Hodnotenie nadhmotnosti a obezity u detí pomocou štandárd BMI

Transcription

1 Hodnotenie nadhmotnosti a obezity u detí pomocou štandárd BMI Telesná nadhmotnosť a obezita sa hodnotí pomocou rastového indexu Body Mass Index (BMI), kde BMI=hmotnosť /výška 2 [kg/m 2 ]. V súčasnosti odborná verejnosť uznáva tri hodnotiace kritériá: 1. Štandard WHO - vychádza zo štandardu USA. Nie je vhodný pre použitie v Európe, nakoľko tamojšia detská populácia sa vo viaceých charakteristikách odlišuje od európskej (iné stravovacie návyky, iný genotyp a pod.). 2. Štandard IOTF (International Obesity Task Force) - bol vypracovaný na základe údajov V. Británie, Hong Kongu, Holandska, Singapúru, Brazílie a USA [1], [2]. V tomto prípade išlo o snahu spracovať celosvetovo platný štandard do vlastných tabuliek. Vychádza z predpokladu, že hraničné hodnoty BMI pre nadhmotnosť (25 kg/m 2 ) a obezitu (30kg/m 2 ) platné pre dospelých je možné štatistickými metódami prepočítať na deti, ako keby dieťa bolo určitou zmenšeninou dospelého človeka. Proti tomuto kritériu bolo z odborných kruhov vznesených veľa námietok poukazujúcich na nepoužiteľnosť vo V. Británii, Číne, ČR, Taliansku, atď. [4], [5], [8], [10]. 3. Národné štandardy (National Reference Standards) - sú vytvorené na základe systematického sledovania vývoja antropometrických parametrov populácie v danej krajine. Najlepšie vystihujú stravovacie zvyklosti, miestny genotyp. Umožňujú včas zachytiť zmeny a upozorniť na potrebné systémové opatrenia. Ich nevýhodou je, že nie všetky krajiny majú potrebných odborníkov na vykonávanie rozsiahlych antropometrických prieskumov, ktoré sú náročné na organizačné a finančné zabezpečenie. Na Slovensku majú takéto prieskumy dlhoročnú tradíciu. Prvý sa konal v rámci celého Československa už v roku 1951 a následné prieskumy prebiehali vždy v prvý rok nasledovného desaťročia. Slovensko sa tým zaradilo medzi krajiny s veľmi dobre sledovanými rastovými charakteristikami detskej populácie a súčasne sa takto získali dlhodobé prehľady o vývinových trendoch slovenských detí a mládeže. Zároveň je jednou z mála krajín sveta, ktoré majú k dispozícii vlastné národné štandardy BMI. Rôznorodosť prístupov k určeniu hraničných hodnôt percentilov BMI ukazuje nasledovná tabuľka [3], [6], [7], [9], [11]: Krajina USA WHO V. ČR SR Británia Nadhmotnosť (percentil) Obezita (percentil) Súčasný stav výskytu nadhmotnosti a obezity u mladej slovenskej populácie. Výsledky výskytu nadhmotnosti a obezity u detí a mládeže vo veku od 7 do 18 rokov boli získané spracovaním výsledkov celoštátneho antropometrického prieskumu (CAP) organizovaného Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v roku 2OO1. Boli spracované na základe národných referenčných štandárd vypočítaných z výsledkov CAP vykonaného v SR v roku 1991 rovnako pod vedením tohto úradu. Výsledky štatistického spracovania antropometrických údajov získaných v r a hodnôt BMI v jednotlivých vekových skupinách rozčlenených podľa Fettera, v každej vekovej skupine a vypočítané stredné, minimálne a maximálne hodnoty BMI sú uvedené v tab. 1 a 2. V tabuľkách sú uvedené aj počty jedincov zo skúmaného súboru, ktorých hodnota BMI presahuje úroveň 90. a 97. percentilu slovenského štandardu získaného z CAP 1991 rovnakým spôsobom. Výsledky uvedené v tab. 1 predstavujú spracovanie údajov súboru chlapcov a v tab. 2 súboru dievčat. Z výsledkov vyplynulo niekoľko veľmi zaujímavých zistení. U chlapcov je závislosť výskytu nadhmotnosti a obezity na veku iná ako u dievčat. U skupiny 7-8 ročných chlapcov je výskyt nadhmotnosti cca 11 %, z čoho obezity okolo 7,2 percenta. S narastajúcim vekom percento chlapcov s nadhmotnosťou stúpa až dosiahne vo veku rokov, pred nástupom puberty, maximum a potom opäť klesá. Maximum predstavuje 17,5 % 12 ročných chlapcov s nadmernou hmotnosťou a 9,8 % obéznych 11 ročných chlapcov. S narastajúcim vekom sa percento jedincov s nadhmotnosťou znižuje na úroveň % vo veku rokov. V tomto veku je percento obéznych chlapcov na úrovni 6-7 %. Z celkovej sledovanej vzorky populácie chlapcov malo nadhmotnosť 12,5 %, z čoho obéznych bolo

2 7,8 %. Aj keď tieto čísla sú mierne vyššie ako u dievčat, nie je na ich základe možné povedať, že u chlapcov je významne vyšší výskyt obezity a nadhmotnosti ako u dievčat. Zrejme úlohu hrá neskorší nástup puberty u chlapcov. Tab. 1 Prehľad hodnôt BMI podľa vekových skupín chlapcov, výskyt obezity a nadhmotnosti v absolútnych počtoch a v percentách, r Results of NAS (National anthropometric survey) 2001, Prevalence of overweight and obesity. Boys. Vek Počet Hodnoty BMI (kgm -2 ) Počet (number) Percento (Percent) Roky Number BMI values (kgm -2 ) Age BMI str BMI min BMI max nadhm. obez. nadhm. obez. Years overweight obesity overweight obesity ,67 8,89 34, ,28 7, ,89 8,71 29, ,58 7, ,5 9,14 41, ,33 8, ,04 11,85 38, ,61 9, ,42 12,02 29, ,67 9, ,98 11,86 33, ,45 8, ,58 11,74 39, ,02 8, ,17 11,43 36, ,35 8, ,14 13,31 37, ,02 7, ,61 14,92 35, ,24 6, ,29 14,29 37, ,00 7, ,66 14,27 38, ,75 5,66 Novakova J., Hamade J., Public Health Authority of the Slovak Republic, Bratislava, 2006 Tab. 2 Prehľad hodnôt BMI podľa vekových skupín dievčat, výskyt obezity a nadhmotnosti v absolútnych počtoch a v percentách, r Results of NAS (National anthropometric survey) 2001, Prevalence of overweight and obesity. Girls. Vek Počet Hodnoty BMI (kgm -2 ) Počet (number) Percento (Percent) Roky Number BMI values (kgm -2 ) Age BMI str BMI min BMI max nadhm. obez. nadhm. obez. Years overweight obesity overweight obesity ,63 7,15 50, ,42 8, ,91 11,52 30, ,55 8, ,34 10,29 29, ,75 6, ,86 7,15 44, ,05 6, ,55 11,28 38, ,95 8, ,05 9, ,66 6, ,71 12,5 38, ,20 5, ,7 12,11 38, ,78 7, ,22 13,22 34, ,15 5, ,77 13, ,08 6, ,87 7,15 50, ,35 6, ,03 13,52 56, ,40 6,82 Novakova J., Hamade J., Public Health Authority of the Slovak Republic, Bratislava, 2006 U dievčat je vidieť, že percento dievčat s nadhmotnosťou, resp. obezitou sa pohybuje od 10 do približne 14,5 percenta, pričom výskyt nadhmotnosti je vyšší v mladších vekových skupinách a klesá smerom k dospelosti. Z toho výskyt obéznych dievčat sa pohybuje od 5.34 % do 8,93 % s maximom u mladších vekových skupín okolo 7-8 rokov. Celkovo sa teda dá povedať, že v sledovanej skupine dievčat v roku 2001 sa prejavoval trend znižovania výskytu nadmernej hmotnosti a obezity s narastajúcim vekom. Tento pokles bol u nadhmotnosti asi 0,5 % za rok života a aj u obezity je tento pokles približne rovnaký. Naznačovalo by to, že s príchodom puberty, dospievaním a zorientovávaním sa vo svete dospelých začínajú dievčatá viac dbať o svoj zovňajšok a vzhľad. Menia svoje detské a pubertálne stravovacie návyky, pozornejšie sledujú svoju telesnú hmotnosť a riadia svoje stravovanie. U časti z nich sa však mnohokrát prejaví úplne opačný trend k zmene smerom

3 k neúmernej štíhlosti, chudej postave a s tým spojenými problémami. Celkové percento dievčat s nadhmotnosťou bolo 12,1 % a s obezitou 6,9 %. Lobstein a Frelut uverejnili v roku 2003 v časopise Obesity Review prehľad o výskyte nadmernej hmotnosti vo viacerých európskych krajinách. Väčšinou sa použila metodika IOTF, ale v niektorých krajinách, ako napr. Francúzsko, Česká republika, Veľká Británia, boli tieto parametre hodnotené podľa vlastných kritérií. Najviac údajov bolo pre spoločnú vekovú kategóriu 7-11 rokov, preto sme z našich výsledkov vybrali túto vekovú kategóriu a vypočítali sumárny údaj pre chlapcov a dievčatá, čím sa naše údaje stali porovnateľné s údajmi použitými vo vyššie zmienenej publikácii [8]. Na základe týchto výsledkov je celkový výskyt nadhmotnosti vo vekovej skupine 7-11 rokov 13,2 %, čo je jedna z najnižších hodnôt v Európe. Pri použití metodiky IOTF a desatinného vekového členenia (WHO) dostaneme veľmi podobné hodnoty a nemá to prakticky žiadny vplyv na postavenie v európskom rebríčku. Postavenie vekovej skupiny 7-11 ročných zo SR vo výskyte nadhmotnosti podľa tejto publikácie [8], je uvedený na obr. 1. Autori tejto publikácie vidia v geografickom rozložení výskytu nadhmotnosti dva základné trendy. Jeden pripisujú rozdeleniu Európy na staré európske štáty s výrazne vyšším výskytom nadmernej hmotnosti a nové demokracie v strednej a východnej Európe plus Rusko. Tu rozdiel pripisujú najmä horším sociálnym pomerom, horším výživovým podmienkam a pod. Druhý významný trend je v smere sever-juh, kde u južných štátov je veľmi vysoký výskyt nadhmotnosti dosahujúci v niektorých prípadoch aj vyše 30 %. Dôvody tohto trendu môžu byť dva. Jednak populácia v severnejších krajinách je vyššieho telesného vzrastu a jednak vyššie priemerné teploty v juhoeurópskych krajinách vyvolávajú prirodzenú snahu po úspornom pohybe a nevyžadujú zďaleka taký energetický výdaj na udržiavanie teploty ako v chladnejších severných krajinách. Dosiaľ sa nepodarilo preukázať žiaden genetický faktor, ktorý by mal vplyv na toto severo-južné vzrastanie výskytu nadhmotnosti. Obr. 1 Prehľad výskytu nadhmotnosti vo vekovej skupine 7-11 ročných v niektorých európskych krajinách. Fig. 1 Overweight of Slovakian young population ( 7-11 years old). Comparison with other European countries. [1] Lobstein T, Frelut M.L.: Prevalence of overweight among children in Europe. Obesity Rev. 4, 2003, s.195, [2] Novakova J., Hamade J., Public Health Authority of the Slovak Republic, Bratislava, 2006

4 Výskyt nadhmotnosti a obezity v populácii chlapcov a dievčat vo veku 7 až 18 rokov podľa kritérií IOTF. Prehľad o výskyte nadhmotnosti a obezity v populácii chlapcov a dievčat vo veku 7 až 18 rokov podľa kritérií IOTF je uvedený v tab. 3. Tab. 3 Výskyt nadhmotnosti a obezity v populácii chlapcov a dievčat vo veku 7 až 18 rokov podľa kritérií IOTF. Údaje CAP 2001 Prevalence of overweight and obesity (boys and girls) by application of IOTF standards Vek Chlapci (Boys) Dievčatá (Girls) Roky Počet Nadhmotnosť Obezita Počet Nadhmotnosť Obezita Age Celkom Overweight Obesity Celkom Overweight Obesity Years Počet % Počet % Počet % Počet % , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,59 6 1, , , , , , , , , , , , , ,50 8 2, ,60 7 2,13 Novakova J., Hamade J., Public Health Authority of the Slovak Republic, Bratislava, 2006 Pri porovnaní údajov v tabuľke s údajmi o výskyte nadhmotnosti a obezity získanými za použitia našej metodiky (tab. 1, 2, obr. 2, 3) zisťujeme, že zatiaľ čo u nadhmotnosti sú číselné údaje výskytu porovnateľné, pri hodnotení výskytu obezity sa výrazne líšia. Údaje získané podľa kritérií IOTF sú podstatne nižšie, obezita je len na úrovni 1,3 až 5,5 %, priebeh podľa veku je rozdielny a tiež rozdiely medzi chlapcami a dievčatami sú odlišné. Okrem toho, slovenská populácia nespĺňa základný predpoklad, o ktorý sa opierala filozofia návrhu IOTF kritérií, a to dosiahnutie hodnôt 25 kg/m 2 a 30 kg/m 2 v osemnástom roku života, ako hraníc nadhmotnosti a obezity. Súčasná mladá generácia dosahuje v období dospievania (18. rok života) hodnotu BMI 30 kg/m 2 len veľmi zriedka (cca 2,37% u chlapcov a 2,13% u dievčat). V dôsledku toho by používanie IOTF kritérií, ktorých hlavnou ideou je konvergencia kritéria pre obezitu na "dospelú" hodnotu 30 kg/m 2 vo veku 18 rokov, viedlo k skresleniu údajov o výskyte obezity smerom nadol a mohlo by viesť k nekritickému uspokojeniu sa so stavom výskytu nadhmotnosti a obezity v našej súčasnej mladej generácii.

5 Obr. 2 Porovnanie výskytu nadhmotnosti a obezity u chlapcov podľa našej a IOTF metodiky Obr. 3 Porovnanie výskytu nadhmotnosti a obezity u dievčat podľa našej a IOTF metodiky

6 Zhrnutie. Dosiahnuté výsledky potvrdili, že antropometrické prieskumy majú mimoriadny význam a získané údaje umožňujú monitorovať rast a vývinové trendy populácie detí a mládeže. Sú podkladom pre individuálnu rastovú diagnostiku v pediatrickej praxi pri posudzovaní zdravotného stavu dieťaťa. Okrem toho sú potrebné pre získanie národných rastových štandardov, dôležitých pri skupinovej diagnostike ako metódy hygienickej teórie a praxe, sú nevyhnutné pri štúdiu vplyvov životných podmienok na detskú a dospievajúcu populáciu a sú základom normotvorných ukazovateľov priemyselných výrobkov pre deti a mládež (odev, obuv, nábytok, hračky a pod.). V realizácii celoštátnych antropometrických prieskumov je nutné pokračovať aj v budúcnosti, pretože iba ich prostredníctvom je možné získať referenčné štandardy potrebné na sledovanie tak závažného problému, akým je nadhmotnosť a obezita detskej a dorastovej populácie. Literatúra: [1] Cole T.J., Bellizzi M.C., Flegal K.M., Dietz W.H.: Establishing a standard definition for child overweight and obesity worldwide: international survey. BMJ 320, 2000, s [2] Cole T.J., Freeman J.V., Preece M.A.: British 1990 growth reference centiles for weight, height, body mass index and head circumference fitted by maximum penalized likelihood. Stat Med 17, 1998, s [3] de Onis M., Habicht J.: Anthropometric reference data for international use: recomendations from a World Health Organization. Expert Committee, Am. J. Clin. Nutr. 64, 1996, s [4] Hesketh T., Qu Jian Ding: Young chinese people in Hong Kong are not representative of those in China, BMJ 321, 2000, s [5] Kinra Sanjay: Reanalysis suggests that the new definition for child obesity has questionable validity in puberty bmj.com, 22 May [6] Kol. : Telesný vývoj detí a mládeže v SR, ÚVZ SR, Bratislava 2004, počet s [7] Lhotská L., Bláha P., Vígnerová J., Roth Z., Prokopec M.: V. celostátní antropometrický výzkum detí a mládeže 1991 (Česká republika). Praha, SZÚ 1993, počet s [8] Lobstein T, Frelut M.L.: Prevalence of overweight among children in Europe. Obesity Rev. 4, 2003, s.195. [9] Vignerová J., Bláha P.: Sledování rustu českých dětí a dospívajícich, SZÚ Praha, [10] Wang Y, Monteiro C, Popkin B.M.: Trends of obesity and owerweight in older children and adolescents in the United States, Brazil, China, and Russia. Am J Clin Nutr 75, 2002, s [11] World Health Organisation. Obesity: preventing and managing the global epidemic. Report of a WHO consultation, (WHO/NUT/98.1.) Geneve, 3-5 Jun 1997,. Geneve, WHO, 1998.