VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU

Size: px
Start display at page:

Download "VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU"

Transcription

1 EVROPSKÝ POLYTECHNICKÝ INSTITUT, S.R.O., KUNOVICE SBORNÍK VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU VIII. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE leden, Kunovice, Česká republika

2 Kolektiv autorů VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU VIII. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2012 Vydavatel, nositel autorských práv, vyrobil: (C) Evropský polytechnický institut, s.r.o., 2012 Publikace neprošla jazykovou úpravou. Za obsahovou správnost odpovídají autoři. ISBN

3 VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU VIII. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2012 Organizován EVROPSKÝM POLYTECHNICKÝM INSTITUTEM, s.r.o., KUNOVICE Předseda programového výboru konference Ing. Oldřich Kratochvíl, Honorary professor, Ph.D., Dr.h.c., MBA

4 PROGRAMOVÝ VÝBOR KONFERENCE Hon. prof. Ing. Oldřich Kratochvíl, Ph.D., Dr.h.c., MBA, Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR Dr. Grišin Viktor Ivanovič, Ruská Ekonomická Akademie, Moskva, RU Prof. Ruslan I. Khasbulatov, Dr.Sc., Ruská Ekonomická Akademie, Moskva, RU Prof. Alexej Aleandrovič Nikulin, Dr.Sc., MBA, Institut of economics, Podolsk, RU Dr. Jan Telus, Univerzita ekonomie, turizmu a sociální vědy, Kielce, PL Prof. Ing. Karol Polák, DrSc., Dr.h.c., Vysoká škola Sládkovičovo, SR Prof. PhDr. Beata Kosová, CSc., Univerzita Mateja Bela v Banské Bystrici, SR Doc. Ing. Viera Cibáková, CSc., Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy, Bratislava, SK doc. PaeDr. Marek Pribula, PhD., Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia, Prešov, SR Doc. Ing. Miroslav Mečár, Csc., Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR Plk. Prof. JUDr. Jozef Králik, CSc., Akadémia policajného zboru Bratislava, SR Prof. Dr. Vladimir V. Tabolin, Ph.D., Moskevská podnikatelská akademie v Moskvě Prof. Dr. hab. Jan W. Wiktor, Ekonomická akademie, Krakow, PL Prof. Ing. Milota Vetráková, Ph.D., Univerzita Mateja Bela v Banské Bystrici, SR Prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, Ph.D., Univerzita Mateja Bela v Banské Bystrici, SR Prof. PhDr. Karel Lacina, Dr.Sc., Univerzita Pardubice, ČR Prof. Ing. Imrich Rukovanský, CSc., Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR plk. Doc. JUDr. Jozef Kuril, CSc., Akadémia policajného zboru Bratislava, SR Doc. PhDr. Milan Vinklárik, CSc., Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR Doc. Ing. Judita Štouračová, CSc., Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů, Praha, ČR Mgr. Iveta Hashesh, Ph.D., h. doc., MBA, Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR Doc. Ing. Jozef Strišš, CSc., Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR Sekce č. 1: Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu Sekce č. 2: Nové modely výuky vysoké školy podporující specifické potřeby regionu Oponentní rada: Prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, Ph.D., Univerzita Matěja Beľa, Bánská Bystrica, SK Prof. Ing. Ľudmila Lipková, CSc., Ekonomická Univerzita v Bratislave, SK Doc. Ing. Antonín Malach, CSc., Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR

5 Obsah ÚVODNÍ SLOVO... 9 NIEKOĽKO POZNÁMOK K VÝUČBE IKT A PRÍPRAVE PRE ZNALOSTNÚ SPOLOČNOSŤ V 21. STOROČÍ Július Alcnauer SKÚSENOSTI S ELEKTRONICKÝMI AUKCIAMI V PIEŠŤANOCH Denisa Bartošová, Daniela Hricišáková SELECTED MEZHODS AND APPROACHES TO THE INDIVIDUAL EMPLOYEES MOTIVATION Zuzana Bodorová INOVÁCIE AKO FAKTOR ROZVOJA EKONOMIKY Michal Culek, Jozef Strišš VÝZNAM CONTROLLINGU V PODNIKOVOM SYSTÉME MANAŽMENTU Ivana Dlugošová PRACTICAL USE OF MICROECONOMIC THEORIES TO CREATE A BUSINESS PLAN Juraj Dubovec AFFECTING DECISIONS OF ECONOMIC ACTORS USING NEURO-LINGVISTIC PROGRAMMING (NLP) Juraj Dubovec, Ladislav Obdržálek, Tibor Hlačina THE HISTORICAL DEVELOPMENT OF COMPANY Juraj Dubovec, Alena Poncarová ENVIRONMENTÁLNÍ MANAGEMENT Hynek Dušek OD KVANTITY KU KVALITE VPLYV KVALITY PRIJÍMANÝCH ŠTUDENTOV VŠ NA VÝŠKU PRIDEĽOVANEJ DOTÁCIE Miloš Haščic, Miroslav Mečár LEGALIZACE PROSTŘEDKŮ POCHÁZEJÍCÍCH Z ORGANIZOVANÉ KRIMINALITY Juraj Dubovec, Tibor Hlačina VLIV FRANCHISINGU NA ZVÝŠENÍ KONKURENCESCHOPNOSTI MALÉHO A STŘEDNÍHO PODNIKÁNÍ Vladimíra Hlaváčková, Jozef Strišš VPLYV FINANČNEJ ANALÝZY NA PODNIKOVÉ RIADENIE Anna Jacková IMPROVEMENT OF COMPANY PERFORMANCE, PRODUCTIVITY, DEVELOPMENT OF EMPLOYEES AND WORKING ENVIROMENT Ladislav Jarina, Zuzana Bodorová EFEKTIVNÍ VYUŽÍVÁNÍ POČÍTAČŮ VE FIRMÁCH Robert Jurča, Oldřich Kratochvíl, Jakub Musil ON THE FUZZY APPROACH TO THE DECISION MAKING AND INNOVATION PROCESS Aleš Kozubík OPEN SOURCE SOFTWARE TOOLS IN THE ADVANCED CALCULUS EDUCATION Aleš Kozubík

6 FOREIGN DIRECT INVESTMENT IN EU COUNTRIES Zuzana Kozubíková IMPACT OF RECESSION ON FOREIGN DIRECT INVESTMENTS Alžbeta Kucharčíková PŘÍNOS VYSOKÝCH ŠKOL K PROFESNÍMU VZDĚLÁVÁNÍ VE VEŘEJNÉ SPRÁVĚ Karel Lacina ELECTRONIC REVERSE AUCTIONS IN PUBLIC PROCUREMENT OF THE CZECH REPUBLIC Radka Lopourová NATIONAL SYSTEM OF OCCUPATIONS IN THE SLOVAK REPUBLIC Miloš Majerník UNIVERZITY A PODNIKY UNIVERSITIES AND BUSINESSES Antonín Malach PODNIKANIE VO VIDIECKOM CESTOVNOM RUCHU NA SLOVENSKU A V EÚ Roman Pauliček IS EURO ADVANTAGEOUS FOR SLOVAKIA? Alena Pauličková AKO ĎALEJ, EUROZÓNA? Alena Pauličková PODNIKOVÉ VZDĚLÁVÁNÍ A JEHO VÝZNAM PRO PODNIK Ivana Pituchová VÝSKUM VZDELANIE INOVÁCIE Karol Polák MISSION, OBJECTIVES AND STRATEGIES OF LOGISTICS BUSINESS FOR 21 CENTURY Jan Prachař NOVELA ŠKOLSKÉHO ZÁKONA - FUNKČNÍ OBDOBÍ ŘEDITELŮ ŠKOL Dušan Ružič SOUDCE A JEHO DALŠÍ VZDĚLÁVÁNÍ Karel Šabata, Ondřej Šabata АДМИНИСТРАТИВНОЕ {УПРАВЛЕНЧЕСКОЕ} ПРАВО В СЛОВАКИИ Мариан ШЕВЧИК NOVÁ EKONOMIKA VO VZDELÁVACOM PROCESE NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH Ľubomíra Strážcovská, Helena Strážovská РОЛЬ ПРЯМЫХ ИНОСТРАННЫХ ИНВЕСТИЦИЙ ДЛЯ РАЗНЫХ ЭКОНОМИЧЕСКИХ СИСТЕМ Чан ТхиТханьНга NEW PRODUCT ADAPTATION IN REGIONAL MARKETS Tokarčíková Emese THE ROLE OF UNIVERSITIES AND REGIONAL MANAGEMENT IN CONTEXT OF CORPORATE SOCIAL RESPONSIBILITY Tokarčíková Emese MOŽNOSTI ZVYŠOVANIA KONKURENCIESCHOPNOSTI AKO NÁSTROJA PRE ROZVOJ ASPOLUPRÁCU REGIÓNOV Jana Tomanovičová

7 VPLYV TRANS-ARABSKÉHO KONFLIKTU NA VOLATILITU CIEN ROPY S UHĽADOM NA ENERGETICKÚ BEZPEČNOSŤ EÚ Alexander Turan REVIEW OF SELECTED FACTORS INVOLVED ON THE CREATION AND EVOLUTION OF THE GLOBAL ECONOMIC CRISIS Alexander Turan VZÁJOMNÝ ZAHRANIČNÝ OBCHOD SLOVENSKEJ REPUBLIKY A KRAJÍN ZÁPADNÉHO BALKÁNU Andrea Vargová K NĚKTERÝM ASPEKTŮM HOSPODÁŘSKÉ TRESTNÉ ČINNOSTI Radomíra Veselá RESEARCH FOCUSED ON THE IMPORTANCE OF APPLYING POSITIVE PSYCHOLOGY IN UNIVERSITY TEACHER S EDUCATION PROCESS Otília Zorkóciová, Erika Maria Jamborová INTEGRÁCIA RIZIKA PRI HODNOTENÍ EKONOMICKEJ EFEKTÍVNOSTI INVESTIČNÝCH PROJEKTOV Jozef Mihok, Milan Vinklárik WHERE IS GOING SMALL AND MEDIUM - SIZED ENTERPRISES AND SELF CONFIDENCE IN THE BUSINESS Jan Prachař ENVIRONMENT MANAGEMENT QUALITY AND DESIGN Jana Tomanovičová THE CURRENT STRATEGY OF TRANSNATIONAL CORPORATIONS AND THEIR INFLUENCE ON THE STABILITY OF THE GLOBAL FINANCIAL SYSTEM - ECONOMIC GROWTH AND THE NEW ECONOMY Jan Prachař THE IMPACT OF THE CRISIS ON EMPLOYEES IN THE LABOR MARKET Jana Tomanovičová RUSKO KIRGIZSKÉ VZŤAHY V SÚČASNOSTI - CURRENT RELATION BETWEEN RUSSIA FEDERATION AND KYRGYZ REPUBLIC Vinklárik Milan, Gosiorovský Ivan, Mečár Miroslav JMENNÝ REJSTŘÍK

8

9 ÚVODNÍ SLOVO Konference Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu proběhla sice již po osmé, ale poprvé ve virtuální technologii. Účastníci konference přišli z 12 univerzit a výzkumných institucí. Recenzované příspěvky v počtu 42 se věnovaly vývoji v oblasti teoretických disciplín (NPL, fuzzy logika), především však aplikovanému výzkumu ekonomických jevů. Příspěvky ukazují na nebezpečí dalšího pokračování negativního vývoje v Eurozóně, na nebezpečný nárust kriminality a korupce. Ukazuje se, že současná krize ekonomického vývoje naší civilizace není jen krizí ekonomiky, ale především krizí hodnot, selhávání elit celých národů a poklesem respektu populace k politickým stranám. Účastníci upozornili na potřebu inovace strategie extenzivního rozvoje ČR a SR tak, aby byl zachován sociální smír ve společnosti, která negativně reaguje na opatření EU, vlád a regionů zemí. Dlouhodobá nezdravá dotační zemědělská politika EU v mnoha případech negativně ovlivnila vývoj zemědělství v regionech, což může mít pro tyto regiony a země velice nepříznivý dopad. Není dobré přehlížet, že nekoncepční budování fotovoltaických elektráren bez doplňujících akumulačních nádrží přečerpávacích elektráren, nebo jiných akumulátorů elektrické energie může přinést více starostí, než se při rozhodnutí o jejich budování předpokládalo. Tyto a další problémy analyzovali účastníci ve svých příspěvcích a hledali odpovědi na otázky, které jejich regiony zajímají. Je mně ctí poděkovat nejen všem akademickým pracovníků, recenzentům za jejich práci, ale také vědeckému výboru konference a organizačnímu výboru konference za vynikající práci. Oldřich Kratochvíl h. prof., Ing., Ph.D., CSc., Dr.h.c., MBA rektor EPI, s.r.o. 9

10 10

11 NIEKOĽKO POZNÁMOK K VÝUČBE IKT A PRÍPRAVE PRE ZNALOSTNÚ SPOLOČNOSŤ V 21. STOROČÍ Július Alcnauer Ústav sociálnych vied a zdravotníctva bl. P. P. Gojdiča v Prešove Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave Institute of Social Sciences and Health of the Bl. P. P. Gojdič in Prešov St. Elisabeth College of Health and Social Work Bratislava Abstrakt: Článok sa zameriava na vybrané dôsledky používania nových IKT technológií. Kritizuje izolovaný pohľad na technológie a výučbu ovládania programov. Upozorňuje na rozpory medzi klasickým ponímaním duševného vlastníctva a novými možnosťami šírenia informácií. Navrhuje sústrediť sa na dôsledky zmien a nevýhody vyplývajúce z využívania IKT technológií. Ponúka východisko pre inováciu informatického vzdelávania. Abstract: The paper focuses on the selected consequences of the use of ICT. It critically evaluates the isolated view of technologies and of teaching mastering programmes. It also pinpoints the contradiction between the classical view of intellectual property and new possibilities of information dissemination. Next, it suggests focusing on the impact of changes and on drawbacks arising from the use of ICT. Finally it offers a foundation for some innovations in IT education. Kľúčové slová: IKT, znalostná spoločnosť, vzdelávanie, sociálne siete, riziká IKT Key Words: ICT, knowledge society, education, social networks, threat ICT ÚVOD Svet okolo nás sa prudko zmenil. Zmeny sú také rýchle, že si ich možno prestávame všímať a nezamýšľame sa nad ich dôsledkami. Jeden z bývalých vysokoškolských pedagógov sa vyjadril, že je človekom z minulého storočia. V ňom prežil väčšinu svojho aktívneho výskumníckeho života a vývoju udalostí a technológií vtedy ešte rozumel. Terajší svet sa mu javí ako príliš rýchly. Transformácia nášho školstva a zmeny obsahu spotrebujú väčšinu tvorivého potenciálu pedagógov a len časť odborníkov sa hlbšie zamýšľa nad dôsledkami, ktoré prináša aplikácia informačnokomunikačných technológií (IKT) do pedagogického procesu. Najlepšie to vyjadrujú slová popredného slovenského informatika Ivana Kalaša:...aká by mala byť úloha učiteľa, čo by mali žiaci a študenti zažiť v škole také, aby boli dobre pripravení na život o desať, dvadsať, tridsať rokov... [1] Je paradoxné, že tieto slová adresoval pred 6 rokmi deťom, účastníkom detskej univerzity. Staršia generácia teoretikov pedagogického procesu sa obvykle obmedzí na konštatovanie, že dnes sa máme sústrediť na kompetencie a zhodnú sa s Mironom Zelinom, podľa ktorého: Sme svedkami paradoxu, že mladšia generácia, deti a študenti v tomto čase ovládajú prácu s počítačom, internetom, ale mnohí dospelí nie. Je to zvláštna situácia aj preto, že tradičný názor na to, že učenie je odovzdávanie poznatkov a skúseností staršej generácie mladšej, tu neplatí celkom. Človek sa učí nie priamym odovzdávaním poznatkov a skúseností, ale sprostredkovane cez médium, čo vytvára podstatu virtuality. [2] Vďaka počítačom a sieťovým technológiám sa dotýkame virtuality častejšie, než si uvedomujeme. Problémy, ktoré to prináša sa obvykle dajú veľmi populárne popísať ako hackerstvo, pirátstvo a počítačová kriminalita. Najlepšie to dokazuje odborná debata o ekonomickej inflácii a pokušení vydávať nekryté peniaze. Istý mladý fyzik sa opýtal na elektronické bankové prevody peňazí a ich rozsah v globálnom svete. Fyzika je exaktná veda a jeho otázka, koľko je vlastne peňazí v obehu, ak sa ukrývajú len ako virtuálne čísla v počítačoch, bola zmietnutá zo stola. Po ukončení oficiálnej časti konferencie dostal pozvanie od ekonómov, aby sa zúčastnil aj na ich budúcom stretnutí. DÔSLEDKY IKT TECHNOLÓGIÍ V 21. STOROČÍ Pri analýze akreditovaných študijných programov sa často stretávame so zúženým chápaním IKT. Príprava netechnicky zameraných smerov sa sústreďuje na zvládnutie základných počítačových programov. Obvykle sa rozšíri a upevní práca s kancelárskym balíkom MS Office a základné zručnosti vo využívaní internetu vrátane vymenúvania hlavných rizík. Niektorí odborníci to pejoratívne nazývajú, že sa vyučuje ovládanie vybraných programov. Ak si všimneme overovanie získaných vedomostí, môžeme ho smelo prirovnať k preskúšaniu obsluhy cestného stroja. Základ prístupu je v 11

12 pedagogickom myslení 20. storočia. Naučíme sumu vedomostí a zručností. Staršia generácia na základe vlastných skúseností vie, čo bude potrebné. Takmer absentuje nabádanie k hľadaniu širších súvislostí medzi masovým používaním počítačov a možnými nežiadúcimi zmenami a rizikami, ktoré nevieme dnes odhadnúť. Hlboké presvedčenie laickej verejnosti, že je jasné, aký softvér je najvhodnejšie používať, sa premieta do dominancie jedného operačného systému a súboru kancelárskych programov, ktoré nakupujeme za cenu dominantného výrobcu. Prehlásenie, ktoré musíme odsúhlasiť pri inštalovaní takmer každého program obsahuje právne korektné zbavenie sa zodpovednosti výrobcu programu. Poznámka používaná v minulosti, ktorá upozorňovala, že sa tento program nesmie používať v jadrových elektrárňach a na riadenie letovej prevádzky, nevyvoláva v laickej verejnosti žiadne obavy. Zvykli sme si, že náš notebook občas môže zamrznúť. Pri vývoji nových typov mobilných telefónov sa v súčasnom období krízy ako prvé škrtajú náklady na dôkladné testovanie výrobkov a ich softvéru. Takmer žiadny rozsiahly počítačový projekt sa nedokončí za náklady, ktoré naň boli plánované. Životný cyklus programu hovorí o jeho zastaranosti už v deň dokončenia. Svet virtuálnych technológií, ktorý si okolo seba vytvárame, je nestabilný. Informácie ukladáme na nosiče, ktoré majú obmedzenú životnosť. Aj seriózne americké inštitúcie sa stretávajú s ťažkosťami a stratou dát pri požiadavke prečítať svoje tridsať rokov staré počítačové záznamy a digitalizované fotografie. Ak to porovnáme s dlhovekosťou klasických archívov a ich dostupnosťou, je pochopiteľné tvrdenie, že sme civilizácia, ktorá po sebe nič nezanechá. V časovom meradle veku egyptských pyramíd sa nás to zdanlivo netýka. Ale pri dĺžke ľudského života a porovnaní počtu generácií nasadzovaných počítačov, je táto otázka alarmujúca. Nástup a odumieranie komerčných technológií sa tak zrýchlilo, že za jeden ľudský život sme svedkami objavenia sa a rozvoja novej technológie a aj jej úplného vymiznutia. (Predstave si svojho pravnuka s videokazetou babičkinej svadby a trvanlivosť bežných farebných fotografií z minilabu sa ani netestuje.) Pri prieskume názorov na bezpečnosť uchovávania dát na CD a DVD nosičoch sa študenti málokedy zhodnú na reálnom časovom intervale, po ktorom je potrebné prekopírovanie záznamov. Vo firemnom ponímaní sa práve obrovská redundancia produkovaných a archivovaných dát javí ako problém. Firma IBM, ktorá stojí za rozšírením počítačov, ponúka firmám sofistikované produkty na rozbor dát, ich triedenie pre dlhodobé, strednodobé a krátkodobé archivovanie. Svoje investície do tohto segmentu trhu vie doložiť presvedčivými údajmi o značných finančných úsporách. Táto oblasť je doménou technicky orientovaných používateľov. Študent vysokoškolského štúdia by mal dostať informácie o týchto rizikách a porozumieť aktuálnemu vývoju a ponuke produktov na spoľahlivé archivovanie dát. Z pohľadu prípravy na život s počítačmi sa nám javí táto oblasť ako často zabezpečená externými dodávateľmi. SOCIÁLNE SIETE A NÁSTUP VIRTUÁLNEJ KOLABORÁCIE Druhá oblasť, o ktorej sa v našich školách hovorí len veľmi málo je spojená s rozšírením sociálnych sietí a spoluprácou používateľov. Digitálna demokracia a digitálna priepasť sú len prvotnými pojmami v tejto problematike. Nástup trendu výstižne naznačil časopis Time, ktorý 1. januára 2007 ako osobnosť roka označil každého, kto využíva internet a patrí do informačného veku. Od tejto doby sa hovorí, že používatelia prevzali iniciatívu. Už neurčovali len odborníci, ktorá služba na internete prežije, ale životaschopnosť služieb určoval záujem a popularita služieb, ako napr. Youtube, SceondLife a ďalších. Toto naštartovalo éru, ktorú zažívame doteraz. Čo sa zmenilo? Čím je charakteristická táto zmena? V 20. storočí, keď sme čítali na internete odborný časopis, tak to predstavovalo pasívne prijímanie informácí. Na reklamu firme postačovala www stránka s ovou adresou. Ak sa dnes pozrieme na internete na akékoľvek noviny, vždy nájdeme dole tlačidlá Like, Share a môžeme zdieľať náš názor s ostatnými používateľmi sociálnej siete Facebook. Oba zdanlivo oddelené činnosti sa zlievajú a celý internet sa začína podobať na Facebook. Veľkí hráči na poli internetového biznisu, napr. GOOGLE, sa snažia napodobniť niektoré vlastnosti Facebooku. Google+ je len najmarkatnejším prejavom týchto premien. Twitter a jeho dostupnosť cez mobil poznačili celú súčasnú éru. Schopnosť zorganizovať značné masy obyvateľov, napr. na egyptské demonštrácie, dala vzniknúť označeniu Twitterové revolúcie. Tento nebezpečný a zdarma dostupný nástroj tvorí popri blogoch zdroj bezbrehého šírenia názorov na internete. Charlene Li a Josh Bernoff hovoria o spodnej vlne:... spodná vlna je spoločenský trend, v ktorom ľudia používajú technológie na získanie toho, čo potrebujú jeden od druhého namiesto toho, aby ich získali od firiem. [3] Ak sa spoja názory mnohých používateľov a rozbehne sa diskusia napr. na tému kritiky produktu niektorej firmy, správa sa táto virtuálna spoločnosť ako vlna. Nedá sa zastaviť. Jedným z cieľov súčasného vzdelávania v oblasti informatiky by malo byť vysvetlenie možných dôsledkov takejto vlny. Mnohé trendy, ktoré v súčanosti sledujeme, svedčia o tom, že politici, právnici, finančníci v zábavnom priemysle nepochopili potenciál a riziká týchto technológií. Aktivita sa presúva na bežných používateľov. Redaktor, ktorý prinášal televízne spravodajstvo z vojnovej zóny je nahradený anonymným miestnym občanom a jeho mobilným telefónom. Táto kombinácia umožňuje prinášať šokujúce a aktuálne zábery, preniesť ich do sveta internetu. Snaha brániť zverejneniu fotografií, informácií vedie často k tomu, čo sa nazýva Streisand effect. Jeho vznik je poučný a ilustruje možnosti tejto novej doby: Pilot a fotograf sa rozhodli nafotiť pobrežie Kalifornie. Známa speváčka trvala na tom, aby jej vilu odstránili zo záberov. Pozornosť tlače a rozruch, ktorý tým získala spôsobil, že všetci začali vyhľadávať pohľad na jej vilu a vznikol nový termín Streisand 12

13 effect. Podobný efekt začínajúci od zverejňovania kritických videozáznamov sa dá objaviť aj pri zverejňovaní vnútorných pomerov vo firme. Napr. hygienických podmienok pri príprave jedál, či iných sťažnostiach na firmu. [4] Ako uvádzajú Charlene Li a Josh Bernoff cit.: To, čo sa stalo týmto firmám, sa stane i vám. Zamestnanci vašej spoločnosti sa práve teraz rozprávajú o vašej značke na MySpace a možno takým spôsobom, ktorý by ste neschvaľovali... Lenže tento prúd sa nedá skrotiť. Pochádza z tisícov zdrojov a valí sa tradičným biznisom ako záplava. A podobne ako záplava, nedá sa zastaviť na nijakom mieste. A často sa nedá zastaviť vôbec. [3] Práve pri sledovaní udalostí vo svete, ale aj okolo nás, vidíme nepochopenie rizík, ktoré prinášajú sociálne siete. Pokusy politikov a právnikov o zákaz toho, či onoho sa stretávajú často s podráždením mládeže. Ich protesty sa len pokúšame spútať na internete. Možnosti ukázať silu a odstaviť stránku banky, či vlády len naznačujú, že je to ich svet. Boj názorov staršej generácie s mládežou sa podobá na márne robenie poriadku v mori, kde sa len ťažko vyrovnáme schopnostiam, ale i počtu vodných živočíchov. Domnievame sa, že v súčasnosti stojíme pred zmenou paradigmy. V oblasti právneho chápania duševného vlastníctva sa opierame o predstavy 19. a 20. storočia. Francúzsko prinieslo orientačné prieskumy, ktoré naznačujú nesúlad prvoplánovej logiky: Kto kopíruje, ten len kradne. Niektoré prieskumy naznačujú, že chronickí sťahovači hudby z internetu si kupujú viac originálnych nahrávok ako slušní občania. Právnici sa pokúšajú postihnúť aj tieto virtuálne zločiny. Každý, kto si kúpi čisté CD platí napred za to, čo ešte nespáchal. Odvádza drobné percento autorskému zväzu, drobnú pokutu akoby kupujúci boli už zlodeji. Je zaujímavé sledovať boj medzi dvoma tábormi v Amerike. Čo dostane prednosť, sloboda internetu a zisky internetových spoločností, alebo zábavný priemysel a pokusy vyberať poplatky za filmy a hudbu. Právne predpisy narážajú na klasické chápanie teritoriality. Zákony platia na určitom území, zločin možno spáchať na tomto území a tam platí aj potrestanie tohto zločinu. K "exteritorialite" legálna je vlastne len teritorialita. "Locus crimen" teda miesto činu môže byť štátne územie, veľvyslanectvo či konzulárne územie štátu, loď a lietadlo mimo územia, na mori je to legálne len 20 km t.j. 12 námorných míľ od pobrežnej čiary. Určite sa v blízkej budúcnosti staneme svedkami zásahov odôvodnených americkými zákonmi aj inom kontinente. Snaha o presadenie tvrdej kontroly. Zvýšenie právomoci colníkov prezrieť počítač cestujúceho a pod. bude narážať na pocit mladej generácie, že im táto sloboda patrí. Sme svedkami neprispôsobivosti zákonov, obchodných modelov a celé to pripomína situáciu, keď tvrdíme, že správne knihy sú len tie, ktoré sú opísané ručne v kláštore. Ale za rohom je možnosť kopírovať a xeroxovať čokoľvek za veľmi nízke ceny. Spoliehať sa ďalej na predaj môže byť podobné sizyfovskému tlačeniu balvana, ktorý vždy skĺzne a nespráva sa tak, ako očakávame. Mládež a dnešní anonymous sú možno nové politické strany a hnutia, ktoré predstavujú snahu o riešenie rozporu 20. a 21. storočia. Čo ak revolta pirátskych strán, ktoré sa už dostali do parlamentov v niektorých štátoch, predstavuje postoj pre budúcnosť a je to viac, než len mladícka nespokojnosť? Dnešní študenti sú generáciou, ktorá nezažila svet bez internetu a počítačov. Sú pre nich samozrejmé, ako bola pre nás ceruza, či pero. ZÁVER Mladý vysokoškolsky vzdelaný odborník musí mať širší prehľad a chápať súvislosti problémov, ktoré prinášajú nové technológie. Musíme nájsť model spolupráce pri vzdelávaní, kde sa študent stáva partnerom učiteľa. Informuje ho o nových veciach a svojich názoroch. Učiteľ by mohol vychovávať a naznačiť riziká, ktoré sa dajú očakávať. Celý vývoj IKT technológií sa deje v klasickej špirále. Minulé problémy sa vracajú v zdanlivo inej podobe. Prvé počítače umožňovali pripájať k nim v kanceláriách terminály a pracovať na diaľku. Dnes tak populárny Cloud Computing predstavuje čosi veľmi podobné v globálnom meradle. Výhody a nevýhody sa postupne objavia a budú podobné ako pred 50 rokmi. Napr. ak zveríme firme svoje dáta a ona má servre a dátové sklady na americkom kontinente pri prístupe cez internet to nepredstavuje problém. Čo sa stane v prípade právnych problémov? Prístup k dátam sa bude riadiť americkými alebo európskymi právnymi predpismi? Podobné paralely sa núkajú pri pohľade na vývoj v oblasti smartfónov. Viacero operačných systémov, pre každý z nich sú potrebné iné aplikácie, objavili sa prvé vírusy. Tu môže byť pohľad staršej generácie prínosom aj pre mladých. Veríme v nápravu vecí a silu dobra. Ak mládež učíme, že zverejnené fotografie sa nedajú jednoducho stiahnuť z internetu možno to predstavuje aj nové vševidiace oko 21. storočia. Dôvod prečo byť slušný. Kto opisuje diplomovú prácu, musí vedieť, že bude zverejnená a globálne prístupná. Podobne rôzne hriechy politikov. Tie sa nepodarí utajiť. Zastaviť šírenie informácií bude podstatne zložitejšie, ako zhabanie nákladu nepohodlných novín. Celá budúcnosť bude zložitejšia. Napr. veľký internetový provider v Číne dokázal presmerovať časť internetových dát cez svoje super výkonné počítače. Vždy sme učili, že internet sa nedá vypnúť. Tu ho naraz dokázali filtrovať. Možno aj pozmeniť. Naučiť novú generáciu žiť s počítačmi je asi to najdôležitejšie. Naučiť ich kritickému mysleniu a vystríhať ich pred 13

14 slepou dôverou v počítačové algoritmy a spoločne skúmať túto nebezpečnú džungľu je úlohou učiteľa budúcnosti. To je nevyhnutné už dnes. Počítače máme všade okolo nás a často sa tvárime, že nič nehrozí. Na záver malý príklad. V súčasných autách pri brzdení využívame ABS a ani nerozmýšľame nad tým, že ak prudko dupneme na brzdu, počítač rozhodne, kedy kolesá brzdia a kedy sa naše brzdenie na krátky okamih preruší, aby sme nedostali šmyk. [4] LITERATÚRA: [1] KALAŠ, I. Prečo je počítač po škole? [online], [cit ]. Dostupné na internete: <www.uniba.sk/duk2004/prednaska02/kalas.htm>. [2] ZELINA, M. Teória výchovy alebo hľadanie dobra. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo Mladé letá s.r.o, s. 208 [3] LI, CHARLENE; BERNOFF, J. Spodná vlna: Bratislava : Eastone Books, s. 10 [4] BROŽ, M.; ALCNAUER, J. Základy informatiky. Praha : Vysoká škola obchodní v Praze, o. p. s s. 133 ADRESA: PaedDr. Július Alcnauer, PhD. Prostějovská Prešov Slovensko 14

15 SKÚSENOSTI S ELEKTRONICKÝMI AUKCIAMI V PIEŠŤANOCH Denisa Bartošová, Daniela Hricišáková Kľúčové slová: Mesto Piešťany, verejné obstarávanie, elektronická aukcia Mesto Piešťany ako verejný obstarávateľ realizuje verejné obstarávanie formou elektronickej aukcie od roku 2007, pričom zmluva s dodávateľom licencie firmou WELL MANAGEMENT s.r.o. Bojnice bola podpísaná v decembri Už prvá e-aukcia nám priniesla finančnú úsporu, za ktorú sme zaplatili ročný prenájom softvéru na realizáciu eaukcie. Inšpiráciou pre nás bola e-aukcia na Mestskom úrade v Dubnici nad Váhom v roku 2006, ktorú realizoval WELL MANAGEMENT s.r.o. Bojnice. E-aukcia priniesla neočakávané výsledky šetrenia finančných zdrojov mesta pri realizácii investičnej akcie. S kolegami sme sa rozhodli, že to skúsime aj v Piešťanoch. E-aukcia získala u nás priaznivcov nielen z radov vedenia mesta a zamestnancov, ale i poslancov. Dnes máme zavedený systém, ktorý je založený na verejnom obstarávaní tovarov, služieb a stavebných prác podľa internej smernice a platnej legislatívy, ktorá sa bohužiaľ často mení a komplikuje osvedčené postupy. V súčasnosti Mesto Piešťany využíva e-aukcie pri obstarávaní tovarov a služieb nad hodnotu a stavebných prác nad hodnotu Ako dlhodobo osvedčený model spolupráce s firmou WELL MANAGEMENT s.r.o. Bojnice je prenájom systému proe.biz spolu s poradenskými službami. Poradenský servis slúži najmä na odstránenie nedostatkov pri príprave e- aukcie (iný pohľad zvonku), rozšírenie okruhu možných dodávateľov, rýchle odstránenie vzniknutého problému počas e-aukcie, vysoko odborné poradenstvo pred, počas a po e-aukcii zo strany dodávateľa systému. Za roky 2007 až 2011 sme zrealizovali 124 e-aukcií s finančnou úsporou ,39. Najviac finančných prostriedkov sme ušetrili v prvom roku používania e-aukcie a to vyše Finančná úspora sa vyčísľuje z najnižšej ponuky uchádzačov z obálok, t.j.z ponuky keby sa e-aukcie neuskutočnila. Úspory oproti návrhu zo spracovanej projektovej dokumentácie alebo z návrhu rozpočtu mesta sú oveľa vyššie. Každoročne realizujeme obstarávanie nasledovných tovarov a služieb: nákup potravín, tonerov, renovácia tonerov, výpočtovej techniky, xerografického papiera a obálok, kancelárskych potrieb, čistiacich a hygienických prostriedkov, deratizačné služby, chemická ochrana pagaštanov, nákup zberných nádob na separovaný zber odpadu. Z investičných akcií sme realizovali e-aukciou rekonštrukcie chodníkov, ciest, budov, kotolní, striech, výstavbu futbalového ihriska a tribúny, výstavbu cyklistických chodníkov, realizáciu viacúčelových športových zariadení, výstavbu parkovísk, rekonštrukciu telocvične, rekonštrukciu verejného osvetlenia, výmenu okenných výplní, výmenu rozvodov teplej vody, elektrorozvodov, rekonštrukciu križovatky, rekonštrukciu sociálnych zariadení a mnohé ďalšie. Čo je pre nás e-aukcia? transparentný proces protikorupčný nástroj úspora finančných prostriedkov kľudný spánok bez rôznych tlakov počas obstarávania očakávanie napätie dobrý pocit výborná spolupráca s firmou WELL MANAGEMENT s.r.o. Bojnice Verejné obstarávanie formou e-aukcie považujeme za najtransparentnejší a najhospodárnejší spôsob obstarania tovarov, služieb a stavebných prác. Doposiaľ sme nezaznamenali žiadne námietky od uchádzačov voči vyhodnoteniu touto formou obstarávania. Naše odporúčania: získať zamestnancov, vedenie mesta, poslancov obstarať e-aukciou sa dá všetko, ale pozor na správne zadefinovanie predmetu obstarávania a prípravu súťažných podmienok vysoká úspora pri investičných akciách (10-30%) akékoľvek šetrenie je šetrenie inšpirovať sa u tých čo majú skúsenosti využitie e- aukcie v samospráve, štátnej správe i podnikateľskom sektore 15

16 KONTAKT: RNDr. Denisa Bartošová prednostka Mestského úradu v Piešťanoch viceprezidentka Asociácie prednostov úradov miestnej samosprávy Doc. RNDr. Daniela Hricišáková CSc. Evropský polytechnický institut, s.r.o., Osvobození 699, Kunovice 16

17 SELECTED MEZHODS AND APPROACHES TO THE INDIVIDUAL EMPLOYEES MOTIVATION Zuzana Bodorová The University of Žilina, Faculty of Operation and Economics of Transport and Communications Abstract: In this article I focused on selected theoretical approaches and methods of motivation which respect the individuality of employees. As the motivation of employees is now a very important, I subordinated the choice of theoretical approaches and methods to their potential application in practice. I focused on the description of different types of employees and different methods of motivation. Key words: motivation, personality, personality types. INTRODUCTION Currently, when everybody is savings, everywhere are limited financial sources, companiescannot make investments in development, purchase new equipment etc. for capacity building, development or just sustainment, arethe most important people. As the company cannot afford to motivate their employees by financial rewards they have to use other methods of motivation. Motivation can be divided into intrinsic and extrinsic motivation. The intrinsic motivation can be defined as the selfgenerated factors that influence people to behave in a particular way or to move in a particular direction. [6] Every manager wishes that his employees were those, who would be the most motivated by intrinsic motivation.work would be simplified for managers, they would not have to control and supervise their subordinates, even motivate them. Offices should be reduced, employees should work from home, and only contact managers if they could not solve the problem by themselves. The economic situation and employees approach to work requires extrinsic motivation. It includes rewards, praises, promotes as well as punishments. However there is the lack of financial sources currently and motivation through punishment is not effective over the long term; managers should focus on employees personality and adapt motivation to it. Managers who are able to identify the personality types of their employees, and on that basis individually motivate them, are able to better exploit the potential of their employees. When the managers know the personality type of their employee, they can adapt not only motivation but also management style, work environment, can prepare employees for changes, allocate them goals best suitable for them, assign them suitable co-workers,. Also it is the way how to reduce conflicts in the workplace, decrease absences and fluctuation. All these have an impact on creating a pleasant working environment, where employees would feel good, enjoy the work, would like to go to work, the work would satisfy them, that will naturally motivate them and they will perform their best. All of these will contribute to an increase of productivity and profitability. There are many theoretical approaches how to motivate employees. The question is, which of them is the best to choose, whichone is the most effective? In the following chapters, I focus on some theoretical approaches, methods and techniques which can be used in practice. 1. THE EXPECTATION THEORY Theprinciples of the theory are to estimate the effort which employees give in to fulfilment of the task, to the desired goal. The employee motivation is dependent on three components: the expectation (if the goal can be met and how much effort will have to be make), instrumentality (probability of successful fulfilment of the task) and valence (emotional reaction to the expected benefits). In order for, the employeesaremotivated if all three components are intrinsically positive. [1] Porter and Lawler extended the theory by follow. Some of the results themselves act as a reward, they satisfy employee. These internal rewards act directly motivationally. The effort, which employee put into the achievement of the goal, is affected by the expected reward. Motivation is also affected by the feedback which is: the likelihood of reward achievement and the effort invested is influenced by past experience, employee compares compensation with the effort involved and it is about fairness; expectation that the effort leads to success. [1] 17

18 It is essential to realize, that all the elements of theory are dependent on the individuality of employees, their character traits, previous experiences. It is necessary to realize, that what some employees motivate demotivates others. 2. MOTIVATIONAL TYPES OF EMPLOYEES BY HACKHAUSEN Hackhausen identified two types of employees by the basis of motivational effects. The firs type of employees prevail belief in the success,which motivates them. Employees outline the long-term realistic goals. They are flexible in changing the target and have a positive attitude towards the future. The second type of employees is characterized by fear of a failure and negative attitude toward the future. They reluctantly change their targets, which are extremely low or high. [2] In general, too low motivation leads to poor performance. At the same time too high motivation can increase stressful situations which may result in lower performance. For example, managers should set goals, for the type 2employees, which are not too risky, so they will not be afraid of failure. At the same time, the managers should reassure them that the way their work is correct and support them. To the types 1 employee can be given complex and difficult targets, which will motivate them themselves. [2] 3. MCGREGOR STHEORY McGregor focused, in his theory, on human behaviours in the workplace. He divided employees into two types: The type X employees do not like work, they take it as a necessary evil, and theyare lazy, try to avoid work. Employees let themselves to be managed and do not want to be responsible. The type Y employees like work;it is a natural part of their lives. They work independently and responsibly, are capable of independent decision-making. They can solve problems, set goals and achieve them. [3] The type X employee can be motivated by precisely set targets, the way how to achieve them andby controlof the set targets. Whereas the work is for them the necessary evil the best way of motivating them is the material reward. [3] Managers can motivate the types Y employees, by letting them some flexibility, decision-making powers, supporting in their creativity, develop new proposals, targets which they can implement. The type Y employees are easily motivated by intangible resources such as praise, gratitude, appreciation of their performance and contribution to the organization etc. [3] 4. THE EMPLOYEES MOTIVATION BY REY I think that dividing employees only to two types is insufficient and too vague. People are not just X or Y, black or white, but there are many shades of grey. Managers should therefore focus on the different types of personality and motivation to use "tailor-made" to the type of personality. Of course, this kind of motivation is not possible when the manager manages a large group of people. But in the majority of Slovak companies teams are not so large that managers do not know their subordinates and cannot motivate them individually. However the question remains is the willingness of managers, their attitude towards work and colleagues. Managers should realize that an effective way of motivation results from the personality and of course affects it. Motivating employees by type of personality is developing David E. Rey in his book 1001 ways to inspire your organization, your team and yourself. In his book he defined four types of personality types: power players, team players, diplomatic players and party players. TYPE 1 POWER PLAYERS The power players can be characterized as workaholics, they are career oriented. They perform faithfully their duties, but they have to be convinced about them, that they are correct and interested to them. They tend to be frustrated easily when things do not go as they planned. They love when their results are measurable, especially by money. [4] They have excellent presumption to become leaders. They are good at decisions making, setting goals, looking for ways to improve, have good logical and creative thinking. They want to be leaders because they want to be independent and want to do things their own way. They also have problems with authority, are stubborn, supercilious and difficult to manage. They like commanding and do not respect other people's feelings. Therefore it is difficult to work with them. [4] They are highly efficient at work but prefer quantity before quality. For reaching the goal they do not accept weakness, interfering emotions and personal life to work, they can tell straight, insensitively what they think. They have the gift of 18

19 speech, but the debate will only embark on matters which they have sufficient knowledge. They do not engage fillings in conversation and work. Also, they like facts so when managers are negotiating with them, they should be factual and accurate. [4] Their weaknesses include insecurity complex, therefore they require understanding from others. They like compliments; they want to be respected for their performance. Nevertheless, they think they are always right, they do not ask others for their opinion. In case if it is proven that they did mistake, they put somebody else in the wrong. [4] Based on their nature it is very easy to motivate them. They are task oriented. The goals should be described clearly, briefly, logically and concisely to them. However, those goals have to be motivated, interesting and challengeable for them. They will be even more zealous if manager offer them a management post for example in a team and financial reward. When it is not possible to give them management positions or financial rewards, managers should motivate them by praise, praise especially their abilities, ask them on their opinion, and appreciate them. It is very important to create mutual respect between boss and subordinate. Subordinate type 1 will be respected only if the manager will have the respect from others. Mutual respect is so important because, as previously was mentioned, the types 1 think that they still have the truth and do not like when someone else meddle in their internal affairs. To keep the respect, manager should use authoritarian approach and must be decisive. As they do not like emotions neither conversation should be emotional, because manager will lose their respect. Targets have to be set logically and briefly. The manager has to have always ready logical argues and have prepared facts on proposed questions. Brevity is important because the type 1 employees are not good listeners and they hear only what suits them and they want to hear. TYPE 2 TEAM PLAYERS For the team players is characterized that they want to make others happy, they want to help them. They do it therefore because they want to be appreciated, other people thank them, listen to them and like them. It is important for them that other colleagues thank them for everything good they done. They have a strong sense of integrity. Therefore, type 2 is easiest to work with. They are loyal only if they believe their colleagues. They prefer the interests of others before their own. Their behaviour is more emotional than logical even if they do logical, strategic decisions but they are influenced by emotions. When they discuss, they listen carefully their colleagues opinions, then they modify their own opinion to make everybody happy. They are high-principled, which can lead to situations when they refused to cooperate with people who do not like, or on projects which they are not intrinsically identified. [4] The type 2 employees accept corporate policy, authority, and have high work ethics and prefer to work hard as they should goof off. They are creative and like projects where they can use their talent. They like to develop creative and friendly working environment by themselves. As it is important for them to be praised for their work performed, types 2 are constantly looking for opportunities where they can apply their talent and like to take challenges as complex projects. [4] Because they have too high expectations and simultaneously they are perfectionists, often they are unhappy because their expectations cannot be met. Their colleagues do not like when they check them, that they have everything in order without error, even though the team players are doing it in good faith. As they are afraid of everything, if everything is correct, it is difficult for them to work in stressful situations. Emotional involvement and guilt may prevent them from finishing the task on time. [4] The easiest and cheapest way how to motivate the type 2 employees is thank them and appreciate their performance, benefits and approach. They appreciate if they receive some kind of award, which can be hung on the wall in their office. The type 2 employees are afraid of failure; therefore good way of motivation is convince them that failure is sometimes good. As they involve feelings to everything and feel responsible for everything they have to be convince that everything is not their fault. At the same time the team players need safe working environment, it has to be created for them and they have to be constantly reassured about it. In less stressful environment with plenty of time they will fully develop their creative abilities. The managers have to develop the type s 2 respect and trust. In communication manager should be emotional, be friendly, sincere, sensitive. The types 2 appreciate that and will be able to work better. 19

20 TYPE 3 DIPLOMATIC PLAYERS The types 3, as the name suggests, will do everything possible to avoid conflicts. They like environment without conflict with the team consensus. They are characterized by silence, but also the independence, stubbornness, liabilities resistance, especially when things do not go according to their ideas. They do not like when somebody control them, they like to do things their own way. Once the control is too much, they can get pretty much angry. They require respect and stand up against anyone who does not respect them. [4] To resolve conflicts they use diplomacy. It is easy to cooperate with them in the team, they are open to learning from others, encourage teamwork, accept others members opinions. However, they do not say their opinion by themselves unless they are not asked. They easily adapt to new working conditions and have a balanced personality, are tolerant, patient. They have a natural gentle nature; co-workers believe them and respect them. They are also open to change their own behaviour if they are convinced that this will help them achieve the goal. Also they emphasize and respect the needs of others. They respect the superiors and the principles and rules of the company. They work well in stressful situations. [4] The diplomatic players like day dreaming so they often miss deadlines and are unproductive. They do not like change because they are lazy and often overlooked opportunities, or some improvements beneficial for the company. They are reluctant to set goals because they fear of rejection, defeat, do not like risk, do not like to be responsible for the decision making process because they are unsure of themselves. But once they set the goal, which they are convinced that it can be met, they will do everything possible to achieve it. However, if they find the better goal they focus on it and let the old one way. Therefore, it is better when they are in a position as subordinates than in a position of manager or leader. [4] As they refuse confrontation, they make a lot effort to avoid conflicts. This behaviour can be misappropriated and therefore they can be manipulated. They do not trust everybody; they trust colleagues when they deserve it. [4] It is very difficult to motivate the diplomatic players because they operate on a self-serving power base so subtle, it is difficult to determine whether they manipulate or are manipulated. [4] Because they like day dreaming and are lazy, it is necessary to motivate them by setting goals which they are convinced that they can meet. However, if managers have set several goals they must determine their priority. At the same time managers have to control whether the goals are being met and if not they have to lend a hand if it is necessary. In order to managers are able to motivate them, they have to gain their trust and accept their individuality. Once managers gain their trust, they have to listen carefully to their problems and reasons why they cannot do their work. The diplomatic players get easily upset by external influences. Managers have to listen carefully why they are upset and then they can direct them strongly and directly to their duties. TYPE 4 PARTY PLAYERS As the name implies, the party players consider life as a big party where they are at the centre. They are optimistic, friendly, social relationships are very important for them. Popularity is important for them and therefore they try to be friendly. Their aim is to be the centre of attention and need to be constantly praised. At the same time they are afraid of losing popularity, therefore they do everything possible to do not lose it. Usually they are at the centre of attention; people like to be around them, because they are enthusiastic. They enjoy life, are positive, charismatic, people connectors, socially connect employees. They transmit their positive energy to others and inspire them. They can energize colleagues to improve their performance and achieve the goals. They like to present their opinions and accept the others points of views. [4] The party players can be easily bored, and therefore they seek action, adventure, and often change jobs. Because they love adventures are not afraid to make risky decisions, looking for opportunities. However, they do not like details, emotional issues, and then they quickly retreat. As they focus more on entertainment, they cannot be defined as workaholic rather the opposite. Also, instead of achieving the depth and nature they rather chose easy way. They talk more about what they do, in fact, than they do. [4] They are enthusiastic with each new project, so they start a lot of them but at least they finish. They do not like pressure and responsibility. If something is screwed up they blame others. If problems are not solved quickly they become frustrated. They believe to everyone, they are naive, easily manipulated, they are easily abused. [4] When they are at the centre of attention and constantly praised it is easy to motivate them. Managers can make them party, invite them for lunch, and praise them in front of colleagues. As the party players like change but do not like strive too much, it is necessary to convince them that the effort will bring them success to them in front of colleagues, company, praise on the Christmas party etc. They can be motivated by short-term goals and projects and even they are 20

21 interesting for them, the party players will work incredibly hard. Managers cannot forget to control the party players deadlines! The managers should communicate with them friendly, positive and not too serious. The managers have to let themtalk, present their views, ideas and requirements. 5. THE COLOUR CODE AND REY METHODOLOGY In the book The Colour Code, Taylor Hartmandivided the personality types into four colours: red, blue, white, yellow. The following table lists the individual types of motivation: These are the power wielders. Power, the ability to move from point A to point B, and get things done is what motivates and drives these people. They bring great gifts of vision and Red personalities leadership and generally are responsible, decisive, proactive and assertive. These are the do-gooders. Intimacy, connecting, creating quality relationships and having purpose is what motivates and drives these people. They bring great gifts of quality and Blue personalities service and are generally loyal, sincere and thoughtful. These are the peacekeepers. Peace, or the absence of conflict, is what motivates and drives these people. They bring great gifts of clarity and tolerance and are generally kind, adaptable, White personalities good listeners. These are the fun lovers. Fun, or the joy of doing something fun just for the sake of doing it, is what motivates and drives these people. They bring great gifts of enthusiasm, optimism and Yellow personalities are generally charismatic, spontaneous, and sociable. Source: Also it is possible to divide the individual personality types to sub-categories ergo colour shades. This achieves more detailed employees identification and specification their motivation. Comparing the Hartman s and Rey s approach, there are clearly visible common features of personality types and motivation methods. It is only up to manager which approach he will choose and suits him better. 6. METHOD OF DETERMINING PERSONALITY TYPE The question is how the managers can allocate the personality types to individual employees. Currently, in selection processes are used psychological tests. In cases, when employees had been hired without the psychological tests, the manager can ask employees to carry them out. I think that if the psychological tests make already hired employee, they are more truth full than those performed during the interview. Because the applicants try to look at their best during the interview, adapt their answers to the specific position requirements. The capable managers can also determine the personalitytype based on the description of personality types, as described above, which they compare with employees character and behaviour. Managers can use, to determine the employee s personality type different models. Currently is commonly used The big five model, that describes the five factors of personality: Low score- reserved and shy in company, able to concentrate on long tasks, prefers a calm environment,dislikes the limelight and attention, inhibited and somewhat reluctant in teams, not a natural communicator, deliberate, and reflects on things, lacks spontaneity. High score- Extraversion open and talkative, competitive, enthusiastic and persuasive, enjoys a fast pace and variety at work, gregarious, socially active and energetic, can be impulsive or indiscreet, needs praise, enjoys attention, can lack concentration in routine or long tasks. Confidence Detail-Conscious Low score- unsure of self, hesitant, checks with superiors, prone to anxiety under pressure, dislikes making bigimportant decisions, not ambitious, somewhat pessimistic, concerned by change or the unexpected, may be temperamental, low emotional control, nervous presenting self or own ideas. High score- relaxed, calm under pressure, high self-esteem, decisive, asserts him/herself, optimistic, enjoys taking lead, resilient to pressure, copes with the unexpected, enjoys autonomy, ambitious. Low score-flexible and informal approach to work, multi-task, not detail conscious - expedient, prefers 'big picture' - strategic, less committed to formal tasks, works well in a chaotic environment, dislikes paper work - unstructured. High score- structured approach to work, quality-conscious and detailed, plans and forecasts - organised, reliable and efficient, persevering and dutiful, committed to the job - striving, keen to achieve goals. 21

22 Low score- empathetic and consensus oriented, enjoys team participation, tolerant of others, seen as kind and generous, patient and democratic with others, can find disciplining others difficult, can be seen as too soft or submissive, naturally democratic management style. High Tough-Minded score- self-reliant and independent pushy, not a natural team player dominant, goal oriented - tough and determined, capable of dealing with 'office politics', drives through obstacles, somewhat impatient with weaker colleagues, able to make unpopular decisions, autocratic management style. Low score- finds routines and systems constricting, enjoys challenging the status quo, champions change - accepts risks, idealistic, with a variety of interests, creative thinker and problem solver, unconventional and intellectual, thinks on feet, improvises. High score- Conforming follow rules and procedures, risk-averse and cautious of change, adapts rather than creates new approaches, conservative and serious, obedient to corporate methodology, practical and down to earth, adheres to guidelines and systems. Source: Based on the position on the scale on each category, manager can identify the personality type of each employee. In big international corporations, managers do not have to do surveys and evaluate subordinates themselves. The trend is to hire a company or a specialist, in better case the specialist is part of the HR department, to test the employees and provide necessary data for managers to improve motivation, communication, working environment and relationships. CONCLUSION Theories and approaches suggest ways how to motivate employees. It is essential that managers do not follow just one theory or approach but combine them. In this article, I tried to show some approaches of motivating employees that managers can use in practice. The main focus was on individual differences of employees. In order to motivation will be successful, it is necessary (if it is practically possible) to motivate employees individually by selected methods and ways of motivation suitable especially for them. In this type of management, high demands are placed on managers, whose natural abilities should be to identify individual temperaments and the personality traits of employees and subsequently incorporated employees to the various types of personalities, and motivate them appropriately. LITERATURE: [1] BERRYOVÁ, L. 2009: Psychology at Work: An introduction to industrial & Organizational psychology,pegas, [2] [3] [4] REY, D. 1998: 1001 ways to inspire your organization, your team and yourself, The Career Press [5] [6] ARMSTRONG, M. 2006: Humanresourcemanagementpractice. KoganPagelimited [7] ADRESS: Zuzana Bodorová The University of Žilina, Faculty of Operation and Economics of Transport and Communications Čajakova 7, Žilina, Tel: , 22

23 INOVÁCIE AKO FAKTOR ROZVOJA EKONOMIKY Michal Culek, Jozef Strišš Evropský polytechnický institut, s. r. o. Kunovice Resumé: Príspevok charakterizuje inovačné procesy z pohľadu rozvoja ekonomiky. Okrem základného členenia inovácií a ich vymedzenia sa zaoberá ekonomickými cieľmi inovácií, inováciami v službách a základným modelom inovačného procesu. Kľúčové slová: Inovácie, inovačný proces, technická inovácia, netechnická inovácia, inovácia v službách TEORETICKÉ VYMEDZENIE INOVÁCIÍ 1 Inovácia je riadený proces generovania, prenosu a implementácie nápadov do praktickej aplikácie, ktorá vyvolá skokovú kvalitatívnu zmenu a zákazník ju ocení ako novú pridanú hodnotu, za ktorú je ochotný zaplatiť. Kreativita sa zaoberá generovaním nových nápadov. Inovácia rozširuje kreativitu o implementáciu týchto nápadov. Veda a výskum menia peniaze na znalosti a inovácie premieňajú znalosti na peniaze. 2 Obrázok č. 1 Pyramída inovácií 3 Za zakladateľa ekonomického smeru zameraného na skúmanie inovácií a inovačného procesu je považovaný J. A. Schumpeter. V práci Teória hospodárskeho rozvoja nehovorí ešte o inováciách, ale o nových kombináciách vývojových zmien. Tieto kombinácie vychádzajú hlavne zo zmien vo výrobe a zmien na trhu. Charakterizuje päť typických zmien: používanie novej výrobnej techniky, výrobných procesov alebo obchodného zabezpečenia výroby, zavádzanie nových výrobkov, resp. pôvodných s novými vlastnosťami, používanie nových surovín, zmeny v organizácii výroby a jej zabezpečení, otváranie nových trhov. Neskôr tento autor používa pojem inovácia a chápe ňou nasledujúce zmeny: uvedenie nového výrobku na trh, ktorý sa podstatne líši od iných na trhu, zavedenie novej výrobnej techniky, nových výrobných procesov, používanie nových surovín, zmeny v organizácii výroby a jej zabezpečovania, otvorenie nových trhov. 1 Kubičková, V., Benešová, D.: Inovácie v službách

24 DRUH INOVÁCIE OBSAH INOVÁCIE EFEKTY NA TRHU OBMIEŇANIE Zdôraznenie, či potlačenie rozšírenie cieľovej skupiny, charakteristických čŕt produktu schopnosť lepšie obslúžiť konkrétne segmenty. VEĽKOSŤ BALENIA Zmena objemu, počtu alebo frekvencie použitia rozšírenie cieľovej skupiny, zvýšenie počtu príležitostí pre spotrebu. DRUHY BALENIA Modifikácia obalu z hľadiska materiálu alebo tovaru rozšírenie cieľovej skupiny, zvýšenie počtu príležitostí pre spotrebu. DESIGN (vonkajšia Modifikácia vonkajších úprav vzhľadom rozšírenie cieľovej skupiny, úprava) k životnému štýlu zvýšenie počtu príležitostí pre spotrebu. DOPLŇUJÚCE PRVKY Obohatenie produktu o doplnkové zložky alebo služby schopnosť lepšie obslúžiť konkrétne segmenty alebo subsegmenty, rozšírenie výrobkovej kategórie (rady). UĽAHČENIE NÁKUPU Uľahčenie nákupného procesu pre spotrebiteľa Tabuľka č. 1 Prístupy k vývoju nových produktov 4 transformácia potenciálnych zákazníkov v skutočných, maximálne preniknutie produktu na trh. Inovácie sa nachádzajú v centre ekonomickej zmeny. Povedané slovami Schumpetera, radikálne inovácie formujú veľké zmeny vo svete, zatiaľ čo prírastkové inovácie uskutočňujú proces zmeny postupne. Problematika inovácií je spojená s prácou akademika Valentu. Vysvetľuje pojem inovácia ako zmenu v pôvodnej štruktúre výrobného organizmu, ako prechod k novému stavu jeho vnútornej štruktúry. Teóriu inovácií vníma ako teóriu cieľavedomých zmien spoločenskej reprodukcie, ktorá predstavuje teoretický odraz štruktúry a celistvosti procesu rozvoja ľudského poznania a jeho využitia v praxi vo všetkých úrovniach a formách podnikania. Za predmet zmien v štruktúre výrobného organizmu považuje nasledujúce prvky výroby a vzájomné vzťahy medzi nimi: kvalifikácia pracovníkov, pracovné predmety, pracovné prostriedky, vzťahy vzájomného technologického pôsobenia, vzťahy, ktorými sa určujú pracovnému predmetu určité konkrétne tvary podľa konštrukcie vyrábaného výrobku, organizačné vzťahy, iné činitele, napr. pracovné prostredie. Uvedené teórie uvažujú o inováciách výrobkov, výrobných procesov a vzťahov, ktoré vznikajú v týchto podmienkach. Neriešia problematiku inovácie v podmienkach produkcie nehmotných statkov. Súvisí to so zameraním ekonomickej teórie i praxe industriálnej spoločnosti, v ktorej vznikli. Nástupom spoločnosti služieb vznikla potreba identifikovať všetky ekonomické javy súvisiace s realizáciou produkcie a spotreby služieb, inovácie produktov a procesov nevnímajúc. Zelený dokument Európskej komisie o inovácii vysvetľuje inováciu ako: obnovovanie a zvyšovanie rozsahu výrobkov a služieb a príslušných trhov, vznik nových metód produkcie, zásobovania a distribúcie, uvádzanie zmien do manažmentu, organizácie práce a pracovných podmienok a do skúseností pracovnej sily. Veľká ekonomická encyklopédia charakterizuje inováciu ako kreatívny proces, v ktorom sa kombinujú dve alebo viac vecí novým spôsobom, so zámerom vyrobiť jedinečnú vec; komplexná zostava aktivít od nových ideí až po ich zavedenie do praxe; invencia a implementácia nových nápadov; celkom nová myšlienka, koncept alebo idea. Ďalej rozlišuje medzi skutočnou a odvodenou inováciou. Skutočná inovácia je pôvodný nový výrobok, ktorý uspokojuje existujúce potreby prvýkrát alebo dokonca ich len vytvára (nové potreby). Sú väčšinou vyvolávané novými objavmi technického charakteru, majú určitú hodnotu vzácnosti. Odvodené inovácie súvisia so skutočnosťou, že s nasýtenosťou trhu produktmi je potrebné hľadať nové alebo zlepšené uspokojenie potrieb.... Súčasné teórie manažmentu podniku ponúkajú viacero definícií inovácie, pričom akceptujú existenciu produkcie služby, a zároveň rozdielnosť jej produkcie od produkcie výrobku. 4 Kotler, P.: Inovativní marketing

25 Autori Molnár a Dupaľ chápu inováciu ako každú zmenu v produkte (organizme) (výrobok, služba, technológia, organizačná štruktúra atď.) v konkrétnom prípade v podniku, ktorá smeruje k novému stavu. Predstavuje aktivitu, pri ktorej nová myšlienka (invencia, námet, nápad) je transformovaná do praktického použitia. V ekonomickej teórii sa stretávame s viacerými rozdeleniami inovácií. Tie rozlišujú medzi jednotlivými typmi podľa rôznych kritérií, napr.: kvalita uskutočnenej zmeny, kvantita uskutočnenej zmeny, fáza reprodukčného procesu, v ktorom zmena pôsobí, objekt vplyvu inovácií, inovačný zdroj, iné. Metodológia OECD v oblasti inovácií reprezentovaná tzv. Oslo manuálom sa zameriava na stanovenie súboru ucelených, pokiaľ možno presných definícií rôznych typov inovácií, inovačných činností a tiež inovujúcich podnikov. Zložitosť inovačného procesu a rozdielov v spôsoboch, ako k nemu dochádza v rôznych typoch podnikov, znamená, že nie sú vždy možné presne vymedzené definície a je potrebné prijať všeobecne prijateľné vymedzenia. 1. TECHNICKÉ INOVÁCIE PRODUKTOV A PROCESOV (TECHNOLOGICAL PRODUCT AND PROCESS INNOVATIONS) TPP zahŕňajú technicky realizované nové produkty a procesy a významné technické zdokonalenia produktov a spracovania. TPP inovácie boli realizované, ak boli zavedené na trh (inovovaný produkt) alebo použité v procese produkcie (inovácia spôsobu produkcie). TPP sa týkajú množstva vedeckých, technických, organizačných, finančných a obchodných činností. TPP inovujúci podnik je ten, ktorý počas skúmania obdobia realizoval nové alebo významne technicky zdokonalené produkty alebo procesy. TPP inovácie môžu byť členené podľa produktu a podľa procesu a ďalej podľa stupňa novosti zmien dosiahnutých v jednotlivých prípadoch. Technická inovácia produktu môže nadobudnúť dve formy: technicky nový produkt, technicky zlepšený (zdokonalený) produkt. Technicky nový produkt je produkt, ktorého technické parametre alebo predpokladané použitie sa významne líšia od predchádzajúceho produktu. Takéto inovácie môžu zahrnovať úplne novú techniku, môžu byť založené na kombinácii existujúcich techník pre nové použitie alebo môžu byť získané uplatnením nových znalostí. Technicky zlepšený produkt je existujúci produkt, ktorého pôsobnosť bola významne pozdvihnutá na vyššiu úroveň. Jednoduchý produkt môže byť zdokonalený (so zreteľom na lepšiu účinnosť alebo nižšie náklady) použitím účinnejších komponentov alebo materiálov, alebo zložitý produkt zostavený z radu integrovaných technických subsystémov môže byť zlepšený čiastočnými zmenami jedného zo subsystémov. Technická inovácia procesov je zavedenie technicky nových alebo význame zdokonalených produkčných metód vrátane metód dodania produktu. Tieto metódy môžu zahrnovať zmeny v zariadení alebo v organizácii produkcie, alebo v kombinácii týchto zmien, a môžu byť získané využitím nových znalostí. Metódy môžu byť určené na produkciu alebo distribúciu technicky nových alebo zdokonalených produktov, ktoré nemôžu byť vyprodukované alebo dodané použití bežných produkčných metód, alebo podstatne zvýšiť hospodárnosť produkcie alebo dodávky existujúcich produktov. 2. NETECHNICKÁ INOVÁCIA Pokrýva všetky inovačné činnosti, ktoré sú vylúčené z technickej inovácie. To znamená, že zahrnuje všetky inovačné činnosti firiem, ktoré sa nevzťahujú na zavádzanie technicky nových alebo podstatne zmenených produktov (výrobkov a služieb), alebo na použitie nových alebo podstatne zmenených procesov. Prevažujúcimi typmi netechnickej inovácie sú predovšetkým organizačná inovácia a inovácia riadenia. Medzi hlavné typy organizačnej inovácie a inovácie riadenia sa zaraďujú: zavedenie zdokonalených riadiacich techník, napr. TQM, TQS, zavedenie významne zmenených organizačných štruktúr, uskutočnenie nových alebo podstatne zmenených podnikových stratégií. 25

26 V práci autorov Čima a Mariaša je uvedené takéto rozlíšenie inovácií: Procesné inovácie Prejavujú sa zefektívnením technologických procesov. Technológia je systém, ktorý určitým spôsobom zjednocuje prostriedky, procesy a organizáciu firmy (hardvér, softvér a orgvér) s cieľom dosiahnuť požadovanú zmenu, charakterizuje spôsob vykonania určitých činností. Inovácia technológie a výrobných podmienok môže mať aj charakter nehmotný, napr. Rast a zmena kvalifikácie ľudského faktora v podnikaní alebo dokonalejší manažment. Racionalizačné opatrenia sú zamerané na dosiahnutie úspor z rastúcej výroby realizovanej na expandujúcich trhoch. Orientuje sa buď na nové, alebo zrelé výrobky, na ktoré sa viaže rastúci dopyt. Produktové inovácie Sú zamerané na vytvorenie úplne nových produktov (výrobkov, služieb, informácií) alebo na zvýšenie úrovne technických a ekonomických parametrov súčasných produktov. Výrobok je pritom chápaný ako integrovaná jednotka hmotnej podstaty (vecného nositeľa) výrobku a jeho schopnosti uspokojovať určité potreby. Pozitívnu zmenu môžeme dosiahnuť zmenou parametrov vecného nositeľa (výrobku) alebo zmenou jeho úžitkových vlastností. Najvýznamnejšie sú však zmeny v úžitkových vlastnostiach výrobku, ktoré dosiahneme zámernými zmenami parametrov vecného nositeľa. Tieto zmeny sú realizované inovačnými procesmi na základe nových poznatkov vedy, ale tiež využívaním empirických poznatkov. Napriek tomu, že uvedené charakteristiky vymedzujú produktovú inováciu ako inováciu výrobku a procesnú inováciu výhradne v podmienkach výroby, môžeme konštatovať, že uvedené typy inovácií zaznamenávame i v podmienkach produkcie služieb. Keďže služba má nehmotný charakter, vo väčšine prípadov sa produktová inovácia služby viaže i na zmenu parametrov vecného nositeľa, ktorý je súčasťou produktového balíka. Produktová inovácia služby znamená však predovšetkým zmenu jej úžitkových vlastností pre klienta. Môže pritom ísť o absolútnu zmenu týchto vlastností v prípade úplne novej služby. Procesná inovácia služieb je častým spôsobom realizácie zmien v podniku služieb. Je sprevádzaná zavádzaním novej techniky, uplatňovaním nových pracovných a produkčných postupov, skvalitňovaním personálnej práce a pod. Cieľ by mal byť pritom orientovaný na hľadanie kontinua medzi úsporou nákladov na jednotku produkcie a dosahovaním vysokej kvality produktu. Podľa obsahu a pôsobenia inovácií rozlišujeme: Elementárnu inováciu - je to každá jednotlivá inovácia, ktorú už nemôžeme ďalej členiť na ďalšie menšie inovácie. Môže byť charakterizovaná podľa spôsobu pôsobenia ako: podnetná inovácia predstavuje progresívnu zmenu, ktorá iniciuje ďalšie pozitívne zmeny, vyvolaná inovácia vzniká nadväznosťou činností na podnetnú elementárnu inováciu. Komplexnú inováciu množina elementárnych podnetných alebo vyvolaných inovácií, ktorá vzniká ich horizontálnym a vertikálnym zreťazením. Vzťah medzi komplexnou inováciou a elementárnymi inováciami možno vyjadriť ako vzťah medzi celkom a jeho časťami. Horizontálne zreťazenie elementárnych inovácií znamená, že určitá podnetná elementárna inovácia určitého stupňa musí alebo môže byť spojená so súčasným uskutočnením efektívnych elementárnych vyvolaných inovácií ostatných faktorov produkčnej štruktúry, a to obyčajne inováciou rovnakého stupňa, ako je rád podnetnej elementárnej inovácie, alebo inováciou nižšieho stupňa. Vertikálne zreťazenie inovácií znamená, že elementárna vyvolaná inovácia určitého faktora a určitého stupňa môže alebo musí byť spojená so súčasným uskutočnením inovácií nižších rádov príslušnej produkčnej štruktúry. Hľadisko obsahu a významnosti inovácií zohľadňuje rozdelenie inovácií na jednotlivé inovačné rády. Určuje významnosť zmeny existujúceho výrobku, služby prostredníctvom inovovania. Valentovo inovačné spektrum uvádza spolu 9 inovačných rádov. 1) Inovácia mínus prvého rádu Degenerácia (DE) V objekte dochádza k deštrukcií jeho hlavných (originálnych, pôvodných) čŕt (funkcií, charakteristík), objekt stráca svoju funkčnosť, objavujú sa degeneračné zmeny. 2) Inovácia nultého rádu Regenerácia (RE) V štruktúre organizmu (výrobku, služby, podniku) sa uskutočňujú zmeny, ktoré anulujú degeneračný proces a vracajú objekt do pôvodného stavu. 3) Inovácia prvého rádu Extenzívne zväčšenie (EZ) Jednoduché kvantitatívne rozšírenie základných prvkov produktu a rozšírenie ich spoločných väzieb. Tieto inovácie v porovnaní s ostatnými vyžadujú väčšie investície. 4) Inovácia druhého rádu Zmena vzťahov (ZV) 26

27 Reorganizácia vzájomných vzťahov medzi základnými prvkami objektu jednoduchá zmena usporiadania organizačnej štruktúry. 5) Inovácia tretieho rádu Adaptácia kvality (AK) Reprezentuje kvalitatívnu zmenu, k predstavuje menšie kvalitatívne zmeny v objekte. 6) Inovácia štvrtého rádu Nový variant (V) Najednoduchšia kvalitatívna zmena presahujúca adaptačné zmeny. Jedna alebo malé množstvo významných charakteristík z veľkého celkového množstva sa mení. 7) Inovácia piateho rádu Nová generácia (G) Kvalitatívna zmena každého významného prvku veľké množstvo charakteristík z celkového množstva sa mení. Koncepcia objektu zostala zachovaná. 8) Inovácia šiesteho rádu Nový druh (D) Koncepcia objektu sa mení, princíp zostáva zachovaný. 9) Inovácia siedmeho rádu Nový rod (R) Úplná zmena základného princípu výrobku. Nový výrobok je založený na úplne nových princípoch, nepreberá pôvodný princíp. Obrázok č. 2 Inovačné rády Inovačné stupne 1. až 3. rádu autor nazýva procesnými inováciami, pretože sú prevažne zviazané s výrobnými procesmi vo firme. Inovačné stupne 4. až 7. rádu sú prevažne aplikované na výrobkoch, preto ich autor označuje ako výrobkové inovácie. Každý z uvedených inovačných rádov je rozoznateľný i v podnikoch služieb. V prípade degenerácie môže ísť o zlyhanie poskytovania služieb vo vzťahu k požiadavkám klienta. Vznikajú stále nové druhy služieb, narastá produkcia daných služieb i obchod s nimi, čo svedčí o existencii i opodstatnenosti tzv. produktových inovácií v podnikoch služieb, teda nielen výrobkových v podmienkach výroby. Produktové inovácie služieb môžu byť, samozrejme, vyvolané výrobkovými inováciami, pretože majú k týmto výrobkom doplnkový charakter. Môže však nastať i opačná situácia, keď inovovaný, resp. Úplne nový typ služby vyvolá potrebu inovovať výrobok používaný v produkcii služby, resp. pri jej spotrebe. Dôvody firmy na zavádzanie zmien by mali byť identifikované prostredníctvom ekonomického cieľa vo vzťahu k produktom a trhom. Niekoľko cieľov je obvykle významných. Ekonomické ciele inovácie: náhrada zastaraných produktov, rozšírenie produktového radu, v hlavnej oblasti produktu, mimo hlavnej oblasti produktu. vývoj ekologicky šetrných produktov, udržanie podielu na trhu, otvorenie nových trhov, v zahraničí, zameranie sa na nové tuzemské cieľové skupiny. zlepšenie pružnosti produkcie, 27

28 nižšie náklady produkcie, znižovaním mzdových nákladov, znižovaním spotreby materiálov, znižovaním spotreby energie, znižovaním podielu odpadu, znižovaním nákladov na dizajn produktu, skrátením času nevyhnutného na realizáciu produkcie. zdokonalenie kvality produktu, zlepšenie pracovných podmienok, obmedzenie škôd na životnom prostredí. Faktory obmedzujúce inovačné činnosti: Ekonomické faktory riziká, ktoré firma vníma ako extrémne, príliš vysoké náklady, nedostatok zodpovedajúcich finančných zdrojov, príliš dlhé obdobie návratnosti inovácie. Podnikové faktory nedostatočný inovačný potenciál (VaV, dizajn, atď.), nedostatok informácií o technike, nedostatok informácií o trhoch, ťažko kontrolovateľné inovačné výdavky, neochota k zmenám vo firme, ťažko dostupné externé služby, nedostatok príležitostí na kooperáciu. Iné príčiny nedostatok technických možností, nedostatočná infraštruktúra, absencia potreby inovovať vzhľadom na predchádzajúce inovácie, nedostatky v oblasti vlastníckych práv, legislatíva, právne normy, predpisy, technické normy, daňový systém, zákazníci nereagujú na nové produkty a procesy. INOVÁCIE V SLUŽBÁCH 5 Sektor služieb sa tradične považoval za sektor s nízkou produktivitou práce a s nízkou úrovňou inovácií. Skúsenosti posledného desaťročia však dokazujú, že produktivita v službách má rastúcu tendenciu, servisné činnosti sú inovované a vytvárajú pracovné miesta vyžadujúce a zároveň rozvíjajúce špeciálne, kvalifikované zručnosti a schopnosti personálu. Obchod so službami narastá, je vystavovaný silnejúcej konkurencii, čo spôsobuje zvýšený tlak na výkony producentov. Vzrastajúca produktivita podporená investíciami do informačných a komunikačných technológií, liberalizácia a rozvoj obchodu v službách možno považovať za hlavné faktory výkonnosti sektora služieb. Charakter inovácií v službách je rozdielny od inovácií vo výrobe. Väčšina inovácií v službách je netechnického charakteru a zahŕňa zmeny v procesoch a pracovných postupoch. Sundbo a Gallouj rozlišujú štyri typy inovácií v službách: inovácie produktov, inovácie procesov, organizačné inovácie, trhové inovácie. V rámci kategórie procesných inovácií môžeme rozlišovať medzi zmenami v procesoch produkcie a dodávky služieb. I keď je zjavná rozdielnosť jednotlivých typov inovácií, je predpoklad, že existujú firmy. Ktoré ich spájajú do jedného. Vo všeobecnosti produktové, procesné a organizačné inovácie vystupujú spoločne. Inovácie ad hoc predstavované a vyvolávané spotrebiteľom, môžeme označiť za piaty typ inovácie v službách, ktorý je realizovaný v priamej interakcii so zákazníkom. Autori Tether a Hipp ponúkajú takéto rozdelenie inovácií existujúcich v jednotlivých odboroch služieb s rôznym 5 Kubičková, V., Benešová, D.: Inovácie v službách

29 zastúpením: 1) inovácia služby (produktu), ktorá má za následok novú alebo významne zdokonalenú službu, 2) inovácia procesu, ktorej dôsledkom je nová alebo podstatne zdokonalená metóda produkcie služby, 3) organizačná inovácia, ktorou sa rozumie významná organizačná zmena. MODEL INOVAČNÉHO PROCESU Príprava a postupné uskutočňovanie inovačných zmien sa nazýva inovačný proces. Jeho výsledkom je inovácia, ako realizovaná, využívaná pozitívna zmena. Úlohou inovačných procesov je cieľavedomé ovplyvňovanie reprodukcie všetkého podnikania v súlade s rastúcimi potrebami a požiadavkami spotrebiteľa a trhu ako celku. Inovačný proces je procesom tvorby a šírenia inovácií. Inovačné procesy v podnikateľských činnostiach chápeme ako realizáciu jednotlivých inovácií alebo ich súborov, ktoré zabezpečujú kvantitatívnu a kvalitatívnu zmenu vo výrobkoch, službách a štruktúre výrobno technickej základne so všetkými ekonomickými a spoločenskými súvislosťami. Inovačné procesy zasahujú hlboko do výrobno- technickej štruktúry podnikateľskej sféry a tým do procesu jej reprodukcie. Inovačný proces nie je náhodný. Je riadený konkrétnym projektom alebo programom prepojeným po vertikále a horizontále realizačnej sféry. Vo všeobecnej úrovni sa spravidla uvádza päť fáz inovačného procesu (veda, výskum, vývoj, výroba, využitie). Manažéri zapojení do realizácie inovácií a zmien v organizácii sledujú model zostavený z nasledujúcich šiestich krokov 6 : 1) vnímanie príležitostí na zmenu alebo identifikovanie problému, ktorý je potrebné vyriešiť, 2) diagnostikovanie situácie a generovanie ideí, 3) prezentovanie návrhu a adaptácia zmeny, 4) plánovanie zamerané na prekonanie vzdoru voči zmenám, 5) implementácia stratégie, 6) monitorovanie výsledkov inovácie. Obrázok č. 3 Model inovačného procesu (vlastné spracovanie) Každý inovačný proces nemusí byť úspešný. Z mnohých dôvodov môže byť pred skončením prerušený, prípadne konečná zmena môže byť neuspokojivá. Preto účinok realizácie inovačného procesu možno hodnotiť aj v časovo vzdialenejšom období 7. KONKURENČNÁ INOVAČNÁ STRATÉGIA 8 Konkurenčná stratégia definuje, čím chce firma v inováciách konkurovať, čím chce byť jedinečná: 1) konkurovanie rýchlosťou počet inovácií za určité obdobie úspešne uvedených na trh, 2) konkurovanie efektívnosťou celkové tržby a ziskovosť zavedených inovácií, 3) konkurovanie múdrosťou stupeň novosti inovácií voči svetu svetový patent. 6 Mariaš, M., Čimo, M.: Inovácie vo firemnej stratégii Mariaš, M., Čimo, M.: Inovácie vo firemnej stratégii

30 Obrázok č. 4 Strategická rovina inovácií (vlastné spracovanie) EFEKTÍVNOSŤ INOVÁCIÍ 9 Kritériami účinnosti uplatnenia inovácií je ich prijatie spotrebiteľmi, prospešnosť a pokrokovosť, ktorými sa prejavujú. V teórii sa uvádzajú aj ďalšie kritériá, ktoré rozvíjajú predchádzajúce: cieľavedomosť, dynamickosť, účelnosť, realizovateľnosť. Pri hodnotení inovácie musíme zvažovať jej technický, ekonomický, spoločenský, sociálny i ekologický aspekt. Nemožno tu pracovať s komplexným ukazovateľom, ktorý by obsahoval všetky zmienené aspekty. Metodicky je vhodnejšie hodnotenie inovácie pomocou špecializovaných ukazovateľov technickej, ekonomickej, spoločenskej, sociálnej a ekologickej progresívnosti. Tento prístup umožňuje objektívnejšie hodnotiť úroveň inovácií. Nevyhnutnou podmienkou efektívnosti všetkých inovácií, teda zmien v procese realizácie podnikania, je progresívnosť a komplexnosť týchto zmien. Progresívnosť kvalitatívnej inovácie spočíva najmä v tom, že: ide o pozitívnu inováciu (z hľadiska príslušného celku, v ktorom sa inovácia uskutočňuje), je správne rozhodnuté o stupni podnetnej elementárnej inovácie podľa hĺbky zmeny v porovnaní s pôvodným stavom, je v čo najväčšom súlade s: objektívnymi zákonitosťami vývoja podnikania, tendenciami vývoja všetkých podnikateľských subjektov, v ktorých sa inovácie uskutočňujú, konkrétnymi podmienkami vývoja celej ekonomiky a danej časti, v ktorej sa príslušná inovácia uskutočňuje. Komplexnosť inovácie je daná: 1) Možnosťou a schopnosťou absorpcie danej kvalitatívnej inovácie príslušnými podnikateľskými subjektmi: z hľadiska vnútorného stavu musí kvalitatívna inovácia s ňou vyvolaná komplexná inovácia nadväzovať na doterajší vývojový proces a musí umožňovať dosiahnutie vyššieho vývojového stupňa, z hľadiska vonkajších vzťahov tohto celku musí podnetná a ňou vyvolaná komplexná inovácia buď riešiť kvantitatívnu stránku niektorého z vonkajších protikladov (napr. zvyšovať krytie kvantitatívnej potreby výrobkov), alebo riešiť kvalitatívnu stránku niektorého z vonkajších protikladov (napr. začatím výroby nového druhu výrobku s potrebnou technicko- ekonomickou úrovňou). 2) Horizontálnym a vertikálnym zreťazením podnetnej kvalitatívnej inovácie a vyvolaných inovácií všetkých faktorov štruktúry podnikateľského subjektu. 3) Rešpektovaním objektívneho pôsobenia faktora času pri príprave a realizácii určitej komplexnej inovácie pričom je nevyhnutná: príprava určitej komplexnej inovácie vo všetkých nevyhnutných vecných i časových súvislostiach v čo najkratšom čase, správna voľba okamihu začatia realizácie určitej komplexnej inovácie rešpektovaním existencie akčného rádiusu komplexnej inovácie. 9 Mariaš, M., Čimo, M.: Inovácie vo firemnej stratégii

31 LITERATÚRA A PRAMENE: [1] MARIAŠ, M.; ČIMO, M. Inovácie vo firemnej stratégii [2] KOTLER, P. Inovativní marketing [3] KUBIČKOVÁ, V.; BENEŠOVÁ, D. Inovácie v službách [4] [5] KONTAKT NA AUTOROV: Ing. Michal Culek Evropský polytechnický institut s. r. o. Kunovice Osvobození Kunovice doc. Ing. Jozef Strišš, CSc. Evropský polytechnický institut s. r. o. Kunovice Osvobození Kunovice 31

32 32

33 VÝZNAM CONTROLLINGU V PODNIKOVOM SYSTÉME MANAŽMENTU Ivana Dlugošová Stanislava Bíroša 375/10, Bytča, Slovenská republika Abstrakt: Cieľom autorkinho príspevku je rozobrať a poukázať na nezastupiteľnú úlohu controllingu v podnikovom systéme manažmentu, na potrebu dobrého nastavenia controllingových funkcií, s cieľom zabezpečenia efektívneho a spoľahlivého riadenia podniku. Špecifickou a veľmi významnou oblasťou controllingu je personálny controlling, ako strategický nástroj pre hodnotenia podniku, z pohľadu situácie v oblasti riadenia a rozvoja ľudských zdrojov. Výkonnosť podniku alebo akumulované výsledky všetkých procesov a činností v podniku, faktory, ktoré k výkonnosti podniku prispievajú, sú komplexné, avšak dôležité koncepcie. Manažéri merajú a kontrolujú výkonnosť organizácie a zameriavajú sa na produktivitu organizácie, ako na meradlo účinnosti práce zamestnancov. Kľúčové slová: controlling, personálny controlling, výkonnosť, produktivita, efektívnosť. ÚVOD Kľúčovou funkciou riadenia každého podniku je systematické sledovanie všetkých procesov, ktoré v jeho štruktúre prebiehajú a zároveň dosahovaných výsledkov, disponibility zdrojov, kvantity a kvality ľudských zdrojov, stabilizáciu špičkových zamestnancov, vývoja fluktuácie a iných ukazovateľov a vplyvov, ktoré v pozitívnom alebo negatívnom smere ovplyvňujú vývoj podniku. Zmyslom controllingu v podnikovom systéme manažmentu je priebežné zhromažďovanie informácií a poskytovanie ich pre potreby plánovania a riadenia procesov, pre rozhodovanie, prevenciu rizík a pre ďalšie podnikové a manažérske funkcie. Riadenie podniku môže prebiehať efektívne a spoľahlivo len vtedy, keď má dobre nastavené controllingové funkcie. Controlling je nástrojom riadenia podnikových procesov, na základe ich hodnotenia. Úlohou podnikového systému controllingu, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj systém personálneho controllingu, je získavať informácie potrebné pre efektívne rozhodovanie. Zahŕňa hodnotenie aktuálneho stavu podnikových procesov, taktiež však plnenie stanovených cieľov, avšak aj formulovanie výhľadov do budúcna prognózy. Controlling musí nepretržite zaisťovať vstupy hodnoverných informácií potrebných pre procesy riadenia. Musí ručiť, že informácie sú k dispozícií vždy načas, že sú v rámci možnosti úplné, relevantné a v potrebnej miere presné pravdivé. Základnou funkciou controllingu je zber informácií dát, ich spracovanie, analýza, vyhodnocovanie, výber filtrácia, evidencia a prezentácia. Dobre zavedený controlling nie je len informačný systém, neuspokojuje sa s uchovávaním a prezentáciou dát, ale snaží sa analyzovať a hľadať príčiny zistených problémov, ako sú odchýlky procesov od žiaduceho priebehu, prípadne aj navrhovať spôsoby ich riešenia. Výstupy z controllingových aktivít predstavujú nenahraditeľný vstup do manažmentu rizík, taktiež však do rozvoja ľudských zdrojov. [1] 1 OBLASTI CONTROLLINGU 1.1. PODNIKOVÝ MANAŽMENT Predmetom priebežného hodnotenia má byť v prvom rade samotný podnikový manažment, jeho jednotlivé zložky, reprezentovaný činnosťou a prínosmi manažérov na jednotlivých úrovniach riadenia podniku. Manažér riadiaci pracovník výkonom svojej riadiacej činnosti ovplyvňuje pomerne mnoho ľudí, pôsobí pritom na jednotlivcov, taktiež však na menšie alebo väčšie pracovné skupiny tímy. S prihliadnutím na túto skutočnosť, mal by preto najmä vedieť: vždy jasne a konkrétne vymedziť ním riadeným pracovníkom zámer a cieľ, zreteľne vyjadrovať svoje priania, príkazy, pokyny námety, podnety, presne formulovať svoje myšlienky, vecne a zrozumiteľne ich pracovníkom oznamovať, rozhodovať aj v zložitých situáciách, 33

34 akceptovať jednanie pracovníkov, rozumieť im, tolerovať a usmerňovať ich, poskytovať pracovníkom spätnú väzbu a taktiež ju od nich prijímať a očakávať, ľahko sa orientovať aj v náročných problémoch, tvorivo pristupovať k riešeniu odborných a riadiacich situácií, dobre organizovať a kontrolovať prácu riadených zamestnancov, pružne reagovať v nových situáciách, zvládať aj náročnejšiu neuropsychickú záťaž, jednať v zhode so svojím svedomím, byť dôsledný, čestný a zodpovedný. [2] Hodnotenie je zdrojom podkladov nutných pre podnikové riadenie a taktiež pre posudzovanie verifikáciu: jednotlivých oblastí segmentov manažmentu, pričom sa rozlišuje controlling procesný, finančný, personálny (ľudských zdrojov), logistický, bezpečnostný, zmenový, informačný, znalostný, kvality, cieľov, stratégií, produktov, zdrojových procesov, vstupov (dodávateľov), výstupov (služieb a výrobkov vlastnej činnosti), vykonaných alebo pripravovaných preventívnych a nápravných opatrení, komunikácie a tokov informácií. Výstupy z hodnotenia manažmentu majú byť spracované do podrobných stratégií, programov a plánov zabezpečovania zlepšovania činnosti a výkonnosti organizácie. Pozornosť controllingu musí byť zameraná aj na externé podmienky, predovšetkým na informačné vstupy o dodávateľoch, zákazníkoch, trhu a konkurencií. [1] 1.2. PROCESY A ČINNOSTI Procesy musia byť hodnotené v rámci ich riadenia a zlepšovania a taktiež v rámci širšie orientovaných auditov a analýz, ktoré môžu byť zamerané na rôzne podnikové funkcie, napríklad na organizačnú štruktúru a s ňou spojenú systematizáciu funkčných miest alebo na komplexnú analýzu procesných sieti, na analýzu komunikácie a informačných tokov, identifikáciu silných a slabých stránok v rámci SWOT analýzy rizík a zlyhaní, analýzu zmenového manažmentu. Globálnym kritériom funkčnosti procesov je spoľahlivosť, efektívnosť, výkonnosť a bezpečnosť. Počiatočným predpokladom je stanovenie a vyhlásenie merateľných požiadaviek na procesy a kritéria, podľa nich bude následne posudzované ich plnenie. Hodnotenie procesov sa zameriava jednak na ich priebehy a výstupy, taktiež však na vstupy zdroje, dodávateľov a dodávateľské procesy. Predpokladom hodnotenia procesov je zaistenie ich sledovateľnosti v bežnej prevádzkovej praxi. Užitočným zdrojom informácií je dokumentácia procesov. Podnik má mať spracovaný systém (režim, organizáciu) dokumentovania procesov, ich zmien a výsledkov výkonových parametrov, faktorov ovplyvňujúcich priebeh procesov, dát o spoľahlivosti a životnosti zariadení. Veľmi dôležitá je dokumentácia porúch zlyhaní a výsledkov poruchových analýz. Dôležitou súčasťou systému hodnotenia procesov je validácia a schvaľovanie metód a analytických postupov, ktoré sú v organizácií štandardne používané. Zvláštna pozornosť musí byť týmto postupom hodnotenia venovaná: keď dôjde k významným zmenám požiadaviek na procesy alebo zmene vonkajších podmienok, pri nemožnosti overovania výsledkov hodnotenia, najmä ak nie je možné priame overovanie výstupného produktu, u bezpečnostne kritických procesov a produktov. Špecifickými formami hodnotenia procesov sú analýzy za účasti zákazníka a validácia procesov u dodávateľa. [1] 1.3. ĽUDSKÉ ZDROJE Riadenie ľudských zdrojov funguje prostredníctvom systému ľudských zdrojov, ktoré logickým a premysleným spôsobom prepájajú: Filozofie ľudských zdrojov popisujúce kľúčové a zastrešujúce hodnoty a základné princípy uplatňovania v riadení ľudí, Stratégie ľudských zdrojov definujúce smer, ktorým chce riadenie ľudských zdrojov ísť, 34

35 Politiky ľudských zdrojov, čo sú zásady definujúce, ako by mali byť tieto hodnoty, princípy a stratégie uplatňované a realizované v jednotlivých oblastiach riadenia ľudských zdrojov, Procesy v oblasti ľudských zdrojov obsahujúce formálne postupy a metódy používané k uskutočňovaniu strategických plánov a politiky ľudských zdrojov, Praxe v oblasti ľudských zdrojov zahrňujúce neformálne prístupy používané pri riadení ľudí, Programy v oblasti ľudských zdrojov umožňujúce, aby sa stratégie, politika a prax v oblasti ľudských zdrojov realizovali podľa plánov. [3] Úlohou controllingu v tejto oblasti činnosti podniku je uchovávať informácie: o potenciálnych kompetenciách (schopnostiach, znalostiach, zručnostiach) zamestnancov obecne pracovníkov, ich silných a slabých stránkach, obecných a špeciálnych postojoch, o skutočne vykonávaných činnostiach a ich výsledkoch, o dosahovanej úrovni pracovného výkonu, spoľahlivosti, presnosti, efektívneho využívania času, poriadku, morálke, pozícií a chovania v pracovnom tíme, spokojnosti zákazníkov. Jedným zo základných prostriedkov riadenia ľudských zdrojov je hodnotenie zamestnancov. Okrem toho, že poskytuje manažérom informácie o prejavovaných a potenciálnych schopnostiach zamestnancov, procesy hodnotenia sami o sebe sú významným aktivačným stimulom. Výsledky hodnotenia by preto vždy mali byť k dispozícií nielen nadriadeným zamestnancom, ale taktiež aj hodnoteným zamestnancom. Vytvára sa tak užitočná spätná väzba o vlastnej pozícií, perspektíve, slabinách a prednostiach. [1] Zamestnanci pracovníci dosahujú spravidla lepšie výsledky a z nich vyplývajúce pozitívne hodnotenie v tom prípade, ak sú angažovaní, oddaní a motivovaní. Angažovanosť, oddanosť a motivácia sú spravidla úzko prepojené, avšak keď uvažujeme o tom, ako ovplyvňujú politiku a prax odmeňovania, je užitočné medzi nimi robiť rozdiely. Ako sa obvykle tvrdí a taktiež ako vyplýva z definovania angažovanosti, oddanosti a motivácie, tieto sú komplementárne, navzájom sa doplňujúce procesy: sú vzájomne spojené, vzájomne sa presahujú, či dokonca prekrývajú. Ale taktiež ich možno vzájomne rozlíšiť. O angažovanosti môžeme hovoriť vtedy, keď ľudí ich práca zaujme a majú o ňu záujem, či ich dokonca vzrušuje a oni sú pripravení vynakladať dobrovoľne úsilie na to, aby ju urobili. Oddanosť alebo taktiež niekedy oddanosť organizácie sa týka identifikácie pracovníka s cieľmi a hodnotami organizácie, túžba patriť k organizácií a ochota v jej záujme vynakladať úsilie. K motivácií, či taktiež k motivovaniu dochádza vtedy, keď ľudia majú dobre definované ciele a podnikajú kroky, od ktorých naplnenia očakávajú dosiahnutie týchto cieľov. [4] Personálny controlling je strategickým nástrojom pre hodnotenie podniku z hľadiska situácie v oblasti riadenia a rozvoja ľudských zdrojov. Jeho úlohou je v prvom rade sledovať a analyzovať, ako sa v organizácií vyvíjajú personálne ukazovatele. Zároveň musí byť hodnotená účinnosť nástrojov a postupov riadenia ľudí (projektov v oblasti ľudských zdrojov), najmä z hľadiska toho, ako zodpovedajú strategickým cieľom organizácie. Personálny controlling sa nezaoberá len kvantitatívnymi dátami (miera fluktuácie, náklady), ale najmä kvalitatívnymi (mäkkými) faktormi, ktoré nemôžu byť predmetom merania alebo štatistických rozborov. Controlling v tomto prípade používa takých postupov akými sú rôzne prieskumy, založené najmä na zhromažďovaní spätnej väzby od zamestnancov pomocou dotazníkov, rozhovorov a ankiet. V prvom rade sa tu controlling zameriava na systematické hodnotenie role ľudského činiteľa, vlastníkov procesov, komunikáciu, postupov prideľovania zodpovednosti a právomocí. Dôležitou súčasťou personálneho controllingu je personálny reporting. Jeho úlohou je zhromažďovať informácie o personálnych procesoch, vyhodnocovať ich vývoj a dosiahnuté výsledky (personálne ukazovatele) a prevádzať ich do vhodnej formy správ a výkazov, prípadne počítačových dát. Tieto informácie sú podľa potreby predávané manažmentu podniku, taktiež však radovým zamestnancom. Zdrojom informácií a znalostí sú personálne audity, ich cieľom je posúdiť najmä spôsobilosti a rozvojový potenciál zamestnancov, a to s ohľadom na stanovené ciele a úlohy. Základným predpokladom je zaistenie objektívneho a nezávislého (nezaujatého) pohľadu. Audity využívajú postupy riadených rozhovorov a pozorovaní v pracovných alebo modelových situáciách, prípadne doplnené štandardizovanými psychodiagnostickými metódami (testy osobnosti, schopnosti). K používaným technikám, ktorých cieľom je eliminovať subjektívnosť každého individuálneho hodnotenia, patrí napríklad: 35

36 popis požiadaviek a stanovenie merateľných ukazovateľov ich plnenia (metóda modelovania kompetencií), využívanie kontrolných zoznamov a klasifikačných stupníc (metóda BARS Behaviorally Anchored Rating Scales), metóda posudzovania zamestnanca prostredníctvom viacerých hodnotiteľov a to ako nadriadenými, taktiež spolupracovníkmi, podriadenými a ďalšími partnermi, ako sú dodávatelia, zákazníci, pracovníci nadväzujúcich prevádzok (metóda 3600, HIT hodnotenie individuálnych dispozícií pre prácu v tímoch). Podceňovanou a často veľmi dôležitou úlohou controllingu v oblasti ľudských zdrojov je identifikácia problémových osôb, ktoré môžu byť zdrojom zvýšených rizík. Postupy môžu byť založené napríklad na vyhľadávaní pracovníkov so zníženou schopnosťou adaptovať sa na pracovné nároky prejavujúce sa nízkou výkonnosťou, nadpriemerným výskytom chýb, prípadne negatívnym hodnotením od spolupracovníkov. Významnú rolu tu hrajú najmä nežiaduce postoje založené na nízkej motivácií alebo osobnostné dispozície, brániace nadviazanie hodnotových tímových vzťahov. Príčinou môžu byť samozrejme aj zdravotné problémy handikepy (psychické, fyzické) alebo dočasné osobnostné problémy. Hodnotenie nesmie mať charakter jednorazových akcií, ktoré skončia vytvorením a založením záznamov, ale má byť vo vhodných intervaloch opakované, aby bolo priebežne overované, že získané kompetencie naďalej trvajú a že stále vyhovujú súčasným činnostiam organizácie, ale aj z očakávaných nárokov na pracovné spôsobilosti v súvislosti s pripravovanými produktmi a kontaktmi. Potenciálne chyby hodnotenia sa v prvom rade dotýkajú systému hodnotenia a to najmä na: nepremyslenej koncepcií hodnotenia, nezabezpečení základných cieľov systému hodnotenia, zameranie hodnotenia na dielčie aspekty a pozabudnutie požiadaviek celostného poňatia, nesprávne, nejasné alebo nejednoznačné kritéria hodnotenia, nevhodnú voľbu metód hodnotenia, nedostatočné prispôsobenie podmienkam a okolnostiam, nezvládnuté problémy s uchovávaním informácií (napríklad pri chovaní v reálnych situáciách), nedostatočnú prípravu alebo voľbu hodnotiteľov nedostatočné schopnosti pre hodnotenie, nevhodné postoje k samotnému hodnoteniu, taktiež však k hodnoteným pracovníkom, nedostatočnú možnosť hodnotených pracovníkov podieľať sa na príprave hodnotenia, čo vedie k nízkej akceptácií výsledkov, nezvládnuté postupy ochrany informácií pred možným zneužitím, podcenení formovania priaznivej podnikovej kultúry (posilňovanie sklonov k súťaživosti, závisti, protekcionizmu, revanšizmu), nevhodne stanovené demotivujúce pravidlá a prax oznamovania výsledkov hodnotenia. [1] 1.4. RIZIKÁ V súčasnosti bezpečnosť práce a starostlivosť o zdravie zamestnancov nie je len otázkou naplnenia legislatívnych požiadaviek ale aj otázkou celkovej kultúry danej firmy. Úlohou manažmentu je riadiť a rozhodovať v otázkach prosperity danej spoločnosti avšak aj viesť a vychovávať svojich zamestnancov k pocitu spoluzodpovednosti za ich kvalitnú a bezpečnú prácu. Kultúra bezpečnosti je pojem, ktorý sa zdá síce zrejmý, ale kroky ktoré je potrebné vykonať na jej efektívne implementovanie do firmy sú značne náročné. Vnímať čo je bezpečné, čo znamená ohrozenie a čo riziko, ako aj vedieť tieto pojmy konkrétne aplikovať zvyšuje nároky na bezpečnostného technika ako aj ostatných zamestnancov. Práve bezpečnostný technik vytvára treciu plochu medzi zamestnancami a manažmentom resp. štátom (z hľadiska legislatívnych požiadaviek) a ak nie je pochopený, najmä z hľadiska právomocí a zodpovedností, nie je schopný svoju úlohu zvládnuť. Dôsledky ohrozenia sú priamo závislé na tom, aká je pravdepodobnosť, že sa nežiaduca udalosť stane, a čo môže spôsobiť ohrozenie, pričom kombinácia týchto vlastností je definovaná ako riziko. Monitorovanie nežiaducich udalostí a včasná prevencia rizík je ďalšou pre podniky veľmi významnou oblasťou controllingu TECHNOLÓGIE Tu je predmetom hodnotenia technické vybavenie, materiálové vstupy a technologické postupy. Hodnotené sú taktiež procesy ich zaisťovania, kontroly a údržby. Controlling čerpá z procesov kontroly technického vybavenia a z meraní produktov (priebežná a výstupná kontrola). Zaoberá sa funkčnosťou technického vybavenia, najmä z hľadiska prevádzkového a bezpečnostného. K reaktívnemu controllingu pristupuje proaktívne hodnotenie predpokladaného vývoja organizačných, zdrojových a realizačných procesov, v súvislosti s technologickými inováciami. [1] 36

37 1.6. PRACOVNÉ PODMIENKY Pracovné podmienky predstavujú komplex podmienok, ktoré pôsobia na človeka v pracovnom procese a vplývajú na efektívny priebeh. Časové podmienky predstavujú dĺžku a štruktúru pracovného času i účelné striedanie práce a oddychu v rámci zmeny, pracovného týždňa a roka. Pracovný režim predstavuje spôsob rozvrhnutia pracovného času môže byť rovnomerné a nerovnomerné. Pracovné prostredie je to časť životného prostredia, kde sa uskutočňujú spoločenské pracovné zaradenia človeka. Na pracovné prostredie vplývajú: fyzikálne faktory osvetlenie, farebná úprava, hluk, otrasy, čistota ovzdušia, sociálno psychologické faktory obsah práce, možnosť zvyšovania kvalifikácie a iné. Táto oblasť controllingu má bezprostredný vplyv na výkonnosť a spoľahlivosť ľudského činiteľa. Controlling poskytuje podnikovému manažmentu údaje a podnety pre optimalizáciu technických a organizačných podmienok pracovnej činnosti, taktiež psychosociálnych a motivačných faktorov. [1] 1.7. INFORMAČNÉ TOKY A KOMUNIKÁCIA Nezavedený alebo zle zavedený informačný a znalostný manažment môže byť zdrojom závažných rizík a veľmi často tomu aj v podnikovej praxi aj je, napriek tomu,že to tak nemusí byť vnímané. Každá neznalosť, chýbajúca informácia, môže samozrejme skôr alebo neskôr spôsobiť aj veľmi závažné zlyhanie. Málokedy deficit v podnikových procesoch má tak bezprostredný a nekompenzovateľný účinok, ako nefungujúce informačné a znalostné procesy. Predmetom záujmu preto musia byť najmä informácie a znalosti o dielčich chybách a neúspechoch a o znalostných nedostatkoch, v porovnaní s konkurenciou (benchmarking). Z vyššie uvedených dôvodov, mimo pozornosť controllingu nesmie zostať funkcia podnikových procesov, ktoré slúžia k prenosu informácií a znalostí medzi útvarmi a konkrétnymi pracovníkmi. [1] 1.8. ZMENOVÝ MANAŽMENT Narastajúca turbulencia podnikateľského prostredia v oblasti výstupov (globalizácia trhu, zmena štruktúry a atribútov dopytu, konkurencia) ako aj v oblasti efektívneho zužitkovania ľudských, informačných, finančných a materiálových zdrojov (dostupnosť a ich cena), s čoraz väčším dôrazom nútia podniky, aby svoju štruktúru a procesy pružne prispôsobovali k meniacim sa podmienkam. Pružné prispôsobovanie sa v dnešnej dobe je nutnou podmienkou úspešnosti každého podniku, ktorý v procese zmien akceptuje: čas potrebný na realizáciu zmeny, náklady vynaložené na realizáciu zmeny, schopnosť súbežnej realizácie zmeny a udržania prípadnej expanzie výkonnosti podniku. Zmenové procesy so sebou vždy prinášajú riziká. Predpokladom ich úspešného zvládnutia je hodnotenie toho, ako sú zmeny pripravené, ako sú prijímané dotknutými pracovníkmi, ako sú zohľadňované možné priame a nepriame dopady. Ďalšou požiadavkou je monitorovanie a vyhodnocovanie priebehu zmenových procesov a ich očakávané a neočakávané dopady. [1] 1.9. VÝSTUPY (PRODUKTY) Poslednou z kľúčových oblastí procesného controllingu je hodnotenie výstupov z prevádzkových procesov. Obecne sa jedná o plnenie cieľov podniku, konkrétne potom produktov (výrobkov a služieb). Vedľa parametrov produktov, zisťovaných hlavne výstupnou kontrolou, je tu meradlo spokojnosti zákazníkov, prípadne výskyt sťažností a reklamácií. Východiskom je znalosť a presné určenie požiadaviek na produkty a špecifikácia meraných výstupov. Ďalším krokom je zaistenie metodických a technických predpokladov. Z hľadiska rizík je dôležité monitorovanie činností v situáciách, kedy došlo k procesným zlyhaniam, s následkom vzniku nevyhovujúcich produktov. [1] ZÁVER Controlling je súhrn pravidiel (alebo aj podsystém systému riadenia), ktorý pomáha dosiahnutiu podnikových cieľov, má za úlohu zabrániť prekvapeniam, včas predvídať nebezpečenstvo a podniknúť kroky na jeho elimináciu. Predstavuje špecifickú formu práce s informáciami, ktorej úlohou nie je procesy riadiť, ale riadiť celý podnik prostredníctvom informácií o reálnych procesoch. Od pracovníkov controllingu sa teda vyžaduje, aby dobre poznali podnik jednak ako 37

38 celok a jednak ako súbor všetkých špecifík jeho jednotlivých útvarov. Controlling má pripraviť informácie pre riešenie plánovacích, rozhodovacích, implementačných a kontrolných úloh. Nemožno ho zamieňať s kontrolou ani s riadením, nakoľko jeho úlohou nie je len hodnotiť udalosti po, ale naopak, predvídať, určovať kurz, ktorý je najvhodnejší na dosiahnutie cieľa podniku. Základom podnikového controllingu je preto porovnávanie plány skutočnosť. Pojem controlling môžeme teda zhrnúť do niekoľkých bodov: podnikový controlling ovláda podnik, má ho pod kontrolou, včas dokáže signalizovať existenčnú krízu a urobiť patričné opatrenia, controlling nie je kontrola, controlling predstavuje držať pod kontrolou, controlling predstavuje aktívne riadenie, t.j. riadenie do budúcnosti, controlling predstavuje odborné poradenstvo manažéra. Skúseností jednoznačne preukazujú, že Podnikové controllingové procesy majú významný vplyv na zamestnancov, na vykonávanie činností, ich produktivitu, spoľahlivosť a bezpečnosť. Pri koncipovaní systému hodnotenia a voľbe používaných metód, ale taktiež pri príprave hodnotiteľov, musí byť kladený dôraz na to, aby systém controllingu bol zdrojom informácií a znalostí. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 1. Monografie [1] KRULIŠ, J Jak vítězit nad riziky. Aktivní management rizik nástroj řízení úspěšných firem. 1. vydání. Praha: LINDE, a.s., s. ISBN [2] BEDRNOVÁ, E., NOVÝ I. a kolektív. Psychologie a sociologie řízení. 3. rozšířené a doplněné vydání. Praha: MANAGEMENT PRESS, s.r.o., s. ISBN [3] ARMSTRONG, M Řízení lidských zdrojů. 10. vydání. Praha: GRADA Publishing, a.s., s. ISBN [4] ARMSTRONG, M Odměňování pracovníků. 1. vydání. Praha: GRADA Publishing, a.s., s. ISBN Internetové zdroje [5] =1984l4890l0l15968l6l6l0l0l0l0l328l1422l2-4.1l5l0&oq=monitorovanie+riz%C3%ADk&aq=f&aqi=&aql ( ) [6] ( ) [7] ( ) [8] ( ) ADRESA: Ing. Ivana Dlugošová Stanislava Bíroša 375/10, Bytča, Slovenská republika, tel.: , mobil: , 38

39 PRACTICAL USE OF MICROECONOMIC THEORIES TO CREATE A BUSINESS PLAN Juraj Dubovec Žilinská univerzita v Žiline Abstract: In the article is described the problem of practical use of microeconomic theories to create a business plan with the aim of improving connections between theories and practical application of acquired knowledge. Each student is to create an individual business plan, or selects a company or institution, he knows. After the lecture, the students are adding to there project the control questions. The control questions are the feedback element for practical use of microeconomic theories for creating business plans. Key words: Project, microeconomics, business plan, control questions ÚVOD Ekonómia skúma pozorované konanie ekonomických aktérov pri využívaní obmedzených zdrojov na uspokojovanie ľudských potrieb a snaží sa analyzovať dôsledky tohto konania na ekonomické javy v hospodárskom systéme. Ekonómia je vedou o prostriedkoch k dosahovaniu zvolených cieľov nie vedou o voľbe cieľov a neskúma psychologické udalosti, ktoré predchádzali konaniu (rozhodnutiu). Ľudské konanie je účelové správanie sa na odstránenie pociťovanej nespokojnosti. Podľa prístupov a cieľov uplatňovaných pri ekonomickej analýze tvoria súčasti ekonomickej vedy dejiny ekonomického myslenia, ekonómia a národohospodárska politika. Neschopnosť ekonomického merania nespočíva v nedostatku technických metód ale vyplýva z absencie konštantných vzťahov (rôzni ľudia hodnotia rovnaké veci rôzne a aj jednotlivé hodnotenie sa mení podľa špecifických podmienok). Štatistické čísla týkajúce sa ekonomických udalostí sú historické údaje, ktoré hovoria čo sa stalo v neopakovateľnom historickom prípade. Historickú udalosť nemôžeme popísať bez odkazu na miesto, čas a osobu, ktorej sa týka. V ekonomickej teórii a zvlášť v mikroekonómii bolo verbálne pojednávanie vysvetľujúce kauzálne vzťahy nahradené matematickým jazykom operujúcim s malými zmenami, rôznymi krivkami pseudo-štatistických závislostí, analýzou historických dát a testovaním hypotéz. Z učebníc mikroekonómie sa vytratil pohľad na dynamiku ekonomického systému. Miesto hľadania odpovede na obsahové otázky, podriadil sa výklad použitým prostriedkom a tým došlo k strate spojenia medzi teóriou a realitou. Z pohľadu vnútorného členenia ekonómie rozlišuje moderný prístup dva navzájom úzko previazané okruhy problémov, označované: makroekonómia a mikroekonómia. Sú založené na odlišnom uhle pohľadu, pod ktorým skúmajú hospodárstvo a hospodárske javy a procesy. Makroekonómia sústreďuje pozornosť na interakcie rozličných častí ekonomiky ako uceleného systému. Stav ekonomiky charakterizuje pomocou makroagregátov, jej zmeny pomocou priemerných či pomerných ukazovateľov. Skúma hospodársky kolobeh a jeho poruchy, peňažné toky a vývoj hospodárstva ako celku. Zaoberá sa faktormi určujúcimi výstup ekonomiky a zamestnanosť, všeobecnou úrovňou cien, celkovým objemom výdavkov a úspor v ekonomike, súhrnným vývozom a dovozom ako aj vývojom peňažnej masy a ďalších finančných aktív. Zisťuje spôsoby, ktorými sa zmena v jednej zložke ekonomiky prenáša do jej ostatných zložiek, ako aj mechanizmy, ktorými sa vyvolaná reakcia ostatných zložiek spätne premieta do tej zložky, v ktorej vznikla pôvodná zmena, pričom ju môže v určitej miere korigovať. Mikroekonómia je časť ekonómie, ktorá skúma konanie individuálnych ekonomických aktérov z hľadiska ich vzájomných vzťahov v reálnom hospodárskom systéme s cieľom pochopiť procesy, ktoré v hospodárskom systéme vytvárajú dopyt a ponuku na individuálnych trhoch. Predmetom skúmania mikroekonómie je analýza príčin a dôsledkov konania ekonomických aktérov v prostredí: domácností, (spotrebitelia) v ktorej sú členovia združení na spoločné hospodárenie, kedy ich konanie ovplyvňuje stranu dopytu na individuálnych trhoch. 39

40 Spotrebitelia majú možnosť voľby pri uspokojovaní svojich potrieb (základných, kultúrnych a luxusných), pričom sa rozhodujú: čo kúpiť, čo nekúpiť, koľko kúpiť, kedy kúpiť, kde kúpiť. Spotrebitelia nemajú schopnosť aktívne sa zorganizovať k spoločnému pôsobeniu na trhu (napr. nekupovaním určitých výrobkov). firiem a inštitúcií, kedy rozhodovanie ovplyvňuje stranu ponuky na individuálnych trhoch. Manažéri firiem a inštitúcií rozhodujú: čo produkovať, čo neprodukovať, koľko produkovať, kedy produkovať, kde produkovať, pre koho produkovať, za čo produkovať, ako ovplyvniť rozhodovanie spotrebiteľa. Manažéri vo firmách a inštitúciách majú schopnosť zorganizovať sa a postupovať na trhu spoločne. Trh je miesto pre previerku správnosti rozhodnutí jednotlivých aktérov. CIEĽ PROJEKTU Po absolvovaní predmetu Mikroekonómia získajú študenti poznatky pre analýzu rozhodovacích procesov ekonomických aktérov, ktorí v reálnom hospodárskom systéme vytvárajú dopyt a ponuku na individuálnych trhoch. Vypracovaný projekt v rozsahu ( P1-P15) tvorí súčasť skúšky. Študent preukáže spracovaním projektu praktické využitie mikroekonomickej teórie. V projekte študenti použijú jednotnú formálnu úpravu podľa zadania. Písomnou prácou v rozsahu 1 strany na každú sadu kontrolných otázok preukáže študent svoje schopnosti a určitú mieru tvorivosti pri aplikácii nástrojov mikroekonomickej analýzy na konkrétny podnikateľský zámer. Použitá literatúra a citácie musí byť v súlade s normou. ČASŤ I. TEÓRIA SPOTREBITEĽA P1. úvod do metodológie mikroekonómie Kontrolne otázky: Vytvorte jednoduché modely individuálneho dopytu a ponuky charakteristické pre Váš zámer a zistite čo spôsobí reakcia na zmeny v dopyte, ponuke a cenová regulácia. Aké dáta sú k dispozícii v predchádzajúcom prípade a ako sa zberajú a spracúvajú. P2. Ekonomickí aktéri Kontrolne otázky: Uveďte príklad uplatnenia podnikateľského konania z Vášho okolia. Ktoré zdroje považujete vo Vašom zámere za kľúčové a prečo. Ktoré oblasti neurčitosti môžete využiť pre ciele Vášho projektu. Ktoré faktory ovplyvňujú preferencie Vašich budúcich zákazníkov. P3. Rozhodovanie ekonomických aktérov Kontrolne otázky: Vytvorte rozhodovací postup Vášho dôležitého rozhodnutia. Ako ovplyvnila asymetria informácii Vaše konkrétne rozhodnutie. Uveďte príklad rozhodnutia, kedy ste integrovali informácie a poučili sa zo skúseností. P4. Vplyv prostredia na konanie ekonomických aktérov Kontrolne otázky: Vyberte z tlače rozhodnutie manažmentu, ktoré by sa dalo uviesť ako príklad Weber Fechnerovho zákona. Aký typ statkov (tovarov a služieb) by ste prezentovali v podnikateľskom zámere.. Vytvorte model a odhadnite cenovú elasticitu vybraných zákazníkov Vášho podniku. 40

41 Ako je Váš podnik integrovaný do siete a aké sú základné vlastnosti tejto siete. Ako vytvoriť z vybraného produktu sieťový produkt. Zamyslite sa nad spôsobom rozvoja Vášho sociálneho kapitálu v podniku. P5. RACIONáLNA VOľBA Kontrolne otázky: Ktoré atribúty v úžitkovej funkcii sú dôležité pre Vašich zákazníkov. Ktoré komplementárne produkty by zvýšili Vaše tržby. Odhadnite mieru substitúcie pri rozhodovaní Vašich zákazníkov. Aký je substitučný a príjmový efekt zmeny ceny pre Vašich zákazníkov. P6. Altruistické rozhodovanie Kontrolne otázky: Ktoré činnosti podporujúce altruizmus sú realizované vo Vašom podnikateľskom zámere a čo je ich cieľom. Aké darčeky by dostávali od Vašej firmy zamestnanci a zákazníci. Popíšte ako sa dá zvýšiť altruizmom predaj statkov a sociálny kapitál firmy. P7. Úvod do Teórie hier Kontrolne otázky: Ako sa dá eliminovať podvádzanie, ak zákazníci použijú stratégiu pre jednorazovú dilemu väzňa. Aké by ste navrhli opatrenia zo strany podniku aby ste zlepšili svoju pozíciu na trhu pri opakovanej dileme väzňa. P8. Ovplyvňovanie Spotrebiteľovho rozhodovania Kontrolne otázky: Kde a akým spôsobom budú najčastejšie získavať informácie Vaši zákazníci. Akým spôsobom by ste zisťovali preferencie. Aká je úloha reklamy pri ovplyvňovaní spotrebiteľa pri nákupe produktov Vášho podniku. Ako by ste využili módnu vlnu pri predaji Vášho produktu. ČASŤ II. TEÓRIA FIRMY P9. Rozhodovanie aktérov v prostredí firmy Kontrolne otázky: Ktoré prvky podnikovej politiky a podnikovej kultúry by ste rozvíjali a prečo. Ktoré inovačné príležitosti by mal využiť Váš podnik. Ak budete maximalizovať zisk, aké informácie bude potrebovať pre svoje rozhodnutia. Popíšte príklad na ilustráciu vzťahu principál-agent z Vášho podniku. P10. rozhodovanie o vstupoch do transformačného procesu Kontrolne otázky: Popíšte parametre hlavného (transformačného) procesu Vášho podniku a väzby na riadiaci a obslužný proces. Ktorú rozhodovaciu úlohu vo Vašom podniku by ste mohli modelovať ako jednofaktorovú produkčnú funkciu. Ktorú rozhodovaciu úlohu vo Vašom podniku by ste mohli modelovať ako viacfaktorovú produkčnú funkciu. Aké kriteriálne funkcie by ste zvolili pri optimalizácii podnikových procesov vo Vašom podniku. P11. Rozhodnutia súvisiace s optimalizáciou nákladov Kontrolne otázky: Ktoré náklady považujete vo Vašom podniku za fixné a variabilné. Ako by ste postupovali pri stanovení ceny na základe hraničných nákladov. Vypočítajte a graficky ilustrujte bod zvratu vybraného produktu z Vášho podniku. Pre ktoré, Vám známe podnikové činnosti (lebo procesy) by bolo vhodné zvoliť vlastnú produkciu alebo nákup (uvedené skutočnosti doložte výpočtom). P12. Alokačné rozhodnutia Kontrolne otázky: Do mapy zaznačte kde je lokalizovaný Váš podnik a zakreslite izotimy pre Vašich zákazníkov. Ktorú cenovú stratégiu používate pri predaji výrobkov a zdôvodnite prečo. Akými opatreniami by sa dali zväčšiť hranice dosahu Vašich výrobkov. 41

42 Keby ste mali zmeniť miesto pôsobenia (lokalizáciu) Vášho podniku, ktoré kritériá by ste zvolili. ČASŤ III. TRHOVÉ ŠTRUKTÚRY P13. Vytváranie intervenčnej moci firiem Kontrolne otázky: Odhadnite veľkosť a spôsob využitia intervenčnej moci Vášho podniku. K akému účelu by bola použitá intervencia (lobizmus). Aké môžu byť potenciálne riziká týchto aktivít. P14. rozhodovanie v podmienkach Monopolu Kontrolne otázky: Ktoré monopolné prvky využíva Váš podnik. Čo považujete za konkurenčnú výhodu z pohľadu Vašich zákazníkov. Akú formu cenovej diskriminácie by ste navrhli pri predaji Vašich výrobkov. P15. Rozhodovanie v podmienkach oligopolu Kontrolne otázky: Ktoré bariéry vstupu považujete vo Vašej oblasti podnikania za najdôležitejšie. Kartel výrobcov medu Vás požiadal o vypracovanie stratégie spoločného postupu. Aké budú Vaše doporučenia. Aký je potenciál úspor z rozsahu vo Vašom podniku. ZÁVER Výsledky projektu sme overovali počas minulých 2 rokov na rôznych pracoviskách. Študenti hodnotili túto formu práce za veľmi dobrú a hlavne oceňovali prepojenie na iné projekty v rámci svojho štúdia. Nakoľko sa jedná o predmet v prvom ročníku bakalárskeho štúdia boli sme prekvapení výbornou formou projektov a hlavne originalitou podnikateľských nápadov. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY [1] DUBOVEC, J. Rozhodovanie ekonomických aktérov (mikroekonomický pohľad), Kunovice : Evropský polytechnický institut, 2008, ISBN [2] DUBOVEC, J.; HLAČINA, T. Demografická výzva pre nové modely výučby vysokej školy, In: Zborník z medzinárodnej konferencie "Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu", január 2008, str , European Polytechnical Institute Kunovice, ČR, ISBN [3] DUBOVEC, J.; HLAČINA, T. NEW TRENDS IN MICROECONOMICS THEORY, In: Komunikácie - vedecké listy Žilinskej univerzity, č. 2/2007, str , ISSN [4] DUBOVEC, J.; MATUŠÍKOVÁ, I. Regionálny manažment a Creative Business Ideas, In. III.mezinárodní konference Jak úspěšně podnikat v příhraničních regionech Jihovýchodní Moravy, máj 2007, Kunovice : European Polytechnical Institute, ČR, str , ISBN ADRESA: Ing. Juraj DUBOVEC, PhD. Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 8215/ Žilina 42

43 AFFECTING DECISIONS OF ECONOMIC ACTORS USING NEURO-LINGVISTIC PROGRAMMING (NLP) Juraj Dubovec 1, Ladislav Obdržálek 2, Tibor Hlačina 2 1 Žilinská univerzita v Žiline 2 Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice Abstract: Today s status on most markets is showing strong overhangs on the side of supply. In this situation various techniques are created to affect the users decision. This article describes basic structure and use of Neuro-Lingvistic Programming (NLP) by modeling communicative processes in management. The use of NLP in practical applications is shown in the end of the article. Key words: affecting decision, neuro-lingvistic programming, model, communication ÚVOD Konanie je ľudská aktivita, ktorá umožňuje na základe voľby z daných alternatív vybrať spôsob riešenia problému. Je to reakcia na prekážky alebo obmedzenia, na ktoré narážame v spoločnosti alebo v okolitej prírode, aby sme uspokojili svoje subjektívne potreby. Konanie vychádza z potreby aktéra uskutočniť najlepší výber zo všetkých dostupných alternatív v priestore možností voľby. Konanie je premena našich cieľov, pravidiel a noriem na činnosť. Predpoklad racionálneho rozhodovania je nesprávny, ak sa pozrieme bližšie na to ako funguje mozog. Ukazuje sa, že nie sme konštruovaní ako racionálne bytosti. Všetky naše rozhodnutia sa uskutočňujú v kontexte. Záhada ako sa dopracovať k správnemu rozhodnutiu je jednou z najstarších záhad ľudskej mysle. Existuje metafora, že ľudská myseľ je ako počítač, nakoľko každý z nás je súborom programov, ktoré pracujú v našej hlave (umelá inteligencia). Na druhej strane to má veľký nedostatok: počítače nemajú emócie a to preto, lebo emócie sa nedajú redukovať na bity a zapísať ich v programovacom jazyku. Keby sme nemali emócie racionalita by neexistovala. Emócie sú nevyhnutnou súčasťou rozhodovacieho procesu. V prípade, že sme odrezaní od svojich pocitov nezmôžeme sa ani na najbanálnejšie rozhodnutie. Mozog, ktorý nič necíti sa nedokáže rozhodnúť. Svet je plný podnetov a naše pocity nám pomáhajú voliť medzi nimi. Skonštruovať mozog trvalo veľmi dlho (mozog je ako operačný systém počítača, ktorý bol uvedený na trh a je zle vyskúšaný a evolúcia nemala dosť času aby vychytala chyby). To je dôvod, prečo najlacnejšia kalkulačka dokáže počítať rýchlejšie ako matematici, počítač porazí majstra sveta v šachu a prečo si mýlime kauzalitu s koreláciou. Časť mozgu, ktorá spracováva emócie bola za tisícky rokov dopracovaná do dokonalosti. Tento softvér bol vyskúšaný na obrovskom počte úloh a dokáže robiť rozhodnutia na základe malého množstva informácií (príklad odpálenia baseballovej loptičky predbežné informácie) trénovaný mozog vie na ktoré detaily sa má sústrediť. Pokiaľ niečo funguje prirodzený výber to nenahradzuje a naše pocity nám umožňujú pochopiť všetky informácie, ktoré nedokážeme priamo získať. Naša myseľ je vytvorená z dvoch systémov: - prvý je racionálny a vedomý, druhy je rýchly, emočný a nevyžaduje žiadne vedomé úsilie. Kľúčom k správnemu rozhodnutiu je uvedomenie si, kedy sa máme spoľahnúť na ktorý. 1. VPLYV NEISTOTY NA ROZHODOVANIE Voči neistote sme vyzbrojení dvoma prostriedkami - skúsenosťou z minulých udalostí a schopnosťou porozumenia. Konanie, ktoré pre aktéra môže znamenať značnú ekonomickú stratu umožňuje aktérom vybavenými schopnosťou integrovať informácie a učiť sa zo skúseností neurobiť rovnakú chybu dvakrát. Nebezpečenstvo náhodných procesov (napr. pri výherných automatoch) spočíva v tom, že zneužívajú slabé miesto v emočnej časti mozgu dôverujeme naším pocitom a nahovárame si zákonitosti tam, kde neexistujú. Tento jav je známy ako hráčsky omyl kedy sa ľudia domnievajú, že nejaká náhodná udalosť sa vyskytuje viac alebo menej často v závislosti na tom, či sa v minulosti vyskytla, alebo nevyskytla (najznámejší prípad tohto javu je z roku 1913 kedy guľôčka na rulete pristála na čiernej 26 krát za sebou). Tento defekt emočnej časti mozgu má dôležité dôsledky. Akciový trh je náhodný (hypotézu potvrdil Eugene Fama začiatkom 60-tych rokov) a žiadne vedomosti alebo racionálna analýza nepomôžu nikomu aby predpovedal s istotou čo sa stane (Wall Stret je ako hrací automat). Nebezpečenstvo akciových trhov spočíva v tom, že máme pocit 43

44 predvídateľnosti na krátke obdobie a dopamínové neuróny sa snažia prísť veci na koreň. Mozog hľadajúci nejakú zákonitosť po ktorej má prísť odmena v boji s náhodnosťou prehráva. Miesto toho aby sme videli náhodnosť, nahovárame si, že už vieme ako to je a vidíme zmysluplné konanie tam, kde sú iba náhodné výkyvy. Keď náš mozog narazí na niečo náhodného, automaticky interpretuje náhodnosť ako nejakú zákonitosť. Existenciu mentálneho efektu obava zo straty demonštrovali Kahneman a Tversky koncom 70-tych rokov. Keď je osoba konfrontovaná s neistou situáciou nevyhodnocuje každú informáciu, nepočíta pravdepodobnosti a ani o tom nepremýšľa. Jeho rozhodnutie urobia emócie, inštinkty a mentálne skraty. Bolesť z prehry je asi 2x tak veľká ako potešenie z výhry (strata je viac ako zisk). Strach zo straty nás často núti riskovať. Hazardná hra, inžinierstvo a špekulácia sú rôzne postupy ako sa vysporiadať s budúcnosťou. Rozumní aktéri si uvedomujú neistotu, ktorá vyplýva z nejednoznačnosti možných dôsledkov tohto konania v budúcnosti. Z tohto dôvodu ekonómovia neprodukujú žiadne spoľahlivé informácie o budúcnosti, ale poskytujú iba istý výklad štatistických údajov týkajúcich sa minulosti. Predvídanie podoby trhu predstavuje márny pokus odstrániť neistotu budúcnosti a zbaviť podnikanie špekulatívnej podstaty. 2. NEURO-LINGVISTICKÉ PROGRAMOVANIE (NLP) V sedemdesiatych rokoch 20. storočia jazykovedec John Grinder a matematik a psychológ Richard Bandler na základe pozorovaní vybraných psychoterapeutov zisťovali, čo robí terapeutov úspešnými a pomocou modelu vytvorili systém, ako sa tieto schopnosti dajú získať a novú teóriu nazvali neurolingvistické programovanie. Úspech, ktorý ich teória zaznamenala v oblasti aplikácie rôznych psychoterapeutických techník zameraných na zvyšovanie osobného výkonu, nikto nečakal. Títo dvaja muži spojili svoje nadanie pri riešení zaujímavého problému ako modelovať správanie sa výnimočných ľudí, ktorí dokázali úspešne a účinne meniť a pretvárať okolitý svet, pričom hľadali spôsob, ako tieto modely používať pri riešení bežných problémov vo vzájomnej komunikácii. Neurolingvistické programovanie je smer psychoterapie, ktorý sa však čoraz častejšie využíva pri tréningu manažmentu, komunikácie a predajných zručností. Základy, ktoré položili, ďalej rozvíjali mnohí pokračovatelia, ktorí ich doplnili a aplikovali na najrôznejšie oblasti ľudského života (osobné vzťahy, profesijné vzťahy, tímová a skupinová práca, zavádzanie zmien, obchodné rokovania, dlhodobé vzťahy so zákazníkmi a pod.). Názov neurolingvistické programovanie, pre ktorý sa používa skratka NLP, je na prvý pohľad trošku zložitý. Jeho prvá časť neuro podporuje základnú myšlienku, že ľudské správanie pochádza z neurologických procesov zrakového, sluchového, chuťového, hmatového, čuchového a citového vnímania, čo znamená, že telo a myseľ tvoria neoddeliteľnú jednotu. Lingvistická časť naznačuje, že na usporiadanie myšlienok, správanie a komunikáciu ľudia používajú jazyk. Programovanie sa vzťahuje na spôsoby, ktoré si vyberajú na usporiadanie myšlienok a správania s cieľom dosiahnuť želaný výsledok. Neurolingvistické programovanie ponúka univerzálne kľúče, ktoré pomáhajú premostiť vlastný svet so svetom iných. Často sa spomína pri komunikácii empatická stratégia prevzatá od indiánov: prejdi míľu v mojich mokasínach... Jedna z jeho definícií hovorí, že ide o vedu o ľudskej výnimočnosti a o umení zmeny. Poznaním a prijatím jeho princípov do vlastnej mysle možno docieliť to, čo výkonní a úspešní ľudia už dávno vedia: schopnosť vytvoriť si možnosť voľby, ovládať svoje vnútorné stavy a riadiť svoje myslenie. Je modelom, vďaka ktorému si človek môže štrukturalizovať individuálne životné skúsenosti a využívať ich v praktickom živote. Ináč povedané je to štúdium štruktúry subjektívnych skúseností a všetkého, čo by z toho mohlo byť odvodené. NLP sa zaoberá mysľou. Umožňuje skúmať deje a skutočnosti pomocou ich rozkladu na základné zložky, vďaka ktorým môžu fungovať. NLP pomáha ľuďom učiť sa komunikovať so sebou samým a s okolím prostredníctvom pozorovania štýlu jazykového prejavu a ďalších prejavov. To znamená, že efektívne komunikovať sa človek dokáže naučiť vtedy, ak pozoruje jednotlivé výrazy a správanie ľudí počas komunikácie. To mu pomáha pochopiť, ako ľudia myslia, cítia a konajú. NLP rozlišuje podľa štýlu komunikácie tri základné kategórie ľudí: vizuálne založení ľudia vnímajú svet prevažne v podobe obrazov. Snažia sa udržať krok s meniacimi sa obrazmi vo svojom mozgu, a preto väčšinou hovoria rýchlo. Používajú výrazy súvisiace so zrakovým vnímaním, hovoria o tom, ako veci vyzerajú ( vidím, čo hovoríš, z môjho pohľadu, mám o tom jasný obraz ). Radi majú veci napísané na papieri, grafické doplnky a diagramy dokážu stimulovať ich predstavivosť. sluchovo založení ľudia väčšinou volia slová starostlivejšie. Majú znelejší hlas, ich reč je pomalšia, rytmickejšia a odmeranejšia. Slová pre nich znamenajú veľa, preto venujú pozornosť tomu, čo hovoria ( počúvam vás, znie mi to dobre, všetko klape ). Ich pozornosť stimulujú zvuky a radšej veci počujú ako čítajú. pocitovo (kinesteticky) založení ľudia sú ešte pomalší. Reagujú predovšetkým na pocity. Majú hlboký hlas a ich reč sa obvykle tiahne ako med. Často používajú metafory z fyzikálneho sveta. 44

45 Jedným z mnohých pravidiel NLP je počúvanie jazyka, ktorý ľudia používajú pri komunikácii. Podľa toho, či používajú aktívne alebo pasívne slovesá možno napríklad zistiť, či ide o lídrov alebo ich nasledovníkov. Pozorným počúvaním možno identifikovať aj pohnútky a signály, ktoré v druhej strane vyvolávajú pozitívne reakcie. Pre niekoho to môže byť rodina, záľuby, peniaze a podobne. Na dosiahnutie efektívnej a jasnej komunikácie je však dôležitá nielen verbálna, ale aj neverbálna komunikácia. Pri neurolingvistickom programovaní je potrebné naladiť sa na vnímanie neverbálnej komunikácie druhej strany a vedieť odhaliť jej potreby a nepriamo vyjadrené pocity. Význam komunikácie totiž spočíva v reakcii, ktorú človek dostáva. Profesionálny komunikátor by mal brať reakciu príjemcu ako spätnú väzbu. Ak odozva nie je v súlade so zamýšľaným posolstvom, potom je na profesionálnom komunikátorovi, aby prispôsobil svoje správanie, kým tento stav nedosiahne. NLP sú zásahy a postupy, ktorými sa dá zmeniť ľudské správanie. Pritom sa však NLP nezaoberá samotnou zmenou, ale len vytvorením náhradných alternatív. Vychádza totiž z predpokladu, že pre každé ľudské správanie sa nachádza aspoň jedna situácia, v ktorej je vysoko užitočné, a teda potrebné. Problémy vzniknú až vtedy, keď ho začíname používať v situáciách, kde už až tak užitočné nie je. Napríklad pre manažéra je veľmi dôležité dokázať presadiť jedno riešenie v tíme, kde každý člen má inú predstavu o riešení. Problém však nastane, keď začne presadzovať svoje vlastné riešenie v prípade, keď celý tím má práve opačný názor. Pokiaľ to urobí raz, prejde mu to. Ak to robí zakaždým, má vážny problém. A tu nasadzuje NLP. Nepokúsi sa o prevýchovu a tým nezbaví manažéra užitočného nástroja - schopnosti presadiť sa, ale preňho vytvorí alternatívne reakcie, ktoré bude môcť použiť vždy podľa situácie, v akej sa bude nachádzať. NLP je teda o sebakontrole a tým aj kontrole správania tých druhých. 3. KOMUNIKAČNÉ ASPEKTY NLP Komunikácia tvorí základ úspechu. Súčasný manažér, profesor, lekár alebo politik je predovšetkým komunikátor (a až potom je v niečom odborníkom). V komunikácii je sila. NLP je filozofiou 21. storočia. Predmetom záujmu je štúdium ľudskej komunikácie aby dosahovali optimálnych stavov v rôznych variantoch správania sa. Od chvíle, kedy sa ľudské bytosti objavili na tomto svete sa komunikácia stala najdôležitejším faktorom, ktorý určuje aké vzťahy si človek vybuduje. Stačí spomenúť významných ľudí, ktorí prostredníctvom svojej komunikačnej sily zmenili svet. Systém NLP si môžeme predstaviť ako systém skladajúci sa z troch častí. Prvá časť predstavuje vieru. Čo človek dokáže, alebo nedokáže urobiť je vo veľkej miere určené tým, čomu verí a čo pokladá za možné, alebo nemožné. Dôležitý je pozitívny spôsob myslenia. Druhú časť môžeme označiť ako mentálny syntax. Ľudia sa často spolu nedokážu dorozumieť, nakoľko používajú odlišné kódy a rozdielny syntax. Jazyk je základným nástrojom pre ovplyvňovanie, len je potrebné pochopiť ako to pôsobí. Základom je prispôsobenie vlastnej komunikácie spôsobu myslenia poslucháča, čo je umenie hovoriť jazykom druhého človeka. Vyjednávať pre dohodu prinášajúcu výhodnosť pre obidve strany. Tretia časť je fyziológia. Naša myseľ a telo sú prepojené. Spôsoby, ktorými používame svoju fyziológiu dýchanie, držanie tela, výraz tváre, podstata a kvalita pohybu určujú stav, v ktorom sa nachádzame. Pozorovaním a všímaním si verbálnych aj neverbálnych signálov partnera dokážeme lepšie určiť stav v akom sa nachádza pri komunikácii. ZÁVER Keď nastane situácia, že na trhu je previs ponuky nad dopytom manažment musí hľadať spôsoby ako na preplnenom priestore nájsť miesto pre produkty a služby. V takýchto prípadoch sa často využíva manipulácia ako nástroj na ovládanie (ovplyvňovanie) myslenia druhej osoby či viac osôb. Manipulátor sa snaží vnútiť cieľovej osobe myšlienky, názory či konania, ktoré nie sú obeti vlastné a ktoré by dobrovoľne neprijala a získava výhodu voči nej bez toho, aby mala voľbu. Obeť si často ani neuvedomuje, že je manipulovaná. Veľa analýz môže škodiť. Príliš premýšľania nad jahodovým džemom spôsobí, že sa sústredíme na množstvo rôznych parametrov, ktoré nie sú v skutočnosti dôležité. Namiesto toho, aby sme sa riadili naším inštinktívnym úsudkom (najlepší je džem, ktorý nám najviac chutná) náš racionálny mozog hľadá dôvody prečo nám chutí tento viac ako tamten. Ľudia kupujúci nehnuteľnosti sa často dopúšťajú chyby, ktorá je len istou odrodou chyby pri hodnotení jahodových džemov (táto chyba sa volá chybné váženie ). Pri rozhodovaní o 3 izbovom byte, z ktorého je blízko do práce a radovým domčekom v prímestskej oblasti, z ktorého dochádzanie trvá 45 minút budú ľudia zvažovať znovu a znovu si vyberú väčší dom. Čím dlhšie o tom premýšľajú, tým im priestor navyše (2 kúpeľne) pripadá dôležitejšia. Pritom kúpeľňa navyše (v ročnom využití) oproti dennému dlhému dochádzaniu sa prejaví ako nevýhoda. Ak človek dochádza viac ako hodinu každým smerom do práce, musí zarábať aspoň o 40 % viac peňazí aby bol s takýmto životom spokojný rovnako, ako ten čo dochádza na krátku vzdialenosť (dochádzka do práce v dopravných špičkách ľudia považujú za najhoršiu časť dňa). Efekt placeba je veľmi silný (ľudia sa cítia lepšie po domnelom lieku, nahovárame si, nám chutná najhorší džem), v tomto prípade naše myslenie bráni dobrému rozhodnutiu. Značkový aspirín nám účinkuje lepšie ako generický produkt, Coca Cola chutná lepšie ako lacnejšie kolové nápoje, aj 45

46 keď väčšina spotrebiteľov pri teste naslepo rozdiel nepoznala (určité produkty vyvolávajú určité očakávania). Iracionálny prístup k nakupovaniu nám môže ušetriť veľa peňazí. Marketingové aktivity bývajú spojené sa s marketingovými manipuláciami. Marketing ovplyvňuje svoju cieľovú skupinu prostredníctvom poznaných psychologických zákonitostí. Vplýva predovšetkým na ľudí, ktorí si manipuláciu neuvedomujú, nemajú vybudované obranné mechanizmy voči marketingovým manipuláciám. Poznanie príslušných zákonitostí neznamená, že sa manipuláciám zo strany marketingu a reklamy úplne vyhneme. Niektoré techniky manipulácie bežne používajú profesionáli v reklame s cieľom predať tovar a v politike s cieľom získať priazeň voličov. V týchto prípadoch sa spravidla neuplatňujú vyššie city, ktoré sú naopak hlavným nástrojom manipulátora v medziľudských vzťahoch. NLP umožňuje použitím vhodných modelov zvýšiť efektívnosť komunikácie v manažmente (meranej ako cost-benefit). S využitím a s podporou kvantitatívnych metód umožňuje manažérom dosahovať požadované parametre pri predaji výrobkov a služieb. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY [1] BAUMAN, Z. Úvahy o postmoderní době, Praha : SLON, [2] BECKER, G. Teorie preferencí, Praha : Grada Publishing, [3] CLAYTON, P. Reč tela. Praha : Ottovo nakladatelství, [4] DEVITO, A. Základy medzilidské komunikace. Praha : Grada, [5] DUBOVEC, J. Rozhodovanie ekonomických aktérov (mikroekonomický pohľad), Kunovice : Evropský polytechnický institut, [6] KHELEROVÁ, R. Komunikační a obdchodní dovednosti manažéra. Praha : Academia, [7] LEHRER, J. Jak se rozhodujeme. Praha : Dokořán, [8] MISESS, L. Lidské jednání: pojednání o ekonomii, Praha : Liberálni institut, [9] SCHIFFMAN, L.; KANUK, L. Nákupní chovaní, Brno : Computer Press, [10] SZARKOVÁ, M. a kol. Komunikácia v manažmente. Bratislava : Vydavateľstvo Ekonóm, ADRESA: Ing. Juraj DUBOVEC, PhD. Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 8215/ Žilina Ing. Ladislav Obdržálek Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození Kunovice Ing. Tibor Hlačina Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození Kunovice 46

47 THE HISTORICAL DEVELOPMENT OF COMPANY Juraj Dubovec 1, Alena Poncarová 2 1 Žilinská univerzita v Žiline 2 Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice Abstract: This contribution describes the historical overview of major events that shaped the company as an institution, affecting millions of people around the world. Philosopher Hegel predicted that the basic unit of modern society will be the State, Marx, that it will be commune, Lenin and Hitler that it will be political party. Their ancestors have claimed the same: it will be parish, manor and feudal monarchy. From today's point of view the firm is the most important organization is the most important organization in the world: the basis of prosperity. What began as a state-sponsored charity, later expanded into all possible areas to newly organized geography, conflict, art, science and even language. From the beginning of the economic life entrepreneurs was looking for ways to distribute risks and profits from their activities. "The visible hand of management control" replaced "invisible hand of market forces." Key words: The company, history, trade, monopolies, globalization, corporations, management, Silicon Valley, multinational companies, speculative communities, the relationship between firms and law, IT firms, accounting and auditing firm, firm s future. ÚVOD Kupci a lupiči, imperialisti a špekulanti, ktorí celé stáročia vládli obchodovaniu, očividne nevytvorili plnoprávne firmy, no napriek tomu zriadili silné organizácie, čo zmenili komerčný život. V roku 1340 zaviedli podvojné účtovníctvo, zväčša aby zachovali legitimitu svojich zahraničných kancelárií. V 16. a 17. storočí sa zrodili najpozoruhodnejšie obchodné organizácie autorizované (výsadné) spoločnosti pomenované podľa takmer všetkých kútov známeho sveta (Východná India, Moskovské kniežatstvo, Hudsonov záliv, Afrika, Levanta, Virgínia, Massachusetts). Boli to komplexné entity. Vedenie britskej Východoindickej spoločnosti zamestnávalo v roku 1700 vyše 350 ľudí. Prvá autorizovaná akciová spoločnosť bola Spoločnosť Moskovského kniežatstva, ktorá dostala oprávnenie v roku Známa anglická Východoindická spoločnosť bola viac než iba moderná firma v zárodku. Najmajestátnejšia spoločnosť kupcov na svete vlastnila armádu, vládla veľkej časti zemegule, vytvorila najvýznamnejšie svetové štátne správy, vybudovala väčšinu londýnskych prístavísk. Prvé cesty sa osvedčili ako mimoriadne ziskové. Guvernér a jeho zástupca pomáhali zvyšovať počet účtovníkov, úradníkov a pokladníkov, pracovali prostredníctvom siedmich výborov špecializovaných na účtovníctvo, nakupovanie, korešpondenciu, nakladanie, financovanie, skladovanie a súkromný obchod. Vo firme sa voľné pracovné miesta zvyčajne obsadzovali výberom spomedzi synov najväčších akcionárov. Agentov nútili, aby dodatočne odškodnili firmu v prípade svojich pochybení. V roku 1680 spoločnosť dosahovala 50-percentný výnos na akciu. O dve storočia neskôr Edward Thurlow ( ) tvrdil: Korporácie nemajú telo, aby sa dali potrestať, ani dušu, aby sa dali odsúdiť, preto si robia, čo chcú. Adam Smith ( ), ktorý sa zaoberal zneužívaním postavenia Východoindickej spoločnosti v Bengálsku, mal dve zásadné námietky: Po prvé, nepáčila sa mu skutočnosť, že autorizované spoločnosti vlastnia monopoly, pokladal ich za prekážku alebo zbytočnosť a za zle vedený obchod či obchod obmedzujúci voľnosť pohybu. Po druhé, bol presvedčený, že akciové spoločnosti sú v podstate menej výkonné než výhradní obchodníci. Trápil ho najmä problém agentúry: najatí manažéri neprejavujú rovnako úzkostlivú ostražitosť k záujmom svojich firiem ako manažéri, ktorí sú ich vlastníkmi Nedbalosť a bohatstvo preto musia vždy prevládať. John Stuart Mill ( ), ktorý veľkú časť svojich diel Systém logiky a Princípy politickej ekonómie napísal v pracovnom čase ( bol zamestnaný vo Východoindickej spoločnosti), zistil, že úradné povinnosti sú naozaj odpočinok od ostatných duševných zamestnaní, ktoré som súčasne vykonával. V prvej polovici 19. storočia štát začal cúvať. Existovali tri podnety na zmenu: Najdôležitejšia bola železnica (Wiliam Murdock v osemdesiatych rokoch 18. storočia vypracoval plán parnej lokomotívy, ktorý Watt okamžite odmietol so slovami, že nie je nádej, aby sa kolesový vozeň niekedy stal užitočným ). Druhý podnet bol právny. V roku 1819 Najvyšší súd zistil, že korporácie akéhokoľvek druhu majú súkromné práva, štáty preto nemôžu z rozmaru prepisovať ich licencie. 47

48 Posledný podnet bol politický. Zákonodarné zbory začali uvoľňovať kontrolu nad spoločnosťami. Súťaž medzi štátmi pravdepodobne spustila fenomén, neskôr pomenovaný preteky ku dnu, keď miestni politici ponúkali obchodným spoločnostiam väčšiu slobodu, aby udržali ich podnik. V zákone o železniciach z roku 1844 si štát vyhradil právo odkúpiť naspäť akúkoľvek trať po uplynutí 21 rokov jej prevádzkovania. Ak si niekto zaslúži titul otec modernej firmy, tak je to T. Lowe. Lowov zákon z roku 1856 umožnil podnikateľom získať obmedzené ručenie so slobodou, ktorá sa rovnala takmer licencii. Stačilo, aby sedem ľudí podpísalo spoločenskú zmluvu, a spoločnosť si mohla zaregistrovať kanceláriu a propagovať svoj štatút označením s. r. o. Bola to prvá autonómna inštitúcia, ktorá mala vytvoriť mocenské centrum v rámci spoločnosti a pritom byť nezávislá od ústrednej vlády národného štátu. 1. VZOSTUP MONOPOLOV V AMERIKE Moderný obchodný podnik sa stal prijateľným, iba keď sa viditeľná ruka manažmentu osvedčila účinnejšie než neviditeľná ruka trhových síl. Podľa britského príkladu väčšie železnice začali budovať zložité hierarchie pre svoje riadenie a na začiatku roka 1850 zamestnávali 50 až 60 manažérov, neskôr ich bolo niekoľko sto. Takýmto spôsobom vznikli v agrárnej spoločnosti manažéri novej podstaty - ľudia, ktorí organizácie nevlastnili, iba v nich pracovali. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 19. storočia navrhli účtovníctvo a informačné systémy na kontrolu pohybu vlakov a dopravy, na účtovanie fondov, ktoré obhospodarovali, a na určenie zisku a straty pre rozličné operačné jednotky. V poslednej štvrtine 19. storočia skrachovalo vyše 700 železničných spoločností, ktoré dohromady kontrolovali viac než polovicu železničných tratí v krajine. Železniční magnáti usúdili, že tajná dohoda je jediná cesta, ako zabezpečiť pravidelný tok dopravy a zabrániť zničujúcim cenovým vojnám. V roku 1914 vyviezli zo Severnej a Južnej Ameriky do Európy pätnásťkrát viac pšenice než v roku Prvé americké spoločnosti, ktoré mali profitovať z infraštruktúry železníc, vznikli v oblasti distribúcie a maloobchodu. Väčšina tovarov sa v roku 1840 distribuovala v krajine systémom kšeftovania. V priebehu jednej generácie distribúciu ovládli obrovské spoločnosti. Noví maloobchodníci tak objavili spôsob na zníženie nákladov a zároveň na zlepšenie ponuky. Zásoby obracali oveľa pohotovejšie než menší konkurenti (tajomstvo úspechu v maloobchode). Systém pásovej výroby zdokonalil Henry Ford ( ). Jeho inžinieri sa inšpirovali najmä stopkovou myšlienkou prvého duchovného učiteľa manažmentu Frederika Taylora, ktorého Princípy vedeckého manažmentu vyšli v roku Znížilo to čas na výrobu Modelu T z dvanásť hodín na dve a pol hodiny. Fordov závod Highland Park skrátil na jar 1914 tento čas na jeden a pol hodiny a vyrábal tisíc áut denne. Integrovaná priemyselná firma mohla mať úspory z veľkosériovej výroby vo všetkom - od nákupu po reklamu a chrliť nekonečné dodávky cigariet, zápaliek, filmov, fotoaparátov a pod. Kľúčom bolo vlastniť čo najväčšiu časť tohto procesu. Ford vlastnil aj pôdu, kde sa pásli ovce produkujúce vlnu na výrobu poťahov na sedadlá áut. Najosobitnejším znakom všetkých integrovaných firiem bola túžba čo najviac vyrásť, čo nevyhnutne viedlo k fúziám. South Improvement Company, založená v Pennsylvánii, patrila medzi prvé trustové spoločnosti. Trusty, oddeľujúce držbu a kontrolu aktív od ich prospešného vlastníctva, boli starým právnym pojemom ešte z obdobia križiackych výprav (keď rytieri zvyčajne zverili svoje majetky s dôverou, po anglicky trust, iným ľuďom, aby v neprítomnosti majiteľov viedli tieto majetky v ich mene). Zbohatlíci našli potešujúce ospravedlnenie pre svoje činy v sociálnom darvinizme anglického mysliteľa Herberta Spencera. Získal zástupy následníkov za doktrínu o prežití najschopnejšieho a za odpor k štátnej intervencii každého druhu od ciel až po verejné vzdelávanie. Rockefeller prirovnával liberálny kapitalizmus k šľachteniu ruže Americká krása obetovaním prvých pukov rastúcich dookola. V roku 1902 sa novinárka Ida Tarbellová, ako prvá zaoberala odhaľovaním škandálov, zverejnila nelichotivé skutočnosti v súvislosti so spoločnosťou Standard Oil. Tvrdila, že na vzostupe spoločnosti sa podieľali podvod, lesť, osobitné privilégium, hrubá ilegalita, podplácanie, nátlak, korupcia, zastrašovanie, špionáž a priamy teror. Američania zväčša nemali o podnikaní jednotnú mienku. Nepáčilo sa im sústredenie moci korporácií, ale obdivovali možnosť podnikať. E. L. Godkin v roku 1867 vysvetlil, prečo Amerika nemá silné triedne povedomie Európy, a zrejme je to dodnes pravda: Sociálna čiara medzi pracujúcim a kapitalistom je tu veľmi slabá. Najúspešnejší zamestnávatelia sami začínali ako robotníci; väčšina robotníkov dúfa, že sa stane zamestnávateľmi. Zbohatlíci si medzitým osvojili filantropiu. Carnegieho nadácia venovala do roku 1919 vyše 350 miliónov dolárov (vyše 3 miliardy dnešných dolárov) na rozličné projekty. Bohatstvo pomohlo zaviesť sociálne služby tam, kde nijaké neexistovali. Nové obchodné spoločnosti očividne zlepšili životnú úroveň miliónov obyčajných ľudí a luxus bohatých sa dostal na dosah ruky človeka z ulice. George Eastman kúpil prvý fotoaparát v novembri 1877, stál ho 49,58 dolára a jeho používanie bolo také náročné, že za lekciu musel zaplatiť ďalších 5 dolárov. No už v roku 1900 stál fotoaparát Brownie automatic 1 dolár a predával sa pod heslom: Vy stlačíte gombík a my urobíme ostatné. Produktivita obchodných spoločností spravidla nadväzovala na gigantizmus, ktorý zároveň zväčšoval bariéry vstupu na trh. 48

49 2. VZOSTUP MONOPOLOV VO VEĽKEJ BRITÁNII V NEMECKU A JAPONSKU Spojené štáty mali veľký náskok pred zvyškom sveta, ale aj iné krajiny sa usilovali prijať podmienky obchodných spoločností. Tri najzaujímavejšie Veľká Británia, Nemecko a Japonsko zavádzali odlišné prístupy k novej hospodárskej podobe. Veľká Británia váhavo prechádzala na obchodné spoločnosti, nezužitkovala tak z mnohých príčin svoje východiskové výhody. Angličania sa totiž vyznačovali silným uprednostňovaním rodinných firiem a osobného manažmentu v krajine; charakteristickou bola aj ich predpojatosť proti priemyselnému kapitalizmu. Ďalším britským problémom v súvislosti s obchodnými spoločnosťami bola osudná anglická snobská nechuť podnikať. Elitné verejné školy zasväcovali najtalentovanejších študentov do úplne zbytočných predmetov a opovržlivo sa vyjadrovali o všetkom, čo zaváňalo obchodom. Britskí intelektuáli najmä v medzivojnovom období pokladali kariéru v podnikaní za odsúdeniahodný spôsob života, ktorému sa venujú iba hlupáci bez fantázie. Koncom 19. storočia sa všetky najlepšie príklady európskej novej ekonomiky nachádzali v Nemecku. Veľké nemecké spoločnosti dokázali nahradiť Veľkú Britániu a stali sa tak vedúcou priemyselnou mocnosťou v Európe. V roku 1900 sa objavili štyri štrukturálne rozdiely medzi nemeckým korporačným modelom a jeho anglosaským náprotivkom. Najvýraznejšia bola nemecká tolerancia. Rozdiel oproti anglosaskému kapitalizmu predstavoval vplyv veľkých bánk. Nemeckí bankári vytvorili akciový kapitál a banky ako komanditné spoločenstvá riadne prevádzali peniaze od rozličných sporiteľov najprv do železníc a potom do mladých priemyselných spoločností ako Siemens. Vplyv bankárov odzrkadľoval tretí veľký rozdiel oproti anglosaskému svetu: nemecký dvojúrovňový systém firemnej kontroly. Zákon z roku 1870 zaväzoval akciové spoločnosti k dvojúrovňovej kontrole: vedenie zodpovedné za denné rozhodnutia a dozorné rady, ktoré tvorili veľkí akcionári a rozličné záujmové skupiny. Všetky tieto štrukturálne rozdiely rady, bankári a legalizované tajné dohody upevnili štvrtú osobitosť nemeckých spoločností: dôraz na ich sociálnu úlohu. Alfred Krupp zaviedol v päťdesiatych rokoch 19. storočia dôchodky a zdravotné i životné poistenia pre svojich zamestnancov. V rokoch Bismarck nariadil obchodným spoločnostiam zaviesť všeobecný systém sociálneho poistenia a donútil ich vyplácať peniaze a v roku 1891 predložil systém spolurozhodovania, ktorý poskytoval zamestnancom formálne hlasy v obchodných spoločnostiach. Nemecký úspech nevychádza z kapitalizmu záujmových skupín, ale z praktickejších záležitostí. Po prvé, bol tu kult vzdelania najmä vedeckého a odborného výcviku. Samotná mníchovská univerzita mala do roku 1872 pokročilejší chemický výskum než celé Anglicko. Druhá súvisiaca oblasť bolo uctievanie manažérov, ktorí mali rovnako vysoké postavenie ako byrokrati z verejného sektora. Japonská verzia organizovaného kapitalizmu mala veľa podobných znakov s Nemeckom. V sedemdesiatych rokoch 19. storočia Japonsko prijalo koncepciu obchodnej spoločnosti, v ktorej sa spájal moderný profesionalizmus s výrazným nacionalizmom. Vedúcu úlohu pri veľkom kroku Japonska vpred nepochybne zohrala vláda. Ministerstvo priemyslu videlo svoju úlohu v odstraňovaní japonských nedostatkov ráznym pochopením silných stránok západných priemyselných zručností. Odohralo sa to vo všetkých oblastiach vlievaním peňazí do infraštruktúry, zakladaním univerzít, zameraním podnikov a dôverou k firmám, ale aj zakladaním verejných obchodných spoločností ako príjemcov západnej technológie a vzorov západného podnikania. Mitsubishi bol vzorom zaibatsu - japonských konglomerátov (doslovne finančných klík), ktoré ovládali obchod v krajine. Zaibatsu sa osvedčili ako mimoriadne úspešné v prelínaní rodinného vlastníctva s manažmentom. Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa určujúcou inštitúciou americkej spoločnosti stala veľká firma. Najpozoruhodnejšia vec v období 60 rokov po prvej svetovej vojne bola kontinuita a najmä nepretržitý úspech veľkého amerického podnikania. Zoznam najväčších amerických firiem v roku 1970 by J.P. Morgan, ktorý zomrel v roku 1913, určite poznal. Významnou novinkou zavedenou v dvadsiatich rokoch 20. storočia bola multidivizionálna firma, lebo sprofesionalizovala veľkú obchodnú spoločnosť a určila jej prevládajúcu štruktúru a stala sa vzorkou manažérstva. Ak bol archetypálnou postavou éry cechov zbohatlík, jeho nasledovníkom bol profesionálny manažér. V prvých dvoch desaťročiach 20. storočia sa začal tichý prevrat: postupné oddeľovanie vlastníctva od riadenia. Každá emisia akcií rozptyľovala vlastníctvo: počet obyčajných akcionárov vzrástol z 2 miliónov v roku 1920 na 10 miliónov v roku Manažéri ako Du Pont a Sloan usúdili, že aktivity spoločnosti sú priveľmi rôznorodé, aby ich viedol jeden ústredný orgán. Rozhodli sa preto pokladať jednotlivé útvary za autonómne divízie. Každú divíziu určoval trh, ktorému slúžila. V prípade automobilov ju určovala cenová pyramída. Dodávaním auta na každý účel a pre každú peňaženku si pomocou tejto pyramídy GM udržal zákazníkov na celý život. Divízni manažéri sa starali o podiel na trhu, generálni riaditelia monitorovali ich výkon a najúspešnejším prideľovali viac zdrojov. Desaťčlenný výkonný výbor na čele s Du Pontom a Sloanom určoval firemnú stratégiu. Krása sloanizmu spočívala v tom, že štruktúra spoločnosti sa ľahko rozširovala: ak výskum prišiel s novým produktom, mohli zriadiť novú divíziu. Fordove rozhodnutie, že bude spravovať obrovské impérium sám, viedlo ku katastrofe. Čo urobil Ford pre fyzické stroje, to urobil Sloan pre ľudské bytosti. Multidivizionálna štruktúra, ktorú postupne zavádzalo mnoho amerických veľkých firiem, bola ideálny nástroj na riadenie rastu. 49

50 Na úspechu jednotlivých firiem sa podieľala nová kultúra manažmentu. V roku 1914 Harvard ponúkal kurzy marketingu, podnikového hospodárstva, ba aj obchodnej politiky. Dobrý manažment priťahuje uznanie, priťahuje pracovníkov, priťahuje zákazníkov. Už v dvadsiatych rokoch 20. storočia formovali charakter firemného človeka dve veci: profesionálne normy a firemná lojalita. Znakom úspechu manažérskeho kapitalizmu je spôsob prijatia jeho štátneho ekvivalentu po roku V Amerike federálna vláda kupovala polovicu všetkých priemyselných a poľnohospodárskych produktov. Vláda jednako zostala zákazníkom, policajtom i spojencom, nie však vlastníkom. Inak to bolo v západnej Európe, kde povojnové vlády systematicky znárodňovali spoločnosti, ktoré ovládali rozhodujúce zložky hospodárstva: ťažký priemysel, komunikácie, infraštruktúru. V mnohých krajinách bol každý piaty pracujúci zamestnancom znárodnenej firmy. Bezpečnosť a predvídavosť, akú prejavili americkí manažéri v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia, sa podobala na nemecký akciový kapitalizmus. Obchodné spoločnosti nielenže využívali styky s vládami, ale rozširovali aj uštipačné poznámky: Čo je dobré pre General Motors, je dobré pre Ameriku. Zázračné deti Boba McNamaru sa bez problému presunuli od riadenia Forda k vedeniu vietnamskej vojny. Európania sa rozhodli, že sa budú učiť od Američanov. Vyše polovica zo sto najväčších britských priemyselných podnikov sa do roku 1970 obrátila na poradcov od McKinseyho, aby sa zreorganizovala a čoraz viac obchodných spoločností nadobúdalo multidivizionálnu podobu. 3. PARADOX FIRMY Začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia sa očakávalo, že veľké obchodné spoločnosti zohrajú kľúčovú rolu v podpore povojnového konsenzu. Hospodárstvo mnohých krajinách sa nachádzalo v zúfalom stave. Obory boli málokedy silnejšie: baníci zvrhli v roku 1974 britskú konzervatívnu vládu. Richard Nixon v roku 1971 nariadil kontrolu miezd a cien. Deregulačná revolúcia sa začala v Británii, kde vlna hnevu zo štrajkov a stagnácie vyniesla k moci v roku 1979 Margaret Thatcherovú. Privatizácia bola radikálna myšlienka, ktorú Thatcherová napokon odmietla ako nedotiahnutú ako pokus vyrobiť z mulice zebru pomaľovaním jej chrbta pruhmi. Do súkromného sektora sa do roku 1992 dostali dve tretiny priemyselných spoločností vo vlastníctve štátu. Po každej privatizácii nasledovalo zníženie počtu zamestnancov (niekedy až o 40 %) a zvýšenie platov vedenia. Najradikálnejšie rozšírenie firiem sa uskutočnilo v bývalom komunistickom svete. Jeľcinova vláda sa v roku 1992 pustila do gigantického programu privatizácie. Číňania, naopak, išli do privatizácie po špičkách. Aj vo Washingtone sa hovorilo o deregulácii. Najväčšia americká regulovaná spoločnosť AT & T bola rozpustená v roku Tempo, akým veľké americké firmy opúšťali zoznam Fortune 500, sa v rokoch 1970 až 1990 štvornásobne zvýšilo. Veľké firmy rástli oveľa pomalšie než malé firmy, ktoré zabezpečovali väčšinu nových pracovných miest v rozvinutom svete. Do roku 2000 zmizla zhruba polovica zo sto najväčších priemyselných firiem z roku 1974 a to buď prevzatiami alebo zbankrotovaním. Veľké firmy, ktoré prežili tento vír udalostí, to dokázali iba pomocou vražedných vnútorných revolúcií. Na prelome tisícročí sa už nezdalo také nezvyčajné, že najväčšia výzva pre najbohatšieho muža sveta Billa Gatesa sa náhle objaví vo fínskom univerzitnom internáte, lebo svoj produkt, nový operačný systém Linux, umožní používať zadarmo. V podnikaní vždy záležalo na mozgovej kapacite. V roku 1999 patril k najcennejšiemu americkému vývoznému artiklu intelektuálny kapitál: krajina zarobila 37 miliárd dolárov na licenčných poplatkoch a tantiémach. Príbeh firmy v poslednej štvrtine 20. storočia pokračuje rozčleňovaním štruktúry. Viac ľudí odišlo z veľkých obchodných spoločností a založilo si vlastné: napríklad v Británii sa v rokoch 1980 až 1996 zvýšil počet obchodných spoločností o 50 %. Zistili, že základné funkcie nespočívajú v hmotných záležitostiach, ako je zariadenie továrne, ale v nehmotných hodnotách: napríklad v kultúre objavu v Glaxo Wellcome, či v tradíciách technického pokroku firmy Mercedes-Benz. Nečudo, že v Silicon Valley sa pokladalo za samozrejmosť využívať iné zdroje: Cisco sa vyšvihlo na najväčšieho amerického výrobcu, pričom priamo vyrábal iba štvrtinu predaných produktov. Vo Fordovom závod River Rouge v Dearbone v štáte Michigan tritisíc ľudí vyrobilo v roku 2001 až 800 mustangov denne. Zostavovali ich zo súčiastok od subdodávateľov a Fordovi bossovia hovorili o výrobcovi automobilov ako o majiteľovi značky vozidla, ktorý navrhuje, konštruuje a predáva autá, no v skutočnosti ich nevyrába. Vedúcu úlohu v rozložení korporácie na jednotlivé oblasti činnosti zohrávali tri skupiny ľudí: Japonci, Wall Street a Silicon Valley. V polovici päťdesiatych rokov 20. storočia nastal rozvoj motocyklového priemyslu pod vedením mladého Londýnčana so slabosťou pre otvorenú cestu a vietor na tvári Harley-Davidsona. O desať rokov neskôr už existovali ďalšie štyri japonské firmy: Honda, Yamaha, Kawasaki a Suzuki, ktoré sa stali priekopníkmi v spomínanom priemyselnom odvetví. Harley-Davidson bol v roku 1981 nútený požiadať vládu o ochranu a britský motocyklový priemysel bol prakticky odpísaný. Mýtus o nezastaviteľnej japonskej firme nahradil v Európe mýtus zo šesťdesiatych rokov 20. storočia o nezastaviteľnej americkej firme. Japonskí výrobcovia znova objavili kedysi toľko hanobený britský automobilový priemysel. 50

51 Srdcom japonského modelu bol systém štíhlej produkcie Toyoty. Jej bossovia po vojne navštívili americké továrne a trápilo ich, koľko muda, čiže stratenej námahy tam videli. Toyota pokladala všetky časti výrobného systému ako vývoj, nákup a výrobu za plynulý proces a nie ako sled samostatných operácií. Spojila niekoľko dôležitých myšlienok, ako sú celková kvalita manažmentu, stále zlepšovanie podávaním zlepšovacích návrhov a dodávky súčiastok presne v čase, kedy je ich treba vo výrobe treba (just-in-time) Pracovníci boli rozčlenení do tímov, ktoré sa riadili sami. Taktiež v oblasti dodávateľsko-odberateľských vzťahov začali uplatňovať nové progresívne metódy. Americkí manažéri pokladali tieto myšlienky za šokujúce, no postupne sa od Japoncov začali učiť. Americké priemyselné odvetvia na báze najnovšej technológie zistili, že pokiaľ zaviedli japonské výrobné metódy, mohli im konkurovať inováciou a dizajnom. Druhú časť japonského modelu možno otitulovať ako dlhodobizmus. Japonské spoločnosti verili v celoživotné zamestnanie pre všetkých. Manažment sa zvyčajne tvoril na základe konsenzu. Japonské obchodné spoločnosti fungovali v rodinách alebo v keiretsu a znova objavovali zaibatsu, zatiaľ čo americké spoločnosti fungovali ako nezávislé útvary. Kým západné obchodné spoločnosti mali sklon zodpovedať za krátkodobých investorov, japonské firmy si financovali rozširovanie pôžičkami od svojich bánk keiretsu. Pokiaľ ide o zisky, prikladali im menšiu dôležitosť než podielu na trhu. Japonské firmy boli pripravené znášať veľmi nízku návratnosť investície a mali pevnú podporu vlády, ktorá chránila niektoré slabšie priemyselné odvetvia keiretsu a súčasne sa tvárila slepo k otázkam korporačného vládnutia i k protitrustovým úvahám. Koncom osemdesiatych rokov 20. storočia kritici mohli poukazovať na viditeľné úspechy. Juhokórejské čeboly, ktoré zväčša kopírovali systém keiretsu, sa pokladali za hrozbu. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia obdiv ustúpil pochybnostiam. Japonci mali viac dôvodov na stagnáciu, v neposlednom rade pre zlé makroekonomické riadenie, ale ideál záujmových skupín bol jedným z nich. Udržanie celoživotného zamestnania sa ukázalo nielenže nemožné, ale slúžilo aj ako obávaná prekážka pri presadzovaní sa mladého talentu. Múdri japonskí bankári a podnikatelia prešli do západných firiem, ktoré boli pripravené poskytnúť im väčšiu zodpovednosť, nehovoriac o peniazoch. Moc veľkých investičných inštitúcií sa v ďalšej štvrtine storočia nezadržateľne zvyšovala: do roku 1980 vlastnili tretinu akcií na Wall Streete, do roku 2000 vyše 60 %. Penzijné fondy rástli mimoriadne rýchlo z 0,8 % na trhu v roku 1950 na vyše 30 % koncom storočia. Poskytovalo to nesmiernu moc organizáciám, ako bol obrovský Kalifornský dôchodkový systém verejných zamestnancov. Bola to nielen otázka čísel, ale aj postavenia. Vzájomné fondy takisto rýchlo rástli a rozličné programy sporenia spustené vládami mali kľúčový význam. Sporiteľov totiž nútili, aby sa začali informovať o investičných manažéroch a o údajoch o ich štvrťročnej výkonnosti. Fondoví manažéri sa rýchlo zbavovali akcií, aby zvýšili svoje štvrťročné zárobky. Tento zvyk prispel k zvýšeniu objemu na newyorskej burze z 962 miliónov akcií v roku 1962 na 262 miliárd v roku Investičný svet sa medzitým stal oveľa komplexnejším, keď sa trhy deregulovali a do rokovacích miestností vtrhli počítače. Vývoj euro-trhu v Londýne urýchlil vznik flexibilnejších pravidiel v New Yorku, čo zasa podnietilo flexibilnejšie pravidlá všade inde. Západ mal začiatkom osemdesiatych rokov integrovaný zahraničný výmenný trh a aspoň pre veľké firmy globálny dlhopisový trh. Manažérom naháňali najväčší strach žraloci - osoby alebo skupiny snažiace sa získať kontrolu nad určitou spoločnosťou náhlym skúpením väčšiny jej akcií. Ľudový majiteľ ropných polí T. Boone Pickens zistil, že môže poriadne zbohatnúť neprevzatím ropných firiem: vďaka stúpajúcim cenám akcií zarobil jedným ťahom iba na vojne v Perzskom zálive 500 miliónov dolárov. Kohlberg Kravis Roberts (KKR) predstavoval nový druh organizácie špekulatívne spoločenstvo - vytvorené skúpením podielu vo firme a sústava investičných fondov. Špekulatívne spoločenstvá vytvorené skupovaním podielov vo firme boli pokusom donútiť manažérov, aby rozmýšľali ako vlastníci. Michael Jensen vyhlásil, že takéto súkromné firmy vyvolávajú konflikt medzi vlastníkmi a manažérmi v oveľa jasnejšej podobe. Tvrdil, že dlh je oveľa náročnejší spôsob financovania spoločností než vlastný kapitál: Vlastný kapitál je mäkký, dlh je tvrdý. Vlastný kapitál je zhovievavý, dlh je tvrdošijný. Vlastný kapitál je vankúš, dlh je meč. Skupovanie podielov vo firmách neobľubovali odborové zväzy, lebo pre ne sa to spájalo s veľkým prepúšťaním zamestnancov. Špekulatívne odkúpenia podnikov za vypožičané peniaze vychádzali z iného vynálezu na Wall Streete: z podradných obligácií. V rokoch 1975 až 1986 vydali 71,5 miliardy dolárov podradných obligácií s priemernými výnosmi 13,6 % ročne. Podradné obligácie žili v duchu svojho názvu: približne pätinu z nich nevyplatili a veľa sporiteľní, ktoré ich nakúpili, zbankrotovalo. Do konca 20. storočia sa akcionárom nepodarilo skrotiť moc manažérov, ako mnohí dúfali. Koncom deväťdesiatych rokov 20. storočia si vedenie veľkých obchodných spoločností odnieslo domov priemerne 12,4 milióna dolárov šesťkrát viac než v roku O pár rokov neskôr škandál Enronu odhalil manažérske zneužívanie v takej miere, akú si seriózni firemní ľudia z päťdesiatych rokov 20. storočia nevedeli ani predstaviť. V roku 2000 britská spoločnosť Vodafone omráčila nemecké vedenie získaním kontroly nad Mannesmannom v nepriateľskom prevzatí. Do roku 2002 tri skupiny Fidelity, Union Bank of Switzerland a Allianz kontrolovali každá po 1 trilióne dolárov v aktívach. Peniaze idú tam, kam chcú, a zostávajú tam, kde s nimi dobre nakladajú. Majitelia a manažéri si museli položiť zložitú otázku o rozsahu firemných aktivít. 51

52 Názov Silicon Valley, ktorý vynašiel miestny novinár zaoberajúci sa technológiami, odzrkadľuje úspech výrobcov pamäťových čipov. Dňa 28. marca 1980 Richard Anderson, manažér firmy HP oznámil, že podľa testov japonské pamäťové čipy prekonali čipy z Valley. Valley úspešne zmenilo podobu prostredníctvom outsourcingu svojej výroby a diverzifikácie ponuky od čipov k počítačovému softvéru. Silicon Valley zmenilo firmy dvoma spôsobmi. Po prvé, produktmi, ktoré sa tu vyrábali. Jadrom takmer všetkých bol princíp miniaturizácie. V posledných troch desaťročiach 20. storočia náklady na výpočtovú spracovateľskú kapacitu prudko klesli o 99,99 % alebo o 35 % ročne. Význam počítačov preráža aj do nižších stupňov korporačnej hierarchie k lokálnym oblastným sieťam (LAN), k pracovnému stolu a čoraz väčšmi mimo kancelárie. Koncom storočia ebay, hlavný nezávislý dom on-line aukcií mal 42 miliónov používateľov na celom svete. V posledných troch mesiacoch roku 2001 evidovali u týchto zákazníkov 126 miliónov položiek za 2,7 miliardy dolárov. Koncom 20. storočia prebiehala postupná silikonizácia obchodu. Hierarchie veľkých firiem sa všade uvoľňovali. Manpower, dočasná pracovná agentúra, ako najväčší americký zamestnávateľ vystriedal firmu General Motors. Firmy všade objavovali výhody aliancií, spoločenstiev, spoločných podnikov a koncesií. V roku 1997 pochádzala podľa odhadov pätina príjmov tisícky najväčších amerických spoločností z niektorého druhu aliancie. Odborníci v podnikaní ako Michael Porter poukázali na konkurenčné výhody, ktoré pochovali reťazce nemeckých strojárskych firiem na spôsob cechov. Nič lepšie nesymbolizovalo stratu dôvery ako rast odvetvia manažérskej teórie. Mnohé obchodné spoločnosti nechali za seba aj myslieť rastúci počet čarodejníckych doktorov. Mc Kinsey mal do roku 2000 štyritisíc poradcov, desaťkrát viac než v roku Iné spoločnosti predovšetkým IT firmy a účtovníci založili poradenské podniky. Bol to čas, keď módne trendy ako napríklad radikálna premena firmy (reeingineering), obchádzali svet závratným tempom a podnikatelia sa ponáhľali kupovať knihy o manažérskej múdrosti. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia začali obchodné spoločnosti presúvať svoje ústredia mimo centier miest. Namiesto vystavovania svojej moci na obdiv celému svetu sa stiahli do nízkych podnikových areálov na predmestiach. Pre firemného človeka to bolo kruté obdobie. Útočilo sa na všetky jeho základné hodnoty lojalitu, poddajnosť a ochotu vynakladať čas. Novým hrdinom sveta biznisu bol podnikateľ bez viazanky, nie muž v sivom flanelovom obleku. Ženy sa začali presadzovať ako konkurencia, nie iba ako sekretárska pomoc. Štatistika svedčí o tom, že pracujúci v deväťdesiatych rokoch 20. storočia menili zamestnanie iba o niečo častejšie než v sedemdesiatych rokoch. Najväčšou novinkou bol prudký vzostup pracovných miest pre ženy na určitý čas. Ľudia hovorili o možnosti zamestnať sa, nie o celoživotnom zamestnaní. Cesty kariéry viedli po chaotickej trase, každý začal pracovať s nadčasmi. Tieto zmeny začali nastoľovať otázky o vzťahu firmy a štátu. V roku 2002 sa zdalo, že postoj spoločnosti k podnikovému sektoru má dve tváre. Na jednej strane vlády oslobodili firmy deregulovaním trhov, uvoľnením obchodných bariér a privatizáciou podnikov v štátnom vlastníctve. Na druhej strane politici a nátlakové skupiny hľadali spôsoby, ako firmu nasmerovať na sociálne ciele. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia európske vlády individuálne, ale aj prostredníctvom Európskej únie výrazne zvýšili byrokraciu v mene spoločného dobra. Spotrebiteľov treba chrániť, bezpečnostné normy sa musia plniť a produkty treba označovať. Manažéri mali oveľa väčšie obmedzenia než v minulosti pri vykonávaní jednej zo svojich základných funkcií najímanie a prepúšťanie zamestnancov. Boli tu aj iné náklady pre Ameriku najmä zvýšené nároky na čas, ktorý obchodné spoločnosti venovali politickému lobovaniu, aby rozmotali rozrastajúci sa spleť zákonov vo svoj prospech. Deväťdesiate roky 20. storočia boli desaťročím pobláznenia firmami. Počet časopisov o podnikaní sa zvyšoval, hoci časy usmievavých vrcholových manažérov sa pominuli. Do leta 2002 George Bush podpísal Sarbanesov-Oxleyho zákon, od tridsiatych rokov 20. storočia pravdepodobne najtvrdší článok firemnej legislatívy. Veľa šéfov, ktorí v minulosti zdobili obálky časopisov o podnikaní, teraz čelilo obvineniam z trestných činov. K celkovému urýchleniu tejto revolúcie prispelo prevalenie amerického podvodu. Od marca 2000 do júla 2002 sa zničilo 7 triliónov bohatstva, suma, ktorá sa rovná štvrtine finančných aktivít Američanov. Osobitným urýchľujúcim prvkom sa stala jedna z firiem, na ktoré sa Bush obrátil so žiadosťou o vypracovanie návrhu energetickej politiky. Enron bol miláčikom deväťdesiatych rokov 20. storočia táto nová forma energetickej spoločnosti sa nespoliehala na vrty a čerpacie stanice, ale na tímy finančných obchodníkov. Manažéri používali zložité finančné metódy komplikované spoločenstvo, nezaúčtovaný dlh a exotické techniky poistenia pred stratou na zakrytie obrovských strát. Keď to vyšlo najavo, predali milióny v akciách firmy, kým zamestnancom to zakazovali. Kolaps Enronu viedol k zničeniu obrovskej audítorskej firmy Arthur Andersen, ktorá auditovala jeho účtovníctvo. Vláda obvinila firmu Arthur Andersen, že úmyselným zničením dokumentov Enronu bráni výkonu spravodlivosti. Krátko potom nasledoval World-Com. Vysvitlo, že tento telekomunikačný gigant sa dopustil jedného z najďalekosiahlejších účtovných podvodov v korporačných dejinách nadhodnotením hospodárskych výsledkov o vyše 3,8 miliardy dolárov za päť štvrťrokov počnúc januárom Majetok World-Comu, ktorého hodnota akcie dosiahla v roku 1999 sumu 64,50 dolára, zastavil obchodovanie pri 83 centoch a investorov to stálo okolo 175 miliárd dolárov, takmer trojnásobok sumy, ktorá sa stratila v prudkom zániku Enronu. 52

53 Nasledovali ďalšie škandály: Xerox a AOL Time Warner museli zrevidovať svoje účty. V čom bola chyba? Objavili sa dve vysvetlenia. Pod prvé sa podpísala Bushova vláda a možno ho označiť ako takzvanú školu zlých jabĺk: škandály boli produktom chamtivosti jednotlivcov, nie chybného systému. Naopak, ľudia z takzvanej školy prehnitých koreňov tvrdili, že problémy sú oveľa hlbšie. Vyhlasovali, že v deväťdesiatych rokoch 20. storočia došlo k závažnému oslabeniu náležitých kontrol a súvah. Audítori pokladali samých seba predovšetkým za podnikových poradcov, nie za kontrolórov účtov slúžiacich akcionárom. Skrátka, problém agentúry otázka, ako zladiť záujmy ľudí riadiacich obchodné spoločnosti so záujmom tých, ktorí ich vlastnia sa vrátil. Keď sa začali šíriť škandály, politici si uvedomili, že niečo treba robiť. V polovici júla 2002 senát schválil sprísnenú verziu Sarbanesovho návrhu zákona a prezident ho podpísal ako zákon. Je mimoriadne tvrdý k audítorom: účtovní partneri, ktorí robia audit obchodnej spoločnosti, musia každých päť rokov rotovať a účtovnícke firmy nesmú poskytovať poradenstvo audítorským spoločnostiam. Znamenalo to ozajstné víťazstvo pre školu zhnitých koreňov od tridsiatych rokov 20. storočia najvýznamnejšiu zmenu v kontrole amerických obchodných spoločností. Pri pohľade do histórie zistíme, že po obdobiach krikľavého kapitalizmu nasledovala reakcia často prehnaná. Napriek veľkému kriku v Európe poplach okolo Enronu nevyzeral ako revolúcia proti americkému kapitalizmu, ale ako preformulovanie jeho základných princípov. Nútiť audítorov a zahraničných riaditeľov, aby reprezentovali akcionárov, neznamenalo výzvu pre firmu, ale jej potvrdenie. Nič osobitne firemné nebolo na zakrývaní dlhov pochybnými spoločenstvami. Nebola to odveta proti podniku, ale proti zlým podnikateľským praktikám. Reforma napokon mala zvýšiť pôsobenie akciového kapitalizmu v zahraničí. 4. NÁRODNÉ SPOLOČNOSTI Národné firmy vždy vzbudzovali podozrenie u národných elít (ktoré ich pokladali za ohrozenie svojej spravodlivej autority), u konzervatívnych populistov (ktorí ich odsudzovali ako agentov kozmopolitizmu) a neskôr u socialistov (ktorí ich zatracovali ako najvyšší stupeň kapitalizmu ). Ďalšia podozrivá skupina nadnárodných firiem boli výsadné (autorizované) obchodné spoločnosti ako Východoindická spoločnosť, ktoré dlhovali štátu ešte viac peňazí. Dejiny modernej nadnárodnej spoločnosti, podobne ako dejiny samotnej modernej firmy, sa začali vo Veľkej Británii železnicami. Železnice sa od začiatku pokladali za vývozný priemysel. Typická nemecká nadnárodná firma bola úspešná domáca obchodná spoločnosť, ktorá sa pri hľadaní trhov a surovín rozšírila do zahraničia. Najprv do Rakúsko-Uhorska a zakrátko do Spojených štátov, kde sa nemeckí prisťahovalci osvedčili ako ochotní zákazníci a nachystaná sieť kontaktov. Rastúca životná úroveň v povojnovej Európe vďaka Marshallovmu plánu podporila spotrebiteľský dopyt, ktorý najlepšie uspokojili zdravšie americké spoločnosti. Zavedenie Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) v roku 1947 odstránilo väčšinu colných bariér a americké firmy prerazili do zámoria. Šesťdesiate roky 20. storočia priniesli rozkvet americkej nadnárodnej firmy. Myšlienka, že Američania si vezmú všetko, padla v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Devalvácia dolára v roku 1971 spôsobila zdraženie zahraničných majetkov pre americké firmy a zlacnenie amerických majetkov pre zahraničné firmy. Medzi najlepšími sto spoločnosťami sa podľa trhového hodnotenia v roku 1995 objavilo 43 zo Spojených štátov, 27 z Japonska, 11 z Veľkej Británie a 5 z Nemecka. Toto obdobie vynikalo tromi významnými zmenami, ktoré ovplyvnili nadnárodné firmy každého druhu. Prvá, výrazne sa zvýšil ich počet. Druhá zmena, v tomto období sa menšie spoločnosti podieľali na riadení globalizácie rovnako ako veľké. Dobré nadnárodné firmy prešli dlhý kus cesty nielen v upravovaní výrobkov podľa miestneho vkusu, ale aj dôsledným hľadaním nápadov po svete. Veľa organizačných zmien v týchto rokoch sa uskutočnilo v snahe o spojenie globálneho rozsahu a miestnych poznatkov. Čína a Brazília patrili medzi najsľubnejšie trhy pre 21. storočie. Niektoré firmy sa na rozvojový svet pozerali ako na zdroj lacnej pracovnej sily a nie ako na zdroj nápadov. Táto ekonomika Nike spoliehajúca sa na lacných pracovníkov z tretieho sveta prispela k rozvíreniu nálady proti nadnárodným firmám. Koncom 20. storočia sa nadnárodné firmy rutinne zavrhovali ako temní vládcovia globalizácie. Nadnárodné firmy boli v skutočnosti oveľa menej silné, než si ich kritici predstavovali. Pri hodnotení vychádzali z porovnania predajov spoločností a HDP krajín. HDP je však veľkosť pridanej hodnoty, nie odbytu. Nadnárodné firmy ešte ani zďaleka nedosiahli hospodársku moc a už ju strácali. Najväčších 50 firiem sveta v rokoch 1980 až 2000 rástlo pomalšie než svetová ekonomika ako celok. Bohatstvo sa mimochodom nerovná moci. Wal-Mart bol v roku 2000 azda bohatší než Peru, no keďže pôsobil vedľa vlády nefunkčnej krajiny, vyzeral veľmi chabo. Wal-Mart nemal donucovacie právomoci: nemohol zdaňovať, vydržiavať si vojsko ani väzniť ľudí. Kľúčom k úspechu spravidla nie je vyplácanie nízkych miezd, ale prínos v podobe nadpriemerného kapitálu, zručností a myšlienok (čo dvíha životnú úroveň a zvyšuje možnosti otvárajúce sa miestnym spotrebiteľom). 53

54 ZÁVER Z ekonomického hľadiska existujú tri smery budúcnosti obchodných firiem: Prvý, mimoriadne obľúbený v antiglobalistických kruhoch, tvrdí, že hŕstka obrovských firiem sa usiluje o tiché prevzatie sveta. Všetci tí, čo prežili, sú v súčasnosti skutoční páni vesmíru a majú väčšiu ekonomickú moc, než väčšina národných štátov, no bez akéhokoľvek pocitu záväzku či zodpovednosti. Veľké firmy nezvyšujú vládu nad svetom, ale strácajú územia. Všeobecne platí, že čím je priemysel futuristickejší, tým menej je koncentrovaný. Druhá myšlienková škola tvrdí takmer opak prvej, a to, že firmy sú čoraz menej dôležité. Pre letmý pohľad do budúcnosti jej navrhovatelia odporúčajú Monorail Corporation, ktorá sa zaoberá predajom počítačov. Monorail nevlastní továrne, sklady ani iné hmotné majetky. Pracuje na jednom prenajatom poschodí kancelárskej budovy v Atlante. Jeho počítače sú určené pracovníkom na voľnej nohe. Zákazníci zadávajú objednávky telefonicky na bezplatné číslo napojené na logistickú službu firmy Federal Express. Tá odovzdá objednávky ďalej, aby uzatvorila zmluvu s výrobcom, ktorý zostavuje počítače zo súčiastok. FedEx potom dopraví počítače zákazníkom a faktúry pošle SunTrustBank, zástupcovi firmy Monorail. Spoločnosť má iba dobrý nápad, hŕstku ľudí v Atlante a fúru zmlúv. Výhodou tejto minimalistickej školy je niekoľko významných ekonómov, ktorí sú na jej strane. Firmy majú zmysel vtedy, ak transakčné náklady súvisiace s nákupom presiahnu hierarchické náklady na udržiavanie byrokracie, potom moderná technológia všeobecne presúva rovnováhu výhody od spoločnosti smerom k trhom a jednotlivcom. Tretia predpoveď je odnož druhej: diskrétna firma už nie je základným stavebným kameňom moderného hospodárstva. Nahradí ju reťazec. Nápad s vytváraním reťazcov dáva dohromady priveľa protichodných myšlienok. Akciová spoločnosť, bez ohľadu na ostatné chyby, má právnu subjektivitu a systém vnútornej zodpovednosti. Reťazce nemajú ani jedno. Z toho dôvodu je ťažké, aby robili spoločné rozhodnutia alebo rozdeľovali zisky. Ani jedna z týchto troch možných budúcností nevyzerá neodvratná. A predsa posledné dve vízie pôsobia prijateľnejšie než prvá. Súčasný trend je združenie, ktoré sa má stať menej združené, väčšie organizácie by sa mali rozložiť na menšie podnikateľské celky. Problém všetkých ekonomických predpovedí je, že nezohľadňujú rozhodujúcu premennú politiku. Firmy často ťažili z pretekov ku dnu, keď donútili vlády a súťažiť o ich priazeň. Pri pohľade dopredu je vhodné zdôrazniť, že darebáctvo je, bolo a vždy bude problém firiem najmä v čase boomu trhu s cennými papiermi. Anglosaské firmy možno nemajú dušu, ale majú mozog. Podniky teraz fungujú v žiare publicity; viac ako predtým sa zodpovedajú svojim záujmovým skupinám. Firma IBM v súčasnosti vykresľuje samu seba ako strategického investora vo vzdelaní. Kritici firiem označujú tieto aktivity ako sebectvo: kozmetické spoločnosti chcú na ženy pôsobiť zúčastnene, rovnako ako zbohatlíci z Filadelfie chceli využiť charitu, aby sa doplazili do klubu Whitemarsh Valley Hunt Club. Týmto cynikom unikla pointa. V celých dejinách sa opakuje, že pokiaľ firmy zarábajú peniaze, sledujú aj iné ciele okrem jednoduchého maximalizovania krátkodobých ziskov. Z mnohých racionálnych príčin má podnikateľský sektor oprávnený záujem, aby ľudia videli, že koná dobro. Existujú dve čoraz dôležitejšie príčiny. Prvá je dôvera, druhá je vojna o talent. Problémy v budúcnosti zrejme nespôsobí to, čo firmy urobia pre spoločnosť, skôr to, čo spoločnosť urobí pre firmy. Vlády možno deregulovali trhy, ale dnes s oveľa väčším nadšením než v minulosti regulujú obchodné spoločnosti. Z dejín si treba vziať ďalšie ponaučenie, že celkovo najväčšiu prosperitu dosiahli vláda i firmy, keď ich oddeľovala hrubá čiara. Vo svete neobmedzeného výberu sa nijaká firma nemôže spoliehať na bezpečnú budúcnosť. POUŽITÁ LITERATÚRA [1] BAUMAN, Z. Úvahy o postmoderní době, Praha : SLON, 2006, 2. vydání, ISBN , EAN [2] BLACKBURN, J. Závod s časem, Praha : Victoria Publishing, 1994, ISBN [3] DAVIS, S.; DAVIDSON, B. Vize roku 2020, Praha : NIS ČR, [4] DRUCKER, P. Inovace a podnikavost, Praha : Management Press, 1993, ISBN [5] DRUCKER, P. Věk diskontinuity, Praha : Management press, 1994, ISBN [6] DUBOVEC, J. Mikroekonómia, Žilina : EDIS, ŽU Žilina, 2004, ISBN [7] ETZIONI, A. Morálni dimenze ekonomiky, Praha : Victoria Publishing, 1995, ISBN X. [8] GATES, B.; HEMINGWAY, C. Byznys rychlostí myšlenky, Praha : Management Press, 1999, ISBN [9] GATES, B.; RINEARSON, P.; MYHRVOLD, N. Informační dálnice, Praha : Management Press, 1997, ISBN X. [10] GRAY, J. Márne iluze, Košice : Paradigma, 2002, ISBN [11] HAMMER, M. Agenda 21, Praha : Management Press, 2002, ISBN [12] JIRÁSEK, J. Štíhla výroba, Grada Publishing, 1998, ISBN [13] KORTEN, D. Keď korporácie vládnu svetom, Košice : VIENALA, 2002, ISBN

55 [14] KUDERA, J. Moderní teorie firmy, Praha : Grada Publishing, 2000, ISBN [15] MICKLETHWAIT, J.; WOOLDRIDGE, A. Firma, Bratislava : SLOVART, 2006, EAN , ISBN [16] PETERS, T.; WATERMAN R. H. Hledáni dokonalosti, Praha : Svoboda, 1992, ISBN [17] PORTER, M. Konkurenční výhoda, Praha : Victoria Publishing, 1995, ISBN [18] TAPSCOTT, D. Digitální ekonomika, Brno : Computer Press, 1999, ISBN [19] TOFFLER, A.; TOFFLEROVÁ, H. Válka a antiválka. Jak porozumět dnešnímu globálnímu chaosu, Praha: Dokořán, Argo, 2002, ISBN , EAN ADRESA: Ing. Juraj DUBOVEC, PhD. Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 8215/ Žilina Ing. Alena Poncarová Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození Kunovice 55

56 56

57 ENVIRONMENTÁLNÍ MANAGEMENT Hynek Dušek Evropský polytechnický institute, s.r.o., Kunovice Abstrakt: Environmentální management je v podstatě systém řízení organizace, ve kterém se organizace dobrovolně hlásí k dodržování zásad ochrany životního prostředí a udržitelného rozvoje. Většina moderních organizací se hlásí k respektování zásad udržitelného rozvoje a ochrany životního prostředí a tak přispívá k zlepšení nebo alespoň zachování kvality životního prostředí. Abstrakt: Environmental management is essentially the organization's management system, which has voluntarily committed to the principles of environmental protection and sustainable development. Most modern organizations committed to respecting the principles of sustainable development and environmental protection, and thus contributes to the improvement or at least maintaining environmental quality. Klíčová slova: environmentální management EMAS, ochrana životního prostředí, udržitelný rozvoj Key words: Environmental Management - EMAS, environmental protection, sustainable development Environmentální systém řízení a s tím spojená ochrana životního prostředí se v dnešních pokrokových a vyspělých společnostech stává jednou ze základních priorit a potřeb. V souvislosti se vzrůstajícím proekologickým tlakem veřejnosti v 70. a 80. letech 20. století začaly podniky prosazovat environmentální management. To je dobrovolnou aktivitu posilující image podniku, zvyšující zisky, konkurenceschopnost, ale zároveň i snižující náklady. K dobrovolným nástrojům řadíme například systém environmentálního managementu (EMS) dle ISO 14001, systém environmentálního managementu (EMS) dle Národního programu EMAS, environmentální audity, čistší produkci, ekodesign, ekologické značení (ekolabelling), life-cycle-assessment tools, environmentální účetnictví atd. Uvedené dobrovolné nástroje se samozřejmě v praxi mohou navzájem prolínat a kombinovat.[2] V problematice politiky ochrany životního prostředí je možné vypozorovat několik směrů směřujících od nápravných k preventivním opatřením, přechod od norem, represivních zásahů k upřednostnění nástrojů ekonomických a informačních, od odpovědnosti společnosti (státu) k odpovědnosti samotných výrobních i jiných organizací. Hlavním rysem aktivit environmentálního managementu je jejich dobrovolnost. Firmy zavedením environmentálního management dávají navenek informaci, že je nezajímá jen čistý zisk bez ohledu na následky životní prostředí, ale že se zajímají o zásady ochrany a udržitelnosti životního prostředí. Systémy EMS představují v současné době nejrozšířenější způsob, jak může organizace deklarovat, že v rámci své činnosti dbá na ochranu životního prostředí a že při produkci výrobků či poskytování služeb jsou zvažovány také jejich dopady na životní prostředí. EMAS představuje systémový přístup k řízení otázek souvisejících s životním prostředím v organizaci s důrazem na integraci environmentálního hlediska jak do celkové strategie organizace, tak do jejích každodenních činností. Požaduje po organizaci definovat významné environmentální aspekty (a dopady) a dále konkrétní cíle a opatření, pomocí kterých bude naplňovat požadavek tzv. neustálého zlepšování. [1] EMAS byl zřízen Evropskou unií, hlavním účelem jeho vzniku je již popisováné zjišťování a kontrola dopadu činností organizací na životní prostředí a zveřejňování informací formou jednotlivých environmentálních prohlášení (prohlášení k životnímu prostředí). EMAS jako aktivní přístup organizace ke kontrole, řízení a postupné minimalizaci dopadů na životní prostředí, je určen pro širokou sféru organizací. EMAS se může uplatni jak v soukromé sféře, tak i v organizacích státní správy, nebo i ve školství. V podstatě všude tam, kde je zájem o ochranu a zlepšování stavu životního prostředí EMAS představuje aktivní přístup podniku ke sledování, řízení a postupnému snižování dopadů činností organizace na životní prostředí. Je určen pro organizace provozující činnost v soukromé sféře (akciové společnosti, společnosti s ručením omezeným ad.) i pro organizace státní a veřejné správy (ministerstva, městské úřady ad.), nebo jejich části (výrobní jednotka, detašovaná pracoviště). 57

58 Program EMAS neustále sleduje zlepšování tzv. environmentálního profilu organizace prostřednictvím: 1) určení a zavedením EMS v organizaci ; 2) systematického, objektivního a pravidelného vyhodnocování efektivnosti EMS; 3) zveřejňováním informací o své enviro-profile 4) spoluzodpovědnosti svých zaměstnanců Uplatňování EMAS v praxi představují takové aktivity, které jsou zaváděny a aplikovány na základě dobrovolnosti a jdou nad rámec platných legislativních norem. Jeho uplatňování patří k nástrojům preventivní strategie, to znamená, že se neřeší až vzniklé škody na životním prostředí a tím spojené ekonomické sankce, ale organizace se aktivně snaží těmto škodám zabránit a tím dosáhnout jak zachování kvality životního prostředí, tak i zabránit následným ekonomickým škodám v důsledku různých sankcí. V současné době je zcela běžné se zavádějí normy beroucí v potaz ochranu životního prostředí sytémy environmentální managementu EMS (Environmental Management Systems) nebo dokonce EMAS ((Eco-Management and Audit Scheme ).Pokud se rozhodne organizace pro zavedení systému environmentálního řízení EMS, který představuje v současnosti nejrozšířenější způsob, může k jeho zavedení přistoupit v zásadě třemi způsoby: 1) zavedení EMS podle norem řady ISO 14000; 2) zavedení EMS podle Programu EMAS; 3) zavedení neformálního (zjednodušeného) EMS. První dvě možnosti představují zavedení formálního, třetí stranou ověřeného (certifikovaného / validovaného) systému. Zatímco normy řady ISO 14000, reprezentované především kmenovou normou ISO 14001, mají mezinárodní platnost, Program EMAS byl vytvořen na úrovni Evropské unie a upravuje jej Nařízení Evropského parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001. Program EMAS v sobě obsahuje, kromě dalších, také veškeré požadavky normy ISO Zavádění EMS v podnikách podle obou standardů je proto velmi podobné.[3] Rozhodnutí zavést v organizaci sytém řízení EMAS, klade důraz na splnění některých požadavků, kterýma se norma ISO až tak podrobně nezabývá a často má odkaz jen doporučující charakter. Zde lze zařadit zejména prvky následující: 1) environmentální přezkoumání: jedná se o úvodní analýzu problematiky ochrany životního prostředí (při zavádění ISO je jeho vypracování dobrovolně) 2) publikace a ověřování environmentálního prohlášení: jsou to environmentální zprávy o dopadu a vlivu činnosti organizace na složky životního prostředí; 3) soulad s platnou legislativou; 4) posuzování nepřímých environmentálních aspektů: jedná se o problematiku, kterou nemůže organizace zcela kontrolovat ale může je ovlivnit (způsob dopravy, obalové materiály, vývoj a pod.); 5) aktivní účast zaměstnanců na procesu neustálého zlepšování: jedná se o zapojení všech zaměstnanců do problematiky ochrany životního prostředí; 6) využívání loga: toto logo má informovat veřejnost a odborné kruhy o skutečnosti, že organizace je zapojená do systému EMS; 7) registrace: v České republice se registračním orgánem Agentura EMAS při CENIA, registrované organizace jsou v níže uvedené tabulce. Seznam organizací registrovaných v programu EMAS v České republice. Poř. č. Registrační číslo Název společnosti Datum registrace Certifikát EMAS platný do Environmentální prohlášení 1 CZ OHL ŽS a. s. - závod Dopravní stavby (PDF, 14 MB) 2 CZ OHL ŽS, a. s. - závod Pozemní stavitelství (PDF, 9 MB) 3 CZ OEZ, s.r.o (PDF, 5 MB) 4 CZ IMOS Brno, a. s (PDF, 7 MB) 5 CZ Teplárna Strakonice, a. s (PDF, 8 MB) 6 CZ Alpiq Zlín s.r.o (PDF, 2 MB) 58

59 7 CZ GEOSAN GROUP, a. s (PDF, 2 MB) 8 CZ Česlog s.r.o (PDF, 168 kb) 9 CZ Subterra a. s (PDF, 11 MB ) 10 CZ HBH odpady s.r.o (PDF, 2 MB) 11 CZ HOCHTIEF CZ a. s (PDF, 844 kb) 12 CZ Metrostav a. s (PDF, 176 kb) 13 CZ VCES a. s (PDF, 11 MB) 14 CZ Zlínstav, a. s (PDF, 2 MB) 15 CZ STRABAG a. s. odštěpný závod Pozemní stavitelství Praha a České (PDF, 2 MB) Budějovice 16 CZ RELIMEX spol. s.r.o (PDF, 1 MB) 17 CZ KONSTRUKTIVA KONSIT a. s (PDF, 13 MB) 18 CZ UNISTAV a. s (PDF, 13 MB) 19 CZ POHL cz, a. s (PDF, 3 MB) 20 CZ GEMA ART GROUP a. s (PDF, 299 kb) 21 CZ Ministerstvo životního prostředí (PDF, 598 kb) 22 CZ Město Chrudim (PDF, 6 MB) 23 CZ EKOZIS spol. s r.o (PDF, 12 MB) 24 CZ SUDOP PRAHA a. s (PDF, 1 MB) Tab. č. 1: Seznam organizací registrovaných v programu EMAS v České republice Zdroj: [4] ZÁVĚR Environmentální management EMS či dokonce EMAS by se mel stát součástí řízení co největšího počtu organizací. Jak již bylo uvedeno, v současné industriální době je životního prostředí stále čím dál tím víc ohrožované. Je důležité, aby principy environmentálního managementu a udržitelného rozvoje staly součástí řízení nejen organizací v Evropě, ale i na celém světě. Mnohé organizace, které se hlásí k environmentálnímu managementu v zemích svého působení, již tak docela nezajímá, odkud jsou produkty nebo komponenty které využívají pro svoji vlastní činnost= posuzování nepřímých ekologických aspektů. Tuto je potřebné brát v potaz, zejména v době současné ekonomické krize, kdy většina firem se snaží snižovat své náklady a často je to právě v oblasti ochrany životního prostředí. ZDROJE: [1] CENIA - Česká agentura životního prostředí. [online]. [ ]. Dostupné na www: [2] VLČKOVÁ, J. Podnikový ekolog. Praha : JDS tiskárna Praha spol. s.r.o., s. ISBN [3] Planeta odborný časopis pro životní prostředí: Příručka k programu EMAS. Praha, leden [online]. [ ]. Dostupné na WWW: /MZPMS FJ1TY3H/$FILE/ planeta1_korektura2.pdf. [4] CENIA - Česká agentura životního prostředí, Seznam organizací registrovaných v programu EMAS v České republice. [online]. [ ]. Dostupné na: C12571B20041E945. nsf/$pid/cenmsfkv2wl1 ADRESA: Ing. Hynek Dušek Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699, Kunovice Tel

60 60

61 OD KVANTITY KU KVALITE VPLYV KVALITY PRIJÍMANÝCH ŠTUDENTOV VŠ NA VÝŠKU PRIDEĽOVANEJ DOTÁCIE part A Miloš Haščic 1, Miroslav Mečár 2 1 Šoltésovej 1704/223, Považská Bystrica 2 EPI s.r.o. Kunovice Motto Ak chceme mať dobrý výrobok, musíme merať kvalitu surovín na vstupe, hodnotiť kvalitu technologického procesu a merať kvalitu hotového výrobku na výstupe. autori Abstrakt: V tomto článku sa autori zaoberajú procesom hodnotenia kvality výrobku absolvent vysokej školy z pohľadu hodnotenia kvality surovín vstupujúcich do technologického procesu, v nadväznosti na súčasný model financovania vysokých škôl, ktorí sa snažia o tento aspekt modifikovať. Kvalitu akéhokoľvek hotového výrobku výrobe možno predikovať v závislosti od: kvality vstupov čím sú vstupy kvalitnejšie, tým by mal byť aj výsledný produkt kvalitnejší vyspelosti a zvládnutia technologického postupu čím je technologický proces prepracovanejší a uskutočňovaný inovatívnejšími metódami a kvalifikovanejšími pracovníkmi pri použití kvalitných vstupov, tým by mal byť aj výsledný produkt kvalitnejší. Neznamená to však, že každý výrobok pri splnení vyššie uvedených axiomov bude kvalitný. No na základe teórii pravdepodobnosti je to vysoko pravdepodobné. Ako to bolo v minulosti? Kvalita vstupov sa v minulosti hodnotila na základe prijímacieho konania, kde záujemcovia o štúdium na vysokých školách (VŠ), absolvovali písomnú a niekedy aj ústnu časť prijímacej skúšky. Kritéria prijímacej skúšky ich náročnosť, bolo v kompetencii jednotlivých VŠ. Dochádzalo k tomu, že niektoré VŠ mali ťažšie kritéria pre prijatie, ako iné VŠ. Ako je to v súčasnosti? Postupne - cca od roku 1990, začali vysoké školy od klasických prjímačiek upúšťať a prešli k prijímaniu uchádzačov na základe výsledkov prijímacieho konania, kde sa hodnotil prospech zo strednej školy uchádzačov o VŠ štúdium resp. prospech z nosných predmetov. Uchádzači o VŠ štúdium boli zoradení podľa priemerov známok a do určitého priemeru boli prijatí na príslušnú školu. Hraničný priemer väčšinou kopíroval kapacitné možnosti VŠ. V prípade nenaplnenia kapacitného počtu, bolo vypísané, druhé, resp. tretie kolo výberového konania. Možno konštatovať, že v súčasnosti, niektoré školy používajú systém klasických príjimačiek, niektoré systém prijímacieho konania na základe hodnotenia výsledkov zo stredných škôl. Kam to smeruje v budúcnosti? MŠ SR zviedlo hodnotenie absolventov ZŠ a stredných škôl prostredníctvom monitoringu. Je to jedna z možností, ako hodnotiť kvalitu absolventov týchto škôl a ich pripravenosť na štúdium na stredných a vysokých školách. Na základe výsledkov monitoringu, by mohli byť absolventi stredných škôl najobjektívnejšie prijímaní na VŠ. Problém nastáva v rôznorodosti VŠ a z toho vyplývajúcich požiadaviek na predmety/vedomosti, ktoré by jednotlivé VŠ v rámci potreby pre prijímacie konanie požadovali monitorovať. V prípade prijímania študentov na VŠ na základe jednotného minimálneho limitu bodov dosiahnutých v monitoringu, 61

62 by viac menej bol zachovaný princíp objektívnosti. Nebol by však zachovaný princíp kvality prijímaných študentov na jednotlivé VŠ. Je predpoklad, že o kvalitnejšie školy by mali záujem kvalitnejší študenti, teda tí, ktorí v požadovanej hranici prijímaných študentov dosiahli v monitoringu vyššie bodové ocenenie. Prečo by sa mala kvalita prijatých študentov odraziť vo výške dotácie? Možno predikovať, že čím sú vstupy kvalitnejšie, tým ich je menej, sú cennejšie a tým aj drahšie. Je v nich zhmotnená väčšia pridaná hodnota, ako u bežných dostupných materiálov. Preto aj konečná cena hotového výrobku odráža kvalitu vstupných surovín použitých pri ich výrobe. Obdobne by tento axiom mať platiť aj v pedagogickom proces. Preto aj výška rozpísanej dotácie na jednotlivé VŠ, by mala odrádzať kvalitu prijatých uchádzačov o VŠ štúdium. Ako je to dnes? Použité kritéria na rozpis dotácie mzdových prostriedkov v podprograme medzi verejné vysoké školy, kopírujú potreby kvality len na strane zamestnancov jednotlivých vysokých škôl tým, že sa určujú ako podiel vysokej školy na počte publikácii za sledované obdobie (15 %). Kvalita študentov, ktorý sú na jednotlivých vysokých školách, sa nehodnotí, i keď podľa počtu študentov sa rozpisuje až 85 % pridelených mzdových prostriedkov v podprograme Keďže podľa metodiky rozpisu dotácie mzdových prostriedkov sa započítava každý študent ktorý je na vysokej škole študentom, berú sa na niektoré VŠ študenti bez ohľadu na výsledky zo strednej školy t.j. bez ohľadu na ich kvalitatívnu úroveň. Dochádza k výraznej deformácii a degradácii kvality získaných poznatkov zo stredných škôl, keď v jednom krúžku študuje študent s priemerom známok 1,5 z gymnázia so študentom s priemerom známok napr. 3,9 z odbornej školy (učilišťa). Jedná sa o tie verejné vysoké školy, ktoré neuplatňujú systém prijímacích skúšok, ale len systém prijímacieho konania. Tieto školy vypisujú dodatočné prijímacie konania, aby získali študentov z tých vysokých škôl, kam sa títo študenti vďaka prijímacím skúškam nedostali. Orientujú sa na kvantitu len z toho dôvodu, aby zabezpečili dostatok započítateľných parametrov (študentov) pre potreby delenia dotácie. Výsledok je otrasný. Je verejným tajomstvom, že verejnosť pochybuje o náročnosti a kvalite výučby na VŠ, lebo mnohí poznajú študentov a absolventov niektorých VŠ už z ich pôsobenia na základných a stredných školách, ktoré ledva ukončili a zrazu sú študentmi VŠ. Nedôvera voči absolventom niektorých VŠ a absolventom niektorých študijných programov rastie nielen z tohto dôvodu, ale aj z dôvodu opodstatnenosti potreby počtu takýchto absolventov pre trh práce Slovenska. Sporná je tiež opodstatnenosť štúdia popri zamestnaní, ktoré je ešte na nižšej kvalitatívnej úrovni ako štúdium v dennej forme, ktoré hravo pokrýva počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí pre potreby národného hospodárstva. Tieto skutočnosti si v budúcnosti vyžiadajú svoju daň a to: v nemožnosti štátu zabezpečiť finančné zdroje na výchovu stále vyššieho a vyššieho počtu vysokoškolsky vzdelaných ľudí (čo vyvolá nespokojnosť akademickej obce), jednak v nekvalite absolventov vysokých škôl, ktorá je odrazom kvality vstupov ich priemernosti a podpriemernosti, čo bude mať dopad na budúci ekonomický rast. Aké sú východiská? V prvom rade zrušiť externé štúdium. V druhom rade započítavať študentov VŠ na základe novej metodiky uplatňujúcej princíp kvality. Znamená to, použiť doterajšiu metodiku pre delenie dotácie s tým, že prepočítaný počet študentov pre I. ročníky prvého, druhého a tretieho stupňa vysokoškolského štúdia bude modifikovaný koeficientmi kvality (študijných výsledkov). DOTERAJŚIA METODIKA stanovenie prepočítaného počtu študentov Študenti dennej formy štúdia stupeň štúdia koeficient študenti, na ktorých sa koeficient vzťahuje študijné programy prvého stupňa 0,7 študenti v prvom roku štúdia, ktorým nevznikla povinnosť uhradiť školné 62

63 študijné programy druhého stupňa 1,50 študenti, ktorým nevznikla povinnosť uhradiť školné študijné programy tretieho stupňa 9,00/SDS študenti, ktorým nevznikla povinnosť uhradiť školné MODIFIKOVANÁ METODIKA stanovenie prepočítaného počtu študentov pri použití koeficientu kvality Podľa bodu a) študijné programy prvého stupňa 0,7 * koeficient 3 pri priemere dosiahnutých výsledkov zo strednej školy do 1,5 (vypočíta sa ako vážený aritmetický priemer koncoročných priemerov známok v jednotlivých ročníkov a maturitnej skúšky) 0,7 * koeficient 1,5 pri priemere dosiahnutých výsledkov zo strednej školy do 2,0 (vypočíta sa ako vážený aritmetický priemer koncoročných priemerov známok v jednotlivých ročníkov a maturitnej skúšky) 0,7 * koeficient 1 pri priemere dosiahnutých výsledkov zo strednej školy do 2,5 (vypočíta sa ako vážený aritmetický priemer koncoročných priemerov známok v jednotlivých ročníkov a maturitnej skúšky) 0,7 * koeficient 0,5 pri priemere dosiahnutých výsledkov zo strednej školy nad 2,5 (vypočíta sa ako vážený aritmetický priemer koncoročných priemerov známok v jednotlivých ročníkov a maturitnej skúšky). Podľa bodu b) študijné programy druhého stupňa 1,5 * koeficient 3 pri priemere dosiahnutých výsledkov z I. stupňa VŠ štúdia do 1,5 (vypočíta sa ako priemer známok v I. stupni VŠ štúdia) 1,5 * koeficient 1,5 pri priemere dosiahnutých výsledkov z I. stupňa VŠ štúdia do 2,0 (vypočíta sa ako priemer známok v I. stupni VŠ štúdia) 1,5 * koeficient 1 pri priemere dosiahnutých výsledkov z I. stupňa VŠ štúdia do 2,5 (vypočíta sa ako priemer známok v I. stupni VŠ štúdia ) 1,5 * koeficient 0,5 pri priemere dosiahnutých výsledkov z I. stupňa VŠ štúdia nad 2,5 (vypočíta sa ako priemer známok v I. stupni VŠ štúdia) Podľa bodu c) študijné programy tretieho stupňa Zarátavajú sa len študenti pri priemere dosiahnutých výsledkov z VŠ štúdia do 1,5 (vypočíta sa ako priemer známok v počas celého VŠ štúdia) Uvedené opatrenia, pri stávajúcich zdrojoch, spustia reakciu samolikvidácie VŠ škôl, ktoré sa snažia prežívať z titulu naberania nekvality, proklamovaním opodstatnenosti ich existencie len z hľadiska záujmu o štúdium. Tieto opatrenia sa pri malých úpravách dajú použiť pri tvorbe metodiky prideľovania mzdových prostriedkov stredným školám. Len po zhodnotení kvality vstupov, môžeme hodnotiť kvalitu technologického procesu akreditáciu a následne kvalitu hotového výrobku uplatnenie absolventov. ADRESA: Ing. Miloš Haščic, PhD. Šoltésovej 1704/223, Považská Bystrica, Slovenská republika tel.: 042/ Doc. Ing. Miroslav Mečár, CSc, EPI s.r.o. Kunovice, Osvobození Kunovice 63

64 64

65 LEGALIZACE PROSTŘEDKŮ POCHÁZEJÍCÍCH Z ORGANIZOVANÉ KRIMINALITY Juraj Dubovec, Tibor Hlačina Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice Abstrakt: V článku jsou částečně analyzovány základní nástroje boje proti praní špinavých peněz a financování terorizmu v CR. Abstract: The paper partly analyses the basic instruments of the fight against the money laundering and financing the terrorism in the Czech Republic. Klíčová slova: organizovaný zločin, legislativa, zákony, praní špinavých peněz, namáčení, namydlení, ždímání, umístění, vrstvení, intergrace,hawalla, terorizmus. Key words: organized crime, legislation, laws, money laundering, layering, integration, placement, terrorism. 1. LEGALIZACE PROSTŘEDKŮ POCHÁZEJÍCÍCH Z ORGANIZOVANÉ KRIMINALITY Prostředky pocházející z organizované kriminality: Zpravidla se jedná o zisky z tzv. organizovaného zločinu. Zisky vytvářené zločineckými strukturami se v celosvětovém měřítku pohybují v obrovských částkách, ročně je to suma přesahující 1,5 bilionu USD (jen z obchodu s drogami více než 700 miliard USD). V České republice se výnosy ze zločinu odhadují na téměř 250 miliard Kč ročně. Tyto vysoké zisky organizovaného zločinu vytvářejí možnost financování nejrůznějších obchodů, které vedou ke ztrátě konkurenceschopnosti legálních firem a k závislosti celých odvětví národního hospodářství na ilegálních kapitálových proudech. Ty ve svých důsledcích mohou destabilizovat společenský a politický systém. Kromě ekonomické moci zločinecké skupiny dlouhodobě usilují o integraci do politických a státních orgánů, tedy o získání skutečné moci ve státě. Zdrojem těchto prostředků jsou zejména tyto druhy organizovaného zločinu a jiné závažné kriminality: 1) Finanční a hospodářská kriminalita, finanční podvody. 2) Obchod s drogami. 3) Organizovaná prostituce. 4) Obchod se zbraněmi. 5) Nelegální migrace osob. 6) Loupeže, násilné vydírání. 7) Padělání peněz nebo cenných papírů. 8) Nelegální zaměstnávání osob. 9) Porušování autorských práv. 10) Celní a daňové úniky. Jedním z hlavních prostředků boje proti organizovanému zločinu i terorismu by měl být boj proti legalizaci výnosů z trestné činnosti vedoucí k odčerpání nebo minimalizování zisku z organizované trestné činnosti. [1, s. 12] PROCES LEGALIZACE VÝNOSŮ Legalizací výnosů z trestné činnosti, častěji označované termínem praní špinavých peněz nebo praní peněz, se rozumí jednání sledující zakrytí nezákonného původu výnosů z cílem vzbudit zdání, že jde o příjem nabytý v souladu se zákonem. [8, s. 6] Operace spojené s legalizací výnosů z trestné činnosti lze rozdělit do tří etap, jež zahrnují: 1) Umístění peněžních prostředků v hotovosti do finančního systému (placement-umístění, také namáčení ), 2) Zastření nelegálního původu špinavých peněz (layering-vrstvení, také namydlení ), 3) Návrat nelegálně získaných peněžních prostředků do ekonomiky (integration- integrace, také ždímání ). 65

66 1. etapa Umístění peněžních prostředků v hotovosti do finančního systému (placement umístění, také namáčení ) Zločinecké organizace při své nezákonné činnosti shromažďují denně značné objemy peněžních prostředků v hotovosti a stojí před problémem jak tyto výnosy přeměnit na bezhotovostní formu, k čemuž mají několik důvodů. Prvním důvodem je skutečnost, ze se jedná o velké objemy peněžních prostředků a velice špatně se s nimi manipuluje. Dalším důvodem je to, že v ekonomicky vyspělém zahraničí používání většího množství bankovek v platebním styku je vždy podezřelé. Rozmísťování peněžních prostředků na bankovní účty se provádí například formou ukládání hotových peněz v menších obnosech do různých bank. Tato metoda je velice pracná, jedna z jejích forem spočívá v realizaci velkého počtu vkladů do určité výše, která je pod hranicí ukládající bance povinnost identifikovat vkladatele. Dalším způsobem shromažďování a rozmísťování peněžních prostředků je tzv. směšování tržeb. Jedná se o promísení výnosů z trestné činnosti s tržbou z legálních aktivit, nelegální zisky jsou maskovány jako legální příjmy z pravidelné obchodní činnosti (restaurace, směnárny, firmy poradenských služeb, reklamní agentury apod.), a jsou odváděny spolu s tržbou. Dalším trikem používaným v této souvislosti je využívání nastrčených osob či fiktivních firem. Princip je prakticky stejný jako u směšování tržeb, pouze s tím rozdílem, že neexistuje legální tržba, legální aktivitu tyto firmy předstírají a tržbu i zisk představují pouze výnosy z trestné činnosti. Dále následují transakce méně rizikové, které jsou již slučováním peněz na jeden či několik málo účtů pomocí bezhotovostních transferů. Nejefektivnější způsob legalizace výnosů z trestné činnosti je realizován přímo v bankách. Uložení nelegálně získaných příjmů do finančních institucí je pro zločinecké organizace nesmírně důležité, neboť tyto výnosy mohou být prostřednictvím elektronických a bezhotovostních převodů převáděny na různé účty, do různých bank a zemí světa. Tak mohou být před hranice propašované peníze uloženy u bank spolupracujících se zločineckými organizacemi a následně využity i v mezinárodním měřítku. V první etapě legalizace využívají zločinecké organizace pro vnášení výnosů z trestné činnosti nastrčené osoby či fiktivní firmy. [2, s. 8] 2. etapa Zastření nelegálního původu špinavých peněz (layering vrstvení, také namydlení ) Výnosy z trestné činnosti, které byly odděleny od jejich nezákonného zdroje již v první etapě legalizace výnosů, procházejí postupně v druhé etapě bezhotovostními a hotovostními operacemi. Vstupují na účty bank, aby je vzápětí opustily a byly za ně nakoupeny cenné papíry a ty obratem prodány a nakoupeny drahé kameny, zlato, nemovitosti, umělecká díla či starožitnosti, a následně se vrátily opět na jiný účet, do jiné banky apod. Druhá etapa legalizace výnosů je velmi důležitá, neboť v této etapě je nutné očistit kapitál pocházející z trestné činnosti. To znamená, že je třeba dát tomuto kapitálu novou identitu a přerušit možnost sledovat toky peněz, aby nebylo možné zpětně zjistit jejich zdroj a původ. [3, s. 11] Nelegální zisky uložené do mezinárodního finančního systému jsou prostřednictvím finančních transakcí přesunovány mezi velkým množstvím institucí, pokud možno v různých státech. Bohužel někdy těmto strukturám nahrává i stát sám, například tím, že vydává státní dluhopisy prakticky komukoliv, kdo za ně zaplatí a v roce 2011 to v ČR představovalo 20,1 mld. Kč, i když se předpokládal objem kolem 10 mld. Kč. Na rok 2012 se připravuje ještě větší objem státních dluhopisů ve výši přesahující 100 mld. Kč. Z tohoto důvodu jsou nejčastěji peníze převáděny na číselná konta ze zemí, které striktně dodržují bankovní tajemství, do zemí tzv. daňových rájů nebo na nejrůznější konta krycích firem, které ve skutečnosti patří zločineckým organizacím. 3. etapa Návrat nelegálně získaných peněžních prostředků do ekonomiky (integration integrace, také ždímání ) V této poslední etapě legalizace výnosů z trestné činnosti je nelegálně získaný kapitál po rozsáhlých operacích zastírajících jeho původ zaváděn do hospodářství tak, aby vznikl dojem, že byl získán cestou nezávadné obchodní činnosti. Vzhledem k tomu, že zde dochází ke spojení či provázání dnou ekonomik, tj. legální a nelegální, je tato etapa nazývána integrací. Zdánlivě zákonně získané peníze jsou pak použity k nákupu nemovitostí, cenných papírů, zlata apod. Mohou se také vracet do země jejich původu ve formě půjček poskytovaných zahraničními firmami. Zločinecké organizace investují strategicky. Směřují k získání nemovitého majetku v jednotlivých teritoriích působnosti organizace, jako např. získání dopravní firmy, které usnadní pašování zboží, nebo k investicím do forem umožňujících snazší legalizaci výnosů z trestné činnosti jako jsou kasina, loterijní společnosti, sítě supermarketů, směnáren a podniků cestovního ruchu, reklamních agentur, marketingu apod. Nelze vyloučit ani zakládání vlastních bank v zemích východní Evropy. [4, s. 18] 66

67 Legalizované výnosy, které prošly oběma etapami a zastřely tak svůj původ se vracejí ve formě nezávadného a často již i zdaněného příjmu původnímu majiteli. 2. FINANCOVÁNÍ TERORISMU Charakteristické rysy financování terorismu Podle definice Mezinárodní úmluvy o potlačování financování terorismu je primárním cílem terorismu zastrašovat obyvatelstvo nebo nutit vedení mezinárodní organizace, aby provedla nebo se zdržela provedení nějakého činu. Úspěšná teroristická skupina jako jakákoliv jiná zločinecká organizace musí být schopna vybudovat a udržet účinnou finanční strukturu. Za tím účelem musí vytvořit zdroje financování, způsob praní těchto zdrojů a konečně způsob jak zajistit, aby mohly být tyto finanční zdroje použity pro získávání materiálu a jiných logistických položek potřebných pro provádění teroristických činů. Zdroje finančních prostředků teroristů Prvním zdrojem je finanční podpora poskytovaná státy nebo organizacemi s dostatečně velkou infrastrukturou, aby mohli finanční prostředky shromáždit a pak je poskytnout teroristické organizaci. Druhým velkým zdrojem financování terorismu je příjem pocházející z nejrůznějších činností přinášejících zisk. Stejně jako u zločineckých organizací může příjem teroristické skupiny pocházet z trestné činnosti či jiných nezákonných aktivit. Teroristická skupina v určité oblasti může podporovat sama sebe únosy a vyděračstvím. V tomto scénáři zajišťují nezbytné finanční prostředky zejména výkupné placené za osvobození rukojmích, výpalné, vymáhané od obchodů, pašování ve velkém, nejrůznější druhy podvodů, krádeže, loupeže a obchodování s drogami. Používá k tomu starého způsobu tzv. hawalla, kdy se přesouvají peněžní prostředky ve vysokých částkách vyškolenými specialisty, kteří se znají a tím tzv. špinavé peníze uvádějí do oběhu. [4, s. 13] Financování teroristických skupin může na rozdíl od zločineckých organizací zahrnovat také příjem pocházející z legálních zdrojů nebo z kombinace legálních a nelegálních zdrojů. Toto financování z legálních zdrojů je vlastně klíčovým rozdílem mezi teroristickými skupinami a tradičními zločineckými organizacemi. Významnou roli při financování některých teroristických skupin hrají charitativní nebo jiné neziskové organizace a další právní subjekty. Praní finančních prostředků spojených s terorismem Teroristé a jejich podpůrné organizace často používají pro praní špinavých peněz stejných metod jako zločinecké organizace. K některým z konkrétních metod zjištěných u teroristických skupin patří: pašování hotovosti, strukturované vklady na bankovní účty nebo výběry z nich, nákupy nejrůznějších typů peněžních nástrojů (cestovní šeky, bankovní šeky, peněžní poukázky), používání kreditních nebo úvěrových karet, bankovní převody. Z výše uvedeného vyplývá, že prioritním cílem teroristických organizací není praní peněz, ale naplnění svých ideologických a politických cílů. Je však nutno podotknout, že bez patřičných financí se tyto cíle nedají realizovat. Terorismus je bezesporu nebezpečnější hrozbou než praní špinavých peněz. Nicméně možnost získávat velké sumy peněz z nelegálních obchodů, prostřednictvím praní špinavých peněz, dává terorismu silný zdroj pro financování jeho aktivit a rozvoje. Proto se mnohé mezinárodní organizace snaží bojovat nejen proti terorismu, ale také proti praní peněz, které s ním úzce souvisí. Obchody spojené s povinností identifikace obchod v hodnotě převyšující částku EUR, podezřelý obchod (zejména u bank) a to bez ohledu na jeho hodnotu. Ověření totožnosti účastníka obchodu dle zákona o bankách Podle zákona o bankách je zaměstnanec banky povinen požadovat prokázání totožnosti klienta u transakcí, jejichž hodnota převyšuje Kč (zpravidla hotovostních). Způsob provádění identifikace Prvotní identifikace fyzické osoby, která identifikaci podléhá, se provádí tváří v tvář, tedy pouze za její přítomnosti a na základě průkazu totožnosti. U právnické osoby je pak identifikace realizována na základě platného výpisu z rejstříku, v němž je povinně evidována nebo na základě jiného platného dokladu prokazujícího její existenci a na základě identifikace tváří v tvář fyzické osoby za ni jednající. 67

68 Identifikace třetí osoby Je-li účastník obchodu zastoupen na základě plné moci, prování se identifikace zmocněnce a dále předložením plné moci s úředně ověřeným podpisem zmocnitele. [5, s. 32] Jestliže zaměstnanec banky při uzavírání obchodu zjistí nebo má podezření, že účastník obchodu nejedná svým jménem nebo že zastírá, že jedná za třetí osobu, uloží mu, aby písemným prohlášením potvrdil, za koho jedná a doložil údaje o identifikaci této třetí osoby. Odmítnutí identifikace Pokud se účastník obchodu, u něhož je dána povinnost identifikace, odmítne identifikaci podrobit, nebo odmítne identifikaci třetí osoby, zaměstnanec banky: předmětný obchod nesmí provést, je povinen o této skutečnosti informovat ministerstvo. Identifikace osob Rozsah identifikačních údajů a) u FO zjištění jména a příjmení, případně všech jmen a příjmení, rodného čísla nebo data narození, pohlaví, trvalého nebo jiného pobytu, státní příslušnosti. jejich ověření z průkazu totožnosti, jsou-li v něm uvedeny a dále ověření shody podoby s vyobrazením v průkazu totožnosti, čísla a doby platnosti průkazu totožnosti, orgánu nebo státu, který jej vydal. b) u fyzické osoby provozující podnikatelskou činnost též zjištění obchodní firmy, odlišujícího dodatku nebo dalšího označení, identifikačního čísla. c) u právnické osoby zjištění obchodní firmy nebo názvu včetně odlišujícího dodatku nebo dalšího označení sídla, identifikačního čísla nebo obdobného čísla přidělovaného v zahraničí, jména, případně popřípadě všech jmen a příjmení, rodného čísla nebo data narození a trvalého nebo jiného pobytu osob, které jsou jejím statutárním orgánem nebo jeho členem, většinového společníka nebo ovládající osoby (u podnikatele), zakladatele (u nepodnikatele), a identifikace fyzické osoby, která jejím jménem jedná v daném obchodu. Je-li statutárním orgánem (nebo jeho členem) identifikované právnické osoby právnická osoby zjištění: obchodní firmy nebo názvu včetně odlišujícího dodatku nebo dalšího označení sídla, identifikačního čísla nebo obdobného čísla přidělovaného v zahraničí, identifikačních údajů osob, které jsou jejím statutárním orgánem nebo jeho členem. Subjekty podléhající zúžené identifikaci Identifikaci v zúženém rozsahu identifikačních údajů podléhají tyto subjekty: 1) Většinový společník nebo ovládající osoba právnické osoby podnikatele. 2) Zakladatel právnické osoby nepodnikatele. 3) Statutární orgán nebo člen statutárního orgánu právnické osoby odlišný od osoby jednající. 4) Statutární orgán právnická osoba nebo člen statutárního orgánu právnická osoba statutárního orgánu nebo člena statutárního orgánu právnické osoby. 5) Osoby, která je statutárním orgánem nebo členem statutárního orgánu subjektu dle bodu 4. Identifikace fyzické osoby (fyzické osoby podnikatele), průkazy totožnosti Zaměstnanec banky je povinen přesvědčit se u předložených průkazů totožnosti, podpůrných nebo jiných dokladů 68

69 fyzických osob předložených k identifikaci zejména o tom, zda: Jedná se o existující a pravý doklad, podoba držitele průkazu odpovídá zobrazení podoby uvedené v průkazu, stejně jako dalším údajům vztahujícím se k fyzickému vzhledu, věku, pohlaví apod., podoba v průkazu je vyhotovena originálním způsobem, neuplynula doby platnosti v něm vyznačená, údaje vedené v průkazu se shodují s údaji o dané osobě vedenými v databázi banky. Průkazy totožnosti: Občan ČR: a) občanský průkaz, b) cestovní doklad, c) řidičský průkaz ČR. Podpůrnými doklady sloužícími k identifikaci občanů ČR jsou zejména: potvrzení o občanském průkazu, potvrzení o změně příjmení, potvrzení o změně místa trvalého pobytu. Cizinec: a) cestovní doklad, b) průkaz o povolení k pobytu, c) průkaz o povolení k pobytu pro státního příslušníka členského státu evropské unie a Evropských společenství. Identifikace osoby podnikatele a právnické osoby Doklady osvědčující některé identifikační údaje fyzických osob podnikatelů a právní subjektivitu a identifikační údaje právnických osob musí být předloženy buď v originále, nebo v úředně ověřené kopii. V případě zahraničních právnických osob musí být předložen úřední překlad dokladů a listin. [6, s. 27] Doklady, které je mono využít k identifikaci fyzické osoby podnikatele, jsou: výpis z obchodního rejstříku u subjektů do něj zapsaných, živnostenský list, koncesní listina nebo osvědčení vydané živnostenským úřadem u osob provozujících živnostenské podnikání, potvrzení nebo výpis z evidence u osob provozujících jinou podnikatelskou činnost např. advokáti, auditoři, daňoví poradci, lékaři, notáři, rozhodci, soudní znalci a tlumočníci. Doklady, které je možno využít k identifikaci právnické osoby jsou: U právnických osob ČR: výpis z obchodního rejstříku u subjektů do něj zapsaných, společenská nebo zakladatelská smlouva, zakladatelská listina, stanovy, statut, organizační řád, nadační listina nebo výpis z nadačního rejstříku apod. u subjektů nezapsaných do obchodního rejstříku, tj. takových, které nejsou založeny nebo zřízeny za účelem podnikání. U zahraničních právnických osob: výpisy z rejstříku nebo jiné doklady prokazující jejich právní subjektivitu. 3. PODEZŘELÝ (NEOBVYKLÝ) OBCHOD Podezřelým obchodem, tedy případem praní špinavých peněz, se rozumí: obchod provedený za okolností vyvolávajících podezření ze snahy o legalizaci výnosu, podezření, že v obchodu užité prostředky jsou určeny k financování terorismu, teroristických činů nebo teroristických organizací. Podezřelým obchodem jsou zejména: a) vklady v hotovosti následované jejich okamžitými výběry nebo převody na jiné účty, b) zřizování účtů jedním klientem, jestliže jejich počet je ve zjevném nepoměru k předmětu jeho podnikatelské činnosti nebo jeho majetkovým poměrům a převody mezi těmito účty, c) pohyby na účtech klienta, které zjevně neodpovídají povaze nebo rozsahu jeho podnikatelské činnosti nebo jeho majetkovým poměrům, d) případy, kdy počet obratů na účtu během jednoho dne nebo ve dnech následujících neodpovídá obvyklým 69

70 peněžním operacím klienta, e) transakce, které zjevně nemají ekonomický původ, f) případy, kdy účastníkem obchodu je přímo nebo nepřímo právnická nebo fyzická osoba, vůči níž ČR uplatňuje mezinárodní sankce podle zvláštního právního předpisu, g) případy, kdy předmětem obchodu je, byť i jen zčásti, sankcionované zboží nebo služby poskytované sankcionovanému subjektu nebo sankcionované osobě, h) transakce směřující do země, která nedostatečně nebo vůbec neuplatňuje opatření proti legalizaci výnosů. Základním problémem je skutečnost, že v současných ekonomických podmínkách transformujícího se hospodářství se dříve či později může dopustit neobvyklého obchodu v podstatě každý majitel běžného účtu u banky. [6, s. 1] Oznamovací povinnost Zjistí-li povinná osoba v souvislosti se svou činností podezřelý obchod nebo jakoukoli jinou skutečnost, která by mohla podezřelému obchodu nasvědčovat, oznámí to neprodleně ministerstvu s uvedením všech zjištěných identifikačních údajů účastníku obchodu. Oznámení provede bez zbytečného odkladu, nejpozději do pěti kalendářních dnů od zjištění obchodu. Vyžadují-li to okolnosti případu, zejména hrozí-li nebezpečí z prodlení, je povinen ministerstvo upozornit ihned po zjištění podezřelého obchodu. Odklad splnění příkazu klienta Důležitým zákonným institutem, jehož cílem je zabránit, aby výnos z trestné činnosti unikl mimo dosah orgánů činných v trestním řízení, je odklad splnění příkazu klienta. Povinná osoba může splnit příkaz klienta týkající se podezřelého obchodu nejdříve po uplynutí 24 hodin od přijetí oznámení ministerstvem. Odložení příkazu klienta není možné např. u operací prováděných platebními kartami, nebo kdy by mohlo takové odložení zmařit šetření podezřelého obchodu Jestliže si prověření podezřelého obchodu vyžádá delší dobu, může ministerstvo uložit povinné osobě, aby prodloužila dobu, nejdéle na 72 hodin. Pokud ministerstvo nepodá trestní oznámení, povinná osoby příkaz provede. Bylo-li trestní oznámení v této lhůtě podáno, povinná osoba provede příkaz klienta po uplynutí 3 kalendářních dnů ode dne podání trestního oznámení, pokud orgán činný v trestním řízení v této lhůtě nerozhodl o odnětí nebo zajištění předmětu podezřelého obchodu. Povinná osoby nenese odpovědnost za škodu vzniklou splněním povinnosti, za takovou škodu nese odpovědnost stát. [2, s. 22] Povinnost mlčenlivosti a další povinnosti Oznamovatel má povinnost o oznámení podezřelého obchodu zachovávat mlčenlivost ve vztahu k třetím osobám včetně osob, jež se sdělené informace týkají. Zaměstnanci ministerstva a jeho orgánů jsou povinni zachovávat mlčenlivost o úkonech učiněných a o informacích získaných při provádění zákona proti praní špinavých peněz. Povinnost mlčenlivosti nezaniká skončením pracovněprávního poměru nebo jiného vztahu k povinné osobě nebo ministerstvu nebo tím, že fyzické osoba přestala vykonávat uvedenou činnost. Povinnosti zachovávat mlčenlivost se však nelze dovolávat v těchto případech: 1) orgánu činnému v trestním řízení, pokud provádí řízení o trestném činu souvisejícím s legalizací výnosu nebo jedná-li se o splnění oznamovací povinnosti vztahující se k takovému trestnému činu, 2) soudu rozhodujícímu v občanském soudním řízení spory týkající se obchodu nebo nároku vyplývajícího z tohoto zákona, 3) osobám vykonávajícím kontrolu, 4) orgánu oprávněnému podle zvláštního předpisu rozhodovat o odnětí oprávnění k podnikatelské nebo jiné samostatné výdělečné činnosti v případě, že ministerstvo předloží podnět k odnětí takového oprávnění, 5) osobě, která by mohla uplatnit nárok na náhradu škody způsobené postupem podle tohoto zákona, jde-li o následné oznámení skutečností rozhodných pro uplatnění takového nároku; povinná osoba může v tomto případě sdělit klientovi, že bylo jednáno podle tohoto zákona, až po předchozím písemném souhlasu ministerstva, 6) příslušnému zahraničnímu orgánu při předávání údajů sloužících k dosažení účelu stanoveného tímto zákonem, pokud to zvláštní právní předpis nezakazuje, 7) správnímu orgánu, který plní úkoly v systému certifikace surových diamantů podle zvláštního právního předpisu, 70

71 8) správnímu orgánu oprávněnému ukládat pokuty podle zvláštních právních předpisů, jimiž Česká republika uplatňuje mezinárodní sankce, v řízení o porušení těchto právních předpisů, 9) Národnímu bezpečnostnímu úřadu, Ministerstvu obrany, zpravodajským službám nebo Policii České republiky, pokud provádějí v rozsahu svého oprávnění bezpečnostní prověrku navrhované osoby nebo pokud Národní bezpečnostní úřad provádí bezpečnostní prověrku organizace nebo ověřování bezpečnostní způsobilosti fyzických osob podle zvláštního právního předpisu, 10) Bezpečnostní informační službě a Vojenskému zpravodajství, 11) finančnímu arbitrovi rozhodujícímu podle zvláštního právního předpisu ve sporu navrhovatele proti převádějící instituci. Porušení povinnosti mlčenlivosti je přestupkem, za který lze v řízení podle zvláštního zákona uložit pokutu až do výše Kč; tím není dotčena odpovědnost za škodu, která tím osobě, jíž se vyzrazené údaje týkají, vznikla, ani případná trestní odpovědnost toho, kdo porušil povinnost mlčenlivosti. [7, s. 10] Povinná osoba na požádání sdělí ministerstvu údaje o obchodech, na něž se vztahuje identifikační povinnost nebo ohledně nichž ministerstvo provádí šetření, předloží doklady nebo k nim umožní přístup pověřeným zaměstnancům ministerstva a poskytne informace o osobách, které se účastnily takových obchodů. Ministerstvo kontroluje, zda povinné osoby plní povinnosti stanovené zákonem a zda nedochází k legalizaci výnosů povinnými osobami. 4. ZÁVĚR V České republice se naplno projevila slabost mladé demokracie, která českému národu spadla do klína, aniž by na ni byl po etické a morální stránce připraven. Národ, který žil mnohá léta dle motta kdo neokrádá stát, okrádá sám sebe, byl uvržen do ekonomického experimentu, který mnohem více než ekonomickou transformaci připomínal drancování vojska po vyhrané bitvě. Čím větší svoboda, tím menší kontrola. Čím menší hrozba postihu, tím větší kriminalita. Nespoutaná politika ve fázi ekonomické transformace, bez řádu a pravidel, a z toho plynoucí minimální kontrolovatelností poskytovala vhodné prostředí pro bujení všech forem hospodářské kriminality. Minimální vynutitelnost práva, nefungující soudy, špatné zákony a celková tolerance společnosti k evidentním prohřeškům, když ne proti zákonu, tak minimálně zásadním prohřeškům proti dobrým mravům, umožnily obrovské majetkové přesuny nesoucí znaky trestné činnosti, které svým rozsahem výrazně přesáhly celkovou bilanci tradičního organizovaného zločinu (obchod s drogami, pašování, prostituce) na území ČR. Praní špinavých peněz v České republice bylo v 90. letech, ale ještě i dnes je, spjato především s hospodářskou kriminalitou privatizačními podvody, tunelováním, drancováním společností pomocí konkursních řízení, daňovými úniky a všudypřítomnou korupcí. Jakou hodnotu má legislativa v prostředí všudypřítomné korupce, nefungujících trestních orgánů nebo obecné společenské tolerance vůči finanční kriminalitě? Kde není žalobce, není ani soudce. V poslední době se diskutuje o převodu asi 7 mld. Kč do Švýcarska za Severočeské doly, kde žalobce je pouze ve Švýcarsku a žalobce z ČR není žádný. Za poslední 2 roky se stalo obětí hospodářské kriminality 29 % firem působících v ČR, kde se většina případů týká internetové kriminality. [9, s.1] Do budoucna bude bankovnictví směřovat jinam než dnes. Nebudou existovat pobočky, kam si člověk zajde vyřídit co potřebuje-fyzicky vyzvednout peníze nebo osobně přikázat převod peněz. Tím také ale odpadne zásada, poznej svého klienta, která se dnes používá. Lidé budou své účty ovládat zásadně přes superbezpečný internet a peníze v hotovosti budou raritou, protože se vše bude platit kartami. A to také bohužel dle mého názoru bude znamenat rozkvět praní špinavých peněz přes počítače různými hackery, kteří se dokáží nabourat i do superzabezpečených systémů. POUŽITÁ LITERATURA [1] REZKOVÁ, M. Zákon proti praní špinavých peněz s komentářem a příklady, 1. vyd. Praha : Právnické a ekonomické nakladatelství a knihkupectví Bohumily Hořínkové a Jana Tuláčka, s. ISBN [2] ÚZ-Úplné znění, Banky, platební styk, finanční arbitr, praní špinavých peněz, Ostrava-Hrabůvka : Jiří Motloch-Sagit, č. 554, s ISBN [3] HRDINOVÁ, J. Praní špinavých peněz, Kunovice : EPI, s.r.o., 2007, s. 46 [4] TERRINVEST. Historie a základní charakteristika boje proti praní špinavých peněz v České republice [online]. Praha. Terrinvest, 2006 [cit ] Dostupný z WWW: http ://www. ardeus. cz/ajadeusnews/prani-spinavych-penez-historie-a-zakladni-charakteristika. html [5] IPOINT. Kauza KTP pokračuje: Podezření z praní špinavých peněz (podle vyšetřovatelů se schyluje k právní 71

72 bitvě s KB), Finanční noviny [on-line]. [cit ] Dostupný z WWW: ISSN [6] BISKUP, P. Česko zřejmě čeká další vlna bankovních podvodů, deník Právo, 2006, , titulní strana [7] Vláda České republiky, Důvodová zpráva k zákonu č. 61/1996 Sb., ASPI: 137, publikovaný názor, platný na území ČR [8] ČTK: MF chce zpřísnit zákon proti praní špinavých peněz [on-line]. [cit ]. Dostupný z www: [9] ADRESA: Ing. Juraj Dubovec, PhD. Žilinská Univerzita Žilina Fakulta riadenia a informatiky Univerzitná 8215/ Žilina Ing. Tibor Hlačina Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození Kunovice Česká republika 72

73 VLIV FRANCHISINGU NA ZVÝŠENÍ KONKURENCESCHOPNOSTI MALÉHO A STŘEDNÍHO PODNIKÁNÍ Vladimíra Hlaváčková, Jozef Strišš Anotácia: Príspevok sa zameriava na charakteristiku franchisingu a možnosti podnikania touto formou v Českej republike. Zameriava sa na vypracovanie franchisingovej zmluvy v súlade s platnými predpismi. Kľúčové slová: Franchising, franchisor, franchisant, franchisingova smlouva, franchisingove předpisy PODSTATA A VÝVOJ FRANCHISINGU Franchising můžeme definovat jako systém smluvních vztahů, kdy podnikatel (franchisový poskytovatel, dále franchisor) svůj podnikatelský nápad, systém odbytu výrobků či služeb, poskytuje za úplatu svým obchodním partnerům. Základem fungování franchisingu je dlouhodobá podnikatelská spolupráce dvou a více subjektů. Zachovává výhody drobného podnikání a zároveň eliminuje některá nežádoucí rizika. Franchisor nabízí hotový a ověřený podnikatelský koncept poskytuje místnímu podnikateli (franchisantovi) spolu s právem založit podnik a používat po určitou dobu jeho jmén a jeho podnikatelský systém. Příjemce franchisové licence bývá obvykle začínající nebo nepříliš zkušený podnikatel, podnikající pod vlastním IČ a na vlastní účet, avšak pod značkou franchisora. Franchising v sobě spojuje výhody velké firmy a výhody individuálního podnikání kombinuje úspěšné systémové know-how franchisového poskytovatele a ambice začínajícího podnikatele vlastnit svůj malý podnik. Provozovatel franchisového systému tedy poskytne samostatnému franchisantovi svůj podnikatelský a marketingový koncept, dá mu k dispozici veškeré podklady o chodu systému a poskytne mu manuál, ve kterém najde informace o úspěšném řízení své pobočky. Poskytnutí tohoto zázemí je kompenzováno jednorázovým vstupním poplatkem a měsíčními, resp. ročními franchisovými poplatky, které je franchisant povinen platit. Spolupráce franchisora a franchisanta je upravena franchisingovou smlouvou, která shrnuje všechny práva a povinnosti obou stran. Organizační struktura franchisové sítě je založena na dělbě práce: franchisor se věnuje systémovým a strategickým úkolům a franchisantům přenechává řešení operativních záležitostí. Obecně lze říci, že podnikání s využitím franchisového systému je relativně bezpečné s poměrně malým procentem neúspěchů. Nabízí mnoho výhod, snížené riziko podnikání a relativně vysokou rentabilitu vloženého kapitálu. Franchising dokáže snížit podnikatelská rizika držitelů franchisingové licence oproti podnikatelům podnikajícím samostatně až o 80 %. Obrázek č. 1: Stupeň kontroly a míra rizika v jednotlivých podnikatelských systémech Zdroj: [3] Z obrázku je patrné, že franchising představuje pro podnikatele optimální poměr kontroly a rizika. Distribuce zboží prostřednictvím dealerů či distributorů představuje pro podnikatele minimální finanční riziko, na druhé straně mu však 73

74 nedovoluje uplatňovat téměř žádné reálné prvky kontroly. Subjekty jako dceřiné společnosti či joint-ventures umožňují výraznější kontrolu provozu společnosti, představují však daleko vyšší míru finančního rizika. TERMINOLOGIE FRANCHISINGU Doposud neexistuje žádný všeobecně platný soubor názvosloví používaný pro definování stran a pojmů týkajících se franchisingu. Běžně se tedy můžeme setkat jak s anglickým přepisem franchising, čteno /frenčajsing/ i /frančízing/, tak s počeštěným přepisem franšízing. V příspěvku je využito následujících termínů: Franchisor Poskytovatel franchisingové licence, iniciátor franchisových sítí, složených z franchisora a jednotlivých franchisantů, o něž franchisor dlouhodobě pečuje. Je vlastníkem know-how, který za poplatek propůjčuje za podmínek stanovených franchisingovou smlouvou franchisantovi. Franchisant Příjemce franchisingové licence. Franchisor mu uděluje právo provozovat obchod, výrobu či služby za použití franchisorova know-how a pod jeho obchodním názvem a značkou. Know-how Soubor nepatentovaných praktických znalostí, vycházejících z franchisorem získaných a ověřených zkušeností. Charakteristickými znaky pro identifikaci, zdali se skutečně jedná o know-how, je podmínka, že informace musí být: a) Tajné (důvěrné) Know-how ve své podstatě, struktuře a složení není všeobecně známé nebo jako celek lehce dostupné. Každá jednotlivá část know-how musí zůstat utajená, využitá může být jen se souhlasem franchisového poskytovatele b) Důležité Know-how musí obsahovat poznatky, které jsou pro franchisanta důležité a nezbytné z hlediska prodeje zboží nebo poskytování služeb, jedná se zejména o vystavení a uložení zboží, používané prodejní techniky, administrativa či řízení hospodaření franchisové jednotky. Know-how musí být užitečné tak, aby zlepšilo konkurenceschopnost, umožnilo zvýšit výkon nebo umožnilo snadnější a rychlejší průnik na trh. c) Identifikovatelné Know-how musí být dostatečně podrobně popsané a ověřené. Samozřejmě musí splňovat požadavky tajnosti a důležitosti. Podrobný popis know-how se uvádí buď přímo ve franchisingové smlouvě, nebo častěji, ve formě tzv. Provozního manuálu. SOUČASNOST A BUDOUCNOST FRANCHISINGU Franchising je dnes rozšířen prakticky ve všech zemích světa, především však v USA; v Evropě je nejpopulárnější ve Velké Británii, Francii a Německu. Řada dnes velkých a známých firem vděčí za své silné celosvětové konkurenční postavení a věhlas právěfranchisingu. Prodej zboží prostřednictvím franchisového systému dosahuje v USA 32 % z celkového maloobchodního obratu [2]. Nejúspěšnější franchisingové koncepty se postupně propracovaly od místního trhu k celonárodnímu a později až ke globálnímu pokrytí. Franchising a poptávka po něm je logickou konsekvencí změn na evropském a českém trhu. Nabízí mnoho výhod, bezpečnější podnikání a relativně vysokou rentabilitu vloženého kapitálu. Internacionalizace úspěšných franchisových systémů každoročně stoupá a tak právě globalizace otevírá nové šance a trhy pro podnikání. V dnešní době hodnota firem spočívá především ve schopnosti vytvářet nehmotné hodnoty znalosti a informace, a tyto dále distribuovat, sdílet a aplikovat. Předpokládá se, že v tomto století dojde na základě sdílení know-how k ještě výraznějšímu vytváření nejrůznějších aliancí a k většímu propojování obchodních sítí a samostatných podnikatelů. Lze očekávat, že franchising a podobné kooperační formy založené na sdílení know-how se postupně stanou dominující formou maloobchodu. Franchising v České republice a na Slovensku Franchising vstoupil na slovenský trh prostřednictvím hotelového řetězce Forum.Do České republiky se franchising dostal až začátkem 90. let minulého století, kdy k nám začaly expandovat známé restaurace rychlého občerstvení (McDonald s, KFC) a o něco později pak i prodejny s kosmetikou (Yves Rocher) či hypermarkety se zbožím pro kutily a zahrádkáře (OBI). 74

75 Rychlejšímu rozšiřování a uplatňování franchisingu bránila nedostatečná znalost jeho fungování a tím i určitá nedůvěra mezi podnikateli. Dalšími faktory, které ovlivňovaly pomalý vývoj franchisingu u nás, byly problémy financování, nevyvinutá podnikatelská kultura, nedokonalá legislativa a právní povědomí, kvalita managementu, chybějící knowhow a zkušenosti s touto formou spolupráce podnikatelských subjektů. V roce 1993 byla založena Česká asociace franchisingu, jejímž cílem je prosazovat a podporovat rozvoj franchisingových forem podnikání. Poskytuje zájemcům o franchising základní informace, reference o vybraných firmách a také pořádá semináře. Nyní Česká asociace franchisingu eviduje přibližně 90 franchisingových systémů. Nejčastěji se jedná o koncepty z oboru gastronomie hotely, restaurace, kavárny a čajovny, další velkou skupinu tvoří koncepty z oboru bydlení a hobby. Dále v České republice působí Český institut pro franchising, který usiluje o zvýšení publicity a tím i všeobecného povědomí o franchisingu; a pořádáním odborných přednášek, kurzů, seminářů a konferencí usiluje o hlubší pochopení principů a výhod franchisingu. Vliv franchisingu na zvýšení konkurenceschopnosti malého a středního podnikání Franchisor, aby v tvrdé konkurenci obstál, je nucen vyvíjet a nabízet nové produkty a služby a svou koncepci upravovat podle požadavků doby a očekávání zákazníků. Regionální měřítko podnikání jednotlivých franchisantů umožňuje konkurovat nejen cenou, ale také šíří, flexibilitou a rychlostí nabídky. Image a značkovost spjatá s franchisingem přinášejí zákazníkům lepší orientaci na trhu, garanci a stabilitu kvality. ranchising je přínosný také ze společenského a makroekonomického hlediska podporuje a rozvíjí malé a střední firmy tím, že jim poskytuje možnost získat řadu konkurenčních výhod, jaké mají velké obchodní společnosti. Díky novému know-how, technologiím, nárokům na kvalitu a přístupu k zákazníkům franchisingové koncepty obecně přispívají k celkovému zlepšení úrovně služeb a pomáhají vytvářet nová pracovní místa s vyšší kvalifikací, čímž zvyšují úroveň managementu malých a středních podniků. Motivace pro franchisora Rychlý rozvoj řetězce podle vlastních představ Relativně nižší nároky na vlastní kapitál Menší riziko podnikání Průnik na nové trhy prostřednictvím franchisantů Jistější a rychlejší odbyt produktů Méně personálních problémů Motivace pro franchisanta Samostatnost Prostor pro vlastní iniciativu Jistější a rychlejší vstup na trh Menší riziko podnikání Pomoc při startu a provozu Participace na výsledcích průzkumu trhu Snadnější přístup k úvěrům Rychlé navázání kontaktů s dalšími podnikateli Nevýhody pro franchisora Riziko neúspěchu franchisanta Ve franchisantovi si vychovává potenciálního konkurenta Riziko vyzrazení obchodního tajemství Tab. č. 1: Výhody a nevýhody franchisingu Zdroj: [3] Nevýhody pro franchisanta Omezení samostatného rozhodování Podřízení se kontrole centrály Závislost na franchisorovi Povinnost odvádět franchisingové poplatky ZÁKLADNÍ LEGISLATIVNÍ PŘEDPISY V České republice v současné době neexistují speciální zákony upravující franchising jako formu podnikání a neexistuje ani právní úprava franchisingové smlouvy. České právo sice neobsahuje úpravu, která by se franchisingu výslovně týkala, franchising je však s českou legislativou plně slučitelný. Relevantní právní předpisy jsou již plně kompatibilní s právem EU, zájemci ze zahraničí mohou tudíž očekávat jak právní jistotu, tak i bezproblémový přechod na jednotný trh. Franchising a některé náležitosti franchisingové smlouvy se i v České republice řídí pravidly deklarovanými v Evropském kodexu etiky franchisingu, vydaném Evropskou federací v roce Ačkoliv tento kodex není právně závazný, jeho dodržování je všeobecně uznáváno. 75

76 FRANCHISINGOVÁ SMLOUVA Smlouva o franchisingu dlouhodobě reguluje veškeré aspekty vztahu mezi oběma obchodními partnery. Doba trvání franchisingové smlouvy se pohybuje v rozmezí od 2 do 20 let; nejčastěji se setkáváme se střednědobými smlouvami v délce 5 let, zpravidla uzavíranými s možností dalšího prodloužení nebo opce. Dlouhodobé smlouvy (10-20 let) uzavírají sítě, jejichž obchodní jednoty vyžadují investice nad 3 mil. Kč a s dobou návratnosti nad čtyři roky. Forma franchisingové smlouvy není stanovena žádným právním předpisem, jako smluvní typ není uvedena v Obchodním ani Občanském zákoníku, spadá tedy jako tzv. nepojmenovaná smlouva pod právní úpravu vymezenou Obchodním zákoníkem, neboť oběma smluvními stranami jsou zde vždy podnikatelé. Franchisingová smlouva kombinuje prvky nejrůznějších druhů smluv nejčastěji prvky smlouvy licenční, smlouvy o využití know-how, nájemní smlouvy nebo například smlouvy o obchodním zastoupení. Protože jedním z práv, které franchisor poskytuje příjemci franchisingové licence, je právo užívat jeho ochrannou známku, řídí se strany také Zákonem o ochranných známkách č. 137/1995 Sb., resp. 441/2003 Sb. ZÁKLADNÍ BODY FRANCHISINGOVÉ SMLOUVY Franchisová smlouva musí především přesně specifikovat vztahy mezi franchisorem a franchisantem. Musí být v souladu s platnými zákony České republiky a Kodexem etiky franchisingu. Smlouva chrání franchisorovi práva z průmyslového a duševního vlastnictví a společnou identitu i autoritu franchisové sítě. Předpokladem úspěchu celého podniku je přesné a detailní definování práv a povinností obou smluvních stran, jak franchisora, tak franchisanta. Přesné vymezení práv a povinností ve smlouvě o franchisingu předejde možným pozdějším názorovým či kompetenčním střetům. V rámci franchisové smlouvy je nutné jednoznačně stanovit příslušné povinnosti a odpovědnosti smluvních stran, minimálně následující: Postavení, práva a povinnosti franchisora Postavení, práva a povinnosti franchisanta Popis a vlastnosti franchisingové koncepce a práva odevzdávaná franchisantovi (samotné know-how) Důvěrnost informací, postup při nakládání s obchodním tajemstvím a sankce při jeho porušení Postup při spuštění franchisingové obchodní jednotky (souhrn všech informací a služeb, potřebných k zahájení provozu. Musí být jasně definováno, který ze smluvních partnerů nese náklady v tomto procesu). Vztahy v rámci franchisingové sítě, vztahy ke konkurenci a ke třetím osobám Délka trvání smlouvy měla by být taková, aby franchisant měl možnost amortizovat své počáteční investice do franchisingu Možnost eventuálního prodloužení smlouvy Podmínky případného prodeje či převedení franchisového provozu, předkupní právo franchisora, právní nástupnictví Ustanovení, která se týkají podmínek použití typických znaků franchisora, jména firmy, ochranné známky, servisní značky, loga či jiných zvláštních identifikačních znaků a jejich časová a teritoriální použitelnost Školení franchisanta a jeho zaměstnanců (ve smlouvě je vhodné určit, která ze smluvních stran hradí náklady na pravidelná školení) Franchisingové poplatky (určení výše vstupního poplatku jednorázová cena za franchisingovou licenci, royalty pravidelný poplatek z obratu a příspěvek na reklamu a marketing). Dodací a platební podmínky a vedení účetnictví Určení práva a periodicity kontrol franchisora u partnera Ustanovení o ukončení smlouvy podmínky pro ukončení smlouvy a důvody pro odstoupení od smlouvy, účetní uzávěrka při ukončení smlouvy a jak naložit s dokumenty (manuál), materiály, technikou a know-how po ukončení smluvního partnerství Následky ukončení smlouvy a vzájemné vypořádání Postup v případě právních sporů PŘÍPRAVA PODNIKATELSKÉHO KONCEPTU PRO FRANCHISING Nejvhodnějšími podnikatelskými koncepty pro franchising jsou ty jednoduché, opírající se o originální nápad, knowhow, technologii či zajímavé řešení [3]. Franchisanty je třeba proškolit, aby provozovali svou obchodní jednotku úspěšně a v souladu s představami franchisora. Franchisor proto musí věnovat dostatek času i peněz pro vytvoření co nejjednoduššího funkčního systému organizace, administrativy i provozu franchisingové jednotky, aby jeho další opakování už nebylo příliš složité a náročné. 76

77 Pro efektivní fungování franchisingového řetězce je nutné vybudovat sofistikovaný centralistický systém řízení. Centrála zpočátku nebude příliš velká, měla by spíše postupně růst spolu s rozvojem franchisingové sítě. Je také potřeba vytvořit nezaměnitelnou a konzistentní image franchisingového řetězce, opírající se o výraznou značku nebo jiné označení, registrované jako ochranná známka. Image a značka by měly prodávaný produkt v očích zákazníka zhodnocovat a zprostředkovávat mu značkový zážitek. Společnost, která uvažuje o přechodu z klasické formy podnikání na franchisingový systém, musí splňovat některé základní podmínky: Společnost musí fungovat takovým systémem řízení, který je možné opakovat, duplikovat. To znamená, že pokud je vykonán určitý postup nebo osvědčený praktický krok, lze očekávat předem určený výsledek. Prakticky to znamená, že konkrétní koncepci lze předat dalším lidem. Toto je základní předpoklad franchisingové společnosti. Franchisingová koncepce musí být konkurenceschopná. Franchisingový partner musí vykazovat dostatečné příjmy, ideálně s ročním ziskem %. Kromě stabilního finančního základu je důležité, aby firma disponovala prokazatelnými obchodními úspěchy. Společnost, která chce přejít na franchisingový koncept, musí počítat s pravidelným proškolováním svých partnerů, je nutné zde počítat s odpovídajícími prostory a specialisty. FINANCOVÁNÍ Pro financování franchisingu lze použít nejrůznější finanční zdroje, jako například: bankovní úvěry půjčky z privátních zdrojů státní programy podpory pro malé a střední podnikatele finanční nebo strategický partner leasing factoring, forfaiting dodavatelské úvěry Venture Capital strukturální fondy EU Komerční banka jako první na českém trhu uvedla speciální program určený pro financování podnikatelských potřeb v rámci franchisingu s názvem KB Franchising. Franchisingový program Komerční banky je určen jak franchisantům tuzemským právnickým nebo fyzickým osobám podnikatelům podnikajícím na území České republiky, jimž otevírá cestu k financování jejich podnikatelské činnosti v rámci franchisy, tak franchisorům podnikajícím na území České republiky, jimž usnadňuje výběr nových franchisantů a rozšiřování jejich franchisingové sítě. Při využití tohoto způsobu financování se zvyšuje dostupnost získání podnikatelského úvěru i podnikatelům bez podnikatelské historie. Franchisingový program Komerční banky pojímá franchisanta jako součást ověřeného a úspěšně fungujícího systému a tím umožňuje zároveň také franchisorovi snadnější rozšíření franchisingové sítě. V rámci jedné franchisingové sítě lze také jednoduše, rychle a standardizovaně financovat nové franchisanty. Samotnému financování předchází smluvní spolupráce franchisora a banky, jež vyhodnotí dokumenty a informace, které použije k vytvoření konceptu financování konkrétního franchisorem provozovaného systému. Jakmile franchisor s Komerční bankou spolupracuje v rámci KB Franchising programu, je možné přistoupit k financování jednotlivých franchisantů na základě individuálního způsobu financování přesně dle potřeb konkrétního franchisanta. SEZNAM POUŽITÉ LITERATURY [1] APSAN, R.; STARK, S. TheLingerie Handbook. New York : Workm an Publishing Company, s. ISBN [2] BARROW, C. Základy drobného podnikání. Praha : Grada Publishing, s. ISBN [3] BESHEL, B. AnIntroducing to Franchising. Washington : IFA Educational Foundation [on-line] s. Dostupný z <http://www.franchise.org>. ISSN [4] BRAUN-HÖLLER, A. Marketing a PR pro ženy. Praha : GradaPublishing, s. ISBN [5] HAMMOND, R. Chytře vedená prodejna. Jak mít více zákazníků a větší tržby. Praha : Grada Publishing, s. ISBN [6] KOTLER, P.; ARMSTRONG, G. Marketing. Praha : GradaPublishing, s. ISBN , s [7] Evropský kodex etiky franchisingu [on-line]. Dostupný z www: <http://www.czech- 77

78 franchise.cz/franchising/eticky-kodex-franchisingu/> KONTAKT NA AUTOROV: Doc. Ing. Jozef Strišš, CSc. Evropský polytechnický institut Kunovice Osvobození 699, Kunovice http: Ing. Vladimíra Hlaváčková Evropský polytechnický institut Kunovice Osvobození 699, Kunovice http: 78

79 VPLYV FINANČNEJ ANALÝZY NA PODNIKOVÉ RIADENIE Anna Jacková Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky, Katedra makro a mikroekonomiky Abstrakt: Finančná analýza podniku predstavuje metódu, ktorá skúma ekonomické javy a procesy, pri ktorých hlavnú úlohu zohrávajú peniaze a čas. V súčasných podmienkach trhového hospodárstva je jej problematika veľmi aktuálna. Nielen preto, že sa zameriava na skúmanie dôsledkov ekonomických javov a procesov, na kvantifikáciu ich príčin a návrh opatrení na dosiahnutie cieľov podniku, ale aj preto, že rozoberá spôsoby získavania a využívania finančných zdrojov, analyzuje výsledky finančného hospodárenia, odhaľuje finančné rezervy a možné spôsoby ich využitia. Kľúčové slová: finančná analýza, informačné zdroje finančnej analýzy, finančná analýza ex ante, ukazovatele likvidity, ukazovatele aktivity, ukazovatele zadĺženosti, ukazovatele rentability, finančná analýza ex ante, metóda Balanced Scorecard. ÚVOD Finančná analýza predstavuje dôležitú súčasť podnikového riadenia. Zaujíma kľúčové postavenie pri hodnotení súčasného stavu a predvídaní budúceho vývoja, a to nielen podniku, ale aj celého odvetvia národného hospodárstva. Zároveň finančná analýza poskytuje nenahraditeľné informácie tak pre rozhodovanie externých užívateľov, ako aj pre samotné vedenie podniku. PREDMET, ÚLOHA A CIELE FINANČNEJ ANALÝZY Predmetom finančnej analýzy je finančná situácia podniku. Finančná situácia je skutočnosťou s veľmi zásadným vplyvom na tvorbu podnikového image s významnými vonkajšími a vnútornými súvislosťami. Vonkajšie súvislosti možno synteticky vyjadriť tak, že podnik sa prostredníctvom finančnej situácie zobrazuje a javí svojmu okoliu, ktoré ho pomocou nej vníma. Podstatou vnútorných súvislostí je, že finančná situácia je výsledkom, ktorý podnik dosiahol v jednotlivých oblastiach svojej činnosti. Do finančnej situácie sa preto premieta kvalita jeho výroby, úroveň komerčnej činnosti a poznanie trhu, inovačná aktivita. [1] Úloha finančnej analýzy spočíva v určení činiteľov a ich intenzity, ktorou sa podieľajú na formovaní finančnej situácie podniku. Tieto činitele umožňujú odhaliť silné a slabé stránky podniku, ktoré môžu byť neskôr využité v jeho prospech. Hlavným cieľom finančnej analýzy je dať čo najrealistickejší obraz o finančnej situácii podniku, o jeho efektívnosti hospodárenia, o jeho postavení na trhu v podobe vhodných výstupov pre všetkých užívateľov, ktorí tieto informácie potrebujú (a majú oprávnenie ich dostať). Medzi takéto subjekty patria manažéri podniku, zamestnanci, banky, veritelia, vládne inštitúcie a pod. Z tohto hľadiska užívateľov vychádza aj obsahové zameranie a prispôsobuje sa metodika finančnej analýzy. Obsahovo možno finančnú analýzu rozdeliť na: finančnú analýzu ako rozbor údajov z účtovníctva, tiež označovanú ako analýzu účtovnej závierky, finančnú analýzu rozšírenú o hodnotiaci proces k finančnému rozhodovaniu podniku, finančnú analýzu chápanú ako proces opierajúci sa o informačné zdroje nielen z účtovníctva, ale aj z ďalších zdrojov, a to z finančných a nefinančných, interných a externých. INFORMAČNÝ ZDROJ FINANČNEJ ANALÝZY ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA PODNIKU Finančná analýza potrebuje veľké množstvo informácií a údajov rôznej povahy a z rôznych zdrojov. Hlavným zdrojom informácií pre finančnú analýzu je účtovná závierka podniku. Štruktúra účtovnej závierky, spôsob jej zostavovania, a teda aj výkazy, ktoré ju tvoria, sa líšia podľa toho, či podnik účtuje v jednoduchom alebo podvojnom účtovníctve. Účtovnú závierku v podvojnom účtovníctve tvoria: súvaha, výkaz ziskov a strát, poznámky. Súvaha synteticky vyjadruje stav podnikového majetku a finančných zdrojov krytia k určitému dátumu, väčšinou k poslednému dňu účtovného obdobia. Preto obsahuje stavové veličiny a neukazuje ich tok. Aktíva spoločnosti ukazujú 79

80 prehľad o tom, čo podnik vlastní a čo mu dlhujú ďalšie ekonomické subjekty. Pasíva zobrazujú akým spôsobom sú aktíva podniku financované, čiže čo firma dlhuje iným ekonomickým subjektom a vlastné zdroje. Súvaha sa zostavuje v účtovnej forme. [1] Vypovedacia schopnosť súvahy neposkytuje potrebný pohľad pre vonkajšie prostredie, preto je vhodné vykazovať bilanciu aj za predchádzajúce obdobie, kde je možné vidieť zmeny na strane aktív a pasív. Zo štruktúry súvahy vyplýva niekoľko nasledujúcich pravidiel, ktoré sa musia dodržiavať: základné bilančné pravidlo aktíva sa musia rovnať pasívam, zlaté bilančné pravidlo stále aktíva by sa mali financovať z dlhodobých cudzích zdrojov a vlastných zdrojov, zlaté pravidlo financovania finančný zdroj by nemal byť k dispozícií kratší čas, ako je viazanosť majetkovej súčasti, na krytie ktorej by mal slúžiť. Financovanie stálych aktív z krátkodobých zdrojov spôsobuje podkapitalizovanie podniku a vznik nekrytého dlhu. V opačnom prípade je podnik prekapitalizovaný. Výkaz ziskov a strát obsahuje usporiadanie výnosov a nákladov podniku za určité obdobie v peňažnom vyjadrení a v požadovanom členení na vyčíslenie výsledku hospodárenia podľa zdrojov tvorby. Úlohou výkazu ziskov a strát je dokumentovať tvorbu výsledku hospodárenia v danom podniku za presne stanovené obdobie. Poznámky ako súčasť účtovnej závierky sa zostavujú tak, aby informácie v nich uvedené boli užitočné, významné, zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé. Údaje sa uvádzajú len za bežné účtovné obdobie. Za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sa uvádzajú údaje len vo vybraných prípadoch, kde je potrebné porovnávanie. Funkciou poznámok je vysvetľovať a dopĺňať údaje v súvahe a vo výkaze ziskov a strát. Obsah poznámok tvoria predovšetkým nasledujúce časti: všeobecné informácie o účtovnej jednotke, informácie o účtovných zásadách a účtovných metódach, doplňujúce informácie k výkazom účtovnej závierky, prehľad zmien vlastného imania, prehľad peňažných tokov, ďalšie informácie na základe požiadaviek právnych predpisov a podľa rozhodnutia účtovnej jednotky. Poznámky sa zostavujú v forme tabuliek, alebo popisným spôsobom. [3] POSTUP FINANČNEJ ANALÝZY Štandardný postup vypracovania finančnej analýzy podniku pozostáva z nasledujúcich, chronologicky usporiadaných etáp: 1) Získanie východiskových údajov. 2) Výpočet pomerových finančných ukazovateľov. 3) Porovnanie výsledkov ukazovateľov so zvoleným základom. 4) Vyhodnotenie výsledkov a návrh opatrení. Podniky v krajinách s rozvinutou trhovou ekonomikou pracujú s rôznymi formami finančnej analýzy podniku. Výber vhodnej metódy finančnej analýzy je na každom podniku jednotlivo. V praxi sa hlavne využíva analýza pomerových ukazovateľov, ktoré charakterizujú vzájomný vzťah medzi absolútnymi ukazovateľmi. Analýza by sa mala zaoberať len tými vzťahmi, ktoré sa priamo vzťahujú na konkrétny finančný problém alebo rozhodnutie. FINANČNÁ ANALÝZA EX POST A EX ANTE Finančná analýza ex post pomocou informácií z minulosti vysvetľuje súčasný stav a jeho príčiny prostredníctvom rozhodujúcich ukazovateľov podniku. Medzi najčastejšie používané ukazovatele patria: ukazovatele likvidity, ukazovatele aktivity, ukazovatele zadĺženosti, ukazovatele rentability. Pre ukazovatele likvidity je príznačné, že jednotlivé majetkové súčasti sa vyznačujú rôznou likvidnosťou. Likvidnosťou sa pritom rozumie schopnosť (rýchlosť) transformácie z danej podoby (napr. z podoby zásob) na peňažné prostriedky, ktorými možno vyrovnať záväzky. Vzhľadom na túto vlastnosť možno majetok zaradiť do niekoľkých tried: najlikvidnejšie peniaze, ceniny, krátkodobé cenné papiere (krátkodobý finančný majetok), 80

81 majetkové súčasti realizovateľné v krátkej dobe splatné krátkodobé pohľadávky, menej likvidné zásoby, dlhodobo likvidné obligácie, dlhodobé pohľadávky, termínované vklady, podiely, nelikvidné dlhodobý hmotný majetok. Ukazovatele likvidity sa rozdeľujú na: likviditu pohotovú, likviditu bežnú likviditu celkovú. Likvidita pohotová (likvidita 1. stupňa) vypovedá o vzťahu medzi najlikvidnejšou časťou majetku a jeho krátkodobými záväzkami. Vypočíta sa ako pomer finančného majetku a krátkodobých záväzkov. Výsledok môže byť rôzny, no dôležitá je jeho vypovedacia hodnota. Napr. výsledok v intervale 0,9 až 1,0 znamená, že 90 % až 100 % krátkodobých záväzkov by si mal podnik vedieť pokryť vlastným finančným majetkom. Likvidita bežná (likvidita 2. stupňa) má čitateľ rozšírený o krátkodobé pohľadávky. Ich dosadeniu by však mala predchádzať dôsledná previerka ich inkasovateľnosti. Len pohľadávky, ktoré sa uhradia, možno použiť pri výpočte vlastnej schopnosti hradiť záväzky. Smernou hodnotou v tomto prípade je interval 1,0 až 1,5. Likvidita celková (likvidita 3. stupňa) má čitateľ doplnený o zásoby. V záujme verného obrazu je potrebné zásoby preveriť, t. j. zreálniť stav tých, ktoré sa neúmerne pomaly obracajú. Celková likvidita by sa mala pohybovať v intervale 2,0 až 2,5. Ukazovatele aktivity umožňujú analyzovať a vyjadriť, do akej miery podnik efektívne využíva svoj majetok. Situácie, ktoré vznikajú v podniku sú rôzne. Ak má podnik priveľa majetku, viaže na seba značné náklady, pretože majetok treba udržiavať. S tým sú spojené značné finančné prostriedky, ktoré podnik kryje napr. úverom. Čím väčší úver, tým väčší úrok. Na druhej strane nízky stav majetku je pre podnik tiež nevýhodný. Podnik nedokáže zabezpečiť produkciu a tým prichádza o tržby. Na vyjadrenie aktivity slúžia ukazovatele vypovedajúce o obratovosti, viazanosti majetku ako celku a jeho jednotlivých častí. K typickým ukazovateľom patria: doba obratu celkového kapitálu, doba obratu vlastného kapitálu. Ďalej pomocou obratovosti jednotlivých zložiek majetku a kapitálu sa sleduje hospodárska aktivita podniku, napr.: doba obratu zásob, doba obratu pohľadávok doba obratu záväzkov. Všetky ukazovatele sa počítajú ako pomer napr. celkového kapitálu, vlastného kapitálu, zásob atď. k tržbám, ktoré sa nachádzajú v menovateli zlomku. Výsledok sa vynásobí 365 dňami. Doba obratu celkového kapitálu vyjadruje, za koľko dní sa obráti celkový kapitál (vlastný a cudzí) vo vzťahu k tržbám. Jeho hodnota by mala byť čo najnižšia. Doba obratu vlastného kapitálu vyjadruje dobu obratu vlastného kapitálu k tržbám. Ukazovateľ doba obratu zásob vypovedá o tom, koľko dní trvá jedna obrátka zásob. O tom, koľko dní v priemere trvá, kým od fakturácie dôjde k k inkasu informuje doba obratu pohľadávok. Čím je táto doba dlhšia, tým je väčšia potreba finančných zdrojov na jej krytie, čo spôsobuje zvýšenie finančných nákladov. O tom, ako rýchlo hradí svoje záväzky analyzovaný podnik vypovedá ukazovateľ doba obratu záväzkov. Ukazovatele zadĺženosti slúžia na monitorovanie štruktúry finančných zdrojov podniku. Podiel vlastných a cudzích zdrojov ovplyvňuje finančnú stabilitu podniku. Vysoký podiel vlastných zdrojov robí podnik stabilným, nezávislým, pri ich nízkom podiele je podnik labilný, výkyvy na trhu a zneistenie veriteľov môže mať vážne dôsledky. [1] K najpoužívanejším ukazovateľom zadĺženosti patrí: stupeň finančnej samostatnosti, stupeň samofinancovania, stupeň zadĺženosti, platobná neschopnosť. Stupeň finančnej samostatnosti vyjadruje pomer medzi cudzími a vlastnými zdrojmi (vlastným imaním). Jeho hodnota by sa mala pohybovať v intervale od 0,3 do 1,0. Na základe tohto ukazovateľa sa banka rozhoduje, či poskytne alebo neposkytne žiadaný úver. Už hodnota 1,0 znamená, že ide o rizikového klienta. Stupeň samofinancovania charakterizuje celkovú stabilitu podniku. Vypočíta sa ako pomer vlastného kapitálu k celkovému kapitálu. Jeho výška samozrejme závisí aj od druhu podnikania a dostupnosti získania úveru. Dlhodobí veritelia požadujú, aby tento koeficient nadobúdal hodnotu minimálne 50 %. To z dôvodu, aby sa na riziku podnikania zúčastňoval aspoň polovicou objemu kapitálu aj podnik. Ukazovateľ stupeň zadĺženosti vyjadruje štruktúru finančných zdrojov a vypočíta sa ako pomer cudzieho kapitálu k celkovému kapitálu. Výsledný koeficient by sa mal pohybovať v rozpätí 0,3 až 0,7. To preto, 81

82 že podiel cudzieho kapitálu nemá presiahnuť 70 % kapitálu. Platobná neschopnosť sa vypočíta ako pomer záväzkov a pohľadávok. Vypovedá o vzťahu týchto položiek aktív a pasív. Ak je hodnota ukazovateľa > 1, jedná sa o primárnu platobnú neschopnosť, ak je hodnota ukazovateľa < 1, jedná sa sekundárnu platobnú neschopnosť. Výnosnosť podnikového úsilia vyjadrujú ukazovatele rentability. Všetky ukazovatele sa počítajú ako pomer napr. celkového kapitálu, vlastného kapitálu, tržieb atď. k výsledku hospodárenia po zdanení, ktorý sa nachádza v čitateli zlomku. Vyjadruje sa v percentách. Medzi najčastejšie používané ukazovatele patrí: rentabilita celkového kapitálu, rentabilita vlastného kapitálu, rentabilita tržieb, rentabilita výnosov, rentabilita nákladov. Rentabilita celkového kapitálu vyjadruje intenzitu, s akou sa reprodukuje kapitál vložený do podnikania. Rentabilita vlastného kapitálu poukazuje na to, do akej miery podnik reprodukuje vlastné zdroje, bez vplyvu cudzích. Výnosnosť vlastného kapitálu by mala byť vyššia ako výnosnosť celkového kapitálu. Rentabilita tržieb informuje o tom, koľko percent tvorí zisk po zdanení a rentabilita výnosov udáva, na koľko percent je podnik ziskový z celkových výnosov. Tieto dva ukazovatele merajú zisk k výsledku hospodárenia podniku, k objemu podnikovej činnosti, a tak vyjadrujú zhodnotenie spotrebovaných výrobných činiteľov. Ukazovateľ rentability nákladov vyjadruje mieru dosiahnutého výsledku hospodárenia po zdanení z vynaložených nákladov. Výsledky finančnej analýzy ex post prinášajú podnikovému manažmentu množstvo poučení, avšak dosiahnuté výsledky už nemožno zmeniť. Prognózovať vývoj finančnej situácie podniku, jeho budúcu solventnosť či insolventnosť umožňuje finančná analýza ex ante. Je založená na hodnotení a interpretácii výsledkov dosiahnutých v súčasnosti. Metódy prognózovania finančnej situácie umožňujú s primeranou spoľahlivosťou zaradenie podniku do kategórie prosperujúcich prípadne neprosperujúcich. To si vyžaduje, aby bola celková finančná výkonnosť a výsledky podniku vyjadrené najlepšie jednočíselne. Predtým sa musia identifikovať potrebné zdroje. Väčšinou sú tieto zdroje z účtových závierok a to z dôvodu, že údaje z účtovnej závierky sú vecne, časovo a formálne správne, objektívne a spoľahlivo tento proces odrážajú. Medzi prognostické metódy patria napr: metódy bodového hodnotenia, matematicko-štatistické metódy, metódy multikriteriálneho hodnotenia. Pre metódy bodového hodnotenia je príznačné, že hodnoty zvolených finančných ukazovateľov sa transformujú na body pomocou bodových stupníc. Jednoduchý, resp. vážený súčet bodov je potom veličinou, podľa ktorej sa predikuje finančný vývoj podniku. V závislosti od konštrukcie bodovej stupnice sa v niektorých metodikách považuje za pozitívny čo najväčší počet dosiahnutých bodov, v iných čo najmenší. Prednosťou matematicko-štatistických metód je, že závery získané ich pomocou, nie sú ovplyvnené subjektívnymi názormi a skúsenosťami expertov, ale sú exaktné. Do širšieho využitia sa dostala najmä jednorozmerná diskriminačná analýza a viacrozmerná diskriminačná analýza. Pri metódach multikriteriálneho hodnotenia ide o kombináciu rôznych prístupov, expertného hodnotenia, matematickoštatistických metód, grafických metód a pod. Cieľom je čo najvýstižnejšie postihnúť finančno-ekonomickú situáciu podniku a na tom základe prognózovať jej budúcnosť. METÓDA BALANCED SCORECARD Úspech podnikov v konkurenčnom prostredí je podmienený dynamickým a informatívnym rozhodovaním. Významný vplyv na dosiahnutie budúcich úspechov má vhodne zvolená a vykonávaná stratégia podniku. Vývoj a hlavne implementácia úspešnej stratégie je veľká výzva pre väčšinu úspešných podnikov. Posledné výskumy ukázali jednoznačný vzťah medzi efektívnosťou podniku, dosahovaním vytýčených cieľov a spôsobom jeho strategického riadenia. Modernou metódou, ktorá umožňuje sledovať a vykazovať značné množstvo údajov z rôznych oblastí riadenia podniku poskytujúci plastický obraz o komplexnosti vývoji aktív a tým aj hodnoty podniku, je metóda Balanced Scorecard. V konkurenčnom prostredí musí byť podnik schopný stále sa zlepšovať zo všetkých stránok. Avšak zlepšiť možno iba to, čo sa dá merať. Manažérska metóda Balanced Scorecard pozostáva zo súboru meradiel prepojených kauzálne na strategické ciele, čo podniku umožňuje stále sledovať úspešnosť ich plnenia. V prípade nepriaznivého vývoja je podnik využívajúci túto metódu schopný na základe sledovania stanovených meradiel identifikovať nielen existenciu problému, ale aj konkrétne miesto, kde problém vznikol. Tým sa významne zjednodušuje riadenie podniku a skracuje sa čas na odstránenie neefektívnosti. Pri používaní tejto metódy je nevyhnutným predpokladom merateľnosť jednotlivých ukazovateľov. Niektoré, najmä finančné ukazovatele, sú merateľné ľahko. Všetky potrebné informácie sa totiž dajú 82

83 získať z účtovníctva. Meranie ukazovateľov v perspektíve interných procesov alebo v perspektíve učenia sa a rastu už môže byť ťažšie. Pretože nie je totiž bežnou praxou, že podniky takéto údaje cielene zhromažďujú a sledujú. Preto bude vo väčšine podnikov nevyhnutné potrebný spôsob sledovania a zhromažďovania údajov tvoriť. Pri tvorbe metódy podnik vždy vychádza zo svojej vízie. Na jej základe stanoví ciele v jednotlivých perspektívach a priradí im meradlá. Nesmie sa pri tom zabúdať na potrebu logického vzťahu príčina následok. Každé meradlo je súčasťou reťazca kauzálnych súvislostí smerujúcich k cieľom. Potom podnik stanoví cieľové hodnoty pre jednotlivé meradlá a definuje akčné plány na ich dosiahnutie. Výsledkom bude zrozumiteľné zobrazenie stratégie podniku. Manažérska metóda Balance Scorecard je premyslený prístup ako integrovať podnikové know how do komplexného systému riadenia. Rovnako ako je táto metóda významná pre podnik ako celok, taktiež ju možno využiť pre riadenie jednotlivých organizačných celkov. Je modernou metódou, ktorá umožňuje sledovať a vykazovať značné množstvo údajov z rôznych oblastí riadenia podniku. Výkazníctvo podniku sa tak stáva komplexnejším. Vykazovanie finančných ale aj nefinančných údajov poskytuje trhu a investorom viac relevantných informácii, čím robí podnik transparentnejším. ZÁVER K najdôležitejším faktorom, ktoré často rozhodujú o prosperite alebo zostupu podniku, patrí schopnosť správne sa rozhodnúť v otázkach finančného riadenia. Podobne ako každé rozhodovanie aj rozhodovanie na úrovni finančného riadenia musí byť podložené podrobnou a kvalitnou finančnou analýzou. Príspevok je čiastkovým výstupom výskumnej úlohy VEGA č. 1/0149/09, ktorú rieši KMME FRI ŽU v Žiline. POUŽITÁ LITERATÚRA [1] BARAN, D. a kol. Finančno-ekonomická analýza podniku v praxi. Bratislava : IRIS, 2006, s. 10, 14, 25. ISBN [2] ĎURIŠOVÁ, M.; JACKOVÁ, A. Podnikové financie. Žilina : EDIS vydavateľstvo ŽU, 2007, ISBN [3] JACKOVÁ, A.; ĎURIŠOVÁ, M. Finančné účtovníctvo. Žilina : EDIS vydavateľstvo ŽU, 2008, s ISBN [4] MAJTÁN, M. a kol. Manažment. Bratislava : Sprint, 2003, ISBN [5] MAJTÁN, Š. a kol. Podnikové hospodárstvo. Bratislava : Sprint, 2005, ISBN [6] ZALAI, K a kol. Finančno-ekonomická analýza podniku. Bratislava : SPRINT, 1998, ISBN ADRESA: Anna Jacková Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky, Katedra makro a mikroekonomiky Univerzitná 8215/1, Žilina, Slovenská republika, Tel.: , 83

84 84

85 IMPROVEMENT OF COMPANY PERFORMANCE, PRODUCTIVITY, DEVELOPMENT OF EMPLOYEES AND WORKING ENVIROMENT Ladislav Jarina, Zuzana Bodorová University of Žilina, Faculty of Operation and Economics of Transport and Communications, Slovak Republic Abstract: In the current turbulent times when managers try to keep businesses afloat, introducing arrangements and inefficiency is not allowed, only a few managers are focused on people. Dissatisfied, discouraged, or uninterested employees can cause more damages than managers realize. They can cause the cost increase not only by turnover but also by worse performance, the outflow of clients, loss of opportunities, etc. Therefore in this article we focused on employees, methods how to increase their commitment, motivation and efficient of their potential. We focused on selected methods such as coaching, mentoring, 360-degree feedback as well as motivation and management and their main benefits for the enterprise. Key words: coaching, mentoring, 360-degree feedback, motivation, leadership, management INTRODUCTION It is not so long time ago, when companies went through the consequences of economic crisis. Companies introduced various economy measures and cancelled employees benefits. At the same time these measures requested the highest tax in the form of layoffs to maintain a balance between desired and actual needs. Also some companies abused situation for various reasons. In Slovakia, the unemployment rate was rising sharply and in the labour office found themselves also well qualified people, in which the company previously put resources for their training and education. Currently, when expectations of economic situation are very uncertain and forecasts suggest more far-reaching consequences, that the situation, from couple years, will be repeated. Companies, to protect their valuable resources such as experts, knowledge, experience, staff-turnover, should start to take care of their employees and create them pleasant working conditions. Therefore it is necessary to realize as soon as possible, that proper management of human resources affects not only their financial management but also financial incomes, by improving the work and labour productivity also affects the amount of costs. The question is what tools and methods can be used to exploit the potential of employees, reduce turnover and improve the efficiency of operations and processes in the company. In our companies are still relatively new and not established tools such as coaching, mentoring and 360-degree feedback. Also it is necessary to improve motivation and management. 1. EMPLOYEES IMPORTANCE During the crisis, when the unemployment rate is high, employers are not afraid of leaving their employees. They think that when unemployment is high, their staffs do not find another job. However, they are very wrong and do not realize the consequences of their actions. Even though unemployment is high, highly qualified and skilful employees can find another job during the crisis. If they cannot find a new job during the crisis, at the first occasion, as circumstances change in the labour market, they will find it and even average employees will leave if they are not satisfied in the company. Employers do not realize what costs they incur because of staff turnover. Fluctuation generates the following costs: costs of hiring a new employee- include the costs of publication the advertisements, interviews, assessment canters, recruitment agencies and head hunters, costs to integrate the new employee- are cost of the adaptation process as training costs and courses, part of employee s salary who is training new employee and cannot carry out work properly, the cost of repairing defects caused by new ones. additional costs- costs to cover vacant job or decreased productivity, losses due to reduced new employee s productivity, loss of know-how, loss of customers. When the company calculates it all, the additional cost can be 50-75% of annual salary, and some studies suggest up to 200 % of annual salary. Most managers think that the main reason of increased fluctuation is money but the reasons are: 85

86 annoying, arrogant manager with who is difficult to cooperate, hostile work environment and team, employee is unable to fulfil their potential and abilities, there is no possibility of career development or the employee is not informed about this possibility, employee s performance and rewards are not adequate and fair, employee is not adequately valued and motivated Hidden costs also occur when an employee is dissatisfied in their company. Discontent employee may cause losses in the form of reduced performance, deterioration in work atmosphere and motivation, the outflow of clients and the reduction of incomes, increased absences. At the same time company is losing new ideas, improvements, innovations, opportunities, etc. To reduce the fluctuation costs and increase performance of existing staff it is necessary: efficient exploitation of human potential- hence all knowledge, skills, qualifications, behaviour patterns, values and motivations that are found in the company, stabilization of employees- the key factors are identification with company, credibility of managers, respect and trust in employees [1] Enterprises can expect from investments in their employees not only reduced fluctuations, stabilization of staff but also increased productivity, performance, flexibility, involvement and innovations. Even though companies spend a lot of money to various motivational and educational programs, studies show that these resources are not spent effectively: only 20 % of employees has a tendency to work more than is required, 66 % of employees contribute to the business targets less than 33 % of their potential, employees involvement to work in the first year is decreasing and falls sharply with increased number of years in the company, more than 30 % of employees do not care if company is doing well and prospering, providing that they receive pay checks on time, up to 65 % of employees is actively looking for a new job, it can be assumed that it is mainly those employees who want to work and in the labour market is interest of them, most of the employee would be able to perform its current daily output for the 3/4 of their working time. [2] To streamline business, companies could start using not too expensive tools such as coaching, mentoring and 360 degree feedback. Of course there should be a focus on motivation, change in approach of managers and leaders too. 2. COACHING Coaching is relatively new and is mainly used in the larger and international companies. However, we often encounter the erroneous understanding, interpretation and application of it. Coaching can be defined as: "A process, that enables learning and development to occur and thus performance to improve. To be a successful a coach requires a knowledge and understanding of process as well as the variety of styles, skills and techniques that are appropriate to the context in which the coaching takes place"[3] "Coaching involves dialogue between a coach and a client with the aim of helping the client obtain a fulfilling life. This is achieved by helping the client establish what is important to them and by clarifying their values. With the client s input the coach co-creates value based goals and a plan to achieve them. Through collaboration, the coach supports the client to achieve these goals." [4] A coach is someone who accompanies on the road to find an expert inside ourselves. Coaching may be informal, but must be planned. In order to be effective coaching, as far as possible, should be done as part of the future development of which will benefit not only employee but also the company itself. The targets of coaching are: help employees to realize how they perform they work, where is improvement necessary and what they have to learn, initiate managed delegation to the practice can delegate new tasks or expanded work area, to provide the necessary guidance on how tasks should be carried out and track performance in carrying out the work, enable managers and workers to exploit any situation arising as opportunities for learning and education, enable an opportunity to provide leadership in how to perform specific tasks, but always in such a way that employees find it by themselves. [5] Coaching will help to increase employee motivation, performance, feedback, effective management of organizational processes, work environment and organizational culture. When managers become coaches by themselves, it will help to 86

87 improve motivation and increase efficiency, they can operationally detect the needs of subordinates and can direct them to be able to improved performance. 3. MENTORING Frequently there is confusion between the terms of coaching and mentoring because they use similar techniques and approaches, but the main difference is that the mentor is learning and the coach is helping to learn. Mentoring can be defined as Mentoring is a developmental partnership through which one person shares knowledge, skills, information and perspective to foster the personal and professional growth of someone else. We all have a need for insight that is outside of our normal life and educational experience. The power of mentoring is that it creates a one-of-a-kind opportunity for collaboration, goal achievement and problem-solving. [6] Mentoring is an intense relationship that involves listening without judging, design alternatives, offering solutions and feedback and appropriate teaching techniques and tools. The mentor s role is to assist the employee to achieve improvement. Mentor does not preach at, but try to listen and ask questions that stimulate deep thinking. Mentoring is based on trust in mentor and the willingness to educate. The main objective of mentoring is to develop employee s career by transmitting mentor s knowledge and experience what contributes to the transfer of know-how. It also involves enhancing personal effectiveness, employee performance and adaptation to corporate culture and colleagues. The main benefits of mentoring are: increases motivation, increases employees loyalty, develops and maintain a talent, contributes to networking, accelerates adaptation, shortens the time to solve complex tasks, support the achievement of career goals, preserves and shares know-how, staff development and thereby increased performance and productivity DEGREE FEEDBACK For the evaluation of employees in most companies are used direct evaluation by supervisor, eventually this evaluation is accompanied by a self-assessment. In order to evaluation would be comprehensive and objective 360-degree feedback is used. This is the evaluation when an employee is evaluated not only by direct superior but also direct and indirect co-workers, subordinates, where appropriate by suppliers and customers and also it contains self-assessment. In order to ensure objectivity, the anonymous structured questionnaires are used, currently in electronic form. Contribution off 360-degree feedback is: invoke enthusiasm, it gives employees a fair, good quality feedback and also personal development perspective provides managers with information on the capabilities and needs of employees motivates for the successful behaviours and improvement creates a trust as well as subordinates are involved in important decision-making creates a corporate culture focused on efficiency and better customer service detects and identifies priorities for training and staff development and assesses the effectiveness of these programs. [7] Obrázok 3: The process of 360-degree feedback and itscontribution. [8] 87

88 The 360-degree feedback can be modified to the 180, 540 or 720 degree feedback. In the 180-degree feedback employees are evaluated by subordinates or superiors for example, performance assessment, or just colleagues at the same level. The 720-degree feedback marks later repeated 360-degree feedback 5. MOTIVATION Motivation consists of factors that influence employees to behave a certain way. Motivation can be divided into intrinsic and extrinsic. Intrinsic motivation consists of self-generated factors that influence people to behave in a particular way or to move in a particular direction. [9] These include accountability, independence, opportunity to develop, to improve and interesting work that fulfil internally employee. Current economic situation and employees approach shows, that most employees need extrinsic motivation which consists of rewards and punishments, whether financial or non-financial. Armstrong defines ten steps which can be made to highly motivate employees: set achievable challenging goals, establish behaviour rules, provide feedback, provide adequate financial rewards as well non-financial rewards as praise, appreciation, acknowledgement, emphasize the relationship between performance and rewards, enable self-realization and autonomy, choose good manager, who can manage and motivate simultaneously, educate employees to broader their experiences, skills and abilities, allow career development. There are many theoretical approaches and methods of motivation. In practice, most commonly used method is the carrot and stick method. Research shows that in the long term is inefficient (especially in times of crisis when there is a lack of funds and managers remain just punishment) and is ineffective for creative, artistic work. In such cases, it may do more harm than good, especially in the quality of performance and completion time. However, this method works, it cannot be denied, but it is important to be properly used. It should rather be used for routine, repetitive types of work, where are clear procedures and processes. But that has not held disincentive, manager should stress to the importance and necessity of employee work, where possible, to allow the employee to selfsuggested method of implementation the given task. Newer approaches focus on individual motivation by type of personality. This approaches we consider as more effective, if they can be implemented in practice, because they can better exploit the potential of employee, managers can adapt their management styles, allow more efficient allocation of targets, and offer possibility to create more effective teams and work environment. There exist several approaches of identifying employee personality, for example Jung s, Mayer Briggs s, Eysenck s, Benziger s, DISC, OCEAN, the color code etc. For ease of application we have chosen as an example of personality types and their individual motivation Rey approach which is presented in the table below: Power Players Team Players They want to do everything right; respect and approval of their peers is very important to them; are committed to work, goals, and high levels of productivity; like to be leaders and demand high work standards of others; can become highly insecure if anyone challenges their beliefs; are very impetuous individuals. They want their feeling to be understood; appreciation and peer endorsements are very important to them.; are committed to people and to helping them achieve a quality focus; have high integrity levels and they demand honesty from others; are self-righteous and highly judgmental of others. If others do not meet their expectations, they are unforgiving; are easily depressed. To motivate power players offer them challenges that include things they like to do; offer them rewards and bonuses for good work; hide their insecurities, so avoid talking about their personal failures; appeal to their desire to be highly productive at whatever they do; appeal to them on logical, rather than emotional, terms. To motivate them give them award because they like to cover their walls with them; reinforce their need for security whenever the opportunity presents itself; limit the risk level of whatever assignment you delegate to them; promote creativity and allow them ample time to collect their thoughts on creative ideas; avoid demanding immediate action unless have their full cooperation; earn their trust and respect before you place demands on them. 88

89 Diplomatic Players: Party Players They want to be independent and allowed to do their own thing; peer support and recognition are very important to them; are patient with people and seek to solicit cooperation in all they do; are excellent communicators; respect authority; can be insecure and hide their insecurities; want to please themselves first before they strike out to please others. They want to be popular; anyone who offers them an exciting opportunity will become their friend for life; are very forgiving; enjoy life to its fullest and are optimists; demand trust in their relationships; appreciate the purpose of goals but don't like to set them; if they are involved in a situation that is not fun for them, they will become rebellious. Source: REY, D. 1998: 1001 ways to inspire your organization, your team and yourself, The Career Press To motivate them be sensitive but firm when communicating; listen carefully to what they have to say and look for nonverbal clues of expression; accept their individuality and provide a work structure that's comfortable for them; constantly offer them ideas for goals and present them with opportunities for involvement; constantly monitor their progress toward completing assigned goals, and be prepared to initiate corrective action whenever appropriate. To motivate them always be positive; promote reward and recognition events for completing well-defined goals; allow them to verbally express themselves, listening carefully to what they say; don t be too serious or intense when criticizing; totally control their schedules with regular follow-up sessions to make sure they're meeting their commitments. 6. LEADERS AND MANAGERS APPROACHES Many people consider the words management and leadership as synonyms but they should be distinguished: "Management is concerned with achieving results by effectively obtaining, deploying, utilizing and controlling all the resources required, namely people, money, facilities, plant and equipment, information and knowledge."[10] "Leadership focused on the most important resources, people. It is the process of developing and communicating a vision for the future, motivating people and gaining their commitment and engagement."[10] Leaders carry the vision, new goals, are not afraid of change. Their approach is proactive rather than reactive. They focus more on long-term vision, for example visions that despite short-term losses can bring long-lasting success. Leaders can encourage the enthusiasm of their colleagues for a new target and what is more important they are able to inspire colleagues, energize, activate, and draw them into work. Also they are interested in how the new strategy will affect employees and try to empathize. The relationship in the workplace is important for them prevent defeat the target. Of course, neither the manager s function is negligible. Even when managers do not like too much risky targets and their approach is more reactive, are necessary to ensure that all production factors ensure implementation of the strategy, and take care of running business when the leader's head is in the clouds. But what is common to both is that, in order to improve engagement and motivation of employees, they should modify both management and leadership styles. For example, the transactional and autocratic style should be replaced by the democratic and transformational stale because they operate motiveless. The autocratic and transactional styles do not allow the participation of subordinates in decision-making process, impose its authority on the status, rewards and punishments. In contrast, the democratic and transformational style motivates employees by allowing them to participate in decision-making process, they outsource the responsibility and independence of the task. Leaders and managers have energetic and enthusiastic approach, interest in their subordinates and try to motivate them. They should also strive to create a pleasant working environment, to communicate openly with subordinates also about such unpleasant matters such as layoffs and pay cuts. It is important to explain to employees the reasons for changes but they also raise the vision and objectives for the future and to awaken hope and optimism inside employees. Communication should also change, and not just in times of financial crisis, managers and leaders should meet with their subordinates, to show that they do care about them, to be human, to show them that their work contributes to meet the overall goal, and even though they job is not too important, to show employees that appreciate their work. In order to motivate employees, leaders should lead by example and make use of windows and mirrors approach. Leader for charging merits they should look out of window to assign them to those who actually deserved them. Leaders and managers should look to the mirror when looking for the culprit. CONCLUSION In the interest of every company should be to strive to implement new training and development tools such as coaching, mentoring and 360 degree feedback, as well as a different approach to motivating and managing employees. These tools will bring the company more accurate and objective view on the ability of its employees, ensure the continuous development of people, improve performance and staff productivity, better fulfilment and achievement of stated goals, 89

90 building a new corporate culture and higher involvement of employees. At the time of current economic situation, companies should even more try to implement these tools into their structure because as Coffman suggests The success of your organization doesn t depend on your understanding of economics, or organizational development, or marketing. It depends, quite simply, on your understanding of human psychology: how each individual employee connects with your company and how each individual employee connects with your customers. [12] REFERENCES: [1] URBAN, J. Stabilizace ani motivace se neopírají jen o peníze. Human resource management 1/2001. [2] [3] [4] [5] ARMSTRONG, M.; STEPHENS, T. Management a leadership, Grada, [6] [7] WAGNEROVÁ, I. Hodnocení a řízení bvýkonnosti, Grada, [8] KUBEŠ, M.; ŠEBESTOVÁ, Ľ. 360 stupňová zpětná vazba jako nástroj rozvoje lidí, Grada, [9] ARMSTRONG, M. Human resource management practice. Kogan Page, [10] AMSTRONG, M. Management and leadership, Grada, [11] REY, D ways to inspire your organization, your team and yourself, The Career Press [12] COFFMAN, C.; GONZALES-MOLINA, G. Follow This Path: How the World's Greatest Organizations Drive Growth by Unleashing Human Potential, Warner Books, ADRESS: Ladislav Jarina University of Žilina, Faculty of Operation and Economics of Transport and Communications, Slovak Republic Univerzitná 8215/1, Žilina, Zuzana Bodorová University of Žilina, Faculty of Operation and Economics of Transport and Communications, Slovak Republic Univerzitná 8215/1, Žilina, 90

91 EFEKTIVNÍ VYUŽÍVÁNÍ POČÍTAČŮ VE FIRMÁCH Robert Jurča, Oldřich Kratochvíl, Jakub Musil European Polytechnic Institute, Ltd. Kunovice Abstrakt: Je jisté, že současné řízení výroby a firemní agendy se bez rozsáhlého využívání výpočetní techniky neobejde. Technika a zejména ta výpočetní rozšiřuje tvůrčí možnosti lidí, šetří lidský potenciál, zvyšuje efektivitu práce v mnoha firemních oblastech. Je také nesporné, že výpočetní technika poskytuje člověku čas k řešení složitých, zejména rozhodovacích úkolů, které v současnosti ještě není možné touto technikou řešit. Je také nesporné, že plošné zavádění počítačů do firem a dalších organizací přináší i velmi mnoho negativních skutečností. A právě fenoménu negativních skutečností se chceme v našem příspěvku nyní věnovat, a přivést čtenáře k zamyšlení. Klíčová slova: počítač, efektivnost, organizace, efektivnost počítače, informační technologie, výpočetní technika, technická efektivnost, uživatelská efektivnost V souvislosti s rychlým rozvojem informačních technologií a výpočetní techniky vstupujícím do společnosti a firem vyvstal problém, kde se u uživatelů a pracovníků ve firmách projevuje nedostatečná připravennost k efektivnímu využívání moderní počítačové techniky. Analýzou problematiky efektivního využívání těchto nových technologií se dochází k závěrům, že daná technika je zbytečně svými parametry předimenzována k účelu původního užití, daná technika není dostatečně využita k účelu k němuž byla pořízena, špatně nebo nedostatečně využívané výsledky získané danou technikou zejména vedoucími pracovníky. V některých případech se tedy více ztrácí než získává. Lidé, kteří chtějí efektivně využívat možnosti výpočetní techniky, nezbytně potřebují získat vysokou kvalifikaci. Při našem výzkumu se v mnoha případech ukazuje, že pracovníci vlastně ani nejsou k efektivnímu využívání výpočetní techniky připraveni. Aby byly počítače využity efektivně, je velmi důležité aby pracovaly nepřetržitě, ale pouze na tykových úlohách, které jsou zadány firmou, případně slouží k jejímu rozvoji. Efektivnost technická Efektivnost uživatelská Efektivnost práce výpočetní techniky FORMULACE ÚKOLU kvalifikace přesnost Pracovník smysl pro organizaci disciplinovanost Obr. 1 Ovlivnění efektivnosti práce výpočetní techniky zdroj: [vlastní] Postupně přicházíme k názoru, že ve velké míře je efektivnost výpočetní techniky (nebereme nyní v úvahu technické parametry), závislá na kvalifikaci (viz. obr.1). Přesto toto konstatování nestačí. Jsou důležité i takové lidské kvality jako je přesnost, smysl pro organizaci (jak vlastní organizaci práce, tak kolektivní) a disciplinovanost. Na druhé straně s rychlým a rozvíjejícím se informačních technologií a výpočetní techniky do společnosti vyvstává problém ve formě bariér ve využívání počítačů. Mezi něž patří zejména: státní bariéry ekonomické bariéry bariéry zdravotní 91

92 psychoogické bariéry vzdělanostní bariéry jazykové bariéry Přestože je morálka současných zaměstnanců daleko lepší než v dřívějších dobách, stále vykazuje rezervy. Vlastním dotazníkovým šetřením a monitorováním některých firem ve Zlínském kraji jsou zaměstnanci náchylní ke zneužívání počítačů po návratu z oběda, tedy mezi 12 až 14 hodinou (graf 1). Graf 1: Využití internetu během pracovní doby u firem od 1 do 50 zaměstnanců ve Zlínském kraji zdroj: [vlastní] Jak ukazují vlastní výzkumy, tak i zjištění analýzy truconnexion, jsou klíčová zjištění ve využívání výpočetní techniky následující: 54 minut stráví v průměru zaměstnanci denně mimopracovními aktivitami. 32,5 min nejvíce práce na počítači uděláme mezi a min z práce odkrojí mimopracovní činnost na internetu mezi až Zajímavým počinem, nad kterým je třeba se zamyslet, je i to, že některé ze současných firem, zapracovaly potřebu relaxace zaměstnanců do své firemní filosofie. Je totiž jasné, že zaměstnanci jsou pouze lidé a odpočinek potřebují. Praxe potvrzuje, že pokud zaměstnavatel do určité míry odpočinek toleruje, výkonnost a efektivita práce jeho zaměstnanců se zvýší. Důležité totiž není odsezená pracovní doba, ale podaný výkon. Na druhou stranu však zkušenosti českých zaměstnavatelů ukazují potřebu stálého monitoringu práce s výpočetní technikou. Souvisí to s kázní a motivací českých zaměstnanců. Ta bohužel není příliš vysoká. Proto vyvstává někdy potřeba přistoupit v určitých případech i k restrikcím, pokud se upozornění míjejí účinkem. Vlastní kontrola efektivity práce zaměstnanců se tak stává trvalým nástrojem utužování pracovní kázně ve firmách. Je na kvalitě vedoucího týmu případně managementu firmy umět rozpoznat hranici, kolik důvěry a volnosti pro své zaměstnance, aby podali co nejlepší výkon, ale zároveň aby nedošlo k narušení pracovní morálky. Další příčinou v problematice zvyšování efektivnosti využívání počítačů a dalšího zařízení, je možné vidět i případy, kdy dochází k zbytečně předraženým nákupům této techniky, aniž by byla její technická kapacita následně využita. Znamená to například, že jsou nakoupeny zbytečně drahé naddimenzované technické prostředky, na kterých jsou následně provozovány jednoduché úkoly, které by zvládla i technika daleko levnější. ZÁVĚR Neradi bychom, aby se z obsahu našeho příspěvku nabylo dojmu, že ve využívání počítačů je vše špatné. Je však nutno říci, že neustále existují rezervy. Zvláštní otázku, na niž by se měly hledat odpovědi, představuje příprava projektování a obsluhy výpočetní techniky. Posoudit potřebují i další otázky efektivního stimulování odborníků pracujících s výpočetní technikou. Jednoduše řečeno, je třeba udělat vše možné pro to, aby se výrazně zvýšil reálný efekt využívání výpočetní techniky. Závisí na tom ve značné míře i efektivnost celé firmy. Je třeba, aby zaměstnanci sami vzali za své snahu, zvyšovat efektivitu práce s výpočetní technikou pro zaměstnavatele. LITERATURA : [1] JONÁKOVÁ, K. Bariéry ve využití počítačů. Ikaros [online]. 1998, roč. 2, č. 3 [cit ]. Dostupný na World Wide Web: <http://www.ikaros.cz/node/177>. URN-NBN: cz-ik177. ISSN

93 [2] SUTHERLAND, R.; FACER, K.; FURLONG, R.; FURLONG, J. A new environment for education? The computer in the home. Computers & Education. Volume 34, Issues 3-4, 1 April 2000, Pages ISSN [3] SZOTKOWSKI, R. Počítač ve výuce. In Modernizace vysokoškolské výuky technických předmětů. Hradec Králové : Gaudeamus, s ISBN [4] VÁRKOLY, L.; VÁRKOLYOVÁ, B.; BARÉNYI, I.; KVASNICA, P. Multimediálneprostriedky na podporu technického vzdelávania. 18. medzinárodná vedecko-odborná konferencia Didmattech 2005 sekcia B. Prešov, , CD-ROM proceedings, ISBN , CONTACT ADRESS: Ing. Robert Jurča, Ph.D. Department of Electronic Systems, European Polytechnic Institute, Ltd., Osvobození 699, Kunovice, ČR tel , fax Mgr. Et Bc. Oldřich Kratochvíl Department of Electronic Systems, European Polytechnic Institute, Ltd. Osvobození Kunovice, ČR, tel , fax Ing. Jakub Musil Department of Electronic Systems, European Polytechnic Institute, Ltd. Osvobození 699, Kunovice, ČR, tel , fax

94 94

95 ON THE FUZZY APPROACH TO THE DECISION MAKING AND INNOVATION PROCESS Aleš Kozubík Department Of Mathematical Methods, FRI ŽU v Žiline, Slovak republic Abstract The present paper brings an introduction into the decision modelling in the situations, when the decision rules are stated in the vague verbal terms. Here is presented fuzzy approach enabling expression of the terms and control rules. It can be applied to the innovation processes, if they are stated in the form of implications sequences. Keywords fuzzy sets, decision making, innovation process 1. INTRODUCTION We can frequently meet with the situations, when the decision makers judgments are uncertain and they can hardly be estimated by exact numerical values. Under many conditions, crisp data are inadequate to model real-life situations; human judgments, including preferences, are often vague and preferences cannot be estimated in exact numerical values. That means the decision makers face many problems with vague or incomplete information. In such situations the classical deterministic MCDM methods cannot be applied effectively. Consequently we see the needy to develop the methods for handling the Group Decision-Making problems with imprecise and linguistic information. In order to deal with vagueness of human thought, the notion of the fuzzy set was introduced and first time mentioned in [5]. Fuzzy set theory has been studied extensively over the past 47~years and it has been recognized as an important technique for modelling and solution problems requiring the representation of the uncertainty in human cognitive processes. Many of the decision making problems in the real world take place in an environment in which the goals, the constraints, and the consequences of possible actions are not known precisely [1]. The fuzzy sets were introduced in the Multi-Criteria Decision Making (MCDM) field by Bellman and Zadeh [1] and Zimmermann [6]. They cleared the way for a new family of methods to deal with problems that had been inaccessible to and unsolvable with standard MCDM techniques. Bellman and Zadeh introduced in [1] the first approach regarding decision making in a fuzzy environment. They suggested that fuzzy goals and fuzzy constraints could be defined symmetrically as fuzzy sets in the space of alternatives, in which the decision was defined as the confluence between the constraints to be met and the goals to be satisfied. They defined the maximizing decision as a point in the space of alternatives at which the membership function of a fuzzy decision attained its maximum value. The innovation process is no exception. It represents one of the most important factors of the economical growth and it is as well an important tool for increasing the quality and standard of living. The innovation process is formed not only by reaching of the new knowledge, but as well by implementing the results. In both mentioned phases it represents the creative activities whose positive results depend on many factors and relations. The innovation process or its partial projects were long time mathematically modelled by the methods of the correlation analysis, regression analysis, by using the production functions theory or by the factor analysis. Throughout these methods bring some positive results, the main barriers in their practical application are the great complexity of the reality and great requests on the accuracy of the statistical data. Obviously, this is in conflict with the low ability to quantify exactly all of the key factors influencing the efficiency of the innovation process. 2. MODEL OF THE INNOVATION PROCESS From the introductory notes implies, that for the increasing the efficiency of the innovation process, the best choice for the model is to apply the principles of the uncertainty models. The model of the innovation process should respect the following requests: Respect the fact, the innovation process is the product of the complex operation of the large number of the factors and incorporate as many of them as possible. It is necessary to search for operations, which enable to work with indirect or vague stated arguments. All inner and outer conditions influencing all relations between the factors of the innovation process are never completely known. Therefore the model must enable the decision making in the uncertainty and as well in the scope of newly arising states and relations. The model has to enable at most complete characteristics of the final effect of the innovation process. Simultaneously it must enable to take in account the maximal number of the factors operating in the field of valorization the results of the given process. 95

96 Since most of the operating factors is not quantified and are expressed only in the verbal form, it gives the conditions for application of the fuzzy methods in the modeling of the innovation process. Formally we can the model represent by general relation Y F X,, 1 X, n where X i, i=1,,n, are independent variables and is dependent variable. The exact form of the real dependence we are not able to express since it is too complex and moreover, the variables X i and are mostly described verbally (for example low efficiency, average material equipment, suitable qualification and similar). Therefore, the dependence above has also the form of the language dependence, that means X i and are language variables and the function is expressed as the sequence of the implications in the form: IF Value of the factor X 1 is A X Value of the factor X 2 is A F AND 1 1 F X Value of the factor X n is Value of the result is A n F B F Y X n AND THEN 3 DECISION MAKING BY INTERSECTION OF FUZZY GOALS AND CONSTRAINTS We can characterize the decision making as the selection or choice from alternatives, which are available, i.e. they are found or discovered. In the process of decision making, specified goals have to be reached and specified constraints have to be kept. Consider a simple decision-making model consisting of a goal described by a fuzzy set A whose membership function we will assign μ A (x) and a constraint described by a fuzzy set C with membership function μ C (x), where x belongs to the classical set of alternatives U alt. By definition ([1]) the decision is a fuzzy set D with membership function μ D (x), expressed as intersection of A and C, (1) ( x) min ( x), ( x), x U. D A C alt The decision makers frequently require a crisp result, that means they want to get a value among the elements of the set [d 1,d 2 ] U alt which best or adequately represents the fuzzy set D. That leads to the operation of defuzzification of D. It is natural to adopt for that purpose the value x from the selected set [d 1,d 2 ] with the highest degree of membership in the set D. Such a value x maximizes μ D (x) and is called maximizing decision. We can express it formally by equation xmax x max ( x) max min ( x), ( x). D A C Formulas (1) and (2) can be easily generalized for the decision-making models with any finite number of goals and constraints. If we suppose to have n goals A i, i = 1,,n, and m constraints C j, j = 1,,m, the decision is given as (3) D A A C C 1 n 1 m, (2) and the membership function of D is defined by formula ( x ) min ( x ),, ( x ), ( x ),, ( x ). D A1 An C1 Cm (4) The maximizing decision is then given by xmax x ( x) is max. D (5) Let us note the decision made by formulas (3) and (4) is sometimes reported as pessimistic decision (see for example [4]). The alternative decision formula, reported as optimistic decision is then introduced by (6) D ( A C ) ( A C ) ( A C ), where the membership function of D is defined by formula D A1 C1 An Cn n ( x ) min max( ( x ), ( x )),,max( ( x ), ( x )). (7) n 96

97 EXAMPLE Let us consider the situation of an individual who wants to decide which of four possible jobs u 1, u 2, u 3 and u 4, to choose. His goal is to choose a job that offers a high salary under the constraints that the job is interesting and within close driving distance. In such situation we have the set of alternatives U = {u 1, u 2, u 3, u 4 }, and the concepts of high salary, interesting job and short driving distance we will model by the fuzzy sets. These concepts are highly subjective and context-dependent, and must be defined by the individual. The individual s goal we can express in the monetary terms. Hence, according to our notation, we denote the fuzzy set expressing the goal by A. A possible definition of A is given by the membership function, defined as 0 x 500 x 500 A( x) 500 x x 1500 where we assume, for convenience, that the underlying universal set is in the possible jobs are: s(u 1 ) = 550 EUR, s(u 2 ) = 650 EUR, s(u 3 ) = 800 EUR, s(u 4 ) = EUR.. Let us assume the offered monthly salaries Now we can construct the fuzzy set A representing the goal. We get A 0.05, 0.15, 0.3, 0.5. u u u u Further, let us suppose, the first constraint, requiring that the job be interesting, is expressed directly in terms of set A. Assume that the individual assigns to the four jobs in A the following membership grades in the fuzzy set of interesting jobs: C , 0.7, 0.2, u u u u The second constraint requires that the driving distance be short. It is expressed in terms of the driving distance from home to work. Following our notation, we denote the fuzzy set expressing this constraint by C 2. A possible definition of C 2 is again dependent on the individual opinion. We will assume, the membership function of the C 2 can be written in the form 1 x x C ( x) 10 x x 50 where we assume, for convenience, that the underlying universal set of distances is for given four jobs are d(u 1 ) = 6 km, d(u 2 ) = 12 km, d(u 3 ) = 30 km, d(u 4 ) = 45 km.. Let us suppose, the distances Calculating the grades of membership, we obtain the fuzzy set C 2 which expresses the constraint in terms of the set A. Applying now formula (4), we obtain the fuzzy set C 2 D 1, 0.95, 0.5, 0.125, u u u u , 0.15, 0.3, 0.125, u u u u which represents a fuzzy characterization of the concept of desirable job. The decision about the desired job then represents the choice of the alternative with the maximal membership grade, that is u 3. This is the most desirable job among the four available jobs under the given goal A and constraints C 1, C 2. 97

98 Next step is setting the if and then rules of inference called also control rules or production rules. Propositions of this type are expressed by the canonical form P : If x is A, then y is B, where x, y are variables whose values are in sets U 1, U 2, respectively, and A, B are fuzzy sets on U 1, U 2, respectively. These propositions may also be viewed as propositions of the form (x, y) is R,where R is a fuzzy set on U 1 U 2 that is determined for each x X and each y Y by the formula where Ax, By R x, y I Ax, By, I denotes a binary operation on [0, 1] representing a suitable fuzzy implication I Ax By Ax By, min 1,1. The number of the rules is n m, the rules with the possible fuzzy outputs assigned C ij are presented symbolically on the rectangular n m. They can be represented by so called decision table where C i,j, i = 1,, n, j = 1,, m, are renamed elements of the set {C 1,,C nm }. (C k renamed as C ij with respect to its location in the cell at the intersection of i-th row and j-th column. A 1 Table 1 The decision table B 1 B j B j+1 B m C 11 C 1j C 1,j+1 C 1,m A k C k1 C k,j C k,j+1 C k,m A k+1 C k+1,1 C k+1,j C k+1,j+1 C k+1,m A n C n1 C n,j+1 C n,j+1 C nm The actual meaning of the if and then rules given by table 1 is If x is A i and y is B j then z is C k. Example A Client Financial Risk Tolerance Model The tolerance of the client when faced to financial risk can be expressed by his annual income and his total wealth. Each of these factors is measured by its presence in one of three groups. Hence the number of if then rules is 9 and the number of different outputs is 3. Assume that the financial experts selected the rules presented on the decision Table 2. Table 2 Client Risk Tolerance rules. Total wealth L M H Annual income L L L MO M L MO H H MO H H The rules have as a conclusion the terms in the output C. They read: Rule 1: If client's annual income (CAI) is low (L) and client's total wealth (CTN) is low (L), then client's risk tolerance (CRT) is low(l); Rule 2: If CAI is L and CTN is medium (M), then CRT is L; Rule 3: If CAI is L and CTN is high (H), then CRT is moderate (MO); Rule 4: If CAI is M and CTN is L, then CRT is L; Rule 5: If CAI is M and CTN is M, then CRT is MO; Rule 6: If CAI is M and CTN is H, then CRT is H; Rule 7: If CAI is H and CTN is L, then CRT is MO; Rule 8: If CAI is H and CTN is M, then CRT is H; Rule 9: If CAI is H and CTN is H, then CRT is H. 98

99 These rules correspond to everyday life. It is clear, that a person with low annual income and low total wealth accept a low risk while a person with high annual income and high total wealth to accept high risk. As the last step we have to find value corresponding to the output z if the inputs to the model are x = x 0 and y = y 0, then The entering numbers x 0 and y 0 are called readings and we obtain them by measurement, observation, estimation, etc. To enter into the model, the values x 0 and y 0 have to be translated to proper terms of the corresponding linguistic variables. A reading has to be matched against the appropriate membership functions representing terms of the linguistic variable. The and part of each rule, called here strength of the rule denoted by α ij = min (μ Ai (x0), μ Bj (y0)). The outputs of the rules located in the active cells of the decision table now have to be combined to produce one output. Its membership grade μ agg (z). For aggregation we naturally express by max: μ agg (z) = max (min(α ij, μ Cij (z)), min(α i,j+1, μ Ci,j+1 (z), min(α i+1,j, μ Ci+1,j (z)), min(α i+1,j+1, μ Ci+1,j+1 (z)). Example A Client Financial Risk Tolerance Model continuation Let us suppose, that the terms low income, middle income and high income are for the net monthly income in EUR described by fuzzy sets (membership functions) 0 x x 500 x x x 1200 x x 1000 L ( x) 500 x 150 M ( x) H ( x) 500 x x x x x x 1700 Let us further suppose, the total wealth is measured in thousands of EUR and the membership functions are given by following formulas: 0 x 50 1 x 30 x 50 0 x x 150 x x 200 L ( x) 30 x 100 M ( x) H ( x) 200 x x x x x x 250 If we assume a person with the net monthly income x 0 =750 EUR and total wealth y 0 = 65 in thousands of EUR, the strength of the given rules is calculated as follows: α 11 = min(μ L (750), μ L (65)) = min(0.25, 0.35) = 0.25 α 12 = min(μ L (750), μ M (65)) = min(0.25,0.15) = 0.15 α 21 = min(μ M (750), μ L (65)) = min(0.1,0.35) = 0.1 α 22 = min(μ M (750), μ M (65)) = min(0.1,0.15) = 0.1. These results are presented in the rules strength in the table For the control outputs (CO) of the rules we obtain CO of rule 1: min(α 11,μ L (z)) = min(0.25,μ L (z)), CO of rule 2: min(α 12,μ L (z)) = min(0.15,μ L (z)), CO of rule 3: min(α 21,μ L (z)) = min(0.1,μ L (z)), CO of rule 4: min(α 22,μ MO (z)) = min(0.1,μ MO (z)), Table 3 Rules strength table for the clients financial risk tolerance model. μ L (65)=0.35 μ M (65)= μ L (750)= μ M (750)= and for the aggregated output we get μ agg (z) = max{min(0.25,μ L (z)), min(0.1,μ MO (z))}. 99

100 4 CONCLUSION As the conclusion we can formulate the general methodology suitable for the fuzzy modelling. It can be asummarized in the following steps: a) description of the problem, b) identification and definition of the factors entering into the model, c) analysis of all variables with respect to their dependencies and stating, which of the dependent variables are determined by minimal set of independent variables, d) identification of the factors, which are described by linguistic variables and determining their universes, e) transformation of the language variables to the concrete fuzzy sets, f) creation of the own model in the form of rules defined as sequences of the implication and their mathematical evaluation. Acknowledgement: This work has been supported by the grant VEGA 1/0992/11 Cooperative management - effective approaches for profit competitive advantage. REFERENCES [1] BELLMAN, R. E.; ZADEH, L. A. Decision Making in a Fuzzy Environment, Management Science, 17 (1970), pp [2] KOZUBÍKOVÁ, Z. Finančné rozhodovanie manažmentu podniku v podmienkach rizika. (In Slovak), Krízový manažment, č. 1/2007, s [3] KUCHARČÍKOVÁ, A.; TOKAČÍKOVÁ, E.; ĎURIŠOVÁ, M.; JACKOVÁ, A.; KOZUBÍKOVÁ, Z.; VODÁK, J. Efektivní výroba, Brno : Computer Press, [4] NOVÁK, V. Fuzzy Sets and their Applications, (In Czech: Fuzzy množiny a jejich aplikace), Praha : SNTL, [5] ZADEH, L. A. Fuzzy sets, Infrom. and Control, 8, (1965), pp [6] ZIMMERMANN, H. J. Fuzzy programming and linear programming with several objective functions, Fuzzy Sets and Systems, 1, (1978), pp ADRESS: Aleš Kozubík Department Of Mathematical Methods, FRI ŽU v Žiline, Univerzitná 8215/1, Žilina, Slovak republic, tel.:++421/41/ , 100

101 OPEN SOURCE SOFTWARE TOOLS IN THE ADVANCED CALCULUS EDUCATION Aleš Kozubík Department Of Mathematical Methods, FRI ŽU v Žiline, Slovak republic Abstract This paper presents some ideas about using the wxmaxima software in the education of the Fourier series. Here are introduced simple routines, which enable the automatic computations of the complex integral calculations arising when calculating the expansions. It is as well shown, how it helps to visualize the obtained results. Keywords Calculus, Open Source software, wxmaxima, 1. INTRODUCTION Calculus plays the key role in the elementary course of mathematics on all grades of university study. In its advanced parts we frequently meet with situations, when it is necessary to realise a plenty of mechanical calculations, which are non-creative and long time consuming processes. As well as in teaching other areas of mathematics for engineers, aims to use computers in our view, gave to formulate something like stated in [2]: relieve students from strenuous, nothing new and creative bringing routine drudgery, which they may give false complacency, because they do something, saved time devote to activities concerned in better understanding of basic concepts and experimenting with them, develop a general culture of informatics students using the build mathematical thinking in the selection, use and creation of software Nevertheless it should be borne in mind not to reach the opposite effect, namely that students will mindlessly rely on computer and get on the ground to the left to reduce their cognitive activities. Having good own experience in using Open Source software, we have chosen as a tool to support the teaching of computer algebra system MAXIMA (see [1]) and its graphical interface wxmaxima. In addition to MAXIMA, we also used systems Pylab (described in the textbook [3]) or Sage. The main advantages of the wxmaxima computer algebra system can be summarized as: Allowing both numeric and symbolic computations. Easy accessibility. This program is distributed under the GNU Public License and belongs to the Open Source software. Platform independence MAXIMA can be compiled on different operating systems, especially so under Windows, Mac OS and Linux. On the site OS can be freely downloaded precompiled installation packages of this system. MAXIMA is able to solve all tasks of the elementary course of mathematical analysis. This is namely differentiation, integration, computing Taylor polynomials, Laplace transform, solution of ordinary differential equations. It can also be used for the purposes of algebra, the system can solve the equation, even in the complex domain, it is able to work with polynomials, vectors, matrices and tensors. Many additional specialized packages are provided. The visualization of graphs of functions works with graphical tools as Gnuplot or OpenMath, which are similarly as MAXIMA the Open Source tools. It is not joined with knowledge of the concrete programming language and enables simple use of user predefined procedures. We will illustrate the MAXIMA strength and graphical possibilities on a few selected problems from the Fouriers series solved in the scope of the continuation course in mathematical analysis at our faculty. 2 EXPANSION OF THE GIVEN FUNCTION DEFINED ON [-Π,Π] Suppose that a function f (x) is piecewise continuous and defined on the interval [-π, π]. To find its Fourier series, we has to calculate the Fourier coefficients, given by simple formulas 101

102 1 1 an f ( x)cos nx d x n {0}, bn f ( x)sin nx dx n (8) and for the own expansion we have a 0 2 n 1 a cos nx b sin nx. n n (9) It is clear, that for the expansion of relatively low degree we need to calculate many definite integrals, mostly solved by the integration by parts method. This can be easily realised in wxmaxima program. At first we declare the variable n representing the degree of the expansion. Its value has clearly to be nonnegative: (%i1) (declare(n,integer),assume(n>0),facts()); Now we can define the expanded function, for example f(x)=x and then predefine the calculation of the Fourier coefficients: (%i2) f(x):=x$ (%i3) a0:integrate(f(x),-%pi, %pi)/%pi$ (%i4) define(a(n),integrate(f(x)*cos(n*x),x,-%pi, %pi)/%pi$ (%i5) define(b(n),integrate(f(x)*sin(n*x),x,-%pi, %pi)/%pi$ Let us note, we had to work separately with a 0 because of different handling with this value. Now we are ready to define the Fourier series of the function, which depends of the given length n=nmax: (%i6) frad(nmax):=a0/2+sum(a(m)*cos(m*x)+b(m)*sin(m*x),m,1,nmax)$ If we wish to see the values of the Fourier coefficients, we can apply the map function on the defined functions a(n) and b(n). It is done by commands (%i7) map('a,makelist(i,i,1,10)); (%i8) map('b,makelist(i,i,1,10)); and as well we can print as many expansions s we want by command (%i9) map('frad,makelist(i,i,1,10)); In all presented commands, the last number 10 represents the maximum length of the expansion. The influence of the length of the expansion on its accuracy we can observe when plotting the results (see figure 1). We use command (%i10) wxplot2d([frad(2),frad(5),frad(10)],[x,-10,10],[y,-.1,4],[legend,"fourier series n=2", "Fourier series n=5", "Fourier series n=10"], [style, [lines,1,1], [lines,1,2], [lines,1,5] ])$ The result can be compared also with the original function, what is depicted at figure 2. Figure 1 Fourier series of the function f(x)=x of different length n. Figure 2 Fourier series of the function f(x)=x of different length n compared with the original function A little bit different approach we have to use in the case, when the function whose expansion we are computing is compound from more integrable fragments. The calculation of the Fourier coefficients by formula (1) then has to be divided with respect to the intervals corresponding to the particular parts of the function. We can illustrate it on the case of the absolute value and on the function modeling simple impulse on the interval [0,2π]. For the absolute value we take in account its definition as x x 0, x x x

103 Therefore after declaration we divide the integration in two parts: the first integral defined on the interval [-π,0] and the second integral on the interval [0,π]: (%i2) a0:integrate(-x,x,-%pi,0)/%pi+integrate(x,x,0,%pi)/%pi$ (%i3) define(a(n),integrate(-x*cos(n*x),x,-%pi,0)/%pi + integrate(x*cos(n*x),x,0,%pi)/%pi)$ (%i4) define(b(n),integrate(-x*sin(n*x),x,-%pi,0)/%pi + integrate(x*sin(n*x),x,0,%pi)/%pi)$ The expansion we define as the function dependent on the required length of the expansion. We do it in the same manner as in the previous case: (%i5) frad(nmax):=a0/2+sum(a(m)*cos(m*x)+b(m)*sin(m*x),m,1,nmax) Now we can draw the resulting series of different lengths by command: (%i6) wxplot2d([frad(2),frad(5),frad(10)],[x,-10,10],[y,-0.1,4],[legend,"fourier series n=2","fourier series n=5","fourier series n=10"], [style,[lines,1,1], [lines,1,2],[lines,1,5]])$ Similar method we will apply in the case of the simple impulse composed from the fragments of the quadratic function and constant function in the form: f( x) 2 x x 0, 2 x After necessary declaration we again define the Fourier coefficients as the sum of two integrals, each defined on one subinterval: (%i2) a0:integrate(x^2,x,0,%pi)/%pi+integrate(%pi^2,x,%pi,2*%pi)/%pi (%i3) define(a(n),integrate(x^2*cos(n*x),x,0,%pi)/%pi + integrate(%pi^2*cos(n*x),x,%pi,2*%pi)/%pi)$ (%i4) define(b(n),integrate(x^2*sin(n*x),x,0,%pi)/%pi + integrate(%pi^2*sin(n*x),x,%pi,2*%pi)/%pi)$ and again for the Fourier series we define (%i5) frad(nmax):=a0/2+sum(a(m)*cos(m*x)+b(m)*sin(m*x),m,1,nmax)$ Before plotting the Fourier expansion, we define the function f(x), using the if clause in the form (%i6) f(x):=if x>=0 and x<=%pi then x^2 else if x>=%pi and x<=2*%pi then %pi^2$ Now we explore the function f(x) to draw the plot together with the original impulse sample. We obtain it by command: (%i7) wxplot2d([f(x),frad(20)],[x,-4*%pi,4*%pi],[y,-2,13],[legend,"original f","fourier series"],[style,[lines,3,1],[lines,1,2]])$ 2. (10) Figure 3 Plot of three Fourier series of the function increasing precision with growing length of the series. x. We can observe Figure 4 Fourier expansion of the simple impulse defined by the formula (3). As we can see from (%i7), the length of the expansion is FOURIER SERIES ON THE GENERAL INTERVAL OF THE LEGNTH 2H It is well known fro the theory of the Fourier series, the formulas can be modified for any periodic function with the 103

104 period 2h defined on the intervals of the length 2h. In this case we have and 1 h 1 h n x n x an f ( x)cos d x n {0}, bn f ( x)sin dx n h h h h h h a 0 2 n 1 n x n x a cos b sin. n h n h (11) (12) We will illustrate the calculations on the case of the function f(x)=x 2 -x on the interval [0,2]. After necessary declaration we have to start with definition of the function and the starting point of the interval and the half period. Therefore we continue with the commands (%i2) f(x):=x^2-x$ (%i3) start:=0$ (%i4) h:=1$ and the Fourier coefficients formulas we modify by the formulas (4). Let us note, that h is only one half of the period of the function, therefore we have to move the upper integration bound by 2h. (%i5) a0:integrate(f(x),x,start,start+2*h)/h$ (%i6) define(a(n),integrate(f(x)*cos(n*x*%pi/h),x,start,start+2*h)/h)$ (%i7) define(b(n),integrate(f(x)*sin(n*x*%pi/h),x,start,start+2*h)/h)$ Finally, for the Fourier expansion we submit again (%i8) frad(nmax):=a0/2+sum(a(m)*cos(m*%pi*x/h)+b(m)*sin(m*%pi*x/h),m,1,nmax)$ To obtain the plot of the expansion together with the original sample, we at first define the fragment g(x) of the function on the interval of the length 2h and then we apply the plotting command: (%i9) g(x):=if x>start and x<start+2*h then f(x)$ (%i10) wxplot2d([g(x),frad(20)],[x,-4,4],[y,-0.5,2.7],[legend,"original function","fourier series"],[style,[lines,3,1],[lines,1,5]])$ The corresponding plot is on the figure 5. Figure 5 The graphs of the function 2 f x x x, defined on the interval [0,2] and its Fourier series for n=20. 4 EVEN AND ODD EXTENSIONS The last problem from the theory of the Fourier series is the construction of the even and odd extension of the function. Let us consider any continuous function, defined on the interval [0,h]. Its even and odd extensions we can define as f ( x) 0 x h f ( x) 0 x h feven ( x) and fodd ( x) (13) f ( x) h x 0 f ( x) h x 0 With respect to the known fact, that for even function are all b n Fourier coefficients turned to zero, so we get so called 104

105 cosine series and similarly for the odd function are all a n turned to zero, so we get so called sinus series, we will construct the even and odd extensions in the form of the cosine and sine series. That means a 0 n x n x feven ( x) ancos, fodd ( x) bnsin, h (14) h 2 n 1 n 1 where the coefficients a n and b n are given by 2 h 2 h n x n x an f ( x)cos d x n {0}, bn f ( x)sin dx n h h h 0 h 0 (15) The solution we will illustrate on the simple impulse function After necessary declarations we can define 1 0 x 2 f( x) 1 x 2 (%i2) define(bn(n), (integrate(sin(n*x),x,-%pi/2,0)+ integrate(sin(n*x),x,%pi/2,%pi)+integrate(-sin(n*x),x,-%pi,-%pi/2)+ integrate(-sin(n*x),x,0,%pi/2))/%pi)$ for the odd extension, or (%i2) ap0:integrate(1,x,-%pi,-%pi/2)/%pi+integrate(1,x,%pi/2,%pi)/%pi +integrate(-1,x,-%pi/2,%pi/2)/%pi$ (%i3) define(ap(n),integrate(cos(n*x),x,-%pi,-%pi/2)/%pi+integrate(cos(n*x), x,%pi/2,%pi)/%pi+integrate(-cos(n*x),x,-%pi/2,%pi/2)/%pi)$ for the even extension. For the adequate sine or cosine series we can define (%i3) odd(nmax):= sum(bn(m)*sin(m*x),m,1,nmax)$ for the odd extension resp. (%i4) even(nmax):=ap0/2+sum(ap(m)*cos(m*x),m,1,nmax) for the even extension. To get a plot of the original sample and its extension, we have to define the function (%i5) f(x):=if(x>0 and x<%pi/2) then -1 else if(x>%pi/2 and x<%pi) then 1$ Now we are ready to plot the results by commands (%i6) wxplot2d([f(x),odd(30)],[x,-3*%pi,3*%pi],[y,-1.5,1.7],[legend,"original f", "Odd extension"],[style,[lines,3,1],[lines,1,5]])$ (%i6) wxplot2d([f(x),even(30)],[x,-3*%pi,3*%pi],[y,-1.5,1.7],[legend,"original f", "Odd extension"],[style,[lines,3,1],[lines,1,5]])$ The results are illustrated on the figure 6 and figure 7. Figure 6 Odd extension of the function f(x) Figure 7 Even extension of the function f(x). 105

106 5 CONCLUSION The presented short scripts for using in the wxmaxima system can be easily created by the student during the laboratory practices, held in the Linux laboratory at Faculty of Management and Informatics. As they are built up only by simple declarations and maxima commands, it makes no request on knowledge of concrete language. Moreover, wxmaxima is free software, so they can install it freely on their home desktops, independently on the platform they are using. Once the students have created their scripts (it represents a creative work which is close to the programming and informatics), they can apply it for more complex functions and as well visualize the results. REFERENCES [1] BUŠA, J. MAXIMA Open Source systém počítačovej algebry, (In Slovak), Košice : FEI TU, [2] KAUKIČ, M. Funkcie komplexnej premennej s podporou Open Source softvéru, (In Slovak), 5. Konference o matematice a fyzice na vysokých školách technických, Brno 2007, pp [3] KAUKIČ, M. Základy programovania v Pylabe, (In Slovak), Košice : FEI TU, [4] KOZUBÍK, A. Calculus Education Added by the Open Source Software. ADRESS: Aleš Kozubík Department Of Mathematical Methods, FRI ŽU v Žiline, Univerzitná 8215/1, Žilina, Slovak republic, tel.:++421/41/ , 106

107 FOREIGN DIRECT INVESTMENT IN EU COUNTRIES Zuzana Kozubíková Department of macro-and microeconomic FRI University of Žilina, Slovak Republic Abstract This article analyzed the current state of foreign direct investment (FDI) in selected regions of the EU and EU strategic investments abroad. The article lists the possible changes in the investors behavior when investing in the EU, i.e. investors from the U.S. will continue to invest mainly in Germany and selected countries in Central and Eastern Europe, including Romania and Bulgaria. Investments will be directed mainly to the automotive industry, energy, telecommunications, pharmaceuticals, nanotechnology, etc. Keywords: foreign direct investment, EU, GDP, the crisis. 1. INTRODUCTION After a slight recovery in foreign direct investments in different regions of the world we can again observe slowing down of the economic growth of the global economy. Countries around the world are trying to attract foreign investments by subsidies, tax breaks, land prices and a wide range of financial and non-financial incentives. EU member states follow the same principles that build on the promotion of competition within the EU internal market. The aim is to prevent companies from abusing their dominant position in markets and regulate state aid. Actually, at the forefront of addressing strategic sectors in the EU is the technological know-how. Global competition in the most modern latest technologies development is so tense the EU decided in the near future to establish along the lines of the U.S. (Committee on Foreign Investments AFI) authority to supervise foreign investment in Europe. In this way the Commission would decide on the possible purchase of a European company to foreign investors in strategic sectors. 2. INSTITUTIONAL INVESTORS SUPPORT GROUP IN THE EU The greatest pan-european network including private equity and venture capital investors is EVCA - European Private Equity & Venture Capital Association, established on as the result of the pilot project of the Commission of the European Communities, aimed at promoting cooperation between national venture capital companies. With a short interval of the European Commission supported its activities in support of industrial innovation. At present, it brought together more than 1200 companies that have permanent membership access to information, resources and services, leading to the successful recapitalization of business opportunities in Europe and beyond. 3. FOREIGN INVESTMENT IN CENTRAL AND EASTERN EUROPE Since the nineties there was an impressive growth in Central and Eastern Europe countries, which was supported by exports to the euro area, mainly to Germany. In Slovakia, the Czech Republic and Hungary the exports represented from 80 to 90 % of the GDP. Substantial part of the industry of these countries focuses on the cars production. In order to be able compete and attract even more investors from other sectors they offer tax and as well non-tax relief, for example the state guarantees, tax breaks and similar. Support is provided selectively to the investments in selected sectors in selected regions with the highest unemployment measures and under other criteria, depending on the state long-term strategy. It is standard that the promotion and communication with potential foreign investors is provided by specialized government agencies to promote foreign investment. One of the first information requested by the foreign investor is usually the possibility of the profit and capital repatriation. Any risks rather stem from the unexpected twists in world markets and the exchange rate risks [3]. Slovakia achieved the record growth of GDP in the years 2006 and In 2006 it was 8,2 % and in 2007 it raised to 10,4 %. The above development was supported by foreign investment. Inflows of the investments is currently setting the stage for growth in output and GDP in the future. The investors from the Netherlands, Hungary, Austria, Germany, Italy, France, Sweden and South Korea have the greatest interest to invest in Slovakia [2]. 107

108 Czech Republic Slovakia Hungary Bulgaria Poland Romania Figure 1 Foreign direct investment per capita in Central and Eastern Europe, 2009, the figures are in euros. Source: WIIW, statistics, foreign direct investment, 2009, ICEG, 2010 While the year 2009 was still marked by a sharp decline of foreign investment, the year 2010 brought a reversal in the countries of Central and Eastern Europe. The volume of foreign direct investment in CR raised to nearly 4 % of GDP (almost more than double) and in Slovakia it made 1 % of GDP [1]. The graph at figure 1 shows that CR and SR reached in this period the best results in the volume of FDI per capita in the region of Central and Eastern Europe. Foreign investors operating in Slovakia were once again optimistic, but we can expect changes during Polish foreign investment is currently stagnant, but the country has sufficient potential to reverse this trend. Foreign investment in Poland so far accounted for roughly one-fifth of all investments in the country. As is clear from the survey focused on the mood of 166 firms, European investors expected in the year 2010 to 2011 improved trade. "Approximately 40 percent of the questioned companies want to invest more and expand the number of employees," says a survey presented by Slovakia-German Chamber of Commerce [7]. Investors are attracted to Slovakia mainly by: government policies to encourage foreign investment, skilled workforce, low labor costs, legislative and fiscal environment. Brake input investors in the territory of Central and Eastern Europe is inflexible government policies to encourage foreign investment due to turnover of government officials at the time of the state conception. We cannot forget an important element that affects the inflow of foreign investment the insufficiency of staff with technical vocational education. This is due to the achievement of only low-grade of the transition to a knowledge economy in society. Another problem is permanent and underdeveloped transport infrastructure. 4. THE CURRENT STATE OF EUROPEAN INVESTMENT AND PROMOTING COMPETITIVENESS IN THE EU In 2009, there has been a significant fall in the total amount of foreign investment in the EU. The decline in total foreign investment in the EU-27 in 2009 was the transfer of these investments mainly in the USA. The most sought-after country, attracting most of the foreign companies in the EU countries is France. Just last year, foreign direct investment in France increased by 22 %. Overall, in 2010 foreign investment in this country have reached $ 57.4 billion. This placed France over Belgium, Great Britain and Germany. In the global whole world rankings France ended up fourth, behind the U.S., China and Hong Kong. An important factor of promoting the competitiveness of the EU is Franco-German pact for competitiveness. It focuses on addressing long-term structural problems associated with energy and innovation. 108

109 The cooperation resulted in stating six priorities, which will be with a short delay applied within the EU [7]: removal systems of indexation of the wages, consensus on the mutual recognition of education, create a database of all legal entities, adjustment of the pension system, establishment of "national crisis management mode" for banks, new legislative measures undertaken by countries to implement tighter fiscal policy through the "warning mechanism for debt." Chart in the figure 2 illustrates the percentage share of each of the EU-27 countries to EU investment abroad during the period 2007 to 2009 (average). There was recognized the following percentage values: Luxembourg 23,9 %, UK 18,8 %, France 7,8 %, Germany 6,4 %, Spain 5,5 % Sweden 2,9 % and other EU 34,6 %. Others 34,6% Sweden 2,9% Spain 5,5% Luxembourg 23,9% Germany 6,4% France 7,8% United Kingdom 18,8% Figure 2 Percentage of EU-27 countries for EU investment abroad in the period (average). Source: [10] In 2011, the investments made by the EU companies and contracts concluded in Korea achieved the total value of 510 billions dollars. The targets of the investment were in the field of the renewable energy. Most of this foreign investment is based on the German capital. The recently ratified FTA agreement between the EU-Korea promises further revival. Its aim is to facilitate and promote mutual investment. German companies made new investments in Egypt. New projects are designed to exploit investment opportunities offered by Egypt across the entire national economy. The first investment in the volume of 20 million euros should be directed into the retail and wholesale activities. Another 100 million dollars from the German investor will be invested in Spartanburg County BMW Manufacturing (USA). Sweden is an important trading partner of Russia. It keeps the 8-th rank among the foreign investors. Both countries have close historical ties that overlap with the present. The largest volume of the Swedish foreign investments belongs to energy. Even greater cooperation is expected in the field of energy and energy efficiency. The investments in the automotive industry have the same importance. Overall, in Russia there are more than 400 Swedish companies and this number will rise, since the Russian market is growing dynamically. 109

110 The short term forecast can be based on the information about the developments and changes in the last decade. Strengthen the investment in traditional countries, such as Germany. New investments in selected countries in Central and Eastern Europe including as well Romania and Bulgaria. Investments will be directed mainly to the automotive industry, energy, telecommunications, pharmaceuticals, nanotechnology, etc. 5. CONCLUSION Foreign direct investments (FDI) represent an essential part of the economic growth of the global economy. They allow the progress of the developing but also developed countries. Beside the capital they also bring transfer knowledge and technology and they also have an impact on the job creation and establishment of new business relationships. Currently there are registered strong concerns about European growth in 2012, which may also have implications for the investment in individual EU countries. Therefore it becomes imperative to identify opportunities for business growth in the EU as a whole and promote innovation potential so as to increase mainly investments in new technologies (increasing the proportion of high-tech). We should not forget the development of information and communication technologies, which have substantially simplified for example the social networking [4] and they still have potential to surprise us in the future. It is necessary to create conditions to support innovation activities in private and public sectors. Innovation in Central and Eastern Europe hampers insufficient amount of their funding sources, and therefore they cannot exist without the help of governments, in cooperation with the European Investment Fund. Acknowledgement: This work has been supported by the grant VEGA 1/0992/11 Cooperative Management - an innovative approach to business. REFERENCES: [1] KOZUBÍKOVÁ, Z. Common Problems of the Central European Economies Development. Kunovice : EPI, [2] KUCHARČÍKOVÁ, A. Prílev priamych zahraničných investícií na Slovensko pred a po vstupe do EÚ. Zborník z medzinárodnej konferencie, , Slezká univerzita v Opave, s , Opava, [3] KUCHARČÍKOVÁ, A.; TOKARČÍKOVÁ, E.; ĎURIŠOVÁ, M.; JACKOVÁ, A.; KOZUBÍKOVÁ, Z.; VODÁK, J. Efektívní výroba. Brno : Computer Press, [4] TOKARČÍKOVÁ, E. Využitie sociálnych sietí v prihraničných regiónoch. Zborník z 5. medzinárodnej konferencie, Luhačovice, EPI Kunovice, Česká republika, s [5] SOVIAR, J.; JURÍČEK, P.; KRÁLIK, T. Basis of Toyota Cooperation Model Case NUMMI NEW United Motor Manufacturing, Inc. Toyota/General Motors Joint Venture. In BORKOWSKI. S.; NABIALEK, M. Toyotarity. Knowledge using in production management. Monograph. Dnipropetrovsk, Makovetsky, Poland [6] VODÁK, J.; TESAROVIČOVÁ, I. Economic Crisis, Performance Management and Human Capital, CAG University Sosyal Bilimler Dergisi, Journal of Social Science, 6(1), Haziran 2009, Universite Adina Sahibi, Indexed in EBSCO, Ulrych Periodical Directory databases, Turecko. [7] (cit ) a (cit ) [8] (cit ) [9] [10] ADDRESS: Ing. Zuzana Kozubíková, PhD. Katedra makro a mikroekonomiky FRI Žilinskej univerzity v Žiline Slovenská republika t.č / e- mail: 110

111 IMPACT OF RECESSION ON FOREIGN DIRECT INVESTMENTS Alžbeta Kucharčíková Department of Macro and Microeconomics, Faculty of Management Science and Informatics, University of Žilina Abstract: Slovakia is one of the small economies, for which it is necessary to participate in international trade and for which exports and imports are an important item of GDP. FDI flow into the open countries with underpowered own resources, which are involved in various forms of international economic integration. These may take the form of greenfield investments or shareholding obtained by buying shares in existing foreign enterprises. Another option is to participate in a joint venture in which the property participates in domestic and foreign owner. Foreign investment brings benefits not only for himself an investor, but also the economy of the host. Keywords: foreign direct investment, economic recession, state aid, regions, jobs 1. INTRODUCTION FDI are an important phenomenon of our time, the accompanying sign of the globalization of economic and political and social processes. Their advantage is the fact that they contribute to the efficient allocation of resources, because investors are directing their investments in those regions where the expected achievement of economies of scale. They usually adapt to various rationalization measures to this aim. According to the classification of the International Monetary Fund (IMF), the investment is considered as foreign direct investment (FDI) in it if a foreign investor owns at least 10 % share. The IMF defines FDI as well as investments, reflecting a lasting interest in an entity resident of one country (direct investor) in an entity resident of another country (enterprises with FDI), which includes all transactions carried out between direct investors and enterprises with FDI. UNCTAD defines the FDI as investments based on long-term relationship to the company and reflecting the continuing interest and control of resident operators in one country (the foreign investor or parent company) in an enterprise resident in another country, which may be a company with FDI or branch of a foreign company. [1] "Direct investment enterprise may be a subsidiary, associate or branch in proportion to the direct investor in the capital. Concepts subsidiary, associate or branch used in the statistics of foreign direct investment, are differ from the definitions of terms used in the internationally accepted accounting standards. Subsidiary represents more than 50 % share of the direct investor's capital or voting rights in respect of associate share of 10 to 50 percent. Branch is a 100 %- owned direct them to investors, it may be a permanent office or agency, land and buildings owned by non-resident direct and mobile facilities that operate in the economy more than one year. As part of foreign direct investment are considered in addition to a share in the capital and reinvested earnings and other capital - associated with various intercompany debt operations. "[9] Reason of investors to invest abroad can be many. It is an attempt to acquire new natural and human resources at a lower price than the domestic economy. It may be finding new opportunities for marketing products, and ultimately to increase the efficiency of production but a growth of own revenue. For FDI in the current period is characterized by some of the trends. Most investments in the world flow between the three strongest economic regions in the USA. European Union and Japan. Until recently prevailed oriented FDI in the area of finance, is now interested in energy, information technology, automotive and pharmaceutical industries. 2. FDI DURING THE RECESSION The volume of FDI is sensitive to business cycle phases. This is also confirmed in the current period of economic recession. According to the report Word Investment Report 2009 prepared by UNCTAD, since 2003, FDI inflows in the world grew continuously until 2008, when as a result of the financial crisis and subsequent economic recession, there was a slight decline. In 2009, the expected further decline in FDI inflows, from 1,7 bil. USD to 1,2 bil. USD. The recovery should occur in 2010 and the acceleration in This is according to the latest available statistics from the years 2009 and 2010 confirmed. The crisis has changed the target territories. At the beginning of the crisis have been most affected economically developed countries. In 2009, the decline extended to developing countries for which FDI 111

112 often represent the only source of external financing for development. The share of developing and transition economies in FDI inflows reached about 43 %. Most investment went to the USA, France, China, Britain, Russia. The crisis decreased inflows into private equity funds, by contrast, have a positive outlook in developing countries, investments in agricultural production, which should lead to greater availability of food safety and also to increase agricultural productivity. In Slovakia in 1998, due to the then government policy, which was not inclined to support the idea of foreign investors coming to Slovakia, Slovakia is located in the volume of FDI in the last place in the V4 countries. This situation, however, did not change despite the increased pace of foreign investments especially after Source: UNCTAD Figure 1: FDI in V4 countries in the years (USD million, current prices) To illustrate, while on poured in to Poland 22,4 mld. USD, 14,3 mld. USD in the Czech Republic, in Slovakia it was only 2,9 mld.usd investment from abroad. Change occurred after the 1998 elections, when the new right-wing oriented government took such measures as may be amended by a decrease in the investment ratio to gross domestic product, open to the world and create conditions for FDI inflows into the country. Source: UNCTAD Figure 2: FDI inflows to the SR, CR, PR in the years (USD million, current prices) Like everywhere in the world occurred in Slovakia after 2008 due to economic recession, decline in foreign direct investment. While in 2008 FDI poured in to Slovakia in the volume of 4686 million USD, in 2010 was only 525 million USD. Foreign investors are also more than ever, considering the risk of their investments in uncertain times. "Access to risk depends mainly on the subjective attitude to risk, the degree of speculation and risk of selected plans in the context of its financial capabilities." [3] 3. FDI IN THE REGIONS OF SLOVAKIA When we talk about the positive impact of foreign direct investment at the macroeconomic level, these are assertions multiple regional level, too. With the arrival of foreign investors coming into the region usually a new technologies that need to employ people with higher level qualifications. To promote domestic competition and innovation activities in the region and the willingness, it is need to educate people. As long as domestic firms become subcontracting for foreign investors, there is a possibility for them to expand into foreign markets, which has usually been underpinned investor. Promote tourism in the region can attract tourists from the country of origin of foreign investors. This is for regions with lower economic level opportunity to boost production, employment and long term living standards of citizens of the region. 112

113 It is very convenient when a company is allocated foreign investment in border regions. Then the positive impacts of FDI are multiplied. "There are social networks in different directions a great tool for monitoring the conditions of the border provides business. Options offered may benefit both small and large companies on their expansion. Built-in search network services provide the ability to search commercial and industrial information and topics dealing with specific issues. You can also search for specific companies and firms from different sectors and look at the user's recommendations. "[7] The Ministry of Economy established the organization Slovak Agency for Investment and Trade Development (SARIO). It is organization for professional guidance, for foreign investors, for providing consulting services, for assistance about investment projects and the identification of suitable sites for the implementation of investment projects. FDI in Slovakia to 2006, flowed particularly to the western part and close to Bratislava, even though it's most developed region. This fact was mainly caused by territorial proximity and excellent transport links to the countries of Western Europe, built the highway, a high level of human capital and a large number of universities in the territory of Bratislava. "Database and selection of job applicants in this border region may have an international dimension. This allowing competition in the labour market, a wider range of suitable candidates at a lower cost, with no barriers in communication, education and so on." [6] For the purposes of equitable economic and social development of Slovakia is necessary that the FDI coming into the less developed regions with high unemployment. In 2006 and 2007 there was a turn in the direction of investment and investors are oriented significantly to Košický, Nitriansky, Trenčiansky, Žilinský and Banskobystrický region. Source: UNCTAD Figure3: FDI stocks on Slovakia by region (%) Although the recently passed investment from abroad and in other regions than in Bratislava, on amounted to cumulative FDI in the Bratislava region 67 % of the total investment. In the regions with the highest unemployment, lowest performance and efficiency of utilization of productive resources, it was paradoxically the smallest shares. It was 3 % n Banská Bystrica region, in Prešov region it was even only 1 % of the total FDI inflow to Slovakia. FDI inflow to Slovakia since 1998 has grown at a higher pace than in the past, while Slovakia's accession to the European Union has intensified. Turnover occurred in connection with signs of economic recession. It should be noted, that the number of completed projects does not inform about initial investor s investment or about the number of new jobs, which are important indicators of any investment coming into the country which to a greater extent informs on the impact of FDI inform the future development of the region. 4. STATE AID AND JOB CREATION One, although not the only attraction of FDI inflow to Slovakia, is to provide state aid for major investors. For investors in deciding on the allocation of investment is very motivating the quality infrastructure, human capital, economic stability, legal and political environment in the host country. The definition of state aid and the responsibilities associated with the provision contained in Act no. 203/1999. The state aid is considered to aid in any form provided by the business or in connection with business service provider, 113

114 directly or indirectly from the state budget, from its budget or indirectly from its own resources. State aid may be granted to promote the economic development of regions with a low standard of living or high unemployment, to make a significant project of European interest, the development of certain economic activities or areas and the development of culture and heritage conservation. The main subject of process of state aid in relation to the Government of the Slovak Republic (SR) and in relation to the European Union is the Ministry of Finance. One of the forms of state aid is investment aid for regional development, which the award is governed by Act no. 561/2007 about investment aid, which came into force on Under the Act, investment aid for the following forms: subsidies for the acquisition of tangible fixed assets and intangible assets, relief from income tax, contribution to create new jobs, the transfer of immovable property or confusion at a price lower than its general value. The Act sets out conditions for granting investment aid for the four areas, namely industrial production, technology centers, shared services and tourism. Source: Ministry of Economy SR Figure 4: State aid granted to foreign investors in the years by regions SR (Sk million) During the years , the highest level of state aid was given to foreign investors in Trnava region (10 mld. Sk) and Žilina region (8,6 mld. Sk) and the smallest in the Prešov region, only about 0,5 mld. Sk. Although most new jobs created for investors with state aid was created in Trenčín region (9753) and not in the Trnava region (7685), though this is expected. Žilina region with jobs created was fifth in the regions of Slovakia. Source: Ministry of Economy SR Figure 5: Number of jobs created by foreign investors with state aid in the period by regions of Slovakia 114

115 Foreign investors are allocated in individual regions of Slovakia unevenly and their contribution to job creation in view of the obtained amount of financial aid is different. It should be noted, however, that in general foreign direct investment has a direct positive impact on employment growth and decline in unemployment in the regions. Nevertheless, there are still problems in the employment of disadvantaged job seekers. Large enterprises automotive industry employment the people from wide surroundings and declare shortage of skilled people, on the one hand to and on the other hand, they do not creating a new jobs for disabled citizens, graduates, older people of working. 5. CONCLUSION There are investors from the Netherlands, Hungary, Austria, Germany, Italy, France, Sweden and South Korea, who are greatest interest to invest in Slovakia have. Significant investments flowed in recent years in Slovakia in the banking sector restructuring in the banking field. At present, FDI are mostly aimed at electrical, engineering, automotive, rubber, metal, wood, furniture and paper industry and wholesale trade are expected to further investment in energy. Positive character of FDI enterprises is the development of production with higher added value. Among the benefits that FDI brings, is the introduction of new management techniques, more efficient transfer of new technologies, increasing productivity of labour and capital, competitiveness, easier access to foreign markets. All these factors contribute to the growth performance and ultimately in the long term also increase the standard of living of citizens. It is obviously affected by the economic level of the host country, industry exposure, saturation rate and foreign investment absorption capacity of the country. The favourable trend in the inflow of FDI in Slovakia changed the current economic recession, during which foreign investors have limited interest in investing in Slovakia. Those who are already established, as a result of the decline in demand forced to reduce the volume of production and lay off workers. Although predictions say about the gradual revival of investor interest, to what the impact on FDI inflows will have a recession, can be measured only with hindsight. LITERATURE: [1] ĎURIŠOVÁ, M. Alokácia PZI v SR a ČR. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Jak úspěšně podnikat v příhraničních regionech jihovýchodní Moravy, Evropský polytechnický institut Kunovice, Luhačovice, , s , ISBN [2] CHODASOVÁ, Z. Influence of financial crisis on development organization in Slovakia. Internacional Scientific Conferene Financial crisis, Slovenská štatistická a demografická spoločnosť, Bratislava, jún 2010, ISBN , CD. [3] KOZUBÍKOVÁ, Z. Problematika rizika v podmienkach malého a stredného podnikania. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu. EPI Kunovice, Hodonín, ČR, s , ISBN [4] KUCHARČÍKOVÁ, A.; TOKARČÍKOVÁ, E.; ĎURIŠOVÁ, M.; JACKOVÁ, A.; KOZUBÍKOVÁ, Z.; VODÁK, J. Efektivní výroba. Využívejte výrobní faktory a připravte se na změny na trzích. Computer Press, Brno, Česká republika, 2011, 344 s. ISBN [5] KUCHARČÍKOVÁ, A. Prílev priamych zahraničných investícií na Slovensko pred a po vstupe do EÚ. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Čtyři roky členství zemí střední a východní Evropy v Evropské unii: důsledky a nové výzvy pro národní a regionální trhy práce, SU v Opavě OPF v Karviné, Karviná , Česká republika, s , ISBN [6] TOKARČÍKOVÁ, E. Využitie sociálnych sietí v prihraničných regiónoch. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Jak úspěšně podnikat v příhraničních regionech jihovýchodní Moravy, EPI Kunovice, Luhačovice , Česká republika, s , ISBN [7] TOKARČÍKOVÁ, E. Influence of social networking for enterprise s activities. Periodica polytechnica social and Management Sciences Budapest, str , ISSN [8] [9] [10] [11] [12] [13] 115

116 ADRESS: doc. Ing. Alžbeta Kucharčíková, PhD. Department of Macro and Microeconomics, Faculty of Management Science and Informatics, University of Žilina Univerzitná 8215/1, Žilina, Slovakia phone number.:

117 PŘÍNOS VYSOKÝCH ŠKOL K PROFESNÍMU VZDĚLÁVÁNÍ VE VEŘEJNÉ SPRÁVĚ Karel Lacina Vysoká škola finanční a správní.o.p.s. Abstrakt: Jednu z významných dlouhodobých tendencí vývoje soudobé evropské veřejné správy představuje zaměření na zkvalitňování profesního vzdělávání volených představitelů územní samosprávy a úředníků. Bývá velmi často spojováno přínosem profesního vzdělávání ke zvyšování konkurenceschopnosti pracovní síly našich úředníků (a nikoli pouze jich) s kvalitou pracovní síly volených představitelů a pracovníků veřejné správy v dalších zemích, v první řadě ve Spojených státech amerických a v Japonsku. Rozvoj profesního vzdělávání je velkou výzvou pro vysoké školy, které by se měly do přípravy specializovaných vzdělávacích modulů ještě intenzivněji zapojovat. Článek pojednává o prioritách soudobých vzdělávacích aktivit v evropské veřejné správě. Klíčová slova: veřejná správa, Evropský správní prostor, evropská strategie zaměstnanosti, Lisabonská deklarace, profesní vzdělávání, tailor - made training, in - service training Rozvoj profesního vzdělávání volených představitelů a úředníků v členských státech Evropské unie se stal jedním z významných rysů reforem veřejné správy. Zkušenosti z řady evropských států dokládají skutečnost, že kvalitní dlouhodobé profesní vzdělávání volených představitelů a pracovníků úřadů je velmi často vnímáno jako důležitý předpoklad pro účinnější a efektivnější výkon správních činností a současně jako cenná garance kreativity aktérů veřejné správy. I při vědomí uvedené skutečnosti jsou na akademické a další specializované profesní půdě vypracovány a postupně uváděny do praxe různé systémy profesního vzdělávání, které se průběžně zdokonalují. Jistou inspirací a zdrojem důležitých podnětů pro naše autory modulů vzdělávání úředníků a volených představitelů z řad pracovníků vysokých škol mohou být i stávající směry rozvoje procesu evropské integrace promítající se do legislativní oblasti. Ve snaze sladit výkon správní činnosti je v rámci tzv. Evropského správního prostoru vydáváno poměrně značné množství právních norem s nadnárodní působností. Jejich přesnou aplikaci je nezbytné objasňovat nikoli pouze na úrovni ústředních úřadů státní správy, nýbrž i - a to se stále větším důrazem - též v rovině výkonu regionální a municipální územní samosprávy. K příznačným rysům výše uvedených systémů patří skutečnost, že bývají poměrně úzce spojeny s cíly evropské strategie zaměstnanosti, které dlouhodobě akcentují orientaci na růst kvality pracovní činnosti v jednotlivých odvětvích podnikatelského a veřejného sektoru spjatý se systematickým prohlubováním odborných znalostí a dovedností pracovníků. Zmíněné zaměření se prosazuje zvláště od druhé poloviny osmdesátých let minulého století, kdy byl v rámci integrované regionální politiky Evropských společenství schválen strategický Cíl č. 4 nazvaný Program ADAPT, který je současně jedním ze dvou hlavních dlouhodobých cílů evropské politiky zaměstnanosti. Tento stále platný dlouhodobý strategický program je zaměřen na zvyšování adaptability a flexibility evropské pracovní síly tak, aby byla konkurenceschopná hlavně v porovnání s kvalitou pracovní síly ve Spojených státech amerických, Kanadě, Japonsku a v některých dalších průmyslově vyspělých neevropských státech. Právě rozpracování cílů stanovených Programem ADAPT na národní a na regionální úrovni je dnes jednou z důležitých výzev i pro naše vysoké školy. Na úrovni Evropské unie byla pozornost zaměřovaná ke zkvalitňování vzdělávacích systémů výrazněji posílena po roce 1996, kdy došlo k vyhlášení Evropského roku celoživotního učení. O dva roky později Evropská komise v tzv. Hlavních liniích zaměstnanosti (anglicky: Employment Guidelines) zvýšila důraz kladený na ocenění přínosu celoživotního učení ke zkvalitňování zaměstnanosti v nejrůznějších odvětvích lidské činnosti. Její stanovisko schválil Evropský parlament přijetím stanoviska, že celoživotní učení je klíčem k zajištění sociální integrace a k dosažení rovných příležitostí. Přístup k této závažné problematice byl dále upřesněn na zasedání Evropské rady konaném v březnu roku 2000 v hlavním portugalském městě Lisabonu. Na něm byla přijata tzv. Lisabonská deklarace. V ní byly mimo jiné stanoveny hlavní směry politiky Evropské unie pro první desetiletí 21. století zaměřené, jak známo, zvláště na podstatné zvýšení ekonomického a kvalifikačního potenciálu členských států EU. Právě v Lisabonu bylo zdůrazněno, že posun k celoživotnímu učení musí doprovázet úspěšný přechod k ekonomice a společnosti založené na znalostech. Současně zde byla Evropskou radou akcentována potřeba zvýšit intenzitu základního a aplikovaného vědeckého výzkumu rovněž jako jednoho z důležitých předpokladů pro zkvalitnění profesního vzdělávání. Dále se zde konstatovalo, že přístup k aktuálním informacím a ke znalostem, spolu s motivací a dovednostmi, které je třeba uvážlivě využívat ve prospěch 117

118 společenství jako celku, se stává klíčem k posílení konkurenceschopnosti Evropy a ke zlepšení zaměstnatelnosti a adaptability pracovních sil. V návaznosti na rozhodnutí Evropské rady v listopadu roku Evropská komise schválila závažný pracovní materiál nesoucí označení Celoživotní učení - čas jednat. V něm podtrhla stanovisko, že celoživotní učení se musí stát vůdčím principem pro poskytování a účast na vzdělávání v jakémkoli jeho kontextu a že v nadcházejícím desetiletí musí dojít k uskutečnění této vize. Současně Evropská komise ve zmíněném pracovním materiálu stanovila požadavek, aby byla do podzimu následujícího roku vypracována zpráva o výsledcích debaty k problematice celoživotního učení. V této souvislosti Evropská rada mimo jiné podtrhla význam e- learningového vzdělávání jako širší součástí tzv. Iniciative eeurope akcentující potřebu orientace na zvyšování úrovně digitální gramotnosti občanů Evropské unie. Evropská komise akcentovala šest dosud platných klíčových přístupů. Jde o následující: 1) Zabezpečení všeobecného a stálého přístupu k učení zaměřenému na osvojování a obnovování dovedností potřebných pro účast ve společnosti znalostí. 2) Zvýšení objemu investic do lidských zdrojů. 3) Vytváření účinných metod výuky, učení a kontextu pro kontinuitu celoživotního učení. 4) Zkvalitňování způsobů hodnocení účasti jednotlivých pracovníků na vzdělávání a jimi dosahovaných výsledků. 5) Zajištění snadného přístupu občanů ke kvalitním informacím a k poradenství v průběhu celého jejich života. 6) Poskytování příležitostí k celoživotnímu učení co nejblíže k lidem tak, aby se jeho jednotlivé formy uskutečňovaly přímo v jejich obcích. Vedle Evropské unie se v podpoře snah o zkvalitňování profesního vzdělávání dlouhodobě významnou měrou angažuje Mezinárodní organizace práce, která mimo jiné v 90. letech uplynulého století zveřejnila konvenci známou jako ILO 140. Jednou z jejích hlavních priorit je vytváření předpokladů pro rozvoj profesního vzdělávání prakticky ve všech oblastech lidské činnosti. Problematika rozvoje profesního vzdělávání se v neposlední řadě stala součástí posuzování efektivity aktivit začleněných do plnění úkolů Evropské politiky zaměstnanosti, k němuž dochází na zasedáních Evropské rady. V systému profesního vzdělávání se za klíčovou považuje výuka: cizích jazyků (s možností získání jazykové kvalifikace všech úrovních - od elementárních vzdělávacích aktivit až po dosahování mezinárodně uznávaného certifikátu), tzv. občanského a zájmového vzdělávání majícího přispívat k dalšímu sbližování národů evropského kontinentu, profesních znalostí a dovedností potřebných pro zvyšování kvalifikace v jednotlivých pracovních činnostech Evropanů, specifickou problematiku veřejné správy nevyjímaje. V aplikaci do oblasti výkonu veřejné správy uvedené dlouhodobé zaměření vychází především z vědomí skutečnosti, že systematicky zvyšovaná flexibilita pracovníků státní správy a územní samosprávy nezbytná pro moderní pro výkon správní činnosti představuje komparativní výhodu pro Evropu jako celek. STÁVAJÍCÍ ZAMĚŘENÍ PROFESNÍHO VZDĚLÁVÁNÍ VE VEŘEJNÉ SPRÁVĚ Významná pozornost přikládaná v Evropské unii profesnímu vzdělávání ve veřejné správě je založena především na dvou základních přístupech: přesvědčení o tom, že uskutečňování reforem veřejné správy všeobecně klade zvýšené profesní a etické nároky jak na volené představitele územní samosprávy, tak prakticky na veškeré kategorie úředníků; skutečnosti, že v době, kdy se Evropská unie jako celek stále více poměřuje s členy NAFTA, s Japonskem a dalších integračních seskupení, profesní vzdělávání ve veřejné správě je vnímáno jako integrální součást celkového úsilí o zvýšení flexibility, adaptability a mobility evropské pracovní síly (vyjádřené jak již bylo zmíněno - především v programu ADAPT). Další upřesňování dlouhodobého zaměření profesního vzdělávání volených představitelů a pracovníků úřadů veřejné správy bývá nejednou spojováno se specifikaci profilu úředníka státní správy a územní samosprávy. Ten je obvykle charakterizován následovně: V zásadě by to měl být vysokoškolsky nebo středoškolsky vzdělaný jedinec se všeobecným kulturním rozhledem a se zájmem se průběžně dlouhodobě zdokonalovat ve své profesi, připravený aktivně komunikovat s občany. Měl by mít dosti ucelené právní vědomí, organizační schopnosti a v pracovní činnosti by měl projevovat systematický přístup. Předpokládá se rovněž jeho (její) ochota a připravenost k týmové práci, jakož i schopnost ovládat a využívat výpočetní techniku (konec konců i v souvislosti s rozvojem e-governmentu). Jako důležité jsou dále charakterizovány rétorické schopnosti a dovednosti dotyčného, jeho umění vystupovat na veřejnosti, schopnost vést diskuze, prosazovat a hájit nejen své vlastní názory, nýbrž zároveň schopnost přijímat a realizovat i jiná řešení než ta, které jednotlivý úředník doporučuje. K takovémuto ideálnímu profilu úředníka lze podle názorů 118

119 představitelů členských států EU dospět jen postupně zdokonalením zásad výběru pracovníků, systému jejich dalšího vzdělávání, zvyšováním a prohlubováním kvalifikace, a systematického ověřování dovedností. Soudobá koncepce vzdělávání volených představitelů a úředníků má nezbytně decentralizovanou podobu. Obecně se v oblasti vzdělávání ve veřejné správě projevuje důraz na to, aby tato forma výukových aktivit odpovídala konkrétním potřebám jednotlivých úřadů. V úvahu se berou specifické vzdělávací potřeby jednotlivých kategorií účastníků profesního vzdělávání. Pojetí vzdělávací činnosti v nemalé míře vychází z předpokladu, že má-li profesní vzdělávání plnit svůj primární úkol, rozvoj vzdělávacích modelů se neobejde bez aktivní participace vedoucích představitelů příslušných správních úřadů. Jedním z příznačných rysů vzdělávacích programů pro volené představitele a pro úředníky státní správy a územní samosprávy v členských zemích Evropské unie je skutečnost, že stát podporuje snahy o rozšiřování distančních forem výuky. Ta bývá charakterizována jako primární a jako sekundární vzdělávací cesta. Na uvedeném základu se zformovala koncepce učícího se správního úřadu, která je určitou aplikací dříve vytvořeného pojetí učící se firmy. Značný důraz se klade na tzv. výuku na míru (tailor- made training). Je založena na tom, aby konkrétní typ vzdělávací aktivity vycházel z konkrétních potřeb menšího úřadu, nebo některého útvaru velkého správního úřadu (proto ti, kdo projekt konkrétní vzdělávací aktivity připravují, obvykle nejdříve studují problémy takovéhoto pracoviště). Koncepce předpokládá, že orientace na učení se od soukromého sektoru je a nadále bude ve veřejné správě využívána především pro zvyšování výkonnosti administrativní činnosti jako celku. Dalším jejím příznačným rysem je přesvědčení o tom, že je nezbytné, aby vzdělávací proces probíhající v úřadu měl kontinuální povahu, reagoval na konkrétní problémy, jež příslušný správní úřad řeší a aby zahrnoval pokud možno veškeré pracovníky úřadu. Pojetí učícího se úřadu tak svým způsobem reprezentuje poměrně efektivní formu zkvalitňování aktivit veřejné správy. Je výzvou pro vysoké školy nabízející různé moduly vzdělávání úředníků. Jde o to, aby i vysoké školy skutečně připravovaly výuku na míru se zřetelem na profesní nároky spojené s konkrétním pracovním zařazením jednotlivých úředníků v rámci organizačních struktur úřadů. Dlouhodobější poznatky potvrzují, že takovéto chápání způsobu zkvalitňování každodenního výkonu veřejné správy nevede jen ke zlepšení individuální způsobilosti jednotlivých pracovníků, ale také může přispívat k inovaci postupů, jimiž je pracovní činnost v úřadech uskutečňována. Do značné míry se vychází z objektivního poznatku, že i když je počet nabídek vzdělávacích aktivit rozšiřován, rychlost změn, jimiž dnešní územní samospráva prochází, je taková, že mnohde nelze s potřebným tempem zajistit zvyšování kvalifikace a rekvalifikace všech úředníků, kteří takovýto přístup nezbytně potřebují. Kromě toho je koncepce učícího se úřadu (in- service training) poznamenána značnou finanční náročností. Nejednou náklady na dlouhodobější profesní vzdělávání úředníka totiž až několikanásobně převyšují výdaje na jednoho vysokoškolského studenta. Tvůrci modulů profesního vzdělávání v úřadu působící na vysokých školách si musí být vědomi skutečnosti, že strategickým místem dnešních vzdělávacích systémů je nikoli vysoká škola či institut, nýbrž hlavně konkrétní pracoviště menší skupiny úředníků a volených představitelů, kteří za činnost jimi řízených útvarů úřadů odpovídají. Nejvýznamnějšími organizačními formami tohoto vzdělávacího systému jsou pracovní semináře" (workshops), siřeji koncipované semináře" (seminars) a kulaté stoly" (round tables). Z pohledu evropské dimenze systémů profesního vzdělávání lze konstatovat, že k opatřením, která mají za cíl zvýšit kvalitu vzdělávací činnosti, patří jak snahy o standardizaci kvalifikačních požadavků na výkon povolání, tak úsilí o standardizace vlastních programů profesní přípravy. Jako jedny z primárních úkolů bývají často charakterizovány: 1) Stanovování konkrétních nároků na udělování certifikátů o absolvování příslušných kurzů a seminářů. Tento postup má zaručit kvalitu získaných znalostí a dovedností a případně i oprávnění k výkonu povolání nebo funkce v jiném členském státu EU než v mateřské zemi pracovníka. Vydávání takovýchto certifikátů s celoevropskou platností se pro výuku v oblasti veřejné správy doporučuje. Za zvláště potřebné se pokládá v případě výuky cizích jazyků, ve výuce zaměřené na zvyšování znalostí a dovedností potřebných pro řízení, využívání nejmodernějších technologií a pro aktivity spojené a s aktivním využíváním volného času. 2) Tzv. evropská způsobilost pedagogů spojená s doškolováním učitelů pro potřeby vzdělávání dospělých. 3) Nová média a telekomunikace. 4) Rozvoj distančních forem vzdělávání. 5) Vytváření sítí (networking) mezi členskými státy, které je nutno v oblasti vzdělávání dospělých naplnit konkrétními projekty dále stabilizovat. ADRESA: prof. PhDr. Karel Lacina, DrSc. Vysoká škola finanční a správní.o.p.s. tel

120 120

121 ELECTRONIC REVERSE AUCTIONS IN PUBLIC PROCUREMENT OF THE CZECH REPUBLIC Radka Lopourová Department of logistics, University of Defence, Brno Abstract: The paper is focused on electronic reverse auctions operation within contracting authorities of the Czech Republic practice. Legal framework synthesis based on the EU directive and our Act on public contracts summarizes the main rules of e-auctions use in the public sector and forms the starting point for statistical analysis of e-auctions organizing frequency. It has been proven via chi-square goodness of fit test applied to the random sample of e-actions being implemented in last five years within selected categories of goods and services that there are statistically significant differences among these categories from e-auctions frequency point of view. The reasons of the differences and deeper analysis of health care category as the leader in e-auctions frequency will be the subject of the next research. I would like to prove that e-auctions being implemented on selected categories of products and services can bring significant savings in financial resources and wider spectrum of potential suppliers. Key-Words: electronic public procurement, dynamic purchasing system, public contract, Act on public contracts, e-marketplace, tenderer, tender, contracting authority, electronic reverse auction. 1 INTRODUCTION "Use of electronic commerce in the public sector shall contribute to the considerable decline in acquisition costs and to the raising of the quality of the public procurement processes. The freeing of resources shall contribute to allowing public offices to concentrate on their primary tasks to a greater degree [1]. Is this statement really true within all the products and services being procured in the public sector? Are there any differences among particular items from the point of view of electronic public procurement usability in practice? These questions will be partially answered in this paper which will be focused on the electronic reverse auctions (e-auctions) state of the art statistical analysis. E-auction can represent, as a possible subsystem of electronic public procurement, really useful tool for acquisition costs reduction. The main aim of the research is to find out if e-auctions are held by the institutions of the public sector in case of below and above-the-treshold public contracts tenderers evaluation, in which quantity and for which kind of products or services being procured they are mostly organized in practice. 2 ELECTRONIC PUBLIC PROCUREMENT IN THE PUBLIC SECTOR OF THE CZECH REPUBLIC - LEGAL FRAMEWORK SYNTHESIS Legal framework of the electronic public procurement of the Czech Republic is formed by two basic levels the European Union (EU) level and national level as been described via the following scheme: Fig. 1 Electronic public procurement legal framework levels 121

122 Directive 2004/18/EC 1 of the European Parliament and of the Council on the coordination of procedures for the award of public works contracts, public supply contracts and public service contracts sets down the general rules of dynamic purchasing system operation. This system is represented via the wide spectrum of electronic tools which can be used for the electronic public procurement of common and generally available products and services. E-auction can be one of the elements of the dynamic purchasing system. Auctions are recommended to use if the contract specifications can be established with precision. Before proceeding with an electronic auction, contracting authorities shall make a full initial evaluation of the tenders in accordance with the award criteria set and with the weighting fixed for them. During e- auction the contracting authority is allowed to communicate the rank and total volume of potential suppliers to each tenderer but it is not allowed to tell them the details concerning the identity of the other tenderers. [2] Act no. 137/2006 Coll. on Public Contracts deals with the terms dynamic purchasing system and e-auction in the paragraph 17 and stresses the usability of these tools only in case of common and generally available products and services. Conditions and scope of e-auctions use are analyzed in paragraph 96 and 97. The detailed rules of e-autions operation are based on the Directive 18. [3] According to the Government Resolution No is compulsory for the public sector institutions to procure defined information and communication technology commodities (ICT) with the financial volume from 5 thousand to 2 million CZK via e-marketplaces determined for this purpose. Contracting authorities can choose from two available e- marketplaces: gem.b2bcentrum.cz, [4] Both of these e-marketplaces enable organizing of e-auctions without any additional investment. Recommended financial value for e-auctions using stated in this resolution is 500 thousand CZK without VAT. Government Resolution No analyzes the types of products and services suitable for e-procurement and the reasons of this suitability. The most interesting part of the resolution is formed by the list of standardized commodities which should have been procured via e-marketplaces by institutions of the public sector (in case of small scale public tenders, simplified below-the-treshold procedure and framework agreement) from the 1 st of January This list containing more than forty pages has been created according to following criteria: possibility of a tenderer substitution, necessity of a relationship building with a tenderer, negativity of impact of tenderer s failure, specific knowledge needed for the subject-matter of public contract specification, facility of a product or service description (eg via technical drawings). The above mentioned criteria were evaluated with points. Maximum was 5 which means maximum possibility of standardization so the more standardized product or service is the more suitable it is for electronic procurement and especially e-auction practical use. Stationery, transportation services, repairs, personal computers belong to the examples of standardized products and services.[5] Government Resolution No has postponed the start of e-marketplaces operation for defined products and services stated in resolution 451 to the 1 st of April 2012.[6] The Strategy of Electronic Public Procurement over the period was approved by Government Resolution No. 5 of 5 January According to this Strategy National infrastructure for electronic public procurement (NIPEZ) programme should be fully functional in 2015 if the financial situation of the state and the EU bodies allows. It should mean that 100 % of contracting entities will have a complex of information systems to support the whole public contract life-cycle at their disposal. This project should be cofinanced in a ratio of 15 % Czech Republic/ 85 % the EU. The total amount should be 12 million EUR. NIPEZ model was approved by Government Resolution in Reduction of transaction costs and contract prices represent two main aims of this model. There should be approximately five e-marketplaces operating within NIPEZ since April The intention is to use it for common and generally available products procurement. E-autions should be used in 30 % from the total public contracts volume till 2015 acording to this strategy. Decree No. 9/2011 Coll. of 10 January 2011 Laying down detailed conditions related to electronic tools and acts taken electronically in awarding public contracts and particulars concerning Certificate of conformity. The decree deals mainly with the rules of encrypting and decrypting the content of a tender by tenderers and contracting authorities and emphasises the importance of tenderers and contracting authorities e-signature verification within electronic communication among them. 1 Directive 2004/18/EC of the European Parliament and of the Council on the coordination of procedures for the award of public works contracts, public supply contracts and public service contracts. 2 Government Resolution No. 683/2002 of the coordinated financing of information and comunication technologies. 3 Government Resolution No. 451/2011 of the commodities list which will be procured via e-marketplace. 4 Government Resolution No. 933/2011 of e-marketplaces using via institutions of the public sector. 122

123 Contemporary situation in the public sector procurement is really interesting e-procurement tools are compulsory to use only for defined ICT commodities within defined financial borders, which means only for small scale public contracts. In case of below and above-the-treshold public contracts it is only recommended to use modern e- procurement tools such as e-auction. However practical use of these tools can be much wider and can bring significant time and financial resources savings within below-the-treshold and above-the-treshold public contracts as well. 3 RESULTS Data filtration analysis has been applied to the contemporary situation related to e-autions operation within public sector institutions of the Czech Republic. The length of the researched period was five years (from July 2006 till October 2011). Section contracting authority has been chosen from the spectrum of contracting bodies. Data has been filtrated from the Information system of below and above-the-treshold public contracts which is maintained by the Ministry for Regional Development of the Czech Republic. This information system enables to create special databases according to preselected spectrum of criteria. Criteria being chosen for this research have been as follows: type of product or service being procured during the above mentioned period: 1. culture and religion 2. public services 3. education 4. health care 5. environmental protection Table 1 Product and services categories total quantity and financial volume of public contracts being awarded by contracting authorities during last five years, quantity and financial volume of e-auctions being organized within particular product and services type by contracting authorities within the determined period of time. The most important findings based on the data filtration analysis are as follows: Total number of public contracts awarded by contracting authorities during the last five years: with the financial volume: CZK. Total number of e-auctions being organized within this period: 230 with the financial volume: CZK. The highest value of e-auctions belongs to the field of health care in comparison to the total number of public contracts being awarded by the corresponding type of the contracting authority: 54 from contracts and financially: from CZK.[7] Hypotheses testing can give the answer to the question if the differences among particular goods and services categories from the point of view of e-auctions frequency organizing are statistically significant or not. For this purpose, following hypotheses have been stated: Null hypothesis H 0 : Frequency of e-auctions being organized by contracting authorities is not significantly different within particular type of product or service category. Alternative hypothesis H A : Frequency of e-auctions being organized by contracting authorities is significantly different in terms of product or service category. Chi-square goodness of fit test has been applied to this decision situation with results as follows: GS category quantity of PC O i E i O i - E i (O i - E i ) 2 (O i - E i ) 2 / E i culture and religion , , , , public services , , ,9163 2, education , , , , health care , , , , environmental protection , , , , , Table 2: Chi-square goodness of fit test results 123

124 where GS category means goods and services category, quantity of PC represents the total number of below and abovethe-treshold public contracts being awarded by corresponding contracting authorities in last five years, O i is observed frequency of e-auctions being organized within the above mentioned period and E i expected frequency of e-auctions. The last value in the last column is chi-square test statistic χ 2 which is defined by the equation: (1) with the degrees of freedom: (2) where k is the number of levels of categorical variable.[8] 4 CONCLUSION Alternative hypothesis H A can be accepted because the calculated value of test criterion is higher than critical value stated in the table (9.483 for four degrees of freedom). This means that there is a strong correlation between type of product or service being procured and frequency of e-auctions being organized. Why? For which subject-matter of the public contract e-auctions have been used within particular type of product or service? Has the subject belonged to the group of common and generally available products or services as required by the EU directive and our legislation or was it the member of another group? These are the questions for the next research. Deeper research will be conducted in the field of health care products and services. It has been proven via data filtration analysis that this is the leader within e-auctions organizing in the public sector of the Czech Republic compared with the number of public contracts being awarded in particular areas. The next research task than will be to verify if significant cost savings can be achieved via e-auctions implementation in comparison to usual procurement parameters negotiation procedure. REFERENCES: [1] KROGSTIE, J. Advances in Information Systems Research, Boston : Education and Practice. Springer, [2] Directive 2004/18/EC of the European Parliament and of the Council on the coordination of procedures for the award of public works contracts, public supply contracts and public service contracts [3] Act no. 137/2006 Coll. on Public Contracts [4] Government Resolution No. 683/2002 of the coordinated financing of information and comunication technologies [5] Government Resolution No. 451/2011 of the commodities list which will be procured via e-marketplace [6] Government Resolution No. 933/2011 of e-marketplaces using via institutions of the public sector [7] Official site of public contracts [online]. [cit ]. Accessible on [8] CHRÁSKA, M. Hypotézy a jejich ověřování v klasických pedagogických výzkumech. Olomouc : Pedagogická fakulta UP, Votobia, ISBN ADRESS: Radka Lopourová Department of logistics University of Defence Kounicova 65 Brno CZECH REPUBLIC

125 NATIONAL SYSTEM OF OCCUPATIONS IN THE SLOVAK REPUBLIC Miloš Majerník 1 Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice, ČR IMPERATOR, s.r.o. SR Abstract: The aim of this article is point out at the impact of national system of occupations project which is realized in Slovak republic in years 2011 and The future of NSO is to create a platform for cooperation development between the education system creators and players on the labour market. Secondary school graduates will be more able to fulfill the requirements of employers. Demand and supply of labour force will more cooperate because of employers requirement will be accepted in the curriculum of future graduates. Key words: Employer, employee, workforce, workplace, occupation. INTRODUCTION National system of occupations (thereinafter NSO) builds an efficient mechanism for monitoring the employers needs for labour force and their transfer into the system of education and preparation for the labour market. There are defined next NSO objectives: to create a network of functioning branch councils that would present the branch needs regarding new skills for jobs, within Slovakia preparing a standard description of the needs of employers in the form of national standards of jobs as a system components of Jobs Registry, providing access to free IS and web portal of the NSO to public, creating a national classification of jobs as a starting point for the creation of the National Standards of Jobs that would provide for current and complex statistic research in the area of employment and wage conditions, 1. FOCUS GROUPS OF THE NSO NSO project is targeted for the next groups of entities: Employers Employees Job applicants Persons interested in employment Providers of non-state services of employment e.g. HR agencies and providers of state services of employment e.g. Offices of labour, social affairs and family Providers of education: Secondary schools a Universities Bodies of state administration and local self-administration 2. PROJECT ACTIVITIES NSO project consists of these activities: 1) Analyses of national systems of occupations in selected EU and OECD countries (Great Britain, the Netherlands, France, Czech Republic, Canada, Australia, New Zealand, Federative Republic of Germany, and USA) 2) Creating a methodological support for the National System of Occupations 3) Ensuring institutional and HR structure for 20 pilot branch councils with active involvement of employers, representatives of employers: employers societies, associations, chambers, unions, guilds etc., representatives of employees: trade unions, associations or trade union organizations, education, bodies of state administration and local self-administration 4) Organisational and technical arrangement and complex performance of professional training 5) Preparation of projects and work on the NSO IS that would be available to Slovak citizens as a free web portal about employers requirements on labour force and other interesting information about the labour market 1 The author is the member of Sector Skills Council for Food Processing Industry and Sectors Skills Council for Administration, Economics and Management 125

126 6) Creation and implementation of new national classification of occupations as a system frame for the creation of the National Standards of Jobs and creation of conditions for international and national comparison of labour market indicators NSO is organized with the co-operation of employers, employers societies, associations, chambers, unions, guilds, trade unions, associations and trade union organizations, central bodies of state administration, bodies of local selfadministration, providers of education, Institute of information and Forecasting in Education and State Institute of Professional Education 3. ASPECTS OF NSO PROJECT International aspects European Strategy of Employment more jobs, better work opportunities, better educated and more skilled workforce, wider partnerships on regional and local level, involvement of social partners Strategy Europe 2020 creation of national programs of reforms, development of qualified workforce according to the labour market needs, support of jobs quality and lifelong education, improvement of education systems and technical preparation efficiency Initiative of the European Commission New skills for new jobs support and preparation of a workforce capable of reacting to labour market needs by improving skills and capabilities, refurbishment of national education systems with the objective of flexible response to the changes on labour market National aspects Program declaration of the Slovak Government for the period of 2010 and 2014 restarting high and sustainable economic growth with the focus on education, science and research as key areas from the point of economy sustainability and employment in the future Act No. 5/2004 Coll. on employment services and on amendments and supplements to some laws national system of occupations as a complete information system of the description of standard requirements of the labour market on individual jobs, determining the requirements on technical skills and practical experience needed for working activities in jobs on the labour market Act No. 184/2009 Coll. on professional education and preparation and on amendments and supplements to some laws professional education and preparation at secondary technical schools in compliance with labour market needs, position and duties of state administration, self-administration, employers and employees in professional education and preparation Act No. 568/2009 Coll. on lifelong education regulation of lifelong education, accreditation of education programs of further education, information system of further education, system of education needs monitoring and forecasting and other areas 4. THE STRUCTURE OF NATIONAL STANDARD OF OCCUPATION Each national standard of occupation consists of these parts: 1) The author 2) Name of the sectional board 3) The actual state of national standard of occupation 4) The alternative names of national standard of occupation 5) Characteristic 6) Regulated profession 7) International standard employment classification ISCO 08 8) Employment classification SK ISCO 08 9) Statistic classification of economic activities SK NACE Rev. 2 10) European classification system EKR 11) Required level of education 12) General capabilities 13) Professional knowledge 14) Professional abilities 15) Certifications and other acknowledgments 16) Required experiences 17) Illustration photo 5. THE ALLIANCE OF SECTIONAL BOARDS The Alliance of Sectional Boards represents the highest management level of NSO project. The Alliance organized the 126

127 activities of 24 sectional boards, but only these 20 sectional boards have been established to nowadays: 1) Sectors Skills Council for Agriculture, Veterinary, Fishery 2) Sectors Skills Council for Mining, Crude arranging, Geology 3) Sectors Skills Council for Food Processing Industry 4) Sectors Skills Council for Textile, Garments, Leather Pretreatment 5) Sectors Skills Council for Forestry, Wood Processing Industry 6) Sectors Skills Council for Paper and Cellulose industry, Printing Industry 7) Sectors Skills Council for Chemistry and Pharmacy 8) Sectors Skills Council for Metallurgy, Foundry Industry and Smithery 9) Sectors Skills Council for Glass, Ceramics, Mineral Products and Non-Metallic Materials 10) Sectors Skills Council for Automotive Industry and Engineering 11) Sectors Skills Council for Electrical Engineering 12) Sectors Skills Council for Energy, Gas and Electricity 13) Sectors Skills Council for Water, Waste and Environment 14) Sectors Skills Council for Construction Industry 15) Sectors Skills Council for Sales, Marketing, Catering and Tourism 16) Sectors Skills Council for Transport, Logistics and Postal Services 17) Sectors Skills Council for IT and Telecommunications 18) Sectors Skills Council for Banking, Financial Services and Insurance 19) Sectors Skills Council for Administration, Economics and Management 20) Sectors Skills Council for Crafts and Personal Services There are more than 1200 experts - members of all sectors skills councils who represent more 400 entrepreneurs and other organizations. The aim of national system of occupations project is to define approximately 1400 national standards of occupations till to July CONCLUSION The future of NSO is to create a platform for co-operation development between the education system creators and players on the labour market. This platform will support the innovation of lifelong education, knowledge economy, productivity improvement and contribute to the growth and sustainable competitiveness of the Slovak economy. There will be defined more than 1400 national standards of occupations to better create and prepare the graduates for the labour market. Secondary school graduates will be more able to fulfill the requirements of employers. This project subsidies the economic growth of Slovak Republic in the long run. Demand and supply of labour force will more cooperate because of employers requirement will be accepted in the curriculum of future graduates. So the employers will be able to find new employees by their anticipations very quickly and without other additional costs for retraining the graduates. CITATIONS AND LITERATURE [1] Sectors Skills Council for Food Processing Industry: Internal materials [2] Sectors Skills Council for Administration, Economics and Management: Internal materials ADRESS: Ing. Miloš Majerník, PhD. Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699, , Kunovice, ČR, IMPERATOR, s.r.o Drietoma 184, SR, 127

128 128

129 UNIVERZITY A PODNIKY UNIVERSITIES AND BUSINESSES Antonín Malach Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice. Anotace: Univerzity a podniky je zkrácený název projektu Síť na podporu spolupráce technicky a podnikatelsky zaměřených univerzit s podniky v Jihomoravském kraji. Autor uvádí charakteristiku a průběžné výsledky řešení projektu z pozice oponenta tří studií, zpracovaných v rámci projektu. Klíčová slova: spolupráce univerzit s podniky, nabídka spolupráce vysokých škol pro firmy, potřeby podniků v rámci spolupráce s univerzitami, projekt spolupráce univerzit s podniky v Jihomoravském kraji, operační program vzdělání pro konkurenceschopnost Abstract: Universities and businesses is the short name of the project network to promote cooperation, technical and business-oriented universities and businesses in South Moravia. The author presents the characteristics and interim results of the project with the position of the opponent's three studies, prepare dby the project. Keywords: cooperation with universities, companies, universities offer co-operation for the company, the needs of businesses in cooperation with universities, project co-operation with universities, companies in the South Moravian Operational Programme Education for Competitiveness ÚVODEM Spolupráce vysokých škol s aplikační sférou je nezbytnou součástí kvalitních studijních výsledků a také podmínkou rozvoje podniků. Je proto tématem, které se řeší v teoretické i praktické rovině. Např. již v Bílé knize terciárního vzdělávání 2 a v diskuzích provázejících přípravu nového zákona o terciárním vzdělávání je kladen důraz na spolupráci s praxí. 1 CHARAKTERISTIKA PROJEKTU Obsahem projektu je konstituování a následný provoz, zaměřený na spolupráci dvou brněnských univerzit s podniky v Jihomoravském kraji. Jde o Vysoké učení technické, které je nositelem projektu (VUT - fakulty stavební, strojního inženýrství, chemická, informačních technologií, elektrotechniky a komunikačních technologií, podnikatelská, a o Mendelovu zemědělskou a lesnickou univerzitu (MZLU - provozně ekonomickou fakultu). Podnikatele, zúčastněné na projektu zastupuje jako další řešitelská instituce Regionální hospodářské komora v Brně. Hlavním přínosem projektu pro zmíněné univerzity je jejich přiblížení dynamicky se vyvíjející řídící, výrobní a obchodní praxi v podnicích. Podnikům pomáhá řešit jejich rozvojové problémy s využitím výzkumného potenciálu univerzit a dále personální problémy podporou přechodu absolventů univerzit do praxe. Funkčnost sítě je ověřena pilotní realizací pobytů učitelů a praxí Projekt je rozložen do let 2009 až 2012 s rozpočtem kolem 31 milionů Kč z programu Vzdělání pro konkurenceschopnost. 2 KLÍČOVÉ AKTIVITY Bližší představu o náplni celého projektu získáme výčtem jednotlivých aktivit projektu. 2.1 PRŮZKUM POTŘEB A MOŽNOSTÍ SPOLUPRÁCE UNIVERZIT A PODNIKŮ Prostředkem mapování tržního prostředí, v němž působí univerzity v Jihomoravském kraji jsou průzkumové studie. Vychází z potřeb spolupráce univerzit s podniky, a to jak po dobu realizace projektu, tak v rámci udržitelnosti. Tomu odpovídá zadání jak pro zpracování dotazníků, tak vlastních studií. Jejich kvalitní zpracování umožnilo cílenou realizaci aktivit, zaměřených na studijní pobyty pedagogů, pilotní praxe studentů a pilotní řešení vybraných problémů podniků. 2 MATĚJŮ, P. a kol. Bílá kniha terciárního vzdělávání. MŠMT: Praha ISBN

130 2.2 ZPRACOVÁNÍ NABÍDKY UNIVERZIT PRO PODNIKY Nabídka univerzit byla strukturována tak, aby podněcovala vzájemnou spolupráci univerzit jako institucí terciárního vzdělávání a podniků. Nejde tedy o pouhý výčet jejich nabídky v oblasti výzkumu a vývoje a dalšího vzdělávání, ale především o reakci na zjištěné potřeby podniků. Nabídka se ovšem v rozumné míře nevyhla ani nabídce terciárního vzdělávání, zvláště distančního, protože zaměstnanci podniků uvítali nabídku pro další směřování svých dětí a podniky pro další odborný růst svých vybraných zaměstnanců. Nabídka byla zveřejněna nejen v tištěné podobě, ale i na webových stránkách projektu, aby byla zajištěna její flexibilní dosažitelnost. 2.3 STUDIJNÍ POBYTY PEDAGOGŮ UNIVERZIT V PODNICÍCH Studijní pobyty pedagogů byly účinnou složkou komunikace v rámci projektu. Jejich smluvní zadání proto oboustranně akcentovalo informační toky, tj. pokud jde o univerzity, oborové rady a tedy fakulty, vysílající pedagogy na studijní pobyty; bylo požadováno, aby nejen byly získávány strukturované informace o praxi podniků, ale, a to z hlediska účinnosti, zejména potřebné informace o "Best Practices". 2.4 PILOTNÍ PRAXE STUDENTŮ V PODNICÍCH Výstupem projektu je pilotní vyslání 105 studentů/doktorandů z univerzit na praxi do podniků, tj. do každého z 21 vybraných podniků postupně 5 studentů, neboli současně 15 studentů z každé fakulty, která se zúčastní projektu. Délka praxe byla celkově 1 měsíc a nemusela být absolvována vcelku, i když to je žádoucí. Je tomu tak proto, že praxe v podnicích nejsou na zainteresovaných univerzitách standardní součástí studijních programů. 2.5 PILOTNÍ ŘEŠENÍ VYBRANÝCH PROBLÉMŮ PODNIKŮ Pilotní řešení vybraných problémů podniků navazuje na studijní pobyty pedagogů, tj. na nejúčinnější složku komunikace v rámci projektu, protože budou rovněž probíhat "on the spot". Týkají se konkrétnějších záležitostí a bylo požadováno, aby byly získávány nejen strukturované informace o praxi podniků, ale, a to z hlediska účinnosti zejména potřebné informace o "Best Practices. Navíc jde z hlediska univerzit o nedocenitelnou možnost pro pedagogy seznámit se v mnoha případech se špičkovými technologiemi, užívanými ve výrobě a v optimálním případě i napomoci k jejich rozvoji. Uvedené informace poslouží ve zpětné vazbě k okamžité inovaci výuky v rámci stávajících studijních programů a to právě prostřednictvím praktikujících pedagogů. 2.6 WEBOVÉ STRÁNKY PROJEKTU Webové stránky projektu 3 a manažer projektu jsou vybaveny evidencí přístupů k jejich jednotlivým částem, která je pravidelně každý měsíc vyhodnocována a výsledky předávány vedoucím projektu, manažerovi projektu a předsedům koordinačních rad. 2.7 KOMUNIKAČNÍ A KOORDINAČNÍ PLATFORMA PROJEKTU Koordinační platforma projektu svým obsahem a finanční dotací je klíčovým nástrojem projektu, zajišťujícím naplnění základních podporovaných aktivit ve výzvě. Je komunikační platformou a spolu s webovými stránkami i interaktivní platformou, podporující spolupráci mezi institucemi terciárního vzdělávání a podnikatelským sektorem. Zahrnuje v potřebném rozsahu kontaktní místa pro naplnění cílů. 3 PRŮBĚŽNÉ HODNOCENÍ PŘÍNOSU PROJEKTU Projekt má za sebou dvě ze tří let řešení. Doc. RNDr. Miloslav Švec, CSc., prorektor VUT Brno konstatoval 4, že se projekt zdárně rozběhl je plněn až přeplňován ve většině kontrolovatelných výstupů klíčových aktivit. Fakulty VUT a MENDELU v souladu se zadáním projektu navázaly spolupráci s 21 podniky Jihomoravského kraje formou Rámcových smluv. Jedná se o podniky, s nimiž je v projektu počítáno jako se strategickými partnery v klíčových aktivitách Studijní pobyty pedagogů, Praxe a stáže studentů a Řešení problémů podniků. Řešitelé řeší zadané úkoly z projektu a předávají je bezplatně zadavatelům problému. Průběžně jsou plněny úkoly vyplývající ze studijních pobytů pedagogů a realizovány stáže studentů. Zájem studentů o tyto stáže přestože nejsou placené či z projektu financované převyšuje možnosti a zadání projektu. Přesto se snažíme všechny studenty ve spolupráci s podniky uspokojit. Stěžejním výstupem posledních dvou let řešení je vydání publikace Nabídka a potřeby firem Jižní Moravy a tří 3 např. složka RHK&univerzitystudentů 4 na konferenci Vzdělání jako významný faktor konkurenceschopnosti na Masarykově univerzitě v Brně dne

131 kriticko-analytických studií k formě a obsahu spolupráce univerzit s podniky. Publikace byla slavnostně pokřtěna dne představiteli zapojených univerzit a města Brna. Publikace má 442 stran. Její součástí jsou studie projektu spolupráce, závěry a doporučení. Podstatnou část publikace tvoří příloha propagace a nabídky spolupráce celkem 169 podniků regionu. 4 PUBLIKACE NABÍDKA A POTŘEBY FIREM JIŽNÍ MORAVY Publikace byla zpracována jako jedna z hlavních aktivit v rámci řešení zmíněného projektu č. CZ/107/2.400/12.JMK 007 Síť na podporu spolupráce technicky a podnikatelsky zaměřených univerzit s podniky. Obsahuje tři kritickoanalytické studie k formě a obsahu spolupráce univerzit s podniky. 4.1 STRUKTURÁLNÍ ANALÝZA NABÍDKY A POTŘEB PODNIKŮ JIŽNÍ MORAVY Do studie Strukturální analýza nabídek a poptávek podniků jižní Moravy jsou shrnuty úvahy a postřehy, společné odvětvím strojírenstv - podnicích získaly fakulty zmíněných univerzit a RHK vlastním průzkumem v rámci projektu.předkládaná hodnotící studie část I. vychází ze Studie zpracované RNDr. Helenou Wallenfelsovou a RNDr. Ivo Mollem, CSc., doplněna Regionální hospodářskou komorou Brno o závěry, příklady a komentáře. Obsah studie je poměrně rozsáhlý. Hodnotí řadu prvků důležitých zejména z hlediska konkurenceschopnosti podniků. Všímá si i firemních log. Popisuje portfolia podniků, která napomohou studentům při hledání podniku pro jejich praxi nebo k tvorbě absolventské práce. U jednotlivých firem je uveden druh a stupeň certifikace a stav referencí o firmách, což je doloženo i příklady. Cenná jsou vyjádření zájmu firem o spolupráci. To může napomoci i při tvorbě studijních programů. Konkrétnost námětů ke spolupráci a k firemní praxi pro studenty dokumentují jednak součtové grafy a jednak mnohé příklady. Největší zájem o spolupráci projevily firmy s zaměstnanci. To je impuls pro univerzity, že spolupráci netřeba hledat jen mezi velkými a nadnárodními firmami. Ve studii č. I bylo vhodné doplnit grafy třídění firem podle velikosti a podle ekonomického členění, protože to podklady od firem umožňují. Závěrem lze shrnout, že studie č. I splňuje předpokládané cíle projektu Síť na podporu spolupráce technicky a podnikatelsky zaměřených univerzit s podniky v Jihomoravském kraji. Data jsou zpracována tak, že umožňují orientaci v nabídkách a urychlují prvotní komunikaci podniků a univerzit při navazování vzájemné spolupráce. To je dokumentováno konkrétními příklady z vyjádření jednotlivých firem. Úplné údaje ode všech firem, uvedené v příloze studie, jsou zdrojem konkrétních informací o tom, kudy spolupráci orientovat, jak formulovat témata závěrečných prací, kde se ucházet o praxi a následně o zaměstnání. V širším smyslu Studie tak naplňuje požadavky, kladené na zkvalitnění vysokoškolského studia na univerzitách a inovativnosti a konkurenceschopnosti v rozvoji podniků OBOROVÁ ANALÝZA NABÍDKY A POTŘEB PODNIKŮ JIŽNÍ MORAVY Cílem oborové analýzy bylo vyhodnotit požadavky firem podle jednotlivých oborů podnikání tak, aby mohly být realizovány příslušnými fakultami univerzit, jmenovitě fakultami stavební, elektrotechnickou a komunikačních technologií, chemickou, informačních technologií, strojního inženýrství a podnikatelskou fakultou VUT Brno a Provozně ekonomickou fakultou MENDELU. Studie se stala prostředkem mapování aktuálního tržního prostředí, v němž působí univerzity v Jihomoravském kraji. Tento přehled umožňuje univerzitám adekvátně reagovat a naplňovat vzdělávací cíle. Vychází z potřeb spolupráce univerzit s podniky a naopak a to nejen po dobu realizace projektu, ale i v rámci udržitelnosti v dalších letech. Tomu odpovídalo zadání jak pro zpracování dotazníků, tak pro tvorbu vlastní studie. Jejich kvalitní zpracování umožnilo cílenou realizaci aktivit, zaměřených na studijní pobyty pedagogů, pilotní praxe studentů a pilotní řešení vybraných problémů podniků. Analýzy jsou interpretovány přehlednými grafy, členěnými podle oborů. Z grafu je např. zřejmé, že převážná většina (75 %) firem působících ve stavebnictví má pouze obecnou představu o spolupráci s fakultami vysokých škol. Jen 17 % stavebních firem má tuto představu konkretizovánu, což je ilustrováno příklady. Mezi nimi například společnost EUROVIA CS, a.s., která uvádí: V budoucnu se chceme zapojit i do inovativních projektů využívání nanotechnologií ve stavebnictví. Podobně jako u předchozí analýzy je významná také konkrétní představa o nabídce pro praktikující studenty. Jen na základě konkrétní nabídky se mohou studenti uvažující o praxi ve firmě rozhodnout, zda pro ně daná praxe bude 131

132 přínosem. Potěšující je, že 70 % stavebních firem tuto konkrétní nabídku studentům předkládá. Například společnost HUTIRA-BRNO, s.r.o. nabízí: Studenti se seznámí v praxi s regulační technikou. Získají možnost pracovat s moderními technologiemi a ve vybavených laboratořích. Budou se moci podílet na projektech nejen v ČR, ale také na projektech v zahraničí. Nejčetnější co do počtu pracovníků se zúčastnily firmy s elektrotechnickým zaměřením. Co se nabídky praxí pro studenty VŠ, resp. SOŠ, SOU v rámci elektrotechnických firem týká, je charakteristická např. nabídka společnosti VYTEZA, s.r.o.: Na otázku Co se ve firmě naučí praktikující student? odpovídá: Student se v naší firmě naučí spolupráci se zákazníkem, marketingovou komunikaci, účetnictví, orientaci v energetickém odvětví, seznámení s druhotnými surovinami, činnosti technicko-provozní, činnosti správy v oblasti ekonomicko právní, poradenství při revitalizaci domů a vybraným právním službám. Strojírenské firmy jednoznačně nejpočetněji ve 32 % ze všech zkoumaných odvětví formulují svá očekávání, vyplývající ze spolupráce s fakultami vysokých škol. Například společnost ZKL Výzkum a vývoj, a.s. formuluje svá očekávání následovně: Zájem firmy je spolupracovat v oblasti zkoušek ložiskových materiálů, metrologie vyrobených ložiskových součástí a výpočtů pevnostní napjatosti. Co se nabídek praxe pro studenty týče, převážná většina strojírenských firem 72 % předkládá jasné nabídky studentům, kteří si na jejich základě mohou vytvořit velmi jasnou představu o přínosu praxe v dané firmě. Např. společnost Faktum Design, s.r.o. nabízí reálný postup a metodiku při navrhování a tvarování průmyslových výrobků a převedení designérského návrhu do reálného výrobního řešení. Konkrétní nabídku praxí pro studenty ze sektoru Obchod a služby předkládá 60 % zapojených firem. Mezi nimi například společnost ECONOMY RATING, a.s., která uvádí: Studenti VŠ budou spolupracovat s projektovými manažery a konzultanty na konkrétních projektech. Podle svého odborného zaměření a zájmů se mohou studenti zapojit do zpracování dotačních projektů, sestavení finančních plánů, do tvorby finančních analýz a hodnocení finančního zdraví společností tvorby a implementace podnikatelských strategií, tvorby procesních analýz, vyhledávání a výběru zaměstnanců nebo do přípravy vzdělávacích kurzů. Odvětví obchodu a služeb se tak stalo s velkou rezervou největším odvětvím v projektu z hlediska počtu firem 86. Na projektu Univerzity - podniky participuje i sedm škol. Je to jedna škola poskytující středoškolské a vyšší odborné vzdělání ( Střední odborné učiliště tradičních řemesel a Vyšší odborná škola) a šest vysokých škol. Všech šest vysokých škol lze charakterizovat jako vysoké školy ekonomické s různým zaměřením (např. právo Vysoká škola Karla Engliše, AKADEMIE STING; krizový management Rašínova vysoká škola, s.r.o.; cestovní ruch Vysoká škola obchodní a hotelová, s.r.o.; zahraniční vzdělávací programy Brno International Business School (B.I.B.S.), veřejná správa Newton College). Studie č. II s názvem Oborová analýza nabídky a potřeb podniků jižní Moravy, zpracovaná v rámci projektu Síť na podporu spolupráce technicky a podnikatelsky zaměřených univerzit s podniky v Jihomoravském kraji je cenným přínosem pro zkvalitnění, případně rozšířění činnosti podniků, zúčastněných na projektu na jedné straně a zlepšení vzdělávací práce škol na straně druhé. 4.3 SROVNÁVACÍ ANALÝZA NABÍDKY UNIVERZIT S NABÍDKOU A POTŘEBAMI PODNIKU Ve studii č. II jsou podrobně analyzována očekávání firem v oblasti organizační, výrobní, výzkumné a vývojové, dále jsou formulovány nabídky náplně praxe pro studenty v jednotlivých podnicích. Školy upřesňují ve studii své možnosti, které nabízejí v oblasti získání kvalifikace. Studie tak splnila svůj účel a zhodnotila úsilí, věnované Regionální hospodářskou komorou při náročném sběru podkladových údajů ve firmách a ve školách. ZÁVĚREM Publikace Nabídka a potřeby firem jižní Moravy je jedním z hlavních výstupů projektu Univerzity podniky. Její ambicí je nejen popsat současný stav, ale také formulovat budoucí potřeby a nabídnout možnosti perspektivní spolupráce. Vychází z náročného výzkumu, organizovaného Regionální hospodářskou komorou Jihomoravského kraje. Tak jsou připraveny podmínky ke zkvalitnění výukového procesu na školách, zejména v zefektivnění obsahu a přínosu absolventských prací. Pracovníci firem, akademičtí pracovníci i studenti najdou v knize konkrétní podněty k rozvoji inovací a ke zkvalitnění praxí studentů a stáží učitelů. V posledních letech, již od vydání Bílé knihy vzdělávání v roce 2004, se výrazně volá pro těsnější spolupráci škol 132

133 s podniky. Ve studii OECD Czech Republic Country Note z roku 2006 se poukazuje na slabé stránky českého vysokoškolského vzdělávání. Je to přílišné soustředění na akademické hodnoty a malé zapojení odborníků z praxe, malá pozornost praktické části studijních programů a z toho vyplývající nedostatečná připravenost absolventů na vstup na trh práce. Ke zlepšení v tomto směru směřoval Dlouhodobý záměr Ministerstva školství, mládeže a tělovýchovy. Cenné poznatky přinesl výzkum Centra pro studium vysokého školství v návaznosti na podněty evropského vysokoškolského prostoru, vyjádřený v boloňské, sorbonské a berlínské deklaraci. Mnohé návrhy v tomto směru obsahuje i Bílá kniha terciárního vzdělávání a připravovaný nový zákon o terciárním vzdělávání. Na tyto národní i mezinárodní snahy navazuje naše kniha. V průběhu řešení projektu došlo k sebereflexi technicky a ekonomicky zaměřených brněnských vysokých škol, začleněných do výzkumu a k ujasnění nabídky pro spolupráci s podniky. Právě konkrétnost a aktuálnost nabídek a ujasnění potřeb v rámci Jihomoravského kraje vytváří originalitu a znamená posun v řešení náplně, metod a organizace spolupráce vysokých škol s podniky. Významnou skutečností je to, že předložená rozsáhlá publikace tvořící základ k vzájemné spolupráci pokračuje na webových stránkách škol a firem a tak bude přispívat k efektivnosti studia a ke zvýšení konkurenceschopnosti firem i v dalších letech. LITERATURA [1] Síť na podporu spolupráce technicky a podnikatelsky zaměřených univerzit. Projekt ESF CZ.1.07/2.4.00/ Vysoké učení technické v Brně. Brno [2] WALLENFELSOVÁ, H.; MOLL, I. Studie I. III. Nabídka a potřeby firem Jižní Moravy (doplněna Regionální hospodářskou komorou Brno o závěry, příklady a komentář). In: Nabídka a potřeby firem Jižní Moravy. Projekt ESF CZ.1.07/2.4.00/ Brno: Vysoké učení technické v Brně, Brno, [3] ŠVEC, M. Síť na podporu spolupráce technicky a podnikatelsky zaměřených univerzit v Jihomoravském kraji. In Malach, J. Vzdělání jako faktor konkurenceschopnosti. Ostrava : Pedagogická fakulta Ostravské univerzity, 194 s. ISBN [4] VETEŠKA, J.; ŠEBKOVÁ, H. Spolupráce technických fakult veřejných vysokých škol s podniky a dalšími experty se zaměřením na bakalářské studijní programy. Praha : Educa Service, s. ISBN [5] KRATOCHVÍL, O.; MALACH, A. Spolupráce vysoké školy s praxí prostřednictvím bakalářských prací. In Dnešné trendy inovácií. Trenčín : DTI, 2010, s ISBN ADRESA: Doc. Ing. Antonín Malach, CSc. Evropský polytechnický institut Kunovice, s.r.o., Osvobození 699, Kunovice T: , 133

134 134

135 PODNIKANIE VO VIDIECKOM CESTOVNOM RUCHU NA SLOVENSKU A V EÚ Roman Pauliček Vysoká škola v Sládkovičove, Slovenská republika Abstrakt: Napriek značnému rozmachu vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky v posledných rokoch, pretrvávajú v tejto oblasti naďalej viaceré problémy, ktoré brzdia jeho ďalší rozvoj. Základným predpokladom prežitia každého podnikateľa vo vidieckom cestovnom ruchu a agroturistike je poskytovanie kvalitných služieb. Fyzické aj právnické osoby v rámci svojich podnikateľských aktivít sú povinné splniť podmienky v rámci viacerých právnych predpisov i s poukazom na podnikanie v rámci vidieckeho cestovného ruchu. Príspevok poukazuje na povinnosti týchto subjektov, ale i na fungovanie samosprávy, prírodné zdroje ako i na hospodársky rast vidieka v Slovenskej republike a EÚ. Kľúčové slová: vidiek, samospráva, podnikateľské subjekty, práva a povinnosti, hospodársky rast. Abstract: Although a considerable expansion of a rural tourism and agricultural tourism during last few years, many problems persist in this sphere, which obstruct its further development. A basic prerequisite of survival of every entrepreneur in rural tourism and agricultural tourism is providing a high quality services. Natural persons and legal persons within their entrepreneurial activities are obliged to meet conditions within more legal regulations with reference to doing business within rural tourism. The paper points out the obligations of these units, as well as self administration functioning, natural resources and economic growth of a country-side in the Slovak Republic and the European Union. Key Words: country-side, self administration, entrepreneurial units, rights and obligations, economic growth ÚVOD Slovensko je ešte stále skôr vidieckou krajinou a aj preto patrí medzi málo urbanizované štáty Európy, podiel obyvateľstva bývajúceho v mestách dosahuje len 56 %. Sídelná štruktúra Slovenskej republiky je výrazne rozdrobená. Z obcí krajiny tvoria tzv. malé obce (s menej než obyvateľmi) až 67 percent, obýva ich však len 16 % celkovej populácie krajiny. Podľa indikátora vidieckosti krajiny, ktorý používa pre medzinárodné porovnávania OECD (za vidiecke sa považujú tie obce, v ktorých hustota zaľudnenia nepresahuje 100 obyvateľov na km 2 ), tvorí vidiek takmer 80 % územia Slovenskej republiky a obýva ho takmer tretina celkovej populácie. Podľa tejto metodiky sa k okresom s podielom obyvateľstva žijúceho vo vidieckych obciach vyšším ako 50 % radí až 39 z celkového počtu 79 okresov Slovenskej republiky. V týchto regiónoch s výrazne vidieckym charakterom žije pritom takmer polovica slovenskej populácie. Vidiecky charakter krajiny, s množstvom vzácnych prírodných zdrojov, poskytuje dobrý potenciál pre hospodársky rast vidieka najmä v špecifických odvetviach podnikania, zameraných na cestovný ruch, agroturistiku, poľnohospodárstvo či lesné hospodárstvo. Bariérou rozvoja slovenského vidieka je však zlá organizovanosť decentralizovanej vlády a jej neschopnosť opustiť mnohé svoje zásahy do slobodného trhu. Pre optimálne a efektívne fungovanie samosprávy a pre životaschopnosť obcí je dôležitá ich veľkosť v zmysle počtu obyvateľov. Schopnosť poskytovať verejné služby samosprávou je určovaná i výškou a skladbou ich rozpočtu. V malých obciach však tvoria takmer polovicu rozpočtu výdavky na správu (na chod obecného úradu, platy starostu, miestnych poslancov), z čoho vyplýva, že tieto obce majú obmedzené kapitálové výdavky, teda nie sú schopné investovať do svojho rozvoja a majú problém financovať ostatné samosprávne funkcie. Výraznú položku výdavkov obcí v súčasnosti tvoria personálne výdavky - priemerne takmer 21 % z celkových výdavkov. Malé obce majú logicky značne vyššie jednotkové náklady na administratívu (v prepočte na obyvateľa), než populačne početnejšie obce. Riadenie obcí by sa preto malo zefektívniť a prispôsobiť zmeneným podmienkam prebiehajúcej transformácie spoločnosti. Napriek tomu, že obce majú zo zákona možnosť spájať sa za účelom spoločného výkonu kompetencií do tzv. spoločných obecných úradov (na spôsob obcí s rozšírenou pôsobnosťou v ČR), z vyššie uvedených dôvodov ju nevyužívajú dostatočne, hoci by spoločným výkonom svojich funkcií ušetrili a kvalita poskytovaných služieb občanovi by sa zvýšila. Hlavným nedostatkom je dobrovoľnosť zriaďovania spoločných obecných úradov. 135

136 Nielen úspešné dokončenie reformy verejnej správy, ale i budúca podoba vidieka závisí práve od uskutočnenia komunálnej reformy. Jej cieľom by malo byť vytvorenie takej samosprávy na úrovni obcí, ktorá by bola reálne schopná plniť si svoje funkcie - teda spoluvytvárať na území svojej pôsobnosti podmienky pre rozvoj obce v súlade so zverenými kompetenciami a príslušnými verejnými financiami. Štátna politika v oblasti vidieka v zásade len kopíruje jej európske ciele. V Národnom strategickom pláne rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky vláda Slovenskej republiky vymedzuje za globálny cieľ multifunkčné poľnohospodárstvo, potravinárstvo, lesníctvo a udržateľný rozvoj vidieka. Tento plán predpokladá štandardné mechanizmy etatistických zásahov do slobodného trhu najmä prostredníctvom dotácií do vládou preferovaných sektorov. Európske plánovanie je však len zúfalou snahou byrokratov zmeniť procesy, ktoré (nielen) na slovenskom vidieku prirodzene prebiehajú a majú svoj odraz v migrácii rurálnej populácie za prácou a kvalitnejšími službami smerom do miest či ich blízkeho okolia. Podporou aktivít, ktoré nie sú schopné prežiť v konkurencii na trhu, bude štát ďalej len umelo udržiavať vidiek v stave závislosti od externej pomoci z eurofondov a ďalších štátnych subvencií. Slovenský vidiek disponuje dobrými predpokladmi pre svoj budúci hospodársky rast. To, či sa mu podarí svoj potenciál naplniť, závisí však aj od schopnosti vlády ustúpiť z pozícií a činností, ktorými brzdí jeho rozvoj. Naznačili sme hlavné princípy, ktorými je potrebné sa riadiť: sú nimi komunálna reforma zameraná najmä na zníženie neefektívnych vládnych výdavkov na vlastnú činnosť, uvoľnenie trhu s pozemkami a znižovanie neefektívnych regulácií podnikania v prírode a so zložkami životného prostredia, ktoré nevedú k zlepšovaniu kvality prírodného prostredia, ale práve naopak: k demotivácii vlastníkov zodpovedne spravovať svoj majetok. Štát by mal opustiť svoju nepriateľskú pozíciu voči občanom a ustúpiť z pozície vlastníka výrobných faktorov. Slovenský vidiek je zviazaný s prírodou, ktorá má množstvo vzácnych zdrojov a disponuje preto obrovským potenciálom pre rast blahobytu vidieckeho obyvateľstva. Je otázne, aby štát túto šancu nepremrhal. Za posledných pätnásť rokov sa podstatne rozšírila kapacita ubytovania v súkromí na Slovensku. Mnohí podnikatelia v cestovnom ruchu začínali s ubytovaním v súkromí, ktoré neskôr rozšírili na ubytovanie v penziónoch alebo v menších rodinných penziónoch. Ubytovanie v súkromí predstavuje významnú súčasť najmä vidieckeho cestovného ruchu (i keď malá časť ubytovania v súkromí sa realizuje v mestách). Vidiecky cestovný ruch sa pokladá za prísľub pre budúcnosť vidieka ako faktor stabilizácie jeho ekonomického a sociálneho rozvoja. Jeho rozvoj na slovenskom vidieku chápeme ako súčasť regionálneho rozvoja a ochrany životného prostredia. Rozvoj veľkovýroby v poľnohospodárstve mal v uplynulých desaťročiach za následok podceňovanie poľnohospodárstva a vyľudňovanie vidieka. Ekonomická aktivita obyvateľov vidieka sa preniesla do miest a pre väčšinu znamenala potrebu migrácie za prácou do miest. Vidiek ale neexistuje bez poľnohospodárstva, ktoré je producentom podstatnej časti potravín. Poľnohospodárska výroba má výrazne sezónny charakter. Vidiek preto potrebuje aj iné ekonomické aktivity, ktoré môžu prispieť k zvýšeniu príjmov. Vidiek má vhodný potenciál aj pre rozvoj cestovného ruchu. Nie je to len pôsobivá krajina, ktorá láka najmä ľudí z miest, ktorí stratili kontakt s prírodou, ale aj dobrodružstvo spojené s poznávaním prírody a spôsobu života na vidieku, domáckosť prostredia, tradičná gastronómia, tradície a remeselná výroba ap. Cestovný ruch sa tak stal novou príležitosťou pre ekonomickú činnosť vidieckeho obyvateľstva, založenou na rešpektovaní potrieb návštevníkov hostí a reálnych možností ponuky služieb vidieka. Budúcnosť cestovného ruchu na vidieku závisí predovšetkým od kvality poskytovaných služieb a kvality životného prostredia. Zapájanie obcí a podnikateľov do rozvoja cestovného ruchu je ovplyvnené cieľmi, ktoré sledujú návštevníci a tiež podnikatelia. Návštevníci chcú stráviť dovolenku v zdravom a netradičnom prostredí, spojenú s neformálnym návratom k prírode a hodnotám, ktoré reprezentuje vidiek (spôsob života, tradície a pôvab vidieka, vzťah k prírode), ako aj vykonávaním telesných aktivít s cieľom starostlivosti o zdravie rodiny, osobitne detí, plnohodnotné stravovanie ap. Toto si musia uvedomiť aj podnikatelia poskytovatelia služieb. Musia mať na pamäti, že uspokojovaním potrieb návštevníkov môžu zhodnocovať poľnohospodárske produkty vlastnej výroby, stimulovať rozvoj a zachovanie remeselníckych tradícií vidieka, zachovať a zveľaďovať ľudovú architektúru a ľudové umenie a tradície a tak ekonomicky stabilizovať vidiek (vytvárať pracovné miesta, zabezpečiť stály príjem a zlepšovať sociálnu situáciu). Pre agropodnikateľov znamená cestovný ruch doplnkový príjem na zlepšenie ekonomickej situácie. Pri podnikaní v cestovnom ruchu na vidieku je nevyhnutné brať do úvahy: využitie rekreačného a kultúrneho potenciálu pre cestovný ruch, možnosť využitia bytového fondu pre cestovný ruch, pripravenosť na poskytovanie služieb návštevníkom, nevyhnutnosť prípravy obyvateľstva na rozvoj cestovného ruchu v obci. FORMY PODNIKANIA PRI UBYTOVANÍ V SÚKROMÍ Poskytovať služby vo vidieckom cestovnom ruchu, ako fyzická osoba, vrátane ubytovania v súkromí, možno dvomi spôsobmi: a) bez živnostenského oprávnenia, b) so živnostenským oprávnením. 136

137 V prípade, že záujemca o poskytovanie ubytovania v súkromí chce tieto služby poskytovať bez živnostenského oprávnenia (nie ako živnosť), môže využiť možnosti, ktoré mu poskytuje súčasná legislatíva a tými sú: prenájom nehnuteľnosti (resp. hnuteľného majetku), poskytovanie týchto služieb cez sprostredkovateľa. Túto problematiku upravuje ustanovenie 4 zákona č. 455/1991 Zb. - Živnostenského zákona nasledovne: Prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov je živnosťou vtedy, ak sa okrem prenájmu poskytujú aj iné, ako základné služby spojené s prenájmom. Len prenájom nehnuteľností nie je teda živnosťou. Za živnosť sa považuje vtedy, ak sa okrem základných služieb (zásobovanie vodou, plynom, elektrinou ap.), poskytujú aj iné dodatkové služby, napr. výmena bielizne, raňajky, upratovanie. Ak pôjde len o prenájom a účastníkovi vidieckeho cestovného ruchu sa neposkytujú žiadne ďalšie služby, nie je potrebné živnostenské oprávnenie. Tieto podmienky sú upravené zmluvou o nájme podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a prenajímateľ nehnuteľnosti (chaty, rekreačného domu) má postavenie občana a nie živnostníka. Príjem, ktorý získa občan z takéhoto nájmu, podlieha zdaňovaniu podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Z toho dôvodu je potrebné, aby si občan evidoval aj tieto príjmy z prenájmu. Podobne možno postupovať aj pri poskytovaní niektorých služieb. Napr. požičiavanie športovej výstroje (bicykle, člny) možno chápať z hľadiska zákona ako prenájom hnuteľnej veci, ktorý možno realizovať tiež bez živnostenského oprávnenia. Živnostenský list nie je potrebný ani v prípade, keď osoba poskytujúca služby vidieckeho cestovného ruchu ponúka svoje služby prostredníctvom cestovnej kancelárie. V tomto prípade cestovná kancelária podpíše s poskytovateľom služieb vo vidieckom cestovnom ruchu zmluvu, na základe ktorej zaradí objekt alebo služby do svojej ponuky. Alternatívou môže byť vybavenie živnosti na poskytovanie služieb vidieckeho cestovného ruchu pre obec v prípade, že v obci je viac záujemcov o poskytovanie týchto služieb a záujemcovia chcú poskytovať služby bez živnostenského oprávnenia. Najčastejšou formou poskytovania služieb pri ubytovaní v súkromí je živnostenské podnikanie v súlade so Živnostenským zákonom (Zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Živnostenský zákon upravuje podmienky získania živnostenského oprávnenia, práva a povinnosti podnikateľov a spôsoby zániku živnostenského oprávnenia. Živnostenský zákon vymedzuje živnosť ako sústavnú činnosť, prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok stanovených Živnostenským zákonom ( 2 Živnostenského zákona). Z uvedenej definície vyplýva, že zákon spája živnostenské podnikanie so sústavnosťou. To znamená, že živnosť nemôže mať príležitostný a občasný charakter a mala by sa vykonávať najmä ako hlavná činnosť. Podnikanie na vlastnú zodpovednosť znamená, že podnikateľ ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom. Každá činnosť, ktorá napĺňa znaky ustanovenia 2 Živnostenského zákona je živnosťou a musí sa na ňu vydať živnostenské oprávnenie. Vo vidieckom cestovnom ruchu a teda aj pri ubytovaní v súkromí, najmä v začiatkoch, prevažuje individuálna forma podnikania, t.j. podnikanie fyzickej osoby na základe živnostenského listu. Individuálna forma podnikania má určité výhody, ale aj nevýhody. Podnikateľ relatívne rýchle a neformálne vybaví živnostenské oprávnenie, vedie jednoduché účtovníctvo (ak sa sám nerozhodne pre podvojné), nemusí vkladať do podnikania povinne žiadny vklad, disponuje svojím osobným majetkom, zdaňuje sa daňou z príjmu fyzických osôb. Nevýhodou je, že za svoje záväzky ručí celým svojím osobným majetkom neobmedzene, vrátane bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pokiaľ si bezpodielové spoluvlastníctvo manželia dohodou so súhlasom súdu nerozdelia. Cestovný ruch je otvorený a dynamicky sa vyvíjajúci systém, ktorý tvoria dva podsystémy, a to subjekt/návštevník a objekt cestovného ruchu. Návštevník cestovného ruchu je nositeľom dopytu a vystupuje ako spotrebiteľ produktu cestovného ruchu (sú ním voľné statky, verejné statky, služby a tovar). Objekt cestovného ruchu je nositeľom ponuky produktu, ktorý je predmetom spotreby a tvorí ho cieľové miesto, podniky a inštitúcie cestovného ruchu. Všetci, ktorí sa podieľajú na uspokojovaní potrieb návštevníkov, sú povinní pritom spolupracovať. Keďže sme cestovný ruch označili za systém, vieme, že existuje sústava väzieb nielen medzi jeho podsystémami (subjektom a objektom) a ich prvkami, ale aj medzi cestovným ruchom a inými systémami, ktoré tvoria jeho okolie (vonkajšie prostredie). Na cestovný ruch vplýva ekonomické, sociálne a kultúrne, technicko-technologické, politické, legislatívne a ekologické prostredie. Živnostenský zákon sa vzťahuje nielen na fyzické, ale aj na právnické osoby. Všetci podnikatelia, ktorí chcú vykonávať činnosti, ktoré sú živnosťou, musia mať živnostenské oprávnenie. Cieľom Živnostenského zákona je zabezpečiť, aby sa živnosti vykonávali s potrebnou odbornosťou, a preto zákon prísne stanovuje podmienky na vykonávanie určitých živností. Zákon určuje na získanie živnosti: všeobecné podmienky (vek nad 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť, osobitné podmienky (odborná alebo iná spôsobilosť, ktorá sa preukazuje príslušnými dokladmi o jej nadobudnutí (vysvedčenie, potvrdenie o praxi ap.). 137

138 Podnikateľ by mal osobne spĺňať podmienky, ktoré mu zákon predpisuje pre vykonávanie určitých živností. V prípade, že sám nespĺňa podmienky, nie je to dôvodom, aby nepodnikal. Má možnosť ustanoviť tzv. zodpovedného zástupcu, ktorý vyhovuje podmienkam Živnostenského zákona. Zodpovedný zástupca je fyzickou osobou, musí spĺňať všeobecné a osobitné podmienky prevádzkovania živnosti, musí byť v pracovno-právnom vzťahu s podnikateľom, musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo povolenie na dlhodobý pobyt na účely podnikania na území Slovenskej republiky, môže vykonávať funkciu len v jednej prevádzkarni, pokiaľ živnostenský úrad neprizná výnimku. Zodpovedný zástupca sa povinne ustanovuje vtedy, ak podnikateľ nespĺňa podmienky na prevádzkovanie živnosti, ak ide o viac prevádzkarní, alebo ak bude podnikateľ fungovať ako právnická osoba. Podnikateľ je povinný pri prevádzkovaní živnosti dodržiavať podmienky ustanovené Živnostenským zákonom a osobitnými predpismi. Podnikateľ je povinný prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne. Tejto povinnosti sa nemôže zbaviť ani v prípade, ak podnikateľskú činnosť prevádzkuje prostredníctvom zodpovedného zástupcu. Riadne, poctivo a odborne nie sú vykonávané živnosti, pri ktorých prevádzkovaní opakovane dochádza k poskytovaniu nekvalitných tovarov a služieb z dôvodov porušovania osobitných predpisov, najmä technických noriem a profesijných zvyklostí. Živnostenský úrad pri vydaní živnostenského oprávnenia pridelí identifikačné číslo (IČO), ktoré musia podnikateľské subjekty používať pri komunikácii s inštitúciami a úradmi a v rámci obchodného styku. Po vydaní živnostenského listu sa musí živnostník najneskôr do 30 dní zaregistrovať u správcu dane (Daňový úrad) príslušného podľa miesta podnikania. Zaregistrovať sa musí za platiteľa v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov: a) dane z príjmov fyzických osôb, b) dane zo závislej činnosti (len v prípade, že plánuje niekoho zamestnať). Podľa ustanovenia 31 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získa povolenie alebo oprávnenie na podnikanie je povinná požiadať miestne príslušného správcu dane o registráciu do 30 dní od získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie. Na účely tohto zákona sa za deň získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitných zákonov oprávnená začať podnikať na území Slovenskej republiky. Fyzická osoba, ktorá a) nie je registrovaná, je povinná do 30 dní po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo v ktorom na území Slovenskej republiky prenajala byt alebo nebytový priestor alebo ich časti, alebo nehnuteľnosť alebo jej časť okrem pozemku, požiadať miestne príslušného správcu dane o registráciu, b) je registrovaná, je povinná do 30 dní po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť alebo na území Slovenskej republiky prenajala byt alebo nebytový priestor alebo ich časti, alebo nehnuteľnosť alebo jej časť okrem pozemku, oznámiť túto skutočnosť miestne príslušnému správcovi dane. Daňovník je povinný ďalej oznámiť správcovi dane do tridsiatich dní zriadenie stálej prevádzkarne a jej umiestnenie na území Slovenskej republiky. Tridsať dní pred zrušením tejto stálej prevádzkarne oznámi túto skutočnosť správcovi dane. Ako samostatne zárobkovo činná osoba sa musí následne registrovať do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Po vykonaní uvedených krokov sa stáva samostatne zárobkovo činnou osobou (podnikateľ fyzická osoba). SITUÁCIA V EURÓPE Zahraniční návštevníci sú odlišní. Aby sme ich mohli získať a uspokojiť ich potreby, najskôr musíme pochopiť prečo prichádzajú do našej obce regiónu, alebo krajiny: je to zvedavosť, ktorá ich privádza k nám stráviť chvíle v inom prírodnom prostredí, s inými tradíciami, kultúrou a gastronómiou. Toto ide ruka v ruke s pozitívnym, aktívnym prístupom. Zahraniční návštevník chce nielen pozorovať, dívať sa, ale sa aj dotknúť a zažiť tieto rozdiely takpovediac na vlastnej koži. Očakávania na vybavenie a služby sú zvyčajne vyššie ako očakávania domácich návštevníkov ale základné úrovne sú akceptovateľné, ak sú autentické a nefalšované. Minimálne hodnotiace kritéria, ktoré vypracoval EuroGites pre vidiecke ubytovanie môžu byť považované za prahové, symbolizujú čo je chápané pojmom základné minimum pre medzinárodného návštevníka. Vidiecky cestovný ruch je viditeľná realita a unifikovateľná aktivita sama osebe bez ohľadu na tri základné koncepty, historický vývoj a pozadie a stratégie rozvoja. Tak ako je to aj v iných službách, ktoré súvisia s voľným časom, trendy rozvoja vidieckeho cestovného ruchu boli podmienené preferenciami spotrebiteľov a módnosťou, to znamená sú 138

139 poznačené tak časovým obdobím silného alebo slabšieho rastu - alebo dočasne aj recesiou. Napriek tomu z údajov, ktoré má k dispozícii Eurogites Európska federácie pre vidiecky cestovný ruch - vyplýva, že priemerný ročný rast za obdobie posledných rokov v dopyte ako aj ponuke bol približne na úrovni %, čo je oveľa vyššia hodnota ako napr. pre rast cestovného ruchu v Európe, ktorý bol v sledovanom období na úrovni cca 4-5 % p.a. Veľký podiel na priaznivom vývoji má nárast kapacít v krajinách, ktoré sa iba prednedávnom začali orientovať aj na ponuku vo vidieckom cestovnom ruchu. V krajinách ako je napr. Španielsko, sa každé tri roky ubytovacia kapacita takmer zdvojnásobuje, čo spôsobuje prechodný previs ponuky nad dopytom. V krajinách, v ktorých sa vidiecky cestovný ruch rozvíja už dlhodobo, sú čísla rastu oveľa nižšie (blížia sa k nule). V týchto krajinách veľmi silná konkurencia núti aktívnych hráčov k neustálemu zdokonaľovaniu, inováciám a špecializácii v ponuke služieb. Je ťažké ponúknuť presné čísla, alebo aj spoľahlivé odhady. Definície a zdroje údajov sú veľmi rôznorodé medzi krajinami, v niektorých prípadoch aj v rámci krajiny. Oficiálna štatistika v mnohých prípadoch vôbec nesleduje výkony mnohých ubytovacích zariadení, pretože sa nezapočítavajú vďaka svojej malej veľkosti do oficiálnych štatistík. Napriek tomu existujú určité odhady ohľadne ubytovacej kapacity v malých, mikro alebo doplnkových typoch ubytovania vo vidieckych oblastiach, pričom vychádzajú z oficiálnych štatistík: Viac ako ubytovacích jednotiek Približne lôžok Agroturizmus reprezentuje približne 15-20% z celku Priame spotrebné výdavky generované vidieckym cestovným ruchom sú viac ako mil. EUR Celkový (priamy a nepriamy vplyv pri zohľadnení multiplikačného účinku) vplyv na ekonomiku vidieka je väčší ako mil. EUR Tieto hodnoty nezahŕňajú príjmy generované výletníkmi (jednodňovými návštevníkmi bez prenocovania), ktoré sú dosť významné najmä v oblastiach kde sú frekventované výlety z veľkých miest alebo sú husto zaľudnené. Tieto čísla tiež nezahŕňajú výkony v rámci tieňovej ekonomiky, alebo sa realizujú v zariadeniach, ktorých výkony oficiálna štatistika nezahrňuje (podprahové) alebo sa realizujú v rodinných hoteloch s kapacitou viac ako 40 lôžok. Uvedené odhady predstavujú iba veľmi konzervatívny obraz skutočnosti. V skutočnosti môže vidiecky cestovný ruch dosahovať ročnú úroveň príjmov až na hranici mil. EUR pre vidiecke oblasti v Európe. Pre porovnanie je to viac ako HDP Maďarska, alebo dvojnásobok hodnoty HDP Slovenska. ZÁVER V prvom rade, musí nám byť jasné ako my vnímame vidiecky cestovný ruch a tiež ako ho vnímajú naši zákazníci: potrebujeme umiestniť našu ponuku alebo službu v rámci tohto globálneho obrazu, inak to nebude považované ani vnímané za ďalšiu voľbu. Zdokonalenie viditeľnosti a známosti je kritickým faktorom z hľadiska budúceho rozvoja vidieckeho cestovného ruchu, aby vystupoval ako medzinárodný produkt, alebo ako vidiecka oblasť, ktorá stojí v úzadí. Rôzni aktéri, ktorí vzájomne spolupracujú v strediskách cestovného ruchu, resp. na úrovni produktu, sa môžu najlepšie vysporiadať s týmto problémom. Koncept destinácie, v rámci ktorej funguje množstvo zariadení a aktivít spolu tvoriacich zážitok návštevníka je rozhodujúci faktor výberu zákazníka. Efektívny trvalo udržateľný manažment cieľového miesta cestovného ruchu vyžaduje účelnú organizačnú štruktúru, v rámci ktorej je možné očakávať naplnenie záujmov rôznych zúčastnených strán, čo je predpoklad formovania partnerstva a tiež efektívneho vodcovstva. Súkromní podnikatelia sú základom pre každý sektor, ale sú závislí na adekvátnej podpore zo strany verejnej správy v mnohých ohľadoch, ako sú napr. verejné služby, infraštruktúra, ochrana územia, stavebné povolenia a ďalšie. Samosprávne kraje a orgány miestnej štátnej správy tu zohrávajú kľúčovú úlohu. Ďalšie záujmy, ktoré je nevyhnutné zohľadniť, zahŕňajú: záujmy miestnej komunity, zachovanie prírodného a kultúrneho dedičstva, doprava, možnosti miestnej rekreácie/spotrebiteľské skupiny, odbory, miestne vzdelávacie a školiace inštitúcie. Malí a strední podnikatelia vo vidieckom cestovnom ruchu a agroturistike sú schopní sami propagovať svoje zariadenia, ale nemôžu sa podieľať na propagácii cestovného ruchu celého Slovenska. To je úlohou štátu, zvlášť keď všetky doterajšie vlády v svojich programových vyhláseniach mali podporu rozvoja cestovného ruchu ako svoju prioritu. LITERATÚRA [1] KAZDA, R.; SLOBODA, D. Perspektívy slovenského vidieka [on-line] [cit ]. Dostupné z www: <http://www.revuepolitika.cz>. 139

140 [2] Formy podnikania pri poskytovaní služieb vo vidieckom cestovnom ruchu [on-line] Dostupné z www: <http://www.vioregio.sk>. [3] PAULIČKOVÁ, A. Podnikanie malých firiem v Slovenskej republike po vstupe do Európskej únie. Bratislava : Eurounion, ISBN [4] Zákon č. 455/1991 Zb. Živnostenský zákon. [5] Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov. [6] [7] [8] ADRESA: JUDr. Ing. Roman Pauliček, PhD. Vysoká škola v Sládkovičove, Slovenská republika, 140

141 IS EURO ADVANTAGEOUS FOR SLOVAKIA? Alena Pauličková Vysoká škola v Sládkovičove, Slovenská republika Abstract: After implementation of Euro exchange different, transactional and different administrative costs have been removed what signals expectation of even better connection of Slovakia with the Euro zone markets. Exactly the euro-zone countries belong to our most important business partners. From the investors point of view, Slovakia currently voids of higher quality infrastructure and better atmosphere in business environment. A big development potential is visible in services. In connection with a high rate of car and electrotechnical industries a lot is spoken about a higher level of diversification in the industry. It is necessary to perceive the Euro stability from a long period as an advantage to attract investors. Key words: Euro, investments, economic growth, economy, economic depreciation, unemployment 1. CONSEQUENCES OF CRISIS IN EUROPEAM UNION Within the EU crisis has shown the differences in attitudes between the east and south. We could conclude it this way: Once we will be more strict what concerns the east than we were once more benevolent towards the south. In Paris, the idea, that France could face the crisis thanks to the important role of state in economics while the countries in the east were influenced the most and sank under the siren of economic liberalism, prevails. States of Central Europe can bear up against the crisis better than western countries. The most important country of this region, Poland, is the only one in the EU, which is not in recession (growth 1.5 per cent in the year 2009). The crisis falls on this region which is not responsible for it. Inspite of that there is a group of countries, mainly Hungary and Latvia which after the weakening of currencies, cannot repay Austrian and Scandinavian loans in euro. These countries searched for help in the International Monetary Fund and have accepted the drastic economy measures in the extent which is not in the west and mainly in the south probable. While there were speeches about the misfortune in the east, the problem was in the south. It did not refer only to liberalism but also to the debts of states. It seems to be shocking that financial rings saved by massive interventions of states now attack the states considered to be vulnarable. It is logical that in eurozone they take care of their members who face problems more than of the potential candidates for the entrance. It is not very wise to decrease the deficits in the time of recession. However, over different perception and crisis of euro one issue seems to be evident: criteria for future candidates for implementation of euro will be the more strict, the less they were respected by the countries in the south. And mainly the expansion of eurozone towards the east will rely on the precious recovery of debts in the south. [1] New strategy of European Union, Europe 2020, is waiting according to Slovak Prime Minister Robert Fico the same fate as its previous Lisabon strategy, which was after the negotiation of European Council labeled as big failure. Conclusions of the 2- day summit of European Union to this agenda should contain 5 points. Mainly, it is the question of employment, question of expenses for science and research, then certain goals in the area of emission limits, question of education and finaly, there was much discussion on criteria of poverty. New member states stressed a lot cohesion, which enables the development towards future. They emphasized energetic safety and Treaty on growth and stability. All three conditions were implemented into documents. As an example of non- fulfilled expactations Slovak Prime minister mentioned investitions to science and research which should achieve the level of 3 %. However, we know that in Slovakia in the year 2015 we will have the level around 1.8 or 1.9 %. (GDP). On the other hand, the prime minister welcomes that the goals stated in the document shall apply for whole EU and each member state will have right to define its own national programmes, which can be different from the goals of EU. He emphasized the paradox of the document, which on one hand has ambitious goals but in the first paragraph states that in the last two years we have been facing the worst economic crisis since the thirties of the last century. Text speaks about the slow structural growth, high unemployment and over - debting at 80 %. In Slovakia it is at 39 %.[2] 141

142 2. GREEK DEBT Greek debt has reached 300 miliards of euro. To compare this, Slovak debt is 27.5 miliards of euro. The number of Greek citizens is twice more than of Slovaks. Per capita, the Greeks are 6 more times in debts than Slovaks. On paper, their life standard is better than ours. They had life standard higher thanks to high debts. They will have to pay it back with interests, it means they will have to work hard. Will they be able to do this? They produce yearly less than their debt is. 40 % of GDP is created by state expenses what means no production. Greece was from a certain point of view relatively prosperous country. They became a part of EU, adopted euro and were considered to be the standard European country. Now, they would be on the level of developing world. They got there on behalf of others- those who helped them and sent them euro funds. Now, when the situation is bad, not only Greeks have problem but others have problems as well. Greeks do not have money to pay for loans and they request for other money (the best for nonrecourse loans). They cannot practically offer the value They do not have developed industry and sea transport and tourism is going down. Crisis disclosed gigantic problem that is spread out on other countries using Euro. And Euro can function only when the rules are adhered strictly, debts are kept at stay and economics produce real value. And Greece is not the only country that has problems like this. 3. NEXT OVERFLOW OF ECONOMICS On the other hand, the western Europe does not have liberal rules and economics cannot clean itself. What has happened? The financial crisis has come nad banks and firms are having problems. Consequently, the states to a great extent covered their problems (scrapping, saving of banks, a help to chosen firms). However, states were not properly in debts before, so with these measures the debts have increased. After Greece, the other states will have problems - first the states in the south and then it will continue towards the north. Money from different saving parcels will be slowly used by firms and they will have to search for radical rationalization measures. First companies that will fire employees will be car producers, first companies will be Fiat and Opel. Knowing facts one does not have to be a magician to know where all this will finish. The better question is When. We can assume that next overflow of economics will come at the end of this summer. [3] 4. EURO IN SLOVAKIA Implementation of euro caused that in Slovakia we removed exchange- rate, transactional and other administrative costs thanks to what one can expect better connection of Slovakia with other markets in eurozone. The countries of eurozone belong to the most important business partners. Slovakia from the point of view of investors misses the high- quality infrastructure and better atmosphere in the entrepreneur s area. Big potential can be seen in the area of services. In connection with the high rate of car and electro-technical industry, it is spoken a lot about higher degree of diversification in industry. The motor of high increase of the Slovak economy in the time before the global economy crisis was car and electro-technical industry. Besides these branches of industry one cannot forget small investment projects. Investment in general contributes to the decrease of unemployment, growth of life standard and consumption what concerns of households. It attracts and opens place for new investors, mainly from the area of services. Consequently, big foreign investors create space for the arrival and for the development of smaller entrepreneurs aimed at services, even from domestic area. Holland, Austria and Germany, belong to the countries which invested the most. Their contribution on whole direct foreign investment since the rise of the Slovak republic represents more than half. Among other important investors in Slovakia belong from the long-term point of view, investors from the Czech Republic, Italy, Hungary or Cyprus. Absolute majority, more than 85 % from the whole direct foreign investment has been allocated in Slovakia in enterprises, the rest in bank sector. The most important financial bulks have been invested to industrial production, mainly production of cars and electronics, energetic industry and financial services. Interesting investment have been done in the area of trade, transport or communication. From the regional point of view, two thirds of foreign investments have been placed in Bratislava region and on contrary nearly one per cent in Prešov region.[4] The economics in Slovakia since its beginnings has never had such a sharp fall like last year, when ten thousands of people lost their jobs. This is a worse part of messages from the Statistic Office. More detailed view to its numbers was from the last months of the year. It showed that thanks to industry, the economics has slowly started to recovered. The growth of unemployment has been slower as well. In the last quarter we had the second highest economic growth in Union. It changes the whole fall of economics. When we compare this situation with the Czech republic, during the whole year we had worse numbers. Czech economics fell about 4.3 per cent and the Slovak economics about 4.9 per cent. At the beginning of the last year our economic had sharp fall, one of the deepest in Union. The end of the year however, was better. What can be seen behind the last year fall, it is crisis thanks to which foreign countries bought fewer goods than 2 years ago. EU fell down about 142

143 4.1 per cent. This year we should grow. Ministry of finance estimates about 2.8 per cent, what is twice more than in the Czech republic. What should help us should be the construction of new roads. The fall of economics was accompanied by freezing of salaries and big firing. More than 100,000 people lost their jobs and their income radically decreased. The employment was decreased about more than 4 per cent, i.e. more than in history. There are about 350,000 people without work nowadays. In this year, the economics should grow, but real salaries shall according to the ministry of finance fall. There will be more unemployed people. The more we have them, the more certainty will be lost. Industry nowadays produces about 7 per cent less than before crisis, it employs about 21 per cent less. It infers, that employees are more employed and firms react for revitaling of production with delay. Improvement will not come so early. Unemployment will fall very slowly. It will take several years to get into position we had in the year 2008, when the crisis just started. [5] The year 2009 can be called the year of crisis, After hypothecary bubble in America, it was brought to old continent as well. It reached mostly the labour market. People started losing their jobs. Profit of companies according to statistics fell about 30 per cent. The number of unemployed was higher than 324,000. Anger, poverty and sour. These are consequences of crisis for many people. And there were not only unclever and lazy people. Moreover, it is not sure, whether this year will not be later called the year of crisis. It is visible, that crisis has brought the truth. It was born from over- production. Factories in their expectations created so big capacities that they were made redundant. Simply said, they wanted to produce so much and such products that in normal conditions no one would want. The world is full of companies which are not needed. Is then capitalism the system which can bring prosperity? If the world economics wants to be prosperous, the countries should aim at what they can manage easily and remove with cooperation of other insufficiences. Politicians should take the steps that will have longer and better results. Slovak government should concentrate on innovation and development of science and education. Educated people should not get lost. Because only they can understand the fact that capitalism is not easy, but all the other systems have failed. Only an educated man can find something what is better than capitalism. Something less utopian? [6] Financial wealth of the Slovak households inspite of the economic crisis is going up. Households in the last year started to consume less and cumulate savings, which were higher in comparison with the year It comes up from the analysis of UniCredit Bank, according to which the income of households last year went down but the households restricted their consumption. One of the motives of such behaviour is the reality that the Slovaks do not like loans and debts. Households in Slovakia are nowadays more careful in spending Money and therefore they cumulate savings in spite of the growing unemployment. The reality that the Slovaks do not like debts and long-term unemployment caused that the financial wealth of households in the last year reached 59 % of gross domestic product (GDP), what is least in comparison with other states of V4. Analysts however alert that in this evaluation we need to take into consideration the non-financial wealth represented by real property. Slovaks have more wealth in non-financial property. Citizens of Slovakia possess according to the data from the year 2001 more than 16 % of flats than in western Europe and about 40 % more than as e.g. in the Czech republic. Rate of own residing reached in the mentioned year 66 %, while the average of western Europe was 57 %. With the gradual growth of the standard of living in Slovakia should, according to Ján Tóth, increase the financial wealth. We do not expect the dramatic changes in behaviour of households. However, analysts warn that the Slovaks have in comparison with other countries less savings but on the other hand they have fewer debts. Liabilities of the households in Slovakia reached last year in Slovakia on average only 22 % of GDP, while the average of the western Europe is 59 % GDP. Slovaks still use few financial products and they keep too big portion of financial wealth in cash and bank deposits. We do not have too many share funds- Slovaks according to the analysis use more expensive consumer credits and fewer loans.[7] 5. CONCLUSION In spite of the temporary competitive advantage of the neighbouring countries at weakening of their currencies last year, it is necessary to perceive the euro from the long-term perspective as the advantage when getting investors. High fluctuation of currencies of the neighbouring countries can be the certain symbol of unsteadiness and the negativity for investors when considering the entrance to a given country. Investor can secure himself against the fluctuation of currency, but this securing means higher costs. 143

144 LITERATURE [1] Európska únia je spolok nerovných. Dostupný z WWW: <http://finweb.hnonline.sk>. [2] Podľa premiéra skončí Európa 2020 fiaskom. Dostupný z WWW: <http://hnonline.sk> [3] Kríza udrela na štáty Pôjdeme z kopca. Dostupný z WWW: <http://blog.etrend.sk> [4] Dane a euro sú našimi výhodami. Dostupný z WWW: <http://finweb.hnonline.sk> [5] Ekonomika padla, ale začína rásť. Dostupný z WWW: <http://ekonomika.sme.sk> [6] Zdochni kapitalizmus? Dostupný z WWW: <http://hnonline.sk> [7] Finančné bohatstvo Slovákov napriek kríze rastie. Dostupný z WWW: ADRESS: Dr.h.c. doc. JUDr. Alena Pauličková, PhD. Vysoká škola v Sládkovičove, Slovenská republika, 144

145 AKO ĎALEJ, EUROZÓNA? Alena Pauličková Vysoká škola v Sládkovičove Abstrakt: Po globálnej finančnej kríze dochádza k nezanedbateľnej zmene v dynamike vývoja únie. Týka sa vzájomných vzťahov starších a novoprijatých štátov. Nové štáty vstupovali do EÚ s cieľom pozdvihnúť svoje národné ekonomiky s tým, že im v tom výrazne pomôžu práve staršie štáty EÚ. Zmena nateraz spočíva v tom, že po finančnej kríze nové a hospodársky menej vyspelé štáty by mali ekonomicky pomáhať starším, ktoré sa zlým hospodárením dopracovali do stavu blízkemu štátnemu bankrotu. Preto záleží na jednotlivých národných vládach, do akej miery nechajú zatiahnuť svoje ekonomiky do nebezpečnej špirály. Kľúčové slová: globálna finančná kríza, štáty EÚ, ekonomická pomoc, štátny bankrot, národné vlády Abstract: After a global financial crisis there is a significant change in a dynamic union development. It relates to mutual relationships of older and new member states. The new states entered into European Union with an aim to raise their national economies with outstanding help of older EU states. The change consists in a fact that after a financial crisis new and economically weaker states should economically help older ones, which have nearly come to the state bankruptcy thanks to their bad economy. That is why it depends on particular national governments, to what extend they will pull their economies in a dangerous convolution. Key words: global financial crisis, EU states, economic help, state bankruptcy, national governments. Európska únia sa doteraz dokázala úspešne dostať z každej krízy, aj keď s meškaním. Jeho záverečné hodnotenie znie: EÚ predstavuje elitný klub krajín, preto je dobré byť členom tohto klubu. Za pozornosť však stojí aj fakt, že po globálnej finančnej kríze dochádza k nezanedbateľnej zmene v dynamike vývoja únie. Týka sa vzájomných vzťahov starších a novoprijatých štátov. Nováčikovia vstupovali do Európskej únie s cieľom pozdvihnúť svoje národné ekonomiky. Predpokladalo sa, že im v tom výrazne pomôžu práve staršie členské krajiny. Zmena nateraz spočíva v tom, že po finančnej kríze nové a hospodársky menej vyspelé štáty by mali ekonomicky, finančne pomáhať starším, ktoré sa zlým hospodárením aj vinou bánk dopracovali do stavu blízkeho štátnemu bankrotu. To je nepochybne dosť zásadná zmena. Preto záleží na jednotlivých národných vládach, do akej miery nechajú zatiahnuť svoje ekonomiky do nebezpečnej špirály finančnej pomoci bankrotujúcim krajinám typu Grécka, Írska a Portugalska. Je únosné žiadať hospodársky menej vyspelé štáty, aby úverovali a neskôr prípadne aj financovali úpadok bohatších členov únie? Samostatnú, a nie bezvýznamnú výzvu vývoju Európskej únie predstavuje otázka kontroly. Dokážu politické špičky na úrovni únie, ako aj jej členských štátov dostatočne kontrolovať finančný sektor, alebo si ten robil a robí, čo chce? Do akej miery je tento vývoj právne relevantný, ústavný či v súlade s harmonizovaným európskym právom? Teraz hrozí štátny bankrot Portugalsku, na dôvažok aj Grécko a Írsko požadovali zmiernenie podmienok ich úverovania eurovalom, respektíve po roku 2013 Európskym stabilizačným mechanizmom (ESM). Je to politicky realistické očakávať, že úsporné opatrenia presadzované Európskou úniou, ktoré nedokázala implementovať doterajšia vláda (Grécka, Írska, Portugalska atď.), presadí vláda, ktorá vzíde z predčasných volieb tak, aby dokázala splatiť úvery eurovalu? Alebo je pravdepodobnejšie, že ich nakoniec budú platiť ostatné členské štáty vrátane Slovenska? Po hroziacom bankrote Portugalska nie je možné vylúčiť ani hrozbu domino efektu v eurozóne. Mnohí politici i experti sa dnes utešujú tvrdeniami, že Španielsko je v lepšej kondícii, ako predchádzajúce bankrotujúce krajiny. Kto to však môže zaručiť? Veď aj v predchádzajúcich prípadoch sme počúvali ubezpečovania, že sa nepriaznivý ekonomický vývoj podarí včas zastaviť. No nestalo sa tak. Vyššie úrokové prirážky sa po prípadnom páde Atén nevyhnú ani Slovensku. Aj keď Slovensko nepožičalo Grékom v rámci záchranného balíka ani euro, prípadný bankrot tohto štátu by nás vyšiel draho. Ak skrachuje niektorá krajina eurozóny, padne aj pomyselný klub nedotknuteľných a dá sa predpokladať, že reakciou finančných trhov na túto situáciu bude skokový rast rizikových prirážok pre všetky krajiny eurozóny. Tento scenár sa nevyhne ani nám a štát, ale aj podniky, budú za úvery platiť viac. Ak Grécko zbankrotuje, treba sa pripraviť na rast úrokov. Banky budú musieť znášať straty zo svojich investícií a zároveň budú aj opatrnejšie investovať. Zakolísanie so slovenským bankovým sektorom ani so slovenskou ekonomikou 145

146 nebude témou dňa vzhľadom na nízku angažovanosť slovenského bankového sektora voči Grécku. Skutočnosť, že slovenské banky tam nemajú veľa peňazí, nemusí stačiť. Pri súčasnej miere previazanosti sa problémy v nemeckých alebo vo francúzskych bankách veľmi rýchlo prejavia aj na našom trhu. Naše banky si síce nebudú musieť odpisovať zlé investície, ale určite si nebudú môcť dovoliť vo veľkom požičiavať, keď ich zahraničné matky na tom budú zle. A aj keby boli banky ochotné viac si požičiavať, jednoducho nebudú môcť. Aj ony totiž budú musieť platiť za kapitál vyššie rizikové prirážky, ktoré si budú pýtať zneistené finančné trhy. Rovnako ako firmy, aj Slovensko si bude po páde Grécka požičiavať s vyššími úrokmi ako doteraz. Rozpad klubu nedotknuteľných totiž finančné trhy znervózni natoľko, že aj štáty s relatívne bezproblémovým dlhom budú platiť za pôžičky viac. Kým však samotný pád Grécka nemá potenciál odštartovať novú krízu, prípadne rozšírenie nákazy na Írsko aj Portugalsko už takouto bombou môže byť. Reštrukturalizácia dlhu zhorší financovanie dlhu pre ostatné problematické krajiny, keďže investori by brali Grécko ako určitý precedens. A to môže byť problém. Ak sa rozpúta druhé kolo krízy, tak dosah na Slovensko bude oveľa silnejší ako dodatočné pol percenta na úrokových sadzbách. Takýto negatívny vývoj vyvoláva celý rad otázok o odbornej kvalifikovanosti prebujneného a finančne mimoriadne nákladného byrokratického aparátu Európskej komisie. Dokázal včas zastaviť hrozbu finančných bankrotov v spomínaných členských štátoch Európskej únie? Ak nedokázal, nie je načase zvážiť jeho kontraproduktívne financovanie? Nebolo by azda vhodnejšie začať so štrukturálnymi reformami práve na úrovni aparátu Európskej komisie tak, aby sa mohla vylúčiť hrozba domino efektu v eurozóne? Ukážkou nového prístupu môže poslúžiť napríklad novo sformované európske lobistické združenie Finance Watch. Ide o nátlakovú skupinu orientovanú na finančný sektor s cieľom vytvoriť protiváhu lobovaniu bánk. Medzi jej zakladateľov patrí Európska konfederácia odborov, Európska federácia investorov a celý rad mimovládnych organizácií, o. i. dobročinná skupina Oxfam či spotrebiteľské združenie BEUC, celkovo približne tri desiatky subjektov. Globálna ekonomika môže na budúci rok spomaliť tempo rastu a je dokonca možné, že spadne do novej recesie. Ďalšie problémy predpovedá Európe šéf čínskeho suverénneho fondu China Investment Corporation (CIC) Lou Ťi-wej, ktorá bude zrejme aj najviac zasiahnutá. Fond CIC má k dispozícii asi 300 miliárd dolárov a vláda jeho prostredníctvom investuje v zahraničí. Rok 2011 je hodnotený relatívne optimisticky, je ale možné, že v roku 2012 dôjde k výraznému poklesu hospodárskeho rastu a možno aj k recesii. Vidia riziko predovšetkým v tom, že najväčšie svetové ekonomiky by mohli v štvrtom štvrťroku zmeniť doterajšiu rastovú politiku. Tým by podľa neho znížili tempo hospodárskeho rastu. Ďalšie riziko spočíva v narušení plynulosti dodávok ropy na svetový trh v dôsledku nepokojov v arabských krajinách. Hospodárska situácia v Spojených štátoch sa podľa šéfa CIC príliš nezmení, oveľa horšie na tom bude Európa. Tá podľa neho doplatí hlavne na slabý domáci dopyt. Fond chce ale napriek neveľmi dobrým vyhliadkam pre Európu ďalej v niektorých európskych krajinách investovať. Čína už napríklad nakúpila dlhopisy niektorých krajín na okraji eurozóny, ktoré majú problémy s vysokým zadlžením. Vnútorný trh v Európe sa nezotavuje príliš rýchlo a je pravdepodobné, že európsku ekonomiku ťahá zahraničný dopyt. To ale neznamená, že nechcú v Európe investovať. V Európe hľadajú komplexnejšie investičné príležitosti. Atraktívnejšie možnosti ako v iných krajinách podľa neho v Európe ponúkajú niektoré investície s účasťou štátu. Napríklad u zákaziek na výstavu infraštruktúry je model PPP (partnerstvá verejných a súkromných subjektov) v Európe oveľa lepší ako v Spojených štátoch. Očakávajú, že mladé trhové ekonomiky zvýšia úrokové sadzby a povolia rast kurzov svojich mien. Tým zároveň spomalia svoj hospodársky rast. Čína založila fond CIC v roku 2007 a poverila ho, aby vhodne investoval časť devízových rezerv. Tie pred pár dňami prekročili tri bilióny dolárov a sú najvyššie na svete. Peking chce zabezpečiť, aby Čína mala rezervy uložené v investíciách s vyšším výnosom. Globálne investície sa Číne v roku 2009 zhodnotili zhruba o 12 percent. O rok skôr z nich mala, naopak, asi dvojpercentnú stratu. Zatiaľ čo eurozóna nevie, či chce zachraňovať ďalšiu zo svojich PIGS (Portugalsko, Írsko, Grécko, Španielsko štáty s vysokým dlhom, ohrozené bankrotom), na opačnej strane sveta sa iná skupina, BRICS, dohadovala, či chcú ďalej zachraňovať globálnu ekonomiku v jej súčasnej podobe. Pod skratkou BRICS sa skrýva päť krajín: Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika, teda rýchlo rastúce ekonomiky. Žije v nich vyše 40 percent svetovej populácie, zodpovedajú za 18 percent obchodu, asi 45 percent súčasného globálneho hospodárskeho rastu. A sú medzi nimi dvaja z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN. O ich hospodárskej a politickej váhe nemožno pochybovať. Koniec koncov, potvrdením ich vstupu do veľmocenskej prvej ligy bolo, keď sa zásadné diskusie o celosvetovom vývoji presunuli z pôdy G8 do skupiny G20, ktorej sú členmi. Summit BRICS v čínskom Sanja mal dva hlavné body: posilnenie hlasu rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík v globálnych finančných otázkach a budúcnosť dolára ako svetovej meny. 146

147 Požiadavka na demokratizáciu medzinárodných finančných inštitúcií nie je nijako nová. Ak sa však ťažisko svetovej ekonomiky nachádzalo v okolí severného Atlantiku, volania boli zbytočné. Spojené štáty a bohaté európske štáty si udržiavali dominantné postavenie v Medzinárodnom menovom fonde (MMF) aj vo Svetovej banke. Finančná a hospodárska kríza však zrýchlila presuny hospodárskej moci. Krajiny BRICS sa zameriavajú na MMF. Súvisí to s druhým problémom postavením amerického dolára ako globálnej meny. V posledných rokoch sa jeho pozícia čiastočne oslabila nástupom eura, stále však Spojeným štátom uľahčovala financovanie obrovského deficitu. No kríza v USA a eurozóne posilňuje hlasy žiadajúce alternatívu, naozaj globálnu menu, ktorú by vydávala medzinárodná inštitúcia. Na summite v Sanja sa preto často skloňovala umelá "mena" SDR, vytvorená Medzinárodným menovým fondom pre zúčtovanie transakcií medzi vládami. Čo sa týka Európskej únie, tá si často "demokratizáciu globálnej ekonomiky" predstavuje ako posilnenie svojho postavenia oproti USA, nie priznanie vyšších práv iným štátom. Ak by sa tieto zmeny presadili, zobudili by sme sa do výrazne iného sveta. Dominancia v medzinárodných finančných inštitúciách a úloha dolára ako svetovej meny sú jedným z pilierov vplyvu USA v globálnej ekonomike. Iste, je ilúziou predpokladať, že sa Washington vzdá tohto postavenia dobrovoľne. Kríza však zatriasla základmi dominancie Západu. Rovnako je iluzórne čakať, že nové hospodárske mocnosti budú ochotné sa podieľať na ekonomickej obnove, ktorá by znamenala návrat k starému poriadku. SKUPINA G20 NAŠLA RECEPT NA CHORÉ EKONOMIKY Ministri financií skupiny ekonomicky významných krajín G20 sa predbežne dohodli na pravidlách merania ekonomickej nerovnováhy a majú aj náčrt rámca na ovplyvňovanie kapitálových tokov. Podľa zdroja z G20, bude G20 vyhodnocovať tri hlavné indikátory, ktoré majú pomôcť rozpoznať neudržateľnú obchodnú a finančnú nerovnováhu. Skupina sa zatiaľ nedohodla na tom, či v tejto fáze poukáže na konkrétne krajiny, pri ktorých teraz vidia problémy. Ministri sa prepracujú k tomu, aby konkrétne krajiny vymenovali. Tieto krajiny potom budú podliehať ďalšiemu kolu analýz, ktoré sa zameria na podhodnotenie mien a hromadenie nadmerných rezerv. Indikátory, ktoré sú predmetom dohody, sú totožné s tými, ktoré boli vo februári dohodnuté v Paríži. Zahŕňajú teda verejný dlh, fiškálny deficit, súkromné úspory a pôžičky a tiež obchodnú bilanciu a ďalšie zložky platobnej bilancie danej krajiny. G20 sa dohodla na štyroch metódach ich merania, aby s ich pomocou mohla určiť, či je potrebná ešte hlbšia analýza. Ministri musia načrtnutý plán ešte dopracovať. Zámerom je ale nastaviť pravidlá tak, aby bolo možné identifikovať tie krajiny, ktorých politika môže byť pre globálnu ekonomiku potenciálne nebezpečná. Zmyslom je nájsť taký mechanizmus, ktorý bude schopný zistenú nerovnováhu riešiť, a zmierniť tak výkyvy cyklu, ktorým ekonomika pravidelne prechádza. LITERATÚRA [1] [2] [3] ADRESA: Dr.h.c. doc. JUDr. Alena Pauličková, PhD. Vysoká škola v Sládkovičove, 147

148 148

149 PODNIKOVÉ VZDĚLÁVÁNÍ A JEHO VÝZNAM PRO PODNIK Ivana Pituchová Třinec Lyžbice, Česká republika Abstrakt: Článek se zabývá definováním pojmu podnikové vzdělávání a vymezením konceptu celoživotního vzdělávání. V článku jsou nastíněny cíle a výhody, jenž podnikové vzdělávání přináší podnikům. Klíčová slova: Podnikové vzdělávání, formální vzdělávání, neformální vzdělávání, informální vzdělávání, celoživotní vzdělávání, výhody podnikového vzdělávání. ÚVOD Vědomosti je nutné neustále doplňovat, zkvalitňovat, podceňovat a zvyšovat, nebo se vytratí. Peter F. Drucker V současné moderní společnosti se neustále klade větší důraz na prohlubování a rozšiřování znalostí a dovedností zaměstnanců. Důvod je jednoduchý. Podniky chtějí uspět na trhu, být konkurenceschopné, být inovativní, zabezpečit svým zákazníkům kvalitní služby a výrobky. To docílí zejména pomocí svých zaměstnanců. J. Koubek se ve své knize Řízení lidských zdrojů (2003) zmiňuje, že člověk si po celou dobu své ekonomické aktivity již nevystačí s tím, co se naučil během přípravy na povolání. Podniky si to samozřejmě uvědomují, a z tohoto důvodu v procesu vzdělávání sehrávají důležitou roli. Svým zaměstnancům proto organizují vzdělávací aktivity, pomocí kterých získávají flexibilnější zaměstnance. Z. Palán (2002) také uvádí důvody, proč je podnikové vzdělávání důležité, jedná se především o stále se zvyšujících nárocích na jejich kvalifikaci, participovanou a neustálé zvyšování míry nasazení. V současnosti se vyžaduje samostatnost, vysoká míra tvořivosti, iniciativy a odpovědnosti. Lze tedy říci, že rutinní výkon je již nedostačující. Podnik pečuje o své zaměstnance, vzdělává je. Zaměstnanci dle Z. Palána (2002) mají možnost seberealizace, což v konečném důsledku vede k aktivnímu spolupodílení se na cílech podniku, stávají se výkonnějšími, schopnějšími přijímat nové úkoly, jsou způsobilí inovovat, podílet se na tvořivosti podniku. 1 PODSTATA PODNIKOVÉHO VZDĚLÁVÁNÍ Pro potřeby této kapitoly budu používat následující pojmy: U pojmu znalosti je zapotřebí rozlišovat explicitní a implicitní znalosti. Explicitními znalostmi je vše, co se dá nějak sepsat, natočit, zakonzervovat apod. Předmětem vzdělávání jsou především explicitní znalosti. Naopak implicitní znalosti jsou spíše sdílenými a mají částečně i emocionální povahu. 1 Pod pojmem schopnosti rozumíme to, co člověk ví, a co umí (můžeme mluvit o znalostech a dovednostech). Se schopnostmi člověka lze pracovat, rozvíjet je pomocí vhodných vzdělávacích programů. Schopnosti však samy o sobě nestačí, ještě je důležité, aby je lidé používali ve prospěch firmy, ke kýženým činům. 2 Dovednosti lze chápat jako způsobilost lidí, jejich osobnostní dispozice, která jim umožňuje provádět určité ustálené činnosti optimálním (efektivním) způsobem. Vzdělávání je proces cílevědomého a systematického zprostředkování, osvojování a upevňování schopností, znalostí, dovedností. Nahrazuje, doplňuje, rozšiřuje, inovuje, mění a jinak obohacuje počáteční vzdělání dospělých osob, které záměrně a intencionálně rozvíjejí své znalosti a dovednosti potřebné pro plnohodnotnou práci a plnění životních a společenských rolí. 3 Podnikové vzdělávání je vzdělávací proces organizovaný podnikem. Zahrnuje jak vzdělávání v podniku, tak i vzdělávání mimo podnik či vzdělávání na pracovišti. Jedná se o systematický proces změny pracovního chování, úrovně znalostí a dovedností včetně motivace zaměstnanců organizace. Cílem podnikového vzdělávání není jen předávání poznatků, ale i vytváření podmínek pro seberealizaci jako nejúčinnějšího motivačního nástroje. 4 Podnikové vzdělávání je hlavním nástrojem rozvoje zaměstnanců ve smyslu zdokonalování, rozšiřování, prohlubování anebo změny struktury a obsahu jejich profesní způsobilosti a tím vlastně také příspěvkem k vyšší výkonnosti pracovníků i firmy jako celku. 5 1 HRONÍK, F. Rozvoj a vzdělávání pracovníků. 1 vyd. Praha: Grada Publishing a.s., 2007, s. 37. ISBN PLAMÍNEK, J. Vedení lidí, týmů a firem. 3. vyd. Praha: Grada Publishing, 2008, s. 60. ISBN PALÁN, Z. Lidské zdroje Výkladový slovník. 1. vyd. Praha: Akademie věd České republiky, 2002, s ISBN PALÁN, Z. Lidské zdroje Výkladový slovník. 1. vyd. Praha: Akademie věd České republiky, 2002, s ISBN TURECKIOVÁ, M. Řízení a rozvoj lidí ve firmách. 1. Vyd. Praha: Grada Publishing a.s., s. 89. ISBN

150 Vzdělávání realizované podniky tvoří významnou součást celoživotního vzdělávání, přičemž za celoživotní vzdělávání pokládáme spojení vzdělávání formálního (realizovaného v rámci školské soustavy), neformálního (realizovaného v průběhu zaměstnání) a informálního (res. neinstitucionálního), které tvoří přirozenou součást každodenního života a vůbec nemusí být vnímáno jako vzdělávání. 6 Hnací silou budování celoživotního vzdělávání především v krajinách Evropské unie je poznatek, že růst národního blahobytu a konkurenční schopnosti jednotlivých krajin jsou závislé od lidské pracovní síly, od vzdělání člověka a jeho schopnosti přijímat a dále rozvíjet nové vědomosti a novou techniku. Vůle lidí vědomostně růst, neustále se učit, je jedním z nejdůležitějších výrobních faktorů. Vzdělávací systém se proto formuje tak, aby vzdělávání mohlo být celoživotní a směřovalo především k přípravě na práci, pro zaměstnání. 7 Celoživotní vzdělávání lze z tohoto kontextu chápat jako nepřetržitý proces, který předpokládá prolínání všech tří typů vzdělávání v průběhu celého života. Formální vzdělávání tvoří základnu celoživotního vzdělávání. J. Veteška a M. Tureckiová ve své knize Kompetence ve vzdělávání (2008) uvádí, že formální vzdělávání je realizováno na školách, vzdělávacích institucích apod. Dle legislativy České republiky se člení na 3 stupně, a to základní, střední a vysokoškolské. Toto vzdělávání je ukončeno vysvědčením, diplomem, výučním listem, certifikátem apod. Lze říci, že formální vzdělávání je také zaměřeno na sociální rozvoj jedince, na utváření jeho osobnosti. Na získání dovedností, zkušeností, kompetencí a dovedností je zaměřeno neformální vzdělávání. Toto vzdělávání umožní jedinci zlepšit společenské, ale také pracovní uplatnění. Neformální vzdělávání je realizováno soukromými vzdělávacími institucemi, nadacemi, kluby, kulturními institucemi, neziskovými organizacemi apod. Vzdělávání je zaměřené pouze na určité jedince a zařadíme zde především rekvalifikační, řidičské či počítačové kurzy. Příkladem neformálním vzděláváním je výuka cizích jazyků poskytována odborným lektorem či učitelem. Informální vzdělávání vysvětluje Z. Palán ve své knize Výkladový slovník Lidské zdroje (2002) jako proces získávání vědomostí a znalostí, osvojování dovedností a postojů z každodenních zkušeností, z prostředí, kontaktů. Toto vzdělávání probíhá v práci, ve volném čase, v rodině, mezi vrstevníky, při sledování TV apod. Na základě této skutečnosti je patrné, že tento vzdělávací systém není koordinovaný, systematický a institucionální. 2 POJETÍ CELOŽIVOTNÍHO VZDĚLÁVÁNÍ Současný koncept celoživotního vzdělávání má své základy v 90. letech minulého století. Koncept preferuje realističtější cíle spojené s programy celoživotního učení zaměřenými na rozvoj lidských zdrojů, zejména ve vztahu k potřebám efektivního fungování ekonomiky. Těžiště tohoto konceptu se přesouvá k problematice odborného vzdělávání a přípravy k uplatnění v pracovním životě. Zásadní myšlenkou se stává společenská funkce celoživotního vzdělávání. Jedná se především o důležitý nástroj k zajištění existence každého jedince, závislé nejen na předpokladech pro uplatnění na trhu práce, ale i na možnosti nalézt vlastní identitu a své místo v nepřehledných společenských vztazích. 8 Ve strategických dokumentech Evropské Unie (EU) je na celoživotní učení nahlíženo jak z hlediska zaměstnanosti a rozvoje lidských zdrojů, tak z hlediska vzdělávání. Současné evropské dokumenty ovšem již uplatňují pojetí komplexní, které zdůrazňuje jak ekonomický, tak sociální rozměr celoživotního učení. Z tohoto komplexního pojetí vychází i strategie celoživotního učení České republiky. Budoucí směr politiky a činnosti v EU pro 21. století určilo zasedání Evropské rady v Lisabonu v březnu 2000, které schválilo tzv. Lisabonskou strategii transformace Evropy na nejdynamičtější a nejvíce konkurenceschopnou ekonomiku světa založenou na znalostech, poskytující trvalý růst, vytvářející více a lepších pracovních míst a umožňující sociální soudržnost. Celoživotní učení má v této strategii klíčovou roli. Lisabonský proces byl dále v oblasti vzdělávání propracován v r ve Stockholmu. Tak vznikl první oficiální dokument nastiňující komplexní a ucelený evropský přístup k národním politikám v oblasti vzdělávání a odborné přípravy. V návaznosti na tento dokument byl zpracován podrobný pracovní program pro dosažení cílů, který byl schválen v r Evropskou radou v Barceloně. Tento pracovní program Vzdělávání a odborná příprava v Evropě (Vzdělávání 2010) představuje strategický referenční rámec pro tvorbu politik v oblasti vzdělávání a odborné přípravy na úrovni EU. Zabývá se jednotlivými stupni a druhy vzdělávání a odborné přípravy od základních dovedností až po odborné a vysokoškolské vzdělávání se zvláštním zřetelem na princip celoživotního učení. 9 Lisabonská strategie tedy vytyčila do roku 2010 velmi náročné cíle učinit EU atraktivním místem pro investice i práci, vytvořit jak více pracovních příležitostí, tak i lepších pracovních příležitostí a jako klíčový faktor růstu podporovat rozvoj znalostí. To znamená podporovat výzkum a vývoj, inovace a vzdělávání. Základní nezbytností je realizace celoživotního učení. 10 Lisabonská strategie přinesla řadu pozitivních efektů, avšak nepodařilo se splnit její hlavní cíle. 6 VODÁK, J., KUCHARČÍKOVÁ, A. Efektivní vzdělávání zaměstnanců. 2. vyd. Praha: Grada Publishing a.s., 2011, s. 80. ISBN Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Koncepcia celoživotního vzdelávania v Slovenskej republike. Materiál dostupný z: 8 SOMR, Z. Strategie celoživotního učení ČR, Praha: Národní ústav odborného vzdělávání, s. 9. Materiál dostupný z : 9 SOMR, Z. Strategie celoživotního učení ČR, Praha: Národní ústav odborného vzdělávání, Materiál dostupný z: 10 VETEŠKA, J., TURECKIOVÁ, M. Kompetence ve vzdělávání. 1. vyd. Praha: Grada Publishing a.s., 2008, s. 58. ISBN

151 Nastolila agendu v oblastech podpory výzkumu, vývoje a inovací, investic do lidského kapitálu, modernizace trhu práce a zlepšení podnikatelského prostředí, to však mnohdy nestačilo k dosažení reálného pokroku. EU v roce 2010 nebyla nejkonkurenceschopnější, ani nejdynamičtější ekonomikou světa, nepodařilo se tedy splnit jeden z hlavních cílů Lisabonské strategie. Hodnocení úspěchů a neúspěchů, týkající se také finančních trhů, eurozóny, vliv globalizace apod. bylo využito při formulaci strategie Evropa Strategie Evropa 2020 je doplněna o nové oblasti, kterým se Lisabonská strategie nevěnovala nebo se jich dotýkala jen okrajově. Základním cílem je stanovení vize evropského sociálně tržního hospodářství pro 21. století. Jednou z priorit se stává inteligentní růst, tj. rozvoj ekonomiky založené na znalostech a inovacích. Zde byl kvantifikován cíl, zvýšit investice do výzkumu a vývoje v EU na 3% HDP. Bude strategie Evropa 2020 úspěšnější než Lisabonská strategie? Na tuto otázku odpoví až budoucnost CÍL A VÝHODY PODNIKOVÉHO VZDĚLÁVÁNÍ Základním cílem naplňování systému podnikového vzdělávání ovšem není, nebo by neměl být, pouhý rozvoj či změna způsobilostí ve smyslu osvojování si nových znalostí a dovedností (odborná způsobilost, kvalifikace), ale především dosažení změn v myšlení/cítění a chování pracovníků, které jsou rozhodující pro další rozvoj firmy a pro dosažení a udržení její konkurenceschopnosti. Nové znalosti, dovednosti a ovšem také pracovní návyky a postoje jsou prostředkem a zároveň podmínkou úspěchu zavádění organizační změny, ať už má podobu změny postupné (inkrementální), či transformační. Jde tedy opět o vzájemné propojení: 12 1) ochoty k vynaložení určitého úsilí, nutného k tomu, aby pracovník získal nové znalosti, osvojil si a případně rozvinul dovednosti, které se projevují následně v jeho pracovním chování ( chtít se učit ); 2) schopností k osvojování si nových pracovních postupů (prostřednictvím nových znalostí a dovedností), které jsou rozhodující pro úspěšnou implementaci změny, ať už se týká organizačního uspořádání, nových produktů, nových způsobů práce s lidmi, využívání nových technologií atd. ( umět se učit ); 3) možnosti zúčastnit se podnikového vzdělávání a uplatnit nové formy chování v pracovních činnostech ( moci se učit a naučené používat). Změny ve struktuře znalostí a dovedností vedou za výše uvedených předpokladů ke změnám v pracovních návycích, ve způsobech, jak práci děláme a jak o ní přemýšlíme. M. Armstrong se ve svém 10. vydání knihy Řízení lidských zdrojů (2007) zmiňuje o potencionálních výhodách, které hovoří ve prospěch investic do vzdělávání a rozvoje. Jedná se především o zlepšování týmového, individuálního a podnikového výkonu a to v podobě kvality, výstupů a celkové produktivity. Pokud se podnik věnuje vzdělávání svých zaměstnanců, přitahuje tím nové kvalitní pracovníky. Zvyšuje se atraktivita podniku na trhu práce. Pracovníci zejména oceňují možnost zvýšení úrovně jejich schopností, zlepší se jejich dovednosti a umožní jim to dosáhnout většího uspokojení z práce, vyšší odměny. Podnikové vzdělávání také nabízí pracovníkům dodatečné nepeněžní odměny jako příležitost k růstu a kariéře. Dochází také k rozšiřování okruhu dovedností pracovníků, což v důsledku zlepšuje flexibilitu podniku. Podnikové vzdělávání vybavuje pracovníky znalostmi a dovednostmi, které potřebují, aby se přizpůsobili novým situacím. Pracovníci se ztotožňují s posláním a cíli podniku. V neposlední řadě se zabezpečuje vyšší úroveň služeb pro zákazníky. J. Koubek (2002) také uvádí, že dochází k neustálému zdokonalování vzdělávacích procesů na základě předchozích zkušeností vzdělávacího cyklu. Podniky tak nabízejí svým zaměstnancům stále propracovanější vzdělávací aktivity. J. Vodák a A. Kucharčíková (2011) ve své knize Efektivní vzdělávání zaměstnanců uvádí, že pro podnik má investice do specifického lidského kapitálu smysl pouze v dané konkrétní organizaci. V tomhle kontextu lze s autory souhlasit. Podnik investováním do svého lidského kapitálu očekává snížení fluktuace pracovníků a růst produktivity lidského kapitálu v daném podniku. F. Hroník (2007) se zmiňuje také o dalších výhodách podnikového vzdělávání. Podle něj je neméně důležité pracovníkům rozšiřovat znalosti a dovednosti, které jsou potřebné k vykonávání jiných pracovních míst. Dochází tak k rozšiřování pracovních schopností. Díky této skutečnosti poté dochází k usnadnění případné rekvalifikace. Rekvalifikace je proces, kdy pracovníci jsou přeškolováni na povolání, které organizace potřebuje. ZÁVĚR V současnosti si mnoho podniků uvědomuje skutečnost, že je zapotřebí vzdělávat své zaměstnance, rozšiřovat jejich znalosti a dovednosti. Zaměstnancům je zapotřebí umožnit prostor pro vlastní rozvoj a seberealizaci, poněvadž takový přístup dle mého hlediska povede nejen k zefektivnění činnosti ale především k pozitivní tvořivosti. Hlavním cílem podnikového vzdělávání je zejména dosažení konkurenční výhody pro daný podnik. Podnikové vzdělávání také přispívá ke zvyšování produktivity, spokojenosti pracovníků, zlepšení pracovního života a připravenosti 11 MALÝ, J. Porovnání Lisabonské strategie a strategie Evropa 2020: budou mít podobný, nebo rozdílný osud? Praha: Evropské fórum podnikání (www.efp.cz), Materiál dostupný z: prispevky/maly_efp_2010.pdf. 12 TURECKIOVÁ, M. Řízení a rozvoj lidí ve firmách. 1. Vyd. Praha: Grada Publishing a.s., s. 92. ISBN

152 na změny. V konečném důsledku lze vyvodit obecný závěr, a to, že nedostatek potřebných znalostí a dovedností může ovlivňovat produktivitu práce a snížit schopnost podniku obstát v konkurenčním prostředí. Článek byl napsaný v rámci řešení výzkumného projektu MŠ SR: VEGA 1/0992/11. LITERATURA A ZDROJE [1] ARMSTRONG, M. Řízení lidských zdrojů. Nejnovější trendy a postupy. 10. vydání. Praha : Grada Publishing, 2007, 800 s. ISBN [2] HRONÍK, F. Rozvoj a vzdělávání pracovníků. 1 vyd. Praha : Grada Publishing a.s., 2007, 240 s. ISBN [3] KOUBEK, J. Řízení lidských zdrojů. 3. vyd. Praha : Management Press, 2003, 367 s. ISBN [4] KUCHARČÍKOVÁ, A. Prístupy manažmentu pri zvyšovaní konkurencieschopnosti podnikov. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Marketing a obchod, EDUCA MaO, KMOSL Zvolen, , s , ISBN [5] MALÝ, J. Porovnání Lisabonské strategie a strategie Evropa 2020: budou mít podobný, nebo rozdílný osud? Praha : Evropské fórum podnikání (www.efp.cz), Materiál dostupný z: prispevky/maly_efp_2010.pdf. [6] Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Koncepcia celoživotního vzdelávania v Slovenskej republike. Materiál dostupný z: [7] PALÁN, Z. Lidské zdroje Výkladový slovník. 1. vyd. Praha : Akademie věd České republiky, 2002, 280 s. ISBN [8] PLAMÍNEK, J. Vedení lidí, týmů a firem. 3. vyd. Praha : Grada Publishing, 2008, 208 s. ISBN [9] SOMR, Z. Strategie celoživotního učení ČR, Praha : Národní ústav odborného vzdělávání, Materiál dostupný z : [10] TURECKIOVÁ, M. Řízení a rozvoj lidí ve firmách. 1. Vyd. Praha : Grada Publishing a.s., s. ISBN [11] VETEŠKA, J.; TURECKIOVÁ, M. Kompetence ve vzdělávání. 1. vyd. Praha : Grada Publishing a.s., 2008, 159 s. ISBN [12] VODÁK, J.; KUCHARČÍKOVÁ, A. Efektivní vzdělávání zaměstnanců. 2. vyd. Praha : Grada Publishing a.s., 2011, 240 s. ISBN [13] VODÁK, J.; SOVIAR, J. Innovation Needs of Corporation in Žilina self government region (Slovak republic) and Moravian Silesian reegion (Czech republic), Toyotarity. Quality in the Toyotas management principles, monography, Samara 2011, print AWR Edtor, Katowice, PLR, ISBN [14] VODÁK, J. Vplyv globalizácie na manažment ľudského kapitálu. Scientific papers. Volume IV. No (07-08) Katedra manažmentu FCHPT STU v Bratislave, s , ISSN X. ADRESA: Ivana Pituchová Na Kopci 1287 Třinec Lyžbice Česká republika

153 VÝSKUM VZDELANIE INOVÁCIE Karol Polák Vysoká škola v Sládkovičove Abstrakt: Článok pojednáva o význame znalostného trojuholníka pre znalostnú ekonomiku. Je tu dôraz na spoluprácu vysokých škôl na výskume a transferu vedeckých výsledkov do práce, ktorej obraz vytvára trh práce a kvalita vzdelávania. Kľúčové slová: Znalostná ekonomika, znalostný trojuholník, systémy vzdelávania a potreby základného, cez stredné až po vysokoškolské univerzitné (Uni.) a neuniverzitné (NUni.) vzdelávanie Výskum a vývoj je základom modernej znalostnej ekonomiky. Nositeľom tohto trendu je znalostný trojuholník: veda vzdelanie inovácie. Príklady prevezmeme z fínskej stratégie vzdelávania a spolupráce s vládou a politickými reprezentáciami pre prínosy do konkurencieschopnosti. Fínske stratégie vo výskume a vývoji pozostávajú zo spolupráce vysokých škôl s firmami, ktoré vytýčia, čo treba skúmať. Motorom tejto dvojice je finančný fond medzi firmami a univerzitami. Na pleciach firiem leží asi 20 % účasti financií na výskum. Pre MSP je to asi 50%. Tento trend drží podmienky aj výskumníkov na vysokej úrovni. Trh poháňa model: vláda firmy vysoké školy. Vysoké školy sú tvorcovia, priemysel je užívateľom a vláda garantuje čas pre naplnenie vedeckých programov. Teda výskum si kupujú firmy od vysokých škôl pre svoje vlastné záujmy. Aj keď je tu spor univerzít o robenie tzv. čistej vedy je cesta aplikácií a inovácii pre firmy jedine správna, lebo je spojená s využitím výstupov s návratom financií MSP vyrastajú pri veľkých, ktoré im zverujú časť vývojových aktivít, ktoré prežívajú aj krízové obdobia. Trvalá obnova konkurencieschopnosti sa viaže vždy na vedu a inovácie a vznik MSP najmä vývojových mikropodnikov tzv. nositeľov pokroku, ktoré bez veľkého servisu a úradníkov sú veľmi racionálne. Proces od invencie k novej inovácii je zložitý a plný rizík aj neúspechov. Pre komerčné úspechy sa musí vykonať vždy marketingový prieskum, čo je na trhu žiadané a čo je treba preto vykonať. Základný výskum spravidla pre jeho časovú náročnosť financuje štát, aplikovaný šitý na mieru spolufinancujú firmy. Prepojiť tieto dva zdroje financovania je možné iba víziami úspechov v podnikaní veľkých, malých a stredných podnikov, ale treba si uvedomiť, že revolučné inovácie sú vždy vecou rozumu a nie len financií. Teda investujme do nových invencií, ale aj do inovačných mikropodnikov (start upo), ktoré sú v nadväznosti na základný výskum financovaný prevažne z verejných zdrojov, štátu a mikropodniky sú financované zo súkromných zdrojov firiem. Podiel firemných investícií do výskumu a vývoja je vo Fínsku (70 %), v Nemecku (66 %) a Belgicku (60 %) Pre rozvoj znalostnej ekonomiky sú rozhodujúce tri veci: výskum vzdelávanie inovácie. Nato treba financie a ľudské zdroje. Uvedomiť si treba, že je tu nová epocha, aj keď len začínajúca, ale je tu znalostná ekonomika, ktorej základom sú nehnuteľné suroviny a to vedomosti z čítania, poznatky zo skúmania a znalosti z možného inovačného využitia. Tento reťazec potrebuje vychovať science workers, project workers a services workers. Aká veľká bude vrstva duševne pracujúcich to ešte len tušíme - asi 10 %. Títo aktuálni pracovníci potrebujú akadémiu, univerzity, vedecké, technologické, inovačné, inkubátorové a iné pracoviská t.j. prostredie pre nositeľov znalostnej ekonomiky. Zatiaľ viac cúvame a tlačíme na ľudí, ktorí na tento vývoj nemajú. Je dobré, že vieme, čo treba, ale aj to, že sa môžeme oprieť o štáty EÚ, USA, Japonska, Indie a Číny, čo už predsa len veľa dokázali. No kvalitné vzdelávacie inštitúcie musíme budovať ihneď formou reforiem a pozitívnych vzorov úspešných štátov napr. Fínska. Sú to ťažké úlohy pre vypracovanie stratégií stredoeurópskych krajín, kde patrí aj naše Slovensko. Fínsky model vzdelávania a výchovy je založený na ohľaduplnej výchove všetkých narodených ale s dvomi dôrazmi a to vychovať dobrú masovú strednú vrstvu (ZŠ, SŠ a OVŠ) a elitnú výberovú excelentnú vrstvu (ŠVŠ, Uni, PhD.) so zapojením do vedy, výskumu a inovácií (pozri obr. 1). Na materských školách prebieha výchova hrami pre motiváciu mladých inteligentov, ktorí sa vedia správať a všímať si svet krásna, rovnováhy a stability. Pre základné školy (ZŠ) je krédom všestranná heterogénna výchova poctivých občanov, ktorí sa kurzovým 153

154 preškoľovaním stávajú aktívnymi zamestnancami a drobnými podnikateľmi (individuálne podnikanie alebo zamestnanie). Stredné školy (SŠ a učňovky) sa musia odidelogizovať a dostať sa do pragmaticko-utilitárnej polohy v smere technologickom, humanitnom, umeleckom a športovom, ktorí sa nadstavbovo stávajú malými podnikateľmi, ale aj strednou inteligenciou so sofistikovaným využitím jazykovej a počítačovej kultúry. Absolventi stredných škôl a učňoviek sú potenciálnymi zdrojmi pre masové odborné vysoké školy (výučný list a maturitné vysvedčenie) a pre výberové univerzitné vysoké školy (maturitné vysvedčenie a eventuálne prax v odbore). Odborné vysoké školy (OVŠ) sú základom masovej výchovy vysokoškolských inovátorov a sofistikovane vyzbrojených výkonových odborníkov vyučených na 1/3 prevádzkovo a 2/3 inovačne. Tieto školy sú 4 ročné (3+1) bez bakalariátu s celoživotným formovaním a zmenou certifikovaných kvalifikácií so zápisom do kvalifikačnej knižky. Človek za jeden priemerný ľudský život mení pre trh práve kvalifikáciu každé 2 až 5 rokov (certifikovane). Špecializované vysoké školy (S-VŠ) sú základom štúdia objektov v súlade s víziou štátu (technika, technológia, ekonomika, pôdohospodárstvo) s tzv. objektovou výchovou v laboratórnych podmienkach S-VS, priemyslu, alebo štátnych výskumných ústavov vyváženým pomerom teórie a praxe (1:1). Sú to prevažne Bc., 2 Mgr., eventuálne 3 PhD. Užšie odborné zamerania sú kontrolované systémom atestácií (napr. Ing. atest.) (atestačne) univerzity (excelentné, výskumné, vývojové) sú základom kauzálnej prevažne teoretickej výchovy so 6 ročným cyklom (Bc., Mgr., PhD. eventuálne DrSc.) za celoživotné snaženie, pre povznesenie učenia a učených spoločností zložených prevažne s emeritných učiteľov všetkých typov vysokých škôl. Učenie vedou a kauzálnou teóriou je významné pre základný výskum a znalostnú spoločnosť. Poďme do konštruktívnej polemiky ostatné VŠ heterogénne učenie zo života (dobré) všeobecné učenie z vedy pre prežite ľudstva Takto sa rodíme géniovia aplikácie géniovia objavov špecialisti, výskumníci a vedci pre štátne záujmy k čomu a ako sa školíme? MŠ materské školy diplom kurzy Stredná vrstva pre inovácie výkonu povolania Regionálne VŠ s SŠ regionálne Celoštátne VŠ V ZŠ učňovky S OVŠ V ŠVŠ V - Univerzity gymnázium OVŠ cert. ŠVŠ atest. Uni. Uni. atest. Uni. pgš. základné školy stredné školy odborná VŠ Špec. VŠ Univerzitné VŠ výučný list, maturita, Ing., Mgr., Dipl., Ing., PhD., Mgr. aj Uni. Bc., Uni. Mgr. (Ing.), vysvedčenia, kurzy nadstavba cert. PhD. atest. PhD., Pgš masové vzdelávania "Non. Uni" remeslá inovácie výberové vzdelávanie "Uni" Výskum veda emeritná uč. Spoločnosť schopnosti REGIÓNY INOV. CENTRÁ S VŠ ŠTÁTY EXC. CENTRÁ V VŠ ADRESA: Prof. Ing. Karol Polák, DrSc. et Dr. h. c. Vysoká škola v Sládkovičove Fučíkova Sládkovičovo tel.: 031/ fax: 031/

155 MISSION, OBJECTIVES AND STRATEGIES OF LOGISTICS BUSINESS FOR 21 CENTURY Jan Prachař Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, Česká republika Abstrakt: In my article I deal with optimizing and managing inventory. I describe how to inventory management, for effective and transparent storage and easier handling. Key Words: Optimization, stocks, inventory management, inventory, analysis, strategy, goods, products, company, subscriber, supplier, store. Recently, the management companies are increasingly focusing on logistics processes, such as, for example, focus on quality, access just-in-time, reengineering, supply chain management. FOCUS ON QUALITY One of the control strategy known as Total Quality Management (TQM) should be at the forefront of decision making, assist in creating a strategic planning process and be included in the actual implementation of the strategy. Quality is the main aspect of customer service, any reduction in quality can lead to increased customer dissatisfaction and often also to reduced turnover. The task of TQM is to focus on maintaining and improving the quality of the customer's perspective. JUST-IN-TIME Method in time (JIT) is a philosophy that has a major impact on logistics operations. Its mission is to reduce losses and inefficiencies throughout the production system. In practice, the method provides JIT delivery of materials just when they are needed for production. So the company does not keep inventory in stock to cover the production of weekly and longer, but you can arrange delivery on a daily basis. Usually such frequent deliveries have taken place between businesses which are situated close together, and transport takes no more than 2-3 hours. Often it is also collecting supplies when a larger car ordered several nearby suppliers at once. This eliminates the number of trips needed and reduces transportation costs. Most companies that uses this method retains its stock-day supply in case of security problem. When the supplier is close, chances are that it can in 24 hours to produce and deliver the necessary material to endanger the production of your customer. REENGINEERING Reengineering is a method of removing the old methods and processes and introducing new ones. This method gives space to major changes, regardless of how the firm had previously worked. There's room for improvement of the old processes, and slow improvement. Creating a strategic planning process is an ideal opportunity to evaluate the current process in the enterprise. Reengineering is applied mainly in the processes of labor-intensive, and the volume of transactions. It is mainly invoicing, income and creating orders. Thomas A. Stewart used in the definition of reengineering the following example: He is an optimist who says that the cup is half empty. Anyone who is a pessimist says the cup is half empty. The person performing reengineering says that the cup is twice as large as is necessary [1]. SUPPLY CHAIN MANAGEMENT The main tasks of supply chain management is better information sharing and effective deployment of inventory in the channel. This management channel easily reaches the efficiency and effectiveness of its management. It is also necessary to analyze which part is able to channel most effective to focus on the task and perform it. Control of the supply channel should definitely incorporate into the strategic planning process, where management should decide which tasks to perform one. 155

156 Trends in logistics At present the total cost of logistics in the U.S. where the industry is more developed than in the EU, about ten percent of GDP, roughly U.S. $ 920 billion. This external outsourced logistics is something around sixty billion with the assumption about devatenáctiprocentního annual increase. In the European Union, the volume outsourced logistics about forty billion euros. In internal logistics are reaching the largest share of consumer goods manufacturers, second place is the primary producers, the third manufacturer of investment and production resources. Fourth place falls in the sale of industrial goods, in fifth place are the crafts and services and only sixth in retail. Overall, the more developed countries in terms of GDP generated, it is also a greater range of logistics performance and logistics costs. In terms of costs are on average level, for example Germany, Austria, Belgium, the Netherlands, Finland, Italy and France - a country with which we have the largest trading relationship. Above-average cost of logistics on the contrary observed in Sweden and Norway, partly also in Denmark and Finland. In contrast, lower than average logistics costs are in the UK and in Portugal. The size of the EU market in the provision of logistics services is about forty billion and a half share in the company they have to come from Great Britain. A major theme today is the outsourcing of logistics services. We must distinguish two concepts: outsourcing in logistics and logistics outsourcing. Outsourcing of logistics outsourcing is partial section of the logistics chain, the phase or article - to be the logistics center and a range of activities. In contrast, outsourcing of logistics outsourcing is a complete supply chain or logistics of entire file systems. Analyses from Germany show that, at present, although about a quarter of the range of logistics activities outsourced, but of which forty percent of companies have outsourced these activities are only about twenty percent, 54 percent of companies have outsourced range from 20 to 50 percent and only five percent have more than half. Outsourcing logistics is a booming trend, outsourcing of logistics as a whole still remains a matter of maybe close, but still the future. Also interesting are the reasons leading clients in logistics outsourcing. First and foremost is cost reduction, the second is variabilizace fixed costs. [2] These data should be added that: The more developed the economy, the greater range of logistics performance in her place, while increasing the share of small and express deliveries with handling and greater administrative demands; With the development of the economy a relatively growing proportion of logistics costs and the share of processing costs, this fact already pointed out in the 70th team's University of Gothenburg (Sweden) led by prof. Lindahl, who had guessed that this is an increase from 30 % to 60 %, taking into account the economic transition from the level of the European "South" advanced level "North"; Tendency to a relative increase logistics costs does not necessarily mean an absolute increase in expenditure on logistics companies, which would grow over retail prices, respectively. despite reducing profits threaten living standards or the tax system, he can face the increasing efficiency of logistics processes, the reality shows an example of the U.S. economy, where spending on logistics in 2001 exceeded 17 % of gross domestic product (GDP), but at present is as already above about 10 % of GDP; In the structure of logistics costs of firms in advanced economies are now dominated by transport costs - in the U.S. accounts for 60 % of total logistics costs, while their share in the last twenty years, doubled in the second place, the operational costs of maintaining inventory - in the U.S. represent 36 %, which has long been almost constant proportion, the rest are administrative costs, along with packaging costs - in the U.S. are 4 % of logistics costs; "Dearest" Logistics in Europe are the Scandinavian countries and Spain and the influence of large distances and low population density, on the contrary "cheapest" Logistics is the UK's average logistics costs are Germany, Austria, Belgium and the Netherlands; Logistics market prices fall, their decline and increasing the efficiency of logistics processes have so far been able to compensate for the effects of the growth of Europeanization and globalization; The largest share of logistics costs in the advanced economies, producers of consumer goods. THE CURRENT SITUATION IN ENTERPRISES According to a study BVL should be in full 99 % of German companies in 2010 to set up separate departments of logistics and 70 % of these departments should be entrusted with solving problems in the spirit of integrated logistics. What was the real situation? As for Germany, we can rely on the survey conducted in 2010 at the Department of Logistics Philpps - Universität Marburg. [3] This study answers the question to what extent the increasing importance of logistics realistically reflected in the activities of corporate managements, especially at the strategic level of management if they were actually always relevant objectives and determined whether there was consistency between building systems, logistics and strategic management practices. The survey brought these findings: At first glance it seems that companies recognize the importance of strategic management of logistic processes: 72 % of businesses surveyed reported that performing or preparing strategic planning. 156

157 Beneath the surface is hidden a number of shortcomings in communicating strategic objectives in the relationship between strategic and operational planning. In the foreground stood qualitative objectives such as improving service delivery levels, closely followed by quantitative targets expressed by number of indicators, respectively. extent, but social objectives, such as personal development of staff has been attributed, in practice only moderate importance, however, that the qualifications and training of staff in most enterprises have been formally identified as important factors for future success. The specific form of strategic management of logistic processes depends largely on how it is in that enterprise logistics seen: about 57 % of German respondents said that they understand as a comprehensive logistics management focused on the smooth flow of goods, nearly 35 % of respondents considered the logistics of coordinating function focused on flow, whose task is to ensure continuous availability of products through coordination among all parties involved, only 8 % in logistics real development tool has seen the transformation process in time and space. Two thirds of German companies surveyed stated that carries responsibility for creating the vision and for formulating policy on the logistics department of logistics, it also seems that logistics was commonly used as a management tool. In reviewing the assignment of responsibility for individual tasks of logistics at the strategic and operational level, it was found that the practice was different: the commission was dominated by classical solutions to logistics transportation, handling and storage at the operational level instead of the commission's strategic tasks, despite the logistics companies have tried to enforce logistics as a strategic management tool. Strategic logistics planning in 85 % of German firms to carry out special planning department or project team regularly constituted, 30 % of businesses surveyed also used the services of external consultants. The time horizon of strategic logistics planning were at 54 % of businesses in the range 1 to 3 years in 32 % of businesses ranging from 3 to 5 years. The greatest benefit from the strategic planning of businesses have seen in the horizon of one year, possibly 1 to 3 years of a longer planning horizon, expected very little benefit. It seems that creating a logistics vision or policies that would meet the longer-term development of business in the answers of the respondents played no significant role. Yet 95 % of companies allowed for growth planning activities at the strategic level. Also, about 45 % of enterprises engaged in the systematic monitoring of competitiveness factors and 44 % of companies take into account the results of external prospective studies, however, 30 % of the companies admitted that the systematic monitoring of these factors were still only a wish, which with regard to available resources can not meet (the number of these enterprises, however, rapidly declined). Among the methods of planning prevalent classical qualitative methods as a method of life cycle of a product or product portfolio, but also apply more demanding method of estimation of future development scenarios as a method, various workshops and more. Quantitative methods that seem more appropriate for short-term planning horizons, found only rarely use. The above findings show that the discrepancy between theory and practice of logistics and lasted throughout the 90th the 20th century and continues today. Company managers still failed to take advantage of all opportunities to strengthen the competitiveness and viability, which offers logistics. There is a preponderance of the commission of logistics departments in enterprises sub-tasks at the operational level instead of the commission system and strategic tasks. This means that the average European company is still dealing with problems of internal integration and application of logistics coordination function in the ongoing processes across business units. But it does mean also that it increases the difference between average and top companies, whose logistics concepts already are moving to compete with comprehensive global process chains (supply chains), and which established itself at the level of logistics strategic management. Chances of long-term survival of the average company so early in the 21st century shrinks, it's not so much a mistake to corporate logisticians, but rather a lack of foresight and conceptualisation of top managers. In the traditional concept of a framework of strategic business management cycle filled activities at the beginning of the analysis area of business where unavoidable elements were customers, competitors, suppliers, partners and external infrastructure, finance and legislation, labor resources, etc., further analysis of the company itself, which focused on products and services, cash flow, distribution and sales, production, purchasing and supply, research and development, respectively. on workers, corporate culture, organization and management, engineering and technology, economy and ecological context. The results of both analysis were the basis to create a corporate vision, including formulation of the mission of the company (why the business is here and what he wants, verbally expressed to achieve) and the fundamental objectives of the company (and qualified for time, for example in the form of sales, production volume, percent market share, etc.. whose fulfillment is subject to the continued existence of the enterprise). Vision was the design and rationale of variations and ways conditions for achieving the basic objectives and design a sequence of solutions to major business development issues. The intermediate link between analysis and vision should be well conceived prognosis. Forecasting as a method of problem solving associated with the systematic exploration of the future opens into allegations of objectively possible alternatives and future options. Corporate vision and business area were then analyzed in terms of strengths and weaknesses. The result served as the basis for the preparation of corporate strategy. If the company was seen as a system, then the business strategy was a set of alternative decisions for the operation and conduct of business in the various possible situations, whose purpose was to achieve the desired business 157

158 goals. It was therefore generated a greater number of strategies, they have undergone an evaluation and was chosen the best of them. These procedures were developed market economies, greatly refined, is relied on a number of proven methods and techniques. The chosen strategy was transferred to the partial implementation of concepts and their related implementation projects, which identify people and systems, organizational structure and resources to plan, then implement the systematic balancing of specific goals and means - the chosen strategy was implemented. While the company's vision is formed at least five or more years ahead, corporate strategy had to be renewed every three to five years of implementation concepts are then processed for one to two years, performing projects used to be one year. At the same time must be respected character field in which the firm operates. Remember what I said in the ongoing paradigm shift in management and new business concepts: In the growth area should be such a method of management to actively shaping the future business, which means accepting innovation. In a mature industry must go to ensure flexibility and rapid change. Because in such a field moving from one way of meeting the needs of another, it is appropriate to conclude an alliance between the companies. In the waning field orientation is necessary to reduce costs while simultaneously improving quality and services, while allowing for the gradual transformation of the nature of products in the "commodity" product. According to the International Consultants, you can choose between two different approaches to corporate strategy. The first is based on the strengths of the company, on which construction. Answers the question "What can we do better than others?" And it looks for the corresponding business area, markets or products. The second approach puts the strategic goal to the forefront and first asks, "What we want to become, how should our business be like in ten, fifteen years?". Only then looking for ways and means to achieve this drafted. It identifies the necessary resources, existing strengths, and those that will be built. It informs about missing sources, and attempts to find them. While the first approach adapts to target resources, the other leads in the opposite direction: attempting to source the creative process to adapt to objectives. The specific function is to provide resource productivity, the key role played by quality management. They are the only managers - not natural laws or laws of economic and state, who ensure the productivity of resources within the scope of individual responsibility. Productivity is the source of all economic value. There are four crucial resources to be consistently, systematically and conscientiously follow in terms of productivity: capital, the most important physical asset, time and knowledge, each of these resources must be managed separately and differently. Managers to succeed, it must set itself two goals. The first is in the next eight to ten years to double the productivity of corporate funds - the productivity of capital, so that the average annual rate of growth of approximately 7.5 percent. The second goal during the next eight to ten years to increase production by 50 percent, but without increasing the number of employees, this means that managers must strive to increase productivity of people at an annual rate 4 to 5 percent. Firm's survival is probably required a minimum volume growth. Is always necessary in a situation where the market is growing, or when it changes the structure of the industry. Any growth that within a short time leads to a general increase in all components of resource productivity of the firm's growing health. In contrast, growth that manifests itself only in the volume and that during a relatively short period leads to higher overall productivity, means weight gain. Each volume increase, which leads to higher overall productivity should be sweat. Finally, any increase in volume, which leads to reduced productivity, with the exception of the shortest possible period commencing new activities degenerative, cancer does not indicate if you directly. It should be removed by radical surgery - and fast. [3] CASE STUDY: REEBOK INTERNATIONAL Reebok is a distributor of footwear and clothing from Asian producers in the U.S. and other parts of the world. The company based in Massachusetts in the U.S. reached over three years in the early 90 year increase in net sales worldwide of the original 919 million dollars to 1.8 billion dollars over five years, then the total increase of 2700 %. U.S. with 1200 million pairs of shoes largest import market, the Asian country's largest exporter, presenting over 50 % of world footwear exports. Logistics company problem lies in reconciling production preparation, production itself, transportation and distribution range in which the extreme fluctuations in demand. Its peak occurs in late summer with the start of the school year. Production is outsourced to Asian manufacturers in February, takes place in May and transportation of manufactured goods in June, in June and July peak distribution in the USA. The majority of sport shoes are manufactured in South Korea, of Taiwan and China. Other manufacturers of footwear and clothing are in Thailand, Indonesia and the Philippines. In most of these countries, manufacturers must first obtain a license from local authorities for export to the U.S., which is sending a letter of credit subject to the Reebok for the producer in question. 158

159 Transportation of goods to the U.S. over the Pacific Ocean is the container shipping vessels. Maritime transport takes 19 days from Korea, including customs clearance and shipment 23 to 25 days from Southeast Asia about 5-7 days longer at risk for delays, if the consignment is sent over the lack of marina facilities, such as Klong toey in Bangkok, Thailand. Smaller shipments of shoes and clothing from various Asian countries are first transported to Taiwan, where the naval ship classify and consolidate into direct shipments to U.S. distribution centers Reebok or its customers, such as Sears and Foot Locker. This consolidation of shipments carried out cheaper than if they were held up in distribution centers in the U.S. territory. Shipments should be consolidated with the need to meet the prescribed minimum size of the consignment appropriate loading capacity of a truck during transport from the ports in the U.S. Panama Canal ceased to be used under the former political crisis and shipments for the eastern part of the U.S. have moved permanently to the rail. External partner Reebok odbavujícím its shipment to the continent by Arthur Frits and Co. Shipments to customers west of the Mississippi are disposed to Reebokova new distribution center in Fontana, California. The largest number of shipments by rail to points in Stoughton, Massachusetts, where the main distribution center of the company, which has been in operation since 1987 and its 100 thousand m2 replaced the six until rented warehouses. Reebok distribution system monitors the movement of goods by computer from the moment when the goods leave the factory, and manages the transportation and movement of stocks. Also, the movement of goods within the distribution centers the company manages a computer. These computers are connected via EDI to the main computer system. On the basis of constantly updated data and storage of goods during the night, compiled by a computer-optimized plans for picking and assembling goods in accordance with customer orders and for sorting and consolidation of shipments according to the needs of transport. Shipments from expanded distribution centers bear the UPC code. Computers and print tickets for individual consignments. This system exceeded 99% of the company limit the timeliness of delivery and error-free deliveries to customers [2]. LITERATURE: [1] THOMAS, A.; STEWART. Evidence that Reengineering Has Lost Its Buzz, Fortune, [2] Dopravní noviny. [online] [cit ]. Dostupné na WWW: [3] GOPFERT, I.; NEHER, A. Verbesserunspotenziale. Logistik Heute, 7/2010. [4] PERNICKY, R.; HYBNER, H. Zpět na špici. Seriál o možnostech českých podniků dostat se zpět na přední evropské firmy. Ekonom, 28/2010. ADRESS: Ing. Jan Prachař, Ph.D. Evropský polytechnický institut, s.r.o., Osvobození 699, Kunovice, Česká republika tel/fax , 159

160 160

161 NOVELA ŠKOLSKÉHO ZÁKONA - FUNKČNÍ OBDOBÍ ŘEDITELŮ ŠKOL Dušan Ružič Advokátní kancelář, Praha, Česká republika Abstrakt: Příspěvek pojednává o zavedení funkčního období u ředitelů veřejných mateřských školek, základních a středních škol novelou školského zákona. Zaměřuje se na nejednotný výklad přechodných ustanovení novely školského zákona. Klíčové slova: funkční období, ředitel, výklad Jednou z mnoha právních změn v České republice účinných počínaje novým rokem je novela školského zákona. Dnem 1. ledna 2012 nabyl účinnosti zákon č. 472/2011 Sb., kterým se mění zákon č. 561/2004 Sb., o předškolním, základním, středním, vyšším odborném a jiném vzdělávání (školský zákon), který upravuje zejména předškolní, základní, střední, vyšší odborné a některé jiné vzdělávání ve školách a školských zařízeních, stanoví podmínky, za nichž se vzdělávání a výchova uskutečňuje, vymezuje práva a povinnosti fyzických a právnických osob při vzdělávání a stanoví působnost orgánů vykonávajících státní správu a samosprávu ve školství. Školský zákon je tedy právní úprava regulující režim škol počínaje od mateřské školky, základní školy až střední školou konče. Novela školského zákona zavádí několik změn, ze kterých lze zmínit kupříkladu zrušení povinnosti škol zpracovávat zprávu o vlastním hodnocení jako samostatný dokument, dále také zrušení povinnosti zpracovávat tzv. výstupní hodnocení žáků základních škol, v souvislosti se střídavou péčí a povinnou školní docházkou, je nově stanovena povinnost ředitelům škol postupovat v dohodě při vzdělávání žáka, který se vzdělá střídavě ve dvou základních školách, v případech, kdy soud rozhodl o svěření do střídavé výchovy, dále došlo k zavedení změn v přijímacím řízení na střední školy (uchazeči o přijetí do střední školy mohou podat nejvýše dvě přihlášky namísto současných tří, při oznamování kladných rozhodnutí v přijímacím řízení budou tato rozhodnutí oznamovány pouze zveřejněním seznamu přijatých uchazečů a školy nemusí je tedy odesílat poštou), atd. Záměr novely školského zákona, sledovaný při jeho tvorbě, bylo podle oficiálního sdělení Ministerstva školství, mládeže a tělovýchovy (dále jen ministerstvo) celkové snížení administrativní zátěže škol. Jak vyplyne i z dále uvedeného, praxe se možná bude míjet s původním záměrem ministerstva. Již v průběhu legislativního procesu schvalování novely školského zákona bylo poukázáno na některé nedostatky či rozpory ve formulaci některých ustanovení novely. Před schválením novely bylo zřejmé, že výklad některých ustanovení novely je výrazně nejednoznačný, a to v podstatných otázkách. Ačkoliv tyto nesrovnalosti byly známé před přijetím novely, tato byla schválená v podobě, která uvádí do nejistoty stovky dosavadních ředitelů mateřských škol, základních a středních škol zřizovaných krajem, obcí či svazkem obcí. Tito mají obavy z právní nejistoty v otázce setrvání ve funkci ředitele, z nejistoty, kterou jim novela školského zákona přináší. Jednou z nejdůležitějších změn, ne-li nejpodstatnější, kterou novela přinesla, je časové omezení funkčního období ředitelů škol a školek, což dosavadní právní úprava neumožňovala. Právní úprava školského zákona platná před novelou působila v praxi problémy, když podle ní mohli zřizovatelé škol z řad krajů, obcí a svazků obcí odvolat ředitele školy z funkce pouze v případě závažného porušení nebo neplnění právních povinností vyplývajících z vykonávané funkce. Zřizovatelé tak nemohli včas řešit personální problémy v některých špatně řízených školách. Odvolání ředitele školy bylo pro zřizovatele velmi nesnadné a znamenalo vysoké riziko následných soudních procesů s nejistým výsledkem. I z uvedeného důvodu bylo novelou školského zákona zavedeno omezení funkčního období ředitele na období šesti let. Ustanovení 166 odst. 2 novelizovaného školského zákona stanoví, že Ředitele školské právnické osoby zřizované ministerstvem, krajem, obcí nebo svazkem obcí, ředitele příspěvkové organizace nebo vedoucího organizační složky státu nebo její součásti jmenuje na vedoucí pracovní místo zřizovatel na základě jím vyhlášeného konkursního řízení na období 6 let. Citovaným ustanovením se nově zavádí pravidlo jmenování ředitelů škol zřizovatelem na základě jím vyhlášeného konkursního řízení na předem časově vymezené šestileté funkční období. Právní úprava se týká ředitelů všech stupňů škol mateřskými počínaje a středními konče. Ve smyslu ustanovení 33 odst. 3 zákona č. 262/2006 Sb. zákoníku 161

162 práce ve spojení s ust. 131 a 166 školského zákona jmenováním ředitele školy zřizovatelem se zakládá pracovní poměr ředitele na dobu určitou šesti let. Novela školského zákona vyvolala dva druhy obav ředitelů škol, a to: První obava ředitelů škol vyplynula z nejednoznačného výkladu této části zákona, resp. přechodných ustanovení novely upravující režim setrvání dosavadních ředitelů ve svých funkcích, neboť se různí výklady v tom, zda-li dosavadní ředitelé mohou zůstat ve svých funkcích bez potřeby vypsat konkurs již podle nové právní úpravy či nikoliv. Dále vzhledem k tomu, že se nyní jedná o časově omezené funkční období ředitele škol, vznikla obava ředitelů ohledně jejich další možnosti setrvat ve funkci ředitele, popřípadě dalšího pracovního zařazení po uplynutí šestiletého funkčního období. K prvnímu tématu: Aktuálně se vede spor o způsob výkladu toho, je-li podle novely školského zákona povinnost provést konkurs na místa dosavadních ředitelů všech škol a školských zařízení v letech 2012 až Zřejmě nejnovější výklad zákona hovoří o tom, že by ve funkcích s největší pravděpodobností mohli i nadále zůstat bez uskutečnění konkursního řízení ti ředitelé, kteří se osvědčili a jejichž zřizovatelé jsou s jejich dosavadní prací spokojeni. Zákonodárci, ministerstvo školství i právní kanceláře zpracovávají právní podklady pro jednotný výklad. Přitom žádný složitý výklad k vyřešení dilema, jak z níže uvedeného plyne, není zapotřebí. Bod 5. článku II přechodních ustanovení novely školského zákona jasně stanoví: Řediteli školské právnické osoby zřizované Ministerstvem školství, mládeže a tělovýchovy, krajem, obcí nebo svazkem obcí, řediteli příspěvkové organizace a vedoucímu organizační složky státu nebo její součásti, který vykonává ke dni nabytí účinnosti tohoto zákona činnosti ředitele v příslušné škole nebo školském zařízení podle 166 zákona č. 561/2004 Sb. nepřetržitě a) po dobu delší než 6 let, končí výkon práce na daném pracovním místě vedoucího zaměstnance dnem 31. července 2012, b) v rozmezí 3 až 6 let, končí výkon práce na daném pracovním místě vedoucího zaměstnance dnem 31. července 2013, c) po dobu kratší než 3 roky, končí výkon práce na daném pracovním místě vedoucího zaměstnance dnem 31. července Toto ustanovení se nepoužije, pokud výkon práce na daném pracovním místě vedoucího zaměstnance skončí dříve. Další pracovní zařazení zaměstnance se řídí zákoníkem práce.. Z citovaného přechodného ustanovení jednoznačně plyne, že by k měli ve funkci skončit dosavadní ředitelé veřejných škol a školských zařízení, kteří k zastávali funkci více než šest let, v následujícím roce ti ředitelé, kteří jsou ve funkci tři až šest let, a ředitelé sloužící méně než tři roky by měli termín Výklad ustanovení novely je spíše jednoznačný, a toho si bylo ministerstvo školství vědomo již v rámci legislativního procesu. Z uvedeného důvodu podporovalo změnu znění přechodného ustanovení novely, která měla vyloučit povinnost zřizovatelů provést konkursy na místa dosavadních ředitelů všech škol a školských zařízení v letech 2012 až Pokus o prosazení změny úpravy, podle které by zřizovatelé nemuseli konkurs vyhlašovat, pokud jsou s prací ředitele spokojeni, a která by tedy jednoznačně vyloučila v nadcházejících dvou letech nutnost vypisovat výběrová řízení na místa nynějších ředitelů, proběhla v rámci pozměňovacího návrhu Senátu. Poslanci ale senátní návrh odmítli a ve finále schválili povinné uspořádání konkursů v letech 2012, 2013 a 2014 v závislosti na délce funkčního období ředitele. Rozpor mezi senátním a sněmovním výkladem novely spočívá v následujícím. Podle ustanovení 166 odst. 3 novely vyhlášení konkursu na funkci ředitele v závěru šestiletého funkčního období není povinné: V průběhu posledních 6 měsíců pracovního poměru ředitele školy nebo školského zařízení na dobu určitou, nejpozději však 3 měsíce před jeho skončením, může zřizovatel vyhlásit konkurs na ředitele školy nebo ředitele školského zařízení pro další období. Zřizovatel vyhlásí konkurs vždy, navrhne-li to nejpozději 6 měsíců před koncem doby trvání pracovního poměru na dobu určitou Česká školní inspekce nebo školská rada. Nedojde-li k vyhlášení konkursu, prodlužuje se doba trvání pracovního poměru na dobu určitou ředitele školy nebo školského zařízení o dalších 6 let. Je tedy na úvaze zřizovatele, vyhlásí-li konkurs či nikoliv. Je-li zřizovatel spokojen s dosavadním působením ředitele a nenavrhne-li Česká školní inspekce či školská rada nejpozději 6 měsíců před koncem šestiletého období vyhlášení konkursu, prodlužuje se doba trvání pracovního poměru na dobu určitou o dalších šest let. Uvedené ustanovení tedy umožňuje automatické prodloužení funkčního období o dalších 6 let, nedojde-li v zákonem stanovené lhůtě 162

163 k vyhlášení konkursu. Konkurs zřizovatel vyhlašuje na základě vlastního uvážení nebo na návrh školské rady nebo Česká školní inspekce. Sněmovna vztáhla výše uvedený výklad i na režim ukončení pracovního poměru dosavadních ředitelů, přičemž uvedený postup neplatí pro nynější ředitele, zřizovatel v roce 2012, 2013 a 2014 nemůže uplatnit výše uvedený postup. Pokud se v těchto letech rozhodne zřizovatel opět jmenovat do funkce svého osvědčeného ředitele na další období, může tak učinit, ale jmenování musí předcházet konkurs, protože podle 166 odst. 2 školského zákona jmenuje ředitele na základě jím vyhlášeného konkursního řízení na období 6 let. Ačkoliv zřizovatel může opětovně jmenovat dosavadního ředitele, musí k tomu však vyhlásit konkurs. Tato skutečnost znamená pro zřizovatele značnou administrativní zátěž spočívající ve vyhlašování konkursů na místa ředitelů všech jimi zřizovaných škol a školských zařízení, což je zcela v rozporu s původním záměrem ministerstva školství, který byl novelou školského zákona sledován od počátku. Formulace přechodného ustanovení de facto způsobí automatický plošný zánik funkcí dosavadních ředitelů ve třech vlnách. Ministerstvo školství nyní pro záchranu vzniklé situace zvažuje další kroky ke zmírnění dopadů novely. Zatím představilo pouze své výklady k přechodným ustanovením k novele ustanovení 166 školského zákona. K dnešnímu dni vydalo již dva upřesňující výklady k situaci dosavadních ředitelů veřejných škol a školských zařízení, na které se vztahují přechodná ustanovení novely školského zákona. Podle ministerského výkladů: a) novela nenutí zřizovatele vyhlašovat zbytečné konkursy b) není-li vyhlášen konkurs, funkční období ředitelů se automaticky prodlužuje c) zřizovatelé nejsou povinni vyhlašovat na místa těchto ředitelů konkursy, ledaže vyhlášení konkursu navrhne ČŠI nebo školská rada. V případě, že zřizovatel za podmínek stanovených v novelizovaném 166 odst. 3 nevyhlásí konkurs, pokračuje dosavadní ředitel ve funkci v šestiletém funkčním období. Ministerstvo odůvodňuje své výklady mimo jiné tzv. skutečným významem přechodného ustanovení čl. II bodu 5 zákona č. 472/2011 Sb., dále zásadou hospodárnosti veřejné správy, neboť konkursní řízení na ředitele veřejných škol zatěžuje veřejné rozpočty a nebudou-li zřizovatelé nuceni k vyhlašování zbytečných konkursů, předejde se plýtvání veřejnými prostředky. Závěrem svých výkladů ministerstvo samozřejmě dodává, že podobně jako u jiných právních výkladů není jeho právní názor pro zřizovatele škol a školských zařízení závazný a k závaznému výkladu práva v případných sporech jsou příslušné výlučně soudy. Podle ministerstva bylo účelem přechodného ustanovení čl. II bodu 5 zákona č. 472/2011 Sb. převést dosavadní ředitele veřejných škol a školských zařízení do nového režimu funkčních období ve smyslu novelizovaného ustanovení 166 (které zavádí časově omezené šestileté funkční období). Takový byl původní záměr. Konečná podoba však nekoresponduje s tímto záměrem. A budou-li se zřizovatelé řídit výkladem ministerstva, pak má předcházení plýtvání veřejnými prostředky přednost před dikcí zákona, nebo také, výklad právního předpisu je povýšen nad zákon. Odhlédneme-li od nepovedené formulace přechodných ustanovení novely školského zákona, samotnou myšlenku znovuzavedení funkčního období odborná veřejnost přijala pozitivně. Myšlenku podpořila také Asociace profese učitelství ČR s odůvodněním, že od znovuzavedení funkčního období očekává větší tlak na kvalitu práce ředitelů, ale i na kvalitu práce ČŠI a zřizovatelů škol. Současně ale asociace upozornila na riziko, které sebou změna přináší, a to nebezpečí vyřizování účtů mezi zřizovatelem, školskou radou a ředitelem školy, pokud nebudou předem stanovena jasná hodnotící kriteria kvality ředitelské práce, a také riziko, že se do konkursů nebudou hlásit kvalitní a schopní lidé, pokud ředitelé nebudou adekvátně za svou práci odměňováni. Zavedení šestiletého funkčního období má současně ochránit ředitele škol před přílišnými zásahy zřizovatelů. Na druhé straně má ale umožnit ředitele odvolat pro nespokojenost s vedením školy v případech, kdy formálně má vše v pořádku. Shrneme zásadní změny týkající se jmenování ředitelů: a) zavedení šestiletého funkčního období pro ředitele škol, na závěr tohoto období bude moci zřizovatel rozhodnout o vypsání konkursu, b) na návrh České školní inspekce nebo školské rady bude muset být výběrové řízení vypsáno povinně, c) současní ředitelé skončí ve funkci k 31. červenci roku 2012, 2013 nebo 2014, podle toho, jak dlouho již školu vedou, d) dosažení 65 let již nebude důvodem pro odvolání ředitele. Bude záležet na zřizovateli, zda vyhlásí v termínu podle 166 odst. 3 školského zákona konkurs. Vyhlásí-li konkurs, přestává dosavadní ředitel vykonávat práci na vedoucím pracovním místě ředitele ke dni stanovenému v čl. II bodu 5 novely. 163

164 Pokud se týká druhé obavy ředitelů o ukončení jejich pracovních poměrů, vzhledem k tomu, že u dosavadních ředitelů se nejednalo o jmenování na dobu určitou, pokud by se ředitel, který již nemá zájem účastnit se konkursu, podle ustanovení 73 odst. 6 zákoníku práce vzdal funkce ředitele, byl by zaměstnavatel povinen mu podat návrh na změnu jeho pracovního zařazení na jinou práci odpovídající jeho zdravotnímu stavu a kvalifikaci. Pokud by ale zaměstnavatel takovou práci pro ředitele neměl, nebo nabídnuté pracovní zařazení ředitel odmítne, jde o překážku v práci na straně zaměstnavatele a současně je dán výpovědní důvod pro tzv. nadbytečnost. Závěrem lze shrnout, že následkem legislativního nedorozumění se může stát skutečností, že případné výběrové řízení na ředitele se bude týkat stovek škol v rámci celé České republiky. Paradoxně novela školského zákona, která měla snížit administrativu ve školství, způsobí nevídané administrativní zatížení v rámci školství z důvodu potřeby uskutečnění několika set výběrových řízení na funkci ředitele škol. Bude zajímavé sledovat postup jednotlivých zřizovatelů, kolik z nich se zachová v intencích výkladu ministerstva a kolik z nich se naopak bude držet opačného výkladu a vyhlásí konkursní řízení na funkci dosavadních ředitelů. Pokud zůstane bez předchozího konkursu ve funkci ředitele dosavadní ředitel, kterému podle přechodných ustanovení skončil výkon funkce, bude takový postup v rozporu s novelou, neboť nebyl dodržen postup podle 166 odst. 2 školského zákona. Pokud by zřizovatelé chtěli postupovat v dikcích novely školského zákona v případech, kdy dosavadním ředitelům končí funkční období již 31. července 2012, a tedy využít práva vyhlásit konkurs, musí tak učinit v období od 1. února do 30. dubna V této první vlně mohou ČŠI nebo školská rada zřizovateli navrhnout vyhlášení konkursu do 31. ledna Všem zúčastněným tedy nezůstává mnoho času na úvahy o výkladu novely školského zákona. Současně bude zajímavé sledovat i případy případného střetu mezi postupem zřizovatele a ČŠI či školské rady, kdy se zřizovatel bude řídit výkladem ministerstva a ČŠI či školská rada výkladem opačným, tj. zřizovatel ponechá ve funkci dosavadního ředitele bez uskutečnění výběrového řízení a přitom ČŠI či školská rada využije svého práva navrhnout zřizovateli vyhlášení konkursu, který dle školského zákona zřizovatel pak vyhlásit musí. A tak uvidíme, co se bude dít dál, zdali zvítězí zákon nad výkladem tak, jak to má být v právním státě. Závěrem lze souhlasit s názorem většiny odborné veřejnosti, že změny při procesu jmenování ředitelů, zavedené novelou školského zákona, přispějí k výběru těch schopnějších lidí na pozici ředitelů a že se více bude hledět na kvalitu jimi odváděné práce. Kvalitní výběr ředitelů nižších stupňů škol, na kterých se tvoří předpoklady pro následné vysokoškolské studium, má rovněž vliv na celkovou úroveň naší mládeže a jejich následnou schopnost dostát vysokým nárokům, které na ně klade studium na vysoké škole. ADRESA: JUDr. Dušan Ružič, PhD. Advokátní kancelář, Kubišova 919/19, Praha 8, Česká republika tel , fax , 164

165 SOUDCE A JEHO DALŠÍ VZDĚLÁVÁNÍ Karel Šabata, Ondřej Šabata Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice Abstrakt: Soudce náleží mezi klasická právnická povolání. Při řešení vzdělávání soudců je nutno vzít v úvahu zatíženost každého jednotlivého soudce, soustředění většiny soudců do okresů, mimo centra, v nichž sídlí právnické fakulty, změny, k nimž neustále dochází v právní úpravě a nejednotnost rozhodovací praxe vyšších soudů. Dále pak rychle se měnící společenské vztahy, které přináší nové právní vztahy a složité právní problémy. Dospěli jsme k poznání, že své úkoly si v oblasti dalšího vzdělávání soudců plní Justiční akademie. Spolupráce soudců s vysokými školami je pak v oblasti dalšího vzdělávání komplikovaná. Navrhujeme, aby vysoké školy svým působením přispívali v oblasti práva k překonání rozporů v judikatuře vyšších soudů. Vysoké školy je nutno vtáhnout do praktického života a do řešení praktických problémů, což náleží k úkolům kladeným na vysoké školy. Klíčová slova: soudce, předpoklady pro výkon funkce soudce, Justiční akademie, vysoké školy, další vzdělávání soudců K VÝCHODISKŮM PRO DALŠÍ VZDĚLÁVÁNÍ SOUDCŮ Ke klasickým právnickým povoláním bývají zařazovány profese soudce, státního zástupce, advokáta a notáře. Všechna tato povolání patří k základním činitelům výkonu spravedlnosti. Přesto zvláštní místo mezi těmito povoláními náleží profesi soudce. Jen soud rozhoduje o vině a trestu a soudce je ten, kdo vynese jménem republiky rozsudek v určité kauze. U soudce případ končí. Všechna klasická právnická povolání představují mimořádně náročnou odbornou činnost. Výkon všech těchto profesí ovlivňuje ochranu lidských práv občanů, právní jistotu občanů. Žijeme v době, kdy se relativizují tradiční hodnoty. Proto je právní jistota občana, vykonatelnost práv občanů a ochrana lidských práv podstatnou oporou pro běžné lidi. Vývoj práva je zejména v době po roce 1989 spjat s bouřlivými změnami. Naše země navázala na právní tradici z období první republiky a rovněž na vývoj práva v zemích západní Evropy. Dochází k rozsáhlým novelizacím právních předpisů a postupující rekodifikaci jak soukromého práva, tak rovněž veřejného práva. V každém roce jsou ve sbírce zákonů publikovány stovky nových právních předpisů. Troufáme si tvrdit, že již dnes v naší zemi nežije nikdo, kdo zná všechny právní předpisy. Souvisejícím problémem je kvalita přijímaných právních předpisů. Je pochopitelné, že v takto překotném procesu přijímání nových právních předpisů, nelze udržet vysokou kvalitu normotvorby. Stává se, že dříve než právní předpis nabude účinnosti je již novelizován. Bohužel je to případ i velkých kodexů, například i nového trestního zákoníku (pokud jde o věk trestní odpovědnosti). V řadě právních předpisů se novelizují i jiné právní předpisy s konkrétní právní normou ani bezprostředně nesouvisející. Černé obaly do nichž je svázána sbírka zákonů jsou tak v lepším případě pěknou dekorací advokátních kanceláří. Praxe totiž využívá k orientaci v právní úpravě automatizované systémy, zpracovávající právní informace. Množství nově přijímaných právních norem je však jen částí problému. Přestože náležíme do kontinentální oblasti práva, při aplikaci práva je velmi důležitá judikatura vyšších soudů. Překotný proces tvorby právních předpisů a v některých případech i horší kvalita vydávaných právních norem, které umožňují různý výklad, se pochopitelně odráží v nejednosti soudních rozhodnutí. Dokonce se občas hovoří o jevech okresního práv či krajského práva. My však tvrdíme, že i uvnitř určitého soudu, je nejednotnost a dochází tedy k tomu, že určitou právní otázku vyřeší každý ze soudců odlišně, přitom každý najde dostatek argumentů ke zdůvodnění svého postupu. Rozhodně to však není jen problém nižších soudů. Jako příklad označujeme obchodní zákoník, kompletně přijatý až po roce Jde o zákon č. 513/1991 Sb., Nejvyšší soud ČR v různých svých rozhodnutích v podstatě nebyl schopen do dnešního dne vytvořit jednotnou judikaturu k řadě otázek. I po 20 letech jeho účinnosti zůstávají senáty nejednotné ve svých postupech. Máme pocit, že se spíše čeká na přijetí nového občanského zákoníku, který má vyřešit to, co 165

166 předchozí právní praxe nedokázala po dlouhé roky. Představme si však určitého občana, který řeší například problém s leasingovou společností. Toho přeci nezajímá, že určitý senát se nedokáže sjednotit s jiným. Toho přeci nezajímá překotný proces tvorby práva, návrat k západní právní tradici. Takový občan hledá právní jistotu a spravedlnost. Nic z toho však není psáno jako kritika soudců. Ostatně střet občana s právem nenastává zpravidla na nejvyšším soudě, ale právě na nejnižších soudních instancích. Zde naopak postup soudců, kteří mnohdy přijímají principy přirozeného práva, je lidský a pečlivě posuzují všechny okolnosti věci očima lidské spravedlnosti. Výše naznačené problémy však jejich práci neprospívají. Po událostech roku 1989 se právní vztahy mezi občany stávají více komplikované. Podnikání, rozvoj úvěrování, pojišťovnictví, nové majetkové vztahy, to vše vytváří ohromný potenciál pro vznik právních sporů. Často i svou povahou odlišných a specifických od dosavadních sporů. Spory jsou tak oproti předchozí době složitější a komplikovanější. Soudy registrují po roce 1990 prudký nárůst agendy. Zatíženost řadových soudců je enormní. Systém práce na soudě je však částečně strnulý a tak soudci jsou zatěžováni i řadou agend, které neodpovídají jejich kvalifikaci. Jako příklad označujeme úkony soudce při zajištění doručování písemností. Tyto řádky nepíšeme samoúčelně. Máme-li se vyjádřit k problému potřeby dalšího vzdělávání soudců, musíme vymezit alespoň v hrubých obrysech východiska pro naše úvahy. Chceme-li řešit vzdělávání soudců vezměme v úvahu zatíženost každého jednotlivého soudce, soustředění většiny soudců do okresů, mimo centra, v nichž sídlí právnické fakulty, ohromné změny, k nimž neustále dochází v právní úpravě a nejednotnost rozhodovací praxe vyšších soudů. Dále pak také rychle se měnící společenské vztahy, které přináší nové právní vztahy a složité právní problémy. K PŘEDPOKLADŮM PRO VÝKON FUNKCE SOUDCE Soudce jmenuje do funkce prezident republiky. Soudcem může být ustanoven státní občan České republiky, který je způsobilý k právním úkonům, je bezúhonný, jestliže jeho zkušenosti a morální vlastnosti dávají záruku, že bude svou funkci vykonávat řádně. Dále pak v den svého ustanovení musí dosáhnout věku 30 let a musí souhlasit se svým ustanovením za soudce a s přidělením k určitému soudu. 1 Předpokladem pro ustanovení soudcem je vysokoškolské vzdělání získané řádným ukončením studia v magisterském studijním programu na vysoké škole v České republice a složení odborné justiční zkoušky. K tomu, aby soudce úspěšně absolvoval odbornou justiční zkoušku, zpravidla musí absolvovat přípravnou službu jako justiční čekatel. Přípravné služba justičního čekatele trvá 36 měsíců. Shrnujeme tedy zevrubně, že soudcem musí být právník, který absolvoval studium práva v magisterském studijním programu, které je pětileté, následně vykonal přípravnou službu, většinou přípravnou službu justičních čekatelů v délce 3 roky, kterou úspěšně zakončil složením odborné justiční zkoušky. Kvalifikační předpoklad absolvování vysokoškolského právnického studia na vysoké škole v České republice je nepřekonatelný. Jde-li o přípravnou službu, pak tato může být vykonávána i jinak než formou čekatelské praxe v rámci služby justičního čekatele. Za odbornou justiční zkoušku se totiž považuje též advokátní zkouška, závěrečná zkouška právního čekatele, notářská zkouška a odborná exekutorská zkouška. 2 Z toho plyne, že soudcem může být jmenován i odborník z jiné profese, který úspěšně absolvoval přípravu na některou z těchto právnických profesí. Výše uvedené řádky komentujeme tak, že soudce je tedy vždy špičkovým právním odborníkem, vysokoškolákem, který osvědčil své kvality v předchozí právní službě a prokázal svou úroveň vykonáním odborné justiční zkoušky, má dále odpovídající morální vlastnosti a zkušenosti. SOUDCE A JUSTIČNÍ AKADEMIE Je pochopitelné, že i po jmenování do funkce soudce se musí soudce dále odborně vzdělávat. 3 Svou funkci musí vykonávat svědomitě. Zákonem o soudech a soudcích byla zřízena Justiční akademie se sídlem v Kroměříži. K jejím úkolům náleží 1 Srov. 60 odst. 1,3 zákona č. 6/2002 Sb., o soudech a soudcích 2 srov. 60 odst. 5 zákona č. 6/2002 Sb., o soudech a soudcích 3 srov. Koudelka, Z., Rozhovor s ředitelkou justiční akademie Danielou Kovářovou, Státní zastupitelství č. 10/2008, s

167 zabezpečovat výchovně vzdělávací akce v rámci přípravy justičních a právních čekatelů a soustavné vzdělávání soudců, státních zástupců a dalších osob, působících v justici. Tuto činnost vykonává Justiční akademie v úzké součinnosti se soudy a státními zastupitelstvími tak, aby co nejlépe odpovídala jejich potřebám. 4 Justiční akademie tedy zabezpečuje vzdělávání osob působících v okruhu působnosti Ministerstva spravedlnosti. Svou činnost koordinuje s činností soudů, státních zastupitelství a dalších institucí. V této souvislosti zjišťuje potřeby m.j. soudů. Vzdělávání organizuje podle plánu vzdělávání. Pokud jde o předmět našeho příspěvku, pak Justiční akademie zajišťuje kromě přípravy justičních a právních čekatelů také další vzdělávání soudců. Svou činností pak Justiční akademie náleží do Evropské justiční vzdělávací sítě, jež reprezentuje zájmy více než evropských soudců, státních zástupců a dalších osob. Tato síť byla založena v roce 2000 zejména za účelem poskytování vzdělávání v oblasti evropského práva, ale i v jiných oblastech, jako odborné jazykové vzdělávání, vzdělávání v evropské právní kultuře, školení vzdělavatelů. 5 Justiční akademie tedy organizuje z pohledu předmětu našeho příspěvku vzdělávací akce pro soudce, a to přímo v oblasti právní, ale i v souvisejících oblastech, například v oblasti jazykového vzdělávání. Rovněž pak organizuje výměnné stáže. Nabízí tedy řadu možností pro další vzdělávání soudců, včetně různých odborných textů. Justiční akademie své akce organizuje prostřednictví systému ASJA. Jedná se v podstatě o informační systém o vzdělávacích akcích, který umožňuje rovněž automatizované přihlašování na tyto akce. 6 Pokud jde o náš pohled, pak činnost Justiční akademie velmi oceňujeme. Považujeme ji za velmi přínosnou. Nedokážeme si již představit výkon funkce soudce bez činnosti Justiční akademie. Problém, který nemůže Justiční akademie ovlivnit je však problém zatíženosti soudců především I. stupňů. Časové možnosti mnohdy neumožní v potřebném rozsahu se zúčastnit určité akce. Dalším problémem je pak to, že problémy v právní praxi nastávají spontánně a nebývá na ně včas reagováno. Tím chceme říci, že pokud se soudce zúčastní vzdělávací akce, pak někdy ani přednášející nejsou schopni reagovat na problém. To vyvolává určitou nejistotu mezi soudci. Jednoduše řečeno s novými právními problémy se mnohdy nedokáží vypořádat ani zástupci vyšších soudů, kteří například vedou určitý seminář a spíše čekají, jak se řešení určitého problému v praxi v průběhu času vyvine. Proto zejména starší soudci považují někdy účast na vzdělávací akci za nadbytečnou. My však velmi oceňujeme i neustálé zkoumání potřeb soudců na organizování dalších vzdělávacích akcí, poskytování odborných textů i snahu Justiční akademie naplnit své zákonné poslání. SOUDCE A VYSOKÉ ŠKOLY Dále se chceme zabývat tím, zda vysoké školy umožňují soudcům další vzdělávání. Po roce 1990 došlo k obrovskému nárůstu počtu vysokých škol. I v regionech vyrostly soukromé vysoké školy, zpravidla ekonomického zaměření. V poslední době je pak tendence i k nabídce oborů v oblasti humanitní. Zvýšil se počet právnických fakult. Podstatně narostl počet studentů práv. Připouštíme, že pro širší vzdělávání může soudce využít i možností soukromých vysokých škol. Je jistě přínosné znát nejen oblast vysloveně právní, ale rovněž související, například i ekonomické problémy. Jelikož soukromé vysoké školy, včetně naší vysoké školy, nabízí i možnosti vzdělávání při zaměstnání, jsou dány určité možnosti pro vzdělávání soudců. Znovu pak namítáme obrovskou vytíženost zejména soudců soudů I. stupňů. Předmětem našeho příspěvku jsme však učinili především možnosti dalšího vzdělávání v oblasti právní. Zde se domníváme, že příliš možností vysoké školy nenabízejí. Jelikož jsou soudci absolventi magisterského studijního programu, pokud by chtěli dále studovat, museli by využít doktorandského studijního programu. Zde však příliš mnoho možností není. Navíc jde o mimořádně náročné studium a řada soudců při služebním vytížení není schopna toto absolvovat, chtějí-li se věnovat například i vlastním rodinám, či zálibám z jiných oborů. Tuto kapitolu jsme však zařadili do našeho příspěvku z následujícího důvodu. Máme za to, že právnické fakulty dostatečně neplní svou funkci v oblasti právní doktríny. Domníváme se totiž, že překonat nesoulad v soudní judikatuře lze stanovisky odborníků z akademické obce. Bohužel máme pocit, že teorie a praxe jsou u nás jakoby dvě oddělené 4 srov. 129 zákona č. 6/2002 Sb., o soudech a soudcích 5 zdroj 6 Kovářová, D., Informace o novém přihlašování na semináře justiční akademie, Státní zastupitelství č. 5/2009, s

168 nádoby. Publikují-li teoretici své názory, nejsou schopni jakoby přijmout skutečnou právní praxi, jakoby ji nepřijímali. Pro praktiky jsou pak názory odborníků z akademické obce v právu málo využitelné. Domníváme se, že úkolem akademických pracovníků je podrobně znát praxi a pokud jde o právní praxi, pak akademičtí právníci musí reagovat na nesoulad v judikatuře a rozhodnutích soudů a tyto sjednocovat a pomáhat tak právní praxi. Stejný názor pak zobecňujeme i na další obory než jen na právo. Akademický pracovník musí znát praxi svého oboru a nabídnout jiné pohledy, nová možná řešení, varovat před slabými místy a riziky a překonávat problémy praxe. Vysoké školy, ať soukromé, či vysoké, by měli sloužit praxi a být tedy vtaženy do reality společnosti výkonu. Není možné, aby si vysoká škola žila svým akademickým životem a byla spokojena sama sebou. Jinak nemá počet vysokých škol, podle nás, opodstatnění. Bohužel za takové vysoké školy, bez vztahu k praxi, označujeme i řadu veřejných vysokých škol, i některé právnické fakulty. Jde-li o konference pořádané vysokými školami, tyto by měly být, podle našeho názoru, zaměřeny na konkrétní praktický problém. To je náš názor na nutný krok, jakým vysoká škola může prokázat své opodstatnění ve společnosti. SLOVA ZÁVĚREM Náš příspěvek jsme věnovali možnostem dalšího vzdělávání soudců. Naznačili jsme problémy profese soudce, který je špičkovým právním odborníkem. Dospěli jsme k závěrům, že své úkoly si v daném směru plní Justiční akademie. Spolupráce soudců s vysokými školami je pak v oblasti dalšího vzdělávání komplikovaná. Navrhujeme, aby vysoké školy svým působením přispívali v oblasti práva k překonání rozporů v judikatuře vyšších soudů. Vysoké školy je nutno vtáhnout do praktického života a do řešení praktických problémů, což od akademiků praktici očekávají. Právě nedostatek praktičnosti akademické obce je určitým dluhem vysokých škol společnosti a praxi. ADRESA: JUDr. Karel Šabata, PhD. Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození Kunovice Ing. Ondřej Šabata Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození Kunovice 168

169 АДМИНИСТРАТИВНОЕ {УПРАВЛЕНЧЕСКОЕ} ПРАВО В СЛОВАКИИ Мариан ШЕВЧИК Факультет права Трнавского университета, Кафедра управленческого права, права окружающей среды и финансового права. ГРАНТ УПРАВЛЕНЧЕСКОЕ СУДОПРОИЗВОДСТВО В предисловии разрешите мне заметить теоретические особенности аппарата понятий разграничение основных понятий данной отрасли права т. е. управленческое право, орган управления, действие перед данным органом с процессуальной точки зрения, судебное исследование решений органов управления, управленческое судопроизводство. В условиях науки право, в общем, конкретно в нашей отрасли встречаемся в данный момент в Словакии с устоявшимся понятием УПРАВЛЕНЧЕСКОЕ ПРАВО, чем выделена его конкретизация, отклонение от исходного понятие административное право, которое имело другой исторический контекст, и подчеркивается, прежде всего, действительность того, что речь идёт об изменении правовых отношений, в которых излагаются права и правом защищаемые интересы физических и юридических лиц на стороне органов управления или же отдельных субъектов органов управления, на которые государство перенесло правомочия принятия решений в органах управления. С данным определением встречаемся в старой словацкой литературе, например у проф. Михала Гаспара, или в современной научной литературе у проф. Петра Скултетыго, проф. Мариана Мрабка, проф. Катарины Тотговой, доц. Сони Косицаровой или и в учебных текстах, которые возникли в авторском коллективе под моим руководством. В этой части уместно привести источники права в Словакии в этой нашей отрасли, для того, чтобы мы могли отметить особенности данной правовой отрасли в такой временной последовательности, которую мы знаем в данный момент: 1) Конституция Словацкой Республики, 2) Конституционные законы Словацкой Республики, 3) Законы Парламента Словацкой Республики, 4) Постановления Конститационного суда Словацкой Республики, 5) Акты центральных органов Словацкой Республики, 6) Всеобщие директивные постановления населённых пунктов, городов, городских частей города Братислава и города Кошице, 7) Общие директивные постановления высших территориальных единиц, 8) Директивы ЕС, в том случае если прошли процесс аппроксимации в соответствии с Конституцией СР. 9) Решения Европейского суда по правам человека Страсбургские решения, 10) Международные договорённости, которые были ратифицированные в соответствии с Конституцией СР. В данный момент нормативно правовое управление имеет основу, определённую в законе C71/1967 законодательства. Это закон который называется управленческий порядок, который как кодифицированная самостоятельная правовая норма возник в по 15-ти годах подготовительных работ, а именно перед принятием конституционного закона о чехословацкой федерации / конституционный закон Cб. зак. /,но по принятии конституционного закона Сб. Зак. которым и было изменено название ЧСР на ЧССР. Далее в 1963 году был принят закон Сб. под названием Гражданский судебный порядок и прежде всего на его основании возникло дополнение к закону, которое при исходном апелляционном процессе внесло в этом законном изменении кассационный процесс, которым лишь изучаются решения органов управления постановления параграфов 248 и за ним следующих. Потом по ноябрю 1989 года началась основательная реформа местного государственного управления, когда в Словакии был принят закон о общем аппарате Сб., на основании которого исчезли народные комитеты, типичные для послевоенной эры, и был введён дуализм местного управления, то есть при городских государственных органах возникли управленческие органы населённых пунктов с их головами мерами городов и их представительства. 169

170 Принятие Конституции Словацкой Республики создало новые правовые рамки для развития комплекса органов управления, когда: 1) IV Глава Конституции СР завела элемент создания правительства, который называется ТЕРРИТОРИАЛЬНОЕ САМОУПРАВЛЕНИЕ, под чем понимают: а. населённый пункт в соответствии с ч. 64 конституции СР, б. высшие территориальные единицы в соответствии с ч. / 64 абз. 3 конституции СР, в. столица СР Братислава и город Кошице в соответствии со специальными законами, г. городские части Братиславы всего 17 и городские части города Кошице всего 9., 2) VI. Глава Конституции СР, которая вводит а. центральные органы государственного управления т.е. те, во главе которых стоит член правительства СР, б. другие центральные органы государственного управления, во главе которых стоит особа, не являющаяся членом правительства СР, Для этих видов органов правительства на основании ссылки Конституции СР является правовым основанием так наз. Большой компетентный закон. 3) принятием закона сб. было создано новое территориальное деление СР, которым было заменено исходное деление СР со времён Конституции ЧССР от 1960 года и возникло 79 вместо исходных 38 территориальных единиц. 4) принятием закона сб. о местном государственном управлении: а. исчезло 38 районных управлений и 121 окружное оправление всеобщего городского государственного управления, б. исчезло 38 районных управлений специального местного государственного управления и их 121 окружное управление, в. возникло 79 районных управлений в качестве управленческих органов первого уровня общего государственного управления, 8 краевых управлений в качестве управленческих органов второго уровня общего государственного управления. г. был создан состав специализированного государственного управления налоговое, таможенное управление, городские советы и краевые управления полиции. Выше описанное состояние был характеризирован как децентрализация правительства с тем, что это была концепция на уровне городского управления, где главы данных администраций были назначены правительством СР, и отвечали перед ним за свои действия, причём задачей глав администрации была юридическая и целенаправленная координация, в соответствии с Программным постановлением правительства СР. Состояние, которое я описал от 1996 года, действовало до 2003 года, когда на основании реформы, автором которой является Виктор Низнанский, с принятием закона как дополнения к закону сб. создал состояние при котором: 5) исчезли органы районного управления, 6) возникли окружные управления без связи с территориальным делением СР в количестве 50, и без правовой субъективности. 7) сузилась компетенция краевых управлений, 8) частично наполнилась формулировка статьи 71 абз. 1 конституции СР, когда от удалённых органов районного управления, краевых управлений узкой сферы было перенесено выполнение задач городского государственного управления на районы и города и на высшие территориальные единицы. О частичном содержании постановления цитированной статьи конституции отмечаю потому, что государство не провело районам полноценное финансовое возмещение переноса деятельности городского государственного управления. 170

171 В настоящее время органы правительства представлены следующими органами: 1) Окружные управления, которые после 2008 года уже имеют правовую субъективность всего 50, 2) Высшие территориальные единицы далее ВТЕ всего 8, 3) населённые пункты и города около 5600, 4) центральные органы и другие центральные органы государственного управления всего 45, 5) нотариус, судебный экзекутор, в перенесённой деятельности процессе решений около 200 Органы управления принимают решения на основании аппликационных принципов им законом ограниченной деятельности, которыми например, являются: 1) принцип устности письменности, 2) принцип официальности, 3) принцип публичности не публичности, 4) принцип легальности, 5) принцип концентрации действия экономичности действия, 6) принцип двухуровневого действия в данный момент министерство, мер специализированное государственное управление Сообразно также в деятельности принятия решений органов управления применяет ст. 46 абз. 1 конституции Словакии право на охрану прав участника действия решается в не заинтересованных органах, ст 47 абз. 2 конституции право на помощь у органов правительства, ст. 48 абз. 2 конституции право на обсуждение вещей без избыточных заминок, право справедливого процесса в соответствии с ст. VI абз 2. договора об охране прав и свобод человека. СР является государство участником данного договора. Органы управления выдают решения только на основании доверительно определённого реального состояния. Это формулировка императивного правового порядка. Практика показывает, что это удаётся не всегда. Не возможно в связи с разнородностью правовых отношений достичь правового совершенства унифицированной правовой коррекции. И для данного объективного состояния мы обязаны принимать во внимание реальность того, что разницы или предмет правовой коррекции вызывают необходимость иметь в наличии особенную часть коррекции и потому распознаём следующие виды управленческого действия и процессуальных коррекций: 1) загсовое действие процесс регистрации актов гражданского состояния, рождения ребёнка, смерти, изменения имени, фамилии. Регистрация данных событий проводится в самостоятельных Книгах о рождении, Книгах о смерти, Книгах о браках, Книгах о разводах с учётом годов, месяцев, дней. Отдельно в окружном управлении в Братиславе ведётся Книга выше приведённых загсовых событий, для тех случаев, которые произошли за границей, то есть в посольствах Словацкой Республики. 2) Нарушения в тех случаях, когда речь идёт о нарушении прав, которое не имеет интенсивность уголовного. 3) Строительный процесс, проводимый на уровни населённого пункта, проводимый на уровни центральных органов или на уровни специальных строительных управлений. Сюда относятся и так называемые экспроприированные действия в том случае если проводятся в общественном интересе и при соблюдении принципов конституции СР, 4) Территориальное действие / размещение строительства, закрытие строительства, охранные пояса, охраняемые области. 5) Земельное действие 6) Кадастровое действие 7) Действие о сходстве, т.е. импорт товаров и услуг в СР, 8) Таможенное действие 9) Налоговое действие 10) Действие перед органами полиции / выдача удостоверений личности, водительских прав, загранпаспортов, решение дорожно-транспортных нарушений и т. п. 11) Действие в отношении ретрансляции выделение частот вещания радио и телевидения в министерстве транспорта 12) Действие в отношении выдачи лицензии мобильных операторов в рамках управления телекоммуникаций действующего в министерстве транспорта 13) Действие о протесте прокурора или в соответствии с законом сб. / или в соответствии с уже упомянутым гражданским судебным порядком подачей соответствующей жалобы 14) Действие перед омбудсменом 15) Действия относительно социального страхования / пенсии / пенсии по инвалидности / вдовьей пенсии / их возможное отнятие / сиротских пенсий/, 16) Действие на бирже труда регистрация, активная политика трудоустройства. 171

172 Я упомянул, что неотделимой частью управленческого права является обеспечение права участника действия перед органами управления судебной охраны, которая обеспеченна так, что неудовлетворённому участнику процесса предоставляется возможность, обратиться в суд с подачей, так называемой Кассационной жалобы при условии строгого соблюдения условий приведённых в г.с.п. Гражданский судебный порядок в общем, если специальной директивой не установлено иначе определяет правило о том, что таким судом является краевой суд, в судебном округе которого расположен управленческий орган, который вынес решение в последнем уровне управленческого действия. Кассационный процесс направлен на то, чтобы вовремя поданная определяющая жалоба, которая направленна против конкретного решения второстепенного управленческого органа, которое: 1) перечит законному порядку действий управленческого органа при выдачи решения со ссылкой на основы управленческого действия, 2) перечит законному решению управленческого органа также со ссылкой на основы управленческого действия, 3) обвиняется в бездействии управленческого органа в процессе принятия решения. Гражданский судебный порядок сохраняет для участника управленческого процесса возможность подать жалобу в течение 2 месяцев от получения второстепенного решения в собственные руки. Закон не допускает несоблюдение данного временного периода. В случае бездействия управленческого органа не определён период на подачу данной жалобы, но в практике на основании решений Конституционного суда СР, бездействием можно считать период если управленческий орган от подачи предложения участника правильно адресованного и доставленного конкретному управленческому органу не принял решение до 6 месяцев от доставки. Иначе такую жалобу может подать участник управленческого действия когда угодно по истечении шести месяцев. Статистически суды Словацкой республики приводят, что за год таких жалоб бывает 5 6 и все успешны в сторону истца. Кассационный суд может принять лишь следующие решения: 1) решение второстепенного органа подтвердит или 2) решение второстепенного органа и с ним связанные решения отменит, и случай вернёт к повторному процессу, причём, при выдаче нового решения управленческий орган ограничен правовым взглядом суда. В случае если, произойдёт процессуальная ситуация т. е. кассационный суд подтвердит решение второстепенного органа, участник имеет право обратиться с жалобой в Конституционный суд СР, в специально установленный период. В случае если не достигнет успеха и в Конституционном суде СР, имеет право обратиться с жалобой против Словацкой республике в ЕСПЧ в Страсбурге в специально установленном порядке. Лишь для интереса, Словацкая республика от 1992 года в ЕСПЧ не выиграла ни один процесс. ADRESS: д.ю.н. Мариан ШЕВЧИК, CSc. Факультет права Трнавского университета Кафедра управленческого права, права окружающей среды и финансового права. 172

173 NOVÁ EKONOMIKA VO VZDELÁVACOM PROCESE NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH Ľubomíra Strážcovská, Helena Strážovská Fakulta manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave Abstrakt: Kvalita vzdelávania a vzdelanosti je určovaná poznatkami vedy a výskumu. Od rozsahu a hodnoty poznatkov do veľkej miery závisí budúcnosť ľudskej spoločnosti. Významné premeny našej súčasnosti možno vidieť v niekoľkých oblastiach. Máme na mysli predovšetkým globalizáciu trhu vzdelávania, rozširovanie súkromných vzdelávacích inštitúcií, tvorbu nových učebných programov a iné. Uvedené je významne podporené informatizáciou spoločnosti. Inštitúcie výchovy a vzdelávania predovšetkým vysoké školy musia venovať týmto a ďalším novým smerom v oblasti výchovy trvalú pozornosť. Kľúčové slová: nová ekonomika, globalizácia, sieťovo-orientovaná ekonomika, tvorba poznatkov na základe výskumu Na prelome tisícročí nastali významné zmeny, ktoré dostali viaceré označenia. Z nich za najvýznamnejšie považujeme označenie Nová ekonomika. Označuje celý rad kvantitatívnych a kvalitatívnych zmien, ktoré zmenili štruktúru a pravidlá fungovania ekonomiky. Ak novú ekonomiku definujeme v zhode so zahraničnými autormi treba zdôrazniť, že ide o ekonomiku vedomostí a ideí, kde kľúčom k vytváraniu nových pracovných miest a vyššej životnej úrovne sú inovatívne myšlienky a technológie plne integrované v službách a produktoch. Ide o ekonomiku, kde riziko, neistota a neustála zmena sú skôr pravidlom ako výnimkou. Nové prvky v ekonomickej teórii resp. nové teórie hoci dostali rôzne mená, dá sa s menšou mierou presnosti povedať, že sa čiastočne prekrývajú a nová ekonomika predstavuje ich pojmové zastrešenie. Ide o nasledovné pomenovania nových ekonomických disciplín, resp. ich širšieho ponímania. V odbornej literatúre sa stretávame aj názvami: Post-industriálna spol. inovačná ekonomika Digitálna ekonomika Ekonomika vedomostí Internetová ekonomika sieťová ekonomika Elektonická ekonomika... Medzi charakteristické črty novej ekonomiky možno zaradiť vedomostne a sieťovo založenú ekonomiku, kreativitu, rast hodnoty intelektuálneho kapitálu, či rast hodnoty sociálneho kapitálu. Sieťovo orientovaná ekonomika pritom znamená významnú prepojenosť systémov vo vede i praxi, výskume a vzdelanosti. Pod novou ekonomikou možno rozumieť prostredie, v ktorom primárnu úlohu v ekonomicko-spoločenských vzťahoch zohrávajú informácie a vedomosti, ktoré predstavujú kľúčovú komoditu vo vzájomných vzťahoch medzi jednotlivými subjektmi. Moderné technológie predovšetkým informačné a telekomunikačné, predstavujú nástroje, ktoré umožňujú informácie a vedomosti a manipulovať s nimi. Vzniká potreba vytvorenia kompatibilných pravidiel, ktoré by umožňovali ekonomickým sieťam fungovať efektívne ako jednotný globálny systém. Nová ekonomika vo vzdelávacom procese je prezentovaná predovšetkým tvorbou poznatkov na základe výskumu. Hovoríme o novej ekonomike, hovoríme o takom svete a o takom stave, v ktorom ľudia používajú svoj mozog/rozum 173

174 namiesto práce rukami. Táto všeobecná východisková definícia novej ekonomiky predstavuje vstup do mnohých, dosiaľ nepoznaných a neodskúšaných procesov. V princípe ide o inovačné procesy. V literatúre prevládajú označenia sprevádzajúce proces novej ekonomiky: Rastúca aktivita na globálnom trhu, Ako proces rýchlo sa rozvíjajúcej interaktivity ekonomických subjektov, Ako proces v ktorom prevládajú moderné technológie, Ako proces rozvoja spotreby, Ako proces prejavujúci sa vysokými trendmi rozvoja investícií a iné. Rozsah pôsobností novej ekonomiky znamená vlastne požadovaný rast rozsahu výroby a služieb, kľúčom k zabezpečeniu ktorého sa stal intelektuálny kapitál. Táto úspora nákladov sa zväčšuje pri zavedení elektronických foriem obchodovania, pričom za médium s najväčším elektronickým potenciálom je považovaný v súčasnosti internet. Rýchlosť v novej ekonomike je výrazne podporovaná zavedením virtuálnych projektov tímov, tzn. odborníkov realizujúcich projekt na diaľku prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov. V novej ekonomike iniciuje nákup zákazník, čo mu umožňuje hlavne internet, nakoľko má možnosť porovnávať rôzne ponuky produktov navzájom, porovnávať ceny a kvalitu. V súvislosti s úlohou zákazníka a zmenou jeho správania v novej ekonomike, mení sa ponímanie marketingu v zmysle jeho agresívnejších foriem. Platí okrídlená veta, že sa postupne lojalita zákazníka k dodávateľovi bude meniť na lojalitu dodávateľa k zákazníkovi. Intelektuálny kapitál v novej ekonomike bude výraznejšie než dosiaľ tvoriť súčasť trhovej hodnoty podniku, ktorá bude závisieť od dominantnosti intelektuálneho kapitálu v tvorbe hodnôt. Výkon podniku bude založený prevažne na poznatkoch, znalostiach, výraznejšie než na fyzickej práci. V novej ekonomike sa nakupujú viac znalosti ako stroje. Novú ekonomiku vo vzdelávacom procese na vysokých školách možno interpretovať v syntetickej podobe, ako proces poskytovať kvalitné vzdelanie. Kvalitné vzdelanie je základom budúcnosti ľudskej spoločnosti. Je určované poznatkami vedy a výskumu, ktoré sa tvoria na vysokých školách a výskumných pracoviskách. Za najvýznamnejšie premeny našej súčasnosti a z hľadiska našej profesie je možné považovať: 1) Nové požiadavky na jedinca a život, 2) Tvorbu nových pravidiel v ekonomike, 3) Oboje zakotvené vo výrazných zmenách systému vzdelávania V centre premien je človek jedinec a jeho nedotknuteľná aktivita, ako sú: vedomosti, trvalý prílev informácií, jeho vzťahy a spôsoby komunikácie, právo človeka na podporu rozvoja kvalít, umožňuje využívania jeho schopností a zručností. Tieto prvky musia mať rastúci trend. Nové požiadavky na jedinca a život vyžadujú zmenu tradičnej formy života, jej postupný ústup a rešpektovanie tendencií sieťovo založenej spoločnosti s výraznými a rozširujúcimi sa prvkami globalizácie. Nové požiadavky na jedinca a život sú premenou, ktorej musí dať tvár výkonné vzdelávanie. Charakteristickými črtami nových pravidiel v ekonomike sú podľa popredných zahraničných a našich autorov: Vedomosti a sieťovo založená ekonomika, Nové stratégie založené na otvorenosti, Kreativita, Rast hodnoty intelektuálneho kapitálu, 174

175 Rast hodnoty sociálneho kapitálu. Nové pravidlá v ekonomike, ako vyplýva z uvedeného, sú založené hlavne na sieťovo-orientovanej ekonomike, čo znamená významnú prepojenosť systémov vo vede i praxi, otvorenosť, tvorivosť, hľadanie a nájdenie spôsobov ako vedomosti rozširovať, ako prepájať výskum a vzdelanosť. Kľúčovým momentom novej ekonomiky je skutočnosť, že dominantným zdrojom ekonomického rozvoja a rastu sú informačné technológie. Nová ekonomika dramatickým spôsobom vnáša novú dynamiku do rozvoja všetkých trhov. Trhy prechádzajú rýchlo zmenami umocňujú sa globalizáciou svetového hospodárstva. Tradičné hierarchie nie sú schopné v dostatočnej miere reagovať na prichádzajúce podnety z prostredia globálnej megakonkurencie, preto rastie tlak na vytváranie virtuálnych ad-hoc aliancií na princípe sietí. Nová ekonomika je teda založená na vedomostiach a znamená predovšetkým výzvy do budúcnosti. U všetkých procesov je zdôrazňovaná rýchlosť ich tvorby a realizácie, v zásade teda vysoké tempo rozvoja. Nová ekonomika vo vzdelávacom procese je prezentovaná predovšetkým tvorbou poznatkov na základe výskumu, a to v dvoch súvislostiach: Tvorbou poznatkov do vzdelávania ako systému výučby založenom na výskume, Tvorbou poznatkov pre potreby hospodárskej praxe na základe výskumu Nové videnie týchto otázok je založené na tvorbe a využití nových technológií. Nastáva teda dialóg medzi teóriou a praxou, do ktorého významne vstupujú vysoké školy. Treba si uvedomiť, že nie všetci autori a ani nie všetci vedeckí pracovníci prijímajú novú ekonomiku s nadšením a uznaním. Vyskytujú sa názory, že významná technologická explózia nemá tak významný vplyv a tak významný dopad na fungovanie ekonomiky ako celku, ako sa o tom hovorí a píše. A nemá hlavne tak významný vplyv a podiel na ekonomickom raste ekonomík jednotlivých štátov a ani svetového hospodárstva. Zahraniční autori však pripomínajú, že práve inovácie informačných technológií umožňujú tieto a iné zmeny uskutočniť a následne vytvárajú a formujú smer a rýchlosť technologického pokroku. Nová ekonomika disponuje piatimi inter-reagujúcimi hnacími motormi: technológiou, konkurencieschopnosťou, novou ekonomickou kultúrou vo sfére vlády, aj domácností, prirodzene aj vo sfére podnikania. Nové myšlienky, nové vedecké stanoviská odjakživa vyvolávali neistotu ba až strach. Napriek uvedenému, nová ekonomika našla svojich stúpencov a možno vidieť jej pozitívny zásah do života spoločnosti. 1 ADRESA: Ľubomíra Strážovská Fakulta manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave, Tel.: , Helena Strážovská Fakulta manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave 1 Pozn.: V texte boli použité materiáli autorov EDAMBA ako i popredných slovenských autorov a vlastné výskumy. 175

176 176

177 РОЛЬ ПРЯМЫХ ИНОСТРАННЫХ ИНВЕСТИЦИЙ ДЛЯ РАЗНЫХ ЭКОНОМИЧЕСКИХ СИСТЕМ Чан ТхиТханьНга Москва Аннотация:Процесс движения капитала является распространённым явлением в мировой экономике. Однако существуют противоречивые взгляды на его роль для экономики страны реципиента. Ключевые слова:прямые иностранные инвестиции, роль инвестиции На практике, прямые иностранные инвестиции (далее ПИИ) считается важным пульсом в процессе экономического обновления и роста субъектов экономики как инвестор, так и реципиент (получатель). Однако, существует противоречивые точки зрения на роль и влияние ПИИ. Cyшествуют большое количество исследований, посвящённых вопросу, как ПИИ поддерживает или тормозит экономику стран- реципиент. Отсюда формируются школы, поддерживающие и против ПИИ. А. Представитель школы не поддерживающей ПИИ является Ronald E. Müller (Thepoliticaleconomyofdirectforeign investment-1974).он считал, что передача технологии транснациональными корпорациями развивающим странам создает безработицу в больших масштабах, что они монополизируют больше чем вносят капитала, они укрепляют позицию больше чем усилят национальные корпорации, они ухудшают а не улучшает платёжный баланс развивающих стран. FernandoHenriqueCardoso,EnzoFalletto,TonioDosSantos так же приводят ряд возникающих проблем при получении ПИИ такие как: увеличение иностранного долга, возникновение союзы между иностранными компаниями и государство- реципиент а так же местными внешнеэкономическими отделами... Эта точка зрения считает, что государство может развивать свою экономику только когда временно отделено с мировой экономикой, и в основном основано на внутренней силе. Б. Школа поддерживающий ПИИ имеет позитивный взгляд на иностранные инвестиций. HarryJohnsoncчитает, что ПИИ приносит странам-реципиентам капиталы по низкой цене, передовую технику, управленческую способность и преимущественное рыночное знание. Причём, привлечение иностранных инвестиций содействует процесс передачи технологии и управленческие опыты от индустриальных развивающим странам. Процессом передачи технологией, инвесторы, в основном транснациональные корпорации, установили экспортный коридор развивающим странам, удовлетворяющий спрос к иностранным валютам и приносит большое количество рабочих мест.johndieboldподчеркивает, что стимулирование экспорта является важнейшей пользой, которая транснациональные корпорации принесли странам Латинской Америки. Druckercчитает, что решением безработицы во многих развивающих странах расширяет требование к присутствиям транснациональных корпораций с их маркетинговые и экспортные возможностей. Благодаря ПИИ, у государства есть капитал для вложения в инфраструктуру, развивать здравоохранение, образование... Некоторые отрасли промышленности и добычи требует довольно большое капиталовложение, которое из-занедостатки средств правительство вынуждено привлекать иностранные инвестиций. Среди многих видов иностранных инвестиций, ПИИ имеет более постоянный источник капитала, чем другие. Преимущества ПИИ ещё в не образовании долга, перевод прибыль в страну инвестора осуществляется только когда проект имеет доходность, эта прибыль во многих случаях повторно инвестируется в страну-реципиенту. Однако, ПИИ считается более дорогой источник капитал чем другие виды займов. Уровень прибыли иностранных компаний обычно превышает процентной ставки других видов займов. В некоторые случаи внутренние компании не могут реализовать проект вследствиеснедостатком капитала. Следовательно, ПИИ становится одним из важнейших факторов для стран получающих инвестиций. На пример, в 2009 г. глобальные прямые иностранные инвестиций составляют миллиард USD то Китай получил 96 миллиард USD.( Global FDI flows will exceed $1.2 trillion in 2010, report predicts: timid and uneven recovery appears under way-unctad /Press /PR2010 ) 177

178 ПИИ так же содействует повышению рабочей квалификации и приносит рабочее место. Не только в развивающих странах, даже в развитые страны создание рабочих мест всегда остаётся главной задачей в социально-экономической стратегии каждой страны. Для развивающих стран одним из первых решающих условий принятия ПИИ создание многочисленных рабочих мест. Проекты с ПИИ, использующие большое количество рабочих в промышленностях, сборки автомобилей, мотоцикл, электроника, торговые центры, отели, офисы, туристические комплексы, развлекательные комплексы поощряют и получают высокие льготы. Большинство рабочих перед принятием в экономические зоны спии были переподготовлены, повышены квалификации, приближены к новой технологией и передовому менеджменту. Таким образом ПИИ вносит вклад в формировании рабочего кадра, имеющего достаточной управленческой и технической способностей распоряжаться производством, эксплуатацией в высокоуровневой конкурентной среде. В нынешнем мировом контексте, могущество каждой страны, ценность каждого народа измеряется в основном экономической, и передовой научно-технической силой, то привлечение ПИИ является ключом для развивающие страны в сближении к передовой науке и технике, управленческой опыте. Позитивные влияния ПИИ вносят вклад в увеличении продуктивности страны-реципиента, в создании большой ассортимент продуктов, удовлетворяющий максимум потребность потребителей. А так же производимые продукты употребляется в международном рынке благодаря торговой стратегией транснациональных компаний. Маркетинг продуктов и услуг, внешнеторговые обороты имеют позитивные влияние в образовании имиджа страны-реципиента. Отрасли спии так же вносят немалый вклад в государственный бюджет страныреципиента. В КНР, в 2009 году общий объём примышлено-торговый налог с ПИИ.,составляет В основном производимые товары предприятий с ПИИ экспортируются, создают большой источник валюты и повышает уровень валютного резерва. В КНР, валовый экспортный доход предприятий спии составляет 60% валового экспортного дохода страны в 2002г. Валютный резерв КНР не прерывно возрастает, в достигает. Однако, ПИИ отрицательно тоже влияет на страну-реципиента. Страны, которые не могут установить эффективную систему контроля, импортировали усталую технику и устройства могут стать «промышленной мусорной полей». Появление внешних капиталов могут ослабить некоторых внутренних предприятий, компании которые не могут конкурировать, приводят к банкротству. Инвестор, поставив цель прибыли слишком высока, не выделяет внимание на переработку промышленных отходов и приводит к загрязнению окружающей среды. Помимо этого, избег налога, отклонение от уплаты налог, несоблюдение местного трудового закона и другие негативные социальные последствия являются отрицательными чертами экономической зоны с ПИИ. Но недостатки ПИИ зависят от государственной управленческой способности а так же уровень принятий ПИИ внутренних предприятий. ADRESS: Чан ТхиТханьНга , Москва, Стремянный переулок, дом 14, кв 1207, 178

179 NEW PRODUCT ADAPTATION IN REGIONAL MARKETS Tokarčíková Emese Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky Abstract: It is well known that the introduction of new product or service despite the positive response among experts does not automatically ensure theirs commercial success. Because the novelty has no relevant historical data traditional forecasting methods are failing. Even though regional trade are more readable, all information about new product s or service s market adaptation is more than necessary and desirable not only for regional firms. Uncertainty firms can be reducing by application of different adaptation theories based on various adaptation models. This article deals about these ones, because they can be an appropriate manager tools to creating better managerial decisions, which are a crucial part of good business, make company and also the whole region more efficient, competitive and profitable. Keywords: new product, adaptation models, regional markets, forecasting methods, managerial decisions 1. ÚVOD Prognóza adaptácie nového produktu či inovácie býva náročná. V prípade noviniek neexistujú totiž žiadne relevantné historické štatistické dáta aplikovateľné v rámci klasických prognostických modelov. Na danej skutočnosti nezmení nič ani skutočnosť, že regionálne trhy vzhľadom na ich geografické limity bývajú čitateľnejšie a viac prehľadnejšie ako národné či globálne trhy. Dokonca ani existencia čísel o predajnosti porovnateľného produktu v prípade, že sú neúplné, (z hľadiska množstva alebo periódy) neumožní klasickým prognostickým metódam načrtnúť predpokladaný budúci vývoj predaja nového produktu. Ako teda odhadnúť, či zákazníci daný produkt či službu príjmu a budú ochotní a schopní ich kupovať, dopytovať? Teórie zaoberajúce sa adaptáciou nového produktu sa snažia odpovedať práve na tieto otázky výrobcov resp. poskytovateľov služieb. 2. METÓDY A PRÍSTUPY Informácie o tom, ako sa nový produkt (služba), technológia ujme medzi zákazníkmi nielen na regionálnom trhu, sú nevyhnutné a žiadané pre všetkých ekonomických aktérov snažiacich sa presadiť a predať svoj výstup. Je preto dôležité, aby podniky boli schopné inovovať produkciu i interné procesy, efektívnejšie produkovať, kvalitnejšie komunikovať s obchodnými partnermi ako i so svojimi zákazníkmi a týmto prístupom zaujať a udržať svoju pevnú pozíciu na trhu (Kucharčíková & Vodák, 2011) [11]. Predpovedať úspech či neúspech nového produktu na regionálnych trhoch bez existencie historických dát vyžaduje vhodne zvolenú teóriu na ich predikciu. Všeobecne vychádzajú modely a štúdie adaptácie nových produktoch zo štyroch hlavných teoretických prístupov Adaptačné teórie Domestikovaný prístup Výskum uses and gratifications Difúzná teória 2.1 ADAPTAČNÉ TEÓRIE Výskumné práce z oblasti adaptačných teórií popisujú a vysvetľujú adaptačné rozhodnutia jednotlivých zákazníkov pomocou rôznych sociálnych, kognitívnych a behaviorálnych prístupov z oblastí problematiky skúmajúcej vzťah medzi postojom a správaním jednotlivca TEÓRIA ODÔVODNENÉHO KONANIA (THEORY OF REASONED ACTION TRA) Teória je spojená s menami M. Fishbeina a I. Ajzena. Ich práca sa zaoberá problematikou výskumu postojov a správaní jedincov. (Ajzen & Fishbein,1975) [3] Sústreďujú sa na vzťah kognícií (poznávania), reprezentovaných súborom presvedčení jedinca a jeho afektov. Základnými prvkami TRA sú tri všeobecné atribúty, a to zámery správania, postoje a subjektívne normy. Dobrovoľné správanie jednotlivca je predvídateľné na základe jeho postojov všeobecne vo vzťahu k vlastnému správaniu a na základe toho, čo si myslí o tom, ako ho budú posudzovať iní za dané správanie. To znamená, že oddelili vlastne postoje subjektu a subjektívne normy, pričom subjektívna norma je produktom súboru 179

180 všetkých presvedčení osoby o tom, že určití jedinci alebo skupina si myslia, že má alebo nemá konať istým spôsobom a jeho motivácie vyhovieť im (Koncz, Čema, online) [10]. Jednoduchú formuláciu TRA môžeme vyjadriť pomocou matematickej funkcie ZS = (AB) V1 + (SN) V2, (2.1.1) kde ZS zámery správania (AB) postoj jednotlivca ku vzťahu realizovaného správania V empiricky odvodená váha SN subjektívna norma jednotlivca týkajúca sa realizovaného správania (Zdroj: Hale, 2003) Na základe hore uvedeného, osobný postoj a spoločenský tlak formujú postoj, ktorý je podstatný pri realizácií správania a v neposlednom rade aj pri zmene správania MODEL TECHNOLOGICKEJ AKCEPTÁCIE (TECHNOLOGY ACCEPTANCE MODEL TAM) TAM pokračuje a významne rozširuje teóriu TRA. Vytvorili ho F. Davis a R. Bagozzi. Patrí medzi teórie informačných systémov, ktoré modelujú, ako užívatelia dospejú k prijímaniu nových technológií, pričom ich rozhodnutie ako a kedy ich budú používať je ovplyvnené množstvom rôznych faktorov. TAM používa tiež zámer (intension) ako závislú premennú na predikciu správania jednotlivca, pričom ďalšími kľúčovými premennými sú : predpokladaná užitočnosť úroveň zvýšenia výkonnosti jedinca, v ktorej dosiahnutie vďaka použitiu určitého systému jedinec verí, predpokladaná jednoduchosť používania ako veľmi jedinec verí, že použitie určitého systému je bez námahy (Davis, 1989) [6]. Model je teda založený na postojovom vysvetľovaní zámeru použiť špeciálnu technológiu či službu. Prezentuje presvedčenie, že každá technológia je užitočná a jednoduchá. Teória z iného pohľadu na užitočnosť hovorí, že informačný systém je užitočný dovtedy, kým potenciálny adaptér posudzuje danú inováciu ako takú, ktorá ponúka vyššiu hodnotu ako alternatívny spôsob aplikácie rovnakej úlohy. (Agarwal&Prasad 1998) [1] TEÓRIA PLÁNOVANÉHO SPRÁVANIA (THEORY OF PLANNED BEHAVIOR TPB) V roku 1985, Ajzen sformuloval teóriu plánovaného správania, ktorá bola rozšírením teórií TRA a tiež zdôrazňuje úlohu zámeru v správaní, ale skúma aj prípady, kedy jedinec nemá pod kontrolou všetky faktory ovplyvňujúce jeho aktuálne správanie. Výsledkom je, že nová teória stanovuje rozsah pôsobenia aktuálne uskutočneného správania, ktorý je úmerný k hodnote individuálnej sebakontroly a intenzite individuálnych záujmov v správaní (Ajzen, 1985) [2]. Na základe vedeckých východísk teórií TAM, TRA a TPB ich rozšíreným a modifikáciou vznikol model modifikovanej teórie TPB. Bol vytvorený nórskymi výskumníkmi a stal sa základným modelom pre ich prípadové adaptačné štúdie, založené na dátach získaných dotazníkovou metódou (klasicky prípadne prostredníctvom internetových diskusií) a benchmarkingom. Sú to napríklad štúdie adaptácie služieb mobilného obchodu (Pedersen, 2001) [13] a textových správ (Pedersen, 2002) [14]. Ukázalo sa, že klasický TPB model v prípade adaptačných štúdii mobilných technológií a služieb musí byť modifikovaný, ale základné atribúty tradičného modelu vyhovujú na účely daného výskumu. Navrhovaný model adaptácie mobilných služieb podľa Pedersena [13] je zobrazená na schéme č DOMESTIKOVANÝ PRÍSTUP Tento prístup má základy v sociológii, pričom skúma adaptáciu a použitie nových technológií a inovácií v každodennom živote. Sústreďuje sa hlavne na sociálne a spoločenské konzekvencie domestifikovania technológii a služieb. Príkladmi sú štúdie ohľadom pevných telefónov (Fisher, 1988), televízie (Silverstone & Haddon, 1996a) počítačov v domácnosti (Silverston& Haddon, 1996b). Domestikovaný prístup nemá obmedzenia ohľadom štúdií individuálnych či súhrnných faktorov, preto jeho podstatou je vysvetlenie a popis adaptácie a užívateľských profilov tak spoločenských skupín, napr. (Townsend, 2000) ako i individuálnych koncových užívateľov, napr. (Ling, 1997). Townsend (2000) analyzoval dôsledok mobilných telefónov pre plánovanie miest, kým Fortunati (1998) analyzoval ich dôsledky pre rodinu ako inštitúciu. Proces domestifikácie má obvykle päť čiastkových procesov zahrňujúcich predstavivosť, privlastnenie, namietanie, začlenenie a konverziu. Tieto čiastkové procesy majú veľkú vysvetľujúcu schopnosť pri pochopení adaptácie. Obšírny popis a prehľad z oblasti domestifikácie mobilných služieb nájdeme v štúdii od Haddon (2001) [8]. 180

181 Predpokladaná výraznosť Predpokladaný pôžitok Predpokladaná ľahkosť používania Postoj k používaniu Predpokladaná užitočnosť Externé vplyvy Subjektívna norma Postoj k používaniu Používanie Interpersonálne vplyvy Samokontrola Samoúčinnosť Nápomocné podmienky Kontrola správania sa Schéma č Model predstavuje modifikáciu a rozšírenie teórie TPB. 2.3 VÝSKUM USES AND GRATIFICATIONS Prístup Uses and gratifications research má základy v mediálnom výskume, sociológií a pôvodne sa zameriaval na masmédia a masové komunikačné prostriedky (Blumler and Katz, 1974) [3]. Sústreďuje sa na individuálneho užívateľa alebo adaptéra, pričom jeho všeobecnou myšlienkou je, že adaptér služby hľadá uspokojenie v masmédiách a technológiách založených na ich individuálnych potrebách a motiváciách (Lin,1996) [12]. Táto teória má funkcionálny podklad podobný teóriám racionality či úžitku. Originálne štúdie z tejto oblasti skúmali uspokojenie z rozličných technológii a služieb, ako napríklad videohry (Sherry a kol., 2001), Internet (Papacharissi, Rubin, 2000), (Dimmick, Kline, Stafford, 2000) pagers (Leung&Wei, 1998) a mobilné telefóny (Leung &Wei, 2000). V poslednej menovanej štúdii identifikovali sedem uspokojení z mobilných telefónov: 1. móda/status (prestíž), 2. ovplyvnenie/sociálnosť, 3. relaxácia 4. mobilita, 5. okamžitý prístup, 6. prostriedok, 7. opätovné uistenie. Aj ďalšie výskumy potvrdili, že okrem klasických uspokojení z produktu sú móda a status dôležité pre uspokojenie zákazníkov, hlavne medzi mladými ľuďmi, ktorí sa často zaraďujú do skupiny včasných adaptérov. 2.4 DIFÚZNE MODELY Difuzionizmus je samostatný vedný odbor zaoberajúci sa problematikou popisu zmien v spoločnosti vyvolané významných objavmi. Difúzna teória inovácií skúma, ako, prečo a s akou intenzitou sa budú šíriť nové inovácie a technológie v spoločnosti. Popredným predstaviteľom je Everett M. Rogers [15], ktorý definoval základné pojmy súhrnnej (agregátnej) difúznej teórie a popísal postup rozšírenia inovácií v čase cez komunikačné kanály a model ich adaptácie užívateľmi. Rogers poznamenal, že napriek jasným výhodám ktoré prinášajú nové objavy, ich adaptácia užívateľmi je veľmi zložitá U každého užívateľa má postup osvojenia niekoľko nadväzujúcich krokov objavenie, záujem, vyskúšanie, rozhodnutie, osvojenie (Rogers & Shoemaker, 1971) [16]. Aj z hľadiska zavádzania nových mobilných služieb sú teda dôležité informácie o tom, aká časť užívateľov je v tej ktorej fáze zavádzania inovácií do praxe ochotná túto novinku prijať a používať. Rogers [15] rozlišuje 5 kategórii osvojiteľov. Členovia jednotlivých kategórií majú typické charakteristiky, ako je uvedené nižšie. Inovátori nadšenci, či prví užívatelia (štatisticky je to 2,5 % celkovej populácie) Včasní adaptéri vizionári, lídri (13,5 % celkovej populácie) Ranná väčšina pragmatici, rozvážni (34 %) Neskorá väčšina konzervatívci (34 %) Oneskorenci skeptici (16 %). 181

182 Každý zákazník môže byť zaradený do niektorých definovaných kategórií. Keď priebeh osvojenia graficky zobrazíme v čase, vznikne tzv. S krivka (Obrázok 2.4.1, horná časť). Spočiatku počet zákazníkov rastie v miernejšom tempe, potom nastáva významný rozmach, čo je dovŕšené inflexným bodom a neskôr nasleduje znovu pomalý vývoj až po dosiahnutí saturácie. Okrem toho, že krivka má tvár pripomínajúci písmeno S, je dôležité aj to aký má sklon - hlavne v prípade včasných osvojiteľov - kde má inflexný bod a úroveň a čas nasýtenie. Zákazníci majú rôznu úroveň ochoty adaptácie, a tak všeobecne krivka priebehu adaptácie má približne tvar normálneho rozloženia v čase a znázorňuje, aký priebeh má momentálny relatívny počet osvojiteľov počas inovácií (Obrázok 2.4.1, dolná časť). Miera penetrácie a priebeh adaptácie sú založené na rovnakých princípoch a používajú rovnakú terminológiu, preto ich krivky bezprostredne súvisia. (Rogers & Shoemaker, 1971) [16] Miera nasýtenia /penetrácie/ adaptéri väčšina väčšina INOVÁTORI VČASNÝ RANNÁ NESKORÁ ONESKORENCI ČAS (T) Priebeh adaptácie Obrázok Súvislosť miery penetrácie a priebehu adaptácie nových mobilných služieb Cieľom difúznych modelov je, aby pomocou jednoduchej matematickej súvzťažnosti popísali mieru rozšírenia inovácií resp. nového produktu v čase, medzi očakávanými osvojiteľmi. Osvojiteľom (adaptérom, užívateľom) je jednotlivec (prípadne rodina alebo skupina), ktorý kúpi aj používa daný produkt. Pri kúpe produktu trvalej spotreby sa berie do úvahy jeho prvá kúpa, pri ostatných produktoch sa kúpa môže aj zopakovať. Všeobecné difúzne modely sa zaoberajú produktmi dlhodobej spotreby, pričom sa snažia popísať dynamiku troch segmentov trhu: 1. TM(t) : veľkosť celkového trhu v čase t 2. TN(t) : veľkosť trhového potenciálu, t. j. počet osvojiteľov ktorí v čase t produkt poznajú a sú schopní ho aj kúpiť,pričom N(t) potom udáva veľkosť trhového pokrytia, t. j. počet osvojiteľov, ktorí do času t už kúpili daný produkt 3. nedotknutá časť trhu: TM(t) - TN(t), udáva počet zákazníkov, ktorí v danom čase t nevedia o existencií inovácií, resp. z iných špecifických dôvodov nie je možné ich zahrnúť medzi potenciálnych osvojiteľov. Využitie difúznych modelov môže mať široké uplatnenie napríklad na trhu s mobilnými telefónmi, technológiami a službami, ktorý patrí medzi dynamické a rýchlo sa rozvíjajúce trhy a kde zavedenie nových inovácií a technológií sa deje v krátkom časovom intervale. V súčasnosti sa trendy mobilného trhu menia práve od ponuky predaja mobilných aparátov k predaju nových mobilných technológií a samotných mobilných služieb. Úspešnou technológiou sú napr. mobilné lokalizačné služby (Location Based Services LBS), ktoré prilákali veľa zákazníkov a očakáva sa, že ich počet v najbližších rokoch ešte významne porastie, nakoľko vznikajú nové riešenia pre polohovanie pomocou vreckového počítača a odtlačkov prstov (Benikovsky, Brida, Machaj, 2010) [4]. Okrem technológie, mobilní operátori usilujúci sa o zvyšovanie svojich príjmov upriamujú pozornosť na predaj nových služieb s mobilným obsahom, ktoré sú zamerané hlavne na zábavu. Sú to teda konkrétne trhy, kde použitie difúznych modelov má svoje uplatnenie. 3. ZÁVER Na regionálnych (lokálnych) trhoch tak ako aj v podnikom prostredí medzi významné faktory zvyšovania konkurencieschopnosti patria okrem iného zvyšovanie produktivity práce, uplatňovanie moderných metód v riadení a marketingu, aplikácia najnovších výdobytkov vedy a techniky vo výrobe a pri poskytovaní služieb ako i schopnosť včasnej implementácie inovácií (Tulejová - Nižnik - Kucharčíková, 2009) [17]. Úspešná trhová adaptácia produktov 182

183 umožňujú firmám zvyšovať svoju výkonnosť, pričom okrem posilnenia regionálneho trhového postavenia vytvárajú podnikom priestor na dosahovanie zisku, ktorý je základným motívom každého podnikania a kritériom rozhodovania a zainteresovanosti všetkých aktérov hospodárskeho diania (Ďurišová Jacková, 2007) [7]. Často však zodpovední pracovníci stoja pred vážnou otázkou, aká bude adaptácia tejto inovácie (produktu či služby)? Uvedený článok ponúka úvod do adaptačnej teórie inovácií. Konkrétne použitie jednotlivých teórií umožňuje manažérom aby ich prognózy prijatia nového produktu zahrňovali aj iné aspekty než doposiaľ známe štatisticko-ekonomické prognostické modely, čo zároveň skvalitní aj rozhodovacie procesy manažérov tak na strategickej ako aj na operatívne úrovni. LITERATÚRA [1] AGARWAL, R.; PRASAD, J A conceptual and operational definition of personal innovativeness in the domain of information technology. Information Systems Research, 9, [2] AJZEN, I From intentions to actions: a theory of planned behavior. on Kuhl, J and Beckmann, J (eds). Action control: from cognition to behaviour. Springer Verlag, New York. [3] AJZEN, I.; FISHBEIN, M Belief, attitude intention and behaviour: an introduction to theory and research. Reading. MA: Addison- Wesley. [4] BLUMLER, J. G.; KATZ, E. (EDS.) 1974 The uses of mass communications: Current perspectives on gratifications research. Sage, Beverly Hills, CA. [5] BRÍDA, P.; BENIKOVSKÝ, J.; MACHAJ, J Localization in Real GSM Network with Fingerprinting Utilization, 2nd International ICST Conference on Mobile Lightweight Wireless Systems MOBILIGHT 2010, Barcelona,pain, May 2010, ISBN: [6] DAVIS, F. D Perceived Usefulness, Perceived Ease of Use, and User Acceptance of Information Technology. MIS Quarterly, 1989, p [7] ĎURIŠOVÁ, M.; JACKOVÁ, A Podnikové financie. EDIS - Vydavateľstvo ŽU, Žilina, 2007, ISBN [8] HADDON, L Domestication and mobile telephony Presented at the conference Machines that Become Us, Rutgers University, April 18-19, New Jersey. [9] HALE, J. L The Theory of Reasoned Action. In J. P. Dillard & M. Pfau (Eds.), The persuasion handbook: Developments in theory and practice (pp ). Thousand Oaks, CA: Sage. [10] KONCZ, P.; ČEMA, V. [online] Multidimenzionálny referenčný model postojového systému dostupné na [11] KUCHARČÍKOVÁ, A.; VODÁK, J Efektivní vzdělávání zaměstnanců, Grada Publishing, a.s., Praha, ISBN [12] LIN, C. A Looking back: The contribution of Blumler and Katz s uses of mass communication to communication research. Journal of Broadcasting & Electronic Media, 40, [13] PEDERSEN, P. E Adoption of mobile commerce: An exploratory analysis. SNF Report 51/ 01, Institute for Research in Economics and Business Report, Bergen, Norway. [14] PEDERSEN, P. E The adoption of messaging service amoung Norwegian teens: development and test of extended adoption model SNF Report 23/ 02, Institute for Research in Economics and Business Report, Bergen, Norway. [15] ROGERS, E. M. Diffusion of Innovations Fifth Edition, New York: The Free Press, A Division of Simon & Schuster, Inc., New York, 543p. [16] ROGERS, E. M.; SHOEMAKER, F. F Communication of Innovations: A Cross-Cultural Approach (2nd ed.). New York: The Free Press. [17] TULEJOVÁ, L.; NIŽNÍK, L.; KUCHARČÍKOVÁ, A Konkurencieschopnosť firiem v období ekonomickej recesie, In: Manažment ľudského potenciálu v podniku: zborník príspevkov 6. medzinárodnej vedeckej konferencie: Žilina, mája Žilina : Žilinská univerzita, 2009, ISBN s ADRESA: Ing. Tokarčíková Emese, Phd. Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky Univerzitná 821, 5/1, Žilina, Slovenská republika telefón:

184 184

185 THE ROLE OF UNIVERSITIES AND REGIONAL MANAGEMENT IN CONTEXT OF CORPORATE SOCIAL RESPONSIBILITY Tokarčíková Emese Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky Abstract: The article presents issues concerning the role of responsible universities in the context of achieving better economical and social results in region. Appearing the new trends in area of corporate social responsibility (CSR) we can identify the main benefits of this concept both for regions and for universities themselves. Competitive advantage, socially well structured and award winning business, local engagement, relationship building and sustainable activities are the frequently required aims of regions. Therefore the quality of the studies in field of CSR and above all the quality of theirs real applications are frequent topics that have been discussed in professional and general public recently. This article wanted to increase attention how can universities help to raise awareness and commitment also in regions to develop a sustainable socio-economic model for the future. Keywords: universities, regional management, corporate social responsibility, education process, cooperation 1. INTRODUCTION Nowadays corporate social responsibility (CSR) has the hallmark of being a truly global concept. It means very different things to different stakeholders, depending upon a range of local regional factors including culture, religion, and governmental or legal framework conditions. Moreover carefully implemented CSR policies can help regions to provide access to investment, funding opportunities, generate innovation, develop and also enhance relationships with all stakeholders. The role of universities in this field leans on quality education and research process, as well as on intensive communication and cooperation between universities and region. Mediation of actual results and new knowledge from research, and also well known and proven expertise and knowledge through publications and educational activities can open new horizons not only for regions but can improving the overall quality of life on Earth. 2. CORPORATE SOCIAL RESPONSIBILITY WHAT DOES IT MEAN? Different organisations have framed different definitions of CSR. Generally this concept teaches managers how they can manage the business processes to produce an overall positive impact on society. Howard R. Bowen, an American economist and one of the first CSR theorists in his landmark book Social Responsibilities of the Businessman defined: It refers to the obligations of businessmen to pursue those policies, to make those decisions, or to follow those lines of action which are desirable in terms of the objectives and values of our society (Bowen, 1953), [1]. Another important contributor William C. Frederick modified definition: [Social responsibilities] mean that businessmen should oversee the operation of an economic system that fulfils the expectations of the public. And this means in turn that the economy s means of production should be employed in such a way that production and distribution should enhance total socio-economic welfare. Social responsibility in the final analysis implies a public posture toward society s economic and human resources and a willingness to see that those resources are used for broad social ends and not simply for the narrowly circumscribed interests of private persons and firms. (Frederick, 1960, p. 60) [5]. In the new millennium, efforts to find better definition of CSR was influenced by many voluntary associations, NGOs as well as by the European Union, which considers social responsibility in business for one of the tools necessary to achieve the Lisbon Strategy. By World Business Council for Sustainable Development: Corporate Social Responsibility is the continuing commitment by business to contribute to economic development while improving the quality of life of the workforce and their families as well as of the community and society at large. (wbcsd, online) [14] In general, definitions, studies and educational materials explaining that the corporate responsibility have the following common characteristics of CSR activities: base on general ethical principles (transparency, commitment..., etc.), are universal for all types of businesses or organizations, 185

186 emphasize the voluntary nature of the proposal to go beyond legislative provision duties, aim to develop the quality of life with active cooperation of stakeholders, draw attention to the general development and not only on economic growth of business or organization MAIN TERMS OF CORPORATE SOCIAL RESPONSIBILITY Companies or organizations do not work in isolation, but they are a direct part of society. According to this view they operate with respect to the so-called. triple bottom line (triple income), and should focus own activities on the 3P: People - social activities, Planet - environmental activities, Profit - economic activity. The concept of CSR is often confused with the concept of corporate philanthropy. Philanthropic activities - although means something different than sponsorship e.g. business relationship and promotion tool are only an integral part of the concept of corporate responsibility. Similarly, the concept of CSR is often reduced only to ethical business. Although business ethics means a friendly and open corporate culture, which in conjunction with the Code of Ethics guaranteeing fair dealing with customers, suppliers and employees and creates non-conflict, and inspiring environment, it s also only a particular segment of CSR. The important subjects in case of CSR s implementation are the so called stakeholders, i.e. persons, groups or organizations that have a main impact on the company s behavior. So these "stakeholders" are e.g. owners, shareholders, investors, governments, NGOs and interest groups, community, media, employees, consumers, suppliers and business partners, competitors. To answer a question, why to be socially responsible is not easy. It is primarily means to realize the position of the company or organization, not only on the market but also within the scope of society and to remark the benefits not only by current short-term economic gain, but also by long-term benefits of company s society-wide recognition. The following scheme n. 1 illustrates the main implementing areas of CSR and their cross connections. This scheme also shows that companies need to answer not only the aspects of the quality of their management (both in terms of people and processes), but also the aspect of the nature of and quantity of their impact on society in the various areas. Scheme n.1. The main implementing areas of corporate social responsibility Diagram by Mallen Baker In quadrant of workplace, company or organization should create and maintain a motivating environment in which employees are involved in achieving their goals because "in an atmosphere of encouraging new initiatives, teams and individuals can compare their own current direction and the results of the commitments you have given, regardless of whether they existed in the river or in a continuous dialogue on finding new ways of business "(Vodák - Kucharčíková, 186

The Power of Color: What Does Your Color Say About You?

The Power of Color: What Does Your Color Say About You? The Power of Color: What Does Your Color Say About You? The COLOR CODE-Taylor Hartman, PhD The purpose of the profile is to help you identify your personality color (or type), which is the most important

More information

Témy dizertačných prác pre uchádzačov o doktorandské štúdium

Témy dizertačných prác pre uchádzačov o doktorandské štúdium Témy dizertačných prác pre uchádzačov o doktorandské štúdium Študijný odbor: 3.3.15 Manažment, Študijný program: Znalostný manažment Akademický rok 2010/2011 1. Školiteľ: doc. Ing. Vladimír Bureš, PhD.

More information

DESCRIBING OUR COMPETENCIES. new thinking at work

DESCRIBING OUR COMPETENCIES. new thinking at work DESCRIBING OUR COMPETENCIES new thinking at work OUR COMPETENCIES - AT A GLANCE 2 PERSONAL EFFECTIVENESS Influencing Communicating Self-development Decision-making PROVIDING EXCELLENT CUSTOMER SERVICE

More information

INTERVIEW QUESTIONS: ADVICE AND GUIDANCE

INTERVIEW QUESTIONS: ADVICE AND GUIDANCE INTERVIEW QUESTIONS: ADVICE AND GUIDANCE Although interviews can vary tremendously, from an informal chat to a panel interview, some questions always seem to crop up. It would be a good idea to review

More information

Pracovná skupina 1 Energetický management a tvorba energetických plánov mesta

Pracovná skupina 1 Energetický management a tvorba energetických plánov mesta Pracovná skupina 1 Energetický management a tvorba energetických plánov mesta Metodológia a podpora poskytovaná v rámci Dohovoru primátorov a starostov Skúsenosti českých miest Skúsenosti mesta Litoměřice

More information

THE HARTMAN PERSONALITY PROFILE Name:

THE HARTMAN PERSONALITY PROFILE Name: THE HARTMAN PERSONALITY PROFILE Name: Directions: Mark an "X" by the one word or phrase that best describes what you are like most of the time. Choose only one response from each group. After you've finished

More information

Aktuální otázky přípravy budoucích učitelů VÝZNAM TEORIE, EMPIRIE A PEDAGOGICKÉ přírodovědných, PŘÍBUZNÝCH OBORŮ

Aktuální otázky přípravy budoucích učitelů VÝZNAM TEORIE, EMPIRIE A PEDAGOGICKÉ přírodovědných, PŘÍBUZNÝCH OBORŮ VI. Mezinárodní konference k problematice přípravy učitelů pro přírodovědné a zemědělské předměty na téma: Aktuální otázky přípravy budoucích učitelů VÝZNAM TEORIE, EMPIRIE A PEDAGOGICKÉ PRAXE přírodovědných,

More information

EMOTIONAL INTELLIGENCE. Distributed by: Performance Programs, Inc. www.performanceprograms.com 1-860-388-9422

EMOTIONAL INTELLIGENCE. Distributed by: Performance Programs, Inc. www.performanceprograms.com 1-860-388-9422 EQ THE EMOTIONAL INTELLIGENCE ABILITY TO IDENTIFY AND MANAGE ONE S OWN AND OTHERS EMOTIONS. Report for John Doe ID HB690564 Date July 22, 2013 2013 Hogan Assessment Systems Inc. Introduction The Hogan

More information

ONLINE SOCIAL NETWORKS AND THEIR IMPACT ON THE LIVES OF STUDENTS OF MEDICINE-RELATED STUDIES

ONLINE SOCIAL NETWORKS AND THEIR IMPACT ON THE LIVES OF STUDENTS OF MEDICINE-RELATED STUDIES School and Health 21, 2011, Education and Healthcare ONLINE SOCIAL NETWORKS AND THEIR IMPACT ON THE LIVES OF STUDENTS OF MEDICINE-RELATED STUDIES Magda TALIÁNOVÁ, Magdalena ŘEŘUCHOVÁ, Vendula HOMOLKOVÁ

More information

qüé= RJjfkrqb=mboplk^ifqv=qbpqÒ=

qüé= RJjfkrqb=mboplk^ifqv=qbpqÒ= qüé= RJjfkrqb=mboplk^ifqv=qbpqÒ= Below are ten horizontal lines with four words on each line, one in each column. In each line, put the number 4 next to the word that best describes you in that line; a

More information

Sample Behavioral-Based Interview Questions

Sample Behavioral-Based Interview Questions Sample Behavioral-Based Interview Questions Background, skills overview, job/culture fit Communication Skills Confirmation of a work requirement Conflict Management/ Resolution Coping Skills/ Resilience

More information

Team Building MARZIO ZANATO

Team Building MARZIO ZANATO Team Building 1 What is Teamwork & Team Building Teamwork Concept of people working together as a team Team player A team player is someone who is able to get along with their colleagues and work together

More information

EMOTIONAL INTELLIGENCE ABILITY TO IDENTIFY AND MANAGE ONE S OWN AND OTHERS EMOTIONS. 2013 Hogan Assessment Systems Inc.

EMOTIONAL INTELLIGENCE ABILITY TO IDENTIFY AND MANAGE ONE S OWN AND OTHERS EMOTIONS. 2013 Hogan Assessment Systems Inc. EQ THE EMOTIONAL INTELLIGENCE ABILITY TO IDENTIFY AND MANAGE ONE S OWN AND OTHERS EMOTIONS. Report for John Doe ID HC243158 Date 27 February,2014 2013 Hogan Assessment Systems Inc. Introduction The Hogan

More information

PEOPLE INVOLVEMENT AND THEIR COMPETENCE IN QUALITY MANAGEMENT SYSTEMS * Jarmila ŠALGOVIČOVÁ, Matej BÍLÝ

PEOPLE INVOLVEMENT AND THEIR COMPETENCE IN QUALITY MANAGEMENT SYSTEMS * Jarmila ŠALGOVIČOVÁ, Matej BÍLÝ PEOPLE INVOLVEMENT AND THEIR COMPETENCE IN QUALITY MANAGEMENT SYSTEMS * Jarmila ŠALGOVIČOVÁ, Matej BÍLÝ Authors: Workplace: Assoc. Prof. Jarmila Šalgovičová, PhD., Prof. Matej Bílý, DrSC.* Institute of

More information

Interview Questions. version no.: 2.0 date: 13 March 2014

Interview Questions. version no.: 2.0 date: 13 March 2014 Interview Questions version no.: 2.0 date: 13 March 2014 Contents # Item 1 Introduction 2 Behavioural interviewing (STAR) 3 Questions used as a light touch and to open up discussion 4 You and the job:

More information

15 Most Typically Used Interview Questions and Answers

15 Most Typically Used Interview Questions and Answers 15 Most Typically Used Interview Questions and Answers According to the reports of job seekers, made from thousands of job interviews, done at 97 big companies in the United States, we selected the 15

More information

Contact Center LeaderPro. Candidate Feedback

Contact Center LeaderPro. Candidate Feedback Contact Center LeaderPro Candidate Feedback Contents Page Recommended Selection Criteria 1 Ideal Ranges for: Team Leader Go 2 Snapshots Management Profile 3 Management Style 4 Orientation & Coaching Factors

More information

EFFECTIVE DEVELOPMENT IN ORGANISATION IS CONDITIONED BY EMPLOYEE PERFORMANCE EVALUATION

EFFECTIVE DEVELOPMENT IN ORGANISATION IS CONDITIONED BY EMPLOYEE PERFORMANCE EVALUATION EFFECTIVE DEVELOPMENT IN ORGANISATION IS CONDITIONED BY EMPLOYEE PERFORMANCE EVALUATION Zdenko STACHO 1, Katarína STACHOVÁ 2 Authors: Workplace: Address: Workplace: Address: E-mail: Ing. Zdenko Stacho,

More information

Winning Leadership in Turbulent Times Developing Emotionally Intelligent Leaders

Winning Leadership in Turbulent Times Developing Emotionally Intelligent Leaders Working Resources is a Leadership Consulting, Training and Executive Coaching Firm Helping Companies Assess, Select, Coach and Retain Emotionally Intelligent Leaders; Emotional Intelligence-Based Interviewing

More information

Attribute 1: COMMUNICATION

Attribute 1: COMMUNICATION The positive are intended for use as a guide only and are not exhaustive. Not ALL will be applicable to ALL roles within a grade and in some cases may be appropriate to a Attribute 1: COMMUNICATION Level

More information

ADAPTATION OF EMPLOYEES IN THE ORGANIZATION AND ITS IMPORTANCE IN TERMS OF HUMAN RESOURCE MANAGEMENT

ADAPTATION OF EMPLOYEES IN THE ORGANIZATION AND ITS IMPORTANCE IN TERMS OF HUMAN RESOURCE MANAGEMENT 114 Management and Economics ADAPTATION OF EMPLOYEES IN THE ORGANIZATION AND ITS IMPORTANCE IN TERMS OF HUMAN RESOURCE MANAGEMENT Jaroslav NEKORANEC Jaroslav.Nekoranec@aos.sk Lenka NAGYOVÁ lenka.nagyova@mil.sk

More information

Principles of Supervision MGT 2220 Chapter 8 The Supervisor as Leader

Principles of Supervision MGT 2220 Chapter 8 The Supervisor as Leader Principles of Supervision MGT 2220 Chapter 8 The Supervisor as Leader If people see you looking out only for your own best interests, they will not follow you. - Carlos Gutierrez, U.S. Secretary of Commerce

More information

Sam Sample Sam@psytech.com RESPONDENT FEEDBACK REPORT 360 APPRAISAL. Psychometrics Ltd.

Sam Sample Sam@psytech.com RESPONDENT FEEDBACK REPORT 360 APPRAISAL. Psychometrics Ltd. Sam Sample Sam@psytech.com RESPONDENT FEEDBACK REPORT 360 APPRAISAL ABOUT THE PSYTECH 360 APPRAISAL 360 appraisals compare an individual's self ratings on a number of behavioural competencies to the ratings

More information

Application of new information and communication technologies in marketing

Application of new information and communication technologies in marketing Application of new information and communication technologies in marketing Ladislav Izakovič, Department of Applied Informatics, Faculty of Natural Sciences, University of SS. Cyril and Methodius, J. Herdu

More information

Career Readiness Skills

Career Readiness Skills Interests, Aptitudes, and Abilities... 1 Entrepreneurship... 2 Taking an Interest Inventory... 3 TSA... 5 Keys to a Positive Attitude... 6 Teamwork... 7 Work Habits... 9 Personal Employability Traits...

More information

THE ROLE OF NON-PROFIT ORGANIZATIONS IN A REGIONAL DEVELOPMENT IN A CONTEXT OF SOCIAL COHESION: THE CASE OF ICELAND

THE ROLE OF NON-PROFIT ORGANIZATIONS IN A REGIONAL DEVELOPMENT IN A CONTEXT OF SOCIAL COHESION: THE CASE OF ICELAND DOI: 10.5817/CZ.MUNI.P210-6840-2014-73 THE ROLE OF NON-PROFIT ORGANIZATIONS IN A REGIONAL DEVELOPMENT IN A CONTEXT OF SOCIAL COHESION: THE CASE OF ICELAND ROLA NEZISKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ V ROZVOJI REGIÓNOV

More information

Sally Sample 24 August 2010

Sally Sample 24 August 2010 candidate interview report Sally Sample 24 August 2010 preface The RPMQ is a self-report questionnaire designed to measure characteristics that are important in the occupational setting. These characteristics

More information

The analysis of the frequency of performance appraisal methods use in businesses

The analysis of the frequency of performance appraisal methods use in businesses The analysis of the frequency of performance appraisal methods use in businesses Jana Cocuľová University of Prešov in Prešov Department of management Konštantínova ul. 16, 080 01 Prešov, Slovakia jana.coculova@unipo.sk

More information

Asertivita v práci s klientom banky

Asertivita v práci s klientom banky Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra ekonomie a financií Asertivita v práci s klientom banky Diplomová práca Autor: Viera Košteková Finance Vedúci práce:

More information

Interviewing Practice = Preparation

Interviewing Practice = Preparation Interviewing Practice = Preparation What is the Purpose of an Interview? STUDENT An interview is a two-way exchange, a conversation, in which both participants have some goals. The Interviewer wants to

More information

15 Most Typically Used Interview Questions and Answers

15 Most Typically Used Interview Questions and Answers 15 Most Typically Used Interview Questions and Answers According to the reports made in thousands of job interviews, done at ninety seven big companies in the United States, we selected the 15 most commonly

More information

Behaviourally Based Questions

Behaviourally Based Questions Behaviourally Based Questions Index 1 HOW TO WRITE BEHAVIOURALLY BASED QUESTIONS Page 2 2 SAMPLE BEHAVIOURAL QUESTIONS Page 3 3 SAMPLE BEHAVIOURALLY BASED QUESTIONS FROM RIGHT JOB, RIGHT PERSON! CAPABILITY

More information

TMA Talent analysis. Performance report. Sarah Jones 17 March 2012. T I www.tmamethod.com E info@tmamethod.com

TMA Talent analysis. Performance report. Sarah Jones 17 March 2012. T I www.tmamethod.com E info@tmamethod.com Talent analysis Performance report Sarah Jones 17 March 2012 T I www.tmamethod.com E info@tmamethod.com Content 1. Introduction 3 2. Meaning of the scores 3 3. Consistency 3 4. Providing Feedback 4 5.

More information

Ten Tough Interview Questions and Ten Great Answers

Ten Tough Interview Questions and Ten Great Answers This tool is designed to identify typical questions asked and the kinds of answers that demonstrate a concise and thoughtful response. The following are some of the most difficult questions asked during

More information

BEHAVIORAL INTERVIEW QUESTIONS INVENTORY

BEHAVIORAL INTERVIEW QUESTIONS INVENTORY ACCOUNTABILITY/DEPENDABILITY Provide a specific example that best illustrates your ability to be counted on. Tell us about a time when you took responsibility for an error and were held personally accountable.

More information

Knowledge Management- as an Effective Measure to an Improved Organizational Culture and Career Management

Knowledge Management- as an Effective Measure to an Improved Organizational Culture and Career Management Knowledge Management- as an Effective Measure to an Improved Organizational Culture and Career Management DENISA HACKETT Vysoká škola manažmentu v Trenčíne, Trenčín, Slovakia Abstract: Recent articles

More information

Retail Sales Potential Identification (RSPI) Report

Retail Sales Potential Identification (RSPI) Report CONTENTS Page Recommendations 2 Summary of Scores & Cautions 3 Selection Considerations 4 Responses from Opinions Section 5 #NOQ1E6OTO7KI 2015/04/01 Name: John Smith Telephone: 12345678 Email: admin@optimalconsulting.com.sg

More information

Accountability for Others being responsible for the consequences of the actions of those whom you manage.

Accountability for Others being responsible for the consequences of the actions of those whom you manage. List of Soft Skill Competencies with Descriptions Each title is available as a separate training and development module and is based on the competencies measured by the TriMetrix Job and Personal Talent

More information

Showing Interest and Expressing Appreciation

Showing Interest and Expressing Appreciation Showing Interest and Expressing Appreciation Starting Point 29 Showing Interest and Expressing Appreciation Section 1 Starting Point: Treating people well A. Warm Up: Discuss the following questions with

More information

ORGANISATIONAL CULTURE AFFECTS ALL FORMALISED ACTIVITIES OF HUMAN RESOURCES MANAGEMENT

ORGANISATIONAL CULTURE AFFECTS ALL FORMALISED ACTIVITIES OF HUMAN RESOURCES MANAGEMENT ORGANISATIONAL CULTURE AFFECTS ALL FORMALISED ACTIVITIES OF HUMAN RESOURCES MANAGEMENT ANNA KACHAŇÁKOVÁ, KATARÍNA STACHOVÁ, ZDENKO STACHO Abstract Nowadays, when competition on individual markets is constantly

More information

IBM Security Framework: Identity & Access management, potreby a riešenia.

IBM Security Framework: Identity & Access management, potreby a riešenia. Juraj Polak IBM Security Framework: Identity & Access management, potreby a riešenia. Nová doba inteligentná infraštruktúra Globalizácia a globálne dostupné zdroje Miliardy mobilných zariadení s prístupom

More information

Prehľad patentovej literatúry + Prehľad voľne dostupných zdrojov

Prehľad patentovej literatúry + Prehľad voľne dostupných zdrojov Prehľad patentovej literatúry + Prehľad voľne dostupných zdrojov Literatúra s tematikou duševného vlastníctva a priemyselného práva (zakúpené z prostriedkov projektu do knižničného fondu Akademickej knižnice

More information

The New Leaders Transforming the art of leadership into the science of results

The New Leaders Transforming the art of leadership into the science of results The New Leaders Transforming the art of leadership into the science of results By Daniel Goleman, Richard Boyatzio and Annie Mckee Great leadership works through emotions. When leaders drive emotions positively,

More information

Enterprise Annual Plan and Its Software Support

Enterprise Annual Plan and Its Software Support Enterprise Annual Plan and Its Software Support Ing. David Michálek Vedoucí práce: Doc. Ing. Martin Zralý, CSc. Abstrakt Tento příspěvek se zabývá procesem tvorby ročního plánu v podniku, s důrazem na

More information

Affiliate marketing in the context of online marketing

Affiliate marketing in the context of online marketing (Volume 5, Issue 1/ 2013 ), pp. 106 Affiliate marketing in the context of online marketing Vladimíra Jurišová 1+ 1 University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava, Faculty of Mass Media Communication,

More information

SAMPLE INTERVIEW QUESTIONS TEACHER S MASTER

SAMPLE INTERVIEW QUESTIONS TEACHER S MASTER C-12 INFORMATION SHEET SAMPLE INTERVIEW QUESTIONS TEACHER S MASTER QUESTIONS ABOUT YOU Tell Me a Little about Yourself. The interviewers want to know if you are well adjusted, work well with others, have

More information

CandidateProfile REPORT. 1 www.jobprofile.com.au From : Recruitment Edge JOBPROFILE. Profile Report FOR. Name : Sample Candidate

CandidateProfile REPORT. 1 www.jobprofile.com.au From : Recruitment Edge JOBPROFILE. Profile Report FOR. Name : Sample Candidate MATCHING TALENT WITH JOBS www..com.au CandidateProfile REPORT Profile Report FOR... Name:... Profile:... Date: 21 March 2012, 10:11 1 www.jobprofile.com.au Copyright Myprofile 2000-2010 Personal Graph

More information

Table of Contents Page Introduction... 3 Key Feedback Principles... 4 Types of Feedback... 5

Table of Contents Page Introduction... 3 Key Feedback Principles... 4 Types of Feedback... 5 P r o v i d i n g q u a l i t y f e e d b a c k a g o o d p r a c t i c e g u i d e Table of Contents Page Introduction... 3 Key Feedback Principles... 4 Types of Feedback... 5 Positive Feedback... 5 Developmental

More information

Training teacher at pedagogical practice of students the partner of academic teacher

Training teacher at pedagogical practice of students the partner of academic teacher Training teacher at pedagogical practice of students the partner of academic teacher Emil Kříž Ing., Ph.D. Czech University of Life Sciences Prague, Institute of Education and Communication, Czech Republic

More information

LEADERSHIP COMPETENCY FRAMEWORK

LEADERSHIP COMPETENCY FRAMEWORK LEADERSHIP COMPETENCY FRAMEWORK 1 Introduction to the Leadership Competency Framework The Leadership Competency Framework focuses on three levels of management: Team Leaders/Supervisors responsible for

More information

Sledovanie čiary Projekt MRBT

Sledovanie čiary Projekt MRBT VYSOKÉ UČENÍ TECHNIC KÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF T ECHNOLOGY FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A KOMUNIKAČNÍCH TECHNO LOGIÍ ÚSTAV AUTOMATIZA CE A MĚŘÍCÍ TECHNIKY FACULTY OF ELECTRICAL ENGINEERING AND COMUNICATION

More information

Styles of Leadership

Styles of Leadership Purpose: To focus on three styles of leadership, the importance of developing a flexible style and to help you understand your natural leadership style. Learning Objectives: 1. To understand three styles

More information

Sample Interview Questions

Sample Interview Questions Sample Interview Questions An interview provides the hiring manager a perfect opportunity to identify the applicant best qualified and best suited for the organization. Conducted properly, it is a valuable

More information

Candidate Assessment Report. Chris Williams ABC Company

Candidate Assessment Report. Chris Williams ABC Company Candidate Assessment Report INTRODUCTION This Candidate Assessment Report presents the results of an evaluation on as part of a candidate selection process for. It is based upon the completion of an assessment

More information

INDIVIDUAL CHANGE Learning and the process of change in what ways can models of

INDIVIDUAL CHANGE Learning and the process of change in what ways can models of INDIVIDUAL CHANGE Learning and the process of change in what ways can models of learning help us understand individual change? The behavioural approach to change how can we change people s behaviour? The

More information

Total Quality Management

Total Quality Management Total Quality Management 1 Chapter 12: Total Employee involvement 2 Human factor is very important in implementation of any process or principle. It is all the more important in Quality Management. Organization

More information

15 Toughest Interview Questions and Answers! Reference: WomenCo. Lifestyle Digest, updates@m.womenco.com

15 Toughest Interview Questions and Answers! Reference: WomenCo. Lifestyle Digest, updates@m.womenco.com 15 Toughest Interview Questions and Answers! Reference: WomenCo. Lifestyle Digest, updates@m.womenco.com 1. Why do you want to work in this industry? I love to shop. Even as a kid, I spent hours flipping

More information

Personal Style Inventory

Personal Style Inventory Personal Style Inventory Check the word or phrase in each set that is most like you. 1. Competitive 1. Tries new ideas 1. Will power 1. Daring 2. Joyful 2. Optimistic 2. Open-minded 2. Expressive 3. Considerate

More information

DTRQ9FO8D9N/TGDTRbzN2v4v. Sample Leader Leader Sample

DTRQ9FO8D9N/TGDTRbzN2v4v. Sample Leader Leader Sample DTRQ9FO8D9N/TGDTRbzNvv Sample Leader Leader Sample Feedback Report //0 About This Survey Leader Sample, //0 This multirater survey is designed to provide a basis for your professional development. As an

More information

Sample Behavioural Questions by Competency

Sample Behavioural Questions by Competency Competencies that support LEADING PEOPLE Change Leadership Please tell us about a time when you led a significant change in your organization and how you helped others to deal with the change. Tell me

More information

Dr. Michael Poli Worldwide Project Management PMI Region One Conference May 18, 2013

Dr. Michael Poli Worldwide Project Management PMI Region One Conference May 18, 2013 Dr. Michael Poli Worldwide Project Management 1michaelpoli@gmail.com PMI Region One Conference May 18, 2013 PMI Northern Utah Chapter Professional Development Conference May 20. 2013 Copyright 2013 Dr.

More information

BC Public Service Competencies

BC Public Service Competencies BC Public Service Competencies Competencies that support LEADING PEOPLE For Executive and Directors: Motivating for Peak Performance Motivating for peak performance involves knowledge and skills in using

More information

Strong Answers to Top 10 Interview Questions

Strong Answers to Top 10 Interview Questions Strong Answers to Top 10 Interview Questions: The sooner a candidate can work their way into a regular conversation versus a question and answer period, the more likely they are to land the job. The conversation

More information

Presentation. Introduction Basic Leadership Styles Other Leadership Styles Conclusion

Presentation. Introduction Basic Leadership Styles Other Leadership Styles Conclusion Leadership Styles Presentation Introduction Basic Leadership Styles Other Leadership Styles Conclusion Introduction A groom spent days in combing and rubbing down his horse, But stole oats and sold them

More information

RESEARCH PAPERS FACULTY OF MATERIALS SCIENCE AND TECHNOLOGY IN TRNAVA SLOVAK UNIVERSITY OF TECHNOLOGY IN BRATISLAVA

RESEARCH PAPERS FACULTY OF MATERIALS SCIENCE AND TECHNOLOGY IN TRNAVA SLOVAK UNIVERSITY OF TECHNOLOGY IN BRATISLAVA RESEARCH PAPERS FACULTY OF MATERIALS SCIENCE AND TECHNOLOGY IN TRNAVA SLOVAK UNIVERSITY OF TECHNOLOGY IN BRATISLAVA 2012 Special Number FINANCIAL AND TAX MANAGEMENT IN SMALL AND MEDIUM SIZED INDUSTRIAL

More information

Every job that requires human effort has a work environment. That work

Every job that requires human effort has a work environment. That work INTRODUCTION Every job that requires human effort has a work environment. That work environment can be best described in terms of behaviour. Simply put, "If the job could talk, what behavioural characteristics

More information

About Hostmanship. the art of making people feel welcome

About Hostmanship. the art of making people feel welcome About Hostmanship the art of making people feel welcome 1 VÄRDSKAPET AB layout Form & Funktion i Sverige AB PRINT Åtta45, November 2007 PHOTOgraphy ImageState, Banana Stock, Ada Elmgart Feel free to quote

More information

Interview Questions. Change Management

Interview Questions. Change Management Interview Questions Colleges and units are required to develop a core set of questions for each selection process as a mechanism for gathering consistent information about each candidate they consider.

More information

JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY

JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY EVROPSKÝ POLYTECHNICKÝ INSTITUT, s.r.o. KUNOVICE 1. SOUKROMÁ VYSOKÁ ŠKOLA NA MORAVĚ SBORNÍK JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY VI. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2011 20. května

More information

Session: Sally Sample - 2010

Session: Sally Sample - 2010 Session: Sally Sample - 2010 Raters SELF BOSS 1 BOSS 2 PEER 1 SUB 1 SUB 2 CUSTOM 1 CUSTOM 2 Sally Sample Peter Atkins Calina Chaplin Amanda Able Harry Hall Liz Howard Sue Nesbit Ricky Rorke 1/33 Overall

More information

Mora Kanim www.coachingclout.net (310) 721-4594. Specializing in Communication Performance Consulting

Mora Kanim www.coachingclout.net (310) 721-4594. Specializing in Communication Performance Consulting Mora Kanim www.coachingclout.net (310) 721-4594 Specializing in Communication Performance Consulting Coaching C.L.O.U.T. Practical and immediately applicable training in: Communication Leadership Observation

More information

THE ROLE OF MARKETING IN MULTINATIONAL SUBSIDIARIES: STANDARDIZATION VERSUS LOCALIZATION

THE ROLE OF MARKETING IN MULTINATIONAL SUBSIDIARIES: STANDARDIZATION VERSUS LOCALIZATION THE ROLE OF MARKETING IN MULTINATIONAL SUBSIDIARIES: STANDARDIZATION VERSUS LOCALIZATION Miroslav Karlíãek, Zuzana Chytková, Nikola Hofiej, Hana Mohelská, Jakub Fischer Introduction In the international

More information

VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU IX. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2013

VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU IX. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2013 EVROPSKÝ POLYTECHNICKÝ INSTITUT, S.R.O., KUNOVICE SBORNÍK VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU IX. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2013 25. leden, Kunovice, Česká republika 1 Kolektiv autorů

More information

LOGISTICS PROCESSES OUTSOURCING IN WOODPROCESSING COMPANIES IN SLOVAKIA

LOGISTICS PROCESSES OUTSOURCING IN WOODPROCESSING COMPANIES IN SLOVAKIA LOGISTICS PROCESSES OUTSOURCING IN WOODPROCESSING COMPANIES IN SLOVAKIA Marek POTKÁNY, Miloš HITKA, Mária SIROTIAKOVÁ Introduction Under the impact of economic crisis and following stagnation of building

More information

Management of agricultural production in the conditions of information society

Management of agricultural production in the conditions of information society Management of agricultural production in the conditions of information society Riadenie poľnohospodárskej výroby v podmienkach informačnej spoločnosti A. LÁTEČKOVÁ, M. KUČERA Slovak University of Agriculture,

More information

HRCI Recertification Credits

HRCI Recertification Credits HRCI Recertification Credits last updated: November 2013 SkillSoft is an HR Certification Institute Approved Provider. Being an HR Certification Institute Approved Provider gives recertification candidates

More information

PORUCHY A OBNOVA OBALOVÝCH KONŠTRUKCIÍ BUDOV - Podbanské 2012

PORUCHY A OBNOVA OBALOVÝCH KONŠTRUKCIÍ BUDOV - Podbanské 2012 PORUCHY A OBNOVA OBALOVÝCH KONŠTRUKCIÍ BUDOV Podbanské 2012 CIEĽ A ZAMERANIE KONFERENCIE : Cieľom konferencie je poskytnúť priestor pre prezentovanie nových a aktuálnych výsledkov vedeckej a výskumnej

More information

Performance Factors and Campuswide Standards Guidelines. With Behavioral Indicators

Performance Factors and Campuswide Standards Guidelines. With Behavioral Indicators Performance Factors and Campuswide Standards Guidelines With Behavioral Indicators Rev. 05/06/2014 Contents PERFORMANCE FACTOR GUIDELINES... 1 Position Expertise... 1 Approach to Work... 2 Quality of Work...

More information

Project Management. Interview Questions

Project Management. Interview Questions Project Management Interview Questions 2 Contents Introduction 3 Preparing for Your Interview 3 Specific Skill Areas 4 Preparing for a PSO Interview 4 Project Manager Interviews-Soft Skills 6 Preparing

More information

Change Leadership: A Boot Camp to Drive Organizational Change

Change Leadership: A Boot Camp to Drive Organizational Change Change Leadership: A Boot Camp to Drive Organizational Change Presented by: Rachel Schaming Radiology Ltd. Tucson, AZ 520.705.2889 Email: Rachel.Schaming@radltd.com Your Perceptions of Change What are

More information

Terex Leadership Competency Model

Terex Leadership Competency Model Terex Leadership Competency Model INDIVIDUAL CONTRIBUTOR MANAGER EECUTIVE Creating and Creativity Innovation Business Acumen Strategic Agility Global Business Knowledge Making it Happen Time Action Oriented

More information

Learning to Delegate

Learning to Delegate Learning to Delegate Overview Tips for managers on how to delegate Why is delegation necessary? Why do many managers have a hard time delegating? What to delegate What not to delegate How to delegate Give

More information

Example Material Change Management

Example Material Change Management Assessing Size and Complexity of Change - Overview Complex P R O C E S S Many processes Cross functional Critical processes Significant change P E O P L E Complex Many people New way of work Different

More information

PERSONNEL OUTSOURCING PROCESSES

PERSONNEL OUTSOURCING PROCESSES PERSONNEL OUTSOURCING PROCESSES Marek Potkány EKONOMIKA A MANAGEMENT 1. Introduction The success of every company depends on fast and precise market orientation and the ability to react to future changes

More information

LV5WDR Wireless Display Receiver Rýchla príručka

LV5WDR Wireless Display Receiver Rýchla príručka LV5WDR Wireless Display Receiver Rýchla príručka 1 1. Predstavenie Wireless display receiver S Wireless display receiver (ďalej len WDR) môžete jednoducho zobrazovať multimediálny obsah (videá, fotografie,

More information

WHAT SKILLS DO EMPLOYERS WANT

WHAT SKILLS DO EMPLOYERS WANT Discovering Skills to Succeed in a Job WHAT SKILLS DO EMPLOYERS WANT Everyone talks about skills but, what are they and what do they mean? People skills: Teamwork; Leadership; Interpersonal Skills; oral

More information

Human Resources. Values for Working Together and Professional Behaviours

Human Resources. Values for Working Together and Professional Behaviours Human Resources Values for Working Together and Professional Behaviours A message from the Vice-Chancellor The new Human Resources Strategy, Working Together: A Strategy for Success, in tandem with the

More information

Complete List of Behavioral Interview Questions. Interviewing. by Alex Rudloff

Complete List of Behavioral Interview Questions. Interviewing. by Alex Rudloff Complete List of Behavioral Interview Questions Interviewing by Alex Rudloff Behavioral Interviewing, a style of interviewing that is increasing in popularity due to its effectiveness, can be an intimidating

More information

Personality Styles and Careers

Personality Styles and Careers THE PERFECT CAREER MATCHES WHO YOU ARE People work harder and achieve better results when they re doing work that gives them a great deal of satisfaction. If you don t find the work enjoyable and rewarding

More information

KATALOG JARO LÉTO 2008

KATALOG JARO LÉTO 2008 KATALOG JARO LÉTO 2008 Šperky jsou artiklem, vymykajícím se z většiny ostatního zboží. Nejde o nic, co bychom potřebovali k životu, a přesto po nich touží naprostá většina žen. S muži už to pravda není

More information

VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY

VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY FAKULTA STAVEBNÍ ÚSTAV BETONOVÝCH A ZDĚNÝCH KONSTRUKCÍ FACULTY OF CIVIL ENGINEERING INSTITUTE OF CONCRETE AND MASONRY STRUCTURES PRIESTOROVÝ

More information

Assessing Candidates For Executive-Level Roles

Assessing Candidates For Executive-Level Roles Assessing Candidates For Executive-Level Roles As the business environment continually changes and adapts to the economy and other external factors, recruitment demands well-defined strategies for employees

More information

Guide to Effective Staff Performance Evaluations

Guide to Effective Staff Performance Evaluations Guide to Effective Staff Performance Evaluations Compiled by Human Resources Siemens Hall, Room 211 The research is clear. The outcome is consistent. We know with certainty that the most powerful leadership

More information

Wiltshire Council s Behaviours framework

Wiltshire Council s Behaviours framework Wiltshire Council s Behaviours framework It s about how we work Trust and respect Simplicity Responsibility Leadership Working together Excellence Why do we need a behaviours framework? Wiltshire Council

More information

DiSC Personality Profile

DiSC Personality Profile DiSC Personality Profile Assessment Copyright 2007 Associated Employers Copyright 2007 Associated Employers 1 Model of Human Behavior Outgoing - Task D i Outgoing - People C S Reserved - Task Reserved

More information

Samples of Interview Questions

Samples of Interview Questions Human Resources/Payroll Introductory/Warm-Up/Rapport Building How did you find out about this job opening? What attracted you to this position? What do you know about our organization? Why are you considering

More information

J. S. NOVOTNÝ: Resilience dětí a možnosti její podpory a rozvoje 324. K. DANIŠKOVÁ: Možné kritériá hodnotenia pohybovej tvorivosti 332

J. S. NOVOTNÝ: Resilience dětí a možnosti její podpory a rozvoje 324. K. DANIŠKOVÁ: Možné kritériá hodnotenia pohybovej tvorivosti 332 OBSAH 4/2008 L. MEDVEĎOVÁ: Rodové odlišnosti a vývinová dynamika školských stresorov v ranej adolescencii 287 Š. PORTEŠOVÁ - V. KONEČNÁ - M. BUDÍKOVÁ - H. KOUTKOVÁ: Strachy rozumově nadaných dětí jako

More information

Inbound Call Center Summary

Inbound Call Center Summary Page 1 of 5 Date: Jul 13, 2008 Name: Tom Tester ID: 295689 Inbound Call Center Summary - Tom generally solves problems quickly - If the types of calls to be handled are not challenging, Tom may become

More information

WHO GLOBAL COMPETENCY MODEL

WHO GLOBAL COMPETENCY MODEL 1. Core Competencies WHO GLOBAL COMPETENCY MODEL 1) COMMUNICATING IN A CREDIBLE AND EFFECTIVE WAY Definition: Expresses oneself clearly in conversations and interactions with others; listens actively.

More information

Leadership-related Competencies

Leadership-related Competencies -related Competencies Excerpts from the Competency Index for the Library Field http://www.webjunction.org/competencies/articles/content/67024491 Compiled by WebJunction June 2009 Copyright 2009, OCLC Online

More information