EORETICKÉ A PRAKTICKÉ PROBLÉMY DOKAZOVANIA

Transcription

1 T Prof. JUDr. Vladimír Mathern, DrSc. narodil sa v Brezne pocta prof. JUDr. Vladimírovi Mathernovi, DrSc. k 80. narodeninám TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ PROBLÉMY DOKAZOVANIA Právnická fakulta Univerzity Komenského Bratislava vojenský sudca v trestnej oblasti na viacerých vojenských súdoch 1967 obhajoba kandidátskej práce: Výpoveď obvineného a svedka v konaní pred súdom 1973 habilitácia na PF UK: Znalecký prostriedok ako dôkazný prostriedok v československom trestnom konaní 1977 docent na Právnickej fakulte UK 1984 vydal vedeckú monografiu,,dokazovanie v československom trestnom procese, ktorú v tom istom roku obhájil ako doktorskú dizertáciu 1987 vymenovaný prezidentom za profesora v odbore Trestné právo 1999 vymenovaný ministrom spravodlivosti za predsedu komisie pre rekodifikáciu trestného práva rektor Bratislavskej vysokej školy práva 2008 profesor emeritus Fakulta práva, Bratislavská vysoká škola práva EORETICKÉ A PRAKTICKÉ PROBLÉMY DOKAZOVANIA Zborník príspevkov z celoštátnej konferencie s medzinárodnou účastou konanej dna 15. decembra 2008 Bratislava 2008 pocta.indd 1 Výtažková azurová azurovávýtažková Výtažková purpurová purpurovávýtažková Výtažková žlutá žlutávýtažková Výtažková černá :25:40

2 TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ PROBLÉMY DOKAZOVANIA pocta prof. JUDr. Vladimírovi Mathernovi, DrSc. k 80. narodeninám. Zborník príspevkov z celoštánej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej dňa 15. decembra Bratislavská vysoká škola práva Fakulta práva

3 TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ PROBLÉMY DOKAZOVANIA Recenzenti: JUDr. Ctibor Košťál doc. JUDr. Dezider Bango, CSc. Odborní garanti: prof. JUDr. Jaroslav Ivor, CSc. doc. JUDr. Jozef Záhora, PhD. Vydané s podporou Nadácie Štefana z Verbovca. TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ PROBLÉMY DOKAZOVANIA pocta prof. JUDr. Vladimírovi Mathernovi, DrSc. k 80. narodeninám. Zborník príspevkov z celoštánej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej dňa 15. decembra 2008 Zostavil: doc. JUDr. Jozef Záhora, PhD. november 2008 Vydavateľ: Bratislavská vysoká škola práva, 2008 Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Za odbornú a jazykovú stránku príspevkov zodpovedajú autori. ISBN Rukopis neprešiel jazykovou úpravou. 2

4 Obsah Obsah Obsah K osemdesiatym narodeninám prof. JUDr. Vladimíra Matherna, DrSc Niektoré úskalia písmoznaleckého skúmania v trestnom konaní Nezákonne získaný dôkaz v prospech obvineného Niekoľko poznámok k znaleckej činnosti v trestnom konaní Několik poznámek k věcnému záměru zákona o trestním řízení soudním (trestního řádu) České republiky Specifika dokazování trestného činu padělání a pozměňování peněz Obrazovo-zvukový záznam ako dôkazný prostriedok v trestnom konaní.. 69 Odposlech a záznam telekomunikačního provozu nová právní úprava v České republice Niekoľko poznámok k zásadám dokazovania v trestnom konaní Odposlech a záznam telefonických hovorů jako důkaz v trestním řízení Ako ďalej v znaleckom dokazovaní v trestnom procese? České národní standardy dokazování ve světle Lisabonské reformní smlouvy 2008 a Listiny základních práv Evropské unie Nové aspekty teórie kriminalistických stôp a identifikácie v súvislosti s dokazovaním v trestnom konaní Teoretické a praktické problémy při dokazovaní trestnej zodpovednosti obvinených mladších jako pätnásť rokov od účinnosti novýc trestných

5 TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ PROBLÉMY DOKAZOVANIA Úvaha nad rozhodnutím súdu Aktuálne poznatky o niektorých problémoch dokazovania na hlavnom pojednávaní Zákaz donucování k sebeobviňování Vybrané problémy dôkazných prostriedkov v zákone o správe daní a poplatkov Výsluch agenta ako dôkazný prostriedok Teoretické problémy dokazování s využitím identifikace osoby na základě tvaru trajektorií vybraných referenčních bodů na těle člověka Provádění dokazování v hlavním líčení a úprava absolutní a relativní neúčinnosti důkazů ve věcném záměru trestního řádu České republiky Prípustnosť dôkazov v trestnom konaní Vyšetrenie duševného stavu obvineného ako dôkazný prostriedok v trestnom konaní Dokazovanie súčasnosť a smerovanie Neprípustnosť dôkazu získaného donútením

6 K osemdesiatym narodeninám prof. JUDr. Vladimíra Matherna, DrSc. K osemdesiatym narodeninám prof. JUDr. Vladimíra Matherna, DrSc. Prof. JUDr. Vladimíra Matherna, DrSc. možno v súčasnosti bez akýchkoľvek pochybností označiť za nestora slovenského trestného práva. Patrí medzi najvýznamnejších slovenských právnikov v tomto odvetví práva a pre svoje odborné kvality je uznávaný právnickou obcou doma i v zahraničí. Jeho osobnosť je možno charakterizovať skvelou symbiózou právnickej teórie a praxe. Za viac ako tridsaťpäť rokov pedagogického pôsobenia sa podieľal na výchove stoviek adeptov právnickej profesie, svojimi odbornými a vedeckými prácami, ako i aktívnou účasťou na trestnoprávnej legislatíve významne prispel k rozvoju vedy slovenského trestného práva. Vladimír Mathern sa narodil 13. decembra 1928 v Brezne. V roku 1947 maturoval na gymnáziu v Brezne. V tomto roku začal študovať na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1951 a zároveň získal titul doktora práva. Už počas štúdia začal pracovať v Československom rozhlase v Bratislave, kde okrem teoretických vedomostí úspešne využíval svoj kultivovaný hlasový prejav v pozíciách hlásateľa a neskôr redaktora. S nástupom do vojenskej základnej služby (1951) sa však zmenil celý jeho život. Už ako dôstojník v základnej službe sa dostal do kurzu dôstojníkov práv, teda k trestnému právu, a tomu zostal verný po celý život. V roku 1953 sa stal právnym čakateľom na vojenskom súde v Prahe a od roku 1954 vojenským sudcom. Vo vojenskej justícií pôsobil nepretržite až do roku 1972 pričom pôsobil na viacerých vojenských súdoch (České Budejovice , Praha 1955, Bratislava , Košice , Brno , Bratislava ). V rozhodovacej činnosti bol známy svojím jasným a logickým úsudkom, zákonným dôkazmi a právnymi argumentmi podloženými jednoznačnými rozhodnutiami. Okrem aplikačnej praxe sa však veľmi intenzívne venoval i ďalšiemu právnickému štúdiu a publikačnej činnosti. Ako sudca po päťročnej externej vedeckej ašpirantúre v roku 1967 úspešne obhájil kandidátsku dizertačnú prácu Výpoveď obvineného a svedka v konaní pred súdom a získal titul kandidáta právnych vied. Okrem týchto problémov najčastejších dôkazných prostriedkov sa začína teoreticky venovať a publikovať i k otázkam ďalších dôkazných prostriedkov a dokazovania vôbec. V rokoch pôsobil ako učiteľ práva na Vojenskej akadémii v Bratislave. Už počas sudcovskej činnosti začal externe pôsobiť ako vysokoškolský pedagóg na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1973 habilitoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave na docenta trestného práva s prácou Znalecký posudok ako dôkazný prostriedok v československom trestnom 5

7 TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ PROBLÉMY DOKAZOVANIA konaní. Po odchode z vojenskej služby od začína pôsobiť na Právnickej fakulte Univerzity Komenského už ako docent na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky. Okrem pedagogického pôsobenia sa intenzívne venuje teoretickému rozpracovaniu viacerých aktuálnych trestno-procesných problémov, pričom jeho nosnou témou zostávajú otázky dokazovania. Jeho publikačná činnosť sa završuje vedeckou monografiou Dokazovanie v československom trestnom procese (1984), ktorú zároveň v tom istom roku obhajuje ako doktorskú dizertačnú prácu. Vo februári 1987 bol prezidentom republiky vymenovaný za profesora v odbore trestné právo. V roku 1993 sa podieľa na založení Akadémie Policajného zboru v Bratislave, kde taktiež pôsobil niekoľko rokov vo funkcii vedúceho katedry trestného práva a člena Vedeckej rady. Svoje bohaté teoretické znalosti a skúsenosti úspešne využil aj ako člen Slovenskej advokátskej komory, pričom advokátsku činnosť vykonával od roku 1991 do roku V rokoch bol členom Vedeckej rady Univerzity Komenského v Bratislave. Po ukončení pedagogického pôsobenia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského sa aktívne podieľa na zakladaní Bratislavskej vysokej školy práva, prvej súkromnej vysokej školy právnického zamerania na Slovensku. V rokoch sa stal jej prvým rektorom, pričom škola pod jeho vedením získala a obhájila akreditáciu na všetky tri stupne vysokoškolského štúdia a v pomerne krátkej dobe sa stala známou doma i v zahraničí, pričom záujem o štúdium na tejto škole stále rastie. V súčasnosti naďalej pedagogicky pôsobí na tejto škole na Ústave verejného práva, od roku 2008 ako emeritný profesor. Významné sú aj jeho ďalšie aktivity v právnickej oblasti. V rokoch bol vedeckým sekretárom Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti. Od roku 1990 je predsedom komisie pre udeľovanie hodnosti doktorov vied v odbore trestné právo. Zastával funkciu krajského predsedu Jednoty československých právnikov, neskôr podpredsedu a predsedu Jednoty slovenských právnikov, pričom je zároveň s českým partnerom striedajúcim sa predsedom Jednoty československých právnikov. Po roku 1989 pracoval ako predseda komisie pre trestné právo Legislatívnej rady vlády ČSFR. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky bol ministrom spravodlivosti SR v roku 1999 vymenovaný za predsedu komisie pre rekodifikáciu trestného práva, pričom výsledky práce tejto komisie boli v legislatívnom procese akceptované a prijaté zákonom č. 300/2005 Z. z. a 301/2005 Z. z. ako nové slovenské trestné kódexy. Šírka záujmu profesora Matherna o teoretické a aplikačné problémy trestného práva je pozoruhodná. Je málo oblastí trestného práva, do ktorých by vedecky či pedagogicky nezasiahol. Napriek tomu však možno konštatovať, že ústrednou témou jeho snažení bola problematika dokazovania v trestnom konaní. Je autorom viacerých významných monografií, 6

8 K osemdesiatym narodeninám prof. JUDr. Vladimíra Matherna, DrSc. autorom resp. spoluautorom vysokoškolských učebníc trestného práva hmotného a procesného, ďalej autorom desiatok vedeckých štúdií, skrípt, odborných článkov, pričom jeho práce boli publikované aj v nemčine, ruštine i taliančine. Medzinárodná konferencia na tému Teoretické a praktické problémy dokazovania je skromným príspevkom Fakulty práva Bratislavskej vysokej školy práva k významnému životnému jubileu profesora Matheran. Zborník príspevkov z tejto konferencie je venovaný oblasti, ktorej sa jubilant prioritne venoval. Som presvedčený, že určite obohatí vedeckú a odbornú literatúru slovenského trestného práva. Kolegovia, priatelia a študenti týmto prajú jubilantovi do ďalších rokov najmä pevné zdravie, radosť a spokojnosť v kruhu rodiny a zároveň veľa ďalších vedeckých a pedagogických úspechov. V Bratislave 13. decembra 2008 Prof. JUDr. Jaroslav Ivor, CSc. Dekan Fakulty práva BVŠP 7

9 TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ PROBLÉMY DOKAZOVANIA 8

10 Niektoré úskalia písmoznaleckého skúmania v trestnom konaní Niektoré úskalia písmoznaleckého skúmania v trestnom konaní JUDr. Radovan Blažek, PhD. Katedra trestného práva, kriminalistiky a kriminológie Právnická fakulta UK Abstrakt: Uvedený článok predstavuje analýzu ručného písma ako jedno z možných kriminalistických identifikačných skúmaní, ktorého výsledok je možné využiť pri znaleckom a odbornom dokazovaní v trestnom konaní. Cieľom článku je poukázať na niektoré drobné nedostatky právnej úpravy obsiahnutej v Trestnom poriadku, ak sa tieto ustanovenia majú aplikovať v prípadoch, keď sa v trestnom konaní využíva písmoznalecká expertíza Kľúčové slová: kriminalistická identifikácia, písmoznalectvo, analýza ručného písma, písmoznalec, znalectvo, znalec, znalecká činnosť, znalecké dokazovanie, odborné dokazovanie, porovnávacie materiály, sporné materiály, skúšky písma, ukážky písma, odňatie veci, vrátenie veci, výsluch, dôkaz, dôkazný prostriedok, nositeľ dôkazu Abstract: The article introduces the analysis of handwriting as a kind of identification expertise in criminalistics. The outcomes of this expertise could be used as evidence in the criminal proceedings in the form of expert s report or expert s opinion. The objective of this article is to identify some deficiencies in Criminal Procedure Act when applying its provisions for the cases of using handwriting expertise in criminal proceedings. Key words: criminalistics, identification, document examination, handwriting analysis, document examiner, expertise, expert, expert s examination, proofs by experts, proofs by specialists, materials for comparison, questioned materials, request writing samples, genuine writing samples, seizure of an item, return of an item, interrogation, proof, means of proof, source of evidence Úvod Trestný poriadok (zákon 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) rozoznáva v 119 ods. 2 viacero dôkazných prostriedkov. Jedným zo spôsobov dokazovania v trestnom konaní môže byť aj znalecké a odborné dokazovanie. Trestný poriadok neuvádza konkrétne, v akých prípadoch je 9

11 TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ PROBLÉMY DOKAZOVANIA potrebné vykonať dokazovanie formou znaleckého, resp. odborného dokazovania. Vo všeobecnosti platí, že znalca treba prizvať vtedy, keď sa ukáže na posúdenie určitých okolností potreba odborných znalostí, ktorými orgán činný v trestnom konaní alebo súd nedisponuje. 1) Orgán činný v trestnom konaní i súd však musia mať minimálne také odborné znalosti, aby vedeli sami zhodnotiť, znalca z akého odboru je potrebné prizvať v konkrétnom prípade. 2) V súčasnosti sa na Slovensku znalci zapisujú do 51 odborov, ktoré sa ďalej členia na odvetvia. Jedným z odborov, v rámci ktorých možno vykonávať znalecké skúmanie, je aj odbor písmoznalectvo. V rámci písmoznalectva existujú ešte ďalšie odvetvia: Analýza ručného písma (identifikácia pisateľa), Strojové písmo, Jazyková analýza. Pre trestné konanie sa z týchto odvetví využíva v najširšej miere skúmanie v odvetví analýza ručného písma. 3) Toto odvetvie je z tohto dôvodu aj súčasťou odboru kriminalistika (v tomto odbore označená ako odvetvie ). Širokej verejnosti je táto forma znaleckého skúmania stále pomerne neznáma, no aj medzi osobami zúčastnenými na trestnom konaní sa nájdu takí, ktorí o nej nevedia, pletú si ju s grafológiou, alebo nevedia, čo možno od tejto expertízy očakávať a na aké otázky je písmoznalec schopný vo svojom posudku odpovedať. Znalci tak nemôžu poskytnúť plnohodnotnú informáciu, keďže sa ich na ňu nie vždy pýtajú Aspoň pre informáciu uvádzam, že základným cieľom písmoznaleckej expertízy je určenie autora rôznych písomností. Znalci z Ústavu súdneho inžinierstva uvádzajú, že cieľom písmoznaleckej expertízy môže byť: zistenie, či viacero sporných písomností (podpisov) vyhotovil totožný pisateľ, overenie pravosti rukopisu osoby, ktorá by mala byť pisateľom súvislého textu, podpisu, textových alebo číselných zápisov, identifikácia pisateľa nepravých súvislých textov, podpisov, textových alebo číselných zápiskov. 4) 1) Obligatórne prizvanie znalca možno vyvodiť z 142 ods.1 TP iba pre 2 prípady: vyšetrenia duševného stavu obvineného a pitva mŕtvoly. 2) Výnimkou je prípad vyšetrenia duševného stavu obvineného, kedy Trestný poriadok priamo ustanovuje, že treba prizvať 2 znalcov z odboru psychiatrie ( 148 ods.1 TP). 3) V niektorých starších odborných publikáciách sa zvykne pojem písmoznlectvo stotožňovať s pojmom analýza ručného písma (napr. Musil, J. a kol. Kriminalistika, Naše vojsko, Praha 1994, str. 109). 4) Benkovičová, Ľ. Havlíková, D. Rusnák, V. Zelenková, M.: Obsah, forma porovnávacích materiálov..., ÚSI ŽU Žilina, 2006, str. 3,

12 Niektoré úskalia písmoznaleckého skúmania v trestnom konaní Bariéra využitia písmoznalectva v trestnom konaní vyplývajúca z neznalosti tejto formy expertízy je však len jednou negatívnou stránkou písmoznaleckého skúmania v trestnom konaní. V tomto článku by som sa chcel zamyslieť nad niektorými problémami, ktoré pre praktické využitie písmoznaleckého skúmania vyplývajú priamo z ustanovení Trestného poriadku. Základné informácie o písmoznaleckej expertíze Ak orgán činný v trestnom konaní alebo súd zhodnotí, že by mohol v konaní využiť dokazovanie písmoznaleckou expertízou, je potrebné zabezpečiť nevyhnutné predpoklady pre to, aby toto skúmanie mohlo prebehnúť. Písmoznalectvo je jednou z disciplín, ktoré zaraďujeme do rámca kriminalistickej identifikácie. Pri identifikačnom znaleckom skúmaní je základnou metódou porovnávanie. Pri takomto porovnávaní sa porovnáva nájdená kriminalistická stopa (tzv. sporný materiál) s iným objektom (objektmi), ktoré sú nositeľmi stôp, ktoré určitosťou vytvoril podozrivý človek alebo podozrivá vec (tzv. porovnávací materiál). V našom prípade ide o písomnosti, ktorých autor nie je známy alebo je sporný (tzv. sporné písomnosti), ktoré budeme porovnávať s inými písomnosťami, ktoré s určitosťou pochádzajú od podozrivého pisateľa. Takéto písomnosti môžu mať podobu: JUDr. Radovan Blažek, PhD. existujúcich písomností vyhotovených podozrivou osobou už skôr, spontánne bez pričinenia vyšetrovateľa alebo znalca a boli zaistené alebo získané z iného objektívneho zdroja (napr. banka, zamestnávateľ, škola) tzv. ukážky písma. písomnosti napísané podozrivou osobou na pokyn vyšetrovateľa alebo znalca, v umelo vytvorených podmienkach, v ktorých možno ľubovoľne variovať faktory, ktoré pôsobia pri písaní a ovplyvňujú výsledný vzhľad písma (druh písacieho prostriedku, podložka, poloha pri písaní, miestnosť, rýchlosť písania, atď.) tzv. skúšky písma. Nevyhnutným predpokladom pre písmoznaleckú expertízu je teda získanie vhodných porovnávacích materiálov. Ich získanie však nie je až také samozrejmé ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Technická stránka získavania porovnávacích materiálov patrí do rámca kriminalistiky. Nezvládnutie technickej stránky získania porovnávacích materiálov môže vyústiť do neúspešnej písmoznaleckej expertízy. Ak sú porovnávacie materiály nevhodné alebo nemajú dostatočný rozsah, znalec nebude môcť 11

13 TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ PROBLÉMY DOKAZOVANIA dospieť k jednoznačnému výsledku expertízy (ide o formuláciu tzv. pravdepodobnnostného záveru), prípadne sa vôbec nebude vedieť prikloniť ani k jednej z možností: určenie autorstva podozrivého pisateľa vs. jeho vylúčenie z okruhu podozrivých. Na nasledujúcich stranách som sa nezameriavam na technickú stránku získavania porovnávacích materiálov pri písmozanelckej expertíze, ale na právnu stránku, t. j. akým spôsobom musí/môže postupovať orgán činný v trestnom konaní alebo znalec, ak chce získať porovnávacie materiály od obvineného alebo od tretej osoby. Oddelene riešim možnosti získania ukážok písma a skúšok písma. Získanie ukážok písma Zo samotného charakteru ukážok písma vyplýva, že ide o už existujúce dokumenty, ktoré zachytávajú autentický písomný prejav určitej osoby, ktorá prichádza do úvahy ako pisateľ sporného textu. Ide teda o určitý hmotný substrát, hmotnú vec. Keďže ich získanie je nevyhnutným predpokladom pre vykonanie písmoznaleckého skúmania a toto je zasa nevyhnutné pre objasnenie trestnej činnosti (ak je potreba analýzy písomného prejavu, resp. identifikácia pisateľa), možno zároveň povedať, že ide o tzv. vec dôležitú pre trestné konanie. Ako uvádza Trestný poriadok, každý kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely trestného konania zaistiť je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. 5) Osobitný charakter písmoznaleckého skúmania vyžaduje dlhotrvajúcejšie a opakované porovnávanie sporného a porovnávacieho materiálu, pričom nie je možné vopred určiť, akú dlhú dobu bude toto skúmanie trvať. Znalec navyše potrebuje pracovať s týmto materiálom v súkromí, kde má dostatok kľudu pre svoju prácu, ktorá vyžaduje po stránke fyzickej dobrú koncentráciu a pozornosť. Vzhľadom na tieto skutočnosti možno skonštatovať, že znalcovi nepostačuje iba predloženie takéhoto materiálu, ale osoba musí nevyhnutne dané písomné materiály vydať. Z charakteru tohto ustanovenia je jasné, že povinnosť na vydanie takejto veci má ktokoľvek, kto disponuje takýmito písomnosťami, či už je to banka, škola, štátny orgán, orgán územnej samosprávy, iná právnická alebo fyzická osoba vrátane tej osoby, ktorá je autorom písomnosti. Táto osoba musí byť pri výzve na vydanie veci zároveň poučená o tom, že ak danú vec (v tomto prípade listinu) nevydá, môže jej byť vec odňatá a tiež musí byť poučená 5) 89 ods.1 TP 12

14 Niektoré úskalia písmoznaleckého skúmania v trestnom konaní o následku nevyhovenia ( 89 ods.1 TP). V najčastejšom prípade je následkom nevyhovenia poriadková pokuta. 6) V prípade, že vec (listina) nie je vydaná dobrovoľne, prichádza na rad ďalší krok, ktorým je odňatie veci. Príkaz na odňatie veci môže vydať v konaní pred súdom predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt so súhlasom prokurátora 7) ( 91 ods. 1 TP). Takto vydaný príkaz následne môže zrealizovať súd, prokurátor alebo policajt, avšak Trestný poriadok ponecháva súdu a prokuratúre možnosť, aby tento príkaz nechala zrealizovať policajtom ( 91 ods.2 TP). Ako ďalšie zaisťovacie úkony, ktoré prichádzajú do úvahy pre potrebu získania porovnávacích materiálov, možno uviesť ešte aj domovú prehliadku, prehliadku iných priestorov a pozemkov ako aj osobnú prehliadku. Trestný poriadok totiž uvádza, že domovú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inom priestore slúžiacom na bývanie alebo v priestoroch k nim patriacim (ďalej len obydlie) je vec dôležitá pre trestné konanie ( 99 ods.1 TP). Rovnako to ustanovuje aj o prehliadke iných priestorov a pozemkov: Z dôvodov uvedených v odseku 1 možno vykonať aj prehliadku priestorov neslúžiacich na bývanie (ďalej len iné priestory) a prehliadku pozemku, ktoré nie sú verejne prístupné. ( 99 ods.2 TP). Obdobné ustanovenie sa vzťahuje aj na osobnú prehliadku: Osobnú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že niekto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie. ( 99 ods.3 TP). Ak teda odmieta dotknutá osoba vydať písomnosti, ktoré by mohli slúžiť pre písmoznaleckú expertízu a z tohto dôvodu by expertíza mohla byť úplne znemožnená, prokurátor by mohol dať sudcovi pre prípravné konanie návrh na vydanie príkazu na domovú prehliadku. Je však otázne, či by v tomto prípade bola dodržaná zásada primeranosti a zdržanlivosti a či by toto skutočne krajné riešenie bolo ospravedlniteľné. Aj preto tento inštitút podlieha schvaľovaniu súdu v prípravnom konaní a v žiadnom prípade nepostačuje príkaz prokurátora. Takúto domovú prehliadku možno vykonať v zásade u obvineného alebo aj inej osoby, u ktorej by bola potreba zisťovania autorstva a ktorá by odmietla predložiť príslušné porovnávacie materiály. V domácnosti dotknutej osoby je totiž najväčšia pravdepodobnosť nájdenia rôznych písomností osobného či pracovného charakteru, ktoré by mohli spĺňať predpoklady pre písmoznaleckú expertízu. Ak by sa pri takejto domovej 6) 70 ods.1 TP: kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz alebo nevyhovie výzve alebo predvolaniu podľa tohto zákona, toho môže sudca a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt potrestať poriadkovou pokutou do Sk; ak ide o právnickú osobu, až do Sk. 7) Ak vec neznesie odklad a predchádzajúci súhlas nemožno dosiahnuť, môže policajt vydať tento príkaz aj bez súhlasu prokurátora ( 91 ods. 3 TP). JUDr. Radovan Blažek, PhD. 13

15 TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ PROBLÉMY DOKAZOVANIA prehliadke našli určité písomnosti, ktoré by bolo potrebné zaistiť pre potreby písmoznaleckej expertízy, nebolo by nutné vydávať osobitný príkaz na odňatie veci, pretože domová prehliadka už v sebe zahŕňa aj možnosť odňatia veci, resp. priamo tento úkon predpokladá. 8) Ďalšou možnosťou by bolo nariadenie prehliadky iných priestorov alebo prehliadky pozemku, ktorú nariaďuje v konaní pred súdom predseda senátu alebo v prípravnom konaní (a pred začatím trestného stíhania) prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt. 9) Takáto prehliadka je vhodná napr. v prípadoch, ak by išlo o prehliadku pracoviska dotknutej osoby, kde je opäť vysoká pravdepodobnosť výskytu písomností rôzneho druhu, ktoré by boli využiteľné ako porovnávacie materiály pre písmoznaleckú expertízu. Možno povedať, že nariadenie takejto prehliadky by bolo dokonca vhodnejšie, pretože zasahuje menej do súkromia dotknutej osoby a jej nariadenie podlieha miernejším kritériám. Takúto prehliadku možno opäť vykonať u kohokoľvek. Za zamyslenie stojí, či je možné takúto prehliadku vykonať aj u nejakej inštitúcie, u ktorej sa predpokladá držba písomností dotknutej osoby (napr. škola, kde dotknutá osoba študovala, banka, atď.), ak táto odmietne vydať predmetné dokumenty. Mám za to, že áno, pretože tento inštitút predpokladá opäť vykonanie takejto prehliadky bez ohľadu na to, či sú priestory v nejakom vzťahu k obvinenému alebo k inej dotknutej osobe. Opäť je však na mieste zamyslieť sa nad zásadou primeranosti a zdržanlivosti a zvážiť najprv možnosti získania porovnávacích materiálov na iných miestach, ktoré sú v bližšom vzťahu k dotknutej osobe. Poslednou možnosťou je vykonanie osobnej prehliadky. Osobnú prehliadku je oprávnený nariadiť predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt. Osobná prehliadka je namieste vtedy, ak je dôvodný predpoklad, že dotknutá osoba má pri sebe nejaké písomnosti, ktoré by mohli byť použité (napr. má pri sebe aktovku, v ktorej sa predpokladajú pracovné dokumenty, poznámkový blok alebo korešpondencia). V zásade však možno predpokladať, že aj osoba, ktorá pri seba nemá tašku ani iný inštrument na prenášanie listín by mohla držať písomnosti napísané rukou, napr. v peňaženke alebo náprsnej taške na doklady. Ak sa pri osobnej prehliadke nájde vhodný porovnávací materiál, treba vždy vyzvať osobu, aby dobrovoľne tieto materiály vydala. Až keď nevyhovie výzve, je namieste vydať príkaz na odňatie veci. V zásade totiž možno povedať, že odňatie veci je namieste až vtedy, keď už máme konkrétnu vec, ktorú chceme odňať. Pri domovej prehliadke, prehliadke iných priestorov a pozemkov i osobnej prehliadke však ide o situáciu, kedy sa existencia takejto veci len predpokladá a táto vec sa hľadá (porovnávacie 8) Ivor, J. a kol.: Trestné právo procesné, Iura Edition, Bratislava 2006, str ) 101 ods.1 TP 14

16 Niektoré úskalia písmoznaleckého skúmania v trestnom konaní materiály akéhokoľvek druhu v akomkoľvek množstve), pričom nie je ešte úplne isté, či sa niečo nájde alebo nie. A až keď sa nájdu vhodné materiály, je namieste ich odňatie. Pri odňatí (vydaní) veci treba vždy vydať potvrdenie o odňatí (vydaní) veci, v ktorom treba špecifikovať vec tak, aby nemohla byť zamenená s inou vecou ( 93 ods.2 TP). Osobitnými zaisťovacími úkonmi sú zadržanie a otvorenie zásielok. Tie sú primárne určené na zistenie obsahu nedoručených telegramov, listov alebo iných zásielok, ktoré pochádzajú od obvineného alebo sú mu určené, pre vyšetrovateľa však môžu byť aj vhodným materiálom pre písmoznaleckú expertízu. Na zadržanie zásielok môže dať príkaz predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt. Otvoriť takéto zásielky však môže iba predseda senátu, prokurátor alebo policajt potrebujú súhlas sudcu pre prípravné konanie. Zadržanie a otvorenie zásielok však ako inštitút na získavanie porovnávacích materiálov nie je príliš vhodný, pretože pri odosielaných písomnostiach nikdy nie je úplne isté, že ich skutočne písal domnelý odosielateľ. Aj preto tieto písomné materiály častejšie figurujú pri expertíze ako sporné, nie ako porovnávacie materiály. V praxi teda prichádzajú do úvahy aj vyššie uvedené spôsoby núteného získavania porovnávacích materiálov - ukážok písma. Nemožno zabúdať na skutočnosť, že takto si môžu pomôcť len orgány činné v trestnom konaní a súd, nie znalec sám. Prax na Slovensku je však taká, že polícia, prokuratúra či súdy nezabezpečia vždy sami porovnávacie materiály pre potreby písmoznalca, ale v uznesení o pribratí znalca spolu so stanovením otázok pre cieľ expertízy uložia zároveň znalcovi, aby si sám zaobstaral porovnávacie materiály formou ukážok písma. V takomto prípade sa odvolávajú na ustanovenie 2 ods.6 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch 10), podľa ktorého je znalec pri výkone svojej činnosti pre súd alebo iný orgán verejnej moci oprávnený od každého požadovať súčinnosť; každý je povinný poskytnúť mu požadovanú súčinnosť v rozsahu podľa osobitných predpisov. Ako osobitný predpis sa tu však uvádza Občiansky súdny poriadok, nie Trestný poriadok. Trestný poriadok totiž neobsahuje žiadnu bližšiu špecifikáciu k tomuto ustanoveniu zákona č. 382/2004 Z.z. Ak teda požiadaná osoba nevyhovie žiadosti znalca o vydanie dokumentov, nie je možné využiť žiadnu sankciu ani donútenie pre takúto osobu. Znalec nie je oprávnený ukladať žiadne poriadkové pokuty ani využívať iné donucovacie prostriedky. Navyše takéto konanie požiadanej osoby nie je ani priestupkom ani správnym deliktom. Nie je možné využiť ani poriadkovú pokutu podľa Trestného poriadku pretože tú možno uložiť len 10) zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov JUDr. Radovan Blažek, PhD. 15

17 TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ PROBLÉMY DOKAZOVANIA v prípadoch nevyhovenia výzve, príkazu alebo predvolaniu podľa tohto zákona, čiže podľa Trestného poriadku. Žiadosť znalca, v ktorej sa odvoláva na 2 ods.6 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z. teda nie je spôsobilá na vyvodenie zodpovednosti, za ktorú by bolo možné uložiť poriadkovú pokutu podľa 70 ods.1 TP. V takomto prípade je teda znalec úplne bezmocný a aktívny v tejto veci musia byť príslušníci PZ alebo sudcovia. Ak však polícia a súdy budú adresovať znalcom uznesenia, v ktorých od nich budú požadovať, aby si sami zaobstarali porovnávacie materiály formou ukážok písma, zrejme sa dočkajú iba toho, že znalec využije právo, ktoré mu zakladá 12 ods. 2 písm. e) zákona č. 382/2004 Z.z. a odmietne vykonanie znaleckého úkonu. Závažné zdravotné, pracovné, rodinné prekážky alebo iné vážne dôvody, ktoré mu neumožňujú vykonať úkon riadne a včas sa totiž vždy nájdu. Písmoznaleci sú totiž na Slovensku dosť vyťažení, takže radšej prijmú úlohu od orgánu, ktorý im poskytne dostatočnú súčinnosť aj bez toho, aby o to znalec musel žiadať, než že by si sťažovali svoju prácu zháňaním ukážok písma. Prejdime však ďalej a to k problému vrátenia porovnávacích materiálov, ktoré boli získané od dotknutej osoby. Ak už bola skončená písmoznalecká expertíza a znalec pre ďalšie skúmanie porovnávacie materiály nepotrebuje (tie sa do posudku dávajú už len ako fotokópie), nastane problém, ako naložiť s týmito porovnávacími materiálmi ukážkami písma. V prípade, že ich dotknutá osoba poskytla dobrovoľne priamo znalcovi v súlade s povinnosťou na súčinnosť podľa 2 ods.6 písm. b) zákona 382/2004 Z. z., vrátenie (resp. nevrátenie) porovnávacích materiálov bude realizované na základe dohody znalca a dotknutej osoby. Keďže pri ich získaní neboli použité ustanovenia Trestného poriadku, tieto nemusia byť aplikované ani pri vrátení takýchto materiálov. Odlišná situácia nastane, ak došlo k získaniu porovnávacích materiálov (ukážok písma) od dotknutej osoby orgánom činným v trestnom konaní, resp. súdom, a to podľa Trestného poriadku. Znalec, ktorý skonštatuje, že porovnávacie materiály nie sú už po vykonaní písmoznaleckej expertízy potrebné, odošle tieto materiály späť tomu orgánu, ktorý ho požiadal o vyhotovenie znaleckého posudku (resp. iného znaleckého úkonu). Orgán činný v trestnom konaní alebo súd bude musieť nevyhnutne postupovať ďalej podľa ustanovení Trestného poriadku o vrátení veci ( 97 a 98 TP). Tie hovoria, že vec, ktorá už nie je pre ďalšie konanie potrebná a neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie 11), sa vráti primárne tomu, komu bola odňatá (resp. tomu, kto ju vydal alebo komu bola zaistená 11) Prepadnutie veci alebo jej zhabanie prichádza do úvahy, ak ide o vec ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu, ktorá bola určená na spáchanie trestného činu, ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň alebo ktorú páchateľ nadobudol za takúto vec ( 60 ods.1 TZ). Pri porovnávacích materiáloch vo forme ukážok písma je málo pravdepodobné splnenie niektorého z vyššie uvedených dôvodov, keďže tieto atribúty sú príznačné a typické hlavne pre sporné materiály. Charakter porovnávacích materiálov tieto atribúty musí zákonite vylúčiť. 16