Tvorba webových stránok knižníc. Príručka. Mgr. Norbert Végh, Ing. Erik Potocký

Tvorba webových stránok knižníc Príručka Mgr. Norbert Végh, Ing. Erik Potocký November 2006

OBSAH Úvod... 3 1. Ako začať, alebo web zadarmo... 4 1.1. Word, alebo iný editor... 4 1.2. Umiestnenie súborov v prostredí internetu... 4 1.3. Frontpage Express... 4 1.4. Zaujímavá aktivita knihovníkov v Čechách... 5 1.5. Výhody a nevýhody webu zdarma... 6 2. Content Management System CMS... 7 2.1. Nekomerčné systémy CMS... 7 2.1.1 CMS PLONE... 7 2.1.2 CMS PHP RS... 8 2.2. Komerčné systémy CMS... 9 2.2.1. Redakčný systém ROMBOID... 9 2.2.2. Redakčný systém BUXUS... 10 2.2.3. Redakčný systém WEBMIN... 11 2.2.4. Redakčný systém SWIFTSITE... 13 2.2.5. Redakčný systém LIST... 15 3. Štandardy... 16 3.1. Zákon o informačných systémoch verejnej správy... 16 3.2. Výnos o štandardoch... 16 3.3. W3C... 17 3.4. Testovanie webových stránok... 18 4. Krátky kurz jazyka HTML... 19 4.1. Web hosting... 20 4.1.1. Doména... 20 4.1.2. Ako zriadiť doménu druhej úrovne... 20 4.2. Odporúčania pri písaní webových stránok... 21 4.2.1. Dodržať správnu štruktúru html dokumentu... 21 4.2.2. Dodržiavať správny zápis tagov... 22 4.2.3. Základné zásady pri písaní stránky... 22 4.2.4. Nepoužívať rámy... 22 4.2.5. Nastavenie hodnôt atribútov... 23 4.2.6. Kompatibilita s inými prehliadačmi... 23 4.2.7. Formátovanie textu... 23 4.2.8. Zápis farieb... 24 4.2.9. Úprava stránok pre vyhľadávacie stroje... 24 4.2.10. Doctype... 25 4.2.11. Zoznamy... 25 4.2.12. Kaskádové štýly (CSS Cascade Style Sheet)... 25 4.2.13 Zadefinovanie použitej kódovej stránky... 26 4.2.14. Opakovanie rovnakých častí stránky... 26 Záverom... 27 Použitá literatúra... 28 2

ÚVOD Knižnice patria medzi verejné inštitúcie, v ktorých majú informačné technológie nezastupiteľné miesto. Mnohí knihovníci si osvojili prácu s počítačom už veľmi dávno a bez knižnično-informačného systému si nevedia predstaviť svoju prácu. Knižnice by mali patriť medzi lídrov aj v oblasti poskytovania informačných služieb a internetu pre širokú verejnosť. Veď kto iný by sa mal orientovať v spleti informácií lepšie ako knihovník? Našťastie už máme za sebou časy, kedy internet nebol v knižnici samozrejmý. Knižnice ho sprístupnili pre svojich čitateľov a mnohé majú vlastné webové stránky. Informujú svojich čitateľov o otváracích hodinách a pripravovaných akciách. Čitatelia môžu vyhľadávať knihy v OPAC katalógoch a rezervovať si knihy, o ktoré majú záujem. Hendikepom knižníc je však dlhodobý nedostatok financií, ktorý bráni knihovníkom využívať mnohé výdobytky informačných technológií. Aj preto musíme konštatovať, že ani dnes nie je pre všetky knižnice samozrejmé, aby mali vlastné webové stránky. Pre tieto knižnice by mala poslúžiť skromná príručka, ktorú máte v rukách. V príručke nájdete návody, ako si knižnica môže sama s minimálnymi nákladmi (prípadne zdarma) zrealizovať vlastnú webovú stránku. Oboznámite sa so systémami CMS (Content menežment systém), ktoré zabezpečia pre knihovníka jednoduchú tvorbu stránok bez znalostí programovania. Spomenieme základné štandardy a pravidlá hodnotenia webových stránok. Vopred sa ospravedlňujeme kolegom za jednoduchú formuláciu textu. Našou snahou však bolo posmeliť aj menej zdatných knihovníkov k tomu, aby sa nebáli realizácie webovej stránky. Samozrejme za predpokladu, že nemajú dostatok financií na web, ktorý spracujú odborníci, ktorí zabezpečia plnú kompatibilitu so všetkými požiadavkami a štandardami, ktoré sú kladené na dobrý web. Veríme, že aj táto príručka prispeje k ďalšiemu zlepšovaniu úrovne webových stránok slovenských knižníc. Od roku 2004 vyhlasuje každoročne Spolok slovenských knihovníkov súťaž o najlepšie webové sídlo knižníc TOPWebLib, v ktorej si môžeme porovnať vlastnú knižničnú webovú stránku s tými najlepšími na Slovensku. V decembri 2005 zorganizoval Spolok slovenských knihovníkov v Nitre celoslovenský odborný seminár "Dizajn webového sídla knižnice - problémy, východiská, riešenia" a v máji 2006 sa v Univerzitnej knižnici v Bratislave konal odborný seminár Redakčné systémy v knižniciach, ktoré tiež pomohli pracovníkom knižníc pri riešení problémov webových stránok. 3

1. AKO ZAČAŤ, ALEBO WEB ZADARMO Predpokladajme, že sú na Slovensku knižnice, ktoré ešte nemajú webové sídlo. V takom prípade je lepšie mať aspoň skromnú stránku, ktorá nebude spĺňať všetky požiadavky na dobrý web, ale bude takmer zadarmo. Knižnica nebude závislá od externých odborníkov, ale od práce knihovníka bez znalosti programovania HTML kódu. Pre nich je určená prvá kapitola. 1.1. WORD, ALEBO INÝ EDITOR S textovým editorom vie pracovať každý knihovník. Takmer každý textový editor umožňuje ukladať dokument vo formáte HTML. Predpokladajme, že najviac knihovníkov pracuje s editorom MS Word, preto budeme príklady vysvetľovať v jeho prostredí. Keď chceme urobiť najjednoduchšiu stránku, stačí postupovať nasledovne: Premyslíme si štruktúru stránky. Jednotlivé stránky webu si prichystáme do samostatného súboru a uložíme s názvom bez diakritiky, s malými písmenami, maximálne z ôsmych písmen s koncovkou htm. (napr.: strana1.htm, strana2.htm, strana3.htm...). Uvedené súbory uložíme do samostatného adresára, pričom prvú, hlavnú stránku uložíme pod názvom index.htm, v ktorom bude toľko nadpisov, koľko chceme mať podstránok. Teraz stačí tieto súbory prelinkovať, aby na seba nadväzovali. Urobíme to tak, že v súbore index.htm, kde budú jednotlivé nadpisy, tieto nadpisy označíme do bloku, v miestnom menu zvolíme položku Hypertextový odkaz a do políčka adresa napíšeme názov podstránky (napr. strana1.htm). Takto pokračujeme so všetkými nadpismi a podstránkami. Výsledok našej práce si môžeme odskúšať tak, že si otvoríme súbor index.htm v prehliadači webových stránok. Keď nebudeme spokojní s čisto textovou stránkou, môžeme pridať aj grafiku, napr. obrázok, logo, alebo oddeľovacie prvky. 1.2. UMIESTNENIE SÚBOROV V PROSTREDÍ INTERNETU Keď sme spokojní s výsledkom, stačí súbory s koncovkami htm skopírovať na web. Keď sme použili aj grafické objekty, musíme na web skopírovať všetky súbory, ktoré textový editor vyexportoval. Dnes je k dispozícii web priestor, ktorý mnohé firmy ponúkajú zdarma. Maximálne budeme obmedzení tým, že strpíme nad stránkou reklamný prúžok. Skúsme naše súbory uložiť napr. na priestor www.wz.cz, kde nájdeme aj presný postup registrácie. Stačí si uvedomiť, že keď si zvolíme prihlasovacie meno napr. kniznica-lv, webová stránka bude mať adresu www.kniznicalv.wz.cz. Takto dokážeme za tri hodiny vlastnými silami urobiť jednoduchú stránku knižnice, ktorá nás nebude nič stáť. Toto núdzové riešenie však zviditeľní knižnicu v duchu hesla: Kto nie je na webe, ako by ani neexistoval. 1.3. FRONTPAGE EXPRESS Mnohí knihovníci by s vyššie spomenutým riešením neboli spokojní. Je pravda, že htm súbory môžeme lepšie vytvárať so špecializovanými programami, editormi webových stránok. Tieto programy rozdeľujeme na komerčné a nekomerčné. Aby nás web nestál veľa, skúsime htm súbory vytvoriť v programe, ktorý je zadarmo, je lokalizovaný a nemá žiadne obmedzenia. V niektorých knižniciach sa ešte možno nájde počítač s operačným systémom Windows 98 (Windows 98 druhé vydanie, žiaľ Frontpage Expres už nemá). Súčasťou tohto operačného systému 4

je aj program Frontpage Expres, ktorý spĺňa naše požiadavky. Výhodou tohto programu je aj lokalizovaný sprievodca. Program je dostupný aj v balíku Internet Explorer 4.0, ktorý je pre užívateľov operačného systému Windows voľne dostupný. Pre použitie nie je dokonca potrebné inštalovať celý balík Internet Explorer 4.0, stačí rozbaliť do osobitného adresára súbory patriace k Frontpage Expres. V tejto príručke nemáme priestor na podrobné oboznámenie sa s programom Frontpage. Program je však lokalizovaný a je k nemu dostupná aj literatúra. Komu by sa program zapáčil, môžeme len odporúčať jeho komerčnú verziu, ktorá je pre knižnice dostupná aj cez zmluvu Microsoft Select za prijateľnú cenu (www.microsoft.sk). Podobných editorov webových stránok, ktoré sú zadarmo, je viac. Pri ich výbere by sme mali dbať na to, aby nemali iné obmedzenia, ktoré by pri rutinnej práci mohli robiť problémy. Z veľkého počtu takýchto programov by sme mohli spomenúť napr. Gold HTML editor 4.0 (http://www.golden-html.com ). 1.4. ZAUJÍMAVÁ AKTIVITA KNIHOVNÍKOV V ČECHÁCH Na medzinárodnej konferencii knihovníkov v Seči v septembri 2006 odznela zaujímavá prednáška pani Kateřiny Hubertovej z Knihovny města Hradce Králové o projekte Web pro malé knihovny. Projekt bol realizovaný ako bakalárska práca študenta Milana Komadu z Fakulty informatiky a managementu Univerzity Hradec Králové, ktorý vo svojej práci ŠABLONA WEBU PRO MALOU KNIHOVNU predstavil funkčný web pre knižnice. Cieľom projektu mal byť jednoduchý systém pre vytváranie www stránok pre knižnice v obciach do cca 1500 obyvateľov, ktorý by obsluhovali knihovníci so základnými znalosťami informačných technológií. Riešitelia projektu vytipovali pilotnú skupinu knižníc a v októbri 2005 odovzdali do užívania skúšobnú verziu do Knihovny města Hradce Králové. Študent zvolil umiestnenie šablóny na webu zdarma, (doména 3. úrovne, poskytuje pre web priestor 50MB a 5 MB pre e-mail a e-mail box), čo zabezpečilo prevádzku webu zdarma. 5

Nasledovalo predvedenie šablóny pre knihovníkov a obecné úrady z projektovej skupiny. Knihovníci obdržali prístupové heslá k svojim webovým stránkam. Študent sprístupnil Administrátorský manuál. Požiadavky na počítače v knižniciach, kde sa prehliadajú webové stránky sú: prehliadač Internet Explorer 5,5 a vyšší a povolenie zobrazovania jazyka Java. Od 14.11.2005 mohli knihovníci pilotnej skupiny (Obecní knihovna Hlušice, Místní knihovna Praskačka, Knihovna Předměřice nad Labem, Obecní knihovna Stěžery, Středisková knihovna Smidary) sami robiť svoje webové stránky. KMHK má k dispozícii aj Sprievodcu inštalácií stránok. Na základe licenčnej zmluvy má KMHK na šablónu všetky práva a môže ich ďalej šíriť medzi ostatných záujemcov. Šablóna je pre knižnice k dispozícii zdarma. Aktuálne informácie o projekte Šablóna webu pre malú knižnicu nájdete na adrese: http://www.knihovnahk.cz. V súčasnosti už Šablónu využíva viac ako 20 knižníc. Webové stránky knižníc, ktoré sa zapojili do tohto projektu, sa farebne líšia. Je veľmi kolegiálne, že pani Kateřina Hubertová z Hradca Králové už má prichystanú farbu webu pre prípadných záujemcov aj zo Slovenska. Šablóna sa neposkytuje ako samostatný program, ale po podpise podlicenčnej zmluvy záujemcu zaregistrujú na portáli www.wz.cz a pridelia mu prístupové meno a heslo. Knižnica si už následne len vyplní údaje za svoju knižnicu. 1.5. VÝHODY A NEVÝHODY WEBU ZDARMA Hlavnou výhodou takéhoto webu je to, že je zdarma. Aktualizáciu robí knižnica sama a nie je závislá externého administrátora. Medzi nevýhody treba pripočítať reklamný prúžok. Pri takejto webovej stránke narazíme na určité obmedzenia, ktoré nám neumožnia, aby boli dodržané všetky štandardy kladené na dobrý web. 6

Komu by nevyhovovali editory webových stránok, ktoré sú zdarma, môže siahnuť po mnohých komerčných verziách (napr. MS Frontpage 2003, Flash, Macromedia). 2. CONTENT MANAGEMENT SYSTÉM CMS V prvej kapitole sme boli nútení vytvárať webové stránky ručne, čo si vyžaduje veľa času a námahy. Existuje aj spôsob realizácie stránok pomocou systémov, pri ktorých vlastný systém odbremení autora stránky od mnohých náročných činností a zautomatizuje ich. Tieto systémy sa označujú názvom Content management systém. V príručke na viacerých miestach používame na vyjadrenie termínu Content Management System akronym CMS alebo slovenský ekvivalent redakčný systém. Ide o systémy riadenia obsahu. Ich výhodou je, že užívateľ upravuje webové stránky cez prehliadač webových stránok (napr. Internet Explorer) a nie je závislý od počítača, na ktorom by bol inštalovaný. Knihovník, ktorý edituje stránky v systéme CMS si jednoducho sadne k ľubovolnému počítaču, zadá adresu, meno a heslo a môže stránky knižnice aktualizovať. Pritom stačí, keď ovláda najzákladnejšie princípy fungovania webových stránok. Výhodou systémov CMS je, že mnohé umožňujú automatické vyhľadávanie na stránke, zobrazujú mapu stránky, obsahujú prehľadný zoznam doterajších stránok. V ich editore je možné navrhovať vizuálne aj náročnejšie stránky. Evidujú, kedy bola stránka aktualizovaná, vedia zariadiť, kedy sa daná stránka zobrazí, ale aj kedy už neaktuálnu informáciu stránka nemá zobrazovať. V CMS systémoch sú dostupné mnohé moduly, ktoré zabezpečujú zobrazenie napr. aktualít a ich automatické presunutie z hlavnej stránky do archívu noviniek. Dokážu zobrazovať fotogalériu rozdelenú do jednotlivých kategórií a zabezpečia striedanie fotografií na hlavnej stránke. Stránku oživia formulármi a anketami. CMS systémy rozdeľujeme na komerčné a nekomerčné. 2.1 NEKOMERČNÉ SYSTÉMY CMS Tak, ako sme medzi editormi webových stránok našli programy zdarma, môžeme nájsť aj CMS systémy, ktoré nie sú spoplatnené. Medzi najznámejšie patrí systém CMS Plone (www.plone.org). 2.1.1. CMS PLONE Knižnice tento systém zatiaľ nepoužívajú. Ukážku stránky so systémom Plone môžeme vidieť na webovej stránke Katedry knižničnej a informačnej vedy FF Univerzity Komenského v Bratislave (www.fphil.uniba.sk). 7

Plone používa aj Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre (http://fzki.uniag.sk). Systém Plone by podľa dokumentácie (www.plone.org) mal spĺňať štandardy a všetky základné požiadavky na dobrý web. Únia pre nevidiacich a slabozrakých Slovenska už skoro rok experimentuje s týmto systémom. Napriek tomu, že ich oddelene Informačných služieb, ktoré disponuje mnohými odborníkmi na IT, neimplementovalo stránku UNSS (www.unss.sk) v systéme Plone naznačuje, že to nie je jednoduché. Nevýhodou systému Plone je pomerne náročná inštalácia, údržba, rutinná prevádzka a viazanosť na server s operačným systémom Linux. Nemôžeme počítať ani s podporou zo strany dodávateľa či autora systému, musíme sa spoľahnúť na vlastné sily. Pomoc by sme mohli hľadať len u tretích strán, v takom prípade si však firmy účtujú poplatky. Žiaľ, zvyčajne nemôžeme počítať ani s dopracovaním dostupných modulov. O aktualizáciách a nových verziách programu nás nikto nebude informovať. Nevýhody systému Plone sa adekvátne vzťahujú aj na iné redakčné systémy, ktoré sú voľne dostupné. 2.1.2. CMS PHP RS Tento CMS systém (www.supersvet.cz/phprs) je úspešne implementovaný vo Verejnej knižnici M. Kováča v Banskej Bystrici (www.vkmk.sk). Jeho prevádzka je zabezpečená v prostredí Windows. Je to zaujímavý CMS s mnohými funkciami. Jeho nevýhody sa prejavia až pri rutinnej práci, keď by sme od webovej stránky požadovali maximálnu prístupnosť pre zdravotne postihnutých. V takomto prípade stránka zhotovená v systéme PHP RS nevyhovie 8

všetkým požiadavkám, ktoré sú knižnice povinné dodržať podľa zákona o štátnom informačnom systéme. Takáto stránka nedodržiava Štandardy IS a nezodpovedá požiadavkám Blind Friendly Web (pozri kapitola 3.4.). 2.2. KOMERČNÉ SYSTÉMY CMS Na Slovensku je veľa komerčne dostupných CMS systémov. Najznámejšie z nich napr. Romboid a Buxus patria medzi finančne náročnejšie. Pri predstavovaní redakčných systémov sa obmedzíme na tie, ktoré už našli uplatnenie v knižniciach, prípadne redakciách známych časopisov. Záujemca o bližšie informácie sa s dôverou môže obrátiť na knižnice, kde konkrétny CMS systém používajú. 2.2.1. REDAKČNÝ SYSTÉM ROMBOID CMS systém Romboid od bratislavskej firmy Tempest (www.cmsromboid.sk) používajú mnohé ministerstvá, napr. Ministerstvo kultúry SR (www.culture.gov.sk), Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (www.telecom.gov.sk), ale aj knihovníkom známy portál Infolib (www.infolib.sk). Pre CMS Romboid sú charakteristické vyššie obstarávacie náklady. Práve pre finančnú náročnosť nie je redakčný systém Romboid najvhodnejší pre použitie v knižniciach napriek tomu, že má zrejme najviac možností v porovnaní s inými redakčnými systémami. Medzi jeho nevýhody patrí chýbajúca personalizácia, absencia manuálneho definovania kľúčových slov a kódovanie stránok len v kóde Windows 1250. 9

2.2.2. REDAKČNÝ SYSTÉM BUXUS Na prevádzkovanie systému Buxus od bratislavskej firmy ui42, s.r.o. (www.buxus.sk) je potrebný server s OS Linux alebo Windows, webový sever Apach s podporou jazyka PHP a databázy MySQL. Základným princípom celého systému je oddelená správa grafického vzhľadu a funkcionality stránok od obsahu webu. Dizajn a funkcionalita je definovaná v šablónach, ktoré sú rovnako ako stránky, ktoré reprezentujú publikovaný obsah, uložené v databáze na webovom serveri. V Buxuse je aj šablóna stránkou, ale triedy šablóna. Každá šablóna, alebo webová stránka má definovaný typ stránky, ktorý určuje jej použitie v rámci systému. Týmto spôsobom je možné veľmi jednoducho definovať všetky parametre a správanie sa šablóny alebo stránky, napr. ktorý objekt je nadradeným typom, triedu stránky t.j. či ide o webovú stránku, šablónu, systémovú voľbu alebo položku, ako aj určiť nadradený typ stránky, pod ktorý je možné vkladať aktuálne vytváraný typ. Tento princíp umožňuje vytvárať akúkoľvek štruktúru webu s ľubovolnou hĺbkou vnorenia sekcií, rubrík, podrubrík, článkov a iných dokumentov. Medzi nevýhody CMS Buxus patrí chýbajúca podpora pomenúvania odkazov na stránky webu - dôležité pri optimalizácii pre vyhľadávače (SEO - search engine optimalization) a príliš jednoduchý editor. 10

2.2.3. REDAKČNÝ SYSTÉM WEBMIN Firma EUROIT, s.r.o. (www.euroit.eu) ponúka redakčný systém s názvom WEBMIN. Úspešne ho implementovala v Staromestskej knižnici v Bratislave (www.starlib.sk) a v knižnici v Galante (www.galantskakniznica.sk). Patrí medzi finančne menej náročné CMS systémy. Jeho výhodou je jednoduchá obsluha. Redakčný systém WEBMIN je optimalizovaný na aktuálne štandardy W3C konzorcia. Stránky spĺňajú smernice o platnosti HTML kódu, štýlov CSS a v prípade, ak si to klient želá, aj všetky tri úrovne smernice prístupnosti pre hendikepovaných užívateľov. Spoločnosť EUROIT, s.r.o. najprv po dohode s klientom vypracuje grafický návrh stránky. Po uzavretí grafického návrhu je stránka naprogramovaná s redakčným systémom a firma EUROIT aj naplní všetky stránky podľa dodaných materiálov. Užívateľovi je teda odovzdaná kompletná stránka so všetkými obsahmi. Po prihlásení sa do systému má užívateľ možnosť spravovať obsahy veľmi jednoduchým spôsobom, pripomínajúcim prácu s MS Word. Tiež je možné spravovať navigačné menu, súbory na stiahnutie, obrázky, anketové otázky resp. modul pre novinky. Tento modul obsahuje funkciu - archív noviniek, do ktorého sa automaticky presúvajú staršie novinky. 11

12

2.2.4. REDAKČNÝ SYSTÉM SWIFTSITE Redakčný systém SwiftSite prevádzkuje firma Elet s.r.o., Bratislava (www.elet.sk). Práca s ním je jednoduchá. Firma Elet s.r.o. najprv zrealizuje počiatočný grafický návrh stránky, menu a formuláre. Užívateľ stránky po zaškolení už len stránky napĺňa a aktualizuje. Po prihlásení má užívateľ možnosť pridávať v menu nové položky. Keď chceme pridať externý súbor (napr. dokument Wordu, obrázok,...), musíme najprv daný súbor umiestniť na záložke Zdroje pomocou FTP programu. V prípade menších súborov stačí importovať daný súbor pomocou vstavanej funkcie. Najčastejšie sa na stránku pridávajú nové aktuality a fotografie. Môžeme tiež aktualizovať formuláre a anketové otázky. Výhodou redakčného systému SwiftSite je, že pridávanie jednotlivých objektov (položky menu, aktuality, fotografie) je veľmi jednoduché. Nevýhodou je, že radikálnejšie úpravy stránky (napr. grafická úprava hlavnej stránky a jej dopĺňanie) si vyžaduje hlbšie znalosti HTML kódu, alebo spoluprácu s firmou Elet s.r.o. Preto sa tento CMS systém hodí pre knižnice, ktoré budú chcieť pôvodne navrhnutý web len mierne upravovať a pridávať nové aktuality, dokumenty, položky menu a fotografie. Použitie redakčného systému SwiftSite môžeme vidieť na stránkach Ružinovskej knižnice v Bratislave (www.kniznica-ruziniv.biz), alebo Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči (www.skn.sk). Webová stránka SKN získala v roku 2006 osvedčenie od Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska za prístupnosť stránky pre nevidiacich. Pre knižnice, ktoré si chcú za minimálne finančné náklady zriadiť vlastný web, ktorý bude spĺňať zákonom požadované štandardy, pripravila firma projekt 123web. Knižnice, ktoré budú mať záujem o tento projekt si budú môcť vybrať z dopredu navrhnutých šablón. 13

14

2.2.5. REDAKČNÝ SYSTÉM LIST Redakčný systém LIST ponúka firma Open mind, Palárikovo (http://www.openmind.sk/). Za mesačný nájom softvéru v hodnote niekoľko sto korún získa knižnica zaujímavú stránku. Príklad použitia redakčného systému LIST nájdeme v Knižnici M. Hrebendu v Rimavskej Sobote (www.kniznica.rimavska-sobota.sk). 15

3. ŠTANDARDY 3.1. ZÁKON O INFORMAČNÝCH SYSTÉMOCH VEREJNEJ SPRÁVY Zákon č. 275 z 20. apríla 2006 o informačných systémoch verejnej správy upravuje práva a povinnosti povinných osôb v oblasti informačných systémov verejnej správy a činnosti, ktoré zabezpečujú ich prevádzku. Na zákon priamo nadväzujú štandardy. Pri nedodržaní zákona môžu byť uložené pokuty až do výšky 1 000 000.-Sk. Je ťažké radiť, ako má vyzerať správna stránka knižnice a čo všetko má obsahovať. V mnohých prípadoch stačí, keď knižnica dodrží povinné požiadavky, o ktorých hovorí zákon. 3.2. VÝNOS O ŠTANDARDOCH Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky podľa 13 zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy vydalo VÝNOS Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zo 14. júla 2006 č. 1706/M-2006 o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy. Sú tu vymenované povinné a odporúčané požiadavky na technické štandardy, štandardy pre pripojenie, sieťové protokoly, prenos dát, špecifikácie pre prepojenie pomocou sieťových služieb, komunikačné protokoly, prístup k elektronickej poštovej schránke, formát elektronických poštových správ, štandardy pre prístup k elektronickým službám, aplikačné protokoly, adresárové služby, štandardy pre webové služby, sieťová komunikácia middleware protokoly, štandardy pre integráciu dát, popisný jazyk pre dátové prvky, prenos dátových prvkov, štandardy prístupnosti webových stránok, prístupnosť webových stránok, štandardy pre jednorazovú elektronickú výmenu 16

dát, výmenné formáty pre textové súbory, výmenné formáty pre kompresiu dát, výmenné formáty pre grafiku a statické obrazy, výmenné formáty pre audio a video súbory, výmenné formáty pre audio a video streaming, štandardy pre názvoslovie elektronických služieb, tvar e-mailových adries používateľov informačných systémov verejnej správy, tvar generických e-mailových adries používateľov informačných systémov verejnej správy, tvar doménových mien webových stránok inštitúcií štátnej správy, bezpečnostné štandardy, štandardy pre architektúru riadenia, riadenie informačnej bezpečnosti, rizikový manažment pre oblasť informačnej bezpečnosti, kontrolný mechanizmus riadenia informačnej bezpečnosti, minimálne technické bezpečnostné štandardy, ochrana proti škodlivému softvéru, Firewall, aktualizácia softvéru, monitorovanie, periodické hodnotenie zraniteľnosti, zálohovanie, požiadavky na fyzické ukladanie záloh, identifikácia a autentizácia. Podrobnejšie sa zamerajme na 12 - Prístupnosť webových stránok, kde k podrobnému citovaniu zákona nie je čo dodať. (1) Povinnými požiadavkami sú: a) dodržiavanie pravidiel prístupného webu s prioritou 1 z dokumentu Web Content Accessibility Guidelines 1.0, a to nasledovných bodov: 1.1, 1.2, 1.3, 1.4, 2.1, 2.2, 3.5, 3.6, 4.3, 5.1, 5.2, 6.1, 6.2, 6.3, 7.1, 9.1, 10.4, 11.4, 12.1, 12.4, 13.6, 14.1 a bodu 8.1 v prípade, ak je funkčnosť dôležitá a zároveň nie je prezentovaná aj na nejakom inom mieste, b) dodržiavanie zásad prístupného webu z materiálu Dokumentácia zásad prístupnosti webových stránok pre používateľov s ťažkým zrakovým postihnutím, a to nasledovných bodov: 5, 7, 9, 10, 11, 13, 14. (2) Odporúčanou požiadavkou je dodržiavanie pravidiel prístupného webu s prioritou 2 a s prioritou 3 z dokumentu Web Content Accessibility Guidelines 1.0, a to nasledovných bodov: 1.5, 3.1, 3.2, 3.3, 3.4, 3.7, 4.1, 4.2, 5.3, 5.4, 5.5, 5.6, 6.4, 6.5, 7.2, 7.3, 7.4, 7.5, 8.1, 9.2, 9.3, 9.4, 9.5, 10.1, 10.2, 10.3, 10.5, 11.1, 11.2, 11.3, 12.2, 12.3, 13.1, 13.2, 13.3, 13.4, 13.5, 13.7, 13.8, 13.9, 13.10, 14.2, 14.3. (3) Odkazy na iné štandardy, číselníky, právne normy a predpisy a iné zdroje: a) slovenský preklad Web Content Accessibility Guidelines 1.0, ktorý je uvedený na verejne prístupnej webovej stránke (www.blindfriendly.sk), b) Pravidlá tvorby prístupného webu, ktoré sú uvedené na verejne prístupnej webovej stránke (www.blindfriendly.sk), c) Dokumentácia zásad prístupnosti webových stránok pre používateľov s ťažkým zrakovým postihnutím, ktorá je uvedená na verejne prístupnej webovej stránke (www.blindfriendly.sk). Tento výnos nadobudol účinnosť 1. augusta 2006. 3.3. W3C World Wide Web Consortium (W3C) je konzorcium produkujúce slobodné štandardy - odporúčania, ako ich nazývajú - pre World Wide Web. Hlavou konzorcia je Tim Berners -Lee, pôvodný autor URL (Uniform Resource Locator), HTTP (Hypertext Transfer Protocol) and HTML (Hypertext Markup Language), principiálnych technológií tvoriacich základ webu. Odporúčania W3C sú zahrnuté aj do povinných požiadaviek systémoch verejnej správy. zákona o informačných 17

3.4. TESTOVANIE WEBOVÝCH STRÁNOK Už sme spomínali, že nie je ľahké poradiť, ako má vyzerať správna stránka knižnice a čo všetko má obsahovať. Samotné dodržiavanie štandardov, odporúčaní a zákona o informačných systémoch verejnej správy nám zabezpečí minimálne polovicu úspechu. V praxi je dôležité, aby sme posúdili, či naša stránka spĺňa požiadavky na dobrý web. Keď chceme napr. porovnať dve rôzne webové stránky, ktorá z nich je lepšia, môžeme ich otestovať. Nemusíme však vymýšľať nové pravidlá. Na hodnotenie stránok už boli navrhnuté a v praxi vyskúšané overené postupy. Napríklad Únia pre nevidiacich a slabozrakých Slovenska (www.unss.sk) na požiadanie otestuje webovú stránku podľa požiadaviek iniciatívy Blind Friendly Web (www.blindfriendly.sk) a zaradí ju do jednej z troch kategórií podľa stupňa prístupnosti pre postihnutých. V takom prípade vydá aj príslušný certifikát. Webová stránka sa hodnotí podľa nasledovných kritérií: Základná priorita: grafické objekty, ktoré slúžia k ovládaniu stránky, majú definovanú textovú alternatívu, informácie, oznamované prostredníctvom skriptov, objektov, appletoov, kaskádových štýloov, obrázkov a iných doplnkov na strane používateľa, sú prístupné aj bez ktoréhokoľvek z týchto doplnkov, tabuľky sú vytvorené tak, že sú prístupné pre zrakovo postihnutých, klikateľné mapy sú vytvorené tak, aby boli prístupné pre zrakovo postihnutých, obsah www stránky sa mení len keď používateľ aktivuje nejaký prvok, rámy sú vytvorené tak, že sú prístupné pre používateľov so zrakovým postihnutím, označenie každého odkazu výstižne popisuje jeho cieľ nezávisle na okolitom kontexte, informácie oznamované farbou sú prístupné aj bez farebného rozlíšenia, farby popredia a pozadia sú dostatočne kontrastné; na pozadí nie je vzorka znižujúca čitateľnosť, predpisy určujúce veľkosť písma nepoužívajú absolútne jednotky, kód webových stránok zodpovedá niektorej zverejnenej finálnej špecifikácii jazyka HTML alebo XHTML; neobsahuje syntaktické chyby, ktoré je schopný správca webovej prezentácie odstrániť, na webovej stránke nekmitá nič rýchlejšie ako raz za sekundu, prvky tvoriace nadpisy a zoznamy sú korektne vyznačené v zdrojovom kóde; prvky, ktoré netvoria nadpisy alebo zoznamy nie sú takto vyznačené, každému formulárovému prvku je priradený výstižný názov. Stredná priorita: všetky netextové prvky nesúce významovú informáciu majú textovú alternatívu, hlavné oznámenie stránky je na jej začiatku, stránka má zmysluplný titulok vystihujúci jej obsah, používateľ je vopred jasne upozornený, keď odkaz vedie na obsah iného typu ako je webová stránka; takýto odkaz je doplnený údajom o veľkosti a type cieľového súboru, nové okná sa otvárajú len v odôvodnených prípadoch a používateľ je na to vopred upozornený. Najvyššia priorita: 18

dôležité navigačné prvky majú priradené horúce klávesy (horúce klávesy sú kombinácie kláves, ktoré používajú nevidiaci, ale aj vidiaci, namiesto položiek menu; horúce klávesy CTRL -C a CTRL V mnohí z vás určite poznáte), dokumenty, ktoré sú v iných formátoch ako HTML, sú dostupné i v tomto formáte, tabuľky sú zrakovo postihnutým lepšie sprístupnené, ASCII art, skratky a smajlíky sú zrakovo postihnutým sprístupnené, z každej stránky webu vedie odkaz na prehlásenie, vymedzujúce mieru prístupnosti a obsahujúce popis ovládania webu, v texte je vyznačená zmena použitého jazyka. 4. KRÁTKY KURZ JAZYKA HTML Doteraz sme predpokladali, že webové stránky knižníc si budú spravovať knihovníci bez znalostí programovacieho kódu a jazyka HTML. Aspoň najzákladnejšia znalosť a orientácia v kóde HTML však môže byť užitočná nielen pre tých, ktorí chcú realizovať svoje stránky bez redakčného systému, ale aj s ním. Mnohé CMS systémy umožňujú manuálne doplniť (ale aj redukovať) HTML kód, ktorý generujú automaticky, čo je v mnohých ohľadoch užitočné. Preto sme na záver tejto príručky zaradili krátky, základný kurz jazyka HTML. Podrobnejšie kurzy sú dostupné na internete. 19

4.1. WEB HOSTING Webová stránka musí byť umiestnená na serveri s dostatočnou diskovou kapacitou, s nainštalovanými programami, ktorý by mal byť nepretržite pripojený do internetu pomocou rýchlej linky. Web hosting môžeme chápať ako prenajímanie miesta na takomto serveri. 4.1.1. DOMÉNA Adresa stránky je tvorená z niekoľkých domén, pričom číslovanie sa začína sprava (od konca adresy k začiatku). Napríklad adresa htpp://www.snk.sk je tvorená z: 1. domény 1. úrovne sk, čo je zároveň aj tzv. generická doména, ktorá vyjadruje: napr. príslušnosť ku krajine -.sk,.cz,.uk,.eu,.de; všeobecné zameranie stránky.com (komerčné zameranie),.gov (vládne úrady),.edu (vzdelávacie),.net (sieťové),.info (cestovný ruch),.biz; 2. domény 2. úrovne snk; 3. domény 3. úrovne www (najčastejšie www, alebo meno počítača, atď.) Možné sú aj domény ďalších úrovní. V prípade adresy stránky s konkrétnym súborom, napr.: http://www.snk.sk/aktuality/snk_main_aktuality.html máme za lomítkom / cestu k súboru, ktorý sa má zobraziť a nachádza sa v adresári aktuality na serveri www.snk.sk a názov súboru je snk_main_aktuality.html. Každá generická doména má svojho správcu, u nás je to https://www.sk-nic.sk/. Podstatné sú domény druhej úrovne. Keď sa hovorí o doménach, myslí sa väčšinou doména druhej úrovne (snk, zoznam, infolib, atď.). 4.1.2. AKO ZRIADIŤ DOMÉNU DRUHEJ ÚROVNE Ak chceme mať napríklad naše stránky na adrese www.nieco.sk. V prvom rade si na stránke https://www.sk-nic.sk overíme, či naše požadované meno je ešte voľné. (V budúcnosti si môžeme na danej stránke kontrolovať stav domény aj s jej platnosťou). V prípade, ak naše meno pre stránku ešte nie je zaregistrované, máme dve možnosti: 1. nechať si zaregistrovať doménu prostredníctvom poskytovateľa webhostingu v prípade, ak server nebudeme mať u seba; 2. riešiť to u registrátora osobne v prípade, ak budeme mať vlastný server; 3. špecifický prípad - v prípade nedostatku finančných prostriedkov, ísť cestou free webhostingu, kde nám doménu priradí poskytovateľ. V tomto prípade by sa už ale nejednalo o doménu druhej úrovne poskytovateľa hostingu, ale napr. www.poskytovatel.sk/nas_nazov. Na začiatok neodporúčame ísť cestou vlastného servera, s ktorým je neporovnateľne viac práce (nákup vlastného počítača, programová inštalácia servera a konfigurácia aplikácií, ktoré by sme potrebovali, vlastná ip adresu, atď., čo je pomerne veľká počiatočná investícia a nároky na kvalifikovaný personál), ale zvoliť cestu registrácie domény (platí sa ročný poplatok) a výberu vhodného hostingu (náklady podľa požiadaviek) prostredníctvom poskytovateľa web hostingu. V tomto prípade sa nemusíme starať o server ako taký, jeho bezpečnosť, aktualizácie programového vybavenia, antivírovú kontrolu a v neposlednom rade aj cena za elektrickú energiu, ktorá pri ročnej 24 hodinovej prevádzke je tiež finančne dosť náročná. V krajnom prípade odporúčame (ale len na začiatok) využiť možnosť free webhostingu. 20

Porovnanie : 1. Platený hosting: + nie sú starosti s registráciou domény, nákladmi na vlastný server, programy, kvalifikového pracovníka, ip adresu; + celkové ročné náklady sú nižšie ako pri vlastnom serveri; + nie sú starosti s aktualizáciami, bezpečnosťou; + podpora databáz, vlastných mailových adries, dostatočný diskový priestor. 2. Vlastný server: potrebná je registrácia domény; - potreba vlastného servera, inštalácie www servera, mailového servera, dns servera, vstupné náklady predstavujú cca 15 25 000,- Sk; - celkové ročné náklady: poplatok za zriadenie domény + spotreba elektrickej energie + odmena pre kvalifikovaného administrátora. 3. Free Web hosting: + je zdarma; - nemožnosť mať vlastnú adresu druhej úrovne (ak áno, tak spoplatnenú); - nemožnosť využívať viacero mailových schránok, databáz, niekedy ani PHP; - žiadne záruky dostupnosti servera, možnosť jeho výpadkov; - obmedzené miesto na disku; - možnosť reklamy zo strany poskytovateľa. Odporúčame využiť služby (aspoň na začiatok) poskytovateľa web hostingu, kde je možnosť zabezpečenia vlastnej domény aj s hostingom: 1500 MB priestoru na disku s prístupom cez FTP, webftp, s podporou PHP, ASP, MySQL, PostgreSQL, neobmedzeným počtom e-mailových schránok s prístupmi cez POP3, SMTP, IMAP, webmail, atď. 4.2. OODPORÚČANIA PRI PÍSANÍ WEBOVÝCH STRÁNOK 4.2.1. DODRŽAŤ SPRÁVNU ŠTRUKTÚRU HTML DOKUMENTU HTML súbor je obyčajný text zložený z vlastného zobrazovaného textu a značiek, nazývaných tagy. Tagy určujú, ako bude text vyzerať a akú bude mať formu. Všetky tagy sú uzatvorené v ostrých zátvorkách <tag>. V podstate platí: čo nie je v ostrých zátvorkách je text, ktorý sa zobrazuje. HTML dokument by mal vždy obsahovať nasledovnú základnú štruktúru : <html> <head> <title>názov stránky</title> </head> <body> Vlastný text </body> </html> <html> - začína dokument, </html> končí dokument <head> </head> - začína a končí hlavička; hlavička sa síce nezobrazuje, ale obsahuje dôležité údaje, napríklad <title></title>, ktorý označuje názov stránky; <body></body> - vymedzuje vlastné telo stránky, ktoré sa bude zobrazovať. 21

4.2.2. DODRŽIAVAŤ SPRÁVNY ZÁPIS TAGOV Poznáme dva typy tagov: 1. párové tagy vyskytujú sa vo dvojiciach, kde prvý <tag> začína formátovanie nasledujúceho bloku a pomocou ukončovacieho </tagu> sa končí platnosť pravidiel zadefinovaných na začiatku. Príklady párových tagov: o <head> začiatok hlavičky, </head> koniec hlavičky dokumentu; o <b> začiatok tučného textu, </b> koniec tučného textu; o <p> začiatok odstavca, </p> koniec odstavca. 2. nepárové tagy je ich oveľa menej ako párových, napr. <br> - riadkový zlom; <img> - vloženie obrázka; <hr> - horizontálna čiara. Pri párových tagoch je potrebné vždy dodržať aj použitie ukončovacieho tagu. 4.2.3. ZÁKLADNÉ ZÁSADY PRI PÍSANÍ WEBOVEJ STRÁNKY pri definovaní tagov nezáleží na veľkosti písmen, <img> je to isté ako <img>, ale nesmie byť v rámci tagu na začiatku medzera (napr. < img>); viacero medzier po sebe v texte má rovnaký význam ako jedna medzera, značka pre pevnú medzeru je hodnoty atribútov v tagoch by sa mali dávať do úvodzoviek, napr. <table width= 500 border= 1 >; špeciálne znaky sa v texte zadávajú ako postupnosť znakov &kod, napr. &copy, pre je kód pre ± je ± text, ktorý nechceme aby sa zobrazoval, vložíme medzi značky <!-- nezobrazuje -->, takisto používame pri komentároch, ktoré využívame na vkladanie rôznych poznámok do stránky, ale nemajú žiadny vplyv na zobrazenie stránky; pri odkazoch na súbory a takisto v názvoch súborov radšej nepoužívame medzery, diakritiku a názvy píšeme s malými písmenami, vyvarujeme sa tak rôznym problémom s načítavaním stránok; vyhnime sa nefunkčným odkazom; na každej podstránke by mal byť odkaz na úvodnú stránku, ktorá je základným východiskom pre užívateľov. 4.2.4. NEPOUŽÍVAŤ RÁMY Medzi základné nedostatky používania rámov patrí: neviditeľná adresa v paneli adresa v prehliadači sa stále zobrazuje základná adresa stránky a nie je vidieť názov podstránky. S tým súvisí nemožnosť uložiť odkaz na danú stránku na disk, do obľúbených položiek, atď. Vždy po otvorení takéhoto odkazu sa zobrazí úvodná stránka; tlač pri tlači stránky sa tlačí len aktívny rám (ten, na ktorý sa kliklo naposledy, čo je niekedy problém zistiť); nekompatibilita hlavne so staršími verziami prehliadačov; problémy s ukladaním stránky; neprístupnosť pre vyhľadávacie roboty. 22

V súčasnosti sa väčšina nedostatkov rámov dá nejakým spôsobom odstrániť, ale používanie rámov je prežitkom z prvotných čias písania webových stránok. Namiesto rámov odporúčame používať zápis pomocou tabuliek a formátovania pomocou kaskádových štýlov. 4.2.5. NASTAVENIE HODNÔT ATRIBÚTOV Dodržať zápis všetkých potrebných základných parametrov pri použitých tagoch. Napríklad pri vložení obrázka: <img src= img/aktuality/aktuality.jpg border= 0 width= 150 height= 100 alt= aktualita > kde, src je cesta k súboru s obrázkom; border okraj okolo obrázka v bodoch; width šírka obrázka v bodoch; height výška obrázka; alt popis obrázka. Pri danom tagu stačí použiť parameter src (source), bez ktorého nie je možné zobraziť obrázok a pri nepoužití ostatných parametrov sa obrázok zobrazí v konečnom dôsledku rovnako, ale napr. pri border, ktorý keď nie je zadefinovaný, si môže prehliadač priradiť hodnotu 0, teda bez okraja alebo 1 a bude okolo obrázka rám). Použitie width a height je dôležité vedieť pre prehliadač vopred - presne vie, aké miesto bude daný obrázok zaberať a môže mu vyhradiť potrebné miesto ešte pred samotným načítaním obrázka a nemusí čakať, kým si ho celý stiahne a zistí, akú má vlastne veľkosť. Takisto parameter alt sa zobrazuje pred samotným načítaním obrázka do prehliadača a tiež ako popis obrázka. 4.2.6. KOMPATIBILITA S INÝMI PREHLIADAČMI Písať kód stránky tak, aby sa v každom prehliadači stránka zobrazovala rovnako. Vyskúšať ako sa stránka zobrazí v najpoužívanejších prehliadačoch Internet Explorer, Mozilla (Firefox), Opera. Pri nedodržaní správneho zápisu alebo vynechaní niektorých potrebných parametrov v použitých tagoch, si väčšinou každý prehliadač chýbajúce parametre nastaví podľa seba a to vedie k rôznemu zobrazeniu rovnakej stránky v rôznych prehliadačoch. Snažiť sa zadefinovať všetky potrebné parametre. 4.2.7. FORMÁTOVANIE TEXTU Základné nastavenie formátovania textu: <b> text </b> - tučné písmo; <i> text </i> - kurzíva; <u> text </u> - podčiarknuté písmo; <strike> text </strike> - prečiarknuté písmo; _text - dolný index; ^text - horný index. Nadpisy: Text nadpisu stačí vložiť medzi značky <H1> nadpis </H1>. Môžeme použiť 6 úrovní nadpisu, ktoré označujú tagy <H1> až <H6> pre nadpis 6. úrovne a ukončovacie tagy </H1> až </H6>. <p align= left > odstavec </p> - odstavec, parameter align znamená zarovnanie textu v odstavci (left, right, center). Pre zarovnanie väčších úsekov v dokumente sa používa tag <div. align= justify > </div>, kde align=justify znamená zarovnanie do bloku. Použitie tagu <div> by mohlo vyzerať napr. nasledovne: 23

<div align= center > <p>odstavec 1</p> <p><b><i>odstavec 2</i></b></p> </div> Výber fontu, farby písma, veľkosti: <FONT FACE= Arial, Verdana > text </a> - pre zobrazenie textu sa použije font Arial, resp. ak nie je v počítači k dispozícii, použije sa ako náhrada Verdana; <FONT COLOR= #FF0000 > text </FONT> - pre zobrazenie sa použije červená farba; <FONT SIZE= 3 > text </FONT> - zobrazí sa text v štandardnej veľkosti 3. Hodnoty môžu byť od 1 7, resp. relatívne veľkosti od -2 do +4. Nastavenie pomocou kaskádových štýlov (CSS): napr. pre nastavenie fontu veľkosti môžeme použiť: <p style="font-family: arial, verdana; font-size:10px"> text.</p>, kde je použitý font Arial a veľkosť v bodoch. 4.2.8. ZÁPIS FARIEB Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje kvalitu stránky je aj používanie farieb. V dokumentoch môžeme nastavovať farbu textu aj pozadia. Zapísať farby môžeme buď podľa mena: biela WHITE, červená red, čierna black, atď. Takýmto spôsobom sa dá zapísať 16 základných farieb, alebo môžeme zapísať kód použitej farby pomocou hexadecimálneho čísla (číslo v šestnástkovej sústave). Tento kód sa skladá z kombinácie troch základných farieb červenej, zelenej a modrej (RGB model), pričom každá zložka môže nadobúdať hodnoty od 0 do 255. Kombináciou týchto hodnôt pre každú farebnú zložku môžeme zadefinovať 16.7 milióna rôznych farieb (255x255x255). Napríklad pre zápis žltej farby bude kód: #FFFF00 každá farebná zložka má dve miesta, FF = 255 v desiatkovej sústave úroveň červenej zložky 255 maximum, FF = 255 v desiatkovej sústave úroveň zelenej zložky 255 maximum, 00 = 0 v desiatkovej sústave úroveň modrej zložky 0 minimum. Žltá farba vznikne zmiešaním červenej a zelenej farebnej zložky. príklad použitia: modrý text: <FONT COLOR= #0000FF > text </FONT> čierna farba pozadia stránky: <BODY bgcolor= black > </BODY> 4.2.9. ÚPRAVA STRÁNOK PRE VYHĽADÁVACIE STROJE Pridanie popisu stránky, ktorému rozumejú vyhľadávače (ako napr. google, zoznam, ) je založený na využití elementu META, ktorý sa vkladá do záhlavia stránky medzi tagy <HEAD>a </HEAD>. Tento element má atribúty NAME a CONTENT, ktoré je možné použiť pre definovanie položiek o pridaných informáciách o stránke. Atribút NAME definuje meno položky a CONTENT obsah. Name môže byť napríklad: description stručný popis stránky; keywords kľúčové slová, ktoré by mali vystihovať obsah dokumentu; author autor stránky; copyright. Príklad použitia:... <HEAD> 24

<TITLE>SKN</TITLE> <meta name="description" content="slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči"> <meta name="keywords" content="knižnica pre nevidiacich, nevidiaci, levoča, matej hrebenda, katalógy, časopisy a kalendáre, braillovo písmo, braille> <meta name="copyright" content="content 2006 SKN"> </HEAD>... 4.2.10. DOCTYPE Skratka Doctype predstavuje deklaráciu typu dokumentu. Informuje validátor, aká verzia HTML je použitá. Mala by byť použitá vždy na začiatku stránky. Bez použitia doctype nie je možné validovať správnosť kódu stránky. Príklad použitia: <!DOCTYPE HTML PUBLIC "-//W3C//DTD HTML 4.01//EN" "http://www.w3.org/tr/html4/strict.dtd"> Stránka je napísaná pomocou verzie HTML 4.01. 4.2.11. ZOZNAMY Nečíslované zoznamy: Nečíslovaný zoznam je označený párom značiek <UL> </UL> a jednotlivé položky ležia medzi značkami <LI> a </LI>. Typ odrážky sa môže meniť použitím atribútu TYPE pri tagu <ul> alebo aj jednotlivo pri <li>; hodnoty pre type môžu byť: disc, square alebo circle; Číslované zoznamy: Pri číslovaných zoznamoch je postup taký istý, len značka <UL> sa nahradí <OL> </OL>. Tiež je možné použiť atribút TYPE, napr. pre číslovanie arabskými číslicami - 1, pre rímske číslice je i alebo I, pre malé písmená a alebo A pre veľké písmená. 4.2.12. KASKÁDOVÉ ŠTÝLY (CSS Cascade Style Sheet) Hlavnou výhodou kaskádových štýlov je možnosť naraz zmeniť vzhľad celého dokumentu. Dosiahne sa to zadefinovaním atribútrov pre tagy, pre ktoré to potrebujeme. Najjednoduchšie je vytvoriť si súbor s príponou.css a na jednom mieste si zadefinujeme pravidlá pre jednotlivé tagy - napríklad si vytvoríme textový súbor s náznom styl.css s textom: a:link { text-decoration: none; font-weight: bold; color: #000000;} a:visited { text-decoration: none; font-weight: bold; color: #0000FF;} a:active { text-decoration: none; font-weight: bold; color: #A0A0FF;} a:hover { text-decoration: underline; color: #FF0000; font-weight: bold; } TD { font-size: 10pt; font-family: Verdana,Tahoma; } H1, H2 { text-align: center; } link pri nenavštívených odkazoch bude použitá čierna farba visited pri navštívených odkazoch bude použitá modrá farba active aktívny odkaz bude použitý iný odtieň modrej farby hover pokiaľ je kurzor nad daným odkazom zmení sa farba na červenú TD pri tabuľkách bude prednastavená veľkosť písma 10 bodov, typ fontu Verdana a pri nadpisoch prvej a druhej úrovne bude použité zarovnanie na stred. Na takto vytvorený súbor je potrebné v hlavičke stránky vytvoriť odkaz, napr. <LINK href="styl.css" rel="stylesheet" type="text/css">, ktorý vložíme medzi značky <HEAD> a </HEAD>. 25

4.2.13. ZADEFINOVANIE POUŽITEJ KÓDOVEJ STRÁNKY Aby prehliadač vedel správne zobraziť našu stránku, je potrebné dať mu vedieť v akom jazyku, resp. akej kódovej stránke je text nachádzajúci sa na stránke. Dosiahneme to pridaním tagu meta s parametrom charset do hlavičky dokumentu. Napr. použitie kódovej stránky windows-1250 pre korektné zobrazenie znakov s diakritikou: <HEAD>... <meta http-equiv="content-type" content="text/html; charset=windows-1250"> </HEAD> 4.2.14. OPAKOVANIE ROVNAKÝCH ČASTÍ STRÁNKY Pri opakovaní rovnakých častí stránky je veľmi užitočná funkcia PHP include. Jej použitie je veľmi jednoduché. Stačí keď si časť kódu uložíme do samostatného súboru napr. nieco.php a potom v ľubovoľnej časti stránky tento súbor vložíme pomocou príkazu: <?php //definuje zaciatok bloku pre PHP include "nieco.php"; // vlozenie suboru?> //ukoncenie prikazov PHP 26

ZÁVEROM Dovoľte, aby sme vám popriali veľa elánu a úspechov pri tvorbe webových stránok knižníc. Nech vás neodradia prvé prekážky, alebo neúspechy. Vašu snahu ocenia hlavne vaši čitatelia a používatelia, ktorí budú mať ďalšiu motiváciu využívať služby vašej knižnice. Nech sa vám darí! 27

POUŽITÁ LITERATÚRA 1. ELET. 2005. SwiftSite TM. [online]. c2005 [cit. 2005-01-14]. Dostupné na internete: <http://www.elet.sk/?cms-swiftsite>. 2. KRUPA, Martin. 2003. Správa Webového Obsahu. In: PC Revue. 4/2003. s. 13-17. ISSN 1336-2674. 3. MAKULOVÁ, S. 2002. Vyhľadávanie informácií v internete. 1. vyd. Bratislava : EL&T, 2002. 376 s. ISBN 80-88812-16-X. 4. MATTHAEIDESOVÁ, M. et al. 1999. Knižničná práca so zdravotne postihnutými používateľmi. Levoča : Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, 1999. 140 s. ISBN 80-8047-245-9. 5. Systémy pro řízení obsahu. In: I-Servis [online]. c2004. [cit. 2004-15-02]. Dostupné na internete: <http://www.iservis.cz/pages/prehlrub.asp?id=12&typ=r>. 5. TEMPEST. 2005. Romboid. [online]. c2005, [cit. 2005-01-14]. Dostupné na internete: <http://www.cmsromboid.sk/index/index.php>. 6. UI42. 2005. Podrobné informácie o Buxuse. [online]. c2005, [cit. 2005-01-14]. Dostupné na internete: <http://www.ui42.sk/buxus/generate_page.php?page_id=65>. 28

Norbert Végh, Erik Potocký Tvorba webových stránok knižníc. Príručka Vydala a vytlačila: Slovenská národná knižnica Martin v decembri 2006 Nálad: 200 ks 29