XX. medzinárodná odborná konferencia

Transcription

1 XX. medzinárodná odborná konferencia Starý Smokovec, október ISBN

2 SPONZORI KONFERENCIE GENERÁLNY PARTNER: PARTNERI: 1

3 Donghee Slovakia, s.r.o. ProErgo s.r.o. MEDIÁLNI PARTNERI: Časopis Bezpečná práca Časopis Bezpečnosť práce 2

4 Vážené dámy a páni, milí priaznivci bezpečnosti práce, stalo sa už dobrou tradíciou v rámci komunity odborníkov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, že sa každý rok uskutoční na Slovensku jedinečné podujatie svojho druhu, a to medzinárodná odborná konferencia Aktuálne otázky bezpečnosti práce, ktorá sa aj v tomto roku organizuje v rámci Európskeho týždňa pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Bude to už XX. jubilejná konferencia, ktorú sme zorganizovali opäť v našich krásnych a jedinečných Vysokých Tatrách avšak v nových priestoroch hotelového komplexu Bellevue v Starom Smokovci. K zmene tradičného miesta konferencie nás viedol zvýšený záujem o účasť na tejto významnej odbornej akcii. V Starej Lesnej sme už nedokázali z kapacitných dôvodov zabezpečiť adekvátne priestory. Našou snahou je aj v tomto roku pokračovať v tradícii vytvárania podmienok pre vzájomný dialóg medzi vedeckými pracoviskami, výrobnou sférou, dodávateľmi a užívateľmi prostriedkov bezpečnostnej techniky s cieľom vytvoriť platformu odborníkov pre diskusiu k otázkam zvýšenia efektívnosti všetkých činností v rámci BOZP ako jedného z najdôležitejších prvkov integrovaných manažérskych činností. V tomto roku už druhý krát prevzala úlohu hlavného organizátora Technická univerzita v Košiciach prostredníctvom jej Katedry bezpečnosti a kvality produkcie, ktorá úspešne pôsobí v štruktúre Strojníckej fakulty. Teší nás, že Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v Španielskom Bilbao sa aj tohto roku aktívne podieľa na organizácii konferencie. Túto skutočnosť môžeme všetci považovať za uznanie aktivít všetkých odborníkov a manažérov, ktorí v Slovenskej republike venujú bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci svoj pracovný ale aj voľný čas. Vysoko si vážime spoluprácu s Národným inšpektorátom práce, ktorú efektívne realizujeme vo všetkých oblastiach BOZP a spoluúčasť pri organizácii konferencie považujeme za jeden z úspešných vrcholov našich kontaktov. Organizátorov doplňuje Asociácia pre BOZP a OPP, pričom rady ich odborníkov v etape prípravy konferencie prispeli k príprave odborného programu. Dovolím si však vyjadriť presvedčenie, že aj tohtoročná konferencia ostane v spomienkach odborníkov pre BOZP, vrcholových manažérov a všetkých zúčastnených, ktorí majú na starosti prevenciu rizík, ako vrcholné vedecké a odborné podujatie a všetci sa budeme tešiť na stretnutie v roku

5 Bezpečnosť práce a technických systémov ako vedný odbor zaznamenáva neustále zvýšený záujem nielen vo vedeckej sfére, ale aj v oblasti aplikácie jej výsledkov. A to v rámci novo vyvíjaných metód prevencie rizík a hlavne ich minimalizácie vo všetkých oblastiach výrobných technológií, ako aj v celom živote. Využitie metód minimalizácie rizík predstavuje jeden zo základných nástrojov pre efektívne riadenie všetkých činností vo firme a eliminovanie nežiadúcich stavov na pracovisku s dopadom na výrobu alebo ďalšie aspekty ovplyvňujúce prosperitu podniku. Jedným z rozhodujúcich faktorov v rámci prevencie je ľudský faktor. Preto ma veľmi teší realizovanie jedného bloku prednášok so zameraním sa na vplyv ľudského faktoru ako súčasti všetkých činnosti v rámci manažmentu BOZP a to aj v súvislosti s ergonomickými faktormi na pracovisko v systéme človek strojový systém environment Preto aj nové metódy identifikácie rizík, ich minimalizácie na jednej strane a ich aplikácia v rámci prevencie rizík vrátane vzdelávania na strane druhej, zahrňujú v sebe systémové prístupy pre prípravu človeka tak aby umožňovali podnikom optimalizovať náklady vynaložené na plynulosť výroby, jej bezpečnosť a kvalitu konečných produktov. Dovoľte mi v tejto súvislosti vysloviť presvedčenie, že aj táto konferencia zaznamená významný prínos nielen pre vedeckovýskumnú komunitu, ale aj pre odborníkov z priemyselnej praxe a prispeje k upevneniu odborných a priateľských kontaktov. Som veľmi rád, že medzi nami môžem aj tohto roku privítať odborníkov z oblasti BOZP zo zahraničia, s ktorými udržiavame odborné kontakty už niekoľko rokov, a s ktorými nás viažu veľmi blízke vzťahy nielen v oblasti odborných otázok ale aj priateľských vzťahov. Prajem im všetkým príjemný a tvorivý pobyt medzi nami v najmenších veľhorách sveta. Tohoročná konferencia Aktuálne otázky bezpečnosti práce vytvorí opäť, a to už po druhý krát, priestor aj pre vyhodnotenie významných aktivít na podporu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré napĺňajú aj ciele európskej stratégie. Opäť sa budú vyhlasovať víťazi v súťažiach Mladý filmár a Cena za dobrú prax ako aj v súťaži Bezpečný podnik. Tieto vysoko motivačné súťaže ukázali, že prostredníctvom nich dochádza k aktívnemu vytváraniu kultúry bezpečnosti. Dnes budeme oceňovať laureátov vypísaných súťaží, z čoho mám veľkú radosť. Prípravu konferencie Aktuálne otázky bezpečnosti práce sme mohli úspešne zvládnuť predovšetkým vďaka nadšeniu mojich kolegýň a kolegov na Katedre bezpečnosti a kvality produkcie 4

6 Strojníckej fakulty, Technickej univerzity v Košiciach, vďaka výbornej spolupráci všetkých spoluorganizátorov, ako aj všetkých našich sponzorov. Rád by som pri tejto príležitosti poďakoval všetkým sponzorom konferencie, ktorí tu aj budú určitou formou prezentovaní, za podporu, vďaka ktorej bolo možné zvládnuť zorganizovanie konferencie v takých reprezentačných priestoroch, v akých sa nachádzame. Želám Vám všetkým ešte raz zdarný priebeh konferencie, aby toto podujatie bolo pre Vás prínosom a verím, že zúčastneným prinesie aj zaujímavé vzájomné stretnutia a nové inšpirácie. Už teraz si Vás dovoľujem pozvať na XXI. stretnutie odborníkov, vedcov a výskumníkov z oblasti BOZP, ale aj manažérov a zástupcov zamestnancov a všetkých priaznivcov v roku 2008 opäť vo Vysokých Tatrách. Dr.h.c. mult. prof. Ing. Juraj Sinay DrSc. Prorektor pre vonkajšie vzťahy a marketing Technická univerzita v Košiciach 5

7 Vážené dámy a páni, je mi cťou privítať Vás na XX. medzinárodnej odbornej konferencii Aktuálne otázky bezpečnosti práce. Jedná sa o významné podujatie s dlhodobou tradíciou a vysokým záujmom odbornej verejnosti, o čom svedčí úspešné zorganizovanie jubilejného ročníka v Starom Smokovci. Stretávame sa na pôde našich najkrajších hôr, v lone prekrásnej slovenskej prírody, aby sme v poradí už dvadsiaty raz pokračovali vo výmene informácií medzi medzinárodne uznávanými vedecko-výskumnými pracovníkmi, vrcholovými manažérmi a odborníkmi z praxe a výroby ako aj tými, ktorých sa problematika bezpečnosti a ochrany zdravia dennodenne dotýka na ich pracoviskách. Konferencia je organizovaná v rámci Európskeho týždňa pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v spolupráci s Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, Národným inšpektorátom práce a Technickou univerzitou v Košiciach. Nie je náhodou, že konferenciu organizujeme práve v týchto dňoch, kedy vrcholí kampaň vyhlásená Európskou agentúrou pod názvom Chráňte svoje zdravie - obmedzte záťaž! Jej zámerom je upozorniť zamestnávateľov ako aj verejnosť na problematiku ochorení a poškodení podporno-pohybovej sústavy, ktoré patria v Európe k najčastejším zdravotným problémom súvisiacim s prácou. Je preto potrebné informovať o rizikách a hľadať spoločné riešenia, ktoré budú smerovať k vyššej úrovni bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov. V rámci kampane prebiehalo na Slovensku viacero aktivít, z ktorých by som rád uviedol súťaž, vyhlásenú Národným kontaktným miestom pôsobiacim pri Národnom inšpektoráte práce pod názvom Zlepšenie podmienok práce s bremenami. Cieľom súťaže, do ktorej sa mohli zapojiť študenti denného štúdia na univerzitách a vysokých školách na Slovensku v rámci predmetov alebo odborov so zameraním na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a študenti rôznych umeleckých smerov a dizajnu bolo formou semestrálnej práce a vychádzajúc z platnej slovenskej legislatívy, vyjadriť názor a posilniť povedomie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spracovaním projektu v tematicky orientovaných oblastiach, s cieľom znížiť záťaž podporno-pohybovej sústavy zamestnancov pri manipulácii s bremenami a pri práci so zobrazovacími jednotkami. 6

8 Som veľmi rád, že projekt, ktorého cieľom bolo podporiť a propagovať Európsky týždeň a na konkrétnych príkladoch poukázať na výhody vyplývajúce z bezpečných pracovných postupov sa u mladej generácie budúcich slovenských odborníkov stretol s vysokým záujmom a na dnešnej konferencii budeme mať možnosť slávnostne oceniť víťazov súťaže. Zároveň som potešený skutočnosťou, že dnes budeme odovzdávať po druhýkrát v histórii programu Bezpečný podnik osvedčenie Bezpečný podnik spoločnostiam, ktoré zavádzajú podporu systému riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a tým zlepšujú jeho úroveň na pracoviskách. Tohoročná konferencia je významná aj tým, že sa koná v roku, kedy Komisia Európskeho parlamentu vydala novú stratégiu na podporu zdravia a bezpečnosti pri práci v Európskej únii na roky Stratégia si kladie za cieľ výrazné zníženie výskytu pracovných úrazov pripadajúcich na 100 tisíc zamestnancov v EÚ-27 o 25 % do roku 2012 a na dosiahnutie tohto cieľa navrhuje viaceré podporné kroky a iniciatívy. Úspech stratégie závisí od schopnosti jednotlivých štátov transformovať výzvy Spoločenstva do vnútroštátnych stratégií, pričom Slovensko má záujem vyvíjať úsilie zamerané na podporu zdravia a bezpečnosti pri práci pre naplnenie cieľov stratégie Spoločenstva. Odborní garanti konferencie sú zárukou kvalitného priebehu a hodnotných príspevkov, prezentovaných slovenskými i zahraničnými profesionálmi z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a faktorov pracovného prostredia. Zároveň nás zástupkyňa Európskej agentúry oboznámi s prebiehajúcimi ako i pripravovanými aktivitami agentúry, pričom v diskusii i počas prestávok uvítame akékoľvek podnety na zlepšenia týkajúce sa otázok uplatňovania legislatívnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zborník prednášok, ktorý sa Vám dostáva do rúk, ako aj ďalšie materiály ktoré sú obsahom propagačných materiálov ku konferencii majú za cieľ prezentovať nové trendy, výzvy pre novú stratégiu Európskej únie v oblasti BOZP na roky 2007 až 2012, efektívnosť manažérstva bezpečnosti práce, postupy prevencie a skúsenosti dobrej praxe, poskytnúť kvalitný výklad a pomôcť zorientovať sa v platnej legislatíve, aktuálnych a pripravovaných projektoch a organizovaných kampaniach za zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 7

9 Ďakujem všetkým tým, ktorí aktívne participovali na organizačnom zabezpečení konferencie, predovšetkým Technickej univerzite v Košiciach ako aj Národnému kontaktnému miestu za jej kvalitné zabezpečenie a garanciu vysokej odbornej úrovne. Dovoľujem si zároveň v mene všetkých poďakovať Európskej agentúre pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v Bilbao za jej finančnú i odbornú podporu našej jubilejnej konferencie. Ing. Andrej Gmitter Generálny riaditeľ Národný inšpektorát práce 8

10 OBSAH OCHORENIA A POŠKODENIA PODPORNO POHYBOVEJ SÚSTAVY: VÝZVA PRE SÚČASNÉ PRÍSTUPY V PREVENCII A KOMPENZÁCII CHORÔB Z POVOLANIA...11 BIOMECHANICKÉ POMERY V CHRBTICI A DOLNÝCH KONČATINÁCH PRI PRÁCI S ŤAŽKÝMI BREMENAMI...20 ZÁŤAŽE PODPORNO POHYBOVEJ SÚSTAVY V ORGANIZÁCIÁCH CHEMICKÉHO PRIEMYSLU SEDAVÉ ZAMESTNANIE - FAKTOR OVPLYVŇUJÚCI ZDRAVIE MODERNÉHO ČLOVEKA...36 ERGONOMICKÁ HLEDISKA V HODNOCENÍ PODMÍNEK PRÁCE ČESKO SLOVENSKÁ SPOLUPRÁCE PŘI PŘÍPRAVĚ ODBORNÍKŮ PRO INSPEKCI PRÁCE PODAŘILO SE NÁM SPLNIT SLIB?...59 PRÍSPEVOK INŠTITÚTU PRE VÝSKUM PRÁCE A RODINY KU SKVALITNENIU SYSTÉMU RIADENIA BOZP BEZPEČNOSŤ DODÁVATEĽOV JE DOBRÝ BIZNIS POSILNENIE SPRÁVY INŠPEKCIE PRÁCE - TWINNINGOVÝ PROJEKT...74 DEVELOPING A NATIONAL CULTURE OF WORKPLACE HEALTH AND SAFETY THE IRISH EXPERIENCE ZLEPŠOVANIE VÝKONNOSTI BOZP POMOCOU VNÍMANÉHO VEDENIA...97 EKONOMICKÉ ASPEKTY INVESTOVANIA DO BEZPEČNOSTI A OCHRANY ZDRAVIA PRI PRÁCI SKÚSENOSTI PRI ZAVÁDZANÍ PROGRAMU BEZPEČNÝ PODNIK DO PRAXE POSOUZENÍ SPOLEHLIVOSTI SYSTÉMU ČLOVĚK-STROJ POMOCÍ ANALÝZ ÚKOLŮ OSH-MONOTORING AND THE USE OF INDICATORS POHLED NA ZAJIŠTĚNÍ BEZPEČNOSTI PRODUKTOVODŮ ŠPECIFIKÁCIA UKAZOVATEĽOV VÝKONNOSTI V SYSTÉME 9

11 MANAŽÉRSTVA BEZPEČNOSTI V PLYNÁRENSKOM PRIEMYSLE POSUDZOVANIE RIZÍK PODĽA POŽIADAVIEK NV SR Č. 393/2006 Z.Z. AKO NÁSTROJ PROTIVÝBUCHOVEJ PREVENCIE VOĽBA A VÝBER VHODNÝCH KONŠTRUKČNÝCH OPATRENÍ SPÔSOBY PROTIVÝBUCHOVEJ OCHRANY BEZPEČNOSŤ INFRAŠTRUKTÚRY BEZPEČNOSŤ PRI PRÁCI S CHEMICKÝMI LÁTKAMI DOPAD REACH NA ČINNOSŤ INŠPEKCIE PRÁCE NOVÁ LEGISLATÍVA V OBLASTI VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA PRACOVNÁ POHODA A SPOĽAHLIVOSŤ ČLOVEKA V PRACOVNOM SYSTÉME MANAGEMENT ZNALOSTÍ A TVORBA ZNALOSTNÍHO SYSTÉMU BOZP

12 OCHORENIA A POŠKODENIA PODPORNO POHYBOVEJ SÚSTAVY: VÝZVA PRE SÚČASNÉ PRÍSTUPY V PREVENCII A KOMPENZÁCII CHORÔB Z POVOLANIA Karel VAN DAMME Belgická federálna verejná služba práce, zamestnanosti a sociálneho dialógu. Prezident belgického fondu pre kompenzáciu chorôb z povolania. Abstrakt Ochorenia a poškodenia podporno pohybovej sústavy sú predmetom zvýšeného záujmu za posledných 20 rokov v EÚ. Panuje všeobecný názor, podľa ktorého sa týmto ochoreniam dá predchádzať prispôsobením pracovnej polohy, technikami dvíhania bremien a rýchlosťou vykonávania opakovaných úkonov. Napriek tomu vo všeobecnosti nezaznamenávame progres v tejto oblasti, obzvlášť ak máme na mysli následky bolesť, prípadne práceneschopnosť v dôsledku poškodenia zdravia pri práci. Na nedostatok vhodnej prevencie môže mať vplyv niekoľko faktorov, predovšetkým je to ekonomická stránka, ktorá je stále pre zamestnávateľov kľúčová. Zdá sa, že príliš často strach zo zníženia produktivity z krátkodobého hľadiska prevažuje nad tým, aby zamestnávatelia zvážili prínos pre podnik v rámci dlhšieho časového obdobia, zníženie nákladov na spoločenskej úrovni ako aj zníženie fyzického utrpenia jednotlivcov, či už z krátkodobého alebo dlhodobého hľadiska. Kompenzácia ochorenia a poškodenia podporno-pohybovej sústavy ako choroby z povolania je sprevádzaná špecifickými problémami. Vysoká frekvencia výskytu týchto zdravotných problémov v populácii, ktoré sú čiastočne zapríčinené pracovnými aktivitami, má za následok obrovskú finančnú záťaž pre kompenzačné systémy, pre ktoré je problémom preukazovať, či a do akej miery tieto ochorenia súvisia s prácou. V tejto súvislosti je potrebné vypracovať jednak stratégie prevencie týchto ochorení na každom pracovisku, a týmto spôsobom chrániť ohrozených zamestnancov pred vylúčením z pracovného procesu ako aj kompenzačné stratégie, ktoré budú spoločensky prijateľné a budú stimulovať preventívne opatrenia. 11

13 MSD: A KEY CHALLENGE TO OCCUPATIONAL HEALTH POLICIES It is remarkable to what extent different sources put forward different lists of possible causes of MSD. Some put the emphasis more on the individual, less on the working conditions. An example: a source on the internet gives for Carpal Tunnel Syndrome the following causes: Genetic predisposition; Health and lifestyle; Repetitive motion; Trauma. In the US, secretly conducted genetic test said to be predictive of carpal tunnel syndrome has lead to a federal lawsuit against a private company, because the practice was not respecting the Americans with Disability Act. This extreme example may be illustrative of the fact that MSD does constitute a considerable challenge to occupational health policies. Common sense projected on every day experience allows to put forward series of obvious possible causes of MSD, which apart or in combination, are directly influencing the occurrence of MSD in a workers population: improper working posture, manual lifting of too heavy loads, wrong movements, repetitive motion and the speed with which these are performed. (A nice list of possible risk factors for back injury can be found in the EU Directive 90/269/EEC). When the strain exceeds the resistance of some individuals in that population, the occurrence of the condition inevitably will become manifest. A risk assessment approach should lead to identifying levers for reducing risk, and thus constitute the onset for efficient preventive intervention in the working conditions for all workers, including those who are said to be more vulnerable. Unfortunately, risk assessment is often either not done, or used with a different approach. It becomes a tool for risk denial, not aiming at preventing the condition by adapting the working conditions, which is the employer s responsibility in the current EU legislative framework, but aiming at preventing employer s liability in case the condition occurs. In order to justify this approach, reference is often made to genetic predisposition and health and life style factors as main causes, and so as levers for reducing the occurrence. In other words: the individual s susceptibility is considered (be it genetic or acquired) as the cause of the adverse health effect, and action should be undertaken to avoid that vulnerable individuals be employed in risky jobs. A further assumption in line with such options is that this vulnerability can be detected through pre-employment or pre-placement medical examination. MSD are an excellent example of the basic choices to make in 12

14 occupational health policy, leading to different approaches. We will try to model these different approaches to occupational health and risk assessment, having in mind that the model is not giving a full image of reality, but is intended only to offer a deeper and systematic insight into the consequences and conflicts between those different approaches, and thus to make these explicit. MODELING DIFFERENT APPROACHES TO OCCUPATIONAL HEALTH Tools in occupational health practices are related to the surveillance and adaptation of workplaces, tasks and working conditions, to preemployment and pre-placement testing practices, and to health surveillance. In protecting the health of the employee, occupational health, of which occupational medicine is a fundamental component where it exists, mainly uses these 3 types of means and action points: - Monitoring of working conditions - Pre-employment or pre-placement medical examinations of workers at risk - Periodical medical examinations of workers at risk The ways in which these three sets of tools are used, as well as their complementarity, are defined by the basic options and objectives of occupational health policies. Direct or indirect priorities could be either to allow employment whilst protecting health, or to reduce absenteeism and insurance cost and to increase productivity. The first option requires a preventive approach to occupational health, while the other is believed to be better achieved through a predictive approach (Van Damme and Casteleyn, 1998). The model of occupational health presented here distinguishes between the preventive and socially protective approach on the one hand and the standardization approach on the other. The latter is considered to be a particular form of the predictive approach. (Van Damme and Casteleyn, 1999). A preventive and socially protective occupational health policy, is based on general primary preventive measures including ergonomics that make jobs accessible to a large number of (potential) workers without a significant risk of adverse health effects. In this policy, pre-employment medical examinations and preventive measures at the workplace are used as complements to protect the worker, giving him/her a job that corresponds to his or her fitness, and, if necessary, adapting the working conditions to the abilities of the individual applicant. With a view to both allowing employment and protecting health, the occupational health physician 13

15 uses medical surveillance and preventive measures at the workplace as inseparable complementary instruments. In this framework, medical surveillance aims at assessing total health and is used to check compliance of the (changing) working conditions with the (changing) abilities of the (e.g. ageing) worker, in order to control for any indication of work-related adverse health effects at the earliest possible stage. Such a preventive approach is oriented towards all workers and potential workers collectively (including those currently not employed or unemployed) and to every individual worker (including for instance chronically diseased or disabled). In this context medical/health surveillance represents a powerful tool in promoting social protection, rendering the need for remedial action at the workplace more evidence based and making it possible to assess its effectiveness more accurately. It contributes to make the workplace less harmful and, also, more accessible to all workers, including some which may in a different approach be considered as more vulnerable. In a standardization approach to occupational health, absolute priority is given to the standardization of machinery, working equipment and protective devices. Adaptation and improvement of workplaces becomes synonymous of compliance with a set of standards. These standards may issue from the standardization process which is part of the free market policy of the EU. Compliance with these standards or limits is thus considered as a guarantee for adequate protection and as a consequence, exempts employers for any further responsibility and liability. Such a standardization approach is presented as a primary preventive and highly protective approach to health at work, but in reality it implies an extremely reductionistic view of the workers health as it refers implicitly to the model of a virtual, standardized worker. Workers who do not fit this standard may be in fact less well protected. Pre-employment medical examinations in such an approach will rather seek to assess the compliance of the individual job applicants with the standard worker and will inevitably have to opt for selecting out those who are, or are supposed to be, more susceptible according to that standard. Also, periodic health surveillance in such an approach may be very reductionistic. In this approach, medical testing will be disconnected from workplace surveillance and adaptation of working conditions. Occupational medicine and related professions as a specialty on their own, will not be considered necessary. Since individuals differ greatly, a health protection policy relying solely on the standardization of working conditions and working equipment might in reality lead to the exclusion of many workers, on the ground that their health status or bio-metric parameters do not fit 14

16 the standard. Such an approach is more likely to reinforce the inequalities of nature, than the preventive approach. It is rather in compliance with a managerial request for the (assumed) measurability and predictability in financial terms of all issues directly or indirectly related to economical activity, including occupational health. Indeed, reducing absenteeism and increasing productivity are believed (even if not proven) to be addressed properly by such an approach. Obviously, some tools, which may be used by a standardization approach are also part of a preventive approach. However, their use is different: a standardization approach as modeled here is reductionistic with respect to the concept of health (possibly even resulting in different choices of testing practices) and the concept of fitness for a specific job. Biomonitoring, including genetic screening tests, in a standardization context may therefore easily be used without any scientific rationale, and contradictory to the concept of total health protection advocated at the international level (Alma-Ata, WHO). Rather than making working conditions more acceptable to every potential worker, it might result in the best possible assumption - in making the working conditions more comfortable for the fittest only. Nevertheless, it is presented and might be perceived as being preventive, while in fact its objectives are not only different but may be even contradictory to prevention. Since the dynamic of a standardization approach is not to strive to protect every worker's health and employment, but rather to find its complement in a predictive use of tests leading to exclusion, this approach may be contradictory to social protection. The very same standardization approach will probably more and more be complemented by substituting the attention for preventing life style related health risks for the prevention of occupational health risks. Ergonomics may adopt a very different approach according to the basic options in occupational health policies. It may lead either to adopt working conditions so that almost every (potential) worker might be able to do the job without apparent risk for an adverse health effect, in casu MSD, on the one hand, or to explore the limits of strain that employees can have, a policy that may be accompanied by selection practices, on the other. It should be noticed that selection practices are far less protective or predictive than one may think. This applies particularly to genetic susceptibility testing practices, for reasons which will be explained in the presentation. 15

17 Regarding manual handling of loads, the EU Directive 90/269/EEC offers a clear basis for adapting workplaces to the workers. It says: The employer shall take appropriate organizational measures, or shall use the appropriate means, in particular mechanical equipment, in order to avoid the need for the manual handling of loads by workers. It is obvious that this can more easily be achieved in stable working conditions. In case of flexible workplaces, this will often be much more difficult. Logically, the Directive leaves the possibility open for alternative solutions: Where the need for the manual handling of loads by the workers cannot be avoided, the employer shall take the appropriate organizational measures, use the appropriate means or provide workers with such means in order to reduce the risk involved in the manual handling of loads (..). The circumstances in which manual handling of loads cannot be avoided tend to cluster in these flexible working conditions. The outsourcing and subcontracting practices inevitably lead to a shift in labour world towards more mobile workplaces. The resulting changing working conditions may lead to less implementation of the principle of avoiding manual handling of loads, and offer less guarantee that measures will be taken to reduce risk. The modern organization of the industrial activity and labour market may thus lead to different levels of protection for employees in regular and flexible working conditions respectively. MSD: A CHALLENGE TO SYSTEMS OF COMPENSATION FOR OCCUPATIONAL DISEASES In almost all EU Member States, there are compensation systems for occupational diseases which are more generous than sickness compensation systems. Compensation for occupation induced MSD is a tremendous challenge, because MSD is an extremely frequent condition in the general population. It is necessary to include MSD in the lists of occupational diseases. If this would not be the case, MSD will no longer be a major preventive issue in workplaces, while it should be. On the other hand, the difficulty lays in distinguishing between occupationally induced and other MSD cases. If that is not done, it will constitute a dramatic financial problem to compensation systems for occupational diseases. Finally, systems need to be conceived such that the compensation approach does not hamper the call for more preventive action. In what follows, reference will be made (in a somewhat simplified way) to the Belgian way of tackling the particular challenge of low back problems. Since every Member State has its own specific 16

18 context and socio-economical tradition and constraints, it is up to other Members States to judge to what extent some principles applied in the compensation system for occupational diseases of another Member State may become a source of inspiration. In Belgium, occupational disease compensation is part of the national social security system. Its board is composed by social partners. The fund for occupational diseases is giving higher compensations than another branch of the social security system, the sickness insurance, does. So, people who are suffering from MSD that was caused by occupational exposure have an interest in claiming recognition by the Fund. Up to recently there were two ways to enter in the compensation system: the traditional list of occupational diseases and the open system. In the LIST system, a series of diseases, exposure factors or both are mentioned, which may lead to compensation under two conditions: the disease of concern has to be documented, and the exposure of concern must have occurred. The causal relationship between both is accepted without any further prove, if some criteria (diagnostic and exposure) accepted by the board are met. The OPEN system was created under the impulse of the EU, and opens the door to diseases or conditions which are not in the LIST. In the OPEN system, employees may demonstrate that they experienced a particular exposure, that they suffer from a particular disease and that there is a causal relationship between exposure and disease. In case of recognition of an occupational disease either in the LIST or in the OPEN system,, a series of compensation rights are created: partial or complete temporary work incapacity; partial or complete permanent work incapacity; health care cost; compensation for leaving job; training for a new job; etc.. Till recently, well documented low back pain disorders in association with a history of exposure to mechanical vibrations exerted vertically upwards on the lower back initiated compensation in the LIST system. Low back problems due to manual handling of loads was not in the LIST. People applied via the open system. Some cases showing a clear pathology like ischiadicus neuralgia and a clear exposure history were accepted. There were two problems in that period: first, from epidemiological studies could be concluded that a lot of people who got 17

19 compensation for low back problems due to mechanical vibrations would probably have got the same symptoms without the occupational exposure. In other words: diseases or conditions were compensated that probably are not diseases which are caused by occupational exposures and can therefore not be considered as occupational diseases. Second: it is clear that some chronic adverse health effects do occur much more frequently in people who are lifting heavy loads manually than in the general population, in so far that is reasonable given e series of criteria are met- to consider these as occupational diseases. They should therefore be in the LIST. At the same time, the board realized that low back pain of whatever origin might make the execution of a job that implies some manual handling of loads much more difficult, if not impossible. People tend to attribute their low back problems to the manual handling, because there is a relationship, while there is no indication that there is a direct CAUSAL relationship in the sense that the low back lesions could reasonably be attributed to the occupational exposure. To further complete the complexity of the challenge: there is no straightforward relationship between radiological lesions and subjective low back problems. How is this challenge tackled nowadays? In the LIST system, the systematic compensation for any low back lesions in case of exposure to mechanical vibrations disappears for future cases. Severe low back lesions like ischiadicus neuralgia will be compensated for both mechanical vibrations and manual handling of loads. In principle any lesions occurring at a frequency of at least about twofold the frequency in the general population will be considered for inclusion in the list. The OPEN system will by definition allow claiming for compensation in particular cases. In practice, any person who can prove a sufficient exposure history and who shows low back lesions which occur at a frequency of at least double the one in the general population, can be considered for compensation as an occupational disease in the OPEN system. A new PREVENTIVE SYSTEM is created: a system for secondary prevention for OCCUPATION RELATED diseases. In this system, clearly defined conditions which cannot strictly be qualified as occupational disease but which are leading to work incapacity and can be aggravated by working conditions, can be subject to certain forms of compensation: health care cost, including a program for low back reeducation; a special compensation in case 18

20 it is inevitable to leave the job, and training for a new job. On the other hand, no compensation will be given for temporary or permanent work incapacity in these cases. This system covers all occupation related health conditions related to manual handling of loads which do occur at a frequency which is lower than twofold the one in the general population. About Belgian employees are considered as exposed to manual handling of loads or mechanical vibrations exerted vertically on the spine for periodical examination by the occupational health physician (a generalized and obligatory system in Belgium). These persons can apply for the preventive compensation program in case of long duration of back problems, or in case of recurrent problems. The example by excellence of persons applying in the PREVENTIVE system, are nurses. CONCLUSIONS MSD are a challenge to the basic choices in goals and objectives in occupational health practices. They are a continuous challenge to employers and employees. If protecting both health and employment of every employee is the goal, as it should be in accordance with International and European declarations on human and social rights, the willingness of all parties concerned to take accurate preventive action is the key lever to reach that goal. The biggest challenge will be to reach adequate protection in case of mobile workplaces. Regarding compensation for occupational disease, the MSD epidemics may constitute an incitement to make preventive action a more pronounced part of compensation systems for occupational diseases. References Van Damme, K., Casteleyn, L., Questions socio-éthiques liées aux nouvelles approches de la santé au travail. Medecine du Travail et Ergonomie vol XXXVI, 2, Van Damme, K., Casteleyn, L., Ethical, social and scientific problems related to genetic screening and genetic monitoring for workers in the context of a European approach to health and safety at work. Med. Lav. 89 (suppl 1), S1 - S72. Karel Van Damme Belgian Ministry of Labour and Fund Occupational Disesases Middelweg 38, 3001 Leuven, Belgium karel.vandamme@meta.fgov.be 19

21 BIOMECHANICKÉ POMERY V CHRBTICI A DOLNÝCH KONČATINÁCH PRI PRÁCI S ŤAŽKÝMI BREMENAMI Lucia HUTNÍKOVÁ, Radovan HUDÁK Abstrakt: Príspevok sa zaoberá charakteristikou biomechanických pomerov v oblasti kolien a najmä v oblasti chrbtice pri dvíhaní bremien. Normy, ktoré v tejto oblasti existujú je možné overiť na základe viacerých analytických metód, kde v súčasnosti významnú úlohu zohráva počítačová podpora a softvérové aplikácie, využívajúce biomechanické, antropologické a ergometrické dáta a informačnú bázu. Cieľom bolo charakterizovať na základe nástrojov inžinierskej mechaniky, k akým zmenám dochádza a aké môžu byť následky pri nesprávnej manipulácii s bremenami a ich dvíhaní. Kľúčové slová: biomechanika človeka, kolenný kĺb, bremeno, zdvih, chrbtica. ÚVOD Od útleho veku je človek vystavený záťaži, ktorá vplýva na jeho celkovú fyzickú stavbu tela a jeho zdravotný stav. Prvú vážnejšiu záťaž musí zniesť pri nástupe do školy taška na chrbte. S nosením bremien sa od toho času stretávame v bežnom živote každodenne, či už v súkromí alebo v zamestnaní a mnohokrát si to ani neuvedomujeme. Náš organizmus má podstatne lepšiu pamäť, postupom času sa jeho miera únosnosti a schopnosť regenerácie znižuje. Prácu síce vykonáva svalstvo ale nosným prvkom ľudského tela je kostra a hlavne chrbtica. Tá v súčinnosti so svalovým systémom a riadením prostredníctvom centrálnej nervovej sústavy vytvára biomechanický komplex, ktorý má svoje kinematické väzby a taktiež reologické vlastnosti. Práve z reologického hľadiska je dôležité poznať medzné hodnoty a stavy a tak predchádzať poraneniam a poškodeniam, ktoré môžu mať trvalé následky. 20

22 BIOMECHANIKA CHRBTICE PRI DVÍHANÍ BREMIEN Chrbtica funguje ako tlmič nárazov, napomáha tomu jej zakrivenie a pružné medzistavcové platničky. Jej stabilitu okrem spojení chrbtice v hlavnej miere zabezpečuje svalový korzet, t.j. množstvo svalov a väzov, ktoré ju spevňujú, udržujú jej formu a umožňujú príslušné synchrónne pohyby. Chrbtica má len podpornú funkciu, celú chrbticu udržiavajú spolu svaly a šľachy a bez asistencie chrbtových a brušných svalov by bola nefunkčná. Na chrbtici sa nachádzajú miesta, ktoré sú extrémne preťažované a hrozia im poškodenia rôzneho charakteru. Jedno z miest sa nachádza sa v oblasti prechodu posledného pohyblivého driekového stavca L5 a prvého nepohyblivého stavca krížovej kosti S1, ktorá je namáhaná na tlak, strih a ohyb. Obr. 1: Sily a momenty pôsobiace na lumbo-sakrálnu časť chrbtice Pri manipulácií s bremenami vzniká v chrbtici strihové napätie. Strihové namáhanie vzniká pri snahe dvoch susedných prierezov telesa o vzájomné posunutie. Vo vzťahu k lumbárnej chrbtici, sily vznikajúce pôsobením tiaže hlavy, hornej časti trupu a horných končatín (HAT), sily vo svaloch a väzoch, ktoré sú pripojené ku chrbtici, vytvárajú strihové napätie v kĺbe L4 - L5 (obr. 1). Ak záberová priamka erectoru spinae je paralelná s pozdĺžnou osou chrbtice, tak na disk nepôsobí strihové napätie. Ak je lumbárna chrbtica v úplnej flexii, väzy spôsobujú nárast ohybového momentu. Pri zdvíhaní bremena vzniká ohybový moment v lumbárnej časti chrbtice L5 S 1. Vo všeobecnosti je známe, že čím dlhšie rameno tým väčší ohybový moment, pri manipulácií 21

23 s bremenom je preto dôležité uvedomiť si z hľadiska pôsobenia momentu, akých rozmerov a tvaru je bremeno, nemenej zanedbateľný je však postoj tela pracovníka (priehyb chrbtice, flexia kolien), pretože ťažisko bremena by sa malo nachádzať čo najbližšie k telu pracovníka. Pri zdvíhaní bremena je dôležité rozloženie tiaže bremena, aby tá nepôsobila len na chrbticu, ale aby sa jej čo najväčšia časť preniesla na dolné končatiny, keďže svaly dolných končatín sú silnejšie. Veľmi dôležitým aspektom zaťaženia je postoj tela pri dvíhaní. Veľký vplyv majú aj napnuté brušné svaly, správne uchopenie bremena a dýchanie. NORMY A DVÍHANIE BREMENA Ideálna pracovná poloha predpokladá vzpriamený symetrický stoj, horizontálnu vzdialenosť bremena do 25 cm, pevné uchopenie bremena, výška úchopu bremena má byť nižšia ako 25 cm nad kĺbmi 3. prstu v základnom postavení. Optimálne hodnoty sú odvodené z modelu, ktorý nepredpokladá šírku bremena väčšiu ako 0,75 m. Na obrázku 2 je znázornený správny spôsob zdvíhania bremena. Viaceré zdroje literatúry, resp. internetové zdroje popisujú správne spôsoby dvíhania a manipulácie s bremenami definovaním rizikových faktorov. Obr. 2: Správny spôsob dvíhania bremena Na základe analýzy dostupných zdrojov môžeme rizikové faktory pri manipulácií s bremenami rozdeliť nasledovne: hmotnosť - platí lineárna závislosť: čím ťažšie bremeno, tým vyššie riziko poškodenia chrbta tvar, objemnosť, skladnosť, konzistencia - riziko sa zvyšuje u objemných a neskladných bremien úchopové možnosti bremena - obtiažnosť úchopu je daná jednak nevhodným a objemným tvarom bremena, 22

24 chýbajúcimi držadlami alebo ich nevhodným tvarom (ostré hrany, malý alebo veľký priemer) prípadne umiestnené v takej polohe, že je potrebné bremeno držať v určitej vzdialenosti od tela) nestabilné alebo jeho obsah sa môže premiestňovať Pre hodnotenie úrovne fyzického zaťaženia pri manipulácií s bremenami sa v praxi najčastejšie používajú nasledujúce metódy [11]: NIOSH Lifting index - je európskym štandardom pre hodnotenie limitu pre manipuláciu s bremenami ťažšími ako 5 kg počas doby 8 hodín. Vychádza zo závislosti hmotnosti manipulovaného bremena a tlaku na medzistavcové platničky. Limitné hodnoty vzťahuje k tlakovým silám, pôsobiacim na prechod bedrovej a krížovej chrbtice (medzi stavcom L5 S1). EN určená pre konštruktérov strojných zariadení a jej cieľom je zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia obsluhy pri zdvíhaní a premiestňovaní bremien. Platí pre manipuláciu s bremenami ťažšími ako 3kg. Vychádza z doporučenej hmotnostnej konštanty 25kg. ISO/CD vychádza z doporučení NIOSH Lifting Indexu. Má tri časti: zdvíhanie a prenášanie bremien, tlačenie, ťahanie a držanie, manipulácia s bremenami s malou hmotnosťou pri vysokej frekvencií Tab. 1 udáva smerné hmotnostné hodnoty oboma rukami zdvíhaných a prenášaných bremien a maximálnu hmotnosť bremena pre mužov a ženy rôznych vekových kategórií v základnej polohe postojačky a pri priaznivých a nepriaznivých podmienkach v trvaní maximálne 1 hodinu za zmenu (Zbierka zákonov č. 281/2006) [4]. Zákon udáva aj maximálnu celozmenová hmotnosť za zmenu u mužov aj žien a taktiež smerné hmotnostné hodnoty na zdvíhanie a prenášanie bremien pre ženy a mladistvých v základnej polohe postojačky. 23

25 Tab. 1: Smerné hmotnostné hodnoty pri zdvíhaní a prenášaní bremien. Maximálna hmotnosť Vek Podmienky bremena Muži Ženy r. Priaznivé 50 kg 15 kg Nepriaznivé 40 kg 10 kg r. Priaznivé 45 kg 15 kg Nepriaznivé 40 kg 10 kg r. Priaznivé 40 kg 15 kg r. Nepriaznivé Priaznivé Nepriaznivé 35 kg 35 kg 30 kg 10 kg 10 kg 5 kg BEZPEČNOSŤ A BIOMECHANIKA Za prácu s bremenami sa považuje ručná manipulácia, ktorou je každé prenášanie bremena vrátane ľudí a zvierat, jedným alebo viacerými zamestnancami, jeho držanie, podopieranie, zdvíhanie, ukladanie, tlačenie, ťahanie, nesenie alebo pohybovanie, ktoré z dôvodu charakteristík bremena alebo nepriaznivých ergonomických podmienok predstavujú riziko poškodenia podpornopohybovej sústavy, najmä chrbtice. [4] Pri práci s bremenami si často krát pracovník neuvedomuje, akým spôsobom zaťažuje svoju chrbticu, preto v rámci bezpečnosti práce je nutné ho poučiť o správnej manipulácií s bremenami. Najhoršia situácia pri manipulácií s bremenami nastáva, keď telo pracovníka je natiahnuté ponad bremeno (tzv. pákový efekt). Dolná časť chrbtice sa stáva opornou časťou hmotnosti tela a bremena, v takomto prípade môže dôjsť aj k poškodeniu chrbtice. Pre určenie zaťaženia chrbtice pri dvíhaní bremien je možné použiť jednoduché matematické modely ako aj komplexné počítačové modely (Univeristy of Waterloo, University of Michigan). ZÁVER Štúdium biomechaniky chrbtice a celého pohybové aparátu je dôležité z hľadiska pochopenia mechanizmu rozloženia síl v namáhaných oblastiach pri zdvíhaní a prenášaní bremien. Cieľom správneho dvíhania bremien je získať rovnovážny stav síl v zmysle eliminovania patologických zaťažení, ktoré môžu spôsobiť vážne poškodenia a poranenia, spôsobené prekročením medzných stavov (medza pevnosti a pružnosti tkanív a tkanivových štruktúr). Ak 24

26 eliminujeme rameno momentu (vzdialenosť bremena od tela), znižujeme tým zaťaženie chrbtice a tak zabezpečujeme prevenciu pred poškodením chrbtice a okolitých štruktúr. Ak však aj napriek tomu zaťaženie trvá dlhú dobu, alebo je cyklicky opakované až po únavu tkanivovej štruktúry, dochádza taktiež k poškodeniu resp. poraneniu. Nebezpečenstvo vážnych poranení umocňuje fakt, že chrbtica je ochranný obal miechy a nachádzajú sa v jej blízkosti taktiež nervové vlákna, ktoré môžu byť patologicky ovplyvnené. Cieľom príspevku nebolo len charakterizovať dostupné normy, týkajúce sa dvíhania bremien, ale definovať do určitej miery koreláciu hodnôt udávaných normami s biomechanickou charakteristikou zaťažovaných tkanivových štruktúr. Pre tieto aplikácie existujú v súčasnosti viaceré softvérové riešenia, umožňujúce statickú a kinematickú analýzu (Matlab, CAD systémy Solid Works, ProEngineer a rôzne simulačné programy) a hardvérové riešenia, akým je napríklad systém pre videoanalýzu pohybu, ktoré umožňujú podporiť biomechanický výskum a sú modernou cestou pre podporu procesov tvorby noriem v oblasti ergonómie resp. bezpečnosti práce. Riešenie príkladov a animácie dvíhania bremien pomocou počítačovej podpory z hľadiska bezpečnosti pri práci tak predstavujú ďalšiu výzvu pre riešenie nových biomechanických úloh a realizáciu experimentov. Príspevok bol napísaný za podpory projektu VEGA 1/2191/05 Monitorovanie rehabilitačného procesu paraa tetraplegikov vo vertikálnej rovine s využitím termografie. 25

27 Použitá literatúra: [1] Bartel D. L., Davy D. T., Keaveny T. M.: Orthopaedic Biomechanics, Upper Saddle River, New Jersey, 2006, ISBN [2] Hall S. J.: Basic Biomechanics, Northridge, California, 1995, ISBN [3] McGinnis P. M.: Biomechanics of sport and exercise, Second edition, State university of New York, 2005, ISBN [4] Národný inšpektorát práce: Práca s bremenami, pravidlá dobrej praxe BOZP, ISBN [5] Valenta J. a kol.: Biomechanika, Academia Praha, 1985, [6] Živčák J. a kol.: Biomechanika človeka I., ManaCon Prešov, 2007, ISBN [7] [8] [9] [10] [11] [12] [13] ry.html Kontakt: Ing. Lucia Hutníková Katedra prístrojového a biomedicínskeho inžinierstva Strojnícka fakulta, Technická univerzita Košice Letná 9, , Košice lucia.hutnikova@tuke.sk Tel.:

28 ZÁŤAŽE PODPORNO POHYBOVEJ SÚSTAVY V ORGANIZÁCIÁCH CHEMICKÉHO PRIEMYSLU. Jozef Rajzinger Abstrakt: Keď musí človek vynaložiť väčšiu fyzickú silu, zvyčajne sa ukáže, že telo na túto prácu skôr či neskôr nestačí. Dochádza k poškodeniam podporno-pohybovej sústavy, telesných štruktúr, ako sú svaly, kĺby, šľachy, väzy, nervy alebo lokálny krvný obeh. V chemickom priemysle sú tomuto vystavení najmä zamestnanci údržby, zamestnanci pracujúci pri presune materiálov a hotových výrobkov - operáciách kde chýba alebo je nedostatočná mechanizácia. Problémom s nadmernou záťažou podporno pohybovej sústavy sa dá predísť a riziko znížiť poznaním funkcií a vlastností ľudského tela. Sú však problémy s komplexným prístupom zúčastnených subjektov (technikov, výrobných a riadiacich zamestnancov, odborných lekárov) a každá zložka sa aktivizuje najmä v štádiu, keď je pre ňu problém akútny. Riešenie poškodení podporno-pohybovej sústavy je možné len integrovaným prístupom, ktorý zohľadňuje prevenciu nových porúch a udržanie zdravia, rehabilitáciu a opätovnú integráciu zamestnancov. VÝCHODISKÁ Ochorenia a poškodenia podporno-pohybovej sústavy sú podľa európskych štatistík najčastejšou príčinou závažnej dlhotrvajúcej bolesti a práceneschopnosti. Z uvedeného dôvodu sa aj v chemickom priemysle venuje pozornosť príčinám týchto ochorení, možnostiam rehabilitácie a v neposlednom rade tiež spôsobom a postupom ako predchádzať týmto ochoreniam. Za účelom bližšieho poznania problematiky Odborový zväz Chémia SR sledoval situáciu v podnikoch, kde je veľký podiel ručnej manipulácie vo výrobe, pracoviská so zobrazovacími jednotkami a systém rozvrhnutia pracovnej doby a zmien vo viacsmennej prevádzke. Pri dozornej činnosti sme sa zamerali na plnenie legislatívnych opatrení : Zákon NR SR č.124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zákon NR SR č.311/2001 Z.z. Zákonník práce v z.n.p., Nariadenie vlády SR č. 281/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami, 27

29 Nariadenie vlády SR č. 276/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami Nariadenie vlády SR č. 359/2006 Z.z. o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami nadmernej fyzickej, psychickej a senzorickej záťaže pri práci. Pri kontrolách, boli sledované aj príklady dobrej praxe, ktoré podniky uplatňujú pri manipulácii s nadlimitnými bremenami (preventívne opatrenia : rehabilitácia, technické a organizačné riešenia). Hlavná pozornosť bola zameraná na nasledovné aspekty : 1./ Aké majú poznatky o problémoch nadmernej záťaže podpornopohybovej sústavy : zástupcovia zamestnancov (OV ZO) bezpečnostno-technická služba priami nadriadení 2./ Poznatky o problémoch nadmernej záťaže podporno-pohybovej sústavy zo strany závodnej zdravotnej služby ( služieb pracovného lekárstva). 3./ Hodnotenie rizík nadmernej záťaže podporno-pohybovej sústavy z hľadiska akceptovateľnosti, pri sumarizácii nasledovných rizík : organizačné nedostatky nevhodné usporiadanie pracoviska nedodržanie ergonomických princípov nepriaznivé fyzické účinky faktory psychickej záťaže 4./ Školenie zamestnancov zamerané na prevenciu nadmernej záťaže podporno-pohybovej sústavy. 5./ Rekondičné pobyty zamestnancov, s programom zameraným na prevenciu ohrozenia podporno-pohybovej sústavy. 6./ Príklady dobrej praxe z daného podniku (technické, organizačné a iné riešenia nadmernej záťaže podporno-pohybovej sústavy zamestnancov pri práci). 28

30 POZNATKY Z PROBLEMATIKY A RIEŠENIA PRÍPADOV Aby sa telo mohlo pohybovať, svaly pracujú v súhre s kosťami a kĺbmi v pákových systémoch, ktoré sa riadia základnými fyzikálnymi pravidlami pohybu a energie. V ľudskom tele má rýchlosť a rôznorodosť či mnohotvárnosť pohybov prevahu nad silou. Telo najlepšie pracuje pri úlohách, ktoré si vyžadujú rýchle alebo jemné a citlivé pohyby, manipuláciu s ľahkými predmetmi a podobne. Keď treba vynaložiť väčšiu silu, zvyčajne sa ukáže, že telo na túto prácu skôr či neskôr nestačí. Pri sledovaní záťaže podporno pohybovej sústavy bolo konštatované, že ohrozenou skupinou sú najmä zamestnanci pracujúci v pracovnom tempe a polohách, ktoré im určuje používaná výrobná technológia, alebo požadovaný výkon na odvedenú prácu. Hlavne pri premiestňovaní predmetov s vyššou hmotnosťou a opakovaných pohyboch je na podporno pohybovú sústavu vyvíjaný tlak, ktorý ju krúti, naťahuje a vystavuje aj nárazom. Aj v dôsledku nedodržiavania zásady, že čím je predmet ťažší, tým pomalšie ho môže človek presúvať a tiež častejšie musí oddychovať počas jeho sťahovania, dochádza k úporným a ťažko liečiteľným bolestiam najmä chrbtových častí. Poškodenia podporno-pohybovej sústavy sú poškodenia telesných štruktúr, ako sú svaly, kĺby, šľachy, väzy, nervy alebo lokálny krvný obeh. Väčšina poškodení podpornopohybovej sústavy súvisí s hromadením poškodení, ktoré sú dôsledkom opakovaného vystavenia vysokej alebo nízkej záťaži v priebehu dlhšieho časového obdobia. Poškodenia podpornopohybovej sústavy môžu predstavovať aj zranenia, napríklad zlomeniny, ktoré sú následkom úrazu. Bolesti sú akútne a chronické. Akútne prichádzajú náhle a sú veľmi silné. Obvykle súvisia s natrhnutím, preťažením alebo natiahnutím svalov, obopínajúcich chrbticu a končatiny. Akútna bolesť môže trvať dlhé týždne. Zástupcovia zamestnancov, ako aj riadiace zložky v podnikoch, sa týmto priebežne zaoberajú. Sú navrhované a realizované technické aj organizačné opatrenia. Problémom s nadmernou záťažou podporno pohybovej sústavy sa dá predísť a riziko znížiť poznaním funkcií a vlastností ľudského tela. Tomuto by sa mala v podnikoch na školeniach a inštruktážach venovať patričná pozornosť. Je potrebné podporiť prijatie politiky na vytvorenie silnej kultúry bezpečnosti s cieľom viac zaviazať a zapojiť najvyššie úrovne riadenia do zisťovania a kontroly rizikových faktorov poškodení podporno-pohybovej sústavy a zlepšiť bezpečnostné a kontrolné opatrenia. Táto časť je rovnocenná s dodržiavaním predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a uplatňuje sa primerane, pri posudzovaní rizík tímom odborníkov v spolupráci so zamestnancami daného pracoviska. Takýto prístup 29