Rozširujúce informácie k téme 3.1 Kondenzácia Kondenzácia vodných pár nastáva, ak je vzduch nasýtený vodnými parami. Podmienky pre priebeh kondenzácie vo vzduchu sú: ochladenie vzduchu pod rosný bod, prítomnosť kondenzačných jadier vo vzduchu. V úplne čistom vzduchu nedôjde ku kondenzácií vodných pár, hoci je vzduch nasýtený vodnými parami. Ak však pridáme do vzduchu trochu prachu alebo dymu, kondenzácia okamžite začne. Mikroskopické častice, ktoré tvoria prach, dym sa nazývajú kondenzačné jadrá, sú to centrá, na ktorých sa usadzuje kondenzovaná voda. Kondenzačné jadrá môžu byť aj kryštáliky ľadu, drobné kvapôčky alebo ionizované častice vzduchu. Kondenzátory vodných pár v ovzduší nazývame hydrometeory. Delíme ich na: Hydrometeory v blízkosti Zeme a na jej povrchu, sú v dvoch skupenstvách: - kvapalné skupenstvo ako rosa, hmla, dážď bez oblakov, - pevné skupenstvo ako ľadové ovlhnutie, inovať, námraza, sneh bez oblakov. Hydrometeory vznášajúce sa vo vzduchu: - v kvapalnom stave je to vodný oblak, - v pevnom stave je to snehový a ľadový oblak. Zrážky, ktoré z týchto oblakov padajú k zemi v kvapalnej forme ako dážď, v pevnej ako sneh, krúpy a zmrznutý dážď. (Hlavička, et al., 1978) 1. Rosa Rosa vzniká zrážaním vodnej pary zo vzduchu na povrchu predmetov, v dôsledku tepelnej inverzie. Predmety, ktoré dobré vedú teplo ako sú kovy, listy rastlín a sklo, ak je nad nimi voľný priestor pre vyžarovanie tepla, sú najlepšie predmety na tvorbu rosy. Napr. pod listom sa rosa nevytvorí, lebo tam nie je dostatočný priestor na vyžarovanie tepla. (Hlavička, et al., 1978) Kvapky rosy môžeme vidieť na listoch rastlín, pretože nezmáčajú ich povrch obr.1 a obr.2. 1
Obr. 1 Rosa na liste rastlín (Lapitková, et al., 2010a, s. 32) Obr. 2 Kvapka rosy nezmáča povrch listu (Lapitková, et al., 2010a, s. 32) Tab.1 udáva teplotu, pri ktorej vzniká rosa, určuje rosný bod v závislosti od relatívnej vlhkosti vzduchu pri konštantnej teplote 32,2 C. Tabuľka tiež poskytuje informácie o pocitových vnemoch človeka, pri rôznej relatívnej vlhkosti vzduchu. Najvyššia známa teplota rosného bodu na svete, ktorá bola nameraná na brehu Etiópie bola 34,44 C (94 F). Relatívna vlhkosť pri teplote 46,11 C (115 F) predstavovala hodnotu 54 %. (Horstmeyer, 2008) Tab. 1 Teplota rosného bodu v závislosti od relatívnej vlhkosti vzduchu a spôsob akým to vníma človek (Horstmeyer, 2008) Rosný bod v C >24 C Vnímanie človeka Veľmi nepríjemné, ťažko znesiteľné dusné prostredie, problémy s dýchaním u citlivejších ľudí Relatívna vlhkosť (pri 32,2 C) >62 % 21-24 C Veľmi vlhké, dosť nepríjemné prostredie 52 % - 60 % 18-21 C Nepohodlné prostredie pre citlivejších, znesiteľné pre ostatných 44 % - 52 % 16-18 C Pre väčšinu prijateľné, citlivejší ľudia cítia väčšiu vlhkosť 37 % - 46 % 13-16 C Dobre znesiteľné komfortné prostredie 31 % - 41 % 10-12 C Príjemné až ideálne prostredie 31 % - 37 % <10 C Suché prostredie pre citlivejších, prijateľné pre ostatných 30% Na grafe 1 je znázornená krivka, ktorá určuje sýtosť vodných pár pri rôznych teplotách. Na jej základe môžeme povedať, aké množstvo vody v gramoch na meter kubický je vo vzduchu, ak sú sýte vodné pary. 2
Obsah vody vo vzduchu [g.m -3 ] 3.1 Kondenzácia KEGA 130UK/2013 Sýtosť vodnej pary vo vzduchu Teplota [ C] Graf 1 Krivka sýtosti vodných pár pri rôznych teplotách. Dostupné na internete: <http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/9/91/feuchte_luft.png> 2. Hmla Hmla je atmosférický aerosól pozostávajúci z veľmi malých kvapôčok vody, prípadne ľadu. Tieto sú rozptýlené vo vzduchu a znižujú dohľadnosť pri zemi pod 1 km. Pri hmle je vysoká relatívna vlhkosť vzduchu, často až 100 %. Hmla vzniká pri poklese teploty vzduchu pod rosný bod. V mestách, kde je vysoká koncentrácia škodlivín vo vzduchu, ktoré pôsobia ako kondenzačné jadrá, stačí len priblíženie sa teploty vzduchu k teplote rosného bodu a už pozorujeme hmlu. Hmla dokáže veľmi podstatne znížiť dohľadnosť, delíme ich na: veľmi silná hmla, dohľadnosti menej ako 50 m, slabá hmla, dohľadnosť od 500 do 1000 m. ( Slovenský hydrometeorologický ústav, 2013) Obr. 21 Hmla (Lapitková, et al., 2010a, 34 s.) Obr. 22 Veľmi silná hmla (TVNOVINY, 2012) 3
Hmly sa ďalej delia na: radiačná hmla - hmla z vyžarovania - vzniká radiačným ochladzovaním vzduchu od aktívneho povrchu, - vzniká najmä v noci, v zimnom polroku sa udrží aj po celý deň. advekčná hmla - tvorí sa ochladzovaním relatívne teplého a vlhkého vzduchu presunom nad chladnejší povrch.( Slovenský hydrometeorologický ústav, 2013) Hmly môžeme sledovať aj nad rozsiahlymi vodnými plochami, tzv. hmla z vyparovania obr. 23. Vzniká pri vyparovaní z teplejšieho povrchu vody do chladnejšieho vzduchu nad vodnou hladinou. V našich zemepisných šírkach sa pozorujú najmä na jeseň. Obr. 23 Hmla nad jazerom (Lapitková, et al., 2010a, s. 36) 3. Destilácia Destilácia je difúzny proces, ktorý sa využíva na delenie kvapalných zmesí na základe rozdielnych bodov varu látok, z ktorých sa zmes skladá. Destilát možno z kvalitatívneho hľadiska rozdeliť na tri časti: úkvap, jadro, dokvap. Destiláciou je preto potrebné detailne oddeliť tieto hlavné frakcie. Kvalita destilátu závisí od spôsobu vedenia destilácie. Pri destilovaní čas nehrá žiadnu rolu. Pomalou destiláciou dosiahneme kvalitnejšie jadro a väčšiu výťažnosť. (Pálenica Jelšovce, 2009) Príkladom destilácie je odstránenie soli z morskej vody, separácia ropy na menšie časti produktu (tzv. frakcie), destilácia skvasených kvapalín a následná tvorba alkoholických nápojov. (Gastro Slovnik, 2010) Pri realizácii stopercentnej destilácie sa musia teploty varu dvoch oddeľujúcich kvapalín líšiť najmenej o 150 C. Dôležité je pritom hlavne usmerňovať teplotu destilácie, regulovať ju. (Gastro Slovnik, 2010) 4
Začiatok procesu destilácie sa pripisuje Blízkemu východu. Ako prví sa ňou zaoberali starí Babylončania už v 2. tisícročí p.n.l.. Do Indie sa priniesla v 5. storočí p.n.l. Vznikla ako dôsledok pokusov o vynájdenie elixíru života, ktorým sa zaoberali alchymisti. Za vynálezkyňu prvého prístroja, ktorým sa destilovala vody v 4. storočí sa pokladá grécka filozofka Hypatia, avšak autorom prvého presného opisu a schémy destilácie je grécky alchymista Zosimos z Panopolis. Efektívnosťou destilácie sa ďalej zaoberali Arabi a Peržania, ktorí ju využívali na výrobu parfumov a alkoholu. Jabir ibn Hayyan, sa považuje za vynálezcu súčasných moderných destilačných prístrojov. Al-Kindí, predstaviteľ arabskej východnej filozofie ako prvý pomocou destilácie oddelil etanol. (Gastro Slovnik, 2010) Zoznam bibliografických odkazov Gastro Slovnik, 2010. Čo je to destilácia? 2010, [online]. [Cit. 2013.05.02] Dostupné na internete: <http://www.gastroslovnik.sk/clanky/clanky-detail/co-je-to-destilacia/>. HLAVIČKA, A. et al. 1978. Fyzika pre pedagogické fakulty I.díl. 2.vyd. Praha: Statní pedagogické nakladatelství, 1978, 744 s. SPN 96-00-12/2. HORSTMEYER, S. L. 2008. Relative Humidity... Relative to What? The Dew Point Temperature... a better approach. 2008. [online]. [Cit. 2013.05.01] Dostupné na internete: <http://www.shorstmeyer.com/wxfaqs/humidity/humidity.html>. LAPITKOVÁ, V. et al. 2010a. Fyzika pre 7.ročník základnej školy a 2. Ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Bratislava: Didaktis, s.r.o, 2010, 112 s. ISBN 978-80-89160-79- 2. Slovenský hydrometeorologický ústav, 2013. Hmla - verný jesenný spoločník, 2013, [online]. [Cit. 2013.05.01] Dostupné na internete: <http://www.shmu.sk/sk/?page=1111>. TV NOVINY, 2012. Predpoveď počasia: Pani hmla sa nás bude držať ako kliešť!2012, [online]. [Cit. 2013.05.04] Dostupné na internete: <http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/pocasie/ predpoved-pocasia-pani-hmla-sa-nas-budedrzat-ako-kliest.html>. 5