VÝŽIVA A ZDRAVIE 2011

Transcription

1 OBSAH FENOLICKÝCH LÁTOK A ANTIOXIDAČNÁ AKTIVITA NAJPREDÁVANEJŠÍCH SLOVENSKÝCH ČERVENÝCH VÍN THE CONTENT OF PHENOLIC COMPOUNDS AND ANTIOXIDANT ACTIVITY OF THE BEST SELLING SLOVAK RED WINES Bajčan Daniel, Lahučký Ladislav, Trebichalský Pavol, Tóth Tomáš Katedra chémie, Fakulta biotechnológie a potravinárstva, SPU Nitra Summary Antioxidants are specific substances, which oxidate themselves and in this way they protect other sensitive bioactive food components against destruction. At the same time they restrict the activity of free radicals and change them to less active forms. Large group of antioxidants are polyphenols, which affect sensoric properties of fruit, vegetable and some drinks, like colour (anthocyans), taste (flavonoids) or odour (phenols). The signiticant source of polyphenolic compounds are wines. Polyphenols (in optimal amount and combination), found maily in red wines, have very complex (positive) effects on organism. The aim of this work was to determine chosen antioxidant properties of the best selling brand red wines Blaufränkisch and St. Laurent, originating from different slovak vineyard regions. Total polyphenols content was determined with phenol Folin-Ciocalteau s reagent and antioxidant activity was determined using DPPH stable free radical. Both parameters were determined by UV-VIS absorption spectrometry. The determined total polyphenol contents in observed wines were within the interval mg.l -1 (Blaufränkisch), respectively mg.l -1 (St. Laurent). Antioxidant activity in wines was within the interval % (Blaufränkisch), respectively % (St. Laurent). The results of measured properties (total polyphenol contents and antioxidant activities) of the wines originating from different vineyard slovak regions are not statisticaly significant. The only one exception is total polyphenol contents in wine St. Laurent, where statisticaly significant differences were foud in wines originating from South-slovak and Little Carpathian vineyard regions. Key words: phenolic compound, antioxidant, antioxidant activity, red wine ÚVOD V súčasnosti prevláda konzumácia a pitie energeticky bohatých a nezdravých potravín a nápojov, pričom sa neberie ohľad na zdravé potraviny. Ľudia málo prijímajú zdraviu prospešné látky. Naše telo je neustále vystavované škodlivým vplyvom tzv. voľných radikálov. Voľné radikály predstavujú pre naše bunky permanentnú záťaž. K týmto škodlivým vplyvom patria jedy v životnom prostredí, fajčenie, zvýšená úroveň UV žiarenia, zlá výživa, nadmerné požívanie alkoholu, či stres. Ochranu nášho tela voči voľným radikálom zabezpečujú antioxidanty (Mudrončíková, 2011). V posledných rokoch sú zdravotné účinky primeranej konzumácie vína diskutované širokou odbornou, ale i laickou verejnosťou. Pitie vína má množstvo pozitívnych vplyvov na zdravie ľudskej populácie, čím sa víno stáva súčasťou zdravého životného štýlu. Vo víne sa vyskytuje viac ako 500 rôznych zložiek (cukry, kyseliny, triesloviny, vitamíny, fenolové zlúčeniny,...) (Slezák, 2007). Víno je považované za významný zdroj antioxidantov medzi nápojmi. Veľmi sledovanou a skúmanou skupinou antioxidantov vo víne sú polyfenolické látky, ktoré vykazujú bioprotektívne účinky a majú vysoko pozitívny vplyv na zdravie ľudí. Ich účinok spočíva v znižovaní výskytu kardiovaskulárnych a karcinogénnych ochorení. Fenolové zlúčeniny, ako sekundárne metabolity, zaraďujeme do skupiny fytochemikálií, ktoré majú pre rastliny fyziologický a morfologický význam. Z hľadiska štruktúry obsahujú fenolové zlúčeniny minimálne jeden aromatický kruh s jednou alebo viacerými substitučnými 18

2 OH skupinami a tvoria početnú a súčasne veľmi rôznorodú skupinu látok, zahŕňajúcu zlúčeniny od jednoduchých fenolových až po polymerizované fenolové zlúčeniny. Preto ich nazývame polyfenolmi. Rastlinné polyfenoly sú amorfné látky rozšírené takmer vo všetkých rastinách, prevažne v listoch, kvetoch, semenách, plodoch, v patologických útvaroch, a tiež v produktoch rastlinného pôvodu, med, propolis a víno. V rastlinách sú prítomné prevažne vo forme konjugátov molekúl sacharidov, s jednou alebo viacerými fenolovými molekulami, alebo sa vyskytujú vo forme funkčných derivátov, ako napr. estery alebo metylestery (Balasundram et al., 2006; Vollmanová et al., 2009; Timoracká, 2010). Červené vína vo všeobecnosti obsahujú väčšie množstvo fenolických látok ako biele vína, čo je dané technológiou výroby. Pri výrobe bielych vín sa šupky odstraňujú ešte pred fermentáciou (Beer et al., 2006). Na obsah polyfenolov vo vínach okrem odrody hrozna, miesta pestovania, klimatických podmienok, vplýva aj samotný postup pri výrobe vína: dĺžka kontaktu vínneho muštu so šupkami, miešanie, teplota, obsah SO 2, hodnota ph, obsah alkoholu (Villano et al., 2006; Lachman a Šulc, 2006). Frankovka modrá je stará odroda, ktorej pôvod nie je stále objasnený. Jej pôvod sa pripisuje franckému vinohradníctvu. Iný názor je, že pochádza z Dolného Rakúska. Frankovka je typická stredoeurópska odroda rozšírená v Rakúsku, Maďarsku, Slovinsku, Chorvátsku a čiastočne aj v Srbsku a Nemecku. Na Slovensku je najpestovanejšou odrodou na výrobu červených vín, predstavuje 7,78 % plochy všetkých vinohradov, čo je 1176 ha výsadieb. V Českej republike je druhou najpestovanejšou modrou odrodou a zaberá 1307,5 ha plochy vinohradov (Šimonovič, 2009a). Pôvod odrody Svätovavrinecké nie je presne známy, jej vlasťou je však Francúzsko. Jej názov je pravdepodobne odvodený od termínu dozrievania hrozna okolo sviatku svätého Vavrinca. V polovici 19. storočia sa Svätovavrinecké rozšírilo z Francúzska do Nemecka a Rakúska. V ČR sa pestuje od začiatku 20. storočia a v súčasnosti je tam najpestovanejšou modrou odrodou. V ostatných vinohradníckych štátoch je menej známou odrodou. K nám prenikla asi pred 80 rokmi z Moravy. Popri Frankovke je najpestovanejšou modrou odrodou u nás (Šimonovič, 2009b). Cieľom našej práce bolo najmä stanoviť celkový obsah fenolických látok a antioxidačnú aktivitu dvoch najpredávanejších, odrodových, červených vín na Slovensku Frankovky modrej a Svätovavrinecké. Analyzovali sme fľaškové, akostné, odrodové, červené vína, vyrobené z hrozna, vypestovaného v rôznych vinohradníckych oblastiach Slovenska. MATERIÁL A METÓDY Analyzované, flaškové, akostné, červené vína a ich charakteristika sú uvedené v tabuľkách 1 a 2. Vzorky vína sme získali kúpou v maloobchodnej sieti, aby analyzované vzorky vín mali rovnaké vlastnosti ako vína, ktoré konzumujú bežní spotrebitelia (vlastnosti vína ovplyvnené rôznymi faktormi, ako napr. doba a podmienky skladovania, prípadne distribúcie vína). Analyzovali sme najmä vína ročníkov 2008 a 2009 (všetky vzorky s výnimkou dvoch vzoriek F-V2 a S-M3 ročník 2007), ktoré mali pôvod v rôznych vinohradníckych oblastiach Slovenska. Vzorky vín boli po získaní až do analýzy (cca 1 týždeň od kúpy) skladované v horizontálnej polohe, pri teplote 20 C, bez prístupu svetla. Vo vínach sme spektrofotometricky (spektrofotometer Shimadzu UV/VIS 1240 Shimadzu, Japonsko) stanovovali celkový obsah polyfenolov a antioxidačnú aktivitu. Obsah celkových polyfenolov (CP) bol stanovený metódou podľa Faitová et al. (2003). Do 50 cm 3 odmernej banky bol odpipetovaný 1 cm 3 vína a zriedený 5 cm 3 destilovanej vody. K zriedenému roztoku bolo pridané 2,5 cm 3 Folin-Ciocalteauho skúmadla a po 3 minútach 7,5 cm 3 20 % vodného roztoku Na 2 CO 3. Potom bola vzorka doplnená destilovanou vodou na objem 50 cm 3 a po premiešaní ponechaná pri laboratórnej teplote po 19

3 dobu 2 hodín. Rovnakým postupom bol pripravený slepý pokus a kalibračné roztoky kyseliny gálovej. Absorbancia roztokov vzoriek bola meraná oproti slepému pokusu pri vlnovej dĺžke 765 nm. Celkový obsah polyfenolov vo vínach bol vyjadrený ako množstvo kyseliny galovej v mg na 1 liter vína. Tab. 1 Charakteristika analyzovaných vín Frankovka modrá Označenie vzorky Producent Vinohradnícka oblasť (VO) Ročník Typ vína A Obsah alkoholu v % F-M1 Villa Víno Rača, a.s., Bratislava Malokarpatská 2009 suché 12,5 F-M2 Vitis Pezinok, s.r.o. Malokarpatská 2009 suché 11,5 F-M3 Víno Rimavská Sobota, s.r.o. Malokarpatská 2009 suché 11,5 F-M4 Malokarpatská vinohradnícka spol., a.s., Pezinok Malokarpatská 2009 suché 10,5 F-J1 F-J2 Vinárske závody Topoľčianky, s.r.o. Vinohradnícko vinárske družstvo, Dvory nad Žitavou Južnoslovenská 2009 suché 12,0 Južnoslovenská 2008 suché 12,0 F-J3 Virex, s.r.o., Nesvady Južnoslovenská 2009 suché 11,0 F-N1 Víno Nitra, s.r.o. Nitrianska 2009 suché 10,5 F-N2 Vinárske závody Topoľčianky, s.r.o. Nitrianska 2009 suché 12,5 F-N3 Víno Nitra, s.r.o. Nitrianska 2009 polosladké 10,5 F-V1 Pivnica Tibava Východoslovenská 2009 suché 11,0 F-V2 J&J Ostrožovič, Veľká Tŕňa Východoslovenská 2007 suché 11,0 F-S1 Agro Movino, s.r.o., Veľký Krtíš Stredoslovenská 2009 suché 11,5 Typ vína A podľa obsahu zvyškového cukru Antioxidačná aktivita (AA) bola stanovená metódou podľa Brand-Williams et al. (1995) s použitím DPPH (2,2-difenyl-1-pikrylhydrazyl). Absorbancia sa merala pri vlnovej dĺžke 515,6 nm a antioxidačná účinnosť bola vyjadrená ako % inhibície DPPH (kvantitatívna schopnosť sledovanej zložky odstrániť v danom čase časť radikálu DPPH). Všetky analýzy boli robené v štyroch paralelných opakovaniach. Tab. 2 Charakteristika analyzovaných vín Svätovavrinecké Označenie vzorky Producent Vinohradnícka oblasť (VO) Ročník Typ vína Obsah alkoholu v % S-M1 Víno Matyšák, s.r.o. Pezinok Malokarpatská 2009 suché 13,0 S-M2 Hubert J.E. s.r.o. Sereď Malokarpatská 2008 suché 11,0 S-M3 Vitis Pezinok, s.r.o. Malokarpatská 2007 suché 12,0 20

4 Tab. 2 Pokračovanie S-M4 Limbašské vinohradnícke družstvo, Limbach Malokarpatská 2009 suché 12,5 S-J1 Villa Víno Rača, a.s., Bratislava Južnoslovenská 2008 suché 12,5 S-J2 Virex, s.r.o., Nesvady Južnoslovenská 2008 suché 11,0 S-J3 Vinohradnícko vinárske družstvo, Dvory nad Južnoslovenská 2008 suché 12,0 Žitavou S-J4 Vinárske závody Topoľčianky, s.r.o. Južnoslovenská 2009 suché 12,0 S-N1 Vinárske závody Topoľčianky, s.r.o. Nitrianska 2008 suché 12,5 S-V1 Pivnica Tibava Východoslovenská 2008 suché 11,0 S-S1 Agro Movino, s.r.o., Veľký Krtíš Stredoslovenská 2009 suché 11,0 VÝSLEDKY A DISKUSIA Vo Frankovke modrej sa obsah celkových polyfenolov pohyboval v rozmedzí mg.l -1 (tab. 3). Priemerný obsah CP bol 2047 mg.l -1. Tab. 3 Zistené obsahy celkových polyfenolov (v mg kys. galovej.l -1 ) a antioxidačnej aktivity (v %) vo víne Frankovka modrá Vzorka Obsah CP B AA B F-M ± 48 84,1 ± 2,2 F-M ± 54 86,0 ± 1,8 F-M ± 37 84,2 ± 1,9 F-M ± 39 80,2 ± 1,1 Priemer MKVO 2287 ± ,6 ± 2,8 F-J ± 82 83,2 ± 2,5 F-J ± 28 85,8 ± 2,4 F-J ± 33 85,8 ± 1,7 Priemer JSVO 1892 ± ,9 ± 1,5 F-N ± 64 85,5 ± 3,0 F-N ± 33 84,7 ± 2,3 F-N ± 34 81,8 ± 1,8 Priemer NVO 1833 ± ,0 ± 2,2 F-V ± 85 84,0 ± 2,0 F-V ± 45 80,3 ±1,5 Priemer VSVO 1914 ± ,2 ± 3,3 F-S1 (SSVO) 2463 ± 54 84,3 ± 2,5 B obsahy CP a hodnoty AA sú vyjadrené ako aritmetický priemer ± smerodajná odchýlka MKVO Malokarpatská vinohradnícka oblasť, JSVO Južnoslovenská vinohradnícka oblasť, NVO Nitrianska vinohradnícka oblasť, VSVO Východoslovenská vinohradnícka oblasť, SSVO Stredoslovenská vinohradnícka oblasť 21

5 Podľa priemernej hodnoty obsahu CP môžeme pre Frankovku modrú zostaviť nasledovné poradie: vína z Malokarpatskej vinohradníckej oblasti (VO) > vína z Južnoslovenskej VO > vína z Východoslovenskej VO > vína z Nitrianskej VO. Do poradia neuvádzame vína zo Stredoslovenskej VO, keďže sme analyzovali iba jednu vzorku vína. Získané výsledky nevykazujú štatisticky významné rozdiely (na hladine významnosti P = 0,05) medzi celkovým obsahom polyfenolov vo vínach vyprodukovaných v rôznych vinohradníckych oblastiach Slovenska. Výsledky sú podobné s výsledkami, aké publikovali Slezák (2007) a Čižmárová (2009), ktorí vo Frankovke modrej zistili obsah CP v intervale mg.l -1. Priemerná hodnota obsahu CP bola 1854 mg.l -1, čím sa zaraďuje víno Frankovka modrá medzi vína s najnižším obsahom CP z odrodových vín, ktoré sa vyrábajú na Slovensku. Vo Frankovke modrej bola antioxidačná aktivita v intervalovom rozmedzí 80,2 86,0 % inhibície DPPH (tab. 3). Priemerná hodnota AA bola 83,8 %. Na základe hodnôt AA môžeme zostaviť nasledovné poradie: vína z Južnoslovenskej VO > vína z Nitrianskej VO > vína z Malokarpatskej VO > vína z Východoslovenskej VO. Vína zo Stredoslovenskej VO v poradí neuvádzame keďže sme analyzovali iba jednu vzorku vína. Získané výsledky nevykazujú štatisticky významné rozdiely (na hladine významnosti P = 0,05) medzi hodnotami antioxidačnej aktivity vo vínach vyprodukovaných v rôznych vinohradníckych oblastiach Slovenska. Výsledky sú o niečo vyššie ako tie, ktoré publikovali Slezák (2007) a Čižmárová (2009), ktorí v slovenských červených vínach Frankovke modrej zistili hodnoty AA v rozmedzí 77,3 79,5 % inhibície DPPH. Priemerná hodnota bola 78,7 % inhibície DPPH, čím patrí víno Frankovka modrá medzi vína s najvyššími hodnotami AA z odrodových vín vyrábaných na Slovensku. Tab. 4 Zistené obsahy celkových polyfenolov (v mg kys. galovej.l -1 ) a antioxidačnej aktivity (v %) vo víne Svätovavrinecké Vzorka Obsah CP B AA B S-M1 2839±26 76,8±1,8 S-M2 2145±27 84,1±2,2 S-M3 2422±24 78,2±1,9 S-M4 3276±47 71,0±0,7 Priemer MKVO 2671±554 77,5±6,4 S-J1 2136±41 83,8±2,4 S-J2 1881±50 83,2±2,9 S-J3 1936±49 83,5±1,7 S-J4 2033±24 81,8±1,2 Priemer JSVO 1997±125 83,1±1,0 S-N1 (NVO) 2353±5 82,1±2,0 S-V1 (VSVO) 1409±4 78,7±2,5 S-S1 (SSVO) 2506±65 82,4±3,2 B obsahy CP je vyjadrený ako aritmetický priemer ± smerodajná odchýlka V sledovaných vínach Svätovavrinecké sa obsah celkových polyfenolov pohyboval v rozmedzí mg.l -1 (tab. 4). Priemerný obsah CP v sledovaných vínach bol 2267 mg.l -1. Podľa priemernej hodnoty obsahu CP môžeme zostaviť nasledovné poradie: vína z Malokarpatskej VO > vína z Južnoslovenskej VO. Do poradia neuvádzame vína zo Stredoslovenskej, Východoslovenskej a Nitrianskej VO, keďže sme analyzovali iba po jednej vzorke vína. Získané výsledky vykazujú štatisticky významné rozdiely (na hladine významnosti P = 0,05) medzi celkovým obsahom polyfenolov vo vínach vyprodukovaných v Malokarpatskej a Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti Slovenska. Výsledky sú odlišné od 22

6 výsledkov, aké publikovali Slezák (2007) a Čižmárová (2009), ktorí v slovenských červených vínach Svätovavrinecké zistili vyššie obsahy CP, a to v rozmedzí mg.l -1. Priemerná hodnota obsahu CP bola 3600 mg.l -1, čím sa zaraďuje víno Svätovavrinecké medzi vína s najvyšším obsahom CP z odrodových vín, ktoré sa vyrábajú na Slovensku. V sledovaných vínach Svätovavrinecké bola antioxidačná aktivita v intervalovom rozmedzí 71,0 84,1 % inhibície DPPH (tab. 4). Priemerná hodnota AA bola 80,5 %. Na základe hodnôt AA môžeme zostaviť nasledovné poradie: vína z Južnoslovenskej VO > vína z Malokarpatskej VO. Vína zo Stredoslovenskej, Východoslovenskej a Nitrianskej VO v poradí neuvádzame keďže sme analyzovali iba po jednej vzorke vína. Získané výsledky nevykazujú štatisticky významné rozdiely (na hladine významnosti P = 0,05) medzi hodnotami antioxidačnej aktivity vo vínach vyprodukovaných v rôznych vinohradníckych oblastiach Slovenska. Výsledky sú o niečo vyššie ako tie, ktoré publikovali Slezák (2007) a Čižmárová (2009), ktorí v slovenských červených vínach Svätovavrinecké zistili hodnoty AA v rozmedzí 75,1 76,5 % inhibície DPPH. Priemerná hodnota bola 75,6 % inhibície DPPH, čím patrí víno Svätovavrinecké medzi vína so stredne vysokými hodnotami AA z odrodových vín vyrábaných na Slovensku. 90 AA v % y = -0,0049x + 92,806 r= -0,599 n=24 P<0, Obsah CP v mg/l Obr. 1 Lineárna závislosť medzi obsahom CP a AA vo vínach (mg.l -1 ) Štatistickým vyhodnotením našich výsledkov možno skonštatovať, že medzi antioxidačnou aktivitou (AA) a celkovým obsahom polyfenolov sú vysoko preukazné negatívne (obsah CP vs AA: r = -0,599) korelácie (na hladine významnosti P < 0,01), čo nie je v súlade s našimi očakávaniami, keďže sme predpokladali, že s rastúcim obsahom polyfenolov bude antioxidačná aktivita rásť (obr. 1). Tieto výsledky sú v súlade s výsledkami Slezáka (2007) a Čižmárovej (2009), podobne ako aj s výsledkami iných autorov (Roginsky et al., 2006; Giovanelli, 2005). ZÁVER Posledné dve desaťročia sú biologické účinky polyfenolických látok intenzívne skúmané, najmä kvôli ich výrazným antioxidačným vlastnostiam. Mierna konzumácia vína, ktoré obsahuje množstvo polyfenolických látok, je zdraviu prospešná a môže pomáhať pri predchádzaní mnohých civilizačných ochorení. V práci sme sa zamerali na stanovenie obsahu celkových polyfenolov a antioxidačnej aktivity dvoch najpredávanejších odrodových červených vín Frankovky modrej a Svätovavrinecké. Skúmali sme akostné, fľaškové vína, vyprodukované v rôznych 23

7 vinohradníckych oblastiach Slovenska. Celkový obsah polyfenolov v sledovaných vínach sa pohyboval v intervale mg.l -1 (Frankovka modrá), resp mg.l -1 (Svätovavrinecké) a antioxidačná aktivita 80,2 86,0 % (Frankovka modrá), resp. 71,0 84,1 % (Svätovavrinecké). Výsledky nevykazujú štatisticky významné rozdiely medzi sledovanými antioxidačnými vlastnosťami (celkový obsah polyfenolov a antioxidačná aktivita) vo vínach vyprodukovaných v rôznych vinohradníckych oblastiach Slovenska. Výnimkou je celkový obsah polyfenolických látok u vína Svätovavrinecké, kde sme zistili štatisticky významné rozdiely medzi vínami vyprodukovanými v Malokarpatskej a Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti. Na základe štatistického vyhodnotenia našich výsledkov možno skonštatovať, že medzi antioxidačnou aktivitou a celkovým obsahom antioxidačne pôsobiacich látok sú vysoko preukazné negatívne korelácie (obsah CP vs AA: r = -0,599). Záverom je možné konštatovať, že naše najpredávanejšie, slovenské, odrodové, červené vína majú značný obsah fenolických látok a vysokú antioxidačnú aktivitu. Preto primeranou konzumáciou našich červených vín je možné nielen predchádzať mnohým ochoreniam, ale aj podporiť slovenské vinohradníctvo a vinárstvo, ktorých produkty po kvalitatívnej stránke môžu konkurovať a často aj prevyšovať zahraničné vína. Poďakovanie: Tento príspevok vznikol vďaka finančnej podpore Vedeckej grantovej agentúry MŠ SR a SAV, grantu VEGA č. 1/0030/09. LITERATÚRA 1. BALASUNDRAM, N., SUNDRAM, K., SAMMAN, S Phenolic compounds in plants and agri-industrial by-products: Antioxidant activity, occurence, and potential uses. In Food Chemistry, vol. 99, 2006, no. 2, p BEER, D., JOUBERT, E., MARAIS, J. et al Unravelling the total antioxidant capacity of Pinotage wine: contribution of phenolic compounds. In J. Agric. Food Chem., vol. 54, 2006, no. 8, p BRAND-WILLIAMS, W., CUVELIER, M. E., BERSET, C Use of a free radical method to evaluate antioxidant activity. In Lebensmittel Wissenschaft und Technologie, vol. 28, 1995, no. 1, p ČIŽMÁROVÁ, M Antioxidačná a antiradikálová aktivita vybraných druhov vín: dizertačná práca. Nitra: SPU, 2009, 168 s. 5. FAITOVÁ, K., LACHMAN, J., PIVEC, V. et al Kolísání obsahu celkových polyfenolických látek a resveratrolu v lahvích Tramínu stejné šarže. In Vitamíny Přírodní antioxidanty a volné radikály: zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Pardubice: Univerzita Pardubice, 2003, s ISBN GIOVANELLI, G Evaluation of the antioxidant activity of red wines in relationship to their phenolic content. In Italian Journal of Food Science, vol. 17, 2005, no. 4, p LACHMAN, J., ŠULC, M Phenolics and antioxidant activity of wines during the winemaking process. In Control Applications in Post Harvest and Processing Technology (CAPPT 2006). Potsdam: Leibniz-Institut für Agrartechnik Potsdam-Bornim, 2006, 9 p. 8. MUDRONČÍKOVÁ, L Antioxidačné vlastnosti slovenských červených vín: diplomová práca. Nitra: SPU, 2011, 75 s. 9. ROGINSKY, V., DE BEER, D., HARBERTSON, J.F. et al The antioxidant activity of Californian red wines does not correlate with wine age. In Journal of the Science of Food and Agriculture, vol. 86, 2006, no. 5, p

8 10. SLEZÁK, F Zachovanie antioxidačných prvkov vo vínach z Malokarpatskej oblasti: výskumná správa. Modra: Biocentrum Modra a VÚP Bratislava, s. 11. ŠIMONOVIČ, D. 2009a. Frankovka modrá [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < ŠIMONOVIČ, D. 2009b. Svätovavrinecké [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < TIMORACKÁ, M Polyfenolické látky. In Biológia, ekológia, chémia, roč. 14, 2010, č. 1, s VILLANO, D., FERNÁNDEZ-PACHÓN, M. S., TRONCOSO, A. M. et al Influence of enological practices on the antioxidant capacity and total polyphenols. In Food Chem., vol. 95, 2006, no. 3, p VOLLMANNOVÁ, A., TOMÁŠ, J., URMINSKÁ, D. et al Content of bioactove components in chosen cultivars of cranberries (Vaccinium vitis-idea L.). In Czech J. Food Sci., vol. 27, 2009, special no., p Kontaktná adresa: RNDr. Daniel Bajčan, PhD., Katedra chémie, Fakulta biotechnológie a potravinárstva, SPU Nitra, Tr. A. Hlinku 2, Nitra, [email protected] 25