8/2015. a KARTOGRAFICKÝ GEODETICKÝ. Český úřad zeměměřický a katastrální Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

Transcription

1 GEODETICKÝ a KARTOGRAFICKÝ obzor obzor Český úřad zeměměřický a katastrální Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 8/215 Praha, srpen 215 Roč. 61 (13) o Číslo 8 o str

2 LETECKÉ MĚŘICKÉ SNÍMKY LETECKÉ MĚŘICKÉ SNÍMKY 1938 Letecké měřické snímky (LMS) jsou archivované v analogové formě v Archivu leteckých měřických snímků Vojenského geografického a hydrometeorologického úřadu v Dobrušce. Černobílé snímky z let 1936 až 22 byly pořízeny Ministerstvem obrany (MO) České republiky (ČR), respektive jeho předchůdci Barevné LMS pořízené v letech 23 až 21 ve spolupráci Českého úřadu zeměměřického a katastrálního (ČÚZK) a MO ČR jsou digitalizovanými snímky z analogových podkladů Digitální barevné LMS pořízené od roku 21 ve spolupráci ČÚZK a MO ČR jsou poskytovány zároveň se snímkem v NIR pásmu. 25 LMS dokladují stav a vývoj krajiny v jednotlivých lokalitách, mohou být používány např. při výstavbě, rekonstrukci původní krajiny, pro plánování rozvoje území, apod. 213 LMS jsou pořízené centrální projekcí, nejedná se tedy o ortofotosnímky. Snímky nelze použít k přímému měření polohových vztahů mezi zobrazenými geografickými objekty. K měření polohových vztahů mohou být použity s využitím speciálních fotogrammetrických metod. LMS lze zakoupit v Aplikaci nebo v E-shopu Geoportálu ČÚZK Ukázka sledu archivních snímků obec Černošice Vráž, snímky z let: 1938, 1956, 1971, 25 a 213

3 ročník 61/13, 215, číslo Obsah Doc. Ing. Martin Štroner, Ph.D. Transformace 2D souřadnic s uvážením vlivu chyb v obou souřadnicových soustavách Doc. Ing. Imrich Horňanský, PhD., Ing. Michal Leitman, Ing. Erik Ondrejička K problematike zvyškovej parcely Z ČINNOSTI ORGÁNOV A ORGANIZÁCIÍ Z MEDZINÁRODNÝCH STYKOV SPOLEČENSKO-ODBORNÁ ČINNOST OSOBNÍ ZPRÁVY Transformace 2D souřadnic s uvážením vlivu chyb v obou souřadnicových soustavách Doc. Ing. Martin Štroner, Ph.D., katedra speciální geodézie, Fakulta stavební ČVUT v Praze Abstrakt Lineární transformace je jedním ze základních a velmi používaných výpočetních postupů v geodézii, inženýrské geodézii a dalších oborech. Výpočet transformačního klíče s vyrovnáním (i bez vyrovnání) je obecně znám, avšak obecně se nevyužívá možnost uvážit přesnost vstupujících souřadnic identických bodů a tím získat pravděpodobnější (přesnější) transformační klíč. V článku jsou odvozeny tři metody uvážení této přesnosti, které se liší svou exaktností a obecností. 2D Coordinate Transformation Considering the Influence of Errors in both Coordinate Systems Abstract Linear transformation is one of fundamental and very used computational methods in geodesy, engineering surveying and other fields. Calculation of transformation key by the adjustment (or even without it) is generally known, but as a rule the possibility to consider here the accuracy of the coordinates of identical points and gaining more accurate transformation key is not used. Three methods are derived here considering the accuracy differing by their exactness and generality. Keywords: linear 2D transformation, Helmert transformation, least squares method 1. Úvod Lineární transformace je jedním z velmi užívaných výpočetních postupů v geodézii, a to zejména ve formě Helmertovy transformace s výpočtem transformačního klíče z nadbytečného počtu identických bodů vyrovnáním metodou nejmenších čtverců (MNČ). Tento výpočet je využíván nejen pro transformaci souřadnic z jedné souřadnicové soustavy do soustavy druhé, ale také pro analýzu vzájemného souladu dvojic či n-tic souřadnic např. při srovnávání etapových měření a vyhodnocování mezietapových posunů. Zejména v těchto případech je nutné (a v běžných případech vhodné) při výpočtu transformačního klíče zohledňovat přesnost jednotlivých identických bodů. Při běžném postupu výpočtu transformačního klíče se toto obvykle neděje, případně lze zohlednit jen přesnost pouze souřadnic v jedné soustavě, neboť souřadnice v druhé soustavě musí být považovány za bezchybné. Tento předpoklad ovšem není prakticky nikdy pravdivý. Problematikou přesnosti lineární transformace se zabývaly např. práce [1] nebo [2], zejména v druhé práci však není použit postup běžně srozumitelný či aplikovatelný na běžné geodetické problémy. V práci je dále popsán běžný postup výpočtu transformačního klíče lineární shodnostní transformace v rovině, a dvě možná řešení uvážení přesnosti vstupujících souřadnic identických bodů v obou soustavách. Uvedené postupy nepředpokládají přítomnost hrubých chyb v souřadnicích, tyto musí být vyhledány před výpočtem samotným. Lze doporučit postupy prezentované např. v [3], případně [4], transformace s robustním vyhledáním nestabilních bodů byla s úspěchem využita např. v [5]. 2. Lineární 2D transformace Základní rovnice lineární transformace má tvar: X = MRx + T. Jednotlivé matice a vektory mají pro dvourozměrný případ dále uvedený tvar. Vektor souřadnic v cílové soustavě X, vektor souřadnic v počáteční soustavě x, vektor translací T; matice rotace R; matice měřítkových koefi- (1)

4 166 ročník 61/13, 215, číslo 8 Štroner, M.: Transformace 2D souřadnic cientů M v různých variantách. M oa obsahuje čtyři měřítkové číslice a výsledkem je afinní transformace (mění se různě změna měřítka pro osu X a Y); M p obsahuje jednu měřítkovou číslici (při násobení matice degraduje na skalár) a výsledkem je podobnostní transformace; M sh obsahuje jednu měřítkovou číslici (při násobení matice degraduje na skalár), která je navíc rovna jedné a výsledkem je shodnostní transformace, ω je zde úhel otočení mezi soustavami. X x t ( Y ) ( y ) ( x ) ) X = ; x = ; T = ; R = cos(ω) sin(ω) t, y ( sin(ω) cos(ω) m ( 11 m 12 ) ) m M oa = ; M a =, m 23 m 22 ( 11 m 22 m 1 ( m ) ( 1 ) M p = ; M sh =. Shodnostní transformace nezkresluje tvar ani velikost geodetických sítí tvořených transformovanými body, používá se pro výše uvedená hodnocení stability či posouzení mezietapových posunů a proto bude dále využita pro ilustraci navržených postupů. Pro výpočet podobnostní transformace lze s výhodou využít tohoto zjednodušení: ( sin(ω) cos(ω) ) ( ) ( ) cos(ω) sin(ω) m cos(ω) m sin(ω) a b mr = m = m =, (5) m sin(ω) m cos(ω) b a které umožňuje výpočet transformačního klíče bez iterace, neboť transformační vztahy jsou lineární. Měřítkový koeficient lze z koeficientů a a b získat jednoduchým výpočtem: m = a 2 + b 2 = (m cos(ω)) 2 + (m cos(ω)) 2 = = m 2 (cos(ω) 2 + cos(ω) 2 ). Tento postup nebude pro vysvětlení použit, neboť je méně ilustrativní. Dále uvedené postupy na něj lze také aplikovat. Při znalosti parametrů transformace ω, t X, t Y není složité přetransformovat souřadnice z jedné soustavy do druhé, problémem je správný výpočet právě těchto parametrů z dvojic souřadnic týchž bodů v obou soustavách, tzv. identických bodů. Rovnice pozorování shodnostní transformace: (2) (3) (4) (6) Pro výpočet transformačního klíče vyrovnáním metodou nejmenších čtverců z n identických bodů (minimum je n = 2) je nutné (např. dle [3]) sestavit matici plánu A, pro i-tý bod má tvar: ( ) fx fx fx ω t X t A Y sin ω x i = = i + cos ω y i 1, fy fy fy ( (cos ω x i + sin ω y i ) 1 ) (12) ω t X t Y 3. ( ) A 1 A 2 A i =. A n Vektor absolutních členů l se určí: ( ) f l i = (X i Y i ) T ; l i = l i X (x i, y i ). f Y (x i, y i ) dh = (A T A) -1 A T l'. h = (ω, t X, t y ) T, h = h + dh. v = A dh l'. (13) (14) Výpočet se provede např. opět dle [3] řešením normálních rovnic ve tvaru: Výpočet se provede z přibližných hodnot: další iterace vyrovnaných parametrů se určí vždy: Výpočet oprav: (15) (16) (17) (18) V tomto postupu výpočtu je přesnost jednotlivých souřadnic vzhledem k absenci váhové matice (tedy matice o rozměru 2n x 2n, P = diag(1, 1,, 1) je považována za stejnou a také bez vzájemných závislostí (váhová matice je pouze diagonální). V mnohých případech je tento postup dostačující, není však pochopitelně správný. Řešení přesnosti uvážením přesnosti souřadnic v jedné soustavě X i = f X (x i, y i ) = cos ω x i + sin ω y i + t X, Y i = f Y (x i, y i ) = sin ω x i + cos ω y i + t Y. Vektor určovaných neznámých: (7) (8) Do již uvedeného postupu lze poměrně snadno včlenit váhy určené na základě směrodatných odchylek souřadnic X i, Y i prostřednictvím váhové matice P. Její tvar může být dán použitím pouze směrodatných odchylek na diagonále váhové matice ve tvaru: h = (ω, t X, t y ) T. (9) P = diag(1/σ X1 1/σ Y1 1/σ X2 1/σ Yn ), (19) Rovnice oprav: dh = (A T P A) -1 A T l'. (2) v Xi = (cos ω x i + sin ω y i + t X ) X i, v Yi = ( sin ω x i + cos ω y i + t Y ) Y i. (1) (11) Tento postup předpokládá, že jednotlivé souřadnice jsou určeny vzájemně nezávisle, což je ovšem prakticky nemožné. Je tak ale poměrně jednoduchou formou možné

5 Štroner, M.: Transformace 2D souřadnic ročník 61/13, 215, číslo odlišit přesnost jednotlivých dvojic bodů (jak je zřejmé z pohledu na rovnice oprav). Směrodatná odchylka použitá v matici vah vždy charakterizuje přesnost rozdílu mezi souřadnicemi (X i, Y i ) a přetransformovanými (x i, y i ). Nejedná se tedy o exaktní řešení. V případě, že je známa plná kovarianční matice Cov XY souřadnic (X i, Y i ) např. z vyrovnání geodetické sítě, lze určit váhovou matici P takto: P = Cov XY. Cov = T Cov xp + Cov XC. T Cov xp = B Cov xp B T, (21) Toto řešení uvažuje vzájemné vazby (závislosti) mezi body, avšak nejen souřadnice (X i, Y i ) jsou určeny s nějakou přesností, ale stejně tak i souřadnice (x i, y i ) a jejich přesnost zde tedy nebyla nijak zohledněna. Jejich přesnost může být a obvykle je různá, navíc při posuzování velikosti oprav jsou tyto dány nepřesností souřadnic v obou soustavách. Jsou-li známy kovarianční matice souřadnic pro obě soustavy, nelze je jednoduše sečíst, neboť jsou vůči sobě pootočeny. Tímto běžným postupem tedy není možné exaktně stanovit správné váhy na základě směrodatných odchylek resp. kovariančních matic. Tento problém lze řešit v zásadě dvěma postupy. Prvním z nich je založen na úvaze, že opravy při vyrovnání reprezentují v tomto případě nesoulad mezi souřadnicemi (X i, Y i ) a přetransformovanými (x i, y i ) a tedy lze do vyrovnání při zachování jistých principů vložit obě přesnosti v jedné kovarianční matici. Druhý postup je mnohem obecnější, kdy se do vyrovnání vloží oboje souřadnice jako měření a tedy snadno vložitelným popisem přesností. Tento postup zároveň umožňuje vzájemnou transformaci souřadnic z více soustav (etap) najednou, což je výhodné zejména pro určení nestabilních bodů při sledování přetvoření a podobných úlohách. Řešení přesnosti předtransformací a sečtením kovariančních matic Jak bylo již uvedeno, opravy reprezentují rozdíl cílových (X i, Y i ) a přetransformovaných počátečních souřadnic (x i, y i ). Jsou-li známy kovarianční matice souřadnic v obou soustavách (Cov xp, Cov XC ), je k dispozici úplná informace o jejich přesnosti, avšak v rozdílných souřadných soustavách. Tento problém lze řešit při znalosti pootočení mezi těmito soustavami transformací kovarianční matice počátečních souřadnic Cov xp na T Cov xp. Pak lze obě kovarianční matice charakterizující přesnost souřadnic a jejich vzájemné závislosti jednoduše sečíst a získat kovarianční matici charakterizující přesnost rozdílů souřadnic: (22) Dle [1] lze transformaci kovarianční matice vypočítat dle vzorce: (23) podrobněji: cos(ω) sin(ω) sin(ω) cos(ω) cos(ω) sin(ω) B = sin(ω) cos(ω). (25) 5. ( x ) ( d x y ) i = i d, i y i ( X ) ( d x ) i i ( t ) x Y i = R d +. y i ( t y cos(ω) sin(ω) sin(ω) cos(ω) Odvození je uvedeno rovněž v [3]. Úhel stočení soustav ω není před výpočtem transformačního klíče znám, je tedy nutné postupovat iteračním způsobem dle následujícího schématu:. Počáteční výpočet transformačního klíče bez použití vah: ω, T X, T Y. 1. Výpočet s použitím exaktních vah s použitím obou kovariančních matic pro i = 1 k a) Transformace kovarianční matice Cov T xp Cov xpi na základě ω i-1. b) Součet kovariančních matic Cov i = T Cov xpi + Cov XC. -1 c) Výpočet váhové matice P i = Cov i, matic A i, l i '. d) Výpočet i-tého transformačního klíče h i = h i-1 + T + dh i, dh i = (A i P i A i ) -1 T A i P i l i '. e) Iterace pokračuje, dokud se mění transformační klíč, případně dokud klesá směrodatná odchylka jednotková s. Řešení přesnosti rozšířením souboru měření na souřadnice v obou soustavách Na problém transformace lze nahlédnout ještě z mírně jiného pohledu. Soubor identických bodů mající souřadnice ve dvou (nebo více) souřadnicových soustavách představuje tvar a rozměr daný dokonale přesnými souřadnicemi ( d x i, d y i ). K dispozici jsou dva (nebo více) odhady tohoto tvaru a rozměru ve dvou (nebo více) různých souřadnicových soustavách, zde (x i, y i ) a (X i, Y i ). Tyto odhady mají omezenou přesnost danou přesností jejich určení. Při tomto pohledu na řešený problém tedy lze určovat kvalitnější odhad souřadnic ( d x i, d y i ) z obou známých odhadů (x i, y i ) a (X i, Y i ), respektive z libovolného počtu odhadů (např. z většího počtu etapových měření stejné geodetické sítě). Určovanými neznámými jsou tedy souřadnice ( d x i, d y i ) a parametry transformačních klíčů. Pro zjednodušení lze zvolit souřadnou soustavu dokonalých souřadnic ( d x i, d y i ) totožnou se souřadnou soustavou (x i, y i ) a pro transformaci souřadnic napsat následující dva vztahy: (26) (27) kde matice B má rozměr 2n x 2n a tvar: ( ) R R B =, R (24) Prostřednictvím vztahu (27) lze přidávat libovolné množství dalších souřadnic v dalších soustavách. Pro případ tří bodů bude řešení následující: Souřadnice známých identických bodů: x 1, y 1 ; x 2, y 2 ; x 3, y 3 ; X 1, Y 1 ; X 2, Y 2 ; X 3, Y 3. Vektor určovaných neznámých: h = (ω, t X, t y, d x 1, d y 1, d x 2, d y 2, d x 3, d y 3 ) T. (28)

6 168 ročník 61/13, 215, číslo 8 Štroner, M.: Transformace 2D souřadnic Rovnice pozorování jsou dány vzorci (26) a (27), z nich se snadno zkonstruuje matice derivací A: A [ x, y AX, Y [ i i A i =, 1 1 A x, y = 1, i f x ( d x 1, d y 1 ) 1 cos(ω) sin(ω) f y ( d x 1, d y 1 ) 1 sin(ω) cos(ω) f A Xi, Yi = x ( d x 2, d y 2 ) 1 cos(ω) sin(ω). (31) Kde: f y ( d x 2, d y 2 ) f x ( d x 3, d y 3 ) f y ( d x 3, d y 3 ) i ( ) ( ) i i sin(ω) cos(ω) 1 f x (x, y) = sin ω x + cos ω y, f y (x, y) = (cos ω x + sin ω y). Vektor redukovaných měření: l' l' = [ x i, y i, l'x i, Y i kde x 1 y 1 x 2 [ ( ) ( ) l' x, y =, l' X, Y =. i i i i y 3 v [ x, y vx, Y [ X 1 Y 1 X 2 Y 3 i i v = = A dh l', i v x1 v y1 v x2 i v x, y =, v X, Y =. i i i i v y3 v X1 v Y1 v X2 v Y3 cos(ω) sin(ω) sin(ω) cos(ω) (29) (3) (32) (33) (34) (35) Tento postup je zcela obecný, je možné jej využít pro současné určení více transformačních klíčů současně s tím, že určené neznámé souřadnice, tj. ( d x i, d y i ) jsou nejkvalitnějším (nejpravděpodobnějším) odhadem tvaru a rozměru daným použitými souřadnicemi a směrodatnými odchylkami. Lze např. dle [3] určit přesnost jak transformačního klíče, tak transformovaných jednotlivých bodů. Výpočet se provede např. opět dle [3] dle vzorců (15) až (18). Opravy jsou dle vzorce (18) přiděleny jednotlivým souřadnicím: (36) (37) 6. v xxi = v xi v Xi, v yyi = v yi v Yi. (38) (39) Tato hodnota je určující při případném testování nestability jednotlivých bodů např. při etapovém měření posunů a přetvoření a její velikost by případně měla být statisticky testována. Oproti předchozím postupům je výpočet komplikovanější a matice pro řešení mohou být rozsáhlejší, nicméně v současné době s běžnými výpočetními prostředky nijak významně. Závěr V článku byly odvozeny různé postupy umožňující zohlednit přesnost souřadnic při výpočtu transformačního klíče dvourozměrné lineární transformace. Jsou uvedeny tři odlišně koncipované a výpočetně náročné postupy, které se liší zejména mírou obecnosti a exaktnosti. Nejjednodušší je postup uvažující přesnost pouze v jedné soustavě identických bodů. Poslední uvedený postup je zcela exaktní a umožňuje také současnou a tedy spolehlivější transformaci vzájemně mezi obecně nekonečným počtem soustav. Řešení využívající předtransformaci kovarianční matice je průnikem uvedených metod, je zároveň jednoduchý a uvažuje přesnost souřadnic identických bodů v obou soustavách. Nelze však takto počítat více transformačních klíčů současně. Všechny tři postupy výpočtu byly úspěšně testovány a využity pro posouzení nestability bodů geodetické sítě v rámci dlouhodobých etapových měření, výsledky byly publikovány v [5]. Byla zde také využita metoda robustního m-odhadu pro spolehlivější identifikaci neidentických (nestabilních) bodů, kterou lze na základě zkušeností rozhodně doporučit. Poznámka: Článek byl zpracován v rámci grantového projektu SGS15 Optimalization of acquisition and processing of 3D data for purpose of engineering surveying. [1] [2] [3] [4] [5] LITERATURA: KUBÁČEK, L.: Kritéria přesnosti při podobnostní transformaci. Geodetický a kartografický obzor 8/5, 1962, č. 1, s , ISBN KUBÁČEK, L.-KUBÁČKOVÁ, L.-ŠEVČÍK, J.: Linear Conform Transformation: Errors in Both Coordinate Systems. Applications of Mathematics 47/22, č. 4, s , ISSN ŠTRONER, M.-HAMPACHER, M.: Zpracování a analýza měření v inženýrské geodézii. 1. vyd. Praha. CTU Publishing House, s. ISBN TŘASÁK, P.-ŠTRONER, M.: Robustní metody vyrovnání. Geodetický a kartografický obzor 57/99, 211, č. 7, s ISSN ŠTRONER, M.-URBAN, R.-RYS, P.-BALEK, J.: Prague Castle Area Local Stability Determination Assessment By The Robust Transformation Method. Acta Geodynamica et Geomaterialia 214, vol. 11, no. 4, p ISSN DOI: /AGG Nesoulad v xxi (resp. v yyi ) mezi jednotlivými souřadnicovými soustavami pro konkrétní bod i, tj. ekvivalent oprav uvedených v části 3 (Řešení přesnosti uvážením přesnosti souřadnic v jedné soustavě) a v části 4 (Řešení přesnosti předtransformací a sečtením kovariančních matic) se určí jako rozdíl oprav ve tvaru: Do redakce došlo: Lektoroval: Ing. Pavel Hánek, Ph.D., VÚGTK, v. v. i.

7 Horňanský, I. Leitman, M. Ondrejička, E.: K problematike ročník 61/13, 215, číslo K problematike zvyškovej parcely Doc. Ing. Imrich Horňanský, PhD., Ing. Michal Leitman, Ing. Erik Ondrejička, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky Abstrakt Špecifickým prvkom katastra nehnuteľností v Slovenskej republike je existencia z hľadiska presnosti heterogénnej množiny disponibilných katastrálnych máp a máp určeného operátu. Tento špecifický prvok si v procese aktualizácie katastrálnych máp vynútil pracovať s inštitútom riešenej parcely a inštitútom zvyškovej parcely. V príspevku sa ponúka analýza súčasného stavu technologickej regulácie aplikácie zvyškovej parcely a návrh na jej zdokonalenie. To the Problem of Remnant Parcel Abstract A specific element of Slovakia s cadastre of real estate is existence of - from the viewpoint of accuracy heterogeneous map collection of cadastral maps and maps of designated documentation. Due to this specific element in the course of cadastral maps updating it was necessary to work with such items as solved parcel and remnant parcel. This contribution offers the analysis of present stage of technological regulation of remnant parcel application so as the proposal for its improvement. Keywords: cadastre of real estate, cadastral map, survey sketch, solved parcel Úvod Neuralgickým bodom histórie aj súčasnosti katastra nehnuteľností (KN), vrátane jeho predchodcu evidencie nehnuteľností, už viac ako posledné štyri decéniá je o. i. existencia inštitútu zvyškovej parcely (v minulosti pomenovaného aj termínom zbytková parcela). Bol to a stále je to v diskusiách prejav vzájomného pôsobenia až konfliktu dvoch proti sebe stojacich tendencií: snahy po zjednodušení procedúry tvorby geometrických plánov (GP), po jej racionalizácii, zrýchlení a spojení so snahou po znížení finančných a materiálnych nákladov spojených s tvorbou GP a na druhej strane snahy po maximálnom jednorázovom racionálnom využití terestrického merania v prospech budúcich využívateľov súboru geodetických informácií (SGI) KN, snahy po odstránení potreby opakovaných meraní, snahy po zvýšení právnej istoty používateľov údajov KN a snahy po tvorbe predpokladov na homogenizáciu bázy údajov KN, na jej systematické zdokonaľovanie v súlade s vopred zadefinovanými presnostnými parametrami komponentov bázy údajov, čiže zjednodušene povedané snahy po akcelerácii dosiahnutia dlhodobého strategického cieľa v oblasti dobudovania bázy údajov KN. Pod dlhodobým strategickým cieľom sa tu rozumie pokrytie celého územia Slovenskej republiky vektorovou katastrálnou mapou číselnou (VKMč) s podrobnými bodmi s kódom kvality podrobného bodu T < 5 ([1], príloha č. 12) a so súbežne spravovanými vlastníckymi vzťahmi k pozemkom (objektom) v plnom rozsahu v registri C KN. V článku je venované tejto problematike niekoľko úvah. Terminológia Pod termínom zvyšková parcela rozumieme parcelu v novom stave výkazu výmer GP, ktorá vznikla ako diel z par- cely doterajšieho stavu výkazu výmer GP s výmerou určenou z podrobných lomových bodov obvodu parcely s kódom kvality podrobného bodu T = 5 ([1], príloha č. 12), pričom výmera tejto zvyškovej parcely bola získaná ako výsledok odpočítania odrátania výmery iného dielu určeného už štandardne zo súradníc lomových bodov obvodu parcely určených v S-JTSK s kódom kvality menším ako T = 5 od výmery parcely doterajšieho stavu; do kategórie zvyškovej parcely zaraďujeme aj parcely, ktorých výmera je získaná výpočtom zo súradníc lomových bodov obvodu parcely určených v S-JTSK, z ktorých aspoň jeden má kód kvality T = 5. Na prípadné zaradenie parcely do kategórie zvyškových parciel nemá vplyv to, či parcela v novom stave výkazu výmer GP má ponechané pôvodné parcelné číslo alebo má zmenené parcelné číslo. Takýto neštandardný postup určovania výmery novovzniknutej parcely (zvyškovej parcely) v súčasnosti predstavuje výnimku (technologickú a aj nákladovú) zo štandardného postupu určovania výmer dielov parciel resp. parciel zo súradníc lomových bodov obvodu parcely určených v S-JTSK s kódom kvality menším ako T = 5. Kompozitným termínom k termínu zvyšková parcela v množine parciel nového stavu výkazu výmer GP je termín riešená parcela. Pod riešenou parcelou teda rozumieme parcelu, resp. všetky ďalšie parcely v novom stave výkazu výmer GP, ktoré vznikli z parcely (alebo z parciel) doterajšieho stavu výkazu výmer GP a majú výmeru/výmery získané zo súradníc bodov určených v S-JTSK s kódom kvality podrobného bodu nižším ako T = 5 ([1], príloha č. 12). Na prípadné zaradenie parcely do kategórie riešených parciel nemá vplyv to, či parcela v novom stave výkazu výmer GP má ponechané pôvodné parcelné číslo alebo má zmenené parcelné číslo. Na časovej osi sa definícia termínu zvyšková parcela v nuansách menila vyvíjala sa, ale jej podstata zostala nemenná: zvyškovou parcelou je v novom stave výkazu

8 17 ročník 61/13, 215, číslo 8 Horňanský, I. Leitman, M. Ondrejička, E.: K problematike Od roka 211 bola dovtedajšia liberálna úprava možnosti použitia výpočtu výmer v prípade delenia parciel na diely s veľmi rozdielnou výmerou s lomovými bodmi obvodu parcely určenými s kódom kvality T = 5, [1], príloha č. 12, podľa 3 ods. 9 písm. a) Smerníc [5], čiže liberálna úprava použitia zvyškovej parcely, prekonaná hierarchicky vyššie stojacim predpisom vyhláškou ÚGKK SR č. 461/29, (katastrálna vyhláška) [1], a to 58a. Práve novela uvedenej vyhlášky reagovala na potrebu geodetického určenia všetkých podrobných bodov nových a zmenených pozemkov, pričom rešpektovala aj potrebu exaktného určenia výmer všetkých nových a dotknutých parciel. Výpočet súradníc v S-JTSK len u nových parciel nemožno pokladať za úplné a uspokojivé vyriešenie záujmovej oblasti GP, nakoľko by dochádzalo k sústavnému informačnému zavádzaniu vlastníkov pozemkov, lebo by iba niektoré parvýmer taká nová parcela, ktorá vznikla ako výsledok odrátania výmery oddeľovaného dielu parcely s výmerou vyrátanou podľa súčasných presnostných štandardov od výmery parcely pôvodného stavu výkazu výmer, ktorého výmera bola určená v minulosti podľa dobových štandardov, ktoré sú v súčasnosti už z hľadiska presnosti podštandardné, čiže prekonané. 3. Vývoj technológie určovania výmery zvyškovej parcely Technologický postup [2] v ods. 12 reguloval spôsob výpočtu výmer novoutvorených a zmenených parciel: Výpočet výmer. Výmery novoutvorených a zmenených parciel sa vypočítajú vždy z priamo meraných mier alebo z miestnych resp. geodetických súradníc analyticky. Planimetrický výpočet je v tom prípade len kontrolný. Výmery parciel, ktorých obvod nebol celý zameraný v miestnej alebo geodetickej sústave, sa určia planimetricky, graficky alebo kombinovane. Zostatky parciel, od ktorých bol oddelený diel, ktorého výmera bola vypočítaná analyticky alebo z priamo meraných mier a kontrolovaná planimetricky, sa určujú odčítaním (menšie zostatky do 1 m 2 sa taktiež kontrolujú planimetricky). Technologický postup [2] bol zrušený a nahradený v roku 1984 Metodickým návodom [3]. V období 1984 až 1993 bol postup pri výpočte výmer zmenených parciel a dielov regulovaný Metodickým návodom na meranie a zobrazovanie zmien a na výpočet výmer v evidencii nehnuteľností [3]. V zmysle ods Metodického návodu [3] Výmera každej zmenenej parcely alebo dielu sa určí nezávislým dvojitým výpočtom, pričom jeden výpočet musí byť vždy grafický (kontrola zobrazenia). Podľa ods bolo ustanovené Dovolené zjednodušenie postupov pri výpočte výmer: Pri výpočte výmer sú dovolené tieto zjednodušenia: a) pri delení parciel na diely s veľmi rozdielnou výmerou (v mapách s doterajšími výmerami určenými graficky) sa môžu vynechať oba výpočty najväčšieho dielu, ak je tento diel pôvodnej parcely s výmerou do 1 ha väčší ako 19/2 doterajšej výmery, pôvodnej parcely s výmerou nad 1 ha väčší ako 4/5 doterajšej výmery. Výmery ostatných dielov sa určia nezávislým výpočtom dvojmo. Metodický návod [3] bol v roku 1993 zrušený a nahradený Inštrukciou [4]. V období 1993 až 1999 bol postup pri výpočte výmer zmenených parciel a dielov regulovaný Inštrukciou [4]. V zmysle ods Inštrukcie [4] sa Výpočet výmer vykoná v položkách, ktoré tvoria všetky výpočty v rámci ucelenej zmeny (geometrický plán a pod.) a vo výpočtových skupinách vytvorených v rámci položky parcelami vo vlastníctve (držbe) jedného vlastníka (držiteľa), ktoré sú dotknuté zmenou.. Podľa ods. 3 Inštrukcie [4] Výpočet výmer sa vykoná podľa týchto zásad: a) Výmera každej zmenenej parcely alebo dielu sa určí nezávislým dvojitým výpočtom, pričom jeden výpočet musí byť vždy grafický (kontrola zobrazenia). Podľa 28 ods. 8 Inštrukcie [4] Pri výpočte výmer sú dovolené zjednodušenia: a) pri delení parciel na diely s veľmi rozdielnou výmerou sa môžu vynechať obidva výpočty najväčšieho dielu, ak je tento diel pôvodnej parcely s výmerou do 1 ha väčší ako 19/2 doterajšej výmery (5 %), tu je chyba; správne malo byť 95 %, pôvodnej parcely s výmerou nad 1 ha väčší ako 4/5 doterajšej výmery (2 %), aj tu je chyba; správne malo byť 8 %, výmery ostatných dielov sa určia nezávislým výpočtom dvojmo. Inštrukcia [4] bola v roku 1999 zrušená a nahradená Smernicami [5]. V období 1999 až 21 bol postup pri výpočte výmer parciel, dielov parciel a skupín parciel regulovaný v 3 Smerníc [5]. V období 21 až 29 bol tento postup premietnutý aj do novely č. 533/21 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ÚGKK SR) č. 79/1996 ([6] ods. 7, 12), teda na úroveň tohto všeobecne záväzného právneho predpisu. V zmysle ustanovenia 3 ods. 1 Smerníc [5] Výpočet výmer sa vykoná v položkách, ktoré tvoria všetky výpočty v rámci ucelenej zmeny (geometrický plán a pod.) a vo výpočtových skupinách vytvorených v rámci položky pozemkami označenými parcelnými číslami vo vlastníctve (držbe) jedného vlastníka (držiteľa), ktoré sú dotknuté zmenou. Podľa 3 ods. 3 písm. a) Smerníc [5] výmera každej zmenenej parcely alebo dielu sa určí nezávislým dvojitým výpočtom, pričom jeden výpočet musí byť vždy grafický, okrem prípadov uvedených v 27 ods. 4 písm. b) (rozumej katastrálnych území alebo ich častí, v ktorých je spravovaná vektorová katastrálna mapa). A nakoniec podľa 3 ods. 9 Pri výpočte výmer sú dovolené tieto zjednodušenia: a) pri delení parciel na diely s veľmi rozdielnou výmerou sa môžu vynechať obidva výpočty najväčšieho dielu (určí sa ako zostatok odpočítaním ), ak je tento diel pôvodnej parcely s výmerou do 1 ha väčší ako 19/2 (95 %) doterajšej výmery, pôvodnej parcely s výmerou nad 1 ha väčší ako 4/5 (8 %) doterajšej výmery; výmery ostatných dielov sa určia nezávislým výpočtom dvojmo. Vyhláškou č. 461/29 Z. z. [1] bola zrušená a nahradená vyhláška č. 79/1996 Z. z. [6]. Prijatý text vyhlášky [1] problematiku postupu pri výpočte výmer parciel, dielov parciel a skupín parciel neriešil. Smernice [5] ostali naďalej v platnosti. 4. Súčasný stav technológie určovania výmery zvyškovej parcely

9 Horňanský, I. Leitman, M. Ondrejička, E.: K problematike ročník 61/13, 215, číslo nie sú súčasťou pôvodných hraníc) príp. sa určia v kóde kvality T = 2. V prípade, ak sú body súčasťou pôvodných hraníc pozemkov, a sú určené výpočtom z pôvodných bodov, sú určené v kóde kvality T = 3. Vzhľadom na skutočnosť, že VKMč je tvorená iba číselne určenými bodmi, nepredstavuje, a ani v minulosti nepredstavoval, výpočet výmer parciel a teda aj zvyškových parciel v týchto katastrálnych územiach problém. Aplikáciou vyhlášky č. 87/213 v prostredí so spravovanou VKMč teda nedošlo k tak razantným zmenám ako v prostredí so spravovanou VKMn. Usmernenie [9] sa venuje katastrálnym územiam so spravovanou VKMn a problematiku zvyškových parciel reguluje v čl. VI a VIII. V zmysle tejto regulácie VGPm a vektorový geodetický podklad implementovaný (VGPi) sa zhotovujú v rozsahu parciel, ktoré sú predmetom nového stavu registra C výkazu výmer. Podmienka, že VGPm sa zhotovuje v rozsahu parciel, ktoré sú predmetom nového stavu registra C výkazu výmer neplatí, ak sa z pôvodnej parcely s výmerou do 1 ha oddeľuje nová parcela menšia ako 1/2 výmery pôvodnej parcely alebo sa z pôvodnej parcely s výmerou nad 1 ha oddeľuje nová parcela menšia ako 1/5 výmery pôvodnej parcely. V takom prípade VGPm obsahuje len nové oddeľované parcely, ktorých všetky lomové body sa číselne určia. Všetky body vo VGPm sú číselne určené, majú číslo bodu a kód kvality T = 1 až T = 3. Ak lomové body doterajších hraníc parciel ešte neboli číselne určené (nemajú číslo bodu a súradnice v S-JTSK), určia sa s kódom kvality bodu T = 1, prípadne T = 2, t. j. postupom kvalitatívne zodpovedajúcim technológii vytyčovania hranice. VGPi sa zhotovuje v rozsahu parciel, ktoré sú predmetom nového stavu registra C výkazu výmer a okolitých parciel pôvodného stavu mapy, ktoré treba pripojiť na zmenený obsah mapy. VGPi v rozsahu parciel, ktoré sú predmetom nového stavu registra C výkazu výmer GP má ku všetkým lomovým bodom vo vrstve KLADPAR priradené číslo bodu a kód kvality T = 1 až T = 3. To neplatí, ak sa z pôvodnej parcely s výmerou do 1 ha oddeľuje nová parcela menšia ako 1/2 výmery pôvodnej parcely alebo ak sa z pôvodnej parcely s výmerou nad 1 ha oddeľuje nová parcela menšia ako 1/5 výmery pôvodnej parcely. V takom prípade môžu lomové body na hraniciach zvyškových parciel vo vrstve KLADPAR obsahovať body bez čísla s kódom kvality T = 5. Body na hraniciach okolitých parciel pôvodného stavu mapy, ktoré ešte neboli číselne určené, majú kód kvality T = 5. Ich poloha v mape sa na styku s novými a zmenenými parcelami prispôsobí parcelám nového stavu registra C výkazu výmer. Ak lomové body na hraniciach parciel, ktoré sú predmetom nového stavu registra C výkazu výmer (s uvedenou výnimkou), ešte neboli číselne určené (nemajú číslo bodu a súradnice v S-JTSK), určia sa s kódom kvality bodu T = 1, prípadne T = 2, t. j. postupom kvalitatívne zodpovedajúcim technológii vytyčovania hranice. Vzhľadom na skutočnosť, že KN eviduje značný počet katastrálnych máp, do ktorých z určitých dôvodov nie je možné prebrať priamo číselné výsledky meraní, poloha nových podrobných bodov v mape nezodpovedá polohe bodov určenej meraním, a tieto body sa do pôvodného stavu mapy majú projektovať tak, aby vytvárali obraz katastrálnej mapy bez nevhodného deformovania a skreslenia. V týchto mapách má práve vektorový geodetický podklad transformovaný (VGPt) nezastupiteľnú úlohu, ktorá má dôležitú úlohu predovšetkým pri automatizácii procesu aktualizácie týchto máp. Aby nedošlo k zámene geodetického určenia, zhotovuje sa VGPt síce v rozsahu parciel, ktoré sú predmetom nového stavu registra C výkazu výcely boli geodeticky určené so spoločensky a aj technicky akceptovateľnou presnosťou. GP, ako súčasť a príloha právnej listiny, musí jednoznačne a exaktne definovať geodetické určenie hraníc vlastníckych vzťahov, aby geodetické určenie všetkých parciel nového stavu výkazu výmer (a teda aj zvyškovej parcely) s rešpektovaním právneho stavu dokázalo zabezpečiť jasnú a zrejmú identifikáciu nehnuteľností. Ak by zvyšková parcela nebola geodeticky určená, nie je možné jasne posúdiť relatívne vzťahy a nadväznosť polohy nových parciel od okolitých zvyškových parciel. Dôležité je uvedomenie si, že geodetické určenie podrobných bodov všetkých parciel nového stavu výkazu výmer GP, a teda aj dovtedajšej zvyškovej parcely, neponúka iba exaktne vyrátané výmery (a teda aj výpočet výmery parcely vo vyššej triede presnosti), ale predovšetkým garantuje právnu istotu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Vzhľadom na skutočnosť, že GP aj napriek svojmu účelu môže byť predmetom rôznych listín, nie je múdre domnievať sa, že niektorá z parciel nového stavu výkazu výmer nemôže byť predmetom prevodu práv. Zároveň sú v takto vyhotovenom GP a v nadväzujúcej dokumentácii deklarované jednoznačné vlastnícke vzťahy až po hranicu oblasti tvorby GP. Takéto exaktné určenie vlastníckych vzťahov je určené raz, a následne sú údaje preberané pre nadväzujúce zmeny, čo prispieva k jednoznačnej a presnej evidencii údajov v KN a následne sú údaje využiteľné na precíznejšie riešenie sporov o priebeh vlastníckej hranice. Ak by neboli zadefinované regulatívy smerované do sprísneného režimu určovania výmer nových a zmenených parciel v novom stave výkazu výmer GP v platnej legislatíve a v nadväzujúcich interných predpisoch a kritériá by neboli tomu prispôsobené, pri tvorbe GP by dochádzalo k neustálemu ukrajovaniu výmery zo zvyškových parciel podľa potrieb zhotoviteľov GP, čo by sa v konečnom dôsledku prejavilo vo vzniku nesúladov, diskrepancií a chýb v katastrálnom operáte. Uvedený 58a katastrálnej vyhlášky [1] v ods. 1 ustanovil: Výmera novej parcely sa vypočíta zo súradníc lomových bodov obvodu parcely, a to bezvýnimočne a tiež bez toho, aby jednoznačne zadefinoval termín nová parcela a aby súčasne zadefinoval akú kvalitu podrobného bodu v zmysle prílohy č. 12 vyhlášky [1] musia mať lomové body obvodu parcely. Na odstránenie diferencovaného výkladu termínu nová parcela a diferencovanej konkretizácie požadovanej kvality podrobných bodov obvodu parcely boli prijaté v nadväznosti na vyhlášku ÚGKK SR č. 87/213 Z. z. [7] dve usmernenia: č. 9/213 [8] a č. 1/213 [9], ktorých textácia reflektovala dosiahnutý stav budovania a zdokonaľovania bázy údajov KN, v ktorom prevážila potreba homogenizácie bázy údajov KN, potreba jej systematického zdokonaľovania v súlade s vopred zadefinovanými presnostnými parametrami jej komponentov, potreba maximálneho jednorazového racionálneho využitia terestrického merania v prospech budúcich využívateľov SGI KN, potreba minimalizácie opakovaných meraní a potreba zvýšenia právnej istoty používateľov údajov KN. Vektorový geodetický podklad vyhotovený z meraných údajov (VGPm) v zmysle usmernenia [8] a [9] je tvorený úplným obsahom celých nových a zmenených objektov VKMč, [8] čl. IV. ods.1, aj vektorovej katastrálnej mapy nečíselnej (VKMn), [9] čl. VI. ods. 1. Usmernenie [8] sa orientuje na katastrálne územia so spravovanou VKMč. V zmysle čl. IV ods. 3 novourčené body zameranej zmeny sa určia v kóde kvality T = 1 (ak body

10 172 ročník 61/13, 215, číslo 8 Horňanský, I. Leitman, M. Ondrejička, E.: K problematike mer GP, avšak obsahuje nové podrobné body z VGPm projektované do pôvodného stavu mapy bez čísla bodu a s kódom kvality bodu T = 5. V praxi sa v mnohých prípadoch možno stretnúť s nevôľou geodetického určovania podrobných lomových bodov obvodu zvyškových parciel aj z dôvodu zvýšenej prácnosti, alebo námahy vynaloženej pri tvorbe GP, respektíve aj z nie jednoznačného postupu určenia podrobných bodov. Túto skutočnosť reflektuje Čl. IV usmernenia č. 3/214 [1], ktorý v súvislosti s prílohou č. 1 jasne definuje kvalitatívny postup spôsobu určenia lomových bodov vo VKMn, ktorý zrejme a cielene definuje podklady, procesy a úkony, ktorými možno geodeticky určiť akýkoľvek podrobný bod. Aplikáciou tohto ustanovenia je zabezpečená nadväznosť predchádzajúcich číselných výsledkov meraní, ako aj vyhnutie sa opakovaným digitalizáciám a duplicitným číselným určeniam totožných bodov. V súčasnosti platné zjednodušenie, umožňujúce aplikovať inštitút zvyškovej parcely pri tvorbe GP, uvedené v usmernení [9], vychádza historicky a obsahovo z predchádzajúcich už uvedených definícií, pričom je veľmi ťažké presné zadefinovanie zjednodušenia pri výpočte výmer tak, aby ho bolo možno reálne aplikovať na všetky prípady v aplikačnej praxi. Je skutočnosťou, že v niektorých ojedinelých prípadoch pri tvorbe GP je veľmi náročné, ba priam aj neúčelné aplikovanie geodetického určenia zvyškového dielu parcely, čiže určiť ho ako riešenú parcelu. Predovšetkým ide o rôzne vodné plochy, ktoré už nemožno identifikovať v teréne, prípadne líniové komunikácie, najmä staršie poľné komunikácie, a iné veľké alebo ťažko prístupné pôdne celky. V týchto prípadoch by kompletné geodetické určenie podrobných bodov zvyškových dielov parcely bolo najčastejšie účelovo určené s kódom kvality T = 2 a neprinieslo by požadovaný efekt skvalitnenia operátu KN. V týchto prípadoch okrem budúcej došpecifikácie definície úľavy určenia zvyškových dielov parcely treba postupovať v praxi s racionálnym zreteľom na kvalitu a povahu číselných výsledkov preberaných do KN. 5. Užitočnosť bezvýnimočného aplikovania riešenej parcely Už v roku 29 si technologický rozvoj v určovaní polohy prostredníctvom globálnych navigačných satelitných systémov (GNSS) a praktická potreba zabezpečenia adekvátnej technickej i právnej istoty v evidovaní predmetu práva, ktorým je v našom prípade pozemok, vynútili, že každé podrobné meranie zmien pre KN bolo treba zdokumentovať v geodetickom referenčnom systéme. V minulosti boli výsledky takéhoto merania premietané do referenčného systému v rovine (systéme) mapy na základe identických bodov. Tieto identické body zabezpečovali väzbu s terénom; boli tvorené rôznymi pevnými bodmi a prvkami polohopisu. Išlo však o body určené v rôznych časových obdobiach, v rôznej kvalite bodu (presnosti určenia) a v rozličnej vzdialenosti od predmetu meranej zmeny, a teda nemohli tvoriť homogénnu množinu identických bodov. Rozdiely na identických bodoch medzi meraným terestrickým stavom a stavom evidovaným v KN boli diferencované a nevykazovali systematický charakter, pričom v absolútnej hodnote predstavovali od po 5 metrov a občas aj viac (obr. 1). Na spojenie terestrického merania s geodetickým referenčným systémom mapy však identické body boli potrebné, aby sa zároveň mohla porovnať konfron- tovať meraná zmena v GP s dovtedajším v KN evidovaným stavom. Úloha výberu identických bodov na vloženie zmeny do geodetického referenčného systému bola veľmi náročná, lebo každý identický bod mal často iný smer vektora tohto rozdielu. Zároveň narastajúca vzdialenosť identických bodov od meranej zmeny zásadne predražovala meračské práce. Akékoľvek vloženie takéhoto merania do geodetického referenčného systému prostredníctvom identických bodov predstavovalo iba jedno z mnohých možných riešení, závislé okrem iného aj od ľudského faktora a výberu použitých identických bodov, čo nebolo v konečnom dôsledku exaktným riešením a len aproximovalo reálny stav. Je zdokumentované množstvo prípadov, keď selektívny výber identických bodov použitých na transformáciu so súčasným splnením všetkých definovaných podmienok umožňuje viacero riešení polohovo sa líšiacich o niekoľko metrov. Tento postup porovnania merania s geodetickým referenčným systémom mapy zodpovedal danej dobe charakterizovanej špecifickými technickými možnosťami. Po nástupe meračskej techniky a technológie založenej na princípe GNSS sa dovtedajšie porovnanie meraného stavu získaného priamo v geodetickom referenčnom systéme so stavom evidovaným v katastrálnej mape stalo nevyhovujúcim a z hľadiska garancie istoty vlastníckych vzťahov nedostatočným. V prípade, ak došlo k zameraniu iba zmeny prostredníctvom GNSS, následné porovnanie výsledkov merania sa uskutočnilo medzi dvoma rozdielnymi stavmi, a to medzi údajmi určenými exaktne v geodetickom referenčnom systéme a medzi stavom roviny katastrálnej mapy prostredníctvom identických bodov. Do KN sa tak dostali exaktne určené iba priamo merané zmeny s vyššou presnosťou, ale bez priamej a exaktnej väzby na okolitý stav. Prakticky v jednom GP bola s vyhovujúcou presnosťou v geodetickom referenčnom systéme určená len časť podrobných bodov zmeny, ktoré často netvorili ani uzavreté bloky parciel, pričom vzťah s okolitým stavom bol identifikovaný prostredníctvom identických bodov, a v súvislosti s terénom len aproximoval reálny skutočný stav. Vzhľadom na existenciu už veľkého počtu bodov určených geodeticky, jednoznačné riešenie záujmovej oblasti GP spočíva v porovnávaní meraných údajov s prepojením na terén v jednom (presnosťou vyhovujúcom) referenčnom systéme. Len tak dosiahneme exaktný a jedinečný vzájomný vzťah meranej zmeny vzhľadom na okolie, čo v praxi možno docieliť práve geodetickým určením zostatku pôvodných pozemkov pri procese tvorby GP so súbežným preberaním predchádzajúcich vyhovujúcich číselných výsledkov merania (čiže ich určením ako riešených parciel). Potreba geodetického určovania všetkých pozemkov parciel nového stavu (a teda aj zostatkov pôvodných parciel) pramení z princípu potreby vzájomného porovnania zameranej zmeny a doterajšieho v KN evidovaného stavu, pričom obe musia byť určené s vyhovujúcou presnosťou v jednom geodetickom referenčnom systéme. Len tak môžeme určiť jednoznačný vzájomný vzťah medzi jednotlivými pozemkami, čo značne zvýši právnu istotu informácie o priebehu vlastníckych hraníc. Podľa obr. 2 sa zo skupiny pozemkov odčleňujú časti tak, že sa vytvára nový pozemok s parcelným číslom (p. č.) 217/53, ktorý je tvorený lomovými podrobnými bodmi s kódom kvality T = 1. Lomové body obvodu parciel pôvodného stavu, z ktorých sa odčleňuje nový pozemok, nie sú v KN geodeticky určené, teda sú doteraz tvorené bodmi bez rozlíšenia presnosti

11 Horňanský, I. Leitman, M. Ondrejička, E.: K problematike ročník 61/13, 215, číslo Obr. 1 Príklad diferencovaných vzdialeností a diferencovaných smerov vektora rozdielu na identických bodoch medzi meraným stavom a stavom evidovaným v KN s kódom kvality bodu T = 5. V prípade, ak by došlo k vloženiu merania v geodetickom referenčnom systéme bez exaktnej nadväznosti na doterajší stav a pozemok p. č. 225 by zostal bez geodetického určenia, neboli by sme schopní presne určiť vzájomný vzťah medzi meraným pozemkom p. č. 217/53 a pozemkom p. č Tento stav by spôsoboval nejednoznačnosť, ktorých pozemkov sa zmena reálne dotýka, a v konečnom dôsledku z ktorých pozemkov treba odčleniť časti pozemkov, čo by v žiadnom prípade neprispievalo k zvýšeniu istoty evidencie vlastníckych práv. Naopak, ak je okrem novourčovaného pozemku p. č. 217/53 geodeticky určený aj zostatok pôvodného pozemku p. č. 216/1, 217/2 a 217/54, možno porovnať ich vzájomný vzťah na základe podrobných bodov určených s vyhovujúcou presnosťou v jednotnom geodetickom referenčnom systéme aj s výpočtom výmer. Z didaktických dôvodov (aby obr. 2 nebol preplnený kresbou a popisom) ponechávame parcely číslo 216/2, 217/1, 221 a 222 v novom stave bez riešenia. Podobný prípad je uvedený aj na obr. 3. Dochádza k odčleneniu častí pozemkov do nového pozemku s p. č. 1734/8 tak, že je vytvorený od vlastníckej hranice pozemkov (p. č. 462 až 467/2 a pod.). Ak by nedošlo v tomto prípade ku geodetickému určeniu zostatkových častí pôvodných pozemkov, pri porovnaní meraných údajov v geodetickom referenčnom systéme (pozemok p. č. 1734/8 s T = 1) s obrazom transformovanej mapy vzniknú časti, u ktorých nemožno jednoznačne určiť či reálne existujú, alebo nie. Opätovne len po geodetickom určení zostatkových pozemkov v GP dostávame jednoznačný obraz o vzťahu riešeného pozemku p. č. 1734/8 k zostatku pôvod- ných parciel pozemkov, a následne je potom zrejmé, že pozemok p. č. 1734/8 má spoločnú hranicu s okolitými pozemkami. Vhodnosť minimalizácie aplikovania inštitútu zvyškovej parcely a v hraničných prípadoch nevyhnutnosť bezvýnimočného aplikovania riešenej parcely, čiže neaplikovania zvyškovej parcely ilustrujeme na základe nasledovných dvoch príkladov obsahujúcich stavby. 5.1 GP ako prostriedok posúdenia polohy stavby (vytýčenej, rozostavanej, dokončenej) voči polohe susedných pozemkov V prípadoch, ak je požiadavka použiť spracúvaný GP na zameranie novostavby domu (alebo vytýčenej stavby, alebo rozostavanej stavby) a zároveň aj ako nástroja na preukázanie, že stavba je postavená (vytýčená, rozostavaná) na pozemku vo vlastníctve staviteľa, alebo vo vlastníctve osoby, ktorá dala staviteľovi súhlas na stavbu, a lomové body hranice tejto parcely neboli v doterajšom stave výkazu výmer GP geodeticky určené, je nevyhnutné určiť geodeticky nie iba lomové body obvodu stavby (pozemku pod stavbou), ale aj lomové body hranice tohto pozemku (obr. 4 a obr. 5). Takýto nový stav výkazu výmer GP umožňuje jednoznačne deklarovať, že stavba je postavená na pozemku vo vlastníctve staviteľa (prípadne ako ďaleko je lokalizovaná od vlastníckej hranice so susedným pozemkom). Pôvodná parcela p. č. 1721/31 v doterajšom stave výkazu výmer GP (obr. 4) nebola určená geodeticky, teda

12 174 ročník 61/13, 215, číslo 8 Horňanský, I. Leitman, M. Ondrejička, E.: K problematike Obr. 2 Geodetické určenie zostatku pôvodných pozemkov ako riešených parciel alebo ako zvyškových parciel Obr. 3 Geodetické určenie zostatku pôvodných pozemkov ako riešených parciel

13 Horňanský, I. Leitman, M. Ondrejička, E.: K problematike ročník 61/13, 215, číslo Obr. 4 Nekorektné riešenie: novostavba určená ako riešená parcela a zostatok pôvodnej parcely určený ako zvyšková parcela (pozri aj obr. 5) podrobné body sú s kódom kvality bodu T = 5. Ak by sme geodeticky s kódom kvality T = 1 (čiže ako riešenú parcelu pod stavbou) v obr. 4 určili iba parcelu p.č. 1721/52 (a určenie zostatku parcely p. č. 1721/31 by ostalo s nevyhovujúcim kódom kvality T = 5, čiže ako zvyšková parcela, ktorej výmera vznikla jednoduchým odrátaním výmery riešenej parcely p. č. 1721/52 od výmery pôvodnej parcely p. č. 1721/31), nebolo by možné, aby GP plnil navyše aj predmetnú úlohu. Ostalo by iba podozrenie, že buď je stavba postavená čiastočne na cudzom pozemku alebo že určenie pôvodnej parcely p. č. 1721/31 je nekvalitné posunuté, prípadne, že celý blok parciel je nekvalitne určený posunutý (čo si ale vyžaduje ďalšie skúmanie). Takýto GP (obr. 4) nemôže plniť navyše aj funkciu nástroja na preukázanie, že stavba je (vytýčená, rozostavaná, dokončená) na pozemku vo vlastníctve staviteľa a taktiež nie je možné deklarovať vzájomné vzťahy medzi parcelou predstavujúcou stavbu a priľahlou parcelou p. č. 1721/31. V takýchto prípadoch je legitímna požiadavka bezvýnimočného určenia ako riešenej parcely (riešených parciel) v novom stave výkazu výmer GP všetkých dotknutých dielov z parcely (parciel) doterajšieho stavu výkazu výmer. Pôvodná parcela v doterajšom stave výkazu výmer GP (obr. 5) nebola pred zmenou určená geodeticky, teda podrobné body boli s kódom kvality bodu T = 5. V rámci zmeny bola číselne určená geodeticky (s kódom kvality T = 1, čiže ako riešená parcela) aj parcela p. č. 1721/52 a tiež zostatok z pôvodnej parcely p. č. 1721/31 bol určený geodeticky ako riešená parcela. Takýto GP môže plniť navyše aj funkciu nástroja na preukázanie, že stavba je (vytýčená, rozostavaná, dokončená) na pozemku vo vlastníctve staviteľa a zároveň je exaktne definovaný geodetický vzťah medzi stavbou a priľahlým pozemkom. 5.2 GP ako nástroj na posúdenie dodržania stavebnotechnických podmienok stavebného/ územného konania V prípadoch, ak je požiadavka použiť spracúvaný GP na zameranie novostavby domu aj ako nástroja na preukázanie plnenia podmienok obsiahnutých v dokumentácii stavebného konania alebo územného konania a lomové body hranice parcely v doterajšom stave výkazu výmer GP, ktorá je predmetom podmienok tohto konania, sú určené s technicky nežiaducim kódom kvality bodu T = 5, je nevyhnutné určiť geodeticky (s kódom kvality bodu T = 1) nie iba lomové body obvodu novostavby, ale aj lomové body tejto hranice (s kódom kvality T = 1 až T = 3), obr. 6 a obr. 7. Takýto nový stav výkazu výmer GP umožňuje jednoznačne deklarovať prípadné splnenie podmienok (alebo ich nedodržanie) vyplývajúcich zo stavebného konania alebo z územného konania (napr. minimálna vzdialenosť od určených vlastníckych hraníc susediacich pozemkov, alebo

14 176 ročník 61/13, 215, číslo 8 Horňanský, I. Leitman, M. Ondrejička, E.: K problematike Obr. 5 Korektné riešenie: aj novostavba aj zostatok pôvodnej parcely sú určené ako riešené parcely (pozri aj obr. 4) od hranice vecného bremena, alebo od hranice obmedzenia vlastníckeho práva vo verejnom záujme, alebo od vybranej podzemnej/nadzemnej infraštruktúry). Ak by sme geodeticky s kódom kvality T = 1 (čiže ako riešenú parcelu) v obr. 6 určili iba parcelu p. č. 1735/62 (a určenie parcely p. č. 1735/56 by ostalo s kódom kvality T = 5 (čiže ako zvyšková parcela, ktorej výmera je jednoduchým odrátaním zmenšená o výmeru riešenej parcely p. č. 1735/62), nebolo by možné, aby GP plnil navyše aj predmetné úlohy. V takýchto prípadoch je legitímna požiadavka bezvýnimočného určenia ako riešenej parcely (riešených parciel) v novom stave výkazu výmer GP všetkých dotknutých dielov z parcely (parciel) doterajšieho stavu výkazu výmer. 6. Návrh liberalizácie kritérií pre možnosť aplikovania zvyškovej parcely Na základe uvedeného a na základe diskusií s odbornou verejnosťou sa ukazuje vhodné legislatívne zakotviť ďalšie dve zjednodušenia používania zvyškovej parcely. Podľa súčasnej technologickej úpravy jediná výnimka z celoplošnej povinnosti určovania všetkých parciel (dielov parciel) v novom stave výkazu výmer GP ako riešených parciel je možnosť ich určenia iba ako zvyškových parciel podľa usmernenia [9]. Kritérium prípadnej aplikácie tejto úľavy má charakter vzťahu výmery (plošného obsahu) riešenej parcely a výmery zostatku pôvodnej parcely. Napriek tejto úľave v rámci tvorby GP je v určitých prípadoch povinné geodetické určenie lomových bodov obvodu zostatku pôvodnej parcely meračsky náročné a často aj neúčelné (obr. 8). A to aj napriek tomu, že súčasná technológia vyhotovovania GP umožňuje určiť číselne, čiže geodeticky, každý podrobný lomový bod podľa prílohy č. 1 usmernenia [1]. Ukazuje sa vhodným súčasné možnosti zjednodušeného vyhotovovania GP formou aplikácie zvyškovej parcely rozšíriť o prípady spĺňajúce nasledovné dopĺňajúce kritériá k doterajším ustanoveniam. Ak by konkrétna situácia tvorby GP spĺňala tieto dopĺňajúce kritériá, nebolo by nevyhnutné v týchto prípadoch určovať zostatok pôvodnej parcely ako riešenú parcelu, ale stačilo by ju určiť ako zvyškovú parcelu.

15 Horňanský, I. Leitman, M. Ondrejička, E.: K problematike ročník 61/13, 215, číslo Obr. 6 Ukážka nekorektného riešenia zostatku pôvodnej parcely ako zvyškovej parcely (pozri aj obr. 7) Obr. 7 Ukážka korektného (komplexného) riešenia zostatku pôvodnej parcely ako riešenej parcely (pozri aj obr. 6)

16 178 ročník 61/13, 215, číslo 8 Horňanský, I. Leitman, M. Ondrejička, E.: K problematike Obr. 8 Návrh liberalizácie použitia zvyškovej parcely v závislosti od vzájomnej vzdialenosti podrobných bodov pôvodnej parcely Nazdávame sa, že uvedený problém by sa dal vyriešiť postupom, aby sa možnosť použitia zvyškovej parcely vzťahovala aj na prípady zohľadňujúce tvar a veľkosť zostatku parcely, napríklad zadefinovaním ďalšieho kritéria vzájomných vzdialeností podrobných lomových bodov obvodu a tiež tvaru zostatku pôvodnej parcely. Uvedomujeme si pri tom, že takéto zadefinovanie ďalších kritérií predstavuje veľmi náročný proces, predovšetkým v dôsledku sortimentne veľkého množstva vzájomne diferencovaných prípadov v aplikačnej praxi tvorby GP. 6.1 Zjednodušené určovanie priebehu vlastníckych hraníc parciel a výmer pozemkov evidovaných ako parcely registra C, ktoré nie sú vpísané na liste vlastníctva Považujeme za vhodné, aby sa vzhľadom na význam a užitočnosť geodetického určovania zostatku pôvodných parciel, čiže ako riešených parciel, táto liberalizácia tvorby GP vzťahovala iba na parcely v doterajšom stave výkazu výmer registra C KN, ktorých vlastnícke právo ešte nie je vpísané do listu vlastníctva. V zmysle tohto by nemuselo teda dôjsť ku geodetickému určeniu lomových bodov obvodu zvyškovej parcely, ak by hranica zvyškového pozemku evidovaného ako parcela registra C nevpísaného na list vlastníctva bola definovaná lomovými bodmi doteraz geodeticky neurčenými a obsahovala by aspoň jeden bod zvyškového pozemku, ktorého vzdialenosť od najbližšieho bodu spoločnej hranice medzi dielom určovaným ako riešená parcela a dielom kandidátom na prípadné určenie ako zvyšková parcela by bola väčšia ako zvolené vzdialenostné kritérium, napr. 15 m (obr. 8). V takomto prípade by nebolo potrebné geodeticky určiť lomové body hranice zostatku pôvodnej parcely s kódom kvality bodu T = 1 a záviselo by od rozhodnutia geodeta, či ho určí iba ako zvyškovú parcelu alebo ako riešenú parcelu. Na obr. 8 je oddeľovaný pozemok p. č. 551/63 (lomové body jeho obvodu sú určené s kódom kvality T = 1), pričom jeho výmera nespĺňa súčasné kritérium podľa doterajšieho usmernenia [9], aby zostatok pôvodnej parcely mohol byť určený ako zvyšková parcela. Podľa tohto treba určiť geodeticky všetky podrobné lomové body obvodu, čim bude zostatok pôvodnej parcely celočíselne určený s kódmi kvality T = 1 až T = 3, a teda určený ako riešená parcela. Vzhľadom však na skutočnosť, že parcela p. č. 551/16 nemá svoje vlastnícke právo ešte vpísané do listu vlastníctva a je tvorená poľnohospodársky súvislým celkom, ktorý nemá svoje lomové body obvodu v teréne stabilizované, prípadná aplikácia nami navrhovaného kritéria by podstatne zrýchlila tvorbu GP, a zároveň by sa do operátu nedostali neúčelne a prakticky iba kartometricky určené podrobné body, aj napriek tomu, že by boli určené s kódom kvality T = 2. Ako sme navrhli, hľadanie parametrov ďalšieho kritéria je vhodné smerovať do závislosti od vzájomnej vzdialenosti podrobných bodov pôvodnej parcely a bodov, ktoré má hranica zvyškovej parcely spoločné s hranicou riešenej parcely. Z obr. 8 je zrejmé, že zostatok pôvodnej parcely obsahuje podrobné body, ktoré sú od spoločnej hranice vzdialenejšie ako navrhovaná vzdia-

17 Horňanský, I. Leitman, M. Ondrejička, E.: K problematike ročník 61/13, 215, číslo určenými geodeticky je náročné, veľmi prácne, miestami neúčelné a v konečnom dôsledku by aj tak mnohé podrobné body boli určené kartometricky spôsobom určenia lomových bodov vo VKM s kódom kvality bodu T = 2. Práve líniové parcely tvoria špecifické prípady, v ktorých by sa tiež mohlo uplatniť navrhované racionalizačné kritérium, aj v prípadoch, ak parcela doterajšieho stavu výkazu výmer GP je už vpísaná na list vlastníctva. U zvyškovej parcely p. č. 751/1 je podľa obr. 9 zrejmé, že najvzdialenejšie podrobné body hranice pozemku od spoločnej hranice s pozemkom p. č. 751/2 sú bližšie, ako uvažované vzdialenostné kritérium 15 m (teda neexistuje ani jeden bod hranice zostatku pôvodnej parcely p. č. 751/1, ktorého vzdialenosť od spoločnej hranice s pozemkom p. č. 751/2 by bola väčšia ako vzdialenostné kritérium 15 m). Zostatok pôvodnej parcely p. č. 751/1 by teda aj napriek navrhovanému kritériu musel byť geodeticky určený, čím by vznikol pozemok s podrobnými bodmi určenými v kvalite podrobných bodov T = 1 až T = 3. Opačný prípad je zostatok pôvodnej parcely p. č. 751/4, kde najvzdialenejšie podrobné body sú vzdialenejšie od spoločnej hranice s oddeľovaným pozemkom p. č. 751/3 ako 15 m, teda nebude potrebné definovať zostatok pôvodnej parcely p. č. 751/4 ako geodeticky určený pozemok (riešenú parcelu), a teda podrobné body parcely budú aj naďalej určené s kódom kvality T = 5 ako zvyšková parcela. Ak uvážime, že znázornenie na obr. 9 je schématické a parcely líniového charakteru (napr. potok) často prechádzajú aj celým katastrálnym územím, aplikáciou navrholenosť 15 m, teda po aplikácii navrhovaného kritéria by nemuselo dôjsť k povinnému geodetickému určeniu zostatku pôvodnej parcely p. č. 551/16, ale stačilo by ju určiť ako zvyškovú parcelu s podrobnými bodmi s kódom kvality T = Zjednodušené určovanie priebehu vlastníckych hraníc parciel a výmer pozemkov v závislosti od tvaru pôvodnej parcely Sú však aj prípady, keď prešetrenie údajov na vyhotovenie GP a na geodetické určovanie parciel je osobitne náročné (časovo, nákladovo, finančne). Jedná sa najmä o prípady pozemkov, ktoré majú líniový charakter a ich vlastnícke právo je už vpísané do listu vlastníctva. V týchto prípadoch nemusí byť priebeh vlastníckych hraníc v teréne väčšinou zrejmý. Príkladom môžu byť vodné toky alebo staré korytá riek, ktorých zákres v katastrálnych mapách veľmi často nezodpovedá dnešnému reálnemu stavu v teréne, alebo líniový pozemok zobrazujúci potok podľa obr. 9. Z pôvodnej parcely registra C KN p. č. 751 došlo k oddeleniu a geodetickému určeniu pozemkov p. č. 751/2 a 751/3 tak, že podľa usmernenia [8] bolo treba geodeticky určiť zostatky pôvodných parciel p. č. 751/1 a 751/4 ako riešené parcely, doteraz tvorené podrobnými lomovými bodmi s kódom kvality T = 5. Z rovnakého dôvodu ako v predchádzajúcom prípade (obr. 8) je zrejmé, že definovanie oboch zostatkov pôvodných parciel podrobnými bodmi Obr. 9 Návrh liberalizácie použitia zvyškovej parcely v závislosti od tvaru pôvodnej parcely

18 18 ročník 61/13, 215, číslo 8 Horňanský, I. Leitman, M. Ondrejička, E.: K problematike vaného kritéria by sa zabránilo pri týchto typoch parciel nadmernej digitalizácii podrobných bodov, respektíve preberaniu súradníc podrobných bodov totožných so súradnicami podrobných bodov vo VKMt; a to aj vzhľadom na skutočnosť, že líniové parcely, či už vodné toky alebo komunikácie, majú už poväčšine vlastnícke právo vpísané v liste vlastníctva. Vzhľadom na skutočnosť, že parcela doterajšieho stavu výkazu výmer je už vpísaná na liste vlastníctva, táto úľava by sa netýkala možnosti získať výmeru zvyškovej parcely odčítaním výmer riešených parciel od výmery tejto pôvodnej parcely, ale výmera takejto zvyškovej parcely by bola získaná výpočtom zo súradníc lomových bodov aj s kódom kvality T = 5. Dokumentácia predpisu na výpočet výmer by nebola potrebná. Do záznamu podrobného merania zmien by stačilo uviesť parcelné číslo, výmeru získanú výpočtom a opravu na stav KN. 7. Záver Medzi ťažiskové body súčasného dobudovania, spresňovania a skvalitňovania SGI KN patrí aj zásada dlhodobého určovania všetkých parciel v novom stave výkazu výmer GP, ktoré vznikli z parcely (alebo z parciel) doterajšieho stavu výkazu výmer GP so súradnicami lomových obvodových bodov v S-JTSK s kódom kvality T = 5 tak, aby súradnice lomových bodov boli určené v novom stave výkazu výmer GP kódom kvality menším ako T = 5, teda ktorých výmera/výmery sú získané z týchto súradníc bodov ako riešené parcely. Súčasťou tejto dlhodobej stratégie by mala byť aj minimalizácia výnimiek z tejto zásady, čiže minimalizácia aplikácie zvyškovej parcely. Rešpektovanie tejto zásady prispieva a i v budúcnosti bude prispievať k racionálnemu využitiu terestrického merania v prospech budúcich využívateľov SGI KN, k odstráneniu potreby opakovaných meraní, k zvýšeniu právnej istoty používateľov údajov KN a k tvorbe predpokladov na homogenizáciu bázy údajov KN. Napriek tomu na základe série viacerých analýz aplikácie zvyškovej parcely resp. výlučnej aplikácie iba riešenej parcely v rozsahu nového stavu výkazu výmer GP sa ukazuje ako vhodné a legislatívne čisté riešenie v doterajšej prísne určenej povinnosti Výmera novej parcely sa vypočíta zo súradníc lomových bodov obvodu parcely v 58a vyhlášky č. 461/29 Z. z. [1] nahradiť text novej parcely textom parcely v novom stave výkazu výmer geometrického plánu a pripojiť priamo k textu vyhlášky i určité zdôvodnené výnimky tejto regulácie, najmä doterajšiu úľavu podľa kritéria vzťahu výmery riešenej parcely a výmery zostatku pôvodnej parcely (v súčasnosti zakotvenú iba na úrovni interného predpisu) rozšíriť o dve nové úľavy podľa kritéria vzájomných vzdialeností podrobných lomových bodov obvodu a tiež podľa kritéria tvaru zostatku pôvodnej parcely. LITERATÚRA: [1] [2] Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/29 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, v znení vyhlášky č. 74/211. Technologický postup na zameriavanie zmien pre mapy veľkých mierok. Slovenská správa geodézie a kartografie, č. SSGK 3-338/197. [3] [4] [5] [6] [7] [8] [9] [1] Metodický návod na meranie a zobrazovanie zmien a na výpočet výmer v evidencii nehnuteľností. Slovenský úrad geodézie a kartografie, MN/84, Bratislava 1984, č. SÚGK /1984. Inštrukcia na meranie a vykonávanie zmien v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností. ÚGKK SR, I/93, Bratislava 1994, č. ÚGKK SR NP-2786/1994. Smernice na meranie a vykonávanie zmien v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností. ÚGKK SR, S , Bratislava 1999, č. ÚGKK SR P-84/1999. Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, v znení vyhlášky č. 533/21 Z. z. Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 87/213 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška ÚGKK SR č. 461/29, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení vyhlášky č. 74/211. Usmernenie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. USM_UGKK SR_9/213, zo dňa , ktorým sa ustanovuje obsah a forma podkladov na aktualizáciu súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností v katastrálnych územiach, v ktorých je spravovaná číselná vektorová katastrálna mapa. Usmernenie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. USM_UGKK SR_1/213, zo dňa , ktorým sa ustanovuje obsah a forma podkladov na aktualizáciu súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností v katastrálnych územiach, v ktorých je spravovaná nečíselná vektorová katastrálna mapa. Usmernenie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. USM_UGKK SR_3/214, zo dňa , na opravu podrobných bodov a výmer pozemkov evidovaných ako parcely registra C a parciel registra E. Do redakcie došlo: Lektoroval: Ing. Karol Ďungel, Stredná priemyselná škola stavebná a geodetická v Bratislave Z ČINNOSTI ORGÁNOV A ORGANIZÁCIÍ Zostavenie ROEP a súčinnosť so správnym orgánom zo strany zhotoviteľa Po prednáškach o koncepciách, zákonoch, konaniach, rozhodovaniach, metodikách, postupoch a štatistikách je vhodné prezentovať príspevok o súčinnosti, o spolupráci, o kooperácii. Súčinnosť a spoluprácu všetkých zainteresovaných pri zostavení registra obnovenej evidencie pozemkov (register, alebo ROEP), pri jeho kontrole a pri jeho zápise do katastra nehnuteľností, považujem za kľúčovú, ako aj za nevyhnutný predpoklad kvalitného registra, plne využiteľného v každodennom živote rezortných aj mimorezortných geodetov. V príspevku ponúkam pohľad zhotoviteľa a zostavovateľa registra v súvislosti so spoluprácou so správnym orgánom a pracovníkmi príslušnej okresnej katastrálnej autority. Dôležitosť dobrej spolupráce Na začiatok si dovolím citovať z novej Knihy o katastri nehnuteľností ĎUNGEL, K.- -MAREK, J.: 5. kniha o katastri nehnuteľností (od nepamäti po rok 214),

19 Z ČINNOSTI ORGÁNOV A ORGANIZÁCIÍ ročník 61/13, 215, číslo Bratislava, Slovenská spoločnosť geodetov a kartografov, 215 kde autori píšu: Samotné zostavenie registra, jeho trvanie a predovšetkým výsledná kvalita, bola závislá od odbornej kvality a skúseností spracovateľa, ako aj od vytvorenia a udržania optimálnych vzťahov a konštruktívnej spolupráce s príslušným orgánom katastra nehnuteľností a správnym orgánom. S uvedeným citátom sa dá iba súhlasiť. Postup zostavenia registra Postup zostavenia registra si môžeme rozdeliť na viaceré kroky nasledovne: a) úvodné a prípravné práce, špecifické podmienky, b) spracovanie grafickej časti registra, c) spracovanie písomnej časti registra, d) spojenie písomnej a grafickej časti registra identifikácia, e) kontroly registra u zhotoviteľa, f) kontrola zapísateľnosti u zhotoviteľa a na katastri, g) odstraňovanie chýb u zhotoviteľa a v katastrálnom operáte, h) zápis registra do katastrálneho operátu. K bodu a): Intenzívna súčinnosť všetkých zúčastnených strán sa prejavovala už v úvode, kde bolo nutné dohodnúť kvalitné a úplné špecifické podmienky, zhodnotiť dostupné podklady, identifikovať špecifiká katastrálneho územia a navrhnúť ich riešenie. Tu bez pracovníkov rezortu nebolo možné vôbec nič začať. K bodu b): Pri spracovaní grafickej časti nastúpila digitalizácia, transformácia a vektorizácia papierových máp, často poškodených, ktorá si vyžadovala skúsenosti a drahú techniku. Pri tomto kroku sa dalo veľa pokaziť. Dôsledná kontrola zo strany správneho orgánu mohla chyby zachytiť v zárodku. K bodu c): Spracovanie písomnej časti si vyžadovalo databázové nástroje s kvalitným údajovým modelom, s primeranými relačnými vzťahmi medzi údajovými skupinami a so zapracovaním interných kontrol, aktívnych už pri prvotnom vkladaní údajov. Nutnosťou bolo priame spojenie grafických a písomných údajov. Pri lustrácii dokumentov sa jednalo o precíznu, mravčiu práca. Konzultácie, hlavne pri zistení chýbajúcich dokumentov, s pracovníkmi katastra boli opäť nevyhnutné. K bodu d): Pri identifikáciách a spájaní objektov grafickej a písomnej časti, náročnej hlavne pri spracovaní registra v nezjednotenom operáte, sa prejavila kvalita spracovateľa. K bodu e): U zodpovedných zhotoviteľov nastala pred samotnou kontrolou zapísateľnosti na katastri interná kontrola prostredníctvom komerčne dostupných programov. Táto umožnila odstrániť množstvo chýb zhotoviteľa, ktorými sa potom nemuseli pracovníci katastra zaťažovať. K bodom f) a g): Prvá kontrola zapísateľnosti na katastri vygenerovala obvykle obsiahle zoznamy chýb, ktorých analýza bola náročná na čas a logické myslenie. Zhotoviteľ musel prvotne rozdeliť chyby podľa toho, či bolo v jeho silách ich odstrániť, alebo či musel požiadať o súčinnosť a o opravu kataster. Konzultácie a pracovné porady ohľadne analýz chybových protokolov patrili medzi najzdĺhavejšie a najnáročnejšie. Hlavne ak sa nedarilo znížiť počet chýb ani po opakovaných opravách a kontrolách. K bodu h): Zápis schváleného registra bola práca plne v réžii rezortných pracovníkov, ktorá ukončila celý proces jeho zostavenia. Počas každej etapy spracovania registra bolo v prípade nejasností úlohou zhotoviteľa pripraviť technické podklady na opravu nesúladov a riešenie problémov. Bolo neprípustné posunúť riešenie problému na kataster bez podkladov. Ohľadne celého procesu spracovania registra musím zdôrazniť, že kvalitná priebežná kontrola zo strany správneho orgánu výrazne zvyšovala kvalitu. Zhotoviteľ musel ale k výsledkom takýchto kontrol pristúpiť bez výhovoriek, nesmel sa vyhovárať na nekvalitný operát a nečinnosť katastra, lebo takéto postoje k dobrej kooperácii rozhodne neprispeli. Softvérové nástroje Vzhľadom na to, že metodika a technológia spracovania a odovzdávania výsledkov ROEP si vyžadovala automatizované spracovanie údajov od úplného počiatku prác, bolo nutné použiť vhodné softvérové nástroje a zodpovedajúce technické vybavenie. Výstupy z ROEP museli byť totiž hlavne v zadefinovaných formátoch: formát údajov na výmenu informácií (FÚVI) a vektorový grafický interface (VGI). Softvérové nástroje (na zostavenie registra, na grafiku ako aj na kontrolu zapísateľnosti) na začiatku snáh o usporiadanie pozemkového vlastníctva boli novo vytvorené, plné detských chýb a nedokonalostí. Toto robilo mnohým zhotoviteľom starosti, vnášalo to chyby do grafiky a predlžovalo to čas na zostavenie registrov. Väčšina zhotoviteľov volila zakúpenie softvérových nástrojov komerčne dostupných na trhu, čo znamenalo ich plnú závislosť od programátorov a poskytovateľov licencií. Menšia časť zhotoviteľov využila existujúce všeobecné databázové nástroje a nástroje GIS, ktoré si upravila, resp. do ktorých implementovala údajový model ROEP. Takéto riešenie znamenalo väčšiu flexibilitu, ale aj vyššie nároky na užívateľov a operátorov. Využitie štandardných overených softvérov ale poskytovalo solídny základ pre prácu. Nevyhnutnosťou bolo ale naprogramovanie konverzií a výstupov do formátov FÚVI a VGI, ktoré zahraničné softvéry nepoznali. Problém nekvalitných zhotoviteľov K odbornej a ľudskej kvalite zhotoviteľov môžem povedať, že na jednej strane stoja zodpovední a skúsení zhotovitelia, ktorí majú skúsenosti s prácou s katastrálnym operátom. Najlepšie sa osvedčilo, ak sa do prác zapojili bývalí rezortní pracovníci. Na druhej strane pôsobili takí, ktorí po získaní zmluvy túto posúvali ďalej, fragmentovali robotu, každú etapu dali spracovať v subdodávke inému človeku bez ich vzájomnej koordinácie. Nespolupracovali s katastrom, na kontrolných dňoch sa iba vyhovárali, vynucovali si dodatky a posuny termínov a nakoniec ani register nedokončili, napriek uhradeným financiám za úvodné etapy. Spolupráca s nezodpovednými zhotoviteľmi bola pre rezortných pracovníkov katastra namáhavá a stresujúca a zle zostavené registre si vyžadovali veľa dodatočnej a zrejme nezaplatenej práce na jeho opravách. Rezortným pracovníkov za súčinnosť a trpezlivosť patrí vďaka. Nekvalitní zhotovitelia avšak urobili zlé meno aj ostatným zhotoviteľom a zle zostavené registre plné chýb robia zlé meno kampani ROEP dodnes. Ideálnym predpokladom pre zostavovateľa registra bola kombinácia odborníka so skúsenosťami s prácou s katastrálnym operátom a odborníka na informačné technológie a ich využitie v geodézii a kartografii. Záver Na záver použijem slová Ing. Vladimíra Raškoviča z Nitry: Z hľadiska kvality mapového operátu ROEP mohol urobiť oveľa viac a v tomto smere boli veľké rezervy a je to jeho mínus. Z hľadiska evidencie právnych vzťahov k nehnuteľnostiam (pozemkom) bol ROEP obrovským prínosom. Ako aj zhotovitelia, tak aj pracovníci rezortu, podľa môjho názoru, dúfali, že po dokončení ROEP budú plynule pokračovať projekty pozemkových úprav (PÚ). PÚ by okrem iného odstránili aj chyby a nepresnosti v ROEP (napr. z toho, že mapa určeného operátu bola vztiahnutá na platnú katastrálnu mapu, niekedy nie celkom správnu), ako aj nedostatok, že pri ROEP sa nevykonávali (česť výnimkám) vo väčšej miere terénne merania na overenie presnosti a správnosti katastrálnej mapy. V závere mi nedá nepredložiť otázky do ďalšej diskusie: Čo do budúcnosti s nekvalitnými údajmi z ROEP? Aké máme nástroje na opravu nedostatkov, či okamžitú alebo až po dlhšom časovom odstupe? Ako zabrániť bezduchému, neodbornému využívaniu chybnej grafiky ROEP pri vytyčovaní hraníc pozemkov a spracovaní geometrických plánov? Na úplný záver použijem opäť citát z novej knihy o katastri nehnuteľností: Je vecou budúcnosti, aby v plnej miere a objektívne zhodnotila prínos ROEP ku skvalitneniu katastrálneho operátu, najmä vo väzbe na využitie ľudských zdrojov a finančných prostriedkov. Poznámka: Príspevok bol prednesený v rámci konferencie Kataster nehnuteľností a koncepcia usporiadania pozemkového vlastníctva, dňa , konanej v Účelovom zariadení Kancelárie Národnej rady SR v Častej Papierničke a organizovanej Úradom geodézie, kartografie a katastra SR a Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Ing. Peter Repáň, Progres CAD Engineering, s. r. o., Prešov

20 182 ročník 61/13, 215, číslo 8 Z MEDZINÁRODNÝCH STYKOV Z MEDZINÁRODNÝCH STYKOV Plenárne zasadanie Stáleho výboru pre kataster v Európskej únii sa konalo v Rige Predsedníctvo Rady Európskej únie (EÚ) rotuje medzi členskými štátmi každých šesť mesiacov a prvý polrok 215 pripadlo predsedníctvo na Lotyšsko. Preto sa aj plenárne zasadanie Stáleho výboru pre kataster (PCC) v Európskej únii (EÚ) konalo v tejto krajine, v hlavnom meste Rige. Hostiteľskou organizáciou bola Štátna pozemková služba (State Land Service), ktorá zorganizovala dané podujatie ako dvojdňovú konferenciu. Prebehla v dňoch 12. a a na rokovaniach sa zúčastnilo približne 25 domácich a 35 zahraničných delegátov (obr. 1). Program bol rozdelený na šesť sekcií a plenárne zasadanie s odovzdávaním predsedníctva nasledujúcej predsedajúcej krajine. Nosnou témou zasadania, ktoré sa konalo v konferenčnej miestnosti hotela Alberts (obr. 2), bola Digitálna Európa smerovanie ku katastru 234. Prvý deň konferencie bol rozdelený na štyri sekcie. Prvá sekcia sa venovala otázke digitálnej infraštruktúry pre spravovanie krajiny, v druhej a tretej sekcii sa rozoberali nové zdroje a kvalita katastrálnych údajov a posledná štvrtá sekcia bola venovaná problematike otvorených údajov (open data) vo vzťahu ku katastrálnym údajom a údajom o adresách. Ako už býva zvykom, prvá sekcia sa skladala výhradne z domácich prezentácií. Otvorenie konferencie a uvítaciu reč predniesla zástupkyňa štátneho tajomníka pre sektorovú politiku ministerstva spravodlivosti Laila Medina spolu s generálnou riaditeľkou Štátnej pozemkovej služby Elitou Baklane-Ansbergovou. Tá sa následne vo svojej prednáške venovala lotyšskému katastru nehnuteľností (KN), ktorý pozostáva z dvoch inštitúcií Kataster nehnuteľností a Register práv k nehnuteľnostiam. Zaujímavosťou je, že nie všetci vlastníci, ktorí majú nehnuteľnosť zaevidovanú v KN, ju majú registrovanú aj v registri. Predmetom KN sú aj pôdorysy budov a bytov, ktorých zameranie je povinné pri evidovaní nehnuteľnosti. Ďalšou dôležitou úlohou, ktorou sa zaoberá KN v Lotyšsku, je hromadné oceňovanie nehnuteľností na výpočet daní. Oceňovanie sa vykonáva pravidelne každé dva roky, vždy od je stanovená nová hodnota pre daň z nehnuteľnosti. Okrem toho spravujú register adries a veľkomierkový topografický informačný systém vrátane podzemných vedení. Potom sa E. Baklane- -Ansbergová venovala úlohám KN v súčasnej digitálnej Európe a úlohe internetu na využívanie vnútroštátnych, ako aj cezhraničných služieb. Zdôraznila dôležitosť geoúdajov a ich narastajúcu hodnotu, ak sa zdieľajú s inými používateľmi. Jednou z hlavných úloh do budúcnosti je integrácia KN s registrom, nie spojenie, pretože z rôznych dôvodov, vrátane politických, to v súčasnosti nie je možné. Venujú sa aj digitalizácii archívnych dokumentov. Ďalším prezentujúcim v tejto sekcii bol zástupca Ministerstva ochrany životného prostredia a regionálneho rozvoja Arnis Daugulis. Vo svojej prezentácii oboznámil delegátov so zaujímavými štatistikami týkajúcimi sa používania internetu. Lotyšsko má tretí najrýchlejší internet v EÚ. Traja zo štyroch ľudí využívajú internetové bankovníctvo a až 89 % firiem využíva elektronické formuláre. Predstavil tri služby, ktoré sa zaoberajú výmenou údajov a geo-produktmi. Ide konkrétne o GEOLatvija.lv, TAPIS a RAIM. Prvá služba GEOLatvija.lv je vlastne geoportál, ktorý predstavuje jedno prístupové miesto pre geografické údaje vrátane INSPIRE; obsahuje údaje od verejných, ale aj súkromných vlastníkov údajov a rovnako obsahuje aj nástroje na tvorbu a spravovanie týchto údajov. TAPIS je informačný systém priestorového plánovania, ktorého použitie je povinné od Jeho úlohou je podpora 1% digitálneho priestorového plánovania, aby sa znížilo používanie papiera a zvýšila sa efektivita. Projekt RAIM je modul regionálneho rozvoja, na ktorom sa momentálne pracuje. Posledným prezentujúcim v prvej sekcii bol zástupca telekomunikačnej spoločnosti Lattelecom Uldis Tatarcuks, ktorý vo svojej prezentácii vyzdvihol dôležitosť internetu a komplexnosť jeho prevádzky. Lattelecom je lídrom v poskytovaní elektronických služieb v Lotyšsku, ktorý je z 51 % vlastnený štátom a je aj najväčšou telekomunikačnou a IT spoločnosťou v krajine. V rámci svojho programu Connect, Latvia!, poskytli vzdelávanie v oblasti počítačov už skoro 3 seniorom počas 6 rokov. Najstarší účastník mal 11 rokov. Vďaka tejto aktivite aj starší ľudia dokážu využívať elektronické služby a iné výhody, ktoré poskytuje digitálna ekonomika. Obr. 2 Auditórium v konferenčnej miestnosti hotela Alberts Obr. 1 Účastníci PCC