Podniková ekonomika a Manažment

Podniková ekonomika a Manažment Elektronický odborný časopis o ekonomike, manažmente, marketingu a logistike podniku Ročník I. ISSN 1336-5878 1/2005 Žilinská univerzita v Žilina Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Katedra ekonomiky

O B S A H Komparatívna analýza hmotného zabezpečenia v prípade nezamestnanosti 3 Čmelíková Tatiana, Španková Jana Marketingový controlling ako efektívny nástroj marketingového riadenia a jeho informačné zabezpečenie 8 Chrzanová Lenka Modelování přepravní poptávky 12 Kleprlík Jaroslav, Dvořák Zdeněk Posouzení kvality metodou benchmarkingu 22 Ježěk Jindřich Soušek Radovan Povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb 28 Ščerbáková Eva Moderné prístupy plánovania podnikového portfólia 31 Baran Dušan Systém zemědělsko-potravinářskeho velkoochodního trhu v Polsku 35 Jezierski Andrzej Mańkowski Cezary Možnosti zvyšovania konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov 43 Štofková Katarína Outsourcing nástroj koncepcie zoštíhľovania podnikov 47 Chlebíková Darina Štrukturálna a kohézna politika Európskej únie v podmienkach Slovenskej republiky 50 Rovňaník Emil, Kicová Eva, Ivánková Katarína Možnosti simulačného modelovania v cestnej doprave 54 Klieštik Tomáš, Birtus Miloš Real options in investment strategic decision 59 Bartošová Viera Prognóza komunikačných možností hendikepovaných skupín 62 Ivana Brídová a kolektív Aplikácia matematického modelu pre stanovenie niektorých ukazovateľov kvality v železničnej doprave 65 Majerčák Jozef 2

KOMPARATÍVNA ANALÝZA HMOTNÉHO ZABEZPEČENIA V PRÍPADE NEZAMESTNANOSTI ÚVOD Nikdy nebola otázka sociálneho štátu aktuálnejšia ako teraz po vstupe SR do EÚ. Zjednotená Európa nemôže a nebude stáť len na politickej, ekonomickej či menovej jednote. Aj sociálna súdržnosť resp. oblasť modernizácie sociálnej ochrany bude mať v zjednotenej Európe svoje opodstatnenie. Je potrebné aj v podmienkach SR modernizovať systém sociálnej ochrany okrem iného vytvorením podmienok pre motiváciu k platenej práci a zabezpečením istého príjmu. Porovnávacie tabuľky sociálnej ochrany členských krajín Rady Európy (MISSCEO) vydáva Rada Európy viac desiatok rokov približne v dvojročných intervaloch. Cieľom je porovnávanie jednotlivých krajín v oblasti zabezpečenia sociálnej ochrany. V roku 1990 sa podarilo Európskej komisii založiť podobný systém na priebežnú a súhrnnú výmenu informácií o sociálnej ochrane len pre krajiny Európskej únie (MISSOC Mutual information system on social protection). Zmyslom týchto porovnávacích tabuliek je priblížiť základné parametre jednotlivých sústav sociálneho zabezpečenia. SYSTÉM SOCIÁLNEJ OCHRANY Jednu z prioritných úloh rozvoja našej spoločnosti predstavuje transformácia sociálnej sféry. Jej realizácia bola rozdelená do dvoch častí prvá sa týkala zamestnanosti a pracovných aktivít, druhá sociálneho zabezpečenia. Ako jedna z príčin potreby transformácie sociálnej sféry sa uvádza, že systém je nákladný na vstupoch a málo efektívny na výstupoch. Pojem sociálna ochrana je predovšetkým známy v krajinách EÚ. Sociálna ochrana z hľadiska našich prístupov zahŕňa okrem výdavkov na sociálne zabezpečenie (dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, štátne sociálne dávky, sociálna pomoc) aj zdravotnú starostlivosť, výdavky na nezamestnanosť a aktívnu politiku trhu práce. [2, str.39] Výdavky štátneho rozpočtu na sociálnu ochranu vlastnej populácie sú jedným zo základných socioekonomických ukazovateľov, ktoré sa v členských krajinách EÚ pravidelne sledujú, analyzujú a zverejňujú. Narastajúce nároky na výdavky sociálnej ochrany vyplývajú v priebehu ostatných rokov predovšetkým z nárastu nezamestnanosti a zhoršujúcej sa sociálnej situácie väčšiny domácností. Relatívne čísla Medzi jednotlivými členskými krajinami EÚ existujú v miere výdavkov značné rozdiely. Nedá sa hovoriť, že by v tomto ukazovateli dochádzalo k homogenizácii. Naopak, miera sociálnej ochrany je produktom rôznych sociálnych systémov, ktoré na celoeurópskej úrovni nie sú harmonizované, a preto medzi členskými krajinami možno pozorovať odlišnosti. V roku 2001 na sociálnu ochranu vydávali z verejných financií relatívne najmenej štáty ako Írsko (14,6%), Španielsko (20,1%), Luxembursko (21,2%) a Portugalsko (23,9%), kým medzi krajiny s nadpriemerným relatívnym podielom sociálnej ochrany na HDP patrili Švédsko (31,3%), Francúzsko (30%), Nemecko (29,8%) a Dánsko (29,5%). Za pristupujúce krajiny, o ktoré sa medzičasom EÚ-15 rozšírila, sú údaje dostupné len v niektorých prípadoch (Maďarsko, Malta, Slovinsko a Slovensko), a aj to len za posledných niekoľko rokov. V roku 3

2001 tak Slovensko vydávalo na sociálnu ochranu 19,1% svojho HDP, čo je síce v porovnaní s priemerom EÚ-15 podstatne menej, ale v porovnaní so susedným Maďarskom (19,9%) alebo Maltou (18,3) ide o porovnateľný ukazovateľ. Slovinsko sa v roku 2001 priblížilo k priemeru EÚ s 25,6-percentným podielom sociálnej ochrany na HDP. Absolútne čísla Tieto relatívne čísla však nemajú veľkú vypovedaciu schopnosť, pokiaľ ide o zohľadnenie celkovej sumy, ktorá je použitá na účely sociálnej ochrany. Názornejší je ukazovateľ, ktorý vyjadruje výdavky na sociálnu ochranu na jedného obyvateľa (per capita) v konštantných cenách z roku 1992. Pri tomto pohľade udrie do očí skutočnosť, že k najvyššiemu medziročnému nárastu výdavkov na sociálnu ochranu počas sledovaného obdobia došlo v Portugalsku (6,3%), Grécku (5,6%), Írsku (4,7%), Luxembursku (4,1%) a Veľkej Británii (3%), kým priemer EÚ-15 bol len 1,9% ročne. Najvyššie výdavky na sociálnu ochranu per capita dosahuje Luxembursko, za ním nasleduje Dánsko, Rakúsko, Holandsko a Nemecko. Na druhom konci škály sú (vzostupne) Grécko, Írsko, Španielsko a Portugalsko. Pred nimi sa však nachádza Slovinsko. Maďarsko a Slovensko sú na chvoste. Štruktúra sociálnej ochrany V roku 2001 sa na sociálnej ochrane v členských krajinách EÚ-15 najviac podieľali výdavky, ktorých adresátmi bola skupiny ľudí v starobe. Išlo o 46% všetkých výdavkov na sociálnu ochranu (12,2% HDP). Najvyšší podiel v tejto oblasti má Taliansko. V SR sa pre osoby v starobe vyplatilo v roku 2001 úhrnne 39,7% všetkých dávok sociálnej pomoci. Ďalšia zložka sociálnej pomoci- zdravotná starostlivosť predstavuje 28% celkových výdavkov na sociálnu ochranu. V Írsku napríklad jej podiel predstihuje výdavky na osoby v starobe. Na Slovensku ide o 33,1% dávok sociálnej pomoci. Priemer dávok pre osoby s postihnutím je v EÚ-15 8%, no takmer raz taký je vo Fínsku a Luxembursku, SR 8,1%. Rovnako 8% podiel na sociálnej ochrane majú výdavky na rodinu a deti. Najvyšší podiel 12%- existuje v Luxembursku, Dánsku, Írsku a Fínsku, SR 8,6%. Veľké rozdiely medzi jednotlivými členskými krajinami EÚ-15 existujú aj v dávkach vyplácaných v prípade nezamestnanosti. Priemer EÚ-15 je v tomto ohľade 6,2%. V Belgicku a Španielsku je však až 12%, kým v Luxembursku, Taliansku, Veľkej Británii ale aj na Islande menej ako 3%. Na Slovensku táto položka v roku 2001 tvorila 3,4%. Tabuľka č.1 Výdavky na sociálnu ochranu v EÚ a v SR v roku 2001 KRAJINA Príspevky od vlády Príspevky od zamestnávateľov Príspevky od poistencov Ostatné príjmy EÚ 15 35,7 37,9 22,7 3,7 SR 30,1 46,7 17,8 5,4 Zdroj: www.euractiv.sk Zdroje financovania Nasledujúca tabuľka zobrazuje príjmy na sociálnu ochranu. V roku 2001 tvorili väčšinu príjmov príspevky do systémov sociálneho poistenia (60,5%) celkových príjmov. Tu existujú dve skupiny prispievateľov zamestnanci a zamestnávatelia. Ďalších 36% tvoria príspevky vlád, ktoré sú financované prostredníctvom daní. V Belgicku, Španielsku, Francúzsku, a Grécku zohrávajú dominantnú úlohu systémy sociálneho zabezpečenia (aj v SR), naopak Dánsko, Írsko financujú svoje systémy sociálnej ochrany predovšetkým z daní. Financie z iných zdrojov sú typické napríklad pre Holandsko. 4

Tabuľka č.2 Príjmy na sociálnu ochranu v EÚ a v SR (v %), 1999 KRAJINA Výdavky na sociálnu ochranu /v % z HDP/ Z toho dávky vyplácané v prípade nezamestnanosti EU 15 27,5 6,2 SR 19,1 3,4 Zdroj: Trendy sociálneho rozvoja v SR, Bratislava PODPORA V NEZAMESTNANOSTI V SR Podpora v nezamestnanosti je predmetom pasívnej politiky trhu práce a čiastočne zabezpečuje príjem občanovi, ktorý stratil zamestnanie z rôznych dôvodov. Podpora v nezamestnanosti sa poskytuje v závislosti ne celkovej dobe platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti. Podporu v nezamestnanosti zabezpečuje UPSVAR prostredníctvom samosprávnych a výkonných orgánov. Platná právna úprava od 1. mája 2004 pri starostlivosti o nezamestnaných zahŕňa tri zákony: zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zákon č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Od 1. januára 2004 si poistenec uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu. Nárok na dávku v nezamestnanosti vznikne, ak poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky. Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje šesť mesiacov (podporné obdobie v nezamestnanosti). Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50% denného vymeriavacieho základu. Maximálna mesačná dávka v nezamestnanosti na rok 2004 je 20% z maximálneho vymeriavacieho základu (3-násobok priemernej mzdy v hospodárstve SR, t.č. 40 533 Sk), čiže 8 110 Sk. Poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti v období, v ktorom má nárok na nemocenské, ošetrovné, materské, rodičovský príspevok alebo starobný dôchodok. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy: dňom vyradenia z evidencie nezamestnaných občanov, uplynutím podporného obdobia (šesť mesiacov), dňom priznania starobného dôchodku, dňom smrti fyzickej osoby. Poistencovi vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti znovu najskôr po uplynutí troch rokov odo dňa zániku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti. KOMPARÁCIA PODPORY V NEZAMESTNANOSTI V KRAJINÁCH EÚ Pri komparatívnej analýze je vhodné zoradiť si krajiny podľa rôznych rozlišovacích znakov. Rozhodli sme sa pre nasledovné členenie: S dĺžkou trvania nezamestnanosti klesá príspevok V Belgicku napríklad poberá slobodný občan 60% so zreteľom na predchádzajúci príjem počas jedného roka /maximálne 37,92 Euro, minimálne 27,24 Euro/; 44% od druhého roka / maximálne 31,60 Euro/ V Španielsku je podpora v nezamestnanosti 70% so zreteľom na mzdu v prvých 180 dňoch, 5

potom 60% po zvyšné obdobie. Vyššie podpory počas kratšieho obdobia Vo Francúzsku je podpora v nezamestnanosti 40,4% z referenčnej dennej mzdy + 9,94 Euro na deň až maximálne 75% z referenčnej dennej mzdy alebo ak je to výhodnejšie pre nezamestnaného 57,4% z referenčnej dennej mzdy; minimálna suma 24,24 Euro na deň. V Holandsku platí nasledujúci systém: 1) krátkodobá dávka 70% zo zákonom stanovenej minimálnej mzdy, 2) dávka vzťahujúca sa na odmenu 70% z predchádzajúceho príjmu, horná hranica 165 Euro, 3) nadväzujúca dávka 70% zo zákonom stanovenej minimálnej mzdy (respektíve 70% z predchádzajúcej dennej odmeny podľa toho, ktorá je vyššia). Pre Švédsko je typická podpora v nezamestnanosti 80% z príjmu; najvyššia sadzba 80 Euro na deň počas prvých 100 dní poskytovania dávky a nanajvýš 75 Euro na deň počas zvyšného obdobia. Neobmedzený čas poberania podpory Sú aj krajiny, v ktorých sa podpora v nezamestnanosti môže poberať po neobmedzený čas. K takýmto krajinám zaraďujeme napr. Belgicko (okrem určitých prípadov dlhodobej nezamestnanosti). Najkratšie a najdlhšie obdobie poberania podpory v nezamestnanosti Za najkratšie obdobie poberania príspevku v nezamestnanosti možno považovať obdobie 5 mesiacov v Grécku pri dĺžke trvania zamestnania minimálne 125 dní; s dĺžkou zamestnania sa následne stupňuje aj dĺžka poberania podpory v nezamestnanosti. Za najdlhšie obdobie poberania príspevku v nezamestnanosti možno považovať obdobie 5 rokov na Islande pri dĺžke trvania zamestnania minimálne 12 mesiacov. Podpora sa neviaže na predchádzajúci príjem Pre Veľkú Britániu je typické viazanie podpory v nezamestnanosti na vek žiadateľa bez ohľadu na predchádzajúci príjem a to nasledovne: vek nad 25 rokov 83 Euro na týždeň 18 až 24 rokov 65 Euro na týždeň 16 až 17 rokov 50 Euro na týždeň Zvláštne prípady V Nemecku sa 1. januára 2005 spustila reforma pracovného trhu, známa aj pod názvom HARTZ IV. Jadrom Hartz IV je spojenie dávok v nezamestnanosti so sociálnou výpomocou do jedného balíka pre dlhodobo nezamestnaných a poberateľov sociálnej pomoci (ALG II) t.j. jednotné zabezpečenie. Pre doterajších poberateľov podpory v nezamestnanosti prináša finančné straty, lebo tá klesne v priebehu dvoch rokov na úroveň sociálnej výpomoci. Ak dlhodobo nezamestnaný odmietne ponúkanú prácu, zníži sa mu podpora. Za primeranú prácu sa bude považovať aj práca na skrátený úväzok či tzv. 400 eurové práce. So začiatkom HARTZ IV dôjde aj k preverovaniu výšky vkladov na detských vkladných knižkách. Ak bude na nich viac ako 750 Euro, znížia sa dávky pomoci dlhodobo nezamestnaných, čo doteraz platilo iba pre poberateľov sociálnej výpomoci. Do majetku sa majú započítavať aj poistenia na štúdium detí, ktoré sú uzatvorené na mená rodičov. V Írsku sa podpora v nezamestnanosti vypláca paušálne. Paušál predstavuje 124,80 Euro na týždeň. Znamená to, že sa nezohľadňuje ani počet odpracovaných rokov, ani vek uchádzača 6

o podporu v nezamestnanosti ani vyživovacia povinnosť. V Grécku sa podpora v nezamestnanosti vypláca samostatne pre robotníkov a samostatne pre zamestnancov a síce v takejto výške: robotníci 40% z dennej mzdy, zamestnanci 50% z mesačného príjmu. Čitateľ tohto príspevku sa môže rýchlo zorientovať a porovnať rozsah zákonom garantovanej ochrany v oblasti nezamestnanosti v SR a v ďalších krajinách Európy. Systém financovania sa zapríčinil o to, že občania sa stali pasívnymi platiteľmi povinných príspevkov a zároveň pasívnymi príjemcami sociálnych dávok, z čoho vyplýva strata schopnosti postarania sa o seba a svoju rodinu. Veľa Slovákov pracuje v zahraničí, preto je vhodné upozorniť na podmienky vyplácania podpory v nezamestnanosti, ktorá sa zmenila po vstupe do EÚ. Osoba s trvalým pobytom v SR, ktorá po 1. máji 2004 stratí zamestnanie mimo SR má možnosť si zvoliť, kde sa prihlási do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Podľa Nariadenia EÚ 1408/71 totiž všeobecne platí zásada, že nárok na dávku v nezamestnanosti si možno uplatniť v štáte posledného zamestnania. Zoznam použitej literatúry 1) Bednárik, R.: Stav sociálnej ochrany na Slovensku. Stredisko pre štúdium práce a rodiny: Bratislava 2004. ISBN 80-89048-14-5 2) Dudová, I.: Systém sociálnej ochrany. EKONÓM: Bratislava 2002. ISBN 80-225- 1598-1 3) Stanek, V. a kol.: Sociálna politika. EKONÓM: Bratislava 2004. ISBN 80-225-1881-6 4) www.europa.eu.int./comm/employment_social/missoc/2003/missoc_235_de.htm 5) www.euractiv.sk 6) www.employment.gov.sk 7) www.vupsvr.gov.sk 8) www.narodnaobroda.sk 9) www.mesa10.sk Ing. Tatiana Čmelíková, Trenčianska univerzita A. Dubčeka, Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov, Katedra rozvoja ľudských zdrojov a personálneho manažmentu, cmelikova@tnuni.sk, PhDr. Jana Śpanková, Trenčianska univerzita A. Dubčeka, Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov, Katedra rozvoja ľudských zdrojov a personálneho manažmentu, spankova@tnuni.sk 7

MARKETINGOVÝ CONTROLLING AKO EFEKTÍVNY NÁSTROJ MARKETINGOVÉHO RIADENIA A JEHO INFORMAČNÉ ZABEZPEČENIE Rastúce informačné potreby firiem a s tým spojené vyššie požiadavky na kvalitu rozhodovacieho procesu si vyžadujú, aby boli popri klasických uplatňované aj nové metódy a prístupy, ktoré tento proces robia konzistentným, systematickým a prehľadnejším. V súvislosti s neustálym narastaním nových požiadaviek na podniky týkajúcich sa nestability trhov, zvyšujúceho sa tlaku zo strany konkurencie, rastúcej moci zákazníkov, prílevu substitučných produktov, rastúcej dynamiky okolia podniku a pod., vznikajú aj nové, čoraz vyššie požiadavky na moderné nástroje marketingového riadenia. Jedným z takýchto nástrojov je i marketingový controlling. Controlling, ktorý mení a zavádza nový pohľad na podnik a jeho aktivity, bol v praxi v prevažnej miere zameraný do oblasti financií. V súvislosti s objavením sa vyššie uvedených problémov vznikla v 80. rokoch 20. stor. v hospodárskej praxi podnikov požiadavka na aplikáciu princípov controllingu aj do oblasti marketingu. Vznik tejto disciplíny úzko súvisel so vznikom potreby kvantifikácie javov súvisiacich s trhom a využitím týchto zistení pri riadení marketingových aktivít. Marketingový controlling ponúka možnosť, ako zefektívniť proces marketingového plánovania, riadenia a kontroly tak, aby si podnik udržal pozíciu na trhu, či rozšíril vlastnú oblasť pôsobnosti a uspel v čoraz ostrejšom boji o trh a zákazníka. Základná funkcia každého controllingu je obsiahnutá v pojme informácia. Na úrovni podnikového riadenia informovať znamená umožniť manažmentu konať a rozhodovať (Kassay, 1999, s. 195). V rámci plnenia jednej z hlavných funkcií má marketingový controlling za úlohu vysoko kvalitne zásobovať informáciami manažment funkčnej oblasti podniku, ktorou je marketing, ako i vrcholový manažment. Marketingový controlling ako nástroj marketingového riadenia vo svojej metodike vychádza zo všeobecného (podnikového) controllingu. Jeho predmetom sú predovšetkým kvantifikovateľné a finančné javy súvisiace s marketingovými aktivitami podniku. Pracuje s údajmi o odvetví, o trhu, o jednotlivých zákazníckych segmentoch, o konkurencii, a pod. Venuje sa aj jednotlivým stránkam marketingového mixu ako je sortimentná politika, ekonomika sortimentu, štruktúra ceny, efektívnosť a účinnosť jednotlivých foriem marketingovej komunikácie, hodnotenie efektívnosti distribúcie, odbyt a pod. Úlohou marketingového controllingu je vytvoriť komplexný informačný systém o nákladoch vynakladaných na jednotlivé marketingové aktivity a výkonoch, ktoré by sa mali vyhodnocovať z čiastkového pohľadu marketingovej funkcie. Systém ukazovateľov marketingového controllingu tak umožní podnikom posúdiť, či marketingové opatrenia, ktoré realizujú, prinášajú podniku úžitok. Spôsob informačného zabezpečenia prostredníctvom marketingového controllingu je veľmi dôležitý pre zvýšenie efektívnosti práce marketingového riadenia. Pre tento účel využíva predovšetkým údaje, ktoré sú v podniku k dispozícii v rámci zabudovaných informačných systémov a funkčných oblastí. Dôležité je teda poznamenať, že marketingový controlling žiadne úplne nové informácie nevytvára, ale kombinuje údaje získané z podnikového controllingu a iných funkčných oblastí podniku do novej podoby, majúcej inú vypovedaciu schopnosť a využitie. 8

K základným informačným zdrojom, z ktorých čerpá marketingový controlling, patria: marketingový informačný systém, marketingový plán, plány predaja, výkazy predaja, prieskumy trhu, nákladové prehľady a rozbory, ako aj databázy odberateľov, databázy distributérov, výročné správy konkurentov, atď. K ďalším zdrojom informačného zabezpečenia marketingového controllingu patria aj výsledky množstva marketingových analýz (analýza odbytu, analýza výkonnosti, analýza nákladov analýza ex-post, analýza exante, analýza portfólia výrobkov, analýza kritických faktorov úspešnosti, analýza príčin odchýlok, analýza SWOT, atď.), prognózy, prepočty (výpočet krycích príspevkov na úhradu fixných nákladov, výpočet rentability, návratnosti vložených prostriedkov, atď.), výsledky strategického plánovania (plánovanie marketingových nákladov, plánovanie nákladov na reklamné kampane, atď.), nástroje strategického marketingu (BCG matica, GE matica, krivka životného cyklu produktu) a mnohé ďalšie. Okrem uvedených využíva marketingový controlling aj informačné zdroje iných funkčných oblastí. Ide predovšetkým o výkazy finančného účtovníctva bilancia, výkaz ziskov a strát, výkaz cash-flow, databázy, operatívne plány, rozpočty (týždenné, mesačné, ročné), kalkulácie, rozbory, výsledovky, hodnotové analýzy, analýzy nákladov, ďalej údaje o obrate, položkách znižujúcich obrat, investíciách, stave zásob, pohľadávok, záväzkoch, likvidite, predávaných množstvách, termínoch dodávok, servisných kvótach, nadčasových hodinách, atď. Údaje získané z týchto zdrojov sa ďalej transformujú do konkrétnych, merateľných a kvantifikovateľných ukazovateľov základných nástrojov marketingového controllingu. Tieto nástroje plnia informačnú funkciu prostredníctvom vlastnej vypovedacej schopnosti. Základným východiskom konštrukcie ukazovateľov marketingového controllingu je členenie nákladov na fixnú a variabilnú zložku, čo je predpokladom kalkulácie neúplných nákladov. Kalkulácia neúplných nákladov je predpokladom pre nasadenie takých controllingových metód orientovaných na budúcnosť, ako je napr. analýza bodu zvratu alebo zisťovanie spodnej hranice cien. Ďalším krokom je priradenie skutočných nákladov ku každej marketingovej aktivite a jednotke všade tam, kde je to možné. Ukazovatele marketingového controllingu pomáhajú pravidelne sledovať efektívnosť marketingových aktivít podniku a vyhodnocovať účinnosť zvolených marketingových stratégií. Správny výber a definícia informačných potrieb je základným problémom marketingového controllingu. Samotné informácie však nemajú vplyv na podnikateľský úspech alebo neúspech. Ten sa dosiahne až ich premenou na konkrétne rozhodnutia, konanie, koncepcie a opatrenia. Úlohou controllingu je, aby poskytoval nástroje pre konkrétne rozhodovacie situácie (Synek, 1994, s. 96). Preto je aj marketingový controlling predovšetkým nástrojom zabezpečujúcim kvalitné podklady pre prijímanie rozhodnutí v marketingovom riadení. Ani kvalita rozhodnutí však nie je závislá na množstve, ale na kvalite informácií. Každé rozhodnutie môže byť len také dobré, aké sú použité informácie. Chybné informácie znamenajú, že k rozhodnutiam dochádza pri veľkej neistote. Včasné informácie umožňujú rýchle konanie. Na druhej strane však, rýchlosť informácií vyvoláva dodatočné náklady na ich získavanie. Ich výška preto musí byť v zodpovedajúcom vzťahu k užitočnosti získavaných informácií, cieľom je teda tzv. informačné optimum. Dôležitým kritériom je aj otázka, ktoré informácie skutočne úroveň marketingového riadenia potrebuje. Spravodajstvo je totiž jedným z viditeľných produktov marketingového controllingu. Jeho úlohou je uviesť tieto faktory do súladu. To je možné zrealizovať prostredníctvom výberu rôznych podporných prostriedkov, napr. výpočtovej techniky. Pre uľahčenie moderného marketingového riadenia podniku s množstvom zložitých 9

operácií boli vyvinuté rôzne softwarové riešenia. Patria medzi ne i aplikácie pre podporu rozhodovania. známe ako OLAP (On-Line Analytical Processing). Tieto aplikácie umožňujú manažérom porozumieť údajom pomocou rýchleho, konzistentného a interaktívneho prístupu k širokému spektru možných pohľadov na informácie. Analyzujú a sprístupňujú historické a súčasné údaje vo formátoch, ktoré sú pre riadiacich pracovníkov jednoducho pochopiteľné, ako sú tabuľky, súhrny, grafy, diagramy. Aplikácie OLAP získavajú údaje z dátového skladu (Data Warehouse). Dátový sklad je subjektovo orientovaná, integrovaná, časovo rozlíšená a stála zbierka dát určená pre podporu procesu manažérskeho rozhodovania (Vidová, 2002, s. 4). Obsahuje transformované a zjednotené celopodnikové prevádzkové údaje v pôvodných transakčných systémoch. Často obsahuje aj údaje získané z externých zdrojov, pokiaľ sú relevantné pre rozhodovanie. Ďalšou softvérovou možnosťou je využitie submodulov CO-PA. Tento systém dáva riešenie využívajúce analýzu ziskovosti (Profitability Analysis) a segmentov trhu. Jeho základnou úlohou je predovšetkým podpora podnikového riadenia a plánovania, riadenie odbytu a analýza informácii potrebných pre rozhodovanie. Submodul CO-PA je schopný dať odpoveď na v praxi často zložité riešenia otázok typu: Aké sú skutočné náklady jednotlivých výrobkov? Aké boli pôvodne stanovené náklady na ich výrobu? Ako sa menia, keď dôjde k zmene sortimentu, prípadne regiónu? Tieto informácie môžu slúžiť ako podklad pre rozhodovanie o uprednostňovaní, resp. znížení výroby niektorých výrobkov. Z hľadiska trhu umožňuje riešenie Profitability Analysis podporu oblasti odbytu, marketingu, plánovania a riadenia výroby. CO-PA je doplnením odbytového informačného systému a nadstavbou podnikového controllingu v rovine marketingu. CO-PA zbiera údaje o tom, čo sa predalo, v akom množstve, komu a za akú cenu, pričom s prepojením na výrobu a podnikový controlling dokáže tento systém vypočítať aj skutočnú výrobnú cenu, t.j. cenu navýšenú o skutočné výrobné odchýlky. Vo výkaze CO-PA je možné vidieť komplexný pohľad na predajnosť a rentabilitu jednotlivých výrobkov so všetkými ostatnými nákladmi, ktoré v podniku vznikajú. V praxi žiaľ nie je možné predpovedať informačné požiadavky riadiacich pracovníkov z toho dôvodu, že závisia od aktuálnej a momentálnej situácie. Sami manažéri tak často vopred nepoznajú svoje požiadavky. Potrebujú prezerať podnikové údaje v rôznych dimenziách, z rôznych uhlov pohľadu a na rôznych úrovniach podrobnosti. Úlohou je identifikovať problém skôr, ako stihne zaútočiť. Keďže sa informačné požiadavky nedajú predpovedať, preddefinované výstupy a zostavy controllingu nedokážu na ne v dostatočnej miere odpovedať. Často tak vzniká požiadavka na vytváranie rôznych ad hoc prehľadov v čo najkratšom čase. Z uvedeného vyplýva, že ideálnym pomocníkom manažérov podniku by bolo akési centrálne úložisko dát a sada nástrojov, ktorá im umožní vytvárať vlastné dynamické zostavy, t.j. správy, ktoré môže používateľ rýchlo modifikovať podľa aktuálnej potreby. Jedným z riešení môže byť aj vyššie uvedená aplikácia na podporu rozhodovania OLAP. Controllingová koncepcia sa do povedomia slovenských podnikov dostala zásluhou zahraničných firiem, ktoré si už dávno uvedomili jeho prínosy pre prehľadné riadenie. Z hľadiska praxe slovenských podnikov je však niečím novým, hoci niektoré prvky a prístupy, ktoré tento nástroj zastrešuje, používalo mnoho podnikov aj v minulosti. Ani najlepší controlling nemôže zvýšiť akceptovanie výrobku trhom. Môže ale v pravý čas upozorniť na pokles množstva predávaných výrobkov, pokles ceny, zníženie príspevku na krytie réžie a zisku alebo produktivity. Niet teda pochýb, že marketingový controlling by nemal chýbať v zavedenom systéme riadenia slovenských podnikov, ktoré si uvedomujú dôležitosť kvalitného marketingového riadenia pri zabezpečení existencie podniku na trhu. 10

Presviedčajú nás o tom nielen svetové trendy, ale aj hospodárska realita. Dôvodom sú nielen požiadavky vlastníkov a investorov, ale aj neustále zmeny trhových podmienok a konkurenčný boj na trhoch. Len dokonalá informovanosť môže podniku zabezpečiť využitie všetkých príležitostí, ktoré sa na trhu ponúkajú a pomôcť uspieť v čoraz ostrejšom boji o trh a zákazníka. Najmä v súvislosti s integráciou našej krajiny do EU spojenou s otvorením sa nových trhov a podnikateľských možností, ale najmä s prílevom nových konkurentov, by si mali slovenskí manažéri uvedomiť, že tzv. tradičné nástroje riadenia k úspešnému presadeniu sa v tvrdej konkurencii už stačiť nebudú a už dnes urobiť to, na čo ostatní budú myslieť až zajtra (Mann, Mayer, 1992). Zoznam použitej literatúry 1. Kassay, Š. 1999. Marketingová stratégia firmy holdingového typu. Nové Zámky: STRATEG, s.r.o., 1999, ISBN 80-88988-00-4. 2. Kotler, P. 1995. Management marketing. Praha: Victoria Publishing, 1995. ISBN 80-900178-0-2. 3. Mann, R. Mayer, E. 1992. Controlling. Metoda prosperujícícho podnikání. Praha: Profit, 1992, ISBN 80-85603-20-9. 4. Synek, M. 1994. Základy controllingu. Praha: Vysoká škola ekonomická, 1994, ISBN 80-7079-832-7. 5. Vidová, H. Makyš, P. 2002. Využitie informačných technológií v reportingu. Dubnica nad Váhom: MfT STU, 2002. 6. Vysušil, J. 2001. Integrované názvosloví v controllingu. Praha: Profess Consulting, 2001, ISBN 80-7259-007-3. Ing. Lenka Chrzanová, Ekonomická fakulta UMB v Banskej Bystrici, Pod Papierňou 68, 085 01 Bardejov E-mail: chrzanova@yahoo.com 11

MODELOVÁNÍ PŘEPRAVNÍ POPTÁVKY Marketingový přístup k přepravnímu trhu a udržitelná mobilita Jedním z prvních kroků při řešení dopravní obsluhy území je marketingový přístup k přepravnímu trhu osobní dopravy. Přepravní trh je součástí trhu produktů. V tomto konkrétním případě se jedná o trh služeb. Jeho výkony se produkují a spotřebovávají mezi místem zdroje a místem cíle v osobní dopravě mezi výchozí a cílovou zastávkou. Prodávající (dopravci) na přepravním trhu osobní dopravy nabízejí své služby kupujícím (cestujícím). Kromě základní služby dopravce, kterou je přemístění, je vhodné poskytnout z důvodu dosažení vyšší kvality i komplex doplňkových služeb přepravní povahy (čekárny, úschovny zavazadel, úschovny jízdních kol, informační střediska, apod.) a dalších doplňkových služeb (občerstvení, prodej novin a časopisů, apod.). Tyto služby mohou provozovat jednak dopravci, jednak i další podnikatelské subjekty. Osobní doprava musí zabezpečit nepřetržitou, trvale udržitelnou mobilitu osob a umožnit hospodářský rozvoj společnosti. Proto například Mezinárodní silniční unie (IRU) na svém kongresu přijala deklaraci Mobilita 2000+ jako další krok k podpoře programu trvale udržitelného rozvoje. Ve spolupráci se svými členy IRU zpracovala flexibilní modulový systém pro realizaci účinných opatření a akčních programů pro dopravce a vydala Příručku pro trvale udržitelný rozvoj. Trvale udržitelný rozvoj (sustainable development) je forma hospodaření a rozvoje, která odpovídá potřebám současných generací bez toho, aby byly ohroženy šance a možnosti budoucích generací uspokojovat jejich potřeby. Trvale udržitelný rozvoj zahrnuje úmyslnou tvorbu komplexů uceleným systémovým přístupem a inovacemi. Tento rozvoj je obsažen i v základních cílech dopravní politiky, která předpokládá vytvoření dopravního systému dostupného pro všechny a v souladu s požadavky na ochranu životního prostředí. V rámci zabezpečení trvale udržitelného rozvoje je třeba budovat dopravní systém, který odpovídá nejenom dnešním, ale i budoucím požadavkům. Jedním z nich je i veřejná hromadná osobní doprava, která se musí rozvíjet tak, aby každá osoba měla možnost cestovat. Problematikou mobility osob se zabývá Mobility Management (MM) jehož oblast je vymezena na všechny činnosti zaměřené na ovlivnění individuálního dopravního chování v souladu se zásadami trvale udržitelného rozvoje, přičemž je pro tyto činnosti charakteristické: dobrovolnost: k ovlivnění chování se využívají spíše pozitivní pobídky než restrikce, využití marketingu, informování cílových skupin obyvatelstva, zavedení zdokonalených metod řízení spolu s investicemi menšího rozsahu hlavně na lokální úrovni, vtažení podniků a institucí do procesu změny; oslovení zaměstnanců, zákazníků, návštěvníků institucí, partnerská spolupráce se všemi subjekty z veřejného i soukromého sektoru, které se zajímají o problémy dopravy. Systém Mobility Management přináší do dopravního plánování soubor nových technik, které jsou založeny na poskytování informací, koordinaci a organizování, s cílem snížit počet jízd, délku jízd a vůbec potřebu využívat k jednotlivým jízdám motorová vozidla, a to 12

zejména povzbuzováním lidí k tomu, aby své potřeby hybnosti uspokojovali využíváním udržitelných způsobů dopravy. Úlohou je zajistit jak uvádí [1] dostupnost veřejné dopravy pro všechny. Mobilita a trvale udržitelný rozvoj úzce souvisí především s problematikou bydlení, politikou zaměstnanosti, strukturou školství, zabezpečením dostupnosti základní zdravotní péče, s rozmístěním úřadů a rovněž také s rozvojem obchodu a služeb. Právě řešení těchto základních lidských potřeb ovlivňuje organizaci a způsob zajištění jejich dostupnosti z dopravního hlediska. Proto se z pozice marketingového přístupu hledají odpovědi na následující základní otázky: Kdo cestuje, tedy pro koho je či má být doprava zabezpečena? Kdy cestuje či chce cestovat, tedy časová poloha strany poptávky? Odkud a kam se cestuje či bude cestovat, tedy zdroj a cíl cesty? Pro jaké množství zákazníků je či bude přeprava zabezpečována? Jaký je účel cesty? Jedná se tedy o zjištění požadavků zákazníků. Tyto požadavky musí být následně brány jako prvotní vstupy do systému dopravní obsluhy s cílem uspokojit společenské a okamžikové potřeby. Možnosti modelování přepravní poptávky Modelování poptávky je složitou částí modelování přepravním vztahů. Tyto vztahy lze zjistit: přepravním průzkumem, z dostupných statistických dat, pomocí technických zařízení instalovaných ve vozidle, modelováním poptávky s využitím empirických modelů. Přepravní průzkum Přesné údaje o přepravních vztazích lze zjistit rozsáhlým přepravním průzkumem (anketou), který je však platný pouze k určitému časovému horizontu a při jeho provádění je nutné respektovat nerovnoměrnosti osobní dopravy. Hierarchické členění těchto nerovnoměrností uvádí obrázek 1. Přepravní průzkum je možné provádět v dopravním prostředku, na zastávkách, ve školách, ve firmách, v obcích, atd. Vzory dotazníků pro přepravní průzkum jsou uvedeny např. [2]. 13

N ER OVNOMĚRNOSTI V OSOBN Í DOPRAVĚ Časové Prostorové roční na jednotlivých zastávkách sezónní v jednotlivých dopravních směrech měsíční na úsecích (linek, spojů) týdenní u nástupní hrany denní ve špičkové hodině u jednotlivých dveří vozidla (v případě nástupu/výstupu více dveřmi) jednotlivých vozidel v soupravě prostoru ve vozidle Obr. 1 Nerovnoměrnosti v osobní dopravě Při průzkumu přepravních potřeb v obcích v zájmovém území lze užít oblastní neboli statifikovaný výběr, někdy též nazývaný jako dvoustupňový výběr. Základní logické schéma je možno si představit takto: nejdříve se rozdělí soubor (celé zájmové území) na menší podskupiny (dílčí soubory), kterými jsou jednotlivé obce a potom se vybírají jednotky ve všech dílčích souborech. Dalším důležitým krokem před vlastním výběrovým šetřením je určení rozsahu výběru n, aby se dospělo k dostatečně kvalitním zobecňujícím úsudkům se spolehlivostí, která je zpravidla definována na některém z intervalů významnosti 90 %, 95 % a 99 %. Rozsah výběru závisí rovněž na způsobu provedení průzkumu, který může být proveden: s návratem všech dotazníků - tazatel osobně předá a vyzvedne respondentovi dotazník, případně je přítomen při jeho vyplňování. V tomto případě je rozsah výběru stanoven dle vzorce 1. 2 t 2 * n (1) 2 d bez vrácení všech dotazníků - zde je třeba počítat s návratností v intervalu 15-30 % rozdaných dotazníků. Rozsah výběru se stanoví podle vzorce 2. n t kde: 2 t * 2 2 * 2 * N 2 N 1* d, (2) n. rozsah výběru, t.. koeficient spolehlivosti závisející na hladině spolehlivosti, směrodatná odchylka, d. přípustná procentuelní chyba souboru, N velikost celého souboru. Větší počet vybraných respondentů pochopitelně není na závadu. Počet dotazníků může být větší, ale měl by být zvýšen rovnoměrně, například o 0,5 až 2,0 %. Je nepřípustné, aby 14

v některé obci počet dotazníků stanovené číslo nepřekročil a v jiném překročil například o 5 %. Využití dostupných statistických dat S ohledem na variabilitu je možné poptávku modelovat z dostupných dat a to například z pokladen pro výdej jízdních dokladů. V tomto případě jde však o zjištění již realizované poptávky. Dalším zdrojem zmapování poptávky s využitím statistických dat je analýza vyhledávání spojení cestujícími v elektronických jízdních řádech (např. internetové jízdní řády), kdy lze vyhodnotit jaká spojení cestující vyhledávají. Využití technických zařízení instalovaných ve vozidle Technická zařízení instalovaná ve vozidle umožňují sledovat ukazatele (napětí palubní sítě, tlak oleje, teplotu chladící kapaliny, stav paliva, otáčky motoru) a dále zajímavé ukazatele z pohledu dopravní obsluhy (okamžitou rychlost, maximální rychlost mezi zastávkami, zatížení vozidla, počet označených jízdenek a odchylky od jízdního řádu.) Jedním z takových produktů je program BUSE, který lze využít k měření na autobusech. Výstupy měření jsou uvedeny na obrázku 2. Obr. 2 Výstup z měření z programu BUSE na lince MHD Modelování poptávky s využitím empirických modelů Při sestavování modelu poptávky se zájmové území rozdělí na zóny (okrsky) podle sociourbanistických funkcí a dále se pracuje s jejich zástupci - centroidy. Další postup lze rozčlenit do následujících fází: Trip generation, Trip distribution, Modal split, Traffic assignment. 15

Trip generation (vznik přemísťovacích vztahů) jde o generování poptávky po přemístění, zjištění celkové velikosti poptávky charakterizující okrsek. Provádí se průzkumem nebo lineární regresí z existujících statistik. Cílem této fáze je určení objemu dopravy (počtu cest za časovou jednotku) v každé oblasti zájmového území v závislosti na tom, co vznik cest podmiňuje. Jde o stanovení rovnic, které určují výhledový rozsah přemístění, který oblast produkuje (cesta zde vzniká) nebo atrahuje (cesta zde končí). Jako matematický model se používá vícenásobná lineární regresní analýza, která vyjadřuje závislost mezi počtem cest začínajících nebo končících v jednotlivých oblastech - závislá proměnná a nezávisle proměnnými demografickými veličinami. Jako závislá proměnná se určuje počet cest oddělených podle účelu (cesty s vazbou na bydliště a zpět - do práce, do školy, ad. a cesty bez vazby na bydliště - např. rekreace). Jako nezávislá proměnná se volí např. počet obyvatel oblasti, počet žáků a studentů, počet pracovních příležitostí, počet obchodů, atd. V prognóze má vícenásobná lineární regresní analýza tvar vyjádřený vzorcem 3. y b1 * x1 b2 * x2... bn * xn k, (3) kde: y. závislá proměnná (počet cest za časovou jednotku), b 1, b 2, b n regresní koeficienty, x 1, x 2, x n. nezávislé proměnné, k. regresní konstanta. Závislost mezi počtem cest začínajících nebo končících v jednotlivých oblastech a nezávisle proměnnými demografickými veličinami P a O vyjadřuje vztah 4. d a b * O c * P, [cest/den] (4) kde: i i i d i objem dopravy v i-té oblasti (hodnota zjištěná průzkumem), d i.objem dopravy v i-té oblasti (výpočtová hodnota pro výhledové období), a, b, c regresní koeficienty, O i.. počet obyvatel v i-té oblasti, P i počet pracovních příležitostí v i-té oblasti. Trip distribution (rozdělení přemísťovacích vztahů) - v této části jde o analýzu směrování, zjištění meziokrskových přepravních vztahů a určení zdrojů a cílů cest. Výstupem je matice intenzit přepravních proudů (O/D matice). Používají se metody analogické a syntetické. Analogické metody využívají trendové analýzy a jsou založeny na předpokladu, že doprava se ve výhledu bude vyvíjet analogicky k současnému stavu. Výhledové přemísťovací vztahy se určí vynásobením současných vztahů součinitelem růstu (viz vztah 5). d d f k, [cest/den] (5) kde: i, j i, j * d ij. výhledový přemísťovací vztah z i do j [cest/den], d ij... současný přemísťovací vztah z i do j [cest/den], 16

f k. funkce součinitelů růstu [-]. Mezi tyto analogické metody patří: Metoda průměrných součinitelů růstu, Detroitský model, Fratarova metoda popsané v [3]. Syntetické metody vycházejí z předpokladu, že stanovení výhledových objemů dopravy vyplývá z rozboru a pochopení příčin vzniku a rozdělení dopravy a souvislostí, které způsobují růst dopravy. Tyto metody je možné vyjádřit obecně vztahem 6. d d * P, [cest/den] (6) kde: i, j i, j ij d ij výhledový přemísťovací vztah z i do j [cest/den], d ij.. současný přemísťovací vztah z i do j [cest/den], P ij.. pravděpodobnost, že cesty vzniklé v oblasti i budou končit v oblasti j. Reprezentantem syntetické metody je tzv. Gravitační model, který je založen na předpokladu, že počet cest mezi dvěma oblastmi i a j roste s růstem atraktivity pro daný druh cesty (přitažlivost cílové oblasti) a klesá s růstem odporu dopravní cesty. Model je vyjádřen vztahem 7. kde: D i * F j d * K ij n, [cest/den] (7) L ij d ij. výhledový přemísťovací vztah z i do j, D i.vzniklý objem dopravy ve zdrojové oblasti (produktivita oblasti i), F j.objem dopravy končící v cílové oblasti (přitažlivost cílové oblasti j), n L ij odporová funkce vyjadřující závislost atraktivity cílové oblasti j na vzdálenosti od zdrojové oblasti i, K.součinitel (jeho velikost závisí na charakteru míst). Modal split (dělba přepravní práce) - úkolem tohoto kroku je rozdělení celkového objemu přepravy mezi jednotlivé druhy dopravy jako procentuální podíl. Traffic assignment (přidělení dopravy na dopravní síť) - zde už jde o určení konkrétních tras, po kterých se uskuteční vypočtené přemísťovací vztahy a přiřazení proudů jednotlivým linkám, kdy se vyhodnotí obsazenost linek, časové ztráty cestujících, počet přestupů ad. Modely poptávky a sledování poptávky Poptávku lze sledovat ze dvou hledisek: prostorově - vyplývá z požadavku cestovat z určitých míst do určitých míst (což je způsobeno rozmístěním obydlí, ubytoven, škol, firem, úřadů, služeb, apod.), 17

časově - vyplývá z požadavku cestovat ve stanovených časových obdobích (což je způsobeno stanovením začátku a konce vyučování, pracovní doby, úředních dní a hodin, apod.). Časové hledisko zapříčiňuje dopravní špičky a dopravní sedla. Při optimalizaci se musí brát v úvahu celkový charakter poptávky, tedy obě výše uvedená hlediska současně. Poptávka má ve své podstatě diskrétní charakter. V případech, kdy jsou přepravní požadavky dostatečně hustě rozprostřeny po časové ose, lze poptávku aproximovat spojitou veličinou, kterou je hustota (intenzita poptávky) a pro kterou platí, že integrál od t 1 do t 2 z hustoty poptávky je roven počtu cestujících s časem dopravního požadavku ležícího v intervalu (t 1,t 2 ), jak uvádí vzorec 8. kde: t dt qt t t2 h, t 1 2, [osob/den] (8) 1 h(t) hustota poptávky [osob/den], q počet cestujících [osob], (t 1,t 2 ).. časový interval [den]. Na základě této charakteristiky lze hovořit o časové nerovnoměrnosti poptávky, když hustota vykazuje v krátkých časových intervalech výrazná lokální maxima. Důležité je, že charakter poptávky má dominující vliv na metody a algoritmy návrhu dopravní obsluhy (zejména pokud jde návrh jízdních řádů) a její charakter. Důležitou roli v tomto smyslu hraje skutečnost, do jaké míry je možné časově a prostorově rozlišit jednotlivé přepravní požadavky, tj. v podstatě problém diskrétního či spojitého charakteru poptávky [4]. Ve městech lze přepravní proud cestujících považovat za spojitý, který charakterizuje změna intenzity pro jednotlivá časová období. Při dopravě osob z obce do města je nutné respektovat diskrétní charakter, protože jde například o požadavek na přepravu dávky žáků do škol s pevně definovaným začátkem vyučování. Požadavky tak nejsou rozděleny spojitě, ale jsou rozděleny do jednoho nebo několika diskrétních časových okamžiků. Jiné metody jsou vhodné v případě spojitého charakteru poptávky, kde je značná časová i prostorová různorodost přepravních požadavků, takže přepravní požadavek mezi dvěma uzly dopravní sítě je možné charakterizovat pouze celkovým průměrným počtem osob v určitém časovém intervalu a pro kterou je v konečném důsledku charakteristický intervalový charakter dopravní obsluhy. Jiné metody jsou vhodné pro diskrétní charakter poptávky, který má spíše charakter svozné a rozvozné úlohy. Z hlediska matematického vyjádření má tedy poptávka charakter: spojitý - u městské hromadné dopravy a u dálkové dopravy, diskrétní - v případě příměstské a regionální dopravy. Spojitý model vychází z přepravního proudu cestujících a jedné z jeho stavových veličin - intenzity (počtu cestujících za časovou jednotku) dle vztahu 9. i h * V, [cestujících/h] (9) kde: i intenzita přepravy [cestujících/h], h... hustota [cestujících/km], 18

V...rychlost [km/h]. Jde o proud z výchozího místa - nástupní zastávky do cílového místa - výstupní zastávky. Zpravidla netvoří pouze jeden úsek, ale prochází více zastávkami a úseky jako úsekový. Z hlediska teorie grafů jej lze popsat jako proud z výchozího uzlu (zdroje) do cílového uzlu (ústí) přes mezilehlé uzly, směrově orientovaný a hranově ohodnocený (směr přepravy a počet cestujících). Průběhu hodinové intenzity přepravního proudu cestujících na lince lze znázornit pomocí pentlogramu. Z matematického hlediska se chápe poptávka v případě spojitého modelu jako požadavek na přemístění q osob různých kategorií k z uzlu u i do uzlu u j dopravní sítě G v časovém intervalu T. Tento časový interval je větší než cestovní doba mezi zmíněnými uzly. Poptávka p se vyjádří matematicky jako (10): p(u i, u j, k, q, T), (10) kde: u i, u j U, U. množina uzlů vybrané dopravní sítě G, u i. výchozí uzel, u j. cílový uzel, k.. kategorie cestujících, q.. velikost poptávky (celá kladná čísla), T časové pásmo poptávky (platí, že T > 0). Poptávka vyjádřená ve vzorci 17 je složena z následujících dílčích částí: p(u i, u j, k, q, T) = p 1 (u i, u j, k 1, q 1, T) + p 2 (u i, u j, k 2, q 2, T) + + p n (u i, u j, k n, q n, T), (11) kde: k.. kategorie cestujících, (k 1 žáci škol, k 2 zaměstnanci, k 3 cestující k lékaři, apod.), q.. velikost poptávky (q 1 žáci škol, q 2 zaměstnanci, q 3 cestující k lékaři, apod.), kde: n q q1 q2... q n q i, osob (12) i1 n.. počet kategorií cestujících. Diskrétní model vychází z dávky (kontingentu) cestujících. Jako poptávka se tedy v tomto případě chápe požadavek na přemístění q osob různých kategorií k z uzlu u i do uzlu u j vybrané dopravní sítě G v čase t. Tento čas lze interpretovat jako: nejpozději nutný čas ukončení přepravy - čas ukončení svozné úlohy (např. stihnout začátek vyučování), nejdříve možný čas zahájení přepravy - čas zahájení rozvozné úlohy (např. čas kdy lze po ukončení vyučování nejdříve nastoupit cestu do místa bydliště či ubytování). Poptávka p se vyjádří matematicky jako: p(u i, u j, k, q, t), (13) kde: u i, u j U, U. množina uzlů dopravní sítě G, u i. výchozí uzel, u j. cílový uzel, 19

k.. kategorie cestujících (celá kladná čísla), q.. velikost poptávky (celá kladná čísla), t čas poptávky (platí, že t > 0). Poptávka vyjádřená ve vzorci 20 je složena z dílčích částí: p(u i, u j, k, q, t) = p 1 (u i, u j, k 1, q 1, t)+ p 2 (u i, u j, k 2, q 2, t)+ + p n (u i, u j, k n, q n, t), (14) kde: k.. kategorie cestujících, (k 1 studenti, k 2 pracující, k 3 cestující k lékaři, apod.), q.. velikost poptávky (q 1 studenti, q 2 pracující, q 3 cestující k lékaři, apod.), kde: n q q1 q2... q n q i, osob (15) i1 n počet jednotlivých kategorií cestujících. Poptávka se zkoumá zpravidla v jistém maximálním časovém intervalu T (např. 24 hodin), jde o tzv. Základní interval a dále také v intervalech, které padnou do tohoto základního intervalu. Součet velikostí všech požadavků vycházejících z uzlu u i v intervalu T je výstupním tokem z uzlu u i v intervalu T a označí se P(u i,t), viz. vztah 23. P u, T i p ui, u j q, u ju, (16) Součet všech požadavků vcházejících do uzlu u j v intervalu T je vstupním tokem do uzlu u j v intervalu T a označí se Q(u j,t), viz. vztah 24. Qu j, T q, (17) pu, u, u U i j j Pokud je myšlen základní interval, pak se namísto P(u i,t), respektive Q(u i,t) píše pouze P(u i ), resp. Q(u i ). Dále se předpokládá, že pro libovolný uzel ui platí: P(u i ) = Q(u i ), tj. vstupní tok do libovolného uzlu v rámci základního intervalu se rovná výstupnímu toku z tohoto uzlu. Hodnota P(u i ) se nazývá vahou uzlu u i. O/D matice poptávky Poptávku po přepravě lze výsledně znázornit pomocí tzv. O/D matic (original destination), matic přepravních vztahů. O/D matice je zjednodušeně definována jako: M = (q i.j ) v čase t. Příklad zápisu O/D matic uvádějí tabulky 1 a 2. Tab. 1 Příklad O/D matice pro nejpozději nutný čas ukončení přepravy Z DO POČET CESTUJÍCÍCH KATEGORIE ČAS ROZVOZU 2 1 4 1 14:30 1 3 6 1 15:00............... 20

Tab. 2 Příklad O/D matice pro nejpozději nutný čas zahájení přepravy Z DO POČET KATEGORIE ČAS SVOZU CESTUJÍCÍCH 1 2 4 1 7:30 1 3 6 1 8:00............... Dále lze O/D matice vytvořit jako: O/D matice aposteriorní poptávky - při její tvorbě se vychází z vyhodnocení skutečné poptávky. Jde o získání a zpracování již realizované poptávky, tzv. ex post. O/D matice apriorní poptávky - jde o získání a zpracování informací o poptávce, která je požadována a může být realizována v budoucnu, tzv. ex ant. Po zjištění a popsání obou druhů poptávek (aposteriorní i apriorní) a následném vyhodnocení jednotlivých O/D matic a jejich porovnání lze dojít ke stanovení konkrétních požadavků dopravcům. Tedy objednávek na vytvoření nových linek a jízdních řádů či úpravy stávajících. To je rovněž významným podkladem při udělování licencí na jednotlivé spoje. Vyhodnocení poptávky může být bráno globálně nebo podrobně s možností rozlišení dle kategorie cestujících, kategorie dopravních cílů a časových pásem. Podrobné vyhodnocení tedy zahrnuje: počet cestujících (objem přepravy), rozložení cestujících dle: kategorie cestujících, kategorie cílů, časových pásem. Příspěvek vznikl za podpory projektu institucionálního výzkumu MSM 0021627505 Teorie dopravy. Literatura 1. KÖNIG, H. Mobilität für alle. Nahverkehrs-praxis, 2001, č.1/2, s. 7-10, ISSN 0342-9849. 2. KLEPRLÍK, J.Integrovaný systém veřejné osobní dopravy v regionu. Disertační práce, Pardubice 1999. 3. MEDELSKÁ, V. A KOL. Dopravné inžinierstvo, Alfa, Bratislava 1991, ISBN 80-05- 00737-X. 4. PLAŠIL, J. K dopravní obslužnosti, Doprava-ekonomicko technická revue, č.4, 1998, s.20-24, ISSN 0012-5520. 5. ČERNÝ, J. A KOL. Grant GA ČR 103/00/0443 Optimalizace dopravní obsluhy územních celků veřejnou osobní dopravou, závěrečná zpráva Pardubice, 2003. doc. Ing. Jaroslav Kleprlík, PhD. Katedra technologie a řizeni dopravy. Dopravní fakulta J. Pernera, Univerzita Pardubice doc. Ing. Zdeněk Dvořák, PhD. Katedra technikcých vied a informatiky. Fakulta špeciálneho inžinierstva, Žilinská univerzita v Žiline 21

POSOUZENÍ KVALITY METODOU BENCHMARKINGU Benchmarking je soustavný, systematický proces zaměřující se na porovnávání vlastní efektivnosti z hlediska produktivity, kvality a praxe se špičkovými společnostmi a organizacemi Benchmarking je přímo zaměřen na zvyšování efektivnosti. To motivuje pracovníky firmy k obohacování o nové poznatky, zlepšení svých dovedností a zvýšení kvalifikace. Firma má potom možnost trvale se rozvíjet. Správně uplatňovaný benchmarking má velký význam pro konkurenceschopnost podniku. Pro jeho uplatnění je nejprve potřebné identifikovat ty operace v organizaci, které je třeba zdokonalit. Firma musí mít dále přehled o jiných subjektech, které mají vynikající výsledky v uskutečňování činností podobných těm identifikovaným. Pravděpodobně nejnáročnějším úkolem firmy je zjistit podmínky a způsoby dosažení těchto výborných výsledků u konkurenčních firem. Po analýze úspěchů jiných organizací a srovnání s vlastními postupy lze zodpovědně přistoupit k samotnému zdokonalování ve vlastním podniku na základě rozvíjení pracovních dovedností a kvalifikace nejen vedoucích, ale i ostatních zaměstnanců firmy. Přístup ke kvalitě na bázi této metody je podobný konkurenční analýze, jejich vzájemné porovnání však odhaluje určitou odlišnost. Konkurenční analýza je zpravidla zaměřena na tyto tři okruhy: analýzu výrobků a služeb z hlediska nákladů a kvality, ekonomickou analýzu s ohledem na celkovou ekonomiku konkurujícího systému, analýzu přístupů zákazníků, dodavatelů apod. s cílem získat průvodní informace. Rozdíl vězí především v hloubce přístupu obou metod. Zatímco konkurenční analýza je orientována pouze na fakta, benchmarking posouvá analýzu těchto faktů do roviny skutečných aktivit pro nasměrování podniku ke zlepšení pozice na trhu a odstranění statutu zaostávající firmy. Metoda benchmarkingu je tedy velice úzce spjata s kvalitou. Neměla by se ovšem týkat pouze kvality odvozené od konkurenčních firem, resp. kvality normované. Je třeba vycházet především z reálných potřeb zákazníků a právě schopnost firmy tyto potřeby trvale uspokojovat se stává předmětem srovnávání s konkurencí. Metodu benchmarkingu použil mimo jiné i Dopravní podnik hl. města Prahy. Aspekty benchmarkingu Komplikovanost a vzájemná provázanost jednotlivých reálných jevů ve skutečných podmínkách provozu se přirozeně neobejde bez přístupu jejich komplexního chápání. Pro analytické účely lze benchmarking rozložit na určité oblasti podle tří aspektů: aspekt kvality poskytování hodnoty zákazníkům bez ohledu na výrobní náklady, aspekt produktivity výroba určitého množství s minimálním vkladem zdrojů bez ohledu na to, jakou hodnotu výrobku nebo službě přisuzuje zákazník, aspekt času čas je vhodnou jednotkou pro vyjádření produktivity i kvality. Aspekt kvality Kvalitu je možné definovat z hlediska zákazníka, nebo z interního výrobně-technického hlediska. V prvním případě zdokonalování kvality slouží jako prostředek k uspokojování potřeb a očekávání zákazníků. Ve druhém případě si organizace stanovuje kvalitativní normy tak, aby byla schopna udržet kvalitu svých výrobků a služeb na úrovni zákaznických 22

očekávání. Pro základní kritéria hodnocení kvality byl vytvořen ve Švédsku model, který nevystupuje jako bariéra vzhledem ke druhu podniku, je tedy vhodný i pro podnik dopravní. Základní kritéria tohoto modelu jsou následující: orientace na zákazníka všichni členové organizace se musí snažit uspokojovat zákazníky externí i interní, protože uspokojování zjevných i skrytých potřeb zákazníků je cílem všech organizací, řízení každý vedoucí pracovník má za úkol stanovit cíle firmy a vytvářet vhodné podmínky všem podřízeným k jejich naplnění, angažovanost vedoucích pracovníků je nezbytná, harmonická součinnost každý člen organizace musí být seznámen s vytyčenými cíli, mít k dispozici potřebné prostředky a informace o dosažených výsledcích, bez spolupráce všech členů se organizace dosaženého úspěchu stěží dočká, kvalifikace konkurenceschopnost organizace staví na kvalifikaci svých členů, kvalifikační potenciál každého člena se musí zvyšovat v zájmu jeho i celé organizace pro dosažení dalšího pokroku, dlouhodobé hledisko organizace by se neměla spokojit pouze s krátkodobými efekty, ale veškeré problémy řešit s ohledem na dlouhodobé cíle, sociální odpovědnost sociální odpovědnost má každá organizace i její členové, což znamená dodržovat nejen platnou legislativu, ale také stále usilovat o další zlepšování, orientace na proces činnost organizace je třeba chápat jako proces, který je možné rozdělit na jednotlivé subprocesy a pomocné procesy, přesné určení těchto procesů je žádoucí pro rozdělení kompetencí a odpovědností, preventivní opatření cílem těchto opatření je předcházet závadám výrobků a chybným postupům, soustavné zdokonalování pouze neustálým zdokonalováním zboží, služeb a postupů si firma zajistí maximální výkonnost i zájem zákazníka, soustavné zdokonalování se musí týkat všech činností a všech členů organizace, učit se od ostatních ke zdokonalování svých činností potřebuje organizace srovnání s jinými firmami a pochytit od nich nové poznatky a zkušenosti, srovnávat je ale vhodné s organizací, která je v dané činnosti nejlepší, a to i v případě, že taková organizace nepatří do stejného oboru, rychlejší reakce u všech činností mají veliký význam rychlejší reakce, kratší realizační doby a vysoká flexibilita v souvislosti se změnami v interním i externím prostředí, týkají se nejen vývoje, výroby a dodávek zboží a služeb, ale samozřejmě také administrativních postojů, rozhodování založené na faktech rozhodování musí vycházet ze zdokumentovaných a spolehlivých údajů, proto je zapotřebí, aby každý člen organizace měl možnost měřit a analyzovat údaje, které ovlivňují spokojenost zákazníka a produktivitu, spolupráce klíčovým faktorem, který ovlivňuje úspěšnost organizace, je spolupráce a vzájemně příznivé vztahy se zákazníky, spolupracovníky, dodavateli, vlastníky i společností jako celkem. Benchmarking se považuje za velice účinný nástroj, který napomáhá poodhalit systém kvality u jiných organizací. Pokud jde o kvalitu, může být benchmarking využit pro následující cíle: kvalita oceněná zákazníkem jde o průzkum postupů špičkových společností ve 23

spojitosti se vztahy k zákazníkům a s porovnáním s konkurencí, normovaná kvalita týká se systémů k zajištění úrovně kvality produkce odpovídající stanoveným technickým podmínkám a normám, přičemž tato úroveň kvality musí být dosažena v základních (vývoj, výroba, distribuce apod.) i pomocných činnostech organizace (finance, účetnictví, public relations atd.) za účelem maximálního omezení vzniku zákazníkovy nespokojenosti, organizační rozvoj - za stálého cíle prvotřídní kvality se využívá při aktivitách organizačního charakteru, např. při hodnocení rozvoje lidských zdrojů, angažovanosti zaměstnanců, úrovně školení, instruktáže, nebo při posouzení přístupu společnosti k výkonnosti, orientace na zaměření provozu atd. Aspekt produktivity Benchmarking v oblasti produktivity se týká řízení vstupních zdrojů. Produktivita je charakterizována podílem objemu výroby a spotřebovaných zdrojů. Je vysoká za velkého objemu výroby při současném nízkém vstupu zdrojů a naopak. Vysoká produktivita však nezajišťuje vysokou hodnotu pro zákazníka. Úlohou benchmarkingu v této oblasti je získávání poznatků a zkušeností od organizací, které mají výrazně vysokou produktivitu.to může napovědět, jak snížit množství použitého kapitálu a racionalizovat celkové náklady. V této souvislosti lze srovnávat způsob skladového hospodářství, postupy zpracování objednávek a jiné. Při hodnocení výkonnosti v oblasti produktivity se užívají různé prostředky měření. Jedná se např. o produktivitu na zaměstnance z hlediska přidané hodnoty. Tato produktivita je vyjádřena vztahem, v jehož čitateli jsou celkové hrubé příjmy společnosti snížené o veškeré nákupy včetně režie a provozních kapitálových nákladů, ve jmenovateli pak počet zaměstnanců. Výsledkem je vyjádření přidané hodnoty vyprodukované jedním pracovníkem za předpokladu, že je tato hodnota prodána. Tento ukazatel má vysokou vypovídací schopnost a rychle odhalí neproduktivní aktivity. Může přinést užitek i při rozhodování, zda určité služby vyrábět či raději nakupovat nebo zda zavést automatizaci některé z činností. Dále se k měření produktivity využívá návratnost celkových aktivit v rámci tzv. modelu Du Pont. Tento model pracuje s příjmy, náklady a kapitálem. Je vhodný pro analýzu činnosti celé firmy, ale i jejích jednotlivých částí. Určité úskalí je však skryto v jednotnosti použití metody porovnávaných firem při oceňování kapitálu, protože jinak by mohlo dojít ke značnému zkreslení výsledků. Významnou a užitečnou metodou benchmarkingu v oblasti produktivity je analýza ABC (Activity Based Costing kalkulace podle činností). Tato metoda demonstruje nový přístup rozvrhování nákladů. Analýza se provádí se zaměřením na jednotlivé výrobky, případně jejich skupiny, na zákazníky nebo na skupiny zákazníků. Analýza ABC vyžaduje vymezení určitých prvků. Jde o zaměření, zdroje, činnosti a veškeré stimuly vyvolávající náklady. Zaměření je v podstatě cílem kalkulace nákladů. Zdroje na jedné straně uskutečňují činnost, na druhé vytvářejí náklady (např. personál, výrobní zařízení atd.). Činnosti jsou pracemi, které jsou uskutečňovány v souvislosti s využíváním zdrojů (např. psaní faktur, nakupování surovin apod.). Podněty vyvolávající náklady jsou charakterizovány množstvím, které spojuje činnosti se zaměřením (např. počet výrobních zakázek). Aspekt času Významným faktorem, který ovlivňuje produktivitu a konkurenceschopnost, je čas. S ohledem na to, zda čas přináší přidanou hodnotu či ne, hovoříme o čase produktivním a neproduktivním. Bohužel právě neproduktivní složka celkového časového toku v procesu 24

často tvoří více než 90 % celkové doby trvání tohoto procesu. Krátká realizační doba významně přispívá ke kladnému ocenění kvality zákazníkem a podporuje produktivitu. Kategorie benchmarkingu Subjekty pro srovnávání při použití benchmarkingu lze hledat různými způsoby. V zásadě jsou rozlišovány tři kategorie benchmarkingu: vnitřní (interní) benchmarking srovnávání v rámci jedné organizace, tzn. mezi dceřinnými společnostmi, pobočkami apod., vnější (externí) benchmarking porovnávání s konkurenty nebo zahraničními kolegy, funkční benchmarking srovnávání výrobků, služeb a pracovních postupů s různými společnostmi, které dosahují špičkových výkonů v jiných oborech. Interní benchmarking O interním benchmarkingu má smysl hovořit zejména u těch společností, které mají široce rozvětvenou síť poboček, různých oddělení atd. Tato skutečnost poskytuje řadu možností pro srovnávání a přináší jisté výhody: organizace může postupovat svým tempem, učí se benchmarking využívat a případné pozdější použití jeho externí kategorie nebude pro firmu tak náročné, skýtá automatický přístup k informacím, srovnání jsou navíc velmi přesná, protože všechny důležité údaje pocházejí z jedné společnosti. Určitou nevýhodou této kategorie benchmarkingu je menší pravděpodobnost nalezení výkonnosti na špičkové úrovni v rámci jedné organizace. Poznatky z interního benchmarkingu často slouží jako odrazový můstek pro benchmarking externí. Interní benchmarking také tvoří základ pro vyrovnávání rozdílů ve výkonnosti jednotlivých poboček. Externí benchmarking K porovnání je v tomto případě použita organizace konkurenční či ekvivalentní v jiných zemích či na jiných trzích za dodržení podmínek srovnatelnosti porovnávaných organizací a jejich funkcí. Jako jisté nebezpečí zde vystupuje možnost přesunu pozornosti firmy k vyhledávání konkurenčních faktorů namísto špičkové výkonnosti, potom se mohou aktivity firmy ubírat nesprávným směrem. Spolupráce v rámci externího benchmarkingu však může vést k velkému užitku, a to i při partnerství s konkurenty. Funkční benchmarking Funkční benchmarking zahrnuje porovnávání výrobků, služeb a pracovních postupů dané organizace s jinými špičkovými společnostmi bez ohledu na obor. Bližší specifikace hovoří o porovnávání jednotlivých částí činností než o celkovém srovnání. Srovnáváním dílčích činností lze spíše dosáhnout špičkové úrovně než srovnáváním jejich výstupů. Faktory úspěšnosti Při používání benchmarkingu lze dospět k určitým obecným závěrům o faktorech úspěšnosti. Existují některé univerzální faktory úspěšnosti, které lze vypozorovat u špičkových společností bez ohledu na jejich obor působnosti. Jde o následující faktory: zaměření na výkonnost chování organizace s dominantní orientací na výkonnost ve všech úrovních a oblastech, sledování nákladů časté využití analýzy ABC pro přesné sledování celkových nákladů a disponování informacemi, které náklady přispívají k hodnotě oceněné zákazníkem, těsný kontakt se zákazníky stálý monitoring postojů zákazníků vůči organizaci, je používána analýza ABC, tentokrát pro vytipování lukrativních zákazníků, 25

těsný kontakt s dodavateli umožnění účasti dodavatelům na rozvojových projektech firmy, současná orientace na zdokonalování kvality a produktivity souběžné působení obou faktorů v praxi, využití nejmodernější technologie především se jedná o technologie zpracování dat, využití moderních technologií přináší velké možnosti pro zdokonalování, úspěch přinášejí i interní školení a vzdělávací programy, orientace na činnosti významné pro zákazníky a přinášející konkurenční výhody. Realizace benchmarkingu Užití metody benchmarkingu obvykle souvisí s pěti následujícími kroky: rozhodnutí, co podrobit metodě benchmarkingu, určení partnerů pro benchmarking, shromáždění informací, analýza, realizace v zájmu účinku. Každý projekt přirozeně předpokládá konkrétní specifické podmínky a situaci. Použití etap striktně podle tohoto návodu tedy nenese normativní charakter. Identifikace objektu benchmarkingu Jedná se o stanovení činností, na které je ve firmě třeba uplatnit benchmarking. Ten může být vztažen na celou organizaci, nebo pouze na některé její části. Nutným východiskem bývá analýza a pochopení potřeb zákazníků i procesů, které se ve firmě odehrávají. Je potřebné si také ujasnit, zda se bude benchmarking ubírat směrem na kvalitu vnímanou zákazníkem nebo na produktivitu. Metoda může být uplatněna na jakákoliv hlediska chování a výkonnosti firmy, ať už jde o výrobky, služby, výrobní postupy, zaměstnance, prodej, náklady, kvalitativní systémy, kapitál apod. Určení partnerů pro benchmarking Druhá etapa realizace benchmarkingu zahrnuje hledání společností, které jsou špičkové v oblastech předmětu srovnávání. Nesnadným úkolem je po identifikaci těchto firem navázání kontaktů s nimi. V této etapě tedy dochází k výběru kategorie benchmarkingu. Interní benchmarking má výhodu ve snadném získávání potřebných informací, s jeho pomocí se obvykle dospěje k možnostem zdokonalení vlastní činnosti, i když zpravidla ne na špičkovou úroveň. Nalezení vhodných partnerů pro externí benchmarking je složitější. V případě konkurenčních společností bude benchmarking výhodný a spolupráce firem vzájemně prospěšná, pokud se jeho prostřednictvím podaří shromáždit informace a poznatky, které posunou kupředu celý obor a budou tudíž užitečné pro všechny zúčastněné strany. Problém v případě funkčního benchmarkingu spočívá především v obtížném určování opravdu nejlepších společností. Shromáždění informací Cílem další etapy je shromáždit dostatečné množství potřebných informací. Začíná se vždy sběrem informací ve vlastní organizaci, potom následují kontakty a pracovní schůzky s externími partnery. Pro získání údajů se sestavují vhodné dotazníky, které se využijí nejprve při sběru informací v rámci vlastní organizace, čímž se ověří jejich funkčnost. V případě úspěchu se použijí k získávání informací od partnera v benchmarkingu. Při práci se získanými údaji je nutno dodržovat pravidla firemní etiky, aby nedošlo k morálnímu pochybení. 26

Benchmarking si nelze vykládat jako nějakou průmyslovou špionáž, je založen na ekvivalentní výměně informací mezi jednotlivými partnery. Důležitou roli hraje i řádná dokumentace, kontrola a ověřování dat. Analýza Stěžejní činností této etapy je odhalování podobností a rozdílů mezi porovnávanými organizacemi. Systematickým setříděním údajů směřujeme k pochopení souvislostí a porovnávání rozdílů. Mezi společnostmi spolupracujícími v benchmarkingu ovšem mohou existovat určité nesrovnatelné faktory, které by mohly analýzu zkreslit. Realizace v zájmu účinku Poslední etapu tvoří činnosti zaměřené na vyrovnávání zjištěných rozdílů a konkrétní realizaci možného zdokonalení v praxi. Cílem je dosažení celkového rozvoje organizace, pokud bude benchmarkingu věnovat dostatečnou pozornost a osvojí si jeho principy. Její oborové soustředění nebude hrát žádnou roli. Literatura [1] KARLÖF, B., OSTBLOM, S. Benchmarking. Přeložila Ludmila Galeová. Praha: Victoria Publishing, 1995. ISBN 80-85865-23-8. [2] NENADÁL, J. aj. Moderní systémy řízení jakosti Quality Management. Praha: Management Press, 1998. ISBN 80-85943-63-8. Ing. Jindřich Ježek, Ph.D. Ing. Radovan Soušek, Ph.D. Dopravní fakulta Jana Pernera Univerzita Pardubice Email: Jindrich.Jezek@upce.cz Radovan.Sousek@upce.cz 27

POVINNOSŤ PODAŤ DAŇOVÉ PRIZNANIE K DANI Z PRÍJMOV FYZICKÝCH OSÔB Daňový systém prešiel v zdaňovacom období roka 2004 mnohými zmenami. Situácia je o to komplikovanejšia, že v priebehu roka došlo k ďalším novelám zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktoré v procesných veciach ovplyvňujú spôsob podávania daňového priznania za minulý rok aj napriek tomu, že začali platiť až od 1. januára 2005. Na druhej strane však nový systém výrazne zredukoval počet tlačív daňových priznaní k dani z príjmov, čo celú administratívu zjednodušilo. Dôležité je vedieť, že aj za rok 2004 musí daňovník do 31. marca daňové priznanie nielen podať, ale vypočítanú daňovú povinnosť v lehote na podanie daňového priznania aj zaplatiť. Kto je daňovníkom dane z príjmov fyzickej osoby? Daňovníkom tejto dane je podľa 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov fyzická osoba. Na účely tejto dane rozlišujeme daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou a obmedzenou daňovou povinnosťou. Daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou je fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt alebo sa tu zdržiava aspoň 183 dní v kalendárnom roku a jej daňová povinnosť predstavuje zdanenie, resp. predmet dane je vymedzený celosvetovými príjmami zdanenými na území SR. Obmedzená daňová povinnosť predstavuje zdanenie príjmov daňovníkov, ktorí nemajú na území SR neobmedzenú daňovú povinnosť, a to len z príjmov, ktoré majú zdroj na území SR, pričom u týchto daňovníkov môžu medzinárodné zmluvy rozsah zdaniteľných príjmov modifikovať. Daňovník, ktorý dosiahol v roku 2004 príjem v zahraničí, postupuje za toto zdaňovacie obdobie podľa 45 zákona o dani z príjmov. Ide o zamedzenie dvojitého zdanenia. Podľa cit. ustanovenia postupuje daňovník pri vylúčení dvojitého zdanenia alebo pri zápočte dane v súlade so zmluvou. Prepočet príjmov dosiahnutých v zahraničí a zaplatenej dane na slovenskú menu sa vykoná podľa 31 zákona o dani z príjmov. Ak je daňovník účtovnou jednotkou, použije sa pri prepočte cudzej meny na slovenskú menu kurz slovenskej koruny k cudzej mene vyhlásený Národnou bankou Slovenska (NBS) spôsobom uvedeným v zákone o účtovníctve. Kto má povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov FO? Daňové priznanie fyzických osôb za rok 2004 podáva daňovník v zmysle 32 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý v spomínanom zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % zo sumy podľa 11 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov (základná nezdaniteľná časť, čo je 19,2 násobok životného minima platného k 1.1. zdaňovacieho obdobia). Pre rok 2004 suma životného minima k 1.1.2004 je vo výške 4 210 Sk, teda nezdaniteľná časť základu dane pre daňovníka je pre rok 2004 suma 12 x 4 210 Sk, čo je 80 832 Sk. Daňové priznanie za rok 2004 bude povinný podať každý daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy presiahli za zdaňovacie obdobie 40 416 Sk. Do sumy zodpovedajúcej 50 % zo základnej nezdaniteľnej časti na daňovníka sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou ( 43 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení 28

neskorších predpisov) a jej zrazením je splnená daňová povinnosť daňovníka (sú to príjmy z prenájmu nebytových priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré plynú fondu prevádzky, údržby a opráv, pretože pri takýchto príjmoch sa zrážková daň považuje za vysporiadanú). Rovnako sa do spomínanej sumy nezaratávajú ani príjmy, z ktorých sa daň síce vyberá zrážkou, ale daňovník sa sám rozhoduje o tom, či daň vyberaná zrážkou bude považovaná za vyrovnanú alebo nie. V prípadoch keď vyjde z takýchto príjmov v daňovom priznaní preplatok na dani, je výhodnejšie daňové priznanie podať. Z príjmov podľa 5 (zo závislej činnosti) zákona o dani z príjmov daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % zo sumy základnej nezdaniteľnej časti na daňovníka a plynú od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorý nemá v SR stálu prevádzkáreň, plynú zo zdrojov v zahraničí, nemožno z nich zraziť preddavok na daň, teda zdaniteľná mzda je celá alebo vo väčšej časti v nepeňažnej forme. daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v stanovenom termíne potrebné doklady. Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období poberal príjmy podľa 5 (zo závislej činnosti) od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa alebo poberal iné druhy príjmov podľa 6 (príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu), 7 (príjmy z kapitálového majetku) a 8 (ostatné príjmy) ak nie sú od dane oslobodené, okrem príjmov z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa 43, ak vybratím tejto danej je splnená daňová povinnosť. Daňovník, ktorý vykáže daňovú stratu z príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti či z prenájmu, je povinný vždy podať daňové priznanie, aj keď jeho zdaniteľné príjmy za príslušné zdaňovacie obdobie neboli vyššie ako polovica nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (50 % sumy podľa 11 ods. 1 písm. a). Kto nemusí podať daňové priznanie k dani z príjmov FO? Daňové priznanie za rok nemusí podávať zamestnanec, ktorý pracoval iba u jedného zamestnávateľa a mal iba príjmy zo závislej činnosti. Musel však požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti do 15. februára 2005. Novinkou je, že daňové priznanie nemusí podávať ani daňovník, ktorý v priebehu roka 2004 menil zamestnanie alebo pracoval pre viacerých zamestnávateľov súčasne. Stačí, ak rovnako do 15. februára 2005 požiadal posledného zamestnávateľa, u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus, o ročné zúčtovanie z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane. Pritom však musí zamestnávateľovi do rovnakého termínu predložiť všetky doklady od ostatných zamestnávateľov potrebné na vypracovanie zúčtovania, inak bude musieť podať daňové priznanie sám. Opäť však nesmie mať žiadne ďalšie príjmy, ktoré nie sú od dane z príjmov oslobodené, alebo z ktorých sa daň nevyberá zrážkou. 29

Daňové priznanie zároveň nemusí podávať ani daňovník, ktorý poberá príjmy od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenska, ak je daňovníkom, ktorý nemá v SR trvalý pobyt alebo jeho príjmy zo závislej činnosti ako pracovníka Európskych spoločenstiev alebo ich orgánov boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie. Aké sú lehoty na podanie daňového priznania? Daňové priznanie za rok 2004 sa podáva v zmysle 49 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak, teda do 31. marca 2005. Správca dane na žiadosť daňovníka alebo z vlastného podnetu môže predĺžiť túto lehotu najviac o tri mesiace, t. j. do 30. júna 2005. Ak súčasťou zdaniteľných príjmov sú aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane môže predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o šesť mesiacov, a to do konca septembra 2005. Aké je opravné daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie? Daňovník, ktorý do lehoty na podanie daňového priznania zistí, že uviedol v podanom daňovom priznaní chybu, tak podľa 39 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov podá opravné daňové priznanie. Opravné daňové priznanie sa podáva vždy do lehoty na podanie daňového priznania, pričom na prvej strane sa vyznačí, že ide o opravné daňové priznanie. Správca dane vychádza pri vyrubovacom konaní iba z opravného daňového priznania, na skôr podané daňové priznanie sa už neprihliada. Ak daňovník zistí, že jeho daňová povinnosť má byť vyššia, ako tá, ktorá je uvedená v podanom daňovom priznaní, je povinný podľa 39 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov podať dodatočné daňové priznanie, a to do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení, pričom v tejto lehote je splatná aj daň. Daňovník uvedie na prvej strane daňového priznania, že ide o dodatočné daňové priznanie, v ktorom vyznačí rozdiely oproti pôvodnému podanému daňovému priznaniu. Kto je miestne príslušným správcom dane? Daňovník, ktorý je fyzickou osobou, podáva daňové priznanie miestne príslušnému správcovi dane v zmysle 49 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Pojem miestna príslušnosť správcu dane vyplýva z 3 zákona o správe daní a poplatkov a táto sa u fyzickej osoby riadi jej trvalým pobytom, inak miestom, kde sa obvykle zdržuje. U fyzickej osoby, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt, ani sa tu obvykle nezdržuje, je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava. Literatúra: [ 1 ] Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov [ 2 ] Dane a účtovníctvo v praxi č. 1/2005, IURA EDITION, Bratislava [ 3 ] www.hnonline.sk Ing. Eva Ščerbáková, scerbak@za.drsr.sk, Daňový úrad Žilina I, J. Kráľa 2, 010 01 Žilina 30

MODERNÉ PRÍSTUPY PLÁNOVANIA PODNIKOVÉHO PORTFÓLIA Úvod Moderné koncepcie portfóliového plánovania sa pokúšajú odstrániť všetky známe slabiny a nedostatky tradičných koncepcií portfóliového plánovania. Orientujú sa preto na tie ciele, ktoré sú v súčasnosti pre podnikovú stratégiu najdôležitejšie a zaisťujú a zabezpečujú prehľad, aké účinky majú rôzne podnikové priority, štruktúry a formy portfólií, na dosiahnutie strategických cieľov podniku. Vychádzajúc z tohto hľadiska môžeme podľa zamerania portfóliového plánovania rozlíšiť dve skupiny koncepcií. Je to portfóliové plánovanie zamerané na kompetencie a portfóliové plánovanie zamerané na hodnotu. V nasledujúcom príspevku sa budem venovať portfóliovému plánovaniu, ktoré je zamerané na hodnotu, ako i portfóliovému plánovaniu zameranému na kompetencie. Plánovanie podnikového portfólia zamerané na hodnotu Realizácia podnikovej stratégie si vyžaduje použitie adekvátnych finančných zdrojov. Tento fakt platí rovnako pre súčasné podnikateľské oblasti, ktoré by sa mali priebežne rozvíjať, ale taktiež pre nové podnikateľské oblasti, ktoré sú pripojované prostredníctvom akvizícií alebo vnútorného rozvoja k už exitujúcim podnikateľským oblastiam príslušného podniku. Rozhodovanie o tom, akým spôsobom budú finančné prostriedky rozdelené medzi jednotlivé podnikateľské, resp. výrobkové, oblasti, patrí preto k zásadným rozhodnutiam strategického riadenia podniku. Koncepcie portfólia klasického typu nám umožňujú zväčša len všeobecné doporučenia k formulácií podnikovej stratégií. Naviac sa tieto doporučenia vôbec nevzťahujú na rozhodujúce podnikové ciele, ktoré reprezentuje optimalizácia hodnoty príslušného podniku. Preto by mali byť vždy doplnené plánom alokácie zdrojov, ktorých cieľom je investovať iba do tých podnikateľských oblastí, ktoré zvyšujú hodnotu podniku a zaistiť také rozdelenie prostriedkov, ktoré povedie k optimálnemu vývoju hodnoty podniku. Plánovanie portfólia zamerané na hodnotu môže byť realizované vo dvoch formách, a to: - portfólio na základe ukazovateľov ziskovosť/rast - portfólio na základe ukazovateľov Economic Value Added/Free Cash-Flow. Plánovanie portfólia na základe ukazovateľov ziskovosť/rast Plánovanie portfólia na základe ukazovateľov ziskovosť/rast vychádza z úvahy, že hodnota podniku, prípadne podnikateľskej oblasti, je zásadne ovplyvňovaná dvomi stimulátormi: je to jednak ziskovosť podniku, ktorá môže byť vyjadrená napríklad ako výnosnosť investovaného kapitálu a rast podniku, ktorý je obvykle pomerom prírastku investovaného kapitálu, alebo prírastku obratu, resp. tržieb. Investície do jednotlivej podnikateľskej, prípadne výrobkovej oblasti sa vyplatí vtedy, keď je očakávaný výnosnosť väčšia, než zodpovedajúce náklady na investovaný kapitál. Maticu portfólia, ktoré zodpovedá tejto forme môžeme znázorniť na obr. 1 31

Spread + Hľadať možnosť rastu Udržať 0 - Zrušiť Hľadať možnosti zvýšenia rentability - 0 + Rast Obr. 1 Matica portfólia výnosnosti investovaného kapitálu a rastu podniku Na zvislej osy je nanesená hodnota tzv. spreadu, čo predstavuje pomer dosiahnutých výnosov ku kapitálovým nákladom. Deliaca čiara rozdeľuje podnikateľské oblasti (výrobky) na tie, u ktorých výnos prevyšuje zodpovedajúce kapitálové náklady a tie, ktoré svojim výnosom kapitálové náklady nepokrývajú. Na vodorovnej osy je uvedená hodnota rastu príslušnej podnikateľskej oblasti. Taktiež v tomto prípade deliaca čiara oddeľuje podnikateľské oblasti (výrobky) s kladným a záporným rastom. Podľa umiestnenia, ktoré zaujme posudzovaná podnikateľská oblasť, alebo výrobok v uvedenej matici, uplatní podnik stratégiu, ktorá zabezpečuje jeho cieľovú orientáciu. Plánovanie portfólia na základe ukazovateľov Economic Value Added/Free Cash-Flow Táto forma nám umožňuje inú alternatívu portfóliového plánovania zameraného na hodnotu, v ktorej sú vzájomne prepojené dve kritéria hodnotového manažmentu. Oba ukazovatele EVA a FCF predstavujú absolútne finančné veličiny, ktoré sú vyčíslované obvykle v ročných intervaloch. EVA udáva rozdiel medzi prevádzkovým ziskom po zdanení, čo reprezentuje ukazovateľ NOPAT (Net Operating Profil After Taxes) a kapitálovými nákladmi podnikateľskej oblasti a vypovedá tiež o tom, či v danom období vznikol kladný alebo záporný prírastok hodnoty. Finančné prostriedky by potom mali plynúť len do tých oblastí, ktorých hodnota EVA je kladná alebo pri najmenšom poskytuje dostatočné finančné záruky toho, že v najbližšom čase dosiahne EVA kladných hodnôt. Ukazovateľ voľného cash-flow naproti tomu vyjadruje likvidnú situáciu jednotlivých podnikateľských oblastí. Pokiaľ prepojíme obidva tieto ukazovatele do matice portfólia, potom na zvislej osy bude uvedená hodnota EVA a na vodorovnej osy bude hodnota voľného cash-flow, obr. 2. 32

EVA + 0 - Umožňujú ďalší rozvoj Určené k zrušeniu Vytvárajú hodnotu i finančné zdroje Ničitelia hodnoty - 0 + Free Cash-flow Obr. 2 Ukazovateľ voľného cash-flow Deliace čiary u obidvoch ukazovateľov vytvárajú rovnako, ako v predchádzajúcom prípade hranicu, medzi kladnými a zápornými hodnotami. Podnikateľské oblasti, ktoré vykazujú pozitívne EVA i FCF sú poväčšine stabilné, ale slabo rastúce oblasti, ktoré vytvárajú hodnotu. Likvidné prostriedky sú pri tom využívané k investovaniu do iných oblastí. Podnikateľské oblasti s kladnou hodnotou EVA a záporným FCF sú predovšetkým oblasti s vysokým rastom a prírastkom hodnoty, ktoré však súčasne kladú vysoké nároky na likvidné prostriedky potrebné k ďalšiemu rozvoju v danej oblasti. Podnikateľské oblasti s negatívnou hodnotou EVA a pozitívnym FCF sú tzv. likvidátori hodnoty, kladný cash-flow na základe dezinvestovaniu, napr. predajom majetku. Podnikateľské oblasti so zápornou hodnotou EVA i FCF nepokrývajú ani svoje kapitálové náklady a používajú likvidné prostriedky okrem iného tiež ku krytiu vlastných strát. Plánovanie podnikového portfólia zamerané na kompetencie Pri plánovaní portfólia nemôžme prehliadnuť, že finančné zdroje sú jednak ľahko prevoditeľné, ale na druhej strane zvyčajne značne obmedzené. Odlišná situácia je v prípade nefinančných zdrojov, predovšetkým u kompetencií. Pod pojmom kompetencie budeme rozumieť predovšetkým schopnosti a zručnosti uplatňované v podnikových oblastiach, ktoré sú nielen úzko vymedzené, ale taktiež obtiažne prevoditeľné. Úlohou každej podnikovej stratégie je nastaviť zodpovedajúce relevantné kompetencie do jednotlivých podnikateľských oblastí tak, aby ich využitie zodpovedalo strategickým cieľom podniku. Základom tejto orientácie portfóliového plánovania je preto analýza všetkých funkcií a kompetencií v príslušných podnikateľských oblastiach, ktorá by umožnila ich identifikáciu, ale zároveň tiež ich ďalší rozvoj. Prioritne je treba zvýrazniť také kompetencie, ktoré sú využiteľné i v iných podnikateľských oblastiach, kde taktiež prispievajú k získaniu alebo posilneniu konkurenčnej výhody, napríklad špeciálne logistické schopnosti, resp. efektívny systém informačného manažmentu. I v tomto prípade môžeme podnikové portfólio znázorniť vo forme matice, v ktorej na zvislej osy je uvedená atraktívnosť trhu a na vodorovnej osy intenzita kompetencií obr. 3. 33

Atraktívnosť trhu vysoká Rozvoj kompetencií Udržovanie a využívanie pozície na trhu nízka Outsourcing Transfér kompetencií nízka vysoká Intenzita kompetencií Obr. 3 Matica portfólia atraktívnosti trhu a intenzity kompetencií Atraktívnosť trhu je určovaná na základe súčasnej tržnej pozície podnikateľskej oblasti a jeho očakávaného vývoja. Do úvahy musia byť zároveň brané i prevažujúce tržné podmienky ostatných podnikateľských oblastí na danom trhu a musia byť porovnávané s podmienkami z vlastnej podnikateľskej oblasti. Táto úloha je o to ťažšia, čím heterogénnejšie sú aktivity porovnávaných podnikateľských oblastí. Intenzita kompetencií je posudzovaná jednak z hľadiska súčasného stavu kompetencií, ako i z hľadiska budúcich očakávaných nákladov na ich rozvoj a z toho vyplývajúcich príležitostí a hrozieb. Obe tieto dimenzie sú hodnotené pomocou výrazov vysoký a nízky. Z pozície, ktorú zaujme v portfóliovej matici posudzovaná podnikateľská oblasť, je daný smer pre budúcu stratégiu a spôsob využívania kompetencií. Záver Pri porovnávaní moderných koncepcií portfóliového plánovania vidíme podstatný prínos oproti klasickým metódam, predovšetkým pre ich jednoduchosť, cieľový prístup a určovanie priorít podnikovej stratégie. Realizácia podnikovej stratégie si zvyčajne vyžaduje použitie značných finančných zdrojov, predovšetkým pre rozvoj. Preto rozhodovanie o spôsobe použitia disponibilných finančných prostriedkov medzi jednotlivé podnikateľské a výrobkové sféry patrí k rozhodujúcim faktorom strategického riadenia podniku. Literatúra: [1] Baran, D.: Analýza hospodárenia podniku, Vydavateľstvo STU, Bratislava 2001 [2] Baran, D.: Aplikácia controllingu v podnikovej praxi. Vydavateľstvo STU, Bratislava, 2002 [3] Beranko, D. - Dranove,D. Shanley, M.: Economics of Strategy, New York, 2000 [4] Campbell, A. Comers-Luchs, K.: Strategic Synergy, Oxford, 1992 [5] Hammer, M.: The Reengineering Revolution Handbook. London, Harper Collins, 1997 [6] Landon G.- C. Miller: Business Process Process Reengineering: A Management Handbook. 2.ed. Vertical Systems, Inc. 1996 Doc. Ing. Dušan Baran, PhD. FCHPT STU v Bratislave Katedra manažmentu 34

SYSTÉM ZEMĚDĚLSKO-POTRAVINÁŘSKÉHO VELKOOBCHODNÍHO TRHU V POLSKU Andrzej Jezierski, Cezary Mańkowski Katedra Logistiky, Gdanska Univerzita, Polsko Úvod Období společensko-ekonomických přeměn přináší s sebou nejen šance, ale i zahrožení hospodářských systémů. Výsledkem příznivého, jak i nepříznivého působení tržních sil v konkurenčních podmínkach je jev vzniku i zániku hospodářských podmětů. Jedním z těchto jevů je tvoření meta a makrohospodařských systémů, které svým vlivem překračují lokální hranice trhu a vystupují zpravidla jako regionální, národní nebo globální trhy. Příkladem tohoto systému je mimo jiné i zemědělsko-potravinářský velkoobchodní trh. Důležité funkce, jaké zemědělsko-potravinářský velkoobchodní sektor plní v národním hospodářství i jednotící se Evropě, vyžadují poznání úrovně vývoje zemědělskopotravinářského velkoobchodní trhu v Polsku. V literatuře problematika zemědělskopotravinářského velkoobchodního trhu je málo rozeznaná. Proto cílem této přednášky je pokusit se vyřešit vědecký problém zformulovaný otázkou: jaký je vývojový stav zemědělskopotravinářského velkoobchodního trhu v Polsku?. ROZVOJ ZEMĚDĚLSKO-POTRAVINÁŘSKÉHO VELKOOBCHODNÍHO TRHU V POLSKU Trh, chápaný jako souhrn vztahů mezi podměty, které se účastní procesů výměny, má nejednorodný charakter, vynikající ze specifického charakteru předmětu výměny, různých druhů podmětů vystupujících v roli prodavačů a kupujících, jak i specifičnosti jiných okolností, působících na tyto vztahy.jestliže si určíme jako základní kritérium při rozlišování různých druhů trhu předmět výměny, podmět trhu nebo prostor, jak i rovněž procesy dezagregace a segmentace trhu, můžeme zdefinovat zemědělsko-potravinářský velkoobchodní trh jako místo styku regulačních sil, poptávky a nabídky na jednorodné partie zemědělského a potravinářského zboží ve velkých (velkoobchodních) množstvích. Vznik zemědělsko-potravinářského velkoobchodního trhu v Polsku se datuje na přelom 1989/1990 roku, tj. v období tvoření volného trhu.na začátku 90-tých let, nařízením státních organů, došlo do úpadku družstevních středisek, hlavně ze zemědělského sektoru. Zhoršení rentability zemědělské produkce a konkurenční vliv nesdružených zemědělských podniků způsobilo vyeliminování z trhu velkého množství družstev, které dříve tvořily institucionální infrastrukturu zemědělského trhu, například: jednotná zemědělská družstva (JZD), zahradnictví, včelařské družstva. Na hranici reálné a regulační oblasti utvořeno pro potřeby intervencionalismu státní agence s přímým nebo nepřímým tržní charakterem (Agence zemědělského trhu, Agence restrukturizace a modernizace zemědělství, Agentura statního zemědělského vlastnictví). Mimo utvoření právních rámců i intervenčních státních orgánů, důležitou složkou jsou nesporně tržní zemědělské podměty (iniciativy), působící na všech jeho úrovních. Z tohoto důvodu vznilka v roce 1990-1993 skica zavedení zemědělskopotravinářského velkoobchodního trhu v Polsku, opracovaná přes Polskou zemědělskou komoru výrobců a exportérů (PZKVaE), na základě které v 1994 roce Ministersvo zemědělství opracovalo program tvoření velkoobchodních trhů a zemědělských burz v Polsku. Značící roli při projektování procesu výše uvedeného programu odehrála Velkopolská zemědělsko-zahradnická burza a.s. z Poznaně, která svou činnost zahájila v 1992 roce. 35

Základním úkolem tohoto programu było znivelizování nepříznivých jevů na zemědělském trhu, a sice: - nedostatek profesionálních zemědělsko-potravinářských velkoobchodů, zaostalost úrovně skladovacích prostorů, obalové techniky, standarizace zemědělských produktů, kompletování dodávek; - nedostatečnou infrastrukturu (hlavně zlá situace neudržovaných cest); - velké riziko obchodních transakcí; - nedostatek institucí, chránících práva zemědělců; - malý výběr zemědělské produkce Od samého počátku diskuzní názory, týkající se formování zemědělsko-potravinářského velkoobchodního trhu v Polsku, byly velmi různé. Někteří členové PZKVaE zdíleli názor, že zemědělsko-potravinářský velkoobchodní trh v Polsko měl by mít charakter trhu rozptýleného, který umožní účast větší skupině zemědělců, drobným podnikatelům a uzavírání maloobchodních transakcí. Były ale i rovněž názory úplně opačné, tj. utvoření komplexní sítě velkoobchodního trhu (pouze několik velkoobchodních center), která by uregulovala obchodování se zemědělskými produkty na celém území státu. Mimo to, były brány pod úvahu takže západní vzorce a formální požadavky, například sanitární a veterinární podmínky, bezpečnost práce a ochrana životního prostředí. Pravdopodobně perspektiva přistoupení do Evropské Unie, jak i rovněž nutnost splnění unijních kritérií při tvoření a fungování daného typu trhu, možnost uzískání finanční pomocy z Evropské Banky Obnovy a Rozvoje (EBOR), způsobilo,že była přijata koncepce tvoření v Polsku sítě několika zemědělských velkoobchodních trhů a burz, které splní evropské standardy. První profesionální zemědělský velkoobchodní trh vznikl v Poznani. Na jeho výstavbu přispěla svými peněžními prostředky švýcarska vláda. První část objektu była oddána do užitku v 1992 roce. Poznaňský příklad naklonil místní orgány a samosprávy z jiných oblastí k tvoření zemědělských burz a velkoochodů na svých správních územích. Díky této iniciativě vznikly akciové společnosti, ve kterých své podíly mají rovněž místní orgány a samosprávy. Jsou to: 1) Warszawski Rolno - Spożywczy Rynek Hurtowy S.A. Bronisze, k/warszawy, 2) Dolnośląskie Centrum Hurtu Rolno - Spożywczego S.A. we Wrocławiu, 3) Lubelska Giełda Rolno - Ogrodnicza S.A. w Lublinie, 4) Pomorskie Hurtowe Centrum Rolno - Spożywcze S.A. w Gdańsku, 5) Wielkopolska Giełda Rolno - Ogrodnicza S.A. w Poznaniu, 6) Śląski Rynek Rolno - Przemysłowy S.A. w Katowicach, 7) Łódzki Rynek Rolno - Przemysłowy S.A. w Łodzi, 8) Zielonogórska Giełda Rolno - Towarowa S.A. w Zielonej Górze, 9) Rolno - Spożywczy Rynek Hurtowy Radomska Giełda Rolna S.A. w Radomiu, 10) Giełda Rolno - Towarowa S.A. w Białymstoku, 11) Rolno - Spożywczy Rynek Hurtowy - Giełda Elbląska S.A. w Elblągu, 12) Małopolska Giełda Rolno - Towarowa S.A. w Rzeszowie, 13) Wałbrzyska Giełda Rolno - Spożywcza S.A. w Wałbrzychu, 14) Mazurski Rynek Rolno - Hurtowy S.A. w Ełku, 15) Łużyckie Centrum Hurtu Rolnego S.A. w Zgorzelcu, 16) Środkowo - Pomorskie Hurtowe Centrum Rolno - Spożywcze S.A. w Koszalinie, 17) Kielecka Giełda Rolna S.A. w Kielcach, 18) Rolno -Przemysłowy Rynek Hurtowy Giełda Hurtowa S.A w Legnicy, 19) Zachodniopomorskie Rolno - Spożywcze Centrum Hurtowe S.A. w Szczecinie, 36

20) Małopolska Giełda Rolno - Ogrodnicza MAGRO S.A. w Krakowie, 21) Opolska Giełda Rolno - Towarowa S.A. w Opolu. Mapa na obrázku 1 ukazuje lokalizaci výšě uvedených trhů. Szczecin Koszalin Gdańsk Elbląg Ełk Białystok Poznań Zielona Góra Legnica Zgorzelec Wrocław Wałbrzych Opole Łódź Warszawa Radom Kielce Katowice Kraków Lublin Rzeszów Obr. 1. Lokalizace zemědělsko-potravinářského velkoobchodního trhu v Polsku Pramen: vlastní opracování Charakteristika vybraných organizací zemědělsko-potravinářského velkoobchodního trhu v Polsku Většina organizací má ve svých statutech jako předmět své činnosti utvoření, spravování a řízení nadregionálního velkoobchodního trhu zemědělským a potravinářským zbožím, na kterém bude prováděna: - činnost agentů, zabývajících se prodejem zemědělských plodů, živých zvířat, surovin pro textilní průmysl; - velkoobchodní prodej obilí, semen a krmiva; - velkoobchodní prodej květin a rostlin; - velkoobchodní prodej ovoce a zeleniny; - činnost agentů, zabývajících se prodejem dřeva a průmyslového zařízení, lodí a letadel; - velkoobchodní prodej zemědělských strojů a zařízení, jak i rovněž traktorů; - velkoobchodní prodej chemických výrobků; - pozůstalý specialistický velkoobchodní prodej; - obalová technika; - pronájem nemovitostí ve vlastní prospěch; 37

- výzkum trhu a veřejného mínění; - vědecko-vývojové práce z oboru lesnictví, zemědělství a veterinářství; - vědecko-vývojové práce z oboru ekonomie; - vydávání knih; - vydávání novin; - vydávání časopisů, periodický tisk ; - porady z oblasti vedení a řízení hospodářské činnosti; - mimoškolní formy vzdělání, nesklasifikováno; - maloobchodní prodej pozůstalého zboží na tržištích; - opracování počítačových údajů; - stavební činnost z oblasti výstavby objektů lokalního síťového energetického a telekomunikačního potrubí; - činnosti související s organizací výstav a veletrhů; - činnosti související s financemi a účetnistvím. Varšavský zemědělsko-potravinářský velkoobchod a.s. v Bronišach pod Varšavou se skláda ze dvou hal (ovoce-zelenina, květiny) o celkové ploše 31 000 m 2 a 400 obchodních stanků, které były předány do provozu v květnu 1999 roku. V první polovině 2000 roku agenti pronajeli 57% celkové tržní plochy. Nejlépe i nejrychleji zůstala zahospodarována hala s květinami. Své obchodní prostory tu má około 220 agentů, z toho je 106 přímých pěstitelů. Tak velký zájem halou s květinami naklonil vedení akciové společnosti k rozhodnutí dostavět před halou přístřešek, který umožní prodej květin přes celý rok. Pod přístřeškem se nacházejí stánky 135 agentů, z kterých je 90 přímých pěstitelů.prodavači květin platí, ale i současně akceptují, nájemné ve výši 12-13 USD/m 2. Denně do Broniš přijíždí asi 1200 aut, z kterých jedna polovina míří přímo k hali s květinami. V hali s ovocem a zeleninou pronajelo obchodní plochu 180 agentů, z kterých je 116 přímých pěstitelů. Pod přístšeškem prodává 176 agentů, z toho je 134 přímých pěstitelů. Varšavský trh splňuje všechny unijní standardy. Je ve své aglomeraci velkooochodním trhem s velkou budoucností, avšak původně zakládané obraty ještě nebyly dosaženy. Příjmy z pronájmů hradí běžné výdaje trhu a splátku půjčky (půjčka ve vyši 15 mln USD), kterou akciová společnost uzískala od EBOR. Druhou půjčku společnost uzískala od tuzemské banky a splátky půjčky přesunuto o 1,5 roku. Při rostoucích obratech, z výpovědí vedení společnosti, nebudou se splácením půjčky žádné problémy. Nejlépe dělajícím zemědělsko-potravinářským trhem v Polsku je Velkopolská zemědělskozahradnická burza a.s. Poznaň. Úspěch společnosti v hlavní míře tkví ve způsobu vedení burzy. Pasivní administrování było nahrazeno aktivním kreováním obchodních podmínek. Podle původních předpokladů burza měla sloužit jako zásobovací centrum velkoobchodů, restaurací, podniků veřejného stravování a maloobchodů. Hiper a supermarkety způsobily, že část bývalých zákazniků ukončilo nebo omezilo svou obchodní činnost. Vedení společnosti přijelo nové opatření další své obchodní aktivity. Burza navázala spolupráci s jinými velkoobchodními centry i místními výrobcemi. Další úspěšnou společností zemědělsko-potravinářského velkoobchodního trhu je Elblonská Burza a.s. Má velmi rozsáhlou obchodní aktivitu. Na jejím teréně se nacházejí velkoobchodu s ovocem a zeleninou, květinami, mléčnými výrobky, rybárny i masny. Obchodují tu společně pěstitelé, chovatelé, výrobci a gastronomické podniky. Burza pronajela svou obchodní plochu rovněž dvěma hipermarketům. Na burze je zaměstnáno 600 osob, ale tvoří se další pracovní místa. 38

Komplexní obsluha obchodníka je hlavním krédem Lubelského Velkoobchodního Trhu Ovocem a Zeleninou v Elizůvce, vzdálené 6 km od Lublina. Každý obchodník může na burze zakoupit hnojiva nebo ochranné prostředky rostlin, zřízeno rovněž pobočku banky, pošty a zemědělského poradenství. Ve výstavbě jsou nové obchodní pavilóny a benzinová stanice, které mají hlavně sloužit kupujícím. Zěmědělsko potravinářský trh Radomská Zemědělská Burza była založena v 1995 roce a je pod tímto vzhledem nejstarší organizací na jihu Polska. Přes celou dobu své existence přináší zisk. Obchodní, jak i finační úspěch vyniká hlavně ze zeměpisného položení burzy, tj. v samém srdci úrodné pánve. Například v 1999 roce było na burze prodáno 35 tisíc tun ovoce, 24 tisíc tun zeleniny a 25 tisíc tun brambor. Na burzu přijíždí denně 1000-1200 aut se zbožím, kterého se prodá 70-80 %. Důkladnější údaje o velkoobchodních trzích jsou uvedeny v tabulce 1. ZAKONČENÍ Zemědělsko-potravinářský velkoobchodní trh existuje v Polsku již 10 let. V této době vznikly společnosti, které zasluhují na jak nejlepší ohodnocení své činnosti, ale vznikly i takové, které mají velmi slabé hospodářské výsledky. Hlavní příčinou tohoto nepříznivého jevu je: - hospodářské předsevzetí převyšující tržní potřeby; - nedostatek účastníků trhu; - neuzískání plánovaných obratů; - nesprávné zorganizování výrobců; - působení tržní síly tradičních menších zemědělsko-potravinářských trhů, - nedostatečná infrastruktura. Aby odstranit výše uvedené negativní jevy, třeba zahájit: 1) regulační a právní činnosti (novelizace zákonů o výrobních skupinách, obchodních centrech, trzích atd.); 2) administrativní činnosti (likvidace místních trhů, zavedení nových restriktivních sanitarních a hygienických předpisů, atd). V situaci, kdy vnější hospodářské podmínky jsou totožné pro všechny podměty, zvýšení hospodářské efektivnosti zemědělsko-potravinářského velkoobchodního trh povinno nastoupit se změnou způsobu řízení těchto podmětů. Vedení společností musí tedy uplatnit celou řadu koncepcí a metod řízení: logistických, controllingových, marketingových, finančních, kádrových, investičních, právních atd. Literatura: 1) Czubała A.: Dystrybucja produktów. PWE, Warszawa 2001 2) Jezierski A.: Rola logistyki w kształtowaniu i funkcjonowaniu rolno - spożywczego rynku hurtowego w Polsce. Praca doktorska. Uniwersytet Gdański, Gdańsk 2004 3) Mynarski S.: Badania rynkowe w warunkach konkurencji. Oficyna Wydawnicza Fogra, Kraków 1995 4) Wrzosek W.: Funkcjonowanie rynku. PWE, Warszawa 1998 39

Pramen: vlastní opracovánícharakteristika vybraných organizací zemědělsko-potravinářského velkoobchodního trhu v Polsku Název trhu Základní kapitál Podílníci Obraty Ceny služeb Jine poznámky Małopolska Giełda Rolno - Towarowa S.A. Rzeszów, ul. Lubelska 46, tel. 017-379 - 41 Agencja Restrukturyzacji i Modernizacji Rolnictwa - 30000 akcií, Wojewoda Rzeszowski - 20100 akcií 6,5 mln zł/ ročně. Centrum Handlowo - Dystrybucyjne Małopolskiej Giełdy Rolno-Ogrodniczej MAGRO S.A. w Krakowie (www.magrosa.com.pl) Wielkopolska Giełda Rolno- Ogrodnicza S.A. Poznań, ul. Franowo 1 (www.wgro.com.pl.) Rolno - Spożywczy Rynek Hurtowy Radomska Giełda Rolna S.A., Radom, ul. Lubelska 65, tel 048 521-95 Warszawski Rolno - Spożywczy Rynek Hurtowy SA Zielonogórska Giełda Rolno - Towarowa SA. Zielona Góra, Al. Zjednoczenia 102, tel. 0-68 26-25-64 70094 akcie s nominální cenou - 100 zł a emisni ceně 110 zł, 26750 akcií zabezpečených věcným majetkem 25692500 zł 3 emise akcií poslední cena akcie 150 zł 122 akcionářů (Gmina Kraków: 40,87%; Agencja Mienia Wojskowego: 20,63%, Zasada LTD sp z o.o. 32,38%, Pozůstalí: 6,12%) 22092600 zł Fundacja Rozwoju Rolnictwa i Gospodarki Żywnościowej - ok. 40%, individualní podílníci - 32,8%, Wielkopolski Związek Ogrodniczy - 8,4%, Agencja Rynku Rolnego - 5,6%, PKO BP - 2,2%, pozůstalí: 11% 4,545 mln zł Agencja Restrukturyzacji i Modernizacji Rolnictwa - 3 mln zł, Wojewoda Radomski - 0,8 mln zł, Agencja Rynku Rolnego 0,45 mln zł, zemědělci a jiné právní osoby 0,201 mln zł 34,751 mln zł Agencja Własności Rolnej Skarbu Państwa - 14,5 mln zł, Agencja Rynku Rolnego - 3 mln zł, Agencja Restrukturyzacji i Modernizacji Rolnictwa - 5 mln zł, místní samosprávy - 0,3 mln zł 75550 akcií s nominální cenou 100zł Agencja Rynku Rolnego 21 000 akcií, Skarb Państwa - Wojewoda Zielonogórski - 23 750 akciíi, Agencja Restrukturyzacji i Modernizacji Rolnictwa - 30 000 akcií poplatek za m 2 plochy nebo za 1 m stolu 2,5-4,0 zł, prodej z osobního auta 3,5 12 zł, auto nebo přívěs do 1,5 t od 4,5 do 15 zł, auto 5-8 t od 9 do 25 zl, auto s vlekem 18 do 36 zł, poplatek za vjezd pro kupující od 1,5 do 5 zł Tabulka 1 Investiční program zahrnuje výstavbu obchodních objektů o celkové ploše 23 750 m 2. - - Společnost vlastní pozemek v Pasterniku (Krakov), který je určen pro výstavbu zemědělsko-potravinářského velkoobchodního trhu. Společnost zve do spolupráce. 400-500 mln zł/ ročně denní sazebník poplatků v závislosti od druhu prodávaného zboží a standardu zařízení od 1,0 do 1,6 zł m 2 plus DPH, tržní poplatekvjezd: osobní auto - 11,5 zł, dodávkové - 16,5 zł, nákladní - 24 zł, auto s květinami - 13,5 zł - tržní poplatek-vjezd - 8 zł, auto do 1,2 t -16 zł a více, pronájem skladiště -6 zł/m 2 + DPH, pronájem hali 22 złm 2 + DPH 620 mln zł/ročn ě 4,2 mlnzł/ ročně 0,55 zł za m 2 utvrzené plochy, 17 zł za m 2 chladírny, Celý tržní terén je zpevněn, všechný boxy mají telefon, fax, chladicí zařízení, přístup k vodovodním a sanitárním zařízením. V hali se zeleninou je dodatečně teplá voda, kanalizace, rampy, zdvihadla, individualní regulace teploty. V hali s květinami je klimatizace. - nutné investiční náklady 164,977 mln zł Makléřská kancelář pobírá provizi 0,5% - 3,5% od obratu

Dolnośląskie Centrum Hurtu Rolno - Spożywczego S.A., Wrocław, ul. Karmelkowa 29/41, tel. 071 3645484 (www.dchrs.com.pl) Łódzki Rolno - Spożywczy Rynek Hurtowy S.A., Ksawerów, ul. Szkolna 14, tel. 042-138 487 (www.zjazdowa.com.pl) Mazurski Rynek Rolno - Hurtowy S.A., Ełk, ul. Suwalska 88, tel. 0 87 10 84 75 Wschodnie Centrum Agroeksportu Podlaska Giełda Rolno - Eksportowa S.A., Biała Podlaska, ul. Pułku Piechoty 2, tel. 0 57 342 22 79 Środkowopomorskie Centrum Rolno - Spożywcze S.A., Koszalin, ul. Szczecińska 52, tel. 0-94 460-770 Giełda Rolno - Towarowa S.A., Białystok, Szosa Północno - Obwodowa 40, tel 0-85 750-005 Rolno - przemysłowy Rynek Hurtowy Giełda Hurtowa S.A., Legnica, ul. Bydgoska 18, tel. 0 76 522212 29,356 mln zł Agencja Własności Rolnej Skarbu Państwa - 48,66%, Agencja Restrukturyzacji i Modernizacji Rolnictwa - 17,03%, Wojewoda Wrocławski - 15,19%, Agencja Rynku Rolnego - 6,81%, Bank Zachodni S.A. - 1,7%, pozůstalí 10,61% 6,4 mln zł Agencja Modernizacji i Restrukturyzacji Rolnictwa - 3 mln zł, Agencja Własności Rolnej Skarbu Państwa - 1,7 mln zł, Wojewoda Łódzki, obecní úřady, ok. 40 fyzických osob, hlavně zemědělců 1,055 mln zł Agencja Rynku Rolnego - 0,4 mln zł, obecní úřad Ełk - 0,544 mln zł, Mlekpol Grajewo 0,03 mln zł 17 akcionářů, 89 % kapitálu náleží do firem a soukromých osob, 11% do Státní pokladny a obecních úřadů 1,2165 mln zł Polmozbyt Koszalin Holding S.A. - 0,8405 mln zł, Agencja Rynku Rolnego - 0,1 mln zł, Agro - Kam sp. zo.o. - 0,095 mln zł, Agencja Własności Rolnej Skarbu Państwa 0,05 mln zł 12 mln zl Fabryka Wyrobów Runowych Biruna - 3,7 mln zł (věcný majetek) Agencja Modernizacji i Restrukturyzacji Rolnictwa - 3,0 mln zł, Agencja Rynku Rolnego - 0,8 mln zł, 118 fyzických osob, s toho 43 zemědělců 2,27 mln zł Státní pokladna - 2,215 mln zł - - Terén 80 ha, planovaná skladištní plochá 35 000 m 2. - nutnost vykoupení minimalně 10 akcií s cenou 100 zł, box o ploše 35-48 m 2 stojí 50-55 tisíc zł, - stánek ok. 6 zł /m 2, bezplatné školení výrobců Trh má kompletní infrastrukturu, chladirny, individualní vjezd k boxům. Jsou ve výstavbě dvě hale o ploše ok. 9 tisíc m 2. Potenciální zákazníci žádají hlávně stánky o ploše 50 m 2. Cílem burzy je výstavba infrastruktury, která umožní rozvoj velkoobchodního trhu a exportu zemědělsko- potravinářského zboží do krajů bývalého SSSR

Giełda Kaliska sp. zo.o. Kalisz, ul. Braci Gillerów 2-16, tel. 0-62 44-53 - 81 Wałbrzyska Giełda Rolno - Spożywcza S.A., Wałbrzych, ul. Sienkiewicza 2, tel. 0 74 43 49 71 3,6 mln zł Město Kalisz Plocha burzy činí 7,3 ha, dvě hale o ploše 3 tis. a 1,5 tis. m 2. Prodej hlavně zemědělského zboží (polovina obratu). Obchodují tu rovněž obyvatelé z bývalého SSSR, ale i z Čech i Slovenska 5,121 mln zł Agencja Restrukturyzacji i Zaplánovaná modernizace Modernizacji Rolnictwa, Agencja Rynku Rolnego, Gmina Wałbrzych Andrzej Jezierski, Cezary Mankowski Katedra Logistiky, Gdanska Univerzita, Polsko

MOŽNOSTI ZVYŠOVANIA KONKURENCIESCHOPNOSTI MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV Konkurencieschopnosť sa v posledných rokoch stala hlavným motívom rozvojových stratégií štátov a regiónov na celom svete. Zvyšovanie konkurencieschopnosti firiem je neustále diskutovanou témou a úzko súvisiacou s globalizáciou. Jedným z prístupov, ktorý môže pomôcť riešiť problematiku konkurencieschopnosti je oblasť skúmania sietí a clustrov a možnosť ich aplikácie do praxe malých a stredných podnikov. Rozhodujúcim nástrojom pre rast inovačnej kapacity, produktivity a regionálnej konkurencieschopnosti sú podľa súčasného svetového prístupu vzájomne a geograficky previazané zoskupenia firiem v rámci blízkeho odvetvia, tzv. clustre. Vytváranie sietí malých a stredných podnikov Podnikateľská sieť predstavuje skupinu dvoch alebo viacerých podnikov, ktoré spolupracujú z toho dôvodu, aby realizovali nové podnikateľské aktivity, ktoré by samostatne nebolo možné realizovať [3]. Ide o určitú formu podnikania, realizovanú na kooperačných vzťahoch medzi podnikateľskými a inými subjektami. Sieť zvyšuje rýchlosť pohybu informácií a má vplyv na finančné efekty podnikania. Sieť premieňa klasický podnik na virtuálnu korporáciu, ktorá obsahuje technologické jadro a ostatné činnosti prebiehajú vo vytvorenej sieti podnikateľských subjektov. Spoločnými charakteristikami sietí sú [6]: pomerne malý počet zahrnutých podnikov, obmedzené členstvo, ktoré má často podobu skôr horizontálnych vzťahov medzi podnikmi porovnateľnej veľkosti, ako typickú hierarchickú štruktúru dodávateľského reťazca napojeného na väčší podnik, spoliehanie sa na vývoj silných väzieb odvodených z dôvery, povesti alebo reciprocity, nemusí vždy ísť o právny kontrakt, ale vždy je určitý druh dohody, napr. slovný, pre vykonanie dohodnutých akcií, záväzok k poskytnutiu určitých zdrojov a podobne. Siete vznikajú medzi veľkými podnikmi a ich subdodávateľmi, medzi malými a strednými podnikmi, medzi podnikateľskými subjektami a verejným sektorom, občianskou verejnosťou apod. Veľké podniky realizujú rozsiahle (globálne) siete, avšak aj veľmi malé firmy môžu mať globálny charakter a generovať zisky, ak využijú vhodné formy globálnej siete [2]. Vzájomné prepájanie a väzby medzi jednotlivými podnikateľskými subjektami, tzv. pretkávanie vzťahov, vedie k vzniku siete. Cieľom prepájania podnikov je predovšetkým zvýšenie konkurenčnej schopnosti, a to prostredníctvom [3]: znižovania nákladov pri uzatváraní transakcií, znižovania výrobných nákladov, rozširovania prístupu k moderným technológiám, informáciám, spoločným vytváraním nových informačných databáz, rýchlejším zavádzaním noviniek, získavaním možností vstupovať na nové trhy a rozdeľovaním rizika medzi jednotlivé subjekty siete. 43

K vytváraniu sietí a prepájaniu samotných malých a stredných podnikov nejestvuje jednotný návod. Potreba musí vychádzať od samých podnikateľských subjektov, ktorí sa presvedčia o tom, že zapojením sa do siete získajú výhody, ktoré by boli ináč pre ne nedostupné [4]. Štát a samosprávne orgány v procese prepájania a vytvárania sietí malých a stredných podnikov môžu zohrávať významnú úlohu, ktorá spočíva v podpore takýchto snáh a v mobilizovaní síl podnikateľskej sféry. Tým, že podporia procesy prepájania aktívnych a flexibilných malých a stredných podnikov vo svojom regióne, podporia zároveň tvorbu nových pracovných miest, podporia šancu zvýšiť konkurenčnú schopnosť nielen samotných podnikateľských subjektov, ale aj seba - regiónu. V podmienkach globalizácie ekonomických procesov si už veľakrát nekonkurujú podniky, ale štáty či regióny, ktoré získavajú punc subjektov podnikania. Clustre Pojem cluster siaha ďalej ako sú známe siete podnikov, v ktorých spolupracujú firmy, ktoré pôsobia na rovnakom trhu koncových produktov a ktoré patria do rovnakej skupiny v rámci odvetvia. Clustre sú často medzisektorové siete (vertikálne alebo laterálne) a zahŕňajú odlišné a komplementárne firmy špecializované okolo špecifických väzieb, alebo na základe vedomostí v rámci hodnotového reťazca. Porovnanie základných znakov sietí a clustrov je uvedené v tabuľke č.1. Siete, najmä medzi firmami vo výrobnom reťazci, sú základnými zložkami každého clustra. Tab. č. 1 Siete podnikov Základné znaky sietí a clustrov Clustre 1. Umožňujú podnikom prístup ku špecializovaným službám 2. Majú obmedzené členstvo 3. Založené sú často na zmluvných dohodách 4. Uľahčujú podnikom podieľať sa na zložitých výrobách 5. Sú založené na kooperácii 6. Majú spoločné podnikateľské ciele 1. Priťahujú požadované špecializované služby do regiónu 2. Majú otvorené členstvo 3. Sú postavené na spoločných hodnotách, ktoré posilňujú dôveru a povzbudzujú reciprocitu 4. Generujú dopyt pre viac podnikov s podobnými alebo príbuznými schopnosťami 5. Sú založené na kooperácii i na konkurencii (súťažení) 6. Majú spoločné vízie 44

Cluster definujeme ako geografické sústredenie vzájomne previazaných odvetví (podnikov), špecializovaných dodávateľov, poskytovateľov služieb, firiem v príbuzných odvetviach a pridružených inštitúciách, ako sú univerzity, agentúry a obchodné asociácie rôznych smerov, ktoré súťažia, ale aj spolupracujú. Vzájomne previazané odvetvia sústredené geograficky na vymedzenom území, sú hnacou silou národného, regionálneho a miestneho rozvoja [5]. Základné faktory, ktoré podporujú zhlukovanie odvetví do clustrov, vyplývajú z aglomeračných úspor. Firmy umiestnené v priestorovej blízkosti profitujú z nižších dopravných a transakčných nákladov a z kvalifikovanej a vzdelanej pracovnej sily v danom odvetví. Aglomeračné úspory môžu zasa povzbudzovať konkurenciu, čo znamená prenos informácií, vedomostí a transfer technológií medzi podnikmi. Môže to viesť k novému rastu odvetví a teda k celkovému rastu clustra. K rozvoju clustrov prispievajú aj aglomeračné efekty. Tzv. clustrovanie odvetví a firiem je založené na externých výhodách z aglomerácie a na spoločných akciách firiem sústredených v danom priestore, ktoré im spoločne prinášajú úspory, podporujú ich k zavádzaniu inovácií, k súpereniu ako aj ku konkurencieschopnosti. Hlavné výhody existencie clustrov pre zvýšenie regionálnej konkurencieschopnosti sa prejavujú hlavne v oblastiach [6]: Clustre môžu zvyšovať produktivitu a efektívnosť, čo znamená: efektívny prístup ku špecializovaným vstupom, zamestnancom, informáciám, inštitúciám a verejným statkom, ako sú vzdelávacie programy a vzdelávacie inštitúcie, uľahčenie koordinácie medzi firmami, rýchle rozširovanie najlepších skúseností, trvalé a viditeľné porovnávanie výkonnosti a silná motivácia zlepšovať sa v porovnaní s miestnymi konkurentmi. Clustre stimulujú a uľahčujú inovácie: lepšia schopnosť vnímať inovačné príležitosti, prítomnosť mnohých dodávateľov a inštitúcií, ktoré pomáhajú získavať vedomosti, jednoduché experimentovanie s lokálne prítomnými zdrojmi. Clustre uľahčujú komercionalizáciu: zvýšenie príležitostí pre nové podniky a vznik nových podnikov, nižšie bariéry vstupu do clustra pre príbuzné podniky z dôvodu dostupných pracovných síl, kvalifikácie, dodávok, zvýšenie konkurencie prostredníctvom externalít, väzieb a vzťahov medzi firmami a inštitúciami. Clustre vedú k zvýšeniu ekonomického rastu hlavne z troch dôvodov: zvyšujú produktivitu tým, že umožňujú prístup k špecializovaným vstupom a zamestnancom, zvyšujú možnosti prístupu k informáciám, k inštitúciám a verejným statkom, zvyšujú inovačnú kapacitu firiem zrýchľovaním difúzie technologických znalostí a inovácií; naviac konkurenčné tlaky vnútri každého clustra zvyšujú samotné firemné ponuky k inováciám, 45

stimulujú rýchlejšiu tvorbu nových firiem, pretože mnohí zamestnanci sa stávajú podnikateľmi v tzv. spin-off firmách, ktoré vznikajú odštiepením od pôvodnej firmy v dôsledku nižších bariér vstupu. Na rozvoji clustrov a tým aj regionálnej produktivity a konkurencieschopnosti sa podieľa aj vláda (verejný sektor), spolupracujúce inštitúcie, súkromný sektor. Clustre prosperujú tam, kde existuje vysoko kvalitné mikroekonomické podnikateľské prostredie. Ich súčasťou sú poskytovatelia špecializovaných služieb, ako napr. reklama a public relations, ale aj univerzity, výskumné ústavy apod. Pre firmy je totiž jednoduchšie vnímať príležitosti, rozvíjať a zavádzať nové myšlienky, ak sú umiestnené uprostred podobných firiem a v blízkosti dodávateľov. Dochádza ku zvyšovaniu konkurenčnej výhody podnikov v clustri prostredníctvom externalít a väzieb medzi firmami, odvetviami a nadväzujúcimi inštitúciami v rámci clustra. Clustre podporujú vznik základných podmienok pre vytváranie inovácii, stimulujú rast výkonnej a vzdelanej pracovnej sily a rozvoj vedomostí a technológií v príslušnom odbore. Výsledkom vývoja clustra je tendencia exportovať nielen výrobky a služby, ale aj intelektuálny kapitál a technológie. Záver Problematika konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov je vysoko aktuálna predovšetkým v súčasnej dobe globalizácie, kedy nie je jednoduché obstáť na národných trhoch. V nových podmienkach konkurenčnej ekonomiky prežijú malé a stredné podniky nie jednotlivo, ale pomocou spájania sa a vytvárania väzieb s inými podnikateľskými subjektami a zároveň tak, že budú žiť v symbióze s daným regiónom a ďalšími subjektami, ktoré v ňom existujú. Zhlukovanie do clustrov je dynamický proces a súvisí úzko s konkurenciou, ktorá zasa závisí na inováciách a vyhľadávaní strategických rozdielov medzi firmami. Literatúra [1] ČOREJOVÁ, T.: K hodnoteniu regionálneho podnikateľského prostredia. Rozwoj Euroregionu Beskidy 2, Bielsko Biala, WSBiF, 2003 [2] LUDVÍK, L.: Podmínky pro sítě malého a středního podnikání. Podnik a podnikání, sborník příspěvků. Ostrava: Ekonomická fakulta VŠB TU Ostrava 2002 [3] MARKOVÁ, V.: Malé a stredné podnikanie v Slovenskej republike. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta, UMB v Banskej Bystrici, 2003 [4] MIKOLÁŠ, Z.: Small and medium size enterprise. Katowice: Akademia ekonomiczna, 2002 [5] PORTER, M.: Measuring the Role of Clusters. The Economic Performance of Regions, Gothenburg 2003 [6] SKOKAN, K.: Konkurenceschopnost, inovace a klastry v regionálním rozvoji. Ostrava: Repronis, 2004 [7] ŠTOFKOVÁ, K.: Možnosti identifikácie sietí a clustrov v regionálnom podnikateľskom prostredí, diplomová práca. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline, 2004 Ing. Katarína Štofková Žilinská univerzita v Žiline, F-PEDaS, Katedra spojov, Univerzitná 1, 010 26 Žilina, e-mail: Katarina.Stofkova@fpedas.utc.sk 46

OUTSOURCING NÁSTROJ KONCEPCIE ZOŠTÍHĽOVANIA PODNIKOV Každá firma alebo podnik by mal po určitej dobe prehodnotiť svoju činnosť z hľadiska jej efektívnosti. Veľmi často sa totiž stáva, že podniky pri rozbiehaní alebo rozširovaní svojej činnosti, majú tendenciu zabezpečovať si tieto činnosti samé. Čo je spojené s rozširovaním útvarov v podniku, práve pre takéto potreby. Mnohokrát sú to činnosti spojené s aktivitami, ktoré ležia mimo jadrovej kompetencie podniku. Tiež z časového hľadiska je ich životnosť obmedzená, čo sa však preukáže až neskôr. Keď sa potom hľadajú cesty ako zefektívniť činnosť podniku prichádza na rad zoštíhľovanie podnikov a bussines reeingineering a svoje miesto si tu nachádza i outsourcing. Ten sa začal uplatňovať v hospodárskej praxi už v priebehu 80. rokov minulého storočia, keď sa začal presadzovať názor, že nie je možné efektívne a hospodárne robiť všetko vlastnými silami a pritom si udržať konkurencieschopnosť. Podniky začali vyhľadávať spoluprácu špecializovaných tretích strán, aby pre ne vykonávali tie aktivity, ktoré nevytvárajú jadro ich vlastného podnikania. K nám sa dostal až v 90. rokoch a zdá sa, že nachádza široké uplatnenie, čo je na jednej strane dané zmenami ekonomiky a na strane druhej aplikáciou nových spôsobov a metód v riadení. Čo to teda ten outsourcing je? Outsourcing je prevedenie akýchkoľvek činností, doteraz vykonávaných vnútri podniku na externé zdroje. Cieľom je vyčlenenie špecializovaných prác nesúvisiacich priamo s predmetom podnikania. Podnik nemusí vynakladať prostriedky na obstaranie majetku, a pritom ho môže plnohodnotne využívať. Takisto nemusí investovať do vzdelávania či udržiavania úrovne špecialistov, no pritom ich má k dispozícii podľa potreby. Ak rastú či klesajú požiadavky na technické, či personálne zdroje, nemusí podnik okamžite hľadať dodatočné zdroje, či riešiť problém, čo s prebytočnými kapacitami. Všetky povinnosti, majetok, s ním spojené riziká, ľudské zdroje a s nimi súvisiaca agenda, za toto všetko zodpovedá poskytovateľ outsourcingových služieb. Hlavné charakteristiky outsourcingu teda sú: dodávka špecifických služieb pre klienta, dodávateľ vlastní a riadi zdroje pre dodávku služieb, záväzky v súvislosti s dodávkou služieb sú upravené zmluvou na určité obdobie, ekonomická efektívnosť outsourcingu služieb významne rieši investičné a prevádzkové náklady, prevzatie rizika poskytovateľom služby. Aké sú hlavné dôvody na zavedenie outsourcingu: zvýšenie koncetrácie na core bussines, zníženie nákladov a ich lepšia kontrola, uvoľnenie finančných zdrojov na iné účely, získanie prístupu k špičkovému know how, nedostatok interných zdrojov. Aby bol outsourcing úspešný a plnil funkcie, ktoré plniť má je nevyhnutné, aby boli splnené dve základné podmienky: 1. podnik musí mať jasnú predstavu o svojich strategických cieľoch, 2. podnik musí mať presne definovanú hlavnú činnosť a všetky podporné činnosti. 47

Ďalšími predpokladmi úspešnosti je presné definovanie vzťahov s poskytovateľom, kde ide predovšetkým o: dohodnutie rozhrania tokov tovaru a tokov informácii, pohotovosť reakcie poskytovateľa, cenu za poskytnuté služby, prechod zodpovednosti na poskytovateľa a deľbu zodpovedností medzi obidvoma partnermi, spôsob merania a vyhodnocovania výsledkov, špecifikáciu rizikových faktorov, definovanie rozhrania medzi objednávateľom a poskytovateľom, prípravu projektu (návšteva podniku, overenie výkonnosti i osobnej vhodnosti), prípravu a schválenie zmluvy a vytvorenie predpokladov pre spoluprácu, vlastný outsourcing a jeho riadenie a kontrola. Uplatňovanie outsourcingu v praxi prinieslo niekoľko zmien z hľadiska výberu partnerov na dodávky služieb a boli vytvorené tri základné modely ourtsourcingu: 1. kompletný outsourcing kontrakty sú uzatvárané na dodávky komplexných služieb a jedna dodávateľská firma sa zaväzuje k prevzatiu zodpovednosti za plnenie pre celú danú oblasť, 2. selektívny outsourcing kontrakty sú uzatvárané s viacerými dodávateľmi na základe skúseností a znalostí v určitých špecializovaných oblastiach, v ktorých majú dodávatelia silné postavenie, 3. strategický outsourcing kontrakty sú uzatvárané s viacerými dodávateľmi, ktorí však musia spolupracovať vzájomne, a to ako na vypracovaní ponuky na finálny kontrakt, tak i v záujme úspechu celého projektu. Dopyt po takto vypracovaných špecializovaných balíkoch služieb stále rastie. Tak sa z poskytovateľov outsourcingu stávajú strategickí partneri podnikov. Aké sú teda hlavné výhody, ktoré garantuje väčšina poskytovateľov outsourcingových služieb: finančná úspora, ktorá sa prejaví v eliminácii vysokých investičných nákladoch, v minimalizácii vlastných prevádzkových nákladoch, v znížení mzdových nákladoch, vo zvýšení výnosov podniku znížením investičných a prevádzkových nákladoch, profesionalita, flexibilita, prenesenie časti zodpovednosti (definovaných zmluvou), získanie konkurenčnej výhody, zjednodušenie manažérskej práce zmenou organizačnej štruktúry, objektivita predpovedí, nezávislosť, zovšeobecnenie a využitie poznatkov z iných spoločností, úspora času (obecne pripravené metodiky a postupy), voľné zdroje a sústredenie sa na core bussines, rozdelenie rizika, kontinuálny vývoj a aplikácie nových technológií, zlepšenie úrovne služieb, knowledge transfer možné daňové a mzdové výhody pri presune outsourcingu do štátov s výhodnými daňovými podmienkami a s nízkymi mzdovými nákladmi. 48

Nevýhody outsourcingu: strata kontroly nad kľúčovými zdrojmi, riziko, že poskytovateľ služieb zbankrotuje, strata kontroly nad procesom, vaša konkurencia môže využívať rovnakého poskytovateľa služieb, hrozí strata talentov vytvorených vo vnútri organizácie, zamestnanci môžu reagovať negatívne na outsourcing a kvalita ich práce sa môže zhoršiť. Medzi najčastejšie celosvetovo využívané služby outsourcingu patria: riadenie ľudských zdrojov, riadenie vzťahov so zákazníkmi, riadenie vzťahov s dodávateľmi, právne zastúpenie, vedenie účtovníctva, daňové a finančné poradenstvo, oblasť informačných technológií, prevádzka podnikových aplikácii a podnikových procesov, logistika, bezpečnosť, vývoj produktov, prognózovanie dopytu pre podniky, merchandizing, sekretárske práce (teleworking) ap. Čo je ešte veľmi dôležité, kým sa pre outsoursing rozhodnete? Predovšetkým si musíte správne vybrať outsourcingového partnera. Tento partner by mal byť blízky vášmu podniku veľkosťou, prístupom a kultúrou. Pokiaľ vystupujete na trhu ako špičková firma, malo by vám záležať na tom, aby aj váš outsourcingový partner mál podobné renomé. Váš partner musí uznávať tie isté hodnoty a to aj v oblasti sebarealizácie ako vy. Zmyslom koncepcie riadenia podnikov používaním metódy riadenia zoštíhľovaním je úsilie o permanentné zlepšovanie činnosti podniku vzhľadom na novú orientáciu na orientáciu na zákazníka. Súčasťou tejto koncepcie je aj tesný zväzok s dodávateľmi, zmena kultúry podniku, stále rastúci výkon, pružnosť a zväčšovanie rôznorodosti produkcie pri súčasnej redukcii počtu zamestnancov, zásob, doby realizácie investícii a eliminovaní chýb. Štíhly podnik, ktorý realizuje takúto koncepciu uspokojuje svojich zákazníkov rýchlejšie ako konkurencia pri nižších nákladoch a vyššej kvalite. Koncepcia riadenia zoštíhľovaním vyžaduje neustále zlepšovanie vo všetkých sférach hospodárenia podniku. Zoštíhľovanie spojené s reinžinieringom podnikových procesov môže niektoré rutinné procesy podniku zabezpečiť formou služby kúpenej od profesinálnej externej firmy outsourcing. Cieľom článku bolo poukázať na možnosti uplatnenia outsourcingu ako možného nástroja pre koncepciu zoštíhľovania podnikov s poukázaním na jeho výhody i nevýhody. Literatúra: [1]Chlebíková D.: Outsourcing Fenomén v podnikaní na Slovensku, Zborník z medzinárodnej konferencie Globalizácia a jej sociálno-ekonomické dôsledky 04, Rajecké Teplice, 2004 [2] Reháková H.: Outsourcing: Živá voda v časoch sucha http/www.ibispartner.sk Ing. Darina Chlebíková, PhD. Žilinská univerzita v Žiline, F-PEDaS, Katedra ekonomiky email: darina.chlebikova@fpedas.utc.sk 49

ŠTRUKTURÁLNA A KOHÉZNA POLITIKA EURÓPSKEJ ÚNIE V PODMIENKACH SLOVENSKEJ REPUBLIKY Zámerom štrukturálnej a regionálnej politiky Európskeho Spoločenstva je vyrovnať rozdiely medzi bohatými a chudobnými centrami v rámci zjednotenej Európy. Táto politika Európskej únie sa vyznačuje poskytovaním finančnej pomoci do regiónov, ktoré sú z hľadiska ekonomického a sociálneho rozvoja zaostalé a nedosahujú primeranú úroveň. Pomoc sa realizuje prostredníctvom štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Štrukturálne fondy Najväčším a najvýznamnejším fondom z tejto oblasti je Európsky fond regionálneho rozvoja. Jeho zdroje sú určené na pomoc pri znižovaní rozdielov medzi úrovňami rozvoja a životnými úrovňami obyvateľov rôznych regiónov a miery zaostávania najmenej podporovaných regiónov. Pomáha vyrovnávať hlavne regionálne rozdiely v Spoločenstve. Rozvíja prispôsobovanie regiónov a vidieckych oblastí, ktorých rozvoj zaostáva a tiež v oblastiach, kde dochádza k hospodárskej a sociálnej konverzii regiónov. Finančné zásahy tohto fondu majú investičnú povahu a podporujú : životné prostredie a konkurencieschopnosť podnikov, predovšetkým malých a stredných miestny ekonomický rozvoj a zamestnanosť vrátane oblasti kultúry a cestovného ruchu, ako oblasti vytvárajúcich trvalé pracovné príležitosti rozvoj miestnych regionálnych a transeurópskych sieti v infraštruktúre dopravy, telekomunikácii a energetiky ochranu a zlepšovanie stavu životného prostredia rozvoj výroby elektrickej energie na báze obnoviteľných foriem energie, čisté a účinne využívanie energie Európsky sociálny fond je finančný nástroj pomocou ktorého sa investuje do ľudí. Je určený na podporu realizácie Európskej stratégie zamestnanosti v členských štátoch a dopĺňanie ich národných politík v oblasti zamestnanosti a rozvoja ľudských zdrojov. Podporuje predovšetkým : rozvoj aktívnej politiky trhu práce s dôrazom na boj proti vzniku nezamestnanosti najmä dlhodobej rozvoj aktivít na zjednodušenie začlenenia dlhodobo nezamestnaných na trhu práce pracovnú integráciu mladých ľudí vytváranie rovnakých príležitosti prístupu na trhu práce pre všetkých s dôrazom na osoby ohrozené sociálnym vylúčením zlepšovanie vzdelávania, odborného školstva, poradenstva a vytváranie podmienok pre celoživotné vzdelávanie aktivity na podporu kvalifikovaných a prispôsobivých pracovných síl, podporu inovácie a prispôsobivosti organizácie práce, podporu v oblasti rozvoja podnikania a podmienok uľahčujúcich vytváranie pracovných príležitosti a rozširovanie 50

kvalifikácie a zvyšovanie ľudského potenciálu vo výskume a vývoji opatrenia na zlepšenie prístupu a účasti žien na trhu práce vrátane ich profesionálneho rozvoja, prístupu k novým pracovným príležitostiam a podnikateľskej činnosti Štvoricu štrukturálnych fondov dopĺňajú Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond a Finančný nástroj pre poradenstvo v oblasti rybolovu. Prvý z tejto dvojice slúži na zlepšovanie a podporu konkurencieschopnosti poľnohospodárstva ako kľúčovej činnosti na vidieku. Podporuje rozmanitosť činnosti so zámerom udržiavania populácie na vidieku. Sústreďuje sa aj na realizáciu projektov v oblasti ochrany a zlepšovania prostredia krajiny a vidieckeho dedičstva. Význam druhého má svoje opodstatnenie predovšetkým v oblastiach v ktorých rybolov zohráva dôležité hospodárske postavenie. Je určený na znovuoživenie oblastí závislých na rybolove a na udržanie konkurencieschopnosti tohto sektora. Programové dokumenty pre čerpanie štrukturálnych fondov. Aby Slovenská republika mohla v skrátenom období rokov 2004 až 2006 čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov, musí mať vypracovaný tzv. Národný rozvojový plán Národný rozvojový plán je charakterizovaný ako základný strategický a plánovací dokument v oblasti regionálneho rozvoja. Obsahuje analytickú, syntetickú, realizačnú a hodnotiacu časť. Skladá sa z regionálnych a sektorových častí, ktoré sú tvorené sektorovými a regionálnymi operačnými programami. Tento plán poskytuje komplexný pohľad na súčasný stav hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenska a jeho regiónov, na bariéry ďalšieho rozvoja i návrhy na ich prekonanie prostredníctvom stanovenia rozvojových priorít a stratégií. Národný rozvojový plán zároveň definuje ciele. priority a opatrenia, ktoré budú financované nielen z prostriedkov štrukturálnych fondov, ale aj z národných zdrojov. Vláda SR schválením tohto dokumentu potvrdila smerovanie hospodárskeho a sociálneho rozvoja spadajúceho pod Cieľ 1. Cieľ 1 je zameraný na podporu zaostávajúcich regiónov a oblasti postihnutých priemyselným úpadkom, vysokou mierou nezamestnanosti nad priemernú úroveň v Európske únii, nedostatočne vybudovanou infraštruktúrou, v ktorých podiel HDP na obyvateľa je menej ako 75 % priemeru EÚ. V rámci tohto cieľa výška príspevku z Európskej únie môže dosiahnuť až 75 % z celkových oprávnených výdavkov projektu. Národný rozvojový plán pripravovala slovenská strana spolu so zástupcami Európskej komisie. Je základom pre uzatvorenie zmluvy, ktorá ma podobu tzv. Rámca podpory Spoločenstva. Popisuje oblasti, do ktorých je podpora smerovaná, výšku pridelených finančných prostriedkov, ako aj pravidlá prideľovania financií zo strany Európskeho Spoločenstva. Predstavuje určité zosúladenie národných zámerov so smerovaní Európskej únie. Národný rozvojový program sa realizuje prostredníctvom, tzv. operačných programov - SOP = Priemysel a služby - SOP = Ľudské zdroje - SOP = Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka - OP = Základná infraštruktúra 51

SOP sektorový operačný program OP - operačný program Kohézny fond Špecifickým finančným nástrojom je Kohézny fond. Podporuje projekty v oblasti životného prostredia a budovania transeurópskych dopravných sieti v členských štátoch s HDP pod 90 % priemeru Spoločenstva. Pre Kohézny fond platia iné pravidlá ako pre štrukturálne fondy. V nasledujúcej časti je spracovaný základný prehľad rozdielov : Kohézny fond / KF / - projekty sú schvaľované v EK Štrukturálne fondy / ŠF / - projekty schvaľuje národný, resp. iný vnútroštátny subjekt určený riadiacim orgánom KF pokrýva celé územie Slovenskej republiky, žiadateľom o príspevok v EK na projekt je štát ŠF sú špecifický určené podľa úrovne vývoja HDP a podľa Cieľov KF minimálna výška projektu je určená EK na úrovni 10 mil. EUR ŠF hranicu výšky príspevku ( minimálnu, maximálnu ) určuje riadiaci orgán KF mieru kofinancovania je pre všetky projekty 80 85 % z verejných alebo ekvivalentných výdavkov bez ohľadu na miesto realizácie ŚF miera kofinancovania je určená podľa Cieľa. Pre Cieľ 1 je to 75 80 % oprávnených výdavkov a pre Cieľ 2 a 3 je to do výšky 50 % oprávnených výdavkov KF financuje priamo projekty ŠF financujú programové dokumenty KF je špecifický určený na financovanie dopravy a životného prostredia ŠF EK ponecháva na členskom štáte ako rozdelí celkový objem finančných prostriedkov na podporu regionálneho rozvoja medzi štrukturálne fondy Zámery využitia finančných zdrojov Kohézneho fondu v súčasnom období definuje národná Stratégia Slovenskej republiky pre Kohézny fond 2004 2006 pre oblasť životného prostredia a oblasť dopravy. Stratégia Kohézneho fondu v oblasti životného prostredia by mala merateľne zlepšiť stav a kvalitu životného prostredia, zlepšiť prístup obyvateľov k enviromentálnej štruktúre a postupne dosiahnuť európske štandardy vo väzba k životnému prostrediu. Stratégia v oblasti dopravy by mala byť jedným z predpokladov úspešného rozvoja Slovenska v Európskej únii. K tomu je potrebné vybudovať dostatočnú a kvalitnú dopravnú sieť a zabezpečiť prepojenie tejto siete na medzinárodnú dopravnú sieť. Ekonomické a sociálne nerovnosti medzi štátmi Európskej únie a kandidátskymi krajinami na členstvo v EÚ sú značné. Medzi problémami dominujú regionálne rozdiely, 52

nezamestnanosť a nepomer medzi výkonnosťou národných ekonomík. Rozvoj regiónov za podpory štrukturálnych fondov je procesom neustáleho učenia sa ako pre členské štáty, ich regióny, miestne orgány, ekonomických a sociálnych partnerov, tak i Komisiu. Regionálne politika je politikou so spoločnou zodpovednosťou, pričom manažment štrukturálnych fondov spadá najmä do zodpovednosti členských štátov na národnej alebo regionálnej úrovni Je nevyhnutné, aby aj Slovenská republika mala vytvorené pevné základy štrukturálnej politiky. Súčasťou ich budovania je a musí byť kvalitné programovanie, teda tvorba programových dokumentov, ktoré tvoria bázu pre čerpanie pomoci zo štrukturálnych fondov. Integrácia Slovenska do Európskej únie a s tým spojený ťah požiadaviek je jednou z určujúcich príležitostí. na zvýšenie ekonomickej výkonnosti a konkurencieschopnosti ekonomických subjektov pri rešpektovaní podmienok trvalo udržateľného rozvoja. Ing. Emil Rovňaník Ing. Eva Kicová Ing. Katarína Ivánková Žilinská univerzita v Žiline Fakulta PEDaS, Katedra ekonomiky Literatúra [1] Fiala. P, Pitrová M.: Europská únie, CDK, 2003, ISBN 80-7325-015-2 [2] Rovňaník E. : Eurofondy nástroje regionálnej politiky Európskej únie, In. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, Globalizácia a jej sociálnoekonomické dôsledky 04, Rajecké Teplice 2004, ISBN 80-8070-311-6 [3] www.euractiv.sk Zdroj: profimedia.grafika.cz 53

MOŽNOSTI SIMULAČNÉHO MODELOVANIA V CESTNEJ DOPRAVE Riešenie určitej skupiny ekonomicko-matematických modelov (napr. väčšina modelov optimalizačných, ekonometrických, štrukturálnych atď.) sa opiera o formuláciu matematického modelu riešiteľného analyticky, poprípade pomocou niektorej z numerických metód. Požiadavka na formuláciu modelu, ktorý je analyticky riešiteľný môže viesť v menšej, niekedy väčšej miere k zjednodušeniu objektívnej reality. Táto skutočnosť vedie k problémom, ktoré sú spojené s interpretáciou získaných výsledkov. Vypočítané hodnoty je nevyhnutné korigovať, veľa krát na základe skúseností a intuície, čo rapídne znižuje validitu nami získaných výsledkov. Problémy s formuláciou analyticky riešiteľných modelov sa znásobujú v prípadoch modelovania rozhodovacích situácií pri riziku a neistote. 1. Ako náhle na rozhodnutie pôsobí viac náhodných premenných, musíme bohužiaľ príjmať pri klasickom modelovaní 2 ďalšie zjednodušenia, ktoré môžu skresliť predstavu o skutočnom chovaní reálnych systémov. Na cash flow podnikov cestnej dopravy pôsobí veľké množstvo náhodných veličín napr. úroková miera a miera inflácie je ťažko predikovateľná, devízové kurzy podliehajú náhodným vplyvom, ceny pohonných hmôt náhodne kolísajú, platby štátu za výkony vo verejnom záujme podliehajú politickým vplyvom, dopyt po službách poskytovaných podnikmi cestnej dopravy kolíše, ceny služieb dodávateľských firiem sú premenlivé atď. Ukazuje sa, že potenciálne vhodným nástrojom na riešenie takýchto problémov sú simulačné metódy, resp. simulačné modely. Termín "simulácia", resp. spojenie "modelovanie a simulácia" sa zakladá na pomerne jednoduchej myšlienke - vychádza z priameho napodobnenia analyzovaného reálneho alebo projektovaného systému. Tento termín zahrňuje komplex činností spojených s konštrukciou modelov reálnych (napr. ekonomických) systémov a ich "simuláciou" na počítači. Z toho vyplýva, že základnými prvkami simulačného prístupu sú: reálny systém, model, počítač. Medzi týmito tromi základnými prvkami existujú určité vzťahy. Vzťah, ktorý nazývame modelovaním, je vzťahom medzi reálnym systémom a jeho modelom; druhý - simulácia, je vzťahom medzi počítačom a modelom. Schematicky: 1 napr. pri stochastickom programovaní 2 napr. lineárne programovanie, dynamické programovanie, analýza senzitivity 54

Reálny systém POČÍTAČ modelovanie simulácia MODEL Obr. č. 1 schéma simulačného modelu Reálny systém predstavuje tú časť reálneho sveta (napr. dopravný podnik, národné hospodárstvo atď.), ktorá je predmetom nášho záujmu. Reálny systém je v tejto schéme zdrojom dát o správaní - behavioristických dát. Model je určitá formálna konštrukcia (matematická, logická a pod.), ktorá istým spôsobom zobrazuje reálny systém, t.j. poskytuje dáta rovnakého charakteru, ako sú dáta generované reálnym systémom. Hoci model sám v pravom zmysle slova negeneruje dáta, hovoríme o "modelom generovaných" dátach, resp. o "správaní modelu", pretože model je základom pre inštrukcie, resp. program, na základe ktorého počítač generuje dáte. Konkrétnu formu pravidiel, na základe ktorých sa model určitým spôsobom správa (t.j. generuje dáta), nazývame štruktúrou modelu. Z obr. č. 1, t.j. -z dvoch vzťahov medzi tromi prvkami, vyplývajú veľmi dôležité závery pre posudzovanie simulačného modelu. Vzťah medzi reálnym systémom a modelom sa týka validity modelu, t.j. toho, ako verne alebo presne daný model reprezentuje reálny systém. Validita modelu je meraná stupňom zhody medzi dátami generovanými reálnym systémom a dátami generovanými modelom. Rozlišujeme tri stupne validity: replikatívna validita - model je replikatívne validný, ak je schopný generovať dáta, ktoré sú reprodukciou dát generovaných reálnym systémom, t.j. model dobre "kopíruje" správanie reálneho systému; prediktívna validita - model je prediktívne validný, ak je schopný generovať dáta skôr, než ich poskytol reálny systém, t.j. je schopný generovať dáta o budúcom (resp. ešte nepozorovanom) správaní reálneho systému; štruktúrna validita - model je štrukturálne validný, ak dokáže nielen reprodukovať napozorované dáta o správaní reálneho systému, ale verne odráža aj spôsob fungovania reálneho systému, t.j. spôsob činnosti systému, ktorý vedie k danému správaniu. Druhý vzťah v schéme, označený "simulácia", vyjadruje spoľahlivosť, resp. vierohodnosť, s ktorou počítač vykonáva inštrukcie vyplývajúce z modelu pri generovaní dát. 55

Ide v podstate o korektnosť programu. Zo stručnej charakteristiky simulačného prístupu predstavuje simulačný model (reprezentovaný počítačovým programom) pre spoločenské vedy (a teda aj ekonómiu) akúsi náhradou laboratórneho experimentu používaného na riešenie mnohých problémov v prírodných a technických vedách. Dôvody, ktoré oprávňujú používanie simulačného prístupu: 1) V niektorých prípadoch je nemožné, alebo enormne nákladné pozorovať reálny priebeh určitých procesov. Efektívnym spôsobom generovania numerických dát, ktoré popisujú priebeh týchto procesov, je simulácia. Príkladom takýchto aplikácií sú simulované kozmické lety pred skutočným letom ľudskej posádky, numerická simulácia dopadu určitého zamýšľaného ekonomického rozhodnutia na priebeh ekonomických procesov predchádzajúca skutočnému rozhodnutiu a pod. 2) Pozorovaný reálny systém môže byť natoľko zložitý, že je nemožné popísať ho pomocou sústavy matematických rovníc tak, aby bolo možné získať analytické riešenie tejto sústavy (ktoré by sa využilo napr. pre predikciu). Do tejto kategórie patrí väčšina ekonomických systémov. 3) Nie je možné, alebo je príliš nákladné vykonať experimenty na overenie validity matematického modelu popisujúceho daný systém. Podobne ako v prvom prípade ide tu o situáciu súvisiacu s nedostatkom dát. Kým však v prvom prípade neboli k díspizícii dáta potrebné pre formuláciu hypotéz o systéme, teraz nie sú k dispozícii dáta na overenie matematického modelu systému. 4) Pomocou simulácií možno analyzovať vplyvy určitých informačných alebo organizačných zmien na činnosť systému tým, že alternatívy týchto zmien premietneme v modeli systému a pozorujeme vplyvy týchto alternatív na správanie systému. 5) Simulácie možno použiť aj ako pedagogický nástroj pri rozširovaní diapazónu vedomostí manažérov. 6) Skúsenosti, získané pri navrhovaní počítačového simulačného modelu, môžu byť cennejšie než samotná simulácia. Poznatky, získané v priebehu návrhu simulačnej štúdie, často vedú k zásahom do simulovaného systému. Vplyv týchto zmien možno testovať pomocou simulácie ešte pred ich praktickou implementáciou. 7) Simulácia umožňuje študovať dynamické systémy v reálnom, zrýchlenom alebo spomalenom čase. 8) Pomocou simulácie možno overovať riešenia získané iným nezávislým spôsobom, overiť dopad rôznych zjednodušujúcich predpokladov na riešenie a pod. Všeobecný matematický zápis simulačného experimentu Nech Y označuje výstupnú (endogénnu) premennú analyzovaného systému a nech X označuje k premenných (exogénnych a riadiacich inštrumentálnych), ktoré ovplyvňujú Y na základe funkčného vzťahu: Y f (x) (1) 56

Špeciálnym prípadom vzťahu (8) je jednoduchý lineárny model: Y k i1 i Xi (2) kde i sú parametre. Keby bolo možné vykonať experiment (reálny experiment), mohli by sme meniť vstupy X, pozorovať výstupy Y a na základe napozorovaných hodnôt štatisticky odhadnúť parametre. Získali by sme teoretický model: k Y i Xi i1 (3) a Y sú príslušné odhady Model by bolo možné ďalej analyzovať a interpretovať t. j. na jeho základe by sa dali robiť závery o reálnom vzťahu medzi X a Y. Avšak kontrolované experimenty na ekonomických systémoch sú často nemožné alebo nepraktické, preto ako náhradu reálneho experimentu uskutočníme určitý typ kváziexperimentu s modelom systému pomocou počítačovej simulácie. Reakcia systému Y by sa simulovala generovaním rôznych hodnôt alebo X, poprípade oboch súčasne. Aby sme sa priblížili reálnej situácii rozšírime aditívny model (3) o náhodnú premennú E, pričom funkcia hustoty pravdepodobnosti premennej E je daná ako f(, ), kde a sú parametre rozdelenia pravdepodobnosti. Okrem toho namiesto premenných Y a X v modeli budú vystupovať ich transformácie g(y) a h(x), pretože ide simuláciu a nie o reálny jav. Z dôvodov čo najbližšieho priblíženia sa reálnemu systému budú niektoré z transformácií zahŕňať aj nelineárne vzťahy a dodatočné parametre, potom model možno zapísať nasledovne: g ( Yt) i h( Xit) Ejt( jt, jt ) (4) h m i1 j1 V modeli (4) je už zakomponovaný aj faktor času t. Potom výstupná (endogénna) veličina Y t bude funkciou svojich minulých hodnôt (spätná väzba). Pri investičnom rozhodovaní v dopravných podnikoch sa ako najvhodnejšia osvedčila metóda modelovania t. j. metóda, pomocou ktorej rieši subjekt určitý typ úloh tak, že si na základe analógie s určitými vlastnosťami originálu vytvorí zodpovedajúci model, ktorý použije na získanie informácii o originále. Potreba modelovania vzniká vtedy, keď bezprostredný výskum samotného objektu (originálu) nie je možný, alebo je ťažký, drahý, vyžaduje si veľmi dlhý čas a pod. Základná podmienka modelovania je, že medzi modelom a originálom musí bezpodmienečne existovať dostatočná podobnosť. Môže spočívať alebo v zhode fyzikálnych charakteristík modelu a originálu, alebo v totožnosti matematického opisu správania objektu a jeho originálu. V závislosti od povahy modelov a tých stránok objektu, ktoré sa v ňom stelesňujú, sa modely delia na fyzikálne a matematické. V prípade 57

modelovania investičného rozhodovania dopravného podniku ide jednoznačne o matematický model 3. Na záver je potrebné poznamenať, že v určitých prípadoch je zostavenie matematického modelu nemožné resp. po zostavení sú matematické modely krajne nespoľahlivé v zmysle možnosti reprodukcie určitých vlastností originálu. Literatúra: [1]BARTOŠOVÁ, V.: Metodické prístupy k tvorbe finančných podnikových diagnóz. In: Zborník konferencie Diagnostika podniku, controlling a logistika. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline, 2002, s. 30-40. ISBN 80-7100-951-2 [2]CISKO, Š., MELEK, J., KRÁĽ, P: Inteligentné dopravné systémy (dopravná telematika) a logistika, In: Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie Globalizácia a jej sociálno-ekonomické dôsledky 04. Žilina: Žilinská univerzita, EDIS 2004, str. 65-69, ISBN 80-8070-310-8 [3]CISKO, Š. a kol. :Ekonomické aspekty inteligentného dopravného systému (dopravnej telematiky) v odbore cestnej dopravy, projekt VEGA 1/12349/04, ŽU v Žiline, FPEDaS [4]FOTR J., HOŘICKÝ K.: Rozhodování, Institut řízení, Praha 1988 [5]WALTER J., LAUBER J.: Simulační modely ekonomických procesu, SNTL-Alfa, Praha- Bratislava 1975 [6]UNČOVSKÝ, L. : Stochastické modely operačnej analýzy, Alfa, Bratislava, 1981 Ing. Tomáš Klieštik, PhD, Katedra ekonomiky FPEDaS, Žilinská univerzita Ing. Miloš Birtus, PhD, Fauen spol. s r. o., Gaštanová 29, Žilina, 3 avšak v niektorých prípadoch sú hranice medzi fyzikálnymi a matematickými modelmi dosť relatívne. 58

REAL OPTIONS IN INVESTMENT STRATEGIC DECISION There are four components in the manager's tools for valuing investment opportunities: payback rules, accounting rates of return, net present values (NPV) and real options Payback rules ask how many periods management must wait before cumulated cash flows from the project exceed the cost of the investment project; if this number of periods is less than or equal to the firm's benchmark, the project gets the go ahead. Subsequent cash flows, whether positive or negative, are not factored into the calculation. One example of an accounting rate of return is the ratio of the average forecast profits over the project's lifetime (after depreciation and tax) to the average book value of the investment. In this case comparison with a threshold rate is sought before investment goes ahead, too. Both these measures enjoy the benefit of simplicity: cash flows are easier to forecast in the near future than the distant future, so a payback rule can be implemented more accurately and accounting rates of return are computed from data that is routinely compiled by management accountants, making comparison and monitoring relatively easy. To the implementation of NPV we need estimates of expected future cash flows and an appropriate discount rate. Here begin the difficulties: an NPV calculation only uses information that is known at the time of the appraisal. This brings out the problem of uncertainty in economic life. We are being asked to make an NPV calculation using only what is known before the "game" begins. And our choice is all-or-nothing, not an initial choice followed by more choices as information becomes available. NPV techniques were first developed to value bonds. There is little investors in bonds which can alter the coupons they receive or the final principal paid (the future cash flows), or the yield rate (the appropriate discount rate). Companies, however, are not passive investors: managers have the flexibility to sell the asset, invest further, wait and see or abandon the project entirely. It is precisely the way in which real options deal with uncertainty and flexibility that generates their value. Real options are not just about "getting a number", they also provide a useful framework for strategic decisions. Real option is the right - but not the obligation - to acquire the gross present value of expected cash flows by making an irreversible investment on or before the date the opportunity ceases to be available. Although this sounds similar to NPV, real options only have value when investment involves an irreversible cost in an uncertain environment. And the beneficial asymmetry between the right and the obligation to invest under these conditions is what generates the option's value. Simple example: consider an investment project where there is uncertainty about the state of the world. Suppose it can be either good or bad and it's as likely to be one as the other. If it is good, our investment project returns Sk7. If it is bad, we lose Sk8. An option to invest in this project is available for the irreversible cost of Sk1. An NPV calculation, where we invest now or never, values the project at 50% x Sk7 50% x Sk8, equals Sk0.50. If we sink Sk1 and wait and see, the real option value of the project is 50% x Sk7 50% x Sk0 Sk1, equals Sk2.50 as we don't have to invest if the state of the world is bad. The flexibility can be profitable. 59

This flexibility has several strategic forms: * Using real options values the ability to invest now and make follow-up investments later if the original project is a success (a growth option). * Real options can also value the ability to abandon the project if it is unsuccessful (an exit option). * Real options can value the ability to wait and learn, resolving uncertainty, before investing (a timing option). We have to revert to the question: if real options only have value when costs are sunk and returns uncertain, what exactly determines their value? In order to exercise a real option, we must pay the exercise price. The less we pay the better. So the option's value increases with the ratio of cash flows (returns) to investment cost (exercise price). Similarly, we don't have to incur this investment cost until we decide to exercise the option. Therefore a real option is a free loan, and its value increases with the interest rate and the length of time before we invest. And the option holder does not lose from increased uncertainty if things turn out wrong but gains if they turn out right. More uncertainty increases the likelihood of larger positive payoffs, and therefore the value of an option, as larger down-sides can be avoided. In what kind of situations should we use real options? A useful taxonomy classifies real options by whether they are proprietary or shared, whether they are simple or compounded (options on options) and whether the option-decision expires or can be deferred. As we move from proprietary, simple, expiring options (like routine maintenance of capital equipment) along the spectrum towards shared, compounded, deferrable options (like entering a new geographic market) the impact of these value-drivers is just as large, but harder to trace. This is because numerical real options analysis draws heavily on analogies with financial instruments. Indeed, sometimes real options have an exact value that NPV will never give us. But the less our real option looks like a financial instrument, the harder it is to value. It's necessary to remember, though, that real options are not just about "getting a number". The rigour of thinking about strategic decisions as real options can help us make better decisions. Isn't this rigour just best-practice, decision-tree NPV analysis? No, not really. Real options focus on dynamic complexity: the evolution of a complex of few factors that determine the value of investment and cash flows; these are factors about which decisions can be taken at any time over a period. Decision-tree analysis tends to consider great detail in the cash flow models and many uncertainties, but relatively little in the way of dynamic decision making (detail complexity). There are a large number of these factors with decisions made at discrete time periods. It would be odd to argue that dynamic complexity is generally more important than the detail one. Real options integrate these two aspects of our investment decision in one tractable framework. In conclusion: Valuing irreversible investment opportunities under uncertainty using NPV does not take account of managerial options and treats capital assets as passively held. A real options approach can help by valuing these managerial intangibles and preventing 60

mistakes. Valuing real options borrows complex tools but don't let this obscure the simple intuition. Real options will surely enough help managers make better decisions. Bibliography: [1] KISLINGEROVÁ, E. a kol.: Manažerské finance. Nakladatelství C. H. Beck, Praha 2004. ISBN 80-7179-802-9 [2] http://www.real-options.com [3] http://www.real-options.org [4] http://www.real-options.de [5] http://pages.stern.nyu.edu Ing. Viera Barošová, PhD. Katedra ekonomiky, F-PEDaS, Žilinská unirerzita v Žiline email: Viera.Bartosova@fpedas.utc.sk Zdroj: profimedia.grafika.cz 61

PROGNÓZA KOMUNIKAČNÝCH MOŽNOSTÍ HENDIKEPOVANÝCH SKUPÍN Ivana Brídová a kol. V rámci riešenia štátnej úlohy Komunikačné siete a služby budúcich generácií sa jeden z tímov venoval prognóze komunikačných možností hendikepovaných skupín. Jeho cieľom bolo zmonitorovať súčasný stav pomoci hendikepovaným ľuďom vo svete a u nás, naznačiť futuristické vízie a vyvodiť závery, ktoré pomôžu skvalitniť ich život pomocou informačných a komunikačných technológií (ďalej len ICT). 1 Úvod Informačná spoločnosť vytvára nové komunikačné možnosti aj pre nezanedbateľnú časť ľudskej populácie, ktorá v dôsledku vrodených alebo získaných zmyslových, motorických a mentálnych poškodení môže byť plnohodnotnejšie zapájaná tak do spoločenského života, ako aj lepšie prispôsobená na vykonávanie každodenných úkonov. Vyšpecifikovaním zdravotného poškodenia týchto ľudí a analýzou ich nárokov na komunikačné možností a schopností je možné na základe už používaných ICT, prípadne po ich úprave alebo novým možným technickým a technologickým vývojom vytvoriť vhodné podmienky pre ich sebarealizáciu a integráciu do spoločenského života. Proces resocializácie/integrovania hendikepovaných ľudí má dva základné aspekty: príprava hendikepovaných ľudí na život v trvalo obmedzených alebo zmenených životných podmienkach; príprava zdravej populácie na prijatie hendikepovaných ľudí ako ľudí plnohodnotných so zachovaním ich identity, vlastnej dôstojnosti, vedomia vlastnej hodnoty a pod.. Z dôvodu maximálneho zapojenia hendikepovaných ľudí do života zdravej spoločnosti by mali všetky medzinárodné, ale aj domáce projekty na podporu ekonomického a sociálneho rozvoja vrátane infraštruktúry (technológie a komunikácií) o. i. obsahovať aspoň minimálne štandardy prístupnosti aj pre týchto ľudí. Takýmto spôsobom by zdravá časť populácie mohla uľahčiť a spríjemniť neľahký život hendikepovaných ľudí. 2 Hendikepované skupiny ľudí Pod pojmom hendikepované skupiny ľudí rozumieme tú časť populácie, ktorá nemá rovnaké podmienky na sebarealizáciu ako zdravá časť populácie. Táto populácia má zhoršené podmienky sociálnej integrity z dôvodu fyzického alebo duševného poškodenia. Poškodenia bývajú vrodené alebo získané počas života. V rámci riešenia projektu boli stanovené skupiny hendikepovaných ľudí. Pôvodne boli rozdelené do dvoch základných skupín podľa mobility na mobilných a imobilných. Ďalšie delenie tejto skupín sa uskutočnilo na základe zmyslového a mentálneho poškodenia: poškodenie zraku, sluchu, hmatu, dolných končatín, horných končatín, ťažké poškodenie, nedostatočnosť v rečovej komunikácií a mentálne poškodenia. Pri analýze a porovnávaní komunikačných možností jednotlivých hendikepovaných skupín došlo k prieniku týchto možností. Z tohto dôvodu boli hendikepované skupiny rozdelené podľa ich prístupnosti k ICT. 62

3 Možnosti odstránenia bariér Na odstránenie bariér pre hendikepovaných ľudí sa ponúkajú minimálne tri typy riešenia: technické softvérové pomocou výučbových techník a asistencie 4 Terminály pre hendikepované osoby Na získanie prístupu k elektronickým informáciám však nestačí len naučiť sa pracovať s počítačom vybaveným kompenzačným používateľským rozhraním. Je tiež potrebné zabezpečiť taký formát elektronických informácií, aby boli dostupné priamo alebo prostredníctvom kompenzačných technológií. Podľa smernice č. 2002/22/EC (Smernica Európskeho parlamentu a rady zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a užívateľských právach vo vzťahu k sieťam a službám elektronických komunikácií), ktorá stanovuje, že táto univerzálna služba má zahrňovať špeciálne opatrenia pre zdravotne postihnutých, aby bol zaistený ekvivalentný prístup k verejným telefónnym službám, vrátane prístupu k službám tiesňového volania, informáciám o telefónnych číslach a k telefónnym zoznamom. Naviac má byť služba prístupná všetkým užívateľom bez ohľadu na ich geografickú polohu a za prijateľnú cenu z pohľadu špecifických národných podmienok. Jednou z hlavných priorít Európskej únie je kladenie dôrazu na sprístupňovanie služieb a podporu vznikajúcich alternatívnych prístupových platforiem (napr. digitálna televízia, 3G mobilné systémy a pod.), ktoré uľahčujú prístup k nim a ich využívanie aj ľuďmi so špeciálnymi potrebami, t. j. aj hendikepovanými. V rámci riešenia projektu sme sa zamerali na stanovenie: nárokov na terminály podľa prenášanej informácie, nárokov na technické časti terminálov, funkčné časti terminálov pre hendikepované osoby (vstupné a výstupné komunikačné zariadenia, prídavné zariadenia, komunikačné pomôcky). 5 Funkčné časti terminálov pre hendikepované osoby Zdravá populácia ľudí je schopná prijímať prenášanú informáciu v akejkoľvek známej podobe. Dokonca na základe vlastnej inteligencie a skúseností je schopný doplniť si časť poškodenej alebo zničenej zložky (hlasová, obrazová, chuťová a pod.) prijímanej informácie. V prípade hendikepovaných ľudí nie je potrebné prenášať a reprodukovať všetky zložky, ale len niektorú časť, ktorú sú schopní pri svojom špecifickom hendikepe prijať. Z predchádzajúcich analýz vyplynuli špecifické nároky a kombinácie foriem, v ktorých je informácia reprodukovaná. Ako vyplýva z predchádzajúcej časti, táto etapa sa venuje hlavne časti terminál - človek a poskytovaniu či reprodukcii informácie pomocou vstupno/výstupných zariadení. Niektoré hendikepované skupiny si vyžadujú špeciálnu úpravu terminálov, iné terminály môžu byť združené pre rôzne druhy postihnutia. 63

Funkčné úpravy sa môžu dotýkať: a) vstupných zariadení, b) výstupných zariadení. 6 Terminály blízkej budúcnosti V blízkej budúcnosti, cca do roku 2010 sa predpokladá sprístupnenie známych technológií v bežnom živote. Vo všeobecnosti by pre zmyslovo postihnutých ľudí mali byť informácie prevedené do vizuálnej, hmatovej a akustickej podoby, preto zlepšenie prístupu k informáciám predpokladáme pri všetkých typoch postihnutia. To ale neznamená, že vývoj ďalších technológií sa pozastaví, dôkazom toho sú aj už dnes známe rôzne futuristické vízie, ktoré môžu priniesť mnoho zaujímavých výsledkov. 7 Závery a odporúčania Cieľom riešenej podúlohy bolo vyvodiť závery a odporúčania, koncepčné riešenia v prioritných oblastiach, odporúčané opatrenia pre hendikepované osoby. Tvorba odporúčaní pre oblasť legislatívy (komunikácia s úradmi štátnej správy a verejnej správy, zvýhodnenie firiem, ktoré využívajú ICT technológie pre hendikepovaných zamestnancov,...): Odporúčania technického charakteru odstránenie bariér v prístupe k terminálom (výsuvné plošiny, vhodné umiestnenie terminálov, využívanie biometrických údajov, inteligentná infraštruktúra aktívne spolupracujúca s osobným technickým vybavením poškodeného,...) Softvérové odprúčania vhodná forma prezentovaných informácií, ktoré budú plne vnímateľné pre všetky postihnuté skupiny (voľba formy informácie text, posunková reč zo záznamu, piktogramy,...) Príspevok je jedným z výstupov riešenia úlohy štátneho programu Komunikačné siete a služby budúcich generácií evidenčné číslo 2003 SP 51/028 09 00/028 09 10. Literatúra [1] Boroš, J., Ondrišková, E., Živčicová, E.: Psychológia. Bratislava, Iris 2000 [2] Gibbons J. H. et al.: Technology and Handicapped people, NTIS order #PB83-172056, May 1982 [3] Smernica č. 2002/22/EC (Smernica Európskeho parlamentu a rady zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a užívateľských právach vo vzťahu k sieťam a službám elektronických komunikácií) [4] Summary Health Statistics for the U.S. Population: National Health Interview Survey- Vital and Health Statistics, series 10, number 220, May 2004 Autorský kolektív zamestnancov Žilinskej univerzity v Žiline v zložení: Janotová Helena vedúca riešiteľského tímu, Brídová Ivana, Bubeníková Emília, Hudec Róbert, Liščák Štefan, Pírnik Rastislav, Seemann Peter Žilinská univerzita v Žiline Fakulta EF, Katedra telekomunikácií ivana.bridova@fel.utc.sk 64

APLIKÁCIA MATEMATICKÉHO MODELU PRE STANOVENIE NIEKTORÝCH UKAZOVATEĽOV KVALITY V ŽELEZNIČNEJ DOPRAVE Otázkou kvality prepravného procesu v železničnej doprave a jeho hodnotenia sa zaoberá nasledujúci článok. Nekladie si za ambíciu komplexne vyhodnotiť daný proces, ale môže byť jednou z častí projektu, ktorý sa rieší na Katedre železničnej dopravy v rámci projektu VEGA 1/1236/04, Metodika identifikácie a nalýzy úprvkov kvality v dopravných službách, kde vedúcim projektu je doc. Ing. Jozef Majerčák,PhD. V oblasti služieb v doprave sa pozornosť sústreďuje viac k oblastí zasielateľstva, sprostredkovania doplnkových služieb v nákladnej doprave a iných obdobných činností. Veľmi malá pozornosť je ale venovaná technologickým procesom a kvalite spojenej s nákladnou dopravou. Celoeurópska snaha o zefektívnenie dopravných systémov je sprevádzaná snahou o garantovanie a zvyšovanie kvality dopravných a prepravných procesov a služieb. Cieľom je skrátenie doby cestovania a zrýchlenie dodacích lehôt prepravovaných zásielok cestou zvyšovania všetkých prvkov kvality vozidiel, dopravnej cesty a ostatných elementov technológie dopravných a prepravných procesov a poskytovaných služieb. Záujmy zákazníkov a spoločností sa prejavujú značne odlišne v osobnej doprave a v doprave nákladnej. Osobná doprava je neustále v centre pozornosti širokej verejnosti. Väčšina obyvateľov musí denne riešiť otázku, ako sa prepraví do zamestnania, škôl, zdravotníckych zariadení, na nákup, úrad a pod. Zvláštnosťou osobnej dopravy je taktiež fakt, že cestujúci je súčasne subjektom uzatvárajúcim prepravnú zmluvu a objektom samotného premiestnenia na základe tejto zmluvy. Ako objekt premiestnenia vníma bezprostredne a priamo akékoľvek odchýlenie od prisľúbenej alebo obvyklej kvality. Súperenie medzi individuálnou dopravu a hromadnou verejnou dopravnou sa mnohých ľudí dotýka veľmi osobne a jeho riešenie patrí kú kľúčovým otázkam dopravnej politiky štátu v oblasti dopravy. 1. Model k určeniu polôh zastávkových a zrýchlených spojov s využitím derivácie Vychádza sa zo situácie (viď obrázok), kedy napríklad A je miesto zastavenia v centre a línia vedie cez miesto D, ktoré môže predstavovať dôležité miesto zastavenia na okraji mesta. Cieľom je nájdenie takej časovej polohy zrýchlenia spojov (prechádza všetky medziľahlé zastávky) v intervale i zastávkových spojov, pri ktorom bude najmenšia celková doba prepravy pre cestujúcich z D do A (resp. F-D do A, pokiaľ sa trasa zastávkového spoja predĺži i na úsek cesty F-D) F D A y i Obrázok 1: Schematické vyjadrenie úspor cestovného času pri použití zrýchlených vlakov 65

Úspora celkovej doby na cestu vďaka týmto vloženým trasám sa prejaví v čase t CZZ (strava z diskrétneho charakteru hromadnej dopravy), teda pri uvážení podielu vo využívaní zastávkových a zrýchlených spojov sa preto zohľadní i t CZZ pre oba druhy spojov. Pretože sa pri výpočtoch bude zisťovať práve hodnota y (časové posunutie trás), musí sa najprv určiť základná podmienka, bez ktorej nie je vyššie uvedená schéma technológie prevádzky na danom úseku hromadnej doprave reálna: ZAST ZRYCH i I PR t J ( DA) I t J ( DA) [min] (1.28) kde i...interval medzi zastávkovými, resp. zrýchlenými spojmi [min], I PR...príjazdné medziobdobie v mieste A (platí napr. pre rýchlodráhy) [min], ZAST t J DA) (...cestovná doba zastávkového spoja z D do A [min], I...odjazdové medzidobie v mieste D (platí napr. pre rýchlodráhy)[min], ZRYCH t J DA) (...cestovná doba zrýchleného spoja z D do A [min]. Pri nedodržaní uvedenej podmienky nie je možné vložiť trasu zrýchleného spoja do intervalu i zastávkových spojov, bez toho aby došlo k predbiehaniu zastávkového spoja. Hodnota y preto môže nadobúdať veľkosť: ZAST ZRYCH y 0; i I PR t J ( DA) I t J ( DA) [min] (1.29) Pokiaľ sa vyjde zo vzorca pre výpočet výslednej doby prepravy z D do A: VYSL ZAST ZRYCH I PR ZAST ZRYCH t P( DA) t p I PR t J ( DA) t J ( DA) * I PR t J ( DA) t J ( DA) [min] i (1.30) kde: t p...je cestujúcimi požadovaná maximálna prepravná doba [min] i...je interval prepravy [min]. Substitúciou je možné I PR nahradiť I PR +y: t VYSL P( DA) i I PR y t i I PR y * t i p P I PR y t 2 i I PR 2 ZAST J ( DA) y t ZRYCH J ( DA) [min] (1.31) po úprave VYSL ZAST ZRYCH I PR y ZAST ZRYCH t P( DA) t p I PR t J ( DA) t J ( DA) * y I PR t J ( DA) t J ( DA) [min] (1.32) i 66

Ak sa tento vzťah zderivuje podľa y: dt VYSL P ( DA) dy t VYSL P( DA) y 0 [-] (1.33) získame rovnice ZAST ZRYCH 2* I 2 * t ( ) t PR y J DA J ( DA) 1 i i i i 0; i 0 [min] (1.34) druhá derivácia podľa y je väčšia ako 0 => jedná sa o minimum t VYSL P ( DA) y 2 0 [-] (1.35) Pretože i>0, dostane sa po vynásobení rovnice číslom i: ZAST ZRYCH i * I 2 * y t t 0; [-] (1.36) 2 PR J ( DA) J ( DA) Pre hľadané posunutie trasy zrýchleného spoja y platí: t y ZAST J ( DA) t 2 ZRYCH J ( DA) i I PR [min] (1.37) Pozn.: Rovnako je tiež možné zistiť výslednú priemernú dobu prepravy z D do A pri takto posunutej trase zrýchleného spoja: VYSL ZAST ZRYCH I PR y ZAST ZRYCH t P( DA) t p I PR y t J ( DA) t J ( DA) * y I PR t J ( DA) t J( DA) [min] (1.38) i Záver: Uvedeným príkladom jednej z matematických metód sme naznačili možnosti výpočtu priemernej doby prepravy v prípade možnej obsluhy regiónu s využitím tzv. zrýchleného spoja, ktorý zabezpečí špičkové požiadavky na obsluhu. LITERATÚRA: Výstup z VEGA 1/1236/04 Metodika identifikácie a analýzy prvkov kvality v dopravných službách. Doc. Ing. Jozef Majerčák, PhD. Katedra železničnej dopravy Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinská univerzita email: jozef.majercak@fpedas.utc.sk 67

POKYNY PRE AUTOROV PRÍSPEVKOV Redakcia prijíma iba príspevky doteraz nepublikované alebo inde nezaslané na zverejnenie. Rozsah rukopisu by nemal presahovať 5 normostrán (1 normostrana obsahuje 30 riadkov a 60 znakov v riadku). Príspevok musí byť napísaný v programe MS WORD. Skratky, ktoré nie sú bežné, je nutné pri ich prvom použití rozpísať v plnom znení. Obrázky treba priložiť vo formáte TIFF, JPG, BMP, GIF. Odvolania na literatúru sa označujú v texte. Zoznam použitej literatúry je uvedený za príspevkom a musí byť v súlade s normou STN ISO 690 Bibliografické odkazy. K rukopisu treba pripojiť presnú adresu autora, adresu inštitúcie, email. Text rukopisu posúdi redakčná rada. Príspevky nie sú honorované Príspevky sú recenzované redakčnou radou Príspevky posielajte emailom na adresu šéfredaktora Termín uzávierky príspevkov do čísla 2/2005 je do 01.6.2005! PODNIKOVÁ EKONOMIKA A MANAŽMENT Šéfredaktor: Ing. Peter Majerčák Redakčná rada: prof. Ing. Štefan Cisko, CSc., doc. Ing. Eva Birnerová, CSc., doc. Ing. Anna Križanová, CSc., doc. Ing. Mikuláš Szilágyi, CSc., doc. Ing. Miloš Sroslík, CSc., doc. PhDr. Viera Farkašová, CSc., doc. PhDr. Helena Janotová, CSc., Ing. Pavel Ceniga, PhD., Ing. Viera Bartošová, PhD., JUDr. Miroslav Tichý Adresa redakcie: Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra ekonomiky, Univerzitná 1, 010 26 Žilina. Tel.: 041 5133201, email: peter.majercak@fpedas.utc.sk Vychádza štvťročne ISSN 1336-5878 Jednotlivé články vyjadrujú názory autorov a nemusia byť vždy totožné so stanoviskami redakcie. Nevyžiadané rukopisy a fotografie sa nevracajú.