ROČNÍK 45 ČÍSLO 1. psychológia a patopsychológia

ROČNÍK 45 ČÍSLO 1 psychológia a patopsychológia VÝSKUMNÝ ÚSTAV DETSKEJ PSYCHOLÓGIE A PATOPSYCHOLÓGIE BRATISLAVA 2010

Redakčná rada: F. Baumgartner, Psychologický ústav Akademie věd České republiky, Brno J. Dan, Pedagogická fakulta Masarykovy univerzity, Brno M. Groma, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava D. Heller, Psychologický ústav Akademie věd České republiky, Praha D. Kováč, Ústav experimentálnej psychológie SAV, Bratislava Ľ. Páleník, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava L. Požár, Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity, Trnava I. Sobotková, Filozofická fakulta Palackého univerzity, Olomouc E. Szobiová, Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava Š. Vendel, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, Prešov ISSN 0555-5574, EV 3493/09 Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave, Trnavská cesta 112 AEP AEPress, s.r.o., Bratislava Vedúci redaktor: Doc. PhDr. Vladimír Dočkal, CSc. Redaktorka: Mgr. Katarína Eiselová Tajomníčka: PhDr. Ľuba Medveďová

3 Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 45, 2010, č. 1, s. 3 20. VPLYV VEKU A RODU NA COPINGOVÉ STRATÉGIE ADOLESCENTOV PRI ZVLÁDANÍ OBÁV VIKTÓRIA HIČÁROVÁ Spoločenskovedný ústav SAV, Košice INFLUENCE OF AGE AND GENDER ON COPING STRATEGIES OF ADOLESCENTS IN COPING WITH ANXIETY Abstract: The goal of the study was to identify the preferred coping strategies of adolescents, particularly to identify differences in coping strategies in relation to age and gender. The sample consisted of 324 adolescents (170 girls and 154 boys) from the Prešov County; the adolescents were divided into three age groups (12-, 15,- and 18-year-old). The Coping Strategy Indicator (CSI) questionnaire was administrated to the respondents it maps the measure of preference of three coping strategies: problem solving, social support and avoidance. Another tool used was the original methodology that examined the preferred strategies in the form of open questions. Eighteen-year-old adolescents use adaptive coping styles (problem solving, social support, positive reinterpretation, and growth) more often than other two age groups. At the same time, they prefer the maladaptive coping strategy more use of alcohol and drugs. Significant gender differences were found when searching for social support, which girls choose more frequently than boys. Key words: coping strategies, gender, adolescence Obdobie dospievania je obdobím, kedy sa z dieťaťa stáva dospelý človek a táto zložitá premena so sebou prináša množstvo vývinových zmien, ktoré ovplyvňujú reakcie adolescentov. V kognitívnej oblasti sa objavuje abstraktné myslenie, ktoré pomáha mladým ľuďom uvažovať hypoteticky o budúcnosti. Taktiež sa začína dôležitý proces vytvárania identity, prijatie mužskej alebo ženskej roly. Mení sa vzťah k rodičom, rovesnícke skupiny aj jednotliví priatelia získavajú väčší význam v živote adolescenta (Vágnerová, 2000). Prišlo 5.10.2009. V.H., 080 01 Župčany č. 282 E-mail: hicarovav@pobox.sk; victoria.hacarova@yahoo.com

4 COPING Vývinové zmeny sú podmienené nielen fyziologicky, procesom zrenia, ale aj procesom učenia a požiadavkami, ktoré sú kladené na dospievajúceho jedinca. Mení sa kvalita a významnosť vzťahov k rodičom, rovesníkom, objavujú sa prvé partnerské vzťahy, zároveň u väčšiny adolescentov dochádza k zmene vzdelávacej inštitúcie, a teda aj systému vzdelávania. To všetko sú požiadavky, ktorým mladí ľudia musia čeliť a reagovať na ne. Ak je ktorákoľvek z týchto požiadaviek vyhodnotená ako záťaž, jednotlivec reaguje kognitívne, behaviorálne alebo sociálne, aby znížil napätie, ktoré sa objavilo (Baumgartner, 2001). Jedným z dôvodov, prečo je vek adolescencie dôležitým obdobím, kedy sa podporuje rozvoj copingových stratégií, je skutočnosť, že mladí ľudia v tomto období čelia množstvu pozitívnych aj negatívnych stresorov (Hess, Richards, 1999). Vývin stratégií zvládania v adolescencii je kľúčovým, pretože ovplyvňuje ich výber aj neskôr v dospelosti (Ireland, Boustead, Ireland, 2005). Stratégiami zvládania sa ako prvý zaoberal vo svojej knihe z r. 1966 Psychological Stress and the Coping Processes R. S. Lazarus (podľa Ďuriča et al., 1997). Neskôr spolu s S. Folkmanovou definovali túto aktivitu ako súhrn behaviorálneho a kognitívneho úsilia, ktoré je zamerané na zvládnutie požiadaviek kladených na jedinca, ktoré ohrozujú alebo prevyšujú jeho zdroje (tamže). Výsledkom výskumného zamerania na fenomén copingu je viacero klasifikácií, ktorými sa rozlišujú jednotlivé copingové štýly. Prvá kategorizácia vytvorená R. S. Lazarusom obsahuje 4 druhy copingu (tamže): 1. ľahostajnosť apatické správanie, bezmocnosť, depresia, beznádej, 2. vyhýbanie sa pôsobeniu noxy obavy, strach, 3. napadnutie útočníka, 4. posilnenie, zvýšenie vlastných síl zlepšenie zručností, sebakontroly, sebaovládania. Neskôr R. S. Lazarus spolu s S. Folkmanovou (podľa Křivohlavého, 2001) vytvoril novú klasifikáciu: 1. konfrontačný spôsob, 2. vyhľadanie sociálnej opory, 3. plánované hľadanie riešenia, 4. sebaovládanie emocionálne upokojenie, 5. dištancovanie sa, 6. vyhľadávanie pozitív, 7. prijatie zodpovednosti za riešenie, 8. vyhnutie sa a únik zo situácie. V literatúre sa môžeme stretnúť s ďalšími kategorizáciami. Napríklad J. H. Amirkhan (1990) považuje za copingové stratégie tieto postupy: aktívne riešenie, vyhľadávanie sociálnej opory a vyhýbanie sa. Autori ďalšej klasifikácie (Carver, Scheier, Weintraub, 1989), ktorí rozlišujú 13 kategórií zvládania začlenených do

A OBAVY 5 troch základných dimenzií, kritizujú klasifikácie, ktoré rozlišujú len tri copingové stratégie, pretože podľa ich názoru problematiku copingu zjednodušujú. Napríklad pri vyhľadávaní sociálnej opory rozlišujú, či výsledkom tejto stratégie je asistencia, rada, informácia alebo vyjadrenie sympatie, morálne vedenie či pochopenie. V prvom prípade ju zaraďujú k stratégiám zameraným na problém, v druhom prípade k stratégiám zameraným na emócie. V našej štúdii sa zameriavame na to, aké stratégie zvládania volia mladí ľudia pri zvládaní obáv. Podľa E. Fickovej (2002) emocionalita ovplyvňuje výber copingových stratégií. Kým mladí ľudia, ktorí dosiahli vysoké skóre v pozitívnej emocionalite, si vyberajú najmä stratégie zamerané na riešenie problému, ich rovesníci, ktorí skórujú vysoko pri meraní negatívnej afektivity, viac preferujú vyhýbavé zvládanie a zvládanie zamerané na emócie. Preferencia copingových stratégií môže byť determinovaná viacerými premennými. Pre potreby tejto štúdie sme sa zamerali na dve z nich, a to vek a rod. Podľa Ľ. Medveďovej (2001) je variabilita stratégií zvládania ovplyvnená stresorom, rodom a vekom. Tieto premenné ovplyvňujú najmä riešenie problému, vyhľadávanie sociálnej opory a internalizáciu emócií. VEKOVÉ ROZDIELY Obdobie adolescencie je pomerne dlhým obdobím, presné vymedzenie telesným vekom sa stáva obtiažnejším, pretože tak ako začiatok tohto obdobia sa môže neustále posúvať nižšie pod vplyvom akcelerácie vývinu, tak jeho koniec je determinovaný dosiahnutím samostatnosti, ktorá môže mať niekoľko aspektov, a kým v jednej oblasti môžeme mladého človeka považovať už za dospelého, v inej oblasti je stále závislým a teda dospievajúcim. M. Vágnerová (2000) uvádza, že toto obdobie začína približne v 11 rokoch a končí, keď má mladý človek 20 rokov. Podľa niektorých autorov môžeme obdobie dospievania rozčleniť do dvoch fáz: pubescencia, kam môžeme zaradiť mladých ľudí vo veku 11-15 rokov, a adolescencia, ktorú ohraničujeme vekom 15-20 rokov (Kocourková, 2000). V zahraničnej literatúre sa stretávame s jednotným pomenovaním pre celé toto vývinové obdobie adolescencia (Rice, Dolgin, 2005). Téma copingu v adolescencii sa dá skúmať z viacerých hľadísk: rozsah, kvalita alebo efektívnosť. Viacero výskumníkov sa zameralo práve na to, aký je vzťah medzi stúpajúcim vekom a rozsahom copingových štýlov. Podľa niektorých štúdií rozsah stratégií zvládania s vekom narastá (Gaylord-Harden et al., 2008; Hutchinson et al., 2006; Alumran, Punamäki, 2008) (tabuľka 1). Predpokladom je, že dozretie kognitívnych a sociálno-kognitívnych zručností vedie k redukcii behaviorálnych copingových akcií a nárastu kognitívneho copingového úsilia. Existuje viacero stratégií, pri ktorých bol zaznamenaný vplyv veku

6 COPING na ich využívanie. P. Hampel a F. Petermann (2005) zistili, že využívanie stratégie kognitívnej reštrukturácie v strednej adolescencii narastá. Ďalší výskum potvrdil, že pozitívne myslenie využívajú častejšie adolescenti starší než 14 rokov (Tolan et al., 2002). Existujú však aj dôkazy pre nárast maladaptívnych copingových stratégií napríklad rezignácia, sebakriticizmus súbežne s vekom a tento nárast je vysvetľovaný tým, že v období skorej a strednej adolescencie sa nevyvinuli dostatočne efektívne spôsoby zvládania vysokého množstva stresových podnetov, ktoré sa objavujú (Hampel, Petermann, 2005). Užívaniu alkoholu a drog sa venovala B. Piko (2001), ktorá dospela k záveru, že starší študenti užívajú drogy a alkohol ako copingovú stratégiu častejšie než mladší študenti. Skúmanie ďalších stratégií zvládania vo vzťahu k veku prinieslo rozporuplné výsledky. P. Hampel a F. Petermann (2005) potvrdili nárast preferencie riešenia problému s vekom, zatiaľ čo K. Burkhardt a H. Loxton (2008) pozorujú pokles využívania tejto stratégie s narastajúcim vekom. Existujú výskumy, ktoré nezistili žiadne výrazné vekové rozdiely v súvislosti so sociálnou oporou (Hampel, Petermann, 2005; Mullis, Chapman, 2000), ale aj výskumy, ktoré potvrdzujú nárast využívania tejto copingovej stratégie s vekom (Feldman et al., 1995; Recklitis, Noam, 1999), alebo presne opačné výsledky, ktoré poukazujú na pokles využívania tejto stratégie s vekom (Piko, 2001). Kým niektorí výskumníci (Hampel, Petermann, 2005; Yeo et al., 2007) poukazujú na pokles používania behaviorálneho alebo mentálneho rozptýlenia s vekom, iní priniesli opačné výsledky, a to, že rozptýlenie ako stratégiu viac používajú starší než mladší adolescenti (Alumran, Punamäki, 2008). RODOVÉ ROZDIELY Biologické, psychologické aj sociálne aspekty determinujú rozvoj rodovej roly a množstvo odlišností medzi dievčatami a chlapcami. Adolescencia je vek, kedy sa tieto odlišnosti začínajú viac zdôrazňovať a intenzívnejšie ich začínajú vnímať aj samotní mladí ľudia. Existujú výskumy, ktoré nepotvrdili významné medzirodové rozdiely v preferencii copingových stratégií (Feldman et al., 1995; Washburn-Ormachea et al., 2004; Hutchinson et al., 2006). Niektoré štúdie však potvrdili rozdiely medzi oboma rodmi pri viacerých copingových stratégiách. Kým pri riešení problému neboli zistené signifikantne významné rozdiely medzi dievčatami a chlapcami, vyhľadávanie sociálnej opory je stratégiou, ktorú si dievčatá vyberajú oveľa častejšie než chlapci (Gaylord-Harden et al., 2008; Hampel, Petermann, 2005). Výsledkom týkajúcim sa riešenia problému však odporuje zistenie B. Piko (2001), ktorá uvádza, že chlapci využívajú stratégiu riešenie problému častejšie než dievčatá.

A OBAVY 7 Naopak, závery týkajúce sa sociálnej opory sú v mnohých výskumoch veľmi konzistentné. Zistilo sa, že vyhľadávanie poradenstva ako druhu sociálnej opory je u chlapcov zriedkavejšie než u dievčat (Sung et al., 2006). P. Hampel a F. Petermann (2005) potvrdili, že u dievčat je vyhľadávanie sociálnej opory najpreferovanejšou stratégiou pri zvládaní stresoru. Toto tvrdenie podporili aj ďalší výskumníci s tým, že táto stratégia je jasne konzistentná so ženskou rodovou rolou (Feldman et al., 1995). Dievčatá investujú viac do vzťahov (Matos et al., 2008). Ako formu sociálnej opory môžeme vnímať aj vyhľadávanie nových priateľov, čo je aktivita realizovaná častejšie adolescentkami než adolescentmi (Hess, Richards, 1999), či väčšia inklinácia k dôvernému priateľstvu, ktorá je výraznejšia u dievčat (Gecková et al., 2000). Hypotézu, že vyhľadávanie sociálnej opory ako stratégiu zvládania oveľa častejšie používajú dievčatá než chlapci, podporilo mnoho výskumov (Feldman et al., 1995; Mullis, Chapman, 2000; Matos et al., 2008; Alumran, Punamäki, 2008; Piko, 2001; Washburn-Ormachea et al., 2004; Hess, Richards, 1999; Plancherel et al., 1998; Recklitis, Noam, 1999). Niektorí autori zdôraznujú tento rozdiel najmä v skorej adolescencii (Hampel, Petermann, 2005), iní naň poukazujú u starších adolescentiek (Piko, 2001; Hutchinson et al., 2006). Ďalšie medzirodové rozdiely boli zistené pri stratégiách náboženstvo, zameranie sa na emócie a ich prejav a humor. Podľa S. S. Feldmana so spolupracovníkmi (1995) je náboženstvo vnímané ako stratégia jasne konzistentná so ženskou pohlavnou rolou. Zameranie sa na emócie a ich prejav je taktiež stratégiou viac preferovanou dievčatami (Hampel, Petermann, 2005; Matos et al., 2008; Alumran, Punamäki, 2008; Hess, Richards, 1999; Plancherel et al., 1998). Naopak humor je stratégia, ktorú častejšie volia chlapci k tomuto záveru dospeli Ch. Recklitis a G. Noam (1999). Ďalšie výsledky týkajúce sa medzirodových rozdielov v preferencii copingových stratégií sú nekonzistentné. Fyzické odreagovanie oveľa častejšie používajú chlapci (Yeo et al., 2007; Hutchinson et al., 2006) a v dospelosti je možné sledovať kontinuitu, keďže muži túto aktivitu využívajú častejšie než ženy (Holt, Hoar, Fraser, 2005). Ak k fyzickému odreagovaniu pripojíme aj duševné, stále nachádzame dôkazy pre to, že je to stratégia preferovaná adolescentmi (Gaylor-Harden et al., 2008; Alumran, Punamäki, 2008; Tolan et al., 2002; Plancherel et al., 1998; Hutchinson et al., 2006). Existujú však aj výskumy, ktoré protirečia týmto zisteniam, a to v tom smere, že duševné rozptýlenie alebo aj konkrétne relaxácia je preferovanejšiou stratégiou adolescentiek (Matos et al., 2008; Reijntjes et al., 2006). Ďalšie výsledky výskumu poukazujú na to, že rozptýlenie nie je jasne spojené so žiadnou rodovou rolou (Feldman et al., 1995). Existujú aj ďalšie rozdiely v preferencii copingových stratégií chlapcov a dievčat, ktoré však nie sú konzistentné. Pomerne veľa výskumov dospelo k záveru, podľa ktorého chlapci využívajú vyhýbanie častejšie než dievčatá (Erickson, Feldstein, 2007; Gaylord-Harden et al., 2008; Alumran, Punamäki, 2008). Ch. J. Recklitis

8 COPING a G. G. Noam (1999) majú opačné zistenia: významne vyššiu úroveň vyhýbania zistili u dievčat. Podľa ďalšieho výskumu vyhýbanie nie je jasne spojené so žiadnou rodovou rolou (Feldman et al., 1995). Významné rodové rozdiely boli zaznamenané v tom zmysle, že dievčatá sa pre maladaptívne copingové štýly rozhodujú častejšie, avšak len v skorej adolescencii (Hampel, Petermann, 2005; Yeo et al., 2007; Alumran, Punamäki, 2008) a taktiež významne vyššie skórujú v stratégiách, ktoré vedú k zosilneniu stresu (Palíšek, 2008). Špeciálna pozornosť sa venovala užívaniu návykových látok. Výskumy v tejto oblasti sa rôznia: existujú štúdie, ktoré potvrdzujú, že zneužívanie návykových látok je stratégia preferovanejšia dievčatami (Hampel, Petermann, 2005), ale aj štúdie, ktoré došli k opačným záverom drogy oveľa častejšie užívajú chlapci než dievčatá (Alumran, Punamäki, 2008; Tolan et al., 2002). V tabuľke 1 sú uvedené podrobnejšie informácie týkajúce sa spomínaných štúdií. Respondentmi boli vždy dievčatá aj chlapci. CIEĽ A HYPOTÉZY Táto štúdia predstavuje jednu časť výstupov zo širšie koncipovaného výskumu zameraného na analýzu zdrojov, prejavov a zvládania obáv adolescentmi. Na základe doterajších výskumov sme stanovili nasledujúce hypotézy: 1. Očakávame, že preferencia stratégií pozitívna reinterpretácia a rast a užívanie alkoholu a drog pri zvládaní obáv bude s vekom stúpať, a preto nájdeme signifikatné rozdiely medzi jednotlivými vekovými skupinami. 2. Očakávame, že v používaní ostatných stratégií nezistíme žiadne signifikantné vekové rozdiely. 3. Očakávame, že vyhľadávanie sociálnej opory, náboženstvo a zameranie na emócie a ich prejav budú preferované stratégie adolescentiek aj pri zvládaní obáv, a že sa nimi budú signifikantne líšiť od adolescentov. 4. Očakávame, že preferovanou stratégiou adolescentov pri zvládaní obáv bude humor, a že sa ním budú signifikantne líšiť od adolescentiek. 5. Očakávame, že pri ostatných stratégiách nezistíme žiadne významné medzirodové rozdiely. VÝSKUMNÁ VZORKA Výskum sme realizovali na vzorke 324 adolescentov (170 dievčat a 154 chlapcov). Bližší pohľad na štruktúru vzorky z hľadiska rodu, veku a typu vzdelávacej inštitúcie prezentujú tabuľky 2 a 3. Respondenti pochádzajú z Prešovského samosprávneho kraja.

A OBAVY 9 Štúdie zaoberajúce sa stratégiami zvládania adolescentov T a b u ľ k a 1 Štúdia Vek respondentov Použitá metodika Alumran, Punamäki, 2008 3 skupiny: 13-15, 16-18 a 19-21 rokov Adolescent Coping Scale General Short Form Burkhardt, Loxton, 2008 8-13 rokov voľný opis zvládania obáv Erickson, Feldstein, 2006 12-15 rokov Coping Responses Inventory Youth Form Feldman, Fisher, Ransom, Dimiceli, 2005 priemerný vek 15,3 roka Adolescent Coping Orientation for Problem Experiences A-COPE Gaylord-Harden, Gipson, Mance, Grant, 2008 11-13 rokov Children s Coping Strategies Checklist CCSC Hampel, Petermann, 2005 3 vekové skupiny v rozsahu 8-14 rokov German Coping Questionnaire for Children and Adolescents Hutchinson, Baldwin, Oh, 2006 12-14 rokov 63-položkový sebadeskriptívny dotazník Matos, Tomé, Borges, Manso, Ferreira, Ferreira, 2008 10-22 rokov Coping Responses Inventory Youth Form Mullis, Chapman, 2000 12-19 rokov Adolescent Coping Orientation for Problem Experiences A-COPE Piko, 2001 14-19 rokov Ways of Coping Questionnaire skrátená verzia Plancherel, Bolognini, Halfon, 1998 priemerný vek 1. skupiny 12,25; priemerný vek 2. skupiny 13,75 roka Recklitis, Noam, 1999 psychiatrickí pacienti, 12-16 rokov Reijntjes, Stegge, Terwogt, 2006 Tolan, Gorman-Smith, Henry, Chung, Hunt, 2002 Washburn-Ormachea, Hillman, Sawilowsky, 2004 Yeo, Ang, Chong, Huan, 2007 Adolescent Coping Orientation for Problem Experiences A-COPE Adolescent Coping Orientation for Problem Experiences A-COPE 10-13 rokov autormi vytvorený dotazník 12-16 rokov Adolescent Coping Orientation for Problem Experiences A-COPE priemerný vek 14,05 roka COPE 11-17 rokov Emotional Distress Scale

10 COPING Štruktúra vzorky z hľadiska veku a typu navštevovanej školy T a b u ľ k a 2 Typ školy 12-roční 15-roční 18-roční Spolu základná škola 99 86 185 gymnázium 18 61 79 stredná odborná škola 32 32 stredné odborné učilište 28 28 Spolu 99 104 121 324 Štruktúra vzorky z hľadiska rodu a typu navštevovanej školy Typ školy Chlapci Dievčatá Spolu základná škola 93 92 185 gymnázium 37 42 79 stredná odborná škola 8 24 32 stredné odborné učilište 16 12 28 Spolu 154 170 324 T a b u ľ k a 3 POUŽITÉ METODIKY Vo výskume sme použili batériu dotazníkov, ktorú sme administrovali v triedach, kde žiaci a študenti vekovo zodpovedali požiadavkám na výskumnú vzorku. Administrácia trvala približne 2-3 vyučovacie hodiny. V tejto štúdii analyzujeme výsledky získané pomocou dvoch metodík: 1. CSI Indikátor stratégií zvládania (J. H. Amirkhan), 2. Dotazník obáv a ich zvládania vytvorený autorkou. CSI je dotazník, ktorý sa zameriava na preferenciu copingových stratégií vo vzťahu k určitému problému. Podľa autora (Amirkhan, 1990) existujú tri základné reakcie na stresové podnety: riešenie problému, hľadanie sociálnej opory a únik, vyhýbanie sa. V prvej časti metodiky majú respondenti opísať záťažovú situáciu, v ktorej sa v poslednom čase ocitli. Pre potreby výskumu sme túto inštrukciu modifikovali takto:...pokúste sa preto zamyslieť nad situáciou, v ktorej ste prežívali alebo prežívate strach alebo nad situáciou, z ktorej máte obavy... K odpoveďovému hárku je priradený hárok s otázkami, na ktoré respondenti odpovedali vo vzťahu k opísanej situácii. Hárok obsahuje 33 otázok, 11 otázok pre každú stratégiu zvládania. Odpovede sa zaznamenávajú na 4-stupňovej škále (áno skôr áno skôr nie nie) a ich

A OBAVY 11 skórovanie bolo v rozsahu 0-33 bodov. Čím vyššie skóre, tým výraznejšia preferencia danej stratégie. Dotazník obáv a ich zvládania zacieľuje pozornosť na obavy ako emócie, ktoré sa môžu objaviť ako reakcia na stres. Obavy sú vymedzené ako pocity nepokoja, ktoré vyplývajú z rozumovej kalkulácie, majú minimálne vegetatívne prejavy a malú afektívnu odozvu. Sú reakciou na hrozbu v očakávanom vzťahu a sú menej intenzívne než strach alebo hrôza (Nakonečný, 2000; Kulišťák, 2003; Hartl, Hartlová, 2000). Zhotoveniu tejto metodiky predchádzal predvýskum, kde nástrojom na skúmanie bolo interview s otvorenými otázkami. Vyhodnotenie odpovedí nás viedlo k vytvoreniu dotazníka, v ktorom sme sa zamerali na obavy všeobecne pripisované mladým ľuďom, subjektívne obavy v akomkoľvek prostredí a špecificky v domácom a školskom prostredí. Prvé štyri otázky boli otvorené a mali nasledujúce znenie: 1. Koho alebo čoho sa deti, mladí ľudia boja? Z koho, z čoho majú strach? 2. Koho alebo čoho sa obávate vy? 3. Z koho, z čoho máte doma strach? 4. Z koho alebo z čoho máte strach v škole? Piata otázka skúmala prejavy obáv (fyziologické prejavy, asociácie s inými emóciami), ktoré respondenti udávali na 5-bodovej škále. Bola formulovaná takto: 5. Pri každej z uvedených možností vyberte ten stupeň Vášho prežívania, ktorý najlepšie zodpovedá Vašim pocitom v situáciách, keď prežívate strach! Šiesta otvorená otázka sa zamerala na stratégie zvládania, ktoré mladí ľudia volia v týchto situáciách. Mala takúto formuláciu: 6. Ako sa správate, čo robíte, keď máte strach? Posledná siedma otázka sa zaoberala subjektívne vnímanou efektivitou týchto stratégií: k jednotlivým uvedeným stratégiám mali respondenti uviesť do akej miery sú im tieto spôsoby nápomocné (5-bodová škála). Znela takto: 7. Do akej miery Vám Vaše správanie uvedené pri otázke č. 6 pomáha zvládať strach? Odpovede na šiestu otvorenú otázku, ktoré obsahovali opisy prežívania a správania pri pocitoch obáv, sme zhrnuli a vytvorili desať kategórií reprezentujúcich jednotlivé stratégie zvládania (čiastočne sme sa orientovali podľa kategorizácie stratégií zvládania, ktorú vytvorili C. S. Carver, M. F. Scheier a J. K. Weintraub, 1989, a taktiež podľa typu odpovedí respondentov): Aktívny coping a plánovanie akákoľvek aktivita, ktorá odstraňuje zdroje obáv, prípadne plánovanie tejto aktivity (Dobre sa do školy pripravím, aby som test zvládol). Sebaovládanie zameranie na to, aby mladý človek neprejavil prežívané emócie, zvýšená racionálna kontrola správania (Dávam pozor, aby si nikto nič nevšimol). Hľadanie inštrumentálnej a/alebo emocionálnej sociálnej opory vyhľadávanie iných osôb s cieľom získať radu alebo podporu (Porozprávam sa o tom s mamkou).

12 COPING Pozitívna reinterpretácia a rast pretransformovanie náhľadu na situáciu vyvolávajúcu obavy, situácia je vnímaná ako podnetná pre ďalší osobný rozvoj (Poviem si, že čo ťa nezabije, to ťa posilní). Popieranie popieranie existencie tejto situácie, vnímanie reality bez tejto situácie (Nechcem o tom premýšľať). Náboženstvo realizovanie náboženských rituálov, prípadne rozhovory s ľuďmi pôsobiacimi v tejto oblasti (Pomodlím sa). Zameranie na emócie a ich prejav uvoľňovanie a odreagovanie emócií (Som vystrašená, bolí ma brucho). Behaviorálne a/alebo mentálne rozptýlenie potlačenie pocitu strachu pomocou akejkoľvek fyzickej alebo psychickej aktivity (Idem pozerať televíziu). Užívanie alkoholu a drog požitie návykových látok, ktoré krátkodobo prinášajú príjemné pocity (Zafajčím si). Humor zdôraznenie humornej stránky celej situácie, kognitívna reštrukturácia v tomto smere (Začneme si so spolužiakmi robiť z učiteľa srandu). VÝSLEDKY Výskumnú vzorku sme rozdelili do troch vekových skupín: skorá adolescencia (12-roční), stredná adolescencia (15-roční) a neskorá adolescencia (18-roční). Približne vo veku 12 rokov sa obdobie dospievania začína, v 15 rokoch môžeme očakávať, že pohlavné dospievanie je ukončené a nastupuje dospievanie v psychosociálnej a kognitívnej oblasti. Prechod do dospelosti je formálne stanovený na 18. rok života. Priemerné hodnoty a smerodajné odchýlky jednotlivých stratégií zvládania podľa Indikátora stratégií zvládania (CSI) pre celý súbor i pre chlapcov a dievčatá oddelenie sú uvedené v tabuľke 4. Najvyššie priemerné hodnoty sme zaznamenali pri stratégii riešenie problému, najnižšie priemerné hodnoty boli pri stratégii vyhý- T a b u ľ k a 4 Priemery a smerodajné odchýlky stratégií zvládania používaných chlapcami a dievčatami sledovaného súboru podľa CSI Stratégia zvládania Chlapci Dievčatá Spolu AM SD AM SD AM SD Riešenie problému 22,60 6,51 22,85 5,53 22,74 6,01 Sociálna opora 16,53 8,15 20,54 7,45 18,63 8,03 Vyhýbanie sa 15,15 5,82 15,94 5,19 15,56 5,51

A OBAVY 13 banie sa. Najväčšiu variabilitu hodnôt sme zaznamenali pri stratégii sociálna opora, naopak najmenšia variabilita bola zistená pri stratégii vyhýbanie sa. Platí to pre oba rody s tým, že priemerné hodnoty dievčat sú o niečo vyššie; výrazne vyššie sú pri stratégii sociálna opora. Hodnoty vypočítané osobitne pre vekové skupiny sú v tabuľke 5. Priemerné hodnoty stratégií riešenie problému a sociálna opora stúpali spolu s narastajúcim vekom skupiny. Najväčšiu variabilitu hodnôt sme zaznamenali u 15-ročných adolescentov, pri stratégii sociálna opora bola najvyššia variabilita zaznamenaná v skupine 18- -ročných adolescentov. Štatistickú významnosť rozdielov vzhľadom na vek a rod sme testovali dvojvchodnou analýzou rozptylu s následným post-hoc testom LSD. Výsledky pre copingovú stratégiu riešenie problémov sú v tabuľke 6. Signifikantne významné rozdiely sme zaznamenali len medzi vekovými skupinami, konkrétne medzi skupinami 12-ročných a 18-ročných adolescentov (p = 0,003), ako aj medzi skupinami 15-ročných a 18-ročných adolescentov (p = 0,017). Mladí ľudia v neskorej adolescencii využívajú riešenie problému ako copingovú stratégiu oveľa častejšie než mladšie skupiny adolescentov. Výsledky týkajúce sa sociálnej opory sú zaznamenané v tabuľke 7. Štatisticky významné rozdiely sme našli aj medzi jednotlivými vekovými skupinami, aj medzi rodmi. Sociálnu oporu ako stratégiu zvládania oveľa viac využívajú dievčatá než T a b u ľ k a 5 Priemery a smerodajné odchýlky stratégií zvládania používaných v jednotlivých vekových skupinách sledovaného súboru podľa CSI Stratégia zvládania 12-roční 15-roční 18-roční AM SD AM SD AM SD Riešenie problému 21,66 5,90 22,18 6,20 24,10 5,71 Sociálna opora 16,64 6,81 18,10 8,20 20,72 8,38 Vyhýbanie sa 15,91 5,19 15,06 5,89 15,72 5,43 Výsledky analýzy rozptylu skóre riešenia problému podľa CSI pre vek a rod T a b u ľ k a 6 Zdroj rozptylu Stupne voľnosti Priemerný štvorec F p Vek 2 175,725 4,970 0,007 Rod 1 4,450 0,000 0,991 Vek * Rod 2 20,130 0,569 0,566

14 COPING Výsledky analýzy rozptylu skóre sociálnej opory podľa CSI pre vek a rod T a b u ľ k a 7 Zdroj rozptylu Stupne voľnosti Priemerný štvorec F p Vek 2 355,663 6,089 0,003 Rod 1 1043,244 17,860 0,000 Vek * Rod 2 113,502 1,943 0,145 Výsledky analýzy rozptylu skóre vyhýbania sa podľa CSI pre vek a rod T a b u ľ k a 8 Zdroj rozptylu Stupne voľnosti Priemerný štvorec F p Vek 2 16,177 0,540 0,583 Rod 1 39,980 1,334 0,249 Vek * Rod 2 86,796 2,897 0,057 T a b u ľ k a 9 Výsledky analýzy rozptylu skóre jednotlivých stratégií zvládania podľa CSI pre sledované vekové skupiny chlapcov Stratégia zvládania Stupne voľnosti Priemerný štvorec F p Riešenie problému 2 53,521 1,268 0,284 Sociálna opora 2 69,125 1,040 0,356 Vyhýbanie sa 2 86,407 2,601 0,078 chlapci (p < 0,001). Osemnásťroční adolescenti používajú túto stratégiu výrazne častejšie v porovnaní s 12-ročnými (p < 0,001) i 15-ročnými adolescentmi (p = 0,011). V používaní stratégie únik, vyhýbanie sa, sme medzi jednotlivými vekovými skupinami ani medzi dievčatami a chlapcami nezaznamenali žiadne významné rozdiely (tabuľka 8). Podrobnejšiu analýzu využívania stratégií zvládania v sledovaných vekových skupinách sme realizovali pre každý rod zvlášť. V skupine chlapcov sme nezistili žiadne významné rozdiely medzi vekovými skupinami (tabuľka 9). V skupine dievčat sme zaznamenali rozdiely pri dvoch stratégiách: riešenie problému a sociálna opora (tabuľka 10). Podľa post-hoc testu skupina 18-ročných dievčat využíva stratégiu riešenie problému významne častejšie než 12-ročné adolescentky (p = 0,002). Prefe-

A OBAVY 15 T a b u ľ k a 10 Výsledky analýzy rozptylu skóre jednotlivých stratégií zvládania podľa CSI pre sledované vekové skupiny dievčat Stratégia zvládania Stupne voľnosti Priemerný štvorec F p Riešenie problému 2 150,033 5,144 0,007 Sociálna opora 2 418,729 8,189 0,000 Vyhýbanie sa 2 19,583 0,725 0,486 T a b u ľ k a 11 Percentuálne zastúpenie autorkou zisťovaných stratégií zvládania v sledovaných vekových skupinách a významnosť rozdielov medzi týmito skupinami Stratégia zvládania 12-roční 15-roční 18-roční χ 2 p Aktívny coping a plánovanie 23,2 25,0 24,0 0,088 0,957 Sebaovládanie 18,2 25,0 26,4 2,274 0,321 Hľadanie inštrumentálnej a/alebo emocionálnej sociálnej opory 23,2 22,1 27,3 0,909 0,635 Pozitívna reinterpretácia a rast 4,0 5,8 21,5 21,207 0,000 Popieranie 9,1 12,5 9,9 0,696 0,706 Náboženstvo 2,0 2,9 2,5 0,157 0,924 Zameranie na emócie a ich prejav 61,6 45,2 51,2 5,603 0,061 Behaviorálne a/alebo mentálne vypnutie 31,3 34,6 45,5 5,241 0,073 Užívanie alkoholu a drog 0,0 1,9 5,8 7,162 0,028 Humor 2,0 3,8 3,3 0,596 0,742 rencia tejto stratégie najstaršími adolescentkami je v zhode s výsledkami zistenými pre celú 18-ročnú podskupinu vzorky. Ďalším zaujímavým zistením je, že 12-ročné adolescentky významne menej využívajú sociálnu oporu než 18-ročné (p < 0,001) i 15-ročné adolescentky (p = 0,019). Ďalšou metodikou, ktorou sme zisťovali preferencie copingových stratégií, bol náš Dotazník obáv a ich zvládania. Po analýze odpovedí na otvorené otázky sme získali desať kategórií, ktoré sme už opísali. Percentuálne zastúpenie výskytu jednotlivých stratégií v sledovaných vekových skupinách uvádzame v tabuľke 11. Percentuálne zastúpenie stratégií využívaných dievčatami a chlapcami (bez ohľadu na vek) uvádzame v tabuľke 12. Rozdiely v početnostiach výberov jednotlivých stratégií sme zisťovali pomocou testu chí-kvadrát. Signifikantné rozdiely medzi vekovými skupinami sme

16 COPING T a b u ľ k a 12 Percentuálne zastúpenie autorkou zisťovaných stratégií zvládania v skupinách chlapcov a dievčat a významnosť rozdielov medzi rodmi Stratégia zvládania Chlapci Dievčatá χ 2 p Aktívny coping a plánovanie 24,0 24,1 0,000 0,985 Sebaovládanie 24,0 22,9 0,053 0,818 Hľadanie inštrumentálnej a/alebo emocionálnej sociálnej opory 16,2 31,8 10,571 0,001 Pozitívna reinterpretácia a rast 11,7 10,6 0,099 0,753 Popieranie 11,7 9,4 0,446 0,504 Náboženstvo 1,9 2,9 0,331 0,565 Zameranie na emócie a ich prejav 49,4 55,3 1,145 0,285 Behaviorálne a/alebo mentálne vypnutie 32,5 42,4 3,364 0,067 Užívanie alkoholu a drog 3,2 2,4 0,239 0,650 Humor 3,9 2,4 0,643 0,423 zaznamenali len pri využívaní dvoch stratégií zvládania. Pozitívna reinterpretácia a rast je stratégia, ktorú oveľa častejšie volia 18-roční adolescenti než ostatné skupiny adolescentov. Druhou stratégiou, ktorou sa vekové skupiny výrazne odlišujú, je užívanie alkoholu a drog. Túto stratégiu oveľa častejšie používajú najstarší adolescenti. Pri ostatných stratégiách zvládania neboli zistené žiadne signifikantne významné rozdiely. Jediný štatisticky významný rozdiel medzi chlapcami a dievčatami sme zaznamenali pri stratégii hľadanie inštrumentálnej a/alebo sociálnej emocionálnej opory, a to v tom smere, že dievčatá ju preferujú viac než chlapci. Podrobnejšia analýza preferencií stratégií zvládania uskutočnená osobitne pre chlapcov a pre dievčatá potvrdila u oboch pohlaví významný rozdiel medzi vekovými skupinami v používaní stratégie pozitívna reinterpretácia a rast. Táto stratégia bola frekventovanejšia v skupine 18-ročných adolescentov (v skupine dievčat p = 0,024; v skupine chlapcov p < 0,001). DISKUSIA Predpokladali sme, že rozdiely medzi jednotlivými vekovými skupinami nájdeme najmä pri stratégiách pozitívna reinterpretácia a rast a užívanie alkoholu a drog. Miera preferencie by mala stúpať s vekom. Tieto hypotézy sa nám potvrdili. Zároveň sa tak potvrdili aj závery niektorých výskumov (Piko, 2001; Tolan et al., 2002; Hampel, Petermann, 2005).

A OBAVY 17 Ďalej sme predpokladali, že pri ostatných skúmaných stratégiách zvládania nezistíme žiadne vekové rozdiely. Tieto predpoklady sa potvrdili len čiastočne. Rozdiely medzi vekovými skupinami sme zistili pri stratégiách riešenie problému a sociálna opora. Obe stratégie významne častejšie používala najstaršia veková skupina adolescentov. Avšak v tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že kým výsledky získané metodikou CSI potvrdili tieto významné rozdiely medzi vekovými skupinami, výsledky získané Dotazníkom obáv a ich zvládanie tieto rozdiely nepotvrdili. Výsledky týkajúce sa preferencie stratégie riešenia problému sú zhodné so závermi P. Hampela a F. Petermanna (2005). Preferovanie sociálnej opory 18-ročnými adolescentmi potvrdzujú aj ďalšie výskumy (Feldman et al., 1995; Recklitis, Noam, 1999). Predpokladali sme, že adolescentky budú významne častejšie využívať sociálnu oporu, náboženstvo a zameranie na emócie a ich prejav než adolescenti. Naše očakávania sa potvrdili iba čiastočne. Výsledky získané oboma nástrojmi potvrdili, že dievčatá využívajú signifikantne častejšie než chlapci sociálnu oporu. K týmto záverom dospeli aj ďalšie výskumy (Feldman et al., 1995; Plancherel et al., 1998; Hess, Richards, 1999; Recklitis, Noam, 1999; Mullis, Chapman, 2000; Piko, 2001; Washburn-Ormachea et al., 2004; Alumran, Punamäki, 2008; Matos et al., 2008). Dievčatá však pri zvládaní obáv výraznejšie nepreferujú ani náboženstvo, ani zameranie na emócie a ich prejav. U chlapcov sme predpokladali významnejšiu preferenciu humoru ako stratégie zvládania, táto hypotéza sa nám nepotvrdila. Napokon sme predpokladali, že pri ostatných stratégiách zvládania nezistíme žiadne významné medzirodové rozdiely. Táto hypotéza sa potvrdila. ZÁVER Časť rozsiahlejšieho výskumu, ktorú sme spracovali v tomto článku, priniesla očakávané aj neočakávané zistenia. Je však potrebné upozorniť na limity týchto výsledkov. Štúdia bola realizovaná ako prierezová, preto nie je možné výsledky jasne spájať s narastajúcim alebo klesajúcim vekom. Môžeme usudzovať len na rozdiely medzi jednotlivými vekovými skupinami. Ďalším významným obmedzením bola skutočnosť, že výskum sa zameral na obavy mladých ľudí a s nimi súvisiace stratégie zvládania. Kým vo všeobecnosti sa coping spája so zvládaním stresu, my sme skúmali tieto stratégie vo vzťahu k špecifikovanejším negatívnym emocionálnym stavom, konkrétne k strachu a obavám. Určite aj tento fakt ovplyvnil výsledky výskumu a preto treba tieto výsledky interpretovať v tejto súvislosti. Výskumná vzorka adolescentov bola obmedzená na Prešovský kraj Slovenskej republiky. Výsledky výskumu priniesli aj mnohé podnety pre praktickú psychologickú pomoc adolescentom. Keďže adaptívne štýly zvládania (riešenie problému, sociálna opora)

18 COPING vykazovali najmä 18-roční adolescenti, je potrebné pracovať s mladšími vekovými skupinami a napríklad v rámci preventívnych výchovných programov sa zaoberať a rozvíjať tieto adaptívne copingové štýly. V skupine najstarších adolescentov sme tiež objavili oblasť, v ktorej je potrebné pracovať: užívanie alkoholu a drog ako stratégia zvládania obáv. Je to určite ďalší podnet, ktorý môže prispieť k vytvoreniu efektívnych výchovných programov. Vo vzťahu k rodovým rozdielom sme najvýznamnejší rozdiel zaznamenali pri sociálnej opore ako stratégii výrazne preferovanej dievčatami. Tento poznatok je možné využiť ako podporu na vytvorenie dostupnej odbornej psychologicko-poradenskej a terapeutickej siete aj pre adolescentov všetkých vekových skupín, ako aj na vytváranie rôznych terapeutických komunít, kde efektívnym nástrojom je práve opora v medziľudských vzťahoch. Určite je potrebné ďalej skúmať aj rozpory, na ktoré sme narazili pri vyhodnocovaní výskumu a ktoré spomíname v diskusii. LITERATÚRA ALUMRAN, J. I. A. PUNAMÄKI, R.-L. 2008. Relationship between gender, age, academic achievement, emotional intelligence, and coping styles in Bahraini adolescents. Individual Differences Research, vol. 6, no. 2, p. 104-119. AMIRKHAN, J. H. 1990. A factor analytically derived measure of coping: The coping strategy indicator. Journal of Personality and Social Psychology, vol. 59, no. 5, p. 1066-1074. BAUMGARTNER, F. 2001. Zvládanie stresu coping. In: VÝROST, J. SLAMĚNÍK, I. (Eds.): Aplikovaná sociální psychologie. Praha : Grada, s. 191-208. BURKHARDT, K. LOXTON, H. 2008. Fears, coping and perceived efficacy of coping mechanisms among South African children living in children s homes. Journal of Child and Adolescent Mental Health, vol. 20, no. 1, p. 1-11. CARVER, C. S. SCHEIER, M. F. WEINTRAUB, J. K. 1989. Assessing coping strategies: A theoretically based approach. Journal of Personality and Social Psychology, vol. 56, no. 2, p. 267-283. ĎURIČ, L. HOTÁR, V. S. PASTIER, J. (Eds.) 1997. Pedagogická psychológia. Terminologický a výkladový slovník. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo. ERICKSON, S. J. FELDSTEIN, S. W. 2007. Adolescent humor and its relationship to coping, defense strategies, psychological distress, and well-being. Child Psychiatry & Human Development, vol. 37, no. 3, p. 255-271. FELDMAN, S. S. FISHER, L. RANSOM, D. C. DIMICELI, S. 1995. Is what is good for the goose good for the gander? Sex differences in relations between adolescent coping and adult adaptation. Journal of Research of Adolescence, vol. 5, no. 3, p. 333-359. FICKOVÁ, E. 2002. Impact of negative emotionality on coping with stress in adolescents. Studia Psychologica, vol. 44, no. 3, p. 219-226. GAYLORD-HARDEN, N. K. GIPSON, P. MANCE, G. GRANT, K. E. 2008. Coping patterns of African American adolescents: A confirmatory factor analysis and cluster analysis of the children s coping strategies checklist. Psychological Assessment, vol. 20, no. 1, p. 10-22. GECKOVÁ, A. P. UDELSKÝ, M. TUINSTRA, J. 2000. Kontakty s rovesníkmi, sociálna sieť a sociálna podpora z pohľadu adolescentov. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, roč. 35, č. 2, s. 121-136.

A OBAVY 19 HAMPEL, P. PETERMANN, F. 2005. Age and gender effects on coping in children and adolescents. Journal of Youth and Adolescence, vol. 34, no. 2, p. 73-83. HARTL, P. HARTLOVÁ, H. 2000. Psychologický slovník. Praha : Portál. HESS, R. S. RICHARDS, M. L. 1999. Developmental and gender influences on coping: Implications for skills training. Psychology in the Schools, vol. 36, no. 2, p. 149-157. HOLT, N. L. HOAR, S. FRASER, S. N. 2005. How does coping change with development? A review of childhood and adolescence sport coping research. European Journal of Sport Science, vol. 5, p. 25-39. HUTCHINSON, S. L. BALDWIN, CH. K. OH, S. 2006. Adolescent coping: Exploring adolescents leisure-based responses to stress. Leisure Sciences, vol. 28, no. 2, p. 115-131. IRELAND, J. L. BOUSTEAD, R. IRELAND, C. A. 2005. Coping style and psychological health among adolescent prisoners: A study of young and juvenile offenders. Journal of Adolescence, vol. 28, p. 411-423. KOCOURKOVÁ, J. 2000. Vývojová období dětství a dospívaní. In: HORT, VL. HRDLIČKA, M. KOCOURKOVÁ, J. MALÁ, E. (Eds.): Dětská a adolescentní psychiatrie. Praha : Portál, s. 34-41. KŘIVOHLAVÝ, J. 1994. Jak zvládat stres. Praha : Grada Avicenum. KŘIVOHLAVÝ, J. 2001, Psychologie zdraví. Praha : Portál. KULIŠŤÁK, P. 2003. Neuropsychologie. Praha : Portál. MATOS, M. G. D. TOMÉ, G. BORGES, A. I. MANSO, D. FERREIRA, P. FERREIRA, A. 2008. Anxiety, depression, and coping strategies: Improving the evaluation and the understanding of these dimensions during pre-adolescence and adolescence. Journal of Cognitive and Behavioral Psychotherapies, vol. 8, no. 2, p. 169-184. MEDVEĎOVÁ, Ľ. 2001. Vplyv stresora a subjektívnej percepcie jeho zvládnuteľnosti na preferenciu a úroveň stratégií zvládania v ranej adolescencii. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, roč. 36, č. 4, s. 291-310. MULLIS, R. L. CHAPMAN, P. 2000. Age, gender, and self-esteem differences in adolescent coping styles. The Journal of Social Psychology, vol. 140, no. 4, p. 539-541. NAKONEČNÝ, M. 2000. Lidské emoce. Praha : Academia. PALÍŠEK, P. 2008. Vliv pohlaví a temperamentu na zvládaní zátěžových situací v období adolescence. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, roč. 43, č. 3, s. 213-229. PIKO, B. 2001. Gender differences and similarities in adolescents ways of coping. The Psychological Record, vol. 51, no. 2, p. 223-235. PLANCHEREL, B. BOLOGNINI, M. HALFON, O. 1998. Coping strategies in early and mid-adolescence: Differences according to age and gender in a community sample. European Psychologist, vol. 3, no. 3, p. 192-201. RECKLITIS, CH. J. NOAM, G. G. 1999. Clinical and developmental perspectives on adolescent coping. Child Psychiatry and Human Development, vol. 30, no. 2, p. 87-101. REIJNTJES, A. STEGGE, H. TERWOGT, M. M. 2006. Children s coping with peer rejection: The role of depressive symptoms, social competence and gender. Infant and Child Development, vol. 15, no. 1, p. 89-107. RICE, F. P. DOLGIN, K. G. 2005. The adolescent. Development, relationships and culture. Boston : Allyn & Bacon, ISBN 0-205-40783-8. SUNG, K. M. PUSKAR, K. R. SEREIKA, S. 2006. Psychosocial factors and coping strategies of adolescents in a rural Pennsylvania High School. Public Health Nursing, vol. 23, no. 6, p. 523-530. TOLAN, P. H. GORMAN-SMITH, D. HENRY, D. CHUNG, K. HUNT, M. 2002. The relation of patterns of coping of inner-city youth to psychopathology symptoms. Journal of Research on Adolescence, vol. 12, no. 4, p. 423-449.

20 VÁGNEROVÁ, M. 2000. Vývojová psychologie: dětství, dospělost, stáří. Praha : Portál, ISBN 80-7178-308-0. WASHBURN-ORMACHEA, J. M. HILLMAN, S. B. SAWILOWSKY, S. S. 2004. Gender and gender-role orientation differences on adolescent s coping with peer stressors. Journal of Youth and Adolescence, vol. 33, no. 1, p. 31-40. YEO, L. S. ANG, R. P. CHONG, W. H. HUAN, V. S. 2007. Gender differences in adolescent concerns and emotional well-being: Perceptions of Singaporean adolescent students. The Journal of Genetic Psychology, vol. 168, no. 1, p. 63-80. Súhrn: Cieľom štúdie bolo zistiť preferované copingové stratégie adolescentov, konkrétne identifikovať rozdiely v stratégiách zvládania vzhľadom na vek a rod. Vzorku tvorilo 324 adolescentov (170 dievčat a 154 chlapcov) z Prešovského kraja, ktorí boli rozdelení na tri vekové skupiny (12, 15 a 18-roční). Respondentom bol administrovaný dotazník Coping Strategy Indicator (CSI), ktorý zisťuje mieru preferencie troch copingových stratégií: riešenie problému, sociálna opora a vyhýbanie sa. Ďalším nástrojom bola pôvodná metodika, ktorá zisťovala preferované stratégie formou otvorených otázok. Osemnásťroční adolescenti využívajú adaptívne copingové štýly (riešenie problému; sociálna opora; pozitívna reinterpretácia a rast) častejšie než ostatné dve vekové skupiny. Zároveň viac preferujú maladaptívnu copingovú stratégiu užívanie alkoholu a drog. Signifikantné rodové rozdiely boli zistené pri vyhľadávaní sociálnej opory, ktorú častejšie volia dievčatá než chlapci. Kľúčové slová: stratégie zvládania, rod, adolescencia Mgr. Viktória HIČÁROVÁ je externou doktorandkou v Spoločenskovednom ústave Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Venuje sa problematike obáv a stratégií ich zvládania adolescentami.

21 Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 45, 2010, č. 1, s. 21 30. KOMPARÁCIA AKTUÁLNEJ A VNÍMANEJ NORMY V OBLASTI UŽÍVANIA NÁVYKOVÝCH LÁTOK V SKUPINE ADOLESCENTOV MARTINA ROMANOVÁ TOMÁŠ SOLLÁR Ústav aplikovanej psychológie, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre COMPARISON OF THE CURRENT AND PERCEIVED NORM IN THE AREA OF ADDICTIVE SUBSTANCE USE IN A GROUP OF ADOLESCENTS Abstract: In the presented research, the authors investigated the difference between the self-reported frequency of addictive substance use (actual norm) and students perceptions of the frequency of use (perceived norm). They verified whether the Slovak students (as well as the foreign ones) have a tendency to overestimate the occurrence of alcohol use and smoking cigarettes and marijuana in a peer group. To identify the actual and the perceived norm, and subsequently the misperception, too, they used the Social Norm Questionnaire, which was provided by the cooperating University of Illinois. 638 secondary-school pupils from the district of Nitra participated in the research. In all types of secondary schools, a discrepancy between the actual and the perceived norm of alcohol consumption, cigarette and marijuana smoking was found in terms of overestimating the occurrence of these phenomena in the researched population. Key words: social norms, actual norm, perceived norm, misperception V posledných rokoch sa na vedeckých fórach stále častejšie objavuje požiadavka zameraná na zlepšenie kvality života ľudí, či už po fyzickej alebo psychickej stránke. Každý deň bývame konfrontovaní s ľuďmi, ktorí vo svojom živote narazili na problém alebo situáciu, ktorú nedokážu riešiť. Preto je požiadavka skvalitnenia života v zmysle nachádzania možnosti zvládať záťažové situácie tak frekventovane diskutovanou Prišlo 10.2.2010. M.R., Ústav aplikovanej psychológie, FSVaZ UKF, Kraskova 1, 949 74 Nitra E-mail: mromanova@ukf.sk

22 AKTUÁLNA A VNÍMANÁ NORMA témou nielen na rôznych odborných podujatiach, ale aj v literatúre a v médiách. Do kategórie zvládania problémov alebo záťažových situácií nesporne patrí aj oblasť nadmerného užívania alkoholu, cigariet a iných návykových látok. Koncept noriem, kľúčový v tomto príspevku, sa používa v psychológii v rôznych kontextoch, napríklad v psychológii osobnosti, psychológii morálneho vývinu, sociálnej psychológii. Normy v každodennom živote zahŕňajú sociálne normy reprezentujúce neformálne záväzky, ktoré sú posilňované sociálnymi sankciami alebo odmenami, ale tiež personálne normy, ktoré predstavujú záväzky a povinnosti, ktoré sú upevňované pomocou zvnútorneného pocitu povinnosti konať, prípadne pocitu viny, ak v konaní zlyháme (Vandenbergh, 2005). Podľa Z. Ruiselovej a T. Urbánka (2008) normy regulujú adaptáciu človeka na sociálny systém, v ktorom žije. Užšie chápanie noriem z aspektu sociálnej psychológie ich opisuje a definuje ako vzorec správania človeka, ktorý je typický alebo reprezentatívny pre určitú skupinu ľudí (Reber, Reber, 2001, s. 472). Z aspektu základného určenia noriem môžeme v psychológii definovať normy dvojakým spôsobom: prvý na ne nahliada ako na spoločne akceptované a rešpektované pravidlo, druhý spôsob pristupuje k normám ako k individuálnej percepcii toho, čo sa má alebo čo sa smie (Výrost, Slaměník, 1998). R. B. Cialdini, R. R. Reno a C. A. Kallgren vytvorili teóriu vzťahujúcu sa k diferenciácii noriem a nazvali ju Teória ohniska noriem. V jej rámci identifikovali dva typy sociálnych noriem, pričom každý z nich ovplyvňuje naše správanie odlišným spôsobom, pretože vychádza z iného zdroja ľudskej motivácie (Cialdini, Demaine, 2006). Deskriptívna norma (nazvaná normou JE) má vzťah k tomu, čo sa zvyčajne robí a motivuje ľudí poskytovaním dôkazu o tom, čo pravdepodobne bude efektívna a adaptívna činnosť. Injunktívna norma (nazvaná normou MÁ BYŤ) zodpovedá tradične chápaným sociálnym normám ako predpisu alebo pravidlu ako sa má človek správať. Teória ohniska noriem predpokladá, že existujú situácie, v ktorých je rozdiel medzi tým, čo ľudia bežne robia, a tým, čo má byť a čo sa má robiť. V týchto nejednoznačných príkladoch sa človek riadi buď injunktívnou alebo deskriptívnou normou, podľa toho, ktorá z nich je aktivovaná (tamže). Koncentrácia pozornosti na subjektívnu percepciu noriem vyústila do potreby rozlišovať nielen dva typy noriem, ktoré uvádza R. B. Cialdini, ale aj personálne normy (Baumgartner, 1998). Výsledkom tejto snahy je vytvorenie modelu viaczložkovej kognitívnej reprezentácie noriem. V zhode s načrtnutou koncepciou sa rozlišujú normy ako pravidlá, normy ako spôsoby riešenia situácií a normy ako osobné zásady človeka. Tento model dostal názov IDP, podľa začiatočných písmen jednotlivých úrovní noriem to znamená rozlíšenia sociálnych a personálnych noriem, pri diferenciácii sociálnych noriem na injunktívne a deskriptívne (Lovaš, 1998, s. 5). Model obsahuje tri zložky normatívnych presvedčení: injunktívne normy opisy žiaduceho správania (normy typu čo má byť), ktoré bližšie definujú, čo ľudia schvaľujú a čo neschvaľujú v danej kultúre;

UŽÍVANIA NÁVYKOVÝCH LÁTOK 23 deskriptívne normy určujú a opisujú ako väčšina ľudí myslí a čo väčšina ľudí robí v určitých situáciách; personálne normy sú vyjadrením toho, čo konkrétny človek uznáva ako záväzné pre seba a pre ľudí, s ktorými je v styku. Posledných desať rokov koncept noriem získal významné miesto aj v oblasti prevencie rôznych sociálnopatologických javov. U nás zatiaľ nie príliš známy preventívny prístup založený na sociálnych normách má v USA svojich zástancov a realizátorov, ktorí jeho aplikáciou dosiahli významné zmeny v smere zníženia rizikového správania, akým je napríklad užívanie návykových látok. Štúdium noriem ovplyvňujúcich užívanie alkoholu medzi mládežou iniciovalo výskumné aktivity zamerané na zistenie vplyvu sociálnych skupinových noriem v tejto oblasti. Výskumy medzi študentmi stredných škôl a vysokých škôl v USA tvoria veľkú časť literatúry zaoberajúcej sa normami z aspektu redukcie vybraných špecifických sociálnopatologických prejavov v správaní. Terminológia používaná v empirických výskumoch týkajúcich sa sociálnych noriem je však často nejednotná a rozdielna. V príspevku využívame delenie sociálnych noriem podľa C. Neighborsa et al. (2006): úroveň deskriptívnej a injunktívnej normy a úroveň vnímanej a aktuálnej normy. Vysvetlením uvedeného delenia je zrejmé, že obidva typy sociálnych noriem, to znamená aj norma opisujúca, čo ľudia bežne robia, ako sa správajú, ale aj norma predpisujúca, čo by mali ľudia v určitých situáciách robiť a ako by sa mali správať, môže mať dva uhly pohľadu. Prvým je nazeranie na injunktívne aj deskriptívne normy na základe toho, ako sa jednotlivec sám správa, čo a ako zvyčajne robí. Toto nazeranie indikuje aktuálny stav. Druhý uhol pohľadu sa týka názoru jednotlivca, čo si myslí, ako sa druhí ľudia správajú a čo zvyčajne za určitých okolností robia. Tento uhol pohľadu indikuje vnímaný stav. K. Oleson (2004) charakterizuje aktuálnu normu ako zloženú z aktuálnych priemerných postojov, presvedčení a správania všetkých členov v skupine. Na druhej strane vnímaná norma je v skupine prevládajúci predpoklad alebo domnienka o extrémnosti v postojoch, presvedčeniach a správaní ostatných členov v skupine. Vnímaná norma je odlišná od aktuálnej, pretože sa týka toho, čo si ľudia myslia. Preventívny prístup využívajúci sociálne normy je založený na dvoch skutočnostiach: a) vnímaná norma je extrémnejšia, posunutá oproti aktuálnej viac dole alebo hore; b) vnímaná norma pozitívne koreluje s užívaním návykových látok (Neighbors et al., 2006). Výskumné tímy sa na začiatku využívania teórie sociálnych noriem zameriavali primárne len na konzumáciu alkoholu a menej pozornosti venovali užívaniu drog a sexuálnemu správaniu mladých ľudí. Diskrepancia medzi aktuálnou a vnímanou normou sa vyskytuje aj v týchto oblastiach. Tradičné preventívne postupy, ktoré sa dodnes využívajú aj v našich podmienkach, sa koncentrovali na edukačné programy s cieľom zvýšiť úroveň uvedomenia si rizík takéhoto správania, vykazovali však len limitovaný pozitívny efekt v redukcii negatívnych javov (Martens et al., 2006). Te-