VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU IX. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2013

Size: px
Start display at page:

Download "VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU IX. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2013"

Transcription

1 EVROPSKÝ POLYTECHNICKÝ INSTITUT, S.R.O., KUNOVICE SBORNÍK VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU IX. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE leden, Kunovice, Česká republika 1

2 Kolektiv autorů VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU IX. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2013 Vydavatel, nositel autorských práv, vyrobil: (C) Evropský polytechnický institut, s.r.o., 2013 Publikace neprošla jazykovou úpravou. Za obsahovou správnost odpovídají autoři. ISBN

3 VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU IX. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2013 Organizován EVROPSKÝM POLYTECHNICKÝM INSTITUTEM, s.r.o., KUNOVICE Předseda programového výboru konference Ing. Oldřich Kratochvíl, Honorary professor, Ph.D., Dr.h.c., MBA 3

4 PROGRAMOVÝ VÝBOR KONFERENCE Hon. prof. Ing. Oldřich Kratochvíl, Ph.D., Dr.h.c., MBA, Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR Dr. Grišin Viktor Ivanovič, Ruská Ekonomická Akademie, Moskva, RU Prof. Ruslan I. Khasbulatov, Dr.Sc., Ruská Ekonomická Akademie, Moskva, RU Prof. Alexej Aleandrovič Nikulin, Dr.Sc., MBA, Institut of economics, Podolsk, RU Dr. Jan Telus, Univerzita ekonomie, turizmu a sociální vědy, Kielce, PL Prof. Ing. Karol Polák, DrSc., Dr.h.c., Vysoká škola Sládkovičovo, SR Prof. PhDr. Beata Kosová, CSc., Univerzita Mateja Bela v Banské Bystrici, SR Doc. Ing. Viera Cibáková, CSc., Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy, Bratislava, SK doc. PaeDr. Marek Pribula, PhD., Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia, Prešov, SR Doc. Ing. Miroslav Mečár, Csc., Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR Plk. Prof. JUDr. Jozef Králik, CSc., Akadémia policajného zboru Bratislava, SR Prof. Dr. Vladimir V. Tabolin, Ph.D., Moskevská podnikatelská akademie v Moskvě Prof. Dr. hab. Jan W. Wiktor, Ekonomická akademie, Krakow, PL Prof. Ing. Milota Vetráková, Ph.D., Univerzita Mateja Bela v Banské Bystrici, SR Prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, Ph.D., Univerzita Mateja Bela v Banské Bystrici, SR Prof. PhDr. Karel Lacina, Dr.Sc., Univerzita Pardubice, ČR Prof. Ing. Imrich Rukovanský, CSc., Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR plk. Doc. JUDr. Jozef Kuril, CSc., Akadémia policajného zboru Bratislava, SR Doc. PhDr. Milan Vinklárik, CSc., Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR Doc. Ing. Judita Štouračová, CSc., Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů, Praha, ČR Mgr. Iveta Hashesh, Ph.D., h. doc., MBA, Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR Doc. Ing. Jozef Strišš, CSc., Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR Oponentní rada: Prof. PhDr. K. Lacina, Dr.Sc. Prof. Ing. J. Benčo, CSc. 4

5 Obsah ÚVODNÍ SLOVO...9 NIEKOĽKO POZNÁMOK K VÝUČBE IKT A PRÍPRAVE PRE ZNALOSTNÚ SPOLOČNOSŤ V 21. STOROČÍ...13 Július Alcnauer CHARAKTERIZOVANIE RIADENIA A HODNOTENIA PRACOVNÉHO VÝKONU V PODNIKOCH...17 Ladislav Jarina TEAM MOTIVATION AND LEADERSHIP...25 Zuzana Bodorová VÝCHODISKÁ K TVORBE MODELU UDRŽATEĽNEJ KONKURENCIESHOPNOSTI SLOVENSKÝCH PRIEMYSELNÝCH PODNIKOV V GLOBÁLNOM PROSTREDÍ V SÚLADE S U SZP...31 Božiková Lucia, Sakál Peter PRÍSPEVOK VYSOKÝCH ŠKOL K RIEŠENIU PROBLÉMOV REGIÓNOV...37 JOZEF ČIMO PRÁVOMOC A ZODPOVEDNOSŤ MANAŽÉRA...41 Ivan Dlugoš, Ivana Dlugošová EVROPSKÁ UNIE - GLOBÁLNÍ MOCNOST...49 Jaroslav Drábek FINANČNÍ DERIVÁTY...53 Juraj Dubovec, Tibor Hlačina GLOBÁLNÍ PROBLÉMY SVĚTOVÉ EKONOMIKY...59 Jaroslav Drábek INVESTICE VYNALOŽENÉ DO ROZVOJE PRACOVNÍKA...63 Ivana Pituchová DAŇOVÉ PROBLÉMY SVETOVEJ EKONOMIKY A EKONOMIKY EU...69 Anna Harumová RENESANCE PROTEKCIONISMU...77 Jaroslav Drábek SOCIÁLNA SIEŤ ŠTUDENTOV 1. ROČNÍKA FAKULTY RIADENIA A INFORMATIKY V ŠTUDIJNOM PROGRAME - INFORMATIKA...81 Juraj Dubovec ŠTATNA PODPORA INOVÁCIÍ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE...87 Juraj Dubovec, Ladislav Obdržálek НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ РАЗВИТИЯ СТРАТЕГИИ ЧЕЛОВЕЧЕСКИХ РЕСУРСОВ ГОСУДАРСТВЕННОЙ СЛУЖБЫ СЛОВАЦКОЙ РЕСПУБЛИКИ В СООТВЕТСТВИИ С ЗАКОНОМ 312/2001 СВОДА ЗАКОНОВ...91 ВЛАДИМИР ГЕЦЕЛОВСКИЙ SPÄTNÁ LOGISTIKA AKO NAPLNENIE KONCEPTU UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA A SÚČASŤ VÍZIE Z KOLÍSKY DO KOLÍSKY Helena Fidlerová

6 SOUHRN ZMĚN, KTERÉ PŘINESL NOVÝ DAŇOVÝ ŘÁD...99 Ondřej Šabata, Radek Habarta VYUŽITIE NEURÓNOVÝCH SIETÍ V RÔZNYCH ODVETVIACH Marianna Janisová, Anna Harumová NÁVRHY K ZABRÁNĚNÍ DAŇOVÝCH ÚNIKŮ V SOUVISLOSTI S FIKTIVNÍM NADMĚRNÝM ODPOČTEM DPH Ondřej Šabata, Hana Remeteiová KOMPARACE VÝNOSNOSTI PODÍLOVÝCH FONDŮ PŮSOBÍCÍCH V ČR A NÁVRH NA Ondřej Šabata, Vladimíra Hlaváčková TRANSFEROVÉ OCEŇOVANIE V NADNÁRODNEJ SKUPINE Anna Harumová REÁLNA HODNOTA PODNIKOVÝCH KOMBINÁCIÍ Anna Harumová THE MAIN RESOURCES OF THE ECONOMIC AND FINANCIAL INFORMATIONS Jaroslava Kádárová, Katarína Teplická FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE SPOKOJNOSŤ PRACOVNÍKOV V PODNIKU Andrea Krauszova, Edita Szombathyova INVESTOVANIE POMOCOU MARKOWITZOVEJ TEÓRIE PORTFÓLIA Marianna Janisová APLIKÁCIA METÓD TRANSFEROVÉHO OCEŇOVANIA Anna Harumová VZDĚLÁNÍ JE NÁVRATNOU INVESTICÍ PRO JEDNOTLIVCE A PRO CELOU SPOLEČNOST Ladislav Zapletal APLIKÁCIA METÓD TRANSFEROVÉHO OCEŇOVANIA Anna Harumová ROMANIES FROM THE PERSPECTIVE OF THE DEVELOPMENT OF FORCED LABOR... IN FORMER CZECHOSLOVAKIA Vladimír Gecelovský ROZVOJ FAKTORINGOVÉHO TRHU VO SVETE Jaroslava JANEKOVÁ ETICKÉ ASPEKTY VYŠETROVANIA VO VÝUČBE NA AKADÉMII POLICAJNÉHO ZBORU V BRATISLAVE Jana Viktoryová, Jaroslav Blatnický RACIONALIZÁCIA MANUÁLNEJ MONTÁŽE V LABORATÓRNYCH PODMIENKACH Edita SZOMBATHYOVÁ, Andrea KRAUSZOVÁ VYSOKÁ ŠKOLA JAKO KATALYZÁTOR VZDĚLANOSTI Miloslav Vejmelka ZÁKLADNÉ ATRIBÚTY ROZVOJA HOSPODÁRSTVA KRAJINY Jana TOMANOVIČOVÁ ECONOMIC ASPECTS OF THE COSTS ASSOCIATED WITH QUALITY ASSURANCE Renáta Turisová and Jaroslava Kádárová

7 THE IMPACT OF THE FINANCIAL CRISIS CHANGE RISK MANAGEMENT IN COMMERCIAL BANK FROM THE PERSPECTIVE OF EU LEGISLATION Alena Longauerová NÁSTROJE STÁTNÍ POLITIKY ZAMĚSTNANOSTI V ČR Dušan Ružič SOCIAL QUALITY AND THE REGIONAL PROBLEMS IN SLOVAKIA Vieroslava Holková, Michal Fabuš PROFESNÍ ROZVOJ PŘÍSLUŠNÍKŮ POLICIE ČESKÉ REPUBLIKY V RÁMCI VYSOKOŠKOLSKÉHO STUDIA NA PA ČR V PRAZE Ján Šugár, Petr Jedinák EMBRACING CORPORATE SOCIAL RESPONSIBILITY AND SUSTAINABILITY IN INTERNATIONAL BUSINESS Jan Prachař SUSTAINABLE SUPPLY CHAIN MANAGEMENT THROUGH RADIO FREQUENCY IDENTIFICATION TECHNOLOGY Michaela Tokárová, Gabriela Hrdinová, Peter Sakál, Erik Janák RELATIONSHIP BETWEEN PROBLEMS IN IRISH ECONOMY AND UNEMPLOYMENT IN THE CZECH REPUBLIC Jiří Kubálek VÝVOJ REGULÁCIE FINANČNÝCH TRHOV A VPLYV KRÍZY NA SYSTÉM REGULÁCIE RIZIKA V USA Erika Mária Jamborová K VYBRANÝM OTÁZKÁM FINANČNÍ GRAMOTNOSTI Věra Košteková UNIVERSITY STUDENT AND EXTERNAL INFORMATION SOURCES Robert Jurča, Petr Koudela SELECTED METHODS FOR THE SPECIFIC DECISION-MAKING PROCESS Jana Magdolenová, Anna Jacková ПРЕИМУЩЕСТВА И НЕДОСТАТКИ ИСПОЛЬЗОВАНИЯ МОДЕЛИ ОТКРЫТЫХ И ЗАКРЫТЫХ ИННОВАЦИЙ А.Л. Эльчуджян ECONOMIC INTEGRATION: PAST AND PRESENT Ataulina A.R., Lisovskaya E.G TENDENCIES OF DEVELOPING MULTINATIONAL ENTERPRISES IN XXI CENTURY A. Elchudzhyan MANAŽMENT EFEKTÍVNOSTI VYUŽÍVANIA NEOBEŽNÉHO MAJETKU Anna Jacková, Jana Magdolenová ETIKA A KULTÚRA PODNIKATEĽSKÝCH SUBJEKTOV Roman Pauliček PROBLÉMY SVETOVEJ EKONOMIKY A EKONOMIKY EÚ V 21. STOROČÍ Alena Pauličková

8 SKÚSENOSTI S AUTOMATIZÁCIU NEURČITÝCH PROCESOV POUŽÍVAJÚCICH NEŠTRUKTÚROVANÉ VEDOMOSTI Štefan Svetský, Oliver Moravčík, Jan Prachař THE EUROPEAN SINGLE FINANCIAL MARKET (PROBLEMS AND CHALLANGES) Alena Longauerova KRIMINALITA V MALOOBCHODE AKO JEDEN Z PROBLÉMOV EKONOMIKY V 21. STOROČÍ Jozef Metenko, Anton Metenko DIGITALIZOVANÉ NÁSTROJE POLICAJNÉHO VZDELÁVANIA V PREVENTÍVNYCH POLICAJNÝCH ČINNOSTIACH Jozef Metenko, Miriam Metenkova, Miroslav Rybar ROZBOR AKTUÁLNEHO STAVU ODBORU EKONÓMIA A MANAŽMENT AKO SÚČASTI INFORMAČNEJ SPOLOČNOSTI Veronika Littvová SMANAŽMENT EFEKTÍVNOSTI VYUŽÍVANIA NEOBEŽNÉHO MAJETKU Jana Magdolenová, Anna Jacková ENTERPRISE LIQIDITY ANALYSIS Jana Magdolenová, Anna Jacková TIMBI NOVÝ STIMULÁTOR SVĚTOVÉ EKONOMIKY Oldřich Kratochvíl, Iveta Hashesh

9 ÚVODNÍ SLOVO Vědecká konference Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu proběhla dne Šlo v pořadí o devátou mezinárodní konferenci na toto téma. Virtuální konference se konala u příležitosti oslav 70. výročí narození akademika prof. R. I. Chasbulatova, Dr.Sc., vedoucího Katedry světové ekonomiky, Ruské ekonomické univerzity G. V. Plechanova v Moskvě. Konference probíhala pod záštitou rektora EPI, s.r.o. pana H. prof. Ing. Oldřicha Kratochvíla, Ph.D., CSc., MBA, Dr.h.c., odborným garantem konference byl pan prof. Ing. P. Dostál, CSc. Tématicky se konference členila do dvou sekcí. Sekce č. 1 probíhala pod názvem Profesní vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu, sekce č. 2 probíhala pod názvem Problémy světové ekonomiky a ekonomiky EU v 21. století. Programový výbor konference sdružoval rektory vysokých škol a univerzit z České republiky, Ruské federace, Slovenské republiky. Články byly rencesovány a za recenze zodpovídal pan Prof. PhDr. K. Lacina, Dr.Sc. a pan Prof. Ing. J. Benčo, CSc. Předseda přípravného výboru byl pan h. prof. doc. Ing. M. Mečár, CSc., spolu s ním zabezpečovali organizaci pracovníci Ústavu Ekonomiky a řízení pan Ing. L. Obdržálek, Ph.D., pan Doc. Ing. J. Čimo, CSc., paní Ing. V. Hlaváčková a pan Ing. O. Šabata, Ph.D. Sborník obsahuje 58 příspěvků od 63 akademických pracovníků. Z toho 23 z České republiky, 4 z Ruské federace a 36 ze Slovenské republiky. Na konferenci participovalo 17 vysokých škol a univerzit, z toho 6 České republiky, 1 z Ruské federace a 10 ze Slovenské republiky. Vědeckým přínosem práce účastníků byl rozvoj teorie v oblasti řízení regionů, podniků, daní, světové ekonomiky, rozvoje výchovy specialistů, rozvoje teorie neuronových sítí v odvětvích, analýza problémů světové ekonomiky a ekonomiky EU ve 21. století. Významný přínos měly výsledky práce akademických pracovníků pro oblast rozvoje metodiky řízení podniku, metodiky výzkumu spokojenosti pracovníků podniků, výzkumu a jeho využití v oblasti regulace finančních trhů, nastínění možnosti rozvoje etiky a kultury podniku, atd. Tato konference byla důstojným oceněním celoživotní práce, přínosu pro společnost, přínosu pro rozvoj vědy, výzkumu a vzdělávání a výchovu vysokoškolských studentů ze strany akademika prof. R. I. Khasbulatova, Dr.Sc. Oldřich Kratochvíl prof., Ing., Ph.D., CSc., Dr.h.c., MBA rektor EPI, s.r.o. INTRODUCTION Scientific Conference The professional Institute (university) is a facilitator of community development and region was held on 25 January It was the ninth international conference on this topic. Virtual conference was held on the occasion of the 70th anniversary of academician prof. R.I. Chasbulatov, Dr.Sc., The Head of the Department of the global economy, Russia, G.V. Plekhanov University of Economics in Moscow. The conference was held under the auspices of the Rector of EPI, Ltd. Mr. H. prof. Ing. OldrichKratochvil, Ph.D., PhD., MBA, Dr.hc, the expert guarantor of the conference was Prof.Ing. P. Dostal, Ph.D. Thematically the conference was organized in two sections. Section No. 1 was conducted under the title "The professional Institute (university) is a facilitator of community development and region ". Section No. 2 was held under the title" The problems of the world economy and EU economy in the 21st Century. Program Committee Conference brought together rectors of colleges and universities from the Czech Republic, the Russian Federation, the Slovak Republic. 9

10 Articles were reviewed and review was done by Prof.PhDr. K. Lacina, Dr.Sc. and by Prof.Ing. J. Benco, PhD. The Chairman of the Preparatory Committee was doc. Ing. Mečár M., PhD., with the rest of the staff of Economics and Management faculty Mr.Ing. Obdržálek L., Ph.D., Doc. Ing. J. Cimo, MD., Mrs.Ing. V. Hlavackova and Ing. O. Šabata, Ph.D. Proceedings contain 58 contributions from 63 members of academic staff. They are from various countries: 23 from the Czech Republic, 4 from Russia and 36 from the Slovak Republic. At the Conference participated 17 colleges and universities, including 6 from the Czech Republic, 1 from Russia and 10 from the Slovak Republic. Scientific contribution of the work of the participants was the development of theory in management regions, companies, taxes, world economy, development, education specialists and development of the theory of neural networks in the sectors, the analysis of the problems of the worldeconomy and the economies of the EU in the 21st century. Significant benefits were the work of academic staff in the field of development of methodology, business management, research methodology of satisfaction of the staff in enterprises, research and its usage in the regulation of financial markets, outlining the possibilities of development of business ethics and culture, etc. This conference was a worthy appreciation from the academic Prof. R. I. Khasbulatov, Dr.Sc. as a life's work, the benefits to society, contributing to the development of science, research and education and training undergraduate. Oldřich Kratochvíl prof., Ing., Ph.D., CSc., Dr.h.c., MBA rektor EPI, s.r.o. ВСТУПИТЕЛЬНОЕ СЛОВО Конференция ВУЗ как посредник развития общества и Региона состоялась 25 января 2013 года, была по счету девятой международной Конференциуй к этой теме. Виртуальная конференция была проведена по случаю празднования 70-ой годовщины со дня рождения академика и профессора Р.И.Хазбулатова, доктора технических наук, заведующего кафедрой мировой экономики Российского экономического университета им. Плеханова в Москве. Конференция состоялась под эгидой ректора Европейского Политехнического Инситтута, заслуженного профессора, инж. Олдржиха Кратохвила, доктора, кандидата наук, MBA. Эксперт - гарантом Конференции был г-н профессор док. и инж. P. Dostál. Тематически Конференция разделялясь на две секции. Раздел 1 был под названием ВУЗ как посредник развития общества и Региона Раздел 2 имел место под названием Проблемы мировой экономики и Экономика ЕС XXI века». Конференция объеденила ректоров колледжей и университетов Чешской Республики, Российской Федерации, Словацкой Республики. Статьи были рецензированы г-ном профессором K. Lacina и доктором технических наук и профессором, инж. J. Benčo. Председателем подготовительного комитета был док.,заслуженный профессор и инж. М. Mečár. Наряду с ним были и остальные сотрудники факультета экономики и управления: г-н док. и инж.. L. Obdržálek, г-н док. и инж. J. Čimo, инж.v. Hlaváčková а так же док. и инж. O. Šabata. Сборник включает в себя 58статей 63 членов академического персонала. Из которых 23 из Чешской Республики, 4 из Российской Федерации и 36 из Словацкой Республики. ВКонференции учавствовало17 колледжей и университетов, из которых 6 из Чешской Республики, 1 из Российской Федерации и 10 из Словацкой Республики. Научным вкладом деятельности участников было развитие теории управления регионов, предприятий, налоговая система, мировая экономика, развитие воспитания специалистов, развитие теории нейронных сетей, анализ проблем мировой экономики и экономики ЕС в XIX веке. Научным вкладом деятельности участников была область методологии разработки и управления бизнесом, а так же методология исследования удовлетворенности работников на местах, научно-исследовательская работа и ее использование в регулировании финансовых 10

11 рынков, возможности развития деловой этики и культуры.. Эта конференция была признана со стороны академика и профессора Р.И.Хазбулатова, доктора технических наук, как кропотливая работа, принесшая свой вклад в развитие науки, в область образования и в подготовку кадров высших учебных заведений. Олдржих Кратохвил Профессор, Инж., доктор, кандидат наук, MBA Ректор Европейского политехнического института в г.куновице 11

12 12

13 NIEKOĽKO POZNÁMOK K VÝUČBE IKT A PRÍPRAVE PRE ZNALOSTNÚ SPOLOČNOSŤ V 21. STOROČÍ Július Alcnauer Ústav sociálnych vied a zdravotníctva bl. P. P. Gojdiča v Prešove Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave Institute of Social Sciences and Health of the Bl. P. P. Gojdič in Prešov St. Elisabeth College of Health and Social Work Bratislava Abstrakt: Článok sa zameriava na vybrané dôsledky používania nových IKT technológií. Kritizuje izolovaný pohľad na technológie a výučbu ovládania programov. Upozorňuje na rozpory medzi klasickým ponímaním duševného vlastníctva a novými možnosťami šírenia informácií. Navrhuje sústrediť sa na dôsledky zmien a nevýhody vyplývajúce z využívania IKT technológií. Ponúka východisko pre inováciu informatického vzdelávania. Abstract: The paper focuses on the selected consequences of the use of ICT. It critically evaluates the isolated view of technologies and of teaching mastering programmes. It also pinpoints the contradiction between the classical view of intellectual property and new possibilities of information dissemination. Next, it suggests focusing on the impact of changes and on drawbacks arising from the use of ICT. Finally it offers a foundation for some innovations in IT education. Kľúčové slová: IKT, znalostná spoločnosť, vzdelávanie, sociálne siete, riziká IKT Key Words: ICT, knowledge society, education, social networks, threat ICT ÚVOD Svet okolo nás sa prudko zmenil. Zmeny sú také rýchle, že si ich možno prestávame všímať a nezamýšľame sa nad ich dôsledkami. Jeden z bývalých vysokoškolských pedagógov sa vyjadril, že je človekom z minulého storočia. V ňom prežil väčšinu svojho aktívneho výskumníckeho života a vývoju udalostí a technológií vtedy ešte rozumel. Terajší svet sa mu javí ako príliš rýchly. Transformácia nášho školstva a zmeny obsahu spotrebujú väčšinu tvorivého potenciálu pedagógov a len časť odborníkov sa hlbšie zamýšľa nad dôsledkami, ktoré prináša aplikácia informačno- komunikačných technológií (IKT) do pedagogického procesu. Najlepšie to vyjadrujú slová popredného slovenského informatika Ivana Kalaša:...aká by mala byť úloha učiteľa, čo by mali žiaci a študenti zažiť v škole také, aby boli dobre pripravení na život o desať, dvadsať, tridsať rokov... [1] Je paradoxné, že tieto slová adresoval pred 6 rokmi deťom, účastníkom detskej univerzity. Staršia generácia teoretikov pedagogického procesu sa obvykle obmedzí na konštatovanie, že dnes sa máme sústrediť na kompetencie a zhodnú sa s Mironom Zelinom, podľa ktorého: Sme svedkami paradoxu, že mladšia generácia, deti a študenti v tomto čase ovládajú prácu s počítačom, internetom, ale mnohí dospelí nie. Je to zvláštna situácia aj preto, že tradičný názor na to, že učenie je odovzdávanie poznatkov a skúseností staršej generácie mladšej, tu neplatí celkom. Človek sa učí nie priamym odovzdávaním poznatkov a skúseností, ale sprostredkovane cez médium, čo vytvára podstatu virtuality. [2] Vďaka počítačom a sieťovým technológiám sa dotýkame virtuality častejšie, než si uvedomujeme. Problémy, ktoré to prináša sa obvykle dajú veľmi populárne popísať ako hackerstvo, pirátstvo a počítačová kriminalita. Najlepšie to dokazuje odborná debata o ekonomickej inflácii a pokušení vydávať nekryté peniaze. Istý mladý fyzik sa opýtal na elektronické bankové prevody peňazí a ich rozsah v globálnom svete. Fyzika je exaktná veda a jeho otázka, koľko je vlastne peňazí v obehu, ak sa ukrývajú len ako virtuálne čísla v počítačoch, bola zmietnutá zo stola. Po ukončení oficiálnej časti konferencie dostal pozvanie od ekonómov, aby sa zúčastnil aj na ich budúcom stretnutí. DÔSLEDKY IKT TECHNOLÓGIÍ V 21. STOROČÍ Pri analýze akreditovaných študijných programov sa často stretávame so zúženým chápaním IKT. Príprava netechnicky zameraných smerov sa sústreďuje na zvládnutie základných počítačových programov. Obvykle sa rozšíri a upevní práca s kancelárskym balíkom MS Office a základné zručnosti vo využívaní internetu vrátane vymenúvania hlavných rizík. Niektorí odborníci to pejoratívne nazývajú, že sa vyučuje ovládanie vybraných 13

14 programov. Ak si všimneme overovanie získaných vedomostí, môžeme ho smelo prirovnať k preskúšaniu obsluhy cestného stroja. Základ prístupu je v pedagogickom myslení 20. storočia. Naučíme sumu vedomostí a zručností. Staršia generácia na základe vlastných skúseností vie, čo bude potrebné. Takmer absentuje nabádanie k hľadaniu širších súvislostí medzi masovým používaním počítačov a možnými nežiadúcimi zmenami a rizikami, ktoré nevieme dnes odhadnúť. Hlboké presvedčenie laickej verejnosti, že je jasné, aký softvér je najvhodnejšie používať, sa premieta do dominancie jedného operačného systému a súboru kancelárskych programov, ktoré nakupujeme za cenu dominantného výrobcu. Prehlásenie, ktoré musíme odsúhlasiť pri inštalovaní takmer každého program obsahuje právne korektné zbavenie sa zodpovednosti výrobcu programu. Poznámka používaná v minulosti, ktorá upozorňovala, že sa tento program nesmie používať v jadrových elektrárňach a na riadenie letovej prevádzky, nevyvoláva v laickej verejnosti žiadne obavy. Zvykli sme si, že náš notebook občas môže zamrznúť. Pri vývoji nových typov mobilných telefónov sa v súčasnom období krízy ako prvé škrtajú náklady na dôkladné testovanie výrobkov a ich softvéru. Takmer žiadny rozsiahly počítačový projekt sa nedokončí za náklady, ktoré naň boli plánované. Životný cyklus programu hovorí o jeho zastaranosti už v deň dokončenia. Svet virtuálnych technológií, ktorý si okolo seba vytvárame, je nestabilný. Informácie ukladáme na nosiče, ktoré majú obmedzenú životnosť. Aj seriózne americké inštitúcie sa stretávajú s ťažkosťami a stratou dát pri požiadavke prečítať svoje tridsať rokov staré počítačové záznamy a digitalizované fotografie. Ak to porovnáme s dlhovekosťou klasických archívov a ich dostupnosťou, je pochopiteľné tvrdenie, že sme civilizácia, ktorá po sebe nič nezanechá. V časovom meradle veku egyptských pyramíd sa nás to zdanlivo netýka. Ale pri dĺžke ľudského života a porovnaní počtu generácií nasadzovaných počítačov, je táto otázka alarmujúca. Nástup a odumieranie komerčných technológií sa tak zrýchlilo, že za jeden ľudský život sme svedkami objavenia sa a rozvoja novej technológie a aj jej úplného vymiznutia. (Predstave si svojho pravnuka s videokazetou babičkinej svadby a trvanlivosť bežných farebných fotografií z minilabu sa ani netestuje.) Pri prieskume názorov na bezpečnosť uchovávania dát na CD a DVD nosičoch sa študenti málokedy zhodnú na reálnom časovom intervale, po ktorom je potrebné prekopírovanie záznamov. Vo firemnom ponímaní sa práve obrovská redundancia produkovaných a archivovaných dát javí ako problém. Firma IBM, ktorá stojí za rozšírením počítačov, ponúka firmám sofistikované produkty na rozbor dát, ich triedenie pre dlhodobé, strednodobé a krátkodobé archivovanie. Svoje investície do tohto segmentu trhu vie doložiť presvedčivými údajmi o značných finančných úsporách. Táto oblasť je doménou technicky orientovaných používateľov. Študent vysokoškolského štúdia by mal dostať informácie o týchto rizikách a porozumieť aktuálnemu vývoju a ponuke produktov na spoľahlivé archivovanie dát. Z pohľadu prípravy na život s počítačmi sa nám javí táto oblasť ako často zabezpečená externými dodávateľmi. SOCIÁLNE SIETE A NÁSTUP VIRTUÁLNEJ KOLABORÁCIE Druhá oblasť, o ktorej sa v našich školách hovorí len veľmi málo je spojená s rozšírením sociálnych sietí a spoluprácou používateľov. Digitálna demokracia a digitálna priepasť sú len prvotnými pojmami v tejto problematike. Nástup trendu výstižne naznačil časopis Time, ktorý 1. januára 2007 ako osobnosť roka označil každého, kto využíva internet a patrí do informačného veku. Od tejto doby sa hovorí, že používatelia prevzali iniciatívu. Už neurčovali len odborníci, ktorá služba na internete prežije, ale životaschopnosť služieb určoval záujem a popularita služieb, ako napr. Youtube, SceondLife a ďalších. Toto naštartovalo éru, ktorú zažívame doteraz. Čo sa zmenilo? Čím je charakteristická táto zmena? V 20. storočí, keď sme čítali na internete odborný časopis, tak to predstavovalo pasívne prijímanie informácí. Na reklamu firme postačovala www stránka s ovou adresou. Ak sa dnes pozrieme na internete na akékoľvek noviny, vždy nájdeme dole tlačidlá Like, Share a môžeme zdieľať náš názor s ostatnými používateľmi sociálnej siete Facebook. Oba zdanlivo oddelené činnosti sa zlievajú a celý internet sa začína podobať na Facebook. Veľkí hráči na poli internetového biznisu, napr. GOOGLE, sa snažia napodobniť niektoré vlastnosti Facebooku. Google+ je len najmarkatnejším prejavom týchto premien. Twitter a jeho dostupnosť cez mobil poznačili celú súčasnú éru. Schopnosť zorganizovať značné masy obyvateľov, napr. na egyptské demonštrácie, dala vzniknúť označeniu Twitterové revolúcie. Tento nebezpečný a zdarma dostupný nástroj tvorí popri blogoch zdroj bezbrehého šírenia názorov na internete. Charlene Li a Josh Bernoff hovoria o spodnej vlne:... spodná vlna je spoločenský trend, v ktorom ľudia používajú technológie na získanie toho, čo potrebujú jeden od druhého namiesto toho, aby ich získali od firiem. [3] Ak sa spoja názory mnohých používateľov a rozbehne sa diskusia napr. na tému kritiky produktu niektorej firmy, správa sa táto virtuálna spoločnosť ako vlna. Nedá sa zastaviť. Jedným z cieľov súčasného vzdelávania v oblasti informatiky by malo byť vysvetlenie možných dôsledkov takejto vlny. Mnohé trendy, ktoré v súčanosti sledujeme, svedčia o tom, že politici, právnici, finančníci v zábavnom priemysle nepochopili potenciál a riziká týchto technológií. Aktivita sa presúva na bežných používateľov. Redaktor, ktorý prinášal televízne spravodajstvo z vojnovej zóny je nahradený anonymným miestnym občanom a jeho mobilným telefónom. Táto kombinácia 14

15 umožňuje prinášať šokujúce a aktuálne zábery, preniesť ich do sveta internetu. Snaha brániť zverejneniu fotografií, informácií vedie často k tomu, čo sa nazýva Streisand effect. Jeho vznik je poučný a ilustruje možnosti tejto novej doby: Pilot a fotograf sa rozhodli nafotiť pobrežie Kalifornie. Známa speváčka trvala na tom, aby jej vilu odstránili zo záberov. Pozornosť tlače a rozruch, ktorý tým získala spôsobil, že všetci začali vyhľadávať pohľad na jej vilu a vznikol nový termín Streisand effect. Podobný efekt začínajúci od zverejňovania kritických videozáznamov sa dá objaviť aj pri zverejňovaní vnútorných pomerov vo firme. Napr. hygienických podmienok pri príprave jedál, či iných sťažnostiach na firmu. [4] Ako uvádzajú Charlene Li a Josh Bernoff cit.: To, čo sa stalo týmto firmám, sa stane i vám. Zamestnanci vašej spoločnosti sa práve teraz rozprávajú o vašej značke na MySpace a možno takým spôsobom, ktorý by ste neschvaľovali... Lenže tento prúd sa nedá skrotiť. Pochádza z tisícov zdrojov a valí sa tradičným biznisom ako záplava. A podobne ako záplava, nedá sa zastaviť na nijakom mieste. A často sa nedá zastaviť vôbec. [3] Práve pri sledovaní udalostí vo svete, ale aj okolo nás, vidíme nepochopenie rizík, ktoré prinášajú sociálne siete. Pokusy politikov a právnikov o zákaz toho, či onoho sa stretávajú často s podráždením mládeže. Ich protesty sa len pokúšame spútať na internete. Možnosti ukázať silu a odstaviť stránku banky, či vlády len naznačujú, že je to ich svet. Boj názorov staršej generácie s mládežou sa podobá na márne robenie poriadku v mori, kde sa len ťažko vyrovnáme schopnostiam, ale i počtu vodných živočíchov. Domnievame sa, že v súčasnosti stojíme pred zmenou paradigmy. V oblasti právneho chápania duševného vlastníctva sa opierame o predstavy 19. a 20. storočia. Francúzsko prinieslo orientačné prieskumy, ktoré naznačujú nesúlad prvoplánovej logiky: Kto kopíruje, ten len kradne. Niektoré prieskumy naznačujú, že chronickí sťahovači hudby z internetu si kupujú viac originálnych nahrávok ako slušní občania. Právnici sa pokúšajú postihnúť aj tieto virtuálne zločiny. Každý, kto si kúpi čisté CD platí napred za to, čo ešte nespáchal. Odvádza drobné percento autorskému zväzu, drobnú pokutu akoby kupujúci boli už zlodeji. Je zaujímavé sledovať boj medzi dvoma tábormi v Amerike. Čo dostane prednosť, sloboda internetu a zisky internetových spoločností, alebo zábavný priemysel a pokusy vyberať poplatky za filmy a hudbu. Právne predpisy narážajú na klasické chápanie teritoriality. Zákony platia na určitom území, zločin možno spáchať na tomto území a tam platí aj potrestanie tohto zločinu. K "exteritorialite" legálna je vlastne len teritorialita. "Locus crimen" teda miesto činu môže byť štátne územie, veľvyslanectvo či konzulárne územie štátu, loď a lietadlo mimo územia, na mori je to legálne len 20 km t.j. 12 námorných míľ od pobrežnej čiary. Určite sa v blízkej budúcnosti staneme svedkami zásahov odôvodnených americkými zákonmi aj inom kontinente. Snaha o presadenie tvrdej kontroly. Zvýšenie právomoci colníkov prezrieť počítač cestujúceho a pod. bude narážať na pocit mladej generácie, že im táto sloboda patrí. Sme svedkami neprispôsobivosti zákonov, obchodných modelov a celé to pripomína situáciu, keď tvrdíme, že správne knihy sú len tie, ktoré sú opísané ručne v kláštore. Ale za rohom je možnosť kopírovať a xeroxovať čokoľvek za veľmi nízke ceny. Spoliehať sa ďalej na predaj môže byť podobné sizyfovskému tlačeniu balvana, ktorý vždy skĺzne a nespráva sa tak, ako očakávame. Mládež a dnešní anonymous sú možno nové politické strany a hnutia, ktoré predstavujú snahu o riešenie rozporu 20. a 21. storočia. Čo ak revolta pirátskych strán, ktoré sa už dostali do parlamentov v niektorých štátoch, predstavuje postoj pre budúcnosť a je to viac, než len mladícka nespokojnosť? Dnešní študenti sú generáciou, ktorá nezažila svet bez internetu a počítačov. Sú pre nich samozrejmé, ako bola pre nás ceruza, či pero. ZÁVER Mladý vysokoškolsky vzdelaný odborník musí mať širší prehľad a chápať súvislosti problémov, ktoré prinášajú nové technológie. Musíme nájsť model spolupráce pri vzdelávaní, kde sa študent stáva partnerom učiteľa. Informuje ho o nových veciach a svojich názoroch. Učiteľ by mohol vychovávať a naznačiť riziká, ktoré sa dajú očakávať. Celý vývoj IKT technológií sa deje v klasickej špirále. Minulé problémy sa vracajú v zdanlivo inej podobe. Prvé počítače umožňovali pripájať k nim v kanceláriách terminály a pracovať na diaľku. Dnes tak populárny Cloud Computing predstavuje čosi veľmi podobné v globálnom meradle. Výhody a nevýhody sa postupne objavia a budú podobné ako pred 50 rokmi. Napr. ak zveríme firme svoje dáta a ona má servre a dátové sklady na americkom kontinente pri prístupe cez internet to nepredstavuje problém. Čo sa stane v prípade právnych problémov? Prístup k dátam sa bude riadiť americkými alebo európskymi právnymi predpismi? Podobné paralely sa núkajú pri pohľade na vývoj v oblasti smartfónov. Viacero operačných systémov, pre každý z nich sú potrebné iné aplikácie, objavili sa prvé vírusy. Tu môže byť pohľad staršej generácie prínosom aj pre mladých. Veríme v nápravu vecí a silu dobra. Ak mládež učíme, že zverejnené fotografie sa nedajú jednoducho stiahnuť z internetu možno to predstavuje aj nové vševidiace oko 21. storočia. Dôvod prečo byť slušný. Kto opisuje 15

16 diplomovú prácu, musí vedieť, že bude zverejnená a globálne prístupná. Podobne rôzne hriechy politikov. Tie sa nepodarí utajiť. Zastaviť šírenie informácií bude podstatne zložitejšie, ako zhabanie nákladu nepohodlných novín. Celá budúcnosť bude zložitejšia. Napr. veľký internetový provider v Číne dokázal presmerovať časť internetových dát cez svoje super výkonné počítače. Vždy sme učili, že internet sa nedá vypnúť. Tu ho naraz dokázali filtrovať. Možno aj pozmeniť. Naučiť novú generáciu žiť s počítačmi je asi to najdôležitejšie. Naučiť ich kritickému mysleniu a vystríhať ich pred slepou dôverou v počítačové algoritmy a spoločne skúmať túto nebezpečnú džungľu je úlohou učiteľa budúcnosti. To je nevyhnutné už dnes. Počítače máme všade okolo nás a často sa tvárime, že nič nehrozí. Na záver malý príklad. V súčasných autách pri brzdení využívame ABS a ani nerozmýšľame nad tým, že ak prudko dupneme na brzdu, počítač rozhodne, kedy kolesá brzdia a kedy sa naše brzdenie na krátky okamih preruší, aby sme nedostali šmyk. [4] LITERATÚRA: KALAŠ, I. Prečo je počítač po škole? [online], [cit ]. Dostupné na internete: <www.uniba.sk/duk2004/prednaska02/kalas.htm>. [1] ZELINA, M. Teória výchovy alebo hľadanie dobra. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo Mladé letá s.r.o, s. 208 [2] LI, CHARLENE; BERNOFF, J. Spodná vlna: Bratislava : Eastone Books, s. 10 [3] BROŽ, M.; ALCNAUER, J. Základy informatiky. Praha : Vysoká škola obchodní v Praze, o. p. s s. 133 ADRESA: PaedDr. Július Alcnauer, PhD. Prostějovská Prešov Slovensko 16

17 CHARAKTERIZOVANIE RIADENIA A HODNOTENIA PRACOVNÉHO VÝKONU V PODNIKOCH Ladislav Jarina Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Abstrakt:Príspevok charakterizuje proces, podstatu a ciele riadenia pracovného výkonu a jeho maximalizovanie. Okrem toho poukazuje na základné rozdiely medzi hodnotením výkonu v porovnaním s riadením pracovného výkonu. Kľúčové slová:pracovný výkon, riadenie výkonu, meranie výkonu, hodnotenie výkonu, zvyšovanie pracovného výkonu ÚVOD Kľúčovým predpokladom úspechu v podniku je kvalita ľudí, ktorých má podnik k dispozícii. V mnohých prípadoch rozdiel medzi úspechom a neúspech podniku závisí práve od schopnosti manažérov riadiť výkon ľudí a zabezpečiť ich progresiu. Moderné riadenie podniku si dnes vyžaduje nie jen šikovných a kvalifikovaných ľudí, ale zároveň aj moderne prístupy riadenia výkonnosti. Riadenie pracovného výkonu je pritom viac ako len subjektívne hodnotenie jednotlivcov. Preto zabezpečiť vysokú úroveň riadenia pracovného výkonu by malo byť v záujme každého podniku. Riadenie pracovného výkonu pritom v sebe spája zlepšovanie individuálneho pracovného výkonu, výkonu tímov a výkonu organizácie, rozvoj pracovných schopností zamestnancov a ich adaptáciu na hodnoty organizácie.performance Manažment pomáha zadefinovať výkon, rozvíjať vhodné nástroje na meranie výkonu a úspešne ich implementovať do svojej obchodnej stratégie. Zároveň tiež umožňuje premietnuť a transformovať základné strategické priority, hodnoty a hlavne ciele organizácie do výkonu, resp. cieľov každého zamestnanca. PODSTATA RIADENIA PRACOVNÉHO VÝKONU Zavedenie funkčného a efektívneho systému riadenia a hodnotenia pracovného výkonu znamená pre podnik prínosy vo viacerých aspektoch.armstrong zadefinoval riadenie pracovného výkonu ako strategický orientovaný a integrovaný proces, umožňujúci organizáciám, aby boli trvale úspešné a konkurencie schopné prostredníctvom neustáleho rozvíjania schopnosti jednotlivcov a tímov v organizácií. Podľa ďalších autorov je riadenie pracovného výkonu neustály proces komunikácie prebiehajúci v partnerskom duchu medzi pracovníkom a jeho bezprostredným nadriadeným, zahrňujúci definovanie jasných očakávaní a dosiahnutie zhody, pokiaľ ide o prácu, ktorá sa má urobiť. Alebo proces vytvárania zdieľaného chápania toho, čo má byť dosiahnuté a ako to má byť dosiahnuté a zároveň prístup k riadeniu ľudí, ktorý zvyšuje pravdepodobnosť dosahovania úspechov v práci. Koubek tieto definície riadenia pracovného výkonu zhrnul do širšej súvislosti, ako strategickejší a integrovanejší prístup založený na princípe riadenia ľudí na základe ústnej dohody alebo písomnej zmluvy medzi manažérom a pracovníkom o budúcom pracovnom výkone a osvojovanie si schopností potrebných k tomuto pracovnému výkonu. Na základe spomenutej dohody, resp. zmluvy dochádza k previazaniu vytvárania pracovných úloh, vzdelávania a rozvoja pracovníka, hodnotenia pracovníka a odmeňovania pracovníka. Ide v podstate o výraz zvyšujúcej sa participácie pracovníka na riadení. Potom by sme mohli povedať, že podstata riadenia pracovného výkonu spočíva predovšetkým v efektívnom vedení ľudí k zlepšovaniu ich výkonu na každej úrovni podniku, v záujme dosahovania zvyšovania výkonnosti celého podniku a napĺňaní jeho strategických cieľov. V konečnom dôsledku riadenie výkonu je predovšetkým o ľuďoch a prístupe k ním.preto riadenie pracovného výkonu je nutné vnímať nie len ako proces, ale predovšetkým ako systém, ktorý v 17

18 rámci organizácie zasahuje celou radu kľúčových oblastí,ktoré sú súčasne kritickými faktormi úspechu celej organizácie. Cieľom riadenia pracovného výkonuje aj nastavenie kultúry vysokého výkonu, v ktorej jedinci a tímy preberajú zodpovednosť za sústavné zlepšovanie podnikových procesov a svojich vlastných schopností a prínosov v rámci im poskytovaného efektívneho vedenia. Ak to rozmeníme na drobné, tak riadenie pracovného výkonu je zabezpečenie vedomosti ľudí o podnikovej kultúre a vzájomné zlúčenie individuálnych a podnikových cieľov.takéto riadenie si vyžaduje moderných manažérov s individuálnym prístupom k jednotlivým situáciám a citlivým posudzovanie potrieb jednotlivcov alebo tímov. V mnohých prípadoch sa však stáva, že manažéri neriešia príčiny nižšej výkonnosti zamestnancov. Ak chce manažér riešiť otázku nižšej výkonnosti zamestnancov, mal by si odpovedať na štyri základné otázky z hľadiska schopností a postojov zamestnancov. Nevie to znamená, že zamestnanec má deficit v príprave. Takúto skupinu zamestnancov je možné doviesť k rozvoju ich schopností pomocou cieleného vzdelávania a tréningov. Nemôže problém môže byť v podmienkach práce. V takomto prípade je potrebná úprava procesov alebo podmienok práce. Nedokáže problém môže byť v nedostatočnom talente pre danú prácu. Riešením môže byť zmena obsahu prace, prípadne personálna zmena. Nechce táto skupina predstavuje pre podnik príťaž, problém však môže byť len v nedostatočnej motivácií. V takomto prípade by mal manažér vedieť preskúmať vnútornú aj vonkajšiu motiváciu zamestnanca a prijať vhodné opatrenia. Väčšina pracovníkov chce určité riadenie udávajúce smer, slobodu, aby mohli robiť svoju prácu a povzbudenie, nie kontrolu. Systém riadenia pracovného výkonu by mal byť preto systémom kontroly len výnimočne. Riešením je urobiť z neho systém rozvoja založeného na spolupráci a to dvoma spôsobmi. Po prvé, celý proces riadenia pracovného výkonu - koučovania,mentoringu,counsellingu, spätnej väzby, sledovania pracovného výkonu, uznania apod. - by mal povzbudzovať k rozvoju. V ideálnom prípade členovia tímu rastú a rozvíjajú sa prostredníctvom uvedených interakcií. Po druhé, keď sa manažéri a členovia tímu pýtajú, čo musia byť schopní robiť, aby urobili viac a aby to urobili lepšie, posúvajú sa k strategickému rozvoju. Riadenie pracovného výkonu by sa malo zameriavať skôr na plánovanie a zdokonaľovanie budúceho výkonu, ako na retrospektívne hodnotenia výkonov, alebo zamestnancov. Malo by tiež poskytovať východisko na pravidelný a častý dialóg medzi manažérmi a jednotlivými zamestnancami, alebo tímami o plánovaní rozvoja a výkonu. V mnohých prípadoch podniky doplácajú na nedostatočné využitie ľudského kapitálu, motivácie a angažovanosti zamestnancov. PROCES RIADENIA PRACOVNÉHO VÝKONU Riadenie výkonnosti môžeme považovať za normálny prirodzený proces riadenia, alebo za cyklus a sled činnosť pre modelovanie, toho ako to funguje. Riadenie výkonu možno tiež opísať ako trvalý samo obnovovací cyklus, podobne ako je znázornené na nasledujúcom obrázku, ktorý si vyžaduje priebeh niekoľkých aktivít. Procesy riadenia pracovného výkonu sa skladajú z: Plánovania: dohodnutie cieľov a požiadaviek na odborné schopnosti, zvyšovanie výkonnosti a plány osobného rozvoja, tzn. rozhodnúť, čo robiť a ako to urobiť. Činnosti: vykonávanie činnosti potrebných na dosiahnutie realizovaných cieľov a plánov. Monitorovania: vykonávanie priebežnej kontroly o tom, čo sa deje a meranie výsledkov za účelom posúdenia pokroku pri realizácii plánu a dosahovaní cieľov. Posúdenia: zhodnotenie vývoja a výsledkov, ktoré boli dosiahnuté a vzhľadom k ním stanovia, aké nápravné opatrenia je potrebné urobiť ak výkon nie je v súlade s plánom. 18

19 Plán Performance agreement Posúdenie Zhodnotenie výsledkov Plán osobného rozvoja Činnosť Výkon Obrázok 1: Cyklus riadenia výkonu Zdroj: upravené podľa Armstrong, 2006 Monitorovanie Riadenie pracovného výkonu sa považuje za flexibilný proces a zároveň sa od neho očakáva, že bude pôsobiť skôr ako tréner, než ako sudca, pričom sa zameriava na budúcnosť. Riadenie pracovného výkonu si vyžaduje pochopenie, čo to vlastne je riadenie pracovného výkonu.existuje päť záležitostí, ktoré je potrebné zvážiť, aby sme plne pochopili, čo je riadenie pracovného výkonu: 1. poňatie výkonu; 2. význam hodnôt; 3. poňatie prepojenia; 4. poňatie očakávania; 5. význam chovania založeného na vlastním úsudku. Nedostatočnývýkon nie je zákonite vždy chybou zamestnancov. Môžebyť dôsledkomnedostatočnéhovedenia, zléhomanažmentu,alebochybnéhosystémupráce. Ak má byť zabezpečené riadenie pracovného výkonu, musí byť jasné aj to, čo je potrebné riadiť. komunikáciu o cieľoch riadenia pracovného výkonu ako funguje a aké sú povinnosti tých, ktorých sa to týka proces vytvárania dohody o pracovnom výkone zabezpečenie vedenia, zameraného na uplatňovanie profilu úloh a stanovenie cieľov, proces skúmania a posudzovania pracovného výkonu zaistenie toho, aby sa toto skúmanie a posudzovanie prevádzalo riadnym spôsobom a bolo zdokumentované, plánovanie osobného rozvoja zabezpečenie vedenia podpory pri príprave a realizácií plánov osobného rozvoja, rozvoj znalostí zabezpečenie koučovania, monitorovania a vzdelávania pri formulovaní znalostí v oblasti riadenia pracovného výkonu, ako je stanovovanie cieľov, poskytovanie spätnej väzby, koučovanie a prevádzanie skúmania a posudzovania pracovného výkonu, monitorovanie a vyhodnocovanie monitorovanie aplikácie riadenia pracovného výkonu, vyhodnocovanie jeho efektívnosti a v prípade potreby aj podnikanie krokov smerujúcich k zlepšeniu. Charakteristickým znakom riadenia výkonu je dôležité pripojenie k integrácii alebo zladenie jednotlivých cieľov s organizačnými cieľmi. Cieľom je zamerať sa na ľudí, robiť správne veci a dosiahnuť spoločné porozumenie v požiadavkách na náročnosť v rámci celej organizácie. Integrácia, organizačné, individuálne a tímové ciele sa často odvolávajú na proces "kaskádových cieľov". Napriek tomu kaskádovanie nemôžeme považovať len za proces riadený zhora. Sú v ňom zastrešené firemné ciele, ľudia na každej úrovni by mali dostať príležitosť ukázať, ako si veria, že môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov tímu a oddelení. Integrácia sa dosiahne tým, že každý si je vedomý funkčných firemných a tímových cieľov a cieľov, ktoré si dohodli pre seba sú v súlade s týmito cieľmi aby prispeli konkrétnym spôsobom k ich úspechu. Tento proces je znázornený na nasledujúcom obrázku. 19

20 Ovplyvňujúce externé faktory: Súťaž Trhové faktory Spätná väzba od aazákazníkov Legislatíva Firemné ciele Funkčné ciele Tímové ciele Ovplyvňujúce interné faktory Strategické plány Dispozičné zdroje Hlavné hodnoty Výkon Jednotlivé ciele Zdroj:upravené podľa Armstrong, 2006 Obrázok 2: Integrácia cieľov Riadenie výkonu je o koučovaní, vedení, hodnotení, motivácií a odmeňovaní kolegov, ktoré pomôžu mobilizovať ich potenciál a zlepšiť organizačný výkon. Tam, kde to funguje dobre je riadenie výkonu postavené na vynikajúcom vedení a vysokých vzťahoch medzi kvalitným koučovaním manažérov a tímov. Základom riadenia výkonu je meranie nielen toho, či práce boli urobené, ale aj ako boli urobené. Pri vyhodnocovaní výkonnosti je dôležité veľmi starostlivo sledovať zavedenie výkonového riadenia, ale rovnako tak je dôležité, aby sa aj naďalej sledovalo a pravidelne vyhodnocovalo a to najmä po prvom roku prevádzky. Najlepší spôsob monitorovania a hodnotenia, je požiadať zúčastnené strany ako manažérov a jednotlivcov o zhodnotenie funkčnosti. Hodnotenie môžu vykonávať členovia projektového tímu, alebo oddelenie ľudských zdrojov. Výsledkom by potom mala byť spätná väzba pre všetky zúčastnené strany a posúdenie potreby zmeny procesu, alebo ďalšej požiadavky na školenie.k udržaniu vysokej úrovne je považované za potrebné, aby sa: udržiavali školenia v riadení výkonu pre všetkých nových zamestnancov, doplnili školenia tak, aby boli zásady a postupy aktuálne, používalo osobné koučovanie v prípade potreby, viedli semináre pre manažérov, kde sa podelia o svoje skúsenosti. Výsledkom hodnotenia by mala byť správa, ktorá zhŕňa poznatky a ukazuje, aké kroky sú potrebné na nápravu nedostatkov. Kritéria posudzovania pracovného výkonu by mali správne vyvažovať medzi: dosiahnutými výsledkami v porovnaní s cieľmi, existujúcou a uplatňovanou úrovňou znalostí a schopností (odbornými schopnosťami, odbornou spôsobilosťou); chovaním pri práci ovplyvňujúcim výkon (schopnosťami chovania); mierou, v aké chovanie rešpektuje základné hodnoty organizácie; každodennej efektívností. PROCES HODNOTENIA PRACOVNÉHO VÝKONU Hodnotenie pracovného výkonu je nevyhnutnou súčasťou činnosti riadenia pracovného výkonu. Ak niečo chceme riadiť, mali by sme to vedieť aj merať a hodnotiť. Problémom však je, že nie vždy je to také jednoznačné a preto hodnotenie je v celku problematická záležitosť. Ak má byť hodnotenie správne, vyžaduje si dobrú schopnosť posudzovať výkon a dobrý úsudok. V mnohých prípadoch sa hodnotený prvok nedá overiť, preto v konečnom dôsledku ide len o subjektívny pocit hodnotiaceho na výkon hodnoteného pracovníka. Máloktorí z manažérov prizná, že jeho hodnotenie nie je dobre, no napriek tomu jednu hodnotenú osobu viacero manažérov hodnotí rozdielne.najčastejšími chybami pri hodnotení pracovného výkonu je zlé vnímanie, zlá interpretácia a pripisovanie vlastných chýb hodnotenému. V rade odbornej literatúry sa môžeme stretnúť s negatívnym postojom k hodnoteniu pracovného výkonu alebo samotného pracovníka. Toto by však nemal byť dôvod nevykonávať hodnotenie pracovného výkonu vôbec. Na škodu hodnotenia výkonu je, že príliš často sa vykonáva smerom zhora nadol. Ide o spätný pohľad, ktorý sa viac sústredí na to, čo sa pokazilo, namiesto hľadania budúceho rozvoja. A viac mene je to skôr byrokracia ľudských 20

21 zdrojov, ako systém líniových manažérov. Na hodnotenie výkonu je kdispozícii sedem spôsobov hodnotenia výkonu: 1. celková analýza výkonnosti, 2. písomné hodnotenie (rozprávanie) výkonu, 3. hodnotenie, 4. nútené distribúcie, 5. vynútené poradie, 6. systém kvót, 7. vizuálne hodnotenie. Pri pojmoch hodnotenie výkonu a riadení výkonu, sa občas môžeme stretnúť s mylnou interpretáciu, že ide o tú istú činnosť. Existujú však medzi nimi značné rozdiely. Riadenie výkonu je trvalý a komplexný prirodzený proces riadenia, ktorý objasňuje vzájomné očakávania, pričom kladie dôraz na podporu úloh manažérov. Na rozdiel od riadenia výkonu, môžeme hodnotenie výkonu definovať ako formálne hodnotenie jednotlivcov ich manažérmi. Takéto hodnotenie býva uskutočňované spravidla na ročnej báze.v nasledujúcej tabuľke je znázornený hlavný rozdiel medzi hodnotením výkonu v porovnaní s riadením výkonu, podľa toho ako ich zadefinovali Armstrong. Tab. 1: Hodnotenie výkonu v porovnaní s riadením výkonu Hodnotenie výkonu Riadenie výkonu Posudzovanie a hodnotenie zhora nadol Hodnotenie stretnutí raz ročne Používanie klasifikácie bodovania Monolitický systém Zameranie na kvantifikované ciele Často prepojené s odmeňovaním Byrokratický systém - zložité papierovanie Záležitosť personálneho oddelenia Zdroj: upravené podľa Armstrong, 2007 Spoločný proces pomocou dialógu, Priebežné skúmanie a hodnotenie pracovného výkonu s jedným alebo viacerými formálnymi stretnutiami Klasické menej časté hodnotenie Flexibilný proces Zameranie na hodnoty a správanie rovnako ako ciele Priama väzba na odmenu je menej pravdepodobná Dokumentácie obmedzená na minimum Záležitosť líniových manažérov Hodnotenie pracovného výkonu je potrebné na vypracovávanie plánov rozvoja jednotlivcov a pracovných tímov. Metódy hodnotenia pracovníkov sa dajú rozdeliť do nasledovných skupín: a) Hodnotenie podľa stanovených výsledkov: tento spôsob sa najčastejšie využíva pri hodnotení manažérov. b) Hodnotenie na základe plnenia noriem: najčastejšie sa využíva pri hodnotení výrobných pracovníkov a postupov. Ide o stanovenie noriem alebo úrovne výkonu, oboznámenie pracovníkov s normami a porovnanie každého pracovníka s normami. Výhodou je posudzovaný na základe objektívnych meradiel. Nevýhodou je, že neumožňuje porovnať výkon na rôznych úrovniach. c) Voľný popis: ide o univerzálnu metódu, ale považuje sa za najvhodnejšiu pre hodnotenie manažérov. d) Hodnotenie na základe kritických prípadov: táto metóda si vyžaduje vedenie písomných záznamov o prípadoch, ktoré sa urobia pri vykonávaní práce určitého pracovníka. e) Hodnotenie pomocou stupnice: hodnotia sa jednotlivé aspekty práce zvlášť, pričom sa využívajú tri typy posudzovania výkonu a to číselná, grafická a slovná. f) Checklist: ide o dotazník, ktorý predkladá určité formulácie týkajúce sa pracovného správania pracovníka. Je to časovo náročná metóda, pretože na každú skupinu musí byť iný formulár a jednotlivé formulácie. g) Metóda BARS (BehaviorallyAnchered Rating Scales), teda klasifikačná stupnica pre hodnotenie pracovného chovania. Táto metóda má hodnotiť chovanie požadované k úspešnému vykonaniu práce. h) Metódy založené na vytváraní poradia pracovníkov podľa ich pracovného výkonu: i) Assessment center: sa dá využiť aj k hodnoteniu pracovného výkonu, schopností a rozvojového potenciálu najmä manažérov. Výhodou je komplexnosť posudzovania, nevýhodou je hodnotenie v modelovej situácií, nie v reálnej, čo nemusí navzájom korešpondovať. Pracovný výkon jednotlivcov, ale aj tímov je ovplyvňovaný viacerými faktormi. Existujú štyri hlavné vplyvy pôsobiace na výkon: pracovník, ktorý k tomu, aby efektívne pracoval, potrebuje mať tú správnu úroveň schopnosti, motivácie, podpory a podnetov, 21

22 pracovná skupina pracovníka, ktorej členovia budú mať silný pozitívny alebo negatívny vplyv na postoje, chovanie a výkon pracovníka, manažér pracovníka, ktorý musí v záujme výkonu poskytovať neustálu podporu a pôsobiť ako vzor, kouč alebo stimulátor, organizácia, ktorá môže vytvárať prekážky efektívnemu výkonu v prípade, kedy neexistuje žiadna silná, stmeľujúca vízia, ale naopak existuje neefektívna štruktúra, kultúra alebo systém práce, ničomu nepomáhajúca politika a systémy pracovných vzťahov, alebo nevhodný štýl vedenia a riadenia. Riadenie pracovného výkonu býva definované ako výsledok spojenia a kombinácie troch faktorov. Pri riadení a hodnotení pracovného výkonu, by preto hodnotiteľ mal vychádzať zo všetkých troch faktorov. 1) Úsilie založené na motivácií 2) Schopnosti potrebné k úspešnému vykonaniu práce 3) Pracovných a organizačných podmienok, ktoré sú zabezpečené pre výkon práce ľudí V nasledujúcom obrázku je znázornené, ako tieto faktory pôsobia na výkon. moc PRACOVNÉ A ORGANIZAČNÉ PODMIENKY analýza podmienok VÝKON vzdelávanie a rozvoj situačne podmienený leadership SCHOPNOSTI vedieť Obrázok 3: Faktory ovplyvňujúce pracovný výkon Zdroj: upravené podľa Tureckiová, 2004 MOTIVÁCIA chcieť Ako už bolo spomenuté, hlavným cieľom riadenia výkonu je vytvorenie prostredia v ktorom jednotlivci alebo tímy budú zlepšovať svoje zručnosti a podnikové procesy. Výrazným prvkom, ktorý ovplyvňuje pracovný výkon zamestnancov je pracovná klíma a zamestnanecké vzťahy. Je úplne jasné, že dobra pracovná atmosféra napomáha k zvyšovaniu výkonu zamestnancov, zdravej súťaživosti a celkovo tak k efektívnemu fungovaniu procesu riadenia pracovného výkonu. Samotná pracovná atmosféra môže do určitej miery v niektorých prípadoch nahrádzať jednoduché motivačné stimuly.ak manažéri neriešia slabú výkonnosť zamestnancov, ale miesto toho ju iba vyhodnocujú, vytvárajú tým slabinu v reťazci systému budovania riadenia výkonnosti podniku. POUŽITÁ LITERATÚRA [1] ARMSTRONG, M.: Řízenílidskýchzdrojů, Nejnovější trendy a postupy.10. Vydání, Praha: Grada Publishing, a.s., ISBN [2] ARMSTRONG, M.: Personálnímanagement. Praha: GradaPublishing, a.s., ISBN [3] ARMSTRONG, M. Stephens, T.: Management a leadership. Praha: GradaPublishing, a.s., ISBN [4] ARMSTRONG, M.: Řízenípracovního výkonu v podnikové praxi, Cesta k efektivitě a výkonnosti. Praha: Fragment, ISBN [5] ARMSTRONG, M.: Performancemanagement, Keystrategies and practicalguidelines. London, ISBN [6] KOUBEK, J.: Řízenílidskýchzdrojů, Základy moderní personalistiky. Management Press, s.r.o., ISBN [7] KOUBEK, J.: Řízenílidskýchzdrojů. Základy moderní personalistiky. 1. vydanie. Praha: Managemen Press, ISBN

23 [8] KOUBEK, J.: Řízenípracovního výkonu.1.vydanie. Praha: Management Press, ISBN X (brož) [9] TURECKIOVÁ, M.: Řízení a rozvoj lidíve firmách. 1.vyd. Praha: GradaPublishing, ISBN [10] VARMA, A BUDHWAR, P.S DENIS, A: PerformanceManagementSystems, A GlobalPerspective. 1.vyd., NY: Routledge, ISBN ADRESA: Ing. Ladislav Jarina Slovenská sporiteľňa, a.s. Tomášikova 48, Bratislava, Slovenská republika, Tel.:

24 24

25 TEAM MOTIVATION AND LEADERSHIP Zuzana Bodorová Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Abstract: In this paper, I focused on selected theoretical approaches and models of team motivation and leadership. I focused on identifying the causes of the complexity of team motivation, possible use of leadership and its contribution. At the end of the paper, I focused on team coaching as a possible tool that leaders can use for leading subordinates Key words: Team, individual motivation, team motivation, team leadership, team coaching Coming together is a beginning. Keeping together is progress. Working together is success (Henry Ford) Quote by Henri Ford reflects the importance of teamwork. Team members use a synergistic effectthereby their cooperation becomes more effective thanwork of an individual which has been proved by research as well. Nowadays most employees work in some form of cooperation and dependence, and teams became the basis for a successful business therefore it is necessary to focus on identification methods of effective team motivation and leadership. TEAM There are different definitions of teams such as: The administration of a group of people assembled to work on a particular project or to perform a particular function within an organization. [1] or A team is any group of people organized to work together interdependently and cooperatively to meet the needs of their customers by accomplishing a purpose and goals. [2] For the purposes of this article, and for utilization in practice I would extended the concept of working groups, department staff, entire enterprise employees (even if all of them do not work at fulfilling the same task, even in practice, sometimes different departments have conflicting or contradictory goals) however they work for a common goal which is a successful company. There are different kinds of teams; therefore I provide only certain types that occur most often in practice: Permanent teams- the team members cooperate in the long term, the team is not dissolved when the task is fulfilled, characteristic for them is higher turnover than for temporary teams Temporary teams- they are created to carry out a certain task, set target, after the execution the task the team extinguish, they are mainly project teams Task force- the team tackle specific, critical tasks and targets Department teams- its members are from a same department or work area Cross-functional teams- its members are from different departments, work areas, job functions Traditional teams- these are the teams that are most common in our country, where the team is headed by a team leader who manages its activities and subordinates Self-management teams- team does not have a leader and team members are peer, at the same time they are responsible for their own and team performance Cyber teams- belong to the latest type of team, its members are not in personal contact (or they meet very rarely mostly at the beginning of the project) but communicate through the Internet Reason why I point out this breakdown is, that at managing teams and adapting leadership style it is necessary to know the type of the team, team members, the task for which was the team created, and on this basis to adapt the leadership and management style. It is obvious that different leadership style requires for example the permanent teams and different style requires the task force when dealing with critical situation. MOTIVATION In practice, managers are trying to increase motivation; the main limitations they felt are a lack of funds, busyness, and lack of time which should be pay to motivate their subordinates. However managers should seek to optimize motivation, which reflect Jerker-Dobson law. 25

26 Fig. 1: Jorker-Dobson law [3] Too low level of motivation can cause insufficient performance, and conversely too high level and too intensive motivation can also cause performance degradation because the employee may feel psychological pressure, which could reduce its performance because, for example, cannot concentrate, he will think all the time about the reward which will cause more errors and its correction take time that could be used better. Figure 2.:Jorker-Dobson law [3] Managers also have to adapt motivation to the type of work performed by subordinate. For example, for simple tasks (which have clearly defined goal and a way how to realize them) financial reward helps to focus on the target and improve performance. Negative impact of too high financial reward is reflected in heuristic tasks (difficult tasks), because subordinate is too much focusing on individual reward and achievement of thetarget, his view is narrow, therefore company can lose some new ideas, effective solutions, opportunities as a reward impact on creativity, flexibility, inventiveness, also subordinate may feel too much pressure so his performance does not meet the offered reward. It follows that motivation have to be balanced and continuous process which must continue to work on. Motivation can be divided into two basic types: 1. Intrinsic motivation- driving forces of intrinsic motivation are motives that come from inner of individual, which are set by themselves. These motives may be required self-realization, the need for a satisfactory and fulfilling work, the possibility of development, the need to learn, need forsuccess, recognition, responsibility. 2. Extrinsic motivation- iscomposed of motives, which motivate individuals by their surroundings. These motives may include financial, non-financial rewards and punishments, but also the impact of the external environment. Motivation is a goal-oriented process, thus motivation is a process, through which an individual is brought into motion (by internal or external motives), direction through which occurs the implementation target. [4]. Understanding the process of motivation and how motivation influence subordinates, allows superiors to understand what motivates their subordinates, what drives them forward and use motivational tools and motivation to improve performance and meet targets. Motivation theories examine the very process and the process of creating motivation. They try to identify the causes of individual behaviour while trying to describe what superior should done to increase the level of motivation, to ensure that individuals exploit their skills, knowledge in order to realize the target. The theories of individual motivation divided Armstrong [4] into the following groups: 26

27 1. Theories focused on content (theories of needs) - these theories identify needs that affect human behaviour. Unmet needs causing anxiety (imbalance) that motivates behaviour that ensures restoration of balance. Motivation is a system of steps, which satisfy needs. The perception of needs and their satisfaction is individual and depends on education, environment where subordinatecomes from, and where he is currently located, from lifestyle. Here can be included theories of Maslow, C. Alderfer, Herzberg, McClelland achievement motivation needs theory 2. Theories focus on process (cognitive theory) these theories focus on opinions, expectations, feelings of subordinates, on the activities they carry out and the work environment. These theories focus on the psychological processes that affect motivation. These theories have a greater contribution to the practice because they provide a more realistic guide to methods of motivating individuals. Here can be included the expectations theory, the theory of reinforcement, the theory of equity,the goal setting theory 3. Instrumentality theory- to achieve and ensure required behaviours of subordinates uses rewards and punishments, which are directly linked to carried performance. This theory is based on the control and extrinsic motivation, and disregards other external factors, or the actual needs of individuals. The motivation theories operate differently, but they agree on that, the motivation is goal-oriented process. Theories are mostly not excluded, but orient at different parts of the process and how to influence them. Thereby they also help executive identify motivational factors affecting in different parts of the process. The following figure synthesises motivation theoriesand process of motivation into one unit. Figure 3.: The synthesis of motivation process and motivation theories As is apparent from the previous figure, the individual motivation is a complex and comprehensive process that is influenced by internal and external processes (incentives, factors) which affect the individual s effort placed in implementation desired tasks, and his approach to work, attitude, direction etc. But motivation theories mainly focus on individuals and individual parts of motivational process (some individual theories can be used for team motivation like McClelland's theory by which superior identifies dominant subordinate s motivators, and based on superior adapt way of motivating, feedback, rewards, setting targets for team), but whereas most of employees work in the working groups, the theories do not take into account the effects of other team members such as expectancy theory, goal setting theories, on the other hand team motivation theories do not put into account the impact of individuals to the team. The difference between individual and team motivation, and that what teammotivation makessuch complicated is interconnectedness and dependence between individuals in the team members and the team itself. These links and dependencies are very complex and sometimes they are difficult to read, explain, and can be difficult to use them. Exists mutual dependence (forms of influence) because individual behaviour is influenced by team and vice versa (to 27

28 have the team motivated, individual s targets have to be in harmony with the targets of co-workers, and at the same time that targets have to be identical with the team s, also individuals must perform its own tasks that need to be balanced with the other employees tasks and also a team s). For example, it can happen that leaderincorrectlyidentify subordinate and therefore subordinate s negative performance or behaviour affects the performance of the whole team and thus ruin all motivation effort of superior. Figure 4.: Integrative theoretical model of individual and team motivation [5] To ensure that individual synchronize their working behaviour with the behaviour of the team members and needed to accomplish its own and the team targets, a complex system is required, which deals with the individual motivation in the team also the team motivation. Over recent decades, the authors come up with models that are trying to bridge this gap and come up with models that take into account the motivation of the individual and the team such as three circles model J. E. Adair Adair s Tree circle model [6] shows three overlapping areas of needs that exist in teams. They are: 1. The need to carry out a common task 2. The need for team unity 3. The needs posed by an individual The circles are dynamic and have their own motivation forces and these forces mutually positively or negatively influence each other. From the three circles model is therefore clear, that for example the satisfaction of individual needs is dependent on the other two areas and to satisfy some needs is necessary synergism with other too circles. This is important for assessing the importance of teamwork to motivate individuals and meeting their needs. Figure 5.: Adair s three circle model [7] When the model is transferred to the corporate level the circles are purpose and goals, individuals at all levels, organization structure of team. It is necessary to pay equal attention to all three areas, but not necessarily at the same time. LEADERSHIP Due to the complexity of the process of team motivation, arises demand for competent and capable executives. Managers are unlikely to be sufficient as their main tasks are planning, organizing, production and control. To the forefront leaders come, whose main role is to create a vision, carry change, motivate and inspire subordinates, obtaining their voluntary participation and involvement in meeting the objectives. 28

29 In order for a team was led effectively, it is necessary to combine leadership style, way of motivation, with individual needs of subordinates and team, and particular situation. It is difficult to manage the team because each individual brings into the team, their individuality, whether knowledge, skills, and abilities, but also ideas, values, characteristics, previous experience, which affects not only themselves but also other members of the team. The teams also differ in their size. For the superior, who manages team size of 5-20 people, is not such a problem to identify the individual characteristics and adapt preferred management styles of individuals. Problem occurs in larger teams where the superior may manage teams size of subordinate.he has the possibility to commission assessment of individuals but cannot adapt motivation and management style to individual needs of all subordinates. Leadership is therefore an effective tool for team management, as it is responsible for individual and team motivation, creating favourable working environment, clear indication of the direction, guidance activities, etc. and therefore has a direct impact on team performance. The tool, which leaders can use, and allows understanding the complexity of the leadership, is Hill s Team leadership model [8]. This model (represents some form of mental road map) helps leaders monitoring team, to identify the problem and take steps to solve it in order to ensure effectiveness and performance. The result of the leader's decision should be the increase in team effectiveness basis on analysis of impact of the internal and external environment. The model provides the leader with and cognitive map for identifying group needs, and offer suggestions about how to take appropriate corrective action. The model helps the leader make sense of the complexity of group and offer practical suggestions based on theory and research.[8] Figure 6.:Hill s team leadership model [8] Requirements are high for leaders, they must have good communication skills, to be flexible (even behavioural flexibility) have the knowledge and ability to be able to solve the problem and meet the needs of their team. For team to be successful, the team needs a leader who is committed to it, and wants to help subordinates and strive for continuous improvement and growth. If leaders choose the inappropriate leadership style and misunderstand the needs of subordinate leader may act demotivating and negative impact to the team performance (e.g. when the situation requires directive leadership and the leader instead trying to coach or uses laizze-faire) COACHING Coaching is one of useful the forms that leader can use to leading subordinates. Its main aim is to improve performance, develop the knowledge, skills, competencies, allows coachee to find solutions to their goals by himself. The benefit of coaching is that "supports learning, creativity and effective communication. Respects the individuality of the coachee, strengthens self-confidence and helps create a corporate culture where the responsibility for work outcomes is in the hands of employee, not just top management. In this environment, managers and employees are active, flexible, prepared to make decisions and take responsibility [9] Team coaching tries to identify the skills, knowledge and abilities of individuals, which could help to fulfil a target, at 29

30 the same time it helps leaders to identify possibilities, and choose the proper way which occur to fulfil the target. Also coaching is a good tool to determine the targets and its method of realization, which ensure increase involvement, motivation, and team members adopt these targets as their own. Team should have set its targets based on individual targets. If the individual s target will be different or more demanding (upstream) as a target of the team, individual will not be motivated, therefore leaders should set targets with group members. Coaching models determine methods how implement coaching. Models have common features, characteristics and processes, and therefore it is up to the leader which one best suits him, will be most effective, and then will choose. To be a successful leader, motivate and retain the best employees, it is important to give up directive leadership style (if the situation allows it). Therefore, leader can use non-directive coaching models such asmodel GROW[10](consisting of the following steps: 1 Goal setting, 2 Review and awareness of reality, 3. Identification of all possible solutions anddefinetargets, 4 Create action plan) or Model RAFAEL[11] however, the coach expresses his opinion to resolve the problem (consisting of the following steps: 1. Description of the situation, 2 Determine the alternatives for achieving defined objective, 3 Feedback from the coach, 4 Exchange of views, different perceptions issues and situations are analysed, thereby can be formed by the coachee the new perspectives and perceptions of the situation, 5.coach and coachee together assess the outputs and determine an action plan to enable the realization of set targets) Coaching is successfully used tool, because during coaching achieve mutual satisfaction, the company achieve realization its targets and at the same time increase performance by the satisfaction of personal needs of the employee (personal and professional development, improve skills, knowledge, setting a balance between personal and professional life) Currently, it is created increased pressure to executives, because they must be able to navigate in a global, constantly changing, and crisis influenced environment. They have to be not only strategy makers make decisions, but they have to have a good ability to manage and motivate subordinates. Therefore, it occurs to synthesis of managers, mentors, leaders and coaches in a single person. BIBLIOGRAPHY: [1] [2] [3] =yau4hzdw0&sig=myhj5th8fbdxq34vtjmq1m_pfi0&hl=sk&sa=x&ei=1klful39nc_htab0vydwdw&ved=0c DIQ6AEwATgK#v=onepage&q=yerkes%20dobsons&f=false [4] Armstrong, M.: Řízenílidskýchzdrojů. Praha, Grada Publishing a.s., 2002 [5] [6] ADAIR, J. Efektivnímotivace. 1. vyd. Praha : Alfa Publishing, 2004 [7] [8] [9] Falwarczná. I.:Rozvoj a vzdělávánímanažerú. Praha: Grada Publishing, 2010 [10] Whitmore. J.: Koučování, Management press, 2011 [11] Falwarczná. I.:Rozvoj a vzdělávánímanažerú, Grada Publishing, 2010 ADRESS: Zuzana Bodorová Žilinská univerzita v Žiline Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Univerzitná Žilina 30

31 VÝCHODISKÁ K TVORBE MODELU UDRŽATEĽNEJ KONKURENCIESHOPNOSTI SLOVENSKÝCH PRIEMYSELNÝCH PODNIKOV V GLOBÁLNOM PROSTREDÍ V SÚLADE S U SZP Božiková Lucia, Sakál Peter STU Bratislava, Materiálovotechnologická fakulta Trnava Abstrakt: Cieľom tohto článku je spracovať teoretické východiská a analyzovať súčasnú situáciu podnikateľského, ekologického, ekonomického, sociálneho globálneho prostredia za účeľom vytvorenia návrhu modelu udržateľnej konkurencieschopnosti slovenských priemyselných podnikov v globálnom prostredí v súlade s udržateľným spoločensky zodpovedným podnikaním. Súćasťou práce je analýza konkurenčného postavenia slovenských priemyselnýh podnikov v globálnom prostredí Kľúčové slová: zmena paradigmy ponímania konkurencieschopnosti, udržateľná konkurencieschopnosť, spoločensky zodpovedné podnikanie Mnoho podnikov slovenských, ale i zahraničných si predkladá ako svoj cieľ stať sa najlepším, jedničkou na trhu. Za účelom dosiahnutia takéhoto cieľa tvoria podniky svoje stratégie. M. Porter podľa (Magretta, J., 2012) rozlišuje dva spôsoby ponímania konkurencieschopnosti. A to: 1. Byť najlepším, 2. Byť jedinečným. Globalizácia priniesla slovenským priemyselným podnikom množstvo príležitosti. Avšak ruka v ruke s príležitosťami odhalila aj množstvo hrozieb aj v podobe novej lacnejšej konkurencie. Cieľom našej práve prebiehajúcej práce na je vytvorenie modelu udržateľnej konkurencieschopnosti (MUK) slovenských priemyselných podnikov v globálnom prostredí. Vytvoriť takýto model prostredníctvom odporúčania stratégie nákladového vodcu nevedie k schopnosti udržať úroveň konkurenčnej výhody v dlhodobom horizonte pri súčasných dodržaní podmienok udržateľného rozvoja (UR). Snaha o získanie statusu najlepší na trhu prostredníctvom cenovej konkurencie má negatívne následky nie len na samotné podniky (ak sa o tento status uchádza viac podnikov), ale aj na ekonomické, ekologické a sociálne prostredie. Podmienkou dosiahnutia udržateľnej konkurencieschopnosti (UK) je zmena paradigmy ponímania konkurencieschopnosti. Prechod od byť najlepším k byť jedinečným Čo sa vyznačuje konkurenciou prostredníctvom inovácií a kladným súčtom (veľa rôznych víťazov, veľa disciplín). Globalizácia a jej vplyv na zložky prostredia vo vzťahu k tvorbe modelu udržateľnej konkurencieschopnosti slovenských priemyselných podnikov. Žijeme vo svete globálnom, plnom interakcií a vzájomných väzieb. V riadení sa stalo bežné, že centrálna materská spoločnosť v Amerike robí rozhodnutia, riadi svoje pobočky, rozptýlené po celom svete rovnako ako je bežné, že európsky spotrebiteľ si môže na domácom trhu zakúpiť výrobky, napríklad z Ázie. Globalizácia je fenomén každodenne skloňovaný nie len v rade ekonómov. Tento fenomén siaha aj do oblasti duchovnej, sociálnej, kultúrnej. Hoci sa globalizácia zaraďuje k abstraktným pojmom o jej existencii sa nedá pochybovať. Existuje množstvo publikácií venované problematike globalizácie. Rovnako existuje niekoľko teoretických vymedzení pojmu globalizácia. O globalizácií hovoríme v spojení s obchodom, kultúrou, svetovou ekonomikou. Ide o zrútenie času a priestoru, veľkú dedinu. S množstvom sformulovaných publikácií sa formujú aj protichodné názory na globalizáciu. Niektorí autori globalizáciu odcudzujú, považujú ju za negatívny fenomén, iní vyzdvihujú jej prínosy. Podľa nášho názoru globalizácia ponúka radu príležitosti (napr. využívanie informačných technológií a iné). Avšak ruka v ruke s príležitosťami sa vynárajú aj hrozby. Globalizácia je vnímaná ako súbor ekonomických aktivít, ktoré vyvolávajú rady ekologických a sociálnych dôsledkov. Globalizácia predstavuje pomyselnú sieť, kde rozhodnutia jedného ovplyvnia činnosť iného. Zmeny ekonomického prostredia vyvolajú zmeny prostredia ekologického a sociálneho, čo vyvolá ďalšie následné zmeny. VPLYV GLOBALIZÁCIE NA SOCIÁLNE PROSTREDIE Globalizácii sa všeobecne pripisuje zásluha za tvorbu bohatstva v rozvojových krajinách. Avšak pripisuje sa jej aj zásluha za prehlbovanie sociálnych nepomerov medzi najchudobnejšími a najmocnejšími krajinami sveta. Toto prehlbovanie je dôsledkom nerovnomerného prerozdelenia svetového bohatstva medzi krajinami. Problematika 31

32 prerozdeľovania bohatstva avšak nezasahuje len najchudobnejšie krajiny. Čoraz viac sa hovorí, ako dôsledku globalizácie, o rozovieraní pomyslených nožníc, sociálnych nepomerov, medzi obyvateľmi aj rozvinutých štátov. Tieto nerovnosti vymedzil sociológ J. Keller do 3 rovín (Keller, J., 2010): Prudké prehlbovanie nerovností medzi ziskami majiteľov a akcionárov na strane jednej a ziskami zamestnancov, dodávateľov, subdodávateľov na strane druhej. Medzi vrcholovými manažérmi a ostatnými zamestnancami. Medzi ekonomicky aktívnym obyvateľstvom a obyvateľskom závislým na sociálnom štáte. Príčinou nerovnosti predstavuje externalizácia nákladov akcionárov na svojich zamestnancov. (Zo znižujúcimi ziskami spoločnosti sa rovnomerne neznižujú zisky majiteľov straty sú prenášané na zamestnancov). Externalizácia nákladov veľkých podnikov (nadnárodných korporácií) na podniky malé a stredné. Vytváranie nelegitímnych ziskov, pri ktorých neplatí úmernosť so zvyšujúcim sa rizikom, sa zvyšuje zisk. Pretrvávajúcou hrozbou v oblasti sociálneho prostredia podľa (http://ekonom.sav.sk/uploads/journals/zbornik_paradigmy_zmien_2012.pdf) je neustála príjmová polarizácia medzi obyvateľmi a prehlbujúca sa depresia absolventov škôl, ktorí nemôžu nájsť uplatnenie, čo môže viesť k radu sociálnych búrok a nepokojov. Nestabilné sociálne prostredie sa môže odraziť aj na konkurencieschopnosti slovenských priemyselných podnikov. Preto pri tvorbe MUK budeme zvažovať aj túto alternatívu vývoja budúcnosti. Stabilita sociálneho prostredia je pre výkonnosť podnikov dôležitá. Vedia to aj Japonci, ktorí obohatili koncept produktivity o socioekonomickú zložku. Koncept hovorí o využívaní vytvorených zdrojov na zlepšovanie podmienok života človeka. Aj slovenské podniky by mali pracovať s myšlienkou prispievania k stabilite sociálneho prostredia. Preto nami pripravovaný MUK bude v súlade s koncepciou SZP. Koncept SZP pokladáme za najvhodnejší prostriedok k dosahovaniu stability. GLOBALIZÁCIA A EKOLOGICKÉ PROSTREDIE Globálna prepojenosť je dôvodom prečo poškodenie jedného prvku môže mať neočakávané následky inde. Strategické rozhodnutia podnikov ovplyvňujú prostredie ekologické a ekológovia zdvíhajú varovný prst na nezodpovedné podniky. Avšak rovnako ako podniky vplývajú na prostredie - musia sa prostrediu aj prispôsobovať. Problematika ekologizácie sa stala v posledných rokoch ústrednou témou odborníkov z EÚ. Výsledkom sú opatrenia, stratégie, ktorým sa musia priemyselné podniky prispôsobovať. Podniky by preto mali počítať so zmenami, ktoré môžu nastať a so zvyšujúcimi sa nákladmi na realizáciu opatrení ekologizácie. Rovnako by mali zvážiť výhodnosť prevencie nad nápravou dôsledkov. Aj touto problematikou sa budeme daľej zaoberať pri tvorbe MUK. GLOBALIZÁCIA A EKONOMICKÉ PROSTREDIE Globalizácia priniesla so sebou zmeny ekonomického prostredia. A to prostredníctvom zmien pozície národných štátov, vytváraním a pôsobením nadnárodných korporácií. Nadnárodné koncerny predstavujú hybnú silu v oblasti medzinárodného obchodu a výroby a prispievajú ku globalizačným procesom. Nadnárodné korporácie (7000 podnikov) ovládajú 90% svetového obchodu. Najväčšou hrozbou globalizácie je podľa (http://ekonom.sav.sk/uploads/journals/zbornik_paradigmy_zmien_2012.pdf) neustále znižovanie miery domácej spotreby. Čo môže priniesť existenčné problémy pre MSP. Keďže 2/3 MSP je viazaných na lokálnu spotrebu. 1/3 predstavujú podniky, ktoré vystupujú ako subkontraktory pre TNK. Tieto podniky pri neustálom znižovaní spotreby budú nútene k neustálemu znižovaniu cien a nákladov. Čo môže zhoršiť už teraz nízku ziskovosť. Náš návrh MUK bude obsahovať aj odporučenia, smerujúce ku zákonodarným orgánom a vláde SR a tak k budovaniu stabilnejšieho ekonomického prostredia. GLOBÁLNE PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE A JEHO KVALITA Globalizácia sa značne podpísala na vzhľade trhov. V súčasnosti je bežné, že podniky majú svoje pobočky (dcérske spoločnosti) rozptýlené po celom svete. Dokonca štáty medzi sebou bojujú o zahraničných investorov. Prostredníctvom ponúk rôznych peňažných príspevkov a daňových odpustkov. Avšak podniky vo veľkej miere presúvajú svoju výrobu do krajín 3-ho sveta, ktoré sa vyznačujú lacnou pracovnou silou, slabou vymožiteľnosťou práva, vysokou korupciou. Presúvanie výroby za účelom využívania lacnej pracovnej sily, vykorisťovanie, nadhodnotená podpora investorov spôsobila nerovnosti príležitosti na trhoch. Nízke náklady na výrobu sa stali silnými stránkami podnikov, využívajúcich takéto výhody. Čo predstavuje hrozbu pre slovenské priemyselné podniky, s ktorou musia bojovať. Aby slovenské priemyselná podniky vedeli konkurovať (bojovať) potrebujú kvalitnú informačnú základňu, poznať špecifiká a kvality jednotlivých trhov globálneho podnikateľského prostredia. Spoznávať príležitosti, ktoré mu jednotlivé trhy ponúkajú a monitorovať hrozby. Preto je potrebné neustále sledovanie a vytváranie analýz globálneho podnikateľského prostredia. Avšak rovnako ako je dôležité vytvárať analýzy hodnotiace kvalitu prostredia, je dôležité monitorovať meniace sa požiadavky spotrebiteľov. Prostredníctvom nepriameho výskumu (http://blog.synerta.com/2012/12/desatglobalnych-spotrebitelskych-trendov-pre-najblizsich-5-rokov)boli zaistené zmeny v spotrebiteľskom správaní. 32

33 Spotrebitelia sa podľa výsledkov výskumu zameriavajú čoraz viac na hľadanie hodnoty, stávajú sa viac sociálne zodpovednými spotrebiteľmi a dbajú na prevenciu pred potencionálne škodlivými chemikáliami v bežných výrobkoch. Tieto podmienky a trendy zapracujeme do pripravovaného modelu MUK. GLOBÁLNA KRÍZA A SLOVENSKÉ PRIEMYSELNÉ PODNIKY Globálna kríza ako negatívny prejav globalizácie priniesla slovenským podnikom mnoho problémov. Priniesla so sebou zvyšovanie nezamestnanosti, znižovanie ziskov, skončenie podnikateľkách činností. Slovenské MSP, ktoré tvoria chrbticu slovenského priemyslu negatívne reagujú na hospodársky pokles. Avšak ich výhodou oproti veľkým podnikom je lepšia adaptácia v turbulentnom prostredí. Globálna kríza aj keď sa tak javí, nemusí byť iba hrozbou. Tomáš Sedláček (Sedláček, T., 2012,) poníma krízu ako fenomén rastu. Vo svojom diele Ekonómia dobra a zla vyjadril nasledovnú myšlienku, ktorá nás nabáda chápať globálnu krízu ako spúšťač zmeny. (T. Sedláček, 2012: 227) Už ste si niekedy všimli, že v priebehu upratovania treba v izbe urobiť ešte väčší neporiadok, než bol pred tým? Že najlepší spôsob ako upratať šuplík, je prevrátiť ho hore nohami a priviesť do chaosu, aby výsledkom bol väčší poriadok?. Vyššiu úroveň poriadku sme schopní dosiahnuť, iba cez údolie chaosu. Nevieme ako tak zvýšiť úroveň poriadku v systéme, bez toho, aby sa prechodná doba nevyznačovala načas neporiadkom. Ľudstvo rastie skrz poklesy a krízy. Výsledkom nepriaznivých dopadov globálnej krízy sú snahy EÚ o nápravu a zvyšovania konkurencieschopnosti jednotlivých členských štátov (snaha o upratanie ). Príkladom je dokument: Oznámenie komisie európskemu parlamentu, rade, európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov sa hovorí o výzvach pre posilnenie konkurencieschopnosti. Globálna kríza aj keď sa tak javí, nemusí byť iba hrozbou. Pre mnohé podniky sa stáva motiváciou ku zmenám. Čo vytvára potrebu pre nový MUK, rešpektujúci aj tieto výzvy, ktorého vytvorenie naším cieľom. KONKURENCIESCHOPNOSŤ Slovenskej republike sa vstupom do EÚ otvorili nové trhy, vznikajú nové príležitosti rozvoja a možnosti pre vytváranie zisku, rovnako ako však vznikli nové príležitosti objavujú sa aj nové hrozby v podobe novej silnej konkurencie na zahraničných trhoch, ale i na domácom trhu. Aby podnik mohol na trhu existovať musí byť konkurencieschopný. Existuje niekoľko prístupov k ponímaniu konkurencieschopnosti. Tieto sa zhodujú v tvrdení, že konkurencieschopnosť je základnou podmienkou existencie podnikov, že je to súťaž medzi podnikmi. M. Porter (Magretta, J., 2012) vymedzil dva zásadné odlišné prístupy ku konkurencii. A to po prvé: byť najlepším a po druhé: byť jedinečným. Byť jedinečným (čo prináša veľa rôznych disciplín, veľa víťazov)je nami podporovaný a odporúčaný prístup pre slovenské priemyselné podniky. A zároveň je to cesta k udržateľnej konkurencieschopnosti. UDRŽATEĽNÁ KONKURENCIESCHOPNOSŤ Len preto, že podnik je lídrom na trhu teraz, neznamená to, že má udržateľnú konkurenčnú výhodu. Podnik môže dočasne znížiť svoje ceny, aby získal podiel na trhu, ale jeho konkurenčné postavenie zmizne, keď obnoví tieto ceny do ziskovej úrovne. Podnik musí podľa (http://useconomy.about.com/od/glossary/g/competitive-advantage.htm) vytvoriť jasné ciele, stratégie a operácie na udržanie svojej konkurenčnej výhody v priebehu času. Firemná kultúra a hodnoty zamestnancov musia byť v súlade s týmto dosiahnutím cieľov. Je ťažké robiť všetky tie veci dobre, čo je dôvod, prečo len veľmi málo firiem môže vytvoriť udržateľnú konkurenčnú výhodu. Udržateľná konkurenčná výhoda je odlišná od konkurenčnej výhody. Udržateľnú konkurencieschopnosť môžeme chápať jednoducho ako schopnosť udržať jej úroveň v dlhodobom horizonte. Na druhej strane ju môžeme pri koncipovaní priemyselnej politiky chápať z aspektu dosiahnutia konkurencieschopnosti pri súčasnom dodržaní požiadaviek udržateľného rozvoja. J.B. Barney (http://www.academia.edu/308715/sustainability_of_competitive_advantage_a_must_for_ever Y_FIRMS) tvrdí, že firmy získajú udržateľnú konkurenčnú výhodu implementáciou stratégií, ktoré využívajú ich vnútorné sily iba ak korešpondujú s environmentálnymi príležitosťami a v rovnakom čase neutralizujú externé hrozby a vyhýbajú sa vnútorným slabostiam. Podľa neho podnik môže získať udržateľnú výhodu v týchto ohľadoch: Ľudský kapitál, Technologické inovácie,organizačné zdroje, Organizačná kultúra, Schopnosť organizácie pravidelne zavádzať nové produkty, alebo vstúpiť na nové trhy. Podniky by mali ponímať udržateľnú konkurencieschopnosť ako schopnosť udržať jej úroveň v dlhodobom horizonte pri súčasnom dodržaní požiadaviek UR. Spolupráca, dôvera, rezignácia na maximálny egoistický zisk, návrat k slušnosti, poctivosť, nápaditosť, snaha sú nástrojmi UR. Príležitosti, ktoré ponúkalo súčasné ekonomické ponímanie sú minulosťou. Je potrebné aby sa slovenské priemyselné podniky zamerali na príležitosti novej ekonomiky. Teória hier a jej kooperatívne hry sú nám príkladom fungovania spolupráce, ktorá je súčasťou konceptu ponímania konkurencieschopnosti novej ekonomiky. 33

34 TEÓRIA HIER Napriek tomu že teória hier je pomerne mladá vedná disciplína jej korene siahajú do ďalekej minulosti. Už ľudia v dávnej minulosti riešili každodenné problémy a robili rozhodnutia, v závislosti na rozhodnutiach iných. Úvahy používané pri voľbe stratégie sa stali základom pre vývoj teórie hier (Chobot, M., 1980). Za zakladateľa teórie hier sa považuje maďarský matematik John von Neumann, ktorý patrí k najväčším matematikom 20 storočia. Spoločne s Oskarom Morgensternom ako prví predostreli túto teóriu v roku 1944 v ich spoločnom diele Teória hier a ekonomické správanie. Teória hier je vedná disciplína, prostredníctvom ktorej na základe matematických prepočtov účastník hry volí vhodnú stratégiu správania sa v hre. Teória skúma predpokladané a skutočné správanie sa jednotlivcov v hre. Na základe modelov, ktoré teória hier ponúka volíme optimálne rozhodnutia. Teória hier sa nazýva aj teória racionality. Predpokladá, že každý účastník hry sa správa racionálne. Rovnako predpokladom fungovania teórie je dodržiavanie pravidiel hry, s ktorými je každý účastník hry oboznámený. Exstuje niekoľko delení hier v tejto teórií. My sme pre potreby slovenských priemyselných podnikov vybrali nasledovné: a) Hra s nulovým súčtom napríklad šach, ak jeden získa druhý stratí. b) Hra s nenulovým súčtom najčastejšie hry. Zisk jedného hráča nemusí pre iného hráča nutne znamenať stratu. c) Kooperatívne hry - je založená na existencii vymáhateľnej dohody medzi hráčmi a skupinami, Ako bolo povedané podniky by sa mali venovať využívaním príležitosti, ktoré ponúka nová ekonomika prostredníctvom kooperácie a kooperatívnych hier. KOOPERATÍVNE HRY V kooperatívnych hrách hráči: podniky a ostatní stakeholderi (záujmové skupiny), spoločne kooperujú, spolupracujú, m%c4%9bna%20paradigmatu%20managementu.pdf. Kooperatívnu hru nazývame aj ako hru s nenulovým súčtom. Kooperatívna stratégia je vlastne rezignácia na dosiahnutie vlastného maximálneho zisku. Ak je kooperácia obojstranná, ide o väčšiu pravdepodobnosť k dosiahnutiu spoločného cieľa. Základom kooperatívneho správania je dôvera v partnera interakcie. Dôležitým aspektom spolupráce je tiež vhodná komunikácia. Partnerom v dlhodobom vzťahu pomáha kooperatívne správanie účelne riešiť potencionálne problémy a posilňuje ich dôveru. Dôvera býva spájaná s dlhodobou perspektívou, pretože jedinec verí, že partner opätuje vklady aj obete. Pri nedostatku dôvery dochádza k benevolentnejšiemu posudzovaniu partnerovho správania. Kooperatívne konanie v experimentálnych hrách je založené na nájdení správneho kompromisu a ohľade voči druhej osobe. Vyžaduje teda (http://www.kpsv.fsvaz.ukf.sk/phd_konf_zbornik_2009/subory/pdf/66_pruzinska.pdf): 1. obojstrannú dôveru, 2. pohotovosť k obeti a riziku, 3. rezignáciu na maximálny egoistický zisk. Dobre známym príkladom kooperatívnej hry v teórii hier je väzňova dilema (http://www.inzine.sk/article.asp?art=8304). Dvaja zločinci sú podrobený výsluchu za trestný čin. Na výber majú nasledovné stratégie: priznať sa, zaprieť, prezradiť protihráča. Jednotlivé stratégie sú spojené s rôznymi výplatami. Ak hráči obaja zaprú vinu dostanú trest 1 mesiac. Ak sa jeden prizná a druhý nie, prvý bude oslobodený a druhý dostane trest 6 mesiacov. Ak sa priznajú obaja ich trest bude 3 mesiace, obr. 1. Na základe obr. 1 je jasné, že každý pozorovateľ si myslí, že obaja väzni zaprú vinu. Takáto stratégia si však vyžaduje dôveru medzi hráčmi. Pretože ak jeden hráč A zaprie a hráč B sa prizná, bude oslobodený a hráč a strávi vo väzení 6 mesiacov. Z individuálneho pohľadu je teda najvýhodnejšie priznať sa. Teda priznať sa stáva pre oboch hráčov dominantnou stratégiou. Keďže pre oboch hráčov je dominantná stratégia priznať sa môžeme hovoriť o symetrickej hre. Priznanie oboch bude rovnovážnym stavom takzvaná Nashová rovnováha. 34

35 Obr. 2 Matica hry Prameň: vlastné spracovanie Zaujímavosťou je fakt, že čo je racionálne pre individuálneho hráča nie je optimálne pre skupinu. Ak by obaja zapreli výsledok by bol v konečnom dôsledku pre oboch výhodnejší. Víťaznou stratégiou by sa stala stratégia kooperácia win win. V ktorej ide o skupinový úžitok. Rovnako keby obaja hráči podpísali dohodu o spolupráci, teda o vzájomnom zapretí výhodnejšou stratégiou by bolo dohodu porušiť. Ďalšou možnosťou je ale aj, že ak je podpísaná dohoda medzi hráčmi a jeden z hráčov si neuvedomí, že pre druhého je priznanie racionálne, môže zaprieť v očakávaní, že druhý hráč urobí to isté. Realita je o to komplikovanejšia, že je potrebné brať do úvahy rozhodnutia viacerých ľudí a že hry sa pravidelne opakujú. Čiže ak hráč poškodí svojím konaním hráča B ten mu to môže oplatiť v nasledujúcej hre. Na dosiahnutie kooperácie existujú nasledovné 2 možnosti: 1) Aspoň niektorý z hráčov musí mať silnú prioritu spolupracovať. Na základe týchto priorít budú i ostatní hráči odpovedať kooperatívnym spôsobom. 2) Pokiaľ skupina hráčov bude mať predstavu, že ostatní spolupracujú, potom i táto skupina hráčov môže tiež spolupracovať. Podľa (http://www.cma.cz/upload/documents/aktuality/nov%c3%bd%20model%20podnik%c3%a1n%c3%ad%20a%20 zm%c4%9bna%20paradigmatu%20managementu.pdf) moderné podnikateľské subjekty musia nahradiť kedysi úspešny model podnikania zvyšovanie hodnoty pre akcionárov ktorý dnes už svoj rozvojový potencial vyčerpal, novým modelom, ktorý lepśie akceptuje požiadavky všetkych stakeholderov (záujmových skupín) podniku. Pričom vedúci predstavitelia si musia uvedomiť, že podnikanie nie je hra s nulovým súčtom. Nami vytvorený MUK bude preto vytvorený ako hra s nenulovým súčtom (kooperatívna hra). Do modelu vnesieme exxaktné prvky prostredníctvom teórie hier (hry s nenulovým súčtom). ANALÝZA POSTAVENIA SLOVENSKÝCH PRIEMYSELNÝCH PODNIKOV V GLOBÁLNOM PROSTREDÍ Prostredníctvom pilotného dotazníka sme uskutočnili vlastný prieskum. Účelom prieskumu je získanie a verifikácia doterajších poznatkov z nasledovných oblastí: udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie, manažérstvo rizík, zainteresované subjekty/strany (stakeholderi), viackriteriálna optimalizácia, udržateľný marketing, stratégia udržateľného rozvoja a udržateľnej konkurencieschopnosti na základe tvorby konceptu zdieľaných hodnôt a externalizácia nákladov.dotazník je on-line uvedený na stránke: https://docs.google.com/spreadsheet/viewform?formkey=dgpgq1etqk1ld1ltm2xfa0vuctvprke6mq. Prostredníctvom tohto štruktúrovaného dotazníka, ktorého výber nasledujúcej otázky v dotazníku je podmienený predchádzajúcou odpoveďou respondenta sme zistili nasledovné skutočnosti: Vyhodnotenie dotazníkového prieskumu: Štruktúra podnikov, ktorá sa zúčastnila prieskumu a zodpovedala na danú otázku je nasledovná: Mikropodniky tvoria 15% z celkového počtu zúčastnených, malé podniky tvoria 27%, stredné 36 a veľké podniky 22%. Z toho väčšina podnikov pôsobí v Trnavskom kraji a to 31%, v kraji Bratislavskom je to 25%, 20% tvoria podniky pôsobiace v Trenčianskom kraji. 53% podnikov, s aktívnou účasťou v prieskume je podnikov tuzemských, v súkromnom vlastníctve. 22% zahraničné podniky pôsobiace na území SR, 15% medzinárodné verejné podniky. 61% podnikov využíva domáci kapitál. Prostredníctvom dotazníkového prieskumu sme zisťovali, na akých trhoch pôsobia účastníci prieskumu / podniky. Výsledok je nasledovný. 51% podnikov pôsobí na trhu tuzemskom a 44% operuje na globálnom trhu. Z toho 30% podnikov, ktoré pôsobia v súčasnosti na trhu tuzemskom sa v minulosti pokúsilo preniknúť na trhy globálne a ako hlavné príčiny neúspechu uviedli nižšie ceny konkurencie, vysoké náklady a legislatívne prekážky. 35

36 Objektom nášho prieskumu sú podniky pôsobiace globálne. Tieto podniky (72%) sa snažia o vytvorenie udržateľnej konkurencieschopnosti a pridelili kritériám pre zvyšovanie konkurencieschopnosti nasledovnú dôležitosť. Najdôležitejším faktorom úspechu na globálnych trhoch je kvalita, na 2. priečke sa umiestnila udržateľná výroba, 3. cena, 4. znalosti, 5. kvalita a aktuálnosť informácií, na 6.priečke s rovnakou hodnotou dôležitosti kontakty, čas výroby, udržateľný zisk, 7. Udržateľná pracovná sila, 8. Miera inovácií, 9. Udržateľný marketing a implementácia konceptu o SZP. Súčasťou analýzy konkurencieschopnosti je SWOT analýza konkurencieschopnosti slovenských priemyselných podnikov v globálnom prostredí V našom prípade je získaným variantom stratégie pre posilnenie konkurencieschopnosti slovenských priemyselných podnikov v globálnom prostredí defenzívna stratégia. Znamená to, že prevládajú hrozby nad príležitosťami a silné stránky nad slabými. Všeobecná odpoveď je, že skúmané podniky by sa mali zamerať na zmenu hrozieb na príležitosti, čo v praxi znamená venovať sa detailnejšie analýze makro- prostredia a odvetvového prostredia. Ďalej intenzívnejšie spolupracovať s miestnymi a regionálnymi inštitúciami, národnými vládami a orgánmi EU v kontexte so stratégiami EUROPA 2020 a ENTERPRISE 2020 a hľadať svoje príležitosti na rozvoj v slabých stránkach svojej konkurencie. Globalizácia ako fenomén ovplyvnila všetky zložky prostredia. Či už pozitívne, alebo negatívne podpísala sa na vzhľade environmentálneho, sociálneho, ekonomického, podnikateľského prostredia. Ovplyvnila konkurencieschopnosť slovenských, zahraničných priemyselných podnikov. Dôsledkom globálnej krízy sme vysypali šuplík (Sedláček, T., 2012) a začalo sa upratovanie. Hľadajú sa cesty, vznikajú nové prístupy, mení sa ponímanie konkurencieschopnosti na nadnárodnej (EÚ), národnej a podnikateľskej úrovni. O konkurencieschopnosti sa uvažuje v dlhodobom horizonte v udržateľnej rovine. Našou úlohou v akademickej obci je pripojiť sa k tomuto trendu, filozofii myslenia, novému modelu podnikania pre 21. storočie a ponúknuť vytvorenie takého modelu udržateľnej konkurencieschopnosti (MUK), ktorý by sa opieral prednostne o špecifiká slovenských priemyselných podnikov, priniesol by úspech podnikom na globálnych i lokálnych trhoch, ale zároveň by rešpektoval stratégiu EÚ pre posilnenie UR vo svete. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV: [1] CHOBOT, M., TURNOVEC, F., ULAŠIN, V., NĚMEČEK, R.,1991.: Teória hier a rozhodovania. Alfa, Bratislava s. ISBN: [2] KELLER, J., 2010: Tři sociálni světy, Praha: SLON, 2010, 212s., ISBN [3] MAGRETTA, J., 2012.: Michael Porter. Jasne a zrozumitelne: O konkurencií a strategii. Managment press. Praha s. ISBN [4] SEDLÁČEK, T., 2009.: Ekonomie dobra a zla. 65. pole, Praha 2009, 270 s. ISBN: [5] [6] [7] [8] VERY_FIRMS [9] %20zm%C4%9Bna%20paradigmatu%20managementu.pdf [10] %20zm%C4%9Bna%20paradigmatu%20managementu.pdf [11] [12] [13] KONTAKT: Božiková Lucia, Ing., Sakál Peter, Prof., Ing., CSc. STU Bratislava, Materiálovotechnologická fakulta Trnava, Paulínska 16, Trnava, 36

37 PRÍSPEVOK VYSOKÝCH ŠKOL K RIEŠENIU PROBLÉMOV REGIÓNOV JOZEF ČIMO Evropský polytechnický institut, s.r.o. Abstrakt: Tento príspevok sa zaoberá spoluprácou univerzít s hospodárskou praxou, ktorá umožní podnikom, vysokým školám, výskumným organizáciám spolupracovať, vytvoriť partnerstvá a spoločne prostredníctvom produktových, procesných, marketingových a organizačných inovácií byť konkurencieschopnejší, efektívnejší a vytvárať nové pracovné príležitosti. Kľúčové slová : transfér poznatkov, inovačný vouchre, technologický inkubátor, celoživotné vzdelávanie ÚVOD Globalizácia, rýchle technologické zmeny a rozsiahla výmena informácií a vedomostí charakterizujú v súčasnosti prechod k ekonomike založenej na vedomostiach. V čase postupujúcej globalizácie, ktorá vyžaduje stále väčší počet aktivít, paradoxne rastie význam miesta, lokality, v ktorej sa odohrávajú ekonomické procesy. Blízkosť ich aktérov a vzájomná závislosť spôsobuje synergický efekt pri raste ich konkurencieschopnosti (Skokan, 2004). Úsilie regiónov podporuje celý rad politík Európskej únie. K rozhodujúcim patria politiky súdržnosti, výskumu a inovácií. Zatiaľ, čo politika súdržnosti zohráva rozhodujúcu úlohu pri riešení súčasných problémov regiónov, výskumná politika sa stáva kľúčovou pre vytvorenie podmienok vedúcej k vedomostnej politike regiónov. Ukazuje sa, že regióny predstavujú významnú silu pri prechode k vedomostnej spoločnosti a môžu zohrať úlohu motora v celkovom kontexte ekonomického rastu založeného na výskume, technológiách a inováciách. 1. PREDPOKLADY ROZVOJA REGIÓNOV Rozvoj regiónov sa vo vyspelých štátoch realizuje prostredníctvom intervencií vlády a regionálnych orgánov v rámci regionálnej politiky. Plánovanie regionálneho rozvoja na začiatku 21. storočia obsahuje prístupy reagujúce nielen na externé tlaky, ale aj na potreby miestnej komunity. Predpokladom plánovania regionálneho rozvoja je schopnosť regiónu prispieť k implementácii základných rozvojových funkcií vlastnými inštitúciami, ktoré sa zameriavajú najmä na ekonomické plánovanie, rozvoj regionálnych zdrojov, územné plánovanie, regionálny marketing a miestne zdroje financovania. V snahe zabezpečiť efektívny rozvoj regiónu, rast blahobytu a prosperity, treba zaujať trhovo orientovaný prístup k plánovaniu a riadeniu regiónu. Vyjadrením tohto prístupu je marketing regiónu. Základným východiskom marketingu regiónov je predstava, že ich rozvoj možno efektívne riadiť pomocou využívania koncepcie marketingového manažmentu, ktorý sa úspešne využíva pri riadení firiem. Marketing regiónu sa snaží získať pozornosť a vytvoriť pozitívny vzťah k určitému regiónu. Uplatňovanie marketingu sa stáva pre väčšinu orgánov samospráv a následne aj regionálnych orgánov štátnej správy komparatívnou výhodou v súboji medzi jednotlivými mestami a regiónmi, ale aj čoraz väčšou nevyhnutnosťou pri presadzovaní svojich regionálnych cieľov. Marketingové aktivity v kontexte rozvoja miest a obcí sa sústreďujú predovšetkým na nasledujúce oblasti a postupy: poznanie potrieb a želaní subjektov (cieľových skupín) v regióne, t.j. obyvateľov, podnikateľov, investorov, návštevníkov a pod., budovanie, podporovanie a udržiavanie pozitívneho imidžu daného regiónu a jeho častí, zvyšovanie atraktívnosti a konkurencieschopnosti regiónu, presadzovanie na trhu regiónov. Strategický plán má úzky vzťah k územnému plánu, ktorý má dlhodobú platnosť, ale dá sa pružne doplňovať. Marketingová stratégia spočíva potom predovšetkým v rozhodovaní o zameraní jednotlivých subjektov plánu a v miere využitia nástrojov marketingového plánovania a marketingového mixu pri plnení plánu. Stratégia by mala rešpektovať územno technické podmienky už existujúceho územného plánu. Pretože územný plán predstavuje jeden z najsilnejších nástrojov realizácie stratégie, je koordinácia týchto dvoch koncepčných dokumentov strategického a územného mimoriadne dôležitá a nutná. 37

38 Tvorcovia stratégie musia hodnoverne a realisticky popísať východiskovú situáciu v regióne (z hľadiska priestorových, urbanistických, ekonomických, sociálnych, spoločenských, demografických, politických a iných vplyvov). Ďalej musia zvažovať, aké sú záujmy predstaviteľov záujmových skupín, ktoré existujú v území. S ohľadom na dispozície a schopnosti územia musia navrhnúť niekoľko variantov stratégie, aby vybrali ten najvhodnejší, rešpektujúc dnešné možnosti i potreby budúcnosti. Musia presadiť stratégiu do života, úspešne ju začať realizovať a v pravidelných intervaloch prehodnocovať zmeny v prostredí a posudzovať, či je stratégia, ktorú sa rozhodli realizovať ešte aktuálna a podľa potreby ju prehodnotiť. 2. PARTNERSTVO Vytvorenie harmonickej obce, tak, ako spravidla býva definovaná víziou obce a jej stratégiou, nemôže zabezpečiť sebadokonalejší manažment obce, pokiaľ sa vo svojej činnosti bude spoliehať iba na zastupiteľstvo a vedenie obce. Ponúkaný produkt, a najmä jeho rozvoj, je zložitý a je zostavený z mnohých rozmanitých zložiek, produkovaných často veľmi odlišnými subjektmi a sektormi. Preto sa manažment obce neobíde bez spolupráce partnerstva všetkých subjektov tvoriacich produkt obce. Za jeden z najvýznamnejších prvkov marketingového mixu považujeme teda partnerstvo. Partnerstvo znamená účasť súkromného i verejného sektora na riadení obce a zároveň utváranie siete vzťahov s rôznymi subjektmi tvoriacimi a ovplyvňujúcimi produkt. Utváranie tejto siete vzťahov podporuje i teoretická disciplína, objavujúca sa v 80. rokoch 20. storočia. Ide o marketing vzťahov, ktorý vychádza z názoru, že organizácia sa nemôže zacieľovať iba na trh svojich spotrebiteľov, ale že rovnako dôležité je i posilňovať trvalejšie vzťahy s ďalšími externými trhmi. K týmto trhom patrí trh dodávateľov, potenciálnych pracovníkov, referenčný trh a trh ovplyvňovateľov. Nemenej dôležitý je, ako sme už uviedli, trh interných zamestnancov, na ktorý organizácia pôsobí pomocou nástrojov interného marketingu. Uplatnenie marketingu vzťahov v podmienkach obce, keď model šiestich trhov umožňuje rozdielny, cielený prístup k rôznym typom partnerov obce, prispieva k vzniku skutočného partnerstva. Partnerstvo môže byť vhodným nástrojom nielen marketingu obce, ale i jej manažmentu. Spracovanie efektívnej marketingovej stratégie obce potom nie je možné bez partnerstva, t. j. zapojenia všetkých subjektov najskôr do utvorenia poslania, vízie obce, ktorá musí odrážať aj ich záujmy, spolupráca pri analýzach zachytávajúcich súčasný stav obce a jej problémy a predovšetkým spolupráca pri stanovení budúcej stratégie obce. Súčasťou marketingu vzťahov je i zachovanie a rozvíjanie dobrých vzťahov obce so susednými obcami, s ktorými sa môže spojiť pri utváraní spoločnej stratégie, predovšetkým na rozvoj infraštruktúry, turistiky a podobne. 3. SÚČASNÝ STAV PARTNERSTVA AKADEMICKÉHO SEKTORA S PODNIKMI Vzťahy a väzby medzi predstaviteľmi akademického sektora a podnikmi predstavujú základ výskumu a vývoja, inovácií a vzdelávania pracovníkov. spolupráce v oblasti V súčasnosti sa rozbehla spolupráca medzi hospodárskou praxou a univerzitami najmä technického zamerania. Cieľom akademického sektora by malo byť vzdelávanie pracovnej sily podľa požiadaviek podnikateľského sektora. Ponuka študijných odborov by mala odzrkadľovať dopyt podnikateľskej sféry. Základom konkurencieschopnosti regiónov je dostupná kvalifikovaná pracovná sila podľa požiadaviek zamestnávateľov, preto je nevyhnutné zosúladiť tvorbu študijných programov s potrebami zamestnávateľov. Nedostatočná spolupráca priemyslu a akademického sektora má za výsledok nízku mieru transferu technológií. Nedostatočná spolupráca je viditeľná aj pri financovaní výskumných a vývojových aktivít. Univerzitný výskum a vývoj je financovaný vo veľkej miere z verejných zdrojov. V tomto smere by bolo potrebné rôznymi nástrojmi motivovať priemysel na využívanie služieb univerzít v oblasti výskumu a vývoja. Dobrým základom pre inovačný rozvoj regiónu je aj riadené spojenie akademickej, verejnej a súkromnej sféry v podobe triple helix modelu. Ide o spoluprácu, kooperáciu už spomínaných sfér. Základom modelu je vzájomné pôsobenie týchto troch sfér: inovačný a vedecký potenciál univerzít je predpokladom pre rozvoj podnikateľského sektora za prítomnosti regionálnej alebo miestnej správy. Realizovanie trhovo opodstatnených výskumov a vývojových aktivít a ich komercializácia, buď samostatne prostredníctvom spin-out/ spin-off podnikov alebo spoločne s podnikateľskou sférou alebo predajom licencií významnou mierou, sa podieľa na rozvoji inovácii v danom regióne. Start-up je organizačnou zložkou organizácie výskumu a vývoja sektora vysokých škôl alebo štátneho sektora výskumu a vývoja alebo právnická osoba založená organizáciou výskumu a vývoja za účelom zavedenia nového výrobku / služby 38

39 alebo marketingu do praxe. Ide o nové technologicky založené firmy, ktorých hlavnou činnosťou je vývoj, marketing alebo využívanie techniky, technológie. Spolupráca viacerých podnikov, organizácii a inštitúcií v určitom regióne sa významne podieľa na zvýšení konkurencieschopnosti daného regiónu. Vytvorenie sietí nezávislých firiem a organizácií pracujúcich v konkrétnom priemyselnom odvetví prináša mnoho pozitívnych vplyvov v regióne vo forme zvyšovania zamestnanosti, dynamizovania inovácií a technologického rozvoja. Z hľadiska regiónov je dôležité vytvoriť aj tematické klastre (spoločné platformy pre diskusie a výmeny informácii o tvorbe stratégií) aj projektové klastre (na riešenie konkrétneho projektu ). Celoživotné vzdelávanie ľudí je základným prostriedkom na zabezpečenie kvalifikovanej a kvalitnej pracovnej sily. Aby bol región konkurencieschopný, pritiahol dostatok investorov a podporoval vznik a rozvoj inovatívnych podnikov, potrebuje pracovnú silu v dostatočnom množstve a kvalite. Vzdelávanie ľudí aj po dokončení strednej a vysokej školy je súčasťou politík Európskej únie, Českej republiky a jednotlivých regiónov. 4. PRÍLEŽITOSTI UNIVERZÍT Z uvedeného stručného prehľadu súčasného stavu spolupráce akademického sektora s organizáciami hospodárskej praxe je zrejmé, že fakulty ekonomického a manažérskeho zamerania v tejto spolupráci výrazne absentujú. Uvediem aspoň niektoré námety na rozvoj spolupráce fakúlt netechnického zamerania s podnikateľskou sférou. V oblasti nedostatočného transferu poznatkov z univerzitnej a výskumnej do podnikateľskej sféry. Vznik vedeckotechnologických parkov pri univerzitách je nielen nástrojom na podporu transferu technológií, ale prispieva aj k inovatívnemu rozvoju regiónov. Dôvodom vzniku takýchto parkov je posilnenie spolupráce univerzitného a podnikateľského sektora a lepšie využitia vedecko-výskumnej základne jednotlivých univerzít. Okrem podpory začínajúcich podnikateľov / absolventov pomáhajú aj malým a stredným podnikom pri zvýšení konkurencieschopnosti. Spin-off podniky slúžia na využitie potenciálu jednotlivých univerzít. Ponúkaním rôznorodých služieb podnikateľom by mohla univerzita získavať finančné prostriedky. Na druhej strane zapájaním študentov a doktorandov by umožnila študentom pracovať na reálnych projektoch a tak získať prax. Takéto podniky by mohli byť založené nielen na univerzitách s technickým ale aj ekonomickým a humánnym zameraním V oblasti podpory klastrových iniciatív. Tvorba regionálne zameraných programov na tvorbu a rozvoj klastrov by bola využiteľná aj v Českej republike. Programy na rozvoj klastrov v niektorých odvetviach by mohli priniesť svoje ovocie vo forme start-up podnikov. Diferenciácia nástrojov pri klastrovej politike je dôležitá aj pre Českú republiku. Veľké rozdiely medzi jednotlivými regiónmi poukazujú na potrebu diferencovaného prístupu k regionálnym programom na podporu klastrov. V oblasti podpory inovatívnych podnikov. Nenávratná finančná pomoc v podobe inovačných vouchre by mala podporovať aj technické aj podnikateľské expertízy, teda program o poskytovaní inovačných vouchre by mal využívať vouchre tretej generácie. Dôležitou súčasťou programu je identifikácia oprávnených organizácií a vypracovanie zoznamu organizácií, ktoré by mohli tieto služby poskytovať. Medzi oprávnenými organizáciami by sme zaradili malé a stredné podniky, ktoré takéto služby ešte nevyužívali. Poskytovateľmi takýchto služieb by mali byť univerzity, vysoké školy, výskumné organizácie a podniky v technologických inkubátoroch. Bolo by potrebné pripraviť zoznam týchto poradenských inštitúcií. Tento zoznam by mal obsahovať aj informácie o tom, aké služby ponúka daná vysoká škola, univerzita a výskumná spoločnosť. Pri tom treba vychádzať zo zamerania inštitúcie. Evropský polytechnický institut, s.r.o. by napríklad mohol ponúkať poradenstvo a vypracovanie projektov z oblasti marketingovej komunikácie, riadenia ľudských zdrojov a obchodného riadenia. Projekty by mali ponúkať inovatívne riešenia na problémy podnikateľov. V oblasti systémov celoživotného vzdelávania. Centrá pre celoživotné vzdelávanie pri univerzitách alebo veľkých podnikoch ponúkajú možnosť jednotlivým osobám zapájať sa do celoživotného vzdelávania. Univerzity sú centrom formálneho vzdelávania, preto je dôležité aby poskytovali široké spektrum vzdelávacích kurzov pre záujemcov o ďalšie štúdium. S tým súvisí aj vznik univerzít tretieho veku, ktoré by podporovali vzdelávanie starších ľudí. V oblasti vzdelávania pre inovácie. Hlavným problémom je, že školy sa zameriavajú skôr na to, aby vysvetlili čo už existuje, a nemotivujú na to, aby sa vytvorilo niečo čo ešte neexistovalo. Vzdelávací systém pre inovácie je charakterizovaný tým, že jednotlivé vzdelávacie programy majú proinovačný obsah, výučbové programy obsahujú predmety zamerané na tvorbu inovácií, high-tech, znalostný inžiniering, tímovú prácu a pod. Ďalej systém organizácie výučby je veľmi flexibilný, má modulárny charakter a jednotlivé predmety sú z rôznych oblastí danej problematiky. Vzdelávanie pre tvorivé a kreatívne myslenie mladých je potrebné začať ešte na základných školách. Podpora kreatívneho a tvorivého myslenia by mala by byť súčasťou učebných osnov na stredných aj vysokých školách. V oblasti podpora inovatívnosti malých a stredných podnikov. Dôležitou úlohou jednotlivých inkubátorov, 39

40 podnikateľských inovačných centier a vysokých škôl by malo by byť aktívne vyhľadávanie podnikateľov s inovatívnymi aktivitami a ich podpora. V súčasnosti sa podnikateľské inovačné centrá zaoberajú podnikateľmi, ktorí nejakým spôsobom vyjadrili svoj záujem o ich služby. Podnikové inkubátory by mali tiež aktívne vyhľadávať podnikateľov a ponúkať im svoje služby. Navrhujeme intenzifikáciu aktivít v oblasti vyhľadávania podnikateľov s vysokým potenciálom inovatívnosti založeným na báze dôvery. Je potrebné vytvoriť a pestovať vzťahy s podnikateľmi a inými organizáciami, aby mali prístup k informáciám o podnikateľoch a podnikoch s inovačnými aktivitami. Vysoké školy by mali podporovať najúspešnejších študentov s inovatívnymi nápadmi tým, že ich oboznámia s možnosťami využitia finančnej a poradenskej podpory. Odporúčame zapájanie vysokoškolských študentov do vypracovania stratégii firiem a regiónov. Toto zapojenie by mohlo mať formu súťaže. Organizátor súťaže by vyhlásil súťaž pre vysokoškolských študentov na rôzne témy, napr. podpora inovatívnosti malých a stredných podnikov, financovanie malých a strených podnikov, zlepšenie informovanosti študentov vysokých škôl o aktivitách regionálnych inovačných centier, atď. Študenti by mali za úlohu vypracovať stratégie a návrhy ako by oni riešili danú problematiku. Cieľom súťaže je na jednej strane získavanie inovatívnych nápadov a na druhej strane šírenie povedomia o práci vysokých škôl. Ďalším prínosom súťaže je aj fakt, že študenti s najlepšími prácami a nápadmi sú vynikajúcimi kandidátmi na voľné pracovné miesta. 5. PODMIENKY REALIZÁCIE Je veľmi dôležité nadväzovanie kontaktov univerzít s firmami. Potenciál pedagógov a študentov by mal byť využitý v prospech spolupráce. Základom týchto vzťahov s firmami je obojstranná výhodnosť spolupráce, vzťah založený na výhre oboch strán. Bolo by užitočné vyhľadať, kontaktovať a vyzývať podniky, aby využili potenciál vysokých škôl. Bolo by prospešné (nielen pre študentov, ale aj pre samotnú univerzitu), aby cvičenia boli zamerané na riešenia projektov požadované súkromnou firmou. Celý semester by mohol byť venovaný projektom, kde by študenti zostavovali ozajstné stratégie. Z tohto hľadiska má napríklad Evropský polytechnický institut, s.r.o. mimoriadny potenciál. Navrhovanie komunikačného mixu, komunikačnej stratégie, produktovej stratégie, plány podpory predaja alebo pomoc študentov v oblasti marketingového výskumu sú služby a produkty, ktoré by mohli byť ponúkané firmám. Semestrálne projekty študentov pod vedením pedagógov by boli rôznorodé aj z kvalitatívneho aj z kreatívneho hľadiska, ale zaručene by boli vzácnymi zdrojmi inovatívnych a využiteľných nápadov. Riešenie reálnych projektov vyžaduje veľké úsilie hlavne od manažmentu a pedagógov školy. Nájsť kontakty a zadávateľov nie je jednoduchá vec, a preto by bolo výhodné ponúkať protihodnotu (napríklad reklamné plochy v škole alebo na web stránke školy). Riešenie projektov je časovo náročné aj pre pedagógov. Pedagógovia, ktorí by viedli a manažovali skupiny študentov na cvičeniach by mali byť finančne motivovaní. ZÁVER Význam vysokých škôl a univerzít pri rozvoji inovačného potenciálu Českej republiky je prvoradý. Prepojenie akademického sektora s podnikateľskou sférou prostredníctvom spin-off podnikov a inovačných vouchre by mohlo riešiť problémy sektora s nedostatkom financií a nedostatočne hodnotenou kvalitou vzdelávania. Spoločné aktivity najvýznamnejších podnikov, vysokých škôl a výskumných organizácií v regióne vytvárajú mnoho príležitostí, ktoré v našich podmienkach nie sú dostatočne využívané. Spolupráca vo forme klastrov, podnikateľských inkubátorov, spoločných výskumných a vzdelávacích projektov, umožňuje jednotlivým účastníkom profitovať z tohto vzťahu. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV [1] BARBER, J.: Innovation policy and performance. A cross-country comparison -- [1st ed.]. [online]. Paris: OECD, s. : Tab., grafy, lit. -- (Organisation for Economic Co-Operation and Development). -- o26. ISBN [2] ČIMO, J. - MARIAŠ, M Inovačný manažment. Bratislava : GeoPARNAS, s. ISBN [3] DOKIC, I.: Local innovations for growth in Central and Eastern Europe. -- [1st ed.]. -- Paris : OECD, s. : tab., grafy, mapy, lit. -- Local Economic and Employment Development. -- o18. ISBN [4] SKOKAN, Karel. Konkurenceschopnost, inovace a klastry v regionálním rozvoji. Ostrava : Repronis, s. ISBN KONTAKT Doc. Ing. Josef Čimo, CSc. Evropský polytechnický insitut, s.r.o. Osvobození 699 Kunovice 40

41 PRÁVOMOC A ZODPOVEDNOSŤ MANAŽÉRA Ivan Dlugoš, Ivana Dlugošová VŠB TU Ostrava Abstrakt: Autori vo svojom príspevku upriamujú pozornosť na teoretické prístupy a analyzujú praktické postrehy a skúsenosti k jednému zo základných pravidiel manažérskej praxe, súvisiacich osobnostných vplyvov a kompetencií manažéra. Ľudia v dnešnej dobe trávia v zamestnaní podstatnú časť svojho aktívneho života, pričom ak pracujú pod vedením človeka, ktorý je človekom na správnom mieste, je to pre nich podnet k pracovnej aktivite a významným príspevkom k pocitu spokojnosti, čo v konečnom dôsledku prináša pozitívne výstupy. Stáva sa a nie v ojedinelých prípadoch, keď na manažérsku stoličku zasadne človek, ktorý na seba upozorňuje výraznou dominanciou, pričom potreba viesť druhých ľudí je u neho enormná, chýba mu však odborná a ľudská pripravenosť, kompetentnosť. Kľúčové slová:manažment, manažér, manažérske funkcie, právomoc, zodpovednosť, komunikácia, pracovná spôsobilosť, kompetencie. ÚVOD Obecne platí, že lepšie a dôslednejšie si všímame chýb druhých ako vlastných a tie vlastné, že máme za menej závažné. Základným a prvoradým krokom k tvorbe zručností je ale práve uvedomenie si vlastných chýb so snahou o ich odstránenie. To platí pre každého človeka, bez rozdielu v akej pracovnej pozícií sa momentálne nachádza a o to viac pre vychovávateľov, trénerov, manažérov, ktorí na seba preberajú zodpovednosti za výchovu a vedenie nielen seba samých, ale aj druhých. Vedenie a riadenie ľudí je neľahkou disciplínou a v podstate nepretržitým celoživotným procesom učenia sa. Prináša nie len mnohé právomoci, ktoré sú spojené s konkrétnym človekom v rámci systematizácie funkčných miest aktuálne platnej organizačnej štruktúry konkrétnej organizácie a inštitúcie, taktiež a najmä zodpovednosti s konkrétnou funkciou spojenými. Áno, manažérovi prináša veľkú mieru zodpovednosti, ktorú bežný zamestnanec nepozná, nutnosť riešiť problémy, rozhodovať s rizikom neúspechu, prekonávať silné psychické vypätie a stresy. Málokedy sa stáva, že manažér sa od podriadených dočká odozvy akú by si predstavoval a nie vždy má možnosť si svoj pracovný tím slobodne zvoliť a zostaviť podľa svojich predstáv. Jeho postoje by však nikdy nemali zabudnúť na pohľad z druhej strany. Ľudia trávia v zamestnaní podstatnú časť svojho života. Ak pracujú pod vedením toho, koho si môžu pre jeho odbornosť, osobnostné vlastnosti a prístup k ľuďom vážiť, je to pre nich stimul k pracovnej aktivite a významným príspevkom k pocitu životnej spokojnosti. Manažér, ktorý je na svojom mieste, predstavuje pre zamestnancov jednu z veľkých životných výhier. Stáva sa vzorom a modelom jednania, niekým, kto po sebe zanechá v mysli a pamäti spolupracovníkov výraznú a významnú stopu.[9] Netreba snáď nikoho presviedčať a robiť prieskum k tvrdeniu, že: väčšina ľudí viac inklinuje k právomoci ako zodpovednosti. Dobrý a úspešný manažér sa vyznačuje tým, že rešpektuje, ctí a vo svojej dennodennej práci sám uplatňuje a od druhých vyžaduje rovnosť medzi právomocou a zodpovednosťou, ktorá vyplýva z konkrétneho funkčného zaradenia v zamestnaní. 1 ZÁKLADNÉ MANAŽÉRSKE FUNKCIE Vychádzajúc z obsahu odbornej literatúry [10], manažment v najvšeobecnejšej rovine je možné charakterizovať ako súhrn všetkých činností, ktoré je potrebné urobiť, aby bola zabezpečená funkcia organizácie. Predstaviteľom manažmentu je manažér ako samostatná profesia, keď zamestnanec na základe zvolenia, menovania, poverenia, ustanovenia alebo zmocnenia realizuje aktívne riadiace činnosti, pre ktoré je vybavený zodpovedajúcimi kompetenciami. Od každého manažéra sa očakáva nielen potrebná kvalifikácia, ale taktiež určitá životná skúsenosť, organizačné a riadiace predpoklady a súbor žiaducich osobnostných vlastností. Pri tejto príležitosti je potrebné nezabudnúť na voľné vlastnosti a charakterové kvality. Svoje jednanie musí opierať o zdravú sebadôveru a pozitívne myslenie. Manažér by mal byť tým, kto dokáže podnietiť k aktivite a kreativite a stane sa tvorcom i neformálne uznávaným vodcom funkčného tímu. 41

42 Úspešnosť v role manažéra predpokladá plnenie rady povinností, požiadaviek a úloh. Povinnosti a požiadavky, ktoré sú vyžadované od každého riadiaceho zamestnanca bývajú označované pojmom manažérske funkcie. [9] Ako základné manažérske funkcie sa v odbornej literatúre z oblasti manažmentu najčastejšie uvádzajú a v praktickom živote uplatňujú: - plánovanie, - organizovanie, - výber a rozmiestnenie spolupracovníkov, - vedenie a riadenie ľudí, - kontrolovanie a zabezpečenie.[7] Pojmom manažérske funkcie sa chápu charakteristické činnosti, ktoré by mal vedúci pracovník manažér účelne a účinne priebežne vykonávať, aby zaistil úspech svojej manažérskej práce. Účelnosťou sa v tomto slova zmysle chápe zmysluplnosť, prípadne umenie robiť správne a efektívne veci, ktoré zodpovedajú potrebám, cieľom a sociálno kultúrnym (etickým) hodnotám organizácie, v ktorej manažér pracuje. Na druhej strane pod pojmom účinnosť sa rozumie hospodárnosť vykonávania konkrétnych činností. V manažmente platí, že dosiahnutie cieľa organizácie a tým vlastne naplnenie hlavného zmyslu manažérskej práce predpokladajú vzájomný súlad (harmonizáciu, vyváženosť) pri vykonávaní manažérskych funkcií. Jednostrannosť v pozornosti a realizácií niektorej z manažérskych funkcií, na úkor plnenia funkcií ďalších, je škodlivá. Platí to aj o nutnej vyváženosti štruktúry prác v rámci každej z jednotlivých manažérskych funkcií.[11] 2 ŠTÝLY RIADENIA Existuje veľmi úzky vzťah medzi osobnosťou človeka a všetkými formami jeho prejavu, medzi ktoré patrí predovšetkým jeho činnosť. Podstatnou súčasťou pracovnej činnosti manažéra je v tomto ohľade sociálny styk, uskutočňovaný prostredníctvom interakcie a komunikácie s ľuďmi, pri nich manažér uplatňuje svoj osobnostný príklad a prekračuje svoje pôvodné odborné profesijné zameranie. V tejto súvislosti sa neusiluje len o to, aby sa jeho vizitkou stali len splnené úlohy, ide mu o viac a to, aby to boli taktiež, resp. dokonca hlavne zamestnanci, ktorých on osobne riadi. Každý manažér prostredníctvom interakcie a komunikácie uskutočňuje konkrétne riadiace akty, svoje pôsobenie na zamestnancov. Celkový spôsob jednania manažéra býva obvykle označovaný ako štýl jeho riadenia. [1] Vo svojej podstate sa v rámci manažérskej činnosti možno stretnúť so šiestimi kategóriami štýlov riadenia manažéra, ktoré je možné z pohľadu ich obsahového zamerania charakterizovať nasledovne: 1. Harmonický štýl, ktorý vytvára spokojnosť členov tímu a dobré vzťahy navzájom medzi nimi. 2. Vizionársky štýl, ktorý kladie dôraz na vysvetlenie toho, čo presne a prečo je potrebné dosiahnuť. 3. Demokratický štýl, ktorý je postavený na spoločnom, resp. tímovom rozhodovaní. 4. Koučovací štýl, pre ktorý je charakteristické kladenie otázok, ktoré členom tímu pomáhajú nachádzať ich vlastné riešenia problémov. 5. Direktívny štýl, je charakteristický tým, že vodca jasne stanovuje čo je potrebné urobiť a nedáva priestor na prípadnú možnú výmenu názorov členom tímu. 6. Štýl udávajúci tempo, ktorého podstatu možno zhrnúť do vety, že: Ak to nedokážeš urobiť dobre, urobím to sám. Čím viac z uvedených štýlov manažér zvláda, tým motivovanejších a lojálnejších podriadených vo svojom tíme má. Žiaden zo štýlov riadenia totiž nie je vo svojej podstate zlý, avšak nie je možné ho v manažérskej praxi uplatňovať univerzálne. Nie je možné naštudovať všetko, aj keď podstatou úspechu a napredovania každého manažéra je celoživotné vzdelávanie. Manažérske schopnosti dokáže zvládnuť väčšina z nás, lenže ľudskú stránku má len málokto. Manažérov je síce mnoho, avšak lídrov málo. Medzi manažérmi v rámci ich manažérskej činnosti je veľa chýb od neschopnosti pochváliť a poďakovať, až po aroganciu. Najväčšou chybou je nespravodlivosť. Chovanie manažérov, ktoré demotivuje až frustruje ich podriadených, zároveň znižuje obraty a zisky firiem. Demotivovať dokážu aj zdanlivé maličkosti, ktoré sú viazané na staré a zaužívané porekadlo, že: Vodu káže a víno pije. Na jednej strane sa firma zaoberá organizačnými zmenami cez znižovanie počtu svojich zamestnancov a na druhej strane, manažment tej istej firmy si vypláca veľké odmeny a manažéri nevedia akú značku služobného motorového vozidla by si kúpili, na akú zimnú a letnú exotickú dovolenku by v priebehu roku išli a akým spôsobom by skryli súkromné náklady v systéme nákladov firmy. Áno, aj o tom je súčasný systém manažmentu a konkrétnych jeho predstaviteľov. 42

43 Veľmi významným prejavom toho, že sa manažérovi práca s tímom a jednotlivcami nedarí je, že vo firme je vyššia ako bežná (plánovaná) absencia, vysoká fluktuácia, konflikty a celkový nepokoj, ktorých výsledkom je rast nekvality a nezabezpečovanie zmluvne dojednaných termínov voči zákazníkom odberateľom. 3 KOMUNIKÁCIA A KONFLIKTY NA PRACOVISKU V priebehu komunikácie dochádza ku vzájomnému ovplyvňovaniu ich účastníkov. Významnú stránku komunikácie z tohto hľadiska predstavuje jej obsah, teda to, čo sa oznamuje. Nemenej dôležitý je taktiež spôsob, ako účastník hovorca komunikácie oznamuje poslucháčovi prijímateľovi to, čo mu chce povedať. Každý človek je iný, má rozdielne vlastnosti, skúsenosti a všetky informácie, ktoré poskytuje alebo prijíma potom prechádzajú týmto filtrom. Každý človek má podobný filter, v ňom sa odráža niekoľko dôležitých zložiek: 1. znalosti, 2. kultúra, 3. status, 4. postoje, 5. emócie, 6. komunikačné zručnosti. Z pohľadu manažérskej praxe v organizácií je potrebné zvýrazniť a vysvetliť pojem efektívna komunikácia, pri ktorej za vzájomného rešpektovania partnerov, dochádza k účelnej výmene informácií medzi subjektmi, ktoré sú schopné ich vecne správneho kódovania a dekódovania a dokážu si rovnako poskytnúť (a akceptovať) zodpovedajúcu spätnú väzbu. Efektívna komunikácia podmieňuje taktiež správne chápanie komunikačného kontextu, rozvinuté komunikačné schopnosti a v neposlednom rade aj pozitívnu orientáciu ich účastníkov.[1] Efektívna komunikácia manažérovi pomáha pochopiť a implantovať základnú filozofiu podniku, pochopiť situáciu pracovníkov, udržiavať bližšie kontakty s pracovníkmi, chápať ich potreby a hodnoty, predchádzať potenciálnym problémom, získavať relevantné informácie potrebné pre riadenie a personalistiku, motivovať pracovníkov, získavať spätnú väzbu o efektivite riadenia, získavať návrhy a námety na zlepšenie činnosti, ovplyvňovať sociálnu atmosféru v spoločnosti (podniku). Efektívna komunikácia organizácií prináša kvalitu spolupráce medzi zamestnancom a manažérom, čo v konečnom dôsledku prináša požadované výsledky práce. Pri efektívnej komunikácií sú konkrétne akcie jednoznačné, koordinované a sily koncentrované, znižujú sa náklady, robí sa menej chýb. Informovanosť a dobrá komunikácia podporujú aktivitu a zapojenie sa pracovníkov, pričom sa zlepšujú interpersonálne vzťahy a vzťahy medzi pracovníkmi a zákazníkmi. Funkčnosť organizácie je priamo úmerná kvalite komunikácie v nej prebiehajúcej, pričom komunikácia zaisťuje organizačnú jednotu podniku (inštitúcie). Problémy v komunikácií sa prejavia v pracovnej výkonnosti ľudí (pracovníkov, zamestnancov), aj vo výkonnosti celej organizácie. Komunikácia v organizácií je transferom priebežných informácií na rôznych úrovniach jej organizačného usporiadania: - manažment pracovníci, - rôzne úrovne manažmentu, - pracovníci navzájom, - odbory vedenie. Efektívny manažér strávi komunikáciou súvisiacou s jeho funkčným zaradením až 80% svojho pracovného času, pričom základom úspešného riadenia je: 1. Jasne definovaný zámer uvedomenie si, že čo chce vyslaním správy dosiahnuť nielen čo chce povedať, ale i to, či chce, aby sa zmenili postoje druhej strany a jeho názory. 2. Konkrétnosť dať správe konkrétny obsah, ktorému by partner v komunikácií rozumel. 3. Zrozumiteľné podanie správa by mala byť zreteľne vyslovená, povedaná dostatočne nahlas, v primeranom tempe a bez rušivých momentov okolia. 4. Zrozumiteľný jazyk používať jazyk, ktorému druhá strana bezproblémovo rozumie. 5. Dávkovanie príliš veľa informácií blokuje kvalitu príjmu, príliš málo informácií vytvára neistotu. 6. Jednoznačnosť informácie by mali byť nezahmlené, jedna časť výpovede by nemala protirečiť druhej. 7. Otvorenosť vysielateľ by mal otvorene komunikovať relevantné informácie, svoje potreby a pocity. 8. Forma komunikované obsahy by mali mať primeranú formu a to najmä pri oprávnenej kritike, príkazoch a žiadostiach. 9. Verifikácia priebežné overovanie pochopenia prezentovaných informácií. 43

44 Každý človek má v rozličných časoch odlišné potreby vychádzajúce z jeho osobnosti, postavenia a situácie v ktorej sa aktuálne nachádza a je nevyhnutné, že v priebehu života narazí na človeka alebo skupinu ľudí, ktorí majú iné potreby, záujmy, názory, preferencie a hodnoty. Otázkou je, že: Ako si s týmito rozdielmi poradíme? Dovolíme im, aby sa nám postavili do cesty a stali sa zdrojom konfliktov, alebo budeme naopak radi, že existujú a budeme sa ich snažiť kreatívnym spôsobom využívať?[8] Konflikt môže mať pre zúčastnené strany konštruktívny (pozitívny) alebo deštruktívny (negatívny) priebeh a v konečnom dôsledku aj výsledok. Prínosmi konfliktu môžu byť: - podpora rozvoja, prekonávanie prekážok v spolupráci s druhými ľuďmi, - podpora tvorivosti a vylepšení, nútenie hľadania riešení a prekonávanie rozdielov medzi účastníkmi konfliktu, - rozvoj umenia jednať s ľuďmi, nútenie vychádzania s ostatnými ľuďmi a to napriek rozdielnym názorom, - podpora vzájomného pochopenia rôznych hodnôt, snáh a kultúr (ľudia niekedy nechcú spôsobovať nedorozumenia, len majú iný uhol pohľadu), - podpora spoločenskej zmeny a pokroku, zmena spoločnosti a rozvoj firemnej kultúry, - podpora rozvoja a riešení v súbehu prekonávania strnulého status quo (nutnosť je matka vynaliezavosti a konflikt túto nutnosť vyvoláva), - spochybnenie vlastného uhla pohľadu môže podporiť vlastnú originalitu a schopnosť reflexie. Za tiesnivé stránky konfliktu je možné považovať: - zvýšené napätie medzi stranami, - nižšia produktivita, úsilie a zdroje smerujú ku konfliktu a nie k práci, ktorá má byť vykonaná, - nižšia medziľudská súdržnosť, - čas, ktorý sa vynaloží na hľadanie riešení, môže chýbať pri iných a dôležitejších záležitostiach, - v záujme podpory rôznych strán, prijímajú sa nesprávne riešenia, - postavenie a samoľúbosť získavajú vyššiu dôležitosť ako rozum a skutočnosť, - zvyšovanie nákladov súvisiacich s prípravami na vyjednávanie, s časom vynaloženým na jednanie, na sprostredkovanie a arbitráž, či pripravované súdne spory.[5] Záťaž či stres možno jednoducho charakterizovať ako porušenie rovnováhy medzi vnútorným stavom jedinca, podmienkami a vplyvmi prostredia. V prípade konfliktov sa môžu ako zdroj záťaže uplatniť komunikačné prejavy agresívneho rázu (vyhrážky a hrozby), taktiež však irónia a sarkazmus. Tieto a mnohé ďalšie nepriateľské prejavy ohrozujú osobnú prestíž, autoritu a vážnosť človeka, jeho spoločenské postavenie a osobné ambície. V dôsledku takýchto skutočností býva ohrozená vnútorná rovnováha a integrita osobnosti. Účinok záťaže v konfliktnej situácií je závislý nielen na vonkajších charakteristikách konfliktnej situácie, ale taktiež aj na niektorých osobnostných rysoch jedinca, najmä na vnímavosť a citlivosť voči vzniknutej konfliktnej situácií, na stupni nervovej lability, ktorý ovplyvňuje mieru frustračnej tolerancie, na skladbe motivačných pohnútok, najmä vyšších psychických potrebách, záujme a hodnôt. Ďalší osobnostný rys, ktorý ovplyvňuje používanie konfliktnej situácie a vyrovnanie sa jedinca s touto situáciou, je miera nervovej lability, resp. stability. Podmieňuje intenzitu prežitku napätia, strachu, úzkosti či neistoty. Dôležitá osobnostná dvojpólová dimenzia, ktorá sa premieta do prežívania konfliktov a do prístupu k ich riešeniu, je i racionalita, resp. emocionalita, pričom sa dá predpokladať, že racionálne založení jedinci budú konfliktné situácie zvládať lepšie. Úspešné zvládanie konfliktov vyžaduje od manažéra, ktorý rieši konflikt vo svojej organizačnej jednotke, radu komunikačných zručností, ako sú zručnosti aktívneho načúvania, presvedčovania a jednoznačného vyjadrovania vlastného názoru, čo v praktickom živote organizácie z pohľadu jej personálneho obsadenia býva mnohokrát veľký a neriešiteľný problém. Pre úspech a riešenie konfliktných situácií má význam aj štýl riešenia konfliktov, ktorý jedinec manažér v danom prípade používa.[1] Ľudia sú naším najväčším aktívom, to sú slová mnohých manažérov, ktorí sa v rámci internej a externej komunikácie snažia (úprimne, menej úprimne a mnohokrát farizejsky) deklarovať svoj vzťah k tomu, čo každá organizácia má najcennejšie. Práve na tomto mieste je priestor sa zamyslieť nad tým, prečo zamestnanci a najmä špičkoví zamestnanci sa odcudzujú a v konečnom dôsledku odchádzajú z organizácií (inštitúcií). Pokiaľ neberieme do úvahy politické nominácie a personálne výmeny vo verejnej správe, ktoré sú spojené s príslušným politickým tričkom a náklonnosťou k vládnucej a parlamentnej politickej strane, tak potom to najmä sú: - obmedzené možnosti kariérneho rastu nedostatok nádeje na zmenu (k lepšiemu), - nedostatok rešpektu alebo podpory zo strany nadriadeného nedostatok dôvery, - komunikácia nedostatočná a jednostranná strata dôvery, 44

45 - systém odmeňovania nedocenenie zamestnancov, nejasné pravidlá odmeňovania a nespravodlivosť v odmeňovaní zo strany priamych nadriadených (individuálne zvýhodňovanie jedincov), - pracovná náplň funkcie zneužívanie právomoci nadriadeného, demotivácia a stagnácia z pohľadu budúcnosti, - nedostatočné vodcovské schopnosti manažéra nedostatok dôvery, - pracovná doba nerešpektovanie stanoveného fondu pracovnej doby, nadčasy, malá flexibilita pracovnej doby, - nevyhnutné dôvody osobné dôvody zamestnanca (dieťa, dôchodok, zmena trvalého bydliska a iné), - nedostatok uznania finančné a morálne nedocenenie zamestnanca, - nadržiavanie nadriadeného ostatným strata dôvery, - zlý až protichodný vzťah nadriadeného k zamestnancovi nedostatok dôvery, - zlé pracovné podmienky rozpor so zásadami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, - školenia a vzdelávanie zamestnancov nedostatočná ponuka, ignorovanie vzdelávania a nerešpektovanie právnych povinností nedocenenie zamestnanca a porušovanie právnych princípov, - neschopnosť nadriadeného strata dôvery, - zlá úroveň najvyššieho vedenia absencia jasnej vízie budúcnosti strata dôvery, - nedostatočná úroveň technických schopností nadriadeného strata dôvery, - diskriminácia strata dôvery a nádeje, - obťažovanie jasná strata dôvery, - benefity nedocenenie zamestnanca, - prístup spolupracovníka strata dôvery. Nestačí byť na zamestnancov len milý, nakoľko zdvorilosť je štandardom chovania, ktorý je chvályhodný sám o sebe. Ide o to, starať sa o zamestnancov tak, ako sami chceme, aby sa oni starali o našich zákazníkov.[2] Každý človek, najmä však ten čo ovplyvňuje dianie a konanie iných ľudí manažér by nemal zabúdať na to, že: Na svete neexistuje bezcenný človek. Keď sa človek správa k ostatným ľuďom láskavo, budú rovnako zaobchádzať aj oni s ním. Nezabudnúť, že ľudia, ktorých človek stretáva cestou hore, sú tí, ktorých ten istý človek stretne ešte raz keď pôjde dole.[3] 4 PRACOVNÁ SPÔSOBILOSŤ A KOMPETENCIE MANAŽÉRA Človek ako pracovník, resp. zamestnanec by mal byť schopný robiť to, čo od neho jeho pracovné zaradenie objektívne vyžaduje. Mal by to však nie len vedieť urobiť, avšak taktiež chcieť. Vstup človeka do pracovného procesu je z jeho strany podmienený konkrétnym predpokladmi pre výkon práce. Okrem nich však každý jednotlivec prináša i svoje ďalšie osobnostné vlastnosti, z nich niektoré existujú a uplatňovanie jeho pracovných predpokladov podporujú, zatiaľ čo iné ho môžu v pracovnom uplatnení limitovať. Pracovnú spôsobilosť možno pritom charakterizovať ako základnú pripravenosť pracovníka pre prácu. Tá zahŕňa jeho dielčie predpoklady v rovine: - fyzickej, - psychickej, - odbornej, - morálnej. Pracovná spôsobilosť ľudí, ktorí vstupujú do pracovného procesu môže byť úplne odpovedajúca, z väčšej časti vyhovujúca či dostatočná, avšak aj málo zodpovedajúca či úplne nevhodná. Pracovná spôsobilosť vyjadruje všetky stránky pripravenosti človeka, primerane zvládať pracovné úlohy v rámci určitého pracovného zaradenia. Zahŕňa znalosti, zručnosti a skúsenosti človeka, jeho všeobecný rozhľad a morálku, rovnako osobnostné vlastnosti a postoje. Sama o sebe však ešte nezaručuje výkonový štandard. Ľudia so zrovnateľnou pracovnou spôsobilosťou sú rozdielne výkonní. Pre vysvetlenie tejto skutočnosti býva používaný termín kompetencie. Kompetencie potom vyjadrujú žiaduci stav vývoja pracovných predpokladov človeka, jeho pracovné spôsobilosti a kvalifikácie, v danom pracovnom zaradení a v konkrétnych podmienkach podniku. Tento stav býva charakterizovaný plným súladom medzi objektívnymi požiadavkami práce a subjektívnymi predpokladmi pracovníka. Ide pritom o veľmi krehkú rovnováhu, ktorú môže ľahko narušiť každá zmena objektívnych (vonkajších) či subjektívnych podmienok. Pojem kompetencie súhrnne vyjadruje reálnu úroveň zvládnutia úloh spojených s pracovným zaradením človeka.[1] 45

46 Vychádzajúc z osobných praktických skúseností spoluautora tohto príspevku a taktiež z obsahu odbornej literatúry spojenej s manažérskou praxou je zrejmé, že najčastejšími chybami v riadení a organizácií práce sú: - koncentrácia sa na krátkodobé úlohy, čím manažér stráca zo zreteľa dlhodobé ciele, - administratívna pedantéria, ktorá pohlcuje priestor na iniciatívu, - prejav nárazového riadenia, prebiehajúceho v podobe sínusoidy striedania pokoja, ktorý môže byť povestným tichom pred búrkou a náhlymi organizačnými stresmi, - strnulosť a neschopnosť zmeny, keď riadenie a organizácia jednotlivých činností stojí na zabehnutej osvedčenej tradícií, - jediná moja pravda a môj správny postup, neakceptovanie názoru a stanoviska druhej strany, ktoré sú spojené s aktuálnym funkčným postavením manažéra, - organizačná schopnosť, resp. neschopnosť manažéra, ktorá sa prejavuje naplnením príslovia, že: Kto nedokáže riadiť svoj čas, nemôže riadiť čas a činnosť druhých, - vplyv novo nastupujúceho manažéra, ktorý môže všetko obrátiť hore nohami, s odstránením všetkého, bez ohľadu nato, či to bolo funkčné alebo nie, - utápanie sa v riešení nepodstatných problémov, s následkami večného preťaženia, - naliehavosť riešenia, z dôvodu neschopnosti rozlíšenia priorít, - problémy vo vnútornej komunikácií, z dôvodu spoliehania sa manažéra samého na seba, s následkami rady prevádzkových problémov, - prílišná improvizácia, zásahy na poslednú chvíľu, v krajnom prípade až anarchia, v dôsledku nerešpektovania organizácie času a podceňovania zásad time manažmentu, - nerešpektovanie času plánovaných pracovných stretnutí, porád a jednaní, rušenie priebehu jednania inou činnosťou. Efektivita organizácie je podmienená nielen optimálnou organizačnou štruktúrou, ale najmä a predovšetkým organizačnými schopnosťami manažéra.[9] ZÁVER Súčasná doba a najmä recesia, v ktorej sa spoločnosť nachádza, prináša, resp. mala by okrem iného priniesť zmenu charakteru manažérskej práce, ktorá bude čoraz zložitejšia a náročnejšia. Manažéri na rôznych úrovniach hierarchie organizačného postavenia, pokiaľ budú chcieť v tomto zložitom systéme prežiť, budú sa musieť prispôsobiť, kvalitatívne meniť svoj prístup ku všetkému, čo je spojené s ich nezastupiteľnou pozíciou a čo prináša každodenný stereotyp, vedieť sa orientovať v nových trendoch a požiadavkách, realizovať zmeny a urýchliť rozvoj a zavádzanie inovácií do diania organizácie. V tejto súvislosti sa budú musieť viac ako doposiaľ orientovať na kvalitu vo všetkých stránkach ich činnosti. Základom úspechu a jedným z predpokladov úspechu manažéra je a malo by byť variabilné myslenie a väčšia komunikácia, v ktorej by nemala dominovať predstava a napĺňanie porušovania rovnosti medzi právomocou a zodpovednosťou, čím pokrivovať a eliminovať angažovanosť a motiváciu svojich spolupracovníkov. S cieľom zabezpečenia dlhodobej prosperity a efektivity každej jednej činnosti s organizáciou spojenej, strategicky myslieť, predvídať a byť schopný realizovať strategické zámery, zefektívniť procesy a pracovné postupy, hľadať potenciálne zdroje konkurenčnej výhody, pričom analyzovať svoje interné a externé podnikateľské prostredie a určiť skupinu najvýznamnejších faktorov, ktoré pozitívne alebo negatívne vplývajú na rast produktivity. Rozhodujúcu úlohu pri motivácií pracovníkov pre trvalé zvyšovanie produktivity hrajú vzťahy manažmentu a zamestnancov. Podmienkou pre dlhodobý úspech organizácie je spolupráca obidvoch skupín. Tieto musia spoločne ťahať za jeden povraz a nie bojovať proti sebe![6] Nie je potrebné sa vždy otrocky držať všetkých zaužívaných postupov a pravidiel. Ak človek príde na účinnejšiu metódu, postup, systém, ktorá je rozumná a neškodná, treba ju uplatniť. Istý človek definoval kreativitu ako vysporiadanie sa s tým istým problémom iným spôsobom. V tom zrejme spočíva celé tajomstvo v tvorivosti a fantázií.[3] Každý manažér by si mal uvedomiť a nielen uvedomiť, najmä však vo svojej dennodennej práci uplatňovať, že byť láskavý je vo väčšine prípadov oveľa výhodnejšie ako akýkoľvek iný postoj. Jednoznačne to platí z dlhodobého hľadiska. S ľuďmi sa ľahšie komunikuje a pracuje. Menšie napätie vo vzťahoch a viac dobrej vôle podporuje väčšiu výkonnosť. Ak sme k ľuďom láskaví, tak to z nich neurobí našich nepriateľov a život bez nepriateľov je podstatne ľahší. Ak sme o niečom naozaj presvedčený, hrozí nebezpečenstvo, že sa dotkneme ľudí, ktorí sú presvedčení o niečom inom. Ak sa človek páči všetkým, potom to môže znamenať, že nemá vlastný názor. Nie je nič choré ani nevyhovujúce na tom, ak má niekto zásady a presvedčenie a že stáť za svojím presvedčením neznamená obmedzovať alebo odsudzovať ostatných.[4] 46

47 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 1. Monografie [1] BEDRNOVÁ, E. & NOVÝ, I. a kol.: Psychologie a sociologie řízení. Praha: Management Press, s.r.o s. ISBN [2] RANHAM, L.: 7 skrytých důvodů, proč zaměstnanci odcházejí z firem. Praha: Grada Publishing, a.s., s. ISBN [3] CARSON, B. & MURPHEY, C.: Zlaté ruky. Vrútky: Advent Orion, spol s r.o., s. ISBN [4] CARSON, B. & LEWIS, G.: Širšie súvislosti. Vrútky: Advent Orion, spol s r.o., s. ISBN [5] EGGERT, M. A, FALZON, W.: Řešení konfliktů. Praha: Portál, s.r.o., s. ISBN [6] GREGOR, M., MIČIETA, B.: Produktivita a inovácie. Žilina: Slovenské centrum produktivity, s. ISBN [7] CHODASOVÁ, Z.: Podnikový Controlling nástroj manažmentu. Bratislava: Statis, s. ISBN [8] McCONNON, S. & M.: Jak řešit konflikty na pracovišti.praha: Grada Publishing, a.s., s. ISBN [9] ŠTĚPANÍK, J.: Nejčastější chyby a omyly manažerské praxe. Praha: Grada Publishing, a.s., s. ISBN [10] VEBER, J. a kol.: Management základy, prosperita, globalizace. Praha: Management Press, s.r.o., s. ISBN [11] VODÁČEK, L. & VODÁČKOVÁ, O.: Moderní management v teorii a praxi. Praha: Management Press, s.r.o., s. ISBN Internetové zdroje [1] ( ) KONTAKT: Ivan Dlugoš, Ivana Dlugošová VŠB TU Ostrava Stanislava Bíroša 375/10, Bytča, Slovenská republika mobil: ;

48 48

49 EVROPSKÁ UNIE - GLOBÁLNÍ MOCNOST Jaroslav Drábek Evropský polytechnický institut, s.r.o. Abstrakt: Text příspěvku v úvodu upozorňuje na nutnost zaměřit úsilí evropských politiků na aktivní přístup k tvorbě nové geopolitické osy USA, Čína a Evropská unie. Text dále pokračuje popisem aktuálních politik mezi EU, Čínou a Ruskem. Zvláštní pozornost je věnována předpokládané, budoucí roli USA v evropských bezpečnostních záležitostech. Další část příspěvku rozebírá možný scénář geopolitického vývoje směrem k velmocenskému vakuu. Závěr je pak věnován budoucímu postavení ČR v nových poměrech. Klíčová slova: globální aktér,ekonomická integrace, geopolitický faktor, eurozóna, expanze, věřitel, dluhopisy, obchodní vztahy, bezpečnostní architektura, investice, globální reálie ÚVOD Někteří vlivní evropští politici v kontextu prohlubující se politické a ekonomické spolupráce mezi Spojenými státy a Čínou přichází s tezí, že je nutné čelit trendu vzniku potenciální G-2 (USA a Čína) vytvořením G-3 (USA + Čína + EU), neboť Evropa by se neměla ocitnout mimo vytvářející se hlavní geopolitickou osu 21. století. Tato ambice se jeví jako oprávněná ve světle toho, že Evropa je stále z administrativního a právního hlediska nejstabilnějším hospodářským prostorem na zeměkouli, bez zásadních vnitřních konfliktů, masové chudoby či diktatury s vysokou mírou politické, kulturní, sociální a environmentální přitažlivosti. Evropa by svou účastí v G-3 potvrzovala, že je globálním aktérem. Zásadní otázkou, ale je, jestli současná Evropa může být skutečným globálním aktérem, rovnoprávným s velkými národními státy jakými jsou USA a Čína? Existuje celá řada faktorů, které možnosti Evropy omezují. I přes zmíněný unikátní model rozvoje politické a ekonomické integrace je Unie tvořena 27 národními členskými státy, mezi nimiž panuje značná politická a ekonomická rozmanitost. Každý z těchto států má i vlastní historii a historické zkušenosti, které formují i jejich vnitřní i zahraniční politiku. To všechno jsou v podstatě retardéry plně konsensuální politiky v procesu politické komunikace a rozhodování především ve dvou klíčových oblastech: v hospodářské politice a v zahraničně-bezpečnostní politice. Je třeba říci, že Unie právě zde nefunguje příliš efektivně a dobře. Pozici EU výrazně (stejně jako v případě Spojených států) zkomplikovala ekonomická krize, jejímž hlavním projevem je krize evropské měnové unie. Ta ukázala meze toho, zda může být další rozvoj evropské integrace založen pouze na politické vůli a nikoliv na ekonomických reáliích. Stále se přitom musí řešit na politické úrovni dilema, zda EU může být mocností, aniž by byla státem. Jednou z reakcí na něj může být vytvoření společné vlády eurozóny. Návrh na její vytvoření, předložený nejvlivnějšími členy Unie Německem a Francií mj. předpokládá užší a dlouhodobou hospodářskou integraci, která by měla vést k jednotné rozpočtové, daňové, ekonomické i sociální politice. Je ovšem otevřenou otázkou, zda tento plán uspěje.v každém případě je nyní zřejmé, že osud společné měny je klíčovým geopolitickým faktorem. Případný krach eura by způsobil nejen pravděpodobný rozpad EU, ale i krizi celé světové ekonomiky a poškodil by též Spojené státy a Čínu. EU A NEZÁPADNÍ PARTNEŘI I to je důvod, proč se pro ekonomicky stále sílící Čínu stala Evropa cílem zvýšené ekonomické expanze. Čína se stala hlavním věřitelem, který skoupil španělské, portugalské, italské i řecké dluhopisy a stejně tak postupuje i v případě dluhopisů východoevropských zemí. Zároveň si Čína pořizuje rozsáhlé akvizice v ekonomicky oslabeném Řecku, které se tak může stát bránou následné čínské ekonomické expanze do Evropy. V roce 2012 se čínské investice v Evropě zvýšily o více než 12 % a očekává se jejich další růst. Velmi zřetelný je dynamický nárust vzájemných obchodních vztahů mezi ekonomicky nejsilnějším státem unie Německem a Čínou v posledních pěti letech. Dokumentují to následující fakta: mezi lety 2006 a 2011došlo k nárůstu německého exportu do Číny o 95 % a Čína se tak stala v pořadí sedmou zemí, kam Německo vyváží svoji produkci. V případě importu do Německa je již Čína největším německým obchodním partnerem od roku Podílí se na německém importu 9,5 % (v roce 2010 např. 76,5 miliardy euro). V porovnání s rokem 2006 se jedná o nárůst o 53 %. Čína se tak prostřednictvím uplatňování svých ekonomických zájmů stává přímým aktérem evropské politiky a sleduje přitom paralelně dva vzájemně propojené cíle: na jedné straně přispívat k záchraně eura jako měny, která je protiváhou americkému dolaru, což je pro Čínu velmi důležité z hlediska jejího úsilí o dedolarizaci světové ekonomiky a na straně druhé posilovat svůj ekonomický a politický vliv v jednotlivých členských zemích EU. 49

50 EU se ale bude muset taky vyrovnávat s vlivem a působením dalšího vlivného nezápadního aktéra Ruska. Vztahy s ním se bezprostředně dotýkají zajišťování vojenské, ekonomické a energetické bezpečnosti unie, ale stále se hledá funkční model vzájemné spolupráce mezi a oběma celky. Citlivá je především otázka bezpečnosti. Rusko stojící mimo EU a NATO chce pochopitelně eliminovat stav, kdy má dojem, že je jako regionální i globální mocnost vyřazeno z rozhodovacích procesů v otázkách evropské a transatlantické bezpečnosti i přesto, že se podílí na jejím zajišťování (mj. spoluprací s USA a NATO při řešení konfliktu v Afghánistánu, spoluprací při řešení problému s íránským jaderným programem). Proto přišlo s návrhem na vytváření nového modelu evropské bezpečnostní architektury. Tato iniciativa otevřela debatu, která zřetelně ukazuje na rozdíly mezi členskými státy NATO ve vztahu k Rusku a ruské politice. S určitým odstupem se dá říci, že na jedné straně se k ruským návrhům poměrně vstřícně staví Německo, Francie a Španělsko, kdežto s odmítavou reakcí se ruský návrh setkal u Spojených států a v zemích střední Evropy a pochopitelně v pobaltských zemích. Pro Rusko je ale zřejmě v současnosti zásadní to, že dochází k prohlubování politické, ekonomické a vojenské spolupráce se dvěma nejvýznamnějšími členskými státy EU, Francií a Německem. Má to přitom spojitost i s naplňováním dalšího strategického cíle ruského politického vedení ekonomické modernizace Ruska, která má vést k překonání jednostranné závislosti země na modelu surovinové ekonomiky. Jak Německo, tak Francie přitom od posilování vztahů s Ruskem očekávají především významné ekonomické, ale také politické dividendy. V Rusku je totiž nutné vidět strategického partnera nejenom v ekonomických a obchodních vztazích. EU potřebuje partnerství i v dalších sférách, např. v ochraně klimatu, energetice a otázkách evropské bezpečnosti. Objem německých investic v Rusku dosáhl v roce 2011 téměř 20 miliard dolarů a působí zde více jak 6 tisíc německých firem. Řada z nich, především těch velkých (E.On, Ruhrgas, Daimler, Siemens, Volkswagen), se podílí na realizaci strategických energetických projektů (příkladem je plynovod Nord Stream), ale i projektů v oblasti automobilového průmyslu, železniční dopravy, komunálního hospodářství a regionálního rozvoje. Dalším impulsem pro německoruskou ekonomickou spolupráci může být vytvoření společného energetického podniku, o jehož vzniku na základě předběžné dohody o strategickém partnerství jednají ruský plynárenský gigant Gazprom a druhý největší německý energetický koncern RWE. Francie se stejně jako Německo snaží intenzifikovat ekonomické vztahy s Ruskem. Jedná se např. o vzrůstající podíl energetického koncernu Total na těžbě ruského plynu, o spolupráci v kosmickém výzkumu a o předpokládaný vstup francouzské společnosti Thales, částečně vlastněné státem, do privatizace ruského státního vojensko-průmyslového holdingu. Tyto kontrakty i intenzivní ekonomická kooperace mezi Německem, Francií a Ruskem vypovídají o snaze získat profit, který je zvláště důležitý v době ekonomické krize. Důležité jsou ale i strategické aspekty. Francouzská diplomacie tradičně považuje Francii a Rusko za opěrné pilíře evropské bezpečnosti, což vyplývá z toho, že obě země jsou jadernými mocnostmi na kontinentu. Německo pak významnými kontrakty stvrzuje intenzivní ekonomické vztahy s Ruskem. Dnes můžeme říci, že i široké politické vedení EU si uvědomuje, že spojenectví s Ruskem může Unii pomoci obstát v sílící konkurenci ostatních globálních aktérů, zvláště pak v situaci, kdy Spojené státy budou stále více ztrácet o Evropu zájem a na globální úrovni bude posilovat Čína. Naopak pro Rusko platí, že spojenectví s EU může být důležitým faktorem vyvažujícím stále sílící vliv Číny, která je i přes oficiálně deklarované strategické spojenectví vyzyvatelem Ruska v globálním soupeření. Vztah k Rusku nicméně štěpí a bude štěpit Evropskou unii a její společnou zahraniční a bezpečnostní politiku, stejně tak jako NATO. I přes zkratkovitost zde může platit proslulé dělení na starou a novou Evropu. Nová Evropa bývalé socialistické země stále považují Rusko za potenciální hrozbu. Tato obava je ale dnes vzdálená skutečné realitě, protože Rusko chce přednostně řešit své vnitřní problémy a je navíc s Evropou svázáno zásadním ekonomickým poutem potřebuje stabilního odběratele svých surovin, zejména ropy a plynu, jako svých jediných ekonomicky konkurenceschopných komodit, a tím i zdroje příjmů do státního rozpočtu. EU A ZAJIŠTĚNÍ JEJÍ BEZPEČNOSTI Evropskou unii a NATO ale štěpí i vztah ke Spojeným státům a jejich roli při zajišťování transatlantické bezpečnosti. Především tradičně proamericky orientovaná Velká Británie spolu se státy nové Evropy viděla a stále částečně vidí ve Spojených státech klíčového bezpečnostního spojence, který jim má garantovat bezpečnost. Realitou ale je, že Spojené státy, tváří v tvář novým geopolitickým reáliím (růst Číny) i vlastním bezpečnostním (účast ve dvou konfliktech v Iráku a Afghánistánu) i ekonomickým (dopady ekonomické krize) problémům nastolují jiné pořadí svých zahraničněpolitických a bezpečnostních priorit. Patří sem taky snaha o užší bezpečnostní spolupráci s Ruskem, která se týká celé řady klíčových globálních bezpečnostních agend evropské protiraketové obrany a iránského jaderného programu. Zároveň je ve střednědobé perspektivě neudržitelné, aby Spojené státy zajišťovaly evropskou bezpečnost 50

51 tím, že se budou podílet 75 % na pokrytí rozpočtu Severoatlantické aliance. Signálem, že se Spojené státy stávají evropskou mocností již jen na částečný úvazek, byla i libyjská operace NATO, kde již Spojené státy fakticky odmítly aktivní účast. NATO se tak poprvé ve své historii ocitlo bez vedoucí úlohy světové supervelmoci, která byla iniciátorem i osou existence této organizace. Evropeizace evropské bezpečnosti a obrany se tak postupně stává významným imperativem, mimo jiné i proto, že Evropa bude muset v následujících letech koordinovaně čelit turbulentní situaci v bezprostřední blízkosti Evropy v arabském světě, který prochází vlnou revolt a nepokojů. Od Evropy to bude vyžadovat nejen hospodářskou a politickou podporu změn, ale i efektivní poskytování humanitární a rozvojové pomoci. Nedá se vyloučit ani vysílání a zásahy vojenských a policejních sil, např. pokud bude nutné čelit silným migračním vlnám. Na Spojené státy se v tomto směru již Evropa nebude moci příliš spoléhat. SVĚT BEZ SUPERVELMOCÍ Načrtnutý obraz často rozporných a protichůdných změn v globální mocenské architektuře a vývojových trendů v politice klíčových světových mocností přináší jednu zásadní otázku: nemůže se stát, že se po čtyřiceti letech bipolarity po konci druhé světové války, necelých dvou dekádách unipolarity po konci studené války, postupně dostáváme do určitého globálního mocenského vakua? Spojené státy jsou především pod tíhou ekonomických problémů nuceny postupně ustupovat ze své pozice jediné globální supervelmoci. Čína která prožívá dlouhodobý ekonomický růst a její ekonomická síla je minimálně ve střednědobém horizontu neotřesitelná, je stále v mnoha aspektech rozvojovou zemí s velkými sociálními a ekonomickými protiklady, které mohou být zdrojem nemalých společenských konfliktů. Proto je také obezřetná před přebíráním širší globální odpovědnosti a prioritou pro ni zůstává asijský region. Evropská unie potýkající se s ekonomickou krizí řeší klíčovou otázku své budoucnosti: jakou podobu bude mít současné jádro evropského integračního projektu eurozóna a jaký bude v této souvislosti osud eura. Síly jí pak zřejmě budou zbývat spíše na regionální než globální angažmá. Rusko je sice globální surovinovou velmocí, jeho závislost na surovinové ekonomice je ale až fatální. Problémem je pro něj příliš málo obyvatel v obrovské zemi, navíc s perspektivou, že se jejich počet bude zmenšovat. Indie, budoucí nejlidnatější země světa má velký potenciál, ale také mnoho vnitřních problémů potřebuje stabilizovat politický systém a reformovat příliš komplikovaný a hierarchický systém ekonomický, problémem je i stále velká míra společensky devastující chudoby. Brazílie je pak nespornou jihoamerickou mocností s dynamickým ekonomickým vývojem, ale i řadou ekonomických problémů. Přes uvedené slabé stránky klíčových mocností zatím zřejmě nehrozí globální mocenské vakuum. Pojistkou je vzájemná ekonomická provázanost, která se projevuje především komunikací v rámci G-20. Ale i ona může mít své limity, třeba při prohloubení (a možných devastujících účincích) dopadů další vlny ekonomické krize. Pak by třeba mohl nastoupit formát G-0, tedy stav globální politické, ekonomické a bezpečnostní anarchie. Zatím je to pouze teoretický scénář, ale úplně ho vyloučit nelze. ČESKÁ REPUBLIKA V NOVÝCH GEOPOLITICKÝCH REÁLIÍCH České republice se po skončení studené války podařilo i přes všechny politické, ekonomické a sociální problémy stát se součástí Západu, který stále výrazně ovlivňuje světové dění. Zároveň je ale konfrontována s turbulentním vývojem v Evropě i ve světě, který mění někdejší idealizované představy o definitivním a bezproblémovém zajištění ekonomické prosperity a bezpečnosti, garantovaným vstupem do NATO a Evropské unie. Obě nejsilnější organizace Západu jsou vystaveny dopadům ekonomické krize, růstu globálního vlivu silných nezápadních aktérů a rekonfiguraci globálních politických priorit Spojených států. Politika EU a NATO se pod vlivem těchto faktorů bude měnit zřejmě do té míry, že by to české politické elity v době našeho vstupu do uvedených celků vůbec nepředpokládaly. Nicméně pro stát, který zaujímá 0,05 % zemského povrchu, na jehož území žije 0,15 % světové populace, jenž se na globálním HDP podílí 0,352 % a jehož ekonomika je zásadně ekonomicky závislá na svém exportu (poměr exportu k HDP dosahuje 80 %), v podstatě neexistuje žádná jiná alternativa, než se v zájmu udržení vlastního rozvoje a prosperity adaptovat na nové integrační evropské trendy a na změny v politice celého Západu. Především více Evropy v praktické politice může Českou republiku udržet jako relevantního a rovnoprávného aktéra uvnitř celku, který bude schopen obstát v zostřujícím se globálním soutěžení o politický, ekonomický a bezpečnostní vliv. Za všechno v tomto směru vypovídá současný podíl EU na globálním HDP: 20,45 %. Na druhé straně bude i pro Českou republiku nutné více se přizpůsobit dalším globálním reáliím a hledat nové cesty ekonomické a politické spolupráce se sílícími nezápadními aktéry, především zeměmi BRICS, a tak i částečně diverzifikovat svoje exportní portfolio. Bude to ale vyžadovat i mentální posun v životě české společnosti, hlubší vnímání růstu politického, ekonomického i kulturního vlivu nezápadních aktérů promítajícího se např. do diplomacie (nejen ekonomické), ale i do systému vzdělávání ( především vzrůst významu teritoriálních studií vztahujících se k nezápadním aktérům, včetně intenzivní výuky jazyků). Adaptabilita 51

52 země a jejích politických elit k novým globálním reáliím bude tím, co rozhodne o postavení ČR, její ekonomické prosperitě a bezpečnosti v dlouhodobějším horizontu. LITERATURA [1] Zakaria, F. (2010): Postamerický svět. Praha. Academia, 2010, 249 s. [2] Balabán, M. (2011): Noví globální a regionální aktéři a světová a evropská bezpečnost, [3] Balabán, M., Kašík, J., Stejskal L., Rašek, A. (2010): Tři scénáře o budoucnosti světa, EU, ČR, The Science for Population Protection, číslo 2/2010, 23 s. ADRESA KONTAKTY: Ing. Jaroslav Drábek Evropský polytechnický institut, s.r.o. KONFERENCE 2013 Osvobození 699, Kunovice 52

53 FINANČNÍ DERIVÁTY Juraj Dubovec, Tibor Hlačina Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice Abstrakt: V článku jsou definovány finanční deriváty používané v obchodovaní na finančních trzích v ČR. Abstract: The article defined derivatives used in trading on financial markets in the Czech Republic Klíčová slova: devizy, clo, měnové kurzy, floating, finanční deriváty, arbitráž, spekulace, zajištění, swapy, futures, forvard, opce. Key words: foreign exchange, customs, exchange rates, floating, financial derivatives, arbitrage, speculation, hedging, swaps, futures, Forvard, options Vznik finančních derivátů Rozhodování podniků o zahraničních směnách jsou ovlivněna jak cenou dovozu a vývozu na zahraničních trzích, tak rovněž pohybem kursů deviz, výší cla, úvěrovými podmínkami a dalšími faktory. Od počátku 70. let se nejdůležitější mezinárodní měny pohybují s relativní volností pod vlivem nabídkových a poptávkových sil trhu. Objem devizových obchodů se díky tomu rychle rozšířil a na devizový trh vstoupily i nebankovní společnosti. Volně se pohybující devizové kursy však také zapříčinily větší nestálost a nejistotu cen obchodovaných komodit. Vzhledem k rozšíření volně pohyblivých měnových kursů, kdy v roce 1995 uplatňovalo floating zhruba 32 % členských zemí Mezinárodního měnového fondu, lze zaznamenat nárůst devizových rizik spojených s obchodními transakcemi v souvislosti s exportem a importem. V důsledku toho nabývají na významu nástroje, sloužící ke krytí těchto devizových rizik. Těmito nástroji jsou finanční deriváty, sloužící nejen ke krytí již zmíněných rizik, ale také ke krytí rizik spojených s variabilitou cen komodit na světových trzích. Obchody s těmito deriváty (derivátové obchody) jsou transakce, jejichž předmětným aktivem jsou běžně obchodovatelné fyzické komodity (zboží), cenné papíry, měny a od nich odvozené indexy nebo úrokové míry, od kterých jsou tyto obchody derivovány. Na rozdíl od klasických obchodů jsou derivátové obchody uzavírány s odkladným účinkem vypořádání v daném termínu. Základem každého finančního derivátu je určitá forma termínového obchodu. Ochrana rizik prostřednictvím derivátů je při obchodování s komoditami již starou koncepcí. Už ve středověku zemědělští obchodníci rozvíjeli své obchody na základě budoucího doručení svých produktů za garantovanou cenu. Japonsko datuje termínové kontrakty od roku 1697, Spojené státy v roce 1848 založily termínový trh pro obilí, v říjnu 1975 zahájila Chicago Board of Trade aktivní obchodování finančních termínových kontraktů. Opční obchody se začaly ve vyspělých státech rozvíjet po vzniku specializované opční burzy v Chicagu v roce Různé druhy opčních transakcí se na burzách objevily počátkem 80. let. Kromě amerických burz se obchodovalo na burzách v Amsterdamu, Montrealu, Londýně, Paříži a v Sydney. Od roku 1991 funguje Rakouská termínová a opční burza (ÖTOB). Tato se k spojila s Vídeňskou burzou cenných papírů a nyní funguje na členském principu pod názvem Vídeňská burza, a.s. ( VEX ). Finanční deriváty V polovině 20. století vznikly na plodinových burzách a v 70. a 80. letech zažívají boom, hlavně díky zvýšenému kolísání měnových kursů, úrokových sazeb a kursů cenných papírů. Toto kolísání přineslo větší riziko pro obchodníky na finančních trzích, kteří se chtěli proti zvýšenému riziku investování nějak pojistit. Výsledkem byl vznik nových finančních instrumentů, kterým se začalo říkat finanční deriváty. Jejich podstatou je forma termínového obchodu, tzn., že dochází k určitému zpoždění mezi sjednáním obchodu a jeho plněním. V době sjednání jsou jasně definovány podmínky obchodu, tedy cena a datum plnění. V den splatnosti dochází k dodání finančních instrumentů a jejich proplacení. Jejich objem v posledních letech prudce roste. Vzhledem k tomu, že jejich objem mnohonásobně přesahuje velikost světové ekonomiky se zdá, že jejich velká část je spekulativní povahy, tedy bez reálného vztahu s jakoukoliv ekonomickou transakcí. 53

54 Důvody využívání derivátů arbitráž využívání cenových rozdílů na různých trzích, nebo v čase. V důsledku propojení trhů v poslední době jsou šance na zisk z arbitráže nízké, Spekulace spekulant sjednává termínový obchod se záměrem profitovat na cenovém vývoji, Zajištění slouží k fixaci ceny určitého finančního instrumentu k sjednanému datu v budoucnosti (opak spekulace). Základní druhy derivátů termínové obchody forvard futures swap opce Kromě základních nástrojů jsou stále častěji používány odvozené deriváty swapy opce na futures Termínové obchody Obchodování s finančními termínovými kontrakty se jako nástroj zajištění objevilo v 70. letech. Strategie zajištění proti riziku pohybu úrokových sazeb pomocí termínových obchodů vyžaduje kompenzaci nákupu (prodeje) aktiva na promptním trhu prodejem (nákupem) stejného množství kontraktů na trhu termínovém. Jedná se o termínový obchod jako závazek dvou stran dodat v předem stanovené lhůtě za předem stanovenou cenu dohodnutý předmět obchodu (zboží, peníze, akcie). Charakteristickým rysem těchto obchodů, je časový nesoulad mezi uzavřením kontraktu a jeho plněním. Oproti promptnímu obchodování zpravidla ani jedna ze zúčastněných stran nemáv okamžiku uzavření obchodu zboží ani peníze. Kupující se uzavřením termínového kontraktu zavazuje převzít předem stanovené množství předmětného aktiva v předem stanoveném termínu za předem dohodnutou cenu. Prodávající se naopak zavazuje toto aktivum v termínu splatnosti dodat. O tom, zda obchod na termínovém trhu bude nakonec ziskový nebo ne, rozhoduje rozdíl mezi bází současnou a bází v době naplnění kontraktu. Riziko při obchodování s komoditami a termínovými kontrakty spočívá ve změnách báze. FORWARD Jedná se o obchod uzavíraný mezi partnery mimo organizovaný trh (trh neburzovní "over the counter", OTC), který funguje na základě telefonního nebo počítačového spojení mezi jednotlivými účastníky. Podstata operace typu forward spočívá v tom, že dohoda o kontraktu se provádí v přítomné době, avšak plnění nastává v budoucnu v předem dohodnutém termínu. Tento termín není žádným způsobem standardizován ( od 3 pracovních dní do 1, 2 až 5 let ). Forward umožňuje: zajištění budoucí platby v zahraniční měně, je-li očekávána apreciace této měny zajištění budoucího inkasa v zahraniční měně, je-li očekávána depreciace této měny zajištění úvěru v zahraniční měně, jestliže je úvěr čerpán v domácí měně Kurs obchodu je stanoven na základě aktuální situace nabídky a poptávky na mezibankovním trhu ( smluvní kurs ). FUTURES Obchod, ve kterém nákup či prodej určitého aktiva je dohodnut dnes, uskuteční se však v budoucnu, a to za dnes stanovenou cenu. Tyto obchody se uzavírají v rámci organizované burzy. Každý obchod je věcně, časově a prostorově přesně definován: věcná definice - minimální objem jednoho kontraktu časová definice - termín splatnosti prostorová definice - k obchodům dochází jen na určitých burzách Povinnosti kupující a prodávající strany jsou stejné jako u obchodu typu forward, tzn. povinnost kupujícího převzít a prodávajícího dodat předmětné aktivum ke stanovenému datu a za stanovenou cenu. Obě strany jsou povinny dostát svým závazkům. Česká legislativa jednoznačně stanovuje hranici 15 dnů. Obchody, jejichž plnění přesahuje dobu 15 dnů ode dne sjednání obchodu, jsou považovány za termínové. Množství obchodovaného aktiva je standardizováno. Do těchto operací vstupuje clearingová ústředna, která se tak stává kupcem u prodeje kontraktu a výstavcem u koupě kontraktu. Plnění je v případě neschopnosti jedné ze zúčastněných stran dostát svým závazkům garantováno tímto zprostředkovatelem - clearingovou centrálou. 54

55 Uzavřený nákup určitého zboží nebo finančního nástroje lze lehce eliminovat jeho pozdějším prodejem a naopak bez toho, aby byl investor vázán pozdějším dodáním nebo odebráním obchodované komodity. Futures obchody využívají především: menší podniky, které by obtížně získávaly termínové kontrakty typu forward a přesto se chtějí zajistit proti riziku z pohybů kursu, obchodníci, kteří produkují, vyvážejí nebo dovážejí určitou komoditu a chtějí se zajistit proti nepříznivému pohybu ceny komodity v čase, spekulanti, kteří mají dočasně volné prostředky a chtějí využít značných příležitostí, které obchodování futures přináší. SWAP Swap úrokový - předmětem obchodu jsou úrokové sazby, měnový - předmětem obchodu je měna. Využití SWAPů : při časové změně platebních podmínek, pro zabezpečení vlastní likvidity v určité měně, pro zajištění kapitálu při očekávaném znehodnocení měny, ke spekulaci na pohyb měnových kursů nebo na pohyb úrok. sazby, k řízení úrokového rizika, k zabezpečení fixně úročených dluhopisů při růstu úrok. sazeb. SWAP úrokových sazeb Jedná se v podstatě o výměnu dvou toků cash-flow, které jsou odvozeny na pevné nebo pohyblivé bázi. Zúčastněné strany si nezávisle na sobě vypůjčí stejný objem peněz od odlišných věřitelů a na určité časové období si vzájemně vymění úrokové platby. Každá ze zúčastněných stran tak pomáhá splácet celé nebo jen část úrokových nákladů dlužených stranou druhou. Výsledným efektem jsou obvykle nižší úrokové výdaje pro obě zúčastněné strany. Tyto obchody byly poprvé použity nadnárodními bankami v roce 1982 na trzích s euroměnou. Většina dnešních swapových výměn se pohybuje mezi 25 až 75 mil USD, přičemž se jedná o takzvané myšlenkové swapy, protože částky ve skutečnosti nemění svého majitele. Z právního hlediska totiž nedochází ke změně původních věřitelských ( dlužnických ) vztahů zúčastněných subjektů. Z tohoto vyplývá, že subjekty swapové operace zůstávají v plné míře odpovědny za své původní úrokové závazky, které jsou předmětem swapu. Tyto swapové výměny zahrnují jak půjčky s fixními, tak i s proměnlivými úrokovými sazbami, ( ty jsou odvozovány od sazby LIBOR London Inter Bank Offered Rate ) výnosy ze státních směnek. Swapoví makléři (investiční banky, komerční banky), obvykle účtují poplatek ve výši ¼ % objemu swapu za nalezení vhodného partnera pro swapový obchod. V případě, že tento makléř poskytne garanci pro případ neschopnosti jednoho z partnerů dostát svému závazku, bývá tento poplatek vyšší. Swapové smlouvy pomáhají krýt riziko pohybu úrokových sazeb, ale nemusí snižovat riziko nesolventnosti. SWAP měnový Swap vzniká kombinací spotové a forwardové transakce (promptní a termínové), při které dochází k nákupu ( prodeji ) jedné měny za spotový kurs a k současnému prodeji (nákupu) téže měny na forward. Jde o dohodu dvou stran o prodeji jedné měny za měnu druhou s jejím následným zpětným odkoupením (reverzní transakce). Zpětný odkup proběhne za předem stanovený kurs. Operace typu swap podniky využívají například při vlastnictví deviz, které momentálně nepotřebují (disponují dočasně volnými zdroji v jedné měně a potřebují pro úhradu svých závazků měnu jinou). Swapové operace mohou být rovněž využity k zajištění investovaného zahraničního kapitálu proti znehodnocení domácí měny. OPCE Na rozdíl od termínových kontraktů získává kupující opce právo, nikoli povinnost, koupit (opce na koupi - CALL) nebo prodat (opce na prodej - PUT) předmětné aktivum, a to za stanovených podmínek (množství, cena), ve stanovené budoucí lhůtě. V den splatnosti opčního obchodu se může držitel opce rozhodnout, zda opční obchod realizuje nebo na něj rezignuje a využije kurs podle aktuální nabídky trhu. V tom případě kupující omezí svou ztrátu jen na cenu, kterou zaplatil za opci. Opce, která není v den svého vypršení uplatněna, se stává bezcennou. 55

56 Typy opcí : opce na akcie (share options), devizové opční transakce (currency options), opce na financial futures. Vypořádání opčního obchodu : americký typ - kdykoli v průběhu trvání opční lhůty, evropský typ - ve stanovený den splatnosti opce. Typy opčních kontraktů PUT - kupující opce získá právo ( ne povinnost ) prodat opčnímu výstavci předmětné aktivum za dojednanou vyhlašovací cenu, - v případě zvýšení úrokových sazeb může klesnout hodnota aktiva, které je předmětem opční smlouvy a uskutečnění jeho prodeje vede v tomto případě k zisku na straně kupce opce, - zisk u kupce je způsoben tím, že doručení opčnímu výstavci může být provedeno nákupem aktiva za nižší cenu. CALL - kupující opce získává od opčního výstavce právo ( ne povinnost ) na koupi předmětného aktiva za vyhlašovací cenu během vymezené doby platnosti smlouvy, - v případě poklesu úrokových sazeb může dojít k růstu hodnoty aktiva které je předmětem opční smlouvy, - kupec této opční smlouvy má tak možnost nákupu aktiva za jeho původní nízkou cenu a jeho následným prodejem pak realizovat zisk. STELÁŽ - dvojitý opční obchod, - jedná se o kombinaci CALL a PUT opce, kdy investor koupí obě opce pro stejnou akcii, kdy obě mají stejnou vyhlašovací cenu a dobu splatnosti ke stejnému datu, - pokles ceny akcie vyvolá růst hodnoty prodejní opce. PŮJČKOVÁ opce - slouží k pojištění změn úrokových sazeb, - vypůjčovateli dávají právo na otevření půjčky s garantovanou úrovní úrokových sazeb, - půjčka platí na předem dojednané období, pokud v tomto období dojde k růstu úrokových sazeb nad garantovanou úroveň a vypůjčovatel potřebuje peníze, může využít opce a příslušný peněžní obnos si vypůjčit za garantovanou sazbu, v případě poklesu úrokových sazeb pod garantovanou úroveň si vypůjčovatel otevře půjčku za tržní úrokovou sazbu a opci nevyužije, - opční poplatek je samozřejmě zaplacen bez ohledu na to, zda došlo k využití opce či nikoliv. Závěr Licence pro obchodování s deriváty v ČR uděluje Komise pro cenné papíry. Deriváty měnové a deriváty na úrokové sazby nabízejí banky na základě licence ČNB. Obchody s finančními deriváty představují významnou část transakcí světových kapitálových trhů. Trhy s opcemi, trhy s finančními termínovými kontrakty patří mezi nejdokonalejší a mezi nejrychleji se rozvíjející. Jsou využívány na krátkodobých peněžních trzích i dlouhodobých kapitálových trzích pro ochranu investorů a věřitelů před pohybem úroků a měn. Investorům umožňují efektivní zajištění proti případným výkyvům úrokových sazeb, měnových kursů, cen komodit a akcií, a to za nízkých nákladů. Deriváty jako nástroje k řízení rizik zlepšují alokaci finančních prostředků a sdílení ekonomických rizik a podporují ekonomický růst. Přispěli k růstu národních ekonomik, zvýšením bezpečnosti, ziskovosti a zvýšením stability podniků, bank, pojišťoven a dalších finančních institucí. Zároveň deriváty nabízejí široký prostor pro spekulace. Deriváty tak umožňují investorům řídit portfolia aktiv a pasiv, strukturu svých závazků, tj. poměr mezi dluhem s pevnou úrokovou mírou a dluhem s plovoucí úrokovou mírou a poměr mezi dluhem v domácí měně a dluhem v cizí měně. V dalších případech mohou investoři využít derivátů k získání prostředků za nižší náklady. Mohou si půjčit na nejlacinějším kapitálovém trhu (domácím či zahraničním) a pomocí derivátů konvertovat dluh do domácí nebo cizí měny s pevnou nebo plovoucí úrokovou mírou. 56

57 V současné době globální krize je obchodování derivátů na světových trzích spojeno s nedůvěrou v tyto trhy a dokonce je jim vytýkáno, že tuto krizi způsobily. Někteří z investorů, obchodníků vidí v termínových obchodech prostředek k tomu, aby příjmy a zisky z jejich činnosti mnohem více závisely na plánech a záměrech, než na diktátu nestálého a nespolehlivého trhu. Znalost devizových trhů je tak důležitým krokem k úspěšnému podnikání na mezinárodním poli, ke zlepšení konkurenceschopnosti podniků v globální ekonomice. Použité zdroje: [1] JÍLEK, J. Finanční trhy a investování. Praha: Grada, ISBN [2] NÝVLTOVÁ, R., REŽŇÁKOVÁ, M. Mezinárodní kapitálové trhy. Praha: Grada, ISBN [3] KOHOUT, P.: Finance po krizi. Praha: Grada, 2012, [4] JÍLEK, J.: Finanční a komoditní deriváty v praxi. Praha: Grada 2012, ISBN [5] GRAHAM, B.: Inteligentní investor. Praha: Grada, 2012, ISBN Adresa: Ing. Juraj Dubovec, PhD. Žilinská Univerzita Žilina Fakulta riadenia a informatiky Univerzitná 8215/ Žilina Ing. Tibor Hlačina Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození Kunovice Česká republika 57

58 58

59 GLOBÁLNÍ PROBLÉMY SVĚTOVÉ EKONOMIKY Jaroslav Drábek Evropský polytechnický institut, s.r.o. Abstrakt : Článek reaguje na palčivé téma současnosti - světová ekonomika versus politika udržitelného rovoje. Jádrem úvodu je upozornění na nerovnoměrně rozložené bohatství v naší civilizaci, včetně koncentrace transnacionálních společností. Další text pojmenovává globální problémy, dělí je do skupin, rámcově popisuje jejich obsah a vyzývá k účinnějšímu zapojení mezinárodních institucí do programů na řešení alespoň těch nejpalčivějších problémů. Závěrečné části příspěvku jsou věnovány popisu obsahu základních dimenzí udržitelného rozoje a kritickému hodnocení postoje průmyslových zemí k reálnému uplatňování principů politiky trvale udržitelného rozvoje. Klíčová slova : globální systém, světová ekonomika, ekonomický růst, transnacionalizace, intersociální, přírodněsociální a antroposociální problém, dimenze udržitelného rozvoje, ÚVOD Pod pojmem světová ekonomika rozumíme dynamický, polycentrický, heterogenní systém, jehož jednotlivé prvky tvoří opět ekonomické systémy tzv. národní ekonomiky. Prostředí systému světové ekonomiky tvoří globální systém politický, který může ekonomiku ovlivňovat. Hlavním znakem současné ekonomiky je velmi rychlá ekonomická globalizace, pro kterou je typická stále menší možnost národních vlád do světové ekonomiky zasahovat. Hlavním efektem globalizace je přechod od monopolů k transnacionalizaci, tedy k mezinárodnímu pohybu kapitálu a mezinárodním ekonomickým integracím. Mezi kladné vlastnosti transnacionalizace patří výměna materiálních a duchovních hodnot. K záporným vlastnostem globalizace patří ignorování regulačních a adaptačních mechanismů jednotlivých národních společností. Mezi největší současné problémy světové ekonomiky patří růst nerovnoměrného rozložení bohatství, neboli tzv. konflikt mezi severem a jihem. Některé důsledky tohoto konfliktu můžeme zaznamenat na globální (zadlužování afrických států), regionální (ekonomicky slabší jižní křídlo Evropské Unie) i na národní (hrozící oddělení ekonomicky prosperující severní Itálie od zbytku státu) úrovni. Transnacionální společnosti sídlí z 90% ve vyspělých státech západní Evropy, východní Asie a Severní Ameriky, ze 7% v rozvojových státech a ze 3% v transformujících se ekonomikách. Největší podíl mateřských společností je v SRN (20%). Naopak dceřinné společnosti se nachází ze 40% ve vyspělých státech, z 25% v rozvojových státech a ze 30% v postkomunistických zemích. Zatímco poměr v rozložení sídel nadnárodních společností se téměř nemění, pouze se zmenšuje počet společností, lokalizace poboček se v průběhu přelomu druhého a třetího tisíciletí postupně měnila. V současné době dochází k přesunu sídel poboček ze zemí střední Evropy do jihovýchodní Asie, především Číny. Globální problémy jsou vymezeny jako základní problémy existence a rozvoje lidské civilizace, které jsou řešitelné pouze celosvětovým úsilím. Vznikají hlavně proto, že se lidské civilizaci nedaří nalézt a aplikovat mechanismy, které by tlumily důsledky nerovnovážné závislosti jednotlivých zemí či skupin zemí. Zkoumání globálních problémů, což je dáno jejich povahou, má výrazně interdisciplinární charakter a zahrnuje přinejmenším ekonomii, ekologii, sociologii, filosofii a celou řadu dalších vědních oborů ať už exaktního nebo humanitního zaměření. Jejich vznik je podmíněn vzájemnou závislostí (interdependencí) globálního charakteru, která vzniká jak již bylo uvedeno na určitém stupni zmezinárodnění (internacionalizace) hospodářského života. Tyto procesy jsou urychlovány vědeckotechnickým pokrokem, což způsobuje zrychlování a dramatizaci globálních problémů. 1. KLASIFIKACE GLOBÁLNÍCH PROBLÉMŮ Klasifikace jednotlivých globálních problémů není u různých autorů jednotná, nicméně s ohledem na převažující charakter se zpravidla člení do následujících třech skupin: - intersociální - přírodně-sociální - antroposociální 59

60 1.1 Problémy intersociální Bývají zpravidla řazeny nejvýše, protože vznikají uvnitř společnosti v důsledku existence protikladných zájmů a mohou zcela ochromit akceschopnost potřebnou k odstranění navazujících problémů. V důsledku narůstajícího vzájemného propojování a působení různých sociálních systémů, podmiňuje řešení těchto problémů dlouhodobé soužití lidstva v podmínkách různých hodnotových kritérií, ideologií a kulturních tradic. Jedná se zejména o následující problémy: a) Odvrácení světové války (označovaný též jako problém války a míru) zahrnuje problematiku závodů ve zbrojení, kontroly vojenských technologií a zajištění mezinárodní bezpečnosti. Zde je třeba poznamenat, že někdy bývá vědeckotechnický pokrok vymezován jako samostatný globální problém, protože se prosazuje v často velmi odlišných kulturně-sociálních podmínkách a může svými dopady působit i negativně. b) Sociálně-ekonomická zaostalost rozvojového světa (vztah Severu a Jihu ). Rozvoj je od konce 18. století poznamenán průmyslovou a později vědeckotechnickou revolucí, která se zprvu šířila především na severní polokouli. Snaha chudších a méně rozvinutých zemí, zpravidla bývalých kolonií na jižní polokouli, dosáhnout ekonomické úrovně bohatých, industrializovaných zemí je spojena s řadou dílčích problémů, a proto zatím nevedla a zřejmě ani v dohledné době nepovede k přijatelnému řešení. c) Problém řešení globální zadluženosti, který existuje od 60. let minulého století, výrazně eskaloval koncem století. Zahrnuje nejen otázku vztahu dlužníků a věřitelů, ale i odpovědnosti bohatých zemí za ekonomický rozvoj ve světě. d) Problém přizpůsobení mezinárodních ekonomických vztahů novým podmínkám, vytvářených vědeckotechnickým pokrokem, zahrnuje úsilí o nový mezinárodní ekonomický řád, včetně problémů zpřístupnění trhů vyspělých zemí pro zboží z rozvojových států, spravedlivějších pravidel pro obchod a alespoň dílčí oddlužení chudých zemí. 1.2 Problémy přírodně-sociální Tato skupina pramení z porušených vazeb mezi přírodou a rozrůstající se lidskou společností. Zatímco nároky a potřeby civilizace narůstají, dostupné přírodní zdroje zůstávají v lepším případě relativně stálé, nebo se snižují. Bývají pojímány buď komplexně (Jak racionálně využít přírodní zdroje?) nebo samostatně (Jaké jsou příčiny a důsledky jednotlivých problémů, popř. jak je řešit?). Jedná se především o: a) Populační problém - nepostihuje pouze otázku zvětšování lidské populace, ale také její věkovou strukturu, zdravotní péči, přístup ke vzdělání apod. Týká se jak rozvojových, tak ve specifické podobě i vyspělých zemí. Pokud jde o populační vývoj, v roce 2015 má na Zemi žít 7 miliard lidí, v roce 2050 pak 8,9 miliard lidí a koncem 21. století miliard lidí, proto se v dohledné době objeví velmi palčivé otázky, a to např. nutnost zvolit buď nižší porodnost a nebo vyšší úmrtnost, což zní opravdu už skandálně. b) Problém potravinový a nutriční - zachycuje výživu lidstva, její kvalitu, dostupnost a udržitelnost dostupných zdrojů zemědělské půdy, čisté vody a výrobních technologií. Podle organizace OSN pro výživu a zemědělství FAO, nedostatkem potravin trpí téměř jedna miliarda lidí, z toho je přibližně 850 milionů v rozvojových zemích, desítky milionů v transformujících se zemích, 10 milionů v rozvinutých zemích a každým rokem umírá hladem přibližně 5 milionů dětí. c) Problém surovinově-energetický vyplývá z vysokých nároků moderního způsobu života na spotřebu energie a surovin. Omezenost neobnovitelných zdrojů, hrozba tzv. ropného krachu, (v letech budou zřejmě vytěžena všechna dnes známá ložiska ropy), nutnost přechodu ke slunečné, větrné a modernější jaderné energii, založené na efektivnější formě přeměny jádra. Je třeba řešit otázku pokrytí uvedených nároků již velmi radikálně, aby nedošlo k fatálnímu vyčerpání dostupných přírodních zdrojů. d) Ekologický problém - je velmi komplexní a zahrnuje řadu relativně samostatných částí, jako například znečištění světového oceánu, ochrana ozónové vrstvy, boj proti změně klimatu, problém rozšiřování pouští, odlesňování, znečišťování vody, půdy a vzduší, a taky ochranu rozmanitosti ekosystémů. Je na čase vzít vážně na vědomí, že globální klimatické změny již zřejmě nastaly. V uplynulých letech zahubily extrémní události, zapříčiněné počasím již statisíce lidí a zvednutí hladin oceánů, doprovázené zaplavením pobřežních aglomerací, může ohrozit až 40 procent světové populace. Dále pak mohou v blízké budoucnosti následovat i války o zdroje (suroviny, půdu, vodu). 1.3 Problémy antroposociální Zahrnují problémy všelidské, sociální, kulturní a humanitární. Jde buď o jeden komplexní problém označovaný jako 60

61 budoucnost člověka (jako biologického druhu i jedinečné bytosti), nebo se člení na subglobální problémy se společnými rysy. Jedná se především o : a) nedostatky ve vývoji člověka samého ve vztahu k jeho životním a společenským podmínkám, které jsou jím samotným vytvářeny. Nejčastěji se uvádí nerovný přístup ke vzdělání, nerovné příležitosti (různých skupin lidí, ale také mužů a žen), dostupnost a kvalita lékařské péče, bydlení, kultury, ochrana lidských práv a některé problémy plynoucí z nekontrolovatelného vývoje (urbanizace, rozvodovost, kriminalita, civilizační choroby, vzájemné odcizení obyvatel ve městech i na venkově apod.). b) problém absolutní chudoby - s nižším příjmem než je mezinárodní hranice chudoby žije 1,2 miliardy lidí, 115 milionů dětí pak nemá přístup ani k základnímu vzdělání, c) problém šíření epidemií a drogových závislostí (včetně alkoholismu a kouření cigaret): epidemie AIDS (45 milionů lidí žije s onemocněním HIV/AIDS) a dalších onemocnění (malárie, tyfus, cholera, tuberkulóza), mutace chřipkových virů a v celém světě více než 200 milionů lidí užívá nezákonné drogy, d) problém terorismu, živený politickými a národnostními konflikty e) problém nekontrolované mezinárodní migrace - počet běženců (uprchlíci před válkou nebo perzekucí) a osob migrujících z ekonomických důvodů dosahuje desítek milionů. 2. MOŽNOSTI ŘEŠENÍ GLOBÁLNÍCH PROBLÉMŮ Řada globálních problémů spolu vzájemně souvisí, má společné příčiny, navzájem se ovlivňují, podmiňují a přináší obvykle důsledky dané jejich společným působením. Každý z nich může při nekontrolovatelném samovývoji ohrozit nebo dokonce zničit současnou podobu civilizace. Většina globálních problémů ovlivňuje světovou ekonomiku a globální interdependence, která je pro jejich vznik rozhodující, se z větší části vytváří právě ve světové ekonomice. Důsledky řady globálních problémů začínají být již velmi viditelné a tíživé, což by mohlo přispět k tomu, že se oblastem hlavního selhávání lidstva bude konečně věnovat potřebná pozornost. Z hlediska naléhavosti a možnosti řešení se problémy mohou dělit na: a) ultimativní globální problémy - problémy, jejichž vyřešení podmiňuje existenci a způsob života lidstva v nejzákladnějším slova smyslu. b) základní globální problémy - v zásadě podmiňují vyřešení ultimativních globálních problémů a rozsahem své působnosti jsou velmi obecné. c) elementární globální problémy - mají nejkonkrétnější vymezení. Rozsahem svého působení jsou relativně úzké. Představují možné východisko k řešení složitějších a komplexnějších problémů základních a ultimativních. Klíčovou otázku tohoto projektu představuje jeho finanční zajištění. Na půdě OSN byly navrženy tři formy získávání potřebných finančních prostředků, a to jednak prostřednictvím Mezinárodního měnového fondu (IMF), jednak prostřednictvím tzv. Tobinovy daně, známého finančního projektu a konečně třetí formou by měl být poplatek z objemu světového obchodu. Pro uskutečnění cílů projektu by se měly zavést standardy; jejich dodržování a kontrola by měly být věcí jak hospodářských aktérů, tak aktérů občanské společnosti. Na počátku by se měly uplatňovat standardy Mezinárodní organizace práce (ILO) a standardy mezinárodních smluv a klíčovou roli by měla taky sehrát Světová obchodí organizace (WTO). Je třeba zmínit, že proměny současného světa volají taky po reformách OSN, mezinárodního práva a institucí touto organizací představovaných a řízených. Poslední zasedání VS OSN ovšem ukázalo, že nalézt konsensus na globální úrovni bude víc než obtížné. Ve skutečnosti se, v souladu s prezentovanými modely, dostávají do konfliktu ideje svědčící především rozvojovým zemím s ideou velmocí. Nicméně je třeba velmi intenzivně pokračovat a nalézt rychle, obecně přijatelné řešení. Všechny dříve uvedené náměty (byť nepřijaté) by proto zasluhovaly přehodnocení jejich věcných obsahů a v souvislosti s tím by mělo dojít i na předefinování požadavků, kladených na jejich institucionální a mezinárodněprávní zajištění. 3. EKONOMICKÝ RŮST A UDRŽITELNÝ ROZVOJ Vzhledem k situaci do které se populace vlastním přičiněním dostala je nezbytná nová rozvojová cesta, nikoliv ta, kdy se má lidský pokrok uskutečnit jen na několika izolovaných místech na určité období, ale pro celou planetu, a to až do vzdálené budoucnosti. Tato koncepce označovaná jako udržitelný rozvoj, vychází vstříc současným potřebám, aniž by budoucím generacím byl odnímán nárok na jejich potřeby. Zpravidla bývají popisovány čtyři základní dimenze (resp. kategorie) udržitelného rozvoje: 61

62 1) Ekonomická dimenze: představuje nutnost dosahování určitého ekonomického rozvoje. Současně však upozorňuje, že rozvinuté státy v mnohem větší míře využívají světové přírodní zdroje než obyvatelstvo rozvojových zemí. Udržitelný rozvoj vyžaduje od rozvinutých zemí snížení spotřeby energie a dalších přírodních zdrojů pomocí změn v životním stylu, modelů spotřebitelského chování a s využitím účinnějších výrobních technologií. Hlavní úloha rozvojových zemí spočívá ve zlepšení životní úrovně a životního prostředí tak, aby další ekonomický růst vedl k odstranění chudoby a vytvoření potenciálu pro příští rozvoj. 2) Lidská dimenze: vyžaduje pokrok ve stabilizaci počtu obyvatelstva, neboť jeho pokračující růst klade značné nároky na životní prostředí, poskytování základních životních potřeb a možnosti zvýšení životní úrovně populace. Preferuje se rozvoj venkova jako protiváhy k nekontrolovatelnému rozrůstání velkoměst, jejichž chudinská předměstí se hlavně v rozvojových zemích stávají ohnisky bídy, kriminality, nemocí a utrpení. Tato dimenze znamená využití lidských zdrojů zlepšením vzdělání a zdravotní péče, což si vyžaduje přemístění zdrojů tak, aby byly zajištěny základní životní potřeby (voda, výživa, gramotnost, zdravotní péče a sociální spokojenost při zachování kulturní rozmanitosti). Smyslem je tedy pozitivní ovlivnění ekonomického rozvoje, přičemž se zdůrazňuje role žen. 3) Dimenze životního prostředí: klade důraz na ochranu přírodních zdrojů a zdravého životního prostředí, které jsou nezbytné pro výrobu potravin, získávání energie a zásobování čistou vodou. Velký význam má řešení problematiky odpadového hospodářství v rovině předcházení vzniku odpadů, snižování jejich množství, využití (recyklace) jednotlivých složek odpadů a jejich bezpečného ukládání na skládky. Nemalá pozornost je věnována problematice ochrany volné přírody (úbytek lesů a tropických pralesů, ochrana volně žijících druhů rostlin, živočichů a ochrana biodiverzity. 4) Technologická dimenze: zdůrazňuje, že ke znečišťování životního prostředí dochází nejen v důsledku průmyslové aktivity, ale rovněž využíváním neefektivních technologií, nedbalostí a nedostatkem přiměřených ekonomických postihů. Upozorňuje na nutnost zavádění technologií majících tzv. uzavřený cyklus, ve kterém vzniká minimum odpadů a vedlejších produktů, jež lze dále v tomto cyklus využít. Velkým problémem je otázka emisí ze spalování fosilních paliv. Řešením má být postupné omezování jejich spalování, zavádění účinnějších a čistších technologií avšak zejména pokrok ve výzkumu alternativních zdrojů energie. V rozvinutých zemích je již značně rozvinut monitoring znečištění - tj. měření emisí, vyhodnocování kvality vody, půdy i ovzduší, ale zásada, že znečišťovatel platí za způsobené znečištění se stále neuplatňuje důsledně. 4. ZÁVĚR Za poslední desetiletí se všeobecný pocit naléhavosti, řešit globální problémy příliš neprosadil a celosvětový pokrok k trvale udržitelnému rozvoji je stále pomalý. Negativní, neudržitelné trendy světového vývoje dále pokračují a v některých případech se dokonce spíše prohlubují. I přesto, že v mnoha případech má lidstvo k dispozici potřebné znalosti, technologie, finanční prostředky, není dostatečná politická vůle k tomu, aby bylo zastaveno další prohlubování globálních problémů a aby byly potřebné prostředky nasměrovány alespoň k těm otázkám životního prostředí a rozvoje, které musí být řešeny neodkladně. Chápání globálních problémů, jakožto problému dlouhodobých, kumulativních a vzájemně provázaných, které sebou nesou vážné globální a bezpečnostní implikace, je stále omezené. Reálná politika většiny průmyslových i rozvojových zemí je nadále výhradně orientována na klasický ekonomický růst a požadovaný trvale udržitelný rozvoj (v celosvětovém měřítku) ještě ani pořádně nezačal. LITERATURA [1] GMP. Global Marshall Plan, [2] Mezřický, V. Povaha globalizace, základní problémy, její pozitiva a negativa, pp Univerzita Karlova v Praze, COŽP. ISBN X. [3] NIC (2004). Mapping the Global Future. Report of the National Intelligence Council s 2020 Project. Washington: National Intelligence Council, In: [4] OECD (2001). Směrnice OECD pro nadnárodní společnosti. EKONOM 34 /2001 ADRESA A KONTAKTY: Ing. Jaroslav Drábek Evropský polytechnický institut, s.r.o. KONFERENCE 2013 Osvobození 699, Kunovice 62

63 INVESTICE VYNALOŽENÉ DO ROZVOJE PRACOVNÍKA Ivana Pituchová Slezská univerzita v Opavě Abstrakt: Článek se zabývá vymezením pojmu investice, podnikové investice a návratností investic do rozvoje pracovníka. V článku jsou nastíněny metody hodnocení efektivnosti investic, jež jsou využívány při hodnocení vzdělávání. Klíčová slova: Investice, kapitál, podnikové investice, měření návratnosti investic, metody hodnocení efektivnosti investic. Pokud chce podnik uspět v konkurenčním boji, dlouhodobě se rozvíjet, být ziskový musí realizovat investování. Investice není krátkodobou záležitostí, proto je velmi důležité provádět správná investiční rozhodnutí. Chybné rozhodnutí o investicích může přivést podnik i k úpadku. V současné době dochází k rychlému vývoji především informačních technologií a globalizaci, což ve výsledku vede ke zvyšování nároků na lidský kapitál. Podniky z tohoto důvodu rozvíjejí znalosti, dovednosti a zkušenosti svých pracovníků. J. Vodák a A. Kucharčíková uvádí, že vysoce motivovaní a vzdělaní lidé, se stanou hlavními tvůrci bohatství podniku. Lze říci, že pokud se chce podnik zlepšovat, je třeba umět to měřit. Měření výrazně ovlivňuje motivaci lidí a úspěšnost investic. Z tohoto důvodu jsou některé podniky úspěšnější než jiné. Stejně jako při investování do fyzického kapitálu, obětuje podnik i při investicích do lidského kapitálu, konkrétně do vzdělávání, svůj současný příjem ve prospěch budoucích výnosů. Podstatou hodnocení investic do jakéhokoli výrobního vstupu je pak srovnávání nákladů na investici s výnosy, které investice přinese. V případě vzdělávání jde o srovnání nákladů vynaložených na vzdělávací akci a přínosů, které podniku z této investice plynou. 1 POJETÍ INVESTIC Investice bývá často charakterizována jako odložená spotřeba. V. Jurečka vysvětluje investici jako část důchodu, která bývá vložena do kapitálu a tím umožní v budoucnu větší výrobu. Z makroekonomického pohledu se za investice považuje reálný kapitál, resp. kapitálové statky získané investováním. Kapitál má mnoho forem, v závislosti od různých úhlů zkoumání nebo různých přístupů autorů: - Hmotný kapitál (stroje, zařízení, výrobní budovy, dopravní prostředky, nástroje, zásoba materiálu, hotové výrobky) - Nehmotný kapitál (software, technologie, know-how, patenty apod.) - Finanční kapitál (úspory, bankovní půjčky, cenné papíry) 2 - Lidský kapitál (zásoba vrozených a v průběhu života jedince získaných znalostí, schopností, dovedností, talentu a invence) V literatuře lze najít podrobnější členění kapitálu: 3 - Fyzický kapitál (zařadíme zde fixní kapitál, představovaný budovami a stroji, a oběžný kapitál, představovaný výrobními zásobami) - Peněžní kapitál (reprezentovaný volnými finančními zdroji) - Portfóliový kapitál (tvořený finančními aktivy např. cennými papíry) - Statkový kapitál (tento kapitál má podobu statků určených na prodej) 1 VODÁK, J., KUCHARČÍKOVÁ, A. Efektivní vzdělávání zaměstnanců. 2. vyd. Praha: Grada Publishing, 2011, s ISBN JUREČKA, V. a kol. Mikroekonomie. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2010, s ISBN KUCHARČÍKOVÁ, A., TOKARČÍKOVÁ, E. Základy ekonomickej teorie. 1.vyd. Žilina: EDIS, s. 52. ISBN

64 V. Jurečka také uvádí, že kapitál představuje stav, zásobu kapitálových statků, které lze využít k výrobě. Investice v podniku je tokem prostředků, které umožní tuto kapitálovou zásobu změnit. V případě lidského kapitálu lze chápat investici na jeho rozvoj a vzdělávání jako tok prostředků, které umožní tuto kapitálovou zásobu rozvíjet. Majitelé podniků však nejsou ochotni investovat peníze tam, kde nevidí jednoznačně měřitelný efekt a management má často hodně důvodů na to, aby omezil množství prostředků vynaložených na vzdělávání. Základním problémem je nejčastěji to, že podniky neumí určit návratnost investicí vložených na vzdělávání, a proto často nemají chuť vydávat peníze na podobné aktivity. 4 V případě makroekonomického pojetí investic se lze setkávat s těmito pojmy: - Hrubé investice můžeme označit jako investice celkové, jde o celkovou částku nových investičních statků, tj. budov, strojů, výrobního a jiného zařízení, hmotných zásob apod. spolu s reprodukčními investicemi. - Čisté investice znamenají nové kapitálové statky, které zvyšují produkční kapacitu firmy a celé ekonomiky. Jsou to hrubé investice snížené o opotřebovaný majetek (finanční odpisy). 5 - Reprodukční investice představuju kapitálové statky, které slouží jako náhrada za už opotřebované kapitálové statky. - Úroková míra V. Jurečka vysvětluje úrokovou míru jako poměr mezi úrokem a vloženou sumou investovaných prostředků. Nižší úroková míra zvyšuje investiční činnost. PODNIKOVÉ INVESTICE A ROZHODOVÁNÍ O INVESTICI Dnes obětovaná spotřeba ve prospěch investičních statků však vytváří předpoklady pro rychlejší růst ekonomiky v budoucnosti a tím i pro vyšší výrobu a spotřebu samotných spotřebních statků. Investice snižují momentální spotřebu, ale současně zvyšují poptávku po investičních statcích a spotřebních předmětech, zvyšují výrobu, zaměstnanost a jsou zdrojem dlouhodobého ekonomického růstu celé společnosti. Obecně o podnikových investicích platí totéž co o investicích z hlediska makroekonomického: jsou to statky, které nejsou určeny k bezprostřední spotřebě, ale k výrobě dalších statků v budoucnu. Z hlediska finančního můžeme podnikové investice charakterizovat jako jednorázově vynaložené zdroje, které budou přinášet peněžní příjmy během delšího budoucího období. Nesprávně zaměřená a neefektivní investice může podniku způsobit vážné finanční problémy a přivést podnik k bankrotu. Bez investic se však žádný podnik neobejde, zvláště pak podnik, který se chce rozvíjet a tak obstát v konkurenci. 6 Rozhodování o investicích, tj. rozhodování o tom kolik, do čeho, kdy, kde a jak investovat, je rozhodováním o budoucím vývoji podniku a jeho efektivnosti, patří proto k nejdůležitějším manažerským rozhodnutím. 7 Investiční rozhodování patří mezi nejvýznamnější druhy podnikového rozhodnutí. Jeho náplní je rozhodování o přijetí či zamítnutí jednotlivých investičních projektů, které podnik připravil. Čím rozsáhlejší tyto projekty jsou, tím větší dopady mohou mít na firmu a její okolí. Je zřejmé, že úspěšnost jednotlivých projektů může významně ovlivnit podnikatelskou prosperitu firmy a naopak jejich neúspěch může být příčinou výrazných obtíží. 8 NÁVRATNOST INVESTIC VYNALOŽENÉ DO ROZVOJE PRACOVNÍKA Zjišťování návratnosti investice do vzdělávání zahrnuje například informace typu: růst ziskovosti, růst výkonnosti oproti rozpočtu, zvýšení obratu na hlavu, pokles absencí, snížení procenta stížností, zvýšení kvality, zkrácení doby trvání procesu, redukce chybovosti a plýtvání, redukce míry oprav, nové produkty a inovace, zvýšená úroveň dovedností, větší flexibilita pracovní síly, zlepšení delegování a rozhodování, zvýšení spokojenosti zákazníků, více nových zákazníků a tržních segmentů, menší potřeba použití konzultační služby agentur, redukce přesčasů, méně úrazů, překračování vytyčených cílů, zlepšená schopnost řešení krizových situací, snížení prostojů apod. V souvislosti s tímto seznamem je třeba položit si otázku: Kolik z těchto informací se dnes skutečně v podnicích sleduje a vyhodnocuje? Jestliže se tyto informace nesledují, je těžké přistoupit k vyhodnocování, protože budou chybět výchozí údaje. 9 4 VODÁK, J. An approach to Measuring the REturn on Investment in the Area of Human Resources. Vědecký časopis Ekonomie a management 1/2006, TU Liberec, s ISSN SYNEK, M. a kol. Manažerská ekonomika. 4. vyd. Praha: Grada Publishing, 2007, s ISBN Tamtéž, s. 273, SYNEK, M., KISLINGEROVÁ, E. a kol. Podniková ekonomika. 5 vyd. Praha: C. H. Beck, 2010, s ISBN SOUČEK, I., FOTR, J. Podnikatelský záměr a investiční rozhodování. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2005, s. 13. ISBN MÍKA, J. Vyhodnocujete přínosy podnikového vzdělávání. Portál Materiál dostupný z: 64

65 Měření návratnosti investic patří k obtížně proveditelným. Je důležité, aby zisk nových znalostí a dovedností, uměl pracovník přenést do praxe. Nabytí nových znalostí a dovedností by mělo přinášet hodnotu také zákazníkovi, což se v konečném důsledku projeví v hospodářských výsledcích podniku. Měření spokojenosti zákazníka lze provádět až po delším čase. Srovnávají se měkká data spokojenosti zákazníka s tvrdými daty, jako je např. obrat, počet stížností, doba vyřízení reklamace apod. F. Hroník se věnuje problematice návratnosti investic ve své knize Managing People a vychází z předpokladu skloubení dvou složek, a to zvyšování konkurenceschopnosti na trhu práce (interním a externím) a zvýšení stability pracovníka, ze kterých vychází 2 proměnné: 10 - Nárůst variabilních složek mzdy (předpokladem je fungující systém odměňování, kde jsou variabilní složky odvozeny od výkonu podniku, jeho jednotlivých částí a osobního přispění pracovníků. U efektivního vzdělávání F. Hroník přepokládá pozitivní vztah mezi objemem vložených prostředků do vzdělání a růstem variabilních složek mzdy). - Míra fluktuace (vzdělávání zvyšuje uplatnění pracovníka, jeho motivaci a stabilitu pracovat pro firmu, která mu vzdělání umožnila). Obě proměnné se hodnotí ve vzájemném vztahu a ve srovnání např. u různých skupin pracovníků (regionálně, divizně, profesně) a u různých typů kurzů. U prodejních pracovníků lze efektivitu měřit dle nárůstu obratu, tržeb k nákladům na rozvoj. Tento přístup vnímá a zkoumá návratnost do vzdělávání prostřednictvím jednotlivce, který se zúčastňuje vzdělávání a který si vzdělávání sám i financuje. Pro podniky, které financují vzdělávací aktivity svých zaměstnanců, je důležité zjistit, jaká je návratnost investic pro podnik jako subjekt financování těchto investic. Společnost Krauthammer, která se věnuje poradenství, tréninkům a koučování, provádí pravidelně i průzkumy chování a praxe společností. Analyzovala také, jak podniky v Evropě sledují využívání peněz vložených do rozvoje svých zaměstnanců. Poslední období je ve všech oblastech podnikání charakterizováno jednoznačným požadavkem měření návratnosti investic. Tento trend má svoje specifické projevy i v oblastech, které až do nedávné doby byly považovány za téměř neměřitelné. Jednou z nich je oblast měření návratnosti prostředků vložených do rozvoje zaměstnanců a manažerů. Na základě spolupráce s více než třemi sty podniky v celé Evropě společnost Krauthammer analyzovala současnou praxi firem v sedmi úrovních: 11 - Okamžitá a dlouhodobá spokojenost účastníků s rozvojovým programem. - Nárůst znalostí účastníků. - Změna chování účastníků po absolvování rozvojového programu. - Změna podnikatelských výsledků. - Ekonomická návratnost investic. - Vliv rozvojového programu na dosažení hlavních podnikatelských priorit. - Vedlejší přínosy rozvojového projektu. Společnost Krauthammer zjistila, že v našem prostředí sleduje vliv vzdělávání na podnikatelské výsledky jen 7% podniků oproti 18% v Evropě. Sledování výsledků se zaměřuje například na tyto oblasti: 12 - kvantitativní ukazatele (počet klientů, efektivita procesů, procento pracovníků plnících stanovené cíle), - kvalitativní ukazatele (procento stížností, konfliktů, nekvalitních výrobků), - nákladové ukazatele (penále, fixní a variabilní náklady na proces, náklady na jednotku) - časové ukazatele (doba trvání procesu, délka projektů, doba potřebná pro zavedení změny, atd.). Pátou úroveň představuje Ekonomická návratnost investic do vzdělávání. Lze říci, že se jedná o údaje, které podnik získá ze čtvrté úrovně a následně je převede do finančních ukazatelů. Bylo zjištěno, že tyto informace nejsou schopny poskytnout ani 3% podniků. Důvod společnost Krauthammer vidí především ve vysokých nákladech na získání těchto informací. Přesto bude v blízké budoucnosti měření této úrovně velmi důležité. Na základě odhadu se každoročně v České republice investuje od rozvoje lidských zdrojů v privátní sféře pět až sedm miliard korun. Je obtížné si představit, že tyto prostředky budou majitelé podniků nadále vynakládat bez konkrétní znalosti jejich návratnosti HRONÍK, F. Managing People. 3. vyd. Brno: BIBS a.s., 2002, s ISBN X. 11 DOBEŠ, R. Měření návratnosti prostředků vložených do rozvoje lidí. Portál Materiál dostupný z: 12 Tamtéž. 13 Tamtéž. 65

66 METODY HODNOCENÍ EFEKTIVNOSTI INVESTIC Při investování do fyzického kapitálu podniky využívají nejčastěji tyto metody hodnocení efektivnosti investic: - Metoda výnosnosti investic (Return of Investments ROI) - Metoda doby návratnosti (Payback method PM) - Metoda čisté současné hodnoty (Net Present value of Investment NPV) J. Vodák a A. Kucharčíková uvádí, že vzhledem k charakteru investic do lidského kapitálu, je možné využít při hodnocení investic do vzdělávání výše zmíněné metody, neboť jsou dostatečně jednoduché. Metoda výnosnosti investic ROI Průměrná výnosnost investice nepovažuje za efekt z investice úsporu nákladů nebo peněžní příjem, ale zisk, který investice přináší. Jde obvykle o průměrný roční zisk (po zdanění), který jedině může zobrazovat přínos investice pro podnik. Průměrnou výnosnost investice lze rovněž porovnat s požadovanou výnosností společnosti. V případě, že požadovaná výnosnost je vyšší než rentabilita investice, potom z hlediska investora není důvod danou investici realizovat. 14 Tuto metodu je možné zařadit mezi metodu statickou, protože nebere v úvahu faktor času. ROI = Zr IN Zr IN průměrný čistý roční zisk plynoucí z investice náklady na investici Metoda doby návratnosti PM Tato metoda představuje jednoduchou a často používanou metodu posuzování investičních projektů, již je možno aplikovat i na posuzování investic do vzdělávacích programů. Jde o zjištění takového období, za něž tok příjmů přinese hodnotu, která se vyrovná původním nákladům na investici. Obecně platí, že čím je doba návratnosti kratší, tím je investice výhodnější. Metoda poskytuje užitečné informace o riziku a likviditě investice. Nevýhodou je, že nebere v úvahu časové rozložení přínosů v průběhu doby splacení. 15 PM = náklady na investici roční cash flow Cash flow čistý peněžní příjem Metoda čisté současné hodnoty NPV Tato metoda představuje rozdíl mezi současnou hodnotou očekávaných příjmů (cash flow) a náklady na investici. Pakliže je čistá současná hodnota kladná (peněžní příjmy převyšují náklady na investici), potom můžeme investici přijmout. 16 J. Vodák a A. Kucharčíková doporučují tuto metodu používat při realizaci jednorázových, respektive krátkodobých vzdělávacích programů. n NPV = PVCF IN = Σ t=1 CF t (1+k) t - IN PVCF CF IN současná hodnota cash flow očekávaná hodnota cas flow náklady na investici 14 ZÁMEČNÍK, R., TUČKOVÁ, Z., HROMKOVÁ, L. Podniková ekonomika II. 1 vyd. Zlín: Univerzita Tomáše Bati, s ISBN VODÁK, J., KUCHARČÍKOVÁ, A. Efektivní vzdělávání zaměstnanců. 2. vyd. Praha: Grada Publishing, 2011, s ISBN SYNEK, M. a kol. Manažerská ekonomika. 4. vyd. Praha: Grada Publishing, 2007, s ISBN

67 k t n kapitálové náklady na investici (podniková diskontní sazba) období 1 až n doba životnosti investice V současnosti stále neexistuje jednotná metodika zjišťování hodnoty lidského kapitálu, ani při vyčíslování návratnosti investic, nebo jiných ukazatelů efektivnosti investic do lidského kapitálu. V současnosti se dá lehce vyčíslit, popřípadě odhadnout náklady na investici, ovšem vyčíslení, příp. kvantifikace přínosů plynoucích z těchto investic je těžší. LITERATURA A ZDROJE: [1] DOBEŠ, R. Měření návratnosti prostředků vložených do rozvoje lidí [online]. Portál Dostupný na WWW: <http://kariera.ihned.cz/c mereni-navratnost-prostredku-vlozenych-do-rozvojelidi>. [2] HRONÍK, F. Managing People. 3. vyd. Brno: BIBS a.s., 2002, 157 s. ISBN X. [3] JUREČKA, V. a kol. Mikroekonomie. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2010, 360 s. ISBN [4] KUCHARČÍKOVÁ, A., TOKARČÍKOVÁ, E. Základy ekonomickej teorie. 1.vyd. Žilina: EDIS, 236 s. ISBN [5] MÍKA, J. Vyhodnocujete přínosy podnikového vzdělávání [online]. Portál Dostupný na WWW: <http://lab.personalista.com/index.php?id=220>. [6] SOUČEK, I., FOTR, J. Podnikatelský záměr a investiční rozhodování. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2005, s. 13. ISBN [7] SYNEK, M. a kol. Manažerská ekonomika. 4. vyd. Praha: Grada Publishing, 2007, 464 s. ISBN [8] SYNEK, M., KISLINGEROVÁ, E. a kol. Podniková ekonomika. 5 vyd. Praha: C. H. Beck, 2010, 498 s. ISBN [9] VODÁK, J. An approach to Measuring the Return on Investment in the Area of Human Resources. Vědecký časopis Ekonomie a management 1/2006, TU Liberec, s ISSN [10] VODÁK, J., KUCHARČÍKOVÁ, A. Efektivní vzdělávání zaměstnanců. 2. vyd. Praha: Grada Publishing a.s., 2011, 240 s. ISBN [11] ZÁMEČNÍK, R., TUČKOVÁ, Z., HROMKOVÁ, L. Podniková ekonomika II. 1 vyd. Zlín: Univerzita Tomáše Bati, s ISBN ADRESA: Ing. Ivana Pituchová Na kopci Třinec Česká republika

68 68

69 DAŇOVÉ PROBLÉMY SVETOVEJ EKONOMIKY A EKONOMIKY EU Anna Harumová Evropsky polytechnicky institut, s.r.o. Abstrakt: Súčasná dlhová kríza spôsobila, že viaceré európske štáty, ale aj USA majú vážne problémy so splácaním dlhov následkom čoho hrozí zrútenie ekonomík a ich bankrot. Slovensko ako členský štát EÚ musí čeliť rovnako ako iné krajiny zvyšovaniu daní a odvodov, následkom čoho narastá daňové zaťaženie daňových subjektov. Tento stav môže vyvolávať u malých živnostníkov skôr nechuť k podnikaniu a u väčších podnikov snahu optimalizáciu daňového základu, vyhýbanie sa plateniu daní a možnosti vzniku daňových únikov. Príspevok je venovaný súčasnému stavu ekonomík na Slovensku, ale aj vo svete, teoretickým prístupom k zvyšovaniu daní a možným následkom ich zvyšovania. Kľúčové slová:lafferová krivka, dane, svetove ekonomiky, daňove zaťaženie, daňové plánovanie, daňové raje Úvod Súčasná finančná kríza, ktorá postihla celosvetovú ekonomiku vyžaduje neodkladnú potrebu získavanie finančných zdrojov. Jednotlivé ekonomiky sa tak snažia získavať tieto zdroje hlavne historicky zaužívanou cestou, a to zvyšovaním daní. Neúmerné daňové zaťaženie spoločností následne vyvoláva u spoločností potrebu optimalizácie platených daní prostredníctvom medzinárodného daňového plánovania. Medzinárodná daňová optimalizácia je rozšírená hlavne vo forme holdingových zoskupení, ktoré predstavujú najlepšie podmienky pre túto činnosť. Holdingy často využívajú výhody daňových rajov na zníženie svojej daňovej povinnosti. Daňové plánovanie holdingu je proces zameraný na úsporu daní s cieľom maximalizovať čistý zisk holdingu ako jeho najdôležitejší interný zdroj financovania. Dôležitým nástrojom medzinárodného daňového plánovania sú okrem daňových rajov aj zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. 1. Súčasné daňové zaťaženie na Slovensku, vo svete a fiškálny útes USA Daňové zaťaženie v najširšom zmysle možno chápať ako percento daní, ktoré platíme z určitého daňového daňového základu. S daňovým zaťažením úzko súvisí daňová politika štátu a dopad daní. Na meranie daňového zaťaženia v krajinách OECD sa využívajú rôzne metódy. Z medzinárodných porovnaní Slovensko vychádza ako krajina s nízkym daňovým a odvodovým zaťažením, v prípade ak sa toto zaťaženie počíta cez príjmy z daní a odvodov v pomere k hrubému domácemu produktu. Na základe toho spolu s tromi pobaltskými krajinami, Írskom, Bulharskom a Rumunskom sme v skupine krajín, u ktorých je tento ukazovateľ nižší ako 30 percent. Podľa Svetovej banky, ktorá už niekoľko rokov vydáva publikáciu Platenie daní je jedným z hodnotených parametrov celková výška daní a odvodov, ktoré zaplatí firma v pomere k jej zisku. Potom výška takto počítaného daňového zaťaženia u nás dosahovala v SR v minulom období 48,8 percenta. Podľa tohto daňového zaťaženia sa Slovensko zaraďovalo na 135. miesto spomedzi 183 hodnotených krajín. Rovnako daňové a odvodové zaťaženie pracujúceho občana s priemerným príjmom 800 eur predstavovalo takmer 52 percent, ktorého čistý príjem zníži platením priamych daní, odvodov a nepriamych daní. Uvedeným spôsobom počítané daňové zaťaženie predstavovalo teda na Slovensku v priemere až 50 % z príjmov. V súčasnosti od roku 2013 po zrušení rovnej dane sa daňové zaťaženie na Slovensku ešte zvýši. Sadzba rovnej dane sa zvýši u právnických osôb z 19 % na 23 % a u fyzických osôb s príjmami nad ,74 až na 25 % (z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima). Zvyšovanie daní je v súčasnom období krízy všeobecný trend vo viacerých krajinách. Napríklad Francúzko zaviedlo špeciálnu sadzbu dane pre bohatých, ktorí ročne zarobia viac ako 1 mil. eur až vo výške 75 %, túto daň neskôr francúzky ústavný súd zrušil, pretože nadmerne zaťažila bohatých jednotlivcov v porovnaní s bohatými pármi.. Veľkým nebezpečenstvom bol v súčasnosti pád USA z fiškálneho útesu. Ak by nedošlo k dohode o rozpočte v americkom Kongrese do platnosti by následne vstúpilo masívne zvýšenie daní a škrty vládnych výdavkov v celkovom objeme 600 miliárd USD (464,94 miliardy eur). Takýto vývoj by mohol nielen americkú ekonomiku stiahnuť do recesie, ale aj ďalšie ekonomiky, vrátane ekonomík EÚ. Dohoda o odvrátení fiškálneho útesu bola nakoniec uzatvorená. Zvyšovanie daní sa v období súčasnej krízy stáva nevyhnutnosťou, je však veľmi dôležité analyzovať aj budúce vplyvy zvyšovaných daní to ich dopad na daňové subjekty, ale aj na daňový výnos. 69

70 2. Názory odborníkov a ekonomické teórie o zvyšovaní daní Jedným z predstaviteľov ekonomickej teórie je A. B. Laffer, ktorý skonštruoval krivku vyjadrujúcu účinky miery zdanenia a pripomenul, že maximálna miera zdanenia neznamená automaticky maximálnu mieru daňového výnosu. Na Lafferovej krivke vyznačený bod E vyjadruje hranicu daňovej sadzby (50%), pri ktorej je dosiahnutá maximálna výška daňového výnosu. Vytieňovaná časť diagramu vymedzuje zakázanú zónu, v ktorej je zdanenie nevyhnutne spojené s poklesom spoločenského blahobytu meraného súhrnom príjmov ekonomických subjektov po zdanení a daňového výnosu určeného k realizácii celospoločenských cieľov. Obr. 1. Lafferová krivka Zdroj: Samuelson, P. A. Nordhaus, W. D.: Ekonómia, Bradlo 1992 Teoretickú Lafferovú krivku možno interpretovať tak, že pri zvýšení daňovej sadzby nad 50 % sa začne postupne daňový výnos štátu znižovať a pri 100 % daňovej sadzbe je tento výnos štátu nulový, pretože nikto nie je ochotný pracovať ak nedosiahne žiadny príjem po zdanení. Ekonomické dôkazy však nepodporili tvrdenie ekonómie strany ponuky. Don Fullerton z Virgínie 17 zostavil reálnu Lafferovú krivku, kde preskúmal viaceré ekonomické štúdie o reakcii pracovného úsilia na daňové sadzby. Obr. 2 Reálna Lafferová krivka Zdroj: Fullerton, D.: Relationship between Tax Rates and Government Revenue, Journal of Public Economics,1982 Fullertonova štúdia tvrdí, že zníženie daní bude viesť k takmer proporcionálnemu zníženiu daňových príjmov. Jeho podrobné empirické výskumy zistili, že krivka sa prudko otáča smerom doprava, pričom platný daňový systém je približne v bode C. V tomto reálnom prípade by mierny pohyb daňových sadzieb mal približne proporcionálny vplyv na príjmy. Dejiny nepotvrdili odporúčanie ekonómie strany ponuky. Miera osobných úspor sa po znížení dane nezvýšila, ale skôr klesla. Predpoklad Lafferovej krivky, že po znížení daní budú príjmy rásť sa ukázal ako nesprávny. Neúmerné zvyšovanie daní môže viesť k tomu, že sa im daňové subjekty budú vyhýbať aj odchodom z krajiny, prípadne zakladaním pobočiek v daňových rajoch. 3. Dôvody využívania daňových rajov 17 Fullerton, D.: Relationship between Tax Rates and Government Revenue, Journal of Public Economics,1982. In: Samuelson, P. A. Nordhaus, W. D.: Ekonómia, Bradlo 1992, str

71 Možno povedať, že vytváranie účelovej holdingovej spoločnosti už dávno nie je výsadou veľkých koncernov, ale bežnou praxou stredne veľkých podnikateľov z celej Európy. Základom je väčšinou daňová optimalizácia, ale dôvodov na založenie holdingovej spoločnosti v daňových rajoch je viac (efektívny právny systém, lepšia ochrana majetku, výhody holdingu voči konkurencii a pod.). K hlavným dôvodom využívania daňových rajov možno priradiť: minimálne daňové zaťaženie vytvorením holdingu, ktorý na základe dobre naplánovaného využívania najrôznejších privilegovaných daňových režimov môže dosiahnuť stav, kedy spoločnosť dosahuje vysoké zisky s minimálnym daňovým zaťažením, anonymitu vlastníctva, ktorá je jedným zo základných predpokladov eliminácie rôznych rizík a je jedným zo základných pilierov ochrany majetku. Medzi najvhodnejšie riešenia zabezpečenia anonymity vlastníctva podielu v Slovenskej spoločnosti je vlastníctvo zahraničnou právnickou osobou. Anonymitu zaručujú a veľmi často sa na tento účel využívajú niektoré offshore spoločnosti zo Seychel, Belize a Britských Panenských ostrovov. Anonymita vlastníctva spoločností je tam vyžadovaná na základe zákona a je spojená s tvrdými postihmi pri jej porušení (peňažný trest, väzenie). Všetci štátny pracovníci, ktorý prichádzajú do kontaktu s firemnými informáciami ako aj pracovníci registračných agentov sú viazaní mlčanlivosťou. Niekedy vlastníctvo spoločnosti offshore firmou, aj keď je z právneho hľadiska v poriadku, môže vyvolávať obavy obchodných partnerov, úradníkov štátnych inštitúcií a celkovo zhoršovať dobré meno spoločnosti. Existujú však jurisdikcie v ktorých je možné okrem anonymity získať aj prestíž spoločnosti z USA, Veľkej Británie a táto spoločnosť je vlastníkom majetku, alebo obchodného podielu. Reálny vlastník bude vlastniť spoločnosť u ktorej nie je žiadnym dostupným spôsobom možné zistiť vlastnícku štruktúru a tým pádom ostane utajené aj to, že vlastní slovenské spoločnosti. ochrana majetku, ktorá vychádza z anonymity ktorú daný daňový režim v tomto smere dodržiava a zabezpečuje. Majetok podnikateľa a spoločností, ktoré vlastní je v dnešnej dobe vystavovaný rôznym rizikám. Medzi najčastejšie možno zaradiť pohľadávky a nároky obchodných partnerov, štátnych orgánov, zločineckých organizácii a v mnohých prípadoch aj životného partnera v prípade rozvodu (strata až 50 %). Za základné prvky ochrany majetku možno zahrnúť: 1. oddelenie majetku podnikateľa od majetku spoločností 2. izoláciu podstatného majetku (hnuteľného a nehnuteľného) v rámci holdingu od spoločností, ktoré bežne prichádzajú do obchodného styku mimo holdingu 3. vytvorenie dostatočných finančných rezerv, dostupných aj mimo domicil podnikateľa (teda Slovensko) 4. anonymitu vlastníctva aspoň časti majetku Majetok (hnuteľný a nehnuteľný), ktorého hodnota je pomerne vysoká je možné izolovať v rámci holdingu od spoločností, ktoré bežne prichádzajú do obchodného styku mimo holdingu. Tento postup zabezpečí, v prípade obchodného sporu, alebo platobnej neschopnosti obchodnej spoločnosti nedôjde k ohrozeniu podstatného majetku. Okrem toho takýto majetok je vhodné aj dodatočne zabezpečiť pomocou opčnej zmluvy v prospech zaisťovacej spoločnosti, alebo záložným právom zapísaným z Katastrálny nehnuteľností v prospech dôveryhodnej fyzickej, alebo právnickej osobe. Podľa devízového zákona môže nehnuteľný majetok (okrem poľnohospodárskej pôdy a vybraných špeciálnych nehnuteľností) na území Slovenskej republiky vlastniť aj zahraničná právnická osoba. Anonymitu vlastníka môže zaručiť ak sídlo Slovenskej spoločnosti vlastní spoločnosť z daňovo prijateľnejšej jurisdikcii. dokonalejšie právne prostredie, pre založenie spoločnosti v inom štáte, výber práva spoločnosti a obchodného práva, ktoré optimálne vyhovuje plánom vlastníkov holdingu a to od možnosti odlišného štruktúrovania riadenia spoločnosti až po efektívnejšiu ochranu vlastníctva. V daňových rajoch býva aj odlišné posudzovanie konkurzných situácií, nezahrňovanie trestných aspektov do vzťahov medzi spoločnosťou a štátom a mnohé ďalšie. stabilná legislatíva je pre podnikanie veľmi dôležitá. Ak subjekt začne podnikať v niektorej krajine za určitých legislatívnych podmienok, nemali by sa tieto podstatne meniť. V Slovenskej republike možno túto nestabilitu prezentovať napr. na zákone o dani z príjmov, ktorý sa neustále mení, čo odrádza nielen domácich ale aj zahraničných podnikateľov. zníženie administratívnych nákladov, patrí medzi nedaňové dôvody využívania daňových rajov. V každej krajine si zákony danej krajiny vyžadujú iné podmienky na podnikanie, ktoré môžu obsahovať rôzne regulačné mechanizmy a požiadavky na podnikanie v daných odboroch. Tieto podmienky možno za určitých okolností efektívne využiť na zníženie administratívnych nákladov na riadenie spoločnosti, ktoré môžu byť v našom štáte nevyhnutné. lepšia ochrana investícií, je veľmi dôležitou výhodou plynúcou z využitia cudzieho právneho prostredia vďaka medzinárodným zmluvám o ochrane investícií, ktoré poskytujú vlastníkom lepšiu ochranu majetku proti jednostrannej zvôli štátnej moci, medzinárodné daňové plánovanie, ktoré vďaka správne nastavenej štruktúre využívajúcej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sa efektívne používa holdingoch na optimalizáciu transféru dividend, kapitálových ziskov, licenčných poplatkov, úrokov a ďalších platieb. 71

72 4. KATEGÓRIE VYUŽÍVANIA DAŇOVÝCH RAJOV V súvislosti s využívaním daňových rajov možno konštatovať, že názory odborníkov na používanie daňových rajov sú rôzne. Na základe týchto rôznych názorov sa určili štyri kategórie používania daňových rajov od najlegálnejších (z daňového hľadiska) po najpodvodníckejšie: 1. Využívanie daňových rajov bez daňovej motivácie. Operácie v daňových rajoch nemajú žiadny vplyv na daňovú povinnosť v domácej krajine. Príkladom môže byť pobočka americkej banky v daňovom raji, ktorá úplne podlieha daňovej povinnosti v Spojených štátoch amerických, 2. Využívanie daňových rajov s daňovým účinkom. Operácie v daňových rajoch majú vplyv na daňovú povinnosť v domácej krajine. Príkladom môžu byť investície v daňovom raji, ktoré sú oslobodené od zdanenia, 3. Medzinárodná daňová stratégia (international tax planning). Spočíva vo vyhľadávaní najmenej nákladnej daňovej cesty pre jednotlivcov, spoločnosti alebo skupinu zainteresovaných spoločností. Do tejto skupiny patria aj agresívne tax planning, ktoré doslovne využívajú administratívne a legislatívne medzery. Ide napríklad o založenie spoločnosti v daňovom raji, ktorá by poskytovala služby tejto spoločnosti sídliacej v tretej krajine, 4. Daňový podvod. Ako daňový podvod je klasifikovaný čin, keď sa daňový subjekt snaží podvodom vyhnúť daňovej povinnosti. Príkladom daňového podvodu sú nepriznané zdaniteľné príjmy, o ktoré je skrátený daňový základ. 5. ELIMINÁCIA VYUŽÍVANIA METÓD AGRESÍVNEHO DAŇOVÉHO PLÁNOVANIA Holdingové štruktúry sa vytvárajú na dlhšie obdobie a preto v súvislosti s daňovým plánovaním, ktorého výsledkom má byť zníženie daňového zaťaženia holdingu, je predvídanie legislatívneho vývoja v danej oblasti. Na druhej strane krajiny, z ktorých nastáva presun ziskov do daňových rajov sa bránia znižovaniu daňového základu spoločností využívajúcich medzinárodné daňové plánovanie prostredníctvom daňových rajov. Na obranu presunu ziskov do daňových rajov sa využívajú metódy postihu zabudované v legislatíve danej krajiny. K základným metódam postihu využívania daňových rajov a daňového plánovania rezidentmi vyspelých krajín možno uviesť: - uplatňovanie zrážkových daní, - politika umelých cien (metódy transferového oceňovania), - kontrola zneužívania dohôd o zamedzení dvojitého zdanenia, - kontrola kumulácie ziskov v dcérskych spoločnostiach, - kontrola prevodu príjmu na iný druh výnosu, - budovanie stálych prevádzkarní - prevod majetku a premiestnenie sídla spoločnosti, prípadne časti jej aktivít - administratívne metódy Uplatňovanie zrážkových daní patrí k najjednoduchším prostriedkom proti ovplyvňovaniu daňového základu rezidentných osôb a spoločností pomocou daňových rajov. Podstatou tejto metódy je uvalenie zrážkových daní na platby platené daňovými rezidentmi v prospech daňových nerezidentov zo zdrojov príjmov v sídle platcu úhrady. Typickými príkladmi tohto typu príjmov sú okrem iných predovšetkým: príjmy za poskytnutie práva na užitie nehmotného majetku, podiely na zisku (najčastejšie dividendy), úroky a iné výnosy z pôžičiek a držania cenných papierov, príjmy zo služieb poskytovaných na území daného štátu, príjmy z predaja a užívania nehnuteľností a iných aktív registrovaných v danom štáte, príjmy z iných činností poskytovaných na území daného štátu (športovci, umelci a pod.), Táto metóda je pomerne úspešná vo všetkých prípadoch, kedy nedochádza k uplatneniu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia znižujúcich tieto zrážkové dane. Politika umelých cien (metódy transferového oceňovania) patria ku kontrolným mechanizmom v prípade najobľúbenejších metód daňového plánovania používaných predovšetkým zo strany nadnárodných spoločností. Podstatou daňového plánovania je udržiavanie cien na takej úrovni, aká je pre skupinu spoločností najvýhodnejšia, či už z daňového alebo iného hľadiska. Metódy transferu ziskov majú veľa podôb, z ktorých najbežnejšou je manipulácia s cenami tovaru a výrobkov, fakturácia poplatkov za riadenie dcérskych spoločností či iných neľahko oceniteľných služieb. Vzhľadom na zložitosť dokazovania transferových cien daňovým úradom, považujú daňové subjekty tento spôsob presunu ziskov za veľmi vhodný na daňové plánovanie. Bližšie metódami transferového oceňovania sa zaoberá kapitola 4. 72

73 Kontrola zneužívania dohôd o zamedzení dvojitého zdanenia rezidentmi tretích krajín je ďalšou metódou eliminácie presunu ziskov. Dôležitou metódou daňového plánovania je využívanie zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia daňovými rezidentmi tretích krajín (t.j. dohôd uľahčujúcich repatriáciu ziskov, dividend, úrokov a iných finančných transférov medzi subjektmi sídliacimi v krajinách, ktoré dohodu podpísali). Celá metóda je obvykle založená na nasledujúcich troch krokoch: zníženie daňového bremena v signatárskej krajine dohody, prevedenie prostriedkov do druhej signatárskej krajiny bez veľkého daňového zaťaženia, prevedenie prostriedkov ďalej opäť bez veľkého daňového zaťaženia do vybraného daňového raja, využitie nízkej dane v cieľovom daňovom raji. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia obvykle upravujú štyri základné druhy zdanení (zdanenie dividend, úrokov, licenčných poplatkov a obmedzenie zrážkových daní za bežných okolností uvalených na platby za služby poskytnuté na území odberateľa, t.j. platiaceho subjektu). Na účely daňového plánovania, ktoré využívajú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sa najčastejšie stretávame s nasledujúcimi typmi spoločností 18 : holdingové spoločnosti tieto sa registrujú v krajinách, ktoré majú uzavreté dohody vhodné pre daný prípad s tým, že obmedzia obvykle uvalenú zrážkovú daň na dividendy, prípadne ju celkom vynulujú. Najlepším príkladom krajín vhodných pre tento typ spoločnosti sú Luxembursko, Cyprus, Madeira a Holandsko, finančné spoločnosti registrujú sa v krajinách, ktoré majú uzavreté dohody vhodné pre daný prípad s tým, že eliminujú obvykle uvalenú zrážkovú daň na platené úroky. Vhodným príkladom je opäť Cyprus a Holandsko, ktoré nielen umožňuje eliminovať zrážkovú daň na ceste do Holandska, ale ďalej nevyužíva tento typ dane na úroky platené svojimi rezidentmi v prospech nerezidentov, licenčné spoločnosti registrujú sa v krajinách, ktoré majú uzavreté zmluvy vhodné pre daný prípad s tým, že znižujú obvykle uvalenú zrážkovú daň na licenčné poplatky (vhodným sídlom sú znovu Holandsko a Madeira), spoločnosti poskytujúce služby bývajú registrované v krajinách, ktoré majú uzavretú výhodnú zmluvu pre daný špecifický prípad, ktorý umožňuje spoločnosti sídliacej v druhej krajine podnikať až do vzniku stálej prevádzkarne bez nebezpečenstva uvalenia zrážkovej dane na svoje príjmy tu je zaujímavé, ako výrazne sa v tomto bode líšia jednotlivé zmluvy uzatvárané rovnakou krajinou. Eliminácia znižovania daňovej povinnosti u spoločností, ktoré sú zakladané za účelom využívania zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia je uplatňovaná prostredníctvom dvoch metód: znemožnenia odchodu kapitálu z krajiny lacnou cestou (platenie daní), obmedzenia platnosti zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia len na subjekty, ktoré skutočne sú daňovými rezidentmi jednej zo zmluvných strán. Niektoré štáty však napriek tlaku zo strany ostatných štátov neprikročili (Holandsko) k úprave svojho daňového zákonodarstva, ktorá by sťažila medzinárodným holdingom profitovanie zo zmlúv uzavretých medzi Holandskom a ďalšími štátmi. Naopak, aj ďalšie krajiny (Španielsko) prijali podobnú legislatívu s cieľom prilákať veľké spoločnosti. Kontrola kumulácie ziskov v dcérskych spoločnostiach na elmimináciu presunu časti aktív spoločnosti mimo dosah domácich daňových úradov. Na kumuláciu finančných prostriedkov spoločnosti v dcérskych offshore spoločnostiach, v medzinárodných korporáciách sa využívajú závislé poisťovne. Ustanovenia, ktoré daňové úrady využívajú v boji proti tejto forme vyhýbania sa daňovej povinnosti (príkladom je Controlled Foreign Company Legislation vo Veľkej Británii), sa obvykle použijú v spoločnostiach, ktoré vlastnia podiely v zahraničných spoločnostiach, za predpokladu ak: je zahraničná spoločnosť pod kontrolou domácej spoločnosti a má zahraničná spoločnosť sídlo v oblasti s nízkou úrovňou zdanenia a má domáca spoločnosť spoločne so spojenými osobami určitý podiel v zahraničnej spoločnosti. V týchto prípadoch sa daňové úrady snažia domerať daňové zaťaženie vo výške domácej dane, ktorá by z rovnakého príjmu mala byť zaplatená zahraničnou spoločnosťou, ak by táto bola rezidentom. Kontrola prevodu príjmu na iný druh výnosu, slúži na elimináciu ďalšej metódy daňového plánovania, ktorej základom je prevod jedného druhu príjmu na iný, ktorý sa priaznivejšie zdaňuje. Pri tejto metóde sa využíva na znižovanie dane ako: prevedenie štandardného príjmu na príjem kapitálový, alebo premena dividend na úroky a podobne v závislosti od špecifických ustanovení jednotlivých daňových systémov

74 prisúdenie príjmu inému subjektu, než ktorému by v skutočnosti prináležal, príkladom je skutočnosť keď namiesto dcérskej spoločnosti, ktorá získa danú zákazku, túto realizuje a fakturuje materská spoločnosť priamo. Legislatívne opatrenia slúžiace na elimináciu prevodu príjmu na iný druh výnosu sú založené jednak na snahe prisúdiť ekonomickej transakcii pôvodný obsah (v týchto prípadoch sa dá povedať, že základom celej transakcie je vyplácanie zisku), ale tiež na odstraňovaní príčin a vytváraní prekážok proti jednotlivým špecifickým metódam. Budovaním stálych prevádzkarní možno eliminovať možnosti neplatenia daní z príjmov nerezidentom podnikajúcim v inej krajine. Ide o princíp zdanenia spoločnosti nielen podľa jej sídla, ale tiež podľa toho, odkiaľ je spoločnosť riadená. Budovanie prevádzkarní je podmienené podnikaním v danej krajine určitý počet dní v roku. Prevod majetku a premiestnenie sídla spoločnosti, prípadne časti jej aktivít eliminujú opatrenia, ktoré sa týkajú zabránenia snahám domáceho kapitálu optimalizovať svoje daňové zaťaženie. Ide o snahy podnikateľských subjektov o prevody patentových práv a iných nehmotných aktív na spoločnosť, ktorá má sídlo v daňovom raji, na základe čoho poplatky za ich užívanie unikajú domácemu zdaneniu. Takéto prevody sú posudzované daňový úradom ako umelé a situáciu môžu posúdiť, akoby k prevodom nedošlo alebo ako predaj v tržných cenách. Podobne sa rieši prevod majetku alebo akcií spoločnosti na zahraničné osoby. Administratívne metódy sú obľúbené metódy daňových úradov. Predstavujú vytvorenie určitých administratívnych prekážok pre spoločnosti, ktoré obchodujú s partnermi sídliacimi v daňových rajoch. K týmto administratívnym metódam patrí vytváranie zoznamov krajín, ktoré majú privilegovaný daňový režim daňových rajov. Dôkazné bremeno je prenesené na daňovníka, ktorý obchoduje s krajinami uvedenými na zozname. Napríklad, ak francúzska spoločnosť obchoduje so spoločnosťou z Britských Panenských ostrovov, je podozrivá z vyhýbania sa dani a musí sama preukazovať, že ich transakcie nespôsobujú krátenie dane voči francúzskym daňovým úradom. K administratívnym metódam patrí aj nemožnosť získať nejaký druh štátnej podpory alebo štátnu zákazku pre spoločnosť, ktorá obchoduje so spoločnosťami sídliacimi v daňových rajoch. 5. SÚČASNÝ STAV VYUŽÍVANIA DAŇOVÝCH RAJOV NA SLOVENSKU A V ČR Zvyšovanie daní vedie aj spoločnosti zo Slovenska a ČR k tomu, aby využívali daňové raje na optimalizáciu svojich daňových povinností. Podľa štatistík Českej kapitálovej informačnej agentúry (ČEKIA) je z krajín považovaných za daňový raj kontrolovaných 1,58% slovenských spoločností. Podľa ČEKIE pokiaľ by slovenskí podnikatelia zachovali tempo zapájania svojich firiem do medzinárodných holdingov po celý rok, šlo by o najväčší odliv za posledné tri roky. Celkový počet firiem s majiteľom z daňového raja by na konci roku 2012 presiahol 3 300, čo znamená medziročný prírastok o 10,3%. V tabuľke je podiel domácich firiem vyžívajúcich daňové raje od roku 2008 do 1. kvartálu roku 2012, ktorý zaznamenáva mierny nárast. Od roku 2013 po zrušení rovnej dane je predpoklad zvyšovania tohto podielu. Tabuľka 1 Podiel domácich firiem s vlastníkom z daňového raja 1Q ČR 3,29% 3,28% 3,36% 3,45% 2,87% SR 1,58% 1,57% 1,56% 1,55% 1,3% Zdroj: Spomedzi 77 slovenských spoločností, ktoré v prvom kvartáli 2012 presťahovali svoje sídla do daňových rajov, bol najväčší záujem o Seychely (41 firiem), USA (16 firiem) a tretia najobľúbenejšia destinácia bol Cyprus (14 firiem). Podiel domácich firiem s vlastníkom z daňového raja u českých spoločností je viac ako dvojnásobný ako s Slovenskej republike a najvyšší podiel bol zaznamenaný v roku 2009 a to 3,45 %. 74

75 ZÁVER Medzi hlavné súčasné daňové problémy svetovej ekonomiky a ekonomiky EÚ možno zaradiť zvyšovanie daní a odvodov v jednotlivých krajinách, z dôvodu dlhovej krízy. Následkom zvyšovania daňového zaťaženia potom dochádza k znižovaniu daňových výnosov v domácich krajinách, na základe využívania daňových rajov na optimalizáciu zaplatenej dane. Medzinárodná daňová optimalizácia je rozšírená hlavne vo forme holdingových zoskupení, ktoré predstavujú najlepšie podmienky pre túto činnosť. Okrem holdingov aj fyzické osoby často využívajú výhody daňových rajov na zníženie svojej daňovej povinnosti. Aj keď jednotlivé krajiny majú prijaté legislatívne opatrenia na zamedzenie daňových únikov, pokiaľ sa bude daňové zaťaženie daňových subjektov zvyšovať, je predpoklad, že využívanie daňových rajov a iné vyhýbanie sa plateniu daní sa bude zvyšovať. POUŽITÁ LITERATÚRA: [1] Fullerton, D.: Relationship between Tax Rates and Government Revenue, Journal of Public Economics,1982 [2] HARUMOVÁ, Anna. Finančné riadenie holdingu. Bratislava : Sprint dva, 2011 [3] vyuzivaniu-metod-agresivneho-danoveho-planovania [4] [5] Samuelson, P. A. Nordhaus, W. D.: Ekonómia, Bradlo 1992 KONTAKT: doc. Ing. Anna Harumová, PhD. Evropský polytechnický insitut, s.r.o. Osvobození 699, Kunovice 75

76 76

77 RENESANCE PROTEKCIONISMU Jaroslav Drábek Evropský polytechnický institut, s.r.o. Abstrak : Text příspěvku upozorňuje na nebezpečnost překotných globálních změn ve světové ekonomice na které nejsou průmyslově vyspělé státy připraveny odpovídajícím způsobem reagovat. Popisuje zejména nebezpečí plynoucí z masivního přemisťování celých výrobních odvětví do teritorií z levnou pracovní silou a následné vážné a dlouhodobé dopady na západní ekonomiky. Závěr příspěvku nabádá čtenáře k zamyšlení nad možnostmi řešení vzniklé situace prostřednictvím opětného zavádění protekcionistických opatření. Klíčová slova: světová ekonomika, změna, příležitost a hrozba, výroba a služby, spotřeba, nezaměstnanost, obchodní bilance, nadnárodní korporace, globalizace, pasivní nástroje, protekcionismus, ÚVOD Zvykli jsme si již na to, že neoddělitelnou součástí naší moderní společnosti je permanentní změna. Obecně vzato, když se věci vyvíjejí a posouvají dál, není to pro lidskou společnost nic nepřirozeného ani škodlivého. Objevují se nové výzvy, které přinášejí nové příležitosti, ale nesmíme zapomínat, že tyto změny přinášejí i nové, často nečekané hrozby. Takováto změna je většinou tím nebezpečnější čím rychleji probíhá, protože není možné se jí včas přizpůsobit (vyhnout, ubránit se) a způsobená škoda je pak podstatně větší než to, co přinese (nebo by mohla přinést) nová příležitost. Je to dobře vidět na fenoménu klimatických změn. Celou historii planety k nim docházelo takovým tempem, že si jich planeta, respektive její živí obyvatelé, v podstatě nevšimli, protože změna vytvářela díky své pomalosti jen velmi mírný tlak, takže měli dostatek času se přizpůsobit. A to dokonce i u tak dramatických změn, jakými byly např. doby ledové. Dnes vidíme, že současné klimatické změny probíhají tempem, které je o řád až dva rychlejší než bylo zvykem, a to i v desítkách procent hodnot za lidskou generaci. Přizpůsobit se tak rychle není možné, takže následky již začínají být devastující. Něco podobného nyní vidíme i ve světové ekonomice. Velmi výrazná nerovnováha mezi zeměmi tzv. rozvinutými a nerozvinutými se začíná působením globalizačních sil (především globálního podnikání, globálního obchodu a globálních financí) měnit tempem, které bylo dosud nevídané. Jako nejvhodnější, typový příklad lze zmínit (kromě dalších zemí) především Čínu. Ze země patřící mezi zaostalé (nízké HDP na obyvatele, nízká spotřeba, nízká industrializace, malý obchod se zahraničím, soustředění na zemědělství) se Čína rychle stává středně až možná vysoce vyspělou zemí (se vším, co s tím souvisí), a to ne během dvou nebo tří set let, ale během poloviny lidské generace. Není v historii civilizace jiná země, ve které by něco podobného tak rychle proběhlo, snad jen s výjimkou industrializace USA, ale to ještě neexistovala globalizace, takže americká ekonomika mohla růst jen díky vlastní spotřebě. JEDEN VYRÁBÍ A DRUHÝ SPOTŘEBOVÁVÁ Čína a v menší míře i další asijští tygři jsou dnes fabrikou světa. Je všeobecně známo, že existují zbožové segmenty, ve kterých Čína obhospodařuje přes polovinu světové produkce. Při prvním pohledu do makroekonomických dat to nevypadá pro západ tak zle: čínský export přesahuje import jen asi o 15%, takže to vypadá na pěkný příklad mezinárodní dělby práce a mezinárodního obchodu. Jenomže tento jev je setrvalý a reálná čísla jsou obrovská. Důsledkem je narůstání čínských devizových rezerv do gigantických objemů. Problém je lépe viditelný v okamžiku, kdy porovnáme vzájemné obchody mezi Čínou a jinou vyspělou zemí, například s USA. Konkrétní údaje viz. následující tabulka (čísla v mld. USD): 77

78 Rok Export Export USA do Číny Číny do USA Bilance Obdobný stav se týká i dalších vyspělých zemí. Pokud si najdeme např. česko-čínskou obchodní bilanci, je podobná, náš deficit s Čínou činil za rok mld. Kč. Uvedený přehled obchodní bilance mezi USA a Čínou není nový ani neznámý, a většinou se interpretuje tak, že Čína vlastní Ameriku, a tedy že Čína kupí hromadu peněz a Amerika dluhů. To je sice (velmi zjednodušeně) řečeno pravda, ale není to ten největší problém, protože dluhy jsou v dolarech a v případě urgentní potřeby v rámci tzv. quantitative easing, mohou být nové emitovány. Největší problém je jinde. Pokud totiž dlouhodobě, převážně jedna část světa vyrábí nebo poskytuje služby a druhá jen spotřebovává, pak z té druhé zmizí postupně výrobci včetně poskytovatelů služeb. Celá odvětví se přesunou do tzv. třetího světa, ale nepřesunou se tam zaměstnanci, ti zůstanou doma a není pro ně práce. A jak již bylo řečeno výše, nemáme tu jen Čínu a USA. Počty nenávratně ztracených pracovních míst vlivem jejich přesunů z evropských zemí do zemí třetího světa, lze směle odhadnout na desítky miliónů. Dochází k rychlému zániku celých průmyslových odvětví, aniž by vznikala adekvátní náhrada. V ČR je to dobře vidět na příkladu textilního a obuvnického průmyslu, které byly kdysi jedním z našich nejsilnějších a dnes prakticky neexistují, dále pak strojírenství a zemědělství, které potkal sice méně tragický, ale v mnohém taky podobný osud. Ztracená místa byla sice zčásti nahrazena novými pracovními místy v montovnách automobilů, ale to zdaleka nestačí. Samozřejmě není možné se dnes bránit změnám ve struktuře lokálních ekonomik, ale jde zde právě o onu přiměřenost a o pomalejší změnu, které je možné se bez větší bolesti přizpůsobit. SLUŽBY MÍSTO VÝROBY Současný vývoj v duchu mainstreamových makroekonomických tezí - čím méně výroby a čím více služeb, tím vyspělejší je ekonomika, vede k tomu že západ přestává vyrábět ve snaze stát se výhradně centrem vývoje (proti tomu nelze nic namítat) a služeb z toho důvodu, že služby mají údajně vyšší přidanou hodnotu, proto na tom všichni vyděláme. Zcela se zde opomíjí fakt, že současná výroba je vysoce sofistikovaná a efektivní činnost, produkující na zaměstnance o několik řádů vyšší přidanou hodnotu než typická služba. Navíc, uvedený záměr ze službami se stejně nedaří naplnit, protože mnohé služby lze jen obtížně exportovat (jediná významná výjimka na starém kontinentu je cestovní ruch, ale z toho se Evropa neuživí), navíc, globalizační tlaky na zvyšování efektivity již zavedených služeb, dopadají i na tento sektor tak, že pracovních míst zde nepřibývá zdaleka tak, jak bylo ještě nedávno velmi hlasitě proklamováno. Naopak, částečně i služby stěhují globální firmy mimo Evropu (například Call centra), a to tam, kde je téměř nejnižší mzda. I dříve běžné služby, jako opravářství všeho možného, jsou zřejmě definitivně pryč, protože je levnější si výrobek koupit nový (samozřejmě čínský), než si jej nechat opravit. Globální výrobci totiž usilovně pracují na tom, aby jejich výrobky nešly opravovat a musely se kupovat vždy nové. Dále je třeba si všimnout toho, že takzvaní ekonomičtí tygři se nespokojují jen s málo sofistikovanými výrobky (např. levný textil). I na ně už totiž zdola tlačí další, ještě levnější země (např. Vietnam atd.) a oni musí vyrábět technologicky stále náročnější věci. To, co Západu ještě zůstávalo, tedy náročnější produkce, je a bude stále více přesouváno jinam. Závěr tedy je následující: zmizelá pracovní místa ve výrobě jsou definitivní a v krátké době nenahraditelná. Jak již bylo uvedeno výše, tento trend vede k mizení nejen určitých konkrétních průmyslových odvětví, ale taky dalších, sousedících aktivit. Sekundárním, ovšem neméně vážným dopadem je, že zánik pracovních míst vede nejenom ihned k neúnosnému zvyšování nákladů na straně státu, ale i ke ztrátě schopnosti pracovat v budoucnosti. Např. ve Španělsku se mezi mladými udává nezaměstnanost na úrovni 40-50%, což je opravdu děsivé. V podstatě si práci drží už jen starší 78

79 generace. Jestli bude mladá generace dlouhodobě bez práce, nenaučí se pracovat, a proto nebude pracovat už nikdy, ledaže by ji k tomu dohnal, tak jako ve středověku třeba hlad nebo nějaká jiná extremní situace. Vlády západních států stále více kompenzují přetrvávající deficity (ke kterým výrazně přispívá právě vysoká nezaměstnanost), zvyšováním daní nebo politicky únosnějším nástrojem zvyšováním zahraničního zadlužení. Protože ale oba nástroje vedou ke zvyšování zátěže podnikatelské veřejnosti (první ihned, druhý později), posouvá se celá západní ekonomika dále a nezadržitelně po spirále dolů. VZDÁLENÁ ROVNOVÁHA Čína může svou exportní převahu udržovat velmi dlouho, protože má k tomu mocný nástroj, nekonvertibilnost vlastní měny. Pokud bude chtít, může ji udržovat pod paritou (i přes odpor zbytku světa) o dnešních 30-40% a bude-li v budoucnu potřebovat může jít klidně ještě podstatně níže. Přední ekonomové i politologové se totiž shodují na tom, že nic jiného ani nezbývá. Pokud by totiž Čína kurz vlastní měny uvolnila, došlo by prakticky k okamžitému krachu čínského hospodářského zázraku export by mohl zdražit i o polovinu, o práci by přišly desítky miliónů Číňanů, zastavil by se růst a už dnes taktak zadržované nepokoje by přerostly v něco většího. Pnutí tedy bude asi pokračovat a zvyšovat se a můžeme jen spekulovat, jak Čína naloží se svou strategickou zbraní - gigantickými zásobami peněz z obchodních přebytků. Posun Číny z chudé země do velmoci není sám o sobě problémem. Historici připomínají, že Čína byla z pohledu HDP největší světovou velmocí několik tisíc let nepřetržitě a měla přestávku jen v posledních dvou stoletích. Problém je, jak již bylo uvedeno, že se její návrat (včetně podobných zemí) na výsluní, děje příliš rychle na to, aby Západ tyto změny snadno absorboval, a za druhé, že se tak děje nikoli jen v rámci Číny, tedy produkcí pro vlastní spotřebu, ale že se tato ekonomika posouvá nahoru na úkor jiných, většinou euro-amerických zemí. Zkusme si představit, jak by vypadala situace, kdyby Čína (a jí podobné země) přestaly fungovat jako globální továrna. Vyrobené zboží by bylo nejspíše dražší než je nyní při dovozu z oněch zemí. Je otázka o kolik? Zřejmě by šel nahoru textil a něco z elektroniky, ale to asi jen o několik procent, evropské obyvatelstvo by to do bídy ani nemožnosti si věci koupit neuvrhlo. Na druhé straně by se v Evropě postupně znovu objevila bohatší nabídka pracovních míst, která by jednak snížila nezaměstnanost a zvýšila příjmy státu, ale především zvýšila příjmy i spokojenost lidí, pro které je dnes situace na pracovním trhu již neúnosná jak ekonomicky tak i psychicky. Státy Evropy, které dnes nejsou schopny splácet své dluhy (už i málo zadlužený stát s tím má problémy) by konečně mohly pomyslné, neúnosně vychýlené kyvadlo, začít pomalu vracet zpět. Máme tu, ale významný segment, který by velmi protestoval : nadnárodní podnikatelské subjekty, které dnes na čínské výrobě nesmírně profitují. Statistiky ukazují, že za posledních deset let, vzrostly zisky globálních korporací dvojnásobně, zatímco příjmy dolních tříd šly dolů, a to dokonce i v takové ekonomice jako je Německá. Vítězem dekády jsou tedy jednoznačně světové korporace, které takto přesunují svou výrobu a snižují si výrobní náklady až na zlomky původních, aniž ovšem jdou adekvátně dolů s cenou výrobků. Na první pohled jsou vítězem i koncoví zákazníci, ovšem je to vítězství malé a obrátí se v daleko větší problém. Prohrávají totiž nejen místní podnikatelé ale prohrávají i celé importující státy. BLÍŽÍCÍ SE RENESANCE PROTEKCIONISMU K řešení této neutěšené situace se nabízejí, mimo jiné, zejména dvě metody. Můžeme to celé ponechat přirozenému vývoji a maximálně tlačit v mezi možností především na Čínu, aby uvolnila svou měnu, a počkat možná padesát let, až se životní úroveň včetně mezd v zemi srovná a Čína přestane být hyperkonkurenční továrnou. Západní svět ale zcela jistě ekonomicky nevydrží takto dlouho čekat. Druhá metoda, zahrnující vhodné zavedení pasivních nástrojů, tam kde po desetiletí bývaly a kde byly teprve nedávno odstraněny, by byla rychlejší. Bohužel pro tento scénář zatím nedozrála doba. V globální ekonomice mají dnes stále nejsilnější hlasy nadnárodní společnosti všech druhů, místo státu. Pokud by takto kdokoli jejich zájmy jen trochu ohrozil, lobbystická mašinérie by nás začala zaplavovat fundovanými články na téma, jak jsou pasivní nástroje v obchodní politice nepatřičné a v dnešní době v zájmu globálního růstu již dávno překonané. Navíc, jak nás takové opatření uvrhne do bídy a možná přivodí i konec světa, atd. Přestože veřejnost dnes chápe, že návrat k předchozímu stavu (samozřejmě s úpravami), nemusí být vždy krokem zpět, je již příliš navyklá na tabu, že ekonomice přece nejvíce rozumí nadnárodní firmy, které nás všechny živí a myslí to s námi dobře, zatímco neefektivní stát nás naopak obírá (bohužel i to je někdy pravda), peníze strká bůhvíkam a není vlastně vůbec zapotřebí. Na tuto hru ochotně přistupují i média a nevadí jim, že veškeré názory lidí z firem, včetně bank jsou jen propagandou jejich podnikání. 79

80 ZÁVĚR Bude zajímavé sledovat, s čím vlády přijdou během dalších let, kdy se evropské státy budou dostávat stále více do ekonomické pasti. Nakonec k použití určité formy protekcionismu stejně dojde, a to možná i za bolestného souhlasu globálních korporací, pro které by byl pád (bankrot či jiná obdobná situace) bohatých západních zemí větším problémem než pasivní obchodní politika těchto států. LITERATURA [1] [2] [3] ADRESA KONTAKTY: Ing. Jaroslav Drábek Evropský polytechnický institut, s.r.o. KONFERENCE 2013 Osvobození 699, Kunovice 80

81 SOCIÁLNA SIEŤ ŠTUDENTOV 1. ROČNÍKA FAKULTY RIADENIA A INFORMATIKY V ŠTUDIJNOM PROGRAME - INFORMATIKA 1.ST GRADE FACULTY OF MANAGEMENT SCIENCE AND INFORMATICS STUDENTS SOCIAL NETWORK IN THE STUDY PROGRAM INFORMATICS Juraj Dubovec Žilinská univerzita v Žiline Abstract: This contribution describes how friendships and student groups in certain courses affect their academic progress.the understanding of the social network between students and its impact on their academic progress is important by forming study courses. The goal of this work was the qualification of the 1st grade FRI student social network parameters in the study program Informatics. On the base of information from the actual students correlations in the social network were formed. To each tops the coefficients of academic progress were added, representing the number of success exams in the winter semester. Then study averages were compared to the students friends study averages and according to these results were these informations evaluated. Key words: social network, social capital, students, friendship ÚVOD Sociálnu sieť si môžeme predstaviť ako množinu vrcholov a hrán. Vrcholy siete predstavujú jednotlivých členov vo vnútri siete a hrany reprezentujú vzťahy medzi nimi. Analýzy sociálnej siete poukazujú na sociálne vzťahy v zmysle týchto uzlov a väzieb v našom prípade vzťahy medzi jednotlivými študentmi. Štruktúra a tvar sociálnej siete pomáhajú určiť užitočnosť siete pre jej členov. Otvorenejšie siete, so slabšími väzbami a sociálnymi príbuzenstvami, ľahšie vytvárajú nové myšlienky a príležitosti pre ostatných, ktorí sa v danej sieti nachádzajú, než zatvorené siete s mnohými prebytočnými väzbami. Vytvorená sieť môže napríklad jasne ukázať, koľko podaní rúk je potrebných na vznik určitej väzby medzi dvoma ľubovoľnými uzlami siete. Skupina ľudí, ktorí sa zaujímajú o tie isté veci, majú tendenciu si navzájom pomáhať a spolupracovať oveľa lepšie ako skupina ľudí s rozdielnymi záujmami. Skupina jednotlivcov s väzbami z iných oblastí predstavuje prístup k širšiemu rozsahu informácií. Analýza sociálnej siete, formovanie záverov a overovanie hypotéz môže mať široké uplatnenie, najmä v sfére podnikov a organizácií. Pomocou nej môžeme identifikovať zamestnancov, ktorí majú na ostatných zlý vplyv, čo sa samozrejme odráža aj na ich pracovných výkonoch a v atmosfére, ktorá v podniku prevláda. Sociálne siete majú tiež kľúčové postavenie pri riešení úspechu firmy. Siete navyše poskytujú postup pre spoločnosti na odradenie konkurencie a rozhodnutie o budúcich cenách alebo politike spoločnosti. Obr. č.1. Model sociálnej siete (zdroj: Dubovec, 2011) 1. ZDROJE ÚDAJOV Na začiatku bolo potrebné zozbierať údaje, aby sa mohla vytvoriť a analyzovať táto sieť. Samotný prieskum bol realizovaný prostredníctvom dotazníkov, ktoré boli rozdané študentom prvého ročníka v študijnom programe 81

82 informatika. V každom krúžku bolo na začiatku zimného semestra študentov. Vrátilo sa nám 145 vyplnených dotazníkov, čo je približne 75% z celkového počtu študentov prvého ročníka, ktorí zostali na fakulte, resp. neodišli už po prvom semestri. Od opakujúcich študentov sme tieto informácie nepožadovali. Títo študenti sú na fakulte oveľa dlhšie sociálna sieť medzi nimi je preto pevnejšia a viac poprepájaná (poznajú viac ľudí). K dispozícii bol aj počet skúšok, ktoré študenti v zimnom semestri absolvovali. Tento počet skúšok sa vydelil počtom povinných predmetov, čím sa vypočítal úspešnosť študenta (napr.: študent úspešne absolvoval 3 predmety. Keďže v zimnom semestri mal 5 povinných predmetov, jeho úspešnosť je 4/5 = 0,6 alebo 60%). Následne sa každému študentovi pridelilo číslo, ktoré ho reprezentuje v tabuľkách a grafoch. Keďže študenti písali do dotazníkov rozdielny počet priateľov, v grafe vidíme silné uzly (vrcholy) siete, ktoré sú pospájané s inými silnými vrcholmi, a naopak. Každý vrchol je ohodnotený svojou úspešnosťou, vďaka čomu je už možné identifikovať sieť a jej parametre. Obr. č. 2: Štruktúra dotazníka Meno a priezvisko: Dochádzam(D)/ bývam na internáte(i) Mená ľudí, ktorých poznám na odbore Informatika (1. ročník) SPRACOVANIE Z technických riešení sa najvýhodnejšie ukázalo spracovanie v tabuľkovom procesore Microsoft Excel. Program umožnil využitie implementovaných algoritmov pri triediacom procese. Tabuľka č. 1. priateľstvá z dotazníkov 82

83 Zdatnosť vrcholu sa získal vďaka údajom, koľko má ktorý študent absolvovaných skúšok za zimný semester. Podľa toho bolo možné vypočítať koeficient úspešnosti. Ďalším faktorom bolo, či je študent ubytovaný na internátoch alebo nie. Predpokladá sa, že sociálne vzťahy medzi študentmi, ktorí sú ubytovaní na internátoch sú pevnejšie. Zvyšné polia zaberajú vrcholy - ďalší študenti, s ktorými sa daný vrchol priatelí. Z technických dôvodov sa ako dostačujúci maximálny počet vrcholov, s ktorými sa študent priatelí zvolil desať. Najprv sa určili tzv. koeficient priateľstva, ktorý ukazoval úspešnosť priateľov, s ktorými sa daný študent priatelí. Graf č. 1 ukazujúci úspešnosť štúdia Vysvetlivky: 1 všetky skúšky za zimný semester, 0 žiadna skúška za zimný semester V nasledujúcej tabuľke sa porovnávali predchádzajúce údaje (z tabuľky č. 1) a nahradili sa vrcholy koeficientmi študijnej úspešnosti. Triedenie v stĺpci D poukazuje na priateľov s rovnakým koeficientom priateľstva, pričom namerané dáta ukázali, že len 48 študentov zo 143 má priateľov s rovnakým koeficientom. Druhá situácia - prítomnosť priateľov s koeficientom s odchýlkou 0,1 smerom nahor alebo nadol - sa ukázala ako pravdepodobnejšia. Priateľov s takouto odchýlkou má 97 študentov, čo je nadpolovičná väčšina. Zaujímavý je aj údaj nameraný v stĺpci G, ktorý poukazuje na priateľov s výrazne horším prospechom ako je prospech samotného respondenta, pričom až 125 zo 143 študentov takýchto priateľov má. Tabuľka č. 2 83

84 Nezanedbateľným faktorom sociálnej siete je aj fakt, či je študent ubytovaný na internáte. Študenti ubytovaní na internátoch sa ukázali ako úspešnejší oproti študentom, ktorí dochádzajú. Jedná sa o súdržnosť a ochotu pomôcť v prípade, že sú študenti "susedia", či existujú v rámci študentského mestečka. Graf č. 2 koeficienty priateľstva študentov ubytovaných na internáte. Graf č.3 - koeficienty priateľstva študentov, ktorí dochádzajú. ZÁVER Prieskum sociálnej siete študentov prvého ročníka bakalárskeho štúdia Fakulty riadenia a informatiky z programu Informatika bol realizovaný za účelom rozboru priateľstiev študentov vzhľadom k ich študijným výsledkom. Cieľom bolo charakterizovať túto sociálnu skupinu a vzťahy v nej na základe dotazníka, v ktorom každý zúčastnený napísal približne svojich desať najlepších priateľov a ku každému študentovi bola taktiež pridelená hodnota zodpovedajúca percentu urobených skúšok za zimný semester v akademickom roku 2010/2011. Podľa týchto nameraných hodnôt boli vyrátané veličiny pre koeficient priateľstva a množstvo priateľov s rovnakým a približným koeficientom priateľstva. Hypotéza bola založená na tom, že študenti sa budú priateliť zväčša s rovnocennými spolužiakmi, t. j., že dobrí študenti budú mať priateľov s dobrými študijnými výsledkami a zlí naopak so zlými. Preto sa meranie urobilo porovnávaním koeficientu priateľstva. Na základe nameraných údajov sa potvrdila hypotéza, že študenti si hľadajú podobných priateľov, čo potvrdzuje aj empirické zistenie že vrana k vrane sadá. Graficky je to jednoznačne viditeľné na grafe č. 1, na ktorom je zobrazená závislosť medzi koeficientom priateľstva a úspešnosťou. Takisto sa tento jav dá pozorovať aj v tabuľke v stĺpcoch pre veličiny zobrazujúce priateľov s rovnakými a podobnými koeficientmi priateľstva. Vzhľadom k zistenej skutočnosti je opodstatnené uvažovať nad tým, akým spôsobom je najvhodnejšie vytvárať študijné skupiny na FRI. Podľa prieskumu je zrejmé, že spájať do jednej študijnej skupiny dobrých a úspešných študentov so slabšími nie je ideálne z toho dôvodu, že je nepravdepodobné, aby sa slabší študent priatelil s dobrým študentom a vďaka tomu by vylepšil svoje študijné výsledky. Preto by bolo vhodnejšie vytvárať študijné skupiny s rovnocennými študentmi a aplikovať na ne rôzne metódy a tempo štúdia. 84

85 POUŽITÁ LITERATÚRA [1] BARABÁSI, A.,L., V pavučině sítí, Vydavateľstvo: Ladislav Horáček - Paseka, [2] BLACKMORE, S.: Teorie memů, Portál, Praha [3] DUBOVEC, J.: Mikroekonómia, EDIS, ŽU Žilina, 2004, ISBN Príspevok je publikovaný v rámci projektu VEGA 0888/11, Znalostný manažment modely a aplikácie. Adresa: Ing. Juraj Dubovec, PhD. Žilinská Univerzita Žilina Fakulta riadenia a informatiky Univerzitná 8215/ Žilina 85

86 86

87 STATE SUPPORT FOR INOVATIONS IN SLOVAK REPUBLIC ŠTATNA PODPORA INOVÁCIÍ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Juraj Dubovec, Ladislav Obdržálek University of Žilina, Faculty of Management Science and Informatics 2European Polytechnical Institute, Ltd. Abstract: In the article is described the system of state support for innovations in SR with the emphasis on individual priorities in this system. Strategic goal is the achievement of, that the innovations will become one of the states tool for development of knowledge economy and insure high economical growth of the SR. The support needs to be directed to education systems, expert training and labor politics. In the next part, individual company innovation activity needs to be supported and connections between management and scientific sectors created. Key words: innovation, support, knowledge, economic growth ÚVOD Inovácia je zavedenie/implementácia nového alebo značné vylepšeného produktu (výrobku alebo služby), alebo procesu, novej marketingovej metódy, alebo novej organizačnej metódy v obchodnej praxi, organizácii práce alebo externých vzťahoch. (Definícia OECD). Inovačná politika na roky obsahovo nadväzuje na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov z augusta Na Slovensku je inovácia definovaná v zmysle zákona c. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona c. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ako: a) nový alebo zdokonalený výrobok alebo nová alebo zdokonalená služba, ktoré sú uplatniteľné na trhu a založené na výsledkoch výskumu a vývoja alebo podnikateľskej činnosti, b) nový alebo zdokonalený výrobný postup alebo distribučná metóda vrátane podstatných zmien techniky, zariadenia alebo softvéru, c) nový spôsob organizácie v podnikateľskej praxi podniku, organizácie pracoviska alebo vonkajších vzťahov, d) prenos poznatkov vedy a techniky do praxe, e) nákup súhrnu výrobno-technických a obchodných skúseností (know-how), získavanie a prenájom práv z licenčných zmlúv, f) zavedenie moderných metód v predvýrobných etapách a v organizácii práce, g) zlepšenie kontrolných a skúšobných metód v procese výroby a v službách, h) zvýšenie kvality práce a bezpečností práce, i) zníženie negatívneho vplyvu na životné prostredie, j) účinnejšie využívanie prírodných zdrojov a energie. V dnešnej dobe sa verejné investície do vzdelávania, vedomostnej infraštruktúry vedy a výskumu znižujú, čo bude mat zásadný vplyv na rast inovácií v budúcnosti. Z krátkodobého hľadiska má zníženie výdavkov v týchto oblastiach pozitívny vplyv na fiškálne výsledky, z dlhodobého hľadiska to má negatívny vplyv na rast a konkurencieschopnosť ekonomiky ako takej. Posilnenie výdavkov v týchto oblastiach naopak zabezpečí v budúcnosti dostatok pracovných miest v nových inovatívnych podnikoch. Kľúčom k úspechu je správne skombinovanie financovania z verejných a súkromných zdrojov a vytvorenie podmienok pre vznik a rast inovatívnych podnikov. V dnešných časoch už nestačí vytvoriť len lokálnu podporu inovácii v určitom segmente, ale treba podporiť inovácie celoplošne na všetkých úrovniach. 1. MEDZINÁRODNÉ POROVNANIE Globalizácia na jednej strane zmenšuje svet, na druhej strane zväčšuje trh a počet silných konkurentov. Podporou inovatívnej činnosti podnikov a ich zapojením, najmä do medzinárodných inovačných kooperácií sa vytvoria podmienky nielen pre rast ich konkurencieschopnosti a ekonomického rastu, ale aj pre zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva. Ukazuje sa, že podpora inovačných aktivít v podnikoch, najmä malých a stredných podnikov, je jedným zo základných nástrojov pre zabezpečenie rozvoja Slovenska. 87

88 Európska únia si plne uvedomuje potenciál skrytý v inováciách a v možnostiach rastu nielen ekonomiky, ale aj sociálnej sféry pri ich podpore. Jedným zo siedmich pilotných projektov v rámci stratégie Európa 2020 je aj iniciatíva Únia inovácií, v ktorej rámci sa usiluje Európa, aj v spolupráci s tretími krajinami, zamerať na výzvy, akými sú zmena klímy, energetická a potravinová bezpečnosť, zdravie a starnutie populácie. Na stimuláciu súkromného sektora a na odstránenie prekážok, ktoré zabraňujú nápadom preniknúť na trh, sa využijú intervencie verejného sektora. Za základne prekážky považuje Európska komisia hlavne nedostatok financií, fragmentované výskumné systémy a trhy, nedostatočné využívanie verejného obstarávania týkajúceho sa inovácií a pomalé stanovovanie noriem. Ako vyplýva z Európskeho inovačného hodnotenia (European Innovation Scoreboard EIS 2010) Slovensko patrí v medzinárodnom porovnaní medzi krajiny s najmenšou inovačnou výkonnosťou, pričom dosahuje slabý priemer krajín EÚ. Spomedzi 27 krajín EÚ sme až na 23. mieste z hľadiska inovačnej výkonnosti a patríme do skupiny takzvaných dobiehajúcich krajín (graf 1). Toto zaostávanie má niekoľko hlavných príčin, okrem iných aj nízke výdavky verejného i súkromného sektora na výskum a vývoj. Priemer výdavkov krajín EÚ 27 je 1,82 % HDP, v SR to je len 0,48 % HDP, pričom verejné prostriedky predstavujú 55 % z celkových výdavkov na vedu a výskum. Za hlavné príčiny tohto stavu považuje vláda slabú výskumnú základňu bez konkrétnych cieľov, nedostatok veľkých podnikov, ktoré do výskumu investujú, neefektívnu podporu zo strany verejného sektora, nízku motiváciu výskumných pracovníkov a pod. Graf 1 - Inovačná výkonnosť v roku Zdroj: Európske inovačné hodnotenie EIS 2010 Vychádzajúc z dokumentu EURÓPA Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, obsahujúceho tri vzájomne sa dopĺňajúce priority, ktorých naplnenie má zabezpečiť zvýšenie kvality života občanov a životnej úrovne: 1) vytvorenie hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách, 2) podpora ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva, ktoré efektívnejšie využíva zdroje, 3) podpora hospodárstva s vysokou mierou zamestnanosti, ktoré zabezpečí sociálnu a územnú súdržnosť. Za najdôležitejší ciel svojej hospodárskej politiky považuje vláda Slovenskej republiky vytváranie predpokladov pre zvyšovanie kvality života občanov a ich životnej úrovne, obnovením rastu domácej ekonomiky a rastu konkurencieschopnosti zvýšením inovačnej výkonnosti Slovenskej republiky. Inovačná politika reaguje na odporúčania OECD 88

89 2. PRIORITY ŠTÁTNEJ PODPORY INOVÁCIÍ Najväčšou výzvou, pred ktorou Slovensko i celá EÚ v oblastí inovácií v súčasnej dobe stojí je neschopnosť plne využiť a zdieľať výsledky výskumu a vývoja a následne ich premietnuť do ekonomických a spoločenských hodnôt. Medzera medzi výsledkami výskumu a ich aplikáciou v praxi je stále veľká. Na to, aby sa hospodárstvo Slovenska začalo v budúcom období vyvíjať pozitívnym smerom bude potrebné postupne riešiť otázky súvisiace s nízkou úrovňou investícii do vedy, výskumu a inovácií v pomere k vyspelým štátom EÚ s cieľom: - zmeniť trend medziročného poklesu privátnych investícií do výskumných aktivít, - odstrániť disproporcie minulého obdobia, keď sa na podporu rozvoja inovácií využívali hlavne prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ, príp. z programov medzinárodnej spolupráce, - zlepšiť spoluprácu medzi poskytovateľmi poznatkov a ich prijímateľmi v rámci všetkých odvetví a vytvoriť zo strany verejných inštitúcií podmienky pre zabezpečenie účinnej podpory vybraných podnikateľských subjektov vykonávajúcich priemyselný výskum a vývoj. Inovačná politika je vypracovaná tak, aby zapadla do rámca politiky EÚ a zároveň, aby bola špecifickým programom zabezpečujúcim národné záujmy SR. Základným zámerom inovačnej politiky je vytváranie podporných mechanizmov pre vznik a rozvoj inovačných štruktúr, inovatívnych podnikov, partnerstva a spolupráce podnikov, univerzít a výskumných ústavov v oblasti výskumu, vývoja a inovácií a vytváranie podmienok pre zvýšenie konkurenčnej schopnosti Slovenska. a) Vysoko kvalitná infraštruktúra a efektívny systém pre rozvoj inovácií V rámci opatrenia sa budú podporovať vybrané klastrové aktivity, ktoré prispievajú k zvyšovaniu konkurencieschopnosti firemných členov inovatívnych klastrových organizácií. Opatrenie bude zamerané na reálne fungujúce etablované klastrové organizácie, ktoré v predchádzajúcom období vykonávali aktivity v prospech svojich členov. Vytvorenie podporného rozvojového nástroja umožní rozvoj klastrový, ale prispeje najmä k zvyšovaniu inovačnej kapacity firemných členov klastrových organizácií. Opatrenie tak bude nepriamo stimulovať rozvoj malých a stredných firiem, ktoré dlhodobo patria medzi najzraniteľnejšie, a to aj z dôvodu nedostatočnej inovačnej schopnosti. Nástroj bude taktiež nepriamo stimulovať zakladanie nových klastrových organizácií b) Kvalitné ľudské zdroje V rámci opatrenia bude zrealizovaná séria špeciálnych školení v oblasti inovačných aktivít a špeciálnych postupov. Vzdelávacie aktivity budú realizované v spolupráci s klastrovými organizáciami, priemyselnými komorami a zväzmi pôsobiacimi na Slovensku ako aj s VÚC a mestami. c) Účinné nástroje pre inovácie Nedostatok financií spolu s nedostatkom motivácie pre inovácie na Slovensku sú ťažiskovými problémami. Pokiaľ je v krajine nedostatok prostriedkov z verejných i súkromných zdrojov, potom je potrebné sa snažiť získať ich zo zahraničia od veľkých podnikov a zahraničných a medzinárodných inštitúcií. Tie budú na Slovensku investovať do inovácií, len ak ich dokážeme presvedčiť, respektíve motivovať. Nedostatok motivácie inovovať a prenášať výsledky výskumu a vývoja do praxe je zjavná ako v akademickom, tak aj v podnikateľskom sektore. Pokiaľ inovácie a výskum nebudú bežným typom podnikania, či jeho súčasťou a podnikanie nebude úzko spojené s inováciami, stav v tejto oblasti sa na Slovensku nezlepší. Kľúčovou úlohou Ministerstva hospodárstva SR bude zvýšiť motiváciu u všetkých zainteresovaných strán. V r bola založená nová spoločnosť s ručením obmedzeným Slovenský záručný a rozvojový fond, s. r. o. Táto spoločnosť spolu s Európskym investičným fondom tvorí holdingový fond, prostredníctvom ktorého sa budú implementovať nástroje finančného inžinierstva v rámci iniciatívy JEREMIE na Slovensku. Opatrenie nadväzuje na opatrenie z Inovačnej politiky na roky Cieľom iniciatívy JEREMIE a návratnej finančnej pomoci formou inovatívnych finančných nástrojov je podpora malých a stredných podnikateľov (MSP). Prostredníctvom bankových záruk, nepriamych úverov ako aj rizikového kapitálu sa odhaduje finančná podpora pre cca subjektov. Tieto subjekty by mali byt prevažne mladé inovatívne firmy s rastovým potenciálom, ktoré majú problémy s financovaním svojich expanzných a inovatívnych aktivít. ZÁVERY Vychádzajúc z dokumentu EURÓPA Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ktorý obsahuje tri vzájomne sa dopĺňajúce priority, ktorých naplnenie má zabezpečiť zvýšenie kvality života občanov a životnej úrovne: 1) vytvorenie hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách, 2) podpora ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva, ktoré efektívnejšie využíva zdroje, 89

90 3) podpora hospodárstva s vysokou mierou zamestnanosti, ktoré zabezpečí sociálnu a územnú súdržnosť, Za najdôležitejší ciel svojej hospodárskej politiky považuje vláda Slovenskej republiky vytváranie predpokladov pre zvyšovanie kvality života občanov a ich životnej úrovne, obnovením rastu domácej ekonomiky a rastu konkurencieschopnosti zvýšením inovačnej výkonnosti Slovenskej republiky. Inovačná politika reaguje na odporúčania OECD uvedené v Ekonomickom prehľade SR z novembra 2010, predovšetkým zo štrukturálneho pohľadu v dlhodobom časovom horizonte a zameriava sa na problematiku zeleného rastu, ktorá je hlavnou stratégiou OECD v členských krajinách a prierezovo zahrnuje okrem iného aj inovácie (Ekoinovácie), podnikateľské prostredie a vzdelanie. V súčasnosti stojí priemysel, tvoriaci nosnú časť hospodárstva SR, pred výzvou vyplývajúcou zo schválenej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010//75//EU o priemyselných emisiách (Ú. v. EÚ, L334, ), ktorej implementácia si vyžiada značné investície do udržatelnosti výroby. V takomto prípade sú práve inovácie príležitosťou, ako zabezpečiť čo najefektívnejšiu návratnosť vynaložených investícií v smere maximálneho zhodnocovania vstupných materiálov a energií. POUŽITÁ LITERATÚRA: [1] Zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010//75//EU o priemyselných emisiách (Ú. v. EÚ, L334, )", Európske inovacné hodnotenie (European Innovation Scoreboard EIS 2010) Inovacná stratégia SR do roku 2013, schválená vládou SR dna 14. marca 2007 uznesením vlády SR c. 265/2007 a Inovacná politika SR na roky , schválená vládou SR dna 27. februára 2008 uznesením vlády SR c. 128/2008. Príspevok je publikovaný v rámci projektu VEGA 0888/11, Znalostný manažment modely a aplikácie a s podporou interního grantovýho systému: B2 Vliv inovací na prosperitu zemí European Polytechnical Institute, Ltd., Czech Republic 90

91 НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ РАЗВИТИЯ СТРАТЕГИИ ЧЕЛОВЕЧЕСКИХ РЕСУРСОВ ГОСУДАРСТВЕННОЙ СЛУЖБЫ СЛОВАЦКОЙ РЕСПУБЛИКИ В СООТВЕТСТВИИ С ЗАКОНОМ 312/2001 СВОДА ЗАКОНОВ ВЛАДИМИР ГЕЦЕЛОВСКИЙ Ключевые слова: государственная служба, государственный служащий, общественное управление, государственное управление, управление государственной службой 1. ВВЕДЕНИЕ Предметом стратегии развития человеческих ресурсов в государственной службе было обеспечeние единого порядка корректировки гражданско-правовых отношений государственных служащих на государственной службе, связанные с правами и обязанностями государства и государственных служащих, вытекающие из осуществления государственной службы или в связи с её осуществлением. В Европе существует общепринятое представление о возможностях и потребностях в области надёжного общественного управления и его сотрудников. Наличие профессиональной и нейтральной государственной службы одновременно считают условием для успешного создания европейского административного пространства. 2.ТЕОРЕТИЧЕСКОЕ ОПРЕДЕЛЕНИЕ ИССЛЕДУЕМОЙ ПРОБЛЕМАТИКИ В Законе о государственной службе, в основных документах о государственной службе и в международных документах (например, в документах Организации экономического сотрудничества и развития (ОЭСР) и инициативы SIGMA) показана общая перспектива государственной службы, включающая, главным образом, вопросы законности, профессиональности, достоинства, прозрачности, ответственности, нейтралитета и объективности. Решения общественного управления исходят из закона и других правовых норм, интерпретируемых на основе текущих стандартов судебной интерпретации и являются полностью контролируемыми надлежащим образом работающими судами. Сотрудниками общественного управления являются лица, имеющие соответствующее общее образование, а также образование, связанное с общественным сектором, которые обучены и имеют опыт работы в конкретных областях общественного сектора, соответствующие поставленным задачам. Назначение на должность и условия заработной платы основаны на навыках, знаниях и работоспособности, а не на связи. Существуют обоснованные открытые процедуры найма сотрудников, предоставление информации о вакантных местах, причём результаты и причины выбора должны быть сделаны общедоступными и обоснованными. Общественный интерес является в принятии решениий главным, и должна быть обеспечена объективность и беспристрастность. Государственная служба есть термин, используемый для обозначения правоотношений сотрудников, работающих в государственном управлении. Выделение государственных служащих как отдельного социального слоя общества и особая корректировка их правовых отношений датируются в Европе 19 веком. Это связано с формированием правового государства и развитием публичного права, главным образом, административного права. Основной причиной независимости гражданско-правовых отношений и их корректировкой нормами публичного, прежде всего, государственного и административного права, было стремление работодателя как носителя власти, а также и необходимость государства «включить сотрудников во свою подчинённость», т.е. подчинить их духу и нормам государства. Закон о государственной службе 312/2001 Свода законов (именуемый в дальнейшем «Закон») создал законодательную основу для начала долгосрочного процесса создания государственной службы по принципу профессиональности, беспристрастности и политической независимости. Закон внёс новое демократическое обоснование в отношение сотрудник работодатель. Изданием этического кодекса и его применением внесены новые размеры в отношения государственный служащий гражданин. К 1 ноября 2002 в государственной службе насчитывалось систематизированных мест. Из них были заняты и 2654 вакантны. Что касается доли числа должностей государственной службы в подготовительной, временной и постоянной государтвенной службе в процентах, то 14% находилось на стадии подготовки, 80,25% на промежуточной и 5,75% на постоянной государственной службе. Правительство Словацкой Республики (СР) в своём программном заявлении в 2003 году провозгласило: - эффективное, экономное, и не дорого обходящееся государство; 91

92 - сокращение бюрократического аппарата государственного управления; - дебюрократизацию и модернизацию общественного управления; - завершение реформы общественного управления. На основании вышеуказанного, Ведомство по управлению государственной гражданской службой (именуемое в дальнейшем «ведомство»), как центральный орган государственного управления, разработал для этой области основные задачи: - обеспечeние единого подхода в применении Закона о государственной службе в связи с вопросами организации и эффективности работы государственной службы; - подготовка систематизации и организационной структуры служебных офисов; - применение гражданско-правовых отношений; - организационное обеспечение проблематики человеческих ресурсов в государственной службе. Интеграция стратегии человеческих ресурсов в общую стратегию государственной службы имела бесспорное значение. В рамках стратегии управления персоналом дело касалось, в основном, формирования рабочей силы, развития государственных служащих, найма и отбора государственных служащих, оплаты труда и мотивации, гражданско-правовых отношений. В области кадровой политики речь, в основном, шла о занятости людей, оплате труда, обучении и развитии, гражданско-правовых отношениях, охране здоровья, безопасности и рабочей среде. В политическом плане занятости людей в государственной службе речь, в основном, шла о планировании человеческих ресурсов, качестве государственных служащих, повышении в классности, равенстве возможностей, избыточности, служебной дисциплине, жалобах и т. д. Успешная реализация основных задач государственной службы ещё и в дальнейшем обусловлена осуществлением процесса управления человеческими ресурсами, а также осуществлением вопросов организации и эффективности государственной службы. Ведомство распределило осуществление процесса управления персоналом в шесть последовательных шагов: 1. организационно связать личные кабинеты и определить их полномочия; 2. определить значение и статус управления персоналом в государственной службе и разработать стратегию управления персоналом; 3. разработать все необходимые служебные инструкции и исполнительные постановления; 4. разработать методику действий персонала; 5. применить правила управления персоналом; 6. провести компьютеризацию управления персоналом. Решение проблемы организации и эффективности государственной службы подверглось последовательно пяти шагам: 1. установить единые принципы систематизации и организационной структуры служебных офисов; 2. сократить число государственных служащих в служебных офисах; 3. разработaть и внедрить стандарты исполнений в сфере государственной службы;постепенно вводить рыночный механизм в государственную службу; 4. рационализировать и улучшить качество процессов управления и администрирования с переходом на цифровое администрирование и анализ существующих процессов. В организационной структуре служебных офисов речь, в основном, шла об определении организационных подразделений и уровней управления, комплексном подходе к организационному обеспечению осуществления горизонтальных функций, общих для служебных офисов, единой нумерации организационных единиц и единых правилах для создания организационных единиц. Практическим применением Закона о государственной службе ведомство следило за достижением стратегических целей, главным образом, в прозрачном применении гражданско-правовых отношений и уменьшении несогласованного повышения числа государственных служащих в служебных офисах, а также при заполнении вакантных мест в государственной службе посредством конкурса на основе проверенных знаний и способностей и рационализацией штата в служебных офисах. Ведомство также уделяло повышенное внимание координации обучения государственных служащих, главным образом, в области базового компьютерного образования, а также и регулированию управления новыми и освобождающимися государственными рабочими местами в служебных офисах. Особое внимание Ведомство уделяло оптимизации организационной структуры и эффективности управленческой деятельности, а также и наблюдению над соблюдением закона и этического кодекса государственных служащих при исполнении задач государственного управления. 92

93 В области систематизации Ведомство при применении закона о государственной службе учитывало, прежде всего, ограничение диапазона систематизации, форму подготовки утверждения и проведения систематизации, характеристику систематизированного места, правила единой регистрации систематизированных мест и единую маркировку степеней управления. В сущности, этот термин обозначал определение числа государственных должностей в постоянной, временной и подготовительной государственной службе, в служебных офисах, в структуре согласно функции в соответствие с организационной структурой служебных офисов. Составной частью систематизации была сумма финансовых средств, направляемых на оплату заработной платы государственным служащим. Внесением дополнений в Закон о государственной службе от г. систематизацию отменили, и с 2004 года она не применяется. Опыт многих стран-членов ЕС указывает на необходимость обеспечения системы управления, которая заставит государственных служащих надлежащим образом выполнять свою миссию, сохраняя единое управление в рамках всей администрации. Нужна центральная функция управления, включающая создание кадровой политики, разработку проектов правил и контроль управления государственной службы, качество персонала и расходы на персонал путём сбора и анализа необходимой специализированной информации о государственных служащих. Участие сотрудников в принятии решений можно рассматривать как составную часть управленческих аспектов. Система управления должна определить, каким образом будут решать кадровые вопросы, какой тип процедуры консультаций или приёмов должен быть использован для участия в решении, а также каким образом могут быть оспорены решения по кадровым вопросам и окончательно исправлены неверные решения. Термин государственная служба как государственное учреждение станет более узким, если каждый государственный орган или любое министерство работает как независимый работодатель, без согласования. В этом случае управленческие аспекты, связанные с государственной службой, могут быть ограничены. Управление государственной службой должно быть плановым как роль государства, которая проходит от правительства к ведомственным министерствам и государственным органам, а также определяет соответствующее распределение задач и обязанностей. Образование центрального учреждения с достаточными полномочиями и ресурсами для горизонтального управления государственной службой посредством министерств и общественных государственных учреждений способствует функционированию системы государственной службы. Этим учреждением может быть министерство, как это есть в некоторых европейских странах, или Ведомство для государственной службы в случае других европейских стран, или отдельный орган, подчинённый министерству. Нужно сделать так, чтобы кто-то взял на себя полную ответственность за координацию управления государственной службой в целом, вместо государства. 3. ЗАКЛЮЧЕНИЕ Целью приведённой статьи было отметить то, что первоначальный текст Закона о государственной службе создал предпосылку максимально специализированной реализации государственной службы и минимизацию зависимости государственных служащих от политической власти. Одобрением частей Закона о государственной службе, однако, были созданы условия для чисто политического вмешательства в отношения в рамках государственной службы, что противоречило принципам политического нейтралитета, беспристрастности, на которых государственная служба должна быть построена. Постепенными изменениями Закона о государственной службе были, бесспорно, ослаблены планы, за которыми законодатель следил с момента принятия первоначального текста закона,. ЛИТЕРАТУРА И ИСТОЧНИКИ ИНФОРМАЦИИ [1] FLAMME, M. A.: Droit administratif, I., II., Bruxelles, Bruylant, [2] GARNER, J. F.: Administrative Law, London, Butterworths, [3] GECELOVSKÝ, V.(2009) : Štátna služba na Slovensku z pohľadu verejnej správy. In: SPOLOČNOSŤ KULTÚRA EKONOMIKA 2, Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove, ISBN , s. 254 [4] GECELOVSKÝ, V.(2004) : Štátna služba na Slovensku. Prešov : Victoria, 150 s. ISBN X [5] GECELOVSKÝ, V.(2005) : Systémy štátnej služby. In: Štátna služba. č. 4, s. 4 АДРЕС Doc. JUDr. Vladimír Gecelovský, CSc. Stredoeurópska vysoká škola v Skalici Kráľovská 386/11, Skalica Slovakia 93

94 94

95 SPÄTNÁ LOGISTIKA AKO NAPLNENIE KONCEPTU UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA A SÚČASŤ VÍZIE Z KOLÍSKY DO KOLÍSKY. Helena Fidlerová Ústav priemyselného inžinierstva, manažmentu a kvality, Materiálovotechnologická fakulta Trnava Abstract: Influence on the environment and amount of waste and its handling became more and more important economic category, we can see it is as a challenge and problems apears nowadays. Sustainable reverse logistics involves waste handling as of of its issues and its implementation means change of paradigm, changing procedures and thinking of people and organisation. The paper is also a part of submitted KEGA project No. 037STU-4/2012 Implementation of the subject Corporate Social Responsibility Entrepreneurship into the study programme Industrial management in the second degree at MTF STU Trnava. Kľúčové slová: spätná logistika, z kolísky do kolísky, odpady Úvod Nárast nákladov na procesy spätnej logistiky spôsobil aj rast záujmu o túto oblasť logistiky, pričom základ účinnej implementácie udržateľnej spätnej logistiky vychádza zo zmeny paradigmy myslenia, konania a náhrady starých postupov novými, a to nie len vplyvom zmeny legislatívnych predpisov, či tlaku konkurencie Udržateľná spätná logistika a jej definovanie Súčasťou filozofie udržateľného rastu a spoločensky zodpovedného podnikania je aj koncept udržateľnej spätnej logistiky ako súčasť vízie z kolísky do kolísky v anglickom origináli koncept C2C cradle to cradle. Cradle to Cradle (C2C) Certification, ktorý bol prvý krát zverejnený Michaelom Braungart a Williamom McDonough, je certifikácia určitých atribútov produktu prostredníctvom 5 parametrov: Sociálna zodpovednosť Zdravie/nezávadnosť materiálu Opätovnooé využitie materiálu Dohľad nad vodou Využitie obnoviteľných zdrojov Produkty môžu byť certifikované na 4 úrovniach: Základnej, Striebornej Zlatej Platinovej Certifikácia je viazaná na produkt a je ľahšie certifikovať produkt ako spoločnosť a jej procesy ako celok V tejto oblasti logistiky existuje veľká pojmová nejednotnosť, autori využívajú pojmy ako reverse logistics, Entsorgungslogistik, green logistics, spätné materiálové toky, reverzná logistika. Na základe zmapovania postupov a metód, či obsahovej náplne sa prikláňame k pojmu spätnej logistiky. Podľa Dupaľ (2011) existujú dva pohľady na reverznú (spätnú) logistiku, ktoré sa líšia sa najmä v predmete záujmu logistiky. Z amerického pohľadu je predmetom záujmu spätnej logistiky tovar (nepredané zásoby, reklamácie), pričom reverzná logistika sa zameriava na nakladanie s nespotrebovaným a nadbytočným tovarom a na vybavovanie reklamácií. Európsky prístup považuje za predmet reverznej logistiky možnosť recyklácie komunálneho a priemyselného odpadu, a to v súvislosti so vzrastajúcimi ekologickými požiadavkami, ktoré sú vyvolané v prevažnej miere legislatívou, ale aj tlakom ekologických skupín. Spoločným menovateľom oboch prístupov (pohľadov) je však orientácia na riadenie spätne orientovaných materiálových tokov už použitého materiálu (výrobky, súčiastky, vedľajšie produkty, nadbytočné zásoby, obalový materiál a podobne). Spätná logistika ako samostatný odbor začala byť skúmaná v teórii i praxi na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych 95

96 rokov minulého storočia. Pohľad na logistické procesy ako na jednosmerný tok statkov od dodávateľov k odberateľom začal meniť a začali vznikať prvé úvahy o spätnom toku materiálu a informácií vrámci distribučných kanálov. Spätná logistika predstavuje v súčasnosti dôležitú súčasť logistických procesov podniku. V podmienkach SR je možné nájsť spôsoby jej aplikácie v nepriamej forme, a to najmä v podobe odpadového hospodárstva. Ako prvý využil základný koncept spätnej Murphyho (1986), ktorý použil pojem reverzná distribúcia ako ekvivalentný pojem pre v súčasnosti používaný pojem reverzná logistika. Murphy definoval reverznú distribúciu ako pohyb tovaru od zákazníkov smerom k výrobcom v procese distribúcie a jej kanáloch. Stock (1998) charakterizuje termín späatnej logistiky používaný v súvislosti s úlohou logistiky pri vrátení produktov, redukcii zdrojov, recyklácii, zámene materiálov, opätovnom použití materiálov, nakladaní s odpadom, renovácii, oprave. Podľa Cartera & Ellrama (1998) je reverzná logistika proces, ktorý spoločnosti aplikujú pre efektívnejšie environmentálne správanie sa, napríklad použitím recyklácie, znovu použitia, redukcie množstva používaných materiálov.. Rogers & Tibben-Lembke (1998) definovali spätnú logistiku logistiku s dôrazom na cieľ a logistické procesy ako proces plánovania, implementácie a kontroly pôvodu, cenovo priaznivého toku surovín, materiálov, rozpracovaných materiálov, finálnych výrobkov a súvisiacich informácií z bodu spotreby do bodu vzniku/pôvodu pre účel dosiahnutia alebo vytvorenia hodnoty alebo pre ďalšie nakladanie Pojem reverznej logistiky definuje aj Executive Council: Spätná (reverzná) logistika je proces pohybu tovaru z ich typického finálneho miesta do iného bodu, pre účel získania inak nevyužiteľnej hodnoty alebo pre ďalšie vhodné nakladanie s produktom. Na základe uvedeného prehľadu prvkov reverznej logistiky je možné konštatovať, že definícia Rogersa a Tibben- Lembkeho z roku 1998 predstavuje najkomplexnejší pohľad na daný pojem a zahŕňa hlavné, podstatné vstupy, aktivity a výstupy spätnej logistiky. Uvedení autori sa zameriavajú skôr na tvorbu hodnoty v spätných tokoch a likvidáciu odpadov nezačleňujú do spätnej/ reverznej logistiky. Chápu reverznú logistiku predovšetkým v spojito s v spojitosti s činnosťami spojenými s prebalením a opätovným predajom vráteného tovaru na menej náročné trhy či do špecializovaných obchodov, alebo vrátenie prebytočných zásob nízko obrátkových náhradných dielov. Podľa Beltramovej (2002) reverzná logistika presunie tovar z miesta jeho cieľového určenia za účelom jeho zhodnotenia alebo náležitého odstránenia. Je to spätný logistický proces, ktorý zahŕňa výrobky, ich prepravu kontajnermi a balenie. Komplexnejší pohľad na reverznú logistiku ponúkajú autori Lambert, Stock, Ellram (2000): Reverzná logistika zaoberá aktivitami podporujúcimi materiálovú recykláciu a smerujúcimi k minimalizácii odpadov z výroby a obalov (výnimočne aj spotrebných výrobkov). Hlavnou náplňou spätnej logistiky je zber, triedenie, demontáž a spracovanie použitých výrobkov, súčiastok, vedľajších produktov, nadbytočných zásob a obalového materiálu, kde základným cieľom je zaistiť ich nové využitie alebo materiálové zhodnotenie spôsobom, ktorý je šetrný k životného prostrediu a ekonomicky zaujímavý (Škapa, 2005). Reverzná logistika je teda časť logistiky zaoberajúca sa riadením, zabezpečením a realizáciou spätných tokov surovín, materiálov v zberných a zvodných sieťach smerujúcich od zákazníkov k miestu spracovania (Husáková, 2008). minimalizácii odpadov z výroby a obalov (výnimočne aj spotrebných výrobkov). Dupaľ, Brezina vo svojej monografii (2006) uvádzajú, že základom reverznej logistiky, takisto ako klasickej logistiky, je materiál a materiálové toky, pričom materiálový tok možno chápať ako organizovaný pohyb všetkých predmetov potrebných na realizáciu výrobného procesu vo výrobnom systéme a medzi prvkami výrobného procesu a okolím Spätnú logistiku možno podľa European Working Group on RL REVLOG charakterizovať ako proces plánovania, implementovania a kontroly spätných tokov surovín, medziproduktov, obalov a hotových výrobkov, od výroby, distribúcie alebo bodu použitia k bodu obnovenia alebo náležitého zbavenia sa." Z tejto definície vyplýva možnosť využiť širokú paletu kvantitatívnych prístupov pri riešení úloh reverznej logistiky. Procesy a aktivity spätnej logistiky De Brito a Dekker (2003) uvádzajú ako základné procesy reverznej logistiky Zber (Collection) Jedná sa o zber pasívnych logisticých prvkov (výrobky, materiál) z trhu Inšpekcia/Selekcia/Triedenie (Inspection/Selecting/Sorting) Vstupná inšpekcia/selekcia zahrňuje činnosti, ktorá rozhodujú o tom, či pustiť výrobky alebo materiál ďalej do systému spätnej logistiky. Následne sú výrobky triedené podľa spôsobu ďalšieho spracovania. Obnova (Recovery) Obnova môže byť priama (Direct recovery) alebo môže zahrňovať prvky spracovania (re-processing) ako oprava (repair), upgrade (refurbishing), prepracovanie (remanufacturing), opätovné nájdenie napr.súčiastky, či časti (retrieval), recyklácia (recycling) alebo spálenie (incineration). Redistribuce (Re-distribution) za účelom opätovného použitia (Re-use) a predaja (Re-sale) 96

97 S chápaním spätnej logistiky sú v odbornej literatúre spojené tri skupiny : Spätná logistika ako činnosti spojené s prebalením a opätovným predajom vráteného tovaru, či redistribúcia nepredajného tovaru do špecializovaných obchodov a na menej náročné trhy, v takomto prípade plní reverzná logistika predovšetkým obchodné a marketingové funkcie, sledované sú predovšetkým ekonomické ciele. Späatná logistika ako aktivity podporujúce materiálovú recykláciu, ktoré smerujú k minimalizácii odpadov z výroby a obalov, takto má reverzná logistika úzku väzbu na odpadové hospodárstvo podniku a prostredníctvom ekologických cieľov plní legislatívne požiadavky štátu. Späatnná logistika ako organizácia a riadenie komplikovanejších spôsobov zhodnocovania starých výrobkov s dôrazom na synchronizáciu týchto operácií s výrobou, zaistenie zdrojov použitých výrobkov a odbytových trhov pre ne. Udržateľná spätná logistika má najužšiu väzbu na odpadové hospodárstvo podniku a cez ciele udržateľného rozvoja zároveň napĺňa požiadavky štátu. Jednou z dôležitých úloh udržateľnej spätnej logistiky je zabezpečenie zberu, triedenia, prepravy, skladovania, opätovného spracovania (recyklácie) a likvidácie odpadu, ktorý vzniká v priebehu výroby, balenia a distribúcie tovaru pri zohľadnení vplyvov na životné prostredie. Odpad tvoria nespotrebovaný materiál a pomocné látky výrobnom procese, polotovary, nepodarky a zvyšky pri výrobnom procese, použité obaly a produkty. Zavedením zodpovednosti priemyselného podniku ako producenta za vzniklý odpad sa táto úloha spätnej logistiky stala významnejšou.. V Slovenskej republike upravuje problematiku nakladania s odpadom t.j. pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi, zodpovednosť za porušenie povinností na úseku odpadového hospodárstva a zriadenie Recyklačného fondu a teda aj spätnej logistiky zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v poslednom znení. Zákon č. 223/2001 Z.z.. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov definuje odpad ako hnuteľnú vec uvedenú v prílohe tohto zákona, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť. V zmysle 19 ods. 1 tohto zákona je pôvodca povinný vzniknuté odpady zhromažďovať utriedené podľa druhov a zabezpečiť ich pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom a využívať vzniknuté odpady ako zdroj druhotných surovín alebo energie predovšetkým pri svojej vlastnej činnosti; odpady takto nevyužité ponúknuť inému. Týmito ustanoveniami je určená základná povinnosť pôvodcov vykonávať separovaný zber odpadov. Pri samotnej zodpovednosti za realizáciu procesov spätnej logistiky sa podnik môže rozhodnúť medzi viacerými možnými scenármi: Zabezpečiť si všetky činnosti samostatne (nie veľmi reálna možnosť z hľadiska nákladovosti, potrebného personálu, špecializovaných zariadení, certifikácie pre vykonávanie týchto činností), Spracovanie odpadu prenechať prevádzkovateľovi zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov, ostatné činnosti si zabezpečí podnik sám, Rozhodnúť sa pre outsourcing a jeho rozsah tak, aby bol výhodný z hľadiska nákladov i legislatívnych požiadaviek, outsourcingový partner zabezpečí vtedy len niektoré činnosti alebo vyhotoví ucelenú koncepciu spätnej logistiky pre podnik a zároveň zabezpečí priebeh procesov (zber, triedenie, skladovanie i preprava a spracovanie odpadu) Záver Reverzná logistika predstavuje významný nástroj, ktorý dokáže firmám poskytnúť účinnú pomoc pri riešení problematiky odpadového hospodárstva a celkového riešenia logistiky odpadového hospodárstva. Článok je tiež súčasťou schváleného projektu KEGA projekt č. 037STU-4/2012 Implementácia predmetu Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie do študijného programu Priemyselný manažment v druhom stupni na MTF STU Trnava 97

98 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV [1] Dale S. a TIBBEN-LEMBKE, Ronald S. Going Backwards: Reverse Logistics Trends and Practices [2] Fernández Quesada, I.: Reverse Logistics Implementation in Manufacturing Companies. In: Acta Wasaensia. No. 127 Industrial Management 8. Universitas Wasaensis, s., ISSN [3] Helena Fidlerová Peter Sakál : Udržateľná logistika ako súčasť stratégie priemyselného podniku. In Výkonnosť podniku. Ročník II Číslo 2/2012 ISSN X [4] HUSÁKOVÁ N. Reverzná logistika teoretické východiská. Reverse logistics theoretical bases. Logistický monitor. Internetové noviny pre rozvoj logistiky na Slovensku. ISSN [5] Lambert, D:M.-Stock, J.R. ELLRAM, L.M. Logistika Praha, Computer press , ISBN [6] PRACHAŘ, J. Logistika jako součást vnitropodnikového řízení, EPI, Kunovice, ISBN [7] STOCK, J.R.. Development and Implementation of Reverse Logistics Programs. Council of Logistics Management.1998 [8] SOLDÁN, M., SOLDÁNOVÁ, Z., MICHALÍKOVÁ, A. Ekologické nakladanie s materiálmi a odpadmi. Bratislava: STU, 2005, ISBN [9] Revlog. European Working Group on Reverse. [10] Rogers Dale S., Dr. Ronald S. Tibben-Lembke Going Backwards: Reverse Logistics Trends and Practices. University of Nevada, Reno Center for Logistics Management 1998, Reverse Logistics Executive Council [11] Rodrique J-P., Slack B., Comtois C. Green Logistics (The paradox of) The handbook of Logistics and Supply Chain Management, London: Pergam 2001 ISBN: , [12] ŠKAPA R. Reverzní logistika. Reverse logistics, Brno, Masarykova univerzita v Brně 2005, ISBN [13] KONTAKT: Ing. Helena Fidlerová, PhD. Ústav priemyselného inžinierstva, manažmentu a kvality Materiálovotechnologická fakulta Trnava 98

99 SOUHRN ZMĚN, KTERÉ PŘINESL NOVÝ DAŇOVÝ ŘÁD Ondřej Šabata, Radek Habarta Evropský polytechnický institut, s.r.o. Abstrakt: Práce na téma souhrn změn, které přinesl daňový řád obsahuje závěr a shrnutí změn po zavedení tohoto daňového řádu Klíčová slova: Daňová kontrola, daňový subjekt, daňový řád, správa daní a poplatků. Abstrakt: This thesis contains summary of changes after the introduction of the Tax Code. Key words: Tax control, subjective tax, tax code, tax and management fees. Úvod Tento příspěvek se zabývá daňovou kontrolou a s tím spojenými změnami, které nastaly po zavedení daňového řádu do praxe počínaje datem Do se daňová kontrola prováděla dle zákona č. 337/1992 Sb., o správě daní a poplatků (dále také ZSDP) a jak jsme uvedli, tak od je prováděna podle zákona č. 280/2009 Sb. (dále jen daňový řád nebo DŘ). Daňový řád v praxi Nově zaváděný daňový řád, na jedné straně posílil pozici správců daně při výběru daní, ale také na straně druhé zavádí některé instituty, které posilují pozici daňového subjektu. Za největší pozitivum při zavádění daňového řádu do praxe můžeme uvést více upřesňující interpretaci zákona při výběru daní, snížení administrativní zátěže, či zrychlení daňového procesu. Nový daňový řád je však v porovnání s ZSDP obsáhlejší, a to o celých 265 paragrafů, za pozitivum však můžeme označit to, že jednotlivé paragrafy jsou stručnější a méně obsáhlé. Daňový řád v sobě zachycuje požadavky Evropské unie a sjednocuje výklad terminologií, kdy vedle něho bylo novelizováno dalších zhruba 180 zákonů, což svědčí o mimořádném významu této změny. Nová právní úprava v DŘ lépe, správněji a přesněji vymezuje období pro počítání lhůty k oprávnění provedení daňové kontroly. Dále tato právní úprava přinesla posílení pozice správce daně v případech, kdy daňový subjekt je nekontaktní nebo se zahájení daňové kontroly vyhýbá. Daňový řád také umožňuje správci daně zahájit u daňového subjektu kontrolu pro vícero daní. Dále daňový řád přesně vymezuje okamžik pro zahájení daňové kontroly. Významnou změnu přináší DŘ v oblasti zmocnění. Daňový řád umožňuje možnost zastupování více subjektů u různého správce daně i zástupci, který není daňovým poradcem nebo advokátem, čímž rozšiřuje možnost daňovému subjektu, aby si tento mohl svobodně zvolit zástupce, dle svého uvážení, tedy neomezeně tak, aniž by byl vázán na zákonem vymezené osoby. V přímé souvislosti se zastupováním stanovuje DŘ povinnost daňovému subjektu, aby tento přesně vymezil rozsah udělené plné moci. V návaznosti na zastupování byl zrušen v DŘ zavedený institut doručování písemností, jak zmocněnci, tak i zmocniteli který byl stanoven v ZSDP v případě, že měl daňový subjekt něco vykonat. Tato povinnost správce daně byla v DŘ vypuštěna Daňový řád nově zavedl institut odborného konsultanta, který však není zástupcem, ale může mít v daňovém řízení pro daňový subjekt tzv. poradní hlas. Od došlo v DŘ k úpravám v oblasti místního šetření. Oproti ZSDP je správce daně dle DŘ jednoznačně oprávněný pořizovat z místního šetření zvukový nebo obrazový záznam. V DŘ doznal změnu také proces ustanovení znalce a provedení znaleckého posudku pro účely potřeby správce daně. Dle ustanovení uvedeného v DŘ může správce daně sám pro účely zejména důkazního charakteru ustanovit znalce, který je povinen vyhotovit požadovaný znalecký posudek ve správci daně požadovaném předmětu a rozsahu. Nezanedbatelné a velmi výrazné posílení pozice daňového subjektu přináší v DŘ zcela nově ustanovení na základě kterého má daňový subjekt právo požádat, aby se mohl v přiměřené lhůtě vyjádřit k výsledkům kontrolního zjištění 99

100 uvedeného ve zprávě o kontrole a případně požádat o jeho doplnění. Jedná se ustanovení, které přináší do správy daní oproti ZSDP nezanedbatelnou právní ochranu daňového subjektu, před jeho případným poškozením ze strany správce daně. V souladu s DŘ, může správce daně sám opakovaně zahájit daňovou kontrolu, pokud vyšly najevo nové skutečnosti, které nemohly být za stávajícího daňového řízení uplatněny. Nově DŘ zbavuje správce daně oproti ZSDP možnosti prominout penále z dodatečně stanovené daně po provedené kontrole. Příslušné ustanovení DŘ zcela ruší pravomoc správce daně k promíjení penále po kontrole. Toto ustanovení velmi zeslabuje dosavadní pozici daňového subjektu. Závěr Daňový řád, se dotknul všech poplatníků daní. Mezi hlavní přednosti daňového řádu patří jasnější a jednotnější vymezení pojmů, větší podpora elektronizace daňové správy a vůbec celkové posílení právní jistoty v daňové oblasti. Návrh pozměňuje i některé pravomoci ministra financí a jemu podřízených pracovníků. Nový daňový řád mimo jiné definuje daň širším způsobem než doposud. Daňový řád též upravuje u právnických osob, že jsou oprávněny pověřit svého zaměstnance nebo jinou fyzickou osobu, aby jednala jejím jménem před správcem daně v rozsahu tohoto oprávnění. Dále se mění pravidla v daňové kontrole a zavádí se změny v opravných a dozorčích prostředcích. Novinky lze nalézt i v placení daní. V neposlední řadě daňový řád obsahuje problematiku ukončení činnosti daňového subjektu a stanovuje výši sankcí, například v oblasti penále a úroku z prodlení.dále lze shrnout, že přijetí daňového řádu zajišťuje větší právní jistotu daňových subjektů i správců daně, neboť návrh reaguje na dlouholetou zkušenost s problémy interpretace původního zákona o správě daní a poplatků, která se projevovala jak rozdílným rozhodováním v obdobných případech krajskými soudy, tak i jednotlivými správci daně. Celkově a souhrnně je nová právní úprava DŘ přesnější, srozumitelnější, konkrétnější, zamezující různým interpretacím, tak jako tomu bylo u ZSDP. Po zavedení DŘ do praxe lze po již získaných zkušenostech, byť krátkých, usoudit, že zavedení a vznik nového DŘ do praxe je nesporným přínosem, kvalitativně vyšší a lepší právní normou pro účely správy daní a poplatků, také kontroly, než byl předešlý ZSDP. LITERATURA [1] Česko. Zákon č. 280/2009 Sb., ze dne 22. července 2009, daňový řád, Sbírka zákonů České republiky. 2009, částka 87/2009, s Dostupný také z WWW: <http://www.epravo.cz/top/zakony/sbirka-zakonu/ zakon-ze-dne- 22-cervence-2009-danovy-rad html>. ISSN [2] MARKOVÁ, H. Daňové zákony Vyd. Praha : Grada, s ISBN [3] MARKOVÁ, H. Daňové zákony Vyd. Prah : Grada, s ISBN [4] MARKOVÁ, H. Daňové zákony Vyd. Praha : Grada, s ISBN [5] MATYÁŠOVÁ, L.; GROSSOVÁ M. E. Daňový řád s komentářem, důvodovou zprávou a judikaturou. 1. Vyd. Praha : Leges, s ISBN [6] ONDRÝSEK, R.; LICHNOVSKÝ O. Daňový řád komentář. 1. Vyd. Paha : C. H.Beck, s ISBN [7] KOBÍK J.; KOHOUTOVÁ A. Daňový řád s komentářem Vyd. Olomouc: Anag, 2010, s ISBN Adress: Ing. Ondřej Šabata, PhD. Evropský polytechnický institut, s.r.o. Ing. Radek Habarta Evropský polytechnický institut, s.r.o

101 VYUŽITIE NEURÓNOVÝCH SIETÍ V RÔZNYCH ODVETVIACH Marianna Janisová, Anna Harumová Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt: Umelé neurónové siete sú čoraz populárnejšou metódou využívanou v mnohých aplikáciách získavania údajov a rozhodovania v mnohých oblastiach hospodárskej činnosti. Odborníci v tomto smere počnúc univerzitnými a výskumnými pracovníkmi až po podnikateľské subjekty vytvárajú tímy, aby sa naučili o tejto metóde čo najviac a pokúšajú sa nájsť nové možnosti jej aplikácie. Mnohé firmy a organizácie sa snažia o jej aplikáciu v praxi. V ktorých oblastiach a ako sa dajú využiť umelé neurónové siete je však v dnešnej dobe málo známe, no takýchto oblastí je pomerne veľa, a preto je dobré ich zadefinovať. Kľúčové slová: umelá neurónová sieť, neurón, aplikácia, sieť, marketing, podnikanie. Umelé neurónové siete sú populárne, pretože sú úspešne nasadzované v mnohých aplikáciách získavania údajov a rozhodovania v mnohých oblastiach od ekonómie cez priemysel až po zdravotníctvo. Kým ľudia dokážu zovšeobecňovať zo svojich nadobudnutých skúseností, klasické počítače dokážu len presne postupovať podľa naprogramovaných postupností. Umelé neurónové siete sa snažia tento nedostatok nahradiť modelovaním neurónových spojení v ľudskom mozgu. V dobre definovaných oblastiach a s dobre navrhnutým tréningovým procesom dokážu veľmi dobre napodobniť človeka v zovšeobecňovaní skúseností. Táto schopnosť ich predurčuje na použitie v aplikáciách získavania a reprezentácie údajov. ÚVOD Neustála zmena prostredia núti podnikateľské subjekty hľadať nové možnosti a metódy, ktoré by mu pomohli k úspechu, zlepšeniu niektorej z častí podniku a konkurencieschopnosti. Vplyv výpočtovej techniky je zreteľný a často krát firmy hľadajú spôsoby jej ešte lepšieho využitia, ktoré by spĺňali ich potreby. Jedným z takýchto metód a možností sú umelé neurónové siete. Základným rozdielom medzi ľudským myslením a prácou počítača je využívanie nadobudnutých skúseností ľudským mozgom. V prípade práce počítača ide len o presný postup podľa naprogramovaných postupností. Využívanie umelých neurónových sietí modelovaním je snahou o nahradenie modelovaním neurónových spojení v ľudskom mozgu. Neurónové siete možno využívať a dosahujú dobré výsledky v mnohých komplikovaných oblastiach, kde dokážu veľmi dobre napodobniť človeka v zovšeobecňovaní skúseností. V porovnaní so štandardnými štatistickými alebo rozhodovacími metódami sú neurónové siete oveľa výkonnejšie. Umelé neurónové siete sú využiteľné v rôznych oblastiach podnikateľskej sféry ako aj bežného života, no pre širokú verejnosť sú ešte stále neprebádanou oblasťou. V akých oblastiach sa dajú neurónové siete využiť? Odpoveď na túto otázku sa pokúsime priblížiť v nasledujúcom texte. APLIKÁCIA UMELÝCH NEURÓNOVÝCH SIETÍ Umelá neurónová sieť má širokú škálu využitia, ktorá zahŕňa riešenie skutočných problémov v podnikaní. V priemyselných odvetviach sa úspešne adaptovala. Najlepšie využitie umelých neurónových sietí vidíme pri identifikovaní trendov v rôznych dátach. Tie sú určené na predikciu a prognózovanie napríklad rôznych druhov rizík, overovania údajov či na predikciu ďalšieho vývoja predaja. Spracovanie dát, predikcia časových dát či aproximovanie funkcií - to sú tiež jedny z dôležitých oblastí uplatnenia umelých neurónových sietí. Neurónové siete využívajú vylepšené vlastnosti v porovnaní s človekom aj v oblasti kvantitatívneho obchodovania. Treba však uviesť aj využitie v úplne iných oblastiach, akými sú napríklad linguistika, a to pri výkladoch viacvýznamových čínskych slov alebo v armáde pri odhaľovaní podmorských mín. Pri využití umelých neurónových sietí však dochádza aj k určitým prekážkam. Jednou z prekážok je vysoká náročnosť na výpočtovú techniku. 101

102 NEURÓNOVÉ SIETE V PODNIKANÍ Podnikanie je široká oblasť s niekoľkými všeobecnými špecializovanými oblasťami, ako sú napríklad účtovníctvo či finančné analýzy. Takmer všetky aplikácie neurónových sietí by sa vošli do jednej oblasti podnikania alebo finančnej analýzy. Potenciál je aj pre využitie neurónových sietí pre komerčné účely, vrátane alokácie zdrojov a plánovania. Tiež je veľký potenciál pre využitie neurónových sietí pre hĺbkové analýzy dát (data mining) - hľadá vzory medzi uloženými informáciami v databázach. Väčšina financovaných prác v tejto oblasti je klasifikovaná ako vlastné (licencované, utajené). Preto nie je možné v plnom rozsahu podať úplnú správu o čom presne daná práca je. Väčšina prác využíva neurónové siete, ako je napríklad sieť Tan- Hopfieldova pre optimalizáciu a plánovanie. Ako môžeme vidieť v tabuľke č. 1, široké spektrum predpovedí podnikových problémov bolo vyriešených pomocou neurónových sietí. Oblasti Účtovníctvo Financie Marketing Ekonomika Produkcia a služby Zahraničný obchod Realitný maklér Cestovný ruch Environmentálne zameraný biznis Predpoveď zisku, predpoveď bankrotu, pochybenia podnikania, neočakávané príjmy. Predpovedanie zmien na akciovom trhu, ukazovateľov, výnosov a risku, výmenných kurzov, budúcich obchodov, ceny komodít, ceny opcii. Predpovedanie preferencii konzumentov, podielu na trhu, kategórie marketingu, marketingových trendov. Predpovedanie hospodárskych cyklov, recesie, výdavkov ekonomických aktérov, nárastu HDP, inflácie, celkovej produkcie podnikov. Predpovedanie dopytu po energii, diaľničnej prevádzky, inventáru, úspechu vývoja nového produktu, eskalácie IT projektu, dopytu a ponuky po produkte, maloobchodného predaja. Predpovedanie výkonnosti jointventure podniku, výmenného kurzu cudzej meny. Predpovedanie dopytu po výstavbe bytov, hodnoty nehnuteľnosti. Predpovedanie vyťaženia diaľníc, pohybu turistov, príletov medzinárodných letov. Predpovedanie úrovne ozónu a koncentrácie, kvality vzduchu. Tabuľka č. 1: Spektrum problémov riešených pomocou neurónových sietí Zdroj: Vlastné spracovanie VYUŽITIE NEURÓNOVÝCH SIETÍ V MARKETINGU Existuje marketingová aplikácia, ktorá bola integrovaná so systémom neurónových sietí. Systém so skráteným názvom AMT je počítačový systém vytvorený z rôznych inteligentných technológií vrátane expertných systémov. Dopredná neurónová sieť je integrovaná s AMT systémom a bola učená pomocou spätnej propagácie kvôli výpomoci marketingovému riadeniu na pridelenie miesto v lietadle. Prostredie aplikácie sa veľmi rýchlo menilo a neustále menilo, čo si vyžiadalo neustále prispôsobené riešenia na túto situáciu. Tento systém slúži na monitorovanie a poradenstvo pri rezerváciách pre každé letisko odletu. Tieto informácie majú priamy vplyv na ziskovosť leteckých spoločností a môže poskytnúť technologickú výhodu pre užívateľov systému. Tak ako je významné, že neurónové siete boli využité pri tomto probléme, je tiež dôležité vidieť, že táto inteligentná technológia môže byť integrovaná s expertnými systémami a inými prístupmi, aby sa vytvoril funkčný systém. Neurónové siete boli využívané na odhalenie vplyvu nedefinovaných vzájomných pôsobení medzi rôznymi premennými. Aj keď tieto interakcie neboli definované, boli použité pomocou neurónového systému k rozvoju užitočných záverov. 102

103 VYUŽITIE NEURÓNOVÝCH SIETÍ PRI HODNOTENÍ ÚVEROV Oblasťou, v ktorej vieme neurónové siete využiť, je aj oblasť hodnotenia úverov. Príkladom využiteľnosti neurónových sietí v tejto oblasti je Credit Scoring system (skóringový systém úverov), ktorý bol vytvorený pomocou metód neurónových sietí. Tento systém vznikol vďaka podpore spoločnosti HNC a vďaka vynálezcovi tejto aplikácie Robertovi Hecht-Nielsenovi. Neurónové siete firmy HNC boli tiež aplikované na testovanie hypoték.systém na poistenie hypoték podporovaný neurónovými sieťami bol vyvinutý spoločnosťou Nestor Company. Využíval 5048 aplikácií, z ktorých 2597 bolo certifikovaných. Dáta sa týkali vlastníctva a kvalifikácie dlžníka. Tento systém je prevádzkovaný na Apollo DN3000 a využíva 250K pamäte počas spracovávania zložky, čo trvá približne jednu sekundu. SIMULÁTOR UMELÝCH NEURÓNOVÝCH SIETÍ SNNS Vo svete je množstvo simulátorov neurónových sietí. V súčasnej dobe sa za najvhodnejší považuje Stuttgartský simulátor neurónových sietí (SNNS- Stuttgart Neural Network Simulator). SNNS je softvérová simulácia neurónových sietí pre počítačový systém UNIX vytvorený na inštitúte paralelných a distribuovaných vysokovýkonných systémoch (IPVR) na Stuttgartskej univerzite. Cieľom projektu SNNS je vytvoriť efektívne a flexibilné simulačné prostredie na výskum a aplikovanie neurónových sietí. Simulátor SNNS pozostáva z dvoch hlavných častí: a) jadro simulátora napísané v jazyku C b) grafické používateľské prostredie pod X11R4 alebo X11R5 Jadro simulátora pracuje na vnútorných sieťových dátových štruktúrach neurónových sietí a vykonáva všetky operácie učenia sa a následného pamätania. Takisto sa môže používať bez iných častí ako jazyk C, ktorý je zakotvený v používateľských aplikáciách. Podporuje ľubovoľné sieťové topológie a ako RCS podporuje koncept stránok. SNNS môže byť rozšírený používateľom s používateľom definovanými aktivačnými funkciami, výstupnými funkciami, učebnými procedúrami, ktoré sú napísané ako programy v jednoduchom C a sú prepojené s jadrom simulátora. Ako vyzerá takýto simulátor je ukázané v obrázku č.1. SIMULÁTOR UMELÝCH NEURÓNOVÝCH SIETÍ - SNNAP Ďalším zo simulátorov, ktorý modeluje umelú neurónovú sieť je SNNAP. Táto skratka je odvodená od Simulator of Neural Networks and Action Potentials. Podobne ako simulátor SNNS ide o simulátor, pomocou ktorého vieme namodelovať umelú neurónovú sieť. Tento simulátor je nástroj pre rýchly vývoj simulácie realistického modelu jednotlivých neurónov a neurónových sietí. Zahŕňa matematický popis iónového prúdu a druhých intracelulárnych kuriérov a iontov. Naviac môže simulovať prúd vo viacpriestorových modeloch neurónov použitím rovníc, ktoré popisujú elektrické väzby. Medzi výhody programu patria: Program je napísaný v jave a je spustiteľný na akomkoľvek type počítača, Grafické užívateľské prostredie, Schopnosť simulovať bežné experimenty, Štandardná organizácia vstupných súborov. Najkomplexnejšia verzia SNNAP-u bola vyvinutá pre minipočítače v prostredí UNIX. Je vyvinutá za použitia ANSI C programovacieho jazyka a Xlib. Zjednodušená verzia SNNAPu bola vyvinutá aj pre počítače, ktoré boli vybavené matematickými koprocesormi operujúcimi pod operačnými systémom DOS alebo Windows. 103

104 Obrázok č. 1: Stuttgartský simulátor neurónových sietí Zdroj: ZELL,A. Stuttgart Neural Network Simulator University of Stuttgart [online] [cit ] Dostupné na internete <http://www.ra.cs.uni-tuebingen.de/snns/images/ snnsrpc-big.gif> ZÁVER Umelé neurónové siete sa stali novou metódou, ktorá je čoraz viac využívaná v praxi. Simulácia mozgu je čoraz populárnejšia a objavujú sa stále nové oblasti, v ktorých sa dá využiť. Nevýhodou neurónových sietí môže byť fakt, že nedokážeme vysvetliť ich výsledky. Z uvedeného dôvodu nebude vhodné ich použiť v oblastiach, kde je dôležité vedieť prečo je výsledok taký aký je. Následnou analýzou siete môžeme zistiť len to, ktoré údaje ako ovplyvňujú výsledok. Ako sme zistili, oblasť využitia a aplikovania tejto metódy je veľmi široká. Či ide o bankovníctvo, predikcie, analýzy časových radov či oblasti ako sú medicína alebo podnikanie. V priebehu niekoľkých rokov vznikli nové systémy využívajúce umelé neurónové siete a ich vlastnosti. Ako príklad môžeme uviesť systém označovaný ako BP-14, ktorý vznikol v Nemecku a bol základom prvého modelu kalkulácie rizika. Aby sa neurónové siete ujali v praxi bol vytvorený tiež simulátor neurónových sietí, ktorý ešte viac približuje danú problematiku verejnosti. V praxi sa čoraz viac a viac používa a má tendencie byť úspešným simulátorom, ktorý sa bude využívať aj v bežných podnikoch. Problematika umelých neurónových sietí je však veľmi náročná a dokázať aplikovať ju na dnešné podmienky je však čoraz viac dôležitejšie. POUŽITÁ LITERATÚRA: [1] EVERLING,O Certified rating analyst, 308s.Munchen: OldenbourgWissenchaftsverlag, s. ISBN [online] [cit ] Dostupné na internete <http://books.google.sk/ books?id=ajzkd_beuqec&pg=ra1-pa303&lpg=ra1-pa303&dq=%22baetge+bilanz+rating%22&source =bl&ots=ec8os788j2&sig=mu1oafg9e3aj_a4tzv3osp7tmoy&hl=sk&ei=cvt9tfbeemthta aysp3ydq&sa=x&oi=book_result&ct=result&resnum=5&ved=0cesq6aewba#v=onepage&q=%22baetge% 20Bilanz%20Rating%22&f=false> 104

105 [2] KVASNIČKA,V. a kol. Úvod do teórie neurónových sietí [online] [cit ] Dostupné na internete <http://ics.upjs.sk/~novotnyr/home/skola/neuronove_siete/nn_kvasnicka/uvod%20do%20ns.pdf> [3] MORAVČÍK,T Inovatívne modelovaci emetódy-neurónové siete, Forum statisticum slovacum 6/2010 ISSN Bratislava: Slovenská štatistická a demografická spoločnosť,2010, 116s. [online] [cit ] Dostupné na internete <http://www.ssds.sk/casopis/archiv/2010/fss0610.pdf> [4] Rating models and validation OesterreichischeNationalbank (OeNB), 2004 [online] [cit ] Dostupné na internete <http://www.scribd.com/doc/ /24/artificial-neural-networks> [5] SINČÁK,P.,ANDREJKOVÁ,G Neurónové siete -Inžiniersky prístup(1. diel)[online] [cit ] Dostupné na internete [6] <http://www.aicit.sk/source/publications/books/ns1/html/node8.html> [7] SMATANA,P. Neurónové siete [online] [cit ].dostupné na internete <neuronai.tuke.sk/~smatana/neuralnetwork.ppt> [8] SNNAP- Simulator of neural networks and action potentials simulator [online] [cit ] Dostupné na internete <http://nba.uth.tmc.edu/snnap/content/overview.html> [9] STERGIOU,CH., SIGANOS D. Neural networks [online] [cit ] Dostupné na internete <http://www.doc.ic.ac.uk/~nd/surprise_96/journal/vol4/cs11/report.html#why%20use%20neural% 20networks> [10] VALACH,F. Umelá neurónová sieť- príklad použitia Hurbanovo, [online] [cit ] Dostupné na internete<http://stara.suh.sk/obs/slnsem/16css/neuron.pdf> [11] ZHANG,P Neural networks in business forecasting ISBN Idea group publishing, United States of America [online] [cit ].dostupné na internete <http://books.google.com/books? id=3cukh5empmgc&printsec=frontcover&source=gbs_ge_summary_r&cad=0#v=onepage&q&f=false> KONTAKT: Mgr. Marianna Janisová Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská 1, Bratislava tel: doc. Ing. Anna Harumová, PhD. Ekonomická univerzita v Bratislave Dolnozemská 1, Bratislava tel:

106 106

107 NÁVRHY K ZABRÁNĚNÍ DAŇOVÝCH ÚNIKŮ V SOUVISLOSTI S FIKTIVNÍM NADMĚRNÝM ODPOČTEM DPH Ondřej Šabata, Hana Remeteiová Evropský polytechnický insitut, s.r.o. Abstrakt: Součástí práce pod názvem Návrhy k zabránění daňových úniků v souvislosti s fiktivním nadměrným odpočtem DPH je současný boj proti daňovým únikům, jsou popsána opatření, kterými se snaží stát zabránit těmto obrovským škodám. Fiktivní nadměrný odpočet je hospodářským trestným činem a práce se jím zabývá i z tohoto pohledu. Abstract: I described some arrangements which are able to prevent these big state losses. The fictitious oversize deduction is classified as an economic offence and my work is interested in it also from this point of view. Klíčová slova: daň, daň z přidané hodnoty, nadměrný odpočet, fiktivní nadměrný odpočet, daňový únik. Key words: tax, value added tax, oversize deduction, fictitious oversize deduction, tax evasion Úvod Daň z přidané hodnoty (dále jen DPH) řadíme mezi spotřební daně. Tato daň funguje několik desítek let jak u nás, tak ve světě. DPH je daní, která má perspektivu i do budoucnosti, jak vyplívá z nedávné historie, kdy svět byl nenadále zasažen globálními ekonomickými problémy, je mnohem účelnější a efektivnější zdaňovat spotřebu než příjmy a zisky. V rámci EU neexistuje žádný stát, který by nevyužíval tuto daň a proto se EU snaží pro tuto daň sjednotit pravidla jejího fungování a uplatňování. Oblast daně z přidané hodnoty, kdy výsledkem zdanění je nadměrný odpočet, se v posledních letech stala terčem podvodného konání a hospodářské kriminality, a to nejen na úrovni jednotlivých států, ale i v nadnárodním organizovaném zločinu. Takové konání samozřejmě způsobuje obrovské ztráty v příjmech státních rozpočtů. Změna sytému DPH Důvodem, který hovoří pro změnu ve stávajícím systému DPH, je způsob jejího výběru, protože největší část administrativní zátěže při výběru DPH spadá na podniky, které ji vybírají a odvádí státu. Tato náročnost je dána neustálou novelizací zákona o DPH v podobě např. změny výše sazeb, určení místa zdanitelného plnění atd. Samotná složitost a náročnost DPH pak zvyšuje administrativní náklady. Z výše popsaného je patrné, že v oblasti DPH by se jevilo jako nejvýhodnější sloučit sazby DPH tak, aby byla uplatňována pouze jedna standardní sazba daně, bez dalších výjimek a osvobození. To by vedlo k rozšíření daňového vyměřovacího základu a možnému snížení jediné sazby DPH a přitom by nebyla ohrožena výše příjmů státního rozpočtu. Dalším návrhem je možnost přenesení daňové povinnosti u všech tuzemských plnění mezi plátce daně z přidané hodnoty. Doposud se tento mechanizmus jen testoval u vybraných plnění, kde mohlo docházet k daňovým únikům. Nevýhodou tohoto systém jsou však další náklady na administrativu u daňového poplatníka. Pokud by tento systém byl uplatňován komplexně mezi plátce DPH v tuzemsku, mohla by to být jedna z možností, jak zabránit daňovým podvodům s fiktivním nadměrným odpočtem a zároveň krok ke zjednodušení celého systému. Například: firma A jako plátce daně z přidané hodnoty dodá zboží firmě B, která je rovněž plátce daně z přidané hodnoty, v úrovni ,- Kč bez daně. Firma A neodvádí nic, pouze toto plnění vykáže v daňovém tvrzení k DPH. Firma B přidá daň k tomuto plnění 20 % daně z přidané hodnoty, tedy ,- Kč, které bude vykazovat na výstupu, a k tomu uplatní odpočet daně na vstupu ve stejné výši. Firma B toto zboží dále prodá, například konečnému spotřebiteli, neplátci daně z přidané hodnoty, za ,- Kč, a protože protistrana této transakce je neplátce daně, přidá k ceně bez daně i 20 % DPH, tedy ,- Kč, které uvede v daňovém tvrzení k DPHa odvede na účet příslušného finančního úřadu. 107

108 Firma A plátce DPH Prodá zboží jinému plátci v režimu reverse charge, tedy bez daně. Transakci uvede v daňovém tvrzení Firma B plátce DPH Přidá daň k nakoupenému zboží, tuto odvede a zároveň si uplatní odpočet daně na vstupu. Dále prodá zboží neplátci včetně daně a tu vykáže a odvede na účet FÚ. Neplátce DPH Finanční úřad správce daně Zdroj: vlastní Schéma č. 1: Uplatnění tuzemského systému reverse charge Zavedení tak zvaného režimu reverse charge i na tuzemské transakce mezi plátce daně a případně jedné sazby DPH by ulehčilo dosavadní dosti složitý systém uplatňování DPH a snížilo by administrativní náročnost při výběru a také zabránění daňovým únikům prostřednictvím fiktivních nadměrných odpočtů. Jelikož provázanost systému daně z přidané hodnoty je v rámci Evropské unie značná, bylo by vhodné, aby tento princip byl posléze uplatňován ve všech členských státech Evropské unie. Samozřejmě, že úniky na DPH nevznikají jen fiktivními nadměrnými odpočty, ale také tzv. šedá ekonomika, jako jsou např. nezaznamenané prodeje v maloobchodních prodejnách (prodej bez daňového dokladu). Díky čemuž dochází k neodvedení a krácení daně a navíc u neplátců daně z přidané hodnoty dochází k umělému snižování obratu a tím i hranice, kdy je daňový subjekt povinen k registraci plátce daně, tím pádem jejímu odvádění. Z tohoto důvodů by bylo vhodné opět zavést registrační pokladny. Dalším hlediskem fiktivních nadměrných odpočtů u DPH je to, že mnoho daňových subjektů, využívá ke svému podvodnému jednání, různé formy přeshraničních transakcí mezi členskými státy EU. Pro své podvodné jednání využívá toho, že ověření informací v jiném členském státě je náročné a zdlouhavé. K minimalizaci těchto podvodů by přispělo zřízení jednoho správního místa pro oblast daně z přidané hodnoty, kde by bylo možné kontrolovat, zda je daň z přidané hodnoty správně uplatňována a odváděna. Toto by podpořilo také vypracování standardního unijního přiznání k dani z přidané hodnoty, zpracovaného ve všech jazycích, které by obsahovalo stejný druh a množství informací pro všechny členské státy EU. Doposud se k ověřování informací mezi jednotlivými členskými státy využívá systém EUROFISC, který není tak efektivní, jako by bylo jedno správní místo pro oblast daně z přidané hodnoty, funkční pro celou Evropskou unii. Poslední oblastí, která jak snížit neoprávněný nadměrný odpočet je razantní zvýšení trestů za daňové podvody a za případné napomáhání v oblasti daňové kriminality. Je třeba, aby lidé stále věděli a věřili v to, že poctivá práce se vyplatí, zatímco podvodníci a nepoctiví jednotlivci budou tvrdě a nekompromisně potrestáni. Závěr V posledních letech fungování této daně se obrovským problémem staly fiktivní nadměrné odpočty. Tato daň se díky svému systému fungování, kdy výsledná daňová povinnost může být nadměrným odpočtem, tedy vrácením daně zpět, stala terčem podvodného jednání jednotlivců i organizovaných skupin. Mezi časté modely těchto podvodů patří například vystavování fiktivních faktur na plnění, která neproběhla, různé formy promyšlených řetězových podvodů spojených s neuhrazením daně na výstupu, manipulace s deklarovanou hodnotou zboží nebo také kumulované daňové úniky, nejčastěji páchané na pohonných hmotách, kdy stát přichází jak o daň z přidané hodnoty, tak o daň spotřební. Ministerstvo financí ve snaze zamezit tomuto podvodnému jednání zřídilo specializovaný Finančně analytický útvar (FAU), který se zaměřuje na boj proti legalizaci peněz z trestné činnosti a financování terorismu, vyhledávání informací nasvědčujících o existenci karuselových řetězců a podobně. Další novinkou je zavedení specializovaného finančního úřadu, který bude vykonávat funkci správce daně pro subjekty s obratem nad dvě miliardy Kč. Převážně se jedná o 108

109 specifické daňové subjekty, jako jsou banky, pojišťovny a podobně. Daň z přidané hodnoty funguje v daňovém systému již dlouhodobě. Aby fungovala spolehlivě i nadále, je třeba vydat se v této oblasti novým směrem, a to především zjednodušením administrativní zátěže, která je s výběrem této daně spojená a zasahuje zejména podniky. Jednou z možných variant, která povede ke zjednodušení, je sjednocení sazeb daně a omezení, nebo dokonce zrušení osvobozených zdanitelných plnění. Dalším možným krokem je uplatňování režimu přenesení daňové povinnosti komplexně, u všech zdanitelných plnění v tuzemsku, mezi dvěma plátci daně z přidané hodnoty. Je to jedna z možností, jak razantně omezit daňové úniky na dani z přidané hodnoty, především ty, které fungují na bázi chybějícího obchodníka. LITERATURA [1] RYLOVÁ, Z.; TUNKROVÁ, Z.; KRŮČEK, Z.; ŠULC, I. Daňové zákony 2012 s komentářem změn. Brno : Computer Press, s. ISBN [2] MATTAUSCHOVÁ, B.; RAMBOUSEK J. Daň z přidané hodnoty: směrnice Rady 2006/112/ES o společném systému daně z přidané hodnoty a zákon o dani z přidané hodnoty. Praha : ASPI, s. ISBN [5] ŠIROKÝ, J. Daně v Evropské unii. Praha : Linde Praha, s. ISBN [6] DRÁBOVÁ, M.; HOLUBOVÁ, O.; TOMÍČEK, M. Zákon o dani z přidané hodnoty. Praha : Wolters Kluwer ČR, s. ISBN [7] Úplné Znění: Daň z přidané hodnoty podle stavu k Ostrava Hrabůvka : Sagit, s. ISBN [8] BENDA, V. Daň z přidané hodnoty Praha : ASPI, s. ISBN [9] Euroskop.cz - Daně - Omezení karuselových podvodů s DPH [online] [cit ]. Daně. Dostupné z WWW: <http://www.euroskop.cz/8439/14280/clanek/omezeni-karuselovych-podvodu-s-dph/>. [10] Policie České republiky [online] [cit ]. Nadměrný odpočet DPH. Dostupné z WWW: <http://www.policie.cz/clanek/nadmerny-odpocet-dph.aspx>. KONTAKT: Ing. Ondřej Šabata, PhD. Evropský polytechnický institut, s.r.o. Ing. Hana Remeteiová Evropský polytechnický institut, s.r.o

110 110

111 KOMPARACE VÝNOSNOSTI PODÍLOVÝCH FONDŮ PŮSOBÍCÍCH V ČR A NÁVRH NA SESTAVENÍ OPTIMÁLNÍHO PORTFOLIA Ondřej Šabata, Vladimíra Hlaváčková Evropský polytechnický institut, s.r.o. Abstrakt: Při komparaci kolektivních investičních příležitostí jsou porovnány jednotlivé druhy podílových fondů, jejich výhody, nevýhody a doporučení pro investory. Dále je provedena celková komparace konkrétních analyzovaných podílových fondů. Návrh nové kolektivní investiční příležitosti je poslední částí této práce. Zde jsou navrženy dva typy portfolií, jak pro konzervativního investora, tak pro investora dynamického. Tyto portfolia se skládají z jednotlivých druhů podílových fondů a navzájem se odlišují velikostí zastoupených typů podílových fondů. Klíčová slova: podílové fondy, akciové podílové fondy, dluhopisové podílové fondy, podílové fondy peněžního trhu, smíšené podílové fondy, zajištěné podílové fondy, portfolio, investor Abstract: In the comparison of collective investment opportunities are compared different types of mutual funds, their advantages, disadvantages and recommendations for investors. At the end of this chapter there is a total comparison of specific analysed mutual funds. A proposal for the new collective investment opportunities is the last chapter. There are two types of portfolios designed for both conservative investor and dynamic investor. These portfolios consist of various types of mutual funds which differ from each other by size of represented types of mutual funds. Key words: mutual funds, share mutual funds, bond mutual funds, money market mutual funds, mixed mutual funds, secured mutual funds, portfolio, investor Úvod Důvodem pro zvolení toho tématu je fakt, že v současné domácí literatuře je problematice kolektivního investování věnována jen malá pozornost a veškeré dostupné materiály jsou popsány jen teoreticky. Kolektivní investování je určeno zejména drobným investorům a právě znalost této problematiky je klíčová pro dosažení výnosů. Správci jednotlivých podílových fondů se samozřejmě snaží o maximální výnos při přiměřeném riziku a likviditě, ale každý investor do tohoto typu investování by měl znát odpovědi nenásledující základní otázky, a to zda je investor konzervativní či dynamický, jak snížit riziko a jakou část svého disponibilního důchodu je ochotný investovat. Základní myšlenkou kolektivního investování, do kterého spadají také námi komparované podílové fondy je shromažďování volných finančních prostředků od drobných investorů především od veřejnosti. Ti tento typ investování zpravidla využívají zejména z důvodu nedostatečných zkušeností, malým disponibilním důchodem a touhou zbohatnout. 1. Komparace výnosnosti jednotlivých podílových fondů Celková komparace jednotlivých podílových fondů je značně komplikovaná, a to vzhledem k jejich zaměření, investiční politice, investičnímu horizontu aj. Je tedy takřka nemožné, objevit dva shodné podílové fondy, vždy se budou lišit alespoň výběrem finančních instrumentů či jejich objemem. Obecně můžeme konstatovat, že velikost podílového fondu je obrazem reálného ekonomického vývoje. Při bližším porovnávání jednotlivých podílových fondů je zřejmé, že o akciové podílové fondy je mešní zájem z hlediska investování oproti ostatním. To může podstatně ovlivnit (odradit) opatrné investory a na straně druhé může vést k příležitosti pro riskující investory, kteří nakoupí podílové listy za velmi nízké ceny. 111

112 2. Komparace jednotlivých druhů podílových fondů Pro naší práci jsme si rozdělili podílové fondy na: Akciové Dluhopisové Fondy peněžního trhu Zajištěné Smíšené 2.1 Komparace akciových podílových fondů Mezi analyzovanými akciovými fondy patří ČSOB akciový fond Střední a Východní Evropy, ISČS Sporotrend OPF a KB akciový. Za nejvýkonnější fond lze považovat ISČS Sporotrend OPF, který od svého založení dosáhl průměrného ročního zhodnocení ve výši 1,28 %. Ostatní sledované fondy ČSOB akciový fond Střední a Východní Evropy a KB akciový dosáhly záporných hodnot. Příčinou této skutečnosti je fakt, že tyto dva fondy existují podstatně kratší dobu (byly založeny v roce 2007). 2.2 Dluhopisové podílové fondy V případě dluhopisových podílových fondů jsme komparovali fondy ČSOB bond mix, ISČS Sporobond OPF a KB dluhopisový. Na prvním místě se umístil fond ISČS Sporobond OPF za dobu své existence zhodnotil svěřené finanční prostředky o 4,57 % ročně. Na druhém místě je KB dluhopisový, který dosáhl průměrného ročního zhodnocení 3,52 % ročně a třetí příčku obsadil fond ČSOB bond mix, který dosáhl průměrného ročního zhodnocení 2,34 %. 2.3 Podílové fondy peněžního trhu Mezi zástupce fondů peněžního trhu se řadí fondy KBC Multi Cash ČSOB CZK, ISČS Sporoinvest OPF a KB peněžní trh. Nejlepšího zhodnocení 4,03 % dosáhl fond ISČS Sporoinvest OPF, druhou příčku dosáhl KBC Multi Cash ČSOB CZK, který zhodnotil prostředky od svého vzniku ve výši 2,22 % ročně. KB peněžní trh dosáhl zhodnocení v průměru 1,66 % ročně. 2.4 Zajištěné podílové fondy Mezi sledované fondy řadíme ČSOB bonusový fond 2, ERSTE ČS zajištěný fond 42 a KB ametyst 5. Zde má absolutně nejlepší výsledky ČSOB bonusový fond 2, který od svého vzniku zhodnotil finanční prostředky o 5,24 % ročně. 2.5 Smíšené podílové fondy Poslední komparovanou skupinu tvoří smíšené fondy, a to ČSOB Konzervativní fond, ISČS osobní portfolio 4 a IKS balancovaný dynamický. Nejlepší zhodnocení 7,17% dosáhl fond IKS balancovaný dynamický. Druhé místo obsadil fond ISČS osobní portfolio 4, který zhodnotil prostředky v průměru o 2,42 % ročně. Poslední místo připadá na fond ČSOB Konzervativní fond jehož roční zhodnocení je 2,35 %. 3. Celková komparace podílových fondů V tabulce níže je uveden přehled o průměrném ročním zhodnocení jednotlivých druhů podílových fondů a také průměrná míra zhodnocení konkrétních fondů, a to vždy od jeho vzniku. Druhy podílových fondů Konkrétní podílový fond Zhodnocení v % Akciové podílové fondy Dluhopisové podílové fondy ČSOB akciový fond - Střední a Východní Evropa -15,56 ISČS Sporotrend OPF 1,28 KB akciový -4,03 ČSOB bond mix 2,34 ISČS Sporobond OPF 4,57 KB dluhopisový 3,52 Průměrné zhodnocení v % -6,10 3,48 112

113 Podílové fondy peněžního trhu Zajištěné podílové fondy Smíšené podílové fondy KBC Multi Cash ČSOB CZK 2,22 ISČS Sporoinvest OPF 4,03 KB peněžní trh 1,66 ČSOB bonusový fond 2 5,24 ERSTE - ČS zajištěný fond 42 0 KB ametyst 5 1,69 ČSOB Konzervativní fond 2,35 ISČS osobní portfolio 4 2,42 IKS balancovaný dynamický 7,17 Tabulka č. 1: Komparace podílových fondů Zdroj: vlastní 2,64 2,31 3,98 Nejlepších výsledků dosáhl smíšený podílový fond IKS balancovaný dynamický, který průměrně zhodnotit finanční prostředky ve výši 7,17 %. Důvodem je kvalitní investiční strategie. Naopak nejhoršího zhodnocení dosáhly akciové fondy, jelikož současné globální problémy mají za následek propad hodnot akcií. 4. Návrh na sestavení optimálního portfolia V této části se pokusíme sestavit optimální portfolio jednak pro konzervativního (opatrného) a jednak pro riskujícího (dynamického) investora. Konzervativní investor nevyhledává rizikové investice a preferuje menší, stabilní výnos s menším rizikem a vyšší likviditou. Takovémuto investorovi lze doporučit portfolio z dluhopisových, peněžních a zajištěných podílových fondů. Riskující investor je opakem konzervativního investora, i když i on může vyhledávat dlouhodobý horizont investice. Na obrázku níže je přehledná stupnice rizikovosti u jednotlivých podílových fondů, kdy první a druhý stupeň znázorňuje nejbezpečnější investici vhodnou pro opatrného nebo začínajícího investora stupeň 7 a 8 je nejrizikovější. Stupeň 3 až 6 je pakl jakýmsi investičním kompromisem. Obr. č. 1: Rozdíl mezi konzervativním a riskujícím investorem Zdroj: vlastní 4.1 Portfolio konzervativního investora Mezi základní požadavky konzervativního investora patří stabilní výnos a nízké riziko. Proto jeho portfolio bude obsahovat fondy dluhopisové, peněžní a zajištěné. 113

114 Složky konzervativního portfolia včetně konkrétních podílových fondů a jejich zhodnocení v % Podílový fond peněžního trhu 50 ISČS Sporoinvest OPF 4,03 Dluhopisový podílový fond 30 ISČS Sporobond OPF 4,57 Zajištěný podílový fond 20 ČSOB bonusový fond 2 5,24 Celkem 100 Průměrné zhodnocení v % 4,61 Tabulka č. 2: Složky konzervativního portfolia Zdroj: vlastní Tabulka nám představuje velikost jednotlivých podílových fondů. Tyto podíly byly určeny především na základě investorovy averze k riziku. Fond peněžního trhu nám zajišťuje minimální riziko a stabilní výnos, a proto bude mít v tomto portfoliu poloviční zastoupení. Dále tu najdeme dluhopisový fond, který by měl průměrně zhodnotit investici o 2 4 %. Posledním zástupcem je zajištěný fond, který nabízí zhodnocení okolo 4 7 % v závislosti na vývoji finančních trhů a navíc garantuje investorovi vrácení počáteční investované částky, která může být navýšena o určitý bonus. 4.2 Portfolio dynamického investora Jak jsme již uvedli výše, dynamický investor požaduje vysoké výnosy a je ochotný podstoupit i většímu riziku. Hlavní složkou jeho portfolia pak budou akciové, případně smíšené podílové fondy. Zde je doporučená dlouhá časová rezerva, jelikož výnos akcií je značně kolísavý. Složky dynamického portfolia včetně konkrétních podílových fondů a jejich zhodnocení v % Akciový podílový fond 60 ISČS Sporotrend OPF 1,28 Dluhopisový podílový fond 20 ISČS Sporobond OPF 4,57 Zajištěný podílový fond 20 ČSOB bonusový fond 2 5,24 Celkem 100 Průměrné zhodnocení v % 3,70 Tabulka č. 3: Složky dynamického portfolia Zdroj: vlastní Z tabulky je patrné, že nejvyšší podíl portfolia zaujímá akciový podílový fond ve výši 60 %, který má za úkol zajistit vyšší výnosnost. Zbývajících 40 % portfolia je rozděleno mezi dluhopisový a zajištěný podílový fond. Tyto dva fondy mají za úkol tlumit kolísání akciového fondu a zároveň sníží případné riziko ztráty. Závěr Podílové fondy jsou hojně využívány především drobnými investory. O tomto faktu nám svědčí i existence mnoha druhů podílových fondů, které se od sebe odlišují třeba teritoriálním zaměřením, investiční politikou, nebo poplatky. Základní rozdělení podílových fondů je na akciové, dluhopisové peněžního trhu zajištěné a smíšené. Dále můžeme tyto fondy dělit na více rizikové vhodné pro dynamické investory a na méně rizikové, které jsou spíše vhodné pro konzervativního investora. Tomu také v poslední kapitole odpovídal i návrh na sestavení portfolia. LITERATURA [1] ČSOB akciový fond Střední a Východní Evropa [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.csob.cz/cz/fondy/akciove-fondy/stranky/cz aspx>. [2] Sporotrend struktura portfolia [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.iscs.cz/files/documents/fondy/portfolia/portfol_st.pdf>. [3] Sporotrend [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.iscs.cz/files/documents/fondy/fact_sheety/sporotrend_clr.pdf>. [4] Interaktivní graf sporotrend [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.iscs.cz/web/interaktivni_graf_hp?fond=6>. [5] KB akciový [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.ikskb.cz/opencms/opencms/iks/fund_detail.html>. [6] Zjednodušený statut KB akciový [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.ikskb.cz/opencms/opencms/iks/files/fondy_iks_kb/zjedn_statuty/kac_zjedn_statut.pdf?tm= >. [7] ČSOB bond mix [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.csob.cz/cz/fondy/dluhopisove- 114

115 fondy/stranky/ aspx>. [8] Sporobond struktura portfolia [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.iscs.cz/files/documents/fondy/portfolia/portfol_sb.pdf>. [9] Sporobond [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.iscs.cz/files/documents/fondy/fact_sheety/sporobond_clr.pdf>. [10] Interaktivní graf sporobond [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.iscs.cz/web/interaktivni_graf_hp?fond=7>. [11] KB dluhopisový [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.ikskb.cz/opencms/opencms/iks/fund_detail.html>. [12] Zjednodušený statut KB dluhopisový [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.ikskb.cz/opencms/opencms/iks/files/fondy_iks_kb/zjedn_statuty/kdl_zjedn_statut.pdf?tm= >. [13] KBC Multi Cash ČSOB CZK [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.csob.cz/cz/fondy/fondy-penezniho-trhu/stranky/be aspx>. [14] Sporoinvest [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.iscs.cz/files/documents/fondy/fact_sheety/sporoinvest_clr.pdf>. [15] Interaktivní graf Sporoinvest [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.iscs.cz/web/interaktivni_graf_hp?fond=5>. [16] KB peněžní trh [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.ikskb.cz/opencms/opencms/iks/fund_detail.html>. [17] Zjednodušený statut KB peněžní trh [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.ikskb.cz/opencms/opencms/iks/files/fondy_iks_kb/zjedn_statuty/kpt_zjedn_statut.pdf?tm= >. [18] ČSOB bonusový fond 2 [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.csob.cz/cz/fondy/zajistene-fondy/stranky/be aspx>. [19] ERSTE ČS zajištěný fond 42 [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.iscs.cz/web/fondy/zf_upsane_fondy/erste_cs_zajisteny_42/zakladni/>. [20] KB ametyst 5 [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.ikskb.cz/opencms/opencms/iks/fund_detail.html>. [21] ČSOB konzervativní fond [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.csob.cz/cz/fondy/smisene-fondy/stranky/be aspx>. [22] Osobní portfolio 4 struktura portfolia [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.iscs.cz/files/documents/fondy/portfolia/portfol_op4.pdf>. [23] Osobní portfolio 4 [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.iscs.cz/files/documents/fondy/fact_sheety/op4_clr.pdf>. [24] Interaktivní graf Osobní portfolio 4 [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.iscs.cz/web/interaktivni_graf_hp>. [25] IKS balancovaný dynamický [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.ikskb.cz/opencms/opencms/iks/fund_detail.html>. [26] Zjednodušený statut IKS balancovaný dynamický [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.ikskb.cz/opencms/opencms/iks/files/fondy_iks_kb/zjedn_statuty/bal_zjedn_statut.pdf?tm= >. [27] Total Expense Ratio (TER) [online] [cit ]. Dostupné z WWW: < [28] Sporotrend [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <https://cz.products.erstegroup.com/retail/cs/produkty/fondy/factsheety/fund_general/index.phtml?q=&isin=c Z &ID_NOTATION=>. [29] Sporobond [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <https://cz.products.erstegroup.com/retail/cs/produkty/fondy/factsheety/fund_general/index.phtml?q=&isin=c Z &ID_NOTATION=>. [30] Sporoinvest [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <https://cz.products.erstegroup.com/retail/cs/produkty/fondy/factsheety/fund_general/index.phtml?q=&isin=c Z &ID_NOTATION=>. [31] Zjednodušený statut KB peněžní trh [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.ikskb.cz/web/files/fondy_iks_kb/zjedn_statuty/kpt_zjedn_statut.pdf?tm= >. [32] KB ametyst 5 [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.ikskb.cz/web/detail_fondu.html?fond=kb_ametyst_5&fundid= >. [33] Osobní portfolio 4 [online] [cit ]. Dostupné z WWW: <https://cz.products.erstegroup.com/retail/cs/produkty/fondy/factsheety/fund_general/index.phtml?q=&isin=c Z &ID_NOTATION=>. [34] Zjednodušený statut IKS balancovaný dynamický [online] 2011 [cit ]. Dostupné z WWW: <http://www.iks-kb.cz/web/files/fondy_iks_kb/zjedn_statuty/bal_zjedn_statut.pdf?tm= >. 115

116 KONTAKT: Ing. Ondřej Šabata, PhD. Evropský polytechnický institut, s.r.o. Ing. Vladimíra Hlaváčková Evropský polytechnický institut, s.r.o

117 TRANSFEROVÉ OCEŇOVANIE V NADNÁRODNEJ SKUPINE Anna Harumová Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt: Transfer pricing refers to the setting, analysis, documentation, and adjustment of charges made between related parties for goods, services, or use of property (including intangible property). Transfer prices among components of an enterprise may be used to reflect allocation of resources among such components, or for other purposes. Globalization of business by transnational corporations brings the questions of fair valuation of goods and services and allocation of income, and thus also taxable incomes to individual countries where these corporations operate. Rules were created for purposes of this fair valuation to ensure the development of international trade based on a non-transfer pricing rules. The basic principle of transfer valuation is a need of valuation of transactions between personnel and capital related entities on the basis of arm's-length principle and principle of the usual price. Transfer valuation rules contain the basic methods of transfer valuation, which taxpayers who are doing business by multinational corporation should follow. Key words: komparations analysis, transnational corporations, transfer pricing, price, transfer pricing, value, methods, transfer price; Úvod Porovnávacia analýza sa využíva pri aplikácii metód transferového oceňovania pre porovnanie obchodných a finančných podmienok medzi prepojenými a nezávislými podnikmi. Medzinárodne prepojené podniky tvoria nadnárodné skupiny. Tieto uskutočňujú vnútroskupinové transakcie, ktoré nemusia byť priamo ovplyvňované vonkajšími trhovými silami a preto pri určení transferovej ceny sa musí dodržať princíp nezávislého vzťahu a obvyklých cien. Pravidlá transferového oceňovania obsahujú základné metódy transferového oceňovania, podľa ktorých by mali daňové subjekty podnikajúce prostredníctvom nadnárodných koncernom postupovať. Medzi najčastejšie využívané metódy transferového oceňovania patria tradičné metódy transferového oceňovania, ktoré sú založené na porovnávaní cien a transakčné ziskové metódy transferového oceňovania, založené na porovnávaní ziskov. Aplikácia metód transferového oceňovania je teda založená na porovnateľnosti cien a ich jednotlivých zložiek u porovnávaných subjektov. Hlavným problémom aplikácie týchto metód sa tak stáva porovnateľnosť cien porovnávaných subjektov k čomu sa využívajú porovnávacie analýzy. Právna úprava transferového oceňovania Problematika transferového oceňovania je upravená na medzinárodnej úrovni v Modelovej zmluve OECD, ktorá umožňuje úpravu základu dane závislých osôb ak: a) sa podnik jedného zmluvného štátu priamo alebo nepriamo zúčastňuje na riadení alebo majetku podniku druhého zmluvného štátu, alebo b) sa tie isté osoby priamo alebo nepriamo zúčastňujú na riadení, kontrole alebo majetku podniku jedného zmluvného štátu a podniku druhého zmluvného štátu Komentár k tejto zmluve upravuje, že problematika transferového ocenenia si vyžaduje ďalšie vysvetlenie a koordinovaný postup jednotlivých zmluvných štátov, preto sú tu upravené aj základy dane závislých osôb, t.j. ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu a následne zdaní zisky, ktoré boli podniku druhého zmluvného štátu zdanené v tomto druhom štáte a zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by dosiahol podnik skôr uvedeného štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi týmito dvoma podnikmi boli také, aké by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, potom tento druhý štát vhodne upraví sumu dane uloženej z týchto ziskov v tomto štáte. Pri stanovení tejto úpravy sa zohľadnia ostatné ustanovenia zmluvy a príslušné úrady zmluvných štátov budú v prípade potreby vzájomne spolupracovať. Na Slovensku je to zákon o dani z príjmov (595/2003 Z. z. vznp) a zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Tieto 117

118 zmluvy boli uzatvorene medzi jednotlivými krajinami podľa vzoru Modelovej zmluvy OECD o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku. Okrem toho vznikla Smernica o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní, ktorá je podľa potreby pravidelne aktualizovaná. Na Slovensku bol preklad Smernice bol publikovaný vo Finančnom spravodajcovi MF SR v troch častiach: I. časť Finančný spravodajca č. 14/1997, II. časť Finančný spravodajca č. 20/1999 a III. časť Finančný spravodajca č. 3/2002. V Smernici o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní sú v medzinárodnom meradle upravené princípy a postupy za účelom ich zjednotenia a zjednodušenia pri oceňovaní transakcií medzi závislými osobami. Princípy transferového oceňovania v nadnárodnej skupine Medzi základné pravidlá transferového oceňovania patria princíp nezávislého vzťahu, princíp obvyklých cien a zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Princíp nezávislého vzťahu vnútroskupinové transakcie nadnárodných skupín nemusia byť priamo ovplyvňované vonkajšími trhovými silami a preto pri určení transferovej ceny sa musí dodržať princíp nezávislého vzťahu. Pre členov skupiny nadnárodnej spoločnosti vytvára princíp nezávislého vzťahu také podmienky, ktoré sú porovnateľné s podmienkami, aké existujú medzi nezávislými spoločnosťami. Princíp nezávislého vzťahu je medzinárodným pravidlom, na ktorom sa dohodli členské štáty OECD. Možno povedať, že pri použití princípu nezávislého vzťahu sa na zahraničné závislé osoby nazerá ako na nezávislé subjekty a nie ako na súčasť jedného celku. Výsledkom tohto pravidla je, že zahraničné závislé osoby a nezávislé osoby sú posudzované na základe rovnakých kritérií. Inak povedané princíp nezávislého vzťahu vytvára pre členov skupiny nadnárodnej spoločnosti také podmienky, ktoré sú porovnateľné s podmienkami, aké existujú medzi nezávislými spoločnosťami. V praxi je princíp nezávislého vzťahu využiteľný len pre tie transakcie a pre tie osoby, ktoré sú jasne a presne porovnateľné. Možno povedať, že slabou stránkou aplikovateľnosti princípu nezávislého vzťahu je to, že medzi prepojenými spoločnosťami existujú vzťahy, ktoré by medzi nezávislými spoločnosťami boli neakceptovateľné. Princíp nezávislého vzťahu sa aplikuje v praxi tak, že sa porovnávajú nekontrolované transakcie podnikateľskej činnosti nezávislých spoločností s kontrolovanými transakciami a podnikateľskými aktivitami prepojených spoločností. Pri aplikácii princípu nezávislého vzťahu majú nadnárodné spoločnosti možnosť vybrať si niektorú z metód transferového oceňovania, ktorú budú v rámci skupiny uplatňovať. Princíp obvyklých cien medzi základné pravidlá transferového oceňovania okrem princípu nezávislého vzťahu a zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia patrí aj k pravidlám transferového oceňovania aj princíp obvyklých cien. Tento princíp je medzinárodným štandardom, ktorý uplatňujú pri kontrole správcovia daní vo väčšine krajín na celom svete. Obvyklé ceny sa v správe o transferovom oceňovaní a mnohonárodných podnikoch, publikovanej OECD v roku 1979, definujú ako ceny, ktoré by boli za rovnakých, alebo za podobných podmienok dohodnuté medzi nezávislými podnikmi zainteresovanými v rovnakých alebo podobných obchodných transakciách alebo za podobných podmienok na rovnakom trhu. Analýza porovnateľnosti revidovaná Smernica OECD, Smernica o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti (2010) poskytuje pomerne podrobný návod k analýze porovnateľnosti. Jednotlivé články revidovanej kapitoly tiež riešia dôležitosť analýzy porovnateľnosti a navrhujú realizáciu analýzy v nasledujúcich deviatich krokoch: určenie sledovaného obdobia; široko zameraná analýza pomerov daňového poplatníka; analýza funkcií; prehľad interných porovnateľných údajov, ak sú dostupné; stanovenie externých porovnateľných údajov; výber najvhodnejšej metódy transferového oceňovania; identifikácia možných porovnateľných údajov; určenie a vykonanie úprav porovnateľných údajov, kde je to vhodné; interpretácia a aplikácia zozbieraných dát, určenie nezávislej ceny. Základom pre porovnateľnosť cien pri transferovom oceňovaní medzi závislými osobami bude preto príprava benchmarkingových štúdií a modelov analýzy porovnateľnosti pre jednotlivé transakcie medzi týmito závislými osobami. Dodržiavanie princípov transferového oceňovania Dodržiavanie princípov transferového oceňovania pre nadnárodné spoločnosti je kontrolované príslušnými daňovými úradmi v jednotlivých krajinách. V nadväznosti na Fórum OECD o správe daní, ktoré sa konalo v dňoch septembra 2010, OECD vydalo Správu o spoločných daňových kontrolách. Spoločná daňová kontrola môže byť definovaná nasledovne: ak sa dve alebo viac krajín spojí za účelom vytvorenia jedného spoločného kontrolného tímu, 118

119 ktorý bude realizovať kontrolu vybraných oblastí transakcií jednej alebo viacerých spriaznených spoločností uskutočňujúcich cezhraničné obchodné aktivity. Všetky krajiny, ktoré sú súčasťou jedného kontrolného tímu, musia dostať od daňových poplatníkov totožné podklady a zdieľať rovnaké informácie. V praxi môžu mať spojené daňové kontroly mnoho foriem, ale ich podstata je rovnaká; t.j. správcovia dane navzájom spolupracujú, aby výmenou informácií medzi sebou preskúmali daňové záležitosti o daňových poplatníkoch a ich prepojených osobách. Podstatou medzinárodných daňových kontrol je teda medzinárodná výmena informácií. Medzi zložité problémy Model analýzy porovnateľnosti Na vytvorenie modelu porovnateľnosti je počiatočnou úlohou vytvoriť veľkú skupinu firiem, ktoré budeme analyzovať ako vhodné spoločnosti s predajom príbuzných tovarov a služieb. Pre vytipovanie takýchto firiem je možné využiť rôzne databázy firiem. Na porovnanie využijeme indikátory, pomocou ktorých budeme túto porovnateľnosť vymedzovať: charakter majetku, tovarov a služieb funkčná analýza zmluvné a ekonomické podmienky podnikateľské stratégie a pod. Na porovnávanie sa vyberie veľký počet spoločností ( cca , prípadne menej podľa veľkosti porovnávanej spoločnosti) z viacerých krajín. Postup tvorby modelu porovnateľnosti (podľa štúdie PWC) možno zhrnúť na základe vybraných kritérií a ukazovateľov do viacerých bodov: 1. vymedzenie ukazovateľov pre vybrané krajiny, napr: tržby z hospodárskej činnosti nad 10 mil. aktíva podniku nad 20 mil. počet zamestnancov nad výber spoločností na základe územného hľadiska ( spoločností), napr. západná Európa (Andorra, Rakúsko, Belgicko, cyprus, Dánsko, Fínsko, Francúzko, Nemecko, Gibraltar, Grécko, Island, Írsko, Taliansko, Lichtenštajnsko, Luxemburk, Malta, Monako, Nizozemsko, Norsko, Portugalsko, San Marino, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Turecko a Veľká Británia) 3. výber spoločností na základe aktívnosti a neaktívnosti ( spoločností). Za aktívne spoločnosti sa považujú také, ktoré vykonávajú normálnu ekonomickú a právnu činnosť. Neaktívne spoločnosti sú tie, ktoré sú v likvidácii alebo konkurze 4. výber spoločností na základe konsolidácie a nekonsolidácie účtovníctva ( spoločností) 5. výber spoločností na základe údajov z výkazníctva NACE (nomenklatúra ekonomických činností Európskej únie) vybraných spoločností. 6. výber spoločností na základe toho, či sa dajú tieto spoločnosti popísať jedným, prípadne viacerými slovami v angličtine bar, bars, boutique, boutiques, corner, corners, retail, retailer, retailers, retailing, retails, retailsale, retailstores, retailtrade, store, stores bar, bars, boutique, boutiques, corner, corners, retail, retailer, retailers, retailing, retails, retailsale, retailstores, retailtrade, store, stores; call, callcenters, catalogue, catalogues, fax, faxes, internet, mail, mailing, mailings, mailorder, mails, order, ordering, orders, platform, platforms, telephone, telephones, telephonic, telephonically, telephony Na základe tohto kritéria bolo vybraných spoločností. 7. výber spoločností na základe kľúčových slov, zahŕňajúcich oblasť produktov ktoré spoločnosť vyrába. Napr.: Produkty z alkoholu a tabaku: - alcohol, alcoholic, alcoholics, alcoholized, alcopop, beer, beers, bottle, bottles, bottled, - drink, drinks, wine, wines, spirit, spirits, tobacco, tobaccos Ostatné použité kľúčové slová: - consumer, brand, branded, coffeeshop, coffeebars, snackbar, snackbars Výsledkom tohto výberu je výber 1300 spoločností. 8. výber spoločností na základe vybraného operatívneho ukazovateľa, ktorý nebol vykázaný ani v minulých obdobiach 9. výber spoločností na základe registrovaného vlastníctva (registrované vlastníctvo malo predstavovať viac ako 49 % prirodzeného vlastníctva spoločnosti. Výsledkom tohto výberu je výber 320 spoločností. 10. výber spoločností na základe vylúčenia tých, ktoré: - patria k medzinárodnej skupine a nemôžu byť považované za nezávislé, - ich obchodná činnosť spoločností nie je konzistentná s činnosťou porovnávanej spoločnosti, - boli zapojené do predaja produktov podobných produktom porovnávanej spoločnosti, 119

120 Po tomto výbere zostalo 80 spoločností. 11. výber spoločností na základe vylúčenia tých, ktoré: - neboli nezávislé, patria k skupine alebo mali nekonsolidované pobočky, - vykonávajú transakcie nekonzistentné s predajnými aktívami spoločnosti, - sú zapojené do predaja produktov neporovnateľných s tými ktoré vyrába porovnávaná spoločnosť (čerstvé ovocie, zelenina a pod.), - po iných stránkach nie sú porovnateľné s porovnávanou spoločnosťou (neziskové organizácie, dôležité aktivity mimo EU, nie sú o nich žiadne informácie na internete, vykazovali straty, ich finančné dáta neboli konzistentné a pod.), Po tomto výbere zostalo 14 spoločností. Skupina týchto 14 spoločností bola vybraná ako vhodná pre porovnanie s aktivitami porovnávanej spoločnosti. Pre porovnanie vo finančnej oblasti bol použitý ukazovateľ ROS (Return of sales / Rentabilita tržieb), ktorého priemery boli kalkulované pre každú spoločnosť za obdobie 3 rokov. Tabuľka 1 pozorované spoločnosti dolný kvartil medián horný kvartil 14 1,95 2,75 5,41 Zdroj: PWC. Metodika stanovenia transferových cien a dokumentácia k transferovým cenám Kvartilové rozpätie (INTERQUARTILE RANGE) je pásmo hodnôt obsiahnuté medzi spodnou a hornou štvrtinou. V množině všetkých čísel od 0 do 100, je rozpätie Dolný kvartil (LOWER QUARTILE) je hodnota nižšia ako 25%. Priemer (MEAN) je definovaný ako aritmetický priemer množiny čísel. Je vypočítaný spočítaním hodnôt všetkých pozorovaných spoločnosti a vydelený počtom všetkých pozorovaných spoločností. Napríklad priemer množiny: [-10, 0, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 100] je 14. Priemer môže byť skreslený extrémne vysokými nebo nízkymi výsledkami v porovnávanej množine, a preto nie je preferovaným meradlom. Stredná hodnota (MEDIAN) medián je ďalší kľúčový ukazovateľ, je definovaný ako stredná hodnota alebo priemer dvoch stredných hodnôt. Medián množiny: [-10, 0, 3, 4, 5,7, 8, 9, 100] je 5. Medián nie je skreslený extrémne vysokými alebo nízkymi výsledkami v porovnávanej množine. Jednotlivé pozorovania (OBSERVATION) predstavujú počet výsledných hodnôt zo skúmanej vzorky. Horní kvartil (UPPER QUARTILE) je hodnota vyššia než 75 %. ROS (Return of sales / Rentabilita tržieb) je indikátor úrovne zisku, keď existuje funkčná porovnateľnosť medzi testovanou spoločnosťou a nezávislou spoločnosťou. Okrem toho, ROS je známa svojou vierohodnosťou, pretože nie je ovplyvnená svojou odlišnosťou od položiek medzi nákladmi na predaj tovaru a operatívnymi výdajmi. Kvartálne rozpätie priemerných hodnôt ROS 14 tich porovnateľných spoločností za 3 roky leží medzi 1,96 % a 5,41 % s mediánom 2,75. Tieto spoločnosti možno použiť ako porovnateľné pri uplatňovaní metód transferového oceňovania. Záver Nadnárodné skupiny uskutočňujú vnútroskupinové transakcie, ktoré nemusia byť priamo ovplyvňované vonkajšími trhovými silami a preto pri určení transferovej ceny sa musí dodržať princíp nezávislého vzťahu a obvyklých cien. Pravidlá transferového oceňovania obsahujú základné metódy transferového oceňovania, podľa ktorých by mali daňové subjekty podnikajúce prostredníctvom nadnárodných koncernom postupovať. Medzi najčastejšie využívané metódy transferového oceňovania patria tradičné metódy transferového oceňovania, ktoré sú založené na porovnávaní cien a transakčné ziskové metódy transferového oceňovania, založené na porovnávaní ziskov. Aplikácia metód transferového oceňovania je teda založená na porovnateľnosti cien a ich jednotlivých zložiek u porovnávaných subjektov. Hlavným problémom aplikácie týchto metód sa tak stáva porovnateľnosť cien porovnávaných subjektov. Základom pre porovnateľnosť cien pri transferovom oceňovaní medzi závislými osobami je preto príprava benchmarkingových štúdií a modelov analýzy porovnateľnosti pre jednotlivé transakcie medzi týmito závislými osobami. 120

121 LITERATÚRA A PREDPISY [1] HARUMOVÁ, A.: Finančné riadenie holdingu. Bratislava. SPRINT dva, [2] HARUMOVÁ, A. (2002) Transferové oceňovanie - daňový problém. In editor, C. (ed) Teoretické a praktické aspekty veřejných financí. Praha, Nakladatelstvo Oeconomica, s. 28, [3] LUKNÁROVÁ KUTIŠOVÁ, D.: Transferové oceňovanie I., legislatíva, princípy, metódy a dokumentácia v príkladoch. Verlag Dashofer, [4] PWC: Metodika stanovenia transferových cien a dokumentácia k transferovým cenám [5] Smernica OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní. [6] Zákon č. 595/2003 o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov. Address: doc. Ing. Anna Harumová, PhD. Ekonomická univerzita v Bratislave Fakulta podnikového manažmentu, Katedra podnikových financií Dolnozemská cesta 1, Bratislava, Slovakia 121

122 122

123 REÁLNA HODNOTA PODNIKOVÝCH KOMBINÁCIÍ Anna Harumová Ekonomická univerzita v Bratislave Abstrakt: Globalization and internationalization of economies cause the formulation of international structure of economic relations. Economic processes gain critical position based on the business of international institutions and multinational corporations. By connecting of these enterprises a huge concentration of capital occures and various business combinations are being created. The business combination can be characterized as linking individual businesses into a single economic entity as a result of merging or obtaining of control over net assets and activities of another enterprise. Every facility has its value in enterprise. The value of facility represents degree satisfaction of needs in reproduction process. The value references to the cost expressed in money. It is extremely difficult to measure the cost of facility item. The entity applies generally accepted accounting principles for the purposes of measurement. Some of the relevant statutes applied in this process are embedded in law and, as such, are considered to be obligatory. The measurement of the assets and liabilities is very important instrument in accounting methodology. Key words: measurement, fair value, company, price, value, business combinations, fusion, combination, divesting. Úvod Výsledkom dlhoročného spoločného projektu s FASB zameraného na konvergenciu IFRS s US GAAP v oblasti reálnej hodnoty je IFRS 13 (vydaný máj 2011). Je to samostatný štandard zaoberajúci sa problematikou reálnej hodnoty, ktorá bola doteraz upravená v rôznych účtovných štandardoch. Slovenské účtovné predpisy účtovným jednotkám realizujúcim podnikové kombinácie vo forme zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností ukladajú povinnosť preceniť majetok a záväzky, dávajú však možnosť voľby, v akých cenách sa takáto podniková kombinácia uskutoční pre daňové účely. Vznik podnikovej kombinácie sa môže uskutočniť nákupom vlastného imania jedného podniku iným podnikom, nákupom čistých aktív podniku, môže byť uskutočnená vydaním akcií alebo prevodom peňažných prostriedkov, peňažných ekvivalentov alebo iného majetku. Vznik podnikových kombinácií Podniková kombinácia je transakcia alebo iná udalosť, v rámci ktorej nadobúdateľ dosiahne ovládanie jedného alebo viacerých podnikov. V súvislosti s podstatou definície podnikovej kombinácie možno veľmi zjednodušene uviesť, že za podnikové kombinácie sa považujú napríklad zlúčenie, splynutie, rozdelenie, kúpa podniku, výmena podniku, vklad podniku alebo jeho časti. Spájanie podnikov z právneho pohľadu je upravené v Obchodnom zákonníku 19 ako zrušenie spoločnosti bez likvidácie. Uvedený právny predpis upravuje: zlúčenie spoločností, splynutie spoločností, rozdelenie spoločnosti, cezhraničné zlúčenie alebo splynutie spoločností na území štátov Európskeho hospodárskeho priestoru. Spájanie (rozdeľovanie) podnikov z právneho pohľadu je upravené v Obchodnom zákonníku 20 ako zrušenie spoločnosti bez likvidácie. Uvedený právny predpis upravuje: zlúčenie spoločností, splynutie spoločností, rozdelenie spoločnosti, cezhraničné zlúčenie alebo splynutie spoločností na území štátov Európskeho hospodárskeho priestoru. Zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej alebo viacerých spoločností a ich imanie prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť (právny nástupca). Splynutie spoločností nastáva na základe zrušenia bez likvidácie, keď dochádza k zániku jednej alebo viacerých spoločností a ich imanie prechádza na inú už novozaloženú spoločnosť (právny nástupca). Rozdelenie spoločnosti je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti a jej imanie prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti (právni nástupcovia). Cezhraničným zlúčením alebo cezhraničným splynutím spoločností sa rozumie zlúčenie alebo splynutie jednej alebo viacerých slovenských spoločností s jednou alebo viacerými zahraničnými spoločnosťami ), 69a),69aa) zákona č.513/1991 Zb..Obchodného zákonníka zákona č.513/1991 Zb..Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov 123

124 Pri splynutí, zlúčení alebo rozdelení spoločnosti musí mať zanikajúca spoločnosť a spoločnosť, na ktorú prechádza imanie zanikajúcej spoločnosti (nástupnícka spoločnosť, rovnakú právnu formu, ak zákon neustanovuje inak. Pri cezhraničnom zlúčení alebo cezhraničnom splynutí spoločností musia mať všetky zanikajúce zúčastnené spoločnosti a nástupnícka spoločnosť obdobnú právnu formu, ak právne predpisy členských štátov, na území ktorých majú zúčastnené spoločnosti svoje sídla, nepovoľujú zlúčenie alebo splynutie rôznych právnych foriem spoločností. Podľa znenia štandardu (IFRS 3) podniková kombinácia vzniká: ak nadobudnutý majetok a prevzaté záväzky predstavujú podnik, ak nadobúdateľ získa kontrolu nad podnikom (získanie právomoci na prevádzkové a finančné riadenie aktivít podniku, na základe čoho získa nadobúdateľ úžitky z činnosti podniku). Nadobudnutý majetok a záväzky vykáže nadobúdateľ k dátumu akvizície v reálnej hodnote. Pre ocenenie nekontrolujúcich podielov, môže sa reálna hodnota alebo pomerný podiel na čistom identifikovateľnom majetku nadobúdaného subjektu (IFRS 3). Oceňovanie podnikových kombinácií v reálnych hodnotách Štandard (IFRS 13, ďalej len štandard ) definuje reálnu hodnotu ako cenu, ktorá by bola získaná za predaj majetku alebo zaplatená za prevzatie záväzku v bežnej transakcii medzi účastníkmi trhu ku dňu ocenenia. V zmysle tejto definície transakcia sa uskutoční na základnom, alebo na najvýhodnejšom trhu za trhových podmienok. Štandard sa snaží zvýšiť konzistentnosť a porovnateľnosť v ocenení reálnou hodnotou a súvisiacich skutočnostiach pomocou systému hierarchia reálnych hodnôt. Systém rozoznáva tri úrovne reálnych hodnôt podľa toho z akých údajov a odkiaľ získaných sa reálny hodnoty určí: na prvej úrovni sú kótované ceny na aktívnych trhoch, ktoré predstavujú najspoľahlivejšie vyjadrenie reálnej hodnoty a používajú sa priamo bez úpravy na ocenenie toho istého majetku vždy keď je k dispozícii. Údaje o cenách na prvej úrovni sa získavajú hlavne na burzových trhoch. na druhej úrovni sú kótované ceny pre podobný majetok alebo záväzok ako oceňovaný majetok alebo záväzok, ktoré sú porovnateľné na neaktívnom trhu a používajú sa upravené, aby sa z nich stali reálne hodnoty v zmysle definície. Na úpravu sa používa riziková prirážka. Údaje o cenách na prvej úrovni sa získavajú hlavne na trhoch dílerov. na tretej úrovni sú údaje o cenách majetku alebo záväzkov, ktoré sú na trhoch nezistiteľné, nakoľko obchodovanie s nimi na trhu je vo veľmi malom množstvo alebo žiadne. Ceny tohto majetku alebo záväzkov sa zisťujú z iných dostupných informácií. Údaje o cenách na prvej úrovni sa získavajú hlavne na trhoch maklérov, trhoch priamych predajov, výročné správy a poznámky k účtovným závierkam. Oceňovanie reálnou hodnotou sa pritom môže týkať buď samotného majetku alebo záväzkov (napr. finančný alebo nefinančný nástroj) alebo skupiny majetku alebo záväzkov (napr. peňazotvorná jednotka alebo podnik ako celok) alebo podnikov v skupine. Pri oceňovaní majetku alebo záväzkov, alebo skupiny majetku a záväzkov treba brať do úvahy konkrétne charakteristiky, ktoré by brali do úvahy účastníci trhu. Takéto charakteristiky môžu obsahovať napríklad: podmienky týkajúce sa majetku a miesto, kde sa majetok nachádza a prípadné obmedzenia týkajúce sa predaja, alebo užívania majetku. Potom vplyv takýchto charakteristík na výsledok oceňovania závisí od toho, do akej miery by tieto boli brané do úvahy účastníkmi trhu. Oceňovacie techniky určenia reálnej hodnoty Ak nie sú k dispozícii kótované ceny na trhu reálna hodnota majetku a záväzkov sa podľa štandardu odhadne pomocou oceňovacích techník. Cieľom použitia techník oceňovania je odhadnúť za súčasných trhových podmienok reálnu cenu majetku alebo záväzku medzi účastníkmi trhu ku dňu oceňovania. Základným princípom je použiť techniky oceňovania, ktoré sú vhodné za daných okolností a pre použitie ktorých existuje dostatok údajov tak, aby do oceňovania vstupovalo čo najviac na trhu zistiteľných vstupov a čo najmenej nezistiteľných vstupov. Základnými technikami oceňovania sú: trhový prístup stanovenia reálnej hodnoty majetku a záväzkov vychádza z cien (najmä z kótovaných cien) a ďalších informácií získaných z transakcií na trhu ku dňu ocenenia za bežných trhových podmienok, ktoré sú tvorené trhovými transakciami s identickými alebo porovnateľnými majetkami alebo záväzkami, nákladový prístup stanovenia reálnej hodnoty majetku a záväzkov vychádza z aktuálnej reprodukčnej obstarávacej ceny, ktorá odráža sumu za ktorú by sa v súčasnej dobe dal daný majetok alebo záväzok kúpiť. príjmový prístup stanovenia reálnej hodnoty majetku a záväzkov vychádza s hodnoty budúcich peňažných tokov, výnosov alebo nákladov diskontovaných na súčasnú hodnotu, pritom sa berú do úvahy očakávania trhu o týchto budúcich peňažných tokoch. 124

125 Trhový prístup stanovenia reálnej hodnoty majetku a záväzkov v prípade ak kótované ceny nie sú k dispozícii využíva maticové oceňovanie. Podstatou je benchmarking napr. s cennými papiermi, ktoré sú predávané za kótovanú cenu. Nákladový prístup stanovenia reálnej hodnoty majetku a záväzkov pri stanovení reálnej hodnoty vychádza zo nákladov na obstaranie alebo výrobu náhradného majetku s porovnateľným použitím. Príjmový prístup stanovenia reálnej hodnoty majetku a záväzkov využíva pri stanovení reálnej hodnoty napríklad metódy ako je metódy súčasnej hodnoty a opčné modely oceňovania. Reálna hodnota podľa slovenských predpisov Oceňovanie reálnou hodnotou je v Slovenskej republike upravené v zákone o účtovníctve (č.431/2002 Z.z.), ktorý uvádza tieto druhy cien a hodnôt: obstarávaciu cenu, vlastné náklady, menovitú hodnotu, reprodukčnú obstarávaciu cenu a ocenenie reálnou hodnotou. V zmysle znenia zákona sa reálnou hodnotou môžu oceňovať majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti a osobitne oceňovanie majetku a záväzkov nadobudnuté vkladom podniku alebo jeho časti a majetok a záväzky nadobudnuté zámenou. V zákone je ďalej ustanovená povinnosť oceniť majetok a záväzky zanikajúcej spoločnosti bez likvidácie, či už ide o zlúčenie, splynutie a rozdelenie na reálnu hodnotu. Reálnou hodnotou sa oceňujú aj cenné papiere v majetku fondu, cenné papiere určené na obchodovanie a cenné papiere určené na predaj u obchodníkov s cennými papiermi a komodity, s ktorými sa obchoduje na verejnom trhu. Zákon ďalej pripúšťa ocenenie reálnou hodnotou aj pre drahé kovy v majetku fondu, deriváty, finančné umiestnenie a technické rezervy v poisťovniach a zaisťovniach, ale aj hodnotu zhotovovaného diela poskytnutú koncesionárom verejnému obstarávateľovi, za ktorú koncesionár nadobúda nehmotný majetok uvedený v zákone o účtovníctve. Reálnou hodnotou v zmysle zákona sa rozumie: trhová cena, ocenenie kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca, v prípade, že trhová cena nie je k dispozícií alebo nevyjadruje správne reálnu hodnotu, ocenenie ustanovené podľa osobitného predpisu (Obchodný zákonník). Zákon ďalej uvádza, že ak trhovú cenu nie je možné spoľahlivo určiť, reálna hodnota sa stanoví kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca. Ako je uvedené naša účtovná legislatíva sa s definíciou reálnej hodnoty od štandardu odlišuje, pretože náš zákon o účtovníctve popisuje iba tri spôsoby určenia reálnej hodnoty a to, trhovú hodnotu, kvalifikovaný odhad alebo znalecký posudok. Okrem toho v slovenskom účtovníctve má dlhodobú tradíciu účtovanie v historických obstarávacích cenách,čo samozrejme z pohľadu používateľov účtovných závierok má jednu nevýhodu a to, že nie vždy umožňuje verne a pravdivo zobraziť finančnú situáciu podniku od nehnuteľností až po cenné papiere. Podľa zákona ocenenie majetku v účtovníctve nesmie byť vyššie ako jeho obstarávacia cena alebo vlastné náklady znížené o kumulované odpisy, ktoré sa porovnávajú s reálnou hodnotou, a ak je táto nižšia, potom sa aj zostatková cena musí znížiť vytvorením opravnej položky alebo mimoriadneho odpisu. Ide o precenenie nadol (na nižšiu reálnu hodnotu), sú však situácie, kedy je možné precenenie nahor (na vyššiu reálnu hodnotu) a to pri zlúčení, splynutí, rozdelení, kúpe podniku alebo jeho časti, vklade kúpe podniku alebo jeho časti, konsolidovanej účtovnej závierke. Tabuľka 1: Pravidlá pre oceňovanie majetku a záväzkov TRANSAKCIA Majetok a záväzky spoločnosti A Majetok a záväzky spoločnosti B Majetok a záväzky spoločnosti C Zlúčenie A + B = A účtovná hodnota reálna hodnota Splynutie A + B = C reálna hodnota reálna hodnota reálna hodnota Rozdelenie A = B + C reálna hodnota reálna hodnota reálna hodnota Kúpa podniku B alebo jeho časti spoločnosťou A účtovná hodnota reálna hodnota Vklad podniku B do spoločnosti A účtovná hodnota reálna hodnota Konsolidovaná účtovná závierka (A je materská účtovná hodnota reálna hodnota spoločnosť spoločnosti B) Zdroj: Farkaš, R.-Šikulová, A.:Ocenenie majetku v účtovnej závierke reálnou hodnotou V tabuľke 1 je uvedené ohodnotenie majetku a záväzkov spoločností pri vyššie uvedených transakciách. majetok a záväzky spoločnosti B budú vo všetkých vyššie uvedených prípadoch ocenené (vyššou) reálnou hodnotou, a nie ich doterajšou (nižšou) účtovnou hodnotou. 125

126 Záver Spôsob, akým oceňujeme majetok a záväzky a použitie oceňovacej veličiny, či už za účelom vedenia bežného účtovníctva alebo zostavenia účtovných výkazov, značne ovplyvňuje používateľov účtovných informácií. Oceňovanie majetku a záväzkov pri podnikových kombináciách podľa slovenských účtovných predpisov predpokladá, že účtovné jednotky realizujúce podnikové kombinácie vo forme zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia majú povinnosť preceniť majetok a záväzky na vo väčšine prípadov na reálne hodnoty. Definovanie reálnej hodnoty okrem slovenských predpisov bolo zakotvené aj v medzinárodnom účtovnom štandarde (IFRS 13), ktorým by sa mali riadiť hlavne medzinárodné podnikové kombinácie. LITERATÚRA A PREDPISY [1] CROUCHER, Regina, DARTON, Bruce, MARTIN, Jennifer, SCHRUMPF, Johan. Insights into IFRS. KPMG s practical quide to International Financial Reporting Standards. 6th Edition. Italy, Sweet&Maxwell, p ISBN [2] FARKAŠ, R.: Kombinácie podnikov účtovné aspekty. Bratislava : Iura edition, [3] HARUMOVÁ, A.: Podnikanie prostredníctvom skupiny podnikov a obsah riadenia holdingu. Manažment, mzdy a financie : časopis pre ekonómov, podnikateľov, podniky a organizácie. - Bratislava : Ing. Miroslav Mračko, Roč. 16, č. 10.EPOS [4] International Accounting Standards Committee Foundation (IASCF). International Financial Reporting Standards (IFRSs) including International Accounting Standards (IASs) and Interpretations as at 1 January London, IASCF, p ISBN: ADDRESS: doc. Ing. Anna Harumová, PhD. Ekonomická univerzita v Bratislave Fakulta podnikového manažmentu, Katedra podnikových financií Dolnozemská cesta 1, Bratislava, Slovakia 126

127 THE MAIN RESOURCES OF THE ECONOMIC AND FINANCIAL INFORMATIONS Jaroslava Kádárová, Katarína Teplická Technical University of Košice Abstract: The basics resources of the financial and economic informations are financial statements. There are three financial statements: the balance sheet, the income statement and the cash flow statement. The balance sheet represents the funding and financial position of the business, the income statement represents the performance of the business and the cash flow statement represents the health of the business. The financial statements are prepared according to accounting principles and conventions. Key words: the balance sheet, the income statement and the cash flow statement Introduction The finance department of a company or corporation usually has two major functions: The treasury that is responsible for managing the cash and investments of cash in the financial markets (marketable securities) and managing the company s debt. The controller that is responsible for functions like cost accounting, financial accounting, and tax. The chief financial officer (CFO) is responsible for both of these functions. Another function within the domain of the CFO is broadly called the financial management of a company. Financial management aims to maximize value for the shareholders while managing the risk profile of the company. The opportunities for the financial manager to create value for the company are in arranging the company s financing efficiently and in using these finances effectively. As a result, the type of decisions required of financial managers can be classified as either financing decisions or investment decisions. Figure 1 Functional roles of the finance in a company The basic framework of the finance department of a company is represented on the figure

128 1 Investment and operating transactions of the company The aim of a company is to meet a market need. Purchasing the company s products will satisfy the customer s needs. In order to provide this product or service, the company embarks on a project that requires a production facility to manufacture the product and a distribution network to bring the product or service to market. The company requires capital for the acquisition of the assets to do this. The company raises the capital it requires from two main sources: Shareholders that are part owners of the company. They are rewarded for the risk they take in investing in the company through the increased value of the company (the capital gain), and through regular cash payments made by the company (the dividends). Debt-holders require the loan to be repaid in full, and are rewarded for the risk that they take by earning interest at regular intervals on the loan. The company s lenders loan money to the company. A loan is also called debt, and the lenders are also called debt-holders. In addition to raising capital from shareholders and debt-holders, the company can obtain short-term finance from creditors in the form of the credit terms offered by suppliers. The capital that is raised from investors is used to meet the market need by building the production facility, making the product, and selling the product to customers for more than it costs to make the product. The business does this so that it can pay taxes, repay the interest and principal on loans to the debt-holders, retain some earnings for the future, and pay the shareholders a return in the form of a dividend. The activities of the company and the profit from these activities benefit society through the meeting of the customer s need and the employment of people, benefit the government through the paying of taxes, benefit the banks and other debt providers through the paying of interest, and benefit the shareholders through the paying of dividends and the increased value of the company. Figure 2 Flow diagram representing the investment and operating transactions of the company The interaction of capital and profit shown in Figure 2 is the basis for the development of the balance sheet and the income statement. The reporting domain for both the income statement and the balance sheet is shown in Figure

129 Figure 3 The areas of interest to the income statement and balance sheet in reporting the company s transactions The financial statements are prepared for a reporting period. The balance sheet, which represents conserved quantities because of the dual nature of transactions, is the balance from the beginning of the company s life to the reporting date. The income statement and the cash flow statement do not represent conserved quantities, and are therefore balances between two points in time, that is, from the beginning of the reporting period to the end of the reporting period. 2 Income Statement The purpose of a business is to create value by making a profit. The income statement, also known as the profit and loss account reports how much profit a business has made during a particular period of operation, known as the reporting period. In order to determine the profit, the revenues and the expenses must be identified. The revenues, the result of a cash sale or a credit sale, may be generated in different ways depending on the nature of the business. For a manufacturer, this is the amount received for the sale of the manufactured goods; for an engineering consultancy, this is the fee received for the services; for a bank, this is the interest received on loans. The expenses represent the out-flows incurred in generating the revenues. In the same way in which revenue can be a result of cash or credit sales, expenses may result in direct cash out-flows or in increases in the liabilities. Expenses are the costs of purchasing the raw materials that are transformed into the company s products, as well as the salaries and wages, advertising, rent, transportation, insurance, telephone and many others costs of doing business. The profit is the difference between the total revenue for the period and the total expenses for the period. If this is negative, that is, the expenses exceed the revenues, and then a loss is incurred. The format of the income statement may vary depending on the business and the financial reporting standards of the country in which the business is incorporated. There are slight differences in the format of the income statement and the profit and loss account. Usually the values for the current reporting period and the previous period are given, enabling the comparison of the performance of the company in the current period with that in the previous period. The expenses are separated in more useful categories than lumping them all. These different categories will be discussed in the order that they are usually found in the income statement. The first section of the income statement is concerned with calculating the gross profit (also called gross margin). The Revenue, or Sales, is the first item in the income statement, and the Cost of Sales, or the Cost of Goods Sold, follows this item. The costs of goods sold are the 129

130 direct costs incurred in the delivery of the product or the service to the customer. The difference between the Revenue and the Cost of Goods Sold is the gross margin or gross profit. The next section of the income statement is concerned with the Overheads or the Selling, General and Administrative category. These are the expenses other than the direct costs of producing the company s products or services that are incurred in the running of the business. They include the distribution costs of the product, the costs of the marketing and the sales departments, finance and administration costs, and research and development costs. The final section involves the deduction of interest, depreciation (if it hasn t been included in the overheads) and taxation. The figure arrived at is the net profit, or bottom line, which indicates how much value the company has created during the period. The income statement can be derived from Figure 3 and reported in the same order in which it was discussed. Thus beginning with the operations, following the flow diagram around to net profit, the income statement for the company. This discussion has provided an overview of the general principles of the income statement. The details of the line items are now discussed. Sales or revenue: The revenue or sales is the total invoiced to customers for the goods or services provided. If, as is common, value-added tax (VAT) or general sales tax (GST) is charged on goods and services, the sales quoted in the income statement excludes the VAT or GST charge. Cost of sales or cost of goods sold: The cost of sales is the sum of the direct costs in producing the goods or services, that is, all the production related expenses. For a manufacturing company, this includes the purchase of raw materials, the employment of labour used directly in the manufacturing process, and the other direct costs used in production, such as the cost energy, rental of the factory premises, and so forth. If there was no production, the direct production costs would be zero. This can be used as a practical test for determining if the costs are costs of goods sold or not. The cost of goods sold is often explained by the following relationship that constitutes a balance on the inventory: However, this ignores the production labour, and other production-related expenses, like the need for energy and production premises. The inventory balance is augmented by these additional factors to give the full cost of sales: Overheads or selling, general and administrative expenses: The overheads, also called the selling, general and administrative expenses (SGA), are the expenses incurred that are not directly associated with the production activities, but are necessary in the running of the business. In the example shown in Figure 3.5, these expenses are broken down in the categories by department. (Note that depreciation is included in overheads in the profit and loss account but is not part of SGA expenses in the income statement). Interest is the charge for borrowing money and is deducted from the profit before calculating the amount of tax owed. The interest reduces the tax charged. Depreciation: The full cost of an asset is not borne in the year of purchase on the income statement; rather the cost of the asset is spread out over the life of the asset. This spreading out over a number of years of the cost of the asset is called depreciation. More formally, it is the allocation of the asset s cost over its economic life. The total depreciation for an asset must add up to the original cost of the asset. Depreciation is the amount deducted from the profit to account for the purchase of fixed assets, such as equipment. Depreciation also reduces the amount of tax paid, as shown for the taxation line in Table 3.1. If the depreciation is spread over fewer years, the depreciation amount is increased, and the tax paid over those years is reduced. The depreciation need not be spread evenly, so that there may be a greater reduction in tax in the earlier years of the asset s life than in the later years. The amount of depreciation that is allowed for the determination of taxes is prescribed by the taxation system of the country. However, it is important to acknowledge three aspects relating to depreciation: that the costs of purchasing assets are not represented directly on the income statement; that they are spread out over a number of years as depreciation; that depreciation reduces the tax charge. Taxation: This is the corporate income tax charged. In some countries, this is a flat rate, while in others it is a sliding scale. Countries such as the USA and Canada also have a state or provincial tax that is charged in addition to the federal or national tax. Generally, losses that are incurred may be carried forward to the following year, which means that these losses can be used to reduce the taxable income in the following year by the amount of the loss in the previous year. Net income or net profit is the final line item (hence bottom line ) on the income statement, and represents a measure of the performance or productive effort of the company for the year. The larger the profit, the better the performance. 3 Balance Sheet The income statement measures performance of a company over the reporting period; the balance sheet reports the value of the company at a point in time. It details the forms in which the wealth of the company is held, and how much 130

131 is held in each form. The balance sheet is an implementation of the accounting equation, in which assets of the business are balanced by the claims against the business. It was shown in that section that the claims against a business are of two types, the liabilities of the business, and the owners equity. Before we examine the format of the balance sheet, we need to examine each of these terms. Assets are the resources that have monetary value and are owned by the business. The value of an asset can arise through its use, or through its hire or sale. An obsolete piece of equipment that can be sold for scrap is an asset, while that which cannot be sold is not an asset. The owner must have an exclusive right to or control of the asset and the transaction that resulted in this right must have already been concluded. Assets are normally divided into two categories: Fixed assets, or non-current assets, are tangible items that are acquired for the purpose of being used to generate revenue (rather than for resale). Fixed assets are the equipment used by the business in generation of the company s products; they are not consumed quickly during their use. Typical fixed assets are items like land, buildings, plant and equipment, fixtures and fittings, and vehicles. Most companies will have an authorisation procedure for the acquisition of fixed assets. Although definitions will differ from one organisation to another, this procedure is commonly known as capital expenditure. The value of a fixed asset represented on the balance sheet is the book value, that is, the original cost of the asset less the accumulated depreciation. Current assets are those items that can or will be turned into cash relatively quickly, that is, in less than a year. For example, the company purchase stock, and sells the product to the customer on credit. These two transactions involve three items that are current assets: cash; stocks or inventory; and debtors. The stock is purchased with cash and the product sold on credit increases the debtors. (Debtors still owe the company for the products they have purchased from the company. Debtors are also called accounts receivable.) Liabilities represent claims that others, except the owner of the business, have against the business. These claims usually arise from lending money to the business, or supplying goods to the business on credit terms. Once a liability has been incurred, it remains an obligation of the business until it is settled. The liabilities are divided into current liabilities and long-term liabilities. Long term liabilities are not due for more than a year, whereas current liabilities are due within a year. Long-term liabilities are items such as loans, while current liabilities are items such as creditors and the bank overdraft. Creditors, to whom the company owes money for the supply of stock, are sometimes called accounts payable. Equity in a business is the amount that is owed to the owners or shareholders of the business. The equity arises from two main mechanisms: The capital that was raised from shareholders and owners to start the business. The investment by the owners of the business is called the share capital or the common stock on the balance sheet. The profit earned by the business and not paid out to the shareholders. The profits that are retained by the company (that is, not paid to the shareholders) are called the reserves or retained earnings. Thus the retained earnings or profits are the sum of all profits made by the company during its history less all the dividends paid to the shareholders during the company s history. The relationship between these categories is given by the accounting equation, which is expressed as follows: Assets = Liabilities + Equity (1) Since the assets are comprised of fixed assets and current assets and the liabilities consist of long-term liabilities and current liabilities, the accounting equation can be expanded to give the following equation: (Fixed Assets) + (Current Assets) = (Long term Liabilities) + (Current Liabilities) + Equity (2) The difference between current assets and current liabilities is called the working capital. 4 Cash Flow Statement The income statement provides a view of the business based on the revenue and expenses, not the cash receipts and payments. Because accrual accounting is used and because profit includes non-cash items such as depreciation, there may not be a one to- one relationship between profit and cash. It is possible for a profitable company to go out of business due to a shortage of cash; indeed, a shortage of cash is the most common cause of business failure. A shortage of cash in a business is referred to as commercial insolvency. The cash flow statement is a formal statement of the cash payments and receipts for the reporting period. The cash flow statement, shown in Figure 3.8, represents the cash generated or consumed in the operating, investment and financing activities of the business. 131

132 Operating activities - The operating cash flow represents the cash received from customers and cash paid to suppliers and employees. There are two methods for determining the cash flow from operating activities: the direct method and the indirect method. The direct method involves separating all the cash transactions into those that involve operating activities and those that do not. The indirect method determines the cash generated by calculation from profit (net income) obtained from the income statement. The indirect method is the method most adopted in practice. The operating cash flow is calculated by adjusting the net income for two things: the non-cash items, such as depreciation, and the change in working capital. Investment activities - Investing activities report the acquisition or disposal of long-term assets. The change between the current period and the previous period in the fixed assets on the balance sheet represents the change in the cash position as a result of investment activities by the company. This is given by the following expression: Financing activities - The company can raise funds for its activities from a combination of equity and loans. The financing activities of the cash flow statement reflect these activities of the company for the reporting period. The results for these two activities can be derived from the change in the long and short-term loans over the reporting period, and the change in equity capital (not retained earnings). The payment of a dividend to the shareholders by the company will reduce the cash position and is represented in this section. Therefore the cash flow as a result of financing activities is given by the following expression: Net cash flow and cash equivalents - The net cash flow for the reporting period is the sum of the cash flows for the operating, investment and financing activities of the company. The final section on the cash flow statement summarises the cash position of the company. Summary The basic financial statements are prepared according to accounting principles and conventions. Two of those that impact on the general understanding of the financial statements are accrual accounting and the historical cost conventions. Accrual accounting recognizes transactions when a company commitment has been made, rather than when the payment is made. This allows for the accurate recording of credit transactions. The financial accounts are prepared on the basis of historical costs, rather than current market values. They represent a true reflection of the transactions at the time at which they occurred. This particularly affects assets, whose book value may have no bearing on its market value or its operational value. The dual nature of transactions was considered, which lead to an expression known as the accounting equation. The accounting equation is the basis of the balance sheet, and states that the value of the assets of a company is equal to the liabilities plus the owner s equity. The business process was considered in the form of a flow diagram with a feedback loop. The construction of the income statement from the business process was discussed. The construction of the balance sheet from the accounting equation was presented, and the derivation of the cash flow statement from the other two statements was discussed. The interaction between the financial statements was derived. REFERENCES [1] CRUNDWELL, F. K.: Finance for engineers : evaluation and funding of capital projects Springer-Verlag London Limited ISBN e-isbn [2] JAKUBCOVÁ, E. VIDOVÁ, J.: Účtovníctvo. SjF TU v Košiciach, Košice 2003, ISBN , 168 s., (30/70) [3] KÁDÁROVÁ, J. - JANEKOVÁ, J.: Ekonomika podniku. SjF TU v Košiciach, Košice 2010, ISBN , 220 s., [4] VIDOVÁ, J.: Efektívna organizácia spracovania účtovníctva. In: 5. medzinárodná vedecká konferencia, Trendy v systémoch riadenia podnikov, Herľany 2002, ISBN X, s [5] VIDOVÁ, J.: Harmonizácia účtovníctva na Slovensku. In: 5. medzinárodná vedecká konferencia, Trendy v systémoch riadenia podnikov, Herľany 2002, ISBN X, s This contribution is the result of the projects implementation: Project VEGA No. 1/0669/13 - Proactive crisis management of industrial enterprises based on the concept of controlling 132

133 AUTORS: doc. Ing. Jaroslava Kádárová, PhD. Technical University of Košice Faculty of Mechanical Engineering Němcovej 32, Košice, Slovakia, doc. Ing. Katarína Teplická, PhD. Technical University of Košice Faculty of Mining, Ecology, Process Control and Geotechnology Park Komenskeho 19, Košice, Slovakia, 133

134 134

135 FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE SPOKOJNOSŤ PRACOVNÍKOV V PODNIKU FACTORS INFLUENCING EMPLOYEES SATISFACTION AT THE ENTERPRISE Andrea KRAUSZOVÁ, Edita SZOMBATHYOVÁ Technická univerzita v Košiciach Abstract: Qualified labor force and its efficient use is one of the preconditions for the success of the enterprise market. This paper deals with the results of a survey focused to identify staff satisfaction with factors affecting their work activities, job performance and working comfort. It highlights the importance of appropriate incentives, remuneration system and creating an optimal working environment. Kľúčové slová: motivácia, odmeňovanie, pracovné prostredie Key words: motivation, payroll, working environment Úvod Podnik, ktorý má vzdelaných a skúsených pracovníkov a dokáže ich vhodnými prostriedkami motivovať a rozvíjať ich potenciál, má tendenciu udržať si ich. Aj pomocou nich môže dosahovať lepšie hospodárske výsledky a byť viac konkurencieschopným. V rámci riešenia grantovej úlohy Metódy a techniky experimentálneho modelovania vnútropodnikových výrobných a nevýrobných procesov bol uskutočnený prieskum v podniku, ktorý sa zaoberá výrobou vrchného ošatenia, špeciálnych odevov a uniforiem pre rôzne profesie. Cieľom dotazníkového prieskumu bolo zistiť úroveň spokojnosti zamestnancov podniku so systémom odmeňovania a motivácie, s usporiadaním a organizáciou pracovného miesta, s pracovným prostredím, s pracovnou atmosférou a ďalšími faktormi, ktoré ovplyvňujú pracovnú činnosť a kvalitu práce zamestnancov. Analýza výsledkov prieskumu - výrobní pracovníci Z celkového počtu 335 zamestnancov podniku sa prieskumu aktívne zúčastnilo 262, z toho bolo 212 výrobných zamestnancov a 50 nevýrobných pracovníkov. Dotazník, ktorý pracovníci anonymne vyplňovali, obsahoval 10 otázok, zameraných na jednotlivé faktory a oblasti ovplyvňujúce spokojnosť pracovnej sily. Pre hodnotenie jednotlivých oblastí bola v dotazníku využitá nasledovná hodnotiaca stupnica: 1 = veľmi dôležitý, resp. veľmi spokojný, 2 = skôr dôležitý, resp. skôr spokojný, 3 = neviem posúdiť, 4 = skôr nepodstatný, resp. skôr nespokojný, 5 = úplne nepodstatný, resp. úplne nespokojný. Vyhodnotenie vybraných oblastí z pohľadu výrobných pracovníkov uvádzame v nasledujúcej časti príspevku. Hodnotenie existujúceho systému odmeňovania Vyjadrenie spokojnosti s používaným systémom odmeňovania uvádza tab. 1. [3] Tab.1 Vyjadrenie spokojnosti s odmeňovaním spokojnosť Počet odpovedí % 1 9 4,25% 135

136 2 21 9,91% ,13% ,51% ,13% neodpovedali 15 7,08% spolu ,00% Veľmi, či skôr spokojných so svojim odmeňovaním bolo len 14,16% respondentov. Významný je pomer skôr, alebo úplne nespokojných - až 72,64% opýtaných vyjadrilo negatívny názor na momentálnu výšku svojej mzdy. Z výsledkov vyplýva, že výrobní pracovníci sú s odmeňovaním skôr nespokojní a má pre nich podstatný význam, akú mzdu, prípadné aké príplatky a doplatky dostanú. Hodnotenie systému motivácie Vyjadrenie spokojnosti s používaným systémom motivácie (pochvala, odmena a pod.) je uvedené v tab. 2 [3] Z údajov v nej uvedených vyplýva, že podstatné percento opýtaných (56,61%) sa priklonilo na stranu nespokojnosti, čo sa týka motivačného systému. Veľmi spokojných so súčasným motivačným systémom bolo len 4,25%, pričom k otázke sa odmietlo vyjadriť 10,85% respondentov. Tab. 2 Vyjadrenie spokojnosti s motivačným systémom spokojnosť počet odpovedí % 1 9 4,25% ,15% ,15% ,72% ,89% neodpovedali 23 10,85% spolu ,00% Hodnotenie pracovného prostredia V tejto oblasti sa prieskum zameral predovšetkým na hodnotenie a posúdenie čistoty, hlučnosti a prašnosti prostredia, v ktorom pracovníci vykonávajú svoju pracovnú činnosť. Tab. 3 Vyjadrenie spokojnosti s pracovným prostredím spokojnosť počet odpovedí % 1 4 1,89% ,21% ,49% ,62% ,53% neodpovedali 26 12,26% spolu ,00% K otázke sa vyjadrilo 186 respondentov z celkového počtu 212 a výsledky sú uvedené v tab. 3. [3] Úplne, či skôr nespokojných bolo 64,15% zamestnancov. Veľmi a skôr spokojných bolo 15,10% zamestnancov. Hodnotenie atmosféry na pracovisku V tejto otázke mali respondenti možnosť vyjadriť sa k úrovni medziľudských vzťahov na pracovisku, spôsobu komunikácie, dostupnosti informácií a štýlu riadenia. Výsledky sú uvedené v tab. 4. [3] Tab. 4 Vyjadrenie spokojnosti s pracovnou atmosférou spokojnosť počet odpovedí % ,02% ,19% ,62% ,58% ,02% 136

137 neodpovedali 33 15,57% spolu ,00% Z výsledkov vyplynulo, že 38,21% respondentov bolo veľmi, či skôr spokojných s pracovnou atmosférou. Úplne a skôr nespokojných bolo 31,60%, k otázke sa nevyjadrilo 15,57% respondentov. Analýza výsledkov prieskumu - nevýrobní pracovníci Vyjadriť sa k spokojnosti s jednotlivými faktormi mali možnosť aj nevýrobní zamestnanci, pracujúci v oblasti technicko-hospodárskej a administratívnej. Súhrnné výsledky sú graficky znázornené na obr. 1. [3] Spokojnosť s faktormi Pracovná doba Pracovné prostredie Pracovná atmosféra Organizácia pracovného miesta Hodnotenie nadriadeným Motivačný systém Veľmi spokojný Skôr spokojný Neviem posúdiť Skôr nespokojný Úplne nespokojný Systém odmeňovania Obr. 1 Spokojnosť nevýrobných pracovníkov Ako vyplýva z grafického znázornenia, s pracovnou dobou, s organizáciou pracovného miesta a atmosférou na pracovisku vyjadrilo spokojnosť približne 50 % respondentov. Podnik by mal zamerať svoju pozornosť na oblasť odmeňovania a motivačného systému, s ktorými boli opýtaní pracovníci čiastočne alebo úplne nespokojní. Nevýrobní pracovníci mali možnosť vyjadriť sa aj k významnosti a dôležitosti uvedených oblastí pre ich pracovnú činnosť a ich výkon. Výsledky sú graficky znázornené na obr. 2. [3] Dôležitosť faktorov Pracovná doba Pracovné prostredie Pracovná atmosféra Organizácia pracovného miesta Hodnotenie nadriadeným Motivačný systém Úplne nepodstatný Skôr nepodstatný Neviem posúdiť Skôr dôležitý Veľmi dôležity Systém odmeňovania Obr. 2 Dôležitosť faktorov Ako vyplýva z výsledkov, nevýrobní pracovníci považujú za najvýznamnejšie faktory systém odmeňovania a pracovnú atmosféru. S pracovnou atmosférou však vyjadrila väčšina pracovníkov spokojnosť. Problémovou sa javí oblasť 137

138 odmeňovania, ktorú pracovníci považujú za najdôležitejšiu so sledovaných faktorov, ale zároveň súčasný systém odmeňovania považujú za nevyhovujúci. Záver Jedným so základných výrobných faktorov podniku sú výrobní zamestnanci, ktorí sú zároveň aj základom úspešného fungovania výrobného podniku na trhu. Preto by sa mal manažment podniku zamerať na starostlivosť o výrobnú pracovnú silu, poskytovanie vhodných príležitosti na jej rozvoj a vzdelávanie. Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že zamestnanci pôsobiaci v oblasti výroby sú najviac nespokojní s úrovňou odmeňovania a motivačným systémom. V jednej otázke sa vyjadrili, že nemajú žiadne zamestnanecké výhody. Tento poznatok by mal byť základom návrhu nového systému, ktorý by zabezpečil zamestnancom aj určité zamestnanecké výhody, napr. vo forme darčekových poukazov či regeneračných pobytov. Výrobným zamestnancom nevyhovuje ani ich súčasné pracovné prostredie dôvodom je predovšetkým nečistota, nadmerný hluk strojov, či zima v dielňach. To, v akom pracovnom prostredí zamestnanci pracujú ovplyvňuje ich kvalitu práce, pracovné tempo, ich celkovú pohodu, ale predovšetkým bezpečnosť pri práci. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je základnou povinnosťou zamestnávateľa, ktorý by mal brať do úvahy, aké pracovné podmienky zamestnancom poskytuje. Jeho povinnosťou je neustále sa starať o zlepšovanie pracovného prostredia, ktoré vplýva nielen na bezpečnosť pracovníkov ale aj na produktivitu práce. Administratívni a technicko-hospodárski pracovníci by vzhľadom na náplň svojej práce mali využiť školenia, zamerané na ovládanie počítačových programov a cudzích jazykov. Príspevok je súčasťou riešenia projektu VEGA 1/0102/11: Metódy a techniky experimentálneho modelovania vnútropodnikových výrobných a nevýrobných procesov. LITERATÚRA [1] Antošová, M.: Manažment v teórii a praxi. 2. vyd., Košice, TU v Košiciach, 2011, 206 s. ISBN [2] Krauszová, A. Szombathyová, E.: Analýza faktorov podporujúcich úroveň využitia znalostí podniku. In: Manažment v teórii a praxi. Roč. 6, č. 2 3/2010. Košice: PhF EU, 2010, str ISSN [3] Olexová, M.: Ľudský kapitál ako zdroj konkurenčnej výhody podniku. Bakalárska práca. Košice: TU v Košiciach, SjF, KONTAKT: Ing. Andrea Krauszová, PhD. Ing. Edita Szombathyová, PhD. Technická univerzita v Košiciach Strojnícka fakulta Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu Němcovej 32, Košice, Slovenská repuplika

139 INVESTOVANIE POMOCOU MARKOWITZOVEJ TEÓRIE PORTFÓLIA Marianna Janisová Ekonomická univerzita v Bratislave AbstraCT: The main purpose of this article is to describe Markowitz portfolio theory and apply it in practice. In the beginning of article are described theoretical basics of Markowitz portfolio theory. In the second part of article is described optimal portfolio which were created by us include graphs and tables for better presentation of results that we have achieved by theoretical informations of Markowitz portfolio theory. In the final part of article the results are evaluated. Kľúčové slová: portfolio, Markowitz portfolio theory, return, shares, portfolio weights, share development ÚVOD Hlavným cieľom podnikateľskej činnosti je dosahovať čo najvyššie zisky. Podniky sa môžu rozhodnúť, čo s daným ziskom urobia. Majú rôzne možnosti, ako napríklad zisk investovať do rozvoja podniku a inovovania jeho prevádzky, či investovanie voľných prostriedkov. Na investovanie financií podniku je možné využiť Markowitzovú teóriu portfólia, ktorú vytvoril H. Markowitz už v roku 1952 a neskôr mu bola udelená nobelová cena za ekonómiu. H.Markowitz je považovaný za zakladateľa Modernej teórie portfólia(mpt). MARKOWITZOVA TEÓRIA PORTFÓLIA Investori za účelom investovať svoje finančné prostriedky si musia byť vedomý toho, že výška očakávaného výnosu závisí od rizika, ktoré podstúpia. Túto mieru rizika je možné vyhodnotiť rôznymi spôsobmi, a to napríklad pomocou smerodajnej odchýlky výnosu portfólia od jeho strednej hodnoty. Bohužiaľ, cieľ investora dosiahnuť čo najvyšší výnos, je v protiklade s podstupovaným rizikom, pretože očakávaný výnos je naviazaný na mieru rizika, ktoré investor podstúpi. Nižšie riziko predurčuje aj nižší očakávaný výnos. Výška očakávaného výnosu je akousi odmenou za podstúpenie rizika, že sa mu kapitál nevráti. Problémom minimalizácie rizika pri zvolenom očakávanom výnose sa zaoberal prvýkrát H. Markowitz, ktorý v roku 1952 vo svojom článku navrhol jeho riešenie, a teda spôsob výberu vhodného portfólia akcií, do ktorého zahrnul hľadisko rizika. Táto myšlienka bola prelomová. Riešenie je nasledovné: MELICHERČÍK, I. OLŠAROVÁ, L. ÚRADNÍČEK, V.: Kapitoly z finančnej matematiky, Epos, Bratislava

140 kde: predstavujú váhy jednotlivých akcií v rámci portfólia, je pevne zvolený očakávaný výnos, sú stredné hodnoty náhodných premenných predstavuje kovarianciu medzi a. predstavujúcich výnosy jednotlivých aktív, Musí tiež platiť: Existujú aspoň dve aktíva 1 < i; j < n; pre ktoré Lagrangeových multiplikátorov.. Takto postavený problém sa dá riešiť napr. pomocou APLIKÁCIA MARKOWITZOVEJ TEÓRIE PORTFÓLIA Predpokladajme, že podnik XY v období od 9.apríla 2012 do 27.augusta 2012 má za cieľ investovať $, pričom chce dosiahnuť zisk s prihliadnutím na riziko, ktoré je ochotný podstúpiť. Pre tento účel bolo vytvorené portfólio z 10 akcií, s ktorými sa obchoduje. Snažili sme sa o výber akcií veľkých zahraničných firiem, u ktorých je malé riziko bankrotu, z ktorých väčšia časť je zameraná na výpočtovú techniku ako napr. Microsoft Corporation, či Dell Inc. Portfólio je zostavené z akcií uvedených v tabuľke č.1, ktorá bližšie popisuje spoločnosti a ich činnosti. Tabuľka č.1: Akcie tvoriace zvolené portfólio Označenie akcií Názov spoločností Popis AAPL Apple Inc. Spoločnosť zameriavajúca sa na IT sektor (notebooky, operačný systém, telefóny a iné) AMZN Amazon.com, Inc. Najväčší online predajca GOOG Google Inc Spoločnosť zameriavajúca sa na produkty a služby v rámci internetu MSFT Microsoft Corporation Spoločnosť zameriavajúca sa na IT sektor(operačný systém) IBM International Business Machines Corporation IT spoločnosť zameraná na predaj hardware a software KO The Coca-Cola Company Výrobca nealkoholických nápojov DELL Dell Inc. Spoločnosť zameriavajúca sa na IT sektor. JNJ Johnson & Johnson Spoločnosť zameraná na farmaceutické, ako aj kozmetické produkty YHOO Yahoo! Inc. Spoločnosť zameraná na IT sektor. Je poskytovateľom rôznych služieb, ako je vyhľadávanie, a pod. ORCL Oracle Corporation IT spoločnosť zameraná na hardware a software, ako aj na databázové systémy Zdroj: Vlastné spracovanie Celkový výnos z portfólia sme porovnali s akciovým indexom S&P 500 (Standard & Poor 500), ktorý je založený na spoločných cenách akcií z top 500 verejne obchodovanými cennými papiermi amerických spoločností. Je to jeden z najčastejšie sledovaných indexov a mnohí ho považujú za najlepšie zastúpenie trhu a vodcu pre americkú ekonomiku. Na účely investovania bola použitá stratégia buy & hold, ktorá je pasívnou stratégiou investovania, v ktorej investor akcie nakupuje a drží ich po celú dobu odhliadnuc od kolísania cien na trhu. Investor pri tejto stratégii vyberá akcie len raz, a to na začiatku, pričom ho nezaujímajú krátkodobé cenové pohyby. Na základe výnosov program FTS: CAPM Tutor-Markowitzova diverzifikácia zostrojil tzv. efficient frontier závislosť volatility a výnosov. Výnosy boli vypočítané z týždenných údajov, pričom bol použitý vzorec: (c 1 -c 0 )/c 0, kde c 1 je cena z dňa, pre ktorý bol rátaný výnos a c 0 je cena z minulého týždňa. Údaje, ktoré boli využité na zistenie výnosov boli získané z internetového portálu Na obrázku č.1, ktorý zobrazuje efficient frontier, zachytáva bod, ktorý reprezentuje očakávaný výnos 18,72% p. a.(týždenný 0,36%). Tento bod sa nachádza na hornej časti krivky, kde sú body s vyšším 140

141 výnosom, ale rovnakým rizikom ako dole. Tým pádom sa neoplatí vyberať body z dolnej časti. Obrázok č.1: Efficient frontier pomocou programu FTS: CAPM Tutor Zdroj: Vlastné spracovanie pomocou programu FTS:CAPM Tutor Na základe výnosov z obdobia od do boli vypočítané váhy pre jednotlivé akcie v portfóliu pri zvolenom riziku. Pri výpočte bol použitý program FTS: CAPM Tutor - Markowitzova diverzifikacia. Jednotlivé hodnoty váh sú uvedené v tabuľke č. 2, v ktorej sú prehľadne zobrazené hodnoty váh prislúchajúce k jednotlivým akciám, ako od nich odvodený počet akcií a zisk danej akcie. Tabuľka č.2: Investovanie pomocou stratégie buy & hold Akcia Váha Hodnota v akcii Cena akcie na začiatku Cena akcie na konci Počet akcií Hodnota akcií na konci Zisk danej akcie AAPL 0, ,64 665, , , ,7042 AMZN 0, ,46 248, , , ,64 GOOG 0, ,6 685, , , ,814 MSFT 1, ,41 30, , , ,0746 IBM -0, ,1 194, , , ,27648 KO -3, ,48 37, , ,085 DELL 0, ,11 10, , , ,196 JNJ -3, ,36 67, , ,898 YHOO 2, ,87 14, , ,1648 ORCL 1, ,44 31, , , ,165 Spolu 1, , , ,67 S&P 500 Index , , , , , ,19 Zdroj: Vlastné spracovanie Po tom, ako boli 9.apríla 2012 nakúpené akcie, boli držané až do 27.augusta 2012, pričom na konci sledovaného obdobia bola zaznamenaná strata. Stratégia buy & hold nepriniesla požadovaný výnos, ale naopak stratu vo výške ,67 $, čo predstavuje stratu 29,4%. Index S&P500 dosiahol zisk ,19$. Ako vidíme na grafe č.1 a v tabuľke č. 3, portfólio zaznamenalo nárast len v prvých 2 týždňoch obchodovania, a potom prudko kleslo až na hodnotu ,99$. Potom zaznamenalo mierny nárast, no nedokázalo si ho udržať a prepadlo sa až na hodnotu ,99. Od portfólio posilnilo, no nedorovnalo stratu a neprekonalo index S&P

142 Tabuľka č. 3: Porovnanie výnosov indexu S&P 500 vs. Portfólio Výnosy Dátum S&P 500 Portfólio , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,33 Zdroj: Vlastné spracovanie Graf č.1: Investovanie pomocou stratégie buy&hold Zdroj: Vlastné spracovanie Z grafu č.2 je zrejmé, že akcie JNJ dosiahli stratu 25%, DELL 22% a KO 14%, čo ovplyvnilo celkový výnos. Naopak akcie AMZN(zisk 13%) a ORCL(zisk 15%) dosiahli v rámci portfólia skoro očakávaný výnos. 142

143 Graf č. 2: Investovanie pomocou stratégie buy&hold Zdroj: Vlastné spracovanie Podniky majú možnosť všetky alebo časť voľných financií, investovať rôznymi spôsobmi. Jedným zo spôsobov je aj investovanie využitím Markowitzovej teórie portfólia a stratégie buy&hold. Po pokuse zistiť, či by podnik dosiahol požadovaný výnos, pomocou tejto stratégie sme však zistili, že ak by podnik nakúpil akcie 9.apríla 2012 a predal ich až 27.augusta 2012, nedosiahol by zisk a nezvýšil by svoju výkonnosť, ale naopak prišiel by o časť svojej investície. Podstúpená miera rizika sa bohužiaľ negatívne odrazila na výnose portfólia. ZÁVER H. Markowitz predstavil v roku 1952 revolučné riešenie problému hľadania optimálneho portfólia. Jeho teória položila základ modernej teórie portfólia, pričom sa stala nástrojom pri investovaní. Cieľom tohto článku priblížiť túto teóriou, ako aj aplikovať ju v praxi. Nami vytvorené portfólio pomocou Markowitzovej teórie a metódy buy&hold však nedosiahlo požadovanú výkonnosť, pričom bola porovnaná aj s indexom S&P 500. Na záver je potrebné skonštatovať, že Markowitzova teória nám umožňuje aspoň prvotné rozloženie akcií v portfóliu, pričom sa dá následne modifikovať s prihliadnutím na požiadavky investora. POUŽITÁ LITERATÚRA [1] CÁR, T Teória portfólia aplikovaná v praxi. In Forum statisticum Slovacum : vedecký recenzovaný časopis Slovenskej štatistickej a demografickej spoločnosti. - Bratislava : Slovenská štatistická a demografická spoločnosť, ISSN , 2011, roč. 7, č. 7, s [online] [cit ] Dostupné na internete: <http://www.ssds.sk/casopis/archiv/2011/fss0711.pdf> [2] MELICHERČÍK, I. OLŠAROVÁ, L. ÚRADNÍČEK, V.: Kapitoly z finančnej matematiky, Epos, Bratislava [3] VANDÁK,M Investovanie s úrokovými derivátmi: Diplomová práca. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Dostupné na internete: <http://www.iam.fmph.uniba.sk/studium/efm/diplomovky/ 2007/vandak/diplomovka.pdf> KONTAKT: Mgr. Marianna Janisová Ekonomická univerzita v Bratislave Fakulta podnikového manažmentu, Katedra podnikových financií Dolnozemská cesta 1, Bratislava, Slovakia 143

144 144

145 APLIKÁCIA METÓD TRANSFEROVÉHO OCEŇOVANIA Anna Harumová Ekonomická univerzita v Bratislave Abstract: Globalization of business by multinational corporations brings the questions of fair valuation of goods and services and allocation of income, and thus also taxable incomes to individual countries where these corporations operate. Rules were created for purposes of this fair valuation to ensure the development of international trade based on a non-transfer pricing rules. The basic principle of transfer valuation is a need of valuation of transactions between personnel and capital related entities on the basis of arm's-length principle and principle of the usual price. Transfer valuation rules contain the basic methods of transfer valuation, which taxpayers who are doing business by multinational corporation should follow. Between the most commonly used transfer valuation methods are traditional transfer valuation methods which are based on comparison of prices and transactional profit methods of transfer valuation based on a comparison of profits. Application of transfer valuation methods is therefore based on comparability of prices and their individual components of the comparison subjects. The main problem of the application of these methods becomes comparability of prices of comparison subjects. Key words: transfer pricing, price, transfer pricing, value, methods, transfer price; Úvod Možno povedať, že medzinárodné spoločnosti podnikajúce v rámci globálnej ekonomiky tvoria až 60 percent svetového obchodného obratu. Spoločným znakom takýchto nadnárodných a cezhraničných daňových subjektov je to, že sú umiestnené v rozdielnych daňových jurisdikciách a samozrejme, s rozdielnym zdanením. Daňové subjekty majú v praxi záujem produkovať zisk tam, kde je to pre nich daňovo výhodnejšie. Daňovú výhodnosť možno dosiahnuť presunom zisku medzi osobami v rámci legislatívy jednej krajiny alebo presunom zisku medzi osobami cez hranice do krajiny s daňovo priaznivejšou legislatívou. 1. Princípy a pravidlá transferového oceňovania Transferové oceňovanie je určovanie cien v cezhraničných obchodných transakciách medzi závislými osobami, aby zodpovedali princípu nezávislého vzťahu. Jednotlivé krajiny sa snažia alokovať zisk vo svojej kompetencii a získať tak daňový profit do svojho štátneho rozpočtu. Rovnako je to aj v podmienkach Slovenskej republiky. Problémom je, že transferové ceny nie sú stanovené na voľnom trhu, a preto sa môžu líšiť od cien dohodnutých medzi nezávislými obchodnými partnermi v porovnateľných transakciách a za porovnateľných podmienok. Transferové ceny sa preto na daňové účely podrobujú overovaniu primeranosti ich výšky. Na zamedzenie rizikovosti daňových únikov u medzinárodne pôsobiacich firiem bola vydaná Smernica OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní. Medzi základné pravidlá o transferovom oceňovaní, ktoré obsahuje vzorová zmluva OECD a Smernica OECD, patria: 1. Princíp nezávislého vzťahu, podľa ktorého každý člen nadnárodného podniku podlieha dani z príjmov na základe princípu rezidencie alebo princípu zdroja príjmu. Princíp nezávislého vzťahu je zameraný na dva ciele: zabezpečenie primeraného daňového základu v každej jurisdikcii, zamedzenie dvojitému zdaneniu. 2. Princíp obvyklých cien, ktorý sa rešpektuje pri vzájomných transakciách. Tento princíp je medzinárodným štandardom, ktorý uplatňujú pri kontrole správcovia daní vo väčšine krajín na celom svete. Obvyklé ceny sa v správe o transferovom oceňovaní a mnohonárodných podnikoch, publikovanej OECD v roku 1979, definujú ako ceny, ktoré by boli za rovnakých, alebo za podobných podmienok dohodnuté medzi nezávislými podnikmi zainteresovanými v rovnakých alebo podobných obchodných transakciách alebo za podobných podmienok na rovnakom trhu. 3. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia musia obsahovať pravidlá rešpektujúce metódy transferového oceňovania. 145

146 Nezávislé osoby vplyvom trhových komerčných podmienok konajú tak, že obhajujú svoje záujmy, teda napr. predávajúci má záujem maximalizovať svoju predajnú cenu (zisk). V prípade závislých osôb však tento prirodzený regulátor nefunguje. Preto sa v daňovej praxi osobitne preverujú vzťahy závislých osôb, keďže tieto osoby majú tendenciu a schopnosť svoje konanie zjednotiť voči fiškálnym záujmom štátu. Smernica OECD je považovaná za všeobecne uznávaný návod, ako aplikovať pravidlá transferového oceňovania v praxi. Pri oceňovaní služieb poskytovaných v rámci nadnárodnej skupiny sa osobitne využíva kapitola VII tejto smernice, ktorá uvedené vzťahy upravuje. Pri aplikácii týchto vzťahov je ďalej potrebné zohľadňovať aj dokumenty prijaté v rámci Európskej únie. Napríklad problematikou služieb sa zaoberá Správa o vnútroskupinových službách s nízkou pridanou hodnotou (Guidelines on low value adding services), ktorá bola v rokoch 2009 až 2010 spracovaná skupinou EÚ Joint Transfer Pricing Forum (JTPF). 2. Problematika výberu metód na zisťovanie transferových cien Aplikáciou metód transferového oceňovania možno zistiť cenu uznateľnú daňovým úradom pri obchodných transakciách medzi personálne a kapitálovo prepojenými osobami. Pri zisťovaní rozdielu transferových cien a obvyklých cien sa vychádza z porovnania podmienok, ktoré boli dohodnuté v obchodných alebo finančných vzťahoch medzi zahraničnými závislými osobami, s podmienkami, ktoré by vznikli medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných podmienok (princíp nezávislého vzťahu). Základné rozdelenie metód transferového oceňovania: tradičné metódy - vychádzajúce z porovnávania ceny, transakčné ziskové metódy - metódy vychádzajúce z porovnávania zisku, kombinácia prvých dvoch metód, iná metóda priamo neuvedená v zákone, ak jej použitie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu. 1. K metódam vychádzajúcim z porovnávania ceny (tradičné metódy) patria 22 : a) metóda nezávislej trhovej ceny, pri ktorej sa porovnáva cena prevodu majetku alebo služby dohodnutá medzi zahraničnými závislými osobami s porovnateľnou nezávislou trhovou cenou dohodnutou medzi nezávislými osobami. Problémom v praxi môže byť princíp porovnateľnosti obchodov alebo spoločností uskutočňujúcich tieto obchody prostredníctvom cien tvorených na voľnom trhu. b) metóda následného predaja, pri ktorej sa cena prevodu majetku nakúpeného zahraničnou závislou osobou prepočíta na nezávislú trhovú cenu z ceny, za ktorú táto zahraničná závislá osoba majetok opätovne predáva nezávislej osobe, zníženej o obvyklú výšku obchodného rozpätia porovnateľných nezávislých predajcov. Pri tejto metóde vzniká problém pri určení obchodného rozpätia opakovanej predajnej ceny. Dôležitým faktorom pri určení obchodného rozpätia je časový interval medzi pôvodným nákupom a predajom, pretože čím je tento interval dlhší, tým viac faktorov treba zohľadniť. c) metóda zvýšených nákladov, pri ktorej sa nezávislá trhová cena vypočíta zo skutočných priamych a nepriamych nákladov majetku alebo služby prevádzanej medzi zahraničnými závislými osobami, zvýšených o sumu cenovej prirážky uplatňovanej tým istým dodávateľom vo vzťahu k nezávislým osobám alebo o sumu cenovej prirážky, ktorú by uplatňovala nezávislá osoba v porovnateľnom obchode za porovnateľných podmienok. Pri uplatňovaní tejto metódy vzniká problém porovnateľnosti v rozdielnosti jednotlivých druhoch nákladov a uplatňovaní odlišných postupov účtovania. 2. Metódy vychádzajúce z porovnávania zisku (transakčné ziskové metódy) - použijú sa ak nemožno spoľahlivo použiť tradičné metódy: a) metóda delenia zisku, ktorá vychádza z takého delenia predpokladaného zisku dosiahnutého nezávislými osobami, aké by očakávali nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu nezávislého vzťahu. Problém porovnateľnosti pri tejto metóde vzniká pri získavaní kvalitných externých údajov o trhu a o podrobnej analýze činností vykonávaných porovnávanými spoločnosťami. b) metóda čistého obchodného rozpätia, ktorá zisťuje výšku ziskovej prirážky z obchodného vzťahu alebo finančného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám. Problémom uplatnenia tejto metódy je náročnosť zabezpečenia vysokého stupňa podobností mnohých aspektov na porovnanie týchto obchodných vzťahov zákona č. 595/2003 o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov 146

147 Medzi ďalšie metódy transferového oceňovania patria: c) metóda porovnateľných ziskov, ktorá vychádza z výsledkov porovnávania úrovne dosiahnutého zisku podniku s úrovňou zisku nezávislého podniku, ktorý sa zaoberá rovnakou alebo podobnou činnosťou za porovnateľných podmienok. d) metóda návratnosti investovaného kapitálu, je založená na porovnávaní návratnosti kapitálu investovaného v spojených podnikoch s návratnosťou kapitálu v nezávislých podnikoch, ktoré uskutočňujú rovnaké alebo podobné aktivity, vyžadujúce si rovnaké alebo podobné kapitálové investície. e) metóda alokácie globálnych ziskov, táto metóda sa neopiera o princíp obvyklých cien. Čistý zisk, ktorý plynie z uskutočnených obchodných transakcií sa priraďuje jednotlivým zainteresovaným podnikom na základe ich príspevku k dosiahnutému čistému zisku. Základňou sú spravidla celkové náklady alebo mzdové náklady. 3. Analýza porovnateľnosti cien pri aplikácii metód na zisťovanie transferových cien Metóda nezávislej trhovej ceny - ak existuje porovnateľná cena prevodu majetku alebo služby dohodnutá medzi zahraničnými závislými osobami s porovnateľnou nezávislou trhovou cenou dohodnutou medzi nezávislými osobami, tak je táto metóda najspoľahlivejšou metódou aplikácie nezávislého vzťahu. Problematiku porovnateľnosti cien pri tejto metóde môžeme analyzovať na príklade: spoločnosť Strojservis (Slovensko) predala závislej spoločnosti Montoservis (Nemecko) 4000 t železa za cenu /t. Nezávislá trhová cena medzi krajinami v tomto období je a zahŕňa colné poplatky za dovoz a prepravné. Podľa zmluvy medzi Strojservis a Montoservis cena nezahŕňa colné poplatky a prepravné. Nezávislý prepravca by účtoval cenu prepravy 144 a colné poplatky by boli 126. Výpočet transferovej ceny uznateľnej je v tabuľke 1. Tabuľka 1. Výpočet metódou nezávislej trhovej ceny Riešenie: Suma v 1 Nezávislá trhová cena /t Náklady na dopravu/t Colné poplatky/t Transferová cena uznateľná/t (1-2-3) Zdroj: vlastné výpočty Ak nemáme porovnateľnú transferovú cenu, ktorá zahŕňa rovnaké položky, môžeme využiť porovnateľnú cenu očistenú o rozdielové položky. Výpočet transferovej ceny uznateľnej v súlade s touto metódou potom možno urobiť podľa vzorca: kde: TC u = transferová cena uznateľná PC n predajná cena nezávislej osobe RP rozdielne položky (napr. doprava, colné poplatky) Zdaniteľný rozdiel pri uplatnení nižších cien voči závislej osobe (TC R ) vypočítame:, alebo kde: TC R rozdiel predajných cien PC z predajná cena závislej osobe Metóda následného predaja - pri tejto metóde vzniká problém pri určení výšky obchodného rozpätia predajnej ceny následného predaja, ktorá by mala byť porovnateľná s obvyklou výškou obchodného rozpätia porovnateľných nezávislých predajcov. Výška obchodného rozpätia je ovplyvnená rozsahom činností, ktoré predajca zabezpečuje. Táto metóda sa používa v prípadoch, keď predajca nepridal ďalšiu hodnotu produktu, ktorý predáva. Činnosť predajcu je zvyčajne obmedzená na balenie a drobné úpravy výrobku, kde nie je potrebné použiť špeciálne činnosti. Pri tejto metóde sa vychádza z nákupnej ceny od závislej spoločnosti a výrobok sa následné predáva nezávislej spoločnosti. Nezávislá nákupná cena sa vypočíta tak, že nezávislá predajná cena sa zníži o obvyklé obchodné rozpätie (obchodnú maržu) porovnateľných nezávislých predajcov. Problematiku porovnateľnosti cien pri tejto metóde môžeme analyzovať na príklade: spoločnosť Montoservis (Nemecko) predáva stroje prostredníctvom Czekservis (ČR) ako nezávislého 147

148 predajcu a prostredníctvom závislej osoby Strojservis (Slovensko. V prípade Czekservis znáša záručné riziko a poskytuje propagačné materiály predajca Montoservis a v prípade Strojservisu tento závislý predajca znáša záručné riziko aj náklady na propagáciu. Obchodná marža z predaja nezávislého predajcu je 15 %. Výpočet transferovej ceny uznateľnej je v tabuľke 2. Tabuľka 2 Výpočet metódou následného predaja Riešenie: Suma v 1 Tržba z predaja nezávislej osobe Marža z predaja nezávislému predajcovi Náklady na propagáciu 45 4 Náklady na záručný servis 99 5 Upravená nezávislá marža (2+3+4) Transferová cena uznateľná (1-5) Zdroj: vlastné výpočty Ak nemáme porovnateľnú transferovú cenu, ktorá zahŕňa rovnaké položky, môžeme využiť porovnateľnú cenu očistenú o rozdielové položky. Výpočet uznateľnej predajnej transferovej ceny v súlade s touto metódou podľa vzorca: kde: TC u = predajná transferová cena A (uznateľná) PC n predajná cena B nezávislej osobe C OR n obchodné rozpätie B nezávislej osobe C RP rozdielové položky (úprava o napr. náklady na propagáciu, náklady na pozáručný servis a pod.) Obchodné rozpätie (marža) predstavuje výnos z predaja (rozdiel predajnej a nákupnej ceny) a v percentuálnom vyjadrení ho vypočítame podľa vzorca: Ak poznáme percentuálne vyjadrenie obchodného rozpätia, potom absolútnu výšku vypočítame: kde: x výška obchodného rozpätia v % Rozdielové položky predstavujú rozdiely v nákladoch u porovnávaných cien, ktoré sú v nezávislej cene a v závislej transakcii sa neuplatňujú alebo opačne (napr. náklady na propagáciu, náklady na pozáručný servis a pod.). Zdaniteľný rozdiel pri uplatnení nižších cien voči závislej osobe (TC R ) vypočítame: kde: TC R = zdaniteľný rozdiel cien PC z predajná cena závislej osobe, alebo Metóda zvýšených nákladov - vychádza zo skutočných priamych a nepriamych nákladov dodávateľa tovaru, výrobku alebo služby v obchode so závislou osobou, zvýšených o sumu obchodného rozpätia uplatňovaného tým istým dodávateľom v porovnateľnom obchode s nezávislou osobou alebo o sumu obchodného rozpätia, ktoré by dosiahla nezávislá osoba v porovnateľnom obchode za porovnateľných podmienok. Metóda je vhodná, ak ide o produkciu, ktorá sa realizuje len medzi členmi nadnárodných spoločností najmä pri predaji polovýrobkov a pri transferoch technológií medzi spojenými spoločnosťami. Najviac sa používa v závislom vzťahu pri predaji nedokončenej výroby. Problematiku porovnateľnosti cien pri tejto metóde môžeme analyzovať na príklade: Strojservis (Slovensko) vyrába motory do traktora, ktoré predáva závislej osobe Czekservis (ČR) z cenu 117./ks. Výrobné náklady sú 108, cenová 148

149 prirážka je 9,1 /ks (8,4 % z výrobných nákladov). Porovnateľná obchodná prirážka nezávislého výrobcu motorov je 10 % z výrobných nákladov. Výpočet transferovej ceny uznateľnej je v tabuľke 3. Tabuľka 3 Výpočet metódou zvýšených nákladov Riešenie: Suma v 1 Tržba z predaja závislej osobe/ks Výrobné náklady/ks Obchodná prirážka 10 % (2*0,1) 10,8 4 Transferová cena uznateľná (2+3) 118,8 5 Zvýšenie predajnej ceny/ks (4-1) 1,8 Zdroj: vlastné výpočty Ak nemáme porovnateľnú transferovú cenu, ktorá zahŕňa rovnaké položky, môžeme využiť obchodnú prirážku, ktorú by dosiahla nezávislá osoba v porovnateľnom obchode za porovnateľných podmienok. Výpočet uznateľnej transferovej ceny v súlade s touto metódou možno urobiť podľa vzorca: kde: TC u = transferová cena uznateľná VN z výrobné náklady závislej osoby PR n cenová prirážka u nezávislej osoby PC z predajná cena voči závislej osobe Zdaniteľný rozdiel pri uplatnení nižších cien voči závislej osobe (TC R ) vypočítame:, alebo kde: TC R = rozdiel predajných cien Metóda delenia zisku - vychádza z takého delenia predpokladaného zisku z obchodov závislých osôb, aké by očakávali nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu nezávislého vzťahu. Používa sa vtedy, ak transakcie medzi prepojenými spoločnosťami sú do značnej miery prepojené a nemôžu byť posudzované oddelene. Najprv sa identifikuje zisk, ktorý sa má rozdeliť medzi prepojené spoločnosti, ktoré sa na jeho tvorbe podieľali. Potom sa zisky rozdelia na báze použitia rozvrhovej základne, ktorá sa približuje deleniu ziskov medzi nezávislými spoločnosťami za podobných podmienok. Problematiku porovnateľnosti cien pri tejto metóde môžeme analyzovať na príklade: spoločnosť Bondservis (Anglicko) vyrába počítače do aut, ktoré predáva spoločnosti Slovakservis (Slovensko) za cenu /ks. Slovakservis vyrába palubné dosky pre jeden typ aut do ktorých montuje nakúpené počítače a predáva nezávislým odberateľom za cenu /ks. Ide o neporovnateľný predaj výrobkov, ku ktorým nie je možné nájsť porovnateľné transakcie. Dostupné sú informácie k iným druhom podobných výrobkom menej špecializovaným, pri ktorých sa dosahuje 10 % rentabilita výrobných nákladov. Výpočet transferovej ceny uznateľnej je v tabuľke 4. Tabuľka 4 Výpočet metódou delenia zisku Riešenie: Suma v 1 Tržby z predaja nezávislým odberateľom Výrobné náklady Bondservis Výrobné náklady Slovakservis Celkové výrobné náklady (2+3) Rozdiel tržieb a nákladov (1-4) Vývojové náklady Bondservis Vývojové náklady Slovakservis Prevádzkové náklady Bondservis Prevádzkové náklady Slovakservis Spolu ( )

150 11 Zisk (1-4-10) Ziskovosť výroby Bondservis (2*10 %) Ziskovosť výroby Slovakservis (3*10 %) Spolu (12+13) Reziduálny zisk pripadajúci na vývoj (11-14) Podiel Bondservis na reziduálnom zisku ((6/15)*15) Podiel Slovakservis na reziduálnom zisku ((7/15)*15) Bežná návratnosť výrobných nákladov Bondservis (2/1)* Transferová cena uznateľná ( ) Rozdiel ( ) 70 Zdroj: vlastné výpočty Ak nemáme porovnateľnú transferovú cenu, môžeme využiť na výpočet transferovej ceny uznateľnej také delenie predpokladaného zisku z obchodov závislých osôb, aké by očakávali nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu nezávislého vzťahu. Najprv vypočítame reziduálny zisk na vývoj pomocou vzorca: kde: RZ reziduálny zisk T tržby N VR náklady výrobné N VV náklady na vývoj N PR náklady prevádzkové Z ziskovosť výroby Podiel na reziduálnom zisku určíme pomerom nákladov na vývoj, ktoré vynaložili jednotlivé spoločnosti. Uvedené možno vyjadriť vzorcom (napr. pre Bondservis): kde: P RZ podiel na reziduálnom zisku N VV A náklady na vývoj vybranej spoločnosti A Výpočet transferovej ceny uznateľnej podľa metódy delenia zisku možno vypočítať podľa vzorca: kde: N VR A náklady na výrobu vybranej spoločnosti A N VV A náklady na vývoj vybranej spoločnosti A N PR A náklady prevádzkové vybranej spoločnosti A Z A ziskovosť A alebo návratnosť výrobných nákladov [(N VR /T).100)] P RZ A podiel reziduálneho zisku vybranej spoločnosti A Rozdiel pri uplatnení cien voči závislej osobe (TC R ) vypočítame: kde: TC R = rozdiel predajných cien PC z predajná cena voči závislej osobe 150

151 Metóda čistého obchodného rozpätia - zisťuje výšku ziskovej prirážky z obchodu závislých osôb vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou daňovníkom v porovnateľných obchodoch nezávislých osôb. Táto metóda musí však sledovať princíp nezávislého vzťahu, ale každý obchodný prípad je potrebné posudzovať zvlášť. Problematiku porovnateľnosti cien pri tejto metóde môžeme analyzovať na príklade: Strojservis (Slovensko) vyrába špeciálne výrobky, ktoré predáva dvom závislým spoločnostiam Montoservis (Nemecko) a Bondservis (Anglicko). Každá spoločnosť vlastní práva na predaj týchto výrobkov vo svojej krajine. Strojservis nemá porovnateľné transakcie s nezávislými odberateľmi. Jeho výrobné náklady sú 6000 /ks a prevádzkové náklady sú 1800/ks. Transakcie nezávislých výrobcov podobných výrobkov sa uskutočňujú s 10 % ziskovou prirážkou. Výpočet transferovej ceny uznateľnej je v tabuľke 5. Tabuľka 5 Výpočet metódou čistého obchodného rozpätia Riešenie: Suma v 1 Výrobné náklady Strojservis /ks Prevádzkové náklady Strojservis /ks Celkové náklady Strojservis /ks (1+2) Čistá zisková prirážka 10 % (3*10 %) Transferová cena uznateľná (3+4) Zdroj: vlastné výpočty Ak nemáme porovnateľnú transferovú cenu, ktorá zahŕňa rovnaké položky, môžeme využiť pre výpočet transferovej ceny uznateľnej výšku ziskovej prirážky z obchodu závislých osôb vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou daňovníkom v porovnateľných obchodoch nezávislých osôb. Výpočet uznateľnej transferovej ceny v súlade s touto metódou možno urobiť podľa vzorca: kde: TC u = transferová cena uznateľná CN z celkové náklady závislej osoby ČZP čistá zisková prirážka (celkové náklady závislej osoby vynásobené ziskovou prirážkou nezávislej osoby, vyjadrenej v %) Zdaniteľný rozdiel (TC R ) pri uplatnení cien voči závislej osobe vypočítame: kde: TC R = rozdiel predajných cien PC z predajná cena závislej osobe Správnosť použitia metódy a vyčíslenia rozdielu, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane preverujú daňové orgány pri daňovej kontrole, pričom vychádzajú z princípu nezávislého vzťahu, z použitej metódy a z analýzy porovnateľnosti ocenenia. 4. Vplyvy uplatňovania transferových cien na makroprostredie a na podnikateľskú sféru Uplatňovanie transferových cien nadnárodných spoločností má negatívny vplyv na makroprostredie krajiny, z ktorej nastáva presun ziskov a následne zníženie jej daňových tokov. Dôvodom je fakt, že transferové ceny bezprostredne vplývajú na výšku zisku vytvoreného členom nadnárodnej skupiny v krajine, v ktorej pôsobí. Preto, ak členovia nadnárodnej skupiny obchodujú za ceny, ktoré nie sú v súlade s princípom nezávislého vzťahu (nie sú v súlade s trhovými silami), potom príjem vykázaný členom nadnárodnej skupiny v konkrétnej krajine nezodpovedá jeho skutočným ekonomickým prínosom, čo vedie k deformáciám ziskov v oboch krajinách. V jednej krajine je vytvorený neprimerane vysoký a v druhej krajine zasa neprimerane nízky zisk. Následne tento nesúlad má priamy dosah na daňové príjmy dotknutých štátov, čiže ide o oblasť so závažným vplyvom na štátne rozpočty krajín. Zosúladenie tvorby ziskov a daňových tokov u nadnárodných spoločností majú za úlohu metódy transferového oceňovania. Mnohé krajiny pripisujú význam tradičným metódam (Taliansko, Nemecko, Japonsko a iné) a zdôrazňujú význam hierarchie metód, 151

152 ktoré je možné použiť (teda prioritne tradičné metódy, potom ziskové a prípadne iné, ktoré sú v súlade s princípom nezávislého vzťahu), zatiaľ čo iné krajiny majú vo vzťahu k hierarchii uplatňovania metód menej striktný prístup inšpirovaný pravidlom najlepšej metódy obľúbeným v Spojených štátoch amerických (ďalej vo Veľkej Británii, Rakúsku a iných) 23. Vplyv transferového oceňovania na podnikateľskú sféru je hlavne v oblasti správneho uplatňovania transferových cien. Pri nedodržaní pravidiel hrozí podnikom v skupine dodanenie presunutých ziskov. Rozdielna interpretácia pravidiel transferového oceňovania OECD v členských štátoch často vedie k rôznym sporom, čo má za následok rast nákladov pre obidve strany, pre podnikateľskú sféru, ako aj pre správu daní. Záverečným odporúčaním pre nadnárodné spoločnosti je, že každá nadnárodná spoločnosť by sa mala preto vysporiadať s otázkou správnosti nastavenia svojich transferových cien a k tomu by mala pripraviť dobrú a presvedčivú dokumentáciu transferového oceňovania. Záver Problematika transferového oceňovania má svoj právny rozmer, t. j. do akej miery dokáže štát svojou legislatívou a štátnou daňovou správou účinne alokovať a vybrať dane v tuzemsku. Problematika transferového oceňovania má svoj mimoprávny rozmer (morálka, lojalita, vlastenectvo). Právna úprava v SR postupne preberá medzinárodné úpravy v oblasti transferového oceňovania. Pri výkone daňovej kontroly bude musieť správca dane vychádzať z dodržiavania princípu nezávislého vzťahu, z použitej metódy a analýzy porovnateľnosti ocenenia. Hlavným problémom z pohľadu správcu dane, ale aj z pohľadu daňového subjektu pri daňovej kontrole bude otázka porovnateľnosti obchodných transakcií. LITERATÚRA [1] HARUMOVÁ, A. KUBÁTOVÁ, K. (2006): Dane podnikateľských subjektov. Žilina, Poradca podnikateľa, [2] HARUMOVÁ, A. (2002) Transferové oceňovanie - daňový problém. In editor, C. (ed) Teoretické a praktické aspekty veřejných financí. Praha, Nakladatelstvo Oeconomica, s. 28, [3] LUKNÁROVÁ KUTIŠOVÁ, D.: Transferové oceňovanie I., legislatíva, princípy, metódy a dokumentácia v príkladoch. Verlag Dashofer, [4] PERACIN, G.: Transfer Pricing: The Growth of International Trade and the Development of Tax Laws and Practices in Europe and the World. In International Taxation Review. roč. 36, č. 3. [5] Smernica OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní. [6] Zákon č. 595/2003 o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov, ADDRESS: doc. Ing. Anna Harumová, PhD. Ekonomická univerzita v Bratislave Fakulta podnikového manažmentu, Katedra podnikových financií Dolnozemská cesta 1, Bratislava, Slovakia 23 PERACIN, G.: Transfer Pricing: The Growth of International Trade and the Development of Tax Laws and Practices in Europe and the World. In International Taxation Review. ISSN , roč. 36, č.3, s

153 VZDĚLÁNÍ JE NÁVRATNOU INVESTICÍ PRO JEDNOTLIVCE A PRO CELOU SPOLEČNOST EDUCATION IS RETURNABLE INVESTMENT FOR BOTH INDIVIDUALS AND THE WHOLE SOCIETY Ladislav Zapletal Evropský polytechnický institut, s.r.o. Abstrakt: Nejnovější analýzy provedené v rámci OECD velmi jednoznačně a empiricky podloženě dokazují, že vzdělání má významnou úlohu pro povzbuzování ekonomického růstu. Je třeba zdůraznit, že alespoň jeden rok vzděláni navíc v zemi znamená, že celoroční produkce na jednu osobu.se zvyšuje o 4-7procent. Zvyšování podílu vysokoškolsky vzdělané populace je tak jednou ze základních podmínek prosperity společnosti a to i za cenu školného. Abstract The latest analyse done by the OECD and based on many years experience show very clearly that education plays an important role for economic growth. It has been proved that at las tone zdar of education plus results into annual production increase by 4 7 percent p. person. It means that raising higher education rate in a society is one of the essentials conditions of its prosperity even the schoul fees schould be introduced. Klíčová slova: Investice, vzdělání, kvalifikace, trh práce, školné Key words: cupital investments, education, employment market, qualification, tuition fees JEL Classification: I 12 Úvod Ekonomické analýzy poskytují poměrně průkazné závěry o tom, že investice do vysokoškolského vzdělávání patří v rozvinutých zemích k podstatnému faktoru přispívajícímu k ekonomickému růstu, který je podmínkou obecného růstu blahobytu v jednotlivých zemích. Analýza, kterou loni publikoval profesor Bano z Harvardovy univerzity, ukazuje, že jeden rok školy navíc v průměrné délce vzdělání, které se dostává populaci v dané zemi, přináší zvýšenou úroveň výstupu ekonomických aktivit o 19 %. Reálná návratnost investic do vzdělávání, při zanedbání odpisů a za předpokladu, že jeden rok školy stojí zhruba ekvivalent produkce HDP na hlavu (nadsazený údaj a spíše horní hranice), vychází 7 % za rok a jedná se tak z hlediska vynakládání veřejných prostředků o efektivně vynakládané prostředky. Ekonomické analýzy efektů nové ekonomiky", tj. ekonomického prostředí vytvářeného souhrou nových technologií a převážně vysokoškolsky kvalifikovaných pracovníků, ukazují na podstatně změněný charakter Phillipsovy křivky vztahu inflace a míry nezaměstnanosti. Zvýšené tempo růstu produktivity práce se v USA v devadesátých letech zasloužilo o snížení tzv. přirozené míry nezaměstnanosti o třetinu a propočty ukazuj í, že polovina tohoto snížení zůstane dlouhodobým důsledkem stabilizace ekonomiky na nové hladině. Vysoká míra vzájemné propojenosti mezi nasazováním nových technologií a požadavky na kvalifikaci pracovních sil způsobuje, že mizí pracovní místa s netvůrčím, rutinním charakterem práce a na mnoha místech, kde před několika málo desetiletími stačila pouze středoškolská kvalifikace, se nutností stává kvalifikace vysokoškolská, alespoň na bakalářské úrovni. Zvyšování podílu vysokoškolsky vzdělané populace je tak jednou ze základních podmínek ekonomického růstu a na něm závislé prosperity členů společnosti. Zvýšená kvalifikace tak dlouhodobě znamená i větší zaměstnanost pro všechny, nejen prosperitu pro úspěšné. Pro názornost je zde doložena analýza nezaměstnanosti absolventů škol. 153

154 1. Postavení mladých lidí na trhu práce Uplatnění absolventů škol na trhu práce významně souvisí s celkovým stavem a vývojem trhu práce a především se stavem ekonomiky. Absolventi škol patří v České republice, stejně jako jinde ve světě, k těm, kteří jsou zhoršujícím se vývojem na trhu práce ohroženi nejvíce. Zaměstnavatelé mají všeobecně menší zájem zaměstnávat absolventy škol, protože tito mají většinou jen malé nebo často žádné zkušenosti s konkrétní prací. K výrazně ohroženým patří v České republice především mladí do 18 let. Příčinou výrazného znevýhodnění věkové skupiny do 18 let je obecně především velká konkurence těch, kteří opouštějí školu předčasně. V České republice je navíc nepochybně souvislost s relativně velmi krátkou průměrnou dobou strávenou ve vzdělávání (cca 14,5 roku oproti zhruba 17 letům ve vyspělých zemích), takže mnoho mladých lidí se ocitá na trhu práce příliš brzy. A i když mají dokončené sekundární vzdělávání, potýkají se v důsledku své nevyzrálosti a nedostatečných zkušeností se značnými riziky. S postupujícím věkem se zmíněné handicapy snižují. Pro pracovněprávní potřeby je definice absolventa stanovena v ust. 30 odst.2 písm. a) ZP tak, že za absolventy škol je třeba považovat absolventy středních a vysokých škol, odborných učilišť a učilišť vstupující do pracovního poměru na práci odpovídající jejich kvalifikaci, přičemž absolventem se rozumí zaměstnanec, jehož celková doba zaměstnání v pracovním poměru nedosáhla po úspěšném ukončení studia 2 let. Absolventem pro pracovněprávní účely je vždy zaměstnanec, který vstupuje do pracovního poměru po absolvování příslušné školy a jehož celková doba v pracovním poměru nedosáhla 2 let po úspěšném ukončení studia. V předpisech o zaměstnanosti byl po poslední novelizaci zákona č1/1991 Sb., o zaměstnanosti, pojem absolvent zúžen tak, že zvýšená péče při zprostředkování zaměstnání je věnována absolventům středních škol, vyšších odborných škol a vysokých škol nebo jiných škol, na kterých se podle právních předpisů provádí soustavná příprava pro povolání, a to po dobu 2 let po úspěšném ukončení studia, tedy bez ohledu na skutečnost, zda v době 2 let po absolvování školy dotyčný zaměstnanec získal odbornou praxi nebo nikoli. K poklesu počtu absolventů nedošlo pouze fakticky, ale zejména v důsledku tohoto administrativního opatření. 1.1 Podíl nezaměstnaných absolventů na celkové nezaměstnanosti Podíl nezaměstnaných absolventů na celkové nezaměstnanosti se v průběhu roku cyklicky mění. Nejvyšší je vždy v září, kdy zaměstnání začínají hledat absolventi škol uplynulého školního roku, naopak nejnižší bývá v jarních měsících, v posledních letech v květnu. Průměrná hodnota podílu absolventů na celkové nezaměstnanosti je v období od roku 1996 rovna 15%. Nejnižší hodnota byla v dubnu 2002 (9,9%), nejvyšší naopak v září 1998 (22,0%). V září 1999 byl tento podíl rovný 18%, což bylo na úrovni zářijoví hodnoty z roku Vývoj v poslední době ukazuje relativní snížení podílu nezaměstnaných absolventů na celkové nezaměstnanosti oproti minulým letům. Je ale zároveň potřeba mít na paměti, že ve školním roce 1999/2000 bylo mezi absolventy škol v důsledku zavedení povinné 9. třídy v roce 1996 velmi málo vyučených (necelých 10 tisíc), což pochopitelně počet absolventů škol, přicházejících na trh práce, výrazně ovlivnilo. 1.2 Míry nezaměstnanosti absolventů podle úrovně dosaženého vzdělání Specifické míry nezaměstnanosti (míra nezaměstnanosti je dána poměrem počtu nezaměstnaných absolventů škol dané skupiny oborů k počtu absolventů v dané skupině oborů posledních2 let. Tyto údaje poskytuje MŠMT) jsou nejdůležitějším ukazatelem, který souhrnně charakterizuje riziko, jemuž jsou příslušníci jednotlivých skupin na trhu práce vystaveni. Z tabulky vyplývá, že v České republice se míry nezaměstnanosti absolventů podle úrovně dosaženého vzdělání neustále zvyšují. Míry nezaměstnanosti se (stejně jako u celé populace) snižují se zvyšující se úrovní vzdělání. Uplatnitelnost absolventů jednotlivých oborů, zejména středních škol, na trhu práce bývá často posuzována podle celkových počtů nezaměstnaných absolventů těchto oborů. To ale vede k nesprávným interpretacím, protože za nejrizikovější bývají pokládány takové obory, u kterých je počet nezaměstnaných absolventů nejvyšší. Zapomíná se ovšem na to, že se zároveň často jedná o obory, kde je vysoký i celkový počet absolventů. Jejich specifická míra nezaměstnanosti může být nízká. Chceme-li tedy charakterizovat riziko, jemuž jsou absolventi jednotlivých oborů vystaveni na trhu práce, je nutné vycházet jak z absolutního počtu absolventů, tak ze specifických měr nezaměstnanosti absolventů. 1.3 Dlouhodobá nezaměstnanost Při posuzování rizik nezaměstnanosti se často zapomíná, že zřejmě mnohem závažnější než celková míra nezaměstnanosti je doba trvání nezaměstnanosti. V posledních letech se výrazně zvýšil podíl dlouhodobě nezaměstnaných (nad 6 měsíců) u věkové skupiny let. A i když se postavení těchto mladých lidí na trhu práce vcelku relativně nijak výrazně nezhoršilo, ukazuje to na skutečnost, že se nezaměstnanost pravděpodobně více koncentruje na menší skupinu lidí. V dubnu 2002 činila dlouhodobá evidence absolventů škol v registru ÚP (více jak 6 měsíců) u vyučených 59,8%, vyučených s maturitou 56,2%, u absolventů středních odborných škol 56%, u vyšších odborných škol 47,6% a vysokoškoláků 49,9%. Z celkového počtu absolventů škol a mladistvých je podíl dlouhodobě nezaměstnaných (více jak 6 měsíců) 54,3%, u dívek je dlouhodobá nezaměstnanost nižší 52,2%. Závěr Na trhu práce jsou ohroženi nezaměstnaností zejména absolventi s výučním listem, ale i absolventi středních odborných 154

155 škol. Tito absolventi jsou současně nejvíce postižení dlouhodobou nezaměstnaností. I v případě nezaměstnanosti absolventů škol má nezaměstnanost výrazně regionální charakter. Okresy s vyššími počty nezaměstnaných vykazují i vyšší počty nezaměstnaných absolventů škol nejvíce je v tomto směru postižen Moravskoslezský kraj, Ústecký a Jihomoravský kraj. Nejvyšší počty nezaměstnaných absolventů škol a mladistvých vykazovaly ÚP Karviná 3586, Ostrava 2454, Hodonín 1974, Frýdek-Místek 1693, Opava 1680, Brno-město 1483 a Nový Jičín Naopak nejnižší počty nezaměstnaných absolventů škol a mladistvých vykazovaly ÚP Praha-západ 91, Tachov 92, Domažlice 108, Rokycany 118, Prachatice 128, Pelhřimov 145. V meziročním srovnání podle regionálního hlediska došlo k poklesu počtů nezaměstnaných absolventů škol a mladistvých pouze v Ústeckém kraji. V ostatních krajích nastal naopak nárůst, a to především v Moravskoslezském kraji (o 1562), v Jihomoravském kraji (o 462) a v Karlovarském kraji (o 329). Základním úkolem vzdělávací soustavy je připravit absolventy tak, aby byli schopni se uplatnit na trhu práce a stát se zaměstnatelnými. V žádném případě to neznamená, že oblast vzdělávání jako celek by měla být podřízena světu práce. Spíše jsou tyto oblasti vzdělávání a trh práce vůči sobě ve vztahu vzájemného ovlivňování, obě jsou do jisté míry autonomní, a přece na sobě závislé. Projekt OECD věnovaný makroekonomickým podmínkám rústu ukázal podstatný přínos délky vzdělání k tempu ekonomického růstu. D. J. Johnson, generální tajemník OECD, to v červnu 2001 v Bratislavě vyjádřil slovy: Nejnovější analýzy provedené v rámci OECD velmi jednoznačně a empiricky podloženě dokazují, že vzdělání má významnou úlohu pro povzbuzování růstu. Je třeba zdůraznit, že alespoň jeden rok vzděláni navíc v zemi znamená, že celoroční produkce na jednu osobu.se zvyšuje o 4-7procent". Průměrná doba školní docházky v populaci je adekvátním měřítkem rozvinutosti lidských zdrojů ve společnosti a existují empirická data, která ukazují, že vysokoškolským vzděláním získávají absolventi podstatné další kompetence a že vysokoškolský diplom neposkytuje pouze indikaci obecných schopností nezávislých na absolvovaném stupni vzdělání. Časté zpochybňování toho, proč by naši maturanti měli v širším rozměru dostat šanci ke studiu na VŠ a co by se získaným vzděláním dělali, je ve vztahu k makroekonomickým parametrům velmi problematické, protože si zřejmě nejvíc škodíme právě bržděním průchodu mladé populace vysokými školami; vzhledem k tomu, že na středoškolské úrovni, na úrovni maturitní je z hlediska objemu studující populace dosaženo vysoké míry saturace. Charakter vysokoškolského studia se všude na světě mění z někdejšího elitního studia malé části populace na studium masového charakteru, kterým prochází více než polovina populačních ročníků, a právě ekonomické přínosy přesahující individuální návratnost pro konkrétní absolventy jsou jedním z podstatných hnacích motorů těchto změn a jejich politické podpory. Podle posledních statistik vstupuje v zemích OECD do vysokoškolského vzdělání v průměru 45 % populačního ročníku. Více než 60 % populačního ročníku vstupuje do universitních studijních programů ve Finsku a Švédsku, více než 50 % v Polsku, Maďarsku, Norsku, Islandu, Holandsku a Argentině, a průměrná hodnota 45 % je dosažena nebo překročena v Koreji, Spojených státech, Velké Británii nebo Izraeli. V ČR vstupovalo v roce 1999 do universitních studijních progamů pouze 23 % populačního ročníku, což je nejhorší publikované procento mezi zeměmi OECD, horší než Mexiko s 24 %. První vysokoškolský titul úspěšně získá čtvrtina až třetina populačního ročníku v 17 zemích OECD, zatímco v ČR se to podaří necelým 11 %. Průměrná dálka terciárního vzdělávání obyvatel ČR činí podle statistik z roku 1999 pouhých 1,4 roku, nás mezi zeměmi OECD řadí mezi země s prokazatelně nejhorší vysokoškolskou vzdělaností populace a podstatně zaostáváme i za Polskem a Mad'arskem. Absolventi VŠ se snáze uplatní na odborných a manažerských místech a tento efekt se uplatňuje i u studentů, kterým se nepodařilo studium dokončit. Vysokoškolské vzdělání také poskytuje velmi dobrou ochranu proti nezaměstnanosti. Navzdory tradovaným pověrám založeným podvědomě na narcistickém dogmatu přednosti základny" nad nadstavbou" se to týká nejen absolventů studia na technicky zaměřených školách, ale zejména absolventů společenskovědního studia. Na reálných datech (šetření na datech z dubna 2000 publikované MŠMT), lze prokázat, že co se nezaměstnanosti absolventů týká,... neúspěšnost u společenských oborů dosahuje hodnoty 4, 5%, u technických oborů 7,2%.... Zdravotnické obory mají nejmenší míru neúspěšnosti (2,9%).... ve skupině společenských oborů nejnižších hodnot dosahují skupiny oborů politické vědy (2,4%), filologické vědy (3,4%), publicistika (3,9%), právo 4,0%) a ekonomie (4,3%). "Uváděná procenta jsou ovšem vztažena pouze k počtu absolventů VŠ, nikoli k počtu pracovníků v populaci: V absolutních číslech udávají statistiky v analýze MŠMT v dubnu 2000 počet všech nezaměstnaných absolventů V Š v celé ČR pouze 2 525, což je zanedbatelné číslo ve srovnání se zhruba čtyřmi sty tisíci celkového počtu nezaměstnaných. (Statistická ročenka,2001) Nepominutelným ekonomickým přínosem jsou i přímé výdaje, které vynakládají studenti a jejich rodiny během studia. Týká se to i návratnosti veřejných výdajů, které na první pohled vypadají jako ztráta. Skutečnost, že zákonný rámec, kterým je v ČR umožněno slovenským studentům studovat na českých VŠ, je nejen přínosem pro kvalitu vzdělávaných studentů a vytváří dobré podmínky pro to, aby slovenští absolventi zůstali působit v ČR, ale přináší i přímý ekonomický zisk: Uvažujeme-li, že na jeden rok studia slovenského studenta v ČR investuje státní rozpočet zhruba 40 tisíc ročně, pak jen přímé výdaje těchto studentů v místě studia, které lze odhadnout na 100 tisíc ročně, představuj í okamžitou návratnost této exportní funkce vysokoškolského vzdělávání. 155

156 2. Neekonomické přínosy vysokoškolského vzdělání Neekonomické přínosy vysokoškolského vzdělání jsou podstatně hůře kvantifikovatelné, než přínosy měřitelné ekonomicky. Z britského výzkumu, který sponzorovala Rada pro financování vysokoškolského vzdělávání v Anglii a Smithův institut (není bez zajímavosti, že se v Británii vzdělání jako vládní priorita projevuje i tím, že výsledky tohoto výzkumu byly presentovány na seminář v sídle britského ministerského předsedy v Downing Street), vyplývají následující výsledky hodnocené převážně pro populaci ve věku 33 let a byly korigovány o vlivy rodinného prostředí a dřívější vliv vzdělání v rozmezí od narození po 33 let: Absolventi VŠ vykazovali v desetiletém období výraznější zlepšování kvalifikace než lidé, kteří neabsolvovali vysokou školu (nejvýrazněji se dobrý fundament pro další vzdělávání projevuje v užití informačních technologií, organizačních schopnostech a výuce). Absolventi V Š vykazují větší relativní četnost výborného zdravotního stavu. Absolventi VŠ jsou méně náchylní k depresím, než lidé bez středoškolské kvalifikace (neplatí to pro studenty, kteri nebyli úspěšní v dokončení studia). Muži, kteří absolvovali V Š, jsou v menší míře oběťmi nehod nebo násilných činů než neabsolventi; ženy, které absolvovaly VŠ, jsou v menším nebezpečí být oběťmi domácího násilí při rozpadu partnerských vztahů. Rodiče, kteri absolvovali VŠ, mají menší problémy se vzděláním u svých dětí; tyto děti mají také v průměru víc knih než děti méně vzdělaných rodičů, a předběžná analýza svědčí i o tom, že zkušenost z získaná vysokoškolským vzděláním je postačující ke kompenzaci předchozího znevýhodnění ve vzdělávací sféře. Přestože není podstatný rozdíl v účasti na volbách, jsou absolventi VŠ aktivnější v občansky orientovaných činnostech a vykazují menší míru politického cynismu (opět to neplatí pro neúspěšné studenty). Absolventi VŠ mají mnohem vstřícnější postoj k rovnosti pohlaví a jsou s vyšší pravděpodobností odpůrci rasismu (a to bez ohledu na zastávané zaměstnání). Absolventi VŠ vykazují vyšší míru důvěry v politické procesy, než je tomu u lidí bez VŠ včetně maturantů. V diskusích o českých VŠ jsou podobné dopady vysokoškolského vzdělání často přehlíženy a neúměrně velká pozornost je věnována relevanci absolvovaného vzdělání pro konkrétní pracovní zařazení či konkrétní místo na trhu práce (či spíše v jeho podvědomě plánované struktuře, což je představa, která je stále ještě příliš rozšířená i mezi lidmi výrazně ovlivňujícími politické postoje a strategie v oblasti vzdělávání). 2.1 Financování Úroveň VŠ je třeba poměřovat se standardy srovnatelných institucí ve světě jednak z důvodu srovnatelnosti kvality vzdělání a zkušenosti z absolvování VŠ pro studenty a jednak z hlediska konkurenceschopných podmínek, které vyžaduje prohlubování mobility vysokoškolských akademických pracovníků, která by se neměla omezovat pouze na výjezdy či odjezdy na univerzity v bohatších zemích. Při posuzování úrovně financování j e tak třeba rovněž vycházet z mezinárodních srovnání a poměřovat výdaje na vysokoškolský sektor srovnatelnými výdaji v rozvinutých zemích. Toto srovnání samozřejmě není možné mimo proporce celkového výkonu ekonomiky a celkových možností veřejných financí či dalších soukromých zdrojů pro financování. Pro srovnání výdajů na VŠ vzhledem k rozvinutým zemím lze použít zejména dva parametry, které jsou vyjádřeny v poměru k ekonomickým možnostem jednotlivých zemí. Tím základním je podíl výdajů vzhledem k velikostí hrubého domácího produktu (HDP) v dané zemi. Není zatím zřejmé, jak bude vypadat velikost podkapitoly VŠ ve schváleném státním rozpočtu na rok 2002, ale obecně uváděná čísla svědčí o tom, že nepřevýší hranici 14 miliard korun, což by vzhledem k oficiální predikci výkonu ekonomiky ČR v příštím roce činilo pouze 0,62 % HDP. To by byla úroveň menší než polovina státních výdajů, které vzhledem ke své ekonomické výkonnosti věnuje na své VŠ nejen Rakousko, ale i např. Malajsie nebo Tunisko. Byla by to zároveň hodnota o více než polovinu menší, než úroveň mezi zeměmi OECD nebo EU. Z hlediska vládních slibů o preferenci rozvoje VŠ by to byl podíl rozpočtu VŠ na HDP, který je o dvacet procent menší, než kolik činil v roce 1998 (pokles z úrovně 0,76 % HDP na 0,62 % HDP j. Menší úroveň dosahovaného HDP na jednoho obyvatele v ČR vůči jiným rozvinutým zemím by měla být spíše důvodem pro vyšší výdaje na vysoké školství, protože dosažení vyššího podílu vysokoškolské vzdělanosti obyvatel by zpětně umožňovalo rychlejším tempem zvyšovat HDP a vyspělejším zemím se méně pomaleji vzdalovat. Předpokládáme-li, že v ekonomice působí efekt minulých ztrát, které snížily faktickou ekonomickou výkonnost celé země a které nedovolují použití příslušné části HDP na potřebné investice do vysokoškolské vzdělanosti, protože část veřejných výdajů je nutné směřovat j iným směrem (tento argument se někdy pro vysvětlování rozporu mezi proporcí HDP, kterou vládní prohlášení explicitně slibuje alokovat do kapitoly školství ), bylo by možné v tomto srovnání akceptovat, že cílového podílu na HDP nelze pro výdaje na vysoké školství dosahovat (v podobě, kterou by bylo možné použít v parodických skečích, by takové vysvětlení znělo, že ekonomika roste příliš rychle a její výkonnost je tak nebývale vysoká, že nestačíme potřebnou část veřejných financí do vzdělání reinvestovat). V takovém případě by adekvátním měřítkem srovnatelných výdajů na VŠ byl podíl výdajů veřejných rozpočtů, který je alokován do vysokoškolského sektoru. Ani zde ČR neobstojí ve srovnání s tím, co jiné země na VŠ věnují. V ČR se jedná o přibližně 1,6 % celkových veřejných výdajů, zatímco průměrná hodnota v zemích OECD činí 3 % a např. v sousedním 156

157 Rakousku dokonce 3,2 %, tedy dvojnásobek. Oba výše uvedené parametry celkové výše financování VŠ v rozpočtu MŠMT v ČR svědčí o tom, že do podkapitoly VŠ by měl přijít přibližně dvojnásobek současných prostředků, aby byla zachována průměrná úroveň jejich financování vzhledem k ekonomickým poměrům zemí, ve kterých VŠ působí. Argument o vysokoškolském vzdělání jako motoru ekonomického růstu by svědčil o potřebě ještě většího navýšeni. (Koncepce,1999) 2.2 Financování VŠ v rámci kapitoly školství Programové prohlášení vlády výslovně slibuje podíl velikostí kapitoly školství (nikoli všech výdajů na vzdělávání v různých kapitolách, jak to často snaží odpůrci výdajů na školství presentovat) státního rozpočtu v roce 2002 ve výši 6 % HDP, přitom ovšem tento podíl v letošním roce činí pouhých 3,8 %. V řadě vyjádření pocházejících z MŠMT se s blížícím se termínem, kdy má být tento slib splněn, objevují bud' jiné údaje o aktuálním podílu rozpočtové kapitoly školství na HDP, které mohou vycházet z úrovně HDP v roce 1997, navíc nepřepočítané na stálé ceny, ve kterých je sestavován aktuální státní rozpočet, nebo se dokonce bez jakéhokoli dalšího zdůvodnění pracuje s cílovou hodnotou procentního podílu na HDP v roce 2002, která je podstatně nižší než 6 %; obě tyto varianty jsou ovšem v nepochybném rozporu s jasně stanoveným cílem dosažení velikostí kapitoly školství ve státním rozpočtu (nikoli šířeji jako podíl na veřejných výdajích na školství nebo dokonce jen vzdělávání) vzhledem k HDP v roce Problémy s celkovou velikostí kapitoly školství státního rozpočtu ČR do jisté míry determinuj í velikost podkapitoly VŠ v něm. Není to však zcela pravda vhledem k demografickému vývoji v Česku a prudce se snižujícím počtům žáků na nižších stupních škol. Ekonomická zpráva OECD o ČR z července 2001 obsahuje výslovně doporučení následuj ícího znění: Navíc za daných okolností, kdy klesá počet nově zapisovaných dětí do základních škol, by se odpovědná místa měla snažit o využití všech příležitostí k přerozdělení zdrojů z oblastí, kde již nejsou zapotřebí. " V resortu školství se odpovědná místa" o využití tohoto doporučení zjevně nesnaží a nárůst rozpočtových prostředků na nižší stupně školského systému je systematicky vyšší než na VŠ (a to navzdory tomu, že rozvoj VŠ je v rámci specifikace školství jako vládní priority uveden na prvním místě). Neutěšený poměr výdajů mezi vysokým školstvím a nižšími školami v rámci rozpočtové kapitoly školství má své kořeny v rozdílnosti systémů normativního financování mezi regionálním a vysokým školstvím a také mezi rozdílnou právní formou těchto škol. Na úrovni regionálních škol se pracuje s normativy financování, které jsou využívány ortogonálně k demografickým trendům a slouží k posilování rámce financování podkapitoly regionálního školství na úkor růstu podkapitoly VŠ (tento faktor rovněž hovoří o resortní oddělení terciárního školství a vědy do samostatného resortu odděleného od regionálních škol). Rostoucí počty vysokoškolských studentů odpovídají záměrům Dlouhodobého plánu rozvoje MŠMT i vládnímu usnesení, které obsahují ambiciózní plán dosažení podílu 50 % devatenáctileté populace vstupující do terciárního vzdělávání v roce (Velká Británie hodlá tohoto cíle dosáhnout až v roce 2007, přestože současné procento absolventů středních škol vstupujících do terciárního vzdělávání je podstatně vyšší než u nás.) Stagnující velikost podkapitoly VŠ, resp. velikost poskytovaných dotací na vzdělávací činnost, znamená, že na VŠ systematicky klesá reálná finanční dotace na jednoho studenta. V roce 1994 kulminoval počet 19letých v populaci a zároveň docházelo k nárůstu maturantů i zvyšování počtu vysokoškolských studentů v důsledku svobodnějšího prostředí pro rozvíjení VŠ. V období tak finanční tlak na vysokoškolské instituce výrazně přispíval k jejich restrukturalizaci (podobný efekt krize financování vysokoškolských institucí bylo možné pozorovat např. ve Velké Británii po roce 1981 nebo ve Finsku po roce 1993) i ke vzniku nových VŠ reagujících na zvýšenou poptávku po vysokoškolském studiu. Po této fázi ovšem nenásledovala stabilizace financování vzhledem k počtům studentů, ale setrvalý pokles reálné úrovně financování vztažené na počet studentů. Na vývoji reálných nákladů na jednoho vysokoškolského studenta v průběhu drahé poloviny 90. let lze dokumentovat skutečnost, že se všechny deklarace o prioritách vzdělání nebo dokonce vysokoškolského vzdělávání zcela míjejí praktickým dopadem. Nejedná se přitom pouze o problém současné vlády, ale o problém všech stran napříč politickým spektrem. Žádná politická strana ve vládě ani v opozici nenabízí vážně použitelné řešení (nebo tím směrem nepodniká praktické kroky), které by přispívalo k tomu, aby se obecně vysokoškolská vzdělanost zvyšovala tempem, kterého by bylo třeba dosáhnout. Kruciálním problémem je přitom přístup k vysokoškolskému vzdělání, nikoli financování konkrétních institucí; současný stav však vede k tomu, že se přístup omezuje proto, aby instituce byly ze státního rozpočtu financovatelné. Celkový nárůst počtu studujících během 90. let přitom ve srovnání s rozvinutými zeměmi nebyl nijak zvlášť oslnivý. Dlouhou dobu přetrvávající deficit financování VŠ se nemůže neprojevit na úrovni vysokoškolského vzdělávání českých studentů. Eroze jeho kvality bude postupná, ale ve světle tak markantních rozdílů ve finančních zdrojích ve srovnání s ostatními zeměmi zcela jistě nevyhnutelná. VŠ přitom nebudou hlavními oběťmi, tím bude především vysokoškolská vzdělanost a přístup mladé generace ke vzdělání. Způsobem provedení transformace státních VŠ do veřejnoprávních institucí hodil stát VŠ de facto přes palubu. Velmi zřetelně se to projevuje ve způsobu, jakým jsou zohledňovány nárůsty platů ve státních institucích (at' již regionálních školách nebo Akademii věd), kde je vazbou na konstrukci platových tabulek počítáno s automatickými platovými nárůsty, a v kontrastu s přístupem k financování veřejných V Š, kde není zohledněna skutečnost, že koeficienty, podle kterých se přidělují dotace na vzdělávací činnost, by v sobě měly implicitně obsahovat i parametr financovaného počtu 157

158 vyučujících na příslušný počet studentů. Výdaje na mzdy určují kvalitu vysokoškolských akademických pracovníků, kteří na VŠ budou ochotni působit, a zároveň určují i počty studentů, které jsou naše VŠ schopny vzdělávat. Současná úroveň evidentně nedostačuje k zabezpečení obměny pracovníků VŠ a vytváří situaci, ve které se nelze divit tomu, že mladí lidé z tohoto prostředí mají snahu odcházet pryč. Kritickou situaci s financováním mezd mladých akademických pracovníků na veřejných VŠ také nelze řešit např. tím, že se v rámci Akademie věd vytvoří speciální platové podmínky pro mladé vědce, protože tito lidé obejdou přirozené prostředí charakterizované symbiózou bádání a vysokoškolské výuky. Nejde stavět trvale na tom, že akademičtí pracovníci pendlují mezi ústavy Akademie věd a vysokými školami nebo více vysokými školami a ztrácejí čas a energii již tímto přejížděním. Nelze mít za přijatelnou situaci, kdy jsou normou dvojí pracovní poměry našich akademických pracovníků, zčásti na univerzitě a zčásti v akademii, a je tato situace vydávána za koncepční řešení vztahu těchto dvou typů institucí. Dvojí nebo vícenásobné pracovní poměry vynucované nedostatečným finančním ohodnocením v běžném akademickém působení ohrožují kvalitu vysokoškolského prostředí způsobem podstatně horším, než jsou efekty působené nárůstem počtu studentů v souvislosti s obecnou transformací z elitního na masové vysokoškolské vzdělávání. 2.3 Školné Podstatné rozšíření studujících se neobejde bez zavedení školného. Cílem zavedení školného však není jen snížení závislosti rozpočtů VŠ na veřejných financích. Je známo, že školné zvětšuje odpovědnost všech subjektů, tj. VŠ, učitelů i studentů a tím nepřímo pňspívá k rivstu kvality vzdělání. Lze očekávat, že školné pomůže nastavit i cenu vzdělání" s ohledem na trh práce. Správně nastavené školné by totiž mělo reflektovat hodnotu diplomu" příslušného oboru z příslušné školy na trhu práce. Rozumné školné bude současně hrát roli významného motivačního faktoru. Určitý kalkul nákladů" a očekávaných efektů" postaví výběr oboru a školy na racionálnější základ. Spolu se zavedením hodnocení vyučujících studenty může školné sehrát roli významného mechanismu selekce kvalitních učitelů od učitelů průměrných a podprůměrných. 'To by posílilo mobilitu vyučujících mezi školami různé úrovně. Školné musí být doprovázeno možností získat půjčku na studium s odkladem splácení po dosažení příslušného příjmu a následnou vazbou výše splátek na aktuálně dosažený příjem. Systém školného a půjček nesmí vést k růstu nerovností v přístupu k vysokoškolskému vzdělání pro děti z rodin s nízkými příjmy. Půjčky se naopak musí stát nástrojem jistého vyvázání silně motivovaných uchazečů o studium na vysoké škole z nepříznivých vlivů výchozí rodiny (nízké příjmy, nízká motivace rodičů s nižším vzděláním nechat děti dále studovat, atd.). Společně se školným a půjčkami je třeba začít vytvářet stipendijní fondy, které školám umožní vynikajícím studentům z rodin s nízkými příjmy studovat s celkově nižšími náklady. Kromě stipendií bude nezbytné vytvořit systém sociální podpory studentů VŠ. Toho lze dosáhnout bez vysokých nákladů tím, že se od plošného dotování některých služeb studentům (koleje, menzy, příspěvek na dopravu, atd.), které je málo efektivní, přejde na systém cílených sociálních podpor, na které budou mít nárok ti, kteří to nejvíce potřebují. Všechna výše uvedená opatření, která budou součástí návrhu zákona o školném, půjčkách a sociální podpoře studentů, by měla přispět ke zmenšení sociálních nerovností v šancích na dosažení vysokoškolského vzdělání. Zamítnutí zákona o změně ve financování studia na VŠ v lednu tohoto roku z čistě ideologických důvodů znamená nejen pokračování rozpočtové krize veřejných VŠ, ale též výraznější prosazení ostatních prvků reformy vysokého školství (racionalizace popávky po oborech vysokoškolského vzdělání, odpovědnost VŠ vůči studentům, odpovědnost studentů během studia, kvalita výuky, atd.). V současném právním rámci je hlavním faktorem omezujícím přístup k vysokoškolskému vzdělání nedostatek financí ve státním rozpočtu. Nelze počítat s tím, že by VŠ mohly nabízet komerční služby z jejichž zisku by financovaly studium studentů, na které není ochoten pňspět stát. Takové křížové financování a reinvestice zisku mimo oblast, ve které byl vytvořen, by velmi rychle vedla k nekonkurenceschopnému postavení takové nabízené služby. Jednou ze schůdných možností, jak vysokoškolskému systému pomoci, je zavedení povinnosti platby školného. Návrhy, které si za vzor berou tzv. australský systém, využívají skutečnosti, že individuální návratnost pro absolventy vysokoškolského studia je dostatečně vysoká a část budoucích příjmů vysokoškoláků lze použít k úvěrování rozšíření přístupu k terciárnímu vzdělání. Od studentů nejsou v době jejich studia požadovány splátky školného v hotovosti, ale stát se podílí na zajištění vymahatelnosti závazku splácet školné z příjmů, které přesáhnou průměrný příjem. Školné ve výši přibližně 15 tisíc Kč ročně by mohlo být splaceno během zhruba deseti let. Odklad splácení sice do systému nepřináší okamžité nové peníze, ale během několika let se finanční toky systémem mohou ustálit a přispět zhruba čtvrtinou částky navíc, tj. ke zvýšení celkového počtu studentů alespoň o čtvrtinu, což by při větších možnostech využití kratších bakalářských programů znamenalo možnost podstatného zvýšení počtu absolventů. V Česku jsou příjmy vysokoškoláků v průměru o % vyšší než příjmy středoškoláků a spoléhání se na možnost reálně dluh vzniklý ze studia splatit, je tak poměrně málo rizikové. Odpůrci školného často argumentují tím, že některé skupiny absolventů obvyklých příjmových hladin absolventů nedosahují, zejména se jedná o nastupující učitele nebo lékaře. V takových případech se státu otevírá jednoduchá možnost cílenými úlevami absolventům na konkrétních pracovních místech poskytovat úlevy ze splátek (a vlastně dotovat stabilitu umístění absolventů v těchto profesích) namísto současného plošného sanování studia bez ohledu na setrvání absolventa v příslušné profesi. Je navíc pravdou, že platy českých učitelů jsou v porovnání k paritě kupní síly nebo úrovni HDP na hlavu jedny z absolutně nejnižších mezi zeměmi OECD, ale jejich reálná výše mírně vyšší, než údaje obvykle tradované: ČSÚ zjistil ve Výběrovém šetření mezd zaměstnanců z roku 1999 u učitelů středních škol průměrný měsíční příjem Kč, u učitelů základních škol 158

159 Kč a vědeckopedagogických pracovníků Kč. Úvahy o zavedení školného však neznamenají negaci toho, že by vysokoškolské vzdělání nebylo důležitým veřejným statkem. V moderní společnosti vystavené multikulturnímu působení a vysoké míře globálních vlivů rychle ovlivňující místní podmínky a vyžadující poučenější reakci na takové změny, je vyšší úroveň vzdělání i důležitou složkou rozvoje k odpovědnému občanství. Rasismus a intolerance jsou snáze překonatelná s větší mírou obecného rozhledu. Stejně tak v rozhodování o věcech veřejných je vzdělaná populace méně snadno ovlivnitelná demagogií účelovými manévry na politických kolbištích. V evropském kontextu jsou důležité i iniciativy, které přispívají k výraznější dimenzi kultivující kulturní i společenské prostředí, které se stávají významnou součástí vysokoškolského vzdělávání. Vzdělání je také významnou podmínkou pro vytváření rovnosti příležitostí ve společnosti, která na vzdělání významně závisí. Z vyšší úrovně vysokoškolské vzdělanosti populace budou mít prospěch všichni. Zvýší se celková kvalita života v celé populaci, lidé budou mít lepší možnosti tvůrčího uplatnění i k tomu, aby věci veřejné byly ovlivňovány informovanějším a odpovědnějším elektorátem s větší mírou porozumění pro složitosti spravování moderní demokratické společnosti. I když si odmyslíme efekt, který by vybírané školné mělo pro zvýšení rozsahu poskytování terciárního vzdělání a jako další prvek posilující motivaci studentů studia řádně a včas absolvovat a učitelů mít větší motivaci pro odpovědný přístup ke studentům jako klientům jejich vzdělávacích institucí, je prvek, kterým by školné mohlo přispět k rychlejší změně struktury vysokého školství z hlediska studovaných oborů pravděpodobně ještě důležitějším možným přínosem. Studenti platící školné, a to i v podobě, kdy se pouze zavazuj í k jeho budoucím splátkám, budou lépe motivováni vyvíjet faktický tlak na změnu struktury nabídky studijních programů, aby odpovídala reálné poptávce po studiu. Během devadesátých let se poměrně málo změnilo na dominanci nabídky studia technických oborů, která neodpovídá ani zájmu o studium společenskovědních disciplín ani tomu, jak byly po desetiletí komunisty ovládaného vysokého školství tyto disciplíny potlačovány. V období se počet studentů společenskovědních oborů zvýšil z na , tedy víc než čtyřnásobně, avšak ke zvýšení došlo i v počtech studentů technických disciplín, z na , i u přírodovědných, z 4 03 l na , a počet studentů technických a přírodovědných disciplín dohromady i dnes převyšuje počet studentů společenskovědních a ekonomických studií. Nedostatek financí neumožňuje systému reagovat s využitím vnitřních zdrojů na vyšší zájem o studium společenskovědních oborů, a to navzdory tomu, že studium jednoho studenta na technických oborech je podstatně dražší. Závěr Vysokoškolské vzdělání je významným činitelem životní úspěšnosti jednotlivce i prosperity společnosti. Nebudeme-li tyto otázky komplexně řešit, zaděláváme si do budoucna na problémy, na které nedoplatí ti, kteří se na studium dostali, protože ti představují všude ve světě nejmobilnější pracovní sílu a nedělá jim potíže zaostávající země, ze kterých pochází, opustit. Na vzniklé problémy doplatí paradoxně hlavně sociálně slabí a důchodci, kde bude těžké sanovat finanční zdroje na zabezpečení potřebné úrovně výdajů státu. Vyspělé země kriticky závisí na zvýšení podílu vysokoškolsky vzdělané populace. V ČR může být školné jedním z faktorů, který bariéry přístupu ke vzdělání pomůže odstraňovat. Občané srovnatelných zemí studují na vysoké škole zhruba ve dvojnásobně větším počtu, než je tomu u nás. Školné nikdy nenahradí potřebu zvýšených veřejných výdajů na vysokoškolské vzdělávání, může však efektivitě jejich vynakládání výrazně napomoci a i ve své absolutní výši by neznamenalo příspěvek, o který bychom jako společnost tváří v tvář prázdné kase státního rozpočtu neměli stát. LITERATURA [1] Analýza vzdělávací politiky Praha: ÚIV a OECD, [2] Gobyuová, J. Vývoj školství v České republice po roce Praha: ÚIV, [3] Havlová, J. Profesní dráha ve 20. století. Úvod do sociologie povolání. Praha: Karolinum, [4] Jochmann V. Člověk na přelomu tisíciletí. In Kolektiv. Sociálna práca - ľudské práva - vzdelávanie dospelých. Prešov: Prešovská univerzita, 1998, [5] Koncepce vzdělávání a rozvoje vzdělávací soustavy v České republice. Praha: MŠMT ČR, [6] Pedagogický výzkum a vzdělávací politika. Vytváření mostů. Praha: ÚIV, Priority pro českou vzdělávací politiku. Sborník ze zasedání Výboru pro vzdělávání OECD v Praze (duben 1999). Praha: UK, [7] Statistická ročenka České republiky. Praha: ČSÚ, 2001 [8] Zelený, M. Trendy novej ekonomiky. Moderní řízení, 1998, č. 9, s

160 160

161 APLIKÁCIA METÓD TRANSFEROVÉHO OCEŇOVANIA Anna Harumová Ekonomická univerzita v Bratislave Abstract: Globalization of business by multinational corporations brings the questions of fair valuation of goods and services and allocation of income, and thus also taxable incomes to individual countries where these corporations operate. Rules were created for purposes of this fair valuation to ensure the development of international trade based on a non-transfer pricing rules. The basic principle of transfer valuation is a need of valuation of transactions between personnel and capital related entities on the basis of arm's-length principle and principle of the usual price. Transfer valuation rules contain the basic methods of transfer valuation, which taxpayers who are doing business by multinational corporation should follow. Between the most commonly used transfer valuation methods are traditional transfer valuation methods which are based on comparison of prices and transactional profit methods of transfer valuation based on a comparison of profits. Application of transfer valuation methods is therefore based on comparability of prices and their individual components of the comparison subjects. The main problem of the application of these methods becomes comparability of prices of comparison subjects. Key words: transfer pricing, price, transfer pricing, value, methods, transfer price; Úvod Možno povedať, že medzinárodné spoločnosti podnikajúce v rámci globálnej ekonomiky tvoria až 60 percent svetového obchodného obratu. Spoločným znakom takýchto nadnárodných a cezhraničných daňových subjektov je to, že sú umiestnené v rozdielnych daňových jurisdikciách a samozrejme, s rozdielnym zdanením. Daňové subjekty majú v praxi záujem produkovať zisk tam, kde je to pre nich daňovo výhodnejšie. Daňovú výhodnosť možno dosiahnuť presunom zisku medzi osobami v rámci legislatívy jednej krajiny alebo presunom zisku medzi osobami cez hranice do krajiny s daňovo priaznivejšou legislatívou. 1. Princípy a pravidlá transferového oceňovania Transferové oceňovanie je určovanie cien v cezhraničných obchodných transakciách medzi závislými osobami, aby zodpovedali princípu nezávislého vzťahu. Jednotlivé krajiny sa snažia alokovať zisk vo svojej kompetencii a získať tak daňový profit do svojho štátneho rozpočtu. Rovnako je to aj v podmienkach Slovenskej republiky. Problémom je, že transferové ceny nie sú stanovené na voľnom trhu, a preto sa môžu líšiť od cien dohodnutých medzi nezávislými obchodnými partnermi v porovnateľných transakciách a za porovnateľných podmienok. Transferové ceny sa preto na daňové účely podrobujú overovaniu primeranosti ich výšky. Na zamedzenie rizikovosti daňových únikov u medzinárodne pôsobiacich firiem bola vydaná Smernica OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní. Medzi základné pravidlá o transferovom oceňovaní, ktoré obsahuje vzorová zmluva OECD a Smernica OECD, patria: 1. Princíp nezávislého vzťahu, podľa ktorého každý člen nadnárodného podniku podlieha dani z príjmov na základe princípu rezidencie alebo princípu zdroja príjmu. Princíp nezávislého vzťahu je zameraný na dva ciele: zabezpečenie primeraného daňového základu v každej jurisdikcii, zamedzenie dvojitému zdaneniu. 2. Princíp obvyklých cien, ktorý sa rešpektuje pri vzájomných transakciách. Tento princíp je medzinárodným štandardom, ktorý uplatňujú pri kontrole správcovia daní vo väčšine krajín na celom svete. Obvyklé ceny sa v správe o transferovom oceňovaní a mnohonárodných podnikoch, publikovanej OECD v roku 1979, definujú ako ceny, ktoré by boli za rovnakých, alebo za podobných podmienok dohodnuté medzi nezávislými podnikmi zainteresovanými v rovnakých alebo podobných obchodných transakciách alebo za podobných podmienok na rovnakom trhu. 3. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia musia obsahovať pravidlá rešpektujúce metódy transferového oceňovania. Nezávislé osoby vplyvom trhových komerčných podmienok konajú tak, že obhajujú svoje záujmy, teda napr. predávajúci má záujem maximalizovať svoju predajnú cenu (zisk). V prípade závislých osôb však tento prirodzený regulátor nefunguje. Preto sa v daňovej praxi osobitne preverujú vzťahy závislých osôb, keďže tieto osoby majú tendenciu a schopnosť svoje konanie zjednotiť voči fiškálnym záujmom štátu. Smernica OECD je považovaná za 161

162 všeobecne uznávaný návod, ako aplikovať pravidlá transferového oceňovania v praxi. Pri oceňovaní služieb poskytovaných v rámci nadnárodnej skupiny sa osobitne využíva kapitola VII tejto smernice, ktorá uvedené vzťahy upravuje. Pri aplikácii týchto vzťahov je ďalej potrebné zohľadňovať aj dokumenty prijaté v rámci Európskej únie. Napríklad problematikou služieb sa zaoberá Správa o vnútroskupinových službách s nízkou pridanou hodnotou (Guidelines on low value adding services), ktorá bola v rokoch 2009 až 2010 spracovaná skupinou EÚ Joint Transfer Pricing Forum (JTPF). 2. Problematika výberu metód na zisťovanie transferových cien Aplikáciou metód transferového oceňovania možno zistiť cenu uznateľnú daňovým úradom pri obchodných transakciách medzi personálne a kapitálovo prepojenými osobami. Pri zisťovaní rozdielu transferových cien a obvyklých cien sa vychádza z porovnania podmienok, ktoré boli dohodnuté v obchodných alebo finančných vzťahoch medzi zahraničnými závislými osobami, s podmienkami, ktoré by vznikli medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných podmienok (princíp nezávislého vzťahu). Základné rozdelenie metód transferového oceňovania: tradičné metódy - vychádzajúce z porovnávania ceny, transakčné ziskové metódy - metódy vychádzajúce z porovnávania zisku, kombinácia prvých dvoch metód, iná metóda priamo neuvedená v zákone, ak jej použitie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu. 1. K metódam vychádzajúcim z porovnávania ceny (tradičné metódy) patria 24 : a) metóda nezávislej trhovej ceny, pri ktorej sa porovnáva cena prevodu majetku alebo služby dohodnutá medzi zahraničnými závislými osobami s porovnateľnou nezávislou trhovou cenou dohodnutou medzi nezávislými osobami. Problémom v praxi môže byť princíp porovnateľnosti obchodov alebo spoločností uskutočňujúcich tieto obchody prostredníctvom cien tvorených na voľnom trhu. b) metóda následného predaja, pri ktorej sa cena prevodu majetku nakúpeného zahraničnou závislou osobou prepočíta na nezávislú trhovú cenu z ceny, za ktorú táto zahraničná závislá osoba majetok opätovne predáva nezávislej osobe, zníženej o obvyklú výšku obchodného rozpätia porovnateľných nezávislých predajcov. Pri tejto metóde vzniká problém pri určení obchodného rozpätia opakovanej predajnej ceny. Dôležitým faktorom pri určení obchodného rozpätia je časový interval medzi pôvodným nákupom a predajom, pretože čím je tento interval dlhší, tým viac faktorov treba zohľadniť. c) metóda zvýšených nákladov, pri ktorej sa nezávislá trhová cena vypočíta zo skutočných priamych a nepriamych nákladov majetku alebo služby prevádzanej medzi zahraničnými závislými osobami, zvýšených o sumu cenovej prirážky uplatňovanej tým istým dodávateľom vo vzťahu k nezávislým osobám alebo o sumu cenovej prirážky, ktorú by uplatňovala nezávislá osoba v porovnateľnom obchode za porovnateľných podmienok. Pri uplatňovaní tejto metódy vzniká problém porovnateľnosti v rozdielnosti jednotlivých druhoch nákladov a uplatňovaní odlišných postupov účtovania. 2. Metódy vychádzajúce z porovnávania zisku (transakčné ziskové metódy) - použijú sa ak nemožno spoľahlivo použiť tradičné metódy: a) metóda delenia zisku, ktorá vychádza z takého delenia predpokladaného zisku dosiahnutého nezávislými osobami, aké by očakávali nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu nezávislého vzťahu. Problém porovnateľnosti pri tejto metóde vzniká pri získavaní kvalitných externých údajov o trhu a o podrobnej analýze činností vykonávaných porovnávanými spoločnosťami. b) metóda čistého obchodného rozpätia, ktorá zisťuje výšku ziskovej prirážky z obchodného vzťahu alebo finančného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám. Problémom uplatnenia tejto metódy je náročnosť zabezpečenia vysokého stupňa podobností mnohých aspektov na porovnanie týchto obchodných vzťahov. Medzi ďalšie metódy transferového oceňovania patria: a) metóda porovnateľných ziskov, ktorá vychádza z výsledkov porovnávania úrovne dosiahnutého zisku podniku s úrovňou zisku nezávislého podniku, ktorý sa zaoberá rovnakou alebo podobnou činnosťou za porovnateľných podmienok zákona č. 595/2003 o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov 162

163 b) metóda návratnosti investovaného kapitálu, je založená na porovnávaní návratnosti kapitálu investovaného v spojených podnikoch s návratnosťou kapitálu v nezávislých podnikoch, ktoré uskutočňujú rovnaké alebo podobné aktivity, vyžadujúce si rovnaké alebo podobné kapitálové investície. c) metóda alokácie globálnych ziskov, táto metóda sa neopiera o princíp obvyklých cien. Čistý zisk, ktorý plynie z uskutočnených obchodných transakcií sa priraďuje jednotlivým zainteresovaným podnikom na základe ich príspevku k dosiahnutému čistému zisku. Základňou sú spravidla celkové náklady alebo mzdové náklady. 3. Analýza porovnateľnosti cien pri aplikácii metód na zisťovanie transferových cien Metóda nezávislej trhovej ceny - ak existuje porovnateľná cena prevodu majetku alebo služby dohodnutá medzi zahraničnými závislými osobami s porovnateľnou nezávislou trhovou cenou dohodnutou medzi nezávislými osobami, tak je táto metóda najspoľahlivejšou metódou aplikácie nezávislého vzťahu. Problematiku porovnateľnosti cien pri tejto metóde môžeme analyzovať na príklade: spoločnosť Strojservis (Slovensko) predala závislej spoločnosti Montoservis (Nemecko) 4000 t železa za cenu /t. Nezávislá trhová cena medzi krajinami v tomto období je a zahŕňa colné poplatky za dovoz a prepravné. Podľa zmluvy medzi Strojservis a Montoservis cena nezahŕňa colné poplatky a prepravné. Nezávislý prepravca by účtoval cenu prepravy 144 a colné poplatky by boli 126. Výpočet transferovej ceny uznateľnej je v tabuľke 1. Tabuľka 1. Výpočet metódou nezávislej trhovej ceny Riešenie: Suma v 1 Nezávislá trhová cena /t Náklady na dopravu/t Colné poplatky/t Transferová cena uznateľná/t (1-2-3) Zdroj: vlastné výpočty Ak nemáme porovnateľnú transferovú cenu, ktorá zahŕňa rovnaké položky, môžeme využiť porovnateľnú cenu očistenú o rozdielové položky. Výpočet transferovej ceny uznateľnej v súlade s touto metódou potom možno urobiť podľa vzorca: kde: TC u = transferová cena uznateľná PC n predajná cena nezávislej osobe RP rozdielne položky (napr. doprava, colné poplatky) Zdaniteľný rozdiel pri uplatnení nižších cien voči závislej osobe (TC R ) vypočítame:, alebo kde: TC R rozdiel predajných cien PC z predajná cena závislej osobe Metóda následného predaja - pri tejto metóde vzniká problém pri určení výšky obchodného rozpätia predajnej ceny následného predaja, ktorá by mala byť porovnateľná s obvyklou výškou obchodného rozpätia porovnateľných nezávislých predajcov. Výška obchodného rozpätia je ovplyvnená rozsahom činností, ktoré predajca zabezpečuje. Táto metóda sa používa v prípadoch, keď predajca nepridal ďalšiu hodnotu produktu, ktorý predáva. Činnosť predajcu je zvyčajne obmedzená na balenie a drobné úpravy výrobku, kde nie je potrebné použiť špeciálne činnosti. Pri tejto metóde sa vychádza z nákupnej ceny od závislej spoločnosti a výrobok sa následné predáva nezávislej spoločnosti. Nezávislá nákupná cena sa vypočíta tak, že nezávislá predajná cena sa zníži o obvyklé obchodné rozpätie (obchodnú maržu) porovnateľných nezávislých predajcov. Problematiku porovnateľnosti cien pri tejto metóde môžeme analyzovať na príklade: spoločnosť Montoservis (Nemecko) predáva stroje prostredníctvom Czekservis (ČR) ako nezávislého predajcu a prostredníctvom závislej osoby Strojservis (Slovensko. V prípade Czekservis znáša záručné riziko a poskytuje propagačné materiály predajca Montoservis a v prípade Strojservisu tento závislý predajca znáša záručné riziko aj náklady na propagáciu. Obchodná marža z predaja nezávislého predajcu je 15 %. Výpočet transferovej ceny uznateľnej je v tabuľke

164 Tabuľka 2 Výpočet metódou následného predaja Riešenie: Suma v 1 Tržba z predaja nezávislej osobe Marža z predaja nezávislému predajcovi Náklady na propagáciu 45 4 Náklady na záručný servis 99 5 Upravená nezávislá marža (2+3+4) Transferová cena uznateľná (1-5) Zdroj: vlastné výpočty Ak nemáme porovnateľnú transferovú cenu, ktorá zahŕňa rovnaké položky, môžeme využiť porovnateľnú cenu očistenú o rozdielové položky. Výpočet uznateľnej predajnej transferovej ceny v súlade s touto metódou podľa vzorca: kde: TC u = predajná transferová cena A (uznateľná) PC n predajná cena B nezávislej osobe C OR n obchodné rozpätie B nezávislej osobe C RP rozdielové položky (úprava o napr. náklady na propagáciu, náklady na pozáručný servis a pod.) Obchodné rozpätie (marža) predstavuje výnos z predaja (rozdiel predajnej a nákupnej ceny) a v percentuálnom vyjadrení ho vypočítame podľa vzorca: Ak poznáme percentuálne vyjadrenie obchodného rozpätia, potom absolútnu výšku vypočítame: kde: x výška obchodného rozpätia v % Rozdielové položky predstavujú rozdiely v nákladoch u porovnávaných cien, ktoré sú v nezávislej cene a v závislej transakcii sa neuplatňujú alebo opačne (napr. náklady na propagáciu, náklady na pozáručný servis a pod.). Zdaniteľný rozdiel pri uplatnení nižších cien voči závislej osobe (TC R ) vypočítame: kde: TC R = zdaniteľný rozdiel cien PC z predajná cena závislej osobe, alebo Metóda zvýšených nákladov - vychádza zo skutočných priamych a nepriamych nákladov dodávateľa tovaru, výrobku alebo služby v obchode so závislou osobou, zvýšených o sumu obchodného rozpätia uplatňovaného tým istým dodávateľom v porovnateľnom obchode s nezávislou osobou alebo o sumu obchodného rozpätia, ktoré by dosiahla nezávislá osoba v porovnateľnom obchode za porovnateľných podmienok. Metóda je vhodná, ak ide o produkciu, ktorá sa realizuje len medzi členmi nadnárodných spoločností najmä pri predaji polovýrobkov a pri transferoch technológií medzi spojenými spoločnosťami. Najviac sa používa v závislom vzťahu pri predaji nedokončenej výroby. Problematiku porovnateľnosti cien pri tejto metóde môžeme analyzovať na príklade: Strojservis (Slovensko) vyrába motory do traktora, ktoré predáva závislej osobe Czekservis (ČR) z cenu 117./ks. Výrobné náklady sú 108, cenová prirážka je 9,1 /ks (8,4 % z výrobných nákladov). Porovnateľná obchodná prirážka nezávislého výrobcu motorov je 10 % z výrobných nákladov. Výpočet transferovej ceny uznateľnej je v tabuľke

165 Tabuľka 3 Výpočet metódou zvýšených nákladov Riešenie: Suma v 1 Tržba z predaja závislej osobe/ks Výrobné náklady/ks Obchodná prirážka 10 % (2*0,1) 10,8 4 Transferová cena uznateľná (2+3) 118,8 5 Zvýšenie predajnej ceny/ks (4-1) 1,8 Zdroj: vlastné výpočty Ak nemáme porovnateľnú transferovú cenu, ktorá zahŕňa rovnaké položky, môžeme využiť obchodnú prirážku, ktorú by dosiahla nezávislá osoba v porovnateľnom obchode za porovnateľných podmienok. Výpočet uznateľnej transferovej ceny v súlade s touto metódou možno urobiť podľa vzorca: kde: TC u = transferová cena uznateľná VN z výrobné náklady závislej osoby PR n cenová prirážka u nezávislej osoby PC z predajná cena voči závislej osobe Zdaniteľný rozdiel pri uplatnení nižších cien voči závislej osobe (TC R ) vypočítame:, alebo kde: TC R = rozdiel predajných cien Metóda delenia zisku - vychádza z takého delenia predpokladaného zisku z obchodov závislých osôb, aké by očakávali nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu nezávislého vzťahu. Používa sa vtedy, ak transakcie medzi prepojenými spoločnosťami sú do značnej miery prepojené a nemôžu byť posudzované oddelene. Najprv sa identifikuje zisk, ktorý sa má rozdeliť medzi prepojené spoločnosti, ktoré sa na jeho tvorbe podieľali. Potom sa zisky rozdelia na báze použitia rozvrhovej základne, ktorá sa približuje deleniu ziskov medzi nezávislými spoločnosťami za podobných podmienok. Problematiku porovnateľnosti cien pri tejto metóde môžeme analyzovať na príklade: spoločnosť Bondservis (Anglicko) vyrába počítače do aut, ktoré predáva spoločnosti Slovakservis (Slovensko) za cenu /ks. Slovakservis vyrába palubné dosky pre jeden typ aut do ktorých montuje nakúpené počítače a predáva nezávislým odberateľom za cenu /ks. Ide o neporovnateľný predaj výrobkov, ku ktorým nie je možné nájsť porovnateľné transakcie. Dostupné sú informácie k iným druhom podobných výrobkom menej špecializovaným, pri ktorých sa dosahuje 10 % rentabilita výrobných nákladov. Výpočet transferovej ceny uznateľnej je v tabuľke 4. Tabuľka 4 Výpočet metódou delenia zisku Riešenie: Suma v 1 Tržby z predaja nezávislým odberateľom Výrobné náklady Bondservis Výrobné náklady Slovakservis Celkové výrobné náklady (2+3) Rozdiel tržieb a nákladov (1-4) Vývojové náklady Bondservis Vývojové náklady Slovakservis Prevádzkové náklady Bondservis Prevádzkové náklady Slovakservis Spolu ( ) Zisk (1-4-10)

166 12 Ziskovosť výroby Bondservis (2*10 %) Ziskovosť výroby Slovakservis (3*10 %) Spolu (12+13) Reziduálny zisk pripadajúci na vývoj (11-14) Podiel Bondservis na reziduálnom zisku ((6/15)*15) Podiel Slovakservis na reziduálnom zisku ((7/15)*15) Bežná návratnosť výrobných nákladov Bondservis (2/1)* Transferová cena uznateľná ( ) Rozdiel ( ) 70 Zdroj: vlastné výpočty Ak nemáme porovnateľnú transferovú cenu, môžeme využiť na výpočet transferovej ceny uznateľnej také delenie predpokladaného zisku z obchodov závislých osôb, aké by očakávali nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu nezávislého vzťahu. Najprv vypočítame reziduálny zisk na vývoj pomocou vzorca: kde: RZ reziduálny zisk T tržby N VR náklady výrobné N VV náklady na vývoj N PR náklady prevádzkové Z ziskovosť výroby Podiel na reziduálnom zisku určíme pomerom nákladov na vývoj, ktoré vynaložili jednotlivé spoločnosti. Uvedené možno vyjadriť vzorcom (napr. pre Bondservis): kde: P RZ podiel na reziduálnom zisku N VV A náklady na vývoj vybranej spoločnosti A Výpočet transferovej ceny uznateľnej podľa metódy delenia zisku možno vypočítať podľa vzorca: kde: N VR A náklady na výrobu vybranej spoločnosti A N VV A náklady na vývoj vybranej spoločnosti A N PR A náklady prevádzkové vybranej spoločnosti A Z A ziskovosť A alebo návratnosť výrobných nákladov [(N VR /T).100)] P RZ A podiel reziduálneho zisku vybranej spoločnosti A Rozdiel pri uplatnení cien voči závislej osobe (TC R ) vypočítame: kde: TC R = rozdiel predajných cien PC z predajná cena voči závislej osobe 166

167 Metóda čistého obchodného rozpätia - zisťuje výšku ziskovej prirážky z obchodu závislých osôb vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou daňovníkom v porovnateľných obchodoch nezávislých osôb. Táto metóda musí však sledovať princíp nezávislého vzťahu, ale každý obchodný prípad je potrebné posudzovať zvlášť. Problematiku porovnateľnosti cien pri tejto metóde môžeme analyzovať na príklade: Strojservis (Slovensko) vyrába špeciálne výrobky, ktoré predáva dvom závislým spoločnostiam Montoservis (Nemecko) a Bondservis (Anglicko). Každá spoločnosť vlastní práva na predaj týchto výrobkov vo svojej krajine. Strojservis nemá porovnateľné transakcie s nezávislými odberateľmi. Jeho výrobné náklady sú 6000 /ks a prevádzkové náklady sú 1800/ks. Transakcie nezávislých výrobcov podobných výrobkov sa uskutočňujú s 10 % ziskovou prirážkou. Výpočet transferovej ceny uznateľnej je v tabuľke 5. Tabuľka 5 Výpočet metódou čistého obchodného rozpätia Riešenie: Suma v 1 Výrobné náklady Strojservis /ks Prevádzkové náklady Strojservis /ks Celkové náklady Strojservis /ks (1+2) Čistá zisková prirážka 10 % (3*10 %) Transferová cena uznateľná (3+4) Zdroj: vlastné výpočty Ak nemáme porovnateľnú transferovú cenu, ktorá zahŕňa rovnaké položky, môžeme využiť pre výpočet transferovej ceny uznateľnej výšku ziskovej prirážky z obchodu závislých osôb vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou daňovníkom v porovnateľných obchodoch nezávislých osôb. Výpočet uznateľnej transferovej ceny v súlade s touto metódou možno urobiť podľa vzorca: kde: TC u = transferová cena uznateľná CN z celkové náklady závislej osoby ČZP čistá zisková prirážka (celkové náklady závislej osoby vynásobené ziskovou prirážkou nezávislej osoby, vyjadrenej v %) Zdaniteľný rozdiel (TC R ) pri uplatnení cien voči závislej osobe vypočítame: kde: TC R = rozdiel predajných cien PC z predajná cena závislej osobe Správnosť použitia metódy a vyčíslenia rozdielu, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane preverujú daňové orgány pri daňovej kontrole, pričom vychádzajú z princípu nezávislého vzťahu, z použitej metódy a z analýzy porovnateľnosti ocenenia. 4. Vplyvy uplatňovania transferových cien na makroprostredie a na podnikateľskú sféru Uplatňovanie transferových cien nadnárodných spoločností má negatívny vplyv na makroprostredie krajiny, z ktorej nastáva presun ziskov a následne zníženie jej daňových tokov. Dôvodom je fakt, že transferové ceny bezprostredne vplývajú na výšku zisku vytvoreného členom nadnárodnej skupiny v krajine, v ktorej pôsobí. Preto, ak členovia nadnárodnej skupiny obchodujú za ceny, ktoré nie sú v súlade s princípom nezávislého vzťahu (nie sú v súlade s trhovými silami), potom príjem vykázaný členom nadnárodnej skupiny v konkrétnej krajine nezodpovedá jeho skutočným ekonomickým prínosom, čo vedie k deformáciám ziskov v oboch krajinách. V jednej krajine je vytvorený neprimerane vysoký a v druhej krajine zasa neprimerane nízky zisk. Následne tento nesúlad má priamy dosah na daňové príjmy dotknutých štátov, čiže ide o oblasť so závažným vplyvom na štátne rozpočty krajín. Zosúladenie tvorby ziskov a daňových tokov u nadnárodných spoločností majú za úlohu metódy transferového oceňovania. Mnohé krajiny pripisujú význam tradičným metódam (Taliansko, Nemecko, Japonsko a iné) a zdôrazňujú význam hierarchie metód, ktoré je možné použiť (teda prioritne tradičné metódy, potom ziskové a prípadne iné, ktoré sú v súlade s princípom 167

168 nezávislého vzťahu), zatiaľ čo iné krajiny majú vo vzťahu k hierarchii uplatňovania metód menej striktný prístup inšpirovaný pravidlom najlepšej metódy obľúbeným v Spojených štátoch amerických (ďalej vo Veľkej Británii, Rakúsku a iných) 25. Vplyv transferového oceňovania na podnikateľskú sféru je hlavne v oblasti správneho uplatňovania transferových cien. Pri nedodržaní pravidiel hrozí podnikom v skupine dodanenie presunutých ziskov. Rozdielna interpretácia pravidiel transferového oceňovania OECD v členských štátoch často vedie k rôznym sporom, čo má za následok rast nákladov pre obidve strany, pre podnikateľskú sféru, ako aj pre správu daní. Záverečným odporúčaním pre nadnárodné spoločnosti je, že každá nadnárodná spoločnosť by sa mala preto vysporiadať s otázkou správnosti nastavenia svojich transferových cien a k tomu by mala pripraviť dobrú a presvedčivú dokumentáciu transferového oceňovania. Záver Problematika transferového oceňovania má svoj právny rozmer, t. j. do akej miery dokáže štát svojou legislatívou a štátnou daňovou správou účinne alokovať a vybrať dane v tuzemsku. Problematika transferového oceňovania má svoj mimoprávny rozmer (morálka, lojalita, vlastenectvo). Právna úprava v SR postupne preberá medzinárodné úpravy v oblasti transferového oceňovania. Pri výkone daňovej kontroly bude musieť správca dane vychádzať z dodržiavania princípu nezávislého vzťahu, z použitej metódy a analýzy porovnateľnosti ocenenia. Hlavným problémom z pohľadu správcu dane, ale aj z pohľadu daňového subjektu pri daňovej kontrole bude otázka porovnateľnosti obchodných transakcií. LITERATÚRA [1] HARUMOVÁ, A. KUBÁTOVÁ, K. (2006): Dane podnikateľských subjektov. Žilina, Poradca podnikateľa, [2] HARUMOVÁ, A. (2002) Transferové oceňovanie - daňový problém. In editor, C. (ed) Teoretické a praktické aspekty veřejných financí. Praha, Nakladatelstvo Oeconomica, s. 28, [3] LUKNÁROVÁ KUTIŠOVÁ, D.: Transferové oceňovanie I., legislatíva, princípy, metódy a dokumentácia v príkladoch. Verlag Dashofer, [4] PERACIN, G.: Transfer Pricing: The Growth of International Trade and the Development of Tax Laws and Practices in Europe and the World. In International Taxation Review. roč. 36, č. 3. [5] Smernica OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní. [6] Zákon č. 595/2003 o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov, ADDRESS: doc. Ing. Anna Harumová, PhD. Ekonomická univerzita v Bratislave Fakulta podnikového manažmentu, Katedra podnikových financií Dolnozemská cesta 1, Bratislava, Slovakia 25 PERACIN, G.: Transfer Pricing: The Growth of International Trade and the Development of Tax Laws and Practices in Europe and the World. In International Taxation Review. ISSN , roč. 36, č.3, s

169 ROMANIES FROM THE PERSPECTIVE OF THE DEVELOPMENT OF FORCED LABOR IN FORMER CZECHOSLOVAKIA Vladimír Gecelovský Central European College in Skalica Abstract: The work is aimed to give a picture of forced labor in the Czech Republic and Slovakia until Forced labor has been an instrument of social prevention and reeducation used against socially dangerous persons according to the court order confirmed by the decision of administration. Key words: forced labor camps, national committees, Romany, security officer 1. Introduction Forced labor in the Czech lands and Slovakia was until 1938 the instrument of social prevention and re-education using to socially dangerous persons according to court order certified by the administrative decision. Therefore, forced labor was not any new phenomenon until 1948 and in various forms it has existed since 1885, when the law 89 and 90 of the Imperial Code were issued. These laws allowed after serving the sentence people to be placed into work units. The admissibility of "possession" in the work units had to be ratified by the the court of appeal in its judgement and on placing in the working bodies decided the Commission at the Earth, eventually, lower political office. People could stay in the working bodies not more than three years and the Commision decided again on the releasing. 2. Theoretical definition of the issue The Czechoslovak Law 102/1929 Coll. has brought more significant changes on the forced labor colonies. Forcedlabor colonies were intended for lighter offenders, who should have been employed in agricultural work(gecelovský, V,1990). The placing of a prisoner in labor section has been required by the law with the the prior serving a double sentence for freedom in the past five years for offenses under the Act 89/1885 Coll.. as well as some of the crimes against property(gecelovský, V.,1986) The length of detention in the working bodies of the prisoners for offenses was ranging from 6 months to 3 years and criminals from 1 year to 5 years. The postwar period is characterized by the strengthening of repressive elements in both criminal and administrative law. Because of the dire social situation of Romany families immediately after the war, the issue of their working career became extremely topical and thorny. As this was the tens of thousands people without any resources and livelihoods, offering only their unskilled wage labor, ways to use their work in Slovakia, heavily ravaged by the war, were from the beginning strongly repressive and violent(gecelovský, V., 2004) On 11th June 1945 it was issued by the Commissariat of the Interior (hereinafter referred to as PV) the order "on assigning Gypsies to work of universal utility", reacting to complaints from the districts, "where Gypsies live freely without the performance of useful work, or even arbitrarily roam."( HAIŠMAN, T.,1999). To eliminate these negative phenomena, the offices at lower levels of the public service should put them to work for wages, what is necessary to feed the family. PV even during the year 1945 drew attention to the relevant authorities on the work avoiding Romanies "keep in mind" and be ready for their inclusion in the labor camps according to future orders(hübschmannová, M., 1999). From taking measures against the Romanies in this period results a significant similarity with the procedure against the antisocial Slovak state. PV in September 1946 in the memorandum sent to all the Commissariat, the State Planning and Statistical Office, the Settlement Office, the Provincial Office of Labour Protection asked to express an opinion and suggestions on the question of what "security, social, remove, and seats of public health measures should be immediately and gradually make the protect the public interest against the harmful activities of persons referring to the paragraph 1 of Act. 117/1927 Coll.( JUROVÁ, A., 1993) "PV anticipated doing the speedy amendment of the Act and its implementing regulation, or urgent issue of the new security regulation according to paragraph 2, section 2 of the Act. 190/1939 Coll., which would repeal and replace commands and prohibitions issued against itinerant Romanies during the war, which because of the lack of new legislation has actually been applied in the daily practice(jurová, A.,1992). In November 1946 PV reported to Criminal panel in Prague on the situation in Slovakia, and the planned consultation on measures against itinerant Romanies. As 169

170 demonstrated in practice, the administrative security measures did not solve this issue. PV said, that in Slovakia it proceeds in intentions of the regulation SNR 105/1945 Coll. n. SNR on the establishment of labor camps and vyk. Reg. no. 89/1946 Coll. n. SNR as well as against the itinerant Roma in the way that "the most dangerous individual" joined to labor camps in Usti nad Orava, Silent Valley, Megová valley reign and Kraľovany (KAPLAN, K., 1992). According to the PV neither the partial and emergency measures could be sufficient, because, after being released from the camps " the asocial persons continue to be dangerous to society. In addition, the State appears to be an unsolvable problem while all the junk old men, women, children, illness, crime, a high birth rate. " Such views on Romany population of the highest authorities of the Ministry of Homeland Security State clearly indicate the escalating conflict situation in relation to this ethnic group.( JUROVÁ, A., 2009). The Commissariat pointed out circulars against beggary, and wanderings, the registration and selection of antisocial citizens and evoked an extensive actions of mass inclusion of antisocial citizens to labor camps to be held in spring Since 1947 it was the beginning of using the forced labor as punishment for those guilty of the law 15/1947 Coll. on the prosecution of black market and similar machinations and Act 87/1947 Coll. on the national mobilization of workforce, among other things, sanctioned avoidance of work and working offences with the side-penalty in labor camps (NEČAS C., 2002). The situation was quite specific in Slovakia. At first, the camps were intended only for Germans and persons convicted of the retribution folk courts, but the order of the Slovak National Council 105/1945 Coll. z. also permitted the inclusion the people who "threaten the construction in the spirit of People's State, intentionally hinder from the reconstruction of economic facilities, manifest the state thinking enemy, or encourage other persons to such attitude." A special three-member commission decided on the inclusion. That commission was created by the Commission of the Interior, which could levy up to two years of hard labor. Soon, when communists took the power in the state, on 23rd March 1948 the Slovak National Council adopted the order 7 / 1948 Coll. z. as well as the order of the Slovak National Council on the establishment of working bodies and the implementing regulation to the statutory standards issued by the Board of Commissioners on 23rd April 1948 under 18/1948 Coll.( VARINSKÝ,V., 1996). The three-member commission at the Commission of the Interior decided on the inclusion of people again (ŽATKULIAK, J., 1994.). As "loafers" and "disruptive persons", who were interned in camps, have been identified persons and by the Act. of paragraph 2 were divided into four groups: antisocial elements, those refusing work, political opponents noticed by the security authorities or public and persons convicted of price offences. Gradually, in the camps it has also started the change of social and ethnic structure of interned persons. Instead of Germans and Hungarians there began to prevail politically persecuted citizens and socalled antisocial elements, mostly Romanies. According to V. Varinský the another reason leading to the emergence of labor camps "have been the effort to re-educate socially and politically recusant people." The hallmark of forced labor, even in this period was an attempt to justify the inclusion of the sentence to forced labor as a re-education by work. Among other things it confirms that restoration of forced labor in Slovakia after 1945 was at that time the product of thought prevailing after the war the reorganization of democracy in the socialist sense. In any case, even in this time the most expectations were putting to the economic benefit of re-education organized as follows. The combination of these two objectives, however, particularly in the postwar period, due to the new organization of forced labor in the years , seemed to be extremely difficult. The re-education efforts were only platonic aspirations, so the main reason for building of work character enforcement equipments consisted of the efforts to solve the acute shortage of labor needed for the reconstruction of war-torn economy. This is confirmed by the fact, that the extent and timing of recruitment to labor camps were organized according to the physical and temporal needs of the workforce. It should be added that in addition to these reasons, there was the effort of the ruling garniture "solve" the problems of Romanies though often it was the undemocratic way of the solution and in many cases of discrimination as evidenced by numerous historical records. Of course, such solutions could not be successful and it was only the delay in solving the actual problems of Romanies. After the introduction of Act 247/1948 Coll. the orders of Slovak National Council were canceled, but, however, in their work units there were constituted only renamed forced labor camps. Following the adoption of Act 247/1948 Coll. on the forced labor camps, the existence of work units lost the sense and at the end of 1948 there was the beginning of the preparations for a draft law to cancel the work units and police surveillance. Transforming the work units to forced-labor camps (TNP) also had to unify the different conditions in the Czech and Slovak countries and further extend the range of sentenced, who were including to labor camps(vrabcova, E., 2001). Conclusion During this period it was adopted the Universal Declaration of Human Rights at the meeting of the III. General Assembly of the United Nations in the form of Resolution 217/ A III of 10th December The Czechoslovak Republic as one of the members of the United Nations had also signed the Declaration. The declaration was issued as a UN General Assembly resolution, which meant, that it is like a recommendation and, therefore, it is not binding. Although the Universal Declaration of Human Rights (UDHR) was proclaimed as "common standard" which should be achieved by all nations and states. Its content began to be widely recognized and had the binding character as legal ordinance. It contents 30 articles, which include civil, political, economic, social and cultural rights. However, the development of Czechoslovak legal system in this period did not respect not only this declaration, but even some forms 170

171 of implementing the rights and freedoms have been considered to be a criminal offence. LITERATURE [1] GECELOVSKÝ, V.: Rómovia v Gemeri do roku Rožňava : OOS, s. [2] GECELOVSKÝ, V. : Perzekúcia Cigánov v období Slovenského štátu. In: Obzor Gemera. č.3( 1986) roč.17, s [3] GECELOVSKÝ, V.: Nariadenie voči Rómom na Slovensku do roku Prešov : Victoria, s ISBN [4] HAIŠMAN, T.: Romové v Československu v letech (Vývoj institucionálního zájmu a jeho dopady). In: Romové v České republice ( ), Socioklub-sdružení pro podporu rozvoje teorie a praxe sociální politiky, Praha [5] HÜBSCHMANNOVÁ, M.: Několik poznámek k hodnotám Romů, In: Romové v České republice ( ), Socioklub-sdružení pro podporu rozvoje teorie a praxe sociální politiky, Praha [6] JUROVÁ, A.: Riešenie rómskej problematiky na Slovensku po druhej svetovej vojne. In: Mann, A. B. (ed.): Neznámi Rómovia. Ister Science Press, Bratislava [7] JUROVÁ, A.: Vývoj rómskej problematiky na Slovensku po roku Goldpress Publishers, Bratislava Košice [8] JUROVÁ, Anna.: The Slovak Roma people in Czechoslovakia in (Regulation of the movement and continuity of persecution). Človek a spoločnosť, 2009, roč. 12, č. 1. s.16, ISSN [9] KAPLAN, K.: Tábory nucené práce v Československu Praha [10] NEČAS C.: Romové v České republice včera a dnes. Olomouc.Univerzita Palackého v Olomouci, 5. doplnené vydanie, [11] VARINSKÝ,V.: Nútené práce na Slovensku v rokoch Banská Bystrica [12] VRABCOVA, E.: Pracovné tábory a tábory nútenej práce na Slovensku v rokoch Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 : 1989 (I). 1. vyd. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2001, s ISBN [13] ŽATKULIAK, J.: V mene zákonov a proti občanom? Trestnoprávna právomoc národných výborov naslovensku v rokoch Bratislava, SAP pre HU SAV, 1994, 135 s. AUTHOR ADDRESS & Doc.JUDr.Vladimír Gecelovský, CSc., Central European College in Skalica, Royal 386/11, Skalica, 171

172 172

173 ROZVOJ FAKTORINGOVÉHO TRHU VO SVETE Jaroslava JANEKOVÁ Technická univerzita v Košiciach Abstract: Article shows the development of factoring market in the world. It analysis shares of respective continents on the world factoring turnover and points to world leaders. It stresses the importance of factoring chains on the factoring market. In the conclusion it summarizes the advantages and disadvantages of factoring for companies. Key words: factoring, domestic factoring, international factoring, receivables ÚVOD V súčasnej dobe podniky využívajú faktoring stále vo väčšej miere. Zdrojom financovania sú pohľadávky, ktoré podniku vznikajú z dodávok tovaru alebo za poskytnuté služby. Pohľadávky postúpením prechádzajú na faktoringovú spoločnosť a tá, okrem ich refinancovania, zaisťuje v oblasti správy a inkasa pohľadávok pre podnik komplex služieb rôzneho rozsahu, prípadne až po prevzatie rizika neplatenia z dôvodu platobnej neschopnosti či nevôle jednotlivých odberateľov. Využívanie faktoringových služieb je spojené s určitými nákladmi a poplatkami, ktoré musí podnik zaplatiť faktoringovej spoločnosti za poskytnuté služby. VÝVOJ FAKTORINGOVÉHO TRHU VO SVETE Rozvoj faktoringu nastal v šesťdesiatych rokoch minulého storočia v Spojených štátoch amerických. Začiatkom sedemdesiatych rokov faktoring prenikol do Európy a približne v tom istom období sa niektoré faktoringové spoločnosti začali združovať do reťazcov s medzinárodnou pôsobnosťou (Sato, 2001). Rast faktoringového trhu vo svete vrátane fakroringových reťazcov spomalila svetová finančná a ekonomická kríza (graf 1). Už v roku 2008 faktoringové obchody vo svete zaznamenali nízky 2,0 % medziročný rast. Výraznejší dopad krízy sa prejavil v roku 2009, kedy faktoringový obrat vo svete medziročne klesol približne o 3,2 %. Oživenie faktoringového trhu nastalo v roku Významnú úlohu pri tomto oživení zohral medzinárodný obchod, vďaka exportu, ktorý bol vyvolaný rastúcim zahraničným dopytom. Celkovo faktoringový obchod vo svete v roku 2010 oproti roku 2009 narástol o 28,4 %. Významný podiel na tomto raste mal tuzemský faktoring, ktorý medziročne narástol o 25,4 % a tiež medzinárodný faktoring so 49,1 % medziročným rastom. Rastúci trend faktoringového odvetvia sa odrazil aj na jeho zvyšujúcom sa percente na hodnote svetového HDP. V roku 2010 faktoringový obrat tvoril 3,5 % svetového HDP, zatiaľ čo v roku 1980 iba necelých 0,5 % svetového HDP. V roku 2011 faktoringový obchod vo svete zaznamenal 22,3 % medziročný rast, z toho tuzemský faktoring medziročne narástol o 24,2 % a medzinárodný faktoring o 11,4 %. Niektoré krajiny dokonca dosiahli svoje historické maximá, čo dokumentuje tabuľka 1. Graf 1 Vývoj faktoringového obratu vo svete Zdroj: spracované podľa Annual Review

174 Tab. 1 TOP 10 krajín sveta s najvyšším faktoringovým obratom v roku 2011 P.č. Krajina Kontinent Percentuálny podiel krajiny Objem faktoringových na faktoringovom obrate obchodov (mld. Eur) kontinentu sveta 1. Čína Ázia 274,8 54,0 13,6 2. Veľká Británia Európa 268,1 22,0 13,3 3. Taliansko Európa 175,2 14,4 8,7 4. Francúzsko Európa 174,6 14,3 8,7 5. Nemecko Európa 157,3 12,9 7,8 6. Španielsko Európa 122,1 10,0 6,1 7. Japonsko Ázia 111,2 21,9 5,5 8. USA Amerika 105,0 50,7 5,2 9. Taiwan Ázia 79,8 15,7 4,0 10. Austrália Austrália 57,5 99,0 2,9 Zdroj: spracované podľa Annual Review 2012 Najvýznamnejší podiel na svetovom faktoringu má Európa (graf 2, 3). V roku 2011 objem faktoringových obchodov európskych krajín tvoril 60,4% na svetovom faktoringovom obrate. Najvýznamnejším predstaviteľom európskeho faktoringového trhu je Veľká Británia, ktorá v roku 2011 dosiahla obrat vo výške 268,1 mld. EUR (graf 4), čím sa po niekoľkoročnom prvenstve na svetovom faktoringovom trhu posunula na druhé miesto. K ďalším významným európskym predstaviteľom faktoringu dlhodobo patria Francúzsko, Taliansko, Nemecko a Španielsko (tabuľka 1). Graf 2 Vývoj faktoringových obchodov podľa kontinentov Zdroj: spracované podľa Annual Review 2012 Graf 3 Štruktúra faktoringových obchodov podľa kontinentov Zdroj: spracované podľa Annual Review

175 Graf 4 Vývoj faktoringových obchodov vybraných krajín sveta Zdroj: spracované podľa Annual Review 2012 V krajinách V4 najvyšší a zároveň najdynamickejší rast faktoringového obratu dosahuje Poľsko, ktorý v roku 2011 oproti roku 2005 vzrástol takmer 5-násobne, t.j. na 17,9 mld. Dynamicky sa rozvíja faktoring v Ázii. Prudký nárast predovšetkým exportného faktoringu súvisí s presunom a koncentráciou výroby z rôznych častí sveta do ázijských krajín. Príkladom je Čína, ktorá v priebehu siedmych rokov dokázala zvýšiť svoj faktoringový obrat z 5,8 mld. EUR na 274,8 mld. EUR, a tak v roku 2011 získať prvenstvo na celosvetovom faktoringovom trhu (graf 4, tabuľka 1). K ďalším významným ázijským predstaviteľom faktoringu patria Japonsko a Taiwan. V roku 2011 ázijské krajiny dosiahli štvrtinový podiel na svetovom faktoringovom obrate, čím si upevnili na svetovom trhu druhú pozíciu. Tretiu pozíciu na faktoringovom trhu si dlhodobo drží Amerika, ktorá v roku 2011 dosiahla 19,3% podiel na svetovom faktoringovom obrate. Najväčšiu časť obratu zabezpečili Spojené štáty americké (tabuľka 1). Významným subjektom na americkom trhu je tiež Brazília, ktorá od roku 2005 do roku 2011 viac ako zdvojnásobila svoj faktoringový obrat, konkrétne z 20,1 mld. EUR na 45,6 mld. EUR. Kontinenty Austrália a Afrika v tomto odvetví nezohrávajú významnú úlohu. V roku 2011 Austrália dosiahla 2,8% podiel, t.j. 57,5 mld. EUR a africký kontinent len 1,1% podiel, t.j. 23,5 mld. EUR na svetovom faktoringovom obrate. FAKTORINGOVÉ REŤAZCE Na faktoringovom trhu stále významnejšie postavenie získavajú medzinárodné faktoringové reťazce. Členstvo v reťazcoch faktoringovým spoločnostiam umožňuje: Prístup k informáciám o domácom trhu jednotlivých členských krajín. Využívanie štandardizovaných prenosov dát a jednotných postupov pri realizácií faktoringových operácií, čo zjednodušuje činnosť a vedie k úspore času. Úzke prepojenie faktora v krajine dodávateľa a faktora v krajine odberateľa. Dochádza k výraznému zníženiu komerčného rizika a zjednodušeniu priebehu, predovšetkým exportného faktoringu. Zároveň dochádza k zvýšeniu dôveryhodnosti faktora, a to nielen voči ostatným faktoringovým spoločnostiam, ale aj voči dodávateľom a odberateľom. Usporiadanie faktoringových reťazcov je v dvoch formách, otvorené a uzavreté. Pre otvorené reťazce platí, že členom sa môže stať každý kto spĺňa predpísané kritéria, napríklad výšku faktoringového obratu, dobu vykonávania činnosti, kapitálovú vybavenosť a pod.. K otvoreným faktoringovým reťazcom patria Factors Chain International (FCI) a International Factors Group (IFG). V uzavretých reťazcoch členstvo môžu získať len tie spoločnosti, ktoré sú v rámci reťazca kapitálovo prepojené. Významný predstaviteľ uzavretého faktoringového reťazca je Heller International Group (Sato, 2001). V súčasnosti, najvýznamnejšou a najväčšou faktoringovou organizáciou vo svete je FCI. Združuje 264 faktorov zo 72 krajín (Annual Review 2012). Vývoj faktoringového obratu tohto reťazca za roky zachytáva graf 5. Je vidieť, že obrat okrem roku 2009 mal rastúci trend. Medziročný pokles v roku 2009, vyvolaný finančnou a ekonomickou krízou, bol 4,1 %, t.j. 31 mld. EUR. V roku 2010 došlo k oživeniu svetovej ekonomiky, čo potvrdil aj markantný 22,2% medziročný nárast faktoringového obratu FCI, pričom medziročný nárast tuzemského faktoringu bol 19,7 % a medzinárodného faktoringu 34,3 %. Rok 2011 sa pre tento medzinárodný reťazec dá považovať za jeden z najvýznamnejších v celej jeho histórií, pretože dosiahol medziročný nárast faktoringových obchodov až o 24,4%. 175

176 Graf 5 Vývoj faktoringového obratu reťazca Factors Chain International Zdroj: spracované podľa štatistík FCI Členovia FCI v súčasnosti tvoria 57,1 % hodnoty svetového faktoringového obratu. Zabezpečujú až 89,8% obratu svetového medzinárodného faktoringu a takmer 52% svetového tuzemského faktoringu. ZÁVER Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že povedomie o faktoringu vo svete neustále narastá. Za hlavné výhody, ktoré môžu získať podniky pri využití faktoringových služieb možno považovať: zaistenie flexibilného financovania obchodu, urýchlenie inkasa tým, že je možné preplatiť pohľadávky vo výške 80 % až 90 % ešte pred termínom ich splatnosti, čo vedie k zlepšeniu cash flow dodávateľa, zvýšenie konkurencieschopnosti na trhu, pretože dodávatelia poskytujú výhodnejšie platobné podmienky pre odberateľov, t.j. dlhšiu dobu splatnosti, eliminácia rizika nezaplatenia pohľadávky u bezregresnej formy faktoringu, faktoring poskytuje až 100% zaistenie pohľadávok proti platobnej neschopnosti alebo platobnej nevôli odberateľa, zníženie nákladov na získanie informácií o bonite zákazníkov (odberateľov), zníženie administratívnych nákladov spojených s evidenciou pohľadávok a zjednodušenie administratívy tým, že faktoringová spoločnosť poskytuje komplexný balík služieb, ktorý zahrňuje aj správu pohľadávok a služby s tým spojené. Na druhej strane faktoring so sebou prináša aj isté nevýhody: s poskytovaním týchto služieb sú spojené určité náklady a poplatky, ktoré musí dodávateľ zaplatiť faktoringovej spoločnosti za poskytnuté služby, faktoring nie je možné uplatňovať v krajinách, ktoré sú vysoko rizikové, v prípade exportného faktoringu importný faktor môže limitovať výber odberateľov, napríklad tým, že stanoví určitú hodnotu obratu, ktorú musia firmy dosahovať a pod. Aj napriek uvedeným nevýhodám malé, stredné či nadnárodné podniky využívajú dennodenne tento alternatívny spôsob financovania za účelom zjednodušenia a zefektívnenia svojho podnikania. LITERATÚRA [1] SATO, A., Aktuální otázky mezinárodního obchodu: Faktoring alternatívní možnost pro financování podnikatelské činnosti v mezinárodním obchodě. Praha: VŠE. s.22. ISBN [2] Annual Review In: Factors Chain International [online] [ci ]. Dostupné z: [3] Statistics. In: Factors Chain International [online] [ci ]. Dostupné z: KONTAKTNÁ ADRESA: Ing. Jaroslava Janeková, PhD., Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu, Strojnícka fakulta, Technická univerzita v Košiciach, Nemcovej 32, Košice, Slovenská republika, 176

177 ETICKÉ ASPEKTY VYŠETROVANIA VO VÝUČBE NA AKADÉMII POLICAJNÉHO ZBORU V BRATISLAVE Jana Viktoryová, Jaroslav Blatnický Akadémia Policajného zboru v Bratislave Abstrakt: Autori sa v príspevku venujú etickej stránke procesu vyšetrovania so zameraním na morálne hodnoty vyšetrovateľa PZ, ktoré dotvárajú jeho osobnosť a profesionalitu. Dôraz je položený na kvalitách osobnosti vyšetrovateľa, na jeho schopnosti zachovávať oficiálnu zdvorilosť a za každých okolností vystupovať a konať ako profesionál. Kľúčové slová: etika, morálka, ľudské práva a slobody, profesionalita, vyšetrovanie. Cieľom výučby vyšetrovania je poskytnúť študentom ucelený systém vedomostí, návykov, zručností a spôsobilostí z teoretickej, právnej, organizačnej a riadiacej podstaty problematiky vyšetrovania. Umožniť študentom zvládnuť tak teoretické, ako aj praktické postupy pri vykonávaní procesných úkonov a opatrení a pri rozhodovaní v procese vyšetrovania. Podstatou výučby je tiež zvýšiť morálnu a právnu zodpovednosť za vykonávanie komplexne realizovaných činností v procese dokazovania trestných činov, ktoré sú prísne podriadené zákonom a to stanovenými postupmi, spôsobmi a prostriedkami, ktoré vo svojej podstate akceptujú dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd a etických pravidiel spoločnosti a profesie. Etika vyšetrovateľskej práce, ako jedno z odvetní profesijnej etiky našlo svoje zakotvenie aj v komplexnej učebnici vyšetrovania 26, v tretej kapitole, ktorá sa venuje etike vyšetrovania a to z pohľadu osobnosti vyšetrovateľa, ako aj etických aspektov práce s dôkazmi. Význam výučby etiky v zameraní Vyšetrovanie bol overovaný prostredníctvom ankety priamo medzi študentmi externého magisterského štúdia, ktorí bezprostredne pôsobia v bezpečnostnej alebo trestno-právnej praxi a tak sú schopní adekvátne posúdiť praktickú stránku poznania a aplikovania etických aspektov v trestnom konaní a dokazovaní. Ankety sa zúčastnilo 57 študentov. Prvá anketová otázka: Ako by ste definovali profesionálnu etiku? Pri vyhodnocovaní odpovedí sme vychádzali zo všeobecne akceptovanej definície profesionálnej etiky, ktorá uvádza, že sú to štandardy a pravidlá, ktorými sa má riadiť konanie všetkých príslušníkov danej profesie. Respondenti vo svojich odpovediach najčastejšie uvádzali, že pod profesionálnou etikou rozumejú: - Správanie, vystupovanie a dodržiavanie pravidiel v rámci profesie. - Správanie sa v súlade so zákonom, morálnymi a právnymi zásadami. - Súbor určitých pravidiel prostredníctvom, ktorých sa dodržiavajú hodnoty spoločnosti a všeobecné ľudské princípy. - Súbor morálnych pravidiel správania sa pri výkone povolania. Z odpovedí je zrejmé, že respondenti rozumejú pojmu profesionálna etika, neraz jeho výklad chápu aj v širších intenciách, ako dodržiavanie nielen právnych, ale aj morálnych zásad. Etický kódex predstavuje systém mravných noriem, ktorý slúži ako prostriedok formovania požadovaných vlastností a vzťahov medzi ľuďmi. Každá morálna sústava je historicky podmienená, je pochopiteľná vo svojom historickom kontexte, so zreteľom k miestu, času, konkrétnym podmienkam, potrebám a možnostiam ľudskej existencie. Etický kódex, či už profesionálny alebo celospoločenský, má normatívny charakter, vyžaduje od človeka určitý typ správania, ktorý sa v priebehu dejinného vývoja viac či menej mení. Mravné hodnoty našli svoj odraz nielen v duchovnom živote, ale aj v spoločenských a právnych vzťahoch. Vytvárajú ideál dobra, pravdy, spravodlivosti a slobody, ktorý stojí za to, aby sa ho človek snažil naplniť. Avšak nie je jednoduché usilovať sa o ideály. Morálka nebola vytváraná pre pohodlie a ničím nepodloženú spokojnosť. Práve naopak, je vytváraná zo snahy prekonávať samého seba, prekonávať prítomnú skutočnosť v mene hodnôt budúcnosti. Túžba vždy predstihuje to, čo je dané. 27 Človek, ktorý žije vo svete, osvojuje si aj jeho morálku. Mravné normy sú všeobecné, každá životná situácia je však konkrétna a jedinečná. Riešenie nie je jednoduché. Nejde len o ciele, v živote ide aj o prostriedky, ktorými sa mravné normy realizujú a napĺňajú. Nebýva ľahké rozlíšiť napríklad iniciatívnu horlivosť a karierizmus, úctu k predstaveným 26 Viktoryová, J. Straus, J. a kol.: Vyšetrovanie. Bratislava, Akadémia PZ, 2011, III. kapitola Etika vyšetrovania a skráteného vyšetrovania, s Viktoryová, J. Pažítka, J.: Etika vyšetrovania. Bratislava, Akadémia PZ, 2003, s

178 a pochlebovanie, vďačnosť a zapredanosť, lásku k rodičom a nedostatok samostatnosti, rozvážnosť a prispôsobivosť, dôslednosť a malichernosť, mravnosť a moralizovanie, životný cieľ a obyčajné plnenie povinností. Morálne hodnotenie je spojené s najhlbšími citmi ľudskej osobnosti. Preto je váhanie a nerozhodnosť tak bolestivé, úzkosť z riskantnej voľby tak skľučujúca, kolísanie a omyly tak ťažké, tak osudové. Mravná čistota patrí k najvyšším hodnotám, ktoré človek má. Mravný ideál je výrazom ľudskej túžby po dokonalosti, aj napriek tomu, že žije svoj život v konkrétnych historických a spoločenských podmienkach. Snahou všetkých v dnešnom zložitom svete, musí byť snaha vytvoriť spoločnosť, v ktorej dôstojnosť človeka bude najvyššou hodnotou. K uvedenému ideálu je možnosť priblížiť sa aj prostredníctvom trestnoprávnej legislatívy, zákonného a spravodlivého trestného konania. V prípravnom konaní trestnom, okrem presne určených kompetencií jednotlivých orgánov činných v trestnom konaní, v implementovaní práva, bude stále väčší dôraz kladený na podporu a plnú ochranu ľudských práv a slobôd. S ochranou ľudských práv a slobôd sú spojené aj otázky etických aspektov zabezpečujúcich ochranu zákonnosti a spravodlivosti v trestnom konaní, vyšetrovaní. 28 Druhá anketová otázka: Aký význam pri presadzovaní zákona má etika? Odpovede respondentov sa rozdelili na dve skupiny. V 8% odpovedí sa objavila odpoveď, že nemajú význam alebo tento význam je len zanedbateľný, pretože podľa názoru študentov vo vyšetrovaní je potrebné na prvom mieste dodržiavať najmä zákon. Druhá skupina odpovedí vidí súlad medzi zákonom a etikou, prípadne si niektorí aj kládli otázky týkajúce sa prípadného rozporu medzi zákonom a etikou. Najčastejšie odpovede: - Orgán, ktorý zákon vykonáva ho aj musí rešpektovať. - Ak niekto nedodržiava etiku je pravdepodobné, že nebude dodržiavať ani zákonné pravidlá. - Súlad medzi zákonom a etikou môže zmierniť prípadnú prílišnú tvrdosť zákona. Respondenti si kládli aj otázky, na ktoré odpovedať by si vyžiadalo širšiu odbornú diskusiu: - Možno dodržiavať zákon, ktorý je v rozpore s morálkou? - Akú dôležitosť majú etické princípy v dnešnej spoločnosti? Dosiahnuť dôslednú ochranu ľudských práv a slobôd v trestnom konaní možno aj využitím rôznych projektov, ktoré budú okrem iného zamerané aj na medzinárodnú spoluprácu pri ochrane ľudských práv, najmä v spojitosti s budúcim vytváraním medzinárodných vyšetrovacích tímov. Takáto policajná spolupráca si vyžaduje nové, európske myslenie. Prioritnou úlohou v trestnom konaní sa musí stať aj ochrana obetí trestných činov. Práca vyšetrovateľa je nesmierne náročná a zodpovedná. Súčasnosť kladie veľké nároky na úroveň vzdelania, profesionality, odbornosti, ale aj na osobnostnú a etickú stránku jeho práce. Tretia anketová otázka: Sú pri štúdiu problematiky vyšetrovania pre Vás potrebné aj poznatky z profesionálnej etiky? Pozitívne sa k tejto otázke vyjadrilo 83 % respondentov, ktorí uvádzali: - Poznatky o etike sú dôležité, ale v praxi ich neraz potláča skostnatený, zaužívaný systém a postupy. - Pri štúdiu áno, pretože ak s nimi nepracujeme v študijnej rovine, nebudeme s nimi pracovať ani v praxi. Negatívne odpovedalo 17 % respondentov, ktorí toto svoje stanovisko odôvodnili tým, že: - Nie, poznatky z etiky nie sú podstatné, pretože stačí len dodržiavanie zákonnosti. - Nie je potrebné sa oboznamovať s etikou, pretože osoba, ktorá chce vykonávať takúto profesiu by mala mať už etiku osvojenú. - Etické pravidlá sa v človeku budujú celý život a nie je možné ich niekomu vštepiť v priebehu štúdia. Profesionalita vyšetrovateľa okrem znalostí právnych a odborných musí byť založená na prijímaní a uplatňovaní: - ľudských práv a slobôd vo vyšetrovaní, - etiky vyšetrovania (etiky boja proti trestnej činnosti), - medzinárodnej spolupráce pri odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov (vytváranie spoločných vyšetrovacích tímov). 29 Pred vyšetrovateľom sa stále objavujú prípady z najrôznejších oblastí ľudskej činnosti, pričom páchatelia sú čoraz vynachádzavejší, o čom svedčia aj nové formy páchania trestnej činnosti. Vysoko profesionálna a tvorivá činnosť vyšetrovateľa je preto možná za predpokladu, že si osvojí široký okruh znalostí z najrôznejších odvetví, ktoré v praxi uplatňuje v podmienkach prísne obmedzeného času, ktorý má k dispozícii. Okrem kvalifikačných predpokladov musí vyšetrovateľ spĺňať aj ďalšie požiadavky, pretože od iných príslušníkov Policajného zboru sa odlišuje predovšetkým tým, že z jeho povolania vyplýva každodenný styk s nesmiernou mnohotvárnosťou životných príbehov, ľudských pováh, konaní, motívov tohto konania a činov, ich následkov a príčin. 30 Osobnosť vyšetrovateľa treba chápať ako jednotu psychických procesov, vlastností (osobné, morálne a vôľové) a predpokladov vrátane odbornej pripravenosti. Tieto požiadavky na funkciu vyšetrovateľa sú vysoké. K morálnej 28 Rover, C.: Slúžiť a chrániť. Bratislava, Príroda, 2002, s , 194. Nesvadba, P.: Policajná etika. Plzeň, Aleš Čeněk, 2009, s Kočan, Š.: Charakteristika a vyšetrovanie korupcie. Bratislava, Akadémia PZ, 2012, s Rover, C.: Slúžiť a chrániť. Bratislava, Príroda, 2002, s

179 charakteristike osobnosti vyšetrovateľa patrí právne vedomie, jedna z foriem spoločenského vedomia, ako rozhodujúca úloha v praktickej aplikácii právnych noriem. Z morálnych vlastností vyšetrovateľa má veľký význam jeho vzťah k ľuďom. V praxi je bežným javom, že vyšetrovateľ je vystavený neustálemu pôsobeniu rôznych vplyvov, pracuje v zložitých podmienkach psychického a fyzického zaťaženia. Mimoriadny význam preto majú jeho vôľové vlastnosti, ako sú odvaha, statočnosť, vytrvalosť, sebaovládanie, rozhodnosť, odhodlanosť, cieľavedomosť, systematickosť a zásadovosť. V neposlednom rade musí mať schopnosť kontrolovať a ovládať svoje emotívne zážitky, predovšetkým afekty a prejavy nálady. 31 Vo svojej činnosti musí vyšetrovateľ konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, teda v zmysle Trestného zákona a Trestného poriadku, ako aj v zmysle iných všeobecne záväzných právnych noriem, to znamená zachovať a dodržiavať zákony, ale aj pokyny prokurátora. Musí tak konať preto, aby mohol na vysokej profesionálnej úrovni hodnotiť protispoločenské konanie, rýchlo sa vo veci orientovať a samostatne rozhodovať a správne aplikovať normy trestného práva. Musí byť schopný kvalifikovane s využitím všetkých poznatkov naplánovať jednotlivé vyšetrovacie úkony a vykonať ich. Mal by sa vedieť rýchlo orientovať v zložitých situáciách a zároveň nachádzať správne riešenia, svojou tvorivou predstavivosťou a schopnosťou analyzovať fakty a javy, byť schopný pozorovať celok i jeho jednotlivé časti. Štvrtá anketová otázka: Ako by ste vymedzili hlavné princípy, ktoré tvoria základ zákonného a správneho postupu orgánov činných v trestnom konaní pri uplatňovaní zákona? Vo všetkých odpovediach sa vyskytla zákonnosť, ako základný princíp. Ostatné odpovede sa odlišovali len v detailoch, ale ich podstata bola rovnaká: - Pomáhať a chrániť. - Nestrannosť, zákonnosť. - Včasnosť, zákonnosť. - Spravodlivosť, zákonnosť. - Profesionalita, nestrannosť, odbornosť, zákonnosť, etický princíp. - Ústavnosť, účelovosť, primeranosť, zákonnosť. Respondenti vystihli vo svojich odpovediach štyri hlavné princípy, ktoré tvoria základ správneho postupu orgánov na uplatňovanie zákona, sú to zákonnosť, nevyhnutnosť, primeranosť a etika. Vyšetrovanie trestných činov nie je činnosť, pri ktorej sa aplikujú štandardné riešenia na štandardné problémy objavujúce sa v pravidelných intervaloch. Môžeme hovoriť o umení viesť vyšetrovanie, ktoré si vyžaduje nie len teoretickú, ale aj praktickú erudíciu, pretože problém, ktorý má byť riešený, má často špecifický či vysoko odborný charakter. Vyšetrovanie ako činnosť musí byť vykonávané za úplného dodržiavania zákona a za správneho a spravodlivého využívania oprávnení z neho vyplývajúcich. Nikdy nesmie byť zákon presadzovaný nezákonným, diskriminačným či svojvoľným spôsobom. 32 Ochrana a dodržiavanie ľudských práv a ich dôsledné rešpektovanie sa v dnešnom svete dostalo právom do stredu pozornosti svetovej verejnosti, ľudské práva a slobody sa stali univerzálnym fenoménom dnešnej doby. Ľudské práva a slobody sú v Ústave SR a na ňu nadväzujúcich právnych predpisoch podrobne a dôkladne upravené. Ich garantovanie nemôže však ostať iba v teoretickej rovine. Rešpektovanie a domáhanie sa ľudských práv a slobôd nie je vecou jednotlivcov, ale celej spoločnosti a v rámci nej aj orgánov polície. Uvedené skutočnosti tvoria morálny rozmer začlenenia do Európskej únie. Dodržiavanie ľudských práv a slobôd v činnosti polície možno dosiahnuť aj propagovaním úcty k ľudským právam a slobodám medzi príslušníkmi polície. V dôraze na dodržiavanie ľudských práv v činnosti polície možno vidieť aj jeden z nástrojov, ako je možné účinne predchádzať ich prípadnému porušovaniu. Dodržiavanie ľudských práv musí smerovať k podpore tolerancie a vzájomnej úcty medzi ľuďmi (príslušníkmi polície na jednej strane a občanmi na strane druhej), k rozšíreniu poznatkov o ľudských právach tak v národnej ako aj medzinárodnej dimenzii. Ďalej k aplikácii ľudských práv a slobôd do každodenného života a praktického výkonu vyšetrovania trestných činov. Ľudské práva je nutné chápať ako jeden z aspektov profesijnej, etickej a spoločenskej zodpovednosti v akejkoľvek činnosti či zamestnaní, teda aj vo vyšetrovaní. Do teórie vyšetrovania sa dostáva nový pojem, a to etika boja proti trestnej činnosti (etický aspekt vyšetrovania). 33 Vyšetrovanie a dokazovanie trestných činov vyžaduje od orgánov činných v trestnom konaní vysokú morálku a etické štandardy. Vždy totiž existuje hypotetická možnosť, že v procese vyšetrovania môžu byť porušené individuálne práva a slobody osôb na ňom zúčastnených. Spravodlivý vyšetrovací proces závisí vždy od konania orgánov presadzujúcich zákon. Orgán činný v trestnom konaní nesmie chápať svoju prácu ako rutinu, kde sa vykonávajú procesné úkony a opatrenia automaticky. Musí sa vyhýbať ľahostajnosti, pretože obeť trestného činu ľahostajnosť nechápe a je pre ňu neprijateľná. 31 Viktoryová, J. Pažítka, J.: Etika vyšetrovania. Bratislava, Akadémia PZ, 2003, s Pozri bližšie Krsková, A.: Etika právnického povolania. Bratislava, PF UK, Viktoryová, J. Pažítka, J.: Etika vyšetrovania. Bratislava, Akadémia PZ, 2003, s Pozri bližšie: Krsková, A.: Etika právnického povolania. Bratislava, PF UK, Viktoryová, J. Pažítka, J.: Etika vyšetrovania. Bratislava, Akadémia PZ, 2003, s. 77. Nesvadba, P.: Policajná etika. Plzeň, Aleš Čeněk, 2009, s

180 Nesmie mu chýbať potrebný elán a zaujatie pre vec, musí prispievať k spravodlivému a zákonnému konaniu nehľadiac na záujmy strán. Je nutné vždy zdôrazňovať význam individuálneho postoja každého orgánu činného v trestnom konaní pre konečné spravodlivé presadzovanie zákona ako celku. Príslušník Policajného zboru, osobitne orgán činný v trestnom konaní musí byť verný právu a udržiavať si profesijnú kompetentnosť. Musí mať prehľad v právnom poriadku, sledovať legislatívne zmeny, byť na požadovanej vzdelanostnej úrovni a musí mu byť vlastná požiadavka kultivovanosti. Ďalej sa musí vedieť adekvátne a účinne rozhodovať, aby dokázal zhromaždiť vo veci potrebné množstvo dôkazov, na ktorých základe bude môcť meritórne rozhodnúť. To si vyžaduje od neho schopnosť organizovať si svoje povinnosti a vymedziť si dostatok času na preštudovanie prípadu, ako aj následné vykonávanie a hodnotenie jednotlivých dôkazných prostriedkov. Z profesionálnej etiky (kultúry čestnosti) vyplýva pre orgán činný v trestnom konaní povinnosť prispieť k utváraniu integrity, nezávislosti a dôveryhodnosti svojej funkcie. Mal by sa vyhnúť čo i len náznaku nevhodnosti vo svojom správaní, ktoré by kvalitu tejto funkcie spochybnili. Len tak si budeme môcť raz povedať, som hrdý na to, že som príslušníkom Policajného zboru. Piata anketová otázka: Je na Akadémii Policajného zboru v Bratislave venovaný dostatočný priestor vo vzdelávaní výučbe etiky a jej aplikácii na proces vyšetrovania a zabezpečovania dôkazov? Pozitívne odpovedalo 30 % respondentov, ktorí sú presvedčení, že je venovaný dostatočný priestor, a nie je potrebné ho rozširovať. Čiastočne sa k uvedenej skutočnosti vyjadrilo 47 % opýtaných, z čoho vyplýva, že je na vyučujúcich, aby sa uvedenej problematike venovali aj do budúcnosti a v širších súvislostiach. 4 % respondentov sa k otázke nevedelo vyjadriť a 19 % sa domnieva, že etikou by sa mali zaoberať na základných a stredných školách. Šiesta anketová otázka: Zúčastnili by ste sa v budúcnosti školenia zameraného na poznanie etických aspektov práce s dôkazmi a dodržiavania ľudských práv a slobôd vo vyšetrovaní? Respondenti v 90 % jednoznačne odpovedali, že by sa takéhoto školenia zúčastnili, čo predstavuje pozitívnu skutočnosť a svedčí o záujme študentov o danú problematiku. Len 10 % opýtaných by sa predmetného školenia nezúčastnilo a neprejavilo by o neho žiaden záujem. Orgán činný v trestnom konaní sa musí vždy správať ako profesionál. Nikdy nesmie podľahnúť osobným záujmom a nenáležite sa zahrávať so spravodlivosťou. 34 LITERATURA [1] KOČAN, Š.: Charakteristika a vyšetrovanie korupcie. Bratislava: Akadémia PZ, 2012, 179s., ISBN [2] NESVADBA, P.: Policajná etika. Plzeň: Aleš Čeněk, 2009, 315 s., ISBN [3] ROVER, C.: Slúžiť a chrániť. Bratislava: Príroda, 2002, 414 s., ISBN [4] VIKTORYOVÁ, J. PAŽÍZKA, J.: Etika vyšetrovania. Bratislava: Akadémia PZ, 2003, 119 s., ISBN ADRESS: prof. JUDr. Mgr. Jana Viktoryová, PhD. JUDr. Jaroslav Blatnický, PhD. Akadémia Policajného zboru v Bratislave 34 Viktoryová, J. Pažítka, J.: Etika vyšetrovania. Bratislava, Akadémia PZ, 2003, s Nesvadba, P.: Policajná etika. Plzeň, Aleš Čeněk, 2009, s Pozri bližšie: Krsková, A.: Etika právnického povolania. Bratislava, PF UK,

181 RACIONALIZÁCIA MANUÁLNEJ MONTÁŽE V LABORATÓRNYCH PODMIENKACH RATIONALIZATION OF THE MANUAL ASSEMBLY IN LABORATORY CONDITIONS Edita SZOMBATHYOVÁ, Andrea KRAUSZOVÁ Technická univerzita v Košiciach Abstract: By designing of work it is needed to ensure that working conditions provide optimal working comfort. The paper deals with verification of manual assembly under laboratory conditions. It refers to the possibility of rationalizing of the manual installation of keyboard to the computer using the MTM method and its impact on labor productivity. Key words: manual assembly, MTM method, productivity increasing Úvod Aj v súčasnosti existujú oblasti, v ktorých sa využíva manuálna činnosť človeka. Typickým príkladom takýchto pracovných činností je manuálna montáž, ktorú je možné charakterizovať ako fyzickú prácu, ovplyvňovanú aj psychickou záťažou. Pre štúdium pracovnej činnosti sa používa mnoho metód. Jednou z nich je aj metóda MTM (Methods Time Measurement), ktorá sa využíva pre analýzu mikropohybov a ich časového trvania. Použitie MTM nástrojov umožňuje usilovať sa o dokonalosť v organizácii práce, a tým aj zvýšiť efektívnosť využitia rezervných zdrojov v podniku. V súčasnej dobe sa MTM metódy uplatňujú v oblasti hospodárenia s časom, na optimalizáciu a štandardizáciu procesov takmer vo všetkých oblastiach. MTM metóda bola využitá pre racionalizáciu montážnych operácií, vykonávaných pri montáži klávesnice k počítaču v podmienkach Laboratória projektovania, manažmentu a riadenia výroby na Katedre priemyselného inžinierstva a manažmentu SjF TU Košice. Na základe vyhodnotenia výsledkov, zistených aplikáciou metódy boli navrhnuté jednoduché zmeny, ktoré prispeli ku skráteniu času montáže, k zníženiu fyzického zaťaženia a zlepšeniu ekonómie pohybov pri sledovanej montáži. Aplikácia metódy MTM pri montáži klávesnice k počítaču Na základe pozorovaní súčasného stavu pracoviska bola vykonaná analýza mikropohybov, výsledky ktorej boli zaznamenané formou tabuliek pre jednotlivé montážne operácie Nakoľko sú časové hodnoty základných pohybov veľmi malé, nedajú sa merať v bežných časových jednotkách, ale vyjadrujú sa v jednotkách TMU (Time Measurement Unit), pričom 1 TMU = 0,036 s. Celkové trvanie montážnych operácií v jednotkách TMU, ako aj ich porovnanie s reálnym časom montáže je uvedené v tab. 1, spracovanej podľa [2]. Tab.1 Celkové trvanie montážnych operácií Číslo a názov montážnej operácie TMU Prepočet TMU Reálny čas na sekundy [s] 1 - Umiestnenie multimediálnych tlačidiel , Uloženie dosky plošného spoja 235,5 8, Nasunutie hlavnej a numerickej časti kláves 99 3, Uloženie membránovej klávesnice a jej upevnenie do presnej polohy 307,9 11, Upevnenie vnútorných komponentov kovovým krytom 3169,5 114,

182 6 - Upevnenie zadného plastového krytu a kontrola tlačidiel ,51 81 Spolu: 6853,9 247, Grafické znázornenie reálnej a vypočítanej doby montáže je uvedené na obr. 1 [2] trvanie operácie v s Vypočítaný čas podľa MTM Reálny čas (s) číslo montážnej operácie Obr. 1 Porovnanie reálnej a vypočítanej doby montáže Z údajov v tabuľke 1 a z grafického znázornenia vyplýva, že montážne operácie č.5 (upevnenie vnútorných komponentov kovovým krytom) a č.6 (upevnenie zadného plastového krytu a kontrola tlačidiel) trvali najdlhšie a to 5233,5 TMU, t.j. 188,93 sekúnd. Tieto operácie sú teda kľúčové pre možné racionalizačné riešenia. Návrh pracoviska pre manuálnu montáž klávesnice Časová efektívnosť každého montážneho procesu závisí vo veľkej miere aj od spôsobu usporiadania pracovísk. Vhodným rozložením zásobníkov a komponentov je možné ušetriť čas pre každý pohyb. Vhodnými racionalizačnými opatreniami sa dá predovšetkým pri komplexnejších montážach výrazne znížiť celková doba montáže, čo sa prejaví zvýšením produktivity práce. Na obr. 2 [2] je znázornené usporiadanie pracoviska montáže klávesnice pred a po realizácii opatrení. Zásobníky sa na pracovnom stole premiestnili, čím sa skrátili pohyby a teda aj znížil čas montáže. Najmenej využívané zásobníky boli premiestnené na hornú lištu montážnej stanice. Obr. 2 Rozloženie komponentov pre montáž klávesnice pred a po úprave 182

183 Výsledky dosiahnuté po aplikovaní metódy MTM Po realizácii navrhnutých opatrení boli prepočítané časy, potrebné na jednotlivé montážne operácie. Rozdiely v TMU pred a po navrhovanej úprave pracoviska pre montáž klávesnice sú uvedené v grafickom vyjadrení na obr. 3. [2] trvanie operácie v TMU pred návrhom po návrhu číslo montážnej operácie Obr. 3 Rozdiely TMU pred a po úprave pracoviska Navrhnuté zmeny majú vplyv aj na produktivitu práce pracovníka, ktorý vykonáva montážnu operáciu. V tabuľke 2, spracovanej podľa [2] sú uvedené hodnoty pre vyrobené množstvo klávesníc pred a po aplikácii metódy MTM a tiež produktivita práce, vyjadrená v peňažných jednotkách na hodinu a pracovníka. Tab.2 Výsledky pred a po aplikácii metódy MTM Ukazovateľ Pred aplikáciou MTM Po aplikácii MTM Objem výroby [ks] Produktivita práce [ /hod/pracovník] 34,6 37,2 Z uvedeného vyplýva, že počas jednej pracovnej zmeny sa zvýši množstvo zmontovaných klávesníc o 7 %, čo predstavuje 40 ks klávesníc/týždeň na jedného pracovníka. Na obr. 4 [2] je znázornené porovnanie produktivity práce pred (Pp1) a po (Pp2) realizácii úpravy montážneho pracoviska. Obr. 4 Zvýšenie produktivity práce Pre montážneho pracovníka má vhodne navrhnuté montážne pracovisko rozhodujúci vplyv nielen na pracovnú pohodu, ale aj fyzickú a psychickú náročnosť vykonávanej práce. Náklady, vynaložené na realizáciu metódy MTM sú jednorazové a majú krátku dobu návratnosti. 183

184 ZÁVER Aplikácia metódy vopred určených časových normatívov pohybov, ktorá vychádza z rozkladu každej manuálnej činnosti na elementárne pohyby, umožňuje vypracovať nové pracovné postupy, výsledkom ktorých sú racionálnejšie pracovné pohyby a vyššia efektívnosť práce. Prínosom racionalizačných opatrení je okrem zníženia základných pohybov pri manuálnej montáži aj zníženie doby montáže a tiež zníženie fyzickej a psychickej záťaže pracovníkov. Príspevok je súčasťou riešenia projektu VEGA 1/0102/11: Metódy a techniky experimentálneho modelovania vnútropodnikových výrobných a nevýrobných procesov. LITERATÚRA [1] Kováč, J. Szombathyová, E.: Ergonómia. Košice: TU, SjF. Edícia študijnej literatúry 2010, s ISBN [2] Pollák, J.: Overovanie manuálnej montáže v laboratórnych podmienkach. Diplomová práca. Košice: TU v Košiciach, SjF, [3] Szombathyová, E Šebo, J.: Aplikácia metódy MTM na pracovisku ručnej montáže. In: Elektronický časopis Transfer inovácií č. 13/2009, SjF TU Košice, str ISSN Dostupné na: /transferinovacii/ pages/archiv/transfer/ obsah.htm KONTAKT: Ing. Edita Szombathyová, PhD. Ing. Andrea Krauszová, PhD. Technická univerzita v Košiciach Strojnícka fakulta Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu Němcovej 32, Košice, Slovenská republika

185 VYSOKÁ ŠKOLA JAKO KATALYZÁTOR VZDĚLANOSTI Miloslav Vejmelka Západomoravská vysoká škola Třebíč, o. p. s. Abstrakt: Vznik nového vzdělávacího subjektu znamená kromě nutnosti řešení legislativních, logistických a územních problémů také zcela jistě zásah do struktury obyvatelstva které je v příslušné věkové kategorii osloveno nabízenými učebními obory. Tento zásah působí stejně jako katalyzátor v chemických reakcích. Zapříčiní různé nové proudy v dříve klidné demografické struktuře oblasti, ve které vzdělávací instituce působí. Tyto vlivy jsou ovlivněny samozřejmě kvalitou vzdělávacích programů, které vzdělávací instituce nabízí a nenastanou ihned po založení vzdělávacího objektu ale až po určitém čase jeho působení v oboru a v oblasti. Zkoumání katalytického vlivu vzdělávacího objektu Západomoravské vysoké školy se sídlem v Třebíči na oslovené obyvatelstvo v oblasti vlivu se zabývá tento článek. Klíčová slova: Vzdělání, oblast vlivu, demografická struktura, kraj, pravděpodobnost, geografický informační systém. 1 Úvod Západomoravská vysoká škola Třebíč, (ZMVŠ), zahájila první školní rok 2003/2004. ZMVŠ je v Kraji Vysočina jedinou soukromou vysokou školou. Orientuje se na výchovu profesních bakalářů ve vazbě na potřeby zaměstnavatelské veřejnosti v příslušném regionu. U absolventů akreditovaných studijních oborů se zaměřuje na podporu rozvoje podnikatelské činnosti. V současné době nabízí studium ve 3 akreditovaných studijních programech a 4 studijních oborech, a to v prezenční i kombinované formě. V rámci činnosti Centra celoživotního vzdělávání jsou realizovány vzdělávací kurzy pro širokou veřejnost ve formě kurzů celoživotního vzdělávání a univerzity třetího věku, a to v tematických oblastech Člověk a společnost, Člověk a technika. 1 Západomoravská vysoká škola Třebíč, o. p. s. se jako jedinečná vzdělávací instituce v kraji Vysočina specializuje na výchovu profesních bakalářů v souladu s poptávkou zaměstnavatelů v regionu. Ve všech akreditovaných studijních programech je zajištěna stoprocentní prostupnost do magisterského studia na veřejných i soukromých vysokých školách v České republice. ZMVŠ poskytuje formální vzdělávání dle vysokoškolského zákona ve čtyřech akreditovaných oborech, a to v prezenční i kombinované formě studia. Jedná se o obory Veřejnosprávní studia, Management a marketing, Informační management a Aplikované informační technologie. 1 2 Datové zdroje Data pro potřeby tohoto rozboru byly získány z bakalářské práce, která byla vypracovaná na ZMVŠ. Bakalářská práce byla vypracována na téma Analýza dojíždění studentů ZMVŠ 2. Účelem bakalářské práce bylo zmapovat územní okruh, ze kterého pocházejí studenti studující na ZMVŠ. Bakalářská práce analyzovala studenty podle různých kritérií. Pro účely tohoto článku byla použita pouze část dat a to konkrétně data udávající obec ve které mají studenti trvalé bydliště a dále počet studentů. Výše uvedená data byly následně zpracována pomocí nástroje pro zpracování geografických informací konkrétně pomocí GIS nástroje ArcGIS konkrétně pomocí jeho modulu ArcView. ArcGIS se skládá ze tří úrovní: ArcView tato úroveň nám umožňuje analyzovat, prohlížet, organizovat, dokumentovat a editovat data. ArcView tvoří nejjednodušší a nejzákladnější modul ArcGIS. ArcEditor obsahuje všechny funkce, jako ArcView. Navíc má nástroje pro editaci databází a shapefilů. ArcInfo tato úroveň je nejvyšší a zároveň nejdražší verzí GIS software od firmy ESRI. Obsahuje všechny funkce výše uvedených komponent. Navíc obsahuje řadu dalších pokročilých nástrojů pro práci s geodety. ArcView je výkonný geografický informační systém (GIS), který vytvořila firma Environmental Systems Research Institute, Inc. (ESRI). S ArcView lze načíst jakákoliv data, která jsou propojena s geografickými místy. Zobrazí se jako grafy mapy a tabulky. Data dále můžeme měnit, editovat, přidat nová data, vytvořit vlastní data a provést dotazy, 185

186 abychom dostali odpovědi na specifické otázky nebo splnili určitá kritéria. Výsledky lze zobrazit jako prezentace k vytištění nebo k zobrazení na monitoru 3. 3 Územní datová analýza 3.1. Územní vliv ZMVŠ podle počtu studentů K provedení této analýzy bylo třeba doplnit základní data získaná z datového zdroje 2. Z důvodu potřeby propojit tato data s geografickými územními informacemi byly doplněny mapové údaje z databáze ArcČR Konkrétní analýza byla provedena v prostředí GIS nástroje modulu ArcViw - ArcMap. Byly importovány mapové vrstvy obsahující Obce a Okresy a ty byly dále upraveny. Atributy datové vrstvy Obce byly doplněny pomocí funkce Join o základní data získaná z bakalářské práce, přičemž klíčovým údajem pro provedení funkce byl Název obce. Mapová vrstva Obce obsahovala všechny obce ČR, zatímco data připojovaná pomocí Join byly pouze údaji o obcích, ze kterých pochází studenti ZMVŠ. Muselo být tedy zabezpečeno omezení rozsahu zobrazovaných obcí. Toto omezení bylo provedeno pomocí Atributového filtru kde filtrace byla provedena pro neprázdné pole Název obce (pocházející s původních zdrojových). Výsledná data pak byla už pouze vhodně graficky upravena a doplněna o nezbytné mapové prvky. Obrázek 1: Územní vliv ZMVŠ počty studentů v jednotlivých krajích Z uvedené analýzy jsou patrné zjištění že největší počet studentů pochází z okresu Třebíč je samozřejmé, že v místě působení školy je o studium největší zájem důvody jsou jednak dostupnost školy a nízké náklady studentů (bydlí v místě). Pokud se týká ostatních územních jednotek pak lze působnost ZMVŠ rozdělit do dvou částí. 186

187 první část představuje oblasti s vysokou hustotou výskytu studentů to jsou oblasti ve kterých získala ZMVŠ za dobu své působnosti rozhodující vliv a jsou to také oblasti do kterých se do budoucna vyplatí investovat jak reklamou tak i dalšími prvky (náborem..), druhou část tvoří obce s malou hustotou a velkou vzdáleností od sídla školy tyto lokality představují okrajovou a ze statistického hlediska spíše náhodnou oblast. Lze předpokládat že studenti, z těchto lokalit měli pro studium na poměrně vzdálené ZMVŠ velmi specifické (osobní) důvody. Tyto lokality bude dobré sledovat a podle potřeby analyzovat jejich vliv Územní vliv ZMVŠ podle dojezdové vzdálenosti Druhá provedená analýza se týká vzdálenosti mezi jednotlivými obcemi ze kterých pochází studenti ZMVŠ a sídlem ZMVŠ (obec Třebíč). K provedení této analýzy musely být nejprve patřičně připraveny geografické podklady (mapové vrstvy). Nejprve byla v prostřední ArcMap pomocí Atributového výběru vytvořena vrstva Obce_Třebíč. Tato vrstva obsahovala pouze jedinou obec a to lokalitu ve které se nachází ZMVŠ. Následně byl použit nástroj GIS pro zjišťování vzdálenosti bodů. Tímto nástrojem je Point Distance. Výstupem po použití tohoto nástroje je databázová tabulka (dbf), která obsahuje vypočítané vzdálenosti mezi jednotlivými obcemi ze kterých pochází studenti ZMVŠ a lokalitou umístění ZMVŠ Třebíčí. Pro získané výsledné vzdálenosti byla vypočítána maximální, minimální a průměrná vzdálenost. Pro konečné mapové zobrazení byl použit nástroj Buffer s parametry maximální a průměrná vzdálenost. Obrázek 2: Maximální a průměrná dojezdová vzdálenost do ZMVŠ Výsledky analýzy jsou ve velmi dobré shodě s předchozím rozborem. Z grafického zobrazení je velmi dobře vidět, že zóna ve které má ZMVŠ největší vliv je téměř beze zbytku uzavřena obalovou zónou tvořenou kružnicí o poloměru který se rovná průměrné dojezdové vzdálenosti. Samozřejmě jelikož se jedná o průměrnou hodnotu dojezdové vzdálenosti je třeba vzít v úvahu ještě toleranční pásmo vně pomyslné kružnice (střední dojezdové vzdálenosti). Na grafickém výstupu je dále vidět, že ostatní obce ze kterých 187

188 studenti ZMVŠ pochází jsou buďto příliš vzdálené nebo příliš řídce umístěné, aby měly na oblast zájmu ZMVŠ podstatnější vliv. Pro účely prezentace ZMVŠ navenek přichází tedy v úvahu zóna vymezená střední dojezdovou vzdáleností a je velmi pravděpodobné, že i nadále bude tato zóna sloužit jako cílové pásmo oslovované aktivitami ZMVŠ Pravděpodobnost studia na ZMVŠ Třetí metoda je od předchozích dvou odlišná. Pro stanovení vlivu zkoumaného subjektu (ZMVŠ) je použita statistická metoda (Huffův pravděpodobnostní model) 5. Tato metoda je použita jednak v čisté podobě a dále v pozměněném tvaru. V pozměněném tvaru jsou vzaty v úvahu (kromě vzdálenosti) ještě další ovlivňující faktory jako je počet vysokých škol ve zkoumané oblasti a počet studentů těchto škol. Například tento model předpokládá situaci, kdy zákazník může navštívit větší počet obchodů a mezi nimi si volí a je možné podle něj spočítat pravděpodobnost, s jakou si zákazník zvolí právě konkrétní obchod jako cíl své nákupní cesty. Velkou výhodou tohoto modelu (a jiných podobného typu) je zvláště fakt, že spádovou oblast nerozdělují pouze mezi dvě střediska. ( Poc d )/ ( Poc ) P = / d / Rovnice 1: Huffův model kde P je pravděpodobnost, Poc je počet obyvatel v daném městě, d je vzdálenost k nákupnímu centru. Jmenovatel je prakticky stejný, je třeba v něm však zahrnout sumu všech poměrů. Počet Studenti Počet Počet Pravd Pravd Pravd KODOK obyvatel Vzdálenost ZMVŠ studentů škol vzd vzd/stud vzd/skoly , ,311 0,011 0, ,525 0,003 0, , , , , ,175 0,005 0, , ,56 0,064 0, , ,69 0,399 0, ,128 0,004 0, ,06 0,002 0, ,169 0,005 0, ,086 0,005 0, ,247 0,025 0, , ,95 0,155 0, ,616 0,045 0, , ,267 0,002 0, ,723 6,995 6, , ,311 0,88 0, ,586 0,322 0, , ,798 0,106 0, ,845 0,14 0, , ,913 9,224 8, ,0295 0,0028 0, , ,035 0,0036 0, , ,1824 0,1003 0, ,261 2,4869 2, ,7618 0,2918 0, ,1505 0,0111 0,006 Tabulka 1: Pravděpodobnosti studia na ZMVŠ 188

189 Pro konkrétní příklad použitý v tomto článku je použit Huffův model jednak v základní podobě kde Poc je počet obyvatel obce, d je vzdálenost z obce k sídlu ZMVŠ (viz Tabulka 1). V čitateli jsou pak použity příslušné sumy těchto hodnot. V případě upravené podoby je pak použit vzorec: ( Poc ( d / pocet _ studentu) ))/ ( Poc /( d / pocet _ )) P = studentu Respektive: / Rovnice 2: Huffův model úprava ( Poc ( d / pocet _ skol) ))/ ( Poc /( d / pocet _ )) P = skol 1 / Rovnice 3: Huffův model úprava 2 Výsledky získané výpočtem jsou uvedeny v Tabulce 1 ve sloupečcích. Pravd vzd pravděpodobnost na základě vzdálenosti Pravd vzd/stud pravděpodobnost opravená o počet studentů vysokých škol ve zkoumaném místě Pravd vzd/skoly - pravděpodobnost opravená o počet vysokých škol ve zkoumaném místě Výsledné hodnoty byly pomocí metody John připojeny v ArcMap k atributům mapové vrstvy Okresy a poté byly hodnoty graficky znázorněny. Obrázek 3: Pravděpodobnost studia na ZMVŠ dle vzdálenosti 189

190 Na obrázku je vidět rozložení vypočítaných hodnot, které udávají, jaká je pravděpodobnost že potenciální zájemci z určitého místa (okresu) budou mít zájem o studium na ZMVŠ. V Tabulce 1 jsou ještě další dvě hodnoty pravděpodobnosti (viz text výše). Tyto dvě hodnoty jsou ve výpočtu korigovány o faktory jako je počet dostupných vysokých škol ve zkoumaném okrese nebo počet studentů těchto škol. Všechny vypočtené hodnoty korespondují s výsledky předchozích analýz a potvrzují vymezení oblasti vlivu vysoké školy. 3 Závěr Předmětem tohoto článku bylo zkoumání a analýza jevů které vyvolalo založení vysoké školy (ZMVŠ) na cílovou skupinu studentů a to jak co do počtu oslovených studentů tak co do geografického umístění zdrojů (obcí, okresů) ze kterých studenti pochází. Všechny tři analýzy nezávisle potvrdily, že vznik vzdělávací instituce má dlouhodobý a proměnný vliv ve všech zkoumaných oblastech. Výsledné hodnoty lze po vzájemné projekci použít k zapojení vzdělávacího subjektu do svého okolí a ukazuje místa kam by bylo dobré upřít pozornost, aby byl provoz školy udržitelný a aby se mohl rozvíjet. Pokud by byly tyto rozbory doplněny o další údaje (podnikatelské subjekty, oblastní spádové zájmy apod.) bylo by možno dedukovat také zaměření školy do budoucna. LITERATURA ZMVŠ, Výroční zpráva o činnosti Západomoravské vysoké školy Třebíč za rok 2011, Západomoravská vysoká škola,, 2011 [5] Lenka Culková: Analýza dojíždění studentů na ZMVŠ Třebíč, Bakalářská práce, Třebíč, 2012, Západomoravská vysoká škola, Veřejnoprávní studia, Veřejná správa [6] ESRI. Pracujeme s geografickým informačním systémem ArcView GIS. 1.vyd. Praha: Computer Press, 1999, s. 68. [7] ČESKO, ArcČR 500, verze 3.0, ArcČR 2012, [CD], Praha, ARCDATA, [8] HUFF, D. L. : A Probabilistic Analysis of Shopping Center Trade Areas Land Economics,Vol. 39, No 1,University of Wiskonsin Press, 1963, s KONTAKT: Ing. Miloslav Vejmelka Západomoravská vysoká škola Třebíč, o. p. s. Okružní 935, Třebíč

191 ZÁKLADNÉ ATRIBÚTY ROZVOJA HOSPODÁRSTVA KRAJINY THE ELEMENT ATTRIBUTES OF THE ECONOMY DEVELOPMENT OF THE COUNTRY Jana TOMANOVIČOVÁ Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne Abstrakt: V súčasnosti takmer všetky svetové ekonomiky strácajú časť svojej suverenity, ktorú prenechávajú v prospech nadnárodných renomovaných organizácií, ako je napríklad Organizácia spojených národov, Organizácia pre hospodársky a... rozvoj, Svetová obchodná organizácia a iné, s cieľom zjednotenia ekonomických pravidiel rozvoja a podpory podnikania. Ako tieto a iné súčasné tendencie môžu ovplyvniť rozvoj jednotlivých makroekonomických činiteľov je uvedené v nasledujúcom článku. Kľúčové slová: Sieťová ekonomika, Mikro a makroekonómia, Cenové bubliny, Globalizácia, Trvalo udržateľný rozvoj. Abstract: Crrently, almost all the world's economies are losing a part of their sovereignty in favor of transnational organizations concerned by the renowned, such as the United Nations, the Organization for economic development, the World Trade Organization and... and the others, with the aim to consolidate the economic rules of the development and business support. As these and other current trends may affect the development of macro-economic factors is described in the following article. Key World: Network economy, Micro and macro-economy, Price bubbles, Globalization, Sustainable development. Úvod Rozvoj Priemyselnej revolúcie na rozhraní 19. a 20. storočia odštartoval novú éru pre rozvoj ľudskej spoločnosti postavenej na nových princípoch, ktoré sú determinované novými pravidlami ekonomiky označovanej ako sieťová ekonomika, globalizácia, turbulentné prostredie a podobne. Hoci rozhranie medzi novou a starou ekonomikou nie je ostré, v charaktere sa od seba podstatne líšia. Nové pravidlá, ktoré platia v tomto globálnom procese reštrukturalizácie, sú postavené na jednoduchom princípe - zisk je priamo determinovaný invenciám a nie optimalizáciou, čiže zisk nepramení zo zdokonaľovania známeho, ale z nedokonalého odhaľovania neznámeho. Nová ekonomika prináša novú dynamiku rozvoja trhu a turbulentné - neustále sa meniace prostredie a súčasne vedie k vytváraniu nových organizačných foriem. Firmy sa zameriavajú na vytváranie sieťových štruktúr, v ktorých väzby medzi jednotlivými bodmi týchto sietí sú výsledným vektorom trhových síl. V novej ekonomike sa stiera rozdiel medzi mikro a makroekonomikou. Stieranie rozdielov bolo podmienené vznikom globalizácie a s tým spojeným vznikom veľkého počtu nadnárodných spoločností ako aj voľného pohybu tovarov, služieb, osôb a kapitálu. Vzhľadom k tejto skutočnosti a otvorenosti ekonomík jednotlivých svetových krajín, i keď na rôznych úrovniach, môžeme hovoriť o rozvoji celosvetovej resp. sieťovej ekonomiky. Otvorenie národných ekonomík ako i vznik turbulentného prostredia so sebou tiež prináša zmeny hospodárskeho rámca krajiny. Jedná sa najmä o parametre ako je: cenový vývoj a vznik cenových bublín; rovnomerný rast HDP a HNP a ich pomer, zahraničnú bilančnú rovnováhu v oblasti tovarov, služieb, osôb a kapitálu; vývoj zamestnanosti resp. nezamestnanosti; demografický vývoj, zachovanie životného prostredia, 191

192 sociálne zabezpečenie vrátane riešenia rastu svetovej chudoby. Sieťová ekonomika sa tak dostala do nášho každodenného života a dotkla sa života a chodu nielen každej krajiny či trhu, podnikateľského prostredia, ale aj každého jednotlivca. Makroekonomické činitele a možnosti ich uplatnenia I keď sa v súčasnosti stierajú rozdiely medzi makro a mikroekonómiou, možno základné makroekonomické činitele rozdeliť do dvoch nosných skupín, a to na makroekonomické nástroje a makroekonomické ciele tak, ako je to uvedené v nasledujúcej tabuľke 1. Makroekonomické činitele. Medzi základné makroekonomické nástroje sa radia jednotlivé druhy politík. Tvorba národných politík je na medzinárodnej úrovni metodicky usmerňovaná Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a následne prepracovaná do záväzných právnych aktov pre jednotlivé členské krajiny Európskej únie. Základné atribúty pre písanie národných politík boli prijaté v rámci Obnovenej stratégie Európskej únie v roku Mimo tohto základného pravidla pre písanie národných ako i lokálnych politík existuje celý rad medzinárodných zmlúv a dohôd, ktoré majú tiež limitujúci vplyv na ich spracovanie a používanie jednotlivých nástrojov. Napríklad z pomedzi všetkých medzinárodných môžeme uviesť medzinárodnú zmluvu Organizácie spojených národov pre trvalo udržateľný rozvoj postavený na rovnováhe medzi tromi základnými piliermi, ktorými sú hospodársky rozvoj, sociálne zabezpečenie a zachovanie životného prostredia. Táto zmluva sa dotýka všetkých základných politík uvedených v tabuľke 1. Tabuľka 1 MAKROEKONOMICKÉ ČINITELE CIELE Output (meraný ako HDP, resp. HNP): Vysoká úroveň Vysoká miera rastu Zamestnanosť: Vysoká úroveň zamestnanosti Nízka nedobrovoľná nezamestnanosť Stabilita cenovej hladiny na slobodných trhoch Zahraničná bilancia: Rovnováha vývozu a dovozu Stabilita menového kurzu Zdroj: NÁSTROJE Fiškálna politika: Štátne výdavky Zdanenie Monetárna politika: Regulovanie ponuky peňazí, ovplyvňujúce úrokovú mieru Zahranično-ekonomická politika: (pôvodne Obchodná politika) ekonomická politika zásah do menového kurzu Dôchodková politika: Od dobrovoľných mzdových a cenových smerníc k povinnej kontrole Tomanovičová, J.: Investície a makroekonomické ukazovatele. In: Sociálno-ekonomická revue, Vedecký časopis, 1/ 2007, FSEV - TnUAD Trenčín, s ISSN Tvorby fiškálnej politiky sa dotýka najmä medzinárodná dohoda Svetovej obchodnej organizácie označovaná ako GATT 94 o clách a poplatkoch. Táto dohoda pojednáva o voľnom pohybe tovarov, služieb, osôb a kapitálu a tiež o obmedzení používania cla pre ochranu vnútroštátneho hospodárskeho priestoru a príjmu štátneho rozpočtu. Na túto dohodu nadväzuje celý rad právnych aktov v oblasti poskytovania štátnej pomoci zo zdrojov štátneho rozpočtu a zdrojov Európskej únie, ktorých použitie sa spravidla schvaľuje na sedemročné obdobie v dokumente označovaný ako Národný strategický referenčný rámec na roky.... Vzhľadom k tomu, že Slovenská republika prijala spoločnú menu EUR sa Národná banka vzdala časti svojich právomocí pri tvorbe monetárnej politiky v prospech Európskej centrálnej banky vo Frankfurte nad Mohanom. Zahranično-ekonomická politika, ktorá nahradila zahranično-obchodnú politiku je postavená na dvoch pilieroch, t. j.: 1. na ekonomickej rovnováhe v oblasti pohybu tovarov služieb, osôb a kapitálu; 2. na zásahu do menového kurzu ktorý je v dôsledku prijatia spoločnej meny EUR opäť v kompetencii Európskej centrálnej banky. 192

193 Dôchodková politika, je ovplyvňovaná tvorbou cien na medzinárodných trhoch ako i embargami na medzinárodnej úrovni voči vytipovaným krajinám. Nemožno tiež opomenúť skutočnosť, že tvorba dôchodkovej politiky je tiež ovplyvňovaná: demografickým vývojom; sociálnym zložením obyvateľstva; Chartou základných ľudských práv a slobôd Európskej únie. Ako vidno zo stručného vyššie uvedeného prehľadu, všetky makroekonomické nástroje podliehajú vplyvu uzatvorených medzinárodných zmlúv a dohôd ako i medzinárodným udalostiam na spoločných trhoch a politickým rozhodnutiam v oblasti embárg. Pozmenený rámec používaných nástrojov sa premietne i do plnenia a sledovania základných cieľov a to nasledovne: Output je hodnotený najmä ako hrubý domáci produkt - HDP pre uzatvorené ekonomiky a ako hrubý národný produkt - HNP pre otvorené ekonomiky. V súčasnosti prakticky neexistuje žiadna krajina, ktorá by bola úplne uzatvorená. Hospodárstvo Slovenskej republiky sa radí medzi najotvorenejšie krajiny a spomedzi členských krajín EÚ zaujíma druhú priečku po Malte. Z toho dôvodu je pre ňu dôležité sledovanie nielen hrubého domáceho produktu, ale i hrubého národného produktu a ich rozdielu. Dotýkame sa tu zlatého pravidla ekonomiky, prečo bohaté krajiny bohatnú a chudobné chudobnejú. V prípade, že HNP je vyšší, ako HDP znamená to, že kapitál vyprodukovaný v hostiteľských krajinách sa alokuje v domovskej krajine a daná krajine bohatne. V prípade, že je väčší HDP ako HNP, znamená to, že vyprodukovaný kapitál vo forme zisku sa z hostiteľskej krajiny zahraničnými investormi vyváža do domovských krajín. Je to príčinou, prečo daná krajina chudobnie a potrebuje si opäť požičiavať ďalší a ďalší kapitál na dočasné preklenutie nedostatočného množstva kapitálu potrebného pre svoj rozvoj. Z toho dôvodu je veľmi dôležité sledovanie vyváženosti medzi HDP a HNP ako i sledovanie ich primeraného rastu, ktorý umožňuje požadovaný rast hospodárstva krajiny a súčasne nezadlžuje budúce generácie. Zamestnanosť ako i nezamestnanosť v otvorenej ekonomike tiež čiastočne podlieha vplyvu zahraničných investorov vzhľadom k tomu, že v období sieťovej ekonomiky sa jednotlivé podnikateľské subjekty spájajú do väčších nadnárodných celkov, kde dochádza k šetreniu ako nákladov, tak i pracovnej sily. V oblasti služieb dochádza k poskytovaniu vyššie sofistifikovaných služieb v porovnaní s remeselnou činnosťou, po ktorej sa dopyt nezväčšuje a zostáva cca na konštantnej úrovni v poskytovaných služieb na jedného obyvateľa. Jedná sa o vzdelávanie a preskúšanie vzhľadom na permanentné preukazovanie vedomostí a zručností vo väzbe na certifikáciu ako právnických, tak i fyzických osôb. Ďalej je to poskytovanie vysokokvalifikovaných služieb vo väzbe na šľachtenie hospodárskych rastlín i zvierat a podobne. Stabilita cenovej hladiny na slobodných trhoch v podmienkach sieťovej ekonomiky a turbulentného podnikateľského prostredia je otázna. Jej stálosť je narušená vznikom cenových bublín na kapitálových a peňažných trhoch. Tiež skutočnosťou je, že v súčasnosti peniaze nie sú kryté ani zlatom a inými aktívami krajiny a tiež nie sú kryté ani vyprodukovanými tovarmi a službami. Tým súčasne dochádza k odklonu od trvalo udržateľného rozvoja. Vzhľadom k tomu, že cenové bubliny vznikajú na kapitálových a finančných trhoch, ktoré sa úspešne etablovali vo vyspelých a veľkých ekonomikách, ich dôsledky sa dotknú i malých krajín vo väzbe na otvorenosť jednotlivých ekonomík. Ich eliminovania tak spôsobuje rast inflácie, ktorej sa nemajú možnosť vyhnúť žiadne krajiny. Turbulentné prostredie je tiež podmienené produkciou nových, i keď menej dokonalých výrobkov, čo podmieňuje cenový rast v dôsledku dočasného skracovania životnosti nových poznatkov. O dočasnosti daného javu môžeme hovoriť vo väzbe na celosvetový úbytok populácie z radov inteligencie a vyššej strednej vrstvy a prudký nárast obyvateľstva zo sociálne slabších spoločenských vrstiev. Zahraničná bilancia je postavená na rovnováhe vývozu a dovozu. Vzhľadom na medzinárodnú dohodu GATT 94 nie je možné v súčasnosti sa zacieliť iba na rovnováhu v oblasti tovarov a služieb, ale aj v oblasti osôb a kapitálu. Odlev odborníkov z krajiny spôsobuje nerovnováhu na trhu práce a tým i znižovanie konkurencieschopnosti krajiny. Z toho dôvodu je dôležité uchovanie špičkových odborníkov v domovskej krajine. Obdobná situácia je tiež pri sledovaní rovnováhy v oblasti kapitálu tak, aby nedochádzalo k jeho systematickému odlevu a k chudobneniu krajiny. Ako je vidno z krátkeho prehľadu všetky vyššie citované, ale i necitované medzinárodné zmluvy a dohody majú dopad na hospodársky rozvoj krajiny, ktorá tieto dokumenty podpísala na strane jednej. Na druhej strane sa prejavuje medzinárodná tendencia spájania sa do väčších integrovaných celkov. Samotná krajina s počtom obyvateľstva nižším ako 15 miliónov obyvateľov, vrátane Slovenskej republiky s 5 miliónmi obyvateľstva, nemá možnosti sa samostatne etablovať na medzinárodných trhoch a tiež by iba problematicky mohla získať pomoc v prípade jej izolovanosti. 193

194 Záver Nová sieťová ekonomika stiera rozdiely medzi makro a mikroekonomikou. Tiež sa mení hospodársky rámec pre podnikania v dôsledku vzdania sa jednotlivých svetových krajín časti svojej suverenity v prospech renomovaných nadnárodných spoločností ako je Organizácia spojených národov, Svetová obchodná organizácia, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Európska únia, Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond a iné. Vzhľadom k skutočnosti, že väčšina svetových krajín prenechala časť svojej suverenity v prospech nadnárodných renomovaných organizácií stávajú sa tak viac otvorené a do popredia čoraz viac vystupuje sledovanie odlišných parametrov a skutočností. Jedná sa o: 1. výmenu HDP za HNP; 2. sledovanie vyrovnanej dovozno-vývoznej bilancie v oblasti tovarov, služieb, ale aj osôb a kapitálu; 3. sledovanie demografického vývoja krajiny vrátane zloženia spoločenských vrstiev obyvateľstva; 4. eliminovanie dôsledkov vzniku cenových bublín na finančných a kapitálových trhoch a eliminovanie tak nárastu inflácie ako i vzniku kríz; 5. podporu celoživotného vzdelávania a zvyšovania konkurencieschopnosti krajiny. LITERATÚRA [1] Felderer, B. Homburg, S.: Makroekonomika a nová makroekonomika, Verlag Berlin Heidelberg, Berlín 1991, ISBN [2] FRIEDMANN, J.: A General Theory of Polarized Development. In: HANSEN, N. M.: Growth Centres in Regional Economic Development. New York: Free Press 1972, s [Reprint of work 1966.] [3] HAMPL M. Blažek, J. Žížalová, P.: Faktory mechanizmy procesy v regionálnom vývoji: aplikace konceptu kritického realizmu. Bratislava: Ekonomický časopis,56, 2008, č. 7 s [4] Svetová obchodná organizácia: Medzinárodná dohoda GATT 94 [5] Tomanovičová, J.: The Impact of the Crisis on Employees in the Labor Market. In: Masárová, T. Vojtovič, S. Strunz, H.: Personalmanagement in bewegten Zeiten, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne & Westsächsichte Hochschule Zwikau, University of Applied Sciences, M&S Verlags-OHG, Plauden 2012, p ISBN : [6] Tomanovičová, J.: Investície a makroekonomické ukazovatele. In: Sociálno-ekonomická revue, Vedecký časopis, 1/ 2007, FSEV - TnUAD Trenčín, s ISSN [7] government.sk KONTAKT Ing. Jana Tomanovičová, PhD. Katedra manažmentu a rozvoja ľudských zdrojov Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne Študentská Trenčín Tel.:

195 ECONOMIC ASPECTS OF THE COSTS ASSOCIATED WITH QUALITY ASSURANCE Renáta Turisová and Jaroslava Kádárová Technical University of Košice Abstract: The present paper is appointed to the issue of managing the cost of quality. Just in periods of economic crisis when many authors point to errors made in the implementation of quality management in practice it is necessary to sort out these negative phenomena. This paper draws attention to the possible incorrect implementation of the critical development in the company and proposes its solution. Key words: cost of quality, PAF model, company, economy. Introduction Currently, in this time of lack of capital, when customers tighten their belts and suppliers can not tolerate different instalments it turns to be important as a company manages its cash flow. In case of lack of income the companies cancelled the planned activities firstly in education and consequently in quality assurance. Kevin Kaiser, and P. David Young (2009) identified six basic errors that cause that businesses can not obtain enough capital from their own resources. They are: 1. company performance management through profit and loss account, 2. payments for sellers only in case of the concussed business, 3. exaggeration of quality improvement, 4. connection the claims with liabilities, 5. managing company through indicators of current situation and short-term indicators and 6. managing company under competition benchmarking. The third of these errors "exaggeration of quality improvement" may be tempted to unfair interpretation. Valuation of workers, especially based on quality indicators, encourages them to groundless operating processes improvement and a slowdown of production is actually a negative phenomenon. Along with formalism during improving, they are the most common causes of failure of continuous improvement. Unlike the authors of that paper, we do not think that the problem is due to the fact that employees are assessed by quality indicators. We see the problem in that has been neglected the basic principle of any effective process improvement and orientation, while the minimum cost of quality. We define the framework of economic elements of quality at least to following three parts: a) costs of quality monitoring (for producer, customer and all company), b) benefits (effects) of assurance and improvement of quality monitoring, c) pricing of products depending on their quality. Benefits for businesses (companies) are obvious: By monitoring the cost of quality, we can define: the size of losses caused by weaknesses in quality, all relevant factors to ensure the quality of corporate performance, the areas of reducing the total cost of business, some performance indicators of quality. By monitoring the quality effects, we can: monitor the impact of quality to business results, quantify any positive gains in production and in user's domain, identify those products of company, which are bearers of prosperity through quality, make a suitable basis for setting a price that would be copied the actual level of product quality while maintaining the advantages of both market participants. If these processes in the economy of quality are controlled, they can form the information base of fundamental importance for top management, which also in conditions of uncertainty makes from quality management one of the certainties of strategic management of company. Monitoring of (invisible) cost of quality The costs of quality, the element of the quality economy is relatively long known and used, even if its content is often 195

196 very diverse. The term "costs of quality" is a well known and has generally accepted by practice (for example. "Quality costs"). In connection with the adequacy of shelling out resources to ensure production quality, the literature uses the term (hidden) cost of quality. The total cost of quality is appropriate decomposes into three basic groups: a) costs of quality for manufacturer (producer), b) costs of quality for customer, c) social costs of quality. Each manufacturer, of course, is interested in the cost of its activities. They are an important part of total costs. Their monitoring, respectively monitoring and evaluation is a very effective tool for quality management, it has the possibility of discovering any unexpected opportunities for improvement. Especially in the field of economic development the companies should focus on increasing business efficiency, which can be defined by hidden costs. The idea of the existence of hidden costs is based on the need to assess the costs associated with quality assurance. Economic analysis of quality in the past dealt only options for reducing the cost of quality. A new approach lies in the mutual comparison of the costs of quality and benefits of quality. Further, these issues are mostly discussed by authors Tkáč a Lyócsa (2006), which design the classification of hidden costs and benefits of quality (Fig. 1). Visible costs Invisible costs Visible benefits Invisible benefits ACCOUNTING Costs which are reflected in company accounting and their causality is known Costs which are reflected in company accounting and their causality is unknown Benefits which are reflected in company accounting and their causality is known Benefits which are reflected in company accounting and their causality is unknown (sales from weaker bids as competitors) NON-ACCOUNTING Costs which are not reflected in company accounting and their causality is known Costs which are not reflected in company accounting and their causality is unknown Benefits which are not reflected in company accounting and their causality is known Benefits which are not reflected in company accounting and their causality is unknown FIG. 1 THE COSTS AND BENEFITS OF QUALITY STRUCTURE IN PRODUCER ON THE BEGINNING OF THEIR MONITORING The way of estimating the various cost categories, whether the benefits, exceeds the scope of this paper. The analysis of the costs of quality used several models, respectively different analytical approaches that allow us to capture the full range of costs of quality. Among the best known and most used model for revealing the cost of the undertaking is PAF model. PAF model monitoring of costs of quality in producer PAF is an abbreviation of English words prevention, appraisal, failure and this model is now standard method of recording and evaluating costs of quality based on the fact that all cost items associated with a quality classified into four groups, which are shown in the picture below (Fig. 2). 196

197 Prevention costs: - parameters of quality, - customer requirements, - methods of managing quality, - assurance the quality, - control devices, - education and training, etc. COSTS OF QUALITY Appraisal costs: - access control, - quality audits, - measure devices, - prototype testing, - interoperation and output control, - suppliers evaluation, etc. - Internal costs: - additional revisions, - troubleshooting, - additional production, - technology change, - wrong management decisions, etc. External costs: - complaints, - lawsuits, - penalty, - guarantee repairs, - discounts, - Emergency supplies, etc. Failure costs FIG. 2 PAF MODEL The costs of internal errors include items originating from inside the company due to errors in meeting the requirements for quality, because the failure to make proper things for the first time and deficiencies were discovered yet before product delivery to the customer. Another group of non-production costs represent the costs of external errors, i.e. those items that arise from non-customer quality requirements for delivery to the customer. Their economic performance is much greater than the cost of internal errors and there is known examples where the costs of repairing the same error (e.g. installation) tend to lower than the cost of eliminating the same error to the customer. Only a subset of the costs of quality models in the PAF, which should show steady growth, is the costs of prevention, i.e. those activities that help prevent friction and keep to improving the quality. In a corporate environment such costs can be considered for training costs, costs of building and development of quality, cost forecasting and planning for quality, cost consultancy, project costs improvement etc. Such a breakdown of the cost of quality is not auto telic. It has been demonstrated for many times that in performing quality systems are significantly changing the cost structure of errors and to some extent and cost of evaluation (e.g. cost of materials, access control through effective collaboration with suppliers) to achieve interest and reduce the total cost of quality. In applying the model of PAF companies have to follow these steps: 1. Defining costs of quality and the definition of the structure of cost elements, which are major for company 2. Analysing the state of items records 3. Design of monitoring methods previously unrecorded items, so that fixed place of recording, responsibility, resources for the recording of items, frequency of monitoring, evaluation method, etc. 4. The introduction of monitoring to everyday business practice and periodic review. 5. Inform the top management on the results of monitoring and evaluating quality costs. The biggest problem in implementing the monitoring of the PAF model is the "visibility" of the cost components, although many people from experience in the enterprise considered them as significant but they are anonymously hidden in overhead costs. Under the readable costs we encompass those items that are now recorded separately from the start on synthetic accounts, production or operational records. Conversely, the vast majority of items, as mentioned above, include hidden costs in overheads, such as a typical item is the cost of repairs of repairable mismatches. Almost every workplace sacrifices some of their capacity for repairs, but they have rarely precise information on the extent and the cost of repairs. The reason may not be only lack of interest of information, but for example also the fear for workers to record their errors caused by threat of financial penalties. But when you realize that compensation for poor quality work usually represent only a fraction of the total economic loss caused by poor quality, then it is not far to the decision to revoke the sanctions and thus can create a favourable climate. The employees would be motivated at all work to make reports of repeated non-compliance and notify the push 197

198 to the definitive elimination of their causes. In furtherance of the methodology, monitoring and evaluating the costs of quality it usually found the need of solving also other problems of management issues. Almost it is about the willingness, desire and motivation, just to find the most appropriate human behaviour. Conclusion During falling the crisis and economy healing individual businesses will seek new ways or methods to the monitoring of its own success. They look for theoretical but also practical reasons, the assessment of the crisis by the experience of successful companies that survived the crisis without injury. The paper of authors Tkáč a Lyócsa (2006) is a typical example of this evaluation, which is based on practical experiences of existing companies. It constitutes reasons for the failure of manufacturing companies in times of crisis, which includes the expected cause of failure. This paper follows him to the fact that points to the need for informal disciplined and precise implementation of cost of quality control. It then avoid undesirable phenomenon and will gain more profit than if the company would no longer reward staff for the production according to quality parameters as suggested in that post. This publication was supported by a grant task Vega No. 1/0669/13. REFERENCES [1] Andrejkovič, M. - Hajduová, Z. 2009: Úroveň kvality podnikateľského prostredia v SR. In Manažment v teórii a praxi. roč. 5, č. 1-2, s Košice, ISSN [2] Bobková, D. 2010: Metódy a nástroje využívané pri projektovaní výrobkov za účelom zvýšenia ich kvality. In. Zlepšovanie procesov pomocou štatistických metód. Medzinárodná vedecká konferencia. 1. vydanie. PHF v Košiciach. Herľany, ISBN S [3] Kaiser K.- David Young S. 2009: Need cash? Look Inside Your Company. In: Harvard Business Review, máj [4] Liberková, L.: Sledovanie environmentálnych nákladov pre potreby vnútropodnikového riadenia. In: Dobrovoľné nástroje environmentálnej politiky a ekoinovácie : zborník z vedeckej konferencie so zahraničnou účasťou, Vysoké Tatry, Stará Lesná, október Košice : Technická univerzita, S ISBN [5] Naščáková, J. - Weiss, E. Mixtaj, L. 2008: Hodnotenie výkonnosti systému manažérstva kvality v podmienkach výrobného podniku. In: Acta Montanistica Slovaca. Roč. 13, č. 3 (2008), s ISSN [6] Rajnoha, R., Dobrovič, J., Macoszek, R.: Konkurencieschopnosť slovenských podnikov v cenovej politike po vstupe SR do Eurozóny v období hospodárskej krízy. In: Štefko Róbert (Ed.): Implementácia špecifických znalostných a mareketingových modelov a nástrojov v regionálnom rozvoji. Zborník vedeckých štúdií, Prešov : Fakulta manažmentu Prešovskej univerzityv Prešove, 2009, s , ISBN [7] Rejdová, R. - Hudák, M. 2008: Meranie nákladov na kvalitu. In Ekonomika, financie a manažment podniku II. Fakulta podnikového manažmentu EU, ISBN [8] Tkáč, M. Lyócsa, Š. 2006: How To Measure Six Sigma Project Benefits. In: Zborník z konferencie ENBIS. Wroclaw, [9] Tkáč, M. Lyócsa, Š. 2010: On the evaluation of Six Sigma projects. In: Quality and reliability engineering international. - England : John Wiley & Sons, Ltd., 2010, vol. 26, num. 1, s ISSN KONTAKT: Ing. Renáta Turisová, PhD., doc. Ing. Jaroslava Kádárová, PhD., Department of management and economic, Technical University of Košice, Nemcovej 32, Košice, Slovak Republic,

199 THE IMPACT OF THE FINANCIAL CRISIS CHANGE RISK MANAGEMENT IN COMMERCIAL BANK FROM THE PERSPECTIVE OF EU LEGISLATION Alena Longauerová The European polytechnic institute, Ltd. Abstract: The present article was to highlight the problems of risk management in commercial banks in times of financial crisis, which had a negative impact on the stability of commercial banks, which is seen in the portfolios containing risky government bonds of countries. The EU has tried to address these problems first, solving problems in the absence of a common fiscal policy through the application called economic governance and economic surveillance countries, by creating new supervisons on the macro- and micro level. Further adopted several measures affecting the regulation of short selling, derivative regulation of rating agencies and the like. The new supervisory body of the European stress test carried out to uncover a very transparent position of commercial banks and proposed banks strengthen their capital positions. All these activities and in particular the Basel III will have an impact on improving risk management in all banks in the future in order to reduce risk positions, improve liquidity and increase the share of own resources Keywords: Risks in commercial banks, debt crisis, fiscal policy, banking supervision, the European semester, capital adequacy, risk - weighted assets, liquidity The economic and financial crisis that we are witnessing at present, has had a significant impact on the system of risk management in commercial banks. Risk management in commercial bank is a key element in the management of commercial banks and is the foundation of its existence and its further development. This is the most complex and delicate operation of assets and liabilities of commercial banks, which must be assessed risks and time, volume and subject-transformation of assets and liabilities in terms of optimizing profit and growth so that the bank was able to liquidity. That is the basic criterion of success of risk management is taking such decisions, to ensure its liquidity. The basic criterion of success of risk management in commercial bank is the ability to provide liquidity and its management in a time of turbulence in the market and requires practice to have sufficient liquid assets to cover their outstanding obligations. In terms of taking action, we can distinguish between a commercial bank called. passive and active risk management. Active risk management is focused on the area of preventive measures on risk prevention and passive management is associated with the creation of reserves, provisions and funds to finance the losses already incurred. It is necessary to emphasize that the risk is a necessary attribute of bank's business and its fundamental nature lies in the fact that the bank is taking the decisions that affect the near or distant future, the real business and can not be avoided. The risk management system of commercial banks to influence financial market regulator, which oversees and sets the minimum equity ratio limits, and risk positions. It is important to emphasize that these are only minimum requirements for a commercial bank must itself assess the real market situation and requirements and provide adequate measures for the healthy functioning of banks. New measures in the regulation of commercial banks after the crisis After the outbreak of the economic and financial crisis, which manifested itself mainly as a debt crisis of the EU to respond to your situation by taking action in the area of financial market regulation. The most important measure is to be considered: The introduction of surveillance in order to restore public finances of individual countries A European supervisory authority (European Authority and Occupational Pensions) and the European Supervisory Authority (the European authority for securities and markets) EP and Council regulation on macro-prudential oversight of the financial system and establishing a European Systemic Risk Board Proposal for a Council decision, the European Central Bank has authorized specific tasks concerning the functioning of the European Systemic Risk Board Proposal for a EP and Council establishing a European Banking Authority, European Insurance and Occupational Pensions, European Banking and securities markets. The importance can be identified regulate short selling, which is banned so. uncovered sales, regulation of derivative transactions and regulation of rating agencies and others. 199

200 The measures which should contribute to the stability of EMU can also include the introduction of so-called. economic surveillance through the application called. European semester. EU economic surveillance The most discussed issues that resound even today the problem is that EMU has not been constituted as a fiscal union. This problem can be considered as one of the most important in terms of stability and the future functioning of EMU, the EU decided to solve through the application called European semester. The foundation called. European Semester merged the various streams of economic policy coordination and to allow better coordination of economic policies and the ex-ante. The European semester at European level, ensuring complementarity of national plans for economic policy through policy guidelines before the Member States shall take final decisions on the budget for next year. In the euro area is considered the direction of fiscal policy on the basis of national stability programs and the Commission forecasts. Particular attention is given to the overall direction of fiscal policy in the euro area if there is a serious economic stress is likely that significant fiscal measures adopted by individual Member States will also affect other countries. If it is obvious that the planned budgets for next year are inappropriate, it would be recommended their revision. Cycle European semester (the EC) begins: In January, "an annual survey of growth" (RPR), prepared by the Commission, which examines the economic challenges for the EU and the euro area as a whole The end of February the European Council provide strategic guidance to policies that take into account Member States in their stability and convergence plans and programs (the PSaKP) and the National Reform Programmes (NRP below) End of April to submit their MS and PS, and KP NRP Early July, the Council makes policy guidelines for each country In the latter part of the Member States are finalizing the national budgets An annual survey of growth for the coming year the Commission will assess how Member States into account EU guidelines. This report is submitted to the European Parliament. This overview shows that the EC begins and ends with an annual review of growth, which presents the EP. Of course is not intended to require Member States to submit budgets to the full EU "validation" before they submit their national parliaments. These programs, however, should contain the information necessary for a meaningful discussion of the ex-ante fiscal policy. For the EU's enhanced economic surveillance would be beneficial early and strong involvement of national parliaments in the process of European semester, as well as extensive dialogue with the European Parliament. This will be ensured by the effort to implement only those reforms that will increase the deficit and national debt. Unfortunately, neither introduction of a European term not effective enough and November 2011 in Brussels, European Commission President Jose Barroso presented the draft of the measures can the European Union the power to oversee the budgets of the member countries of the euro area. Budgets will be sent to Brussels by the country each year by 15 October.The plan includes the introduction of binding rules for a balanced budget to the national laws, a measure known as "debt brake." All these activities resulted in the conclusion of a fiscal union. European prudential supervision The essence of the European makroprudential supervision was the establishment of a European Systemic Risk Board which was established by the European Parliament and Council Regulation (EU). 1092/2010 of 24 November 2010 and is part of the European System of Financial Supervision. European Systemic risk Board was 16th December 2010 in Frankfurt, Germany. European Systemic Risk Board has no legal personality and implementation tasks of his mission ensures the European Central Bank (ECB) under Council Regulation (EU) of 17 č.1096/2010 November 2010 establishing a European Central Bank, confer specific tasks concerning the functioning of the European Systemic Risk. ESRB's mission is to contribute to the prevention or mitigation of systemic risks to financial stability in the EU, resulting from developments within the financial system, taking account of macroeconomic developments in order to avoid periods of widespread financial distress. Implementation Task ESRB also known as macro-prudential oversight of the financial system in the EU. No other body in the EU today failed to fulfill this function, which proved to be a lack of oversight in the existing system. ESRB will monitor and analyze the links between countries and financial institutions, channels for the dissemination of shocks from one region to another, the common behavior of market participants and shared exposure to risk. ESRB decision-making body is the General Council, whose members are the President of the ECB, central bank governors of the EU, European Commission representative, Chairman of the EBA, EIOPA and ESMA, Chairman of the Advisory Technical Committee, and Vice Chairman of the Advisory Scientific Committee. Non voteres members of General Council are senior representatives of supervisory authorities of financial markets of EU member states and the President of the Economic and Financial Committee. European Systemic risk board shall be assessed the risks to the 200

201 financial system as a whole and should provide early warning of systemic risks and, if necessary, propose measures to remedy the deficiencies. In case of a European Systemic Risk Board was necessary to establish appropriate procedures for obtaining information on macro-economic risks to financial stability and solve Issuing Method warnings relevant actors. European micro-prudential supervision European System of Financial Supervisors (ESFS) the supervisory authorities of individual financial institutions and is referred to as the so-called. "Micro-prudential supervision", which consists of a network of national financial supervisors working with three new European Supervisory Authorities (ESAs) for the banking sector (EBA), securities (ESMA) and insurance and occupational pensions (EIOPA. The role of the European Authority is: provide opinions for the EU institutions and develop guidelines, recommendations and draft regulation implementing technical standards, contribute to the consistent application of legally binding EU acts, notably by preventing regulatory arbitrage, convergence practice in the performance of financial supervision, mediating and settling disputes between the competent authorities, including taking action in emergencies, improve co-operation supervision, delegation of tasks, the functioning of supervisory colleges, organize peer review of supervisors, work with the ESRB, analyze market trends in its scope, Enhance the protection of depositors and investors, enhance transparency and information disclosure. EBA decision-making body is the Board of Supervisors whose members are senior representatives of supervisory authorities of credit institutions of EU member states, non-voting Chairman of EBA and non-voting representatives of the European Commission, European Central Bank, the ESRB, EIOPA and ESMA. One of the first major action taken by the European body with the implementation of the so-called stress test. "Stress test" of 90 commercial banks in the EU in order to identify the real ability of commercial banks to cope with emergency situations. Stress test the EU's commercial banks The stress test carried out in EBA. 2011, the basic methodology agreed by ECOFIN in March Conditions for carrying out the test in comparison. 2010, banks have tightened up and "discover" their books, bad loans on real estate financing and the share of Greek bonds. The reason for including the fact that the last test did not reveal the bad situation of commercial banks in Ireland and just after the test asked for help and Ireland due to the poor situation of Irish commercial banks. The stress test, which aimed to assess the resistance of a large sample of EU banks against bad but likely scenario. The scenario evaluated against the deterioration of banks that would occur under the influence of a significant change from base forecast key macroeconomic variables such as GDP, unemployment and house prices (such as GDP decline of 4 percentage points). The scenario included a "sovereign stress", which was applied to test a sovereign and bank exposures in the trading portfolio and increase reserves for such exposures in the banking book. The test will also take into account changes in interest rates and spreads of government bonds because they have an impact on funding costs of banks 'stress'. Robustness has been assessed against the benchmark defined in relation to capital - Core Tier 1 (CT1) and was set at 5% of risk weighted assets (RWA). Scheme of the test shows the following chart. 201

202 Stress test relate to the general macroeconomic scenario in all EU countries. The results should provide information about the vulnerability of the European banking sector to overall economic decline and the movement of external variables such as interest rates, economic growth and unemployment. Stress test was defined as transparent to investors, analysts and other market participants are informed about the resilience of the banking sector and allow them to invest in the EU banking market. Touched the 90 banks whose results are published in the report. The results were analyzed in cooperation with home country supervisors and co-operation with the ECB and the European Systemic Risk Council (ESRB). The test was conducted on the basis of verification in three rounds and EBA to rely on the quality of national supervisors and banks' internal processes for assessing areas such trends were earnings, asset quality, modeling results and the extent of the impact on assets and liabilities. The scenarios were conducted for the years 2010 to On average, the analyzed banks have strong capital position and an average capital adequacy ratio (CT1R) was 8.9%. This number included 160 billion euro aid to strengthen the balance sheet at the end of 2010 included a capital Retained earnings 50mld. EUR in Test results: At the end of 2010, results were only informative, but a capital adequacy (CT1R) 20 banks was below 5%, and reached the limit, these banks only for two years. The total deficit of resources was 26.8 billion. Capital adequacy (CT1R) without an increase in capital Source: European Banking Authority 2011 EU-Wide Stress test Aggregate Report 2011 EBA then allowed the banks to strengthen capital between January and April 2011 banks were encouraged to strengthen their capital position before exercise testing. In the period from January to April 2011 was to strengthen the capital of 50 billion. EUR. After this step, only eight banks during the exercise test did not fulfill the proportionality limit of 5% over two years, representing 2.5 billion deficit. And EUR 16 banks achieved capital ratio (CT1R) between 5% to 6%. Capital adequacy (CT1R) with an increase in capital 04/30/

203 Source: European Banking Authority 2011 EU-Wide Stress test Aggregate Report 201 The adverse scenario assumed a large loss of value. The test showed that the impact of changes in interest rates in each of two years was recorded around 200 billion. EUR, decreased profitability and net interest income and fees decreased by one third compared to To mitigate the adverse effects of the shock scenario, the bank had prepared for a wide range of measures, such as the use of countercyclical regulations, divestments, sales, capital growth, and more. Management had taken resolute steps to eliminate negative situations. EBA into account the new capital requirements under the Capital Requirements Directive (CRD IV), by which to raise capital, including standards for systemically important financial institutions. In combination with the need to repay government support is added further impetus to strengthen the bank's capital position for the time horizon of stress test. The following chart shows that the impact of the difficult situation of Core Tier 1 ratio declined from 8.9% to 7.7% and decreased the risk-weighted assets. Capital adequacy (Core Tier 1 ratio) Source: European Banking Authority 2011 EU-Wide Stress test Aggregate Report 2011 Stress test was made with the highest degree of transparency and the composition of banks' exposure to capital resources to investors, analysts and other market participants gain a true view of the resistance of the banking sector in the EU. They were published by the aggregate data banks containing Greek bonds. The following graph shows that the largest share of Greek banks have, of course, and then followed by French and German banks. Source: European Banking Authority 2011 EU-Wide Stress test Aggregate Report

204 They were also published data on the structure of Banks, which shows the following chart, from which you can see that the resources represented clients in r %, and funds from the interbank market and only 13% of resources from the Central Bank accounted for 4% of all funds of commercial banks. Source: European Banking Authority 2011 EU-Wide Stress test Aggregate Report 2011 The structure of resources should also influence the structure of financing costs which outweigh the costs of the primary sources of clients. Source: European Banking Authority 2011 EU-Wide Stress test Aggregate Report 2011 EBA test recommended by the national banking supervision to carry out the banks, which fell below 5% CT1R detailed analysis of capital and to take measures so that the shortcomings found in the stress tests were immediately removed. This was particularly so in order, national supervisory authorities to ensure that the banks submit measures to restore the capital position of at least 5% benchmark. Corrective measures in agreement with the competent authorities will have to be fully realized until the end of Additional measures are needed to ensure a strong position of banks to manage potential shocks. EBA noted that national supervisors may be problematic in countries that receive assistance from the IMF and the EU programs for more stringent requirements to strengthen banks' capital as set out in the EU. EBA highlighted the issue of liquidity of commercial banks and therefore recommended that national authorities have taken steps to extend the maturity of liabilities and develop plans to enhance liquidity. Other recommendations for further action, EBA went to the national supervisory authorities demanded that all the banks, which CT1R is just above 5% in the adverse scenario, take concrete steps to strengthen its capital position, including any restrictions on dividends, oddlžovanie, the new edition or conversion of capital lower quality instruments into equity. It is expected that the Bank will prepare a corrective action plan within three months (until 15 October 2011), the fact that plans must be fully implemented within nine months (until 15 April 2012). National authorities will be encouraged to provide detailed 204

205 reports of the measures to be adopted by 31 banks October EBA will review the measures taken by banks and publish evaluation reports in February and June, the 2012th Measures to address risks Source: European Banking Authority 2011 EU-Wide Stress test Aggregate Report 2011 As the current situation, the proposed measures are not effective enough and the European Commission wants tighter regulation to prevent the repeated financial crisis that erupted in Especially wants to lay down stricter rules on bank capital and liquidity. New rules to the bank to where are at higher risk of capital tied up more quality. The lack of capital, some banks have needed capital injections from the state. The statements follow the rules of the G20 agreement in November last year, which extended the capital adequacy rules - Basel III and the expected increase in capital and binding to III. pillar, which seeks to ensure liquidity. The EC has also proposed other measures to try to regulate the activity of banks, respectively. prosecute such action. tax on financial transactions and other gasps through the creation of the European financial system stabilization eurovalu I and II eurovalu wants banks to provide assistance in connection with the Greek debt write-off. Many of the measures taken by banks are often negative and usually the more and more innovative forms of regulation are introduced by the banks as businesses will find their business activities in more innovative ways. It's a natural desire of every business entity, and therefore the EU should consider the degree of regulation and should leave banks more space to develop their own risk management systems Banking activities. A warning may also be reducing the profitability of banks in Western Europe. As the chart below shows the share of the profitability of the banking sector in the Asia-Pacific region, Eastern Europe, North America increased in contrast to Western Europe, where there was a significant decline in bank profits. Structure of profit of banks by region. 205

206 Finally, I want to emphasize that the object of the present article was to highlight the problems of risk management in commercial bank in the economic and financial crisis, which had a negative impact on the position of commercial banks, which manifests itself mainly in government bonds portfolios containing risky countries. The EU has tried to solve these problems both solving problems in the absence of a common fiscal policy through the application called. economic governance and economic tightening surveillance countries, by creating new supervisors of macro - and micro level. Furthermore, the EU has adopted several measures affecting the regulation of short selling, derivative transactions, regulation of rating agencies and the like. The new supervisory body of the European stress test carried out to reveal a very transparent position of commercial banks, the banks proposed to strengthen their capital positions. All these activities and in particular Basel III will affect the quality of risk management in all banks in the future in order to reduce risk positions, improve liquidity and increase the share of own resources. References: [1] Public finance in EMU EUROPEAN ECONOMY [2] Longauerová, A : Základy manažmentu rizík v komerčnej banke FF UMB, Banská Bystrica 1996, [3] Longauerová, A. : Európsky semester ako nástroj presadzovania stratégie EU Vystúpenie na slávnostnom zhromaždení Den Evropy, Strategie 2020, 4. máj 2011, Praha, Vysoká škola medzinárodných a verejných vzťahov. [4] Longauerová, A. : Európsky semester ako nástroj účinnejšieho presadzovania cieľov EU Medzinárodná vedecká konferencia Európa 2020 stratégia pre inteligentnú, stabilnú a inkluzívnu Európu, UMB, EF, [5] portál : : predpisy : zavedenie hospodárskeho dohľadu s cieľom ozdraviť verejné financie jednotlivých krajín [6] Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/26/ES, 2002/87/ES, 2003/6/ES, 2003/41/ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES, 2004/109/ES, 2005/60/ES, 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2009/65/ES v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo), Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy) [7] nariadenie EP a Rady o makroprudenciálnom dohľade Spoločenstva nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká - návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa Európska centrálna banka poverila osobitnými úlohami týkajúcimi sa fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká [8] návrh nariadení EP a Rady, ktorým sa zriadil Európsky orgán pre bankovníctvo, Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov, Európsky orgán pre cenné papiere a trhy [9] European Banking Authority 2011 EU-Wide Stress test Aggregate Report 2011 [10] 206

207 ADRESS: Doc. Ing. Alena Longauerová, PhD Evropský polytechnický insitut, s.r.o. Kunovice 207

208 208

209 NÁSTROJE STÁTNÍ POLITIKY ZAMĚSTNANOSTI V ČR 2013 Dušan Ružič Advokátní kancelář, Kubišova 919/19, Praha 8 Příspěvek pojednává o aktuální právní úpravě politiky zaměstnanosti v České republice v souvztažnosti a v návaznosti na členství České republiky v Evropské unii a s tím souvisejících konsekvencích z pohledu globální ekonomické krize. Zákon o zaměstnanosti, zaměstnanost, výhled do dalších let Již od roku 2008 zápasí Evropa, ale nejen ona, s ekonomickou krizí a s ní úzce související a stále vzrůstající nezaměstnaností. Nezaměstnanosti se snaží každý stát čelit za pomoci nástrojů státní politiky zaměstnanosti, jejichž kvalita a účelnost jsou pro zaměstnanost klíčové. Státní politiku zaměstnanosti realizuje Česká republika prostřednictvím Ministerstva práce a sociálních věcí a Úřadu práce. Podílejí se na ní také další subjekty činné na trhu práce, zejména zaměstnavatelé a odborové organizace, dále také územní samosprávné celky, profesní organizace, sdružení osob se zdravotním postižením a organizace zaměstnavatelů. Základním právním předpisem, který upravuje státní politiku zaměstnanosti v České republice, je zákon č. 435/2004 Sb., o zaměstnanosti. Dle tohoto zákona zahrnuje státní politika zaměstnanosti v České republice zejména zabezpečování práva na zaměstnání, sledování a vyhodnocování situace na trhu práce, poskytování informačních a zprostředkovatelských služeb, poskytování podpory v nezaměstnanosti či podpory při rekvalifikaci a také uplatňování aktivní politiky zaměstnanosti Finanční prostředky pro realizaci státní politiky zaměstnanosti jsou čerpány ze státního rozpočtu České republiky, z mezinárodních programů s mezinárodní účastí a z programů financovaných v rámci Strukturálních fondů Evropské unie především z Evropského sociálního fondu. Evropský sociální fond (ESF) je jedním ze tří strukturálních fondů Evropské unie. Je klíčovým finančním nástrojem pro realizování Evropské strategie zaměstnanosti. Hlavním posláním ESF je rozvíjení zaměstnanosti, snižování nezaměstnanosti, podpora sociálního začleňování osob a rovných příležitostí se zaměřením na rozvoj trhu práce a lidských zdrojů. Z ESF jsou podporovány projekty neinvestičního charakteru, jako např. rekvalifikace nezaměstnaných, speciální programy pro osoby se zdravotním postižením, děti, mládež etnické menšiny, podpora začínajícím OSVČ, rozvoj vzdělávacích programů včetně distančních forem vzdělávání a další. Programy, které umožňují čerpání prostředků z ESF v oblasti lidských zdrojů v období v České republice a hlavním městě Praze, jsou operační program Lidské zdroje a zaměstnanost, operační program Vzdělávání pro konkurenceschopnost a operační program Praha Adaptabilita. Orgánem zodpovědným za řízení pomoci z ESF v České republice je Ministerstvo práce a sociálních věcí. Ministerstvo práce a sociálních věcí tedy čerpá prostředky ze státního rozpočtu, mezinárodních programů a ESF a společně s Úřadem práce realizuje státní politiku zaměstnanosti. Tato politika je dvojího typu: aktivní a pasivní. Pasivní politika zaměstnanosti je spojená se zabezpečováním nezaměstnaných formou podpory v nezaměstnanosti, která se vyplácí po přechodnou dobu a v omezené výši. Na podporu v nezaměstnanosti v ČR má právo ten, kdo je v evidenci Úřadu práce a během posledních dvou let vykonával zaměstnávání nebo jinou výdělečnou činnost, která zakládá povinnost odvádět pojistné na důchodové pojištění a příspěvek na státní politiku zaměstnanosti, po dobu alespoň dvanácti měsíců. Délka výplaty podpory je časově omezena a je tím delší, čím vyšší je věk nezaměstnaného. Maximálně je vyplácena po dobu11 měsíců. Její výše je určena procentem z čisté mzdy dosažené v posledním zaměstnání. Pasivní politika zaměstnanosti vyplácením podpory pouze krátkodobě zmírňuje dopady nezaměstnanosti, avšak nedokáže problém nezaměstnanosti účelně řešit. Za efektivněji vynaložené prostředky jsou považovány výdaje na aktivní politiku zaměstnanosti, které představují investici s určitou návratností. Investice spočívá v podpoře vzniku nových pracovních míst či v motivování uchazečů k rekvalifikaci a návratnost této investice spočívá ve snížení míry nezaměstnanosti. Aktivní politika zaměstnanosti úzce souvisí s rozvojem keynesiánské ekonomické teorie, která prosazovala intervence státu v tržní ekonomice. Od svého počátku je aktivní politika zaměstnanosti zaměřena na konkrétní cílové skupiny na trhu práce. Těmito cílovými skupinami jsou nejvíce ohrožené skupiny nezaměstnaných, především osoby se zdravotním 209

210 nebo jinými handicapy, osoby polokvalifikované nebo s nevhodnou kvalifikací. Podstatou aktivní politiky zaměstnanosti je eliminace kolektivních nevýhod různých skupin a kategorií nezaměstnaných. Nevýhody jsou chápány jako důsledek objektivních a sociálních podmínek života v současné společnosti. Aktivní politika zaměstnanosti je souhrnem opatření určených k zajištění maximálně možné úrovně zaměstnanosti v zemi. Nástroji zakotvenými v zákoně o zaměstnanosti, jimiž je aktivní politika zaměstnanosti realizována, jsou Rekvalifikace investiční pobídky veřejně prospěšné práce společensky účelná pracovní místa překlenovací příspěvek příspěvek na zapracování příspěvek při přechodu na nový podnikatelský program. Rekvalifikace V případech, kdy struktura poptávky na trhu práce neodpovídá nabídce pracovní síly, zajišťují Úřady práce rekvalifikaci. Rozumí se jí získání nové kvalifikace nebo rozšíření stávající kvalifikace a při určování jejího obsahu a rozsahu se vychází jak z dosavadní kvalifikace a zdravotního stavu, tak i schopností a zkušeností osoby, která má být rekvalifikována. Řádné studium na středních a vysokých školách se za rekvalifikaci nepovažuje. Rekvalifikace se uskutečňuje na základě dohody mezi příslušným Úřadem práce a uchazečem nebo zájemcem o zaměstnání, vyžaduje-li to jejich uplatnění na trhu práce. Podpora státu se projevuje zejména tak, že Úřad práce hradí veškeré náklady rekvalifikace a může hradit také prokázané nutné náklady s rekvalifikací spojené, například stravné, jízdné, nocležné či pojištění. Rekvalifikace může být na základě dohody s úřadem práce prováděna i u zaměstnavatele v zájmu dalšího pracovního uplatnění jeho zaměstnanců. Zaměstnavateli, který provádí rekvalifikaci svých zaměstnanců nebo rekvalifikačnímu zařízení, které tuto činnost pro zaměstnavatele zajišťuje, mohou být náklady rekvalifikace plně nebo částečně hrazeny. Investiční pobídky Investiční pobídky jsou podle zákona o zaměstnanosti nástrojem aktivní politiky, kterým se u zaměstnavatele, kterému bylo vydáno rozhodnutí o příslibu investiční pobídky podle zákona č. 72/2000 Sb., o investičních pobídkách, hmotně podporuje vytváření nových pracovních míst a rekvalifikace nebo školení nových zaměstnanců. Hmotnou podporu na vytváření nových pracovních míst a hmotnou podporu rekvalifikace nebo školení poskytuje Ministerstvo práce a sociálních věcí a bezhotovostně ji převede ve lhůtách uvedených v dohodě uzavřené mezi zaměstnavatelem a Ministerstvem práce a sociálních věcí na účet zaměstnavatele. Hmotná podpora je účelově určena a nemůže být použita na jiný účel, než je uvedený v dohodě o jejím poskytnutí. Veřejně prospěšné práce: Veřejně prospěšné práce jsou časově omezené pracovní příležitosti, vytvořené především pro těžko umístitelné a dlouho nezaměstnané uchazeče evidované na Úřadu práce. Tato místa vytváří zaměstnavatel na základě písemné dohody s Úřadem práce a krátkodobě (nejdéle na období dvanácti po sobě jdoucích měsíců ode dne sjednaného nástupu uchazeče o zaměstnání do pracovního poměru) na ně umisťuje uchazeče o zaměstnání. Stát podporuje zaměstnavatele nabízející veřejně prospěšné práce formou příspěvku na mzdy a zaměstnavatelé se zavazují, že tento typ pracovních pozic budou obsazovat výhradně uchazeči, které jim doporučí Úřady práce. Veřejně prospěšné práce spočívají v činnostech ve prospěch obce, státu nebo jiné veřejně prospěšné instituce (jde například o úklid veřejných prostranství, údržbu a úklid veřejných budov a komunikací a podobně). Jejich cílem je umožnit obtížně umístitelným uchazečům o zaměstnání na trhu práce pracovat v době, kdy nemohou najít standardní práci, a udržet tímto způsobem jejich pracovní návyky. Od veřejně prospěšných prací je třeba odlišovat obecně pospěšné práce. Ty sice také představují práci pro obce, státní zařízení a neziskové organizace, jsou ale především alternativním trestem pro odsouzené - tedy trestem nespojeným s odnětím svobody. S aktivní politikou zaměstnanosti nijak nesouvisí. Společensky účelná pracovní místa Společensky účelná pracovní místa zřizuje zaměstnavatel na základě dohody s Úřadem práce a obsazuje je uchazeči o zaměstnání, kterým nelze zajistit pracovní uplatnění jiným způsobem. Společensky účelným pracovním místem je i pracovní místo, které zřídil po dohodě s Úřadem práce uchazeč o zaměstnání za účelem výkonu samostatné výdělečné činnosti (v takovém případě se příspěvek neoficiálně nazývá příspěvek na podnikání ). Společensky účelná pracovní místa přispívají k dlouhodobějšímu pracovnímu uplatnění uchazečů o zaměstnání s méně závažnými handicapy na trhu práce (např. to jsou uchazeči s nedostatkem praktických zkušeností, ženy vracející se na trh práce po mateřské a rodičovské dovolené, starší osoby, osoby s neuplatnitelnou kvalifikací na trhu práce, mládež přicházející z dětských domovů, lidé po výkonu trestu odnětí svobody a také všichni uchazeči vedení na Úřadu práce nejméně pět měsíců), kterým nelze v daném okamžiku zajistit pracovní uplatnění jiným způsobem. Na společensky účelná pracovní místa 210

211 může Úřad práce poskytnout příspěvek, jehož výše je odvislá od průměrné míry nezaměstnanosti v okrese, ve kterém je pracovní místo vytvořeno čím vyšší je míra nezaměstnanosti, tím vyšší je také výše příspěvku. Vzhledem ke svému charakteru patří tento nástroj k nejúčinnějším nástrojům aktivní politiky zaměstnanosti a vede k přímému a zpravidla dlouhodobému uplatnění na trhu práce. Překlenovací příspěvek Překlenovací příspěvek byl zaveden a je určen těm osobám, které se rozhodnou svoji nezaměstnanost řešit zahájením samostatné výdělečné činnosti. Tento příspěvek může Úřad práce na základě dohody poskytnout osobě samostatně výdělečně činné, která přestala být uchazečem o zaměstnání a které již byl poskytnut příspěvek na zřízení společensky účelného pracovního místa za účelem výkonu samostatné výdělečné činnosti, tedy příspěvek na podnikání. Překlenovací příspěvek je jakýmsi doplňkem příspěvku na podnikání a poskytuje se na úhradu provozních nákladů (například nájemného, nákladů na dopravu materiálu, nákladů na údržbu objektu, v němž je činnost provozována), které vznikly a byly uhrazeny v období, na které je překlenovací příspěvek poskytnut. Překlenovací příspěvek se poskytuje jednorázově na celé dohodnuté období (nejdéle na pět měsíců) a je splatný do 30 kalendářních dnů od uzavření dohody o poskytnutí příspěvku. Jeho výše je tím vyšší, čím je vyšší nezaměstnanost v daném regionu. Je třeba upozornit, že na poskytnutí příspěvku na zřízení společensky účelného pracovního místa a na poskytnutí překlenovacího příspěvku není automaticky nárok. Záleží na zvážení Úřadu práce, zda příspěvek žadateli poskytne či nikoliv. Nutno však dodat, že dosud není o překlenovací příspěvek příliš velký zájem. Plyne to zřejmě z faktu, že osoby evidované na Úřadu práce ve většině případů nejsou osobami, které by lákalo soukromé podnikání a riziko s ním spojené. Příspěvek na zapracování Příspěvek na zapracování může Úřad práce poskytnout zaměstnavateli na základě s ním uzavřené dohody, pokud zaměstnavatel přijímá do pracovního poměru uchazeče o zaměstnání, kterému krajská pobočka Úřadu práce věnuje zvýšenou péči. Zvýšená péče je věnována těm, kteří ji pro svůj zdravotní stav, věk, péči o dítě nebo z jiných vážných důvodů potřebují. Příspěvek se poskytuje na základě dohody mezi Úřadem práce a zaměstnavatelem. Příspěvek lze poskytovat maximálně po dobu 3 měsíců. Měsíční příspěvek na jednu fyzickou osobu může činit maximálně polovinu minimální mzdy. Příspěvek při přechodu na nový podnikatelský program V rámci přizpůsobování situaci na trhu práce mohou někteří zaměstnavatelé změnit své podnikatelské záměry a předmět podnikání. To s sebou přináší nejen potřebu vyškolení stávajících zaměstnanců nebo nalezení zaměstnanců jiných profesí, ale také změnu technologie a nákup nových strojů na výrobu. Změna strategie podnikání s sebou přináší i komplikace v rámci zajištění náplně pracovní činnosti u všech nebo některých stávajících zaměstnanců. Pokud chce zaměstnavatel podnikat v jiném oboru a nechce propouštět své stávající zaměstnance, ačkoli jim nemůže zabezpečit práci v rozsahu stanovené týdenní pracovní doby, může najít finanční pomoc u příslušného Úřadu práce a může využít dalšího nástroje aktivní politiky zaměstnanosti, který je v zákoně o zaměstnanosti uveden. Zaměstnavatelé mohou s příslušným Úřadem práce uzavřít dohodu o poskytnutí finančního příspěvku, který využijí na částečnou úhradu stanovené mzdy zaměstnanců. Bez ohledu na výši stanovené měsíční mzdy zaměstnanců lze čerpat tento příspěvek maximálně ve výši 50% minimální mzdy, a to nejdéle po dobu šesti měsíců. Veřejná služba Od ledna 2012 zavedlo Ministerstvo práce a sociálních věcí proti nezaměstnanosti kontroverzní opatření, a sice veřejnou službu. Ta znamenala povinnost osob, jež jsou vedeny v evidenci uchazečů o zaměstnání po dobu delší než dva měsíce, vykonávat bez nároku na odměnu tzv. veřejnou službu. Veřejná služba měla řadu odpůrců i zastánců. Jako přínos ji hodnotili především představitelé měst a obcí, kteří přivítali možnost finanční úspory prostředků, které by jinak museli vynaložit na technické služby, odpůrci upozorňovali na podrývání lidské důstojnosti. Ačkoli Ministerstvo práce a sociálních věcí poukazovalo na to, že veřejná služba se má týkat především osob, které jsou v evidenci Úřadu práce dlouhodobě, například déle než rok (tito lidé také skutečně tvořili 97% procent účastníků služby), a existuje u nich možnost, že systém zneužívají, nakonec byla ani ne po roce svého uplatňování veřejná služba zrušena Ústavním soudem České republiky pro rozpor s Ústavou. Ústavní soud zrušil 30 odst. 2 písm. b) zákona o zaměstnanosti, který veřejnou službu zakotvoval a dle nějž platilo, že krajská pobočka Úřadu práce svým rozhodnutím vyřadí z evidence uchazečů o zaměstnání toho uchazeče, který bez vážného důvodu odmítne nabídku vykonávat veřejnou službu v rozsahu nejvýše 20 hodin týdně v případě, že je v této evidenci veden nepřetržitě déle než 2 měsíce. Veřejnou službu přitom měl uchazeč o zaměstnání vykonat bez nároku na odměnu. Ústavní soud spatřoval ve veřejné službě porušení hned několika základních principů právního státu, například porušení principu rovnosti a principu zákazu libovůle, neboť dle jeho názoru rozsáhlé uvážení, jež bylo svěřeno krajským pobočkám Úřadu práce při výběru uchazečů, jimž bude veřejná služba nabídnuta, činilo celý proces fakticky nahodilým a zakládajícím mezi jednotlivými uchazeči neodůvodněnou nerovnost. Dále upozornil na to, že Listina základních práv a svobod zaručuje právo na přiměřené hmotné zajištění těch občanů, kteří bez své viny nemohou získávat prostředky 211

212 pro své životní potřeby prací, a nelze právo na toto hmotné zajištění podmiňovat výkonem nucené práce. Veřejná služba byla jako nucená práce hodnocena proto, že nebyla výsledkem svobodné vůle a svobodného rozhodnutí, ale nepřijetí nabídky znamenalo ztrátu podpory v nezaměstnanosti. Důvodem pro zrušení byla také její bezplatnost, ačkoli Listina základních práv a svobod explicitně říká, že za každou práci musí být právo na odměnu. Argument, že odměnou za veřejnou službu je podpora v nezaměstnanosti, Ústavní soud odmítl s tím, že podpora v nezaměstnanosti nemůže být odměnou za veřejnou službu, když je vyplácena i těm, kteří do veřejné služby povoláni nebyli. Veřejná služba dle Ústavního soudu znamenala ohrožení práva na lidskou důstojnost, neboť při jejím výkonu byl uchazeč o zaměstnání označen jako osoba konající veřejnou službu a byl pod dohledem. Způsob výkonu veřejné služby tedy odpovídal výkonu trestu obecně prospěšných prací. Ministerstvo práce a sociálních věcí chce v současné době navrhnout změnu zákona a využívat veřejnou službu i v budoucnu. Uvádí, že ze statistik lze jednoznačně prokázat, že veřejná služba se stala významným nástrojem, který udržoval pracovní návyky dlouhodobě nezaměstnaných, a nešlo o šikanu občanů, kteří přišli o práci před několika málo měsíci a aktivně hledali nové pracovní místo. Zneužívání podpor v nezaměstnanosti je problémem, při jehož řešení by koncept veřejné služby, v případě, že by byl zdokonalen, mohl pomoci. Jeho znovuzavedení v jiné podobě bude pravděpodobně jedním z úkolů, které bude Ministerstvo práce a sociálních věcí řešit v nejbližší budoucnosti. Shrnutí, výhled do dalších let Hodnocení účelnosti, účinnosti a efektivnosti aktivní politiky zaměstnanosti není jednoduchou záležitostí. Je nutné ji hodnotit především z pohledu společenského, a to počtem uchazečů zařazených zpět do pracovního procesu a snížením míry nezaměstnanosti. Význam sociálního dopadu aktivní politiky zaměstnanosti je zejména v samotném návratu nezaměstnaných do pracovního procesu. Opětovné zařazení na trh práce vede k růstu jejich společenského uplatnění a ve zmírnění či úplném odstranění jejich závislosti na státem poskytovaných sociálních dávkách. Jedním z nejdůležitějších dopadů opětovného zařazení nezaměstnaných na trh práce je následný finanční efekt. Ten je dán snižováním nákladů na pasivní politiku zaměstnanosti, sociálních dávek a návratem vynaložených finančních prostředků do státního rozpočtu v podobě odvodu daní z mezd a sociálního pojištění. Česká republika se vyznačuje převažujícími výdaji na pasivní politiku zaměstnanosti, ale pozitivním trendem je, že se postupně zvyšují i výdaje na aktivní politiku zaměstnanosti. Politika zaměstnanosti České republiky se snaží o využívání informací a zkušeností z dalších, především západoevropských, zemí. Při zavádění těchto zkušeností se však zatím potýká s mnoha problémy, v praxi se dlouhodobě nedaří provázat tyto zkušenosti z jiných zemí s českým právním řádem a úspěšně je zavést do českých podmínek. To je dáno zřejmě i tím, že Česká republika a její trh práce procházela jiným vývojem než západoevropské země, tudíž výchozí podmínky nebyly totožné. V budoucnu se dá očekávat postupné přibližování se podmínkám panujícím v oblasti politiky zaměstnanosti v zakládajících zemích evropské unie. Jedním z nejzávažnějších problémů postihujících společnost v rozvinutých zemích již od poloviny minulého století, je stárnutí populace. Podle dlouhodobých prognóz budoucího vývoje obyvatelstva bude podíl starších osob stále narůstat. Jednotlivé státy EU se k danému sociálnímu problému snaží přistupovat zavedením různých opatření, například reforem důchodového systému. Základním posláním těchto opatření je zvyšování míry zaměstnanosti starších lidí a zabránění jejich vyloučení z trhu práce. Vyrovnat se s problémem stárnutí populace bude jednou z největších výzev pro politiku zaměstnanosti. KONTAKT: JUDr. Dušan Ružič, PhD. Advokátní kancelář, Kubišova 919/19, Praha 8, Česká republika tel , fax , 212

213 SOCIÁLNA KVALITA A JEJ REGIONÁLNE PROBLÉMY NA SLOVENSKU SOCIAL QUALITY AND THE REGIONAL PROBLEMS IN SLOVAKIA Vieroslava Holková, Michal Fabuš Ekonomická univerzita Bratislava Abstrakt: Objektívne popisovanie a zachytenie dosiahnutej sociálnej kvality v danej spoločnosti predstavuje v praktickej rovine zložitý problém, pretože v EÚ zatiaľ neexistuje jednotný, všeobecne akceptovaný a záväzný prístup k hodnoteniu sociálnej kvality. Koncept sociálnej kvality ponúka širokú škálu možností jej kvantifikácie. V našom príspevku sme sa zamerali na 6 ukazovateľov, pomocou ktorých sme sa pokúsili analyzovať sociálnu kvalitu na Slovensku a komparáciou s EÚ-27 vytvoriť čiastkový obraz o jej formovaní v rokoch Kľúčové slová: sociálna kvalita, kvalita života, indikátory sociálnej kvality, empowerment, sociálnoekonomická istota, sociálna inklúzia, sociálna kohézia, riziko chudoby, materiálna deprivácia, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne disparity. Abstract: Objectively describe and capture the social quality achieved in a given society at a practical level, is quite difficult, because the EU has no common, universally accepted and binding approach to assessing social quality. The concept of social quality offers a wide range of possibilities for quantification. In our papers we focused on six indicators by which we try to analyze the social quality in Slovakia and comparison with the EU-27 to create a partial picture of its formation in the period Key words: social quality, quality of life, social indicators of quality, empowerment, socio-economic security, social inclusion, social cohesion, the risk of poverty, material deprivation, long-term unemployment, regional disparities. Úvod Sociálna kvalita predstavuje moderný pojem súčasnej doby, ktorý EÚ používa ako kritérium hodnotenia úspešnosti hospodárskych a sociálnych politik jednotlivých krajín. Tento pojem sa prvýkrát objavil roku 1997 v dokumente EÚ s názvom Amsterdamská deklarácia sociálnej kvality života. V uvedenej deklarácii predsedníctvo EÚ reagovalo na nové skutočnosti v sociálnom a občianskom živote krajín EÚ, kde nezamestnanosť začala tvoril trvalý problém, ktorý priniesol vylúčenie nielen z trhu práce ale aj z participácie na živote komunity a vylúčenie zo sociálnej siete. Deklarácia predložila alternatívnu víziu sociálnej Európy, ktorú založila na boji proti sociálnemu vylúčeniu a na posilnení sociálnej súdržnosti, na novom prístupe vnímania sociálnej reality premietajúcej sa do sociálnej kvality. Za tým účelom sa začal rozvíjať model, resp. koncept sociálnej kvality zameraný na jednotlivca žijúceho a realizujúceho sa v konkrétnom sociálnom priestore, orientovaný na zachytenie každodenných podmienok ovplyvňujúcich jeho život. Postupný záujem o sociálnu kvalitu vyústil do potreby zaoberať sa touto kategóriou nielen z hľadiska teoretickovýskumného vymedzenia ale predovšetkým z hľadiska jej praktického naplnenia. Zatiaľ čo prvé hľadisko znamená hľadanie a tvorbu konceptuálnej schémy sociálnej kvality, pomocou ktorej by bolo možné analyzovať sociálnu realitu, druhé hľadisko spočíva v určení stratégie zameranej na dosiahnutie sociálnej dimenzie európskych krajín. Preto na sociálnu kvalitu možno dnes nazerať ako na vedecký koncept, ponúkajúci metodický a analytický rámec pre kritické hodnotenie sociálnych politík. Na sociálnu kvalitu však možno pozerať aj ako na politický projekt, predstavujúci politický nástroj na presadzovanie a rozvíjanie sociálnej politiky, ktorá poskytuje základ pre sociálnu súdržnosť a sociálnu integráciu ľudí v danej spoločnosti. 213

214 1. Koncept sociálnej kvality Koncept sociálnej kvality predpokladá, že jednotlivec je vybavený potrebnými informáciami, má schopnosť a sebadôveru participovať na živote komunity, ovplyvňovať ju a získať si jej uznanie. Súčasťou konceptu sociálnej kvality je aj predpoklad, že jednotlivec akceptuje prostredie, ktoré je vytvorené štátom a formálnymi inštitúciami, a ktorým je garantovaná účasť na živote, na jeho aktívnom ovplyvňovaní. Sociálna kvalita je vnímaná ako rozsah, v akom sú občania schopní zúčastňovať sa na sociálnom a ekonomickom živote vo svojich komunitách a za podmienok, ktoré vylepšujú ich blahobyt a ich individuálny potenciál. (Beck, 1997). Sociálna kvalita sa formuje v sociálnom priestore, ktorý podľa dvojdimenzionálneho modelu (Beck, van der Maesen, Walker, 2001) je definovaný pomocou formálnej a neformálnej sféry, pričom je členený horizontálne a vertikálne na mikropriestor a makropriestor. V centre pozornosti sociálnej kvality sledovanej na mikroúrovni je jednotlivec a jeho existencia v rámci daného spoločenského systému. Makroúroveň je zameraná na sociálne skupiny, asociácie, inštitúcie, organizácie, komunity, celú spoločnosť a štát. Miera sociálnej kvality, s ktorou je človek vo svojom živote konfrontovaný, závisí od sociálno-ekonomickej istoty, sociálnej inklúzie, sociálnej kohézie a empowermentu. Model zachytáva nielen spomínané štyri základné komponenty sociálnej kvality ale aj vzťahy vytvorené medzi nimi v podobe globálnych a individuálnych procesov na jednej strane a vzťahy medzi systémami, inštitúciami a komunitami na druhej strane. Sociálno-ekonomická dynamika ovplyvňuje šance človeka, sociálne inštitúcie a administratíva určujú riziká, s ktorými sa bude stretávať. To znamená, že každý človek má iné podmienky a schopnosti na to, aby sa stal súčasťou širšej spoločnosti. Sociálna kvalita vo svojej teoreticko-abstraktnej konštrukcii predstavuje široké javové spojenie, v ktorom pôsobia rôzne faktory. (Herrmann, 2009) Tabuľka č. 1 obsahuje tri skupiny faktorov s ich podrobným členením. Uvedené faktory zohrávajú dôležitú úlohu pri identifikácii, kvantifikácii a interpretácii sociálnej kvality. Tabuľka č. 1 Faktory sociálnej kvality Kondicionálne faktory Konštitučné faktory Normatívne faktory Sociálno-ekonomická Ľudská istota Sociálna spravodlivosť istota Sociálna kohézia Spoločenské uznanie Solidarita Sociálna inklúzia Sociálne cítenie Občianstvo založené na demokracii Sociálna kompetentnosť Ľudská schopnosť Ľudská dôstojnosť Prameň: Herrmann, P Sociálno-ekonomická istota, resp. zabezpečenie spočíva v potenciálnych možnostiach, ktoré ekonomický systém sociálneho zabezpečenia poskytuje svojim občanom. Sociálne zabezpečenie je chápané ako doména formálnej sféry, medzi jeho indikátory patria finančné zdroje, zdravie a starostlivosť, práca, bývanie a prostredie. Indikátory sociálnej kohézie sledujú rozsah účasti občanov na sociálnom živote a ich uspokojenie z aktivít každodenného života. Medzi základné indikátory sociálnej kohézie patria: pocit subjektívnej spokojnosti so životom, sociálnej izolácie, príslušnosť k skupinám, ale aj pôrody mladistvých, používanie drog, nezamestnanosť, domácnosti bez práce, relatívna chudoba, nečinnosť mládeže a pod. V politickej rovine pojem sociálna inklúzia vyjadruje holistickú predstavu spoločnosti, v ktorej je sociálna súdržnosť narušovaná polarizáciou nerovností. Rozšírené sebavnímanie marginalizácie môže ohroziť sociálny poriadok a stabilitu spoločnosti, uvádza sa v European Foundation for the Improving Living and Working Conditions. (2004, s. 1) Preto v EÚ sociálna inklúzia vystupuje ako kľúčový faktor sociálnej kvality a znamená možnosť občanov reálne sa zúčastňovať na sociálnom a ekonomickom živote, t. j. byť zamestnaný a byť súčasťou sociálnych a občianskych sietí. Je vnímaná ako odstraňovanie prekážok pri začleňovaní jednotlivcov či skupín do spoločnosti, ako posilňovanie prvkov solidarity, reciprocity, spoluzodpovednosti a spoločného zdieľania. Pre tvorcov inkluzívnych politík z toho vyplýva, že musia vedieť identifikovať marginalizovanú skupinu a vedieť určiť mieru inklúzie. Cieľom musí byť vytvorenie podmienok pre participáciu na ekonomickom a sociálnom živote. V mnohých štátom EÚ sa tento cieľ napĺňa prostredníctvom trhu práce. Doterajšie skúsenosti naznačujú, že tento spôsob inklúzie nepostačuje, musí byť sprevádzaný širokou ponukou ďalších nástrojov. Empowerment reprezentuje oblasť individuálnych potencií a schopností, bez ktorých nie je možná úspešná participácia na živote spoločnosti. Je vnímaný ako multidimenzionálny sociálny proces, ktorý pomáha ľuďom získať kontrolu nad ich vlastným životom. Je definovaný ako proces, ktorý podporuje ľudí v ovplyvňovaní ich vlastných životov. Za kontroverzný faktor sociálnej kvality možno považovať sociálnu spravodlivosť, o ktorej sa neustále diskutuje. Neexistuje zhoda názorov na princíp, podľa ktorého by sa malo realizovať prerozdeľovanie v spoločnosti. Napríklad princíp rovnosti je v priamom protiklade k princípu výkonu a zásluh. Preto politika sociálnej spravodlivosti sa chápe ako kombinovaný prístup, ktorý cielene nastavuje uplatňovanie rôznych princípov v rôznych životných situáciách. V súčasnosti sa za sociálne spravodlivú považuje spoločnosť, ktorá aplikuje rôzne princípy rozdeľovania v rôznych oblastiach sociálnej politiky. Takýto model sociálnej spravodlivosti sa vo vyspelých krajinách označuje ako model 214

215 pevného dna a otvoreného stropu, ktorý sa primárne spája s úsilím jednotlivca využívajúceho svoje sily k uskutočňovaniu vlastných záujmov, ale súčasne predpokladá vôľu pomôcť sociálne slabším občanom a občanom odkázaným na pomoc. Orientácia na budovanie kohézie v EÚ vychádza zo skutočnosti, že európske krajiny sú v súčasnosti postavené pred také zložité problémy, akými sú nezamestnanosť a sociálne vylúčenie, problémy so starnutím populácie, odkázanosť ľudí na pomoc pri ich integrácii do nového prostredia, problémy súvisiace s vyčerpaním prírodných zdrojov, nedostatočným využitím ľudských zdrojov a problémy devastácie životného prostredia. Vzniknutá situácia núti krajiny EÚ riešiť uvedené problémy a v tejto súvislosti sa pripisuje dôležitá úloha sociálnej kvalite, ktorá vystupuje ako nástroj na formulovanie a vyhodnocovanie jednotlivých politických opatrení, ako normatívny koncept, či vízia sociálneho usporiadania spoločnosti zabezpečujúca dôstojný život jej obyvateľov. 2. Sociálna kvalita na Slovensku a jej hodnotenie Sociálna kvalita slúži na vyjadrenie stavu sociálno-ekonomického prostredia, v ktorom ľudia žijú a realizujú sa, slúži však aj na zachytenie možností ľudí na tomto priestore participovať. Kvantitatívne uchopenie jednotlivých faktorov sociálnej kvality je vzhľadom k ich širokému záberu pomerne problematické, preto sociálnu kvalitu nie je možné priamo merať ale iba prostredníctvom zvolených indikátorov. Objektívne meranie sociálnej kvality závisí od správneho výberu a dostatočného počtu príslušných indikátorov. Jednotný prístup k hodnoteniu sociálnej kvality, ktorý by bol všeobecne akceptovaný a pre krajiny EÚ záväzný, zatiaľ neexistuje. Z rozsiahleho súboru štrukturálnych ukazovateľov, ktoré boli na hodnotenie sociálnej kohézie na národnej úrovni členských krajín EÚ prijaté roku 2006, sme vybrali tie indikátory, ktoré považujeme pre identifikáciu formovania sociálnej kvality slovenských domácností za najdôležitejšie. Ide o nerovnosť rozdelenia príjmov, mieru rizika chudoby, mieru materiálnej deprivácie, nízky stupeň ukončenia vzdelania, dlhodobú mieru nezamestnanosti a deti v domácnosti nezamestnaných Nerovnosť rozdelenia príjmov Polarizácia spoločnosti z hľadiska príjmu je špecifický typ vertikálnej nerovnosti, je výsledkom pôsobenia rôznych faktorov. Môže byť daná sociálnou pozíciou, ale môže sa javiť aj ako nerovnosť, ktorá je determinovaná etnickou príslušnosťou, pohlavím, vekom, vzdelaním, profesiou a schopnosťou prispôsobiť sa novým pracovným podmienkam, zdravotným stavom a pod. Podľa Giniho koeficienta Slovensko nepatrí medzi krajiny s vysokými príjmovými nerovnosťami. Roku 2005 dosahoval tento koeficient na Slovensku 26,2 % a v EÚ-27 30,6 %, roku 2010 to bolo 25,9 a v EÚ-27 30,5 %. V rámci krajín EÚ-27 sa najnižšia príjmová nerovnosť nachádza v Nórsku (23,6 %) a najvyššia je v Lotyšsku (36,9 %). Slovensko sa umiestnilo na 9. mieste. (Eurostat, 2012) Obrázok č. 1 Giniho koeficient v EÚ-27 a SR Prameň: Eurostat, 2012 Príjmová disparita je jednou z najviditeľnejších foriem nerovností, je výsledkom závažných ekonomických a spoločenských procesov, ku ktorým v uplynulých dvoch desaťročiach v rámci EÚ a Slovenska dochádza. Spája sa najmä s nežiaducim demografickým vývojom, nárastom nezamestnanosti, meniacimi sa princípmi sociálnej politiky štátu, zvyšujúcim sa počtom osôb v hmotnej núdzi, rastúcimi nárokmi na kvalitu ekonomického rastu, rastúcim dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile, negatívnou stratifikáciou spoločnosti a to najmä z hľadiska neúmernej zadlženosti domácností, rastúceho deficitu verejného financovania a mnohými ďalšími závažnými javmi. 215

216 I keď podľa Medzinárodnej organizácie práce (ILO) určitá miera nerovnosti príjmov je nevyhnutná ako stimulačný prvok, veľká príjmová nerovnosť prináša problémy v podobe narúšania súdržnosti spoločnosti, vytvárania sociálnych tenzií a v konečnom dôsledku znižovania efektívnosti hospodárstva. Preto skúmaniu vplyvu príjmovej nerovnosti ako aj zmierňovaniu jej negatívneho dopadu na sociálnu kvalitu sa v súčasnosti v EÚ pripisuje významná úlohu najmä z hľadiska zabezpečenia budúceho sociálno-ekonomického rozvoja celého spoločenstva Miera rizika chudoby S príjmovou stratifikáciou sa spája problém chudoby. Nízky príjem je spravidla hlavným znakom chudoby, aj keď príčiny chudoby majú oveľa širšiu podobu, pretože ide o veľmi komplexný a zložitý pojem. O chudobe možno hovoriť vtedy, keď ide o inferiorné podmienky života so zvláštnymi individuálnymi a spoločenskými dôsledkami. (Cantalamessa, 1999) Praktické vymedzenie tejto kategórie nie je jednoduché a to z dôvodu absencie jednotnej definície chudoby ako aj z dôvodu rozdielneho spoločensko-ekonomického stupňa vývoja, na ktorom sa jednotlivé krajiny nachádzajú. Preto sa chudoba spravidla definuje vo vzťahu k štandardu, ktorý platí v danej krajine. Chudoba sa najčastejšie považuje za sociálny jav, keď materiálne, kultúrne a sociálne zdroje jednotlivcov sú natoľko obmedzené, že ich vylučujú z minimálne akceptovaného spôsobu života. Všeobecne sa za chudobnú považuje osoba ale aj domácnosť, ktorej chýbajú zdroje na zaobstaranie takých druhov potravín (základných) a zabezpečenie takých životných podmienok, ktoré sú v spoločnosti bežne dostupné, resp. predstavujú štandard. Obrázok č. 2 Miera rizika chudoby v SR a EÚ-27 (%) Prameň: SILC , 2011 Chudobu možno vnímať ako prejav extrémnej nerovnosti v danej spoločnosti. V súčasnosti je to závažný sociálnoekonomický problém, s ktorým zápasia mnohé krajiny vrátane Slovenska. Základným indikátorom chudoby je miera rizika chudoby, podľa ktorej v krajinách EÚ je chudobou ohrozených 16,9 % obyvateľov. Podľa tohto ukazovateľa patrí Slovensko medzi krajiny s relatívne nízkou mierou ohrozenia chudobou. Na Slovensku roku 2010 čelilo riziku chudoby pre nízke príjmy 12 % obyvateľov, čo je o 1 p. b. viac ako roku Roku 2011 bolo rizikom chudoby ohrozených 13 % Slovákov, čo predstavovalo osôb. V rámci EÚ-27 nižšiu hodnotu tohto ukazovateľa vykázala ČR (9,8 %), Nórsko (10,5 %), Rakúsko (12,6 %), medzi krajiny s nízkym rizikom chudoby patria Fínsko (13,7 %), Maďarsko (13,8 %), Švédsko (14,0 %). V súvislosti s vyše uvedeným ukazovateľom je dôležité stanoviť hranicu rizika chudoby, ktorá je určená ako 60 % mediánu národného ekvivalentného disponibilného príjmu. Hodnota hranice rizika chudoby vypočítaná z EU SILC 2011 bola pre jednočlennú domácnosť stanovená sumou 315 na mesiac, jej medziročný nárast v porovnaní s rokom 2010 v absolútnom vyjadrení predstavoval 9 na mesiac. Ďalšími významnými faktormi miery rizika chudoby sú vek a pohlavie. Mieru rizika chudoby podľa pohlavia ponúka obrázok č. 3. Na základe výsledkov EU SILC 2011 boli chudobou najviac ohrozené ženy. Rodový rozdiel v neprospech žien sme zaznamenali počas celého sledovaného obdobia. 216

217 Obrázok č. 3 Miera rizika chudoby podľa pohlavia v % Prameň: EU SILC Z vekového hľadiska sú najviac ohrozenou skupinou deti od 0-17 rokov, roku 2010 tvorila táto skupina 18,8%, roku 2011sa zvýšila na 21,2 %. Najmenej ohrození boli ľudia vo vekovej skupine 65 roční a starší (6,3 %). Rodový rozdiel sa na najviac prejavil vo vekovej skupine 65 roční a vyššie, kde riziku chudoby sú oveľa viac vystavené ženy (8,2 %) ako muži (3,4 %). Vo všeobecnosti sa za najdôležitejší faktor ovplyvňujúci mieru rizika chudoby považuje regionálne hľadisko, podľa ktorého najnižšia miera rizika chudoby bola zaznamenaná u obyvateľov Bratislavského kraja (5,1 %), najvyššou mierou rizika chudoby boli zasiahnutí obyvatelia Prešovského kraja (18,7 %) a Banskobystrického kraja (16,9 %). Podľa typu domácnosti sú rizikom chudoby najviac ohrozované domácnosti nezamestnaných, roku 2011 tieto domácnosti tvorili 42,6 %, a najmenej ohrozené sú domácnosti pracujúcich (6,3 %) a domácnosti dôchodcov (6,3 %). Obrázok č. 4 Miera rizika chudoby podľa typu domácnosti v % Prameň: EU SILC Najvyššia miera rizika chudoby sledovaná podľa počtu členov v domácnosti dlhodobo pretrváva u domácností dvoch dospelých s 3 a viac nezaopatrenými deťmi a u neúplných domácností najmenej s 1 dieťaťom. Ukazuje sa, že vyšší počet nezaopatrených detí v domácnosti ako aj absencia ďalšieho dospelého člena v prípade neúplných domácností vedie dlhodobo k tomu, že tieto typy domácností sú výraznejšie ohrozované rizikom chudoby ako domácnosti bez detí. 217

218 Obrázok č. 5 Miera rizika chudoby podľa počtu členov domácnosti v % Prameň: EU SILC I keď kvalita života človeka závisí od subjektívneho prežívania a individuálneho pocitu spokojnosti s vlastným životom, mnohé výskumy sa dnes zhodujú v tom, že jednotlivci svoje subjektívne hodnotenie kvality života odvíjajú od materiálneho dostatku, kde príjem a jeho veľkosť má omnoho väčší vplyv na kvalitu života ako napr. vek alebo pohlavie Miera materiálnej deprivácie Jedným z nástrojov merania individuálneho blaha vo vzťahu k nízkemu príjmu je miera materiálnej deprivácie. Deprivácia je nedobrovoľné nedostatočné uspokojovanie potrieb v dôsledku nedostatku zdrojov vo väzbe na úroveň a spôsob napĺňania potrieb, ktoré sú v danej spoločnosti bežne dostupné a všeobecne akceptované. Miera materiálnej deprivácie vyjadruje podiel populácie (v percentách), ktorá čelí vynútenému nedostatku aspoň v troch, resp. štyroch z deviatich deprivačných položiek patriacich do finančnej záťaže domácností. Ide o nasledujúce deprivačné položky: nedostatky spojené s hypotékou alebo nájomným a splácaním nákupov na splátky, schopnosť dovoliť raz za rok 1-týždňovú dovolenku mimo domu, schopnosť dovoliť si jesť jedlo s mäsom každý druhý deň, schopnosť čeliť neočakávaným výdavkom vo výške stanovenej ako mesačná národná hranica chudoby, domácnosť si nemôže dovoliť telefón, domácnosť si nemôže dovoliť farebný televízor, práčku, automobil, finančná schopnosť domácnosti zdržiavať doma primerané teplo. Obrázok č. 6 ponúka prehľad o materiálnej deprivácií podľa veku a počtu položiek zistených na základe EU SILC Z celkovej populácie čelilo vynútenému nedostatku aspoň v troch položkách 24,9 % a aspoň v štyroch položkách to bolo 11,4 %. Vynútenému nedostatku v troch položkách boli najviac ohrozené deti vo veku 0-17 roční (28,9 %) a ľudia starší ako 65 rokov (28,2 %). Z hľadiska rodového rozlíšenia boli vo všetkých vekových kategóriách viac ohrozené ženy ako muži. Obrázok č. 6 Materiálna deprivácia podľa veku a počtu položiek (%) Prameň: EU SILC

219 Problém prehlbujúcej sa príjmovej nerovnosti a chudoby v súčasnosti už prekročil hranice národnej ekonomiky, stal sa spoločným problémom krajín EÚ. Začiatkom roka 2010 bola Európskou komisiou vyhlásená stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu označovaná ako EURÓPA 2020, ktorej cieľom v oblasti sociálnej exklúzie je vymaniť do roku 2020 z rizika chudoby a sociálnej exklúzie 20 miliónov ľudí. Za účelom vyhodnocovania tohto cieľa bol zavedený agregátny indikátor chudoby a sociálneho vylúčenia, ktorý vychádza z multidimenzionálneho prístupu k meraniu chudoby. To znamená, že sa okrem príjmovej chudoby zohľadňuje aj materiálna deprivácia a vylúčenie z trhu práce. Agregátny indikátor vznikol kombináciou troch čiastkových indikátorov, a to miery rizika chudoby, miery materiálnej deprivácie a miery nízkej pracovnej intenzity. Ich hodnoty sú uvedené v tabuľke č. 1. Tabuľka č. 1 Vývoj miery rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia v SR (%) Miera rizika chudoby alebo 32,0 26,7 21,4 20,6 19,6 20,6 20,6 sociálneho vylúčenia Miera rizika chudoby 13,3 11,6 10,5 10,9 11,0 12,0 13,0 Materiálna deprivácia 22,1 18,2 13,7 11,8 11,1 11,4 10,6 Nízka intenzita práce 6,5 6,2 6,4 5,2 5,6 7,9 6,1 Prameň: EU SILC , 2011 Miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia na Slovensku predstavuje 20,6 % populácie, čo predstavuje 1,118 milióna ľudí, v porovnaní s predchádzajúcim rokom to znamenalo zvýšenie o 1 p. b. Indikátor nízkej intenzity práce vyjadruje podiel ľudí vo veku 0-59 rokov žijúcich v domácnostiach, kde dospelí pracujú menej ako 20 % z celkového času počas predchádzajúceho roka. Podľa tohto indikátora žije 7,9 % ľudí v domácnostiach, kde nikto nepracuje alebo pracuje len príležitostne. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa situácia výrazne zhoršila, je to dôsledok súčasnej hospodárskej krízy. Slovenská republika v súvislosti s prijatou Stratégiou EU 2020 si stanovila cieľ vymaniť najmenej 170 tisíc ľudí z rizika chudoby a vylúčenia do roku Cieľovou skupinou sú ľudia, ktorí sú identifikovaní na základe uvedených troch indikátorov, teda ľudia žijúci v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia Nízky stupeň ukončenia vzdelania Vzdelanie a jeho dosiahnutá úroveň je nielen základom pracovného úspechu človeka ale aj dôležitým predpokladom dobre sformovanej jeho osobnosti a kvalitného života. Kvalitné vzdelanie a príprava na povolanie pomáhajú v boji proti nezamestnanosti. Príprava na budúce povolanie zjednodušuje mladým ľuďom vstup na trh práce. Najvyššou mierou nezamestnanosti roku 2011 predstavovala 100 % - sú postihovaní ľudia bez školského vzdelania, najnižšia miera nezamestnanosti sa objavuje u ľudí s vysokoškolským vzdelaním. Na základe údajov tabuľky č. 2 môžeme konštatovať, že čím je vzdelanie vyššie, tým menšia je miera nezamestnanosti. Vyššie vzdelanie rozširuje ľuďom paletu možností vstupu na trh práce a zapojenia sa do pracovného procesu. Ľudia s vyšším vzdelaním sa vedia lepšie vyrovnať s rôznym druhom pracovných prekážok a so zmenou pracovnej orientácie, sú schopní získať nové pracovné príležitosti z vlastnej iniciatívy, prekonať komplikácie a nástrahy nových pracovných miest. Potvrdzujú to skúsenosti úradov práce. Tabuľka č. 2 Miera nezamestnanosti v SR podľa vzdelania (%) Bez školského vzdelania Základné vzdelanie Učňovské bez maturity Učňovské s maturitou Úplné stredné všeobecné Úplné stredné odborné Vysokoškolské stupeň Vysokoškolské stupeň Vysokoškolské stupeň Prameň: ŠÚ SR 219

220 Vytvorenie vhodných podmienok vzdelávania pre širokú verejnosť je základom adaptačnej stratégie v rýchlo sa meniacom svete a dôležitou podmienkou rozvoja jednotlivých regiónov pri vstupe do informačnej spoločnosti. Vzdelávanie ako nevyhnutný spoločenský proces významnou mierou ovplyvňuje nielen rozvoj osobnosti človeka ale sprostredkovane aj rozvoj spoločnosti. Preto EÚ kladie dôraz na celoživotné vzdelávanie, ktorého cieľom je poskytnúť ľuďom prístup k novým vedomostiam a tým zlepšiť ich schopnosť prispôsobovať sa sociálno-ekonomickým zmenám a novým požiadavkám trhu práce vznikajúcich v dôsledku prechodu na znalostnú spoločnosť Dlhodobá miera nezamestnanosti Nezamestnanosť okrem ekonomických strát prináša aj množstvo negatívnych sociálnych dopadov v podobe poklesu životnej úrovne nezamestnaného a jeho rodiny, stresov a obáv z budúcnosti, narušenia životných istôt, alkoholizmu, kriminality a pod. Rozsah sociálnych dopadov nezamestnanosti na jednotlivca a spoločnosť do značnej miery závisí na dĺžke jej trvania. Dlhodobá nezamestnanosť, trvajúca viac ako 12 mesiacov, je kľúčovým zdrojom sociálnej nerovnosti v spoločnosti. Obrázok č. 6 Dlhodobá nezamestnanosť v SR a EÚ-27 (%) Prameň: Eurostat Miera dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku v porovnaní s EÚ-27 je dlhodobo vysoká, roku 2005 v EÚ-27 dosahovala 4,1 % a na Slovensku to bolo 11,7 %. I keď sa postupne každoročne znižovala až na úroveň 6,5 % roku 2009 (v EÚ-27 predstavovala 3,0 %), v roku 2010 došlo k jej zvýšeniu na 9,2 % a tým sme sa zaradili medzi krajiny s najvyššou úrovňou dlhodobej nezamestnanosti. Roku 2010 bolo na Slovensku dlhodobo nezamestnaných 230,8 tisíc ľudí. Znakom dlhodobej nezamestnanosti je chudoba a vylúčenie zo sociálnych sietí. Dlhodobo nezamestnaný človek stráca po určitej dobe nadobudnuté schopnosti a zručnosti, jeho opätovné zapojenie do pracovného procesu je veľmi problematické. Príčinou dlhodobej nezamestnanosti je mnohokrát nízka kvalifikácia alebo chýbajúca prax a pracovné skúsenosti. Dlhodobá nezamestnanosť predstavuje pre Slovensko jeden z najzávažnejších sociálno-ekonomických problémov, ktorý výraznou mierou spôsobuje znižovanie kvality života nezamestnaných ľudí a ich rodín Deti v domácnosti nezamestnaných Je všeobecne známe, že strata zamestnania spôsobuje narušenie životnej istoty ako aj mnohé osobnostné problémy človeku, ktorý prácu stratí. Nezamestnanosť negatívne ovplyvňuje nielen samotného človeka ale aj celý rodinný systém. Na nezamestnanosť veľmi citlivo reagujú deti nezamestnaných. Medzi najčastejšie sledované negatívne dôsledky u detí nezamestnaných patria stres spôsobený nedostatkom financií, znížená sebaúcta a ďalšie emocionálne problémy, agresívne správanie, zvýšené riziko úrazu a zvýšená konzumácia alkoholu u detí rôznych vekových skupín. Na Slovensku roku 2005 podiel osôb vo veku 0 až 17 rokov žijúcich v domácnostiach, kde nikto nepracoval, predstavoval 13,9 %.V EÚ-27 bol tento podiel podstatne nižší a to 9,5 %. Od roku 2008 Slovensko vykazuje nižšiu úroveň tohto podielu ako EÚ-27. Roku 2010 najnižší podiel vykazovalo Luxembursko (2,8 %) a najvyšší Írsko (19,6 %), Slovensko dosiahlo 10,2 %. 220

221 Obrázok č. 7 Podiel osôb (0-17 rokov) žijúcich v domácnosti, kde nie je žiaden zamestnaný (%) Prameň: Eurostat Zníženie a strata finančných možností domácností v dôsledku nezamestnanosti rodičov často vedú k sociálnej izolácii adolescentov, k zmene vzťahov v rodine, k zvýšeným konfliktom v rodine, škole i skupine rovesníkov, k rôznym emocionálnym a zdravotným problémom. Deti v rodine nezamestnaných často trpia chudobou, pričom majú výrazne zníženú šancu vytvoriť si zdravý, zmysluplný a kvalitný život. Záver Na základe analýzy vybraných indikátorov môžeme konštatovať, že Slovensko nezabezpečuje sociálnu kvalitu pre všetkých občanov. Na Slovensku existuje určitá skupina obyvateľov, ktorá sa nezúčastňuje v dostatočnej miere na sociálnom a ekonomickom živote spoločnosti, resp. je z tohto života vylúčená predovšetkým v dôsledku nedostatku financií a to z dôvodu nízkeho príjmu alebo jeho straty. I keď Slovensko v rámci EÚ patrí medzi krajiny najmenej ohrozené chudobou, tento fakt nevylúčil situáciu, že roku 2011 čelilo riziku chudoby pre nízke príjmy 13 % obyvateľov, čo je o 1 p. b. viac ako roku Najviac ohrozenou skupinou sú domácnosti s dvoma dospelými a tromi a viac závislými deťmi (32,6 %). Za hlavný ekonomický problém z hľadiska dosiahnutia sociálnej kvality pre všetkých obyvateľov treba považovať dlhodobú nezamestnanosť, ktorá roku 2010 predstavovala 9,2 % (v EÚ-27 bola 3,9 %) a tým sme sa zaradili medzi krajiny s najvyššou úrovňou dlhodobej nezamestnanosti. Uvedené percento poukazuje na skutočnosť, že 230,8 tisíc dlhodobo nezamestnaných ľudí sa dostáva do ohrozenia chudoby, má obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti, k sociálnym službám a pod. Pritom dlhodobou nezamestnanosťou sú najviac postihovaní mladí ľudia, ktorí nemajú vybudované žiadne pracovné návyky a tak im hrozí, že nebudú schopní nájsť si adekvátnu prácu a zotrvať v nej. Dlhodobá nezamestnanosť je hlavným zdrojom sociálnej nerovnosti, ktorá spôsobuje rôzne tenzie v spoločnosti, preto znižovanie dlhodobej nezamestnanosti by sa malo stať prioritou hospodárskej politiky SR. Príspevok je výstupom vedeckého projektu VEGA č. 1/0570/11 Spotreba a kvalita života domácností SR vo väzbe na ich spotrebiteľské rozhodovania v európskom kontexte. Príspevok je výstupom vedeckého projektu VEGA č. 1/0594/11 Vplyv podpornej politiky na vybrané ekonomické ukazovatele poľnohospodárskych podnikov v SR. LITERATÚRA [1] BECK, W., VAN DER MAESEN, L. J. G., WALKER, A Social Quality: A Vision for Europe. Studies in Employment and Social Policy. Hauge/London/Boston: Kluwer Law International 2001, ISBN [2] BRUTOVSKÁ, G Zmeny v charaktere platenej práce a sociálna nerovnosť. In: Chudoba a sociálne vylúčenie ako problém súčasnosti Výzvy a trendy. Prešov: Občianske združenie Potenciál, 2010, ISBN [3] CANTALAMESSA, R Chudoba. Bratislava: Serafín, ISBN [4] EU SILC. EUROSTAT. European Commission Statistics [online] Dostupné na: 221

222 [5] HERRMANN, P Social Quality Looking for a Global Social Policy. In: NTU Social Work Review. No. 19/2009, ISBN Dostupné na: [6] HOLKOVÁ, V., VESELKOVÁ, A Vývoj príjmovej nerovnosti na Slovensku. In Sociálny rozvoj a kvalita života v kontexte makroekonomickej nerovnováhy: elektronický zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie: 17. a 18. mája 2012, Veľký Meder [elektronický zdroj]. - Bratislava: [Vydavateľstvo EKONÓM], ISBN , s [7] KEIZER, M., VAN DER MAESEN, L. J. G Social Quality and the Component of Socio-economic security 3rd Draft, Working Paper, Amsterdam, September Dostupné na: [8] LALUHA, I Kvalita života. In. STANEK, V. a kol Sociálna politika. Bratislava: Sprint dva, 2008, ISBN [9] REPKOVÁ, K Podpora sociálnej kohézie novodobý rozmer sociálnej práce v globalizujúcom sa svete. In: Kvalita života a ľudské práva v kontextoch sociálnej práce a vzdelávania dospelých. Prešov: FF PO, 2002, ISBN [10] VALENTOVÁ, M Evropský sociální monitoring: jak uchopit sociální kvalitu. Brno: Výzkumný ústav práce a sociálních věcí. ISBN [11] VAN DER MAESEN, L. J. G., WALKER, A Indicators of Social Quality: Outcomes of the European Scientific Nework. In: European Journal of Social Quality Volume 5, Issue 1/5. [12] VELČICKÁ, J., VLAČUHA, R EU SILC 2010 Indikátory chudoby a sociálneho vylúčenia. Bratislava: ŠÚ SR. Dostupné na: [13] European Foundation for the Improving Living and Working Conditions Perceptions of social integration and exclusion in an enlarged Europe. [14] Eurostat 2012, ŠÚ SR, KONTAKT: doc. Ing. Vieroslava Holková, CSc., Katedra ekonomickej teórie Ekonomická univerzita Bratislava Ing. Michal Fabuš, PhD. Katedra ekonómie a financií Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave Furdekova 16, Bratislava 222

223 PROFESNÍ ROZVOJ PŘÍSLUŠNÍKŮ POLICIE ČESKÉ REPUBLIKY V RÁMCI VYSOKOŠKOLSKÉHO STUDIA NA PA ČR V PRAZE Ján Šugár, Petr Jedinák Policejní akademie České republiky v Praze Abstrakt: Odváděný pracovní výkon a jeho kvalita, které reprezentují výsledky práce příslušníků Policie České republiky (dále jen policistů), jsou přímo závislé na jejich přípravě pro výkonnou, spolehlivou, apolitickou a nestrannou profesionální veřejnou službu založenou na principech demokratického právního státu. Současná příprava policistů na výkon policejní profese je postavena na systému povinného a v řadě případů i dobrovolného vzdělávání. Účinnost tohoto vzdělávání je kromě jiného daná také tím, nakolik odpovídá vzdělávacím potřebám samotných policistů. Vzdělávání policejních manažerů by nemělo být samoúčelné, ale mělo by napomáhat k překonání konkrétní slabé stránky v praktické i teoretické činnosti konkrétního policisty. Institucionálně vysokoškolské vzdělávání pro policisty zajišťuje Policejní akademie České republiky v Praze. Proces vzdělávání policistů musí být neustále vyhodnocován, např. za pomoci specificky zaměřených výzkumů. Klíčová slova: Profesní rozvoj, policisté, vzdělávací potřeba, výzkum Základem systematického vzdělávání pracovníků v organizaci je propracovaná strategie a z ní se odvíjející politika vzdělávání pracovníků. Musí být vytvořeny organizační a institucionální předpoklady vzdělávání. Celý proces je opakující se cyklus, který se skládá z těchto fází (Jedinák, P., 2012): Identifikace potřeby vzdělávání pracovníků. Plánování pracovníků (komu) a jak (metody a formy). Realizace vzdělávání. Vyhodnocování výsledků vzdělávání. Profesní vzdělávání policistů vrcholově zajišťuje Ministerstvo vnitra České republiky, pod které spadá Policejní akademie České republiky v Praze (dále jen PA ČR) a střední a vyšší policejní školy. Místo a role Policejní akademie ČR v systému policejního vzdělávání je dána zejména zákonem o vysokých školách. Podle zák. č. 111/1998 Sb., je Policejní akademie zřízena jako státní vysoká škola, organizační složka státu, která působí jako vzdělávací a vědecká instituce poskytující bakalářské a magisterské vzdělání ve studijním programu Bezpečnostně právní studia a Veřejná správa. Dále nabízí Policejní akademie doktorandské studium a od roku 2010 i habilitační řízení v oboru Bezpečnostní management a kriminalistika. Pro akademický rok nabízí PA ČR policistům studia v bakalářských studijních oborech Bezpečnostně právní studia, Policejní činnosti a Kriminalistika další forenzní disciplíny a v magisterských oborech Policejní management a kriminalistika a Bezpečnostně strategická studia. V doktorském studijním programu nabízí PA ČR studium v oboru Bezpečnostní management a kriminalistika. Nabízených forem studia může využít více ne ž 300 policistů. Pohledy na vzdělávání policistů Základním úkolem a posláním Policie ČR je tedy poskytování služeb v oblasti bezpečnosti všem občanům s cílem, aby tyto služby dosahovaly předepsanou kvalitu. Jedním z velmi účinných nástrojů, jak toho dosáhnout, je mít v rámci celé organizaci takové příslušníky, kteří se chtějí celoživotně vzdělávat a zároveň mít rozpracován systém vzdělávání, na který můžeme nahlížet z více pohledů (Šugár, J., Jedinák, P. 2011): Z pohledu formování pracovních schopností policisty. Z pohledu systematického procesu vzdělávání příslušníků Policii ČR. Z pohledu vztahů procesu vzdělávání a rozvoje k ostatním personálním činnostem (obrázek č. 1). 223

224 Obrázek: Vztahy vzdělávání a rozvoje k ostatním personálním činnostem VZTAHY VZDĚLÁVÁNÍ A ROZVOJE POLICISTŮ K OSTATNÍM PERSONÁLNÍM ČINNOSTEM Průzkum trhu práce Personální rozvoj policistů Péče o policisty Pracovní vztahy Odměňování a zaměstnanecké výhody Řízení a organizace práce Personální informační systém VZDĚLÁVÁNÍ A ROZVOJ POLICISTŮ Rozmísťování policistů a ukončování služebního poměru Vytváření a analýza pracovních míst Personální plánování Získávání policistů Výběr policistů Orientace policistů Hodnocení policistů Vzdělávání příslušníků v Policii ČR má strategický charakter vycházející z filozofie, že nejefektivnějším vzděláváním pracovníků v organizaci je dobře organizované systematické vzdělávání. Jak ukazuje obrázek, je to neustále se opakující cyklus, který přináší organizaci řadu předností: soustavně organizaci dodává náležitě odborně připravené policisty bez mnohdy obtížného vyhledávání na trhu práce, umožňuje průběžné formování pracovních schopností policistů podle specifických potřeb organizace, soustavně zlepšuje kvalifikaci, znalosti, dovednosti i osobnost policistů, přispívá ke zlepšování pracovního výkonu, produktivity práce a kvalitě vykonávané služby, je jedním z nejefektivnějších způsobů nalézání vnitřních zdrojů pokrytí dodatečné potřeby obsazení volných služebních míst, umožňuje realizovat moderní koncepci řízení pracovního výkonu, usnadňuje hledání cest vedoucích ke zlepšení pracovního výkonu jednotlivých policistů v závěrečné fázi hodnocení policistů, zlepšuje vztah policistů k organizaci a zvyšuje jejich motivaci, zvyšuje image Policie ČR, přispívá k urychlení personálního a sociálního rozvoje policistů, zvyšuje jejich šance postupu v rámci kariérního a platového postupu, zvyšuje sociální jistoty policistů, přispívá ke zlepšování pracovních i mezilidských vztahů. Policejní akademie, která přestavuje vrchol odborného policejního vzdělávání, se prioritně orientuje na poskytnutí vysokoškolského vzdělání těm policistům, jejichž pracovní zařazení to vyžaduje, a těch, kteří mají o studium zájem a schopnosti ho absolvovat. V souladu s tímto zaměřením Policejní akademie byl realizován i pilotní průzkum vzdělávacích potřeb policistů. Výzkum zaměřený na vzdělávací potřeby policistů Dílčí výzkumný úkol č. 4/8 Výzkum vzdělávacích potřeb policistů působících na manažerských pozicích v rámci Policie ČR byl řešen v rámci Výzkumného záměru Policejní akademie ČR na léta 2004 až 2010 jako součást Integrovaného výzkumného úkolu č. 4 Optimalizace systému vzdělávání na Policejní akademii ČR. Projekt byl 224

225 koncipován jako pilotní. Objektem výzkumného úkolu byl stávající systém profesní přípravy policistů na Policejní akademii ČR v Praze ve vztahu k výkonu policejního povolání. Předmětem výzkumného úkolu byla analýza vzdělávacích potřeb policistů a vliv studia jednotlivých předmětů na Policejní akademii ČR ve vztahu k jejich uspokojování z hlediska požadavků policejní praxe. Respondenty byli policisté studující převážně v kombinované formě studia (Šugár, J., Jedinák, P. 2010). Hlavním cílem řešení výzkumného úkolu bylo odhalit možnosti další optimalizace systému vzdělávání policejních manažerů na Policejní akademii, které by co nejvíce přispívaly k uspokojování jejich vzdělávacích potřeb z hlediska požadavků policejní praxe. Výzkumné techniky- dotazování výběrového souboru + sekundární analýza výsledků výzkumu. Vzdělávací potřeba a možnosti její identifikace Vzdělávací potřebu pro rozvoj účinných vzdělávacích a studijních programů Policejní akademie ČR lze vymezit jako určitý nedostatek znalostí a dovedností v určité oblasti potřebných pro výkon konkrétní funkce. Vzniká jako rozdíl (disproporce) mezi tím co by být mělo a tím co je, konkrétně jako rozdíl mezi potřebnou kvalifikací na konkrétní služební místo určenou stanoveným stupněm vzdělání, zaměřením vzdělání a dalším odborným požadavkem a skutečnou kvalifikací konkrétního policisty. Vzdělávací potřeba je opodstatněná v případě, že aplikace systematického vzdělávání/výcviku povede k překonání konkrétní slabé stránky v policejní praxi. Uspokojování takto zjištěných vzdělávacích potřeb by mělo být hlavním cílem dalšího vzdělávání policistů. Identifikovat vzdělávací potřeby policistů lze v podstatě třemi způsoby: 1. První vychází ze srovnání požadované a dosažené kvalifikace. Tento způsob identifikace vzdělávacích potřeb je založen zejména na analýze dokumentů týkajících se dosaženého vzdělání, vzdělávací instituce a vybraných služebních předpisů. Z analýzy by měly vyplynout poznatky o tom, kam směřovat hlavní vzdělávací úsilí vzdělávací instituce. 2. Druhý způsob identifikace vzdělávacích potřeb je složitější a vyžaduje realizaci empirického výzkumu. V přípravné části navazuje na první způsob identifikace, tzn., že pro potřeby empirického výzkumu je už dopředu zpracován přehled vzdělávacích potřeb, které byly zjištěny srovnáním dosažené a požadované kvalifikace. Druhá část empirického výzkumu pak takto zpracované vzdělávací potřeby především objektivizuje a doplní o nové, které byly zjištěny na základě názorů policistů z praxe. Takto objektivizované vzdělávací potřeby lze zařadit do vzdělávacích (studijních) programů policejních škol. 3. Třetí způsob představuje kombinaci předchozích. Souběžně se srovnávací analýzou dosažené a požadované kvalifikace probíhá i empirické ověřování kvality a efektivnosti vzdělávacího procesu, nejlépe mezi absolventy školy po jejich zařazení do praktického života na různých pracovištích u policie, ve veřejné správě, apod. 4. Analýza vzdělávacích potřeb je tedy racionálním procesem, jehož výsledkem by měl být komplex adekvátních postupů, metod a prostředků, jak rozvíjet či získávat schopnosti policistů potřebných k dosažení cílů definovaných v zákoně o policii (z. č. 273/2008 Sb., o Policii České republiky) a dalšími právními předpisy, zejména trestním zákonem a trestním řádem. Pro zjišťování vzdělávacích potřeb se využívají různé zdroje informací i různé metody jejich získávání. V rámci zvyšování kvality práce si značnou část potřebných informací škola procesem vlastního hodnocení (evaluace) shromažďuje. Ukázka výstupů z provedeného výzkumu Tabulka č. 1: Jak často využíváte znalosti a dovednosti z vyučovaných předmětů ve své praxi u policejního útvaru? Studijní program -bezpečnostně právní studia Bc -B 60. P.č. Studijní předmět N Průměr 1. Trestní právo 58 4,45 2. Pořádková činnost policie 23 4,35 3. Střelecká příprava 23 4,09 4. Kriminalistika 58 4,02 5. Operativně pátrací činnost policie 27 4,00 6. Psychologie 67 3,97 7. Taktika služebních zákroků 33 3,97 8. Policejní psychologie 41 3,78 9. Organizovaná kriminalita 8 3, Nestátní bezpečnostní služby I, II 7 3, Dopravně bezpečnostní činnost policie 16 3, Sebeobrana 32 3, Praktický střelecký výcvik 15 3, Teorie a praxe pohybových činností 19 3, Profesní etika 67 3, Teorie a praxe velení v policejních akcích 45 3, Donucovací prostředky 36 3, Kondiční příprava 16 3, Organizace a činnost policejních služeb 31 3,29 225

226 20. Cizí jazyk I. - rozšiřující kurz 16 3, Technická ochrana objektů 23 3, Základy občanského práva 66 3, Informatika 37 3, Policejní technika 48 3, Trestně právní ochrana společnosti před korupcí 7 3, Správní právo 53 3, Drogy a toxikomanie 33 2, Kriminologie 58 2, Management 58 2, Trestněprávní odpovědnost a ochrana mládeže 8 2, Právní aspekty spisové a archivní služby 12 2, Manažerské techniky a výcvik 22 2, Počítačová prezentace a komunikace 31 2, Soudní psychologie 21 2, Trestné činy hospodářské - vybrané problémy 11 2, Prevence kriminality 22 2, Cizí jazyk II. - kurz pro začátečníky 20 2, Cizí jazyk 67 2, Činnost cizinecké a pohraniční policie 17 2, Teorie a praxe krizového 19 2,47 řízení 41. Teorie práva a státověda 67 2, Sociální ochrana 14 2, Sociologie životního stylu 25 2, Bezpečnost informací 33 2, Soudní lékařství 29 2, Sociální deviace 52 2, Nebezpečné látky a průmyslové havárie 44 2, Policejní pyrotechnika 56 2,25 Teorie policejně 49. bezpečnostní činnosti 54 2, Soudní psychiatrie a sexuologie 23 2, Sociologie médií a veřejného mínění 46 2, Sportovní hry 15 2, Základy politologie a sociologie 66 2, Terorismus 23 2, Sociologie etnických 49 vztahů 2, Multikulturní výchova 12 2, Základy ekonomie 41 1, Bezpečnostní politika 35 1, Úvod do filozofie 61 1, Státní vexilologie a heraldika 23 1,74 Poznámka: Průměry uváděné v tabulce byly vypočteny na základě stupnice: 1. Vůbec nevyužívám; 2. Zřídka; 3. Méně často; 4. Spíše často; 5. Velmi často. Vyšší hodnota průměru vyjadřuje vyšší využitelnost konkrétního předmětu. N počet respondentů, který daný předmět studuje. Tabulka č. 2: Jaká je využitelnost znalostí a dovedností z vyučovaných předmětů z hlediska potřeb budoucí policejní praxe? Studijní program -bezpečnostně právní studia Bc -B 60. P.č. Studijní předmět N Průměr 1. Trestní právo 58 4,71 2. Pořádková činnost policie 22 4,59 3. Střelecká příprava 22 4,59 4. Taktika služebních zákroků 33 4,48 5. Praktický střelecký výcvik 13 4,46 6. Trestněprávní odpovědnost a ochrana mládeže 9 4,44 7. Sebeobrana 34 4,38 8. Kriminalistika 58 4,33 9. Trestné činy hospodářské - vybrané problémy 10 4, Operativně pátrací činnost policie 28 4, Teorie a praxe velení v policejních akcích 43 4, Donucovací prostředky 37 4, Psychologie 67 4, Organizovaná kriminalita 8 4, Policejní psychologie 43 3, Management 58 3, Kondiční příprava 17 3, Teorie a praxe pohybových činností 20 3, Manažerské techniky a výcvik 21 3, Organizace a činnost policejních služeb 30 3, Profesní etika 67 3, Cizí jazyk 67 3, Nestátní bezpečnostní služby I, II 8 3, Teorie a praxe krizového řízení 20 3, Trestně právní ochrana společnosti před korupcí 6 3, Soudní psychologie 21 3,62 226

227 27. Cizí jazyk I. - rozšiřující kurz 13 3, Správní právo 53 3, Základy občanského práva 64 3, Policejní technika 47 3, Dopravně bezpečnostní činnost policie 17 3, Cizí jazyk II. - kurz pro začátečníky 17 3, Kriminologie 58 3, Technická ochrana objektů 23 3, Drogy a toxikomanie 34 3, Prevence kriminality 21 3, Soudní psychiatrie a sexuologie 25 3, Informatika 38 3, Soudní lékařství 30 3, Policejní pyrotechnika 54 3, Nebezpečné látky a průmyslové havárie 42 3, Bezpečnost informací 34 3, Terorismus 24 3, Teorie práva a státověda 66 2, Činnost cizinecké a 16 2,94 pohraniční policie 46. Sociální ochrana 11 2, Počítačová prezentace a komunikace 33 2, Sociální deviace 54 2, Právní aspekty spisové a archivní služby 12 2,75 Teorie policejně 50. bezpečnostní činnosti 54 2, Bezpečnostní politika 34 2, Základy politologie a sociologie 60 2, Základy ekonomie 39 2, Multikulturní výchova 14 2, Sportovní hry 15 2, Sociologie etnických 51 vztahů 2, Sociologie médií a veřejného mínění 45 2, Sociologie životního stylu 26 2, Úvod do filozofie 58 2, Státní vexilologie a heraldika 24 2,04 227

228 Poznámka: Průměry uváděné v tabulce byly vypočteny na základě stupnice:1. Žádná; 2. Nízká; 3. Spíše nízká; 4. Spíše vysoká; 5. Vysoká. Vyšší hodnota průměru vyjadřuje vyšší budoucí využitelnost konkrétního předmětu. N počet respondentů, který daný předmět studuje. Závěry z výzkumu Z hlediska samotné výuky na PA ČR k uspokojování vzdělávacích potřeb respondentů nejvíce přispívá výuka trestního práva a kriminalistiky. Tyto předměty uváděli dotázání nejčastěji i z hlediska jejich využitelnosti v policejní praxi. Nejméně k policejní praxi přispívali předměty jako dějiny policie, úvod od filozofie a teorie policejně bezpečnostních činností. Na základě provedené analýzy statistických údajů a výsledků pilotního průzkumu můžeme z hlediska optimalizace vzdělávání policejních manažerů doporučit některé následující opatření: 1. Ve spolupráci s odborem vzdělávání Policejního prezidia Policie ČR provést podrobnou kategorizaci vzdělávacích potřeb u nižšího a středního, případně i vyššího managementu policie. Poznámka: Od ledna 2013 se rozeběhne vzdělávání TOP manažerů policie výstupem bude udělený certifikát pro úspěšné absolventy semestrálního kurzu. 2. K ověření této kategorizace a vytipování slabých a silných stránek stávajícího způsobu přípravy policejního managementu provést reprezentativní výzkum vzdělávacích potřeb. 3. Získané poznatky z výzkumu využít při budoucích reakreditacích jednotlivých studijních programů a oborů na obou fakultách PA ČR. LITERATURA: [1] JEDINÁK, P. Profese manažera v organizacích veřejné správy. VeRBuM, Zlín 2012, ISBN [2] ŠUGÁR, J., JEDINÁK, P. Komparace vzdělávacích potřeb příslušníků Policie České republiky v rámci jejich vysokoškolského studia na Policejní akademii České republiky v Praze. Kriminalistika č. 2/2011, Praha, ISSN [3] ŠUGÁR, J., JEDINÁK, P. Závěrečná zprava Výzkum vzdělávacích potřeb policistů působících na manažerských pozicích v rámci Policie ČR. PA ČR, Praha 2010, KONTAKT Dr. Ján Šugár, CSc., PhDr. Petr Jedinák, Ph.D. Policejní akademie České republiky v Praze, Tel: (216)

229 EMBRACING CORPORATE SOCIAL RESPONSIBILITY AND SUSTAINABILITY IN INTERNATIONAL BUSINESS Jan Prachař The European polytechnic institute, Ltd. Abstract: This contribution is supported by the Agency for the promotion of research and development on the basis of the contract No LPP-0384_09: "the concept of HCS 3E model vs. Corporate Social Responsibility (CSR)". This contribution is also a part of the submitted project KEGA No 037STU-4/2012 "Sustainable socially responsible business". The third category of participant in international business is facilitators, independent individuals or firms that assist the internationalization and foreign operations of focal firms and make it possible for transactions to occur efficiently, smoothly, and in a timely manner. Facilitators include banks, international trade lawyers, freight forwarders, customs brokers, and consultants. Their number and role have grown due to the komplexity of international business operations, intense competition, and technological advances. Key words: Logistics service provider, customs brokers, embracing corporate social responsibility and sustainability, global konsensus, ethics. Facilitators in International Business Facilitators provide many useful services, from conducting market research to identifying potential business partners and providing legal advice. They rely heavily on information technology and the Internet to carry out their facilitating activities. Some facilitators are supply-chain management specialists, responsible for physical distribution and logistics activities of their client companies. In the Recent Grad in IB feature, read about Cynthia Asoka, who is developing a career in global supply chain management. An important facilitator of international trade is the logistics service provider, a transportation specialist that arranges for physical distribution and storage of products on behalf of focal firms, as well as controlling information between the point of origin and the point of consumption. Companies such as DHL, FedEx, UPS, and TNT provide cost-effective means for delivering cargo anywhere in the world. They also offer traditional distributor functions such as warehousing, inventory management, and order tracking. FedEx, a leading express shipping company, delivers approximately 3.4 million packages and 11 million pounds of freight per day and offers supply-chain management services. It delivers to some 220 countries and territories, covering virtually the entire planet with its fleet of more than 670 aircraft and 43,000 cars, trucks, and trailers. FedEx s business in Brazil, China, and India has grown rapidly. Red Wing, a U.S. shoe manufacturer, has taken advantage of UPS s supply chain services to bypass its own Salt Lake City distribution center, which is normally used to consolidate and repackage goods for shipment to retail stores. Red Wing produces some of its shoes in China and sorts and repackages them at a UPS facility in southern China. Shoes are then delivered directly to Red Wing retail stores around the United States. By using outside express delivery firms, Red Wing gets its product to market faster and at lower cost. To serve the international distribution needs of companies like Red Wing, UPS has built more than fifty warehouses in China. Red Wing and countless other international manufacturers use common carriers, companies that own the ships, trucks, airplanes, and other transportation equipment they use to transport goods around the world. Common carriers play a vital role in international business and global trade. Maersk (www.maerskline.com) is a leading carrier, based in Denmark and operating some 500 ships that move containerized cargo around the world. You may have seen Maersk containers traveling down the highway, on the backs of trucks and lorries, on their way to being loaded on ocean-going ships. A consolidator is a type of shipping company that combines the cargo of more than one exporter into international shipping containers for shipment abroad. Most exporters use the services of freight forwarders because they are a critical facilitator in international business. Usually based in major port cities, freight forwarders arrange international shipments for the focal firm to a foreign entry port, and even to the buyer s location in the target foreign market. They are experts on transportation methods and documentation for international trade, as well as the export rules and regulations of the home and foreign countries. They arrange for clearance of shipments through customs on the importing side of the transaction. Freight forwarders are an excellent source of advice on shipping requirements such as packing, containerization, and labeling. Governments typically charge tariffs and taxes and devise complex rules for the import of products into the countries they govern. Customs brokers (or customs house brokers) are specialist enterprises that arrange clearance of products through customs on behalf of importing firms. They are to importing what freight forwarders are to exporting. They prepare and process required documentation and get goods cleared through customs in the destination country. They understand the regulations of the national customs service and other government 229

230 agencies that affect the import of products. Usually the freight forwarder, based in the home country, works with a customs house broker based in the destination country in handling importing operations. Various players facilitate the financial operations of international business. Commercial banks make possible the exchange of foreign currencies and provide financing to buyers and sellers who usually require credit to finance transactions. The process of getting paid often takes longer in international than in domestic transactions, so a focal firm may need a loan from a commercial bank. Commercial banks can also transfer funds to individuals or banks abroad; provide introduction letters and letters of credit to travelers; supply credit informatik on potential representatives or foreign buyers; and collect foreign invoices, drafts, and other foreign receivables. Within each country, large banks in major cities maintain correspondent relationships with smaller banks spread around the nation or the word or operate their own foreign branches, thus providing a direct channel to foreign customers. Banking is one of the most multinational business sectors. Barclays, Citicorp, and Fuji Bank have as many international branches as any of the largest manufacturing MNEs. These banks frequently provide consultation and guidance free of charge to thein clients, since they derive income from loans to the exporter and from fees for special services. However, banks are often reluctant to extend credit to SMEs, as these smaller firms usually lack substantiv collateral and they experience a higher failure rate than large MNEs. In the United States, smaller firms can turn to the Export Import Bank (Ex-IM Bank; gov), a federal agency that assists exporters in financing sales of their products and services in foreign markets. The Ex-Im Bank provides direkt loans, working capital loans, loan guarantees, and other financial products aimed at supporting the exporting activities of smaller firms. In other countries, particularly in the developing world, governments provide financing at favorable rates even to foreign firms, often through public development banks and agencies, to finance the construction of infrastructure projects such as dams and power plants. Incoming investment usually results in new jobs, technology transfer, or substantiv foreign exchange. Governments in Australia, Britain, Canada, Ireland, France, and numerous other countries similarly provide financing to MNEs for the construction of factories and other large-scale operations in their countries. In the United States, several state development agencies have provided loans to automakers like BMW, Honda, Mercedes, and Toyota to establish plants in individual states. Focal firms and other participants also use the services of international trade lawyers to help navigate international legal environments. The best lawyers are knowledgeable about their client s industry, the laws and regulations of target nations, and the most appropriate means for international activity in the legal/regulatory context. Foreign lawyers are familiar with the obstacles to doing business in individual countries, including import licenses, trade barriers, intellectual property concerns, and government restrictions in specific industries. Firms need international trade lawyers to negotiate contracts for the sales and distribution of goods and services to customers, intermediaries, or facilitators. Lawyers play a critical role when negotiating joint venture and strategic alliance agreements or for reaching agreement on international franchising and licensing. International trade lawyers also come into play when disputes arise with foreign business partners. Agood lawyer can explain labor law and employment rights and responsibilities. Internationalizing firms often apply for patents for their products and register their trademarks in the countries where they do business, which requires the services of a patent attorney. In addition, lawyers can help to identify and optimize tax benefits that may be available from certain entry modes or within individual countries. Insurance companies provide coverage against commercial and political risks. Losses tend to occur more often in international business because of the wide range of natural and human-made circumstances to which the firm s products are exposed as they make their way through the value chain. For example, goods shipped across the ocean are occasionally damaged in transit. Insurance helps to defray the losses that would otherwise result from such damage. International business consultants advise internationalizing firms on various aspects of doing business abroad and alert them to foreign market opportunities. Consultants help companies improve their performance by analyzing existing business problems and helping management develop future plans. Particularly helpful are tax accountants, who can advise companies on minimizing tax obligations resulting from multicountry operations. Market research firms are a potential key resource for identifying and targeting foreign buyers. They possess or can gain access to information on markets, competitors, and the methods of international business. Embracing CSR and Sustainability In a world ever sensitive to social and environmental issues, managers increasingly undertake the following types of activities: Develop closer relations with foreign stakeholders to better understand their needs and jointly work toward solutions. Build internal and external capabilities to enhance the firm s contribution to the local community and global environment. Ensure diverse voices are heard by creating organizational structures that employ managers and workers from around the Word. Develop global CSR standards and objectives that are communicated and implemented across the firm worldwide. Train managers in global CSR principles and integrate these into managerial responsibilities. Ethical behavior and CSR must become a key part of managers day-to-day pursuits. MNE activities generate environmental harm and bring firms into contact with variol activities from R&D to manufacturing to marketing that can pose various ethical dilemmas. Business executives should balance their obligation to 230

231 shareholders with explicit contributions to the broader public good. Most executives agree that generating high returns for investors should be accompanied by a focus on providing good jobs, supporting social causes in local communities, and going beyond legal requirements to minimize pollution and other negative effects of business. A Global Consensus Incorporating ethics, CSR, and sustainability into global operations is a path to longterm superior performance. Various resources are available to assist managers. International organizations such as the United Nations, the World Bank, and the International Monetary Fund have launched programs to combat international corruption. The International Chamber of Commerce has adopted Rules of Conduct to Combat Extortion and Bribery, and the United Nations issued a Declaration against Corruption and Bribery in International Commercial Transactions. The Organisation for Economic Cooperation and Development (OECD) has developed an antibribery agreement, which was signed by its thirty member nations (essentially, all the advanced economies) plus several Latin American countries. The United Nations Global Compact (see is a policy platform and practical framework for companies committed to sustainability and responsible accepted principles in the areas of human rights, labor, corruption, and the natural environment. It is the world s largest voluntary corporate citizenship initiative, representing thousands of businesses in more than 135 countries. The Global Reporting Initiative (www.globalreporting.org) pioneered the development of the most widely used sustainability reporting framework. The framework sets out the principles and indicators that organizations can use to measure and report thein economic, environmental, and social performance. Today, most large MNEs produce sustainability reports, many following the GRI guidelines. Ultimately, CSR and sustainability require the firm to go deep, wide, and local. Going deep means institutionalizing appropriate behavior into the organization s culture so it becomes part and parcel of strategy. Going wide implies a continuous effort to understand how CSR and sustainability affect every aspect of the firm s operations worldwide. Going local goes handin-hand with globalization. It requires the firm to examine its global operations to identify and improve specific local issues that affect customers, competitive position, reputation, and any other dimension that affects the firm s operations worldwide.32 To make ethical practices, CSR, and sustainability succeed in the firm, it is important to undertake a systematic and ongoing process of education for ployees, suppliers, and intermediaries alike. As the firm builds a track record of changes and successes, it will begin to build a culture of appropriate behavior in its operations worldwide. Ethics, CSR, and Sustainability in Practice Developing and implementing appropriate conduct pose various challenges for the multinational firm.33 For companies that operate in dozens of countries, deciding which laws and regulations to follow is often ambiguous. At minimum, the firm must adhere to the law of the country where it does business. But occasionally such laws conflict with, or fall short of, home-country laws. For example, in the United States, the Occupational Safety and Health Administration (OSHA) specifies numerous regulations regarding labor and employment conditions. When operating abroad, should the U. S. firm adhere only to local regulations, or should it follow OSHA standards as well? Should management decide which regulations are best and then follow them? If the host country has no laws or agencies controlling the matter, where should management turn for guidance? In many industries (e.g., oil, minerals, agriculture, textiles), MNEs operate in countries characterized by governments that repress human rights. Some of the world s richest and most important resources are found in countries with such regimes. What is management s responsibility when considering entry and operations in such countries? Activists argue that firms should avoid operating in repressive regimes. Others say promoting economic development through commerce helps reduce despotism and improves peoples lives. Which approach is best? Another issue is the use of third-party suppliers