Perspektívy informačných systémov v botanických záhradách a arborétach

Transcription

1 Perspektívy informačných systémov v botanických záhradách a arborétach (Perspectives of information systems in botanical gardens and arboreta) editor Sergej Mochnacký edited by Sergej Mochnacký Zborník z medzinárodnej konferencie Košice (Proceedings of International Conference Košice) VI

2 Perspektívy informačných systémov v botanických záhradách a arborétach Zborník je zostavený z príspevkov konferencie pri príležitosti 50 rokov založenia Botanickej záhrady Univerzity Pavla J. Šafárika v Košiciach, jún 2000 (Perspectives of informationn systems in botanical gardens and arboreta) (Proceedings of International Conference at the occassion of 50 th anniversary of the Botanical Garden of Pavol J. Šafárik University, Košice, June 2000) Botanická záhrada Univerzity Pavla J. Šafárika, Mánesova 23, Košice, Slovensko (Botanical garden Pavol J. Šafárik University, Mánesova 23, Košice, Slovakia) E - mail: mochnack@kosice.upjs.sk Tlač: Edičné stredisko UPJŠ, Košice (Press: Editorial Centre of UPJŠ, Košice) 2

3 Databáza evidencie výskytu rastlinných druhov - D_fyto. Daniel Vrbjar 1, Daniel Baláž 2, Anton Bartko 3 1 Slovenská agentúra životného prostredia pracovisko Rim. Sobota, Železničná 31, Tel.: , vrbjar@sazp.sk; 2 Slovenská agentúra životného prostredia COPK Banská Bystrica, Lazovná 10, Tel.: , balaz@sazp.sk; 3 Slovenská agentúra životného prostredia CEI Banská Bystrica, Tajovského 28, Tel.: , bartko@sazp.sk, Slovenská Republika. Vrbjar D., Baláž D. & Bartko A. (2000): A database for the registration of plant species occurrence - D_fyto. Zborn. konfer., Perspectives in informations systems in botanical gardens and arboreta (14-16 jun 2000), Košice, p. 3-7 Abstract: In the contribution the authors present the program allowing the work in floristic database in the visual background Windows. The data from observations and literature are divided in three levels in the porgram. The basic one is locality, the next data level is represented by record and the last level is the level of finding. Besides visual and printed output, the important part of the program is also the export and import of the data among institutions allowing mutual exchange, as well as the centralisation of the data. Keywords: databáza, program D_fyto, Windows, rastlinné druhy D_fyto je program umožňujúci prácu nad floristickou databázou vo vizuálnom prostredí Windows. Program je vytvorený v prostredí Borland Delphi. Stavia na údajoch z databázového programu F_fyto (program vo FoxPro, pre SAŽP vytvorený v roku 1994), pričom ale plne využíva výhody vizuálneho prostredia pod Windows. Údajovú základňu tvoria DBF súbory, ktoré však majú odlišné členenie ako u F_fyto. 3

4 Obr. 1: Úvodné okno programu. Program využíva 10 číselníkov. Konkrétne sú to biotopy, fytocelky, orocelky, stupnice mapovania výskytu taxónov, kódovanie stupníc, územné členenie, zoznam pracovísk, maloplošné CHÚ, rody a skratky pre označenie výnimočnosti taxónov. Ďalšie tabuľky majú charakter údajových súborov a zároveň aj číselníkov. Je to tabuľka osôb, herbárov, hostiteľov, spoločenstiev a odkazov. Osobitnou tabuľkov je druhovník. Je to vlastne číselník všetkých taxónov vyskytujúcich sa na území SR. Základ tohto druhovníka tvorí Check List vydaný SAV v elektronickej forme, v roku Ide zhruba o taxónov. Vlastné údaje z pozorovaní a z literatúry sú v programe členené do troch úrovní. Základnou je lokalita. Je to úroveň cez ktorú databázové údaje komunikujú s GIS. Konkrétne s ArcView. Tabuľka lokalít totiž obsahuje údaje o súradniciach lokality. Sú to buď zemepisná šírka a dĺžka, súradnice zobrazovacieho systému S42, alebo súradnice systému JTSK. Stačí zadať súradnice v jednom z týchto systémov a ďalšie dva sa dopočítajú. Dopočítajú sa aj štvorce floristického mapovania a list topografickej mapy. Vybrané lokality možno v ArcView zobraziť trojakým spôsobom. Jednak ako bodovú vrstvu stredov lokalít, vhodné pre veľké mierky, jednak ako štvorce floristického mapovania, pre menšie mierky, a polygóny s vlastnými hranicami lokalít. 4

5 Tabuľka lokalít obsahuje ďalej údaje o veľkosti lokality, expozícii ako aj o jej polohe z hľadiska územnosprávneho a geomorfologického členenia. Na tabuľku lokalít je naviazaná ešte aj tabuľka s popisom grafických informácií o lokalite, ako sú rôrne plániky a fotografie. Ak sa jedná o lokalitu z literárneho zdroja, je tu väzba na tabuľku literatúry. Obr. 2: Základné údaje o lokalite. Ďalšou dátovou úrovňou je zápis resp. záznam. Tento je viazaný na konkrétnu lokalitu a zahrňuje v sebe určitý časový úsek. Zápis môže mať dvojaký charakter. Môže to byť záznam z terénu, alebo opis z literatúry. Nachádzajú sa tu údaje o biotopoch a meno zberateľa. Celý zápis môže byť ponímaný aj ako fytocenologický snímok. 5

6 Obr. 3: Zoznam zápisov a nálezov na lokalite. Poslednou úrovňou je úroveň nálezu. Jedná sa o opis jednotlivých nálezov taxónov. Nálezy sa vzťahujú ku konkrétnemu zápisu. Okrem hlavného údaja, taxónu, sú tu údaje o jeho množstve, kto ho determinoval, kto revidoval a kde je uložená prípadná vzorka. Je možnosť uviesť prípadného hostiteľa a odkaz k nálezu. Dôležitá je aj možnosť zadať negatívny nález, t.j. že taxón bol na lokalite očakávaný, ale nenašiel sa. Pretože sú hojne využívané číselníky a vzájomné väzby medzi tabuľkami, bolo dosiahnuté efektívnejšie využitie kapacity záznamových médií. Kôli tomu, aby bolo možné centrálne archivovať floristické dáta, bol program doplnený o číselník pracovísk a tabuľky lokalít, zápisov, nálezov, osôb, odkazov, literatúry a hostiteľov sú doplnené o príznak pracoviska na ktorom boli vypĺňané. Pri prihlásení sa ako pracovník konkrétneho pracoviska, sú zobrazované dáta len tohto pracoviska. Pri prihlásení sa ako pracovník centra, sú zobrazené dáta v celej databáze. 6

7 Obr. 4: Príklad zobrazenia lokalít pomocou GIS. Dôležitou súčasťou programu je okrem vizuálneho a tlačového výstupu aj export a import dát medzi pracoviskami, umožňujúci vzájomnú výmenu ako aj centralizáciu dát. 7

8 Documentation of plant genetic resources and information systems at the Institute for Agrobotany, Tápiószele. Gábor Vörösváry, László Holly Institute for Agrobotany,Tápiószele,Hungary Vörösváry G. & Holly L. (2000): Documentation of plant genetic resources and information systems at the Institute for Agrobotany, Tápiószele. Zborn. konfer., Perspectives in informations systems in botanical gardens and arboreta (14-16 jun 2000), Košice, p. 8-9 Abstract: The Institute for Agrobotany is responsible for development and maintenance of National Genetic Resources Collections for field and vegetables crops and their wild relatives. Over seed accessions (600 taxa) is stored in a controlled environment for medium (active collection) and long-term (base collection) conservation according to the FAO/IPGRI Genebank Standards. Keywords: dbase software, LANtastic software, In the genebank the main objectives of the documentation system are: processing and storage of passport data, documentation of storage data (seed viability, seed moisture content, weight of seeds), processing of characterization and evaluation data and, distribution of germplasm to users with relevant information. The documentation system of the Institute is based on dbase software. Characterization and evaluation of germplasm collections is carry out in according to internationally accepted descriptor lists (IPGRI descriptor lists). The documentation system comprises of the following parts: the database of the passport, characterization and evaluation, germplasm management and storage, 8

9 national base collection of seed propagated crops. Connection between databases is realize with LANtastic software. These databases are accessible through by our Website ( The Institute for Agrobotany periodically issues a List of seeds which include the statistics of unduplicated accessions by species. 9

10 Databázy používané v Botanickej záhrade UK Bratislava. Rončkevič Vladimír Botanická záhrada UK, Botanická 3, Bratislava Rončkevič V. (2000): Databases used in the Botanical Garden of Commenius University, Bratislava. Zborn. konfer., Perspectives in informations systems in botanical gardens and arboreta (14-16 jun 2000), Košice, p Abstract: In the contribution the author analyses the posibilities of exploitation of particular softwares in plant database establishment in the information system of the Botanical Garden of Commenius University. Keywords: D Base IV, botanická záhrada, FoxPro 2.0, FoxPro for Windows, MS Access 97 Veľmi pracný, málo prehľadný a časovo zdĺhavý kartičkový systém evidencie rastlín je našťastie minulosťou. Výpočtová technika si našla cestu aj do botanických záhrad. Iný spôsob spracovania údajov o rastlinách, ako cez databázy si už teraz neviem predstaviť. D Base IV V botanickej záhrade máme ešte na jednom počítači nainštalovanú aj databázu dbase IV s programom na evidenciu rastlín. Samotný program je dosť poruchový, má mnoho nevyužívaných polí, cez ktoré sa zdĺhavo prechádza na cieľové pole, kam zapisujeme nový prírastok; nedá sa v ňom abecedne a podľa zvolených kritérií triediť zapísané údaje; memo pole má na monitore malý priestor, čo je málo vyhovujúce pri prezeraní poznámok. Najväčšou nevýhodou používania dbase IV je, že tu nemôžeme používať myš. Napriek týmto výhradám, databáza dbase IV je výhodnejšia ako kartičkový systém. V súčasnej dobe tento program na evidenciu rastlín nepoužívame. Iný program v dbase IV používajú kolegovia na prípravu Index seminum. 10

11 FoxPro 2.0 Program FoxPro patrí k spoľahlivým databázam. Je možné v ňom rýchle spracovávať aj veľké množstvo záznamov. Poskytuje oveľa viac možností ako dbase IV. V porovnaní s dbase IV je možné otvoriť vo FoxPro viac databáz súčasne. Vo FoxPro 2.0 sa pracuje v oknách, podobne ako vo Windows. Okno je tu možné rozdeliť na dve časti, čo je vhodné na porovnávanie údajov v jednom dokumente. Kopírovanie, presúvanie a vkladanie textu uľahčuje existencia schránky. Vo FoxPro je rozšírenejšie aj vyhľadávanie údajov podľa zadaných kritérií a ľahšie sa abecedne radia aj záznamy. Používanie FoxPro 2.0 však predpokladá zvládnuť väčšie množstvo príkazov a na jeho plné využitie aj základy programovania. Podľa príručky, vo FoxPro 2.0 sa využíva viac ako 400 príkazov a funkcií. FoxPro for Windows Je to program FoxPro, ktorý pracuje pod operačným systémom Windows a používal som ho len v rozsahu ako FoxPro 2.0. Dajú sa v ňom využívať mnohé postupy ako vo Windows. Approach Príjemnejšie a jednoduchšie užívateľské prostredie, v porovnaní s FoxPro, poskytla z balíka programov Lotus - SmartSuite 96 databáza Approach. Je veľmi podobná na Access, je však prehľadnejšia, menej komplikovaná, jednoduchá pri tvorbe dátového listu, formulára, či zostavy pre tlač, ktoré sú vo forme záložiek dostupné priamo v otvorenej databáze. Úpravy v objektoch je vidieť ihneď na monitore. Aj neškolený užívateľ to všetko v Approach hravo zvládne. Využíval som ju tiež na otváranie iných databáz a na ich prevádzanie do Access, ak to Access neumožňoval. Approach umožňuje pripojiť sa na databázy Oracle, SQL, Paradox,... Ako nedostatok v tejto databáze sa mi javila ťažkopádnosť pri spracovávaní dát, pomalé nabiehanie systému. Je to daň za ústretovosť, zjednodušenie voči užívateľovi. Approach sa zdal byť málo spoľahlivý, padal a strácali sa tak vložené záznamy, či prevedené zmeny. Hlavným nedostatkom bola pomalosť, a to, že Lotus je menej rozšírený medzi užívateľmi ako MS Office. 11

12 MS Access 97 V botanickej záhrade využívame na evidenciu rastlín predovšetkým databázu MS Access. Výhodou MS Access je podobnosť a až zhodnosť ovládania s textovým editorom MS Word a s tabuľkovým procesorom MS Excel, s ktorými už mnohí prišli do styku. Pre takýchto užívateľov je jednoduché začať využívať aj MS Access. Spätosť programov z balíka MS Office je aj v tom, že údaje z programov Word a Excel je možné previesť (alebo prepojiť) do MS Access (tabuľky, grafy, text, obrázky,...). Hoci práca s MS Access nie je tak pohodlná ako v Approach, je to databáza ľahko zvládnuteľná aj pre užívateľov. Vidím to podľa toho ako MS Access ľahko zvládol kolega dôchodca. Stačilo pár ukážok, príkladov a stáva sa zriedka, že ma žiada o pomoc kvôli tomu, že by postláčal nesprávne klávesy, zle zadal nastavenia a že mu v MS Access preto niečo nefunguje. V porovnaní s inými databázami výrazný rozdiel je v tom, že celá databáza vo FoxPro, alebo v dbase IV je v MS Access len tabuľkou. V MS Access databáza môže obsahovať viac tabuliek, dotazov, formulárov, zostáv pre tlač, ktoré spolu súvisia a sú uložené v jednom súbore s príponou MDB. Kvôli zabezpečeniu a zálohovaniu dát, rozdeľujem databázu na dve (cez tabuľky prepojené) databázy. V jednej sú uložené dáta, ktoré prepojím do druhej databázy a až v tejto pracujem s dotazmi, formulármi, zostavami. Zamrznutie, poškodenie tejto databázy nezničí dáta v databáze základnej - dátovej. Je to výhodné aj pri zálohovaní dát. V porovnaní s databázou FoxPro môže mať tabuľka v MS Access 255 polí (názov poľa môže mať 64 znakov), textové pole v tabuľke môže mať 255 znakov, memo pole môže mať znakov. Ak chceme vložiť text, obrázok väčšieho rozsahu, tak najlepšie cez objekt OLE. (Porovnanie dbase III : 128 polí, 254 znakov v textovom poli, memo pole môže mať znakov.) Vylepšením oproti predchádzajúcim databázam má MS Access automatické ukladanie záznamov. Po vložení nového záznamu, alebo po editácii stačí sa presunúť na iný záznam, alebo prejsť do iného objektu dátabázy a zmeny sa automaticky uložia. Zmeny sa nestratia. 12

13 Ukážky výhodných a častejšie používaných postupov v MS Access v dátabáze skalničiek a kaktusov: Dátabáza! objekty dátabázy! kopírovanie objektov! rušenie objektov a dát! komprimovanie databázy Tabuľka! používanie filtrov! zoraďovanie záznamov! práca so stĺpcami (poliami)! vkladanie nových záznamov! automatické ukladanie záznamov! pole so zoznamom, vstupná maska Dotaz! výber údajov podľa zložitejších kritérií! výberový, pridavací, duplicitné záznamy Formulár! ovládacie prvky vo formulári! objekty vo formulári! memo pole Zostava pre tlač! sprievodca zostavou 13

14 Herbarium management database as a part of Botanical Information System of Slovakia. Viera Jurkovičová Botanický ústav SAV, Dúbravská cesta 14, Bratislava, botujur@savba.sk Jurkovičová V. (2000): Herbarium management database as a part of Botanical Information System of Slovakia. Zborn. konfer., Perspectives in informations systems in botanical gardens and arboreta (14-16 jun 2000), Košice, p Abstract: The Botanical information system of Slovakia will be composed of databases of distribution data, database of accepted names and synonyms, database of chromosome numbers, nomenclatural database and herbarium management database. All databases together cover a wide variety of taxonomic research of Slovak vascular plants. Herbarium management database, at the beginning designed for storage of distribution data from herbarium specimens, now includes all features of herbarium management, such as permanent storage location, information about gathering, taxonomic identification and transaction management. Keywords: nomenclatur database, sysnonymus database, herbarium management database, vascular plants The Botanical information system of Slovakia (BIS Slovakia) is designed as a complex of several databases focused on taxonomic research in the area of vascular plants in Slovakia. It will be composed of databases of distribution data from the literature and herbaria; herbarium collections management database, database of accepted names and synonyms; database of chromosome numbers and nomenclatural database. All databases will communicate via the checklist of plant names (includes accepted names, synonyms and abbreviations of author's names). 14

15 Database of vascular plants of Slovakia includes a checklist of accepted names, synonyms, basionyms, substituted names, misidentifications, abbreviations of plant names, author's names, Slovak vernacular names and other additional information about taxa, such as status (native, introduced, cultivated, etc.), endangered species (IUCN criteria), endemism, and invasiveness. The database will be connected with the electronic versions of Botanico-Periodico-Huntianum (Bridson ed., 1991) and Authors of Plant Names (Brummit & Powell eds., 1992), which will allow checking of the correct abbreviations of journal and author names. A searchable version of this database is available through the internet at The database is currently being included into the IOPI Provisional Global Plant Checklist and will contribute to the Updated Synonymic Catalogue of the Plants of Europe (Euro+Med PlantBase Project). Central database of distribution of vascular plants in Slovakia will be composed of two independent databases. 1. The Database of distribution data from literature, which currently contains about records about distribution of vascular plants in Slovakia. 2. The Database of distribution data from herbaria is now under development. The central database of distribution of vascular plants in Slovakia is aimed to be the joint project of several institutions in Slovakia which will be the source of data for the Flora of Slovakia, proposed Distribution Atlas of the Vascular Plants of Slovakia, Atlas Florae Europeae and the Central European Vascular Plant Mapping Project. Database of chromosome numbers of vascular plants of Slovakia, based on A comprehensive datamodel for karyological databases (Berendsohn & al., 1997), is a joint project with the Department of Botany Comenius University, Bratislava. It will contain all chromosome numbers of vascular plants ascertained on the material from the area of Slovakia. It will include data about the place of publication, original plant identification, details of localities and voucher specimens. The data will be revised by specialists of the particular groups of plants. This database will contribute to the List of Verified Chromosome Numbers for the Plants of the Euro+Med Region (Euro+Med PlantBase). The Nomenclatural database is under intensive development. It will include information about the places and dates of valid publication of the plant (or taxon) names and synonyms and their nomenclatural types. Herbarium management database is in its final stage of development. It was designed according to CDEFD Information Model for Biological 15

16 Collections (Berendsohn et al. 1996). This model includes many features, which concern not only herbarium management but also living collections, ethnobotanical data, nomenclature, material treatments. Because the database is dealing only with herbarium specimens (dried plants), the model was simplified to our purposes and the possibility of later adding additional fields, if necessary, was preserved. The basic unit of the database is a herbarium specimen. Permanent storage location, taxonomic identifications, curatorial activities, collection management data, as well as all kinds of descriptive data are linked to aspecimen. Fig. 1 illustrates the backbone of the database. Permanent Storage Location 1 N Identification N 1 Herbarium Specimen N 1 Collection Management N 1 Gathering Event Figure 1: Relationships of Herbarium management database. Gathering event links the data on collected items or observations with the information about the gathering and the description of the site. 16

17 Gathering Site 1 N Gathering 1 Event N Collector Figure 2: Relationships of the Gathering event. On every gathering event took place 1 to n collectors. One of them is the first collector; the others are additional collectors. Per-collectors are persons, who collected specimens for the first collector. Gathering site covers all the data that describe site of gathering, such as geospatial co-ordinates, gazetteer data (geomorphological areas, phytogeographical areas, protected areas, countries, fields of Central European mapping), altitude, nearest settlement, description of the locality, notes. The fields mentioned above are equal to fields in the database of plant distribution and can be used as a source of data for plant distribution database. Moreover, gathering site contains additional information about locality (soil types, host, substratum). Identification event contains result of the identification, which is scientific name. This can be chosen from the list of scientific names of Slova-kian plants, which is connecting item of all partial databases of Botanical Information System. If the plant name is not present in the list (e.g. the plant does not occur in Slovakia), the scientific name can be written manually. The identification with modifier equal to null is the first identification, others are confirmations or next identifications. The name of the last identification is the name under which the specimen is stored in the database. Permanent storage location contains information about collection or subcollection, collection standard abbreviation, according to Index Herbariorum (Holmgren et al., 1990), address of the owner of the collection, as well as comprehensive storage data (room number, cupboard number). Herbarium management data (Fig. 3) deal with transaction management and includes all necessary information about sender, recipient, permanent transfer and loan. 17

18 Transaction Management Data Transaction Event Data for every unit in transaction Sender Data Recipient Data Permanent Transfer Loan Data Name Date Recieved Date Recieving Notes New Owner Transfer Agreement Requesting Person Loan completely returned Recipient Institution Contact Deadline for return of material Return Date Notes Person who recieved return Figure 3: Structure of herbarium management data. Fields concerning herbarium specimen are number of specimen, herbarium label, number of sheets, previous owner. There is also a possibility to chose a number of genus from Dalla Torre et Harms (1958). Barcode technology will be included later. The software is designed not only for the data storage purposes, but also automatically generates herbarium labels and transaction reports. The software will be provided to other institutions in Slovakia having herbarium collections, which will allow electronic data exchange and input to the distribution database. Herbarium collection database will be connected with the Database of botanical and zoological collections in the Slovak republic, which is prepared in co-operation with Slovak National Museum and will provide the data for international Index Herbariorum and the international project BioCISE (A Biological Collection Information Service in Europe). 18

19 References: Berendsohn W. G., Anagnostopoulos G., Hagedorn G., Jakupovic J., Nimis P. L. & Valdés B. (1996): The CDEFD Information model for biological collections. [ Berendsohn W. G., Greilhuber J., Anagnostopoulos A., Bedini G., Jakupovic J., Nimis P. L. & Valdés B. (1997): A comprehensive datamodel for karyological databases. - Plant Syst. Evol. 205: Bridson G. D. R. [ed.] (1991): Botanico Periodico Huntianum / Supplementum. Hunt Institute for Botanical Documentation, Carnegie Mellon University, Pittsburgh. Brummit R. K. & Powell C. E. [eds.] (1992): Authors of plant names. Royal Botanic Garden, Kew. Holmgren P. K., Holmgren N. H. & Barnett L. C. [eds.] (1990): Index Herbariorum. Part I: The Herbaria of the World. Ed. 8. New York Botanical Garden, Bronx, New York. 19

20 Informačný systém v Botanickej záhrade Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Sergej Mochnacký Botanická záhrada Univerzity Pavla J. Šafárika, Mánesova 23, Košice, Slovakia,. mochnack@kosice.upjs.sk. Mochnacký S. (2000): Information system in the Botanical Garden of P. J. Šafárik University Košice Zborn. konfer., Perspectives in informations systems in botanical gardens and arboreta (14-16 jun 2000), Košice, p Abstract: In the contribution the possibilities of the Botanical Garden of P.J. Šafárik University to ensure information on its activities are presented. It informs about particulat databases of plant collections, herbarium collection, scientific journal Thaiszia Journal of Botany, Index Seminum, Interactive Informatory System. This information can be found on internet on web page Keywords: databáza, internet, informačný systém, BZ UPJŠ Botanická záhrada Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v snahe poskytnúť svojim abonentom čo najkomplexnejšie informácie o činnosti, zbierkovom fonde, aktivitách a prezentácií dosiahnutých výsledkov realizuje viaceré spôsoby informačných tokov. Klasickým spôsobom, ako sú: sprieodcovská služba, informačný textový sprievodca expozičných zbierok, leporela, pohľadnice, plagáty, diapozitívy, videokazety, informačné panely, menovky, výstavky, suveníry, masmédia a pod. Informácie o vedeckých a odborných aktivitách sa uskutočňujú formami, ako sú napr.: vedecké periodikum Thaiszia Journal of Botany, katalóg zbierkového fondu, zborníky z konferencií a sympózií, publikácie vo vedeckých a odborných časopisoch, správy klubovej činnosti a iné. V ostatnom čase sa realizuje možnosť prenosu informácií prostredníctvom elektronických médií. Botanická záhrada UPJŠ má vebovú stránku na internete ( na ktorej umiestňuje základné a aktuálne informácie o vyvíjaných aktivitách (Obr. 1). 20

21 Obr. 1: Webovská stránka Botanickej záhrady UPJŠ. Prostredníctvom internetu zverejňuje základné informácie, Index Seminum (Obr. 5), Herbárové položky, vedecký časopis Thaiszia Journal of Botany (Obr. 2), Catalogue of Plant Collections (Obr. 3), kluby, zborníky a publikácie. Súčasťou jednotlivých informácií sú obrázky, schémy, rady pestovateľom a pod. Ďalšie elektronické spracovanie informácií v Botanickej záhrade UPJŠ je databázové spracovanie jej vybraných činnosti. Databáza THAISZIA JOURNAL OF BOTANY (Obr. 2) umožňuje užívateľovi získať informácie obsahovom zameraní publikovateľných príspevkov, redakčnej rade, editovaných ročníkoch, číslach a abstraktoch jednotlivých publikovaných príspevkov, pokynoch pre autorov o formálnych podmienkach spracovania príspevkov, cenník predaja periodika a o životopise Lajosa Thaisza. 21

22 Obr. 2: Thaiszia Journal of Botany. Family Number Name of Species Sit. by BG Acanthaceae 1613 Crossandra infundibuliformis (L.) Nees Crossandra pungens Lind Fittonia verschaffeltii (hort. ex Lem.) Coëm Fittonia verschaffeltii var. argyroneura (Coëm.) Regel Hemigraphis alternata (Burm. f.) T. Anders Hemigraphis repanda (L.) H. G. Hallier Hypoestes sanguinolenta (van Houtte) Hook. f Jacobinia carnea (Hook.) Nichols Mackaya bella Harv Pachystachys lutea Nees Pseuderanthemum atropurpureum (Bull.) Radlk Pseuderanthemum sinuatum (Vahl) Radlk. 1 Obr. 3: Catalogue of Plant Collections. 22

23 Databáza HERBÁR (Obr. 4) je spracovaná v databázovom programe Microsoft Access 97. Slúži na evidenciu súborov typu herbárových sched a záznamov o herbárových položkách, zbierkach semien, plodov, živého rastlinného materiálu. Umožňuje rýchle a pohodlné zapisovanie nových záznamov, ich opravovanie, ako aj opravu už zapísaných záznamov. Pomocou neho možno vytvárať databázové súbory pre mapovanie výskytu taxónov, pri taxonomickej revízii a takisto aj ďalšie súbory podľa potreby užívateľa. Užívateľovi poskytuje možnosť vyhľadávania v databázach podľa jeho požiadaviek a získať tak ucelený prehľad o zapísaných herbárových sched. Po výbere podmienok program poskytuje tiež možnosť vytvorenia ďalších výstupných zostáv pre tlač - výpis užívateľom vybraných skupín záznamov. Súčasťou informácie o vybranom taxóne je uvedenie umiestnenia herbárovej položky v depozite herbára. Obr. 4: Databáza Herbár. Databáza Index Seminum (Obr. 5) umožňuje užívateľovi prehľad o ponúkaných semenách zo zberov in situ a ex situ. Užívateľ má možnosť po vyplnení objednávky a jej zaslaní získať vybrané diaspóry. 23

24 Obr. 5: Databáza Index seminum. Ďalším spôsobom sprístupnenia informácií je Interaktívny informačný systém Botanickej záhrady UPJŠ (Obr. 6). Jedná sa o multimediálny systém tvorený súborom programových a technických prostriedkov charakterizovaným integrovaným prostredím pre spracovanie, riadenie, manipuláciu, ukladanie, editáciu a interaktívnu prezentáciu informácii z niekoľko časovo závislých i nezávislých zdrojov. Medzi časovo nezávislé zdroje patria napríklad texty a obrazy, medzi závislé informácie video, zvuk a animácie. Multimediálna databáza je súhrn všetkých multimediálnych elementov, ktoré sú k dispozícii pri tvorbe takéhoto systému. Interaktívny informačný systém musí obsahovať potrebné technické požiadavky ako je multimediálny kiosk, ktorý užívateľovi pristupuje jednoduchým disingom a prehľadným, ľahko ovládateľným dotykovým displejom. Vybudovanie takéhoto systému vyžaduje rozdeliť jeho realizáciu do niekoľkých etáp s určitým časovým a finančným zabezpečením. Sú to: 1. Riadiaci počítač, monitor s dotykovou obrazovkou, základný OS. 2. Programové vybavenie pre informačný systém, tvorba základnej databázy. 24

25 3. Kiosk, inštalácia systému na mieste, rozvody. 4. Veľkoplošná projekcia. Tento informačný systém umožňuje pri neustálom aktualizovaní údajov poskytovať informácie pre návštevníkov s veľkým efektom a dosahom na komplexnosť vyžiadanej informácie. Je veľkým prínosom pre výučbové programy botanického a environmentálneho zamerania. Odborný textový a slovný sprievod je možné odstupňovať podľa orientácie a znalostí klientov. Po doplnení informácii v cudzom jazyku zatraktívni prehliadku jednotlivých expozícii aj pre zahraničných návštevníkov. Zdieľaním spoločnej databázy vytvorenej pre informačný systém je možné bez väčších zásahov vytvoriť sériu CD - ROM diskov ako učebnú pomôcku a informačný zdroj pre záujmové a občianske združenia. Obr. 6: Interaktívny informačný systém Botanickej záhrady UPJŠ. Botanická záhrada UPJŠ po realizácií informačných programov skvalitní informačné možnosti pre verejnosť s cieľom oboznamovať a vychovávať návštevníkov k ochrane životného prostredia a k jeho trvalo udržateľnému rozvoju. 25

26 Warsaw University Botanic Garden Plant Data Base. Teresa Bielska, Izabella Kirpluk, Maciej Kornacki, Hanna Werblan- Jakubiec Warsaw University Botanic Garden, Al. Ujazdowskie 4, Warszawa, Poland Bielska T., Kirpluk I., Kornecki M. & Werblan-Jakubiec, H. (2000): WARSAW UNIVERSITY BOTANIC GARDEN PLANT DATA BASE. Zborn. konfer., Perspectives in informations systems in botanical gardens and arboreta (14-16 jun 2000), Košice, p Abstract: The contribution deals with the activities of the Botanical Garden of the Warszaw University. Keywords: botanická záhrada, EDEN Plant database, internet, www. For several years Warsaw University Botanic Garden has been using computer data base to store information on the plant collections. EDEN Data Base contains ca records. Every garden plant is described by the following characteristics: Scientific and Polish name Synonyms Family affinity Provenance Distribution No of specimens Position in the Garden 26

27 Eden data base can also be used to print:! lists of plants from various Garden sections,! lists of species from different families! Index Plantarum! Index Seminum! Plant labels A simplified version of the Eden Data Base is accessible on the Internet ( Also on the Internet ( some information on history, goals and staff of the Warsaw University Botanic Garden can be obtained. Directions for the Guests Recommended Browsers:! Netscape Navigator 3.x, 4.x! Internet Explorer 3.x, 4.x Recommended Browser Settings:! Enable JavaScript = On! Load Images = On Recomended Resolution:! 800x600, 1024x768, 1280x1024 Recomended Color Settings:! 256 Colors, 16bit, 24bit Encoding:! Central European (Windows-1250) 27

28 Few Words of Introduction First of all we would like to thank you for your interest of the InterEDEN Plant Database. EDEN was firstly projected as a single user PC database and implemented with Clipper. Next the Garden Computer Staff made database LAN accessible (LAN operating System was Novell). In 1995 when WWW becomes a new information exchange standard we determined to make world wide access to the database. First edition of InterEDEN (Internet version of EDEN) started in May While the prototype was a fully implemented transactional database the Internet version was rewritten as a read-only database. Current edition is strongly improved and makes possible simple and structured queries. We also decided to enrich database content with the plant pictures. For the moment there are photographs only of some of protected species. We will systematically add new pictures. Although some pictures were made outside of the Warsaw Botanical Garden, presented plants looks exactly like the Garden ones. The biggest fault of the database is lack of standard language version. While plant names are in Latin and Polish, family names are only in Latin and natural localizations are discribed only in Polish. Our team was not able to remove this impediment, we would like to correct the fault in the next version. We decided to publish Polish names without Polish characters. There are several standards for coding Polish characters (like ISO , Win1250) so it could cause many problems with putting synonymous questions to the database (until we implement Polish Font Server TM converting various standards ondemand). The next edition will be deprived of this inconvenient. OK, it is good time to start exploration InterEDEN now. Attached help windows allows to solve any problem concerning query construction. Feel free to ask the team of anything. Proper and snail-mail contacts are given in the last program section. Good luck! InterEDEN Team 28

29 About the Botanical Garden History of the garden The first botanical garden in Warsaw was set up in 1811 in the vicinity of the university in the Old Town. As this place turned out to be unsuitable, it was moved in 1818 to the so called Royal Garden where it occupied a space of 22.5 ha. It was officially opened in The garden developed very rapidly, in 1824 it already had species. In 1834 a decline started when the Russian administration took two thirds of its space as one of the post-upheaval repressions. The garden had its revival in the years between two world wars, when Poland regained its independence. This institution experienced many losses during World War II ( ) and as a result all the buildings (greenhouses and observatory) as well as a major part of the collection were destroyed. However due to the devotion of its prewar director Boleslaw Hryniewiecki the garden was restored. Many innovations were made under the present director Hanna Werblan- Jakubiec (since 1987): renovations of buildings were made, paths were covered with gravel and some collections were greatly enriched or new collections were added (Polish woody cultivars, ecological groups, alpinarium, flower carpet). General features The garden is located in central Poland, in the North-European Lowland. Its climate is milder than in other parts of central Poland due to its location in the heart of a large city. The mean temperature in July is 19 C and in January 13 C. The present area of the garden is 5 ha, within this the park constitutes 4 ha and m 2 is occupied by the greenhouses. The garden is open to the public from April until October. The garden is placed on the high terrace of the Vistula river, so in spite of its lowland location it has a very interesting relief. The area of the garden may be divided into two parts: the western which is flat and divided into regular quarters for single species or ornamental flowerbeds with single trees, and the eastern - which has the character of a landscape park with denser tree cover and more irregular arrangement of herbaceous plants and shrubs. The woody species collection contains about species. The oldest specimens, dating back to the beginning of the 19th century, are Sophora japonica, Acer campestre, Pinus nigra, Carpinus betulus, Fagus sylvatica in the cultivars: Miltoniensis and Atropunicea and female Gingko biloba. Large specimens of Larix sibirica, Cornus mas, Juniperus virginiana and Paulownia 29

30 tomentosa are also worth mentioning. The pride of the garden is Metasequoia glyptostroboides obtained from the seeds collected soon after its discovery in the forties. The extreme western part of the garden is occupied by the systematics collection arranged into regular rectangles of one species each. It is arranged in a taxonomic order according to the Engler_s system. Smaller collections in this part of the garden include collections of useful, medicinal and climbing plants, as well as collections of plants from various habitats of Poland: inland dune, seashore dune, steppe, saltmarsh, high mountains, marsh, peatbog and water. The central part of the garden is occupied by an alley of Syringa vulgaris, fountain, rosarium and aceretum. Further north there are collections of ornamental flowers and plant biology. Here is also the collection of lowland Polish flora with the most interesting native species, many of them are rare or endangered. All the protected species in all collections are labelled in red. The greenhouses contain a general overview of the main taxonomic and ecological groups of the world, including palms, figs, cycads, cacti, epiphytes, etc. The greenhouses are available for guided tours only. One of the greenhouses containing mainly the tropical crops and fruits will be soon opened to the general public. The great achievement of the garden is its efficient database of all garden plants, recently transferred also to the Internet. The database was written especially for the gardens purposes and is also in use by some other Polish gardens. Educational programme Due to its strong link with the university and the city, the Botanic Garden of Warsaw University is oriented to all kinds of education. The staff hold lectures, practics and tours not only for university students but also for teenagers, school children, gifted children, handicapped people, etc. There is also a consultation point where anybody can get advice on gardening issues. There have been two artistic contests organized by the garden in the last two years (a drawing competition for children "My favourite plant" and photographic competition "A woman in the Garden") Scientific programme The garden is a member of the Botany Institute of Warsaw University and most of its departments are placed within its territory. Because of its small area no large scale planting experiments are carried out in the garden and there are 30

31 no vast specialized taxonomic collections. The garden specimens are used only for ad hoc comparative studies or as a taxonomic help. For the last few years the scientific staff (four scientists and a few technical workers) have been taking part in a project on the mapping of north-east Poland flora, concentrating especially on endangered plants from the Wigry National Park. Individual scientific projects in the Garden concern the synanthropic flora of abandoned villages in the Kampinos National Park, mycoflora of the Botanic Garden and plant and fungi composition in the forest-grassland borders of Carpathian foothills. An interesting new initiative is a collection of old dying out or unknown woody cultivars created in Poland. Polish woody cultivars The collection of native woody cultivars was created to rescue old dyingout cultivars and to create a place where all of them can be seen in one place. A number of excursions to old parks in all parts of Poland has been made in search of forgotten and rare tree cultivars. This project was carried out in cooperation with the senior of Polish dendrology, Professor Wlodzimierz Seneta. Examples of publications Batko A. & Jakubiec H. (1989): Gonium dispersum, a new species from Poland. Algological Studies 54: Werblan-Jakubiec H., Bielska T., Kirpluk I. & Walczak M. (1992): The census of rare and protected plant species in NE Poland (in Polish). Prace OB. PAN, 2: Kirpluk I. (1996): Ambrosia psilostachya (Asteraceae). A new species for the flora of Wigry National Park. (in Polish). Fragm. Flor. Et Geobot., Seria Polonica. 3. Werblan-Jakubiec H. & Luczaj L.(1996): Plants instead of roof (in Polish). Kwietnik 11(23): Luczaj L. & Sadowska B. (1997): Vascular plant, bryophytes and fungi species richness of deciduous forest, seminatural grassland and their edge in SE Poland. Folia Geobotanica et Phytotaxonomica, in press. Forest edges One of the individual research projects carried out in the Garden between 1994 and 1997 were forest-grassland edges in landscape mosaic. The study encompassed three Carpathian deciduous woodlands surrounded by hay- 31

32 meadows. The distrubution of vascular plants, mosses, cap fungi and ground fauna was studied with the help of several transects. The study showed that the responses to the edge proximity differed between groups of organisms. Shrub, tree and moss species richness showed positive edge effects, whereas vascular plant, fungi and animal species richness did not show significant edge effects. References: Selected Papers Tutin T. G., Heywood V. H., Burges N. A., Moore D. M., Valentine D. H., Walters S. M. & Webb D. A. [ed.] ( ): Flora Europaea. 1(1993); 1 (1964); 2 (1968); 3 (1972); 4 (1976); 5 (1980). Cambridge University Press, Cambridge; Polunin O., Staiton A. (1988): Flowers of the Himalaya. Oxford University Press, Delhi; Polunin O. (1969): Flowers of Europe: a field guide. Oxford University Press, London; Polunin O. (1980): Flowers of Greece and the Balkans: a field guide. Oxford University Press, London; Boyd J. (1928): Peonies. American Peony Society; Ohwi J. (1965): Flora of Japan. Smithsonian Institute Washington, DC; Makedonskaja N.W. (1988): Piony. Polymja, Minsk; Hegi G. ( ): Illustrierte Flora von Mittel-Europa, 1-7. Carl Hanser Verlag, München; Seneta W., Dolatowski J. (1997): Dendrologia. PWN, Warszawa; Seneta W. ( ): Drzewa i krzewy lisciaste. 1: Abelia - Buxus. 2: Callicarpa Cytisus. Firma C.Esveld. D.M. van Gelderen, H.J.J. van Geldeven - Esveld, D. van Geldeven, C.J. van Geldeven. Rijneveld 72, 2771 XS Boskoop/ Holland; Seneta W. (1981): Drzewa i krzewy iglaste. PWN, Warszawa; Krussmann G. ( ): Handbuch der Laubgeholze.1-3. Verlag Paul Parey, Berlin und Hamburg, van de Laar, P.C. de Jong (1995): Naamlijst van Houtige Gewassen. Proefstation voor de Boomkwekerij, Boskoop; Szafer W., Raciborski M. [ed.] (1919): Flora Polska Rosliny Naczyniowe Polski i Ziem Osciennych, 1. Akademia Umiejetnosci, Krakow; Szafer W. [ed.] ( ): Flora Polska Rosliny Naczyniowe Polski i Ziem Osciennych. PAU, Krakow; Szafer W., Pawlowski B. [ed.] ( ): Flora Polska Rosliny Naczyniowe Polski i Ziem Osciennych, p PWN, Warszawa Krakow; Pawlowski B. [ed.] ( ): Flora Polska Rosliny Naczyniowe Polski i Ziem Osciennych, p , PWN. Warszawa Krakow; Pawlowski B., Jasiewicz A. [ed.] ( ): Flora Polska Rosliny Naczyniowe Polski i Ziem Osciennych, p PWN, Warszawa Krakow; Jasiewicz A. [ed.] (1980): Flora Polska Rosliny Naczyniowe Polski i Ziem Osciennych, 14. PWN, Warszawa Krakow; Jasiewicz A. [ed.] ( ): Flora Polski Rosliny Naczyniowe, p PWN, Warszawa Krakow; Falkowski M. [ed.] (1982): Trawy polskie. PWRiL, Warszawa; Szafer W., Kulczynki S., Pawlowski B. (1976): Rosliny polskie. 32

33 PWN, Warszawa; Mirek Z., Piekos-Mirkowa H., Zajac A., Zajac M. (1995): Vascular Plants of Poland, A Checklist. Polish Botanical Studies, Guidebook Series, 15. PAN, Krakow; Komarov V. L. [ed.] ( ): Flora SSSR, p Moskva; Gleason H. A., Cronquist A. (1963): Manual of Vascular Plants of Northeastern United States and Adjacent Canada. Princeton, New Jersey; Abrams L. ( ): Illustrated flora of the Pacific States, p Stanford University Press, California, Oxford University Press, London; Britton N., Brown A. ( ): An illustrated flora of the Northern United States, Canada and the British Possesion, p New York; Stern F.C. (1946): A study of the genus Paeonia. The Royal Horticultural Society, London; Eliovson S. (1955): South African flowers for the garden. Howard Timmins, Cape Town; Rickett H. W. (1953): Wild flowers of America. New York; Everard B., Morley B. D. (1970): Wild flowers of the world. London; Karpowicz W. (1969): Paprocie. PWN, Warszawa; Puttock A. G. (1957): Primulas. The Trinity Press, Worcester London; Gordon Foster F. (1964): The gardener_s fern book. Princeton, New Jersey; Encke F. ( ): Pareys Blumengartnerei, p Berlin Hamburg; Chittenden F. J. (1951): Dictionary of gardening, p Oxford; Bailey L. H. (1935): The standard cyclopedia of horticulture, p New York; Marcinkowski J. (1991): Byliny ogrodowe produkcja i zastosowanie. PWRiL, Warszawa; Karpowiczowa L. (1972): Slownik nazw roslin obcego pochodzenia. Wyd. UW, Warszawa; Trehane P. [ed.] (1995): International Code of Nomenclature for Cultivated Plants. Quarterjack Publishing, Wimborne; Greuter W. [ed.] (1993): Miedzynarodowy Kodeks nomenklatury botanicznej, Guidebook Series, 3. PAN, Krakow; Index Kewensis plantarum phanerogamarum. 1-2 (1895). Supplementum 1-15 ( ). Oxford; Podbielkowski Z. (1989): Slownik roslin uzytkowych. PWRiL, Warszawa; Podbielkowski Z. (1992): Rosliny uzytkowe. Wyd. Szkolne i Pedagog., Warszawa; Walters S. M. et al. [ed.] ( ): The European garden flora Cambridge University Press, Cambridge, London, New York, New Rochelle, Melbourne, Sydney; Encke, Bucmheim, Seybold (1994): Zander Handworterbuch der Pflanzennamen. Verlag Eugen Ulmer; Rauh W. (1981): Bromelien. Verlag Eugen Ulmer, Stuttgart; Encke F. (1987): Kalt und Warmhauspflanzen. Ulmer, Stuttgart; Index roz. (1989): PTMR. Warszawa; Krussmann G. (1974): Rosen Rosen Rosen, Unser Wissen über die Rose. Verlag Paul Parey, Berlin Hamburg. 33

34 Perspektivy informačního systému v Arboretu Řícmanice. Luboš Úradníček Ústav lesnické botaniky, dendrologie a typologie Lesnické a dřevařské fakulty Mendelovy zemědělské a lesnické univerzity v Brně, Zemědělská 3, Brno, Česká republika, uradnic@mendelu.cz. Úradníček L. (2000): Perspectives in information systems of the Arboretum Řícmanice. Zborn. konfer., Perspectives in informations systems in botanical gardens and arboreta (14-16 jun 2000), Košice, p Abstract: The author briefly characterizes the activities of the Arboretum Řícmanice and proposes the possibilities of ensuring the information on wood species and herbarium collection by means of databases communicating in the program Windows. Keywords: dreviny, evidencia, Microsoft Access, herbář Arboretum Řícmanice se nachází 15 km severovýchodně od Brna. Leží na území Školního lesního podniku Masarykův Les Křtiny, nedílné součásti Mendelovy zemědělské a lesnické univerzity v Brně. Celková plocha činí 6 ha. Rozkládá se ve výšce m n. m., je tvořeno náhorní plošinou s mírnou severovýchodní expozicí. Geologickým podkladem je granodiorit, překrytý různě mocnou vrstvou sprašové hlíny. Průměrná roční teplota je 7,7 C, průměrné roční srážky 630 mm. Oficiální vznik arboreta Řícmanice se datuje rokem Jeho základem se stala zrušená lesní školka a velký lesní palouk, který byl již ve 30. letech po obvodu osázen cizokrajnými dřevinami. Celý objekt byl oplocen, opravena stará studna a přístřešek pro zaměstnance. Sbírka dřevin je zaměřena především na jehličnany, dnes již obsahuje více než 100 druhů a asi 50 druhů listnáčů. Výsadby lze rozdělit podle věku do tří skupin. Do první patří stromy, vysazené v letech , vytvářející důstojný rámec celého objektu. Druhou skupinu tvoří dřeviny vysazené při 34

35 oficiálním založení arboreta a třetí skupinu představují nejmladší výsadby a nálet potomstva již plodících exemplářů. Hlavním posláním arboreta je introdukce a aklimatizace dřevin pro různé experimentální účely, zejména však pro ověřování možnosti použití lesnicky významných druhů ze zahraničí v našich podmínkách. Mimo vědeckovýzkumných aktivit dále slouží jako demonstrační a výukový objekt pro studenty MZLU v Brně. V současné době v arboretu není využíván žádný speciální informační systém, jako základní průvodce po arboretu slouží publikace Truhlář, J.: Arboretum Řícmanice a památník Stromů, z roku Většina méně častých taxonů je označena visačkou s latinským názvem dřeviny. To postačuje pro přibližnou orientaci. Vzhledem k malé rozloze a nižšímu počtu taxonů se zatím neuvažuje o informačních tabulích, jak je tomu např. v Arboretu Křtiny. V případě předem ohlášených odborných exkurzí zajišťují doprovod pracovníci Ústavu lesnické botaniky, dendrologie a typologie Lesnické a dřevařské fakulty MZLU v Brně. Tento ústav, který zajišťuje odbornou správu objektu, je od konce roku 1999 vybaven počítačovou technikou, umožňující využívat internet. Je napojen do sítě přes server MZLU v Brně (mendelu.cz). Toto napojení přispělo k levnější a rychlejší komunikaci s partnerskými botanickými zahradami, také při poptávce po některých druzích dřevin a při nabídce vlastních výpěstků, v budoucnu umožní i nákup rostlin. Vzhledem k tomu, že sběr semen v arboretu je občasný, nevydává arboretum vlastní index seminum, využívá spolupráce s BZA MZLU v Brně. Pro evidenci dřevin v arboretu vytváříme, my pracovníci výše uvedeného ústavu, novou databázi na základě programu Microsoft Access, kde by měly být zachyceny důležité informace o jednotlivých konkrétních exemplářích. Na každé stránce, tedy rodném listu dřeviny, budou uvedeny základní a doplňující informace. Z těch základních to bude vědecké jméno latinsky včetně autora a česky. Umístění dřeviny v arboretu včetně jejího číselného kódu. Počítáme s digitalizací mapy arboreta a pro větší přehlednost bude tato rozdělena do sektorů. Dále zde bude původ, tedy zdroj, ze kterého byla rostlina získána, ať už se jedná o semeno či sazenici. Důležitý je také rok výsadby, případně věk vysazované dřeviny. Zvláště budou uváděny základní rozměry dřevin (výška, průměr stonku v d 1,3 průměr koruny,výška koruny), které budou průběžně aktualizovány. Mezi doplňujícími informacemi budou údaje o zdravotním stavu, poškození, úhynu, příčinách úhynu. Jednotlivé sledované položky by měly být kompaktibilní s evidenčními listy, respektive údaji, evropských botanických zahrad. Také se pokusíme doplnit i údaje fenologické doba rašení, kvetení, tvorby plodů, vyzrání semen, příp. klíčivost semen, 35