OD VÝSKUMU K PRAXI 17.ročník Medzinárodnej vedeckej konferencie

Size: px
Start display at page:

Download "OD VÝSKUMU K PRAXI 17.ročník Medzinárodnej vedeckej konferencie"

Transcription

1 Rada športu STU Strojnícka fakulta STU Bratislava Centrum jazykov a športu OD VÝSKUMU K PRAXI 17.ročník Medzinárodnej vedeckej konferencie Bratislava Slovenská republika

2 VEDECKÝ VÝBOR prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD. Mgr. Alena Cepková, PhD. prof.phdr.július Kasa, PhD. prof.phdr.jozef Hrčka,DrSc. doc.phdr.vladimír Korček,PhD. doc.oľga Kyselovičová, PhD. doc.erika Zemková,PhD. doc.martin Zvonař, PhD. dekan SjF STU, Bratislava vedúca CJŠ SjF STU Bratislava Univerzita sv.cyrila a Metoda v Trnave prodekanka FTVŠ UK FTVŠ UK Bratislava prodekan FSPS MU Brno,CZ ORGANIZAČNÝ VÝBOR Mgr.Alena Cepková, PhD. Mgr.Oto Honz Mgr.Marian Uvaček,PhD. Mgr.Ján Žiška PaedDr.Jozef Židek Jana Fondrková RECENZENTI prof.phdr.július Kasa,PhD. prof.phdr.jozef Hrčka,DrSc. doc.phdr.jozef Baláž,PhD. doc.phdr.vladimír Korček,PhD. doc.erika Zemková,PhD. Mgr.Alena Cepková,PhD. Zostavila: Mgr.Alena Cepková,PhD. Publikácia neprešla jazykovou úpravou Vydala STU Bratislava, Nakladateľstvo STU Bratislava, Imricha Karvaša 5, v roku ISBN

3 Vážené dámy a páni, dovoľte mi aby som Vás v mene Rady športu STU a vedeckého výboru konferencie pozvala na 17.ročník medzinárodnej vedeckej konferencii o športe Od výskumu k praxi. Našim cieľom je pripraviť pre Vás prostredie, kde môžete prezentovať výsledky Vašej práce - pedagogickej, športovej a vedeckej, kde uplatňujete výsledky výskumu v praxi a naopak praktické poznatky overujete vedou. Každé víťazstvo Victory, aj Vaše je symbiózou piatich slov začínajúcich sa na V: vedomosti, vytrvalosť, vôľa, víťazstvo a viera. Je dôležité, aby vaše vedomosti, ktoré Ste svojou vytrvalou prácou rokmi získali, pričom stále vo Vás tlela vôľa dosiahnuť osobné víťazstvo, mohli postúpiť ostatným, starším aj mladším, pretože viera, že sú okolo nás veci neobjavené nás posúva ďalej. Konferencia Vám prináša možnosť diskutovať, vymieňať si názory, polemizovať či poradiť sa o problematike Vám blízkej i vzdialenej. To čo nestihnete zaregistrovať na konferencii nájdete v tomto Zborníku z konferencie Od vedy k výskumu (AED). Vážené kolegyne, kolegovia, Je mi naozaj cťou a potešením, že ste sa zúčastnili medzinárodnej konferencie o športe Od vedy k výskumu na pôde Strojníckej fakulty STU v Bratislave. Teším sa na Vašu budúcoročnú účasť na konferencii a stretnutie s Vami. Vedúca CJŠ SjF STU Mgr.Alena Cepkova,PhD.

4 Obsah PREDNÁŠKY... 7 ASSESSMENT AND TRAINING OF FUNCTIONAL BALANCE IN SPORT... 7 NOVEL DEVELOPEMENTS IN SEMG PRÍSPEVKY VPLYV PLYOMETRICKÝCH CVIČENÍ NA ZMENY ÚROVNE RÝCHLOSTNÝCH A RÝCHLOSTNO-SILOVÝCH SCHOPNOSTÍ FUTBALISTOV ÚLOHA STÁTU PŘI PODPOŘE SPORTU ZMĚNY KLIDOVÉHO METABOLISMU V ZÁVISLOSTI NA POHYBOVÉ AKTIVITĚ ( PILOTNÍ STUDIE) TYPOVÉ CHARAKTERISTIKY VYBRANÝCH LYŽIAROV - VETERÁNOV NA ZÁKLADE SLEDOVANÝCH UKAZOVATEĽOV EKONOMICKÉ A PRÁVNÍ ASPETY VRCHOLOVÉ SPORTOVNÍ AKCE ZLATÁ TRETRA STABILITA POSTOJA PO ŠPECIFICKÝCH CVIČENIACH VO VZŤAHU KU GYMNASTICKÉMU VÝKONU KVALITA ŽIVOTA ZAMESTNANCOV FIRIEM Z POHĽADU VYBRANÝCH ASPEKTOV POHYBOVEJ AKTIVITY POUŽITIE AKCELEROMETROV PRE HODNOTENIE FUNKCIE ROVNOVÁHY POSTOJA FYZIOLOGICKÁ ODOZVA ŠPORTOVÉHO VÝKONU V DIEVČENSKÝCH FORMÁCIÁCH V AKROBATICKOM ROCK AND ROLLE MODEL PROGRAMU POHYBOVEJ AKTIVITY PRE ŽIAKOV II. STUPŇA ZŠ A JEHO OBJEKTÍVNE ZHODNOTENIE INTER-INDIVIDUÁLNÍ VARIABILITA ÚHLOVÝCH PARAMETRŮ RAMENNÍHO A KYČELNÍHO KLOUBU V KLÍČOVÝCH FÁZÍCH PŘEMETOVÝCH PŘESKOKŮ V PROVEDENÍ VRCHOLOVÝCH SPORTOVNÍCH GYMNASTŮ ROZDIELY V STABILITE JEDNODUCHÉHO REAKČNÉHO ČASU ŽIAKOV 2. A 3. ROČNÍKA ZÁKLADNEJ ŠKOLY MOŽNOSTI A EFEKT TRÉNINKU U OSOB S MENTÁLNÍM POSTIŽENÍM DIGITÁLNE POHYBOVÉ ZÁZNAMY HERNÉHO VÝKONU VO FUTBALE POROVNANIE KVALITY INDIVIDUÁLNYCH HERNÝCH ČINNOSTÍ BRANKÁROV NA ME A VYBRANÝCH ZÁPASOV CORGOŇ LIGY VO FUTBALE POHYBOVÉ HRY ZAMERANÉ NA ROZVOJ BASKETBALOVÝCH ZRUČNOSTÍ ŽIAKOV 2. STUPŇA VYBRANEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLY BIOMECHANIKA CHŮZE PŘED A BIOMECHANIKA CHŮZE A BĚHU PO PŘETRŽENÍ ACHILLOVY ŠLACHY POROVNÁNÍ ROVNOVÁHY TĚLESNÝCH KOMPONENT VYBRANÝCH SKUPIN POPULACE ŽEN ČR VYSOKOŠKOLSKÝ SPORT TECHNICKÉ A TAKTICKÉ ASPEKTY OLYMPIJSKÉHO WINDSURFINGU POROVNANIE FYZIKÁLNYCH PARAMETROV VESLÁROV V PRÍPRAVE NA VODE VÝVIN SOCIÁLNEJ KLÍMY V TRIEDACH S ROZDIELNYM ŠTUDIJNÝM PROGRAMOM PRÍČINY PORUŠOVANIA MORÁLKY A FAIR PLAY VPLYV KOOPERATÍVNEHO UČENIA V TELESNEJ A ŠPORTOVEJ VÝCHOVE NA SOCIOPREFERENČNÉ VZŤAHY MEDZI ŽIAKMI

5 POROVNANIE KINEMATICKÝCH CHARAKTERISTÍK PLAVECKÉHO SPÔSOBU KRAUL V ŠPORTOVOM PLÁVANÍ, TRIATLONE A VODNOM PÓLE VPLYV VYBRANÝCH TECHNICKÝCH CVIČENÍ NA ZMENY V ÚROVNI PLAVECKÝCH ZRUČNOSTÍ ŠTUDENTOV KTVŠ FHV UMB VZŤAH MEDZI BODY MASS INDEXOM RODIČOV A DETÍ EFEKTÍVNOSŤ SYSTÉMU ŠPORTOVÝCH POUKAZOV VPLYV ŠPECIÁLNEHO TRÉNINGOVÉHO ZAŤAŽENIA NA REAKČNO- RÝCHLOSTNÉ SCHOPNOSTI KARATISTOV OBJEKTÍVNE A SUBJEKTÍVNE HODNOTENIE INTENZITY ZAŤAŽENIA NA SPINNINGU ŠTUDENTIEK VYSOKÝCH ŠKÔL ÚČINNOSŤ TAKTICKÉHO A TECHNICKÉHO PRÍSTUPU K VÝUČBE MINIBASKETBALU VZŤAH ŠTUDENTOV BRATISLAVSKÝCH VYSOKÝCH ŠKÔL A UNIVERZÍT K TURISTICKÝM AKTIVITÁM PERCEPCIA ESTETICKÝCH ASPEKTOV ĽUDSKÉHO TELA A ICH SÚVISLOSŤ S MOTIVÁCIU K POHYBOVÝM AKTIVITÁM VPLYV AEROBIKU NA SOMATICKÝ A FUNKČNÝ ROZVOJ ŠTUDENTIEK FHV UMB V BANSKEJ BYSTRICI VLIV HERNÍCH DĚJŮ V RÁMCI ROZEHRY NA VÝSLEDEK SETU VE VOLEJBALE VYBRANÉ CHARAKTERISTIKY TRÉNINGOVÉHO ZAŤAŽENIA NIEKTORÝCH ELITNÝCH DRUŽSTIEV VO FUTBALE POROVNANIE RÔZNYCH PRÍSTUPOV VYUČOVANIA NA ÚROVEŇ TEORETICKÝCH VEDOMOSTÍ Z VOLEJBALU ŽIAKOV II. STUPŇA ZÁKLADNEJ ŠKOLY INTERSEXUÁLNE ROZDIELY VYBRANÝCH PSYCHICKÝCH STAVOV TENISTOV STAV ÚROVNE DRUHOV AGRESIVITY VO FUTBALOVOM TÍME RÝCHLOSŤ LODE VO VESLOVANÍ V ZÁVISLOSTI NA HMOTNOSTNEJ KATEGÓRII A FREKVENCII ZÁBEROV DETERMINANTY VÝKONU VO VRCHOLOVOM VESLOVANÍ ZMĚNY ANTROPOMETRICKÝCH UKAZATELŮ V PREVENCI METABOLICKÉHO SYNDROMU KAZUISTIKY POROVNÁNÍ HODNOT IN-BODY MUŽŮ A ŽEN PO 3MĚSÍČNÍM SILOVĚ- KONDIČNÍM TRÉNINKU HODNOCENÍ TEMATICKÉHO CELKU KONDIČNÍ CVIČENÍ NA STŘEDNÍ ŠKOLE KINEMATIC ANALYSIS OF A SWIMMERS CENTER OF MASS WHEN SWIMMING ELITNÍ SPORTOVCI JAKO SUBSTITUCE NÁRODNÍCH SYMBOLŮ VE SVĚTLE POPULÁRNÍCH ANKET RODINA AKO ČINITEĽ PODMIEŇUJÚCI POHYBOVÚ AKTIVITU STREDOŠKOLÁKOV VPLYV ŽIVOTNÉHO ŠTÝLU POSLUCHÁČOV UPJŠ KOŠICE NA ZMENU TELESNEJ HMOTNOSTI A KVALITU ZDRAVIA GOLF AKO ATRAKTÍVNA ŠPORTOVO-REKREAČNÁ AKTIVITA A JEJ VPLYV NA ŠPORTOVÝ TURIZMUS NA SLOVENSKU KOMPARÁCIA VYBRANÝCH LYŽIARSKYCH STREDÍSK NA SLOVENSKU MUSCULOSKELETAL MODELING ÚČINNOSŤ PRECHODOVÝCH FÁZ V ŽENSKOM BASKETBALE

6 ŠPORTOVO-REKREAČNÉ ZARIADENIE A JEHO ÚLOHA V REKREAČNOM ŠPORTE ANALÝZA VYBRANÝCH KOMPONENT PSYCHICKÉHO STAVU FOTBALOVÝCH ROZHODČÍCH A JEJICH SOUVISLOST S DOMINANTNÍMI TEMPERAMENTOVÝMI SLOŽKAMI OSOBNOSTI HODNOCENÍ SOMATOGNOSTICKÉ FUNKCE A HLUBOKÉHO ČITÍ U DIAGNÓZY HERNIE DISKU ŠPORT EKOLÓGIA EKOLOGICKÁ ETIKA ZATÍŽENÍ DOLNÍ KONČETINY PŘI DOSKOKU PO BLOKU V MEDIOLATERÁLNÍM SMĚRU VE VOLEJBALE (PŘÍPADOVÁ STUDIE) ÚČINNOSŤ POUŽITIA STRELECKÉHO PÁSU NA ÚSPEŠNOSŤ STREĽBY ROČNÝCH BASKETBALISTOV PARAMETRE TELESNEJ ZDATNODTI A PSYCHICKÝCH TESTOV U ŠTUDENTOV SJF STU SO ZAMERANÍM POVINNEJ TV NA FRISBEE A VESLOVANIE PŘÍPRAVA PEDAGOGŮ S ASPEKTU KRITICKÉHO A TVOŘIVÉHO MYŠLENÍ LONGITUDINÁLNE HODNOTENIE STAVU TELESNÉHO ROZVOJA ŠTUDENTOV SJF STU BRATISLAVA

7 PREDNÁŠKY ASSESSMENT AND TRAINING OF FUNCTIONAL BALANCE IN SPORT Erika ZEMKOVÁ Faculty of Physical Education and Sport, Comenius University Bratislava, Slovak Republic RESUME This paper deals with assessment and training of balance in sport. Dynamic posturography and recently also task-oriented balance tests have been used to assess functional balance. Exercises based on visual feedback control of the centre of mass have been also implemented into the training program, however, mainly in athletes after lower limb injuries. More effective, in term of improvement of functional balance, seems to be balance exercises and their combination with agility or resistance exercises. The paper provides also findings of our studies evaluating the effect of such training in practice. Key words balance exercises, instability agility and resistance exercises, static and dynamic posturography, task-oriented balance tests and exercises INTRODUCTION The role of balance in sport performance has been a matter of interest among conditioning specialists and researchers for many years. Static balance is essential in shooting and archery. In contrast, in free style sports, snowboarding, skateboarding, windsurfing or cycle acrobacy, the dynamic balance plays an important role in performance. The goal is to control balance in sport-specific positions, which vary from less to more difficult in dependence on specialization such as karate-kata, tai-chi, joga, ballet or gymnastics. In particular, accuracy of CoM control is important in climbing, mountaineering, figure-skating and ice-hockey where biomechanical stability for maintenance of balance is limited by a narrow area of support. A specific balance in sitting position is required in rowing, canoeing and equestrian sports. Regulation of CoM movement is also important in ballet and dancing based on rotational exercises, among others. Less precise control of CoM may also influence the performance in sports such as weightlifting, powerlifting, golf and throwing events. Among others are injury-risky activities such as combat sports including fencing, boxing, karate, tae-kwon-do, judo or wrestling. More difficult acrobatic skills are essential factors of performance in sports like gymnastics, rock & roll dancing or figure-skating. In most of them postural stability may be impaired by intensive bouncing exercises. Such high vertical forces during jumping might also cause injuries, namely ankle sprains. On the other hand, loss of balance during fast side-to-side movements in sports games like badminton, basketball, handball, field-hockey, soccer, softball, squash, table tennis, tennis or volleyball may contribute to knee injuries. A greater postural sway may also be observed after long-term events such as biathlon, running, cycling, track and field and cross-country skiing due to fatigue, or after those requiring specific technical skills like hurdling and skiing. ASSESSMENT OF FUNCTIONAL BALANCE IN SPORT

8 For many years, field-testing of balance has been applied in practice. However, most of these tests have failed to quantify balance comprehensively, as they merely report the time that a particular posture is maintained, angular displacement, or the distance covered after walking. Nowdays, high-tech balance systems are available on the market. The Kistler force plate was used for much of the early balance research. Systems based on force plate measure the vertical ground reaction force and provide a means of computing the center of pressure (CoP). The CoP represents the center of distribution of the total force applied to the supporting surface. The CoP is calculated from horizontal moment and vertical force data generated by triaxial force platforms. Using force platforms various aspects of postural control can be evaluated. Steadiness is the ability to keep the body as motionless as posssible. Less postural sway means better postural stability. Symmetry is the ability to distribute weight evenly between the two feet in an upright stance. It can be estimated by the center of pressure (CoP), center of balance (CoB), or center of force (CoF), depending on the system used. Dynamic stability is the ability to transfer the vertical projection of the CoG around a stationary supporting base. The task is to lean or reach as far as possible without losing balance, i.e. to remain under so-called limit of stability. Dynamic balance is the ability to maintain posture on unstable support base. It is characterized by postural responses to external perturbations from a platform shifting in antero-posterior and medio-lateral direction, or tilting toes up and down. Platform perturbations on some systems are unpredictable and are determined by the positioning and sway movement of the subject. Other systems have a more predictable sinusoidal wavefrom, which remains constant regardless of subject positioning. Novel systems are equipped also with the trunk sensor monitoring trunk oscillations in A-P and M-L directions in erect as well as seated position. These particularly innovative features of posturography systems allow the assessment of various aspects of postural control. However, most of them is not portable, rather expensive and applicable mainly in clinical medicine. Also techniques based on motion analysis or accelerometry recordings evaluating head, limb and trunk movements are better suited to laboratory conditions than to routine-testing. Therefore, in sport practice force platforms are still preferred. The measures most commonly used are various parameters of the center of pressure (CoP) and the proportion of vertical force on each leg. The displacement of the CoP can be used as a measure of stabilizing postural reactions in quiet standing, as well as in expected and unexcepted perturbations. The main disadvantage of the force platform analysis is that it measures the secondary consequences of swaying movements, not the movements themselves (Stevens, Tomlinson, 1971). Increasing such CoP parameters as path length, area, displacement, or velocity does not necessarily link to postural instability. These variables may be indicative of underlying neural or sensorimotor dysfunction, but CoP movements may successfuly stabilize the CoM. To overcome these limitations, it has been suggested that the combined interpretation of CoP and CoM displacements provides better insight into the postural control than CoP and CoM taken separately (Murray et al., 1967; Spaepen et al., 1979; Winter, 1995). However, an estimate of the CoM variable is somewhat difficult to obtain and has been crudely estimated, even if it seems to be related to postural imbalance (Winter, 1995). The marker placements used to calculate the CoM vary each time because of clothing and the error of each rater in estimating the anatomic points where the markers have to be placed. This manipulation of the markers adds variations related to the procedures and influences test-retest and interrater reliability. Thus, portable force platforms that are well adapted for testing of balance under various conditions in a relatively short-time period are used in practice. Also in our

9 department the system, FiTRO Sway Check (FiTRONiC, SK), based on force plate with a sampling frequency of 100 Hz has been used to register the parameters of CoP position of X- axis and Y-axis, CoP velocity, CoP acceleration, trace length, mean distance from the midle of CoP, mean squared distance from the middle of CoP, and area of trace of CoP. Analysis of repeated measurements showed (Zemková, Hamar, 1998) as a most reliable parameter CoP velocity with test-retest correlation coefficient of and measurement error of 10.4%. The mean of best two out of five 30-second trials or mean of best five out of ten 10-second trials (e.g., in individuals with impaired ability to maintain balance over a longer period of time) used for the evaluation are considered as a reliable measure of postural stability (r = and r = 0.946, respectively). However, static posturography in most of the cases is not sensitive enough to differentiate athletic balance level. It may be corroborated with study of Vuillerme et al. (2001) showing that when visual cues were available, the CoP velocity and CoP range increased with the difficulty of the task (bipedal stance, unipedal stance on firm surface, unipedal stance on foam surface) comparable in gymnasts and athletes of other sports. Only when vision was removed, larger postural sway in the unipedal tasks was observed in nongymnasts than gymnnasts. So, the combination of various testing conditions should be used to increase the demands on postural control system. These include different surfaces (firm, foam), stances (bipedal, unipedal), feet position (semi-tandem, tandem), knee and hip angles (weightbearing-leg: knee fully extended, knee flexed ; non-weight-bearing leg: knee flexed 90, hip flexed 0 or 45 ), arms position (at the side, crossed over the chest, fixed on the hips), visual inputs (eyes open, fixed on stationary target, eyes closed), and so forth. Lower sensitivity of static posturography is a consequence of multiple sensory inputs (visual, vestibular, and proprioceptive) involved in postural control. Such a system can compensate smaller impairment of balance in such a way that under normal conditions (quiet stance) no deficits in postural stability may be apparent. Under dynamic conditions (stance on unstable surface), the control mechanisms is taxed to a substantially higher extent so that individual differences can be revealed. In sports, where the ability to maintain balance on unstable support base is one of the limiting factor of performance, the dynamic posturography represents more specific and hence more appropriate alternative for the assessment of balance than systems allowing monitoring of the CoP in static conditions (Zemková et al., 2005). However, though in current practice various dynamic posturography systems are available, most of them have shortcomings. First, some of the platforms, even the largest and fastest motions producing, are insufficient to destabilize subject beyond its stability limit. Though being very suitable for the elderly and patients with deteriorated coordination, in highly skilled athletes does not cause serious balance impairments. Second, many of them produce only unidirectional movements, usually in antero-posterior plane. Furthermore, in some cases the learning effect has been observed using tilted platforms since relatively high predictability of the subjects to upcoming perturbations. To avoid these drawbacks one should use more sophisticated methods closer to balance function. Promising seems to be task-oriented balance tests, such as visually-guided CoM target-matching task or visually-guided CoM tracking task (Hamar, 2008). In the first case, subjects have to hit the target randomly appearing in one of the corners of the screen by horizontal shifting of CoM in appropriate direction while standing on spring-supported platform equipped with PC system for feedback monitoring of CoM movement. The system registers the time, distance, and velocity of CoP trajectory between stimulus appearance and its hit by horizontal shifting CoM. In the second, subjects are provided by feedback on CoM displacement on a computer screen while standing on force platform. Their task is to trace, by

10 shifting CoM, a curve flowing either in horizontal or vertical direction. The deviation of instant CoP position from the curve is recorded at 100 Hz by means of the system FiTRO Sway Check (FiTRONiC, SK). Analysis of repeated measurements showed (Zemková, Hamar, 2010) test-retest correlation coefficients and measurement errors of 0.81 and 8.8% for visually-guided CoM target-matching task and 0.83 and 7.0% for visually-guided CoM tracking task. Thus, reliability of task-oriented balance tests is comparable to tests of static balance, however with better potential for diferentiation between groups with different level of balance capabilities (Hamar, Zemková, 2009). Visually-guided CoM tracking task might be an appropriate alternative for individuals after lower limb injury, namely in an early phase of rehabilitation when effusion and pain in a joint can make it exquisitely sensitive to movement when the joint is moving in a way that is perceived as possibly aggravating that injury. Indeed, mean CoP distance from the curve was significantly higher in A-P than M-L direction when performing the test on injured leg, whereas its values did not differ significantly between both directions while standing on noninjured leg (Zemková, Hamar, 2009). In addition, these differences were more pronounced on ankle than knee injured leg. As regulation of body position in A-P direction is provided predominantly by ankle strategy, an increase in threshold of perception of ankle movement due to injury may be assumed. From physiology it is known that this effect may be namely ascribed to a decreased sensitivity of receptors around the joint. Resulting partial reduction of afferent impulses leading to deterioration in proprioceptive feedback control of balance after injury most likely contributed to less precise perception of CoM position and regulation its movement in A-P direction. However, when we compared (Zemková, Hamar, 2009) an accuracy of visual feedback control of CoP movement in A-P and M-L direction in athletes of different specializations, the CoP distance from both horizontally and vertically flowing curves was only slightly lower in competitors of snowboarding, windsurfing and karate as compared to cyclists and rowers. For these athletes the regulation of CoM movement based on visual feedback of its position on a computer screen likely does not represent a typical form of body control. Therefore, in order to obtain balance parameters relevant to most free-style sports, the task close to the one used during training or competition should be preferred. For such highlyskilled athletes, dynamic posturography seems to be more sensitive method reflecting their sport-specific adaptation. TRAINING OF FUNCTIONAL BALANCE IN SPORT Balance in most situations is associated with other task (e.g., picking up an object or kicking a ball). From this point of view is important to focus the exercise programs on improvement of postural control to be flexible and adaptable to perturbations. Promising seems to be platform feedback exercises using systems that provide visual or auditory biofeedback to subjects regarding the locus of their center of pressure (CoP). These systems usually consist of two force plates allowing to determine the weight distribution on each foot, a computer screen allowing visualization of the CoP, and software providing training protocols and data analysis. Some units allow auditory feedback in addition to the visual feedback in response to errors in performance. Also in our department the system consisting of either stable or unstable (springsupported) platform equipped with PC system for feedback monitoring of COM movement has been developed (Hamar, 2008). Advantage of the system is that can be used not only for training but also for diagnostic purposes. As mentioned above, voluntary feedback can be provided under two different conditions. First, the subjects can concentrate on a particular part of the action (e.g., hitting the center of the target) or to focus on a movement themselves (e.g.,

11 the positioning of the feet). These systems were used for both training and testing of functional balance. One of our study (Zemková, Hamar, 2010) evaluated the effect of 12 weeks of conventional and task-oriented sensorimotor training on visual feedback control of body position in individuals with functional disbalances. The training during initial four weeks consisting of conventional exercises (4 sessions/week) was next eight weeks supplemented by visual feedback exercises (2 of 4 sessions/week). Results showed that CoP distance from horizontally and vertically flowing curve measured during a visually-guided CoM tracking task only slightly decreased (8.7%) during initial four weeks. However, its greater decline was observed from the 5th to 8th (10.6%) and from 9th to 12th week of the training (14.5%) when visual feedback exercises were included into the training program. Similar trend was observed also in case of visually-guided CoM target-matching task. However, there were significant individual differences. The subject with good initial performance learned faster as compared to the one with slower response time and longer distance of sway movement registered prior to the training (29.3% and 17.0%, respectively). Contrary to this, no significant changes in parameters of balance registered in static conditions under and without visual control were found. Altogether, conventional training program consisting of balance exercises does not improve visual feedback control of body position. Providing visual feedback of CoM movement on a computer screen during training contributes to more precise perception of CoM position and regulation its movement during different task-oriented sensorimotor exercises. These findings are in agreement with earlier study of Gibson (1953) who documented that practice with some type of reinforcement (e.g., visual or auditory feedback) results in greater perceptual improvements. However, it reamined unclear the role of visual feedback exercises in facilitation of learning of other skilled movements and enhancement of functional outcomes. Therefore our other study (Zemková, Hamar, 2008) evaluated the effect of 3 weeks of task-oriented sensorimotor training on neuromuscular performance in recreationally-active individuals. They underwent 3 times a week exercises in form of visually-guided CoM targetmatching task (3 sets of 200 stimuli with 5 min rest in-between). Results showed that response time significantly decreased after the training. Though at the same time distance of sway trajectory also significantly decreased, sway velocity significantly increased. Substantial share of the improvements took place during initial 6-8 sessions. Also the ability to maintain balance on unstable platform significantly improved. However, there were no changes in the CoP velocity registered in static conditions. Nevertheless, task-oriented sensorimotor exercise applied represents a suitable means for enhancement of neuromuscular performance enabling more rapid postural sway adjustments in altered surface conditions. On the other hand, 8 weeks of the training consisting of balance exercises performed simultaneously with reaction tasks showed (Zemková et al., 2009) an improvement of dynamic balance, namely when responding to visual stimuli, in recreationally-active individuals. However, there were no changes in the CoP velocity registered in static conditions with eyes open and eyes closed. Such training was not even efficient in improvement of visual feedback control of body position during a visually-guided CoM target-matching task. Overall, these studies indicate that task-oriented sensorimotor exercises represent more effective means for improvement of both reflexive responses of balance and voluntary movement than performing secondary reaction task concurrently with balance exercises. Similar results may be expected also in highly-skilled athleted, however, balance exercises of higher intensity and greater variability have to be used. For instance, 6 weeks of combined agility-balance training consisting of reaction tasks similar to game-like situations performed on wobble boards improved dynamic balance not only under visual control but also

12 in eyes-closed conditions in basketball players (Zemková, Hamar, 2012). However, such training has been found to be insufficient to improve static balance. Besides wobble boards, instability exercise balls can be also used for this purpose. The study of Macko (2010) evaluated the effects on balance after 12 weeks of training consisting of different forms of exercises eliciting predominant instability of either upper or lower body in karate competitors. Results showed that the CoP velocity under different standing conditions (Heiko-dači, Neko-aši-dači, and one-legged stance) decreased more profoundly in the group 2 (G2) using a water bag Aquahit than in the group 1 (G1) exercising on Bosu ball. On the other hand, dynamic balance measured by means of diagnostic system MFT S3 improved better in G1 exercising on Bosu ball than in G2 using Aquahit in both A-P and M-L planes while standing in Heiko-dači and Sančin-dači. However, mean CoP distance from horizontally flowing curve (regulation of CoM movement in A-P plane) decreased more profoundly in G2 using Aquahit, whereas from vertically flowing curve (regulation of CoM movement in M-L plane) in G1 exercising on Bosu ball. Furthermore, distance of sway trajectory between appearance of stimuli on the screen and its hit by horizontal shifting of CoM decreased more profoundly in G1 exercising on Bosu ball than in G2 using Aquahit. The study demonstrated that both training means significantly improved postural stability but the gains were task-specific in terms of better static balance while using Aquahit and dynamic balance while exercising on Bosu ball. This effect can be also seen in accuracy of visual feedback control of CoP movement in A-P and M-L direction (Aqauhit and Bosu ball, respectively) and more precise perception of CoM position and regulation its movement in required direction (Bosu ball). Contrary to this, 12 weeks of resistance exercises in form of chest presses and squats performed either on stable support base or on unstable Swiss ball and Bosu ball (twice a week, 3 sets of 8 reps with 70% 1RM) showed (Bauer, Zemková, 2010) no significant improvement of balance while standing on one leg on a Posturomed under both EO and EC conditions in handball players. In addition, no effect of the order of interventions, i.e. 6 weeks of stable training followed by 6 weeks of unstable training and vice-versa (cross-matching experiment) was present for balance parameters. These findings indicate that none of the two training regimens (resistance exercises on stable and unstable surface, respectively) can be regarded superior for adolescents who also execute a daily handball training routine. Balance exercises can be also implemented into post-rehabilitation program for athletes after lower limb injuries in order to speed-up they return to the competition. We evaluated (Zemková, Vlašič, 2009) the effect of 12 weeks of combined balance and resistance exercises (e.g., semi-squats, deep squats, wide-stance squats, one-legged squats, barbell squats performed on various unstable support surfaces) on neuromuscular performance in soccer players after anterior cruciate ligament (ACL) reconstruction. Pre-training measurements (after conventional rehabilitation program) showed the non-injured-to-injured leg percent differences of 15.7% for static and 24.5% for dynamic balance. Following the training there were no significant changes in static balance on both legs, on non-injured and injured leg. Likewise, the dynamic balance did not change while standing on both legs and on non-injured leg, however a significant improvement on injured leg has been found. In addition, the CoP velocity significantly decreased during bipedal stance on M-L tilted platform but not on those A-P tilted. These findings indicate that resistance exercises performed on unstable surfaces represent an effective means for improvement of dynamic balance under various conditions in athletes after ACL injury. Another study of Vlašič (2011) showed that 12 weeks of balance training in athletes with previous ACL injury improve postural stability during stance on injured leg and on both legs with EO as well as EC. Better CoM control and its regulation in A-P direction during a visually-guided CoM tracking task was also observed. On the other hand, there were no

13 significant changes in balance parameters under these conditions in the group performed the same exercises on stable support base. In case of intervention studies, stabilogram-diffusion analysis may provide additional information on adaptive changes in balance performance. It may be documented by our study (Zemková et al., 2006; Oddsson et al., 2007) that evaluated the effect of 4 weeks of resistance exercises on stable support base (Group 1) and on unstable boards (Group 2) in an altered-g environment (6 sets of 10 reps, 4 sessions/week) on strength and balance in healthy young subjects. Progression was achieved by increasing additional load (from 50% to 70-75% 1RM) and decreasing stability (two-legs and one-leg balancing on different unstable boards) while in supine position. Subjects wore a backpack frame that was floating on air-bearings allowing movements for balance control to be performed in the frontal plane. Subjects visual surround was consistent with being upright in an upright environment. Pre- and post-testing of balance was carried-out under both static and dynamic conditions (standing on two-legs and one-leg with EO and EC, respectively) using a force plate mounted in a moving balance platform. Ground reaction forces were recorded at 100 Hz and code written in MatLab was used to extract traditional (mean CoP velocity, mean CoP area, mean position, mean range, mean median power frequency) and stabilogram-diffusion parameters (diffusion coefficients, scaling exponents, transitions time intervals, transitions mean squared displacements, critical time intervals, critical mean squared displacements). Effects of the training on balance was mainly seen in M-L direction, specific to the one of postural challenge in the tilted room during training. The parameter M-L critical time indicates the time interval at which, on average, the random walk behaviour of the CoP changes from being predominantly persistent (tendency to continue in the same direction) to being predominantly antipersistent (tendency to reverse direction). The critical time under eyes closed conditions significantly decreased after the training in group 2 (105 ms) but not in group 1 (9 ms). However, under eyes open condition a non-significant decrease of its values in the group 2 was found. The combined strength and balance training appeared to alter the relationship between balance performances under eyes closed vs. eyes open (Romberg ratio). The parameter critical displacement, indicating the average CoP displacement at which the postural control process becomes mainly antipersistent, was 5-times higher under eyes closed compared to eyes open pretraining for the group 2 and decreased by 30% post-training. Its non-significant decrease was found in the group 1 (6%). A post-training decrease in the group 2 of 21% was seen for the ratio between M-L short-term diffusion coefficients indicating a relatively lower short-term stochastic activity under eyes closed conditions as a result of the training. This was mainly related to a 40% increase in M-L short-term stochastic activity under open eyes conditions. However, no significant change was observed for the group 1. Overall, measures of balance assessed in upright position showed statistically significant improvements only when balance was part of the training in the tilted environment. Postural measures indicated less reliance on visual and/or increased use of somatosensory cues after training. These findings indicate that upright balance function can be improved following balance specific training performed in a supine position in a 90 tilted room providing the perception of an upright position with respect to gravity. Such exercises may be applied mainly in in-flight regimens for astronauts and rehabilitation of bed-ridden patients. CONCLUSIONS Diagnostic systems and methods able to specifically and sensitively evaluate the effect of exercise on balance and its adaptive changes due to systematic training are insufficient. This is mainly true for the assessment of dynamic balance in highly skilled athletes. Therefore, future work should be directed toward exploring novel alternatives of measurement of balance during functional task. An accelerometry may be a valid quantitative

14 measure of postural sway that is more strongly related to task-based measured. Implementation of accelerometry in combination with stochastic dynamics may allow quantify the time-varying structure of postural sway pattern. Such diagnostic tools may be implemented not only in laboratory but also in field-testing of balance under sport-specific conditions. On the other hand, exercise programs, training means and devices for improvement of balance are highly developed and implemented in daily sport practice. Visual feedback exercise seems to be a promising tool for retraining balance function in individuals after lower limb injury that could complement existing rehabilitation methods. Instability agility and resistance exercises may be applied for improvement of balance performance in athletes and physically-active subjects. The comparison of balance parameters prior to and after exercise program may not only provide information on physiological adaptations (e.g., improvement of proprioceptive functions) but also on mechanical changes in technique (e.g., more precise regulation of CoM movement with less effort). Findings of our studies support Henry s hypothesis (1968) that transfer among skills should be quite low because motor abilities are specific to a particular task. This raise the importance of implementation the principle of specificity in balance testing and training not only in sport but also in rehabilitation settings. REFERENCES BAUER, J., & ZEMKOVÁ, E. (2010). The effect of 12 weeks of resistance training under stable and unstable conditions on neuromuscular performance in handball players. 7 th International Conference on Strength Training. Bratislava: Faculty of Physical Education and Sport, GIBSON, E. J. (1953). Improvement in perceptual judgements as a function of controlled practice or training. Physiological Bulletin, 50(6), HAMAR, D. (2008). Performačné testy stability postoja. National Congress of Sports Medicine. Trenčín: Slovak Society of Sports Medicine, HAMAR, D., & ZEMKOVÁ, E. (2009). Assessment of balance: From theoretical background to practical applications. Journal of Sports Science and Medicine, Vol8(suppl. 11), HENRY, F. M. (1968). Specificity vs. generality in learning motor skills. In: R. C. Brown & G. S. Kenyon (Eds.). Clasical studies on physical activity (pp ). Englewood Cliffs, NJ: Prentice-Hall. MACKO, P. (2010). Balančné prostriedky v rozvoji rovnováhových schopností karatistov. PhD thesis (Supervisor: E. Zemková). Bratislava: Comenius University, Faculty of Physical Education and Sport, 95. MURRAY, M. P., SEIREG, A., & SCHOLZ, R. C. (1967). Center of gravity, center of pressure, and supportive forces during human activities. Journal of Applied Physiology, 23(6), ODDSSON, L. I. E., KARLSSON, R., KONRAD, J., INCE, S., WILLIAMS, S. R., & ZEMKOVÁ, E. (2007). A rehabilitation tool for functional balance using altered gravity and virtual reality. Journal of Neuroengineering and Rehabilitation, 4(25), 2-7. SPAEPEN, A. J., PEERAER, L., & WILLEMS, E. J. (1979). Center of gravity and of center of pressure in stabilometric studies. Agressologie, 20, STEVENS, D. L., & TOMLINSON, G. E. (1971). Measurement of human postural sway. Proceedings of the Royal Society of Medicine, 64, VLAŠIČ, M. (2011). Vplyv tréningu na balančných podložkách na parametre rovnováhy a sily u športovcov po poraneniach predného skríženého väzu. PhD thesis (Supervisor: E. Zemková). Bratislava: Comenius University, Faculty of Physical Education and Sport, 126.

15 Vuillerme, N., Danion, F., Marin, L., Boyadjian, A., Prieur, J. M., Weise, I., & Nougier, V. (2001). The effect of expertise in gymnastics on postural control. Neuroscience Letters, 303(2), WINTER, D. A. (1995). A.B.C. of balance during standing and walking. Waterloo (Ont): Waterloo Biomechanics. ZEMKOVÁ, E., & HAMAR, D. (1998). Reliabilita parametrov stability postoja na dynamometrickej platni. National Congress of Sports Medicine. Tále: Slovak Society of Sports Medicine, 40. ZEMKOVÁ, E., HAMAR, D., & BÖHMEROVÁ, Ľ. (2005). The dynamic balance reliability and methodological issues of novel computerized posturography system. Medicina Sportiva, 9(2), ZEMKOVÁ, E., DWYER, A., CHOW, A., & ODDSSON, L. I. E. (2006). Effects on balance and strength following resistance exercise performed on an unstable surface in a ninety degree tilted environment. XVI Congress of the International Society of Electrophysiology and Kinesiology. Torino: 211. ZEMKOVÁ, E., & HAMAR, D. (2008). The effect of task-oriented proprioceptive training on parameters of neuromuscular function. 5 th International Posture Symposium. Smolenice Castle: Slovak Academy of Sciences, 55. ZEMKOVÁ, E., & HAMAR, D. (2009). Accuracy of visual feedback control of body position during task-oriented sensorimotor exercise in various populations. Sport Science, 2(2), ZEMKOVÁ, E., & VLAŠIČ, M. (2009). The effect of instability resistance training on neuromuscular performance in athletes after anterior cruciate ligament injury. Sport Science, 2(1), ZEMKOVÁ, E., CEPKOVÁ, A., POTOČÁROVÁ, L., & HAMAR, D. (2009). The effect of 8-week instability agility training on sensorimotor performance in untrained subjects. 14 th Annual Congress of the European College of Sport Science. Oslo: 617. ZEMKOVÁ, E., & HAMAR, D. (2010). Task-specific acute and adaptive changes in accuracy of visual feedback control of body position. Sport Scientific & Practical Aspects, 7(1), ZEMKOVÁ, E., & HAMAR, D. (2010). The effect of 6-week of combined agility-balance training on neuromuscular performance in basketball players. The Journal of Sports Medicine and Physical Fitness, 50(3), POSUDZOVANIE A TRÉNING FUNKČNEJ ROVNOVÁHY V ŠPORTE Fakulta telesnej výchovy a športu, Univerzita Komenského Bratislava, Slovenská republika RESUME Príspevok pojednáva o posudzovaní a tréningu rovnováhy v športe. Dynamická posturografia a nedávno tiež performačné testy stability postoja sa stali súčasťou posudzovania funkčnej rovnováhy. Cvičenia založené na vizuálnej spätnoväzbovej kontrole pohybu ťažiska tela boli zaradené aj do tréningových programov, najmä však u športovcov po poraneniach dolných končatín. Účinnejší spôsob zlepšenia rovnováhy predstavujú balančné cvičenia a ich kombinácia s agility alebo silovými cvičeniami. Príspevok poskytuje tiež zistenia našich štúdií posudzujúcich účinnosť takéhoto tréningu v praxi. Kľúčové slová balančné cvičenia, agility a silové cvičenia na nestabilných podložkách, statická a dynamická posturografia, performačné testy stability postoja a cvičenia

16 ACKNOWLEDGMENT: This project was supported through a Scientific Grant Agency of the Ministry of Education of Slovak Republic and the Slovak Academy of Sciences (No. 1/0070/11).

17 NOVEL DEVELOPEMENTS IN SEMG G Ebenbichler, MD Vienna Medical University Dept Physical Medicine & Rehabilitation Vienna, Austria Objective classification of impaired neuromuscular function and reliably monitoring the outcome through therapeutic interventions are of utmost importance in rehabilitation and prevention medicine. The science of electromyography has been evolving rapidly in recent years. Focused research and the advent of new technology have made objective examination of motor performance possible on an electrophysiological basis. In addition to the traditional diagnostic needle EMG technique, acquisition of EMG with surface electrodes has reached a point where monitoring the motor control and performance aspects of patients in a clinical environment or examining ergonomics in the workplace has become both feasible and simple to perform. This lecture is designed to provide participants with an interactive series of lectures in the innovative use of recent surface electromyographical developments in Rehabilitation Medicine. In particular this lecture will give a brief overview of the relevant electrophysiological and electromyographical basis for motor assessment and will discuss latest developments in the attempt to monitor individual motor unit trains with surface electrodes and the basics of High Density EMG (EMG Imaging).

18 PRÍSPEVKY VPLYV PLYOMETRICKÝCH CVIČENÍ NA ZMENY ÚROVNE RÝCHLOSTNÝCH A RÝCHLOSTNO-SILOVÝCH SCHOPNOSTÍ FUTBALISTOV Tibor BALGA, Eugen LACZO Fakulta telesnej výchovy a športu UK, Bratislava, Slovenská republika REZUMÉ Cieľom práce bolo odhaliť vplyv špecializovaného plyometrického tréningu na zmeny úrovne rýchlostných a rýchlostno-silových schopností futbalistov. Náš výskum prebiehal formou jednoskupinového časovo postupného experimentu. Výskum sme uskutočnili na výbere 13 futbalistov mladšieho dorastu futbalového klubu OFK Dunajská Lužná. Zostavili sme 6-týždňový program plyometrických cvičení, ktorí bol aplikovaní počas experimentálneho obdobia. Súčasne sme registrovali štruktúru tréningového zaťaženia v kontrolnom a experimentálnom období, ktoré slúžili na registráciu obsahového zamerania prípravy vo futbale. Na získavanie empirických údajov sme použili batériu siedmich testov, ktoré boli zamerané na diagnostiku rýchlostných a rýchlostno-silových schopností. Na spracovanie a vyhodnotenie empirických údajov sme použili základné štatistické charakteristiky a neparametrický Wilcoxonov T-test. Medzi najdôležitejšie výsledky našej práce patrí zistenie, že nami zostavený 6-týždňový mezocyklus plyometrických cvičení mal pozitívny vplyv na úroveň rýchlostných a rýchlostno-silových schopností. Kľúčové slová: plyometrické cvičenia, rýchlostné schopnosti, rýchlostno-silové schopnosti, futbal ÚVOD Keď si pozrieme zápasy futbalovej ligy majstrov, alebo európske a svetové šampionáty vo futbale, môžeme vidieť, že najvyššie méty dosahujú tí, ktorí svoju hru pozdvihli na podstatne vyššiu rýchlostnú úroveň. Rýchlostná zložka tak zohráva významnú úlohu v súčasnom poňatí športového výkonu futbalistu akejkoľvek výkonnostnej úrovne. Futbalista vykoná v priebehu zápasu veľké množstvo cyklických a acyklických pohybov s loptou aj bez lopty, ktoré vyžadujú vysoké nároky na maximálne prevedenie. Za jednu z najvýznamnejších charakteristík súčasného vrcholového mládežníckeho futbalu tak môžeme považovať neustále sa zvyšujúce nároky na individuálne rýchlostné schopnosti hráčov. Futbalista počas zápasu strávi väčšinu času vykonávaním špecifických pohybov ako je kopanie, napádanie, skákanie, šprintovanie a otáčanie. Tieto výbušné pohyby vyžadujú vysokú úroveň sily dolných končatín, silné a rýchle svalstvo a jeho rozvoj. Existujú rôzne efektívne prostriedky zlepšenia rýchlostných a rýchlostno-silových schopností. V poslednom období sa ako účinná metóda tréningu pre silu, rýchlosť a najmä explozívne schopnosti ukazuje plyometrická metóda. Plyometrický tréning je založený na princípe natiahnutia a skrátenia. Je charakterizovaný prudkým brzdením (excentrická kontrakcia) a okamžitým čo najrýchlejším prechodom do opačného smeru (koncentrická kontrakcia). Tento princíp sa využíva vo väčšine športových odvetví založených na prirodzených lokomóciách spojených s behaním, skákaním a rozličnými zmenami smeru (Vanderka, 2006). Vzhľadom nato, že futbal vyžaduje veľa týchto špecifických výbušných pohybov a potrebnú úroveň rýchlostných schopností, sú plyometrické cvičenia vhodným tréningovým prostriedkom. CIEĽ Cieľom práce bolo odhaliť vplyv špecializovaného plyometrického tréningu na zmeny rýchlostných a rýchlostno-silových schopností futbalistov.

19 HYPOTÉZY Predpokladáme, že : H1 : zmeny stavov pod vplyvom experimentálneho činiteľa budú významne odlišné od zmien stavov pod vplyvom kontrolného činiteľa. H2 : prírastky pri vertikálnom výskoku s protipohybom budú výraznejšie, ako prírastky pri vertikálnom výskoku bez protipohybu. METODIKA Išlo o jednoskupinový časovo postupný experiment jednofaktorový prebiehajúci počas 12 týždňov (obr. 1). Experimentálny súbor tvorilo 13 futbalistov mladšieho dorastu OFK Dunajská Lužná. Vekový priemer vybraných 13 hráčov bol 15,54 roka. Priemerná telesná výška bola 177,7 ± 14 cm a priemerná telesná hmotnosť 67,70 ± 6,27 kg. Obr.1 Model výskumnej situácie Experimentálnym činiteľom v našej práci bol nami zostavený 6-týždňový mezocyklus cvičení plyometrického charakteru zameraných na dolné končatiny. Išlo o horizontálne a vertikálne zamerané odrazové cvičenia s protipohybom, či už opakované alebo po zoskoku. Experimentálnym podnetom sme pôsobili na probantov 3-krát do týždňa počas 6-tich týždňov, v druhej časti experimentu, pričom obsah trvania plyometrických cvičení v tréningovej jednotke trval približne minút. Celkový počet tréningových jednotiek so zaradením plyometrických cvičení bol 18. Plyometrické cvičenia boli zaradené do tréningového procesu vždy v rámci tréningu na začiatku tréningovej jednotky, ihneď po rozcvičení, vzhľadom na náročnosť vybraných plyometrických cvičení. Experimentálnemu obdobiu predchádzalo kontrolné obdobie, ktoré začalo po vstupnom meraní a trvalo rovnako 6 týždňov. V tomto období prebiehal tradičný tréningový program športovej prípravy vo futbale a hráči sa venovali predovšetkým zdokonaľovaniu HČJ, HK a taktiež posilňovaniu v oblasti stabilizátorov trupu. Na získavanie empirických údajov sme použili metódu merania a testovania a tiež evidenciu štruktúry tréningového zaťaženia všeobecných a špeciálnych tréningových ukazovateľov. Na posudzovanie rýchlostných schopností sme použili testy : beh na 50 m, beh na 30 m, člnkový beh 10 x 5 m, T-test agility. Na posudzovanie rýchlostno-silových schopností, konkrétne výbušnej sily dolných končatín sme použili testy na výskokovom ergometri vertikálny výskok bez protipohybu, vertikálny výskok s protipohybom a test desaťsekundových opakovaných znožných výskokov. Na spracovanie a vyhodnotenie empirických údajov získaných pri vstupnom, priebežnom a výstupnom meraní sme použili základné štatistické charakteristiky a porovnávaciu analýzu, konkrétne neparametrický Wilcoxonov T-test. Štatistickú významnosť súvislostí sme posudzovali na 1% a 5% hladine pravdepodobnosti.

20 VÝSLEDKY Výsledky ukázali, že náš experimentálny činiteľ pozostávajúci z plyometrických cvičení viedol k zvýšeniu úrovne rýchlostných schopností. Štatistická významnosť na 5% hladine významnosti nastala medzi prírastkami v kontrolnom a experimentálnom období v testoch beh na 50 m a beh na 30 m. Pri testoch člnkový beh 10 x 5 m a T-test agility sme pri porovnaní prírastkov v kontrolnom a experimentálnom období zistili štatisticky významné rozdiely na 1 % hladine významnosti (obr. 2). Obr. 2 Porovnanie priemerných hodnôt prírastkov v jednotlivých testoch rýchlostných schopností Výsledky tiež ukázali, že po 6-týždňovom mezocykle plyometrických cvičení došlo k zlepšeniu výšky pri vertikálnom výskoku bez protipohybu aj s protipohybom. Pri porovnaní rozdielov prírastkov kontrolného a experimentálneho obdobia boli zistené štatisticky významné rozdiely na hladine významnosti p 0,01 aj pri vertikálnom výskoku bez protipohybu aj s protipohybom (obr.3). Prírastky pri vertikálnom výskoku bez protipohybu aj s protipohybom tak dokumentujú efektívnosť nášho plyometrického programu, ktorým sme pôsobili na zmeny stavov výbušnej sily dolných končatín.

21 Obr. 3 Porovnanie priemerných hodnôt prírastkov pri vertikálnom výskoku bez protipohybu a s protipohybom Okrem toho sme očakávali výraznejšie celkové prírastky pri vertikálnom výskoku s protipohybom ako pri vertikálnom výskoku bez protipohybu. Táto hypotéza č. 2 bola postavená na princípe fyziologických zákonitostí orientovaných na využitie kumulatívneho uskladnenia elastickej energie. Pri porovnaní rozdielov prírastkov (obr. 4) pri vertikálnom výskoku bez, resp. s protipohybom boli zistené štatisticky významné rozdiely na hladine významnosti p 0,01. Obr. 4 Porovnanie prírastkov pri vertikálnom výskoku bez, resp. s protipohybom Pomocou 10-sekundového testu maximálnych výskokov na výskokovom ergometri sme posudzovali odrazovú výbušnosť dolných končatín futbalistov. Zo všetkých 8 ukazovateľov, ktoré boli zisťované na výskokovom ergometri sme z nameraných hodnôt vyhodnocovali nasledovné parametre : dobu odrazu, výkon v aktívnej fáze odrazu, výšku výskoku a zrýchlenie počas odrazu. V experimentálnom období bola priemerná hodnota trvania doby odrazu pri vstupnom meraní 0,212 s a pri výstupnom meraní 0,201 s. Toto zlepšenie sa ukázalo ako štatisticky významné a to na 1 % hladine významnosti. Porovnaním hodnôt doby odrazu Wilcoxonovým T-testom medzi prírastkami v kontrolnom a prírastkami v experimentálnom období sme však nezistili štatisticky významné rozdiely (obr. 5). Na obr. 5 môžeme vidieť rozdiel medzi prírastkami v kontrolnom a experimentálnom období vo výkone v aktívnej fáze odrazu. Porovnaním týchto hodnôt výkonu v aktívnej fáze odrazu sme zistili štatisticky významné rozdiely v prospech experimentálneho obdobia (p 0,01). Plyometrický program tak ovplyvnil zmeny vo výkone v aktívnej fáze odrazu.

22 Obr. 5 Porovnanie priemerných hodnôt prírastkov jednotlivých parametrov pri 10-sekundovom teste na výskokovom ergometri Experimentálny činiteľ mal výraznejší vplyv aj na výšku výskoku pri 10-sekundovom teste. Kým v kontrolnom období sme zaznamenali zlepšenie v priemere o 1,285 cm, v experimentálnom období boli výraznejšie prírastky v priemere o 2,962 cm. Porovnaním týchto hodnôt Wilcoxonovým T-testom medzi prírastkami v kontrolnom a prírastkami v experimentálnom období sme zistili štatisticky významné rozdiely v prospech experimentálneho obdobia (p 0,01). Štatisticky významné rozdiely (p 0,01) v prospech experimentálneho obdobia sme zistili aj pri zrýchlení počas odrazu pri 10-sekundovom teste (obr. 5). ZÁVERY Zistili sme, že 6-týždňový mezocyklus plyometrických cvičení viedol k výrazným zmenám úrovne rýchlostných a rýchlostno-silových schopností futbalistov. V oblasti rýchlostných schopností sme preukázali štatisticky významné zmeny stavov v experimentálnom období ako v kontrolnom období pri testoch beh na 50 m (p 0,05), beh na 30 m (p 0,05), člnkový beh 10 x 5 m (p 0,01) a T-test agility (p 0,01). V oblasti rýchlostno-silových schopností pri testoch vertikálny výskok bez protipohybu (p 0,01), vertikálny výskok s protipohybom (p 0,01) a v 10-sekundovom teste na výskokovom ergometri (p 0,01). V konečnom dôsledku tak môžeme konštatovať, že tvrdenie hypotézy č. 1 sa nám podarilo preukázať. Pri hypotéze č. 2 sme očakávali výraznejšie prírastky pri vertikálnom výskoku s protipohybom ako pri vertikálnom výskoku bez protipohybu. Na základe zistených údajov môžeme konštatovať, že sme zistili štatisticky významné rozdiely (p 0,01) medzi prírastkami. Preukázali sme tak tvrdenie hypotézy č. 2, kde prírastky vertikálneho výskoku s protipohybom boli výraznejšie ako pri vertikálnom výskoku bez protipohybu. V konečnom dôsledku môžeme konštatovať, že naša práca priniesla výsledky, ktoré potvrdili stanovené hypotézy. Bolo to ovplyvnené predovšetkým špeciálnym plyometrickým programom, ktorý sme zaradili do experimentálneho obdobia. Predpokladáme, že tento vplyv je výsledkom adaptačných mechanizmov na úrovni proprioreceptívnej a neuromuskulárnej adaptácie, využívania pružinových systémov a nárastu silového gradientu vplyvom plyometrických cvičení.

23 Výsledky našej práce podporujú názor, že plyometrické cvičenia sú efektívnym prostriedkom rozvoja rýchlosti a výbušnosti mladých futbalistov. LITERATÚRA CACEK, J., LAJKEB, P., MICHÁLEK, J Trénink síly v atletice (metoda plyometrická). In Atletika, 59, 2007, č. 3, s HORIČKA, P Plyometrické cvičenia ako prostriedok rozvoja odrazovej výbušnosti. In Športový edukátor Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 2, 2009, č. 2, s LACZO, E Uplatnenie metódy plyometrie na rozvoj výbušnej sily v jednoročnom tréningovom cykle. In Zborník prednášok zo vzdelávacích aktivít národného športového centra Liptovský Mikuláš : GRAFON dtp štúdio, 2005, s MILLER, et al The effects of 6-week plyometric training program on agility. Journal of Sports Science and Medicine, Volume. 5, Number. 3, September. 2006, pp VANDERKA, M Teoretické východiská a možnosti využitia plyometrie v kondičnej príprave športovcov. In Atletika Bratislava : ICM Agency, 2006, s ZEMKOVÁ, E., HAMAR, D Výskokový ergometer v diagnostike odrazových schopností dolných končatín. Bratislava : Peter Mačura PEEM, s. EFFECT OF PLYOMETRIC TRAINING ON CHANGES IN THE LEVEL OF SPEED AND SPEED-STRENGTH SKILLS OF FOOTBALL PLAYERS. Tibor BALGA, Eugen LACZO Faculty of physical education and sports UK, Bratislava, Slovak republic SUMMARY The aim of our work was to investigate the effect of specific plyometric training on changes in the level of speed and speed-strength skills of football players. Our research proceeded as one group time-gradual experiment. Thirteen young football players, the members of OFK club Dunajská Lužná, participated in this study. 6-week plyometric training program was applied during the experimental period. At the same time the structure of sports performance has been recorded during control and experimental period to register the content of football trainings. 7 variables were used for measurements of speed and speedstrength skills. Basic statistic methods and Wilcoxon T-test were used to process and evaluate the data. The results have shown positive effect of 6-week plyometric training on speed and speed-strength skills. Key words: plyometrics exercises, speed skills, speed-strength skills, football

24 ÚLOHA STÁTU PŘI PODPOŘE SPORTU Lucie BARTOŠOVÁ VŠB-TU Ostrava, Česká republika RESUMÉ: Cílem článku je přiblížit vztah mezi sportem a státem v podmínkách České republiky. Esenciální zaměří se dotýká oblasti finanční podpory sportu státem, jeho možnostmi i způsoby podpory, které vytvářejí vzájemnou úlohu mezi státem a sportovní oblastí. V práci jsou uvedeny konkrétní programy, ve kterých stát sport spolufinancuje, zaměření se dotýká také podpory sportu v jiných státech Evropské Unie, což vystihují příklady v grafickém zpracování. Součástí článku je i analýza ministerstva školství, která danou problematiku zvýrazňuje a dotýká se zajímavých informací ohledně dnešní O2 Arény. Při vypracování byly použity metody analýzy, syntézy a metoda interpretace dat. Klíčová slova: Financování, sport, stát 1 SPORT Sportem jsou myšleny veškeré formy tělesné aktivity, které jsou provozovány příležitostně nebo organizovaně a usilují o dosažení nebo vylepšení fyzické kondice a duševní pohody, upevňování zdraví, dosažení výsledků v soutěžích na všech úrovních či rozvoj společenských vztahů. Sport jako takový, spadá pod Ministerstvo školství, mládeže a tělovýchovy (dále jen MŠMT) a v organizační struktuře tohoto ministerstva patří sport do skupiny číslo pět. 2 PROGRAM STÁTNÍ PODPORY SPORTU Pro získávání finančních prostředků dle každoročního vyhlašování programů Státní podpory portu vyhlašuje MŠMT oblasti, které jsou uvedeny níže Oblast státní sportovní reprezentace: a) Program I. - Sportovní reprezentace ČR b) Program II. - Sportovní centra mládeže c) Program III. - Sportovní talent d) Program IV. - Sportovní střediska Specifické zaměření: e) Podpora činnosti Resortních sportovních center MŠMT, MO a MV f) Rozvojový program podpory Sportovních gymnázií obor vzdělávání sportovní příprava - čerpáno ze státního rozpočtu určeného pro regionální školství Oblast veřejně prospěšných programů: a) Program V. - Národní program rozvoje sportu pro všechny b) Program VI. - Sport a škola c) Program VII. - Sport zdravotně postižených d) Program VIII. - Podpora údržby a provozu sportovních zařízení 2.3. Oblast investičních prostředků ISPROFIN Program Investiční prostředky pro oblast sportu a) podprogram podpora sportovních zařízení v oblasti sportu pro všechny b) podprogram podpora sportovních zařízení v oblasti sportovní reprezentace

25 3 FINANCOVÁNÍ SPORTU STÁTEM Český sport je ve vztahu ke státnímu rozpočtu čistým plátcem. Zatímco výdaje vlády, regionů, obcí a loterijních společností na sport činí 7,7 miliardy korun ročně, příjmy do státního rozpočtu se pohybují mezi 8,8 11,4 miliardy korun. Zisk pro státní rozpočet plyne ze sportu v jeho masové podobě prostřednictvím DPH. Sport jako služba. Sport jako zboží. Sport jako životní styl. Finance v českém sportu dosáhly v současné době na historické minimum za posledních dvacet let. Tento fakt byl částečně kompenzován skutečností, že po roce 1990 se výrazně snížila porodnost a počet sportovců z řad talentované mládeže poklesl v řádech desítek procent. Počínaje rokem 2002 se tento trend obrátil a sportující mládeže přibývá. Je tudíž nezbytné, aby se do sportu dostávalo více financí než doposud. 3.1 Financování z prostředků státního rozpočtu Rozdílnost v uspokojování předložených potřeb je silně omezena možnostmi státního rozpočtu a schváleným finančním objemem pro oblast sportu. Přitom požadavky na podporu sportu nejsou dlouhodobě uspokojovány zejména u programu zabezpečující údržbu a provoz. Ze státního rozpočtu plynou peníze do sportu prostřednictvím MŠMT. 3.2 Financování z rozpočtu krajů, měst a obcí V rozpočtu krajů, měst a obcí není žádná přímá položka na financování sportu. Ačkoli zákon č. 115/2001 Sb. jasně ukládá kraji, městům a obcím péči o rozvoj sportu na jejich území, není tato činnosti nikterak kvantifikována. Je potřeba jasně definovat a z hlediska státní politiky ve sportu koordinovat, jaké sporty budou významněji preferovány v rámci jednotlivých krajů, měst a obcí. Sportovní odvětví je potřeba vybírat v návaznosti na přírodní podmínky, infrastrukturu a historii sportů v místě. Kraje, města a obce jsou zároveň zodpovědné za financování sportovních zařízení a jejich činnost v oblasti sportu pro všechny. 3.3 Financování z příjmů loterijních a sázkových společností V současné době je tato oblast upravena pro provozovatele loterií a jiných podobných her zákonem č. 202/1990 Sb., o loteriích a jiných podobných hrách, ve znění pozdějších předpisů, a souvisejícími vyhláškami MF a zákonem č. 227/1997 Sb., o nadacích a nadačních fondech, ve znění pozdějších předpisů. Provozovatelé loterií a jiných podobných her povinně odvádějí část výdělku (6% až 20%) na sociální, zdravotní, sportovní, ekologický, kulturní nebo jinak veřejně prospěšný účel. Zákon neukládá, kam provozovatelé prostředky odevzdají. 4 PROČ STÁT INVESTUJE DO SPORTU? Nedávno vyšla v Americe studie, která uvádí, že jeden dolar investovaný do sportu ušetří čtyři dolary investované do zdravotnictví. Sport je i prevencí před drogovou problematikou, na kterou se radikálně výdaje zvýšily. My bohužel řešíme až následky, nezabýváme se prevencí. Neříkám, že sport vyřeší všechny problémy týkající se drog, ale určitě pomůže. Sport je také vynikající reklamou. Např. v deníku New York Times se v devadesáti procentech případů, ve kterých zmiňují ČR a Prahu, jedná o sportovní témata. Sport je nejefektivnější PR kanál, který stát může mít. To dokazuje i sledovanost olympiády, na kterou se dívají až tři miliardy diváků. 5 ANALÝZA FINANCOVÁNÍ SPORTU

26 Ministerstvo školství dne vypracovalo analýzu financování sportu. Zjistili, že podpora sportu ze státního rozpočtu setrvale klesá, nyní se bavíme o pouhých 0,26 procenta. Sport objektivně formou daní odvádí do rozpočtu více, než z něho dostane. Dalším krokem bylo vypracování koncepce podpory sportu, na které se společně s ministerstvem podílelo i sportovní prostředí. Koncepce, pokud se ji podaří prosadit, by měla zásadně zlepšit postavení sportu a zlepšit jeho dostupnost pro širokou veřejnost. Není klíčové investovat v současné době do stadionů, ale do mládeže a především do trenérů. Další zajímavé výsledky studia: 1. V rámci EU je ČR v podpoře sportu mezi nejhoršími. V rámci EU jsme v podpoře sportu třetí od konce a sport je ve vztahu ke státnímu rozpočtu čistým plátcem. 2. Sportovní trh byl na Ekonomickém fóru v Davosu označen za nejrychleji rostoucí hospodářské odvětví. 6 ČSTV VERSUS O2 ARÉNA ČSTV, tedy Český svaz tělesné výchovy, do kterého patří sportovní svazy a sdružení, je největším akcionářem loterijní společnosti Sazka, a. s., tudíž by měla mít odpovídající podíl na jeho výdělku. Bylo tomu tak do té doby, než se započala stavit O2 Aréna (původně Sazka Aréna). Než se aréna začala stavět, hovořilo se cca 2-3 miliard korun, které budou potřeba na její výstavbu. Reálně se nyní odhaduje, že cena i se splácením úroků z dluhopisů může vystoupat až někam k závratným 17 miliardám korun, možná ale i více. Dluhopisy, které byly vydány pro účely postavení arény, jsou totiž vázány na kurz koruny vůči eura. Konečná částka bude známa v roce 2021, kdy budou splaceny vydané dluhopisy. Většina výtěžku Sazky jde momentálně na splácení haly a v současnosti tak český sport tratí zhruba 700 milionů korun ročně. Graf č. 1: Výdaje Sazky na sport (v mil. Kč) Státní výdaje do oblasti sportu v ČR Výdaje od roku 1989 trvale klesají., loni činily 0,25 % výdajů státního rozpočtu, v porovnání s HDP byl jejich objem pod 0,1 %. Ve srovnávací studii financování sportu v zemích EU Česko figuruje jako třetí země s nejmenší podporou za Bulharskem a Maltou. České výdaje činí cca 10 eur na obyvatele, nejmasivnější podpora sportu je ve Francii (přes 180 eur na obyvatele). Státy srovnatelné s ČR se přitom pohybují zhruba v polovině srovnání.

27 Graf č. 2: Státní výdaje do oblasti sportu Z výsledků je patrné, že v období před rokem 1990 byl sport preferovaným odvětvím. Po roce 1989 pak následoval prudký pokles financí směřujících do sportu. Dna dosáhl v letech , kdy výdaje na sport činily méně než polovinu procentuelních výdajů ze státního rozpočtu v porovnání s rokem Poté začalo docházet k navyšování zdrojů, které vyvrcholilo v roce Poté především z důvodu rychlého hospodářského růstu, který nebyl adekvátně promítnut ve výdajích na sport, začalo docházet k trvalému poklesu.

28 Graf č. 3: Financování sportu v zemích Evropské unie ZÁVĚR Obsah článku poukazuje na vztah mezi sportem a státem v podmínkách České republiky, kdy je kladen důraz zejména na financování při podpoře sportu. Je třeba konstatovat, že stát v současné době nepřispívá na sport takovou mírou, jak by si dle mého názoru zasloužil. Stát by měl dotovat sport v různých oblastech, zejména při podpoře dětí a mládeže v neziskových organizacích a také na školách. Další podpora se může dotýkat profesionálního sportu, avšak zde se jistě najdou osoby, které budou tvrdit, že nechápou proč má stát vůbec podporovat profesionální sport, že na to mají být sponzoři, ne daňoví poplatníci. Domnívám se, že sport je pro společnost významný sociální i kulturní aspekt, který má být podporován. To, že je Česká republika v rámci EU ve financování sportu na úrovni Bulharska nebo Lotyšska je rozhodně k zamyšlení. LITERATURA BARTOŠOVÁ, L. Financování sportovního klubu. Sborník příspěvků z 0. ročníku konference Ekonomika sportu - teorie a praxe CD s recenzovanými příspěvky. [CD]. Ostrava: Moravskoslezská krajská organizace ČSTV ve spolupráci s Úspěšným klubem, 2012 ISBN DOVALIL, J; KOCOUREK, J. a spol. Analýza financování sportu v České republice [online]. [cit. 2. Listopadu 2010]. Dostupný z WWW: HALÁSEK, D.; LENERT, D. Ekonomika veřejného sektoru (vybrané kapitoly). 1. vyd. Ostrava: VŠB TU Ostrava, s. ISBN

29 HERGESELL O. a V. FOJTÍK. Týdeník EURO 2: Málo peněz, hodně tuku ze dne 11. ledna 2010 [online]. [ ]. Dostupné z:http://www.olympic.cz/public/img/monitorin g-op/2010/leden/leden_2010.htm#470 KOSÍK, M. a M. PACUT. ČSTV a jeho role v organizaci a financování českého sportu. SLEPIČKOVÁ, I. a P. SLEPIČKA. Sport a sociální stratifikace. Praha: Univerzita Karlova v Praze, Fakulta tělesné výchovy a sportu, 2012, ISBN KOSÍK, M. Funding options for sports organizations. Sport Science Review. Versita, Bucharest: National Institute for Sport Research, 2011, XX, (3-4) ISSN NOVOTNÝ, J. a kol. Ekonomika sportu: vybrané kapitoly.2. vyd. Praha: Oeconomica, s. ISBN VORÁČ, P., Ekonomicko finanční podmínky pro provozování sportu. In: Česká dospělá populace a pohybové aktivity v r Praha, FTVS, msmt.cz [on-line] [cit.2. listopadu 2010]. Dostupný na WWW: cstv.cz [on-line] [cit.2. listopadu 2010]. Dostupný na WWW: <http://www.cstv.cz/stanovy.htm/> denik.cz [on-line] [cit.2. listopadu 2010]. Dostupný na WWW: <http://www.denik.cz/ z_domova/cesky-sport-dava-statu-vic html/> ekonomika.ihned.cz [on-line] [cit.2. listopadu 2010]. Dostupný na WWW: / Ministerstvo školství, mládeže a tělovýchovy. Zákon o podpoře sportu [online] [cit ]. Dostupný z WWW: Zákon č. 115/2001 Sb., o podpore sportu, ve znění pozdějších předpisů. Zákon č. 83/1990 Sb., o sdružování občanu, ve znění pozdějších předpisu. Zákona č.227/1997 Sb., o nadacích a nadačních fondech. THE ROLE OF THE STATE IN THE PROMOTION OF SPORTS Lucie BARTOŠOVÁ VŠB-TU Ostrava, Czech Republic SUMMARY: The aim of the article is to explain the relationship between sport and the state in the Czech Republic. Primary focus relates to financial support, the options that create mutual role between the state and sports areas. The paper presents specific programs which the state co-funded sport, focus also affects support for sport in other countries of the European Union, which describe examples in graphic design. The article is an analysis of the Ministry of Education, which highlights the issue and touches on interesting information. In developing methods were used methods of analysis, synthesis and data interpretation method. Key words: Finance, sport, state

30 ZMĚNY KLIDOVÉHO METABOLISMU V ZÁVISLOSTI NA POHYBOVÉ AKTIVITĚ ( PILOTNÍ STUDIE) Vojtěch BASTYAN, Jan NOVOTNÝ, Vladimír POSPÍCHAL Masarykova Univerzita, Fakulta sportovních studií, Katedra kineziologie, Brno, Česká Republika RESUME Změny klidového metabolismu a tělesného složení byly v rámci pilotní studie k disertační práci zkoumány u skupiny mužů ve věku let, jejichž společnou charakteristikou je sedavý životní styl. Po vstupním měření byli probandi náhodně rozděleni do dvou experimentálních skupin, kdy jedna skupina vykonávala aerobní a druhá skupina anaerobní pohybovou aktivitu (PA), výstupní měření bylo provedeno po 3 měsících pravidelné pohybové aktivity. Další data byla získána 6 měsíců po ukončení programu pohybové aktivity, během nichž se žádný z probandů pohybové aktivitě dále nevěnoval. Sledovanými parametry byly především rozdíly v hodnotě klidového metabolismu a tělesného složení. Data byla získávána pomocí analyzátoru vzduchu Metalyzer Cortex 3B v Laboratoři sportovní medicíny na Fakultě sportovních studií v Brně. Po třech měsících pravidelné pohybové aktivity došlo u všech probandů k nárůstu jak absolutní, tak relativní hodnoty klidového metabolismu. Data naměřená šest měsíců po ukončení pohybového programu neukazují tak jednoznačné výsledky, přesto se dá hovořit o trendu k opětovnému snižování klidového metabolismu. Potvrzuje se, že hodnota klidového metabolismu je dynamický parametr, reagující na změny životního stylu. Klíčová slova: klidový metabolismus, tělesné složení, sedavý životní styl, aerobní pohybová aktivita, anaerobní pohybová aktivita, zdraví a pohybová aktivita ÚVOD Narůstající počet obézních jedinců se stává celosvětovým problémem, který stále více zatěžuje zdravotní, sociální a ekonomický systém jednotlivých zemí. Podle odhadů je nejméně 135 miliónů obyvatel Evropské unie obézních. Obezita je odpovědná za % úmrtí v Evropě a 2 8 % z celkových výdajů na zdravotnictví. Česká republika není v tomto trendu výjimkou. Pouze 42 % obyvatel České republiky má normální hmotnost, počet obyvatel s nadváhou či obezitou tak přesahuje 50 %. Celková energetická bilance ovlivňující tělesnou hmotnost se skládá z energetického příjmu a energetického výdeje jedince. Na energetickém výdeji se podílí také klidový metabolismus (RMR) a to z % (Ravussin & Bogardus, 1989), i malá změna tohoto parametru tak může mít významný vliv na celkovou energetickou bilanci. Otázku vlivu pohybové aktivity na hodnotu klidového metabolismu tak řešilo mnoho výzkumníků, výsledky uváděné v odborné litaratuře jsou však nejednotné. Tato práce se zabývá změnou hodnoty klidového metabolismu v závislosti na pohybové aktivitě, a to u skupiny mužů se sedavým způsobem života. CÍLE PRÁCE 1. Zhodnotit změny hodnot klidového metabolismu, které nastaly po 3-měsíčním programu aerobní a anaerobní pohybové aktivity a následném 6-měsíčním období bez programu pohybové aktivity.. 2. Zhodnotit proveditelnost zamýšlené disertační práce a vymezit možná úskalí. METODIKA Charakteristika souboru Zkoumaný soubor tvořila skupina šesti mužů ve věku let, kteří dlouhodobě nevykonávají žádné tělesné cvičení nebo sportovní aktivitu a mají sedavé zaměstnání.. Netrpí

31 žádnou metabolickou nebo hormonální poruchou, poruchou trávení, vstřebávání, bez chronického onemocnění ledvin nebo jater. Probandi byli náhodně rozděleni do dvou experimentálních skupin. Probandi v první experimentální skupině (EX1, n=3) vykonávali anaerobní PA silový trénink. Probandi ve druhé experimentální skupině (EX2, n=3) vykonávali aerobní PA vytrvalostní trénink. Cvičení probíhalo 3x týdně, po dobu 12 týdnů. Všichni probandi absolvovali vstupní vyšetření a měření (měření 1), dále pak vyšetření a měření po ukončení 3-měsíčního programu PA (měření 2) a vyšetření a měření po šesti měsících od ukončení programu PA (měření 3). Každému z probandů byla udělána analýza tělesného složení a změřen klidový metabolismus. Pro sestavení programu PA pak probandi ze skupiny EX1 absolvovali test určení maximálních silových schopností, probandi ze skupiny EX2 absolvovali spiroergometrický zátěžový test do maxima. Klidový metabolismus (RMR) K měření RMR byl použit analyzátor vzduchu Metalyzer Cortex 3B. Vždy před měřením proběhla kalibrace přístroje podle pokynů uváděných výrobcem. Před měřením dodržovali probandi tyto podmínky: klidná noc, cca. 8 hodin spánku, bez konzumace potravin a nápojů, vyjma vody, po dobu 12- ti hodin, bez tělesného cvičení a vyčerpávající práce po dobu 48 hodin. Klidový metabolismus byl měřen mezi 06:00 a 08:00 hod. Do laboratoře se probandi dopravili motorovými vozidly, aby byla zajištěna minimální fyzická aktivita. Během měření zůstávali probandi vleže na zádech. Měření bylo ukončeno v okamžiku, kdy proband dosáhl setrvalého stavu. Setrvalý stav byl stanoven jako stav, kdy po dobu 5 minut nedochází ke změnám hodnot objemů O 2 a CO 2 v rozmezí 10% a hodnota respiračního kvocientu se nemění v rozmezí 5%. Bazální metabolismus (BMR) vyjadřuje energii potřebnou pro udržení všech vitálních funkcí. Klidový metabolismus vyjadřuje metabolismus za klidových podmínek, jeho hodnota je asi o 10 % vyšší než u BMR. Metodika měření klidového metabolismu byla zavedena proto, že bazální metabolismus je velmi obtížně měřitelný. Analýza tělesného složení Tělesná hmotnost a tělesné složení byli zjištěny na analyzátoru tělesného složení InBody 230, který zjišťuje složení lidského těla pomocí bioelektrické impedance. Sledovanými parametry byly tělesná výška, tělesná hmotnost, body mass index (BMI), procento tělesného tuku, aktivní tělesná hmota (ATH), svalová tkáň, tuková tkáň a tělesná voda. Měření se uskutečnila mezi 06:00 a 08:00. Všichni probandi měli před samotným měřením klidnou noc, cca. 8 hodin spánku. Před měřením nekonzumovali žádné potraviny ani nápoje, vyjma vody, po dobu 12- ti hodin. Probandi absolvovali tři měření, v časovém intervalu cca 5 minut. Konečným výsledkem byl aritmetický průměr těchto tří měření. Program pohybové aktivity Probandi zařazení do skupiny EX1 využívali pro svou aktivitu kombinaci volného závaží (činky) a posilovacích strojů. Do programu PA bylo zařazeno posilování všech hlavních svalových skupin. Během prvních 6-ti týdnů programu, probandi vykonávali opakování v sérii, 2-3 série na jeden cvik, 2 cviky na jednu svalovou partii (stehna 3, lýtka 1). Hmotnost závaží byla stanovena tak, aby došlo k vyčerpání probanda u opakování. Vyčerpání bylo definováno jako bod, kdy další opakování nebylo možno provést správně v plném rozsahu pohybu u daného cvičení. Během druhých 6-ti týdnů, probandi vykonávali 8-10 opakování v sérii, 3 série na jeden cvik, 2-3 cviky na jednu svalovou partii. Hmotnost závaží byla stanovena tak, aby došlo k vyčerpání probanda u 8-10 opakování. Vyčerpání bylo definováno jako bod, kdy další opakování nebylo možno provést správně v plném rozsahu pohybu u daného cvičení. Tréninkové jednotky probíhaly pod dohledem výzkumníka. Probandi ve skupině EX2 vykonávali vytrvalostní trénink, zvolenou formou lokomoce byl běh. Úroveň intenzity

32 zatížení byla stanovena jako procento z tepové frekvence na úrovni anaerobního prahu. Anaerobní práh byl stanoven pomocí přístroje Metalyzer Cortex 3B při zátěžovém testu, a to jako místo kde se kříží křivky objemu O2 a CO2 a respirační kvocient je roven 1. Zároveň dochází k nárůstu křivky ventilace. Z důvodu předcházející fyzické hypoaktivity probandů byla pro tréninkový program zvolena vytrvalost extenzivní a probandi se tak během tréninku pohybovali v pásmu tepové frekvence charakteristické pro tuto vytrvalost, tzn. mezi % z tepové frekvence na úrovni anaerobního prahu. Interval zatížení pro týden 1-4 byl 30 minut, pro týden minut a pro týden minut. Tréninkové jednotky byly pravidelně kontrolovány výzkumníkem, tepová frekvence byla monitorována pomocí sport-testeru. VÝSLEDKY A DISKUZE Klidový metabolismus - RMR Změřený metabolismus jsme porovnávali s hodnotou vypočtenou podle Harris- Benedictova vzorce + 10 % (Předpokládaný RMR). U všech probandů byla tato hodnota při vstupním měření (Měření 1) vyšší než hodnota získaná při vlastním měření. Po třech měsících programu PA (Měření 2) došlo u všech probandů k navýšení hodnoty klidového metabolismu a to i nad hodnotu předpokládaného RMR. Šest měsíců po ukončení cvičení (měření 3) došlo u čtyř probandů k opětovnému poklesu RMR a to i pod hodnotu získanou při měření 1, u zbylých dvou probandů jsme pak tento pokles nezaznamenali. Měření 1 Měření 2 Měření 3 Předpokládaný Změřený Předpokládaný Změřený Předpokládaný Změřený RMR RMR RMR RMR RMR RMR Proband 8388 kj/d 8051 kj/d 8584 kj/d 8927 kj/d 8482 kj/d 8981 kj/d I Proband 9850 kj/d 9572 kj/d kj/d kj/d kj/d 9977 kj/d II Proband 9736 kj/d 8821 kj/d 9768 kj/d kj/d 9604 kj/d 8357 kj/d III Tabulka 1: Klidový metabolismus u skupiny EX1 Proband IV Proband V Proband VI Měření 1 Měření 2 Měření 3 Předpokládaný Změřený Předpokládaný Změřený Předpokládaný Změřený RMR RMR RMR RMR RMR RMR 7249 kj/d 7224 kj/d 7147 kj/d 7415 kj/d 7152 kj/d 6947 kj/d 8047 kj/d 7838 kj/d 8056 kj/d 8146 kj/d 7885 kj/d 7416 kj/d 9862 kj/d 9359 kj/d 9675 kj/d 9865 kj/d 9526 kj/d kj/d Tabulka 2: Klidový metabolismus u skupiny EX2 Analýza tělesného složení V tabulkách 3, 4 a 5 jsou uvedeny výsledky získané při analýze tělesného složení u probandů ze skupiny EX1. U všech došlo k nárůstu hmotnosti, na kterém se podílí nárůst aktivní tělesné hmoty i tukové tkáně. Procento tělesného tuku se u všech probandů mírně navýšilo. Šest měsíců po ukončení cvičení došlo u dvou probandů k dalšímu navýšení procenta tělesného tuku, u jednoho pak k poklesu. Výška (m) Hmotnost (kg) BMI Tělesný tuk (%) ATH (kg) Svalová tkáň (kg) Tuková tkáň (kg) Tělesná voda (kg) Proband 1,83 77,3 23,1 13,9 66,6 38,0 10,7 48,9 I Proband 1,8 101,4 31,3 30,0 71,0 40,9 30,4 51,9 II Proband 1,82 96,5 29,1 21,0 76,2 43,8 20,3 55,7 III Tabulka 3: Analýza tělesného složení u skupiny EX1 (měření 1)

33 Výška (m) Hmotnost (kg) BMI Tělesný tuk (%) ATH (kg) Svalová tkáň (kg) Tuková tkáň (kg) Tělesná voda (kg) Proband 1,83 80,4 24,0 14,2 69,0 40,6 11,4 50,7 I Proband 1,8 103,3 32,0 30,3 72,0 41,5 31,3 52,3 II Proband 1,82 97,5 29,4 21,8 76,3 44,0 21,2 55,8 III Tabulka 4: Analýza tělesného složení u skupiny EX1 (měření 2) Výška (m) Hmotnost (kg) BMI Tělesný tuk (%) ATH (kg) Svalová tkáň (kg) Tuková tkáň (kg) Tělesná voda (kg) Proband I 1,83 79,3 23,7 15,9 66,7 37,9 12,6 49,0 Proband II Proband III 1,8 103,2 31,9 31,6 70,6 40,5 32,6 51,6 1,82 95,4 28,8 21,5 74,9 43,2 20,5 54,8 Tabulka 5: Analýza tělesného složení u skupiny EX1 (měření 3) Ve skupině EX2 jsme u probanda IV a probanda VI zaznamenali redukci hmotnosti, u probanda V došlo k mírnému navýšení, které je však způsobeno nárůstem aktivní tělesné hmoty. Pozitivní změnou je snížení procenta tělesného tuku u všech probandů. Šest měsíců po ukončení programu PA se podíl tukové tkáně zvýšil u dvou probandů, u jednoho probanda došlo k dalšímu poklesu (viz tabulky 6, 7 a 8). Výška (m) Proband 1,69 64,4 22,5 19,2 52,0 29,2 12,4 38,2 IV Proband 1,71 77,2 26,4 20,1 61,7 35,3 15,5 45,3 V Proband 1,95 93,7 24,6 17,9 76,9 44,1 16,8 56,3 VI Tabulka 6: Analýza tělesného složení u skupiny EX2 (měření 1) Výška (m) Hmotnost (kg) Hmotnost (kg) BMI BMI Tělesný tuk (%) Tělesný tuk (%) ATH (kg) Svalová tkáň (kg) Tuková tkáň (kg) Tělesná voda (kg) Proband 1,69 62,8 22,0 17,4 51,9 29,2 10,9 38,1 IV Proband 1,71 77,4 26,5 18,0 63,5 36,6 13,9 46,6 V Proband 1,95 90,8 23,9 15,0 77,2 44,3 13,6 56,5 VI Tabulka 7: Analýza tělesného složení u skupiny EX2 (měření 2) Výška (m) Hmotnost (kg) BMI Tělesný tuk (%) ATH (kg) Svalová tkáň (kg) Tuková tkáň (kg) Tělesná voda (kg) Proband 1,69 63,7 22,6 18,9 51,6 29,0 12,1 37,9 IV Proband 1,71 75,2 25,7 17,5 62,0 35,6 13,2 45,5 V Proband VI 1,95 89,7 23,3 15,4 75,9 43,3 13,8 55,6 Tabulka 8 : Analýza tělesného složení u skupiny EX2 (měření 3) Zvýšení hodnoty klidového metabolismu zaznamenaly také jiné výzkumy (Ballor & Poehlman, 1992; Broeder, Berke, Gardner, Goran, & Poehlman, 1992; Burrhus, Svanevik, & Wilmore, 1992; Poehlman et al., 1992; Toth & Poehlman; Tremblay et al.; Whatley et al., 1994), zatímco výsledky jiných výzkumů zaznamenaly hodnoty klidového metabolismu jako nezměněné (Keytel, Lambert, Johnson, Noakes, & Lambert, 2001; Meredith, Frontera, Fisher, Hughes, & Herland, 1989; Sjodin et al., 1996; Volpe, Huang Larpadisorn, & Lesser, 2001; Wilmore et al., 1998) či došlo k mírnému poklesu hodnoty RMR (Byrne & Wilmore, 2001; Santa-Clara, Szymanski, Ordille, & Fernhall, 2006). ZÁVĚR Po absolvování tří měsíců pravidelné pohybové aktivity došlo u všech probandů k nárůstu hodnoty klidového metabolismu. Větší změny v absolutní hodnotě RMR jsme zaznamenali u ATH (kg) Svalová tkáň (kg) Tuková tkáň (kg) Tělesná voda (kg)

34 skupiny EX1, vykonávající silový trénink, avšak k optimálnější změnám tělesného složení došlo u skupiny EX2. Šest měsíců po ukončení cvičení je situace v obou skupinách podobná, u čtyř probandů jsme naměřili snížení hodnoty klidového metabolismu a zhoršení z pohledu tělesného složení, u dvou zvýšení a zlepšení. Potvrzuje se význam vlivu pohybové aktivity na hodnotu klidového metabolismu. Další data k problému vlivu pohybové aktivity na hodnotu klidového metabolismu budou změřena v rámci projektu specifického výzkumu a disertační práce jednoho z autorů studie. Pilotní studie potvrdila vhodnost metod sběru dat a možnost další realizace výzkumu. LITERATURA BALLOR, D.L., & POEHLMAN, E.T. (1992). Resting metabolit rate and coronary disease risk factors in aerobically and resistance trained women. The American Journal of Clinical Nutrition, 56, BERKE, E., GARDNER, A.W., GORAN, M.I., & POEHLMAN, E.T. (1992). Resting metabolit rate and the influence of the pretesting environment. The American Journal of Clinical Nutrition, 55, BREODER, C.E., BURRHUS, K.A., SVANEVIK, L.S., & WILMORE, J.H. (1992). The effects of either high-intensity resistance or endurance training on resting metabolit rate. The American Journal of Clinical of Nutrition, 55, BRYCHTA, T. & BRYCHTOVÁ, S. (2011). Obézní pacient v lékařské ordinaci. Interní medicína pro praxi, 3, BYRNE, H.K., & WILMORE, J.H. (2001). The effects of high intensity of a 20-week exercise training program on resting metabolit rate in previously sedentary moderately obese women. International Journal of sport Nutrition and Exercise Metabolism, 11, DOLEZAL, A. B., & POTTEIGER, A. J. (1998). Concurrent resistance and endurance training influence basal metabolic rate in nondieting individuals. Journal of Applied Phzsiology, 85, KEYTEL, L.R., LAMBERT, M.I., JOHNSON,J., NOAKES, T.D., & LAMBERT, E.V. (2001). Free living energy expenditure in post menopausal women before and after exercise training. International Journal of Sport Nutrition and Sport Metabolism, 11, MEREDITH, C.N., FRONTERA, W.R., FISHER, E.C., HUGHES, V.A., & HERLAND, J.C. (1989). Peripheral effects of endurance training in young and old subjects. Journal of Applied Physiology, 66, RAVUSSIN, E., & BOGARDUS, C. (1989). Relationship of genetics, age, and physical fitness to daily energy expenditure and fuel utilization. The American Journal of Clinical Nutrition, 49, SANTA-CLARA, H., SZYMANSKI, L.M., ORDILLE, T., & FERNHALL, B. (2006). Effects of exercise training on resting metabolit rate in postmenopausal African American and Caucasian women. Metabolism, 55, CHANGES OF RESTING METABOLIT RATE DEPENDING ON PHYSICAL ACTIVITY(PILOT STUDY) Vojtech BASTYAN, Jan NOVOTNY, Vladimir POSPÍCHAL Masaryk University, Faculty of Sport Studies, Department of Kinesiology, Brno, Czech Republic SUMMARY: Changes in resting metabolic rate and body composition were investigated in a group of men aged years with sedentary lifestyle. Subjects were randomly split into two groups after the initial measurements, one group

35 performed aerobic and second group anaerobic physical activity (PA). The output measurements were performed after 3 months of regular physical activity. Additional data were obtained 6 months after completion of the physical activity program, during which none of the subjects continued exercising. The monitored parameters were mainly differences in value of resting metabolic rate and body composition. Data were collected using the air analyzer Metalyzer Cortex 3B in the Laboratory of Sports Medicine, Faculty of Sports Studies in Brno. After three months of regular physical activity, increase in both absolute and relative values of resting metabolic rate was observed in all subjects. Data measured six months after the end of exercise program do not show such clear results, but we can talk about the trend of re-reducing the resting metabolic rate value. It is confirmed that the value of resting metabolic rate is a dynamic parameter, responding to lifestyle changes. Keywords: resting metabolic rate, body composition, sedentary lifestyle, aerobic physical activity, anaerobic physical activity, health and physical activity

36 TYPOVÉ CHARAKTERISTIKY VYBRANÝCH LYŽIAROV - VETERÁNOV NA ZÁKLADE SLEDOVANÝCH UKAZOVATEĽOV Anna Blahutová Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského Bratislava SUMMARY Prípadové štúdie riešia (najmä v psychológii) jedincov, ktorí sa vymykajú z bežného priemeru napr. alkoholom, čo drogovo závislé osoby. Túto komplexnú metódu je možné využiť aj v športe a odpovedať tak na otázku: Prečo sú niektorí jedinca tak úspešní? V našom príspevku sledujeme rôzne typy úspešných a neúspešných lyžiarov veteránov rovnakých alebo rozdielnych výkonnostných kategórii v zjazdovom lyžovaní a podávame ich komplexnú charakteristiku. Key words: prípadová štúdia, výkonnostný šport, lyžiari veteráni, kondícia, koordinácia, podmienky prípravy, sociálny status ÚVOD Problém starnutia a predlžovania aktívneho života je predmetom viacerých sledovaní. V procese starnutia dochádza k degeneratívnym zmenám oporno-pohybového aparátu, hlavne chrupaviek a kĺbov. Stráca sa svalová hmota, elasticita svalov, dochádza k zhoršovaniu nervosvalovej koordinácie i reakcie na pohybové podnety. Individuálne pohybové predpoklady aj v staršom veku sú výsledkom integrácie genetických a negenetických faktorov (prostredie, výživa, pohybové aktivity a športovanie). Športový výkon u starších lyžiarov veteránov je vysoko individuálnou záležitosťou, kde rozhoduje okrem veku aj určité technické dispozície, úroveň kondície, sociálny status, životný štýl, zdravie, ale aj predchádzajúca športová príprava. Biologický vek sa často nemusí zhodovať s kalendárnym vekom. Biologický (fyziologický) vek je definovaný ako súhrn opotrebovania fyziologických, chemických a psychických funkcií. Podľa Šelingerovej a Šelingera (2010) s biologickým vekom najviac korešpondujú silové a rýchlostno-silové ukazovatele. Dostatočná úroveň kondičnej pripravenosti je predpokladom aj vyššej úrovne reakcie a rovnováhy (Choutka, Dovalil 1991), tie ovplyvňujú tempo a rytmus pohybu, čo sa v lyžovaní prejaví v sklze a vedení lyžiarskeho oblúka. Je predpoklad, že najúspešnejší veteráni budú dobrí nielen v úrovni kondičnej prípravy, ale aj v úrovni koordinačných schopností (reakcia, rovnováha), čo je základným predpokladom dobrej techniky. Tú determinujú koordinačné schopnosti, úroveň kĺbovej pohyblivosti, zdravie, sociálny status, ale aj športová príprava starších lyžiarov. Môžeme tak predpokladať výraznejší vplyv rôznych, aj kvalitatívnych ukazovateľov na úroveň športovej výkonnosti. CIEĽ Cieľom nášho príspevku bolo porovnať úroveň vybraných kondičných a koordinačných schopností a ukazovateľov športovej prípravy vybraných lyžiarov veteránov a charakterizovať komplexne jednotlivé typy pretekárov. METODIKA PRÁCE Do porovnávania boli vybraní pretekári veteráni v zjazdovom lyžovaní v troch skupinách veteránov.: - I. skupina: ženy -veteránky (dve bývalé reprezentantky ČSSR ). 53 ročná A.B. (víťazka viacerých pretekov SP) a 55 ročná D.Z., účastníčka Slovenského pohára veteránov.

37 - II. skupina: mladší veteráni do 55 rokov. Išlo o D.A. 39 rokov ( víťaza dvoch ročníkov Svetového pohára) a P.P, pretekára Slovenského pohára veteránov. (Pre porovnanie úrovne pohybovej výkonnosti a športovej prípravy sme využili aj mladého lyžiara, ktorý ešte nemôže štartovať za veteránov) III. skupina: starší veteráni od 55 a viac rokov. Traja veteráni: 68 ročný Z.M., 66 ročný M.H. a 58 ročný V.I. Z hľadiska predchádzajúcej športovej výkonnosti rozlišujeme u veteránov, ktorí sa zúčastňujú Slovenského a Svetového pohára (SP) a dosahujú rôznu úroveň športovej výkonnosti tri kategórie. Ide o tieto predchádzajúce výkonnostné skupiny: - A kategória : bývalí reprezentanti - B kategória : bývalí výkonnostní lyžiari - C kategória: bývalí rekreační (príležitostní) lyžiari Predpokladáme, že rozdiely medzi pretekármi budú nielen v predchádzajúcej športovej výkonnosti, ale aj v súčasnej motorickej pripravenosti, pravdepodobne aj v objeme a podmienkach športovej prípravy. Z motorických testov absolvovali veteráni testy výbušnej a dynamickej sily dolných končatín (na výskokovom ergometri), test disjunktívnej reakčnej rýchlosti dolných končatín (Agility test, HAMAR, ZEMKOVÁ, 2006), test statickej a dynamickej rovnováhy (na stabilografickej platni) a testy kĺbovej pohyblivosti bedrového kĺbu a chrbtice (Thomayerov príznak). Testovanie sa uskutočnilo v apríli 2007 na Katedra športovej kinantropológie FTVŠ UK v Bratislave. V tom istom roku sme vyhodnotili aj priemerné počty hodín športovej prípravy počas týždňa v letných mesiacoch a počet dní prípravy na snehu počas lyžiarskej sezóny, ako aj sociálne ukazovatele podmienok športovej prípravy. Zaujímavé informácie o jedincoch nám poskytol dotazník, ktorý zahŕňal rôzne kvalitatívne ukazovatele o možnostiach venovať sa aktívnemu športu v minulosti aj súčasnosti. METÓDY SPRACOVANIA A VYHODNOTENIA ÚDAJOV Pri získavaní údajov sa jednalo o: - jednorazové prierezové vyšetrenia. Prierezové charakteristiky sú zamerané na hľadanie príčin a dôvodov rozdielnej úrovne športovej výkonnosti na základe posúdenia: kvantitatívnych charakteristík: a/ motorickej výkonnosti (kondícia ovplyvňuje techniku lyžiara, výber lyží, intenzitu zaťaženia) b/ tréningového zaťaženia (optimálne, nedostatočné, nadmerné) - porovnávacia analýza: interindividuálne porovnávanie jednotlivcov v skupine na základe jednotlivých ukazovateľov pohybovej výkonnosti vo vzťahu k úrovni športovej výkonnosti porovnávanie jednotlivcov navzájom (typológia veteránov) Porovnanie kvalitatívnych charakteristík vekovo, motoricky, výkonnostne aj sociálne odlišných veteránov - metóda prípadovej štúdie: rieši jedinca v čo najširších súvislostiach (Hendl, 2005). V komplexnom prístupe typových charakteristík vybraných pretekárov veteránskeho lyžovania sme použili aj kvalitatívnu metódu prípadovej štúdie, ktorá zahŕňa nie vždy typické situácie vrcholového veteránskeho súťaženia. Ide o popis typických prípadov jednotlivcov, ktorí reprezentujú určitú skupinu lyžiarov veteránov. V našom prípade ide o bývalých reprezentantov, výkonnostných pretekárov a rekreačných lyžiarov. U týchto

38 jedincov sme očakávali určité atypické vlastnosti, ktoré nie je možné navzájom porovnávať. Vychádzame zo stratégie a otázky Prečo môže alebo nemôže byť jedinec (bývalý reprezentant, výkonnostný alebo rekreačný lyžiar) v súčasnosti vrcholovým pretekárom vo veteránskom lyžovaní? V našom prístupe (BLAHUTOVÁ, 2011) analyzujeme pološtrukturovaným dotazníkom informácie o: - genetických predpokladoch pre šport - realizácii aktívneho, či rekreačného športu v mladosti - rodinné pomery, časové zaneprázdnenie, orientácia povolania, životná filozofia, životný štýl, sociálny status - kvantitatívne charakteristiky (pohybovej a technickej pripravenosti) - podmienky športovej prípravy (možnosti a vzdialenosť lyžiarskych stredísk) - dostupnosť a možnosti kvalitného výstroja (príloha) Potreba komplexnosti prístupu (zahŕňa aj netypické situácie napr. sociálny status Břicháček, 1981(In: Hendl, 2005). - dotazníková metóda: (zahŕňa osobnostnú, rodinnú, športovú, sociálnu anamnézu) VÝSLEDKY Zaujímalo nás, aké budú súčasné rozdiely v úrovni motorickej výkonnosti, ukazovateľoch športovej prípravy a športovej výkonnosti medzi bývalými reprezentantkami (tab.1), aj v porovnaní s mladou lyžiarkou študentkou FTVŠ. Nakoľko ide o dve vekovo i výkonnostne podobné pretekárky (bývalé reprezentantky), sledovali sme ich súčasnú aktuálnu motorickú a športovú výkonnosť. Zaregistrovali sme výrazné rozdiely najmä v športovej príprave na snehu, športových aktivitách v lete, vo vytrvalosti v sile (dynamická sila DK), pohyblivosti ako aj v hodnotách BMI. Nižšia úroveň sledovaných ukazovateľov u D.Z. sa zákonite prejavila v úrovni jej aktuálnej športovej výkonnosti. Najmenšie rozdiely v porovnaní s ostatnými veteránkami sa u nej prejavili vo výbušnej sile a reakčnej rýchlosti DK, ktoré boli pre danú veteránku v čase jej reprezentačnej činnosti dominantné a vysoko trénované. Predpokladáme u týchto pohybových schopností aj vyššiu genetickú podmienenosť ich úrovne v porovnaní napr. s vytrvalosťou v sile. Tabuľka 1. Charakteristika I. skupiny (veteránky) typov A. Porovnanie rozdielnej úrovne pohybovej výkonnosti a športovej prípravy dvoch bývalých reprezentantiek a porovnanie ich údajov s mladou lyžiarkou Meno/kat. Vek BMI RR VS DS SR LP DZs. PHB A-reprez. roky index (ms) h/cm h/cm mm/s hod. dni (cm) A.B. (A1) 53 24, ,9 10,8 73, D.Z. (A2) 55 26, ,4 12,9 123, _ B.P. (0) 25 23, ,0 20,4 97, Legenda : Kategória A bývalé reprezentantky (0 mladá pretekárka) RR- dk -Reakčná rýchlosť dolných končatín VS -dk- Výbušná sila dolných končatín DS- dk - Dynamická sila dolných končatín SR- Statická rovnováha (priemerná hodnota výkyvov v predozadnom a bočnom smere) DR- Dynamická rovnováha LP- Letná príprava

39 DZ- Dni zaťaženia na snehu PHB- Pohyblivosť(++ veľmi dobrá, + dobrá slabá) Charakteristika jednotlivých typov veteránov: Na základe dotazníkov je možné charakterizovať jednotlivé typy pretekárok reprezentantiek. Typ A1 (A.B.) : bývalá vrcholová pretekárka reprezentantka : zdedila priaznivé dispozície pre šport, ktoré dokázala uplatniť v lyžovaní, od malička sa venovala viacerým športom, športovej príprave sa venuje príležitostne, i keď je súčasťou jej povolania. Má určité zdravotné problémy, preto netrénuje v bránach, ani v lete na snehu, lyžovanie je súčasťou jej profesie, má podporu rodiny a dostatočný priestor na športovanie, nevenuje dostatok financií na zabezpečenie kvalitnejšieho lyžiarskeho výstroja, snaží sa dodržiavať správny životný režim, úroveň kondičnej, koordinačnej, technickej i športovej výkonnosti je v rámci sledovaného súboru veteránok výrazne nadpriemerná. Výkonová motivácia a súťaženie zohrávajú významnú úlohu v jej športovej veteránskej kariére, v súčasnosti dosahuje medailové umiestnenia vo Svetovom pohári a na Majstrovstvách sveta veteránov. Typ A2 (D.Z.) : bývalá vrcholová pretekárka reprezentantka: napriek dobrým pohybovým predpokladom a všestrannej príprave v mladosti, nemá z rodinných a pracovných dôvodov dostatok času na športovanie, nevenuje dostatok priestoru kondičnej ani technickej príprave. Nevenuje dostatok finančných prostriedkov na kvalitnejšiu prípravu na ľadovcoch a na kvalitný lyžiarsky materiál, má nadváhu a nedostatočnú kondičnú pripravenosť, obmedzenú pohyblivosť, ktoré negatívne ovplyvňujú úroveň jej technickej pripravenosti. Nevyhnutné je u veteránky D.Z. vymeniť lyže za kvalitnejšie a začať s cielenou kondičnou prípravou. V súčasnosti má nízku úroveň športovej výkonnosti v medzinárodných súťažiach, priemerné výsledky dosahuje vo svojej kategórii v Slovenskom pohári veteránov. V tabuľke 2 (veteráni do 55 rokov) sme porovnávali bývalého aktívneho výkonnostného lyžiara (B1), bez výrazných športových výsledkov v minulosti (v súčasnosti najlepšieho veterána na Slovensku v kategórii do 55 rokov celkového víťaza dvoch ročníkov Svetového pohára veteránov). Porovnávali sme ho s veteránom, ktorý bol taktiež výkonnostným pretekárom v mladosti. Ich údaje porovnávame aj s mladým lyžiarom (bývalý slovenský reprezentant do 30 rokov, ktorý zatiaľ nemôže súťažiť v kategórii veteránov) Tabuľka 2. Porovnanie pohybovej výkonnosti a športovej prípravy bývalých výkonnostných pretekárov kategórie B ( II. skup. mladší veteráni) a porovnanie veteránov s mladším pretekárom -reprezentantom, rok RR Kateg VS dk DS dk SR DR LP DZ PHB Meno Vek BMI dk Typ (ms) (h/cm) (h/cm) (mms) (mms) (h/týždeň) (sneh/dni) (cm) B1 A.D 39 20, ,3 20, B2 P. B ,1 16, _ 0 M.M 24 25, ,9 25, Legenda : Kateg.- B1, B2 (bývalí výkonnostní lyžiari, 0 mladý lyžiar -pretekár)

40 Medzi mladším veteránom (najúspešnejším vo svojej skupine) (D.A.) a mladým lyžiarom (M.M.), napriek vekovému rozdielu (15 rokov) nie sú výraznejšie rozdiely, snáď až na výšku výskoku pri výbušnej a dynamickej sile dolných končatín. (tab.2). Veterán B1 (D.A.) bol lepší v úrovni statickej a dynamickej rovnováhy, ale aj vo vyšších objemoch tréningového zaťaženia oproti mladému lyžiarovi, výrazne lepší ako jeho kolega - veterán. Úroveň pohybovej výkonnosti sledovaného mladšieho veterána je na vysokej úrovni. V športovej príprave dosahoval popredné umiestnenia aj vo Svetovom pohári a na Majstrovstvách sveta veteránov. V roku 2010 a 2011 sa stal absolútnym víťazom v súťaži Svetového pohára veteránov vo svojej veteránskej kategórii, kde porazil popredných pretekárov z alpských krajín. Napriek tomu, že v minulosti nebol vrcholovým reprezentantom, a nedosahoval dobré výsledky ani vo výkonnostnom lyžovaní, v súčasnosti dosahuje vynikajúce športové výsledky aj na úrovni Slovenského pohára mladých zjazdárov. Športovej príprave venuje celý svoj čas (vykonáva funkciu lyžiarskeho trénera). Výrazné rozdiely sú v porovnaní s druhým veteránom B2 (P.B.) vo všetkých ukazovateľoch v neprospech P.B. čo sa jednoznačne odráža aj v úrovni športovej výkonnosti vo veteránskom veku. Nevykonáva v súčasnosti systematicky športové aktivity, čo sa prejavilo aj na BMI. Zaujímavou prípadovou štúdiou sú veteráni III. skupiny (starší veteráni nad 55 rokov), (tab. 3). Ide o pretekára B1 (Z.M.) bývalého výkonnostného pretekára a dvoch pretekárov, ktorí sa pretekárskej činnosti venovali v minulosti len príležitostne C1 (M.H) a C2 (V.I.). Posledný veterán až na úrovni veteránskeho lyžovania. Tabuľka 3. Porovnanie pohybovej výkonnosti a športovej prípravy typov B2 (výkonnostný lyžiar) C1 a C2 (príležitostní rekreační lyžiari) DRR VS DS Kateg skup. Meno Vek BMI SR DR LP DZ PHB DK DK DK (ms) (h/cm) (h/cm) (ms) (ms) (h/týždeň) (sneh/dni) (cm) B1 Z.M 68 27, ,3 7,9 200 nesplnil 9 70 slabá C1 H.M 66 23, ,0 12,0 77, výborná C2 V.I 57 34, ,2 6,7 331 nesplnil 3 49 slabá Legenda: B1 bývalý výkonnostný pretekár C1 a C2 bývalí príležitostní, rekreační lyžiari Typ B1 V minulosti pretekal na výkonnostnej úrovni a dosahoval dobré výsledky. Pätnásť rokov sa zúčastňoval ako jediný slovenský pretekár súťaží Svetového pohára veteránov. Mal najvyšší objem špeciálnej prípravy na snehu (DZs), ideálne podmienky na športovú prípravu (kompletne zariadený karavan), má kvalitný lyžiarsky materiál. V posledných rokoch došlo u neho k zraneniam a poklesu športovej výkonnosti. Domnievame sa, že ide jednoznačne o nízku úroveň pohybových schopností (tab. 2), obmedzenie kĺbovej pohyblivosti, zníženej reakcie a rovnováhy, nedodržiavanie životného režimu, prílišné zaťažovanie špeciálnou prípravou na snehu, bez dostatočných kompenzačných a regeneračných cvičení, čo sa prejavilo určitou opotrebovanosťou organizmu. Dôsledkom je pokles športovej výkonnosti, ale hlavne početnosť jeho úrazov v posledných troch rokoch. (V súčasnosti je po troch rokoch mimo aktívnej športovej činnosti..pozn. autorky). Typ -C1 V minulosti pretekal len príležitostne (ako študent VŠ). V súčasnosti dosahuje, napriek vyššiemu veku vysokú úroveň pohybovej výkonnosti. Jeho úroveň disjunktívnej

41 reakčnej rýchlosti dolných končatín, ukazovatele statickej a dynamickej rovnováhy boli na úrovni 40-ročných veteránov. Kĺbová pohyblivosť bola na veľmi dobrej úrovni. Optimálny životný režim (BMI 23,1), systematická dlhoročná športová aktivita urýchľujú rozvoj jeho technickej pripravenosti a neustále zvyšovanie športovej výkonnosti. Po dvoch rokoch prekonal v úrovni športovej výkonnosti úspešnejšieho kolegu (B1). Zaujímavým prípadom je aj Typ C2. Napriek tomu, že má možnosti prípravy na snehu aj v lete, jeho úroveň kondičnej pripravenosti bola na najslabšej úrovni. Napriek nižšiemu veku nedosahoval potrebnú úroveň kondície, nedodržoval životný režim (index BMI bol 34,7). Športu sa venoval predtým len príležitostne a rekreačne. Napriek vynakladaným prostriedkom je jeho pôsobenie vo veteránskom lyžovaní veľkým rizikom, o čom svedčí už viacero jeho úrazov. (Po troch rokoch ale typ C2 začína s pravidelnou systematickou prípravou, telesnú hmotnosť znížil o 20 kg, zlepšuje úroveň techniky, upravuje životný režim.. pozn. autorky) ZHRNUTIE I keď predpokladáme kumulatívny efekt a vplyv predchádzajúcej prípravy u bývalých športovcov -typológia najúspešnejších veteránov jednotlivých kategórií v zjazdovom lyžovaní nám ukazuje na podobné charakteristiky. Ako je viditeľné v našom príspevku, dostatočná úroveň pohybových schopností, technika, vyjadrená počtom dní na snehu, ale aj úroveň zdravotného stavu pretekárov sú pravdepodobne jedným z faktorov, ktoré určujú športovú výkonnosť pretekárov staršieho veteránskeho veku. Nezanedbateľný je aj sociálny faktor, napr. možnosti prípravy v Alpách, či vybavenie kvalitným lyžiarskym materiálom. Životný štýl, dostatok priestoru na športové aktivity, silná výkonová motivácia sú nezanedbateľným faktorom, ktorý hrá významnú úlohu pri dosahovaní športovej výkonnosti v strednom a staršom veku. Dôležitá je ale aj predchádzajúca športová príprava t.j. rozvoj kondičných a koordinačných schopností v prepojení na lyžiarske zručnosti. Získané skúsenosti, psychická odolnosť, regulácia štartových situácií a optimálny odhad vlastných síl a možností, súvisia s optimálnou realizáciou vlastnej športovej výkonnosti. Všetky tieto faktory zohrávajú významnú úlohu v športovom výkone veteránov. Úroveň kondičnej, ale hlavne koordinačnej pripravenosti (technika), spolu so súčasným spôsobom života môžu priniesť rozdiely v úrovni športovej výkonnosti veteránov, najmä so zvyšujúcim sa vekom pretekárov: - Stagnáciu a zníženie športovej výkonnosti môžu zaznamenať aj bývalí reprezentanti. - Aj slabší pretekári v mladosti (výkonnostný a rekreačný šport) môžu vo veteránskom lyžovaní dosiahnuť výrazné zlepšenie športovej výkonnosti. Dotazníková metóda nám bližšie charakterizuje aj rodinnú, pracovnú, športovú anamnézu jednotlivých typov veteránov.

42 TYPOLÓGIA VETERÁNOV TYP A reprezentanti TYP B výkonnostní lyžiari TYP C rekreační lyžiari A 1 A 2 C 1 C 2 Vysoká úroveň športovej výkonnosti Dobrá úroveň športovej výkonnosti Východiská typológie: 1. rovina bývalá úroveň športovej výkonnosti 2. rovina - súčasné podmienky športovej prípravy ZÁVERY Pri sledovaní skúmaných faktorov si musíme uvedomiť, že jedinec je zložitá sústava zdedených dispozícií ovplyvnených prostredím a rozdielnou funkciou funkčného, psychického, imunitného, hormonálneho, dýchacieho či zotavovacieho systému. - že aj veteráni vstupujú do športovej prípravy s rozdielnou úrovňou predchádzajúcej prípravy - že existujú rôzne rozdiely medzi biologickým a kalendárnym vekom (rozdielna úroveň fyzického či psychického opotrebovania organizmu), - že nie všetky pohybové aktivity vyvolávajú zvyšovanie telesnej kondície (rozdielna reakcia na tréning), - že zvyšovanie fyzického zaťaženia nemusí vždy znamenať zlepšenie techniky a športového výkonu (v staršom veku môže privodiť aj regresiu pohybovej výkonnosti), - že talentovaný jedinec (vrcholový výkon v mladosti nie je možné dosiahnuť bez talentu) nemusí trénovať rovnako ako iný jedinec - že v staršom veku rozhoduje aj vplyv zdravia a spoločenských podnetov - že emocionálne prežívanie a pozitívne emócie sú rozhodujúcim motivačným faktorom športovania v staršom veku I keď sme v príspevku nesledovali všetky faktory, ktoré prispievajú k rozvoju tvorivosti, udržiavaniu zdravia a spokojnosti, jednoznačne šport patrí medzi pozitívne aspekty v procese starnutia obyvateľov. Ako uvádzajú Malovič (2003) a Liba (2005) ľudia, ktorí sa venujú športu sú tvorivejší, vyrovnanejší, samostatnejší, rozvážnejší, sú schopní sa dlhšie koncentrovať, zrýchliť mentálne reakcie, sú schopní originálnejšie a komplexnejšie myslieť. Športové aktivity výrazne prispievajú k znižovaniu psychického napätia, úzkosti, depresívnej nálady, potláčajú negatívne emócie.

43 LITERATÚRA BLAHUTOVÁ, A.: Osobitosti štruktúry športového výkonu veteránov v zjazdovom lyžovaní. Monografia, Bratislava PEEM, 2011, s.134. ISBN HENDL, J Kvalitatívni výskum: základní metody a aplikace. Vyd. 1. Praha: Portál, s. ISBN CHOUTKA, M., DOVALIL, J.:1991. Sportovní trénink. Praha: Olympia, s. MALOVIČ, Mlado až do staroby. Banská Bystrica: IKAR, s. ISBN LIBA, P.: Pohyb a zdravie. In Elektronický zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Zdravá škola. Prešov: Metodické centrum, s ŠELINGEROVÁ, M; ŠELINGER, P.: Determinácia motorickej výkonnosti športujúcej mládeže v puberte bilologickým vekom. Telesná výchova a šport. Roč.XX, č ZEMKOVÁ, E. HAMAR, D..: Diagnostika vybraných pohybových schopností. Bratislava FTVŠ UK, ISBN CHARACTERISTICS OF SELECTED TYPES OF VETERANS SKIERS BASED ON THE MONITORING OF INDICATORS Anna BLAHUTOVÁ Faculty of Physical Education and Sport Comenius University in Bratislava, Slovak Republic SUMMARY Case studies in particular address the psychology of individuals who are beyond the current average as an alcohol or drug addict people. This complex method can be used in sports and it can answer the question "Why are some individuals so successful. In our contribution we follow different types of successful and unsuccessful veteran skiers from the same or different category of performance in alpine skiing and serve their complex characteristics. Key words: Case study, performance sport, skiers veterans, condition, coordination, conditions of preparation.

44 EKONOMICKÉ A PRÁVNÍ ASPETY VRCHOLOVÉ SPORTOVNÍ AKCE ZLATÁ TRETRA Adam BLAŽEK Masarykova Univerzita,Fakulta sportovních studií, Katedra společenských věd ve sportu, Česká republika, Brno RESUME Teoretická část příspěvku obsahuje zamyšlení nad sportem jako ekonomickou a právní kategorií. Ve druhé části (aplikační) jsou tyto poznatky aplikovány na konkrétním případu největšího lehkoatletického mítinku v České republice - mítinku Zlatá tretra. Teoretické předpoklady jsem aplikoval na konkrétním příkladu sportovní akce - mezinárodním atletickém mítinku Zlatá tretra. Tato část je především zpracována metodou řízeného rozhovoru s předními manažery společnost TK Plus s.r.o., odpovědnými za průběh této sportovní akce a analýzou interních dokumentů společnosti TK Plus s.r.o. V závěru je provedeno určité zobecnění získaných výsledků a stanovení předpokladů pro úspěšné organizační zvládnutí sportovního podniku. Klíčová slova: Zlatá tretra, sport, sport jako ekonomická kategorie, sport jako právnická kategorie ÚVOD Mítinku Zlatá tretra se každoročně účastní celá řada atletů světového formátu v čele s atletickou hvězdou, jamajským sprinterem Usainem Boltem, který se letošního ročníku zúčastnil již pošesté. Usain Bolt však není jediný sportovec z řady TOP atletů, kteří se na Zlaté tretře pravidelně objevují, mezi další TOP atlety patří například David Rudisha či Daron Robbles. Mítink Zlatá tretra je příkladem mimořádně kvalitního, promyšleného a koncepčního manažerského řízení. Společnost TK Plus za dobu, kdy převzala práva k pořádání tohoto mítinku, dokázala z bezvýznamného národního mistrovství (dokonce se jednu dobu uvažovalo o jeho zrušení) vytvořit mítink světové úrovně (Zlatá tretra má reálnou šanci být zařazena mezi elitní mítinky Diamantové ligy pozn. Adam Blažek). TEORETICKÁ ČÁST SPORT JAKO EKONOMICKÁ KATEGORIE Až do poloviny dvacátého století byl sport pojímán převážně jako zájmová aktivita, v případě vrcholového sportu byl provozován, až na výjimky, na principech amatérismu. Ekonomická stránka sportu se redukovala pouze na získání finančních zdrojů, které sloužili k úhradě nákladů spojené s jeho provozováním, případně úhradě nákladů spojených s účastí na vrcholném sportovním mítinku. Například slavný brankář František Plánička vzpomíná na dobu, kdy reprezentoval Československo na MS ve fotbale v Itálii v roce 1934 a uvádí, že si byl nucen vzít neplacené volno a část nákladů, spojených s účastí na tomto mistrovství, hradit ze svých příjmů. Československo na tomto turnaji získalo nakonec stříbrné medaile. Ve druhé polovině dvacátého století se začíná sport posouvat do roviny sociálních aktivit, které mají značný význam pro rozvoj společnosti. Je zdůrazňován pozitivní vliv sportu na zdraví populace, výchovný vliv sportu, zejména pak na mládež a mnohé další aspekty. Sport přestává být okrajovou aktivitou, provozovanou pouze úzkou skupinou zájemců. S proměnou sportu v aktivitu provozovanou nejširšími vrstvami obyvatelstva (na rekreační nebo vrcholové úrovni) se dostávají do popředí pozornosti i ekonomické souvislosti sportu. V současné době sport a zejména na něho navazující odvětví (výroba sportovních potřeb, sportovního oblečení, sportovní obuvi a další) představuje významný segment

45 ekonomiky. I když neexistují přesné statistiky, které by evidovaly ekonomické efekty vyvolané sportem, jsou uváděny odhady na úrovni 1 5 % HDP v závislosti na jednotlivých zemích. Je nespornou skutečností, že sportovní aktivity milionů obyvatel jsou motorem poptávky po produktech bezprostředně související se sportem (kola, lyže, brusle, golfové hole, tenisové rakety, posilovací zařízení, sportovní obuv, sportovní oblečení, stany a mnohé různé), ale také širokého portfolia komplementárních výrobků a služeb (sportovní kabely a vaky, nosiče lyží a kol, cestovní mapy a atlasy, pojištění, reklamní služby, stravovací a ubytovací služby atd.). V této souvislosti lze hovořit o sportovním byznysu. Zcela přirozeně se do popředí zájmu dostává zkoumání všech jevů a procesů související se sportovním byznysem. Tato oblast analýz dnes vytváří nový obor ekonomiku sportu. Jedná se zejména o tuto problematiku: Zkoumání poptávky po sportovních produktech a službách Zkoumání poptávkové elasticity, spotřebitelských trendů a jejich ovlivňování Managementu sportu a sportovního podnikání Marketingu sportu a mediální podpory sportu Problematika vysílacích práv Financování sportu, dotační politiky, sponzoringu, příjmu z reklamy atd. Zdaňování sportovců, sportovních organizací a sportovního byznysu. Problémy oceňování sportovních klubů, sportovců, sportovních práv a další. SPORT JAKO PRÁVNÍ KATEGORIE Sport a právo jsou dvě soustavy, které se velmi ovlivňují a budou vždy ve společném výskytu i s řadou konkrétních průnikových bodů a množin. Souvisí to s úkazem, který je nazýván jako tzv. interdisciplinarita sportu; která je podmíněna a ovlivněna celkovou podstatou sportu jako společenského jevu. Tento jev velmi úzce reaguje na veškeré oblasti každodenního života. Regulace sportu je představována určitými sportovními pravidly, která jsou vydávaná mezinárodními i vnitrostátními orgány dobrovolných a tělovýchovných sportovních organizací. Samotná problematika sportovního práva, resp. působení práva ve sportu je specifickou oblastí, která je v České republice spíše na okraji zájmu odborné veřejnosti i přesto, že se sportu věnuje čím dál větší okruh lidí. V České republice, dle mého názoru, chybí soustavná studie této problematiky a současně chybí kooperace mezi odborníky, kteří se tomuto odvětví věnují. Sportovní právo jako právní odvětví se aktivně zapojuje do práva především prostřednictvím finančního, obchodního, občanského a pracovního. Sportovní právo nemůže být chápáno samostatně ve vnitrostátním měřítku a debata o jeho regulaci musí být umístěna do evropského a širšího mezinárodního kontextu. PRAKTICKÁ ČÁST Nejdůležitější použitou metodou byla analytická metoda. Hlavním pramenem byla pro mne zejména analýza písemných informačních zdrojů, z nichž jsem získal značné množství informací. Informační zdroje jsem čerpal zejména z odborných publikací (viz. Seznam použité literatury), zabývající se teoretickými přístupy managementu a marketingu. Zvláštní pozornost jsem věnoval aplikaci těchto přístupů při řízení velkých sportovních akcí. Základní informace, týkající se atletického mítinku Zlatá tretra a hlavních aktérů mítinku (IAAF, TK Plus, sponzoři, sportovci, atd.) jsem získal z části z elektronických informačních zdrojů, interních firemních materiálů a z archiválií společnosti TK Plus. Řadu informací, ale zejména praktických poznatků, jsem získal aktivní osobní účastí na mítinku Zlatá tretra, kterého jsem se osobně zúčastnil celkem třikrát. Nejdůležitější konkrétní informace, týkající se organizace a řízení sportovního mítinku Zlatá tretra (zejména

46 manažerský, marketingových postupů a údaje o finanční stránce akce) jsem získal z informací, které mi poskytli členové vrcholového vedení společnosti TK Plus a mítinku Zlatá tretra. Použil jsem metodu tzv. řízeného rozhovoru. Na téměř padesát položených otázek mi odpověděli: právní zástupce společnosti TK Plus JUDr. Jiří Černošek sportovní manažer mítinku Alfons Juck zástupce vedoucího projektu-phdr. Josef Váňa zástupce ředitele mítinku Ing. Zdeněk Duplák PR manažer mítinku Karel Tejkal technický manažer mítinku Oldřich Zvolánek. EKONOMICKÉ ASPEKTY MÍTINKU ZLATÁ TRETRA Ekonomická a finanční stránka Zlaté tretry začíná fází přípravy rozpočtu. Samotný rozpočet obsahuje veškeré příjmy a výdaje aktuálního ročníku atletického mítinku, na který je schvalován. Rozpočet zpracovává zástupce vedoucího projektu na základě předem stanovených finančních limitů, mezi které patří především finanční částky na smlouvy s jednotlivými atlety. Struktura rozpočtu se rok od roku mění v závislosti na celkovém objemu financí na smlouvy pro atlety. Organizační výbor atletického mítinku Zlatá tretra se snaží zajistit zdroje rozpočtu na více let dopředu. V těch oblastech, kde to, ať už z jakéhokoliv důvodu nelze, se v podstatě začíná ihned po skončení předchozího ročníku. Některé rozpočtové položky jsou předem dány a nelze je změnit, jedná například o prize money, tedy finanční odměna pro atlety, která je dána předem mezinárodní atletickou federaci IAAF činí ,- USD, tedy asi Kč. Důležitou roli při sestavování rozpočtu zde dále hrají náklady na tzv. hospitality, tedy pohostinství účastníků. Sem patří položky jako například náklady na ubytování, stravování, a dopravu. Tyto náklady se pohybují okolo 7 milionů Kč, tedy cca 3,5 mil. Kč vynaložené na ubytování a stejná částka na dopravu, tedy shodně 3, 5 mil. Kč. Neméně důležitou položkou jsou to dále výdaje na tištěné materiály, pronájem stadionu, reklamu a propagaci. Další část výdajů v rozpočtu představují pak samotné mzdy (rozhodčí, ochranka, vlastní marketingoví specialisté apod.), které se na rozpočtu podílí přibližně 5 % rozpočtu, tedy přibližně Kč. Příjmy jsou kryty z několika zdrojů. Jsou to jednak finanční zdroje z veřejného sektoru, tj. příspěvky Moravskoslezského kraje, města Ostravy a Ministerstva školství, mládeže a tělovýchovy. Převážná část příjmů pochází ze soukromých zdrojů. Jsou to jednak příjmy od sponzorů, z reklamy a přenosových práv, vstupné, případně další zdroje. Nejmenším zdrojem jsou příjmy ze vstupného, tvoří cca 1 % rozpočtu, tedy asi Kč. Naopak největším finančním zdrojem je soukromá sféra, tvoří přibližně 70% rozpočtu a dotace z veřejného sektoru činí 29%. Celkové náklady na Zlatou tretru jsou přibližně 35 milionů Kč a jsou ve srovnání s ostatními lehkoatletickými mítinky (například v Oslu, Londýně) nižší. Náklady na uvedené lehkoatletické mítinky Diamantové ligy se v průměru pohybují v přepočtu mezi 50 a 60 milióny Kč. PRÁVNÍ ASPEKTY MÍTINKU ZLATÁ TRETRA Základní podklady a informace mi poskytl JUDr. Jiří Černošek, právní zástupce agentury TK Plus, která lehkoatletický mítink organizačně zajišťuje.

47 Obecně lze konstatovat, že se jedná o velkou sportovní akci za účasti mnoha sportovců, z nichž převážná část je ze zahraničí, značný počet osob podílejících se na její organizaci a průběhu, velký počet spolupodílejících se dodavatelských organizací a firem. Na akci se podílejí rovněž organizace veřejného sektoru, například město Ostrava, Moravskoslezský kraj a další. Dále organizace soukromého sektoru, zejména sponzoři, například Agrofert, Třinecké železárny, ale i firmy státní a polostátní (České dráhy, ČEZ a mnohé další). To samo o sobě vyvolává i komplikované smluvní vztahy. Tato skutečnost vyžaduje především odpovídající právní zajištění. Podobně je tomu i z hlediska financování Zlaté tretry. Vedle peněz z veřejných zdrojů (dotace Moravskoslezského kraje, města Ostravy, MŠMT) se na financování Zlaté tretry podílejí i soukromí sponzoři a investoři. Těmto komplikovaným finančním vztahům odpovídá i rovněž komplikované právní zajištění celé akce. Je třeba zdůraznit, že tato komplikovanost vzájemných vazeb obchodních, finančních, pracovních apod. se plně odráží v značné různorodosti smluvních vztahů a právních institutů. V mnoha případech se jedná o nestandardní ujednání a řešení, které ani nemají oporu v právních předpisech. Celé pořádání Zlaté tretry je svěřeno agentuře TK Plus na základě smlouvy mezi TK Plus a mezinárodní atletickou federací IAAF. Jednou z nejdůležitějších záležitostí je zajištění účasti zahraničních sportovců. V případě Zlaté tretry se jedná často o vrcholové sportovce, světové či evropské rekordmany nebo držitele olympijských medailí. Smlouvy jsou obvykle uzavírány v režimu mezinárodního práva a zpravidla přes sportovní agenty, zastupující příslušné sportovce. Časté jsou však i případy, že účast vrcholového sportovce na sportovním mítinku nemusí být vůbec právně zajištěna. Kolikrát jde jen o ústní dohodu (tzv. Gentlemen's agrément) s příslušným agentem a jeho příslib, že se mítinku daný sportovec zúčastní. Takto je například zajištěna na Zlaté tretře účast světového rekordmana a olympijského vítěze, fenomenálního běžce Usaina Bolta z Jamajky. Řada služeb, spojených s průběhem Zlaté tretry (jako jsou například cateringové služby, ostraha, pořadatelské služby atd.) je zajišťována smluvně dodavatelskými organizacemi. Právně je zajištění těchto služeb ošetřeno standardními obchodně-právními smlouvami, které jsou v režimu obchodních závazkových vztahů (Obchodní zákoník paragraf 261 a následující). Jistou specifikou může být i forma úhrady za tyto služby. Nemusí jít vždy o finanční vypořádání. V případě Zlaté tretry, protože se jedná o mediálně velmi sledovanou akci, je někdy úhrada za tyto služby, na přání poskytovatelů těchto služeb, plněna ve formě barterového protiplnění. Například dodavatel nápojů chce, aby ve stejné hodnotě dodaných nápojů (piva, limonády apod.) mu byla poskytnuta přiměřená reklamní plocha ve stejné hodnotě. ZÁVĚR A DISKUZE Na základě výše popsaných řídících postupů a obecných hypotéz, které jsem ve druhé části práce ověřoval v praxi, v rámci analýzy organizace mezinárodního lehkoatletického mítinku Zlatá tretra lze konstatovat následující závěry: Klíčovou roli v přípravách a organizaci lehkoatletického mítinku Zlatá tretra hraje vrcholový manažer Dr. Miroslav Černošek, který v roce 2002 přišel s vizí pozvednout skomírající a téměř zanikající národní mítink na atletické výsluní. Je tedy na místě konstatovat, že pro úspěch celé akce je potřeba silného manažera s kvalitním manažerským týmem, který zodpovídá za ostatní organizační záležitosti. Samotný výběr spolupracovníků je prováděn velmi pečlivě. Přednost je dávána těm pracovníkům, kteří se již v minulosti osvědčili a prokázali své schopnosti. Dnes, kdy je vrcholový sport tak profesionální a komerční záležitostí, je naprosto nezbytný masivní příliv finanční podpory. Dovolím si zde konstatovat, že bez kvalitního finančního zabezpečení se dnes mezinárodně obsazená sportovní akce uspořádat nedá.

48 Každá velká sportovní akce musí mít odpovídající právní zajištění, jelikož zde dochází k řadě komplikovaným pracovně právním a obchodně právním vztahům. Posledním, neméně důležitým bodem je nutnost propracované soustavy marketingových nástrojů, zvláště pak marketingové komunikace. POUŽITÁ LITERATURA BRYCHTA, P.:Právní aspekty sportu na příkladu fotbalu. Olomouc, Diplomová práce. Univerzita Palackého v Olomouci. Vedoucí práce JUDr. Veronica Tomoszková PhD. HARVÁNEK, J. a kol.: Teorie práva. Brno: Masarykova univerzita, 2004, s. 157 HOBZA, V., REKTOŘÍK, J.: Základy ekonomie sportu. 1.vyd. Praha: Ekopress, s. r. o., 2006, 191 str. ISBN KRÁLÍK, M.: Právo ve sportu. Praha: CH. Beck, str. SEKOT, A., BLAHUTKOVÁ, M., DVOŘÁKOVÁ, Š., SEBERA, M.: Kapitoly ze sportu. Brno: Masarykova univerzita v Brně, str. ISBN ŠTORKÁN K.:. Když chytal plánička. 1. Vyd. Praha: Mladá fronta, str. ECONOMIC AND LEGAL ASPECTS IN ELITE SPORT EVENTS Adam BLAZEK Masaryk University, Faculty of Sports Studies, Department of Social Sciences in Sport Czech Republic, Brno SUMMARY The theoretical part contains ideas about sport as an economic and legal categories. In the second part (application) this knowledge is applied to the specific case of the largest athletic meeting in Czech Republic - Golden Spike meeting. Theoretical assumptions I applied to a particular example sporting events - the international Golden Spike athletic meeting. This part is mainly processed by controlled interviews with top managers, TK Plus Ltd., responsible for the conduct of sports events and analyzing internal documents of the company TK Plus Ltd. In conclusion, it has been a certain generalization of the results and determine the organizational prerequisites for successful management of sporting event. Keywords: Golden Spike, sport, sport as an economic category, sport as a legal category

49 STABILITA POSTOJA PO ŠPECIFICKÝCH CVIČENIACH VO VZŤAHU KU GYMNASTICKÉMU VÝKONU Ľubica BÖHMEROVÁ Katedra športovej kinantropológie, FTVŠ UK Bratislava REZUMÉ Cieľom štúdie bolo analyzovať vzťahy medzi ukazovateľmi statickej rovnováhy a športovým výkonom na jednotlivých gymnastických náradiach. Sledovanie bolo vykonané na súbore dvadsiatich športových gymnastiek (priemerný vek: 15,3 ± 3,8 rokov; telesná výška: 156,2 ± 8,7 cm; telesná hmotnosť 46,2 ± 7,6 kg) 1. výkonnostnej triedy ktorých výkon bol prezentovaný na národných pretekoch hodnotených podľa kritérií FIG. Gymnastky absolvovali meranie stability postoja (7,4 +3,7 mm/s ) v pokojových podmienkach ako aj po špecifických zaťaženiach, konkrétne: po desiatich obratoch vo vise strmhlav, po piatich rýchlych premetoch vzad, po piatich veľtočoch na hrazde, v stojke na rukách, v stoji na jednej nohe a v stoji vo výpone. Výsledky ukázali, že hlavný ukazovateľ stability postoja, priemerná rýchlosť pohybu ťažiska nameraná po špecifických gymnastických cvičeniach koreluje s výkonom v gymnastickom štvorboji tesnejšie (r = 0,827) ako rovnaký parameter stanovený v pokoji (r = 0,634) Kľúčové slová: stabilita postoja, športová gymnastika, športový výkon ÚVOD Informácie z funkčnej diagnostiky nadobúdajú v modernom vrcholovom športe stále väčší význam. Aj v športovej gymnastike je snaha a záujem o využívanie vedeckých poznatkov zameraných na spresňovanie starších a hľadanie stále novších presnejších metód funkčnej diagnostiky pre dosiahnutie vrcholových výkonov. Predkladaný výskum bol zameraný na vzájomné prepojenie vied o športe s gymnastickou praxou. Výkon v športovej gymnastike je limitovaný okrem kondičných schopností ako výbušná sila, vytrvalosť v rýchlosti, ohybnosť aj koordinačnými schopnosťami, najmä priestorová, časová, silová pamäť a diferenciácia, a v neposlednom rade aj rovnováha (Arkaev, Suchilin, 2004, Hatiar 1999, Strešková 2005, Nabatniková 1982). Statická forma rovnováhy sa prejavuje v cvičebných tvaroch vykonávaných nulovou rýchlosťou, spravidla pri zmenšenej ploche opory na náradí. Jej význam tiež spočíva v kinestetickom vnímaní dominantných polôh pri nácviku rôznych zložitých gymnastických tvarov. Dynamická rovnováha sa týka cvičebných tvarov ťahového, resp. švihového charakteru, ktorých náročnosť je umocnená viacnásobnými rotáciami okolo pravo-ľavej i pozdĺžnej osi tela, po ktorých je nevyhnutné pohyb ťažiska pri doskoku opäť čo najrýchlejšie ustáliť. Gymnastický tréning kladie zvýšené požiadavky na presnú a správnu funkciu riadiacich mechanizmov stability postoja, ktoré vyvolávajú rôznu fyziologickú odozvu organizmu v závislosti od ich intenzity a dĺžky trvania. Tým je umocnený aj význam a potreba posudzovania úrovne týchto mechanizmov.

50 VYŠETROVANÝ SÚBOR A METÓDY Testovaný súbor tvorili športové gymnastky (n = 20, priemerný vek: 15,3 ± 3,8 rokov; telesná výška: 156,2 ± 8,7 cm; telesná hmotnosť 46,2 ± 7,6 kg) I. výkonnostnej triedy súťažiace na národnej úrovni podľa pravidiel FIG. Parametre rovnováhy boli posudzované pomocou počítačového stabilografického systému FITRO Sway check, ktorý umožňuje monitorovanie horizontálneho pohybu ťažiska na základe analýzy distribúcie vertikálnej sily registrovanej pomocou dynamometrickej platne s 3 tenzometrickými snímačmi sily. Aktuálne hodnoty polohy boli snímané frekvenciou 100 Hz (Hamar, 1997). Ako parameter stability postoja bola zo stabilografickej krivky vypočítavaná priemerná rýchlosť pohybu ťažiska. Gymnastky boli podrobené polminútovým štandardným testom rovnováhy v stoji vzpriamenom a v stoji na rukách. Z každého testu boli vykonané dva pokusy. S odstupom 5 minút absolvovali ďalšie dvojminútové testy, pri ktorých sa v dvoch pokusoch merala stabilita postoja (priemerná rýchlosť pohybu priemetu ťažiska na podložku) po špecifických cvičeniach (stojka na rukách, stoj vzpriamený po desiatich obratoch vo vise strmhlav, po piatich rýchlych premetoch vzad a po piatich veľtočoch na hrazde, stoj na jednej nohe a stoj vo výpone). Hodnotiacim kritériom bola priemerná hodnota z oboch pokusov (Zemková, Hamar, 1998). Na zistenie vzťahov športového výkonu a parametrov stability v jednotlivých testoch bola použitá párová korelačná analýza podľa Spearmana. Hladinu významnosti vzťahu hodnôt priemernej rýchlosti pohybu ťažiska a výkonu v gymnastickom štvorboji aj na kladine a bradlách bol použitý neparametrický Wilcoxonov test, resp. Mann Whitneyho U-test. VÝSLEDKY A DISKUSIA Najtesnejšie vzťahy ku gymnastickému výkonu v štvorboji vykazovala priemerná rýchlosť priemetu ťažiska v stoji vzpriamenom po desiatich obratoch vo vise strmhlav (r = 0,827), v stoji vo výpone (r = 0,825), ďalej v stoji na jednej nohe (r = 0,810) a v stojke na rukách (r = 0,762). Hodnota korelačného koeficientu medzi nešpecifickým testom v stoji vzpriamenom a výkonom v štvorboji bola nižšia (r = 0,634) ako vo vyššie uvedených špecifických testoch. Výkon na kladine najtesnejšie koreloval s výsledkami testu v stoji na výpone (r = 0,866). Nasledoval stoj na jednej nohe (r = 0,797) a stoj vzpriamený po desiatich obratoch okolo vertikálnej osi vo vise strmhlav (r = 0,768). Hodnota korelačného koeficientu medzi výkonom na kladine a stojkou na rukách bola (r = 0,711), kým koeficient vyjadrujúci vzťah so štandardným postojom bol aj v tomto prípade nižší (r = 0,664). Výkon na bradlách najtesnejšie koreloval s priemernou rýchlosťou pohybu ťažiska v stojke na rukách (r = 0,802). Korelácia s hodnotami nameranými v stoji vzpriamenom bola (r = 0,668). Takéto tesné vzťahy stabilografických parametrov v stojke na rukách k výkonu na bradlách nasvedčujú, že diagnostika statickej rovnováhy v takejto špecifickej polohe umožňuje presnejšie posúdenie predpokladov pre výborné zvládnutie gymnastických cvičebných tvarov pri cvičení na tomto náradí. Naše zistenia sú v zhode s autormi, ktorí preukázali, že športový výkon v gymnastike je limitovaný úrovňou statickej rovnováhy (Arkaev Suchilin, 2004; Asseman a kol., 2004, 2005, 2007; Bringoux a kol., 2000; Damion a kol., 2001, 2004; Doležajová Lednický, 2003; Gajdoš, 1980; Gaverdovskij a kol., 1979; Hatiar, 1989; Mikuláš, 1983; Perečinská, 1994; Rovná, 1969, 1981, 1982; Strešková, 2004; Vuillerme a kol. 2004).

51 Korelačná analýza ukázala, že všetky testy ktorými sme posudzovali úroveň stability postoja, či už v kľudových podmienkach, po špecifickom zaťažení alebo počas statického cvičebného tvaru významne súvisia s výkonom tak v gymnastickom štvorboji, ako aj v individuálnych disciplínach na kladine a bradlách. Naviac sa však ukázalo, že medzi korelačnými koeficientmi získanými v pokojových podmienkach a po špecifických cvičeniach, resp. v statickom cvičebnom tvare sú významné (p 0,01) rozdiely. Znamená to, že ukazovatele rovnováhy merané bezprostredne po špecifických cvičeniach umožňujú presnejšiu predikciu gymnastického výkonu, a to tak v štvorboji ako aj v individuálnych disciplínach, bradlá a kladina. Možno ich preto považovať za vhodnejšie ukazovatele špeciálnej trénovanosti ako priemernú rýchlosť pohybu ťažiska v pokoji. Výsledky jednotlivých testov stability postoja môžu významne prispieť k správnemu rozhodnutiu pri voľbe špecializovať sa na individuálne náradie, prípadne pri posudzovaní možností zlepšenia či odhadu možného úspechu na danom náradí. Napríklad pre výkon na kladine bude efektívnejšie posudzovať parametre stability v stoji vo výpone či v stoji na jednej nohe. Tesnejšia korelácia ukazovateľov stability v takýchto podmienkach je zrejme dôsledkom špecifickej adaptácie, keďže tieto postoje tvoria základ mnohých cvičebných prvkov na kladine. Na bradlách by mal za týmto účelom najlepšie slúžiť test stability postoja v stojke na rukách. Vhodný sa tiež ukazuje pozáťažový test v stoji vzpriamenom po desiatich obratoch vo vise strmhlav. ZÁVER Záverom možno konštatovať, že s gymnastickým výkonom významne korelujú sledované parametre stability postoja (priemerná rýchlosť pohybu ťažiska) merané tak v pokoji ako aj po vybraných gymnastických cvičeniach. Štatisticky významne tesnejšiu koreláciu však vykazujú ukazovatele zisťované po špecifických gymnastických cvičeniach. Predstavujú preto vhodnejšie ukazovatele predpokladov pre gymnastický výkon, či už pri výbere talentovaných jedincov alebo priebežnej kontrole stavu špeciálnej trénovanosti v priebehu dlhodobej prípravy. Ich výsledky možno využiť aj pri spresňovaní procesu rozhodovania pri voľbe gymnastickej špecializácie. Uplatňovanie merania parametrov rovnováhy po špecifických gymnastických cvičeniach vytvára podmienky pre účinnejšie riadenie tréningového procesu a rýchlejšiemu rastu športovej výkonnosti. LITERATÚRA ARKAEV, L. I. - SUCHILIN, N. G.: How to create champions, The theory and metodology of Training top class gymnasts, Mayer & Mayer sport, 2004, s. 31 ASSEMAN, F. B. CARON, O. CREMIEUX, J.: Is there a transfer of postural ability from specific to unspecific posture in elit gymnsts? Neurosci Lett. 358, 2004, s ASSEMAN, F. B. CARON, O. CREMIEUX, J.: Effects of removal of vision on body sway during different postures in elite gymnast. Int J Sports Med. 26(2), 2005, s ASSEMAN, F. B. CARON, O. CREMIEUX, J.: Are there specific conditions for which expertise in gymnastics could have an effect on postural control and performance? Gait Posture BÖHMEROVÁ, Ľ. - HAMAR, D. - ZEMKOVÁ, E.: Parametre statickej rovnováhy v stojke na rukách pri posudzovaní špeciálnej trénovanostiá športových gymnastiek, Medicina Sportiva, Vol. 14, No. 2, 2005, s. 74.

52 BRINGOUX, L. MARIN, V. NOUGIER, V. BARRAUD, P. A. RAPHEL, C.: Effect of gymnastics expertise on the perception of body orientation in the pitch dimension. J Vestib Res. 10, 2000, s DANION, F. MARIN, L. BOYADJIAN, A. PRIEUR, J. M. WEISE, I. NOUGIER, V.: The effect of expertise in gymnastics on postural control. Neurosci Lett. 303(2), 2001, s DOLEŽAJOVÁ, L. - LEDNICKÝ, A.: Rozvoj rovnováhovej schopnosti v školskej telesnej výchove a v tréningovom procese mládeže. Telesná výchova a šport, č. 13, Bratislava, 2003, metodická príloha I-IV. GAJDOŠ, A.: Tréning v športovej gymnastike. Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo, Bratislava, 1980, s GAVERDOVSKIJ, J. K. - SMOLEVSKIJ, V. M.: Sportivnaja gimnastika: Učebnik dľa institutov fiz. kuľ. Moskva, Fizkultura i Sport HAMAR, D.: Stabilografický systém FiTRO Sway check. Bratislava: Univerzita Komenského, HATIAR, B.: Model dlhodobej športovej prípravy v športovej gymnastike. In: ŠIMONEK, J. A KOL.: Modelovanie dlhodobej športovej prípravy v individuálnych športoch. Šport 1989, s MIKULÁŠ, S.: Rozvoj pohybovo-koordinačných schopností v športovej gymnastike. Kandidátska práca, FTVŠ UK, Bratislava, PEREČINSKÁ, K.: Somatické a motorické faktory v štruktúre športového výkonu športových gymnastiek. Kandidátska práca FTVŠ UK, Bratislava ROVNÁ, X.: Rovnováhové schopnosti. In: MĚKOTA, K. A KOL.: Koordinačné schopnosti a pohybové dovednosti. Praha, VMO ÚV ČSTV 1982, s ROVNÁ, X.: Sledovanie rozvoja pohybových vlastností a ich vzťahu k výkonnosti v športovej gymnastike 9 11 ročných žiačok. Rigorózna práca. Bratislava, FTVŠ UK 1969 ROVNÁ, X.: Výkonnosť v športovej gymnastike a jej závislosť od úrovne pohybových schopností. In: KUCHEN, A. A KOL.: Vzťah pohybových schopností a úrovne športovej techniky. Metodický list. Bratislava, Šport 1981, s STREŠKOVÁ E.: Význam rozvoja rovnováhových a rytmických schopností v športovej príprave. In: Zborník zo vzdelávacích aktivít Národného športového centra Bratislava, 2005, s VUILLERME, N. NOUGIER, V.: Attentional demand for regulating postural sway: the effect of expertise in gymnastics. Brain Res Bull Mar(2):61-5. ZEMKOVÁ, E. - HAMAR, D.: Reliabilita parametrov stability postoja na dynamometrickej platni. In: Súhrny prednášok z národného kongresu telovýchovného lekárstva. Tále, Slovenská spoločnosť telovýchovného lekárstva 1998, s. 40. PARAMETERS OF POSTURAL SWAY AFTER SPECIFIC EXERCISES AND GYMNASTICS PERFORMANCE Ľubica BÖHMEROVÁ, PhD Department of Sport Kinantropology, FTVŠ UK Bratislava, Slovakia SUMMARY The aim of the study was to analyze the relationship between the parameters of postural sway and gymnastics performance in all around and on selected individual apparatures (balance beam and uneven bars). Twenty female gymnasts (mean age: 15.3 ± 3.8 years, mean height: ± 8.7 cm and mean weight 46.2 ± 7.6 kg) competing at national

53 level underwent stabilographic tests in standard upright stand and stand immediately after specific exercises. The results showed that the correlation coefficients between gymnastic performance and stabilographic sway parameters are higher at specific conditions after gymnastics exercises (r = 0.827), than under general conditions without preceding exercise (r = 0.634). The highest correlations were found between balance beam performance and mean velocity of center of pressure (COP) in the heel raise test (r = 0.866), as well as between uneven bars performance and mean velocity of COP in handstand test. Key words: postural sway, artistics gymnastics, sport performance

54 KVALITA ŽIVOTA ZAMESTNANCOV FIRIEM Z POHĽADU VYBRANÝCH ASPEKTOV POHYBOVEJ AKTIVITY Alena BUKOVÁ - Ivan UHER - Klaudia ZUSKOVÁ Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Ústav telesnej výchovy a športu Košice, Slovenská republika RESUMÉ Predložená štúdia je súčasťou grantového projektu VEGA: Vybrané rizikové faktory obezity a pohybová prevencia. Jej súčasťou je i monitoring pohybovej aktivity v životnom štýle človeka. Cieľom tejto štúdie je poukázať na zastúpenie pohybovej aktivity športovo-rekreačného charakteru zamestnancov firiem v ich týždennom režime z pohľadu vekovej kategórie, pohlavia, charakteru práce a pracovnej pozície, ako ekonomicky produktívnej skupiny obyvateľstva podieľajúcej sa na hospodárskom rozvoji spoločnosti. Výsledky výskumu potvrdili, že pohybová aktivita respondentov z hľadiska počtu dní v týždni je významne zastúpená v nižšej vekovej kategórii dospelosti, do 35 rokov. Tiež sme preukázali významnú súvislosť medzi realizáciou športovo-rekreačnej aktivity a mentálnou prácou, na druhej strane však viac spokojnosti s akoukoľvek pohybovou aktivitou v životnom štýle vyjadrili manuálne pracujúci. Kľúčové slová kvalita života, pohybová aktivita, rizikové faktory, charakter práce, dospelí, zdravie PROBLÉM Spôsob života človeka sa za posledné desaťročie výrazne zmenil. Podstatne sa obmedzila pohybová aktivita a naopak, neúmerne vzrástlo psychické zaťaženie. Výsledky najnovších výskumných sledovaní u nás i v zahraničí (Andersen, 2000; Bouchard et al., 2007; Cepková, 2008; Chovanová, 2006; Liba, Buková, 2012; NPPOC, 2002; Segar, et al., 2011, WHO, 2010 Willmore, Costill, 2004 a i.) stále presvedčivejšie potvrdzujú, že vhodne volená pohybová aktivita (ďalej PA) má pozitívny vplyv na upevňovanie zdravia, zlepšenie telesnej zdatnosti, pracovnej výkonnosti, resp. odďaľovanie neschopnosti zvládnutia bežných životných povinností. Za posledné dve desaťročia pozorujeme pokles realizovaných pohybových aktivít bez ohľadu na vek a pohlavie (Bunc, 2008, 2009). PA vekom progresívne klesá, i keď niektoré štúdie to nepotvrdzujú. Jurakič a kol. (2009) vo svojej štúdii pozorovali najnižšiu PA u adolescentov a jedincov do 35 rokov veku. Naopak, Bergman a kol. (2008) vo svojej štúdii na vzorke ročných jedincov (n=1470) zaznamenali PA vysokej intenzity u starších ako 35 ročných jedincov bývajúcich v malých mestách a dedinách. V kategórii strednej intenzity bolo pozorovaných viac PA u žien a jedincov s vysokoškolským vzdelaním. Rütten a Abu- Omar, (2002) sa vo svojej meta - analýze zamerali na pohybovú aktivitu vysokej a miernej intenzity, každodennú chôdzu, MET (metabolic equivalence estimates) stanovenie metabolického ekvivalentu v krajinách EÚ. Najvyššie hodnoty mediánu MET v hodinách za týždeň boli zaznamenané v Holandsku (39.43 MET- hodín/týždeň), Nemecku (34.65 METhodín/týždeň vo východnej časti, MET-hodín/týždeň v západnej časti), Luxemburgu (31.55 MET- hodín/týždeň). Najnižšie hodnoty boli v Severnom Írsku (11.55 METhodín/týždeň) Švédsko (18.65 MET-hodín/týždeň) a Francúzku (19.55 MET-hodín/týždeň). CIEĽ VÝSKUMU Cieľom predloženej štúdie je poukázať na zastúpenie pohybovej aktivity športovorekreačného charakteru zamestnancov firiem v týždennom režime z pohľadu vekovej

55 kategórie, pohlavia, charakteru práce a pracovnej pozície, ako ekonomicky produktívnej skupiny obyvateľstva podieľajúcej sa na hospodárskom rozvoji spoločnosti. Cieľom je tiež prispieť k riešeniu otázky kvality života dospelých z pohľadu pohybovej prevencie. HYPOTÉZY H1: Intenzita rekreačnej pohybovej aktivity v týždennom režime významne súvisí s nižším vekom pracujúcich. H2: Rekreačná pohybová aktivita v týždennom režime je významne zastúpená u psychicky pracujúcich. METODIKA PRÁCE Výskum sme realizovali na vzorke 380 mužov a 213 žien zamestnaných v rôznych firmách a inštitúciách v košickom a prešovskom kraji. Vekovú štruktúru, charakter práce (manuálny alebo psychický) a vykonávanie riadiacej funkcie mužov a žien uvádzame v tabuľke 1. Údaje sme získali dotazníkovou metódou pomocou dotazníka NQLS. Výskum je súčasťou grantovej úlohy VEGA č. 1/1343/12: Vybrané rizikové faktory obezity a pohybová prevencia. Dáta sme spracovali v štatistickom programe R použijúc základné matematicko-štatistické charakteristiky, kontingenčné tabuľky, chí kvadrát test (χ2) a dvojvýberový Wilcoxonov test. Matematicko-štatistickú významnosť sme akceptovali na hladine významnosti 0,05. Tab. 1 Početnosti v súbore mužov (n = 380) a žien (n = 213) v rámci vybraných charakteristík Vekové zloženie (roky) Charakter práce Pracovná pozícia muži ženy muži ženy muži ženy do manuálny riadiaca prevažne manuálny neriadiaca nad prevažne psychický psychický VÝSLEDKY A DISKUSIA Tab. 2. Zastúpenie pohybovej aktivity (PA) v súbore mužov a žien v týždennom režime MUŽI (n = 380) ŽENY (n = 213) PREMENNÁ priemer medián priemer Medián Intenzívna PA * 1,16-1,36 - Stredne zaťažujúca PA * 1,16-1,25 - Chôdza aspoň 10 min * 3,92 4 4,55 5 Sedenie pracovné dni (min) ,3 300 Sedenie víkend (min) 345, ,5 240 * - počet dní v týždni Zastúpenie pohybovej aktivity v týždennom režime mužov a žien intenzitu pohybovej aktivity, objem aktivity, resp. pasivity za týždeň uvádzame v tab. 2. Jansa - Franěk - Votruba (1996) zistili, že 65% dospelých sa venuje menej ako 3 hodiny týždenne športovej činnosti, pasivitu a nezáujem prejavuje 75%. Ženy v našom sledovaní (tab.2) subjektívne uvádzajú v priemere vyššiu účasť na pohybových aktivitách (intenzívna i stredne intenzívna PA) v porovnaní s mužmi, rovnako i viac chôdze v týždennom režime. U dospelých Čechák - Linhart (1986) udávajú u žien frekvenciu PA porovnateľnú s našou skupinou -1 hodinu za týždeň a u mužov je rozdiel väčší v neprospech mužov z nášho sledovania (2-2,5 hodiny športovej aktivity za týždeň). Zaujímavé sú výsledky týkajúce sa sedenia počas týždňa a víkendu našich probandov. Ženy uvádzajú častejšie sedenie počas týždňa a naopak menej časté počas víkendu. Môže to byť zapríčinené charakterom práce, ktoré je v prevažnej miere sedavé a naopak vykonávanie domácich prác, vykonávané predovšetkým počas víkendu.

56 Muži prezentujú naopak vyššiu frekvenciu sedenia počas víkendu. Zaujímavým sa javí otázka konkretizácie aktivít počas víkendu Tab. 3. Vzťah medzi pohybovou aktivitou a pohlavím, vekom, charakterom práce, funkciou matematicko-štatistické koeficienty POHLAVIE VEK CHARAKTER PRÁCE FUNKCIA χ 2 p χ 2 P χ 2 P χ 2 P Intenzívna PA 4,34 >0, ,05 40,44 0,05 18,99 0,05 Stredne zaťažujúca PA 16,41 0,05 70,01 0,05 64,90 0,05 5,39 >0,05 Chôdza aspoň 10 min 12,62 >0,05 41,57 0,05 56,43 0,05 11,67 >0,05 Sedenie pracovné dni W 0,05 0,97 0,05 41,30 0,05 W 0, Sedenie víkendové dni W 0,05 1,56 >0,05 27,47 0,05 W >0, Športovanie v roku 8,57 0,05 85,51 0,05 70,07 0,05 18,26 0,05 Postoj k celkovej PA 15,65 0,05 32,07 0,05 41,21 0,05 9,21 0,05 Legenda: PA pohybová aktivita, χ 2 Chí kvadrát koeficient, p hladina významnosti, W dvojvýberový Wilcoxonov test * - počet dní v týždni Medzi počtom dní venovaných chôdzi a vekom sa prejavil významný vzťah v prospech vekovej skupiny do 35 rokov. Hneď za ňou nasledovala skupina nad 46 rokov. V súvislosti s chôdzou sme tiež zistili, že počet dní v týždni venovaných chôdzi významne súvisí s psychickou prácou zamestnancov, ale nesúvisí s pracovnou pozíciou (tab. 3). Pohybovú aktivitu sme skúmali z hľadiska rekreačných športových činností, ktoré mali trvanie minimálne 10 minút, a to z pohľadu intenzívne a stredne intenzívne vykonávaných PA (tab. 4). Vzhľadom na to, že sa nepreukázal významný rozdiel z hľadiska pohlavia, prezentujeme výsledky v zlúčenom súbore mužov a žien. Tab. 4 Charakter práce a chôdza v týždennom režime mužov a žien Charakter práce manuálny 21,3 6,6 10,9 13,1 8,7 15,8 3,3 20,2 prevažne manuálny 22,4 4,8 4,8 10,2 8,2 14,3 2,7 32,7 prevažne psychický 6,3 3,2 12,7 8,2 12,0 13,3 7,6 36,7 psychický 6,7 4,8 5,7 14,3 6,7 13,3 8,6 40,0 Čo sa týka počtu dní v týždni venovaných intenzívnej PA (tab. 5, 6), nezistili sme významný rozdiel medzi pohlaviami, avšak preukázali sme významný rozdiel medzi vekovými skupinami, charakterom práce a pracovnými pozíciami probandov. Ak pri intenzívnej PA sme zistili významný rozdiel medzi pohlaviami, čo sa týka počtu dní v týždni venovaných stredne ťažkej PA, tento rozdiel významný nie je. Taktiež u stredne intenzívnej PA sa ukazuje jej signifikantná súvislosť s vekom v prospech mladších dospelých (do 35 rokov), charakterom práce v prospech psychicky pracujúcich a s riadiacou pozíciou. Tab. 5. Frekvencia intenzívnej a stredne intenzívnej PA mužov a žien z hľadiska charakteru práce vyjadrená z celkového počtu (v %) CHARAKTER POHYB. PRÁCE AKTIVITA 0 1x 2x 3x 4x 5x 6x 7x manuálny IPA 72,1 4,4 8,7 6,6 2,7 2,2 0,5 2,7 SIPA 19,7 3,4 5,4 1,0 0,2 0,5 0,2 0,5 prevažne IPA 68,0 3,4 5,4 7,5 5,4 3,4 2,7 4,1 manuálny SIPA 13,7 3,7 2,9 2,4 0,5 1,2 0,3 0,5 prevažne IPA 48,1 10,1 15,8 13,3 6,3 3,2 0,6 2,5

57 psychický SIPA 10,6 4,2 6,7 3,9 0,5 0,2 0,2 0,2 psychický IPA 52,4 6,7 13,3 11,4 3,8 4,8 1,0 6,7 SIPA 6,6 2,0 2,9 3,0 1,5 0,7 0,7 0,5 Legenda: IPA intenzívna pohybová aktivita, SIPA stredne intenzívna pohybová aktivita Tab. 6. Frekvencia intenzívnej a stredne intenzívnej PA mužov a žien z hľadiska vekových kategórií Veková POHYB. 0 1x 2x 3x 4x 5x 6x 7x kategória AKTIVITA Do 35 rokov IPA 22,6 2,4 6,9 6,2 2,9 2,2 1,2 1,7 SIPA 16,5 7,6 10,8 7,3 0,8 1 0,7 1, rokov IPA 21,6 2,2 2,2 1,5 1,2 0,5 0 0,5 SIPA 19,6 3,2 4,7 0,8 0,5 0,7 0 0,2 Nad 46 rokov IPA 17 1,5 1,5 1,7 0,5 0,5 0 1,5 SIPA 50,9 13,3 17,9 10,3 2,7 2,5 0,7 1,7 Legenda: IPA intenzívna pohybová aktivita, SIPA stredne intenzívna pohybová aktivita Podľa tvrdenia Šimoneka (2011), súčasný stav v oblasti vykonávania pohybovej aktivity nie je priaznivý. Naše výsledky toto tvrdenie podčiarkujú a týka sa to tak manuálne pracujúcich, ako aj pracujúcich prevažne duševne. Potvrdil sa nám významný rozdiel medzi mužmi a ženami v objeme času stráveného sedením počas pracovného týždňa v prospech vyšších hodnôt u žien, a naopak významne vyššie hodnoty u mužov počas víkendových dní (tab.7). Zároveň sme nezistili signifikantný rozdiel medzi vekovými kategóriami, čo sa týka času stráveného sedením počas pracovného týždňa. U oboch pohlaví môžeme sledovať nepravidelnosť cvičenia v priebehu roka u viac než 50 % respondentov v daných skupinách (tab. 7). Naše výsledky nekorešpondujú s výsledkami Střeštíkovej (2011), ktorá na vzorke 221 žien vo veku rokov zistila výrazne lepšie výsledky v prospech pravidelnej pohybovej aktivity (2-3 x týždenne: 30%, 1 x týždenne: 22%, nepravidelne 11%). Tab. 7. Pravidelnosť venovania sa športovej činnosti mužov a žien v priebehu roka (v %) 1x týždenne 2x týždenne 3x týždenne nepravidelne vôbec Muži 10,8 11, ,4 25 Ženy 18,8 12, ,5 23,5 Z celkovej vzorky respondentov mužov a žien športuje pravidelne 1x do týždňa 8 % do 35 rokov oproti 3 % v ostatných vekových kategóriách, 2x do týždňa je to 8 % do 35 rokov oproti 2% v ďalších kategóriách a 3x týždenne športuje 13 % do 35 rokov v porovnaní s 2 a 3 % v kategórii a nad 46 rokov. Z hľadiska frekvencie športovania sa sú na tom významne lepšie pracovníci v riadiacich funkciách. Zrejme disponujú znalosťou potreby pravidelnosti športovania v ich životnom štýle, čo korešponduje s tvrdeniami niektorých autorov, ktorí uvádzajú závislosť vykonávania PA od vzdelania (Liba, Buková, 2012). Na základe uvedených výsledkov i matematicko-štatistických charakteristík, potvrdzujeme obe stanovené hypotézy. ZÁVER Výsledky výskumu realizovaného na vzorke dospelých pracujúcich potvrdili, že pohybová aktivita z hľadiska počtu dní v týždni respondentov je významne zastúpená v nižšej vekovej kategórii dospelosti, do 35 rokov. Preukázali sme významnú súvislosť medzi realizáciou športovo-rekreačnej aktivity a prácou psychického charakteru, na druhej strane však viac spokojnosti s akoukoľvek PA v životnom štýle vyjadrili manuálne pracujúci. Z hľadiska pohlavia ženy sedia významne viac v priebehu pracovných dní a muži naopak v priebehu

58 víkendu. Manuálna práca ešte nezabezpečuje optimálnu PA v životnom štýle dospelých pracujúcich. Preto je potrebné realizovať športovo-rekreačnú prevenciu aj u tejto skupiny pracovne aktívnych ľudí. Je to dôležité tak z hľadiska ich kvality života ako aj ekonomického benefitu pre spoločnosť. LITERATÚRA ANDERSEN, L.B., All cause mortality associated with physical activity during leisure time, work, sports, and cycling to work. In: Arch Intern. Med. 160: BERGMAN, P. - GRJIBOVSKI, M.A.- HAGSTRÖMER, M.- BAUMAN, A.- SJÖSTRÖM, M., Adherence to physical activity recommendations and the influence of sociodemographic correlates a population-based cross-sectional study. In: BMC Public Health. Vol. 8. ISSN s doi: / BOUCHARD, C. - BLAIR, S.N.- HASKELL, W.L Why study physical activity and health. In: Bouchard, C. et al.: Physical activity and health (pp. 3 19). Human Kinetics. BUNC, V., Nadváha a obezita dětí životní styl jako příčina a důsledek. In: Česká Kinantropologie. Vol.12, č.3, s BUNC, V., Aktivní styl jako prostředek ovlivnení nadváhy a obezity děti- chlapů. In: Česká Kinantropologie. Vol.14, č.3, s CEPKOVÁ, A Hodnotenie postoja edukantov k pohybovým aktivitám.in: Optimalizácia zaťaženia v telesnej a športovej výchove: Medzinárodná vedecká konferencia. Bratislava, s ISBN CLARK, M.M. et al Stress level, health behaviors, and quality of life in employees joining a wellness center. In: American Journal of Health Promotion. Sep-Oct: 26 (1): ČECHÁK, V. - LINHART, J Sociologie sportu. Praha, Olympia, p. 240 CHOVANOVÁ, E Motorika detí mladšieho školského veku. In: Zborník z 5. ročníka konferencie s medzinárodnou účasťou, Telesná výchova a šport na univerzitách, SPU v Nitre, FZ a KI, Nitra, ISBN JANSA, P - FRANĚK, R. - VOTRUBA, J Názory občanú na tělesnou výchovu a sport středně velkých měst. In: Sborník referátú Tělesná výchova a sport na přelomu století, Praha FTVS Univerzity Karlovy, p JURAKIČ, D.- PEDISIČ, Z.- ANDRIJASEVIČ, M., Physical activity of Croation population: cross-sectional study using International Physical Activity Questionnaire. In: Croat. Med Journal. April 50 (2): doi: /cmj LIBA, J. - BUKOVÁ, A Pohyb a zdravie. UPJŠ Košice, s. ISBN NPPOC (NÁRODNÝ PROGRAM PREVENCIE OCHORENÍ SRDCA A CIEV). RÜTTEN, A.- ABU-OMAR, K., Prevalence of physical activity in the European Union. PMID: [PubMed - indexed for MEDLINE]. SEGAR, M. L.et al Rebranding exercise: closing the gap between values and behavior. In: Int.J.of Behav.Nutr. and Phys.Act. 8: 94 doi: / STŘEŠTÍKOVÁ, R Pohybové aktivity žen ve věku let. In: Ošetrovateľstvo pohyb zdravie. Trenčín, s ISBN ŠIMONEK, J Výskumy objemu pohybovej aktivity na školách. 71 s. Nitra: ISBN

59 ŠTILEC, M.,2003. Pohybově - relaxační programy pro starší občany. Karlova Univerzita Praha, Karolinum. s. 90. ISBN WHO, Global strategy on diet, physical activity, and health. Geneva: WHO.In: ISBN WILLMORE, H.J.- COSTILL, L.D., Physiology of sport and exercise. Human Kinetics, pp ISBN 10: QUALITY OF LIFE EMPLOYEES FROM THE VIEWPOINT OF SELECTED ASPECTS OF PHYSICAL ACTIVITY Alena BUKOVÁ - Ivan UHER - Klaudia ZUSKOVÁ Pavol Jozef Šafárik University in Košice, Insitute of Physical Education and Sport Slovak republic SUMMARY Decrease of physical inactivity became a serious problem of almost all age groups, even though it is clearly demonstrated the negative impact of reduced habitual physical activity on the human body. In our study, we look on the amount of physical activity with sports and recreational character of employees in business environment as well as weekly regiment in terms of age group, sex, nature of work and job position in a context of economically productive age group participating in society s economic development. Our findings confirm that physical activity in terms of number of days per week is significantly higher in cohorts less than 35 years of age. At the same time, we demonstrated a significant correlation between the implementation of sports and recreation activities and psychological nature of the performed work, at the same time more satisfaction with any form of PA lifestyle expressed blue-collar workers. Keywords Quality of life, physical activity, risk factors, nature of work, adults, health

60 POUŽITIE AKCELEROMETROV PRE HODNOTENIE FUNKCIE ROVNOVÁHY POSTOJA Diana BZDÚŠKOVÁ, Kristína BUČKOVÁ, Zuzana HALICKÁ, Jana LOBOTKOVÁ, František HLAVAČKA Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV v Bratislave, Laboratórium regulácie motoriky, Slovenská republika REZUMÉ Príspevok popisuje systém hodnotenia posturálnej aktivity pri vzpriamenom postoji pomocou údajov z dvoch dvojosových snímačov zrýchlenia (akcelerometrov) a stabilometrickej platne. Zaznamenali sme výchylky tela a špeciálne trupu pri pokojnom postoji v štyroch statických situáciách: postoj na pevnej podložke a na molitane s očami otvorenými a očami zatvorenými. Výchylky tela sme hodnotili v časovom intervale 50 sekúnd zo stabilometrického záznamu výslednice oporných síl tela (CoP) a z akcelerometrov umiestnených v dolnej (L5) a hornej (Th4) časti trupu. Zistili sme, že počas pokojného postoja časový priebeh CoP výchyliek je veľmi podobný časovému priebehu pohybu trupu. Priemerné amplitúdy CoP a oscilácií trupu významne charakterizovali zhoršený postoj na molitanovej podložke. Naše výsledky indikujú, že údaje o malých pohyboch trupu získané akcelerometrami pri postoji dobre charakterizujú schopnosť udržiavať rovnováhu postoja. Kľúčové slová: vzpriamený postoj, akcelerometer, senzorická regulácia postoja ÚVOD Schopnosť udržiavať rovnováhu postoja sa hodnotí podľa výchyliek tela od vertikály, ktoré sa najčastejšie merajú pomocou stabilometrie. Ide o objektívnu metódu hodnotenia rovnováhy vzpriameného postoja používanú v experimentálnej aj klinickej praxi. Je založená na meraní veľkosti a smeru výslednice oporných tlakových síl chodidiel na podložku (CoP) pomocou stabilometrickej platne (ABRAHAMOVÁ a HLAVAČKA, 2008). V posledných rokoch vzrástol záujem aj o alternatívnu metódu merania náklonov vybraných segmentov tela, najmä trupu s využitím miniatúrnych akcelerometrov (MAYAGOITIA a kol., 2002). Aplikácia akcelerometrov, teda snímačov zrýchlenia, ponúka široké využitie od jednoduchého monitorovania každodenných aktivít až po zabudovanie snímačov do zariadení, ktoré umožňujú zlepšiť vykonávanie motorických úloh (BONATO, 2005). METODIKA Štúdie sa zúčastnilo 14 zdravých dobrovoľníkov vo veku od 22 do 29 rokov (6 mužov a 8 žien s priemerným vekom 25,2 rokov a priemernou výškou 172 cm). Žiadny zo subjektov netrpel v čase merania ani pred meraním závažným ochorením neurologického alebo kardiovaskulárneho charakteru, ani nehlásil žiadne zranenia spojené s poruchami rovnováhy. Schopnosť udržiavať rovnováhu sme merali počas postoja v štyroch základných situáciách: pri postoji s očami otvorenými na pevnej podložke (OTV), pri postoji s očami zatvorenými na pevnej podložke (ZAT), pri postoji s očami otvorenými na molitanovej podložke (MOT) a pri postoji s očami zatvorenými na molitanovej podložke (MZA). Pred meraním jedinec zaujal pozíciu naboso na stabilometrickej platni tak, aby mal päty spolu a chodidlá zvierali uhol 30º.

61 Následne dostal inštrukciu stáť vzpriamene, uvoľnene s rukami pozdĺž tela a voľne dýchať. Záznam v jednej situácii trval 50 sekúnd, medzi jednotlivými situáciami bola krátka prestávka (1-3 min). Pri meraní postoja s očami otvorenými sa jedinec pozeral priamo pred seba na tmavý bod umiestnený na bielom podklade, ktorý bol vo výške očí vo vzdialenosti 2 m. Pomocou stabilometra sme merali výchylky výslednice oporných tlakových síl jedinca (CoP - center of pressure) v predozadnom a bočnom smere. Náklony trupu sme snímali v predozadnom i bočnom smere pomocou dvoch dvojosových akcelerometrických snímačov ADXL203 (Analog Devices) umiestnených v oblasti 4. hrudného (Th4) a 5. driekového stavca (L5) zo zadnej časti tela (Obr.1). Výstup z akcelerometrov bol filtrovaný od frekvencie 5 Hz, charakterizoval najmä náklon trupu od vertikály a bol kalibrovaný v statických podmienkach pre náklon trupu ±10º. Výchylky CoP a tiež náklony trupu boli zaznamenávané s frekvenciou 100 Hz pomocou MacPC. Získané údaje sme ďalej analyzovali a vyhodnocovali pomocou programu MATLAB. Priemernú amplitúdu výchyliek tela CoP a amplitúdu náklonov trupu, ako aj ich strednú kvadratickú hodnotu (RMS) sme využili pre hodnotenie postoja. Pre porovnanie frekvencie snímaných oscilácií celého tela a trupu sme vypočítali spektrálnu výkonovú hustotu (PSD) výchyliek CoP a nakláňania trupu v predo-zadnom smere. Zistené hodnoty parametrov z meraní všetkých subjektov boli pre každú vyšetrenú situáciu spracované do skupinového priemeru. Na štatistickú analýzu sme použili Studentov t-test s hladinou významnosti p < VÝSLEDKY Výsledky ukázali, že údaje z akcelerometrov umiestnených na trupe sú schopné indikovať malé zmeny posturálnej aktivity, ktoré charakterizujú vzpriamený postoj na pevnej a mäkkej podložke. Zistili sme, že časové priebehy výchylky CoP - stabilogramu, ktorá je odrazom výchylky celého tela počas postoja boli veľmi podobné časovým priebehom náklonov dolnej časti trupu na úrovni L5, kde je aj pravdepodobné umiestnenie ťažiska tela. Naše údaje naznačili, že značná časť vychyľovania tela sa deje podobne ako obrátené kyvadlo, teda vychyľovanie okolo členkového kĺbu (členková stratégia). Tento záver je zrejmý aj na obr. 1, okolo 15 s záznamu, kde sa trup nakláňa podobne ako CoP výchylka. Obr. 1. Priebehy výchylky tela v predo-zadnom smere zaznamenané stabilometrom (CoP) a náklony trupu snímané akcelerometrami na dolnej časti (L5) a hornej časti trupu (Th4). Výstupy akcelerometrov boli kalibrované v stupňoch ako naklonenie trupu voči vertikále.

62 Frekvenčné spektrum stabilogramov CoP výchylky tela v predozadnom a bočnom smere, ako aj frekvencia náklonov trupu ukázali veľmi podobné priebehy. Porovnali sme ich výkonové spektrálne hustoty (PSD), ktoré sú znázornené pre predozadný smer na obr. 2B. Je zrejmé, že podstatná časť oscilácií trupu ako aj CoP výchylky sa nachádza vo frekvenčnom pásme do 1 Hz. Zistenie o nízkej frekvencii náklonov trupu podporuje úvahu o tom, že pri vzpriamenom postoji sa prejavujú najmä náklony tela voči vertikále teda gravitačná časť meranej akcelerácie tela a že lineárna časť zrýchlenia tela je zanedbateľná. Preto výstup akcelerometrov môžeme hodnotiť ako náklon meraného objektu a vyjadrovať ho v stupňoch. Vplyv molitanovej podložky pri postoji, ktorým modelujeme zmenu somatosenzorickej informácie z dolných končatín sme hodnotili pomocou parametra RMS (root mean square - stredná kvadratická odchýlka). Porovnanie priemerných hodnôt RMS získaných zo stabilogramov oboch smerov (CoP) a nakláňania dolnej časti trupu (AccL5) pri tomto sťaženom postoji ukázalo dobrú senzitivitu pre indikáciu vplyvu mäkkej podložky v procese udržiavania rovnováhy tela pri postoji (obr. 3). Obr.2. (A) Vektorové znázornenie výchylky celého tela (CoP), dolnej časti trupu (L5) a hornej časti trupu (Th4). (B) Spektrálna výkonová hodnota (PSD) predozadného stabilogramu (bodkovaná) a náklonov dolnej (hrubá) a hornej časti trupu (tenká).

63 Obr. 3. Porovnanie priemerných hodnôt RMS získaných zo stabilogramov oboch smerov (CoP) a nakláňania dolnej časti trupu (AccL5) pri postoji s očami otvorenými (OTV) a zatvoreným (ZAT) na molitanovej podložke (MOL) a bez nej (NORM). Stĺpce vyjadrujú skupinový priemer ± chybu priemeru. ** P<0.01 označuje významnú zmenu vplyvom postoja na mäkkej podložke. DISKUSIA Výsledky ukázali, že údaje získané z akcelerometrov umiestnených na trupe počas pokojného postoja, poskytujú užitočné informácie o regulácii rovnováhy postoja. Parameter amplitúdy výchylky trupu umožňuje zachytenie rozdielov v udržiavaní rovnováhy pri postoji na rozdielnych typoch podložky (pevnej a molitanovej). Podobné zistenia o rozdieloch v udržiavaní rovnováhy na pevnej a molitanovej podložke boli zaznamenané aj na CoP parametroch (ABRAHAMOVÁ a HLAVAČKA, 2008), kde sa ako najcitlivejšie ukázali parametre amplitúda a rýchlosť CoP výchyliek v predo-zadnom smere. Ak predpokladáme, že zrýchlenie pohybu dolnej časti trupu v oblasti L5, teda náklon dolnej časti trupu má podobný priebeh ako CoP výchylky v rovnakom smere, tak je možné považovať amplitúdu výchylky trupu za vhodný ukazovateľ zmien v regulácii rovnováhy postoja na rôznych typoch podložky. Tento záver nepriamo naznačujú aj zistenia autorov (MAYAGOITIA a kol., 2002), ktorí považujú pohybovú aktivitu pri pokojnom vzpriamenom postoji za prejav podobný obrátenému kyvadlu. Naše výsledky tiež potvrdili predpoklad, že ak sa telo pri vzpriamenom postoji pohybuje spôsobom obráteného kyvadla, tak sú náklony trupu v predo-zadnom a bočnom smere vo vzájomnom vzťahu s príslušnými CoP výchylkami. Uvedené závery podporujú aj zistenia ďalších autorov (ZIJLSTRA a HOF, 2003). Okrem toho sa tiež ukazuje, že na základe merania náklonov trupu možno odhaliť omnoho komplexnejšie vzorce pohybu, ako by sa dalo očakávať pri systéme obráteného kyvadla, pri ktorom je využívaný len pohyb okolo členkového kĺbu. Akcelerometre totiž umožňujú diferencovať medzi členkovou a bedrovou stratégiou. ZÁVER Stabilometria aj akcelerometria poskytujú rovnako spoľahlivé informácie o posturálnom riadení, avšak odlišné informácie o posturálnych stratégiách využívaných pri udržiavaní rovnováhy postoja. Akcelerometre sú presné, lacné a najmä prenosné. Umožňujú dlhodobý záznam, sú preto využiteľné v klinickej praxi, športe a ergonómii. Neprekážajú pri prirodzenom pohybe (MAYAGOITIA a kol., 2002), pretože ich možno upevniť na telo alebo môžu byť súčasťou oblečenia (BONATO, 2005). Stabilometria sa javí ako menej citlivá

64 metóda pri rozlišovaní medzi členkovou a bedrovou stratégiou a taktiež pri posudzovaní nepatrných zmien v posturálnom riadení. LITERATÚRA ABRAHAMOVÁ D, HLAVAČKA F Age-Related Changes of Human Balance during Quiet Stance. Physiological Research, 57: MAYAGOITIA RE, LÖTTERS JC, VELTINK PH, HERMENS H Standing balance evaluation using a triaxial accelerometer. Gait Posture, 16(1):55-9. BONATO P Advances in wearable technology and applications in physical medicine and rehabilitation. Journal of NeuroEngineering and Rehabilitation, 25;2(1):2. ZIJLSTRA W, HOF AL Assessment of spatio-temporal gait parameters from trunk accelerations during human walking. Gait & Posture,18(2):1-10. ASSESSMENT OF HUMAN BALANCE FUNCTION BY ACCELEROMETER SENSORS Diana BZDÚŠKOVÁ, Kristína BUČKOVÁ, Zuzana HALICKÁ, Jana LOBOTKOVÁ, František HLAVAČKA Institute of Normal and Pathological Physiology, Slovak Academy of Sciences, Bratislava, Laboratory of Motor Control, Slovakia SUMMARY The contribution describes a system for assessment of postural activity during stance with data acquired from two biaxial (2D) accelerometer sensors and from a force platform. We examined body and trunk balance in healthy young subjects during the quiet stance under the static conditions: at stance on a firm surface or on a foam surface with eyes either open or closed. Body sway was evaluated during 50 sec interval from the centre of pressure (CoP) positions and outputs of 2D accelerometers attached to the backside of lower and upper trunk. We found that during quiet stance the time course of CoP is very similar to time course of accelerometer output at lower trunk level in all sensory conditions. The CoP and trunk tilt parameters were significantly different when comparing stance on firm surface and foam support surface in both visual conditions. Our results showed that data acquired from accelerometers placed at trunk during quiet stance may indicate small balance impairment similar as balance assessment based on CoP data. Keywords: upright posture, accelerometer sensor, sensory control of posture Príspevok vznikol s podporou grantov VEGA č. 2/0186/10 a č. 1/0070/11

65 FYZIOLOGICKÁ ODOZVA ŠPORTOVÉHO VÝKONU V DIEVČENSKÝCH FORMÁCIÁCH V AKROBATICKOM ROCK AND ROLLE Petra ČAPLOVÁ Katedra gymnastiky FTVŠ UK, Bratislava, Slovensko REZUMÉ V našom výskume sme sa zamerali na fyziologické odozvy športového výkonu v dievčenskej formácií senior (ďalej DFS) a v malej dievčenskej formácií senior (ďalej MDFS) v akrobatickom rock and rolle. Cieľom práce bolo porovnať srdcovú frekvenciu a hladinu laktátu v krvi pri športovom výkone u každej z vybraných tanečníčok v jednotlivých zostavách v modelovanej tréningovej jednotke. Výskumné údaje o hodnotách pulzovej frekvencie sme získali pomocou športtesterov a o hladine laktátu odobraním kapilárnej krvi pred a po súťažnej zostave z prsta probandiek a jej následným vyhodnotením pomocou prístroja. Výskum bol riešený v rámci grantovej úlohy VEGA č. 1/0503/11, "Funkčné a motorické schopnosti športovcov rôzneho veku a výkonnosti vo vzťahu k vybraným parametrom kardiovaskulárneho systému". Kľúčové slová: akrobatický rock and roll, dievčenské formácie senior, malé dievčenské formácie senior, fyziologické zaťaženie, pulzová frekvencia, laktát. ROZBOR PROBLEMATIKY Pod pojmom akrobatický rock and roll si väčšina ľudí predstaví párový tanec. Faktom je, že súťažné páry sú dominantou tohto športu od jeho začiatku. Súčasnosť však zo sebou prináša nové možnosti a trendom posledných rokov sa stávajú formácie, či už párové alebo dievčenské. Kategórie DFS a MDFS sú pomerne mladé, vznikli v roku Podľa Tišťanovej (2008) predstavuje formácia súbor väčšieho počtu tanečníkov (dievčat), ktorí sa nachádzajú na tanečnom parkete súčasne. Řezníčková (2010) charakterizuje formácie ako súbor viacerých tanečníkov tancujúcich jednu choreografiu súčasne. Čím je ich počet vo formácii väčší, tým sa zvyšuje aj efekt na parkete a atraktivita pre divákov i samotných tanečníkov. Okrem dokonalej súhry tanečníkov je podľa Paračkovej (2011) vo formáciách vysoko hodnotená súhra idey spolu s hudbou, choreografiou a kostýmom. Športový výkon v akrobatickom rock and rolle je výsledkom dlhodobej tanečnej, gymnastickej a športovej prípravy (Olej, 2005). Zaraďujeme ho medzi koordinačne zložité športy, označované ako technicko-estetické (Choutka, Dovadil, 1991), ktoré sú zamerané na presné a čo možno najdokonalejšie predvedenie pohybovej zostavy. Športový výkon DFS v akrobatickom rock and rolle opisuje Tišťanová (2008) ako prezentáciu formácie tanečnou zostavou, do ktorej sú zakomponované akrobatické cvičebné tvary s príslušným obmedzením. Akrobatické cvičebné tvary sú hodnotené porotou v rámci tanca, ako tanečný prvok, nie ako akrobacia. Za veľmi dôležitý sa považuje aj príjemný výraz a maximálnu zainteresovanosť vyžarujúcu z tvárí tanečníkov. Malá dievčenská formácia senior (MDFS) sa skladá z 4 až 7 dievčat a všetky musia mať v roku konania súťaže minimálne 14 rokov. Dĺžka zostavy je 1min 30sek 1min 45sek, do celkového času sa počíta aj možný nástup a odchod. Tanečníčky môžu predviesť maximálne 4 akrobatické cvičebné tvary v kontakte (kontaktom sa rozumie akýkoľvek fyzický dotyk pri vykonávaní akrobatických cvičebných tvarov od kolien po krk vrátane). Všetky súťažné kolá okrem finále sa tancujú na hudbu organizátora v tempe T/min.

66 Dievčenská formácia senior (DFS) sa skladá z 8 až 16 dievčat a všetky tanečníčky musia mať v roku konania súťaže minimálne 14 rokov. Dĺžka zostavy je 2min 45sek 3min, do celkového času sa počíta aj možný nástup a odchod. Do roku 2008 platil úplný zákaz akrobacie - nemohli sa predvádzať žiadne akrobatické cvičebné tvary, od sú povolené akrobatické cvičebné tvary, ktoré musia spĺňať obmedzenia tzv. Safety Level 3 (juniorská akrobacia), ale nie sú povinné. V našom výskume sa zamerali na porovnanie nameraných hodnôt pulzových frekvencií a hladín laktátu počas súťažných zostáv v týchto dvoch kategóriách. Predpokladom bolo, že hodnoty pulzových frekvencií sa budú u tanečníčok akrobatického rock and rollu pohybovať pri oboch formáciách nad 180 pulzov/min. a nevyskytne sa významný rozdiel medzi hodnotami na konci zostáv. Ďalej sme predpokladali, že hodnoty hladiny laktátu v krvi budú vyššie na konci malej dievčenskej formácie senior ako na konci dievčenskej formácie senior vzhľadom na náročnejšiu akrobaciu a kratšie trvanie pohybovej skladby. METODIKA Nosnou metódou bol interindividuálny ex post facto výskum. V rámci sledovania problému sme vykonali záznam hodnôt srdcových frekvencií a odbery vzoriek kapilárnej krvi počas modelovanej tréningovej jednotky v apríli Objektom výskumu boli tanečníčky malej dievčenskej formácie senior, ktoré zároveň tancujú aj v kategórií dievčenské formácie senior vo Vysokoškolskom športovom klube FTVŠ UK Lafranconi Bratislava. V sledovanom súbore bolo 7 tanečníčok, ktoré sa venujú akrobatickému rock and rollu minimálne 7 rokov a absolvujú pravidelný tréning s daným pohybovým obsahom minimálne 3- krát do týždňa. Dievčatá sú reprezentantkami SR v kategórií DFS, súčasnými majsterkami Slovenska v kategórií MDFS a pravidelne sa zúčastňujú súťaží nielen doma ale aj v zahraničí. Tabuľka č.1 Základné charakteristiky výskumného súboru Na meranie a zaznamenávanie hodnôt pulzovej frekvencie sme použili telemetrický merací prístroj SUUNTO TEAM PACK. Snímací pás vykonáva záznam srdcovej frekvencie každé dve sekundy a má svoju internú pamäť na zabezpečenie proti prípadným stratám údajov vplyvom rušenia signálu v priestore medzi anténou a snímačom. Na meranie hladiny laktátu v krvi sme použili prístroj Accutrend Plus čo je malý prenosný systém, ktorý kvantitatívne stanovuje hladinu laktátu z kapilárnej krvi do 60 sekúnd. Prvé meranie vzoriek kapilárnej krvi sme vykonali na začiatku tréningovej jednotky po rozcvičení. Túto hodnotu považujeme za východiskovú hladinu láktátu v krvi. Druhé meranie sa uskutočnilo v 5 minúte po skončení súťažnej choreografie dievčenskej formácie senior nakoľko sme vychádzali z výskumov

67 krvného laktátu Bielika a kol. (2006), ktorý hovorí o oneskorenej kumulácii laktátu v kapilárnej krvi. VÝSLEDKY VÝSKUMU Hodnoty srdcovej frekvencie u nami vybraných tanečníčok dievčenských formácii sme zaznamenávali v stave úplného pokoja, počas dievčenskej formácie senior a počas malej dievčenskej formácie senior. Zamerali sme sa na počiatočnú hodnotu pulzovej frekvencie a na hodnotu na konci súťažnej choreografie. Tabuľka č.2 Hodnoty PF namerané pred a po dievčenskej formácii senior Tabuľka č.3 Hodnoty PF namerané pred a po malej dievčenskej formácii senior V oboch zostavách sa potvrdil významný rozdiel medzi hodnotami pulzovej frekvencie na začiatku a na konci súťažnej zostavy na úrovni p<0,01. Pri porovnávaní hodnôt nameraných na konci oboch zostáv sa nepreukázal štatisticky významný rozdiel. Priemerná hodnota po DFS bola 178 pulzov za minútu a po MDFS 184 pulzov/min. čím sa potvrdil náš predpoklad, že rozdiel nebude signifikantný. Grafické znázornenie môžeme vidieť na obrázku č.1. Obrázok č.1 Grafické znázornenie rozdielu PF po DFS a MDFS Ďalšou časťou nášho výskumu bolo zaznamenať hladinu laktátu v krvi u tanečníčok akrobatického rock and rollu. Zaznamenali sme ju pred a po súťažnej choreografii v oboch kategóriách. Namerané hodnoty sme pre sprehľadnenie umiestnili do tabuliek a grafu.

68 Tabuľka č. 4 Hodnoty hladiny laktátu v krvi pred a po dievčenskej formácii senior Obrázok č.2 Grafické znázornenie hladiny laktátu pred a po DFS Priemerná hodnota hladiny laktátu v krvi pred súťažnou choreografiou bola 1,9 mmol/l a po skončení 6,24 mmol/l čo predstavuje štatisticky významný rozdiel na 1- precentnej hladine. Tabuľka č. 5 Hodnoty hladiny laktátu v krvi pred a po malej dievčenskej formácii senior Obrázok č.3 Grafické znázornenie hladiny laktátu pred a po MDFS Priemerná hodnota hladiny laktátu v krvi pred súťažnou choreografiou bola 1,84 mmol/l a po skončení 8,07 mmol/l čo tak isto ako v DFS predstavuje rozdiel na 1-precentnej hladine štatistickej významnosti.

69 Obrázok č. 4 Grafické znázornenie hladiny laktátu po DFS a MDFS Z grafického záznamu vidíme, že hodnoty hladiny laktátu namerané po malej dievčenskej formácii senior sú výrazne vyššie z čoho vyplýva, že intenzita zaťaženia z hľadiska laktátu je väčšia pri malej dievčenskej formácii senior ako pri dievčenskej formácii senior. Štatisticky významný rozdiel vyšiel na hladine p<0,05, čím sa potvrdil náš druhý predpoklad. ZÁVER Energetické krytie malej dievčenskej formácie je prevažne anaeróbneho charakteru čo dokazujú namerané vyššie hladiny laktátu v krvi po skončení súťažnej choreografie. Naopak energetické krytie dievčenskej formácia senior počas súťažnej zostavy je anaeréobno aeróbného charakteru. Dôvodom vyššej intenzity v kategórii malé dievčenské formácie senior môže byť kratšie trvanie súťažnej choreografie. Dievčatá si takticky nerozkladajú svoje sily, ale idú od začiatku až do konca súťažnej zostavy s maximálnym úsilím. Ďalším dôvodom môže byť väčšia obťažnosť akrobatických cvičebných tvarov. Ich počet je rovnaký ako v kategórii dievčenské formácie senior, ale pravidlá povoľujú vyššiu obťažnosť pri zaraďovaní akrobatických cvičebných tvarov do súťažnej zostavy. Predvedenie je fyzicky náročnejšie čo sa odzrkadľuje aj v nameraných hodnotách. Výsledky výskumu nám potvrdili vysokú fyziologickú zaťaženosť tanečníčok. Pri tvorení tréningových plánov je preto nevyhnutné využívať pohybové programy cielené na zlepšenie špecifickej aeróbnej i anaeróbnej vytrvalosti pre dosiahnutie maximálneho športového výkonu. LITERATÚRA ŘEZNÍČKOVÁ, L Metodika nácviku akrobatických cvičebných tvarov v akrobatickom rock and rolle v kategórii dievčenské formácie senior. Bakalárska práca. Bratislava: FTVŠ UK, s. TIŠŤANOVÁ, K Základná gymnastická príprava dievčat v akrobatickom rock and rolle. Bakalárska práca. Bratislava: FTVŠ UK, 2008, 52 s. PARAČKOVÁ, M Fyziologické zaťaženie v športovom výkone v disco dance. Bakalárska práca. Bratislava: FTVŠ UK, s. OLEJ, P Objektivizácia motorického učenia akrobatických cvičebných tvarov akrobatickom rock and rolle. Dizertačná práca. Bratislava: FTVŠ UK, s. CHOUTKA, M., DOVALIL, J Sportovní tréning. Praha: Olympia, BIELIK, V Laktát - významný medziprodukt látkovej premeny. In: Telesná výchova & šport- Roč. 16, č.1, 2006, s.

70 PHYSIOLOGICAL RESPONSE IN SPORTS PERFORMANCE OF GIRLS FORMATION IN ACROBATIC ROCK AND ROLL Petra ČAPLOVÁ Department of gymnastics, Faculty of physical education and sport, Bratislava, Slovakia SUMMARY In our research we focused on the physiological response in sports performance of girls formation senior and small girls formation senior in acrobatic rock and roll. The aim was to compare the heart rate and blood lactate levels in sport performance for each of the selected dancers in every formation. Research data were obtained by taking a capillary blood before and after choreografy from fingers of dancers and following evaluation of blood lactate level. With the sport - tester, we measured heart rate values in training conditiones. The research was solved in the grant project VEGA no. 1/0503/11, Key words: acrobatic rock and roll, girls formation senior, small girls formation senior, physiological load, heart rate, lactate.

71 MODEL PROGRAMU POHYBOVEJ AKTIVITY PRE ŽIAKOV II. STUPŇA ZŠ A JEHO OBJEKTÍVNE ZHODNOTENIE Dušan CHEBEŇ - Martin CABADAJ Katedra telesnej výchovy a športu UKF v Nitre, Nitra, Slovensko RESUME Vyhodnotenie čiastkového projektu po prvých letných prázdninách k projektu Kega č.029 UKF-4/2011, zisťuje efektívnosť modelového programu pohybových aktivít u žiakov II.stupňa základných škôl, ktorí boli zaradení do ďalšej etapy modelového pohybového programu. Do tejto etapy bolo zaradených 51 žiakov so zvýšeným indexom telesnej hmotnosti. Sledovaní žiaci vykonávali pohybový program podľa inštrukcií, ktorých výsledky a namerané hodnoty sú poukázané v pokračovaní čiastkového projektu. Kľúčové slová: Index telesnej hmotnosti, modelový pohybový program, adolescenti, ÚVOD Hypodynamia, teda nedostatok pohybu, je v súčasnosti medzi odborníkmi z oblasti športu, medicíny, ale aj iných prírodných a sociálnych vied objektom mnohopočetných programov na jej odstraňovanie, zvlášť však smerujúcich k prevencii a eliminácii civilizačných chorôb. Aktivizácia svalovej činnosti pohybom vitálne ovplyvňuje všetky systémy organizmu, preto je nutné nielen osvetové pôsobenie na kategóriu žiakov základných škôl a adolescentov, ale aj ich bezprostredné reálne zapojenie sa do modelových programov pohybových aktivít. Takéto programy koncipuje a v spolupráci s vybratými základnými školami v Nitre aj cielene aplikuje KTVŠ UKF Nitra so zámerom zníženia nadváhy a redukciu obezity starších žiakov. Do viacročného projektu sú svojimi čiastkovými projektmi zapojení pod vedením prof. Šimoneka viacerí členovia Katedry TVŠ UKF Nitra. Tento čiastkový projekt a časový plán jeho realizácie je súčasťou projektu KEGA č.029ukf-4/2011 Modelové programy pohybových aktivít zacielených na prevenciu a odstraňovanie civilizačných chorôb u adolescentov /ďalej len projekt KEGA č.029 UKF- 4/2011/ MATERIÁL A METODIKA Čiastkový projekt a časový plán jeho realizácie k projektu KEGA č.029ukf-4/2011 bol koncipovaný konkrétne na: Cieľovú skupinu: žiaci II.stupňa základných škôl / 2-och vybratých škôl v Nitre/ Konkrétna úloha: Prostredníctvom využitia technológie Biotechnical Impendence Analysis,/ďalej len BIA/ získať stanovené údaje žiakov 5.,6.,7. a 8.ročníka ZŠ, a to Modelový pohybový program na zníženie nadváhy a redukciu obezity starších žiakov bol nasledujúci : -ranná rozcvička v rozsahu 10 minút denne / jednoduché cviky z repertoáru cvikov z hodín výučby TV/ - krátke behy s úvodným zrýchlením spolu cca 30 minút v dopoludňajších hodinách denne -beh na cca 300 m v neskorších popoludňajších hodinách denne - preskoky cez švihadlo / denne cca 30 minút/ S pohybovým programom mal starší žiak dodržiavať pitný režim /čistá voda, cca 1,5 2 l denne/ a stravovací režim / 5 x denne polovičné dávky jedla ako boli jeho obvyklé dávky/. Časový plán realizácie úlohy je takýto: - vypracovať záznamové tabuľky a kritériá hodnotenia údajov, T: do , - vyškoliť experimentalistov, vrátane ich náhradníkov, T: do , - získavanie a zaznamenávanie údajov na ZŠ, T: od ,

72 - vyhodnotenie údajov pred nástupom na letné prázdniny T: do , - oboznámenie detí so zvýšeným indexom nadváhy s programom T: , - adolescenti zapojení do programu dostanú švihadlo T: , - získanie a zaznamenanie údajov o adolescentoch po prázdninách T: od vyhodnotenie účinnosti programu podľa hodnotiacich kritérií T: do spracované výsledky publikovať Každý starší žiak bol poučený o nutnosti pohybu pre jeho zdravie. Súčasne si prevzal pred nástupom na prázdniny letáčik, ktorý obsahoval Modelový pohybový program na letné prázdniny, vrátane odporúčania dodržiavať pitný režim a stravovať sa 5 x za deň, ale v polovičných porciách, ako je pre každého z nich obvyklé. VÝSLEDKY Výsledky prvotných meraní, ktoré boli realizované v predpázdninovom období od do vykázali 27,5 % index nadváhy (BMI) čo predstavovalo 51 starších žiakov z celkového počtu 185. Títo žiaci, boli následne zaradený do modelového pohybového programu a po jeho absolvovaní počas letných prázdnin, po ktorých budú opätovne zozbierané aktuálne údaje v priebehu septembra 2011, následne vyhodnotená jeho účinnosť a publikované. Všetci starší žiaci zúčastnení merania, boli pred nástupom na prázdniny poučení o nutnosti vykonávať navrhnuté pohybové aktivity a s nimi súvisiaci pitný a stravovací režim. Namerané výsledky zaznamenané v tabuľke č.1 a grafoch č.1 a č.2, v ktorých je porovnanie oproti predchádzajúcemu stavu dokazujú, že viac ako polovica adolescentov zapojených do programu aplikovala modelový pohybový program počas letných prázdnin dôsledne a tým zaznamenali pozitívne výsledky. Tabuľla č.1: Merania starších žiakov s vykázaným indexom nadváhy P.č. Men o Rok narodenia BMI 1. meranie BMI 2. meranie Kcal. 1. meranie Kcal. 2. meranie 1. L.A D.S L.M M.H V.G M.K J.B K.L E.M P.G K.M T.B S.Z M.H S.K A.G J.Z D.J N.G A.U S.O S.G

73 4. B.S B.J T.B B.B S.S D.O V.T M.S S.K V.S R.B K.T T.M R.B K.T S.B M.H V.N V.S J.S N.V D.B A.B M.B D.T J.K S.D M.B M.H Vysvetlivky: BMI indexu telesnej hmotnosti, Kcal. bazálna energia Graf č.1: BMI index u jednotlivých žiakov so zvýšeným indexom nadváhy pred nástupom na letné prázdniny a po nich

74

75 Graf č.2: Bazálna energia v Kcal. u jednotlivých žiakov so zvýšeným indexom nadváhy pred nástupom na letné prázdniny a po nich ZÁVER Analytické výsledky po uplatnení BIA boli recipované v druhej fáze projektu spolu od 51 starších žiakov, u ktorých bol zaznamenaný zvýšený index telesnej hmotnosti BMI, čo predstavovalo 27,5 % z celkového počtu 185Na tento bazálny výsledok v procese výskumnej práce nadväzovali výsledky uplatňovania modelového pohybového programu, do ktorého bolo počas letných prázdnin 51 žiakov zapojených.. Po druhom meraní môžeme povedať, že viac ako polovica presne 33 starších žiakom čo predstavuje 64,7% dosiahla s použitím modelového pohybového programu zlepšenie ich telesného stavu. Z pozitívneho výsledku jeho uplatnenia je možné demonštrovať aj na ďalších základných školách objektívnu potrebu jeho využitia. Zníženie hmotnosti detí s nadváhou znamená predovšetkým zvýšenie ich svalovej hmoty, zlepšenie bazálnej energie, čo nadväzne znamená zlepšenia ich zdravotného stavu, zvýšenie ich zdravého sebavedomia, radosť z pohybu, zlepšenie ich obratnosti, duševnej a fyzickej výkonnosti, ale aj vytrvalosti. LITERATÚRA ŠIMONEK, J.ML., MIKOVČÍKOVÁ, D Rozvoj agility v programoch školskej telesnej a športovej výchovy. 1. vydanie. Nitra,PF UKF v Nitre, ISBN projekt KEGA č.029 UKF-4/2011 Modelové programy pohybových aktivít zacielených na prevenciu a odstraňovanie civilizačných chorôb u adolescentov. THE MODEL OF PROGRAM OF PHYSICAL ACTIVITY FOR STUDENTS OF 2-nd LEVEL AT PRIMARY SCHOOL AND ITS OBJECTIVE EVALUATION Dušan CHEBEŇ - Martin CABADAJ Department of Physical Education & Sport, CPU Nitra, Slovakia SUMMARY The evaluation of the sub-project after the first summer holiday to the project č.029 UKF-4/2011 Kega, identifies the effectiveness of the model program of physical activities for pupils in 2-nd level at primary school who were enrolled into the next stage of the model motor programming.

76 This phase was included 51 children with increased body mass index. Surveyed students performed a motor activity according our instructions. The results and the measured values are evident in the partial continuation of the project. Key words: Body mass index, model motor programming, adolescents,

77 INTER-INDIVIDUÁLNÍ VARIABILITA ÚHLOVÝCH PARAMETRŮ RAMENNÍHO A KYČELNÍHO KLOUBU V KLÍČOVÝCH FÁZÍCH PŘEMETOVÝCH PŘESKOKŮ V PROVEDENÍ VRCHOLOVÝCH SPORTOVNÍCH GYMNASTŮ Roman FARANA, David ZAHRADNÍK a Daniel JANDAČKA Centrum diagnostiky lidského pohybu, Ostravská univerzita v Ostravě SOUHRN Cílem studie bylo zjistit jaká je inter-individuální variability vyšetřovaných úhlových parametrů v kritických fázích a zda v těchto parametrech u vrcholových sportovních gymnastů existuje pohybový vzor. Výzkumný soubor tvořilo deset sportovních gymnastů vrcholové úrovně, kteří se zúčastnili dvou závodů série světového. Pro 3D analýzu pohybu byly použity dva digitální kamkordéry se snímkovací frekvencí 50 půlsnímků/sek. Data získané 3D kinematografickou vyšetřovací metodou byly digitalizovány softwarem SIMI MOTION. Variabilita vyšetřovaných kinematických veličin byla vyjádřena pomocí variačního koeficientu vyjádřeného v procentech (% VK). Analýza vyšetřovaných úhlů v kyčelním a ramenním kloubu v kritických fázích skoku naznačuje, že u vrcholových sportovních gymnastů existují pohybové vzory, a to zejména ve fázi odrazu z přeskokového nářadí. Klíčová slova: sportovní biomechanika, kinematická analýza, přeskok, variabilita, technika ÚVOD Jeden z pohledů na variabilitu pohybu je založen na srovnání pohybu mezi jednotlivými subjekty s cílem popsat a vysvětlit techniku komplexních gymnastických dovedností (Gittoes, Irwin, Mullineaux, & Kerwin, 2009). Vysoká variabilita může naznačovat intra-individuální nestabilitu ve výkonu nebo rozdílný inter-individuální pohybový vzor vyšetřovaného pohybu (Bradshaw, Maulder, & Keogh, 2007). Úhlové parametry v kyčelním a ramenním kloubu, které jsou z hlediska techniky pohybu v přeskoku považovány za klíčové (Takei, 1991; Takei, Dunn, & Blucker, 2007; Irwin & Kerwin, 2009). Takei (1991) uvádí, že sportovní gymnasté mají během fáze kontaktu s přeskokovým nářadím vysoký rozsah v ramenním kloubu a extenzi v kyčelním kloubu a bederní části páteře. Irwin & Mullineaux (2004) uvádějí, že během skoku přemet vpřed a salto vpřed je interakce mezi kyčelním a ramenním kloubem rozhodující a určuje časoprostorové vztahy nutné k úspěšnému provedení skoku. V další studii poukazují Takei et al. (2007), že úhel v kyčelním kloubu se ve fázi kontaktu a odrazu z přeskokového koně, u skoků přemet vpřed a dvojné salto vpřed, signifikantně neliší mezi skoky, které získaly vyšší a nižší bodové hodnocení. Nicméně gymnasté, kteří získali vyšší hodnocení, dopadají a odrážejí se z přeskokového koně ve větší extenzi v kyčelním kloubu a bederní části páteře (ve větším prohnutí). Irwin & Kerwin (2009) poukazují na změny v technice skoku přemet vpřed a salto vpřed skrčmo předvedeném přes přeskokového koně a přeskokový stůl. Autoři uvádějí, že změny v technice jsou způsobeny právě kinematikou v kyčelním a ramenním kloubu. Změny v úhlových parametrech zjištěné u skoku přemet vpřed a salto vpřed skrčmo mohou mít význam pro nácvik složitějších převratových skoků a upozorňují na potřebu dalšího výzkumu v této oblasti (Irwin & Kerwin, 2009). Zahraniční i domácí odborná literatura (Kopřiva & Pavlík, 1984; Libra, 1985; Hay, 1993; Mitchell, Davis, & Lopez, 2002; George, 2010) poukazují na správné polohy a pohyby paží při náskoku na můstek, kdy paže mírný krouživý pohyb vzad, jako přípravný pohyb k dynamickému švihu paží vpřed a vzhůru. Krištofič (1996) uvádí, že v provedení přemetových skoků existují dvě techniky vzhledem k poloze kyčelního kloubu. Při první technice jsou tělesné segmenty ve fázi kontaktu a odrazu z přeskokového stolu téměř v přímce. U druhé

78 techniky je kyčelní kloub po odrazu z můstku ve flexi (ve vysazení) a ve fázi kontaktu a odrazu z přeskokového stolu dochází k jeho extenzi a tím ke zvýšení úhlové rychlosti. Cílem studie bylo zjistit jaká je inter-individuální variability vyšetřovaných úhlových parametrů v kritických fázích a zda v těchto parametrech u vrcholových sportovních gymnastů existuje pohybový vzor. METODY Výzkumný soubor Výzkumný soubor tvořilo deset sportovních gymnastů vrcholové úrovně, kteří se zúčastnili dvou závodů série světového poháru GRAND PRIX OSTRAVA v roce 2010 a Všichni účastníci byli členy reprezentačních družstev příslušných států. U sportovních gymnastů bylo analyzováno 10 skoků (n=10) skoky ze skupiny 3 (přemety vpřed v první letové fázi a salta vpřed i s obraty kolem vertikální osy ve druhé letové fázi), které byly sborem rozhodčích hodnoceny nejvyšší výslednou známkou. Všechny skoky měly podle pravidel sportovní gymnastiky známku D 6,2 a vyšší (FIG, 2009). Věk, tělesná výška a tělesná hmotnost gymnastů byla ± 1.88 let, ± 4.71 cm and ± 4.50 kg. Experimentální nastavení Záznam byl pořízen během dvou kvalifikačních závodů seriálu světového poháru v GRAND PRIX v Ostravě v roce 2010 a Základní metodou pro získání dat byla kinematografická (videografická) vyšetřovací metoda (Janura & Zahálka, 2004). Pro 3D analýzu pohybu byly použity dva digitální kamkordéry (Panasonic NV-MX500EG, Japan) se snímkovací frekvencí 50 půlsnímků/sek. Úhel mezi optickými osami kamer svíral přibližně 90. Rychlost závěrek byla nastavena na 1/500. Obě kamery byly ve vzdálenosti přibližně 30 metrů od přeskokového nářadí. Kalibrovaný prostor byl ve čtyřech místech vymezen pomocí kalibrační tyče a tvořil virtuální kvádr o rozměrech 7x4x3 metry (Obrázek 1). Obrázek 1 Grafické znázornění rozmístění kamer a vymezení kalibrovaného prostoru Analýza dat Data získané 3D kinematografickou vyšetřovací metodou byly digitalizovány softwarem SIMI MOTION (SIMI Reality Motion Systems, Germany). Úhel v kyčelním kloubu byl definován spojením ramene, kyčle a kolena. Úhel v ramenním kloubu byl definován spojením kyčle, ramene a lokte (Irwin & Kerwin, 2009). Hrubá data byla vyhlazena použitím low-pass filtru s mezní frekvencí 8 Hz (Bartlett, 2007). Velikost celkové (subjektivní) chyby byla určena pomocí opakované digitalizace vybraného skoku a pro úhlové parametry měla hodnotu < 3 %. Statistická analýza

79 Pro každou vyšetřovanou proměnnou byl určen aritmetický průměr a směrodatná odchylka (M ± SD) ze všech analyzovaných skoků. Variabilita vyšetřovaných kinematických veličin byla vyjádřena pomocí variačního koeficientu vyjádřeného v procentech (% VK). Variační koeficient nižší než 10 % byl považován za malý (Bradshaw et al., 2010). Pro statistické zpracování dat byly použity softwary IBM SPSS Statistics 20 a Microsoft Excel. VÝSLEDKY Nízká variabilita u úhlu v kyčelním kloubu byla zjištěna u úhlu při kontaktu můstku (VK=7,6 %; rozpětí 73,8 95,0 ) a při odrazu z můstku (VK=3,1 %; rozpětí 136,7-155,6 ). Vyšší variabilita úhlu v kyčelním kloubu byla zjištěna úhlu při kontaktu přeskokového stolu (VK=13,1 %; rozpětí 151,1-221,7 ) a úhlu při odrazu z přeskokového stolu (VK=15,0 %, rozpětí 125,7-211,8 ). U úhlu v ramenním kloubu byla zjištěna nízká variabilita ve fázi odrazu z můstku (VK=5,6 %; rozpětí 114,7-138,7 ) a ve fázi odrazu z přeskokového stolu (VK=6,7 %; rozpětí 135,6-172,0 ). Vyšší variabilita byla zjištěna ve fázi kontaktu s odrazovým můstkem (VK=15,9 %; 76,7-130,0 ) a ve fázi kontaktu přeskokového stolu (VK=12,7 %; rozpětí 96,0-148,3 ). Tabulka 1 Variabilita úhlových parametrů kyčelního a ramenního kloubu v klíčových fázích přemetových skoků Proměnná M ± SD Min Max VK (%) Úhly v kritických fázích ( ) Úhel kyčelní kloub kontakt můstek 129,50 ± 9,50 111,60 145,50 7,30 Úhel kyčelní kloub odraz můstek 146,00 ± 5,60 136,70 155,60 3,10 Úhel kyčelní kloub kontakt stůl 187,60 ± 24,60 151,10 221,70 13,10 Úhel kyčelní kloub odraz stůl 179,40 ± 27,00 125,70 211,80 15,00 Úhel ramenní kloub kontakt můstek 105,80 ± 16,80 76,70 130,00 15,90 Úhel ramenní kloub odraz můstek 130,00 ± 7,30 114,70 138,10 5,60 Úhel ramenní kloub kontakt stůl 113,80 ± 14,40 96,00 148,30 12,70 Úhel ramenní kloub odraz stůl 150,90 ± 10,10 135,60 172,00 6,70 Legenda: M, průměr; SD, směrodatná odchylka;, stupeň; Minimum, Min; Maximum, Max; Variační koeficient, VK (%) DISKUZE U úhlu v ramenním kloubu byla zjištěna nízká variabilita ve fázi odrazu z můstku (VK=5,6 %; rozpětí 114,7-138,7 ) a ve fázi odrazu z přeskokového stolu (VK=6,7 %; rozpětí 135,6-172,0 ). Nicméně ve fázi kontaktu odrazového můstku a kontaktu přeskokového stolu byla variabilita vyšší. Vyšší variabilita ve fázi kontaktu s odrazovým můstkem (VK=15,9 %; 76,7-130,0 ) naznačuje, že vrcholoví gymnasté řeší náskok na můstek individuálně. Individuální rozdíly pohybu paží zjištěné u vrcholových gymnastů při náskoku na můstek, jsou v rozporu s tvrzeními o provedení správné polohy a pohybu paží při náskoku na můstek objevujícími se v domácí i zahraniční literatuře (Kopřiva & Pavlík, 1984; Libra, 1985; Hay, 1993; Mitchell, Davis, & Lopez, 2002; George, 2010). Libra (1985) uvádí, že při náskoku na můstek provádějí paže mírný krouživý pohyb vzad, jako přípravný pohyb k

80 dynamickému švihu paží vpřed a vzhůru. Kopřiva a Pavlík (1984) tvrdí, že správně vykonaný švih pažemi se současným tahem ramen vzhůru zvyšuje výšku letu gymnasty o %. Hodnoty úhlu v ramenním kloubu zjištěné v naší studii ukazují, že někteří gymnasté mají při náskoku v ramenním kloubu ostrý úhel, to znamená, že poloha paží je při kontaktu můstku v předpažení poníž, naopak někteří naskakovali na můstek již ve vzpažení. Nicméně v další fázi odrazu z můstku se hodnota úhlu v ramenním kloubu mezi gymnasty stabilizuje (VK=5,6 %) a odraz z můstku je dokončen ve vzpažení. Zdá se tedy, že u vrcholových sportovních gymnastů je pro správný odraz z můstku důležité, aby byl odraz dokončen ve vzpažení bez ohledu na to, jaká je poloha a pohyb paží v předcházející fázi náskoku a kontaktu odrazového můstku. Rovněž ve fázi kontaktu s přeskokovým stolem byla zjištěna vyšší variabilita (VK=12,7 %; rozpětí 96,0 148,3 ). V další fázi odrazu z přeskokového stolu byla zjištěna nízká variabilita (VK=6,7 %; rozpětí 135,6-172,0 ) a hodnota úhlu v ramenním kloubu se stabilizovala. Kinematika ramenního kloubu naznačuje, že vrcholoví gymnasté jsou schopni provést v krátkém časovém intervalu dynamický odraz, který způsobí rychlý pohyb pletence ramenního směrem vzhůru, napřímení paží a aktivní pohyb trupu vzhůru. ZÁVĚR U úhlu v ramenním kloubu jsme zjistili vysokou inter-individuální variabilitu ve fázi kontaktu s odrazovým můstkem a ve fázi kontaktu s přeskokovým stolem. To znamená, že u vrcholových sportovních je provedení těchto fází individuální, a v poloze a pohybu paží při náskoku na můstek a kontaktu s přeskokovým stolem neexistuje pohybový vzor. Na druhou stranu ve fázi odrazu z můstku a odrazu z přeskokového stolu jsme zjistili nízkou inter-individuální variabilitu. To znamená, že poloha paží hraje při obou odrazech důležitou úlohu. Ve fázi odrazu z můstku jsou paže v konečné poloze vzpažení jako příprava na fázi kontaktu s přeskokovým stolem a napomáhají k rychlosti vzletu při odrazu z můstku. I přes rozdíly ve fázi kontaktu s přeskokovým stolem je odraz u vrcholových sportovních gymnastů dokončen elevací v ramenním kloubu, která napomáhá vertikální rychlosti při odrazu z přeskokového stolu. U úhlu v kyčelním kloubu byla zjištěna nízká inter-individuální variabilita ve fázi kontaktu s odrazovým můstkem a odrazu z můstku. Ve fázi kontaktu a odrazu z přeskokového stolu byla zjištěna vyšší inter-individuální variabilita. Vyšší variabilita ukazuje, že vrcholoví sportovní gymnasté v naší řeší fázi kontaktu a odrazu z přeskokového stolu rozdílnou technikou, která se projevuje flexí nebo extenzí (prohnutím) v kyčelním kloubu a v bederní části páteře. Analýza vyšetřovaných úhlů v kyčelním a ramenním kloubu v kritických fázích skoku naznačuje, že u vrcholových sportovních gymnastů existují pohybové vzory, a to zejména ve fázi odrazu z přeskokového nářadí. LITERATURA BARTLETT, R. (2007). Introduction in to biomechanics: Analysing human movement patterns (2nd ed.). Abingdon, UK: Routledge, Taylor and Francis group. BRADSHAW, E., HUME, P., CALTON, M., & AISBETT, B. (2010). Reliability and variability of day-to-day vault training measures in artistic gymnastics. Sport Biomechanics, 9(2),

81 BRADSHAW, E., MAULDER, P., & KEOGH, J. (2007). Biological movement variability during the sprint start: Performance enhancement or hindrance? Sports Biomechanics, 6(3), GITTOES. M., IRWIN, G., MULLINEAUX, D., & KERWIN, D. (2009). Joint kinematic variability in the aerial and landing phases of backward rotating dismounts from beam. In A.J. Harrison, R. Anderson, & I. Kenny (Eds.), XXVII International Symposium of biomechanics in sports. Limerick: Ireland. HAY, G.J. (1993). The biomechanics of sports technique (4th ed.). Upper Saddle River: Prentice Hall. IRWIN, G., & KERWIN, D. (2009). The influence of the vaulting table on the handspring front somersault. Sports Biomechanics, 8(2), KOPŘIVA, Z., & PAVLÍK, J. (1984). Technická příprava v základní a specializované etapě tréninku žáků sportovní gymnastiky. Metodický dopis. Praha: ÚV ČSTV. KRIŠTOFIČ, J. (1996). Fyzikální aspekty sportovní gymnastiky: Kinematická analýza vybraných cvičení ze sportovní gymnastiky. Praha: Karolinum. LIBRA, J. (1985). Specifická motorická docilita a učení. Praha: Karolinum. MITCHELL, D., DAVIS, B., & LOPEZ, R. (2002). Teaching fundamental gymnastics skills. Champaign, IL: Human Kinetics. TAKEI, Y. (1991). Comparison of blocking and postflight technique of male gymnasts performing the 1988 olympic compulsory vault. International Journal of Sport Biomechanics, 7, TAKEI, Y., DUNN, H., & BLUCKER, E. (2007). Somersaulting technique used in highscoring and low-scoring Roche vaults performed by male olympic gymnasts. Journal of Sports Sciences, 25(6), INTER-INDIVIDUAL VARIABILITY OF SHOULDER AND HIP ANGLE IN KEY PHASES OF HANDSPRING VAULTS PERFORMED BY TOP LEVEL MALE GYMNASTS Roman FARANA, David ZAHRADNÍK a Daniel JANDAČKA Centrum diagnostiky lidského pohybu, Ostravská univerzita v Ostravě SUMMARY The aim of the study was to find out what is the inter-individual variability of the investigated angle parameters at critical stages of handspring vaults and whether these parameters. The participants were ten top-level male gymnasts who participated in two World cup competitions. For the 3D analysis, two digital camcorders with a frame rate of 50 fields per second were used. The data was digitized by the Simi motion software. Variability of kinematic variables were expressed as a percentage of the coefficient of variation (% CV). In conclusion the angles in the hip and shoulder joints during critical phases of the vault suggests that there is some movement patterns especially in the phase of table take off. Key words: sports biomechanics, kinematic analysis, vault, variability, technique

82 ROZDIELY V STABILITE JEDNODUCHÉHO REAKČNÉHO ČASU ŽIAKOV 2. A 3. ROČNÍKA ZÁKLADNEJ ŠKOLY Rastislav FEČ, Karol FEČ, Alena BUKOVÁ Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Ústav telesnej výchovy a športu Slovenská republika REZUMÉ V príspevku sa zaoberáme zisťovaním a porovnávaním stability jednoduchého reakčného času na svetelné podnety červenej farby žiakov druhého a tretieho ročníka základnej školy. Výskumný súbor druhého ročníka pozostával z 309 žiakov a výskumný súbor tretieho ročníka z 297 žiakov. Reakčný čas sme merali reakciomerom na základe 50 podnetov. Na posúdenie stability jednoduchého reakčného času sme použili smerodajnú odchýlku. Na zistenie rozdielov v stabilite reakcie, vzhľadom na nie normálne rozloženie výskumných súborov, sme použili neparametrický Kolmogorov-Smirnov test. Predpokladali sme, že žiaci tretieho ročníka budú mať štatisticky významne vyššiu stabilitu jednoduchého reakčného času ako žiaci druhého ročníka. Hypotéza sa nám potvrdila. Kľúčové slová jednoduchý reakčný čas, stabilita jednoduchého reakčného času, pohybové schopnosti ÚVOD V dnešnej dobe sú na výkonnosť športovca kladené stále vyššie a vyššie nároky. To vyžaduje premyslenú športovú prípravu už od útleho veku so zameraním na všestranný rozvoj osobnosti. Niektoré pohybové schopnosti je možné rozvíjať v ktoromkoľvek veku, iné, tie, ktoré sú výrazne geneticky determinované, je nutné rozvíjať počas senzitívneho obdobia, v ktorom jedinec výrazne reaguje na rozvoj danej schopnosti. PROBLÉM Reakčný čas je z pohybových schopností najviac geneticky podmienený, čo znamená, že sa dá tréningom najmenej rozvíjať. Reakčným časom v športe vzhľadom k štruktúre osobnosti zaoberali autori Zusková et al. (2010), Stejskal (1998). Problematiku reakčného času v jednotlivých športoch riešil vo svojej práci Štulrajter, (1989). U detí mladšieho školského veku sa reakčným časom zaoberali Chovanová (2009), Chovanová Majherová (2006). Reakčný čas patrí do štruktúry pohybových schopností. Jeho začlenenie do štruktúry pohybových schopností závisí od typu reakčného času. Reakčný čas môžeme rozdeliť na jednoduchý, kedy jedinec reaguje na jeden podnet, alebo zložitý, kedy podnetov na reagovanie môže byť niekoľko. Jednoduchý reakčný čas radíme k rýchlostným schopnostiam, ktorými sa u detí základnej školy zaoberali autori (Belej - Kandráč - Minčík, 2001; Kandráč Nemec Stach, 2009). Zložitý (disjunktívny) reakčný čas môžeme zaradiť aj medzi koordinačné schopnosti (Belej, 2001). Reakčný čas pozostáva z viacerých charakteristík. Najdôležitejšiu charakteristiku predstavuje jeho úroveň reprezentovaná samotnou dobou reakcie. Čím je reakčný čas na vyššej úrovni, tým je doba reakcie kratšia. Woodworth Schlosberg (1959) udávajú pre jednoduchý reakčný čas (a reakcia) na svetlo interval ms a konštatujú, že disjunktívny reakčný čas s dvoma podnetmi a dvoma odpoveďami je asi o 100 ms dlhší ako jednoduchý. Laufberger (1960) udáva predĺženie reakčného času pri dvoch podnetoch o126 ms. Odpoveďou pri disjunktívnom reakčnom čase môže byť reagovanie napríklad na červené svetlo a nereagovanie na modré svetlo c reakcia, ktorá býva kratšia ako b reakcia reagovanie na červené aj modré svetlo. Rýchlosť reakcie je rozdielna aj čo sa týka pohybu v

83 rôznych kĺboch (Jakovlev, 1962). Krátky reakčný čas majú drobné svaly (Komadel et al., 1986). Pre zrakové podnety je reakčný čas najdlhší, kratší je pre sluchové podnety (Kohfeld, 1971) a najkratší pre taktilné podnety (Woodworth Schlosberg, 1959). Pri svetelných podnetoch je reakcia tým rýchlejšia, čím je intenzita svetla väčšia (Schiefer, et al., 2001), alebo čím je väčší kontrast medzi intenzitou osvetlenia a intenzitou svetelného podnetu. Najkratšie reakcie sú na podnety žltej farby, potom červenej, zelenej a nakoniec sivej farby (Štulrajter, 1989). Čím ďalej je podnet umiestnený od centrálnej oblasti, tým je reakcia naň dlhšia (Schiefer et al., 2001), poradie farieb sa zachováva, aj keď sa podnet aplikuje do temporálnej oblasti, len reakčné časy na jednotlivé farby sú dlhšie (Štulrajter, 1989). Čím je kontrast medzi podnetmi väčší, tým je reakcia rýchlejšia (Stejskal, 1998). Zvyšovaním množstva podnetov sa reakčný čas spomaľuje (Macák Hošek, 1986; Kuruc et al., 1971) a znižuje sa tiež kvalita odpovede daná počtom správnych reakcií (Serwah Marino, 2006). Ďalšou charakteristikou reakčného času je jeho kvalita, ktorá môže byť vyjadrená počtom správnych reakcií. Tá sa zvykne prejaviť pri disjunktívnom reakčnom čase, kedy jedinec na určitý podnet môže reagovať výberom z viacerých možných riešení. Nie je teda dôležitý len čas reakcie, ale aj výber správneho riešenia z viacerých variantov pri disjunktívnom reakčnom čase. Ďalšiu charakteristiku reakčného času predstavuje stabilita, ktorá môže byť vyjadrená smerodajnou odchýlkou. Čím je smerodajná odchýlka menšia, tým je reakčný čas stabilnejší, čo znamená, že sa dĺžka jednotlivých reakcií od seba menej odlišuje. To znamená, že jedinec má tendenciu reagovať na podnety zhruba rovnako rýchlo. V športoch ako napríklad box, zápasenie, džudo, môže znamenať jedna pomalá reakcia prehru. V bežnom živote môže jedna pomalá reakcia znamenať život. Z tohto pohľadu je stabilita reakcie veľmi dôležitým ukazovateľom reakcie. Reakčný čas je pre niektoré športy jedným z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich športový výkon. Autori Nemec Štefanková (2009) ho považujú aj za jedno z kritérií pre výber talentovanej mládeže. Preto je potrebné venovať zvýšenú pozornosť rozvoju reakčného času v senzitívnom období, kedy dochádza prirodzene k jeho zrýchlenému vývinu. Zaujíma nás, či sa stabilita jednoduchého reakčného času intenzívne vyvíja v druhom ročníku základnej školy a teda, či existuje rozdiel v stabilite jednoduchého reakčného času medzi druhým a tretím ročníkom, a taktiež, či existujú rozdiely medzi pohlaviami v tomto vekovom období. CIEĽ Zistiť úroveň a overiť rozdiely v stabilite jednoduchého reakčného času medzi druhým a tretím ročníkom základnej školy bez rozdielu pohlavia a medzi pohlaviami v tomto vekovom období. HYPOTÉZA Stabilita jednoduchého reakčného času žiakov druhého ročníka bez rozdielu pohlavia bude na štatisticky nižšej úrovni ako u žiakov tretieho ročníka. METODIKA súbory predstavovali žiaci druhých a tretích ročníkov základných škôl na východom Slovensku. Počty v jednotlivých ročníkoch zobrazuje tabuľka 1. Tabuľka 1 Počty žiakov v jednotlivých výskumných súboroch

84 2. ročník 3. ročník Spolu Chlapci Dievčatá Spolu Reakčný čas sme merali reakciomerom, ktorý pozostával z diódy červenej farby o priemere 2 cm osadenej do krabičky čiernej farby, tlačidla na vypnutie rozsvietenej diódy a softwéru v počítači, ktorý náhodne generoval rozsvietenie diódy v intervale od 1 2 sekúnd. Úlohou žiaka bolo stlačením príslušného tlačidla čo najrýchlejšie vypnúť rozsvietené červené svetlo. V triede (meracej miestnosti) sa nachádzal len jeden žiak a testujúci. Žiakovi sa najprv vysvetlilo čo má robiť, a potom nasledovalo jedno zácvičné meranie jednoduchého reakčného času s 10 podnetmi. Potom nasledovalo samotné meranie jednoduchého reakčného času s 50 podnetmi, z ktorých sme vypočítali aritmetický priemer. Stabilitu jednoduchého reakčného času pre každého jedinca sme zisťovali na základe smerodajnej odchýlky od aritmetického priemeru z 50 reakcií. Ako nezávislá premenná v našom výskume vystupoval vek a pohlavie detí. Závislú premennú tvorila stabilita jednoduchého reakčného času. Na overenie normality rozloženia sme použili Kolmogorov-Smirnov test. Identický test sme použili i na overenie rozdielu stability jednouchého reakčného času v prvom a druhom ročníku. Ako štatisticky významnú hodnotu sme považovali pravdepodobnosť omylu nižšiu ako 0,05. VÝSLEDKY Stabilitu reakčného času sme zisťovali na základe smerodajnej odchýlky od aritmetického priemeru rýchlosti reakcie, ktorú predstavovala úroveň reakčného času. V praxi nie je dôležitá iba úroveň reakčného času, to znamená, ako rýchlo jedinec reaguje v priemere, ale aj to, ako stabilne reaguje. To znamená, či sú jeho reakcie približne rovnako rýchle, alebo naopak, raz reaguje rýchlo a potom pomaly. V druhom ročníku bola stabilita jednoduchého reakčného času s = 397,51 (tab. 2). Smerodajná odchýlka v druhom ročníku tvorila 58,26% z hodnoty aritmetického priemeru (tab. 2). To znamená že, stabilita reakcie v druhom ročníku nebola na príliš vysokej úrovni. Tabuľka 2 Percentuálne vyjadrenie stability jednoduchého reakčného času vzhľadom na úroveň jednoduchého reakčného času JRCA JRCSD % 2. ročník 682,34 397,51 58,26 3. ročník 348,06 140,02 40,23 JRCA úroveň jednoduchého reakčného času, JRCSD stabilita jednoduchého reakčného času, % - percento, ktoré tvorí stabilita jednoduchého reakčného času z úrovne jednoduchého reakčného času. V treťom ročníku sme zaznamenali zlepšenie stability reakcie. Hodnota smerodajnej odchýlky klesla na s = 140,02 (tab. 2). Čo predstavuje zlepšenie oproti druhému ročníku o 64,78%. Zlepšenie je podľa Kolmogorov-Smirnovho testu štatisticky významné (tab. 3). Môžeme konštatovať, že v treťom ročníku je stabilita reakcie oproti predchádzajúcemu ročníku vecne a štatisticky vysoko významne lepšia. Tvorila 40,23% z hodnoty aritmetického priemeru. Na

85 základe toho môžeme usudzovať, že v treťom ročníku je už stabilita reakcie na pomerne vyššej úrovni v porovnaní s druhým ročníkom. To je v zhode s prácami autora Feča (2010 a, b), ktoré pojednávajú o vývine úrovne jednoduchého reakčného času. Podľa výsledkov z týchto prác v druhom ročníku pokračoval vývin jednoduchej reakcie pozorovaný v prvom ročníku, ale oproti prvému ročníku bol vývin oveľa prudší. Rovnako ako v prípade výsledkov stability jednoduchej reakcie prezentovanej v tomto výskume sa zistili štatisticky významné zmeny medzi žiakmi druhého a tretieho ročníka v prospech žiakov tretieho ročníka, čo sa týka úrovne jednoduchého reakčného času. Tieto výsledky teda potvrdzujú, že v druhom ročníku nastáva prudký vývin jednoduchej reakcie na svetelný podnet. Tabuľka 3 Porovnanie stability jednoduchého reakčného času medzi druhým a tretím ročníkom (Kolmogorov-Smirnov test) 2. ročník 3. ročník aritmetický priemer aritmetický priemer p JRCSD spolu 397,51 140,02 p <.001 JRCSD chlapci 374,67 137,42 p <.001 JRCSD dievčatá 416,94 143,27 p <.001 JRCSD stabilita jednouchého reakčného času, posudzovaná na základe priemerného počtu správnych reakcií, p pravdepodobnosť, že aritmetické priemery sa štatisticky neodlišujú, Za štatisticky významnú sme považovali hodnotu p nižšiu ako 0,05, významné hodnoty sú zvýraznené červenou farbou (hrubšie). V druhom ročníku bol konfidenčný interval pre stabilitu jednoduchého reakčného času pre 95% pravdepodobnosť ± 21,85. Homogenita súboru žiakov tretieho ročníka, čo sa týka stability jednoduchej reakcie, sa v treťom ročníku zvýšila, o čom svedčí hodnota konfidenčného intervalu ± 11,3 pre 95% pravdepodobnosť. Táto hodnota už odzrkadľuje realitu pomerne presne. Nezaznamenali sme štatisticky významné rozdiely v stabilite jednouchého reakčného času medzi chlapcami a dievčatami ani v jednom zo skúmaných ročníkov. Na základe toho môžeme konštatovať, že neexistuje rozdiel v stabilite jednoduchej reakcie medzi chlapcami a dievčatami druhých a tretích ročníkov. Tieto výsledky sa trochu rozchádzajú s výsledkami v práci autora Feča (2010 b), kde sa pozorovali štatisticky významné rozdiely v úrovni jednoduchej reakcie na svetelný podnet medzi pohlaviami v treťom ročníku. V druhom ročníku rozdiel medzi pohlaviami nebol pozorovaný. V tomto výskume sme sa však zamerali na stabilitu a nie na úroveň jednoduchého reakčného času. Z našich výsledkov a porovnaní vyplýva, že stabilita je osobitnou charakteristikou reakčného času, ktorá sa môže vyvíjať iným tempom ako samotná úroveň jednoduchého reakčného času. ZÁVER Na základe výsledkov výskumu môžeme konštatovať, že hypotéza sa nám potvrdila. To znamená, že existujú štatisticky významné rozdiely medzi stabilitou jednoduchého reakčného času medzi deťmi druhého a tretieho ročníka základnej školy. LITERATÚRA BELEJ, M Motorické Učenie. Prešov: PU FHPV, 2. vyd.197 s. ISBN:

86 BELEJ, M. - KANDRÁČ, R. - MINČÍK, S Telesný vývin a pohybová výkonnosť ročných rómskych detí. In Antropomotorika. Banská Bystrica: VSTVŠ, ISBN , s FEČ, R Rozdiely v úrovni jednoduchého reakčného času žiakov 1 a 2 ročníka základnej školy. In: Pohyb člověka: Základní a sportovní motorika, diagnostika a analýza. Ostrava: Ostravská univerzita v Ostrave, pedagogická fakulta. ISBN: FEČ, R Rozdiely v úrovni jednoduchého reakčného času žiakov 2 a 3 ročníka základnej školy. In: pohyb člověka: Základní a sportovní motorika, diagnostika a analýza. Ostrava: Ostravská univerzita v ostrave, pedagogická fakulta,. ISBN: CHOVANOVÁ, E.- MAJHEROVÁ M Sledovanie reakčnej schopnosti v mladšom školskom veku. In: Pohyb, šport, zdravie III. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela. s ISBN CHOVANOVÁ, E Vplyv netradičných pohybových hier a cvičení na rozvoj reakčnej schopnosti 7-10 ročných detí. In: Acta Facultatis exercitationis corporis universitatis Presoviensis, Vol. 3, suppl. 3, p ISSN JAKOVLEV, N., N. KOROBKOV, A., V. JANASIS, S., V Fyziologické a biochemické základy sportovního tréninku. Praha: STN,. 278 s. KANDRÁČ, R - NEMEC, M. - STACH, J Špeciálna pohybová výkonnosť žiakov atletických športových tried. In Atletika. Banská Bystrica: UMB, 2009, ISBN , KOHFELD, D., L. Simple reaction time as a function of stimulus intensity in decibels of light and sound. Journal of Experimental Psychology, (2): KOMADEL, Ľ. HAMAR, D. NAPRAVNÍK, Č. TINTÉRA, J Telovýchovné lekárstvo. Bratislava: SNP. 340 s. KURUC, J Cvičenia zo všeobecnej psychológie. Bratislava: SNP, 200 s. LAUFBERGER, V. Malé tajemství života. Praha: ČSAV, MACÁK, I. HOŠEK, V. Psychológia telesnej výchovy a športu. Bratislava: SPN, s. NEMEC, M. ŠTEFANKOVÁ, B. The possibilities of diagnostics of athletes in the sportdiagnostic centre at the Faculty of sport in Prešov. In: Przeglad naukowy kultury fizycznej Uniwersytetu Rzeszowskiego :scientific review of physical culture of University of Rzeszów 2009, Poland. ISSN no. 2, p SERWAH, N. MARINO, F., E., 2006: The combined effects of hydration and exercise heat stress on choice reaction time. Journal of Science and Medicine in Sport, (1-2): SCHIEFER, U. STRASBURGER, H. BECKER, S., T. VONTHEIN, R. SCHILLER, J. DIETRICH, T., J. HART, W. Reaction time in automated kinetic perimetry: Effects of stimulus luminance, eccentricity, and movement direction. Vision Research, (16): STEJSKAL, T. Reaktibilita športovcov. Prešov: Manacon ISBN: ŠTULRAJTER, V. Rozvoj nervosvalových schopností športovcov. Bratislava: SÚV ČSZTV, Metodické oddelenie, Šport, ISBN: ZUSKOVÁ, K. MALÝ, T. STEJSKAL, T. DURKÁČ, P Osobnosť športovca z pohľadu vybraných oblastí psychológie a športu. Prešov, ISBN: DIFFERENCES IN STABILITY OF SIMPLE REACTION TIME BETWEEN STUDENTS OF 2 nd AND 3 rd CLASS OF PRIMARY SCHOOL Rastislav FEČ, Karol FEČ, Alena BUKOVÁ

87 Sport Pavol Jozef Šafárik University in Košice, Institute of Physical Education and SUMMARY We dealt with finding out and comparing stability of simple reaction times on a signal of red light between students of the second and the third class of primary school in this article. We tested 309 students of second class and 297 students of the third class. Device generated 50 stimuli from which we counted average. We used standard deviation from average of simple reaction time to express stability of simple reaction time of particular student. Our sample of students did not have a normal distribution. Hence, we used non parametrical Kolmogorov-Smirnov test for comparing levels of reaction times between particular groups. We assumed that students of the third class have higher stability of simple reaction time than students of the second class. The hypothesis was conformed. Key words simple reaction time, stability of simple reaction time, movement abilities

88 MOŽNOSTI A EFEKT TRÉNINKU U OSOB S MENTÁLNÍM POSTIŽENÍM Lucie FRANCOVÁ Univerzita Pardubice, Katedra tělesné výchovy a sportu, Česká republika RESUME Cíle průzkumu bylo zmapovat aktuální situaci a působení tréninkového procesu na osoby s mentálním postižením, vycházející z názorů trenérů, učitelů a vychovatelů pracujících s cílovou skupinou. Do průzkumu se zapojili trenéři, kteří pravidelně pracují s osobami s mentálním postižením, připravují pohybové aktivity a účastní pravidelně pořádaných soutěží. Pro zjištění aktuální situace tréninkového procesu osob s mentálním postižením byl využit dotazník, do kterého se zapojili trenéři 33 sportovních oddílů České republiky, které se zúčastňují soutěží pořádaných Českým hnutím Speciálních olympiád (ČHSO) a Českým svazem mentálně postižených sportovců (ČSMPS). Průzkum potvrdil zájem o pohybové aktivity u 90 % mladých svěřenců. Největší změny byly vysledovány na psychickou stránku jedinců s mentálním postižením, kdy pozitivní změny tréninkového programu pozorovalo 95 % trenérů. 75 % trenérů označilo pozitivní změny u svých svěřenců v sociální oblasti a nejmenší změny (68 %) byly pozorovány na tělesnou oblast. Téměř polovina oslovených klubů nemá přístup k materiálům, ze kterých lze čerpat inspiraci pro trénink a většina trenérů by tyto materiály uvítala. Klíčová slova Mentální postižení, tréninkový proces, stolní tenis, osobnost jedince. ÚVOD Se založením Českého hnutí speciálních olympiád roku 1990 a Českého svazu mentálně postižených sportovců v roce 1992 se začaly rozšiřovat sportovní nabídky a možnosti do oblasti jedinců s mentálním postižením. VÝCHODISKA Tento průzkum by měl být určitou aktuální informací o sportovních možnostech jedinců s handicapem v České republice. Cílovou skupinou jsou jedinci s mentálním postižením. VYTYČENÍ SLEDOVANÉ OBLASTI Omezení Průzkum probíhal na omezeném vzorku populace s postižením. Důvodem bylo, že zjistit celoplošný pohled na sport jedinců s mentálním postižením pod kvalifikovaným vedením je komplikované. Organizovaný sport pod hlavičkou ČHSO a ČSMPS má svá pravidla a z praxe víme, že ne všechny oddíly či jedinci se mají zájem se do této koncepce zapojit, i když se sportu pravidelně věnují. Vymezení Podmínkou pro realizaci projektu bylo zaměření průzkumu pouze na jedince s mentálním postižením pravidelně zapojených do sportovní přípravy. VYTYČENÍ PROBLÉMU

89 Informace získané pomocí nestandardizovaného dotazníku jsou děleny do tří samostatných podkapitol: zájem o pohybové aktivity, význam tréninků a dostupnost materiálů vztahujících se k problematice sportu osob s mentálním postižením. Zjištěné výsledky by měly být aktuální informací pro trenéry a vychovatele, kteří pracují s jedinci s mentálním postižením. CÍLE Cílem studie bylo zmapování situace tréninkových možností u jedinců s mentálním postižených a působení tréninku na osobnost jedince. Průzkum nebyl omezen věkem, průměrný věk cílové skupiny byl 33let (Tabulka 1). METODIKA Výzkumný soubor Projekt byl zaměřen na osoby s mentálním postižením žijící v domovech pro osoby se zdravotním postižením, žáky či absolventy škol pro děti s intelektovými nedostatky. Do studie se zapojili trenéři stolního tenisu sportovních oddílů, které se pravidelně účastní národních turnajů pořádaných Hnutím Speciálních olympiád (ČHSO). Celkem bylo zapojeno 33 trenérů pracujících orientačně s 1000 sportovci cílové skupiny. Metody získávání dat Pro zjišťování úrovně bylo použito dotazníku, který byl vytvořen cíleně pro účely tohoto průzkumu. Dotazníky byly vyplněny trenéry stolního tenisu. Otázky byly následující: 1. Jaký je věkový průměr vašich svěřenců věnujících se stolního tenisu? 2. Jaký je celkový počet svěřenců vašeho zařízení? 3. Jaký je počet svěřenců vašeho zařízení zapojených do sportovního programu? 4. Mají mladí či nově příchozí svěřenci zájem o zapojení se do pohybových aktivit? 5. Pozorujete u vašich sportujících svěřenců pozitivní změny po tělesné stránce? 6. Pozorujete u vašich sportujících svěřenců pozitivní změny po psychické stránce? 7. Pozorujete u vašich sportujících svěřenců pozitivní změny po sociální stránce? 8. Máte ve vašem zařízení materiály (knihy, časopisy, sborníky ), ze kterých můžete čerpat inspiraci pro vámi vedené pohybové aktivity? 9. Jsou pro vaše svěřence využitelné materiály, které jsou používány v běžných sportovních oddílech dětí a mládeže? 10. Využili byste materiály, které vycházejí z praxe s mentálně postiženými? VÝSLEDKY Situace v jednotlivých oddílech, které se účastnily tohoto průzkumu, se v určitých otázkách shoduje a v jiných výrazně odlišná. Výsledky získané na základě námi stanovených výzkumných otázek jsou vyjádřeny v Tabulce 1. Průměrný věk stolních tenistů s mentálním postižením, kteří jsou členy sportovních klubů zapojených do naší studie, je 33 let (otázka 1, Tabulka 1).

90 Počet všech klientů námi oslovených zařízení je v průměru 100 osob na jedno zařízení (otázka 2, Tabulka 1). Počet zapojených do sportovních programů je v průměru 31 osob na jedno zařízení (otázka 3, Tabulka 1). Dotázaní trenéři potvrzují zájem o pohybové aktivity u 90 % mladých a nově příchozích svěřenců (otázka 4, Tabulka 1). Jednoznačně byl trenéry potvrzen význam tréninkového programu pro osoby s mentálním postižením. Na otázku č. 5-7 Tabulka1 kladně opověděla nadpoloviční většina dotazovaných trenérů. Největší změny trenéři pozorují na psychickou stránku svých klientů, kdy kladně odpovědělo 95 % trenérů. Nejmenší změny (68 %) byly pozorovány na tělesnou stránku. Průzkum naznačuje výrazně větší vliv na psycho-sociální oblast než na tělesnou stránku účastníků tréninku. Nadpoloviční většina zúčastněných trenérů se shoduje, že nemají dostatek materiálů, ze kterých lze čerpat inspiraci pro práci (otázka 8, Tabulka 1). 72 % odpovídajících trenérů uvádí, že pro práci s klienty s mentálním postižením nejsou využitelné materiály pro běžnou populaci (otázka 9, Tabulka 1). 87 % trenérů potvrzuje zájem o specifické materiály, ze kterých by bylo možné čerpat (otázka 10, Tabulka 1). Tabulka 1. Dotazník k tréninkovému procesu osob s mentálním postižením Dotazník pro trenéry ČHSO 1. Jaký je věkový průměr vašich svěřenců věnujících se stolního tenisu? Kladné odpovědi 33 let 2. Jaký je celkový počet svěřenců vašeho zařízení? Jaký je počet svěřenců vašeho zařízení zapojených do sportovního programu? Mají mladí či nově příchozí svěřenci zájem o zapojení se do pohybových aktivit? 90,60% 5. Pozorujete u vašich sportujících svěřenců pozitivní změny po tělesné stránce? (např. po stránce zdraví, kondici ) 68,75% 6. Pozorujete u vašich sportujících svěřenců pozitivní změny po psychické stránce? (např. v náladách, pocitech ) 94%

91 7. Pozorujete u vašich sportujících svěřenců pozitivní změny po sociální stránce? (např. ve vzájemných vztazích, komunikaci ) 75,00% 8. Máte k dispozici ve vašem zařízení materiály (knihy, časopisy, sborníky ), ze kterých můžete čerpat inspiraci pro vámi vedené pohybové aktivity? 56,25% 9. Jsou pro vaše svěřence využitelné materiály, které jsou používány v běžných sportovních klubech dětí a mládeže? 28,10% 10. Využili byste materiály, které vycházejí z praxe s mentálně postiženými? 87,50% DISKUSE Výsledky našeho průzkumu naznačují specifickou situaci u osob s mentálním postižením. Studie potvrdila zájem o pohybové aktivity u 90 % mladých a nově příchozích svěřenců. Nutno v této souvislosti zmínit komplikace, které mohou vyvstat při nabídce pohybových aktivit, kdy pravidelně prováděným aktivitám mohou bránit prostorové, finanční či personální podmínky daného zařízení. Trenéři často uvádí velký zájem o pohybové aktivity, ale v reálných podmínkách je možno pracovat jen s malou skupinou zájemců, kteří se musejí na trénincích střídat. V tomto případě jsou naše údaje zavádějící, protože počet zájemců o pohybové aktivity neodpovídá počtů sportovců pravidelně se věnujících danému sportu. Pro představu uvádíme aktuální situací u běžné populace, kdy Hátlová, Špůrková & Šmídová (2007) ve své studii prezentovali vztah intaktní populace k pohybovým aktivitám. Autorky uvádí, že pravidelně prováděnému sportu se věnuje 43 % mužů a 25 % žen, naopak nízkou fyzickou aktivitou vykazuje 41 % mužů a 56 % žen. Význam pohybu u sportujících jedinců s mentálním postižením, vliv na sociální chování konkrétně adaptaci popisuje Válková (1996, 1998), jejíž výsledky potvrzuje i naší studie. Studie autorů Válková, Hansgut & Nováčková (1998) potvrzuje vliv pohybových aktivit na vnitřní prožívání osob s mentálním postižením, čímž se výrazně podílí na socializaci jedinců. I v našem případě byl potvrzen vliv psychickou oblast jedinců s mentálním postižením. Důvodem menšího významu na fyzickou oblast může být to, že pravidelným pohybovým aktivitám provozovaným v zařízeních pro osoby se mentálním postižením se mohou trenéři či instruktoři věnovat jen v omezené míře, jak již bylo zmíněno. Z pravidel Národních speciálních olympiád plyne podmínka tréninku 1x týdně, což je ve většině zařízení maximum pravidelně prováděných aktivit a je tím plněna úloha spíše rekreační. Vliv na zdraví a kondici tím není tak výrazný. Dalším výrazným faktorem je to, že u osob s mentálním postižením se mohou přidružovat i další typy zdravotních postižení a zdravotních problémů, na které musí během tréninků brát ohled. Situace je jiná v oblasti psychické a sociální, kde při pravidelných trénincích dochází k určitému stereotypu, fixují se návyky, zpevňují vzájemné vztahy klientů, klientů, trenérů či vychovatelů, vzájemná komunikace, což má vliv na sebevědomí a celkovou osobnost jedince.

92 Rozvojem dětí s mentálním postižením se zabývaly studie autorek Samouilidou & Válková (2007) a Finn &Válková (2007). Po absolvování stanoveného tréninkového programu bylo zjištěno zlepšení v úrovni motorických schopností, sociálním cítění a chování dětí. Shodně s autory zdůrazňujeme nutnost vedení pohybových aktivit, protože efekt tréninků studie potvrzují. Jedinci s mentálním postižením nejsou samostatně schopni pokračovat v dané aktivitě či cvičení, proto je nutné kvalifikované vedení tréninkových hodin. ZÁVĚR Dle našeho průzkumu byl potvrzen význam pohybových aktivit pro jedince s mentálním postižením a zájem o jejich provozování. Ze získaných výsledků vyplívá, že tréninkový program působí u jedinců s mentálním postižením pozitivní a významné změny. Na základě výsledků průzkumu by bylo vhodné vytvořit přizpůsobené metodiky pro jednotlivé sporty, kde by byly k dispozici zásobníky her a herních cvičení pro inspiraci při plánování pohybových programů pro jedince s mentálním postižením, což je předmětem dalších návazných studií. Informace k akcím a aktuálně provozovaným pohybovým aktivitám osob s mentálním postižením lze nalézt: České Hnutí Speciálních olympiád Český svaz mentálně postižených sportovců: Centrum podpory integrace, Aplikované pohybové aktivity LITERATURA FINN, K., & VÁLKOVÁ, H. (2007). Motor skills development in preschool children with mental and developmental disorders the difference after a one year comprehensive education program. Acta Universitatis Palackianae Olomucensis. Gymnica, 37(4), HÁTLOVÁ, B., ŠPŮRKOVÁ, A. & ŠMÍDOVÁ, J. (2007). Pohyb a mentální zdraví. Česká kinantropologie, p VÁLKOVÁ, H. (1996) The differences in behaviour indices of participants and non participants in Special Olympics movement. Acta Universitatis Palackianae Olomucensis Gymnica, vol 26, p VÁLKOVÁ, H. (1998). The development of indices of motor competence and social behaviour of participants and non-participants in the Special Olympics movement. Acta Universitatis Palackianae Olomucensis Gymnica, vol. 28, p VÁLKOVÁ, H., HANSGUT, V. & NOVÁČKOVÁ, M. (1999). The reflection of Special Olympics sports interventional programme in inner experience of adolescents with mental retardation. Acta Universitatis Palackianae Olomucensis Gymnica,vol. 29, p SAMOUILIDOU, A., & VÁLKOVÁ, H. (2007). Motor skills assessment and early intervention for preschoolers with mental developmental disorders (case studies). Acta Universitatis Palackianae Olomucensis Gymnica, 37(1), POSSIBILITIES AND EFFECT OF TRAINING FOR PEOPLE WITH INTELLECTUAL DISABILITIES

93 Lucie FRANCOVÁ University of Pardubice, Department of Physical Education and Sport, Czech Republic SUMMARY The aim of the survey was to map the current opportunities and the effect of the training process for people with intellectual disabilities, based on opinions of trainers, teachers and educators working with the target group. Methods: Coaches participated in the survey regularly work with people with intellectual disabilities, prepare and participate in physical activities and regularly organized events. The questionnaire was used to determine the current situation of the training process of people with intellectual disability. Coaches from 33 sports clubs in the Czech Republic involved and these clubs take a part in competitions organized by the Czech Special Olympics (ČHSO) and the Czech Association for mentally disabled athletes (ČSMPS). Results: The survey confirmed the interest of physical activity in 90 % by young athletes. By monitoring changes in the personality of the individual, we fond the biggest changes in psychical area of individuals with intellectual disabilities, 95 % of coaches observed the positive changes after training program. 75 % of coaches pointed the positive changes in the social area and the smallest changes (68 %) were observed in the physical area. Almost half of respondents clubs do not have access to the materials from which to take an inspiration for training and most coaches would welcome these materials. Keywords Intellectual disability, table tennis, training process, individual personality.

94 DIGITÁLNE POHYBOVÉ ZÁZNAMY HERNÉHO VÝKONU VO FUTBALE Pavol GREGORA, Pavol PERÁČEK Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta telesnej výchovy a športu, Katedra športových hier REZUMÉ Analyzovanie pomocou digitálneho pohybového záznamu vo vrcholovom futbale je už teraz samozrejmosťou. Poznanie herného výkonu svojho družstva a družstva súpera, môže byť rozhodujúce pri ceste za úspechom. Témou práce je analyzovať rôzne dostupné metódy a prístupy k tvorbe zápasovej analýzy herného výkonu vo futbale prostredníctvom digitálneho pohybového záznamu. Nové technológie nám dokonale umožňujú pozorovať a následne spracovať dostatok informácií o sledovanom družstve, vďaka ktorým sa spätná väzba k hernému výkonu stáva omnoho efektívnejšou. V práci sme využili metódu obsahovej analýzy dokumentu a metódu kvalitatívnej analýzy. Uvedomujeme si, že práca s pohybovým digitálnym záznamom je náročná, ale napriek tomu veľmi dôležitá. Trh ponúka široké množstvo digitálnych programov pre tvorbu zápasovej analýzy herného výkonu, preto je dôležité poznať jednotlivé funkcie, výhody a nevýhody daných softvérov. Vo výsledkovej časti sme sa zaoberali výhodami digitálneho pohybového záznamu a počítačovým softvérom, ktoré nám umožňujú analyzovať herný výkon družstva v zápase. Analyzovanie herného výkonu družstva v zápase prostredníctvom digitálneho pohybového záznamu odporúčame zaradiť do riadenia tréningového procesu. Kľúčové slová: futbal, analýza herného výkonu, digitálne technológie. ÚVOD Za posledných 20 rokov sa objavili na trhu rôzne systémy (programy) zápasovej analýzy, z ktorých každý softvér ponúka rôznu úroveň výkonnosti. Väčšina týchto systémov bola vytvorená na univerzitách. Medzi prvých tvorcov patrí Hughes (ktorý vyvinul svoj prvý systém v apríli 1986) a Franks (1986). V roku 1989 Journal začal využívať dotykovú klávesnicu. Ďalším inovátorom bol Latter, ktorý získané výsledky sťahoval do databázy. Dufour, Gerisch a Reichelt vyvinuli novší a ešte výkonnejší softvér. Napokon Winkler prišiel s počitačovým systémom s podporou video analýzy zápasov. (CCDVS) od Reillyho a Stibbeho (EDS), Science and Football system II, E. and F. N. Spon, London, v roku 1993 bol prvý systém, ktorý umožnil analýzu hráčov súčasne v priebehu celého zápasu (Carling, Wiliams, Reilly, 2007). Ekonomický potenciál futbalového priemyslu a rýchly rozvoj komerčne dostupných technických možností, najmä v poslednom desaťročí zabezpečil, aby trh vyvinul veľa systémov pre tvorbu zápasových analýz. Ten, kto chce analyzovať futbal, je dnes konfrontovaný s množstvom dodávateľov, čo vedie k širokej škále produktov pre tvorbu analýzy, grafov a prezentácií (Niedzkowski, 2011). Mnoho trénerov oceňuje potenciál technológie pre tvorbu zápasovej analýzy výkonnosti, ktorá pomáha v dennodennej práci trénera (Carling a kol., 2007). Futbal ako kolektívna športová hra nie je veda, ale veda môže samotnému futbalu výrazne pomôcť (Hipp, 2007). CIEĽ Analyzovať rôzne prístupy a metódy (poskytnúť prehľad rôznych prístupov a metód), ktoré nám umožňujú tvorbu zápasovej analýzy herného výkonu prostredníctvom digitálneho optického dátového nosiča.

95 ÚLOHY Charakterizovať rôzne dostupné metódy pre tvorbu zápasovej analýzy herného výkonu. METÓDA Pre splnenie cieľa práce sme zvolili metódu obsahovej analýzy o prístupoch a metódach tvorby zápasovej a záznamovej analýzy herného výkonu vo futbale prostredníctvom digitálneho pohybového záznamu. Uvádzané prístupy a metódy sme analyzovali z pohľadu písomných textov a obrazových častí so zjavnými výsledkami skúmania metód a prostriedkov, ktoré prispievajú k tvorbe analýzy herného výkonu. Účelovo sme vyhľadávali a analyzovali výskumné práce oficiálnej povahy. Metóda, ktorou sme sa snažili poskytnúť čo najširšie spektrum výsledkov výskumov tvorby zápasovej analýzy HV prostredníctvom digitálneho pohybového záznamu, má atribúty kvalitatívnej analýzy. VÝSLEDKY DIGITÁLNE TECHNOLÓGIE Digitálny pohybový záznam poskytuje trénerovi i hráčom najkomplexnejší a najpodrobnejší obraz o hernom výkone družstva a individuálnom hernom výkone hráčov. Tréner sa môže opakovane vracať ku kritickým momentom, poukazovať na kľúčové momenty, dôkladne rozobrať vybrané herné situácie z hľadiska priestorových charakteristík, časových charakteristík, technickej realizácie herných činností a tiež plnenia si taktických úloh z pohľadu jednotlivých hráčov a celého družstva. Takisto môže poskytnúť trénerovi i hráčom množstvo informácií o sile, kladoch a nedostatkoch herného výkonu, aj celkovej koncepcii hry súpera (Pakusza, Peráček, 2011). Aj Kačáni (2000) potvrdzuje, že digitálny pohybový záznam zo zápasu sa v ostatnom období stal najrozšírenejšou diagnostickou technikou, ktorá sa uplatňuje pri hodnotení hry. Digitálny pohybový záznam (DPZ) a jeho výhody podľa Carlinga a kol. (2007): 1. DPZ poskytuje celý záznam zápasu. Mnohé kluby majú svoj archív, v ktorom zhromažďujú záznamy o hernom výkone svojho tímu, ale aj informácie o súperovi, ktorými môžu získať zásadné výhody vo vysoko konkurenčnom prostredí. 2. DPZ poskytuje cenné informácie, ktoré mohli byť zabudnuté trénerom v priebehu zápasu. 3. DPZ je možné zamerať na vybrané aspekty výkonu (kondičné parametre, technicko taktické údaje...). 4. Medzi najdôležitejšie výhody digitálnej technológie patrí možnosť opätovného prehrávania hernej situácie, až kým tréner nemá absolútne relevantné informácie o požadovanom jave. 5. Digitálny pohybový záznam môže byť použitý pre okamžitú analýzu a hodnotenie (v priebehu polčasovej prestávky alebo až po skončení zápasu). 6. Digitálny pohybový záznam je veľmi dôverný spôsob predkladania a prezentácie výkonu hráča a tímu na taktických poradách.

96 7. Obrovské množstvo informácií a aspektov pri spustení jednej sekvencie (prechod do obrany, pozičná hra, pozícia viacerých hráčov...). Pro zone systém (stupeň 7) poskytuje až informácií o jednom zápase. 8. Pre začínajúcich hráčov môže byť digitálny pohybový záznam použitý pre lepšie porozumenie taktiky a pre možnosť opakovaného sledovania technických nedostatkov. 9. Digitálny pohybový záznam umožňuje v reálnom čase zaznamenávať informácie do počítača. Dokáže jednoducho prehrať, editovať, re-editovať alebo archivovať záznam. Digitálny pohybový záznam umožňuje tiež aplikovanie grafických informácií ako sú text, čiary a špeciálne body pre potrebu zdôrazniť. 10. Mobilnosť prístroja a jednoduchá manipulácia s kamerou, konštantný chod (Kačáni, 2000). POČITAČOVÉ PROGRAMY PRE ANALÝZU HERNÉHO VÝKONU V ZÁPASE Podľa Carlinga a kol. (2007), existuje mnoho softvérových programov, ktoré sú špecializované na analyzovanie a editovanie zápasu. Medzi ne patrí SportEdit ( Pinnacle Sports, USA), Videosequencer (Univerzálny športový program, Francúzsko) a Gamebreaker (Sportinternational, Austrália), Castrol Performance Index alebo Pannini Digital (Taliansko). Všetky tieto systémy používajú digitálny časový kód zaznamenávajúci presný moment riešenia rôznych herných situácií, aby sa uľahčil prístup, editácia a vizualizácia herného výkonu v zápase. V súčasnosti sú tieto systémy využívané na vrcholných podujatiach ako sú MS, ME, LM a EL. Digitálne technológie sa neustále menia, vylepšujú, preto je dôležité, aby tréneri poznali systémy pre tvorbu zápasovej analýzy a poznali aj typ informácií, ktoré daný systém poskytuje. Počítače umožňujú proces analyzovania zápasu v dvoch významných úrovniach: dátový vstup a výstup. Vstup zahŕňa vkladanie a zaznamenávanie dát, zatiaľ čo výstup spracuje dáta a prezentuje ich. V súčasnej dobe existuje množstvo špeciálnych softvérových programov pre hodnotenie herného výkonu hráčov a družstva (Přidal, 2011). Počítačové programy môžeme rozdeliť na (Pakusza, Peráček 2011): a) Grafické a animačné programy môžeme ich využiť pri analýze vývoja zápasu, plnení taktických úloh (Přidal, 2011) alebo pri tvorbe tréningových jednotiek (napr. Soccer Creator). Tact Foot program, ktorý preferuje UEFA má optimálne uplatnenie pri vizualizácií a animácií cvičení v tréningovom procese. Navyše umožňuje vytvárať vlastné animácie tréningových cvičení (Borbély a kol., 2006). b) Programy slúžiace k plánovaniu a evidencii tréningového procesu, napr. Firma Soccer Collection má program SoccerWEB, ktorý je profesionálny Online-Program k vedeniu a analýze mužstva. SoccerWEB spája SoccerTEAM a SoccerTRAINING do jedného programu spravuje káder mužstva, tréningové jednotky a zápasy vrátane všetkých štatistických údajov (http://www.soccer-collection.org). Tento program je využívaný prevažne v Nemecku. Ďalším takýmto programom je Easy2Coach, ktorý patrí medzi najpoužívanejšie v nemecky hovoriacich krajinách. Aj na Slovensku používame podobný program už od roku 1995 (Kačáni, Peráček, Holienka, 1995). c) Štatistické programy - Podľa Carlinga a kol. (2007) môžeme tento systém analyzovania charakterizovať ako vari najjednoduchší zo všetkých novodobých systémov. Rovnako, ako pri písomnej forme analyzovania zápasu, je zložený zo štyroch faktorov: hráč, poloha, čas a herná situácia. Stretnutie sa zaznamenáva buď digitálnou alebo analógovou kamerou, ktorá prenáša obraz do počítača. Niektoré systémy nemusia používať záznam zápasu, ale analytik môže spracovať zápas v reálnom čase na štadióne. Avšak tieto programy poskytujú len

97 štatistické informácie. Väčšina moderných systémov používa digitálne video nahrávanie, ktoré má výhodu, že v čase spracovania zápasu zaznamenáva čas automaticky. To znamená, že ak analytik určitú časť zápasu prehrá a spracuje, počítač automaticky zaznamenáva presný čas v zápase, kedy k hernej situácii došlo. Tieto vybrané herné situácie môžu byť jednoducho prístupné, stlačením jedného tlačidla. To zamedzí zdĺhavému vyhľadávaniu danej situácie. Jedným z programov zameraným na vyhodnocovanie štatistických údajov je Sports Code Pro (Obr. 1) vyvinutý firmou Sportecinternational. Sportscode umožňuje hĺbkovú analýzu niektorých vybraných charakteristík individuálneho herného výkonu hráčov, ako aj prehľadné archivovanie celosezónnych údajov o hre mužstva (Borbély a kol., 2006). d) Programy slúžiace k spracovaniu digitálneho pohybového záznamu Dartfisch TeamPro umožňuje individuálny pohľad pre správnu klasifikáciu rozhodujúcich herných situácií v útočnej a obrannej fáze hry, kľúčových herných činností jednotlivca. Špeciálnou službou programu je systém, ktorý zabezpečuje okamžité prehrávanie určitých herných situácií. Vďaka čomu je zabezpečená okamžitá spätná väzba a tréner môže získať okamžitú objektívnu informáciu. Okrem toho sa dá v programe Dartfisch vytvoriť a použiť celý rad možností pre úpravu obrázkov. Takže tréner má jasný prehľad o priestore (vzdialenosti, pozícii hráčov a podobne). Pokiaľ ide o praktickosť, doba učenia je znížená a práca trénera je zjednodušená (Bisanz, Gerisch, 2011). Obr Sports Code Pro SIMI- Scout poskytuje analytický systém herných situácií a riešení herných situácií jednotlivými hráčmi v hre v interakcii s televíznym záznamom, počítačom a pozorovaním. Tréner si môže kedykoľvek prehrať požadovanú hernú situáciu, načítať rôzne činnosti jednotlivých hráčov alebo využiť aj štatistiky a grafy (Bisanz, Gerisch, 2011), (www.simi.com). Fubalytics (Nemecko) je jedným z najnovších programov pre analyzovanie herného výkonu. Bol vyvinutý na univerzite v Berlíne. Výhodu je individuálne nastavenie parametrov, ktoré chceme analyzovať. Systém sa skladá zo štyroch kamier (umiestnené v rohoch ihriska), databázy a počítača alebo tabletu (www.fubalytics.de). Master coach ponúka pestrú ponuku pre profesionálny, amatérsky alebo mládežnícky futbal. Amisco Pro a Pro Video sú softvérové programy, ktoré umožňujú analyzovať herný výkon v zápase. Okrem toho vie Amisco Pro vyhodnotiť aj štatistický materiál vo forme tabuliek a grafov. Tréner vďaka tomu môže mať presné a špecifické informácie z videomateriálu. Amisco Pro systém je technicky náročná technológia, ale náročná je aj ekonomicky (celý zápas v najpodrobnejšej kvalite stojí cca ) a vyžaduje inštaláciu

98 ôsmich kamier na štadióne (Bisanz, Gerisch, 2011). Možnosť analyzovania herného výkonu v priebehu zápasu ( údajov ) je veľmi náročné aj personálne a preto sú tréneri spokojní s výsledkami analýzy až po skončení zápasu. Ďalšou veľkou nevýhodou tohto typu systému je možnosť využitia softwaru iba na vlastnom štadióne. Video vybavenie vyžaduje čas na prípravu celého zariadenia a nie je prenosné (Carling a kol., 2007). Sage Game Manger je program, ktorý sa okrem analýzy herného výkonu mužstva a jednotlivých hráčov, zameriava aj na ich zaťaženie v zápase. Program umožňuje sledovať efektívnosť hráčov v herných činnostiach a vzájomne ich porovnávať. Umožňuje kresliť priamo do videozáznamu (Borbély a kol., 2006). e) Diagnostické programy Diagnostické programy sú zamerané na hodnotenie vonkajšieho zaťaženia hráča. V súčasnej dobe je problematika získavania dát sofistikovanými metódami založených na niekoľkých technológiách: Moderné kartografické metódy SportSec, Track Performance, systémy založené na ultrazvukovom, infračervenom a rádiovom vlnení Inmotio 3D Soccer, systémy založené na GPS a DGPS - GPSports, systémy založené na digitálnom zázname a následnom transferu pohybu hráča do súradnicového systému (Tracking system) ProZone Amisco (Hůlka, Bělka, Tomajko, 2012). ZÁVER V práci sme analyzovali výhody digitálneho pohybového záznamu a tiež sme uviedli, že trh ponúka veľké množstvo programov s rôznymi funkciami, ktoré nám umožňujú spracovať údaje zo zápasu. Preto je pri ich výbere dôležité poznať funkcie, výhody a nevýhody daných softvérov. V rámci spätnej väzby pomáha digitálny pohybový záznam nielen trénerom, hráčom, vedcom, ale aj širokej verejnosti. Domnievame sa, že post analýza HV pomocou elektronických dát ponúka ešte možnosť všetky dôležité herné charakteristiky podrobne analyzovať ( kondičné parametre, technicko taktické údaje o hernom výkone...). Pre multimediálne potreby nám takáto analýza umožňuje ukladať a archivovať kľúčové herné situácie z celej sezóny. Databáza údajov z celej sezóny nám umožňuje stanovovať vývojové trendy vo futbale. Netvrdíme, že moderná technológia zaručí tímu víťazstvo, ale výrazne môže pomôcť tento cieľ naplniť a pomáha zefektívniť tréningový proces. Preto odporúčame zaradiť do riadenia tréningového procesu spätnú väzbu vo forme analýzy herného výkonu prostredníctvom digitálneho pohybového záznamu ( okamžitú objektívnu informáciu pre trénera). LITERATÚRA BISANZ, G. GERISCH, G. 2011, Fussball Kondition Technik Taktik und Coaching, Aachen: Mayer and Mayer Verlag, ISBN BORBÉLY, L. GANCZNER, P. PALDAN, R. SINGER, O. 2006, Útočenie celého mužstva alebo Ako sa dnes útočí 1.diel, Nové Zámky: Vydavateľstvo AZ Print, ISBN CARLING, C. WILLIAMS, A. REILLY, T. 2007, Handbook of soccer match analysis, London, Routledge, ISBN X. Fubalytics [online] [Cit. 20. mája 2012, 18:00] Dostupné na <www.fubalytics.de> GREGORA, P. 2012, Hodnotenie hry družstva vo futbale prostredníctvom digitálneho optického dátového nosiča, Bratislava: 2012, Bakalárska práca. HIPP, M. 2007, Futbal Rozvoj vybraných pohybových schopností, diagnostika a strečing v družstve vrcholového futbalu, Bratislava : Mladé letá, ISBN HŮLKA, K., BĚLKA, J., TOMAJKO, D. 2012, Medzinárodná konferencia športových hier, FTVŠ UK Bratislava, 2012.

99 KAČÁNI, L., PERÁČEK, P., HOLIENKA, M. 1995, Denník trénera. UFTS- SFZ, Bratislava, KAČÁNI, L. 2000, Futbal teória a prax hernej prípravy. Bratislava: Svornosť, 2000, ISBN NIEDZKOWSKI, D. 2011, Technische Hilfsmittel zur Unterstützung der Spieanalyse. In Fussball Training, 2011, č.11, s. 6. PERÁČEK, P. PAKUSZA, Z. 2011, Futbal, Bratislava : Vydavateľstvo IRIS, ISBN PŘIDAL, V. 2011, Herný výkon v športových hrách, Bratislava: ICM AGENCY, ISBN SIMI [online] [Cit. 25. mája 2012, 16:00] Dostupné na<www.simi.com> Soccer collection [online] [Cit. 20. mája 2012, 12:54] Dostupné na<http://www.soccercollection.org> DIGITAL MOVING RECORDS OF A GAME PERFORMANCE IN FOOTBALL Pavol GREGORA, Pavol PERÁČEK Comenius University in Bratislava, Faculty of Physical Education and Sports, Department of Sport Games SUMMARY Analyzing by a digital moving record in top football is recently a matter of course. Knowing your team and the opponents may be crucial in striving for success. The theme of this work is to analyze various methods and approaches to making a game performance analysis in football by the digital motion record. New technologies allow us to fully observe the process and then have enough information about the observed team that make the feedback of the game performance much more efficient. In this work we used the method of document content analysis and the qualitative analysis method. We realize that working with digital moving record is difficult, but very important. The market offers a wide variety of programs for creating a game performance analysis, that is why it is important to know the different functions, advantages and disadvantages of the software. In the Results part we worked with the advantages of the digital moving record and motion computer software that allow us to analyze the game of a team in then match. We recommend to include the analyzing of the team s game in the match by a digital moving record in the management of the training process. Key words: football, digital technologies, analysis of a game s performance

100 POROVNANIE KVALITY INDIVIDUÁLNYCH HERNÝCH ČINNOSTÍ BRANKÁROV NA ME A VYBRANÝCH ZÁPASOV CORGOŇ LIGY VO FUTBALE Oto HONZ Centrum jazykov a športu Strojníckej fakulty STU Bratislava, SR REZUMÉ Autor v príspevku porovnáva kvalitatívne charakteristiky vybraných činností brankárov na ME 2004 a Corgoň ligy 2012 vo futbale. herných ÚVOD S vývojom futbalovej hry neustále rastú požiadavky na herné schopnosti brankára. Brankári musia ovládať okrem individuálnych herných činností (ďalej IHČ) vyplývajúcich z ich funkcie aj herné činnosti hráča v poli, funkciu ďalšieho libera.(ježek,1994, Viktor,1998) Realizácia herných činností závisí od poznania danej hernej situácie, od poznania súhrnu podstatných vzťahov medzi faktormi tvoriacimi vonkajšie podmienky činnosti jednotlivca, skupiny, alebo celku(navara,1986, Kačáni,2000).Z tohto dôvodu sme sa pokúsili porovnať kvalitatívne charakteristiky IHČ na ME 2004 s vybranými brankármi slovenskej najvyššej súťaže. CIEĽ Cieľom príspevku je porovnať IHČ brankárov a rozšíriť poznatky v zápasoch na ME 2004 a Corgoň ligy METODIKA Základnou metódou na zisťovanie faktov a ich vlastností bolo pozorovanie. Z videozáznamu sme do pripraveného záznamového formulára zaznamenávali kvantitatívne a kvalitatívne charakteristiky vybraných individuálnych herných činností. Na spracovanie a vyhodnotenie údajov sme použili percentuálnu frekvenčnú analýzu výskytu herných činností. Pri interpretácii výsledkov sme sa opierali o vecnú a logickú analýzu.(baláž-majherová- Kasa,1997) Súbor tvorili reprezentační brankári družstiev, ktoré sa zúčastnili ME 2004 a Corgoň ligy 2012 vo futbale. Sledovali sme 10 reprezentačných družstiev ME a 8 družstiev Corgoň ligy a vyhodnotili 18 individuálnych herných výkonov brankárov. ME 2004: Česko, Nemecko, Portugalsko, Grécko, Rusko, Bulharsko, Španielsko, Taliansko, Dánsko, Švédsko CL 2012: Trnava, Trenčín, Senica, Bratislava, Nitra, Prešov, Žilina, Ružomberok VÝSLEDKY

101 Tab.1 Kvalitatívna charakteristika IHČ brankárov na ME2004 a Corgoň ligy 2012 Útočné herné činnosti ME 2004 Corgoň liga.+.- spolu % úspešnosti.+.- spolu % úspešnosti Odkop od brány Výkop Vyhadzovanie lopty Prihrávanie Spracovanie lopty Malá domov Obranné herné činnosti ME 2004 Corgoň liga.+.- spolu % úspešnosti.+.- spolu % úspešnosti Chytanie-br.čiara , Chytanie-pok.územie , Vyrážanie-br.čiara Vyrážanie-pok.územie Vybiehanie-mimo p.ú Vybiehanie- pok.ú , Chytanie-celkovo , Vyrážanie-celkovo Vybiehanie-celkovo , Získané výsledky prezentujeme v tabuľke 1. Celkový výskyt IHČ brankárov oboch sledovaných súborov bol 918 (76,5% úspešnosť zásahov).v roku 2012 sme zaznamenali v sledovaných zápasoch 462 kontaktov s loptou (80,9%) a v roku kontaktov brankárov s loptou (80,0%). Môžeme konštatovať vyrovnanosť kvality vo vybraných zápasoch, ale musíme brať na vedomie, že intenzita a zložitosť sú premenlivé podľa priebehu zápasov, od kvalít súpera a iných aspektov. Pri podrobnejšej analýze môžeme vidieť, že celkový realizovaný výskyt útočných herných činností predstavoval hodnotu 659 (79% úspešnosť) a výskyt obranných herných činností dosiahol hodnotu 259 zásahov brankárov (84% úspešnosť zásahov). Konštatujeme, že brankári dosiahli vyššiu kvalitu zásahov pri obranných herných činnostiach. Útočné herné činnosti Pri analýze kvalitatívnych charakteristík útočných herných činností môžeme konštatovať, že najlepšie brankári ovládajú herné činnosti spracovanie lopty a vyhadzovanie lopty, kde sa herná úspešnosť pohybovala od 97 až po 100%. Vysoká kvalita vykonania uvedených herných činností je spôsobená tým, že vyhadzovanie lopty sa realizuje z ruky a na pomerne krátku vzdialenosť a pri spracovaní lopty brankári nebývajú pod tlakom protihráča a prihrávaná lopta od vlastného spoluhráča nie je prudká. V priemere najnižšiu úspešnosť sme zistili pri hernej činnosti výkop (od 50 do 62% ). Realizuje sa na dlhú vzdialenosť a kvalita je čiastočne determinovaná spôsobilosťou spoluhráčov vyhrávať osobné súboje.

102 Najvýraznejšie rozdiely v kvalite vykonávania hernej činnosti môžeme konštatovať pri hernej situácie odkop a výkop. V ostatných IHČ sme výraznejšie rozdiely kvality vykonávania herných činností nezaznamenali. Konštatujeme, že brankári sa prispôsobili zmene pravidla o malej domov a v súčasnom tréningovom procese sa musí naďalej venovať útočným herným činnostiam dostatočná pozornosť aby sa kvalita vykonania útočných herných činností vyrovnala hráčom v poli. Obranné herné činnosti Pri analýze kvalitatívnych charakteristík obranných herných činností môžeme konštatovať najhoršie výsledky v kvalite vykonania pri vybiehaní, podrobnejšie pri vybiehaní v pokutovom území, keď sme zaznamenali 76% resp.83,3%-nú úspešnosť celkovo(82,6% resp.67% v pokutovom území). V chytaní lopty sa kvalita zásahov pohybovala v hodnotách od 79% po 86,5%. Konštatujeme, že brankári ovládajú najhoršie hernú činnosť chytanie lopty na bránkovej čiare, keď sme zaznamenali 57% resp.64,3% kvalitu vykonania herných činností. V kvalite vykonania ostatných herných činností sme výraznejšie rozdiely nezistili.. ZÁVER - môžeme konštatovať, že pri porovnaní vybraných obranných a útočných herných činností brankári vykonávajú obranné herné činnosti na kvalitatívne vyššej úrovni - z údajov môžeme konštatovať, že sa kvalita útočných aj obranných herných činností sa v sledovaných zápasoch na ME 2004 v porovnaní so slovenskou CL 2012 výrazne nelíši, obranné herné činnosti vykonávali kvalitnejšie brankári na ME 2004 a v útočných herných činnostiach sme zaznamenali vyššiu úspešnosť u brankárov CL - kvalitatívne najúspešnejšie vykonávali brankári útočné herné činnosti spracovanie lopty (100%) a vyhadzovanie lopty (97%) a obrannú hernú činnosť vyrážanie lopty (100%) a najhoršiu kvalitu sme zaznamenali vo vykopávaní lopty a chytaní lopty na bránkovej čiare - musíme konštatovať a odporučiť pre prax neustále zaraďovať do tréningového procesu útočné herné činnosti, pretože najnovšie vývojové tendencie nútia brankára vykonávať funkciu akoby ďalšieho hráča v poli. THE COMPARISON OF QUALITY REALIZATION INDIVIDUAL OF GAMES ACTIVITIES GOALKEEPERS TO EUROPEAN CHAMPIONSCHIP AND SELECTED MATCHES OF CORGOŇ LEAGUE IN FOOTBALL Oto HONZ Centre of Languages and Sports, Faculty of Mechanical Engeneering, Slovak University of Technology SUMMARY The autor in the kontribution comapares with qualitative performance selected gaming activities goalkeepers on ME 2004 and Corgoň league 2012 in football.

103 LITERATÚRA Baláž, J.-Majherová, M.-Kasa, J.:Metodológia telesnej výchovy a športu II. Bratislava PdF UK 1997 Kačáni,L.:Futbal.Teória a prax hernej prípravy.bratislava:spn, s. Navara,M.:Kopaná.Teorie a didaktika.praha:spn,1986.s.184 Honz, O.:Zápasové zaťaženie brankára vo futbale. In: Optimalizácia zaťaženia v telesnej výchove a športe. Bratislava, STU 2000, s Ježek, V.: Analýza MS 1994.ÚČFT,1994 Viktor, I.: Fotbal a tréning. Praha, ČMFS 1998/3,4,s.25-27

104 POHYBOVÉ HRY ZAMERANÉ NA ROZVOJ BASKETBALOVÝCH ZRUČNOSTÍ ŽIAKOV 2. STUPŇA VYBRANEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLY Andrea IZÁKOVÁ Robert HASIDLO Katedra telesnej výchovy a športu, Fakulta humanitných vied, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica, Slovenská republika REZUMÉ Príspevok prezentuje výsledky skúmania vplyvu pohybových hier na rozvoj vybraných basketbalových zručností žiakov 2. stupňa vybranej základnej školy. Zistili sme, že aj prostredníctvom pohybových hier môže dôjsť k pozitívnej zmene úrovne basketbalových zručností a nie je nutné využívať len oveľa častejšie zaraďované prostriedky nezáživného drilu. Sme presvedčení, že výsledky výskumu rozširujú poznatky o rozvoji basketbalových zručností a sú prínosom pre diagnostiku ich úrovne, ako aj obohatením teórie a praxe o nové prístupy vyučovania športových hier v školskej Telesnej a športovej výchove. Kľúčové slová: basketbal, basketbalové zručnosti, pohybové hry PROBLÉM Za najstaršiu písomnú charakteristiku hry je považovaná definícia lekára Galena z roku 150 p.n.l. Hra je činnosť, ktorá príjemným spôsobom zamestnáva telo i ducha, pre telo je odpočinkovým cvičením a ducha mierne unaví (Adamčák Nemec, 2010). Charakterizovať pohybovú hru je pomerne zložité. Podľa Rovného (1988) je pohybová hra od začiatku existencie človeka neoddeliteľnou zložkou jeho kultúry, zladenou s jeho tvorivou prácou, túžbami a ideálmi, fantáziou, prípravou na život ale aj občerstvením, vášňou života. Mazal ( 2000 ) chápe pohybovú hru ako zámernú, uvedomelú, organizovanú pohybovú aktivitu dvoch a viacerých ľudí v priestore a čase s dopredu dohodnutými pravidlami. Je charakterizovaná napätím, radosťou, veselosťou, motiváciou k činnosti, uplatnením rôznych zručností, pohodou a tiež súťaživosťou. Takéto široké poňatie pohybovej hry vyžaduje vysvetlenie jej funkcie v jednotlivých vývojových etapách ľudskej spoločnosti až po súčasnosť, kde patrí medzi univerzálne prostriedky športovej a telesnej výchovy (Argaj a kol., 2001). Pohybová hra sa chápe ako neoddeliteľná súčasť telesnej výchovy a športu (Vladovičová, 2001). Existuje veľké množstvo triedenia pohybových hier, ale najčastejšie sa hovorí o triedení pohybových hier: podľa zamerania pre úvodnú, hlavnú a záverečnú časť hodiny (ukľudnenie organizmu), z pohľadu prevládajúcej pohybovej schopnosti, ktorú pohybová hra rozvíja, podľa zamerania na konkrétny druh športu. V našom príspevku sa zaoberáme pohybovými hrami zameranými na športovú hru basketbal. Slovo basketbal sa skladá z dvoch anglických slov: basket (kôš) a ball (lopta). Basketbal je dynamická športová hra. Charakterizujú ju acyklické pohyby, vysoké nároky na koordinačné schopnosti a rôzne typy zaťažení s charakteristickými požiadavkami na aktérov tejto hry. Ide o faktory limitujúce, podmieňujúce a doplňujúce v biologickej, motorickej a psycho-sociálnej oblasti (Vojčík et al., 1997). Basketbal je kolektívny, halový a loptový šport, v ktorom sa musia dodržiavať stanovené pravidlá (http://sk.wikipedia.org/wiki/basketbal). Basketbal patrí v školskej Telesnej a športovej výchove medzi základné tematické celky - tematický celok Športové hry. Úlohou Športových hier je dosiahnuť u žiaka takú úroveň osvojenia herných činností jednotlivca a herných kombinácií a systémov, že je žiak schopný

105 hrať stretnutie podľa pravidiel. V športovej hre basketbal je úlohou Telesnej a športovej výchovy na 2. stupni ZŠ rozvíjať základné kondičné a koordinačné schopnosti a nadobudnúť nasledovné zručnosti : prihrávka jednou rukou od pleca, dribling, streľba zhora z miesta, z krátkej a strednej vzdialenosti, bránenie hráča bez lopty a s loptou. (http://www.statpedu.sk/files/documents/svp/2stzs/isced2/vzdelavacie_oblasti/telesna_vychov a_isced2.pdf). CIEĽ VÝSKUMU Cieľom výskumu bolo zistiť vplyv pohybových hier na rozvoj basketbalových zručností žiakov 2. stupňa vybranej základnej školy. Na základe dosiahnutých výsledkov prispieť k rozšíreniu poznatkov o rozvoji basketbalových zručností v školskej telesnej výchove. METODIKA VÝSKUMU Výskumu sa zúčastnilo 48 žiakov. Išlo o žiakov piateho ročníka zo Spojenej katolíckej školy a základnej školy Sv. Michala v Nemšovej. Výskum prebiehal na Základnej škole sv. Michala v Nemšovej, v období september 2010 až február Na začiatku výskumu, prvý septembrový týždeň 2010, bolo vykonané vstupné testovanie basketbalových zručností experimentálnej skupiny. Testovanie sa uskutočnilo v telocvični, v ktorej prebiehali hodiny telesnej výchovy, po miernom zahriatí a rozcvičení. Pre zistenie úrovne basketbalových zručností sme použili testovaciu batériu od Tománka (2003), ktorú sme upravili pre vlastné potreby a doplnili testami od Vojčíka (1997). Použili sme 4 testy basketbalových zručností (podrobný popis testov je uvedený v uvedenej literatúre): Two bounce drill (Osmička okolo nôh), Double leg single leg, Člnkový beh 8 x 10 m s loptou, Driblingový štvorec. Po vstupnom testovaní sme v období september 2010 až február 2011 zaradili do výskumu náš experimentálny program, ktorý sme aplikovali priamo do hodín telesnej výchovy experimentálnej skupiny. Vo výskume sme použili jednofaktorový experiment, kde experimentálnym činiteľom bol zásobník pohybových hier, ktorý sme zaraďovali do obsahu hodín telesnej výchovy experimentálneho súboru 2 krát v týždni, v úvodnej časti vyučovacej hodiny v rozsahu minút, zriedkavo v hlavnej časti hodiny. Prvý februárový týždeň 2011 bolo vykonané výstupné testovanie basketbalových zručností. Výstupné testy boli realizované v identických podmienkach s podmienkami, v ktorých boli realizované vstupné testy. V priebehu mesiaca marec sme uskutočnili matematicko-štatistické spracovanie získaných výsledkov. Súbor pohybových hier (ide len o čiastočný výber hier, vzhľadom na rozsah príspevku): LOPTOVÁ VOJNA: Vytvorí sa päťčlenné družstvo. Družstvo sa rozostaví okolo ihriska a jeden hráč sa postaví do stredu ihriska. Hráči po obvode majú dve volejbalové lopty, ktorými sa po signále za stanovený časový limit (30 sekúnd) snažia čo najviackrát zasiahnuť hráča v strede. Hráči na obvode si počítajú za každý zásah jeden bod. Po ukončení časového limitu jeden hráč z obvodu nahradí hráča v strede a hra pokračuje až dovtedy, kým sa nevystriedajú všetci hráči.

106 VÝSLEDKY BOMBARDÉRY: Dajte každému loptu a vyberte jedného až troch hráčov, ktorí budú bombardéry. Ostatní sa snažia driblovať čo najbližšie pri svojom tele tak, aby ochránili svoju loptu. Bombardéri sa pokúšajú trafiť svojou loptou do nôh ostatných hráčov. Každý hráč, ktorého lopta bola zasiahnutá, sa stáva HON bombardérom. NA ZAJACE: Hra Na končí, obdĺžnikové keď sú zasiahnuté ihrisko vyznačíme všetky lopty. v rovnakej vzdialenosti od seba čiary. Na každú sa postaví jeden hráč z družstva honcov. Družstvo zajacov sa zhromaždí pred prvou čiarou, na znamenie sa snaží prebehnúť ihrisko tak, aby ich nechytili honci. Honci sa môžu pohybovať len na vyznačených čiarach a jeden po všetkých. Zajac, ktorý je HRA chytený, NA ŠTYRI sa musí STRETNUTIA: vrátiť na začiatok Hráči a pokúša sa rozostavia sa o nový na prebeh. ploche ihriska Zajac, podľa ktorý schémy. prebehol Na celé signál ihrisko, zmenia získava miesta bod ( a kruhy tiež sa ) driblingom. pokúša o nový Jeden prebeh. hráč stojaci Po troch v strede minútach štvorca si družstvá sa snaží vymenia zaujať niektoré úlohy. Víťazí z voľných družstvo, miest. ktoré Komu získa sa nepodarí viac bodov. zaujať miesto v kruhu, musí zostať v strede. Učiteľ môže meniť smer pohybu hráčov, obmedziť voľbu méty ( kruhu ).... VÝSLEDKY VÝSKUMU Po spracovaní výsledkov vstupného a výstupného merania sme zistili, že sa úroveň sledovaných basketbalových zručností zlepšila v každom teste a naplnil sa náš predpoklad o možnosti rozvíjať basketbalové zručnosti prostredníctvom pohybových hier. Náš predpoklad vychádzal zo všeobecne známej charakteristiky pohybových hier, že pôsobia ako silne motivujúci a aktivizačný prvok školskej telesnej výchovy. Pre prehľadnejšie vyhodnotenie sme získané údaje spracovali do tabuľky 1. Tabuľka 1 Testy basketbalových zručností V. ročník september 2010 V. ročník február 2011 V. A V. B V. A V. B Testy n x n x n x n x Člnkový beh (s) 24 31, , , ,45 Driblingový štvorec (s) Double leg single leg (počet pokusov) Two bounce drill (počet pokusov) 24 33, , , , , , , , , , , ,00 Vysvetlivky: n počet, x aritmetický priemer, s - sekundy

107 Ako vidíme z tabuľky 1, sledovaní žiaci dosiahli vo všetkých ukazovateľoch lepšie výsledky po skončení experimentu v mesiaci február 2011, ako v mesiaci september V teste Člnkový beh sa zlepšili žiaci V.A. triedy o 1,30 s a žiaci V.B. o 1,70 s, v teste Driblingový štvorec sa žiaci V.A. zlepšili o 2,10 s a žiaci V.B. o 1,20 s. V teste Double leg single leg sa počítal počet dotykov ľavej ruky s loptou za 30 sek. V tomto teste sa žiaci V.A. aj žiaci V.B. zlepšili vo výstupných testoch rovnako o 1,50 dotykov. V poslednom teste Two bounce drill (Osmička okolo nôh) sa situácia zopakovala z predchádzajúceho testu. Žiaci obidvoch tried sa zlepšili o 1,50 úderov (driblingov). Na základe dosiahnutých výsledkov nášho výskumu môžeme konštatovať, že pohybové hry majú pozitívny vplyv na rozvoj basketbalových zručností, preto sa domnievame, že môžeme odporučiť využitie pohybových hier so zameraním na basketbal na hodinách telesnej a športovej výchovy a pomôcť tak k ich efektívnejšiemu využívaniu a zvýšeniu záujmu žiakov o pohybové hry na 2. stupni základných škôl. LITERATÚRA ADAMČÁK, Š. NEMEC, M Pohybové hry a školská Telesná a športová výchova. Banská Bystrica : FHV UMB, s. ADAMČÁK, Š. a kol Pohybové hry a telovýchovné názvoslovie. Banská Bystrica : PF UMB, s. ARGAJ, G. a kol Pohybové hry. Bratislava: UK FTVŠ, MAZAL, F Pohybové hry a hraní. Olomouc : Hanex, s. ROVNÝ. M a kol Pohybové hry detí predškolského veku. Bratislava: SNP, s. VLADOVIČOVÁ, N Pohybové hry. 1. vyd. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta UMB, s. VOJČÍK, M. a kol Basketbal komplexne. Prešov: SBA, Manacon s. ISBN _isced2.pdf MOVEMENT GAMES TO PROGRESS BASKEBALL SKILLS SCHOOLCHILDREN 2. GRADES OF SELECTION PRIMARY SCHOOL. Andrea IZAKOVA Robert HASIDLO Department of Physical education and Sports of Faculty Humanities, Matej Bel University in Banská Bystrica, Slovak republic. SUMMARY The article presents research influence movement games for the development of selection basketball skills schoolchild 2. grades selection primary school. Find out are, that too through movement games is able to arrive positive change levels basketball skills and it is not necessary utilize only by far more frequently ranking resources unpalatable drill. Trust, that result research widen knowledge about progress basketball skills and are contribution for diagnostician their levels, as well as enrichment theory and praxis about new approarchs teaching athletic games at school of Physical education and Sports. Keywords: basketball, basketball skills, movement games.

108 BIOMECHANIKA CHŮZE PŘED A BIOMECHANIKA CHŮZE A BĚHU PO PŘETRŽENÍ ACHILLOVY ŠLACHY Daniel JANDAČKA, Jaroslav UCHYTIL, David ZAHRADNÍK, Roman FARANA, Karel FOLDYNA a Joseph HAMILL 1 Human Motion Diagnostic Center, University of Ostrava, Ostrava, Czech Republic 2 Department of Orthopedics, Slezká nemocnice Opava, Opava, Czech Republic 3 Biomechanics Laboratory, Department of Kinesiology, University of Massachusetts, Amherst, Massachusetts, USA REZUMÉ Cílem léčby ruptury Achillovy šlachy je opětovný návrat k původní kvalitě života. Cílem studie je srovnat biomechaniku hlezenního kloubu při běhu na operované a neoperované dolní končetině čtyři roky po operaci ruptury Achillovy šlachy u rekreačního sportovce. Studovaný subjekt navštívil biomechanickou laboratoř měsíc před zraněním a během čtyřech let po zranění. Operace, následná rehabilitace a čtyři roky trvající běžecký tréninkový program u studovaného rekreačního sportovce nedosáhly úplného odstranění následků ruptury Achillovy šlachy, přestože subjektivně uvádí jen minimální potíže při běhu. Jak kinematika, tak kinetika pohybu postižené končetiny se liší od končetiny nepostižené. U tohoto subjektu jsou při pravidelném běhu zvýšeny biomechanické rizikové faktory pro zranění z přetížení. Klíčová slova Atrofie svalů, přetržení Achillovy šlachy, symetrie, kinetická analýza, inverzní dynamika, trénink ÚVOD Achillova šlacha je největší šlachou lidského těla. Její přetržení je devastující zranění, které zapříčiňuje funkční deficit svalově šlachového komplexu musculus triceps surae (Bressel, a další, 2004). Přetržení Achillovy šlachy se nejčastěji vyskytuje při sportu. Počet případů tohoto zranění narostl během desíti let z poměru 2 ze jedinců na 12 ze jedinců. Typicky se toto zranění objevuje u mužů ve čtvrté až páté dekádě života a obvyklým mechanizmem vzniku jsou pohybové aktivity, které obsahují excentrické zatížení s následnou explozivní plyometrickou prací musculus triceps surae (Hess, 2010). I po dvou letech od zranění přetrvává funkční deficit svalově šlachového komplexu musculus triceps surae, nezávisle na léčebném přístupu (Molle, a další, 2002). Na operovaných Achillových šlachách vybraných zvířat se ukázaly významné strukturální změny (Eriksen, a další, 2002). Navíc byla také prokázána jejich nižší tuhost, síla a viskoelasticita (Liu, a další, 1995). Cílem léčby ruptury Achillovy šlachy je opětovný návrat k původní kvalitě života, ke kterému také patří sportovní aktivity. Fundamentálním pohybem při sportu je běh, který se často stává prostředkem k získání zdravotně orientované zdatnosti. Jestliže však víme, že svalově-šlachový komplex operovaného musculus triceps surae má funkční deficit ještě dva roky po operaci (Bressel, a další, 2004), bude ovlivněna také biomechanika běhu? Je možné, že u operované končetiny po operaci Achillovy šlachy jsou zvýšené biomechanické rizikové faktory, které by mohly následně vyvolávat další patologie svalově kosterního systému? CIEĽ Cílem studie je srovnat biomechaniku hlezenního kloubu při běhu na operované a neoperované dolní končetině čtyři roky po operaci ruptury Achillovy šlachy u rekreačního sportovce, který pravidelně běhá a u něhož byla diagnostikována atrofie svalové hmoty na

109 musculus triceps surae postižené končetiny. S vědomím strukturálních a funkčních změn u operovaných Achillových šlach předpokládáme, že se při běhu projeví funkční deficit na atrofované končetině oproti končetině neatrofované. METODA Subjekt měření Muž, rekreační sportovec ve věku 35 let o hmotnosti 83 kg a výšce 1.84 m měl akutně přetrženou Levou Achillovu šlachu v červnu roku 2008 při tenise. Jeden den po tomto zranění se podrobil operačnímu zákroku, při němž byla přetržená Achillova šlacha sešita otevřenou operační technikou sešitím. Po skončení rehabilitace započal subjekt měření s pravidelnou pohybovou aktivitou. Postupně se dopracoval k jeho obvyklému objemu tréninku 30 až 50 km běhu týdně. Tělesnou hmotnost 96 kg, která se u něj skokově zvýšila bezprostředně po zranění vlivem nedostatku pohybu, postupně snížil na 83 kg v době této studie. Vývoj BMI v průběhu pětiletého sledování je zobrazen na obrázku 1. V současné době se při běhu subjektivně nevnímá téměř žádné potíže. Nicméně maximální obvod nepostiženého bérce činí 41 cm a maximální obvod postiženého bérce činí 38 cm. Na postižené končetině je délka Achillovy šlachy o 3.5 cm větší a její šířka v nejužším místě o cm (2 cm a 2.5 cm) větší než na nepostižené končetině. Při výkonnostním závodě v běhu na 10 km zaběhl v čase s a maximální spotřeba kyslíku VO2max měřená na běžeckém ergometru při zátěžovém testu byla stanovena na VO2max = 55.7 ml/kg/min při maximálním mechanickém výkonu 512 W a maximální tepové frekvenci HRmax = 179 b/min což souhlasí se stavem aerobní zdatnosti před zraněním. Obrázek 1. Vývoj Body mass indexu v průběhu jednoho roku před operací a čtyř let po operaci Achillovy šlachy. Svislá plná čára označuje dobu zranění.

110 Protokol Participant absolvoval šedesát návštěv fyziologické a funkčně antropologické laboratoře za účelem měření BMI v průběhu pětiletého období (obr. 1) a testu maximální spotřeby kyslíku. Biomechanickou laboratoř navštívil subjekt měření čtyřikrát. V květnu roku 2008 měsíc před úrazem a v roce 2012 čtyři roky po úraze byla prováděna dynamická analýza chůze. Participant se podrobil nácviku chůze přes silové plošiny na 15 m dlouhém chodníku. Následně svou přirozenou rychlostí chůze vykonal pět pokusů přes silové plošiny. Pokus byl akceptován, pokud levá i pravá dolní končetina v jednom krokovém cyklu realizovala stojnou fázi na silové plošině. Následovaly měření biomechaniky běhu, které byly naplánovány až ve chvíli, kdy subjekt měření dosáhl původní úrovně BMI (pod 25 kg/m 2 ) a aerobní zdatnosti před operací vyjádřené výsledkem VO2max (nad 50 ml/kg/min) a desetikilometrovým během na atletickém stadionu (pod 45 min). Opakovaná návštěva biomechanické laboratoře byla naplánována z důvodu ověření spolehlivosti měření. Vždy po zahřátí a rozcvičení běžel subjekt přirozeným způsobem 5 minut na běžeckém ergometru rychlostí 2.4 m s -1. Následně byla rychlost pásu ergometru zvýšena na 3.2 m s -1 a po dvou minutách na 4.0 m s -1. Při každé ze tří rychlostí běhu byl pořízen minutový záznam kinematiky a dynamiky běhu. Subjekt měření pravidelně trénuje na běžeckém trenažéru a je zvyklý běhat na běžeckém pásu. V této studii jsme se zaměřili na rozbor běhu při rychlosti 3.2 m s -1, což je přirozená rychlost běhu studovaného jedince při tělesných cvičeních. Před samotným měřením byly na kůži bérce a nohy umístěny bilaterálně reflexní značky o průměru 19 mm. Konkrétně byly kalibrační reflexní značky umístěny na laterální a mediální epikotyl femuru, laterální a mediální maleolus na neutrální běžnou běžeckou botu mizuno posteriorně za calcaneus a nad první a pátou hlavu metatarsu nohy. Navíc byly na bérce umístěny klastry, tuhé destičky se shlukem čtyř reflexních značek, a další dvě polohové reflexní značky kaudálně a laterálně na calcaneus. Experimentální nastavení Funkční antropologie a fyziologie Pro měření body mass indexu bylo využito bio-impedančního přístroje (TANITA 418 MA, USA). Test maximální spotřeby kyslíku byl proveden na přístroji Lode Valiant motor-driven treadmill (Groningen, Nederland). Chůze Dvě silové plošiny Kistler (9286AA, Švýcarsko) zabudovány v podlaze byly maskovány stejnou barvou povrchu jako okolní podlaha 15 m dlouhého chodníku v biomechanické laboratoři. Běh Polohy reflexních značek v kalibrovaném prostoru laboratoře byly zaznamenávány optoelektronickou stereofotogrammetrií o soustavě osmi infračervených kamer s frekvencí 247 Hz (Qualisys, Oqus 100, Švédsko). Kinetika byla měřena pomocí běžeckého ergometru Bertec s integrovaným měřením reakčních sil na podložce s frekvencí 1235 Hz. Kinematická a kinetická data byla časově a prostorově synchronizována. Před samotným měřením byla vytvořena globální souřadná soustava pomocí pravoúhlého kalibračního zařízení o známých polohách referenčních markrů. Výzkum byl proveden v Biomechanické laboratoři za standardizovaných podmínek. Analýza dat Kinetická a kinematická data byla zpracována v programu Visual3D (C-motion, Rockville, MD, USA). Rozsah sledovaného pohybu při běhu byl vymezen kontaktní reakční silou 50 N na levé a pravé noze ve stojné fázi běhu. Počátek stojné fáze levé a pravé nohy byl poslední měřený okamžik bezoporové fáze ve kterém reakční síla nepřekročila 20 N a konec jako okamžik ve kterém vertikální reakční síla byla naposledy větší než 20 N. Krokový cyklus

111 běhu byl definován dvěma po sobě následujícími opakovanými ději, ve kterých naposledy reakční síla levé nohy, která končila švihovou fázi, nepřekročila 20 N. Z každého ze dvou oddělených měření v laboratoři biomechaniky bylo analyzováno 5 krokových cyklů. Segmenty dolních končetin byly modelovány jako komolé kužely. Lokální souřadné soustavy jednotlivých segmentů byly definovány při statickém kalibračním záznamu v přirozeném stoji. Zaznamenané polohy referenčních značek v čase byly filtrovány low-pass filtrem (fourth-order Butterworth filter) s frekvencí 12 Hz a analogové data ze kterých byly výpočtem získány silové data byly filtrovány s frekvencí 50 Hz. Ze vzájemných poloh lokálních souřadných soustav nohy a bérce byly získány úhlové dráhy, úhlové rychlosti a úhlové zrychlení. Výstupní moment síly v sagitální rovině hlezenního kloubu, ve které je moment síly při běhu největší v porovnání s transverzální a frontální rovinou byl vypočítán takto: Přičemž představuje výstupní reakční moment síly v hlezenním kloubu, a představují vertikální a anteroposteriorní reakční síly v hlezenním kloubu v lokálním souřadném systému nohy, je délka mezi středem proximálního kloubu a těžištěm nohy, je délka mezi středem proximálního kloubu a bodem aplikace reakční síly podložky. Takzvaný inerciální moment můžeme pro segment nohy vypočítat z měřené úhlové rychlosti segmentu a kartézských složek symetrického tenzoru momentu setrvačnosti nohy. Výstupní hlezenním kloubem přenášený výkon byl vypočítán jako součin okamžitého výstupního momentu síly a úhlové rychlosti v sagitální rovině. Výstupní výkon je vyjádřen v lokálním souřadném systému bérce pomocí Cardanovy sekvence Xyz. Negativní výkon představuje absorbci energie prostřednictvím výstupní excentrické svalové akce a pozitivní výkon generaci energie prostřednictvím výstupní koncentrické svalové akce. Z dynamické analýzy chůze byly pro další zpracování využity maxima antero-posteriorních reakčních sil na podložce při plantární flexi na postižené a nepostižené končetině. Statistická analýza Věcná významnost byla posuzována pomocí indexu velikosti vlivu (ES - effect of size). Dle Hopkinse (2002) znamená ES (effect of sizes) velikost vlivu < 0,2 zanedbatelný, 0,2 0,6 malý, 0,6 1,2 střední 1,2 2,0 vysoký, 2,0 4,0 velmi vysoký a > 4,0 téměř perfektní vliv. Všechny statistické výpočty byly provedeny v programu IBM SPSS 20. VÝSLEDKY Z měření dynamické analýzy přirozené chůze vyplývá, že nebyl významný rozdíl v maximu anteroposteriorní reakční síly na podložce v propulzní fázi před zraněním mezi pravou a levou dolní končetinou (225±11 N a 222±6 N, ES = 0.01). Čtyři roky po operaci však bylo anteroposteriorní maximum reakční síly na podložce větší na končetině nepostižené (224±5 N) než na končetině postižené (209±5 N, ES = 3). V tabulce 1 jsou prezentovány výsledky závisle proměnných sledovaných v období, ve kterém sledovaný rekreační běžec dosáhl původní výkonnosti, VO2max a BMI.

112 Tabulka 1. Indexy velikosti vlivu postižení na vertikální, předozadní a mediolaterální reakční síly působící na postiženou a nepostiženou nohu ve stojné fázi běhu rychlostí 3.2 m s -1. Průměry a směrodatné odchylky reakčních sil jsou stanoveny z pěti pokusů v každém ze dvou měření. Veličina Postižená sd Nepostižená sd ES r Efekt První maximum VGRF (N) Velmi velký Druhé maximum VGRF (N) Perfektní Úhel dorzální flexe při prvním kontaktu ( ) Perfektní Maximální moment plantírní flexe (Nm) Perfektní Maximální generovaný přenášený výkon (W) Velký DISKUSE Rozdíly v charakteristikách pohybu dolních končetin při běhu jsou uváděny za příčinu zranění z přetížení (Baur, a další, 2004). Silnou stránkou studie je evidence zcela symetrické funkce plantární flexe vyjádřené maximem anteroposteriorní reakční síly na podložce při chůzi sportovce před zraněním. Studie tak byla jedinečnou příležitostí pochopit změny v biomechanice pohybu člověka při základní lokomoci s odstupem čtyř let, kdy sledovaný jedinec znovunabyl původní aerobní zdatnost, běžeckou výkonnost a body mass index, jako před úrazem. Předpoklad, že se při běhu projeví funkční deficit na atrofované končetině oproti končetině neatrofované, se potvrdil. Jak výstupní generovaný hlezenním kloubem přenášený výkon tak momenty síly plantární flexe ve stojné fázi jsou větší na nepostižené končetině. Funkční deficit se projevuje zejména při odraze z nepostižené končetiny. Toto zjištění souhlasí se studií, v níž byla studována žena před a po operaci ruptury Achillovy šlachy jejíž postižený hlezenní kloub jeden rok po operaci vykazoval redukovaný výkon plantární flexe (- 21%) a nižší moment plantární flexe (-6%) ve srovnání s nepostiženou končetinou (Silbernagel, a další, 2012). Navíc výstupní výkon v kolenním kloubu postižené končetiny v sagitální rovině byl v této studii větší jak v absorbční (+24.7%) tak v generační (+10%) stojné fázi. Koleno tak u této ženy zřejmě nahrazovalo nedostatečnou funkci svalů hlezenního kloubu. Věcně významně vyšší pasivní i aktivní maximum vertikální reakční síly podložky působící na postiženou dolní končetinu oproti končetině nepostižené mohou být rizikovým faktorem zranění z přetížení při běhu (Hreljac, 2004). Bylo zjištěno, že chronicky postižené končetiny běžců tendinopatií Achillovy šlachy jsou vystaveny stejně velkým vertikálním reakčním silám podložky jako končetiny kontrolní skupiny (Baur, a další, 2004). V této stuii však u osmi běžců s postiženou Achillovou šlachou nebyla prokázána atrofie musculus triceps surae ani funkční deficit dorsálních flexorů. Vyšší reakční síly při běhu subjektu měření v naší studii jsou tedy pravděpodobně způsobeny spíše dlouhodobě přetrvávajícím funkčním deficitem plantárních a dorsálních flexorů, nežli poraněním Achillovy šlachy. Funkční deficit svalově šlachového komplexu a atrofie svalů bérce jsou častým doprovodným postižením pacientů po operaci Achillovy šlachy.

113 Z výsledků kinematiky je patrné, že subjekt měření provádí první kontakt s podložkou na postižené končetině s větší dorzální flexí v hlezenním kloubu. Přičemž McClay a Manal (1998) naměřili u osmnácti zdravých běžců dorsální flexi při kontaktu menší než 5, čemuž se blíží v této studii výsledky nepostižené končetiny. Předpokládáme, že subjekt měření se prostřednictvím větší dorzální flexe v hlezenním kloubu snaží kompenzovat nedostatečnou funkci dorzálních flexorů. Nedostatečná funkce dorzálních flexorů jako je například musculus tibialis anterior zapříčiňuje příliš rychlý pokles nohy na podložku čímž je negativně ovlivněn odval chodidla. Z hlediska vytváření momentu dorsální flexe je postižená končetina při prvním kontaktu ve výhodnější poloze o pět stupňů ve větší dorzální flexi. Rameno momentu vnější síly v hlezenním kloubu se při větší dorzální flexi zmenšuje. Menší rameno vnější síly znamená menší vnější moment síly. Menší vnější moment síly způsobuje pomalejší pokles nohy na podložku což můžeme pozorovat na nižší úhlové rychlosti těsně po kontaktu s podložkou. Nižší úhlová rychlost v hlezenním kloubu vytváří výhodnější podmínky pro vytváření vnitřního momentu síly dorzálních flexorů. Lidské svaly jsou schopny produkovat větší sílu při nižších rychlostech. Proto je pro dorzální flexory postižené končetiny výhodnější počáteční poloha ve větší dorzální flexi. Tento způsob provedení prvního kontaktu následně vyvolává větší první maximum vertikální reakční síly podložky na postižené končetině oproti končetině nepostižené. Běh se tak stává pro postiženou končetinu rizikový z hlediska impaktních sil (Hreljac, 2004). Dalším vysvětlením větší dorzální flexe při prvním kontaktu může být delší Achillova šlacha a atrofie plantárních flexorů (vyšetření MRI) na nepostižené končetině. Tato elongace a atrofie může negativně ovlivňovat svalově šlachové interakce a celý cyklus zkrácení a protažení při stojné fázi postižené končetiny. ZÁVĚR Operace, následná rehabilitace a čtyři roky trvající běžecký tréninkový program u studovaného rekreačního sportovce nedosáhly úplného odstranění následků ruptury Achillovy šlachy, přestože subjektivně uvádí jen minimální potíže při běhu. Jak kinematika, tak kinetika pohybu postižené končetiny se liší od končetiny nepostižené. Funkční svalový deficit se projevuje především nižším výstupním momentem síly plantární flexe a nižším generovaným výstupním výkonem při odraze ve stojné fázi postiženého hlezenního kloubu. Postižená končetina realizuje první kontakt s podložkou ve větší dorzální flexi, což následně negativně ovlivňuje odval chodidla a vyvolává tak větší pasivní i aktivní maximum vertikální reakční síly na podložce. Maxima vertikální reakční síly jsou tedy větší na postižené dolní končetině a jsou zvýšeným rizikovým faktorem zranění z přetížení při pravidelném běhu. Důvodem pro realizaci prvního kontaktu s podložkou ve větší dorzální flexi postiženého hlezenního kloubu v porovnání s nepostiženým kloubem může být prodloužená Achillova šlacha a nedostatečná funkce plantární a dorzálních flexorů. LITERATURA BAUR, H, A DALŠÍ Analysis of gait differences in healthy runners and runners with chronic Achilles tendon complaints. Isokinetics & Exercise Science. 2004, Sv. 12, stránky

114 BRESSEL, E, A DALŠÍ Ankle joint proprioception and passive mechanical properties of the calf muscles after an Achilles tendon rupture: a comparison with mutched controls. Clinical Biomechanics. 2004, 19, stránky ERIKSEN, H, A DALŠÍ Increased content of type III collagen at the rupture site of human Achilles tendon. Journal Of Orthopaedic Research. 4. Eriksen H, Pajala A, Leppilahti J, Risteli J., 2002, Sv. 20, stránky HESS, G Achilles tendon rupture: a review of etiology, population, anatomy, risk factors, and injury prevention. Foot & Ankle Specialist. 2010, Sv. 3, 1, stránky HOPKINS, W G A scale of magnitudes for effect statistics. A new view of statistics sportsci.org/resource/stats/effectmag.html sportsci.org/resource/stats/effectmag.html. HRELJAC, A Impact and overuse injuries in runners. Medicine & Science In Sports & Exercise. 2004, Sv. 36, stránky LIU, S, A DALŠÍ Collagen in tendon, ligament, and bone healing. A current review. Clinical Orthopaedics And Related Research.., 1995, Sv. 318, stránky MCCLAY, I A MANAL, K A Comparison of three-dimensional lower extremity kinematics during running between excessive pronators and normal. Clin Biomech. 1998, Sv. 13, stránky MOLLE, M M, A DALŠÍ Calf muscle function after Achilles tendon rupture. A prospective, randomized study comparing surgical and non-surgical treatment. Scandinavian Journal Of Medicine & Science In Sports. 2002, Sv. 12, stránky SILBERNAGEL, K G, WILLY, R W A DAVIS, I S Pre- and Post-Injury Running Analysis Along With Measurements of Strength and Tendon Length in a Patient With a Surgically Repaired Achilles Tendon Rupture. J Orthop Sports Phys Ther. 2012, Sv. 42, stránky BIOMECHANICS OF GAIT IN A PRE AND POST ACHILLES TENDON INJURY IN A RUNNER REZUMÉ The objective of the Achilles tendon rupture treatment is to restore as close as possible to the original quality of life. The aim of the study was to compare the biomechanics of the involved and uninvolved ankle joint during running four years after the Achilles tendon rupture surgery in a recreational runner. The participant visited the laboratory a month prior to the injury and during four years after the surgery. The surgery, rehabilitation and a four-year running training program did not completely eliminate the consequences of the Achilles tendon rupture. Unaffected ankle joint had lower net plantar flexion moment and a lower net generated ankle joint power during the take-off in the stance phase. First contact with the ground was in a greater dorsiflexion which caused an increased ground reaction force - overuse injury risk factor during regular running. Key words Muscle atrophy, Achilles tendon rupture, symmetry, kinetics analysis, inverse dynamics, training

115 POROVNÁNÍ ROVNOVÁHY TĚLESNÝCH KOMPONENT VYBRANÝCH SKUPIN POPULACE ŽEN ČR Michaela JURÁNKOVÁ Fakulta sportovních studií Masarykovy Univerzity, Brno, Česká republika RESUMÉ Cílem práce je analýza rovnováhy vybraných komponent tělesného složení u dvou věkových skupin žen (29-38; let). Analyzována byla distribuce tělesného tuku a aktivní tělesné hmoty v pěti segmentech lidského těla (paže, trup, dolní končetiny). Výsledky práce prezentují, že mladší ženy mají vyšší podíl aktivní tělesné hmoty, naopak ženy starší věkové kategorie mají větší procento podkožního tuku. U distribuce tělesných složek v obou skupinách, pozorujeme převážně vyvážené rozložení aktivní tělesné hmoty i tuku na jednotlivých segmentech těla. Klíčová slova: inbody, tělesná kompozice, bioelektrická impedance, ženy, podkožní tuk, aktivní tělesná hmota ÚVOD V současné době se mnohem častěji setkáváme s názorem, že lidská populace je díky sedavému životnímu stylu vystavena daleko větším zdravotním rizikům než v předchozích letech. Nejedná se však při tom jen o hrozbu kardiovaskulárních onemocnění nebo nebezpečí obezity. Jako prostředek prevence se objevují různé způsoby zdravotních vyšetření, které tyto hrozby mohou odhalit. Jedním z aparátů, který se na obezitologickou diagnostiku specializuje, je zařízení InBody. Tento přístroj dovede během velmi krátké doby určit složení těla. Mimo jiné dokáže stanovit distribuci podkožního tuku a aktivní tělesné hmoty v jednotlivých segmentech těla. Díky segmentové analýze na přístroji InBody můžeme porovnat končetiny mezi sebou, pravou a levou stranu a srovnat horní a dolní polovinu těla. Vyvážení tělesných komponent, je důležitý ukazatel nejen pro celkové složení těla, popřípadě rozložení svalů a tuků v těle, ale je zajímavé i po stránce sportovní. CÍL Naším cílem bylo podívat se blíže právě na problematiku tělesné kompozice. Zaměřili jsme se na rovnováhu vybraných komponent tělesného složení, konkrétně distribuci tělesného tuku a aktivní tělesné hmoty v pěti segmentech lidského těla (paže, trup, dolní končetiny) u dvou odlišných věkových skupin populace žen České Republiky. METODIKA VÝZKUMU Naměřená data využitá v této práci jsme získali z projektu OP vzdělání pro konkurenceschopnost, CZ.1.07/2.3.00/ , jehož koordinátorem je Fakulta sportovních studií Masarykovy univerzity. Tento projekt se zaměřuje na zjišťování úrovně pohybové aktivity u vybraných věkových skupin mužů a žen v ČR. Pro práci nám byly poskytnuty dosavadní výsledky analýzy složení těla 120 žen z České republiky. Ty se dobrovolně zúčastnily analýzy složení těla na přístroji InBody 720, při výše

116 zmíněném testování pohybové aktivity v druhé polovině roku 2011 a v prvních dvou měsících roku Vybrané ženy spadají do dvou odlišných věkových skupin. První testovanou skupinu tvoří 63 žen ve věku let, druhou skupinu představuje 55 žen ve věkovém rozmezí 59 68let. Z výsledkových archů jednotlivých osob jsme vybrali data, která byla potřebná pro náš výzkum (tělesný tuk a beztuková hmota na jednotlivých segmentech těla), a jejich analýzu a následné vyhodnocení jsme provedli prostřednictvím statistického programu Statistica 10 CZ. VÝSLEDKY Ve vyhodnocování aktivní tělesní hmoty jsme se zaměřili na její obsah v jednotlivých segmentech těla. Pro lepší možnost porovnání, jsme absolutní hodnoty převedli na procenta, která odvozujeme z celkové tělesné hmotnosti. Rozložení aktivní hmoty na jednotlivých segmentech těla (Tab. 1) nám ukazuje, že v průměrných hodnotách se končetiny liší jen minimálně. Rozdíl v průměru mezi levou a pravou horní končetinou je v setinách procent, mezi dolními končetinami rovněž v setinách. V minimálních hodnotách se výsledky mezi stejnými končetinami také výrazně neliší. Nepatrný rozdíl je vidět v maximálních měřených údajích aktivní hmoty u dolních končetin. Zatímco nejvyšší hodnota u pravé nohy tvořila 14,01 % z celkové hmotnosti testované osoby, u levé nohy byla nejvyšší naměřená hmotnost aktivní složky pouze 13,8 %. Změřené údaje v oblasti trupu se pohybují mezi 26,56 do 37,32 % z celkové hmotnosti. Tab.1: Podíl aktivní tělesné hmoty na hmotnosti, skupina I. Hmotnost aktivní t. hmoty PHK (%) Hmotnost aktivní t. hmoty LHK (%) Hmotnost aktivní t. hmoty T (%) Hmotnost aktivní t. hmoty PDK (%) Hmotnost aktivní t. hmoty LDK (%) Průměr 3,67 3,62 31,78 11,47 11,47 Minimum 3 3,05 26,56 8,5 8,47 Maximum 4,46 4,43 37,32 14,01 13,8 Medián 3,68 3,61 31,47 11,34 11,48 Rozptyl 0,11 0,11 7,5 1,95 1,93 Směr. odchylka 0,34 0,33 2,73 1,4 1,39 Ve skupině žen mezi lety bylo rozložení aktivní hmoty na jednotlivých segmentech těla téměř stejně vyrovnané jako u předcházející skupiny. Mezi pravou a levou horní končetinou jsou patrné rozdíly pouze v desetinách procent v průměru, nejnižších i nejvyšších naměřených hodnotách. Obdobné výsledky se nám ukazují i při srovnání pravé a levé nohy (Tab. 2). Minimální a maximální změřená hmotnost aktivní složky na trupu také nenabývá výraznějších hodnot. Tab. 2: Podíl aktivní tělesné hmoty na hmotnosti, skupina II.

117 Hmotnost aktivní t. hmoty PHK (%) Hmotnost aktivní t. hmoty LHK (%) Hmotnost aktivní t. hmoty T (%) Hmotnost aktivní t. hmoty PDK (%) Hmotnost aktivní t. hmoty LDK (%) Průměr 3,44 3,36 29,28 9,85 9,84 Minimum 2,62 2,57 21,82 7,68 7,47 Maximum 4,15 4,19 35,25 12,37 12,17 Medián 3,45 3,38 29,27 9,84 9,98 Rozptyl 0,11 0,1 7,12 1,44 1,48 Směr. odchylka 0,33 0,31 2,67 1,2 1,22 Ve věkové kategorii let není v rozložení tuku mezi pravou a levou paží téměř žádný rozdíl. Minimální, maximální i průměrné hodnoty se mezi končetinami odlišují v setinách. Nejnižší a nejvyšší změřený údaj se liší přibližně dvěma procenty z celkové hmotnosti (Tab. 3). U podílu tukové hmoty na trupu můžeme sledovat větší diference. Minimální tuková hmotnost, kterou jsme naměřili, je 5,7 %, naopak maximální 21,55 %. Rozložení tuku na dolních končetinách je obdobné jako u distribuce tukové složky u téže skupiny na horních končetinách. Téměř totožné jsou naměřené hodnoty pro levou i pravou nohu. Největší rozdíl mezi podílem tuku na pravé a levé noze není víc jak 0,3 %. Tab. 3: Podíl tukové hmoty na celkové hmotnosti, skupina I. Hmotnost tukové hmoty PHK (%) Hmotnost tukové hmoty LHK (%) Hmotnost tukové hmoty T (%) Hmotnost tukové hmoty PDK (%) Hmotnost tukové hmoty LDK (%) Průměr 1,85 1,87 13,47 4,22 4,2 Minimum 0,71 0,71 5,7 2,39 2,4 Maximum 4,06 4,06 21,55 6,02 5,9 Medián 1,82 1,82 13,64 4,27 4,26 Rozptyl 0,53 0,55 16,53 0,88 0,87 Směr. odchylka 0,73 0,74 4,07 0,94 0,93 Pro druhou skupinu je distribuce tuku na pravé a levé horní končetině téměř totožná, rozdíly jsou opět jen v desetinách procent. U žádné z žen nebyl naměřen markantnější rozdíl než 1 2 % na pravé nebo na levé paži. Podstatnější je diference zjištěná na trupu mezi nejnižším a nejvyšším naměřeným údajem. V této skupině se hodnoty pohybují mezi 12-24,92 %. Pouze jediná, zároveň minimální naměřená hmotnost tukové složky na trupu je pod hranicí 10 %. Výrazně proto klesá pod ostatní naměřené výsledky v oblasti trupu (Tab. 4).

118 V pravém a levém segmentu dolní poloviny těla se zjištěné množství tuku neliší v průměrných, minimálních ani maximálních hodnotách. Ani u žádné z žen nebyl vidět větší rozdíl mezi tukem na pravé a levé noze. Tab. 4: Podíl tukové hmoty na celkové hmotnosti, skupina II. Hmotnost tukové hmoty PHK (%) Hmotnost tukové hmoty LHK (%) Hmotnost tukové hmoty T (%) Hmotnost tukové hmoty PDK (%) Hmotnost tukové hmoty LDK (%) Průměr 2,61 2,66 17,6 5,14 5,11 Minimum 0,72 0,96 4,82 2,65 2,65 Maximum 5,2 5,32 24,92 8,53 8,42 Medián 2,38 2,51 17,8 5,08 5,02 Rozptyl 0,91 0,89 16,34 1,11 1,06 Směr. odchylka 0,95 0,94 4,04 1,05 1,03 DISKUZE Při rozboru distribuce aktivní hmoty na jednotlivých segmentech těla docházíme k závěrům, že rozložení aktivní hmoty je podobné u obou testovaných skupin. Naměřené hodnoty v mladší kategorii jsou vyšší než u starší kategorie, především v oblasti dolní poloviny těla. Na dolních končetinách je rozdíl v průměrných naměřených údajích přibližně 2 % mezi testovanými skupinami. Větší podíl aktivní tělesné hmoty u mladších žen připisujeme aktivnějšímu způsobu života a vyšší míře pohybové činnosti, která s přibývajícím věkem klesá. Distribuce tuku na horních končetinách se u skupin liší přibližně o 0,7 % z celkové hmotnosti, na dolních končetinách je tento rozdíl téměř 1%. V oblasti trupu je podíl tuku dokonce více jak 4 % z celkové hmotnosti. Můžeme tedy potvrdit, že starší věková skupina má podíl tukové složky znatelně větší než ženy v mladší věkové kategorii. Protože vidíme, že největší rozdíl v distribuci tuků je mezi skupinami v oblasti trupu, domníváme se, že kromě snížení pohybové aktivity, je vyšší podíl tělesného tuku způsobený i procesem menopauzy. Při tomto ději začíná docházet k hromadění tukové tkáně a její redistribuci do rizikových míst. Především do oblasti břicha, dále na boky a stehna. ZÁVĚR Po porovnání výsledků jsme zjistili, že u žen mladší věkové kategorie se hodnoty aktivní tělesné hmoty mezi pravou a levou horní končetinou ani mezi dolními končetinami výrazně neliší. Můžeme tedy říci, že při pohledu na celou testovanou skupinu, je aktivní hmota mezi segmenty v rovnováze.

119 U starších žen je situace v oblasti aktivní svalové hmoty podobná. Rozdíly v aktivní hmotě na horních i dolních končetinách jsou minimální. Proto vyvozujeme závěr, že aktivní hmota je u celé skupiny také v rovnováze a nevidíme výraznější výkyvy. U distribuce tukové složky je situace obdobná. Ani u jedné z věkových skupin se naměřené hodnoty na končetinách mezi sebou výrazně neliší. I zde tedy můžeme říci, že rozložení tukové složky je rovnovážné. Můžeme tedy vyvodit závěr, že obě skupiny mají převážně naměřené hodnoty aktivní hmoty a tuku na jednotlivých segmentech v rovnováze. LITERATURA Juránková, M. Rovnováha tělesných komponent vybraných věkových skupin populace žen ČR. Nepublikovaná diplomová práce, Masarykova Univerzita. Brno, COMPARING BALANCE OF BODY COMPONENTS IN SELECTED GROUPS OF WOMEN POPULATION IN THE CZECH REPUBLIC Michaela JURÁNKOVÁ Fakulty of sports studies, Masaryk Univerzity, Brno, Czech Republic RESUME The aim of the thesis is to analyze the balance of selected components of body composition in two groups of women (age and 59-68). The distribution of body fat and lean body mass were analyzed in five segments of the human body (arms, trunk, lower limbs). The results of the thesis presenting that younger women have a higher proportion of lean body mass and elder women have conversely higher percentage of subcutaneous fat. In the distribution of body components in both groups we can see predominantly balanced distribution of lean body mass and fat in individual segments of the body. Key words:body composition, bioelectrical impedance, women, subcutaneous fat, lean body mass

120 VYSOKOŠKOLSKÝ SPORT Adam KRAVČÍK VŠB-TU Ostrava, Česká republika RESUMÉ Domnívám se, že sport je dnes jednou z nejčastějších aktivit při trávení volného času a patří již do života téměř každého z nás a to platí i ve spojitosti s vysokými školami. Článek je zaměřen na problematiku vysokoškolského sportu, zejména se dotýká historie, současných aspektů a také významných sportovních organizací či asociací, jak na straně české, tak i mezinárodní, které zajišťují soutěživost mezi studujícími studenty. Cílem článku je analyzovat vysokoškolský sport z hlediska podmínek České republiky. Pro zpracování byly použity metody interpretace dat a metoda analýzy. Klíčová slova: Česká republika, sport, vysoká škola 1 HISTORIE Skromné počátky spadají do čtyřicátých let 19. století, kdy v Praze působil mladý posluchač práv Adolf Hájek, spoluzakladatel Akademického tělocvičného spolku. Po roce 1848 pak houfně vznikaly pod vlivem revolučních událostí různé studentské spolky, které též pěstovaly tělocvik s branným obsahem. Od roku 1862 se založením Sokola rostl význam sportovního ruchu. V roce 1908 byl zřízen při Univerzitě Karlově tělocvičný ústav, jehož lektorem byl jmenován Antonín Kryštof, čilý průkopník a šiřitel nové sportovní hry české házené. Od roku 1910 byl na jeho místo povolán doc. PhDr. František Smotlacha, který je považován za zakladatele a organizátora Vysokoškolského sportu. Po vzniku Československa (1918) byly zřízeny lektoráty TV v Brně, v roce 1927 též v Bratislavě a postupně pak i v dalších místech. V Praze vzniká pod vedením Františka Smotlachy Ústředí vysokoškolského sportu Praha. Cílem je pravidelně prováděná sportovní a rekreační tělovýchovná činnost. Vzorem je antická harmonie těla a ducha. Po roce 1945 byly znovu otevřeny Ústavy pro tělesnou výchovu na VŠ. V roce 1952 byly tyto ústavy nahrazeny samostatnými katedrami TV na jednotlivých fakultách vysokých škol, a to na doporučení Vysokoškolské rady UK. Na 1. LF UK v Praze byl nejdříve ustanoven při Katedře tělovýchovného lékařství...kabinet TV, který se v roce 1953 osamostatnil a vzniklo tak samostatné pracoviště. Vedoucím katedry se stal doc. Josef Kozák. Kromě hlavního úkolu kateder starat se o fyzickou kondici a tělovýchovné vzdělání budoucích lékařů, měla KTV i povinnost rozvíjet sportovní a zájmovou činnost studentů i zaměstnanců fakulty. Specifika VŠ sportu se těžce prosazovala vůči ČSTV nejen z důvodů odborných, ale i politických. Vedoucí pracovníci ČSTV viděli ve vysokoškolském sportu složku, která nebyla ochotna poslušně plnit jejich často neodborná rozhodnutí. Důslednou a usilovnou snahou se podařilo jmenovat komisi a později Radu vysokoškolského sportu. V roce 1968 odsoudila konference VS okupaci ČSSR sovětskou armádou a sportovci TJ na VŠ nenastoupili na protest k utkáním se sportovci SSSR. Tento postoj znamenal pro další rozvoj vysokoškolského sportu řadu problémů s vedením ČSTV a někteří pracovníci museli své funkce ve VS opustit. Díky podpoře MŠ se však vysokoškolský sport nadále rozvíjel.

121 Po odstartovala nová etapa, která navazuje na tradice vysokoškolského sportu, tak jak jí pojal její zakladatel František Smotlacha. Vysokoškolský sport si klade za cíl pečovat o tělovýchovu a sport na VŠ a o pestré tělovýchovné a sportovní vyžití celé akademické obce. Tělesná výchova a sport je nedílnou součástí vysokoškolského studia a vzdělanosti. Ovlivňuje postoje studentů k tělovýchovným aktivitám, ovlivňuje zdraví, fyzickou a duševní kondici, které jsou též nezbytným předpokladem profesního uplatnění. 2 SPORT NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH A JEHO SOUČASNOST V současnosti studentské sportovní aktivity v rámci vysokého školství lze rozdělit na povinné a nepovinné. Ty povinné většinou zahrnují jeden a půl hodiny tělesné výchovy týdně, případně zimní, resp. letní sportovní kurzy. Vysoké školy si koncepci výuky řídí po svém. Zdá se, že oblíbeným modelem je povinnost získat předem daný počet kreditů za výše uvedené sportovní aktivity. Tímto způsobem je výuka zajišťována na tradičních českých i moravských univerzitách např. Univerzita Karlova, Masarikova Univerzita, Vysoká škola ekonomická a jiné. Jednotlivé ústavy se pak liší pouze v počtu a koncentraci předepsaných hodin či kreditů. Na opačném pólu najdeme školy s nepovinnou výukou tělocviku např. Technická univerzita v Liberci, umělecké školy, Univerzita Hradce Králové. Na nich se katedry TV, pokud existují, zaměřují na přípravu vysokoškolsky vzdělaných sportovců odborníků, případně zajišťují chod sportovních oddílů, klubů a kroužků. Fungování univerzitních sportovních klubů je pak, po vzoru anglosaských univerzit, prestižní záležitostí. Některé kluby se mohou pochlubit účastí v nejvyšších tuzemských i mezinárodních soutěžích. Stav sportovních zařízení bazénů, tělocvičen, atd. je uspokojivý. Mnohde došlo a dochází k rozsáhlým rekonstrukcím. Vybavení je průběžně obnovováno. Možnost studentů tato zařízení navštěvovat ve volném čase je dvojí. První skupinu tvoří studenti sportovních škol a oborů, jejichž pobyt ve sportovních prostorách školy je žádaný. Ostatní studenti jsou omezeni kapacitou, podřizují se pravidelné výuce. U bazénů pak jejich běžnému provozu. Málokdy tak studenti získají víc nežli studentskou slevu. Naproti tomu je na většině škol účast na volitelných kurzech neomezená. Nic, kromě rozvrhu hodin, vám tedy nebrání navštěvovat v jednom semestru zároveň plavání, košíkovou a třeba kanoistiku, posilovnu nebo zdravotní tělocvik. To vše zcela zdarma. Tabulka č. 1 Přehled povinnosti TV na vybraných VŠ Univerzita Karlova v Praze Masarykova Univerzita v Brně Vysoká škola ekonomická v Praze VŠB - TUO Ostrava Univerzita Povinná Pouze na Ano Ano Ano Ano Univerzita Jana Evangelisty Purkyně Ústí nad Labem Ne PdF Slezská univerzita v Opavě Západočeská univerzita Ano Ano

122 Technická univerzita v Liberci Ne FPH-PdF Univerzita Hradec Králové Ne PdF,FIaM - SpMg Umělecké školy Česká zemědělská univerzita v Praze Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně České vysoké učení technické v Praze Ne FSV,FS,FEL,FIT,FD Veterinární a farmaceutická univerzita Brno Univerzita Pardubice Ano 3 ČAUS ČESKÁ ASOCIACE UNIVERZITNÍHO SPORTU Česká asociace univerzitního sportu (ČAUS) je multisportovní asociací, která sdružuje 43 vysokoškolských sportovních klubů a tělovýchovných jednot. Nejvyšším orgánem ČAUS je Rada ČAUS. Výkonným a řídícím orgánem mezi zasedáními Rady je 7 členný výkonný výbor. Výkonný výbor zřizuje k plnění svých cílů a poslání odborné komise jednotlivých sportovních odvětví. ČAUS je členem tělovýchovného a sportovního sdružení Českého svazu tělesné výchovy (ČSTV) a Českého olympijského výboru. Svou působností a charakterem činnosti je ČAUS zájmovým stavovským sdružením rezortu Ministerstva školství mládeže a tělovýchovy. Prostřednictvím svých základních článků, kterými jsou vysokoškolské sportovní kluby a tělovýchovné jednoty, které se zřizují především při vysoké škole nebo fakultě, sdružuje studenty a zaměstnance vysokých škol a příp. další zájemce o vysokoškolský sport. Kolektivním členem ČAUS jsou dle stanov katedry a ústavy tělesné výchovy a sportu. Přidruženým členem je Česká asociace akademických technických sportů. Posláním a hlavním cílem ČAUS je vytvářet a zajišťovat optimální podmínky pro rozvoj sportovních a pohybových aktivit v klubech a na vysokých školách. Dle zpracované koncepce rozvoje vysokoškolského sportu usiluje o stálé zvyšování odborné úrovně a kvalifikace tělovýchovných pracovníků působících v klubech a učitelů TV na VŠ. Ve spolupráci s katedrami a ústavy TV a sportu na všech vysokých školách v ČR organizuje každoročně tradiční přebory vysokých škol. Na organizaci a zajištění těchto SPVŠ se podílejí vysokoškolské sportovní kluby, katedry a ústavy TV a regionální organizace v jednotlivých vysokoškolských centrech. Tyto soutěže jsou realizovány na těchto úrovních: - Základní masové soutěže - soutěže na fakultách a VŠ ve formě vysokoškolských lig, což jsou dlouhodobé soutěže přesahující rámec fakulty: České akademické hry, Oblastní přebory VŠ (Praha, Čechy, Morava), Akademická mistrovství ČR, příp. mezinárodní akademická mistrovství ČR, Vysokoškolské sportovní soutěže jednorázového charakteru pořádané na území ČR, příp. s mezinárodní účastí. Jde o pravidelné sportovní soutěže, které probíhají mimo soutěže sportovních svazů ČSTV. Zúčastňuje se jich mimo členy Vysokoškolský sportovní klub a Vysokoškolská tělovýchovná jednota i velké množství studentů neregistrovaných, zaměstnanců VŠ a ostatních zájemců o akademický sport. Smyslem je podpořit a umožnit co nejširšímu počtu zájemců o vysokoškolský sport přechod z oblasti povinných aktivit k pravidelným zájmovým a výkonnostním tělovýchovným a sportovním činnostem. Ne Ano Ano Ano

123 Kromě masového a výkonnostního sportu ČAUS zajišťuje a koordinuje ve spolupráci se sportovními svazy přípravu a účast akademické reprezentace na vrcholných soutěžích pořádaných Mezinárodní federací univerzitního sportu (FISU), tj. na světových univerziádách, akademických mistrovství světa a dalších mezinárodních vysokoškolských sportovních akcích. 4 VYSOKOŠKOLSKÝ SPORT V ZAHRANIČÍ Pokud hovoříme o sportu na zahraničních univerzitách, většinou se nám vybaví rozsáhlé sportovní centrum v blízkosti univerzity, bazény, tenisové kurty, sportovní haly, atletický stadion, apod. Pokud by byla řeč o amerických univerzitách, tak bychom našli navíc hřiště na baseball či americký fotbal. Rozdíly mezi jednotlivými zeměmi jsou na první pohled obrovské, ať už to je v tradici, infrastruktuře, organizaci, zájmech či možnostech. Některé zajímavé poznatky přináší například francouzský systém, který zahrnuje podobně jako je tomu u nás tělesnou výchovu do učebních plánů formou volitelného předmětu, za který mohou studenti získat kredit. Dalším zajímavým prvkem je ve Francii systém sportovních soutěží. Studenti mají pro tuto činnost vyhrazeno jedno odpoledne, čtvrtek, kdy neprobíhá jiná výuka a je tak dána možnost široké účasti studentů na soutěžích. Studenti na švýcarských univerzitách hradí v rámci školného poplatek, který jim umožňuje účast na sportovních činnostech, které univerzita organizuje. Stávají se automaticky členem univerzitního sportovního klubu a jsou pro tuto činnost pojištěni. Švýcarský vysokoškolský sport má navíc propracovaný systém centrálního rozdělení finančních prostředků od hlavního sponzora vysokoškolského sportu. Přes mnohé rozdílnosti jednotlivých zemí však mají všechny univerzity jedno společné, sport jako takový, sport, který nepotřebuje tlumočníka. Nedávno vyšla v Americe studie, která uvádí, že jeden dolar investovaný do sportu ušetří čtyři dolary investované do zdravotnictví. Sport je i prevencí před drogovou problematikou, na kterou se radikálně výdaje zvýšily. My bohužel řešíme až následky, nezabýváme se prevencí. Neříkám, že sport vyřeší všechny problémy týkající se drog, ale určitě pomůže. Sport je také vynikající reklamou. Např. v deníku New York Times se v devadesáti procentech případů, ve kterých zmiňují ČR a Prahu, jedná o sportovní témata. Sport je nejefektivnější Public relations kanál, který stát může mít. To dokazuje i sledovanost olympiády, na kterou se dívají až tři miliardy diváků SPORTOVNÍ STIPENDIUM Sportovní i akademické stipendium je mnohem častější v USA, než ve většině jiných zemí. Sportovní stipendia se udělují sportovcům s vynikajícími výkony, aby si mohli financovat svá studia v USA. Sportovci trénují se svými univerzitními týmy a reprezentuje univerzitu v různých turnajích a soutěžích. Trenéři se starají o profesionální rozvoj týmu a mají podobné postavení jako profesor. Americké univerzity mají týmy ve všech druzích sportu. Tyto týmy jsou profesionálně vedené zkušenými trenéry a slouží jako reklama příslušné univerzity v mnoha soutěžích. Pokud tým má regionální nebo dokonce celostátní úspěch, média se budou zajímat o jeho vývoj. To je důvod, proč se univerzitní týmy stávají prostředkem pro nábor nových studentů. Z tohoto

124 důvodu univerzity poskytují trenérům peníze na nábor talentovaných sportovců z celého světa a pomáhají jim tak financovat studium, nebo dokonce celý jejich pobyt v zahraničí. 5 FISU MEZINÁRODNÍ FEDERACE UNIVERZITNÍHO SPORTU Mezinárodní federace univerzitního sportu byla založena roku 1949 a jednou z jejich hlavní odpovědností je dohlížení na správný chod zimní a letní univerziády a akademického mistrovství světa. FISU tvoří valná hromada (tzv. General Assembly), která se skládá ze zástupců 153 národních federací univerzitního sportu. Toto shromáždění je hlavní kostrou FISU. Volí výkonný výbor (tzv. Executive Commitee) na období 4 let, které pak vytváří potřebné rozhodnutí pro hladký chod veškerého dění. Dále je zde 10 stálých komisí, které radí výkonnému výboru v jejich specializovaných rezortech, aby zjednodušili plnění jeho povinností. FISU je především financována především z organizačních poplatků, startovného, televizních příjmů a z marketingových aktivit. FISU je instituce, která byla vytvořena, aby propagovala sportovní hodnoty a podporovala sportování v souladu s univerzitním duchem. Sportovními hodnotami se myslí povzbuzování přátelství, bratrství, fair-play, vytrvalosti, čestnosti a spolupráce, jež se měli aplikovat mezi studenty, kteří se v budoucnu stanou naplno zodpovědnými lidmi, kteří se uplatní v politice, ekonomii, kultuře či průmyslu. Oficiální hymnou federace je skladba Gaudeamus igitur UNIVERZITNÍ SPORTOVNÍ SOUTĚŽE Univerzitní sportovní soutěže můžeme rozdělit do dvou základních skupin: mezinárodní a národní. - Světová univerziáda Světová univerziáda je mezinárodní sportovní a kulturní festival, který se koná každé 2 roky a má dvě části - zimní a letní. Pořádající města se střídají. a) Letní univerziády Program letní univerziády zahrnuje 12 povinných sportů ( atletika, basketbal, šerm, fotbal, gymnastika, judo, plavání, skoky do vody, vodní pólo, stolní tenis, tenis a volejbal) a další volitelné sporty (zpravidla 3), které vybírá hostitelská země. Rekordní univerziádou byla se svými zúčastněnými v Bankoku (Thajsko) v roce 2007 a co do počtu zemí v Daegu (Jižní Korea) v roce V roce 2013 bude pořádajícím městem Kazaň v Rusku. b) Zimní univerziády Zimní univerziády zahrnují 7 povinných sportů (alpské lyžování, snowboarding, severské lyžování = skoky na lyžích, běžky a severská kombinace, curling, lední hokej, rychlobruslařský short-track, krasobruslení a biatlon) a 1 nebo 2 volitelné sporty, které vybírá hostitelská země. Zde drží rekordy Turín ( účastníků) a Innsbruck (50 zemí). V roce 2013 se bude zimní univerziáda konat v Trentinu v Itálii.

125 - Akademické mistrovství světa (AMS) V období mezi světovými univerziádami pořádá FISU cca 30 akademických mistrovství světa v těch sportovních odvětvích, které zpravidla nejsou zařazeny do programu světových univerziád. Naše asociace se těchto AMS nejen úspěšně zúčastňuje, ale je i pravidelně jejich pořadatelem ( AMS v badmintonu a vodním slalomu, AMS v triatlonu, AMS v judo, AMS ve squashi, AMS ve sportovní střelbě, 2004 v orientačním běhu). V roce 2008 pořádal ČAUS AMS v baseballu a naposledy roce 2012 v golfu. Mezi sporty spadající pod akademické mistrovství světa se řadí: lukostřelba, badminton, baseball, beach volejbal, bridge, šachy, přespolní běh, cyklistika, jezdectví, rychlostní kanoistika, florbal, futsal, golf, házená, pozemní hokej, karate, plachtění, orientační běh, veslování, rugby, kick-box, střelba, softbal, squash, taekwondo, triatlon, vodní slalom, vodní lyže, vzpírání, paintball, zápas. Univerziáda a akademické MS je otevřeno všem studentům sportovcům, kteří nejsou déle než 1 rok nečleny svých univerzit a jejichž věk se pohybuje mezi lety. Kterákoliv asociace spadající pod FISU zde může poslat tým nebo individuálního sportovce. Vstup má povolená každá země, která má přístup na OH a národní federace, která je přidružená k příslušné mezinárodní federaci. - Mistrovství Evropy univerzit Mistrovství Evropy univerzit jsou pořádána pod záštitou Evropské asociace univerzitních sportů (EUSA) a to ve vybraných sportovních odvětvích. Na těchto soutěžích startují reprezentace univerzit, jak v kolektivních, tak v individuálních sportech. Obvykle se jedná o vítěze národních akademických mistrovství. - Akademické mistrovství ČR Akademická mistrovství ČR jsou pravidelné sportovní soutěže, které probíhají v téměř 50 sportech a sportovních aktivitách, mimo soutěže sportovních svazů ČSTV a Svazu technických sportů. Na organizaci a zajištění těchto AM ČR se podílejí vysokoškolské sportovní kluby, katedry a ústavy TV a regionální organizace v jednotlivých vysokoškolských centrech. Nabídka soutěží tak skýtá široké možnosti sportovního vyžití pro veškeré studentstvo našich vysokých škol, tedy nejen pro organizované členy ČAUS. - České akademické hry České akademické hry jsou exkluzivní pravidelnou multisportovní studentskou soutěží, resp. množinou AM ČR, která jsou pořadatelé schopni po stránce technické, organizační a ubytovací uspořádat. ČAH se mohou zúčastnit studenti všech vysokých škol ČR. Konají se od roku 2002 a posledním pořadatelem bylo město Brno.

126 ZÁVĚR V příspěvku je na začátku popisována a naznačena historie dotýkající se sportu na vysokých školách od svého počátku, který byl ve svých prvních krocích spojen zejména s branou výchovou, až přes založení organizaci Sokolu po dnešní dobu. Další část práce se zaobírá současnou tělesnou výchovou na vysokých školách v České republice, kdy je graficky znázorněno, na kterých univerzitách se vyskytuje povinná či nepovinná tělesná výchova. Článek dále přechází na sportovní organizace, které zajišťují univerzitní sport jak na Českém, tak na mezinárodním poli. Zmiňována a analyzována je Česká asociace univerzitního sportu a mezinárodní asociace univerzitního sportu, které zastřešují soutěže na národních, evropských i mezinárodních úrovních. Sport a tělovýchovné aktivity se staly významným komunikačním a integračním prostředkem. Dnešní doba je ve srovnání s minulostí velmi uspěchaná a soustřeďuje lidi spíše k televizím či počítačům a negativně tak může ovlivňovat jejich zdraví. Já, jakožto člověk, který sportuje od svých mladých let, podporuji jakoukoliv snahu o organizování sportovních akcí a zvyšování zájmu o sport, ať už se jedná o studenta vysokoškoláka nebo žáka základní školy. Tímto článkem jsem chtěl poukázat a zmínit sport na vysokých školách. LITERATURA KOSÍK M., PACUT M. Organizace sportu. 1. vyd. Ostrava VŠB-TUO, s.,isbn Sites.google.com [online] [cit ]. Historie vysokoškolského sportu. Dostupné z WWW: <http://sites.google.com/site/100letvssportu/historie>. [online] [cit ]. Vysokoškolský sport. Dostupné z WWW: <www.vysokoskolskysport.cz>. [online] [cit ]. Česká asociace univerzitního sportu. Dostupné z WWW: <http://www.caus.cz/>. [online] [cit ]. International university sports federation. Dostupné z WWW: <http://www.fisu.net/>. Sports-scholarships.webnode.cz [online] [cit ]. Sportovní stipendium. Dostupné z WWW: <http://sports-scholarships.webnode.cz>. [online] [cit ]. Otevřená encyklopedie. Dostupné z WWW: <http://cs.wikipedia.org/>. [online] [cit ]. České akademické hry. Dostupné z WWW: <http://www.ceskeakademickehry.cz/>. [online] [cit ]. European university sports association. Dostupné z WWW: <http://www.eusa.eu/>. [online] [cit ]. Univerzita Karlova v Praze. Dostupné z WWW: <http://www.cuni.cz/>. CZECH UNIVERSITY SPORTS Adam Kravčík VŠB-TU Ostrava, Czech Republic

127 SUMMARY Sport is nowadays one of the most common activities when spending free time, it is part of everyone s life and that goes for the universities too. In this article I will try to describe the issue of university sports, its history, present, some important umbrella organisations which curate sport at the universities and some important competitions, where students both from the Czech Republic and all over the world compete. Key words: Czech Republic, sport, university

128 TECHNICKÉ A TAKTICKÉ ASPEKTY OLYMPIJSKÉHO WINDSURFINGU Petr KUČERA Fakulta atletiky, plavání sportů v přírodě, FSpS MU Brno, ČR ABSTRAKT Tématem uvedeného příspěvku jsou technické a taktické aspekty olympijského windsurfingu. Konkrétně je zaměřen na vznik jachtingu a windsurfingu jako olympijské třídy, dále na jednotlivé třídy závodního windsurfingu a také popisuje jednotlivé olympiády od Los Angeles 1984 po Peking V krátkosti také popisuje systém kvalifikace na OH. Stěžejní kapitolou jsou technické a taktické aspekty, zejména veškeré materiální vybavení závodníka nutné pro účast na vrcholných soutěžích. V taktické části se sám autor příspěvku snaží objasnit zákonitosti spojené s jízdou na windsurfingu při závodech. Klíčová slova: Olympijský windsurfing, technické a taktické zákonitosti Úvod Windsurfing sport, který většina lidí řadí mezi adrenalinové, málo známé extrémní sporty, se stává hlavní náplní předložené práce. Stále se setkáváme s lidmi, kteří vlastně ani přesně nevědí, o který sport se jedná a často ho zaměňují s jachtingem. Proto si myslím, že tento příspěvek bude dalším, byť malým krůčkem k jeho prezentaci. Tuto problematiku jsem si zvolil, protože k výkladu technických a taktických aspektů je zapotřebí delší praxe. Windsurfing dělám více než 10 let, tak doufám, že danou oblast objasním dobře. Windsurfing je sport, při kterém jezdec na dva až čtyři metry dlouhém prkně využívá pomocí plachty sílu větru k pohybu po vodní hladině. Jedná se v podstatě o spojovací článek surfingu a jachtingu. Na rozdíl od plachetnice je ale stěžeň plachty připevněn k plováku pomocí ohebného kloubu, což umožňuje jezdci téměř libovolnou manipulaci s oplachtěním, a tím i řízení směru plavby ve výtlačné jízdě. Při vyšších rychlostech se plovák dostává do skluzu a je jej možné řídit pouhým nakláněním podobně jako na skateboardu. V přeneseném významu se v češtině windsurfing někdy (spíše mezi laiky) říká i celému plavidlu, tedy plováku s plachtou. Windsurfing ale není jen sport. Pro mnoho lidí je i životním stylem a názorem na svět, daným nekonečným obzorem nových zážitků, možností zlepšování vlastních schopností a pocitem dokonalého spojení s přírodou. Přestože historie windsurfingu nesahá příliš daleko do minulosti, již se stal olympijským sportem a rozvinul se do obrovského množství podob. Windsurfing může být vším od pokojného klouzání po hladině, přes rychlostní závody, úžasné freestylové triky, až po jízdu s příboji s patnáctimetrovými skoky a dvojitými salty. (Bezdíček J., 1994) Vývoj olympijských tříd windsurfingu Windsurfing spatřil světlo světa v Kalifornii, kdy v letech 1967 až 1968 opatřili surfovací prkno stěžněm, ráhnem a trojúhelníkovou plachtou s volným závěsem Jim Drake a Hoyle Schweitzer. Uplynulo 7 roků, píše se rok 1975 a na Chebské nádrži Jesenice byl odstartován první závod v ČR.

129 Na začátku 80. let došlo také k největšímu rozvoji windsurfingu u nás. Počty závodníků na regatách stoupaly řádově na stovky, což bylo pořadatelsky a bezpečnostně nezvládnutelné. Proto muselo dojít k omezení počtu závodníků, a tak vznikly výkonnostní třídy. Olympijský rok Poprvé v historii se na OH objevuje i windsurfing, díky velké popularitě tohoto mladého sportu ve světě. Los Angeles 1984 Windsurfing spolu se synchronizovaným plaváním poprvé zařazen do programu olympijských her. Her v kalifornském Los Angeles se sportovci sovětského bloku mezi nimi též Československa z rozhodnutí SSSR nezúčastnili. Olympijským plavidlem windsurfingu byl monotyp winglider s 6.5 m² velkou plachtou. Soul letní olympijské hry se uskutečnily v době od 17. září až do 2. října 1988 v Soulu v Jižní Korei. Zúčastnilo se jich sportovců ze 159 zemí. Soutěžilo se v 263 disciplínách 27 sportů. Tyto hry v roce 1988 byly bojkotovány Severní Koreou a také Kubou. Jachting se odehrával ve velkém přístavním městě Pusan. Tehdejším plavidlem byl monotyp Lechner s 6.7 m² velkou plachtou. Barcelona letní olympijské hry se uskutečnily v době od 25. července až do 9. srpna 1992 v Barceloně ve Španělsku. Zúčastnilo se jich sportovců ze 169 zemí. Soutěžilo se v 286 disciplínách 32 sportů. Jachting se odehrával přímo v Barceloně na moři. Na této olympiádě poprvé startují ženy ve windsurfingu. Lechner stále zůstává olymp. plavidlem, ale s 7.3 m² velkou plachtou, která již byla opatřena spírami. Na těchto hrách byl poprvé viděn zástupce Česko-Slovenského windsurfingu Patrik Hrdina z Prahy, který vybojoval 25.místo. Atlanta letní olympijské hry se uskutečnily v době od 19. července až do 4. srpna 1996 v Atlantě v USA. Jachting se uskutečnil v 500km vzdáleném pobřežním městě Savannah. Naši republiku opět reprezentoval Patrik Hrdina, který obsadil 30. místo z 46 účastníků. Třída windsurfing byla zastoupena poprvé kompletem One Design, který byl oplachtěn 7,4 m² velkou plachtou. Sydney 2000 Hry 27. olympiády se konaly v australském Sydney v září Jachting se odehrával v samém centru Sydney v tamějším přístavu, kde byl střídavý a velmi slabý vítr díky vysokým budovám. Ve windsurfingu se po kladných odezvách z minulé olympiády opět soutěžilo na plavidle One Design. Zástupce České republiky bohužel na hrách chybí. Athény letní olympijské hry se konaly v řeckých Athénách v srpnu Za zmínku stojí stříbrná medaile ( první v historii OH ) Lenky Šmídové ve třídě Evropa. Windsurfing byl již po třetí a naposledy zastoupen třídou One Design. Českou republiku tehdy reprezentoval Tomáš Malina na 31. místě z 34 účastníků. Peking 2008

130 29. letní olympijské hry se konaly v čínském Pekingu od 8. srpna 2008 do 24. srpna Jachting byl pořádán v 700km jiho-východně vzdáleném přímořském velkoměstu Quingdao, které leží ve velice teplém a znečištěném Žlutém moři. Poprvé na těchto hrách byl použit k závodu nový monotyp olympijské třídy windsurfingu Neilpryde RS:X s 9,5 m² velkou plachtou. Celková problematika olympijského windsurfingu je zejména zajímavá v tom, že téměř na každé z uvedených olympiád se měnilo vybavení, které značně ovlivňovalo jezdecký styl a v neposlední řadě i tréninkovou přípravu nebo taktiku jízdy. Samozřejmě tak jako v lyžování se stále vyvíjí nové technologie, tvary a další inovace, stejně tak tomu bylo, je a bude i ve windsurfingu. Současné třídy závodního windsurfingu Během nepříliš dlouhé historie tohoto sportu se vyvinula poměrně široká škála podob, v kterých dnes windsurfing můžeme vidět. 1, Třída RACEBOARD Nejvíce zastoupená třída v ČR i ve světě v okruhovém windsurfingu. Je vybavena 3,8 m dlouhým plovákem s oplachtěním velikosti 9,5 m². Olympijská třída od roku 1984 do , Třída FORMULA - Je vybavena 1m širokým, 2,75 m dlouhým plovákem. Závodník si může vzít libovolně velkou plachtu vzhledem k síle větru. 3, Třída FREESTYLE (wave) Cílem této třídy je provedení co nejnáročnějších triků za určitý čas. Závodníci mohou předvádět skoky na vlnách nebo různé otočky na rovné hladině. Používají se kratší prkna okolo 2,5 m dlouhé a plachty okolo 4-6 m² velké. Jezdec si typ vybavení může zvolit sám vzhledem ke své váze a síle větru. 4, Třída SLALOM - Závod se jezdí mezi dvěma bójemi pouze na boční vítr. Start je hromadný a účelem je dojet nejrychleji stanovený počet kol. Závodník si může zvolit velikost plachty a typ prkna jak uzná za vhodné. 5, Třída SPEED - Účelem je dosáhnout co nejvyšší rychlosti na volné hladině v aktuální síle větru, který zrovna panuje. Rychlost je měřena radarem z lodi. 7, Třída RS:X - Olympijská třída od roku 2005 pod záštitou asociace ISAF. Tento monotyp vyrábí firma Neilpryde. Jezdí se bez rozdílu vah v kategoriích žen a mužů na tzv. kursové trati v podobě čtverce. Systém kvalifikace na OH Olympijské hry jsou největší sportovní událostí moderní doby. Jsou hrdostí a snem každého profesionálního sportovce. Kvalifikace je jedním z klíčových okamžiků sportovní kariéry, který musíme překonat, abychom okusili chuť olympiády. Ve windsurfingu probíhá kvalifikace rok před OH a v rok konání OH. Z každého státu světa se může nominovat pouze jeden nejlepší závodník, který je členem reprezentačního družstva určitého státu. Počet států, které se v minulosti účastnili olympiády se pohyboval mezi Na V součastné době provozuje olympijský windsurfing přibližně 60 států. Mezi státy, které tradičně dominují na OH jsou např. Francie, Polsko, Španělsko, Velká Británie, Izrael, Nový Zéland atd. Jedná se o velké přímořské státy s dobrými podmínkami pro jachting, kvalitní a početnou základnou reprezentujících závodníků. Systém kvalifikace závisí na výkonnosti a výsledcích atleta v nominačních regatách. Těmito podniky jsou mistrovství světa a Evropy. Kritéria pro zařazení do reprezentačního družstva (RD)

131 Kritéria pro přijetí nových členů celého jachtařského reprezentačního družstva ustanovuje Český svaz jachtingu. Výkonnostní kriteria jsou zadána, tak aby se během kampaně zpřísňovala a RD se postupně zužovalo na závodníky, kteří se mohou reálně kvalifikovat a uspět na OH. Níže uvedená kriteria jsou určena pro zařazení do RD A a RD B. Závodníky v juniorských kategoriích navrhuje komise vrcholového sportu na základě výsledků z MS, ME a dalších významných juniorských regat a dále na základě jejich výkonnostního růstu. Technické aspekty olympijského windsurfingu Současným plavidlem je monotyp plavidla RS:X (viz obr. 1,2), který je na olympijské scéně již od Athén Jedná se o novou olympijskou třídu ve windsurfingu, která se začala vyrábět od roku 2005 a poprvé na OH v Pekingu 2008 byla olympijským plavidlem. Závodníci používali mnoho let komplet Mistral ONE DESIGN, který se výrazně lišil od součastné třídy RS:X. Změny byly provedeny jak v použitém materiálu na výrobu (80% karbon, 20% laminát), tak v technologii, rozměrech, hmotnosti a tvaru oplachtěného plováku. Nový typ plováku je schopen od 6m/s síly větru jet kurz proti větru ve skluzu, což před tím možné v této třídě nebylo. Závodění se tím pádem zrychlilo a stalo se tak aspoň pro mě zábavnějším. Pokud vítr klesne pod hranici 6 m/s, komplet RS:X je bohužel o mnoho pomalejší než dlouhý plovák ( RACEBOARD ) v jakémkoli kurzu. Změna plavidla měla za následek také posunutí ideální váhové hranice ze 70kg na 77kg a to bezesporu otevírá cesty i jiným typům závodníků. Nejlepší jezdci měří přes 185 cm, protože páka jakou působí proti odporu plachty je větší. Samozřejmě to platí pouze při silném větru. Naopak při slabém větru mají menší a lehčí závodníci nespornou výhodu. Obrázek č.1 plachta RS:X Obrázek č.2 plovák RS:X Taktické aspekty olympijského windsurfingu Není lepší cesty, jak se dobře naučit ovládat plavidla s pohonem větru a dále vylepšovat své dovednosti, než soupeřit s jinými loděmi, závodit se soupeři ve stejné lodní třídě. Závodění vás rychle naučí dobrému ovládání prkna i při jeho složitosti a také se naučíte, jak seřídit svůj komplet pro širokou škálu větrných podmínek. Tento pojem nazývají jachtaři i windsurfaři trim. Po fyzické připravenosti jezdce je to nejdůležitější prostředek ke kvalitnímu závodnímu výkonu. Trimování je vlastně optimální nastavení,

132 sladění regulačních prvků windsurfingového kompletu tak, aby bylo možno dosáhnout maximálního využití jeho potenciálu pro daný účel, v daném prostředí a s daným jezdcem. Na jízdu plováku, zejména pak na jeho rychlost a potažmo nástup do skluzu mají vliv tyto faktory : Typ, výtlak, šířka a hmotnost vybavení, hmotnost a síla jezdce, pumping jezdce, velikost a typ plachty, trimování plachty, nastavení trapézových úvazků, pozice kloubu v prkně. ( Štumbauer J., 2005 ) U olympijského windsurfingu jsou tyto faktory pouze tři a to hmotnost jezdce, jeho úsilí ( pumping ) a trim plachty. Důvod je jednoduchý, protože každý používá stejné vybavení, takže úspěch závodníka je čistě v jeho fyzické a psychické připravenosti. V neposlední řadě je také důležitá aklimatizace a znalost místních povětrnostních podmínek. LITERATURA BEZDÍČEK J. Windsurfing. Votobia Brno 1994, 159 s., ISBN Česká windsurfingová asociace [online] [cit ]. Historie windsurfingu. Dostupné na WWW: Český svaz jachtingu [online] [cit ]. Nominační pravidla reprezentace ČSJ. Dostupné na WWW: KOVAŘÍK V. Teorie a didaktika windsurfing. Univerzita J.E. Purkyně, Brno 1980, 68 s., skripta rektorátu UJEP, Jaselská 25 - ofsetový tisk PSALMAN, V. Vztah podminujucich faktorov a špotoveho výkonu vo windsurfingu. Bratislava 2005, Dizertační práce ŠTUMBAUER J., VOBR R. Windsurfing. Protisk - České Budějovice 2005, ISBN TECHNICAL AND TACTICAL ASPECTS OF OLYMPIC WINDSURFING Petr KUCERA Faculty of sport studies, Masaryk university, Czech republic SUMMARY The topic of our work are the technical and tactical aspects of the olympic windsurfing. The first paper deals with the history of the windsurfing. The main point is describe individual olympic events and rules conneting with qualification for olympic games in windsurfing class. The second part is dealing with olympic windsurfing from the technical point of view and in more details with a technical equipment of a rider. The third part includes tactical aspects, where we go throught everything concerning racing. Further we are dealing with factors, which affect tactic of a rider and his skills needed for riding on windsurfing. Key words: Olympic windsurfing, technical and tactical aspects

133 POROVNANIE FYZIKÁLNYCH PARAMETROV VESLÁROV V PRÍPRAVE NA VODE Pavel LACKOVIČ Katedra telesnej výchovy FEI STU, Bratislava, Slovenská republika REZUMÉ Výskum sme uskutočnili na vzorke 19 výkonnostných až vrcholových veslárov v priebehu prípravy na vode. V našom výskume sme sa zamerali na porovnanie rýchlosti lode s frekvencie záberov za minútu, sily vynaloženej v jednotlivom zábere a času potrebného na naviazanie vody na veslo tzv. momentu chytenia zaveslovania, o ktorých sa domnievame, že výrazne ovplyvňujú veslársky výkon. Namerané hodnoty sme štatisticky vyhodnotili a následne použili v praxi. Výskum sme robili pomocou prístroja Weba Row X. Je to prístroj vyvinutý na diagnostiku techniky vodných športov v ich prirodzenom prostredí. Prístroj zaznamenáva 84 parametrov a následne po prepojení s počítačom ich vyhodnotí v grafickej aj numerickej podobe. Kľúčové slová: veslovanie, Weba Row X, METODIKA Výskum sme uskutočnili na vzorke 19 veslárov rozdielnej výkonnosti veslujúcich 5 a viac rokov za pomoci prístroja Row X. Prístroj Row X bol zostrojený rakúskou firmou Weba Sport zaoberajúcou sa doplnkami pre vodné športy a spolupracujúcou s mnohými vrcholovými športovcami. Prístroj Row X slúži na diagnostikovanie trénovanosti a hodnotenie techniky športovcov, pohybujúcich sa vo vodnom prostredí. Výhodou prístroja oproti donedávna používaným, je diagnostika v prirodzenom prostredí športovca, či už veslára, kajakára resp. kanoistu. Row X si športovec umiestni do ním používanej lode na základe čoho môže tréner dokonale zhodnotiť technickú vyspelosť daného jedinca a poukázať na prípadné chyby. Prístroj Row X môže nájsť veľké uplatnenie aj pri zostavovaní posádok, kde tréner po vyhodnotení záznamov viacerých športovcov, dokáže zostaviť tú potencionálne najlepšiu. Row X obsahuje centrálnu jednotku s internou pamäťou, snímače na veslá vybavené tlakovými senzormi, akcelerometrický snímač merajúci zrýchlenie a horizontálnovertikálne výkyvy lode a snímač, resp. vrtuľku umiestnenú na spodnej časti lode, merajúcu rýchlosť a absolvovanú vzdialenosť. Signály zo senzorov sú privádzané do mikropočítača centrálnej jednotky, ktorý ich registruje frekvenciou 100 Hz. Následne po prepojení s počítačom ich software vyhodnotí v grafickej aj numerickej podobe. Výskum bol robený na jazere Zlaté piesky a v snahe o čo najobjektívnejšie dodržanie podmienok boli merania uskutočnené vždy v priebehu dvoch dní, pričom teplota vody bola v obidvoch dňoch rovnaká. Medzi prvým až posledným meraním kolísala v rozpätí stupňov Celzia. Vplyv teploty vody na rýchlosť lode názorne vysvetľuje tabuľka (obr. č. 1).

134 Obr. 1: Vplyv teploty vody na rýchlosť lode Rýchlosť vetra sa pohybovala v rozmedzí 0,8-2,8 m/s, pričom pri meraniach jednotlivých veslárov kolísala o 0,5 m/s. Výskum pozostával zo štyroch meraní: 1. Nazačiatku sezóny, v druhej polovici marca, po absolvovaní zimnej prípravy 2. Začiatkom mája po absolvovaní 6 týždňového mezocyklu na vode 3. Začiatkom augusta pred absolvovaním najdôležitejších pretekov jednotlivých veslárov 4. Koncom septembra, nakonci veslárskej sezóny Jednotlivé merania pozostávali z minútového zaťaženia maximálnou intenzitou a frekvenciou záberov za minútu. Po konzultácii s odborníkmi, trénermi a na základe vlastného predvýskumu sme sa zamerali na fyzikálne veličiny, charakterizujúce techniku veslárskeho záberu a chod lode: rýchlosť lode, frekvencia záberov za minútu, sila vynaložená v jednotlivom zábere, čas pohonnej fázy, čas potrebný na naviazanie vody na veslo tzv. moment chytenia - zaveslovania. VÝSLEDKY Prvé merania po absolvovaní zimnej prípravy boli výrazne ovplyvnené silovo vytrvalostným tréningom charakteristickým pre toto obdobie prípravy. Merania vykazovali vysoké hodnoty silových parametrov, ktoré sa, ale nedostatočne prejavovali na rýchlosti lode. Relatívne nízke hodnoty maximálnej frekvencie záberov za minútu boli ovplyvnené vysokým podielom vytrvalostných tréningov (viď obr. č. 2).

135 710 4, , ,7 sila (N) ,6 4,5 4,4 4,3 4,2 rýchlosť (m/s) rýchlosť sila 640 4, meranie 3,9 Obr. 2 : Porovnanie sily a rýchlosti v jednotlivých obdobiach prípravy Druhé merania preukazovali len mierne zlepšenie tzv. rýchlosti chytenia a v priemere o 1,5 záberu sa zvýšila aj frekvencia záberov za minútu čo kladne ovplyvnilo aj celkovú rýchlosť lode, ktorá sa zvýšila v priemere o 0,2 m/s (viď. obr. č. 3).

136 45 4,9 40 4,8 frekvencia záberov za minútu ,7 4,6 4,5 4,4 4,3 4,2 4,1 rýchlosť (m/s) rýchlosť sila meranie 3,9 Obr. 3: Porovnanie frekvencie záberov za minútu s rýchlosťou lode v jednotlivých obdobiach prípravy V treťom meraní síce došlo k miernemu poklesu silových parametrov v priemere o 22,63 N oproti prvému meraniu, ale ostatné parametre sa vo výraznej miere zlepšili, následkom čoho sa lode zrýchlili v priemere až o 0,4 m/s. Nakoľko veslári v tomto období väčšinu tréningov absolvujú na vode a posiľňovanie je skôr zamerané na výbušnú silu, je pochopiteľné, že silové parametre nedosahujú hodnoty zo začiatku sezóny. Rozvoj dynamickej sily, ako aj tréningy zamerané na zlepšenie technickej vyspelosti jednotlivých veslárov, sa kladne odzrkadlili na zrýchlení chytenia, frekvencii záberov za minútu ako aj na najdôležitejšom parametri, celkovej rýchlosti lode (viď obr. č. 4 ).

137 45 4,9 rýchlosť "chytenia - zaveslovania" (ms) ,8 4,7 4,6 4,5 4,4 4,3 4,2 4,1 4 rýchlosť (m/s) rýchlosť sila ,9 meranie Obr. 4: Porovnanie rýchlosti chytenia - zaveslovania s rýchlosťou lode v jednotlivých obdobiach prípravy Posledné merania ku koncu veslárskej sezóny už vykazovali zhoršenie výsledkov, ktoré by sa dali vysvetliť fyzickou, ale aj psychickou únavou veslárov po náročnej sezóne. Zhoršenie bolo viditeľné na všetkých skúmaných parametroch a prejavilo sa aj na celkovej rýchlosti lode (viď obr. č. 5). 5,3 5,1 4,9 rýchlosť m/s 4,7 4,5 4,3 4,1 3,9 3,7 3, meranie Obr. 5: Vývoj rýchlosti v jednotlivých obdobiach prípravy

138 Využitie v praxi: Na základe nášho výskumu sme zistili, že veslári potrebujú viac ako 6 týždňový mezocyklus po absolvovaní zimnej prípravy, strávený na vode, pre získanie citu pre vodu a dosiahnutie optimálnych výsledkov. V procese plánovania prípravy veslárov je vhodné vziať do úvahy čas potrebný na získanie citu pre vodu ako aj čas potrebný na rozvoj technických zručností vo veslovaní na vode. Pri našom výskume sme tiež upozornili trénerov na zistené svalové dysbalancie jednotlivých veslárov a poukázaním na konkrétne nedostatky v technike jednotlivcov, sme im pomohli zlepšiť ich individuálny prístup. Prístroj Row X môže byť, v súčinnosti s ostatnými doplnkami ako sú športtester, laktátomer atď., výrazným pomocníkom trénerom pri zostavovaní tréningov, zisťovaní technických nedostatkov jednotlivcov ako aj pri tvorbe posádok. Na základe získaných dát môže tréner objektívne analyzovať konkrétnych veslárov a porovnať výkon jednotlivých zostáv. LITERATÚRA LACKOVIČ P.: Základy a princípy veslárskej techniky. Diplomová práca, Bratislava, FTVŠ UK, COMPARISON OF PHISICAL PARAMETERS IN THE PREPARATION OF ROWERS ON THE WATER Pavel LACKOVIČ Slovak University of Technology in Bratislava, Faculty of Electrical Engineering and Information Technology, Department of Physical Education, Bratislava, Slovakia SUMMARY Our research was conducted on a sample of 19 elite rowers during the training on the water. We aimed to compare the velocity of the boat with strokes per minute, force per stroke and time to force peak which we consider that significantly affect rowing performance. The measured values are statistically evaluated and subsequently used in practice. The research was done with apparatus Row X. The Row X is a tool with several measuring instruments that provides a detailed picture of the boat movement, a rower s individual performance, or his/her performance compared to another crew member. Force exerted by each rower, rotation angle of each oar, boat speed, boat acceleration in X and Z axis and heart rate (optional) are measured. They can be presented in a certain time interval, monitored, and compared on a standard personal computer. From the obtained signals it becomes possible to calculate the most relevant information for the rower exerted power under different training conditions or during competitions. Simple use with most types of rowing shells and oars, enables a rower to observe the measurement data on his/her own boat and with his/her own oars. This data is sufficient for studying in detail the harmony of the individual s movements and forces, the differences in performance, successful training results, correct boat rigging,

139 and many other things. It is also possible to compare the acceleration of the boat with the power and velocity curves of the individual rowers. Key words: rowing, Weba Row X, boat

140 VÝVIN SOCIÁLNEJ KLÍMY V TRIEDACH S ROZDIELNYM ŠTUDIJNÝM PROGRAMOM Jana LAMOŚOVÁ Katedra telesnej výchovy, Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Slovenská republika REZUMÉ V príspevku sa sústreďujeme na problematiku vývinu a zmien sociálnej klímy a atmosféry športovej triedy v porovnaní s triedou s akademickým (nešportovým) programom počas štyroch rokov gymnaziálneho štúdia. Budeme prezentovať výsledky na základe štvorročných opakovaných zisťovaní sociálnej klímy triedy. Kľúčové slová: sociálna klíma, športové triedy, gymnázium ÚVOD Klíma v triede ovplyvňuje psychiku učiteľov i žiakov, a tým významne vplýva na priebeh vyučovacieho procesu. Jedným z dôležitých predpokladov úspešnej pedagogickej práce je aj dobrá sociálna klíma, preto sme jej venovali primeranú pozornosť a uskutočnili prieskum. Klímou v triede sa najčastejšie myslí atmosféra v triede a nálada, ktorá tam prevláda. Podľa Mareša (2001) zahŕňa termín klíma triedy po obsahovej stránke ustálené postupy vnímania, prežívania, hodnotenia a reagovania všetkých účastníkov života triedy (žiaci, učitelia) na to, čo sa v triede odohralo, práve odohráva alebo sa má odohrať v budúcnosti. Sledujeme ako sa utvára v priebehu stredoškolského štúdia sociálna klíma triedy, v ktorej adolescent študuje. V rámci porovnania vplyvu akademického a športového programu štúdia predpokladáme, že sociálna klíma športovej a akademickej triedy sa bude navzájom odlišovať. STANOVENIE VÝSKUMNEJ SITUÁCIE Skúmali sme v priebehu štyroch rokov dve paralelné triedy na gymnáziu, a to jednu športovú a druhú nešportovú. Metodológia vychádza z koncepcie longitudinálneho výskumu. Longitudinálny výskum znamená získavanie údajov od rovnakých ľudí počas určitej zmysluplnej časovej periódy na odhadnutie vývinových zmien, ktoré sa odohrávajú v danom veku. Náš výskum zahŕňa celé obdobie adolescencie teda spĺňa kritéria kladené na takýto výskum. CHARAKTERISTIKA SÚBORU Vzorka Výskumný súbor dotazníkového prieskumu je tvorený dvomi triedami gymnázia. Jednou triedou so zameraním na telesnú výchovu, konkrétne basketbal a jednou triedou so všeobecným zameraním (nešportovým).

141 Športová Nešportová 19 žiakov 27 žiakov NÁSTROJE MERANIA Výskumné údaje sme získali dotazníkovou metódou Dotazník sociálnej klímy Naša trieda (Fraser-Fisher, 1986) Dotazník austrálskych autorov preložený a adaptovaný J. Lašekom (1991) je orientovaný na spoznávanie sociálnej klímy v triede podľa piatich hľadísk: Spokojnosť v triede, ktorá hovorí o vzťahu žiakov k svojej triede o miere uspokojenia a citovej pohody. Trenice v triede. Škála ukazuje komplikácie vo vzťahoch medzi žiakmi, mieru napätia. Súťaživosť v triede, zisťujú sa konkurenčné vzťahy medzi žiakmi, miera snahy po vyniknutí a prežívanie školských neúspechov. Obtiažnosť učenia indikuje, ako žiaci prežívajú náročnosť školy. Súdržnosť triedy, miera kohézie vo vzťahoch medzi žiakmi. Orientačné normy boli urobené pre najvyššie triedy základnej školy. Vzhľadom na účel, na ktorý bol dotazník použitý nie sú normy samy osebe potrebné. Zaujímal nás hlavne rozdiel a podobnosť medzi triedami Dotazník diagnózy sociálnej atmosféry v skupine (J. Melibruda, 1976) Pojem sociálnej klímy a sociálnej atmosféry nie je na teoretickej rovine celkom vyjasnený a oba pojmy sa navzájom zamieňajú. V našom výskume sme atmosférou nazvali osobnú reflexiu správania triedy voči respondentovi. Klímou sme nazvali kognitívne posúdenie výskytu istých skupinových javov relevantných pre celkový pocit pohody v triede. Dotazník sociálnej atmosféry publikovaný poľským pedagógom J. Melibrudom v roku 1976 skúma ako členovia triedy vnímajú spôsob správania spolužiakov voči sebe špeciálne či sa v správaní a vzťahoch prejavuje úprimnosť a empatia, porozumenie (kongruencia), ocenenie hodnoty spolužiaka, a akceptácia jeho dobrých i zlých stránok. Dotazník nemá všeobecné normy. Je určený skôr na intraskupinové posudzovanie zmien v správaní triedy. PROCEDÚRA Merania sa uskutočňovali vždy na začiatku druhého polroka. Administráciu vykonáva v oboch triedach tá istá osoba. VÝSLEDKY

142 Testovali sme testom významnosti rozdielu priemerov. V dotazníku Naša trieda vyššie číslo znamená vyššiu škálovú hodnotu. Vzhľadom na to, že sme nemali dôvod predpokladať jednosmernosť rozdielov, alternatívna hypotéza k nulovej je v analýze tohto testu dvojsmerná. Dotazník Naša trieda

143 Škála 1 Spokojnosť Obr. 1 Priebeh spokojnosti v jednotlivých rokoch štúdia Tab. 1 Porovnanie stavu spokojnosti vo 4. ročníku spokojnosť akad šport Stř. hodnota 10, ,07647 Rozptyl 8, , Pozorování Společný rozptyl 6, Hyp. rozdíl stř. hodnot 0 Rozdíl 38 t Stat -0,85756 P(T<=t) (1) 0, t krit (1) 1, P(T<=t) (2) 0, t krit (2) 2, Záver: Miera spokojnosti naznačuje mierne znižovanie v priebehu štúdia. Stav v poslednom ročníku je v oboch triedach rovnaký. Rozdiel je nevýznamný. Škála 2 Trenice

144 Obr. 2 Priebeh výskytu treníc v jednotlivých rokoch štúdia Tab. 2 Porovnanie stavu výskytu treníc vo 4. ročníku akad šport Stř. hodnota 8, ,53238 Rozptyl 7, , Pozorování Společný rozptyl 5, Hyp. rozdíl stř. hodnot 0 Rozdíl 38 t Stat -2,5597 P(T<=t) (1) 0, t krit (1) 1, P(T<=t) (2) 0, t krit (2) 2, Záver: Trochu sa dalo očakávať, že v športovej triede bude viac napätí a nezhôd ako v akademickej nakoľko športovci v kolektívnych športoch sú viac závislí jeden na druhom. Toto očakávanie sa potvrdilo. Po celý čas štúdia bol tento rozdiel výrazný, aj keď v poslednom ročníku počet treníc v športovej triede poklesol. Napriek tom rozdiel medzi triedami je vysoko významný (p=0,01). Škála 3 Súťaživosť

145 Obr. 3 Priebeh súťaživosti v jednotlivých rokoch štúdia

146 Tab. 3 Porovnanie stavu rozvoja súťaživosti vo 4. ročníku akad šport Stř. hodnota 10, ,52595 Rozptyl 9, , Pozorování Společný rozptyl 7, Hyp. rozdíl stř. hodnot 0 Rozdíl 38 t Stat -0,94023 P(T<=t) (1) 0, t krit (1) 1, P(T<=t) (2) 0, t krit (2) 2, Záver: Súťaživosť je v športovej triede vyššia ako v akademickej. Napriek tomu analýza rozdielu priemerov ukázala, že tento rozdiel je nevýznamný, čo možno vysvetliť najskôr tým, že existujú veľké rozdiely vo vnímaní súťaživosti medzi jednotlivcami, najmä v akademickej triede (V=9,25). Škála 4 Náročnosť štúdia Obr. 4 Priebeh vnímania náročnosti štúdia v jednotlivých ročníkoch

147 Tab. 4 Porovnanie stavu vnímania náročnosti štúdia vo 4. ročníku akad šport Stř. hodnota 8, , Rozptyl 7, , Pozorování Společný rozptyl 5, Hyp. rozdíl stř. hodnot 0 Rozdíl 38 t Stat 1, P(T<=t) (1) 0, t krit (1) 1, P(T<=t) (2) 0, t krit (2) 2, Záver: Priebeh vnímania náročnosti štúdia má v akademickej triede zostupný charakter zvládanie náročnosti sa zlepšuje a štúdium sa vníma ako stále ľahšie. V športovej triede sa vníma tretí ročník ako najnáročnejší. Súvisí to so skutočnosťou, že žiaci si začínajú uvedomovať, že ich čaká maturitná skúška a ich pozornosť sa presúva od športového rastu na vzdelávanie. V poslednom ročníku je náročnosť vnímaná rovnako v oboch triedach. Škála 5 Súdržnosť Obr. 5 Priebeh rozvoja súdržnosti v jednotlivých rokoch štúdia

148 Tab. 5 Porovnanie stavu súdržnosti vo 4. ročníku súdržnosť akad šport Stř. hodnota 8, , Rozptyl 7, , Pozorování Společný rozptyl 8, Hyp. rozdíl stř. hodnot 0 Rozdíl 38 t Stat -1,16595 P(T<=t) (1) 0,12545 t krit (1) 1, P(T<=t) (2) 0, t krit (2) 2, Záver: Súdržnosť triedy je asi jav, ktorý viac súvisí s vekom ako s charakterom činnosti. Jej priebeh je v oboch triedach skoro identický a sleduje krivku dospievania od najvyššieho vnímania súdržnosti v pätnástom roku až k postupnej individualizácii na začiatku dospelosti. Dotazník skupinovej atmosféry Škála 1 Úprimnosť Obr. 6 Priebeh vnímania úprimnosti v jednotlivých rokoch štúdia

149

150 Škála 2 Porozumenie Obr. 7 Priebeh rozvoja porozumenia v jednotlivých rokoch štúdia Škála 3 Uznanie Obr. 8 Priebeh uznania v jednotlivých rokoch štúdia. Škála 4 Akceptácia Obr. 9 Priebeh rozvoja akceptácie v jednotlivých rokoch štúdia Zhrnutie: Dotazník sociálnej klímy vykazuje isté rozdiely medzi akademickou a športovou triedou. Je teda citlivý na obsah a charakter sociálnej interakcie. Melibrudov dotazník skupinovej atmosféry naopak ukázal, že vývin skupinovej atmosféry vcelku konzistentne sleduje predpoklady vyplývajúce z koncepcie skupinovej dynamiky (B.W. Tuckman, 1965), a to pokles po vcelku priaznivom začiatku a neskôr postupný nárast. V oboch triedach prebiehal tento proces rovnako. Výsledky sú natoľko podobné, že nebolo 150

151 treba robiť analýzu rozdielov. Zdá sa že Dotazník skupinovej atmosféry je skôr citlivý na časové zmeny ako na rozdiely v type skupiny, ktorá sa formuje a vyvíja. ZÁVERY 1. V dotazníku sociálnej klímy sme zistili, že miera spokojnosti postupne klesá. V oboch triedach majú rovnakú úroveň i priebeh. 2. Potvrdilo sa očakávanie, že v športovej triede bude viac napätí a nezhôd ako v akademickej. Po celý čas štúdia bol tento rozdiel výrazný aj keď v poslednom ročníku počet treníc v športovej triede poklesol. 3. Súťaživosť je v športovej triede vyššia ako v akademickej. Napriek tomu analýza rozdielu priemerov ukázala, že tento rozdiel je nevýznamný, čo možno vysvetliť najskôr tým, že existujú veľké rozdiely vo vnímaní súťaživosti medzi jednotlivcami v oboch triedach. 4. Priebeh vnímania náročnosti štúdia má v akademickej triede zostupný charakter zvládanie náročnosti sa zlepšuje a štúdium sa vníma ako stále ľahšie. V poslednom ročníku je náročnosť vnímaná rovnako v oboch triedach. 5. Súdržnosť triedy podobne ako charakteristiky skúmané Melibrudovým dotazníkom sociálnej atmosféry sú asi javmi, ktoré viac súvisia s vekom ako s charakterom činnosti. Ich priebeh je v oboch triedach skoro identický a sleduje krivku dospievania. Súdržnosť bola najvyššie hodnotená v prvom ročníku a potupne sa individualizuje na začiatku dospelosti. Melibrudov dotazník skupinovej atmosféry ukázal, že vývin skupinovej atmosféry vcelku konzistentne sleduje predpoklady vyplývajúce z koncepcie skupinovej dynamiky (B.W. Tuckman, 1965), a to pokles po vcelku priaznivom začiatku a neskôr postupný nárast. V oboch triedach prebiehal tento proces rovnako. Aj keď výskumný problém bol predovšetkým poznávací, možno zo zistených výsledkov odvodiť isté metodické závery aj pre pedagogické vedenie športových tried. Športové triedy boli zriadené s cieľom zosynchronizovať tréningový a vyučovací proces na vytvorenie podmienok aby športovo talentovaná mládež mohla rozvíjať svoje nadanie. Študenti v týchto triedach spájajú túžbu stať sa dobrými športovcami s úsilím zodpovedne sa pripraviť na ďalšie štúdium. Oboje si vyžaduje vysokú mieru zainteresovanosti triedneho učiteľa. Naše zistenie, že Dotazník skupinovej atmosféry je skôr citlivý na časové zmeny ako na rozdiely v type skupiny, ktorá sa formuje a vyvíja, je pre učiteľa významný poznatok o vývoji skupinovej atmosféry v jednotlivých ročníkoch. Potvrdilo sa očakávanie že v športovej triede bude viac napätí a nezhôd. V súvislosti s týmito zisteniami odporúčame pre pedagóga viac ostražitosti, pretože v triede sa vyskytuje viacej individualít ako v akademickej triede. Poznatok, že súťaživosť je v športovej triede vyššia ako v akademickej je pre učiteľa výzva, ako toto dokáže využiť pri zvyšovaní pracovnej výkonnosti študentov. Veríme, že výsledky nájdu svoje uplatnenie v praxi, prispejú k rozšíreniu poznatkov o danej problematike a budú podnetom k ďalšej vedecko-výskumnej činnosti. 151

152 LITERATÚRA ČÁP, J. MAREŠ, J.: Psychologie pro učitele. Praha: Portál, s. ISBN X KOMÁRIK, E.: Sociálnopsychologické aspekty tímovej práce. in M. HUBA et al.: Tímová práca, Bratislava, STU, KOMÁRIK, E.: Metódy vedeckého poznávania človeka. Bratislava, UK,2002. LAMOŠOVÁ J.: Osobnosť, výkonnosť a sociálne vzťahy žiakov v športovej triede. Dizertačná práca, Bratislava FTVŠ UK LAŠEK J., MAREŠ, J.:Jak změřit socialní klíma třidy. Pedagogická revue 43, 1991 č.6 s MACEK P.: Adolescence. Praha, Portál ISBN:, MELIBRUDA, J.: Program treningu interpersonalnego dla nauczycieli. Warszawa, Instytut ksztalczenia nauczycielskiego, TUCKMAN, B.W. Developmental sequence in small groups. Psychological Bulletin 63, 6, pp , 1965 TUCKMAN B.W. - JENSEN M.A. Stages of small group development revisited. Group Org. Studies 2, 4, DEVELOPMENT OF THE SOCIAL CLIMATE IN CLASSES WITH DIFERRENT STUDY PROGRAM Jana LAMOŚOVÁ Department of Physical Education, Faculty of Electrical Engineering and Information Technology of the Slovak Technical University in Bratislava, Slovak republic SUMMARY In this paper we focus on the issues of development and changes in social climate and atmosphere in sport class compared with class with academic (unsportsmanlike) program during high school (four years). We will present the results based on the four-year repeated survey of social climate of the class. Key words: social climate, sporting classrooms, high school 152

153 PRÍČINY PORUŠOVANIA MORÁLKY A FAIR PLAY Dalibor LUDVIG Farmaceutická fakulta UK - Katedra telesnej výchovy a športu, Bratislava, Slovensko REZUMÉ: Príspevok prináša vo svete športu vždy aktuálnu tému oblasti fair play a morálky. Definuje pojmy ako fair play, morálka a morálny konflikt. Pomenováva príčiny porušovania morálky a fair play a dokazuje, že to nie je niečo abstraktné, teoretické. Naopak, sú blízke človeku lebo sú to jeho vnútorné mechanizmy (morálka a morálny konflikt), ktoré sa odzrkadľujú v jeho praktickej činnosti pri hre (fair play, unfair). Vymenované sú príčiny ako komercializácia športu, víťazstvo za každú cenu, stagnácia výkonnosti, zvnútornené zlo človeka a úchylky. Kľúčové slová: fair play, morálka a šport, morálny konflikt v športe ÚVOD Šport ako jeden z fenoménov života ľudstva má v sebe nielen rozmer dosahovania víťazstiev alebo prekonávania rekordov, ale aj etiky a humánnosti. Zamerať sa na výkon športovca len z pohľadu jeho úspechu (či neúspechu) je nesprávne. Vnímať, hodnotiť športovca, kolektív je nutné komplexne, teda aj zo strany etiky, morálnosti. Žiaľ, v športe sú tendencie zjednodušovať, zovšeobecňovať. Popri úspechu sa potláča úcta k súperovi, konanie v duchu fair play, čiže čestne a spravodlivo za každých okolností, je niečím okrajovým, do popredia sa dostáva víťazstvo za každú cenu. Akcent v tejto širokej téme budem venovať príčinám porušovania morálky a fair play. Fair play (angl. fair = spravodlivý, slušný, pekný, čistý; play = hra). Doslovný preklad čestná hra, resp. čestný spôsob súťaženia. 1 Fair play ako základný morálny princíp má byť jedinou (teda spravodlivou, čestnou, ušľachtilou, čistou, slušnou...) cestou k víťazstvu. Presnejšie povedané k športovému zápoleniu, lebo prvý aj posledný sa má správať slušne. Morálka a šport (Morálka sa z gréckeho slova ethos do latinčiny prekladá ako mos, čo znamená mrav, charakter, chovanie, vlastnosť, vnútorná podstata, predpis). Morálka v športe je reguláciou správania sa ľudí v oblasti športových aktivít. Športová morálka nestojí v opozícii voči všeobecnej morálke, i keď šport má svoje špecifické zákonitosti, hodnotové systémy a tomu zodpovedajúce morálne normatívy, ale je jej špecifikáciou, akcentáciou niektorých momentov, ktoré v športe zohrávajú významnejšiu úlohu ako v bežnom živote" 2 Morálny konflikt v športe - Nositeľom morálky je spoločnosť, tú tvoria ľudia, v športe sú to ľudia, ktorí sa podieľajú na športovom dianí. Táto športová spoločnosť je spojená a prepojená vzájomnými vzťahmi. Vychádzajúc z jedinečnosti, neopakovateľnosti každej osobnosti, treba priznať, že už len vzťah dvoch ľudí (tréner zverenec) prináša nedorozumenia, či rôzne pohľady na tú istú vec. Z väčších nedorozumení vznikajú konflikty a ak sú prenesené na oblasť morálky a športu, na ich pomenovanie sa používa termín morálny konflikt v športe. Morálny konflikt v športe je situácia vnútornej duševnej rozpoltenosti, ktorá vzniká vtedy, ak jestvuje minimálne možnosť voľby z dvoch možných, a pritom sa navzájom vylučujúcich foriem správania v športovej činnosti, resp. vzťahoch." 3 1 OBORNÝ, J fair play encyklopedické heslo. In KASA, J. ŠVEC, Š. a kol. Terminologický slovník vied o športe. Bratislava : UK, FTVŠ, s BOHUNICKÁ, L morálka v športe encyklopedické heslo. In: Sýkora, F.: Telesná výchova a šport. Terminologický a výkladový slovník. 2. zväzok. Bratislava : UK, FTVŠ, 1995, s BOHUNICKÁ, L morálka v športe encyklopedické heslo. In: Sýkora, F.: Telesná výchova a šport. Terminologický a výkladový slovník. 2. zväzok. Bratislava : UK, FTVŠ, 1995, s

154 Človek si uvedomuje zodpovednosť za svoje rozhodnutie. Morálny konflikt je prostredie, v ktorom uskutočňujeme mravnú voľbu a čiastočne odkladáme odev, ktorý zahaľuje naše mravné vnútro. 4 Spomínané pojmy morálka v športe, morálny konflikt v športe a fair play nie sú len niečím abstraktným, teoretickým. Naopak, sú blízke človeku, sú to jeho vnútorné mechanizmy (morálka a morálny konflikt), ktoré sa odzrkadľujú v jeho praktickej činnosti pri hre (fair play, unfair). Nasledujúce delenie odkrýva tak trochu neviditeľný svet človeka premietnutý konkrétne na športovcov. Príčiny a spôsoby porušovania morálky a fair play odhaľuje tretí a štvrtý typ. Štyri základné typy vzťahu vnútorných mechanizmov a výsledných činov: 5 1. Morálka Fair play Športovec pri vzniknutej situácii neváha. Športovcova morálka tvorí také silné zvnútornené hodnoty, že neváha a koná hneď v duchu fair play. 2. Morálka Morálny konflikt Fair play Vstup morálneho konfliktu. Rozhodnutie trvá dlhšie. Rozpor medzi tým, čo by chcel, a tým, čo by mal spraviť. Nakoniec sa rozhodne správne. 3. Morálka Morálny konflikt Unfair Vnútorné mechanizmy ako v predchádzajúcom type, ale výsledok opačný. Zvíťazí povrchnosť, svedomie zatlačené do úzadia. Je tu, ale možnosť tzv. "hryzenia svedomia", ktoré núti oľutovať svoj čin, žiaľ, výsledok spôsobený neférovým činom to už nemusí napraviť. 4. Morálka Unfair Športovec s veľmi nízkou morálnou úrovňou. Tak ako koná, mu je prirodzené a vlastné. Svedomie nefunguje. Bez zábran znižuje duševnú i telesnú stránku protihráča a je hrozbou nielen pre ľudí v športe, ale aj pre celú spoločnosť. PRÍČINY PORUŠOVANIA MORÁLKY A ŠPORTU Príčiny je možné pomenovať aj ako spúšťacie mechanizmy spôsobov ich porušovania. Nižšie vymenované príčiny sa dotýkajú nielen unfair správania sa samotného športovca, ale aj v širšom nazeraní a chápaní fair play, ktoré sa dotýka všetkých účastníkov športového diania (funkcionárov, novinárov, divákov, lekárov, masérov a pod.). Komercializácia športu Za vstupom komercializácie do sveta športu sa nemôžu jednoznačne vidieť iba negatívne tendencie. To si len ľudia dobrú myšlienku pretvorili na svoj pomýlený obraz. Peniaze alebo presnejšie viac peňazí v športe má aj svoje pozitívne stránky. Prostredníctvom finančnej podpory je možný rozvoj športu na každom kontinente. Dobrým príkladom je v tomto ohľade svetová futbalová asociácia FIFA, ktorá do rozvojových krajín začala vysielať svojich školených trénerov. Platení sú z FIFA a do krajiny sa v oblasti futbalu snažia zaviesť poriadok, systém do tréningov a celoročnej prípravy hráčov. FIFA vyčleňuje peniaze aj na stavbu trávnatých ihrísk a nákupu kvalitného športového výstroja. Komercializácia zvýšila záujem o šport v širokej verejnosti vstupom televíznych spoločností, ktoré si za odkúpené prenosy musia platiť. Nielen vstupom televízie, ale aj ostatných ďalších veľkých firemných subjektov z rôznych sektorov či už potravinárskeho, odevného, bankového, ropného, farmaceutického atď. Viac peňazí na výskum v akejkoľvek oblasti 4 OBORNÝ J Filozofické a etické pohľady do športovej humanistiky. Bratislava, UK, FTVŠ UK, s LUDVIG, D Morálka a šport. Diplomová práca. Bratislava: UK, FTVŠ, 2003, s

155 pomohol (a pomáha) v zlepšovaní výkonov. Príkladom sú kvalitnejšie a ohybnejšie žrde pre skokanov o žrdi, ktorí tak môžu prekonávať latku bezpečnejšie a vyššie. Carvingové lyže, kombinézy, vosky zase posunuli vpred svet lyžovania. A takto by bolo možné pokračovať ďalej. Z tohto všetkého vyplýva, že progres vo vývoji znamenal aj posun výkonov v jednotlivých športoch a disciplínach. Na zlepšenie výkonov nemá vplyv len materiál, ale aj sprofesionalizovanie športu. Vrcholový športovec sa mu venuje denne a je jeho zamestnaním. Veľký prínos vidím najmä zo strany medicíny a farmaceutického priemyslu. Nové technické vymoženosti, liečebné postupy a lieky pomáhajú rýchlejšie regenerovať organizmus po záťaži a pri zraneniach zabezpečujú rýchlejší návrat do športovej činnosti. Tou, ale negatívnou stránkou je, že ľudia sa začali naháňať za peniazmi. Peniaze aspoň vo väčšine prípadov kazia charakter človeka. Niekedy vidieť využívať peniaze na obohacovanie či ovplyvňovanie. Výskum v zdravotníctve priniesol aj neuveriteľný rozmach dopingu. Farmaceutické firmy investujú veľké sumy peňazí do vývoja nových, lepších, účinnejších dopingových prostriedkov, ktorých odhalenie vo vzorke odobratej krvi (alebo moču) športovca je minimálne a športovec tak môže beztrestne pokračovať v činnosti. Firmy to nerobia preto, aby sa pýšili úspechmi športovcov, ktorým dodali doping a nevyhlasujú verejne do celého sveta, pozrite tento vyhral (preto v úvodzovkách, lebo takéto víťazstvá fair play neuznáva) s naším dopingovým výrobkom. Produkujú ich, pretože je to pre nich veľký biznis. Komercializácia nemôže napríklad za snahu podplácať, a tak ovplyvniť výsledok. V športe a nielen v ňom boli takéto snahy aj predtým, keď plynulo do športu menej peňazí. Víťazstvo za každú cenu Zaujímavý názov, ktorý treba doplniť. Myslím, že ďalšími príčinami, ktoré sú navzájom veľmi blízko prepojené a spolupôsobia, sú peniaze (resp. viac peňazí), popularita (sláva), úspech, tlak okolia. Ak má športovec sen byť populárny, je potrebné víťazstvo, ktoré so sebou prináša úspech a následne aj tlak okolia (rodičia, tréner, fanúšikovia, sponzori), požadujúce opakovanie takýchto výsledkov. Víťazstvo za každú cenu je nebezpečným myslením pre športovca samotného, ale i pre jeho okolie, lebo nepochopil, že súčas-ťou športu sú aj prehry. Takýto jedinec (kolektív) sa nezastaví pred nikým a ničím. Na dosiahnutie svojho fetišu po víťazstvách si vyberá rôzne spôsoby. Otázka peňazí bola už spomínaná pri komercializácii. No pár slov z iného pohľadu. Veľké finančné dotácie za víťazstvá v golfe, v tenise, vo formule 1, v atletike, v hokeji alebo vo futbale nie sú len pozitívnym stimulom na zlepšovanie výkonnosti, ale aj otupujú, potláčajú zmysel športovca (spolu s neprimeraným tlakom okolia musíš vyhrať zneje od sponzorov, funkcionárov, fanúšikov...) konať v duchu fair play. Je tu ešte jedna možnosť. Trochu kodifikovaná. Nie je to víťazstvo za každú cenu, ale dosiahnutie svojej méty za každú cenu. Niektorí športovci sú takí sebakritickí a uvedomujú si, že pomýšľať na najvyššie priečky nemôžu mať ani len pomyslenie. Aj takáto menšia príčina aspoň sa zúčastniť veľkého podujatia, či už sú to olympijské hry, majstrovstvá sveta a pod., ich poháňa uchýliť sa k spôsobu, ktorý odporuje princípom fair play. Aj len "obyčajná" účasť, má pre takto plytko zmýšľajúcich športovcov význam, lebo získajú vo svojom okolí tak pre nich dôležitú popularitu a obdiv. Stagnácia výkonnosti 155

156 Pre každého športovca je to nepríjemné obdobie a záleží od sily osobnosti, ale aj jeho okolia ako toto obdobie preklenie. Niektorí reagujú tak, že vymenia trénera (v kolektívnych športoch funkcionári, v individuálnom sám pretekár), alebo zmenia tréningový proces, stravovanie poprípade aj značku, ktorá ich oblieka. To sú v celku logické zmeny, ktorými sa snaží o zmenu momentálneho stavu. Stagnácia je stav bezmocnosti, frustrácie, keď človek nedosahuje žiadny progres (doslova stojí na mieste) a možno, aj keď viac trénuje, výkony sú dokonca ešte slabšie ako pred stagnáciou. Odtiaľto je tiež veľmi blízko cesta vyskúšať nečestný spôsob súťaženia. Veľký nápor na psychiku má dlhotrvajúce tak polročné, ročné a dlhšie trvajúce stagnovanie výkonnosti. Zvnútornené zlo človeka Po dlhom zvažovaní, ako nazvať túto časť, som sa rozhodol pre takéto netradičné slovné spojenie. V športe si pod tým predstavujem nevraživosť, neznášanlivosť a to vo vzťahu hráč proti spoluhráčovi, súperovi, rozhodcovi, rase (rasizmus), národu (nacionalizmus), fanúšikovi... A samozrejme ďalšie iné kombinácie, napr. fanúšik proti rase, národu, rozhodcovi, súperovi, súperovým fanúšikom apod. Tu je veľmi tenká línia posudzovania medzi príčinou a spôsobom. Nepatrný rozdiel vidím v tom, že samotný spôsob vyjadrenie príčiny je v ľudskom správaní, prejave. Úchylky Opäť musím hneď spomenúť aj spôsob akým sa táto možno trochu netradičná príčina prejavuje. Exhibicionizmus - väčšinou divákov (ak neberieme do úvahy výchovný vplyv na deti, ktoré môžu byť prítomné na štadióne), môžeme považovať za neškodný prejav. Druhá príčina je závažnejšia, je to sexuálna narušenosť (prejavuje sa ako sexuálne obťažovanie). ZÁVER Určite sa nájdu aj ďalšie príčiny, ktoré sú svojím spôsobom špecifické a môžu nadväzovať na rôzne iné príčiny. Príklad: Spúšťacím mechanizmom, príčinou, môže byť rozhodcov verdikt, ktorý hráč, tréner alebo fanúšik berie v tom okamihu fyzickej a psychickej vypätosti pri hre ako veľkú nespravodlivosť a následný prejav nie je v duchu fair play. Základné atribúty férového správania sa (bez ohľadu na akúkoľvek príčinu resp. udalosť) čiže čestnosť a spravodlivosť vyznievajú možno ako snový idealizmus, veľmi vzdialený od dnešnej tzv. reálnej podoby športu. Našťastie (alebo lepšie povedané na dobro športu) nie je ľudstvo (športový svet) až tak morálne skazené, aby každý prijímal takúto plytkosť myslenia a následného negatívneho konania. Práveže vyvinúť extrémny výkon, no popritom byť schopný vnútorne a morálne kontrolovať svoje správanie, dodáva výkonu nadosobný, morálny rozmer. 6 6 GURSKÝ, T. 2001, Agresivita v športe a fair play. In: Fair play. Zborník referátov zo siedmeho Európskeho kongresu fair play organizovaného SOV. Bratislava, septembra 2001, s

157 LITERATÚRA BOHUNICKÁ, L morálka v športe encyklopedické heslo. In: Sýkora, F.: Telesná výchova a šport. Terminologický a výkladový slovník. 2. zväzok. Bratislava : UK, FTVŠ, 1995, s BOHUNICKÁ, L morálka v športe encyklopedické heslo. In: Sýkora, F.: Telesná výchova a šport. Terminologický a výkladový slovník. 2. zväzok. Bratislava : UK, FTVŠ, 1995, s. 153 GURSKÝ, T Agresivita v športe a fair play. In: Fair play. Zborník referátov zo siedmeho Európskeho kongresu fair play organizovaného SOV. Bratislava, septembra 2001, s. 17. LUDVIG, D Morálka a šport. Diplomová práca. Bratislava: UK, FTVŠ, 2003, s. 27. OBORNÝ, J fair play encyklopedické heslo. In KASA, J. ŠVEC, Š. a kol. Terminologický slovník vied o športe. Bratislava : UK, FTVŠ, s OBORNÝ J Filozofické a etické pohľady do športovej humanistiky. Bratislava, UK, FTVŠ UK, s. 50. REASONS FOR VIOLATING MORALITY AND FAIR PLAY Dalibor LUDVIG Farmacy of Faculty Comenius University Department Physical Education and Sport, Bratislava, Slovakia SUMMARY: Reasons for breaking morality and fair play. This paper always bring a hot topic on morality and fair play in the world of sport. It defines the concept of fair play, morality and moral conflict. It also names reasons for violating the morality and fair play, which proves it is real, not theoretical. On the contrary, they are close to human being, because they are his internal mechanisms (morality and moral conflict) which are reflected in human action in game (fair play, unfair). Reasons are listed as sport commercialization, victory at all costs, stagnant performance, inner human evil and deviations. KEYWORDS: fair play, morality and sport, moral conflict in sport 157

158 VPLYV KOOPERATÍVNEHO UČENIA V TELESNEJ A ŠPORTOVEJ VÝCHOVE NA SOCIOPREFERENČNÉ VZŤAHY MEDZI ŽIAKMI Martina LUPTÁKOVÁ, Janka PERÁČKOVÁ, Fakulta telesnej výchovy a športu, Univerzita Komenského v Bratislave, Slovensko REZUMÉ Cieľom práce bolo priniesť nové poznatky o vplyve kooperatívneho učenia v telesnej a športovej výchove na zmenu sociopreferenčných vzťahov v školskej triede. Empirický výskum sa realizoval na Gymnáziu Ladislava Sáru v Bratislave medzi žiakmi 1. ročníka. Kooperatívne učenie sa realizovalo prostredníctvom kooperatívnych aktivít v experimentálnych skupinách VE d (dievčat) a VE ch (chlapcov) počas výchovno-vzdelávacej činnosti na hodinách telesnej a športovej výchovy. Na základe vyhodnotenia môžeme konštatovať, že realizácia kooperatívneho učenia počas 3 mesiacov v telesnej a športovej výchove sa štatisticky významne podieľa na formovaní pozitívnych sociopreferenčných vzťahov žiakov na vyučovaní a vysoko štatisticky významne hlavne v dievčenských skupinách. Kľúčové slová: kooperatívne učenie, sociopreferenčné vzťahy medzi žiakmi ÚVOD Problém školy 21. storočia je ten, že poníma triedu ako skupinku jednotlivcov oddelených navzájom od seba, a tak sa k nej aj správa. Väčšina žiakov v súčasnej dobe je vyučovaná klasicky (tradične) a alternatívy sa im ponúkajú skôr len z času na čas, na spestrenie výučby. Vzbudiť a zvýšiť záujem žiakov o učenie v dnešnej dobe, nie je také jednoduché. Výsledky výskumov (Fraser, 2001; Ghaith, Shaaban, Harkous, 2007) naznačujú, že kooperatívne učenie je efektívne najmä v oblasti vytvárania pozitívnych vzťahov medzi žiakmi, vo zvýšení sebadôvery a motivácie k učeniu, v náraste spôsobilosti kritického myslenia, ale aj v oblasti kognitívneho učenia (Turek, 2002). Skalková (2007) vysvetľuje, že pri kooperatívnom učení nejde o súťaživosť medzi členmi skupiny, o získanie maximálneho zisku pre jedinca na úkor ostatných, ale o vzájomné porozumenie, ochotu k spolupráci a vzájomnej pomoci, ale i zručnosti vzájomne si pomáhať. Každá vyučovacia hodina telesnej a športovej výchovy má prispieť k uskutočňovaniu predpokladaných cieľov a k všestrannému osobnostnému rozvoju žiakov (Peráčková, 2001). Kooperatívne učenie je učenie, líšiace sa od individuálneho alebo frontálneho tým, že je postavené na spolupráci osôb pri riešení úloh. Riešitelia sú vedení k tomu, aby si dokázali rozdeliť sociálne role, naplánovali si celú činnosť, rozdelili si ďalšie úlohy, naučili sa radiť a pomáhať si, kontrolovať jeden druhého, riešiť ďalšie problémy, hodnotiť prínos jednotlivých členov (Průcha, Walterová, Mareš, 1998). Dokázalo sa (Pánisová, 2012), že zámerným realizovaním kooperatívneho učenia v telesnej a športovej výchove sa významne prispelo k pozitívnym zmenám v sociálnej klíme medzi žiakmi. CIEĽ Cieľom práce bolo na základe empirického výskumu prispieť k rozšíreniu poznatkov o vplyve kooperatívneho učenia v telesnej a športovej výchove na zmenu sociopreferenčných vzťahov medzi žiakmi. HYPOTÉZA 158

159 Zmeny v sociopreferenčných vzťahoch po aplikácii kooperatívneho učenia sa prejavia diferencovane u dievčat a chlapcov s pozitívnejším vplyvom u dievčat. ÚLOHA Porovnať vstupné a výstupné vzájomné voľby sociopreferenčných vzťahov zo sociometrického testu v experimentálnej a kontrolnej skupine dievčat, chlapcov. METODIKA Empirický výskum sa realizoval na strednej škole medzi žiakmi 1. ročníka. Výber respondentov bol zámerný pre jeho dostupnosť a možnosť experimentu v prirodzených podmienkach školského vyučovania telesnej a športovej výchovy. Experimentálne súbory tvorilo 31 žiakov VE d (14 žiačok) a VE ch (17 žiakov) vybraných tried 1. ročníka Gymnázia Ladislava Sáru v Bratislave, ktorým boli počas vyučovania zaraďované kooperatívne aktivity na každej vyučovacej hodine v čase trvania 15 minút. Kontrolné súbory tvorilo 29 žiakov VK d (19 žiačok) VK ch (10 žiakov), ktorí pracovali podľa plánu výchovno-vzdelávacej činnosti bez kooperatívneho vyučovania. Na testovanie hypotéz sme použili experimentálnu metódu pedagogický experiment a sociometriu (na zisťovanie sociopreferenčných vzťahov). Náš experimentálny činiteľ bol tvorený nami navrhnutými a z tiež literatúry vyhľadanými kooperatívnymi aktivitami (Pánisová, Peráčková, 2012; Gato, 2009; Kolčáková, Sabol, 2003; Siberman, 1997; Grineski, 1996), ktoré sme aplikovali na hodinách telesnej a športovej výchovy. Kooperatívne aktivity sa zameriavali na pozitívne väzby medzi žiakmi, na kohéziu klímy triedy, na sociálnu interakciu, na sociálnu komunikáciu a na sociálne zručnosti. Sociometriou sme zisťovali vzájomné voľby a rozdiel volieb: pozitívna voľba +, negatívna voľba -, obojstranná pozitívna voľba (+), obojstranne negatívna voľba (-). Na spracovanie a vyhodnocovanie získaných údajov sme použili štatistické metódy. VÝSLEDKY A DISKUSIA V práci sme sa snažili prispieť k rozšíreniu poznatkov o vplyve realizácie kooperatívneho učenia v telesnej a športovej výchovy na zmenu vzťahov medzi členmi výskumných súborov. Výsledky sociometrických testov nám slúžili ako kritérium k spracovaniu a vyhotoveniu výskumných údajov. Dané zistenia nám slúžia k overeniu kvality kooperatívneho učenia v telesnej a športovej výchove a jeho realizácie v pedagogickej praxi. Sociometrickým testom bolo zistené, že realizácia kooperatívneho učenia na hodinách telesnej a športovej výchovy mala vplyv na vzťahy medzi žiakmi v triede. Pri analýze a porovnaní našich vstupných a výstupných sociometrických matíc v experimentálnych skupinách VE d (dievčat) a VE ch (chlapcov) sme zaznamenali zmeny v počte vzájomných volieb pri výstupnom sociometrickom teste oproti vstupným testom. 159

160 Vstup - výstup VEd 1.E Vstup - výstup VKd 1.B (+) (-) Vstup VEd 1.E Výstup VEd 1.E (+) (-) Vstup VKd 1.B Výstup VKd 1.B Obr. 1 Experimentálna dievčenská trieda Obr. 2 Kontrolná dievčenská trieda V dievčenskej experimentálnej skupine nastalo výrazné zlepšenie zvýšením pozitívnych volieb z 12 volieb na 18 volieb, znížili sa negatívne voľby, znížili sa obojstranne pozitívne voľby a zvýšili sa obojstranne negatívne voľby. Pri porovnaní dvoch testovaní vstupného a výstupného (obrázok 1) vidíme posuny a prestupy v jednotlivých kategóriách volieb. V experimentálnej skupine vo výstupnom teste je sýtenie kategórie pozitívna voľba (18) a vyrovnávanie počtu v ostatných kategóriách volieb, kde v negatívnej je 13 volieb, v obojstranne pozitívnej je 12 volieb a v obojstranne negatívnej je 13 volieb. Kontrolná skupina dievčat si zlepšila pozitívnu vzájomnú voľbu o hodnotu 6, no zhoršila si negatívnu vzájomná voľbu, zhoršila si obojstranne pozitívnu vzájomnú voľbu o hodnotu 6. V experimentálnej skupine chlapcov sa zmeny zaznamenali v dvoch kategóriách, kde v pozitívnej voľbe sa znížil počet o 6 a vo vzájomnej pozitívnej voľbe vzrástol počet na 6. Negatívna voľba a vzájomne negatívna voľba ostali na rovnakej úrovni. V kontrolnej skupine chlapcov nenastali výrazné zmeny v sledovaných kategóriách. 160

161 Vstup - výstup VKch 1.B (+) (-) Vstup VKch 1.B Výstup VKch 1.B Obr. 3 Experimentálna chlapčenská trieda Obr. 4 Kontrolná chlapčenská trieda Na základe výsledkov vzájomných volieb môžeme vidieť porovnanie rozdielov hodnôt vzájomných volieb v experimentálnych a kontrolných skupinách. Obr. 5 Grafický rozdiel vzájomných volieb sociopreferenčných vzťahov vo všetkých triedach dievčat a chlapcov Celkové zlepšenie rozdielov v hodnotách vzájomných volieb podľa sociometrickej matice v experimentálnej skupine dievčat VE d predstavovalo hodnotu 4 oproti hodnote 0 vo vstupnom testovaní. V dievčenskej kontrolnej skupine VK d sa rozdiel vo vzájomných voľbách zhoršil z hodnoty 0 na hodnotu -2. V celkovom rozdiele hodnôt vzájomných volieb v experimentálnej skupine chlapcov VE ch sa hodnota 0 pri vstupných testovaniach zlepšila na hodnotu 2 vo výstupných testovaniach. V celkovom rozdiele hodnôt vzájomných volieb, podľa sociometrickej matice, sa hodnoty v kontrolnej skupine chlapcov VK ch na základe posunov medzi jednotlivými kategóriami zhoršili z hodnoty 1 na hodnotu 0. Zlepšenie rozdielu hodnôt vzájomných volieb v experimentálnych skupinách dievčat (o 4) a chlapcov (o 2) je dôkazom skvalitnenia vzťahov medzi jej členmi, čo potvrdila aj štatistická významnosť na hladine významnosti p 0,05. Je dôležité zdôrazniť, že dievčatá z experimentálnej skupiny mali zvýšenie počtu pozitívnych vzájomných volieb v porovnaní s experimentálnou skupinou chlapcov a tiež kontrolnými skupinami dievčat a chlapcov. Tým sa nám potvrdila stanovená hypotéza. 161

162 Cieľom sociometrického testu, ktorý žiaci vypĺňali na začiatku a na konci pedagogického experimentu, bolo zistiť, či aplikácia kooperatívneho učenia na hodinách telesnej a športovej výchovy mala vplyv na vzťahy medzi žiakmi triedy. Zisťovali sme či došlo k pozitívnemu posunu v ich sociopreferenčných vzťahoch. Bandura (1976) a jeho výskumy poukazujú na silu modelov správania sa pri rozvíjaní sociálnych spôsobilostí žiakov. Týmito modelmi sú vo veľkej miere spolužiaci v triede. Pri analýze našich vstupných a výstupných sociometrických matíc v experimentálnych skupinách VE d a VE ch sme zaznamenali zmeny v počte vzájomných volieb pri vstupnom a výstupnom sociometrickom teste. Je dôležité zdôrazniť, že dievčatá a chlapci experimentálnych skupín mali zvýšenie počtu vzájomných volieb v porovnaní ku kontrolným skupinám a dievčatá z experimentálnej skupiny mali zvýšenie počtu vzájomných volieb aj v porovnaní s experimentálnou skupinou chlapcov. Uvedené fakty naznačujú, že kooperatívne učenie má pozitívny vplyv na vzťahy medzi žiakmi. Myslíme si, že dominantným postavením kooperatívnych aktivít bola miera kooperácie (spolupráce medzi sebou). Všetci učitelia pracujú v triedach plných zaujímavých interakcií a Johnson a Johnson (1989) zistili veľmi zaujímavý fakt, že vzájomné vzťahy medzi žiakmi sú rovnako významné v učení sa ako aj v sociálnom rozvoji, a že vzťahy medzi žiakmi môžu ovplyvňovať aj vzťahy medzi nimi a ich učiteľom. Ak učiteľ žiakov motivuje, hrá sa s nimi kooperatívne hry na posilnenie skupinového cítenia, využíva spolupracujúce aktivity v hodinách, rozdeľuje úlohy podľa povahy jednotlivcov v triede dospeje k želanému výsledku, čo je zlepšenie vzťahov medzi žiakmi navzájom. LITERATÚRA BANDURA, A Social learning perspective on behavior change. In A. burton (ed.), What makes behavior change possible? (pp ). New York : Brunner/Mazel. FRASER, B. J Classroom Climate. In Interanational Encyclopedia of the Social & Behavioral Sciences. Oxford : Elsevier Science, Ltd. ISBN-13: Pp GATO, M nejlepších her pro děti i dospelé, ke kterým nepotřebujeme vůbec nic. Olomouc : Bubico ISBN GHAITH, G. M. SHAABAN, K. A. HARKOUS, S. A An investigation of the relationship between forms of positive interdependence, social support, and selected aspects of classroomclimate. In System, Vol. 35, No. 2, pp [cit ]. GRINESKI, S., Cooperative Learning in Physical education. Moorhead State university. Human Kinetics, ISBN JOHNSON, D. W. JOHNSON, R. T Cooperation and Competition Theory and Research. Edina, MN : Interaction Book Company KOLČÁKOVÁ, B. M., SABOL, J Konštruktívne a kooperatívne hry v školských kluboch detí. Banská Bystrica : Metodické Centrum, 2003, 24 s. PÁNISOVÁ, M Vplyv kooperatívneho učenia v telesnej a športovej výchove na zmenu sociálnej klímy triedy. dizertačná práca : Univerzita Komenského, 2012, 154 s. PÁNISOVÁ, M. PERÁČKOVÁ, J Kooperatívne hry a cvičenia. In Telesná výchova & šport. Roč. 22, č. 1 (2012), s. V-VIII metodická príloha. PERÁČKOVÁ, J Organizačné formy vyučovania v školskej telesnej výchovy, didaktické formy na hodinách telesnej výchovy. In KOLEKTÍV Didaktika školskej telesnej výchovy. Bratislava : Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského, 2001, s ISBN PRŮCHA, J. WALTEROVÁ, E. MAREŠ, J Pedagogický slovník. Praha : Portál, ISBN

163 SIBERMAN, M metod pro aktivní výcvik a vyučovaní : osvědčené způsoby efektívního vyučovaní. (spolupráca s Karen Lawsonová) 1. vyd. Praha : Portál, s. ISBN X. SKALKOVÁ, J Obecná didaktika. 2., rozšírené a aktualizované vydání. Praha : Grada Publishing, a. s., ISBN TUREK, I Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. Bratislava : MPC, ISBN THE IMPACT OF COOPERATIVE LEARNING IN PHYSICAL EDUCATION LESSONS ON SOCIAL RELATIONSHIPS BETWEEN PUPILS Comenius University, Faculty of Physical Education and Sports, Bratislava, Slovakia SUMMARY The aim of this work was to provide new knowledge about the impact of cooperative learning in physical education lessons on social relationships changes between pupils in the classrooms. Empirical research was carried out at Ladislava Saru High School in Bratislava between the pupils from the first year of study. Cooperative learning was realized with cooperative activities in experimental groups VE d (girls) a VE ch (boys) during physical education lessons. Based on the evaluation we can conclude that the implementation of cooperative learning in physical education lessons, as an experiment which lasted 3 months, significantly contributes in the creation of positive social relationships between pupils in the classroom and highly statistically significantly especially in the girls experimental group. Key words: cooperative learning, social relationships between pupils 163

164 POROVNANIE KINEMATICKÝCH CHARAKTERISTÍK PLAVECKÉHO SPÔSOBU KRAUL V ŠPORTOVOM PLÁVANÍ, TRIATLONE A VODNOM PÓLE Peter MANDZÁK Katedra telesnej výchovy a športu, Fakulta humanitných vied, Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica, Slovensko REZUMÉ Autor sa v príspevku zaoberá porovnaním techniky kraulového plaveckého spôsobu u plavca, triatlonistu a hráča vodného póla. Výsledky preukázali zistené rozdiely v priestorových a časových charakteristikách, ktoré závisia od somatických parametroch športovca, kĺbovej pohyblivosti ramena, rýchlosti plávania a dĺžky plaveckej disciplíny, na ktorú sa športovec pripravuje. Kľúčové slová: plavecký spôsob kraul, kinematická analýza techniky, plavecké športy ÚVOD Plavecký výkon je determinovaný zložitým systémom faktorov, ktorých vzájomné pôsobenie určuje jeho kvalitu. Vedecké štúdie z oblasti plávania (Fernandez, et all. 2012; Kirmizibayrak et all, 2011; Hlavatý, 2010; Mandzák et all, 2010) poukazujú na to, že okrem somatických, motorických, fyziologických a psychických faktorov má dôležitý význam faktor techniky. Ten je možné do určitej miery účelne ovplyvňovať tréningom. Zdokonaľovanie plaveckej techniky je spojené s tzv. získavaním pocitu pre vodu. Znamená to u plavca získať schopnosť sa čo najdokonalejšie oprieť rukou o vodu (vytvoriť tzv. propulzívnu silu) a uskutočniť posun tela vpred s minimom brzdivých účinkov. PROBLÉM Z pohľadu motoriky sa za najprirodzenejší a zároveň najrýchlejší spôsob pohybu človeka vo vodnom prostredí považuje plavecký spôsob kraul. Keďže v porovnaní s ostatnými spôsobmi najúčinnejšie rešpektuje princípy hydrodynamiky, umožňuje tým plavcovi účelne čerpať energetické zdroje a vytvárať tak optimálne podmienky na dosiahnutie jedinečného výkonu vo vode. Práve táto výnimočnosť techniky predurčuje uplatňovať kraulový spôsob nie len ako jeden zo spôsobov v športovom plávaní, ale aj pri plnení úloh a činností vo vodnom prostredí mimo plaveckého bazénu (záchrana, vodné pólo, triatlon a pod.). Aby sme dokázali objektívne posúdiť kvalitatívnu stránku kraulovej techniky, je potrebné poznať špecifiká športového odvetvia, v ktorom sa plavecký spôsob uplatňuje. Kinematické a dynamické charakteristiky sa musia vyhodnocovať vo vzťahu k antropometrickým ukazovateľom plavca, fyzickej pripravenosti, dosiahnutému výkonu a k charakteru plaveckej disciplíny. CIEĽ Cieľom nášho príspevku je analyzovať a porovnať vybrané kinematické charakteristiky plaveckej techniky kraul v športovom plávaní, triatlone a vo vodnom póle, a poukázať na jej špecifiká vo vzťahu k charakteru plaveckej disciplíny. METODIKA Do nášho výskumu sme zaradili troch športovcov, ktorí v rámci svojho športu využívajú kraulovú plaveckú techniku. Pre porovnanie sme si zámerne zvolili športové plávanie, triatlon a kolektívnu hru vodné pólo. Naši vybraní testovaní športovci sa aktuálne zúčastňujú na športových podujatiach na území Slovenskej republiky a v susediacich krajinách. Do výskumnej vzorky sme zámerne zaradili probandov vo veku 22 rokov, pretože 164

165 predpokladáme, že štruktúra plaveckej techniky je z pohľadu ich dlhšej športovej činnosti ustálená. Tabuľka 1 Základné charakteristiky sledovaných probandov a ich športová špecializácia odvetví probandi Šport vek výška Hmotnosť (kg) Dĺžka plav disciplíny J.P plávanie m I.F triatlon m L.O. vodné pólo m Výskum sme realizovali v roku 2011/2012 v priestoroch krytej plavárne na FHV UMB v Banskej Bystrici, s dĺžkou bazénu 25m. Techniku plaveckého spôsobu, sme zaznamenávali v laboratórnych podmienkach vysokorýchlostnou kamerou s frekvenciou záznamu 120 fps, počas plávania na vzdialenosť 25 m. Kamera bola umiestnená vo vodonepriepustnom boxe. Rýchlosť plávania našich probandov zodpovedala ich reálnemu nasadeniu v plaveckej disciplíne, resp. vo vodnopóĺovej hre. Kameru so statívom sme umiestnili tak, aby optická os bola kolmá na rovinu snímania. Jej zameranie sme nastavili podľa kalibračných tyčí, ktoré sa nachádzali v priestore snímania. Aby záznam zachytil celý plavecký cyklus, zvolili sme z dôvodu obmedzenia priestoru v bazéne 8 metrovú ohniskovú vzdialenosť kamery od roviny snímania. Hĺbku umiestnenia kamery pod hladinou vody, sme stanovili na 0,25 m. Zábery plavcov sme vyhodnocovali v sagitálnej rovine. Okrem kamery pod vodou, sme druhú kameru umiestnili nad vodou, pričom objektívy boli nad sebou osovo centrované. Zo záznamu pod vodou, sme vyhodnocovali kinematické charakteristiky záberového cyklu. Pohyb nad vodou t.j. prenosovú fázu, sme vyhodnocovali kamerou umiestnenou vo výške 0,25m nad hladinou vody. Biomechanickú analýzu plaveckých techník, sme realizovali prostredníctvom softwaeru Quintic biomechanic, v ktorom sme výsledky kvantifikovali. Následne sme výsledky porovnali a vyhodnotili popisnou analýzou z pohľadu špecifík športových disciplín. VÝSLEDKY Pre prehľadnosť analýzy plaveckých techník vybraných probandov, sme výsledky rozdelili do dvoch častí. V prvej sa zameriavame na analýzu a porovnanie polohy tela a práce dolných končatín. V druhej analyzujeme mikrofázy pohybu horných končatín a ich vplyv na horizontálnu zložku dráhy pohybu tela plavca. Poloha tela a pohyb dolných končatín So znížením odporu vodného prostredia úzko súvisí poloha tela voči hladine vody tzv. nábehový uhol. Jeho hodnota sa mení v závislosti na rýchlosti plávania. Hofer (2003) uvádza, že zvýšená rýchlosť spôsobuje vyššiu polohu plavca vo vode, čím je plavec nútený prekonávať narastajúci odpor vodného prostredia. Výsledky analýzy nábehového uhla trupu našich vybraných plavcov poukazujú na to, že u respondenta L.O., hráča vodného póla, dosahuje náklon trupu v prípravnej a záberovej fáze najvyššiu fluktuáciu. Rozdiely náklonu tela dosahujú hodnotu až 7. Vyššia poloha je pre vodné pólo príznačná, pretože táto technika sa uplatňuje prevažne pri vedení lopty, kde je hlava nad vodou a rovnako aj pri prekonávaní krátkych plaveckých úsekov, ktoré si vyžaduje dynamika hry. U respondentov, ktorí v rámci svojich disciplín prekonávajú dlhšie úseky (plavci a triatlonisti), sa priemerná rýchlosť pohybu tela výrazne nemení. Zistené zmeny v nábehovom uhle v rozsahu 2-3 týchto športovcov považujeme za zanedbateľné. Tabuľka 2 Priestorové charakteristiky pohybu trupu a dolných končatín 165

166 meno Šport nábehový uhol trupu rozsah kopu záber. fáza ríp. fáza (cm) kop dol. končatín J.P. Plávanie dobý I.F. Triatlon dobý L.O. vod. Pólo ,13 2 dobý Záber dolných končatín má v kraulovom spôsobe nižšiu účinnosť ako je to v iných spôsoboch. V tomto prípade sa prioritne podieľajú na stabilizácii a koordinácii súhry pohybov. Napriek tomu svojou mierou prispievajú k propulzívnemu účinku záberových síl. Kým vo vytrvalostnom plávaní je pohyb obmedzený, u šprintérov je využívaný maximálne. Pri porovnaní techník kopu dolných končatín u probandov L.O. a I. F nás zaujal netradičný výsledok. Analýza pod vodou preukázala, že proband L.O. využíva dvojdobý kraulový kop, kde rozsah pohybu nôh dosahuje len 29,13 cm. Z hľadiska charakteru prekonávania krátkych plaveckých úsekov je tento kop neefektívny. Naopak triatlonista I.F využíva vo svojej technike štvordobý kop, ktorý je vzhľadom k vytrvalostnému plávaniu ( m) z dôvodu odčerpávania energetických zdrojov neekonomický. V tomto prípade ale môžeme predpokladať, že malý rozsah pohybu kompenzuje veľký energetický výdaj. Optimálny rozsah a druh kopu sme zaznamenali len u plavca, ktorý sa orientuje na stredné trate. Analýza pohybu paží 2D biomechanická analýza umožňuje študovať pohyb športovca vzhľadom k rovine. Preto kvantitatívne údaje jednotlivých mikrofáz záberu paží ktoré prezentujeme, predstavujú charakteristiky rovinnej krivky alebo priamky. Priestorové a časové charakteristiky nám umožnia objasniť rozdiely a špecifiká techník uplatňovaných v rôznych športových plaveckých odvetviach. Pri zhotovovaní videozáznamu sa probandi snažili prekonať určenú vzdialenosť na úrovni svojho súťažného výkonu. Tabuľka 3 prezentuje rozdiely v kvantitatívnych ukazovateľoch kraulovej techniky s ohľadom na športovú špecializáciu. Pri posudzovaní dĺžky záberu vo vode sa berie v úvahu pohyb ťažiska tela. Keďže pri 2D analýze je pomerne nepresné určiť polohu a pohyb ťažiska v plávaní, opierali sme sa o štúdiu Fernandeza et al. (2012), kde sme pozorovali horizontálnu dráhu pohybu bedrového kĺbu. Tabuľka 3 (cm) Meno šport učinnsoť záberu (poh.tela) Horizontálna zložka dráhy pohybu tela počas záberového cyklu probandov príprav fáza prechod. fáza záberov. fáza 166 fáza vytiahnutia fáza prenosu max hĺbka záberu J.P. plávanie 222,29 46,3 10,2 83,88 11,28 71,64 51,56 52 I.F. triatlon 184,35 33,61 18,5 78,53 7,18 46,53 61,0 35 L.O. v. polo 123,14 19,32 14,30 56,67 5,04 27,81 58,50 25 výška lakťa v prenose 55% rozdiel v dĺžke záberu plavca a vodnopólistu, poukazuje na to, že vo vodnom póle sa uplatňuje prevažne krátky a silný záber pri zachovaní vysokej frekvencii. Tabuľka 4 prezentuje časové charakteristiky kraulového záberu paží vo vybraných športoch. Časovo najrýchlejší záber 0,90s, sme potvrdili u vodnopólistu. U probandov J.P a I.F, ktorí predstavujú vytrvalostné disciplíny, je dĺžka záberu vzhľadom k prekonanej metráži vysoko dôležitá. Potvrdzuje to trvanie prípravnej fázy záberu, kde plavci po zasunutí paže do vody využívajú účinky propulzie k posunu tela vpred. Prípravná fáza sa pri plávaní nad 400 m vyznačuje dlhším trvaním, kde sa plavec usiluje uplatnením rotácie tela okolo pozdĺžnej osi natiahnuť záber a vytvoriť tak vhodnú polohu pre tzv. zachytenie záberu. U plavca

167 a triatlonistu v našom prípade prebiehala prípravná fáza v časovom intervale od 0,20 do 0,26s. Napriek spoločným znakom, špecifiká v plaveckej technike môžeme pozorovať aj medzi nimi. Dĺžku záberu ovplyvňuje okrem iného aj faktor kĺbovej pohyblivosti a typológia svalovej štruktúry, čo v prípade našich športovcov nie je zanedbateľné. Kým plavcov organizmus je ovplyvňovaný prevažne vodným prostredím, na triatlonistu vplýva aj plynné prostredie, v ktorom sa uskutočňujú ďalšie činnosti a to bicykel a beh. Môžeme sa preto domnievať, že technika plávania je týmto špecifickým tréningovým zaťažením prirodzene deformovaná (Obrázok. 1). Obrázok 1 Percentuálne porovnanie účinnosti záberu (posunu tela plavca) probandov v závislosti od špecifík sledovaných plaveckých činností Vznik propulzívnej sily predstavuje záberová fáza pohybu paží. U šprintérov je snaha skrátiť prípravnú a prechodnú mikrofázu na úkor záberu, čím sa dosahuje vyššia okamžitá rýchlosť plavca a tým aj jeho zrýchlenie. Rozdiely v úvodných fázach plaveckého záberu sme potvrdili časovou analýzou plaveckého cyklu v tabuľke 4. Záberová fáza predstavuje z hľadiska priestorového a aj časového najrozsiahlejšiu časť pohybu paží. Tabuľka 4 Časové charakteristiky mikrocyklu pohybu paží (cm) Meno šport trvanie záberu príprav fáza prechod. fáza záberov. fáza fáza vytiahnutia fáza prenosu J.P. Pla 1,36 0,26 0,07 0,50 0,07 0,46 I.F. Tria 1,62 0,20 0,13 0,62 0,1 0,57 L.O. Vo Po 0,90 0,13 0,1 0,40 0,07 0,20 Podobne ako aj v predchádzajúcich ukazovateľoch aj tu nachádzame rozdiely, ktoré pramenia z charakteru plaveckej disciplíny. Záber pod vodou u strednotratiarov a vytrvalcov je špecifický tým, že najväčšiu silu dosahujú v odtlačení t.j. v jeho záverečnej časti. U šprintérov najväčšie prírastky sily sú zaznamenané v prvej časti záberu teda v pritiahnutí. Čiastočne to potvrdzuje trvanie záberovej fázy (prezentované aj posunom tela plavca), ktorá je u vodnopólistu (v našom prípade o 27% u triatlonistu a o 32% u plavca) kratšia. S kvalitou záberu úzko súvisí maximálna hĺbka záberu pod vodou. Tu je potrebné poznamenať, že hĺbka záberu je determinovaná nielen somatickými parametrami, ale aj vynaloženým úsilím plavca. U šprintérov je vplyvom rýchlosti zvýšený ponor tela, čo spôsobuje pokles ramena do vody. Hĺbka záberu sa tak zväčšuje. Naše výsledky v tabuľke 4 potvrdili rozdiel pri porovnaní s plavcom, ktorý predstavuje približne 7cm. Hĺbka záberu vodnopólistu je porovnateľná aj s hodnotou triatlonistu, za pripustenia rozdielu vo výške športovcov ktorý je 8 cm. Fázy vytiahnutia a prenosu predstavujú oddychovú pozíciu paže v záberovom cykle. Ich trvanie závisí od rýchlosti plávania a frekvencie záberov. Percentuálne porovnanie trvania fázy prenosu u našich probandov uvádzame na obrázku

168 Obrázok 2 Percentuálne porovnanie trvania fázy prenosu Významným údajom pri hodnotení techniky záberu pod vodou je komparácia tvaru a dĺžky dráhy pohybu ruky ako záberovej plochy. U plavca obrázok 3 a), sme namerali 258,7 cm dlhú trajektóriu pohybu ruky. U triatlonistu je dĺžka trajektórie o 17 cm kratšia obrázok 3 b). Najkratšiu trajektóriu pohybu daosiahla ruka vodnopólistu 213 cm (obrázok 3 c)). Podľa tvaru klesajúcej trajektórie je vidieť krátku prípravnú a prechodnú fázu s okamžitým zahájením záberu. a) b) c) Obrázok 3 Tvar trajektórie pohybu ruky plavca a), triatlonistu b) a vodnopólistu c) ZÁVER Biomechanická analýza plaveckého spôsobu kraul nám umožnila odhaliť rozdiely v pohybovej štruktúre vybraných probandov v športovom plávaní, triatlone a vo vodnom póle. Za základné faktory, ktoré ovplyvňujú techniku v plávaní okrem už vyššie spomenutých považujeme somatické parametre športovca, kĺbová pohyblivosť ramena, rýchlosť plávania a dĺžka plaveckej disciplíny. Kvantitatívne parametre kinematickej analýzy, o ktoré sa pri vyhodnocovaní výsledkov opierame nemožno zovšeobecňovať. Dovolíme si však tvrdiť, že prezentované rozdiely v predvedených technikách plavca, triatlonistu a hráča vodného póla, sú reálne, pretože rešpektujú všeobecne platné princípy teórie z oblasti plávania. LITERATÚRA 168

169 1. FERNANDES, R.J. et all Kinematics ofthe Hip and Body Center of Mass in Front Crawl. Journal of Human Kinetics, volume 33/2012, HLAVATÝ, R Antropometrické a kinematické ukazovatele plaveckého výkonu v kraulových disciplínach. In: Štúdium motoriky človeka vo vodnom prostredí, Bratislava, FTVŠ UK, 2010, HOFER, Z. et. al. Technika plaveckých způsobů. Dotisk 1. vyd. Praha: Karolinum, s. ISBN KIRMIZIBAYRAK, C. HONORIO, J. JIANG, X. - MARK, R. HAHN, J. K Digital Analysis and Visualization of Swimming Motion. The International Journal of Virtual Reality, 2011, 10(3), 9-16 s 5. MANDZÁK,P. PAVLÍK, J Analýza chýb v plaveckom spôsobe motýlik u plavca a návrh technických cvičení na ich korekcia. In. Perspectives of physical training process at schools. Banská Bystrica - Innsbruck : Univerzita Mateja Bela, Fakulta humanitných vied : SAS School, 2011, s COMPARISON FOR KINEMATIC CHARACTERISTIC CRAWL SWIMMING IN SPORTS SWIMMING, TRIATHLON AND WATER POLO Peter MANDZÁK Department of Physical Educations and Sport, Faculty of humanities, Matej Bel University, Slovak Republic SUMMARY Author in this contribution deals with comparison of the front crawl techniques swimmer, triathlete and water polo player. Results showed differences observed in spatial and temporal characteristics, which depend on the parameters of somatic athlete shoulder joint mobility, speed swimming and the swimming discipline of the length to which the athlete prepares. 169

170 VPLYV VYBRANÝCH TECHNICKÝCH CVIČENÍ NA ZMENY V ÚROVNI PLAVECKÝCH ZRUČNOSTÍ ŠTUDENTOV KTVŠ FHV UMB. Martina MANDZÁKOVÁ Katedra telesnej výchovy a športu, Fakulta humanitných vied Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica, Slovenská republika REZUME Autorka sledovala zmeny v úrovni plaveckých zručností študentov po absolvovaní programu kondičného plávania so zaradením zásobníka technických cvičení. Účinok experimentálneho činiteľa sa potvrdil v štatisticky významnom zlepšení úrovne plaveckých zručností v 4 testových položkách u oboch súborov mužov i žien a to najmä v plaveckom spôsobe prsia. Výsledky poukázali na nutnosť zaradenia technických cvičení do vyučovacieho procesu najmä na zdokonaľovanie efektivity záberov horných končatín a súhry v plaveckom spôsobe kraul. Kľúčové slová: plavecké zručnosti, technické cvičenia, kondičné plávanie ÚVOD Kondičné plávanie ako povinne voliteľný predmet je zaradený do obsahu štúdia na KTVŠ FHV UMB v študijných odboroch Šport, učiteľstvo telesnej výchovy (jednoodborové), učiteľstvo umelecko výchovných a výchovných predmetov. Jeho cieľom je prostriedkami športovej prípravy v plávaní zdokonaľovať techniku už osvojených plaveckých zručností, rozvoj pohybových schopností s dôrazom na aeróbnu vytrvalosť s cieľom zvýšiť úroveň plaveckej výkonnosti študentov vo vybraných plaveckých spôsoboch. Študenti v rámci kondičného plávania sa zdokonaľujú v technike vybraných plaveckých spôsoboch, rozvíjajú plaveckú zdatnosť, čím sa pripravujú na splnenie kreditových požiadaviek z povinných predmetov. PROBLÉM Kondičné plávanie vyžaduje postupné zdokonaľovanie techniky plávania, aby bolo možné plávať min. bez prerušenia (Kalečík 2010). Optimálne pre dosiahnutie maximálneho plaveckého výkonu je účelná a efektívna technika vykonania plaveckých pohybov. Plavci s účinnejšou technikou podľa Hofera (2006) prekonávajú svoju trať s menším počtom záberov tzn. dlhším plaveckým krokom. Úroveň techniky záberu je možné podľa Mandzáka (2010) hodnotiť nielen prostredníctvom škálového posudzovania, ale aj metódou zisťovania počtu záberov. Pri nesprávnom osvojení si techniky pohybu paží plavec nedostatočne využíva vlastnosti vodného prostredia, záber stráca účinok a pri jeho zvýšenej frekvencii dochádza k nadmernému energetickému výdaju plavca. Diagnostikou účinnosti plaveckej techniky sa zaoberali mnohí autori Čechovská, (2010), Hofer, (2006), Mandzák, (2010), Mandzák Popelka,(2009), Mandzáková Mandzák, (2009), Tonhauserová,(2010) a iní. Plávanie zahŕňa ako uvádza Macejková (2008) konkrétne pohybové vzorce z hľadiska konkrétneho štýlu techniky plaveckých spôsobov, ktoré majú spoločnú základňu. Touto základňou sú plavecké zručnosti, ktoré rozdeľujeme podľa Čechovskej (2003) na základné plavecké zručnosti (predpoklady pre následný nácvik plaveckej lokomócie) a celkovú plaveckú zručnosť. Celková plavecká zručnosť je dlhodobý proces, v ktorom odlišujeme niekoľko na seba nadväzujúcich kvalitatívne odlišných etáp. Smerovanie našej práce je zamerané na tretiu etapu tzn. Zdokonaľovaciu plaveckú výučbu s cieľom dosiahnuť celkovú plaveckú zručnosť, so zaradením nácvikov prvkov záchranného 170

171 a kondičného plávania, s možnosťou využitia i prvkov plaveckého športu a zdravotného plávania. CIEĽ Cieľom nášho príspevku je zistiť vplyv navrhnutého a aplikovaného programu na zmeny v úrovni plaveckej zdatnosti a zručností študentov katedry telesnej výchovy a športu v rámci hodín kondičného plávania na FHV UMB v Banskej Bystrici. HYPOTÉZA Predpokladáme, že zaradením technických cvičení do obsahu hodín kondičného plávania v experimentálnom súbore sa zvýši kvalitatívna úroveň techniky vybraných plaveckých spôsobov, ktorá sa prejaví zlepšením plaveckej výkonnosti v 12 minútovom Cooperovom teste. ÚLOHY U 1 Zostaviť kontrolný a experimentálny súbor zo študentov odboru telesná výchova, ktorí si zvolili predmet kondičné plávanie. U 2 Na začiatku letného semestra zostaviť testovú batériu a vstupnými testami zistiť úroveň plaveckých zručností probandov v spôsoboch prsia a kraul v kontrolnom a experimentálnom súbore. U 3 Zostaviť a aplikovať plán kondičného plávania v kontrolnom a experimentálnom súbore, kde probandi v experimentálnom súbore budú mať v rámci hodín kondičného plávania navyše zaradený zásobník technických cvičení. U 4 Realizácia výstupného testovania plaveckých zručností v kontrolnom a experimentálnom súbore. U 5 Posúdenie a analyzovanie úrovne kvality techniky plaveckých spôsobov. U 6 Zovšeobecnenie výsledkov a vyslovenie odporúčaní do pedagogickej praxe. METODIKA Výskumný súbor tvorilo 77 probandov 1. ročníka študijného odboru učiteľstvo telesnej výchovy (jednoodborový) a učiteľstvo umelecko výchovných a výchovných predmetov (kombinovaný), ktorí si zvolili povinne voliteľný predmet Kondičné plávanie. Probandov sme rozdelili do dvoch súborov označených ako: Experimentálny súbor s počtom probandov 39 (22 dievčat a 17 chlapcov). Kontrolný súbor s počtom probandov 38 (11 dievčat a 27 chlapcov). Výskum bol zahájený na začiatku letného semestra ( ) a ukončení bol v poslednom zápočtovom týždni ( ). Týždenná dotácia hodín plávania bola dve vyučovacie hodiny týždenne a celková dotácia hodín v letnom semestri 2009/2010 bola 12 vyučovacích hodín. Na začiatku letného semestra sme zostavili testovú batériu - vstupné testy, ktoré sme realizovali v prvom týždni výučbového obdobia v kontrolnom aj experimentálnom súbore. Testová batéria pozostávala z nasledovných testovaných položiek, ktorou sme hodnotili úroveň plaveckých zručnosti. T1: 25 m prsiarske nohy na čas a počet záberov T2: 25 m kraulove nohy na čas a počet záberov T3: 50 m prsiarske paže na čas a počet záberov T4: 50 m kraulove paže na čas a počet záberov T5: Šesť plaveckých temp prsia T6: Šesť plaveckých temp kraul - merala sa vzdialenosť uplávaná šiestimi tempami. Test sme opakovali dvakrát, hodnotil sa lepší výsledok s presnosťou na 20 cm. 171

172 Obidva súbory (kontrolný aj experimentálny) mali rovnaký spoločný výučbový plán. Do obsahu kondičného plávania v experimentálnom súbore bol zaradený experimentálny činiteľ, ktorými boli vybrané technické cvičenia zamerané na zdokonaľovanie techniky plaveckého spôsobu kraul a prsia. Záverečné (výstupné) testovanie sa uskutočnilo v prvom týždni skúškového obdobia, kde súčasťou hodnotenia kvality osvojených prvkov bolo aj preukázanie kvality osvojenej techniky na výkon v 12 minútovom Cooperovom teste, avšak z rozsahového obmedzenia ich v príspevku neuvádzame.. Výskum prebiehal v 25 m bazéne FHV UMB, ktorý disponuje 6 dráhami vybavenými štartovými blokmi s maximálnou hĺbkou vody 1,8 m a minimálnou 0,90 m. Priemerná teplota vody a vzduchu bola C. V sledovaných súboroch sme použili štandardné plavecké pomôcky ako plavecké dosky. Pri meraní sme použili meracie stopky, píšťalku, plavecké dosky, písacie potreby, pásmo a nami zostavený pozorovací protokol.. Pri vyhodnocovaní kvantitatívnych údajov výsledkov výskumu sme použili základné metódy matematickej štatistiky (smerodajnú odchýlku, médian, modus, minimum, maximum a aritmetický priemer, F test pre rozptyl, T test parametrický, párový). VÝSLEDKY Výsledky nášho výskumu poukazujú na zmeny v úrovni plaveckých zručností po absolvovaní kondičného plávania so zaradením špeciálneho zásobníka technických cvičení. Dosiahnuté výsledky vstupných a výstupných testov v experimentálnom súbore mužov i žien (T1 T4) prezentujeme pre lepšiu prehľadnosť v tabuľkách č.1-4. Hodnotenie a porovnanie vstupnej a výstupnej úrovne plaveckých zručností v testoch T1 T4 v experimentálnom a kontrolnom súbore mužov a žien Na začiatku výskumu u oboch súborov mužov i žien neboli zistené signifikantné rozdiely v čase i počte kopov v teste 25m PN (viď. Tab. 1).. Vo výstupných meraniach tak u mužov i žien nedošlo k štatisticky významnému zníženiu počtu kopov, ale výrazne sa znížil čas zaplávaný prsiarskymi nohami. To znamená, že študenti pri tom istom počte kopov dosiahli lepší čas, čo svedčí o účelnejšej technike resp. väčšej dĺžke plaveckého kroku. Tabuľka 1 Porovnanie zmien v úrovni plaveckých zručností v teste 25 m PN v experimentálnom a kontrolnom súbore mužov a žien M U Ž I Ž E N Y V s t u p n é m e r a n i e V ý s t u p n é m e r a n i e V s t u p n é m e r a n i e V ý s t u p n é m e r a n i e 2 5 m P N Č a s P o č e t Č a s P o č e t Č a s P o č e t Č a s ( s e c. ) P o č e t ( s e c. ) k o p o v ( s e c. ) k o p o v ( s e c. ) k o p o v k o p o v K S E S K S E S K S E S K S E S K S E S K S E S K S E S K S E S x 32,0 28,5 26,3 27,4 31,1 26,3 25,6 23,6 36,6 34,6 28,7 30,5 36, ,2 26,7 m a x 55,7 35, ,7 30, ,2 75, , m i n 24 22, ,7 22, ,4 26, , s 6,3 3,9 4,6 4,3 6,5 2,5 4,6 5,4 3,1 10,1 5,8 4,9 2,7 4,2 4,5 5,2 T t e s t 1,972 sn - 0,664 sn 3,37 * 1,20 sn 0,619 sn - 1,275 sn 3,84 * 1,47 sn Legenda: x priemer, s smerodajná odchýlka, max maximálna hodnota, min minimálna hodnota, ** - štatistická významnosť na hladine 0,01, * - štatistická významnosť na hladine 0,05, sn - štatisticky nevýznamné Porovnaním času zaplávaného kraulovými nohami sme zaznamenali signifikantné rozdiely medzi experimentálnym a kontrolným súborom už pri vstupných meraniach u oboch súborov mužov i žien v prospech experimentálnych súborov. Pri výstupných meraniach sa štatisticky 172

173 významne znížil počet záberov kraulovými nohami aj dosiahnutý čas na 25m KN u oboch súborov žien a mužov (viď. Tab. 2).. Tabuľka 2 Porovnanie zmien v úrovni plaveckých zručností v teste 25 m KN v experimentálnom a kontrolnom súbore mužov a žien M U Ž I Ž E N Y V s t u p n é m e r a n i e V ý s t u p n é m e r a n i e V s t u p n é m e r a n i e V ý s t u p n é m e r a n i e 2 5 m K N Č a s P o č e t Č a s P o č e t Č a s P o č e t Č a s ( s e c. ) P o č e t ( s e c. ) k o p o v ( s e c. ) k o p o v ( s e c. ) k o p o v k o p o v K S E S K S E S K S E S K S E S K S E S K S E S K S E S K S E S x 34,3 28,3 57,4 68,1 32,5 26,3 57,3 55,5 33, ,9 48,5 36,1 28,9 63,9 40,2 m a x 52 39, ,2 34, ,5 44, ,2 40, m i n 22,6 21, ,6 20, , ,8 24, s 10,6 5 12,9 32,1 6,5 4 10,8 21,4 4,9 4,3 28,7 17,8 4,3 3,7 19,5 8,7 T t e s t 3,515* -1,675 sn 13,09 ** -5,27 ** 3,515* -1,675 sn 4,79 ** 3,23 ** Legenda: x priemer, s smerodajná odchýlka, max maximálna hodnota, min minimálna hodnota, ** - štatistická významnosť na hladine 0,01, * - štatistická významnosť na hladine 0,05, sn - štatisticky nevýznamné V záberových pohyboch horných končatín v plaveckom spôsobe prsia sme zaznamenali štatisticky významné rozdiely v prospech experimentálneho súboru mužov v dosiahnutom čase aj počte záberov. U žien napriek tomu, že nedošlo k signifikantnému zníženiu počtu záberov prsiarskymi pažami, výkon na 50m PP sa zlepšil v prospech experimentálneho súboru (viď. Tab. 3). Tabuľka 3 Porovnanie zmien v úrovni plaveckých zručností v teste 50m PP v experimentálnom a kontrolnom súbore mužov a žien M U Ž I Ž E N Y V s t u p n é m e r a n i e V ý s t u p n é m e r a n i e V s t u p n é m e r a n i e V ý s t u p n é m e r a n i e 5 0 m P P Č a s P o č e t Č a s P o č e t Č a s P o č e t Č a s P o č e t ( s e c. ) k o p o v ( s e c. ) k o p o v ( s e c. ) k o p o v ( s e c. ) k o p o v K S E S K S E S K S E S K S E S K S E S K S E S K S E S K S E S x 72,8 71, ,6 71,5 61,9 54,4 43,7 83,5 66,9 50,1 55,9 83,9 62,5 55,3 52,3 m a x , m i n 50 49, , ,2 37, , s 11,7 13,7 12,4 9,4 18,1 12,6 12,9 8,2 13,1 12,6 14,3 9,7 11,1 11,6 16 8,9 T t e s t 0,490 sn 1,877 sn 2,43 * 2,90 ** 3,177 * -1,858 sn 4,75 ** 0,21 sn Legenda: x priemer, s smerodajná odchýlka, max maximálna hodnota, min minimálna hodnota, ** - štatistická významnosť na hladine 0,01, * - štatistická významnosť na hladine 0,05, sn - štatisticky nevýznamné Pri vyhodnocovaní výsledkov z hľadiska frekvencie záberov horných končatín a rýchlosti lokomócie v plaveckom spôsobe kraul sme u experimentálneho súboru mužov nezaznamenali signifikantné rozdiely po absolvovaní daného programu kondičného plávania. Naopak u žien sme zistili štatisticky výrazné zníženie počtu záberov a následne i výkonu v teste 50m KP v prospech experimentálneho súboru(viď. Tab. 4). Tabuľka 4 Porovnanie zmien v úrovni plaveckých zručností v teste 50m KP v experimentálnom a kontrolnom súbore mužov a žien M U Ž I Ž E N Y V s t u p n é m e r a n i e V ý s t u p n é m e r a n i e V s t u p n é m e r a n i e V ý s t u p n é m e r a n i e 5 0 m K P Č a s P o č e t Č a s P o č e t Č a s P o č e t Č a s P o č e t ( s e c. ) k o p o v ( s e c. ) k o p o v ( s e c. ) k o p o v ( s e c. ) k o p o v K S E S K S E S K S E S K S E S K S E S K S E S K S E S K S E S x 53,7 53,8 45,9 36,3 50,9 44,8 37, ,7 58, ,5 60,5 55,4 62,4 35,5 m a x m i n 29,1 33, , , s 14,7 18,9 12,8 9 11,2 10,7 9,3 7,8 10,2 11,2 18,7 9,8 9,9 9,4 17,4 9,2 T t e s t 0,078 sn 2,53 * 1,75 sn 1,08 sn 0,489 sn 4,379 * 12,65 ** 4,77 ** 173

174 Legenda: x priemer, s smerodajná odchýlka, max maximálna hodnota, min minimálna hodnota, ** - štatistická významnosť na hladine 0,01, * - štatistická významnosť na hladine 0,05, sn - štatisticky nevýznamné V teste šesť plaveckých temp prsia a kral sme zisťovali účinnosť techniky plaveckých pohybov, ktorá je mimoriadne dôležitá vo fáze motorického učenia. Vo vstupnom testovaní môžeme prakticky oba súbory experimentálny súbor mužov a žien v oboch testoch považovať za homogénne (viď. Obr. 1,2). Štatistická významnosť rozdielov pri vstupnom meraní medzi experimentálnymi a kontrolnými súbormi mužov a žien nebola potvrdená. Pri výstupnom meraní sa vplyv realizovaných technických cvičení prejavil štatisticky významne v dĺžke zaplávaných metroch v prospech experimentálnych súborov mužov i žien v plaveckom spôsobe prsia. V plaveckom spôsobe kraul sa zmeny po aplikovaní experimentálneho činiteľa neprejavili štatisticky významne v prospech experimentálnych súborov mužov i žien. Obrázok 1 Porovnanie zmien priemerných hodnôt mužov a žien v teste šesť plaveckých temp prsia Obrázok 2 Porovnanie priemerných hodnôt mužov a žien v teste šesť plaveckých temp kraul ZÁVERY Záverom môžeme konštatovať, že zvyšovanie výkonnosti študentov v rámci hodín kondičného plávania nie je možné bez náležitej úrovne technickej vyspelosti. Zistili sme, že zaradenie technických cvičení štatisticky významne ovplyvnilo výstupnú úroveň plaveckých zručnosti v 4 testových položkách u žien a rovnako aj u mužov. V plaveckom spôsobe kraul sa u mužov až v dvoch testových položkách (50m KP, šesť plaveckých temp kraul) nepotvrdil vplyv experimentálneho činiteľa. U žien nedošlo k signifikantným zmenám iba v teste šesť plaveckých temp v spôsobe kraul. Ďalej môžeme konštatovať, že vplyv realizovaných technických cvičení sa výraznejšie prejavil v plaveckom spôsobe prsia. Výsledky naznačili smerovanie technických cvičení najmä na zdokonaľovanie a korekciu chýb v plaveckom spôsobe kraul s cieľom zvýšiť efektivitu záberu. Domnievame sa, že samotný plavecký spôsob kraul svojou podstatou núti probanda resp. športovca vyvíjať väčšiu frekvenciu záberov na úkor jeho technického zvládnutia. 174

175 Rýchlosť plaveckej lokomócie a frekvencia záberových pohybov horných resp. dolných končatín nám poskytla spätnú väzbu o účinnosti záberových pohybov, ale aj o technickej príprave plavca ako kontrolného prostriedku. Samozrejme, že na zlepšenie úrovne plaveckej výkonnosti vplývajú okrem technickej vyspelosti plavca aj iné faktory (objem naplávaných km, somatické parametre, úroveň kondičných a koordinačných schopností). Z hľadiska zdokonaľovania techniky naučených spôsobov a odstránenia chýb je efektívne dopĺňať tréningové metódy na zvýšenie kondície o prvkové a technické cvičenia. Znižujú riziko monotónnosti na hodine pri plávaní na dlhšie vzdialenosti a nenásilnou formou podporujú zdokonalenie techniky. Na základe našich skúseností a výsledkov výskumu odporúčame, aby hodiny kondičného plávania boli koncipované v pomere 30% (zdokonaľovanie techniky a nácviku nových spôsobov) - 70% (zvyšovanie kondície). LITERATÚRA ČECHOVSKÁ, I Diagnostika plaveckých dovedností. Dostupné z ČECHOVSKÁ, I Pojetí základních plaveckých dovedností v české didaktice plávaní. In: Tělěsná výchova Sport Mláděže. Roč. 69, 2003, č. 3. HOFER, Z Technika plaveckých spůsobů. 3. Vyd. Praha: Karolinum, ISBN KALEČÍK, Ľ Monitoring plaveckej vytrvalosti a pulzovej frekvencie so zameraním na rozvoj kondície. In: Štúdium motoriky človeka vo vodnom prostredí. Vedecký zborník výsledkov výskumu grantovej úlohy VEGA č. 1/0674/08/13 Bratislava: FTVŠ UK,2010. s ISBN MACEJKOVÁ, Y Plavecké zručnosti v plaveckej lokomócii. In: Telesná výchova a šport. roč. 18, 2008, č. 2, s ISSN MANDZÁKOVÁ, M. - MANDZÁK, P Vplyv plaveckej techniky na plavecký výkon žiakov. In: Exercitatio corpolis Motus Salus. Slovak journal of sports sciences. Banská Bystrica: FHV UMB KTVŠ. Roč. 2/2009 s ISSN MANDZÁK, P Úroveň techniky plaveckého spôsobu kraul a jej vplyv na úroveň plaveckej spôsobilosti žiakov. In: Exercitatio corpolis - motus - salus = Slovak journal of sports sciences : slovenský časopis o vedách o športe / vedec. red. Matej Bence. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, Fakulta humanitných vied, Katedra telesnej výchovy a športu, Roč. 2, č. 2 (2010), s ISSN TONHAUSEROVÁ, Z. - MANDZÁK, P Analýza chýb v technike študentov FHV UMB V Banskej Bystrici v plaveckých spôsoboch prsia a kraul. In: Štúdium motoriky človeka vo vodnom prostredí. Vedecký zborník výsledkov výskumu grantovej úlohy VEGA č. 1/0674/08/13 Bratislava: FTVŠ UK,2010. s ISBN EFFECT OF SELECTED TECHNICAL EXERCISES TO CHANGES IN LEVEL SWIMMING SKILLS STUDENTS KTVŠ FHV UMB Martina MANDZÁKOVÁ Department of Physical Education, Faculty of Humanities, Matej Bel University, Banská Bystrica, Slovak Republic SUMMARY Author deals with changes of the level swimmimg skills and performance after realization programs of the fittness swimming with special technical exercises. Effect of the experimental factor confirmed significated improving of the level swimmimg skill in 4 tests 175

176 and increasing swimming performance of the men and womans, especially in breaststroke. The results showed to the need for inclusion of technical exercises in the learning process and in particular improving the efficiency of the upper limbs and synchronization in freestyle. Key words: swimming skills, technical exercises 176

177 VZŤAH MEDZI BODY MASS INDEXOM RODIČOV A DETÍ Helena MEDEKOVÁ Fakulta telesnej výchovy a športu Bratislava, Univerzita Komenského, Slovensko REZUMÉ Telesný rozvoj jednotlivca je výsledkom vzájomného spolupôsobenia faktorov endo- a exogenného charakteru. V ich komplexe má špecifické postavenie rodina, ktorá predstavuje potenciál zdravého telesného vývinu detí. Je rámcovaný tak dedičnosťou, sprostredkovaným biologickým základom, ako aj sociálnym vplyvom. Cieľom práce bolo zistiť vzťah medzi hmotnostnovýškovým indexami rodičov a detí. Výskumný súbor tvorili žiaci (n- 192) druhého ročníka základných škôl a ich rodičia. Výsledky mnohonásobnej korelačnej analýzy potvrdili, že variabilita BMI detí je signifikantne determinovaná variabilitou sledovaného znaku oboch rodičov, s určitými rozdielmi podľa pohlavia deti, pritom tesnejšie u synov (p < 0,01), ako u dcér (p<0,05). Výsledky korelačnej analýzy potvrdili signifikantný vzťah medzi BMI rodičov a detí, výraznejšie medzi rodičmi a synmi. Kľúčové slová: telesný rozvoj, body mass index, deti, rodičia ÚVOD Na priebehu ontogenézy jednotlivca sa podieľajú biologické aj sociálne činitele. Tak somatický, ako funkčný, motorický, či psychický rozvoj prebieha v hraniciach limitovaných dedičnosťou. Jeho úroveň je výsledkom vzájomného vplyvu celého komplexu faktorov, genetických, epigenetických a podmienok sociálnych. Radikálne zmeny životných podmienok, ktorým je vystavená aj generácia detí a mládeže, sa okrem mnohých pozitívnych stránok v ich životnom štýle prejavujú aj negatívne. Závažný nepriaznivý dopad, ktorý sa premieta do zhoršenia zdravia predstavuje výrazné zníženie pohybovej aktivity. Plnenie funkcií pohybu len v rámci školskej telesnej výchovy je problematické, okrem časového rozsahu navyše sťažené nezáujmom a nízkou aktivitou žiakov. Dôsledky nedostatočnej pohybovej aktivity väčšiny detí a mládeže navyše umocňuje charakter náplne ich voľného času, prevažne orientovaného na fyzicky nenáročné činnosti. Nedostatok pohybovej stimulácie sa premieta do zníženej úrovne telesnej zdatnosti a nepriaznivého telesného rozvoja (MEDEKOVÁ ŠELINGEROVÁ, 2004, ŠELINGEROVÁ ŠELINGER, 2008). Jedným zo závažných prejavov deficitu pohybu je aj nárast nadmernej hmotnosti a zvyšujúci sa výskyt detskej obezity ( MAFFEIS et al.,1998, GORAN et al., 1999, DOWDA, 2001, a i.) Závery výskumov sú konzistentné v názoroch, že okrem primeranej výživy predstavuje pohybová aktivita účinnú prevenciu ich vzniku a nesporne patrí medzi najefektívnejší prostriedok pri zabezpečení optimálneho telesného rozvoja detí a mládeže, ich zdravého vývinu nielen v úrovni telesného, ale aj psychického a sociálneho zdravia. Deti s nadmernou hmotnosťou sú vystavené nielen deprivácii zo svojho telesného vzhľadu, ale sú často konfrontované s odmietaním, zníženou akceptáciou, izoláciou, či posmechom, čo sťažuje ich socializáciu s rovesníkmi a podstatným spôsobom znižuje psychické zdravie a kvalitu života (SWARTZ PUHL, 2003). Nadmerná telesná hmotnosť a obezita zvyšujú pravdepodobnosť ich pretrvávania v dospelosti a zároveň významne zvyšujú riziko vzniku ďalších závažných zdravotných porúch (DIETZ, 1998). V tejto súvislosti sa vynára otázka pôsobenia rodiny ako činiteľa, ktorý sa dominantným spôsobom podieľa na pohybovej výchove detí, pri formovaní 177

178 pozitívneho vzťahu k pohybu a vytváraní návyku pre pravidelnú pohybovú aktivitu. Potvrdzujú to aj naše poznatky o pozitívnom vzťahu medzi úrovňou pohybovej aktivity rodičov a detí (MEDEKOVÁ, 2000). Podobné sú zistenia autorov (SIGMUND et al., 2008), ktorí poukazujú na potenciál, ktorým disponuje rodina ako mediátor pohybovej aktivity z rodičov na deti. Závery dokumentujú prenos tak u detí z nízkou, ako aj vyššou pohybovou aktivitou. Vzory rodičovského správania (pohybovej aktivity, nutričných návykov, voľnočasových aktivít) sa výraznou mierou premietajú do správania detí vrátane pohybovej aktivity. Niektoré poznatky (HAINER et al.1997, THORNBURN PROIETTO, 2000, MEDEKOVÁ, 2000 a i.) však poukazujú na biologické determinanty pohybovej aktivity a jej hereditárne pozadie. Rovnakým popudom boli výsledky sledovania BMI rodičov a detí (WHITAKER et al., 1997, STUNKARD et al.,1999), ktoré prezentujú, že rodičovská obezita posudzovaná BMI je relevantným prediktorom obezity deti s vysokým rizikom pretrvania v ich dospelom veku. Z hľadiska témy príspevku boli pre nás podnetné závery výskumu (MAFFEIS et al.,1998), získané longitudinálnym sledovaním telesného rozvoja 8 12 ročných detí a ich rodičov. Potvrdili, že BMI je pomerne stabilný znak telesného zloženia. Z hodnotenia vzťahu uvedeného hmotnostno-výškového indexu medzi rodičmi a deťmi potvrdili BMI rodičov ako znak, ktorý je signifikantným prediktorom BMI detí. Cieľ Cieľom práce, riešenej v rámci VEGA projektu č. 1/1172/1 bolo poukázať na vzťah medzi hmotnostno- výškovými znakmi rodičov a detí a posúdiť ich v súboroch chlapcov a dievčat. METODIKA Základnú štatistickú charakteristiku súborov prezentujeme v tabuľke 1. Výskumný súbor tvorili žiaci druhého ročníka základných škôl a ich rodičia. Zo základných somatických ukazovateľov (telesná výška, telesná hmotnosť) získaných štandardnými antropometrickými postupmi u detí a dotazníkom od rodičov, sme vypočítali index relatívnej hmotnosti BMI rodičov a ich detí. Z referenčného súboru detí sa chlapci priemernými hodnotami BMI signifikantne nelíšili od priemerných hodnôt BMI populácie chlapcov (ROLNÝ et al., 2004) príslušného veku, u dievčat bol BMI významne nižší (p<0,05). Pre hodnotenie vzťahu BMI rodičov a deti sme použili parciálnu korelačnú analýzu. Mnohonásobnou koreláciou sme testovali vzťah medzi hodnotou BMI detí (závisle premenná veličina) a hodnotami BMI oboch rodičov (nezávisle premenné veličiny). Významnosť vzťahu bola posudzovaná na hladine p<0,01 a p<0,05. Tabuľka 1 Základné štatistické charakteristiky BMI rodičov a detí 178

179 Chlapci (n = 93) Dievčatá (n = 99) žiaci 2. ročníka ZŠ BMI BMI BMI -O BMI -M 8.roční 8.ročné BMI -O BMI -M aritmet. priemer 16,25 26,23 23,11 15,65 26,00 22,97 s 2,111 3,867 3,384 1,833 2,450 3,701 min. 12,90 18,52 18,29 12,43 20,30 15,61 max. 25,62 36,06 33,06 22,64 32,10 33,80 BMI body mass index detí, BMI O BMI otec, BMI M BMI - matka Výsledky Výsledky z hodnotenia vzťahov medzi body mass indexami rodičov a detí dokumentujú ich diferencovanú úroveň z hľadiska pohlavia (tab. 2 ). Analýza parciálnych korelačných koeficientov poukazuje na tesnejšie vzťahy medzi rodičmi a synmi. Pritom sa prejavila určitá väzba na pohlavie. V súboroch chlapcov sa prejavili signifikantné vzťahy medzi medzi zistenými honotenýbmi otcov a synov, s BMI matky sme uvedený vzťah nepotvrdili. Hmotnostno výškový index dcér nekoreloval významne s BMI otcov. Posudzované vzťahy dosahovali signifikantnú úroveň len s BMI matky v súbore 8 -ročných dievčat. Vyjadrené percentuálnym determinantom môžeme teda rozptylom hodnôt BMI rodičov vysvetliť disperziu závisle premennej veličiny - BMI detí (tab. 2). Tabuľka 2 Vzťahová analýza BMI rodičov a detí Ukazovateľ 8 roční chlapci (n = 93) 8 ročné dievčatá (n = 99) BMI (aritm.pr.) 16,25 15,65 rk - Otec 0,312** 0,165 rk - Matka 0,081 0,272** F - test 4,973** 4,384* R 2 *100 10,00 8,30 R korelačný koeficient 0,315** 0,289* ** p < 0,01; * p < 0,05 Legenda: rk- otec - párový korelačný koeficient otec - dcéra rk - matka - párový korelačný koeficient matka - dcéra R - viacnásobný korelačný koeficient R 2 *100 - percentuálny determinant Vzťahy posudzované z hľadiska mnohonásobnej korelácie umožňujú poukázať na podiel BMI oboch rodičov na disperzii uvedeného znaku detí. V súbore mladších žiakov sme zistili, že variabilita BMI detí je signifikantne determinovaná variabilitou sledovaného znaku oboch rodičov, s určitými rozdielmi podľa pohlavia deti, tesnejšie u synov (p < 0,01), ako u dcér (p < 0,05). V súbore rodičov a dcér zistili nižšiu (p<0,05) determinovanosť BMI dcér hodnotami uvedeného znaku rodičov, ako v súbore rodičov a synov (p<0,01). Zistené výsledky sú v zhode so závermi výskumov (WHITAKER et al., 1997; MAFFEIS et al.,1998), ktoré rovnako dokumentujú, že hmotnostno - výškový index rodičov BMI možno považovať za významnú premennú už v mladšom veku, predikujúci BMI detí. 179

180 ZÁVER Výsledky analýzy poukázali na rozdielne vzťahy medzi BMI rodičov a detí z hľadiska pohlavia. Je prirodzené, že s postupujúcim vekom sa do parametrov somatického vývinu bude výraznejšie presadzovať aj vplyv vonkajších faktorov. Z hľadiska pohlavia sme tesnejšie vzťahy zistili medzi otcom a synom a matkou a dcérou. Uvedomujeme si, že výsledky majú obmedzenú platnosť, ktorú zužuje fakt, že hodnotené znaky sú výsledkom spolupôsobenia endo- a exogenných faktorov (pohybová aktivita rodičov a deti, nutričné faktory ai.). Spresnenie poznatkov si nevyhnutne vyžiada komplexnejší záber na postihnutie širšieho spektra činiteľov sociálneho aj biologického charakteru. LITERATÚRA DIETZ,W Health consequences of obesity in youth: Childhood predictor of adults disease. Pediatrics 1998, 101, DOWDA, M. AINSWORTH, B.E. ADDY, C.L. SAUNDERS, R. RINNER, W Environmental influence, physical activity and weight status in 8 to 16 year olds. Arch.Pediatr.Adolesc.Medic.155, 2001, s GORAN, M.I. REYNOLDS, K.D. LINDQUIST, C.H Role of physical activity in the prevention of obesity in children. Int.J.Obesity. 23, 1999, 3, s HEINER, V. KUNEŠOVÁ, M. - SVAČINA, Š Obezita. Praha: Galén 1997, 124s. MAFFEIS, C. TALAMINI, G. TATO, L.: Influence of diet, physical activity and parents obesity on children adiposity: a four year longitudinal study. Int J Obes 22,1998, s MEDEKOVÁ, H Biologická predispozícia a sociálna determinácia pohybovej aktivity. Habilitačná práca. Bratislava: FTVŠ UK MEDEKOVÁ, H. ŠELINGEROVÁ, M Vývinové zmeny somatických parametrov mladších žiakov z hľadiska pohybovej aktivity. Acta fac.educ.phys.univ. Comenianae 45, Bratislava : Univerzita Komenského, 2004, s ROLNÝ, I. NOVÁKOVÁ, J.- HAMADE, J.- ŠEVČÍKOVÁ, Ľ Telesný vývoj detí a mládeže v SR Bratislava: Ústav verejného zdravotníctva SR, 2004, 184 s. SIGMUND, E. TUROŇOVÁ, K. SIGMUNDOVÁ, D. PŘÍDALOVÁ, M.: Vliv pohybové aktivity a inaktivity rodičů na pohybovou aktivitu jejich dětí. Acta Univ.Palacki Olomuc.Gymn. 2008, 38, 4, s STUNKARD, A.J. - BERKOWITZ, R.I. - STALLINGt,V.A. - CATER, J.R.: Weights of parents and infants : is there a relationship? Int.J.Obes.23, 1999, s ŠELINGEROVÁ, M. - ŠELINGER, P.: Somatické ukazovatele slovenskej populácie vo vzťahu k pohybovým aktivitám. In Sedláček, J.- Antala, B. at al.: Hodnotenie telesného rozvoja a motorickej výkonnosti žiakov v procese kurikulárnej transformácie výchovy a vzdelávania,. Bratislava: ICM AGENCY 2008, s THORNBURN, A.W. - PROIETTO, J.: Biological determinants of spontaneous physical activity. Obes.Rev.1, 2000, s WHITAKER, R.C. - WRIGHT, J.A. PEPE, M.S. DIETZ, W.H.: Predicting obesity in young adulthood from childhood and parental obesity. N Eng J Med. 1997, 337, s Relationship between the bmi of parents and children Helena MEDEKOVÁ Fakulty of Physical Education and Sports Comenius University Bratislava, Slovakia SUMMARY The physical development of the individual is the result from both endogenous and exogenous factors. A specific position from among them is occupied by family, which powers the healthy development of children as a biological base and social influence. The objective of the research was to find a relationship between the body mass indexes (BMI) of parents and their children. The sample comprised pupils of the second (n-192) class of elementary schools, and their parents. The results of multiple correlation 180

181 analysis confirmed that the BMI variability in children is significantly determined by the variability of monitored traits of both parents with certain sex-based differences, closer in sons (p<0.01) than in daughters (p<0.05). The results of correlation analysis confirmed significant relation between parentchild BMI, more significantly between parents and their sons. Key words : physical development, body mass index, children, parents 181

182 EFEKTÍVNOSŤ SYSTÉMU ŠPORTOVÝCH POUKAZOV Peter MELEK, Boris Čechvala Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave, Slovenská republika RESUMÉ Našim strategickým cieľom v oblasti športu je efektívny a na etických zásadách postavený systém podpory športu v rôznych formách a úrovniach s dôrazom na športové a pohybové aktivity detí a mládeže a športovú reprezentáciu SR. Rozhýbať deti a mládež je preto našou základnou prioritou! Nedostatok pohybovej aktivity a prevaha sedavej činnosti v detskom veku, spolu s nesprávnymi stravovacími návykmi ústia do narastajúcej prevalencie obezity a s ňou spojených komplikácii. Pozornosť odborníkov sa sústreďuje na propagáciu prirodzenej pohybovej aktivity ako prevencie obezity a rôznych zdravotných oslabení u detí. V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov pod názvom Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe z sa v časti 2.4. posilnenie zdravia prostredníctvom športu uvádza, že telesná aktivita je jedným z najdôležitejších faktorov zdravia v modernej spoločnosti a môže významne prispieť k zníženiu nadváhy a obezity a predchádzaniu viacerým vážnym chorobám. Pohybové aktivity by sa pre všetky tieto dôvody mali zásadnejším spôsobom podporovať v rámci vnútroštátnych systémov vzdelávania v SR ako tomu bolo doteraz, a to už od raného veku (Európska komisia šport a zdravie, 2008, Koncepcia rozvoja pohybových aktivít detí a mládeže 2011). S cieľom rozhýbovať deti a mládež, najmä vo veku 6 až 18 rokov, sme sa rozhodli zrealizovať transparentný pilotný projekt na rozvoj pohybových aktivít detí a mládeže vrátane kontrolných mechanizmov obsahu. Na základe týchto cieľov bol navrhnutý nový systém organizácia a financovania pohybových aktivít detí a mládeže, ktorého hlavnými myšlienkami bolo rozšíriť portfólio poskytovateľov pohybových aktivít (prijímateľov športových poukazov), navýšenie hodnoty štátneho príspevku, stransparentniť proces poskytovania štátneho príspevku a zainteresovať rodičov do procesu kontroly. Tieto systémy boli následne overené v pilotnom projekte, ktorý preukázal ich efektívnosť, zistil názory odborníkov a poukázal na nežiaduce mechanizmy ktoré môžu pri globálnej implementácií brániť plynulému, efektívnemu a transparentnému procesu. Výstupom z tejto výskumnej aktivity bol návrh efektívneho a transparentného systému organizácie a financovania pohybových aktivít detí a mládeže na Slovensku. Kľúčové slová: šport, poukaz, deti a mládež, organizácia, financovanie, voľnočasové aktivity TEORETICKÝ ROZBOR Systém vzdelávacích poukazov Na záujmovú činnosť vrátane športu je od roku 2004 možné využívať vzdelávacie poukazy. Hodnota vzdelávacieho poukazu pre rok 2011 bola 2,8 na mesiac. Nie je dostupná informácia, aké percento z objemu financií na vzdelávacie poukazy sa využíva na pohybové aktivity. V rámci voľnočasových zariadení evidujeme približne 35 percent útvarov s telovýchovným zameraním (www.minedu.sk). Systém kultúrnych poukazov 182

183 Dotačný program Kultúrne poukazy je určený pre žiakov základných škôl, pre študentov stredných škôl a pre pedagogických pracovníkov týchto škôl zamestnaných na plný alebo skrátený pracovný úväzok, ktorým sa umožní vstup do divadiel, múzeí, galérií, knižníc a niektorých ďalších kultúrnych inštitúcií realizujúcich kultúrne podujatia a aktivity pre deti a mládež prostredníctvom štátom dotovaných kultúrnych poukazov. (www.kulturnepoukazy.sk). Systém kultúrnych poukazov má mnoho spoločných prvkov so športovými poukazmi. V roku 2011 bola jeho hodnota 6 Eur/rok. Počet poskytovateľov kultúrnych aktivít bol 432 inštitúcií, ktoré môžu prijať dotáciu na základe kultúrnych poukazov. Systém využíva existujúci informačný systém, ktorý je na školách dlhodobo využívaný. Financované prostriedky sa poskytujú dotačným systémom Ministerstva kultúry SR. A v roku 2011 boli poskytnuté poukazy v hodnote 6 mil. Eur. Skúsenosti zo zahraničia Jednotlivé štáty ponúkajú rôzne typy kupónového systému - teda rôzne formy možnosti výberu školy rodičmi, kombinované s modelom financovania na študenta a samospravovania školy. Štáty ako Holandsko, Belgicko, Francúzsko a Švédsko podporujú súkromné školy rovnako alebo takmer rovnako ako štátne školy. Nový Zéland a Anglicko uplatňujú kvázi kupónový systém, v USA (ale aj niektorých rozvojových krajinách) sa uplatňujú lokálne kupónové systémy, najmä v podobe individuálneho štipendia pre študentov majúcich záujem študovať na súkromných školách, ale pochádzajúcich z rodín z nízkymi príjmami (low-income family). Niektoré krajiny (Guatemala, Bangladéš) dokonca podporujú týmto spôsobom dievčatá z vybraných rodín s nízkymi príjmami. Výsledkom zavedenia kupónového systému má byť teda vo všeobecnosti trhový prístup na jednej strane stojaci zákazník (študent, rodič) vyberajúci si z ponuky škôl, na druhej strane konkurenčne sa správajúci poskytovateľ služby (škola). Od systému sa pritom očakáva, že prinesie pozdvihnutie kvality vzdelávania, väčšiu hospodárnosť pri správe finančných prostriedkov, súťaživosť, inovatívnosť. Mnohí ekonómovia považujú zavádzanie kupónov za významný krok k privatizácii školstva. CIEĽ Cieľom pilotného projektu športových poukazov je overiť možnosť zvýšenia účasti žiakov na cvičebných jednotkách útvarov pohybových aktivít v popoludňajších hodinách. HYPOTÉZA Počet žiakov, ktorí sa počas trvania projektu pravidelne venuje pohybovej aktivite bude vyšší ako nameraný stav podľa Antalu (2011) teda 40% žiakov zo základného súboru. ÚLOHY 1. Analyzovať súčasný stav oblasti pohybových aktivít detí a mládeže. Oboznámiť sa s realizáciou podpory záujmových aktivít formou poukazov na Slovensku a v zahraničí. 2. Navrhnúť systém podpory pohybových aktivít detí a mládeže športovými poukazmi a aplikovať ho v podmienkach Slovenska. Získať kvantitatívne údaje o efektívnosti systému z aspektu účasti žiakov. Porovnať získané údaje so súčasným stavom a vyvodiť závery a odporúčania. METODIKA Anotácia systému 183

184 Systém využíva prvky súčasného systému poukážkového financovania (kultúrne poukazy, vzdelávacie poukazy, skúsenosti zo zahraničia) a zakomponované nové prvky kontroly, transparetnosti a efektívnosti financovania. Obsahuje prvok MENU (ako výber aktivity žiakom resp. rodičom z ponuky) a kontrolu osobnými kontrolami koordinátormi. Na organizáciu a financovanie využíva najmä orgány štátnej a verejnej správu. Prijímateľmi dotácie sú subjekty samospráv a poskytovateľom pohybových aktivít môže byť ktokoľvek kto spĺňa požiadavku kvalifikovanosti a odbornosti. V tomto projekte teda: pohybová a športová výchova a pohybové hry na školách, telovýchovné útvary centier voľného času a školských stredísk záujmovej činnosti, športové kluby, cvičebné jednotky odborníkov v oblasti športu. Úloha 1 Rozhovormi s odborníkmi z akademickej sféry, zástupcami národných športových zväzov a zástupcami štátnej správy, ako aj analýzou dostupných legislatívnych a odborných dokumentov sme sa oboznámili so súčasným stavom problematiky pohybových aktivít detí a mládeže na Slovensku ako aj o systémoch využívajúcich formu poukazov u nás i v zahraničí. Úloha 2 Do projektu športové poukazy sme zapojili 16 základných verejných škôl na Slovenku. Školy boli vyberané na základe kritérií. Do projektu neboli zaradení žiaci športových tried. Výber škôl zaradených do projektu charakterizujeme ako zámerný. Základný súbor tvorilo 6128 žiakov ročníka vybraných 16 základných škôl na Slovensku. Do projektu sa zapojili všetci žiaci vybraných škôl okrem žiakov na výmenných pobytoch a dlhodobo nenavštevujúcich školu. Týchto žiakov bolo v súčte 30. Najväčší počet žiakov zaradených do projektu sme registrovali v Stupave (najväčšia škola) najmenej v Hrachove (Trenčiansky kraj). Kritéria výberu škôl: 1 mestská základná škola v každom kraji SR 1 vidiecka základná škola v každom kraji SR Dáta o záujme žiakov o zapojenie sa do pohybových aktivít sme získavali športovým poukazom - opytovacou metódou dotazníkového charakteru. V každej z lokalít bolo vytvorené MENU. Koordinátori vyhľadávali všetkých potenciálnych poskytovateľov osobným kontaktom a ďalšími metódami (tlač, rozhlas, letáky). Z úrovne centra bol rozoslaný list na národné športové zväzy, ktorým boli vyzvané ku komunikácií a zapojeniu sa do projektu. Každý poskytovateľ podpísal dohodu o zapojení sa do projektu. Následne boli títo poskytovatelia vložený do športového poukazu. Športový poukaz bol predkladaný všetkým žiakom vybraných škôl. Obsahoval prvotnú informáciu o projekte, kontakt na infolinku, údaje o žiakovi a škole, MENU pohybových aktivít, pečiatku školy a priestor na podpis rodiča. Poukaz obsahoval aj pole s názvom Nemám záujem o využitie poukazu. Na základe výberu jedného útvaru sa doň žiak zapísal. Zákonný zástupca musel poukaz vlastnoručne podpísať. V prípade, že poskytovateľ sa rozhodol neotvoriť útvar mal sa žiak možnosť po opätovnom zaznačení a podpísaní zákonným zástupcom prehlásiť do iného útvaru. Analýzou vyzbieraných športových poukazov sme zistili predbežný záujem o pohybové aktivity. Sledovali sme dochádzku žiakov do útvarov pohybových aktivít, do ktorých sa zapísali. Každý vedúci útvaru (tréner, cvičiteľ) musel pred každou hodinou vyplniť evidenčný dokument. 2 koordinátori v každom kraji každodenne sledovali dochádzku žiakov a činnosť útvarov. Tie sa museli odohrávať na mieste a v čase stanovenom v poukaze. Zistenia zaznamenávali. Analýzou týchto prezenčných dokumentov sme zistili reálnu účasť žiakov na pohybových aktivitách. Vyhodnocovali sme ich frekvenčným výskytom a analýzou 184

185 stredných hodnôt. Všetky informácie boli spracované v programe MS Excel. Výstupy sú interpretované v grafoch a tabuľkách, ktoré majú vzťah k uvedeným hypotézam. VÝSLEDKY V tejto časti predstavíme údaje, ktoré sme získali pri tvorbe MENU v jednotlivých lokalitách, predkladaní športových poukazov žiakom a analýze evidenčných dokumentov, analýze údajov získaných formou dotazníka žiaci, údaje z predchádzajúcich výskumov, hovoriacich o účasti žiakov na pohybových aktivitách v období pred výskumom. V závere tejto časti prevedieme komparatívnu analýzu, ktorá preukáže efektívnosť aplikovaného riešenia. Každý poskytovateľ, ktorý sa chcel zapojiť do projektu musel podpísať Žiadosť o zaradenie do MENU pohybových aktivít, ktorá pojednáva o základných podmienkach projektu. Oslovených bolo 440 poskytovateľov z celého Slovenska vo vybraných lokalitách, prostredníctvom krajských koordinátorov a materských národných športových zväzov. Ako poskytovateľa sme akceptovali všetkých, ktorí podľa súčasných platných právnych kritérií môžu poskytovať pohybové aktivity deťom a mládeži a to: nepovinné predmety v školách (Pohybová a športová výchova a pohybová príprava), telovýchovné útvary CVČ a ŠSZŠ tréningové jednotky v športových kluboch (OZ, obchodné spoločnosti a pod.) odborníci v športe (podľa Vyhlášky 444/2008 o akreditačnej komisii pre oblasť telesnej kultúry a o Jednotnom vzdelávacom systéme odborníkov v športe Slovenskej republiky). Do projektu sa nezapojilo 46 útvarov, ktorým sa zdal proces príliš zložitý alebo ich hodnota 50 Eur za stanovených podmienok neoslovila. Poskytovateľov, ktorí sa do projektu zapojili sme vložili do športového poukazu a predložili všetkým deťom školy. Tabuľka 1. Opisuje počet žiakov, ktorí odovzdali platný športový poukaz a tak sa zapísali do útvaru na pol roka. Tab. 1 Počet žiakov, ktorý odovzdali platný športový poukaz počet žiaci v žiaci v žiakov využité externých školských v škole poukazy aktivitách aktivitách využité poukazy (%) Lokalita školy Bánovce nad Bebr ,95 Banská Štiavnica ,2 Bratislava ,8 Čadca ,6 Dunajská Streda Hrachovo ,7 Košice ,2 Kysak ,1 Majcichov ,6 Nové zámky ,3 Petrovany Predmier ,8 Prešov ,3 Stupava ,1 185

186 Topoľčianky ,7 Veľké Uherce ,7 Spolu Spolu v % ,17 23,34 76,66 Z celkového počtu 6128 žiakov, ktorým mohol byť poskytnutý poukaz ho využilo 3381 žiakov, čo predstavuje 55,17 %. Údaje na nám preukázali značné rozdiely medzi počtami prihlásených žiakov v jednotlivých lokalitách. Pomerne najviac žiakov sa prihlásilo na pohybové aktivity v Petrovanoch (PO kraj) a najmenej v Majcichove (TT kraj). Zaregistrovali sme aj jednu informáciu, že žiaci škôl navštevujú útvary, ktoré sa nám do MENU obsiahnuť nepodarilo. Zásadným momentom transparetnosti je potvrdenie športového poukaz rodičom, ktorý si tým vyberie jeden z útvarov v MENU. Následne sme počas celého polroku (17 týždňov) vykonávali kontroly činnosti útvarov, ktoré sa podľa podmienok museli vykonávať činnosť aspoň 2-krát týždenne v trvaní minimálne 1 hodinu a zaznamenávať dochádzku zapísaných žiakov do evidenčných hárkov. Z celkového počtu 6128 žiakov 3263 sa pravidelne zúčastňovalo pohybových aktivít počas trvania projektu. Stav zistený počas projektu je teda 53,3 %. KOMPARÁCIA A ZÁVER Stav zistený počas projektu 53,3 %. Z celkového počtu 6128 žiakov 3263 sa pravidelne zúčastňovalo pravidelných organizovaných pohybových aktivít počas trvania projektu. aktuálny stav 40 % 53,3 % stav počas projektu Zavedenie systému športových poukazov zvýšilo percento žiakov pravidelne sa zapájajúcich do organizovaných pohybových aktivít v čase po vyučovaní! LITERATÚRA ANTALA, B.: Telesná a športová výchova v základných a stredných školách po prvom roku transformácie vzdelávania. In. Slovenský školský šport: podmienky prognózy rozvoj, Bratislava, MŠ SR, 2009, s EURÓPSKA KOMISIA ŠPORT A ZDRAVIE, Usmernenia HEPA, dostupné na: nahttp://ec.europa.eu/sport/library/documents/c1/pa_guidelines_4th_consolidated_draft_sk.pd f, k LETOVEC, M., Nadácia F. A. Hayeka: Kupónový plán alternatíva financovania malého školstva v SR, Skúsenosti a odporúčania, VLÁDA SR, Koncepcia rozvoja pohybových aktivít detí a mládeže, dostupné na: k VYHLÁŠKA MŠVVaŠ SR č. 444/2008 o akreditačnej komisii pre oblasť telesnej kultúry a o Jednotnom vzdelávacom systéme odborníkov v športe Slovenskej republiky. poukazy EFFECTIVENESS OF SPORT VOUCHER SYSTEM 186

187 Peter MELEK, Boris Čechvala Faculty of Physical education and Sports, Comenius University in Bratislava, Slovakia SUMMARY In the field of sport our strategic aim is to identify and apply in long term perspective a system of support to different forms and levels of sports with emphasis on sporting and physical activities of children, youth, and a national sport representation. This system of support should be effective and based on ethical principles. Target groups of the pilot project are girls and boys attending primary schools, from 1 st to 9 th grade. We are going to carry out the project in experiment form. In every region of Slovakia we will select two primary schools. One of them would be from urban and other from rural environment. Together, there would be 16 schools within the project. Increasing of the subsidy, in form of vouchers, would be an experimental factor in this project. The vouchers would be valid only for purpose of sporting activities and could be used by wide spectrum of providers. When comparing with the current state, we presume that this system will increase a rate of pupils regular participation in physical activities in selected primary schools. Key words: sport, voucher, children, youth, funding, physical activity, leisure 187

188 VPLYV ŠPECIÁLNEHO TRÉNINGOVÉHO ZAŤAŽENIA NA REAKČNO-RÝCHLOSTNÉ SCHOPNOSTI KARATISTOV Peter MIKLOVIČ, Erika ZEMKOVÁ Fakulta elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave Fakulta telesnej výchovy a športu UK v Bratislave REZUMÉ Vo výskumnom sledovaní realizovanom v prípravnom období športovej prípravy karatistov sme zisťovali úroveň vplyvu šesťtýždňového mezocyklu na parametre reakčnorýchlostných schopností. Túto výskumnú situáciu sme uskutočnili v rámci časovo súbežného, pedagogického, dvojskupinového experimentu. Výsledky práce ukázali, že po aplikovaní tréningových prostriedkov s vysokou špecifickosťou tréningového zaťaženia vykonávané intenzitou na úrovni submaxima až maxima došlo k významnému skráteniu jednoduchého senzomotorického a výberového senzomotorický času. Kľúčové slová: športové karate; športové kumite, limitujúce faktory štruktúry športového výkonu v karate; reakčno-rýchlostné schopnosti v karate; ukazovatele tréningového zaťaženia; intenzita tréningového zaťaženia; špecifickosť tréningového zaťaženia; ÚVOD Reakčno-rýchlostné schopnosti sú jedným z limitujúcich faktorov športového výkonu v karate. Nedostatok informácií je však v oblasti rozvoja týchto schopností, a to predovšetkým z pohľadu plánovania veľkosti a špecifickosti tréningového zaťaženia. V športovej príprave karatistov je tento proces založený na skúsenostiach trénerov, pričom absentuje spätná väzba v podobe overovania účinnosti použitých tréningových prostriedkov. Tak je prakticky nemožné zhodnotiť či aplikované tréningové zaťaženie bolo dostatočným adaptačným podnetom vyvolávajúcim požadované zmeny trénovanosti. Preto sme sa rozhodli zistiť vplyv špeciálneho tréningového zaťaženia, zaradeného do šesťtýždňového mezocyklu, na parametre senzomotorickej reakcie u karatistov. METODIKA Keďže náš výskum bol orientovaný priamo na tréningovú prax, pri vytváraní výskumnej situácie sme sa museli prispôsobiť nízkej variabilite výskumných podmienok. Týkalo sa to najmä počtu probandov, ale aj času sledovania pôsobenia podnetov. Na základe toho sme si zvolili časovo súbežný, pedagogický, dvojskupinový experiment, pričom sme predpokladali rovnaké pôsobenie podmienok v experimentálnom (ES) aj v kontrolnom (KS) súbore. Rozdiel bol len v pôsobení experimentálnych a kontrolných podnetov počas trvania experimentu. Táto situácia nám umožnila porovnať úroveň stavov v ES a KS. Sledovania sa zúčastnila 28 členná skupina športových karatistov. ES tvorilo 15 karatistov priemerného veku 21,5 ± 2,4 rokov. KS tvorilo 13 karatistov priemerného veku 20,5 ± 3,3 rokov. Výkonnostná úroveň súborov bola stanovená podľa stupňov technickej vyspelosti (3.kyu až 2.dan). Experimentálnym činiteľom v našej práci bol tréningový mezocyklus zložený zo šiestich sedemdňových mikrocyklov. V každom z mikrocyklov boli po tri 90 min tréningové jednotky s experimentálnym obsahom. Z pohľadu periodizácie bol tento mezocyklus zaradený do etapy špeciálnej prípravy v prípravnom období. Našim cieľom bolo predovšetkým pozitívne ovplyvniť rýchlosť pohybovej reakcie. V jednotlivých mikrocykloch sme zložky tréningového zaťaženia vybraných tréningových prostriedkov naplánovali s ohľadom na splnenie hlavného cieľa etapy 188

189 špeciálnej prípravy v karate, čo je transformácia vysokých objemov všeobecnej prípravy na špeciálnu trénovanosť. Pri plánovaní experimentálneho podnetu sme brali do úvahy nielen dynamickú a kinematickú subštruktúru samotných cvičení (t.j. špecifickosť zaťaženia), ale aj to, za akých podmienok boli vykonávané. Z pohľadu špeciálnej vytrvalosti a jej vplyvu na reakčné schopnosti, je v karate určujúcim kritériom samotný športový zápas (krátkotrvajúci výkon sprevádzaný náročným anaeróbnym zaťažením). Preto vzťah medzi trvaním špecifického zaťaženia, jeho intenzitou a intervalom odpočinku medzi jednotlivými sériami bol pri tvorbe experimentálneho činiteľa jedným z hlavných kritérií. Na posudzovanie parametrov reakčných schopností bol použitý diagnostický systém FiTRO Reaction Check a to v teste výberovej senzomotorickej reakcie horných končatín. Športová príprava ES a KS bola porovnaná a vyhodnotená prostredníctvom všeobecných a špeciálnych tréningových ukazovateľov. Objemové charakteristiky experimentálneho a kontrolného tréningového zaťaženia ako počet tréningových dní, počet tréningových jednotiek a trvanie tréningovej jednotky boli rovnaké. Odlišnú kvantitatívnu stránku tréningového zaťaženia sme vyhodnocovali podľa počtu opakovaní vykonaných techník v kombinácii a počtu sérií v jednotlivých cvičeniach. Intenzitu zaťaženia sme charakterizovali podľa zapájania príslušných energetických systémov organizmu na anaeróbne alaktátové, anaeróbne laktátové, aeróbno-anaeróbne a aeróbne zaťaženie. Pomocou rovnice podľa Korvonena (Wilmore, 2003) sme tak rozdelili intenzitu zaťaženia do tréningových pásiem (50, 60, 70, 80, 90, 100 %). Vzhľadom k problematike, ktorou sa v našej práci zaoberáme, sme zložitosť zaťaženia posudzovali nielen na základe počtu obranných a kontra akcií v kumite, ale aj počtu podnetov, z ktoré majú rozhodujúci vplyv na reakciu s výberom. Na kvantifikovanie vzťahu medzi týmito ukazovateľmi sme použili rovnicu na určenie zložitosti tréningového zaťaženia v karate (Miklovič Chromý, 2005): CI = (T + (I * T max )) * 100 T max * (1+I max ) Kde T je počet techník v kombinácii, ktorá je súčasťou cvičenia, Tmax je najvyšší počet techník v kombinácii zo všetkých cvičení, I je počet podnetov na ktoré cvičenec odpovedal vo výberovej reakcii, Imax je maximálny počet podnetov, na ktoré musel cvičenec reagovať vo výberovej reakci. Mieru špecializácie zaťaženia sme určovali podľa vzťahu zhody kinematickej a dynamickej subštruktúry pohybu v karate (tzv. špecifickosti) a zodpovedajúcej úrovne intenzity zaťaženia. Pre tento účel sme použili vzťahový systém zakomponovaný do dvojrozmernej matice podľa Choutku Dovalila (1987). To nám umožnilo určiť podiel intenzity a špecifickosti daného cvičenia na klasifikácii cvičení ako adaptačného podnetu. V tejto matici predstavuje vzťah I 1 najväčšiu mieru špecializácie a vzťah IV 4 najmenšiu mieru špecializácie použitých tréningových prostriedkov. Pri hodnotení miery špecifickosti zaťaženia sme sa opreli o podrobne rozpracovanú didaktiku tradičného karate. Tá je prirodzene založená na dvoch základných zásadách športového tréningu, systematickosti a postupnosti, ktoré nám umožnili objektívne zadeliť tréningové prostriedky podľa špecifickosti (100% kumite šiai, džiu kumite, 90% modelované džiu kumite, 80% jakusoku kumite 2:1 a viac, 70% jakusoku kumite 1:1, 60% kombinácie na pasívneho súpera v pohybe, 50% kombinácie do láp resp. bez láp 189

190 v pohybe, 40% kihon ido, 30% tréning aši sabaki, kavaši atď., 20% kihon, 10% cvičenia zaťažujúce špecifické svalové skupiny, 0% ostatné cvičenia) Na spracovanie a vyhodnotenie výskumných údajov sme použili opisné charakteristiky štatistických súborov podľa miery polohy a miery variability (minimálna hodnota, maximálna hodnota, aritmetický priemer, harmonický priemer, smerodajná odchýlka, medián). Štatistickú významnosť rozdielov stredných hodnôt medzi 1. a 2. meraním sme posudzovali pomocou neparametrického Wilcoxonovho testu so štandardne stanoveným testovacím kritériom a kritickými hodnotami. Výsledky a diskusia Pri plánovaní experimentálneho podnetu sme sa snažili o cielené manipulovanie s tréningovým zaťažením podľa vopred určených kritérií. U kontrolného podnetu (ktorý bol zostavený na základe tréningových plánov priamo z praxe) však k cieleným zásahom nedošlo. Dôvodom bolo, aby následné porovnania tréningového zaťaženia v experimentálnom období mohli byť východiskom pre zadefinovanie príčin zistenej úrovne adaptačných zmien u EK a KS. Parametrom použitým na porovnanie objemu tréningového zaťaženia bol počet opakovaní vykonaných techník. Celkový objem u ES bol opakovaní vykonaných v experimentálnom období, čo je v porovnaní s objemom u KS ( opakovaní) o opakovaní menej. Ďalším ukazovateľom tréningového zaťaženia porovnávanými v našej práci bola jeho zložitosť. Parametrom zložitosti tréningového zaťaženia boli percentá zložitosti toho ktorého cvičenia, vypočítané pomocou špeciálnej rovnice. Priemerná zložitosť u ES bola 29,51 % čo je o 2,84 % viac ako u KS (26,67 %). Parametrom intenzity tréningového zaťaženia u ES a KS boli individuálne percentuálne pásma, ktoré sme odvodili od srdcovej frekvencie jednotlivých probandov. Priemerná intenzita v experimentálnom období predstavovala u ES 73,28 %, čo je oproti KS (69,27 %) o 4,01 % viac. Úroveň špecifickosti tréningového zaťaženia sme určovali na základe zoradenia jednotlivých tréningových prostriedkov do percentuálnych pásiem určujúcich ich kinematickú a dynamickú podobnosť (resp. zhodu) so športovým zápasom. Priemerná špecifickosť u ES bola 76,44 %, čo je o 5,69 % viac, ako u KS (70,75 %). Pri porovnaní špecifickosti medzi jednotlivými mikrocyklami je zrejmé, že v priebehu celého experimentálneho obdobia bola špecifickosť aplikovaných tréningových prostriedkov u ES vyššia ako u KS. Či vybrané tréningové prostriedky môžeme považovať za špeciálne, a do akej miery, sme určili pomocou tzv. špecializácie tréningového zaťaženia. Miera špecializácie je vzťahom zhody kinematickej a dynamickej subštruktúry aplikovaného cvičenia s pohybomv športovom kumite (špecifickosť) a zodpovedajúcej úrovne intenzity zaťaženia, pričom obe sú vyjadrené indexmi reprezentujúcimi ich úroveň (intenzita špecifickosť). Pre ľahšiu orientáciu v porovnávaných údajoch sme mieru špecializácie tréningového zaťaženia rozdelili vzhľadom k objemu zaťaženia do úrovní s rovnakým súčtom v matici (tab. 1). Výsledné hodnoty sú graficky znázornené na obr. 1. Tab. 1 Miera špecializácie tréningového zaťaženia u experimentálneho a kontrolného súboru rozdelená do siedmich úrovní Súčet v matici Vzťah miery intenzity a miery špecifickosti TR zaťaženia ES Objem TR zaťaženia Σ (1) KS Objem TR zaťaženia Σ (%) ES Objem TR zaťaženia Σ (1) KS Objem TR zaťaženia Σ (%) 190

191 2 I ,56 26,12 3 II-1 / I ,05 14,64 4 III-1 / II-2 / I ,53 5,10 5 IV-1 / III-2 / II-3 / I ,53 10,01 6 IV-2 / III-3 / II ,78 19,48 7 IV-3 / III ,64 16,12 8 IV ,91 8, ,00 100,00 Pri porovnaní objemu v prvom súčte rovnom 2, mal ES (43,56 %) o 17,3 % vyšší objem ako KS (26,12 %). Práve tento súčet reprezentuje cvičenia s najvyššou špecifickosťou (kumite šiai, džiu kumite, modelované džiu kumite, jakusoku kumite 2:1 a viac), ktoré boli vykonávané v intenzite zodpovedajúcej súťažnému vystúpeniu. V nasledujúcich súčtoch rovných 3, 4 a 5, mal ES (súčet rovný 3: 9,05 %, súčet rovný 4: 1,53 %, súčet rovný 5: 3,53 %) mierne nižší objem ako KS (súčet rovný 3: 14,64 %, súčet rovný 4: 5,10 %, súčet rovný 5: 10,01 %). Tieto súčty reprezentovali buď výrazne špecifické cvičenia vykonávané nízkou intenzitou alebo cvičenia menej špecifické (jakusoku kumite 1:1, kombinácie na pasívneho súpera). Pri porovnoní mieri špecializácie tréningových prostriedkov u ES a KS je zrejmé, že ES absolvoval výrazne väčší objem zaťaženia s vyššou mierov špecializácie, ako KS, t.j. tréningové prostriedky s vysokou špecifickosťou aplikované u ES boli vo väčšej miere vykonávané intenzitou na úrovni submaxima až maxima. Pri posudzovaní vplyvu špeciálneho tréningového zaťaženia na úroveň výberových senzomotorických schopnosti ES, (obr. 2) sme zistili štatisticky významné zlepšenie (p 0,05) (z 1973,2 ± 152,7 ms na 1812,7 ± 126,7 ms). Inak tomu bolo u KS, kde sme žiadne významné zmeny nezaznamenali (z 1956,1 ± 148,4 ms na 1894,9 ± 182,9 ms). Na základe týchto výsledkov môžeme skonštatovať, že zatiaľ čo mezocyklus s nami vybranými tréningovými prostriedkami a naplánovaným tréningovým zaťažením preukázal významnú účinnosť na úroveň reakčno-rýchlostných schopností v karate u KS nenastal potrebný adaptačný efekt. Svedčí o tom aj prírastok výberového senzomotorického času (obr. 1) u experimentálneho súboru, ktorý predstavuje 160,5 ms oproti 61,0 ms KS. 50 Objem tréningového zaťaženia (%) Súčet (1) experimentálny súbor, kontrolný súbor 191

192 Obr. 2 Objem tréningového zaťaženia pri jednotlivých súčtoch miery intenzity a miery špecifickosti u experimentálneho a kontrolného súboru 2200 * n.s. Výberový senzomotorický čas (ms) ES KS pred tréningom, po tréningu n.s. Hladina významnosti rozdielu nie je signifikantná * Hladina významnosti rozdielu (p 0,05) Obr. 2 Výberový senzomotorický čas experimentálneho a kontrolného súboru Jednou z najdôležitejších úloh etapy špeciálnej prípravy v karate je stabilizácia útočných a obranných techník a postupné rozširovanie ich repertoáru. Vzrastá počet modelovaných tréningových zápasov a súťažných štartov (Zemková et al., 2006). Práve rôzne formy modelovaných zápasov (s ľubovoľným určením útočných alebo obranných variantov, resp. ich vzájomných kombinácií) v príprave karatistov majú významné postavenie. Ich dôležitosť vychádza predovšetkým z faktu, že športové kumite má veľmi špecifické požiadavky na úroveň rýchlostných, rýchlostno-silových a reakčných schopností. Tréningová prax ukazuje, že špecifickosť je v plnej miere obsiahnutá práve v modelovanom = tréningu. Longa (2004) zdôrazňuje, že intenzita pri cvičení s partnerom má pripraviť 0 karatistu vykonať opakovanie modelových situácií so submaximálnym až maximálnym úsilím v časovom intervale blížiacom sa dĺžke trvania športového zápasu. Vychádzajúc z týchto požiadaviek bol pri tvorbe experimentálneho činiteľa jedným z hlavných kritérií vzťah medzi trvaním špecifického zaťaženia a jeho intenzitou (t.j. miera špecializácie tréningového zaťaženia). Semiginovský (1982) uvádza, že tréning špeciálne zameraný na skrátenie reakčného času ukazuje zlepšenie výsledkov až za tri mesiace a je potrebné ho zaraďovať aspoň tri krát týždenne. Naše zistenia sa však prikláňajú k tvrdeniam Šimoneka (1989), ktorý uvádza, že výraznejšie adaptačné zmeny rýchlosti reakcie sa dajú dosiahnuť už po 4-6 týždňoch tréningu (t.j tréningových jednotiek) s prírastkom 10-15%. V našom prípade išlo o prírastok len 8,1 %, ten však nepovažujeme v žiadnom prípade za nezanedbateľný. Nakayama (1966), Zemaník (1975), Húšťava (1983), Zemková (1998) udávajú, že čas trvanie úderu v karate sa pohybuje na úrovni ms, pričom dosahuje rýchlosť cez 4 m.s-1. Kombináciu dvoch úderov a jedného džodan kopu trénovaný karatista vykoná do 1 s. Prírastok výberového senzomotorického času na 192

193 úrovni 160,5 ms je s uvedenými hodnotami minimálne porovnateľný. Na základe toho usudzujeme, že zistený prírastok je významný nielen z pohľadu štatistického, ale aj z pohľadu reálneho športového výkonu. LITERATÚRA HÚŠŤAVA, P.: Vzťah laterality končatín a rýchlosti základných úderov v karate, Diplomová práca na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Školiteľ: M. Leško. CHOUTKA, M. DOVALIL, J.: Sportovní tréning. Praha: Olympia 1987, s ISBN LONGA, J.: Zákonitosti zvyšovania výkonnosti v karate. [online] Publikované [citované ]. Dostupné z MIKLOVIČ, P. CHROMÝ, E.: Zložitosť tréningového zaťaženia v karate a jej kvantifikácia. [online] Publikované [citované ]. Dostupné z NAKAJAMA, M.: Dynamické karate. Praha: Naše vojsko 1994, s ISBN SEMINIGOVSKÝ, B.: Preventivní, regenerační a kompenzační cvičení ve sportovní přípravie tenistů. In: Tréner, 1982, 26, s ŠIMONEK J., et al.: Modelovanie dlhodobej športovej prípravy v individuálnych športoch. Bratislava: Šport ISBN WILMORE, J. H.: Aerobic Exercice and Endurance. Inproving Fitness for Health Benefots. In: The Physician and Sportmedicine, 2003, May, 31, no 5, p ZEMANÍK, P.: Problematika pohybovej reakcie na zrakový podnet v technikách karate, Diplomová práca na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Školiteľ: M. Ďurech. ZEMKOVÁ, E. LUKNÁROVÁ, A. HAMAR, D. ČERVEŇ, Ľ.: Zmeny disjuktívnych reakčno-rýchlostných schopností dolných končatín v priebehu ročného tréningového cyklu. In: Zborník z odborného seminára k 760. výročiu založenia mesta Trnavy. Trnava: 1998, KTV a športu MtF STU, s ZEMKOVÁ, E. et al.: Teória a didaktika karate. Bratislava: FTVŠ UK 2006, s ISBN The Effect of Special Training Bouts on Parameters of Agility in Karate Athletes Peter MIKLOVIČ, Erika ZEMKOVÁ, Department of Physical Education, Faculty of Electrical Engineering and Information Technology STU in Bratislava Department of Kinantropology, Faculty of Physical Education and Sport UK in Bratislava SUMMARY: In the study carried out in preparatory phase of the sport training of karate athletes, the effect of six weeks training bouts was evaluated on parameters of agility. The experiment was underwent in two groups. Results showed the significant shortening of simple senso-motor reaction time and multi-choice senzo-motor reaction time. It is caused probably due to high specificity and intensity of submaximum to maximum of exercise. 193

194 Key words: sport karate; sport kumite, limiting factors of the structure of sport performance in karate; agility in karate; training bouts; intensity of exercise; specifity of training; Acknowledgement: This work was supported by Slovak Grant Agency supported this work though grant no. 1/1177/

195 OBJEKTÍVNE A SUBJEKTÍVNE HODNOTENIE INTENZITY ZAŤAŽENIA NA SPINNINGU ŠTUDENTIEK VYSOKÝCH ŠKÔL Lenka Nagyová 1, Lucia Ondrušová 2 1 Katedra telesnej výchovy FaF UK Bratislava, Slovenská republika 2 Katedra telesnej výchovy FCHPT STU Bratislava, Slovenská republika RESUME Autorky sa v uvedenom príspevku zaoberajú hodnotením intenzity pohybového zaťaženia vysokoškoláčok, rôzneho študijného zamerania, počas hodiny spinningu. Komparáciou rôznych metód hodnotenia intenzity zaťaženia počas troch sledovaných úsekoch a dvoch meraní sme zistili, že menšie rozdiely hodnôt, získaných objektívnou a subjektívnou metódou sa prejavili v druhom meraní. Porovnateľné až zhodné výsledky oboch aplikovaných metód sme pozorovali pri modelovanom obsahu so stúpajúcim rozmedzím srdcovej frekvencie, teda v druhom a treťom sledovanom časovom úseku v oboch meraniach. Kľúčové slová: aeróbne pohybové aktivity, intenzita zaťaženia, spinning, objektívne metódy hodnotenia intenzity zaťaženia, subjektívne metódy hodnotenia intenzity zaťaženia ÚVOD Rozličné druhy aeróbnych aktivít v rôznom prostredí prispievajú v rámci hodín telesnej výchovy na vysokých školách k rozvoju pohybovej výkonnosti, vytvárajú predpoklady na osvojenie si špeciálnych pohybových zručností a zlepšujú celkový zdravotný stav študentiek. Intenzita pohybového zaťaženia je jedným zo základných ukazovateľov účinnosti aeróbnych pohybových programov. Za najvhodnejšie parametre vnútorného prejavu organizmu môžeme považovať úroveň spotreby kyslíka a srdcovú frekvenciu (HAMAR, 1989). Viacerí odborníci sa zhodujú v tom, že aeróbne aktivity pôsobia u zdravých jednotlivcov podnetne vtedy, ak sú vykonávané s intenzitou zodpovedajúcou približne % maximálnej srdcovej frekvencie (STREŠKOVÁ, 1994; BUNC, 1995; KYSELOVIČOVÁ, 1995) alebo 50-85% maximálnej spotreby kyslíka (NIEMAN, 1990; SHARKEY, 1990). Srdcová frekvencia je len nepriamym a nie veľmi presným indikátorom najmä počas pohybového zaťaženia s vyššou intenzitou (CARROL et al.,1991) a je často ovplyvňovaná aj psychickými faktormi (ŠTULRAJTER, 1995), preto ju odborníci odporúčajú dopĺňať aj s inými metódami na zisťovanie intenzity zaťaženia, ako je napr. metóda číselnej stupnice podľa Borga (1982) nazývanou aj Borgova škála subjektívneho vnímania vynaloženej námahy (z anglického Rating of Perceived Exertion RPE). Sledovania potvrdili, že pri monitorovaní intenzity zaťaženia pomocou Borgovej škály boli dosiahnuté signifikantnejšie výpovede o priebehu zlepšenia vo faktore vytrvalosti, ako pri monitorovaní intenzity pomocou zaznamenávania srdcovej frekvencie (KOLTYN MORGAN, 1992, GARCIN WOLFF BEJMA, 2003, HERMAN NAGELKIRK - WOMACK, 2003, MASUMOTO ET AL., 2007, ALBERTON ANTUNES PINTO ET AL., 2010). Borgova škála je všeobecná metóda použiteľná na meranie intenzity veľkého množstva podnetov, skúseností a pocitov. Hlavné pole možností aplikácie je v oblastiach medicíny, ergonómie alebo športu (Borg, 2004). Táto škála predstavuje spojenie svalovej činnosti, zmien srdcovocievneho systému, psychologickému stresu, bolesti, telesnej teploty a podmienok, v ktorých sa cvičí. Pri aeróbnom tréningu by sa intenzita zaťaženia mala pohybovať v rozmedzí

196 bodov Borgovej škály. Pokiaľ ide o spoľahlivosť tejto škály, uvádzané sú veľmi vysoké koeficienty spoľahlivosti (r>0,90). RPE vysoko koreluje s objektívnymi indikátormi intenzity zaťaženia, ako je srdcová frekvencia, spotreba kyslíka, hladina krvného laktátu. Štúdie autorov Garcin Wolff Bejma (2003), Herman Nagelkirk - Womack (2003) a iní sa zaoberali zisťovaním vzťahom medzi subjektívnou metódou hodnotenia zaťaženia RPE a SF počas cyklických aktivít (bežeckého testu, testu na bicyklovom ergometri). Výsledky potvrdili signifikantný vzťah medzi subjektívnym vnímaním vynaloženej námahy a fyziologickou odozvou organizmu testovaných študentov a potvrdili tak možnosť použitia SF aj RPE ako dôležitý nástroj na dávkovanie optimálnej intenzity pohybového zaťaženia. Schaeffer et al., (2000), sledoval vzťah medzi SF a RPE v súbore trénovaných žien počas tanečného aerobiku. Hodnoty RPE boli v signifikantnej korelácii s hodnotami SF a tak obe metódy sa môžu plnohodnotne využívať počas zaťaženia pri pohybových aktivitách. Najnovšia štúdia autorov Alberton Antunes Pinto et al., (2010) sa zaoberala koreláciou medzi subjektívnym hodnotením námahy a fyziologickou odozvou počas behu vo vode v rôznych rýchlostiach. Analýzou výsledkov vypočítaných Pearsonovým koeficientom korelácie sa potvrdil vysoko signifikantný vzťah medzi RPE a SF (r = 0,65; p < 0,001) a RPE tak môže byť použitá na stanovenie optimálnej veľkosti intenzity zaťaženia v behu vo vode pre mladé ženy. Zo spomínaných literárnych prameňov je zrejmé, že využitie oboch metód sa aplikuje najmä v aeróbnych pohybových aktivitách, preto sme sa rozhodli rozšíriť poznatky v tejto oblasti aj v spinningu, ktorý je čoraz dostupnejší a obľúbenejší u vysokoškolskej populácie podobne ako je aerobik a aerobik vo vode. CIEĽ Cieľom práce je porovnať hodnotenie intenzity zaťaženia objektívnou a subjektívnou metódou na hodine spinningu u vysokoškolskej populácie. ÚLOHA Zistiť a porovnať subjektívne vnímanú a objektívne hodnotenú intenzitu zaťaženia počas modelovaných úsekov na hodine spinningu. METODIKA Výskumný súbor tvorilo 30 študentiek 1-3. ročníka rôzneho študijného zamerania na FCHPT STU, s kalendárnym vekom rokov. Vnútornú reakciu organizmu na pohybové zaťaženie na spinningových bicykloch z hľadiska funkčných parametrov sme získavali metódou merania srdcovej frekvencie (SF) pomocou sporttesteru POLAR 810 a jej zaznamenávaním s intervalom 5 sekúnd. Pri subjektívnom hodnotení sme použili Borgovu škálu subjektívneho vnímania vynaloženej námahy (RPE-rating of perceived exertion) v 20- bodovej stupnici (BORG, 1982). Táto škála predstavuje spojenie svalovej činnosti, zmien srdcovo-cievneho systému, psychologického stresu, bolesti, telesnej teploty a podmienok, v ktorých sa cvičilo (tab.1.) Tab.1. Borgova škála 6 žiadne zaťaženie Necítime žiadnu námahu, nemáme zrýchlené dýchanie ani nenamáhame svaly, je to ako ležanie v posteli, alebo pohodlné 7 Extrémne slabé sedenie na stoličke zaťaženie 8 196

197 Veľmi slabé Malá alebo žiadna námaha, ako napr. krátka prechádzka zaťaženie vlastným tempom 9 10 Slabé zaťaženie Takto by sme sa mali cítiť pri cvičení alebo fyzickej aktivite, 11 cítime sa pohodlne 12 Stredné zaťaženie Cítime sa dobre, aktivita silnie, namáhame sa, ale môžeme pokračovať v aktivite Silné zaťaženie Aktivita je ťažká a únavná, ale pokračovanie nie je náročné, námaha a úsilie je približne v polovici maxima Veľmi silné zaťaženie Extrémne silné zaťaženie Takto sa cítime pri veľmi ťažkom, namáhavom výkone, sme unavení, musíme sa prekonávať Najväčšia námaha, akú sme kedy zažili, dlho ju už nevydržíme vykonávať 20 Absolútne maximum V takejto náročnej aktivite nemôžeme pokračovať! Pohybový program na hodine spinningu bol rozvrhnutý na 10 minútové úseky, počas ktorých sme aplikovali kontinuálnu metódu zaťaženia v stúpajúcich rozmedziach srdcovej frekvencie ( úderov.min -1, úderov.min -1, úderov.min -1 ). Merania sme opakovali 2-krát. Ku koncu každého 10 minútového úseku probandky hodnotili zaťaženie aj subjektívnou metódou prostredníctvom Borgovej škály. VÝSLEDKY Celkovo môžeme povedať, že hodnotenie intenzity zaťaženia získané objektívnou metódou, meraním hodnôt srdcovej frekvencie, bolo vyššie oproti hodnotám získaným subjektívnym vnímaním intenzity zaťaženia, Borgovou škálou. Základné matematickošatistické charakteristiky výsledkov prvého merania uvádzajú tabuľky 1 a 2. Tab. 1 Základné matematicko-štatistické charakteristiky hodnôt SF (1. meranie) SF/úd.min-1/1.mer. 10min 20min 30min aritm.pr. 125,5 142,1 159,2 smer.od. 9,209 10,11 10,00 median ,5 min max var.rozp Tab. 1 Základné matematicko-štatistické charakteristiky hodnôt RPE (1. meranie) RPE/x10/1.meranie 10min 20min 30min aritm.pr. 111,0 134,0 153,0 smer.od. 14,70 14,76 15,79 median min

198 max var.rozp Porovnanie objektívneho a subjektívneho hodnotenia intenzity zaťaženia na spinningu v prvom meraní uvádza obrázok 1. Najvýraznejšie rozdiely medzi použitými metódami sa prejavili v 1. meranom úseku, kde priemerná hodnota SF bola 125,5 úderov.min -1 a hodnota RPE 111. Rozdiely sme namerali aj v ostatných dvoch úsekoch 1. merania, kde priemerná hodnota SF bola 142,1 úderov.min -1 a hodnota RPE 134, resp. priemerná hodnota SF bola 159,2 úderov.min -1 a hodnota RPE 153. Obr.1 Porovnanie objektívneho a subjektívneho hodnotenia na hodine spinningu v prvom meraní Základné matematicko-šatistické charakteristiky výsledkov druhého merania uvádzajú tabuľky 3 a 4. Tab. 3 Základné matematicko-štatistické charakteristiky hodnôt SF (2. meranie) SF/úd.min-1/2.mer. 10min 20min 30min aritm.pr. 127,0 144,3 161,0 smer.od. 6,805 7,061 7,187 median 129, min max var.rozp Tab. 4 Základné matematicko-štatistické charakteristiky hodnôt RPE (2. meranie) RPE/x10/2.meranie 10min 20min 30min aritm.pr. 119,3 140,0 160,3 smer.od. 11,43 11,74 8,087 median min max var.rozp V súbore probandiek počas 2. merania (Obr. 2) sme zaznamenali priemerné hodnoty SF ako vnútornej odozvy organizmu na pohybové zaťaženie vyššie oproti subjektívnemu vnímaniu 198

199 a jeho bodovými hodnotami najmä v prvom meranom úseku, kde priemerná hodnota SF bola 127 úderov.min -1 a hodnota RPE 119,3. V druhom a treťom meranom úseku 2. merania boli hodnoty objektívneho a subjektívneho hodnotenia porovnateľné, vykazovali väčšiu zhodnosť v hodnotách získanými obidvoma metódami ako v prvom meraní. Môžeme konštatovať, že subjektívne pocity probandiek zodpovedali hodnotám SF. Obr.2 Porovnanie objektívneho a subjektívneho hodnotenia na hodine spinningu v druhom meraní Porovnaním výsledkov 1. a 2. merania môžeme povedať, že hodnoty SF získané objektívnym meraním boli vyššie oproti hodnotám RPE. Rozdiel v 1. úseku bol 14,5 (1. meranie) a 7,7. (2. meranie). Rozdiely SF a RPE v druhom úseku 8,1 (1. meranie), resp. 4,3 (2. meranie). V poslednom sledovanom úseku boli tieto rozdiely medzi SF a RPE 6,2 (1. Meranie) a 0,7 (2. meranie). Usudzujeme, že probandky počas druhého merania so zhodným obsahom vedeli adekvátnejšie subjektívne ohodnotiť intenzitu zaťaženia ako pri realizácii pohybového programu v prvom meraní. K uvedeným výsledkom mohli v určitej miere prispieť skutočnosti, akými sú osvojenie si zaradených prvkov a zlepšenie ich kvality vykonania. Na základe získaných výsledkov môžeme usudzovať, že zhodnosť objektívnej a subjektívnej metódy hodnotenia intenzity zaťaženia počas hodiny spinningu sa prejavilo pri modelovanom obsahu so stúpajúcim rozmedzím srdcovej frekvencie, teda v druhom a treťom sledovanom časovom úseku. ZÁVER Komparáciou rôznych metód hodnotenia intenzity zaťaženia počas troch sledovaných úsekoch a dvoch meraní sme zistili, že menšie rozdiely hodnôt, získaných objektívnou a subjektívnou metódou sa prejavili v druhom meraní. Porovnateľné až zhodné výsledky oboch aplikovaných metód sme pozorovali pri modelovanom obsahu so stúpajúcim rozmedzím srdcovej frekvencie, teda v druhom a treťom sledovanom časovom úseku v oboch meraniach. LITERATÚRA ALBERTON,C.L. - ANTUNES,A.H. - PINTO,S.S. - TARTARUGA,M.P. - SILVA,E.M. - CADORE,E.L. - FERNENDO,L. - KRUEL,M Correlation Between Rating of Perceived Exertion and Physiological Variables During the Execution of Stationary Running in Water at Different. J.Strenght Cond.Res.,Pub Med.2010.Dostupné na internete: < BORG, G The Borg CR10 Scale Folder. A method for measuring intensity of experience. Hasselby, Švédsko. Borg Perception,

200 CARROLL,M.W. ET AL The metabolic cost of two ranges of arm position height with and without hand weights during low impact aerobic dance.res.q.exerc.sport,62,1991,s, GARCIN,M. - WOLFF,M. - BEJMA,T Reliability of rating scales of perceived exertion and heart rate during progressive and maximal constant load exercises till exhaustion in physical education students.in: J.Sports Med.,2003,24(4),s HAMAR,D Všetko o behu. Bratislava: Šport 1989,s.208. HERMAN,C.W. - NAGELKIRK,P.R. - PIVARNIK,J.M. - WOMACK,C.J Regulating oxygen uptake during high-intensity exercise using heart rate of perceived exertion.med.sci.sports Exerc.,2003,35(10),s KATHLEEN,A. - ROCKEFELLER,E. - BURKE,E.J Psycho - physiological analysis of an aerobic dance programe for women. In. Sports Med.,1979, 13,s KOLTYN,K.F. - MORGAN,W.P Efficiency of perceptual versus heart rate monitoring in the development of endurance.br.j.sports Med.,26,1992,č.2,s KYSELOVIČOVÁ,O Aerobik teoretické základy.in: Bulletin, ŠVP,1995. MASHUMOTO,K. - HOTT,N. - FUJISHIMA,K EMG, Physiological responses and RPE during walking in water ederly men. In. Med.& Science in Sports&Exercise.5,2007, s NIEMANN, D. C Fitness and sports medicine: An Introduction. Palo Alto, Bull Publishing Company 1990, 566 s. SHONO,T. - FUJISHIMA,K. - HOTT,N. - OGAKI,T. - UEDA,T. - OTOKI,K. - TERAMOTO,K. - SHIMIZU,T Physiological Responses and RPE during Underwater Treadmill Walking in Women of Middle and Advanced Age. Journal of PHYSIOLOGICAL ANTHROPOLOGY and Applied Human Science,19,2000,No.4,s SHARKEY,B.J Physiology of fitness. Champaingn, Human Kinetics Books, 1990,s.432. ŠTULRAJTER,V Pulzová frekvencia. In: Sýkora,F.: Telesná výchova a šport.f.r.&g.spol.s.r.o., Bratislava 1995,s OBJECTIVE AND SUBJECTIVE PERCEPTION OF UNIVERSITY STUDENTS WITH DIFERENT STUDY PROGRAM ON THE LAODING DURING THE SPINNING LESSON Lenka Nagyová 1, Lucia Ondrušová 2 Faculty Of Pharmacy 1 Faculty Of Chemical And Food Technology 2 ABSTRACT Authors in the research are analyzing objective and subjective perception of university students with diferent study program on the laoding during the spinning lesson. With comparation of different methods of intensity loading during 3 different segments and 2 measurations we found out that little value differencies in the second measurement. Key words: aerobic movement acitvities, intensity of loading, spinning, objective methods of intensity loading,subjecitve methods of intensity loading 200

201 ÚČINNOSŤ TAKTICKÉHO A TECHNICKÉHO PRÍSTUPU K VÝUČBE MINIBASKETBALU Gabriela OLOSOVÁ, Ľudmila ZAPLETALOVÁ Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta telesnej výchovy a športu, Katedra športových hier REZUMÉ Vo výskumnej štúdii sme sa pokúsili o porovnanie technického a taktického didaktického prístupu k výučbe minibasketbalu. Hlavným cieľom bolo overiť, či experimentálna skupina s aplikáciou taktického prístupu dosiahne signifikantne lepšie výsledky vo vybraných kritických prípadoch hodnotenia herného výkonu, v porovnaní s kontrolnou skupinou s aplikáciou technického prístupu. Na hodnotenie herného výkonu v prípravnej hre Človek-kôš sme vytvorili metódu založenú na princípoch kategoriálnych systémov pozorovania GPAI ( Game Performance Assessment Instrument ) a TSAP ( Team Sport Assessment Procedure ). Na základe priameho pozorovania a odborného posudzovania štyrmi expertmi sa ukázalo, že experimentálna skupina vedená taktickým prístupom k výučbe minibasketbalu dosiahla lepšie výsledky v hodnotení herného výkonu než kontrolná skupina vedená technickým prístupom. Kľúčové slová: taktický prístup, technický prístup, herný výkon, minibasketbal VSTUP DO PROBLEMATIKY Súčasťou štátneho vzdelávacieho programu na všetkých stupňoch vzdelávania (ISCED 1, ISCED 2 a ISCED 3) sú pohybové a športové hry. Prirodzenou súčasťou života detí v každom veku je hra, preto by rôzne formy hier mali mať popredné zastúpenie, dominanciu vo výučbe telesnej a športovej výchovy. Hra a jej formy sa výrazne uplatňuje v taktickom prístupe k výučbe športových hier, ktorý bol prvýkrát sformulovaný v roku 1982 s názvom Teaching Games for Understanding ako kritická reakcia na rokmi zaužívaný tradičný model s preferenciou techniky. Kritika sa vzťahuje primárne na potenciálne riziko demotivácie žiakov vo vyučovaní s prevahou osvojovania herných zručností v podmienkach vzdialených od charakteru samotnej hry na úkor zábavy zo spontánneho hrania športových či pohybových hier. Taktický model okrem motivácie so sebou prináša vzdelávaciu hodnotu v zmysle pochopenia herných činností, schopnosti pozorovať, vnímať, hodnotiť, organizovať či učiť iných. Tento prístup hodnotný rozvojom kognitívnych kompetencií sa hypoteticky javí ako výhodnejší v konfrontácii s technickým poňatím vyučovania športových hier. CIEĽ Cieľom výskumného sledovania bolo zistiť a porovnať efekty technického a taktického prístupu k výučbe minibasketbalu v oblasti osvojovania herných činností a rozvoja herného výkonu. METODIKA Súbory tvorilo 34 žiakov dvoch tried 2. ročníkov ZŠ vo veku priemerne 7 rokov (n 1 = 17, n 2 = 17). Vyučovací proces sme realizovali na 17 vyučovacích hodinách TaŠV v trvaní 45 minút, pričom prípravná a záverečná časť vyučovacích hodín boli v oboch triedach identické. Experimentálny činiteľ predstavovali metodicko-organizačné formy zamerané na herné činnosti v minibasketbale (rozhodovanie a realizácia hernej činnosti hráča s loptou, uvoľňovanie sa hráčov bez lopty), realizované v experimentálnej triede taktickým a v kontrolnej triede technickým prístupom. Herný výkon žiakov jednotlivých tried sme hodnotili v prípravnej hre Človek-kôš, ktorá je medzičlánkom v prechode od pohybových hier k minibasketbalu. Pri hodnotení sme použili 201

202 metódu priameho pozorovania so zapojením 2 nezávislých posudzovateľov experimentálnej skupiny a 2 posudzovateľov kontrolnej skupiny. Pri spracovaní výsledkov sme získané hodnoty vyjadrili ako aritmetické priemery dvoch nezávislých posudzovateľov. Významnosť rozdielov vo vybraných kritériách herného výkonu medzi experimentálnou a kontrolnou skupinou sme vyhodnocovali Man-Whitneyho U-testom pre malé výbery a následne logickými metódami. Pri zostavovaní hodnotiacej metódy sme vychádzali z metodologických rámcov GPAI a TSAP, ktoré určujú princípy konštrukcie kategoriálneho systému pozorovania herného výkonu pre ľubovoľnú športovú hru. Kritériá hodnotenia boli definované na základe veku, spôsobilosti žiakov a obsahu vyučovacieho procesu (experimentálny činiteľ): činnosti hráča s loptou (rozhodovanie a realizácia hernej činnosti) a činnosti hráča bez lopty (výber miesta ako podpora spoluhráča s loptou) v ofenzívnej fáze hry. Reliabilitu metódy hodnotenia herného výkonu sme posudzovali na základe percentuálnych rozdielov v hodnotení jednotlivých posudzovateľov. Na základe východísk obsahovej analýzy literatúry sme stanovili minimálnu hranicu zhody dvoch nezávislých posudzovateľov 80% a reliabilitu hodnotenia realizácie herných činností medzi dvoma posudzovateľmi 92%. Na základe výsledkov posudzovania spoľahlivosti nami vytvorenej metódy hodnotenia herného výkonu (Obr. 1) konštatujeme, že v prípade dvojice hodnotiacej experimentálnu skupinu sa reliabilita potvrdila na 80,15%, zatiaľ čo v prípade dvojice posudzujúcej kontrolnú skupinu to bolo 76,84%. Obr. 1 Reliabilita vytvorenej metódy hodnotenia herného výkonu v rámci dvojíc posudzovateľov Reliabilita hodnotenia jednotlivých kritických prípadov sa potvrdila v 4 z 8: body, pokus o bod, počet sekvencií a celkový počet neúspešných prihrávok. Kritickému prípadu kontrola nad loptou chýbalo k dosiahnutiu reliability 5%, čo považujeme za zanedbateľné. Reliabilita sa nepotvrdila pri posudzovaní uvoľňovania hráčov bez lopty, a to ako v prípade úspešných prihrávok, tak i v prípade neúspešných prihrávok (Obr.2). 202

203 Obr. 2 Reliabilita jednotlivých kritických prípadov hodnotenia herného výkonu VÝSLEDKY A DISKUSIA Z uvedených výsledkov hodnotenia kritických prípadov (Obr. 3) vyplýva, že experimentálna skupina s aplikáciou taktického prístupu dosiahla v sledovaných herných činnostiach lepšie výsledky ako kontrolná skupina s aplikáciou technického prístupu. Z tohto dôvodu konštatujeme, že taktický prístup k výučbe minibasketbalu výraznejšie rozvíja taktické myslenie a konanie hráčov v zápase v porovnaní s prístupom technickým. Nesmieme opomenúť fakt, že niektorí žiaci sa zúčastňovali mimoškolských športových aktivít so zameraním na rôzne, aj invazívne športové hry. Z každej experimentálnej triedy to mohol byť iný počet žiakov iného športového veku. Pri rozdeľovaní žiakov do skupín sme sa však snažili z takýchto žiakov vytvoriť jedno družstvo v každej triede, aby sme porovnávali žiakov rovnakej hernej výkonnosti. Preto si dovoľujeme povedať, že sa nami zostavený program zameraný na taktický prístup k výučbe pohybových a prípravných hier osvedčil. A to nie len z hľadiska lepších výsledkov vo vybraných komponentoch herného výkonu, ale aj z dôvodu motivácie detí do pohybovej činnosti prostredníctvom dominancie hier a ich foriem. P <0,05 P <0,05 203

204 Obr. 2 Výsledky hodnotenia kritických prípadov experimentálnej a kontrolnej skupiny Názorová nejednotnosť pri posudzovaní uvoľňovania sa hráčov bez lopty (Obr. 2) nás privádza k záveru, že sledovať a posudzovať súčasne všetkých hráčov družstva na ihrisku je pre túto vekovú kategóriu príliš náročné. Domnievame sa, že hlavným dôvodom je práve nízky vek hráčov (6 7 rokov), ktorých pohyb nie je cielený natoľko, aby sa dalo posúdiť, či sa jedná o uvoľňovanie pre prihrávku alebo behanie v zápale hry. Myslíme si, že by bolo vhodné overiť túto hodnotiacu metódu na staršej vekovej kategórii, kde cielený pohyb hráčov bez lopty by mal byť viditeľnejší a teda ľahšie posudzovaný. ZÁVERY Nami zostavený program s aplikovaným taktickým prístupom odporúčame k výučbe tematického celku Manipulačné, pohybové a prípravné športové hry pre ISCED 1. Primárne z dôvodu, že jeho základom sú hry a cvičenia realizované v hernom kontexte, ktoré sú pre deti zábavné a motivačné. Sekundárne, pretože umožňuje žiakom chápať pravidlá a základné princípy taktiky pohybových a prípravných hier. Terciárne, taktický prístup k výučbe zabezpečuje transfer herných činností (najmä taktických) v rámci skupín športových hier, čo otvára príležitosti pre žiakov aktívne sa zúčastňovať aj iných hier, aké boli predmetom vyučovania na hodinách TaŠV. Na základe našich poznatkov konštatujeme, že už v 2. ročníkoch základných škôl je možné zaradiť do obsahu prípravnú hru Človek-kôš, pohybové hry so zameraním na minibasketbal a je možné takto vytvárať predpoklady pre prechod od pohybových a prípravných hier k minibasketbalu. Myslíme si, že je to najnižšia možná veková kategória a bolo by vhodné aplikovať program vo vyšších ročníkoch, kde sa dá predpokladať jeho rýchlejšie a efektívnejšie zvládnutie. Pre ďalšie výskumy tohto typu apelujeme na učiteľov nepodceňovať a nebáť sa prenechať riešenia taktických problémov na žiakov. Pre teóriu odporúčame využiť nami navrhnutú koncepciu metódy hodnotenia zostavenú na princípoch kategoriálnych systémov pozorovania GPAI a TSAP s úpravou hodnotenia kritéria uvoľňovanie sa hráčov bez lopty. Myslíme si, že by bolo zaujímavé našu metódu overiť na starších ročníkoch, ktorých pohyb je cielenejší a toto kritérium by malo byť objektívnejšie zistiteľné (hodnotené). EFFECTS OF TACTICAL AND TECHNICAL APPROACHS TO TEACHING MINIBASKETBALL Gabriela OLOSOVÁ, Ľudmila ZAPLETALOVÁ Comenius University in Bratislava, Faculty of Physical Education and Sports, Department of Sport Games SUMMARY The purpose of this study is to compare technical and tactical approach to teaching minibasketball. The main goal was to verify whether better effects on game performance were achieved by applying technical or tactical approach. The valid and reliable method based on cathegorial systems of observation (Game Performance Assessment Instrument and Team Sport Assessment Procedure) was constructed to evaluate game performance in minibasketball (pre-game Human-Basket ). Direct observation and assessing made by 4 experts showed better results of game performance in experimental group taught by tactical approach in comparison to control group taught by technical approach during the experiment. Key words: tactical approach, technical approach, game performance, minibasketball 204

205 VZŤAH ŠTUDENTOV BRATISLAVSKÝCH VYSOKÝCH ŠKÔL A UNIVERZÍT K TURISTICKÝM AKTIVITÁM 1 Natália ORŠULOVÁ, 2 Martin BELÁS, 1 Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta telesnej výchovy a športu, Katedra športovej edukológie a športovej humanistiky, Bratislava, Slovenská republika 2 Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta telesnej výchovy a športu, Katedra športov v prírode a plávania, Bratislava, Slovenská republika REZUMÉ V našom príspevku sledujeme subjektívne výpovede 50 študentov vysokých škôl a univerzít v Bratislave k turistickým aktivitám, ich možnostiam a samotnému využívaniu. Z výpovedí vyplýva, že nami sledovaná vzorka sa turistickým aktivitám venuje najmä z dôvodu psychickej relaxácie, prevažne neorganizovanou formou. Kľúčové slová: turistika, zdravie, stres, vysokoškolská mládež ÚVOD Súbor činností vykonávaných s cieľom obnovy psychických ako i fyzických síl, nazývame turistika. Svojimi jednotlivými druhmi reprezentuje možnosť celoročnej pohybovej aktivity. Rozmanitý obsah turistiky umožňuje jej zaradenie medzi pohybové aktivity zacielené na podporu zdravia obyvateľstva, výchovu a vzdelávanie zainteresovaných, a harmonické využívanie voľného času zážitkovou formou (Khandl, 1999, Žídek, 2004). Podľa Jungera (2002) môžeme ako turistu označiť človeka, ktorý je účastníkom cestovného ruchu ako návštevník konkrétneho miesta, alebo oblasti a súčasne svoje voľnočasové aktivity orientuje na turistickú činnosť. Spôsob života súčasnej populácie sa vyznačuje nedostatkom pohybovej činnostihypokinézou. Hypokinetický charakter života sa prejavuje nielen znížením telesnej zdatnosti populácie, ale aj zvýšeným výskytom civilizačných ochorení, ktoré v minulosti nemali tendenciu vyskytovať sa v tak nízkom veku (Khandl, 1999). Zdravotný význam turistiky pozorujeme nielen na zlepšení fyzickej ale aj psychickej stránke jedinca. Aktivity vo voľnej prírode kompenzujú jednostranné zaťaženie, znižujú prípadne odstraňujú nervové vypätie, vyvolávajú pocit pohody a radosti zo života (Khandl, 1999). Medzi negatívne faktory života moderného človeka, a teda nepochybne študenta vysokoškolského štúdia zaraďujeme stres. Podľa Chromíka (2008) pod stresom rozumieme psychický stav jedinca, ktorý je v priamom ohrození, prípadne ohrozenie očakáva, no súčasne nie je presvedčený o adekvátnosti svojho konania voči nemu. Gregor (2007) podmieňuje psychické zdravie zapájaním sa do pohybových aktivít, čím poukazuje na pohyb, ako jeden z dominantných faktorov odbúrania stresu. Duševná relaxácia v prírodnom prostredí je výborným prostriedkom odbúrania negatívnych účinkov stresu. CIEĽ Cieľom práce bolo získať poznatky o vzťahu študentov bratislavských vysokých škôl a univerzít k turistike. METODIKA 205

206 Nami sledovanú vzorku tvorili študenti bratislavských univerzít a vysokých škôl v nasledovnom percentuálnom zastúpení- Paneurópska vysoká škola (4%), Ekonomická univerzita v Bratislave (8%), Slovenská technická univerzita (14%), Vysoká škola muzických umení (22%) a Univerzita Komenského v Bratislave (52%). Najpočetnejšiu skupinu tvorili študenti I. stupňa vysokoškolského štúdia (48%), rovnakú vzorku opýtaných sme zaznamenali v skupine študentov II. stupňa a spojeného I. a II. stupňa vysokoškolského štúdia (24%) a najmenšia početnosť bola v skupine doktorandov (4%). V sledovanej vzorke sa zámerne nevyskytovali študenti Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave, nakoľko našim cieľom bolo zistiť vzťah,,bežnej populácie vysokoškolských študentov. Dotazníkovou metódou sme sumarizovali odpovede 50 respondentov, z toho 26 žien (52%) a 24 mužov (48%). Priemerný vek sledovanej vzorky bol 21,34 rokov. Na spracovanie a vyhodnotenie získaných údajov sme použili základné matematicko štatistické charakteristiky, vzťahovú analýzu, metódy logickej analýzy a syntézy s využitím induktívnych a deduktívnych spôsobov. VÝSLEDKY Vyhodnotením jednotlivých odpovedí z dotazníka sme dospeli k výsledkom, ktoré prezentujeme ku každej otázke samostatne. Otázka č. 1 Ktorému druhu turistiky sa venujete najčastejšie?(označte max 2 možnosti) a) Pešia turistika a vysokohorská turistika b) Vodná turistika c) Cykloturistika d) Lyžiarska turistika e) Mototuristika f) Agroturistika V otázke č. 1 najviac respondentov 39,76% označilo odpoveď Pešia a vysokohorská turistika. Najmenej študentov vyjadrilo záujem o agroturistiku. Otázka č.2 Akou formou sa venujete vybraným druhom turistiky? a) Organizovane (som členom turistického klubu) b) Neorganizovanie Z výsledkov spomínanej otázky vyplýva, že takmer všetci opýtaní študenti, až 96% z nich, absolvuje turistické aktivity súkromne, bez stáleho a pravidelného členstva v turistickom, spolku, alebo klube. Otázka č. 3 Koľko času ročne venujete turistike? a) Viac ako pol roka b) 3-5 mesiacov c) 1-2 mesiace d) Menej ako mesiac 206

207 Väčšina študentov bratislavských vysokých škôl sa venuje aktivitám vo voľnej prírode menej ako mesiac. Viac ako pol roka sa jej venujú len traja z päťdesiatich opýtaných. Otázka č. 4 Ktoré motívy pre vykonávanie turistiky sú pre vás hlavné? (označte maximálne 2 možnosti) a) Zlepšenie zdravotného stavu b) Zvýšenie telesnej kondície c) Formovanie postavy d) Psychická relaxácia e) Sociálne kontakty f) Odporúčanie lekára alebo telovýchovného pracovníka Pre väčšinu študentov bratislavských vysokých škôl je hlavným motívom vykonávania turistických aktivít psychická relaxácia. Najmenej študentov vyhľadáva turistické aktivity s cieľom zlepšenia zdravotného stavu. Možnosť vykonávania turistiky na odporúčanie telovýchovného pracovníka alebo lekára neoznačil ani jeden respondent. Otázka č. 5 Viedli vás rodičia v detstve k turistike? a) Áno b) Nie Až 70% respondentov viedli v detstve k turistike rodičia, 30% respondentov uviedlo, že ich rodičia k turistike neviedli. Otázka č. 6 Ako by ste ohodnotili možnosti pre vykonávanie pohybovej aktivity vo voľnej prírode vo vašom okolí? ( v mieste trvalého bydliska) a) Veľmi dobré b) Dobré c) Uspokojivé d) Nevyhovujúce Väčšina respondentov označila možnosti pohybovej aktivity vo voľnej prírode za veľmi dobré, možnosť dobré a uspokojivé označila takmer vyrovnané percento respondentov. 207

208 Otázka č. 7 Ako by ste ohodnotili možnosti pre vykonávanie pohybovej aktivity vo voľnej prírode vo Vašom okolí v Bratislave? a) Veľmi dobré b) Dobré c) Uspokojivé d)nevyhovujúce e) Nepoznám turistické trasy v okolí Bratislavy Z odpovedí nám vyplynulo, že skupiny študentov považujúcich úroveň možnosti pohybovej aktivity vo voľnej prírode v Bratislave, za dobrú až uspokojivú sa takmer rovnako početné ako skupina študentov, ktorý turistické trasy v okolí Bratislavy vôbec nepoznajú. Otázka č. 8 Máte možnosť na Vašej škole absolvovať predmet alebo kurz spojený so športom vo voľnej prírode? ( lyžiarsky kurz, turistický kurz...) a) Áno b) Nie V nami sledovanej vzorke študentov odpovedalo 60% opýtaných študentov na otázku kladne, ostatných 40% označilo možnosť nie. Otázka č.9 Ktoré z uvedených okolností vás momentálne najviac obmedzuje venovať sa turistike? a) Nedostatok voľného času b) Finančná situácia c) Nedostatok kondície d) Momentálne zdravotné oslabenie e) Dostupnosť turistických trás Až 92% opýtaných študentov označilo ako faktor, ktorý ich najviac obmedzuje venovať sa turistike nedostatok voľného času. Žiadneho z nich vo vykonávaní turistiky neobmedzuje nedostatok kondície a momentálne oslabenie zdravotného stavu. 208

209 ZÁVER Pohybová aktivita v akejkoľvek forme je neoddeliteľnou integritou každodenného života človeka. V období dospievania a individuálneho vývinu jedinca nachádza svoje nenahraditeľné opodstatnenie. Preto je dôležité venovať tejto problematike dostatočnú pozornosť a využívať aktivity vo voľnej prírode ako prostriedok vybudovania pozitívneho postoja mladých ľudí k celoživotnej pohybovej aktivite. Ako vyplynulo z nášho prieskumu, nami sledovaná vzorka študentov má kladný vzťah k turistickým aktivitám a vo všeobecnosti k aktivitám vo voľnej prírode. Primárnym motívom venovania sa turistickým aktivitám, je pre študentov psychická relaxácia. Tento fakt môžeme pripísať vysokej miere výskytu stresových situácií, ktoré dnešná doba študentom vysokej školy prináša. Opýtaní študenti ako najčastejšiu príčinu nevenovania sa turistike uvádzajú nedostatok voľného času. Môžeme teda uvažovať, že ak prvotným motívom k turistickým aktivitám študentov je psychická relaxácia a zároveň prvotným motívom pre jej nevykonávanie je nedostatok času, vzniká v sledovanej vzorke pravdepodobnosť kumulácie stresových faktorov, ktoré negatívne ovplyvňujú nielen duševné ale tiež telesné zdravie študenta a majú tak dopad na jeho študijné výsledky a sociálne vzťahy. Zaujímavý je taktiež vzťah medzi kvalitou a dostupnosťou turistických trás a času, ktorý opýtaní študenti venujú turistike a pohybovým aktivitám v prírode. Väčšina respondentov (40%) označila turistické trasy vo svojom okolí za veľmi dobré, no i napriek tomu sa turistike venujú menej ako mesiac v celoročnom období, prevažne v 96 % neorganizovanou formou. Následne teda vyplýva otázka, z akého dôvodu je členstvo v turistických kluboch, prípadne oddieloch mládeže (TOM) tak málo atraktívne. Moderná doba prináša široké spektrum možností využitia voľného času. Vzťah mladých ľudí k pohybovým aktivitám v prírode je značne limitovaný súčasným životným štýlom. Využitie pohybových aktivít nielen v oblasti prevencie a podpory zdravia, ale aj socializácie a formovania postojov mládeže má nezastupiteľný význam. Cieľom nás, telovýchovných pracovníkov, by mala byť sústavná motivácia mladých ľudí k celoživotnej pohybovej aktivite, spojenej s poznávaním, s dobrodružstvom a pocitom duševnej pohody a blaha, ktoré sú študentmi a mladými ľuďmi vo všeobecnosti tak často vyhľadávané. LITERATÚRA GREGOR, T. Vplyv telesného pohybu na psychické zdravie. Revue medicíny v praxi, roč. 5, č.1, S ,38 CHROMÍK, M Poznatky na podporu športu a zdravia. Bratislava: PEEM ISBN

210 JUNGER, J. a kol Turistika a športy v prírode. 1. vyd. Prešov: Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove, s. ISBN KHANDL, L Turistika. Bratislava: Klub slovenských turistov, s. ISBN ŽÍDEK, J. a kol Turistika: história turistiky obsah, druhy formy turistiky ochrana prírody. 1. vyd. Bratislava: Peter Macura-PEEM, s. ISBN RELATIONSHIP OF BRATISLAVA COLLEGES AND UNIVERSITIES STUDENTS FOR HIKING ACTIVITIES 1 Natália ORŠULOVÁ, 2 Martin BELÁS 1 The Comenius University in Bratisalva, Faculty of Physical Education and Sport, Department of Sport Educology and Sport Hmuanistics 2 The Comenius University in Bratisalva, Faculty of Physical Education and Sport, Department of Outdoor Sport and swimming SUMMARY In our contribution we follow subjective statements of 50 students of colleges and universities in Bratislava for hiking activities, their capabilities and usage by themselves. The statements show, that our studied sample devotes to hiking activities mainly because of mental relaxation, especially in an unorganized way. Key Words: hiking, health, stress, university students 210

211 PERCEPCIA ESTETICKÝCH ASPEKTOV ĽUDSKÉHO TELA A ICH SÚVISLOSŤ S MOTIVÁCIU K POHYBOVÝM AKTIVITÁM Petra PAČESOVÁ Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta telesnej výchovy a športu, Bratislava, Slovenská republika REZUMÉ Autorka príspevku prezentuje výsledky dotazníkového prieskumu zameraného na porovnanie miery spokojnosti s vlastným telom u športujúcich a nešportujúcich vysokoškolákov a tiež výsledky zistení hlavných motívov mladých ľudí, ktoré ich vedú k vykonávaniu, resp. nevykonávaniu pohybovej aktivity na rôznej úrovni. Kľúčové slová: estetické aspekty ľudského tela, sebaponímanie, sebahodnotenie, motivácia ÚVOD Ženský ideál je byť štíhla, pre mužov je ideál štíhly a primerane svalnatý. Ak sa niekto vymyká z rozmedzia tohto ideálu, má to pre neho viacero negatívnych spoločenských dôsledkov. Pre mužov aj pre ženy totiž platí, že nadváha je neatraktívna a spája sa s ďalšími negatívnymi charakteristikami (GROGANOVÁ, 1999). Každý jedinec si vytvára určitý obraz o svojom tele, akcentovaný určitou mierou spokojnosti či nespokojnosti so svojim zovňajškom, v ktorom sa odrážajú zároveň i reakcie okolia na jeho telesný zjav. Telo je tak dôležitým zdrojom miery sebavedomia alebo naopak fyzickej nedostatočnosti (NAKONEČNÝ, 2003 ). Základom sebahodnotenia žien je ich telesná schéma, hmotnosť a atraktivita (KIM- LENNON, 2007). Sejčová sa vo svojej práci zaujímala o to, aké estetické normy a hodnoty vzťahujúce sa na vlastné telo má mladá populácia na Slovensku. Výskumnú vzorku tvorilo 508 respondentov vo veku rokov. Výsledky výskumu potvrdili, že mladí ľudia sú v prevažnej miere nespokojní s vlastným fyzický vzhľadom. Svoju činnosť smerujú k tomu, aby sa priblížili ideálu danému spoločnosťou. Ženy si vo väčšine prípadov pripadali tučnejšie a muži naopak chudšie ako je ideál. Spokojných so svojou postavou bolo len 23% respondentov, z toho 18 % žien a 29 % mužov. Z celkového počtu opýtaných 48 % malo pocit, že sú tučnejší ako ideál (z toho až 64 % žien a 26 % mužov) a 30 %, že sú chudší (z toho 18 % žien a 45 % mužov). Výskum ďalej odhalil fakt, že až 72 % respondentov túži mať postavu, ktorú predpisuje kultúrna norma (SEJČOVÁ, 2008). Iný výskum odhalil fakt, že mladé ženy sú so svojím vzhľadom nespokojnejšie ako muži. Ženy sú však spokojnejšie s krásou (výzor paží, tváre, pleti a spokojnosť s výškou) ako s hmotnosťou (pás, nohy, postava, zadok, spokojnosť s váhou). Pre ženy sú všetky časti tela, okrem paží a výšky veľmi dôležité, paže a výška sú dôležité. Pre mužov je najdôležitejší vzhľad tváre a postavy, menej dôležitý je vzhľad paží, nôh, pleti a hmotnosť a najmenšiu dôležitosť má výzor zadku, pásu a výška (VALAŠKOVÁ- JEŽEK, 2002). Furnham a Graevesová (1994) zistili, že muži vo veku rokov sú najmenej spokojní s bicepsmi, šírkou ramien, obvodom hrudníka a najviac sa snažia zmeniť tieto časti tela (in GROGANOVÁ, 2000). Osobitý pohľad na ľudské telo prináša aj oblasť športu. Môžeme povedať, že vo väčšine dnešných športových odvetví je fyzická stránka osobnosti športovca skôr len vedľajším produktom jeho činnosti, najmä ak vezmeme do úvahy prílišnú zameranosť na športový výkon a výsledok. V snahe o dosiahnutie čo najlepšieho výkonu a konečného výsledku sa prirodzená telesná krása stáva často druhoradou hodnotou. Príkladom sú 211

212 športovkyne v určitých športových odvetviach užívajúce podporné a hormonálne prostriedky pre zvýšenie športovej výkonnosti a tie majú (aj) z estetického hľadiska negatívne účinky na telesnú schránku (OBORNÝ- PAČESOVÁ, 2011). V kulturistike sa celkové hodnotenie športového výkonu odvodzuje od výzoru telesnej schránky športovca, resp. od toho ako veľmi sa telo približuje estetickým normám a žiaducemu telesnému kánonu v kulturistike. Tieto normy však platia len pre danú a konkrétnu sociálnu športovú skupinu, a preto v reálnom živote telá kulturistov nemusia napĺňať ideál krásneho tela, ktorý je v spoločnosti zaužívaný, nemusia byť posudzované ako krásne, hoci sa v súťaži umiestnili na stupni víťazov. Na opačnej strane, akomsi protipóle, stoja športy ako je napr. synchronizované plávanie, krasokorčuľovanie, alebo športová gymnastika, v ktorých je telesný vzhľad takisto priamou súčasťou hodnotenia umeleckého dojmu a podieľa sa na konečnom hodnotení výkonu. Posudzovanie telesnej krásy sa ale v tomto prípade približuje všeobecne daným vzorom v oveľa vyššej miere (OBORNÝ- PAČESOVÁ, 2011). Výskumov v oblasti vnímania svojho tela u športovcov a najmä porovnaní športujúcej a nešportujúcej populácie je málo. Výsledky výskumu realizovaného v USA však potvrdili, že muži i ženy, ktorí sa venujú kulturistike sú omnoho spokojnejší so svojím telom ako športovci bez výraznejšej svalovej hmoty- konkrétne bežci, a ľudia s neaktívnym životným štýlom (PASMAM- THOMPSON, 1988). Je teda nesporné, že pestovanie fyzickej aktivity môže významne prispieť k posilneniu sebaúcty (THOMPSON, 2000) CIEĽ Cieľom príspevku je rozšíriť poznatky v oblasti estetiky, konkrétne estetiky ľudského tela, zistiť rozdielnosti v sebaponímaní u športujúcich a nešportujúcich adolescentov obidvoch pohlaví v nadväznosti na ich motívy k vykonávaniu, resp. nevykonávaniu pohybovej aktivity. ÚLOHY 1) zistiť rozdielnosti v miere sebahodnotenia respondentov z hľadiska pohlavia a z hľadiska charakteru a frekvencie vykonávania pohybovej aktivity 2) zistiť hlavné motivačné činitele k vykonávaniu pohybovej aktivity, resp. zistiť dôvody vedúce k nevykonávaniu pohybovej aktivity METODIKA Súbor pozostával z 86 respondentov študujúcich na vysokej škole- Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského a Ekonomickej univerzity v zastúpení 53 mužov a 33 žien. Vekový priemer mužov bol 24,08 roka a žien 23,8 roka. Pri výbere respondentov bol použitý náhodný výber. Na zistenie postojov respondentov k vlastnému telu, ich skúseností ohľadom diét, porúch príjmu potravy sme použili dotazník ktorý obsahoval 22 otázok rozdelených do 3 častí. Časť A obsahuje 9 nami vytvorených otázok, ktoré zisťujú vzťah respondentov k vlastnému telu, charakter a frekvenciu pohybovej aktivity Časť B obsahuje 9 položiek, ktoré zisťujú vlastné pocity respondentov týkajúce sa častí tela pomocou 5- stupňovej škály hodnotenia od mám silno negatívne pocity (1) po mám silno pozitívne pocity (5). Jednotlivé, pre náš výskum relevantné položky sú súčasťou dotazníku Škála úcty k svojmu telu- BES (Body-Esteem Scale) (FRANZOI, SHIELDS, 1984). 212

213 V časti C sú 4 otázky, ktoré sú zamerané na zistenie stavu, ktorý pociťujú respondenti za posledné 4 týždne ohľadom ich tela. Respondenti tento stav vyjadrujú prostredníctvom 6- stupňovej škály hodnotenia od nikdy (1) po vždy (6). Jednotlivé, pre náš výskum relevantné otázky o miere obáv o tvar tela respondentov sme prebrali z Dotazníka tvaru tela BSQ (Body Shape Questionnaire) (COOPER et al., 1987). V dotazníku sú použité zatvorené a jedna polozatvorená otázka. Všetky otázky sú položené jasne, jednoznačne a zrozumiteľne. Na spracovanie a vyhodnotenie údajov a formuláciu záverov sme použili všeobecné logické metódy ako syntéza, analýza, komparácia, generalizácia, usudzovanie, induktívne a deduktívne metódy. Rovnako sme využili aj percentuálnu analýzu VÝSLEDKY A DISKUSIA V dotazníkovej časti A sme zisťovali vzťah respondentov k vlastnému telu, charakter a frekvenciu pohybovej aktivity. Na základe výsledkov môžeme tvrdiť, že ženy majú vo všeobecnosti nižšiu mieru sebahodnotenia ako muži. Najviac mužov (67%) sa vyjadrilo, že s vlastným telesným výzorom sú čiastočne spokojní, čiastočne nespokojní, najviac žien zvolilo odpoveď skôr nespokojná (68%) Podľa výskumu ženy, ktoré sa venujú pohybovým aktivitám na výkonnostnej úrovni (tzn. súťažne, v športovom klube) najčastejšie označili čiastočne spokojné, čiastočne nespokojne pričom muži, ktorí sa venujú pohybovým aktivitám na výkonnostnej úrovni odpovedali na otázku, že sú s vlastným telesným výzorom skôr spokojní. Na otázku Čo by ste na svojej vlastnej postave zmenili? odpovedala väčšina žien, že by chceli znížiť svoju telesnú hmotnosť. Muži na túto otázku odpovedali väčšinou, že by chceli nabrať na svalovej hmote (64%). Medzi hlavné dôvody nevykonávania pohybovej aktivity u žien patril nedostatok času (29%), a lenivosť (24%) u mužov bol hlavným dôvodom nedostatok času (27%) a iné aktivity (26%). V dotazníkovej časti B sme zisťovali charakter pocitov respondentov, ktoré sa týkajú častí ich tela. Podľa výsledkov výskumu, sú ženy, ktoré sa venujú pohybovej aktivite na výkonnostnej úrovni alebo na rekreačnej úrovni (avšak minimálne 2-3x za týždeň) /ďalej len športujúce ženy / najviac nespokojné s telesnými partiami brucho, ďalej nasledovala položka stehná a potom zadok. Najviac spokojné sú s telesnými partiami paže a ruky, hruď a prsia a s celkovo s lýtka. Ženy, ktoré sa pohybovým aktivitám nevenujú, alebo sa im venujú rekreačne (avšak 1x za týždeň a menej) /ďalej len nešportujúce ženy / sú najviac nespokojné so stehnami, potom nasledovala položka brucho a nakoniec boky. Najviac spokojné sú s telesnými partiami šírka ramien potom nasledovala položka lýtka a hruď alebo prsia. Muži, ktorí sa venujú pohybovej aktivite na výkonnostnej úrovni alebo na rekreačnej úrovni (avšak minimálne 2-3x za týždeň) /ďalej len športujúci muži / sú najviac nespokojní s telesnými partiami hruď a prsia, potom nasledovalo brucho a ďalej paže a ruky. Najviac spokojní sú s telesnými partiami šírka ramien, ďalej nasledovala položka zadok potom celkovo postava. Muži, ktorí sa nevenujú pohybovým aktivitám alebo sa im venujú rekreačne (avšak 1x za týždeň a menej) /ďalej len nešportujúci muži / sú najviac nespokojní s pažami a rukami, hruďou alebo prsiami a šírkou ramien. Najviac spokojní sú s lýtkami, bokmi a zadkom. 213

214 Dotazníková časť C je zameraná na zistenie stavu, ktorý pociťujú respondenti za posledné 4 týždne ohľadom ich tela. Respondenti tento stav vyjadrili prostredníctvom 6- stupňovej škály hodnotenia. Športujúce aj nešportujúce ženy zažívajú obavu z toho, že sa stanú tučnými (alebo tučnejšími) zhodne často. Športujúci muži ju zažívajú zriedkavo a nešportujúci muži túto obavu zažívajú občas. Športujúce ženy pokladajú tvary ich tela v porovnaní s tvarmi tela iných žien za nežiaduce občas, a nešportujúce ženy často. Športujúci muži pokladajú tvary ich tela v porovnaní s tvarmi tela iných mužov za nežiaduce zriedkavo, nešportujúci muži občas. Na otázku Hanbíte sa za svoje telo? športujúce ženy odpovedali občas, pričom nešportujúce ženy často. Športujúci aj nešportujúci muži na túto otázku odpovedali zhodne zriedkavo. Z výsledkov vyplynul aj fakt, že športujúce ženy sa vyhýbajú situáciám, kedy by mohli ostatní ľudia vidieť ich telo (napr. spoločné prezliekarne, alebo kúpaliská) zriedkavo, nešportujúce ženy občas. Športujúci muži na túto otázku odpovedali nikdy, nešportujúci muži zriedkavo. ZÁVER Rastúci tlak na štíhlosť ženského i mužského tela a jeho vplyv na body image v západnej spoločnosti odráža skutočnosť, že v posledných dekádach rastie nespokojnosť s vlastným telom u celej populácie, bez vekového ohraničenia (RAŠTICOVÁ, 2009). Rovnako aj v našom výskume sme potvrdili fakt, že muži sú vo všeobecnosti vo vyššej miere spokojnejší s vlastným telom v porovnaní so ženami. Rovnako sa ukázal fakt, že športujúce ženy a športujúci muži majú kladnejší vzťah k svojmu telu ako nešportujúca populácia, hoci obavy z pribratia telesnej hmotnosti pociťujú rovnako často športujúce aj nešportujúce ženy. Je kultúrne dané, že sú to ženy, od ktorých sa viac vyžaduje, aby boli krásne. Od ženy sa očakáva, že sa bude o seba starať a bude fyzicky príťažlivá. Táto rola je ženám kultúrnymi normami a médiami vštepovaná celý život od detstva až do dospelosti (GROGANOVÁ, 2000). LITERATÚRA COOPER, P.J. t al Body Shape Questionnaire (online). Dostupné na (zo dňa ). FRANZOI, S.L.- SHIELDS, S.A The Body-Esteem Scale (online). Dostupné na (zo dňa ). GROGANOVÁ, S Body image. Psychologie nespokojenosti s vlastním tělem. 1.vyd. Praha : Grada Publishing, 2000, ISBN GROGANOVÁ, S Body Image Understanding Body Dissatisfaction in Men, Women and Children. London : Routledge, 1999, ISBN KIM, J.H.- LENNON, S.J Mass Media and Self-Esteem, Body Image, and Eating Disorder Tendencies (online). Dostupné z (zo dňa ). NAKONEČNÝ, M Úvod do psychologie. Praha : Academia, 2003,. ISBN: OBORNÝ, J.- PAČESOVÁ, P Aesthetic aspects of sport and their effects to the personal catharsis. In Sport in the context of social and culturak changes. Varšava : Printpap, 2011, ISBN , s PASMAN, L.- THOMPSON, J. K Body image and eating disturbance in obligatory runners, obligatory weightifters, and sedentary individuals..in International Journal of Eating Disorders, č.7, s

215 SEJČOVÁ, Ľ. 2008, Nespokojnosť so svojím telom u vysokoškolákov, In Psychiatria- Psychoterapia- Psychosomatika. 2008, 15, č. 2, s THOMPSON, J.K Vnímání těla, kulturistika a kulturní ideál svalnatosti (online) Dostupné na Zo dňa PERCEPTION OF AESTHETIC ASPECTS OF THE HUMAN BODY AND THEIR CONNECTION WITH MOTIVATION FOR PHYSICAL ACTIVITY Petra PAČESOVÁ Comenius University, Faculty of physical education and sport, Bratislava, Slovakia SUMMARY The author presents the results of a questionnaire survey aimed to compare the level of satisfaction with the own body in the group of sporting and nonsporting college students and the results of the findings of the main motives for young people which lead them to the practising physical activity at different levels resp. not practising physical activity at all. Key words: aesthetic aspects of the human body, self-assessment, self-percepcion, motivation 215

216 VPLYV AEROBIKU NA SOMATICKÝ A FUNKČNÝ ROZVOJ ŠTUDENTIEK FHV UMB V BANSKEJ BYSTRICI Júlia PALOVIČOVÁ KTVŠ, FHV UMB Banská Bystrica REZUMÉ Cieľom príspevku bolo overiť vplyv aeróbneho pohybového programu na somatický a funkčný rozvoj študentiek vysokej školy zaradeného do hodín Športu pre všetkých. Aeróbny pohybový program, ktorý sme realizovali 12 - týždňov, vyvolal pozitívne zmeny nie len v somatických ukazovateľoch, ale aj funkčnej zdatnosti sledovaného súboru. Kľúčové slová: aeróbny pohybový program, somatický vývin, funkčný zdatnosť ÚVOD Pohyb, zdravá výživa a predovšetkým zdravie, sú v súčasnosti pojmy, s ktorými sa stretávame vo všetkých oblastiach života. Predpokladom rozvoja človeka a osobnosti po biologickej, psychologickej a sociálnej stránke je ich optimálna vzájomná väzba. Šport je špecifická pohybová činnosť, ktorú človek uplatňuje v rôznych etapách života, na rôznej úrovni, spolu s ďalšími pohybovými činnosťami. Športovú pohybovú činnosť využíva človek predovšetkým na zdokonaľovanie seba a svojho tela, na zlepšenie zdravia, zdatnosti, pohybovej výkonnosti, na rozvoj psychických vlastností, na aktívny odpočinok a na svoj optimálny rozvoj. Účinok športu na človeka je širokospektrálny, nepretržitý a neukončený. Stále sa odhaľujú nové možnosti jeho využitia na skvalitňovanie života a naopak, človek sa permanentne aktivizuje v hľadaní nových príležitostí, podmienok, obsahu a úloh na uplatnenie športu vo svoj prospech. PROBLÉM V súčasnosti sa aerobik a s ním súvisiace formy skupinového cvičenia rozvíjajú v troch značne rozličných smeroch. Aerobik smeruje k tanečnému charakteru, aerobik smerujúci ku kondičnej forme a aerobik ako body and mind (Velínska, 2005). Aerobik zapája do činnosti veľké svalové skupiny a tým stimuluje a pozitívne ovplyvňuje najmä prácu srdcovo-cievneho systému, čo sa následne prejaví zlepšením všeobecnej telesnej zdatnosti organizmu. Intenzita a dynamika cvičenia je podmieňovaná hudobným sprievodom, ktorý zvyšuje motiváciu a posilňuje emocionálnu stránku cvičebne jednotky (Kyselovičová, 2003). Aerobik je medzinárodne platný pojem pre pohybový program vytrvalostného charakteru strednej intenzity na modernú hudbu. Tento príťažlivý cvičebný program je vlastne druh gymnastickej činnosti, ktorý má za cieľ prevažne zlepšovanie funkčnej zdatnosti organizmu, telesný rozvoj a efektívne spaľovanie tukov pri uchovaní estetickokoordinačného charakteru činnosti (Skopová, 2008). Podľa Labudovej a kol. (2002) ŠPV je celosvetové športové hnutie, ktorého cieľom je nielen ľuďom umožniť športovo sa vyžiť, ale hľadať aj cesty na podporu zdravia, rozvoja wellness pre všetky kategórie ľudí. Súčasťou hnutia ŠPV sú aktivity, ktoré smerujú ku kvalite života a k zlepšeniu starostlivosti o zdravie človeka. To preto, že aktuálny zdravotný stav populácie vo svete, v Európe, ale aj u nás naznačuje existenciu viacerých zdravotných problémov. Čoraz intenzívnejšie preto zaznievajú výzvy k ovplyvňovaniu zdravotného stavu človeka odstraňovaním rizikových faktorov zo životného štýlu. Jedným z účinných cieľov je aktivizácia ľudí k telovýchovnej a športovej činnosti. 216

217 CIEĽ PRÁCE Cieľom príspevku bolo zistiť vplyv aeróbneho pohybového programu na somatický a funkčný rozvoj študentiek vysokej školy zaradeného do hodín Športu pre všetkých. HYPOTÉZA PRÁCE Predpokladáme, že vplyvom aeróbneho pohybového programu nastanú zmeny v somatických a funkčných ukazovateľoch študentiek FHV UMB v Banskej Bystrici. METODIKA Pri realizácii výskumu sme použili antropometrické (somatometrické) merania, ktoré slúžia na získanie objektívnych parametrov pre hodnotenie rastu, vývoja a výživového stavu jedinca, prípade populácie. Najčastejšie sa používajú merania telesnej hmotnosti, výšky, obvodu svalstva ramena, hrúbky kožných rias, obvodu pása a bokov. Telesný rozvoj sme zisťovali meraním somatických ukazovateľov : Meraním telesnej výšky Meraním telesnej hmotnosti Funkčnú zdatnosť organizmu sme sledovali Ruffierovou skúškou. Ruffierova skúška spočívala v meraní pulzovej frekvencie pred a po záťaži a stanovenie indexu adaptácie srdcovej a obehovej činnosti na zaťaženie. PF sme merali po ukľudnení probantke v sede v intervaly 15 s. (PF 1). Záťaž sme realizovali 30 drepmi v intervaly 40 s. Hneď po drepoch sme zmerali PF za 15 s. (PF 2). Potom sa probantka posadila a v odstupe 1 min. sme zmerali po tretíkrát pulzovú frekveciu (PF 3) za 15 s. Všetky merania sme prepočítali na minútovú pulzovú frekvenciu a výsledky dosadili do vzorca : PF1 + PF2 + PF Zdatnosť sa hodnotila na základe zisteného indexu 5 stupňovou škálou: Menej ako 0 = výborná zdatnosť (1) 0 5 = dobrá zdatnosť (2 ) 5,1 10 = priemerná zdatnosť (3) 10,1 15 = slabá zdatnosť (4 ) 15,1 viac = nedostatočná zdatnosť ( Moravec et al.,1990). Výskumný súbor tvorilo 12 probantiek 2. ročníka, ktoré neštudovali telesnú výchovu na FHV UMB v Banskej Bystrici. Ani jedna probantka sa nevenovala inej športovej činnosti počas nášho výskumného sledovania. Vstupné hodnoty somatických ukazovateľov a funkčnej zdatnosti probantiek uvádzame v tabuľke 1. Tabuľka 1 Charakteristiky somatických ukazovateľov a funkčnej zdatnosti n=12 Vek Hmotnosť Výška BMI 1 2 BP ,9 Kolieskové korčule 14,2 BL ,7 nešportuje 14,6 GS ,9 basketbal 9,4 217

218 JM ,1 Aerobik, tanec, beh 5,2 JS ,6 volejbal 6,4 KE ,9 beh 5,6 LM ,8 nešportuje 14 MH ,7 Kolieskové korčule 12,8 SM zjazdové lyžovanie 11,2 RM ,6 plávanie 9,8 TM ,4 volejbal 12,6 VZ ,8 zjazdové lyžovanie 14 x ,45 10,81 Legenda: n početnosť súboru, x aritmetický priemer, BMI Body mass index 1.Rekreačné pohybové aktivity 2.Index zdatnosti podľa Ruffiera Priemerná výška probandiek bola 169 cm. Telesnú hmotnosť sme zisťovali digitálnou váhou a priemerná hmotnosť probandiek bola 55 kg. Body mass index sa pohyboval v intervale 15,9 23,8 čo sa hodnotí podľa stupnice BMI ako nízka až optimálna váha. Z toho 8 probandiek má nízku hmotnosť a 4 probandky majú optimálnu hmotnosť. Zistené hodnoty probantiek funkčnej zdatnosti podľa Ruffierovej skúšky nám poukazujú, že 5 probantiek dosiahlo priemernú zdatnosť a 7 probantiek dosiahlo slabú zdatnosť. VÝSLEDKY Za ukazovatele somatického rozvoja sme vybrali základné charakteristiky ako sú telesná výška a telesná hmotnosť. Somatický rozvoj študentiek sme sledovali na začiatku LS semestra vo februári 2012 a na konci LS semestra v mája Tabuľka 2 Vstupné údaje somatických ukazovateľov n=12 Vek Hmotnosť Výška BMI BP ,9 BL ,7 GS ,9 JM ,1 JS ,6 KE ,9 LM ,8 MH ,7 SM RM ,6 218

219 TM ,4 VZ ,8 x ,45 Legenda: n početnosť súboru, x aritmetický priemer, BMI Body mass index V sledovanom období boli probantky vo veku od 19 do 21 rokov, po telesnej stránke adolescent dozrieva, jeho telo nadobúda typicky ženský alebo mužský vzhľad, ukončuje sa telesný rast. Rozdiely medzi meraniami nie sú štatisticky významné. Pri vstupnom meraní v ukazovateli telesná výška naše študentky dosiahli priemernú hodnotu 169 cm. Telesná hmotnosť na začiatku vstupných meraní dosiahla priemernú hodnotu 55 kg, čo znamená optimálnu hmotnosť študentiek. Body mass index je 19,45 ktorý nám tiež poukazuje na normálnu hmotnosť. Tabuľka 3 Výstupné údaje somatických ukazovateľov n=12 Vek Hmotnosť Výška BMI BP ,9 BL ,3 GS ,9 JM ,1 JS ,6 KE ,9 LM 20 58, ,2 MH ,7 SM RM ,9 TM ,4 VZ ,8 x 20 54, ,39 Legenda: n početnosť súboru, x aritmetický priemer, BMI Body mass index V ukazovateli telesná hmotnosť pri výstupnom meraní sme zaznamenali zmenu pri 3 probantkách. Probantka BL nám potvrdila, že vôbec nešportovala vo voľnom čase a na hodinách Športu pre všetkých nevyvíjala záujem o športovanie. Preto sa domnievame, že naše hodiny aeróbneho programu vyvolali u probantky BP väčší záujem o telesnú aktivitu, čo prispelo k zníženiu telesnej hmotnosti o 1 kg. Jej Body mas index bol 21,3 čo je normálna hmotnosť. Probantka LM zaznamenala zníženie hmotnosti až o 1,5 kg za dva mesiace, čo prejavilo zvýšením aktivity na hodinách ŠPV. Probantka tiež uvádza, že pohybová aktivita nie je jej prioritou. U probantky RM sme však zaznamenali zvýšenie hmotnosti o 1 kg, čo môže mať za následok zvýšenie telesnej aktivity. Probantka RM začala navštevovať aj fitness centrum dvakrát do týždňa a raz do týždňa začala plávalať, predpokladáme, že sme ju motivovali k pravidelnej pohybovej aktivite. 219

220 Ostatné probantky nezaznamenali zmenu v somatických ukazovateľoch. Domnievame sa, že 12- týždňov je relatívne krátky čas na výraznejší úbytok telesnej hmotnosti a rozvoj funkčnej zdatnosti. Tab. 4 Vstupné údaje funkčnej zdatnosti n= BP Kolieskové korčule 14,2 BP nešportuje 14,6 GS basketbal 9,4 JM Aerobik, tanec, beh 5,2 JS volejbal 6,4 KE beh 5,6 LM nešportuje 14 MH Kolieskové korčule 12,8 SM zjazdové lyžovanie 11,2 RM plávanie 9,8 TM volejbal 12,6 VZ zjazdové lyžovanie 14 x 10,81 s 3,46 Legenda: n početnosť súboru, x aritmetický priemer,s smerodajná odchylka 1.Rekreačné pohybové aktivity,2.index zdatnosti podľa Ruffiera Probantky na začiatku experimentu dosiahli index priemeru 10,81 čo môžeme hodnotiť podľa Komadela a kol. (1997) ako slabú trénovanosť, z toho 5 (41,66%) probantiek malo priemernú zdatnosť a 7 (58,33%) probantiek malo slabú funkčnú zdatnosť organizmu. Probantka JM nás od začiatku zaujala pozitívnym prístupom k pohybovej aktivite a hodnota funkčnej zdatnosti probantky JM bola 5,2 čo je priemerná zdatnosť a patrila k najlepším probantkám. Najhoršiu funkčnú zdatnosť dosiahla probantka BL, ktorej hodnota bola 14,6. Tabuľka 5 Výstupné údaje funkčnej zdatnosti n= BP Kolieskové korčule 14 BP nešportuje 14,2 GS basketbal 8,2 JM Aerobik, tanec, beh 4,8 JS volejbal 6,3 KE beh 5,2 LM nešportuje 13,3 MH Kolieskové korčule 12,3 SM zjazdové lyžovanie 11,1 RM plávanie 9,7 TM volejbal

221 VZ zjazdové lyžovanie 13,8 x 9,5 s 3,35 t-test 3,3068* t 0,95;11 1,7959 p-hodnota 0,0035 rozhodnutie 3,3068>1,7959 0,0035<0,05 na hladine významnosti α < 0,05 došlo k štatisticky významnému zlepšeniu na celom základnom súbore Legenda: n početnosť súboru, x aritmetický priemer s smerodajná odchylka,* štatistická významnosť na hladine 0,05 1. Rekreačné pohybové aktivity, 2.Index zdatnosti podľa Ruffiera Pri výstupných meraniach sme zaznamenali signifikantné zmeny zlepšenia u všetkých probantiek. Priemerný index pozitívne klesol na 9,5, ale aj keď rozdiel medzi vstupným a výstupným meraním bol 1,31 funkčnú zdatnosť probantiek hodnotíme ako priemernú zdatnosť. Aj keď dochádzalo k pozitívnym zmenám, v prospech našich probandiek a dosiahnuté výsledky sú štatisticky významné, probantky sa dostali z pásma slabej trénovanosti do vyššieho pásma, a to priemerná trénovanosť, čo je z nášho pohľadu dôležitý faktor zvýšenia telesnej zdatnosti. Na úroveň dobrej zdatnosti sa dostala len 1 probantka (8,33%), v úrovni priemernej zdatnosti boli 4 (33,33%) probantky a 7 (58,33%) probantiek vykazujú slabú funkčnú zdatnosť. Najvýraznejšiu zmenu zaznamenala probantka GS, ktorá pri vstupných testoch funkčnej zdatnosti mala 9,4 indexu a pri výstupných meraniach funkčnej zdatnosti sme zaznamenali 8,2 index. Rozdiel je o 1,2 indexu trénovanosti. Probandka JM, ktorá dosiahla najlepšiu funkčnú zdatnosť pri vstupných testoch mala hodnotu indexu zdatnosti 5,2 čo hodnotíme ako priemernú telesnú zdatnosť. Po 12 týždňovom pohybovom programe sme uskutočnili výstupné testy funkčnej zdatnosti a u probantky JM sme zaznamenali 4,8 index zdatnosti. Pri porovnaní so vstupnými a výstupnými testami funkčnej zdatnosti u probantky JM nastal nárast z priemernej zdatnosti na dobrú zdatnosť. Minimálne zmeny pri porovnaní vstupných a výstupných testoch funkčnej zdatnosti 0,1 rozdielu sme zaznamenali pri probantkách JS, SM, RM. Najhoršie výsledky funkčnej zdatnosti dosiahla probantka BL, ktorá síce zaznamenala zlepšenie o 0,4 indexu trénovanosti, no stále je to slabá telesná zdatnosť. Probantka LM uvádza, že nešportuje vôbec vo svojom voľnom čase a o šport ani nejaví záujem a pri vstupných testoch funkčnej zdatnosti mala index 14. Pre porovnanie s probantkou VZ, ktorá konštatovala, že v zimnom období sa venuje zjazdovému lyžovaniu, mala pri vstupnom meraní telesnej zdatnosti index tiež 14. Ale pri výstupných meraniach sme zaznamenali výraznejšie zlepšenie u probantky LM, ktorá nešportuje. Výstupné hodnoty u probantky LM boli 13,3 čo je zlepšenie o 0,7 indexu zdatnosti a probantka VZ pri výstupnom meraní telesnej zdatnosti zaznamenala 13,8 index zdatnosti, čo je tiež zlepšenie o 0,2. Analýzou sme zistili, že probantka LM sa zlepšila o 0,5 od probantky VZ. 221

222 Testovacou štatistikou pravostranným párovým testom na hladine významnosti a < 0,05 došlo k štatisticky významnému zlepšeniu na celom základnom súbore vstup výstup BP BL GS JM JS KE LM MH SM RM TM VZ probantky Obrázok 1 Vstupné a výstupné údaje funkčnej zdatnosti ZÁVER Cieľom príspevku bolo overiť účinnosť aplikácie aeróbneho programu, zaradeného do Športu pre všetkých a posúdiť jeho vplyv na rozvoj somatických parametrov a funkčnej zdatnosti študentiek UMB. Zaradenie tanečnej, posilňovacej a kombinovanej formy aerobiku do obsahu hodín Športu pre všetkých sa pozitívne odrazilo v somatickom a funkčnom rozvoji študentiek FHV UMB. Predpokladali sme, že dôjde k poklesu úrovne v somatických ukazovateľoch okrem telesnej výšky. Dôležitým faktorom pri hodnotení funkčnej zdatnosti probantiek boli dosiahnuté pozitívne výsledky, ktoré sú štatisticky významné. V našom výskumnom sledovaní sme zistili u všetkých 12 (100%) probantiek zvýšenie funkčnej zdatnosti, a tým sa nám hypotéza v plnom rozsahu potvrdila. Aeróbny pohybový program, ktorý sme realizovali v rámci Športu pre všetkých, vyvolal pozitívne zmeny nie len v somatických ukazovateľoch, ale aj funkčnej zdatnosti študentiek FHV UMB. Aeróbny pohybový program rozvíja vytrvalosť hravou formou, na rozdiel od klasických vytrvalostných foriem ako je beh, či chôdza, a preto patrí svojou kreativitou a tvorivosťou medzi obľúbené aktivity študentiek v rámci Športu pre všetkých. LITERATÚRA HRČKA, J.: Stratégia rozvoja športu pre všetkých. In: Pavlíková, A. a kol.: Vybrané aspekty pohybovej činnosti obyvateľov SR. Bratislava: UK FTVŠ, 2002, s.5 10 ISBN KOMADEL, L. a spol., 1994: Telovýchovnolekárske vademecum. SSTL CLBA GEIGI SERVICES A. G., Bratislava. 156 s. KYSELOVIČOVÁ, O. ANTOŠOVSKÁ, M.: Aerobik. Bratislava: Slovenský zväz rekreačnej telesnej výchovy a športu, s. ISBN LABUDOVÁ, J. a kol.: Šport pre všetkých. Bratislava: SZ RTVŠ, 2002, s.200 ISBN

223 MORAVEC, R. LABUDOVÁ, J.: Metodické pokyny na testovanie pohybovej a plaveckej výkonnosti detí a mládeže. Bratislava : Ministerstvo školstva, mládeže a športu SR, SKOPOVÁ, M. BERÁNKOVÁ, J.: Aerobik, kompletní prúvodce. Praha: Grada publishing, a.s., s. ISBN VELÍNSKA, L. : Aerobik. Praha: ČASPV, s. IMPACT AEROBICS SOMATIC AND FUNCTIONAL DEVELOPMENT STUDENTS FHV UMB Júlia PALOVIČOVÁ KTVŠ, FHV UMB Banská Bystrica, Slovak republic SUMMARY The paper aimed to verify the effects of aerobic movement program for somatic and functional development of college students included in the hours of sport for all.aerobic physical program, which was conducted 12 - weeks, caused positive changes not only in somatic indicators, but also functional fitness reference file. Key words: aerobic movement program, somatic development, operational efficiency 223

224 VLIV HERNÍCH DĚJŮ V RÁMCI ROZEHRY NA VÝSLEDEK SETU VE VOLEJBALE Jindřich PAVLÍK Fakulta sportovních studií, Masarykova Univerzita, Brno, Česká republika RESUMÉ V naší práci jsme se zabývali vlivem jednotlivých herních dějů na výsledek setu ve volejbale na juniorské úrovni. Sledovali jsme družstvo juniorů VK Brno v 18ti utkáních v soutěžním období, u kterých jsme zaznamenali a vyhodnotili četnost jednotlivých herních dějů ve vyhraných a prohraných setech. K pozorování jsme použili metodu přímého pozorování. Hodnocením jsme zjistili, že se ve vítězných setech objevují určité herní děje s vyšší četností, tyto herní děje mají tedy zásadní vliv na vítězství v setu. Klíčová slova: volejbalová rozehra, sledování, statistický záznam utkání, herní výkon, herní děj, kódování herních dějů, program Volley kontext. ÚVOD Volejbal je jednou z nejrozšířenějších a nejsledovanějších kolektivních her na světě ve všech jeho podobách - v hale, na antuce, na písku či na trávě. Samozřejmě, že tak, jako ostatní sporty má i volejbal svůj vývoj. Prožívá mnoho změn v pravidlech, organizaci i metodice. Jedním důvodem je přizpůsobení se médiím (televizní přenosy) a tím přiblížení se divákovi, fanouškům a všem, kteří mají o volejbal zájem. Druhý důvod je nezastavitelný rozvoj nových tréninkových, teoretických, psychologických a fyziologických poznatků. Důležitý je také zásah technologického vývoje do všech oblastí sportu. Speciálně u volejbalu je to používání různých technických možností (digitální kamery, PC, notebooky, programy, 3D sekvence a další), které mohou rozebrat a zaznamenat jednotlivé herní činnosti hráčů i týmů. V naší práci jsme se rozhodli využít jednu z metod oblasti sledování a hodnocení herního výkonu ve volejbale a výzkumem ověřit její uplatnění v zápase i pro trenérskou praxi. Na zpracovávání volejbalových herních činností je v současnosti ve volejbalovém světě nejkvalitnější, nejznámější a nejpoužívanější program Data Volley, který je hojně využíván ve všech světových soutěžích a týmech, především v Itálii. Jeho obsah a využití je velmi mnohotvárné. Nejaktuálnějším problémem současného vrcholového volejbalu je, jak pracovat a vyhodnocovat obrovské množství dat, které nám nové možnosti techniky umožňují? Zvykli jsme si na vyhodnocování tzv. prvotních dat, tak jak jsme je popsali výše. Novou otázkou je, jak pracovat s daty, která jsou podstatná vzhledem k výsledku. Podle Wiesnera (2006) se tedy řeší tři problémy: - zpracování dat (matematické vyjádření četnosti a efektivity družstva), - interpretace výsledků (co nám fakta ukážou a jak je využít), - opatření pro praxi (co můžeme využít v trenérské praxi). Je samozřejmostí, že každý kdo provozuje nějaký sport a zvláště vrcholový, chce vyhrávat. Zajímá to především trenéry a snaží se hledat všechny cesty jak tohoto cíle dosáhnout. Pokud předpokládáme, že naše družstvo i družstvo soupeře je složeno z vhodných hráčů somaticky, připraveno dobře kondičně, má výborně zvládnuté herní činnosti a je schopné je uplatňovat v utkání, proč určitá družstva stále vítězí? Je totiž základním a nejtěžším úkolem trenéra nejen dobře trénovat, naučit hrát, ale především, aby družstvo vyhrávalo. V praxi to znamená měnit (herní) chování (Wiesner, 2006). Jak? Hledání odpovědi na tuto otázku velmi zastiňovala 224

225 fixace na sledování herních činnosti jednotlivce, potažmo na úspěšnost činnosti jednotlivých hráčů. Tyto činnosti jsou sice nejlépe pozorovatelným projevy, ale zcela ignorují interakční charakter hry, který právě dělá z herních činností a herních kombinací hru. Tradiční pohled se podle Wiesnera a Haníka zajímal pouze o činnosti, nikoliv o charakter dějů. Nový postup se opírá o pojem - herní chování v průběhu rozehry. Podle Haníka (2006) je velmi důležité si uvědomit, že v herních situacích se projevuje spousta vztahů ovlivněných vnějšími a vnitřními faktory působících na herní chování hráčů a nemůžeme je tedy zkoumat izolovaně. Jedním z posledních výzkumů, který se zabýval sledováním herního výkonu ve volejbale byla studie Haníka (2006) zkoumající vliv konkrétních herních dějů v rámci rozehry na výsledek setu. Studie je velmi ojedinělá jelikož se nezaměřuje na sledování jednotlivých herních činnosti družstva, ale zkoumá družstvo jako komplexní organismus. Zcela nově se snaží popsat a zaznamenat průběh herního děje v setu s vlivem herního chování jednotlivců a také družstva jako celku. Výzkumy této studie jednoznačně prokazují vliv určitých opakujících se herních dějů na výsledek setu v utkání. CÍL PRÁCE Cílem této práce je použít nový postup statistického zaznamenávání a vyhodnocování statistických údajů pomocí programu Volley kontext, který přináší nový pohled a možnosti hodnocení družstva ve volejbale. Na základě výzkumu, pomocí programu Volley kontext zjistit, které herní děje se nejčastěji opakují ve vítězných setech a které naopak v setech prohraných u družstva juniorů. VÝZKUMNÝ SOUBOR K výzkumu jsme využili spolupráce s volejbalovým oddílem VK Brno, který je účastníkem extraligy juniorů a několikanásobný mistr České republiky v této kategorii. Sledovali jsme tento tým v základní části a prvních 2 kolech play-off. Tohoto výzkumu se účastnilo 12 hráčů ve věku let, nominovaných do všech utkání. METODIKA Výzkum byl prováděn přímým (osobním) pozorováním. Zápis jsme prováděli pomocí programu Volley kontext. Jedná se o statistický a vyhodnocovací program pro sledování a hodnocení herního výkonu družstva v utkání autorů - Stříteckého, Haníka a Wiesnera. Tento program pracuje v rámci uživatelského programu Excel. Základním podkladem je používání nového popisu průběhu rozehry pomocí kódovaných herních dějů v nichž je obsaženo sledování jednotlivých tříd herních dějů (THD) a konkrétních herních dějů (HD). S jejich pomocí zaznamenáváme výskyt a frekvenci jednotlivých THD a HD ve vítězných a prohraných setech. Průběh rozehry v novém postupu vychází z výše uvedených předpokladů: sled činností, resp. chování ve volejbale jsou poměrně algoritmizované. Každé ucelené akci družstva, herní situaci s určitým cílem přiřazujeme charakter matematického výroku. Jednotlivé kategorie budeme značkovat (kódovat) na základě výše popsané notační analýzy. Přitom jeden znak může znamenat sice jasně vymezený, ale velmi široký obsah (Wiesner, 2006). Jednotlivé herní děje jsme ukládali ve formě znakových kódovaných zápisů přímo do počítače notebooku ASUS. Každý set byl zaznamenáván samostatně. Herní děje zapisované do počítače se převáděly automaticky do souborů dat, pro okamžitou potřebu praxe. VÝSLEDKY Útok po perfektní přihrávce ( A1 ) 225

226 Tento herní děj můžeme sledovat jednak z vlastního pohledu družstva na naši činnost po podání soupeře ( +A1...) nebo z vlastního pohledu na činnost družstva soupeře po našem podání (-A1 ). Útok po perfektní přihrávce ( +A1 ) Jedná se o herní děje v třídě: vlastní útok po perfektní přihrávce. Tabulka č.2 zachycuje počet jednotlivých herních dějů a to jak úspěšných tak neúspěšných. Z obr.č. 5 vyplývá, že stěžejní herní děj pro úspěšnost v setu je +A1+. Tento herní děj dosahuje nejvyšší četnosti v rámci všech herních dějů v třídě. Z celkového počtu 440 THD se v průběhu sezóny objevil 246. Poměr úspěšných útoků po perfektní vlastní přihrávce (+A1+) ve vyhraných a prohraných setech je 7,5 : 1. Za zmínku stojí i další pohled a to poměr úspěšných a neúspěšných herních dějů v rámci vyhraných setů, který je 3,2 : 1. S ohledem na zjištěné výsledky můžeme zobecnit, že podíl úspěšných útoků po perfektní přihrávce má zásadní význam pro vítězství v setu. Tabulka č.2 Set +A1+ +A1*+ +A1- +A1*- Celkem Vyhraný Prohraný Celkem Útok po perfektní přihrávce (-A1.) Jedná se o herní děje v třídě: útok po perfektní přihrávce soupeře. Tabulka č.3 zachycuje počet jednotlivých herních dějů a to jak úspěšných tak neúspěšných. Z obr.č.6 vyplývá, že nejvyšší četnosti v rámci všech herních dějů v třídě A1 dosahuje herní děj -A1-, který se z celkového počtu THD v průběhu sezóny objevil 176. Poměr útoků soupeře po perfektní přihrávce (-A1-) ve vyhraných a prohraných setech je 6,5 : 1. Za povšimnutí stojí také četnosti herních dějů -A1+ a -A1*+ které se v průběhu sezóny objevily 140, resp.103. S ohledem na zjištěné výsledky můžeme zobecnit, že naše obranná činnost po vlastním neúčinném podání ( -A1+), resp. následné úspěšné zakončení ( -A1*+) mají zásadní podíl na vývoji setu. Tabulka č.3 Set -A1+ -A1*+ -A1- -A1*- Celkem Vyhraný Prohraný Celkem Útok po dobré přihrávce A2 Tento herní děj můžeme sledovat jednak z vlastního pohledu družstva na naši činnost po podání soupeře ( +A2...), nebo z vlastního pohledu na činnost družstva soupeře po našem podání (-A2 ). Útok po dobré přihrávce (+A2..) Jedná se o herní děje v třídě: vlastní útok po dobré přihrávce. Tabulka č.4 zachycuje počet jednotlivých herních dějů a to jak úspěšných tak neúspěšných. Z uvedených dat vyplývá, že stěžejní herní děj pro úspěšnost v setu je +A2+. Tento herní děj dosahuje nejvyšší četnosti v rámci všech herních dějů v třídě. Z celkového počtu 186 THD se v průběhu sezóny objevil 73. Poměr úspěšných útoků po dobré přihrávce (+A2+) ve vyhraných a prohraných setech je 7,1 : 1. Z pohledu úspěšných a neúspěšných herních dějů v rámci vyhraných setů činí tento 226

227 poměr 1,7 : 1. S ohledem na zjištěné výsledky můžeme rovněž zobecnit, že podíl úspěšných útoků po dobré přihrávce má zásadní význam pro vítězství v setu. Tabulka č.4 Set +A2+ +A2*+ +A2- +A2*- Celkem Vyhraný Prohraný Celkem Útok po dobré přihrávce (-A2..) Jedná se o herní děje v třídě: útok po dobré přihrávce soupeře. Tabulka č.5 zachycuje počet jednotlivých herních dějů v třídě a to jak úspěšných tak neúspěšných. Z uvedených dat vyplývá, že herní děj -A2- dosahuje nejvyšší četnosti v rámci všech herních dějů v třídě, tento herní děj se z celkového počtu 273 THD v průběhu sezóny objevil 100. Za povšimnutí stojí také četnosti herních dějů A2+ a -A2*+, které se v průběhu sezóny objevily 71, resp.58. S ohledem na zjištěné výsledky můžeme zobecnit, že mají vztah k vítězství v setu vlivem naší obranné činnosti po vlastním neúčinném podání (-A2+), resp. úspěšném zakončením ( -A2*+). Tabulka č.5 Set -A2+ -A2*+ -A2- -A2*- Celkem Vyhraný Prohraný Celkem Útok po špatné přihrávce A3 Tento herní děj můžeme sledovat jednak z vlastního pohledu družstva na naši činnost po podání soupeře ( +A3...), nebo z vlastního pohledu na činnost družstva soupeře po našem podání (-A3 ). Útok po špatné přihrávce (+A3 ) Jedná se o herní děje v třídě: vlastní útok po špatné přihrávce. Tabulka č.6 zachycuje počet jednotlivých herních dějů v třídě a to jak úspěšných tak neúspěšných. Z uvedených dat vyplývá, že stěžejní herní děj pro úspěšnost v setu je +A3+. Tento herní děj dosahuje nejvyšší četnosti v rámci všech herních dějů v třídě. Z celkového počtu 147 THD se v průběhu sezóny objevil 42. Poměr úspěšných útoků po špatné přihrávce (+A3+) ve vyhraných a prohraných setech je 41 : 1. S ohledem na zjištěné výsledky tvrdíme, že úspěšnost v herních dějích ve třídě +A3+ a +A3*+ nemá zásadní vliv na vítězství v setu. Tabulka č.6 Set +A3+ +A3*+ +A3- +A3*- Celkem Vyhraný Prohraný Celkem Útok po špatné přihrávce (-A3 ) Jedná se o herní děje v třídě: útok po špatné přihrávce soupeře. Tabulka č.7 zachycuje počet jednotlivých herních dějů v třídě a to jak úspěšných tak neúspěšných. Z uvedených dat vyplývá, že herní děj -A3*+ dosahuje nejvyšší četnosti v rámci všech herních dějů v třídě, tento herní děj se z celkového počtu 240 THD v průběhu sezóny objevil 73. Je důležité 227

228 zdůraznit, že herní děj -A3*+ čteme jako: po našem účinném podání soupeř útočil po špatné přihrávce do naší obrany, došlo k mezihře, která vyústila naším úspěšným zakončením. Poměr úspěšných a neúspěšných zakončení v tomto konkrétním herním ději ve vyhraných setech je 1,7 : 1. S ohledem na zjištěné výsledky můžeme zobecnit, že podíl úspěšných zakončení v konkrétním herním ději -A3*+ má zásadní význam pro vítězství v setu. Tabulka č.7 Set -A3+ -A3*+ -A3- -A3*- Celkem Vyhraný Prohraný Celkem Nemožnost útočné kombinace (A4 ) Tento herní děj můžeme sledovat jednak z vlastního pohledu družstva na naši činnost po podání soupeře ( +A4...), nebo z vlastního pohledu na činnost družstva soupeře po našem podání (-A4 ). Chceme zdůraznit, že tento herní děj je málo vyhodnocován. My jsme chtěli ovšem obsáhnout všechny zaznamenatelné možnosti herních dějů a i když výskyt tohoto herního děje je minimální, podle nás má svůj význam v určitých fázích vývoje setu. Nemožnost útočné kombinace míč zadarmo (+A4 ) Jedná se o herní děj v třídě: nemožnost realizace jakékoliv útočné kombinace - nutnost přehrát míč k soupeři zadarmo po špatné přihrávce. Tabulka č.8 zachycuje počet jednotlivých herních dějů v třídě a to jak úspěšných tak neúspěšných. Z uvedených dat vyplývá, že nejvyšší četnosti v rámci všech herních dějů v třídě dosahuje herní děj +A4*-. Z celkového počtu 41 THD se v průběhu sezóny objevil 24. Tabulka č.8 Set +A4+ +A4*+ +A4- +A4*- Celkem Vyhraný Prohraný Celkem Nemožnost útočné kombinace míč zadarmo (-A4 ) Jedná se o herní děj v třídě: nemožnost realizace jakékoliv útočné kombinace - nutnost přehrát míč k soupeři zadarmo po špatné přihrávce soupeře. Tabulka č.9 zachycuje počet jednotlivých herních dějů v třídě a to jak úspěšných tak neúspěšných. Z uvedených dat vyplývá, že herní děj -A4*+ dosahuje nejvyšší četnosti v rámci všech herních dějů v třídě, tento herní děj se z celkového počtu 96 THD v průběhu sezóny objevil 52. Poměr úspěšných a neúspěšných zakončení v tomto konkrétním herním ději ve vyhraných je 2,2 : 1. Pokud si uvědomíme, že se jedná o herní děj, který vyjadřuje přelet míče zadarmo po našem vysoce účinném podání je důležité pro psychiku družstva jeho úspěšné zakončení. Stojí tedy za povšimnutí že, zatímco ztráta (čili neúspěšné zakončení) v tomto konkrétním herním ději se neobjevila ve vyhraných setech, v prohraných setech se již objevuje. Tabulka č.9 Set -A4+ -A4*+ -A4- -A4*- Celkem Vyhraný Prohraný

229 Celkem DISKUZE Hlavním cílem práce bylo pomocí programu Volley kontext zaznamenat a vyhodnotit herní výkon volejbalového družstva juniorů VK Brno. Ověřit aplikaci nového postupu při praktickém používání v průběhu volejbalového utkání a jeho grafické možnosti zaznamenaných herních dějů. Zaznamenané výsledky uvést v co nejpřesnější podobě. Dále jsme ve výzkumné části této práce zaznamenali, pomocí kódovaných herních dějů, četnost herních dějů s úspěšným nebo neúspěšným zakončením, které se opakují ve vítězných či prohraných setech. Poměrným zastoupením herních dějů ve vyhraných a prohraných setech jsme vyhodnotili jejich vliv na vítězství v setu. Praktickou aplikací tohoto programu jsme zjistili následující výhody a možné slabiny. Mezi výhody patří: - velká přehlednost (pomocí grafického znázornění) a rychlá dostupnost pro trenéra (kouče) již v průběhu utkání, - možnost zaznamenat téměř všechny údaje z hlediska družstva, - možnost zaznamenat údaje ze hry obou družstev ve vzájemné provázanosti. Jako možná slabina se ukázala potřeba zaškolení asistenta pro zaznamenávání údajů a zaměření záznamů na družstvo, nikoliv na jednotlivce. Při hodnocení výzkumné otázky se nám potvrdilo, že výše popsané typové herní děje mají vztah k výsledku setu. Na základě úspěšnosti družstva ve vyhraných setech se nám prokázalo, že výskyt konkrétních typových herních dějů má vliv na počet vyhraných setů a tedy na vítězství. Potvrdil se i náš předpoklad, že ve vítězné sety se budou vyznačovat vyšší četností (opakováním) určitých herních dějů. ZÁVĚR Jelikož jsme zkoumali družstvo juniorů, doporučení se budou vztahovat zejména pro trénink této věkové kategorie. S ohledem na výskyt určitých herních dějů, které se nejčastěji opakují, je velmi důležité do tréninku zařazovat zejména nácvik těchto herních dějů. Hernímu ději +A1 => je nutné se věnovat tak z ½ tréninkové jednotky. A to jak nácviku útočné fáze, tak i obranné činnosti proti útoku po perfektní přihrávce soupeře. V souladu s tímto doporučením je i nácvik přihrávky a úspěšnost zakončování útoku po vlastní perfektní přihrávce, který se stává velmi důležitým faktorem pro klid družstva v celkové útočné fázi. Další velký prostor v tréninku bychom měli u kategorie juniorů věnovat herním dějům +A3 => a -A3 => ( po vlastní i soupeřově špatné přihrávce, i s mezihrou) a jeho úspěšnému zakončení. S ohledem na výsledky, u družstva juniorů VK Brno, se tyto herní děje nemalou měrou opakovaly ve vítězných setech. Proto je považujeme u juniorské kategorie za významné a se vztahem k vítězství v setu. Doufáme, že zjištěné výsledky a doporučení budou přínosem a novým impulsem nejen pro trenéry, ale i jejich asistenty ( statistiky ) a hráče samotné. Byli bychom také rádi, aby závěry této práce vedly k diskusi nad problémem zpracovávání a vyhodnocování dat ve sportovních hrách. V neposlední řadě nabízíme získané výsledky k dalšímu ověření. Myslíme si, že nový přístup ke sledování herního výkonu z pohledu celého družstva je velmi vyhovující a je obrovskou pomůckou k dalšímu rozvoji hry družstva. Hlavním důvodem je, že jako trenéři i učitelé potřebujeme, aby onen makroorganismus s názvem tým fungoval komplexně jako celek. To je totiž vrcholem naší trenérské práce. Sledováním volejbalových jevů v celkovém kontextu hry je podstata současného moderního přístupu hodnocení herního výkonu v utkání. Rozhodně doporučujeme všem trenérům si tento postup sledování vyzkoušet 229

230 na vlastním družstvu. Jistě vám velmi pomůže při hledání některého herního problému družstva v utkání obzvláště pokud se opakuje. LITERATURA Buchtel, J., Ejem, M. Odbíjená. Metodika nácviku a trénink. 2.vyd. Praha, 1981, 8. Buchtel, J. a kolektiv, Teorie a didaktika volejbalu. 1. vyd. Praha: Karolinum, s. ISBN Císař, V. Volejbal. 1.vyd. Praha: Grada, 2005, 13. ISBN Čada, M. Faktory ovlivňující výkonnostní úroveň ve volejbale. Zpravodaj ČVS, 1998, č. 12. s. 26. Dobrý, L., & Semiginovský, B. Sportovní hry výkon a trénink. Praha, Dobrý, L., & Velenský, E. Košíková teorie a didaktika. Praha, 1987, 13. Ejem, M. Podání v současném vrcholovém volejbale mužů. Zpravodaj ČVS, 2003, č.1, s Ejem, M. Volejbal. 1. vyd. Praha: Olympia, s. Ejem, M., Příspěvek k objektivizaci určování výkonu družstva odbíjené. In: Acta Univ. Carolinae. Gymnica. Praha, 1976 (2), 67 s. Eom, H. J., & Schultz, R. V. Statistical analyse of volleyball team performance. Research quarterly and for exercise and sport, 1992, Hančík, V., Belaj, J., Mačura, I., Horský, L. Trénink vo volejbale. 1. vyd. Bratislava: Šport, 1984, 7. Haník, Z., Lehnert, M. a kolektiv, Volejbal 1. Herní dovednosti a kondice v tréninku mládeže. 1. vyd. Český volejbalový svaz, Haník, Z., Vliv herních dějů v rámci rozehry na výsledek setu ve volejbalu. Disertační práce. Olomouc, 2006, 4, Kaplan, O.,Buchtel, J. Odbíjená. Teorie a didaktika. 1. vyd. Praha, 1987, 8. Kobrle, J. Odbíjená I. Základy teorie a učení hry v odbíjené. 1. vyd. Praha: St. ped. nakl., s. Koberle, J., Buchtel, J.,Kaplan, O. Odbíjená III. Organisace, řízení, dějiny a vyučování odbíjené na školách II. cyklu.1. vyd. Praha: St. ped. nakl., s. Marelic, N., Zufar, G., & Omrcen, D. Influence of some situation-related parameters on the score in volleyball. Kineziologija, Zagreb, Pavlík, J., Statistika herních činností jednotlivce ve volejbale. Bakalářská práce. Brno, 2004, 33 s. Přidal, V., Zapletalová, L. Volejbal herní výkon trénink riadenie. 1.vyd. Bratislava: PEEM, s. ISBN Střítecký, L., Statistické sledování hráčů. Volejbal, 2004, č.2. s Wiesner, R. Diagnostika herního výkonu část 1. Retrieved from World Wide Web: Wiesner, R. Diagnostika herního výkonu část 2. Retrieved from World Wide Web: Wiesner, R. Diagnostika herního výkonu část Retrieved from World Wide Web: Wiesner, R. Diagnostika herního výkonu část 4. Retrieved from World Wide Web: Wiesner, R. Diagnostika herního výkonu část 5. Retrieved from World Wide Web: Zapletalová, L., Přidal, V., Tokár, J. Volejbal. Učebné texty pre školenia trénerov 1. triedy. Bratislava,

231 INTERNETOVÉ ZDROJE http// cz http//www. legavolley. it http//www.vcmbrno. cz INFLUENCE OF PLAYING PROCESSES ON A RESULT OF SET IN VOLEYBALL Jindřich PAVLÍK Faculty of Sports Studies, Masaryk University, Brno, Czech Republic SUMMARY In the we have dealt with watching of playing achievement and influence of individual playing processes on a result of set in a junior level volleyball. We watched a junior team VK Brno in eighteenths matches, in which we heve noted and evaluated a quantity of individual playing processes in win and lost sets. By all matches we have used method of a direct sighting. We have found, that in win sets appear some playing processes with more quantity. These playing processes has a radical influence on a win in set. Key words: volleyball transation, watching, statistical record of the match, playing achievement, playing process, coding of playing processes, programme Volley context. 231

232 VYBRANÉ CHARAKTERISTIKY TRÉNINGOVÉHO ZAŤAŽENIA NIEKTORÝCH ELITNÝCH DRUŽSTIEV VO FUTBALE Pavol PERÁČEK st., Pavol PERÁČEK, ml. Fakulta telesnej výchovy a športu UK v Bratislave, Slovensko REZUMÉ Autori v svojom príspevku analyzujú rôzne komponenty tréningového zaťaženia niektorých elitných družstiev vo futbale. V ich súbore ide o družstvá, ktoré majú jeden vrchol výkonnosti, ale aj o družstvá, ktoré majú dva vrcholy výkonnosti v priebehu súťažného ročníka. V svojej analýze sledovali aké je zastúpenie súčastí tréningového procesu v ich tréningovom mikrocykle a aké je zastúpenie špecifických a nešpecifických tréningových prostriedkov. Predpokladali, že v družstvách anglickej a škótskej súťaže budú dominovať vo februári špecifické tréningové prostriedky, kedy je pre nich hlavné obdobie a v ostatných družstvách, ktoré majú vo februári záver prípravného obdobia budú dominovať nešpecifické tréningové prostriedky. Zo súčastí tréningového procesu bude mať prevahu herný tréning v anglickom a škótskom družstve a v ostatných družstvách bude mať kondičný a herný tréning rovnaké zastúpenie. Kľúčové slová: futbal, tréningové zaťaženie, súčasti tréningového procesu, špecifické a nešpecifické zaťaženie TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ Medzi kľúčové subsystémy analýzy vrcholového futbalu patrí plánovanie tréningového procesu a jeho realizácia, tréningová dokumentácia a analýza tréningového procesu. Skladbu tréningového roku (tréningový cyklus) diktuje kalendár majstrovských zápasov. Dĺžka hlavného obdobia je určená organizáciou súťaže. Začiatok a dĺžku prípravného obdobia si určuje každý hlavný tréner sám. Premenlivosť obsahu a intenzity zaťažovania zabezpečuje tréner plánovaním tréningového procesu (TP) prostredníctvom jeho súčastí (herný nácvik HN, herný tréning HT a kondičný tréning KT). Ročný tréningový cyklus vytvára termínový kalendár rôzneho obsahového zamerania (Peráček, 2004/a, Peráček, 2004/b, Reilly, 2005), kde určujúcimi činiteľmi sú majstrovské zápasy (vrátane pohárových zápasov domácich, resp. medzinárodných). Kľúčové a ťažiskové obdobie je hlavné obdobie, ktoré je na Slovensku a v Čechách v približnej dĺžke okolo 35 týždňov, v Anglicku 44 týždňov, v Škótsku, podobne ako na Slovensku, 35 týždňov. V ročnom tréningovom cykle absolvujú družstvá zo Slovenska, z Česka a zo Škótska približne 45 zápasov a z Anglicka až zápasov. Prípravné obdobie je v Anglicku a v Škótsku pomerne krátke a je len jedno, v trvaní 5-6 týždňov (júl august). Na Slovensku a v Čechách sú dve prípravné obdobia, ťažiskové je zimné je to prípravné obdobie II., v trvaní týždňov (trvá od začiatku januára, približne do konca februára, začiatku marca) a v lete prípravné obdobie I v trvaní 4-5 týždňov, je približne od polovice júna do druhej časti júla, resp. začiatku augusta. Komplementarita tréningového procesu. Obsahovo a účelovo diferencované zaťaženie vytvára doplňujúce účinky na konzistentnú výkonnosť. Herný tréning integruje vo svojom obsahu obidve rôzne časti ďalších súčastí tréningového procesu z kondičného tréningu akcentuje bioenergetické systémy a z herného nácviku aplikáciu špecifických tréningových podnetov. Kondičný tréning využíva aplikáciu nešpecifických tréningových podnetov a akcentuje tlak na bioenergetické systémy a naopak herný nácvik využíva aplikáciu špecifických tréningových podnetov bez akcentu na bioenergetické systémy. Akékoľvek slepé preberanie tréningových cvičení od výborných trénerov nezaručuje automaticky požadovaný prenos do výkonu. Efekt tréningu určujú hlavne jeho ciele, ktorými aktivizujeme tréning herných zručností, herný intelekt a kondíciu (tak fyzickú, ako aj psychickú). 232

233 Cvičenia, ktoré zaraďujú tréneri s cieľom vyvolať špecifickú aktiváciu metabolického krytia činnosti hráča majú kondičný význam (Helgerud, Engen, Wislof, Hoff, 2001). Čím viac sú motoricky bližšie k hernej realite, tým viac sú špecifickejšie. Čím sú vzdialenejšie od hernej reality, tým všeobecnejší je účinok ich vplyvu na herný výkon. Nielen objem, intenzita a zložitosť, ale hlavne špecifickosť tréningového zaťaženia sú kľúčové komponenty tréningového zaťaženia, s ktorými tréner manipuluje pri príprave operatívneho plánovania tréningového procesu. Vývoj a konzistencia výkonnosti hráčov podliehajú procesuálnemu pôsobeniu vhodného obsahu (aplikácia špecifických a nešpecifických tréningových podnetov), pričom najmä pri manipulácii s intenzitou tréningového procesu môžeme optimalizovať výkonnosť hráčov (herný tréning). CIEĽ Cieľom je rozšíriť poznatky o vybraných charakteristikách tréningového zaťaženia v sledovanom tréningovom mikrocykle niektorých elitných družstiev vo futbale. ÚLOHY 1. Zistiť a porovnať proporcionalitu jednotlivých súčastí tréningového procesu v týždennom mikrocykle sledovaných družstiev. 2. Zistiť a porovnať proporcionalitu špecifických a nešpecifických tréningových podnetov v sledovanom tréningovom mikrocykle vybraných družstiev. METODIKA V našej príspevku sme analyzovali vybrané tréningové ukazovatele v sledovanom tréningovom mikrocykle vo februári v piatich družstvách. Rangers FC Glasgow a Manchester City FC sú družstvá s jedným vrcholom v ročnom tréningovom procese (1. skupina) a ŠK Slovan Bratislava, MFK Košice a FC Baník Ostrava sú družstvá s dvomi vrcholmi (2. skupina). Charakteristika súboru je platná v čase (up to date), to znamená, že všetky údaje, ktoré sú tu uvedené platili v čase nášho výskumu, ak nie je napísaná iná aktuálna informácia, ktorá však nemusí mať spojitosť s našim výskumom. Vhodne štruktúrovaný záznam tréningu je jeden zo základných vstupných kľúčov k celému procesu riadenia športového tréningu. Evidencia tréningu je zložitý, a nielen v odborných kruhoch, opakovane diskutovaný problém. Jedna z kľúčových otázok je množstvo a aj rozsah zaznamenávaných dát (Hendl, 1997). Pokiaľ sa eviduje malé množstvo ukazovateľov, potom nemá riadiaca zložka dostatočné množstvo relevantných vstupov pre rozhodovanie v ďalšom smerovaní tréningu. Pokiaľ je naopak evidovaných príliš veľa ukazovateľov, nastávajú komplikácie technicko-organizačného charakteru. Obsahové zameranie tréningového mikrocyklu zaznamenávali asistenti trénerov do vopred pripravených zberných hárkov. V nich zaznamenali tie tréningové ukazovatele, ktoré boli vhodné na evidenciu tréningového zaťaženia vo futbale. Pri ich koncipovaní sme vychádzali z charakteristiky futbalu. Čiže futbalový tréning je ovplyvňovaný veľkým množstvom faktorov a vplyvov. Herný výkon (HV) je funkciou veľkého množstva premenných HV = f(x1; x2; x3... x9). V našom výskume sme využili ex post facto výskumnú metódu. VÝSLEDKY VÝSKUMU Na obrázku 1 uvádzame proporcionalitu jednotlivých súčastí tréningového procesu v týždennom mikrocykle (údaje sú uvádzané v minútach). 233

234 Obr. 1: Proporcionalita jednotlivých súčastí tréningového procesu v týždennom mikrocykle (v minútach) Z obrázku je zrejmé, že najväčšie zastúpenie HT mal Baník Ostrava, podobne aj v hernom nácviku, ktorému sa ale nevenovali vôbec v Slovane Bratislava a v Rangers. Najväčšie zastúpenie mal v sledovanom období KT v Slovane Bratislava v MFK Košice. Jedine Košice hrali v sledovanom období dva zápasy a aj preto mali najväčší objem rozcvičení. Každé družstvo sa venovalo jednotlivým súčastiam určitý, trénermi zvolený počet minút, no každé družstvo malo za sledované obdobie iný objem tréningového zaťaženia, čo sa týka počtu minút a aj počtu tréningových jednotiek. Obr. 2: Proporcionalita jednotlivých súčastí v tréningových jednotkách v tréningovom mikrocykle sledovaných družstiev (v percentách). Na obrázku 2 prezentujeme priemerné percentuálne zastúpenie jednotlivých súčastí v tréningových jednotkách v tréningovom mikrocykle sledovaných družstiev. Potom sa pomer súčastí v rámci tréningového zaťaženia prejavuje nasledovne. Herný tréning je v približne rovnakom percentuálnom zastúpení v tréningovom mikrocykle (48% a 47%) u družstiev FC Baník Ostrava a Rangers FC Glasgow, pričom v minútach je rozdiel až o 90 minút viac v prospech FC Baník Ostrava. Manchester City sa hernému tréningu venoval približne rovnaký počet minút v sledovanom mikrocykle (160 minút) ako družstvo ŠK Slovan Bratislava (150 minút) a aj ako družstvo Rangers FC Glasgow (150 minút), no v priemernom percentuálnom zastúpení to predstavuje 57% z času tréningových jednotiek v danom mikrocykle pre anglické družstvo, no pre ŠK Slovan Bratislava to predstavuje 36% a pre Rangers FC Glasgow 47% z času tréningových jednotiek v danom mikrocykle. Pomerné zastúpenie kondičného tréningu, ktoré vykazuje takmer zhodu v percentách prezentujú družstvá ŠK Slovan Bratislava (36%) a MFK Košice (40%). 234

235 Porovnanie nešpecifických a špecifických tréningových podnetov v sledovaných tréningových mikrocykloch Pri porovnaní tréningových podnetov sme sa zamerali na proporcionalitu v rámci celkového času tréningového mikrocyklu a výsledky uvádzame v minútach na obrázku 3. V tomto prípade sme rátali do času aj rozcvičenie pred tréningom a kompenzačné a uvoľňovacie cvičenia po tréningu. Najväčší podiel špecifických tréningových podnetov malo družstvo FC Baník Ostrava s 560 minútami, po ňom nasledovalo družstvo MFK Košice s 520 minútami a ostatné družstvá využívali špecifické podnety úplne zhodne po 400 minút. Nešpecifické tréningové podnety vo zvýšenej miere oproti iným družstvám boli zaraďované do sledovaného tréningového mikrocyklu v družstvách MFK Košice 190 minút a ŠK Slovan Bratislava 150 minút. Proporcionalita špecifických a nešpecifických tréningových podnetov v tréningovom mikrocykle (v minútach) Minút Glasgo w Manch ester Bratisl ava Košice Ostrav a nešpecifické podnety špecifické podnety Obr. 3: Proporcionalita špecifických a nešpecifických tréningových podnetov v tréningovom mikrocykle (v minútach). Ak to porovnáme s družstvami s jedným vrcholom, tak tieto sa venovali nešpecifickým tréningovým podnetom len devätinu času oproti MFK Košiciam (Manchester City FC), resp. približne jednu štvrtinu času (Rangers FC Glasgow). Otázkou ďalšieho sledovania bolo, aké percento zo sledovaného tréningového mikrocyklu budú predstavovať nešpecifické tréningové podnety (kondičný tréning KT) v porovnaní k špecifickým (herný tréning HT, herný nácvik HN). Proporcionalita súčastí tréningového procesu (HT, HN, KT) v tréningovom mikrocykle (v percentách) 100 percentá (%) 50 0 Rangers Manches ŠK Slovan MFK FC Baník KT (%) 27 5, HN (%) 0 5, HT (%) Obr. 4 : Proporcionalita súčastí tréningového procesu (HT, HN, KT) v tréningovom mikrocykle (percentá). Dve družstvá (Rangers FC Glasgow a ŠK Slovan Bratislava) sa vôbec v sledovanom mikrocykle nevenovali hernému nácviku (obr. 4). Najviac sa mu venovalo družstvo FC Baník Ostrava, aj to len 20%. Najvyššie percento využívania herného tréningu bolo v družstve 235

236 s jedným vrcholom Manchester City FC (89 %) a tiež u druhého družstva s jedným vrcholom v družstve Rangers FC Glasgow (73%). Menšie percentuálne zastúpenie herného tréningu malo družstvo MFK Košice a viac sa venovalo vo svojich tréningových jednotkách v rámci sledovaného tréningového mikrocyklu rozvíjaniu pohybových schopností. Proporcionalita súčastí tréningového procesu (HT+HN =herná príprava : KT, kondičnému tréningu) v tréningovom mikrocykle (v percentách, bez ROT a KCT) 100 percentá (%) Rangers FC Glasgow Manchester City ŠK Slovan Bratislava MFK Košice FC Baník Ostrava KT (%) HT+HN ( %) Obr. 5: Proporcionalita súčastí tréningového procesu (HT+HN v porovnaní k KT) v tréningovom mikrocykle (v percentách, bez minút venovaných rozcvičeniu a kompenzačným a uvoľňovacím cvičeniam). Z obrázku 5 je zrejmé, ktoré družstvá sa venovali najviac nešpecifickým tréningovým podnetom vo svojom tréningovom mikrocykle v poradí Košice, Slovan (ktorý mal vyrovnanú bilanciu 50 : 50), Rangers FC Glasgow, FC Baník Ostrava a najmenej Manchester City (ktorý bol v tom roku víťazom anglickej ligy). ZÁVER Predpokladali sme, že v družstvách s jedným súťažným vrcholom budú v sledovanom tréningovom mikrocykle prevládať špecifické tréningové prostriedky, na rozdiel od družstiev s dvoma súťažnými vrcholmi, kde budú prevládať v sledovanom tréningovom mikrocykle nešpecifické tréningové prostriedky. Nebolo to tak. V Slovane Bratislava bolo zastúpenie proporčne rovnaké, v Ostrave prevládala herná príprava (HT + HN), iba v Košiciach malo výraznejšie zastúpenie nešpecifické ladenie prípravy. V družstvách s jedným vrcholom prípravy to bolo už jednoznačné. Do určitej miery to zdôvodňujeme nielen filozofiou každého trénera, ale aj ekonomickými možnosťami klubu a samozrejme aj etapou prípravy družstva. Prijímanie rozhodnutí o výbere určitého variantu stavby tréningov nie je ľahké a jednoduché rozhodnutie. Týchto variantov je tým menej, čím je tréner skúsenejší, to znamená čím má viac podkladov k tomu, aby naraz navrhol jeden smer a zamýšľal sa nad druhým. V súťažnom ročníku, ktorý sme sledovali získal Manchester City titul, podobne aj Slovan Bratislava, FC Rangers Glasgow bol druhý a Ostrava a Košice sa zachraňovali do posledného kola. Základnou podmienkou pre bezchybný výber optimálneho riešenia je teda existencia podkladov pre predbežné vyhodnotenie efektívnosti toho alebo iného variantu. POUŽITÁ LITERATÚRA HENDL, J Úvod do kvalitatívního výzkumu. Praha : Karolinum, s. ISBN HELGERUD, J. ENGEN, L.C. WISLOF, U. HOFF, J Aerobic endurance training improves soccer performance. In Med Sci Sports Exerc vol 36, no 11, pp PERÁČEK, P. 2004/a. Futbal. Riadenie, plánovanie, tréning. Bratislava : Peter Mačura, 2004/b. 214 s. ISBN

237 PERÁČEK, P. 2004/b. Teória a didaktika športových hier I. Bratislava : FTVŠ UK, 2004/b. 184 s. ISBN REILLY, T An Ergonomics Model of the Soccer Training Processes. In Journal of Sports Sciences vol. 23, no. 6, pp SELECTED CHARACTERISTICS OF TRAINING LOAD BY SOME ELITE FOOTBALL TEAMS Pavol PERÁČEK st., Pavol PERÁČEK, ml. Comenius University, Faculty of Physical Education and Sports, Bratislava, Slovakia SUMMARY In this article the authors have analyzed various components of the training load by some elite football teams. In their selected research file the problem concerns the teams that have one peak of performance, but also the teams that have two peaks of performance during the competition year. In their research-track they analysed the way of the distribution of various components of the training process in the training microcycle and the way of the distribution of specific and nonspecific training means. They suppose that the English and Scottish teams in February, when is the main season for them, will dominate with specific training means in the training process, and the other teams, for which is in February the final part of the preparatory period, will dominate with nonspecific training means in the training process. What does it components of the training process concerns the predominance of game focusing training was in English and Scottish teams and the other teams had the game focusing training and fitness focusing training in equal distribution. Key words: football, training load, components of the training process, specific and nonspecific training means 237

238 POROVNANIE RÔZNYCH PRÍSTUPOV VYUČOVANIA NA ÚROVEŇ TEORETICKÝCH VEDOMOSTÍ Z VOLEJBALU ŽIAKOV II. STUPŇA ZÁKLADNEJ ŠKOLY Jaroslav POPELKA. Katedra telesnej výchovy a športu, Fakulta humanitných vied, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica, Slovensko REZUMÉ Autor sa v príspevku zaoberá problematikou teoretických vedomostí žiakov z volejbalu na II. stupni základnej školy. Analýzou dotazníka dospel k záverom, že žiaci experimentálnej skupiny dosiahli lepšie výsledky v okruhu otázok o taktike v porovnaní s kontrolnou skupinou, čo sa aj štatisticky významné (p<0,05) potvrdilo. V okruhoch z pravidiel a techniky, konštatuje štatisticky nevýznamné (p>0,05) rozdiely medzi skupinami. Kľúčové slová: prístupy vyučovania, vedomosti, volejbal, žiaci ÚVOD Po transformácii školstva a kurikulárnej reforme, ktorá sa začala realizovať nastalo vo vyučovaní telesnej výchovy viacero zmien. Zameranie telesnej a športovej výchovy sa odklonilo od výkonovo orientovaného vyučovania smerom k rozvíjaniu kompetencií žiaka, formovaniu hodnôt a postojov (Antala, 2009). V predmete telesná a športová výchova (Antala, Labudová, 2008; Bebčáková a kol., 2009) sa rozvoj kľúčových kompetencií zameriava na pohybové, komunikačné, učebné, interpersonálne a postojové kompetencie. Uvedené kompetencie úzko súvisia s poznatkami, ktoré tvoria jadro uvedomelého si osvojovania pohybových činností a sú podmienkou úspešného vykonávania praktických činností. PROBLÉM Vedomosti sú (Průcha, 2003) výsledkom žiakovho vnímania, poznávania, myslenia, pamätania, praktického experimentovania a životných skúseností. V kurikule na II. Stupni ZŠ predstavujú vedomosti hlavnú kategóriou a v súlade s tým sú aj hlavným predmetom zisťovania a merania efektu vzdelávania. Súčasťou učebných osnov je Obsahový štandard obsahujúci súbor vedomostí zo športových hier, ktoré si má žiak osvojiť a na základe nich rozvíjať schopnosti a nadobudnúť pohybové zručnosti (Bebčáková a kol., 2009). Mandigo a Holt (2004) uvádzajú, že jednou z podmienok kedy sú žiaci gramotní hrať hru, sú práve znalosti z hry a tiež to, či pochopia samotnú hru, čo im umožní anticipovať zákonitosti hry. Prostredníctvom školskej telesnej výchovy (Nemec, Frontová, 2008) je potrebné u žiakov vypestovať trvalý a pozitívny vzťahu k pohybovej činnosti, ale i osvojenie poznatkov, ktoré by sa malo realizovať hlavne cez populárne a žiakmi obľúbené športovo-pohybové činnosti. Autori (Webb, 2003; Webb, Pearson, Forrest, 2006) na základe svojich prác uvádzajú, že prostredníctvom učenia, tzv. modelom Teaching games for understanding (TGfU) je možné dosiahnuť v športových hrách tieto ciele, pri ktorom dochádza k vyššiemu zapájaniu žiakov do fyzickej aktivity a povzbudzuje ich takticky myslieť, robiť lepšie rozhodnutia v hre, pričom sa vo vyučovaní prejavuje hra a radosť z hry. Všeobecne sa športové hry a teda aj volejbal zaraďujú medzi obľúbené pohybové aktivity, vychádzajúc z prác autorov (Popelka, 2009). Napriek tomu podľa autorov (Šimonek, 2003; Dobrý, 2006) úroveň teoretických vedomostí z telesnej a športovej výchovy má klesajúcu tendenciu. V školskej telesnej výchove a aj športových hrách je potrebné zisťovať úroveň pohybových zručností, schopností, ale aj kognitívnu zložku žiaka, či žiak pochopil ako má hrať hru a pozná jej súčasti (Popelka, 238

239 2011). Informácie o úrovni špeciálnych vedomostí prostredníctvom získavame prostredníctvom vedomostných testov (Zapletalová, Přidal, 1997). CIEĽ Cieľom príspevku bolo porovnať rôzne prístupy vyučovania na úroveň teoretických vedomostí z volejbalu žiakov II. stupňa základnej školy. Na základe stanoveného cieľa sme si stanovili nasledujúce úlohy výskumu: 1. Vypracovanie dotazníka z danej problematiky a ich distribúcia 2. Zistiť a porovnať výstupnú úroveň teoretických vedomostí žiakov z volejbalu v experimentálnej a kontrolnej skupine. 3. Na základe výsledkov stanoviť závery METODIKA Vo výskume sme použili dvojskupinový pedagogický experiment reprezentujúci žiakov 8. ročníka na II. stupni základnej školy v Ružomberku. V experimentálnom súbore s počtom žiakov 23 bol použitý taktický prístup vyučovania a v kontrolnom súbore s rovnakým počtom žiakov sa vyučovalo tradičným (technickým) prístupom. Celkovo absolvovali žiaci 17 vyučovacích hodín volejbalu. V našom príspevku prinášame výsledky výstupnej úrovne z teoretických vedomostí žiakov v experimentálnej a kontrolnej skupine. Na získanie údajov sme použili neštandardizovaný vedomostný dotazník, ktorý pozostával z 26 otázok zatvoreného typu. Otázky boli zamerané na pravidlá, techniku (deklaratívne vedomosti) a taktiku, resp. stratégiu v hre (procedurálne vedomosti). Celkovo sme osobne rozdali 23 dotazníkov v experimentálnej skupine a 23 dotazníkov v kontrolnej skupine. Po ich vyplnení sme ich všetky zozbierali. Pri vyhodnocovaní výsledkov sme použili Mann-Whitneyov U test pre nezávislé výbery. Významnosť sme zisťovali na štandardne používanej 5 % hladine (p<0,05). VÝSLEDKY Porovnanie výstupných teoretických vedomostí v experimentálnej a kontrolnej skupine uvádzame v tabuľke 1 Tabuľka 1 Porovnanie výstupných teoretických vedomostí v experimentálnej a kontrolnej skupine Okruh otázok Pravidlá Technika Taktika Spolu Es 66,7% 81,2% 76,2% 74,7% Ks 64,4% 80,5% 54,5% 66,5% M-W 0,549 0,699 0,000 0,000 Vysvetlivky: Es experimentálna skupina, Ks kontrolná skupina, M-W Mann Whitneyov U test p < 0,05 Pravidlá Vo výstupnom dotazníku bol medzi skupinami v okruhu otázok o pravidlách 2,3% rozdiel v prospech experimentálnej skupiny. Tento rozdiel je štatisticky nevýznamný (p > 0,05), aj keď istý rozdiel sme v uvedenom okruhu otázok zaznamenali. Experimentálna skupina vedela menej správnych odpovedí na otázky ohľadne hráčskej funkcie libero. Dôvodom môže byť fakt, že žiaci experimentálnej skupiny hrali často hry so zmenšeným počtom hráčov a museli tak zastávať všetky hráčske funkcie. Preto vo vyučovaní nevyužívali post libera a teda neboli dostatočne oboznámení s jeho funkciou v družstve. Z výsledkov uvádzaných v tabuľke 239

240 vyplýva, že vyučovanie v experimentálnej skupine malo na žiakov rovnaký vplyv pri osvojení teoretických vedomostí z pravidiel o volejbale, ako prístup vyučovania v kontrolnej skupine. Technika V okruhu o technike je medzi skupinami je len nepatrný 0,7% rozdiel, ktorý tiež nie je štatisticky významný (p > 0,05). Preto konštatujeme, že náš experimentálny podnet mal rovnaký vplyv na úroveň vedomostí z techniky herných činností jednotlivca, ako tradičné vyučovanie v kontrolnej skupine. A to aj napriek tomu, že v tradične orientovanej hodine sa vyučovanie zameriava prevažne na techniku prevedenia pohybovej činnosti. Podotýkame, že sa jednalo o základné znalosti z volejbalovej techniky, ktoré by mal podľa nás ovládať každý žiak. Taktika V okruhu otázok postihujúce taktické hľadisko hry, sme zaznamenali medzi skupinami 21,7% rozdiel v prospech experimentálnej skupiny. Percentuálny rozdiel je štatisticky významný (p < 0,05). Pri hlbšej analýze sme zistili, že experimentálna skupina bola štatisticky významne lepšia v šiestich z trinástich otázok. Z týchto šesť otázok bolo päť zameraných na to, či žiaci poznajú postavenie v hernom komplexe1 a v hernom komplexe 2. Na základe výsledkov konštatujeme pri porovnaní obidvoch skupín, že žiaci kontrolnej skupiny majú menej vedomostí o tom, kde majú stáť pri podaní vlastného družstva alebo pri príjme podania, resp. v obrane v poli. Uvedenými nedostatkami sa často stretávame v praxi. Myslíme si, že významnú úlohu na získanie taktických (strategických) vedomostí malo využívanie didaktických štýlov prekračujúcich kognitívny prah. Učiteľ kládol žiakom otázky, ktoré boli súčasťou každej vyučovacej hodiny. Tie vytvárali podmienky na premýšľanie nad daným problémom. A v spojení s hrou si žiaci rozvíjali nielen technickú stránku pohybovej činnosti, ale aj kognitívne procesy vnímania hry, myslenia v hre a rozhodovania, pričom žiaci boli po určitých skúsenostiach sami schopní správne odpovedať na otázky. Chceme podotknúť, že žiaci experimentálnej skupiny mali lepšie vedomosti aj z ostatných otázok týkajúcich sa taktiky, ale nie štatisticky významné. Vo vyučovaní v kontrolnej skupine sa kládol väčší dôraz na to ako vykonať pohybovú zručnosť, čo sa podľa nás odzrkadlilo aj na odpovediach zameraných na taktiku. Žiaci kontrolnej skupiny prechádzali často z prípravných cvičení cez herné cvičenia do samotnej hry 6:6, pričom nemali dostatočné vedomosti o všetkých aspektoch hry. Boli tak nútení hrať hru podľa pravidiel volejbalu bez hlbšieho poznania zákonitosti hry. ZÁVER Podľa autorov Mandigo a Holt (2004) sú žiaci gramotní hrať hru, keď majú teoretické vedomosti o hre a rozumejú jej, čo im umožní anticipovať zákonitosti hry. Najväčšie rozdiely v teoretických vedomostiach z volejbalu sme zaznamenali medzi skupinami pri odpovediach na otázky týkajúce sa pochopenia hry - taktiky. Podľa Psottu (2005) je taktický prístup vyučovania priaznivejší pri osvojovaní procedurálnych vedomostí vzťahujúcich sa k taktike. To sa nám potvrdilo, pretože sme v experimentálnej skupine zaznamenali v okruhu o taktike o 21,7% viac správnych odpovedí v porovnaní s kontrolnou skupinou, čo predstavuje štatisticky významný (p < 0,05) rozdiel. Celkovo bola experimentálna skupina štatisticky významne lepšia v šiestich z trinástich otázok týkajúcich sa taktiky. Z toho päť otázok bolo zameraných na to, či vedia žiaci kde a ako majú stáť v hernom komplexe1 a v hernom komplexe 2. Preto považujeme pri osvojovaní teoretických vedomostí z volejbalu za vhodné využívať individuálnu sociálo-interakčnú formu pri kladení otázok žiakom. V experimentálnej skupine kládol učiteľ žiakom otázky na každej vyučovacej hodine, pričom žiaci samostatne hľadali optimálne riešenia problému, čím sa viac aktívne zapájali a vstupovali do výchovno-vzdelávacieho procesu. V spojení s hrou si žiaci rozvíjali nielen technickú stránku pohybovej činnosti, ale aj kognitívne procesy vnímania hry, myslenia v hre 240

241 a rozhodovania, pričom žiaci boli po určitých skúsenostiach sami schopní správne odpovedať na otázky. V okruhoch z pravidiel a techniky, konštatujeme štatisticky nevýznamné (p > 0,05) rozdiely medzi skupinami. V našom príspevku interpretujeme výsledky grantovej úlohy VEGA 1/0253/11 pod názvom Rozvoj zdravotne orientovanej zdatnosti v nových podmienkach telovýchovného vzdelávania v predprimárnej, primárnej a sekundárnej edukácii. LITERATÚRA ANTALA, B Telesná a športová výchova v základných a stredných školách v SR po prvom roku transformácie vzdelávania. In Slovenský školský šport, SAUŠ a MŠ SR, Bratislava, s Dostupné na: <http://skolskysport.sportkonferencia.sk/files/zbornik.pdf> ANTALA, B. - LABUDOVÁ, J Kurikulum telesnej a športovej výchovy pre vyšší sekundárny stupeň vzdelávania. In Telesná výchova a Šport, roč. 18, 2008, číslo 2, ISSN , s BEBČÁKOVÁ a kol Učebné osnovy z predmetu Telesná a športová výchova pre ISCED 2. In Športový edukátor, roč. 2, 2009, číslo 1, ISSN , s MANDIGO, J. L. - HOLT, N. L Reading the game. Introducing the notion of games literacy. In Physical and Health Education Journal, vol. 70, 2004, no. 3, ISSN: , s DOBRÝ, L Souvislosti výkonu s duševním růstem mladých sportovců. In Tělesná výchova a sport mládeže, roč. 72, 2006, č. 2, ISSN s NEMEC, M. - FRONTOVÁ, L Poznatky z vyučovania športovej hry futbal na 2. stupni základných škôl v meste Banská Bystrica [online]. In Hry Sborník referátu z 8. mezinárodní vedecké konference. Plzeň : Západočeská univerzita, 2008 [cit ], s Dostupné na: <http://www.zcu.cz/fpe/ktv/cinnost-ktv/> PERÁČEK, P. a kol Teória a didaktika športových hier I. Bratislava : Peter Mačura PEEM, s. ISBN POPELKA, J Záujem študentov KTVŠ FHV UMB o športové hry. In Mladá veda, roč. 1, 2009, ISBN , s POPELKA J Úroveň vedomostí z volejbalu žiakov na II. stupni základnej školy v Ružomberku. In Telesná výchova, šport, výskum na univerzitách : medzinárodná vedecká konferencia. Bratislava : Slovenská technická univerzita, ISBN s PRŮCHA, J Pedagogický slovník. Praha : Portál, s. ISBN PSOTTA, R Vyučování a učení otevřeným pohybovým dovednostem: poznatky empirického výzkumu v letech [online]. [cit ]. Dostupné na internete: <http://www.ftvs.cuni.cz/eknihy/sborniky/ /prispevky/sdeleni/2-psotta.htm> ŠIMONEK, J Inovačné tendencie v školskej telesnej výchove. In: Telesná výchova a šport, roč. 13, 2003, č. 1, ISSN , s WEBB, L Implementation of Net/Wall Games in an American Urban Middle School. In Reflections on Practice. Proceedings of the 2nd international conference: teaching sport andphysical education for understanding. [online]. [Cit ]. Dostupné na: <http://www.conferences.unimelb.edu.au/sport/proceedings/ PROCEEDINGS. pdf> WEBB, P. - PEARSON, P. - FORREST, G Teaching Games for Understanding (TGfU) in primary and secondary physical education. [online]. [Cit ]. Dostupné na: <http://ro.uow.edu.au/cgi/viewcontent.cgi?article=1075&context=edupapers> ZAPLETALOVÁ, Ľ. - PŘIDAL, V Didaktika volejbalu. Bratislava: Peter Mačura, s. ISBN

242 COMPARASION DIFFERENT TEACHING APPROACHES TO THE LEVEL OF THEORETICAL KNOWLEDGE IN VOLLEYBALL ON THE SECOND DEGREE OF BASIC SCHOOL Jaroslav POPELKA Department of Physical Education and Sport, Faculty of Humanities, University of Matej Bel, Banská Bystrica, Slovakia SUMMARY The author in this paper deals with a comparasion different teaching approaches to the level of theoretical knowledge in volleyball on the second degree of basic school. Author found in group of questions of taktik a statistically significant (p <0.05) difference in favor of the experimental group. The range of questions of rules and techniques, author found a statistically insignificant (p> 0.05) differences between groups. Key words: teaching approaches, volleyball, knowledge, pupils 242

243 INTERSEXUÁLNE ROZDIELY VYBRANÝCH PSYCHICKÝCH STAVOV TENISTOV Jana POTOČNÍKOVÁ Fakulta telesnej výchovy a športu, Katedra športovej edukológie a športovej humanistiky, Bratislava REZUMÉ Porovnávanie intersexuálnych rozdielov v športe sa často prejavuje rozdeľovaním športových odvetví do skupín mužských a ženských športov, ktorým sa pripisujú typické vlastnosti, charakteristické pre športové odvetvia na základe fyzických a psychických špecifík. Na základe toho sa muži a ženy stále separujú od niektorých druhov športov. Ženská emancipácia priniesla rastúce spektrum možností uplatnenia žien v športovej sfére. Jedným z príkladov je tenis, ktorý je rovnako rozvinutý ako v mužskom, tak aj v ženskom športe. Ako výskumný problém sme si stanovili preukázať súvislosti a rodové rozdielnosti vo vybraných psychických stavoch. Naše výsledky dokumentujú, určité vecné intersexuále rozdiely v psychických stavov vo vrcholovom tenise, avšak výsledky neboli potvrdené na štatistickej hladine významnosti. Uvedená téma je riešená v rámci výskumnej úlohy VEGA č.1/0645/11. Kľúčové slová: tenis, intersexuálne rozdiely, psychické stavy VSTUP DO PROBLEMATIKY Športová činnosť mužov a žien je vnímaná odlišne. Zatiaľ čo u mužov sa popisuje skôr priebeh a kvalita športového výkonu, u žien je viac posudzovaný ich vzhľad a sexuálna príťažlivosť. Šport sa od svojich počiatkov vyvíjal ako mužská disciplína. Charakteristiky správania a prežívania vyplývajúce z maskulinity a feminity sa považujú skôr za výraz mužskej či ženskej role v spoločnosti. Už v staroveku sa z hľadiska fyzickej aj psychickej nadradenosti mužov zistilo, že muži majú väčší záujem o dobrodružstvo, telesnú činnosť, o mechaniku, a ženy sa zaujímajú skôr o umelecké a sociálne činnosti. Neskôr boli potvrdené typické mužské a ženské záujmy a identifikovali sa faktory maskulinity a feminity: maskulinitná osoba má predovšetkým mužské záujmy, potlačuje svoj emocionálny výraz, naopak feminitná osoba je súcitná a rada upútava pozornosť. Maskulinita a feminita ako taká, je skúmaná od dvadsiatich rokov 20. storočia, v ktorej sa výskum snaží poukázať na rozdiely medzi mužmi a ženami (Smékal, 2002). Pri posudzovaní psychologických rozdielov medzi mužmi a ženami, boli vyhodnotené odlišnosti v niekoľkých faktoroch. V neurostabilite nie sú pozorované veľké odchýlky medzi mužmi a ženami, avšak preukázané sú odlišnosti v iných charakterových vlastnostiach. Športovkyne sú senzitívnejšie, netrpezlivejšie než športovci, ktorí sú viac realistickejší, viac preberajú zodpovednosť, jednajú podľa praktických logických evidencií, majú menej umeleckých prejavov a obrazotvornosti (Slepička, Hošek, Hátlová, 2009). Vo výskume športovcov rôznych športových disciplín, tenisti dosahovali najvyššie hodnoty neurostability. Podobné hodnoty dosahovali rovnako aj športovci, ktorí vo svojich športových disciplínach využívajú ovládanie technických zariadení. V neurotických tendenciách majú prevahu športovkyne, ktoré sú napäté, vzrušivejšie a labilnejšie. Dá sa u nich predpokladať zvýšené psychické napätie v priebehu predštartových stavov. Muži sú v uvedených situáciách skôr flegmatickejší a kľudnejší (Vaněk, Hošek, Svoboda, 1974). Pre individuálne športy, ako tenis, sú vhodnejšie typy športovcov, ktorí sú introvertní k priebehu vlastnej činnosti. Potrebujú viac priestoru na koncentráciu, sebapresviedčanie, a sebazaradenie do určitej situácie. Je pre nich príznačná citová zložka, prevládanie intuície nad 243

244 myšlienkovými procesmi a prevaha kooperácie a racionalizácie (Zusková a kol. 2010). Rozdiely v inteligencii sú medzi pohlaviami iba relatívne, u žien možno pozorovať menšie odchýlky od priemeru ako u mužov. Ženy sa tiež vyznačujú väčšou neurovegetatívnou flexibilitou a väčšou adaptabilitou a empatiou. Podľa rôznych parametrov je typickou formou ženskej agresivity intriga, u mužov je to skôr otvorené a fyzické napadnutie (Nakonečný, 1995). CIEĽ, HYPOTÉZY A ÚLOHY PRÁCE Cieľom nášho výskumu bolo analyzovať intersexuálne rozdiely vybraných psychických stavov u tenistov. Predpokladali sme, že vybrané psychické stavy tenistov budú vykazovať intersexuálne rozdiely. Pre overenie uvedeného predpokladu sme si stanovili úlohy: - zistiť úroveň emocionality, mobility, sociability, motivácie, koncentrácie, somatiky a kognitívnych procesov - posúdiť intersexuálne rozdiely v sledovaných dimenziách. METODIKA PRÁCE A METÓDY SKÚMANIA CHARAKTERISTIKA VÝSKUMNÉHO SÚBORU Výskumný súbor tvorili účastníci regionálnych halových majstrovstiev Slovenska v tenise, vekových kategórií dorastencov a dorasteniek. Výskumu sa zúčastnilo 29 dorastencov a 19 dorasteniek s priemerným vekom 16,41 ± 2 rokov. Pri testovaní našich respondentov sme sa snažili zabezpečiť, aby pri vyplňovaní dotazníkov mali všetci štandardné podmienky. Dotazníky respondenti vypĺňali väčšinou pred prvým zápasom, aby neboli ovplyvnení priebehom a výsledkom zápasu. Nepodarilo sa nám to docieliť vždy, pretože niektorí hráči, venovali čas pred zápasom na rozcvičenie a prípravu. Čo hodnotíme ako pozitívne je, že vďaka účasti na halových majstrovstvách sa nám podarilo eliminovať vonkajšie nepriaznivé faktory, ktoré z metodologického hľadiska môžeme nazvať negatívnymi vplyvmi. METÓDY ZÍSKAVANIA EMPIRICKÝCH ÚDAJOV V našom výskume sme pre zístenie úrovne vybraných psychických stavov aplikovali neštandardizovaný Dotazník psychických stavov (DPS). Vyhodnotili sme ním nasledovné dimenzie (Potočníková, 2012): Emocionalita (EMO), Mobilita (MOB), Sociabilita (SOC), Motivácia (MOT), Koncentrácia (KON), Somatika (SOM) a Kognitívne procesy (KP). METÓDY SPRACOVANIA A VYHODNOTENIA EMPIRICKÝCH ÚDAJOV Pri spracovaní a vyhodnotení získaných údajov sme využili základné logické a matematicko-štatistické metódy. Pri interpretácii výsledkov v DPS sme úroveň sledovaných dimenzií posudzovali v hodnotiacej stupnici: 1-2 optimálne hodnoty 2,1-3 priemerné hodnoty 3,1-4 podpriemerné hodnoty 4,1-5 nedostačujúce hodnoty VÝSLEDKY A DISKUSIA 244

245 Dotazník psychických stavov (DPS) nám umožnil porovnávať a hodnotiť jednotlivé dimenzie psychických stavov. Z tohto dotazníka, môžeme konštatovať, že sledovaní tenisti dosahujú najlepšie hodnotenia v somatickej a mobilizačnej zložke. Priemerné hodnoty dosahovali v zložkách sociability, koncentrácie a motivácie. Najslabšie rozvinutými dimenziami sa ukázali kognitívne procesy a emocionalita. 245

246 Obázok č. 1 Výsledky v jednotlivých diemenziách psychických stavov Pri porovnávaní ženského tenisového športu (obr. č. 1) môžeme poukázať na najlepšie rozvinuté zložky somatiky a mobility, čo svedčí o rozvinutej schopnosti vnímania svojho tela, príjímania informácií vzťahujúcich sa k telesným proporciám z periférneho nervového systému a zvládaní záťaže organizmu a stresu. Z týchto výsledkov môžeme konštatovať, že sledované športovkyne dobre zvládali predsúťažné stavy, dokázali kontrolovať svoju športovú techniku i s herným výkonom nesúvisiace pohyby. Ženy v porovnaní s mužmi dosiahli v tejto dimenzii zreteľne lepšie výsledky a teda ich sebavnímanie a sebapozorovanie bolo na vyššej úrovni. Avšak aj sledovaní tenisti dosiahli v tejto dimenzii psychických stavov najlepšie výsledky. Dimenzia mobility dokazuje, že otestované tenistky mali dostatočne vyvinutú kontrolu nad svojimi pohybmi a počas športového výkonu dokázali pohotovo reagovať na podnety svojou mobilizačnou schopnosťou. Rovnako ako v somatike, aj v tejto dimenzii dosiahli ženy prevažne optimálne výsledky. Napriek tomu, že táto dimenzia bola aj u mužov druhá najrozvinutejšia dimenzia, tí v tejto zložke dosiahli len priemerné výsledky. V ďalších dimenziách, ktoré sme vyhodnotili z dotazníka, dosiahli ženské športovkyne len priemerné výsledky. Prvou z nich je sociabilita, prejavujúca sa ako schopnosť vytvárať a udržiavať medziľudské vzťahy. Keďže naši testovaní respondenti boli primárne zaradení vo vekovej kategórií dorast, ich vek sa pohyboval od 14 do 18 rokov. Tento vek je typický zvýšenou snahou o socializáciu, hľadanie si svojho miesta v spoločnosti a zaradenia sa v nej. Vzhľadom na túto skutočnosť môžeme prisúdiť pri prezentácií výsledkov vekovému faktoru istú váhu. Faktorom veku môžeme vysvetliť aj veľmi podobné skóre dosiahnuté v tejto dimenzii medzi pohlaviami, pričom nepatrne lepšie skóre dosiahli ženy. V dimenzii koncentrácie, ktorá predstavuje vedomé, úmyselné a trvalé sústredenie pozornosti na konkrétny predmet, dosiahli ženy aj muži veľmi podobné výsledky. Nepatrne lepšie výsledky dosiahli ženy. Zvyšovanie úrovne koncentrácie je charakteristické významnou účinnosťou psychodiagnostických prostriedkov zameriavajúcich sa na mentálnu aktivitu. Očakávali sme, že v dimenzii motivácie dosiahneme prevažne optimálne výsledky, vzhľadom na ich začlenenie v kategórii dorastencov, a s relatívne vysokým rebríčkovým postavením, dosahujú len priemerné výsledky. V tejto dimenzií muži dosiahli lepšie hodnotiace skóre ako ženy. Ďalšiu zložku, ktorú budeme popisovať sú kognitívne procesy, objasňujúce vnímanie, myslenie a cítenie športovca počas zápasu a tréningu. Priemerné výsledky v tejto dimenzii u žien, sme rovnako pripisovali veku sledovaných probandiek. Vzhľadom na to, že každý jedinec sa vyvíja individuálne a v správaní jednotlivcov sa v tomto období zvýrazňujú individuálne osobnostné rozdiely, môžeme predpokladať u niektorých pomalšie alebo rýchlejšie ustaľovanie telesného a duševného vývinu. Popri známom fakte o skoršom dozrievaní dievčat, nie je prekvapením, že dosiahli viditeľne lepšie výsledky v dimenzii kognitívnych procesov ako chlapci. Tí v spomínanej dimenzii zaostávali, a to do takej miery, že v tejto dimenzii dosiahli najhoršie skóre v DPS. Najmenej rozvinutou dimenziou sa u tenistiek ukázala emocionalita, ako aktuálny citový prejav spojený s prežívaním. Tieto výsledky podporujú mienku emočných výkyvov, ktoré sa častejšie pripisujú ženám. Celkové horšie skóre v tejto dimenzii u žien aj mužov bezpochyby podmieňuje aktuálne citové dozrievanie sledovaných tenistov. ZÁVERY Naše sledovanie potvrdilo rozdiely v psychologických profiloch sledovaných psychických stavoch, i rozdiely medzi pohlaviami. Avšak výsledky testov v Dotazníku 246

247 psychických stavov nepreukázali signifikantné rozdiely medzi pohlaviami a dosiahnutým skóre v skúmaných dimenziách. Spôsobil to nízky počet probandov a neštandardizovaná forma DPS. Na ich potvrdenie resp. vyvrátenie sa žiada výskum aplikovať opakovane, resp. na početnejšej vzorke. Z dotazníka, ktorý vyplnili respondenti, konštatujeme, že nami sledovaní tenisti mali najlepšie rozvinutú somatickú a mobilizačnú zložku. Nasledujú zložky sociability, koncentrácie a motivácie, a najmenej rozvinuté sú zložky kognitívnych procesov a emocionality. Pri posudzovaní rozdielov medzi mužmi a ženami konštatujeme, že ženy dosahujú lepšie skóre vo vybraných skúmaných dimenziách, s výnimkou motivácie a emocionality. Uvedomujeme si, že niektoré sledované dimenzie psychických stavov možno tréningovým procesom ovplyvniť. Tenisti sa však často spoliehajú na vlastné sily a možnosti cielenej psychologickej prípravy nemajú takú podporu, aká by bola potrebná. Na záver možno skonštatovať, že väčší dôraz na psychologickú prípravu športovcov, by mohol prispieť aj k zvýšeniu ich hernej výkonnosti a športovej úspešnosti a to bez ohľadu na pohlavie. Uvedomujeme si, že naše výsledky vzhľadom k rozsahu súboru, majú obmedzenú platnosť. Napriek tomu sa domnievame, že možno nad rámec našej témy pozitívne hodnotiť športovcov z hľadiska ich ochoty zapojiť sa do výskumu. Ich záujem o sprostredkovanie výsledkov nášho sledovania poukazuje na snahu komplexnejšie využívať psychologickú prípravu ako zložku tréningového procesu. V ďalšom výskume by sa žiadalo uvedené zámery overiť na súboroch diferencovaných z hľadiska veku, výkonnostnej úrovne, prípadne porovnať individuálny vývoj psychických stavov. LITERATÚRA: NAKONEĈNÝ, M. Lexikon psychologie. Praha: VODNÁŘ, ISBN X. POTOČNÍKOVÁ, J Vplyv vybraných osobnostných vlastností na herný výkon tenistov, Bratislava: Diplomová práca, s SLEPIČKA, P. - HOŠEK, V. - HÁTLOVÁ, B. Psychologie sportu, Praha: Karolinum ISBN SMÉKAL, V. Pozvání do psychologie osobnosti. Brno: Barrister a Principal. ISBN VANĚK, M. HOŠEK, V. SVOBODA, B. Studie osobnosti ve sportu. Praha: Univerzita Karlova, 1974 VANĚK. M. A KOL. Psychologie sportu. Praha: Olympia, 1984 ZUSKOVÁ, K. a kol. Osobnosť športovca z pohľadu vyhraných oblastí psychológie a športu. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove ISBN INTERSEXUAL DIFFERENCES IN SELECTED MENTAL STATUSES OF TENNIS PLAYERS Jana POTOČNÍKOVÁ Faculty of Physical Education and Sport, Department of Sport Educology and Sport Humanistics, Bratislava, Slovak Republic SUMMARY Comparisons of the intersexual differences in sport are represented with separation of typical male and female sport disciplines, with characteristic physical and psychical properties. Furthermore, woman and man still had tendency for separation from some sport specializations. Female emancipation creates movement for more female-friendly sport specializations. However, tennis is equally developed in female and male motion. We analyze and indicate variations and gender differences in selected mental statuses of tennis players. Results confirmed limited gender differences in mental statuses, however our data, 247

248 didn t indicate any statistical significant differences between groups. Project was solve within research project VEGA no.1/0645/11. Key words: tennis, intersexual differences, mental statuses 248

249 STAV ÚROVNE DRUHOV AGRESIVITY VO FUTBALOVOM TÍME Miroslava ROŠKOVÁ Peter CHABADA Katedra telesnej výchovy a športu, Fakulta humanitných vied, Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica, Slovenská Republika REZUME Cieľom nášho výskumu bolo zistiť a analyzovať prejavy agresívneho a hostilného správania profesionálnych futbalových hráčov vybraného futbalového tímu. Ako našu výskumnú metódu sme zvolili metódu dotazníkovú, konkrétne dotazník The Buss Durkee hostility invetrory, ktorá nám pomohla získať potrebné údaje a následne analyzovať fakty. Údaje zachytávajú stupne prežívania jednotlivých druhov agresivity a hostility futbalovými hráčmi, ktoré nám identifikujú ich náchylnosť k takémuto správaniu..kľúčové slová: agresivita, futbal, psychológia športu PROBLÉM Ako v každom športe aj vo futbale je psychika hráčov veľmi dôležitá a má rovnako veľký vplyv na výsledky zápasov. Keďže v tomto prípade ide o kolektívny šport, musíme brať do úvahy vo výsledku každého zápasu psychiku všetkých členov futbalového tímu. Nasledovný fakt tiež spôsobuje, že je o mnoho zložitejšie pozitívne pôsobiť na tento kolektív, ktorý z pravidla obsahuje okolo dvadsať až dvadsaťpäť členov, keď si uvedomíme, že všetci disponujú inými duševnými danosťami a každý psychicky podnet teda vyvoláva u každého iný efekt odzrkadlený v konečnom dôsledku v jeho správaní a hernom prejave. Jednou z veľmi žiaducich emócii vo futbale ako aj iných športových disciplínach je agresivita, na ktorej prežívanie sme sa zamerali v našom výskume. Napriek negatívnemu zneniu tohto pojmu, môže byť tento druh ľudských emócii veľmi užitočný pre samotný športový výkon družstva, či jednotlivcov športovom súťažení. Agresívne napádanie súpera hrá v mnohých, nie len futbalových, štýloch hry veľmi dôležitú úlohu. Prípadne správne usmernená energia z prežívania takýchto emócii môže športovca nabudiť neobyčajným elánom, silou a voľou do ďalšieho súťaženia. U Stuchlíkovej (2007) sa stretávame s vymedzením, že hnev, nepriateľstvo a agresia sú spolu určitým spôsobom prepojené. Zatiaľ čo hnev býva zjednodušene označovaný ako emocionálna reakcia na konanie druhého, hostilita býva chápaná ako predovšetkým kognitívna a agresia ako behaviorálna časť triády. Hnev teda predstavuje špecifickú emóciu, agresia naproti tomu konanie, ktoré smeruje k poškodeniu druhého. Hnev môže byť chápaný ako emocionálny motív, ktorý vyvoláva a podporuje agresívne správanie. Agresia ma pravdaže rôzne formy. Na odlíšenie pojmov agresia a agresivita je nutné uviesť ako hovorí Lovaš (2010), že pôvodným významom pojmu agresivita je vyjadrovanie (prejavovanie) agresie. V súčasnosti sa chápe agresivita najmä ako tendencia vykonať agresívny čin, tendencia správať sa agresívne, zámerné ubližovať. Základný rozdiel medzi agresiou a agresivitou je teda v tom, že agresia je uskutočnený čin alebo prebiehajúce správanie zjavne smerujúce k ublíženiu, zatiaľ čo agresivita sa v správaní nemusí prejaviť. Plánovať napadnutie niekoho je prejavom agresivity, ale nie je to agresia. Agresiou sa stane, keď človek napadne inú osobu. Môžeme teda hovoriť o agresii ako o uskutočnenom čine a agresivite len ako prežívanej emócii. Slepička 2009 uvádza, že pri chápaní agresivity sa často stretávame najmä v oblasti športu s chápaním agresivity ako útočnosti. Agresivita ako ofenzívny, aktívny prístup obsahujúci napádanie súpera (bez úmyslu zraniť, ublížiť) je vysoko cenená a vyzdvihovaná. Používanie termínu agresivita v tomto zmysle sa prelína alebo zamieňa s asertivitou, ktorou sa označuje sebapresadzovanie v dosahovaní svojich cieľov, alebo tendencia získať sociálnu dominanciu, kontrolu nad správaním a názormi iných. 249

250 CIEĽ Cieľom nášho výskumu je zistiť úroveň jednotlivých druhov agresivity podľa testu The Buss - Durkee Hostility Inventory B D I vo futbalovom tíme v seniorskej vekovej kategórii a analyzovať jednotlivé podskupiny vyskytujúce sa u sledovaných probandov. HYPOTÉZY H 1: Predpokladáme, že sledovaní futbalisti nebudú v jednotlivých druhoch agresívneho správania dosahovať hodnoty nad hranicou normálu. H 2: Predpokladáme, že verbálna agresia bude oproti ostatným druhom uvádzaným v The Boss Durkee Hostility Inventory B D I u sledovaných futbalistov zvýšená. METODIKA Výskumný súbor tvorili hráči futbalového klubu ŽP Šport Podbrezová, ktorá v sledovanom období - február 2012 pôsobila v II. Futbalovej lige Slovenskej republiky. Výskumu sa zúčastnilo 20 hráčov s vekovým priemerom 24,3 rokov. Na zistenie stavu úrovne agresivity sme použili dotazník B-D-I The Buss Durkee Hostility Inventory, obsahujúci 8 tried položiek, ktoré sú považované za základné podskupiny agresivity: fyzická agresia, nepriama agresia, irritabilita, negativizmus, resentiment, podozrievavosť, verbálna agresia a pocit viny. Pri vyhodnocovaní dotazníka sme použili dva druhy skoré, ktoré kladné odpovede probandov ponúkali hrubé skóre, predstavujúce počet kladných odpovedi na ktorúkoľvek z otázok z jednotlivých množín podľa druhov agresie a hostility a vážené skóre, zachytávajúce samotnú výpovednú hodnotu odpovedi uvedených probandom počas vypĺňania testu. Vážené skoré sme vypočítali po vynásobení hrubého skoré koeficientom príslušným konkrétnej skupine otázok. Zaznamenané vážené skoré tiež posudzujeme zhodne pre všetky skupiny otázok, platí teda, že hodnoty váženého skoré nižšie a vrátane 5 označujú priemerné, prípadne hraničné prežívanie jednotlivých druhov agresie a hostility. Naproti tomu všetky známky vyššie ako 5 už ukazujú prežívanie nadmerné a vlastne jeho nežiaducu intenzitu. Nakoniec sme všetky zistené údaje premietli do percentuálneho vyjadrenia. VÝSLEDKY Fyzická agresia Otázky tykajúce sa ubližovania ostatným, samotného použitia fyzického násilia, alebo dokonca otvorenému priznávaniu sa k bitkám sledovali jediné, zistiť či profesionálni futbaloví hráči inklinujú k používaniu takýchto hraničných prostriedkov pri dosahovaní svojich osobných cieľov, požiadaviek a presadzovania svojich záujmov v osobnom živote alebo na futbalových trávnikoch, kde k tomu majú príležitosť priamo alebo skryto za neúmyselným faulovaním protihráča. V tomto bode sa ukázalo, že 28% z kolektívu hráčov kádra zúčastnených v na našom výskume preukázalo zvýšenú náchylnosť k fyzickej agresii, čo v praxi znamená, že skoro jedna tretina z celého počtu probandov v určitých formách využíva fyzické násilie v samotnom športe alebo v bežnom živote. U niektorých z opýtaných sme zistili až hodnoty na hranici čísla 8, ktoré by pri normálnom správaní človeka nemali presahovať hranicu 5 pri vyhodnotení váženého skóre, iní zase preukázali veľmi nízku úroveň fyzickej agresie, keďže v niektorých prípadoch sme zaznamenali aj nulu. Musíme tiež ale spomenúť, že čo sa fyzickej agresie týka, platí vo futbale, ako v oblasti športu celkovo, že jej vnímanie je o niečo odlišné ako v bežných životných situáciách. No rovnako by sme chceli podotknúť, že znenie otázok nášho dotazníka toto vnímanie agresie nepodporuje. Tvrdenia uvádzané v odpoveďových hárkoch predloženého dotazníka presne naznačujú konkrétne 250

251 situácie a vhodne naznačujú, či ide o fyzickú agresiu, alebo len obyčajné športové zápolenie (ktoré sa v znení týchto otázok vôbec neobjavuje). Boli použité napríklad otázky týkajúce sa použitia fyzického násilia pri hraničnom presadzovaní vlastných presvedčení alebo dotazy na skúsenosti opýtaných s bitkami a ruvačkami v ich osobnom živote a či sa niekedy zvyknú takýchto ostrých výmen názorov s použitím fyzickej agresie dopúšťať, na ktoré spomínaných necelá tretina odpovedala kladne. Môžeme sa preto domnievať, že ich odpovede neovplyvnilo rozdielne vnímanie takejto formy agresie v športe a bežnom živote. Nepriama agresia V druhej skupine otázok nášho dotazníka sme prostredníctvom tvrdení týkajúcich sa ohovárania druhých, používania agresie voči neživým predmetom alebo mrzutosti a nevrlej nálade snažili odhaliť nepriamu agresiu u samotných hráčov. Túto formu agresívneho správania predstavujúcu výbuchy negatívneho afektu nesmerujúce proti konkrétnej osobe, náhle výlevy rozčúlenia, podrazy voči ostatným a mrzutosť priznalo 12% účastníkov nášho skúmania, čo môžeme označiť ako nízke percento, ktoré je z hľadiska druhu ich profesionálneho pôsobenia veľmi žiaduce. Keďže všetci sú súčasťou jedného celku - tímu so spoločným cieľom, kde je len málo miesta na podrazy, ktoré by určite neboli priaznivo vnímané ani kolektívom spoluhráčov a ani samotným realizačným tímom rozhodujúcim o osude podobných jedincov. Sme presvedčený, že zvýšená hladina takéhoto spávania by ktorémukoľvek jednotlivcovi mohla ovplyvniť hráčsku kariéru a zotrvávanie v samotnom klube nielen čo sa týka futbalu v klube Podbrezovej, ale profesionálneho futbalu vôbec. Namerané hodnoty nepriamej agresie v našom testovaní rovnako potvrdzujú túto myšlienku, pretože najvyššia zaznamenaná známka v tomto bode bola len 5,5, pričom známka 5 by bola ešte prípustnou normálnou hodnotou. Rovnako bola nepriama agresia v teste potvrdená u najnižšieho percenta probandov zo všetkých skúmaných druhov agresie a hostilného správania. Irritabilita Irritabilita predstavuje veľmi prospešnú formu správania pre šport ako taký, keďže je to pohotovosť silne reagovať aj na malé podnetné situácie, čo na druhej strane môže pri jej nezvládnutí viesť aj k problémom hlavne pri športoch ako je futbal, kde pravidlá nedovoľujú veľmi intenzívny fyzicky kontakt so súperom, vlastne ho v tejto forme zakazujú. Patrí sem aj prchkosť vo vzťahu k ostaným ľuďom alebo takzvané frfľošstvo. Ako zhrnutie jej negatívneho dopadu by sme mohli použiť formuláciu neadekvátna reaktivita na malé podnety. V našom testovaní sme sa snažili ju dokázať použitím otázok o vznetlivosti, hádavosti jednotlivých hráčov kvôli maličkostiam, či hrubému správaniu voči iným. Pri vyhodnotení sa stretávame s o niečo vyšším stupňom ako pri nepriamej agresii, no stále len malým percentom zvýšeného výskytu tohto správania u 20% hráčov nášho súboru. Hrubé správanie a nechanie sa vyprovokovať aj maličkosťami podľa nášho názoru tiež nepatria do sféry profesionálneho futbalu, kde treba počúvať pokyny trénerov, či skúsenejších hráčov tímu alebo kapitána, no predovšetkým rozhodcu, ktorý zohráva dôležitú úlohu na ihriskách počas zápasov. Na druhej strane si tiež myslime, že zvýšená reaktivity na menšie podnety nemusí byť v akomkoľvek športe vždy len na škodu. Najnižšou nameranou hladinou irritability v našom testovaní bola 0 a tu najvyššiu priniesla hodnota 6,37, čo tiež nie je až tak zvýšený pomer ak vezmeme do úvahy hodnotu 5, ktorá je hranicou normálneho prežívania opísaných stavov. Negativizmus Pod pojmom negativizmus rozumieme opozičné správanie zamerané obvykle voči autoritám odmietanie spolupráce súvisiace s pasívnou neochotou alebo niekedy až otvoreným odporom proti pravidlám a autoritám. Na zistenie miery tohto druhu agresivity boli v našom dotazníku použite otázky týkajúce sa povýšeneckého správania nadriadených (autorít) a z neho prameniacej neochoty spolupracovať, preukazovania svojej vlastnej vôle aj napriek pokynom 251

252 zo strany autorít alebo vyžadovanie slušného požiadania pri ukladaní úloh a pokynov. Prekvapivý je ale fakt, že skoro polovica z opýtaných 44% vyjadrila zvýšenú mieru negativistického správania sa, dokonca táto miera dosiahla až hodnotu 8, čo znamená už nadmerné prežívanie. Je preto z nášho pohľadu logické si myslieť, že toto správanie hráči uplatňujú menej na tréningoch a v oblasti športu, kde by preň nenašli pochopenie. Máme dôvod sa teda domnievať, že tieto formy odmietania spolupráce a odpor voči autoritám uplatňujú skôr mimo futbalových trávnikov, čo vyplýva aj z tvrdšej kázne a zaužívaného autoritatívneho prístupu pri trénovaní kolektívnych športov u nás. Ak je človek už od mladšieho školského veku nútený robiť v určitej oblasti svojho života (tréningový proces pre profesionálov predstavuje každodennú rutinu niekoľko rokov) stále to, čo mu je prikazované, určite bude mať tendenciu to kompenzovať niekde inde. Resentiment Resentiment je taký druh hostilného správania, ktoré predstavuje mieru žiarlivosti a zanevrenia na druhých ľudí, zlosť na svet pre reálny, alebo neopodstatnený pocit zlého zaobchádzania. V samej podstate ide o pocit zatrpknutosti voči svetu. V teste Buss Durkee hostility inventory sa k resentimentu viažu otázky zaoberajúce sa pocitom ochudobnenia, závisti voči šťastiu ostatných ľudí alebo nespravodlivosti osudu. Tento druh hostility určite tiež nie je žiaduci hlavne v kolektívnych športoch. Hlavne ak ide o opisované emócie pociťované voči vlastným spoluhráčom, čo by mohlo narúšať tímové prostredie a spoluprácu jednotlivých jeho členov. Môže mať negatívny dopad hlavne z hľadiska motivácie a vôle jednotlivca, keďže môže spôsobovať ich stratu, či zánik chuti participovať v boji o členstvo v základnej zostave tímu. Na takýto druh otázok kladne odpovedalo rovnako ako v prípade negativizmu 44% z opýtaných futbalistov. Ich pocit resentimentu môže vyplývať z dlhodobého pôsobenia v profesionálnom športe a možno aj akejsi predpojatosti pri posudzovaní výberu hráčov trénermi, hlavne ak sa dotknutý háč do zostavy nedostane. V takýchto prípadoch majú športovci tendenciu hľadať vinu v trénerovi a nie v sebe samom, hľadajú rozličné iné dôvody prečo nie sú súčasťou základnej jedenástky napríklad zaujatosť alebo antipatia. Treba tiež podotknúť, že namerané vážené skoré v rozmedzí od 2,5 do 8,75 je najvyššie zaznamenané našim testom vôbec, aj keď jeho maximálna hodnota nie je úplné najvyššia. Tento fakt naznačuje veľmi vysoké prežívanie pocitov opisovaného druhu. Podozrievavosť V tomto bode môžeme už zo samotného názvu pochopiť, že ide o projekciu hostility na druhých ľudí. Pohybuje sa od jednoduchej nedôvery ostatným osobám a ostražitosti voči nim až po presvedčenie, že majú v úmysle dotyčnému jednotlivcovi uškodiť. Podozrievavosť v únosnej miere nemôžme zaradiť medzi striktne negatívne formy hostility. Naopak si myslime, že práve v dnešnom svete je dôležité túto schopnosť mať hlavne v profesionálnom živote. No podľa nášho názoru ide o inú oblasť čo sa tyká profesionálneho športu. V tomto odvetví sa podozrievavosť môže v kolektíve vyhrotiť až do izolácie jednotlivca voči ostatným, čo by určite vyústilo do negatívneho záveru pre neho samotného a rovnako aj pre celý kolektív, ktorý by tak mohol prísť o platného člena. Otázky nášho testu položené za účelom zistenia prítomnosti tohto emočného javu obsahovali tvrdenia o pocite závisti zo strany druhých ľudí, vedomosti o ich antipatii voči probantovej osobe alebo ohovárania a klamlivého správania zo strany ostatných. Až 36% respondentov skúmaného súboru potvrdilo zvýšenú mieru podozrievavosti, čo sa dá v kolektíve neustále bojujúcom medzi sebou navzájom označiť ako bežný jav. Avšak hodnoty váženého skoré v tejto škále začínajúce na čísle 2 až po 8 sú už dosť zvýšené. Podozrievavosť teda hráči vnímajú medzi sebou dosť silno, čo by mohlo spôsobovať už spomenuté narušenie vzťahov. Zároveň však musíme konštatovať, že aj napriek takto vysokej miere je momentálne skutočný stav tímu veľmi dobrý, čo potvrdzuje jeho uspokojivé fungovanie premietnuté do jeho momentálnych výsledkov. Verbálna agresia 252

253 Pri tomto druhu agresívneho správania ide hlavne o negatívny afekt vyjadrený v štýle reči zahŕňajúci hádanie sa, zvýšenú intenzitu hlasového prejavu, ktorého obsahom obyčajne bývajú vyhrážky, nadávky a prehnaná kritika. V našom teste sa verbálnej agresie týkali otázky s obsahom dotýkajúcim sa častého nesúhlasu s ostatnými ľuďmi, rešpektovania osobných práv probanda ostatnými, či používania zvýšeného hlasu a vyslovovania vyhrážok. Pred samotným vyhodnotením tohto bodu musíme poznamenať, že u našej populácie ako celku, ktorého sú probandi súčasťou, je bežný o niečo vyšší výskyt agresívneho verbálneho správania. Tento fakt potvrdili aj výsledky nášho výskumu, keď až 52% - teda nadpolovičná väčšina potvrdila túto skutočnosť. Namerané hodnoty sa stupňovali od úrovne 1,54 až po 6,93, čo na druhej strane neznamená extrémne zvýšenú mieru prejavov tohto druhu pri maximálnej zaznamenanej hodnote. Miera zachytených hodnôt teda potvrdzuje známy fakt o verbálnej agresii našej populácie. Musíme si tiež uvedomiť, že vyhrážky a zvýšený hlas sú aj podľa našich osobných skúsenosti bežným prostriedkom pri zastrašovaní súpera v snahe ovplyvniť jeho výkon počas športového súťaženia. Pocit viny Prezrádza nám subjektívne hodnotenie pocitov vlastnej špatnosti, kritického vnímania vlastnej osoby hráčov podbrezovského futbalového oddielu. Vnímanie pocitu viny prezrádzajú otázky týkajúce sa hanby samého pred sebou, pocitov viny a hlavne niekoľko opisujúcich výčitky svedomia voči sebe samému. Po vyhodnotení dotazníkov a prepočítaní výsledkov všetkých z uvedených druhov agresie a hostilneho správania sme zistili, že pravé pocit viny zaznamenal najvyššie percentuálne zastúpenie kladných odpovedí spomedzi všetkých. Až 60% opýtaných probandov prezrádza silné vnímanie pocitu viny. Tento fakt ale podľa nášho názoru nie je ničím výnimočným. Profesionálny futbalový hráči sa sústavne nachádzajú v prostredí, kde sú sledovaní a hodnotení inými osobami. Za každé svoje zlyhanie či už výkonnostné, alebo osobnostné prijímajú každodennú kritiku, s ktorou sa musia vyrovnať. Pôsobenie neustáleho posudzovania teda určite vplýva na ich psychiku a ovplyvňuje hlavne pocit sebakritiky a teda aj pocit viny, čo preukázala aj naša výskumná metóda. Rovnako ako najvyššie percentuálne zastúpenie sa v tomto bode hodnotenia vyskytlo aj najvyššie zaznamenane vážené skoré 8,8, čo potvrdzuje vysokú intenzitu vnímania pocitov viny a sebakritické ponímanie vlastnej osoby. Zaujímavosťou je, že najnižšie vážené skoré bolo 0, takže sa v tomto bode stretajú u niektorých hráčov protichodné, dalo by sa povedať až extrémne hodnoty úplného minima a maxima. ZÁVER Vyhodnotenie skúmaného súboru odhalilo, že naša H1, že športovci nebudú v jednotlivých druhoch agresívneho správania dosahovať hodnoty nad hranicou normálu sa nám nepotvrdila, keďže vo viacerých bodoch nášho výskumu sme zaznamenali nadmerné hodnoty váženého skoré, čo vyvracia našu stanovenú hypotézu.. Pre spresnenie dodávame, že pri každom z uvedených druhov agresie sme zaznamenali určité percento jednotlivcov so zvýšeným stupňom náchylnosti k takémuto správaniu (od 12% u nepriamej agresie po 52% pri verbálnej agresii a dokonca 60% pri pocite viny). H2 predpokladajúca, že verbálna agresia bude oproti ostatným druhom hostilného správania zvýšená sa nám potvrdila. 52% probandov pozitívne odpovedalo na otázky súvisiace s náchylnosťou k použitiu verbálnej agresie. To len potvrdzuje tvrdenie, že naša populácia vykazuje zvýšenú mieru verbálne agresívneho správania. Zvýšená hladina tohto druhu agresie pozorovaná u viac ako polovice z opýtaných tiež poukazuje na dosť vysoké vyjadrenie emócii prostredníctvom verbálnej agresie, zároveň sa pri nej najnižšie namerané vážené skóre ukázalo ako najvyššia nameraná minimálna hodnota zo všetkých, čo ešte výraznejšie tak potvrdzuje spomínaný fakt, že hladina verbálnej agresie je u profesionálnych futbalistov ešte o niečo vyššia ako u ostatnej populácie. Toto môže byť spôsobené ich nadmerným psychickým vyťažením v spojitosti s fyzickou únavou a 253

254 rovnako aj psychickým tlakom pociťovaným každodenne napríklad pri výbere základnej zostavy podľa výkonov v tréningovom procese, neúspechu v súťažných zápasoch alebo vyčítaní aj tých najmenších individuálnych chýb. Rovnako sa domnievame, že tento druh agresívneho správania používajú hráči aj ako osvedčený spôsob zastrašovania súpera počas samotnej hry, ale môžu ho prenášať rovnako do svojho osobného života. LITERATÚRA BUSS, A. H. DURKEE, A An inventory for assessing different kinds of hostility. In Journal of consulting psychology, č. 21. [cit ] Dostupne na internete: LOVAŠ, L Agresia a násilie. Bratislava: Ikar, s. ISBN SLEPIČKA, P. HOŠEK, V. HATLOVA, B Psychologie sportu. Praha: Nakladatelstvi Karolinum, s. ISBN STUCHLIKOVA, I Základy psychologie emocí. Praha: Portal, s. ISBN THE STATE LEVELS OF TYPES OF AGGRESSION IN A FOOTBALL TEAM Miroslava ROŠKOVÁ Department of Physical Education and Sport, Faculty of Humanities, Matej Bel University, Banská Bystrica Slovakia SUMMARY The aim of our work is to find out and analyze tokens of aggressive and hostilebehaviour of professional football players from chosen football club We have chosen thequestionnaire from The Buss Durkee Hostility Inventory as our research method, whichhelped us to gather facts used in practical part of our diploma work. So it shows the levelsof feeling of each kind of aggression and hostility of football players and uncovers thetendency to this kind of behaviour. Key words: aggressiveness, football, psychology of sport 254

255 RÝCHLOSŤ LODE VO VESLOVANÍ V ZÁVISLOSTI NA HMOTNOSTNEJ KATEGÓRII A FREKVENCII ZÁBEROV Peter SCHICKHOFER, Michal CLEMENTIS Katedra športovej kinantropológie, Fakulta telesnej výchovy a športu, Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská republika REZUMÉ V práci sa zameriavame na vplyv hmotnostnej kategórie na rýchlosť lode a frekvenciu záberov vo veslovaní, v disciplínach skif muži a dvojskif muži na trati 2000 m. Údaje sme analyzovali z výsledkov na vrcholových podujatiach, ako sú svetový pohár a majstrovstvá sveta. V našej práci sa potvrdil vplyv hmotnostnej kategórie na rýchlosť lode v prospech pretekárov bez obmedzenia hmotnosti. V skife bol tento rozdiel 0,17 m/s (p<0,001) a v dvojskife 0,08 m/s (p<0,01) v prospech pretekárov ťažkých váh, no rozdiel vo frekvencii záberov nie je pri rozdielnych hmotnostných kategóriách v skife ani v dvojskife štatisticky významný. Kľúčové slová: veslovanie, frekvencia záberov, rýchlosť lode, hmotnostná kategória. ÚVOD Veslovanie patrí k vytrvalostne silovej skupine športov so zložitou cyklickou štruktúrou pohybu a samotný veslársky výkon je všeobecne charakterizovaný ako výkon vytrvalostného typu. Na pretekárskej trati veslári štandardne prekonávajú trať dlhú 2000 metrov u mužov i žien v priemernej rýchlosti 4,5 5,5 m/s, v závislosti od typu lode a od vonkajších podmienok z ktorých významnú úlohu zohrávajú sila a smer vetra, pripadne prúd a kvalita vodného prostredia. Čas trvania preteku sa pohybuje od 5 minút 45 sekúnd do 8 minút 30 sekúnd, pri počte záberov za pretek, pri frekvencii za minutú (Hudečková, 1981). Prieťah vesla vodou v jednom cykle veslárskeho tempa od fázy záseku po odsun pažami má trvanie 0,05 0,09 a 0,09-0,12 sekundy. Priemerný tlak na list vesla sa udáva kg (Bača, 1968). Frekvencia tempa resp. záberov, počas preteku sa pohybuje od záberov za minútu. Frekvencia závisí od disciplíny a fyzickej zdatnosti pretekára. Pri frekvencii 30 záberov za minútu je pomer medzi fázou pod vodu a nad vodou 1:2, pričom záber vesla pod vodu by mal trvať 0,7 sekundy a fáza nad vodou 1,3 sekundy. Ak stupňujeme tempo, pomer sa mení na 2:3 až na pomer 1:1. Po dosiahnutí frekvencie 45 záberov za minútu trvá jedno tempo 1,3 sekundy, nie je už vo fyzických silách veslára zrýchliť prieťah vodou (pomer je 0,5:0,7 sekundy), musí sa zrýchliť práca ktorú veslár vykonáva nad vodou (Bartákova, 1964). Vznik kategórie s predpísanou maximálnou hmotnosťou bol zavedený s cieľom umožniť zapojenie do vrcholového veslovania aj športovcom nižšieho vzrastu a hmotnosti. Hmotnostný limit pre veslárov ľahkých váh je 70 kg priemer hmotnosti posádky, s nie ťažším veslárom ako 72,5 kg. Hmotnosť skifára nesmie prekročiť 72,5 kg. U žien platí rovnaké pravidlo, s hmotnosťami 57 kg a 59 kg. (http://original.worldrowing.com/fisa/resources/rulebooks). Od roku 1974 sú súčasťou kalendára medzinárodnej veslárskej federácie aj majstrovstvá sveta ľahkých váh, ktoré sa konali od roku 1974 samostatne do roku 1980, od roku 1981 sú súčasťou každoročných majstrovstiev sveta vo veslovaní a to vo všetkých disciplínach, okrem dvojky s kormidelníkom u mužov. Na uvedených podujatiach využíva medzinárodná veslárska federácia od roku 2010 GPS systém, na monitorovanie rýchlosti lode a frekvencie záberov jednotlivých pretekárov 255

256 a posádok. GPS systém využívaný FISA, vypočítava frekvenciu záberov zo zmien rýchlosti lode ku ktorým dochádza pravidelne počas každého záberu. Systém sa stále vyvíja hlavne kvôli lepšej presnosti. Na trhu sú dostupné GPS systémy aj s väčšiu presnosťou avšak sú pre použitie vo veslovaní zatiaľ príliš veľké a ťažké alebo drahé. CIEĽ PRÁCE Cieľom práce je zistiť na vplyv hmotnostnej kategórie na rýchlosť lode a frekvenciu záberov vo veslovaní, v disciplínach skif muži a dvojskif muži na trati 2000 m. METODIKA PRÁCE Na analýzu sme použili výsledky vybraných súťaží Svetového pohára a MS v rokoch a to v disciplínach skif a dvojskif oboch váhových kategórií z voľne dostupných dokumentov s GPS záznamami z vrcholových podujatí na webovej stránke medzinárodnej veslárskej federácie S cieľom eliminácie vplyvov počasia na dosiahnuté výkony sme ako kritérium výberu do sledovaného súboru použili kontrolné hodnoty najlepších výkonov z analýzy výsledkov vrcholných svetových súťaží (Panuška, 2012). Vybraní pretekári museli spĺňať výkonnostné kritériá, to znamená čas dosiahnutý v preteku v intervale do +8 % od zadaných najlepších výkonov (tab. 1). Zo súboru, ktorý takto vznikol sme sa rozhodli vyradiť pretekárov, ktorí skončili vo finále na poslednom mieste z dôvodu čo najväčšej spoľahlivosti sledovaných parametrov, najmä frekvencie záberov. Pretekár ktorý sa nachádza na poslednom, 6-tom mieste štartového poľa pred finálnym stupňovaním svojho výkonu pred cieľom, často namiesto vyvinutia maximálneho úsilia, vo svojom výkone poľaví z dôvodu zhodnotenia situácie a neschopnosti napriek záverečnému finišu zlepšiť svoje umiestnenie. Interval výberu Disciplína Kritéria (Panůška, 2012) Limit +8 % 1xM 6:38 7:10 1xLM 6:45 7:17 2xM 6:14 6:44 2xLM 6:18 6:48 Tab. 1 Kritériá výberu sledovaných pretekov Každý GPS záznam od jedného pretekára alebo posádky počas 2000 metrovej trate obsahuje údaje o priemernej rýchlosti (m.s -1 ) a frekvencii záberov, ktoré sú vyhodnocované každých 50 metrov. Na základe sledovania údajov z GPS sme takisto museli pristúpiť k vyradeniu niektorých pretekárov. Väčšinou sa tak stalo z dôvodu chýb v GPS záznamoch ktoré buď chýbali alebo skreslené a nereálne. Súbor ktorý bol sledovaný, sa skladá z pretekárov v disciplínach skif a dvojskif oboch hmotnostných kategórii, t.j. 13 skifárov, 14 ľahkých skifárov, 19 dvojskifov a 20 ľahkých dvojskifov. Pri vyhodnocovaní získaných výsledkov sme použili matematicko štatistické metódy, neparametrický test pre nezávislé súbory - Mann-Whitneyov U test, metód logických záverov a tiež metódy sčítania a porovnávania. VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA Porovnanie rozdielov v rýchlosti medzi pretekármi v skife ľahkých váh (4,68+0,05 m.s -1 ) a ťažkých váh (4,85+0,06 m.s -1 ) (obr. 1) ukázalo, že rozdiel je štatisticky významný 256

257 (p<0,001) v prospech ťažších pretekárov. Porovnanie rozdielov vo frekvencii záberov medzi pretekármi ľahkých váh (35,6+1,64 1.min -1 )a ťažkých váh (35,0+1,52 1.min -1 ) (obr. 2) ukázalo, že v tomto parametri nebol medzi hmotnostnými kategóriami štatisticky významný rozdiel. Skif Rýchlosť lode (m.s-1) 4,95 4,9 4,85 4,8 4,75 4,7 4,65 4,6 4,55 4,5 4,45 skif p<0,001 ľahký skif Obr. 1. Rýchlosť lode skif. Skif Frekvencia záberov 1/min) skif n. s. ľahký skif Obr. 2. Frekvencia záberov skif. Porovnanie rozdielov v rýchlosti medzi posádkami dvojskif ľahkých váh (5,21+0,05 m.s -1 ) a dvojskif (5,29+0,08 m.s -1 ) (obr. 3) ukázalo, že rozdiel je štatisticky významný (p<0,01) v prospech ťažších posádok. Porovnanie rozdielov vo frekvencii záberov medzi posádkami dvojskif ľahkých váh (37,1+1,19 1.min -1 ) a dvojskif (37,2+1,23 1.min -1 ) (obr. 4) ukázalo, že v tomto parametri nebol medzi hmotnostnými kategóriami štatisticky významný rozdiel. 257

258 Rýchlosť lode (m.s-1) 5,4 5,35 5,3 5,25 5,2 5,15 5,1 Dvojskif p<0,01 5,05 dvojskif Obr. 3. Rýchlosť lode dvojskif. Frekvencia záberov (1/min) Dvojskif n. s dvojskif Obr. 4. Frekvencia záberov dvojskif. ľahký dvojskif ľahký dvojskif Výsledky potvrdili rozdiely v rýchlosti v prospech,,ťažkých hmotnostných kategórií, ktoré sú známe. Vo frekvencii záberov neboli zistené rozdiely medzi disciplínami ľahkých váh a bez obmedzenia hmotnosti ani v disciplíne skif ani dvojskif. Toto zistenie je prekvapujúce, lebo na základe skúseností a pozorovaní na pretekoch rôznej úrovne je rozšírený názor, že nielen rýchlosť lode ale aj frekvencia záberov je ovplyvnená hmotnostnou kategóriou. Tento názor vychádza okrem iného z toho, že ľahkí veslári ktorí sú väčšinou nižšieho vzrastu oproti pretekárom bez obmedzenia hmotnosti majú aj kratšie končatiny, z čoho vyplýva menšia dĺžka záberu a tento hendikep sa snažia korigovať práve pomocou zrýchlenia frekvencie záberov (napríklad úpravou dĺžky vesla a vnútornej páky vesla). Nepotvrdením tohoto predpokladu sa zvyšuje dôležitosť správneho individuálneho nastavenia lode a vesiel, čo umožňuje udržať optimálnu frekvenciu každému pretekárovi resp. posádke. ZÁVER V našej práci sa potvrdil vplyv hmotnostnej kategórie na rýchlosť lode v prospech pretekárov bez obmedzenia hmotnosti. V skife bol tento rozdiel 0,17 m.s -1 (p<0,001) a v dvojskife 0,08 m.s -1 (p<0,01) v prospech pretekárov ťažkých váh. Porovnaním frekvencie 258

259 záberov sa nepreukázala štatistická významnosť vplyvu hmotnostnej kategórie ani pri jednej disciplíne. Priemerná frekvencia záberov v skife je 35,0 záberov za minútu a v ľahkom skife 35,6 záberov za minútu počas 2000 metrovej trate a tento rozdiel nie je štatisticky významný. Takisto nie je štatisticky významný ani rozdiel medzi dvojskifmi ktorých priemerná frekvencia dosiahla hodnotu 37,2 záberov za minútu a ľahkými dvojskifmi ktoré na vybraných podujatiach veslovali priemernou frekvenciou 37,1 záberov za minútu. Z týchto zistení vyplýva dôležitosť individuálneho nastavenia parametrov majúcich priamy vplyv na prenos aktívnej sily veslára na pohon lode čo okrem iného umožnuje aj udržanie optimálnej frekvencie záberov bez ohľadu na hmotnostnú kategóriu. LITERATÚRA BAČA, J, CSc.: Veslovanie. prvé vydanie. Bratislava: Rektorát Univerzity Komenského, s. HUDEČKOVÁ, S a kol..: Metodický dopis. Jednotný tréninkový systém veslování. Praha: ÚV ČSTV, s BARTÁKOVÁ, S.: Veslování, Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1964 PANUŠKA, P.: Kriteria pro zařazení do reprezentačního výběru v kategoriích sen B. Praha: Český veslařský svaz, SPEED OF BOAT IN ROWING DEPENDING ON WEIGHT CATEGORIES AND STROKE RATE Peter SCHICKHOFER, Michal CLEMENTIS Department of Sport Kinantropology, Faculty of Physical Education and Sports, Comenius University in Bratislava, Slovakia SUMMARY In this thesis we focus on the impact of weight category of elite rowers, especially in disciplines men single scull and men double scull on the boat speed and stroke rate on 2000 meters track. Data were analyzed from the results of GPS measurements for top events such as the World Cup and the World rowing Championships. In our work confirmed the effect of weight category on the speed of the boat with the benefit of competitors without weight limits. In the single scull, the difference was 0.17 m.s -1 (p <0.001) and in the double sculls 0.08 m.s -1 (p <0.01) in favor of competitors 'heavy weights', but the difference in the stroke rate in different weight categories was not statistically significant. Key words: rowing, stroke rate, boat speed, weight category. 259

260 DETERMINANTY VÝKONU VO VRCHOLOVOM VESLOVANÍ Peter SCHICKHOFER Katedra športovej kinantropológie, Fakulta telesnej výchovy a športu, Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská republika REZUMÉ Cieľom práce bolo zistiť vzťah medzi vybranými testami výkonnosti a výkonom na 2000 m na veslárskom trenažéri. Výsledky porovnania viacerých testov ukázali, že najtesnejší vzťah k výkonu na 2000 m na veslárskom trenažéri má test na 5000 m, test na 60 sekúnd a jednorazové maximum v drepe. Kľúčové slová: veslársky trenažér, testovanie výkonnosti ÚVOD Vo veslovaní sú športovci testovaní kvôli zisteniu ich indiviuálnej, momentálnej výkonnosti a na posúdenie zmien výkonu v priebehu sledovaného obdobia. Na tento účel sa používajú veslárske trenažéry, ktoré sú vhodným diagnostickým prostriedkom bez ohľadu na vek, pohlavie a úroveň výkonnosti. Najčastejšie používaným testom je maximálny test na 2000 m čo je oficiálna vzdialenosť veslárskych pretekov. Veslovanie patrí do skupiny silovo-vytrvalostných športov. Vykonáva sa cyklickou štruktúrou pohybu. Súťaží sa na trati dlhej 2000 metrov v priemerných rýchlostiach lodí od 4,5 do 5,5 m.s -1 v závislosti od typu lode a disciplíny. Trvanie výkonu sa pohybuje od 5 min. 40 sek. do 9 min. pri počte záberov od v závislosti od disciplíny a kategórie (muži, ženy, juniorský vek, ľahké a ťažké váhy). Frekvencia záberov je veľmi individuálna a závisí od vyspelosti a pripravenosti posádok a pohybuje sa od 30 do 48 záberov za minútu. Srdcová frekvencia je približne 190 úderov za minútu, spotreba kyslíka sa pohybuje medzi 6000 až 6500 mililitrov za minútu, VO 2 max mililitrov na kilogram telesnej hmotnosti (Mader, 1986). Úroveň laktátu (La) po skončení preteku na 2000 metrov je v rozmedzí 10 až 21 mmol.l -1 a ph krvi je 7,0 6,85 čo je tiež hranica fyziologickej tolerancie acidózy (Hartmann, 2005). Rôzni autori (Hagerman 1971, Jackson 1976, Adam 1977, Mader 1977, Hartmann 1996, Secher 2000, Janssenn 2001, Nolte 2001) sa zhodujú v tom, že väčšina energie (70-80%) je počas športového výkonu vo veslovaní získavaná aeróbnym spôsobom a omnoho menšia časť je dodávaná za pomoci anaeróbneho laktátoveho systému (15%) a len malá časť (5%) je dodávaná anaeróbne alaktátovo. Pre veslársky výkon sú teda dôležité nasledovné pohybové schopnosti (Hollmann, 1988): celková a lokálna aeróbna vytrvalosť, dynamická sila, pohybová koordinácia, ohybnosť, anaeróbna vytrvalosť. S ohľadom na uvedenú charakteristiku športového výkonu vo veslovaní a snahu presnejšie popísať vzťahy medzi uvedenými schopnosťami je potreba posúdiť aj silové schopnosti horných a dolných končatín a takisto aj ďalších často používaných testov na veslárskom trenažéri. CIEĽ Cieľom práce bolo zistiť vzťah medzi vybranými testami výkonnosti a výkonom na 2000 m na veslárskom trenažéri. 260

261 METODIKA Sledovania sa zúčastnilo 27 veslárov (vek 20,5 + 2,13 roku, výška 185,7 + 6,51 cm, hmotnosť 81,2 + 10,5 kg). V období na začiatku prípravného obdobia (november) absolvovali batériu testov: príťah v ľahu na lavičke, drep, maximálny test na veslárskom trenažéri v trvaní 60 sekúnd a na vzdialenosti 2000 a 5000 metrov. Testy príťah v ľahu na lavičke a drep boli zamerané na zistenie maximálnej sily, zaznamenávali sme najväčšiu hmotnosť ktorú proband zodvihol s presnosťou 2,5 kg. Testy na veslárskom trenažéri boli vykonávané na veslárskom trenažéri Concept 2 model D a zaznamenávali sme priemerný výkon za sledovaný úsek a v prípade testov na 2000 a 5000 metrov aj čas. Testovanie bolo rozložené do 2 dní, prvý deň absolvovali probandi testy príťah v ľahu na lavičke, drep a 2000 metrov na veslárskom trenažéri. Druhý deň absolvovali 60 sekúnd a 5000 m na veslárskom trenažéri. VÝSLEDKY A DISKUSIA Získané údaje z jednotlivých testov sú prezentované v tabuľke 1. Tabuľka č. 1: Výsledky testov n= m (W) 2000 m (W) 60" (W) Príťah (kg) Drep (kg) Priemer 279,8 333,8 557,3 82,4 110,6 Smerodajná odchýlka 55,3 73,6 100,6 13,5 31,2 Pre lepší obraz o úrovni výkonnosti sledovaného súboru uvádzame, že hodnoty výkonu na 5000 a 2000 metrov na veslárskom trenažéri zodpovedajú časom 18:04,8+1:12,6 na 5000 resp. 6:50,5+31,1 na 2000 m. Z výsledkov uskutočnených meraní a antropometrických ukazovateľov sme vytvorili korelačnú maticu (tab. 2). Tabuľka č. 2: Porovnanie výsledkov jednotlivých testov (Pearsonova korelácia) 5000 m 2000 m 60" príťah drep hmotnosť výška 5000 m m 0, " 0, , príťah 0,43607* 0,51664** 0, drep 0, , , ,56314* 1 hmotnosť 0,50593** 0,54352** 0,59371** 0, ,49063** 1 261

262 výška 0, , , , , , * p<0,05 ** p<0,01 p<0,001 Výsledky meraní sme porovnali aj s výškou a hmotnosťou probandov a ukázala sa veľmi tesná súvislosť medzi hmotnosťou a výsledkami všetkých testov. Najmä pri teste na 5000 m by malý podiel aktívnej telesnej hmoty pôsobil kontraproduktíve, z našich výsledkov teda usudzujeme že vysoko štatisticky významná kladná korelácia svedčí skôr o vysokom podiele aktívnej telesnej hmoty. Celková hmotnosť a podiel aktívnej telesnej hmoty sú často popisované ako dôležité antropometrické predpoklady výkonnosti (Russel 1998, Cosgrove 1999, Jürimäe 2000). Napríklad Cosgrove (1999) uvádza, že aktívna telesná hmota má najvyššiu koreláciu (r=0,85) s priemernou rýchlosťou v teste na 2000 m na veslárskom trenažéri. Vzťah výkonu na 2000 m bol najtesnejší (p<0,001) s výkonom na 5000 m (r=0,9870), 60 sekúnd (r=0,8484) a drepom (r=0,8918). Takýto výsledok sme očakávali, výrazne najvyšší korelačný koeficient výkonov na 2000 a 5000 m je potvrdením prevažne aerobneho chrakteru veslárskeho výkonu na 2000 metrov tak ako to uvádza množstvo autorov (Hagerman 1971, Jackson 1976, Adam 1977, Mader 1977, Hartmann 1996, Secher 2000, Janssenn 2001, Nolte 2001). Zaujímavá je tesná závislosť (p<0,001) testu drep so všetkými tromi testami na veslárskom trenažéri 5000 m (r=0,6048), 2000 m (r=0,6625), 60 sekúnd (r=0,7333). Potvrdzuje to význam sily dolných končatín na výkon vo veslovaní, ktorý je síce všeobecne uznávaný ale nie vždy v praxi braný s dostatočnou vážnosťou. Naproti tomu test príťah má najvyššiu významnosť (p<0,001) iba s testom na 60 sekúnd na trenažéri (r=0,6250) čo je vysvetliteľné tým, že pri takomto krátko trvajúcom zaťažení sa vesluje vysokou frekvenciou pri ktorej sa horné končatiny zapájajú oveľa výraznejšie ako pri dlhšie trvajúcich výkonoch. Táto štúdia je snahou prispieť k vysvetleniu špecifických vzťahov ukazovateľov výkonnosti a iných vzdialeností ako 2000 m na veslárskom trenažéri, pretože táto oblasť je v dostupnej literatúre málo zastúpená. Výsledky tejto štúdie musia byť interpretované s opatrnosťou, pretože výsledky sú platné iba pre veslárov mužov ťažkej váhy a nie úplne špičkovej výkonnosti. Pre použitie týchto závislostí medzi jednotlivými ukazovateľmi výkonnosti aj v iných skupinách veslárov (ženy, juniori, ľahké váhy) je potrebné overiť ich platnosť na primeraných skupinách. Je treba tiež poznamenať, že tieto závislosti, resp. predpoklady výkonnosti sú závislé od použitých testov motorických schopností. Výsledky potvrdili potrebu rozvoja aerobných schopností pre dosiahnutie dobrého výkonu na 2000 m na veslárskom trenažéri. Prenos týchto schopností z veslovania na trenažéri na veslovanie v lodi je priamy a bez problémov môžu byť ihneď využívané. Aj keď je tento prenos kondičných schopností medzi trenažérom a veslovaním na lodi známy, pre tréningovú prax je to potvrdenie dôležitosti zamerania sa na ich neustály rozvoj. 262

263 ZÁVERY Výsledky práce ukázali, že pre výkon na 2000m na veslárskom trenažéri je z nami sledovaných testov najdôležitejší výkon na 5000 m. Potvrdzuje to dôležitosť rozvoja v prvom rade aerobných schopností ktorých úroveň je jeden z veľmi dôležitých faktorov určujúcich výkon vo veslovaní. Aj keď je tento poznatok všeobecne známy a akceptovaný, práca prispela k overeniu tohto faktu. Výsledky tejto práce budú použité na ďalšie sledovania s cieľom prispieť k efektívnejšiemu riadeniu športového tréningu a rastu výkonnosti vo veslovaní. LITERATÚRA: ADAM, K.: Rudertraining, Limpert, Bad Homburg, COSGROVE, M.J, WILSON, J., WATT, D., GRANT, S.F.:The relationship between selected physiological variables of rowers and rowing performance as determined by a 2000 m ergometer test. J Sports Sci 17: , HAGERMAN, F.: Measurement of Oxygen consumption, heart rate and work output during rowing. Med Sci Sports 3, , HARTMAN, U. MADER, A.: Physiology of rowing. In: NOLTE, V.: Rowing faster. Human Kinetics, 9-24, HOLLMANN, W.: Allgemeine sportmedizinische Aspekte zum Rudern. In: Rudern Sportmedizinische und sportwissenschaftliche Aspekte. Springer-Verlag, JACKSON, R.: Aerobic demands of rowing in two Olympic oarsman. Med Sci Sports 8, , JANNSENN, P.: Lactate Threshold Training. Champain: Human Kinetics, JÜRIMÄE, J., MÄESTU, J., JÜRIMÄE, T., PIHL, E.: Prediction of rowing performance on single scull from metabolic and anthropometric variables. J Hum Mov Stud 38: , MADER, A.: Zur Bedeutung der Stoffwechselleistungsfähigkeit des Elitruders in Training und wettkampf. In: Informationen zum Training: Ausdauertraining, Supplement to Leistungssport 9, 8-62, MADER, A.: A theory of the metabolic origin of anaerobic threshold. Int. J Sports medicine 7, 45-65, NOLTE, V.: Rowing faster. Human Kinetics, 3-9, RUSSEL, A.P., Le Rossignol, P.F., Sparrow, W.A.:Prediction of elite schoolboy 2000 m rowing ergometer performance from metabolic, anthropometric and strength variables. J Sport Sci 16: , SECHER, N.H: Rowing. In: Endurance in sport. Shephard R.J. and Astrand P.O., eds. Oxford: Blackwell Science, DETERMINANTS OF PERFORMANCE IN THE TOP ROWING Peter SCHICKHOFER Department of Sport Kinantropology, Faculty of Physical Education and Sports, Comenius University in Bratislava, Slovak republic SUMMARY: Aim of the study was to identify relationship between selected performance test and 2000 m time trial on the rowing ergometer. The results of multiple comparison tests showed, that the closest relation to performance in 2000 m on the rowing ergometer has test 5000 m time trial, 60 second maximal power test and 1RM in squat. 263

264 KEY WORDS: rowing ergometer, performance testing 264

265 ZMĚNY ANTROPOMETRICKÝCH UKAZATELŮ V PREVENCI METABOLICKÉHO SYNDROMU KAZUISTIKY Pavol SEMAN Katedra podpory zdraví, Fakulta sportovních studií MU, Brno, ČR REZUMÉ Práce se zabývá významem primární prevence proti stále se rozšiřujícímu metabolickému syndromu. Cílem naší práce bylo popsat změny vybraných antropometrických ukazatelů metabolického syndromu u probandů participujících na projektu Možnosti ovlivnění faktorů metabolického syndromu pomocí komplexu intervenčních činitelů. Výzkumný soubor se skládal z 16 osob, 7 mužů a 9 žen, které měly predispozice ke vzniku metabolického syndromu. Intervenční program byl složen z pohybové aktivity, kdy řízená pohybová jednotka byla jednou týdně po dobu 90 minut v podobě kruhového tréninku, dále výživového poradenství a kognitivně behaviorální terapie, jejichž konzultace probíhaly v třítýdenních intervalech. Intervenční program trval 4 měsíce a dokončilo ho 7 žen. K redukci váhy došlo pouze u 3 z těchto 7 žen, kdy pouze u jedné se jednalo čistě o redukci tuku. Klíčová slova metabolický syndrom, intervenční program, pohybová aktivita, kognitivně behaviorální terapie, výživové poradenství ÚVOD Metabolický syndrom je pojmem, který se stává čím dál více diskutovaným tématem nejen mezi odborníky, ale i v běžné populaci. Dnes už si je většina lidí vědoma spojitosti mezi metabolickým syndromem a civilizačními chorobami, tedy nemocemi, které mají v populaci vysoký výskyt a jsou vázány na životní styl. Jak ale můžeme vidět z výsledků WHO, kdy více než 9 milionů lidí pod hranicí 60 let umírá ročně na chronická neinfekční onemocnění, pouze uvědomění nestačí. Člověk musí přebrat zodpovědnost za svůj životní styl, protože přidružená onemocnění metabolického syndromu nejenže způsobují předčasná úmrtí, ale i zásadním způsobem ovlivňují kvalitu života. Patří sem například obezita, diabetes mellitus 2. typu, hypertenze a mnoho dalších. Navíc, Česká republika patří ve srovnání s ostatními evropskými zeměmi k zemím s nejvyšším výskytem těchto onemocnění. Vzhledem k těmto faktům, je velice důležitá primární prevence, tzn. předcházení vzniku těchto onemocnění. Toto řešení se zdá být, jak z lidského, tak z ekonomického hlediska jedním z nejúčinnějších. CÍL Naším cílem bylo popsat změny vybraných antropometrických ukazatelů metabolického syndromu po působení komplexu intervenčních činitelů u skupiny osob, které mají vzhledem k svému životnímu stylu predispozice k vzniku metabolického syndromu. Tento komplex se skládal z pohybové aktivity, kognitivně behaviorální terapie a výživového poradenství. Vliv těchto intervencí, jako samostatných činitelů, na metabolický syndrom je už mnohokrát popsán. My se však zaměříme na popis změny antropometrických ukazatelů metabolického syndromu po působení všech tří činitelů najednou. Je důležité zmínit, že tato práce byla součástí projektu Možnosti ovlivnění faktorů metabolického syndromu pomocí komplexu intervenčních činitelů. Naše práce se vztahuje pouze ke změnám tělesného složení probandů a vybraným antropometrickým ukazatelům metabolického syndromu. Nepodílela se na tvorbě intervenčního programu a nehodnotí všechny ukazatele, které byly v projektu sledovány. 265

266 VÝZKUMNÝ SOUBOR A METODY Výzkumného šetření se zúčastnili zaměstnanci Obecního úřadu v Tišnově. Vzhledem k sedavému charakteru práce na radnici, se jednalo o osoby s predispozicí k výskytu metabolickému syndromu. Jednalo se o 16 osob, z nichž bylo 7 mužů a 9 žen, ve věku od 23 do 51 let. Všichni do intervenčního programu vstupovali dobrovolně a souhlasili s uveřejněním zjištěných dat. Nikdo z výzkumného vzorku neprovozoval v době měření pravidelnou pohybovou aktivitu, ani neměl speciální výživová omezení. V celé skupině byl pouze jeden diabetik, u kterého byla zároveň naměřena těžká obezita (BMI 40). Nikomu dalšímu nebyla kromě nadváhy diagnostikovaná žádna nemoc korelující s indikací metabolického syndromu. Vybraná skupina měřených osob byla předem seznámena s plánem intervenčního programu. Dále měla celý intervenční program zdarma. Měření, výživové poradenství i samotné cvičení probíhalo vždy během jejich pracovní doby tak, aby se vyloučila nežádoucí rizika ukončení účasti v programu, jako je nedostatek času na cvičení nebo finanční ztráty během času stráveného konzultacemi a cvičením. Tělocvična, kde cvičební jednotky probíhaly, byla vybrána v bezprostřední blízkosti Obecního úřadu. I přes všechny tyto skutečnosti intervenční program úspěšně dokončilo pouze sedm probandů (všechny byly ženy). Na základě vstupního měření a vyhodnocení dotazníků, zjišťujících výživové a pohybové zvyklosti probandů, byla indikována následující pohybová aktivita. Účastníci výzkumu docházeli jednou týdně, vždy ve stejný den a stejnou dobu do tělocvičny v blízkosti Obecního úřadu, kde absolvovali kruhový trénink složen z 8 stanovišť. Každá cvičební jednotka (90 min) začínala rozcvičením, následoval samotný kruhový trénink, kde většina stanovišť obsahovala aerobní cvičení. V závěru hodiny bylo vždy vyhraněno 15 min věnovaných strečinku. Dále byla účastníkům doporučená další aerobní aktivita (kolo, plavání, aerobik, atd.) během týdne. Z dotazníků a osobních rozhovorů byla jednotlivým osobám navržena úprava stravovacích a každodenních zvyklostí (výživové poradenství a KBT) tak, aby došlo nejen k redukci hmotnosti, ale i k jejímu udržení po skončení intervenčního programu. Tyto konzultace se opakovaly v třítýdenních intervalech. Kromě získávání teoretických vědomostí a informací týkajících se dané problematiky došlo i k měření vybraných antropometrických ukazatelů metabolického syndromu, kterými byly hmotnost, BMI, SMM (aktivní tělesná hmota), PBF (procento tuku v těle) a VFA(množství viscerálního tuku). Právě tyto hodnoty byly sledovány v naší práci. Obě měření (vstupní i výstupní) probíhala na stejném místě, ve stejnou denní dobu a za stejných podmínek (stejné přístroje, osoby provádějící měření, atd.). Měřené osoby byly předem poučeny o vhodném chování před měřením (nepít alkoholické nápoje, kávu, atd.), aby bylo vyloučeno co nejvíce nežádoucích vlivů, které by mohly ovlivnit výsledky měření. Všechny námi sledované antropometrické ukazatele metabolického syndromu (tělesná hmotnost, BMI, množství aktivní svalové hmoty, poměrné množství tukové tkáně a množství viscerálního tuku) byly měřeny na přístroji InBody 230. VÝSLEDKY Vstupní měření proběhlo a výstupní hodnoty byly získány Probandy jsme označili P1 P7 a v následující tabulce jsou zaznamenány změny jejich sledovaných antropometrických ukazatelů metabolického syndromu (tab. 1). Tab. 1 Znázornění změn u sledovaných antropometrických ukazatelů MS Znázornění změn u sledovaných antropometrických ukazatelů MS Hmotnost [kg] BMI SMM [kg] PBF [%] VFA [cm 2 ] vstup výstup vstup výstup vstup výstup vstup výstup vstup výstup 266

267 P1 74,0 74,3 25,0 25,1 28,6 29,2 30,5 29,3 78,8 82,9 P2 67,9 62,9 23,0 21,3 27,4 26,4 26,8 23,7 67,7 67,1 P3 78,5 78,6 26,5 26,6 30,6 30,3 30,0 30,9 98,6 96,8 P4 84,5 87,3 28,2 29,2 34,1 33,8 28,2 31,1 107,8 123,4 P5 79,5 78,2 27,5 27,1 28,6 28,6 35,3 34,5 112,5 116,6 P6 65,1 65,1 24,5 24,5 24,5 25,4 31,7 29, ,1 P ,6 24,7 24,5 26,8 26,1 33,5 34,8 103,2 108,4 V druhé tabulce (tab. 2) jsou průměrné hodnoty dané skupiny před a po intervenci. Tab. 2 Znázornění změn u sledovaných antropometrických ukazatelů MS celé skupiny Znázornění změn u sledovaných antropometrických ukazatelů MS celé skupiny Hmotnost [kg] BMI SMM [kg] PBF [%] VFA [cm 2 ] vstup výstup vstup výstup vstup výstup vstup výstup vstup výstup 74,64 74,14 25,63 25,47 28,66 28,54 30,86 30,51 93,1 96,33 Dle výpočtů přístroje InBody 230, jenž pracoval s údaji věku, pohlaví a výšky měřených jedinců, by normální rozložení váhy naší skupiny žen mělo být v rozmezí od 52,8 do 74 kg. Z toho plyne, že před intervenčním programem nadváhou nebo obezitou trpěly 4 ze 7 zkoumaných žen. Tento stav se nezměnil ani po čtyřměsíčním intervenčním programu. Normální hodnoty BMI pro měřenou skupinu žen jsou v rozmezí 18,5 25. Do programu vstupovaly 4 ženy s normálním BMI a 3 ženy měly BMI v oblasti odpovídající nadváze. Po intervenci se tento stav otočil, tedy 4 ženy byly indikovány jako osoby s nadváhou a pouze 3 měly normální váhu. Normální množství svalové hmoty pro danou skupinu bylo vypočítáno pomocí přístroje InBody 230 na 21,7 30,2 kg. Těmto hodnotám vyhovovalo při vstupním měření 5 žen a dvě měly dokonce nadprůměrné množství svalové hmoty. Po intervenčním programu se rozdělení neměnilo. Procentuální zastoupení tuku v těle by se mělo v této skupině pohybovat v rozmezí od 18 do 28 %. Do intervenčního programu vstupovala jediná žena s odpovídající hodnotou, ostatní měly větší zastoupení tuku v těle než jsou ideální hodnoty. Po skončení programu se hodnotě 28 % přiblížily dvě ženy, ale nakonec v normálním rozložení zůstala pouze jedna. Při měření VFA je rizikovou hranicí pro vznik metabolických a kardiovaskulárních onemocnění hodnota 100 cm 2. Čím nižší je naměřená hodnota, tím se rizika snižují. Na začátku intervence patřily do rizikové oblasti 3 ženy. Toto číslo se na konci programu nezměnilo. Bohužel, dvěma ze tří takto ohrožených žen se toto číslo ještě zvýšilo. DISKUZE Cílem naší práce bylo popsat změny vybraných antropometrických ukazatelů metabolického syndromu u jedinců participujících na projektu Možnosti ovlivnění faktorů metabolického syndromu pomocí komplexu intervenčních činitelů. Nahlédneme-li však na výsledky měřených antropometrických ukazatelů, žádných velkých úspěchů dosaženo nebylo. Proč tedy nedošlo k předpokládaným výsledkům, když je obecně známo, že jednotlivě nebo v různých kombinacích zvolení intervenční činitelé úspěšní jsou? První možností je skutečnost, že nedošlo u probandů k úpravám výživových zvyklostí. To, že v dotaznících odpovídali kladně na změny provedené v jejich jídelníčku, ještě neznamená, že tomu tak opravdu bylo. Navíc tuto domněnku potvrzují hodnoty získané při druhém měření. K redukci hmotnosti došlo pouze u 3 ze 7 měřených osob, kde pouze u jediné z těchto žen se jednalo čistě o tukovou složku. U druhé z této trojice se jednalo z 20 % 267

268 o svalovou hmotu a u poslední šlo dokonce výhradně o redukci svalů, kdy daná osoba navíc tukovou tkáň během intervence získala. Výše popsané výsledky měření nás odkazují na roli pohybové aktivity jako jednoho z intervenčních činitelů v tomto výzkumu. Zde se také ukazuje další z možných příčin dosažení takových výsledků, jaké byly naměřeny. Probandům byla zajištěna jedna cvičební jednotka týdně pod dozorem vyškoleného cvičitele. Dále jim byla doporučena pohybová aktivita, a to buď v komerčních pohybových studiích (aerobik, spinning, aqua-aerobik, atd.) nebo samostatná činnost (delší vycházky, jogging, plavání, kolo, atd.). Účastníci výzkumu tedy cvičili pod dozorem pouze jednou týdně, kde navíc absence nevyžadovaly žádných omluv. Za předpokladu, že se zkoumané osoby zhostily další pohybové aktivity, stejně jako úpravy výživových zvyklostí, můžeme počítat pouze s jedinou cílenou aerobní aktivitou za týden. A to je velice málo, zvláště při redukčním programu, kde je snaha o dosažení záporné energetické bilance. Dalším faktorem, který mohl ovlivnit výsledky výzkumu je období, ve kterém intervenční program probíhal. Délka výzkumu je jistě dostatečná na prokázání pozitivního působení zvoleného komplexu intervenčních činitelů, ale roční doba, do které byl tento výzkum zařazen zcela ideální není. A to z toho důvodu, že obsahuje nejen poměrně dlouhé období Vánoc, kdy na dobu tří týdnů bylo cvičení přerušeno, ale i fakt, že obecně o Vánocích dochází k zvýšené konzumaci potravin s vyšším obsahem tuku. Musíme brát tedy v úvahu možnost, že to, co bylo zredukováno před zmíněnými svátky, během Vánoc bylo získáno zpět. I přes neúspěch intervenčního programu, z pohledu pozitivního ovlivnění antropometrických ukazatelů metabolického syndromu, jsme dosáhli zvoleného cíle této práce, kterým bylo popsat změny vybraných antropometrických ukazatelů metabolického syndromu u jedinců participujících na výše uvedeném projektu. Uvádíme zde i doporučení pro intervenční programy, která vyplývají z výsledků našeho měření: 1. intervenční program by neměl být zdarma, vzhledem k motivačnímu faktoru peněz, 2. zvolené období pro konání programu by nemělo zahrnovat delší svátky nebo časové úseky, kde hrozí přerušení intervence, 3. odborně vedené cvičební jednotky by měly být minimálně dvě v průběhu jednoho týdne, 4. intervence v úpravě a kontrole výživových zvyklostí by měla probíhat ideálně jednou týdně. ZÁVĚR Cíl naší práce, popsat změny vybraných antropometrických ukazatelů metabolického syndromu u jedinců participujících na projektu Možnosti ovlivnění faktorů metabolického syndromu pomocí komplexu intervenčních činitelů, byl splněn. Podle dosažených výsledků bylo zjištěno, že zvolený komplex intervenčních činitelů nebyl dostatečný na to, aby došlo k pozitivním změnám u sledovaných antropometrických ukazatelů. Původní myšlenka projektu, spojení právě těchto tří intervenčních činitelů (pohybové aktivity, KBT a výživového poradenství) je podle nás dobrá, je však potřeba použít intenzivnější program než ten, který byl indikován naší výzkumné skupině. Tato práce se pokoušela vycházet z všeobecně známých principů prevence metabolického syndromu. Pracovala se sedmičlennou skupinou probandů, kteří vzhledem ke své profesi mají predispozice ke vzniku metabolického syndromu. Nikomu z nich v době výzkumu metabolický syndrom diagnostikován nebyl, ale většina z účastníků už trpěla nadváhou. Praktickým přínosem této práce nechť jsou doporučení, která jsou popsána výše. 268

269 LITERATURA SEMAN, P. (2012). Možnosti ovlivnění faktorů metabolického syndromu působením komplexu intervenčních činitelů. Nepublikovaná diplomová práce, Masarykova Univerzita, Brno. CHANGES IN ANTHROPOMETRIC INDICATORS IN THE PREVENTION OF METABOLIC SYNDROME CASE REPORTS Pavol SEMAN Department of health promotion, Fakulty of Sports Studies, Masaryk University, Brno, Czech republic SUMMARY The diploma thesis deals with the importance of primary prevention of metabolic syndrome. The aim of our study was to describe changes in selected anthropometric indicators of metabolic syndrome in probands participating in the project " Possibilities of influencing factors of the metabolic syndrome by the complex of intervention factors". The sample consisted of 16 people, 7 men and 9 women with a predisposition to the metabolic syndrome. The intervention program included physical activity, nutritional counseling and cognitive - behavioral therapy. The intervention program lasted 4 months and 7 women completed it. The weight loss occurred in only 3 of these 7 women, when only in one case was pure fat reduction. Key words metabolc syndrome, intervention program, physical aktivity, nutritional counseling, cognitive behavioral therapy 269

270 POROVNÁNÍ HODNOT IN-BODY MUŽŮ A ŽEN PO 3MĚSÍČNÍM SILOVĚ- KONDIČNÍM TRÉNINKU Petra SLÁMOVÁ Masarykova Univerzita, Fakulta sportovních studií, Katedra atletiky, plavání a sportů v přírodě, Brno, Česká Republika RESUMÉ Práce se zabývá aplikací cvičební jednotky napomáhající ke změně složení těla. Pro výzkum bylo prioritou měření bioimpedanční metodou, která nám zajistila výsledky počátečních, průběžných i závěrečných hodnot především zaměřené na rozložení a množství svalové a tukové hmoty. Mnozí z testovaných osob trpěli nadváhou nebo i obezitou I. a II. stupně dle obecného vzorce Body Mass Index a nedostatkem aktivní hmoty těla. Tato řízená skupinová pohybová jednotka byla prováděna dvakrát týdně po dobu 90 minut. Specificky zaměřený cvičební program vytrvalostního charakteru byl rozdělen na kondičně silovou část a část aerobního zatížení. Výzkumný soubor se skládal z 10 osob mužského a ženského pohlaví, kteří se zúčastnili experimentu především z důvodů zpevnění těla a redukce tukové hmoty. Tento výzkum probíhal po dobu 3 měsíců a všichni zúčastnění úspěšně program dokončili. Klíčová slova Fitness, složení těla, redukce tuku, svalovina, pohybová aktivita, aerobní zatížení, intenzita ÚVOD POSILOVACI PROGRAM Požadavek nové koncepce cvičení ve fitness vychází nejen z rychlého vývoje této oblasti, ale také ze změny spektra návštěvníků fitness center a jejich motivace k této aktivitě. Zatímco dříve převládaly motivy kondiční a estetické (změna tvaru těla ve smyslu zvýšení podílu svalové hmoty a redukce podkožního tuku), v současné době u řady návštěvníků fitness center nabývají na váze motivy zdravotní (prevence a terapie bolestí zad, prevence a terapie civilizačních onemocnění apod.), cvičení se stává součástí životního stylu s důrazem na jeho psychohygienický antistresový význam. Nová pojetí posilovacích cvičení vychází vzhledem k tomuto faktu nejen z metodiky kulturistického tréninku, ale také z fyzioterapie, kineziologie, neurofyziologie, tělovýchovného lékařství, psychosomatiky a dalších oborů. Posilovací program má tu výhodu, že ve fitness tréninku je možnost individualizace. Trénink je sestavován pro každého klienta zvlášť a na míru. Záleží na klientovi, zda chce zvětšit objem, zlepšit kondici, nebo redukovat tuk. Vše je přizpůsobováno a případné nedostatky jsou během cvičení upravovány a dolaďovány. Dle vlastního uvážení si upravujeme při tréninkové jednotce hmotnost pomůcek a volíme takové metody, které umožňují splnit naše vytyčené cíle. TĚLESNÁ SKLADBA A METODY JEJÍHO MĚŘENÍ Působení tělesné zátěže na lidský organismus je ze somatometrického hlediska posuzováno hlavně změnami frakcionace tělesné hmotnosti- především úbytku tukové a nárůstu svalové frakce. Úroveň jednotlivých frakci (komponent) celkové tělesné hmotnosti rovněž vypovídá o aktuálním zdravotním stavu a výživě. Pravidelné sledování tělesného složení může bát využito k monitorování efektivity pohybového zatížení, ke sledování 270

271 vhodně či nevhodně zvolených tělesných cvičení při snaze o úpravu tělesné hmotnosti. Informace o proporcionalitě lidského těla, konstituce a tělesné složení považujeme za jednu z důležitých komponent zdravotně orientované zdatnosti. Stavba těla, tělesné složení a tělesné rozměry jsou podstatnými faktory motorické výkonnosti a fyzické zdatnosti. Díky zadaným údajům na bioimpedančním přístroji In-Body (tab. 1) uvádí o měřené osobě (výška, pohlaví a věk)i doporučené hodnoty (normální rozmezí) a mnoho dalších informací. Tab. 1 Ukázka jedné z částí naměřených hodnot přístrojem In-Body HIIT SILOVĚ - KONDIČNÍ TRÉNINK High Intensity Interval Training, tedy intervalový trénink s vysokou intenzitou. Cvičební jednotka spočívá ve střídání vysoké až maximální intenzity s pasivním odpočinkem a standardní doba provádění HIIT se pohybuje od několika málo minut až po několik málo desítek minut. Celá tréninková jednotka včetně rozcvičení a závěrečného uklidnění- strečinku pak může dosáhnout kolem minut. Optimální poměr mezi maximální a nižší intenzitou je 1:2 (např. 30 sekund sprintu, následovaný 60 sekundami chůze), přičemž pokročilejší a zdatnější jedinci mohou zvolit poměr 1:1. Celkový počet těchto intervalů je individuální, dle Tabaty (1996) se jich doporučuje provádět Pro začínající jedince se doporučuje poměr intenzity 1:3. Při tréninku s vysokou intenzitou se spotřebuje více celkové energie, než pro trénink s nízkou intenzitou. Spornou záležitostí je, že při vysoko-intenzivním tréninku je čerpána energie z anaerobního krytí, což není účinné pro spalování tuků. Proto se doporučuje pro úbytek tukové hmoty aktivity s nižší intenzitou (aerobní krytí), při kterém se sice spotřebuje méně energie, ale zato se čerpá z glykogenu a tuku. HIIT však využívá obou metod, takže nejen, že spotřebujete velké množství energie, ale zároveň zapojí i aerobní metabolismus. Při spálení většiny zásob glykogenu při vyšší intenzitě zátěže se totiž po zbytek dne tělo vyživuje právě z tukových zásob. A při výkonu nízkou intenzitou se zase tuky spalují přednostně. Nejefektivnější jsou proto krátké intenzivní aerobní fáze, které znamenají v součtu stejný výdej energie jako delší trénink, ale stojí méně času. Dle Dardena (2004) to byl Arthur Jones, vynálezce zařízení Nautilus, který jako první zjistil, že krátké, intenzivní cvičení může dosáhnout lepších výsledků než dlouhý, aerobní (např. objemový) trénink. Intervalový trénink je často používaný u anaerobního tréninku a aerobního tréninku vysokou intenzitou. Hlavním přínosem této metody je možnost prodloužit čas tréninku na efektivní hladině zatížení. Intervalový trénink se ale dá provádět velkým množstvím způsobů. Intenzita zátěže a poměr mezi dobou práce a dobou odpočinku určuje, do jaké oblasti bude patřit primární efekt provádění tréninku. Intenzita anaerobního tréninku je obecně velmi vysoká. Trénuje se intervalově a efekt je lokální - účinky se projeví jen ve svalech, které jsou zapojené do pohybu. HIIT využívá vysoce intenzivní trénink a umožňuje produkovat ještě větší svalovou hmotu a sílu v kratším čase a získat tak maximální výsledky v tréninkové jednotce. Tento vysoce účinný, osvědčený přístup umožňuje sportovcům dosahovat těch nejvyšších 271

272 výsledků v extrémně časově efektivním tréninku. Tento typ zatížení ovšem není vhodný pro nesportující populaci vzhledem k jeho fyzické náročnosti. CÍL Cílem projektu je porovnat efekt tréninkové metody vytrvalostního zatížení rozdílné intenzity z hlediska redukce tukové složky a růstu svalové hmoty jedince. VÝZKUMNÝ SOUBOR A METODY Výběr výzkumného souboru bylo řízené a zúčastnilo se jej 10 osob z toho 5 mužů a 5 žen. Testované osoby, které se projektu zúčastnily, měly z 55% pouze sedavé zaměstnání, ostatní spojené s pohybem během pracovní činnosti a jejich věk se pohyboval v rozmezí od 25 do 54 let. Všichni zúčastnění se před zahájením kurzu rekreačně věnovali alespoň jednou týdně doplňkové sportovní aktivitě (kolo, běh, tenis, plavání, golf, aj). Do tréninkového programu vstupovali dobrovolně a souhlasili s uveřejněním zjištěných dat. Své zvyklosti, pracovní vytížení, zdravotní aspekty a jejich postoj k pohybovým aktivitám uvedly v dotazníku, který jim byl předložen na začátku celého programu. Měření bioimpedančním přístrojem In Body R20 bylo provedeno při zahájení kurzu, uprostřed a na závěr. Probandům byly pravidelně podávány informace ohledně zdravého stravování. VÝSLEDKY A DISKUZE Předpokládali jsme, že výsledky mužů budou mnohem výraznější v nárůstu svalové hmoty a úbytku tukové složky než u žen. Hypotéza se nám potvrdila, jelikož výsledky mužů se opravdu významně statisticky lišily. U nejvýraznější změny došlo v případě mužů (tab. 2) u testované osoby 5, kde došlo k nárůstu svaloviny o 2,1kg a úbytku tuku o 13,5kg. Narozdíl u žen (tab. 3), kde k nejvýznamnějšímu výsledku se procvičila testovaná osoba 2, které nárůst svaloviny činil 2,1kg a úbytek tukové hmoty 4kg. Což je zajímavé vzhledem ke stejnému nárůstu aktivní tělesné hmoty oproti pasivní. Můžeme tedy tvrdit, že u mužů lze i při různém věkovém zastoupení snadněji pracovat s jejich tělesnou skladnou oproti ženám, kde je velmi odlišný jak přístup k tréninkové jednotce, tak zde mohou hrát role i hormonální změny, které u mužů nejsou v tak výrazné míře zastoupeny. Tab. 2: Testovaní muži JMÉNO KG SVALOVINA (KG) TUK (KG) PŘED PO PŘED PO PŘED PO TM 1 96,0 92,5 42,3 43,4 22,2 17,1 TM 2 TM 3 TM 4 TM 5 78,1 76,4 33,1 34,3 18,7 15,7 93,2 85,3 42,5 44,1 18,7 8,7 95,0 89,2 38,5 38,4 27,7 21,7 87,1 77,0 35,6 37,7 24,8 11,3 Tab. 3: Testované ženy JMÉNO KG SVALOVINA (KG) TUK (KG) PŘED PO PŘED PO PŘED PO TŽ 1 75,5 74,3 25,7 26,4 28,5 26,2 TŽ 2 94,5 89,6 26,2 28,3 40,6 36,6 272

273 TŽ 3 84,3 83,4 30,7 31,6 37,2 35,7 TŽ ,0 23,3 23,4 19,6 18,5 TŽ 5 66,6 64,8 25,2 24,2 20,8 20,5 ZÁVĚR In - Body jakožto bioimpedanční analyzátor tělesné skladby je více využívám v dietologii jako pomocník při léčbě obezity. Po ukončení tohoto výzkumu musíme usoudit, že by měl patřit jako pomocník nejen dietologům ale především fitness trenérům. Díky kvalitám měření totiž mohou upravovat tréninkový plán dle výsledků jednotlivých komponent tělesného složení. Bavíme se tedy o cvičební jednotce v posilovně, jelikož spinning nemůže vynahradit širokou škálu možností a posilovaných svalů. V této aerobní aktivitě totiž nelze v lekci uskutečnit tak razantní změny, aby se měnilo tělesné složení tam, kde právě potřebujeme nebo chceme. Jistými nežádoucími prvky malý počet výzkumných osob, jejich rozdílné tělesné kompozice a věkové skupiny s odlišným přístupem ke cvičení, lehkým zdravotním omezením a jejich účast se pohybovala okolo 83%. Navíc jsme je mohli vést k pozitivním výsledkům pouze v době, kterou strávili při společném tréninku ve fitness centru. V době kdy nebyli pod naším dohledem, nemůžeme s určitostí říci, že se drželi správného životního stylu především, co se týče vyváženého příjmu v závislosti na našem měření. V první řadě jsme ale opět o krok blíže tomu jak vytvořit ideální tréninkovou jednotku, kterou budeme postupně zkracovat, ale budeme dosahovat stále stejným výsledkům díky intervalovému a intenzivnímu zatížení. V tomto výzkumu jsme alespoň několika lidem z veřejnosti ukázali formu cvičení, kterou mohou provozovat již sami a dopomohli jim k výrazně lepší tělesné skladbě. LITERATURA JASON, L., et al. Two weeks of high-intensity aerobic interval training increases the capacity for fat oxidation during exercise in women. The Journal of Physiology, 2006 RIEGEROVÁ, J. a kol. Aplikace tělesné antropologie v tělesné výchově a sportu. 3 vyd. Olomouc: HANEX, ISBN SLÁMOVÁ, P.; Porovnání hodnot Bodystatu ve fitness, Nepublikovaná diplomová práce, Masarykova Univerzita Brno, 2011 SLÁMOVÁ, P.; Porovnání efektivity vybraných vytrvalostních tréninkových metod na odezvu metabolismu, podporu spalování přebytečných tukových rezerv a růst aerobní a anaerobní zdatnosti, Nepublikovaný projekt pro vypracování disertační práce, 2012 TABATA, I., et al. Effects of moderate-intensity endurance and high-intensity intermittent training on anaerobic capacity and VO2max. In: Med Sci Sports Exerc. 1996, 28(10), s Internetové zdroje: BIOSPACE [online]. c 2012 [cit ]. Dostupná na WWW: COMPARISON OF IN-BODY VALUES OF MEN AND WOMEN AFTER 3-MONTH STRENGTH-CONDITIONING TRAINING Petra SLÁMOVÁ Masaryk University, Faculty of Sports Studies, Department of athletics, swimming and outdoor sports activities, Brno, Czech Republic SUMMARY The work deals with the application of exercise unit conducive to change body composition. The research was a priority measurement by bioimpedance method that allows us 273

274 to ensure the results of the beginning, intermediate and final values, primarily focused on the distribution and growth of muscle and reduction fat mass. Many of the test subjects were overweight or obese I. by formula Body Mass Index, and the lack of active body mass. This guided movement unit group was carried out twice a week for 90 minutes. A dedicated training program endurance character was divided into conditioning - power part and the part of aerobic load. Research group composed of 10 male and female, who participated in the experiment, primarily due to strengthening the body and reduce fat mass. This research was carried out for 3-months and all participants successfully completed the program. Key words fitness, body composition, fat reduction, muscle, physical activity, aerobic load, intensity. 274

275 HODNOCENÍ TEMATICKÉHO CELKU KONDIČNÍ CVIČENÍ NA STŘEDNÍ ŠKOLE Pavel ŠMELA Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta telesnej výchovy a športu RESUME Cílem práce bylo získat zpětnou vazbu experimentální skupiny a zhodnotit navržený tematický celek kondiční cvičení na středních školách. Dotazovaný soubor tvořili chlapci a dívky ve věku let z Gymnázia Ladislava Saru v Bratislavě, kteří absolvovali navržený tematický celek kondiční cvičení v rozsahu dvanácti vyučovacích hodin. Výsledky prokazují edukativní, motivační a formativní účinky zvoleného tematického celku na osobnost žáka. 82 % chlapců a dokonce 93% dívek motivoval aplikovaný tematický celek k vykonávání pohybových aktivit ve volnočasových aktivitách. Více jak ½ chlapců i dívek pocítila subjektivní zlepšení kondice. Cvičení s vlastním tělem se stalo nejoblíbenějším cvičením u chlapců i dívek. V preferenci pomůcek činky zůstávají doménou chlapců, dívky inklinují k fitballu. Klíčové slova: tělesná a sportovní výchova, kondiční cvičení, motivace středoškoláků, oblíbenost tematického celku ÚVOD Tělesná a sportovní výchova má nezastupitelné místo mezi vyučovacími předměty na základních i středních školách. I když se v současnosti školní tělesná výchova dostává do pozadí, musíme si uvědomit, že tělesnou výchovou ovlivňujeme zdravotní stav žáka a jeho péči o zdraví. Zdraví jako nejvyšší postavena kvalita v žebříčku hodnot je prioritou vzdělávací oblasti Zdraví a pohyb, kam současná školní tělesná a sportovní výchova patří. Při realizaci pohybových aktivit v tělesné a sportovní výchově bychom měli kromě zdravotního aspektu vycházet z požadavku zájmu, účinnosti a aktuálnosti obsahu aplikovaného tematického celku. Tyto nároky splňují kondiční cvičení, které při správné interpretaci a realizaci od erudovaného a zaníceného pedagoga mohou v žácích vyvolat kromě rozvoje jednotlivých pohybových schopností i zájem o uskutečňování těchto zdraví prospěšných aktivit nejen ve školní tělesné a sportovní výchově, ale i v mimoškolních aktivitách. V oblasti výchovy a vzdělávání pozorujeme nové přístupy. Školní tělesná výchova, její cíle, úkoly, funkce a obsah, se chápe jako součást přípravy pro život a budoucí povolání, což z hlediska civilizačních trendů znamená zaměřit pozornost na vytvoření pozitivního vztahu k pohybu jako jedné z podmínek pro celoživotní aktivitu (Frömel, Novosad, Svozil, 1999). Vaněk (1992) a Sýkora (1994) se ve svých pracích zabývají problematikou školní tělesné výchovy a zdůrazňují nezbytnost orientovat se i na oblast motivace a respektování zvláštností žáka. Na tento fakt poukazuje i Kyselovičová (2007), která uvádí, že v současnosti je potřeba hledat takové formy vyučování, které podnítí zájem žáků a přispějí k vytvoření trvalého vztahu k tělesné výchově a k sportu vůbec. Trvale rostoucí variabilita výchovné a vzdělávací činnosti vyžaduje uplatňování a zlepšování dovedností učitele v realizaci tělovýchovného procesu v oblasti efektivity, aby proces splňoval své cíle (Peráčková, 2006). Úroveň teoretických poznatků a vědomostí ze specifického oboru by měla kulminovat na vrcholu současného poznání i proto, že učitel tělesné výchovy jako jediný z celého pedagogického sboru školy přímo ovlivňuje zdravotní stav žáka (Peráčková, Chromík, 2001). VÝSLEDKY A DISKUZE Po aplikaci dvanáctihodinového tematického celku kondiční cvičení jsme se zajímali o účinnost tohoto programu na motivační sféru žáka. Také jsme tímto krokem chtěli získat zpětnou vazbu od žáků o subjektivních pocitech, oblíbenosti programu a shromáždit tak cenné 275

276 informace a připomínky, které nám mohou sloužit do budoucna k případnému vylepšení tematického celku. Vzor dotazníku najdete v přílohách. SUBJEKTIVNÍ VNÍMÁNÍ NAROČNOSTI TEMATICKÉHO CELKU KONDIČNÍ CVIČENÍ Žáci zúčastnění na výzkumu hodnotili náročnost tematického celku nejčastěji jako vyšší s porovnáním s ostatními hodinami tělesné a sportovní výchovy. Při realizaci tematického celku jsme mohli u žáků vídat vzájemné porovnávání nezvykle propocených triček doprovázející pocit žízně. Na následující vyučovací jednotky si žáci nosili láhve s pitím a někteří dokonce i poprvé v životě použili sprchy v prostorách školy. Obr. 1 Náročnost tematického celku dívky, chlapci EDUKACE, MOTIVACE A UČINNOST TEMATICKÉHO CELKU Další sekce otázek byla zaměřena na získání informací o prospěšnosti tematického celku vzhledem na edukační a motivační stránku žáka. Také žák nám poodhalil své subjektivní vnímání kondice po absolvování tohoto programu. Zvláště oceňujeme edukační přínos celku, který byl dle korespondentů z řad dívek i chlapců stoprocentně účinný v této oblasti. Jestliže tematicky celek přinesl pro žáky nové informace a možnosti ve cvičeních je zde velký předpoklad pro motivaci k činnosti i mimoškolní činnosti. Tuto hypotézu nám potvrzuje vyhodnocení následující otázky týkající se ovlivnění tematickým celkem k pohybové aktivitě po skončení vyučování. Myslíš si, absolvovaný tematický Tě obohatil a přinesli nové informace a možnosti ve cvičení? Obr. 2 Edukační stránka tematického celku kondiční cvičení Ovlivnil Tě tento tematický celek, aby si cvičil i po skončení vyučování? 276

277 Obr. 3 Motivační stránka tematického celku kondiční cvičení Po absolvování tematického celku Tvůj subjektivní pocit úrovně kondice je? Obr. 4 Subjektivní pocit kondice po absolvování tematického celku kondiční cvičení PREFEROVANÉ POMŮCKY A OBLÍBENOST KONDIČNÍCH CVIČENÍ Při realizaci tematického celku kondiční cvičení měli žáci možnost si vyzkoušet cvičit s řadou pomůcek. Některé pro ně byly dostatečně známe a setkali se s nimi v minulosti, řada inovačních pomůcek, které se v současnosti používají nejen ve sportovní přípravě, však byla pro žáky velkou neznámou. Po krátkém popisu a prezentaci inovačních pomůcek jsme je zařadili do vyučovací jednotky, tak aby každý žák měl možnost si danou pomůcku vyzkoušet. Při označování odpovědí měl respondent možnost označit až tři favorizované pomůcky. Z výsledků bychom mohli vyzdvihnout překvapující poznání, že chlapci nepreferují činky ale cvičení s vlastním tělem a dívky jsou nakloněny více používaní instabilních pomůcek jako chlapci. Nepředpokládali jsme velkou oblíbenost kondičních cvičení u žáků, a proto nás výsledky překvapily. U dívek se většina dotázaných svěřila, že aplikované kondiční cvičení je bavily a přinesli emocionální uspokojení. Stejně tomu bylo i skoro u polovice dotázaných chlapců. Další potěšující skutečností je fakt, že si žáci uvědomují, i když je cvičení kondičního typu nebavilo, že i takovéto cvičení je zapotřebí praktikovat z důvodu udržení a ochrany zdraví. 277

278 Absolvované kondiční hodiny: Obr. 5 Preferované pomůcky Obr. 6 Oblíbenost absolvovaného tematického celku kondiční cvičení LITERATURA VANĚK, M K motivaci školní tělesné výchovy. In Telesná výchova & šport. Bratislava : Slovenská vedecká spoločnosť pre telesnú výchovu a šport v spolupráci so Sekciou športu, detí a mládeže MŠ SR, ISSN , 58, 1992, s SÝKORA, F Možnosti skvalitnenia telesnej výchovy na stredných školách v nových spoločenských podmienkach. In Acta Fac. Educ. Phys. Univ. Comenianae, 34, 1994, ISSN , s ,. PERÁČKOVÁ, J., CHROMÍK, M Učiteľ telesnej výchovy. In KOLEKTIV. Didaktika školskej telesnej výchovy. Bratislava : FTVŠ UK a Slovenská vedecká spoločnosť pre telesnú výchovu a šport, 2001, ISBN , s PERÁČKOVÁ, J Time characteristics of teacher and pupil activities at individual kinds of physical education lessons. In Acta Facultatis Educationis Physicae Universitatis Comenianae. Bratislava : Universita Komenského, 2006, publicatio XLVII. ISBN , s KYSELOVIČOVÁ, O Možnosti uplatnenia fitlopty v školskej telesnej výchove. In Metodická priručka zo IV. Europského kongresu FIEP. Bratislava : FTVŠ UK, 2007, ISBN , s

279 FRÖMEL, K., NOVOSAD, J., SVOZIL, Z Pohybová aktivita a sportovní zájmy mládeže. Olomouc : FTK UP, 1999, 173 s. ISBN X. EVALUATION OF THE THEMATIC UNIT FITNESS TRAINING AT HIGH SCHOOL Pavel ŠMELA Comenius University, Faculty of Physical Education and Sports, Bratislava SUMMARY The aim of this thesis is to obtain the feedback of the experimental group and to evaluate designed thematic unit fitness training at high school. The group of respondents consisted of students aged 16-17, attending Ladislav Sara Gymnazium in Bratislava, who had completed designed thematic unit fitness training within twelve lessons. The results demonstrate the educational, motivational and formative effects of selected thematic unit on the student s personality. 82% of boys and even 93% of girls were motivated to perform physical activities in their leissure time by the applied thematic unit. More than ½ of both, the boys and girls, felt subjective improvement in their condition. Excercise with your own body has become the most popular between both. Among dominant aids of the boys belong weight aids whereas girls tend to prefer the fitball. Key words: physical and sport education, fitness training, motivation of the secondary school students, popularity of the thematic unit 279

280 KINEMATIC ANALYSIS OF A SWIMMERS CENTER OF MASS WHEN SWIMMING Michal ČEKAN*, Lukáš ŠOLTÉS*, František HORVÁT*, Branislav HUČKO*, Tatjana MELEG*, Erika ZEMKOVÁ x * Slovak University of Technology in Bratislava Faculty of Mechanical Engineering Department of Applied Mechanics Námestie Slobody 17, Bratislava, Slovakia x Comenius University in Bratislava Faculty of Physical Euducation and Sports Department of Sports Kinantropology SUMMARY The article deals with the measurement of kinematic variables at the COM (center of mass) of a swimmer performing different swim styles using an IMU (inertial measuring unit). The swimmers rotation about the x (roll), y (pitch), and z (yaw) axis is measured as well as the accelerations along each axis. The measurement method provides a direct method for obtaining results since it is mounted on the swimmer s COM. The results contribute useful information about the theory of different swimming styles and would be interesting to expand upon in future experiments. Key words: center of mass, IMU, swimming characteristics, swimming angles, swimming accelerations INTRODUCTION Swimming is a very well-known activity which has applications in health, education, and recreation. Anyone, from children to the physically disabled and even the elderly can participate in swimming, often with positive effects on their health. The application of electronic sensors today to measure the character of different sporting activities is not unheard of. Swimming however, offers a unique challenge in obtaining these parameters or characteristics. This is mainly due to the environment that we are trying to measure in. obviously micro-electro-mechanical-systems are prone to damage when exposed to water. Current quantitative knowledge about a swimmers motion (kinematics) is not very well known. Most articles concentrate on the qualitative assessment of swimming [Bence et. al.]. However, being able to quantitatively measure data while swimming can give us more valuable information about a swimmers technique and swimming in general. The article deals with creating a wireless IMU in an enclosed (waterproof) housing capable of being mounted directly on a swimmer without interfering with their technique. This allows for the measurement of kinematic variables (characteristics) of a swimmers COM during the basic styles of swimming: Freestyle, Butterfly, and Breaststroke. THE THEORY OF SWIMMING Proper swimming technique (styles) is derived from international rules for swimming [Kalecik et. al., Ruzbarsky et. al.] which defines four swim styles: Freestyle, Butterfly, Backstroke, and Breaststroke. Each of these styles has their own technique and body position which requires the cyclic repetition of the limbs and trunk to perform [swimsmooth.com]. All of these motions are interconnected into one smooth motion. One of the more important parameters is body roll, especially in freestyle and backstroke technique, which is defined as the swimmers angle around their long axis, see X in Figure 1. In contrast the butterfly and breaststroke techniques have a lower body roll angle but require a greater rotation in body 280

281 pitch (rotation about the Y axis in Figure 1). The yaw angle is of less importance and should maintain consistently small changes in amplitude to avoid cross-over, a term used to explain over expenditure of energy through the overcompensation of arm strokes. Figure 1: The principle axes of a swimmer and the rotations about them MEASUREMENT AND APPARATUS The article uses a 9 DOF IMU to measure the angle and accelerations of the swimmers COM while performing the four principle swimming styles. The electrical components and battery of the IMU are housed within a waterproof casing and mounted directly on the swimmers COM using an elastic belt. The COM was identified using D. A. Winters anthropometric parameters of the human body. a) 281

Original research papers

Original research papers Pol. J. Sport Tourism, 9, 8-7 DOI:.78/v97---z 8 Original research papers THE IMPACT OF ANKLE JOINT STIFFENING BY SKI EQUIPMENT ON MAINTENANCE OF BODY BALANCE The impact of ski equipment on body balance

More information

What is Physical Fitness?

What is Physical Fitness? What is Physical Fitness? Physical fitness is made up of two components: Skill-related fitness and Health related fitness. Skill related fitness items are factors, which relate to the possibility of you

More information

ANKLE STRENGTHENING INTRODUCTION EXERCISES SAFETY

ANKLE STRENGTHENING INTRODUCTION EXERCISES SAFETY ANKLE STRENGTHENING INTRODUCTION Welcome to your Ankle Strengthening exercise program. The exercises in the program are designed to improve your ankle strength, fitness, balance and dynamic control. The

More information

Prevention & Management of ACL Injury. Ian Horsley PhD, MCSP Lee Herrington PhD, MCSP

Prevention & Management of ACL Injury. Ian Horsley PhD, MCSP Lee Herrington PhD, MCSP Prevention & Management of ACL Injury Ian Horsley PhD, MCSP Lee Herrington PhD, MCSP ACL injury ACL injury 30/100,000, 40% sports injuries (NHS) Limited statistics in UK related to sport Rugby Union 2002-2004

More information

Rehabilitation after ACL Reconstruction: From the OR to the Playing Field. Mark V. Paterno PT, PhD, MBA, SCS, ATC

Rehabilitation after ACL Reconstruction: From the OR to the Playing Field. Mark V. Paterno PT, PhD, MBA, SCS, ATC Objectives Rehabilitation after ACL Reconstruction: From the OR to the Playing Field Mark V. Paterno PT, PhD, MBA, SCS, ATC Coordinator of Orthopaedic and Sports Physical Therapy Cincinnati Children s

More information

Preventing Knee Injuries in Women s Soccer

Preventing Knee Injuries in Women s Soccer Preventing Knee Injuries in Women s Soccer By Wayne Nelson, DC, CCRS The United States has recently seen a rapid increase in participation of young athletes with organized youth soccer leagues. As parents

More information

High Performance Swiss Ball Training

High Performance Swiss Ball Training Presented by CHEK Faculty / Team CHEK Session #339 DEVELOPMENT OF RIGHTING AND TILTING REFLEXES Righting reflexes are used to keep the body upright any time you move across a stable object, such as a balance

More information

Hip Rehab: Things to Consider. Sue Torrence, MS, PT, ATC Lead Physical Therapist

Hip Rehab: Things to Consider. Sue Torrence, MS, PT, ATC Lead Physical Therapist Hip Rehab: Things to Consider Sue Torrence, MS, PT, ATC Lead Physical Therapist Where to Start? Objectives: Discuss injuries related to hip dysfunction Review commonly used functional tests for posteriolateral

More information

LEVEL I SKATING TECHNICAL. September 2007 Page 1

LEVEL I SKATING TECHNICAL. September 2007 Page 1 SKATING September 2007 Page 1 SKATING SKILLS The game of Ice Hockey is a fast-paced, complex, team sport, which demands quick thinking, fast reactions and special athletic skills. Skating is the most important

More information

Archery: Coaching Young Athletes. Developing Fundamental Movement Skills

Archery: Coaching Young Athletes. Developing Fundamental Movement Skills Archery: Coaching Young Athletes Developing Fundamental Movement Skills Make a long term commitment Long Term Athlete Development Long Term Athlete Development (LTAD) is a strategy for helping youngsters

More information

The Insall Scott Kelly Center for Orthopaedics and Sports Medicine 210 East 64th Street, 4 th Floor, New York, NY 10065

The Insall Scott Kelly Center for Orthopaedics and Sports Medicine 210 East 64th Street, 4 th Floor, New York, NY 10065 ANTERIOR CRUCIATE LIGAMENT RECONSTRUCTION POST-OPERATIVE REHABILITATION PROTOCOL 2003 AUTOGRAFT BONE-PATELLA TENDON-BONE and ALLOGRAFT PROTOCOL PHASE I-EARLY FUNCTIONAL (WEEKS 1-2) Goals: 1. Educate re:

More information

Contact us for more info: 020 7736 8191 /

Contact us for more info: 020 7736 8191 / Winter Sports Advanced Ski Exercises - Introduction The following exercises are for individuals who already have a significant level of fitness. If you are unsure as to whether they are appropriate for

More information

Acceleration Introduction: Objectives: Methods:

Acceleration Introduction: Objectives: Methods: Acceleration Introduction: Acceleration is defined as the rate of change of velocity with respect to time, thus the concepts of velocity also apply to acceleration. In the velocity-time graph, acceleration

More information

Pattern Characterization of Running and Cutting Maneuvers in Relation to Noncontact

Pattern Characterization of Running and Cutting Maneuvers in Relation to Noncontact Pattern Characterization of Running and Cutting Maneuvers in Relation to Noncontact ACL Injury Brenna Hearn During running and cutting maneuvers, the anterior cruciate ligament (ACL) is commonly injured

More information

Biomechanics of cycling - Improving performance and reducing injury through biomechanics

Biomechanics of cycling - Improving performance and reducing injury through biomechanics Biomechanics of cycling - Improving performance and reducing injury through biomechanics Biomechanics is the science concerned with the forces that act on the human body and the effects these forces produce.

More information

Mary LaBarre, PT, DPT,ATRIC

Mary LaBarre, PT, DPT,ATRIC Aquatic Therapy and the ACL Current Concepts on Prevention and Rehab Mary LaBarre, PT, DPT,ATRIC Anterior Cruciate Ligament (ACL) tears are a common knee injury in athletic rehab. Each year, approximately

More information

Rehabilitation and Private Pay Applications TRAZER Based Solutions

Rehabilitation and Private Pay Applications TRAZER Based Solutions TRAZER Based Solutions This overview provides the background to assist rehabilitation professionals in evaluating how TRAZER technology can be used to enhance patient care and expand their business opportunities.

More information

Rehabilitation of Sports Hernia

Rehabilitation of Sports Hernia Rehabilitation of Sports Hernia (Involving Adductor Tenotomy, Ilioinguinal Neurectomy and Osteitis Pubis) An appendix follows this protocol for examples of exercises in each phase of rehabilitation. There

More information

ANTERIOR CRUCIATE LIGAMENT INJURY PREVENTION IN NEW ZEALAND. Barry Tietjens Unisports Sports Medicine Auckland

ANTERIOR CRUCIATE LIGAMENT INJURY PREVENTION IN NEW ZEALAND. Barry Tietjens Unisports Sports Medicine Auckland ANTERIOR CRUCIATE LIGAMENT INJURY PREVENTION IN NEW ZEALAND Barry Tietjens Unisports Sports Medicine Auckland NO DISCLOSURES ACL INJURY PREVENTION Knee injuries involving the ACL are common in sport ACL

More information

Pre - Operative Rehabilitation Program for Anterior Cruciate Ligament Reconstruction

Pre - Operative Rehabilitation Program for Anterior Cruciate Ligament Reconstruction Pre - Operative Rehabilitation Program for Anterior Cruciate Ligament Reconstruction This protocol is designed to assist you with your preparation for surgery and should be followed under the direction

More information

1. Cut & plant 6. Hitch Hiker 5-7 cuts on each side 3 x 20-30s. 2. Single-leg jumping 7. Y-position 5-10 reps 2 x 10 reps each arm

1. Cut & plant 6. Hitch Hiker 5-7 cuts on each side 3 x 20-30s. 2. Single-leg jumping 7. Y-position 5-10 reps 2 x 10 reps each arm Beach Volleyball program - Level 1 1. Cut & plant 6. Hitch Hiker 5-7 cuts on each side Keep knee over toe 5-7 cuts on each side Squeeze shoulder blades together Lift arms Thumb pointing upwards 2. Single-leg

More information

Sport-specific Rehabilitation and Performance Programs

Sport-specific Rehabilitation and Performance Programs Sport-specific Rehabilitation and Performance Programs At Cleveland Clinic, we understand athletes. That s why we ve designed an entire range of sport-specific rehabilitation and performance programs to

More information

ACL Reconstruction Rehabilitation Program

ACL Reconstruction Rehabilitation Program ACL Reconstruction Rehabilitation Program 1. Introduction to Rehabilitation 2. The Keys to Successful Rehabilitation 3. Stage 1 (to the end of week 1) 4. Stage 2 (to the end of week 2) 5. Stage 3 (to the

More information

Leg Press Dynamometer and concept of Serial Stretch Loading

Leg Press Dynamometer and concept of Serial Stretch Loading Universal linear motor driven Leg Press Dynamometer and concept of Serial Stretch Loading Dušan Hamar Faculty of Physical Education and Sports, Comenius University, Bratislava, Slovakia Abstract Paper

More information

Providence ACL Injury Prevention and Sports Performance Program. Presented by: Providence Sports Therapy 503-29-SPORT. Keeping athletes in the game

Providence ACL Injury Prevention and Sports Performance Program. Presented by: Providence Sports Therapy 503-29-SPORT. Keeping athletes in the game Providence ACL Injury Prevention and Sports Performance Program Presented by: Providence Sports Therapy 503-29-SPORT Keeping athletes in the game Welcome! Providence Sports Therapy wants to keep athletes

More information

Functional Dumbbell Core Exercises Kevin Yates. Introduction To Functional Dumbbell Core Exercises

Functional Dumbbell Core Exercises Kevin Yates. Introduction To Functional Dumbbell Core Exercises Introduction To Functional Dumbbell Core Exercises Today we live in a technology driven market. This is especially true in the fitness industry. If you take a look inside just about any gym you ll notice

More information

Landing Biomechanics Utilizing Different Tasks: Implications in ACL Injury Research. Adam Hernandez Erik Swartz, PhD ATC Dain LaRoche, PhD

Landing Biomechanics Utilizing Different Tasks: Implications in ACL Injury Research. Adam Hernandez Erik Swartz, PhD ATC Dain LaRoche, PhD A Gender Comparison of Lower Extremity Landing Biomechanics Utilizing Different Tasks: Implications in ACL Injury Research Adam Hernandez Erik Swartz, PhD ATC Dain LaRoche, PhD Anterior Cruciate Ligament

More information

Fitness Fundamentals

Fitness Fundamentals Fitness Fundamentals Participate 2-3/week Duration 30-60 minutes Intensity moderate to vigorous Exercises should be developmentally appropriate, enjoyable and varied. Benefits can include increased Careful

More information

ACL Non-Operative Protocol

ACL Non-Operative Protocol ACL Non-Operative Protocol Anatomy and Biomechanics The knee is a hinge joint connecting the femur and tibia bones. It is held together by several important ligaments. The most important ligament to the

More information

Strength Training For Runners

Strength Training For Runners Strength Training For Runners Be the strongest, fastest athlete you can be Agenda Why to strength train and the benefits Myths about runners and strength training What to do How often Example program About

More information

dotfit Certification Integrated Training

dotfit Certification Integrated Training The Scientific Rationale Today s Society To understand the rationale behind integrated training, it s imperative for the health and fitness professional to first understand the current state of today s

More information

Speed, Agility and Quickness Training Concepts

Speed, Agility and Quickness Training Concepts CHAPTER ELEVEN Speed, Agility and Quickness Training Concepts Objectives After studying this chapter, you will be able to: Describe speed, agility and quickness training and its purpose. Rationalize the

More information

THE INFLUENCE OF WALL PAINTING ON SHOULDER MUSCLE ACTIVITY AND HORIZONTAL PUSH FORCE

THE INFLUENCE OF WALL PAINTING ON SHOULDER MUSCLE ACTIVITY AND HORIZONTAL PUSH FORCE THE INFLUENCE OF WALL PAINTING ON SHOULDER MUSCLE ACTIVITY AND HORIZONTAL PUSH FORCE Background: Patricia M. Rosati and Clark R. Dickerson Department of Kinesiology, University of Waterloo, Waterloo, ON

More information

THE BIG SIX. Six Best Volleyball Strength Training Exercises. By Dennis Jackson, CSCS www.strength-and

THE BIG SIX. Six Best Volleyball Strength Training Exercises. By Dennis Jackson, CSCS www.strength-and THE BIG SIX Six Best Volleyball Strength Training Exercises By Dennis Jackson, CSCS www.strength-and and-power power-for for-volleyball.com THE SQUAT What it is The two most common squatting exercises

More information

BESTest Balance Evaluation Systems Test Fay Horak PhD Copyright 2008

BESTest Balance Evaluation Systems Test Fay Horak PhD Copyright 2008 BESTest Balance Evaluation Systems Test Fay Horak PhD Copyright 2008 TEST NUMBER/SUBJECT CODE DATE EXAMINER NAME EXAMINER Instructions for BESTest 1. Subjects should be tested with flat heeled shoes or

More information

The Core of the Workout Should Be on the Ball

The Core of the Workout Should Be on the Ball The Core of the Workout Should Be on the Ball Paul J. Goodman, MS, CSCS New technology and high priced machines and equipment that claim to aid in enhancing performance have inundated the market in recent

More information

The Human Balance System

The Human Balance System PO BOX 13305 PORTLAND, OR 97213 FAX: (503) 229-8064 (800) 837-8428 INFO@VESTIBULAR.ORG WWW.VESTIBULAR.ORG The Human Balance System A Complex Coordination of Central and Peripheral Systems By the Vestibular

More information

CHAPTER-V SUMMARY, CONCLUSIONS & RECOMMANDATION

CHAPTER-V SUMMARY, CONCLUSIONS & RECOMMANDATION 160 CHAPTER-V SUMMARY, CONCLUSIONS & RECOMMANDATION Summary This research was undertaken to study the effectiveness of biofeedback and autogenic training on performance of Indian sport persons. Sport persons

More information

CHARACTERISTICS OF POSTURAL SWAY IN OLDER ADULTS STANDING ON A SOFT SURFACE

CHARACTERISTICS OF POSTURAL SWAY IN OLDER ADULTS STANDING ON A SOFT SURFACE J. Human Ergol., 34: 35-40, 2005 Communications CHARACTERISTICS OF POSTURAL SWAY IN OLDER ADULTS STANDING ON A SOFT SURFACE HIDEYUKI TANAKA 1* AND TERUO UETAKE 2 1 Human Behaviour Systems Laboratory, Division

More information

Lean on Wii: Physical Rehabilitation With Virtual Reality and Wii Peripherals

Lean on Wii: Physical Rehabilitation With Virtual Reality and Wii Peripherals Lean on Wii: Physical Rehabilitation With Virtual Reality and Wii Peripherals Fraser ANDERSON 1, Michelle ANNETT, Walter F. BISCHOF Department of Computing Science, University of Alberta Abstract. In recent

More information

Dynamics of Vertical Jumps

Dynamics of Vertical Jumps Dr Stelios G. Psycharakis Dynamics of Vertical Jumps School of Life, Sport & Social Sciences, Edinburgh Napier University, Edinburgh, UK Introduction A vertical jump is a movement that is used in a plethora

More information

Body posture or posture control in back pain patients

Body posture or posture control in back pain patients Body posture or posture control in back pain patients André Ljutow Centre for Pain Medicine, Nottwil What is this lecture about? Due to the possibility to measure human posture questions like «What is

More information

ChondroCelect Rehabilitation Program

ChondroCelect Rehabilitation Program ChondroCelect Rehabilitation Program Rehabilitation differs depending on the type and site of the lesion and the patient personal profile. Grouping of the lesions and patient profiles is helpful to ensure

More information

PORUCHY A OBNOVA OBALOVÝCH KONŠTRUKCIÍ BUDOV - Podbanské 2012

PORUCHY A OBNOVA OBALOVÝCH KONŠTRUKCIÍ BUDOV - Podbanské 2012 PORUCHY A OBNOVA OBALOVÝCH KONŠTRUKCIÍ BUDOV Podbanské 2012 CIEĽ A ZAMERANIE KONFERENCIE : Cieľom konferencie je poskytnúť priestor pre prezentovanie nových a aktuálnych výsledkov vedeckej a výskumnej

More information

Special educational needs - Poland

Special educational needs - Poland Special educational needs - Poland Educational Structure Polish law guaranties the equal rights for education to everyone. The Polish education system, under supervision of the Ministry of National Education

More information

PD WARRIOR MODULE 1. Copyright PD Warrior 2012

PD WARRIOR MODULE 1. Copyright PD Warrior 2012 PD WARRIOR MODULE 1 1 PD WARRIOR STATIONS 1 OVERHEAD BALL THROW 2 SQUAT AND STOP 3 SCARF SNATCH 4 LADDER STEP & ARM BURNER 5 DOUBLE STEP TAP 6 BIKE SPRINTS 7 PARTNER BOX 8 BALL SLAMS & BALANCE 9 HELICOPTER

More information

Plyometric Training. Plyometric Training. chapter

Plyometric Training. Plyometric Training. chapter chapter 16 Plyometric Training Plyometric Training David H. Potach, PT; MS; CSCS,*D; NSCA-CPT,*D Donald A. Chu, PhD; PT; ATC; CSCS,*D; NSCA-CPT,*D; FNSCA Chapter Objectives Explain the physiology of plyometric

More information

Biomechanical Analysis of the Deadlift (aka Spinal Mechanics for Lifters) Tony Leyland

Biomechanical Analysis of the Deadlift (aka Spinal Mechanics for Lifters) Tony Leyland Biomechanical Analysis of the Deadlift (aka Spinal Mechanics for Lifters) Tony Leyland Mechanical terminology The three directions in which forces are applied to human tissues are compression, tension,

More information

Physics 160 Biomechanics. Newton s Laws

Physics 160 Biomechanics. Newton s Laws Physics 160 Biomechanics Newton s Laws Questions to Think About Why does it take more force to cause an object to start sliding than it does to keep it sliding? Why is a ligament more likely to tear during

More information

Post Operative Total Knee Replacement Protocol Brian White, MD www.western-ortho.com

Post Operative Total Knee Replacement Protocol Brian White, MD www.western-ortho.com Post Operative Total Knee Replacement Protocol Brian White, MD www.western-ortho.com The intent of this protocol is to provide guidelines for progression of rehabilitation. It is not intended to serve

More information

Understanding Planes and Axes of Movement

Understanding Planes and Axes of Movement Understanding Planes and Axes of Movement Terminology When describing the relative positions of the body parts or relationship between those parts it is advisable to use the same standard terminology.

More information

Q4E Case Study 21. Gait Analysis: Effect of an unstable shoe construction

Q4E Case Study 21. Gait Analysis: Effect of an unstable shoe construction Q4E Case Study 21 Gait Analysis: Effect of an unstable shoe construction Introduction Linear and angular kinematics during walking have been widely analysed whilst waking barefoot and in shoes (Lythgo

More information

Subchapter B. Middle School

Subchapter B. Middle School Chapter 116. Texas Essential Knowledge and Skills for Physical Education Subchapter B. Middle School Statutory Authority: The provisions of this Subchapter B issued under the Texas Education Code, 28.002,

More information

MECHANICS, MOTION AND MOVEMENT

MECHANICS, MOTION AND MOVEMENT MECHANICS, MOTION AND MOVEMENT Motion LINEAR MOTION - When a body moves in a straight or curved line, with all its parts moving the same distance, in the same direction and at the same speed. E.g. Linear

More information

PREVENTING ACL INJURIES IN SOCCER. By Brian Goodstein, MS, ATC, CSCS

PREVENTING ACL INJURIES IN SOCCER. By Brian Goodstein, MS, ATC, CSCS PREVENTING ACL INJURIES IN SOCCER By Brian Goodstein, MS, ATC, CSCS ACL injuries can be devastating to a soccer player s competitive season. For this reason, reputable medical institutions like the Cincinnati

More information

Knee sprains. What is a knee strain? How do knee strains occur? what you ll find in this brochure

Knee sprains. What is a knee strain? How do knee strains occur? what you ll find in this brochure what you ll find in this brochure What is a knee strain? How do knee strains occur? What you should do if a knee strain occurs. What rehabilitation you should do. Example of a return to play strategy.

More information

Gymnázium, Obchodní akademie a Jazyková škola s právem státní jazykové zkoušky Hodonín. Sports. Pracovní list

Gymnázium, Obchodní akademie a Jazyková škola s právem státní jazykové zkoušky Hodonín. Sports. Pracovní list Sports Pracovní list Číslo projektu Číslo materiálu Autor Tematický celek CZ.1.07/1.5.00/34.0266 VY_32_INOVACE_ZeE_AJ_4OA,E,L_11 Mgr. Eva Zemanová Anglický jazyk využívání on-line slovníků a testů Ročník

More information

Workflow 4. Elite sitting volleyball players have better trunk control than healthy untrained individuals

Workflow 4. Elite sitting volleyball players have better trunk control than healthy untrained individuals Workflow Elite sitting volleyball players have better trunk control than healthy untrained individuals Journal: Adapted Physical Activity Quarterly Manuscript ID: Draft Manuscript Type: Original Research

More information

Kelly Corso MS, ATC, CES, FMSC, CSST

Kelly Corso MS, ATC, CES, FMSC, CSST ACL Injury Prevention Program Kelly Corso MS, ATC, CES, FMSC, CSST What is the ACL??? The ACL or anterior cruciate ligament, attaches the front top portion of the shin bone (tibia) to the back bottom portion

More information

QUESTION I HAVE BEEN ASKED TO REHAB GRADE II AND III MCL INJURIES DIFFERENTLY BY DIFFERENT SURGEONS IN THE FIRST 6WEEKS FOLLOWING INJURY.

QUESTION I HAVE BEEN ASKED TO REHAB GRADE II AND III MCL INJURIES DIFFERENTLY BY DIFFERENT SURGEONS IN THE FIRST 6WEEKS FOLLOWING INJURY. QUESTION I HAVE BEEN ASKED TO REHAB GRADE II AND III MCL INJURIES DIFFERENTLY BY DIFFERENT SURGEONS IN THE FIRST 6WEEKS FOLLOWING INJURY. SOME ARE HINGE BRACED 0-90 DEGREES AND ASKED TO REHAB INCLUDING

More information

JUNIPERO SERRA VOLLEYBALL OFF SEASON TRAINING SCHEDULE

JUNIPERO SERRA VOLLEYBALL OFF SEASON TRAINING SCHEDULE JUNIPERO SERRA VOLLEYBALL OFF SEASON TRAINING SCHEDULE 2007 OFF SEASON WORKOUT Our off season workout is centered around Speed, Agility & Quickness which are athletic attributes that are very trainable

More information

EXERCISE INSTRUCTIONS 1

EXERCISE INSTRUCTIONS 1 EXERCISE INSTRUCTIONS 1 Contents ANKLE TOUCHES... 4 BACK EXTENSIONS... 4 BACK REVERSE FLYES... 4 BALL ROLL... 4 BASKETBALL SQUATS... 4 BEAR CRAWL... 4 BICEP CURL (Resistance Band)... 4 BOXING JABS... 5

More information

The Use of the Lokomat System in Clinical Research

The Use of the Lokomat System in Clinical Research International Neurorehabilitation Symposium February 12, 2009 The Use of the Lokomat System in Clinical Research Keith Tansey, MD, PhD Director, Spinal Cord Injury Research Crawford Research Institute,

More information

Susan Anthony Geisler, PT, MA, LAT, ATC Curriculum Vitae sag52@cornell.edu

Susan Anthony Geisler, PT, MA, LAT, ATC Curriculum Vitae sag52@cornell.edu Susan Anthony Geisler, PT, MA, LAT, ATC Curriculum Vitae sag52@cornell.edu EDUCATION Master of Arts, Sports Medicine (1991) Bachelor of Science, Physical Therapy (1984) University of North Carolina, Chapel

More information

FUNCTIONAL STRENGTHENING

FUNCTIONAL STRENGTHENING FUNCTIONAL STRENGTHENING *This group of exercises are designed to increase leg and core endurance and stability as related to bipedal functional activities. *Perform this program for 4-6 weeks. It is ideal

More information

Noyes Knee Institute Rehabilitation Protocol for Primary ACL Reconstruction: Early Return to Strenuous Activities

Noyes Knee Institute Rehabilitation Protocol for Primary ACL Reconstruction: Early Return to Strenuous Activities Noyes Knee Institute Rehabilitation Protocol for Primary ACL Reconstruction: Early Return to Strenuous Activities 1-2 3-4 5-6 7-8 9-12 4 5 6 7-12 Brace: immobilizer for patient comfort () minimum goals:

More information

Review of Last Lecture - TE

Review of Last Lecture - TE Gait Review of Last Lecture - TE Interventions to increase flexibility Generating muscle force depends on Open chain vs. closed chain PNF Balance strategies Benefits of aerobic exercise Gait An individual

More information

University of South Florida, Tampa, FL. Nutrition Laboratory

University of South Florida, Tampa, FL. Nutrition Laboratory Bill Campbell, PhD, CSCS, FISSN Assistant Professor of Exercise Science at the University of South Florida, Tampa, FL. Director of the Exercise and Performance Director of the Exercise and Performance

More information

Screening Swimmers for Injuries. What we know about injury screening for swimmers

Screening Swimmers for Injuries. What we know about injury screening for swimmers Screening Swimmers for Injuries What we know about injury screening for swimmers About me Dr. G. John Mullen, DPT, CSCS G. John Mullen received his Doctorate in Physical Therapy at the University of Southern

More information

2002 Functional Design Systems

2002 Functional Design Systems 1. Proprioceptive sensitivity has to do with not being too sensitive but being sensitive enough. 2. The hammies have a lot to do with all three planes of function. 3. In upright function, knee flexion

More information

Rehabilitation after ACL Reconstruction

Rehabilitation after ACL Reconstruction Rehabilitation after ACL Reconstruction John Nyland, DPT, EdD Artur Proniewicz, MD Paul Mazzone, BS Athletic Training Program Kosair Charities College of Health and Natural Sciences Spalding University,

More information

Body-Area Instrumentation for Avoidance of Workplace Injury

Body-Area Instrumentation for Avoidance of Workplace Injury Body-Area Instrumentation for Avoidance of Workplace Injury Thomas D.C. Little Robert C. Wagenaar Collaboration between: BU s Electrical and Computer Engineering Department BU s Department of Physical

More information

ABOUT US. Why train using the ACTIV8 Program? - Restoration of movement. Performance Enhancement & Injury Prevention

ABOUT US. Why train using the ACTIV8 Program? - Restoration of movement. Performance Enhancement & Injury Prevention ABOUT US Mission Statement - ACTIV8 Strength and Conditioning Program is committed to providing training experience for each participant. Our focus is on building a strong and functionally fit human being

More information