Kto a čo môže za drahú elektrinu?

Kto a čo môže za drahú elektrinu? Vplyv obnoviteľných zdrojov energie na ceny elektriny domácností Máj 2015 Vydalo s o.z. Za Matku Zem v spolupráci s Greenpeace Slovensko Táto štúdia bola podporená 1

Úvod a zhrnutie Ceny elektrickej energie pre domácnosti sú jednou z najviac diskutovaných tém v spoločnosti. Pre politikov ide o nesmierne citlivú tému, keďže na ňu verejnosť reaguje veľmi háklivo. Téma cien energií pre domácnosti je bohužiaľ často zneužívaná na útoky voči niektorým zdrojom výroby elektriny. V tejto štúdii sme sa pokúsili pozrieť na skutočnosti, ktoré ovplyvňovali a ovplyvňujú zloženie ceny elektrickej energie pre domácnosti, jej výšku a štruktúru. Štúdia hodnotí doterajšiu podporu pre obnoviteľné zdroje energie, ktorá sa deje prostredníctvom Zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby č. 309/2009 Z. z., ktorý bol schválený 19. júla 2009 s účinnosťou od 1. septembra 2009. V susednom Česku prijala vláda zákon o podpore tohto odvetvia už v roku 2005. Ako je možné vidieť v nasledujúcej tabuľke, najvýraznejší nárast cien elektriny pre domácnosti po rozdelení Československa nastal medzi rokmi 1993 až 2002, keď narástla cena o viac ako 300 %. Išlo o postupné odbúravanie krížových aj priamych dotácií do energetiky, vrátane výroby, prenosu a distribúcie elektriny pre domácnosti, ktoré boli typické hlavne pre obdobie pred rokom 1989. Dňa 1. januára 2005 sa liberalizoval trh s elektrinou pre firmy a organizácie, pričom domácnosti sa od 1.7.2007 stali tak isto oprávnenými zákazníkmi. To znamená, že si ľudia môžu slobodne zvoliť svojho dodávateľa elektriny a vybrať vhodný produkt z ponúkaného portfólia. V súvislosti s liberalizáciou došlo k otvoreniu trhu a k oddeleniu dvoch kľúčových činností - predaja elektriny a distribúcie. Každú z troch distribučných sústav vlastní iný komerčný subjekt. Prenosová sústava zostala naďalej v rukách štátu, v súčasnosti pod kontrolou SEPS Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy. V rokoch 2002 až 2008 stúpla celkovo cena elektriny pre domácnosti o asi 111 %, s priemerným ročným rastom cien 13,51 %. Pri týchto údajoch sme vychádzali z cien zverejnených vo výročných správach Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). 2

Podľa údajov zverejňovaných Eurostatom, ktorý začal pre Slovensko zverejňovať údaje o cenách elektriny pre domácnosti až v roku 2004, bol nárast ceny elektriny pre domácnosti medzi rokmi 2003 až 2008 na úrovni 16,6 %. Priemerný medziročný rast cien elektriny bol asi 4,08 %. V roku 2009 bol schválený Zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby č. 309/2009 Z. z., ktorým boli prijaté garantované výkupné ceny elektriny okrem iného aj pre obnoviteľné zdroje na obdobie 15 rokov, s prednostným pripojením do distribučnej a prenosovej sústavy. Medzi rokmi 2008 až 2014 stúpla cena elektriny podľa Eurostatu o 6,27 %. V priemere medziročne stúpla cena elektriny podľa Eurostatu o 1,22 %. Ak to zhodnotíme, tak najvýraznejší nárast zaznamenali ceny elektriny pred liberalizáciou trhu s elektrinou počas odstraňovaní dotácií do energetiky. Druhý najvýraznejší nárast cien elektriny nastal v období po liberalizácii a teda aj privatizácii elektroenergetických firiem okrem prenosovej sústavy. V tomto období sa výrazne zvyšovali hlavne distribučné a prenosové poplatky. Tretie obdobie, po prijatí zákona, ktorým sa podporil výkup elektriny z obnoviteľných zdrojov, je charakteristický minimálnym nárastom cien elektriny pre domácnosti (podľa Eurostatu). Z tohto vývoja je celkom jasné, že najvýraznejší vplyv na nárast cien elektriny po roku 1993 malo odstraňovanie priamych aj krížových dotácií do elektroenergetiky a nárast sieťových poplatkov prenos, straty v sieti a distribučné poplatky. Podpora obnoviteľných zdrojov energie mala iba minimálny vplyv na nárast cien elektriny pre domácnosti. Najvýraznejšie sa prejavil medzi rokmi 2010 a 2011 v cenových rozhodnutiach ohľadom doplatku pre OZE, ktoré sú zahrnuté v tarife za prevádzku systému (TPS). Spomínaná tarifa za prevádzku systému je často kritizovaná za nejasnosti okolo presných zložiek, ktoré ju pokrývajú. ÚRSO vo svojich správach uvádza, že sa TPS podieľala na koncovej elektriny pre domácnosti nasledovne: Momentálne bohužiaľ nie je možné presne zistiť ani overiť, ktoré položky a v akej výške tvoria TPS. TPS totiž nepokrýva len oblasť obnoviteľných zdrojov energie, ale aj podporu výroby elektriny z domáceho hnedého uhlia a lignitu, podporu vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla (hlavne uhlie a zemný plyn) a alikvotnú časť nákladov účastníka trhu organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Samotná tarifa však tak či tak predstavuje iba 3

11,45 % (v roku 2013) a bola kompenzovaná výrazným poklesom ceny silovej elektriny od roku 2009 a poklesom podielu systémových služieb. Cena silovej elektriny na medzinárodných trhoch, od ktorých závisí aj cenotvorba pre Slovensko, klesla predovšetkým pre veľký rozmach obnoviteľných zdrojov energie hlavne v západnej Európe. Veľký rozvoj OZE stlačil ich ceny v oblasti výroby zariadení a aj v oblasti inštalácie a prevádzky. Napríklad cena elektriny z fotovoltiky klesla od roku 2009 do roku 2014 o viac ako 80 %. Cenu elektriny na trhu zrážajú dole najmä nízke prevádzkové náklady obnoviteľných zdrojov. Ak sa pozrieme na doplatky výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov (bez veľkých vodných elektrární), podľa zdrojov zverejnených v cenových rozhodnutiach ÚRSO, spracovaných energie-portal.sk, tak v roku 2013 dostali doplatok vo výške asi 292 miliónov eur. Tento poplatok je ukrytý v tarife za prevádzku systému. Z odhadovanej celkovej konečnej ceny elektriny (asi 4,59 miliardy eur, pri konečnej cene elektriny 160 Eur/MWh) to predstavuje asi 6,37 % a do siete v roku 2013 dodali asi 8,31 % spotreby elektriny. Pre rok 2014 (odhadovaná výroba elektriny a doplatok podľa rozhodnutí ÚRSO) dostanú OZE asi 7,53 % z konečnej ceny elektriny a do siete dodajú necelých 10 % spotreby elektriny Slovenska. Tieto čísla sú, samozrejme, bez veľkých vodných elektrární, ktoré vyrábajú na Slovensku najlacnejšiu elektrinu a ich výkupná cena je súčasťou položky "silová elektrina". Na Slovensku získava doplatok na obnoviteľné zdroje 16 výrobcov energie s primárnym zdrojom biomasou, spolu vo výške 29,3 milióna eur. 7,4 milióna eur sa dopláca na kombinovanú výrobu biomasy a fosílneho paliva. Výrobcovia elektriny z fotovoltiky získali v roku 2013 asi 193 miliónov eur, za bioplyn zaplatili odberatelia elektriny sumu 39,5 milióna eur a vodnú energiu 18,9 milióna eur. Výrobcovia elektriny so zemného plynu získali 49 miliónov eur a výrobcovia elektriny v kombinácii zemný plyn + uhlie získali doplatok 43,3 milióna eur. Cena elektriny pre domácnosti na Slovensku bola vyššia než je priemer únie už pred prijatím zákona o podpore obnoviteľných zdrojov. V tom čase ešte OZE prakticky vôbec neovplyvňovali ceny elektriny. Po prijatí zákona o podpore OZE a rozvoji hlavne fotovoltiky v rokoch 2009 2011 malo Slovensko stále vyššiu cenu elektriny pre domácnosti, ale v roku 2013 sa cena dostala na priemer EÚ: Z krajín V4 malo vyššiu cenu elektriny pre domácnosti pred prijatím podpory pre OZE iba Maďarsko. V súčasnosti má Slovensko najvyššiu cenu elektriny pre domácnosti z krajín V4. Môžu za to však predovšetkým sieťové poplatky, ktoré má Slovensko jedny z najvyšších v Európe. Údaje Eurostatu z februára 2015 potvrdzujú, že sieťové poplatky pre priemysel a domácnosti stanovené ÚRSO patria medzi najvyššie v EÚ. Poplatky pre priemyselných 4

odberateľov boli dokonca v roku 2013 druhé najvyššie v EÚ. Slovensko patrí medzi tri členské štáty EÚ, ktorých poplatky pre priemysel sú vyššie ako samotné náklady na dodávku energie. Vývoj spotreby elektriny v domácnostiach Ako vyplýva z nasledujúceho grafu, medzi rokmi 1990 až 1999 došlo k postupnému nárastu spotreby elektriny v domácnostiach. Medzi rokmi 1999 až 2010 zase spotreba elektriny klesala a po roku 2010 zase mierne stúpa. Momentálne sa spotreba elektriny v domácnostiach vyskytuje na úrovniach okolo roku 1995. 5

Vývoj výroby energií z obnoviteľných zdrojov Slovensko stále nepatrí medzi krajiny s vysokým podielom obnoviteľných zdrojov energie na hrubej spotrebe energií (HSE). Pred rokom 2004 bol podiel OZE na HSE pod 5 %. V súčasnosti dosahuje asi 10,7 % (na konci roka 2013). Je to výrazne menej než je podiel OZE v celej únii 14,9 %. Nárast medzi rokmi 2012 a 2013 bol na Slovensku iba +0,4 %, kým v celej EÚ to bolo +0,9 %. Z krajín V4 je na tom horšie iba Maďarsko, ktoré má podiel OZE na konečnej spotrebe všetkých energií 9,8 %. Cieľ Slovenska v rámci klimatického a energetického balíka 20-20-20 je dosiahnuť 14 % z OZE na konečnej spotrebe energií krajiny. O niečo lepšie je na tom Slovensko v oblasti výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, ale so zarátaním veľkých vodných elektrární. Asi 21,1 % spotreby elektriny Slovenska pochádzalo v roku 2013 z OZE. Oproti roku 2012 došlo k nárastu o +1,1 %. V celej EÚ dodávali OZE v roku 2013 asi 25,4 % a nárast oproti roku 2012 bol +1,9 %. Takže aj v tejto oblasti je Slovensko celkom výrazne za priemerom EÚ28. V porovnaní s krajinami V4 je na tom Slovensko najlepšie (Maďarsko 6,0 %, Poľsko 11,7 %, Česká republika 12 %). 6

Sledovanie ceny elektriny V roku 2001 prešiel regulačný rámec v oblasti elektroenergetiky z ministerstva hospodárstva SR (MH SR) a ministerstva financií SR (MF SR) na ÚRSO v zmysle zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach. Táto regulácia bola súčasťou implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 96/92 o pravidlách vnútorného trhu s elektrickou energiou. Od 1. Januára 2003 prešla cenová regulácia z MF SR na ÚRSO. Reguláciu cien energií do 1.1.2003 navrhovalo MF SR a schvaľovala ju vláda SR. Návrh ceny nevychádzal z regulačnej metódy, ale z návrhu regulovaného subjektu, ktorý predložilo MH SR a to ho po posúdení postúpilo na MF SR. Po posúdení návrhu v tarifnej komisii MF SR predložilo návrh cien elektriny vláde SR. Podľa zákona o cenách malo MF SR v regulovaných tarifách pokryť ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk pre regulované subjekty. Nikdy sa však nepodarilo dosiahnuť ceny na základe ekonomicky oprávnených nákladov. Politické a iné kritériá prevážili nad ekonomickými. Ceny neodrážali zmeny v súvisiacich nákladoch, ale odrážali len politické a sociálne priority vlády. Z týchto dôvodov boli ceny energií deformované krížovými dotáciami medzi jednotlivými skupinami spotrebiteľov a medzi neregulovanými a regulovanými podnikateľskými aktivitami. Spotrebitelia tak mali nepresné informácie o skutočných cenách energií. 7

V roku 2002 sa zvýšila cena pre konečných odberateľov v priemere o 19,82 % a podľa ÚRSO malo dôjsť k odstráneniu krížových dotácií vo všetkých kategóriách odberateľov Západoslovenskej a Východoslovenskej energetiky. Malá krížová dotácia zostala iba v kategórii domácnosť u Stredoslovenskej energetiky. V rokoch 2003 a 2004 stúpla priemerná cena domácností (maloodber) o 8,31 % z 3 269,29 Sk/MWh na 3 541,14 Sk/MWh. Podľa údajov z výročnej správu ÚRSO 2004 v rokoch 2004 a 2005 stúpla cena elektriny pre domácnosti v priemere o 2,41 %: Slovenská republika ceny elektriny = 3 269,29 Sk/MWh (2003), 3 535,28 Sk/MWh (2004), 3 620,59 Sk/MWh (2005) Medziročný nárast - 265,99 Sk/MWh (2004/2003), 8,14 % (2004/2003), 85,31 Sk/MWh (2005/2004), 2,41 % (2005/2004). Pre rok 2011 ÚRSO uvádza, schválené cenové rozhodnutia úradu znamenali pre odberateľov elektriny v domácnostiach nárast ceny elektriny o 5,70 % oproti roku 2010. Podľa Eurostatu je to však nárast ceny o 7,44 %. ÚRSO vo svojej výročnej správe priemerné koncové ceny pre domácnosti neuvádza. Priemerná cena elektriny pre domácnosti v roku 2012 bola podľa Štatistického úradu SR a Eurostatu 0,140 Eur/kWh. ÚRSO vo svojej výročnej správy za rok 2012 ceny elektriny pre domácnosti neuvádza. Zložky ceny elektriny Z čoho sa skladá cena elektriny: - cena za silovú elektrinu (cena výrobcu elektriny + marža za servis obchodníka) - prenos elektriny (od výrobcu elektriny do distribučnej sústavy) - distribúcia elektriny (poplatok za dodávku elektriny ku koncovému odberateľovi) - tarifa za prevádzkovanie systému - tarifa za straty - systémové služby - odvod do Národného jadrového fondu 8

9

Dodávka elektriny Medzi rokmi 2002 a 2003 stúpla cena výroby elektriny o 7,56 % z 1 847,78 Sk/MWh na 1987,49 Sk/MWh. Z toho v roku 2003 predstavovala silová elektrina 1 272,00 Sk/MWh, podporné služby 443,00 Sk/MWh a systémový poplatok 173 Sk/MWh. (zdroj: ÚRSO, pre regulovaný subjekt SE, ktoré mali podiel 85 % na výrobe elektriny v SR) Ceny silovej elektriny postupne klesajú aj v štruktúre ceny elektriny pre domácnosti. Zatiaľ čo v roku 2009 dosahovala 49 % z ceny elektriny v roku 2013 to bolo už iba 41 %. Bolo to spôsobené hlavne poklesom cien energie z obnoviteľných zdrojov v dôsledku výrazného rastu inštalovaného výkonu v EÚ, ale aj inde vo svete. Silová elektrina v roku 2006 predstavovala 45 % z celkovej ceny a vzrástla o 12 % oproti predchádzajúcemu roku. Cena silovej elektriny na Slovensku klesli v roku 2011 o 0,16 %. 10

Zdroj: SEPS, http://www.sepsas.sk/seps/vyroba_spotreba.asp?kod=568 Distribúcia a prenos elektriny Prenosová sústava (PS) zabezpečuje prenos elektrickej energie medzi zdrojmi a distribúciou (Západoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika a Východoslovenská energetika) a niektorými najväčšími priemyselnými spotrebiteľmi napojenými priamo do PS. Úlohou prenosovej sústavy je poskytovanie prenosových a systémových služieb, vrátane zabezpečenia prenosu elektrickej energie do podriadených distribučných sústav a oprávneným odberateľom. Domácnosti a väčšina odvetví služieb a priemyslu do priameho styku so spoločnosťou SEPS neprídu. Prenosovú sústavu možno vnímať v mnohých častiach Slovenska vo forme vysokých stĺpov a elektrických vedení a napätím 400, 220 a 100 kv. Celková dĺžka vedení v správe SEPS je 2 348 km a ich rozvinutá dĺžka je 2 816 km. Na týchto vedeniach sa nachádza 6 970 stožiarov a SEPS tiež prevádzkuje 25 elektrických staníc. Zo správy, ktorú v roku 2014 vydalo Európske združenie prevádzkovateľov elektrizačných prenosových sústav (ENTSO-E) vyplýva, že na Slovensku platíme najvyššiu cenu za prenos elektriny. Z analýzy vyplýva, že po odrátaní ostatných regulovaných poplatkov platíme na Slovensku najvyššiu jednotkovú cenu za prenos elektriny 17,25 EUR/MWh. Cena prenosu elektriny na Slovensku v období 2011 2012 klesla, v rokoch 2012-2013 narástla a v poslednom medziročnom porovnaní 2013 2014 opäť klesla. 11

Graf: Porovnanie reálnej ceny prenosu elektriny podľa napäťových úrovní - odtiene modrej. Slovensko je vyznačené čiernym rámčekom. Bielou farbou sú vyznačené náklady, ktoré nesúvisia s prenosom elektriny, ale v danej krajine ich fakturuje TSO (prevádzkovateľ prenosovej sústavy) Zdroj: ENTSO-E. ENTSO-E tiež zisťovala, do akej miery sa na zabezpečovaní nákladov prenosu podieľajú jednotliví užívatelia sústavy. Výrobcovia elektriny sú u nás zaťažení platbou za prístup do sústavy (tzv. G-komponent) a odberatelia platia za služby spojené s prenosom elektriny (Lkomponent), kam patrí aj cena za rezervovanú kapacitu na danom odbernom mieste. ENTSO- E konštatuje, že u nás náklady na prenosovú sústavu platia z 96 % koncoví odberatelia a zo 4 % výrobcovia elektriny. Pre doplnenie, vo zvolenej modelovej situácii platia najvyššiu cenu za G-komponent výrobcovia elektriny vo Veľkej Británii a Rumunsku, naopak najnižšiu vo Francúzsku. Porovnanie reálnej ceny G-komponentu na úrovni TSO. Slovensko je vyznačené čiernym rámčekom. Zdroj: ENTSO-E 12

V rokoch 2002 a 2003 sa zvýšila priemerná cena elektriny za prenos o 21,15 % zo 137 Sk/MWh na 165,97 Sk/MWh. (regulovaný subjekt SEPS) V oblasti distribúcie elektriny sa v rokoch 2002 a 2003 zvýšila priemerná cena elektriny o 75,60 % zo 402,76 Sk/MWh na 707,27 Sk/MWh. V roku 2004 stúpli ceny elektriny pre regulovaných odberateľov (domácnosti) u jednotlivých distribučných spoločností nasledovne: - ZSE o 3,66 % (3 463,79 Sk/MWh v roku 2003; 3 590,64 Sk/MWh v roku 2004) - SSE o 19,19 % (2 908,5 Sk/MWh v roku 2003; 3 464,46 Sk/MWh v roku 2004) - VSE o 3,54 % (3 269,29 Sk/MWh v roku 2003; 3 541,14 Sk/MWh v roku 2004) Prenos elektriny tvoril 6,54 % z konečnej ceny elektriny v roku 2004. V tomto roku predstavoval prenos elektriny sumu 176 Sk/MWh a straty pri prenose elektriny 19,52 Sk/MWh. Západoslovenská energetika zvýšila v roku 2006 cenu za distribúciu priemerne o 3,28 %, Stredoslovenská energetika o 4,71 % a Východoslovenská energetika o 5,53 %. Distribúcia pre malých podnikateľov a domácnosti predstavovala v tomto roku asi 1/3 z celkovej ceny elektriny. Sieťové poplatky klesli v roku 2011 o 0,44 %. Tarifa na straty v distribúcii Straty v distribúcii a prenose elektriny predstavujú nemalú časť nákladov koncovej ceny elektriny pre domácnosti. Spôsobuje ich hlavne to, že je veľká časť výroby elektriny založená na veľkých centralizovaných zdrojoch, akými sú jadrové elektrárne alebo uhoľné elektrárne. Vzniká tak potreba dopravovať elektrinu na veľké vzdialenosti, čo spôsobuje dosť veľké straty v prenose a distribúcii. V nasledujúcej tabuľke je vidieť, ako sa vyvíjala cena (% z priemernej konečnej ceny elektriny) za straty v sieti medzi rokmi 2009 až 2013, ktoré musíme všetci platiť vo svojich faktúrach za elektrinu: 2009 2010 2011 2012 2013 tarifa za straty v sieti 12,15 % 8,27 % 7,61 % 7,87 % 7,21 % Tarifa za straty pri prenose elektriny poklesla v roku 2011 oproti roku 2010 o 5,99 % a to z dôvodu poklesu ceny komodity a z dôvodu poklesu plánovaných nákladov na odchýlku. Tarifa za prevádzku systému Tarifa za prevádzkovanie systému zahŕňa podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla, podporu ťažby domáceho uhlia na výrobu elektriny a alikvotnú časť nákladov účastníka trhu organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. 13

Tarifa za prevádzkovanie systému vstupuje do ceny za prenos a distribúciu elektriny a platí ju každý koncový odberateľ elektriny. V zmysle zákona č. 309/2009 Z. z. sa podpora elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej technológiami kombinovanej výroby elektriny a tepla vzťahuje na elektrinu dodanú na krytie strát v regionálnych distribučných sústavách, a to za pevnú cenu určenú výnosom ÚRSO. TPS je jednou zo šiestich zložiek koncovej ceny elektriny na Slovensku. Poplatok platia všetci koncoví odberatelia elektriny rovnako a tento poplatok sa týka aj samovýrobcov elektriny. OKTE Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou ENO uhoľná elektráreň Nováky KVET kombinovaná výroba elektriny a tepla OZE obnoviteľné zdroje energie V rokoch 2007 až 2010 sa tarifa za prevádzku systému vyvíjala nasledovne: 2007-4,21 Eur/MWh 2008-2,92 Eur/MWh 2009-2,72 Eur/MWh 2010-6,30 Eur/MWh (zdroj: Výročné správy ÚRSO) Zmena medzi rokmi 2008/2007 bola -30,71 %, medzi rokmi 2009/2008-6,82 % a medzi rokmi 2010/2009 +131,46 %. 14

Výška tarify za prevádzkovanie systému na rok 2011 sa oproti roku 2010 zvýšila o 8,55 /MWh na hodnotu 14,85 /MWh, čo predstavuje nárast o 135,71 %. Výška tarify za prevádzkovanie systému na rok 2012 sa oproti roku 2011 zvýšila o 0,85 /MWh na hodnotu 15,70 /MWh, čo predstavuje nárast o 5,72 % z dôvodu zvýšenej podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla, podpory výroby elektriny domáceho uhlia (v súlade so smernicou 72/2009/ES) a taktiež preto, že súčasťou tarify za prevádzkovanie boli aj náklady na činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, ktorý významnou mierou prispieva k liberalizácii trhu na vymedzenom území. 1 Percentuálne teda ide o relatívne významný nárast, hlavne medzi rokmi 2009/2010 a 2011/2012. Stále však ide iba o menej ako 10 % z konečnej ceny elektriny pre domácnosti. ÚRSO je dlhodobo kritizovaný za neprehľadnosť a nejasnosť stanovenia jednotlivých súm TPS pre zložky tarify. Vzhľadom na nezverejňovanie detailnejších údajov zo strany regulačného úradu, nie je možné overiť metodiku a hodnoty TPS. ÚRSO argumentuje, že najvyšší podiel na TPS majú práve obnoviteľné zdroje, predovšetkým slnečná energia a veterná energia. Ťažko sa však týmto tvrdeniam dá uveriť. Napríklad v Českej republike bolo na konci roku 2013 inštalovaných 2 133 MW vo fotovoltike a na Slovensku 537 MW. U nás sme teda mali 4-krát menej inštalovaného výkonu ako v Českej republike, ale priemerná cena elektriny pre domácnosti bola v Čechách v roku 2013 asi 0,125 Eur/MWh (bez daní) a na Slovensku 0,138 Eur/MWh. V oblasti veternej energie je Slovensko na chvoste v množstve inštalovaného výkonu aj výroby v EÚ. Za našou krajinou je iba Slovinsko a Malta. Česká republika má 55-krát viac, Maďarsko 66-krát viac, Rakúsko 419-krát viac a Poľsko 766- krát viac inštalovanej veternej energie ako Slovensko. Naša krajina však mala spomedzi krajín V4 najvyššiu cenu elektriny pre domácnosti (o 11 % viac ako Česko, 30 % viac ako Maďarsko a 20 % viac ako Poľsko. Je teda celkom jasné, že obnoviteľné zdroje elektriny s premenlivým výkonom nemajú vysoký podiel na cene elektriny pre domácnosti. Vlády majú evidentne lepšie 1 Výročná správa ÚRSO za rok 2012 15

možnosti ako regulovať ceny elektriny pre domácnosti a to hlavne v oblasti prenosu a distribúcie elektriny. Tarifa za systémové služby Tarifa za systémové služby patrí medzi variabilné zložky ceny elektriny. Tarifa za systémové služby klesla v roku 2008 o 9,27 % z hodnoty 10,72 Eur/MWh v roku 2007 na 9,72 Eur/MWh v roku 2008. V roku 2009 tarifa za systémové služby medziročne poklesla o 3,75 % z dôvodu zníženia úradom povolených nákladov na nákup podporných služieb. Tarifa za systémové služby sa v roku 2010 mierne zvýšila, a to z 9,36 Eur/MWh na úroveň 9,6 Eur/MWh, čo predstavuje nárast o 2,6 %. V roku 2011 klesla tarifa za systémové služby o 6,77 %. V roku 2012 sa tarifa za systémové služby sa znížila z hodnoty 8,95 Eur/MWh na úroveň 7,33 Eur/MWh, čo predstavuje pokles o 18,10 %. Odvod do Národného jadrového fondu Národný jadrový fond bol zriadený zákonom č. 238/2006 Z. z. Účelom zriadenia a činnosti jadrového fondu je sústreďovať a spravovať finančné prostriedky určené na záverečnú časť jadrovej energetiky (odstavovanie a likvidácia jadrových elektrární po ukončení prevádzky, spracovanie a uloženie rádioaktívnych odpadov a pod.). Zdrojmi jadrového fondu sú finančné prostriedky uhrádzané ako: - Príspevky od držiteľov povolenia na prevádzku jadrových zariadení, ktoré vyrábajú elektrinu, za každý megawatt inštalovaného elektrického výkonu a z predajnej ceny vyrobenej elektriny v jadrovom zariadení. - Odvod, ktorý je vyberaný prevádzkovateľom prenosovej sústavy a prevádzkovateľom distribučnej sústavy, určený na úhradu dlhu, ktorý vznikol pri tvorbe zdrojov určených na krytie nákladov záverečnej časti jadrovej energetiky, vytváraných počas doterajšej prevádzky jadrových zariadení na účely výroby elektriny, vo výške dlhu vytvoreného ku dňu účinnosti tohto zákona. Odvod je súčasťou ceny dodanej elektriny koncovým odberateľom elektriny. - Pokuty uložené úradom podľa osobitného predpisu. - Úroky z vkladov na účtoch jadrového fondu. - Dobrovoľné príspevky od fyzických osôb a právnických osôb. - Dotácie a príspevky z fondov Európskej únie a z ďalších medzinárodných organizácií, finančných inštitúcií a fondov, poskytnuté na úhradu nákladov záverečnej časti jadrovej energetiky. - Dotácie zo štátneho rozpočtu určené na úhradu nákladov vynaložených na nakladanie s jadrovým materiálom alebo rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy. - Výnosy z finančných operácií podľa 9 ods. 2 písm. b). - Ďalšie zdroje, ak tak ustanoví osobitný predpis alebo medzinárodná dohoda. Povinné príspevky uvedené vyššie je držiteľ povolenia na prevádzku jadrového zariadenia, ktoré vyrába elektrinu, povinný zaplatiť na účet jadrového fondu v sume 11 816 eur (350.000,- 16

Sk ročne) za každý megawatt inštalovaného elektrického výkonu a vo výške 5.95 % z predajnej ceny elektriny vyrobenej v jadrovom zariadení za uplynulý rok. V roku 2011 došlo k zavedeniu poplatku za odvod do Národného jadrového fondu na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi vo výške 3 /MWh v zmysle nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 426/2010 Z. z. Dane Zmeny DPH neovplyvňovali výrazne koncové ceny elektriny pre domácnosti. V roku 1994 stúpli z 23 % na 25 %, následne potom klesli v roku 2003 na 20 %, nasledujúci rok po zavedení rovnej dane na 19 % a v roku 2011 znovu mierne stúpli na 20 %. K najvýraznejšiemu zvýšeniu cien elektriny v súvislosti s DPH došlo začiatkom deväťdesiatych rokov. Sadzba DPH (%) 1993 1994 1995 1996-2002 2003 2004-2010 2011 2012 2013 2014 do 31.7. od 1.8. základná 23 % 23 % 25 % 25 % 23 % - 23 % 20 % 19 % - 19 % 20 % 20 % 20 % 20 % Subjekty na trhu s elektrinou Na Slovenku je od roku 2007 trh s elektrickou energiou liberalizovaný. Išlo v podstate o zrušenie monopolných spoločností a otvorenie trhu s elektrickou energiou. Tým sa vytvorilo konkurenčné prostredie, ktoré má napomáhať skvalitneniu služieb zákazníkom. Ako sa trh liberalizoval? Od výroby až ku spotrebe elektriny prechádzame cez tri kategórie spoločností podľa toho, aké služby ponúkajú: - Výroba elektrickej energie. Dominantným výrobcom elektriny v SR sú stále Slovenské elektrárne, a.s., v ktorých 66 % akcií vlastní talianska spoločnosť ENEL a 34 % akcií vláda SR. - Prenos elektriny - prenosové vedenia (napäťová úroveň 400 kv a 220 kv). Slúžia na prenos veľkých výkonov a na prepojenie elektrizačnej sústavy Slovenska s ostatnými sústavami okolitých štátov patriacich do siete ENTSOE (ENTSOE = European Network of Transmission System Operators for Electricity - Európska sieť operátorov prenosu elektriny). Do prenosovej sústavy sú vyvedené výkony z veľkých elektrární (tepelné, vodné a jadrové) a z prenosovej sústavy sú priamo napájané aj niektoré veľké podniky ako napr. U. S. Steel, Slovnaft alebo hlinikáreň v Žiari nad Hronom Slovalco, a.s. Prevádzkovateľom prenosovej sústavy je Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), ktorá je pod kontrolou štátu. - Distribúcia elektriny predstavuje napäťovú úroveň 110 kv, 22 kv, 0,4 kv, ktorá slúži na vyvedenie výkonu menších elektrární a na pripájanie spotrebiteľov s menšími výkonmi. Do distribučných sietí sú pripojené napr. všetky domácnosti a väčšina malých a stredných firiem. Pred pár rokmi boli na Slovensku len tri podniky, ktoré distribuovali a predávali spotrebiteľom elektriny energiu a to VSE (Východoslovenská energetika), SSE (Stredoslovenská energetika) a ZSE (Západoslovenská energetika). Pre firmy a 17

organizácie to však platilo len do 1. 1. 2005, pre domácnosti do 1. 7. 2007. Tieto podniky mali za úlohu realizovať všetky úkony od pripájania, cez výstavbu, rekonštrukciu, údržbu vedení až po predaj elektrickej energie koncovému spotrebiteľovi na úrovni distribučných sietí. Liberalizáciou sa otvoril trh s elektrickou energiou pre nových účastníkov a v tzv. unbundlingu a znamenalo to, že tieto spoločnosti rozdelili svoj predaj a distribúciu elektriny na dve firmy. Spoločnosť VSE sa rozdelila na Východoslovenskú distribučnú (distribučná spoločnosť) a Východoslovenskú energetiku (predajca elektrickej energie), SSE sa rozdelila na SSE- Distribúcia (distribučná spoločnosť) a Stredoslovenská energetika (predajca elektrickej energie) a ZSE sa rozdelila na ZSE-Distribúcia (distribučná spoločnosť) a ZSE Energia (predajca elektrickej energie). Unbundlingom vznikli z jednej spoločnosti dve - jedna elektrinu distribuuje a druhá ju predáva. Takýmto spôsobom vznikla pre koncových odberateľov možnosť výberu dodávateľa elektrickej energie podľa vlastného uváženia. Výsledkom bolo, že na Slovensku vznikli nové spoločnosti, ktoré sa venujú nákupom elektrickej energie a predajom koncovým spotrebiteľom. Ku dnešnému dňu získalo platné povolenie od ÚRSO 38 dodávateľov elektrickej energie. Niektorí z nich však už stihli aj zaniknúť. Distribučnú spoločnosť si zákazník meniť nemôže - je závislá od polohy odberného miesta (východné, stredné a západné Slovensko). Zákazník si však môže zmeniť dodávateľa elektrickej energie. Predajca elektrickej energie teda nakupuje elektrinu od výrobcov a s určitým ziskom predáva koncovým spotrebiteľom. To, aké podmienky si predajca vyjedná na trhu, sa odráža na koncovej cene elektriny pre koncových spotrebiteľov, teda aj domácností. Zoznam hlavných a najväčších dodávateľov elektriny pre domácnosti nájdete v nasledujúcej tabuľke: Zoznam dodávateľov elektriny pre domácnosť (r.2013) Internetová stránka A.En. Slovensko s.r.o. http://www.a-en.sk/ AC energia s. r. o. http://www.acenergia.sk/ BUKÓZA ENERGO, a. s. http://www.bukoza.sk/page.php?lang=1&k=14 ČEZ Slovensko, s.r.o. http://www.cez.sk/sk/uvod.html ELGAS, s.r.o. http://www.elgas.sk/ Energie2, a.s. http://www.energie2.sk/ EP ENERGY TRADING, a.s., organizačná zložka http://www.epet.sk/ Europe Easy Energy Slovensko a. s. http://www.3-e.sk/ MAGNA E. A. s.r.o. http://www.magnaea.sk/ PB Power Trade, a.s. skrachovala v roku 2014 PBPT Holding, a.s. skrachovala v roku 2014 Pow-en a.s. http://www.pow-en.sk/ RIGHT POWER ENERGY, s.r.o. https://www.rightpower.sk/ SE Predaj, s.r.o. http://www.enelenergia.sk/sk/ SLOVAKIA ENERGY, s.r.o. http://www.slovakiaenergy.sk/ Slovenská energetika, a.s. http://sle.sk/ Slovenský plynárenský priemysel, a.s. http://www.spp.sk/sk/domacnosti/elektrina/ Stredoslovenská energetika, a.s. http://www.sse.sk/ 18

UTYLIS s. r. o. V-Elektra Slovakia, s.r.o. Východoslovenská energetika, a.s. ZSE Energia, a.s. http://www.utylis.sk/ http://www.v-elektra.sk/ http://www.vse.sk/ http://www.zse.sk/sk/domacnosti V nasledujúcich tabuľkách sú uvedené ceny niektorých vybraných dodávateľov elektrickej energie pre domácnosti za rok 2014 (z dostupných údajov na internetových stránkach, bez DPH), v dvoch najobľúbenejších kategóriách pre domácnosti D1 a D2: D1 0,108 0,132 D2 0,156 SSE D1 0,124 0,149 0,147 0,123 D2 0,099 0,103 0,114 MAGNA E. A. s.r.o. D1 0,125 0,111 D2 0,097 Slovakia Energy D1 0,151694 0,134844 D2 0,117994 Europe Easy Energy Slovensko a. s. DD1 0,135 0,160 0,156 0,132724 DD2 0,109 0,113 0,124 Pow-en Vysvetlenie položiek na faktúre - elektrina 2 Cena elektrickej energie uvádzaná na faktúre Koncový odberateľ odoberá elektrickú energiu za cenu, ktorá je zložená z nasledovných položiek: - cena od dodávateľa je cena za dodávku elektrickej energie, ktorá v sebe zahŕňa náklady na obstaranie elektriny, vrátane nákladov na odchýlky, ako aj ovplyvniteľné náklady na dodávku elektriny a primeraný zisk dodávateľa elektriny, - cena od distribútora cena za distribúciu elektrickej energie ku koncovému odberateľovi, - tarifa za straty pri distribúcii - náklady súvisiace so stratami v sieti, ktoré vznikajú pri distribúcii elektriny pre koncového odberateľa na jednotlivých napäťových úrovniach, - tarifa za systémové služby - náklady spojené s reguláciou elektrizačnej sústavy na udržanie jej stability a spoľahlivosti, 2 Zdroj: www.vyhodnaenergia.sk 19

- tarifa za prevádzkovanie systému - náklady na podporu ťažby domáceho uhlia, výroby elektriny z domáceho uhlia, výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla a náklady organizátora krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE), - poplatok do Národného jadrového fondu - odvod, ktorý vyberá prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy, určený na úhradu dlhu, ktorý vznikol pri tvorbe zdrojov určených na krytie nákladov zadnej časti jadrovej energetiky (vyraďovanie a likvidácia elektrární po doslúžení, náklady spojené s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom) a vytváraných počas doterajšej prevádzky jadrových zariadení, - odvod do štátneho rozpočtu spotrebná daň (domácnosti sú oslobodené od platenia spotrebnej dane z elektriny) a DPH 20 %. Cena od Dodávateľa (silová energia) - fixná zložka - mesačná platba za odberné miesto - variabilná zložka cena za spotrebovanú elektrickú energiu (Eur/kWh). Táto cena je jednotarifná, alebo dvojtarifná. Dvojtarifná cena sa skladá zo sadzby za vysoký tarif (VT) a nízky tarif (NT). Cena od Distribútora - fixná zložka - mesačná platba za odberné miesto, alebo za istič, alebo za rezervovaný výkon. Zahŕňa stále náklady prevádzkovateľa distribučnej sústavy, spojené so zabezpečením požadovanej disponibilnej rezervovanej kapacity v distribučnej sústave pre odberateľa elektriny. Tieto náklady sa vzťahujú na technickú jednotku (kw), resp. na ampérickú hodnotu hlavného ističa pred elektromerom (A). - variabilná zložka - cena za distribúciu a prenos (Eur/kWh). Závisí od skutočnej spotreby elektriny koncového odberateľa. Tarifa na straty pri distribúcii elektriny - variabilná zložka (Eur/kWh) Tarifa za systémové služby - variabilná zložka (Eur/kWh) Tarifa za prevádzkovanie systému - variabilná zložka (Eur/kWh) Poplatok do Národného jadrového fondu - variabilná zložka (Eur/kWh) 20

Odvod do štátneho rozpočtu - spotrebná daň (domácnosti sú oslobodené od platenia spotrebnej dane z elektriny) - 20 % DPH Záver Podpora výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov tvorí len minimálnu časť zdraženia elektriny pre domácnosti. Na koncovej cene elektriny sa podieľajú OZE asi 7,53 %, ale do siete dodávajú okolo 10 % spotreby elektriny Slovenska. Svoj podiel na koncovej cene elektriny má aj zavedenie spotrebnej dane na elektrinu pre domácnosti, ktoré boli v minulosti oslobodené od spotrebnej dane a platili ju len firmy vo výške 3 %. Malý podiel na zdražení elektriny má aj zvýšenie DPH z 19 % na 20 %. Od prijatia zákona o podpore obnoviteľných zdrojov došlo k najvyššiemu zvýšeniu koncovej ceny elektriny pre domácnosti v roku 2011 zhruba o 8 %. Od prijatia toho zákona však stúpa koncová cena elektriny medziročne v priemere iba asi o 1,2 %, čo je nepodstatná suma vzhľadom na súčasný, ale hlavne budúci efekt znižovania cien elektriny pre domácnosti vďaka OZE a prínosu znižovania dovozu energií zo zahraničia. Nárast ceny elektriny spôsobený vyššími výkupnými cenami OZE než je priemerná trhová cena na burze bol kompenzovaný výrazným poklesom ceny silovej elektriny. Najvýraznejší vplyv na tom majú práve OZE, ktorých masívny rozvoj viedol s poklesu ceny týchto technológií, hlavne fotovoltiky a veternej energie. Pokles cien silovej elektriny od roku 2009 predstavuje asi -10 % až -12 %, prejavuje sa s oneskorením a je pozitívnym dôsledkom podpory obnoviteľných zdrojov energie. Po roku 2011 nastavil ÚRSO výrazne nižšie výkupné ceny elektriny než v rokoch 2009 a 2010, takže vplyv OZE na konečné ceny elektriny je po roku 2011 nepodstatný. Upravená bola aj podpora pre fotovoltické elektrárne garantovanú výkupnú cenu elektriny po dobu 15 rokov dostanú iba solárne projekty, ktoré sú umiestnené na strechách a fasádach budov, s výkonom do 100 kw. Toto opatrenie neumožňuje momentálne masívny rozvoj fotovoltiky na Slovensku. A v podstate zabránilo ďalším inštaláciám na poľnohospodárskej pôde. Obavy verejnosti z hľadiska ohrozenia potravinovej bezpečnosti solárnymi elektrárňami sú teda neopodstatnené. Negatívom tohto opatrenia je, že sa fotovoltické elektrárne neinštalujú aj na miestach ako sú brown-fieldy, parkoviská, cesty alebo skládky odpadov, kde sú vhodným doplnkom využitia územia. Veľkým problémom je aj aktuálne blokovanie ďalšieho rozvoja slnečnej energie a veternej energie. V júli 2010 vydal SEPS stanovisko, že prestáva až do konca roka 2011 vydávať kladné stanoviská k žiadostiam o vydanie osvedčenia potrebného pre výstavbu zariadenia na výrobu elektrickej energie zo slnečnej energie alebo veternej energie. Dôvodom má byť výška inštalovaného výkonu vysoko presahujúca limit inštalovaného výkonu zdrojov s vysokou fluktuáciou výroby, ktorý bol podľa SEPS absorbovateľný elektrizačnou sústavou SR. V novembri 2012 SEPS vydal oznam, podľa ktorého nie je možné do konca roku 2016, resp. až do obdobia ďalšieho zvýšenia prenosovej kapacity na profile Slovensko Maďarsko, uvažovať s ďalšou výstavbou OZE. Taktiež malo byť do obdobia ďalšieho zvýšenia prenosovej kapacity na profile Slovensko Maďarsko posúdené, aké iné zdroje elektriny než OZE vôbec 21

povoliť postaviť na území SR, okrem už rozostavaného 3. a 4. bloku JE Mochovce. Ide o veľmi vážny zásah do práv verejnosti, firiem aj obcí využívať lokálny potenciál OZE a znižovať tak našu závislosť od dovozu energií zo zahraničia, pretože nebudú pripojené do distribučnej sústavy. SEPS, rovnako ako aj distribučné spoločnosti, zlyhávajú v investíciách do rozširovania kapacít sietí a celkovej reštrukturalizácie sietí v prospech OZE. Ubehlo 5 rokov od prvého blokovania veternej energie zo strany SEPS a v súčasnosti sa rétorika tejto firmy v podstate vôbec nemení. Realita z okolitých krajín, mnohé štúdie vrátane minuloročnej analýzy Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA), ukazujú, že súčasné siete zvládnu vyššie podiely variabilných OZE ako je fotovoltika a veterná energia, aj pri malých dodatočných dlhodobých nákladoch. IEA uvádza, že súčasné systémy zvládnu viac než 30 % elektriny z vetra či slnka ročne a zároveň si udržia spoľahlivosť. SEPS a distribučné spoločnosti však našej verejnosti nepriamo tvrdia, že naša súčasná prenosová a distribučná sústava nezvládne 0,02 % veternej energie a 2-3 % elektriny zo slnka v sieti. To nie je možné považovať za nič iné, ako za zavádzanie verejnosti a zlyhanie štátnych orgánov, ktoré majú zabezpečiť vhodné podmienky pre dosiahnutie cieľov Slovenska v oblasti ochrany klímy a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. Problémom zostáva aj neprehľadnosť zložky TPS a metodika, ktorá vedie k výpočtu nákladov jednotlivých zložiek TPS. Na pretrvávajúce nedostatky v celkovej transparentnosti regulačného rámca upozorňuje posledné roky aj Európska komisia. Slovensko totiž nezverejňuje ekonomické analýzy regulačných rozhodnutí s odôvodnením, že ide o obchodné tajomstvo. TPS je však často používaná na útoky proti OZE, preto je nutné celý proces tvorby tejto položky a opodstatnenosť tarify otvoriť verejnému a odbornému posúdeniu. 22

Autori štúdie Stručné životopisy Mgr. Pavol Široký Venuje sa už viac ako 21 rokov problematike energetiky, predovšetkým jadrovej energetike, obnoviteľným zdrojom, úsporám energie a uhoľným elektrárňam. Pracoval na viacerých národných a medzinárodných projektoch a kampaniach v oblasti energetiky a klímy, v rámci organizácií ako o.z. Za Matku Zem, Greenpeace Slovensko alebo Priatelia Zeme CEPA. Je autorom viacerých štúdií, analýz, materiálov o energetike pre verejnosť aj expertov. Podieľal sa na pripomienkovaní mnohých zákonov a vyhlášok, vrátane Zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie alebo energetických politík. Bol súčasťou pracovnej skupiny, ktorá vypracovala pravidlá a limity pre umiestňovanie projektov veterných elektrární na Slovensku, pod MŽP SR. V súčasnosti pracuje ako koordinátor klimatickej kampane Greenpeace Slovensko. Ing. Sylvie Hanzlová Takmer 20 rokov pôsobí v rozličných neziskových organizáciách v oblasti ochrany životného prostredia. Vyštudovala environmentálnu ekonómiu, účtovníctvo a finančné riadenie podniku na VŠE v Prahe. Spolupracovala s o.z. Za Matku Zem na projekte Slovenská Klimatická Koalícia, podieľala sa na monitorovaní slovenských projektov podporených v rámci programu malých grantov Globálneho fondu pre životné prostredie (GEF SGP) zameraných na zmierňovanie dopadov klimatických zmien a administrovala UNDP-GEF projekty pre oblasti biodiverzita, klimatické zmeny a eliminácia perzistentných organických látok. V súčasnosti pracuje ako projektová manažérka pre Rozvojový Fond OSN. 23

Referencie Country Report Slovakia 2015, commission staff working document, 26.2.2015, {COM(2015) 85 final} - http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/csr2015/cr2015_slovakia_en.pdf Čo znamená liberalizácia trhu s elektrinou?, Energie-pportal.sk, 30.05.2011 - http://www.energie-portal.sk/dokument/co-znamena-liberalizacia-trhu-s-elektrinou- 100329.aspx ENTSO-E Overview of transmission tariffs in Europe: Synthesis 2014 - https://www.entsoe.eu/publications/marketreports/documents/synthesis_2014_final_140703.pdf IEA: Systémy zvládnu vysoký podiel OZE pri minimálnych nákladoch - http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/iea-systemy-zvladnu-vysoky-podiel-oze-priminimalnych-nakladoch-022106 Mesačné, kumulatívne a ročné prehľady NBS - http://www.nbs.sk/sk/statistickeudaje/kurzovy-listok/kurzovy-listok/mesacne-kumulativne-a-rocne-prehlady-nbs Na obnoviteľné zdroje priplácame už 343 miliónov eur. Poznáme TOP 10 doplatkárov - http://www.energie-portal.sk/dokument/na-obnovitelne-zdroje-priplacame-uz-343- milionov-eur-pozname-top-10-doplatkarov-102182.aspx Photovoltaic Barometer, EurObserv ER, apríl 2014 - http://www.energiesrenouvelables.org/observ-er/stat_baro/observ/baro-jdp11_en.pdf Renewable energy in Europe - approximated recent growth and knock-on effects, European Environment Agency, 2015 - http://www.eea.europa.eu/publications/renewable-energy-ineurope-approximated Slovenská elektrizačná prenosová sústava, štatistické údaje - http://www.sepsas.sk/seps/instal_kapacita.asp?kod=484 Vietor fúka v "celej" Európe len na Slovensku sa mu "nechce", Monika Veliká - 1. marec 2012, Názor a komentár - http://energia.dennikn.sk/redakcny-komentar/obnovitelnezdroje/vietor-fuka-v-celej-europe-len-na-slovensku-sa-mu-nechce/6207/ Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 30. júla 2003 č. 1/2003, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupe pri regulácii cien v elektroenergetike a pri určovaní rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku Výročné správy a správy o činnosti - Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, 2002 2014 Využívanie a podpora veternej energie v podmienkach Slovenskej republiky, Energia.sk, 25. február 2013 Analýza - http://energia.dennikn.sk/analyza/obnovitelnezdroje/vyuzivanie-a-podpora-veternej-energie-v-podmienkach-slovenskej-republiky/9668/ Vývoj sadzieb dane z pridanej hodnoty v SR od roku 1993 - http://www.epi.sk/odbornyclanok/vyvoj-sadzieb-dane-z-pridanej-hodnoty-v-sr-od-roku-1993.aspx Wind Energy Barometer EurObserv ER, február 2015 Zákon č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach 24

Vybrané základné pojmy a skratky ENO uhoľná elektráreň Nováky ENTSO-E Európske združenie prevádzkovateľov elektrizačných prenosových sústav HSE hrubá spotreba energií IEA Medzinárodná energetická agentúra KVET kombinovaná výroba elektriny a tepla MF SR Ministerstvo financií SR MH SR Ministerstvo hospodárstva SR MVE malá vodná elektráreň NJF Národný jadrový fond PS Prenosová sústava OKTE organizátor krátkodobého trhu s elektrinou OZE obnoviteľné zdroje energie SE Slovenské elektrárne, a.s. SEPS Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. SSE Stredoslovenská energetika, a.s. TPS Tarifa za prevádzku systému ÚRSO Úrad pre reguláciu sieťových odvetví VSE Východoslovenská distribučná spoločnosť ZSE Západoslovenská distribučná spoločnosť, a.s. 25

Kontakty: o.z. Za Matku Zem P.O.Box 93 814 99 Bratislava Tel.: +421-903-791060 bratislava@zmz.sk https://www.facebook.com/pages/za-matku- ZEM/115693054923 Greenpeace Slovensko Vančurova 7, P. O. Box 58 814 99 Bratislava 1 Tel./fax: +421-2 - 5477 1202 Tel./fax: +421-2 - 5477 1151 info@greenpeace.sk http://www.greenpeace.sk/ 26