ISSN X ročník VI

Transcription

1 ISSN X ročník VI

2 ZAUJÍMAVOSTI V ČÍSLE Parametre kvality omietok Aktuální problémy oceňování podniků v České republice Analýza spůsobů a následků poruch V NASLEDUJÚCOM ČÍSLE PRIPRAVUJEME STAVEBNÍCTVO Stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností v rámci aktualizácie predpisov Koeficient nárastu cien Kvalita a spoľahlivosť v stavebníctve PODNIKOVÉ HOSPODÁRSTVO Aktualizácia predpisov o stanovení hodnoty majetku STÁLE RUBRIKY Príklady znaleckých posudkov INFORMÁCIE - najnovšie informácie z MS SR a ÚSI ŽU v Žiline VÝZVA K AUTORSKEJ SPOLUPRÁCI Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, vydavateľ časopisu ZNALECTVO, vyzýva k autorskej spolupráci všetkých, ktorých vedomosti, poznatky a skúsenosti zo znaleckej činnosti môžu prispieť k vysokej odbornej úrovni jeho obsahu. Ponúkame autorskú spoluprácu vybraným prispievateľom podľa edičného plánu jednotlivých čísiel. Rovnako však uverejníme i články a príspevky, ktoré nám zašlete na uverejnenie z vlastnej iniciatívy. Radi uverejníme i ohlasy na úroveň časopisu, požiadavky na jeho obsah i prípadné kritické ohlasy, ktoré prispejú k ďalšiemu skvalitňovaniu našej práce.

3 OBSAH: INHALT: ROZHOVOR S prof. Ing. MILOŠOM MAŘÍKOM, CSc. DAS GESPRÄCH MIT Prof. Ing. MILOŠOM MAŘÍKOM, CSc Cyril Klinec PARAMETRE KVALITY OMIETOK DIE PARAMETER DER VERPUTZQUALITÄT... 3 Alena Roštárová, Michal Holík PLATNÝ CENOVÝ PREDPIS? AKO ĎALEJ? DER GÜLTIGE PREISVORSCHRIFT? UND WEITER?... 5 Oto Janík, Ľubomír Hurajt POZNÁMKY K OCEŇOVANIU POZEMKOV DIE NOTIZEN ZU DER GRUNDSTÜCKEBEWERTUNG... 7 Jaroslav Menčík FMEA ANALÝZA SPŮSOBŮ A NÁSLEDKŮ PORUCH FMEA ANALYSE DES VERFAHRENS UND DER FOLGE DER STÖRUNGEN Ľubomír Hurajt HODNOTENIE OPOTREBENIA BUDOV PRI REÁLNEJ DEĽBE NOSNÉ KONŠTRUKCIE DIE BEWERTUNG DER BAUABNUTZUNG BEIM REALTEILUNG DIE TRÄGLICHEN KONSTRUKTIONEN Ivan Hyben OCEŇOVANIE PLOTOV V ČLENITOM TERÉNE DIE BEWERTUNG DER ZÄUNE IN DEM GLIEDERTEN GELÄNDE...20 Jozef Zajac, Mária Karaková SPRÁVNY NÁVRH STREŠNÉHO SYSTÉMU BRAMAC POKRAČOVANIE č. 2 DER VERWALTUNGSVORSCHLAG DES DACHSYSTEMS BRAMAC (TEIL N. 2) Ivan Hyben, Ľubomír Hurajt STARŠIE CENOVÉ PREDPISY OCEŇOVANIE OD ROKU DIE ÄLTERE PREISVORSCHRIFTEN DIE BEWERTUNG VON JAHRE Miloš Mařík AKTUÁLNÍ PROBLÉMY OCEŇOVÁNÍ PODNIKŮ V ČESKÉ REPUBLICE DIE AKTUELLE PROBLEME IN DER BETRIEBSBEWERTUNG IN DER TSCHECHISCHE REPUBLIK...27 Ľubomír Hurajt, Ladislav Kapasný PROBLEMATIKA SKÚŠANIA STAVEBNÝCH MATERIÁLOV A VÝROBKOV V ZNALECKÝCH POSUDKOCH DIE PROBLEMATIK DER UNTERSUCHUNG VON DEN BAUMATERIALEN UND DEN ERZEUGNISSEN IN DEN KENNERBEURTEILEN...37 INFORMÁCIE - POKYNY - OZNAMY 41 AKTUÁLNE INDEXY CIEN STAVEBNÝCH PRÁC 3. ŠTVRŤROK 2001 AKTUELLE PREISINDENEN VON BAULICHEN ARBEITEN 3. QUARTAL To, čo v sekunde stratíš, nenadobudneš celú večnosť. Fridrich Schiller ZNALECTVO ISSN X je odborný časopis, v ktorom sú publikované dosiaľ neuverejnené práce z odborov STAVEBNÍCTVO A PODNIKOVÉ HOSPODÁRSTVO, z výskumu, organizácie a riadenia znaleckej činnosti v SR. Je určený technickým znalcom, znaleckým ústavom a organizáciám, štátnym orgánom, komerčným a iným organizáciám, ktoré využívajú znalecké posudky. Vytlačené z originálov zaslaných autormi. VŠETKY PRÁVA VYHRADENÉ. KOPÍROVAŤ, ROZMNOŽOVAŤ A ŠÍRIŤ TOTO DIELO ALEBO JEHO ČASŤ BEZ SÚHLASU VYDÁVATEĽA JE TRESTNÉ. Vychádza 4x ročne. Vydáva a distribuuje: ŽILINSKÁ UNIVERZITA - ÚSTAV SÚDNEHO INŽINIERSTVA V ŽILINE, Tlač: EDIS - vydavateľstvo ŽU V Žiline, Adresa redakcie: Žilinská univerzita, Ústav súdneho inžinierstva, Moyzesova 20, Žilina, tel.: 041/ , ustr , fax: 041/ , lubo@mt.sknet.sk Šéfredaktor: Ing. Ľubomír Hurajt, zástupca šéfredaktora: Ing. Marián Vyparina, technický redaktor: Miroslav Pfliegel Redakčná rada: Prof. Ing. Ján Bujňák, CSc. - predseda. Členovia: Ing. Jozef Faith, CSc., Ing. Ľubomír Hurajt, Doc. Ing. Ladislav Kapasný, CSc., Doc. Ing. Cyril Klinec, CSc., Ing. Ján Milata, Ing. Alžbeta Nováková, Ing. Iveta Sedlaková, Doc. Ing. Ján Svrček, CSc., Ing. Mikuláš Szilágyi, CSc., Prof. Ing. Jozef Zajac, DrSc. Obálka: Banská Štiavnica; Foto: Ing. Miroslav Pfliegel, CSc.

4 ROZHOVOR S Prof. Ing. MILOŠOM MAŘÍKOM, CSc. Na otázky spolupracovníka našej redakcie Ing. Mikuláša Szilágyiho odpovedal prof. Ing. Milošom Maříkom, CSc. vedúci Katedry financií a oceňovania podnikov Vysokej školy ekonomickej v Prahe ROZHOVOR 2 1. Pán profesor, aké boli vaše cesty k ekonómii a najmä k finančnej náuke? Moje cesta k ekonomii začala pravděpodobně mnohem dříve, než u většiny mých vrstevníků. Studoval jsem sice střední školu technického zaměření byla to střední škola elektrotechnická, ale od základní školy jsem se zájmem studoval historii, především období od 18. století do poloviny 20. století. Brzy jsem zjistil, že v historii měly zpravidla největší slovo nejbohatší státy, státy ekonomicky nejvyspělejší. Ty měly největší možnosti vojenské a zpravidla i politické. Přes historii se tak odvíjel můj zájem o ekonomii a finance. 2. Ako ste sa dostali k znaleckej činnosti a k oceňovaniu podnikov? Moje cesta ke znalecké činnosti započala asi v roce 1986, kdy jsem měl možnost navštívit Spolkovou republiku Německo. Na rozdíl od svých kolegů, kteří nakupovali různé zajímavé zboží, jsem jako vždy nakupoval odbornou literaturu. Mimo jiné známou publikaci pana profesora Wöhe, která obsahovala zajímavou kapitolu k oceňování podniků. Po ní následovaly další. Zprvu to byl jen soukromý zájem. Po roce 1989 jsem otevřel volitelný předmět na téma Akvizice a oceňování podniků, napsal první skripta. Jen pro zajímavost, s otevřením tohoto prvního předmětu jsem měl určité potíže, neboť akreditační komise měla tenkrát námitky proti jeho názvu s odůvodněním, že nikdo neví, co znamená pojem akvizice podniků. Od té doby však uplynula již řada let, má výuka oceňování se rozrostla na několik předmětů tvořících určitý systém. Mezitím jsem stále myslel na to, že výuka založená pouze na prostudované literatuře bez úzkého kontaktu na praxi nemůže být nikdy tak kvalitní, jak by bylo potřeba. A to byla zase má cesta k praktické znalecké činnosti a k Institutu oceňování majetku založeném při Vysoké škole ekonomické v Praze. 3. Ste zakladateľom a dlhoročným riaditeľom Institutu oceňování majetku. V čom vidíte ich ťažiskovú úlohu v systéme organizácie a riadenia znaleckej činnosti v podmienkach Českej republiky? Vprvní polovině devadesátých let se v České republice rychle rozvíjela znalecká činnost jako důsledek nových požadavků plynoucích ze zcela změněných společenských podmínek. Rozmach nové odborné činnosti samozřejmě vyžadoval i odborné znalosti a dovednosti, které dříve v tomto rozsahu a kvalitě nebylo zapotřebí. Nových úkolů ve vzdělávání se rychle ujímal soukromý sektor. Protože se jednalo především o vzdělávání ekonomického charakteru, nemohla Vysoká škola ekonomická zůstat stranou. Významnou úlohu Institutu oceňování majetku vidím v systematickém zvyšování kvalifikace a úrovně práce naší široké odhadcovské obce formou systematicky vedených specializačních kursů. Se vzděláváním úzce souvisí činnost publikační, které nyní přikládáme stále větší význam. Nejde jen o publikace profesorů a docentů z Vysoké školy ekonomické, kteří spolupracují s Institutem oceňování majetku. Aktuální potřeby praxe nutí oceňovatele, aby rychle hledali řešení různých praktických problémů. Považuji za důležité, aby svá, mnohdy originální řešení, která často nemají obdobu ani ve světové literatuře, mohli co nejrychleji publikovat. Za třetí hlavní úkol považuji činnost Institutu oceňování majetku jako znaleckého ústavu, který je často pověřován zvlášť složitými případy. Nemůžeme totiž dost dobře učit něco, co sami prakticky neprovádíme. K našim úlohám však patří také například konzultace pro příslušná ministerstva České republiky, podíl na přípravě nových vyhlášek a zákonů v oblasti oceňování apod. 4. Náš časopis najmä v ostatnom období sa usiluje posilniť rozvoj znaleckých činností v odbore podnikové hospodárstvo a vytvoriť priestor aj pre rozvoj medzinárodných kontaktov. Čo by ste na naše smerovanie povedali? Mohu říci jen jediné. Velmi bych tento váš záměr přivítal a v rámci svých možností bych se snažil jej podpořit. Současná praxe si postupně vynucuje vznik a rozvoj dalších znaleckých oborů, včetně oborů vycházejících z hlavních specializací podnikového hospodářství. V rámci našeho institutu například nyní usiluji o založení nové sekce zaměřené na znalectví v oblasti účetnictví, ale to považujeme za první krok. Získali jsme rovněž oprávnění ke znalecké činnosti v oboru obchodování s cennými papíry. Je zřejmé, že pro rozvoj znalecké činnosti je potřebné ještě mnoho udělat. Naše podmínky byly a dosud jsou přece jen v mnohém odlišné od rozvinutých západních zemí. Musíme řešit problémy, pro které ne vždy nacházíme již hotová řešení ve vyspělých zemích. Vzájemné kontakty mohou dát podnět k tvorbě důležitých synergií, které mohou využít obě strany. Rozhovor pripravil: Ing. Mikuláš Szilágyi, CSc. ZNALECTVO 4/2001

5 PARAMETRE KVALITY OMIETOK Cyril Klinec * PARAMETRE KVALITY OMIETOK Úvod Obdobie masívnej investičnej výstavby v šesťdesiatych a osemdesiatych rokoch sa negatívne prejavilo na kvalite stavebných prác a stavieb. Spoločenské požiadavky na výstavbu nových stavieb výrazne presahovali kapacitu stavebných podnikov, čo viedlo k určitému diktátu stavebných dodávateľských organizácií. Kvalita stavebných prác výrazne klesala a zaostávala za kvalitou stavieb v zahraničí. Preto napr. pri oceňovaní stavieb podľa 22 táto skutočnosť sa prejavila v koeficiente kvality, ktorý sa do výpočtu zaviedol v číselnej hodnote 0,7 až 0,9. V súčasnom období je problematika kvality sčasti riešená výskumnou činnosťou s výrazným publikačným prejavom v oblasti manažmentu kvality aplikáciou noriem ISO radu Problematike konkrétnej kvality stavebných prác, stavebných procesov však nie je venovaná dostatočná pozornosť, riešenie problematiky manažmentu kvality nie je komplexným riešením kvality stavieb. Vyšší dôraz na kvalitu, formulovanie parametrov kvality stavebných prác a stavebných procesov a ich aplikácia v stavebnej praxi sú nutným predpokladom pre zlepšenie súčasného nie uspokojivého stavu v oblasti kvality stavebných prác a kvality stavieb. Článok je teda skromným príspevkom k riešeniu tejto problematiky. Kvalitu vo všeobecnom ponímaní môžeme definovať ako schopnosť výrobkov alebo veci plniť požadované funkcie. Je teda potrebné predovšetkým definovať a analyzovať funkcie, ktoré má zabezpečovať. Hlavnou funkciou vnútorných a vonkajších omietok je ochrana podkladových konštrukcií proti negatívnym vplyvom prostredia a vhodne navrhnutá a zhotovená vnútorná omietka spolu s následnou filmotvornou povrchovou úpravou pôsobí ako regulátor vlhkosti. Pri omietkach, ktorých spojivom je vápno, je dôležitý dezinfekčný účinok. Nie je zanedbateľná ani vzhľadový a estetický účinok omietok. Kvalita a životnosť omietok sú výrazne ovplyvnené výberom optimálneho druhu vzhľadom na vlastnosti prostredia. Triedenie Podľa polohy sú omietky rozdelené na vnútorné a vonkajšie, podľa počtu vrstiev na jednovrstvové a viacvrstvové, podľa použitého spojiva na výrobu malty sú tradičné druhy delené na omietky vápenné, vápenocementové a cementové. Omietky patria medzi dokončovacie práce, v záujme zachovania celistvosti (bez poškodenia trhlinami a prasklinami) odporúča sa so začatím omietania až po dosadnutí stavby. Vnútorné a vonkajšie omietky je možné zhotovovať len pri minimálnej teplote vzduchu + 5 C. Vnútorné omietky je možné realizovať v zimnom období v uzavretých temperovaných priestoroch steplotou najmenej + 5 C. Táto teplota sa má udržiavať 2 až 3 dni pred začatím omietania, počas omietania a vysychania omietky. Teplota vzduchu vo vnútorných omietaných priestoroch sa zisťuje pri vonkajších stenách vo výške 0,5 m nad podlahou. Omietanie patrí medzi mokré procesy, sú teda nutné technologické prestávky, a to: pred začatím procesu omietania, v priebehu omietania a po skončení omietania. Technologická pres estávka a pred začatím omietania Omietky nie je možné zhotoviť na čerstvé a vlhké murivo, pretože vlhkosť v murive by zostala zakonzervovaná. Maximálna prípustná vlhkosť muriva pred začatím omietania je: 4,0 % pri murive z pálených tehál, 3,5 % pri murive z vápenopieskových tehál, 4,0 % pri murive z betónových tehál a tvárnic, 6,0 % pri murive z ľahkých betónových tvárnic, 8,0 % pri murive z pórobetónových a kremelinových tvárnic. Technologická prestávka v priebehu omietania je nutná z dôvodu zabezpečenia priľnavosti medzi jednotlivými vrstvami u viacvrstvových omietok. Technologická prestávka po skončení omietania je nutná pre zabezpečenie priľnavosti filmotvorných povrchových úprav (maľby, nátery, tapety) na povrchu lícovej vrstvy omietky. STN Zhotovovanie murovaných konštrukcií triedi vnútorné omietky takto: omietka na drôtenom a keramickom pletive, omietka na betónových a kamenných plochách, vápenná omietka hrubá (nezatrená) a zatrená, vápenná omietka hladká, vápenná štuková omietka, vápenná štuková omietka s prísadou sadry (vápenosadrová), sadrová omietka, vápenocementová omietka a cementová omietka zatrená, cementová omietka hladká, cementová omietka s vypaľovaným povrchom. Vonkajšie omietky: hrubá vápenná a vápenocementová omietka, vápenná omietka, štuková omietka, šľachtená omietka vápenocentová striekaná, škrabaná, * Doc. Ing. Cyril Klinec, CSc., Katedra technológie stavieb a s.l., Moyzesova 36, Stavebná fakulta TU Košice. 3

6 PARAMETRE KVALITY OMIETOK viacfarebná omietka, šľachtená omietka cementová z umelého kameňa hladená, vymývaná vodou, kamenársky opracovaná. Pre zabezpečenie prioritnej funkcie ochrany podkladových konštrukcií je dôležitá priľnavosť omietky k povrchu podkladových konštrukcií. Pred začatím omietania musia byť povrchy podkladu vyrovnané, očistené, zbavené prachu a nečistoty, mastných škvŕn a na povrch vystupujúcich soli. Tieto soli vynášané na povrch podkladu vplyvom kapilárnych solí sú často príčinou predčasnej korózie a degradácie omietky. Pri príprave podkladu je potrebné venovať ich odstráneniu zvýšenú pozornosť. Odporúča sa ich vhodným spôsobom neutralizovať a potom mechanicky odstrániť. Bezprostredne pred omietaním je potrebné povrch podkladu navlhčiť. Priľnavosť omietky k podkladu je spôsobená fyzickými a chemickými účinkami. Malta dopadá na povrch podkladu určitou rýchlosťou a vniká do nerovnosti povrchu podkladu. Pri nanášaní malty iným spôsobom sa odporúča omietku do nerovnosti podkladu zatláčať napr. hladením. Chemické účinky sú spôsobené hydratáciou (tvrdnutím) spojiva. V jarnom období sa môžu vonkajšie omietky zhotovovať len za podmienky, ak priemerná denná teplota 3 po sebe nasledujúcich dní je vyššia ako + 5 C a ak nie sú očakávané teploty pod 0 C. Priemerná denná teplota sa vypočíta ako aritmetický priemer teploty nameranej o 7, o 14 a 2* o 21 h. V jesennom období sa musia vonkajšie omietky ukončiť ak 3 po sebe nasledujúce dni priemerná denná teplota klesne pod + 5 C alebo sú už očakávané teploty pod 0 C. Priľnavosť omietky k povrchu podkladu a medzi jednotlivými vrstvami je výrazne ovplyvnená kvalitou malty. Kontroluje sa ľahkým poklepom, pričom nesmie vydávať dutý zvuk, ktorý je prejavom nedokonalej priľnavosti. Rovinnosť povr vrchu omietok ok a lícovanie so záväznými povr vrchovými úpravami ami Povrch hotových omietok na rovných plochách má byť vždy rovný. Omietky oblých plôch musia mať požadovaný tvar. Prechod medzi omietkou stropu a stien tvorí fabion o polomere do 50 mm, alebo ostrá hrana bez viditeľných vĺn. Nárožia vnútorných omietok, ktorých povrch je ohrozený mechanickým poškodením sa zaobľujú v polomere 50 mm, pričom podklad (murivo) musí byť prisekané. Inak sa zaobľuje v polomere 3 až 8 mm. Ostré hrany sa zhotovujú len tam, kde sú projektom vyslovene predpísané. Všetky styky omietok musia byť hladké a po vyschnutí musí byť povrch aj v mieste styku celistvý. Ak lícuje omietka steny s neomietaným drevom, betónom, kameňom, oceľou a pod., oddelí sa škárou širokou aspoň 5 mm a hlbokou 5 mm, aby sa zabránilo trhaniu povrchu. Povrch omietky nesmie mať odutiny a praskliny alebo iným spôsobom porušenú celistvosť povrchu. Môže obsahovať vlasové trhlinky spôsobené zmraštením malty. STN a STN stanovujú tieto medzné (hraničné ) odchýlky celkovej rovinnosti povrchu vnútorných rovinných plôch stien a podhľadov stropov s dokončeným povrchom v mm takto: Medzné odchýlky v mm pre rozmer plochy v m Druh plochy do 1,0 1,0 do 4,0 4,0 do 10,0 viac ako 10,0 miestnosti pre pobyt osôb ostatné Medzné odchýlky miestnej rovinnosti povrchov vnútorných rovinných plôch stien a podhľadov stropov s dokončeným povrchom v mm. Druh plochy Medzné odchýlky v mm pre vzťažnú dĺžku meracej laty mm steny a podhľad miestnosti pre pobyt 2 stropov osôb ostatné 3 Za priestory pre pobyt osôb sa považujú hlavne bytové priestory, pracovne a rokovacie miestnosti budov občianskeho vybavenia, spoločenské priestory a pod. a priestory budov, ktoré k ním vedú (chodby, vstupná hala a pod.). Kvalita a životnosť prvkov dlhodobej ale aj krátkodobej životnosti navzájom úzko súvisia. Navzájom sa ovplyvňujú a doplňujú, ovplyvňujú úžitkové vlastnosti stavieb a režijné náklady počas ich užívania. Článok je vypracovaný v súlade s ustanoveniami platnej STN s účinnosťou od Príspevok nadväzuje na riešenie výskumnej úlohy VEGA číslo 1/7302/20 Projektový manažment v stavebníctve. Lektoroval: Doc. Ing. Ladislav Kapasný, CSc. 4 ZNALECTVO 4/2001

7 PLATNÝ CENOVÝ PREDPIS? A AKO ĎALEJ? Alena Roštárová, Michal Holík * PLATNÝ CENOVÝ PREDPIS? AKO ĎALEJ? 1.. Úvod V tomto období si znalecká verejnosť pripomenula okrúhle 10. výročie platnosti vyhlášky Ministerstva financií SR č. 465/1991 Zb. z o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení vyhlášky MF SR č. 608/1992 Zb. s účinnosťou , v znení vyhlášky MF SR č. 265/1993 Z. z. s účinnosťou , a v znení vyhlášky MF SR č. 375/1999 Z. z. s účinnosťou (ďalej platný cenový predpis). V bežnom živote ľudí pri okrúhlych výročiach dochádza k poohliadnutiu sa za uplynulým obdobím a zamysleniu nad pozitívami a negatívami. Táto paralela sa javí vhodnou i pri hodnotení obdobia, v ktorom platil a v súčasnosti ešte i platí súčasný cenový predpis. 2. Oceňovanie nehnuteľnos eľností v minulosti od rokr oku u Ak si trochu zaspomíname na nedávnu prax oceňovania, ale dnes možno povedať už dávnejšiu históriu oceňovania nehnuteľností i v našich podmienkach, v čase spoločného štátu sme od roku 1969 používali cenový predpis, ktorým bola vyhláška č. 47/1969 Zb., ktorá, samozrejme, bola poplatná dobe v ktorej vznikla. V tom čase, kedy pri dostatku finančných prostriedkov v stavebníctve bolo cieľom predovšetkým ich urýchlené preinvestovanie, znalci spracúvali množstvo znaleckých posudkov pri ktorých boli oceňované okrem iných druhov nehnuteľností i rodinné domy s príslušenstvom za účelom vykúpenia investormi v rámci realizácie celospoločenských investičných zámerov. V tom čase, keď nehnuteľnosti boli v osobnom, resp. niektoré v súkromnom vlastníctve, keď základom pre výpočet cien u tohto druhu stavieb boli plochy obytných miestností domov, sme sa takmer denne stretávali so značnou skrivodlivosťou spomínaného cenového predpisu. Už vtedy znalci pri spoločných stretnutiach požadovali zmenu cenového predpisu a svoje želanie a zaručené informácie o novej vyhláške obyčajne spájali vždy s prvým dňom nasledujúceho roku. Ich požiadavky sa stávali subjektívne legitímnymi vždy v tom okamihu, keď pociťovali určité rozdiely medzi tým, čo vypočítali a reálnou situáciou na trhu s nehnuteľnosťami. Práve v tom čase začali počiatky určitej schizofrénie, ktorá pretrváva až podnes pri pohľade na cenový predpis a reálny stav. Vroku 1984 došlo k vydaniu nového cenového predpisu vyhlášky MF SSR č. 129/1984 Zb., kedy došlo k významnej zmene i vo filozofii cenového predpisu napríklad aj v tom, že základom pre výpočet ceny sa stala plocha podlažia, ktorá nahradila zastaralú obytnú plochu so všetkými nedostatkami, ktoré sa k nej dovtedy viazali. Možno povedať, že metodika cenových predpisov sa odvtedy podstatnejšie nezmenila, avšak nasledovali ešte určité úpravy, napr. vyhláška MF SSR č. 205/1988 Zb., vyhláška MF SR č. 289/1990 Zb. a ďalšie, ktorých snahou bolo aktualizovať zmenu cenovej úrovne prejavujúcu sa v raste cien stavebných prác a materiálov, jednak vyššou bodovou hodnotou konštrukcie, resp. vybavenia, u niektorých druhov stavieb bola táto snaha realizovaná tak, že došlo k zvýšeniu hodnoty bodu z 1. Kčs na 1,30. Kč (vyhláška MF SSR č. 205/1988 Zb. rekreačné chaty a záhradkárske chaty príloha č. 2). Keď v roku 1991 bol vydaný súčasný cenový predpis bolo zrejmé, že i tento cenový predpis si zachoval približne rovnakú filozofiu predchádzajúcich predpisov od roku 1984, samozrejme, zareagoval na zmenu cien stavebných prác a dodávok, čiastočne zareagoval na zmenu cien pozemkov, no vzhľadom na dobu v ktorej vznikol a ktorá bola poznačená ďalším rastom cien bolo zrejme, že aktuálnosť cenového predpisu bude čoskoro prekonaná. I keď okrem iného vroku 1993 došlo ešte k tomu, že cenový predpis zareagoval na vyhlášku MF SR č. 182/1993 Z. z. (odpredaj bytov a nebytových priestorov) zaradením 3b, v podstate už nedošlo v cenovom predpise k takým zmenám, ktoré by mali zásadný vplyv na cenovú latku, ktorú tento cenový predpis položil v roku Časopis Znalectvo [1] priniesol v č. 3/2001 úplné znenie súčasného platného cenového predpisu, v ktorom možno plasticky sledovať postupné aktualizovanie pôvodného cenového predpisu z roku Práve v tomto momente je namieste položiť si otázku, či skutočne cenový predpis bol natoľko nadčasový už v dobe svojho vzniku avrámci niekoľkých doterajších úprav svojho znenia, že doteraz nevznikla potreba jeho zmeny, alebo dôvody pre jeho aktualizáciu neboli a nie sú natoľko závažné ako sa zdá? Pri odpovedi na takúto otázku si môžeme pomôcť porovnaním vývoja v oceňovaní nehnuteľností, ktorý nastal v susednej Českej republike po rozdelení spoločného štátu 1. januára Oceňovanie nehnuteľnos eľností v Českej j republikr epublike Porovnanie s oceňovaním nehnuteľností v Českej republike považujeme za logické, pretože štartovacia pozícia oboch štátov bola prakticky zhodná. Česká republika v čase spoločného štátu * Mgr. Alena Roštárová, riaditeľka odboru, Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava Doc. Ing. Michal Holík, CSc., znalec, ISTROBANKA, a. s., Bratislava 5

8 PLATNÝ CENOVÝ PREDPIS? A AKO ĎALEJ? používala pre oceňovanie nehnuteľností č. 393/1991 Sb., ktorá bola obdobou pôvodného znenia vyhlášky MF SR č. 465/1991 Zb., avšak už veľmi skoro po rozdelení spoločného štátu (11 mesiacov) došlo k účinnosti nového cenového predpisu [2], ktorý bol nový nielen svojím vydaním, ale predovšetkým novým metodickým prístupom k oceňovaniu nehnuteľností. V tomto príspevku nie je priestor podrobnejšie sa venovať jednotlivým odlišnostiam od nášho cenového predpisu, avšak zmenu je možné pochopiť už z toho, že došlo k odklonu od plochy podlažia k obostavanému priestoru, boli tam zavedené mnohé prvky výpočtov, ktoré v našich podmienkach poznáme z metodického pokynu MS SR č. 820/98 50 zo 6. apríla 1998, zmeny sa dotkli aj výpočtu cien pozemkov, navyše počet cenových máp jednotlivých miest v Českej republike so súčasným stavom u nás je absolútne neporovnateľný. Vývoj v oblasti nových cenových predpisov v ČR pokračoval novelizáciou tejto vyhlášky novou vyhláškou č. 295/1995 Sb. s účinnosťou od 1. januára 1996 a s účinnosťou od v Českej republike platí zákon č. 151/1997 Sb. o oceňovaní majetku [3] Ak došlo k takejto úprave cenových predpisov v susednej republike tak skoro a nielen jedenkrát, zrejme existovali pre to dôvody a minimálne je potrebné sa zamyslieť nad tým, či by nebolo vhodné ivnašich podmienkach pristúpiť urýchlene k náprave. 4. Ako o ďaleď alej? Aktuálnosť cenového predpisu by mala byť jedným z dôležitých predpokladov reálneho vyjadrenia predpokladanej ceny (hodnoty) nehnuteľného majetku, samozrejme v tom prípade, ak takáto potreba vspoločnosti existuje. Výrazné zaostávanie cenového predpisu za vývojom cien tak vedie prirodzene v mnohých prípadoch k deformáciám cien ako aj k negatívnemu pohľadu na prácu znalcov a zodpovedných orgánov štátnej správy a v dôsledku toho všeobecne na znaleckú činnosť v tomto odbore ako takú. Je pravdou, že vydaním metodického pokynu [4] došlo v znaleckej činnosti k pomerne značnému a potrebnému zásahu vedúcemu k zlepšeniu znaleckej činnosti, kde najmä príloha metodického pokynu stanovila predovšetkým formu, metodiku a výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti formou tzv. odborného posudku, ktorý znalec podáva samostatne, alebo ako prílohu znaleckého posudku. Práve vydanie tejto metodiky zamedzilo tomu, že znalci rôznymi inými spôsobmi prestali vypočítavať trhové ceny, dovtedy určované najčastejšie metódou prenásobenia zistenej ceny rôznymi kcú (napr. k roku 1991), alebo inými koeficientmi, pričom pri pozemkoch si väčšinou pomáhali vzťahmi uvedenými v znaleckom štandarde, resp. metodikou R. Brachmanna. Skutočnosť je taká, že v znaleckom posudku sa nachádza cena zistená podľa platného cenového predpisu, pod ktorou sa nachádza 6 odtlačok okrúhlej pečate znalca so štátnym znakom a v prílohe sa nachádza všeobecná hodnota s odtlačkom podlhovastej pečiatky znalca. Cenový rozdiel v priemerných a veľmi dobrých lokalitách na jednej strane a vo veľmi zlých lokalitách na strane druhej v závislosti od druhu nehnuteľnosti je značne rozdielny a môže spôsobovať medzi znalcom a objednávateľom znaleckého posudku mnohé nedorozumenia. Tieto je možné väčšinou riešiť len vysvetlením, že zatiaľ čo prvá cena je stanovená podľa platného cenového predpisu, tá druhá je cenou, ktorá by sa dosiahla pri predajoch rovnakých alebo porovnateľných nehnuteľností v bežnom obchodnom styku. Pod tou spravidla reálnejšou sa nachádza odtlačok podlhovastej pečiatky znalca, pod tou prvou odtlačok so štátnym znakom. Nie vždy sa však s takýmto vysvetlením objednávateľ znaleckého posudku dokáže uspokojiť. Tento postoj je pochopiteľný. Je však potrebné uviesť, že i keď metodický pokyn a najmä jeho príloha boli nesporne progresívne vo svojom prístupe k oceňovaniu nehnuteľností, k definitívnemu riešeniu tejto problematiky doteraz nedošlo. S ľútosťou môžeme konštatovať, že tento nesúlad pretrváva dodnes, pretože doteraz nebol cenový predpis zásadným spôsobom zmenený a mnohí sa pýtajú dokedy. V prípadoch spracovania klasického znaleckého posudku podľa platného cenového predpisu najmarkantnejšie sú napr. prípady oceňovania bytov v Bratislave, kedy rozdiel medzi kúpnou cenou a cenou zistenou podľa platného predpisu je %, kde sa do kúpnej zmluvy pomerne často uvádza ako kúpna cena zistená cena, pričom skutočne realizovaná kúpna cena býva odlišná. Takto sme vpraxi svedkami spôsobu, akým môže dochádzať k daňovým únikom. Priamo ponúkajúcimi sa spôsobmi riešenia sú podľa nášho názoru najmä dva. Prvým je upustenie od povinnosti predkladať katastru pri zmene vlastníckych práv znalecké posudky s cenou zistenou podľa cenového predpisu, alebo vydanie takého cenového predpisu, ktorý by umožnil znalcovi dospieť k takej cene, ktorá by odzrkadľovala súčasnú úroveň cien nehnuteľností. Aplikovanie prvého spôsobu v súčasnosti by v našich podmienkach rozhodne neviedlo k zlepšeniu stavu v katastri nehnuteľnosti, vzhľadom na predchádzajúci nelichotivý vývoj. Je treba uviesť, že samotný znalecký posudok okrem zistenia ceny má zatiaľ nezastupiteľný význam pri jednoznačnom identifikovaní nehnuteľností, najmä pri porovnaní všetkej dokumentácie so skutočnosťou. Podľa nášho názoru je v súčasnosti optimálnym riešením druhý spôsob, čo však nevyhnutne predpokladá zmenu cenového predpisu. Na tomto mieste je treba poznamenať, že pravdepodobne sa ešte dlho nebudeme môcť v znaleckej praxi oprieť o cenové mapy nehnuteľností v jednotlivých lokalitách a týmto nemyslíme len cenové mapy pozemkov, prípadne o údaje databáz obsahujúcich údaje z kúpnych zmlúv. ZNALECTVO 4/2001

9 POZNÁMKY K OCEŇOVANIU POZEMKOV Napriek tomu by znalecká obec a odborná verejnosť veľmi uvítali v reálne dohľadnom čase vydanie nového moderného cenového predpisu. Veď podľa nášho názoru je z čoho vychádzať. Za základ by mohli slúžiť jednak poznatky získané pri aplikácii metodického pokynu (prílohy), pri tvorbe a aplikácii vyhlášky MS SR č. 255/2000 Z. z., ale najmä metodické postupy a poznatky, ktoré by mali byť premietnuté do novej vyhlášky MS SR o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Literatúra [2] Vyhláška Ministerstva financí o oceňování staveb, pozemků a trvalých porostů, Sbírka zákonů České republiky, částka 57, účinnost od 1. listopadu 1994 [3] Zákon č. 151 zo dňa o oceňování majetku a o změne některých zákonů ( Zákon o oceňování majetku) [4] Metodický pokyn Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 820/98-50 zo dňa pre znalcov z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností Lektoroval: Ing. Marián Vyparina [1] HURAJT, Ľ., KRUPA, J.: Úplné znenie vyhlášky MF SR č. 465/1991 Zb., Znalectvo č. 3/2001, str Oto Janík, Ľubomír Hurajt * POZNÁMKY K OCEŇOVANIU POZEMKOV Všeobecne Pozemky ako nehnuteľnosti majú osobitný význam, nemôžu sa rozmnožovať, predstavujú úzkoprofilový tovar a často majú veľmi vysokú nadobúdaciu hodnotu. Nehnuteľnosti sú aj predmetom kapitálových operácií osobitného hospodárskeho významu. Možnosti využívania pozemkového vlastníctva sú predmetom značných obmedzení. Verejný prospech je limitujúcim faktorom obmedzenia vlastníctva. Vychádza sa pritom z poznania, že pôda sa nerozširuje a spravodlivý spoločenský systém v právnom štáte vyžaduje, aby bol verejný záujem rešpektovaný v omnoho väčšom rozsahu, pokiaľ ide o pozemok, ako keď ide o iný druh majetku (stavbu alebo hnuteľný majetok). Riadny prevod a prechod vlastníctva pozemkov je umožnený len za predpokladu dostatočnej určitosti o ich tvare, rozsahu, druhu a polohe ako aj právach k tejto nehnuteľnosti pre všetkých, čo sú zainteresovaní na prevode, resp. prechode vlastníctva. Pre tento účel slúži kataster nehnuteľností. Kataster slúži aj ako informačný systém pre oceňovanie nehnuteľností, a to najmä pozemkov. Pozemok je časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, hranicou katastrálneho územia, hranicou zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby, hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku. Parcelou je pozemok, ktorý je geometricky a polohové určený, zobrazený v katastrálnej mape a označený parcelovým číslom. Identifikáciou parcely sa rozumie porovnanie zápisu a zákresu totožnosti tej istej nehnuteľnosti podľa súboru popisných a súboru geodetických informácií katastrálneho operátu so zápisom a zákresom vo verejných listinách, pričom katastrálnym operátom je súbor dokumentačných materiálov obsahujúcich údaje katastra z jedného katastrálneho územia. V katastri nehnuteľností sa podľa katastrálnych území evidujú pozemky, ktoré sú vymedzené vlastníckou hranicou držby, hranicou druhu pozemku a rozhraním spôsobu využívania. Druh uhy y pozemk emkov v v katastri nehnuteľnos eľností Kataster nehnuteľností obsahuje z aspektu pozemkov parcelové čísla, druhy a výmery, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdno ekologických jednotkách, údaje o právach k nehnuteľnostiam. Každý pozemok v Slovenskej republike je nezameniteľne individualizovaný, ak je označený svojím parcelovým číslom a názvom katastrálneho územia, v ktorom leží. Pozemok sa eviduje: v súbore popisných informácií najmä parcelovým číslom, výmerou, druhom pozemku, kódom charakteristiky nehnuteľnosti, kódom vlastníckeho vzťahu, kódom umiestnenia pozemku a číslom mapového listu, v súbore geodetických informácií zobrazením na katastrálnej mape a na pracovnej mape parcelovým číslom a značkou druhu pozemku. * Ing. Oto Janík, autorizovaný stavebný inžinier, znalecká organizácia BONIT, s. r. o., Banská Bystrica Ing. Ľubomír Hurajt, zástupca riaditeľa ÚSI ŽU v Žiline 7

10 POZNÁMKY K OCEŇOVANIU POZEMKOV Druhy pozemkov v údajoch parciel registra C sú záväznými údajmi katastra a vyjadrujú účel využívania pozemkov. Záväznými údajmi katastra nie sú druhy pozemkov v údajoch parciel registra E, nakoľko ako parcely registra E sa evidujú pozemky, ktoré reálne neexistujú v teréne (spravidla sú zlúčené do väčších celkov), avšak ich hranice vymedzujú platný právny stav. Druhy pozemkov sa v katastri nehnuteľností označujú týmito číselnými kódmi: orná pôda kód 2 chmeľnica kód 3 vinica kód 4 záhrada kód 5 ovocný sad kód 6 trvalý trávny porast kód 7 lesný pozemok kód 10 vodná plocha kód 11 zastavaná plocha a nádvorie kód 13 ostatná plocha kód 14 Druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie (kód 13) sa podľa spôsobu využívania podrobnejšie člení v katastri nehnuteľností nasledovne: Spôsob využívania pozemku Kód Pozemky, na ktorých sú postavené priemyselné objekty (závod, továreň, sklady a iné) 10 Pozemky, na ktorých sú postavené poľnohodpodárske objekty (kravín, ošipáreň, hydináreň a iné) 20 Pozemky železníc 30 Diaľnice 31 Hlavné a vedľajšie komunikácie 32 Miestne a účelové komunikácie (vrátane parkovacích plôch a verejných priestranstiev, chodníky, ulice a iné) 33 Poľnohospodárske komunikácie (poľné cesty spevnené a iné) 34 Ostatné dopravné plochy (plochy letísk, prístavov a iné) 36 Pozemky, na ktorých sú postavené objekty lesného hospodárstva (horáreň, hájovňa, technické prevádzkové stavby a iné) 40 Pozemky, na ktorých sú postavené objekty na bývanie (okrem rodinných domov, napr. bytový dom) 50 Pozemky, na ktorých sú postavené rodinné domy 51 Pozemky, na ktorých sú postavené objekty školské a výchovné, kultúrne a osvetové, historické 61 Pozemky, na ktorých sú postavené objekty zdravotnícke a sociálnej starostlivosti 62 Pozemky, na ktorých sú postavené objekty obchodné, ubytovacie a stravovacie 63 Pozemky, na ktorých sú postavené objekty služieb (výrobné, nevýrobné a opravárenské) 64 Pozemky, na ktorých sú postavené objekty verejnej správy a administratívy 65 Pozemky, na ktorých sú postavené objekty technickej vybavenosti sídla (trafostanice, výmenníkové stanice, stavby na rozvod energie a iné) 68 Pozemky, na ktorých sú postavené ostatné objekty 70 Pozemky, na ktorých sú postavené vodohospodárske objekty (vodojem, čerpacia stanica a iné) 71 Pozemky, na ktorých sú postavené rekreačné objekty, telovýchovné a športové objekty (chata, záhradkárske chaty a iné) 72 Pri druhu pozemku kód 13 je úplný kód pre spôsob využívania nehnuteľnosti trojmiestny a vznikne spojením kódu všeobecnej charakteristiky spôsobu využívania nehnuteľnosti (10., 20., 30., ) s jednomiestnou bližšou špecifikáciou (..0,..2,..3 ), napr. 500 pozemok, na ktorom je postavený objekt na bývanie so súpisným číslom. Bližšia špecifikácia využívania pozemku Kód Pozemky, na ktorých sú postavené stavby so súpisným číslom..0 Pozemky, na ktorých sú postavené garáže..2 Pozemky, na ktorých sú postavené budovy bez označenia súpisným číslom..3 Dvor..4 Spoločný dvor..5 Iná plocha..6 Pozemky, na ktorých sú postavené rozostavané stavby..7 Nepovolená zmena druhu pozemku..9 8 ZNALECTVO 4/2001

11 POZNÁMKY K OCEŇOVANIU POZEMKOV Ak skutočný druh pozemku nesúhlasí s druhom pozemku evidovaným v katastri na zápis zmeny, je potrebný súhlas orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu. Tento nesúlad je vyznačený trojmiestnym kódom..9, kde na prvých dvoch miestach je uvedený skutočný (nepovolený) druh pozemku. Pozemky označené kódom 14 ostatná plocha sa podľa spôsobu využívania členia nasledovne: Spôsob využívania pozemku Kód Manipulačné, skladové a dielenské plochy 27 Plochy ťažby nerastov a surovín 28 Plochy na uskladnenie vedľajších produktov pri ťažbe nerastov a iných surovín (haldy, silážne jamy, tvrdé výbehy a iné) 35 Pozemky telekomunikácií 37 Zeleň v bytovej zástavbe 40 Ostatná verejná zeleň (parky, sady, plochy funkčnej, rekreačnej zelene a iné) 41 Pozemky, na ktorých sú postavené ihriská, štadióny 50 Pozemky, na ktorých sú postavené kúpaliská (bazény, kúpaliská pri vodných plochách a iné) 51 Pozemky, na ktorých sú postavené ostatné športoviská (jazdiarne, strelnice, lyžiarske a sánkarské dráhy, rekreačné plochy pri chatách a hoteloch a iné) 52 Plochy na ubytovanie a rekreačné zariadenia (autokempy a chatové osady cestovných alebo ubytovacích zariadení a iné) 53 Plochy chatových osád (súkromná rekreácia a iné) 54 Cintorín, urnový háj 60 Iné plochy 70 Iné plochy na poľnohospodárskom pôdnom fonde (rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením, ochranné hrádze, bermy, slatiny a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok krovie, štrk, kamenie, poľné cesty nespevnené a iné) 71 Iné plochy na lesnom pôdnom fonde (skaly, plochy, ktoré sa nedajú zalesniť a iné) 72 Zhľadiska stavu stavieb nachádzajúcich sa na pozemku sa v katastri nehnuteľností rozlišujú v zásade na: Pozemky zastavané a nádvoria pozemky zastavané stavebnými objektmi. Vo výpise z katastra nehnuteľností je u pozemkov zastavaných stavbami uvedené využitie nehnuteľnosti a popisné, resp. evidenčné číslo. Pozemky s rozostavanými objektmi pozemky, na ktorých prebieha výstavba a sú vedené v katastri nehnuteľností ako stavenisko, doložené ďalej geometrickým plánom s vyznačením parciel pre stavbu, zakresleným obrysom rozostavaných objektov a identifikáciou stavebného povolenia. Pozemky určené pre výstavbu pozemky, ktoré sú s ohľadom na územné rozhodnutie určené k zastavaniu. Okrem výpisu z katastra nehnuteľností je nutné doložiť aj územné rozhodnutie. Pre širšie vzťahy sú za pozemky určené k zastavaniu považované aj tie, ktoré sú tak označené v schválenej územnoplánovacej dokumentácii so záväznosťou tam uvedenou. Druhy pozemkov sa uvádzajú v súlade s katastrom nehnuteľností. Pokiaľ využitie pozemku nezodpovedá druhu uvedenému v katastri nehnuteľností, je nutné túto skutočnosť uviesť v popise pozemkov. Nádvorím sa rozumie plocha prislúchajúca k budove, vrátane rozostavanej, a obsahujúca dvor, vjazd, drobné stavby a pozemky iného druhu ako zastavané plochy a nádvoria, ktoré nespĺňajú podmienky pre tvorbu parciel. Stavebnou parcelou sa rozumie pozemok evidovaný v druhu pozemku zastavanej plochy a nádvoria. Pozemkovou parcelou sa rozumie pozemok, ktorý nie je stavebnou parcelou. U zastavaných plôch a nádvorí sa eviduje ako parcela: plocha zastavaná budovou, ktorej bolo pridelené súpisné číslo, spolu s príslušenstvom budovy a priľahlým nádvorím toho istého vlastníka, v areáli budov pre nebytové účely toho istého vlastníka, ktorým sa popisné ani evidenčné číslo neprideľuje, každá plocha zastavaná budovou, ktorá nie je príslušenstvom inej budovy, plocha zastavaná budovou, pokiaľ vonkajší obvod budovy je vlastníckou hranicou pozemku alebo pokiaľ ide o budovu obklopenú pozemkom iného druhu toho istého vlastníka a sú splnené potrebné podmienky, plocha zastavaná rozostavanou budovou, pokiaľ sa rozostavaná budova eviduje v katastri. Druh uhy y pozemk emkov v pri oceňovaní podľa a vyhl. č. 465/ Zb. Jednou zo základných otázok pri oceňovaní pozemkov je zatrieďovanie pozemkov podľa druhu. Vyhláška č. 465/1991 Zb. o cenách 9

12 POZNÁMKY K OCEŇOVANIU POZEMKOV stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších zmien rozlišuje: pozemky určené na stavbu alebo zriadenie záhrady alebo pozemky vedené v evidencii nehnuteľností (EN) ako zastavaná plocha, nádvorie, záhrada a pozemkov zastavaných líniovými stavbami, pozemky zastavané verejnou komunikáciou alebo určené pre stavbu verejnej komunikácie, pozemky určené na stavbu na individuálnu rekreáciu alebo vedené v EN ako plocha zastavaná stavbou na individuálnu rekreáciu a nádvorie alebo záhrada, ktorá tvorí s touto stavbou funkčný celok, pozemky zapísané v EN ako orná pôda, ovocný sad, vinica alebo chmeľnica, pozemky zapísané v EN ako lúka a pasienok, pozemky zapísané v EN ako lesný pozemok, pozemky zapísané v EN inak, pozemky nevyvinutých pôd a medzí. Nezastavaná plocha medzi budovami v areáli sa považuje za manipulačnú plochu a má byť evidovaná v katastri nehnuteľností samostatne ako pozemková parcela s druhom pozemku ostatné plochy. Pre účely oceňovania sa stavebné pozemky v zásade členia na: nezastavané pozemky evidované v katastri nehnuteľností v jednotlivých druhoch pozemkov, ktoré boli vydaným územným rozhodnutím určené na stavbu alebo zriadenie záhrady, pozemky evidované v katastri nehnuteľností v druhu pozemku zastavaná plocha a nádvorie, v druhu pozemku ostatné plochy plochy, ktoré sú už zastavané a plochy, chatových osád ktoré tvoria jednotný funkčný celok so stavbou a pozemkom evidovaným vkatastri nehnuteľností v druhu pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Pritom stavebným pozemkom pre účely oceňovania nie je pozemok, ktorý je zastavaný len podzemným alebo nadzemným vedením vrátane ich príslušenstva, podzemnými stavbami, ktoré nedosahujú úroveň terénu, podzemnými časťami a príslušenstvom stavieb pre dopravu a vodné hospodárstvo netvoriacimi súčasť pozemných stavieb. Stavebným pozemkom pre účely oceňovania nie je tiež pozemok zastavaný stavbami bez základov, studňami, plotmi, opornými múrmi, pomníkmi, sochami a pod. Pre účely oceňovania sa pozemok posudzuje podľa stavu uvedeného v katastri nehnuteľností. Pri nesúlade medzi stavom uvedeným v katastri nehnuteľností a skutočným stavom sa ocenenie vykoná podľa skutkového stavu po jeho uvedení do súladu so stavom právnym. Termín stavebný pozemok alebo pozemok určený k zastavaniu sa vyskytuje v našom právnom poriadku v niekoľkých veľmi významných súvislostiach, z ktorých do popredia vystupujú otázky stavebného práva, problematika oceňovania nehnuteľností, ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu a zdanenia nehnuteľností. Niet 10 pochybností o tom, že jednotné chápanie hore uvedeného termínu je predpokladom pre bezkolízne uplatňovanie práva. Druh uhy y pozemk emkov v z aspektu daňového Podľa zákona o dani z nehnuteľností predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území Slovenskej republiky v tomto členení: orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávne porasty, záhrady, lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy zastavané plochy a nádvoria, stavebné pozemky, ostatné plochy s výnimkou stavebných pozemkov. Za stavebné pozemky na účely tohto zákona sa považujú nezastavané pozemky určené na zastavanie rozhodnutím o umiestnení stavby alebo stavebným povolením vo výmere pozemku, na ktorý sa rozhodnutie vzťahuje, a to až do vydania kolaudačného rozhodnutia. Nezastavaným pozemkom na účely tohto zákona sa rozumie pozemok, ktorý v katastri nehnuteľností nie je vedený ako zastavaná plocha a nádvorie a na tomto pozemku nie je umiestnená iná (v katastri nehnuteľností k 1. januáru zdaňovacieho obdobia) evidovaná stavba. Stavebné pozemky v zmysle stavebného s zákona Základným východiskom pre vymedzenie termínu stavebný pozemok je zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších úprav. Vymedzenie tohto termínu je explicitne vyjadrené v ustanovení 43 h. Stavebným pozemkom sa podľa citovaného ustanovenia rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. V zrušenej vyhl. č. 85/1976 Zb. je dôležitou podmienkou pre posudzovanie zastavaného stavebného pozemku zastavanie hlavnou stavbou. Je to logická požiadavka zabraňujúca, aby zastavané pozemky neboli považované pozemky zastavané doplnkovými stavbami napr. vychádzajúc z toho, že aj plot je stavbou, prehlásiť oplotený pozemok za stavebný. Nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce alebo územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území. ZNALECTVO 4/2001

13 POZNÁMKY K OCEŇOVANIU POZEMKOV Problém oblémy y so zatrieďovaním aním pozemk emkov v stavebnýchs a ostatných plôch Problémy v kategorizácii stavebných pozemkov pre oceňovanie spôsobuje rozdielnosť katastrálneho delenia pozemkov, najmä pre príliš mnoho ostatných plôch ihriská, štadióny, kúpaliská, cintoríny, manipulačné plochy, skladové a dielenské plochy, športoviská, plochy na ubytovanie a rekreačné zariadenia, rekreačné plochy pri hoteloch, plochy chatových osád, ktoré vo väčšine prípadov sú z hľadiska stavebných predpisov stavebnými pozemkami. Ale ani stavebné predpisy neriešia celú problematiku, najmä u pozemkov určených k zastavaniu, celkom dôsledne. Pre potreby oceňovania by bolo vhodné rozlišovať pozemky: nezastavané, ale potenciálne zastaviteľné, nezastavané, ale k zastavaniu určené, zastavané v súlade so stavebným predpisom, zastavané v rozpore s ním. Rozhodným pre ocenenie pozemkov je právný stav podľa katastra nehnuteľností, avšak s tým, že ak pozemok je užívaný inak, rozhoduje skutkový stav. Odlišný charakter užívania je nutné dôkladne zistiť a popísať, najmä vylúčiť, či nejde o stav prechodný. Problémom je rozdielne vlastníctvo pozemkov a stavieb na nich. Pokiaľ je stanovená hodnota pozemku ako zastavaného, keď vlastníkom stavby je niekto iný ako pozemku, potom táto cena musí klesať, lebo práva, spravidla nájomné, neumožňujú vlastníkovi pozemku plne ho využívať. Cena tohto pozemku okamžite vzrastie, ak ho kúpi vlastník stavby. Ďalší problém pri oceňovaní pozemkov je spojený s cenovými mapami ( 15 ods. 3 vyhl. č. 465/1991 Zb.), v ktorých je umožnené stanoviť diferencované ceny pre pozemky určené na stavbu alebo zriadenie záhrady alebo pozemkov vedených v evidencii nehnuteľností ako zastavaná plocha, nádvorie, záhrada a pozemkov zastavaných líniovými stavbami, ale nie je umožnené stanoviť ceny pre ostatné plochy, ktoré tvoria so stavbou jeden funkčný celok. Ostané plochy je totiž potrebné oceňovať ako pozemky zapísané v EN inak, ako je uvedené v 15 ods. 1 až 9 a to 10 % z ceny zistenej podľa ods. 1 s výnimkou pozemkov charakteru nevyvinutých plôch a medzí. Vdruhu pozemku ostatná plocha (kód 14) sú zahrnuté aj manipulačné, skladové a dielenské plochy, ktoré v prípade potreby je možné bez problémov územným rozhodnutím zmeniť na pozemky určené na stavbu. Taktiež je disparita v tom, že sa rovnako oceňujú ostatné plochy evidované ako pozemky, na ktorých sú postavené kúpaliská, športoviská, rekreačné zariadenia a plochy chatových osád na jednej strane a verejná zeleň, cintoríny, rokliny, výmole a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok na strane druhej. V zmysle aktualizácie Cenovej mapy mesta Banská Bystrica sú riešené úpravy základnej ceny v prípadoch, že sa ide o pozemok druhu zastavaná plocha a nádvorie (kód 13) nasledovne: Kód Spôsob využívania pozemku Koeficient úpravy 1320 poľnohospodárske objekty 0, pozemky železníc 0, hlavné a vedľajšie komunikácie 0, miestne a účelové komunikácie využívané 0,40 na podnikanie (napr. parkovanie za odplatu) 1334 poľnohospodárske komunikácie 0, objekty lesného hospodárstva 0, objekty na bývanie okrem RD 0, objekty školské a výchovné 0, objekty zdravotnícke 0, objekty technickej vybavenosti 0, objekty vodohospodárske 0, rekreačné objekty 0,60 2 garáže radové a individuálne 0,70 4 dvor 0,70 5 spoločný dvor 0,50 Vyhláška č. 465/1991 Zb. umožňuje obciam spracúvanie cenových máp, pričom ceny v nich uvedené je možné použiť až po schválení cenovej mapy obce pre jednotlivé lokality jej katastrálneho územia Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Obce financovali spracovanie vyše 80 návrhov cenových máp, z ktorých bola schválená len jedna, vzhľadom na to, že ostatné neboli vypracované v súlade s Metodickými pokynmi k postupu vypracovania cenových máp pozemkov č. 55/737/1994 z Oceňovanie stavebných pozemkov v Európskej únii sa obvykle vykonáva podľa cenových máp (mapy smerných hodnôt pozemkov). Aj v Českej republike dostalo oceňovanie stavebných pozemkov na základe cenových máp jednoznačnú prioritu (Zákon č. 151/1997 Sb. Českej republiky). Očakáva sa, že s rozvíjajúcim sa trhom sa tento spôsob oceňovania stavebných pozemkov bude rozširovať a tak zobrazovať aktuálnu úroveň dohodnutých cien na danom trhu a v danom mieste, čo vychádza zo zákonného predpokladu, že existujúce cenové mapy budú aktualizované a novovznikajúce budú zachytávať doterajšiu cenovú úroveň miestneho trhu. Záver Na Slovensku proces tvorby cenových máp stavebných pozemkov, ktorý sa úspešne rozbehol v prvej polovici 90 tych rokov ustrnul. Príčinou toho sú okrem iných dôvodov najmä neúspešné pokusy tvorby tzv. hodnotových máp pozemkov celých katastrálnych území spol. s r.o. Urbcor pri ZMOS (pre ich metodické nedostatky), na ktoré obce vynaložili nemalé prostriedky na jednej strane a na strane druhej možnosť obce tvoriť pre účely stanovenia výšky daní 11

14 FMEA ANALÝZA ZPÚSOBŮ A NÁSLEDKÚ PORUCH z nehnuteľností daňové pásma všeobecne záväzným nariadením obecného zastupiteľstva bez odsúhlasovania MF SR. Ministerstvo výstavby a verejných prác SR medzi ťažiskovými úlohami v oblasti bývania z r uvádza ako úlohu návrh na novelu zákona o dani z dedičstva a darovania z prevodu a prechodu nehnuteľností, ktorou sa má umožniť, aby táto daň bola odvádzaná do rozpočtu obcí s účelovým viazaním na obecné fondy rozvoja bývania. Keďže ceny podľa cenových máp schválených MF SR sú záväzné pre výšku daní z prevodu a prechodu vlastníctva, ktoré neplynú do obecných rozpočtov (otázka jej prerozdelenia nebola doriešená), neexistuje pre obce motivácia financovať spracúvanie cenových máp. Pokiaľ ceny pozemkov nebudú v niektorých obciach určené podľa cenových máp je nutné pri novele vyhl. č. 465/1991 Zb. spresniť definíciu ostatných plôch, aby nemohlo prichádzať ku špekuláciám pri ich prevodoch a prechodoch predmetných pozemkov. Literatúra [1] Oceňovanie pozemkov v procese ohodnocovania majetku podnikov, Ing. Oto Janík, záverečná práca postgraduálneho štúdia Ohodnocovanie majetku podnikov, Ekonomická univerzita, Centrum ďalšieho vzdelávania, jún 2000, [2] Vplyv medzisídelnej štruktúry na cenu stavebných pozemkov, Ing. Ľubomír Hurajt, Ing. Oto Janík, CSc., Znalectvo 3/1997, [3] Úlohy MVaVP SR v roku 1998, Ing. Jozef Magala, EPP plus, Stavebníctvo, marec 1998, [4] Smernice na spracovanie katastra nehnuteľností, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Bratislava, 2000, [5] Úrední oceňovaní majetku, Doc. Ing. A. Bradáč, DrSc., Ing. P. Krejčír a Ing. A. Hallerová, CSc., CERM akademické nakladatelství, s.r.o. Brno, 2000, [6] Cenová mapa mesta Banská Bystrica, Ing. Oto Janík, CSc., Bonitas, a.s. Banská Bystrica, Znalectvo č. 2-3/1996, [7] Oceňovaní pozemku a prírodních zdrojů, J. Seják a kolektív, Grada Publishing 1999, [8] Aktualizácia cenovej mapy mesta Banská Bystrica, BONIT, s.r.o. Banská Bystrica Lektoroval: Ing. Branislav Tarnocy, CSc. Jaroslav Menčík * FMEA ANALÝZA ZPŮSOBŮ A NÁSLEDKŮ PORUCH Abstrakt. V příspěvku je popsána procedura pro systematické odhalování poruch konstrukce nebo procesu a jejich odstraňování již během návrhu. Spočívá v týmovém vyhledávání možných příčin poruch, jejich klasifikování z hlediska závažnosti důsledků, četnosti výskytu a pravděpodobnosti včasného odhalení, dále vyjádření míry rizika a návrh opatření pro odstranění nebo zmírnění nejnebezpečnějších vad. Úvod Základní myšlenkou analýzy způsobů a následků poruch, označované jako FMEA (Failure Mode and Effect Analysis) je, že prevence poruch je lepší a levnější než jejich pozdější odhalování a opravy. FMEA proto usiluje zjistit všechny možné příčiny poruch již v etapě návrhu a odstranit je [1 3]. Slovo porucha znamená v širším slova smyslu jakoukoliv ztrátu schopnosti objektu plnit řádně své funkce. Analýza způsobů a následků poruch FMEA je tedy těsně spjata iskvalitou. FMEA byla poprvé užita v projektu Apollo před více než třiceti lety. Dnes je povinná ve stavbě letadel, velmi často se užívá v automobilovém průmyslu, a postupně se rozšiřuje i do dalších odvětví. Její použití je doporučováno normami pro jakost, jako ISO FMEA může přinést užitek také stavebnictví. Někteří projektanti a stavebníci podobný přístup užívají. Koneckonců i stavební zákon a příslušné předpisy požadují, aby projektant udělal vše z hlediska návrhu, výpočtů i volby materiálů a subdodávek, aby konstrukce nebo stavba byla kvalitní. Výhoda FMEA spočívá ve skutečnosti, že se jedná o systematickou proceduru, která zajišťuje, že bylo vykonáno všechno pro vyloučení očekávatelných závažných poruch součástí, konstrukcí, staveb nebo procesů. Velmi důležité je, že FMEA není záležitostí pouze jediného odborníka, ale že využívá znalosti a zkušenosti lidí z několika profesí. Jejich spolupráce tak může mít synergický efekt a vést k dalšímu zdokonalení konstrukčního návrhu. FMEA začíná vytvořením pracovního týmu pro příslušný úkol. Při sezeních FMEA se členové týmu snaží odhalit všechny možné způsoby poruch nebo závad jednotlivých součástí (popř. operací), a nalézt jejich důsledky pro součást, konstrukci nebo proces. Potom je každý způsob poruchy zapsán do zvláštního formuláře, a jsou mu přiřazena tři čísla. Prvé číslo charakterizuje závažnost poruchy (závady), druhé charakterizuje, jak často se může porucha vyskyt- * Prof. Ing. Jaroslav Menčík, CSc., Univerzita Pardubice, Dopravní fakulta Jana Pernera, KPSDM, Studentská 95, CZ Pardubice, Česká republika, jarda.mencik@upce.cz 12 ZNALECTVO 4/2001

15 FMEA ANALÝZA ZPÚSOBŮ A NÁSLEDKÚ PORUCH nout, a třetí číslo charakterizuje pravděpodobnost včasného odhalení. Všechna tři čísla se potom vynásobí mezi sebou. Výsledný součin se nazývá míra rizika MR (v angličtině Risk Priority Number, RPN). Potom se všechny poruchy seřadí podle jejich MR. Následuje návrh nápravných opatření pro snížení rizika, přičemž pozornost je zaměřena především na poruchy s nejvyššími hodnotami MR. Pro navržené úpravy (úplné vyloučení některých poruch, zmírnění jejich následků, snížení četnosti nebo zlepšení detekovatelnosti) se vypočítají nové hodnoty MR. Účinnost provedené FMEA lze posoudit porovnáním výsledné míry rizika pro celou konstrukci s původní hodnotou. Analýza způsobů a následků poruch se užívá obzvláště ve strojním a elektrotechnickém průmyslu. Tato metoda je ale velmi pružná ajejí výhody lze využít i ve stavebnictví a jinde. Způsob klasifikování pomocí bodů přiřazených různým kritériím je zcela obecný abyl použit např. pro hodnocení závažnosti dopravních nehod [4]. Celou proceduru lze rozdělit do deseti základních kroků. V následující části jsou jednotlivé kroky popsány podrobněji. Základní kroky FMEA 1.. ForF ormulace problému a vytvoř oření týmu pro o FMEA FMEA může být provedena pro výrobek (součást nebo konstrukci) nebo pro proces. Pro daný úkol se obvykle vytvoří zvláštní tým, který po jeho splnění může být rozpuštěn. Tým (obvykle 4 6 osob) by měl sestávat z projektantů a technologů, někoho odpovědného za výrobu, stavbu nebo montáž, a také někoho, kdo zastupuje budoucího uživatele, resp. provozovatele. Na rozdíl od výroby spotřebních předmětů, kde je vysoce konkurenční prostředí a každý výrobce se snaží udržet svůj vývoj v tajnosti, stavební firma může a měla by intenzívně spolupracovat s investorem nebo budoucím uživatelem. Jejich praktické zkušenosti z provozu a údržby podobných objektů jsou neocenitelné. (V tomto ohledu existuje podobnost s připomínkovým řízením, obvyklým u některých projektů.) Každý tým FMEA by měl mít svého vedoucího, buď jmenovaného managementem podniku, nebo vybraného ze svých řad. Úlohou vedoucího není ovládat tým, ale organizovat setkání týmu, zajišťovat zdroje potřebné pro jeho práci, pomáhat dosáhnout konsensu a zajišťovat, aby tým postupoval k dokončení FMEA. Před započetím analýzy FMEA je nezbytné definovat její účel, vztah týmu k managementu, a jeho pravomoci a zodpovědnost (provedení analýzy a návrh zlepšení, nebo také jejich uskutečnění). Je též nezbytné stanovit rozpočet pro analýzu a termín ukončení. Toto všechno, včetně jmen vedoucího a členů kolektivu a způsobu komunikace s managementem musí být zapsáno do zvláštního dokumentu. 2. Analýza konsk onstrukce nebo procesu Existují dva druhy analýzy způsobů a následků poruch: pro výrobky a procesy. Účel FMEA výrobku je odhalit problémy, které by mohly vést k ohrožení bezpečnosti, špatné funkci nebo zkrácení života zařízení. Klíčová otázka zní: Jakým způsobem může objekt selhat? FMEA procesu by měla odhalit problémy vztahující se k výrobě, stavbě nebo montáži objektu. Je užitečné uvažovat z hlediska následujících pěti prvků: (1) lidé, (2) materiály, (3) stroje a pracovní pomůcky, (4) metody a (5) okolní prostředí. Základní otázka je: Jak může porucha procesu ovlivnit výrobek, účinnost procesu nebo bezpečnost? Během prvního sezení FMEA by všichni členové týmu již měli znát a chápat všechny nezbytné detaily konstrukce nebo procesu a jejich vzájemné vztahy. Proto je třeba, aby každý člen dostal v předstihu potřebnou dokumentaci (výkresy výrobku nebo objektu, popř. podrobný harmonogram procesu). Je užitečné mít k dispozici odborníka, který bude moci zodpovědět všechny otázky, které by členové kolektivu mohli mít. 3. Odhalení všech potenciálních způsobů poruch Jakmile se každý člen týmu podrobně seznámil s výrobkem (nebo procesem), mohou všichni společně začít přemýšlet o všech možných způsobech poruch, které by mohly ovlivnit jakost, spolehlivost a bezpečnost daného objektu během celého užitečného života. Toto by mělo probíhat během jednoho nebo více sezení organizovaných podle pravidel brainstormingu. Při takovémto sezení se nemá odmítnout žádná myšlenka. Na druhou stranu, lidé, kteří se osobně podílejí na projektu (konstruktér, projektant apod.), se mohou cítit osobně dotčeni, jestliže někdo vjejich projektu najde chyby. Vedoucí týmu má proto důležitý úkol usnadňovat celý proces, povzbuzovat lidi, aby přinášeli nápady a připomínky, a zmírňovat negativní psychologické efekty. Ve skutečnosti takovéto kolektivní sezení může odhalit chyby, které mohl přehlédnout i dobrý projektant, a tak mu může pomoci zlepšit jeho projekt. 4. StanoS anovení možných následků každé k poruch uchy Všechny zjištěné možné způsoby poruch by měly být zaznamenány do zvláštního formuláře nebo pracovního sešitu (obr. 1). Potom tým FMEA postupně prochází jednotlivé poruchy a identifikuje jejich možné následky. Určitý typ poruchy může mít jeden nebo i více různých následků. Opět se všechno zapíše do formuláře FMEA. Tento krok je velmi důležitý, protože je základem pro kvantitativní ohod- 13

16 FMEA ANALÝZA ZPÚSOBŮ A NÁSLEDKÚ PORUCH nocení každého způsobu poruchy. Doporučuje se uvažovat způsobem: Jestliže nastane porucha, jaké by mohly být následky? Rovněž se doporučuje zapsat do formuláře u každé poruchy její možné příčiny (obr. 1). To pomůže později při hledání opatření pro eliminaci některých poruch nebo pro zmírnění jejich následků. 5. Ohodnocení závažnos ažnosti, četnosč tnosti ti výskytu a pravděpodobnos vděpodobnosti odhalení každé k poruch uchy Každému účinku (následku) jednotlivých poruch se přiřadí tři čísla, charakterizující jeho závažnost, pravděpodobnost výskytu a pravděpodobnost včasného odhalení, a zapíší do formuláře (obr. 1). Každé z těchto hodnocení je založeno (obvykle) na desetibodové stupnici, kde č. 1 odpovídá nejlepšímu případu a č. 10 nejhoršímu, např.: Stupnice hodnocení ávažnosti následků: hodnocení následky 10 nebezpečně vysoké, porucha může zabít nebo zranit, 8 velmi vážné, poruchou se objekt stává nevhodným k užívání, 6 mírné, porucha vede ke zhoršení funkce, 4 velmi malé, dochází k malé ztrátě výkonu, 3 nepatrné, následky mohou být překonány bez ztráty výkonu, 1 žádné; porucha ani není postřehnutelná. Stupnice četnosti výskytu: hodnocení pravděpodobnost výskytu 10 velmi vysoká, porucha je téměř nevyhnutelná, 8 vysoká; opakované poruchy, 6 mírná; příležitostné poruchy, 3 nízká, poměrně řídké poruchy, 1 zanedbatelná; porucha je nepravděpodobná. Stupnice snadnosti detekce: hodnocení pravděpodobnost včasného odhalení 10 nulová; objekt není kontrolován nebo vadu není možné zjistit, 8 nízká; příznaky poruchy nejsou snadno detekovatelné, 3 vysoká; příznaky poruchy snadno zjistitelné, objekty jsou 100 % kontrolovány, 1 téměř stoprocentní; vada je zjevná, provádí se 100 % automatická kontrola (popř. se prohlídky periodicky opakují). Neexistují pevné stupnice; klasifikace závisí na charakteru objektu. Je ale důležité vytvořit stupnici tak, aby všichni členové týmu se v hodnocení jednotlivých stupňů shodovali. 14 Při přiřazování závažností jednotlivým poruchám je nutno mít na zřeteli, že jedna porucha může mít více následků, a každý následek může mít jinou závažnost. Hodnotí se nikoliv následek, ale porucha! Nejlepší metodou pro hodnocení četnosti nebo pravděpodobnosti výskytu je použít skutečné údaje například z provozu. Pokud nejsou k dispozici, musí tým FMEA odhadnout, jak často může příslušná porucha nastat. Hodnocení detekovatelnosti říká, jak pravděpodobné je včasné odhalení vady nebo jejího účinku. Pokud nejsou žádné kontroly, je pravděpodobnost detekce nízká a bodové ohodnocení vysoké (9 nebo 10). Nejprve by měly být vypsány stávající způsoby kontroly pro všechny způsoby nebo následky poruch, a potom přiřazeno hodnocení. 6. VýpočV ýpočet t míry y rizika Nejprve se vypočítá míra rizika (MR) pro každou poruchu, resp. její následek, a to tak, že se navzájem pronásobí body hodnotící závažnost, pravděpodobnost výskytu a pravděpodobnost detekce: MR závažnost výskyt detekce. Toto číslo může nabýt hodnot mezi 1 a Potom sečteme hodnoty MR pro všechny způsoby poruch a dostaneme tak míru rizika pro celou konstrukci. Tato celková míra nemá sama o sobě nemá žádný význam, protože každá analýza FMEA má rozdílný počet různých poruch a jejich následků. Může však sloužit pro porovnání účinnosti navržených nápravných opatření. 7.. Výběr V nejzáv jzávažnějších poruch Jednotlivé poruchy nyní mohou být seřazeny podle míry rizika MR (od nejvyšší k nejnižší). Také lze sestrojit Paretův diagram pro přehledné znázornění četností výskytu různých druhů poruch. Podobné diagramy by šlo vytvořit i pro jednotlivé příčiny poruch. Ke všem těmto účelům je možno užít běžný tabulkový procesor, jako je např. Excel. Řešitelský tým nyní musí rozhodnout, kterými poruchami se bude zabývat s cílem snížit jejich míru rizika. Obvykle se členové dohodnou na určité mezní hodnotě MR*, a zabývají se pouze poruchami, jejichž MR je vyšší než příslušná mezní hodnota. Zvláštní pozornost je však nutno věnovat také všem poruchám s velmi nebezpečnými následky, tj. těm, u kterých byla závažnost hodnocena body Návrh h nápravných opatření Každá z možných poruch s velkou mírou rizika je diskutována, a členové týmu navrhují opatření pro zmírnění její závažnosti. Míra ZNALECTVO 4/2001

17 FMEA ANALÝZA ZPÚSOBŮ A NÁSLEDKÚ PORUCH Výrobek (objekt): FMEA č.: Kolektiv FMEA: Datum analýzy: Vedoucí kolektivu: Datum revize: Strana č.: Proces FMEA Výsledky opatření Ident. č. Předmět, funkce Způsob poruchy Následek poruchy Závažnost Příčina poruchy Výskyt Současná kontrola Detekce Míra rizika MR Doporučené opatření Zodpovědná osoba a datum provedení Opatření provedeno Závažnost Výskyt Detekce Míra rizika MR Celková míra rizika: Výsledná míra rizika: Obr. 1. Formulář pro analýzu způsobů a následků poruch FMEA. rizika je součin tří veličin (závažnost důsledků, četnost výskytu a pravděpodobnosti odhalení), a zmírnění jakékoliv z nich sníží výslednou míru rizika. Nejlepším způsobem je však v každém případě odstranění příčiny poruchy, a mělo by se vždy začínat v tomto směru. Není-li porucha, není ani potřeba omezovat její následky nebo četnost výskytu, nebo zlepšovat její odhalitelnost. Potom následují opatření pro zmírnění závažnosti poruchy nebo snížení četnosti výskytu příslušných poruch. (Některé poruchy mají podobné příčiny.) Zlepšení je možné dosáhnout novým designem (návrhem), použitím jiných součástek nebo materiálů, ale také zlepšením vstupní kontroly součástí nebo surovin a vyřazováním mimotolerančních dílů. Třetí cesta ke snížení MR se snaží zlepšit detekovatelnost poruch nebo vad v raném stadiu (např. trhlin v konstrukci), například zabudováním speciálních snímačů nebo periodickými prohlídkami. Tento způsob však nepřináší skutečné zlepšení konstrukce. 9. Opakování FMEA a výpočet t výsledné míry y rizika Pro každou opravenou položku se provede nové hodnocení (závažnost, četnost a detekovatelnost) a vypočítá míra rizika. Potom se spočítá MR pro celou konstrukci. Toto číslo je často o několik desítek procent nižší než bylo v původním návrhu, zčásti díky odstranění příčin některých poruch. Porovnání původní a nové celkové hodnoty MR ukazuje, jak efektivní byla analýza FMEA. Může také pomoci při rozhodování, jaká opatření uskutečnit v případě, že jsou možné různé způsoby zlepšení, s různými hodnotami MR. 10. Uskut utečnění nápravných opatření Doporučená opatření se zapíší do formuláře FMEA (obr. 1), včetně jejich hodnocení a MR. Nejdůležitější však je zajistit, aby tato opatření byla uskutečněna. Je proto také třeba navrhnout, kdo bude zodpovědný za nápravu, datum do kdy by nápravná akce měla být provedena, a osobu, která ji zkontroluje (s přihlédnutím ke kompetencím týmu FMEA). Finální formuláře FMEA se potom předají managementu. Závěr Analýza způsobů a následků poruch (FMEA) může významně snížit počet chyb vznikajících při výrobě nebo stavbě, i počet závad odhalených při uvádění objektu do provozu (kolaudačních závad) nebo v průběhu jeho života. Tímto způsobem FMEA snižuje celkové náklady a zvyšuje bezpečnost, spolehlivost, životnost a kvalitu 15

18 HODNOTENIE OPOTREBENIA BUDOV PRI REÁLNEJ DEĽBE NOSNÉ KONŠTRUKCIE objektu. Velmi často dojde i ke zlepšení konstrukčního řešení. Důležitou podmínkou pro úspěšnou aplikaci FMEA je, aby ji také chápal management a chtěl využívat její výhody. Příspěvek byl vypracován za podpory grantového projektu GAČR 103/01/0243 a výzkumného záměru MSM Literatura [1] ČSN (IEC 812). Metody analýzy spolehlivosti systému. Postup analýzy způsobů a následků poruch (FMEA). Vydavatelství norem, Praha, [2] Analýza možných vad a jejich důsledků (FMEA). Uživatelská příručka. Česká společnost pro jakost, Praha, (Překlad příručky Potential Failure Mode and Effects Analysis. Chrysler Corporation Ford Motor Company General Motors Corporation, 1995.) [3] McDERMOTT, R. E. MIKULAK, R. J. BEAUREGARD, M. R.: The basics of FMEA. Resource Engineering, Portland, [4] HOLUB, R. NEČAS, L.: Analýza a kritéria rizik plynoucích z dopravní nehodovosti na území České republiky. Sborník konference Spolehlivost Vojenská akademie v Brně, Brno, 2001, str Ľubomír Hurajt * HODNOTENIE OPOTREBENIA BUDOV PRI REÁLNEJ DEĽBE NOSNÉ KONŠTRUKCIE Úvod Pri projektovaní stavieb a budov sa vychádza zo zásady, aby najlepšie slúžili danému účelu. Podľa Stavebného zákona konštrukcie akonštrukčné prvky musia byť v takom stave, aby zabezpečovali stabilitu objektu, neohrozovali bezpečnosť užívateľov a slúžili ich potrebám. Každá stavba pôsobením rozličných vplyvov viac alebo menej sa postupne znehodnocuje až sa priblíži k štádiu, kedy stratí schopnosť plniť daný účel a zanikne dožije. O dĺžke jestvovania objektov niet u nás vôbec a v zahraničí je len veľmi malo štatistických údajov. Pritom i tie údaje, ktoré sú k dispozícii, udávajú značne sa líšiace hodnoty. Na túto skutočnosť výrazne vplýva fakt, že budovy majú dlhý čas predpokladanej životnosti. Veľmi výrazne sa na ich stav zapísali prírodné a spoločenské udalosti ale aj iné vplyvy, ktoré spôsobili, že vyhodnotiť skutočnú životnosť objektov je veľmi ťažko. To potom predurčuje skutočnosť, že stanovenie predpokladanej životnosti stavieb v súčasnosti je možné len na základe technického odhadu a s použitím niektorých údajov publikovaných v literatúre. Skutočná životnosť závisí od viacerých činiteľov. Môže byť zhodná s predpokladanou životnosťou, ale môže byť aj podstatne kratšia a približovať sa hodnotovej prípadne k ekonomickej životnosti. Ak však má byť dlhšia ako predpokladaná životnosť, bude to vyžadovať mimoriadne zásahy v priebehu užívania na zlepšenie technických parametrov stavby. Budú te najmä rekonštrukčné zásahy, výmena a obnova prvkov a iné zmeny, ktoré dovolí technický stav. V týchto prípadoch sa vždy predĺži i hodnotová a ekonomická životnosť, pretože takýto druh rekonštrukcie bez zvýšenia štandardu by strácal zmysel. 1.. Posúdenie P nosnej j konšk onštrukcie Základné nosné časti stavieb sa skladajú z viacerých prvkov srozdielnym namáhaním a vytvárajú spolu konštrukčné systémy. Tieto systémy môžu efektívne a spoľahlivo pôsobiť len vtedy, ak počas životnosti stavby, zmeny vlastností jednotlivých prvkov neohrozia nosnú spôsobilosť stavby. Spoľahlivosť stavebných konštrukcií môže ohroziť aj zmena prevádzkových alebo vonkajších podmienok. Preto pri posudzovaní existujúcich stavieb je potrebné hodnotiť sústavu konštrukcia zaťaženie prostredie (ďalej len K Z P ). Každá z týchto zložiek má svoje špecifické vlastnosti, niektoré z nich poznáme veľmi dobre a vieme ich dostatočne opísať a definovať, o iných vieme menej, alebo veľmi málo. Tieto vlastnosti sú zdrojom neistôt a spôsobujú ťažkosti pri posudzovaní celej sústavy. Väčšia časť neistôt je náhodilého charakteru, pretože sú výsledkom vzájomného pôsobenia rôznych faktorov. Preto pri posudzovaní spoľahlivých nosných konštrukcií využívame metódy matematickej štatistiky a teórie pravdepodobnosti Vybrané V modely náhodných veličín v Vstavebnej praxi používame viaceré typy rozdelenia spojitej náhodnej veličiny. Najznámejším je Laplace Gausovo rozdelenie nazývané aj normálne, kde symetrické rozdelenie veličiny X je defi- * Ing. Ľubomír Hurajt, zástupca riaditeľa ÚSI ŽU v Žiline 16 ZNALECTVO 4/2001

19 HODNOTENIE OPOTREBENIA BUDOV PRI REÁLNEJ DEĽBE NOSNÉ KONŠTRUKCIE nované na intervale x a závisí len od dvoch parametrov, a to priemeru a smerodajnej odchýlky. Hustota pravdepodobnosti normálnej veličiny X s priemerom a smerodajnou odchýlkou je daná vzťahom: 1 (x) exp x 2. (1) Funkcia daná výrazom (1) je symetrická krivka zvonovitého tvaru. Jej priebeh ilustruje obr. 1. Hustota pravdepodobnosti materiálových vlastností (pevnosť betónu, medza sklzu ocele a pod.), resp, p 0,95 pri účinku zaťažení a pod. 1.2 Podmienky P spoľs poľahlivosti Pri posúdení konštrukcie vychádzame zo získaných poznatkov o náhodnom chovaní sústavy K Z P a zisťujeme, či odolnosť konštrukcie R je väčší ako účinok zaťaženia E, počas požadovanej životnosti konštrukcie. Jednoduchý prípad zohľadňujúci iba dve náhodné veličiny, a to odpor konštrukcie R a účinok zaťaženia E, je na obr. 2. Ich premenlivosť charakterizujú zodpovedajúce funkcie hustoty pravdepodobnosti f R (r) a f E (e). Obr. 1. Normovaná náhodná veličina U normálnym rozdelením Tento vzťah je spracovaný v tabuľkách v publikáciách pre hustotu pravdepodobnosti (u) a distribučnú funkciu (u), normovanej náhodnej veličiny U, ktorá sa definuje všeobecným transformačným vzťahom: U x. (2) Normovaná náhodná veličina má nulový priemer a jednotkovú smerodajnú odchýlku, preto sa symbolicky označuje aj N(0,1). Hustota pravdepodobnosti normovanej náhodnej veličiny U je daná funkciou u: 2 1 (u) 2 exp u 2. (3) Základným pojmom pri aplikácií teórie spoľahlivosti v stavebníctve je kvantil náhodnej veličiny (rozdelenie pravdepodobnosti). V prípade spojitej náhodnej veličiny X s distribučnou funkciou (x), je p-kvantil x p taká hodnota náhodnej veličiny X, kde platí, že výskyt hodnôt menších ako xp nastane iba s pravdepodobnosťou p, pre ktoré je distribučná funkcia (x p ), rovná pravdepodobnosti p: P(X x p ) (x p ) p. (4) Množstvo zodpovedajúce pravdepodobnosti p 0,05 sa v stavebníctve obvykle uplatňuje pri stanovení charakteristickej hodnoty Obr. 2. Odpor konštrukcie R a účinok zaťaženia E, rezerva spoľahlivosti Požiadavkou spoľahlivosti je, aby odolnosť konštrukcie R N bola väčšia ako účinok zaťaženia E N, s určitou špecifikovanou rezervou spoľahlivosti: R N E N. (5) Zhľadiska pravdepodobnosti môžeme vzťah (5) formulovať v tvare: R E Z 0. (6) Vo vzťahu (6), sú R a E náhodné veličiny s hustotami pravdepodobnosti f R (r) a f E (e). Ľavá strana nerovnosti (6) sa označuje aj ako rezerva spoľahlivosti Z. 1.3 Pravdepodobnosť poruch uchy Veličiny E ar sú náhodné premenné, preto platnosť vzťahov (5) a (6) nie je možné absolútne zaručiť. Musíme teda pripustiť, že s určitou malou pravdepodobnosťou dôjde k prekročeniu medze porušenia a nastane porucha. 17

20 HODNOTENIE OPOTREBENIA BUDOV PRI REÁLNEJ DEĽBE NOSNÉ KONŠTRUKCIE Základným cieľom teórie spoľahlivosti je stanoviť pravdepodobnosť poruchy p f. Exaktná metóda považuje nosnú konštrukciu vsystéme K Z P za spoľahlivú, ak stanovená rezerva spoľahlivosti p f P(R E 0) P(Z 0). (7) Pri klasickom prístupe k výpočtu pravdepodobnosti poruchy podľa autorov [16], sa najskôr určí pravdepodobnosť, že odolnosť R je menšia ako daná hodnota x, čo predstavuje hodnotu distribučnej funkcie pre polohu x, R (x): P(R x) R (x). (8) Pravdepodobnosť, že účinok zaťažení E bude v intervale dx, pri x sa rovná ploche: P x d x E x d x x x f E(x)dx. (9) Pravdepodobnosť, že výrazy (9) a (10) sú splnené súčasne je daná súčinom oboch funkcií. Pravdepodobnosť poruchy je potom definovaná integrálom: P f 1.4 Index x spoľs poľahlivosti dp f f E (x) R (x)dx. (10) Teoretická pravdepodobnosť poruchy p f nie je jediným používaným meradlom spoľahlivosti nosnej konštrukcie. Vpraxi sa často používa index spoľahlivosti, ktorý vychádza z funkcie poruchy Z, vzťahy (7), (8). Použitie indexu spoľahlivosti, uvádzajú viaceré normy, napr. aj ČSN [9], a Eurokód 1 [23]. Pri vzájomnej nezávislosti veličín E a R platí vzťah pre strednú hodnotu poruchy: a smerodajnú odchýlku: Pre kvantil Z min platí vzťah: Z R E, (11) 2 Z 2 R 2 E. (12) Z min Z * Z. (13) Ak do vzťahu (14) dosadíme Z min 0 pre index spoľahlivosti platí: zz R E z 2 2 E R. (14) 18 Index spoľahlivosti ako aj pravdepodobnosť poruchy p f pre rôzne druhy konštrukcií podľa autorov [17], sú uvedené v tab. 1. Konštrukcie p f 1.5 VyhodnoV yhodnotenie skúšok s materiálo eriálov Tab. 1. drevené 2,0 až 2,5 2,3*10 2 až 6,0*10 3 oceľové 2,0 až 3,0 2,3*10 2 až 1,4*10 3 železobetónové 2,5 až 5,0 6,2*10 3 až 3,0*10 7 predpäté 3,5 až 4,0 2,3*10 4 až 3,2*10 5 Odskúšanie vzoriek sa vykonáva v autorizovaných alebo akreditovaných skušobných laboratóriách. Samotné vyhodnotenie skúšok vo vzťahu k posudzovanej konštrukcii sa vykoná následne, pri použití metódy matematickej štatistiky a teórie pravdepodobnosti. Kvantil zodpovedajúci pravdepodobnosti p 0,05 sa v stavebníctve obvykle uplatňuje pri stanovení minimálnych hodnôt materiálových vlastností akým sú pevnosť betónu, medza sklzu ocele a pod. Zaručená pevnosť materiálu R g sa určí zo vzťahu: R g R x k n * S r. (15) kde: x i zistené hodnoty náhodnej veličiny x, R x priemer vyšetrovanej pevnosti zistený na n vzorkách, s r smerodajná odchýlka, 1 s r n 1 R x x i. (16) n (x i R x) 2. (17) k n súčiniteľ pre odhad 5 % kvantilu podľa tab. 2. Vprvom riadku v tab. 2, súčiniteľ k n podľa normy [22], je stanovený pre normálne rozdelenie pravdepodobnosti pre počty vzoriek od 5 do 50. Pre medziľahlé počty vzoriek sa jeho hodnota stanoví interpoláciou podľa priamky. V druhom riadku súčiniteľ k n podľa Eurokódu 1 [23], sa zakladá na 5 % charakteristickej hodnote a na normálnom rozdelení, pre počty vzoriek od 3 do 30, resp.. Súčiniteľ k n Eurokód 1 [11], umožňuje stanoviť zaručenú pevnosť materiálu už pri troch vzorkách, aj keď jeho hodnoty sú mierne vyššie ( %) v porovnaní s normou [22]. Pri väčšom počte vzoriek (nad 20), sú rozdiely v hodnotách súčiniteľa k n podľa oboch podkladov nepatrné (3 %). ZNALECTVO 4/2001