Aṡṭāṅga yoga - Za hranicou fyzickej praxe

Transcription

1 Aṡṭāṅga yoga - Za hranicou fyzickej praxe % % Yogaḥ-cittavṛtti-nirodahaḥ. Joga je zastavenie pohybov mysle. Takto popisuje jogu dielo Yoga Sūtra od Patanjaliho, a dodnes je to podľa mňa najpresnejšia definícia jogy. Samozrejme, slovo Yoga poznáme všetci ako spojenie a je to myslené ako spojenie tela, mysle a duše. Definícii je však mnoho, ale vyberiem ešte jednu, rovnako výstižnú. Joga je pohyb z jedného bodu do druhého, vyššieho. Transformácia. % Pôvod jogy nie je úplne doslova v Indii ako si veľa ľudí myslí. Prvé zmienky o nej pochádzajú od starovekej civilizácie, ktorá žila v údolí rieky Indus a dnes už vyschnutej rieky Sarasvatī (územie dnešného Pakistanu a z časti Iránu, Afganistanu a Indie). Najstaršie dochovalé zmienky o tejto civilizácií pochádzajú z obdobia okolo rokou 6000 p.n.l. (niektoré zdroje uvádzajú aj oveľa viac), no jej rozkvet bol okolo roku 3000 p.n.l. a neskôr. Zanechala po sebe impozantné ruiny svojich miest, a kopu rytín v kameňoch medzi ktorými sa našli aj rytiny jogových pozícií. Po tom, čo rieka Sarasvatī vyschla a život celej civilizácie už v údolí nebol naďalej možný, začala sa postupne sťahovať na územie dnešného Tibetu a Indie. Svoje učenia vedy o joge si vzali zo sebou. Tak sa joga začala vyvíjať samostatne v oboch oblastiach. I keď sú oba smery veľmi podobné. V Indii sa uberala joga skôr cestou meditácie a učenia - predávania učenia spôsobom demonštrácie - predvádzania a zároveň slovného vysvetlenia jogy učiteľa svojim žiakom. V Tibete však išlo okrem meditácie navyše o prácu s mysľou a energiou ( ciele neviditeľné inými) v spojení s výraznými očistnými a energizujúcimi telesnými cvičeniami - praxou āsan a taktiež ako v Indii aj dýchacími technikami. Tibetské línie jogy sa tisícročia odovzdávali striktne formou Parampara - líniovou tradíciou z učiteľa na žiaka (tiež zaužívané v niektorých tradičných školách v Indii), no tu učitelia jogovú prax svojim žiakom nedemonštrovali, ale učili ju výhradne slovne a rukami (povedzme to laicky, svojimi rukami poskladali žiakov do pozícií aby získali empirický vnem jogovej praxe). Výsledkom malo byť tiež dosahovanie mentálnych síl a cieľov. Mentálna i fyzická tranformácia. Sú známe prípady, kde tieto schopnosti označuje dnešná veda za paranormálne (paranormálne efekty jogy siddhi sú popisované aj v diele Yoga Sūtra). Jedným z dnes najznámejších príkladov je učenie Tummo, kde si praktikanti dokážu len pomocou mysle v stave meditácie zvyšovať telesnú teplotu. (Len pre zaujímavosť,... výsledky niektorých meditačných a jogových praktík a transformácie sa dajú dnes vysvetliť pomerne novým Jaro Pávek - % 1

2 vedným odborom - kvantovou fyzikou. Predkom tejto vedy bola alchýmia - veda o transformácii, ktorá bola podkladom... takzvanej starovekej mágie... A naopak poznatkami o transformácii z pohľadu alchýmie sa dá vysvetliť/načrtnúť proces transformácie pomocou jogových umení. Kvantová fyzika sa okrem iného zapodieva sile myšlienok, tokoch energie, pôsobení svetla, vibrácií, zvukových frekvencií a pod. na ľudský organizmus a myseľ.) % Za najznámejšie Indické školy jogy sú dnes pravdepodobne považované takzvaná Hatha joga, Sivananda joga a podobne. Tibetské školy jogy sa držali a naďalej sa držia často v tajnosti a stále sa učia výhradne z učiteľa na žiaka. Nepíšu sa o nich knihy ani žiadne všeobecné zmienky o ich technikách. Existujú často iba v pamätiach učiteľov, prípadne zapísané sanskritom v starovekých spisoch a sú odovzdávané ako poklad od učiteľa žiakovi. Pred Čínskou inváziou do Tibetu boli Tibetské jogy určené pre mníchov žijúcich v jaskyniach a každý z nich majstroval viac ako iba jednému umeniu jogy. Číňania však veľa Tibetských obyvateľov spolu s mníchmi vyzabíjali alebo uväznili. Tým sa žiaľ niektoré staré systémy stratili do nenávratna. % Nebolo to tak dávno, niečo po roku 1900, kedy sa jeden z týchto systémov hatha jogy naučil a z Tibetu vyniesol do Indie Sri T. Krishnamacharya. Naučil sa ho spolu s inými technikami po niekoľkých rokoch štúdia v jaskyni na úpätí hory Kaliash od guru Yogashwera Rama Mohan Brahmachari. A práve on dostal so svojím praktickým učením aj legendárny, tisíce rokov starý textový dokument písaný v sanskrite na zviazaných banánových listoch - Yoga Korunta. Tento dokument ešte roky študoval, prepisoval a podľa neho praktizoval a učil (okrem iných techník). Toto učenie nazval podľa iného starovekého diela - Yoga Sūtra. Dal mu meno Aṡṭāṅga yoga [Aštanga joga]. Nazval tento systém preto podľa tohto spisu, pretože obe diala, aj Yoga Korunta aj Yoga Sūtra, popisujú jeden a ten istý systém transformácie tela, mysle a ducha za pomoci jogy. Túto tradíciu jogovej praxe a filozofie učil svojho žiaka Sri K. Pattabhi Joisa, ktorý ju ďalej učil svojich žiakov. Je to práve meno Pattabhi Jois, a.k.a. Guruji, ktoré je spájané s Aṡṭāṅga jogou. On založil v Indii v meste Mysore svoju školu Ashtanga Yoga Research Institute. Keďže Guruji založil prvé oficiálne miesto kde sa tento systém jogy učil, bolo a stále mu je pripisovaný pôvod tohto štýlu jogy, aj keď celý život zdôrazňoval, že on učí iba to, čo ho naučil jeho učiteľ. % Prví západní cestovatelia sa od Guruji-ho túto metódu jogy naučili v 70.-tych rokoch minulého storočia. Odvtedy sa raketovou rýchlosťou rozletela do celého sveta. Za tak krátku dobu sa rozniesla na veľké územie, no daňou za túto rýchlosť je obrovské nepochopenie tejto tradície. Jej miešanie s inými systémami jogy a teda úplne zničenie jej Jaro Pávek - % 2

3 konceptu a ozajstných benefitov, misinerpretácia jej filozofie, techniky a metódy, no čo horšie, je považovaná za niečo, čím rozhodne nie je. Je to možno zarážajúce, ale nájsť Aṡṭāṅga jogu učenú v jej pravej a tradičnej forme je dnes unikát. Dovolím si tak tvrdiť preto, lebo moja učiteľka, Nancy Gilgoff, bola TÁ prvá zápaná žena, prvá dáma, ktorá bola tento systém jogovej praxe naučená od Gurujiho v jeho pravej a ničím nepoškvrnenej forme. Keďže Guruji vtedy nevedel ani slovo po Anglicky, neboli knihy na túto tému, YouTube ani internet, celú túto techniku ju naučil doslova vlastnými rukami. Tým jej umožnil pochopiť tento systém taký aký má byť - nekonečná technika brúsiaca vedomie a poznanie do najvyššieho lesku, systém dokonalej meditácie, systém práce s tokmi energie (prany) v tele a tiež fyzická prax s neuveriteľnými benefitmi na telo. Systém, ktorý prináša ozajstnú rovnováhu mysle, duše a tela v jednom balení. % Pred tým, ako Guruji odišiel na onen svet sa ho Nancy spýtala, ako má jogu učiť ona. Odpovedal jej, že má učiť presne tak, ako to učil on ju. A tak to aj učí. A tak to učím aj ja. A samozrejme sa ju stále od nej učím. Preto mi dovoľte popísať Vám Aṡṭāṅga jogu takú, aká je v hĺbke svojej tradície a poukázať na smer, ako by mala byť chápaná. % Skôr ako začnem popisovať čokoľvek iné, chcem pripomenúť iba jeden fakt, ktorý sa týka vyslovene mena tohto systému. Volá sa Aṡṭāṅga yoga, môžete ho nájsť napísaný vo formách Astanga yoga, Ashtnaga yoga, Asthanga yoga, ale podľa tradície neexistuje nič, čo sa volá Ashtanga Vinyāsa Yoga. Je to čisto Ashtanga yoga. Aj keď vinyāsa je absolútne kľúčová pre tento systém jogy, nie je súčasťou jej názvu. Neexistuje ani žiadna odnož Aṡṭāṅga jogy, ktorá by tento prvok v názve používala. Táto metóda jogy je jedna - je to súbor praxe, pravidiel, sekvencií a disciplíny. Nie je nič medzi. Pokiaľ sa niekto rozhodne akokoľvek pravidlá tohto systému pozmeniť alebo niečo z neho vynechať, či už na fyzickej alebo duchovnej (mentálnej) úrovni, nesmie ho viac označovať ako Aṡṭāṅga joga. To je jedno z pravidiel tradície. Kombináciu Ashtanga Vinyāsa Yoga Guruji nikdy nepoužil a celý život ľudí opravoval že nič také neexistuje. Tak isto to robí jeho vnuk Sharath, syn Manju, aj všetci oldschool-ový učitelia. Je to výplod modernej doby a pravdepodobne marketingu kedy slovo Vinyasa (známe z Vinyasa yoga, Vini-yoga,...) bolo známejšie ako Ashtanga Yoga a preto si to niekto pridal do názvu aby to pôsobilo atraktívnejšie. Mimochodom, ani na oficiálnych stránkach ako napríklad nenájdete názov v spojeni Ashtanga Vinyāsa Yoga. % Spomínal som dve, z pohľadu Aṡṭāṅga jogy historicky významné písomné zdroje - Yoga Korunta a Yoga Sūtra. Yoga Korunta bolo dielo, ktoré napísal Ṛṣi Vāmana, ktoré je Jaro Pávek - % 3

4 odhadované na vek cca 5000 rokov a po tieto dlhé stáročia sa mal odovzdávať z generácie na generáciu. Tento spis popisoval systém sérií - sekvencií āsan a princípov ich praktizovania. Mal ho zdediť Sri T. Krishnamacharya pri odchode z Tibetu. Po rokoch štúdia, výrazne inom klimatickom podnebí a ďaľšých vplyvov sa toto pôvodné dielo malo znehodnotiť a preto je dnes považované skôr za legendu. Jeho obsah však ďalej žije v učení Aṡṭāṅga jogy. Či naozaj existoval alebo nie, efekt tejto jogovej praxe je tak silný a zjavný, že je vlastne jedno, či je starý alebo nie. Je však tak komplexný a premyslený, že asi ťažko by ho bol niekto schopný vymyslieť za jednu alebo dve generácie. % Druhé dielo je Yoga Sūtra (a.k.a. Patanjala Yoga Darśana) od Ṛṣi Patanjaliho (400 až 200 p.n.l.), ktorý síce obsah svojho diela nevymyslel, ale ako prvý ho napísal v slovách. Dovtedy sa Sūtry odovzdávali iba slovne. Popísal celý proces pôsobenia jogy a jej zložiek na človeka, jeho telo, no hlavne myseľ a následnú transformáciu. Popísal osem (aṡṭau [aštó]) bodov/krkov/končatín/stupňov (āṅga [anga]) jogy. Podľa nich dostala svoje meno aj Aṡṭāṅga joga, pretože vo svojej praxi, metóde všetky tieto zložky rovnomerne vždy využíva. % Existujú rôzne názory ze Aṡṭāṅga joga bola vymyslená pre vojakov, mladých chlapcov, atlétov, gymnastov, Toto mohol povedať iba niekto, kto Aṡṭāṅga jogu nikdy nepraktizoval, niekto, kto iba videl pozície z tohto systému jogy a nikdy nehľadal čo sa skrýva za nimi, alebo ju praktizoval nesprávne a teda mu jej pointa jednoducho unikla a nikdy ju nepochopil - čo sa len tak medzi nami môže celkom ľahko stať. Tiež je možné, že je považovaná za nový systém jogy, lebo nie každý si uvedomuje, že sa tisícročia ukrývala v Tibete a do Indie sa dostala iba v minulom storočí. Existujú aj domnienky, že Sūrya Namaskāra, alebo pozdravy slnku, vymyslel niekto rovnako v minulom storočí. Pozdravy slnku používané v metóde Aṡṭāṅga jogy (9 a 17 vinyás) majú však korene v najstarších védických textoch Ṛgveda [Rigvéda 8000p.n.l.] a Yajurveda [Jajurvéda], ktoré popisujú ich metódu a benefity. Sūrya Namaskāra boli rovnako vždy súčasťou Indickej kultúry. % Po vymedzení si histórie a zopár základných faktov prejdime na popis samotnej metódy Aṡṭāṅga jogy. Už som spomínal, že slovo Aṡṭāṅga je spojené z dvoch slov - aṡṭau - osem a āṅga - končatín. V preklade sa častejšie používa namiesto slova končatín slovo stupňov. Svojim spôsobom je tam aj istá postupnosť, kde jeden krok vedie k ďalšiemu, no je nevyhnutné ich praktizovať všetky spolu. Nedá sa jeden z nich vynechať alebo obísť. Končatina je myslím výstižnejší názov. Je to ako končatiny človeka. Nedá sa posilňovať iba jedna ruka alebo iba jedna noha a čakať, že výsledkom bude rovnováha. Treba posilňovať všetky a to rovnako. Je jasné, že sú veci, praktiky, cvičenia,... ktoré Jaro Pávek - % 4

5 predchádzajú iné, pokročilejšie, no stále treba pracovať na všetkých bodoch aby bol celok v rovnováhe. A tak je to aj končatinami jogy. Joga má priniesť rovnováhu na všetkých úrovniach. A každá z končatín sa postupne vyvíja a rastie. % Yama, niyama (odporúčania správania sa), āsana (fyzické pozície), prāṇāyāma (dýchacie techniky), pratyāhāra (kontrola zmyslov), dhāraṇā (koncentrácia), dhyāna (meditácia), samādhi. Toto sú končatiny Aṡṭāṅga jogy tak, ako ich popisuje Yoga Sūtra a tak, ako sú dodnes praktizované ako komplexná metóda tejto jogovej tradície. % Yama a niyama. Prvé dve končatiny týkajúce sa životných akcií praktikanta. Často sú považované za zákazy, no sú to skôr odporúčania, ako by sa človek mal chovať a myslieť. Šípky ukazujúce na smer myslenia. Ide o základ jogy ako životného štýlu pomimo samotnej praxe jogových pozícií a meditácie. Sú to odporúčania, ktoré sú uložene v podvedomí a pomáhajú nám tvoriť svoje rozhodnutia, akcie a určovať smer, ktorým v živote pôjdeme. Yama sú isté morálne princípy, o ktorých sa tvrdí, že by sme ich mali praktizovať k okolitému svetu, a niyama voči samému sebe. Tak či onak, obe sa dajú praktizovať aj navonok, aj v rámci jedinca. Je to iba uhoľ pohľadu. Každá z nich má päť bodov. V Sanskrite sú popísané jediným slovom, v preklade väčšinou tiež. Za každým slovom sa však ukrýva celá samotná filozofia o ktorej by sa dali písať knihy. Budem ich popisovať iba veľmi stručne, každý si za nimi nájde a uvedomí určite to svoje (každý od jogy potrebuje niečo iné, joga je iba univerzálny nástroj, ktorý prinesie každému práve to, čo potrebuje.). % V prvom rade chcem ešte raz pripomenúť, že toto sú určité smerovacie, navádzacie ceduľky/šípky, ktoré nám ukazujú na smer, ktorým by sme sa mali uberať. Ich cieľom by mala byť otvorená myseľ. Tieto princípy NEurčujú všeobecnú šablónu aplikovateľnú na každého, určitú šablónu toho, ako by praktikant jogy mal vyzerať, ako presne by sa mal správať, čo by mal jesť, čo by mal nosiť oblečené, čo musí a nesmie,... Vytváranie si takejto šablóny vedie práve naopak k uzavretej mysli (aj pri laickom pohľade: šablóna = obmedzený a definovaný tvar bez možnosti tvorby a vývoja). Ak má joga nejaké zmeny do nášho života priniesť, dostaví sa to samo od seba bez toho, aby sme veci menili svojvoľne. Chcem tým povedať to, že napríklad fajčiar nemusí skončiť s fajčením pred tým, ako začne praktizovať jogu. Práve vtedy keď bude ten najsprávnejší čas, prestane bez toho, aby sa do niečoho nútil, prípadne ho do toho nútil (odporúčal mu to) niekto iný. Jaro Pávek - % 5

6 % Yama [jáma] obsahuje týchto 5 bodov: NE-násilie, NE-klamanie, NE-kradnutie, NElakomstvo a uvážené pôžitky. Aṡṭāṅga yoga - Za hranicou fyzickej praxe % Ne-násilie (ahiṁsā) [ahimsa] je samozrejme myslené ako neubližovanie iným ľudom, zvieratám, prírode,... Formy ublíženia ako fyzické napadnutie nemusíme ani pripomínať, no dá sa ublížiť aj inak. Slovami, činmi, gestom, pohľadom, myšlienkou,... % Neubližovať zvieratám je dnes (z pohľadu všeobecne očakávanej šablóny jogína) chápané ako vegetariánstvo. Toto je nesmierne háklivá téma a zo skúsenosti viem, že je to skoro tabu. Chcem k tomu povedať iba niekoľko faktov, záver už nechám na každého samostatne. Mäso a varená strava sú prirodzená súčasť jedálnička Človeka Vzpriameného (Homo Sapiens). Je to vedecký fakt, aj keď vegetariáni majú dôkazy o tom, že to tak určite nie je. Bez mäsa a varenej stravy by sa naša rasa nevyvinula tam, kde teraz je, s takou kapacitou mozgu a s takým energetickým využitím mozgu v bdelom stave ako je. Jednoducho by sme neboli tým, čím/kým sme. Nechcem tým však povedať, že všetci musia jesť mäso a už vôbec nie, že by sa malo jesť každý deň. Vegetariánstvo a iné stravovacie návyky sú individuálna voľba každého človeka. Mala by však byť uvážená, na základe štúdia a zdravotného stavu a nikto by nemal presviedčať druhých o svojich stravovacích návykoch (vegetariánstvo, surová strava,...). Sú konštitúcie ľudí, ktoré mäso potrebujú viac, a ktoré ho nepotrebujú vôbec. Je to individuálna voľba - občas výsledok procesu jogy, no treba si uvedomiť, že pre niektorých ľudí úplné vylúčenie mäsa alebo živočíšnych produktov z jedálničku môže mať z dlhodobého hľadiska nepriaznivý efekt. Napríklad aj Dalajlama kvôli svojmu zdraviu mäso jesť musí. Jedia ho aj Tiebetskí mnísi (asi preto že im tam veľa iného nerastie) a v ajurvéde sa mäso občas používa ako liek. Joga má priniesť uvedomelosť v zdrojoch a pôvode potravín, nie až tak veľmi v zložení potravín. A ak niekto je mäso, tak uvedomelosť v zdrojoch a pôvode mäsa - v jeho produkcii. Treba si pamätať, že joga je o rovnováhe, a rovnováha by mala byť aj v stravovaní. Pokiaľ nie je alergia alebo intolerancia, malo by byť v jedálničku trochu zo všetkého. Jeden extrém je prejedanie sa (pravidelná alebo nadmerná konzumácie niektorej zložky potravín) a nevhodné zdroje potravín (fast food, mäsové výrobky z neekologického chovu,...). No druhý extrém sú niektoré stravovacie návyky propagované dnešnou dobou (ktoré často vyvolávajú v dlhodobom hľadisku tiež veľa nežiaducich účinkov). % Iný uhol pohľadu je nenásilie voči samému sebe, na ktorý ľudia často zabúdajú. Má tiež nekonečné množstvo foriem. Je to akákoľvek forma konania proti svojej vôli, svojmu Jaro Pávek - % 6

7 vnútornému hlasu, zvykom, presvedčeniu,... Zdrojom môžu byť externé faktory, kedy konáme na základe očakávaní niekoho iného - znova môžme pripomenúť všeobecne očakávanú šablónu jogína. Ako príklad si môžme opäť uviesť fajčiara, ktorý si myslí, alebo mu niekto povedal, že musí prestať fajčiť lebo inak nemôže robiť jogu, lebo sa to nehodí a pretože to je zlé a nezdravé a nenechá tento proces fungovať za pomoci jogy samovoľne až do bodu, kedy jeho telo samé od seba cigarety odmietne. Zdrojom môže byť aj naše ego, kvôli ktorému si chceme niečo dokazovať - bezhlavo sa napríklad rveme do náročných jogových pozícií, atď. % Opačná strana tejto mince je doslova páchanie dobra. Ide o bežný jav, kedy s najlepším úmyslom niekomu inému vnucujeme pomoc alebo rady bez toho, aby si o to sám požiadal. Aj sám Boh (vyššia inteligencia, energia, zdroj...) nám dal dar slobodnej vôle a sám ju nikdy neporuší bez toho, aby sme si o pomoc požiadali. Nevieme sami čo je pre druhého najvyšším dobrom ani čo tu má v pláne jeho duša zažiť. Koniec koncov, niekedy sú pre nás cennou skúsenosťou aj bolestné zážitky. Naša duša prišla na tento svet po zážitky, a každý má zažiť iné. Nakoniec všetci aj tak tieto zážitky prinesieme na druhú stranu - stvoriteľovi. Napokon... sú to Jeho zážitky. A občas dobrí ľudia sa snažia iné duše o tieto zážitky pripraviť. % Na nenásilie, tak ako aj na ostatné nasledujúce kódexy sa dá pozerať z rôznych uhlov a nikdy nebudeme schopní odškrknúť si s istotou, že tento kódex máme zvládnutý. % Ahimsā je tiež konanie a myslenie v mene lásky, schopnosť lásku (nie romantickú) vyžarovať, byť priaťeľský,... % Ne-klamanie (satya) [satja]. Samozrejme, nechceme klamať ľudí okolo seba, svojich blízkych,... Najčastejšie klameme rečami vyhýbaním sa pravde, ktorá by mohla zraniť iných, alebo je to pre nás jednoducho výhodnejšie pravdu nepovedať. % Tak ako v predošlom bode, často klameme sami seba. Ťažšie je niekedy priznať si pravdu sami sebe, ako povedať pravdu niekomu inému. Klameme sa v bežnom živote, klameme sa v praxi jogy,... väčšina z nás sa klame viac či menej každý deň. Klameme (sa) vetami ako napríklad nemám čas, nemôžem, nemám záujem, nevykonaním si povinností alebo rituálov, nepriznaním si chyby,... Často sa snažíme oklamať systém. Či už univerzálny - snažíme sa popierať zákony vesmíru, myšlienok, energie, Boha,... môže to byť klamanie sa v praxi jogy. Myslením si, že sme sa už na nejakú tému všetko naučili, že už niektorú pozíciu viem, klameme sa tým, že pozície využívame ako svoj cieľ jogy a Jaro Pávek - % 7

8 nie ako cestu/nástroj jogy, tým, že nenechávame končatiny a transformáciu jogy plynúť svojvoľne, z nedočkavosti predbiehame proces... Aṡṭāṅga yoga - Za hranicou fyzickej praxe % Nekradnutie (asteya) [aštéja] je samozrejme neodcudzovanie predmetov, ale tiež nekradnutie majetku, niekoho tvorby (kopírovanie), myšlienok,... Kradneme vodu jej plytvaním, kradneme priestor ekosystému,... % Vieme kradnúť aj inak, často nevedome. Ide o kradnutie niekoho (životného) priestoru alebo energie, najviac však niečoho, čo už dotyčnému nikto nikdy nebude vedieť vrátiť. Toto kradneme často aj sami sebe. Kradneme čas. Toto robíme ľahostajnosťou, prípadne nezáujmom. Trávením času na nepodstatné veci ako programy v TV ako reality show, kradneme čas tým, že sme s niekym len preto, že nechceme byť sami, kradneme čas, ak nechávame na seba čakať, kradneme čas ignoráciou,... Kradneme - ukracujeme sa o jogu, pokiaľ sa nestane súčasťou nášho každodenného života. Lenivosť nás ukracuje o jogu - bojíme sa ísť za hranicu svojej pohodlnosti a joga - transformácia (aj život samotný) pritom začínajú práve za istou hranicou pohodlia. % Nelakomstvo (aparigrāḥ) [aparigraha] neznamená rozdať všetko chudobným. Nemá to ani vôbec nič s finančnou stránkou života. Ide o schopnosť deliť sa a schopnosť odolať chorobnému zhromažďovaniu vecí, prípadne pripisovanie neúmernej dôležitosti veciam v živote. Hmotným či nehmotným. Nelakomstvo neznamená ani žiť v chudobe, ani žiadnu formu podobného asketizmu. Ako jedna moja priateľka raz povedala: jogín môže byť aj business-man lietajúci za obchodom po svete v súkromnom lietadle. A môže. Joga ako stav mysle a proces transformácie je prístupný každému bez ohľadu na akýkoľvek faktor života - vieru, finančnú stránku, farbu pleti, orientáciu, pôvod... Je jedno koľko kto má. No ľudia čo majú viac by sa nemali považovať za viac ako tí, čo majú menej. % Nebyť lakomý a nezhromažďovať iba pre seba sa tiež týka poznania, učenia, informácií... Bohužiaľ, vravím z vlastnej skúsenosti, mnoho ezoterikov či učiteľov jogy sa nechce o svoje učenie deliť. Boja sa toho, že by niekto mohol jedného dňa vedieť viac, ako oni. Namiesto toho, aby sa s ním tešili. % Uvážené pôžitky (brahmacharya) [brahmačaria] sa najviac pripisuje sexuálnej abstinencii alebo celibátu. V podstate o to nejde. Brahmacharya je historicky v hinduizme obdobie medzi 14. a 20. rokom života, kedy mladíci študovali Védy a Upanishady, kedy boli vystavovaní celibátu aby urýchlili svoj mladícky spirituálny vývoj. Celibát praktizovali aj Jaro Pávek - % 8

9 niektorí mnísi žijúci v jaskyniach ktorí celý život zasvätili štúdiu, praktizovaniu jogy a meditácii. Pre bežného človeka to však celibát neznamená. Ide o užívanie si akýchkoľvek pôžitkov (sex, zmrzlina, čokoláda, šperk,..) s mierou. % Sex a sexuálna energia má však svoje zastúpenie. Ide o uvedomelé využívanie a neplytvanie touto energie. Smerovať ju k svojmu jednému partnerovi, nerozdávať ju za jeho chrbtom aj iným, prípadne nevymieňať si ju každú chvíľu s niekym iným, no rovnako túto energiu samozrejme nezneužívať (znásilňovanie, obťažovanie, harassment, zneužívanie). Sex je prirodzenou súčasťou života. Napokon... trojica starých Indických sesterských vied je joga, ajurvéda (veda zdravia dlhovekosti a liečenia) a tantra (veda okrem iného aj o práci so sexuálnou energiou). % Človek sa narodil na tento svet, aby zažil tento svet so všetkým, čo k nemu patrí a žil svoj život naplno. Joga nemá spraviť z človeka pasívneho hráča hry života, ale má pomôcť svoj potenciál nájsť a využiť ho naplno. Aby človek žil naplno, nasledoval svoje srdce, ale nosil so sebou aj svoj rozum. % % Niyama [nijáma] je súbor ďalších piatich kódexov, a to: čistota, spokojnosť, teplo, štúdium a akceptovanie existencie Boha (vyššej moci/formy energie/zákonitosti, princípu,...) % Čistota (śauca) [sauča] je myslená ako vonkajšia, tak aj vnútorná čistota. Samozrejme pravidelná hygiena celého tela. Napríklad, hlavne v dnešnej dobe, je to aj predchádzanie zápachu z potu. Akoukoľvek formou. Niekto radšej používa deodoranty, niekto inú úpravu povrchu tela, niekto bylinky, kryštály,... V konečnom dôsledku svojim telesným zápachom, či už pri praxi jogy alebo aj v dennom živote, otravujeme okolitých ľudí. Nie je to forma násilia (ahiṁsā)? % Ďalej je to vnútorná čistota tela. To sa odvíja od zdrojov potravín. Toto je však na každého uvážení a potrebách, nedá sa nikdy nikomu kázať čo by mal, alebo nemal jesť. Časom ako človek pravidelne praktizuje jogu, jeho telo si začnie žiadať alebo odmietať isú kvalitu potravy. U niekoho to môže prejsť do pestovania vlastného ovocia a zeleniny, u niekoho k výberu potravín bez priemyselnej úpravy alebo v kvalite BIO, u niekoho v rozumnú kombináciu zloženia potravín, u niekoho vo vegetariánstvo... je to individuálne a všetky formy sú rovnako v poriadku.% Jaro Pávek - % 9

10 % Niektorí ľudia praktizujú aj samostatné očistné techniky za pomoci napríklad ajurvédy, držia hladovky, detoxikačné kúry, kriye (očistné techniky),... tie sú tiež individuálna voľba každého praktikanta. % V systéme Aṡṭāṅga jogy dochádza k silnej očiste a detoxikácii každý jeden deň počas praxe jogových āsan (pozícií), ktorá zahŕňa aj precíznu techniku vinyāsy. Tej prínosom je zohrievanie tela, rozprúdenie a aktivácia všetkých obehových systémov tela, hĺbková masáž vnútorných orgánov, svalov i kĺbov. Vinyāsa aktivuje potenie a práve cez tento pot sa vyplavujú toxíny z tela. Tie ktoré sa nevyplavia cez pot sa dostanú do ostatného vylučovacieho systému a tak sa následne dostanú z tela von. Týmto procesom sa detailnejšie budeme venovať neskôr v texte. % Nesmieme rovnako zabúdať na čistotu svojho okolia. Prostredia v ktorom žijeme. Tak ako náš najbližší priestor, naša domácnosť, auto, kancelária,... kdekoľvek sa pohybujeme až po čistotu mesta, krajiny, zemegule... % Je tu ešte jedna nie menej dôležitá forma čistoty, a tou je čistota všetkých foriem vzťahov. % Spokojnosť (saṅtoṣa) [santóša] je doslova myslené ako spokojnosť s tým, čo je, čo (ne)máme. Kto má viac sa nepovyšuje nad ostatných, kto má menej je spokojný s tým, koľko má a neodsudzuje tých čo majú niečo viac. Nebavíme sa iba o materiálnych veciach samozrejme, ale ide opäť o poznanie, vzťahy, city, akceptovanie životných fáz (raz sme hore a raz dole). Jej formou je aj nezávidenie a schopnosť dopriať, prípadne podeliť sa. Spokojnosť je predsa zdrojom šťastia. % Teplo (tapaḥ) [tápa] je doslovný preklad. Na jednej strane je myslené ako zanietenie. Môžeme ho vysvetliťa ako zanietenie do všetkých činností - nič neurobíme iba na polovicu, ale vykonáme to kompletne a svedomito. Tiež je to samozrejme zanietenie do jogy. Joga je životný štýl a každodenná súčasť života. Tak ako praktizujeme jogu svojím správaním a postojmi každý deň tak praktizujeme jogové pozície každý deň (šesť krát do týždna - jeden deň necháme telo oddýchnuť, a tiež nepraktizujeme v dni mesačných cyklov). Zanietenie do jogy ako životného štýlu so sebou nesie pravidlá, ktoré si vyžadujú odhodlanie a plné nasadenie praktikanta. Tieto pravidlá budujú disciplínu. Disciplína je cesta k transformácii (tela cez jogové pozície a vinyasu a mysle cez meditáciu). Dodržiavanie disciplíny a pravidiel jogovej praxe nie sú ľahké ako sa na prvý pohľad môže Jaro Pávek - % 10

11 zdať a preto je potrebné zanietenie sa. Toto teplo - zanietenie sa - zapálenie sa pre niečo je vzplanutie vnútorného ohňa (svetla), ktorý vedie v podstate k forme osvietenia. Prejavom zapálenia sa do niečoho je samotná schopnosť a odhodlanie dodržiavať pravidlá a disciplínu. Tie následne budujú poctivosť, sebaovládanie, poriadok, harmóniu, sebapoznanie. Zanietenie sa by sa však nemalo zamieňať - prerastať do posadnutosti. % Druhá strana mince je zapálenie iného, očistného ohňa (agni) v tele. Teplo, ktoré sa prebúdza každý deň zdravením slnka (Sūrya Namaskāra) na začiatku praktizovania jogových pozícií (aj počas praxe). V systéme Aṡṭāṅga jogy toto teplo poháňa vinyāsa - kľúčový faktor tejto praxe. Vinyāse sa budeme tiež venovať o trošku neskôr. % Štúdium (svādhyāya) [svadjája] vychádza istým spôsobom trochu z predchádzajúceho bodu - tapaḥ - zanietenie sa. Jedná sa bez pochýb o bežné vzdelanie, ale aj o nekončiace štúdium a rozvoj rôznych záujmov a rozhľadov. Pri joge je to aj štúdium filozofie. Je to však trochu otázne kedy s tým začať. Pred tým, ako človek má pravidelnú jogovú prax jogovej filozofii neporozumie. Po tom, čo ma dlhoročnú pravidelnú prax, filozofia dáva automaticky zmysel aj bez hlbšieho štúdia. Ako hovoril sám Pattabhi Jois: Before practice theory is useless. After practice theory is obvious. (Pred praxou je teória zbytočná. Po praktizovaní je teória jasná.) % Na druhej strane je to štúdium a poznávanie seba. To sa dá povedať jednou vetou. Joga je prax jednotlivca o poznávaní seba cez seba. Táto veta hovorí za všetko do úplného detailu. Joga je prax jednotlivca - joga je proces v hlave jedinca. Jogovú prax za nás nikto neurobí. Nikdy. Preto je nevyhnutné na dosiahnutie transformácie - zmeny - jogy - systém toho čo robíme, praktizujeme dokonale poznať, študovať ho a byť schopný praktizovať samostatne. Vždy a všade bez závislosti na učiteľovi. Preto sa Aṡṭāṅga joga učí a praktizuje tak, ako sa učí. Je to nekončiaci systém štúdia a praxe. Systém, ktorého obsah sa celý život zväšuje a nustále prehlbuje. Poznávanie seba cez seba - opäť vypovedá o tom, že joga sa musí odohrávať v hlave (a tele) jednotlivca. To je opäť možné iba vtedy, keď sa človek vie ponoriť do praxe sám bez pomoci a vedenia učiteľa. Poznanie jogovej praxe je v podstate nevyhnutnosťou, nie privilégium žiaka. Prax jednotlivca je súčasť disciplíny. Pomáha prekovávať strach, zastaviť a vytriediť myšlienky, je to forma veľmi hlbokej meditácie a tým schopnosť spoznať svoje telo, pomáha stretnúť sa so svojim egom, nájsť odpovede na otázky, je to cesta spoznania svojich nedostatkov a bohatstiev. Pomáha nám spojiť sa so svojou dušou, a teda spojiť sa s jednotou. Dosiahnuť stav spojenia - jogy. Pomáha nám naučiť sa cez seba o tom, o čom sa naučiť potrebujeme. Jaro Pávek - % 11

12 % Akceptácia existencie Boha (īśvarapraṇidhānā). Īśvara [íšvara] je v sanskrite označenie pre boha. Praṇidhānā [pranidáná] je odovzdanie sa, prijatie, akceptovanie, pochopenie,... Ide v preklade teda o prijatie, akceptovaní či uznaní, že existuje nejaká vyššia forma - Boh. V žiadnom prípade to neznamená príkaz vyznávať náboženstvo, ale určite ani žiadne náboženstvo nevylučuje. Môžete si svojho Boha nazvať akokoľvek. Ježis, Allah, Kṛṣṅa, Vishnu, Zeus, Ra, Elohim, Jahweh,... Pringles... akokoľvek to Vám vyhovuje alebo zodpovedá Vášmu náboženstvu. Je to bez akejkoľvek urážky. Verte, že Boh vynašiel zmysel pre humor a má väčší zmysel pre humor ako ktorýkoľvek človek na tomto svete a Vaše vyznanie určite pochopí. Je to forma vyššej energie, hmotnej aj nehmotnej, mužskej aj ženskej, forma čistej, sto-percentnej lásky, prana, reiki,... (inak, vedeli ste, že aj technika liečenia reiki má korene v Tibete tak isto ako Aṡṭāṅga joga, ktorá je tiež v podstate technika práce s energiou?). Aj túto božskú energiu si môžete nazvať ako chcete. Vždy je to iba jedna energia, len môže mať iné meno, tak ako aj Boh môže mať nekonečne veľa mien. % Āsana je v doslovnom preklade sed. Pozícia. Je to jediný vizuálny prejav, ktorý dokážeme vidieť počas jogovej praxe. Āsana je to, kde veľa jogových škôl začína, ale zároveň aj končí. Keď si predstavíte Aṡṭāṅga jogu počas praxe jogových pozícií (to, čo všetci vidia ako charakteristickú sekvenciu āsan) ako ľadovec plávajúci na mori, tak aj napriek svojej mylnej, fyzicky zameranej reputácií je āsana iba špička plávajúca nad morom. Lepšie povedané, je to snehová pokrievka na špičke ľadovca. Celý ten zbytok ľadovca je to, čo sa odohráva v tele, hlave a duši praktizujúceho. % V Aṡṭāṅga joge máme stovky pozícií. V dnešnom svete internetu sa vieme k fotkám a audio - video záznamom ľahko dostať a naoko sa pozrieť, ako taká Aṡṭāṅga joga vyzerá. Na väčšine týchto záznamov sú pokročilí praktikanti, ktorí vedia spraviť aj tie najkrkolomnejšie pozície, dať si obe hony za hlavu, zakloniť sa a chytiť si členky,... áno, toto všetko môže byť a aj je súčasťou Aṡṭāṅga jogy. Ashtanga joga je rozdelená do sérií sekvencií líšiacich sa náročnosťou a prínosom pozícií. Internet je plný obrázkov kde je možné tieto sekvencie si pozrieť. Západný svej je naučený sa jogu učiť spôsobom, že učiteľ demonštruje, ukazuje pozície a žiaci napodobňujú. A takto ľudia posudzujú aj Aṡṭāṅga jogu. Pozrú sa na sekvencie pozícií nafotených pokročilými praktikantmi a potom si povedia toto je príliš fyzické, toto je joga zameraná na fyzickú výdrž, ohybnosť, efekt, divadlo, cirkus,... A toto je prvá obrovská chyba, kvôli ktorej má Aṡṭāṅga joga meno, aké má. Ani jedno z menovaného sa ani trochu nepribližuje k pravde. Druhá, ešte horšia chyba Jaro Pávek - % 12

13 je, ako ľudia Aṡṭāṅga jogu vyskúšajú, alebo s ňou začnú. K tomuto problému sa budem venovať podrobne neskôr v časti venovanej čisto praxi jogových pozícií po tomto bloku o teórii.% % Aṡṭāṅga joga má tradične štyri série sekvencií. Každá zo sérií začína rovnakými pozdravmi slnku - dvoma typmi - pozdrav slnku A (9 vinyās - praktizovaný vždy 3 alebo 5 krát) a pozdrav slnku B (17 vinyās - praktizovaný vždy 3 krát). Tieto pozdravy slnku sú (ak sú praktizované správne) silne meditatívne, nastavujú myseľ do hladiny rovnováhy a koncentrácie, zapaľujú vnútorný oheň (agni - nie nadarmo sa volajú pozdravy slnku). Okrem toho, tak ako aj Aṡṭāṅga joga samotná, sú hrou s vlastnou energiou - pranou a energiou zeme. O dvíhaní, uzemňovaní, výrení, strieľaní energie v tele a výmenou energie medzi telom, zemou a éterom. Môže to znieť zvláštne, ale ak sú pozdravy slnku praktizované správne po nejakú dobu, táto hra energie je fyzicky hmatateľná. Na začiatku každej série nasleduje rovnaká, tzv. otváracia sekvencia - pozície v stoji, ktoré sú ako vždy v prvom rade práca s energiou, no tiež aktivácia hlavných svalových a kĺbových partií. Na konci každej série je vždy rovnaká zatváracia sekvencia - prevažne inverzné pozície, ktorá zasa organizmus a energetický systém pomaličky ukľudňujú pred záverečnou hlbokou relaxáciou. Predstavte si otváraciu a zatváraciu sekvenciu ako dva plátky chleba. Tá plnka medzi nimi - plnka tohto pomyselného hamburgeru - je daná séria. Aj keď hamburger má vždy na vrchu a na spodku rovnakú žemľu, plnka sa môže meniť. Tak je to aj v Aṡṭāṅga joge. Otváracia a zatváracia sekvencia sú rovnaké a plnkou bude jedna zo spomínaných štyroch sérií. A tak ako každá plnka má inú chuť a nutričnú hodnotu, tak aj každá séria má inú sekvenciu pozícií a iné účinky, benefity. (Len pre upresnenie informácie, tretia a štvrtá séria sa občas môžu praktizovať aj bez otváracej sekvencie. Po pozdravoch slnku nasleduje hneď prvá pozícia danej série. Zatváracia sekvencia sa však praktizuje vždy). % Prvá séria je v sanskrite označovaná ako Yoga Cikitsā [joga čikitsa], v preklade joga terapia. Jej úlohou je uzdraviť organizmus. Aktivovať a rozprúdiť všetky obehové systémy, rozpustiť a vytlačiť toxíny z tkanív, kĺbov a orgánov, spevniť kosti, spružniť chrbticu, stimulovať centrálny energetický kanál, zýšiť efektivitu vstrebávania kyslíku v pľúcach, zvýšiť koncentráciu a pozornosť, rovnováhu a ohybnosť, kvalitu pokožky, kvalitu svalovej hmoty, zväčšiť rozsah kĺbov a tým dodať pohybovému aparátu pocit tekutosti pri pohybe zatiaľ čo sa zvýši pevnosť a sila tela, dáva možnosť pocítiť energiu - pranu kolujúcu našim telom,... Spektrum pozícií prvej série spočíva v rovnováhe predklonov a následnej kompenzácii záklonom (ohýbanie chrbtice), torziách, rovnovážnych pozíciách, Jaro Pávek - % 13

14 pozíciách stimulujúcich pečeň, slezinu, tráviaci trakt, obličky, pľúca, pozícií zväčšujúci rozsah rozpínania hrudného koša, chiropraktcké pozície na celú dĺžku chrbtice, pozície vytvárajúce fungujúce nervové prepojenia medzi mozgom a svalmi, spájajúce mozgové hemisféry, pozície odstraňujúce strach, stres, budujúce pokoru,... atď. % Druhá séria, Nāḍi Śodhana [nádí šodana] znamená čistenie nāḍi - energetických dráh a kanálov v tele. To je teda prvoradý benefit tejto série, no okrem toho dodáva ešte väčšiu rovnováhu, silu, kontrolu a pozornosť. Odstraňuje emočné bloky, preráža energetické dráhy, uvoľňuje funkciu čakier, silne detoxikuje hlavne pečeň, čoho prínosom je uvoľňovanie nervozity, nevyrovnanosti a stresu, ešte viac ako prvá séria posilňuje kardiovaskulárny, respiračný, lymfatický, tráviaci aj vylučovací systém, prispieva ešte silnejšej purifikácii organizmu. Je zložená zo série hlbokých záklonov, tiež hlbokých predklonov, balančných pozícií na rukách a na predlaktí, pozícií stimulujúcich rázne prúdenie a strieľanie energie telom, prerážanie (otváranie/aktivácia) aj pravého a ľavého energetického kanála (Ida a Pingala), centrálneho energetického kanála (Sushumna) - prebúdzanie energie kuṇḍalinī [kundalíní], hlbšie torzie s detoxifikačným a masážnym efektom na vnútorné orgány a chrbticu, pozície ešte väčmi pokorujúcich strach a stres,... % Sthira Bhaga [stira baga] sa rovnako volajú tretia a štvrtá séria. Sthira v preklade znamená veľkolepý, ohromujúci, vznešený,... a bagha znamená pokoj, rovnováha,... Zatiaľ čo prvé dve série sú (vo svojich formách a prípadných modifikáciách) vhodné pre každého, tieto série sú určené pre naozaj pokročilých a hlavne dlhoročných praktikantov, sú zložené z intenzívnych predklonov aj záklonov, rovnovážnych pozícií, pozícií do ktorých sa vstupuje zo stoja na hlave, rovnovážne pozície na rukách. Sú to sekvencie vyžadujúce ale stále zdokonalujúce silu, rovnováhu, lejzrovo presnú koncentráciu pozornosti (vysokú úroveň bdelej meditácie - vyžadujú aj prvé dve série). K energetickým kanálom sa pridáva stimulácia - práca so siedmou, korunnou čakrou. Štvrtá séria okrem spomínaného výrazne pracuje s pranou, kde sa opakovane v sérii v pozíciach energia prudko rozvíri a v zápätí nasleduje meditačný sed na jej absorbovanie. % Potom, je tu ešte jeden faktor, ktorý robí Aṡṭāṅga jogu práve tým čim je. Je to systém vinyāsy. Je to kľúč k celému systému tejto jogy a bez neho by nemohla existovať. Vinyāsa je dokonalé, precízne a presné spojenie pohybu a dychu. Je to doslova umenie, ktoré sa učí a buduje rokmi. Nie je to ľubovoľný pohyb medzi pozíciami. Vinyāsa je to iba vtedy, ak sa využíva príslušná energia nádychu alebo výdychu - schopnosť využívať posilňujúcu a zdvíhajúcu silu nádychu a relaxačnú, klesajúcu silu výdychu v prospech Jaro Pávek - % 14

15 pohybu a prúdu energie. Káždá pozícia v Aṡṭāṅga joge má svoju presne definovanú vinyāsu, spôsob, ako sa do pozície dostať a ako sa dostať z nej von - do ďalšej pozície. Pattabhi Jois popisoval systém vinyāsy ako girlandu, alebo ako náhrdelník. Je dlhý motúz a na ňom sú gorálky. Gorálky sú od začiatku až po koniec spojené motúzom. A tak je to aj v joge. Prvá pozícia s poslednou sú spojené vinyāsou. Načo je však vinyāsa v joge dôležitá? Zo všetkého najprv treba povedať, že práve ona robí prax jogových pozícií, hlavne tých náročnejších možnú, no hlavne bezpečnú. Je to spojenie dychu a pohybu - dych, prana, vzduch je to, čo poháňa a zapaľuje vnútorný oheň. Ten uvoľňuje telo, svaly, kĺby, aktivuje obehové systémy tela, aktivuje potenie (tavenie toxínov), ktoré vyplavuje nečistoty z tela. Až keď je telo zahriate (z vnútra samozrejme), je bezpečné robiť hlboké a účinné pozície bez zranenia. % Pattabhi Jois proces tavenia toxínov krásne prirovnával k taveniu zlata. Keď máte surovú hrudu zlata ( surové telo), musíte ju najprv zohriať a roztopiť (vinyāsa). Keď zlato zovrie (efekt vinyāsy), nečistoty sa vyplavia na povrch (potenie). Nečistoty z povrchu zoberiete a zostane vám rýdze zlato (detoxikované telo). Navyše po praktizovaní viyāsy zostane telo silné a ohybné ako telo leva. % Do pozícii sa tiež nevchádza ľubovoľne. Do niektorých sa vstupuje nádychom, do niektorých výdychom. Opačný dych - opačná energia môžu byť dôvodom zranenia. Eše horšie je vstupovať/praktizovať pozíciu so zadržaným dychom. To je znovu iba návod na zranenie. Keď sa človek však pri joge zraní, nikdy tomu na vine nie je joga. Nikdy. Vždy je to praktikant sám čo si to zavinil. Joga je nástroj. Nástroj či už k zvládaniu stresu, rehabilitácie, transformácie,... A každý nástroj sa dá nesprávne a nebezpečne použiť. Tak ako joga môže prispieť k lepšiemu životu, tak nám aj kladivo môže pomôcť postaviť si dom. Ale keď si klepneme kladivom po prste, nie kladivo nesie vinu. To my sme ho tak použili. A tak je to aj s pozíciami v joge. Ľudia sa nimi občas zrania. Je to preto, lebo sa buď nezahriali, nesprávne dýchali, robili pozíciu na ktorú ich telo jednoducho nebolo pripravené - tlačili sa do pozície,... Vinyāsa - každý jeden pohyb (súbor pohybov) - spôsob vstúpenia (vystúpenia) z pozície má vždy svoj nádych alebo výdych. Nikdy sa pri jogovej praxi dych nesmie zadržiavať. Dych je prana. Zadržaná - zastavená prana nemôže telom kolovať. A joga je o cirkulácii prany v tele. A keď prana koluje, prax je bezpečná. Už v textoch Yoga Korunta od Ṛṣi Vamana bola napísaná známa veta: Vinā Vinyāsa-yogena āsanādāīn na kārayet. [ Oh jogín, nerob jogu bez vinyāsy ]. Podľa Ṛṣi Vamana je to vinyāsa, spájanie dychu s pozíciami v nepretržitom rytme, čo vytvára tapa (teplo), ktoré Jaro Pávek - % 15

16 spúšťa očistný proces v orgánoch a nervovom systéme a poskytuje meditatívne podmienky, bez ktorých by prax pozícií mohla byť nebezpečná, alebo v lepšom prípade bez efektu. % Ďalšie, neoddeliteľné opodstatnenie vinysāsy je meditácia. Vinyāsa je meditácia. Celá Aṡṭāṅga joga je jedna veľká bdelá meditácia v pohybe. Tomuto sa však budem venovať tiež neskôr v samostatnom bode jogy - meditácia. % Suma sumárum to na oko môže vyzerať, že Aṡṭāṅga joga je naozaj zložená z krkolomných pozícií, pohybov poskokov dopredu a dozadu, hore a dole. Z vonku samozrejme vidno iba to fyzično a vyzerá to ako obyčajne spojenie sily, ohybnosti a nejakej výdrže. Jeden by sa opýtal, čo má toto s jogou, pretože sme zvyknutí si jogu predstavovať ako stabilný sed v pozíciách a v nich meditáciu. Sme zvyknutí sa na ňu pozerať iba pod týmto jedným uhlom. Ale v Aṡṭāṅga joge sa pritom odohráva o toľko viac... % Existujú jogové školy ktoré sú pravdaže o relaxačnom cvičení a pomalom striedaní pozícií, bez potu, bez úsilia, s príjemnými dýchacími cvičeniami, meditáciami, ktorých výsledkom je napokon uvoľnenie tela aj hlavy. Prečo potom praktizovať niečo čo nie je pohodlné, niečo čo nie je iba relaxačné, prečo praktizovať fyzickú aktivitu pri ktorej sa človek totálne spotí, niečo, čoho sa bojí (napríklad stoj na hlave), niečo, do čoho treba aktívne zapojiť aj svoju hlavu, niečo, čo vyzerá neprirodzene a ťažko, čo je veľká výzva a z čoho máme pocit, že to nie je pre nás, alebo že to je príliš ťažké. Vačšinou, povedzme si to úprimne, je to nepriznaná lenivosť a pohodlnosť alebo podceňovanie sa (na základe veku, fyzického stavu alebo zdravia,...). Poďme sa ale na to ale pozrieť z pohľadu neurobiológie tak, ako to popísala neurologička Alex Korb, PhD vo svojom blogu. Ten je pre zaujímavosť uvedený na konci medzi zdrojmi, ak by Vás na túto tému zaujímalo viac. % Ako praktikantka jogy prišla na to, že joga nefunguje preto, že je relaxačná, ale preto, že je svojim spôsobom stresujúca. Je to práve snaha/schoponosť zostať v kľude v stresujúcich podmienkach čo je najväčším benefitom jogy. Náš mozog je na nepohodlné situácie alebo dezorientáciu zvyknutý reagovať automaticky určitým spôsobom tým, že spúšta fyziologickú stresovú reakciu. Táto reakcia vyvoláva strach a myšlienky typu že sa zraníte, že na to nemáte, že nevládzete,... A tieto myšlienky potom ďalej spúšťajú ešte silnejšiu stresovú reakciu. Bez ohľadu na to, v akej stresovej situácii sa nachádzate (stojka na hlave, utekanie pred levom, pracovný dead-line,...), nervový systém má iba jednu telesnú reakciu. Jednotlivé situácie a myšlienky sa môžu líšiť, ale zodpovedá oblasť Jaro Pávek - % 16

17 mozgu je iba jedna a fyziologická reakcia je tiež vždy rovnaká - zvýšený tlkot srdca, stiahnutie svalov, vylučovanie stresových hormónov. Interakcia medzi telom a mysľou však funguje oboma smermi. Tak ako stresová reakcia vyvoláva stiahnutie svalov, tak aj uvoľňovanie svalov, hlavne svalov na tvári vedie mozog preč od stresu. Tak isto spomaľovanie dychu obracia mozog preč od stresu a negatívneho myslenia. Ako to ale celé spolu súvisí? Otáčanie chrbtice, nepríjemný pocit byť hore nohami, potenie, neschopnosť dýchať sú iba iná forma nepohodlia a dezorientácie a majú tendenciu automaticky viesť k negatívnemu mysleniu a spúšťaniu stresových reakcii v celom nervovom systéme. Avšak, aj keď je táto reakcia automatická, neznamená to, že je nevyhnutná. Je to iba zvyk mozgu. Jeden z hlavných cieľov jogy tréning toho, aby mozog prestal automaticky spúšťať stresové reakcie. Tento efekt sa potom prirodzene odzrkadlí aj v bežnom živote. % Prāṇāyāma [pránajáma] by sa dalo preložiť ako kontrola (ayāma) dychu (prāṇa). Je to most medzi fyzickým prejavom jogy a mentálnou praxou jogy. V systémoch hatha jogy existuje množstvo dychových cvičení s rozličnými účinkamil, niektoré vhodné pre každého, niektoré vyžadujúce istú prax. Tak ako pozície i dýchacie techniky by sa mali vždy učiť od skúseného učiteľa a rovnako ako zle použité pozície, aj zle použité dychové cvičenie môže mať v istých (naozaj extrémnych) prípadoch negatívny efekt (od prepálenia energetických dráh až po, v extrémnych prípadoch, šialenstvo) % Počas celej doby praktizovania Aṡṭāṅga jogy, a teda jej základným kameňom od ktorého sa odvíja vinyāsa aj āsana, je práve dych. Je mu venované permanentné vedomie - koncentrácia. Veľa ľudí volá dych používaný pri praktizovaní Oujjayi [udžáí] prāṇāyāma. Nie je to ale tak. Guruji nikdy neučil, že by sme používali pri praktizovaní pozícií prāṇāyāmu. Volá sa to jednoducho voľný hlasný dych. Voľný, pretože by nemal vyžadovať absolútne žiadne úsilie. Hlasný, pretože pri dychu vydávame syčiaci zvuk rovnaký ako v Oujjayi prāṇāyāme - odtiaľto pochádza označovanie dychu v jogovej praxi. Zvuk dychu v oboch prípadoch pripomína šum mora, alebo šum lístia v stromoch, mal by vychádzať z hĺbky hrdla, zovretím dýchacej trubice (nejde o zvuk vydávaný vibrovaním hlasiviek). Je to zvuk ako keby ste chceli cez zavreté ústa vysloviť písmeno H. Je to zovretie v mieste, ktoré sa zovrie pri zývaní, alebo pri prehĺtaní. Zvuk by mal byť tak hlasný, ako to ide. Dýchanie počas praxe jogových pozícií nie je forma prāṇāyāmy jednak preto, že dych v podstate nekontrolujeme, iba vnímame, a prāṇāyāma sú dýchacie techniky, pri ktorých sedíme v pohodlnej pozícii ktorá nevyžaduje našu pozornosť a pri ktorej máme chrbticu Jaro Pávek - % 17

18 rovnú a v kolmici na zem. Čo pri jogovej praxi nie je. Navyše... tradične sú pozície praktizované s guľatým chrbtom, nie rovným. % Dýchať by sa malo vždy výhradne iba nosom, nikdy nie ústami. I napriek tomu, že sa dýcha nosom, zvuk nevydáva zovretie nosných dierok, ale zovretie hrdla - mimické svaly a teda aj nosné dierky sú stále uvoľnené. Zvuk sa vydáva pri nádychu rovnako ako aj pri výdychu. Dych nijak veľmi nepredlžujeme a nikdy neprerušujeme. Dĺžka nádychu a výdychu ba sa mala vždy rovnať. Aj keď počas praxe pozícií a vinyāsy sa dĺžka dychu prirodzene pravidelne mení, vždy dĺžka jedného nádychu udáva dĺžku nasledujúceho výdychu. Vnímanie dĺžky dychu - vyrovnávanie dĺžky dychu a zovretie hrdla samé prirodzene predĺžia dych na požadovanú dĺžku. Žiadna kontrola ani naťahovanie dychu. Iba koncentrácia na dych - počúvanie dychu a udržiavanie rovnováhy, pohodlia dychu. Je to voľný (prirodzený), ale hlasný dych. % Tento systém dychu je hrejivý dych, spolu so správnym pohybom tvoria vinyāsu. Dych dúcha do vnútorného ohňa (agni) a pohyb ho roznáša do celého tela. Zvuk dychu by mal byť prenikavý. Pattabhi Jois vravieval, čím hlasnejší dych, tým menej je možné počuť svoje myšlienky. A je to tak. Funguje to. Nehovoriac o tom, že zvuk dychu má určitú frekvenciu, vlnenie, ktoré preniká až na molekulárnu úroveň tela a privádza myseľ do silného meditatívneho stavu - funguje podobne ako mantra. Aktivované energetické zámky, ktoré sú spomínané nižšie, teplo vinyāsy, stiahnuté brucho, dych do hrudníku v spojení s pozíciami a torziami sú zdrojom masáže a detoxikácie vnútorných orgánov. % Súčasťou dýchacieho systému sá aj energetické zámky tela - bandhy [bandy] V praxi pozícií používame mūla [mula] a uḍḍiyāna [udiána] bandhu. Pri samostatných dýchacích cvičeniach, oddelených od praxe pozícií, používame aj Jālandhara [džalandara] bandhu. Mūla bandha, koreňový zámok, je situovaná v panvovom dne v oblasti perinea - oblasť medzi konečníkom a pohlavnými orgánmi. Aktivujeme ju stiahnutím tejto oblasti spôsobom akoby sme ju chceli vtiahnuť dovnútra do panvovej oblasti. Niečo podobné, ako by ste chceli zastaviť akútnu potrebu ísť na toaletu. Tento zámok zachytáva klesajúcu energiu výdychu (apana vayu) v tele. Dodáva uzemnenie, stabilitu, rovnováhu. Uḍḍiyāna bandha sa aktivuje vtiahnutím brucha dovnútra. Pri praxi pozícií je to ťahanie brucha do vnútra, avšak s možnosťou stále dýchať. Ide o pevnosť/stálosť podbruška (do tejto oblasti v Aṡṭāṅga joge nedýchame - dýchame iba do objemu hrudného koša). V spojení s oblým chrbtom (charakteristickým pre tradičnú techniku praktizovania pozícií v Aṡṭāṅga joge, aj keď dnes ju veľa ľudí učí a praktizuje s rovným chrbtom) sa mūla a uḍḍiyāna bandha Jaro Pávek - % 18

19 automaticky spoja (cca v oblasti 4 prsty pod pupkom) a ťahajú energiu hore naspať do tela. V praxi samostatných dýchacích cvičeniach, tak ako udáva aj Haṭha-Yoga-Prādipīka sa uḍḍiyāna bandha praktizuje pri zádžiach dychu (kumbhaka) a na začiatku výdychu a to v sede s rovným chrbtom a ťahaním brucha dozadu až po chrbticu a hore. Jālandhara bandha sa používa iba v samotných dýchacích cvičeniach a tak ako tiež vraví Haṭha- Yoga-Prādipīka - na konci nádychu a počas zádrže. Jālandhara bandha je v oblasti krku a aktivuje sa pritlačením brady do jamky medzi klučnými kosťami. Zadržiava stúpajúcu energiu nádychu (prana vayu) a udržuje ju vnútri. Rovnako zadržiava zhora-padajúcu energiu - kvapkajúci nektár v oblasti hlavy, ktorý je zdrojom vyššieho ja a poznania. % Pomimo praxe jogových pozícií, kde používame voľný hlasný dych v systéme Aṡṭāṅga jogy využívame oddelené dýchacie cvičenia ako napríklad aj Ouujayi Prānayama, Nadi Shodana, Kapalabathi, Bashtrika, Sūrya a Chandara Bhedana či Sitali. % Či už pri praxi pozícií a vinyāsy alebo pri samotných dychových cvičeniach, dych a práca s ním je prostriedok na zastavovanie myšlienok. Niektoré pokročilé dychové cvičenia sa učia nesôr po rokoch jogovej praxe, pretože vyžadujú pripravený ako nervový - energetický systém, ovládanie energetických zámkov, tak aj pripravené telo - otvorené pozíciami - na vzpriamený sed bez bolesti a rušenia pozornosti, no zo všetkého najviac vyžadujú myseľ pripravenú tréningom zastavovania prúdu myšlienok a schopnosť nevyvolávať stresové reakcie - napríklad pri zádržiach dychu. Z bioneurologického hľadiska zatiaľ čo nekontrolované dýchanie aktivuje zadnú časť mozgu, vedomé dýchanie aktivuje predný mozog. Miesto, ktoré je náhodou miestom tretieho oka? % Pratyāhāra [pratjahára] je často prekladané ako odňatie alebo odpojenie zmyslov. Nejde však o žiadne zrušenie zmyslov alebo používania zmyslov. Ide skôr o schopnosť obrátiť svoje zmysli (kontrola zmyslov) do nášho vnútra za účelom koncentrácie = meditácie. Aṡṭāṅga joga je o prítomnom okamihu - tu a teraz. Ten nás vedie k schopnosti sa vo svojej mysli koncentrovať. Profil - bežný tok myšlienok v hlave zužovať na iba tie výlučne potrebné a budovať schopnosť svoje myšlienky a pozornosť lejzrovo presne zamieriť. Vyčistiť myseľ od nepotrebných myšlienok. Táto činnosť sa tak ako aj ostatné benefity praxou samozrejme z jogovej podložky odzrkadlia aj do bežného života. Výsledkom kontroly zmyslov je teda koncentrácia a preto si ich dovolím spojiť a jedno vysvetliť cez druhé. Jaro Pávek - % 19

20 % Dhāraṇā [darána] - koncentrácia. V Aṡṭāṅga joge máme tri body na ktoré upriamujeme svoju pozornosť a tým sa koncentrujeme a teda pripravujeme na meditáciu. Tri znie málo a jednoducho, ale každý z nich je samostatná komplexná zložka. Ako a prečo sa teda koncentrovať na niečo čoho je veľa a ako sa tým dá meditovať? Je to presne ten istý efekt, ako som spomínal vyššie, kedy myseľ spúšta stresové reakcie a my sa tým učíme ako na situácie nereagovať stresom. Tak aj z tohto množstva bodov pozornosti sa snažíme nájsť časom tú najjednoduchšiu možnú cestu a spôsob ako to ukontrolovať a tým cibriť svoju pozornosť. Je to brúsenie diamantu mysle presným koncentrovaným lúčom našej vlastnej pozornosti. % % Rokmi praxe sa to stane automatické, ako vo svojej praxi pokračujeme, tým je koncentrácia silnejšia. Na začiatku je prax pozícii iba fyzické cvičenie, ale časom sa v nej objaví koncentrácia. Cesta je síce dlhá a svojim spôsobom nie ľahká, ale výsledok je jasný vybrúsený diamant. Čo nás vlastne kedy čakalo na konci akejkoľvek cesty, ktorá bola jednoduchá? Najkrajšie a zároveň najťažšie na ceste tejto jogy je, že si tú svoju cestu (cestu k samému sebe - k jasnej, pokojnej mysli - cesta transformácie) každý musí aj tak vyšlapať sám, pretože joga sa odohráva v každého hlave samostatne. Celý život však máme učiteľa, ktorý nám neustále ukazuje správny smer cesty. % Trojicu bodov koncentrácie nazývame Yoga Tristana [joga trištana] a je to kľúč k ozajstnej spirituálnej stránke jogy. Je v nej āsana, prānayāma a dṛṣṭi [drišti]. % Je tu ešte niečo viac k āsanám, čo tu zatiaľ nebolo napísané. Sú to samotné série Aṡṭāṅga jogy. Tieto série sú presne definované postupnosti pozícií, ktoré sa vždy praktizujú v jednom a nezmenenom poradí. Nič sa nepreskakuje, nič sa nevymieňa. Postupnosť je vždy presne dodržiavaná. Jedna pozícia predchádza druhú, logicky na seba nadväzujú a jedna pripravuje telo na ďalšiu. Jeden by sa ale po chvíli mohol začať zo zdanlivej monotónnosti nudiť, to však iba vtedy, ak by nesledoval svoj dych, pohľad ani bandhy. Ozajstné kúzlo stále rovnakej sekvencie spočíva v tom, že človek ma jednak za celý život možnosť si jednotlivé pozície naozaj adaptovať - byť schopný ich urobiť, pochopiť, precítiť, naučiť sa ich, vyťažiť z nich benefit no čo viac, neustálim praktizovaním dokola toho istého myseľ nie je vyrušovaná neistotou toho čo nasleduje - stresom a dostáva možnosť koncentrovať sa - meditovať. Na prvý pohľad sa to nemusí zdať, ale každá pozícia, aj tá najjednoduchšia nás môže celý život niečo učiť. A tak isto, niektoré pozície sa učíme spraviť celé roky. Je veľmi pravdepodobné, že na začiatku bude mať väčšina ľudí alternatívy jednotlivých pozícií, no neustálim praktizovaním sa nám telo otvorí Jaro Pávek - % 20

21 a pozície sa budú dať spraviť v ich plnej forme - naše telo ich príjme. Ale aj potom sa každá jedna pozícia dá stále viac a hlbšie chápať. Časom tiež nájdeme v pozíciách pohodlie. % Asana je tak ako samotná pozícia tak hlavne vinyāsa. Umenie schopnosti v celej sekvencii správne a precízne pospájať dych s pohybom. Správne a bezpečne do pozície vojsť, vísť z nej a dodržať správnu postupnosť pozícií. % % Prānayāma, tak ako aj vedomý - voľný hlasný dych v pozíciách, je počúvanie zvuku svojho vlastného dychu. Zvuk nášho dychu je v podstate odpoveď na kvalitu našej jogovej praxe. Je to neustála podvedomá kontrola či tam dych naozaj je, či sme ho nezastavili, či tam je zvuk dychu, či je tam rovnosť dychu, či je kľud v dychu a či dych správne rozpína hrudník. Neoddeliteľnou súčasťou dychu sú bandhy - energetické zámky, o ktorých chceme istotu, že sú stiahnuté (aktívne) po celú dobu jogovej praxe. Samotné oddelené techniky prānayāmy istú schopnosť koncentrovať sa vyžadujú, no ešte väčšiu budujú. % Posledná časť, doposiaľ nespomínaná a zásadne dôležitá je dṛṣṭi - smer pohľadu v každej vinyāse a pozícii. V systéme Aṡṭāṅga jogy počas praxe nikdy nezatvárame oči. Ako dôvod môžme uviesť už len udržiavanie rovnováhy. Navyše, akonáhle zavrieme oči, dávame priestor myšlienkam aby vošli do našj mysle. A myšlienky sú práve to, čo počas praxe v hlave za žiadnu cenu nechceme. Upriamenie pohľadu tiež zabraňuje blúdeniu pohľadu po miestnosti a okolí, po ostatných ľudoch v miestnosti či po učiteľovi. Prax jogových pozícií je bdelá meditácia na základe koncentrácie. Nie statická - bezmyšlienková meditácia. Tá je výsledkom komplexnej jogovej praxe. Pohľad sa ukotvuje väčšinou niekde v rámci nášho tela, aby sme opäť obišli blúdenie pohľadu po okolí. Sú to miesta ako brucho, palec na nohe, dlaň, smerom k tretiemu oku alebo k špičke nosa,... Smer k tretiemu oku alebo špičke nosa je skôr schopnosť rozostriť zrak z okolia a ostať pozornosťou naozaj iba v rámci svojej pozície. Naše oči neprestajne počas dňa používame. Či jeme, kráčame, sedíme na lavičke, ba dokonca aj keď snívame, spíme alebo relaxujeme. Kontrola bodu pohľadu smeruje ku kontrole zmyslov - pratyāhāra. A je to ťažšie, ako by sa mohlo zdať. % Na hodiny jogy, aj Aṡṭāṅga jogy chodí množstvo ľudí, niektorí vedia urobiť vážne krkolomné pozície, ale nie je zárukou, že každý z nich aj naozaj robí jogu. Joga (jej podstata) totiž nemá nič moc spoločné s fyzickým prejavom - pozíciami či ohybnosťou. Jogu s jej ozajstnou esenciou môže robiť aj obézny, tuhý alebo vážne chorý človek. Joga Jaro Pávek - % 21

22 je to skutočne totiž až vtedy, keď sa stane naozaj meditatívna. A meditatívna sa stane precíznou koncentráciou. Koncentráciou na pozíciu, prechod medzi nimi, na energiu v tele - dych a energetické zámky a na pevný nezlomný pohľad. Joga je to teda vtedy, keď sa do hlavy nedostanú myšlienky. Akonáhle sa prejavia myšlienky, už to nie je spirituálna joga. Ak sú v praxi myšlienky, je to cvičenie využívajúce jogové pozície. Nikto však nevraví, že to aj vtedy nemá benefit. Určite to môže byť vysoko relaxačné, rehabilitačné cvičenie. No ozajstné spojenie tela s mysľou a duchom je možné iba cez meditáciu, resp. koncentráciu. % Teraz pravdepodobne vyplávala na povrch otázka, prečo teda praktizovať pozície, ešte k tomu tažké pozície, vinyāsu, zapotiť sa, ešte aj celý život a takmer každý deň, prečo robiť niečo ako bdelá meditácia v pohybe keď sa dá jednoducho pustiť priamo do statickej meditácie? Nie je to tiež cesta k spoznaniu seba cez seba? % Svojim spôsobom je. Aj tak sa vieme spojiť so svojim vyšším ja. Meditácii a formám meditácie sa povenujeme v nasledujúcom bode o meditácii. Povedzme si len, prečo robiť aj fyzický a zdanlivo náročný aspekt jogy - āsany a vinyāsu. Cieľ je opäť len meditácia. Meditácia však nie je jednoduchá vec. Keď sa posadíte a skúsite dosiahnuť stav meditácie, začnú sa hlavou valiť myšlienky všetkého typu. Pokiaľ sedíte v lotosovom sede alebo podobnej pozícii, pravdepodobne Vám po chvíli začne kolabovať chrbát, bolieť kríže, medzi lopatkami, pokiaľ ste v plnom lotosovom sede začnú rýhlo tŕpnuť a bolieť nohy, to opätovne ruší možnosť koncentrácie a spúšta zasa stresovú reakciu, prípadne sa do lotosového sedu ani nedostanete. A zrazu máme situáciu, v ktorej sa meditovať nedá. To čo robí prax jogových pozícií a vinyāsy v spojení s joga tristanou je, že vinyāsa umožňuje praktizovať hlboké pozície s ich silným terapeutickým účinkom, ktoré spolu otvárajú naše telo, kĺby, úpony, uvoľňujú a naťahujú svaly, detoxikujú všetky tkanivá, prerážajú energetické dráhy a čakry, pomáhajú predchádzať vyvolávaniu stresových telesných reakcií z nepohodlia, a joga trishtana učí myseľ ako sa koncentrovať, upriamovať pozornosť, postupne zužovať spektrum bodov (lúč) koncentrácie bez zbytočných útokov nechcených myšlienok. To všetko preto, aby sme si jedného dňa, keď si to naša duša začne pýtať vedeli sadnúť do pohodlného lotosového sedu (jeho význam je popísaný nižšie), v ktorom vydržíme bez bolesti sedieť dlhšiu dobu a oveľa ľahšie a pokojne sa môžme pokúšať dosiahnuť stav meditácie, pretože nič už nebude ťahať našu pozornosť. Telo bude po praxi voľné a zdravé, myseľ bude pokojná a pripravená prijať proces, plody meditácie. Okrem toho naše telo je schránka, ktorá nosí našu dušu. A túto Jaro Pávek - % 22

23 schránku chceme aj v starobe mať silnú a zdravú, bez toxínov a chorôb, plnú prany a vitality. A to sa dá dosiahnuť precíznou praxou pozícií. % Joga je to, čo sa vidieť nedá. Silné pohyby Aṡṭāṅga jogy sú iba povrch vnútornej spirituálnej cesty. Za silným telom je energia, ktorá je spirituálna a ktorá nás drží pri živote. Na získanie prístupu k spiritualite musíte najskôr porozumieť fyzickému. Toto telo je chrám a v tomto chráme je Atman - Boh. Sri K. Pattabhi Jois % Dhyāna [diána] (meditácia) je cieľom jogy. Existuje kvantum spôsobov a ciest ako to dosiahnuť. Najčastejšie sú sústredenie na dych, na mantry, na činnosť,... všetko sú to spôsoby, ktoré nás učia koncentrovať sa na maličké spektrum činností, na bod, na predmet,... Ide o trénovanie našej vlastnej mysle, aby sa časom vedome dokázala zbaviť tokov myšlienok úplne a teda naozaj dosiahnuť stav meditácie. A presne to robí aj Aṡṭāṅga joga. Počas celej praxe a rokmi praxe učí našu myseľ absolútnej koncentrácii, ktorá raz prerastie v činnosť - pohyb nevyžadujúci akúkoľvek myšlienku alebo vedomú kontrolu. Stane sa z nej bdelá meditácia. Zároveň pripravuje naše telo, fyzické aj astrálne, na samotnú meditáciu v sede. Meditácia totiž nie je činnosť. Je to stav. Najkrajšie definoval meditáciu David Williams (bol s mojou učiteľkou Nancy Gilgoff v Indii keď sa ju prvý krát učili) keď povedal, že meditácia je priestor medzi dvoma myšlienkami. Nie je teda možné, aby si človek uvedomoval, že medituje. A teda, ani aby rozmýšľal nad tým čo robí, nad tým, že praktizuje jogu. Ako meditácia, tak aj joga sú stavy bez myšlienok. A obe sú dlhoročný proces. Akonáhle sa do jogy vnoria myšlienky, už viac nie je jogou, ale fajn fyzickým, relaxačným, terapeutickým cvičením (preto vravíme, že joga sa praktizuje, nie cvičí). % Meditovať sa dá ležmo, na stoličke, sedením na vankúšiku,... Tradične však meditácia prebieha v lotosovom sede. Jedna z vecí je, že ako joga tak ani meditácia by nemali koniec koncov vyžadovať pomôcky (pásy, bloky, vankúšiky, učiteľa). Sú to samozrejme výborné nástroje, široko využívané a je super, že máme možnosť ich využiť. Bavíme sa čisto teoreticky. Joga aj meditácia sú obe o práci s vlastným telom a mysľou a nemali by závisieť na iných pomôckach. Lotosový sed je sed, v ktorom energia v tele prúdi v rovnováhe, umožňuje pohodlné sedenie s rovným chrbtom, v ktorom sú zrovnané čakry v jednej línii, je to sed, v ktorom nezaspíme,... Narozdiel od meditácii v ľahu (využívanej hlavne pri vedených meditáciách a vizualizáciách) má meditácia v sede ďalší úžasný efekt. Naše telo nám umožňuje poskladať sa do doslova magického tvaru, symbolu, ktorý Jaro Pávek - % 23

24 všetky staroveké kultúry poznali okolo celého sveta. Je to tvar pyramídy. Tvar trojuholníka, ktorý efekt, proces meditácie, schopnosť napojiť sa na Zdroj znásobuje. % Otázkou môže pre niekoho ostávať, prečo vlastne meditovať. Cieľom meditácie (a teda aj jogy) je zatavenie myšlienok, resp. vybudovanie schopnosti kontrolovať toky svojich myšlienok. Iba keď zastavíme svoje myšlienky vieme spoznať seba. Nahliadnuť do seba. Naša myseľ je konštantne, ale zároveň prirodzene plná myšlienok. Sme doslova otrokmi svojich myšlienok. Sú ako neprestajný film premietaný na pozadí nášho (pod)vedomia. Ovládajú naše emócie, názory, budujú nám ilúziu reality - pútajú nás k tomu čo (ne)bolo a čo by (ne)malo byť, namiesto toho, aby sme riešili to, čo je teraz. Pritom aj minulosť bola prítomný okamih, a budúcnosť bude znovu iba prítomný okamih. Podstatu vecí, aj samozrejme seba, vieme vnímať iba teraz. Šťastní nebudeme v minulosti, ani v budúcnosti. Je a bude to len teraz. Iba v prítomnom okamihu vieme nahliadnuť do seba, k zdroju svojho šťastia, ktoré nosíme sami v sebe. Nikto iný ani nič by nemalo byť zdrojom nášho šťastia. Môže to znieť na prvý krát sebecky, ale je to pravda. Joga, aj meditácia, sú o prítomnom okamihu. O stálosti a bytí v stave tu a teraz. Prax nás učí, ako sa oslobodiť od každodenných tokov myšlienok, na kratšiu či dlhšiu dobu ich zastaviť a stretnúť sa sami so sebou, s jednotou. % Existuje krásne prirovnanie k tomu ako to funguje. Predstavte si seba ako jazero s kryštálovo čistou vodou. Dno jazera je Vaše pravé ja. To, kým skutočne ste, niečo, čo možno nepoznáte, čo neviete, ako vyzerá. Na hladine jazera sú vlny. Vlny Vám nedovolia sa pozrieť na dno. Často nemôžte ani len zahliadnuť, čo tam je. Tie vlny sú vaše myšlienky. Neprestajné vlny myšlienok ktoré Vám nedovolia nájsť ticho a tak nazrieť, spoznať to, čím/kým naozaj ste. Je to poznanie, ktoré nemôžete pochopiť, kým ho nezažijete. Tak isto, ako nemôžte pochopiť jogu v jej pravom slova zmysle, kým ju nezažijete (naschvál píšem nezažijete, lebo jedným, alebo krátkodobým vyskúšaním nič nezažijete). A presne to, čo robí joga a meditácia je, že tieto vlny pomaličky, časom zastavujú. Resp. nás učia, ako vedome tieto vlny zastaviť. Je to však (krásny) proces. % Samādhi [samádí], posledný krok, stupeň, končatina, výsledok jogy. Je to absolútne spojenie sa s objektom pozornosti. Je výsledkom praktizovania koncentrácie a meditácie. Koncentrácia je kontakt s pozorovaným objektom (objektom pozornosti, sústredenia, koncentrácie), meditácia je spojenie. Samādhi je stav, kedy sa stávame s objektom jedno a objekt začíname plne chápať. Samādhi doslova znamená spojenie. Ak je bod koncentrácie napríklad náš dych, teda my, meditácia nás spojí so samím sebou. Ak sa Jaro Pávek - % 24

25 sústredíme na univerzálnu energiu (energiu Zdroja, Boha, anjela strážneho,...), meditácia nás spojí s ním. Je to individuálny a dovolím si povedať... veľmi intímny zážitok. Stav jednoty. % T.K.V. Desikachar (syn T. Krishnamacharya-ho) popisuje vo svojej knihe The Heart Of Yoga : koncentrácia, tak ako meditácia a ani samādhi nie sú činnosti, ale stavy. Tak ako sa nedá povedať, že meditujem, nedá sa povedať, ani že sa koncentrujem alebo som v stave samādhi. Vieme však pripraviť prostredie na koncentráciu, vieme praktizovať āsany a prāṇāyāmu, ktoré podľa Yoga Sūtra vytvárajú vhodné podmienky pre moju myseľ na vstúpenie do stavov koncentrácie, meditácie a samādhi. Na to, aby sa dala zažiť koncentrácia a meditácia, myseľ musí najskôr byť v určitých podmienkach. Najskôr je potrebné všetky veci odohrávajúce sa v mysli (myšlienky) zastaviť aby sa utíšila. Yoga Sūtra odporúča praktizovať āsany a prāṇāyāmu ako prípravu na koncentráciu. % % Cesta je to najkrajšie na celej joge. V prvej sérii Aṡṭāṅga jogy je dokpy cez 70 pozícií, od základných pozícií a jednoduchých predklonov až po pozície v plnom lotosovom sede, obe nohy za hlavou, elegantná vinyāsa - preskoky z pozície dolepozerajúceho psa priamo do sedu a naspäť, kotúle vzad, pozície na rukách, stojka na hlave,... (áno, stále hovorím o prvej, základnej sérii) To je to, ako to vidí väčšina ľudí... keď sa pozerá... alebo keď Aṡṭāṅga jogu vyskúšájú nesprávnym spôsobom. % Dnes je doba, keď sa joga vyberá podľa vzdialenosti, ktorá je pre nás výhodná, na mieste, ktoré nám dáva pohodlie, podľa učiteľa - jeho zostavy a istej schopnosti zaujať,... a jogu cvičíme tým že poohýbame telo opakovaním po učiteľovi, očakávame kreativitu - aby každá hodina bola iná, praktizujeme pozície lebo sú pekné, hodnotíme na základe jednej skúsenosti, meriame jogu časom - koľko hodina trvá, či sme si na hodine zamakali,... Ľudia, hlavne v poslednej dobe vnútorne pociťujú potrebu venovať sa joge, vyhľadávajú ju, no stále majú hmatateľné očakávania. Čakajú, že hodina má hodinu, že niekoho budú nasledovať kto ich cvičením za ruku prevedie, že ich úlohou je vlastne iba prísť na hodinu, že bez práce budú koláče a myslia si, že tým sa skutočne uvoľnia. Myslia si, že joga je relaxácia, prípadne strečing, niektorí si myslia že joga pre ženy (tradične bola joga výhradne mužská záležitosť a iba posledná doba z nej spravila wellness pre ženy), že joga sa dá vyskúšať,... a najhoršie je, že majú instantné Jaro Pávek - % 25

26 očakávania. Chcú efekty pocítiť hneď. Vnímajú jogu povrchovo. Vnímajú jej tretiu končatinu - āsana. A túto najväčšiu chybu robia aj s Aṡṭāṅga jogou - prídu ju vyskúšať na vedenú (učitelom odrozprávanú) hodinu. Prídu vyskúšať poohýbať svoje telo v sekvencii Aṡṭāṅga jogoy. Potom si väčšina ľudí povie že Aṡṭāṅga joga je príliš rýchla, náročná, prípadne že nie je pre každého, že je to atletika alebo gymnastika, že je iba pre zdravých a silných,... % Takto to však nefunguje. Celý tento text bol o tom, že joga je spirituálna cesta, odohrávajúca v hlave jednotlivca, o koncentrácii a meditácii. Aj samotná prax pozícií, nie iba filozofia. Ako sa toto dá dosiahnuť, kým Vám do toho niekto neustále niečo rozpráva, prípadne ukazuje. Aṡṭāṅga joga má úplne iný systém štúdia a učenia. V prvom rade si treba pripomenúť (tak ako hovoril aj Pattabhi Jois), že joga sa nedá robiť rok, dva, päť rokov... To nemá žiaden význam. Joga je na celý život. Treba sa teda v prvom rade vzdať instantných očakávaní koľko budete na hodine, koľko pozícií budete praktizovať, že joga bude mať efekt okamžite,... Aṡṭāṅga joga sa študuje postupne. Na prvej hodine sa človek učí ako praktizovať Sūrya Namaskāra A (pozdrav slnku A). Dokola, dokolečka, dokola. Učiteľ hladá cestu, ako to modifikovať na každého. Pre zdravého zdatného či chorého človeka. Tento pozdrav slnku praktizuje žiak potom každý deň (pod dozorom učiteľa, prípadne doma, ak nemôže za učiteľom prísť každý deň). Keď ho pochopí, zvládne, dokáže správne spojiť dych s pohybom, naučí sa druhý pozdrav slnku. A znova ho praktizuje, kým v ňom nedokáže spojiť dych s pohybom. Toto cvičenie môže trvať dokopy iba 15 minút. A toto je to, kde sa pointa jogovej praxe a očakávanie dnešných ľudí míňajú. Ľudia chcú prísť doslova na hodinu, chcú veľa pozícií, chcú zážitok, prípadne si myslia, že budú iba sedieť a relaxovať. Nevedia si predstaviť, že prídu za učiteľom ten ich naučí dokopy 9 pohybov - 9 vinyās (pozdrav slnku A) pri ktorých sa do nitky prepotia a potom ich pošle domov. A že týchto pár pohybov majú praktizovať každý deň až kým sa ich nenaučia. Ale aj to je joga... % Keď sa žiak naučí Sūrya Namaskāra A a B (ktoré sú okrem iného samotný základný kameň jogy, esencia celej praxe), naučí sa ďalšie, zväčša dve pozície. A znova praktizuje, kým sa ich nenaučí spojiť so správnym dychom. A potom znova ďalšie pozície, a ďalšie... Tento proces však trvá celé mesiace. Avšak, záleží to to od toho, ako často žiak chodí za učiteľom. Ak chodí každý deň, počet pozícií rastie pomerne rýchlo. Do roka sa človek môže naučiť vyše 100 pozícií z prvej a druhej série. Pointou tohto systému je, že človek sa učí porozumieť tomu, čo robí, prečo to vlastne robí, naučí sa počúvať svoje telo, tým, že Jaro Pávek - % 26

27 praktizuje sám to čo sa doposiaľ naučil má možnosť tvoriť podmienky pre koncentráciu,... Ako som už pred tým spomínal, zo začiatku je to fyzické cvičenie, človek stále spoznáva svoje telo, rozmýšľa nad tým čo robí, spoznáva dych, pohyb, vinyāsu, āsany, energiu... zoznamuje sa... buduje si disciplínu, poriadok... neskôr to však prerastie v jogu - v stav mysle. % Nasleduje asi otázka, prečo chodiť potom za učiteľom, keď sa to raz naučím... Pozícia - séria alebo sekvencia Aṡṭāṅga jogy je iba špička ľadovca. Ja to nazývam dĺžka jogovej praxe - pretože to doslova JE dĺžka (počet pozícií, dĺžka koľko prax trvá,...). To, čo sa dá vidieť očami. To, čo dnešný svet svojím vnímaním vie posudzovať. Ale potom je tu aj hĺbka sekvencie. To, čo sa očami vidieť nedá - mentálne ciele jogy. To, čo sa dá iba rokmi (alebo nejakým časom) praxe zažiť. Je to pocit, pochopenie, porozumenie, spojenie, precítenie, užitie si každej jednej pozície a vinyāsy. A na to je tu učiteľ. Na to, aby nás v prvom rade naučil sekvenciu, ako idú po sebe pozície a ako sú prepojené vinyāsou, aby nás naučil techniku praktizovania, aby s nami našiel vhodnú alternatívu každej pozície, vinyāsy, aby kontroloval náš dych, tok našej energie, aby nám pomohol s ťažšími pozíciami, aby nás naučil niečo nové, aby bol ako dohľad nad správnosťou a disciplínou praxe... % Študent - študenti praktizujú pod dohľadom učiteľa, nasledujú rytmus svojho vlastného dychu, na základe neho sa hýbu (vinyāsa), a kde tu v procese sa zastavia (āsana). Každý svojím tempom, svojou koncentráciou,... Učiteľ tam však je pre všetkých, dozerá, pomáha, učí... % Miesto, kde sa Aṡṭāṅga joga praktizuje vyzerá teda asi tak, že je tam niekoľko ľudí, každý svojim tempom praktizuje v danom momente niečo iné, v miestnosti je zvuk pripomínajúci morské vlny - zvuk dychu, žiaci sa potia (z vnútra, nie z kúrenia), učiteľ - prípadne viacerí učitelia naraz sa pohybujú medzi nimi a pomáhajú. Vyzerá to ako chaos, ale keďže každý je v prúde vlastnej koncentrácie, nikto nevníma to, čo robí niekto iní, nikto s nikým nesúťaží, nikto sa neviaže na nikoho tempo,... Každý teda medituje (alebo k tomu aspoň smeruje). Každý ma svoj vlastný zážitok, a pritom sú všetci prepojený energiou prúdiacou medzi nimi. Je to ako aura, ktorá sa pri praxi každému násobne zväčší tak, že sa jednotlivé energetické polia prekryjú a navzájom sa nabíjajú (to je jedna z výhod, prečo praktizovať v skupine, aj keď vlastne sám). Niekto tam strávi 20 minút, niekto hodinu a pol. Tento štýl praktizovania Aṡṭāṅga jogy sa volá Mysore [Majsor] štýl. Je to pomenované po meste Mysore v južnej Indii, kde Krishnamacharya aj Pattabhi Jois jogu vyučovali a kde je Jaro Pávek - % 27

28 dodnes sídlo Ashtnaga Yoga Research Institute, ktorý dnes vedie Jois-ov vnuk Sharath Rangaswamy. % Aṡṭāṅga joga je naozaj pre každého. Aj pre každý zdravotný stav. Každý jeden pohyb a pozícia sa dajú upraviť pre každého. Aj tempo cvičenia je upraviteľné. Neexistuje človek, okrem lenivého človeka, ktorý by sa nemohol venovať Aṡṭāṅga joge. Len netreba očakávať, že budete hneď praktizovať jej úplne celú sekvenciu. Je to systém jogy, ktorý sa dá každému ušiť na mieru. Tak či onak, rýchlejšie alebo pomalšie tento systém jogy, ak je praktizovaný správne, každého uzdraví a dostane, alebo aspoň priblíži k možnosti praktizovať celú sériu/série v ich plnej forme. Chce to iba prekročiť prah lenivosti (znie to drsne, ale je to tak), vzdať sa modelu očakávania (vytvoreného západným svetom) o tom, ako joga vyzerá, vzdať sa instantných očakávani, nabrať odhodlanie a odvahu nasledovať systém a disciplínu. Nemusíte nič viac pre to inak urobiť. Ničoho sa vzdať, s ničím neprestávať, iba si vybudovať disciplínu, že joga sa stane naozaj súčasťou každodenného bytia. Vtedy je cesta otvorená pre každého. A joga sama vo vašom živote zmení to, čo by sa zmeniť malo. A u každého je to niečo iné. Ajkeď to je spoločná cesta. % Ako však si nájsť čas na jogu každý deň? Hlavne ak budete poznať už naozaj dlhú sekvenciu? Aṡṭāṅga joga neznamená praktizovať každý deň všetko čo viete len preto, že sekvencia - dĺžka sekvencie - počet pozícií sú presne stanovené. Aṡṭāṅga joga si vyžaduje praktizovať každý deň. Nič viac nedefinuje. Jeden deň to môže byť 15 minút kedy si dáte iba pozdravy slnku, iný deň to môže byť viac ako hodinová prax. Je to disciplína a to, že Vy máte tú disciplínu sa na podložku postaviť. Na chvíľu či na hodinu. % Aṡṭāṅga joga je založená na systéme vināsy. Na tom, že každý pohyb má svoj príslušný dych. Je presne daná vinyāsa ako sa dostať do pozície, ako sa dostať z nej prejsť do nasledujúcej. Je to teda o koncentrácii, o sústredení a teda o tom, že si nepridávate extra nádychy a výdychy na to, aby ste si upravili podložku, uterák, zasunuli tričko, upravili vlasy, aby ste sa medzi pozíciami poflakovali... Tieto veci sa riešia pred praxou pozícií, aby Vás nevyrušovali počas. Aṡṭāṅga joge je o prítomnom okamihu, o koncentrácii, že na podložke ste tu a teraz, a že Vaša myseľ sa ničím nevyrušuje. Že nič nie je podnetom na myšlienky. Človek ale keď praktizuje sám, rád si pridá niekde extra nádychy, posúva sa po podložke dopredu a dozadu len preto, aby vždy bol celý na podložke, rieši si oblečenie,... Toto je jeden z dôvodov, prečo Pattabhi Jois vymyslel (slovne) vedenú prax, kde všetci naraz robia ten istý pohyb/pozíciu podľa toho, ako učiteľ diktuje. Jeden z dôvodov bolo zopakovanie si vinyāsy - ako presne ide kde aký pohyb a Jaro Pávek - % 28

29 dych. Pripomenutie si tempa praxe. Tieto vedené hodiny však boli vytvorené pre žiakov, ktorí už vedeli celú prvú sériu praktizovať sami, pamätali si ju a rozumeli jej. V žiadnom prípade nie pre začiatočníkov. % Vedená hodina Aṡṭāṅga jogy je najťažšia možná forma jej praktizovania. Ale je to súčastne aj najčastejšie (začiatočníkmi) vyhľadávaná forma cvičenia jogy v západnom svete. Lebo ľudia sú zvyknutí hľadať hodiny jogy, kde im to niekto predcvičí, narozpráva, kde sa oni hlavou nemusia aktívne zapojiť. Ale v prípade tohto systému jogy je to ťahanie motúzika za nesprávny koniec. Na vedenej hodine sa Aṡṭāṅga joge v podstate nedá zažiť. Dá sa vyskúšať iba jej sekvencia. A pre začiatočníka, neohybného alebo slabého človeka, je to doslova utrpenie, boj so samím sebou, vyčerpanie,... Niet divu, že si takýto človek potom povie, že Aṡṭāṅga joga je ťažká, že nie je pre každého. Pretože začal od konca. Je to práve Aṡṭāṅga joga Mysore štýl, ktorý je naozaj pre každého. Praktikant zvyknutý na tento štýl už na vedenú hodinu nechce ísť, pretože sa tam cíti doslova ako v okovách (nemôže nasledovať tempo svojho dychu, nemôže sa sústrediť iba na seba - obracať svoje zmysli dovnútra, niekomu môže byť tempo rýchle, niekomu pomalé...) % Čítal som krásny blog, ktorý je medzi zdrojmi na konci a určite Vám odporúčam si ho celý prečítať, kde autor bobbie popisoval, prečo Aṡṭāṅga joga nebude nikdy medzi ľudmi populárna. A našiel na to asi to najkrajšie možné prirovnanie. V skratke... prirovnával ju k poézii. Napísal: Tam vonku je kopec poézie. Ale pravdou je, že veľa z nej je zlá. Je zlá, lebo je ľahká a spisovatelia, ktorí ju písali nikdy poéziu neštudovali. Nikdy ju neštudovali, lebo je ťažká a nerozumejú jej. A preto, tak ako Ashtanga joga ani pravá poézia nikdy nebude poplulárna. % Aṡṭāṅga joga nie je ľahká cesta, chce to zapojenie sa do procesu, venovať tomu čas, mať odhodlanie, je to o porazení prirodzenej lenivosti a pohodlnosti, o budovaní disciplíny, čelíme pri nej nepohodliu, strachu, je to aj fyzický aj psychický tréning, tréning na celý život... Ľudská pohodlnosť je ale zdá sa nekonečná, a je jednoduchšie sa vzdať už pred začiatkom, alebo žiť v sebaklame a vydať sa ľahšou cestou... Je jednoduchšie pohrdnúť zdanlivo ťažkou cestou pred tým ako sa na ňu vydáme. Ale až keď prekročíme svoj strach a vydáme sa ňou zistíme, že ťažká vôbec nie je. Je len iná, ale pritom tak silná. Je to naša vlastná cesta. A len naša. Všetci ju môžu kráčať s nami, ale nikto ju nemôže kráčať za nás. Prináša to isté nepohodlie, ale s ním aj úžasné plody, ťažšie chvíle, ale aj srandu, vitalitu, energiu,... do konca života. Jaro Pávek - % 29

30 % Ak stráviš svoj život obchádzaním vecí ktoré sú ťažké a ktorým nerozumieš, nikdy sa nedozvieš, čo je za hranicou toho, čo vidíš. % % % % % % % % % bobbie Jaro Pávek - % 30

31 Chcel by som sa poďakovať za Váš čas strávený nad týmito stranami, a rovnako by som sa chcel poďakovať: Mojej učiteľke Nancy Gilgoff za to, že mi ukázala energiu jogovej praxe, učiteľom ako David Swenson a Caroline Klebl s ktorými som strávil dlhú dobu štúdia, a iným učiteľom ako Kino MacGregor, Tim Feldmann, David Williams, Manju Pattabhi Jois za inšpiratívne stretnutia a otvorenie mysle, všetkým mojim učiteľom za informácie a skúsenosti, mojej asistujúcej učiteľke Martine Krížikovej za to, že je, a že mi pomáha, všetkým svojim žiakom, že ma spätne dokopy naučili viac, ako som naučil ja ich. Literatúra z ktorej som použil niekoľko myšlienok aj tu, (Autor; kniha): Sri Pattabhi Jois; Yoga Mala T. K. V Desikachar; The Heart Of Yoga Caroline Klebl, PhD; Ashtnaga Yoga Lino Miele; Ashtanga Yoga David Swenson: Ashtanga Yoga, The practice manual Petri Räisänen; Ashtanga Yoga, Yoga in the tradition of Sri K. Pattabhi Jois Ladislav Hodek,DrPeSc; Reiki Yoga Sūtra of Patanjali Haṭha-Yoga-Prādipīka Blogy: Why Ashtnaga will never be popular: Yoga: Changing the brain s stressful habits Jaro Pávek - % 31

32 Páchanie dobra: Prana: YouTube: Yogis Of Tibet: Jaro Pávek - % 32