XX. medzinárodná odborná konferencia

Transcription

1 XX. medzinárodná odborná konferencia Starý Smokovec, október ISBN

2 SPONZORI KONFERENCIE GENERÁLNY PARTNER: PARTNERI: 1

3 Donghee Slovakia, s.r.o. ProErgo s.r.o. MEDIÁLNI PARTNERI: Časopis Bezpečná práca Časopis Bezpečnosť práce 2

4 Vážené dámy a páni, milí priaznivci bezpečnosti práce, stalo sa už dobrou tradíciou v rámci komunity odborníkov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, že sa každý rok uskutoční na Slovensku jedinečné podujatie svojho druhu, a to medzinárodná odborná konferencia Aktuálne otázky bezpečnosti práce, ktorá sa aj v tomto roku organizuje v rámci Európskeho týždňa pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Bude to už XX. jubilejná konferencia, ktorú sme zorganizovali opäť v našich krásnych a jedinečných Vysokých Tatrách avšak v nových priestoroch hotelového komplexu Bellevue v Starom Smokovci. K zmene tradičného miesta konferencie nás viedol zvýšený záujem o účasť na tejto významnej odbornej akcii. V Starej Lesnej sme už nedokázali z kapacitných dôvodov zabezpečiť adekvátne priestory. Našou snahou je aj v tomto roku pokračovať v tradícii vytvárania podmienok pre vzájomný dialóg medzi vedeckými pracoviskami, výrobnou sférou, dodávateľmi a užívateľmi prostriedkov bezpečnostnej techniky s cieľom vytvoriť platformu odborníkov pre diskusiu k otázkam zvýšenia efektívnosti všetkých činností v rámci BOZP ako jedného z najdôležitejších prvkov integrovaných manažérskych činností. V tomto roku už druhý krát prevzala úlohu hlavného organizátora Technická univerzita v Košiciach prostredníctvom jej Katedry bezpečnosti a kvality produkcie, ktorá úspešne pôsobí v štruktúre Strojníckej fakulty. Teší nás, že Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v Španielskom Bilbao sa aj tohto roku aktívne podieľa na organizácii konferencie. Túto skutočnosť môžeme všetci považovať za uznanie aktivít všetkých odborníkov a manažérov, ktorí v Slovenskej republike venujú bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci svoj pracovný ale aj voľný čas. Vysoko si vážime spoluprácu s Národným inšpektorátom práce, ktorú efektívne realizujeme vo všetkých oblastiach BOZP a spoluúčasť pri organizácii konferencie považujeme za jeden z úspešných vrcholov našich kontaktov. Organizátorov doplňuje Asociácia pre BOZP a OPP, pričom rady ich odborníkov v etape prípravy konferencie prispeli k príprave odborného programu. Dovolím si však vyjadriť presvedčenie, že aj tohtoročná konferencia ostane v spomienkach odborníkov pre BOZP, vrcholových manažérov a všetkých zúčastnených, ktorí majú na starosti prevenciu rizík, ako vrcholné vedecké a odborné podujatie a všetci sa budeme tešiť na stretnutie v roku

5 Bezpečnosť práce a technických systémov ako vedný odbor zaznamenáva neustále zvýšený záujem nielen vo vedeckej sfére, ale aj v oblasti aplikácie jej výsledkov. A to v rámci novo vyvíjaných metód prevencie rizík a hlavne ich minimalizácie vo všetkých oblastiach výrobných technológií, ako aj v celom živote. Využitie metód minimalizácie rizík predstavuje jeden zo základných nástrojov pre efektívne riadenie všetkých činností vo firme a eliminovanie nežiadúcich stavov na pracovisku s dopadom na výrobu alebo ďalšie aspekty ovplyvňujúce prosperitu podniku. Jedným z rozhodujúcich faktorov v rámci prevencie je ľudský faktor. Preto ma veľmi teší realizovanie jedného bloku prednášok so zameraním sa na vplyv ľudského faktoru ako súčasti všetkých činnosti v rámci manažmentu BOZP a to aj v súvislosti s ergonomickými faktormi na pracovisko v systéme človek strojový systém environment Preto aj nové metódy identifikácie rizík, ich minimalizácie na jednej strane a ich aplikácia v rámci prevencie rizík vrátane vzdelávania na strane druhej, zahrňujú v sebe systémové prístupy pre prípravu človeka tak aby umožňovali podnikom optimalizovať náklady vynaložené na plynulosť výroby, jej bezpečnosť a kvalitu konečných produktov. Dovoľte mi v tejto súvislosti vysloviť presvedčenie, že aj táto konferencia zaznamená významný prínos nielen pre vedeckovýskumnú komunitu, ale aj pre odborníkov z priemyselnej praxe a prispeje k upevneniu odborných a priateľských kontaktov. Som veľmi rád, že medzi nami môžem aj tohto roku privítať odborníkov z oblasti BOZP zo zahraničia, s ktorými udržiavame odborné kontakty už niekoľko rokov, a s ktorými nás viažu veľmi blízke vzťahy nielen v oblasti odborných otázok ale aj priateľských vzťahov. Prajem im všetkým príjemný a tvorivý pobyt medzi nami v najmenších veľhorách sveta. Tohoročná konferencia Aktuálne otázky bezpečnosti práce vytvorí opäť, a to už po druhý krát, priestor aj pre vyhodnotenie významných aktivít na podporu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré napĺňajú aj ciele európskej stratégie. Opäť sa budú vyhlasovať víťazi v súťažiach Mladý filmár a Cena za dobrú prax ako aj v súťaži Bezpečný podnik. Tieto vysoko motivačné súťaže ukázali, že prostredníctvom nich dochádza k aktívnemu vytváraniu kultúry bezpečnosti. Dnes budeme oceňovať laureátov vypísaných súťaží, z čoho mám veľkú radosť. Prípravu konferencie Aktuálne otázky bezpečnosti práce sme mohli úspešne zvládnuť predovšetkým vďaka nadšeniu mojich kolegýň a kolegov na Katedre bezpečnosti a kvality produkcie 4

6 Strojníckej fakulty, Technickej univerzity v Košiciach, vďaka výbornej spolupráci všetkých spoluorganizátorov, ako aj všetkých našich sponzorov. Rád by som pri tejto príležitosti poďakoval všetkým sponzorom konferencie, ktorí tu aj budú určitou formou prezentovaní, za podporu, vďaka ktorej bolo možné zvládnuť zorganizovanie konferencie v takých reprezentačných priestoroch, v akých sa nachádzame. Želám Vám všetkým ešte raz zdarný priebeh konferencie, aby toto podujatie bolo pre Vás prínosom a verím, že zúčastneným prinesie aj zaujímavé vzájomné stretnutia a nové inšpirácie. Už teraz si Vás dovoľujem pozvať na XXI. stretnutie odborníkov, vedcov a výskumníkov z oblasti BOZP, ale aj manažérov a zástupcov zamestnancov a všetkých priaznivcov v roku 2008 opäť vo Vysokých Tatrách. Dr.h.c. mult. prof. Ing. Juraj Sinay DrSc. Prorektor pre vonkajšie vzťahy a marketing Technická univerzita v Košiciach 5

7 Vážené dámy a páni, je mi cťou privítať Vás na XX. medzinárodnej odbornej konferencii Aktuálne otázky bezpečnosti práce. Jedná sa o významné podujatie s dlhodobou tradíciou a vysokým záujmom odbornej verejnosti, o čom svedčí úspešné zorganizovanie jubilejného ročníka v Starom Smokovci. Stretávame sa na pôde našich najkrajších hôr, v lone prekrásnej slovenskej prírody, aby sme v poradí už dvadsiaty raz pokračovali vo výmene informácií medzi medzinárodne uznávanými vedecko-výskumnými pracovníkmi, vrcholovými manažérmi a odborníkmi z praxe a výroby ako aj tými, ktorých sa problematika bezpečnosti a ochrany zdravia dennodenne dotýka na ich pracoviskách. Konferencia je organizovaná v rámci Európskeho týždňa pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v spolupráci s Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, Národným inšpektorátom práce a Technickou univerzitou v Košiciach. Nie je náhodou, že konferenciu organizujeme práve v týchto dňoch, kedy vrcholí kampaň vyhlásená Európskou agentúrou pod názvom Chráňte svoje zdravie - obmedzte záťaž! Jej zámerom je upozorniť zamestnávateľov ako aj verejnosť na problematiku ochorení a poškodení podporno-pohybovej sústavy, ktoré patria v Európe k najčastejším zdravotným problémom súvisiacim s prácou. Je preto potrebné informovať o rizikách a hľadať spoločné riešenia, ktoré budú smerovať k vyššej úrovni bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov. V rámci kampane prebiehalo na Slovensku viacero aktivít, z ktorých by som rád uviedol súťaž, vyhlásenú Národným kontaktným miestom pôsobiacim pri Národnom inšpektoráte práce pod názvom Zlepšenie podmienok práce s bremenami. Cieľom súťaže, do ktorej sa mohli zapojiť študenti denného štúdia na univerzitách a vysokých školách na Slovensku v rámci predmetov alebo odborov so zameraním na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a študenti rôznych umeleckých smerov a dizajnu bolo formou semestrálnej práce a vychádzajúc z platnej slovenskej legislatívy, vyjadriť názor a posilniť povedomie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spracovaním projektu v tematicky orientovaných oblastiach, s cieľom znížiť záťaž podporno-pohybovej sústavy zamestnancov pri manipulácii s bremenami a pri práci so zobrazovacími jednotkami. 6

8 Som veľmi rád, že projekt, ktorého cieľom bolo podporiť a propagovať Európsky týždeň a na konkrétnych príkladoch poukázať na výhody vyplývajúce z bezpečných pracovných postupov sa u mladej generácie budúcich slovenských odborníkov stretol s vysokým záujmom a na dnešnej konferencii budeme mať možnosť slávnostne oceniť víťazov súťaže. Zároveň som potešený skutočnosťou, že dnes budeme odovzdávať po druhýkrát v histórii programu Bezpečný podnik osvedčenie Bezpečný podnik spoločnostiam, ktoré zavádzajú podporu systému riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a tým zlepšujú jeho úroveň na pracoviskách. Tohoročná konferencia je významná aj tým, že sa koná v roku, kedy Komisia Európskeho parlamentu vydala novú stratégiu na podporu zdravia a bezpečnosti pri práci v Európskej únii na roky Stratégia si kladie za cieľ výrazné zníženie výskytu pracovných úrazov pripadajúcich na 100 tisíc zamestnancov v EÚ-27 o 25 % do roku 2012 a na dosiahnutie tohto cieľa navrhuje viaceré podporné kroky a iniciatívy. Úspech stratégie závisí od schopnosti jednotlivých štátov transformovať výzvy Spoločenstva do vnútroštátnych stratégií, pričom Slovensko má záujem vyvíjať úsilie zamerané na podporu zdravia a bezpečnosti pri práci pre naplnenie cieľov stratégie Spoločenstva. Odborní garanti konferencie sú zárukou kvalitného priebehu a hodnotných príspevkov, prezentovaných slovenskými i zahraničnými profesionálmi z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a faktorov pracovného prostredia. Zároveň nás zástupkyňa Európskej agentúry oboznámi s prebiehajúcimi ako i pripravovanými aktivitami agentúry, pričom v diskusii i počas prestávok uvítame akékoľvek podnety na zlepšenia týkajúce sa otázok uplatňovania legislatívnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zborník prednášok, ktorý sa Vám dostáva do rúk, ako aj ďalšie materiály ktoré sú obsahom propagačných materiálov ku konferencii majú za cieľ prezentovať nové trendy, výzvy pre novú stratégiu Európskej únie v oblasti BOZP na roky 2007 až 2012, efektívnosť manažérstva bezpečnosti práce, postupy prevencie a skúsenosti dobrej praxe, poskytnúť kvalitný výklad a pomôcť zorientovať sa v platnej legislatíve, aktuálnych a pripravovaných projektoch a organizovaných kampaniach za zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 7

9 Ďakujem všetkým tým, ktorí aktívne participovali na organizačnom zabezpečení konferencie, predovšetkým Technickej univerzite v Košiciach ako aj Národnému kontaktnému miestu za jej kvalitné zabezpečenie a garanciu vysokej odbornej úrovne. Dovoľujem si zároveň v mene všetkých poďakovať Európskej agentúre pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v Bilbao za jej finančnú i odbornú podporu našej jubilejnej konferencie. Ing. Andrej Gmitter Generálny riaditeľ Národný inšpektorát práce 8

10 OBSAH OCHORENIA A POŠKODENIA PODPORNO POHYBOVEJ SÚSTAVY: VÝZVA PRE SÚČASNÉ PRÍSTUPY V PREVENCII A KOMPENZÁCII CHORÔB Z POVOLANIA...11 BIOMECHANICKÉ POMERY V CHRBTICI A DOLNÝCH KONČATINÁCH PRI PRÁCI S ŤAŽKÝMI BREMENAMI...20 ZÁŤAŽE PODPORNO POHYBOVEJ SÚSTAVY V ORGANIZÁCIÁCH CHEMICKÉHO PRIEMYSLU SEDAVÉ ZAMESTNANIE - FAKTOR OVPLYVŇUJÚCI ZDRAVIE MODERNÉHO ČLOVEKA...36 ERGONOMICKÁ HLEDISKA V HODNOCENÍ PODMÍNEK PRÁCE ČESKO SLOVENSKÁ SPOLUPRÁCE PŘI PŘÍPRAVĚ ODBORNÍKŮ PRO INSPEKCI PRÁCE PODAŘILO SE NÁM SPLNIT SLIB?...59 PRÍSPEVOK INŠTITÚTU PRE VÝSKUM PRÁCE A RODINY KU SKVALITNENIU SYSTÉMU RIADENIA BOZP BEZPEČNOSŤ DODÁVATEĽOV JE DOBRÝ BIZNIS POSILNENIE SPRÁVY INŠPEKCIE PRÁCE - TWINNINGOVÝ PROJEKT...74 DEVELOPING A NATIONAL CULTURE OF WORKPLACE HEALTH AND SAFETY THE IRISH EXPERIENCE ZLEPŠOVANIE VÝKONNOSTI BOZP POMOCOU VNÍMANÉHO VEDENIA...97 EKONOMICKÉ ASPEKTY INVESTOVANIA DO BEZPEČNOSTI A OCHRANY ZDRAVIA PRI PRÁCI SKÚSENOSTI PRI ZAVÁDZANÍ PROGRAMU BEZPEČNÝ PODNIK DO PRAXE POSOUZENÍ SPOLEHLIVOSTI SYSTÉMU ČLOVĚK-STROJ POMOCÍ ANALÝZ ÚKOLŮ OSH-MONOTORING AND THE USE OF INDICATORS POHLED NA ZAJIŠTĚNÍ BEZPEČNOSTI PRODUKTOVODŮ ŠPECIFIKÁCIA UKAZOVATEĽOV VÝKONNOSTI V SYSTÉME 9

11 MANAŽÉRSTVA BEZPEČNOSTI V PLYNÁRENSKOM PRIEMYSLE POSUDZOVANIE RIZÍK PODĽA POŽIADAVIEK NV SR Č. 393/2006 Z.Z. AKO NÁSTROJ PROTIVÝBUCHOVEJ PREVENCIE VOĽBA A VÝBER VHODNÝCH KONŠTRUKČNÝCH OPATRENÍ SPÔSOBY PROTIVÝBUCHOVEJ OCHRANY BEZPEČNOSŤ INFRAŠTRUKTÚRY BEZPEČNOSŤ PRI PRÁCI S CHEMICKÝMI LÁTKAMI DOPAD REACH NA ČINNOSŤ INŠPEKCIE PRÁCE NOVÁ LEGISLATÍVA V OBLASTI VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA PRACOVNÁ POHODA A SPOĽAHLIVOSŤ ČLOVEKA V PRACOVNOM SYSTÉME MANAGEMENT ZNALOSTÍ A TVORBA ZNALOSTNÍHO SYSTÉMU BOZP

12 OCHORENIA A POŠKODENIA PODPORNO POHYBOVEJ SÚSTAVY: VÝZVA PRE SÚČASNÉ PRÍSTUPY V PREVENCII A KOMPENZÁCII CHORÔB Z POVOLANIA Karel VAN DAMME Belgická federálna verejná služba práce, zamestnanosti a sociálneho dialógu. Prezident belgického fondu pre kompenzáciu chorôb z povolania. Abstrakt Ochorenia a poškodenia podporno pohybovej sústavy sú predmetom zvýšeného záujmu za posledných 20 rokov v EÚ. Panuje všeobecný názor, podľa ktorého sa týmto ochoreniam dá predchádzať prispôsobením pracovnej polohy, technikami dvíhania bremien a rýchlosťou vykonávania opakovaných úkonov. Napriek tomu vo všeobecnosti nezaznamenávame progres v tejto oblasti, obzvlášť ak máme na mysli následky bolesť, prípadne práceneschopnosť v dôsledku poškodenia zdravia pri práci. Na nedostatok vhodnej prevencie môže mať vplyv niekoľko faktorov, predovšetkým je to ekonomická stránka, ktorá je stále pre zamestnávateľov kľúčová. Zdá sa, že príliš často strach zo zníženia produktivity z krátkodobého hľadiska prevažuje nad tým, aby zamestnávatelia zvážili prínos pre podnik v rámci dlhšieho časového obdobia, zníženie nákladov na spoločenskej úrovni ako aj zníženie fyzického utrpenia jednotlivcov, či už z krátkodobého alebo dlhodobého hľadiska. Kompenzácia ochorenia a poškodenia podporno-pohybovej sústavy ako choroby z povolania je sprevádzaná špecifickými problémami. Vysoká frekvencia výskytu týchto zdravotných problémov v populácii, ktoré sú čiastočne zapríčinené pracovnými aktivitami, má za následok obrovskú finančnú záťaž pre kompenzačné systémy, pre ktoré je problémom preukazovať, či a do akej miery tieto ochorenia súvisia s prácou. V tejto súvislosti je potrebné vypracovať jednak stratégie prevencie týchto ochorení na každom pracovisku, a týmto spôsobom chrániť ohrozených zamestnancov pred vylúčením z pracovného procesu ako aj kompenzačné stratégie, ktoré budú spoločensky prijateľné a budú stimulovať preventívne opatrenia. 11

13 MSD: A KEY CHALLENGE TO OCCUPATIONAL HEALTH POLICIES It is remarkable to what extent different sources put forward different lists of possible causes of MSD. Some put the emphasis more on the individual, less on the working conditions. An example: a source on the internet gives for Carpal Tunnel Syndrome the following causes: Genetic predisposition; Health and lifestyle; Repetitive motion; Trauma. In the US, secretly conducted genetic test said to be predictive of carpal tunnel syndrome has lead to a federal lawsuit against a private company, because the practice was not respecting the Americans with Disability Act. This extreme example may be illustrative of the fact that MSD does constitute a considerable challenge to occupational health policies. Common sense projected on every day experience allows to put forward series of obvious possible causes of MSD, which apart or in combination, are directly influencing the occurrence of MSD in a workers population: improper working posture, manual lifting of too heavy loads, wrong movements, repetitive motion and the speed with which these are performed. (A nice list of possible risk factors for back injury can be found in the EU Directive 90/269/EEC). When the strain exceeds the resistance of some individuals in that population, the occurrence of the condition inevitably will become manifest. A risk assessment approach should lead to identifying levers for reducing risk, and thus constitute the onset for efficient preventive intervention in the working conditions for all workers, including those who are said to be more vulnerable. Unfortunately, risk assessment is often either not done, or used with a different approach. It becomes a tool for risk denial, not aiming at preventing the condition by adapting the working conditions, which is the employer s responsibility in the current EU legislative framework, but aiming at preventing employer s liability in case the condition occurs. In order to justify this approach, reference is often made to genetic predisposition and health and life style factors as main causes, and so as levers for reducing the occurrence. In other words: the individual s susceptibility is considered (be it genetic or acquired) as the cause of the adverse health effect, and action should be undertaken to avoid that vulnerable individuals be employed in risky jobs. A further assumption in line with such options is that this vulnerability can be detected through pre-employment or pre-placement medical examination. MSD are an excellent example of the basic choices to make in 12

14 occupational health policy, leading to different approaches. We will try to model these different approaches to occupational health and risk assessment, having in mind that the model is not giving a full image of reality, but is intended only to offer a deeper and systematic insight into the consequences and conflicts between those different approaches, and thus to make these explicit. MODELING DIFFERENT APPROACHES TO OCCUPATIONAL HEALTH Tools in occupational health practices are related to the surveillance and adaptation of workplaces, tasks and working conditions, to preemployment and pre-placement testing practices, and to health surveillance. In protecting the health of the employee, occupational health, of which occupational medicine is a fundamental component where it exists, mainly uses these 3 types of means and action points: - Monitoring of working conditions - Pre-employment or pre-placement medical examinations of workers at risk - Periodical medical examinations of workers at risk The ways in which these three sets of tools are used, as well as their complementarity, are defined by the basic options and objectives of occupational health policies. Direct or indirect priorities could be either to allow employment whilst protecting health, or to reduce absenteeism and insurance cost and to increase productivity. The first option requires a preventive approach to occupational health, while the other is believed to be better achieved through a predictive approach (Van Damme and Casteleyn, 1998). The model of occupational health presented here distinguishes between the preventive and socially protective approach on the one hand and the standardization approach on the other. The latter is considered to be a particular form of the predictive approach. (Van Damme and Casteleyn, 1999). A preventive and socially protective occupational health policy, is based on general primary preventive measures including ergonomics that make jobs accessible to a large number of (potential) workers without a significant risk of adverse health effects. In this policy, pre-employment medical examinations and preventive measures at the workplace are used as complements to protect the worker, giving him/her a job that corresponds to his or her fitness, and, if necessary, adapting the working conditions to the abilities of the individual applicant. With a view to both allowing employment and protecting health, the occupational health physician 13

15 uses medical surveillance and preventive measures at the workplace as inseparable complementary instruments. In this framework, medical surveillance aims at assessing total health and is used to check compliance of the (changing) working conditions with the (changing) abilities of the (e.g. ageing) worker, in order to control for any indication of work-related adverse health effects at the earliest possible stage. Such a preventive approach is oriented towards all workers and potential workers collectively (including those currently not employed or unemployed) and to every individual worker (including for instance chronically diseased or disabled). In this context medical/health surveillance represents a powerful tool in promoting social protection, rendering the need for remedial action at the workplace more evidence based and making it possible to assess its effectiveness more accurately. It contributes to make the workplace less harmful and, also, more accessible to all workers, including some which may in a different approach be considered as more vulnerable. In a standardization approach to occupational health, absolute priority is given to the standardization of machinery, working equipment and protective devices. Adaptation and improvement of workplaces becomes synonymous of compliance with a set of standards. These standards may issue from the standardization process which is part of the free market policy of the EU. Compliance with these standards or limits is thus considered as a guarantee for adequate protection and as a consequence, exempts employers for any further responsibility and liability. Such a standardization approach is presented as a primary preventive and highly protective approach to health at work, but in reality it implies an extremely reductionistic view of the workers health as it refers implicitly to the model of a virtual, standardized worker. Workers who do not fit this standard may be in fact less well protected. Pre-employment medical examinations in such an approach will rather seek to assess the compliance of the individual job applicants with the standard worker and will inevitably have to opt for selecting out those who are, or are supposed to be, more susceptible according to that standard. Also, periodic health surveillance in such an approach may be very reductionistic. In this approach, medical testing will be disconnected from workplace surveillance and adaptation of working conditions. Occupational medicine and related professions as a specialty on their own, will not be considered necessary. Since individuals differ greatly, a health protection policy relying solely on the standardization of working conditions and working equipment might in reality lead to the exclusion of many workers, on the ground that their health status or bio-metric parameters do not fit 14

16 the standard. Such an approach is more likely to reinforce the inequalities of nature, than the preventive approach. It is rather in compliance with a managerial request for the (assumed) measurability and predictability in financial terms of all issues directly or indirectly related to economical activity, including occupational health. Indeed, reducing absenteeism and increasing productivity are believed (even if not proven) to be addressed properly by such an approach. Obviously, some tools, which may be used by a standardization approach are also part of a preventive approach. However, their use is different: a standardization approach as modeled here is reductionistic with respect to the concept of health (possibly even resulting in different choices of testing practices) and the concept of fitness for a specific job. Biomonitoring, including genetic screening tests, in a standardization context may therefore easily be used without any scientific rationale, and contradictory to the concept of total health protection advocated at the international level (Alma-Ata, WHO). Rather than making working conditions more acceptable to every potential worker, it might result in the best possible assumption - in making the working conditions more comfortable for the fittest only. Nevertheless, it is presented and might be perceived as being preventive, while in fact its objectives are not only different but may be even contradictory to prevention. Since the dynamic of a standardization approach is not to strive to protect every worker's health and employment, but rather to find its complement in a predictive use of tests leading to exclusion, this approach may be contradictory to social protection. The very same standardization approach will probably more and more be complemented by substituting the attention for preventing life style related health risks for the prevention of occupational health risks. Ergonomics may adopt a very different approach according to the basic options in occupational health policies. It may lead either to adopt working conditions so that almost every (potential) worker might be able to do the job without apparent risk for an adverse health effect, in casu MSD, on the one hand, or to explore the limits of strain that employees can have, a policy that may be accompanied by selection practices, on the other. It should be noticed that selection practices are far less protective or predictive than one may think. This applies particularly to genetic susceptibility testing practices, for reasons which will be explained in the presentation. 15

17 Regarding manual handling of loads, the EU Directive 90/269/EEC offers a clear basis for adapting workplaces to the workers. It says: The employer shall take appropriate organizational measures, or shall use the appropriate means, in particular mechanical equipment, in order to avoid the need for the manual handling of loads by workers. It is obvious that this can more easily be achieved in stable working conditions. In case of flexible workplaces, this will often be much more difficult. Logically, the Directive leaves the possibility open for alternative solutions: Where the need for the manual handling of loads by the workers cannot be avoided, the employer shall take the appropriate organizational measures, use the appropriate means or provide workers with such means in order to reduce the risk involved in the manual handling of loads (..). The circumstances in which manual handling of loads cannot be avoided tend to cluster in these flexible working conditions. The outsourcing and subcontracting practices inevitably lead to a shift in labour world towards more mobile workplaces. The resulting changing working conditions may lead to less implementation of the principle of avoiding manual handling of loads, and offer less guarantee that measures will be taken to reduce risk. The modern organization of the industrial activity and labour market may thus lead to different levels of protection for employees in regular and flexible working conditions respectively. MSD: A CHALLENGE TO SYSTEMS OF COMPENSATION FOR OCCUPATIONAL DISEASES In almost all EU Member States, there are compensation systems for occupational diseases which are more generous than sickness compensation systems. Compensation for occupation induced MSD is a tremendous challenge, because MSD is an extremely frequent condition in the general population. It is necessary to include MSD in the lists of occupational diseases. If this would not be the case, MSD will no longer be a major preventive issue in workplaces, while it should be. On the other hand, the difficulty lays in distinguishing between occupationally induced and other MSD cases. If that is not done, it will constitute a dramatic financial problem to compensation systems for occupational diseases. Finally, systems need to be conceived such that the compensation approach does not hamper the call for more preventive action. In what follows, reference will be made (in a somewhat simplified way) to the Belgian way of tackling the particular challenge of low back problems. Since every Member State has its own specific 16

18 context and socio-economical tradition and constraints, it is up to other Members States to judge to what extent some principles applied in the compensation system for occupational diseases of another Member State may become a source of inspiration. In Belgium, occupational disease compensation is part of the national social security system. Its board is composed by social partners. The fund for occupational diseases is giving higher compensations than another branch of the social security system, the sickness insurance, does. So, people who are suffering from MSD that was caused by occupational exposure have an interest in claiming recognition by the Fund. Up to recently there were two ways to enter in the compensation system: the traditional list of occupational diseases and the open system. In the LIST system, a series of diseases, exposure factors or both are mentioned, which may lead to compensation under two conditions: the disease of concern has to be documented, and the exposure of concern must have occurred. The causal relationship between both is accepted without any further prove, if some criteria (diagnostic and exposure) accepted by the board are met. The OPEN system was created under the impulse of the EU, and opens the door to diseases or conditions which are not in the LIST. In the OPEN system, employees may demonstrate that they experienced a particular exposure, that they suffer from a particular disease and that there is a causal relationship between exposure and disease. In case of recognition of an occupational disease either in the LIST or in the OPEN system,, a series of compensation rights are created: partial or complete temporary work incapacity; partial or complete permanent work incapacity; health care cost; compensation for leaving job; training for a new job; etc.. Till recently, well documented low back pain disorders in association with a history of exposure to mechanical vibrations exerted vertically upwards on the lower back initiated compensation in the LIST system. Low back problems due to manual handling of loads was not in the LIST. People applied via the open system. Some cases showing a clear pathology like ischiadicus neuralgia and a clear exposure history were accepted. There were two problems in that period: first, from epidemiological studies could be concluded that a lot of people who got 17

19 compensation for low back problems due to mechanical vibrations would probably have got the same symptoms without the occupational exposure. In other words: diseases or conditions were compensated that probably are not diseases which are caused by occupational exposures and can therefore not be considered as occupational diseases. Second: it is clear that some chronic adverse health effects do occur much more frequently in people who are lifting heavy loads manually than in the general population, in so far that is reasonable given e series of criteria are met- to consider these as occupational diseases. They should therefore be in the LIST. At the same time, the board realized that low back pain of whatever origin might make the execution of a job that implies some manual handling of loads much more difficult, if not impossible. People tend to attribute their low back problems to the manual handling, because there is a relationship, while there is no indication that there is a direct CAUSAL relationship in the sense that the low back lesions could reasonably be attributed to the occupational exposure. To further complete the complexity of the challenge: there is no straightforward relationship between radiological lesions and subjective low back problems. How is this challenge tackled nowadays? In the LIST system, the systematic compensation for any low back lesions in case of exposure to mechanical vibrations disappears for future cases. Severe low back lesions like ischiadicus neuralgia will be compensated for both mechanical vibrations and manual handling of loads. In principle any lesions occurring at a frequency of at least about twofold the frequency in the general population will be considered for inclusion in the list. The OPEN system will by definition allow claiming for compensation in particular cases. In practice, any person who can prove a sufficient exposure history and who shows low back lesions which occur at a frequency of at least double the one in the general population, can be considered for compensation as an occupational disease in the OPEN system. A new PREVENTIVE SYSTEM is created: a system for secondary prevention for OCCUPATION RELATED diseases. In this system, clearly defined conditions which cannot strictly be qualified as occupational disease but which are leading to work incapacity and can be aggravated by working conditions, can be subject to certain forms of compensation: health care cost, including a program for low back reeducation; a special compensation in case 18

20 it is inevitable to leave the job, and training for a new job. On the other hand, no compensation will be given for temporary or permanent work incapacity in these cases. This system covers all occupation related health conditions related to manual handling of loads which do occur at a frequency which is lower than twofold the one in the general population. About Belgian employees are considered as exposed to manual handling of loads or mechanical vibrations exerted vertically on the spine for periodical examination by the occupational health physician (a generalized and obligatory system in Belgium). These persons can apply for the preventive compensation program in case of long duration of back problems, or in case of recurrent problems. The example by excellence of persons applying in the PREVENTIVE system, are nurses. CONCLUSIONS MSD are a challenge to the basic choices in goals and objectives in occupational health practices. They are a continuous challenge to employers and employees. If protecting both health and employment of every employee is the goal, as it should be in accordance with International and European declarations on human and social rights, the willingness of all parties concerned to take accurate preventive action is the key lever to reach that goal. The biggest challenge will be to reach adequate protection in case of mobile workplaces. Regarding compensation for occupational disease, the MSD epidemics may constitute an incitement to make preventive action a more pronounced part of compensation systems for occupational diseases. References Van Damme, K., Casteleyn, L., Questions socio-éthiques liées aux nouvelles approches de la santé au travail. Medecine du Travail et Ergonomie vol XXXVI, 2, Van Damme, K., Casteleyn, L., Ethical, social and scientific problems related to genetic screening and genetic monitoring for workers in the context of a European approach to health and safety at work. Med. Lav. 89 (suppl 1), S1 - S72. Karel Van Damme Belgian Ministry of Labour and Fund Occupational Disesases Middelweg 38, 3001 Leuven, Belgium [email protected] 19

21 BIOMECHANICKÉ POMERY V CHRBTICI A DOLNÝCH KONČATINÁCH PRI PRÁCI S ŤAŽKÝMI BREMENAMI Lucia HUTNÍKOVÁ, Radovan HUDÁK Abstrakt: Príspevok sa zaoberá charakteristikou biomechanických pomerov v oblasti kolien a najmä v oblasti chrbtice pri dvíhaní bremien. Normy, ktoré v tejto oblasti existujú je možné overiť na základe viacerých analytických metód, kde v súčasnosti významnú úlohu zohráva počítačová podpora a softvérové aplikácie, využívajúce biomechanické, antropologické a ergometrické dáta a informačnú bázu. Cieľom bolo charakterizovať na základe nástrojov inžinierskej mechaniky, k akým zmenám dochádza a aké môžu byť následky pri nesprávnej manipulácii s bremenami a ich dvíhaní. Kľúčové slová: biomechanika človeka, kolenný kĺb, bremeno, zdvih, chrbtica. ÚVOD Od útleho veku je človek vystavený záťaži, ktorá vplýva na jeho celkovú fyzickú stavbu tela a jeho zdravotný stav. Prvú vážnejšiu záťaž musí zniesť pri nástupe do školy taška na chrbte. S nosením bremien sa od toho času stretávame v bežnom živote každodenne, či už v súkromí alebo v zamestnaní a mnohokrát si to ani neuvedomujeme. Náš organizmus má podstatne lepšiu pamäť, postupom času sa jeho miera únosnosti a schopnosť regenerácie znižuje. Prácu síce vykonáva svalstvo ale nosným prvkom ľudského tela je kostra a hlavne chrbtica. Tá v súčinnosti so svalovým systémom a riadením prostredníctvom centrálnej nervovej sústavy vytvára biomechanický komplex, ktorý má svoje kinematické väzby a taktiež reologické vlastnosti. Práve z reologického hľadiska je dôležité poznať medzné hodnoty a stavy a tak predchádzať poraneniam a poškodeniam, ktoré môžu mať trvalé následky. 20

22 BIOMECHANIKA CHRBTICE PRI DVÍHANÍ BREMIEN Chrbtica funguje ako tlmič nárazov, napomáha tomu jej zakrivenie a pružné medzistavcové platničky. Jej stabilitu okrem spojení chrbtice v hlavnej miere zabezpečuje svalový korzet, t.j. množstvo svalov a väzov, ktoré ju spevňujú, udržujú jej formu a umožňujú príslušné synchrónne pohyby. Chrbtica má len podpornú funkciu, celú chrbticu udržiavajú spolu svaly a šľachy a bez asistencie chrbtových a brušných svalov by bola nefunkčná. Na chrbtici sa nachádzajú miesta, ktoré sú extrémne preťažované a hrozia im poškodenia rôzneho charakteru. Jedno z miest sa nachádza sa v oblasti prechodu posledného pohyblivého driekového stavca L5 a prvého nepohyblivého stavca krížovej kosti S1, ktorá je namáhaná na tlak, strih a ohyb. Obr. 1: Sily a momenty pôsobiace na lumbo-sakrálnu časť chrbtice Pri manipulácií s bremenami vzniká v chrbtici strihové napätie. Strihové namáhanie vzniká pri snahe dvoch susedných prierezov telesa o vzájomné posunutie. Vo vzťahu k lumbárnej chrbtici, sily vznikajúce pôsobením tiaže hlavy, hornej časti trupu a horných končatín (HAT), sily vo svaloch a väzoch, ktoré sú pripojené ku chrbtici, vytvárajú strihové napätie v kĺbe L4 - L5 (obr. 1). Ak záberová priamka erectoru spinae je paralelná s pozdĺžnou osou chrbtice, tak na disk nepôsobí strihové napätie. Ak je lumbárna chrbtica v úplnej flexii, väzy spôsobujú nárast ohybového momentu. Pri zdvíhaní bremena vzniká ohybový moment v lumbárnej časti chrbtice L5 S 1. Vo všeobecnosti je známe, že čím dlhšie rameno tým väčší ohybový moment, pri manipulácií 21

23 s bremenom je preto dôležité uvedomiť si z hľadiska pôsobenia momentu, akých rozmerov a tvaru je bremeno, nemenej zanedbateľný je však postoj tela pracovníka (priehyb chrbtice, flexia kolien), pretože ťažisko bremena by sa malo nachádzať čo najbližšie k telu pracovníka. Pri zdvíhaní bremena je dôležité rozloženie tiaže bremena, aby tá nepôsobila len na chrbticu, ale aby sa jej čo najväčšia časť preniesla na dolné končatiny, keďže svaly dolných končatín sú silnejšie. Veľmi dôležitým aspektom zaťaženia je postoj tela pri dvíhaní. Veľký vplyv majú aj napnuté brušné svaly, správne uchopenie bremena a dýchanie. NORMY A DVÍHANIE BREMENA Ideálna pracovná poloha predpokladá vzpriamený symetrický stoj, horizontálnu vzdialenosť bremena do 25 cm, pevné uchopenie bremena, výška úchopu bremena má byť nižšia ako 25 cm nad kĺbmi 3. prstu v základnom postavení. Optimálne hodnoty sú odvodené z modelu, ktorý nepredpokladá šírku bremena väčšiu ako 0,75 m. Na obrázku 2 je znázornený správny spôsob zdvíhania bremena. Viaceré zdroje literatúry, resp. internetové zdroje popisujú správne spôsoby dvíhania a manipulácie s bremenami definovaním rizikových faktorov. Obr. 2: Správny spôsob dvíhania bremena Na základe analýzy dostupných zdrojov môžeme rizikové faktory pri manipulácií s bremenami rozdeliť nasledovne: hmotnosť - platí lineárna závislosť: čím ťažšie bremeno, tým vyššie riziko poškodenia chrbta tvar, objemnosť, skladnosť, konzistencia - riziko sa zvyšuje u objemných a neskladných bremien úchopové možnosti bremena - obtiažnosť úchopu je daná jednak nevhodným a objemným tvarom bremena, 22

24 chýbajúcimi držadlami alebo ich nevhodným tvarom (ostré hrany, malý alebo veľký priemer) prípadne umiestnené v takej polohe, že je potrebné bremeno držať v určitej vzdialenosti od tela) nestabilné alebo jeho obsah sa môže premiestňovať Pre hodnotenie úrovne fyzického zaťaženia pri manipulácií s bremenami sa v praxi najčastejšie používajú nasledujúce metódy [11]: NIOSH Lifting index - je európskym štandardom pre hodnotenie limitu pre manipuláciu s bremenami ťažšími ako 5 kg počas doby 8 hodín. Vychádza zo závislosti hmotnosti manipulovaného bremena a tlaku na medzistavcové platničky. Limitné hodnoty vzťahuje k tlakovým silám, pôsobiacim na prechod bedrovej a krížovej chrbtice (medzi stavcom L5 S1). EN určená pre konštruktérov strojných zariadení a jej cieľom je zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia obsluhy pri zdvíhaní a premiestňovaní bremien. Platí pre manipuláciu s bremenami ťažšími ako 3kg. Vychádza z doporučenej hmotnostnej konštanty 25kg. ISO/CD vychádza z doporučení NIOSH Lifting Indexu. Má tri časti: zdvíhanie a prenášanie bremien, tlačenie, ťahanie a držanie, manipulácia s bremenami s malou hmotnosťou pri vysokej frekvencií Tab. 1 udáva smerné hmotnostné hodnoty oboma rukami zdvíhaných a prenášaných bremien a maximálnu hmotnosť bremena pre mužov a ženy rôznych vekových kategórií v základnej polohe postojačky a pri priaznivých a nepriaznivých podmienkach v trvaní maximálne 1 hodinu za zmenu (Zbierka zákonov č. 281/2006) [4]. Zákon udáva aj maximálnu celozmenová hmotnosť za zmenu u mužov aj žien a taktiež smerné hmotnostné hodnoty na zdvíhanie a prenášanie bremien pre ženy a mladistvých v základnej polohe postojačky. 23

25 Tab. 1: Smerné hmotnostné hodnoty pri zdvíhaní a prenášaní bremien. Maximálna hmotnosť Vek Podmienky bremena Muži Ženy r. Priaznivé 50 kg 15 kg Nepriaznivé 40 kg 10 kg r. Priaznivé 45 kg 15 kg Nepriaznivé 40 kg 10 kg r. Priaznivé 40 kg 15 kg r. Nepriaznivé Priaznivé Nepriaznivé 35 kg 35 kg 30 kg 10 kg 10 kg 5 kg BEZPEČNOSŤ A BIOMECHANIKA Za prácu s bremenami sa považuje ručná manipulácia, ktorou je každé prenášanie bremena vrátane ľudí a zvierat, jedným alebo viacerými zamestnancami, jeho držanie, podopieranie, zdvíhanie, ukladanie, tlačenie, ťahanie, nesenie alebo pohybovanie, ktoré z dôvodu charakteristík bremena alebo nepriaznivých ergonomických podmienok predstavujú riziko poškodenia podpornopohybovej sústavy, najmä chrbtice. [4] Pri práci s bremenami si často krát pracovník neuvedomuje, akým spôsobom zaťažuje svoju chrbticu, preto v rámci bezpečnosti práce je nutné ho poučiť o správnej manipulácií s bremenami. Najhoršia situácia pri manipulácií s bremenami nastáva, keď telo pracovníka je natiahnuté ponad bremeno (tzv. pákový efekt). Dolná časť chrbtice sa stáva opornou časťou hmotnosti tela a bremena, v takomto prípade môže dôjsť aj k poškodeniu chrbtice. Pre určenie zaťaženia chrbtice pri dvíhaní bremien je možné použiť jednoduché matematické modely ako aj komplexné počítačové modely (Univeristy of Waterloo, University of Michigan). ZÁVER Štúdium biomechaniky chrbtice a celého pohybové aparátu je dôležité z hľadiska pochopenia mechanizmu rozloženia síl v namáhaných oblastiach pri zdvíhaní a prenášaní bremien. Cieľom správneho dvíhania bremien je získať rovnovážny stav síl v zmysle eliminovania patologických zaťažení, ktoré môžu spôsobiť vážne poškodenia a poranenia, spôsobené prekročením medzných stavov (medza pevnosti a pružnosti tkanív a tkanivových štruktúr). Ak 24

26 eliminujeme rameno momentu (vzdialenosť bremena od tela), znižujeme tým zaťaženie chrbtice a tak zabezpečujeme prevenciu pred poškodením chrbtice a okolitých štruktúr. Ak však aj napriek tomu zaťaženie trvá dlhú dobu, alebo je cyklicky opakované až po únavu tkanivovej štruktúry, dochádza taktiež k poškodeniu resp. poraneniu. Nebezpečenstvo vážnych poranení umocňuje fakt, že chrbtica je ochranný obal miechy a nachádzajú sa v jej blízkosti taktiež nervové vlákna, ktoré môžu byť patologicky ovplyvnené. Cieľom príspevku nebolo len charakterizovať dostupné normy, týkajúce sa dvíhania bremien, ale definovať do určitej miery koreláciu hodnôt udávaných normami s biomechanickou charakteristikou zaťažovaných tkanivových štruktúr. Pre tieto aplikácie existujú v súčasnosti viaceré softvérové riešenia, umožňujúce statickú a kinematickú analýzu (Matlab, CAD systémy Solid Works, ProEngineer a rôzne simulačné programy) a hardvérové riešenia, akým je napríklad systém pre videoanalýzu pohybu, ktoré umožňujú podporiť biomechanický výskum a sú modernou cestou pre podporu procesov tvorby noriem v oblasti ergonómie resp. bezpečnosti práce. Riešenie príkladov a animácie dvíhania bremien pomocou počítačovej podpory z hľadiska bezpečnosti pri práci tak predstavujú ďalšiu výzvu pre riešenie nových biomechanických úloh a realizáciu experimentov. Príspevok bol napísaný za podpory projektu VEGA 1/2191/05 Monitorovanie rehabilitačného procesu paraa tetraplegikov vo vertikálnej rovine s využitím termografie. 25

27 Použitá literatúra: [1] Bartel D. L., Davy D. T., Keaveny T. M.: Orthopaedic Biomechanics, Upper Saddle River, New Jersey, 2006, ISBN [2] Hall S. J.: Basic Biomechanics, Northridge, California, 1995, ISBN [3] McGinnis P. M.: Biomechanics of sport and exercise, Second edition, State university of New York, 2005, ISBN [4] Národný inšpektorát práce: Práca s bremenami, pravidlá dobrej praxe BOZP, ISBN [5] Valenta J. a kol.: Biomechanika, Academia Praha, 1985, [6] Živčák J. a kol.: Biomechanika človeka I., ManaCon Prešov, 2007, ISBN [7] [8] [9] [10] [11] [12] [13] ry.html Kontakt: Ing. Lucia Hutníková Katedra prístrojového a biomedicínskeho inžinierstva Strojnícka fakulta, Technická univerzita Košice Letná 9, , Košice [email protected] Tel.:

28 ZÁŤAŽE PODPORNO POHYBOVEJ SÚSTAVY V ORGANIZÁCIÁCH CHEMICKÉHO PRIEMYSLU. Jozef Rajzinger Abstrakt: Keď musí človek vynaložiť väčšiu fyzickú silu, zvyčajne sa ukáže, že telo na túto prácu skôr či neskôr nestačí. Dochádza k poškodeniam podporno-pohybovej sústavy, telesných štruktúr, ako sú svaly, kĺby, šľachy, väzy, nervy alebo lokálny krvný obeh. V chemickom priemysle sú tomuto vystavení najmä zamestnanci údržby, zamestnanci pracujúci pri presune materiálov a hotových výrobkov - operáciách kde chýba alebo je nedostatočná mechanizácia. Problémom s nadmernou záťažou podporno pohybovej sústavy sa dá predísť a riziko znížiť poznaním funkcií a vlastností ľudského tela. Sú však problémy s komplexným prístupom zúčastnených subjektov (technikov, výrobných a riadiacich zamestnancov, odborných lekárov) a každá zložka sa aktivizuje najmä v štádiu, keď je pre ňu problém akútny. Riešenie poškodení podporno-pohybovej sústavy je možné len integrovaným prístupom, ktorý zohľadňuje prevenciu nových porúch a udržanie zdravia, rehabilitáciu a opätovnú integráciu zamestnancov. VÝCHODISKÁ Ochorenia a poškodenia podporno-pohybovej sústavy sú podľa európskych štatistík najčastejšou príčinou závažnej dlhotrvajúcej bolesti a práceneschopnosti. Z uvedeného dôvodu sa aj v chemickom priemysle venuje pozornosť príčinám týchto ochorení, možnostiam rehabilitácie a v neposlednom rade tiež spôsobom a postupom ako predchádzať týmto ochoreniam. Za účelom bližšieho poznania problematiky Odborový zväz Chémia SR sledoval situáciu v podnikoch, kde je veľký podiel ručnej manipulácie vo výrobe, pracoviská so zobrazovacími jednotkami a systém rozvrhnutia pracovnej doby a zmien vo viacsmennej prevádzke. Pri dozornej činnosti sme sa zamerali na plnenie legislatívnych opatrení : Zákon NR SR č.124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zákon NR SR č.311/2001 Z.z. Zákonník práce v z.n.p., Nariadenie vlády SR č. 281/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami, 27

29 Nariadenie vlády SR č. 276/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami Nariadenie vlády SR č. 359/2006 Z.z. o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami nadmernej fyzickej, psychickej a senzorickej záťaže pri práci. Pri kontrolách, boli sledované aj príklady dobrej praxe, ktoré podniky uplatňujú pri manipulácii s nadlimitnými bremenami (preventívne opatrenia : rehabilitácia, technické a organizačné riešenia). Hlavná pozornosť bola zameraná na nasledovné aspekty : 1./ Aké majú poznatky o problémoch nadmernej záťaže podpornopohybovej sústavy : zástupcovia zamestnancov (OV ZO) bezpečnostno-technická služba priami nadriadení 2./ Poznatky o problémoch nadmernej záťaže podporno-pohybovej sústavy zo strany závodnej zdravotnej služby ( služieb pracovného lekárstva). 3./ Hodnotenie rizík nadmernej záťaže podporno-pohybovej sústavy z hľadiska akceptovateľnosti, pri sumarizácii nasledovných rizík : organizačné nedostatky nevhodné usporiadanie pracoviska nedodržanie ergonomických princípov nepriaznivé fyzické účinky faktory psychickej záťaže 4./ Školenie zamestnancov zamerané na prevenciu nadmernej záťaže podporno-pohybovej sústavy. 5./ Rekondičné pobyty zamestnancov, s programom zameraným na prevenciu ohrozenia podporno-pohybovej sústavy. 6./ Príklady dobrej praxe z daného podniku (technické, organizačné a iné riešenia nadmernej záťaže podporno-pohybovej sústavy zamestnancov pri práci). 28

30 POZNATKY Z PROBLEMATIKY A RIEŠENIA PRÍPADOV Aby sa telo mohlo pohybovať, svaly pracujú v súhre s kosťami a kĺbmi v pákových systémoch, ktoré sa riadia základnými fyzikálnymi pravidlami pohybu a energie. V ľudskom tele má rýchlosť a rôznorodosť či mnohotvárnosť pohybov prevahu nad silou. Telo najlepšie pracuje pri úlohách, ktoré si vyžadujú rýchle alebo jemné a citlivé pohyby, manipuláciu s ľahkými predmetmi a podobne. Keď treba vynaložiť väčšiu silu, zvyčajne sa ukáže, že telo na túto prácu skôr či neskôr nestačí. Pri sledovaní záťaže podporno pohybovej sústavy bolo konštatované, že ohrozenou skupinou sú najmä zamestnanci pracujúci v pracovnom tempe a polohách, ktoré im určuje používaná výrobná technológia, alebo požadovaný výkon na odvedenú prácu. Hlavne pri premiestňovaní predmetov s vyššou hmotnosťou a opakovaných pohyboch je na podporno pohybovú sústavu vyvíjaný tlak, ktorý ju krúti, naťahuje a vystavuje aj nárazom. Aj v dôsledku nedodržiavania zásady, že čím je predmet ťažší, tým pomalšie ho môže človek presúvať a tiež častejšie musí oddychovať počas jeho sťahovania, dochádza k úporným a ťažko liečiteľným bolestiam najmä chrbtových častí. Poškodenia podporno-pohybovej sústavy sú poškodenia telesných štruktúr, ako sú svaly, kĺby, šľachy, väzy, nervy alebo lokálny krvný obeh. Väčšina poškodení podpornopohybovej sústavy súvisí s hromadením poškodení, ktoré sú dôsledkom opakovaného vystavenia vysokej alebo nízkej záťaži v priebehu dlhšieho časového obdobia. Poškodenia podpornopohybovej sústavy môžu predstavovať aj zranenia, napríklad zlomeniny, ktoré sú následkom úrazu. Bolesti sú akútne a chronické. Akútne prichádzajú náhle a sú veľmi silné. Obvykle súvisia s natrhnutím, preťažením alebo natiahnutím svalov, obopínajúcich chrbticu a končatiny. Akútna bolesť môže trvať dlhé týždne. Zástupcovia zamestnancov, ako aj riadiace zložky v podnikoch, sa týmto priebežne zaoberajú. Sú navrhované a realizované technické aj organizačné opatrenia. Problémom s nadmernou záťažou podporno pohybovej sústavy sa dá predísť a riziko znížiť poznaním funkcií a vlastností ľudského tela. Tomuto by sa mala v podnikoch na školeniach a inštruktážach venovať patričná pozornosť. Je potrebné podporiť prijatie politiky na vytvorenie silnej kultúry bezpečnosti s cieľom viac zaviazať a zapojiť najvyššie úrovne riadenia do zisťovania a kontroly rizikových faktorov poškodení podporno-pohybovej sústavy a zlepšiť bezpečnostné a kontrolné opatrenia. Táto časť je rovnocenná s dodržiavaním predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a uplatňuje sa primerane, pri posudzovaní rizík tímom odborníkov v spolupráci so zamestnancami daného pracoviska. Takýto prístup 29

31 napomáha zavádzaniu vhodných preventívnych opatrení, založených na usmerneniach a osvedčených postupoch. Zatiaľ sa v praxi ale najčastejšie reaguje až na skutočnosť, keď zamestnanci majú bolesti z preťaženia podporno-pohybových orgánov a situáciu treba riešiť. Práve pri posudzovaní bezpečnosti systému je nevyhnutný koordinovaný postup odborníkov, ktorí by dokázali pri hodnotení systému zohľadniť všetky riziká a určiť ich akceptovateľnosť, pri dodržaní technických a organizačných opatrení. Pôsobenie rizík je potrebné hodnotiť zo stránky fyzických, organizačných a psychosociálnych ako aj individuálnych a osobných faktorov. Súčasné pôsobenie rizika, chorôb podporno - pohybovej sústavy a nepriaznivých psychosociálnych faktorov, má na zdravie zamestnancov vážnejší dopad, ako keď pôsobí iba jeden negatívny faktor. Pokiaľ vychádzame z bežne používaného katalógu ohrození, je potrebné uvažovať pri vyhodnocovaní rizík pre podpornopohybovú sústavu z nasledovných faktorov nebezpečenstiev: Organizačné nedostatky - chyby v zaškolení, chybné pracovné pokyny, zlá koordinácia prác, nebezpečné práce (na odlúčenom pracovisku, osamote, v stiesnených priestoroch), nesprávne používanie alebo nepoužívanie OOPP, chyby v systéme prvej pomoci. Usporiadanie pracoviska - pracovné priestory ( zlé ergonomické podmienky, chyby na stanovišti obsluhy, nedostatok objemového priestoru), chybné dopravné cesty v budovách a mimo nich (schody, rebríky, únikové cesty a núdzové východy), pošmyknutie a pád (spôsobené znečistením, námrazou, poľadovicou, nerovnosťami pôdy a výškovými rozdielmi, pohodenými súčasťami, nedostatočnou veľkosťou podlahovej plochy, nesprávnou obuvou), pád (spôsobený zrútením alebo prevrhnutím stanovišťa, posunom stanovišťa, prekročením zábradlia vo výškach, preborením strechy), tesné priestory (medzi pevnými dielmi strojov, práce v zásobníkoch, silách, aparátoch, kotloch, nádržiach, priekopách, šachtách,atď.), práce pri vode. Nedodržanie ergonomických princípov - ťažká telesná práca ( dvíhanie a nosenie nadlimitnej záťaže), jednostranné zaťaženie organizmu pri práci (stále sa opakujúce pracovné operácie, opakované pohyby malých svalov prstov, rúk, paží s relatívne vysokou frekvenciou, vnútená poloha, stiesnené pracovné priestory, držanie, tlačenie), osvetlenie- intenzita osvetlenia (nevhodné rozdelenie svetelnej hustoty v zornom poli -kontrasty, oslnenie priame a nepriame, nerovnomerné v mieste, nerovnomerné v čase, zlý smer a tienenie, zlá farba svetla a vernosti zobrazenia farby, nebezpečie úrazu pri výpadku el. prúdu), nevhodné klimatické 30

32 podmienky (kvalita vzduchu, teplota vzduchu, horúce a studené pracovné miesta, vlhkosť vzduchu, striedanie tepla a zimy) nedostatky v informačných upozorneniach (optické signályukazovatele, zvukové signály,výstražné signály, bezpečnostné označenie, signály pohybom ruky), nedostatky rozsahu vnímania (príliš vysoká hustota informácií, znížená pozornosť, výnimočná situácia), sťažená a obtiažna manipulácia (ovládanie nastavovacích prvkov, ručná manipulácia). Zvláštne fyzické účinky - hluk, ultrazvuk (šíriaci sa vo voľnom priestore, šíriaci sa cez pevné telesá), pôsobenie vibrácie, pôsobenie vibrácie na ruky, neionizujúce žiarenie (ultrafialové, infračervené, laserové), ionizujúce žiarenie (röntgenové, rádioaktívne), elektromagnetické polia (vysokonapäťových zariadení, zariadení, laboratórií s vysokou hustotou magnetického toku, vysokofrekvenčné polia), kontakt s horúcimi médiami (otvorené plamene, horúce plochy povrchov napr. hladké kovové plochy 60oC, drevo 110oC, para). Psychické záťaže - účinok preťaženia resp. nevyťaženia ( stupeň obtiažnosti vzhľadom ku komplexu činností, monotónnosť práce, zmeny fázy preťaženosti a nevyťaženosti -rozdelenie času, časová tieseň, norma, tlak na výkon, narúšanie pracovného procesu poruchami, nedostatočná alebo nadmerná motivácia, práca na odlúčenom pracovisku - osamotene ), právomoci pre výkon práce, - zodpovednosť (rozhodovacie právomoci, úplnosť úlohy, časový manažment -riadenie, previazanosť prác a závislosť od dodávateľov - zreťazenie práce, viazanosť na pracovné miesto - stanovište), sociálne podmienky (vzťah k nadriadenému, potvrdenie statusu - postavenia v skupine, konflikty -konkurenčné správanie sa medzi spolupracovníkmi, sexuálne obťažovanie harašenie, príslušnosť ku skupine, komunikácia na pracovisku),úprava pracovného času (nočná práca, práca na smeny, nadčasová práca), zneužívanie alkoholu a drog ( alkohol, drogy, lieky). Celkove sa jedná o päť základných faktorov nebezpečí, v ktorých sa nachádza 33 podskupín s 98 položkami. Ďalej to môžu byť aj individuálne a osobné faktory - zdravotný stav, fyzické schopnosti, vek, obezita a fajčenie. Tieto faktory môžu pôsobiť jednotlivo alebo kombinovane. Pri posudzovaní ich akceptovateľnosti je potrebné vychádzať z možného kombinovaného zaťaženia organizmu. Uvedené nebezpečné faktory ohrozujú zamestnancov vo všetkých povolaniach, ako dôsledok opakovaného vystavenia vysokej alebo nízkej záťaži v priebehu dlhšieho časového obdobia. Najviac sú ohrození zamestnanci pri jednoduchých pracovných operáciách, vyžadujúcich vyššie fyzické výkony, ktoré si zdanlivo nevyžadujú skoro žiadne alebo len minimálne inštrukcie pre výkon 31

33 práce. Zabúda sa však na oboznámenie so správnym rytmom práce, technikou vykonávania jednotlivých operácií, postupom a dodržiavaním správnych zásad, aby svaly neboli vystavované nežiadúcim tlakom a vibráciám. Najviac prehreškov je v návykoch a snahách rýchleho vykonania fyzických prác a následných oddychových prestávok, keď sa zohriaty organizmus rýchlo ochladzuje. Ďalej sú to práce vo vynútených polohách, kde dochádza k preťažovaniu niektorých častí podporno pohybovej sústavy. Preťaženie z vynútenej polohy, ale aj možnosť ako sa tomu vyhnúť, ilustruje príklad dvíhania šálky kávy z opačnej strany stola, ktorý môže vyvinúť taký tlak na medzistavcové platničky, ako pri dvíhaní záťaže 10 kg pozdĺž tela. Tiež očista zamestnancov po práci, ak chýba voda, ktorá je teplejšia ako teplota ľudského tela, často zapríčiňuje bolesti najmä v častiach chrbtice. Tieto problémy sa vo väčšej alebo menšej miere vyskytujú vo všetkých odvetviach. V chemickom priemysle sú to najmä zamestnanci údržby, zamestnanci pracujúci pri presune materiálov a hotových výrobkov, kde chýba alebo je nedostatočná mechanizácia. Jedným z používaných riešení je zabezpečovanie presunu materiálov a výrobkov prostredníctvom služieb agentúr dočasného zamestnávania. Pokiaľ sú tieto služby poskytované vo forme operácií a úkonov vyžadujúcich zvýšenú fyzickú námahu, je zaznamenaná značná obmena zamestnancov. Pri zisťovaní situácie sme boli informovaní, že v jednom prípade užívateľský zamestnanec z agentúry dočasného zamestnávania vzdal prácu presúvanie vozíkov s materiálom po dvoch hodinách a ukončil svoju prácu v agentúre a danej organizácii. U zamestnancov, pracujúcich so zobrazovacími jednotkami je problémov so záťažou pohybového aparátu menej. Je to aj tým, že práce so zobrazovacími jednotkami nemajú celosmenový charakter a tiež, že pre tieto činnosti je k dispozícii pomerne široký rad kompenzačných pomôcok. Podľa vyjadrenia lekárov podnikových zdravotných zariadení, problémy bolestí z nadmernej záťaže podporno-pohybovej sústavy majú aj sezónny charakter. To znamená, že problémy vystupujú viac do popredia v čase, keď je u zamestnancov viac fyzických aktivít v mimopracovnej dobe. Čo sa týka viacsmenných prevádzok neboli zaznamenané problémy v pravidelnom striedaní smien. V jednom podniku sme však zaznamenali a riešili extrém, týkajúci sa smenovej práce, ktorý spočíval v tom, že zamestnanci boli prijímaní na konkrétnu smenu, tj. rannú, poobednú, nočnú. Najviac problémov bolo so zamestnancami pracujúcimi sústavne v nočnej smene, nakoľko nočná práca je v rozpore s prirodzeným biologickým rytmom organizmu. Plná adaptácia na ňu nie je možná a každá adaptácia je zároveň záťažovým faktorom. Počas nočnej práce je viac 32

34 zaťažovaný kardiovaskulárny systém, zažívacie a tráviace ústroje a močový systém v dôsledku čoho dochádza k poruche trávenia, zvýšenému tlaku a iným poruchám vnútorných orgánov. Práca v noci tiež zvyšuje nervozitu a môže prerásť do agresivity. Zamestnávateľ na naše argumenty dlhšiu dobu nechcel brať ohľad a riešilo sa to až úpravou legislatívy. Požiadavka znižovania záťaže podporno pohybovej sústavy sa odráža aj v legislatíve o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami, ktorá v závislosti od veku a pohlavia zamestnanca určuje smerné hmotnostné hodnoty s prihliadnutím na priaznivé alebo nepriaznivé podmienky pre výkon ručnej manipulácie. Legislatíva vyžaduje nahrádzanie namáhavej a jednotvárnej práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo škodlivých podmienkach vhodnými pracovnými postupmi, výrobnými postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce. Tiež povinnosťou zamestnávateľa je zaraďovanie zamestnancov s ohľadom na zdravotný stav. Ľudia v snahe kompenzovať tento problém vynašli a vynachádzajú rôzne stroje a nástroje, ktoré uľahčujú prácu alebo zosilňujú možnosti pákového mechanizmu svalov človeka. Jedná sa o rôzne kombinácie pákových mechanizmov, kladiek, hydraulických zariadení, dopravníkov a podobne. Z hľadiska organizácie práce sa majú navrhovať také postupy, ktoré zohľadnia možnosti organizmu zamestnancov a budú smerovať k zachovaniu ich zdravia. V súčasnej dobe sa organizácie v chemickom priemysle zameriavajú hlavne na technické riešenia problematiky nadmernej záťaže podporno pohybovej sústavy. Využíva sa malá mechnizácia ale aj kontinuálne spracovanie výrobkov, kde sú vo zvýšenej miere obmedzené fyzicky náročné zásahy obsluhy daného zariadenia. Na prepravu surovín a výrobkov sa vo väčšine prípadov využíva systém dopravníkov a motorových vozíkov. Aj keď cvičenie je asi poslednou vecou, na ktorú si človek spomenie pri bolestiach, pohyb môže pomôcť. Odborníci tvrdia, že upravením pracovného režimu a správnymi cvikmi sa dá bolesti zbaviť. Otázka rehabilitácie sa rieši v rámci rekondičných pobytov na základe návrhu zamestnávateľa, v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou a záväzným vyjadrením orgánov štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva, po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Celkove sú rekondičné pobyty v rámci starostlivosti o zamestnancov prijímané kladne a v praxi narážajú jedine na problém nedostatku finančných prostriedkov danej organizácie. V minulosti sa v rámci rehabilitácie v bývalom Chemlone v Humennom osvedčilo Nočné sanatórium. Sem dovážali zamestnancov po rannej smene a v rámci programu sa do večerných hodín podrobovali rehabilitácii, ktorá zahŕňala : plávanie, saunu, masáže a cvičenia. Po prenocovaní 33

35 v rehabilitačnom zariadení nastupovali zamestnanci na rannú smenu. V rámci reorganizácie podniku a jeho zmenou na priemyselný park sa tieto služby prestali poskytovať. Náklady pre jednotlivé spoločnosti, jednotlivých zamestnancov a ich rodiny by boli určite nižšie ako náklady spojené s výdavkami na liečbu, sociálne zabezpečenie a stratu produktivity. Pričom treba brať do úvahy aj skutočnosť, že poškodenia podporno-pohybovej sústavy spôsobujú aj osobné utrpenie mnohým zamestnancom. Dobrým príkladom je Slovnaft, a.s., kde majú zamestnanci pracujúci pri monitoroch k dispozícii posilňovňu a oddychovú miestnosť s denným svetlom. ZÁVER Z uvedených faktov je možné konštatovať, že stále sú problémy s komplexným a koordinovaným prístupom zúčastnených subjektov, každá zložka sa aktivizuje najmä v štádiu, keď je pre ňu problém akútny. Poskytovanie služieb pracovnej zdravotnej služby v súlade so zákonom o verejnom zdravotníctve, je v začiatočných štádiách a podľa získaných informácií má byť dokončené vyhodnocovanie rizík, v súvislosti s kategorizáciou. Toto potvrdzuje aj naše zistenia, že je potrebné regulovať vyskytujúce sa riziká a realizovať v plnej miere oboznámenie všetkých zamestnancov s predvídateľnými nebezpečenstvami, ich účinkami na zdravie a ochranou pred nimi. Tiež, keď sa na pracovisku uskutoční významná zmena, týkajúca sa zariadenia, postupov, úloh alebo iných faktorov, je dôležité skontrolovať, či sa nevyskytli nové riziká, ktoré je potrebné regulovať. Podľa odborníkov je na riešenie poškodení podporno-pohybovej sústavy potrebný prístup integrovaného riadenia. Tento prístup by mal zohľadňovať prevenciu nových porúch a udržanie, rehabilitáciu a opätovnú integráciu zamestnancov, u ktorých sa už prejavili poškodenia podporno-pohybovej sústavy. V rámci prevencie by sa mala venovať pozornosť všeobecným informáciám o záťažiach podporno-pohybovej sústavy, tiež v jednotlivých podnikoch, dôkladnému vyhodnocovaniu nebezpečenstiev, ohrození a rizík pri jednotlivých prácach aj z pohľadu záťaže podporno-pohybovej sústavy. Preto je potrebné, v rámci riešenia problémov, neprijateľnej zdravie poškodzujúcej záťaže hovoriť o nich: s nadriadeným so zástupcom odborov so zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť s odbornými zamestnancami lekárom a zdravotníkmi 34

36 ak uznáte za vhodné obráťte sa s konkrétnym problémom na príslušný inšpektorát práce. Prijímané riešenia je potrebné vyhodnocovať a kontrolovať ich trvalé zavedenie do praxe. Použitá literatúra : European Agency for Safety and Health at Work Chráňte svoje zdravie - obmedzte záťaž, Bilbao 2007 Ing. Světla Fišerová Proč se zabývat ergonómií, VŠB TU Ostrava 2007 Bc.Iveta Kucová Ergonomické požiadavky pri prevencii chorôb podporno-pohybového systému zamestnancov v stavebníctve, MTF Trnava 2002 Mgr.Jozef Rajzinger, PhD. Odborový zväz Chémia SR Osadná Bratislava 3 Tel : [email protected] 35

37 SEDAVÉ ZAMESTNANIE - FAKTOR OVPLYVŇUJÚCI ZDRAVIE MODERNÉHO ČLOVEKA Vojtech MIKLOŠ Abstrakt: Nedostatočná fyzická aktivita sedavý spôsob života je podmienený industrializáciou a mechanizáciou spoločnosti, čoho následkom bolo zníženie energetického výdaja v zamestnaní a zároveň nedošlo k zvýšeniu pohybovej aktivity vo voľnom čase. Fyzická inaktivita sa stáva narastajúcim problémom verejného zdravotníctva a vedie k mnohým zdravotným poruchám. Podpora zdravia na pracovisku, chápaná ako investícia do zamestnancov a tiež i do budúcnosti podniku, ovplyvňuje dlhodobý úspech spoločnosti svojim priamym i nepriamym hospodárskym účinkom. Kľúčové slová: sedavý spôsob života, fyzická inaktivita, pracovná činnosť, rizikové faktory, pracovný výkon, tepová frekvencia srdca. PRACOVNÁ ČINNOSŤ A JEJ VPLYV NA ZDRAVIE Pracovná činnosť ako cieľovo zameraná aktivita na produkciu materiálnych i nemateriálnych statkov a služieb slúžiacich na uspokojovanie potrieb človeka, prináša vo všeobecnosti popri očakávaných výsledkoch a pozitívnych prínosoch taktiež negatívne aspekty v podobe nepriaznivého vplyvu na zdravie a ohrozenie života. V poslednej dobe sa názor na zdravie dramaticky zmenil. Nové chápanie zdravia zahrňuje telesnú a duševnú pohodu a kvalitu života. Zdravie nie je stav, ale proces, v ktorom sú jedinci vnímaní vo svojom celkovom vývoji a so všetkými svojimi možnosťami, nielen ako skupina, ktorú je potrebné chrániť pred chorobami a nehodami. Preventívne pracovné lekárstvo charakterizuje pracovné podmienky stavom pracovného prostredia a spôsobom výkonu práce, pričom zohľadňuje aj pracovné technológie a organizáciu práce. Definuje ich ako fyzikálne, chemické, biologické, fyziologické, psychologické a sociologické faktory pôsobiace na zdravie a pracovnú výkonnosť človeka v pracovnom procese, ktoré sú ovplyvňované režimom práce a odpočinku a technickým stavom pracovného prostredia (8). Pracovná činnosť je spojená s faktormi, ktoré môžu byť zdrojom rizika pre zdravie a život jednotlivca bezprostredne vykonávajúceho danú činnosť, ale môžu ohrozovať aj okolité pracovné a životné prostredie, môžu byť hrozbou pre celú ľudskú spoločnosť. Úlohou vyspelej spoločnosti je tieto riziká identifikovať a odstraňovať, alebo aspoň znižovať ich veľkosť, minimalizovať ich na takú úroveň, aby riziko bolo prijateľné tak pre celú spoločnosť ako aj pre jednotlivca. 36

38 Negatívne pôsobiace faktory môžu byť rôzneho charakteru, s rôznym spôsobom pôsobenia. Výsledné poškodenie zdravia môže mať charakter úrazu alebo ochorenia či choroby. Medzi rizikové faktory životného štýlu patria napr.: nezdravá výživa fajčenie fyzická inaktivita alkohol stres NEDOSTATOK FYZICKÉHO POHYBU Fyzická činnosť sa definuje ako telesný pohyb, vykonávaný svalovou silou, spojený s výdajom energie. Nedostatočná fyzická aktivita sedavý spôsob života je podmienený industrializáciou a mechanizáciou spoločnosti, čoho následkom bolo zníženie energetického výdaja v zamestnaní a zároveň nedošlo k zvýšeniu pohybovej aktivity vo voľnom čase (1), (2). Fyzická inaktivita sa stáva narastajúcim problémom verejného zdravotníctva a vedie k mnohým zdravotným poruchám. Nedostatok fyzickej aktivity vedie k zvyšovaniu telesnej hmotnosti, prispieva k zvýšeniu celkového cholesterolu, TG, k znižovaniu hladiny HDL cholesterolu. Pri nedostatku pohybu sa zhoršuje využiteľnosť glukózy v tkanivách, mineralizácia kostí, vedie k vzniku HT. Nízka fyzická aktivita sa spája s väčšinou súčastí metabolického syndrómu. Inaktívny moderný spôsob života sa považuje za hlavný etiologický faktor pri vývoji obezity v modernej spoločnosti. Osem hodín v práci, takmer po celú dobu na jednom mieste, minimálny pohyb a na jedlo len 30 minút. Z lekárskeho hľadiska pre svoje zdravie týmto spôsobom života robíme to najhoršie, čo môžeme. Štatisticky počas života strávi človek v sede približne hodín, čo je viac ako 9 rokov (10). Sedavé zamestnanie so sebou prináša závažné zdravotné riziká : obezita, cukrovka, srdcovo - cievne ochorenia, problémy s dýchaním, vysoký krvný tlak, ochorenia kĺbov a nádorové ochorenia. Sedenie nie je spojené len s relaxom ale veľmi často je spájané aj s pracovnou činnosťou. Sú zamestnania, pri ktorých sa sedí dve tri hodiny, ale aj celú pracovnú dobu. Pripomeňme, že hlavne tu neplatí predsudok, že ten kto veľa sedí nie je unavený. V konečnom dôsledku platí, že sedenie je oproti chôdzi oveľa namáhavejšie, pretože hlavne chrbtica nie je v prirodzenej polohe. Pretože značnú časť života presedíme, premietol sa tento civilizačný prvok negatívne aj do nášho zdravia. Preto sa nemôžeme čudovať, že skoro 60% populácie trpí bolesťami chrbtice, a toto percento sa každý rok 37

39 zvyšuje. Každá tretia práceneschopnosť je spôsobená bolesťou v krížoch. Takáto absencia v práci trvá v priemere dní. Tieto absencie predstavujú finančnú stratu pre zamestnanca aj pre zamestnávateľa (9). HODNOTENIE MERANIE DOSTATOČNÉHO FYZICKÉHO POHYBU U jednotlivca: Hodnotí sa držanie tela a svalové disbalancie. Zisťuje sa telesná zdatnosť ( podľa odozvy organizmu na zaťaženie, meria sa spotreba kyslíka, srdcová frekvencia...). Zisťuje sa telesná výkonnosť (schopnosť podávať určitý výkon v pohybovej činnosti), rýchlosť, vytrvalosť, pohyblivosť, rovnováha, koordinácia, sila. Zisťuje sa vitálna kapacita pľúc-spirometrické vyšetrenie (4). U populácie: Hodnotí sa v rámci programov a štúdií, kde sa zisťuje fyzická aktivita v práci, vo voľnom čase, jej dľžka a frekvencia, počtom alebo percentom osôb venujúcich sa pohybovej aktivite vo voľnom čase (1). Údaje za posledných 50 rokov potvrdili zdravotný prínos cvičenia. Fyzická aktivita zvyšuje pľúcnu kapacitu a telesnú zdatnosť a má ďalšie zdravotné prínosy (3). Je dôležitá v prevencii mnohých chronických chorôb, hlavne diabetu, KVCH, osteoporézy a obezity (6). Má priamy pozitívny účinok na krvné lipidy, na metabolizmus glukózy a inzulínovú rezistenciu, na redukciu telesnej hmotnosti, na znižovanie krvného tlaku, na lepšie zvládanie stresových situácií, zlepšuje zrážanlivosť krvi, znižuje hladinu zápalových markerov, zlepšuje funkciu endotelu a rovnováhu v autonómnom nervovom systéme (5). Fyzicky aktívne osoby majú nižšiu celkovú úmrtnosť, pravdepodobne v dôsledku menej častých výskytov chronických ochorení. Odporúča sa pohybová aktivita vytrvalostného aeróbneho charakteru ( najmenej 12 minút bez prestávky, s prehĺbeným dýchaním s potrebným vzostupom srdcovej frekvencie - u netrénovaných ľudí medzi / min. na /min. ) s postupným zvyšovaním telesnej kondície minimálne 3 x do týždňa minút s dosiahnutím %-nej maximálnej pulzovej frekvencie. Optimálna dávka je 5 6 hodín aeróbneho cvičenia týždenne. Fyzická aktivita vykonávaná v kratších intervaloch a častejšie môže byť pre mnohých ľudí prijateľnejšia. 38

40 PRACOVNÝ VÝKON VYJADRENÝ ZVÝŠENOU TEPOVOU FREKVENCIOU SRDCA Predložený náčrt výpočtu transformácie chemickej energie na prácu svalov podľa (7) používam na cvičeniach predmetu Manažérstvo BOZP ako nenáročný pokus pri ktorom si môžu študenti overiť svoje vedomosti. Takýto postup môže do istej miery zatraktívniť učivo a poukázať na význam jeho osvojovania. Najúčinnejšou termodynamickou funkciou, ktorá popisuje zmeny chemickej energie a ku ktorým dochádza pri biologickej oxidácii látok, je Gibbsova energia. Ide o kvantitatívnu mieru využiteľnosti chemickej energie, t.j. jej premenu na užitočnú prácu ( chemickú, mechanickú, elektrickú... ) za konštantného tlaku a teploty ( podmienky v živej bunke ). Gibbsova energia je tiež kritériom priebehu jednotlivých reakcií. Jej úbytok sa rovná práci vykonanej systémom pri vratnom izotermickom a izobarickom deji zmenšenej o objemovú prácu ( voľná entalpia ). Prírastok Gibbsovej energie vyžaduje vykonať ( vložiť ) prácu. Metabolická oxidácia glukózy poskytuje za aerobných podmienok pri teplote 25 C hodnotu ΔGo = kj.mol-1, zatiaľ čo syntéza 1 mol ATP vykazuje priemerne ΔGo ~ 35 kj.mol-1. V skutočnosti sa pri tejto oxidácii miesto 82 mólov ATP ( 2820 : 35 ) uvoľní maximálne 38 mólov ATP. Účinnosť pri takomto výpočte je približne 46%. Tieto hodnoty sa vzťahujú na látky v štandardnom stave a pri koncentrácii 1 mol.dm-3 a nie na ich skutočné koncentrácie v bunke. Ide preto len o hrubý odhad. Účinnosť tohto procesu in vivo sa odhaduje až na 70%. Príčinou takejto vysokej účinnosti využívania energie v živých systémoch je, že sa v nich palivo nespaľuje naraz, ako v tepelných strojoch, ale postupne v jednotlivých reakciách glykolýzy, Krebsovho cyklu a respiračného reťazca ( cca 30 reakcií ), čím sa Gibbsova energia znižuje len po relatívne malých stupňoch a preto jej účinnosť dosahuje také vysoké percento (70%) až pokým nedôjde k úplnému zhoreniu (7): C6H12O6 + 6 O2 6 CO2 + 6 H2O ΔG = kj (1) Pri kvantitatívnom stanovení transformácie chemickej energie na prácu svalov vychádzame z istých predpokladov a fyziologických konštánt. Človek o hmotnosti 70 kg spotrebuje na bazálny metabolizmus, t.j. najnižšie množstvo energie, potrebné na udržanie potrebných funkcií za určitý čas (zvyčajne sa udáva množstvo energie spotrebované za 1 hodinu na 1 m2 telesného povrchu v úplnom telesnom a duševnom pokoji) približne kj za deň. Všeobecne môžeme postupovať tak, že hmotnosť svojho tela vynásobíme číslom 100. Za hodinu to činí 292 kj (7 000:24) a za minútu 4,86 kj (292:60). Tieto energetické nároky kryjeme potravou a to predovšetkým cukrami C (1g C = 20 kj), bielkovinami B 39

41 (1 g B = 20 kj) a tukmi T (1 g T = 40 kj). Pri výpočte vychádzame z hmotnosti človeka (na 1 kg hmotnosti človeka pripadá 1 g bielkovín). Rozdiel do celkovej potreby energie saturujeme cukrami. Srdce človeka vykonáva obrovskú prácu. Pri 72 tepoch za minútu a pri vývrhovom objeme jedného tepu 60 ml to je 4,32 l krvi (za hodinu 259 l a za deň l krvi). V tomto objeme krvi (4,32 l), ktoré vytlačí srdce do krvného riečišťa za minútu musí byť minimálne 4,86 kj energie. Tento energetický údaj zodpovedá približne 0,3 g glukózy. Priamou oxidáciou 1 mólu glukózy získame už uvedených kj. Jeden gram tejto látky obsahuje cca 15,6 kj (2820:180) (7). Pred stanovením či už množstva spálenej glukózy, alebo množstva vynaloženej energie na istú pracovnú činnosť, odmeriame tep srdca v sede v pokoji. Po zmeraní tepu v nasledujúcej minúte vykonáme v časovom rozpätí cca 45 sekúnd 25 drepov. Po tomto výkone sa posadíme a začiatkom ďalšej minúty zmeriame tep. Meranie opakujeme každú celú minútu až dovtedy, keď sa dostaneme na úroveň hodnôt pred pokusom. Počet tepov nad normálnou hodnotou spočítame a vynásobíme hodnotou 0,081 kj (4,86 : 60 ) pri stanovení spotreby energie, resp. hodnotou 0,005 g (0,3:60) pri stanovení spotreby glukózy. Jeden vývrhový objem srdca je ekvivalentný 5 mg glukózy (0,3:60). V tabuľke sú hodnoty namerané pri 25 drepoch za 45 sekúnd. Čas Počet tepov/ min/ krvný tlak rozdiel 0 66 (114/76) (141/90) (136/87) (131/83) (128/81) (125/77) (119/74) - Spotreba glukózy (g) Spotreba energie (kj) Σ 93 0,465 7,533 Tepová frekvencia za minútu bola u pokusnej osoby v kľude 66 úderov. Po absolvovaní 25 drepov za približne 45 sekúnd prišlo k zvýšeniu hneď nasledujúcu minútu po tomto výkone na 103 tepov. Hodnoty tepovej frekvencie každú nasledujúcu minútu postupne klesajú až sa ustália na pôvodnej hodnote. Keď napokon spočítame rozdiely týchto hodnôt dostaneme číslo 93. Po vynásobení tohto čísla pri spotrebe glukózy 5 mg ( 0,005 g), čo pripadá na jeden tep, 40

42 dostaneme hodnotu spotreby glukózy (0,465 g), ktorú sme pri tomto výkone spálili. Po prepočte na spotrebu energie dostaneme hodnotu 7,533 kj. Tieto hodnoty spotreby energie pri určitom výkone môžeme merať aj pri inej pracovnej činnosti. Keď chceme vypočítať celodennú energetickú spotrebu organizmu môžeme vychádzať z nasledovných hodnôt (7). Výpočet spotreby živín pri jednotlivých činnostiach človeka (70 kg) Spánok 272 kj h-1 Ležanie 322 kj h-1 Sedenie 418 kj h-1 Sedavá práca 465 kj h-1 Stredne ťažká práca kj h-1 Ťažká práca kj h-1 Prechádzka 836 kj h-1 Beh kj h-1 Ťažký výstup kj h-1 Tab. 1 Výpočet spotreby živín pri jednotlivých činnostiach človeka (70 kg) Denný režim človeka spánok 8 h = 272 kj h-1 = kj oddych 6 h. = 418 kj h-1 = kj šport 2 h. = 1675 kj h-1 = kj práca 8 h = 1004 kj h-1 = kj Spolu: 24 h = 3369 kj h-1 = kj Tab. 2 Denný režim človeka Energetická spotreba môže byť krytá oxidáciou živín : Bielkoviny : 70g x 20 kj g-1 = kj Tuky: 70 g x 40 kj g-1= kj spolu : kj Rozdiel kj do potreby kj kryjeme cukrami. Cukry : 597 g x 20 kj g 1 = kj Tab. 3 Energetická spotreba krytá oxidáciou živín 41

43 Pri vykonávaní akejkoľvek činnosti je vždy dôležitá kontrola, preto i pri zlepšovaní našej kondície, alebo snahe schudnúť, je dôležité priebežne kontrolovať náš telesný stav (meranie BMI indexu, zistenie hodnoty základného metabolizmu). Je to možné vykonávať často drahým lekárskym vyšetrením, alebo oveľa lepším spôsobom a to pomocou rôznych typov zdravotných monitorov, krokomerov, tukomerov a podobných zariadení, ktorých výsledky sú veľmi presné a tým nám môžu pomôcť správne sledovať a optimalizovať našu snahu o zlepšenie zdravotného stavu. Máme teda neustálu kontrolu nad svojim telom. ZÁVER Spoločnosti po celom svete sú postavené pred nové náročné úlohy. Prudký rozvoj národných i medzinárodných trhov núti konkurentov ponúkať lepšie produkty a služby rýchlejšie a za nižšie ceny. Úspech stále viac určuje flexibilita, schopnosť inovácie, tvorivosť, znalosti, skúsenosti, motivácia, nasadenie, výkonnosť a schopnost sa učiť. Mnohé spoločnosti si už dávno uvedomili, že motivovaní, kvalifikovaní a hlavne zdraví zamestnanci sa stali rozhodujúcim faktorom produktivity a konkurencieschopnosti. Podpora zdravia na pracovisku, chápaná ako investícia do zamestnancov a tiež i do budúcnosti podniku, ovplyvňuje dlhodobý úspech spoločnosti svojim priamym i nepriamym hospodárskym účinkom. Analýza pomeru vynaložených nákladov k získaným úžitkom je dokladom zisku, ktorý priniesol kapitál vložený do tejto oblasti, teda pozitívneho zhodnotenia investícií. Výhody pre podniky sú zrejmé: Podpora zdravia na pracovisku má za následok dlhodobé zníženie práceneschopnosti. Podpora zdravia na pracovisku zvyšuje motiváciu zamestnancov a zlepšuje pracovné ovzdušie. Tým vzniká pružnejšia, otvorenejšia vzájomná komunikácia a v podniku sa zvyšuje vôľa k spolupráci. Podpora zdravia vedie k zvýšeniu úrovne podniku tým, že prispieva ku kvalite produktov a služieb, k väčšej inovácii a k vyššej kreativite a k zvýšeniu produktivity. Podpora zdravia na pracovisku je prestížny faktor, zlepšujúci povesť podniku na verejnosti a zvyšujúci príťažlivosť podniku ako zamestnávateľa. 42

44 Použitá literatúra: 1. AVDIČOVÁ, M. et al.: Podpora zdravia. Učebný text. Bratislava: Národné centrum podpory zdravia, 1999, 266 s., ISBN x In: 2. BADA, V., Ako predchádzať chorobám srdca a ciev. Bratislava:NCPY, 1999,60s., ISBN In: 3. DE BACKER, G. et al.: European guidelines on cardiovascular diseaes prevention in clinical practice. Third joint task force of european and other societies on cardiovascular disease prevention in clinical practice. In: Eur. J. Cardiovascular Prev. Rehabil. 2003,10: s1-s74, In: 4. DEMESOVÁ, L., Epidemiológia srdcovo cievnych chorôb. Každý musí na niečo zomrieť. RUVZ Trebišov a Patronus Health, Executive summary of the Third report of the NCEP Expert panel on detection, evaluation and treatment of high blood cholesterol in adults. JAMA 2001,285, In Mc GINNIS, J.M., FOEGE, W.H.: Actual causes of death in the USA. JAMA 1993, 270: JAMA 1966, 276: In: 7. MARENČÍK, A. : Kvantitatívne stanovenie transformácie chemickej energie na prácu svalov in: k.html - 23k - 8. MATULOVÁ, S. et al.: Kompenzácia vplyvov sťaženého a zdraviu škodlivého pracovného prostredia, Bratislava, október 2006, Záverečná správa č. 2306, Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava, október Unlimited Office, 1, 2007, In: press/bnos_magazin_leto_2007_www.pdf+sedenie+a+pr%c3%a1 ca+v+sede&hl=sk&ct=clnk&cd=3&gl=sk Práca vznikla za podpory VEGA pri riešení projektu 1/4141/07. Kontaktná adresa: Ing. Vojtech MIKLOŠ, PhD Hutnícka fakulta - Katedra integrovaného manažérstva Technická univerzita Letná Košice [email protected] 43

45 ERGONOMICKÁ HLEDISKA V HODNOCENÍ PODMÍNEK PRÁCE Světla FIŠEROVÁ Abstrakt: Příspěvek se zaměřuje na zvyšující se význam nastupujících rizikových faktorů úzce souvisejících s ergonomií, které vznikají v návaznosti na měnící hospodářské, sociální a demografické podmínky práce a změny, ke kterým dochází v souvislosti se zaváděním nových technologií. Uvádí některé možnosti aktuálních přístupů k efektivnímu hodnocení ergonomických aspektů práce s cílem zlepšení a optimalizace pracovních podmínek. Ergonomics aspects in the assessment of work conditions Abstract: The contribution deals with the increasing significance of incoming risk factors closely associated with ergonomics. The risk factors are produced in connection with the changing economic, social and demographic conditions of work and with the changes that occur together with introducing new technologies. It presents some possibilities of current approaches to the effective evaluation of ergonomic aspects of work with the aim of improving and optimizing the working conditions. Klíčová slova: ergonomie, hodnocení, metody, nastupující rizika Key words: ergonomics, assessment, methods, new risks 44

46 ÚVOD Na mezinárodní úrovni je správnému ergonomickému navržení a funkčnosti pracovních systémů přikládán stále větší důraz. Důvodem jsou hlavně požadavky na zvyšování pracovní výkonnosti, zvyšování efektivity celého systému, s tím související zvýšení konkurenceschopnosti a lepší pozice na trhu. Aktuálním důvodem v podmínkách např. EU, USA, Kanady a dalších prosperujících světových ekonomických systémů je nyní již posilující se význam zlepšování kvality pracovních podmínek ve spojitosti se zlepšováním ochrany zdraví zaměstnanců, tím zlepšování kvality života, a to i ve vyšším věku. Zájem podnikatelské sféry o metodiky a techniky posuzování vzrůstá, nejsou ovšem příliš dostupné a především v realizaci jsou odborně i časově poměrně náročné. Správné posouzení a zhodnocení pozice člověka v pracovním systému předpokládá respektování vyváženého pohledu na oba významné aspekty - technický a lidský. Jedině za splnění tohoto předpokladu lze očekávat dlouhodobé efektivní výsledky. Jejich dosažení je podmíněno důsledným využitím vědeckých poznatků o dispozicích a kapacitách lidského jedince ve vztahu k zařízení dle jeho specifikace, účelu hodnocení nebo navrhování nových funkčních systémů. Lidský faktor (HF) z širšího pohledu pokrývá všechny činnosti (aktivity), kde dochází k interakci s okolím se zařízením pro provádění analýz, pro navrhování nářadí a strojů k jednotlivé či týmové práci a také ostatní varianty související s navrhováním a hodnocením práce, pracovních úkolů včetně organizace práce. V roce 2000 byl použit termín Human Factors Integration (HFI) jedná se o určení vyváženého vývoje technických oblastí se srovnatelným důrazem na aspekty lidských i technických dispozic pro hodnocené a navrhované pracovní systémy včetně využití všech současných vědeckých poznatků. ROZSAH ERGONOMICKÝCH DISCIPLÍN Primárně pro všechny ergonomické disciplíny platí, že výsledky hodnocení jsou určeny ke generalizaci a predikci pozice lidského faktoru člověka pro účely zvýšení produktivity práce, zlepšení bezpečnosti práce, pro snížení nežádoucích zdravotních dopadů práce na člověka a pro všeobecnou spokojenost. Následně také metody hrají velmi kritickou roli v potvrzení získaných generalizací a predikcí. Bez hodnotných metod by v lepším případě bylo možno dojít pouze k přibližným závěrům nebo by výsledky pozorování 45

47 mohly vést k velmi zkresleným a nereálným výstupům. filosofi e teorie technologie prostředí Ergonomie praxe edukace design manag ement Obr.č.1: Obecný rozsah ergonomických disciplín dle W. Karwowského Cílem prováděných hodnocení je zlepšení optimalizace podmínek tak, aby závěrem byl posun na pyramidě potřeb člověka. Obecná charakteristika lidských potřeb je obsažena ve známém Maslovově pyramidovém digramu obrázek č.2, kde jsou potřeby členěny do následujících úrovní. 46

48 seberealizace SA Ocenění Společnost Bezpečnost Potřeby fyziologické Obr.č.2: Maslovova pyramida lidských potřeb (SA selfactualization) METODY A PROCES KOMPLEXNÍHO ERGONOMICKÉHO HODNOCENÍ Samotný proces komplexního ergonomického hodnocení se skládá z poznané řady jednotlivých kroků. Všechny části hodnocení jsou velmi důležité, ovšem zejména při začlenění lidského faktoru je potřeba klást zvýšený důraz na první části procesu řešení. Je potřeba provést co nejlépe definici problému včetně přípravné studie a studie proveditelnosti a samotné analýzy dat a získaných výstupů, výběr nejlepší a nejvhodnější metody práci s lidmi jako s účastníky výzkumu a posuzování další šetření pro ověření správnosti volby metody pro konkrétní aplikaci výsledků Klíčovým komponentem úspěšnosti realizace ergonomických 47

49 hodnocení jsou zvolené metody hodnocení a následné realizace návrhů pro zlepšení optimalizaci pracovních podmínek a pozice člověka v pracovním systému. Metody, jejich znalost a správný výběr pro konkrétní situaci a problematiku jsou významné: při sběru dat o lidech, při rozvoji a zlepšování systémů, při hodnocení systémových uspořádání, při hodnocení dopadů a vlivů práce na člověka při poznávání proč systémy selhávají při rozvoji programů řízení s ergonomickým přístupem Správnost zvolené metody závisí na celé řadě závažných aspektů, ale základním předpokladem je kromě znalosti a dostatečného poznání pracovního systému také dostatečný přehled o metodách, jejich vlastnostech a možnostech použití. Výběr metody musí být zejména v relaci k očekávaným přínosům jejího použití a ke kvalitě a úrovni získaných výsledků. Přestože signifikantní pro procesy ergonomických hodnocení je improvizační charakteristika postupů a to podle množství aspektů, faktorů, vlivů a vzájemných vazeb v systémech, je pro každé ergonomické šetření důležitá jeho rámcová struktura. Základem rámcové struktury každého hodnocení je stanovení cílů šetření, studie, výzkumu. Nejdůležitějším kritériem pro správné definování problému a volbu vhodné odpovídající metody je stanovení účelu a cíle plánovaného šetření. Ovšem základem pro rozhodování o metodách, technikách a postupech zjišťování je poznání situace v konkrétních podmínkách. Na obrázku č. 3 je znázorněna rámcová struktura kroků pro výběr a použití metod ergonomických hodnocení. Výběr vhodné a spolehlivé metody závisí již na prvotní rozvaze o charakteristice ergonomického hodnocení a na zohlednění všech závažných aspektů, které jsou pro hodnocení významné. Volbě metody po definici problému, stanovení účelu a cíle zkoumání předchází také analytický rozbor problematiky a situace, jejich správné pochopení. Důležitý pro celou realizaci ergonomických záměrů je zvolený přístup k prezentaci problému a očekávanému výstupu zkoumání. 48

50 Obrázek č. 3: Rámcová struktura kroků ve výběru a použití ergonomických metod hodnocení Definování problému Co je účelem studie? Které prostředky jsou dostupné? objasněnost realizovatelnost čas zkušenosti finance předcházející výzkum Studie přípravy Jaká bude použita metoda? Jaký je druh proměnných? experimentální deskriptivní hodnotící závislé nezávislé obojí 49

51 Co je předmětem studie? Jaký bude druh výsledných dat? zaměstnanci prostředí stroje kvantitativní kvalitativní - člověk zařízení Studie proveditelnosti Jak se ověří vhodnost metody? Jaká je zajištěnost metody a dat? experimentální pilotní předběžná průběžná ochrana kontrola studie analýza údržba závažných dat Analýza dat a výstupů 50

52 SOUČASNÝ STAV METODOLOGIE ERGONOMICKÝCH HODNOCENÍ Metody, které se týkají hodnocení zdravotních rizik jsou již ve velké míře podpořeny mezinárodními standardy a jsou zpracovány také do národních legislativ v ČR je to legislativa tvořena zejména zákonem o ochraně veřejného zdraví, jeho prováděcími předpisy a technickými předpisy normami. Mezinárodními systémovými standardy jsou zaměřeny jak na všeobecné ergonomické principy, tak na specifické disciplíny a oblasti ergonomických aktivit. Například mezinárodním standardem ISO je pokryta také oblast navrhování řídících systémů [5].Část z těchto mezinárodních standardů je dostupná také v češtině, a to jako ČSN ISO, ČSN EN ISO (ČSN EN ISO Postupy ergonomického projektování interakčních systémů) a jejich anotace jsou k dispozici na webových stránkách Českého normalizačního institutu. Dále jsou to např. ISO 14121: Bezpečnost strojů Principy pro hodnocení rizika, ISO : Ergonomie Hodnocení statických pracovních poloh, ISO 12228: Ergonomie Ruční manipulace s břemeny, atd. Rozdělovat poznané metody můžeme dle různých hledisek. Existuje poměrně velké množství v zahraničí publikovaných metod aktuálně je to více než dvě stovky metod, které souvisejí s hodnocením, posuzováních ergonomických (HF) parametrů jak v systémech již probíhajících, tak při navrhování nových systémů. Současná dostupnost metodik, prezentací výsledků a doporučení je ovšem v národních podmínkách minimální. Jsou známy metody, které lze použít pro predikci situací a stejně dobře i pro hodnocení člověka. Tato flexibilita použití je pro ergonomická hodnocení velmi výhodná. Dalšími faktory, které musí být pro potřebu volby metody hodnocení i navrhování zohledněny jsou zejména: přesnost metody (míra integrace prvků metody získaných odhadem), rozsah metody a druh hodnocených kritérií (časové nároky, odborné nároky, nároky na komunikaci, pohyb, prostředky atd.), přijatelnost a přiměřenost metody (k analyzovaným osobám, ke kontextu k účelu doméně, dostupným zdrojům, apod.), návratnost a úměrnost vynaložených nákladů. 51

53 Obrázek č.4: Proces hodnocení výběru metod a ergonomické intervence Určení kritérií pro ergonomickou analýzu Výběr souboru metod odpovídající kritériím Zhodnocení volby kritérií Hodnocení procesu analýzy Výběr a aplikace metody : Výsledky analýzy Zhodnocení výběru metody Vyhodnocení efektivity provedené intervence Práce s výsledky: Rozhodnutí o ergonomické intervenci V praxi se obvykle postupuje podle standardů, které jsou obsahem legislativy a technických předpisů. Aktuálně je dostupná také české verze dvou metod hodnocení (fyzikálních metod) pomocí kontrolních listů k hodnocení ergonomických rizik. Při jejich aplikaci i práci s výsledky je ovšem potřeba dbát na všechny výše uvedené aspekty a zejména zpětnou vazbu celého ověřovacího a intervenčního procesu. Tento je znázorněn na obrázku č.4 Správné uplatnění metod musí ovšem sloužit technické praxi pro účely hodnocení a navrhování pracovních systémů s cílem zlepšení a optimalizace procesů s důrazem na lidský faktor, s ohledem na člověka. Pro takováto použití je na místě, aby přístup k efektivním a vhodným (ověřeným) metodám byl dosažitelný a co nejlépe přehledně strukturován tak, aby již první chybou hodnocení nebyla nesprávná volba metody. OBECNÉ ČLENĚNÍ METOD HODNOCENÍ Metody ergonomických hodnocení a pozice člověka v pracovních systémech můžeme rozdělit rámcově na: deskriptivní studie, metody experimentálního výzkumu, metody vyhodnocovací. Ve všech případech je dokládáno uplatnění v reálných nebo laboratorních 52

54 případových studiích. Další rozčlenění může být provedeno na základě psychometrických vlastností, problémů praxe a popisu, výzkumu a hodnocení procesů. Významné je rozlišování úrovně objektivity metody zda se jedná o metodu objektivní nebo subjektivní, dále dle toho zda se jedná o koncepty kvalitativní nebo kvantitativní. Klasifikace metod, jejich rozdělení a zpřehlednění usnadní realizátorům ergonomických šetření obtížné rozhodování o správné volbě postupu aplikace. Další známé členění metod je prováděno dle ergonomických disciplín: metody fyzikální např. PLIBEL, DMQ, RULA, REBA, OCRA, PDA metody psychofyziologické, např.: EMG, ERP metody studia chování a poznávací metody, např.: VPA, HTA týmové metody, např.: DSTT, EBAT metody pro hodnocení prostředí, metody měření a hodnocení RF (HP) makroergonomické metody např.: MOQS, PE, MEAD nebo dle účelu použití ergonomických hodnocení: metody určené ke sběru dat metody pro využití v systémové analýze a designu metody určené k hodnocení vztahů člověk stroj v pracovních systémech metody určené k hodnocení dopadů a účinků na člověka metody určené k rozvoji programů managementu Existují ještě další přehledová i podrobná členění metod z různých hledisek. Správnost zvolené metody závisí na celé řadě závažných aspektů, ale základním předpokladem je kromě znalosti a dostatečného poznání pracovního systému také dostatečný přehled o metodách, jejich vlastnostech a možnostech použití. Výběr metody musí být zejména v relaci k očekávaným přínosům jejího použití a ke kvalitě a úrovni získaných výsledků. Metody ergonomických hodnocení jsou vyšetřovacím nástrojem použitelným pro hodnocení a posuzování charakteristik uživatele i systému samotného. Jejich aplikace vyplývá z požadavků daných schopnostmi, limity a požadavky všech prvků systému. 53

55 NASTUPUJÍCÍ NOVÁ RIZIKA - ARGUMENT PRO ERGONOMICKÉ ANALÝZY A INTERVENCE Nová rizika jsou definována jako rizika buď nově vzniklá nebo taková, která již dříve existovala, ale nebyla považována za významná. V obou případech předpokládáme, že riziko se zvyšuje tak, že počet nebezpečí, které vedou k riziku, roste, nebo se zvyšuje pravděpodobnost vystavení se nebezpečí, které vede k riziku, nebo se zhoršuje dopad nebezpečí na zdraví zaměstnanců. Nejvýznamnější nastupující fyzikální rizika související s BOZP vyplývají ze situace ve 14 evropských zemích a v USA, kde šetření probíhalo. Evropská agentura pro bezpečnost a ochranu zdraví při práci vydala v roce 2005 Odbornou prognózu o nastupujících fyzikálních rizicích souvisejících s bezpečností a ochranou zdraví při práci. Je zde zdůrazněna nutnost zaměřit se na tzv. nová rizika v návaznosti na měnící se hospodářské, sociální a demografické podmínky a měnící se podmínky práce v souvislosti s uplatňováním nových technologií. Cílem sledování rizik je rozpoznat a předvídat evropské trendy týkající se bezpečnosti a ochrany zdraví při práci, a tím umožnit lepší využití zdrojů a včasnější a efektivnější reakce na tyto trendy. Jedná se o osm formulovaných oblastí, které odpovídají předcházející definici nových rizik : Nedostatek fyzické aktivity Mezi identifikované příčiny patří stále rozšířenější používání displejů a automatizovaných systémů, což má za následek prodloužení doby sezení na pracovišti, jakož i čím dál delší sezení na pracovních cestách. Z bibliografického přehledu vyplynulo, že povolání, která vyžadují velmi málo fyzické aktivity a u nichž se zvyšuje výskyt muskuloskeletálních chorob, obvykle zahrnují dlouhé sezení. Povolání vyžadující dlouhé stání jsou však za riziková považována také. Mezi zdravotní problémy, které taková povolání způsobují, patří muskuloskeletální choroby horních končetin a zad, křečové žíly a hluboká žilní trombóza, obezita a některé typy rakoviny. Současné působení rizika muskoloskeletálních chorob a psychosociálních rizikových faktorů Má se za to, že nepříznivé psychosociální aspekty zvyšují účinky fyzikálních rizikových faktorů a přispívají ke zvýšenému výskytu muskoloskeletálních chorob. Literatura se zaměřuje na pracovníky používající displeje, zaměstnance call center a na zdravotnický personál. Mezi nepříznivé psychosociální faktory patří příliš vysoké či naopak příliš nízké pracovní nároky, složité úkoly, značný časový stres, nízká míra vlastní kontroly tempa práce, nízká míra rozhodování, nedostatečná podpora ze strany kolegů, nejistota zaměstnání a šikanování. Současné působení rizika muskoloskeletálních chorob a psychosociálních rizikových faktorů má na zdraví pracovníků mnohem vážnější dopad než vliv pouze jednoho rizikového faktoru. 54

56 Složitost nových technologií a rozhraní člověk-stroj Fyzikální aspekty pracoviště, např. špatné ergonomické uspořádání rozhraní člověk-stroj, zvyšují duševní a emocionální zatížení pracovníků, a tím i výskyt lidských chyb a riziko úrazů. Inteligentní, ale složitá rozhraní člověk-stroj lze nalézt v leteckém průmyslu, ve zdravotnictví (počítačově podporované chirurgii), při řízení nákladních automobilů, zemních pracích (např. při práci s pákou ručního řízení v kabině) a složité výrobní činnosti (robotizace). Rizika zahrnující více faktorů Odborníci upozornili zejména na rizika zahrnující více faktorů. Literatura se zaměřuje na call centra, kterých stále přibývá a která sebou přinášejí nové typy povolání zahrnujících více rizik: dlouhé sezení, hluk na pracovišti, neodpovídající sluchátka, špatnou ergonomii, nízkou míru vlastní kontroly tempa práce, značný časový stres a vysoké duševní a emocionální nároky. U pracovníků call center byly zaznamenány muskuloskeletální choroby, křečové žíly, nosní a krční nemoci, poruchy hlasu, únava, stres a vyčerpání. Nedostatečná ochrana vysoce rizikových skupin proti dlouhodobým ergonomickým fyzicky zatěžujícím rizikům Tato problematika se v prognóze několikrát opakuje. Bylo zjištěno, že ohroženi jsou zejména pracovníci na nižších pracovních pozicích, kteří pracují ve velmi špatných pracovních podmínkách a na něž se paradoxně vztahuje méně školení a opatření o zvyšování povědomí. Příkladem jsou pracovníci v zemědělství a stavebnictví, jejichž znalosti o tepelných rizicích při práci ve studeném či teplém prostředí jsou špatné. Tepelné nepohodlí Je třeba upozornit na nedostatek opatření proti zamezení tepelného nepohodlí na průmyslových pracovištích, kde bylo dosud poukazováno pouze na tepelný stres. Má se za to, že dopad teplotních podmínek na stres či pohodu pracovníků není odpovídajícím způsobem vyhodnocen. Tepelné nepohodlí může zhoršit výkonnost pracovníků a dodržování bezpečnostních předpisů, což může vést ke zvýšení pravděpodobnosti pracovních úrazů. Obecné zvýšení vystavení se ultrafialovému záření Ultrafialové záření je odborníky, kteří se zúčastnili průzkumu, považováno za závažné nastupující riziko. Vystavení se ultrafialovému záření má kumulativní účinky. Čím více jsou mu pracovníci v průběhu pracovní doby i mimo ni vystaveni, tím více jsou na něj při práci citliví. Zavedení preventivních opatření na pracovišti je tedy čím dál tím naléhavější. Současné působení vibrací, nepřirozeného držení těla a práce svalů Vibracím, přestože jsou považovány za tradičnější riziko, bylo věnováno více pozornosti až ve Směrnici Evropského parlamentu a Rady 2002/44/ES 55

57 ze dne 25. června 2002 o minimálních požadavcích na bezpečnost a ochranu zdraví před expozicí zaměstnanců rizikům spojeným s fyzikálními činiteli (vibracemi) (Úř. věst. L 177, ). V České republice je situace velmi dobře ošetřena přísnějším přístupem, než který je obsažen v doporučeních uvedené směrnice EU. Formulovaná tzv. nová rizika jsou faktory, které mají ve všech případech ergonomické aspekty a pro jejich komplexní hodnocení a návrhy efektivních řešení je potřeba jejich zohlednění použitím odpovídajících metod, technik a jejich kombinací. PŘÍNOSY REALIZACE ERGONOMICKÝCH AKTIVIT Přínosy realizace ergonomických aktivit lze velmi přehledně doložit na následujícím shrnutí. Obrázek č.5: Sumarizace nákladů a přínosů ergonomických intervencí aplikací vhodných metod ergonomických hodnocení: Náklady pro ergonomii Náklady bez ergonomie Přínosy z ergonomie Personální a administrativní Soudní spory (poškození zdraví) Lepší pracovní síla Zdraví, bezpečnost Technické prostředky, Řešení stížností Zvýšení pracovního technické vybavení výkonu Odborné analýzy a posudky Zvýšení nákladů na pojištění Spokojenost zákazníků i zaměstnanců Projekty a realizace změn Úrazy, nemoci, absentismus, Soulad se zákony fluktuace, výchova a výcvik Zlepšení pracovních nových zaměstnanců vztahů Čas pro rozvoj systému Nízká produktivita práce Pozitivní image společnosti Omezení běžných aktivit Nízké renomé zaměstnavatele Obnovování kontraktů 56

58 ZÁVĚR Posuzování ergonomických aspektů práce i dalších uvedených nových rizik v konkrétních podmínkách práce by mělo být prováděno s perspektivou aplikace zjištěných poznatků v praxi tak, aby trvale podporovalo optimalizaci pracovních podmínek, bezpečného a spolehlivého pracovního výkonu a také zároveň zamezilo vzniku poškození zdraví. Cílem bývá ovšem často pouze zvyšování výkonnosti a případně kvality práce. Moderní firemní programy zaměřené na zlepšování pracovních podmínek v oblasti BOZP by již měly obsahovat projekty pro ergonomická hodnocení a intervence, a to cílené na konkrétní pracovní systémy i konkrétní skupiny zaměstnanců. Zaměření na ergonomické aspekty práce je nezbytné a rozhodující v současných podmínkách dynamicky probíhajících změn, v návaznosti zejména na ekonomické a sociální podmínky práce a zavádění nových technologií. Nové technologie spolu s rozvojem a na jedné straně usnadněním některých pracovních postupů přinášejí na druhé straně zároveň zvyšující se nároky na odbornou i psychickou způsobilost zaměstnanců k podávání očekávaného a kvalitního výkonu práce. Literární zdroje: Fišerová, S.: Aplikace ergonomických poznatků v současné technické praxi Sborník Mezinárodní konference BOZP 2005, SPBI, Ostrava 2005, ISBN: Fišerová S., Mikulová E., Kročová M.: Ergonomické informační zdroje a jejich struktura, Požární ochrana 2006, SPBI, Ostrava, 2006, ISBN Fišerová, S.:2006, Tvorba strukturovaného systému ergonomických informací, IGS FBI 040/2101/BI Gilbertová, S., Matoušek O.: Ergonomie, Grada Publishing a.s., Praha 2002, ISBN Hlávková, J., Válečková, A.: Ergonomické checklisty a nové metody práce při hodnocení ergonomických rizik, Metodický materiál SZÚ, Praha, 2007, Charlton, S., O Brien, T.: Handbook of Human Factors Testing and Evaluation, 2001, ISBN: Karwowski,W.: Handbook of Standards and Guidelines in Ergonomics and Human Factors, IEA, UK, 2006, ISBN: Odborná prognóza o nastupujících fyzikálních rizicích souvisejících s bezpečností a ochranou zdraví při práci, Evropská agentura pro bezpečnost a ochranu zdraví při práci, ISSN portál Mezinárodní ergonomické společnosti IEA 57

59 Salvendy,G.: Handbook of Human Factors and Ergonomics, John Wiley & Sons,Inc., USA, 2006, ISBN: Stanton et al.: Handbook of Human Factors and Ergonomics Methods, CRC Press, 2005, ISBN: Stanton et al.: Human Factors Methods, ASHGATE, UK, 2005, ISBN: Taylor et al: Enhancing Occupational Safety and Health, Elsevier, UK, 2004, ISBN: Tuček, M, Cikrt, M, Pelclová, D.: Pracovní lékařství pro praxi, Grada Publishing, a.s., Praha 2005, ISBN Wilson,J.R., Corlett, N.: Evaluation of Human Work, Taylor&Francis Group, CRC, 2004, ISBN: Ing. Světla FIŠEROVÁ Vysoká škola báňská Technická univerzita Ostrava Fakulta bezpečnostního inženýrství Katedra bezpečnostního managementu Lumírova Ostrava Výškovice CZECH REPUBLIC 58

60 ČESKO SLOVENSKÁ SPOLUPRÁCE PŘI PŘÍPRAVĚ ODBORNÍKŮ PRO INSPEKCI PRÁCE PODAŘILO SE NÁM SPLNIT SLIB? Jaromír ELBEL Od minulé konference uplynul rok a my se zde scházíme po roce pro nás tvrdé práce, která přinesla spoustu materiálů pro další využití v dalším zlepšování činnosti orgánů inspekce práce. Je teď výhradně na nás, jak je využijeme. VÝZVY Dne vstoupil v platnost zákon č. 251/2005 Sb., kterým byl SÚIP (a oblastní inspektoráty práce) pověřen prováděním kontrol, zaváděním, prosazováním a případným následným vynucováním(viz obecné principy inspekce práce platné v EU) plnění povinností povinných osob v oblasti pracovních podmínek (vč.bozp) a pracovních vztahů. Vytvořil se tím unikátní systém, který je schopen soustředit poznatky v mnohem širších souvislostech a zároveň na ně poukázat, případně i předat dostatečné množství podkladů pro jednání kompetentních orgánů. Abychom mohli tyto poznatky získat, potřebujeme ale zaměstnance systému, kteří je dovedou poznat, popsat, zpracovat případně dále analyzovat. Stejně jako globalizace v oblasti ekonomické přináší řadu dříve nepoznaných, nebo nesledovaných souvislostí a vzájemných vazeb, ukazují se i nové vazby a nové vztahy v oblasti sociální, tj. pracovní podmínky a pracovní vztahy a to jednotlivostech i v celé šíři. (viz hl.xi. Smlouvy o založení Evropského společenství) Lisabonská strategie stanovila řadu cílů pro ekonomiku EU. Je očekávána vysoká míra konkurenceschopnosti při zachování alespoň stávající úrovně v oblasti sociální, to znamená vytvoření důstojných pracovních podmínek na všech existujících pracovních místech bez ohledu na skutečnost, v jakém právním vztahu je práce vykonávána. K dosažení tohoto cíle má přispět i Strategie EU zlepšení produktivity a kvality práce, strategie společenství na léta v oblasti bezpečnosti a ochrany zdraví při práci. Pro národní orgány inspekce práce v jednotlivých členských státech jsou hlavní úkoly zpracované v programu, který byl k naplnění cílů stanovených touto strategií zpracován v rámci pracovní skupiny SLIC Enforcement a je předkládán nejbližšímu plénu SLIC ke schválení. Zároveň byl zpracován program činnosti SLIC na uvažované období. Očekávané výsledky na konci sledovaného období budou vyžadoval opravdu mimořádné nasazení všech účastníků. Orgány inspekce práce a jejich zaměstnanci budou vzhledem k absenci dalších institucí zajišťujících dostatečně efektivní vynucování práva v 59

61 oblasti pracovních podmínek a pracovních vztahů značně pracovně vytíženy a bude o to více záležet na schopnostech, znalostech a dovednostech jednotlivých zaměstnanců, zejména inspektorů, a na manažerských schopnostech vedoucích zaměstnanců na všech stupních řízení. Požadavek na flexibilitu na trhu práce a zároveň optimální ochrana zaměstnanosti vyžaduje zcela nové, komplexní přístupy i v oblasti inspekce práce s úzkou vazbou na aktivní politiku na trhu práce ve vztahu k zajištění dalších podmínek. Cílem aktivní politiky na trhu práce je vytvoření jistoty zaměstnání jako takového, ne konkrétního pracovního místa. Současná diskuse na téma pracovní právo pro 21. století, (Modernizace pracovního práva, jejímž cílem je řešit výzvy 21.století) která probíhá v EU ukazuje, jaké změny lze očekávat, a jakým problémům bude muset čelit inspekce práce. ČR je součástí globalizující se ekonomiky se všemi souvislostmi a na to musíme být schopni jako inspekce práce adekvátně reagovat. Jsme vázáni právem národním, právem EU, mezinárodními úmluvami a dalšími pravidly. Čtyři základní svobody platné pro EU přináší obrovské ekonomické výhody, inspektor se ale musí v jednotlivých dopadech i vzájemných souvislostech umět orientovat. Migrace obyvatel třetích zemí přináší další obrovské problémy (zmíním se pouze mnohdy o jazykové bariéře, ale hlavně o jiných kulturních základech z pohledu filozofického) Naše společná roční práce popsala jednu důležitou skutečnost, podařilo se na jedné straně vyjádřit, jak obrovský rozsah znalostí, schopností a dovedností musí mít naši inspektoři (právě s ohledem na shora popsané skutečnosti) a na druhé straně máme určitou představu o tom, jaké lze, případně je nutno mít nároky na jednotlivé inspektory při jejich specializování. ( myslím tím od základních znalostí nutných pro každodenní práci každého inspektora, až po znalosti specialisty řešícího složité případy v oblasti pracovně právních vztahů, nebo pracovních podmínek) Dalším výsledkem práce bylo nastínění celého rozsahu vzájemných vazeb souvisejících a ovlivňujících plnění povinností, které jsou požadovány orgány inspekce práce, vč. vzájemných vazeb a tedy oblastí, kterými je nutno se soustavně zabývat na všech stupních řízení IP. V návaznosti na předchozí projekt financovaný EU (Tehdy ještě PHARE), jehož výsledkem byly požadavky na nábor, výběr a výchovu nových inspektorů, máme nyní ucelenou představu o nutných znalostech, schopnostech a dovednostech zaměstnanců systému SÚIP (obecné orgánů inspekce práce) a tím i požadavky na jejich celoživotní vzdělávání. Projekty Twinning, jejichž název je odvozen od anglického výrazu pro dvojčata, mají za cíl vytvořit nové hodnoty ve vzájemné spolupráci dvou zúčastněných stran, při využívání znalostí, poznatků a zkušeností (a to i těch negativních) obou zúčastněných. Jsem přesvědčen, že navázaná 60

62 spolupráce bude pokračovat každodenně i v budoucnosti v rámci přeshraniční spolupráce (crossboarder cooperation). Cílem naší celoroční práce bylo připravit podmínky pro komplexní, systémovou změnu (nejen inspektora) od pasivního vykonavatele požadavků platného práva na aktivního, motivovaného a hlavně znalého nositele nových poznatků se schopností pružně reagovat na změny. Z mého pohledu vedoucího projektu za českou stranu konstatuji, že byly splněny všechny požadavky všech 5 komponent (jak konečně potvrdil i provedený externí audit) Věřím že díky opravdu tvrdé práci všech zúčastněných se nám to podařilo, a je jen na nás, jak získané poznatky využijeme. CO SE NÁM PODAŘILO? Odborníci ze systému SÚIP ve spolupráci se skutečně špičkovými odborníky na otázky BOZP, inspekci práce a tvorbu systémů řízení BOZP ze Slovenska připravili a navrhli: - po provedení analýzy právních požadavků, interních předpisů a vzdělávacích potřeb, nový adaptační a vzdělávací program pro inspektory, (tedy pro inspektory, kteří pracovali předtím na inspektorátech bezpečnosti práce a pro bývalé kontrolní zaměstnance úřadů práce, kteří byli zákonem delimitováni na nově vzniklé oblastní inspektoráty práce.) - vzdělávací a adaptační program pro tyto nové inspektory byl realizován odděleně pro obě skupiny vždy se zaměřením na získání základních znalostí z druhé oblasti. Zároveň bylo provedeno seznámení v oblastech, které zákon o inspekci práce upravuje odlišně od předchozí právní úpravy. (po stránce hmotněprávní i procesněprávní) - zároveň byly analyzovány stávající vnitřní akty řízení, sjednocující činnost inspekce a byly navrženy dílčí úpravy - z řad zkušených zaměstnanců byl proveden výběr možných lektorů pro další školení Inspektorů. - byly vyvinuty materiály pro lektory školení inspektorů - lektoři byli školeni z trenérských zručností a koncepce školení inspekce práce v celém rozsahu kompetencí - na základě analýzy požadavků národního práva, práva EU a trendů inspekce práce byla 61

63 zpracována doporučení pro doplnění legislativy, navržena koncepce inspekce práce na další období a připraven návrh politiky řízení lidských zdrojů v inspekci práce, vč.systému hodnocení inspektorů - po provedených analýzách a zjišťováních potřeb celoživotního vzdělávání byl navržen program celoživotního vzdělávání inspektorů - uvedené aktivity byly doplněny návrhy úprav a doplnění vnitřních aktů řízení v systému SÚIP a byl zpracován návrh Příručky inspektora - zároveň byl vypracován ucelený návrh potřebného vybavení inspektora, který vychází ze současných znalostí a zkušeností a odráží nové trendy ve zvyšujících se nárocích na kvalitu a flexibilitu inspekce práce při maximální efektivitě využití všech dostupných zdrojů. Dosažené výsledky byly průběžně hodnoceny. Při výběru hodnotitelů byla respektována nutnost nezávislosti na tvůrcích jednotlivých komponent. CO NÁS TEDY KONKRÉTNĚ ČEKÁ? Evropský sociální model je založen na fungující ekonomice založené na vzdělání a znalostech s vysokou úrovní sociální ochrany. Přitom kvalita práce zahrnuje jak humánní, tak ekonomickou dimenzi a členským státům je ve vztahu k Lisabonské strategii známo, že úroveň BOZP představuje důležitý přínos pro ekonomický růst a růst zaměstnanosti. Strategie EU stanovila několik důležitých cílů, jejichž naplnění bude vyžadovat i značné úsilí všech pracovníků orgánů inspekce práce. Jednak v etapě zjišťování, tak ale i v etapě sběru a vyhodnocení zjištěných poznatků tak, aby mohly být použity kompetentními politickými i výkonnými orgány. Prvořadým cílem strategie EU je neustálé, trvalé a stejnoměrné snižování pracovních úrazů a nemocí z povolání s tím, že na konci sledovaného období by mělo být snížení výskytu pracovních úrazů v rámci EU-27 o 25% na každých pracovníků. K tomu je nutno se zaměřit na následující dílčí cíle - vyšší důraz na implementaci legislativy - podpora malých a středních podniků v plnění platných právních předpisů - přizpůsobení právního rámce vývoji ve světě práce - rozvoj a provádění národních strategií - podpora změn chování zaměstnavatelů a zaměstnanců ve vztahu 62

64 k BOZP - tvorba metod pro identifikaci a hodnocení nových potenciálních rizik - průběžné sledování dosaženého pokroku - podpora mezinárodní spolupráce na úseku BOZP CO BUDEME MUSET PRO TO UDĚLAT? Základní kroky musí vycházet ze všech uvedených skutečností a zohlednit i další, např. demografický vývoj apod. Především budeme muset mít k dispozici vzdělané, znalé a motivované inspektory. To bude možno zajistit vhodným náborem, výběrem, výchovou a úvodním a celoživotním vzděláváním. Pro jednotlivé inspektory bude nutno připravit detailně plán osobního rozvoje, stanovit nutný rozsah vzdělávání a jeho zaměření s ohledem na dosaženou úroveň každého z nich. Zvýšenou pozornost bude nutno věnovat lektorům, školitelům z řad zaměstnanců SÚIP nebo OIP, jejich výběru, vzdělávání a motivaci. Pro jednotlivá zaměření bude nutno připravit kurzy v přesně stanoveném rozsahu tak, aby právě odpovídaly stanoveným požadavkům. Školení bude nutno provádět v dostatečném předstihu zejména v rámci prováděných kampaní (pořádaných v rámci Evropské Agentury, SLIC, nebo v rámci národních strategií) Hodnocení vzdělávání bude nutno provádět bezprostředně po jeho ukončení, ale i z dlouhodobého hlediska hodnotit dopad na kvalitu kontrol a dosažené zlepšení stavu v organizacích. Jednotliví zaměstnanci budou pravidelně hodnoceni. Pro potřeby hodnocení bude nutno stanovit vhodné, měřitelné indikátory. V závislosti na zjištěných potřebách celoživotního vzdělávání bude nutno zajistit potřebné zdroje Provést analýzu a v závislosti na získaných zkušenostech a poznatcích upravit řídící dokument pro nábor, výběr, výchovu a vzdělávání inspektorů čekatelů a systém celoživotního vzdělávání zaměstnanců 63

65 VÝSLEDEK Zadání našeho projektu požadovalo vytvoření programu celoživotního vzdělávání. Výsledkem naší celoroční práce bylo nejen vytvoření programu, ale systému celoživotního vzdělávání. Splnili jsme tedy slib, který jsem zde před rokem dal. Chtěl bych proto poděkovat všem zúčastněným, jak těm, kteří umožnili tento projekt realizovat, tak těm, kteří se na něm aktivně účastnili za skutečně obrovský kus vykonané práce. Věřím, že výsledky obsažené nejen v závěrečných dokumentech budou využity jak oběma zúčastněnými stranami v maximální možné míře, a tím bude bezezbytku splněno naše úsilí o zlepšení pracovních podmínek. ale po přeložení bude je možno využít i ostatními ČS EU Ing Jaromír ELBEL Oblastní inspektorát práce pro Středočeský kraj se sídlem v Praze Průhonická Praha 10 64

66 PRÍSPEVOK INŠTITÚTU PRE VÝSKUM PRÁCE A RODINY KU SKVALITNENIU SYSTÉMU RIADENIA BOZP Teodor HATINA Abstrakt: Výskum bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci uskutočňovaný Inštitútom pre výskum práce a rodiny vychádza najmä z potrieb a požiadaviek Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR deklarovaných kontraktom uzatvoreným medzi IVPR a MPSVR SR na riešenie výskumných úloh v príslušnom kalendárnom roku.. Úlohy sú orientované s prihliadnutím na pozíciu MPSVR SR ako ústredného orgánu povereného štátnym riadením bezpečnosti práce a ďalšie požiadavky spoločensko-ekonomickej praxe. Výsledky úloh sú následne uplatňované v riadiacej pôsobnosti ministerstva, resp. sú využívané v činnosti organizácií výroby, prevádzky a služieb. V príspevku sú charakterizované výsledky úloh, ktorých riešenie bolo ukončené v r a očakávané výsledky úloh riešených v súčasnom období. Kľúčové slová: výskum BOZP, vzdelávanie BOZP, zdraviu škodlivé pracovné prostredie, kvalifikácia BOZP, Uplatnenie výskumu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v kontexte ovplyvňovania kvality práce významne determinovanej aspektmi ochrany zdravia človeka v pracovnom procese v jeho interakcii s technickými prostriedkami práce a v konkrétnych podmienkach pracovného prostredia sleduje zabezpečenie optimálnej harmónie uvedených zložiek systému práce a následnú celkovú telesnú, duševnú a sociálnu pohodu pri práci a kultúru práce. Cieľom výskumu je najmä vytvárať systémové predpoklady pre zvyšovanie úrovne bezpečnosti práce a tým prispieť ku zvyšovaniu úrovne riadenia bezpečnostných kvalít práce. Výskum BOZP uskutočňovaný IVPR primárne vychádza zo zriaďovacej listiny inštitútu a je zosúladený s obsahom dokumentu Stratégia rozvoja SŠPR na roky Predmetom výskumu sú: projekty riešené v rámci kontraktu uzatvoreného na príslušný kalendárny rok so zriaďovateľom inštitútu (MPSVR SR), projekty vychádzajú z Koncepcie štátnej politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci schválenej uznesením vlády SR č. 838 z roku 2002 a z programu jej realizácie Národného programu BOZP, výskumná činnosť uskutočňovaná v rámci štátnych programov výskumu a vývoja a iných grantových schém. Výstupy výskumných programov sú nehmotného charakteru, majú väčšinou celospoločenský význam a ich zámerom je prispieť prostredníctvom riadiacich štruktúr k prevencii pracovných úrazov, chorôb 65

67 z povolania, havárií a porúch technických zariadení, ochrane pracovného a životného prostredia a k ochrane ekonomických hodnôt. ÚLOHY S UKONČENÝM RIEŠENÍM V ROKU 2006 Návrh systému (koncepcie) vzdelávania v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (úloha kontraktu s MPSVR SR) Cieľom úlohy bolo navrhnúť efektívny systém vzdelávania a formovania postojov k bezpečnému správaniu a konaniu a k ochrane zdravia pri práci v rámci celoživotného vzdelávania od predškolskej výchovy až po vzdelávanie ekonomicky činných občanov. Riešenie úlohy sa uskutočnilo v r a bolo členené do štyroch etáp. Prvá etapa sledovala cieľ zhodnotiť súčasný stav vzdelávania k BOZP na Slovensku a identifikovať hlavné potreby na jeho zlepšenie. Nadväzne na zhodnotenie bol vypracovaný štrukturálny návrh systému vzdelávania a výchovy v tejto oblasti členený podľa stupňa vzdelávania a začlenenia do ekonomickej praxe a rámcový zoznam hlavných úloh na realizáciu zlepšenia tohto systému. Predmetom druhej etapy bolo vypracovanie systému i obsahu vzdelávania odborníkov v oblasti BOZP (bezpečnostných technikov, lektorov) a systému vzdelávania v organizáciách (vedúcich zamestnancov, ostatných zamestnancov, zástupcov zamestnancov pre BOZP, iných osôb), súčasťou výstupov etapy sú aj učebné plány a učebné osnovy vzdelávacích kurzov. V rámci tretej etapy sa vypracoval systém výchovy a vzdelávania k BOZP v príprave na povolanie. Etapa obsahovala školské vzdelávanie v druhom stupni základných škôl, na stredných a vysokých školách. Štvrtá etapa sa orientovala na metódy, formy a prostriedky senzibilizácie verejnosti k problematike BOZP, zvýšenia právneho vedomia a znalostnej úrovne občanov v predmetnej oblasti. Predmetom bolo vypracovanie návrhu systematického osvetovo-výchovného pôsobenia, zameraného na hlavné príčiny pracovnej a mimopracovnej úrazovosti a chorôb z povolania, na bezpečné zásady a postupy pri výkone povolania i mimopracovných činnostiach. Súčasťou štvrtej etapy bola tiež vypracovanie návrhu systémového včlenenia problematiky BOZP do rekvalifikačných procesov ako súčasti prípravy na nové povolanie. Ďalej vypracovanie návrhu základného vedomostného štandardu uplatňovaného pri rekvalifikácii zamestnancov a občanov uchádzajúcich sa o prácu. Vytvorenie encyklopedického súboru pre oblasť bezpečnosti a komplexnej ochrany života a zdravia zamestnancov (úloha štátneho programu výskumu a vývoja Aktuálne otázky rozvoja spoločnosti vyhláseného MŠ SR) Predmetom úlohy bolo vytvorenie súboru pre oblasť interdisciplinárnej problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s dôrazom na 66

68 komplexnú ochranu zamestnancov. Súbor predstavuje aktuálne informácie v 27 ucelených tematických skupinách. Toto prehľadné tematické usporiadanie umožňuje s prihliadnutím na potrebu používateľa rýchlu a operatívnu orientáciu v súbore s možnosťou sústrediť pozornosť na sledovanú špecifickú oblasť bezpečnosti práce. Vytvorené sú tak predpoklady na racionálne využitie zborníka bezpečnostnými odborníkmi i širokou verejnosťou. Cieľom súboru je poskytnúť potrebné informačné, inštruktážne a vedomostné zázemie pre komplexnú ochranu zamestnancov pri práci, zvyšovanie právneho vedomia, formovanie postojov k bezpečnému konaniu a správaniu sa a k rozvoju vzdelanosti v tejto oblasti. Využitie súboru je aktuálne všetkými, ktorí akoukoľvek formou participujú na vytváraní predpokladov pre BOZP. Komplexné a sústavné využívanie je zrejmé najmä odborníkmi profesionálne pôsobiacimi v oblasti bezpečnosti práce. Významné je tiež využívanie encyklopedického súboru pri formovaní nových vedecko-výskumných zámerov v tejto oblasti, v edukačnom procese k BOZP na všetkých typoch a stupňoch škôl, pri príprave špecializovaných pedagógov a v rámci predškolskej výchovy k bezpečnému správaniu sa, v osvetovo-výchovnom pôsobení, pri tvorbe inštruktážnych príručiek dobrej praxe BOZP a iných popularizačných materiálov vyžadovaných spoločensko-ekonomickou praxou, pri konštruovaní zariadení, technológií a výrobkov a projektovaní stavieb a v legislatívnom procese vrátane implementácie komunitárneho práva EÚ do právnej sústavy SR. Súbor je adresovaný aj širokej komunite zamestnávateľov (vedúcich pracovníkov na všetkých stupňoch riadenia) pre procesy organizácie a riadenia BOZP a napĺňania základných povinností v oblasti ochrany zamestnancov pri plnení ich povinností a uplatňovaní oprávnených požiadaviek na ochranu zdravia voči zamestnávateľom. 3.Kompenzácia vplyvov sťaženého a zdraviu škodlivého pracovného prostredia (úloha kontraktu s MPSVR SR) Cieľom úlohy bolo: vypracovanie komparatívnej analýzy vplyvov sťaženého a zdraviu škodlivého pracovného prostredia na zdravie človeka vo vybraných krajinách EÚ, identifikácia štruktúry foriem kompenzácie uvedených vplyvov v týchto krajinách a ich legislatívneho zastrešenia s osobitným zameraním sa na rozsah a formy finančných kompenzácií, vypracovanie návrhu na riešenie oprávnených nárokov zamestnancov v prípade výskytu neodstrániteľných škodlivých faktorov pracovného prostredia. Zadanie témy tejto úlohy bolo motivované tým, že Slovenská republika bola od roku 1992 zo strany Medzinárodnej organizácie práce aj Európskej komisie viackrát predmetom námietok (i keď námietky sa vzťahovali aj na 67

69 ostatné postkomunistické krajiny) voči existencii mzdových príplatkov za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí (tzv. rizikových príplatkov) a očakávalo sa, že tieto príplatky budú zrušené. Na základe zistených informácií a analýzy predmetnej situácie bolo výstupom úlohy odporúčanie, aby finančná náhrada (kompenzácia) za prácu vykonávanú v podmienkach v súčasnosti označených ako sťažené a zdraviu škodlivé pracovné prostredie v zásade neodstraňovať, avšak upraviť názov príplatku (mzdového zvýhodnenia) na príplatok za sťažený výkon práce. Uvedené odporúčanie sa premietlo do novely zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v rámci jeho novelizácie zákonom č. 348/2007 Z.z. s platnosťou od 1. septembra Pôsobenie zamestnaneckých rád u zamestnávateľa (úloha kontraktu s MPSVR SR) Cieľom úlohy bolo: vypracovanie analýzy pôsobenia zamestnaneckých rád u zamestnávateľov, špecifikácia osobitných podmienok pôsobenia zamestnaneckých rád v malých a stredných podnikoch, posúdenie súčinnosti zamestnaneckých rád s odborovými organizáciami najmä v oblasti kolektívneho vyjednávania, členenia kompetencií a pod. (skúsenosti a problémy), posúdenie pôsobenia zamestnaneckých rád a prenos ich kompetencií v procese vytvárania dcérskych spoločností, zistenie skúseností so zakladaním európskych podnikových rád po vstupe SR do EÚ a pôsobením zamestnávateľov v európskych podnikových radách vo vybraných nadnárodných spoločnostiach pôsobiacich na Slovensku. Výstupom úlohy bolo vypracovanie návrhov na racionálne pôsobenie zamestnaneckých rád. ÚLOHA S PLÁNOVANÝM RIEŠENÍM V ROKOCH Návrh podmienok vzájomného uznávania osobitnej odbornej spôsobilosti v oblasti BOZP v členských štátoch EÚ (úloha kontraktu s MPSVR SR) Cieľom úlohy je: identifikácia činností vo vybraných členských štátoch EÚ, na výkon ktorých sa vyžaduje osobitná odborná spôsobilosť z hľadiska požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci preukazovaná príslušným dokladom, identifikácia podmienok nevyhnutných na vydanie tohto dokladu vrátane obsahu a rozsahu odbornej prípravy, formy overovania vedomostí a ďalších požiadaviek, vypracovanie návrhov podmienok na uznávanie odbornej spôsobilosti získanej v Slovenskej republike v členských štátoch EÚ. 68

70 V roku 2006 bol cieľ úlohy uskutočnený v štátoch EÚ: Francúzsko, Nemecko a Rakúsko. V rokoch je plánovaný obdobný postup v ďalších krajinách EÚ. ÚLOHY RIEŠENÉ V ROKU 2007 Vypracovanie vnútroštátneho profilu a návrhu vnútroštátneho programu BOZP Čiastková úloha 1.1 Profil bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v SR a systém pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v SR Cieľom úlohy je pripraviť analyzovať a vyhodnotiť súčasný stav profilu BOZP v SR a systému BOZP v súlade s Dohovorom MOP č. 187/2006 a Odporúčaním MOP č. 197/2006 a navrhnúť úpravy systému BOZP v SR Čiastková úloha 1.2 Politika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v SR a program bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v SR na roky Cieľom úlohy je na základe vyhodnotenia profilu BOZP v SR pripraviť návrh politiky BOZP a návrh programu BOZP v SR na roky Výstupy oboch čiastkových úloh projektu budú podkladom na rokovanie sociálnych partnerov, prípravu a schválenie záväzných koncepčných dokumentov pre oblasť BOZP v SR. Vytvorenie komplexného programu vzdelávania inšpektorov práce I. etapa: Vytvorenie programu vzdelávania inšpektorov v súvislosti s rozšírenými kompetenciami inšpekcie práce. Cieľom úlohy je: vykonanie analýzy potrieb vzdelávania v súvislosti s rozšírenými kompetenciami inšpekcie práce a následné určenie požiadaviek na profil absolventa, obsah a program vzdelávania, vypracovanie návrhu optimálneho mechanizmu permanentnej aktualizácie metodickej, obsahovej i formálnej stránky vzdelávania. Návrhy na zvýšenie kvality bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v mikropodnikoch, malých a stredných podnikoch Cieľom úlohy je: vykonanie prieskumu a zhodnotenie podmienok pre uplatňovanie požiadaviek na BOZP v týchto organizáciách, návrh opatrení na zlepšenie stavu uplatňovania požiadaviek BOZP a aktivizovanie činnosti profesných a zamestnávateľských združení (reprezentatívnych predstaviteľov zamestnávateľov) v oblasti BOZP pre svojich členov. 69

71 Literatúra: Výskumné správy z riešenia výskumných úloh (názvy sú uvedené v texte) Plán výskumných úloh na r Kontaktná adresa: Ing. Teodor Hatina Inštitút pre výskum práce a rodiny Župné námestie č Bratislava tel: [email protected] 70

72 BEZPEČNOSŤ DODÁVATEĽOV JE DOBRÝ BIZNIS Miroslav Kiraľvarga Abstrakt: Globálnym trendom v oblasti podnikania sa stáva využívanie externých zdrojov (outsoursovanie) na zabezpečenie čoraz väčšieho počtu činností. Viac a viac firiem používa dodávateľov v snahe znižovať náklady na vlastné ľudské zdroje, ktorých činnosť priamo nesúvisí s jadrom podnikania. Firma teda prenáša niektoré činnosti na iný subjekt. Čo sa však preniesť nedá, je zodpovednosť za osoby pracujúce na území našej organizácie. Aj keď sa teda jedná o cudzích zamestnancov, vždy budeme v konečnom dôsledku zodpovedný za ich bezpečnosť. Víziou spoločnosti USS je mať najbezpečnejšie prevádzky v hutníckom priemysle. Dobrovoľne sa zaväzujeme k zaisteniu bezpečnosti a ochrane zdravia dodávateľov, subdodávateľov a ich zamestnancov. Bezpečnosť dodávateľov je časťou nášho systému BOZP. Našim cieľom je nemať žiaden úraz, pretože fakt veríme, že každému úrazu sa dá predísť. Tento prístup sme začali zavádzať i do oblasti bezpečnosti dodávateľov. Snažíme sa vytvoriť prostredie, v ktorom budú dodávatelia ochotne a dobrovoľne pracovať v zmysle našich platných bezpečnostných predpisov. Naši zamestnanci, ktorí sú poverení dohľadom nad bezpečnosťou dodávateľov, musia detailne poznať naše predpisy a byť si istý, že ich poznajú i dodávatelia. Kľúčové slová: bezpečnosť dodávateľov, nežiadúca udalosť BEZPEČNOSŤ DODÁVATEĽOV Všetky nežiadúce udalosti našich dodávateľov majú priamy alebo nepriamy dopad na naše podnikanie, preto venujeme maximálnu pozornosť prevencii zameranej proti výskytu týchto udalostí. V rámci prevencie vykonáme veľmi širokú škálu činností. Naši odborníci pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, bezpečnosť vyhradených technických zariadení a oceľových konštrukcií, pracovnú zdravotnú službu, hasiči, atď. vykonávajú množstvo proaktívne zameraných činností v snahe predísť vzniku nežiadúcej udalosti. Títo zamestnanci zároveň vedú vyšetrovanie všetkých nežiadúcich udalostí na území USSK, zisťujú a analyzujú príčiny ich vzniku, navrhujú opatrenia zamedzujúce opakovanému výskytu nežiadúcich udalostí a kontrolujú ich dodržiavanie. Ku každému úrazu alebo incidentu sa staviame tak, ako keby to bola naša udalosť. Dodávatelia sú zároveň oboznamovaní so všetkými nežiadúcimi udalosťami, ktoré sa vyskytli v USS a ktoré by mohli mať na nich negatívny dopad. Pri realizácii opráv alebo stavieb nepretržite spolupracujeme s dodávateľmi 71

73 vo viacerých oblastiach zaistenie pracoviska, zariadení, poskytnutie potrebných zdrojov, informácií atď. V rámci podpory bezpečnosti dodávateľov poskytujeme i širokú paletu školení a tréningov zameraných na zlepšovanie BOZP. Základné školenie pre dodávateľov obsahuje: zásady a pravidlá bezpečnej práce, protipožiarnej bezpečnosti, základné info o environmentálnom správaní, používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, školenie z poskytovania prvej pomoci, pre práce vo výške a práce nad sebou dohodu o prevzatí pracoviska a vzájomnej informovanosti podmienky vstupu do koľajiska zneužitie alkoholu, omamných a psychotropných látok protiplynovú ochranu, viazanie bremien, signály, značky, zákazy, zábrany a zabezpečenie, pásovú dopravu. Všetkým zainteresovaným stranám zaisťujeme on-line prístup k našej platnej dokumentácii, ktorú nepretržite udržiavame v aktuálnom stave. Podľa aktuálneho stavu poskytujeme dodávateľom i potrebné OOPP, stroje, nástroje a zariadenia. Okrem štandardných školení a tréningov organizujeme i pravidelné mítingy s dodávateľmi, ktorých náplňou je poskytovanie aktuálnych informácii z oblasti bezpečnosti a hygieny práce, ochrany pred požiarmi, havarijne prevencie a ostatných oblastí. Dodávatelia majú možnosť vyjadriť svoje podnety a pripomienky k otázkam BOZP a iným súvisiacim oblastiam. Významnou cieľovou skupinou, ktorá absolvuje špecifický tréning z BOZP, sú bezpečnostný technici dodávateľov, ktorí sú piliermi medzi nami a dodávateľmi a reprezentujú veľmi dôležitý článok v zaisťovaní bezpečnosti dodávateľov na našich pracoviskách. Títo zamestnanci zároveň poskytujú odborný výklad našich bezpečnostných predpisov a v prvej línii sledujú ich dodržiavanie. ZÁVER Naša podpora bezpečnosti dodávateľov sa okrem zlepšovania bezpečného správania prejavuje i na ich celkovej úrazovosti. Úrazovosť dodávateľov má dlhodobo klesajúcu tendenciu ako to možno vidieť z tohto grafu. USSK bude neustále vyvíjať maximálne úsilie k dosiahnutiu nulovej úrazovosti na našich pracoviskách bez ohľadu na to, či sa jedná o kmeňových zamestnancov alebo dodávateľov. 72

74 Kontaktná adresa: RNDr. Miroslav Kiraľvarga, MBA. Viceprezident pre riadenie externých služieb a vzťahov U. S. Steel Košice, s.r.o. Vstupný areál USS Košice Slovakia, Europe Tel: Fax: [email protected] 73

75 POSILNENIE SPRÁVY INŠPEKCIE PRÁCE - TWINNINGOVÝ PROJEKT Ivan MAJER Abstrakt: V lete 2007 skončil jednoročný twinningový projekt, ktorý vyplynul z potreby špecializovaného vzdelávania inšpektorov práce v Českej republike. s cieľom vytvoriť ucelený systém celoživotného vzdelávania. i Navrhnutý Program celoživotného vzdelávania je postavený na koncepcii inšpekcii práce a stratégii riadenia ľudských zdrojov, ktoré boli tiež produktom projektu. Príspevok prezentuje výsledky práce projektového tímu pod Inštitútom pre výskum práce a rodiny, zároveň prezentuje úspech Slovenskej republiky, že uspela v súťaži so starými a skúsenými členskými krajinami EU o získanie grantu EU. Kľúčové slová: inšpekcia práce, projekty EU, celoživotné vzdelávanie, stratégia, ľudské zdroje AKO ZÍSKAŤ PROJEKT Na Slovensku máme ešte v čerstvej pamäti viacero projektov, ktoré sa realizovali v čase predvstupového procesu za pomoci fondov Európskej únie, najmä programu PHARE. Poskytovateľmi boli v tom čase vyspelé Európske krajiny a ich odborné inštitúcie a ich cieľom bolo pomôcť predovšetkým pri harmonizácii Európskych predpisov a pri napĺňaní podmienok pre vstup do EU. Európska komisia poskytuje pomoc formou rôznych projektov aj dnes svojim členským krajinám, najmä novým členským štátom, s cieľom budovania inštitúcií a s cieľom posilniť ich administratívnu a justičnú schopnosť. Dnes však už projekty členským štátom nikto neponúka, ale o priznanie financovania projektu sa treba prihlásiť dobrým návrhom projektového zadania (project fiche). Skúsenosti hovoria, že Slovenská republika zaostáva v predkladaní projektov a nevyužíva možnosti, ktoré Európska únia poskytuje. Česká republika podala začiatkom roku 2005 na Európsku komisiu návrh na projekt s názvom Posilnenie správy inšpekcie práce, ktorý súvisel s novou situáciou súvisiacou s predpokladaným prijatím nového zákona o inšpekcii práce. Nový zákon mal rozšíriť pôsobnosť a kompetencie štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce o oblasť pracovnoprávnych vzťahov, pracovnej doby a doby odpočinku, mzdových predpisov a nárokov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. V tej súvislosti malo byť delimitovaných z úradov práce viac ako 100 zamestnancov na posty inšpektorov pre novú oblasť inšpekcie práce. Nová situácia vyžadoval preškoliť všetkých inšpektorov z nových kompetencií a zároveň novým zamestnancom poskytnúť aspoň základnú orientáciu v oblasti prevencie úrazov, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pri tej príležitosti sa javilo 74

76 veľmi účelné dopracovať programy vzdelávania na systém komplexného, celoživotného vzdelávania inšpektorov a ostatných zamestnancov inšpekcie práce. Európska komisia návrh projektu akceptovala a rozposlala výzvu na vládne orgány členských krajín EU. Do súťaže na získanie grantu sa prihlásilo 6 krajín: Španielsko, Francúzsko, Grécko, Rakúsko, Dánsko a Slovensko. V súčasnosti ešte nie je bežné, že sa podarí novej členskej krajine uspieť v súťaži o získanie pozície poskytovateľa. Prispelo k tomu nielen prezentovanie komparatívnych výhod, ale aj kvalita spracovaného projektu (samozrejme v angličtine). V Slovenskej republike prebehla takáto právna a inštitucionálna zmena v rokoch 2000 a 2001 a mala čerstvé dobré (ale aj zlé) skúsenosti. Výhodou bola tiež dobrá znalosť prostredia, histórie, legislatívy a pod. Slovenská republika ponúkla v projekte aj spracovanie politiky inšpekcie práce a stratégie riadenia ľudských zdrojov na inšpekcii práce, ktoré musia byť východzou základňou pre systém celoživotného vzdelávania. Získanie grantu možno považovať za veľký úspech a poctu, a dobrý príklad aj pre ostatné nové členské krajiny. Projekt bol zahájený 15. augusta 2006 a bol ukončený 14.augusta ČO JE TWINNINGOVÝ PROJEKT Twinning je nástrojom Európskej Komisie, ktorý sa začal realizovať v roku 1998 v súvislosti s prípravou rozšírenia EU. V súčasnosti sa tento nástroj a jeho fondy využívajú v novoprijatých krajinách EÚ na programy budovania inštitúcií, s cieľom posilniť ich administratívnu a justičnú schopnosť. V twinningových projektoch vystupuje beneficient inštitúcia prijímateľskej krajiny, ktorá žiada EU o podporu. Na základe predložených projektov komisia vyberie z prihlásených poskytovateľa z niektorej členskej krajiny. Zmyslom Twinningu nie je kopírovať administratívny systém krajiny poskytovateľa, ale premietnuť osvedčené skúsenosti do systému v krajine prijímateľa. Duchom Twinningu je partnerstvo oboch krajín, spolupracujúcich na dosiahnutí vytýčených cieľov. Poskytovateľská organizácia vysiela do prijímacej krajiny na celú dobu trvania projektu twinningového poradcu (RTA), ktorý odborne aj organizačne zabezpečuje realizáciu jednotlivých plánovaných aktivít. Spolupracuje s krátkodobými expertmi poskytovateľa. Tí sú v kontakte s členmi pracovných skupín z krajiny prijímateľa a spoločne riešia zadané úlohy projektu. V štruktúre Twinningu má dôležité postavenie Centrálna finančná a kontraktačná jednotka Ministerstva financií prjímateľskej krajiny, ktorá sprostredkováva kontakt s príslušnými orgánmi EU, sprostredkováva financovanie projektu a verifikuje podmienky, priebeh a výsledky projektov. Výsledky sa veľmi dôsledne monitorujú štvrťročne a v záverečnej správe, ktorej súčasťou je nezávislý finančný audit. 75

77 KTO SÚ AKTÉRI PROJEKTU Za Slovenskú republiku projekt zastrešoval Inštitút pre výskum práce a rodiny v Bratislave, ktorý podlieha pod Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a ktorého riaditeľkou je doc. PhDr. K. Repková, CSc. Vedúci projektu za slovenskú stranu: Ing. Teodor Hatina Twinningový poradca so sídlom v Prahe (RTA): Ing. Ivan Majer, PhD. Krátkodobí experi: Ing. Dušan Adamček (MPSVR SR) Ing. Katarína Alexyová (MPSVR SR) Ing. Anton Kasana (IP Nitra) JUDr. Rudolf Kubica (IP Žilina) JUDr. Alena Mirossayová (NIP) doc.ing. Hana Pačaiová,PhD.(TU Košice) PhDr. Beata Perichtová (IVPR) doc.phdr. K. Repková,CSc. (IVPR) Ing. Rudolf Richter (IP Žilina) Za českú stranu bola prijímateľskou organizáciou Státní úrad inšpekcie práce zo sídlom v Opave, ktorého vedúcim predstaviteľom je Mgr. Ing. Rudolf Hahn, generálny inšpektor. (zmena sídla a názvu z Českého úradu bezpečnosti práce je podľa zákona 251/2005 Sb o inspekci práce) Vedúci projektu za českú stranu: Ing. Jaromír Elbel Pendant RTA: Ing. Magdaléna Vydrová (Slavíková) Asistentka RTA: Ing. Jiřina Zálucká Projektový manažér CFCU: Ing. Jana Boudníková Programový garant MPSV ČR: Mgr. Olga Rozsívalová Za českú stranu boli do projektu zapojení aj špičkoví odborníci českej inšpekcie práce, ktorí pracovali v pracovných skupinách: Komponent 1: Ing. Vladimír Toman, JUDr. Petr John, Ing. Miroslav Grossmann, Mgr. Jaroslav Uhlschmid, JUDr. Dalila Komárková, Ing. Pavel Škvor Komponent 2: Ing. Michal Kleinhampl, Mgr. Ing. Alžběta Víchová, Mgr. Jaroslav Uhlschmid, JUDr. Ing. Josef Čechman Komponent 3: PhDr. Vlasta Kubenová, Mgr. Stanislav Ševčík, JUDr. Dalila Komárková, Mgr. Libuše Horská Komponent 4: Ing. Oldřich Přikryl, Ing. Michal Ronin, Ing. Pavel Nečas, Ing. Jaromír Jaroš, Mgr. Josef Nápravník Komponent 5: Ing. Michal Ronin, Mgr.Jaroslav Uhlschmid, Ing. Jaroslav Lukeš, Ing. Jiří Semerád, Ing. Jan Šobora, Ing. Miroslava Šmídová Komponent 6: Mgr. Ing. Alžběta Víchová, Ing. Michal Ronin, Ing. Jaromír Ošťádal, Mgr. Jaroslav Brácha, Ing. Jaroslav Maňásek Spoluprácou na vzdelávacích a vývojových aktivitách sa podieľal Inštitút vzdelávania bezpečnosti práce Brno, predovšetkým riaditeľka inštitútu 76

78 PhDr Vlasta Kubenová, JUDr. Dalila Komárková, Mgr. Stanislav Ševčík, Mgr. Jaroslav Brácha, Mgr. Milada Dittrichová a Lenka Kreysová. AKÉ ÚLOHY RIEŠIL PROJEKT Projekt vychádzal z potreby prispôsobiť výkon inšpekcie práce novým kompetenciám v zmyslu zákona č. 251/2005 Sb. o inspekci práce a požiadavkám Európskej stratégie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdraví pri práci. Kľúčovými úlohami projektu bolo doškolenie jednotlivých skupín inšpektorov podľa zamerania a osnov, ktoré by boli základom pre nový systém celoživotného vzdelávania inšpektorov a ostatných zamestnancov inšpekcie práce. Úlohou projektu bolo tiež spracovať a poskytnúť inšpektorom súborný študijný materiál manuály, príručku, z ktorých môže inšpektor čerpať hlavné zásady BOZP a uplatňovania legislatívy v jednotlivých oblastiach dozoru. Stratégia vzdelávania však musela vychádzať zo základných koncepčných dokumentov inšpekcie práce, ktoré neboli k dispozícii v dostatočnom rozsahu. Preto sa úlohou projektu stalo aj vypracovanie týchto koncepčných dokumentov, predovšetkým -, koncepcie inšpekcie práce a stratégie riadenia ľudských zdrojov. Generálny cieľ posilnenie správy inšpekcie práce, si vyžadoval tiež prehodnotiť existujúce interné metodiky, postupy a príkazy, posúdiť legislatívne vplyvy na efektívnosť inšpektorskej práce, možnosti lepšieho vybavenia inšpektorov pre výkon dozoru a pod. To však vyžadovalo spracovať východzie detailné analýzy potrieb vzdelávania inšpektorov práce s prihliadnutím na nové kompetencie, legislatívne požiadavky, výsledkov projektov a výskumných prác, ktoré boli doteraz spracované, s ohľadom aj na stratégiu EU v oblasti BOZP, výzvy euróskych inštitúcií (najmä SLIC), dokumenty Medzinárodnej organizácie práce a pod. Do analých bolo potrebné zahrnúť aj možnosť prispôsobenia sa novému prístupu k BOZP, založeného na nástrojoch bezpečnostného manažmentu. Nová koncepcia celoživotného vzdelávania, školenia, manuály, koncepcie, vnútorné predpisy atd., to všetko nebolo treba budovať na zelené lúke. Česká inšpekcia práce má dlhú tradíciu, skúsených a kvalifikovaných inšpektorov, rovnako aj vedúcich pracovníkov. Úspešne implementovali v predvstupovom období acquis communautaire v oblasti bezpečnosti práce a zdraví a princípy uplatňujú v inšpektorskej praxi. Vtedajší vzdelávací systém vychovával dobrých a odborne spôsobilých inšpektorov. Napriek tomu, nová inšpekcie práce, a aj nová európska koncepcia vyžadujú zmenu prístupu k inšpekcii práce. Nový prístup a nový vzdelávací systém je založený na dobrej tradícii a sile dovtedajšieho systému. Formulovanie náplní jednotlivých aktivít vychádzalo z nasledovných strategických zámerov: 77

79 formovanie postojov inšpektora k novým kompetenciám IP objektivizovanie proporcionality medzi BOZP a PPV komplexný základ a potreba špecializácie pri výkone inšpekcie práce posilnenie zručnosti rovnomerne pre výkon inšpekcie v kontrole, poradenstve a vo vyšetrovaní udalostí a podaní rozvíjanie sociálnych zručností podpora oblasti systémového manažérstva prevencie rizík nadväznosť na kariérny postup a odmeňovane vypracovanie profesiogramov pre jednotlivé pozície požiadavky na vybavenie inšpektora pre výkon IP trvalý prístup k metodikám, predpisom a normám. Z AKÝCH AKTIVÍT POZOSTÁVAL PROJEKT Všetky aktivity projektu boli rozdelené do piatich komponentov. Komponent 1: Cieľom komponentu 1 bolo doškolenie nových inšpektorov pre pracovno-právne vzťahy, ktorí byli prijatí na jednotlivé oblastné inšpektoráty práce v roku 2005 a neabsolvovali v plnom rozsahu odbornou prípravu v oblasti BOZP. Jedná sa o vzdelávací program v oblasti bezpečnosti práce, bezpečnosti technických zariadení a pracovného prostredí. Komponent sa skladá z 3 aktivít: 1.1. Analýza právnych požiadaviek, interných predpisov a vzdelávacích potrieb a adaptačného procesu nových inšpektorov 1.2. Vývoj vzdelávacieho programu a program adaptačného procesu nových inšpektorov 1.3. Realizácia vzdelávacieho programu a adaptačného procesu nových inšpektorov Komponent 2: Cieľom komponentu 2 bolo doškolenie stávajúcich inšpektorov BOZP, ktorí boli na inšpekcii práce do Školenia boli zamerané na oblasť pracovno-právnych vzťahov a nové kompetencie vyplývajúce zo zákona č. 251/2005 Sb. o inspekci práce. Súčasťou komponentu bol návrh interných predpisov pre výkon inšpekcie práce v nových kompetenciách. Komponent sa skladá zo 4 aktivít: 2.1. Analýza právnych požiadaviek a vzdelávacích potrieb nových kompetencií inšpektorov, vychádzajúcich z nového zákona o inšpekcii práce a NV 1542/2005 Sb 2.2. Vývoj vzdelávacieho programu o pracovno-právnych vzťahoch, pracovných zmluvách, kolektívneho vyjednávania, pracovných podmienok a ďalších požiadaviek na kompetencie inšpektorov 78

80 2.3. Realizácia školení všetkých inšpektorov o nových kompetenciách, na jednotlivých oblastných inšpektorátoch 2.4 Vývoj vnútorných predpisov pre výkon inšpekcie práce v nových kompetenciách a aplikácii NV 1542/2005 Sb. Komponent 3: Cieľom tohto komponentu bolo zostaviť a preškoliť základní tým školiteľov pre doškolení inšpektorov v rámci projektu v oboch základných oblastiach IP, ale najmä pre realizáciu celoživotného vzdelávania inšpektorov. Súčasťou komponentu bol tiež vývoj základných osnov školení inšpektorov. Aktivity: 3.1. Nábor nových lektorov pre školenia inšpektorov a lektorov lektorov Vývoj školiacich materiálov pre lektorov na aktivity 2.3. a Školenie lektorov z trénerských zručností a koncepcie školení IP Komponent 4: Tento komponent obsahuje najviac aktivít. Cieľom bolo spracovanie koncepčných materiálov inšpekcie práce akými je politika inšpekcie práce a riadenie ľudských zdrojov. Komponent obsahuje aj kľúčový výstup Program celoživotného vzdelávania, ale aj analýzy, ktoré boli podkladom pre spracovanie koncepčných materiálov. Samostatnými aktivitami boli workshopy za účasti zástupcov z každého inšpektorátu práce na identifikáciu vzdelávacích potrieb a overenie fungovania nástrojov vzdelávania: 4.1. Analýza právnych požiadaviek a trendov koncepcie inšpekcie práce 4.2. Doporučenia pre doplnenie legislatívy v oblasti BOZP a pracovno právnej oblasti 4.3. Vývoj koncepcie inšpekcie práce 4.4 Vývoj politiky riadenia ľudských zdrojov IP, systém kategorizácie, a hodnotenia inšpektorov, profesiogramy 4.5 Analýza existujúcich študijných materiálov, projektov, publikácií a identifikácia vzdelávacích potrieb 4.6 Workshop o potrebách celoživotného vzdelávania v IP overenie potrieb, požiadaviek a vstupov 4.7 Vývoj programu celoživotného vzdelávania inšpektorov a ostatných zamestnancov IP, systém dlhodobej spolupráce s externými organizáciami 4.8 Workshop k spätnej väzbe programu celoživotného vzdelávania hodnotenie vyvinutého programu Komponent 5: Cieľom komponentu bolo navrhnúť pracovné materiály, ktoré môžu byťt nápomocné inšpektorovi pri výkone inšpekcie práce. Jedná sa najmä o súbor doporučených pravidiel, postupov a návodov na výkon IP a návrh na úpravu a doplnenie interných predpisov IP. V rámci komponentu bol tiež spracovaný návrh na potrebné vybavení inšpektorov a poslednou aktivitou 79

81 je hodnotenie spracovaných materiálov v rámci projektu: 5.1. Vývoj a spracovanie Kompendia inšpektora súbor doporučených článkov, pravidiel, postupov s návodov pre personálny rozvoj inšpektorov 5.2. Vývoj súhrnného súboru interných predpisov, pokrývajúci všetky aktivity výkonu inšpekcie práce 5.3. Analýza, hodnotenie a návrh na potrebné vybavenie inšpektorov na výkon IP 5.4 Hodnotenie jednotlivých materiálov, ktoré boli spracované AKÉ SÚ VÝSLEDKY PROJEKTU Všetky aktivity sa úspešne realizovali podľa plánu činnosti. V rámci komponentu 1 bolo preškolených 88 inšpektorov, v rámci komponentu 2 bolo preškolených 197 inšpektorov a v rámci komponentu 3 28 lektorov. Školenia sa realizovali podľa vypracovaných osnov, ktoré sa stali súčasťou vyvinutého programu celoživotného vzdelávania. Príkladom osnovy školenia je ďalej uvedený Vzdelávací program pre vstupné špecializované školenie inšpektorov pre pracovno-právnu oblasť: Vzdelávací program Vstupné špecializačné vzdelávanie inšpektorov čakateľov zameraných na výkon inšpekcie v oblasti pracovnoprávnych vzťahov z nových kompetencií (oblasť pracovnoprávnych vzťahov, pracovných podmienok) v rámci prípravy na inšpektorské skúšky Cieľ vzdelávacieho Absolvent vzdelávania ovláda podrobné vedomosti a programu zručnosti potrebné na výkon kontroly, poradenstva a vyšetrovania podnetov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, pracovných podmienok, pracovných zmlúv a kolektívneho vyjednávania Forma vzdelávania Prednáška, seminár, interaktívne metódy, riadená diskusia, nácvik Cieľová skupina Inšpektori čakatelia zameraní na výkon inšpekcie v oblasti pracovnoprávnych vzťahov Rozsah výuky 113 hodín, z toho časová dotácia k časti 1-5: 88 výukových hodín časti 6: 24 výukových hodín Obsahové Pracovný pomer, pracovné zmluvy, dohody zameranie (oblasti uzatvárané mimo pracovného pomeru podľa bližšej Pracovný čas, dovolenka špecifikácie) Mzdy, platy, náhrady odmeňovanie Kolektívne vyjednávanie, súčinnosť odborových orgánov Špecifiká pri výkone kontroly a vyšetrovaní podnetov Špecifiká komunikácie pri výkone inšpekcie v oblasti 80

82 pracovnoprávnych vzťahov Metódy Prednáška, výklad, riadená diskusia, osvojenie zručností zážitkovou metódou, príklady z praxe a ich riešenie, praktické ukážky Školitelia Lektori napr. z IVBP, MPSV ČR, zo systému SÚIP, odborne zameraní na pracovnoprávne vzťahy a pracovné podmienky osobitných skupín, odmeňovanie a finančné náhrady kolektívne vyjednávanie a súčinnosť so sociálnymi partnermi psychosociálne zručnosti Spôsob ukončenia Písomný test s časovou dotáciou 1 výuková hodina Špecifikácia obsahového zamerania: Pracovný pomer, pracovné zmluvy, dohody o vykonaní práce Oblasť Predpis (jeho časť) Rozsah oboznámenia Rovnosť č. 435/2004 Sb. Podrobne Právne úkony ZP zákon č. 40/1964 Sb., občiansky zákonník zákon č. 513/1991 Sb., obchodný zákonník ( zákon č. 2/1991 Sb. Podrobne Výber Práca detí zákon č. 328/1991 Sb. ZP zákon č. 435/2004 Sb. zákon č. 94/1963 Sb., o rodině (ďalej zákon č. 94/1963 Sb. ) (zákonný zástupca) Podrobne Výber Právo na informácie, ZP Podrobne Vnútorné predpisy ZP Podrobne zamestnávateľa Pracovná zmluva ZP Podrobne Pracovný pomer (vznik, zmena, skončenie) Podrobne Výber ZP zákon č. 435/2004 Sb. zákon č. 326/1999 Sb., o pobytu cizinců na území České republiky zákon č. 111/1998 Sb., o vysokých školách Hromadné prepúšťanie ZP Podrobne 81

83 zákon č. 435/2004 Sb. Výber Pracovný posudok ZP Podrobne NV č. 108/1994 Sb. Vedľajší pracovný pomer ZP Podrobne Agentúrne zamestnávanie ZP zákon č. 435/2004 Sb. Podrobne Výber Povinnosť zamestnávateľa ZP zákon č. 435/2004 Sb. Podrobne Výber realizovať úlohy svojimi zamestnancami Dohoda o vykonaní práce a dohoda o vykonaní pracovnej ZP Podrobne činnosti Zvyšovanie a rozširovanie kvalifikácie ZP vyhláška č. 140/1968 Sb., o pracovních úlevách a hospodářském zabezpečení studujících při zaměstnání (ďalej vyhláška č. 140/1968 Sb. ) Podrobne Výber Domácky zamestnanec ZP Podrobne Časová dotácia: 28 výukových hodín Pracovný čas, dovolenka Oblasť Predpis (jeho časť) Rozsah oboznámenia Pracovná doba ZP zákon č. 475/2001 Sb. vyhláška č. 288/2003 Sb. nařízení vlády č. 75/2005 Sb., o stanovení rozsahu přímé vyučovací, přímé výchovné, přímé speciálně pedagogické Podrobne Výber a přímé pedagogickopsychologické činnosti pedagogických pracovníků (ďalej NV č. 75/2005 Sb. ) zákon č. 238/2000 Sb., o Hasičském záchranném sboru České republiky (ďalej zákon č. 238/2000 Sb. ) zákon č. 186/1992 Sb., o služebním poměru 82

84 příslušníků Policie České republiky (ďalej zákon č. 186/1992 Sb. ) zákon č. 169/1999 Sb, o výkonu trestu odnětí svobody (ďalej zákon č. 169/1999 Sb. ) zákon č. 13/1993 Sb., celní zákon zákon č. 61/2000 Sb., o námořní plavbě vyhláška č. 96/1987 Sb., o zásadách pro zkrácení pracovní doby bez snížení mzdy ze zdravotních důvodů pracovníkům, kteří pracují s chemickými karcinogeny (ďalej vyhláška č. 96/1987 Sb. ) vyhláška č. 259/1997 Sb., kterou se upravují některé podrobnosti služebního poměru celníků (ďalej vyhláška č. 259/1997 Sb. ) vyhláška č. 497/2000 Sb., kterou se zrušují některé právní předpisy v oblasti pracovní doby(ďalej vyhláška č. 497/2000 Sb. ) Odpočinok ZP Podrobne Evidencia pracovného ZP Podrobne času Práca nadčas, práca v noci Dovolenka a náhrada mzdy za dovolenku Časová dotácia: 16 výukových hodín ZP zákon č. 1/1992 Sb. zákon č. 143/1992 Sb. zákon č. 561/2004 Sb., školský zákon ZP NV č. 108/1994 Sb. Podrobne Výber Podrobne Mzdy, platy, náhrady odmeňovanie 83

85 Oblasť Predpis (jeho časť) Rozsah oboznámenia Odmeňovanie ZP zákon č. 1/1992 Sb. zákon č. 143/1992 Sb. NV č. 303/1995 Sb. NV č. 333/1993 Sb. NV č. 330/2003 Sb. NV č. 469/2002 Sb. zákon č. 118/2000 Sb., Podrobne Výber o ochraně zaměstnanců při platební neschopnosti zaměstnavatele (ďalej zákon č. 118/2000 Sb. ) Pracovná cesta ZP Podrobne zákon č. 119/1992 Sb. Odstupné ZP zákon č. 328/1991 Sb. Podrobne Výber Dovolenka a náhrada ZP Podrobne mzdy za dovolenku NV č. 108/1994 Sb. Prekážky v práci ZP Podrobne NV č. 108/1994 Sb. Uspokojovanie nárokov ZP Podrobne zamestnávateľa nařízení vlády č. 63/1998 Sb., o způsobu výpočtu základní částky, která nesmí být sražena povinnému z měsíční mzdy při výkonu rozhodnutí, a o stanovení částky, nad kterou je mzda postižitelná srážkami bez omezení (ďalej NV č. 63/1998 Sb. ) NV č. 108/1994 Sb. Časová dotácia: 24 výukových hodín Kolektívne vyjednávanie, súčinnosť Oblasť Predpis (jeho časť) Rozsah oboznámenia Účasť odborových ZP Podrobne orgánov zákon č. 2/1991 Sb. zákon č. 120/1990 Sb. Výber Zamestnanecké rady ZP Podrobne Časová dotácia: 5 výukových hodín Špecifiká pri výkone kontroly a vyšetrovaní podnetov 84

86 Interný predpis Číslo Rozsah oboznámenia Podrobne 1/2005 nácvik aplikácie v PPV Interné metodické predpisy inšpektorátu Inštrukcia generálneho inšpektora SUIP obsahujúca metodiku základných úkonov na úseku kontrolnej a rozhodovacej činnosti inšpekcie práce Metodický pokyn generálneho inšpektora SUIP obsahujúci pokyny na postup inšpektora pri vykonávaní kontroly niektorých ustanovení zákonníka práce Metodický pokyn generálneho inšpektora SUIP, ktorý obsahuje postup pri vybavovaní podaní, podnetov a sťažností 4/2005 1/2006 Časová dotácia: 16 výukových hodín Časová dotácia častí 1 až 5: 88 výukových hodín Forma a metóda: prednáška, výklad, riadená diskusia, osvojenie si zručností zážitkovou metódou, príklady z praxe a ich riešenie, praktické ukážky, tréningové a výcvikové metódy Špecifiká komunikácie pri výkone inšpekcie v oblasti pracovnoprávnych vzťahov Asertívne správanie Zvládanie stresových situácií Schopnosť odovzdávať odborné vedomosti zameranie na efektívnu komunikáciu a interakciu medzi inšpektorom a zamestnávateľom, resp. zamestnancom v rámci poradenstva, riešení podnetov, pri výkone kontroly a pri zácviku inšpektorov - čakateľov Časová dotácia : 24 výukových hodín Forma a metóda: prednáška, riadená diskusia, osvojenie zručností zážitkovou metódou, príklady z praxe a ich riešenie, praktické ukážky, tréningové a výcvikové metódy Spôsob ukončenia pre časť: záverečný písomný test Časová dotácia na písomný test: 1 výuková hodina Koncepcia vzdelávania inšpektorov vychádza z požiadavky, aby 85

87 každý inšpektor poznal základy celej oblasti dozoru inšpekcie práce a postupne sa mohol špecializovať najprv na dve kľúčové oblasti : Bezpečnosť práce a pracovné prostredie, Pracovno-právne vzťahy a pracovné podmienky Ďalšiu špecializáciu umožňuje systém buď odvetvovú (napr. poľnohospodárstvo, stavebníctvo,...) alebo podľa technických oblastí a rizík (elektrické zariadenia, chémia, vysokozdvižné vozíky a pod.). Schému vstupného vzdelávania, základného a nadväzujúceho systém špecializácie ukazuje obr. 1: P rehlbu jú ce vzdelávanie V s tupné vzdelávanie Zákla d n á Užšia Zákla d n ý mod u l špecializácia špecializácia Modul CCC alebo DDD 3 týždne Modul CC alebo DD 1 týždeň Modul D 1 týždeň Modul C 2 týždne Modul B 1 týždeň CCC VTZ CC Mzdy CCC Stavebníctvo Pracovné prostredie Bezpečnosť práce Vstupné vzdelávanie následné odborné Pracovnoprávne vzťahy + Pracovné podmienky Pracovný pomer Vstupné vzdelávanie následné odborné Pracovné prostredie Technické zariadenia DD Kolektívne zmluvy Vstupné vzdelávanie následné (UV č. 1542/2005) DDD Diskriminácia Pracovnoprávne vzťahy Pracovný čas Riziká a faktory (F, CH, B, S) Modul A 1 týždeň Vstupné vzdelávanie úvodné všeobecné Procesy a Metodiky inšpekcie práce Obr. 1: Schéma vzdelávania inšpekcie práce Zaujímavé sú aj koncepčné dokumenty, spracované v rámci projektu, ktoré pre obmedzený rozsah príspevku nie je možné na tomto mieste prezentovať. Navrhnutá koncepcia inšpekcie práce dáva odpoveď na otázky: čo je cieľom inšpekcie práce z pohľadu celospoločenského, štátnej 86

88 politiky BOZP, z európskeho, či celosvetového pohľadu; aká je filozofia inšpekcie práce, ako sa má realizovať holistický prístup k BOZP, ako sa má realizovať systémový prístup, či právny rámec (zákon o IP) rešpektuje tieto ciele a filozofiu IP, aké sú najúčinnejšie formy presadzovania BOZP, aká je a aká má byť pozícia IP k iným dozorným orgánom, vládnym inštitúciám, k sociálnym partnerom, aká je pozícia IP k medzinárodným inštitúciám, IALI, SLIC, akú váhu a záväznosť majú materiály SLIC, čo má byť náplňou inšpekcie práce z hľadiska: a) kontroly, poradenstva, vyšetrovania, osvety, preventívneho pôsobenia b) obsahu IP BOZP, pracovné podmienky, pracovné prostredie, pracovno právne vzťahy, sociálna ochrana, ľudské práva (diskriminácia), a pod...ako má byť organizovaná inšpekcia práce vzhľadom na územnú pôsobnosť, počet dozorovaných firiem, či zamestnancov aké sú a aké by mali byť kompetencie inšpekcie práce a inšpektora, oprávnenia, ochrana, zodpovednosť,...ako definovať a zabezpečiť proporcionálnu rovnováhu medzi jednotlivými oblasťami (PPV, BOZP, Kontrola, poradenstvo, prevencia, vynútené výkony...) aká má byť stratégia kontrolnej činnosti - či vykonávať detailné, komplexné previerky, či námatkovo úzko špecializované, v akom rozsahu, aké majú byť zásady plánovania kontrolnej činnosti, a na druhej strane - ako zabezpečiť operatívnosť dozoru, aké sú základné charakteristiky inšpektora, teda ľudí, ktorí inšpekčnú činnosť realizujú,budovanie imidžu a dôveryhodnosti Inšpekcie práce, vzťah IP a verejnosti. V návrhu koncepcie riadenia ľudských zdrojov sa riešia otázky: aký má byť ideálny profil inšpektora, hlavné zásady pre vzdelanie, prax, obor, vlastnosti, zručnosti, schopnosti, morálny profil, typ..., aké pracovné pozície poskytuje IP a aké by mala do budúcna poskytovať, ako možno kategorizovať inšpektorov, požiadavky kariérneho postupu aká je doterajšia prax, aké sú jej silné a slabé stránky aké sú motivačné faktory pre inšpektorov na neustále zlepšovanie a záujem o osobný rozvoj, ako možno formovať postoje inšpektorov k naplneniu cieľov koncepcie inšpekcie práce, aké sú požiadavky na vedúcich zamestnancov, aké podklady sú potrebné pre vypracovanie profesiogramov, aké sú špecifiká riadenia ľudských zdrojov ostatného personálu IP 87

89 ZÁVER Výsledky projektu boli prezentované aj na niekoľkých seminároch a sú o nich informovaní pomerne podrobne aj predstavitelia slovenskej inšpekcie práce. Záverečnú konferenciu, ktorá sa konala v reprezentačných priestoroch Lichtenštainského paláca v Prahe za účasti zástupcu slovenského veľvyslanectva v ČR, poctil svojou účasťou aj generálny riaditeľ Národného inšpektorátu práce Ing. Gmitter, ktorý prejavil záujem, že mnohé výsledky sú využiteľné aj na Slovensku. Výsledné materiály z projektu vo forme správ z jednotlivých aktivít, ale aj powerpointových prezentácií, je prístupný záujemcom na stránke Inštitútu pre výskum práce a rodiny výskumná činnosť, twinning a CD. Priamy vstup: Preklikávaním v štruktúre CD je možné dostať sa k všetkým dokumentom vo worde, či pdf. Hodnotenie tohto projektu bolo prezentované výsledkami dvoch auditov, ktoré vykonala Európska komisia prostredníctvom akreditovanej inštitúcie z Veľkej Británie. Ako jediný z hodnotených projektov dosiahol projekt v oboch prípadoch hodnotenie najvyššou známkou excellent. Tento projekt patril medzi najúspešnejšie v súčasnosti realizované projekty v Českej republike. Jeho skutočnú úspešnosť však overí budúca prax a implementácia navrhovaného systému do života inšpekcie práce v Českej republike. Ing. Ivan Majer, PhD. Technická univerzita v Košiciach Strojnícka fakulta, Katedra bezpečnosti a kvality produkcie Letná 9, Košice [email protected] tel.:

90 DEVELOPING A NATIONAL CULTURE OF WORKPLACE HEALTH AND SAFETY THE IRISH EXPERIENCE VÝVOJ NÁRODNEJ KULTÚRY BOZP SKÚSENOSTI Z ÍRSKA Jim HEFFERNAN Abstrakt: Do roku 1989 Írsko nemalo komplexnú BOZP legislatívu. Predchádzajúca legislatíva mala obmedzený rozsah a pokrývala iba 20% zamestnancov, najmä v priemyselnom sektore. Zákon o zdraví, bezpečnosti a sociálnej starostlivosti z roku 1989 ustanovil HSA (Health and Safety Authority Úrad pre BOZ) ako národný orgán pre podporu a uplatňovanie BOZP. Táto legislatíva bola prijatá v rovnakom čase, ako začalo obdobie trvalého rastu írskej ekonomiky v 90-tych rokoch. Od roku 1990 zamestnanosť v Írsku vzrástla z 1,2 mil. na 2,2 mil., nezamestnanosť klesla zo 16% na 4% a nastal príliv zahraničnej pracovnej sily celkový počet zamestnancov vzrástol zo 4,5 mil. o štvrť milióna pracovníkov zo zahraničia. Rozvoj kultúry BOZP nebol na túto situáciu ekonomického rozkvetu (ekonomického boomu) dostatočne pripravený, čo však predstavovalo pre nás obrovskú výzvu. Náš úrad využíva duálny prístup založený na ovplyvňovaní a presviedčaní spolu s programom dôrazného uplatňovania legislatívy. Naša politika je ovplyvňovaná Radou, ktorá pozostáva z predstaviteľov vlády a sociálnych partnerov, zároveň existujú rozsiahle ustanovenia pre zapájanie všetkých účastníkov pracovného procesu do rozvoja legislatívy a poradenstva ako aj do realizácie programov podpory a propagácie. O rozličných aktivitách nášho úradu je vedená široká diskusia a výsledkom tejto diskusie je potom vypracovanie aktuálnej stratégie. Key Words: Ireland, health and safety culture, strategy statement, programme of work Kľúčové slová: Írsko, kultúra BOZP, vyhlásenie o stratégii, program aktivít When Ireland joined what is now the European Union in 1973 its economy was mainly agriculture based, unemployment levels were high and the population had been in constant decline since the mid 19 th Century. Awareness of health and safety amongst employers and workers was generally low and the scope of health and safety legislation was limited with only 20% of the workforce, mainly in the Industrial sector covered by the legislation. The legislation, which was highly prescriptive, was enforced by inspectors of the labour ministry. A commission of inquiry on safety, health and welfare at work 1, chaired by a High Court judge, which reported in 1983 recommended sweeping changes to the system. The report of the Barrington Commission made a 89

91 number of key recommendations: Rather than excessive reliance on detailed and complex regulations imposed upon workplaces from outside there should be reform within the workplace based upon clearer ideas about the responsibility of employers, workers, the self employed and others. The law has a role to play in setting the framework within which managers and workers operate, but it is no substitute for a sense of commitment which is based upon responsibilities which are clearly defined and understood. The system must be preventive. The system should embrace all workers including the self employed Safety is a management responsibility and it must be an integral part of the management process. It should be managed in the same way as productive efficiency and responsibility for safety should rest squarely on the shoulders of those who have the power to make decisions in the company and to see that they are implemented. Cooperation between management and workers on safety and health is desirable but the possibility of divergence of interest should be recognised. There should be a new framework act supplemented by regulations and sound technical advice in the form of codes of practice and guidelines. There should be a single National Authority with a clear, identifiable and undisputed responsibility for occupational safety and health issues. Employers, workers and their organisations should be associated as closely as possible with the new Authority which should be independent of Government Departments. There must be a massive and sustained exercise of training, education and information at every level. Following the Barrington Report the enactment of the Safety Heath and Welfare at Work Act 1989 extended health and safety legislation to all sectors. The Act was framework in character with detail being added by General Applications Regulations and a number of regulations specific to various sectors and activities. The Act set up a National Authority for Occupational Safety and Health, the HSA. The Authority has overall national responsibility for promoting and providing guidance regarding occupational safety and heath and for enforcing the legislation. The Chief Executive of the Authority reports to a Board of which the chairperson and four members are nominated by the Minister for Enterprise, Trade and Employment, three members are nominated by employers organisations and three by trade unions. The Act provides for Advisory committees involving the relevant stakeholders to assist and advise the Authority in its work including the drafting of legislation. The current advisory committees are: 90

92 The Construction Advisory Committee The Farm Safety Advisory Committee The Dangerous Substances Advisory Committee A number of regional advisory committees INFORMATION AND PROMOTIONAL INITIATIVES Since its inception the HSA has taken a range of initiatives to raise the profile and awareness of occupational safety and health. Some examples are as follows: The Good Neighbour Scheme was an initiative which was particularly effective in the years following the implementation of the 1989 Act when safety training and consultancy was not readily available for SMEs. The principle aim of the scheme was to promote safer workplaces. Larger companies were encouraged to promote safer workplaces by providing support and assistance in relation to health and safety issues to smaller companies with whom they had a business relationship (suppliers, contractors, service providers) or to those in their physical neighbourhood. Examples of activities included; safety quizzes, worker health seminars, training courses (manual handling, 1st aid etc.), safety poster competitions, toolbox talks on safety and health, simulated disaster exercises, safety newsletters and safety talks. Safe Towns Campaigns aimed to raise awareness of workplace health and safety in selected towns. Driven by the HSA it gave each town the opportunity to set their own agenda and prioritise the activities most relevant to their working community. They sought to enable sustainable improvements in workplace safety and health by working in partnership with local businesses, business organisations, employee groups and other key players in the working community through a two-pronged approach, the provision of information and support and workplace visits. European Safety Week is supported by promotional campaigns and enterprises are encouraged to run events Concentrated inspection campaigns are conducted each year aimed at the high risk sectors of Agriculture, Construction and Mining and quarrying supported by stands at major shows and exhibitions such as the National Ploughing Championship which attracts a large attendance from the agricultural community. Major new legislation is publicised by media advertising and information seminars and routinely promotional events and campaigns are supported with press releases, media interviews with inspectors and other HSA staff The Safe System of Work Plan The SSWP was developed for the construction industry where there is a large number of workers who are not English-speaking 91

93 and where a significant number of workers have literacy problems. The primary objective of the SSWP is facilitate a risk assessment to identify the principal hazards associated with each work activity and to ensure that appropriate controls are in place before work commences. The system is based on a sheet of pictograms in three parts. The first part, stating details of the job, resources required and emergency details is completed by the person planning the activity usually the supervisor. In the second part the supervisor ticks the pictogram representing each hazard identified and then ticks pictograms representing the controls initially ticking a box to identify the need for that control and subsequently, in conjunction with the workers at the location, he ticks a second box to confirm that the necessary controls are in place prior to the work taking place. The third part is signed by the supervisor and by the workers to confirm that it has been brought to their attention. The sheets are available in pads and an explanatory multi-lingual DVD is available for training. THE CONSTRUCTION INDUSTRY The HSA has attempted to make optimum use of its resources by sustained targeting of high risk sectors. A good example of this is the construction sector to which a high proportion of the HSA s inspection resources have been directed over the past ten years with particular emphasis on working at heights which was the main cause of serious and fatal accidents in the industry. The implementation of new regulations in 1995 coincided with the start of a period of rapid growth in the industry which has continued up to the present. Despite a major promotional campaign safety management in the industry generally was poor and the rate of serious accidents rose steeply. In 1996 the HSA went to the High Court for the first time seeking complete closure of a site until serious hazards were dealt with and suitable health and safety management system was put in place. Subsequently similar site closures became regular practice with up to 50 sites being closed annually in most cases the sites were closed by agreement under threat of High Court action. In 1999, amidst concern over the high rate of fatalities in the industry, government agencies and employer and worker representatives agreed on a partnership to achieve the highest standards of health and safety in construction. The Construction Safety partnership was joined by other stake holders including client representatives, professional bodies and the national training body. The partnership drew up a plan initially for three years, which has been renewed on an ongoing basis 1. Key elements which have been successfully implemented are: safety consultation with mandatory safety representation on sites with more than 20 at work, mandatory, certified safety awareness training for all persons working on construction sites and certified skills training for all workers undertaking safety-critical tasks. The Construction Regulations were amended in 92

94 2001to implement the provisions of the agreement and the HSA undertook to implement a programme of increased and more visible enforcement. A new Safety health and Welfare at Work Act in 2005 and new Construction regulations in 2006 strengthened requirements regarding health and safety management in construction and a code of practice giving substantial guidance on safety in roof work was published in An impact report 1 commissioned by the HSA on the working at height campaign in the Construction industry in the ten years up to and including 2005 has produced a number of encouraging conclusions: Although the number of working at height related inspections has increased significantly since 1998 there has been a steady decrease in the level of prohibition notices issued from 1998 to 1995, indicating that inspectors are observing fewer potentially dangerous work practices The rate of fall-related accidents in the construction industry has fallen from 180 per 100,000 employees in 2000 to 60 per 100,000 in 2006 Surveys of the industry indicate that construction companies have invested heavily in training and safety equipment as a result of the HSA s activities The industry s commitment to invest in risk reduction in working at height has been underpinned by the enforcement of regulations by the HSA and the avoidance by firms of prohibition notices Over the period 1995 to 2006, the HSA invested around 39 million on work at height related activities in the construction industry, this has resulted in lives being saved and injuries prevented leading to economic benefits in the order of 300 million. HSA STRATEGY STATEMENT Under the Safety Heath and Welfare at Work 2005 the HSA is required to prepare a strategy statement every three years. The statement must specify the key objectives, outputs and related strategies of the Authority including the use of resources. The statement must specify the manner in which the Authority proposes to assess its performance in relation to the objectives and it must include a review of the outcomes and effectiveness of the preceding strategy statement. The HSA Strategy statement identifies two principal objectives: To persuade society, employers and employees of the need to put workplace safety at the core of everything they do. To enforce the 2005 Safety, Health and Welfare at Work Act through an inspection and investigation system which 93

95 provides confidence for all stakeholders in the HSA s capacity to intervene with workplaces which are not safe. A dual strategy is adopted to achieve these objectives Prevention Focusing on societal and business influencers so as to increase the general acceptance of safe behaviour. It is important to lay the groundwork for later behaviours in the workplace through early actions in the education process Enforcement If individuals or sectors choose to ignore the Authority s advice and to disregard the law, it will rigorously enforce the legislation using all the powers at its disposal Six Strategic Goals are identified 1. Raise the level of awareness of occupational safety, health and welfare in the workplace among employers, employees and society in general. 2. Target the workers and managers of the future by fostering a culture of safety through early and continued interventions in the education and training systems. 3. Make relevant specific information and guidance easily available to those who manage and promote workplace safety in all sectors and assist them to achieve their targets. 4. Enforce occupational safety, health and welfare legislation through targeted and prioritised inspections and through legal action where necessary. 5. Develop a research programme on current, emerging and future high risk areas in workplace safety, health and welfare which will inform the Authority s actions 6. Ensure that the Authority, its staff, resources and facilities deliver on our corporate goals in line with best practice and value for money. HSA PROGRAMME OF WORK The Safety Health and Welfare at Work Act 2005 requires the HSA to submit each year a programme of work to the Minister of Enterprise Trade and Employment for approval. The programme must outline the objectives and priorities for the year having regard to the strategy statement and available resources The Programme of Work for represents the HSA s operating priorities in the first year of the three year strategy Principal activities for the year are addressed under five headings: Key Sectors In order to make best use of its resources the Authority is prioritising a number of sectors for attention. These include the high-risk sectors of agriculture, construction and mines and quarries as well as the health services, local authorities and process industries. Research is being conducted into the safety issues involved in the 94

96 employment of non-english speaking workers with a view towards establishing a best practice approach to the health and safety of new workers in the economy in partnership with all interests. Key Hazards Following analysis of inspection reports, accident statistics and the changing nature of the Irish workplace, the Authority will be targeting a number of key hazards. Slip and trip hazards and manual handling, two of the biggest causes of reported injuries each year, feature strongly. Working at heights is one of the biggest causes of serious accidents in a number of sectors, most notably construction. Manual handling is to be targeted through an active inspection programme in the Healthcare and Transport Sectors in 2007 as part of an EU wide manual handling campaign. Vehicles, machinery, noise and vibration, the transport of dangerous goods, electricity, asbestos, and stress are also singled out for attention. In relation to vehicles, the primary focus will be the particular danger they pose to workers and pedestrians on construction sites and the implementation of new requirements for reversing vehicles arising from the 2006 Construction Regulations. Multi-Sector Programmes While much of the Authority s work is by necessity sector-specific or hazard-specific, there are many programmes that clearly span all sectors and hazards. The Authority will commence a youth education programme to influence the managers and workers of the future, and an innovative micro-business support programme will be tailored to meet the needs of those employing ten or less, including the self employed. Across all of its activities, the HSA will continue its programme aimed at influencing CEOs and senior management in favour of workplace health and safety. This is a three-year programme which started in 2006 and the results found in 2006 will be compared with those from 2007 with a view towards ongoing improvement of the initiatives. Chemicals The Authority will continue with the implementation of the new EU-wide chemical regulations REACH (Registration, Evaluation, Authorisation and Registration of Chemicals) and GHS (Global Harmonised system for Classification and Labelling of Chemicals). In addition the Authority will continue to fulfil its competent authority role for existing legislation on dangerous substances and preparations as well as occupational health with regard to carcinogens, chemical agents and asbestos. Corporate enablement programmes The HSA will conduct research on a range of priority topics including: 95

97 o Manual handling in the healthcare sector o Evaluation of the Authority s investment in reducing fall from height incidents in the construction sector o Pilot of an occupational disease reporting programme o Differences in risk perception and locus of control between Irish and non-irish national workers Overall inspection programme The Authority will carry out a programme of 16,000 targeted workplace inspections across all sectors so that its inspectors can provide advice and information on site, assess compliance with the law and take enforcement action where appropriate. The focus with be on prioritised sectors and hazards, and those companies and regions with a poor compliance record. Inspections will focus on influencing chief executives and senior managements in relation to workplace safety and heath management requirements and duty-holder responsibilities. Safety statements will be sought and assessed in the majority of all workplaces routinely inspected. Enterprises which are served with improvement notices will be targeted for follow-up inspections. The inspection programme sets sectoral targets including 1,500 farm inspections, 7,000 construction inspections and 500 mines and quarries inspections. All sites designated under the Control of Major Accident Hazards Regulations will be inspected and associated land use planning applications processed and appropriate advice given to the planning authorities. Twelve hundred road checks of vehicles conveying dangerous goods will be carried out. 1 Report of the Commission of Inquiry on Safety, Health and Welfare at Work; Stationary Office, Dublin, July Construction Safety Partnership Plan: Health and Safety Authority, Dublin, February Impact Assessment of the Working at Height Campaign in the Construction Sector, August Health and Safety Authority Strategy Statement , Health and Safety Authority, Dublin, March Health and Safety Authority Programme of Work 2007, Health and Safety Authority, Dublin, March 2007 NB all Health and Safety Authority Publications including References 2 to 5 above can be downloaded from the Authority s Web site 96

98 ZLEPŠOVANIE VÝKONNOSTI BOZP POMOCOU VNÍMANÉHO VEDENIA Martin DEMČÁK Abstrakt: Zložitosť moderných pracovných a výrobných činností úspešných podnikateľských subjektov si v súčasnosti vyžaduje zavedenie systematickej organizácie práce a riadiaceho mechanizmu, ktorý zabezpečí správnu činnosť procesov. Úroveň riadenia podniku je podmienkou plnenia výrobných úloh, ale je tiež i kritériom konkurencieschopnosti, podmienkou uplatnenia na trhu a známkou spoľahlivosti obchodného partnera v podmienkach globalizovaných trhov Európskej únie. Aj v podmienkach krajín nových členov EÚ sa stáva samozrejmosťou, že obchodní partneri si preverujú formou zákazníckeho auditu úroveň organizácie práce svojich dodávateľov. Súčasťou preverovania je úroveň riadenia výrobných činností, riadenia finančných procesov, kvality, životného prostredia ale aj bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Riadenie BOZP sa v minulosti chápalo ako proces, ktorý vytvára podmienky na plnenie presne stanovených ustanovení právnych predpisov a noriem. Plnenie bezpečnostných predpisov sa považovalo za vytvorenie bezpečnosti na pracoviskách. Súčasná filozofia vyžaduje posudzovať všetky možné riziká na pracovisku (bez ohľadu na právne požiadavky) a vykonať zodpovedajúce opatrenia. Intenzívne sa uplatňuje princíp prevencie teda postupy Ante factum. Bezpečnosť sa chápe ako dosiahnutie určitej hodnoty akceptovateľnosti rizík, príp. zavedenie takej organizácie, ktorá umožňuje zamestnancom vyhnúť sa rizikám, ktoré neustále pôsobia na pracovníkov a na plynulosť pracovného procesu. Významným prvkom tejto filozofie je vnímanie vedenia zo strany zamestnancov a nefalšovaný záväzok manažmentu k neustálemu zlepšovaniu BOZP. Ak si zamestnanci myslia, že vedenie demonštruje svoj záväzok k bezpečnosti iba preto, lebo je to politicky korektné, avšak v skutočnosti sú ich rozhodnutia ovplyvnené iba výrobou alebo nákladmi, potom budú danú demonštráciu pokladať iba za reči a budú cynicky voči bezpečnostným iniciatívam firmy. Aj keď uvedený prvok nie je jednoznačne zadefinovaný v rámci súčasných štandardizovaných systémov manažérstva BOZP jeho dopad na výkonnosť systému BOZP je obrovský. Kľúčové slová: Vnímané vedenie, bezpečnostný rozhovor, bezpečnosť založená na správaní. 97

99 VNÍMANÉ VEDENIE Snahou mnohých firiem je priblížiť sa k svetovým lídrom v oblasti BOZP, ktorých manažérstvo BOZP vykazuje dlhodobo veľmi nízku úrazovosť. Dosiahnuť tento cieľ nie je jednoduché. Nestačí zaviesť štandardizovaný systém manažérstva, vybaviť zamestnancov potrebnými OOPP, posúdiť a riadiť riziká či modernizovať technológiu a pod. Všetci zamestnanci (vrátane manažmentu) si musia uvedomiť svoju osobnú zodpovednosť a nadobudnúť dojem vlastníctva bezpečnosti. Vyšetrovanie incidentov ukazuje, že každému z nich sa dalo predísť. Mnoho manažérov to tiež hovorí, keďže je politicky správne, avšak v skutočnosti tomu neveria, čo sa prejavuje v ich slabom proaktívnom prístupe k BOZP. Vnímané vedenie a cynizmus sú dve strany tej istej mince. Ak vedenie demonštruje svoj záväzok k bezpečnosti iba preto, lebo je to politicky korektné, avšak v skutočnosti sú ich rozhodnutia ovplyvnené výrobou alebo nákladmi, potom budú zamestnanci danú demonštráciu pokladať iba za reči a budú cynickí voči bezpečnostným iniciatívam vo firme. Ak však cítia, že záväzok vedenia k bezpečnosti je silný a nefalšovaný, má to silný účinok na ich záväzok správať sa bezpečne. Manažment musí nepretržite prezentovať svoj záväzok k bezpečnosti priamou a nepretržitou osobnou zaangažovanosťou na bezpečnostnom programe a procese. Treba si uvedomiť, že bezpečnosť nie je len prioritou, ktorá sa prirodzene mení, ale i hlavnou hodnotou, ktorá sa nemení! Zatiaľ čo hodnoty bezpečnosti definujú, aké sú naše zásady a domnienky v oblasti bezpečnosti, rámec vnímania vedenia definuje, ako tieto hodnoty dosiahnuť u našich zamestnancov na každej úrovni. Trvalá zaangažovanosť a citeľná podpora manažmentu je pre oblasť BOZP životne dôležitá. Jedným zo silných nástrojov pre podporu vnímaného vedenia sú bezpečnostné rozhovory. Bezpečnostné rozhovory sú podobným prvkom manažérstva BOZP ako pozorovania. Zásadným rozdielom je aktívne zapojenie zamestnanca do diskusie, spoznanie bezpečných i nebezpečných činností a podmienok, odhalenie skrytých nebezpečenstiev a ohrození a získanie záväzku od zamestnanca pracovať bezpečne. Bezpečnostné rozhovory sú pozitívne orientované, t.j. ich zámerom nie je trestať zamestnanca, ale odhaliť príčiny nebezpečného správania a nebezpečných podmienok, zdôrazniť závažnosť potenciálneho úrazu a v spolupráci so zamestnancom hľadať optimálne opatrenia na ich odstránenie. Bezpečnostné rozhovory teda podporujú nie len vnímané vedenie ale aj iné prvky manažérstva BOZP, ako manažérstvo rizík, komunikáciu a konzultáciu, povedomie, operatívne riadenie prevádzky atď. 98

100 ZÁVER Spoločným znakom prezentovaných prístupov je dopracovať sa k bezpečnosti založenej na správaní, kde si jedinec uvedomuje zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť i bezpečnosť svojich kolegov. Celá snaha teda smeruje k vybudovaniu kultúry, v ktorej je BOZP vysoko cenená a bezpečné správanie sa stáva samozrejmosťou každodenného života firmy. Kontaktná adresa: Ing. Martin Demčák, PhD. Vedúci oddelenia metodika a koordinácia & vedúci audítor BOZP Útvar GM Safety U. S. Steel Košice, s.r.o. Vstupný areál USS Košice Slovakia, Europe Cell: Tel: Fax: [email protected] 99

101 EKONOMICKÉ ASPEKTY INVESTOVANIA DO BEZPEČNOSTI A OCHRANY ZDRAVIA PRI PRÁCI Laurencia Jančurová Motto: Kto hovorí, že investovanie do BOZP stojí peniaze, tomu by som odkázal, že zanedbanie povinností stojí omnoho viac - Jukka Takala, riaditeľ Európskej Agentúry bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Bilbao. ŤAŽISKO PROBLÉMU Väčšina malých a stredných podnikov /MSP/ nepovažuje oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci /BOZP/ za prioritu. Podnikatelia a manažéri v týchto firmách majú často nedostatočné vedomosti o platnej legislatíve, chýbajúce alebo slabé odborné zázemie /chýba bezpečnostnotechnická služba, bezpečnostný technik/. V popredí záujmu sú ekonomické problémy, snaha o uplatnenie sa na trhu, často existenčné problémy a pod. NA ČO JE POTREBNÉ UPRIAMIŤ POZORNOSŤ? Pri hodnotení ekonomického vplyvu investovania do BOZP sa dostávajú do popredia tri hlavné aspekty: technické zariadenia /ich technický stav, manažment údržby/ prostredie /pracovné a životné/ ľudský potenciál /manažment, zodpovednosť za BOZP, informovanosť, znalosť problematiky, poznanie a uvedomenie si rizika/ V neposlednom rade je potrebné uznať hodnotu života a zdravia, aj keď tieto nemožno finančne vyčísliť a nájsť metódy na zisťovanie nákladov a prínosov pred investíciami do BOZP, napríklad: metódy na výpočet úrazových nákladov metódy analýzy nákladov prínosov, zásahov v oblasti BOZP metódy zamerané na výkonnosť systémov BOZP ČO PRINÁŠA INVESTOVANIE DO BOZP? Uvedomenie si vzťahu investície do BOZP na jednej strane prínos v konečnom dôsledku, je základným predpokladom pochopenia podstaty problému. Pracovné úrazy a choroby z povolania, práceneschopnosť v dôsledku poškodenia zdravia v práci vyvolávajú finančné straty, straty vo výrobe a iné dôsledky, zvlášť nepríjemné pre MSP. Nie sú to však jediné dôsledky, ktoré zanedbanie bezpečnosti a ochrany zdravia so sebou prináša. 100

102 PREVENCIA A JEJ ÚŽITOK znižovanie nákladov zlepšenie výkonnosti podnikov plynulejší výrobný postup menej zdravotných rizík menej zodpovednosti za vzniknuté riziká lepší imidž spoločnosti zdraví a spokojnejší zamestnanci MOŽNOSTI MOTIVÁCIE ZAMESTNÁVATEĽOV Motivácia v systéme úrazového poistenia a v časti nemocenského poistenia znížením odvodov do nemocenského poistenia za zamestnancov organizácie v prípade priaznivých výsledkov v starostlivosti o BOZP a tým zníženú chorobnosť. Uvedené by bolo realizované stanovením diferencovanej výšky poistného podľa nebezpečnostných tried a vo forme prirážky k poistnému na úrazové poistenie, respektíve zľavy z poistného na úrazové poistenie. Zamestnávatelia budú zaradení do nebezpečnostných tried a budú platiť diferencovanú výšku poistného a prirážku k poistnému, resp. dostanú zľavy z poistného na úrazové poistenie. V súčasnosti platia všetci 0,8 %, navrhovaná úprava by diferencovala odvody v rozsahu 0,3 až 2,1 %. SPRÁVA EURÓPSKEJ AGENTÚRY /EA/ V BILBAO Správa EA o ekonomických dopadoch BOZP v pôvodných členských štátoch EÚ Economic Impact of Occupational Safety and Health in the Member States of the European Union si dala za cieľ v súlade so zásadami činnosti EA vymeniť informácie medzi členskými štátmi EÚ v oblasti ekonomického vplyvu BOZP. Správa bola publikovaná na základe záverov, ku ktorým dospela pracovná skupina a zistení vyplývajúcich z dotazníkov, zostavených v spolupráci so zástupcami členských štátov EÚ /15 krajín/, pričom bol zohľadnený názor sociálnych partnerov a iných organizácií. Niektoré zo zistení: Odhad nákladov je v mnohých členských štátoch EÚ problematický. Spôsobujú to chýbajúce relevantné údaje, pozitívne dopady /tzv. benefity/ sú často viditeľné až po určitej dobe, čo sťažuje ich merateľnosť. Pre jednotlivé podniky je podstatnejšie vedieť či prijatím opatrení v BOZP znížia svoje celkové náklady. V niektorých štátoch EÚ sa uplatňuje využitie finančných stimulov v sociálnom poistení a pri chorobách z povolania, na druhej strane pokuty a sankcie slúžia na presadzovanie zákonných požiadaviek BOZP. Nový prístup k presadzovaniu BOZP sa presadzuje už aj pri výbere 101

103 dodávateľov, zmluvných partnerov, výrobkov a služieb, a to na základe ich vzťahu k BOZP. Správa konštatuje potrebu výmeny informácií ohľadom odhadu výdavkov na jednej strane a výhod na strane druhej. Viaceré štáty poukázali na potrebu jednoduchého modelu pre analýzu vzťahu výdavky BOZP benefit pre spoločnosť, použiteľného hlavne pre malé a stredné podniky. RIEŠENIE PROBLEMATIKY NA EURÓPSKEJ ÚROVNI V SÚČASNOM OBDOBÍ Bola zriadená pracovná skupina Európskej komisie v Bruseli, ktorá začala svoju činnosť v decembri Jej zástupcami sú ekonómovia a odborníci BOZP z praxe, z oblasti vedy a vzdelávania, zástupcovia vlády i zamestnávateľov. Východiskom sú makro a mikroekonomické analýzy BOZP a cieľom projektu je vysvetlenie, ako investície do BOZP na pracovisku môžu viesť k produktívnejšiemu a úspešnejšiemu podnikaniu. Výsledkom by mal byť jednoduchý nástroj, ktorý bude demonštrovať, že zdravšie pracovisko urobí z Európy taktiež konkurencieschopnejší pracovný trh. VÝPOČET ÚRAZOVÝCH NÁKLADOV Na výpočet úrazových nákladov existujú viaceré metódy. Až dodnes sa používa tzv. teória ľadovca /autori Heinrich 1920, doplnil Bird 1960/, ktorá rozdeľuje úrazové náklady na priame /lekárske ošetrenie/ a nepriame, ktoré ostávajú nepovšimnuté /ako časti ľadovca pod vodou/. Úrazové náklady sa vypočítavajú podľa položiek, ako sú: stratený čas vyplatené nemocenské dávky poškodené výrobky, suroviny mzdy navyše /zamestnancom, ktorí nahrádzajú tých, ktorí sú práceneschopní z titulu pracovného úrazu/ nadčasová práca /z dôvodu absencie tých, ktorí sú práceneschopní z titulu pracovného úrazu/ meškanie dodávok čas na vyšetrenie udalostí pokuty, sankcie strata objednávok právne náklady zhoršenie dobrého mena spoločnosti Výpočtová metóda ročných nákladov zapríčinených úrazmi umožňuje odhadnúť nepoistené náklady úrazov v podniku, ako aj porovnanie ročnej úrazovosti vo vlastnom podniku s úrazovosťou v celonárodnom priemere. 102

104 Vychádza z: ročných poistných nákladov počtu zamestnancov závažnosti úrazov /vážne, menej vážne a pre podnik typické úrazy/ Systematická analýza úrazových nákladov (SACA) vyvinutá v Dánsku pozostáva z troch fáz. I. fáza vychádza z nákladov priamo súvisiacich s úrazom /prvá pomoc/, nepriamo súvisiacich činností výpadok výroby, škody spôsobené iným oddeleniam výroby, II. fáza zisťujú sa človeko-hodiny a priemerné mzdy, náklady z výpadku výroby III. fáza skúma možnosť zahrnutia výpočtu úrazových nákladov do účtovného informačného systému podniku V rámci projektu SACA sa vykonali štúdie v deviatich dánskych podnikoch, pričom v každom z nich boli pre analýzu zvolené tri rôzne typy úrazov: vážne menej vážne a pre podnik typické úrazy Základné kategórie nákladov v projekte SACA vzali do úvahy a zahrnuli náklady na: čas zamestnancov a manažmentu /činnosti v dôsledku úrazu, stratené hodiny z dôvodu poklesu efektívnosti výroby nákup materiálu a súčiastok nákup externých služieb iné náklady /napr. pokuty/ Analýzou 27 pracovných úrazov bolo zistených 30 typov činností s nasledovným % podielom: neprítomnosť osôb, ktoré utrpeli PÚ /65 % celkových nákladov na 1 PÚ/ oznámenie udalosti /4% nákladov na 1 PÚ/ administratívna činnosť a vyšetrovanie PÚ /13% celkových nákladov na 1 PÚ/ opatrenia prevencie /3% nákladov na 1 PÚ/ výrobné straty /14 % nákladov na 1 PÚ/ iné /v priemere 1 % nákladov na 1 PÚ/ 103

105 PRIAME A NEPRIAME NÁKLADY Model Tyto vyvinutý Ministerstvom práce a sociálnych vecí vo Fínsku poskytuje informácie o nákladoch zapríčinených neprítomnosťou, chorobou, práceneschopnosťou a zmenami pracovných podmienok. Priame náklady: mzdové za čas neprítomnosti v práci pre PÚ Nepriame náklady: kompenzácia neprítomnosti strata pracovného času mimo osoby postihnutej pracovným úrazom strata na majetku strata výkonu iné prídavok k poistnému odvodu v dôsledku úrazu Odhad ekonomických úrazových nákladov Vypracovaný Národným ústavom hygieny práce Španielsku za podpory Európskej komisie, pričom sa využíval dotazník poskytujúci informácie o nákladoch vzniknutých pracovným úrazom.. Metóda zohľadňovala 5 typov nákladov a 9 premenných hodnôt: strata času škody výrobné straty všeobecné straty straty času ďalších osôb Premenné hodnoty, ktoré môžu ovplyvňovať jeden alebo viaceré typy nákladov: mzdy vážnosť úrazu vymeškané dni z dôvodu PÚ komplikácie po úraze typy pracovného postupu, napr. práca na linke stupeň špecializácie postihnutého činnosť podniku veľkosť podniku typ úrazu Výpočet investičných nákladov do BOZP Metódu vypracoval Ústav prevencie a bezpečnosti práce v Taliansku a je 104

106 zameraný na náklady investícií do bezpečnosti. Inými slovami: Koľko stojí dosiahnutie bezpečných podmienok? Metóda umožňuje vypočítať investičné náklady pri optimalizovaní bezpečnosti strojov. V rámci projektu sa analyzovali 2 aspekty: hodnotili sa parametre určujúce bezpečnosť strojov, analyzovali sa vlastnosti, ktoré najviac ovplyvňujú bezpečnosť výrobku /spoľahlivosť, náročnosť na údržbu, ergonómia/ analýza metód na zlepšenie bezpečnosti a analýza ekonomického dopadu Cieľom bolo nájsť najlepší pomer medzi cenou stroja a jeho bezpečnosťou Analýza nákladov, prínosov a ich efektivity Porovnáva náklady prevencie s prínosmi, pričom zvažuje výsledky zásahov oproti vynaloženým finančným prostriedkom. Vyjadruje peňažnú hodnotu a umožňuje porovnávať rôzne postupy na dosiahnutie toho istého cieľa Poznámka: životu a zdraviu nie sú pripísané peňažné hodnoty Meranie účinnosti opatrení S cieľom hodnotenia prijatých opatrení a zistenia, ako tieto prispievajú ku konečným cieľom podniku. Výkony na úseku BOZP musia byť viditeľné, preto treba do hodnotenia zahrnúť manažment kvality monitorovanie výkonov BOZP hodnotenie výkonu podniku nielen z finančného hľadiska, ale aj z pohľadu BOZP ako faktoru, ktorý úzko súvisí s lepším výkonom spoločnosti ZÁVER Existuje spojitosť medzi kvalitou pracovného prostredia a produktivitou podniku. Je dokázané, že na bezpečnom, príjemnom a ergonomicky riešenom pracovisku je dosahovaná vyššia produktivita, zamestnanci sú spokojnejší, majú menej zdravotných problémov, sú výkonnejší a pracujú kvalitnejšie. Naproti tomu nízka starostlivosť o BOZP, nízke právne vedomie zodpovednosti za BOZP sprevádza spravidla vyššia miera úrazovosti a ich závažnosti. Ak je menej pracovných úrazov a chorôb z povolania, je nižšia absencia, nižšie výrobné náklady, plynulý výrobný proces bez výpadkov. Zníženie počtu a závažnosti pracovných úrazov vyžaduje menej zodpovednosti za spôsobené udalosti a znižuje finančné náklady. Investovanie do BOZP a preventívne činnosti predstavujú v konečnom dôsledku zisk spoločnosti. Zamestnávatelia si musia byť vedomí, že zlé pracovné podmienky a rizikové pracoviská môžu predstavovať pre organizáciu ďalšie výdavky, že obchodné ciele možno účinne kombinovať so starostlivosťou o bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov. Aby sa o tom presvedčili aj zamestnávatelia malých a stredných podnikov, je potrebné uplatniť model, ktorým sa bude dať jednoduchým spôsobom vypočítať ekonomická výhodnosť a návratnosť investícií do BOZP. 105

107 Ing. Laurencia Jančurová Národný inšpektorát práce Košice odbor riadenia inšpekcie práce Masarykova Košice tel.č.: 055/ Mobil: Použitá literatúra: 1. Economic Impact of Occupational Safety and Health in the Member States of the European Union, European Agency for Safety and Health at Work 2. Quality of the working conditions Research findings and case studies, European Agency for Safety and Health at Work 106

108 SKÚSENOSTI PRI ZAVÁDZANÍ PROGRAMU BEZPEČNÝ PODNIK DO PRAXE Martin MRENICA Abstrakt: Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ako súčasť integrovaného systému manažérstva, je neoddeliteľnou súčasťou každej vyspelej spoločnosti. Jedna z možnosti vyššej úrovne zabezpečenia a riadenia BOZP je i kampaň programu Bezpečný podnik. Získanie osvedčenia má pre podnik niekoľko výhod: zlepšenie úrovne BOZP a pracovných podmienok so zameraním na zavedenie poriadku a disciplíny na pracovisku; zvýšenie motivácie a tvorivosti zamestnancov a ich zodpovednosti za svoje zdravie. Má konkurenčnú výhodu oproti iným podnikom najmä pri výbere dodávateľov a pod. Kľúčové slová: Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci; bezpečný podnik; ochrana zdravia; preventívne lekárske prehliadky. ÚVOD V roku 2005 Národný inšpektorát práce pod gesciou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, rozvinul kampaň Bezpečný podnik. Bola vydaná príručka Systém riadenia BOZP návod na zavedenie systému vydaná Národným inšpektorátom práce v roku Do konca 1. polovice roku 2006 nebola auditovaná v SR žiadna organizácia. V auguste roku 2006 Technická univerzita v Košiciach v spolupráci s Národným inšpektorátom práce po prvýkrát organizovala školenie audítorov v zmysle čl. 5 pís. a) ods. 3) programu Bezpečný podnik. Školenie prebiehalo na Inštitúte celoživotného vzdelávania Technickej univerzity v Košiciach. Bolo vydané OSVEDČENIE audítorom Bezpečný podnik. Vo VÚC Banská Bystrica bolo vydané oprávnenie (akreditácia) pre právnickú osobu Technickej univerzity vo Zvolene. Auditované podniky Do programu BEZPEČNÝ PODNIK sa v roku 2006 v spomínanom VÚC Banská Bystrica prihlásili dva podniky. SLOVALCO a.s. Žiar nad Hronom a TIMUS SAFETY s.r.o. Banská Bystrica. U oboch podnikov boli vykonané audity s mimoriadne pozitívnym výsledkom. Na XIX. Medzinárodnej konferencie Aktuálne otázky bezpečnosti práce vo Vysokých Tatrách, boli v októbri roku 2006, po schválení Riadiacou komisiou programu Bezpečný podnik, vydané obom podnikom osvedčenia BEZPEČNÝ PODNIK. 107

109 Predstavenie podnikov SLOVALCO Poslanie Naším poslaním je vyrábať hliník moderným ekologickým spôsobom a zušľachťovať ho do zliatin požadovaných tvarov a vlastností pre potreby spracovateľov a finálnych užívateľov výrobkov z nášho kovu. Vízia Budeme: trvalo rastúcou a investične atraktívnou spoločnosťou, aktívnou v rámci životného cyklu hliníka, lídrom v kvalite a prístupe k zákazníkom, príkladom v bezpečnosti práce a starostlivosti o životné prostredie. Filozofia Všetky naše aktivity vychádzajú zo základných etických princípov a zákonnosti. Naša zákaznícka filozofia: Pochopením a napĺňaním požiadaviek zákazníkov budujeme korektné partnerské vzťahy. Naša ústretovosť a úcta k zákazníkom je súčasťou upevňovania silnej vzájomnej dôvery. Vnútorná politika: Sme otvorení voči novým myšlienkam a zmenám, ktoré aktívne prispievajú k spoločnej účasti na plnení cieľov. Našich zamestnancov vnímame ako najhodnotnejšie aktívum spoločnosti, a preto starostlivo dbáme o ich spokojnosť a rozvoj. Kladieme veľký dôraz na bezpečnosť a ochranu zdravia našich zamestnancov pri práci a vytvárame im optimálne pracovné prostredie. Zásady vedenia spoločnosti, princípy otvorenosti a vzájomného rešpektu a silná sociálna politika prispievajú k vytváraniu pozitívneho vzťahu a lojálnosti k našej spoločnosti. Vzťahy a záväzky voči spoločníkom: Naše podnikanie smerujeme a riadime tak, aby bol zabezpečený trvalý rozvoj spoločnosti a spokojnosť našich akcionárov. Zisk je pre nás významný ukazovateľ výkonnosti, nie je to však jediný cieľ, ktorý je pre nás dôležitý. Vzťahy k ostatnému okoliu: Pohotovo reagujeme na očakávania spoločnosti, aktívne sa podieľame na spolupráci a nadštandardných vzťahoch so štátom a verejnými inštitúciami. Citlivo vnímame potrebu starostlivosti o životné prostredie, preto sú šetrnosť a ohľad na ekológiu prítomné v našej každodennej práci. 108

110 Desatoro (hodnoty, ktoré ctíme): Bezpečnosť Kvalita a spoľahlivosť Ústretovosť a úcta k zákazníkovi Otvorenosť a komunikatívnosť, vzájomný rešpekt Spolupráca Aktívna účasť na plnení cieľov Vzdelanosť a zručnosť Šetrnosť a ekologickosť Zákonnosť Lojálnosť Základné údaje o SLOVALCO, a.s. Obchodné meno: SLOVALCO, a.s. Právna forma: Akciová spoločnosť Sídlo: Priemyselná Žiar nad Hronom IČO: Spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu v Banskej Bystrici. Oddiel: Sa, vložka č. 160/S. Predmet činnosti výroba hliníka z oxidu hlinitého a ostatných surovín, nákup a predaj elektrickej energie, výroba vopred vypálených anód, nákup surovín na výrobu hliníka, zliatin hliníka a vopred vypálených anód, predaj hliníka, zliatin hliníka a vopred vypálených anód, predaj a vývoz sterov ľahkých kovov s obsahom hliníka, nákup, dovoz a spracovanie hliníkového odpadu odpad z hliníka, zliatiny, zlúčeniny. Politika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci ako súčasť integrovaného systému manažérstva je neoddeliteľnou súčasťou podnikateľských aktivít našej akciovej spoločnosti. Uvedomujem si zodpovednosť za bezpečné prevádzkovanie našich technológií na výrobu hliníka a hliníkových výrobkov. Neuspokojíme sa však iba s plnením legislatívnych požiadaviek, ale neustálym zlepšovaním a efektívne vynaloženými prostriedkami na riadenie rizík vytvára také pracovné podmienky, ktoré nebudú príčinou nehôd, úrazov a chorôb. Naše úsilie sústreďujeme na činnosti spojené s tekutým kovom, manipuláciou a na pracovné prostredie. Prvým predpokladom úspechu je stotožnenie sa s politikou bezpečnosti. Vzájomnou komunikáciou a jasne definovanými cieľmi zabezpečíme jej pochopenie a podporu všetkých zamestnancov. 109

111 Zavedením nástrojov a aktivít, angažujúcich manažment a ostatných zamestnancov spoločnosti na zlepšovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vytvoríme vnútropodnikovú kultúru, ktorú charakterizuje vzájomná pomoc (spoločné využívanie poznatkov a skúseností), ochrana a starostlivosť o spolupracovníkov a tímová práca. Poskytneme dostatočné zdroje na realizáciu politiky bezpečnosti a podporu systému manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zabezpečuje školenia a prípravu tak, aby zamestnanci boli kvalifikovaní na vykonávanie svojich pracovných povinností a zodpovednosti. Pravidelne preskúmavame systém manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a jeho zhodu s vyhlásenou politikou. Do riadenia bezpečnosti zapojíme všetkých zamestnancov. Dodržiavanie politiky bezpečnosti a uvedomenie si svojho individuálneho záväzku v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zodpovednosťou každého zamestnanca (prijatie individuálneho záväzku musí vychádzať z osobného vnútorného presvedčenia). Za manažérstvo bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú zodpovední vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia. Vrcholové vedenie bude vzorom kultúry bezpečnosti. Bude prístupné zamestnancom, bude ich aktívne počúvať, nechá sa nimi inšpirovať a bude im odpovedať. Bezpečnosť a zdravie zamestnancov sú pre náš podnik na prvom mieste. Svojimi činmi a svojim vlastným konaním sa zaväzujeme presadzovať tieto hodnoty a podporovať prijatie politiky bezpečnosti každým zamestnancom spoločnosti. TIMUS SAFETY Obchodné meno: TIMUS SAFETY, s.r.o. Právna forma: spoločnosť s ručením obmedzeným Sídlo: Jegorovova 35, Banská Bystrica IČO: Spoločnosť bola založená zakladateľskou listinou vyhotovenou vo forme notárskej zápisnice č. NZ 201/2000, zo dňa Spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu v B. Bystrici. Od diel: Sro, vložka č. 6525/S. Predmet činnosti TIMUS SAFETY, s.r.o. je súkromná spoločnosť zameraná na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Hlavnou činnosťou spoločnosti je výroba osobných ochranných pracovných prostriedkov pre práce vo výškach a nad voľnou hĺbkou. Toto zameranie je zrejmé aj z motta základnej vízie spoločnosti: Zachrániť aspoň jedného človeka naviac za rok pred vážnym úrazom pri práce vo výške Medzi nové aktivity patrí dodávka a riešenie fixných systémov pre pohyb na rebríkoch a konštrukciách. Pre hasičské a záchranárske skupiny sa vyrába 110

112 priemyselným vzorom chránený bezpečnostný pás FIREMAN využiteľný pre evakuáciu a prácu na rebríkoch. V roku 2001 bola stanovená úloha vytvoriť komplexný servis zákazníkom, ktorí potrebujú riešiť problémy vo výškach. To je úloha, ktorá stále vyžaduje maximálne nasadenie zo strany všetkých zamestnancov firmy. Úspešnosť postupu riešenia tejto úlohy je možné prezentovať nárastom počtu zákazníkov vo všetkých vyrábaných produktových skupinách aj vďaka zavedenému systému manažérstva kvality. Významným prvkom zlepšovania známosti firmy na trhu je publikačná činnosť výkonného riaditeľa J. Uhereka v odbornom časopise Bezpečná práca, kde prezentuje Príručku bezpečnej práce vo výškach na pokračovanie v celom ročníku časopisu. Podnikateľský zámer a ciele podnikania pre roky Zvýšiť a udržať podiel exportu na celkovom obrate firmy nad 40%. Presadiť sa u zákazníkov s bezpečnostnými postrojmi s vyššou pridanou hodnotou. Využiť kapacitu výroby prostriedkov osobného zabezpečenia vďaka zvýšeniu odbytu. Podporiť vnímanie značky slovenského výrobcu TIMUS SAFETY s.r.o. medzi zákazníkmi v Európe. Domáci trh Získať a upevniť podiel na trhu POZ v SR min. 25%. Ponúkať dokonalú službu všetkým zákazníkom, za presne určených podmienok bez ohľadu na veľkosť firmy zákazníka maximálny nárast 0,5% reklamácií za rok. Uviesť na trh aspoň tri nové výrobky v oblasti POZ ročne. Podporovať dobrú znalosť POZ pri práci vo výškach u zákazníkov a stabilizovať sieť odborných spolupracovníkov. Vytvoriť pevnú sieť obchodných zástupcov vo všetkých okresoch Slovenska s výberom veľkoodberateľov (napr. podľa VÚC). Pripraviť a začať s distribúciou informačného listu zameraného na ochranu proti pádu. Priebežne pripravovať a realizovať uverejnenie nových informácií o výrobkoch a firme v tlači a médiách. Pripraviť a realizovať účasť na odbornej výstave v SR. Export Získať odberateľov minimálne v troch krajinách s odberom min ,- EUR pre krajinu ročne. V druhom roku vývozu zvýšiť obrat minimálne na 7.000,- EUR. Vytvoriť minimálne 45% podiel exportu na obrate firmy po dvoch rokoch. Zapojiť sa do činnosti medzinárodných organizácií oblasti ochrany proti pádu s využitím informácií na zlepšenie pozície v Európe a vytvorenie kontaktov pre prezentáciu na európskom trhu. 111

113 Služby Vytvoriť systém komplexného servisu pre práce vo výškach na základe celoročnej zmluvy (analýzy, školenia, predaj, servis výkon prác) pre významných zákazníkov. U oboch hodnotených podnikoch sme sa pri vykonávaní auditu BEZPEČNÝ PODNIK stretávali s mimoriadne pozitívnym prístupom predovšetkým vrcholového manažmentu, stredného riadiaceho technického manažmentu, ale aj so samostatnými zamestnancami spoločnosti. Výhodou bolo v minulosti vykonanie komplexnej previerky BOZP zo strany Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici. Oba podniky mali dostatok času na odstránenie nedostatkov zistených spomínanou previerkou. Navrhujeme pre budúce obdobie zachovať takýto postup. Inovácia programu BP Vydaná príručke Systém riadenia BOZP návod na zavedenie systému, bola v súlade s vtedy platným zákonom č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. V súčasnosti došlo k zmene platnosti dôležitých zákonov na úseku BOZP. S účinnosťou od 1. júla 2006 platí nový zákon č. 124/206 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dňa 2. júla 2007 bol vydaný zákon č. 309/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Obdobná situácia je u zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Veľká zmena nastala u zákona č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je platný nový zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Bol novelizovaný zákon č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce), zákonom č. 348/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Nová právna úprava rieši povinnosti zamestnávateľov pri zabezpečovaní ochrany zdravia zamestnancov a zabezpečovaní realizácie preventívnych prehliadok u zamestnancov zamestnávateľom. Právo na ochranu zdravia pri práci je dané každému zamestnancovi v najvyššej právnej norme a to ústavou Slovenskej republiky, ktorá vo svojom článku 36 hovorí, že zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Kľúčovým právnym predpisom na poli ochrany zdravia zamestnancov je však Zákonník práce, kde v jeho Základných zásadách je stanovené aj právo zamestnancov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V čl. 4 a čl. 8 Základných zásad sa ukladá zamestnávateľom povinnosť robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci, na ktoré nadväzuje ustanovenie 146 Zákonníka práce o ochrane práce ako systému opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných 112

114 opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utvárania pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Zamestnávateľ a zamestnanci navzájom spolupracujú pri plánovaní a vykonávaní opatrení v oblasti ochrany práce. Podľa 147 Zákonníka práce je zamestnávateľ v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a na tento účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie. Pracovná zdravotná služba S účinnosťou od vstúpil do platnosti nový právny predpis, zákon č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ustanovuje podmienky ochrany verejného zdravia a charakteristiky determinantov zdravia a podmienky prevencie ochorení u ľudí ako aj sankcie za porušenie povinností na úseku verejného zdravotníctva, kde konkrétne môžu byť zamestnávatelia sankcionovaní za porušenie svojej povinnosti podľa tohto zákona. Tento právny predpis definuje verejné zdravotníctve ako systém zameraný na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia a verejné zdravie ako úroveň zdravia spoločnosti, ktorá zodpovedá úrovni poskytovanej zdravotnej starostlivosti a ekonomickej úrovni spoločnosti. Povinnosti zamestnávateľa sú zakotvené v 19 tohto zákona nazvanom Zdravie pri práci, kde sú pre zamestnávateľa stanovené povinnosti na poli zabezpečovania zdravia svojich zamestnancov a okrem iných povinností stanovuje aj povinnosť zabezpečiť pre svojich zamestnancov lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci a to: pred nástupom do zamestnania v súvislosti s výkonom práce pred zmenou pracovného zaradenia pri skončení pracovného pomeru Zákon ďalej stanovuje, že prehliadky vo vzťahu k práci sa uskutočňujú v intervaloch podľa kategórie pracovnej činnosti. To, do akej kategórie patria činnosti vykonávané u jednotlivých zamestnávateľov, vyhodnocujú pracovné zdravotné služby tých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí získali od Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti v súlade s citovanou novelou zákona č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. 12 ods. 2 písm. i) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci určuje povinnosť zamestnanca podrobiť sa nariadenej preventívnej lekárskej prehliadke. 113

115 Pracovná zdravotná služba: dohliada na faktory pracovného prostredia a na stav pracovných podmienok, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov poskytuje zamestnávateľom poradenstvo a navrhuje opatrenia z hľadiska ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia jeho zamestnancov odhliada na zdravie zamestnancov v súvislosti s prácou zúčastňuje sa na organizovaní systému prvej pomoci na pracoviskách; uskutočňuje odborný výcvik zamestnancov zameraný na poskytovanie prvej pomoci zúčastňuje sa na vypracúvaní a realizácii programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov podieľa sa na výchove a vzdelávaní zamestnávateľov a zamestnancov o problematike vplyvu práce, pracovných podmienok a faktorov pracovného prostredia na zdravie a o ochrane a podpore zdravia pri práci so zameraním na možné príčinné súvislosti akútneho, chronického poškodenia zdravia a poškodenia zdravia ako aj na prevenciu pred týmito možnými zdravotnými účinkami. Všetky tieto povinnosti vyplývajúce z citovaných nových právnych noriem je možné realizovať na základe zmluvného vzťahu s príslušným zdravotným zariadením, ktoré takúto činnosť uskutočňuje na základe osobitného oprávnenia udeleného Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Návrh možných úprav programu BP V dôsledku veľkých zmien v legislatíve BOZP v tomto roku navrhujeme nasledovné úpravy: prepracovať príručku programu BP a vydať pre podniky novú v súlade s platnými právnymi predpismi, v časti posudzovanie systému riadenia BOZP ohľadne školenia prvej pomoci túto už vykonávajú akreditované firmy pre činnosť pracovnej zdravotnej služby, aktualizovať zoznam OOPP na základe hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovných procesov, viac propagovať program Bezpečný podnik a tiež výsledky auditovaných podnikov. 114

116 ZÁVER Pre podniky, ktoré sa stotožňujú s programom Bezpečný podnik, vytvoriť väčšiu platformu na zviditeľnenie sa na domácom aj zahraničnom trhu. Usmerňovať prostredníctvom MPSVR SR, NIP a príslušných IP, aby sa do programu zapájali aj malé, ale tiež i veľké podniky. Dosiahnuť v propagácii, aby na prvom mieste starostlivosti o človeka bola BEZPEČNOSŤ. Článok vznikol s možnou prezentáciou vo Vysokých Tatrách na XX. Medzinárodnej konferencii v dňoch vďaka projektu VEGA 1/344/06 Návrh metód identifikácie a hodnotenie nebezpečných vrcholových udalostí v technológiách komplexného spracovania dreva ako východísk pre manažment rizika a krízový manažment (požiar, výbuch, BOZP a únik nebezpečných látok do prostredia). Použitá literatúra: Program Bezpečný podnik, NIP Košice, september 2005 Príručka Systém riadenia BOZP návod na zavedenie systému, NIP Košice, 2002 Príslušné zákony a vyhlášky v oblasti BOZP Firemná literatúra SLOVALCO a.s. Žiar nad Hronom Firemná literatúra TIMUS SAFETY s.r.o. Banská Bystrica Doc. Ing. Martin Mrenica, CSc., Technická univerzita vo Zvolene, Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky, Katedra technického manažmentu, Študentská 26, Zvolen, [email protected], 045/

117 POSOUZENÍ SPOLEHLIVOSTI SYSTÉMU ČLOVĚK-STROJ POMOCÍ ANALÝZ ÚKOLŮ RNDr. Petr Skřehot, RNDr. Stanislav Malý, Ph.D. Výzkumný ústav bezpečnosti práce, v.v.i., Jeruzalémská 9, Praha Abstrakt: Posouzení spolehlivosti systému člověk-stroj, tj. správnosti prováděných úkonů, spolehlivosti obslužného personálu, úrovně uživatelského interface i dokonalosti a vhodnosti stanovených provozních předpisů tvoří dnes bezesporu jednu ze stěžejních částí analýz spolehlivosti člověka v pracovních systémech. Doposud byly u nás pro tento účel využívány převážně kategorizační techniky, avšak jejich poměrně hrubé výstupy pomalu přestávají postačovat stále náročnějším požadavkům moderní doby. Tento trend je možno pozorovat zejména při analýzách spolehlivosti člověka při obsluze stále náročnějších plně automatizovaných systémů, které vyžadují plnění složitých úkolů vyžadujících vysokou kvalifikaci, provozní zkušenost a pozornost obsluhy. Stále více se ukazuje, že analýzy těchto systémů lze nejlépe provádět pomocí analýz úkolů (Task Analysis). A právě proto, je tomuto tématu zejména v zahraničí věnována v poslední době značná pozornost, což dokládají i stále častější odkazy v odborné literatuře. Zkušenosti z naší praxe ale ukazují, že u nás je tento typ analýz téměř neznámý a s praktickým provedením se příliš nesetkáme ani v dokumentech k prevenci závažných havárií zpracovávaných na základě ustanovení direktivy SEVESO. Analytici si totiž stále ještě neosvojili využívat tyto progresivní metody, jež dokáží analyzovat dílčí sekvence lidského počínání, a které přihlížejí k faktu, že selhání člověka je proces založený na interakci mezi vnější příčinou a stavem jedince. Jednou z nejefektivnějších metod skupiny analýz úkolů je Hierarchical Task Analysis HTA, která začíná získávat stále více stoupenců i u nás, protože poskytuje výborné a přehledné výsledky a je možné ji použít pro analýzu jakéhokoli úkolu. Klíčová slova: lidský činitel (human factor), analýza úkolů (task analysis), bezpečnost (safety), ergonomie (ergonomics), spolehlivost (dependability) 116

118 ANALÝZY ÚKOLŮ Analýzy úkolů (nebo též úkolové analýzy, angl. Task Analysis TA) představují skupinu nejmodernějších a nejexaktnějších metod používaných pro posouzení spolehlivosti lidského činitele při provádění konkrétních úkolů. Jejich úspěšné splnění směřuje k dosažení očekávaného cíle, které je definováno v zadání úkolu. Analýza úkolů představuje tedy proces, který stručně řečeno hodnotí předmět, způsob a účel úkolu prováděného člověkem. Jednotlivé úkoly rozdělené hierarchicky do subúkolů je nezbytné analyzovat co nejpodrobnějším způsobem, aby bylo možné identifikovat (popř. i kvantifikovat) úroveň spolehlivost člověka, který tento úkol vykonává, případně nalézt kritická místa, při kterých může dojít ke vzniku chyby. Tato znalost umožní následně odhalit možné příčiny vzniku chyby. Příčinami mohou být například neúplnost či nepřehlednost provozních předpisů, nedostatečné materiálně-technické zabezpečení, nedostatečné organizační či personální zajištění, chyby ve výcviku a celá řada dalších. Termín analýza úkolů představuje v podstatě metodologii, která má být uplatněna pro docílení očekávaných výstupů. K tomu slouží řada technik, kterých je známo asi čtyřicet [3]. Tyto techniky, které se mnohdy značně liší jak svým určením tak především rozsahem a náročností, jsou používány k popisu (charakterizování) a zhodnocení interakcí mezi člověkem a zařízením, tj. strojem nebo počítačem. Uvedené techniky mohou být použity ke srovnávací analýze reálných schopností (včetně omezení) výkonu člověka (např. operátorů velínů) s požadavky kladenými systémem (tj. požadavky plynoucí z charakteru vykonávané činnosti, nároků na obsluhu zařízení, ekonomických či technologických požadavků apod.). Postup analýz krok za krokem odhaluje jednotlivá kritická místa v systému člověk-stroj. Výstupní informace pak umožní zlepšit vedle designu a konstrukce nových zařízení také stávající postupy při výkonu úkolu, případně při výcviku přípravě na tento úkol. ÚČEL A VYUŽITÍ Metody analýzy úkolů se nejčastěji využívají k efektivnější integraci lidského elementu do konstrukce a systému operací v rámci plánovaného úkolu. Ústřední složkou, která zajišťuje účinné a bezpečné provádění příslušných operací, je člověk. Ten je v systému propojen s dalšími komponentami, mezi které patří zejména ovládané zařízení, včetně počítačů (tj. hardware i software) a okolní prostředí. Dobře provedené systematické analýzy úkolů umožňují získat výstupy, kterých lze využít především k: vývoji nového systému člověk-stroj (resp. jeho jednotlivých komponent), úpravě stávajícího systému člověk-stroj, nalézání specifických požadavků pro provoz a výcvik. 117

119 Ve všech třech případech je účelem vytvořit bezpečnější postupy, snadnější způsoby ovládání zařízení, přehlednější interface a efektivnější výkonové procedury. Tyto metody by měly být používány především při navrhování systému, kdy je nutné důkladnou analýzou zjistit skutečné schopnosti budoucích uživatelů a případná omezení a nedostatky v návrhu technické složky. Všechna tato zjištění by měla být následně zahrnuta do finálního návrhu, např. v souvislosti s vybavením, které bude sloužit ke zlepšení uživatelského pohodlí a povede tak ke snížení pravděpodobnosti vzniku chyby. Může se jednat také o technické doplňky projektovaných zařízení, vylepšení softwarového vybavení řídících pultů, zlepšení interface apod. Další možností využití takto získaných informací je návrh systému školení a výcviku a definování příslušných pracovních úkonů (postupů), tj. systém prevence na úrovni organizačního zajištění. ZPŮSOB APLIKACE ÚKOLOVÝCH ANALÝZ Jak již bylo uvedeno, technik, které patří do skupiny úkolových analýz, je dnes známa celá řada a jejich spektrum umožňuje široký záběr od pozorování (observation) až po komplexní složité počítačové simulace. Všechny tyto nástroje však vyžadují primárně totéž, tedy informace požadovaného druhu a kvality, které jsou dále podrobně analyzovány. Jejich zpracování a použití je podmíněno požadavky příslušné analytické techniky, která byla pro daný případ zvolena. Charakter vstupních informací je proto nejdůležitějším aspektem, ke kterému je potřeba přihlížet, známe-li cíl, kterého chceme dosáhnout. Obecný rámec postupu analýzy je následující: Definování účelu analýzy Popis úkolu a jeho cíle Dekompozice úkolu Výběr vhodné metody Sběr a záznam informací Analýza dat Vyhodnocení a návrhy opatření POPIS ÚKOLU A JEHO CÍLE Cílem je vždy stav, který má být vykonáním úkolu dosáhnut. Úkol samotný však často není jednoduchý a přímočarý, ale zahrnuje splnění řady dílčích podmínek vykonání jednotlivých subúkolů. Proto je nezbytné nejprve zaznamenat základní informace, které celkový úkol identifikují. Jedná se o: Všeobecné informace datum provádění analýzy, jména zúčastněných osob, místo, název provozu apod. 118

120 Důvod pro provádění analýzy Popis vykonávané činnosti, a v případě, že práce sestává z více než jednoho úkolu, je nutné tyto další úkoly také popsat Kvantifikace prvků pracovního cyklu, např. celkový čas potřebný pro výkon úkolů, množství úkolových prvků apod. Seznam nástrojů a vybavení používaného pro plnění úkolů Relevantní informace o výrobním procesu, např. rychlost montážní linky, požadované výkonnostní normy, počet pracovních cyklů apod. Popis používání osobních ochranných pracovních prostředků Přiložení blokového schéma nebo pracovního harmonogramu, zvláště tehdy, je-li systém složitější. DEKOMPOZICE ÚKOLU Proces dekompozice představuje rozdělení úkolu na příslušné subcíle, které se dále dělí na jednotlivé subúkoly. V případě potřeby je dekompozice provedena až na úroveň dílčích akcí, které představují sled nejednodušších úkonů. Ne vždy je ale nutné dekompozici provádět v takovém rozsahu. Nejedná-li se o vysoce náročné pracovní činnosti (např. ovládání velínů apod.), není nutné ani definovat subcíle, ale postačí pouze rozdělit úkol na jednotlivé subúkoly. Příliš složité členění s sebou přináší jistou nepřehlednost a náročnost při presentaci a interpretaci výsledků. Některé metody k provedené dekompozici přidávají přímo další důležité informace. Tento způsob, který zjednodušuje vyhodnocení sebraných dat, je založen na sloupcových checklistech, které jsou blíže popsány dále. METODY A TECHNIKY VHODNÉ PRO ANALÝZU Dále jsou uvedeny některé vybrané metody a techniky, které jsou využívány nejčastěji. Hierarchical Task Analysis (Hierarchická analýza úkolů) HTA je jednou z nejlepších metod skupiny úkolových analýz. Je naprosto univerzální a lze ji nasadit na analýzu jakéhokoli úkolu. Začíná určením cíle, kterého chce uživatel správným vykonáním úkolu (zadáním) dosáhnout. Úkol je definován prostřednictvím požadavků uspořádaných hierarchicky pomocí dílčích cílů (subcílů). Dosažení každého subcíle je podmíněno vykonáním určité operace, tj. sady akcí. Klíčovými znaky operace jsou podmínky, které společně s rozvinutím akcí vedou ke splnění stanoveného cíle, resp. subcíle. Metoda nabízí široký přístup k analýze úkolů, k němuž využívá zkonstruovaný úkolový diagram, ve kterém jsou presentovány jednotlivé subúkoly a vztahy mezi nimi. Interface Surveys (Hodnocení interface) Jedná se o skupinu metod, která umožňuje identifikovat specifické problémy interface a možné chyby, které může vykonat lidský činitel. 119

121 V tomto pojetí se jedná například o posouzení způsobu značení ovládacích prvků, sdělovačů a displejů. Tyto metody požadují, aby analytik systematicky prováděl hodnocení rozhranní člověk-stroj a dalších specifických znaků. Do této skupiny metod patří například techniky Control/Display Analysis, Labeling Surveys a Coding Consistency Surveys. Link Analysis (Analýza spojení a vazeb) Tato analytická metoda se používá pro identifikaci vzájemných vztahů mezi jednotlivými součástmi systému. Umožňuje znázornit vlastnosti, frekvence anebo souvislosti mezi komponenty uvnitř systému. Operations Sequence Diagrams (Operační časové diagramy) Používají se pro vyjádření vztahů mezi personálem, vybavením a časem. Diagram identifikuje operace v pořadí, ve kterém jsou uskutečňovány za použití standardních symbolů. Postupový diagram představuje tok informací a chování člověka. Timeline Analysis (Analýza časového sledu) Jedná se spíše o sadu principů, než o přesně definovanou metodu. Užívá se pro mapování úkolů operátora v průběhu času za využití znalostí o četnosti provádění jednotlivých úkolů, jejich trvání a vzájemném ovlivňování s ostatními úkoly i personálem samotným. Mezi další použitelné metody patří například: Task-Centered System Design Job Task Analysis OWAS-Method Keystroke Level Model GOMS Models for Task Analysis Designing for Users and Tasks from Concepts to Handles Mission Profile Scenario-based Task Analysis Cognitive Task Analysis DEFINOVÁNÍ ZÁKLADNÍCH POŽADAVKŮ NA INFORMACE, JEJICH SBĚR A ZÁZNAM Před samotným rozhodnutím, jaký druh informací bude požadován a jakým způsobem bude sběr proveden, je již nezbytné znát účel analýzy. To znamená, že je potřeba nejen určit, které úkoly budou předmětem analýzy, ale také, jaké výsledky jsou požadovány, resp. k jakým účelům se mají dále využít. Obvykle je snaha nalézat kritická místa systému, která mají být následně odstraněna. Tomuto kroku by měli analytici věnovat dostatečnou pozornost, neboť chybné definování požadavků na informace může značně 120

122 zkomplikovat další práce. Pro ilustraci jsou dále uvedeny hlavní druhy informací a jejich stručný popis, které jsou pro analýzu úkolů potřebné. Typ informací pro úkolové analýzy Informace o úkolu Identifikace subúkolů Vytvoření skupin subúkolů Společné rysy subúkolů a jejich vzájemné vztahy Význam nebo priority jednotlivých subúkolů Četnost subúkolů Řazení subúkolů Důležitá rozhodnutí Spouštěcí podmínky Účel a cíl subúkolu Kritéria pro výkon každého subúkolu Prováděcí informace Informace generované každým subúkolem Znalosti potřebné pro přijímání rozhodnutí Znalosti o funkci systému Popis Seznam aktivit zahrnutých do plnění úkolu Organizovaný, často hierarchický seznam aktivit zahrnutých do plnění úkolu Označení rozsahu subúkolů (tj. kde plnění subúkolu začíná a kde končí) a jejich vzájemných vazeb Odhad kritického stavu subúkolů, tj. určit, které operace v rámci plnění úkolu jsou kritické. Alespoň přibližné informace o četnosti výskytu daného subúkolu během plnění celkového cíle a definování podmínek, za kterých je subúkol prováděn Informace o pořadí jednotlivých subúkolů v rámci prováděné sekvence (plnění subcíle) a definování podmínek, za kterých jsou tyto subúkoly prováděny. Část sekvence jednotlivých subúkolů v rámci jejich řazení může být postavena na základě znalosti rozhodnutí a požadavků, které jsou významné při plnění těchto subúkolů, tj. např. výběr činnosti, definování operací či sady dalších potřebných subúkolů. Vykonání daného subúkolu může záviset na výskytu specifické události nebo rozhodnutí, které je přijato během výkonu předchozího subúkolu. Klíčovým prvkem analýzy je definování účelu a cíle každého subúkolu. Bez této informace nemůže být subúkol efektivně vykonán. Definování cílů může zahrnovat také včlenění kritérií výkonu k danému subúkolu. Informace potřebné pro provádění každého subúkolu a zdroje těchto informací. Informace, která tvoří další datové vstupy analyzovaného systému. Informace, která obsluha potřebuje k přijímání příslušných rozhodnutí během plnění subúkolů. Znalosti o fungování systému, které obsluha potřebuje pro vykonávání jednotlivých subúkolů. 121

123 Při sběru informací je potřeba analyzovaný systém vnímat komplexně s tím, že většina úkolů se skládá z dalších dílčích subúkolů, které je nutné nejprve vykonat, aby byl daný úkol splněn. To je důležitá informace, neboť často vykonávají tyto subúkoly různí lidé členové pracovního týmu, jejichž společným výkonem pak je stanovený cíl splněn. Tito lidé však představují nehomogenní skupinu, jejíž každý člen se vyznačuje specifickými rysy chování, výkonností, spolehlivostí i chybováním. Definovat, popsat a analyzovat technickou složku systému není obvykle tak složité, avšak provést totéž v souvislosti s lidským činitelem je nepoměrně náročnější. Výsledná spolehlivost systému je určena vzájemnou interakcí technické a lidské složky. A právě plnění stanovených úkolů a subúkolů se prolíná jejich vzájemným rozhraním (interface). Podle typu požadovaných informací se zvolí technika pro jejich sběr. Dále jsou uvedeny základní způsoby sběru dat v terénu. Pozorování Jedná se o sledování a zaznamenávání informací o pracovníkovi vykonávajícího dané práce. Nejprve je nutno pracovníka sledovat a teprve po té je možné přejít k dotazování nebo řízenému rozhovoru, který poskytne další doplňující informace a vysvětlení. Řízený rozhovor Řízený rozhovor představuje zjišťovací proces za pomocí předem připraveného seznamu otázek týkajících se výkonu práce dotyčného pracovníka. Dotazování je vhodné provádět během výkonu práce, ale je možné rozhovor provést také v klidu mimo pracoviště. Vždy je důležité dodržet zásadu anonymity, tj. pracovník musí vědět, že jím podaná informace zůstane důvěrná. Nebude-li mít respondent tuto jistotu, není možné očekávat dostatečně relevantní data a informace. Skupinový brainstorming Jedná se o diskusi se skupinou obvykle ne více jak 8 až 12 pracovníků a to mimo pracovní místo. Analytik plní roli rozhodčího, který usměrňuje diskuzi k požadovaným tématům, ve snaze odhalit a rozkrýt problémy v systému. Tento typ sběru dat je užitečný pro získání předběžných informací, které dále poslouží pro definování dalších doplňujících otázek. Studium dokumentace Tento druh sběru dat představuje důkladné prostudování dostupné dokumentace, která se váže k výkonu daných úkolů (například provozní příručky, postupová schémata, pracovní postupy apod.). Často se jedná o práci náročnou a zdlouhavou, neboť analytik musí pochopit funkci systému během poměrně krátké doby a musí být následně schopen o jednotlivých krocích diskutovat s pracovníky, pro které jsou tyto údaje každodenní rutinou. Proto tento krok vyžaduje velké úsilí analytiků a nelze jej podceňovat. Takto získané vědomosti jsou totiž často limitujícím faktorem celé analýzy. 122

124 Seznam problémů a poznatků Použití uspořádaného seznamu poznatků o specifických součástech nebo problémech týkajících se vykonávaných prací je dobrým pomocníkem pro následné řešení řady ergonomických a provozních problémů, ale i závad na úseku bezpečnosti a pracovního prostředí a rozhranní člověk-stroj. Dotazník Dotazníky se používají pro systematický sběr jednotlivých pohledů na systém nebo úkol. Otázky by měly být uspořádané, aby rozhovor s dotazovaným proběhl bez nedorozumění a co možná nejrychleji. Praktickou ukázku vzorového dotazníku lze nalézt na internetu, např. [5]. Videozáznam Videozáznam je vhodným doplňkem při sběru dat v provozu. Snahou je pořídit záznam výkonu práce nebo specifických úkolů a to v maximálním možném detailu. Je vhodné, aby byl obraz doplněn zvukový záznam komentáře pracovníka vykonávajícího dané práce. Záznam tak umožní zjišťovat případné detaily, které mohly při šetření uniknout pozornosti analytika, či je možné jej využít při opakovaném studiu příslušných úkolů. Tento nástroj ale rozhodně nemůže být pro sběr dat použit sám o sobě, ale pouze ve spojení s některou z výše uvedených technik. Prvotní hrubá data ze sběru tvoří obvykle poznámky. Má-li být využito maximum z těchto informací, je nutné, aby jejich záznam byl prováděn vhodnou formou (např. do záznamového listu), neboť tento podklad bude tvořit hlavní zdroj informací při samotné analýze. Jednoduchý a srozumitelný formát představuje například sloupcový checklist. Jedná se o tabulku o čtyřech a více sloupcích, do které postupně zaznamenáváme všechny zjištěné skutečnosti. Nejjednodušší varianta používá čtyř sloupců: Úkol/subúkol Poznámky/komentář Způsob kontroly Indikátory splnění úkolu/zpětná vazba Výhodnější je používat rozšířenější variantu [6], která zachycuje více druhů informací současně, například: Úkol Subúkol Pracovní poloha pracovníka Opakování Rizikové faktory Design pracovního místa Nástroje 123

125 Množství Způsob manipulace Kontrola Zpětná vazba Tyto rozšířené verze sloupcových checklistů tvoří hlavní součást samostatné metody s názvem Gantt Charts. Kromě checklistů existují i jiné formáty záznamů, které lze použít. Jedná se například o hierarchická schémata či operační časové diagramy. Hierarchické schéma je vhodné především pro znázornění důležitosti jednotlivých subúkolů (prostřednictvím různé úrovně), jejich časového plnění (pořadím ve směru zleva do prava) a také jejich rozdělení na další dílčí subúkoly či akce. Vrchol schématu tvoří několik (maximálně 5 až 7) subcílů, nad kterými stojí jeden cíl celého snažení. Vazby mezi jednotlivými subcíly a subúkoly zprostředkovávají větve diagramu, které jsou ve svých průsečících doplněny o informaci o prováděné operaci a to podle zvyklostí matematické logiky (používají se hradla, či Booleovy operátory). Operační časové diagramy jsou užívané pro vyjádření pořadí jednotlivých kroků a vztahů mezi nimi podél časové osy, která směřuje k vykonání úkolu, tj. k splnění zadání. Tato metoda vyžaduje přípravu blokového schématu úkolu za využití standardních symbolů (viz obr. 1). Se stejným přístupem se můžeme setkat u stromů poruch (FTA) nebo schématu stromu rizik podle metody MORT. 124

126 Typ chování jedince Postup/cesta Příjem informací Kontrola/hodnocení Operace/akce Rozhodnutí/zamyšlení Druh interakce/způsob přenosu informací S V T W Zvuk Vizuální Dotek Prohlídka/pochůzka Obrázek 1: Typické symboly používané v operačních schématech Operační časové diagramy slouží pro presentaci nejen pořadí jednotlivých kroků, ale také pro časové určení a trvání úkolů. Tato prezentace je zvláště užitečná tehdy, když výkon příslušných úkolů a subúkolů provádí několik osob současně, a zejména pak za využití strojů. Dobře navržený diagram v takových případech může velice napomoci při identifikaci okamžiků, kdy je pracovník anebo stroj přetížen anebo naopak, kdy jejich kapacita není dostatečně využita. Na základě těchto zjištění pak lze definovat doporučení pro lepší rozvržení pracovních aktivit a výkonu pracovního systému. ANALÝZA DAT A NÁVRHY OPATŘENÍ V posledním kroku analýzy se pracuje se zjištěnými informacemi tak, aby mohly být definovány rozhodnutí a návrhy pro úpravu designu. V předcházejícím textu byly uvedeny a stručně charakterizovány některé základní techniky, které mohou být využity pro analýzu designu přístrojů nebo zařízení. Některé z uvedených technik jsou vhodné pro rychlou a jednoduchou analýzu, jiné naopak vyžadují značné úsilí, avšak jejich záběr je širší a jde více do hloubky. Vždy platí zásada, že provádění širších komplexních rozborů si může vyžádat dodatečné informace o kapacitách a provozních či organizačních detailech. Nejnáročnější analýzy úkolů je také vždy nutné provádět v týmu expertů a využívat brainstorming. Účelem analýzy dat je dobrat se k závěru, zda je současný stav resp. návrh 125

127 vyhovující, anebo je nezbytné provést úpravy. Ze závěrečné části analýzy vyplyne informace, jaké jsou nezbytné úpravy a změny návrhů, včetně vyhodnocení a návrhu opatření. V tomto kroku by mělo být jasným a srozumitelným způsobem vyjádřeno: co, v jakém rozsahu, kým, jak a v jakém termínu bude vykonáno, popř. jakým způsobem bude provedeno prověření efektivnosti navrhovaného opatření. ZÁVĚR Úkolové analýzy nabízejí značnou flexibilitu a lze je tak s úspěchem využívat pro analýzy nejrůznějších aktivit s vazbou na lidského činitele. Výborně se osvědčují pro hodnocení rozhraní člověk-stroj, hodnocení provozní dokumentace, pracovních postupů, systému řízení apod. Jsou poměrně jednoduché, avšak náročné na čas a preciznost analytiků. Hodnota výstupů však tuto náročnost dokáže plně kompenzovat. Díky své vysoké efektivitě se v poslední době úkolové analýzy i u nás začínají pomalu dostávat do popředí zájmu expertů na problematiku lidského činitele. Nejvýrazněji je tento posun vidět v oblasti hodnocení vlivu lidského činitele podle požadavků legislativy týkající se prevence závažných havárií [1,2], kde došlo v poslední době k výraznému posunu. Již během roku 2006 aplikovalo několik významných českých chemických a petrochemických podniků některé z úkolových analýz na své vybrané provozy [7], což svědčí o zájmu ze strany těchto podniků získávat skutečně kvalitní informace o stavu systémů člověk-stroj. Zájem o využívání úkolových analýz v praxi je v současnosti v neposlední řadě také podpořen vydáním metodického pokynu Ministerstva životního prostředí [8], který je věnován způsobu posouzení vlivu lidského činitele na objekt nebo zařízení v souvislosti s relevantními zdroji rizik. Zajímavostí jistě je, že se právě v tomto pokynu poprvé v historii objevil přímý odkaz a doporučení využívat úkolové analýzy k příslušným účelům, které jsou v pokynu definovány. V návaznosti na tuto skutečnost proto vyvinul Výzkumný ústav bezpečnosti práce modifikovanou verzi metody HTA [9] určenou právě pro použití v procesním průmyslu, jejíž zveřejnění formou publikace v některém z českých odborných časopisů se připravuje. Výše uvedené skutečnosti dokazují, že ačkoli se doposud v ČR úkolové analýzy příliš nevyužívaly, současný vývoj v této oblasti nasvědčuje, že v brzké budoucnosti budeme svědky výrazného posunu v tomto směru. A to je rozhodně dobrá zpráva pro všechny, kteří volají po zlepšení dosavadní úrovně v posuzování spolehlivosti lidského činitele, zejména pak v průmyslu. 126

128 Použitá literatura: Česká republika. Parlament ČR. Zákon č. 59/2006 Sb., o prevenci závažných havárií způsobených vybranými nebezpečnými chemickými látkami nebo chemickými přípravky a o změně zákona č. 258/2000 Sb., o ochraně veřejného zdraví a o změně některých souvisejících zákonů, ve znění pozdějších předpisů, a zákona č. 320/2002 Sb., o změně a zrušení některých zákonů v souvislosti s ukončením činnosti okresních úřadů, ve znění pozdějších předpisů, (zákon o prevenci závažných havárií). Sbírka zákonů ČR. 2006, částka 25. Česká republika. Ministerstvo životního prostředí ČR. Vyhláška č. 256/2006 Sb. o podrobnostech systému prevence závažných havárií. Sbírka zákonů ČR. 2006, částka 82. DIAPER, D.; STANTON, N The handbook of task analysis for human-computer interaction. Mahwah : Lawrence Erlbaum Associates, s. ISBN KIRWAN, B.; AINSWORTH, L. K A guide to task analysis : the task analysis working group. London : Taylor & Francis, ISBN WAI Site Task Analysis [online]. W3C, version: [cit ]. Dostupný na www: < Task analysis steps [online]. The State of Queensland, Department of Employment and Industrial Relations, c2007 [cit ]. Dostupný na www: < index.htm>. Hodnocení spolehlivosti lidského činitele operátorského pracoviště velínu výrobny zplyňování mazutu Chemopetrol, a.s., Litvínov : druhá etapa řešení (2006) : komerční analýza. Praha : Výzkumný ústav bezpečnosti práce, Metodický pokyn odboru environmentálních rizik Ministerstva životního prostředí k rozsahu a způsobu zpracování dokumentu Posouzení vlivu lidského činitele na objekt nebo zařízení v souvislosti s relevantními zdroji rizik podle zákona č. 59/2006 Sb., o prevenci závažných havárií. Věstník Ministerstva životního prostředí. 2007, roč. 17., č. 3. SKŘEHOT, P Hierarchická úkolová analýza HTA pro hodnocení spolehlivosti lidského činitele při plnění úkolů s vlivem na bezpečnost v procesním průmyslu : výzkumný zpráva. Praha : Výzkumný ústav bezpečnosti práce,

129 OSH-MONOTORING AND THE USE OF INDICATORS Bernhard Brückner Policy makers and society expect the national OSH system to contribute to: improving the quality of life and the quality of work by improving working conditions; maintaining social peace; reducing the costs of accidents at work and occupational diseases and enhancing business efficiency and productivity. Key indicator information enables stakeholders and other authorities to make political and administrational decisions. On the way of the elaboration of policies it is absolutely necessary to have valuable statistical data reflecting the situation as the key tool for decision making and priority setting on OSH measures. Indicators have various functions, e.g. alarming, showing trends, proof success, or measure impact. They can be qualitative or quantitative indicators, they can describe efficiency, effectiveness or the overall performance of a given organisation or system. Depending of the system in question and the answers which are sought for indicators can refer to input or output, costs and resources, outcome, processes, structures, performance, development and endpoints. Examples will be given for possible indicators or sets of indicators for different organisations, levels and purposes, e.g. national level, regional and/or branch level, enterprise level, or the labour inspectorates activities: 1. Looking at the work-related health status of workers on the national level the set of WorkHealth indicators developed in the framework of WHO could be considered as a useful instrument. 2. To check the implementation of European Strategy for the improvement of health and safety and identify the preventive potential of the national OSH system with its various constituents implementation of the European Scoreboard model would be challenging. 3. In performing their duties the labour inspectorates generally focus on the following core activities: inspection information and advice social dialogue laying down rules research. From the viewpoint of the labour inspectorate, inspection measures are effective when they contribute to achieving the agreed safety and health objectives at different levels. It should be noted that the measures may affect different levels in a continuous "process of influence". A description of the methods and measures applied to perform these tasks in relation to the selected objectives, themes and 128

130 target group constitutes a foundation for evaluating the impact of inspection work. Indicators are an essential part of any management by objectives and for the continuous improvement of labour protection systems. MONITOROVANIE STAVU BOZP, VYUŽÍVANIE UKAZOVATEĽOV Bernhard Brückner Tvorcovia politiky a spoločnosť očakávajú prínos národného systému BOZP v oblasti: - zvyšovania kvality života a kvality práce zlepšovaním pracovných podmienok, - udržiavania sociálneho mieru, - zredukovania nákladov na pracovné úrazy a choroby z povolania, - zvýšenie efektívnosti a produkcie v podnikaní. Informácia o kľúčových ukazovateľoch umožňuje všetkým zainteresovaným účastníkom pracovného procesu a ostatným orgánom prijímať politické a administratívne rozhodnutia. V rámci vytvárania politiky je nevyhnutné mať k dispozícii podstatné štatistické údaje odzrkadľujúce situáciu ako kľúčový nástroj na prijímanie rozhodnutí a stanovení priorít pri prijímaní opatrení BOZP. Ukazovatele majú rôzne funkcie, napr. alarmujúcu, slúžia ako indikátor trendov, dôkaz úspešnosti, alebo dopad opatrení. Existujú kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele, ukazovatele, ktoré popisujú efektívnosť, účinnosť alebo hospodárnosť, prípadne celkový výkon danej organizácie alebo systému. V závislosti na danom systéme odpovede ukryté v ukazovateľoch, sa môžu týkať vstupov alebo výstupov, nákladov a zdrojov, procesov, štruktúry, výkonu, rozvoja alebo záverov. Príklady budú znázornené pre možný ukazovateľ alebo skupinu ukazovateľov pre rôzne organizácie, úrovne alebo účel, napr. na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, na úrovni firmy, alebo pre aktivity inšpekcie práce. 1. Z hľadiska zdravotnej spôsobilosti na prácu zamestnancov na národnej úrovni môže byť užitočným nástrojom skupina indikátorov zdravia pri práci vypracovaná v rámci WHO 2. Podnetná je tiež kontrola realizácie Európskej Stratégie na zlepšenie zdravia a bezpečnosti pri práci a identifikovanie preventívneho potenciálu národného systému BOZP uplatnením 129

131 rôznych prvkov európskeho modelu výsledkovej tabuľky (tzv. Scoreboard). 3. Pri výkone svojich povinností sa inšpekcia práce všeobecne zameriava na nasledujúce základné aktivity: - inšpekciu, - poskytovanie informácií a poradenstvo, - sociálny dialóg, - stanovenie základných pravidiel, - výskum. Z hľadiska inšpekcie práce kontrolné opatrenia môžu byť účinné, ak prispievajú k dosiahnutiu stanovených cieľov v oblasti zdravia a bezpečnosti na rôznych úrovniach. Je potrebné poznamenať, že opatrenia môžu ovplyvniť rôzne úrovne v rámci plynulého procesu ovplyvňovania. Popis metód a opatrení aplikovaný na vykonávanie týchto úloh vo vzťahu k vybraným cieľom, témam a cieľovým skupinám tvorí základ pre hodnotenie účinku inšpekčnej činnosti. Ukazovatele sú dôležitým prvkom každého manažmentu pre dosiahnutie cieľov a pre neustále zlepšenie systémov ochrany práce. 130

132 POHLED NA ZAJIŠTĚNÍ BEZPEČNOSTI PRODUKTOVODŮ Ivana BARTLOVÁ Abstrakt: Byl zpracován přehled o současném řešení bezpečnosti produktovodů v České republice a nastíněno řešení této problematiky v Evropské unii. Jsou uvedeny informace o návrhu doporučených postupů (směrnice) UNECE pro komplexní řešení bezpečnosti produktovodů, které přinesou povinnosti provozovatelům produktovodů i orgánům veřejné správy. Pozornost je věnována i některým souvisejícím povinnostem. Klíčová slova: Produktovody, dálkovody, havárie, bezpečnostní opatření, analýza rizik, PIMS. ÚVOD Potrubí představují jeden z možných způsobů přepravy látek od producentů k řadě zákazníků, včetně jiných producentů. Někdy jsou považována za jediný praktický způsob přepravy velkých objemů látek kapalných a plynných na velké vzdálenosti. Rovněž jsou všeobecně uznávána jako nejekonomičtější i nejbezpečnější způsob přepravy nebezpečných látek v porovnání s jinými způsoby. Mezi nejvíce přepravované nebezpečné látky patří ropa, její deriváty a zemní plyn. Potrubí určené k přepravě těchto látek lze v souladu s navrhovanou směrnicí označit jako produktovod. Havárie na produktovodech mají většinou závažné dopady na zdraví a životy lidí (převážně plynných látek) a na životní prostředí (převážně kapalin). Nezanedbatelné jsou také ekonomické ztráty způsobené na majetku, ztrátou dobrého jména firmy, ušlým ziskem a vyplacením odškodného. Byl proveden rozbor havárií na produktovodech, které se staly v posledních deseti letech, se zaměřením na příčiny vzniku, pro zdůraznění významu zpracování komplexní legislativy. Příklad výbuchu plynovodu, Ghislenghien (Belgie), 2004, ilustruje obr. 1. Při výbuchu plynovodu Fluxys v průmyslové oblasti Ghislenghien u města Ath bylo usmrceno 24 osob a dalších 132 bylo zraněno. Potrubím se přepravoval zemní plyn z přístavu Zeebrugge na belgickém pobřeží do Francie. Pravděpodobnou příčinou havárie bylo poškození potrubí stavebními stroji několik týdnů před událostí. Potrubí prasklo poté, když v něm provozovatel začal navyšovat tlak. 131

133 Obr. 1 Výbuch plynovodu Fluxys u Ghislenghienu Z popisu havárií a jejich příčin rovněž vyplývá, že ve většině případů, které se staly v České republice, došlo k ohrožení složek životního prostředí. Přesto, jak dokládají informace o haváriích ve světě, se možné nebezpečí vzniku požáru a výbuchu a jejich dopady na lidské zdraví nesmí opomíjet. Mezi nejčastější příčiny havárií produktovodů patří: narušení potrubí třetí stranou, koroze, konstrukční a materiálová chyba, přírodní mimořádné události (nejčastěji půdní pohyby), provozní chyby. SOUČASNÝ STAV V ČR V České republice je v současné době provozováno přibližně km produktovodních sítí, kterými se přepravují nebezpečné látky. Největší část potrubí slouží k přepravě zemního plynu, jedná se o cca km potrubí (obr. 2). Spolehlivost provozovaných plynovodů je mimo jiné zajišťována především periodickým prováděním vnitřních inspekcí plynovodů. Jedná se o metodu zjišťování úbytku materiálu nebo vnitřních vad pomocí sledování změn magnetického pole. Toto měření se provádí speciálním inspekčním pístem 132

134 tzv. inteligentním ježkem. Píst je osazen magnety, snímači magnetického pole a počítačem se záznamovým zařízením. Po vyhodnocení naměřených hodnot lze určit kritická místa na potrubí a definovat další postup údržby. Obr. 2 Plynárenská soustava České republiky tmavě modrá soustava tranzitních plynovodů s předávacími a kompresorovými stanicemi žlutá vnitrostátní vysokotlaké plynovody (Transgas) černá vnitrostátní vysokotlaké plynovody Ropa je do České republiky dopravována ropovody Družba a IKL (obr. 3), jejich provozovatelem je společnost MERO ČR, a. s. Průběžná délka trasy potrubí je 527 km, z toho 170 km tvoří ropovod IKL a 357 km ropovod Družba. Zvyšující se doba provozování a stále větší tlak regulačních orgánů na bezpečnost dálkovodních zařízení vytváří bezprecedentní tlak na provozovatele potrubních systémů a nutí je k investování do bezpečnosti a spolehlivosti. Vzhledem k uvedenému je ekonomickou nutností udržovat potrubní systém v co nejlepším stavu a souběžně sledovat všechny parametry, které mohou mít vliv na integritu potrubí a případně mohou snížit, či eliminovat riziko havárie, jejíž dopady by ve většině případů byly velmi závažné. Roku 1995 byl uveden do provozu jeden z nejmodernějších ropovodů na světě - IKL, tomu odpovídá také jeho řídící a bezpečnostní systém. Bezpečnostní systém zajišťuje případné bezpečné a beznárazové odstavení ropovodu v případě jakékoliv technické poruchy nebo chyby 133

135 operátora. Jednotlivá zařízení na trase ropovodu a centrála jsou propojeny pomocí přenosového zařízení, přenos je realizován optickým kabelem položeným podél ropovodu. Konstrukční provedení ropovodu zajišťuje maximální technickou úroveň. Kromě toho se provádí celá řada kontrol, měření, porovnávání a inspekcí, které sledují technický stav ropovodu a umožňují identifikaci poruch či netěsností, k nimž by mohlo dojít. Obr. 3 Soustava ropovodů České republiky Od roku 1999 probíhá modernizace řídicího systému ropovodu Družba tak, aby se dostal na světovou úroveň v bezpečnosti a spolehlivosti. Podél ropovodu byl položen optický kabel umožňující rychlý a bezpečný přenos všech informací. Řídicí systém umožňuje řídit celý složitý systém ropovodu se třemi přečerpávacími stanicemi, třemi terminály a uzavíracími armaturními stanicemi z jednoho dispečerského pracoviště na Centrálním tankovišti ropy Nelahozeves. Systém zaručuje bezpečný provoz ropovodu i v případě technické poruchy, kdy dojde k automatickému bezpečnému odstavení. Velice důležité je přesné sledování stavu potrubí obou ropovodů a vyhodnocení případného úniku ropy, který je signalizován bezpečnostním únikovým systémem Pipe Deck. Přes km potrubí tvoří produktovodní síť společnosti ČEPRO, a. s. (obr. 4), kterou se přepravují ropné produkty mezi středisky a sklady společnosti ČEPRO, a. s. a rafinériemi v Litvínově a Kralupech nad Vltavou. Potrubí produktovodu je z bezpečnostních důvodů uloženo v hloubce cca 1,2 m pod zemí, pouze v záplavových oblastech nebo v oblastech s důlní či tektonickou činností je potrubí vedeno na povrchu. Centrální dispečink řídí celý chod produktovodu, sleduje základní technické parametry provozu a také údaje v systému zabezpečení. Závažné ohrožení produktovodů představují zloději, kteří způsobují velké škody, nejen 134

136 krádeží a poškozením zařízení, ale také následným znečištěním životního prostředí. Z tohoto důvodu byl v místech, kde docházelo k nejčastějším krádežím, nainstalován monitorovací systém detekce úniků, který byl posléze rozšířen na všechny úseky. Tento systém odhaluje také úniky vzniklé např. únavou materiálu. Obr. 4 Soustava produktovodů společnosti ČEPRO, a. s. SMĚRNICE PRO KOMPLEXNÍ ZAJIŠTĚNÍ BEZPEČNOSTI PRODUKTOVODŮ Produktovody zabezpečují efektivnost výroby, plynulé dodávky surovin nebo produktů, ale zároveň představují potenciální liniový zdroj znečištění ropnými látkami. Přestože se v současnosti používá, jak bylo uvedeno, celá řada bezpečnostních opatření, není možné zabránit tomu, aby za určitých a nejméně nepředvídaných okolností nedošlo k havarijním situacím. Bezpečnost zařízení, v nichž se vyskytují nebezpečné látky, v současné době řeší směrnice Rady 96/82/ES, tzv. Seveso II direktiva a její novelizace - směrnice Rady 2003/105/ES. Je závazná pro členské státy EU, které ji musely zapracovat do své národní legislativy, v ČR se jedná o zákon č. 59/2006 Sb., o prevenci závažných havárií. Pro oblast produktovodů byl přijat konečný návrh obdobné směrnice, která bude sjednocovat zajišťování jejich bezpečnosti ve všech státech UNECE. UNECE podporuje udržitelný ekonomický růst mezi svými členskými zeměmi, zprostředkovává mezinárodní dokumenty se zaměřením na obchod, přepravu a životní prostředí. Úroveň zabezpečení provozu produktovodů a předpisy, které se k této oblasti vztahují se v jednotlivých zemích UNECE liší. Některé produktovody prostupují přes hranice dvou i více států a v současné době není přijata 135

137 směrnice, která by bezpečnost provozování produktovodů řešila na mezinárodní úrovni. Tato situace vedla členské země UNECE k rozhodnutí vytvořit doporučené postupy pro provozování produktovodů v souladu s Úmluvou o účincích průmyslových havárií přesahujících hranice státu a Úmluvou o ochraně a využívání hraničních vodních toků a mezinárodních jezer. Zpracováním směrnice byla pověřena expertní skupina, která při zpracování vycházela z informací poskytnutých příslušnými úřady, provozovateli produktovodů, výzkumnými ústavy a z dalších odborných zdrojů. Poskytuje soubor požadavků pro dosažení základní úrovně zabezpečení produktovodů. Uvádí základní bezpečnostní požadavky, které budou muset být splněny při provozování produktovodů. V první části jsou zpracovány pravidla pro bezpečnost produktovodů a doporučení pro orgány veřejné správy a provozovatelé produktovodů. Druhá část obsahuje požadavky na: konstrukci potrubí, systém managementu potrubí, havarijní plánování, kontrolu, územní plánování. PRAVIDLA PRO BEZPEČNOST PRODUKTOVODŮ Prvotní zodpovědnost za bezpečnost provozu během celé životnosti produktovodů mají jejich provozovatelé. Produktovody by měly být navrženy a provozovány tak, aby bylo možno předejít nekontrolovanému úniku látky do životního prostředí, hlavně v environmentálně citlivých a vysoce zalidněných oblastech, a případné úniky byly rychle a spolehlivě rozpoznány. K zajištění tohoto požadavku by měl provozovatel zavést systém řízení integrity produktovodů (PIMS). Pro případ havárie musí provozovatel vypracovat a pravidelně aktualizovat funkční vnitřní havarijní plán a příslušný úřad vnější havarijní plán. Při návrhu nových tras produktovodů i při návrzích rozvoje obydlených oblastí musí být bráno v úvahu územní plánování i analýza a hodnocení rizik. Měly by být také navrženy a zavedeny systémy k zamezení zásahu třetích osob. Osoby, kterých by se mohla týkat havárie na produktovodu, by měly mít k dispozici informace o bezpečnosti produktovodu i o opatřeních a požadovaném chování pro případ havarijní události. Základní informace by rovněž měly být dostupné veřejnosti. K pravidelné výměně informací by mělo docházet mezi provozovateli produktovodů a příslušnými orgány veřejné správy. 136

138 DOPORUČENÍ PRO ČLENSKÉ STÁTY UNECE Členské státy UNECE by měly přijmout taktiku pro bezpečnou přepravu nebezpečných látek produktovody. Úroveň bezpečnosti by měla být shodná minimálně s požadavky uvedenými ve směrnici. Národní legislativa by měla být jasná a vymahatelná. Pro usnadnění mezinárodní spolupráce, například při zpracování havarijních plánů, by měly být legislativy jednotlivých zemí ve vzájemném souladu. Členské státy UNECE by se měly zaměřit na brzké připojení k Protokolu o občanskoprávní odpovědnosti a náhradě za škodu způsobenou přeshraničními účinky průmyslových havárií na přeshraničních vodních tocích přijatému 21. května 2003 v Kyjevě. DOPORUČENÍ PRO ORGÁNY VEŘEJNÉ SPRÁVY Orgány veřejné správy musí zajistit, aby při územním plánování byla brána v úvahu prevence a omezení dopadů havárií, s důrazem na dodržování bezpečnostních vzdáleností. Pro vydávání rozhodnutí by měly orgány veřejné správy zavést vhodné metodiky, které by zajistily bezpečnosti lidí, ochranu životního prostředí. Tyto metodiky by byly založeny buď na všeobecném základu, nebo by se lišily případ od případu. Za účelem kontroly plnění povinností provozovatelů by měl být vytvořen systém inspekční činnosti. Orgány veřejné správy by měly zajistit, že provozovatelé produktovodů vypracují, zavedou a budou pravidelně aktualizovat vnitřní havarijní plány a poskytnou nezbytné informace pro zpracování vnějších havarijních plánů. Vnější havarijní plány by měly zpracovat, zavést a pravidelně aktualizovat orgány veřejné správy. Rovněž mohou po provozovatelích produktovodů vyžadovat doplňující informace pro lepší zhodnocení možnosti vzniku havárie s přeshraničními dopady, za účelem plánování nezbytné přeshraniční spolupráce. Orgány veřejné správy by měly připravit regulační rámec pro kontrolu činností provozovaných třetími stranami v okolí produktovodů. 137

139 DOPORUČENÍ PRO PROVOZOVATELE PRODUKTOVODŮ Produktovody přepravující nebezpečné látky by měly být navrhovány, konstruovány a provozovány v souladu s platnými právními a technickými předpisy tak, aby bylo možno předcházet haváriím, případně zmírnit jejich dopady. Měla by být provedena analýza a hodnocení rizika. Provozovatelé produktovodů by měli zpracovat, zavést a pravidelně aktualizovat vnitřní havarijní plány. Provozovatelé produktovodů by také měli vytvořit a zavést systém managementu produktovodů (Pipeline Management System - PMS). Tento systém by měl být navržen tak, aby garantoval vysokou úroveň ochrany lidského zdraví a životního prostředí. Všechny dokumenty týkající se PMS, bezpečnostních opatření pro zajištění prevence havárií a omezení jejich dopadů by měly být dostupné orgánům veřejné správy. V druhé části jsou uvedeny podrobnější informace k výše uvedeným požadavkům. ZÁVĚR Síť produktovodů se neustále rozšiřuje a je pravděpodobné, že se bude navyšovat i v budoucnu. Tento fakt a také zvyšující se stáří provozovaných produktovodů by mohly vést k většímu počtu havárií, což by bylo z hlediska ochrany lidského zdraví, životního prostředí a také majetku nepřijatelné. Proto je potřeba zavést systém, který by se pouze úzce nezabýval bezpečností samotného provozovaného potrubí, ale v širším kontextu by řešil bezpečnost celé soustavy - potrubí a jeho okolí. Navrhovaná směrnice bude řešit bezpečnost produktovodů a prostředí, kterým tato technologická zařízení procházejí. Z toho vyplývají povinnosti pro orgány veřejné správy a pro provozovatele potrubních systémů. Orgány veřejné správy se musí zabývat oblastí územního plánování, kontrolovat dodržování povinností, které provozovatelům vyplývají ze směrnice a vypracovat vnější havarijní plány. Provozovatelům ze směrnice vyplývá povinnost zpracovat vnitřní havarijní plány, poskytnout potřebné informace orgánům veřejné správy a nezbytné informace dotčené veřejnosti. Dále musí provozovatelé zavést PIMS, který zaručí vysokou míru ochrany lidského zdraví a životního prostředí při výstavbě a provozu potrubní sítě. Jak vyplývá ze získaných informací, provozovatelé produktovodů v ČR, provádějí mnohá technická a organizační opatření, která mají zabránit úniku přepravovaného média z potrubí do okolního prostředí a předejít tak ohrožení lidských životů, životního prostředí a majetku. Jedná se hlavně o protikorozní opatření a vnitřní inspekci potrubí. Někteří provozovatelé již dosáhli v této oblasti takové úrovně, že pro další zvyšování bezpečnosti přistoupili k zavádění systému managementu integrity potrubí, např. MERO ČR, a.s. 138

140 Literatura: Internetové stránky Pipeline safety foundation [cit.: ]. Dostupné z : Návrh bezpečnostních směrnic/doporučených postupů pro potrubí pro UNECE -pracovaný expertní skupinou pro vodní a průmyslové havárie. Dostupné z : Příspěvky ze semináře: UNECE Workshop on the Prevention of Water Pollution due to Pipe, Berlin 8 9 June 2005 [cit.: ]. Dostupné z : Příspěvky ze semináře: UNECE Workshop on the Prevention of Accidents of Gas Transmission Pipelines, The Hague 8 9 March 2006 [cit.: ]. Dostupné z : Zimný, M. Studie nebezpečí produktovodů. Diplomová práce, Ostrava: VŠB -TU Ostrava, 2007, 52 s. Doc. Ing. Ivana Bartlová, CSc. VŠB -TU Ostrava Fakulta bezpečnostního inženýrství, Katedra bezpečnostního managementu Lumírova 13, Ostrava-Výškovice [email protected] 139

141 ŠPECIFIKÁCIA UKAZOVATEĽOV VÝKONNOSTI V SYSTÉME MANAŽÉRSTVA BEZPEČNOSTI V PLYNÁRENSKOM PRIEMYSLE Hana PAČAIOVÁ Abstrakt: Systémy manažérstva sú štandardom pre efektívne riadenie a nie je dôvod pochybovať o ich účelnosti a adresnosti. Presne popísanou štruktúrou a definovanými požiadavkami vytvárajú rámec pre podporu kontroly, rozvíjania a zlepšovania oblastí podľa Demingovho cyklu PDCA riadeného systému. Avšak v každej oblasti priemyslu existujú určité odlišnosti, ktoré vyžadujú modifikovať systémy riadenia, ktoré v bežnej praxi sú popísané: v oblasti kvality normami rady ISO 9000, v oblasti bezpečnosti OHSAH a v environmentálnej oblasti normami rady ISO V plynárenskom priemysle, systém manažérstva je možné budovať na základe štandardných systémových požiadaviek, avšak orientáciou na procesy a činnosti typické pre plynárenský priemysel sa vytvára priestor pre nové prístupy, či už vo forme integrovaného systému manažérstva alebo systému posilňujúceho bezpečnostné požiadavky v riadení (napr. CEN/TS 15173, CEN/TS 15174). Podstatou je však neustále zlepšovanie procesov systému, čo vyžaduje definovanie takých kľúčových ukazovateľov, ktoré by dostatočne konkrétne popisovali zmenu výkonu v sledovanej oblasti. Kľúčové slová: Bezpečnosť, riziko, údržba, integrita, systém manažérstva. ÚVOD Oblasť riadenia bezpečnosti je vnímaná z rôznych uhlov. Oblasť týkajúca bezpečnosti strojov, oblasť týkajúca sa bezpečnosti zamestnancov, oblasť orientovaná najmä na bezpečnosť obyvateľstva a pod. Často v praxi chýba integrujúci pohľad na všetky aspekty bezpečnostných požiadaviek. Oblasť plynárenstva je jednou z oblastí, kde nie je možné požiadavky na bezpečnosť jednoznačne oddeliť ale sú vzájomne previazané a podporené európskymi požiadavkami v podobe príslušných noriem (v USA v podobe zákona). Určiť ukazovatele výkonnosti tak, aby optimálne popisovali prvky procesu riadenia a cez tieto ukazovatele bolo možné zvyšovať ich výkonnosť je dlhodobý proces unifikácie a hľadania tej najoptimálnejšej varianty. Ako je možné definovať kľúčový ukazovateľ výkonnosti (KUV, angl. Key Performance Indicator - IKP)? 140

142 Ukazovateľ predstavuje mernú charakteristiku javu (alebo súbor charakteristík javu), ktorá podľa daného vzorca hodnotí vývoj tohto javu (posudzovanú oblasť) [1]. Resp. pod pojmom meranie výkonnosti procesov je možné chápať aktivity, ktoré majú poskytovať objektívne a presné informácie o priebehu jednotlivých procesov tak, aby tieto procesy mohli byť vlastníkmi procesov priebežne, tzn. operatívne riadené za účelom plnenia všetkých požiadaviek, ktoré sú na tieto procesy kladené. Ukazovatele je možné aplikovať za účelom: merania aktuálneho stavu, porovnávania (interné alebo externé napr. benchmarking), určenia diagnózy (analýza slabých a silných stránok), identifikácie a určenia požadovaných cieľov, plánovania aktivít na zlepšovanie, neustáleho monitorovania zmien v čase. Všeobecne sú prístupné napr. ukazovatele výkonnosti procesov podľa tab.1. Tab. 1 Niektoré ukazovatele výkonnosti procesov v systéme manažérstva kvality. Univerzálne ukazovatele výkonnosti procesov Ukazovatele výkonnosti výrobných procesov Ukazovatele nevýrobných procesov priebežná doba procesu, efektívne využitie doby procesu, celkové náklady na proces, efektívne využitie nákladov, podiel nezhôd v procese, úroveň Sigma spôsobilosti, počet registrovaných odchýlok v procese, produktivita pracovníkov, produktivita strojov, produktivita kapitálu, celková efektívnosť zariadení, indexy spôsobilosti strojov a procesov, podiel nezhodných výrobkov k výstupom, priemerná ziskovosť na pracovníka atd. zisk organizácie k nákladom na návrh a vývoj, užívateľský efekt z použitia nových 141

143 Meranie výkonnosti podľa odchýlok produktov, nákladovosť na vyhľadanie spôsobilých dodávateľov, hodnotenie dodávateľov, rýchlosť reakcie na oznámenú nezhodu zákazníkom, podiel naplánovaných zákaziek k realizovaným zákazkám atď. oneskorené dodané hmotné a informačné vstupy, chyba náradia, pomôcok apod. nepripravený, nezaškolený resp. nespôsobilý pracovník atď. UKAZOVATELE VÝKONNOSTI A MANAŽÉRSTVO INTEGRITY Systém manažérstva integrity SMIP [2] integruje všetky aspekty bezpečnosti, ochrany majetku a environmentu do jedného komplexného manažérskeho systému. Zahŕňa faktory: konštrukčné, prevádzkové, ekonomické, bezpečnostné, environmentálne. Cieľom tohto systému je zabezpečiť, aby boli zariadenia (napr. plynovod) prevádzkovaný: s ohľadom na existujúce predpisy a normy, v súlade s postupmi a cieľmi organizácie, s ohľadom na širšie okolie (obyvateľstvo), aby neboli nepriaznivé následky na zamestnancoch, životnom prostredí, spoločnosti a zákazníkoch. Systém by mal: poskytovať súbor požiadaviek na prevádzku potrubí, ustanovovať zodpovednosti, byť prostriedkom verifikácie a kontinuálneho zlepšovania. SMIP je teda systematické riadenie organizácie, za účelom zabezpečenia efektívneho prevádzkovania potrubného systému s ohľadom na existujúce predpisy a normy, v súlade s postupmi a cieľmi organizácie, ako aj širšie okolie a zvyšovanie spokojnosti zákazníkov a zainteresovaných strán. 142

144 Základné princípy SMIP: Integrita ako súčasť plánovania, návrhu a konštrukcie potrubia. Garancia kvalifikovanými ľuďmi. Flexibilita - periodické prehodnocovanie a modifikácia procesov, komponentov apod. Integrácia informácií. Hodnotenie rizika. Využívanie nových technológií. Hodnotenie SMIP Systematický, nezávislý a zdokumentovaný proces získavania dôkazov o fungovaní SMIP a ich objektívneho vyhodnocovania s cieľom určiť rozsah, v akom sa plnia definované kritériá, hodnotenie SMIP zahŕňa aj verifikovanie zhody s pravidlami, podrobne preskúmava procesy systému manažérstva integrity, vyhodnocuje efektívnosť procesov. Hodnotitelia, či už zamestnanci alebo externisti, musia byť nezávislí, objektívni a majú mať dostatočné znalosti problematiky systémovej integrity, techník hodnotenia a praktík kvality. Ciele hodnotenia SMIP: verifikácia zhody s požiadavkami predpisov a noriem, posudzovanie vhodnosti dát a informácií podporujúcich procesy a aktivity, posúdenie zhody s existujúcimi metódami organizácie (politika, postupy, praktiky), hodnotenie efektivity splnenia programových cieľov v rámci SMIP, identifikovanie oblastí potenciálneho zlepšovania. Proces hodnotenia SMIP Zber dát Identifikácia zdrojov údajov Interview, preskúmanie dokumentov Odber vzoriek, informácií Údaje, informácie Náhodný výber, selekcia Verifikovanie Doklady hodnotenia Pozorovanie, interview, dokumenty Hodnotenie Zistenia Grafické, numerické, porovnávacie Preskúmanie, revízia Závery Prezentácia, správa 143

145 V rámci hodnotenia SMIP vo všeobecnosti je potrebné zvažovať: Jednoduchosť použitia implementácie SMIP: Zjednodušuje implementovaný systém manažérstva integrity potrubí manažérstvo procesov v organizácii vo všeobecnosti? Flexibilita: Prispôsobuje sa systém zmenám v organizácii? Charakteristiky& Funkčnosť: Aké výhody poskytuje zavedenie SMIP? Tab.2 Základné otázky metodiky hodnotenia SMIP. Čo je to SMIP? Definícia na úrovni organizácie, prispôsobená možnostiam organizácie a implementovaná vzhľadom na súčasnú situáciu. Kto bude realizovať Určenie právomocí hodnotenie SMIP? a zodpovedností, so zvážením kvalifikácie a skúseností Plánovanie Realizácia Preskúmanie Zlepšovanie Kedy sa bude realizovať hodnotenie SMIP? Ako a kde sa bude realizovať hodnotenie SMIP? zamestnancov. Návrh plánu programu hodnotenia. Plán bude obsahovať: termín, zodpovednosť, hodnotený objekt. Návrh metodiky hodnotenia: popísanie spôsobu hodnotenia, výber oblastí a charakteristík (údajov) hodnotenia, návrh meracích škál, a pod. Návrh programu hodnotenia s uvedením miesta hodnotenia. Hodnotenie SMIP v súlade s navrhnutou metodikou. Spracovanie údajov Návrh spôsobu (metodiky, formy) z hodnotenia SMIP. na spracovanie údajov. Ako sa budú Návrh postupu na realizáciu realizovať príslušné nápravných opatrení a ich nápravné opätovnú kontrolu, definovanie opatrenia? miest na zlepšovanie. Pri hodnotení SMIP sa musí prihliadať na skutočnosť, aby systém: poskytoval súbor požiadaviek na prevádzku potrubí, stanovil zodpovednosti, bol prostriedkom verifikácie a kontinuálneho zlepšovania.[3] 144

146 NÁVRH UKAZOVATEĽOV Keďže v rámci systému manažérstva integrity je údržba definovaná ako hlavný proces [1], je potrebné členenie ukazovateľov vzťahovať k údržbe zariadení napr. ako ekonomické, technické a organizačné. Avšak je nutné ich doplniť aj o ukazovatele vyplývajúce najmä z požiadaviek na zabezpečenie bezpečnosti a také, ktoré sledujú oblasť prevencie a oblasť znižovania následkov nežiaducich udalostí (Tab.3). Tab.3 Príklad bezpečnostných ukazovateľov KUP. BEZPEČNOSTNÉ UKAZOVATELE VÝKONNOSTI Návrh Ozn. Ukazovateľ Jednotky B1 Počet smrteľných úrazov v podniku Celkový počet úrazov [-] B2 B3 B4 B5 B6 B7 B8 B9 B9 B25 Počet únikov bez vznietenia Celkový počet únikov Počet únikov so vznietením Celkový počet únikov Počet únikov bez vznietenia Celkový počet korektívnych činností Počet únikov so vznietením 1000km/rok Počet evidovaných úrazov Celkový počet úrazov Počet registrovaných úrazov Celkový počet úrazov Počet smrteľných úrazov pri úniku plynu Celkový počet únikov Počet smrteľných úrazov 1000km/rok Počet porúch pri ktorých došlo k zraneniam ľudí Celkový počet porúch Počet úsekov pre ktoré je vytvorený havarijný plán Celkový počet úsekov potrubia [-] [-] [-] [-] [-] [-] [-] [-] [-] [-] 145

147 ZÁVER Kľúčové ukazovatele v systéme manažérstva integrity popisujúce a sledujúce úroveň bezpečnosti by mali byť súčasťou všetkých krokov cyklu PDCA. Minimálne by mali zohľadňovať pomer poranení, usmrtení, výbuchov a evakuácií k celkovému počtu nehôd, alebo na 1000km rúr/rok, ako ukazovateľ sledovaný v cykle A (Act - konaj) a požadovaný v európskej databáze IGU. Vytvorenie a sledovanie týchto ukazovateľov je štandardom pre zlepšovanie procesov v manažérstve integrity, avšak ich nastavenie musí byť podriadené účelnosti a dosiahnutia cieľa t.j. hodnotenia úrovne zavedeného SMIP. Použitá literatúra: [1] STN EN 15341: Kľúčové ukazovatele výkonnosti: Údržba [2] CEN/TS : Rámec pre systém manažérstva integrity (PIMS) [3] Fečíková, I. Riadenie PIMS: Výskumná úloha 2006 TU Košice. Článok bol vypracovaný v rámci projektu VEGA 1/2220/05 Výskum metód hodnotenia rizík ZPH a ich posudzovaní rizík v priemysle. 146

148 POSUDZOVANIE RIZÍK PODĽA POŽIADAVIEK NV SR Č. 393/2006 Z.Z. AKO NÁSTROJ PROTIVÝBUCHOVEJ PREVENCIE VOĽBA A VÝBER VHODNÝCH KONŠTRUKČNÝCH OPATRENÍ Pavol POLÁK ÚVOD Vo svete sa ročne zaznamená približne 50 explózií prachu, v rozsahu od malých náhlych vznietení až po ničiace detonácie, ktoré vedú k veľkým škodám. Zvyčajne súvisia s potravinárskym a banským priemyslom. Priemyselné výbuchy prachov majú na svojom účte niekoľko stovák usmrtení. Výbuchy ohrozujú životy a zdravie pracovníkov, majetok, životné prostredie ako výsledok neriadených účinkov ohňa a tlaku, prítomnosti jedovatých reakčných produktov a spotreby kyslíka v okolitom vzduchu, ktorý pracovníci potrebujú na dýchanie. Z tohto dôvodu bola Európskym parlamentom a Radou 16. decembra 1999 prijatá smernica 1999/92/ES ( známa ako smernica ATEX skratka francúzskeho názvu atmosphere explosible ) za účelom prispôsobenia právnych predpisov členských štátov v oblasti minimálnych požiadaviek na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov potenciálne ohrozených výbušnou atmosférou. Táto smernica bola v SR vydaná formou aproximačného nariadenia vlády SR č. 393/2006 Z.z., ktoré ustanovuje minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí. Zároveň zamestnávateľovi ukladá povinnosť vykonať prevenciu a ochranu pred výbuchom technickými a organizačnými opatreniami primeranými povahe práce, ktoré zabránia vytvoreniu výbušnej atmosféry, alebo ak to povaha práce neumožňuje, iniciácii výbušnej atmosféry a zmiernia účinky výbuchu tak, aby sa zaistila bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Výbuch na báze horenia je možné za prevádzkových podmienok očakávať všade tam, kde je prítomný horľavý plyn, pary, hmly horľavých kvapalín, alebo jemné častice tuhej látky schopné oxidácie. Výbuch spravidla predstavuje neočakávanú prudkú oxidačnú reakciu výbušnej zmesi šíriacu sa v jej celom objeme. Existuje niekoľko základných pravidiel, ktoré musia byť splnené, aby došlo k výbuchu prachovzdušnej zmesi: prach musí byť horľavý, prach musí mať schopnosť miešať sa so vzduchom, 147

149 prach vplyvom exotermickej reakcie musí mať schopnosť rozkladu, koncentrácia prachu musí byť v rozmedzí hraníc výbušnosti, prítomný zdroj iniciácie, atmosféra musí obsahovať dostatok kyslíka pre horenie. V základe hovoríme o výbuchovom pentagóne oproti klasickému horľavostnému trojuholníku. Rozšírenie z horľavostného trojuholníka na pentagón spočíva v stanovení podrobnejších podmienok pre horľavé látky. Nestačí iba ich prítomnosť. Dôležitá je koncentrácia horľavej látky, jej rozptýlenie vo vzduchu a vymedzenie priestoru. POSÚDENIE PRAVDEPODOBNOSTI VÝSKYTU VÝBUŠNEJ ATMOSFÉRY A ÚČINNEJ INICIÁCIE Nato, aby bolo možné prijať účinné organizačné a technické opatrenia, je potrebné poznať, posúdiť a vyhodnotiť všetky faktory, ktoré môžu spôsobiť výskyt výbušnej atmosféry a jej iniciáciu. NV SR č. 393/2006 Z.z. stanovuje zamestnávateľom v 4 povinnosť posudzovať riziko výbuchu vyplývajúce z výbušnej atmosféry, pričom z hľadiska posudzovania rizika výbuchu je potrebné preveriť: Pravdepodobnosť výskytu výbušnej atmosféry - prítomnosť a stav horľavej látky; - stupeň disperzie horľavej látky (napr. plynov, pár, hmly, prachu); - možnosť tvorby koncentrácie horľavej látky vo vzduchu v rozsahu výbušnosti; - množstvo výbušnej atmosféry dostatočnej na spôsobenie zranenia alebo poškodenia pri iniciácii Pravdepodobnosť prítomnosti účinných zdrojov iniciácie horenia - horúce povrchy; - plamene a horúce plyny (vrátane horúcich častíc); - mechanické iskry; - elektrické zariadenia; - bludné elektrické prúdy, katódová ochrana proti korózii; - statická elektrina (korónový výboj, kužeľový výboj); - úder blesku; - vysokofrekvenčné (VF) elektromagnetické vlny od 10 4 Hz do Hz; - elektromagnetické vlny od Hz do Hz; - ionizujúce žiarenie; - ultrazvuk; - adiabatická kompresia a rázové vlny; 148

150 - exotermické reakcie vrátane samovznietenia prachu. Rozsah predpokladaných účinkov výbuchu - účinky plameňov; - účinky tepelného žiarenia; - účinky tlakových vĺn; - účinky lietajúcich úlomkov; - nebezpečenstvo uvoľnených materiálov. Základným bodom je zhodnotenie pravdepodobnosti výskytu výbušnej atmosféry, určenie odpovedajúcich prostredí s nebezpečenstvom výbuchu (klasifikácia do zón) a následne posúdenie pravdepodobnosti výskytu zdrojov iniciácie. Posúdenie rizika výbuchu je potrebné vykonať so zohľadnením používaných pracovných prostriedkov, inštalácií, technologických procesov, pracovných postupov. V prípade pravdepodobného súčasného výskytu výbušnej atmosféry a účinného zdroja iniciácie je potrebné prijať potrebné preventívne opatrenia, aby rozsah predpokladaných účinkov výbuchu bol znížený na prijateľnú úroveň. STANOVENIE PROSTREDIA S NEBEZPEČENSTVOM VÝBUCHU HORĽAVÝCH PRACHOV Medze výbušnosti sú potrebné ku stanoveniu prostredia s nebezpečenstvom výbuchu. Je nutné zdôrazniť, že prevádzkové podmienky sa v mnohých prípadoch odlišujú od laboratórnych, a to má vplyv aj na rozpätie medzí výbušnosti. Šírenie výbuchu v zmesi horľavej látky je možné iba v rozsahu výbušnosti, ktorý je ohraničený hornou a dolnou medzou výbušnosti. Dolná medza výbušnosti predstavuje nedostatok horľavej látky v zmesi s oxidačným prostriedkom, naopak horná medza výbušnosti predstavuje nedostatok oxidačného prostriedku v zmesi. Koncentrácia prachu sa môže meniť rozvírením usadeného prachu alebo usadzovaním rozvíreného prachu. Je napr. možné, že výbušné prostredie vznikne rozvírením usadeného prachu. Preto je v prípade možnosti výskytu usadeného horľavého prachu nutné uvažovať s jeho účasťou na výbuchu. Plynovzdušné zmesi sú homogénne zmesi. Prachovzdušné zmesi sú nehomogénne zmesi. Preto je nevyhnutné, najmä pri uzatvorených výrobných zariadeniach s väzbou na celý súvisiaci technologický proces, definovať okrajové podmienky pre vznik výbušnej koncentrácie. A to najmä veľkosť a distribúciu častíc, vlhkosť, turbulenciu zmesi, koncentráciu oxidačného prostriedku, teplotu, tlak, možný výskyt hybridných zmesí počas jednotlivých etáp výrobného procesu. Až po dôkladnom vyhodnotení materiálových predpokladov (horľavá látka a oxidačný prostriedok) je 149

151 možné s väzbou na pravdepodobnosť výskytu výbušnej atmosféry správne klasifikovať priestory s nebezpečenstvom výbuchu do príslušných zón a následne prijímať opatrenia na zabránenie resp. obmedzenie účinných iniciačných zdrojov počas bežnej prevádzky, predpokladanej a výnimočnej poruchy. V prípade určenia prostredia s nebezpečenstvom výbuchu je nutné sa začať zaoberať otázkami protivýbuchovej ochrany!!! Pri posudzovaní nebezpečenstva vzniku výbuchu je nutné vychádzať z toho, že zapálenie vytvorenej výbušnej atmosféry je trvalo možné. Možnosť vzniku výbušnej atmosféry teda nezáleží na tom, či sú prítomné iniciačné zdroje. To znamená, že nebezpečenstvo výbuchu je dané, ak sú splnené látkové predpoklady výbuchu. SPÔSOBY PROTIVÝBUCHOVEJ OCHRANY Obmedzenie alebo úplné vylúčenie možnosti výbuchu je možné dosiahnuť viacerými spôsobmi, pričom prioritné je vylúčenie alebo obmedzenie výbušnej atmosféry. Ak nie je možné vylúčiť výbušnú atmosféru, je potrebné zamerať pozornosť na obmedzenie alebo vylúčenie účinných iniciačných zdrojov. Ak nie je možné vylúčiť výbušnú atmosféru a súčasne nie je možné vylúčiť všetky účinné iniciačné zdroje, tzn., že nie je možné vylúčiť nebezpečenstvo výbuchu, potom je nutné z oblasti aktívnej prevencie prejsť k prevencii pasívnej, kedy sa aplikáciou vhodných konštrukčných opatrení zaisťuje zníženie nepriaznivých účinkov výbuchu na prijateľnú úroveň, pričom cieľom je zaistiť bezpečnosť osôb, majetku a životného prostredia pred účinkami výbuchu. STUPNE PROTIVÝBUCHOVEJ OCHRANY Primárna protivýbuchová ochrana Úprava koncentrácie horľavých látok, alebo zníženie obsahu kyslíka pod medznú koncentráciu kyslíka inertizácia. Sekundárna protivýbuchová ochrana Jej účelom nie je ovplyvňovanie výbušnej atmosféry, ale obmedzenie prípadne vylúčenie každého účinného iniciačného zdroja. Konštrukčná (terciálna) protivýbuchová ochrana Obmedzenie účinkov výbuchu na prijateľnú úroveň konštrukčnými ochrannými opatreniami; výskyt výbuchu sa pripúšťa. Prvé dva stupne sú zamerané na elimináciu, resp. vylúčenie nebezpečenstva výbuchu aktívna prevencia 150

152 Tretí stupeň, je zameraný na ochranu zariadenia a okolia pred účinkami explózie pasívna prevencia Aktívna prevencia zabraňuje vzniku výbuchu. Pasívna prevencia nezabraňuje výbuchu, ale obmedzuje a znižuje jeho účinky a dôsledky. Hodnotenie nebezpečenstva výbuchu je preto prvotne zamerané na pravdepodobnosť, či môže vzniknúť výbušná atmosféra a nasledovne pravdepodobnosť, či môže byť prítomný zdroj iniciácie a môže sa stať účinným. Kvantitatívny prístup v ochrane proti nebezpečenstvu výbuchu je druhotný čo sa týka zamedzenia vzniku nebezpečnej výbušnej atmosféry. Postup hodnotenia musí byť opakovaný pre každú prácu, alebo výrobný proces a pre každý prevádzkový stav a zmenu stavu v technológii. Hodnotenie nových, existujúcich prevádzok má byť založené na nasledujúcich prevádzkových stavoch: normálne prevádzkové podmienky, vrátane údržby, uvádzanie do prevádzky a vyraďovanie z prevádzky, zlyhanie, predpokladané poruchové podmienky, nesprávne použitie, ktoré môže byť logicky predpokladané. Hodnotenie nebezpečenstva výbuchu musí byť úplné. Dôležitými faktormi sú: použité pracovné zariadenia, stavebné konštrukcie a ich usporiadanie, použité látky, pracovné a technologické podmienky a ich možné vzájomné pôsobenie a reakcie s pracovným prostredím. Úvahy o účinkoch a dôsledkov majú druhoradý význam v procese hodnotenia, pretože pri výbuchu sa vždy očakáva spôsobenie veľkých škôd, od veľkých materiálových strát až po poranenie a usmrtenie. KONŠTRUKČNÁ PROTIVÝBUCHOVÁ OCHRANA Opatrenia konštrukčnej protivýbuchovej ochrany nezabránia výbuchu, ale zaistia, aby neprišlo k poškodeniu zariadenia, k ohrozeniu osôb a zariadenie bolo možné po krátkej dobe schopné ďalšej prevádzky. Konštrukčne opatrenia, ktoré obmedzia účinky výbuchu na prijateľnú mieru je možné rozdeliť nasledovne: 151

153 a) konštrukcie odolné výbuchu; b) zariadenia na odľahčenie výbuchu; c) zariadenia na potlačenie výbuchu; d) zariadenia na zabránenie prenosu plameňa a explózie. a) Konštrukcie odolné výbuchu Nádoby odolné výbuchovému tlaku Zariadenie je nadimenzované tak, že odolá maximálnemu výbuchovému tlaku bez trvalých deformácií a netesností zariadenia. Nádoby odolné výbuchovému rázu Zaťaženie na medzi klzu spôsobí trvalú deformáciu. Vo väčšine prípadov však táto deformácia nie je prekážkou. b) Zariadenia na odľahčenie výbuchu Pri vzniku výbuchu, alebo po určitom rozšírení sa výbuchu (ihneď, alebo po dosiahnutí určitého tlaku), sa na stanovenej ploche otvorí pôvodne uzatvorené zariadenie. Odľahčovacie zariadenie musí zareagovať tak, aby zariadenie nebolo v žiadnom prípade namáhané nad svoju rázovú pevnosť. Princíp odľahčenia teda spočíva v tom, že pri rozvoji výbuchu a dosiahnutí určitej relatívne nízkej hodnoty reakčného tlaku odľahčovacieho prvku, dochádza k otvoreniu odľahčovacieho otvoru, cez ktorý je umožnený únik čerstvej výbušnej zmesi, resp. spalín mimo zariadenie. Zníženie tlaku pri výbuchu v zariadení z p max na p red,max umožní podstatne zmenšiť hrúbku steny zariadenia a tým aj jeho hmotnosť a cenu. Výbuchová krivka, tzn. priebeh tlaku v odľahčenej nádobe a porovnanie s maximálnym výbuchovým tlakom, sú uvedené na obr. 1. Obr. 1 Výbuchová krivka v odľahčenej nádobe 152

154 Odľahčenie musí byť, pokiaľ je to možné, zrealizované najkratšou priamou cestou do voľného priestranstva. Odľahčovacie zariadenie musí byť dimenzované a upevnené tak, aby vydržalo výbuchový tlak a spätný ráz. Umiestnenie odľahčovacích otvorov na zariadení musí byť zvolené tak, aby vystupujúci plameň neohrozil osoby, nezapálil okolité horľavé látky a nespôsobil ďalšie škody, lebo veľká časť vypudenej čerstvej výbušnej zmesi zhorí mimo zariadenia. Dosah plameňov sa pohybuje minimálne do vzdialenosti m. Obr. 2 Príklady výbuchových membrán c) Zariadenia na potlačenie výbuchu Ak sa nachádza chránené zariadenie v objekte, nie v každom prípade je možné použiť zariadenia na odľahčenie výbuchu. Ak zariadenie nie je dimenzované na maximálny výbuchový tlak, je nutné použiť ochranné systémy na potlačenie výbuchu. Inštalácia zariadení na potlačenie explózie je nutná aj vtedy, ak je zariadenie inštalované na vonkajšom priestranstve, ale nie je možné zaistiť bezpečnostnú zónu od odľahčovacích otvorov. Zariadenie na potlačenie výbuchu sú HRD systémy. Základné prvky ochranného zariadenia HRD sú : - vysoko citlivé detektory, - riadiaca ústredňa, - fľaše s hasiacim prostriedkom, rozprašovacie hubice. 153

155 Obr. 3 Zariadenia na potlačenie výbuchu. Etapy činnosti HRD systému: 1. Iniciácia 2. Detekcia vznikajúceho výbuchu 3. Nasadenie hasiva 4. Zníženie výbuchového tlaku 5. Potlačenie výbuchu Obr.4 Princíp činnosti HRD systému. d) Zariadenia na zabránenie prenosu plameňa a explózie Pri výbuchoch v spojených nádobách alebo zariadeniach v potrubiach, dochádza k veľkému nárastu výbuchových tlakov a brizancie výbuchu. Preto je nutné zabrániť možnosti vstupu plameňa z nádoby alebo zariadenia do potrubia, resp. prerušiť šírenie sa plameňa v potrubí skôr, ako rýchlosť šírenia sa čela plameňa dosiahne nebezpečné hodnoty. Horľavé plyny a pary: Ochranné prvky zabraňujúce prenosu výbuchu v zariadeniach na plyny, pary a hmly: protivýbuchová armatúra na deflagráciu, protivýbuchová armatúra na dlhodobé horenie, 154

156 Horľavé prachy: protivýbuchová armatúra na detonáciu, zariadenia na zamedzenie spätného prešľahnutia, protiplameňové zábrany. Ochranné prvky zabraňujúce prenosu výbuchu v zariadeniach na prach: protivýbuchové bariéry, rýchlouzatváracie protivýbuchové ventily, rýchlouzatváracie posúvače, odľahčovacie protivýbuchové komíny, rotačné podávače, upchanie (materiál ako bariéra). Chemická izolácia výbuchu Chemická izolácia výbuchu sa aplikuje za účelom uhasenia explozívneho horenia v potrubných trasách. Obr. 5 Výbuch prachu triedy St. 2 v potrubnej trase DN 700, l = 12 m (s použitím chemickej izolácie výbuchu) 155

157 Obr. 6 Výbuch prachu triedy St. 2 v potrubnej trase DN 700, l = 12 m (bez použitia chemickej izolácie výbuchu) Protivýbuchový ventil Mechanická protivýbuchová uzávera. Miesto nasadenia je predovšetkým v prachových prepravných systémoch, kde sa vyskytujú prachy explóznych tried St1 až St 3, prípadne aj hybridné zmesi. Obr. 7 Protivýbuchový ventil. Rýchlo uzatvárací posúvač Rýchlo uzatvárací posúvač tvoriaci súčasť prepravného systému sa automaticky uzatvára v prípade výbuchu, pri výpadku elektrickej energie. Po uskutočnenej ochrannej akcii je prakticky ihneď pripravený k ďalšiemu zásahu. 156

158 Obr. 8 Rýchlouzatvárací posúvač. Obr. 9 Spôsoby aplikácie ochranných systémov na zabránenie prenosu výbuchu. Rotačný podávač Rotačný podávač vhodným konštrukčným vyhotovením zabráni prestupu čela plameňa. Obr. 10 Funkcia rotačného podávača. 157

159 ZÁVER Odborným preskúmaním a posúdením konkrétneho technologického procesu a jeho zariadení prostredníctvom odborníkov môže prevádzkovateľ prípadne projektant určiť mieru rizika vzniku výbuchu, ako aj jej elimináciu, alebo úplné vylúčenie možnosti výbuchu návrhom vhodných technických a organizačných opatrení. 158

160 BEZPEČNOSŤ INFRAŠTRUKTÚRY Milan Oravec, Hana Pačaiová, Radomír Ščurek, Vĕra Holubová. Abstrakt: Článok pojednáva o problematike aplikovania jednotných postupov v oblastiach Safety a Security. Obidve oblasti bezpečnosti používajú podobné nástroje založené na procesnom prístupe. Oblasť posudzovania rizík v oboch oblastiach je rozhodujúca. Kľúčové slová: Safety, Security, riziko, bezpečnosť infraštruktúry. ÚVOD Legislatíva EU v najbližšom období sa bude podstatnejšie venovať bezpečnosti infraštruktúry. Rozdiel medzi pojmami Safety a Security, ktoré mnohí dosiaľ chápu ako synonymum je v obsahu. Pod pojmom Safety sa rozumie oblasť klasickej bezpečnosti t.j. BOZP, HP atď.. Označením Security je chápaná bezpečnosť okolia, infraštruktúry voči vplyvom zvnútra a zvonku. Problematika približovania sa legislatívy SR a EU v oblasti BOZP sa datuje od roku 1996, kedy vyšiel zákon č. 330/1996 Z.z, [1]. Postupne boli implementované smernice EU z priemyselnej oblasti, smernica SEVESO II. do legislatívy SR bola implementovaná zákonom 261/2002 Z.z [2]. Súčasnosť je venovaná aj v EU problematike bezpečnosti líniových stavieb. Postupnosť vytvárania smerníc na úrovni EU je hlavne s ohľadom na zraniteľnosť jednotlivých líniových stavieb. Ropovody a plynovody sú ošetrené smernicami, ktoré doposiaľ do legislatívy národných krajín neboli zahrnuté. Problematika bezpečnosti cestnej, železničnej dopravy je zahrnutá pre kritické uzly. Smernica 54/2003/EU [3] (O minimálnych požiadavkách na bezpečnosť cestných tunelov ) do legislatívy SR bola zahrnutá vyhláškou 344/2005 Z.z [4]. Oblasť železničných tunelov nie je doposiaľ v SR pokrytá. Problematika bezpečnosti ostatných líniových stavieb ( doprava, energie, letecká preprava, prenos informácií ) doposiaľ nie sú riešené komplexne ani v EU. Z tohto dôvodu bezpečnosť infraštruktúry v širšom ponímaní sa javí ako nutnosť. Verejná správa doposiaľ nevníma bezpečnosť infraštruktúry v plnom rozsahu tak, ako jej to prináleží. Cieľom príspevku je poukázať na všeobecné princípy a postupy pre minimalizovanie ohrození infraštruktúry, použijúc postupy posudzovania rizík. 159

161 VŠEOBECNÉ PRINCÍPY Procesný prístup Procesný prístup je možné aplikovať na ľubovoľné systémy. Demingov prístup z 30- tych rokov minulého storočia sa využíva pri neustálom zlepšovaní doposiaľ. Tento prístup je príznačný, ako pre oblasť Safety, tak aj oblasť Security. Je založený na jasnom definovaní vstupov a výstupov v konkrétnom procese. Príkladom toho sú manažérske systémy [5,6,7]. Security v armáde vychádzajúce z princípov logistiky s jasným definovaním cieľovej funkcie. Postupy, ktoré používa armáda sú blízke, až zhodné s postupmi používanými v civilnom sektore. Napríklad vnímanie systému : Systém [8] je obecne množina prvkov určitých vlastností a vzájomných vzťahov. Systém má i vlastné okolie, ale vzťahy s okolím sa spravidla obmedzujú na konečný počet. Podobný pohľad na problematiku je v [9]. Špecifický systém BOZP [7], ktorý vychádza z princípov systémového ponímania, je chápaný ako časť celkového systému manažérstva, umožňujúci riadenie rizík BOZP asociovaných s činnosťou organizácie; ktorý zahrňuje organizačnú štruktúru, plánovacie činnosti/aktivity, zodpovednosti, prax, postupy a zdroje pre rozvoj, implementáciu, dosiahnutie, preskúmanie/revíziu a dodržiavanie politiky organizácie. Doposiaľ chápanie v štruktúrach polície nie je v procesnom ponímaní. Sú identifikované viac, alebo menej rizikové štruktúry, ktoré sú podrobne analyzované, nie sú chápané väzby v širších súvislostiach. Rizikovosť jednotlivých štruktúr je vnímaná na základe charakteristických indikátorov. Predpokladom smerovania legislatívy v EU, v oblasti komplexnej bezpečnosti je procesný prístup. Dôležitým prvkom je tvorba kolektívov. V súčasnosti sa, ako vo vojenstve, tak aj v civilnom sektore, javí presadzovanie zásady od hviezdy v kolektíve, po hviezdny kolektív. Využitie synergického efektu v systéme charakteru hviezdny kolektív je nesporné. Spôsob, ako je možné k tomuto dospieť, je dvojaký. Japonský prístup napr. KAIZEN [10] využíva neustále zlepšovanie vo všetkých štruktúrach. Európsky, alebo americký prístup využíva skokovité zmeny. DEFINOVANIE KRITICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY Každý človek, podnik, štát na to, aby mohol procesne pôsobiť, musí mať definované kritické miesta v infraštruktúre. V prípade, že to tak nie je veľmi ťažko je hľadať nástroje na minimalizovanie problémov. Nižšie uvedený postup je pre líniové stavby preprava kvapalných a plynných médií. Citlivé oblasti infraštruktúry HCA (oblasť so závažnými následkami [11], tab.1, je oblasť, ktorá spĺňa jedno z nasledujúcich kritérií : - akákoľvek oblasť (resp. jej časť), ktorá má na svojom území viac ako 46 obývaných budov, môžu sa tam nachádzať ihriská, rekreačné oblasti, verejné zhromaždiská, amfiteátre, kempingy, kde sa pravidelne zdržiava

162 a viac ľudí najmenej 5 dní v týždni za 10 týždňov v ľubovoľnej perióde 12 mesiacov, alebo 2,5 osoby/budovu), - akákoľvek oblasť (resp. jej časť), na ploche ktorej sa bežne vyskytuje viac ako 4 obchodné centrá, do 200m od najbližšej budovy, (hustota obyvateľstva 625ľudí/km2), - akákoľvek oblasť s menej ako 10 obývanými budovami, - od 10 do 46 obývaných budov), ktorá sa nachádza v rozsahu polomeru možného dopadu (potencial impact radius - PIR). Tab.1,Sumarizácia Tried HCA, podľa legislatívy [11]. Trieda Počet obytných budov PIR[m] Poznámka Trieda 4 Viac ako 4 obchodné ľudí/1km2 centrá Trieda 3 Viac ako 46 budov ľudí/1km2 Trieda 2 Od 10 do 46 budov 200 a viac pravdepodobný počet Trieda 1 Do 10 budov 200 a viac budov v PIR = [20 ( 200 metrov / polomer PIR2) Sú stanovené aj ďalšie kritériá pre kategorizovanie posudzovaných oblastí z hľadiska možných negatívnych dopadov, a to: Splavné vodné obchodné trasy (neaplikovateľné z hľadiska prepravovaného média zemný plyn). Oblasť s vysokou hustotou obyvateľstva - mestské oblasti (Trieda 3,4). Ďalšie zaľudnené oblasti - miesta s koncentrovanou populáciou (Trieda 1,2). Mimoriadne zraniteľné oblasti (HVA) environmentálne požiadavky. Norma pre potrubné systémy ASME B31.8S [11], kapitola 3.3 stanovuje že, pri hodnotení následkov zlyhania potrubia v rozsahu zóny dopadu, musí operátor brať do úvahy aspoň tieto nasledujúce faktory: hustota obyvateľstva, vzdialenosť populácie od potrubia, vzdialenosť populácie s limitovanou, alebo narušenou mobilitou (napr. školy, nemocnice, domovy dôchodcov, väznice, rekreačné oblasti), škody na majetku, škody na environmente, účinky úniku plynu bez vznietenia, bezpečnosť dodávky plynu (dopady vyplývajúce z prerušenia dodávky plynu), pohodlie a potreby verejnosti, potencionálne sekundárne zlyhania. 161

163 Zhrnutie týchto požiadaviek v súvislosti s existujúcou platnou legislatívou v EU a SR je v nasledujúcej tab.2. Posledný stĺpec tabuľky sú hodnotiace kritériá dôsledkov, podľa zákona č. 261/2002 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií. Tab.2, Porovnanie štruktúr údajov a kategórie dôsledkov a ich vzťah. P.č. Štruktúra Kritériá dôsledkov podľa Štruktúra dôsledkov dôsledkov ASME B31.8S [11] podľa 261/2002 Z.z. podľa IGU [2], [12] I. Poranenie hustota obyvateľstva Zranenie najmenej 6 osôb na území podniku a ich hospitalizácia min.24 hodín. vzdialenosť populácie od Zranenie aspoň 1 osoby potrubia mimo územia podniku a jej hospitalizácia min.24 hodín. vzdialenosť populácie s limitovanou, alebo narušenou mobilitou (napr. školy, II. Úmrtie nemocnice, domovy dôchodcov, väznice, rekreačné oblasti hustota obyvateľstva Smrť osoby. vzdialenosť populácie od potrubia vzdialenosť populácie s limitovanou, alebo narušenou mobilitou (napr. školy, III. Evakuácia nemocnice, domovy dôchodcov, väznice, rekreačné oblasti pohodlie a potreby verejnosti Nutnosť evakuácie alebo ukrytia osôb na čas dlhší ako 2 hod., ak celkový súčin (počet osôb x hodiny) je min účinky úniku plynu bez vznietenia vzdialenosť populácie s limitovanou, alebo narušenou mobilitou (napr. školy, nemocnice, domovy dôchodcov, väznice, rekreačné oblasti IV. Požiar /explózia hustota obyvateľstva Požiar, výbuch, alebo havarijný únik vybranej nebezpečnej látky v množstve menej ako 5% jej uvedenej prahovej hodnoty zákona. 162

164 vzdialenosť populácie od potrubia vzdialenosť populácie s limitovanou, alebo narušenou mobilitou (napr. školy, nemocnice, domovy dôchodcov, väznice, rekreačné oblasti škody na majetku škody na environmente bezpečnosť dodávky plynu (dopady vyplývajúce z prerušenia dodávky plynu) V. Iné potencionálne sekundárne zlyhania. Poškodenie aspoň jedného obydlia mimo územia podniku, ktoré sa následkom havárie stalo neobývateľným. Na území podniku min. 90mil. Sk. Mimo územia min. 22,5 mil. Sk Bezprostredné poškodenie životného prostredia: trvalé alebo dlhodobé poškodenie suchozemských stanovíšť chránených druhov, chránených území, 0,5 ha v prípade súvislých stanovíšť alebo chránených území, 10 ha v prípade rozptýlených stanovíšť vrátane poľnohospodárskej pôdy, 1 ha jazera, rybníka alebo vodnej nádrže, závažné poškodenie alebo znečistenie vodonosnej vrstvy alebo podzemnej vody s rozlohou najmenej 1ha. Prerušenie dodávky pitnej vody, elektrickej energie, plynu alebo telefonického spojenia na čas dlhší ako 2 hod., ak celkový súčin (počet osôb x hodiny) je najmenej Každá závažná havária s cezhraničným 163

165 účinkom. Ľudia Problematikou zraniteľnosti štruktúry prostredníctvom zamestnancov, ľudí z okolia sa doposiaľ čiastočne zaoberali v civilnom sektore niektoré normy [13], nariadenia, vyhlášky NBÚ, alebo interné smernice príslušného podniku. Všetky tieto prístupy vychádzajú z jasného popísania kauzálnej závislosti príslušného procesného prístupu. Doposiaľ vo verejných inštitúciách typu Vysokej školy, neurčujú sa jednoznačne aktíva a pasíva za účelom sledovania ziskovosti príslušnej inštitúcie, existujú štandardy na porovnanie výkonnosti (IWA,CAF), kde tento princíp je požadovaný. Najslabším článkom v oblasti bezpečnosti vo všeobecnosti je človek. Abraham Maslow [14] usporiadal hierarchiu ľudských potrieb a načrtol princíp ich pôsobenia. Základom ľudskej aktivity je uspokojovanie hierarchicky usporiadaných potrieb. Uvádza sa päť úrovní. Vyššie postavené potreby sa prejavia až vtedy, ak boli uspokojené potreby nižšej úrovne: potreby sebarealizácie, potreby úcty, potreby príslušnosti, potreby bezpečia, fyziologické potreby. Poznanie tejto skutočnosti je možné použiť k identifikovaniu slabých miest v analyzovanej štruktúre. VŠEOBECNÝ POSTUP PRE POSUDZOVANIE RIZIKA PRÍSLUŠNEJ INFRAŠTRUKTÚRY Prvým krokom pre rozhodovanie, ako v oblasti civilného sektoru, tak aj v armáde je poznanie aktuálneho stavu. V tejto etape je potrebné identifikovať ohrozenia vytvárané príslušnými zdrojmi. Popri tom je potrebné charakterizovať aj jednotlivé väzby medzi jednotlivými zdrojmi nebezpečenstva za účelom možného domino efektu. Druhým krokom je stanovenie dôsledkov, ktoré vytvárajú jednotlivé ohrozenia. V závislosti od analyzovanej štruktúry sa používajú príslušné metódy na výpočet dôsledkov. Tretí krok, systematizácia rizík. V jednotlivých skupinách je vytváraná na základe optimalizácie, minimalizácie rizík. Tento krok je dôležitý aj pre budúcnosť, pre dlhodobé rozhodovanie. Systematizáciu rizík je možné vykonať len za predpokladu, že je zostrojená matica rizík (etalón).úlohou manažmentu je stanovenie cieľov pre príslušné časové obdobie. V tab.3 je zobrazená takáto matica rizík. Štvrtý krok je zameraný na realizáciu opatrení. Tento cyklus analyzovania 164

166 rizík je v zmysle trvalého zlepšovania. Závažnosť / dôsledok Kritériá obyvateľstvo veľmi vysoká Viac ako 625 ľudí/1km2 vysoká Viac ako 288 ľudí/1km2 stredná Viac ako 20 budov nízka Ľahké poranenie žiadna alebo veľmi nízka Tab.3, Matica rizík Kritériá environment Chránená krajinná oblasť Kritériá Majetok Kritériá v [%] Výkon >5mil. >20 Národný park 1mil. 5mil Chránená lokalita Prírodná rezervácia mil Žiadne žiadne < <2 APLIKÁCIA POSTUPU NA TRANZIT MÉDIÍ, PLYN, ROPA Prvým krokom je poznanie aktuálneho stavu. V tejto etape je potrebné identifikovať ohrozenia vytvárané príslušnými zdrojmi. Popri tom je potrebné charakterizovať aj jednotlivé väzby medzi jednotlivými zdrojmi nebezpečenstva za účelom možného domino efektu. Štruktúra líniových stavieb ropa, plyn je tvorená : vstup ťažobné pole/ úpravárenský závod, kompresorová stanica potrubný systém, prepúšťacia/ regulačná stanica, spotrebiteľ. Druhým krokom je stanovenie dôsledkov, ktoré vytvárajú jednotlivé ohrozenia. V závislosti od analyzovanej štruktúry sa používajú príslušné metódy na výpočet dôsledkov. Média typu ropa a plyn vytvárajú dôsledky : Jet fire - zemný plyn Pool fire - ropa VCE/UVCE- plyn a plynná frakcia surovej ropy v rozsahu DMV až HMV Rozliatie ropy - environmentálne zamorenie Tretí krok, systematizácia rizík. V jednotlivých skupinách, je vytváraná na základe optimalizácie, minimalizácie rizík. Tento krok je dôležitý aj pre budúcnosť, pre dlhodobé rozhodovanie. 165

167 Štvrtý krok je zameraný na realizáciu opatrení. Tento cyklus analyzovania rizík je v zmysle trvalého zlepšovania. ZÁVER Legislatíva v EU v oblasti infraštruktúry musí prejsť od pojmov safety cez security, k pojmu komplexná bezpečnosť infraštruktúry. Tento prístup je výhodné aplikovať na procesnom princípe, kde sa dá využiť synergický efekt čiastkových prístupov. Doposiaľ len čiastočne v legislatíve EU a SR sú definované jednoznačne citlivé oblasti. Pokiaľ nie je definovaný jednoznačný cieľ, nehľadajú sa postupy na dosiahnutie tohto cieľa. Použitá literatúra: [1] Zákon 330/1996 Z.z, NR SR o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, [2] Zákon 261/2002 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, [3] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/54/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych bezpečnostných požiadavkách na tunely v transeurópskej cestnej sieti (Ú. v. ES L 167/39, , s. 1 4). [4] Nariadenie vlády SR 344/2005 Z.z. o minimálnych bezpečnostných požiadavkách na tunely v cestnej sieti, 5/2006, [5] STN EN ISO 9000:2000 Systém manažérstva kvality, SÚTN 2000 [6] STN EN ISO 14001:2004 Systém environmentálneho manažérstva Požiadavky s pokynmi na použitie, SÚTN 2000 [7] OHSAS 18001: 1999 Systémy manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci špecifikácia [8] Komárek,J.: Vojenský management II, Skriptá VA v Brne, RVO VA 2001 [9] Ferrz T.S.: Modern Accident investigation and Analysis, ISBN [10] KAIZEN Masaki,I.: Metóda jak zavést úspornĕjší a flexibilnĕjší výrobu v podniku, CP Brno 2004, ISBN [11] ASME B31.8S-2004 Managing System Integrity of Gas Pipelines. USA 2004 [12] Chromek,I., Hlaváč,P.,Legislativně rozpory v ochrane lesov pred požiarmi, Konferencia Environmentálne aspekty požiarov a havárií, Trnava 2007, ISBN [13] STN EN ISO 27001:2005, Systémy manažérstva informačnej bezpečnosti, SÚTN 2005 [14] Doc.Ing.Milan Oravec,PhD. SjF TU Košice, Letná 9, Košice [email protected] 166

168 BEZPEČNOSŤ PRI PRÁCI S CHEMICKÝMI LÁTKAMI DOPAD REACH NA ČINNOSŤ INŠPEKCIE PRÁCE Daniela Gecelovská Kompetencie orgánov inšpekcie práce v súvislosti z chemickou legislatívou vyplývajú z troch zákonov. Zo zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. podľa ktorého je inšpekcia práce dozor nad dodržiavaním: pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovné podmienky zamestnancov právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia Zo zákona č. 163/2006 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch: Kontrolu nad dodržiavaním tohto zákona vykonáva MH SR, MZ SR, MŽP SR, MP SR a Národný inšpektorát práce. Kontrolné orgány vykonávajú kontrolu vo vzájomnej súčinnosti a pri výkone kontroly postupujú podľa osobitného predpisu. Zo zákona č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého orgány inšpekcie práce vykonávajú koordinované previerky spolu s inými kontrolnými orgánmi v podnikoch s prítomnosťou vybraných nebezpečných látok v nadprahových množstvách. SÚČASNÁ CHEMICKÁ LEGISLATÍVA NV SR č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci, ktoré od nahradilo zrušené NV SR č. 45/2002 Z. z. O ochrane zdravia pri práci s chemickými faktormi, čím bola úplne prebratá Smernica Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci. je určené na ochranu zamestnancov ktorí sú na pracoviskách vystavení nebezpečným chemickým faktorom Ukladá zamestnávateľom povinnosť vypracovať posudok o riziku a následne prijať potrebné preventívne a ochranné opatrenia na jeho elimináciu alebo zníženie Je presne stanovená hierarchia týchto opatrení od eliminácie (vylúčenia) nebezpečných CHF, ich nahradenie (substitúcia) menej nebezpečnými, zníženie úrovne expozície v súlade s expozičnými limitmi cez kolektívne opatrenia po individuálne opatrenia a pod. Medzi povinnosti zamestnávateľa teda patrí zisťovanie nebezpečných chemických faktorov na pracoviskách, vypracovanie posudku o riziku, prijatie opatrení na jeho 167

169 odstránenie alebo zníženie, monitorovanie zdravotného stavu zamestnancov, informovanie a oboznamovanie zamestnancov a pod. Napriek tomu je implementácia (uplatnenie) týchto opatrení na pracoviskách problematická Často si zamestnávatelia plnia tieto povinnosti len z ťažkosťami alebo len čiastočne o čom svedčia aj zistenia orgánov inšpekcie práce uvedené nižšie. REACH by mala priniesť zlepšenie stavu najmä tým, že informácie získané pomocou mechanizmov REACH majú pomôcť zamestnávateľom identifikovať potrebné opatrenia na ochranu zamestnancov pred expozíciou nebezpečným chemickým faktorom na jednotlivých pracoviskách. Zdrojom informácií budú nové karty bezpečnostných údajov ďalej KBÚ vypracované výrobcami alebo dovozcami nebezpečných látok. Pre nebezpečné látky vyrábané v množstvách nad 10 ton k nim budú musieť výrobcovia alebo dovozcovia látok pripojiť expozičné scenáre s uvedením bezpečného spôsobu používania látky. (Kvalitu týchto KBÚ ovplyvnia aj samotní priemyselný užívatelia látok, ktorých povinnosťou bude identifikovať svoj spôsob používania látky). NV SR č. 356/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci, ktoré od nahradilo zrušené NV SR č. 46/2002 Z. z. o ochrane zdravia pri práci s karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi Hierarchia opatrení, ktoré je povinný prijať zamestnávateľ zníženie karcinogénov (mutagénov) 1. a 2. kategórie ich náhrada za menej nebezpečné (Pokiaľ je to technicky možné, je zamestnávateľ povinný sa uistiť, či nie je možné prevádzkovať v uzavretom systéme) Ak to nie je možné, zamestnávateľ je povinný znížiť expozíciu na čo najnižšiu technicky možnú úroveň Informovanie a oboznamovanie zamestnancov a ich zástupcov Zdravotný dohľad Prínos nariadenia REACH sa očakáva v zlepšení povinnej substitúcie veľmi nebezpečných látok akými sú najmä karcinogéne, mutagény a látky škodlivé pre reprodukciu, menej nebezpečnými náhradami. Informácie v tejto oblasti prinesie proces autorizácie v rámci ktorého si ten kto zaobchádza s karcinogénmi, mutagénmi alebo látkami poškodzujúcimi reprodukciu buď autorizuje svoj spôsob používania alebo ich nahradí (substituuje) menej nebezpečnými látkami. Aby mohol autorizovať svoj spôsob využívania, musí predložiť štúdie v ktorých preukáže, že substitúcia nie je technologicky, finančne a pod. možná. Inšpektoráty práce zistili v oblasti chemickej legislatívy v rokoch 2002 až 2006 nedostatky uvedené v nasledovných tabuľkách. 168

170 Štatistika porušení - rok 2002 Predpis Ustan. Porušenie Podiel porušení NV SR č. 45/ Náležitosti posudku o riziku 6,25% Z. z. 5 Všeobecné zásady 12,5% prevencie rizika 6 Špecifické ochranné a 12,5% preventívne opatrenia 7 Špecifické ochranné a 12,5% preventívne opatrenia pri skladovaní jedovatých látok a prípravkov a veľmi jedovatých látok a prípravkov 8 Požiadavky na odbornú 6,25% spôsobilosť 6 11 Náležitosti prevádzkového poriadku 37,5% Zákon č. 163/2001 Z. z. nedostatkov v chemickej legislatíve 25 Označovanie 12,5% 31 Dovoz a vývoz vybraných nebezpečných chemických látok a vybraných nebezpečných chemických prípravkov 12,5% 100% Štatistika porušení - rok 2003 Predpis Ustan. Porušenie Podiel porušení NV SR č. 45/ Náležitosti posudku o riziku 13,6% Z. z. 5 Všeobecné zásady 6,8% prevencie rizika 6 Špecifické ochranné a 20,45% preventívne opatrenia 7 Špecifické ochranné a 13,6% preventívne opatrenia pri skladovaní jedovatých látok a prípravkov a veľmi jedovatých látok a prípravkov 8 Požiadavky na odbornú 4,5% spôsobilosť 9 Náležitosti záznamov 4,5% 11 Náležitosti prevádzkového 13,6% poriadku NV SR č. 46/ Preventívne technické a 2,3% 169

171 Z. z. organizačné opatrenia Zákon č. 163/ Označovanie 2,3% Z. z. 26 Balenie 6,8% 27 Karta bezpečnostných 13,4% údajov nedostatkov v chemickej legislatíve 100% Štatistika porušení - rok 2004 Predpis Ustan. Porušenie Podiel porušení NV SR č. 39/2002 Z. z. NV SR č. 45/2002 Z. z. Zákon č. 163/2001 Z. z. nedostatkov v chemickej legislatíve 5 Ochranné opatrenia na obmedzenie pôsobenia prachu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich azbest 3,45% 2 Najvyššie prípustné hodnoty 3,45% vystavenia zamestnancov chemickým faktorom a biologické medzné hodnoty 3 Vybrané chemické faktory 3,45% 5 Všeobecné zásady 20,7% prevencie rizika 6 Špecifické ochranné a 6,9% preventívne opatrenia 7 Špecifické ochranné a 37,9% preventívne opatrenia pri skladovaní jedovatých látok a prípravkov a veľmi jedovatých látok a prípravkov 8 Požiadavky na odbornú 3,45% spôsobilosť 11 Náležitosti prevádzkového 6,9% poriadku 25 Označovanie 10,3% 27 Karta bezpečnostných údajov 3,45% 100% Štatistika porušení - rok 2005 Predpis Ustan. Porušenie Podiel porušení NV SR č. 39/2002 Z. z. 5 Ochranné opatrenia na obmedzenie pôsobenia 12,1% 170

172 NV SR č. 45/2002 Z. z. Zákon č. 163/2001 Z. z. nedostatkov v chemickej legislatíve prachu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich azbest 4 Náležitosti posudku o 12,1% riziku 6 Špecifické ochranné a 12,1% preventívne opatrenia 8 Požiadavky na odbornú 6,1% spôsobilosť 11 Náležitosti 30,3% prevádzkového poriadku 25 Označovanie 9,1% 26 Balenie 3% 27 Karta bezpečnostných údajov 15,1% 100% Štatistika porušení - rok 2006 Predpis Ustan. Porušenie Podiel porušení NV SR č. 9 Náležitosti zoznamov a 3,2% 39/2002 Z. z. NV SR č. 45/2002 Z. z. NV SR č. 46/2002 Z. z. Zákon č. 163/2001 Z. z. NV SR č. 355/2006 Z z. záznamov 4 Náležitosti posudku o riziku 5 Všeobecné zásady prevencie rizika 6 Špecifické ochranné a preventívne opatrenia 7 Špecifické ochranné a preventívne opatrenia pri skladovaní jedovatých látok a prípravkov a veľmi jedovatých látok a prípravkov 6,45% 9,7% 9,7% 16,1% 8 Požiadavky na odbornú spôsobilosť 3,2% 2 Preventívne technické a 3,2% organizačné opatrenia 26 Balenie 3,2% 4 Posudzovanie rizika 16,1% 8 Špecifické ochranné a 3,2% 171

173 NV SR č. 253/2006 Z. z. nedostatkov v chemickej legislatíve preventívne opatrenia pri skladovaní veľmi jedovatých látok a prípravkov a jedovatých látok a prípravkov 10 Informovanie 6,45% zamestnancov 11 Prevádzkový poriadok 12,9% 2 Posudzovanie rizika 3,2% 5 Opatrenia na zníženie expozície 3,2% 100% Okrem vyššie uvedených právnych noriem s chemikáliami súvisí aj iná legislatíva. Nižšie sú uvedené príklady právnych noriem z ktorých vyplývajú povinnosti pre zamestnávateľov v súvislosti s chemickými látkami: Zákon č. 124/2006 Z. z. o BOZP, v ktorom sú uvedené: - všeobecné zásady prevencie ako zohľadňovanie ľudských schopností, vlastností a možností najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere pracovného prostriedku, pracovných postupov a výrobných postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť účinky škodlivých faktorov práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca, plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných pracovných prostriedkov, technológií a metód organizácie práce, skvalitňovaním pracovných podmienok s ohľadom na faktory pracovného prostredia a prostredníctvom sociálnych opatrení - všeobecné povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy, zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov Podľa tohto zákona je zamestnávateľ povinný v priestoroch, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky alebo sa používajú technológie a zariadenia, pri ktorých zlyhaní môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia väčšieho počtu zamestnancov, iných fyzických osôb a k ohrozeniu okolia, a v priestoroch, kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov, 172

174 prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia; ak to s ohľadom na dosiahnuté vedecké a technické poznatky nie je možné, prijať opatrenia na ich obmedzenie, vykonať nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia a umožni prístup do ohrozeného priestoru len nevyhnutne potrebným zamestnancom, ktorí sú riadne a preukázateľne oboznámení a majú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP INÁ SÚVISIACA LEGISLATÍVA NV SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko (požiadavky na vetranie, vyhotovenie elektrickej inštalácie a iných zariadení, vybavenie pracoviska, požiadavky na šatne, zariadenia prvej pomoci a pod.) NV SR č. 393/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na zaistenie BOZP vo výbušnom prostredí (špecifické požiadavky na pracoviská s výskytom horľavých plynov alebo pár horľavých kvapalín, ktoré vytvárajú v zmesi so vzduchom výbušné prostredie) NV SR č. 387/2006 Z. z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci (požiadavky na označovanie miest určených na skladovanie, manipuláciu s chemikáliami, na označovanie obalov určených na prechodné uchovávanie chemikálií a pod.) NV SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie OOPP (poskytovanie vhodných OOPP a režim s nimi) AKÉ ZMENY PRINESIE REACH Kvalitnejšie KBÚ, ktorých prílohou budú expozičné scenáre a návrhy opatrení na elimináciu alebo zníženie rizika, viac informácií o toxikologických vlastnostiach látok a pod. Efektívnejšie substitúciách v súvislosti s procesom autorizácie Zlepšenie v klasifikácii a označovaní látok Inšpekcia práce v európskej únii sa pripravuje na vymáhanie nariadenia REACH. Výbor vrchných predstaviteľov inšpekcie práce EÚ zriadil pracovnú skupinu CHEMEX, ktorá má nasledovné úlohy: účasť inšpekcie práce na vymáhaní REACH vo všetkých oblastiach súvisiacich s ochranou zamestnancov (oblasť BOZP) obsahová náplň školení inšpektorov práce súvisiaca s ich novými kompetenciami v tejto oblasti nevyhnutnosť novej stratégie inšpekcie práce v súvislosti s implementáciou nariadenia čo najefektívnejšie vzťahy medzi nasledovnými inštitúciami SLIC, ECA (Európska agentúra pre chemikálie) a ECA fórom SLIC, DG ENV a DG ENTR Zatiaľ pracuje skupina zložená zo šiestich členov. Neskôr bude rozšírená 173

175 tak, že každý z členských štátov bude mať v nej svojho zástupcu. Ing. Daniela Gecelovská Národný inšpektorát práce Košice odbor riadenia inšpekcie práce Masarykova Košice tel.č.: 055/ Mo: [email protected] 174

176 NOVÁ LEGISLATÍVA V OBLASTI VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA MUDr. Ľudmila Ondrejková, MPH ZÁKON Č. 355/2007 Z.Z. O OCHRANE, PODPORE A ROZVOJI VEREJNÉHO ZDRAVIA A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV A JEHO VYKONÁVACIE PREDPISY Problematika verejného zdravotníctva bola do upravená v zákone č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v rámci ktorého sa prvýkrát legislatívne upravili najnovšie poznatky v oblasti verejného zdravotníctva. Základom pri jeho tvorbe bola snaha zamerať sa na základné zložky verejného zdravotníctva, ktorými sú ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia. Cieľom zákona bolo zvýšiť osobnú zodpovednosť každého jednotlivca ako aj celej spoločnosti za zdravie ako jeden zo základných ukazovateľov rozvoja a prosperity rozvinutej spoločnosti. Aplikácia zákona č. 126/2006 Z. z. v každodennej praxi priniesla potrebu jeho nahradenia novým zákonom najmä v súvislosti s naplnením cieľa, ktorý si tento zákon vytýčil a to zvýšenie osobnej zodpovednosti každého jednotlivca za ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia najmä precíznejším vyšpecifikovaním povinností, súvisiacich s vytváraním a ochranou zdravých životných podmienok a zdravých pracovných podmienok a následne možnou dôslednejšou aplikáciou všetkých prostriedkov verejného zdravotníctva v praxi slúžiacich na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia. Dňa nadobudol účinnosť zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zároveň zrušil cit. zákon č. 126/2006 Z.z. Cieľom novej právnej úpravy je efektívnejšie ovplyvnenie tvorby a ochrany zdravých životných podmienok a zdravých pracovných podmienok, čoho výsledkom by mala byť efektívnejšia primárna prevencia a pozitívny rozvoj verejného zdravia. Štátnu správu na úseku verejného zdravotníctva budú i naďalej plniť orgány verejného zdravotníctva, ktorými sú Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba. Sieť regionálnych úradov verejného zdravotníctva v počte 36 zostala zachovaná. Zákon rozšíril právomocí regionálnych úradov verejného zdravotníctva v sídlach krajov najmä v súvislosti s ochranou, podporou a rozvojom verejného zdravia na úseku činností vedúcich k ožiareniu ionizujúcim žiarením, získavaním odbornej spôsobilosti 175

177 povinných subjektov na vybrané činnosti ako aj s rozšírením právomoci pokiaľ ide o odborné a metodické zabezpečenie výkonu štátnej správy na úseku ochrany, podpory a rozvoji verejného zdravia regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva v sídlach krajov. Prijatím zákona č. 355/2007 Z.z. sa dovŕšila kompatibilita s právom Európskej únie v oblasti verejného zdravotníctva. Zákon sa člení do samostatných častí z hľadiska riešenej problematiky, ako sú organizácia a výkon verejného zdravotníctva, požiadavky na zdravé životné podmienky a zdravé pracovné podmienky, povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, výkon štátneho zdravotného dozoru a v neposlednom rade aj sankcie za porušenie povinností na úseku ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia. Vzhľadom na šírku problematiky je potrebné aj k novému zákonu o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia vydať vykonávacie predpisy, ktorými bude 22 vyhlášok MZ SR, z toho 5 vyhlášok MZ SR upravujúcich problematiku ochrany zdravia pri práci: o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci o podrobnostiach o požiadavkách na osvetlenie pri práci o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík. a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci rozsah požadovaných vedomostí pre skúšky odbornej spôsobilosti, podrobnosti o zriaďovaní a činnosti komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti a obsah osvedčenia o odbornej spôsobilosti Vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z.z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií nadobudla účinnosť MUDr. Ľudmila Ondrejková, MPH Úrad verejného zdravotníctva SR Trnavská cesta Bratislava [email protected] 02/

178 PRACOVNÁ POHODA A SPOĽAHLIVOSŤ ČLOVEKA V PRACOVNOM SYSTÉME Kateřina MALČÍKOVÁ Klára JANSOVÁ Abstrakt: Staronový trend veľkopriestorových kancelárií, tzv. open space je veľmi diskutovanou témou. Oproti vyspelým zemiam sveta, kde sa od týchto kancelárií upúšťa, je v Českej republike tendencia opačná. Je treba si uvedomiť, že open space zo sebou neprináša len pozitíva, ako je dobrá komunikácia, uľahčenie vzájomného zoznamovania sa zo spolupracovníkmi alebo tímovú spoluprácu, ale má aj negatívny dopad na zamestnancov. Je to napríklad strata súkromia, rôzne nároky na pracovné prostredie, stres, prejavy násilia. Toto všetko môže ovplyvniť človeka a jeho prácu. Je treba potom k tomuto problému pristupovať odborným spôsobom, ako aj z ohľadom na individuálne potreby jedinca. Klíčová slova: velkoprostorové kanceláře, problematika prostoru, rizikové faktory, psychická zátěž, klima na pracovišti, klady a zápory. ÚVOD DO PROBLEMATIKY Stále více firem ruší tradiční kanceláře. Své pracovníky přesouvají do otevřených prostor neboli open space. Jejich stoly dělí jen nízké příčky, eventuálně vůbec nic. Tímto způsobem je možné umístit více zaměstnanců do stejného prostoru a přinést tak společné úspory v nákladech na kanceláře. Soukromí zůstává záležitostí privilegovaných manažerů, kteří si své tradiční kanceláře snaží za každou cenu udržet. Tento vývoj pochoduje pod prapory modernity, efektivity a úspor. Z účetního hlediska bylo zařízení těchto kanceláří odpisováno rychleji než náklady na kanceláře provedené stavebními úpravami[1]. Technický pokrok, tlak na snižování nákladů a v neposlední řadě i deformalizace pracovního života ve vyspělých tržních ekonomikách vyústily ve změny v pojetí kancelářského pracovního prostoru. Takzvaný open space, tedy rozlehlejší kancelář s vyšším počtem pracovníků, doplňuje pojem cubical většinou nízkými přepážkami vymezené území pro jednoho zaměstnance[2]. Před několika lety zabíralo jedno pracovní místo zhruba tři metry čtvereční celkové pracovní plochy, dnes už to jsou jenom dva metry čtvereční a zmenšování bude navzdory pohodlí a ergonomickým pravidlům i nadále pokračovat. Otevřené pracovní prostory jsou prokletím mnoha zaměstnanců. Chybějící stěny někdy pomáhají dozvědět se o kolezích a jejich blízkých takové intimnosti, které ani vědět nechceme. Znamená to určitou ztrátu soukromí, více hluku a pocit, že jsme pod neustálým dohledem. Není proto 177

179 divu, že soudobé výzkumy ukazují, že otevřené kanceláře nejsou nejlepší pro lidské zdraví. Odborníci uznávají, že tato pracoviště jsou dobrá pro budování kontaktů a týmovou spolupráci, tyto výhody však přicházejí za vysokou cenu. Ukazuje se, že zaměstnanci by raději pracovali v kancelářích po dvou nebo čtyřech lidech než na jedné ploše s dalšími osmdesáti kolegy[3]. Menší operační prostor přináší vyšší nároky na používané technologie, přičemž vývoj jde směrem k jednoduchým multifunkčním přístrojům, které kombinují tiskárnu, kopírku, skener a fax. Spolu s výkonným osobním počítačem a mobilním telefonem u kancelářských prací v zásadě zajistí všechny myslitelné potřeby. Architekti a odborníci na ergonomii ovšem upozorňují na to, že open space kanceláře, které poskytují minimální soukromí, je třeba doplnit přiměřenými prostorami pro oddech. Princip je maximalizovat práci. Zaměstnanec pracuje na plný výkon a pak si jde na chvíli odpočinout. Administrativní prostory budou mít charakter velkých hal s prosklenými buňkami pro vedoucí. S halami budou souviset klidové zóny[2]. Původní myšlenkou práce v otevřených prostorech bylo odbourání hierarchií uzavřených dveří, dosažení větší demokracie a lepší spolupráce. Neustálý dohled cítí podřízení i nadřízení. Když chce manažer například něco osobně sdělit podřízenému, v otevřeném prostoru je to nemožné. Musí jej proto pozvat do zasedací místnosti, což všichni ostatní stejně uvidí. Rozdělní pracoviště již samo o sobě udržuje sociální kontakty bez toho, aby se zaměstnanci cítili pod neustálým dohledem. Pro osoby pracující s důvěrnými daty klientů je práce v open space opravdu náročný. Mohou například těžko nechat na stole ležet důležité dokumenty a odejít například k automatu na kávu. Při telefonním hovoru zase mají silné nutkání mluvit přidušeně a k tomu se otáčet nebo rozhlížet, kdo právě naslouchá. Jako kompromisní řešení se nabízí skleněné stěny bránící šíření hluku, ale zároveň zachovávající vzdušnost a pocit demokratického rozdělení prostoru[3]. VHODNÁ VOLBA PRACOVIŠTĚ Pokud budete pracovat v kanceláři typu open space, je třeba se zaměřit na několik důležitých detailů. V případě, že máte možnost výběru pracovního místa, je důležité se umět správně posadit. Rozhlédněte se kolem. Kdo bude sedět vedle vás a kdo naproti? Kdo uvidí obrazovku vašeho počítače? Koho uslyšíte při telefonování? Vaše konkrétní místo může mít zásadní vliv na vaši každodenní činnost v rámci firmy i budoucí kariéru. Pozornost je třeba věnovat i osvětlení nebo klimatizaci. Asi nikdo nebude chtít sedět na místě, kam celou pracovní dobu proudí studený vzduch, nebo tam, kde mu budou silné zářivky svítit přímo do monitoru. Nejlepší místa jsou tradičně přímo u oken. Móda otevřených kanceláří podle všeho zdaleka není v České 178

180 republice na ústupu, jako je tomu v řadě vyspělých zemí světa. Nelze je však obecně zatracovat, ani jim nekriticky aplaudovat. Spíše racionálně uvažovat, pro které profese, týmy či firmy jsou vhodné a pro které nikoliv. Je zde na místě ovšem upozornit na skutečnost, že nejvíce rozhodující jsou při volbě typu kanceláří samotní zaměstnanci. Takové uspořádání má vliv na týmovou soudržnost, kvalitu komunikace, sdílení a kooperaci na pracovním zadání tam, kde se angažuje skupina. Jde-li o přísně individuální úkony, pak mohou být připomínky k vnějším vlivům z okolních buněk na koncentraci a udržení zaměřené pozornosti oprávněné. Další a další výzkum neustále prokazuje, že vlastnosti pracovního prostředí můžou mít značný vliv na chování, vnímání a produktivitu zaměstnanců. Jednotlivé charakteristiky pracoviště jako hluk, osvětlení nebo objem prostoru pro jednoho zaměstnance mohou přispět k fluktuaci zaměstnanců, k uspokojení jejich potřeb nebo k výkonu. PSYCHICKÁ ZÁTĚŽ A SOCIÁLNÍ KLIMA Nyní se podrobněji seznámíme s faktory, které mají vliv na psychickou a fyzickou pohodu zaměstnance. Psychickou zátěž je možné definovat jako proces psychického zpracování a vyrovnání se organismu s požadavky a vlivy životního a pracovního prostředí lze rozlišit tři formy psychické zátěže: senzorická (smyslová zátěž) vyplývá z požadavků práce na činnost smyslových orgánů mentální zátěž vyplývá z požadavků na zpracování informací kladoucí nároky na psychické procesy zejména pozornost, paměť, představivost, myšlení, rozhodování emoční zátěž vyplývá ze situací a požadavků vyvolávajících afektivní odezvu Sociálním klimatem nebo též sociální atmosférou se označuje úroveň a kvalita interpersonálních vztahů v organizaci či na pracovišti s ohledem na chování členů skupiny, kteří mají určitý společný úkol, jehož splnění předpokládá jejich součinnost. Z vnějšího pohledu je dáno soustavou formálních (určených) postupů jednání, tj. provozními předpisy, postupy a pravidly a rozdělením funkcí (nadřízení, podřízení, jejich pravomoci a odpovědnost). Avšak také víceméně nepsanými normami postojů a chování, které kolektiv postupně přijal za své a jejich nedodržování či odmítání je pro kolektiv nežádoucí. Z hlediska interpersonálních vztahů, tj. způsobů komunikace, postojů, motivace, aspirace a dalších osobnostních rysů má dominující vliv na sociální pohodu či sociální neklid, napětí, sociální či emoční inteligence jednotlivců. Jí se rozumí mimo jiné schopnost racionálního zvládnutí vlastních emocí (strach, hněv, úzkost, agrese apod.), vnímavost k emočním projevům jiných osob, tzv. empatie, tj. schopnost vcítit se do jejich problémů a konečně umění jednat s lidmi, tzn. jak předcházet konfliktům, jaké způsoby komunikace a argumenty volit, jak lidem naslouchat atd. 179

181 Kvalita sociálního klimatu má značný význam v bezpečnosti práce, např. v tom, jaký je postoj a vztah k dodržování příslušných předpisů pracovního kolektivu jako obecného postoje (např. jejich odmítání, podceňování apod.). Nežádoucí sociální atmosféru mohou vyvolávat též sociálně nepřizpůsobiví jedinci, např. agresivní osoby, lidé psychopatičtí, neurotici, ustrašení a nesamostatní, což v souvislosti se vznikem mimořádných událostí, průmyslových havárií, kdy je nutné jejich rychlé a racionální zvládnutí situace závislé na spolupráci všech členů může být příčinou selhání a nezvládnutí situace. Narušené sociální klima (i když to většinou členové kolektivu neradi přiznávají) se může projevit v celkové pracovní nespokojenosti, ve fluktuačních tendencích a případně ve výskytu zdravotních potíží, jako jsou psychosomatická onemocnění apod. Klimatizace Ve velkoplošných v kancelářích, které jsou klimatizovány a v některých případech jsou bez denního osvětlení si zaměstnanci často stěžují na různé zdravotní obtíže, jako je výskyt zánětů horních cest dýchacích, častý kašel, rýmy, bolesti hlavy, pálení a vysychání očí, podráždění kůže a sliznic apod. Většinou jde o pracoviště s nuceným větráním (nelze otevřít okno) a s větším počtem zaměstnanců. V kancelářských prostorech si navíc ztěžují pracovníci na nedostatek intimity tzn., že jednotlivá pracovní místa nejsou nijak oddělena všichni na sebe vidí, jsou rušeni hovory a telefony z okolí, těžko se soustřeďují apod. V některých případech incidence potíží nemá příčinnou souvislost s podmínkami ovzduší, ale může být důsledkem jiných faktorů práce, jako je jednotvárnost úkolů, narušené personální vztahy, psychická tenze a nespokojenost z nejrůznějších příčin, které pracovníci nejsou ochotni uvádět. Stres V Evropské Unii je druhým nejčastějším problémem souvisejícím s prací, po bolestech páteře, stres související s prací (work related stress - WRS), který postihuje 28% pracovníků EU. Stres spojený s prací může být způsoben psychosociálními faktory jako jsou pracovní plán, organizace a řízení, například velké nároky na práci, s omezenou možností ji řídit, a také problémy jako je šikana a násilí v práci. WRS může být způsoben také fyzikálními rizikovými faktory jako jsou hluk a teplota. Prevence WRS je jedním z cílů uvedených v Komuniké Evropské komise o nových strategiích pro zdraví a bezpečnost při práci. Stres je proces, který vzniká jako odpověď na nadměrné požadavky kladené na naše tělesné a duševní rezervy. Nesoulad mezi požadavky, které na nás doléhají, a našimi schopnostmi na tyto požadavky odpovědět, je prožíván jako ohrožení rovnováhy organismu a lidské tělo na takovou situaci okamžitě reaguje. Pracovní stres vzniká z celé řady příčin. Obecně však ke stresu 180

182 vede nedostatek komunikace, popírání problémů, přetěžování zaměstnanců a nepřiměřeně dlouhá pracovní doba či naopak nedostatek práce a nudná pracovní náplň. Rozeznáváme stres pracovní a výkonový. Zdroje pracovního stresu - faktory související s prací: role v organizaci rozvoj kariéry vtahy na pracovišti šikana, mobbing, bossing, sexuální obtěžování faktory nesouvisející s prací struktura a prostředí organizace Stres nutí jedince přizpůsobovat se novým okolnostem, pokud však trvá příliš dlouho, má negativní vliv na zdraví: hlava bolesti hlavy, agresivita, nespavost vlasy padají, lámou se plíce, dýchání mělké, sucho v ústech, trávící soustava zažívací potíže, žaludeční neuróza, nechutenství nervová soustava větší vnímání podnětů z okolí, dráždivost, tik, deprese, nesoustředěnost pohybová soustava napětí svalů, riziko artritidy a osteoporózy imunitní systém snížená odolnost proti infekcím, kolaps oběhová soustava stoupá krevní tlak, srdeční frekvence, může se přidat srdeční arytmie, riziko dalších srdečních potíží Byly identifikovány rizikové faktory práce, které jsou jednoznačně spojeny s výraznou psychickou pracovní zátěží. Lze mezi řadit zejména přetížení a podtížení, kombinace vysoké náročnosti práce s nízkou mírou vlastní kontroly nad svou prací, časový tlak, monotonie, vnucené pracovní tempo, konfliktní interpersonální vztahy na pracovišti, vysoká odpovědnost, směnová a trvalá noční práce, riziko ohrožení zdraví vlastního či jiných osob, vysoké nároky na sociální integraci, dlouhodobá sociální izolace. Pozitivně naopak působí sociální podpora, vysoká volnost rozhodování, a to navzdory velké náročnosti práce a vysoká motivace k práci. Zraková únava Pro hodnocení náročnosti zrakového úkolu na daném pracovišti (pracovním místě) je rozhodující osvětlení. Zraková únava má příčiny v nedostatcích v osvětlení vedoucích k oslňování, při práci spojených s přetěžováním akomodace (zejména u osob s vadami zraku). Projevem zrakové únavy je pálení očí, pocit horka, bolest očí, deformace zrakového vnímání (písmena v textu jsou rozmazána a obklopena barevnými třásněmi, v zorném poli se pohybují černé skvrny). Při velké únavě nastává dvojité vidění (diplopie). Zrakovou únavu provází bolesti hlavy, bolestivé stahy různých svalů v obličeji, zarudlé spojivky. Vyskytují-li se obtíže jen u některých osob na pracovišti mohou být příčinou nekorigované zrakové vady, proto je nutné odborné vyšetření a současné zhodnocení osvětlení. Možnost nepříznivého vlivu práce na zrak, psychická zátěž, 181

183 osvětlení pracovišť, jakož i možnosti vzniku obtíží pohybového aparátu z nevhodně uspořádaného pracovního místa, to vše může významně ovlivňovat práci jedince, jeho soustředění a psychickou pohodu. Současné působení jednotlivých faktorů může zvyšovat závažnost výsledného působení. Osvětlení Požadavky na osvětlení v otevřených pracovních prostorech jsou velice rozdílné a vyžadují rozdílná řešení. Nejvhodnější je samozřejmě využívat denní světlo, které je případně doplněné světlem umělým a dokáže vytvořit velice příjemné prostředí. Takové prostory jsou například v bankách nebo zásilkových obchodních společnostech. Je pro ně charakteristický vysoký počet počítačových obrazovek a často i nedostatek nebo naprostá absence denního světla. Uvedeným okolnostem vyhovuje následující způsob osvětlení: celkové přímé/nepřímé osvětlení zajistí výborné podmínky pro vidění - zejména tehdy, kdy je možné nezávisle řídit přímou a nepřímou složku osvětlení. Je nejvhodnější zvolit nepřímou složku osvětlení jako neutrální k dennímu světlu; bílé světlo je vnímáno jako přírodní osvětlení. Přímá složka osvětlení v teple bílé barvě navozuje pocit večerní atmosféry. Protože obě složky osvětlení vytváří velké svítící plochy je velice omezeno oslnění přímé i odrazem. Regulace osvětlení rozdělená do několika oblastí umožňuje uspokojit zrakové požadavky v závislosti na vykonávané práci i vlivu denního osvětlení. Velkoprostorové kanceláře mají zcela volnou dispozici, která umožňuje seskupení pracovních skupin a týmů. Z této skutečnosti vychází základní řešení celkového osvětlení. V nižších prostorech se používají svítidla přímá, ve vyšších se využívá i nepřímá složka. Soustavy přímé/nepřímé zlepšují jas svislých plocha. Tím se sníží oslnění denním světlem. Podobného efektu lze dosáhnout i stolními nebo stojanovými svítidly. Při použití regulace s čidly reagujícími na denní světlo lze dosáhnout snížení nákladů na elektrickou energii. Systémy denního osvětlení zlepší zrakovou pohodu a zvýší podíl denního světla v prostorech vzdálenějších od oken. Je možné použití žaluzií, které chrání před přímým slunečním světlem, i jeho tepelnými účinky. Cílem každé úpravy osvětlení musí být snaha zabránit zrakové únavě, zvýšit pracovní pohodu, a tím ovlivnit pracovní produktivitu. Nedostatečné osvětlení pracoviště vede k pocitům nepohody až subdeprese a deprese a k poklesu pracovní výkonnosti. Barevná úprava S osvětlením pracoviště úzce souvisí barevná úprava exteriérů i interiérů pracoviště. Použití barev v pracovním prostředí nejen příznivě ovlivňuje pracovní pohodu, ale má i ekonomické důsledky. Usnadňuje a 182

184 urychluje orientaci, zvyšuje bezpečnost práce a usnadňuje rozlišovací, diferenciační procesy. V současné době probíhá oprávněná kritika šedé uniformity našich staveb. Význam barev pro člověka nespočívá pouze v jejich estetické hodnotě, ale jsou u řady profesí také nositelem určité funkce a komunikačního kódu. V praxi byl rovněž prokázán pozitivní vliv vhodného barevného uspořádání na pracovní výkon a pohodu. Barvy mají v našem životě od pradávna nezaměnitelnou roli, s jejich pomocí člověk již dávno vyjadřoval své emoce a pocity, pojmenovával jevy. Typickým příkladem je třeba zelená, která v Evropě symbolizuje život a zdraví, v Africe naopak nemoc. Preference barev je mimo to ovlivněna věkem, pohlavím, zdravotním stavem aj. Podrobné výzkumy prokázaly, že barvy mají vliv na fyziologické a psychické procesy - ovlivňují například náš krevní tlak, frekvenci dýchání, svalový tonus, emoce, pozornost. Teplé (jako je červená či žlutá) mají aktivizující účinek, studené (modrá, zelená) vzbuzují dojem klidu a chladu. Světlé barevné odstíny vyvolávají pocit vzdušnosti a odlehčenosti, tmavé odstíny pak pocity uzavřenosti až tísně. Při praktickém řešení barevné úpravy pracoviště musíme předavším respektovat druh pracovní činnosti (včetně způsobu a délky trvání), velikost a charakter prostoru, barvy předmětů (se kterými pracujeme), kvalitu osvětlení a mikroklimatické poměry. Pro práce fyzicky namáhavé jsou vhodné teplé odstíny barev okolního prostředí (žlutá, okrová), při práci duševního charakteru volíme barvy s uklidňujícím účinkem (zejména modrá). Manipulujeme-li s malými předměty resp. detaily a při činnosti zrakově namáhavé dáme přednost barvám studeným (modrozelené, zelené tóny). Barvy mají vliv na vnímání prostoru, jeho velikosti a tvaru. Příkladem je užití světlých odstínů tam, kde chceme prostor opticky zvětšit. Pro stropní plochu volíme výhradně světlé tóny, nejčastěji však bílou. Stejně přistupujeme i k barevnému řešení sloupů a nosných částí stropu. Při volbě barev pro velké plochy prostoru je třeba se zásadně vyhnout materiálům s vysokým leskem, které by mohly způsobovat druhotné oslnění. Barva podlahy více koresponduje s barvou zařizovacích předmětů, zejména s nábytkem je-li vybavení světlé, volíme pro ni barvu tmavší. Barevné řešení pracoviště musí dále zajistit kontrast mezi předmětem a pozadím, přičemž pozadí by mělo být v jemném kontrastu s předměty a materiály, se kterými se pracuje. Kontrast v tomto případě umožňuje kvalitnější rozlišení detailů. Volba barev pro pracovní prostředí úzce souvisí s intenzitou, barvou osvětlení daného prostoru. Barevné řešení může totiž výrazně snižovat resp. eliminovat nedostatky v přirozeném i umělém osvětlení. Při nedostatku jak denního, tak umělého světla je třeba zvolit světlé barvy interiéru. Při opačném jevu přesvětlení prostoru a pracovní plochy (ať již z nadbytku slunečního světla, či z důvodů technologické potřeby vysoké intenzity umělého) volíme tmavší s malou schopností odrážet světlo. Konečný výsledek barevného řešení pracovního prostředí má být 183

185 takový, aby prostor vyhovoval jak z hlediska estetického, tak i z hlediska účelnosti. KLADY A ZÁPORY Klady velkoprostorových kanceláří jsou zcela volné dispozice, které umožňují seskupení pracovních skupin a týmů. Kromě technicky snazšího propojení počítačů a serverů je takové uspořádání výhodnější především z organizačních důvodů. Tým musí být operativní, rychleji si sděluje poznatky a výsledky práce právě v otevřeném prostoru, kde na sebe všichni vidí a mohou se kdykoliv poradit. Management sídlí v prosklených místnostech, kde má soukromí pro různá jednání a zároveň přehled o tom, co se na pracovišti děje. Firmy přecházejí na model velkoprostorových kanceláří především ve snaze zvýšit produktivitu práce. Zaměstnanci spolu rychleji komunikují a nemohou práci odbývat či předstírat vytíženost. Navíc se výrazně ušetří místo. Do haly se vejde i několik desítek zaměstnanců, jejichž oddělené kanceláře by v budově zabraly několik pater. Úskalí otevřených kanceláří je především naprostá ztráta soukromí na pracovišti, zaměstnanci se navzájem obtěžují hlukem, pachy a odéry, spolupůsobí sociální a psychosociální faktory a řada dalších. Individuální vnímavost na jednotlivé podněty prostředí je velmi rozlišná. Podívejme se na předmět stížností mikroklima a funkce vzduchotechniky. Největší problém je teplota vzduchu. Víme, že tepelné podmínky mají mnohem větší vliv na subjektivní pocit pohody člověka, míru odpočinku i skutečnou výkonnost než nežádoucí škodliviny či obtěžující hluk. Velkoprostorové kanceláře jsou hlučné, když se u vašeho stolu zastaví procházející skupinka kolegů a začne nad něčím diskutovat, jen stěží uslyšíte vlastního slova. Telefonovat v takovém prostředí nebo soustředit se na práci pak bývá obtížné. Co je horší problém řešený v kanceláři se dozví i volající[5]. Opatření, které firmě ušetří náklady a zvýší pracovní tempo, zákonitě ubere na pohodlí zaměstnancům. Ovšem co vyhovuje jednomu zaměstnanci, druhému naopak vadí a brání k dobré pracovní pohodě. S vyšší možností kontroly je to tak, že vyšší kapacita praktické kontroly nebo i jen dojem kontroly spíš vadí, a přivádí ke stresu, až paralyzuje. Jsou určité typy lidí, kterým bude vyhovovat akvárium, jsou na ně zvyklí a potíže s tím spojené neprožívají. Jsou ale pracoviště, kde se bez důsledných kontrolních mechanizmů neobejdeme a je na zaměstnancích, zda tento typ tlaku akceptují. Navíc stres může být také faktor motivační[4]. 184

186 Použitá literatura: [1] Kohout, Pavel. Otevřené kanceláře : totalita doby. Lidové noviny, 27. ledna Dostupný na www: totalita-doby-dqg- /ln_noviny.asp?c=a070127_000115_ln_noviny_sko&klic=217416&mes= _0 [2] Bým, Petr. Od systému open space k virtualitě. Profit, Dostupný z [3] Hynek, Jiří. Otevřená pracoviště škodí zdraví Dostupný na ml [Zdroj: Personál, 2007, č. 2, s. 30] [4] Peterka, Roman. Open space : šok z otevřeného prostoru. Server idnes. Cz, 13. července Dostupný na www: /firmy_rady.asp?c=a060711_103615_firmy_rady_vra [5] Hynek, Jiří. Pracovní morálka jde ruku v ruce s pracovním prostředím Dostupný na [Zdroj: Personál, 2005, roč. 11, č. 10, s ] VÝZKUMNÝ ÚSTAV BEZPEČNOSTI PRÁCE, v.v.i. Ing. Kateřina Malčíková Ing. Klára Jansová Jeruzalémská 9, Praha 1; [email protected]; [email protected]; TEL.:

187 MANAGEMENT ZNALOSTÍ A TVORBA ZNALOSTNÍHO SYSTÉMU BOZP Milada ŠVECOVÁ Veronika PAUKERTOVÁ Jiřina MĚCHUROVÁ Abstrakt: Hlavním cílem projektu je vytvoření integrovaného informačního a znalostního systému, který obsahuje adekvátní informace a znalosti z oblasti BOZP a předává je prostřednictvím vzdělávacích a informačních procesů učícím se osobám i široké odborné veřejnosti. V rámci systému jsou hledány optimální cesty podporující zvyšování úrovně znalostí uživatelů ve sledované oblasti a zajišťující permanentní informovanost o stavu poznatků a zkušeností nejen v ČR ale i ve světě a v EU. Nedílnou součástí je tvorba terminologie pro oblast bezpečnosti a ochrany zdraví při práci v prostředí MediaWiki. Klíčové slová: management znalostí, wikipedie, terminologie, informační zdroje, informační systémy, bezpečnost a ochrana zdraví při práci ÚVODEM Znalostní systém BOZP je řešen v rámci projektu Management znalostí - podmínka úspěšného řízení BOZP, který je součástí Výzkumného záměru VÚBP a je zařazen v sekci Informace, vzdělávání. Projekt je zaměřen na zvyšování úrovně znalostí o bezpečnosti práce a ochraně zdraví při práci. Prostřednictvím existujících a nově vytvářených informačních a vzdělávacích forem usiluje o zvýšení informovanosti a úrovně znalostí osob zajišťujících a provádějících úkoly v prevenci rizik a současně o permanentní informovanost široké odborné veřejnosti, pracovníků státní správy a výzkumných pracovníků o stavu poznatků a zkušeností o zajišťování podmínek bezpečnosti a ochrany zdraví při práci nejen v ČR ale i ve světě a v EU. Výzkumné činnosti jsou podřízeny hlavnímu procesu managementu znalostí - nabývání, uchovávání a využívání znalostí. Tento proces řídíme jak v oblasti informační (v rámci zdrojové základny a jejího výstupního bloku - informačního portálu), tak v oblasti modernizace vzdělávacích metod (e-learning v dalším odborném vzdělávání). Projekt je řešen od roku 2004 a v současné době již realizujeme značnou část komponent systému managementu znalostí. Pro názornost uvádíme procesní model, kde jsou znázorněny hlavní toky informací a znalostí uvnitř systému (viz obr. 1). 186

188 VSTUP VÝSTUP Explicitní informace informač ní prameny e - m e Implicitní informace o d b o r n é Zdrojová základna BOZP AiP Safe AKS Clavius Archiv rešerší Databáze FAQ E-learning IS podpůrných a výzkumných projektů Polytématické databáze Terminologický slovník ve Wikipedii Tezaurus Kurzy e-learning E-learningové kurzy pro další odborné vzdělávání v BOZP. Prostředí pro zveřejnění informací, znalostí BOZPinfo (výstupy ze Zdrojové základny) VÚBP (e-learning kurzy) Výstupy jsou určeny pro cílové skupiny: Odbornou i širokou veřejnost Účastníky kurzů e-learning Výzkumné pracovníky Obr. č.1: Systém managementu znalostí - procesní model toku informací a znalostí Hlavním cílem projektu je vytvoření integrovaného informačního a znalostního systému, který obsahuje adekvátní informace a znalosti z oblasti BOZP a předává je prostřednictvím vzdělávacích a informačních procesů široké odborné, ale i laické veřejnosti. K dosažení vytýčeného cíle plné integrace je nutno vynaložit ještě velké úsilí. Záleží především na správné volbě technologických prostředků, na plném využití znalostního potenciálu pracoviště (i externích expertů v oblasti BOZP), ale i na správném řízení procesů a zpracování informačních a znalostních zdrojů. KOMPONENTY ZDROJOVÉ ZÁKLADNY Jako kjomponenty zdrojové základny byly zvoleny informační zdroje, kterými disponuje VÚBP, resp. jeho Středisko vědeckých informací. Patří sem zdroje, které vytváříme vlastními silami (archiv rešerší, knihovní katalog automatizovaného knihovnického systému Clavius, výběrová bibliografie OKO, digitální archiv AiP Safe, právní předpisy EU, databáze OOPP, Informační systém podpůrných a výzkumných projektů atd.), volně dostupné zdroje a placené databáze (EBSCO, MEDIS-Alarm). Stěžejním informačním zdrojem je digitální archiv AiP Safe. Obsahuje metadatové záznamy a plné texty vybraných dokumentů, které jsou dostupné v knihovně VÚBP. Od roku 2007 jsme přešli na novou verzi systému Aip Safe III, který umožňuje plnotextové vyhledávání, verzování dokumentů, ukládání dotazů, implementaci tezauru BOZP a propojení s nově vybudovanými externími databázemi pro oblast vědy a výzkumu. Díky tomuto novému rozhraní zpřístupníme metadatové záznamy norem a právních předpisů široké veřejnosti (přístup z oborového portálu BOZPinfo a dále studijní materiály potřebné k absolvování kurzů pořádaných VÚBP v rámci e-learningu. IS podpůrných a výzkumných projektů slouží k ukládání, zpracování a 187

189 vyhledávání dostupných informací, které se týkají vývoje a výzkumu v oblasti BOZP. Mapuje výzkumnou činnost v ČR, EU (projekty PHARE, rámcové programy, strukturální fondy, včetně projektů řešených v rámci výzkumného záměru VÚBP) a dalších zemích, kde je realizována mezinárodní spolupráce v oblasti BOZP. Celý tento informační systém je tvořen třemi dílčími databázemi: bibliografickou databází výsledků výzkumu, faktografickou databází projektů, expertů a institucí, bibliografickou databází záznamů článků. Řada z uvedených komponent zdrojové základny bude prezentována na již zmíněném oborovém portálu BOZPinfo. V současné době snažíme o jeho expanzi a přiblížení se běžnému uživateli, nejen odborníkům BOZP. Tento cíl vyžaduje restrukturalizaci v oblasti obsahu, struktury, designu i nabízených služeb. Cílem je vytvořit moderní informační nástroj pro odborníky z mnoha oblastí lidské činnosti, a zároveň se přiblížit i k laické veřejnosti, která BOZPinfo může využít jako první pomoc při řešení svých pracovních dotazů. TVORBA ZNALOSTNÍHO SYSTÉMU BOZP V RÁMCI PODPŮRNÉ ČÁSTI ZDROJOVÉ ZÁKLADNY V rámci zpracování informačních a znalostních zdrojů zdrojové základny se výzkumná činnost v současné době soustředila nejen na navržení nových databází, ale i tvorbu její podpůrné části, tak důležité pro řízení znalostí. Navrhovaná podpůrná část si klade za cíl vytvořit: jednotnou terminologii v rámci systému, jednotný vyhledávací systém, který bude pracovat nad všemi komponenty zdrojové základny a následně bude schopen získávat relevantní znalosti. Důvodem jejího vzniku byla: absence vhodného oborového tezauru, idea vyhledávacího systému propojeného se systémem encyklopedického charakteru. Jako ideální prostor pro realizaci předloženého cíle, bylo zvoleno již v roce 2006 prostředí Mediawiki, kde jsou využívány především tyto nabízené přednosti: možnosti mezinárodní spolupráce propojení na síť národních verzí (využívání informací a znalostí jednotlivých národních encyklopedií), vytvoření systému pojmů z oblasti BOZP pomocí softwarových prostředků MediaWiki, interaktivita, dynamika, okamžitá publikace, on-line diskuse k jednotlivým heslům a možnost vzájemné kooperace při jejich tvorbě, použití prostředků v rámci SemanticWiki a tvorba logického strukturování pojmů na principech sémantického webu. 188

190 Již od začátku roku 2007 se řešitelský tým soustředil na poslední uvedený bod užití prostředků SemanticWiki a snažil se nalézt řešení optimálního propojení dvou základních komponentů zdrojové základny: tezauru, který pracuje s termíny (deskriptory, nedeskriptory) z pohledu vyhledávacího systému, encyklopedie, tvořené právě v prostředí Wikipedie, kde pomocí softwarových prostředků MediaWiki jsou logicky strukturovány pojmy, k nim připojeny výklady, jednotlivé jazykové ekvivalenty a odkazy na externí informační zdroje. V této etapě pro jednotlivé pojmy z oblasti BOZP byly stanoveny tyto prvky záznamu: pojem, výklad pojmu, jazykové ekvivalenty (v jazyce anglickém, německém, francouzském), provázání s externími zdroji informací (knihovní katalogy, digitální archiv AiP Safe, Google, encyklopedie, národní verze Wikipedie kategorizace pojmů v budoucnu i tzv. ontologizace pojmů. Celý encyklopedický systém je budován jako otevřený, schopný přijímat nové prvky záznamu, nové pojmy z oblasti BOZP a oblastí souvisejících, které budou zařazovány průběžně na základě další výzkumné činnosti. Je prostředím pro kooperaci tvůrců hesel, čímž dynamizuje celý proces své tvorby. V současné době tedy dochází k posunu hlavního směru výzkumu k principům sémantického webu a tvorbě ontologií. Chtěli bychom reagovat a přizpůsobit se novým trendům v oblasti managementu znalostí, a proto využíváme možností sémantického webu. T. Berners-Lee ho definuje takto: sémantický web je rozšířením současného webu, jež datům přiřazuje přesný význam, díky kterému bude možná kooperace jak lidí, tak softwaru. I náš řešitelský tým se zabývá myšlenkou dát se touto cestou a využít nabízených možností. ÚVAHY O DALŠÍM SMĚRU VÝVOJE V NAŠEM PROSTŘEDÍ WIKIPEDIE Spojení prostředí Wikipedie s novými trendy rozvíjejícími principy umělé inteligence (sdílení a opakované použití znalostí) se nám jeví jako ideální. Proto se dále soustředíme na implementaci některých prvků ontologie do našeho prostředí a vytvoříme na těchto principech encyklopedii BOZP, která po zpřístupnění širšímu okruhu uživatelů bude dostupná nejen v ČR, ale v celosvětovém měřítku. V současné době je vše ve stádiu upřesňování, kde: z nového pohledu hodnotíme již použité prvky podpůrné části zdrojové základny (prvky pracující s termíny z oblasti BOZP tezaurus, terminologický slovník aj.) a snažíme se najít jejich adekvátní uplatnění v tomto směru; 189

191 vytváříme koncepci, kde se zabýváme teoretickými možnostmi využití sémantického webu pro konceptualizaci BOZP a hodnotíme nabízené přednosti ontologií: definování konceptů (pojmů) a vztahů mezi nimi, strukturní i konceptuální vztahy, které jsou formálně definovány, využití při vyhledávání - podpora terminologického odvozování (ontologie obsahuje strojově interpretovanou definici konceptů), dle nabytých zkušeností se snažíme vytvořit metodiku práce, snažíme se iniciovat spolupráci odborníků BOZP, která je pro kvalitu obsahové stránky encyklopedie nezbytná!!! To vše chceme postihnout v připravované koncepci Encyklopedie BOZP. CO NÁS ČEKÁ V současné době jsme si v realizaci vytyčili několik cílů, kterých bychom chtěli do konce letošního roku dosáhnout. K to mu je nezbytně nutné, aby se do tvorby Encyklopedie BOZP zapojili odborníci nejen z oblasti BOZP, ale i souvisejících oborů jako je zdraví, psychologie, životní prostředí, atd. Výzvy do blízké budoucnosti: zainteresovat odborníky do projektu, navázat spolupráci s dalšími institucemi, vytvořit redakční radu pro Encyklopedii BOZP, vytvořit metodiku práce, uspořádat propagaci a školení pro práci s MediaWiki. Výzvy v praktické části: doplnit definice u prázdných pojmů, rozšířit definice, které jsou příliš krátké, propojit termíny na externí informační zdroje (primárně zdroje VÚBP digitální archiv AiP Safe, katalog Clavius), doplnit jazykové ekvivalenty. PhDr. Milada Švecová, Výzkumný ústav bezpečnosti práce, v.v.i., Jeruzalémská 9, Praha 1, , [email protected] Mgr. Veronika Paukertová, Výzkumný ústav bezpečnosti práce, v.v.i., Jeruzalémská 9, Praha 1, , [email protected] Mgr. Jiřina Měchurová, Výzkumný ústav bezpečnosti práce, v.v.i., Jeruzalémská 9, Praha 1, , [email protected] 190

192 Obr. č. 2 Prezentační poster Encyklopedie BOZP v prostředí MediaWiki 191

193 ISBN: Autor: Kolektív autorov Názov: Zborník XX. Konferencie Aktuálne otázky bezpečnosti práce Vydavateľ: Národný inšpektorát práce, Košice Vydanie: október 2007 Rozsah: 192 strán Náklad: 220 ks Tlač: Rokus, Prešov