XX. SLOVENSKÝ KONGRES CIEVNEJ CHIRURGIE s medzinárodnou účasťou 20 th SLOVAK CONGRESS OF VASCULAR SURGERY with international participation

Transcription

1 PROGRAM A ABSTRAKTY SLOVENSKÁ SPOLOČNOSŤ CIEVNEJ CHIRURGIE, o.z. SLOVENSKEJ LEKÁRSKEJ SPOLOČNOSTI SLOVAK SOCIETY FOR VASCULAR SURGERY OF THE SLOVAK MEDICAL ASSOCIATION organizuje/organises XX. SLOVENSKÝ KONGRES CIEVNEJ CHIRURGIE s medzinárodnou účasťou 0 th SLOVAK CONGRESS OF VASCULAR SURGERY with international participation DRUŽBA, SKI & WELLNESS RESIDENCE Demänovská dolina

2 Organizačný výbor Prezident kongresu/president of the Congress prof. MUDr. Vladimír Šefránek, PhD. si Vás dovoľuje pozvať na satelitné sympózium Sulodexid v klinickej praxi o 5.45 h, hotel Družba, Jasná Program: Moderátor: Tomka J. Slyško R. (Bratislava) Diabetická noha z pohľadu cievneho chirurga Vedecký sekretár/scientific Secretary MUDr. Peter Mondek, PhD., MSc. Predseda organizačného výboru/head of the Organizing Committee prof. MUDr. Vladimír Šefránek, PhD. Predseda lokálneho organizačného výboru/head of the Local Organizing Committee MUDr. František Rusňák Členovia výboru SSCCH SLS/Members of the Council of the Slovak Society for Vascular Surgery Prezident/President of the Council prof. MUDr. Vladimír Šefránek, PhD. Viceprezident/Vice President MUDr. Ján Tomka, PhD. Vedecký sekretár/scientific Secretary MUDr. Peter Mondek, PhD., MSc. Pokladník/Treasurer MUDr. Tomáš Dulka Členovia/Members MUDr. František Rusňák MUDr. Igor Šinák, PhD. MUDr. Július Janek Mgr. Barbora Kovariková Organizačné zabezpečenie kongresu FARMI-PROFI, s.r.o. PharmDr. Katarína Bilá, Mobil: , bila@farmi-profi.sk Ing. Michaela Hladová, Mobil: , hladova@farmi-profi.sk Mondek P. (Nitra) Management pacienta s CVD z pohľadu Guidelines ESVS 05 Maďarič J. (Bratislava) Sulodexid v prevencii recidívy žilového tromboembolizmu štúdia SURVET Vincze O. (Žilina) Onkologický pacient a riziko trombózy Všeobecné informácie Miesto a termín konania DRUŽBA, SKI & WELLNESS RESIDENCE 03 0 Demänovská dolina Jasná Registrácia štvrtok piatok sobota hod hod hod. Registračný poplatok Členovia SSCCH 70, Nečlenovia SSCCH 90, Lekári do 35 rokov 30, Sestry 5, Spôsob platby Číslo účtu IBAN / 000 SK

3 BIC SUBASKBX Variabilný symbol 3306 Konštantný symbol 0308 Špecifi cký symbol číslo v SLK Správa pre príjemcu meno a priezvisko lekára popr. sestry, za ktorého je poplatok hradený Stravovanie: Obedy si účastníci kongresu zabezpečujú individuálne. Ultrasonografický workshop Súčasťou kongresu je ultrasonografi cký workshop, ktorý sa uskutoční v piatok.4.06 v hoteli DRUŽBA, SKI & WELLNESS RESIDENCE, od 8.00 do.30 hod. Náplňou workshopu je sonografi a arteriálneho a venózneho systému. Cena 0, Počet účastníkov max. 0 osôb Registrácia účastníkov workshopu prebieha v rámci registrácie účastníkov kongresu. Do workshopu budú prednostne zaradení vopred prihlásení záujemcovia. Rokovací jazyk slovenský, český, anglický (bez simultánneho prekladu) Prednášky pozvaní prednášatelia (vyžiadané prednášky) prednášky originálnych prác na základe prijatých abstraktov Sympóziá V programe sú zaradené sympóziá podporované nezávislými edukačnými grantami farmaceutických spoločností. Nahrávanie a trvanie prezentácií Podklady pre prednášku (obrazová dokumentácia v PPT a videá) je potrebné odovzdať pred začiatkom každej sekcie/bloku premietaciemu technikovi minimálne 5 minút vopred. Časový limit prezentácie je 7 minút a 3 minúty sú rezervované pre diskusiu. Trvanie prezentácií pozvaných lektorov je 0 minút plus diskusia. Publikovanie abstraktov Prijaté abstrakty sú súčasťou tejto programovej brožúry. Kongres je zaradený do kontinuálneho medicínskeho vzdelávania. Účastníci kongresu dostávajú za pasívnu účasť spolu 9 kreditov SLK (štvrtok 8 piatok 8 sobota 3 kredity). Za aktívnu účasť sú pridelené kredity v súlade so zásadami SLK (prvý autor prednášky 0 kreditov, dvaja prví spoluautori 5 kreditov, prvý autor prednášky vedenej v angličtine 5 kreditov, dvaja prví spoluautori 0 kreditov). Registrovaní účastníci obdržia c e r t i fi k á t o účasti na záver kongresu. apríla 06. Slávnostný diskusný GALA večer Piatok , 0.00 hod., reštaurácia hotela DRUŽBA, SKI & WELLNESS RESIDENCE Cena za diskusný GALA večer je jednotná pre všetkých 30,. Predaj lístkov bude pri registrácii. Počet vstupeniek je obmedzený. Pokyny pre vystavovateľov Demontáž stánkov farmaceutických a prístrojových spoločností je možná v sobotu dňa od.30 hod. Organizačný výbor Kongresu SSCCH žiada o spoluprácu a pochopenie všetkých partnerov kongresu a vystavovateľov, aby nerušili priebeh podujatia predčasnou demontážou vystavovacích stánkov. Prehľad odborného programu STREDA, 30. MAREC Zasadanie výboru Slovenskej spoločnosti cievnej chirurgie SLS a poradného zboru hlavného odborníka MZ pre odbor cievna chirurgia Hotel DRUŽBA, SKI & WELLNESS RESIDENCE ŠTVRTOK, 3. MAREC USG WORKSHOP OTVORENIE KONGRESU Sekcia A: Ochorenia mezenteriálnych ciev Sekcia B: Ochorenia krčných tepien Prestávka/Coffee Break Sympózium podporované z edukačného grantu spoločnosti ALFA WASSERMANN MiniSympózium podporované z edukačného grantu spoločnosti A Care Sekcia C: Cievne prístupy Plenárne zasadnutie Slovenskej spoločnosti cievnej chirurgie SLS PIATOK,. APRÍL Sekcia D: Sesterská sekcia Sekcia E: Ochorenia končatinových tepien Sympózium podporované z edukačného grantu spoločnosti SERVIER Prestávka/Coffee Break Sekcia F: Medzinárodná sekcia MiniSympózium podporované z edukačného grantu spoločnosti Macsmedical Sekcia G: Ochorenia aorty a infekcie 0.00 Slávnostný diskusný GALA večer SOBOTA,. APRÍL Sekcia H: Chronické žilové ochorenie MiniSympózium podporované z edukačného grantu spoločnosti Medtronic Prestávka/Coffee Break Sekcia I: Varia a klinicky zaujímavé kazuistiky.5 ZÁVER KONGRESU 3

4 Odborný program kongresu STREDA, 30. MAREC Zasadanie výboru Slovenskej spoločnosti cievnej chirurgie SLS a poradného zboru hlavného odborníka MZ pre odbor cievna chirurgia Hotel DRUŽBA, SKI & WELLNESS RESIDENCE ŠTVRTOK, 3. MAREC USG WORKSHOP Základy USG abdominálnej aorty a panvových tepien. Sonografi cky navigované zavádzanie dočasných a trvalých hemodialyzačných prístupov postup lege artis. Repetitórium sonografi e žíl povrchového a hlbokého systému Lektori: doc. MUDr. Musil D., PhD., MUDr. Žernovický F. jr OTVORENIE KONGRESU Sekcia A: Ochorenia mezenteriálnych ciev Predsedníctvo: Janek J., Šefránek V.. Chirurgická liečba kompresívnych syndrómov splanchnických tepien (Surgical treatment of the compressive syndromes of the splanchnic arteries) Šefránek V., Marton E., Tomka J. (Bratislava). Liečba akútnych mezenteriálnych cievnych ochorení, naše skúsenosti Janek J., Necpal R., Kminiak R., Kováč O., Takáč R., Štaudinger K., Ondruška M. (Banská Bystrica) 3. Abdominální angina při uzávěru odstupu truncus coeliacus a horní mezenterické tepny chirurgické řešení Leško M., Guňka I., Feix J., Raupach J., Renc O. (Hradec Králové) 4. Mezenteriální ischemie současné trendy v diagnostice a léčbě Baláž P. (Praha) 5. Retrográdny stenting AMS Bobus M., Sathianathan J. (UK) Sekcia B: Ochorenia krčných tepien Predsedníctvo: Říha D., Tomka J.. Polystenotické postižení větví aortálního oblouku Rokošný S., Lipár K., Janoušek L. (Praha). Arteriálne rekonštrukcie v supraaortálnej oblasti Kopolovets I., Frankovičová M., Sihotský V., Kubíková M., Torma N., Berek P., Tomečko M., Smola A., Zavacká M., Štefanič P. (Košice) 3. Karotická endarterektómia výsledky a komplikácie Leško M., Durkáč D. (Prešov) 4. Včasná karotická endarterektómia naše skúsenosti Kuročka M., Beňo P., Rusňák M., Rusňák F. (Ružomberok) 5. Operačné výkony na karotických tepnách naše skúsenosti Takács R., Bajčíková B., Gajdošová M., Kissová S., Lámala R., Lévay J., Papastavrou D., Švarc P., Slyško R. (Bratislava) 6. Stenttrombektómia v liečbe ischemickej cievnej mozgovej príhody u pacientov s proximálnou oklúziou mozgových tepien Sivák J., Vozár M. (Banská Bystrica) 7. Management levé podklíčkové tepny při endovaskulární léčbě onemocnění hrudní aorty Guňka I., Raupach J., Leško M., Vojáček J., Lojík M., Feix J. (Hradec Králové) 8. Tumory karotického glomu Říha D., Bulejčík J., Blaha L., Šolek R., Szkatula J. (Třinec) Prestávka/Coffee Break Sympózium podporované z edukačného grantu spoločnosti ALFA WASSERMANN Moderátor: Tomka J.. Diabetická noha z pohľadu cievneho chirurga Slyško R. (Bratislava). Management pacienta s CVD z pohľadu Guidelines ESVS 05 Mondek P. (Nitra) 3. Sulodexid v prevencii recidívy žilového tromboembolizmu štúdia SURVET Maďarič J. (Bratislava) 4. Onkologický pacient a riziko trombózy Vincze O. (Žilina) 4 5

5 MiniSympózium podporované z edukačného grantu spoločnosti A Care Oxygen Hemoglobin Wound Healing: Update on cutting-edge evidence Sanders M. (Nemecko) Sekcia C: Cievne prístupy Predsedníctvo: Frankovičová M., Šinák I.. Asymptomatická vysoko-průtoková aneurysmatická arterio-venózní fistule indikace k intervenci? Rokošný S., Wohlfahrt P., Baláž P., Pečeňková V., Melenovský V., Borlaug B. (Praha). Manažment aneuryziem cievnych prístupov pre hemodialýzu Šinák I., Patkaňová L., Hlinka Ľ.,Talapková R.(Martin) 3. Technika RUDI (Revision using distal inflow) ako riešenie hyperfunkčnej A V fistuly Kováč O., Necpal R. (Banská Bystrica) 4. Chronický uzávěr výtokové části odvodné žily endovaskulární řešení Porod J., Heller S. (Příbram) 5. Sydróm venóznej hypertenzie u hemodialyzovaných pacientov Necpal R., Kováč O., Takáč R. (Banská Bystrica) 6. Aneurysma axilární a brachiální arterie jako komplikace zrušeného arteriovenózního graftu pro hemodialýzu. Kazuistika. Xinopulos P., Janečková J., Bachleda P. (Olomouc) 7. Aneuryzma hemodializační arteriovenózní fistule: D e fi n i c e,k l a s i fi k a c e a indikace k léčbě Baláž P., Bjorck M. (Praha) 8. Permcath: záchrana života alebo nevyhnutné zlo Talapková R., Hlinka Ľ., Patkaňová L., Šinák I. (Martin) 9. Iatrogénne poranenia a. brachialis pri intervenčných výkonoch na artério-venóznych fistulách Ondruška M., Necpal R., Kováč O., Janek J., Kminiak R., Takáč R., Štaudinger K. (Banská Bystrica) Plenárne zasadnutie Slovenskej spoločnosti cievnej chirurgie SLS. Správa o činnosti spoločnosti v období Šefránek V.. Správa hlavného odborníka Tomka J. 3. Finančná správa Dulka T. 4. Správa zo zasadnutia výboru ESVS Dulka T. 5. Diskusia PIATOK,. APRÍL Sekcia D: Sesterská sekcia Predsedníctvo: Kovaríková B., Kubizniaková M., Sihotský V.. Prevencia nozokomiálnych nákaz na chirurgickom pracovisku Kubizniaková M., Vlasatá Ľ., Vaľková M. (Košice). Poranenia ciev končatín, súvisiace s drogovou závislosťou (kazuistika) Munková A., Vlasatá Ľ. (Košice) 3. Systém Vivostat v cievnej chirurgii Tomková M., Kontšeková I. (Martin) 4. Ošetrovanie chronických rán vlhkou terapiou Kovaríková B., Bachratá S. (Bratislava) 5. Operace pro Thoracic Outlet Syndrom z pohledu perioperační sestry Juřenová E., Cimalová U. (Třinec) 6. Konzervatívna liečba TOS z pohľadu fyzioterapeuta Melicherčíková K., Horváthová A., Húsková S., Gazdíková K. (Bratislava) 7. Pooperační péče u pacientu po femoro-popliteálního bypassu Kvičalová L., Szturcová I. (Třinec) 8. Sulodexid a jeho využitie v liečbe cievnych ochorení Dršková I., Jacková A., Koleková S., Slyško R. (Bratislava) 9. KOS o pacienta s komplikovaným HD prístupom Janiceková G., Matusková D., Michalková J. (Martin) 0. Intervenční řešení poúrazového pseudoaneuryzmatu ATP Matušková J. (Ostrava). Riešenie komplikácií pri hojení rán pomocou pôsobenia podtlaku, V.A.C. systémom Takáčová G. (Bratislava). Ako nepoškodiť pacienta na operačnej sále ošetrovateľský proces Balková H., Siváčková M. (Bratislava) Sekcia E: Ochorenia končatinových tepien Predsedníctvo: Rusňák F., Staffa R.. Charakteristika responderov na liečbu autológnymi bunkami kostnej drene u pacientov s kritickou končatinovou ischémiou bez možnosti revaskularizácie Maďarič J., Vulev I., Klepanec A., Valachovičová M., Bucová M., Postulková Ľ., Necpal R., Bažík R., Balázs T., Maďaričová T., Paulis Ľ. (Bratislava). Critical limb ischemia treatment using direct and indirect revascularization techniques combination Rusin V., Korsak V., Horlenko F., Pekar M. (Ukrajina) 6 7

6 3. Možnosti cévní chirurgie při řešení kritické končetinové ischémie Mazur M., Pekař M., Chovancová T., Navrátilová A., Kučera D. (Ostrava) 4. Pedální bypass Staffa R., Kříž Z., Buček J., Novotný T., Pluháčková H. (Brno) 5. CLI a záchrana Lámala R., Švarc P., Kissová S. (Bratislava) 6. Pedálny bypass elegantné riešenie postihnutia krurálnych tepien u diabetika Lévay J., Slyško R., Papastavrou D. (Bratislava) 7. Revaskularizačná liečba kriticky ischemickej končatiny náš súbor Beňo P., Rusňák M. (Ružomberok) 8. Náš trend v indikacích hybridních výkonu u pacientu s ischemickou chorobou dolních končetin Bulejčík J., Říha D., Blaha Ľ., Šolek R. (Třinec) 9. Vliv úspěšné endovaskulární revaskularizace na hojení ischemického defektu dolních končetin u diabetiku Kozák J., Kučera D., Jetmar V., Foral D., Válka M., Maděřič D. (Ostrava) 0. Chirurgická liečba aneuryzmy arteria poplitea Rusňák M., Beňo P., Kuročka M., Rusňák F. (Ružomberok) Sympózium podporované z edukačného grantu spoločnosti SERVIER Od prvých venóznych symptómov k chirurgii Moderátor: Šefránek V.. Novšie poznatky v prevalencii a liečbe chronického venózneho ochorenia Šefránek V. (Bratislava). Komplexná liečba chronickej venóznej insuficiencie Munka Š. (Rimavská Sobota) 3. Riešenie hraničných indikácií v chirurgii varixov Žernovický F. jr., Marton E., Tomka J., Šefránek V. (Bratislava) 4. Diskusia Prestávka/Coffee Break Sekcia F: Medzinárodná sekcia Predsedníctvo: Mondek P., Šefránek V.. A twenty years experience of EVAR. Lessons learned and vision of the future. Wyatt M. (UK). Outcome after open repair for Abdominal Aortic aneurysms change over time? Laustsen J. (Denmark) 3. Duplex: Do you hold the probe? Checking and planning AV Access creationor repair with duplex. Gutwirth P. (Belgium) 4. Modern management of reflux in the superficial venous system of the lower extremities Kantarovsky A. (Izrael) MiniSympózium podporované z edukačného grantu spoločnosti Macsmedical Moderátor: Berek P. Biointegral cievne protézy Domenig C. (Rakúsko) Sekcia G: Ochorenia aorty a infekcie Predsedníctvo: Dulka T., Slyško R.. Aortoiliakálne rekonštrukcie, naše skúsenosti za posledné tri roky Sihotský V., Frankovičová M., Kubíková M., Tomečko M., Smola A., Závacká M., Kopolovec I. (Košice). Endovaskulární léčba disekce aorty tup B s úplným kolapsem true lumen a projevy viscerální, renální a končetinové ischémie Kučera D., Válka M., Maděřič D., Kozák J., Bezecný J., Jetmar V., Krátky J. (Vítkovice) 3. Hybridná rekonštrukcia u pacienta s disekciou aorty, Stanford typ B Granda T., Sihotský V., Kubíková M., Torma N., Tomečko M., Zavacká M., Staško P., Kopolovets I., Štefanič P., Špak Ľ., Frankovičová M. (Košice) 4. Cievny chirurg a onkochirurgia? Slyško R., Lámala R., Švec A., Švarc P., Gajdošová M., Papastavrou D., Lévay J. (Bratislava) 5. Náhrada infikovanej cievnej protézy v aortoiliackom riečisku autológnym materiálom Kovács V., Čupka I., Cseri J., Munka Š., Barániová P., Bajužiková L. (Lučenec) 6. Akútna končatinová ischémia spôsobená infekčnou komplikáciou intraabdominálnej operácie Kováč P., Durkáč D., Vaško J. (Prešov) 0.00 Slávnostný diskusný GALA večer 8 9

7 SOBOTA,. APRÍL Sekcia H: Chronické žilové ochorenie Predsedníctvo: Beňo P., Kovács V.. Endovenous laser ablation (EVLA) of saphenous vein in the treatment of symptomatic venous reflux is flexible, safe, effective and reproducible method Šlais M., Horváth V., Kneifl T., Fabián V., Vítovec M., Honěk J., Hoňek T. (Praha). Mechanochemická ablace v řešení varixu dolních končetin Bureš T. (Praha) 3. Nulová pozícia ELVeS katétra v SF junkcii pri ablácii SM Výrostko V., Pružinec D. (Handlová) 4. Endovenózna a lokálna liečba u pacientov s CVI C5 C6 Torma N., Frankovičová M., Lacková V., Kopolovetz G., Tormová Z. (Košice) 5. Surgical prevention of pulmonary embolism in inferior vena cava thrombosis Rusin V., Korsak V., Boldizhar P., Popovich Y., Bojko S. (Ukrajina) 6. Angiodysplázie typu Klippel Trénaunay a Weberovho syndrómu spojené s varixami dolných končatín Mazuch J., Červená Z., Mazuchová J. (Martin) 7. Kazuistika vzácně kongenitální cévní malformace Matějka M., Pták P. (České Budějovice) 8. Prečo použiť rivaroxaban v liečbe HŽT? Čupka I. (Lučenec) MiniSympózium podporované z edukačného grantu spoločnosti Medtronic Moderátor: Tomka J.. Súčasné výsledky súboru pacientov s kmeňovým refluxom liečených Venasealom Žernovický F. jr. (Bratislava). Terapeutické výhody RFA v liečbe VSM Janek J. (Banská Bystrica) Sekcia I: Varia a klinicky zaujímavé kazuistiky Predsedníctvo: Čupka I., Kubíková M.. Rekonštrukčné cievne operácie v ére endovaskulárnych intervencií Kubíková M., Frankovičová M., Sihotský V., Tomečko M., Smola A., Závacká M., Pobehová J., Kopolovetz I., Žurkovský I., Staško P., Granda T., Štefanič P. (Košice). Infikované iatrogénne poranenie artérie kazuistika Šimo J., Vrtík L. (Bratislava) 3. Popliteal artery entrapment syndrome Dráč P., Utíkal P., Vaverka V., Köcher M., Černá M., Prášil V., Bachleda P. (Olomouc) 4. Poranenia krčných ciev pri poraneniach krčnej chrbtice Hajnovič L., Šefránek V., Schutz L. (Bratislava) 5. Tack IT Endovascular Stapler Nová možnost endovaskulárního řešení periferních tepenných lézí Kubíček L., Staffa R., Vojtíšek B., Suškevič I., Mengel T. (Brno) 6. Ruptúra AIC na podklade spontánnej izolovanej disekcie kazuistika Kadlečíková K., Mondek P., Galko J., Mesárošová S., Tóth J., Bódiš L., Bedevelskyy I., Kučera M. (Nitra) 7. Neelastické upraviteľné pomôcky v kompresívnej liečbe vredu predkolenia formou svojpomoci: (Inelastic adjustable devices in compression therapy of leg ulcer by means of self-management: case reports) Samek P. (Košice) 8. Biological necrectomy in trophic leg ulcers treatment in patients with lower limbs cronic venous insufficiency Boldizhar P., Rusin V., Korsak V., Nosenko O., Kalynich S., Kochmar O. (Ukrajina) 9. 9 rokov a stále čas na prekvapenie obrovská PSA femoropliteálneho prechodu a jej riešenie Vincze O., Pijala M., Váňa J. (Žilina) 0. Cievne komplikácie pri Behcetovej chorobe kazuistika Čupka I., Cseri J., Kovács V. (Lučenec).5 ZÁVER KONGRESU Prestávka/Coffee Break 0

8 ABSTRAKTY 3

9 Sekcia A: Ochorenia mezenteriálnych ciev Chirurgická liečba kompresívnych syndrómov splanchnických tepien/ Surgical treatment of the compressive syndromes of the splanchnic arteries Vladimír Šefránek, Ernest Marton, Ján Tomka NÚSCH, a.s., Klinika cievnej chirurgie, Bratislava, SR Cieľ práce: Napriek relatívne vysokej incidencii symptomatickej chronickej mezenteriálnej ischémie je výskyt symptomatických kompresívnych syndrómov splanchnických artérií relatívne nižší. Okrem kompresie truncus coeliacus (Dunbarov syndróm) sem zaraďujeme kompresiu duodéna hornou mezenterickou artériou (Wilkieho syndróm). Do tejto skupiny ochorení možno zaradiť aj príbuzný nutcracker (luskáčikový) syndróm. Literárne správy o týchto entitách sú relatívne zriedkavé, pritom sa jedná o závažné stavy spôsobujúce ich nositeľom ťažké postihnutie. Materiál a metódy: Práca má charakter série kazuistík. V období od.0.0 do sme liečili 7 pacientov so symptomatickou striktúrou truncus coeliacus a 3 pacientov s Wilkieho syndrómom. pacientka s Wilkieho syndrómom mala súčasne aj nutcrackerový syndróm. Všetci pacienti mali léziu zistenú ultrasonografi cky a verifi kovanú pomocou počítačovej tomografi ckej angiografi e. Dvaja pacienti z tohto malého súboru s Dunbarovým syndr. boli pred chirurgickou korekciou neúspešne liečení endovaskulárne, pacientka aj laparoskopicky. Výsledky: Operovali sme 7 pacientov s Dunbarovým syndrómom (5 mužov a ženy). Všetci mali výraznú symptomatológiu, sťažovali sa na netypické bolesti v strede epigastria až mezogastria bez zjavnej závislosti na jedle (nejednalo sa o typické postprandiálne bolesti anginózneho typu). Na druhej strane sme vo všetkých prípadoch zaregistrovali výrazné bolesti, stratu hmotnosti a potrebu dodržiavania prísneho dietetického režimu. Všetci pacienti absolvovali zdĺhavý proces gastroenterologickej diagnostiky, ktorá nepreukázala nijakú závažnejšiu patológiu. Pri Dunbarovom syndróme po mediánnej alebo priečnej laparotómii a po preniknutí do malej omentálnej burzy sme preťali krura diafragmy a nervové štrukúry plexus coeliacus, strangulujúce odstupový segment tepny. Okrem žien, ktoré vzhľadom na reziduálnu stenózu tepny po jej deliberácii vyžadovali našitie aortotrunkálneho resp. aortotrunkomezenterického protetického bypasu, u všetkých 5 mužov bol uvedený postup postačujúci. Operačne sme liečili v uvedenom období aj 3 pacientov s Wilkieho syndrómom. Liečba spočívala v resekcii AMS a jej reinzercii do infrarenálnej aorty. Hospitalizačná mortalita bola 0 a u všetkých pacientov bol hladký pooperačný priebeh, pričom efekt operácie bol veľmi dobrý vymiznutie bolestí a postupné priberanie hmotnosti. Vyskytla sa závažnejšia komplikácia asymptomatický subkapsularny hematóm sleziny u pac. s Dunbarovým syndrómom, ponechaný na konzervatívnu liečbu. Záver: Kompresívne syndrómy splanchnických artérií (Dunbarov, Wilkieho a nutcrackerový syndróm) nie sú veľmi časté ochorenia zväčša mladších ľudí, ktorých diagnostika nie je jednoduchá a vyžaduje vysoký index suspekcie. Endovaskulárna liečba ochorenia nie je prínosom a spravidla končí neúspechom. Naopak, chirurgická liečba je jednoduchá, bezpečná a spojená so skorou úľavou ťažkostí postihnutých pacientov. Liečba akútnych mezenteriálnych cievnych ochorení, naše skúsenosti Július Janek, Roman Necpal, Radoslav Kminiak, Ondrej Kováč, Radovan Takáč, Karol Štaudinger, Matej Ondruška Oddelenie cievnej chirurgie, FNsP F. D. Roosevelta, Banská Bystrica, SR Materiál a metódy: Akútne mezenteriálne cievne ochorenia (AMCO) sú náhle príhody brušné spôsobené významným znížením prietoku krvi splanchnickým riečiskom. Incidencia je nízka, približne prípad na 000 hospitalizácií, ale v posledných desaťročiach narastá. Napriek zlepšeniu diagnostiky sa mortalita pohybuje medzi % následkom neskoro stanovenej diagnózy a liečby. Podľa vyvolávajúcej príčiny rozoznávame 3 typy AMCO: akútna mezenteriálna ischémia, neokluzívna mezenteriálna ischémia (NOMI) a akútna venózna mezenteriálna trombóza. Diagnostika je obtiažna pre nešpecifi cké príznaky. V klinickom obraze dominuje intenzívna bolesť brucha pri minimálnom fyzikálnom náleze na bruchu. Včasná diagnostika a následná liečba sú rozhodujúce pre osud pacienta. Najvhodnejšia diagnostická metóda v súčasnosti je urgentná CT angiografi a. Základným princípom liečby je čo najskoršie obnovenie prietoku krvi v mezenteriálnom riečisku a odstránenie avitálnych úsekov čreva. V prípade pochybností o vitalite čreva je vhodné naplánovať second look operáciu s dodatočnou resekciou ischemických častí čreva. V prípade akútnej venóznej mezenteriálnej trombózy je metódou voľby antikoagulačná liečba, v niektorých prípadoch je možné uskutočniť trombectómiu vena portae. Liečba NOMI je konzervatívna, vhodná je kontinuálna intraarteriálna infúzia papaverínu do mezenterického riečiska. Autori prednášky referujú svoje skúsenosti s týmto typom cievnych ochorení. Abdominální angina při uzávěru odstupu truncus coeliacus a horní mezenterické tepny chirurgické řešení Michal Leško, Igor Guňka, Jiří Feix, Jan Raupach, Ondřej Renc Chirurgická klinika, Fakultní nemocnice Hradec Králové, Hradec Králové, ČR Radiologická klinika, Fakultní nemocnice Hradec Králové, Hradec Králové, ČR Kazuistika Materiál a metódy: Abdominální angina je poměrně vzácnou klinickou jednotkou. Jejím podkladem je stenookluzivní postižení hlavních tepen zásobujícíh viscerální orgány. Stenoza je způsobena nejčastěji aterosklerotickým postižením, fi bromuskulární dysplazií, disekcí tepny, arteritidou a dalšími. Typické příznaky jsou postprandiální bolest, kdy viscerální tepny nejsou schopny zajistit zvýšenou potřebu krevního průtoku. Dálšími příznaky jsou malabsorbční syndrom a šelest v epigastriu. Konečná diagnoza je potvrzena angiografi cky nebo pomocí CT angiografi e. Převážná část pacientů je dnes řešena endovaskulárně. Předkládáme kazuistiku pacientky s komplikovaným průběhem abdominální anginy. Pacientka byla mladá, neměla jinde aterosklerotické postižení, byla u ní vyloučena vaskulitida. Chronické potížě dlouhou dobu podceňovala a dospěla až do náhlé příhody břišní s gangrenou vzestupného tačníku, kdy prvně vyhledala lékařskou pomoc. Akutně byla provedena resekce gangranozního střeva. Dále byla plánována endovaskulární léčba stenookluzivního postižení viscerálních tepen, která nakonec technicky selhala. Uzávěr odstupu truncus coeliacus a horní mezenterické tepny byl s odstupem řešen chirurgicky pomocí aorto-coeliaco-mesenterického bypassu. 4 5

10 Mezenteriální ischemie současné trendy v diagnostice a léčbě Peter Baláž Chirurgická klinika, FNKV, Praha, ČR Cieľ práce: Chronická mezenteriální ischémie (CMI) vede u více než 0% k rozvoji akutní mezenteriální ischémie (AMI) s udávanou mortalitou až 60-80%. Podle literárních údajů je jen /3 pacientu s AMI diagnostikováno a léčeno správně a cílené skríningové vyšetření existuje jen v některých krajinách. Přednáška nabízi přehled stávajících informací na základě literárního přehledu. Materiál a metódy: Ne-systematický literární přehled. Výsledky: Typickým pacientem s CMI je žena, let s generalizovanou aterosklerózou, kuřák s váhovým úbytkem >0kg a postprandiální bolestí v trvání 0-5 minút, přetrvávající 5-6 hodin. U AKI jsou přítomné typické příznaky náhle příhody břišní. Diagnostickým standardem je CT angiografi e následována DSA. Endovaskulární léčba je první volbou u symptomatických pacientu s postižením minimálně dvou hlavních viscerálních tepen (truncus coeliacus/a.mesenterica superior (AMS) /a.mesenterica inferior). Chirurgická revaskularizace je alternativou neúspěšné endovaskulární léčby. U pacientu s AMI je zatím standardem akutní chirurgická revaskularizace otevřenou embolektomií, nebo retrográdním mezenteriálním bypassem s odloženým second-look a prevenci břišního kompartmentu. V posledních letech se endovaskulární léčba, včetně trombolýzy stává důležitou alternativou chirurgické revaskularizace, hlavně u pacientů s akutní trombózou AMS. Metoda retrográdního otevřeného stentingu AMS (ROMS) s perioperační angiografi i je hybridní alternativou endovaskulárního a chirurgického přístupu. Záver: Vetší povědomí závažnosti mezenteriální ischémie mezi odbornou a laickou veřejností s vyhledáváním rizikových skupin, správná diagnostika a multidisciplinární přístup je rozhodující pro snížení úmrtí pacientů s AMI. Retrográdny stenting AMS Miroslav Bobus, Joseph Sathianathan Dumfries Royal Infi rmary, Dumfries and Galloway NHS, Dumfries, UK Cieľ práce: Prezentácia výhod a výsledkov retrográdneho stentingu AMS pre akútnu mesenterickú ischémiu + Kazuistika. Materiál a metódy: Na tejto kazuistike prezentujeme výhody retrográdneho stentingu AMS. Ide o prípad akútnej mesenterickej ischémie u 63-ročného pacienta krátko po našití aortobifemorálneho bypassu. Štyri dni po tejto rekonštrukcii došlo k úplnemu uzáveru AMS na chronickej stenóze s plne vyvinutým klinickým obrazom akútnej črevnej ischémie s prítomnosťou plynu v portálnom riečisku. Hybridná rekonštrukcia s retrográdne zavedeným sheathom do AMS a endovaskulárnym stentingom spolu s črevnou resekciou bola úspešne prevedená v spolupráci cievneho a všeobecného chirurga. Výsledky: Napriek štatisticky vysokej mortalite akútnej črevnej ischémie s prítomnosťou plynu vo vena portae a prítomnosti čerstvo našitej cievnej protéze, pacient prežil túto NPB a bol prepustený domov po 4 týždňoch s kontrolným CT s plne priechodným AMS stentom a resorbovaným plynom v portálnom riečisku bez sekundárnych infekčných komplikácií. Záver: Toto je náš druhý prípad retrográdneho stentingu AMS a v tejto prezentácii sa taktiež zmieňujeme o technických detailoch prevedenia tejto cievnej rekonštrukcie s diskusiou o jej výhodach a výsledkoch. Sekcia B: Ochorenia krčných tepien Polystenotické postižení větví aortálního oblouku Slavomír Rokošný, Květoslav Lipár, Libor Janoušek Klinika transplantační chirurgie, IKEM, Praha, ČR Cieľ práce: Polystenotické aterosklerotické postižení větví aortálního oblouku (centrálních a periferních tepen) je uváděno s incidencí 8%. Materiál a metódy: 6-letá pacientka s -týdenní anamnézou ischemické centrální mozkové příhody v povodí a. cerebri media l.dx. s centrální levostrannou brachiofaciální parézou, byla odeslána ke zvážení operačního řešení. Dle zobrazovacích metod nález odstupové stenózy a.carotis com. l.sin. a těsná stenóza a.carotis int. l.sin., obliterace truncus brachiocephalicus, přes recovery steal syndrom plnění a.subclavia l.dx. a.carotis com. l.dx. Nález byl řešen angioplastikou odstupu a. carotis com.sin., karotiko-karotickým protetickým bypassem retrofaryngeálním přístupem a everzní endarterektomii a. carotis sin. Výsledky: Po výkonu přechodně akcentace levostranného neurologického defi citu, CT mozku po výkonu a s odstupem bez ložiska. Ve 4-měsíčním sledování je rekonstrukce průchodná, klinicky zlepšení neurologického stavu, bez recidivy cévní mozkové příhody. Záver: Hybridní přístup s využitím retrofaryngeálního přístupu, při léčbě pacientů s polystenotickým postižením větví aortálního oblouku, se zdá být vhodnou alternativou centrálních revaskularizačních výkonů s nutnosti sternotomie. Arteriálne rekonštrukcie v supraaortálnej oblasti Ivan Kopolovets, Mária Frankovičová, Vladimír Sihotský, Mária Kubíková, Norbert Torma, Peter Berek, Marián Tomečko, Andrej Smola, Martina Zavacká, Peter Štefanič Klinika cievnej chirurgie, VÚSCH a.s. a LF UPJŠ, Košice, SR Cieľ práce: Analýza arteriálnych rekonštrukcií v supraaortálnej oblasti. Materiál a metódy: Na klinike cievnej chirurgie VÚSCH a.s. a LF UPJŠ sme v rokoch celkovo realizovali arteriálnych rekonštrukcií na supraaortálnych vetvách. V 4 prípadoch sme realizovali transpozíciu subklaviálnej artérie do spoločnej karotickej artérie. Indikáciou na 6 7

11 výkon bolo zlyhanie endovaskulárnej intervencie na stenotickej, alebo obliterovanej subklaviálnej artérii u symptomatických pacientov. Výkon bol realizovaný v celkovej anestéze. Samotná incízia bola vedená nad klavikulou až k m. sternocleidomastoideus, tak aby bolo možné bezpečne vypreparovať a preťať artériu a následne aj prešiť proximálny kypeť artérie. Z tejto istej incízie bola vypreparovaná aj karotická artéria. Po heparinizácii a jej klemovaní bola následne našitá anastomóza spôsobom side-to end. V 3 prípadoch sme realizovali karotickosubklaviálny by pass. Ako konduit sme použili protézu. V jednom prípade bola nutná aj endarterektómia karotickej bifurkácie, ktorú sme realizovali zo zvláštneho rezu. Jednalo sa o klasickú endarterektómiu z pozdĺžnej arteriotómie a s uzáverom s pomocou záplaty. V 4 prípadoch sme realizovali karoticko-karotický by pass. Indikáciou k výkonu bola potreba revaskularizácie ľavej spoločnej karotídy pri endovaskulárnych výkonoch na aorte. Pri implantácii stentgraftov pre aneuryzmatické postihnutie aorty/dissekcie, bolo nutné pre rozsah jej postihnutia prekryť ľavú spoločnú karotickú artériu. Vo všetkých prípadoch samotný by pass bol realizovaný pred implantáciou stentgarftu. Ako konduit sme použili vystuženú protézu priemeru 8. Protéza bola implantovaná retrofaryngeálne. Z dvoch incízií na oboch stranách krku bola vypreparovaná spoločná karotická artéria a pod miesto bifurkácie boli našité obe anastomózy. Priebeh protézy bol mierne šikmý a samotné anastomózy boli realizované spôsobom end-to-end. U pacienta sme realizovali subklávio-axilárny by pass l. sin. pre obliteraciu a. subclavis l.sin. Samotné anastomózy boli našívané spôsobom side-to-side. Výsledky: Z komplikácií sme zaznamenali v prípade pooperačné krvácanie s potrebou chirurgického ošetrenia. V jednom prípade karoticko-karotického by passu sme mali porážku. Táto však vznikla až po implantácií stentgraftu do aorty a prekrytí ľavej karotickej artérie a subklaviálnej artérie. Záver: Tak ako v minulosti aj dnes majú svoj význam extranatomickearteriálne rekonštrukcie. Kým v minulosti boli využívane hlavne ako extratorakálne výkony u rizikových pacientov, v súčasnej dobe s rozvojom endovaskulárnych techník sa stávajú častokrát súčasťou hybridných výkonov. Karotická endarterektómia výsledky a komplikácie Marián Leško, Dávid Durkáč Oddelenie cievnej chirurgie, FNsP J.A.Reimana, Prešov, SR Cieľ práce: Autori vykonali retrospektívny pohľad počtu a typu operácií na extrakraniálnom riečisku, rozoberajú výsledky operácií, komplikácie a ich riešenie. Včasná karotická endarterektómia naše skúsenosti Martin Kuročka, Peter Beňo, Marek Rusňák, František Rusňák KCCH, ÚVN SNP Ružomberok-FN, Ružomberok, SR Téma včasnej karotickej endarterektómie je v posledných rokoch často diskutovanou témou. Autori sa vo svojej prednáške zaoberajú aktuálnymi indikáciami, technickými špecifi káciami včasnej karotickej endarterektómie. Predkladajú výsledky zo súboru pacientov za obdobie január 0 december 05, ktorí podstúpili včasnú karotickú endarterektómiu. Z výsledkov vyplýva, že včasná karotická endarterektómia pre symptomatickú stenózu ACI predstavuje metódu s dobrými výsledkami a akceptovateľným rizikom komplikácií. Operačné výkony na karotických tepnách naše skúsenosti Róbert Takács, Barbara Bajčíková, Marcela Gajdošová, Silvia Kissová, Róbert Lámala, Ján Lévay, Dimitrios Papastavrou, Peter Švarc, Roman Slyško Oddelenie cievnej chirurgie, Univerzitná nemocnica Bratislava, Bratislava Petržalka, SR Cieľ práce: Autori v príspevku ponúkajú základný prehľad operačných techník v oblasti karotickej bifurkácie a spracovaný vlastný súbor pacientov. Materiál a metódy: Súbor 76 operačných výkonov na Oddelení cievnej chirurgie UNB v rokoch 0-04 v oblasti karotickej bifurkácie so zhodnotením výsledkov a komplikácií. Výsledky: Morbidita/mortalita a krátko-strednedobé výsledky v spracovanom súbore sú akceptovateľné v porovnaní s literatúrou. Záver: Napriek rýchlemu rozvoju endovaskulárnych techník a použitých materiálov ostáva karotická endarterektómia vďaka nízkemu percentu komplikácií a veľmi dobrým dlhodobým výsledkom zlatým štandardom pri riešení hemodynamicky významného postihnutia karotických tepien. Stenttrombektómia v liečbe ischemickej cievnej mozgovej príhody u pacientov s proximálnou oklúziou mozgových tepien Jozef Sivák, Matej Vozár Oddelenie radiológie, Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Banská Bystrica, SR CMP je vo vyspelých krajinách sveta treťou najčastejšou príčinou úmrtia a vedúcou príčinou dlhodobej imobility pacientov. Rok 05 predstavoval významný míľnik v liečbe akútnej ischemickej NCMP. Aktuálne randomizované štúdie potvrdili štatisticky signifi kantnú superioritu stenttrombektómie v porovnaní s i.v. trombolytickou liečbou u pacientov s icmp spôsobenej uzáverom veľkej mozgovej tepny. Cieľom prednášky je priblížiť súčasné možnosti endovaskulárnej liečby proximálnych oklúzií mozgových tepien u pacientov s diagnostikovanou ischemickou cievnou mozgovou príhodou. Autori zároveň predstavujú vlastný súbor pacientov, u ktorých bola v období od 8/05 do 3/06 v rámci riešenia akútnej icmp vykonaná stenttrombektómia. U každého pacienta sa hodnotila technická úspešnosť rekanalizácie, klinický efekt hodnotený podľa modifi kovanej Rankinovej škály (mrs), úmrtnosť a periprocedurálne komplikácie. Management levé podklíčkové tepny při endovaskulární léčbě onemocnění hrudní aorty Igor Guňka, Jan Raupach, Michal Leško, Jan Vojáček 3, Miroslav Lojík, Jiří Feix Chirurgická klinika, FN Hradec Králové, Hradec Králové, ČR Radiologická klinika, FN Hradec Králové, Hradec Králové, ČR 3 Kardiochirurgická klinika, FN Hradec Králové, Hradec Králové, ČR Cieľ práce: Endovaskulární přístup u onemocnění hrudní aorty je v řadě indikací v současnosti považován za primární metodu léčby. Úspěšnost endovaskulární léčby hrudních aneurysmat, disekcí nebo traumat závisí zejména na přítomnosti dostatečné kotvící zóny. Až ve třetině případů je nutné 8 9

12 k bezpečnému zakotvení stentgraftu překrýt odstup levé podklíčkové tepny. Hlavní rizika plynoucí z uzávěru podklíčkové tepny jsou potenciálně vyšší výskyt spinální ischémie, cévní mozkové příhody a ischémie levé horní končetiny. Na druhou stranu výskyt i závažnost končetinové ischémie nebývá častá ani výrazná a jen ojediněle vyžaduje revaskularizaci. Incidence mozkové ischémie v případě překrytí odstupu levé podklíčkové tepny bývá sice vyšší, nicméně její preemptivní revaskularizace podle současných důkazů nevede ke snížení výskytu mozkových příhod. S ohledem na poškození míchy a výslednou paraplegii publikovaná data svědčí pro potenciálně protektivní vliv revaskularizace levé podklíčkové tepny, nicméně situaci ovlivňuje řada dalších faktorů. Autoři ve svém sdělení předkládají současný pohled na management levé podklíčkové tepny při endovaskulární léčbě onemocnění hrudní aorty s ohledem na Evidence Based Medicine. Dále autoři prezentují vlastní soubor pacientů. Materiál a metódy: Retrospektivní analýza pacientů po implantacích hrudních stentgraftů za období leden 05 až leden 06. Výsledky: Za uvedené období bylo implantováno celkem 59 hrudních stentgraftů (8 traumatických ruptur, disekcí aorty typu B, 0 aneurysmat hrudní aorty). Celkem u 7 (%) pacientů (5 mužů, ženy) byla provedena revaskularizace levé podklíčkové tepny. Záver: Mezi základní techniky revaskularizace levé podklíčkové tepny patří její transpozice na společnou karotidu, či karotido-subclaviální bypass. Alternativu představují čistě endovaskulární postupy jako jsou větvené či fenestrované stentgrafty nebo chimney techniky. Tumory karotického glomu Daniel Říha, Ján Bulejčík, Lubomír Blaha, Radoslav Šolek, Jerzy Szkatula Centrum cévní a miniinvazivní chirurgie, Nemocnice Podlesí a.s., Třinec, ČR Cieľ práce: Tumor karotického glomu (Carotid Body Tumor CBT), taktiež menovaný ako chemodektom, alebo non-chromaffi n paragangliom je pomerne vzácne neoplazma u ktorého pokračuje záujem, týkajúci sa prirodzenej histórie, biologického chovania, správnej techniky excisie, otázka predoperačnej embolizácie a rizika morbidity a mortality. Celková incidencia tvorí menej než 0,5 % zo všetkých tumorov a je pritom najbežnejším paragangliomom na hlave a krku. Má tendenciu vyskytovať sa o niečo častejšie u žien a tiež u ľudí žijúcich vo vyšších nadmorských výškach, alebo u chorôb s chronickou hypoxémiou ako napr.: Fallot-tetralogia či CHOBPN. Malignita sa týka 6-,5 % prípadov. Väčšina CBT nie je hormonálne aktívna, zato však výrazne vaskularizovaná, preto sa neodporúča bioptické vyšetrenie. V diagnostike postupujeme od farebnej Doppler-sonografi e a využívame CT či MR. DSA už nie je zlatým štandardom, ale niektorí autori ju využívajú k predoperačnej angioembolizácii. Operabilita CBT zavisí na ich veľkosti a vzťahu ku karotickým tepnám. K tomu využívame klasifi káciu podľa Shamblina. Sekcia C: Cievne prístupy Asymptomatická vysoko-průtoková aneurysmatická arterio-venózní fistule indikace k intervenci? Slavomír Rokošný, Peter Wohlfahrt, Peter Baláž 3, Věra Pečeňková, Vojtěch Melenovský, Barry A. Borlaug 4 Klinika transplantační chirurgie, IKEM, Praha, ČR Klinika preventivní kardiologie, IKEM, Praha, ČR 3 Transplant Department, Guy s an St. Thomas Hospital, London, UK 4 Division of Cardiovascular Diseases, Mayo Clinic, Rochester, USA Cieľ práce: Vysoko-průtoková arterio-venózní fi stula (AVF) způsobuje objemové přetížení srdce, co může vést k srdečnímu selhání. Řešením je redukce průtoku nebo ligace AVF. V současnosti neexistují jasná indikační kritéria pro tento typ výkonu. K výkonu se často indikují osoby jenom na základě zvýšeného průtoku AVF. Přitom remodelace srdce je podmíněná zvýšeným žilným návratem, který je shodný se srdečným výdejem. Protože průtok AVF jenom slabě koreluje s hodnotou srdečního výdeje, zvýšený srdečný index (cardiac index CI) může lépe identifi kovat osoby profi tující z redukce hyperfunkční AVF. Cílem naší studie je zjistit hemodynamické změny po redukci hyperfunkčních AVF a porovnat schopnost CI a průtoku AVF predikovat remodelaci srdce. Materiál a metódy: 30 pacientů (věk 5 ± let, 73 % muži) s vysoko-průtokovou AVF (průtok.5 L/min) bylo sledováno před a po aneurysmorafi i. Výsledky: Před operací mělo6 pacientů normální ( L/min/m) a 4 zvýšený CI ( L/min/m). Zatímco rozdíl v CI mezi skupinami byl významný (3.3±0.7 vs. 4.7±0.5, p<0.00), nelišily se v průtoku AVF (3.±.4 vs. 3.5±0.8 L/min, p=0.34). Pooperačně došlo k významnému poklesu průtoku AVF v obou skupinách, přičemž CI poklesl jenom ve skupině se zvýšeným CI před operací. Zvýšený CI predikoval pokles end-diastolického průměru levé komory po operaci (p<0,0), zatímco zvýšený průtok AVF nebyl spojen s poklesem průměru levé komory (p=0.07). U osob se zvýšeným CI došlo k poklesu hmotnosti levé komory, průměru levé síně a pravé komory a k poklesu systolického tlaku v plicnici, zatímco u osob s normálním CI se uvedené parametry významně neměnily. Záver: Aneurysmorafi e vysoko-průtokové AVF vede k pozitivní srdeční remodelaci jenom u pacientů se zvýšeným CI. To naznačuje, že zvýšený CI může lépe identifi kovat osoby profi tující z redukční operace hyperfunkční AVF než zvýšený průtok AVF. Manažment aneuryziem cievnych prístupov pre hemodialýzu Igor Šinák, Lenka Patkaňová, Ľuboš Hlinka, Renata Talapková Oddelenie cievnej chirurgie, UNM, Martin, SR Cieľ práce: Aneuryzmy sú bežnou komplikáciou dialyzačných prístupov. Predstavujú pomerne častý dôvod hospitalizácie dialyzovaných pacientov a potrebu chirurgickej liečby. Defi nície a klasifi kácie aneuryziem AVF nie sú v súčasných odporučeniach presné ani jednotné. Tiež nie je stanovené kritérium veľkosti aneuryzmy. Základná defi nícia aneuryzmy a jej veľkosti je teda kontroverz- 0

13 ná. Bez presnej defi nície je obtiažne stanoviť incidenciu, ktorá v literatúre varíruje od 5 do 60 %. Incidencia je vyššia u proximálnych ako u distálnych AVF, aneuryzma postihuje viac cefalickú ako bazilickú žilu. Dominantné je rozdelenie na pravé a nepravé aneuryzmy, čo je základom aj pre terapeutický management. V praxi je však potrebná presná klasifi kácia, o ktorú sa pokúsil v literatúre v poslednom roku Baláž. Materiál a metódy: Liečba môže byť konzervatívna, chirurgická alebo radiointervenčná. Indikácie pre chirurgickú liečbu a výber operačných techník sú kontroverzné, pričom samotný priemer aneuryzmy nie je indikáciou pre liečbu. Hlavnou indikáciou je klinický obraz a symptomatológia aneuryzmy. Pre symptomatické aneuryzmy sú odporučené viaceré chirurgické techniky. Resekcia aneuryzmy, aneuryzmorafi a, aneuryzmorafi a vystužená externou protézou, v limitovaných prípadoch ligatúra. Každá technika má svoje výhody aj nevýhody, nie je jednoznačne stanovená operačná technika prvej voľby. Výsledky: V prednáške sumarizujeme výsledky chirurgickej liečby aneuryziem cievneho prístupu dialyzovaných pacientov, operovaných na oddelení cievnej chirurgie UNM Martin v priebehu posledných 5 rokov. Záver: Pravidelné sledovanie cievneho prístupu dovoľuje včasnú detekciu aneuryziem. Stanovenie prietoku a zhodnotenie klinického nálezu umožňuje timing chirurgickej liečby a výber optimálnej liečebnej techniky. V praxi je však potrebné zavedenie presnej defi nície a klasifi kácie aneuryziem. Technika RUDI (Revision using distal inflow) ako riešenie hyperfunkčnej A-V fistuly Ondrej Kováč, Roman Necpal Oddelenie cievnej chirurgie, FNsP FDR, Banská Bystrica, SR Cieľ práce: Hyperfunkcia A-V fi stuly vo svojich klinických prejavoch môže byť vážnou komplikáciou u väčšinou polymorbídnych dialyzovaných pacientov. Najnebezpečnejšie sú kardiálne zlyhávanie, ischémia ruky spojená s A-V fi stulou a krvácanie. Materiál a metódy: Princípom metódy RUDI, ktorá sa používa pri hyperfunkcii kubitálnej A-V fi stuly, je premiestnenie A-V anastomózy z brachiálnej tepny na proximálnu alebo strednú časť radiálnej artérie. Pôvodná anastomóza sa liguje a nová sa vytvorí na predlaktí medzi radiálnou artériou a žilou, prípadne PTFE interpozitom. Použitím tenšej infl ow artérie sa zníži prietok cez A-V fi stulu a súčasne sa predĺži kanylačný segment. Výsledky: V našom súbore prezentujeme 5 pacientov s kubitálnou AVF, u ktorých sme zrealizovali RUDI v období jedného roka (/04-/05). Indikáciou u jedného bolo kardiálne preťaženie so zlyhávaním, u jedného hroziace kardiálne zlyhávanie, u dvoch ischémia ruky a u posledného nadmerné krvácanie pri hemodialýze. U 4 pacientov bola použitá natívna žila, u jedného 5mm PTFE protéza. U všetkých pacientov došlo ku klinického zlepšeniu prejavov hyperfunkcie a signifi kantnej redukcii prietoku fi stulou s trvajúcim efektom. Primárna priechodnosť po roku je 80%, primárna asistovaná 00%. Záver: RUDI je vhodné riešenie hyperfunkčných A-V fi stúl u vybraných pacientov so zachovaním resp. predĺžením kanylačného segmentu. Chronický uzávěr výtokové části odvodné žíly endovaskulární řešení Jan Porod, Samuel Heller AngioCentrum, Oblastní nemocnice Příbram, Příbram, ČR Cieľ práce: Uzávěr odvodné žíly může představovat z pohledu pacienta i z pohledu dialýzy závažný problém - otok končetiny, zvýšení žilního tlaku a s tím související zhoršené parametry dialýzy, zvýšené riziko trombotizace celého cévního přístupu. V případě akutního uzávěru je indikace k endovaskulárnímu řešení zřejmá, v případě zjištěného chronického uzávěru výtokového traktu je nutné zvážit celou řadu okolností a postupovat individuálně. Materiál a metódy: V našem sdělení bychom rádi seznámili posluchače se strategií používanou v takovýchto případech na našem pracovišti, s možnostmi a limitacemi endovaskulární léčby. Ve většině případů je proveden pokus o proniknutí vodičem přes uzávěr, v případě úspěchu postupná dilatace angioplastickými balónky, většinou ve dvou sezeních. Výsledky: V případě proniknutí uzávěrem je úspěšnost rekanalizace vysoká (okolo 90 %), ve zbytku případů se jedná o selhání metody způsobené proniknutím vodiče extraluminálně nebo neřešitelnou rupturou žíly. Záver: Endovaskulární řešení chronického uzávěru odvodné žíly je jednou z možností zlepšení kvality života pacienta prostřednictvím zlepšení funkčnosti jeho cévního přístupu. Indikace k takovému řešení je přísně individuální a na pracovištích se zkušenostmi s touto problematikou se jedná o relativně bezpečný postup. Syndróm venóznej hypertenzie u hemodialyzovaných pacientov Roman Necpal, Ondrej Kováč, Radovan Takáč Oddelenie cievnej chirurgie, NsP FDR, Banská Bystrica, SR Cieľ práce: So stúpajúcim vekom pacientov v hemodialyzačnom programe rastie množstvo komplikácií priamo súvisiacich s vytvoreným hemodialyzačným prístupom. Venózna hypertenzia na končatine môže byť spôsobená ochorením centrálnych žíl v hrudníku (vena cava superior, vena brachiocephalica, vena subclavia), alebo stenoticko-obliteračnými zmenami žíl končatiny umiestnenými proximálne od vytvorenej AV spojky. Hlavným etiologickým faktorom vzniku tejto centrálnej stenózy /oklúzie je implantácia centrálneho venózneho katétra (CVK). Zatiaľ čo pri implantácii CVK do vena jugularis interna (VJI) je incidencia stenózy 0%, prudko stúpa pri umiestnení CVK do vena subclavia (4-50%). Preto by používanie CVK u hemodialyzovaných pacientov malo byť čo najkratšie a v prípade nutnosti je metódou voľby implantácia CVK do VJI (ak nie sú kontraindikácie, tak vpravo). Napriek tomu je počet pacientov, u ktorých je v anamnéze údaj o kanylácii vena subclavia hemodialyzačným katéterom, pomerne veľký. Rizikovými faktormi sú subklaviálna poloha katétra, opakovaná kanylácia, prolongované použitie a infekcia katétra. V mieste stenózy dochádza k vzniku perivenóznej fi brózy, ale aj myointimálnej hyperplázie. Vývoj stenózy je potencovaný vytvorením funkčného HD prístupu na ipsilaterálnej končatine. Pri oklúzii centrálnej žily je v budúcnosti takmer nemožné vytvoriť dobre funkčný a nekomplikovaný HD prístup vrátane permanentného CVK. Žily na hornej končatine bývajú najčastejšie poškodené kanyláciou počas dlhoročnej hemodialyzačnej liečby, následkom čoho dochádza k dilatácii koletarálneho žilového obehu Klinický obraz ochore- 3

14 nia nemusí byť výrazný (diskrétny opuch končatiny), ale na druhej strane môže dôjsť až k rozvoju trofi ckých defektov na končatine. Charakter zmien závisí od lokalizácie stenózy/oklúzie a lokalizácie AV spojky. Endovaskulárna liečba centrálnych venóznych stenóz je považovaná za metódu voľby. Dlhodobé výsledky nie sú optimálne a sú potrebné opakované intervencie. V prípade jej neúspechu je možné uzáver žily premostiť bypasovou operáciou. V súčasnej dobe sú to takmer výlučne extratorakálne rekonštrukcie (axilojugulárny bypas, axilojugulárny cross over bypas, axiloiliakálny bypas). Za ideálny cievny konduit sa považuje vystužená PTFE protéza. K liečbe mali byť indikované len symptomatické stenózy alebo oklúzie centrálnych žíl. V prípade periférne lokalizovaných zmien je vhodnejšia chirurgická liečba, lebo oklúzie su dlhé, chronické a tak nevhodné na radiointervenčnú liečbu. Ideálnym postupom je premostenie transponovanou bazilickou žilou. Autori v prednáške rozoberajú klinický obraz, diagnostiku a liečbu tohto ochorenia. Aneurysma axilární a brachiální arterie jako komplikace zrušeného arteriovenózního graftu pro hemodialýzu. Kazuistika. Pavel Xinopulos, Jana Janečková, Petr Bachleda II. chirurgická klinika, LF UP a FN, Olomouc, ČR Cieľ práce: Prezentujeme kazuistiku 46leté pacientky s chronickou renální insufi ciencí s problematickým přístupem k dialýze, která měla na levé horní končetině založený cévní zkrat. V průběhu 0letého sledování byla původní arteriovenózní radiocefalická fi stula postupně přeoperována na arteriovenózní brachiobrachiální graft. Po jeho zrušení vznikla aneurysmata arterie axilaris a arterie brachialis, která v čase progredovala. Tento stav byl řešen resekcí aneurysmatu a náhradou autologní safénou. Pooperační vývoj byl příznivý a cévní rekonstrukce zůstává průchodná. Aneuryzma hemodializační arteriovenózní fistule: definice, klasifikace a indikace k léčbě Peter Baláž, Martin Bjorck Chirurgická klinika, FNKV, Praha, ČR Vascular surgery, Uppsala University, Uppsala, SE Cieľ práce: Defi nice, etiologie, klasifi kace a indikace k léčbě aneuryzmatu arteriovenózní fi stule (AVF) není přesně defi novaná. Cílem prezentace je doplnění stávajících informací na základě rozsáhlého systematického literárního přehledu. Materiál a metódy: Systematický přehled publikací v období.duben, 967 až.březen 04. Zdroj vyhledávaní: MedLine, Clinical Trial Registry a Cochrane Database of Systematic Review. Inkluzní kritéria: aneuryzmata a pseudoaneuryzmata autologní AVF. Exkluzní kritéria: protetické AVF. Z celkového počtu 37 publikací, bylo vyloučeno 54 ne-anglických publikací, 40 kazuistik a 67 publikací, které nesplňovali inkluzní kritéria. 66 publikací bylo zpracováno. Výsledky: Indikací pro léčbu aneuryzmat AVF je klinická prezentace související: s diskomfortem pacienta/s prevenci krvácení/s neadekvátním průtokem. Popsána je nová morfologická klasifi kace která rozděluje aneuryzmata AVF do čtyřech typů. Záver: Aneuryzma autologní AVF je charakterizována rozšířením všech třech vrstev žilní stěny s průměrem vice než 8 mm prezentující se jedním ze čtyřech morfologických typů v závislosti na přítomnosti stenózy nebo trombózy. Léčba závisí od faktorů zahrnující stav kožního krytu, klinické symptomy a nekomplikované kanylace během dialýzy. Samotný průměr aneuryzmatu není parametrem k indikaci k léčbě. Permcath: záchrana života alebo nevyhnutné zlo? Renáta Talapková, Ľuboš Hlinka, Lenka Patkaňová, Igor Šinák Oddelenie cievnej chirurgie, Univerzitná nemocnica, Martin, SR Cieľ práce: Autori predkladajú prierezovú štúdiu, ktorej cieľom je zmapovať aktuálny počet a percentuálne zastúpenie pacientov dialyzovaných cestou tunelizovaného permanentného centrálneho vénózneho katétra (permkatu). Zamýšľajú sa nad dôvodmi aktuálneho stavu ako aj nad tým, či je u pacientov podstupujúcich hemodialýzu možné zredukovať percento nevyhnutných permkatov. Materiál a metódy: V spolupráci so spádovými hemodialyzačnými centrami (spolu cca 300 pacientov v chronickom hemodialyzačnom programe) sme zistili počet a percentuálne zastúpenie permkatov. Pacientov s permkatom sme rozdelili do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria pacienti, u ktorých bol implantovaný permkat ako sekundárny resp. terciárny cievny prístup. Druhú skupinu pacienti, u ktorých bol permkat implantovaný ako primárny cievny prístup. Obe skupiny porovnávame z hľadiska veku, pohlavia, pridružených ochorení (DM, ICHS, PAO, BMI...), počtu doteraz implantovaných permkatov ako aj dĺžky ich používania. U všetkých pacientov, ak to umožnil lokálny nález a celkový stav sme stanovili plán konštrukcie natívneho cievneho prístupu. Záver: Pacienti dialyzovaní cestou permkatu sú ohrození vyšším percentom komplikácií a majú výrazne vyššiu mortalitu (dve tretiny v roku implantácie permkatu) oproti pacientom dialyzovaným cestou natívnej arteriovenóznej fi stuly. Agresívny chirurgický prístup, korektná preddialyzačná starostlivosť, ako aj následné precízne sledovanie funkcie natívneho cievneho prístupu, môžu zredukovať percento potrebných tunelizovaných centrálnych venóznych katétrov u pacientov vyžadujúcich hemodialyzačnú liečbu. Iatrogénne poranenia a. brachialis pri intervenčných výkonoch na artériovenóznych fistulách Matej Ondruška, Roman Necpal, Ondrej Kováč, Július Janek, Radoslav Kminiak, Radovan Takáč, Karol Štaudinger Oddelenie cievnej chirurgie, FNsP F. D. Roosevelta, Banská Bystrica, SR Cieľ práce: Hemodialyzačné prístupy majú vysokú incidenciu komplikácií. Najčastejšou je stenóza, trombóza, menej časté sú ischémia, hyperfunkcia, aneuryzma a venózna hypertenzia. Radiointervenčné metódy sú liečbou prvej voľby u pacientov so stenózami AVF. Tieto výkony sú často považované za jednoduché, ale vzhľadom na rizikovosť pacientov je potrebné nepodceňovať možné komplikácie. Najčastejšou komplikáciou je krvácanie z miesta vpichu intervenčného inštrumentária, čo je v dnešnej dobe vo väčšine prípadov arteria brachialis alebo odvodná žila AVF. Krvácanie z vpichu do žily je ľahko riešiteľné kompresiou. Na druhej strane krvácanie z artérie môže mať za následok neurologické komplikácie z útlaku nervus medianus a nervus ulnaris, vzhľadom na úzky topografi cký vzťah týchto nervov k artérii. To následne môže viesť až k čiastočnej invalidizácii 4 5