spoločenskej aj individuálnej existencie. Autokratické a autoritárske systémy maju skromnejší cieľ: je ním monopol politickej moci, ktorý sa zvyčajne dosahuje vylúčením más z politiky. Totalitarizmus taktiež znamená aj úplnú likvidáciu občianskej spoločnosti: odstránenie súkromného. Totalitné režimy sa niekedy identifikujú pomocou syndrómu šiestich bodov: oficiálna ideológia, štát s jednou politickou stranou zvyčajne vedenou všemocným vodcom, systém teroristického policajného dohľadu, monopol masových informa-

13 12 Eva Čulenová čných prostriedkov, monopol ozbrojených síl, štátna kontrola všetkých stránok ekonomického života. (Heywood 2004: 49, ale porov. aj: Heywood 2008: 232). Slovu totalitarizmus je podľa viacerých slovníkov synonymný pojem totalita. Krátky slovník slovenského jazyka označuje pod pojmom totalita tieto významy: 1. celistvosť, jednotnosť: totalita života; 2. násilná jednota uplatňovaná v autoritatívnych (fašistických, komunistických) režimoch ( xact&c=p9a7&d=kssj4&d=psp&ie=utf-8&oe=utf-8). Slovník cudzích slov (2005) uvádza tieto významy: 1. knižná celostnosť, celistvosť, úplnosť, jednotnosť, jednota, jednoliatosť; filozofické kategórie vyjadrujúce celok ako jednotu mnohých určení na rozdiel od chápania celku ako súhrnu častí; 2. politický režim uprednostňujúci na udržiavanie svojej moci metódy bezprávia; 3. astronomická doba, počas ktorej trvá úplné zatmenie Slnka alebo Mesiaca ( Synonymický slovník (2004) ho vykladá o. i. ako násilnú jednotu uplatňovanú v autoritatívnych režimoch ( V rámci svetovej histórie národov a spoločenstiev sa vyskytlo/ vyskytuje viacero totalitných režimov (bližšie ich skúma o. i. aj Ústav pro výzkum totalitních režimů v Prahe; bližšie: Svojím zameraním, pôsobením, vedením spoločnosti a podstatou sú však veľmi rôzne, a preto je potrebné skúmať a hodnotiť ich osobitne. Na tomto mieste je zároveň potrebné upozorniť aj na existenciu špecifických výskumov ideológie a totalitarizmu, a to v oblasti prekladu, ktorý je niektorými dekonštrukcionistami, posštrukturalistami a postkoloniostami chápaný aj ako príznačný ideologický nástroj používaný na kolonizovanie,minoritnej alebo nedominantnej kultúry. (Djovčoš, Pliešovská 2011: 77) V našich krajinách (Česká a Slovenská republika) existoval v rokoch 1948 až 1989 špecifický druh totalitného socialistického režimu, ktorý spadal do tzv. Východného bloku, a teda totalitný režim v ČSSR (najmä od r ) mal trochu odlišnú podobu než iné svetové diktátorské systémy, pretože zvrchovaný vládca sa nenachádzal priamo v republike, ale mimo jej územia bol ním Zväz sovietskych socialistických republík. Aplikáciu ideológie vládnucej strany, snahu o úplné ideologické ovládnutie spoločnosti a nadvládu nad verejným politickým, vedeckým a umeleckým dianím zabezpečovala v ČSSR sieť straníckych a štátnych inštitúcií, pričom rozhodujúcu úlohu mala Komunistická strana Československa (bližšie: Kopeček, V rámci nej pracovali ideologické oddelenia pri ústredných výboroch (ÚV) KSČ a KSS, potom nasledovali krajské, okresné či miestne výbory. Z organizačného hľadiska boli ďalej dôležité oddelenia propagandy a agitácie kultúry, školstva a vedy pri ÚV KSČ a ÚV KSS, pritom však KSČ mala hlavného ideológia. Hlavné a konečné slovo v otázkach ideológie mala však KSSS (Komunistická strana ZSSR), ktorá realizovala aj kontrolu ideológie v členských krajinách.

14 Manipulačný jazyk v socializme v dobe československej socialistickej republiky 13 Veľmi dôležitými aparátmi aplikácie ideológie boli vzdelávacie systémy v ČSSR: najprv išlo len o výchovné prednášky a semináre pre lektorov, ktoré sa dotýkali KSČ a marxizmu-leninizmu, neskôr (po vojne v r. 1946) KSČ začala budovať vlastný vysokoškolský program na novej Vysokej škole politických a hospodárskych vied, potom na Vysokej straníckej škole v (1953), neskôr premenovanej na Vysokú politickú školu. Ideológiu rozširovali aj široko pôsobiace organizácie spadajúce pod KSČ, a to Revolučné odborové hnutie (ROH) združujúce pracovníkov národných výborov, Socialistický zväz mládeže (SZM) spadajúci pod sovietsky Komsomol a ďalšie organizácie Národnej fronty. Pre potreby straníckeho aparátu boli vydávané časopisy ako Slovo propagandistu, Názorná agitace, Zápisník agitátora, Fakta a argumenty, Aktuální politické informace, Na pomoc lektorům a propagandistům, Výber dokumentov a materiálov medzinárodného komunistického a robotníckeho hnutia, vychádzala denná celospoločenská tlač Rudé právo, Pravda, krajské denníky, stranícke tituly s dlhšou periodicitou Život strany, Nová mysl, Tribúna, Nová svoboda, tlač organizácie Národná fronta: Mladá fronta, Práca a pod. a propagačné časopisy pre zahraničie, podnikové, okresné noviny a iná lokálna tlač. Avšak ani ostatné verejné komunikáty sa nesmeli vzďaľovať od oficiálnej straníckej ideológie a politiky. Špeciálna starostlivosť bola venovaná vysokým školám, kde boli poslucháči vystavení nepretržitému ideologickému pôsobeniu komunistickej doktríny. V apríli 1942 bol vydaný zákon o vzniku pedagogických fakúlt pri existujúcich vysokých školách. Na obsadzovanie miest profesorov a akademických funkcionárov mali veľký vplyv kontrolné orgány KSČ, preto sa najmä pedagogické fakulty stali oporou komunizmu vo sfére školstva. Nový vysokoškolský zákon z roku 1950 upravoval štúdium tak, aby vyššie vzdelávacie inštitúcie slúžili výchove novej socialistickej inteligencie a celá výučba mala byť postavená na základoch vedeckého svetového názoru. Od roku 1949 bola na všetkých vysokých školách zavedená povinná výučba tzv. spoločenských vied, ktorá mala študentov ideologicky formovať. Od 1951 roku už bolo povinné štvorročné štúdium základov marxizmu-leninizmu a hlavnými predmetmi boli dialektický a historický materializmus, dejiny KSSS a KSČ a politická ekonómia, kde sa ako základná filozofická báza presadzoval najmä materialistický svetonázor: Ak [...] stojíme na strane materialistickej línie vo vývine filozofie, znamená to len toľko, že z hľadiska jej spoločensko-triednej, svetonázorovej funkcie preferujeme jej pokrokový a revolučný charakter; z hľadiska jej poznávacej funkcie vychádzame z predpokladu overeného doterajším priebehom dejín filozofie, že tá stránka celej vyčerpávajúcej pravdy o skutočnosti, ktorej sa materializmus vo svojej histórii zmocňoval a zmocňuje, sa vždy podstatne viac približovala a približuje adekvátnemu postrehnutiu celkového diania [...] Materialistický výklad svetového diania sa od svojich počiatkov cieľavedome usiloval o zblíženie, zhodu s jeho vedeckou interpretáciou v jednotlivých parciálnych odborných vedách a vedeckých teóriách. (Kusý 1969: 42) Na všetkých vysokých ško-

15 14 Eva Čulenová lách a univerzitách zároveň vznikli katedry dialektického a historického materializmu a politickej ekonómie. V roku 1970 vznikli Ústavy marxizmu a leninizmu teoretické a výskumné pracoviská s právom viesť postgraduálne štúdium a udeľovať vedecké tituly (porov. Kopeček, Zvláštna pozornosť sa však venovala už výchove najmladších detí, ktoré v rámci SZM po splnení určitých povinností (absolvovanie povinnej základnej výučby mladého socialistu, do rámca ktorej spadali aj základné vedomosti o KSČ a ZSSR) získali v šiestich rokoch titul iskričky iskričkovým triedam sa po vyučovaní venovali určení starší žiaci z radov najlepších pionierov. Neskôr sa už skladal pioniersky sľub, v ktorom sa vlasti sľubovala vernosť a hrdinská práca titul pionier mohli dostať len tí, ktorí si to zaslúžili dobrými školskými výsledkami, úspechmi na školských súťažiach, športovými úspechmi, prípadne výborným a vhodným správaním. V konečnom dôsledku však tento titul bol udelený všetkým. Na strednej škole sa žiak už stal členom SZM, kde jeho výchova v duchu marxizmu-leninizmu a lojality ku KSČ pokračovala. V školách sa už od najnižších tried preberali informácie o ZSSR, KSČ jej zjazdoch a výsledkoch týchto zjazdov, filozofia marxizmu-leninizmu, Marxa a Engelsa (samozrejme, v podobe, ktorá vyhovovala doktríne), vyučovalo sa o vodcoch socializmu (o Leninovi, Stalinovi, Gottwaldovi), o významných osobnostiach socialistického kultúrneho života (napr. bol obrodený Novomeský, Fučík a pod.) a o významných socialistických dňoch a sviatkoch (Víťazný február, Deň znárodnenia, Prvý máj sviatok práce a pod.) (porov. Kopeček, mko_iaia.htm). Školy sa teda snažili o ideologické pôsobenie na jednotlivca od detstva. Popri známejších kauzách filozofie a sociológie bolo možné sledovať ideologicky motivované potlačenie psychológie na úkor režimovej pedagogiky vnímanej ako vedy o formovaní (nie analýze) žiaduceho nového človeka. Ku konštantným prvkom komunistickej ideológie totiž patrili i tak na pohľad apolitické obsahy, ako viera v jednoduchosť sveta, v jeho nemennosť, spravodlivosť a zázračnosť (zázračné účinky traktora, jarovizácie, chemizácie...), pozitívny vzťah k uniformite a cvičená neasertívnosť. Jednotlivec sa teda naozaj všetky potrebné vzorce správania, ktoré moc potrebovala do jeho vedomia dostať, naučil už v škôlke. (Zavacká, Komentár k referátu Kopečka, (Táto pasáž bola uverejnená aj v: Čulenová 2012: 49-53) PROPAGANDA A ČRTY PROPAGANDISTICKÉHO JAZYKA Ideológia a udržanie socializmu a totalitného režimu v krajine bolo zabezpečované okrem iných prostriedkov aj prostredníctvom náležitej propagandy. Vo všeobecnosti rozoznávame sedem základných druhov propagandy: 1. politickú propagandu s cieľom získať alebo udržať si politickú moc; 2. ekonomickú propagandu s cieľom pôsobiť na spotrebiteľa; 3. vojnovú propagandu s cieľom de-

16 Manipulačný jazyk v socializme v dobe československej socialistickej republiky 15 moralizovať protivníka a podporiť morálku vlastného obyvateľstva; 4. diplomatickú propagandu, prostredníctvom ktorej sa posilňuje priateľstvo, resp. nepriateľstvo potenciálnych spojencov a nepriateľov; 5. didaktickú propagandu, ktorá presadzuje spoločensky žiaduce ciele v oblasti výchovy a výučby; 6. ideologickú propagandu šíriacu komplexné systémy ideí alebo viery a napokon; 7. eskapickú propagandu, ktorá odvádza pozornosť od spoločenských problémov (Kaplan, Paleček 2001). V krajine existovalo mnoho druhov komunikátov, ktorých primárnym cieľom bolo pôsobiť na myseľ ľudí a modifikovať ich správanie tak, aby výsledkom bol človek oddaný socializmu, poddajný, pracovitý, veriaci v pravdu Komunistickej strany Československa a ZSSR. Vo všeobecnosti možno tieto komunikáty z hľadiska obsahu a ich pôsobenia rozdeliť na: a) informačné prejavy a texty, napr.: odborné články, argumentačne nasýtené politické prejavy a vyhlásenia, žurnalistické komunikáty a pod. tieto komunikáty sa vyskytovali okrem politických scén v komunikátoch s celospoločenskou pôsobnosťou (časopisy, noviny), a to vo väčšej či menšej miere. Ak aj text nemal propagandistický charakter, bolo vhodné, ak obsahoval akúkoľvek, aspoň krátku pozitívnu a pochvalnú zmienku o strane a socializme; b) agitačné prejavy s explicitne zrejmým zámerom ovplyvňovať, ich ktorých záujmom je predovšetkým apelovať, ale nie racionálne argumentovať. Agitácia je získavanie masy čitateľov, divákov a poslucháčov na prijímanie istých ideí, názorov a presvedčení. Agitačný a propagačný štýl majú persuazívny charakter, sú poznačené psychologickým nátlakom a ovplyvňované argumentačným materiálom (Mistrík 1997: 554). c) umelecké a úvahové komunikáty ide predovšetkým o socialistické piesne, básne, radíme sem aj eseje, úvahy, romány a pod. V prípade piesní bol text úzko previazaný so špecifickým úderným rytmom, ktorý sa podobal pochodovému; rytmus ani hudba však veľmi často nemali žiadnu umeleckú hodnotu, rytmus sa počas piesne nemenil, melódia bývala optimistická, texty oslavovali budovateľské úsilie, pracujúci ľud, socializmus, stranu a pod, boli prvoplánové, jednoduché a povrchné, s umením nemali nič spoločného, avšak ako melódia, tak aj texty boli dobre zapamätateľné. To platilo aj pre propagandistickú populárnu hudbu. d) slogany, heslá a reklamy najmä slogany a heslá boli doslova na každom kroku, boli súčasťou portálov a brán budov a areálov, napr. So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak!; Svetu mier!; Nech žije KSČ!; Lenin večne živý!; Nech žije Prvý máj!;28. február víťazstvo pracujúceho ľudu!; Za krajšiu budúcnosť! Proletári všetkých krajín, spojte sa!; Buduj vlasť, posilníš mier!; Prácou k lepšej socialistickej vlasti a pod. (podľa: Čulenová 2012: 56-57; táto klasifikácia je len veľmi informatívna; je zrejmé, že po podrobnejšom

17 16 Eva Čulenová výskume bude možné definovať a klasifikovať propagandistické komunikáty transparentnejšie, adekvátnejšie, podrobnejšie a z rôznych hľadísk. Tematike sa bližšie venujú: Šuša, 2006; Šuša, Prando 2012 a Miškovská 2008). Spoločnou črtou všetkých uvedených druhov propagandistických komunikátov je nielen podávanie určitej informácie, ale najmä pôsobenie na city adresátov, snaha získať ich pre určitý zámer (vyššie opísaný). Plnia funkciu informatívnu, ovplyvňujúcu, pôsobiacu, a presvedčovaciu (persuazívnu), prípadne aj esteticky pôsobiacu (porov. Minářová, 2011: 126) Základnou charakteristikou ovplyvňovania adresáta zo strany systému propagandy je teda persuazívnosť, ktorej podstatou je ovplyvňovať názory, ale zároveň aj modifikovať, resp. meniť správanie percipienta [...] podľa očakávaní expedienta [...] (Prando, Šuša 2012: 84), ktorý je teda persuadérom. Osobitným druhom persuázie je apel, teda dôkaz, ktorého argumentačná sila spočíva v predovšetkým v emocionálnom nátlaku na presvedčovanú osobu, t.j. apel na city, na možné konanie, vôľu a pod. (Prando, Šuša 2012: 86). Ďalším druhom manipulácie je sugescia. Jej cieľom je ovplyvňovanie názoru percipienta bez ohľadu na logickosť a argumentačnosť komunikátu (prejavu). (Prando, Šuša 2012: 86) Medzi jazykové prostriedky manipulácie patria: slogan; saturácia teda viackrát, resp. nepretržite podávaná istá téma, dôsledkom čoho dochádza k nasycovaniu percipienta; princíp čiastkových pozícií (presvedčenie/ názor jednotlivca vydávané za názor väčšiny) a princíp deformácie a čiastkovosti informácie, resp. témy, pri ktorom informácia nie je prezentovaná vo svojej komplexnosti, ale sú z nej vyselektované časti vhodné pre expedienta (porov. Prando, Šuša 2012: 86-87; aj: Šuša 2006: ). Tým sa k adresátovi teda dostáva modifikovaná a zmanipulovaná informácia (táto pasáž bola uverejnená aj v: Čulenová 2012: 42-43). K ovplyvňovaniu percipientov môže dochádzať aj použitím sugescie. Keďže sa sugescia neviaže na argument, ako je to napríklad v procese persuázie, je teda druhom manipulácie. Jej cieľom je ovplyvňovanie názoru percipienta bez ohľadu na logickosť a argumentačnosť komunikátu. K manipulácii v kontexte politickej, a teda aj propagandistickej komunikácie dochádza najčastejšie na základe použitia: 1. sloganu, ktorý je zo strany percipienta ľahko prijímaný; 2. princípu saturácie teda informácia či téma je podávaná viackrát, resp. nepretržite, čím dochádza k nasycovaniu percipienta a informáciu si zapamätá; 3. princípu čiastkových pozícií, pri ktorom ide o presvedčenie, informáciu či názor jednotlivca, ktoré sú podávané ako názor väčšiny; 4. princípu deformácie a čiastkovosti informácie, resp. témy informácia nie je prezentovaná vo svojej komplexnosti, ale sú z nej selektované časti vhodné pre expedientov zámer. Táto selekcia má často za následok jej deformáciu a k percipientovi sa dostáva už modifikovaná. 5. Medzi prostriedky propagandy patrí aj insinuácia, teda použitie vedomej lži na presvedčenie adresáta (porov. Prando, Šuša 2012: 87).

18 Manipulačný jazyk v socializme v dobe československej socialistickej republiky 17 Propagandistické komunikáty ďalej môžeme klasifikovať aj podľa skupiny adresátov na: a) propagandistické prejavy určené užšiemu okruhu adresátov, napr. odbornej verejnosti (zamerané podľa odboru, napr. propagandistické odborné články a state v pedagogických odborných časopisoch) a b) propagandistické prejavy určené širokej verejnosti sem možno zaradiť všetky verejné prejavy predstaviteľov štátu, umelecké komunikáty, slogany a heslá a pod. Tieto prejavy sú charakteristické predovšetkým používaním zrozumiteľného a jednoduchého jazyka, tzv. jazyka obyčajných ľudí, častým používaním sloganov a krátkych hesiel a špecifickým prejavom prezentácie komunikátov (v závislosti od toho, či je komunikát hovorený, alebo graficky znázornený/ napísaný) (bližšie porov. Prando, Šuša 2012: 88-89). Ak je komunikát hovorený, často býval sprevádzaný príslušnou ráznou gestikuláciou a kinezikou (napr. dvíhanie rúk, nakláňanie tela dopredu, zdvíhanie brady a pod.) Písané verejné komunikáty, najmä krátke slogany a heslá, prípadne piesne, básne a pod., sú často dopĺňané grafikou (obrázkami, farbami a pod.) MANIPULAČNÝ JAZYK VO VYBRANÝCH TEXTOCH Z ČIAS ČESKOSLOVENSKEJ SOCIALISTICKEJ REPUBLIKY B. L. Whorf predpokladá existenciu sociálnych vzorcov a vzťahov medzi vzorcami, ktoré sú nepredstaviteľne rozmanité a sú akýmsi ložiskom pre rozpoznanie súvzťažnosti bohatosti a organizácie jazyka, vrátane hudby a matematiky, ktoré sú v príbuzenstve s jazykom. (Whorf 1956: ). Štúdium (jazyka, pozn. EČ) ukazuje, že formy myšlienok človeka sú kontrolované neúprosným poriadkom vzorcov, ktoré si však človek neuvedomuje. Tieto vzorce sú nevnímané, komplikované systematizácie jeho vlastného jazyka prejavujú sa ľahko, v čistom porovnávaní a v kontraste s inými jazykmi, predovšetkým s tými, ktoré patria do inej jazykovej rodiny. Myslenie človeka je zakotvené v jazyku [...] Každý jazyk je rozsiahly systém vzorcov, ktorý je odlišný od iných systémov, a sú v ňom kultúrne poznačené formy a kategórie, v rámci ktorých osoba nielenže komunikuje, ale aj analyzuje prírodu, zaznamenáva alebo zanedbáva typy vzťahov a fenoménov, cesty jeho úvah a buduje dom svojho vedomia. (Whorf 1956: 252) V duchu tejto koncepcie sa nesú aj úvahy o fungovaní tzv. manipulačného jazyka, ktorého cieľom je manipulovať s mysľou človeka (spoločnosti aj indivídua) so zámerom primäť ho, aby myslel a správal sa v súlade s ideológiou vládnucej skupiny alebo osobnosti. Ide teda o jazyk, ktorý bol určitou skupinou/ spoločnosťou umelo vytvorený. Pojem manipulačný jazyk je však potrebné odlíšiť od jazyka politiky (politického jazyka), pretože ten sa používa na rôznych politických kongresoch, mítingoch, straníckych schôdzach, politických rokovaniach a rovnako je do istej miery používaný

19 18 Eva Čulenová aj médiami pri sprostredkovávaní informácií z diania v politike. To znamená, že politický jazyk sa vyskytuje aj v prejavoch novinárov a komentátorov, ktorí sa venujú politickým témam. P. Prando a I. Šuša (2012: 91) rozlišujú všeobecný politický jazyk ešte ďalej na jazyk praktickej politiky (teda jazyk politikov používaný na straníckych schôdzach, kongresoch, pri rokovaniach a pod.) a na politický jazyk, ktorý sa používa v médiách pri prenose informácií z politického prostredia. Jazyk praktickej politiky pozostáva z veľkého počtu politických, politologických, právnych a ekonomických termínov a profesionalizmov, kým politický jazyk médií používa týchto odborných názvov výrazne menej. Výrazne sa na jazyku praktickej politiky podieľajú priame rečové akty. V komunikácii sa anticipuje recipient, predvídanie jeho prejavov správania, zvykov, hodnôt, poznanie tradícií. Tomu je podriadený aj celkový štýl a tón (Hardošová 2009: 267). Manipulačný jazyk sa však na rozdiel od všeobecného politického jazyka vyznačuje predovšetkým tým, že používa neutrálnu lexiku, avšak s modifikovaným významom. Na tomto mieste však ide o hypotézu, ktorú nám potvrdia nasledujúce analýzy, ktoré nám zároveň odhalia aj ďalšie špecifické črty manipulačného jazyka. Pre odhalenie vlastností manipulačného jazyka sme si vybrali zásadné texty reprezentujúce obdobie totality v Československej socialistickej republike v rokoch normalizácie, teda od roku 1960 až po koniec sedemdesiatych rokov 20. storočia. Ide o tieto texty: a) najrozšírenejšia pionierska pieseň Žiari šatka pionierska; b) článok v odbornom pedagogickom časopise Komenský 65. výročí Velké říjnové socialistické revoluce; c) Ústava Československej socialistickej republiky z roku 1960 zvaná aj Socialistická ústava; d) vybrané slogany a heslá propagujúce socializmus. Základnými kritériami výberu týchto textov boli 1. rôzne žánre (umelecký krátky text, odborný text, politický, celospoločensky platný a závažný dokument, krátky propagandistický žáner) a 2. cieľová skupina: široká verejnosť, celorepubliková populácia, masa (v tomto kritériu sa môže zdať výnimkou odborný text v pedagogickom časopise, ale je určený pedagogickej odbornej verejnosti, ktorá má veľký vplyv na širokú masu obyvateľstva, z toho dôvodu sme ho do analýz zaradili). Pri rozboroch sme sa sústredili najmä na lexiku, pretože v rámci manipulácie s myslením a správaním ľudí má slovná zásoba vysokú apelatívnu, persuazívnu a výpovednú hodnotu, keďže ľudia primárne vnímajú slová. Je nám jasné, že aj syntax má v súvislosti s touto témou veľký vplyv, preto ju analyzujeme najmä v súvislosti so sloganmi. Nejdeme však do hĺbky, pretože to by si vyžadovalo oveľa rozsiahlejší priestor na analýzy. Lexiku sme hodnotili na základe pojmov, ktoré sme si zadefinovali ešte pred analýzami. V rámci príznakovej socialistickej lexiky možno primárne rozlíšiť:

20 Manipulačný jazyk v socializme v dobe československej socialistickej republiky pozitívne ideologicky hodnotiacu lexiku, ktorá sa vyznačuje významom orientovaným na chválu, vyzdvihovanie a podporu socialistickej ideológie a režimu napr. substantíva: víťazstvo, odboj, boj, sláva, bratstvo, (pionierska) šatka, úspechy, (socialistická) vlasť, domovina, nádej, (svetlý) zajtrajšok, budúcnosť, šťastie, rozvoj, obeta, sila, fronta, pokrok a pod.; adjektíva: socialistický, komunistický, šťastný, mohutný, vzácny, krásny, neochvejný, udatný, gigantický, budovateľský, hrdinský a pod.; príslovky: neohrozene, výnimočne, žiarivo; verbá: budovať, bojovať, svietiť, žiariť, belieť sa, brániť, uvrhnúť, horieť a pod. 2. negatívne ideologicky hodnotiacu lexiku, ktorej zámerom je dehonestovať, zhodiť nepriateľov socializmu, postaviť ich v rámci spoločnosti do čo možno najnegatívnejšej pozície, opovrhovačne poukázať na stavy, javy ohrozujúce socializmus napr. substantíva: kontrarevolucionár, imperializmus, buržoázia, prehmaty, chyby, nátlak, hrozba, (antisocialistický) živel, podpaľači, putá, okupácia, vykorisťovanie, cudzinci, kríza, kapitalizmus, monopol, útok, Západ a pod.; adjektíva: antisocialistický, korupčný, hrubý (porušovanie), pluralistický, subjektívny, protisovietský; príslovky: provokatívne, pokrytecky a pod.; verbá: podlamovať, poburovať, skompromitovať, napádať a pod. Do týchto dvoch príznakových kategórií možno zaradiť aj slová, ktoré sú navonok neutrálne, avšak v komplexnom kontexte socialistického totalitného režimu získali príznakovosť, napr. ľud, proletariát, revolúcia, spravodlivosť, mier, odkaz, vždy/ navždy, významne, rozvážny, vatra, oheň, oheň, iskra, zrodenie, rozhodný, práca, sloboda, materializmus, kolektív, vášeň, priateľstvo, rehabilitovať, červený, hviezda, konfrontovať a pod. Spoločným menovateľom oboch typov socialistickej lexiky však je fakt, že ju používa socialistická propaganda. V rámci týchto základných typov socialistickej lexiky ďalej možno rozlišovať slovnú zásobu: 1. socialisticky emočne nasýtenú lexiku jej zámerom je emočne apelovať na adresáta a bez racionálnych argumentov, avšak prostredníctvom emócií ovplyvniť/ modifikovať jeho postoje napr. radosť, šťastie, zajtrajšok, budúcnosť, hviezda, červený a pod. 2. socialisticky informačne nasýtenú lexiku, ktorá je v skutočnosti emocionálne nasýtená, avšak navonok chce pôsobiť ako informácia o nejakej osobe, stave, jave, deji, a to s rovnakým zámerom: ovplyvniť a modifikovať postoje adresáta napr. kontrarevolucionár, podpaľač, Západ, imperializmus, kapitalizmus, leninizmus a pod. (Podľa: Čulenová 2012: 55-56) Ukážka č. 1. Žiari šatka pionierska Druh textu: pionierska pieseň Cieľová skupina: mládež vo veku cca 6 15 rokov Zámer: výchova socialistického nadšenca a verného občana